Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 01.02.2024 do 30.06.2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií

1Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska sa predkladaným zákonom navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní týchto opatrení sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi rôzne daňové subjekty. Opatrenia v jednotlivých článkoch zákona sú navrhnuté tak, aby mali čo najmenšie negatívne vplyvy na obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahli predovšetkým subjekty, ktoré dosahovali a je predpoklad, že budú dosahovať mimoriadne zisky.

Zámerom legislatívnej úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 %), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). V roku 2022 úhrady správnych a súdnych poplatkov do štátneho rozpočtu predstavovali 205 mil. eur (z toho 37,5 mil. eur tvoria súdne poplatky). Valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.

Novelizuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov („ďalej len zákon o stavebnom sporení“), pričom predmetom predloženého návrhu je vypustenie ustanovení zavedených poslednou poslaneckou priamou novelou zákona o stavebnom sporení (zákon č. 316/2023 Z. z.), ktorá by nadobudnutím účinnosti mohla nejednoznačnou vykonateľnosťou, ako aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Predmetná poslanecká novela zákona o stavebnom sporení nebola prerokovaná ani v Legislatívnej rade vlády SR.

Vytvorenie tzv. rodinnej zmluvy o stavebnom sporení, pri ktorej je stavebný sporiteľ neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi, spôsobuje diskrimináciu ad 1 vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, ad 2 vo vzťahu k výške štátnej prémie a ad 3 vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia je podľa názoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov, ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie sú manželmi.

2

Schválením zákona č. 316/2023 Z. z. sa vytvorilo neadresné poskytovanie štátnej prémie z hľadiska príjmov stavebných sporiteľov a založili sa výrazne zvýšené nároky na štátny rozpočet. Všetky predchádzajúce úpravy zákona o stavebnom sporení viedli k účelovosti, adresnosti a efektívnosti stavebného sporenia, a to aj tým spôsobom, aby prijímateľmi štátnej prémie mohli byť len ľudia s nižšími príjmami (testuje sa príjem 1,3-násobku priemernej mzdy, nad ktorý už stavebný sporiteľ nemá nárok na štátnu prémiu). Výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu sa postupne znížili z cca 20 mil. eur ročne na cca 6. mil. eur ročne. Oproti tomu, v prípade stavebného sporiteľa - člena domácnosti, ktorú tvoria manželia a maloleté dieťa, sa zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť až na cca 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi. Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába až do 5 000 eur mesačne (ak majú rodičia 2 deti). Ak k tomu zohľadníme dvojnásobnú percentuálnu výšku štátnej prémie, domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa - spolu 2 000 eur ročne) a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu vo výške 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobuje vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Vypustením ustanovení súvisiacich s definíciou domácnosti sa zároveň riešia aj legislatívno-právne nedostatky, ktoré by v praxi spôsobovali nutnosť ďalšej právnej úpravy. Procesne zákon č. 316/2023 Z. z. napríklad vôbec nerieši, kedy a komu bude stavebný sporiteľ dokladovať skutočnosti, že je členom domácnosti, a pod. Zákon neupravuje ani nahlasovanie zmien v centrálnej evidencii zmlúv o stavebnom sporení s nárokom na štátnu prémiu v prípade rodinných zmlúv, že daná domácnosť prestala spĺňať zákonné podmienky domácnosti (napr. manželia sa rozviedli, maloleté dieťa sa stalo dospelým a pod.). Z tohto dôvodu nebude možné kontrolovať oprávnenosť zvýšených nárokov na štátnu prémiu.

Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.

Cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečenia daňových príjmov. Pokračovanie v daňovom kalendári, pokiaľ ide o sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zabezpečí pre dotknuté daňové subjekty právnu istotu v predikcii sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a transparentnosť zo strany štátu. S cieľom dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje úprava sadzieb spotrebnej dane pri cigaretách, tabaku a bezdymovom tabakovom výrobku v dvoch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednokroková úprava sadzby spotrebnej dane.

3

Doplnením zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dôjde od 1. januára 2024 k vylúčeniu podávania alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane vo výške 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na reštauračné a stravovacie služby. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.

Novelizácia zákona o osobitnom odvode predstavuje nevyhnuté opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií. V súčasnosti nie je možné konsolidovať verejné financie len cez znižovanie výdavkov bez zvyšovania príjmov štátu. Keďže subjekty patriace do jedného regulovaného sektora dosahujú výrazne vyššie zisky oproti iným regulovaným sektorom, zákonodarca pristúpil k úprave zákona o osobitnom odvode a osobitných sadzieb v ňom zakotvených. Sektorové dane sú štandardnou súčasťou daňových systémov a štáty nimi sledujú objektívne ciele svojej fiškálnej politiky, ktoré súvisia s výzvami vo verejných financiách a so správnym výkonom vnútroštátnych právomocí v daňovej oblasti. Tieto dane zaťažujú navyše daňovníkov, pri ktorých je predpoklad, že majú schopnosť platiť do verejných zdrojov viac ako iné daňové subjekty.

V návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku sa navrhuje predlžiť uplatňovanie solidárneho príspevku aj na zdaňovacie obdobia dane z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.

Mení sa zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov spôsobom, že sa novelizuje v ňom obsiahnutý zákon o dani z príjmov, kde sa vykonali potrebné legislatívno-technické zmeny.

Mení sa zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpravou návrhu zákona sa odstraňujú nesystémové opatrenia zavedené pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku vrátane príjmov súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.

V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhuje, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke.

Súčasne sa navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

V zákone č. 580/2004 Z. z. sa navrhuje zvýšenie sadzieb odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej

4

situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie, a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je tento krok nevyhnutný.

V zákone č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa v súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií ustanovuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12% z HDP.

Novelizuje sa aj zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona, pričom z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií by väčšina opatrení mala nadobudnúť účinnosť ku koncu roka 2023, resp. 1. januára 2024.

Návrh zákona predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy a nepredpokladá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov a v príslušných analýzach vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2023

2.Definovanie problému

Prijatím zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií sa navrhuje konsolidácia verejných financií a stabilizácia verejného dlhu, nakoľko je nevyhnutné znížiť deficit štátneho rozpočtu.

Zákon o súdnych a správnych poplatkoch

Zámerom legislatívnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch a zákona o správnych poplatkoch je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 %), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy).

Zákon o stavebnom sporení

Poslednou poslaneckou priamou novelou zákona o stavebnom sporení /zákon č. 316/2023 Z. z./ sa zaviedla definícia domácnosti, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti, pričom stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti – manžel alebo manželka, je oproti stavebnému sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi a spôsobuje diskrimináciu ad 1 vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, ad 2 vo vzťahu k výške štátnej prémie a ad 3 vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň je zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie sú manželmi. Takéto nastavenie však spôsobuje aj vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami. Naviac uvedená úprava veľmi výrazne posúva nahor príjmovú hranicu na získanie podpory a zároveň významne rozširuje okruh oprávnených osôb zvýšením príjmovej hranice na získanie štátnej prémie, čo má za následok znegovanie poskytovania štátnej podpory pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Takéto nastavenie zakladá výrazne zvýšené nároky na štátnu prémiu.

Zákon o dani z príjmov

1.Zrážková daň z dividend

Z medzinárodného pohľadu má Slovensko jedno z najnižšieho efektívneho zdanenia dividend. Aktuálne je efektívne zdanenie dividend (vrátane korporátnej dane vo výške 21 %) 26,5 %. V rámci V4 je to po Maďarsku

6

druhé najnižšie zaťaženie. Z pohľadu EÚ krajín v OECD sme hlboko pod priemerom. Ak by sa zrážková daň z dividend zvýšila zo 7 % na 10 %, efektívne zdanenie by sa zvýšilo na úroveň 32,9 %.

2.Kapitálové príjmy fyzických osôb

Žiadny z druhov „majetkových príjmov“ nemá toľko oslobodení, ako majú práve investície fyzických osôb do cenných papierov.

3.Minimálna daň pre právnické osoby

Do zákona o dani z príjmov sa dopĺňa inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. V prípade právnických osôb dochádza dlhodobo k optimalizácií daňovej povinnosti, čo má za následok nižšie príjmy štátneho rozpočtu.

4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka

Hranica výšky zdaniteľných príjmov rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane.

Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

Primárnym dôvodom novelizácie zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) je pokračovanie v nastavení mechanizmu zvyšovania sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov vo viacročnom horizonte (v tzv. daňovom kalendári) s cieľom zabezpečiť nielen daňové výnosy zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a tým aj predvídateľnosť daňovej legislatívy pre dotknuté podnikateľské prostredie, ale aj dosiahnuť ciele v oblasti verejného zdravia.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb tak, ako sú vymedzené v článku 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zavedená od 1. januára 2023 vzhľadom na vtedajšiu negatívnu situáciu, sa vzťahuje aj na podávanie alkoholických nápojov.

Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšiť spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska

Nárokovateľný príspevok sa aktuálne v zmysle platnej legislatívy poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,17 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.. Navrhuje sa zníženie percentuálneho podielu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čím by sa zabezpečila porovnateľná úroveň štandardných príjmov RTVS z predchádzajúcich rokov.

Zákon o sociálnom poistení

V roku 2023 dosahuje sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenia úroveň 5,5 % z vymeriavacieho základu. Na základe súčasného právneho stavu sa zároveň sadzba povinných príspevkov do II. piliera má postupne zvyšovať a v roku 2027 mala dosiahnuť konečnú hodnotu 6 % z vymeriavacieho základu.

Zákon o zdravotnom poistení

Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre:

a)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,

b)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,

c)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.

Zákon o štátnych sviatkoch

Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.

7

3.Ciele a výsledný stav

Zákon o súdnych a správnych poplatkoch

Valorizácia sadzieb poplatkov, ktoré sú nastavené v sadzobníkoch pevnou sumou, t. j. nebude sa to týkať tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení od základu poplatku, ďalej poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov za účelom minimalizácie manipulácie s hotovosťou.

Zákon o stavebnom sporení

Cieľom návrhu novely zákona o stavebnom sporení je vypustenie pojmu domácnosť, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti a s tým súvisiacich ustanovení tak, aby sa znegovali zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Zákon o dani z príjmov

1.Zrážková daň z dividend

Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 navrhuje zvýšenie sadzby pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnacie podiely, likvidačné zostatky a podiel na zisku vyplácaný tichému spoločníkovi). Predmetné zvýšenie bude uplatňované už pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2023.

2.Kapitálové príjmy fyzických osôb

Zrušiť:

- výnimku spočívajúcu v oslobodení príjmov z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo službu vo výške 2 400 eur,

- časový test pre uplatnenie nižšieho zdanenia príjmov z predaja virtuálnej meny po uplynutí 1 roka,

- výnimku spočívajúcu v oslobodení príjmov z vrátenia podielových listov po uplynutí 3 rokov,

Navrhované úpravy rušia opatrenia, ktoré boli schválené zákonom č. 315/2023 Z. z., ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.

3.Minimálna daň pre právnické osoby

Cieľom je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a boj proti daňovej optimalizácií firiem. Daňová licencia tak pomáha zmierňovať nedostatky daňového systému v podobe chýbajúcej daňovej kontroly finančnej správy. Minimálnu daň platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane pre daňovníka – právnickú osobu, t. j. tento daňovník minimálnu daň platí aj v prípade vykázania daňovej straty. Ustanovená sadzba minimálnej dane sa znižuje na polovicu, ak ide o daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím. Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania. Súčasne sa ustanovuje možnosť zápočtu zaplatenej minimálnej dane (resp. kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní) v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale len vo výške, ktorá presahuje minimálnu daň. V ustanovení sú navrhnuté aj situácie, kedy sa minimálna daň neplatí.

4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka

Cieľom je zvýšenie hranice výšky zdaniteľných príjmov, ktorá je rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % a to tak, že sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane.

Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

Cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečenia daňových príjmov. Pokračovanie v daňovom kalendári, pokiaľ ide o sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zabezpečí pre dotknuté daňové subjekty právnu istotu v predikcii sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a transparentnosť zo strany štátu.

8

S cieľom dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje úprava sadzieb spotrebnej dane pri cigaretách, tabaku a bezdymovom tabakovom výrobku v dvoch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednokroková úprava sadzby spotrebnej dane.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Alkoholické nápoje sa vylúčia z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby. Za alkoholický nápoj sa bude považovať taký nápoj, v ktorom obsah alkoholu prevyšuje 0,5 % jeho objemu. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb tak bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Nadväzne na potrebu zvýšenia príjmu do štátneho rozpočtu sa v navrhuje rozšíriť okruh regulovaných osôb o také subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS.

Zákon o solidárnom príspevku

S cieľom konsolidácie verejných financií sa v novele zákona o solidárnom príspevku navrhuje predĺžiť uplatňovanie solidárneho príspevku aj na zdaňovacie obdobia dani z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva naďalej na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.

Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Cieľom návrhu je získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu prostredníctvom vyššieho zdanenia negatívnych externalít.

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska

Znižuje sa percentuálny podiel z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čím by sa zabezpečila porovnateľná úroveň štandardných príjmov RTVS z predchádzajúcich rokov.

Zákon o sociálnom poistení

Cieľom predkladaného návrhu zákona je trvalé zníženie percentuálnej sadzby povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 4 % z vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1.1.2024. Súčasne sa zníži krátenie starobného dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľom na cca 17,6 %.

Zákon o zdravotnom poistení

Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre:

a)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,

b)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,

c)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.

Zákon o štátnych sviatkoch

Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.

4.Dotknuté subjekty

Zákon o stavebnom sporení

Stavebné sporiteľne a stavební sporitelia.

Zákon o súdnych a správnych poplatkoch

Fyzické osoby a právnické osoby, ktorých povinnosťou je platenie poplatkov (správne a súdne poplatky) za požadované úkony a konania.

Zákon o dani z príjmov

1.Zrážková daň z dividend

Príjemcovia dividend – fyzické osoby

9

2.Kapitálové príjmy fyzických osôb

Vysoko rizikoví bonitní investori

3.Minimálna daň pre právnické osoby

Právnické osoby vykazujúce nízky alebo žiadny zisk

4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka

Fyzické osoby – podnikatelia

Právnické osoby.

Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovými výrobkami podľa zákona č. 106/2004 Z. z. a koneční spotrebitelia tabakových výrobkov.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, zdaniteľné osoby, fyzické osoby.

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Medzi dotknuté subjekty sa zaraďujú subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska.

Zákon o solidárnom príspevku

Dotknuté subjekty, ktoré podnikajú v oblasti rafinérií.

Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, spracúvajú alebo podnikajú s alkoholickým nápojom, ktorým je lieh a koneční spotrebitelia.

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska

Rozhlas a televízia Slovenska.

Zákon o sociálnom poistení

Sporitelia v systéme starobného dôchodkového sporenia a dôchodkové správcovské spoločnosti.

Zákon o zdravotnom poistení

Verejné zdravotné poistenie, subjekty verejnej správy, zamestnávatelia.

5.Alternatívne riešenia

Zákon o stavebnom sporení

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy by spôsobilo, že na získanie podpory vo forme štátnej prémie by sa príjmová hranica stavebného sporiteľa, ktorý je členom domácnosti výrazne posunula nahor a zároveň by sa rozšíril aj okruh oprávnených osôb na získanie štátnej prémie, a to v dvojnásobnej výške percentuálnej sadzby.

Zákon o dani z príjmov

1.Zrážková daň z dividend

Nulový variant – pri ponechaní aktuálnej výšky sadzby zrážkovej dane z dividend nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

2.Kapitálové príjmy fyzických osôb

Nulový variant – nezavedením zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb nadobudne platnosť zákon č. 315/2023 Z. z., podľa ktorého by sa od 1. januára 2024 malo zaviesť viacero oslobodení a výnimiek zo zdanenia pre príjmy z kapitálového majetku a virtuálnej meny.

3.Minimálna daň pre právnické osoby

Nulový variant – nezavedením minimálnej výšky dane z príjmov právnických osôb by malo za následok pri subjektoch, ktoré dosahujú daňovú stratu neodvedenie dane a nenaplnenie príjmov štátneho rozpočtu.

4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka

Nulový variant – nezvýšením hranice zdaniteľných príjmov by ostal zachovaný súčasný stav, keď použitie zníženej 15 % sadzby dane z príjmov by sa vzťahovalo daňovníkov so zdaniteľnými príjmami do výšky 49 790 eur. Rovnako aj pre použitie statusu mikrodaňovníka.

10

Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Alternatívnym riešením k regulovanému odvodu by bolo opätovné zavedenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, ktorý ako základ pre výpočet odvodu stanovil pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania. Predmetný osobitný odvod bol zrušený zákonom č. 353/2020 Z. z.

Zákon o solidárnom príspevku

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.

Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska

Nulový variant, t. j. výrazné tempo rastu nárokovateľného príspevku by v dlhšom časovom horizonte znamenalo neúmerné zaťaženie verejných financií. Za účelom dosiahnutia hospodárnosti a efektívnosti vynakladania verejných zdrojov bola skúmaná aj alternatíva opätovného zavedenia výberu daňových príjmov RTVS a zmena nastavenia percentuálneho podielu nárokovateľného príspevku na HDP.

Zákon o sociálnom poistení

Nulový variant predstavuje zachovanie súčasného mechanizmu zvyšovania sadzieb povinných príspevkov na úrovni 5,5 % v roku 2024, 5,75 % v rokoch 2025 a 2026 a 6 % v roku 2027 a neskôr.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

11

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☒

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Zákon o súdnych a správnych poplatkoch

V prípade vplyvov na informatizáciu je pri valorizácii správnych a súdnych poplatkov potrebné prepracovať číselník poplatkov (a číselník služieb), ktorý sa vedie v IS PEP. Túto zmenu je potrebné vykonať formou implementácie zmenovej požiadavky, na základe ktorej sa spracuje skript s novými sadzbami správnych a súdnych poplatkov, ktorý sa následne nasadzuje do šablón pre jednotlivé technické zariadenia. Vplyv na rozpočet je marginálny (odhadovaná suma implementácie okolo 30 000 eur, čas potrebný na spracovanie sa odhaduje na 3 mesiace).

Zákon o stavebnom sporení

Predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení má potenciálny pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu, že uvedený návrh eliminuje predpokladané zvýšené výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu od roku 2025, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na štátnu prémiu v prípade ponechania súčasnej právnej úpravy. Na základe súčasnej právnej normy sa od 1.1.2024 pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti, ktorú tvoria napr. manželia a jedno maloleté dieťa, zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť až na cca 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi. Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába až do 5 000 eur mesačne (ak % majú rodičia 2 deti). Zo zdvojnásobenia štátnej prémie (aktuálne 2 x 7 % = 14 %) vyplýva, že domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa/ spolu 2 000 eur ročne) a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobuje vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýšené nároky na štátny rozpočet.

12

Detailnú analýzu vplyvu na rozpočet verejnej správy však nie je možné poskytnúť, pretože Ministerstvo financií SR nedisponuje dátami, ktoré by umožnili vykonať kvantifikáciu dopadov. Chýbajú individuálne dáta o poberateľoch štátnej prémie, ktoré by boli prepojené s príjmami na počet detí. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a manželstvo rodičovstvo a rodinu.

Zákon o dani z príjmov

1. Zrážková daň z dividend

Dochádza k pozitívnym vplyvom na informatizáciu spoločnosti – v úpravách tlačiva „OZNÁMENIE platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“ – upraviť tabuľku súhrnných údajov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou tak, aby bolo možné rozlíšiť, aká časť dane sa vzťahuje na dividendy zdanené 7 % sadzbou dane a aká časť na dividendy zdanené 10 % sadzbou dane.

3. Minimálna daň právnických osôb

V dôsledku negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je možné, že niektoré z firiem v dôsledku tohto opatrenia zaniknú,alebo prípadne začnú vykazovať zisky, ktoré by v opačnom prípade nevykazovali.

Dochádza k pozitívnym vplyvom na informatizáciu spoločnosti – je potrebná úprava tlačiva daňového priznania k dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2024.

Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach

Predloženým návrhom zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, banková daň bude príjmom štátneho rozpočtu.

Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie zakladá nová úprava osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS, ktorá zavádza oznamovaciu povinnosť a to raz za účtovné obdobie.

V kontexte vyššie uvedeného predkladateľ vypracoval analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Zákon o solidárnom príspevku

Predloženým návrhom novely zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v predĺžení obdobia na platenie solidárneho príspevku.

Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska

Predpokladá sa úspora výdavkov štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry SR, cez ktorú bol poskytovaný transfer pre Rozhlas a televíziu Slovenska.

Zákon o sociálnom poistení

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a neutrálne sociálne vplyvy nakoľko sa predpokladá, že znížená sadzba do II. piliera bude kompenzovaná zvýšenými starobnými dôchodkami z I. piliera.

Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vo forme zníženia výnosov dôchodkových správcovských spoločností v sledovanom horizonte (2024-2026) o cca 10,3 milióna eur. Uvedený vplyv sa nebude započítavať do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov v súlade s bodom 6.5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Marcel Moravčík, riaditeľ odboru legislatívy, Ministerstvo financií SR,

marcel.moravcik@mfsr.sk

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky MF SR

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

13

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Príloha č. 2

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu )(Sumárna analýza vplyvov)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

1 523 702 734

1 569 900 871

1 692 500 048

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

0

803 619 336

659 596 368

726 459 141

Rozpočtové prostriedky (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)

0

36 750 000

49 000 000

51 000 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)

0

136 763 000

113 592 000

118 795 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)

0

106 254 000

151 431 000

261 222 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z pridanej hodnoty)

0

27 009 502

28 200 327

28 985 915

Rozpočtové prostriedky (Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov)

0

17 903 000

20 853 000

20 904 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)

0

335 600 000

281 300 000

237 900 000

Rozpočtové prostriedky (Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024)

0

179 800 000

0

0

Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení - zníženie DPPO)

0

-42 000 000

-44 000 000

-46 000 000

Rozpočtové prostriedky (Zákon o štátnych sviatkoch)

0

5 539 834

59 220 041

53 652 226

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce, z toho:

1 648 744

19 092 820

21 405 429

- vplyv na obce (Zákon o dani z príjmov)

0

0

8 055 600

8 027 600

- vplyv na obce (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)

0

750 000

1 000 000

1 000 000

- vplyv na obce (Zákon o štátnych sviatkoch)

0

898 744

10 037 220

12 377 829

- vplyv na vyššie územné celky, z toho:

0

385 176

7 754 066

8 745 184

- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o dani z príjmov)

0

0

3 452 400

3 440 400

- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o štátnych sviatkoch)

0

385 176

4 301 666

5 304 784

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy, z toho:

0

718 049 478

883 457 617

935 890 294

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Zákon o RTVS)

0

-54 834 041

-59 871 456

-63 747 172

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o sociálnom poistení)

0

364 707 273

461 888 000

496 972 304

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o štátnych sviatkoch)

3 415 023

37 172 453

38 573 694

Príloha č. 2

15

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o dani z príjmov)

0

4 000 000

4 000 000

4 000 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o zdravotnom poistení)

0

399 000 000

421 000 000

440 000 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o štátnych sviatkoch)

0

1 761 223

19 268 620

20 091 468

Výdavky verejnej správy celkom

0

-13 564 913

-20 409 365

-24 847 619

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

41 201 959

39 128 544

38 252 828

Rozpočtové prostriedky (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch - vplyv na MF SR)

0

36 000

0

0

Rozpočtové prostriedky (Zákon o RTVS - vplyv na MK SR)

0

-54 834 041

-59 871 456

-63 747 172

Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení - vplyv na ŠR a OSVS)

0

96 000 000

99 000 000

102 000 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o sociálnom poistení)

0

67 169

333 547

646 725

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS - Zákon o RTVS)

0

-54 834 041

-59 871 456

-63 747 172

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

36 000

0

0

v tom: MF SR

0

36 000

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)

0

-1 537 303 647

-1 590 310 236

-1 717 347 667

Pozn.: Detailné analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy sú priložené v samostatných súboroch za novelizačné články Návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.

Príloha č. 2

16

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

37 500 000

50 000 000

52 000 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

36 750 000

49 000 000

51 000 000

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

750 000

1 000 000

1 000 000

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

36 000

0

0

v tom: MF SR

0

36 000

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

36 000

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

36 000

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

36 000

0

0

v tom: MF SR

0

36 000

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Príloha č. 2

17

Tabuľka č. 1/B

2023

2024

2025

2026

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku zvýšenia sadzieb správnych poplatkov a súdnych poplatkov. Časť poplatkov, ktorým sa mení sadzba, je preneseným výkonom štátnej správy na úseku matričných činností, preto sa indikuje zvýšenie príjmov územnej samosprávy (obce) o 1 mil. eur ročne. Ide o expertný odhad, nakoľko údaje o vybraných správnych poplatkoch za konkrétne úseky činností sa na centrálnej úrovni nezbierajú.

Na strane výdavkov sa odhadovaná suma 36 000 eur použije na úpravu softvéru služby eKolok (nasadenie scriptu do IS PEP a nových šablón na platobné zariadenia). Táto suma je alokovaná v rozpočte MF SR na službu eKolok v roku 2024 a výdavok je rozpočtovo krytý.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

Úprava súdnych a správnych poplatkov.

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54%), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). Predmetná valorizácia bude implementovaná prevádzkovateľom systému eKolok – Slovenskou poštou a. s. na základe úpravy číselníka služieb. Okruh a spôsob poskytovania služieb zostane zachovaný.

Príloha č. 2

18

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

V roku 2022 bolo na správnych a súdnych poplatkoch vybratých 205 mil. eur. Návrh sa zameriava na valorizáciu správnych a súdnych poplatkov v sume 116 mil. eur (z toho 22,5 mil. eur súdne poplatky). Valorizácia naviazaná na infláciu od roku 2009 sa týka najmä týchto poplatkov:

Tabuľka č. 2

Kategória SP

Objem v 2022 (mil. eur)

Objem po valorizácii 2024 (mil. eur)

Rozdiel

(mil. eur)

Kataster

29,1

40,9

11,8

Doklady (OP, VP, CP)

22,9

32,2

9,3

Súdne poplatky (fixné)

22,5

31,6

9,1

Jednotlivo schvaľované vozidlá*

6,3

7,9

1,6

Cudzinecká polícia

7,4

10,4

3,0

Vodičské oprávnenia

3,1

4,4

1,3

Matrika

2,5

3,5

1,0

Ostatné

18,5

31,4

12,9

Spolu

115,9

165,9

50,0

*Indexácia od 2018

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Na výpočty poslúžili údaje z centrálnej evidencie správnych a súdnych poplatkov v rámci služby eKolok za rok 2022.

Príloha č. 2

19

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy štátny rozpočet (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

36 750 000

49 000 000

51 000 000

Príjmy VPS.

z toho súdne poplatky (221001)

6 825 000

9 100 000

9 300 000

Príjmy VPS.

z toho správne poplatky (221004)

29 925 000

39 900 000

41 700 000

Príjmy VPS.

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

36 750 000

49 000 000

51 000 000

Príloha č. 2

20

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy obce (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

750 000

1 000 000

1 000 000

z toho správne poplatky (221004)

750 000

1 000 000

1 000 000

Príjmy obcí zo správnych poplatkov na matričnú činnosť.

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Vplyv na príjmy verejnej správy celkom

750 000

1 000 000

1 000 000

Príloha č. 2

21

Tabuľka č. 4/A

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

36 000

0

0

Rozpočtová kapitola MF SR na službu eKolok.

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Vplyv na výdavky verejnej správy celkom

36 000

0

0

Príloha č. 2

22

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

36 000

0

0

Rozpočtová kapitola MF SR na službu eKolok.

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

36 000

0

0

Príloha č. 2

23

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Príloha č. 2

24

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády

Príloha č. 2

25

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o dani z príjmu)

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

140 763 000

129 100 000

134 263 000

z toho:

- vplyv na ŠR

0

136 763 000

113 592 000

118 795 000

Rozpočtové prostriedky

0

136 763 000

113 592 000

118 795 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

11 508 000

-40 000

-43 000

v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb

0

102 892 000

86 732 000

86 575 000

v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou

0

22 363 000

26 900 000

32 263 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

8 055 600

8 027 600

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

0

8 055 600

8 027 600

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

3 452 400

3 440 400

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

0

0

3 452 400

3 440 400

- vplyv na zdravotné poisťovne

0

4 000 000

4 000 000

4 000 000

v tom: (154) poistné

0

0

4 000 000

4 000 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

Príloha č. 2

26

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Príloha č. 2

27

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

140 763 000

129 100 000

134 263 000

Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb

33 000 000

33 000 000

33 000 000

Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %

5 363 000

9 900 000

15 263 000

Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb

107 492 000

91 532 000

91 575 000

Zmena hranice príjmu mikrodaňovníkov na 60 tis.

-5 092 000

-5 332 000

-5 575 000

K novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %

S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje sadzba zrážkovej dane z dividend zo 7 % na 10 %. Zvýšenie sadzby sa týka dividend vyplatených zo ziskov za roky 2023 a neskôr. Dividendy zo ziskov spred roka 2023 budú naďalej zdaňované 7 % sadzbou.

Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb

S účinnosťou od 1.1.2024 sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov (CP), podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny, ktoré malo začať platiť od 1.1.2024.

Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb