Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 01.07.2024 do 31.12.2025

Platnosť od: 28.02.2004
Účinnosť od: 01.07.2024
Účinnosť do: 31.12.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Spotrebné dane
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST52JUD3510DS31EUPP24ČL0

Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 01.07.2024 do 31.12.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 106/2004 s účinnosťou od 01.07.2024 na základe 43/2024 a 102/2024

Legislatívny proces k zákonu 102/2024
Legislatívny proces k zákonu 43/2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 102/2024, dátum vydania: 17.05.2024

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“).

Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.

Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.

Platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných

2

podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje, aby predmetný inštitút nadobudol účinnosť od 1. januára 2025 a oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie bol platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) podľa colných predpisov. Predmetné zmeny si vyžadujú úpravy v zákone č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Taktiež sa navrhuje uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ak ide o platiteľa dane s účinným štatútom AEO, ktorý do tuzemska dováža tovar v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov; ak dotknutý platiteľ dane túto podmienku nespĺňa, navrhuje sa v rámci centralizovaného colného konania ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov Finančnej správe Slovenskej republiky v reálnom čase, možno uvažovať o rozšírení uplatňovania mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru na všetkých platiteľov dane. Inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru bude mať pozitívny cash-flow vplyv na platiteľa dane, avšak negatívny hotovostný vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu z dane pri dovoze tovaru v prvom roku jeho zavedenia.

Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj transpozícia článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravuje miesto dodania určitých služieb.

Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania DPH platiteľovi dane, sa upravujú ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúlaďujú požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravuje sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu navrhuje upraviť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne sa v tomto zákone navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a okrem čl. I bodov 1, 3 19, 22 42 a 44 až 62, čl. II, čl. III bodu 1 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky.

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 347, 11.12.2006) v platnom znení.

Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).

Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení.

Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).

Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020).

Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení.

Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022).

Smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022).

Termín začiatku a ukončenia PPK

Jún 2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Júl 2023

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

November 2023

2.Definovanie problému

Primárnym dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“). Cieľom tejto smernice je znížiť administratívne zaťaženie

4

malých podnikov.

Súčasné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý je harmonizovaný smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“), umožňuje, aby zdaniteľná osoba, ktorá za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahla obrat 49 790 eur (ďalej len „malý podnik“), nebola povinná požiadať o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Táto výnimka sa však, v súlade s pravidlami ustanovenými aktuálne platnou smernicou 2006/112/ES v platnom znení, vzťahuje len na malý podnik, ktorý je usadený v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“). Smernicou o DPH nastavené pravidlá pre spoločný systém DPH, založené na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu, však neprispievajú k znižovaniu administratívnej záťaže súvisiacej s dodržiavaním právnych predpisov pre malé podniky. Následkom je znížená konkurencieschopnosť malých podnikov, ktoré nie usadené v inom členskom štáte, na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Hlavným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže je umožniť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku. S cieľom napraviť túto skutočnosť a zabrániť ďalším narušeniam, by mali mať malé podniky možnosť využívať oslobodenie od dane aj v tých členských štátoch, v ktorých nie sú usadené.

V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bude potrebné zaviesť aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane a upraviť aj niektoré ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o DPH.

Sekundárnym, avšak nie menej významným, dôvodom novelizácie zákona o DPH je skutočnosť, že v súčasnosti je podľa zákona o DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska (dovoz tovaru), pri ktorom vzniká daňová povinnosť, dovozca povinný zaplatiť DPH colnému úradu (správca DPH pri dovoze tovaru) a následne si, v prípade splnenia ustanovených podmienok, uplatňuje tento dovozca právo na odpočítanie zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom, čo preňho znamená negatívny cash flow vplyv v trvaní niekoľkých týždňov mesiacov. V EÚ dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania (CCK) pri dovoze tovaru. V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tovaru si tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak preto oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje použitie mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru. Zavedenie a využívanie tohto mechanizmu odporúča z dôvodu zjednodušenia využitia CCK aj Európska komisia. Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH.

Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.

3.Ciele a výsledný stav

Revízia osobitnej úpravy pre malé podniky uskutočnená smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení predstavuje na úrovni dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH smerujúcich k jednotnému priestoru v oblasti DPH. Opatrenia pre malé podniky znižujúce ich administratívne zaťaženie majú za cieľ uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde v dôsledku transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od DPH v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje výlučne na usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok, spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území EÚ v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v Únii (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú úroveň (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane

5

a zabezpečenia potrebných informácií pre daňové orgány členských štátov sa od zdaniteľnej osoby, ktorá bude využívať oslobodenie od dane v členskom štáte oslobodenia, bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií. V zákone o DPH sa upraví aj spôsob začatia a skončenia využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane malým podnikom.

Transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.

V súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Hodnota obratu na účely povinnej registrácie pre daň sa zaokrúhľuje na 50 000 eur. Skracuje sa lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali ešte pred týmto prvým dňom. V prípade zahraničnej osoby má rozhodnutie o registrácii pre daň výlučne deklaratórny účinok, pričom sa ustanovuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota na vydanie rozhodnutia o registrácii pre daň.

V nadväznosti na tieto zmeny sa ustanovuje dodatočná lehota na prvotné splnenie určitých povinností platiteľovi (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania a kontrolného výkazu), ktoré si platiteľ nemohol splniť, keďže mu nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. Súčasne dôjde k úprave doterajšieho postupu pri substantívnom oneskorení pri registračnej povinnosti platiteľa.

Nadväzne na úpravy registrácie v zákone o DPH sa upravujú ustanovenia zákona o ERP a Daňového poriadku. V Daňovom poriadku sa zároveň navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.

Smernica 2006/112/ES v platnom znení umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže platiteľ dane uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a v zásade aj okamžite uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane (samozdanenie pri dovoze tovaru). Z pohľadu platiteľa dane tak ide o cash flow neutrálne riešenie. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru sa navrhuje pre subjekty, ktoré majú sídlo v tuzemsku a majú štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Súčasne, pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie navrhuje zaviesť aj pre subjekty so štatútom AEO, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK. Taktiež sa v rámci CCK navrhuje zaviesť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru, ak dovozca nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru.

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa precizuje doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.

V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022), sa upravuje miesto dodania určitých služieb.

V kontexte s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka) dôjde k zosúladeniu uplatňovania oslobodenia od dane pri službách dodávaných členom so smernicou o DPH.

V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane.

V súlade so smernicou o DPH sa upravuje možnosť platiteľa, ktorý nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, uplatniť právo na odpočítanie dane, ak nemá faktúru.

Upravuje sa postup, ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3 zákona o DPH, neboli FR SR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne.

Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.

4.Dotknuté subjekty

Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, poskytovatelia platobných služieb.

5.Alternatívne riešenia

6

Vo vzťahu k zavedeniu osobitnej úpravy pre malé podniky a súvisiacich zmien pravidiel registrácie za platiteľa dane nie je možné realizovať nulový variant, keďže ide o transpozíciu smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Alternatívnym riešením, pokiaľ ide o zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru, je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva značný negatívny dopad na cash flow platiteľov. Rovnako za alternatívne riešenie možno považovať aj zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru uplatniteľné na všetkých platiteľov dane, čo však nesie so sebou riziko rozšírenia značných daňových únikov v tejto oblasti. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov finančnej správe v reálnom čase, však možno o tomto rozšírení uvažovať.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Vplyvov na podnikateľské prostredie

8.Preskúmanie účelnosti

Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou 2006/112/ES v platnom znení, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice vyplýva zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.

MF SR navyše každoročne počas prerokúvania návrhov zákonov v rámci jednotlivých štádií legislatívneho procesu Predbežná informácia, Predbežné pripomienkové konanie, Medzirezortné pripomienkové konanie, ale aj rokovania poradných orgánov vlády SR vyhodnocuje na základe analýz Inštitútu finančnej politiky MF SR alebo FR SR uplatnené podnety a pripomienky podnikateľského prostredia vyplývajúce z ich skúseností z praxe. V odôvodnených prípadoch následne podnety premietnuté v návrhoch zákonov a takýto postup predstavuje adresný a efektívny spôsob preskúmania účelnosti jednotlivých návrhov zákonov.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

7

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení, ktorou sa zavádza osobitná právna úprava pre malé podniky, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie malých podnikov, a s tým súvisiaca zmena registračných ustanovení a zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru predstavujú v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov MF SR a FR SR. Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, ale pre kvantifikáciu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti tuzemských malých podnikov na vnútornom trhu EÚ. Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Ján Dancák, referent, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

jan.dancak@mfsr.sk

, tel.: 02 5958 3495

12.Zdroje

Analýza FR SR k zavedeniu oslobodenia od DPH pre malé podniky.

Analýza FRSR na možné uplatňovanie samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.

Stanovisko MF SR, IFP k možnosti uplatňovania samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.

Analýza vplyvov FR SR.

Aplikačná prax MF SR a FR SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 128/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou o DPH, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice vyplýva z primárneho práva EÚ.

Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.

8

Komisia odporúča predkladateľovi v časti 11. „Kontakt na spracovateľa“ uviesť údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

Doplnené.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi vyznačiť pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť boli vyznačené.

Komisia žiada predkladateľa o prehodnotenie pôvodu regulácií č. 2, 3 a 4 v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka neakceptovaná.

Odôvodnenie: § 68g ods. 2, § 68g ods. 7 a § 68g ods. 9 predmetom tabuľky zhody, napr. na stranách 11, 12, 13, 16 a 17 tabuľky zhody k smernici (EÚ) 2020/285 v platnom znení.

Komisia žiada predkladateľa dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Spôsob určenia počtu dotknutých subjektov bol doplnený. Regulácia č. 11 bola kvantifikovaná prostredníctvom Kalkulačky nákladov. Regulácia č. 9 bola v súlade s nasledujúcou pripomienkou ponechaná v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie bodu 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikovanie všetkých povinností vyplývajúcich z návrhu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie pomocou Kalkulačky nákladov.

Pripomienka akceptovaná.

Odôvodnenie: Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby bolo kvantifikované pomocou Kalkulačky nákladov. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH a oznamovacia povinnosť podnikateľa boli dopracované a vysvetlené v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. f) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 3, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 12, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2006-112 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice o DPH. Návrh zákona stanovuje povinnosť v § 78 ods. 2 podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia. Smernica stanovuje, že lehota na podanie daňového priznania nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci č. 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a

9

jeho odôvodnenie“.

V súvislosti s identifikovaním goldplatingu v predložených tabuľkách zhody v zmysle predchádzajúcich pripomienok Komisia žiada predkladateľa v časti 7. Transpozícia práva vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu a zároveň identifikovať oblasti podľa bodu 9 JM, v ktorých ku goldplatingu dochádza.

V nadväznosti na predchádzajúce pripomienky a identifikovaný goldplating Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívne opísanie identifikovaného goldplatingu v časti 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa v stĺpci 9 v tabuľke zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) ku všetkým riadkom tabuľky zhody.

Komisia žiada predkladateľa v stĺpcoch 1 - 3 v tabuľke zhody doplniť informácie pri transponovanom ustanovení smernice o DPH, a to konkrétne pri článku 243 (v časti TZ Smernica) ako aj v stĺpcoch 4 - 9 v tabuľke zhody doplniť informácie pri návrhu právneho predpisu Slovenskej republiky, a to konkrétne pri ustanoveniach § 78a ods. 1 veta 1, 2; § 78a ods. 3; § 78a ods. 14.

Komisia odporúča predkladateľovi uviesť dôvody neuskutočnenia transpozícií niektorých ustanovení smernice 2020/285 v tabuľke zhody TZ_08_2020-285. Uvedenie dôvodov, prečo nebola uskutočnená daná transpozícia v stĺpci 8 tabuľky zhody.

Komisia odporúča predkladateľovi v tabuľke zhody uviesť pri transpozícii článku 1 bod 12 smernice 2020/285 v článku 284 bod 2, že ide o dobrovoľnú transpozíciu.

Pripomienky akceptované.

V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predložených tabuľkách zhody boli tabuľky zhody a súvisiace materiály dopracované a odôvodnené.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, rozpočtovo nezabezpečené, vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikované nekryté kapitálové výdavky v sume 4 068 258 eur v roku 2024 na úpravu informačných systémov MF SR a FR SR. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že na rok 2024 kapitola MF SR nemá zabezpečené finančné prostriedky súvisiace s úpravou informačných systémov a bude si tieto prostriedky uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.

Komisia žiada doplniť zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy a ostatných zdrojov financovania jednotlivých projektov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy nie uvedené odkazy na zdroje vstupných hodnôt alebo konkrétne podklady, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy. Bez uvedenia vstupných zdrojov nie je možné overiť odhadovaný vplyv na rozpočet verejnej správy (ŠR, POO, iné).

S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí a doložku s analýzou žiada prepracovať tak, aby všetky výdavky boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na rok 2024, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Pripomienka akceptovaná.

Analýza bola doplnená a upravená.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predkladaný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevyplnil analýzu vplyvov v plnom rozsahu v zmysle metodiky na jej vypracovanie a v súlade s § 12 ods. 1) písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS. V zmysle uvedeného musia byť do metainformačného systému zapísané/zaregistrované všetky, aj plánované elektronické služby a informačné systémy. Uvedené sa týka v tabuľke uvedenej novej elektronickej služby bez názvu a kódu a taktiež nového informačného systému bez uvedenia názvu a kódu. Predkladateľ taktiež zapísal do bodu 6.1. aj službu aplikačnú, ktoré sa do analýzy vplyvov nezapisujú, uvádzajú sa iba služby koncové. V neposlednom rade Komisia predpokladá, že zmeny sa týkajú aj IS Virtuálna registračná pokladnica (VRP) pod ktorým pracuje e-Kasa, kde by malo dôjsť k úpravám s nákladmi okolo 300 000 eur v roku 2024.

Pripomienka akceptovaná.

Analýza bola doplnená a upravená.

10

Pripomienky RUZ

K doložke vplyvov a ostatným sprievodným dokumentom

Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať za dodanie tovaru. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa považuje za dodanie služby. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie a to vo výške minimálne 1 500 000 eur, čo sú vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing.

Pripomienka akceptovaná v rozsahu pripomienky APZD.

Pripomienky APZD

K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Žiadame, aby bol vzhľadom na zmeny vyplývajúce z navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnený negatívny vplyv 3 000 000 eur.

Pripomienka akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

4 469 908

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)

Program 0EK0D0Q

0

348 583

0

0

Program 0EK0D0R

0

566 379

0

0

kapitola MF SR (org. FR SR)

Program 0EK0D14

0

1 184 217

0

0

Program 0EK0D1K

0

385 488

0

0

Program 0EK0D1L

0

120 000

0

0

Nový IS (SMESK)

0

500 000

0

0

Program 0EK0D19

0

599 241

0

0

Program 0EK0D1B

0

400 000

0

0

Program 0EK0D1I

0

66 000

0

0

Program 0EK0D1D

0

300 000

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

4 469 908

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

4 469 908

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

12

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

4 469 908

0

0

v tom kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

0

4 469 908

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

13

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“ ) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 1 184 217 eur na rok 2024,

- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 385 488 eur na rok 2024,

- DR SCAN v sume 120 000 eur na rok 2024,

- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený v sume 500 000 eur na rok 2024,

- DATA WAREHOUSE (DWH) v sume 599 241 eur na rok 2024,

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH) v sume 400 000 eur na rok 2024,

- VAT Information Exchange System (VIES) v sume 66 000 eur na rok 2024,

- Portál finančnej správy (PFS) v sume 348 583 eur na rok 2024,

- Centrálny elektronický priečinok (CEP) v sume 566 379 eur na rok 2024,

- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP) v sume 300 000 eur na rok 2024.

Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstvo financií SR na rozpočtový rok 2024.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica“), ktorej cieľom je znížiť súčasné administratívne zaťaženie malých podnikov.

Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ). Uvedené sa môže následne premietnuť vo fungovaní vnútorného trhu ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku.

V dôsledku transpozície smernice dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od dane z pridanej hodnoty v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a poskytnutých služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní

14

v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje výlučne pre usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú výšku (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty sa od zdaniteľnej osoby bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií.

Transpozícia smernice 2020/285 vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V súvislosti s transpozíciou smernice a v nadväznosti na zmeny v procese registrácie sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH.

Ďalšou substantívnou zmenou je zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru. V Slovenskej republike sa v súčasnosti samozdanenie pri dovoze neuplatňuje, aj keď zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce tento inštitút, ktoré však nie je účinné. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru je pritom dlhoročne konštantne požadované aj podnikateľskou verejnosťou a bežne zaužívaným postupom v praxi členských štátov (viac ako 20 členských štátov tento inštitút zaviedlo). V EÚ pritom k dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania pri dovoze tovaru (CCK). V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje práve použitie mechanizmu samozdanenia.

Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v Slovenskej republike, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH. Týmto krokom by bolo vyhovené nielen dlhoročnej požiadavke podnikateľskej verejnosti, ale súčasne by sa colným orgánom, ako aj zahraničným dovozcom uľahčilo využívanie CCK. Návrhom zákona sa z uvedených dôvodov navrhuje zaviesť inštitút samozdanenie pri dovoze tovaru.

Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. Eur DPH.

15

Pri uplatnení samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľ zaplatí DPH v príslušnom daňovom priznaní, v ktorom si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa ustanovuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b).

V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty, sa upravuje miesto dodania určitých služieb.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Negatívny vplyv na rozpočet:

MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať.

Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice a na ňu nadväzujúce zmeny pravidiel registrácie za platiteľa dane. Navrhované zmeny vyvolávajú požiadavky na systémy MF SR a systémy finančnej správy.

16

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 2 555 405 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)988 389 eur s DPH

- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH

- DR SCAN 60 000 eur s DPH

- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený500 000 eur s DPH

- DATA WAREHOUSE (DWH)71 122 eur s DPH

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH

- VAT Information Exchange System (VIES)66 000 eur s DPH

- Portál finančnej správy (PFS)177 149 eur s DPH

- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP)300 000 eur s DPH

Navrhované zmeny v súvislosti so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru vyvolávajú negatívny hotovostný vplyv a majú požiadavky na systémy MF SR a systémy FR SR.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy FR SR v tejto súvislosti je vo výške 1 914 503 eur s DPH, z toho:

- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)195 828 eur s DPH

- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH

- DR SCAN 60 000 eur s DPH

- DATA WAREHOUSE (DWH)528 119 eur s DPH

- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH

- Centrálny elektronický priečinok (CEP)566 378 eur s DPH

- Portál finančnej správy (PFS)171 434 eur s DPH

Návrh zákona celkove vyvoláva úpravy informačných systémov MF SR a FR SR vo výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), ktoré budú zabezpečené v rámci limitov kapitoly MF SR na rozpočtový rok 2024.

Zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy:

ISFS-SD

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

Rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií pre ISFS-SD je stanovený:

Biznis zadanie - Novela DPH (body 1-14 ) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH).

Biznis zadanie - Novela DPH (bod 15 samozdanenie) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH)

Aktualizácia 24.7.2023 Biznis zadanie - Novela DPH (samozdanenie) 657 MD+55MD= 712 MD (562 791,46+ 47 113,44 = 609 904,90 eur s DPH)**

*Poznámka k naceneniu: z pracovného stretnutia ale zatiaľ vyplynulo, že bude potrebné implementovať nové verzie FB typov BDPN (Výkaz DPH), BSV (Súhrnný výkaz DPH), boli identifikované dopady na KV DPH, úplne nový FB, ktorý sa bude podávať štvrťročne (dopad na ICR), úprava všetkých polí, do ktorých sa ukladá IC DPH a nové vzory registračných formulárov, vrátane úpravy rozhraní na strane ISFS-SD.

17

V odhade nie je zahrnutý nasledovný bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“ – nakoľko nepočítame s tým, že by takáto databáza bola implementovaná v ISFS-SD:

Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:

- dostupné podklady z mailu zo dňa 27.1.2023, aktualizované podklady z mailu zo dňa 1.2.2023 a pracovného stretnutia, ktoré sa k tejto téme konalo 14.02.2023,

- zároveň upozorňujeme, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností,

- v uvedenom odhade nie je zohľadnený bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“,

- v uvedenom odhade nie je zohľadnené, že v prostredí FR SR bude musieť existovať systém/modul, ktorý bude komunikovať s CCN/CSI sieťou, resp. zabezpečovať komunikáciu SR s ostatnými ČŠ. V súčasnej miere poznania nevieme, ktorý systém to bude, preto predmetom nacenenia zo strany ISFS-SD je len predpoklad takejto komunikácie na nejaký interný systém/modul FR SR, nie však činnosti na strane tohto (v súčasnosti neidentifikovaného) systému/modulu (ide napr. o prijímanie/odosielanie správ na CCN/CSI sieť, akákoľvek logika na strane tohto systému/modulu a pod.),

- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky zo strany BT.

**Doplnenie 24.7.2023 Podľa doplneného rozsahu časti samozdanenie pri dovoze navrhujem pôvodný odhad navýšiť o 55 MD

V tejto časti sa počítalo pôvodne s rozsahom 657 MD, po doplnení rozsahu je to 712 MD. Sadzba bez zľavy 89,23 € na hodinu bez DPH.

Úpravy v súvislosti s novelovu DaP, ERP

Biznis zadanie - novela DaP, ERP,

140 MD (89 947,20 bez DPH, 107 936,64 s DPH).

Navrhovaná úprava ustanovenia § 52 ods. 5 daňového poriadku bude mať vplyv na údaje, ktoré sa zverejňujú v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.

V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:

• po zapracovaní novej dátumovej položky v procese registrácie – dátum, kedy sa DS stal platiteľom dane z pridanej hodnoty (zadané vo finančnom vplyve v súvislosti s navrhovanou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty) importovať uvedenú položku aj do zoznamu platiteľov DPH na PFS

• údaje v zozname aktualizovať na dennej báze

• upraviť BW reporty

Predmetná úprava bude mať dopad aj na iné informačné systémy napr. DWH, DRSCAN, ADMIS.

2. Bod, kde je zadanie naozaj nejasné

Navrhovaná právna úprava ustanovenia § 57 ods. 5 daňového poriadku znamená zmenu pri výpočte úroku podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku – uvedené má vplyv na IS FS ako i na SBL.

V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:

Na základe uvedenej úpravy bude povolenie odkladu/splátok posudzované ako poskytnutie

18

štátnej/minimálnej pomoci. V ISFS-SD bude potrebné dopracovať mechanizmus na výpočet výšky poskytnutej pomoci, bude potrebná úprava šablón rozhodnutí o povolení odkladu/splátok prípadne aj zapracovanie nových šablón. Keďže v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci každé poskytnutie štátnej/minimálnej pomoci schvaľuje koordinátor pomoci (Protimonopolný úrad SR), predpokladáme, že bude vypracovaná nová schéma minimálnej pomoci, pričom poskytnutie pomoci v rámci schémy pomoci tiež bude potrebné zapracovať do existujúcich procesov v ISFS-SD. Okrem toho bude potrebná úprava reportov (povolené odklady/splátky, report poskytnutej štátnej pomoci).

Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma ERP Hrubý odhad dopadov na ISFS-SFD k téme v zákone č. 289/2008 Z. z. (ďalej len „ZoERP“) v rámci novely zákona o DPH je odhadovaný nasledovne, k podkladu zaslaného 7.9.2023:

1. PSCD: 16 MD

2. CRM: 14 MD

3. BW: x MD – zaslaný podklad nie je postačujúci na odhad prácnosti

Spolu 30 MD odhad bez BW 23 129,28 € s DPH

Odhad je urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:

4. dostupné neštandardné podklady z mailu zo dňa 07.09.2023

5. ide o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky. *V rámci novely zákona o DPH a predpokladáme, že platí aj pôvodná požiadavka zo 16.6.2023 vyčíslená na 140 md resp. 107 936,64 s DPH

Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma SME body 1-13 a téma Samozdanenie pri dovoze body 15-17. Aktualizovaný rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD z 6.9.2023 (doplnenia uvedené fialovým písmom) je stanovený na 1 366 MD spolu 1 053 153 € s DPH v nasledovnom členení:

- SME body 1.-13. = 1 112 MD 857 323,32 € s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)

- Samozdanenie pri dovoze body 15. – 17. = 254 MD 195 827,90€ s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)

ADMIS

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

Hrubý odhad 250 MD zahŕňa:

- integrácia na celoeurópsky IS pre SME

- výmena informácií medzi členskými štátmi cez CCN/CSI – odoslanie správy členskému štátu, ale aj prijatie správy z členského štátu

- nový identifikátor IČ EX

- zavedenie nových formulárov, ktoré bude možné podať na PFS (zo zadania nie je možné identifikovať, či aj z ÚPVS)

- doručovanie do el. schránky subjektu (nie je zrejmé, či na PFS alebo na ÚPVS)

DR SCAN

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

19

Hrubý odhad zahŕňa úpravu 5 existujúcich formulárov. Pokiaľ zostane zachovaný počet strán tak ako je v súčasnosti, suma za dávkové skenovanie a prípravu FDF/PDF súborov je nasledovná:

Formulár (skratka)

Dávkové skenovanie

FDF/PDF súbory

REGDP

27 720,00 EUR (23 100,00 EUR bez DPH)

1 260, 00 EUR (1 050, 00 EUR bez DPH)

DPH

17 640,00 EUR (14 700,00 EUR bez DPH)

420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)

KVDPH

Neskenuje sa

Netreba

SVDPH

Neskenuje sa

630,00 EUR bez DPH (756,00 EUR bez DPH)

ZAZMV

Neskenuje sa

420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)

Okrem nich sa tam však spomínajú aj ďalšie formuláre:

- oznámenie o využívaní oslobodenia v iných členských štátoch EÚ;

- štvrťročné oznámenie o celkovej hodnote dodaní;

- Aktualizácia oznámenia zo strany zdaniteľnej osoby;

- Oznámenie o prekročení úniového obratu;

O týchto zatiaľ nie je predstava ako majú vyzerať, ani to či bude požiadavka na dávkové skenovanie a FDF/PDF tlačové podklady.

Nový IS (SMESK)

Nový IS - SMESK bude integrovaný na európsky systém SMEBude to agendový systém, ktorého úlohou bude príjem a spracovanie podaní a následné odosielanie požadovaných dát do európskeho systému SME.

DWH

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad prácnosti 738 ČH (71 122,54 EUR s DPH)- zapracovanie nového vzoru tlačiva daňového priznania do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)- zapracovanie nového vzoru súhrnného výkazu DPH do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)

Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií 685 MD/5 480 ČH (528 118,56 EUR s DPH)1. Aktualizácia užívateľského rozhrania zobrazovaných colných vyhlásení (ďalej len CV) v DWH na nové vzory v súlade s Colným kódexom únie 952/2013 a naň naviazaných legislatívnych aktov EÚ.2. Zabezpečenie nových porovnávacích prepočtov DPH pri dovoze z tretích krajín (ďalej

20

len dovoze) v moduloch analytický list a externé výstupy DWH a to DPH z CV porovnaná na odpočítanie dane v DaP DPH a DPH z CV porovnaná na nové riadky v DaP DPH - samozdanenie DPH pri dovoz, prepočty musia byť konsolidované v rámci „starých“ a „nových“ CV a zároveň musia na seba nadväzovať aj v prechodnom roku.3. Zabezpečenie importu CV do DWH a simulovaného výpočtu DPH z dovozu pri CV prepustených v IČŠ v rámci CCK4. Zabezpečenie spätného chodu dát obsahujúcich mesačné sumy samozdanenia DPH z dovozu z DWH do ISFS-SD. Zároveň je potrebné vytvoriť rozhranie na prenos týchto dát z DWH do ISFS-SD. Takéto rozhranie s týmto smerom prenosu údajov aktuálne neexistuje. Tieto údaje budú následne využité pri správe daní na kontrolu sumy samozdanenia pri dovoze už v momente podania daňového priznania s možnou výzvou na podanie opravy DaP.5. Zabezpečenie importu príznaku SHS z CREG do DWH. Príznak musí byť zobrazený v analytickom liste subjektu aj v rámci údajov o subjektoch v importovaných CV. 6. V prípade, že sa bude samozdanenie týkať aj dovozov v režime zásielok nízkej hodnoty (eCommerce) import aj týchto zjednodušených CV do DWH a následné porovnanie na DaP.Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:- dostupné podklady z mailu zo dňa 03.04.2023 (mail „finančný vplyv na DWH - novela zákona o DPH“, aktualizované podklady z mailu zo dňa 31.05.2023 (mail „nacenenie samozdanenia (novela zákona o DPH)“, kde je uvedený len hrubý koncept toho, čo by malo DWH zastrešovať, - zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností, napr.:o doposiaľ nebolo realizované pracovné stretnutie s firmou DITEC k štruktúre rozhrania nových CV e-dovoz/e-vývozo nie je známy spôsob, akým bude realizované zasielanie príznaku SHS z CREG do DWHo nie je známe vyjadrenie systému ISFS-SD/SAP-BW o možnosti realizácie požiadavky na nové rozhranie pre zasielanie údajov CV ohľadne samozdanenia z DWH do systému ISFS-SD - od 01.06.2023 je v platnosti Dodatok č. 46, ktorý definuje nové zľavnené sadzby pre 1ČH (80,31 bez DPH), cena je vypočítaná s touto platnou sadzbou- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného detailného definovania požiadavky zo strany BT.

KV DPH

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňaZapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP

Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňa

21

zapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP

VIES

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:

- úprava existujúceho rozhrania medzi systémom VIES a ISFS-SD

Aktualizácia vyčíslenia LP/2023/406 k pripomienkam zaslaným od garanta dňa 6.9.2023

Je tam predpoklad vplyvu na rozhrania, resp. na spracovanie údajov po zmene daňového priznania z DPH.

PFS

Úpravy v súvislosti s novelou DPH:Hrubý odhad 29,5 ČM zahŕňa pre PFS/eDane:- doplnenie nového identifikátora IČ EX s dopadmi na existujúce riešenie UDR, IAM PFS, rozhrania pre eForm a PFS Admin klienta- vytvorenie viacerých nových eForm (oznámení) pre daňové subjekty,- úpravy existujúcich eForm REGDP, DP DPH a KV DPH, - dopady zavedenia povinnosti podávania DP DPH, KV DPH, SV DPH a ZAZMV pri oneskorenej registrácii a/alebo nepridelení identifikačného čísla pre daň, - úpravy procesu spracovania pre existujúci DE, alebo zavedenie nového DE s následnými procesmi pre DS, ktorý nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň, ale má povinnosť podať DP, - zapracovanie novej logiky pri zobrazovaní identifikátora IČ DPH v OIZ PFS, zohľadnenie novej dátumovej položky, - úpravu vyhľadávania v iZoznamoch (§52 ods. 16 a 17 DP) pre platiteľa DPH, ktorému ešte nebolo pridelené IČ DPH.

Úpravy v súvislosti so samozdanením:- bez priameho dopadu na PFS/eDane, nepriamy dopad cez zmenu obsahu eForm DP DPH

Úpravy v súvislosti s novelou DaP:Hrubý odhad 0,5 ČM zahŕňa:- úpravu informačného zoznamu platiteľov DzP - rozšírenie o novú položku

Úpravy v súvislosti s novelou ERP:- bez dopadu na PFS/eDane

eKasa

Úpravy v súvislosti s novelou DaP, ERP:Hrubý odhad 30MD zahŕňa:- úprava databázy a rozšírenie stavov platcov DPH – 5MD- úprava GUI ekasa zóny – 7MD- príprava API rozhrania MDU pre novú funkcionalitu ekasa zóny (switch platca / neplatca) -10MD- testovanie- 8 MD

22

VRP2

Úpravy VRP a VRP2 - počítame s pre-použitím existujúceho rozhrania pre UDR, ktoré je dostupné na URL https://vcrp.financnasprava.sk/crp/api/v1/mdu/organization/update- rozhranie očakáva nasledovné údaje (všetky polia musia byť vyplnené – hodnoty aktualizujú existujúce údaje subjektu)o DIČo IČ DPHo IČOo názov subjektuo typ subjektu (FO, PO)o príznak platcu DPHo platca DPH odo platca DPH doo ID subjektu v ISFSo adresa subjektuNacenenie dopadov:o analýza dotknutých oblastí VRP 2o implementácia zmien na strane VRP 2o testodhad dopadu na VRP 2: 15 MD – realizované internými kapacitami

eDovoz, EPP, eCom

- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH (overenie voči VIES) a bude sa jednať iba o vybrané colné režimy.- Pre také subjekty bude eDovoz /eCommerce / EPP iba vystavovať výmer v SKx29A (429A, 229A, 119A) bez druhu platby "B00" a do ACIS sa bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Príde k úprave niektorých validačných pravidiel. - Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Rozhranie eDovoz a EPP na DWH bude rozšírené o nové atribúty. - Bude vytvorené nové rozhranie medzi eCommerce a DWH.- Integrácia na GMS - záruka sa nebude vzťahovať na DPH.

CCK

- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH. - Pre takéto subjekty bude eDovoz-CCK v prípade CÚ dohľadu bude vystavovať výmer v SKx29A bez druhu platby "B00" a do ACIS bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Pre CÚ predloženia tovaru by sa nerobilo nič.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Bude potrebné urobiť integráciu na DWH, pre potreby poskytnutia údajov daňovej sekcii.

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že FR SR odhaduje hrubý finančný dopad na úpravy informačných systémov v celkovej výške spolu 4 469 908 eur s DPH.

23

Keďže malé podniky usadené v iných členských štátoch budú mať možnosť využívať oslobodenie od dane v Slovenskej republike, predpokladáme v tejto súvislosti negatívny vplyv na daňové príjmy. Nevieme predpokladať, v akom rozsahu bude osobitná úprava oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby využívaná, ale vzhľadom k tomu, že dôjde k zavedeniu osobitnej úpravy pre neusadené malé podniky, tak sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Riziko zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru predstavuje v prvý rok zavedenia jednomesačný výpadok výnosov DPH na colniciach vzhľadom na presun zaplatenej DPH z colnice (splatné hneď) do daňového priznania (splatné 25. deň v ďalšom mesiaci). Colnice za január 2025 budú samozdanené v daňových priznaniach za január a „zaplatené“ vo februári 2025. V prípade zavedenia samozdanenia k 1.1.2025 bude výpadok výnosov v januári a príjmy cez daňové priznania budú vo februári 2025.

Zavedenie samozdanenia na colniciach nemá akruálny vplyv na výnos DPH, zníži sa však hotovostný výnos v roku zavedenia opatrenia. V prípade zavedenia opatrenia iba pre schválené hospodárske subjekty (AEO) sa predpokladá negatívny hotovostný vplyv -218 mil. eur.

Pozitívny vplyv na rozpočet:

Pozitívny vplyv na rozpočet sa predpokladá v súvislosti s nasledovnými zmenami a doplneniami návrhu zákona:

- z dôvodu transpozície smernice sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane,

- § 32 zákona o DPH upravuje od DPH oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať DPH,

- novo navrhované znenie § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať,

- zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty, s následným efektom na rozvoj podnikateľskej aktivity dotknutých subjektov.

Pre určenie výšky pozitívneho vplyvu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

24

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

4 469 908

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

4 469 908

v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)

4 469 908

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

4 469 908

0

0

25

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Poznámka

Dlhodobá udržateľnosť

d

d+10

d+20

d+30

d+40

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

26

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

3 000 000

13 260 000

D. Administratívne náklady

165 421

390 254

Spolu = A+B+C+D

3 165 421

13 650 254

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

111 771

390 254

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

3 165 393

13 650 254

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

28

0

27

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4 a § 5

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

191

191

7

1 403

In (zvyšuje náklady)

2

Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

1

5 913

In (zvyšuje náklady)

3

Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 7

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

22

94 607

In (zvyšuje náklady)

4

Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 9

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

1

5 913

In (zvyšuje náklady)

5

Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady - žiadosť o registráciu pre DPH)

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

3

11 826

Out (znižuje náklady)

6

Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

4 293

4 293

88

378 428

Out (znižuje náklady)

28

osoby (administratívne náklady - daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)

7

Administratívne povinnosti platiteľa dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 78 ods. 9 a § 78 ods. 14

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane

1 623

N

33

53 650

In (zvyšuje náklady)

8

Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 68g ods. 10

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

malé podniky

860

860

1

1 185

In (zvyšuje náklady)

9

Samozdanenie pri dovoze tovaru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 84a

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu

115

N

115 304

13 260 000

Out (znižuje náklady)

10

Finančný leasing - dodanie tovaru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 8 ods. 1 písm. c)

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

leasingové spoločnosti

16

N

187 500

3 000 000

In (zvyšuje náklady)

11

Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu e-kasa klient

289/2008 Z. z.

§ 7a ods. 11

SK

01.01.25

podnikatelia

764

764

0

28

In (zvyšuje náklady)

12

Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

764

764

1

702

In (zvyšuje náklady)

13

Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 74 ods. 3 písm. b)

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

platitelia dane

881

881

1

809

In (zvyšuje náklady)

14

Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane

zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4

EÚ úplná harmonizácia

01.01.25

zdaniteľné osoby

220

220

6

1212

In (zvyšuje náklady)

29

podľa § 37 až 39 zákona o DPH

30

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 10 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov regulácie súvisiace so znížením alebo zvýšením administratívnej záťaže:

1. Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Podľa doterajšej právnej úpravy bola zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat. Následne daňový úrad vykonal registráciu pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň.

Podľa nových pravidiel sa zdaniteľná osoba stane platiteľom prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní. Zároveň bude platiteľ spolu so žiadosťou v určitých prípadoch povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Mení sa aj obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Ak však zdaniteľná osoba presiahla v kalendárnom roku obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane z pridanej hodnoty týmto okamihom.

Platiteľom dane sa môže stať každá zdaniteľná osoba, aj keď u nej nenastala niektorá zo zákonných skutočností - tzv. dobrovoľná registrácia.

Skutočnosť, že zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane neznamená, že táto osoba musí ihneď zvýšiť cenu ponúkaných tovarov alebo služieb o sumu dane, keďže jej vstupy bez DPH. MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách.

Dotknutými subjektmi všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur ihneď. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 191 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty budú musieť oproti terajšiemu stavu z dôvodu úpravy registračných procesov podávať naviac jedno daňové priznanie a jeden kontrolný výkaz, pričom expertný odhad za každú povinnosť samostatne je cca 20 min. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počet dotknutých subjektov, ktoré sa stanú platiteľmi.

2. Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

31

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu 2020/285, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie od dane výkonu ekonomickej činnosti na území tuzemska usadenou a neusadenou zdaniteľnou osobou, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre podniky, ktoré sú usadené v tuzemsku. Na druhej strane, ak chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podniky v iných členských štátoch EÚ, musí byť identifikovaný pre jej uplatňovanie v členskom štáte usadenia. Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy je teda nevyhnutné, aby sa malý podnik tuzemskej osoby identifikoval u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom tlačiva, v ktorom je povinný uviesť požadované údaje.

Predmetná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní FR SR na webovom sídle finančného riaditeľstva, 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

3. Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý je oprávnený uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný podávať štvrťročné výkazy.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Tieto subjekty následne povinné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňovali osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom uvedú v § 68g ods. 7 stanovené údaje. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie výkazu malým podnikom tuzemskej osoby 30 min. Frekvencia plnenia bola určená štvrťročne.

32

4. Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na predpísanom tlačive.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňujú. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

5. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady – žiadosť o registráciu pre DPH)

Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Primárnym dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice 2020/285. Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie. Uplatňovanie osobitnej úpravy malými podnikmi je previazané aj s plnením určitých povinností, ktoré kvantifikované vyššie. Určenie výšky pozitívneho vplyvu na ekonomickú činnosť malých podnikov v dôsledku prijatia osobitnej úpravy pre malé podniky nie je exaktne možné, pretože nemožno prognózovať správanie podnikateľov. Navyše z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Malý podnik, ktorý sa rozhodne využívať osobitnú úpravu, však nebude povinný podať v inom členskom štáte žiadosť o registráciu pre daň, ak spĺňa podmienky.

Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie usadené podať žiadosť o registráciu pre daň. Expertný odhad časovej náročnosti na podanie žiadosti o registráciu pre daň je 60

33

min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby.

6. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)

Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie usadené podávať pravidelne po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie, či plniť iné povinnosti vyžadované vnútroštátnymi predpismi. Na základe reálnej skúsenosti je expertný odhad časovej náročnosti na podanie daňového priznania za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok) a na plnenie iných povinností za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok). Odhad trvania oznamovacích povinnosti je teda 240 min. + 240 min. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne a zohľadňuje časovú náročnosť na jeden subjekt za 1 rok a regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby. Keďže nevieme zohľadniť, v koľkých členských štátoch bude priemerne malý podnik využívať oslobodenie od dane, výpočet zohľadňuje len nevzniknutie povinností v jednom inom členskom štáte.

7. Administratívne povinnosti platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný bezodkladne od zistenia tejto skutočnosti podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal daňové priznanie. Ak je platiteľ zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho nebol povinný podať. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný podať v lehote na podanie daňového priznania podľa § 78 ods. 9 v chronologickom poradí aj kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1. Platiteľ alebo zahraničná osoba, ktorí si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podali žiadosť o registráciu oneskorene, môžu v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia podávajú daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2, uplatniť aj právo na odpočítanie dane.

Dotknutými subjektmi všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových

34

subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad časovej náročnosti na vykonanie úkonu v dôsledku oneskorene podanej žiadosti o registráciu pre daň je 20 min. na podanie daňového priznania za jeden mesiac a 20 min. na podanie kontrolného výkazu za jeden mesiac. Odhadovaná časová náročnosť celkovo 40 minút za jeden mesiac bola určená na základe reálnej skúsenosti. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom. Odhadovanú časovú náročnosť sme vynásobili priemerným počtom zdaňovacích období v oneskorení (40 minút x 5 zdaňovacích období = 200 minút) a po odčítaní jedného daňového priznania je odhadovaná časová náročnosť celkovo 180 minút. Frekvencia plnenia bola na základe uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.

8. Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby

V prípade, ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na predpísanom tlačive.

Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli neuplatňovať osobitnú úpravu. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Predpokladáme, že v rámci tohto počtu vzniknú skutočnosti, ktoré budú viesť k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte u 20 % subjektov, teda že cca 860 subjektov ročne prehodnotí svoje zámery vo využívaní osobitnej úpravy pre malé podniky. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

9. Samozdanenie pri dovoze tovaru – cash vplyv

Zmena regulácie dotknutým subjektom značne znižuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru je možnosťou pre platiteľa dane preniesť povinnosť platiť daň a namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane zaplatí DPH v daňovom priznaní, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí

35

dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty.

Rok

2017

2018

2019

2020

2021

2022

Počet AEO

58

72

77

83

94

115

Prehľad počtu AEO subjektov v rokoch

Z ekonomického pohľadu bude mať zmena tejto regulácie značný pozitívny cash flow vplyv pre vybraných spoľahlivých importérov, ktorí držiteľmi štatútu AEO. Výška pozitívneho vplyvu samozrejme závisí od objemu dovozu tovaru, ale pre dotknuté subjekty bude cash flow vplyv v miliardách eur ročne. Dotknuté subjekty teda nebudú musieť platiť DPH na colniciach, ale budú môcť zaplatiť DPH v daňovom priznaní, v ktorom súčasne môžu uplatniť nárok na odpočítanie dane. S tým súvisí následný cash vplyv na dotknuté subjekty.

Dotknutými subjektmi sú platitelia dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platitelia dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. V roku 2022 tvorilo túto skupinu 115 subjektov. Tieto subjekty spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colniciach, t.j. 2,652 mld. eur. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri kvantifikácii sme vychádzali z toho, že AEO subjekty musia v súčasnosti v čase od zaplatenia DPH pri dovoze tovaru, následného odpočítania a jeho vyplatenia dotknutú sumu nejakým spôsobom alokovať. Ak by si dotknutú sumu museli požičať za úrok 0,5 % počas krátkeho obdobia (vychádzame z aktuálnej úrokovej sadzby vo výške 5 % p. a., 0,4 % p. m.), dotknutá suma nákladov by predstavovala 13 260 000 eur. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne. Je potrebné zdôrazniť, že ide o veľmi hrubý odhad, keďže nie známe podrobnosti o obchodnom správaní AEO subjektov.

10. Finančný leasing – dodanie tovaru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa vo veľkej väčšine prípadov finančný leasing považuje za dodanie služby. Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať v zásade za dodanie tovaru. Leasingové spoločnosti si však museli byť vedomé, že národná úprava nie je v súlade so smernicou 2006/112/ES a s uplatňovaním tohto mechanizmu v iných členských štátoch minimálne od vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes-Benz Financial Services UK. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Na základe pripomienky Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (ďalej len „APZD“)

36

v rámci PPK navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 3 000 000 EUR. Ide o vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing podľa navrhovanej zmeny. Podľa pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov uplatnenej v rámci toho istého PPK navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 1 500 000 EUR.

Dotknutými subjektmi leasingové spoločnosti. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe štatistických údajov Národnej banky Slovenska o lízingových spoločnostiach – Zoznam vykazujúcich spoločností pre rok 2022 (https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-institucie/faktoring-lizing-a-splatkove-financovanie/statisticke-a-analyticke-prehlady/). Národná banka Slovenska eviduje v rámci zoznamu 16 vykazujúcich leasingových spoločností. Pri výpočte nákladov regulácie vychádzalo MF SR zo sumy oznámenej APZD. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne, aby zohľadňovala dopad na podnikateľské prostredie za 1 rok, ktorý odhaduje APZD.

11. Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu E-kasa klient

Nadväzne na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane podľa zákona o DPH, sa v Čl. II návrhu zákona zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FR SR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa dane v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví pokladničný doklad ako platiteľ dane. Podnikateľ túto povinnosť nebude oznamovať na špeciálnom tlačive, ale prostredníctvom portálu finančnej správy v e-kasa zóne podnikateľa. Táto povinnosť nebude mať dodatočný finančný vplyv na podnikateľov, ale vyvoláva administratívny vplyv.

Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 12 sekúnd. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, avšak nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

12. Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu

Ak zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur, presiahne v kalendárnom roku aj ďalší dodatočný obrat 12 500 eur (t.j. celkový suma dosiahnutého obratu v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur), bude povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom. V oznámení uvedie deň, keď k tejto skutočnosti došlo. Oznámenie sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu.

Dotknutými subjektmi všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816

37

daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si z dôvodu, že sa stali platiteľmi budú musieť splniť oznamovaciu povinnosť.

13. Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa znižuje hodnota, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru na 400 eur z 1 600 eur. Navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane, keďže do sumy odpočítanej dane vo výške 2999,99 eur na základe zjednodušených faktúr ide aj o anonymizované miesto v kontrolnom výkaze. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.

Zavedenie limitu 2999,99 eur predstavuje nástroj boja proti podvodom, keďže na základe zjednodušených faktúr sa čerpalo veľmi vysoké odpočítanie dane. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie menej ako 3 000 eur, platiteľ dane, ktorý o prijatom tovare alebo službe zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, uvádza v kontrolnom výkaze v časti B.3.1. celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane za dané zdaňovacie obdobie, a to súhrnne zo všetkých prijatých zjednodušených dokladov, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva kontrolný výkaz. V tomto riadku sa v kontrolnom výkaze neuvádza počet faktúr, ani ich výška jednotlivo. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie 3 000 eur a viac, platiteľ dane uvádza v časti B.3.2 kontrolného výkazu sumárne údaje zo zjednodušených faktúr (celková suma základov dane, celková suma dane, celková suma odpočítanej dane) podľa DPH jednotlivých dodávateľov za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje z týchto zjednodušených faktúr odpočítanie dane.

Dotknutými subjektmi platitelia dane. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FRSR. Na základe poskytnutých údajov v druhom kalendárnom štvrťroku roka 2023 platitelia dane uplatnili odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr, pri ktorých bola celková suma transakcií dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyššia ako 400 eur v 8 812 prípadoch. Uvedené číslo nepredstavuje počet vydaných dokladov, ale sumu transakcií, ktoré zodpovedajú neznámemu počtu dokladov od jedného dodávateľa. Počet dodávateľských-odberateľských vzťahov sme vynásobili číslom štyri (počet kvartálov za kalendárny rok). Následne bol na základe expertného odhadu počet zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur určený na základe expertného odhadu ako percentuálny podiel vo výške 2,5 %

38

z 35 248 transakčných vzťahov - t.j. predpokladáme 881 zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na vyhotovenie faktúry 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri uvádzanom počte subjektov a zohľadňuje údaje za štyri kalendárne štvrťroky. Pretože ide o maloobchod a nie je veľký predpoklad, že zákazníci platia väčšie sumy za dodanie tovarov alebo služieb v hotovosti alebo prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, odhadujeme nízky počet dokladov pri ktorých sa v dôsledku tejto zmeny bude musieť vyhotoviť štandardná faktúra. Ďalej je potrebné uviesť, že mnohí podnikatelia navrhovaným spôsobom takto postupujú už dnes.

14. Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z analýzy FR SR v zmysle požiadavky MF SR z roku 2022 vo veci poskytnutia údajov o povinne registrovaných subjektoch, ktoré dosiahli obrat z oslobodených činností bez nároku na odpočítanie (hrubý odhad počtu týchto dotknutých subjektov sa posudzoval na základe údajov z DP DPH po registrácii týchto subjektov) vyplynulo, že povinnosť sa týkala 881 daňových subjektov. Teda dohromady 881 daňových subjektov bolo registrovaných preto, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat vo výške najmenej 49 790 eur výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH. Tieto subjekty sa vzhľadom na novelu zákona o DPH – zákon č. 516/2022 Z. z. mohli deregistrovať.

Počet dotknutých subjektov, ktoré budú musieť podať opätovne žiadosť o registráciu pre DPH odhaduje MF SR ako percentuálny podiel vo výške 25 % z 881 t.j. 220 daňových subjektov. Tieto subjekty nebudú musieť podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz za predpokladu nerealizovania obchodov, z ktorých im vznikne reálna povinnosť platiť daň. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 30 min. na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, pričom nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2022/309 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 6.12.2022, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 31.01.2023. K predbežnej informácií boli zaslané podnety dvoch subjektov.

K predbežnej informácii boli uskutočnené verejné diskusie so Slovenským živnostenským zväzom a ČESMAD-om Slovakia Združením cestných dopravcov Slovenskej republiky dňa

39

15.02.2023. Konzultácie so Slovenským živnostenským zväzom boli uzavreté s tým, že analýzy Ministerstva financií Slovenskej republiky budú podkladom pre ďalší postup vo veci ich podnetov. Vo veci podnetu ČESMAD-u sa diskusia týkala konkrétneho problémového prípadu z aplikačnej praxe, ktorý však nie je dôvodom na zmenu aktuálnej právnej úpravy.

Na konzultácie/diskusiu k návrhu zákona boli prizvaní:

Slovenský živnostenský zväz

ČESMAD Slovakia – Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva SR

Dňa 15. februára 2023 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2022/309 - Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stretnutia so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu (ďalej len „SŽZ“), ČESMAD-om Slovakia a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“).

Predmetom prvej diskusie boli podnety SŽZ v kontexte stretnutia s MH SR, ale aj na základe predbežnej informácie. Prvý podnet súvisel s transpozíciou smernice o SMES zvýšenie limitu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Druhý podnet sa týkal požiadavky znížiť sadzbu DPH pre vybrané služby z Prílohy III smernice o sadzbách (body 10., 10a. a 10c.).

SŽZ

V rámci prvého podnetu SŽZ navrhuje zvýšiť výšku obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH s cieľom umožniť efektívne fungovanie malých podnikov v kontexte zvyšovania cien, po zohľadnení vplyvov na štátny rozpočet. SŽZ uviedol, že inflácia za posledných 12 rokov je vo výške 33,4%, čo je v prepočte na limit povinnej registrácie na DPH cca 66 000 eur. SŽZ podotkla, že v ČR sa zvýšil obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH z 1 mil. ČK na 2 mil. ČK, t.j. na cca 81 000 eur. V tomto kontexte SŽZ dodáva, že návrh zvýšenia obratu pre povinnú registráciu nemusí nevyhnutne dosiahnuť výšku 85 000 eur.

MF SR

MF SR uviedlo, že dnešný limit je výsledkom negociačného procesu, ktorý predchádzal nášmu vstupu do EÚ. SR aj iné členské štáty viazané smernicou o DPH. S týmto limitom sme nemohli hýbať svojvoľne, ale len osobitným postupom žiadosťou o výnimku na úrovni Rady, kde sme potrebovali jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Doteraz sme nepristupovali k tejto procedúre z rôznych dôvodov. V súčasnosti členské štáty uplatňujú rôzne limity, aj vyššie, aj prísnejšie, kde platiteľom DPH je každý subjekt (3 členské štáty). Uvidíme, ako sa budú vyvíjať úvahy členských štátov pri transpozícii smernice o SMES, ako aj konkrétne skúsenosti v ČR. Musíme však prihliadnuť na naše makroekonomické ukazovatele, nielen na iné členské štáty a ich limity.

MF SR ďalej uviedlo, že limit pre oslobodenie podľa smernice o SMES nereaguje na rast cien tovarov alebo služieb, ale podstatou je odbremenenie malých podnikov od administratívnej záťaže (nepodávanie DP a KV). Keďže DPH zaťažuje konečného spotrebiteľa, tak argument inflácie nevidíme z technického hľadiska ako relevantný. Súčasné nastavenie povinnej registrácie za platiteľa DPH reflektuje znenie smernice o DPH.

Z analýzy FR SR, ktorú sme si vyžiadali vyplýva, že viac ako 50 % platiteľov DPH sa registrovalo dobrovoľne, teda nie z dôvodu prekročenia obratu, ale preto, že ich ekonomická činnosť a ich obchodné vzťahy si registráciu vyžadovali. MF SR za to, že zdaniteľné osoby majú tendenciu sa dobrovoľne registrovať. Zvýšenie limitu pre povinnú registráciu môže znamenať okamžitý výpadok príjmov na DPH do výšky 42 mil. eur a bude sa týkať

40

cca 19 000 subjektov, ktorých obchody vo výške 1 205 mil. eur a DPH predstavuje 127 mil. eur. Teda asi 33 % z tejto sumy DPH ide do finálnej spotreby, a s týmto výpadkom by sme museli počítať. Pri rastúcich cenách dodávaných tovarov a služieb tento výpadok bude stúpať aj v iných daňových príjmoch.

SŽZ

Zástupca SŽZ vo vzťahu k údaju, že 50 % platiteľov je dobrovoľne registrovaných platiteľov DPH uviedol, že v jemu blízkej oblasti development-u sa všetky spoločnosti registrujú na DPH, aj keď obratovo nespadajú do kategórie pre povinnú registráciu, ale v krátkom čase túto hranicu prekročia. Opýtal sa, či vie finančná správa identifikovať, koľko z týchto dobrovoľných platiteľov DPH aj presiahlo obrat pre povinnú registráciu.

MF SR

MF SR uviedlo, že analýza takýto údaj neobsahuje. Zároveň uvádza, že ak sa raz stal niekto platiteľom DPH, či dobrovoľne alebo povinne, finančnú správu nezaujíma, či prekročil obrat. Finančnú správu zaujíma len, či si plní všetky povinnosti, a či si odpočet uplatňuje v zmysle pravidiel. V týchto prípadoch nie je potrebné skúmať prekročenie obratu. V prípade developerských spoločností je pre nich výhodné registrovať sa za platiteľa DPH, lebo si môžu uplatniť odpočítanie DPH z prijatých plnení (napr. stavebný pozemok) ešte pred dosiahnutím obratu. Samozrejme, že tento spôsob využívajú aj iné subjekty. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že niektoré spoločnosti požadujú, v rámci obchodných vzťahov, mať aj na druhej strane transakcií platiteľa DPH, najmä veľké spoločnosti voči malým spoločnostiam.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že prioritne im ide o subjekty, ktoré nemajú veľké obraty. Ide o menšie spoločnosti, SZČO a menšie mikropodniky, ktoré nemajú materiálové vstupy, ale poskytujú prevažne služby, formou vlastnej práce napr. administratívne práce alebo kozmetické služby a pod., ktoré len z dôvodu vyšších príjmov sa dostanú do režimu povinného platenia DPH. Následne však musia navýšiť ceny o 20%, čo vplyv na rozhodovanie konečného spotrebiteľa a posilňuje to ďalší nárast cenovej hladiny a inflačnú špirálu. Myslia si, že súčasný obrat pre povinnú registráciu nereflektuje stav na trhu. Je potrebné pozrieť sa na to, čo nás čaká, pričom inflácia bude dlhodobo na dvojciferných číslach. Zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na 65 70 tisíc eur by napomohol veľkému počtu podnikov, čo by mohlo predstavovať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu na dani z príjmu.

MF SR

MF SR nedisponuje informáciu, koľko SZČO, resp. mikropodnikov by negatívne ovplyvnilo ponechanie hranice pre registráciu za platiteľa DPH na terajšej úrovni. Pokiaľ ide o argument zvýšenia ceny o 20% po registrácii, tak taktiež MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách. Ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom jej vstupy bez DPH, teda to neznamená, že musí ihneď zvýšiť cenu o sumu vo výške DPH.

Analýza FR SR nie je komplexná analýza, a tak globálnejšími vplyvmi a dopadmi, aj makroekonomickými sa bude zaoberať IFP tak, aby úroveň obratu pre registráciu bola znesiteľná pre štátny rozpočet, ale aj výhodná pre podnikateľov. K problematike je potrebné ďalej uviesť, že jednotlivé subjekty obchádzajú povinnú registráciu zakladaním ďalších a ďalších subjektov, čím sa nám nedostávajú do systému DPH a kriví sa nám výber DPH aj výber dane z príjmov. Optimalizačné snahy subjektov v tomto smere úspešné a majú dopad

41

na štátny rozpočet. Zvýšenie obratu pre registráciu vyžaduje hranicu, ktorá je obojstranne znesiteľná.

SŽZ

Zástupca SŽZ súhlasí, že k úprave výšky obratu pre povinnú registráciu je potrebné mať podrobnú analýzu, t.j. aký bude vplyv na štátny rozpočet, a aký na správanie podnikateľov. Zohľadniť je potrebné infláciu aj administratívnu záťaž. SŽZ nežiada hneď 85 tisíc eur, ale keďže inflácia za posledné dva roky je na úrovní 18%, mohlo by ísť o zvýšenie na 65 tisíc eur, prípadne tak, aby bol pozitívny vplyv na podnikateľov a nie negatívny vplyv na štátny rozpočet.

MF SR

MF SR bude výstupy z analýzy IFP komunikovať ďalej, zároveň však podotklo, že zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na DPH bude na konci dňa rozhodnutie, ktoré bude musieť prijať vedenie rezortu na základe všetkých relevantných predložených informácií a podkladov, aj pozitívnych, aj negatívnych.

MF SR

K druhému podnetu MF SR uviedlo, že politika zníženia sadzieb DPH pre vybrané oblastí je výsostne politickým rozhodnutím. SR si sociálnu politiku definovala v kontexte zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Väčšina položiek, ktoré SŽZ označil v štatistickej evidencii činností v stavebníctve (zatrieďovanie CPA) je v súlade s cieľmi smernice a môžu byť predmetom zníženej sadzby DPH, ale je potrebné reagovať na zníženie sadzby DPH veľmi opatrne, pretože na konci dňa ide o okamžitý výpadok štátnych príjmov. V kontexte Vašich požiadaviek ide o takmer celý stavebný sektor a my potrebujeme kvantifikovať dopady, ktoré predsunieme vedeniu rezortu. O výške sadzby DPH a o tom, na aké dodávky bude znížená sadzba uplatňovaná, rozhodne vedenie rezortu na základe predložených relevantných informácií. Najprv sa ale obrátime na IFP. Vedenie rezortu oboznámime so všetkými aspektmi, aj pozitívnymi a negatívnymi.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že pri znižovaní sadzby DPH je potrebné prihliadať na plnenie zelených cieľov –znižovanie emisií, plán obnovy budov, zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov. Do akej miery môže znižovanie sadzieb napomôcť týmto veciam.

MF SR

MF SR za to, že aj v tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť, ako by zníženie DPH spolupôsobilo na naplnenie environmentálnych cieľov. Analýza IFP by mala ponúknuť odpoveď aj na tieto otázky.

SŽZ

Zástupca SŽZ uviedol, že rovnaký sociálny rozmer aj zákon o ŠFRB, aj zákon o podpore nájomného bývania, ale iba na zákon o štátnej podpore nájomného bývania sa vzťahuje znížená sadzba DPH 5 % zo základu dane. ŠFRB dokonca prísnejšiu reguláciu ako zákon o podpore nájomného bývania. Nájomné byty sa na Slovensku nestavajú a rozbeh výstavby bude príjmom do štátneho rozpočtu. Zástupca SŽZ ďalej uviedol, že v tejto veci bude mať stretnutie na Ministerstve dopravy SR a bude žiadať zníženie DPH aj pre ŠFRB projekty.

MF SR

42

Aj rozbeh výstavby nájomných bytov prostredníctvom ŠFRB, ktorý spočíva v požiadavke SŽZ na zníženie sadzby DPH, vyžaduje analýzu IFP, ktorá bude podkladom pre ďalší postup.

MF SR si za účelom posúdenia zníženia DPH v zmysle Prílohy III smernice o sadzbách vyžiadalo od SŽZ presnejší zoznam, akých služieb by sa zníženie DPH malo týkať, pričom následne po vzájomných konzultáciách bude tento podklad postúpený IFP na výstupnú analýzu.

SŽZ

Zástupca SŽZ predpokladá, že zoznam bude zaslaný MF SR v prvej polovici marca 2023 (najneskôr 10. resp. 13. marca).

Zástupcovia ČESMAD-u reflektovali na predbežnú informáciu jedným podnetom, ktorý sa však netýkal transpozície SMES smernice, ktorej transpozícia je primárnym cieľom novely zákona o DPH, ale išlo o konkrétny problémový prípad z aplikačnej praxe.

ČESMAD

Zástupca ČESMADu predstavil uvedený aplikačný problém, ktorý sa týkal oneskoreného vyhotovovania a doručovania faktúry od zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho je podľa terajšej právnej úpravy povinný pristúpiť k podávaniu dodatočných daňových priznaní a dodatočných kontrolných výkazov. Odberateľovi následne hrozí sankcia. Zástupca ČESMADu preto navrhuje zaviesť možnosť zahrnúť faktúru vyhotovenú zahraničnou spoločnosťou do aktuálneho daňového priznania aj v prípade oneskoreného vyhotovenia a doručenia, rovnako ako v prípade tuzemských faktúr.

MF SR

MF SR si uvedomuje, že môže dochádzať k takýmto negatívnym situáciám, ale zákon o DPH je nastavený plne v súlade so smernicou o DPH. V prípade tuzemských a zahraničných dodávateľov nejde o totožné situácie. Ak je odberateľ usadený v tuzemsku a dodávateľ v inom členskom štáte, v prípade dodania služby, od dodávateľa z iného členského štátu, vzniká odberateľovi povinnosť priznať daň v tuzemsku v rámci prenosu daňovej povinnosti. Ak by Vám toto isté plnenie dodal tuzemský dodávateľ, tak odberateľovi vzniká v zásade len právo na odpočítanie dane. Hmotnoprávnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti od zahraničného dodávateľa nie je vyhotovenie faktúry, a ani jej doručenie, ale je to samotné prijatie služby. Ak nie je k dispozícii faktúra, možno vychádzať aj zo zmluvy. Následne, právo na odpočítanie dane zo služieb od zahraničného dodávateľa nie je podmienené držbou faktúry, ale uvedením tohto dodania v záznamoch. Nie je možné tento problém riešiť tak, že túto službu priznávate v daňovom priznaní za mesiac, v ktorom bola doručená faktúra oneskorene. Smernica o DPH ustanovuje jednotnú lehotu pre vyhotovovanie faktúr. Nevieme ovplyvniť skutočnosť, či zahraniční dodávatelia budú dodržiavať predpisy. Ak zahraniční dodávatelia vyhotovujú a zasielajú faktúry oneskorene, neplnia si fakturačné povinnosti. Je preto potrebné upozorniť dodávateľa na včasné vyhotovenie faktúry. Daňová povinnosť v tomto prípade vzniká v štáte, kde je usadený príjemca. Daňová povinnosť sa priznať v správnom čase. Podľa Vášho prípadu by sme nereflektovali aktuálny správny výber dane. MF SR nepovažuje za vhodné také riešenie, aby sa oneskorene vyhotovená a doručená faktúra od zahraničného dodávateľa, ak ide o prijatie služby, priznávala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola faktúra doručená.

ČESMAD

43

Zástupca ČESMADu sa spýtal, či by nebolo možné pre takéto prípady zaviesť zjednodušený systém, prípadne vyňať takéto situácie spod správnych deliktov, čím by sa upustilo od ukladania sankcií.

MF SR

Za podanie dodatočného daňového priznania v prípade, že odberateľ právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, sa sankcia nevyrubuje, aj keď vzniká dodatočná administratívna povinnosť v podobe samotného dodatočného daňového priznania. Sankcia potenciálne hrozí len pri podávaní dodatočných kontrolných výkazov, pričom sa žiada uviesť, že protiprávne správanie je na strane dodávateľov. MF SR nemá vedomosť, že by finančná správa odo dňa začatia uplatňovania kontrolných výkazov v praxi ukladala pokuty za podávanie dodatočných kontrolných výkazov. Iná situácia by bola samozrejme v prípade, ak by kontrolný výkaz nebol podaný vôbec. Kontrolným výkazom finančná správa sleduje vybrané ciele.

ČESMAD

Zástupca ČESMADu opätovne poukázal na zákonnú možnosť finančnej správy ukladať sankcie za podávanie dodatočných kontrolných výkazov, ale nemá vedomosť o skutočnosti, že by finančná správa za takéto konania niekedy uložila sankciu.

MF SR

MF SR za to, že ak dochádza k individuálnemu porušovaniu povinností, je možné upozorniť príslušného orgány iného členského štátu na takúto skutočnosť. Prípadné nedodržanie fakturačných povinností je možné riešiť aj prostriedkami súkromného práva, resp. v zmluvných podmienkach. MF SR aj vzhľadom na nevedomosť oboch zúčastnených subjektov o ukladaní sankcií finančnou správou v takýchto prípadoch, nepovažuje za nevyhnutné meniť aktuálnu právnu úpravu.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať.

Navrhovaná právna úprava v súlade so smernicou 2020/285 upravuje, že malý podnik tuzemskej osoby bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, ak získa „EX číslo“ a bude plniť oznamovacie povinnosti voči finančnej správe. Takúto právnu úpravu musia vo svojich právnych poriadkoch zaviesť všetky členské štáty Európskej únie. Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie.

44

Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Návrh zákona sa popri uvedených reguláciách zároveň orientuje na ďalšie úpravy v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom transpozície práva EÚ, vyriešenia identifikovaných problémov v aplikačnej praxi a zjednodušenia, prípadne precizovania povinnosti daňových subjektov.

Uvedené zmeny svojím charakterom prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom na nedostupnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.

15. Nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň pre zahraničné osoby

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V § 5 ods. 3 sa z dôvodu transpozície smernice 2020/285 navrhuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota pre Daňový úrad Bratislava, v ktorej je povinný vydať rozhodnutie a v prípade jej vyhovenia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala podľa navrhovaného odseku 1 platiteľom dane, DPH. Rozhodnutie výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie.

16. Zmena pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (§ 16 ods. 3)

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V súlade s článkom 3 prvým bodom smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022 sa menia pravidlá určenia miesta dodania vymedzených služieb. Predmetná zmena sa týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené

45

nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde má zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava.

Mení sa aj miesto dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak je účasť na tomto podujatí virtuálna.

17. Úprava uplatňovanie zníženej sadzby DPH pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi

Zmena regulácie dotknutým podnikateľským subjektom nezvyšuje ani neznižuje náklady. Zmenou smernice 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane (smernica 2022/542), došlo aj k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 transponovaný do § 27 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi. Z dôvodu tejto zmeny a zároveň so zámerom odstrániť ťažkosti, ktoré v súvislosti s aktuálnym znením transpozície priniesla aplikačná prax, sa ustanovenie upravuje tak, aby sa dosiahol súlad vnútroštátnej úpravy so znením smernice 2006/112/ES. Táto zmena prináša vyššiu mieru právnej istoty, upresňujúc aplikáciu zníženej sadzby DPH podnikateľom, a spočíva v znížení cien dodávok pre konečného spotrebiteľa.

18. Zúženie uplatňovania oslobodenia od DPH – služby dodávané členom

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zákon o DPH v § 32 upravuje od dane z pridanej hodnoty oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane, spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať daň z pridanej hodnoty. Takáto úprava je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora.

19. Úprava podmienok odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol v postavení zdaniteľnej osoby

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V § 55 sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje upraviť podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s aktuálne platnou úpravou spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie.

20. Sankcia pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Ak tuzemský poskytovateľ platobných služieb záznamy nesprístupnil v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude povinný tieto záznamy sprístupniť, respektíve opätovne sprístupniť finančnému riaditeľstvu, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie

46

povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa samo osebe považuje za správny delikt podľa citovaného ustanovenia daňového poriadku, a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude tak sankcionovaný opätovne.

21. Sankcia pre platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Novo navrhované znenia § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať.

Dôjde tak k zrovnoprávneniu postavenia oneskorene registrovaných platiteľov dane napríklad so zdaniteľnými osobami či nezdaniteľnými právnickými osobami, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo z dôvodu prijatia služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku, ktorá im bola dodaná zahraničnou osobou. K zrovnoprávneniu dôjde aj so súčasnými platiteľmi dane, ktorí sú ako platitelia za nesplnenie povinností sankcionovaní, zatiaľ čo tí, ktorí si vôbec nesplnili registračnú povinnosť, museli podať len jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom.

Ustanovenia článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaväzujú členské štáty, aby zamedzili podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy prostredníctvom odrádzajúcich a účinných opatrení. V tomto kontexte musia členské štáty na účely zabezpečenia ochrany finančných záujmov predovšetkým prijať potrebné opatrenia, aby zaručili účinný a úplný výber vlastných zdrojov, ktorými príjmy pochádzajúce z uplatnenia jednotnej sadzby na harmonizovaný vymeriavací základ DPH. Cieľom ustanovení samozrejme nie je len dostupnosť zdrojov pre rozpočet EÚ, ale a aj ochrana príjmov rozpočtu Slovenskej republiky. V nadväznosti na uvedené sa osobám v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, plne v súlade so smernicou 2006/112/ES upravujú povinnosti.

Nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote je správnym deliktom podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý je možné uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. a) v sume od 30 eur do 16 000 eur.

Ak platiteľ doručí daňovému úradu kontrolný výkaz oneskorene, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Ak sa platiteľ dopustí viac ako jedného správneho deliktu, správca dane mu môže uložiť úhrnnú pokutu podľa § 155a daňového poriadku.

47

Dotknutými subjektmi všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad na základe reálnej skúsenosti je sankcia vo výške 60 eur za oneskorené podanie každého daňového priznania a 60 eur za oneskorené podanie každého kontrolného výkazu, ktoré bol platiteľ dane povinný podať. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene, jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom, za čo bol sankcionovaný aj doteraz. Odhadovaná výška sankcie pre jedného platiteľa, ktorý by bol v omeškaní 5 zdaňovacích období a musel by oproti súčasnému stavu podať naviac 4 daňové priznania a 5 kontrolných výkazov by bola najviac 540 eur. Celkovo by sa výška tohto vplyvu na celé podnikateľské prostredie mohla navýšiť o 876 420 eur za kalendárny rok, tento odhad však výrazne limituje inštitút úhrnnej pokuty.

K uvedenému je potrebné zároveň uviesť, že podľa § 156 daňového poriadku je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt daň nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote, pričom výška úroku z omeškania závisí od výšky vlastnej daňovej povinnosti.

22. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru prináša pre platiteľa dane, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky, zmenu v spôsobe platenia dane pri dovoze tovaru do tuzemska v tom smere, že namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane túto daň pri dovoze tovaru vypočíta a uvedie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Tento platiteľ je zároveň osobou povinnou zaplatiť daň. Samotný výpočet DPH nezaťažuje platiteľa, keďže ten podľa súčasného stavu je povinný podať daňové priznanie v zásade bez ohľadu na uskutočnenie dovozu tovaru do tuzemska v príslušnom zdaňovacom období.

23. Sankcie pre dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu v prípade nedodržania povinností v súvislosti so samozdanením pri dovoze tovaru

Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa navrhuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, ak dovozca (osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie) nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia podľa navrhovaného § 84a. Navrhuje sa aj ustanoviť postup pre prípady, keď nedôjde k riadnemu splneniu povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, podať dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru v zákonných lehotách, aby bolo možné určiť daň aj za takýchto podmienok. Daň sa v týchto prípadoch určí podľa pomôcok, pričom na jej určenie sa bude primerane vzťahovať postup podľa osobitného predpisu. Nedodržanie povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, bude príslušný colný úrad

48

povinný sankcionovať peňažnou pokutou. Aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o novo zavádzané ustanovenie, nie je možné negatívny dopad týchto sankcií na podnikateľské prostredie kvantifikovať.

24. Sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti podnikateľa, ktorý registrovanú pokladnicu E-kasa klient

Zmena regulácie dotknutým subjektom nezvyšuje náklady. V nadväznosti na novú oznamovaciu povinnosť podnikateľa podľa bodu 1 Čl. II návrhu zákona sa rozširuje okruh sankčných deliktov. Pri prvom porušení sa daňovému subjektu pokuta neuloží, v prípade opakovaného nesplnenia si ustanovenej povinnosti uloží daňový úrad alebo colný úrad podnikateľovi pokutu vo výške od 20 do 100 €. V rámci konania o uložení pokuty sa uplatní tzv. inštitút druhej šance, pričom sa predpokladá, že nepríde k opakovanej oznamovacej povinnosti.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie:

Článok 185 odsek 2 pododsek 1 smernice 2006/112/ES - Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade krádeže tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou. Zámerom je, aby sa ustanovenie jednoznačne uplatňovalo nielen na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol kúpený na účely vykonávania ekonomickej činnosti a pri ktorom bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, ale aj na situáciu, keď príde ku krádeži tovaru, ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou z komponentov, pri ktorých platiteľ dane uplatnil právo na odpočítanie dane. Ustanovenie v smernici 2006/112/ES je dobrovoľné, avšak jeho transponovaním sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie u platiteľov dane, ktorí odpočítavajú daň na vstupe, a neplatiteľov dane, ktorí si neodpočítavajú daň na vstupe, pokiaľ ide o vzťah voči štátnemu rozpočtu v spojitosti s krádežou tovaru.

Článok 252 odsek 1 2006/112/ES SR si historicky zvolila lehotu na podanie daňového priznania k DPH 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, nakoľko čím skôr mala finančná správa k dispozícii údaje, tým skôr mohla identifikovať nepoctivých platiteľov dane. Neskôr identifikácii takýchto osôb začala napomáhať aj analýza dát získaných z kontrolných výkazov, ktoré sa podávajú v rovnakej lehote ako daňové priznania k DPH. A zároveň v rovnakej lehote je povinnosť platiteľov dane správcovi dane aj DPH zaplatiť. Inými slovami dlhšia lehota na podanie daňového priznania k DPH by viedla k nižšej frekvencii výberu DPH, čo by výrazne ovplyvnilo príjmovú stranu štátneho rozpočtu.

Článok 167a písm. a) smernice 2006/112/ES (menený čl. 1 ods. 3 smernice 2020/285) – Smernicou 2020/285 sa upravil čl. 167a, a to pokiaľ ide o stanovenie stropu vo výške 2 mil. eur bez povinnosti členských štátov konzultovať túto voľbu v Výborom pre DPH. Tento článok odchylne od čl. 167 ustanovuje odlišne vznik práva na odpočítanie dane, ak platiteľovi vzniká daňová povinnosť výlučne podľa čl. 66 písm. b) smernice o DPH. V Slovenskej republike postupuje podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (§68d zákona č. 222/2004 Z. z.) len okolo 500 platiteľov, pričom podmienky pre uplatňovanie tejto úpravy spĺňa viac ako 60% všetkých registrovaných platiteľov.

Článok 284 ods. 1 smernice 2006/112/ES (menený čl. 1 ods. 12 smernice 2020/285) – Podľa smernice 2020/285 ide o možnosť, nie o povinnosť členských štátov zvýšiť hranicu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Slovenská republika už dnes patrí medzi členské štáty, ktoré sa nachádzajú v pomerne vysokej hranici obratu, skôr v druhej polovici.

49

Smernica 2020/285 umožňuje zaviesť pre malé podniky prechodný obrat do určitej výšky, t. j. subjekt sa presiahnutím obratu 50 000 eur nestane platiteľom dane, ale platiteľom sa stane až 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ale ak subjekt následne presiahne obrat o 25 % (dodatočných 12 500 eur), stane sa platiteľom dane týmto dodaním. Presiahnutím obratu 50 000 eur nebude dotknutá registračná povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osoby.

Článok 288a smernice 2006/112/ES (nový článok vložený podľa čl. 1 ods. 16 smernice 2020/285) - Smernica 2020/285 umožňuje považovať podniky za malé podniky v tuzemsku, ak nepresiahnu obrat 85 000 eur. Návrh zákona vzhľadom na ekonomické podmienky v Slovenskej republike navrhuje obrat 50 000 eur v prebiehajúcom kalendárnom roku s tým, že podnik sa stane platiteľom dane 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ale ak subjekt následne presiahne obrat o 25 % (dodatočných 12 500 eur), stane sa platiteľom dane týmto dodaním.

50

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_357032

Zber údajov pre informačný systém SMESK

4

B

ks_336077

eKasa - rozhranie

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_7145

Administratívny informačný systém (ADMIS)

nie

B

isvs_7149

DR SCAN

nie

B

isvs_7146

Data Warehouse (DWH)

nie

B

isvs_7148

Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)

nie

B

isvs_7136

VAT Information Exchange System (VIES)

nie

B

isvs_7213

Portál finančnej správy (PFS)

nie

B

isvs_66

Centrálny elektronický priečinok (CEP)

nie

B

isvs_7156

Virtuálna registračná pokladnica (VRP)

nie

A

isvs_11828

SMESK

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

51

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Konanie podľa § 4 ods. 4 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 7 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 a ods. 5 návrhu zákona.

Konanie o žiadosti o registráciu pre daň podľa § 7 aj pre zahraničnú osobu, ktorá uplatňuje v tuzemsku osobitnú úpravu podľa § 68f.

Konania o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 5, 7, 10 a 11 návrhu zákona v inom členskom štáte Európskej únie.

Opravný prostriedok podľa § 68g ods. 6 návrhu zákona.

Konanie o odňatí individuálneho čísla s príponou EX podľa § 68g ods. 12 návrhu zákona.

Nesplnenie povinnosti podľa § 70a odseku 11 návrhu zákona sa považuje za správny delikt podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty platiteľovi daňovým úradom podľa § 84a ods. 4 do výšky 1,3% zo sumy dane pri dovoze tovaru, ak platiteľ uplatnil postup podľa § 84a ods. 3 a podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. a) prvého bodu neboli splnené.

Osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania - Oznámenie sumy splatnej dane podľa § 84b návrhu zákona osobe povinnej platiť daň (§ 69 ods. 8) colným úradom bezodkladne po prijatí dovozného vyhlásenia. Na oznámenie sumy dane sa primerane použijú ustanovenia colných predpisov o oznámení colného dlhu. Ak dovozné vyhlásenie nebolo podané ani v lehote po výzve podľa odseku 4, colný úrad určí daň podľa pomôcok a oznámi ju osobe povinnej platiť daň. Na určenie dane podľa prvej vety sa primerane vzťahuje postup podľa osobitného predpisu.

Konanie o uložení pokuty podľa § 84b ods. 6

52

návrhu zákona. Colný úrad uloží osobe, v mene ktorej bolo podané colné vyhlásenie,

a) pokutu do výšky 1 000 eur za nesplnenie povinnosti podľa odseku 1,

b) pokutu do výšky 10 000 eur za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V konaní o registrácii pre daň podľa § 4 ods. 4 návrhu zákona je zdaniteľná osoba povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 2 návrhu zákona. V tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej je povinná túto žiadosť podať, a deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39, vyznačí v žiadosti aj túto skutočnosť. K žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. d) a e) z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba stala platiteľom podľa odseku 1 písm. c) h), je platiteľ povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra a platiteľ podľa odseku 1 písm. c) e) nemá v tuzemsku sídlo, doklady musia byť úradne overené.

Na postup daňového úradu v registračnom konaní podľa § 4 ods. 7 návrhu zákona sa primerane vzťahujú odseky 4 a 10.

V konaní o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 3 návrhu zákona podáva zahraničná osoba žiadosť o registráciu pre daň.

V konaní o registrácii pre daň podľa § 5 ods. 5 návrhu zákona podáva zahraničná osoba žiadosť o registráciu pre daň. Platiteľ podľa odseku 4 je povinný oznámiť Daňovému úradu Bratislava skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do piatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť; ak sa táto skutočnosť nezapisuje do obchodného registra, doklady musia byť úradne overené.

Obsahové náležitosti žiadosti o registráciu pre daň upravuje § 67 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

53

Konania o uplatňovaní osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 5, 7, 10 a 11 návrhu zákona v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 68g ods. 2 návrhu zákona, ak zdaniteľná osoba, ktorá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava chce uplatňovať osobitnú úpravu, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje najmä

a) obchodné meno alebo názov zdaniteľnej osoby, predmet podnikania, právnu formu a adresu,

b) členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať túto osobitnú úpravu,

c) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, počas kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené,

d) celkovú hodnotu bez dane tovarov a služieb v eurách dodaných zdaniteľnou osobou na území Európskej únie, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii, od začiatku prebiehajúceho kalendárneho roka do podania oznámenia, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak v iných členských štátoch ustanovené.

Podľa § 68g ods. 10 návrhu zákona, ak malý podnik tuzemskej osoby podľa odseku 5 chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňuje, je povinný vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené. Malý podnik tuzemskej osoby nie je povinný v oznámení podľa prvej vety uviesť údaje podľa odseku 2 písm. c) a d), ktoré uviedol vo výkazoch podaných podľa odseku 8.

Podľa § 68g ods. 11 návrhu zákona, ak sa malý podnik tuzemskej osoby, ktorému bolo vydané rozhodnutie podľa odseku 5 alebo odseku 10, rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Oznámenie podľa prvej vety musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené,

54

a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu.

Ak pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, vznikla daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o DPH a colné vyhlásenie bolo v rámci centralizovaného colného konania podané na účet osoby, ktorá nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b), je osoba, v mene ktorej bolo podané colné vyhlásenie, povinná podať elektronickými prostriedkami colnému úradu, ktorému bol predložený tovar, dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze (ďalej len „dovozné vyhlásenie“) najneskôr nasledujúci deň po dni, keď bolo prijaté colné vyhlásenie.

Dovozné vyhlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

V konaniach podľa § 68g návrhu zákona sa vyžaduje predloženie údajov o hodnote tovarov a služieb dodaných v tuzemsku, pričom v prípade, že ide o platiteľa, vyplývajú tieto údaje aj z daňových priznaní, kontrolných výkazov a súhrnných výkazov.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Zriadenie a vedenie novej evidencie údajov vyplýva z nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

Evidencia údajov na účely uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f návrhu zákona.

Evidencia údajov na účely uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g návrhu zákona.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých

Áno

Nie

Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 upravuje rozsah údajov (čl. 21 ods. 2b) a postup (čl. 31 ods. 2a, čl. 37a a čl. 37b), aby relevantné príslušné orgány členských štátov mali automatický prístup k údajom poskytnutým od

55

prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

zdaniteľných osôb, ktoré využívajú oslobodenie od DPH pre malé podniky.

V súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f návrhu zákona a v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g návrhu zákona sa budú poskytovať údaje pre daňové orgány iných členských štátov.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Poskytovanie údajov z evidencie bude zabezpečené prostredníctvom nového informačného systému. Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

56

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016).

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. L 44, 20.2.2008), gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. L 44, 20.2.2008) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,

57

-smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), gestor: MF SR,

-smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022), gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 269, 10.10.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 2020/283 z 18. februára 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v záujme boja proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. L 62, 2.3.2020), gestor: MF SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2007 zo 16. novembra 2021, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky (Ú. v. L 407, 17.11.2021), gestor: MF SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑97/09 Ingrid Schmelz

Výrok rozsudku:

„1. Skúmanie otázok neodhalilo žiadny prvok, ktorý by mohol ovplyvniť platnosť článku 24 ods. 3 a článku 28i šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/18/ES zo 14. februára 2006, ako aj článku 283 ods. 1 písm. c) smernice 2006/112/ES Rady z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, vzhľadom na článok 49 ES.

2. Články 24 a 24a smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/18, ako aj články 284 287 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „ročný obrat“ znamená obrat dosiahnutý podnikom v priebehu roka v členskom štáte, v ktorom je usadený.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt

Výrok rozsudku:

„1. Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že:

58

-prenajaté motorové vozidlo sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení zdaniteľnej osoby, ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi použitím tohto vozidla a ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby, a že právo na odpočet vzniká len po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahuje každá z platieb, pričom treba zohľadniť existenciu takejto súvislosti,

-motorové vozidlo prenajaté na základe lízingovej zmluvy a kvalifikované ako investičný majetok sa považuje za vozidlo používané na účely zdaniteľných plnení, ak zdaniteľná osoba, ktorá ako taká vykonáva svoju činnosť, nadobudne tento majetok a celý ho zahrnie do majetku svojho podniku, pričom dochádza k priamemu a okamžitému odpočtu DPH splatnej na vstupe a akékoľvek používanie uvedeného majetku na súkromné účely zdaniteľnej osoby alebo jej zamestnancov alebo na iné účely, než podnikateľské účely, sa považuje za odplatné poskytovanie služieb.

2. Články 168 a 176 smernice 2006/112 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje vylúčenie z práva na odpočet pre tovary a služby určené na bezplatné plnenia alebo na iné činnosti, než je ekonomická činnosť zdaniteľnej osoby, pokiaľ nie je majetok, ktorý je kvalifikovaný ako investičný majetok zahrnutý do majetku podniku.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-550/11 PIGI – Pavleta Dimova ET

Výrok rozsudku:

„Článok 185 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnym ustanoveniam daňovej právnej úpravy, akými ustanovenia uvedené v § 79 a 80 bulharského zákona o dani z pridanej hodnoty (Zakon za danak varhu dobavenata stoynost), ktoré v prípade konštatovania straty tovarov podliehajúcich DPH vyžadujú úpravu odpočtu tejto dane zaplatenej na vstupe v okamihu nadobudnutia tohto tovaru v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala obeťou krádeže predmetného tovaru neznámym páchateľom.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-326/15 DNB Banka AS

Výrok rozsudku:

„Článok 132 ods. 1 písm. f) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane upravené v tomto ustanovení sa vzťahuje iba na nezávislé skupiny osôb, ktorých členovia uskutočňujú činnosť vo verejnom záujme uvedenú v článku 132 tejto smernice, takže na služby poskytnuté zo strany skupiny, ktorej členovia vykonávajú hospodársku činnosť v oblasti finančných služieb, ktorá nepredstavuje takúto činnosť vo verejnom záujme, sa neuplatňuje toto oslobodenie od dane.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK

Výrok rozsudku:

„Výraz „zmluva o nájme tovaru, ktorá stanovuje, že za normálnych okolností sa vlastníctvo nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky“, uvedený v článku 14 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, sa vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na typovú nájomnú zmluvu s opciou kúpy, ak z finančných podmienok zmluvy možno vyvodiť, že uplatnenie opcie sa zdá ako jediná ekonomicky racionálna

59

voľba, ktorú nájomca bude môcť urobiť v určitom momente, pokiaľ sa zmluva plní až do jej konca, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.“.

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-895/19 A

Výrok rozsudku:

„Články 167 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) súvisiacej s nadobudnutím v rámci Spoločenstva počas toho istého zdaňovacieho obdobia, v ktorom je DPH splatná, podmienené uvedením splatnej DPH v daňovom priznaní podanom v lehote troch mesiacov od uplynutia mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť týkajúca sa nadobudnutých tovarov.“.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2022/542 je stanovená do 31.12.2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/285 je stanovená do 31.12.2024.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/284 bola stanovená do 31.12.2023.

Lehota na prebratie smernica 2010/45/EÚ bola stanovená do 31.12.2012.

Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1.1.2008.

Lehota na prebratie smernice 2008/9/ES bola stanovená do 31.12.2009.

Lehota na prebratie čl. 3 smernice 2008/8/ES bola stanovená do 1.1.2011.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2006/112/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/8/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2008/9/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2010/45/EÚ je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Smernica 2020/284/ES je prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1.1.2024).

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

60

Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 a 59 (§ 4, § 85kn ods. 1 a 2)

Z dôvodu transpozičnej povinnosti vyplývajúcej zo smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“), v dôsledku ktorej sa menia pravidlá uplatňovania oslobodenia od dane pre malé podniky, sa navrhuje vykonať zmeny v pravidlách registrácie pre daň tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V tejto súvislosti sa navrhuje v § 4 ods. 1 písm. a) i) ustanoviť skutočnosti, ktorými sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane; v ods. 1 písm. a) sa v súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení navrhuje zmeniť obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň, a s účinnosťou od 1. januára 2025 zaokrúhliť hodnotu bez dane dodaných tovarov alebo služieb vstupujúcich do obratu na sumu 50 000 eur (zo sumy 49 790 eur). Takáto zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. V písmenách b) i) sa ustanovujú iné skutočnosti, na základe ktorých sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane ešte pred prvým januárom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. V ods. 1 písm. b) sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba v prebiehajúcom kalendárnom roku dodaním tovaru alebo služby presiahne obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane týmto dodaním. V ods. 1 písm. f) sa ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba z dodania tovaru uvedeného v písm. f) presiahnuť obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane dňom, v ktorom táto osoba dodá tento tovar.

Ak nastane niektorá zo skutočností ustanovených v odseku 1, zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní odo dňa uvedeného v odseku 2 písm. a) e). V tejto žiadosti uvedie skutočnosť, na základe ktorej ju bola povinná podať, a aj deň, keď uvedená skutočnosť nastala. Spolu so žiadosťou bude v určitých prípadoch presne vymedzených v odseku 3 povinná predložiť aj doklady osvedčujúce predmetnú skutočnosť.

Daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.

V § 4 ods. 5 sa ustanovuje, že vo vymedzených prípadoch, kedy sa zdaniteľná osoba stať platiteľom prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom pred týmto dňom, a to na základe niektorej zo skutočností uvedených v odseku 1 písm. b) i). V oznámení zdaniteľná osoba uvedie aj deň, keď táto skutočnosť nastala. Ak bolo tejto zdaniteľnej osobe už vydané, prípadne aj doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a), tak v prípade oznámenia skutočnosti podľa odseku 5 daňový úrad nové rozhodnutie o registrácii pre daň nevydáva, keďže samotné rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) by sa malo so situáciou predpokladanou v odseku 5 vysporiadať. Ak daňový úrad ešte nevydal rozhodnutie o registrácii pre daň podľa odseku 4 písm. a) a zdaniteľná osoba po podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa odseku 2 písm. a) oznámi v súlade s odsekom 5, že sa stala

61

platiteľom na základe niektorej zo skutočností uvedených v odseku 1 písm. b) i), tak daňový úrad vydá rozhodnutie o registrácii pre daň rovno podľa odseku 4 písm. b).

Zdaniteľná osoba bude mať aj naďalej možnosť dobrovoľnej registrácie. V prípade, že sa zdaniteľná osoba chce stať platiteľom dane pred presiahnutím obratu 50 000 eur, podá žiadosť o registráciu pre daň, pri ktorej bude daňový úrad skúmať, či je táto osoba zdaniteľnou osobou podľa § 3. Na postup zdaniteľnej osoby a daňového úradu v registračnom konaní sa primerane budú vzťahovať ustanovenia o povinnej registrácii. Zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí. Ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) h) pred dňom uvedeným v rozhodnutí daňového úradu (teda pred dňom, kedy sa podľa rozhodnutia daňového úradu zdaniteľná osoba stane platiteľom dane), navrhovaný odsek 7 ustanovuje zdaniteľnej osobe povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť daňovému úradu. V prípade, že uvedená skutočnosť nastala a daňový úrad vydal rozhodnutie o registrácii pre daň, rozhodnutie daňového úradu sa zruší vydaním nového rozhodnutia.

Zároveň sa navrhovanou úpravou umožní zdaniteľnej osobe stať sa platiteľom aj skôr než prvého januára kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Teda sa jej umožní stať sa platiteľom buď dodaním tovaru alebo služby, ktorým v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat 50 000 eur alebo predtým než presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku obrat 62 500 eur, pričom zákon o DPH ustanovuje podmienky, ktoré zdaniteľná osoba musí splniť. Zákon o DPH rovnako ustanovuje aj momenty, kedy sa v týchto prípadoch stáva dotknutá osoba platiteľom dane.

Zákon o DPH z pragmatických dôvodov vylučuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii pre daň žiadateľa. Takisto je tento druh opravného prostriedku vylúčený v prípade nevyhovenia žiadosti o registráciu pre daň z dôvodu zistenia nesplnenia hmotnoprávnych podmienok ustanovených v odseku 1, čo je v súlade s doterajšou právnou úpravou (terajší § 4 ods. 8)

V odseku 11 sa z dôvodu eliminácie zbytočných administratívnych povinností ustanovuje, že ak nastane skutočnosť, na základe ktorej by zdaniteľné osoby, ktoré podali žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 4 písm. a), boli povinné podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 alebo § 7a, povinné oznámiť daňovému úradu túto skutočnosť pred tým, než nastane. Tieto osoby sa budú počas ustanoveného obdobia považovať za osoby registrované podľa § 7 alebo § 7a. V takom prípade daňový úrad rozhodnutie nevydáva.

V odseku 12 sa ustanovuje, že zdaniteľnej osobe, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň alebo oznámila skutočnosť podľa odseku 8, a má pridelené identifikačné číslo pre daň (ďalej len „IČ DPH“) podľa § 7, § 7a alebo, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b ods. 2, daňový úrad pridelí to isté IČ DPH.

V odseku 13 sa ustanovuje, že tam vymedzené oznámenie sa podáva na tlačive podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

Odseky 14 a 15 preberajú definície, ktoré obsahom súčasného znenia § 4. Ide o pojmy „bydlisko“, „prevádzkareň“ a „obrat“.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 1 a 2) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa navrhuje ustanoviť, že ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat 49 790 eur alebo sa stala platiteľom dane na základe zákona 4 ods. 4) do 31. decembra 2024, bude sa pri plnení registračnej povinnosti a v registračnom konaní postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra

62

2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba a daňový úrad postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

K Čl. I bodu 2 (§ 4a ods. 2)

Navrhuje sa upraviť poznámku pod čiarou v § 4a ods. 2, a to nahradením doterajšieho odkazu pod čiarou novým odkazom 4d.

K Čl. I bodom 3 a 59 (§ 5, § 85kn ods. 3 )

V odsekoch 1 a 4 sa navrhuje upraviť skutočnosti, na základe ktorých sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. V odseku 2 sa navrhuje vymedziť dodania tovarov alebo služieb uskutočnené touto osobou v tuzemsku, ktoré jej registračnú povinnosť nezakladajú, pričom písmená a) h) vymedzujú dodania tovarov alebo služieb, ktoré sú v aktuálnej právnej úprave ustanovené v § 5 ods. 1 písm. a) h), a nové písmeno i) vymedzuje dodania tovarov alebo služieb, ktoré oslobodené od dane podľa novej osobitnej úpravy uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá sa navrhuje v § 68f.

V odsekoch 3 a 5 sa navrhujú nové lehoty na podanie žiadosti o registráciu pre daň a na oznámenie skutočnosti, na základe ktorej sa zahraničná zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, ako aj nové lehoty pre Daňový úrad Bratislava, v ktorých je povinný vydať rozhodnutie o registrácii pre daň a v prípade kladného rozhodnutia, prideliť zahraničnej zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala podľa navrhovaného odseku 1 alebo odseku 4 platiteľom dane, DPH. Rozhodnutie výlučne deklaratórny účinok a nie je možné proti nemu podať odvolanie. V odsekoch 3 a 5 sa zároveň ustanovuje, kedy nadobúda platnosť DPH a taktiež, že ak má platiteľ dane pridelené DPH podľa § 7 alebo na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad mu pridelí to isté IČ DPH.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 3) sa navrhuje postupovať v registračnom konaní zahraničnej osoby podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024, ak táto podala žiadosť o registráciu pre daň do uvedeného dátumu.

K Čl. I bodu 4 (§ 5a)

Navrhuje sa na účely zákona o DPH vymedziť pojem „platiteľ, ktorý pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5“. Vymedzenie tohto pojmu je dôležité pre správne uplatňovanie pravidiel vyplývajúcich zo zákona, predovšetkým pokiaľ ide o určenie osoby povinnej platiť daň, ako aj pre plnenie si zákonných povinností či uplatnenie práv /napríklad možnosť zmeny zdaňovacieho obdobia platiteľa dane podľa § 77 ods. 2 či plynutie lehôt (§ 79 ods. 2)/.

K Čl. I bodu 5 (§ 6 ods. 1)

V bode 5 sa vzhľadom na zmenu skutočnosti, ktorou sa daňový subjekt stáva platiteľom dane, navrhuje v § 6 ods. 1 upraviť moment, od ktorého je platiteľ dane povinný bezodkladne nahlásiť každý vlastný bankový účet Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „FRSR“), ktorý používa na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2.

K Čl. I bodom 6 až 10 (§ 7 ods. 1, 3 a 4, § 7a ods. 1, 2 a 3)

63

Keďže nad ustanoveniami § 4 § 5a sa navrhuje vložiť nadpis v znení „Platiteľ dane a registračná povinnosť platiteľa dane“, z dôvodu vecnej správnosti sa navrhuje vložiť nadpis v znení „Registračná povinnosť osoby, ktorá nie je platiteľom“ nad ustanovenia § 7 a § 7a, ktoré sa týkajú registrácie osôb, ktoré nie sú platiteľmi dane.

V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby /navrhovaný § 5 ods. 1 a 2 písm. i) a 68f)/ sa navrhuje v § 7 ods. 1 z dôvodu právnej istoty zdôrazniť, že aj zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane (nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 ods. 3 alebo oznámiť skutočnosť podľa § 5 ods. 5) a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, byť alebo môže byť registrovaná pre daň podľa § 7, za takých istých podmienok, ako tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane.

Navrhuje sa nová lehota, v ktorej je daňový úrad povinný osoby vymedzené v § 7 a § 7a registrovať pre daň a prideliť im IČ DPH.

K Čl. I bodom 11 a 59 (§ 8 ods. 1 písm. c) a § 85kn ods. 4)

V súlade s čl. 14 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“) a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa navrhuje precizovať doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c). V dôsledku navrhovaného doplnenia tak dôjde k zmene doterajšieho daňového posúdenia odovzdania tovaru na základe tých nájomných (resp. iných obdobných) zmlúv, z ktorých jednoznačne nevyplývalo, že k nadobudnutiu vlastníctva k tomuto tovaru dôjde najneskôr zaplatením poslednej splátky. Podľa nového znenia dopĺňaného ustanovenia bude ako dodanie tovaru na účely zákona o DPH posúdené aj odovzdanie tovaru na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy s dojednanou opciou kúpy odovzdaného tovaru nájomcom, ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky jedinú racionálnu voľbu pre nájomcu. Pôjde napríklad o odovzdanie automobilu na základe leasingovej zmluvy, pri ktorej bude na leasingového nájomcu prevedená väčšina výhod a rizík vlastníckeho práva, súčet zmluvných splátok bude zodpovedať hodnote tovaru vrátane nákladov financovania a nájomcovi pri využití opcie kúpy predmetu financovania nebude uložená úhrada dodatočnej značnej sumy.

Súčasne sa v prechodnom ustanovení 85kn ods. 4) navrhuje, aby sa nové daňové posúdenie nevzťahovalo na prípady, kedy bolo na základe nájomnej (resp. inej obdobnej) zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2025 posúdené odovzdanie tovaru ako dodanie služby.

K Čl. I bodom 12, 13, 55 a 56 (§ 10 ods. 1 a 3, § 81 ods. 7 a 8)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným novým znením § 4 a § 5.

K Čl. I bodu 14 /§ 11 ods. 2 písm. b)/

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje zosúladiť hmotnoprávne podmienky, pri splnení ktorých je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu predmetom dane, upravené v zákone s podmienkami ustanovenými smernicou 2006/112/ES v platnom znení. Súčasné znenie predmetného ustanovenia vyžaduje pre splnenie týchto podmienok, okrem iného, identifikáciu dodávateľa pre daň v inom členskom štáte, pričom, pokiaľ ide o túto podmienku, z relevantného článku predmetnej smernice /čl. 2 ods. 1 písm. b) bod i)/ vyplýva, že sa

64

vyžaduje, aby dodávateľ v inom členskom štáte bol zdaniteľnou osobou, ktorá nemá nárok na oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 tejto smernice.

K Čl. I bodu 15 /§ 11 ods. 4 písm. a)/

S cieľom zabezpečiť súlad chýbajúcej transpozície čl. 3 ods. 1 písm. a) a v nadväznosti na čl. 151 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje do § 11 ods. 4 písm. a) doplniť, že predmetom dane nie je ani nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nezdaniteľnou osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, a ktorá nárok na vrátenie dane podľa § 61 až 64 zákona o DPH.

K Čl. I bodu 16 (§ 16 ods. 3)

V súlade s čl. 3 prvým bodom smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 107, 6.4.2022) (ďalej len „smernica 2022/542“) sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať jej čl. 1 prvý a druhý bod, ktorý mení pravidlá určenia miesta dodania vymedzených služieb. Predmetná zmena sa týka nových pravidiel určenia miesta dodania vymedzených služieb (napríklad kultúrne, vzdelávacie alebo zábavné služby) vrátane doplnkových služieb, ktoré vysielané alebo iným spôsobom virtuálne sprístupnené nezdaniteľnej osobe, kedy bude v súlade s princípom zdanenia služby v mieste určenia miesto dodania služby tam, kde zákazník sídlo, bydlisko alebo kde sa obvykle zdržiava. Pokiaľ pôjde o virtuálnu účasť na vymedzenom podujatí (napríklad udelenie práva na účasť na online vzdelávacom podujatí) a zákazníkom bude zdaniteľná osoba, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla, t. j. podľa § 15 ods. 1.

Čl. I bodu 20 /§ 27 ods. 2 písm. b)/

Zmenou smernice 2006/112/ES v platnom znení, pokiaľ ide o sadzby dane (smernica 2022/542), došlo aj k úprave podmienok uplatňovania zníženej sadzby dane ustanovených v bode 15 prílohy III smernice 2006/112/ES v platnom znení, ktorý bol s účinnosťou od 1. januára 2019 transponovaný do § 27 ods. 2 písm. b), pokiaľ ide o dodania uskutočňované registrovanými sociálnymi podnikmi. Z dôvodu tejto zmeny a zároveň so zámerom odstrániť ťažkosti, ktoré v súvislosti s aktuálnym znením transpozície priniesla aplikačná prax, sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby sa dosiahla jednoznačnosť pri aplikovaní zníženej sadzby dane na dodania uskutočnené registrovanými sociálnymi podnikmi, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.

K Čl. I bodu 21 /§ 32 ods. 2 písm. a)/

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka AS) sa navrhuje zúžiť uplatňovanie oslobodenia od dane poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane.

K Čl. I bodu 22 (§ 43 ods. 10)

Navrhovanou zmenou sa spresňuje, že ak zdaniteľná osoba dodávajúca tovar z tuzemska do iného členského štátu nemá štatút platiteľa dane, oslobodenie od dane podľa citovaných

65

odsekov § 43 sa na dodanie tovaru neuplatní. Uvedená zmena však neznamená, že by dotknutá zdaniteľná osoba mala na dodanie uplatniť daň, keďže ide o malý podnik, ktorého dodania sú de facto od dane oslobodené podľa osobitnej úpravy pre malé podniky.

K Čl. I bodu 23 (§ 48c ods. 5)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovaným novým znením § 4 a § 5.

K Čl. I bodu 24 a 25 (§ 49 ods. 4 a 6)

V odseku 6 sa navrhuje, aby v prípade, ak je platiteľ dane identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, resp. v iných členských štátoch, nemal možnosť odpočítania dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku, ktoré použije na účely podnikania oslobodeného od dane v dotknutých členských štátoch.

V nadväznosti na uvedené za účelom určenia správnej výšky odpočítateľnej dane sa v odseku 4 navrhuje ustanoviť, že platiteľ dane identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g v inom členskom štáte, resp. v iných členských štátoch, bude v súlade s postupom podľa § 50 povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa § 49 ods. 4 tak, že do menovateľa pri výpočte koeficientu uvedie aj ním realizované plnenia v dotknutých členských štátoch, ktoré budú oslobodené od dane z dôvodu využívania tejto osobitnej úpravy uplatňovania dane.

K Čl. I bodom 27 a 51 (§ 51 ods. 1 písm. c) a § 78a ods. 3)

V súlade s čl. 181 smernice 2006/112/ES v platnom znení sa navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý nadobudol v tuzemsku tovar z iného členského štátu, si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom z tohto nadobudnutia tovaru vznikla daňová povinnosť, aj v prípade, ak nemá do podania príslušného daňového priznania od dodávateľa z iného členského štátu „formálnu“ faktúru o dodaní tohto tovaru. Platiteľ dane oprávnenosť uplatňovaného nároku na odpočítanie dane bude v tomto prípade môcť preukázať inými relevantnými dokladmi z obchodnej korešpondencie s dodávateľom, ktoré musia preukázať reálne uskutočnenie nadobudnutia tovaru, ako aj výšku vzniknutej daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu v predmetnom zdaňovacom období. Súčasne sa navrhuje, aby platiteľ dane v tomto prípade uvádzal do kontrolného výkazu údaje z tohto iného dokladu. Predmetným návrhom sa v súlade s princípom daňovej neutrality sleduje, aby si platiteľ dane mohol v prípade splnenia ustanovených podmienok uplatniť odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu aj v prípade, kedy mu zo strany dodávateľa nebola ešte doručená „formálna“ faktúra, čím sa predpokladá eliminácia jeho dočasného daňového zaťaženia z tohto dôvodu. Na druhej strane, ak platiteľ dane, ktorý nadobudol tovar z iného členského štátu a nedisponuje v čase vzniku daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) ani takýmito dokladmi, pričom následne, po doručení „formálnej“ faktúry alebo dokladov, sa zistí, že daňová povinnosť vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b) v skoršom zdaňovacom období, môže naďalej postupovať podľa § 51 ods. 3.

K Čl. I bodu 28 (§ 53 ods. 5)

V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku

66

krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane, čoho dôsledkom je skutočnosť, že dotknutý platiteľ dane tento tovar nemôže používať na svoje zdaniteľné plnenia na výstupe. Pojem „krádež“ sa v tejto súvislosti precizuje na „odcudzenie alebo nezákonné prisvojenie“, čo sa približuje k trestnoprávnej terminológii používanej v skutkových podstatách trestných činov, ktorých objektívna stránka spočíva, o. i., v neoprávnenom zmocnení sa alebo prisvojení si cudzej veci. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje v predmetnom ustanovení výslovne uviesť, že v prípade nezákonného odcudzenia alebo nezákonného prisvojenia tovaru je platiteľ dane povinný odviesť odpočítanú daň aj v prípade, ak bol tento tovar vytvorený jeho vlastnou činnosťou.

K Čl. I bodu 29 (§ 53b ods. 1 písm. a) a ods. 2)

Z dôvodu právnej istoty sa v predmetných ustanoveniach, ktoré ustanovujú povinnosť platiteľa dane opraviť odpočítanú daň pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby, navrhuje výslovne uviesť, že platiteľovi dane vzniká táto povinnosť po márnom uplynutí zákonom určenej lehoty, počas ktorej je v omeškaní s plnením jeho záväzku. Oproti súčasnej právnej úprave ide o presnejšie vymedzenie momentu, ktorým predmetná povinnosť platiteľovi dane vzniká, s cieľom predchádzať zložitým problémom pri výklade daného pravidla.

K Čl. I bodom 30, 39, 49, 52 a 59 55, § 69 ods. 13, § 78 ods. 9, § 78a ods. 14 a § 85kn ods. 5 a 6)

V § 55 sa v odsekoch 1 a 2 navrhuje upraviť podmienky odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré platiteľ dane nadobudol alebo prijal v postavení zdaniteľnej osoby ešte pred tým, než sa stal platiteľom dane, alebo ak daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 pred dňom, keď sa stal platiteľom dane, a ktoré použije alebo použil ako platiteľ dane. Zásadná zmena v porovnaní s aktuálne platnou úpravou spočíva v tom, že táto daň bude odpočítateľná výlučne v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie.

V nadväznosti na nové znenie § 4 a § 5, ktoré ustanovujú, že zdaniteľná osoba sa s výnimkou dobrovoľnej registrácie stáva platiteľom dane v momente, keď nastane niektorá zo zákonných skutočností, a nie na základe právoplatného rozhodnutia daňového úradu, ako tomu je podľa súčasnej právnej úpravy, je potrebné upraviť v § 55 ods. 3 a 4 aj podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane platiteľom dane, ktorý si nesplnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, resp. ich splnil oneskorene.

V navrhovanom ustanovení § 55 ods. 3 je upravené uplatnenie tohto práva tuzemským ako aj zahraničným platiteľom dane (keďže tieto podmienky mutatis mutandis rovnaké), ktorý nadobudol tovary alebo prijal služby v tomto postavení (teda ide o inú daň ako podľa § 55 ods. 1, ktorá bola voči platiteľovi dane uplatnená ešte v čase, keď mal postavenie zdaniteľnej osoby), a to tak, že je v súlade s § 49 § 50 a § 51 ods. 1, 3 a 5 a v súlade s novým odsekom 4 oprávnený odpočítať daň výlučne v daňovom priznaní podanom v dôsledku nesplnenia registračnej alebo oznamovacej povinnosti, resp. s oneskorením za zdaňovacie obdobie, v ktorom toto právo vzniklo, ak ku dňu podania tohto daňového priznania doklady vyžadované podľa § 51 ods. 1 písm. a), c) alebo d), resp. pri odpočítaní dane, ktorú je dotknutý platiteľ dane povinný aj sám zaplatiť podľa § 69 ods. 2, 3, 7 alebo 9, je ku dňu podania príslušného daňového priznania daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

67

Súčasne sa ustanovuje, že pri odpočítaní dane podľa odsekov 3 a 4 je platiteľ dane povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b a úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d, ktoré by bol povinný vykonať, ak by si registračnú povinnosť splnil včas.

V odseku 6 sa na účely zákona o DPH vymedzuje pojem „platiteľ, ktorý nesplnil registračnú povinnosť“. Pod uvedeným pojmom je potrebné rozumieť aj platiteľa, ktorý si splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť oneskorene a taktiež aj platiteľa, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona o DPH.

V platnom znení § 69 ods. 13 je ustanovená povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osoby a zahraničnej zdaniteľnej osoby pri nesplnení registračnej povinnosti (nepodanie žiadosti o registráciu pre daň alebo podanie žiadosti o registráciu pre daň oneskorene) odviesť daň z tovaru a zo služieb dodaných v Slovenskej republike za obdobie, v ktorom mali byť platiteľom dane, s výnimkou plnení, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru a služieb podľa § 69 ods. 2, 3 a 9. Súčasné znenie § 69 ods. 13 je previazané s § 78 ods. 9 v platnom znení, podľa ktorého je zdaniteľná osoba uvedená v tomto ustanovení pri nesplnení registračnej povinnosti povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane a odviesť daň po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4 správcovi dane. Keďže dochádza k substantívnej zmene podmienok, splnením ktorých sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, navrhuje sa ustanovenie § 69 ods. 13 vypustiť ako nadbytočné.

Súčasne sa navrhuje nové znenie § 78 ods. 9, ktoré ustanovuje povinnosť tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa dane, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť (s prihliadnutím na pojem nesplnenie registračnej povinnosti podľa § 55 ods. 6), podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie počnúc prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti nepodali daňové priznanie v základnej lehote ustanovenej v § 78 ods. 2. Zároveň sa v § 78a ods. 14 navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť, bol povinný podať v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím aj všetky kontrolné výkazy, ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal v základnej lehote ustanovenej v § 78a ods. 1. Predmetná povinnosť podať uvedené daňové výkazy v chronologickom poradí sa navrhuje z dôvodu správneho určenia dňa začatia plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, pre prípad, ak by platiteľovi dane v niektorom zo zdaňovacích období, za ktoré podáva daňové priznanie oneskorene, tento vznikol. Platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, bude za takéto oneskorené podanie daňového priznania a kontrolného alebo súhrnného výkazu sankcionovaný za správny delikt uložením úhrnnej pokuty podľa § 155a Daňového poriadku. Výšku úhrnnej pokuty určí správca dane v rámci ustanoveného rozpätia podľa závažnosti a opakovaného porušenia povinnosti.

V prechodných ustanoveniach 85kn ods. 5 a 6) k úprave účinnej od 1. januára 2025 sa navrhuje ustanoviť, že ak zdaniteľná osoba podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene do 31. decembra 2024 alebo do tohto dátumu daňový úrad zistil, že zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň, bude pri plnení súvisiacich povinností a uplatnení práv postupovať podľa pravidiel účinných do 31. decembra 2024. V ostatných prípadoch bude zdaniteľná osoba postupovať podľa pravidiel účinných od 1. januára 2025.

68

K Čl. I bodu 31 /§ 66 ods. 2 písm. a)/

Ustanovenie sa navrhuje spresniť v súvislosti so zavedením osobitných úprav pre malé podniky.

K Čl. I bodu 32 (§ 68e až § 68g)

Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu (EÚ) 2020/285 v platnom znení, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie výkonu ekonomickej činnosti, pre usadenú a neusadenú zdaniteľnú osobu, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre malé podniky, ktoré usadené v dotknutom členskom štáte.

V § 68e sa navrhuje na účely uplatňovania osobitných úprav v § 68f a § 68g definovať pojmy „ročný obrat v tuzemsku“ a „ročný obrat v Únii“, ktoré v týchto osobitných úpravách používané.

V § 68f sa navrhuje ustanoviť určité pravidlá, v prípade splnenia ktorých môže zahraničná zdaniteľná osoba, ktorá nie je v tuzemsku usadená a je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy v členskom štáte usadenia, uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby v Slovenskej republike. Základnou materiálnou podmienkou je, že zahraničná osoba spĺňa podmienky na to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, ktorý je definovaný v § 68f ods. 1 písm. a). Okrem iného, § 68f ods. 1 písm. b) definuje pojem „členský štát usadenia“, t. j. členský štát, v ktorom môže byť malý podnik zahraničnej osoby identifikovaný pre túto osobitnú úpravu.

Podstata osobitnej úpravy podľa § 68f spočíva v tom, že malý podnik zahraničnej osoby je po tom, ako mu je v členskom štáte usadenia pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX a toto číslo mu je príslušným orgánom oznámené pre Slovenskú republiku, oprávnený podľa odseku 2 dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane, podobne ako tuzemská zdaniteľná osoba. Malý podnik zahraničnej osoby môže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane do dňa, kedy sa toto oslobodenie od dane prestane uplatňovať podľa odseku 5 alebo do dňa, resp. okamihu podľa odseku 6.

V odseku 3 je ustanovené, že ak malý podnik zahraničnej osoby uplatňuje v tuzemsku túto osobitnú úpravu, nie je povinný v súvislosti s výkonom predmetnej ekonomickej činnosti podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 (týka sa výlučne prípadu, ak zahraničná osoba má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, avšak táto osoba nedosiahla ani ustanovený ročný obrat v tuzemsku a ani ročný obrat v Únii vo výške 100 000 eur) alebo podľa § 5; ak však malý podnik zahraničnej osoby nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne limit ustanovený v § 7, bude povinný sa pred presiahnutím tohto limitu registrovať pre daň podľa posledného uvedeného ustanovenia zákona o DPH. Súčasne sa od malého podniku zahraničnej osoby nevyžaduje, aby v súvislosti s uskutočňovanou ekonomickou činnosťou v tuzemsku, ktorá je oslobodená od dane podľa odseku 2, uvádzal dodania tovarov a služieb uskutočnené v tuzemsku v daňovom priznaní podľa § 78.

Uplatňovanie osobitnej úpravy malým podnikom zahraničnej osoby podlieha splneniu určitých povinností administratívnej povahy v členskom štáte usadenia, ktoré by mali byť v zásade zhodné s tými, ktoré ustanovené v § 68g pre malý podnik tuzemskej osoby.

69

Jednou z týchto povinností je podávanie štvrťročných výkazov o dodaných tovaroch a službách v celej Európskej únii (ďalej len „EÚ“). Ak by k splneniu tejto povinnosti malým podnikom zahraničnej osoby nedošlo, podľa odseku 4 mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie daňovému úradu elektronickými prostriedkami v lehote tu ustanovenej. Ak malý podnik zahraničnej osoby nemá povinnosť elektronickými prostriedkami doručovať písomnosti spôsobom podľa Daňového poriadku, na doručenie daňového priznania sa spôsob ustanovený Daňovým poriadkom nebude taktiež vzťahovať a spôsob tejto elektronickej komunikácie určí FRSR a uverejní ho na svojom webovom sídle.

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy. Ak sa toto rozhodnutie bude vzťahovať len pre tuzemsko alebo ak na základe rozhodnutia prestane zahraničná osoba uplatňovať osobitnú úpravu úplne, odsek 5 ustanovuje moment, ktorým toto rozhodnutie vo vzťahu k Slovenskej republike nadobúda účinnosť. Ak však zahraničná osoba prestane spĺňať podmienky pre to, aby mohla byť považovaná za malý podnik zahraničnej osoby, t. j. buď v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne hodnotu obratu v tuzemsku 62 500 eur alebo ročného obratu v Únii 100 000 eur, dodaním, ktorým bola jedna z týchto dvoch hodnôt presiahnutá, nemôže sa na dodanie tovaru alebo služby vzťahovať oslobodenie od dane podľa odseku 2, t. j. zahraničná osoba sa stáva platiteľom dane /pozri § 4 ods. 1 písm. b) alebo § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. i)/. Ak malý podnik zahraničnej osoby presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 eur a súčasne nepresiahne obrat v tuzemsku 62 500 eur ani ročný obrat v Únii 100 000 eur, nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade, že od tohto dňa bude v tuzemsku dodávať tovary alebo služby /s výnimkou dodaní uvedených v § 5 ods. 2 písm. a) h)/ je povinný bezodkladne po prvom dodaní podať žiadosť o registráciu pre daň (§ 5 ods. 1 a 3).

V odseku 8 sa ustanovuje postup pre prípad, že príslušným orgánom iného členského štátu nebolo zahraničnej osobe oznámené alebo potvrdené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku z dôvodu, že Slovenská republika ustanoveným spôsobom tomuto príslušnému orgánu oznámila, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy z dôvodu presiahnutia ustanoveného limitu pre ročný obrat v tuzemsku. V tomto prípade zahraničná osoba možnosť podať v ustanovenej lehote námietku miestne príslušnému daňovému úradu. Týmto daňovým úradom bude buď Daňový úrad Bratislava, ak zahraničná osoba nie je v tuzemsku usadená, alebo daňový úrad, v územnej pôsobnosti ktorého si zahraničná osoba zriadila prevádzkareň. Na postup daňového úradu v konaní o námietke sa bude v súlade s § 84 zákona o DPH vzťahovať Daňový poriadok.

V ustanovení § 68g je upravená osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby. Definícia pojmu „malý podnik tuzemskej osoby“ je upravená v odseku 1, pričom splnenie podmienok ustanovených v tejto definícii predstavuje nevyhnutný predpoklad pre uplatňovanie oslobodenia dodávok tovarov a služieb od dane v tých členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku nie je usadená. Zdaniteľná osoba, ktorá spĺňa podmienky na jej zadefinovanie ako „malý podnik tuzemskej osoby“, pritom môže byť v tuzemsku platiteľom dane registrovaným podľa § 4, keďže oslobodenie od dane pri dodaní tovarov alebo služieb sa uplatňuje v iných členských štátoch, a tak, okrem národných obratov v jednotlivých členských štátoch postačuje

70

sledovanie obratu v Únii, ktorého hodnota v prebiehajúcom kalendárnom roku nesmie presiahnuť 100 000 eur.

Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy v tuzemsku je nevyhnutné, aby sa tuzemská zdaniteľná osoba vopred identifikovala u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom oznámenia, v ktorom je povinná uviesť požadované údaje (odsek 2).

V rámci ustanoveného procesu (odseky 2 7), na ktorý sa okrem zákona o DPH vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 (čl. 37b), je daňový úrad povinný doručiť rozhodnutie o pridelení/nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa prijatia tohto oznámenia; výnimku predstavuje situácia, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov uvedených v tomto oznámení, kedy daňový úrad doručí rozhodnutie bezodkladne potom, ako mu bude doručený výsledok tohto overovania. V prípade, že žiadateľ je malým podnikom tuzemskej osoby, daňový úrad mu pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu každý členský štát (v ktorom chce táto osoba uplatňovať osobitnú úpravu), ktorý potvrdil splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, že daňový úrad zistí, že dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby (jej ročný obrat v Únii presiahol hodnotu 100 000 eur), individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí, pričom zdaniteľná osoba možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Ak daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky malého podniku tuzemskej osoby, ale ustanoveným spôsobom mu príslušný orgán členského štátu, v ktorom zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, oznámi, že táto osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, v rozhodnutí, ktorým jej pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX, daňový úrad súčasne oznámi tejto osobe predmetnú skutočnosť. Dotknutá zdaniteľná osoba, keďže vo svojej podstate ide o rozhodovanie orgánu iného členského štátu a daňový úrad v tomto prípade predstavuje v zásade len „komunikačný kanál“, sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v navrhovanom § 68f ods. 8 (ktorý upravuje možnosť podania námietky zahraničným žiadateľom o uplatňovanie oslobodenia od dane v prípade, keď Slovenská republika ustanoveným spôsobom potvrdila príslušnému orgánu iného členského štátu, že žiadajúca zahraničná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane z dôvodu, že hodnota jej dodaní presiahla ustanovený ročný obrat v tuzemsku).

Po oznámení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre konkrétny členský štát sú dodania tovarov a služieb uskutočnené malým podnikom tuzemskej osoby s miestom dodania v tomto členskom štáte oslobodené od dane. Oslobodenie sa vzťahuje aj na dodania tovarov a služieb, pri ktorých sa v tomto členskom štáte uplatňuje prenos daňovej povinnosti na tam usadenú osobu. Ak napríklad malý podnik tuzemskej osoby dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, pre ktorý oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX, je dodanie tejto služby oslobodené od dane a nedochádza k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu služby, z čoho vyplýva, že malému podniku tuzemskej osoby ani nevzniká povinnosť uviesť toto dodanie služby v súhrnnom výkaze; uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či je tento malý podnik v tuzemsku platiteľom dane alebo nie.

71

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy je malý podnik tuzemskej osoby povinný podávať štvrťročné výkazy. Požadované údaje, ich členenie a lehota na podanie sú uvedené v odseku 8.

V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako v tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, v odseku 10 sa ustanovuje, že je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive podľa odseku 2. Z dôvodu eliminovania uvádzania duplicity údajov podľa odseku 2 písm. c) a d) nemusí uvádzať údaje, ktoré uviedol v podaných štvrťročných výkazoch (odsek 8). Inými slovami, oznamuje iba tie údaje, ktoré neuviedol vo výkazoch podľa odseku 8. V prípade, že členský štát (v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane) potvrdil splnenie podmienok pre jej uplatňovanie na svojom území, daňový úrad potvrdí tomuto podniku individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát; na doručenie rozhodnutia daňového úradu sa primerane vzťahuje odsek 5. Ak však členský štát potvrdil nesplnenie týchto podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby, pričom na podanie opravného prostriedku malým podnikom sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v tomto členskom štáte.

V odseku 11 sa ustanovuje spôsob ukončenia uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte, ak malý podnik tuzemskej osoby nechce ďalej uplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo v žiadnom členskom štáte. Daňový úrad bezodkladne rozhodne o zrušení uplatňovania osobitnej úpravy v tomto členskom štáte buď k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia alebo k prvému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka, ak bolo oznámenie doručené počas posledného kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. K tomuto dňu súčasne daňový úrad odníme individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré pre tento členský štát pridelil.

Ak obrat v Únii tuzemskej zdaniteľnej osoby presiahne 100 000 eur, je táto osoba povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy počnúc dodaním tovaru alebo služby na území EÚ, ktorým túto sumu presiahne. Súčasne je podľa odseku 12 povinná do 15 pracovných dní od tohto dňa podať štvrťročný výkaz podľa odseku 8, a to za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa presiahnutia sumy 100 000 eur.

V odseku 13 sa ustanovujú situácie, kedy daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

K Čl. I bodu 33 (§ 69 ods. 2 písm. a) a b) a ods. 3)

Navrhuje sa, aby sa pri dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu (odsek 2) alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo pre nezdaniteľnú právnickú osobu registrovanú pre daň neuplatnil prenos daňovej povinnosti, ak dodanie uskutočňuje malý podnik zahraničnej osoby, ktorý využíva osobitnú úpravu podľa § 68f.

K Čl. I bodu 35 (§ 69 ods. 9)

Keďže nevyhnutnou podmienkou uplatnenia prenosu daňovej povinnosti pri dodaní tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f) zahraničnou osobou je registrácia kupujúceho pre daň, v súvislosti s navrhovaným znením § 4, z ktorého vyplýva, že pre získanie štatútu platiteľa dane na účely zákona o DPH nie je nevyhnutné pridelenie DPH, sa navrhuje, že prenos daňovej povinnosti pri dodaní týchto tovarov osobe, ktorá je platiteľom dane, sa uplatní len

72

v prípade, ak pridelené DPH. Pokiaľ ide o osoby registrované pre daň podľa § 7 alebo § 7a, prenos daňovej povinnosti sa uplatňuje naďalej a bez zmeny.

K Čl. I bodom 36 až 38, 40 a 41 (§ 69 ods. 10, 11, 12, 15 a 16)

V súvislosti s navrhovaným novým znením § 4 a § 5 sa z dôvodov právnej istoty a zachovania efektivity pri uplatňovaní predmetného inštitútu v boji proti daňovým únikom navrhuje, aby sa tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dodaní vybraných tovarov a služieb v tuzemsku medzi platiteľmi dane uplatnil výlučne v prípade, ak obaja účastníci dodania majú v čase jeho realizácie pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5.

K Čl. I bodu 42 (§ 69b ods. 1 a § 69c ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu vypustenia odseku 13 v § 69.

K Čl. I bodu 43 (§ 70a ods. 11 a 12)

Navrhuje sa ustanoviť, že ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3, neboli FRSR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne, bude tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný tieto záznamy sprístupniť, resp. opätovne sprístupniť FRSR, na základe výzvy daňového úradu v určenej lehote. Zároveň sa navrhuje explicitne uviesť, že nesplnenie povinnosti sprístupnenia záznamov ani na základe výzvy správcu dane či opätovného sprístupnenia záznamov sa považuje za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy, čo predstavuje správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku. V prípade, že poskytovateľ platobných služieb nesprístupnil záznamy v lehote ustanovenej v § 70a ods. 5 písm. b), čo sa samo osebe považuje za správny delikt podľa citovaného ustanovenia Daňového poriadku, a túto povinnosť si nesplní ani v lehote určenej vo výzve daňového úradu, bude tak sankcionovaný opätovne.

K Čl. I bodom 45 a 59 /§ 74 ods. 3 písm. b), § 85kn ods. 7/

S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa navrhuje znížiť hodnotu, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru. Hoci Slovenská republika je na základe konzultačného procesu vo Výbore pre DPH uskutočneného v rámci pristúpenia k EÚ oprávnená považovať predmetné doklady do sumy ustanovenej súčasnou právnou úpravou za faktúru na účely zákona o DPH, je žiadúce znížiť sumu uvedenú na predmetných dokladoch na maximálny limit výslovne ustanovený v smernici 2006/112/ES v platnom znení (čl. 238). Predmetnej navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane. Keďže ak suma odpočítanej dane na základe zjednodušených faktúr v kontrolnom výkaze neprevyšuje 2 999,99 eur, ide o anonymizované miesto, v ktorom sa vykazujú len sumárne údaje bez členenia podľa jednotlivých dodávateľov. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.

73

V prechodnom ustanovení 85kn ods. 7) sa navrhuje ustanoviť, že zjednodušenou faktúrou, na účely uplatnenia práva na odpočítanie dane 51) v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré uplynulo najneskôr 31. decembra 2024, je doklad podľa § 74 ods. 3 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak bol vyhotovený do 31. decembra 2024.

K Čl. I bodom 44, 46, 48 a 50 (§ 73, § 74 ods. 5, § 78 ods. 2 a § 78a ods. 1)

V nadväznosti na nové znenia registračných ustanovení sa v bodoch 44, 48 a 50 navrhuje, aby sa v prípade, kedy tuzemskému platiteľovi dane nebolo do uplynutia lehoty na splnenie určitých povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania, podanie kontrolného výkazu) daňovým úradom doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, ustanoviť dodatočnú lehotu na prvotné splnenie týchto povinností, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Navrhovaná dodatočná lehota sa bude týkať tuzemského platiteľa dane, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Rovnako sa táto dodatočná lehota bude týkať aj zahraničnej osoby, ktorá v ustanovenej lehote splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, a nebolo jej do uplynutia lehoty na splnenie týchto zákonných povinností doručené rozhodnutie o registrácii pre daň.

V bode 46 sa zároveň navrhuje, aby sa v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stala platiteľom dane a splnila registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, pričom v čase vyhotovenia pokladničného dokladu pokladnicou e-kasa klient (na účely zákona o DPH sa tento doklad v určitých prípadoch považuje za zjednodušenú faktúru) jej nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň, považovalo do momentu doručenia tohto rozhodnutia za DPH na účely vyhotovenia zjednodušenej faktúry daňové identifikačné číslo (ďalej len „DIČ“), ktoré bolo tejto osobe pridelené pri všeobecnej registrácii podľa Daňového poriadku.

K Čl. I bodu 47 (§ 77 ods. 2)

V § 77 ods. 2 dochádza v nadväznosti na nové znenia § 4 a § 5 k zmene ustanovenia momentu, od ktorého sa platiteľ dane môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok. Podmienkou pre túto zmenu bude okrem uplynutia viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, aj to, že je minimálne po tú istú dobu platiteľom, ktorému bolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň podľa § 4, 4b alebo podľa § 5.

K Čl. I bodu 48 /§ 78 ods. 2/

V súvislosti s novým vymedzením pojmu „platiteľ dane“ sa povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň bude vzťahovať aj na zdaniteľnú osobu, ktorá presiahla obrat 50 000 eur alebo obrat 62 500 eur výlučne z plnení oslobodených od dane podľa § 37 39. Dôvodom opätovného zavedenia tejto povinnosti je skutočnosť, že zachovanie oslobodenia od registračnej povinnosti pre túto skupinu osôb by mimoriadne skomplikovalo nielen uplatňovanie pravidiel vyplývajúcich zo zákona o DPH, ale aj správu dane, a to najmä v prípadoch, kedy by táto osoba prijala plnenie, z ktorého by bola povinná priznať a odviesť daň (napr. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo prijatie služby od zahraničnej osoby s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1). Takisto v prípadoch, kedy by táto osoba prestala spĺňať podmienky pre oslobodenie od registračnej povinnosti, by sa vyžadoval administratívne náročný proces, a to tak z pohľadu samotnej zdaniteľnej osoby,

74

ako aj z pohľadu finančnej správy. Táto osoba, ak uskutočňuje výlučne dodania oslobodené od dane 37 39), naďalej nebude mať povinnosť podávať daňové priznanie ani kontrolný výkaz, čo vyplýva z navrhovanej úpravy § 78 ods. 2 a § 78a ods. 1, a rovnako v zásade nebude mať ani povinnosť vyhotoviť faktúru 72 ods. 8). Navrhovanou úpravou fakticky nedochádza k žiadnej zásadnej zmene, pokiaľ ide o plnenie povinností vyplývajúcich pre túto osobu zo zákona o DPH.

V odseku 2 písm. a) bod 2 sa ustanovujú prípady, kedy sa na túto zdaniteľnú osobu, ktorá uskutočňuje v tuzemsku výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 28 42, vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie a odviesť daň. V predmetnom ustanovení je tiež upravené, počnúc ktorým zdaňovacím obdobím je táto osoba povinná podať daňové priznanie, ak uskutočňuje aj plnenia, ktoré nie sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42.

K Čl. I bodu 53 /§ 79 ods. 2 písm. b)/

V nadväznosti na zmenu § 4 a § 5 bola upravená jedna z podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2, podľa ktorej sa vyžaduje, aby platiteľ dane mal pridelené IČ DPH podľa § 4, 4b alebo § 5, najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ostatné podmienky, ktoré musí platiteľ dane splniť pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu ostávajú nezmenené.

K Čl. I bodom 54 a 57 (§ 81 ods. 1 a 10)

Navrhuje sa úprava podmienok, pri splnení ktorých môže platiteľ dane požiadať o zrušenie registrácie pre daň, v súvislosti so zmenou § 4 a § 5, ako aj so zavedením osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f.

V odseku 10 sa ustanovuje deň, ktorým zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ktorej bolo oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre Slovenskú republiku, prestáva byť ex lege platiteľom dane. Uplynutím tohto dňa zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň prideleného podľa § 4 alebo § 5. Povinnosti tejto zdaniteľnej osoby vyplývajúce z § 81 ods. 5 9 (vysporiadanie dane v poslednom zdaňovacom období) však ostávajú zachované.

K Čl. I bodom 17 19, 34, 58 a 60 21 ods. 3, 4 a 6, § 69 ods. 8, § 84a a § 85l) a Čl. IV bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby pri splnení určitých zákonných podmienok, bola daň pri dovoze tovaru, v súvislosti s ktorým vznikla daňová povinnosť 1. januára 2025 a neskôr (zmenený § 85l) priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze tovaru nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgán. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2025. Predmetná úprava, ktorá vychádza z čl. 211 smernice 2006/112/ES v platnom znení, bola do zákona o DPH zavedená zákonom č. 331/2011 Z. z., avšak jej účinnosť bola v minulosti opakovane odkladaná, predovšetkým z dôvodu negatívneho hotovostného vplyvu na štátny rozpočet v prvom roku jej zavedenia. S uvedeným vecne súvisí úprava čl. V (vypustenie bodov 25 a 27) a čl. X (úprava článku ustanovujúceho účinnosť) posledného citovaného zákona. Nakoľko však v súčasnosti neúčinné znenie § 84 zákona o DPH nie je dostatočne nastavené z hľadiska eliminácie daňových podvodov, navrhuje sa jeho úprava tak, aby samozdanenie pri dovoze tovaru do tuzemska mohli uplatniť len platitelia dane, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v

75

tom smere, že tovar po jeho prepustení do voľného obehu alebo niektorého z ustanovených colných režimov, pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 21 zákona o DPH, nebude nimi zneužitý na páchanie akýchkoľvek daňových únikov. Podľa navrhovaného § 84a ods. 2 písm. a) bude môcť samozdanenie pri dovoze tovaru využiť platiteľ dane, na účet ktorého sa dovážaný tovar prepúšťa do voľného obehu alebo niektorého z vymedzených colných režimov, ak je usadený v tuzemsku, v čase vzniku daňovej povinnosti pridelené DPH podľa § 4 alebo § 4b, udelený status schváleného hospodárskeho subjektu podľa článkov 38 a 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. L 269, 10.10.2013) v platnom znení (ďalej len „Colný kódex Únie“) a dovážaný tovar plánuje použiť na výkon ekonomickej činnosti. Podľa navrhovaného § 84a ods. 2 písm. b) bude môcť samozdanenie pri dovoze tovaru využiť platiteľ dane, či usadený v tuzemsku alebo v inom členskom štáte EÚ, ak sa na jeho účet a v rámci centralizovaného colného konania (článok 179 Colného kódexu Únie) prepúšťa tovar nachádzajúci sa v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru v tuzemsku a tento platiteľ dane pridelené DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5, udelený status schváleného hospodárskeho subjektu a dovážaný tovar plánuje použiť na výkon ekonomickej činnosti. Nakoľko v tomto druhom prípade je možné samozdanenie pri dovoze tovaru využiť len v rámci inštitútu centralizovaného colného konania, uvedené predpokladá, že ak je dotknutý platiteľ dane v colnom konaní zastúpený v rámci nepriameho zastúpenia, status schváleného hospodárskeho subjektu s povolením pre zjednodušené colné postupy alebo s kombinovaným povolením bude musieť byť udelený aj deklarantovi konajúcemu v postavení nepriameho zástupcu.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky pre samozdanenie, bude povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že tento platiteľ dane bude v rovnakom zdaňovacom období oprávnený súčasne uplatniť odpočítanie dane, pri splnení podmienok podľa § 49 a 51 zákona o DPH. Tento systém prinesie podnikateľom cash-flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do EÚ. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že dotknutí platitelia dane si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, v ktorých je tento systém roky zavedený (napríklad Česká republika, Maďarsko alebo Rakúsko).

V prípade, ak by platiteľ dane uplatnil samozdanenie pri dovoze tovaru a vyjde najavo, že v čase vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru do tuzemska nespĺňal podmienky ustanovené v navrhovanom odseku 2 písm. a) prvom bode (v zásade pôjde o prípad, kedy si tento platiteľ dane nesplnil oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 6a ods. 2 zákona o DPH a nedošlo k zmene jeho registrácie pre daň z § 4 na § 5 tohto zákona), navrhuje sa ustanoviť sankcia, ktorá by mala predstavovať náhradu sumy, o ktorú by Slovenská republika prišla v dôsledku nesprávneho uplatnenia spôsobu platenia dane pri dovoze tovaru.

Zároveň sa navrhuje, že správu dane podľa § 84a ods. 2 bude vykonávať daňový úrad.

Platiteľ dane, na účet ktorého bol tovar pri dovoze prepustený do colného režimu podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v § 84a ods. 2, bude pri dovoze tovaru do tuzemska postupovať rovnako ako doteraz.

76

S úpravou ustanovenou v § 84a súvisia vecné zmeny v § 21 ods. 3, 4 a 6 a § 69 ods. 8, ktoré sú legislatívno–technickej povahy.

V § 84b sa navrhuje ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak dovozca (osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie) nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia podľa navrhovaného § 84a. Dovozca, prípadne osoba konajúca na účet dovozcu, bude v tomto prípade povinný podať elektronickými prostriedkami v ustanovenej lehote príslušnému colnému úradu osobitné vyhlásenie na výpočet splatnej dane pri dovoze, ktorého vzor ustanoví FRSR na svojom webovom sídle. Sumu splatnej dane oznámi colný úrad osobe povinnej platiť daň 69 ods. 8) a daň bude splatná do desiatich dní odo dňa tohto oznámenia. Na oznámenie o výške splatnej dane sa budú primerane vzťahovať ustanovenia colných predpisov upravujúce oznámenie colného dlhu. Zároveň sa navrhuje ustanoviť postup pre prípady, keď nedôjde k riadnemu splneniu povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, podať dovozné vyhlásenie na účely úhrady dane pri dovoze tovaru v zákonných lehotách, aby bolo možné určiť daň aj za takýchto podmienok. Daň sa v týchto prípadoch určí podľa pomôcok, pričom sa navrhuje, aby sa pod pojmom „pomôcka“ na účely určenia dane pri dovoze tovaru v tomto prípade použila definícia pojmu „pomôcka“ ustanovená v § 48 ods. 3 Daňového poriadku. V tomto prípade je potrebné poukázať, že na daň a na jej správu sa podľa § 12 a § 84 primerane vzťahujú ustanovenia colných predpisov. Nedodržanie povinností dovozcu, prípadne osoby konajúcej na účet dovozcu, bude príslušný colný úrad povinný sankcionovať peňažnou pokutou.

K Čl. I bodom 61 a 62 (príloha č. 6)

Do transpozičnej prílohy sa navrhuje doplniť smernice, ktorých transpozícia je súčasťou návrhu zákona alebo aktuálneho zákona o DPH.

K Čl. II bodom 1 a 2 (§ 7a ods. 4 písm. a) a ods. 11)

V nadväznosti na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa podľa zákona o DPH, sa navrhuje legislatívno-technická úprava a taktiež sa zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FRSR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví prvý pokladničný doklad ako platiteľ dane. V predmetnom ustanovení sa vymedzujú tiež prípady, kedy podnikateľ túto oznamovaciu povinnosť nemá.

K Čl. II bodu 3 /§ 8 ods. 1 písm. b) a c)/

Upravuje sa povinnosť podnikateľa po zaevidovaní tržby do pokladnice e-kasa klient vydať kupujúcemu bez zbytočného odkladu pokladničný doklad s uvedením DIČ na čas, kedy platiteľ dane ešte nemá pridelené IČ DPH v rámci registračného konania.

K Čl. II bodom 4 a 5 /§ 16a písm. at) a § 16b ods. 1 písm. c)/

V nadväznosti na novú oznamovaciu povinnosť podnikateľa podľa bodu 1 sa rozširuje okruh sankčných deliktov. V prípade opakovaného nesplnenia si ustanovenej povinnosti uloží

77

daňový úrad alebo colný úrad podnikateľovi pokutu vo výške od 20 do 100 €. V rámci konania o uložení pokuty sa uplatní tzv. inštitút druhej šance.

K Čl. III bodu 1 (§ 52 ods. 5)

Nadväzne na navrhované zmeny registrácie v Čl. I je potrebné doplniť do zverejňovaného zoznamu informáciu o tom, kedy sa daňový subjekt stal platiteľom dane z pridanej hodnoty.

K Čl. III bodu 2 (§ 57 ods. 5)

Vzhľadom na rastúcu tendenciu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZÚS ECB“) sa navrhuje znížiť úrok z odkladov a splátok, a to z trojnásobku ZÚS ECB na úrok vo výške základnej sadzby pre stanovenie referenčnej a diskontnej sadzby v Slovenskej republike zverejnenej na webovom sídle Protimonopolného úradu Slovenskej republiky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, zvýšenej o 100 bázických bodov. Zároveň sa ustanovuje, že ak by takáto základná sadzba bola nižšia ako 3 %, pri výpočte úroku sa použije ročná úroková sadzba 3 %. Na základe takejto úpravy daňové subjekty nebudú musieť na úhradu svojich povinností využívať úvery z bánk, ktoré často nevýhodné a ich vybavenie administratívne náročnejšie, alebo aby nevyužívali mimozákonné postupy vyhýbania sa plateniu daní, napr. prepis obchodných spoločností na nekontaktné osoby.

K Čl. III bodu 3 (§ 67 ods. 11)

Navrhuje sa, aby odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii z úradnej moci nemalo odkladný účinok, čím sa zabezpečí, že daňový subjekt bude môcť využívať pri svojom podnikaní DIČ hneď po doručení rozhodnutia o registrácii bez potreby vykonať dodatočný administratívny úkon, ktorým je vzdanie sa odvolania.

K Čl. III bodu 4 (§ 165p)

V záujme právnej istoty sa navrhuje prechodné ustanovenie k použitiu základnej úrokovej sadzby pri vyrubení úroku za odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom jeho vyhlásenia, z dôvodu čo najskoršieho zníženia administratívnej záťaže a administratívnych nákladov podnikateľov a z dôvodu dosiahnutia efektívneho plnenia záznamových a oznamovacích povinností vybraných poskytovateľov platobných služieb, s výnimkou Čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a s výnimkou Čl. I bodov 1, 3 19, 22 42 a 44 62, Čl. II, Čl. III bodu 1 a Čl. IV, ktoré súvisia predovšetkým s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom do zákona o DPH a so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2025.

78

V Bratislave dňa 10. januára 2024.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 43/2024, dátum vydania: 12.03.2024

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe nálezu č. 491/2021 Z. z. Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 14/2018-73 a podnetov z aplikačnej praxe návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia s dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je:

-zosúladenie niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, a to na základe nálezu (rozhodnutia) Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 uverejnenom v Zbierke zákonov 17. decembra 2021 pod č. 491/2021 Z. z.,

-zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane a

-legislatívno-technické úpravy niektorých ustanovení zákonov o spotrebných daniach vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tieto vplyvy uvedené v doložke vybraných vplyvov. Predkladaný návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na sociálne prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

august 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

október 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2023

november 2023 (Nové znenie)

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Rozpor niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. s Ústavou SR (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 uverejnený v Zbierke zákonov 17. decembra 2021 pod č. 491/2021 Z. z.) a legislatívne úpravy vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu je predovšetkým:

-zosúladenie niektorých ustanovení zákona č. 98/2004 Z. z. s Ústavou SR, a to na základe nálezu (rozhodnutia) Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 uverejnenom v Zbierke zákonov 17. decembra 2021 pod č. 491/2021 Z. z.,

-zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov a

-legislatívno-technické úpravy predmetných zákonov vyplývajúce z poznatkov aplikačnej praxe.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s

- minerálnymi olejmi podľa zákona č. 98/2004 Z. z.,

-tabakovými výrobkami podľa zákona č. 106/2004 Z. z.,

-alkoholickými nápojmi podľa zákona č. 530/2011 Z. z.

3

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Zachovanie súčasného stavu alebo prijatie iných legislatívnych opatrení.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Predpokladá sa, že neprijatím návrhu zákona

-niektoré ustanovenia zákona č. 98/2004 Z. z. zostanú v platnosti aj keď budú nevykonateľné,

-niektoré zbytočné administratívne úkony ustanovené v novelizovaných zákonoch zostanú pre dotknuté daňové subjekty povinné,

-ustanovenia, ktoré sú na základe poznatkov z aplikačnej praxe problematické, nebudú upravené.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Návrhom zákona sa upravujú niektoré transponované ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní (ďalej len „smernica“) a smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov. Okrem iného v účinnom znení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) transponované ustanovenia nad rámec minimálnych požiadaviek smernice, ako napr. ustanovenia čl. 17 odsek 4 smernice. Predmetné ustanovenia transponované v § 23 ods. 13 písm. a) zákona. Podľa tohto ustanovenia zábezpeku na daň okrem prevádzkovateľa daňového skladu alebo registrovaného odosielateľa, môže zložiť aj dopravca alebo príjemca (odberateľ). Daná úprava je zavedená v účinnom znení zákona od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a registrovaný odosielateľ bol doplnený do zákona od 1. apríla 2010 nadväzne na európsku legislatívu. Podnikateľské subjekty túto úpravu vnímajú pozitívne. Rovnako ustanovenia čl. 32 odsek 4 smernice transponované v § 33 odsek 2 alebo 3 zákona od vstupu do Európskej únie. Podnikateľské subjekty túto úpravu vnímajú pozitívne.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Porovnaním platného znenia novelizovaných zákonov s ich znením po nadobudnutí účinnosti navrhovaných úprav.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

Áno

Nie

Čiastočne

4

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Návrh zákona nebol predložený na záverečné posúdenie podľa bodu 9.1. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, keďže nedošlo k významným zmenám identifikovaných vplyvov a všetky pripomienky Komisie boli akceptované.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo financií SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní, oddelenie spotrebných daní,

-Ing. Milan Danišovič,

milan.danisovic@mfsr.sk

, k zákonu č. 98/2004 Z. z.,

-JUDr. Lenka Celderová,

lenka.celderova@mfsr.sk

, k zákonu č. 106/2004 Z. z.,

-Ing. Michaela Jarošová,

michaela.jarosova@mfsr.sk

, k zákonu č. 530/2011 Z. z.

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 a poznatky z aplikačnej praxe daňových subjektov a finančnej správy.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 184/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Je potrebné, aby predkladateľ uviedol v doložke vybraných vplyvov v časti Charakter predkladaného materiálu správne informácie.

Odôvodnenie: Podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné v prípade transpozície

európskej legislatívy uviesť číselné označenie transponovaného právneho predpisu, názov v slovenskom jazyku

5

a konečný termín stanovený pre transpozíciu. Predkladateľ v tejto časti uviedol názvy slovenských zákonov. Na základe predkladateľom uvedených informácií v iných častiach materiálu sa javí, že v tomto prípade nejde o transpozíciu EÚ legislatívy, a preto v tejto časti nie je potrebné uvádzať žiadne informácie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov predkladateľ uvádza negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú zabezpečené čiastočne. Z analýzy vplyvov na rozpočet však vyplýva, že zvýšené výdavky kapitoly MF SR v sume 84 268,80 eur na rok 2022 rozpočtovo plne zabezpečené. Na základe uvedeného žiada Komisia do doložky vybraných vplyvov uviesť pri zabezpečenosti vplyvov možnosť „áno“.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu vplyvov v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie a priloženie Kalkulačky nákladov.

Odôvodnenie: Návrh zákona zakladá vplyvy na podnikateľské subjekty, ktoré je možné kvantifikovať pomocou

Kalkulačky nákladov. Ide o nasledovné vplyvy: Čl. I bod 3 ruší sa povinnosť prepravy minerálneho oleja kombinovanej nomenklatúry so zjednodušeným sprievodným dokumentom, Čl. I bod 16 možnosť podať jedno daňové priznanie súhrne za celý kalendárny mesiac, Čl. I bod 40, Čl. II. bod 16, Čl. III. bod 12 - možnosť podpísať elektronický sprievodný administratívny dokument elektronickou pečaťou.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie aj negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu.

Odôvodnenie: V Článku I. v bode 19 sa ustanovuje že ak colný úrad zaslal daňovému subjektu výzvu na

odstránenie nedostatkov daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, 30 dňová lehota na vrátenie dane podľa odseku 5 nebude plynúť a zároveň v bode 33 sa rozširujú oprávnenia colného úradu na odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ak colný úrad zistí, že skladovacia nádrž v daňovom sklade nie je vybavená overeným meracím zariadením. Tieto vplyvy bude potrebné kvalitatívne popísať v časti 3.4. Iné vplyvy na podnikateľské prostredie. Zároveň bude potrebné kvantifikovať negatívny vplyv vyplývajúci z Čl. II. bod 17 povinnosť informovať o prijatí tabakových výrobkov Colný úrad Bratislava.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí s tým, že „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.“ nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti. Ako uvádza predkladateľ v analýze na rozpočet verejnej správy, príde v súvislosti s predkladaným materiálom k úprave informačných systémov Portál finančnej správy a IS pre správu nepriamych daní, čo znamená vplyv na informatizáciu spoločnosti. Uvedené je potrebné premietnuť aj do analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Vyhodnotenie pripomienok Komisie predkladateľom návrhu zákona:

Pripomienky Komisie k doložke vybraných vplyvov, k vplyvom na rozpočet verejnej správy a k vplyvom na informatizáciu spoločnosti predkladateľ návrhu zákona akceptuje a predmetné časti doložky vplyvov upraví a doplní podľa uvedených pripomienok.

Pripomienky Komisie k vplyvom na podnikateľské prostredie predkladateľ návrhu zákona akceptuje a predmetné časti doložky vplyvov upraví a doplní podľa uvedených pripomienok.

Predkladateľ návrhu zákona sa však nestotožňuje s názorom Komisie, že je potrebné kvantifikovať negatívny vplyv „vyplývajúci z Čl. II. bod 17 vo veci povinnosti informovať o prijatí tabakových výrobkov Colný úrad Bratislava“. Predmetné ustanovenie sa netýka podnikateľských subjektov ale oslobodenia pre ozbrojené sily, ktoré nie sú podnikateľským subjektom, čiže toto opatrenie nemá na podnikateľské subjekty žiadny vplyv.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. ...

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

287 568

0

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

287 568

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

287 568

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

287 568

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

287 568

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá v roku 2023 negatívny vplyv na rozpočet súvisiaci s úpravou informačných systémov finančnej správy v sume 287 568 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR) v členení:

−Portál finančnej správy (PFS) v sume 94 802 eur,

−Informačný systém pre správu nepriamych daní (vrátane APV Creg a EMCS)v sume 192 766 eur.

7

Finančné prostriedky súvisiace s úpravou PFS v sume 94 802 eur zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na rok 2023. Finančné prostriedky na úpravu informačného systému SysNeD v sume 192 766 eur sú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy na rok 2023.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona sa zosúlaďujú niektoré ustanovenia zákona s Ústavou SR, a to na základe nálezu (rozhodnutia) Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 uverejnenom v Zbierke zákonov 17. decembra 2021 pod č. 491/2021 Z. z.

Návrh zákona tiež:

-zavádza opatrenia na zníženie administratívnej záťaže daňových subjektov obchodujúcich s predmetmi spotrebnej dane a

-legislatívno-technicky sa upravujú tie ustanovenia zákonov o spotrebných daniach, ktorých potreba zmeny vyplynula z poznatkov a potrieb aplikačnej praxe napr. doplnenie a úprava ustanovení o preprave predmetov dane v daňovom voľnom obehu na základe elektronického systému prepráv.

Návrhom zákona budú dotknuté podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnymi olejmi podľa zákona č. 98/2004 Z. z., tabakovými výrobkami podľa zákona č. 106/2004 Z. z. a alkoholickými nápojmi podľa zákona č. 530/2011 Z. z. a osoby, ktoré si môžu podľa uvedených zákonov uplatniť oslobodenie alebo vrátenie predmetnej spotrebnej dane.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

Zosúladenie niektorých ustanovení zákona s Ústavou SR, a to na základe nálezu (rozhodnutia) Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021 uverejnenom v Zbierke zákonov 17. decembra 2021 pod č. 491/2021 Z. z. a návrh takých opatrení, ktoré:

-znížia administratívnu záťaže daňových subjektov a

-legislatívno-technicky upravia tie ustanovenia zákonov o spotrebných daniach, ktorých potreba zmeny vyplynula z poznatkov a potrieb aplikačnej praxe napr. doplnenie a úprava ustanovení o preprave predmetov dane v daňovom voľnom obehu na základe elektronického systému prepráv.

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2023

2024

2025

2026

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

8

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

287 568

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

287 568

0

0

0

..v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)2

287 568

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

287 568

0

0

0

9

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v eurách na PP

Zníženie nákladov v eurách na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

8 411

Spolu = A+B+C+D

0

8 411

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

8 411

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

0

11

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P. č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady)/

Out (znižuje náklady)

1.

Zrušenie povinnosti prepravy minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71, 2710 19 91 2710 19 99 a 3403 19 10 so zjednodušeným sprievodným dokumentom pre osobu podľa § 25a zákona, ktorá obchoduje s týmto minerálnym olejom.

Zákon č. 98/2004 Z. z.

§ 4 ods. 9

EÚ úplná harmonizácia

1. 1. 2024

Obchodník s vybraným minerálnym olejom

541

N/A

10

5 536

Out (znižuje náklady)

2.

Touto úpravou sa umožňuje osobe, ktorá vyrába minerálny olej mimo pozastavenia dane (neregistrovaná osoba) aby so súhlasom colného úradu mohla podať jedno daňové priznanie súhrnne za celý kalendárny mesiac, a to do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom vyrábala minerálny olej mimo pozastavenia dane a tiež v rovnakej lehote zaplatiť daň.

Zákon č. 98/2004 Z. z.

§ 13 ods. 1 písm. g)

EÚ úplná harmonizácia

1. 1. 2024

Osoba, ktorá vyrobila minerálny olej mimo pozastavenia dane

14

N/A

31

430

Out (znižuje náklady)

3.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre oprávnené osoby autorizovať elektronický sprievodný administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému alebo zjednodušený elektronický administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému a aj akúkoľvek zmenu vykonanú prostredníctvom elektronického systému tiež kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo

Zákon č. 98/2004 Z. z.

§ 23

ods. 4 a 9

§ 24

ods. 2 a 8

§ 30

ods. 2

§ 31

ods. 3 a 9

EÚ úplná harmonizácia

1. 1. 2024

Oprávnené osoby podľa zákona č. 98/2004 Z. z.

297

a viac

N/A

2

608

Out (znižuje náklady)

12

uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z.).

4.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre oprávnené osoby autorizovať elektronický sprievodný administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému alebo zjednodušený elektronický administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému a aj akúkoľvek zmenu vykonanú prostredníctvom elektronického systému tiež kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z.).

Zákon č. 106/2004 Z. z.

§ 21

ods. 3

§ 22

ods. 2

§ 30

ods. 2

EÚ úplná harmonizácia

1. 1. 2024

Oprávnené osoby podľa zákona č. 106/2004 Z. z.

46

a viac

N/A

2

94

Out (znižuje náklady)

5.

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre oprávnené osoby autorizovať elektronický sprievodný administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému alebo zjednodušený elektronický administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému a aj akúkoľvek zmenu vykonanú prostredníctvom elektronického systému tiež kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z.).

Zákon č. 530/2011

Z. z.

§ 17

ods. 4 a 8 § 18

ods. 2 a 7 § 24

ods. 2

§ 27

ods. 2 a 8 § 53

ods. 6

EÚ úplná harmonizácia

1. 1. 2024

Oprávnené osoby podľa zákona č. 106/2004 Z. z.

852

a viac

N/A

2

1 744

Out (znižuje náklady)

13

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

K regulácii č. 1

Zrušenie povinnosti prepravy minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71, 2710 19 91 až 2710 19 99 a 3403 19 10 so zjednodušeným sprievodným dokumentom pre osobu podľa § 25a, ktorá obchoduje s týmto minerálnym olejom.

Zavedením navrhovaného opatrenia sa predpokladá zníženie administratívnych nákladov pre dané podnikateľské subjekty, ktoré obchodovali s vybraným minerálnym olejom kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71, 2710 19 91 2710 19 99 a 3403 19 10 v tom, že nebudú povinné vyhotovovať zjednodušený sprievodný administratívny dokument. Predpokladaný počet daňových subjektov ktorých predmetné opatrenie pozitívne dotkne je 514 osôb (k augustu 2022 podľa evidencie finančnej správy), t. j. držiteľov povolenia podľa § 25a zákona č. 98/2004 Z. z. Predpokladaná frekvencia plnenia tejto povinnosti je odhadovaná na minimálne 1 krát mesačne, a to na základe predpokladu, že každý obchodník s vybraným minerálnym olejom uskutočnil aspoň jednu prepravu vybraného minerálneho olej za jeden mesiac.

K regulácii č. 2

Uvedené opatrenie umožní osobe, ktorá vyrába minerálny olej mimo pozastavenia dane (neregistrovaná osoba) aby so súhlasom colného úradu mohla podať jedno daňové priznanie súhrnne za celý kalendárny mesiac, a to do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom vyrábala minerálny olej mimo pozastavenia dane a tiež v rovnakej lehote zaplatiť daň.

Navrhovaným opatrením sa predpokladá zníženie administratívnych nákladov pre dotknutý podnikateľský subjekt, ktorý nebude musieť podávať daňové priznanie po každej výrobe minerálneho oleja, ale podá len jedno daňové priznanie za celé množstvo vyrobeného minerálneho oleja za jeden kalendárny mesiac.

Predpokladaný počet daňových subjektov, ktorých sa predmetné opatrenie pozitívne dotkne je 14 osôb (k augustu 2022 podľa evidencie finančnej správy), t. j. platiteľov dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 98/2004 Z. z. Odhadovaný čas na elektronické vyplnenie daňového priznania na spotrebnú daň z minerálneho oleja je cca 15 minút. Predpokladaná frekvencia plnenia tejto povinnosti je odhadovaná na mesačné obdobie, a to na základe predpokladu, že výrobca minerálneho oleja mimo pozastavenia dane (neregistrovaná osoba), ktorý požiada colný úrad o povolenie podávať jedno daňové priznanie súhrnne za celý kalendárny mesiac, podľa doterajších predpisov podával za jeden kalendárny mesiac viac daňových priznaní.

K reguláciám č. 3 až 5

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre oprávnené osoby využívať pri autorizovaní elektronických dokumentov autorizáciu kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z.). Zavedením tohto opatrenia sa predpokladá pozitívny ale len zanedbateľný vplyv na administratívne náklady pre podnikateľské subjekty. Elektronickú pečať používajú daňové subjekty pri podpisovaní elektronických dokumentov aj v súčasnom období so súhlasom colných úradov, a to na základe platného znenia zákonov, napr. podľa textu „ak sa odosielateľ (dodávateľ) alebo príjemca (odberateľ) s colným úradom nedohodnú inak“ uvedenom v § 23 ods. 9 zákona č. 98/2004 Z. z. Pozitívny prínos tohto opatrenia (podľa názoru predkladateľa návrhu zákona zanedbateľný) je v tom, že využívanie pri autorizovaní elektronických dokumentov kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z.) bude jednoznačne dané zákonom a nebude podmienené súhlasom colného úradu. Bez ohľadu na uvedené v tabuľke č. 2 sú tieto opatrenia uvedené ako požadovala Komisia.

Predpokladaná frekvencia plnenia tejto povinnosti je odhadovaná na mesačné obdobie, a to na základe predpokladu, že dotknuté osoby opakovane v kalendárnom mesiaci vyhotovujú elektronické sprievodné dokumenty, ktoré budú autorizovať kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa osobitného predpisu 23 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 305/2013 Z. z.).

14

3.2Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Na základe zverejnenej predbežnej informácie PI/2022/35 po ukončení lehoty na predkladanie návrhov a pripomienok uvedených k tejto predbežnej informácii sa uskutočnili verejné konzultácie k pripravovanému návrhu zákona s podnikateľskými subjektami, ktoré obchodujú s minerálnymi olejmi a predkladateľmi návrhov a pripomienok k predbežnej informácii v obmedzenom rozsahu, a to formou videokonferencie. Hlavnou témou týchto konzultácií bolo oboznámiť verejnosť s oblasťami, ktorých by sa mal dotknúť návrh zákona a podrobnejšie sa oboznámiť s návrhmi a pripomienkami podnikateľskej verejnosti, ktoré zaslali jednotlivé subjekty k tejto predbežnej informácii zhrnuté do týchto oblastí:

−ustanovenie novej podmienky na vydanie povolenia na distribúciu pohonných látok, ktorou je inštitút finančnej zábezpeky,

−ustanoviť pre subjekt, ktorý vystavuje elektronický sprievodný dokument, možnosť podpísať tento dokument kvalifikovanou elektronickou pečaťou,

−prijať úpravu, ktorá osobe podľa § 31 ods. 9 zákona č. 98/2004 Z. z. na základe žiadosti a so súhlasom colného úradu umožní podávať za zdaňovacie obdobie jednu súhrnnú žiadosť o vrátenie dane,

−navrhnúť úpravu na zavedenie osobitnej sadzby dane na HVO100 (100 % hydrogenovaný rastlinný olej), ktorý sa podľa predkladateľa podnetu zatrieďuje do KKN 38 26 00 10 a s tým súvisiace úpravy.

Niektoré návrhy a pripomienky daňových subjektov vznesené v rámci lehoty na vyjadrenie k predbežnej informácii a po dohovore v rámci verejných konzultácií boli zapracované do návrhu zákona, a to predovšetkým umožniť daňovému subjektu, ktorý vyhotovuje elektronický sprievodný dokument, možnosť podpísať tento dokument kvalifikovanou elektronickou pečaťou.

3.3Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Návrh zákona nemá vplyv na konkurencieschopnosť a produktivitu.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

15

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Všeobecne sa predpokladá, že návrh zákona ovplyvní tie podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s minerálnym olejom, tabakovými výrobkami a alkoholickými nápojmi. Predovšetkým tie subjekty, ktoré sú registrované a evidované colnými úradmi podľa príslušných ustanovení zákonov o spotrebných daniach.

Pozitívny vplyv na tieto daňové subjekty je možné identifikovať v tom, že návrh zákona ruší niektoré administratívne povinnosti pri poskytovaní údajov colným úradom, a to také, ktoré si colné úrady môžu zistiť z iných dostupných zdrojov.

Negatívny vplyv na tieto daňové subjekty je možné identifikovať v tom, že návrh zákona ustanovuje, že ak colný úrad zaslal daňovému subjektu výzvu na odstránenie nedostatkov daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, 30 dňová lehota na vrátenie dane nebude plynúť.

Taktiež úpravou, ktorou sa rozširujú oprávnenia colného úradu na odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu z minerálneho oleja, ak colný úrad zistí, že skladovacia nádrž v daňovom sklade nie je vybavená overeným meracím zariadením.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno/nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

B

isvs_7205

isvs_7213

Systém správy nepriamych daní (SySNeD)

Portál Finančnej správy (PFS)

B

B

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov

16

B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

17

údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

18

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

-čl. 110 113 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný

systém spotrebných daní (prepracované znenie) Ú. v. L 58, 27.2.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme

spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. L 9, 14.1.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca

spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. ES L 283 31.10.2003; Mimoriadne vydanie Ú.v. kap. 9/zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: Ministerstvo hospodárstva SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014

o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. L 257, 28. 8. 2014), gestori: NBÚ, MIRRI SR, MV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým

sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci

v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. L 121, 8.5.2012) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje

smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Komisie (ES) 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od

spotrebnej dane (Ú. v. ES L 8, 11.1.1996; Mimoriadne vydanie Ú.v. kap. 9/zv. 1) v platnom znení, gestor: nebol určený,

19

-nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 2/zv. 2) v platnom znení, gestor: nebol určený,

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/263 z 15. januára 2020 o informatizácii prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020), gestor: MF SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 82/12, Transportes Jordi Besora SL proti Generalitat de Catalunya, [2014].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň z maloobchodného predaja minerálnych olejov, akou je daň z predaja určitých minerálnych olejov dotknutá vo veci samej, keďže takúto daň nemožno považovať za daň, ktorá sleduje špecifický účel v zmysle tohto ustanovenia, pretože cieľ tejto dane, určenej na financovanie výkonu právomocí v oblasti zdravotníctva a životného prostredia dotknutými územnými samosprávnymi celkami, sám osebe nesmeruje k zabezpečeniu ochrany zdravia a životného prostredia.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 103/17, Messer France SAS proti Premier ministre a i., [2018].

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 18 ods. 10 druhý pododsek smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa vykladať v tom zmysle, že do 1. januára 2009 predstavovalo dodržiavanie minimálnych úrovní zdanenia stanovených touto smernicou spomedzi pravidiel zdanenia elektriny stanovených právom Únie jedinú povinnosť, ktorá prináležala Francúzskej republike.

2.Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov sa vykladať v tom zmysle, že zavedenie inej nepriamej dane z elektriny nie je podmienené zavedením harmonizovanej spotrebnej dane a keďže taká daň, o akú ide vo veci samej, nepredstavuje takúto spotrebnú daň, jej zlučiteľnosť so smernicami 92/12 a 2003/96 sa musí posúdiť vzhľadom na podmienky stanovené v článku 3 ods. 2 smernice 92/12 pre existenciu iných nepriamych daní sledujúcich osobitné účely.

3.Článok 3 ods. 2 smernice 92/12 sa vykladať v tom zmysle, že taká daň, o akú ide vo veci samej, môže byť považovaná za „inú nepriamu daň“ vzhľadom na jej environmentálny účel, ktorého cieľom je financovať dodatočné náklady spojené s povinnosťou nákupu zelenej energie, vylúčiac však účely tejto dane týkajúce sa územnej a sociálnej kohézie, ako je realizácia geografického vyrovnania sadzieb a zníženie ceny elektriny pre domácnosti postihnuté chudobou, a čisto administratívne účely, ako je najmä financovanie nákladov na administratívne fungovanie verejných orgánov a inštitúcií, ako je Médiateur national de l’énergie (Národný energetický mediátor) a Caisse de dépôts et consignations (Štátna depozitná pokladnica), pod podmienkou, že vnútroštátny súd overí dodržiavanie pravidiel zdanenia uplatniteľných na účely spotrebných daní.

20

4.Právo Únie sa vykladať v tom zmysle, že daňovníci môžu žiadať o vrátenie časti takej dane, o akú ide vo veci samej, v závislosti od toho, aká časť z príjmov z tejto dane je určená na financovanie účelov, ktoré nie osobitné, pod podmienkou, že túto daň nepreniesli títo daňovníci na svojich vlastných zákazníkov, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 355/14 „Polichim-SS“ EOOD proti Načalnik na Mitnica Svištov, [2016].

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 7 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa vykladať v tom zmysle, že predaj výrobku podliehajúceho spotrebnej dani držaného oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu v daňovom sklade vedie k prepusteniu do daňového voľného obehu v momente, keď tento výrobok fyzicky opustí daňový sklad.

2.Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v spojení s článkom 7 smernice 2008/118 sa vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátne orgány odmietli oslobodiť od spotrebnej dane energetické výrobky, ktoré potom, ako boli oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu predané sprostredkujúcemu kupujúcemu, ich tento kupujúci predal konečnému spotrebiteľovi, ktorý spĺňa všetky požiadavky vnútroštátneho práva na oslobodenie týchto výrobkov od spotrebnej dane a ktorému boli tieto výrobky dodané priamo týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu z daňového skladu, len z toho dôvodu, že sprostredkujúci kupujúci označený týmto oprávneným prevádzkovateľom daňového skladu ako príjemca uvedených výrobkov nie je konečným spotrebiteľom oprávneným podľa vnútroštátneho práva prijímať energetické výrobky oslobodené od spotrebnej dane.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/13 Minister Finansów proti Oil Trading Poland sp. z o. o., [2015].

Výrok rozhodnutia:

Článok 3 ods. 3 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov a článok 1 ods. 3 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby výrobky, ktoré nespadajú do pôsobnosti uvedených smerníc, ako mazacie oleje určené na iné účely ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá, podliehali dani upravenej rovnakými pravidlami ako režim zosúladenej spotrebnej dane vyplývajúci z uvedených smerníc, pretože skutočnosť, že uvedené výrobky tejto dani podliehajú, nepredstavuje v obchode medzi členskými štátmi formality spojené s prekročením hraníc.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2003/96/ES: do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t.j. do 1. 5. 2004.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/262 je stanovená do 31. 12. 2021.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

21

c)Smernica 2003/96/ES bola prebratá do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a do zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

Smernica (EÚ) 2020/262 bola prebratá do zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, do zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

22

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa na účely zákona definuje prevádzkareň ako miesto alebo priestor, v ktorom osoba podľa tohto zákona vykonáva podnikateľskú činnosť súvisiacu s predmetom spotrebnej dane z minerálneho oleja v rozsahu oprávnení tejto osoby, napr. oprávnení prevádzkovateľa daňového skladu, čiže s výrobou, skladovaním, spracovávaním, prijímaním a odosielaním minerálneho oleja v pozastavení dane. Iné priestory tejto osoby, ktoré nesúvisia s predmetom podnikania v oblasti spotrebnej dane z minerálneho oleja sa na účely zákona nepovažujú za prevádzkareň tejto osoby (napr. sklad minerálneho oleja, v ktorom je skladovaný zdanený minerálny olej).

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa pre vymáhanie nedoplatku podľa Daňového poriadku vzniknutého fyzickej osobe, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ustanovuje jeden colný úrad, ktorým je Colný úrad Bratislava.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa ruší povinnosť prepravy minerálneho oleja kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71, 2710 19 91 2710 19 99 a 3403 19 10 so zjednodušeným sprievodným dokumentom a osoba, ktorá obchoduje s týmto minerálnym olejom, bude povinná postupovať len podľa ustanovenia § 25a zákona.

K bodu 4

Navrhovanou úpravou sa jednoznačne stanovuje, že pri použití mazacích a ostatných olejov uvedených v § 6 ods. 1 písm. g) zákona ako paliva na výrobu tepla sa použije sadzba dane pre vykurovacie oleje.

K bodu 5

V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1776 z 9. októbra 2019, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku sa upravujú kódy kombinovanej nomenklatúry pre vykurovacie oleje a plynové oleje.

K bodu 6

Touto úpravou sa spresňuje oslobodenie minerálneho oleja od dane transponované z čl. 21 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, podľa ktorého sa spotreba energetických výrobkov v rámci areálu podniku vyrábajúceho energetické výrobky, nepovažuje za zdaniteľnú udalosť, ktorá je dôvodom na zdaňovanie, ak spotreba pozostáva z energetických výrobkov vyrábaných v areáli podniku.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava spresňujúca oslobodenie od dane z minerálneho oleja nachádzajúceho sa v bežných nádržiach motorových dopravných prostriedkov, pracovných strojov, klimatizačných, chladiarenských a iných podobných zariadení pri vstupe na daňové územie z členských štátov a pri dovoze z územia tretích štátov.

23

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa jednoznačne ustanovuje, že zahraničný zástupca si môže uplatniť vrátenie dane z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja na daňovom území alebo oslobodenie od dane pri prijatí minerálneho oleja z iného členského štátu alebo pri dovoze z tretieho štátu, sumárne za jeden kalendárny rok, len do objemu ustanoveného v zákone pre konkrétneho zahraničného zástupcu.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava spresňujúca údaje, ktoré musí obsahovať žiadosť o vydanie povolenia na použitie daňovo zvýhodneného minerálneho oleja.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na vydanie povolenia na použitie.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spresňujúca údaje uvedené v odbernom poukaze.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na odňatie povolenia na použitie colným úradom.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na zánik povolenia na použitie.

K bodu 14

Touto úpravou sa umožňuje osobe, ktorá vyrába minerálny olej mimo pozastavenia dane alebo osobe, ktorá prijíma mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 2710 19 83, 2710 19 87 2710 19 99 a 3403 19 10, aby so súhlasom colného úradu mohla podať jedno daňové priznanie súhrnne za celý kalendárny mesiac, a to do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení príslušného kalendárneho mesiaca, v ktorom vyrábala minerálny olej mimo pozastavenia dane alebo v ktorom prijala mazacie oleje a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 71 2710 19 83, 2710 19 87 2710 19 99 a 3403 19 10, a tiež v rovnakej lehote zaplatiť daň.

K bodu 15

Navrhovaná úprava jednoznačnejšie definuje, ktorý minerálny olej je na účely zákona považovaný za preukázateľne zdanený minerálny olej. Za preukázateľne zdanený minerálny olej je podľa tohto návrhu predovšetkým minerálny olej, ak platba dane z tohto minerálneho oleja bola vykonaná podľa vyhlášky o spôsobe označovania platby osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť, alebo bola započítaná s vrátením dane. Za preukázateľne zdanený minerálny olej sa považuje aj minerálny olej nakúpený v daňovom voľnom obehu, ktorého zdanenie vie jeho držiteľ doložiť dokladom potvrdzujúcim jeho nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene minerálneho oleja.

Zároveň sa jednoznačnejšie stanovuje čas, v ktorom si uplatní vrátenie dane osoba, ktoré nemá zákonom ustanovenú povinnosť podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, t. j. iná osoba ako osoba uvedená v § 14 ods. 2 zákona.

24

K bodu 16

Touto úpravou sa ustanovuje, že ak colný úrad zaslal daňovému subjektu výzvu na odstránenie nedostatkov daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, 30 dňová lehota na vrátenie dane podľa odseku 5 nebude plynúť.

K bodu 17

Touto úpravou sa upravujú podmienky na vrátenie dane z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja zahraničnému zástupcovi Colným úradom Bratislava.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa nadbytočný text.

K bodu 19

Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky na vrátenie dane Ministerstvu obrany Slovenskej republiky z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja dodaného Ministerstvom obrany Slovenskej republiky bez dane všetkým ozbrojeným silám , ktoré uvedené v § 17 ods. 1 zákona bez dane, a to na použitie týmito ozbrojenými silami v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodných zmlúv.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava spresňujúca vnútorné odkazy tohto ustanovenia.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava spresňujúca žiadosť prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý chce vyrábať zmes motorovej nafty alebo motorového benzínu s biogénnymi látkami.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava spresňujúca činnosť colného úradu po preverení žiadosti prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý chce vyrábať zmes motorovej nafty alebo motorového benzínu s biogénnymi látkami a vydaním povolenia na výrobu zmesi.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na zánik zaradenia do evidencie výrobcov biogénnych látok a na zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K bodom 24 až 27 a 29

Navrhovanými ustanoveniami sa umožní v rámci železničnej prepravy minerálny olej prepravený v pozastavení dane prijať a v priestoroch dňového skladu a v pozastavení dane prečerpať medzi dvomi železničnými cisternami s rôznym rozchodom železničnej trate, pričom tento minerálny olej musí byť po prečerpaní do železničných cisterien so širším rozchodom železničnej trate bezodkladne prepustený do colného režimu vývoz a následne prepravený v pozastavení dane na miesto výstupu, t. j. vyvezený do tretieho štátu. Minerálny olej sa v tomto daňovom sklade bude môcť skladovať len železničných cisternách nevyhnutne čas potrebný na jeho prečerpanie alebo ich prípravu na prečerpávanie. Prečerpávacie zariadenie musí byť vybavené vhodným overeným meracím zariadením umožňujúcim pri prečerpávaní merať

množstvo pretečeného minerálneho oleja, jeho hustotu a teplotu, napr. za účelom zistenia strát alebo množstva minerálneho oleja navrhovaného do colného režimu vývoz.

25

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťa nadbytočný text.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa umožní colnému úradu odňať povolenia na prevádzkovanie daňového skladu z dôvodu nedoplnenia zloženej zábezpeky podľa § 22 ods. 7 písm. b) zákona.

K bodu 33

Podľa doterajšieho stavu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zaniklo zo zákona uplynutí stanovenej lehoty, ak prevádzkovateľ daňového skladu nezvýšil zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Doplnením situácie kedy je colný úrad povinný odňať povolenie na prevádzkovanie daňového skladu sa umožní colnému úradu vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý v 10 dňovej lehote nedoplnil zábezpeku na daň, na jej doplnenie, a to v lehote stanovenej colným úradom a ak ani v tejto náhradnej lehote prevádzkovateľ daňového skladu zábezpeku nezvýši v požadovanej výške bude colný úrad povinný vydať rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť colnému úradu, odňať povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona prestal podmienky daňovej spoľahlivosti, alebo opakovane vykonáva iné činnosti ako činnosti ustanovené pre daňový sklad podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona.

K bodu 34

Navrhovanou úpravou sa rozširujú oprávnenia colného úradu na odňatie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ak colný úrad zistí, že skladovacia nádrž v daňovom sklade nie je vybavená overeným meracím zariadením. Zároveň sa spresňujú podmienky možného odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nevykonáva svoju základnú činnosť, ktorou je výroba (podnik na výrobu minerálneho oleja) alebo skladovanie (sklad minerálneho oleja) minerálneho oleja, dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

K bodu 35

Navrhovanou úpravou sa spresňuje lehota, kedy colný úrad vráti zostatok zloženej zábezpeky osobe, ktorej zaniklo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Zároveň sa zavádza na účely zákona legislatívna skratka pre banku, pôvodne uvedená v § 15 ods. 3, z ktorého bola z tohto ustanovenia vypustená.

K bodom 36, 41 a 43

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa aktualizuje text poznámok pod čiarou.

26

K bodom 37 a 38

Legislatívno-technické úpravy spresňujúca podmienky na posúdenie daňovej spoľahlivosti prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu minerálneho oleja.

K bodu 39

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje situácia kedy je colný úrad povinný vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu, ktorému upustil od zábezpeky čiastočne alebo úplne, aby zábezpeku zložil alebo doplnil.

K bodu 40

Navrhovanou úpravou sa spresňuje na účely zákona miesto priameho dodania, ktorým je podľa navrhovaného ustanovenia miesto určené príjemcom, t. j. prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom, ktorý opakovane prijíma minerálny olej v pozastavení dane z iného členského štátu. V mieste priameho dodania určeného príjemcom musí byť minerálny olej prepravovaný v pozastavení dane aj prevzatý. Miesto priameho dodania, ktoré určil príjemca môže byť iné miesto ako je sídlo príjemcu, čiže v niektorej z jeho prevádzkarní alebo môže byť v sídle alebo v prevádzkarni osôb, ktorými príjemca LPG ako pohonnej látky, užívateľský podnik, distribútor pohonných látok, predajca pohonných látok a konečný spotrebiteľ pohonných látok.

K bodom 42 a 72

Navrhovanou úpravou sa umožní oprávnenej osobe autorizovať elektronický sprievodný administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému alebo zjednodušený elektronický administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému a aj akúkoľvek zmenu vykonanú prostredníctvom elektronického systému aj kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. Návrh elektronického dokumentu a aj akákoľvek zmena vykonaná prostredníctvom elektronického systému možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované podľa druhej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

K bodu 44

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ozbrojené sily štátov, ktoré prepravujú minerálny olej v pozastavení dane s osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane podľa čl. 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2022/1637 a ktoré povinné bezodkladne po prijatí tohto minerálneho oleja informovať o tejto skutočnosti Colný úrad Bratislava, ktorý vyhotoví za tieto ozbrojené sily správu o prijatí minerálneho oleja oslobodeného od dane.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava zjednodušujúca text.

27

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na vydanie povolenia na prijímanie minerálneho oleja z iného členského štátu v pozastavení dane a na vydanie povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj pohonných látok v daňovom voľnom obehu.

K bodu 47

Navrhovanou úpravou sa upravujú kritériá na výpočet výšky zábezpeky na daň, ktorú musí zložiť osoba, ktorá požiadala colný úrad o registráciu a vydanie povolenia opakovane prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane.

K bodu 48

Navrhovanou úpravou sa upravujú podmienky na zníženie zloženej zábezpeky na daň oprávnenému príjemcovi, ktorý prijíma minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, ak tento oprávnený príjemca v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň, v každom jednom z týchto jednotlivých kalendárnych mesiacov (zdaňovacích obdobiach) zloženú zábezpeku na daň vyššiu o viac ako 20 % než je daň pripadajúca na množstvo minerálneho oleja, ktoré tento oprávnený príjemca uviedol do daňového voľného obehu v každom jednom z týchto jednotlivých kalendárnych mesiacov (zdaňovacích obdobiach). Z uvedeného vyplýva, že ak oprávnený príjemca, ktorý prijíma minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a daň pripadajúca na množstvo minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu za daný kalendárny mesiac je nižšia o viac ako 20 % než zloženú zábezpeku na daň, môže požiadať colný úrad alebo s písomným súhlasom colného úradu banku, ktorá vystavila bankovú záruku, o zníženie zloženej zábezpeky na daň. Podmienkou je, že daň pripadajúca na množstvo minerálneho oleja uvedeného do daňového voľného obehu za daný kalendárny mesiac je nižšia o viac ako 20 % v každom jednom z troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a tento stav trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a tento oprávnený príjemca je aj dňovo spoľahlivý podľa zákonom ustanovených kritérií.

K bodu 49

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na zánik povolenia na prijímanie minerálneho oleja z iného členského štátu v pozastavení dane.

K bodom 50 a 51

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na odňatie povolenia na opakované prijímanie minerálneho oleje z iného členského štátu v pozastavení dane.

K bodu 52

Navrhovanou úpravou sa spresňuje lehota kedy colný úrad vráti zostatok zloženej zábezpeky osobe, ktorej zaniklo povolenie na opakované prijímanie minerálneho oleja z iného členského štátu v pozastavení dane.

K bodu 53

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vypúšťajú nadbytočné slová.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa dopĺňa povinnosť držiteľa povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom, ktorá bola doteraz ustanovená v § 4 ods. 9.

28

K bodu 55

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa upravuje lehota na oznámenie rozdielu medzi skutočne prijatým množstvom a oznámeným množstvom minerálneho oleja.

K bodu 56

Navrhovanou úpravou sa upravuje a dopĺňa definícia distribútora pohonných látok a spresňujú sa povinnosti niektorých osôb na vydanie povolenia na distribúciu. Za distribútora pohonných látok sa bude považovať aj Ministerstvo obrany SR, ak bude dodávať pohonné látky v daňovom voľnom obehu ozbrojeným silám Slovenskej republiky alebo ozbrojeným silám, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 1 zákona.

K bodom 57, 58 a 66

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením definície prevádzkarne na účely tohto zákona.

K bodu 59

V ustanovení § 25b ods. 7 zákona sa navrhuje upraviť označovanie písmen z dôvodu rozhodnutia Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 u 10. novembra 2021 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 491/2021, ktorý rozhodol, že ustanovenie § 25b ods. 7 písm. b) a c) zákona týkajúce sa podmienky pre vydanie povolenia na distribúciu pohonných látok, a to minimálneho objemu predaja vo výške 10 000 000 l a základného imania vo výške 500 000 eur, nie je v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K bodom 60, 65 a 67

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s rozhodnutím Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2018-73 z 10. novembra 2021.

K bodu 61

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na zánik povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj pohonných látok v daňovom voľnom obehu.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na odňatie povolenia na distribúciu alebo povolenia na predaj pohonných látok v daňovom voľnom obehu.

K bodu 63

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa upravujú povinnosti distribútora pohonných látok.

K bodu 64

Navrhovanou úpravou sa spresňujú osoby, ktorým je distribútor pohonných látok oprávnený dodávať pohonné látky. Osobitne sa ustanovuje, že dodávať pohonné látky (motorovú naftu a motorový benzín) v daňovom voľnom obehu ozbrojeným silám Slovenskej republiky a ozbrojeným silám iných štátov (členských štátov Severoatlantickej zmluvy alebo ozbrojených síl štátov Európskej únie) môže dodávať len distribútor pohonných látok, ktorým je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

K bodu 68

Legislatívno-technická úprava súvisiaca spresňujúca povinnosti predajcu pohonných látok.

29

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa umožní na daňovom území nakupovať v daňovom voľnom obehu na vlastnú spotrebu pohonné látky aj osobám, ktoré nie sú podnikateľskými subjektami a chceli by nakupovať pohonné látky vo väčších objemoch priamo od distribútora pohonných látok.

K bodu 70

Navrhovanou úpravou sa stanovujú podmienky pre zánik (vyradenie z evidencie) zaradenia spotrebiteľa pohonných látok v evidencii spotrebiteľov pohonných látok.

K bodu 71

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na vydanie povolenia na odosielanie minerálneho oleja v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu (colného režimu).

K bodu 73

Navrhovanou úpravou sa spresňuje miesto určenia pri preprave minerálneho oleja na podnikateľské účely mimo pozastavenia dane (v daňovom voľnom obehu) na daňovom území.

K bodu 74

Touto navrhovanou úpravou sa spresňujú osoby (odosielatelia), ktoré môžu uskutočňovať (začínať) prepravy pohonných látok (motorového benzínu a motorovej nafty) na daňovom území v daňovom voľnom obehu a osoby, ktoré budú príjemcami týchto pohonných látok. Jednoznačne sa stanovuje, že odosielateľom podľa navrhovaného ustanovenia § 31 ods. 2 písm. a) bude distribútor pohonných látok podľa § 25b ods. 1, ktorý prepravuje pohonné látky z vlastnej prevádzkarne alebo, ktorý sa stal vlastníkom pohonných látok (nadobudol právo nakladať s týmto minerálnym olejom ako vlastník) v mieste ich uvedenia do daňového voľného obehu (pri dovoze je to miesto dovozu, v ktorom sa pohonné látky nachádzali v čase prepustenia do colného režimu voľný obeh), a to v čase začatia prepravy týchto pohonných látok z miesta ich uvedenia do daňového voľného obehu.

K bodom 75 a 78

Navrhovanou úpravou sa spresňuje osoba, ktorá môže začať prepravu minerálneho oleja, ktorým je motorový benzín a motorová nafta, na daňovom území v daňovom voľnom obehu.

K bodu 76

Navrhovanou úpravou sa stanovuje čas začatia prepravy minerálneho oleja na daňovom území mimo pozastavenia dane a možnosť pre osoby uvedené v § 31 ods. 2 zákona zrušiť prostredníctvom elektronického systému zjednodušený elektronický dokument, ak sa nezačala preprava minerálneho oleja podľa § 31 ods. 2 zákona. Zároveň sa spresňuje miesto kde môže byť minerálny olej prepravovaný mimo pozastavenia dane pri zmene miesta určenia.

K bodu 77

Navrhovanou pravou sa umožní colnému úradu overiť, či splnené všetky podmienky na jednoznačné potvrdenie správcovi dane schváleného odosielateľa, že daňová povinnosť bola na daňovom území vysporiadaná.

K bodu 79

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa upravuje miesto kde môže byť minerálny olej prepravovaný mimo pozastavenia dane pri zmene miesta určenia prepravený.

30

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje výnimka pri preprave pohonných látok (motorovej nafty a motorového benzínu) v daňovom voľnom obehu na daňovom území. Prepravu týchto pohonných látok mimo elektronický systém prepráv bude môcť uskutočniť distribútor pohonných látok, ktorým je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktorý bude dodávať pohonné látky na daňovom území ozbrojeným silám Slovenskej republiky alebo ozbrojeným silám iných štátov podľa medzinárodných zmlúv uvedených v § 17 ods. 1 zákona.

K bodu 81

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje lehota na zloženie zábezpeky na daň schváleným príjemcom.

K bodu 82

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky prepravy minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely.

K bodu 83

Legislatívno-technická úprava spresňujúca lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane fyzickou osobou, ktorá prepravila minerálny olej na daňové územie na súkromné účely, z ktorého vznikla daňová povinnosť.

K bodu 84 až 88

Navrhovanými úpravami sa pre zásielkový obchod spresňuje správca dane a zároveň sa vypúšťa nadbytočný text.

K bodom 89 a 90

Legislatívno-technické úpravy spresňujúce vedenie evidencie oprávneným príjemcom.

K bodu 91

Legislatívno-technická úprava, ktorou ustanovuje legislatívna skratka pre Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K bodu 92

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa v súvislosti navrhovanými zmenami v § 25b ods. 14 zákona primerane upravujú správne delikty.

K bodu 93

Legislatívno-technická úprava spresňujúca správne delikty pri ukončení prepravy minerálneho oleja.

K bodom 94 a 95

V súvislosti navrhovanými úpravami súvisiacimi so zavedením osobitného daňového skladu (§ 20 ods. 1 písm. b) zákona) skladu sa navrhuje doplnenie správnych deliktov.

K bodu 96

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenia, na ktoré sa pri vydaní povolenia a zaradení do evidencie colným úradom, vzťahujú predpisy o registračnom konaní podľa Daňového poriadku.

31

K bodu 97

Legislatívno-technická úprava spresňujúca údaje, ktoré colný úrad zasiela Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie vpisu z registra trestov.

K bodu 98

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenie, v ktorom uvedené rozhodnutia colného úradu, proti ktorým nebude môcť byť podané odvolanie.

K bodu 99

V súvislosti s navrhovanými zmenami sa navrhujú prechodné ustanovenia.

K bodom 100 a 101

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa vypúšťa nadbytočný text.

K bodu 102

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 16 zákona, sa primerane navrhuje upraviť aj „Žiadosť o vrátenie spotrebnej dane z minerálneho oleja podľa § 16 zákona“.

32

K článku II

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa na účely zákona definuje prevádzkareň ako miesto alebo priestor, v ktorom osoba podľa tohto zákona vykonáva podnikateľskú činnosť súvisiacu s predmetom spotrebnej dane z tabakových výrobkov v rozsahu oprávnení tejto osoby, napr. oprávnení prevádzkovateľa daňového skladu, čiže s výrobou, skladovaním, spracovávaním, prijímaním a odosielaním tabakových výrobkov v pozastavení dane. Je ňou teda každé miesto, kde sa predmet dane nachádza, ale aj sídlo (pri právnickej osobe), resp. miesto podnikania (pri fyzickej osobe) osoby, keďže aj na týchto miestach vykonáva osoba podnikateľskú činnosť súvisiacu s predmetom dane.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa pre vymáhanie nedoplatku podľa Daňového poriadku vzniknutého fyzickej osobe, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ustanovuje jeden colný úrad, ktorým je Colný úrad Bratislava.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa jednoznačne ustanovuje, že oprávnené osoby môžu prepraviť, respektíve doviezť na daňové územie tabakové výrobky oslobodené od dane sumárne za jeden kalendárny rok najviac v množstvách ustanovených v § 33a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) pre konkrétneho zahraničného zástupcu.

K bodom 4, 5, 9, 10, 15, 16, 25, 28 a 31

Legislatívno-technické úpravy spresňujúce podmienky pre zaradenie do evidencie alebo pre vydanie povolenia podľa zákona č. 106/2004 Z. z., a tiež spresňujúce podmienky pre zánik alebo odňatie týchto povolení.

K bodu 6

Navrhovaná úprava jednoznačnejšie definuje, ktoré tabakové výrobky na účely zákona považované za preukázateľne zdanené tabakové výrobky. Preukázateľne zdanené tabakové výrobky podľa tohto návrhu predovšetkým tabakové výrobky, ak platba dane z týchto tabakových výrobkov bola vykonaná podľa vyhlášky o spôsobe označovania platby osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť alebo bola započítaná s vrátením dane. Za preukázateľne zdanené tabakové výrobky sa považujú aj tabakové výrobky nakúpené v daňovom voľnom obehu, ktorých zdanenie vie ich držiteľ doložiť dokladom potvrdzujúcim ich nadobudnutie za cenu s daňou a dokladom potvrdzujúcim zaplatenie dane v cene tabakových výrobkov.

Zároveň sa jednoznačnejšie stanovuje čas, v ktorom si uplatní vrátenie dane osoba, ktorá nemá zákonom ustanovenú povinnosť podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, t. j. iná osoba ako osoba uvedená v § 13 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z.

K bodu 7

Touto úpravou sa ustanovuje, že ak colný úrad zaslal daňovému subjektu výzvu na odstránenie nedostatkov daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania, 30 dňová lehota na vrátenie dane podľa odseku 5 nebude plynúť.

K bodu 8

Týmto návrhom sa rozširujú situácie, kedy sa na tabakové výrobky uplatní pozastavenie dane. Takouto situáciou je aj zabezpečenie tabakových výrobkov colným úradom, ak nie je

33

možné na mieste spoľahlivo tabakové výrobky zabezpečiť (napr. v daňovom sklade, resp. počas prepravy v pozastavení dane) a umožniť colnému úradu tieto zabezpečené tabakové výrobky previezť na iné vhodné miesto v režime pozastavenia dane a skladovať ich v pozastavení dane dovtedy, kým sa odstránia (tabakové výrobky sa vrátia) alebo neodstránia dôvody vedúce k ich zabezpečeniu (tabakové výrobky prepadnú v prospech štátu).

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s odňatím povolenia na prevádzkovanie daňového skladu colným úradom z dôvodu nedoplnenia zloženej zábezpeky podľa § 20 ods. 6 písm. b) zákona č. 106/2004 Z. z.

K bodu 12

Podľa doterajšieho stavu povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zaniklo zo zákona uplynutím stanovenej lehoty, ak prevádzkovateľ daňového skladu nezvýšil zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Doplnením situácie kedy je colný úrad povinný odňať povolenie na prevádzkovanie daňového skladu sa umožní colnému úradu vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý v 10 dňovej lehote nedoplnil zábezpeku na daň, na jej doplnenie, a to v lehote stanovenej colným úradom a ak ani v tejto náhradnej lehote prevádzkovateľ daňového skladu zábezpeku nezvýši v požadovanej výške bude colný úrad povinný vydať rozhodnutie o odňatí povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa spresňujú podmienky možného odňatia povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nevykonáva svoju základnú činnosť, ktorou je výroba (podnik na výrobu tabakových výrobkov) alebo skladovanie (sklad tabakových výrobkov), dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

K bodom 14 a 30

Navrhovanými úpravami sa spresňujú ustanovenia upravujúce vrátenie zostatku zloženej zábezpeky na daň osobe, ktorej zaniklo povolenie vydané podľa zákona č. 106/2004 Z. z.

K bodom 17 a 18

Legislatívno-technické úpravy spresňujúce podmienky na posúdenie daňovej spoľahlivosti prevádzkovateľa daňového skladu.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje situácia kedy je colný úrad povinný vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu, ktorému upustil od zábezpeky čiastočne alebo úplne, aby zábezpeku zložil alebo doplnil.

K bodom 20 a 23

Legislatívno-technické úpravy, ktorými sa aktualizuje text poznámok pod čiarou.

K bodom 21 a 22

Navrhovanou úpravou sa umožní oprávnenej osobe autorizovať elektronický sprievodný administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému alebo zjednodušený elektronický administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému a aj akúkoľvek zmenu vykonanú prostredníctvom elektronického systému aj kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa

34

zákona č. 305/2013 Z. z. Návrh elektronického dokumentu a aj akákoľvek zmena vykonaná prostredníctvom elektronického systému možno podať len prostredníctvom špecializovaného portálu prevádzkovaného finančným riaditeľstvom cez určené dátové rozhranie. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú autorizované podľa druhej vety, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s transpozíciou smernice Rady (EÚ) 2019/2235 spresňujúca ustanovenie upravujúce prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane na území Európskej únie, ak tieto tabakové výrobky prepravované ozbrojenými silami členských štátov na použitie týmito ozbrojenými silami a ich civilnými zamestnancami pri obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa upravujú kritériá na výpočet výšky zábezpeky na daň, ktorú musí zložiť osoba, ktorá požiadala colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

K bodu 27

Navrhovanou úpravou sa upravujú podmienky na zníženie zloženej zábezpeky na daň oprávnenému príjemcovi, ktorý prijíma tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, ak tento oprávnený príjemca v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň, v každom jednom z týchto jednotlivých kalendárnych mesiacov (zdaňovacích obdobiach) má zloženú zábezpeku na daň vyššiu o viac ako 20 % než je daň pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov, ktoré tento oprávnený príjemca uviedol do daňového voľného obehu v každom jednom z týchto jednotlivých kalendárnych mesiacov (zdaňovacích obdobiach). Z uvedeného vyplýva, že ak oprávnený príjemca, ktorý prijíma tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a daň pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu za daný kalendárny mesiac je nižšia o viac ako 20 % než zloženú zábezpeku na daň, môže požiadať colný úrad alebo s písomným súhlasom colného úradu banku, ktorá vystavila bankovú záruku, o zníženie zloženej zábezpeky na daň. Podmienkou je, aby daň pripadajúca na množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu za daný kalendárny mesiac bola nižšia o viac ako 20 % v každom jednom z troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a aby tento stav trval aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a tiež aby tento oprávnený príjemca bol aj daňovo spoľahlivý podľa zákonom ustanovených kritérií.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky na odňatie povolenia na opakované prijímanie tabakových výrobkov z iného členského štátu v pozastavení dane.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje lehota na zloženie zábezpeky na daň schváleným príjemcom.

35

K bodom 33 až 35, 37

Spresňujú sa možnosti prepravy tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely tak, aby schválený odosielateľ mohol zaslať schválenému príjemcovi tabakové výrobky nielen do jeho sídla alebo prevádzky, ale aj na akékoľvek iné miesto na daňovom území alebo na miesto odoslania v súlade so smernicou Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) a Delegovaným Nariadením Komisie, ktorým sa dopĺňa smernica Rady (EÚ) 2020/262 stanovením štruktúry a obsahu dokumentov, ktoré sa vymieňajú v súvislosti s prepravou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, a stanovením prahu pre straty z dôvodu povahy tovaru na daňovom území. Predmetným nariadením sa zrušuje Nariadenie Komisie (EHS) č. 3649/92 o zjednodušenom sprievodnom doklade na prepravu tovaru vo vnútri Spoločenstva podliehajúcom spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do obehu v odosielajúcom štáte.

K bodu 36

V snahe predchádzať daňovým únikom sa navrhovanou úpravou v súvislosti so zaevidovaním správy o prijatí umožní colnému úradu overiť, či splnené všetky podmienky na jednoznačné potvrdenie správcovi dane schváleného odosielateľa, že daňová povinnosť bola na daňovom území vysporiadaná.

Zároveň sa navrhovanou úpravou umožní oprávnenej osobe (schválenému príjemcovi) autorizovať správu o prijatí aj kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo uznaným spôsobom autorizácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z.

K bodu 38

Legislatívno-technická úprava spresňujúca lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane fyzickou osobou, ktorá prepravila tabakové výrobky na daňové územie na súkromné účely, avšak tieto tabakové výrobky boli použité na iné ako súkromné účely, a teda z nich vznikla daňová povinnosť.

K bodom 39 až 43

Ustanovenia týkajúce sa určenia miestnej príslušnosti colného úradu sa upravujú tak, aby pri zásielkovom obchode bol príslušným na konanie jeden colný úrad, ktorým je Colný úrad Bratislava, okrem prípadu ak tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu odosiela osoba so sídlom na daňovom území do iného členského štátu.

K bodu 44

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa aktualizuje názov príslušného úradu, t. j. Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava spresňujúca vedenie evidencie oprávneným príjemcom.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenia upravujúce kompetencie pri výkone daňového dozoru a daňovej kontroly.

K bodom 47 až 49

Legislatívno-technické úpravy spresňujúce ustanovenia vymedzujúce správne delikty, a to že pri použití zábezpeky na úhradu dane po dohode s colným úradom sa § 41 ods. 1 písm. m) neuplatní (držiteľ povolenia na prijatie a dovoz bezdymového tabakového výrobku sa

36

nedopustí správneho deliktu), ako aj delikty vzťahujúce sa k ukončeniu prepravy tabakových výrobkov.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava spresňujúca predmet dane, ktorý je colný úrad povinný zabezpečiť pri podozrení zo spáchania vymedzených skutkových podstát správnych deliktov, resp. priestupkov.

K bodu 51

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenia, na ktoré sa pri vydaní povolenia colným úradom vzťahujú predpisy o registračnom konaní podľa Daňového poriadku.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava spresňujúca znenie ustanovenia doplnením rozhodnutí colného úradu, proti ktorým nie je prípustné podať odvolanie.

K bodu 53

V nadväznosti na navrhovanú úpravu ustanovenia § 42 ods. 6 zákona č. 106/2004 Z. z., týkajúceho sa neprípustnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu, sa ustanovenie § 42 ods. 7 stalo nadbytočným a preto sa vypúšťa.

K bodu 54

Podľa ustanovenia § 15 ods. 5 Daňového poriadku vzory tlačív daňových priznaní určí Ministerstvo financií SR a uverejní ich na svojom webovom sídle. Navrhuje sa preto zrušiť vyhlášku, ktorou sa ustanovuje vzor daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z tabakových výrobkov a vyhlášku, ktorou sa ustanovuje vzor tlačiva daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z bezdymového tabakového výrobku.

K bodu 55

Vzhľadom na to, že ku dňu nadobudnutia účinnosti predmetného návrhu zákona bude v súlade s článkom 56 smernice Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) (Ú. v. L 58, 27. 2. 2020) a s účinnosťou od 13. februára 2023 zrušená smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. L 9, 14.1.2009), z prílohy č.1 (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) k zákonu č. 106/2004 Z. z. sa vypúšťa bod 1.

K bodu 56

Legislatívno-technické úpravy v prílohe č. 2 k zákonu č. 106/2004 Z. z., ktorými sa aktualizuje nadpis prílohy, názov príslušného úradu, t. j. Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a kontaktné údaje zahraničného zástupcu (adresa, e-mailová adresa).

37

K článku III

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa na účely zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) definuje prevádzkareň ako miesto alebo priestor, v ktorom osoba podľa tohto zákona vykonáva podnikateľskú činnosť súvisiacu s predmetom spotrebnej dane z alkoholického nápoja. Je ňou teda každé miesto, kde sa predmet dane nachádza, ale aj sídlo (pri právnickej osobe), resp. miesto podnikania (pri fyzickej osobe) osoby, keďže aj na týchto miestach vykonáva osoba podnikateľskú činnosť súvisiacu s predmetom dane.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa pre vymáhanie nedoplatku podľa Daňového poriadku vzniknutého fyzickej osobe, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ustanovuje jeden colný úrad, ktorým je Colný úrad Bratislava.

K bodu 3

V nadväznosti na novelu zákona, ktorou sa zvyšuje sadzba spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh, je potrebné zosúladiť znenie ustanovenia so smernicou 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje tak, aby znížená sadzba dane bola ustanovená v minimálnej výške 50% základnej sadzby dane na lieh.

K bodu 4

Ustanovením sa spresňuje množstvo alkoholického nápoja, ktoré môže zahraničný zástupca získať oslobodené od spotrebnej dane.

K bodom 5, 8 a 54

V nadväznosti na skúsenosti správcu dane pri výkone daňového dozoru sa upúšťa od trvalej prítomnosti v užívateľskom podniku, ktorý používa lieh oslobodený od dane podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona na výrobu octu, v užívateľskom podniku, ktorý regenerovaný lieh meria objemovým meradlom na lieh, v liehovarníckom závode, ktorým je egalizačná stanica a v sklade liehu podľa § 46 ods. 2 písm. c) zákona.

K bodom 6, 13, 15, 34, 37, 58 a 59

Legislatívno-technická úprava spresňujúca podmienky pre zaradenie do evidencie alebo pre vydanie povolenia podľa zákona, prípadne sa spresňujú podmienky pre zánik alebo odňatie týchto povolení.

K bodom 7, 14, 20, 33, 68

S cieľom znížiť administratívnu záťaž subjektov sa upúšťa od povinnosti oznamovať zmenu údajov, ktoré vie správca dane zistiť aj iným spôsobom.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďujú podmienky na vrátenie dane z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja dodaného na územie iného členského štátu na podnikateľské účely so smernicou Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém spotrebných daní (prepracované znenie) ďalej len „horizontálna smernica“.

38

K bodu 10

Spresňujú sa podmienky a obdobie, v ktorom si môžu uplatniť vrátenie dane osoby, ktorým nárok na vrátenie dane vzniká.

K bodu 11

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačne vymedzené aký alkoholický nápoj je možné považovať za preukázateľne zdanený.

K bodu 12

Vymedzuje sa lehota, na základe ktorej sa pozastavuje vrátenie dane, ak colný úrad zaslal daňovému subjektu výzvu na odstránenie nedostatkov daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K bodom 16, 21, 35 a 62

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na upustenie od zániku vydaného povolenia podľa zákona, z dôvodu nedoplnenia zábezpeky na daň.

K bodom 17, 22 a 60

Ustanovenie sa upravuje tak, aby colný úrad mohol vyzvať daňový subjekt na doplnenie zloženej zábezpeky na daň. Ak daňový subjekt zábezpeku na daň nedoplní, colný úrad vydané povolenie odníme.

K bodom 18, 23, 36 a 61

Navrhovanou úpravou sa spresňuje vrátenie zostatku zloženej zábezpeky na daň osobe, ktorej zaniklo povolenie vydané povolenie zákona colným úradom.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu týkajúcu sa preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja § 13 ods. 6 zákona.

K bodu 24

Rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa upúšťa od povinnosti zložiť zábezpeku na daň.

K bodom 25 až 27

Spresňujú sa podmienky na preukázanie daňovej spoľahlivosti. Súčasne sa na účely preskúmavania podmienok daňovej spoľahlivosti prevádzkovateľa daňového skladu spresňuje vymedzenie nedoplatku.

K bodu 28

Spresňuje sa definícia miesta priameho dodania, ktorým je podľa navrhovaného ustanovenia miesto určené príjemcom, t. j. prevádzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom, ktorý opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. V mieste priameho dodania určeného príjemcom musí byť alkoholický nápoj prepravovaný v pozastavení dane aj prevzatý. Miesto priameho dodania, ktoré určil príjemca môže byť iné miesto ako je sídlo príjemcu, napríklad jeho prevádzkareň alebo prevádzkareň osoby, ktorú určí.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre oprávnené osoby podpisovať elektronický sprievodný administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom

39

elektronického systému alebo zjednodušený elektronický administratívny dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému a aj akúkoľvek zmenu vykonanú prostredníctvom elektronického systému tiež kvalifikovanou elektronickou pečaťou alebo iným uznaným spôsobom autorizácie.

K bodu 30

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo zrejmé, ktoré osoby povinné prepravovať alkoholický nápoj v pozastavení dane s osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spôsobom ustanoveným v Nariadení Komisie č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane, ako aj spôsob ukončenia prepravy.

S účinnosťou od 13.2.2023 sa citované nariadenie nahrádza novým vykonávacím nariadením, z toho dôvodu je potrebné aktualizovať odkaz na poznámku pod čiarou.

K bodu 31

Upravuje sa výška zábezpeky na daň, ktorú je povinná osoba, ktorá chce byť oprávneným príjemcom, ktorý prijíma alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane zložiť.

K bodu 32

Upravujú sa podmienky na zníženie zloženej zábezpeky na daň oprávnenému príjemcovi, ktorý prijíma alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, ak tento oprávnený príjemca v období dvoch, resp. jedného po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň, v každom jednom z týchto kalendárnych mesiacov (zdaňovacích obdobiach) zloženú zábezpeku na daň vyššiu o viac ako 20 % než je daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré tento oprávnený príjemca uviedol do daňového voľného obehu v každom jednom z týchto jednotlivých kalendárnych mesiacov (zdaňovacích obdobiach). Z uvedeného vyplýva, že ak oprávnený príjemca, ktorý prijíma alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za daný kalendárny mesiac je nižšia o viac ako 20 % než zloženú zábezpeku na daň, môže požiadať colný úrad alebo s písomným súhlasom colného úradu banku, ktorá vystavila bankovú záruku, o zníženie zloženej zábezpeky na daň. Podmienkou je, že daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu za daný kalendárny mesiac je nižšia o viac ako 20 % v každom jednom z dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň a tento stav trvá aj v čase podania žiadosti o zníženie zloženej zábezpeky na daň. Tento oprávnený príjemca musí byť súčasne aj daňovo spoľahlivý podľa zákonom ustanovených kritérií.

K bodu 38

Spresňuje sa lehota na zloženie zábezpeky na daň schváleným príjemcom.

K bodu 39

Spresňujú sa osoby povinné informovať správcu dane o zmene údajov.

K bodom 40 až 42

Spresňujú sa možnosti prepravy alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely tak, aby schválený odosielateľ mohol zaslať schválenému príjemcovi alkoholický nápoj nielen do jeho sídla alebo prevádzky, ale aj na akékoľvek iné miesto na daňovom území alebo na miesto odoslania v súlade s horizontálnou smernicou a Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2022/1636, ktorým sa dopĺňa smernica Rady (EÚ) 2020/262 stanovením štruktúry a obsahu dokumentov, ktoré sa vymieňajú v súvislosti s prepravou tovaru

40

podliehajúceho spotrebnej dani, a stanovením prahu pre straty z dôvodu povahy tovaru na daňovom území (ďalej len „nariadenie 2022/1636“). Predmetným nariadením sa zrušuje Nariadenie Komisie (EHS) č. 3649/92 o zjednodušenom sprievodnom doklade na prepravu tovaru vo vnútri Spoločenstva podliehajúcom spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do obehu v odosielajúcom štáte a Nariadenie Komisie (ES) č. 648/2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

K bodu 43

V snahe predchádzať daňovým únikom sa upravujú povinnosti colného úradu v súvislosti so zaevidovaním správy o prijatí.

K bodu 44

Ustanovenie sa vypúšťa v nadväznosti na možnosť oprávneného príjemcu, ktorý opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu realizovať prepravu reklamovaného alkoholického nápoja ako schválený odosielateľ.

K bodom 45 až 49

Ustanovenia týkajúce sa určenia miestnej príslušnosti colného úradu sa upravujú tak, aby pri zásielkovom obchode bol príslušným na konanie jeden colný úrad, ktorým je Colný úrad Bratislava, okrem prípadu ak alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu odosiela osoba so sídlom na daňovom území do iného členského štátu.

K bodu 50

Prevádzkovateľovi daňového skladu pre zahraničných zástupcov sa umožňuje realizovať predaj alkoholického nápoja aj formou dodania alkoholického nápoja na dohodnuté miesto.

K bodom 51 a 79

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmeny názvu príslušného ministerstva.

K bodom 52 a 66

Spresnenie vedenia evidencií oprávneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K bodu 53

Ustanovenie sa zosúlaďuje s nariadením 2022/1636.

K bodom 55 až 57

Zavádza sa nový typ daňového skladu ˗ skladu liehu, v ktorom sa lieh prijíma a dodáva na použitie na výrobu automobilových benzínov alebo zmesí. Súčasne sa spresňujú podmienky na prevádzkovanie tohto skladu liehu.

K bodu 63

Legislatívno-technická úprava ustanovenia.

K bodu 64

Ustanovenie sa zjednodušuje tak, aby sa zamedzilo dvojitej povinnosti zložiť zábezpeku na daň dovozcom spotrebiteľského balenia.

41

K bodu 65

Správca dane môže povoliť v riadne odôvodnených prípadoch predaj spotrebiteľských balení aj inému držiteľovi povolenia alebo oprávnenia na distribúciu.

K bodu 67, 69, 71 a 73

Legislatívno-technická úprava spresňujúca ustanovenie.

K bodom 70 a 72

V nadväznosti na ustanovenie nového typu daňového skladu na lieh sa ustanovujú sankcie za porušenie povinností.

K bodom 74 až 76

Legislatívno-technické spresnenia a doplnenie ustanovení týkajúcich sa registračného konania podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a ustanovení upravujúcich možnosť podať odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane.

K bodu 77

Prechodné ustanovenie sa spresňuje tak, aby odberateľ kontrolných známok, ktorým je príjemca (odberateľ) liehu podľa § 26 ods. 1 zákona účinného do 13. februára 2023 postupoval pri vrátení dane podľa predpisu účinného do 12. februára 2023.

K bodu 78

V súlade so zákonom č. 536/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financi Slovenskej republiky určuje vzor tlačiva daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Z toho dôvodu sa zrušuje vyhláška č. 118/2012 Z. z.

K bodu 80

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na skončenie platnosti smernice.

K článku IV

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2024. Dĺžka legisvakancie je dostatočná na to, aby sa podnikatelia a finančná správa mohli zodpovedne pripraviť na ich uplatňovanie.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. novembra 2023.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

K predpisu 106/2004, dátum vydania: 28.02.2004

23

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Ú v o d

Spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov je súčasťou novej daňovej sústavy zavedenej v Slovenskej republike 1. januá ra 1993. Spotrebné dane spolu s daňou z pridanej hodnoty nahradili bývalú daň z obratu.

V roku 1993 upravoval spotrebné dane spoločný zákon pre päť predmetov dane (uhľovodíkové palivá a mazivá, lieh, pivo, ví no, tabak a tabakové výrobky), ktorý bol vypracovaný v podmienkach ÈSFR, ale uplatňovať sa začal v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Spoločný zákon neprihliadal na špecifiká jednotlivý ch predmetov dane, ako sú rozdielne chemické a fyzikálne vlastnosti predmetov dane, účel ich použitia, rozdielnosť okruhu a počtu platiteľov, podiel výnosov z jednotlivých predmetov dane a ďalšie kľú čové problémy, ktorých riešenie spoločným zákonom sa v mnohých prípadoch stalo zdrojom nielen nezrovnalostí a konfliktných situácií, ale i možných daňových únikov. Z toho dô vodu bolo potrebné vypracovať päť samostatných zákonov o spotrebných daniach pre jednotlivé predmety dane, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 1994. Keďže sa samostatné zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane osvedčili, navrhuje sa aj so vstupom Slovenskej republiky do EÚ v tomto systémovom prístupe pokračovať, a preto boli vypracované samostatné plne aproximované zákony pre jednotlivé predmety spotrebnej dane.

Charakteristika spotrebnej dane

V sústave nepriamych daní, ktoré sú svojou podstatou spotrebného charakteru, daň z pridanej hodnoty, ako univerzálny typ dane z konečnej spotreby, nemô že dostatočným spôsobom postihnúť zdanenie vybraných skupín výrobkov. Túto funkciu plnia spotrebné dane, výnos z ktorých predstavuje nezanedbateľný, relatívne stabilný príjem štátneho rozpoč tu závislý od konečnej spotreby vybraných skupín výrobkov, ktorá je nepriamo regulovaná aj výškou daňového zaťaženia.

Výber okruhu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani pri prechode na novú daňovú sústavu logicky vyplynul z dlhodobej tradície vyššieho daňového zaťaženia týchto vý robkov a súčasne zodpovedal výberu takýchto výrobkov v iných krajinách uplatňujúcich spotrebné dane a zároveň zodpovedá predmetom spotrebnej dane ustanovených príslušnou smernicou EÚ.

Vyššie daňové zaťaženie spotrebnou daňou (u niektorých predmetov spotrebnej dane predstavuje viac ako 100 % ceny výrobku) znamená, že ide o daňovo vysoko citlivé a rizikové výrobky, a preto je potrebné vytvoriť také legislatívne rámce, ktoré v maximálnej miere obmedzia priestor pre možné daňové úniky.

Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty, ktorá je tzv. viacstupňovou daňou, keďže sa uplatňuje na každom stupni procesu výroby a obehu, je spotrebná daň jednostupňovou daňou. Vyberá sa na jednom stupni, a to v zá sade pri vyskladnení vybraného výrobku od výrobcu, pretože sa výrobok stáva zdaniteľným už v čase výroby, alebo pri jeho dovoze na daňové územie. Uvedeným mechanizmom sa zabezpečuje zníženie rizika možných daňových únikov tým, že vyrobený alebo dovezený predmet spotrebnej dane pri pohybe od výrobcu k spotrebiteľovi je zdanený, nakoľko neexistujú žiadne objektí vne dôvody, aby sa rizikový predmet dane ”pohyboval” na daňovom území nezdanený.

Pri spotrebnej dani sa uplatňuje tzv. princíp cieľa, čo v praxi znamená, že daňová povinnosť vzniká pri uvoľnení predmetu dane na konečnú spotrebu v krajine, kde ku konečnej spotrebe doch ádza.

Zákon o spotrebnej dani musí svojimi ustanoveniami zabezpečovať neutralitu tejto dane, ktorá je jedným zo základných princípov nepriamych daní. Neutralita má byť zabezpečená tý m, že samotné zdanenie spotrebnou daňou a sadzby spotrebnej dane nemajú prihliadať na

- postavenie platiteľa dane, prípadne jeho veľkosť,

- sociálne, ekologické alebo ekonomické vplyvy,

-pôvod vý robku (dovoz, resp. v tuzemsku vyrobený výrobok).

Základné princípy v súčasnosti uplatňovanej dane

Platný zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov vychádza z nasledovných princípov:

Predmetom dane sú v tuzemsku vyrobené a do tuzemska dovezené tabakové výrobky, pričom sa na účely zákona tabakovými výrobkami rozumejú cigareta, cigara, cigarka, tabak na fajč enie, žuvací a šnupavý tabak.

Platiteľom dane sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré tabakové výrobky vyrábajú, dovážajú, vyvážajú alebo len na základe príslušný ch ustanovení zákona uplatňujú nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane.

Platiteľ dane je povinný registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu najneskôr do vzniku prvej daňovej povinnosti alebo vzniku prvého nároku na vrátenie dane.

Platiteľ, ktorý je výrobcom, dovozcom alebo vývozcom cigariet, je povinný po registrácii písomne požiadať Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len ”ministerstvo”) o pridelenie registračného odberného čísla, ktoré je potrebné pre odber kontrolných známok, ktorými sa označujú spotrebiteľské balenia cigariet. Spotrebite ľské balenie cigariet musí byť označené už pred vznikom daňovej povinnosti.

Základom dane je vyskladnené alebo dovezené množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo kilogramoch, ktoré podlieha daňovej povinnosti.

Sadzby dane sú ustanovené absolútnou čiastkou dane v Sk na jednotku množstva, ktorou je kus v prípade cigariet, cigariek a cigár alebo kilogram v prípade tabakového zvyšku, cigaretové ho tabaku na vlastnoručné šúľanie cigariet, ostatného tabaku na fajčenie a žuvacieho a šnupacieho tabaku. V krajinách EÚ je u cigariet zavedená kombinovaná sadzba dane, ktorá pozostáva zo špecifickej č asti sadzby dane a percentuálnej časti sadzby dane.

Súčasná výška sadzieb dane na tabak a tabakové výrobky v Slovenskej republike už dosiahla úroveň minimálnej sadzby dane ustanovenej v príslušnej smernici EÚ, s výnimkou výš ky sadzby spotrebnej dane platnej na cigarety, kde má Slovenská republika schválené päťročné prechodné obdobie na dosiahnutie minimálnej sadzby spotrebnej dane z cigariet.

Od dane sú oslobodené tabakové výrobky:

-odovzdané ako vzorky na vykonanie kvalitatívnej skúšky z vlastného podnetu platiteľa oprávnenému orgánu alebo odobraté z podnetu tohto orgánu,

-dovezené výrobcom bez prostredn íctva druhej osoby na výrobu tabakových výrobkov,

-vyvezené priamo vý robcom vzhľadom k tomu, že nedochádza ku konečnej spotrebe tabakových výrobkov v tuzemsku. Ak vývoz uskutočňuje iný subjekt ako výrobca, má nárok na vrátenie dane.

-vyvezené platiteľ om, ak sú označené vývoznou známkou alebo známkou krajiny, do ktorej sa tabakové výrobky vyvážajú.

Nárok na vrátenie dane je pri:

-vývoze zdanen ých tabakových výrobkov, ak vývozcom je platiteľ dane, ktorý nie je výrobcom,

-prevzatí zdanený ch tabakových výrobkov na výrobu výrobkov a balenie do obalov, v ktorých sa vyskladňujú na konečnú spotrebu.

Nárok na vrátenie dane je v lehote 10 dní od predloženia daňového priznania, ak bola daň zaplatená.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac a daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Správu dane vykonávajú dva subjekty:

-pri dovoze vyrubujú a vyberajú daň colné úrady, pričom v ustanovených prípadoch daň vyrubenú a zaplatenú pri dovoze vracajú daňovým subjektom daňové úrady,

-v tuzemsku vykonávajú správu dane daňové úrady,

-pri vývoze vracaj ú daň daňovým subjektom daňové úrady na základe dokladov potvrdených colnými úradmi o uskutočnení vývozu.

Dôvody vypracovania návrhu nového zákona

Spotrebné dane patria medzi prioritné oblasti aproximácie nášho práva s právom EÚ podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení . Problematika spotrebných daní je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie Acquis Communautaire (kapitola č. 10 – Dane) a tiež podľa Partnerstva pre vstup.

Súčasne platná úprava spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov je z veľkej časti prispôsobená predpisom EÚ, ktoré upravujú uplatňovanie tejto dane. Neobsahuje však úpravy týkajú ce sa pozastavenia dane, zábezpeky na daň a niektoré ďalšie ustanovenia, ktoré nemohli byť doteraz obsiahnuté v zákone, lebo budú aktuálne až po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Uvedené úpravy si vyžaduj ú aj novú koncepciu a štruktúru právnej úpravy.

Nová koncepcia zákona vychádza z povinnosti úplného zosúladenia platného právneho stavu so smernicami Rady EÚ ku dňu vstupu Slovenskej republiky do EÚ, a to

-č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, v znení smernice Rady č. 92/108/EHS, č. 94/74/ES a č. 96/99/ES,

- č. 92/79/EHS priblížení sadzieb daní z cigariet v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 92/80/EHS o pribl ížení sadzieb daní z tabakových výrobkov iných ako cigarety v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 95/59/ES o iný ch spotrebných daniach z tabaku a tabakových výrobkov, ako je daň z obratu v znení smernice Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES,

-č. 69/169/EHS o zos úladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz v rámci medzinárodného cestovania v znení zmien a doplnkov.

Zámerom novej koncepcie zákona je zaviesť ustanovenia základnej smernice Rady č . 92/12/EHS upravujúcej všeobecný systém, držbu, prepravu a kontrolu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani, čo je premietnuté v zavedení mechanizmu fungovania daňových skladov, oprávnených pr íjemcov a s tým súvisiacim pozastavením dane a zložením zábezpeky na daň, v systéme kontroly pohybu tovaru prostredníctvom kolobehu sprievodného dokumentu, v dôslednom vedení evidencií umožňujú cich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby tabakových výrobkov, s cieľom minimalizácie priestoru pre možné daňové úniky. Fungovanie tohto mechanizmu je neodmysliteľne spojené s dô slednou správou a kontrolou.

Zavedenie nových mechanizmov daňových režimov a s tým súvisiacim finančný m zabezpečením spotrebnej dane, zavádzaných na základe príslušných smerníc EÚ, má kľúčový význam z hľadiska vstupu Slovenskej republiky do EÚ, nakoľko v jednotnom trhu v rámci spoloč enstva umožní presun vybraných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi členskými štátmi, čím sa zabezpečí jedna zo základných podmienok spoločného trhu, ktorou je voľný pohyb tovarov.

Princípy predkladaného návrhu zákona

Oproti súčasnému stavu sa mení názov zákona a predmetu dane v súlade so smernicami EÚ, a to z tabaku a tabakových výrobkov na tabakové výrobky.

Návrh zákona, vypracovaný na základe smerníc EÚ, neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá prá vnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov organicky nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daňovej povinnosti.

Mechanizmus tejto dane je založený

-na existencii daňový ch skladov a daňovom režime pozastavenia dane, pričom daňovými skladmi sa môžu stať podniky na výrobu tabakových výrobkov a sklady tabakových výrobkov za podmienok ustanovených zákonom,

-na monitorovaní pohybu tovarov podliehajúcich spotrebnej dani,

-na systéme finančn ých zábezpek vo výške spotrebnej dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu za stanovené obdobie alebo prepravovaných v pozastavení dane.

Dovoz a vývoz tabakových výrobkov sa bude uskutočňovať v súlade s colnými predpismi. Ak však na dovoz bude nadv äzovať pozastavenie dane alebo vývoz bude uskutočňovať daňový sklad v pozastavení dane a tabakové výrobky budú prepravované cez jeden alebo viacero členských štátov, pri takejto preprave sa na územ í spoločenstva uplatnia postupy prepravy tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Povinnosť vedenia evidencií spojených s výrobou, obehom a spotrebou tabakových výrobkov je popri zavedení daňových skladov s pozastavením dane druhou základnou podmienkou aproximácie, pretož e pri liberálnejšie koncipovanom návrhu zákona je základným predpokladom správneho fungovania kontrolných mechanizmov.

V novom zákone sa navrhuje zmena výkonu správy spotrebnej dane, ktorú budú vykonávať colné úrady pri dovoze predmetu dane i na daňovom území, čo predstavuje ďalšiu z kľúčový ch zmien v systéme uplatňovania spotrebných daní. Pretože tovary podliehajúce spotrebným daniam majú vysoké daňové zaťaženie, je nevyhnutné neustále sledovať a kontrolovať pohyb taký chto tovarov od ich výroby, dovozu, cez distribúciu až po konečnú spotrebu alebo vývoz. Pri absencii tohto prvku správy dane, ktorý je v oblasti spotrebných daní rozhodujúci, by sa vytv árali podmienky pre možné daňové úniky.

Určitý prvok fyzickej kontroly pohybu tovarov v súčasnosti uplatňujú iba colné úrady pri tovaroch, ktoré boli prepustené do iných colných režimov, než do colného režimu voľný obeh. Hoci kontrola pohybu tovarov končí momentom ich prepustenia do colného režimu voľný obeh, colné úrady majú s tý mto druhom kontroly dlhodobé skúsenosti, a zároveň aj so správou spotrebných daní, ktoré v súčasnosti vyberajú pri dovoze tovarov podliehajúcich spotrebným daniam. Pri vý voze je nevyhnutná vzájomná súčinnosť daňových úradov a colných úradov. Presun správy spotrebnej dane z daňových úradov na colné úrady je okrem vyššie uvedených dôvodov opodstatnený i v súvislosti s výkonom správy spotrebných daní colnými orgánmi v krajinách EÚ, s výnimkou Švédska, ktoré majú prepracované kontrolné mechanizmy vrátane vzá jomnej spolupráce pri voľnom pohybe tovarov v rámci krajín EÚ a ich dovoze a vývoze z tretích krajín. Na túto spoluprácu budú musieť nevyhnutne nadviazať aj colné ú rady SR pri vstupe do EÚ.

Výkon správy spotrebných daní colnými úradmi v krajinách EÚ nie je samoúčelný . Európska únia je súčasne aj colnou úniou s voľným pohybom tovarov bez potreby colných kontrol. Táto sa uplatňuje iba pri obehu tovarov medzi EÚ a tretími krajinami, z čoho vyplynula logická nevyhnutnosť presunu správy spotrebných daní na colné orgány.

Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

V predpokladanom návrhu zákona sa nenavrhuje úprava sadzieb dane z tabakových výrobkov a z uvedené ho dôvodu sa za predpokladu zachovania úrovne súčasnej spotreby neuvažuje so zmenou výnosu tejto dane v roku 2004. K pozitívnemu vplyvu na úroveň daňového výnosu by mohli prispieť ustanovenia zabezpečujúce minimalizáciu možných daňových únikov v súvislosti so zavedením kontrolných mechanizmov v oblasti výroby, pohybu a spotreby tabakových výrobkov.

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa z dôvodu zrušenia fiskálnych hraníc medzi SR a členský mi krajinami nebude vyberať spotrebná daň z tovarov podliehajúcich spotrebným daniam dovážaných z iných členských štátov EÚ pri ich vstupe na územie SR. Z tohto dôvodu vznikne krátkodobý (priemerne 60-dňový) posun v príjmoch štátneho rozpočtu zo spotrebných daní v roku 2004 vo výške cca 2,3 mld. Sk. Podrobná kvantifikácia rozpočtových dopadov vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti spotrebných daní je uvedená v informatívnom materiále Ministerstva financií SR “Informácia o jednorazových dopadoch legislatívnych zmien vyplývajú cich zo vstupu SR do EÚ v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní na daňové príjmy v rokoch 2003 a 2004”, ktorý vzala na vedomie Vláda SR dňa 20.8.2003.

V súlade so schválenou koncepciou daňovej reformy nadobudne od 1. januára 2004 účinnosť komplex zákonov, medzi nimi aj daň z príjmov a zákony o sociálnom zabezpečení, ktorým sa zavedie systém daňového bonusu, ako aj zmeny v systéme vyplácania rodinných prídavkov. Zároveň s procesom prispôsobovania sa národného právneho poriadku právu EÚ od 1. mája 2004 nadobudne účinnosť komplex zákonov o spotrebných daniach, ako aj zá kon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený komplex zákonov vyvolá zmeny v preskupení pracovníkov štátnej správy.

V colnej správe dôjde k zníženiu počtu colníkov zaradených do štátnej služby o 608. Zároveň sa však zvýši počet pracovníkov colnej správy zaradených do verejnej služby o 164. U okresných ú radov na odboroch sociálnych vecí sa zníži počet pracovníkov zaradených do štátnej služby o 140. U daňových úradov sa zvýši počet pracovní kov o 584. Celkove sa teda v dôsledku týchto zmien počet zamestnancov v štátnej správe nezvýši ani nezníži.

Predpokladá sa, že zníženie podielu zamestnancov odmeňovaných podľa predpisov o štátnej službe colníkov a zároveň zvýšenie podielu zamestnancov v štátnej službe a verejnej služ be, kde sú nároky na štátny rozpočet nižšie, vyvolajú úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na krytie náležitostí spojených s odchodom colníkov zaradených v štátnej služ be. Z uvedeného vyplýva, že sa nepredpokladá potreba dodatočných nárokov na finančné prostriedky, ktoré by boli potrebné na pokrytie takto vyvolaných zmien.

Vzhľadom na charakter predkladaného návrhu zákona a nenavrhovanie zmien súčasne platných sadzieb dane nebolo potrebné predložiť návrh zákona na prerokovanie v Rade hospodárskej a sociá lnej dohody Slovenskej republiky.

Návrh zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ani s inými zákonmi a medzinárodn ými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

II. Osobitná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, si vyžiadal odlišné usporiadanie ustanovení zákona v porovnaní s doteraz platným právnym stavom z dôvodov potreby zavedenia nových ustanovení zákona, ktoré doterajší právny stav neobsahoval a zároveň bolo potrebné zabezpečiť logickú nadväznosť jednotlivých paragrafov.

K § 1 – Predmet úpravy

Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré nové pojmy pou žívané v zákone ako napr. daňové územie Slovenskej republiky, územie Európskych spoločenstiev, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, uvedenie tabakových výrobkov do daňového voľného obehu.

Keďže zákon upravuje uplatňovanie spotrebnej dane z tabaku v Slovenskej republike, t.j. krajiny konečnej spotreby (”cieľa”), je potrebné definovať daňové územie, ktorým je územie Slovenskej republiky.

Územie Európskych spoločenstiev je definované v súlade s čl. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS zo dňa 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam.

Pre účely dovozu a vývozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.

Daňovým skladom [čl. 4 písm. b) cit. smernice] je miesto, kde sa tabakové výrobky na základe povolenia na prevádzkovanie daňového skladu v pozastavení dane vyrábajú, spracov ávajú, skladujú, prijímajú alebo odosielajú v pozastavení dane, pričom ide o priestorovo ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužitím.

Pozastavením dane [čl. 4 písm. c) cit. smernice] je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia tabakového výrobku do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z da ňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a zároveň umožňuje zdanenie spotrebnou daňou v krajine jeho konečnej spotreby.

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakov é výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale tabakové výrobky nesmie v pozastavení dane skladovať ani odosielať [čl. 4 písm. d) a e) cit. smernice]. Môž e ísť napr. o obchodníka, distributéra tabakových výrobkov, ktorý môže prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane, ale na daňovom území nakupuje tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, t.j. už zdanené.

Uvedením tabakových výrobkov do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane, vyrobenie tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane a prepustenie dovážaných tabakových výrobkov do voľného obehu (z colného hľadiska), ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane [čl. 6 ods. 1 cit. smernice], napr. nezákonný dovoz alebo nezákonné odňatie spod colného dohľadu.

Tabakové výrobky v pozastavení dane sú nezdanené tabakové výrobky, pretože vznik daňovej povinnosti je posunutý až do doby ich uvedenia do daňového voľného obehu, kedy vzniká daňová povinnosť. Vy ňatím tabakových výrobkov z režimu pozastavenia dane sa má na mysli akékoľvek vydanie predmetu dane prevádzkovateľom daňového skladu na konečné použitie - konečnú spotrebu z priestorov daňové ho skladu, ale aj pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane. Ide aj o prípad, kedy sa vyrábajú tabakové výrobky mimo pozastavenia dane.

Podnikaním sa rozumie činnosť definovaná pre daňové územie v Obchodnom zákonníku a pre územie iných členských štátov podľa právnych predpisov príslušných členských štátov.

K § 3 - Správa dane

V súvislosti s prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady sa na úč ely zákona definuje správa dane, ktorú bude vykonávať colný úrad, pričom miestna príslušnosť colného úradu sa bude riadiť ak pôjde o právnickú osobu jej sídlom a ak pô jde o fyzickú osobu jej trvalým pobytom. V prípade, že pre potreby efektívnejšieho výkonu správy dane bude potrebné určiť inú miestnu príslušnosť, môže túto upraviť inak Colné riaditeľ stvo Slovenskej republiky (ďalej len ”colné riaditeľstvo”). Pôjde napríklad o také prípady, keď sídlo alebo trvalý pobyt nie je totožný s umiestnením podniku alebo č asti podniku, ktorý je samostatným daňovým skladom, alebo sa daňové sklady toho istého prevádzkovateľa nachádzajú na rôznych miestach, alebo ak fyzická osoba nemá na daňovom území trvalý pobyt a pod.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodan é na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu, pričom štruktúra a definície predmetu dane zodpovedajú štruktúre a definíciá m taxatívne vymedzeným v smernici Rady č. 95/59/ES v znení smerníc Rady č. 99/81/ES a č. 2002/10/ES.

K § 5 – Základ dane, výpočet dane

Základom dane pri tabakových výrobkoch je množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo v kilogramoch s výnimkou cigariet. Základom dane pri cigaretách je počet kusov cigariet a cena cigariet za spotrebiteľské balenie uvedená na kontrolnej známke, ktorou je spotrebiteľské balenie cigariet označené, pričom cenou cigariet sa rozumie cena za spotrebiteľské balenie pre konečného spotrebiteľa vrátane spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty, ktorá bude musieť byť uvedená na kontrolnej zná mke, ktorou sa povinne musí označovať spotrebiteľské balenie cigariet. Na účely výpočtu dane sa za jeden kus cigarety považuje tabakový povrazec dĺžky 90 mm; každých aj 90 mm tabakové ho povrazca, sa považuje pre účely výpočtu dane za ďalší kus cigarety (napr. 91 – 180 mm dlhý tabakový povrazec sa považuje za dva kusy cigarety, 181 mm – 270 mm dlhý tabakový povrazec sa pova žuje za tri kusy cigarety).

Daň z tabakových výrobkov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, s vý nimkou cigariet, kedy sa daň vypočíta ako súčet špecifickej časti dane a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane. Špecifická časť dane sa vypočíta ako súčin počtu kusov cigariet v spotrebiteľ skom balení a špecifickej časti kombinovanej sadzby dane. Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa vypočíta ako percento z ceny cigariet za spotrebiteľské balenie cigariet.

K § 6 – Sadzba dane

V súlade so smernicou Rady č. 92/79/EHS sa u cigariet zavádza kombinovaná sadzba dane. Pre ostatné tabakov é výrobky sa bude uplatňovať len špecifická sadzba dane.

Kombinovaná sadzba dane pozostáva zo špecifickej časti vyjadrenej v Sk na kus cigarety a z percentuálnej časti, vyjadrenej percentom z ceny cigariet spotrebiteľského balenia pre konečného spotrebiteľa.

Zavedením kombinovanej sadzby dane je zároveň potrebné ustanoviť aj minimálnu výšku špecifickej sadzby dane z cigariet z dôvodu zamedzenia možného poklesu výnosu z tejto dane, nakoľko percentuálna časť kombinovanej sadzby dane je závislá od ceny, ktorú prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet bude určovať a uvádzať na kontrolnej zn ámke.

Pri navrhovaní výšky špecifickej a percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane sa vychádzalo z návrhov predložených v súčasnosti najväčším výrobcom cigariet v Slovenskej republike (S.I.T. a.s.) a najväčším dovozcom cigariet (Philip Morris Slovakia s.r.o.), z údajov o výške sadzieb dane v členských krajinách EÚ, z potreby zabezpečenia priblíženia sa k minimá lnemu daňovému zaťaženiu ustanovenému príslušnou smernicou EÚ ako i zabezpečenia doterajšej úrovne výnosu.

Slovenská republika sa pri negociačných rokovaniach ku kapitole č. 10 – DANE zaviazala v rámci 5 – ročného prechodného obdobia zabezpečiť rovnomerné zvyšovanie daňového zaťaž enia cigariet tak, že 1.1.2009 dosiahne EÚ požadované minimálne daňové zaťaženie 57% z predajnej ceny, resp. 64 EURO/1000 kusov (cca 2700 Sk/1000 kusov).

Jednou z kľúčových otázok nového systému zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je optimálne určenie podielu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane a percentuálnej čast i kombinovanej sadzby dane, pričom špecifická časť by sa mala pohybovať v rozmedzí 5 – 55% celkového daňového zaťaženia. Súčasťou zavedenia kombinovanej sadzby dane bude povinnosť uvádzať cenu cigariet pre konečného spotrebiteľa na kontrolnej známke spotrebiteľského balenia cigariet. Cenu pre konečného spotrebiteľa bude oznamovať a uvádzať na kontrolnej známke prevádzkovateľ daňov ého skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

Špecifická časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako pevná čiastka vyjadrená v Sk na kus cigarety a predstavuje priame zdanenie tabakového povrazca. Na výšku dane nemá vplyv kvalita tabaku a ani jeho cena. Prevá dzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec ani dovozca cigariet nemá nástroje na ovplyvňovanie výšky dane vypočítanej na základe špecifickej časti dane cigarety.

Percentuálna časť kombinovanej sadzby dane sa stanovuje ako percento z ceny spotrebiteľského balenia cigariet pre konečného spotrebiteľa a má teda obdobný charakter ako daň z pridanej hodnoty. Z uvedených dô vodov nie je typickou pre spotrebné dane, pretože u ostatných predmetov spotrebných daní (minerálne oleje, pivo, víno, lieh) sa sadzby dane vždy stanovujú absolútnou čiastkou v Sk na jednotku množstv a (1000 kg, 1000 l, 1 hl, 1 l absolútneho alkoholu).

Vysoká percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zvýhodňuje lacnejšie tabaky a z nich vyrábané cigarety. Výšku dane a teda aj výšku príjmov do štátneho rozpočtu môže ovplyvniť vý robca alebo dovozca tabakových výrobkov úpravami ceny pre konečného spotrebiteľa. Zároveň je potrebné uviesť, že percentuálna časť kombinovanej sadzby dane zdaňuje okrem tabakového povrazca aj filter, obal a iné zložky tvoriace cenu pre konečného spotrebiteľa, a teda popiera princíp zdanenia tabaku, ktorý cigareta obsahuje.

Pre účely príjmu štátneho rozpočtu je výhodnejšie preniesť vyššie daňové zaťaženie do špecifickej časti kombinovanej sadzby dane, ktorá zaručuje stabilnejší príjem, nakoľko š pecifickú sadzbu dane nemôže ovplyvňovať prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec alebo dovozca cigariet.

K § 7 – Oslobodenie od dane

Smernicami Rady č. 69/169/EHS, č. 92/12/EHS čl. 23 a č. 95/59/ES čl. 11 sú určené obligatórne a fakultatí vne oslobodenia od spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona nasledovne.

Oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky odobraté ako vzorka na účely daňové ho dozoru alebo inej úradnej kontroly, odobraté a použité v daňovom sklade na vlastné kvalitatívne skúšky, ako i tabakové výrobky preukázateľne zničené alebo znehodnotené v dôsledku ná hodnej udalosti alebo vyššej moci.

Ïalšie oslobodenie od dane sa vzťahuje na tabakové výrobky zaslané fyzickou osobou z územia tretích štátov fyzickej osobe na daňové územie v drobných zásielkach neobchodného charakteru a dovážané cestujúcim ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve stanovenom osobitným predpisom.

Osobitným prípadom nadväzujúcim na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, je oslobodenie tabakových výrobkov od dane, prepraveného zahraničnými zástupcami uvedenými v § 15 ods. 2 a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v rámci aktivít na daňovom území. Preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení od spotrebnej dane vyhotoveným podľa vzoru a spô sobom uvedeným v právnom predpise spoločenstva.

V zmysle smernice Rady č. 95/59/ES sú od dane oslobodené aj denaturované tabakové výrobky použité na priemyselné účely alebo v záhradníctve pri ochrane rastlín proti chorobám a škodcom.

K § 8 Užívateľský podnik

Užívateľským podnikom môže byť každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na zá klade poukazu na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 (ďalej len “odberný poukaz”) je oprávnená odoberať a používať tabakové výrobky oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 2.

Odberný poukaz vydáva colný úrad na základe písomnej žiadosti, v ktorej okrem identifikačných údajov žiadateľa musí byť obchodný názov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a účel použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

Colný úrad pred vydaním odberného poukazu preverí u žiadateľa údaje uvedené v žiadosti a prílohách, a ak sú splnené všetky podmienky, vydá odberný poukaz.

Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 od konkrétneho dodávateľa, zároveň sa uvedú zákonom pož adované údaje o tabakových výrobkoch oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a určí sa doba platnosti odberného poukazu, ktorá môže byť časovo neobmedzená.

V prípade obmedzenej doby platnosti odberného poukazu sa uvedie aj povolené množstvo odberu. Z dôvodu potreby preukaznosti oprávnenosti odberu tabakových výrobkov oslobodených od dane podľ a § 7 ods. 2 vyhotoví colný úrad odberný preukaz trojmo, pričom si ponechá jedno vyhotovenie a dve odovzdá užívateľskému podniku. Užívateľský podnik jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi najneskôr pri prvom odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 a jedno vyhotovenie si ponechá.

Pri odbere tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 na daňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť dodávateľovi odberný poukaz.

Ustanovenie upravuje tiež prípady, v ktorých bude možné odňať odberný preukaz. Ide o prípady zisten ého zneužitia tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2, alebo ak užívateľský podnik prestane spĺňať podmienky uvedené v § 19 ods. 4 písm. c) až e), na základe ktorých by odbern ý poukaz nebolo možné vydať, alebo ak užívateľský podnik nevyužil odberný poukaz na nákup tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2 po dobu 12 po sebe nasledujúcich kalendá rnych mesiacov od jeho vydania. Colný úrad o odňatí odberného poukazu musí informovať dodávateľov tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2.

K § 9 – Označovanie spotrebiteľského balenia cigariet kontrolnou známkou

Nadväzne na prechod zdaňovania cigariet kombinovanou sadzbou dane je potrebné oproti doteraz platné mu stavu upraviť povinnosti pri označovaní cigariet kontrolnou známkou.

Spotrebiteľské balenie cigariet možno do daňového voľného obehu uviesť, len ak je označené kontrolnou známkou. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou je možné len v podniku, ktorý vyrába cigarety.

Prevádzkovateľ daňového skladu (výrobca), oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet sú povinní uvádzať na kontrolnej známke cenu cigariet. Kontrolné známky môže vyhotovovať tlačiareň, ktorá má povolenie na ich tlač vydané colným riaditeľstvom.

Na označenie spotrebiteľského balenia cigariet sa môže použiť len kontrolná známka, ktorej ú daje zodpovedajú príslušnej cene cigariet, počtu kusov cigariet v tomto balení, dĺžke jednej cigarety, registračnému odbernému číslu na odber kontrolných známok (ďalej len “registračné odbern é číslo”) a ďalším údajom identifikácie odberateľa kontrolných známok. Kontrolná známka môže obsahovať aj iné grafické prvky a údaje, ak neznemožňujú identifiká ciu prvkov a údajov uvedených v tomto zákone a všeobecne záväznom predpise vydanom podľa odseku 32.

Spotrebiteľské balenie cigariet označené poškodenou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej zná mky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydanom podľa odseku 32 a spotrebiteľské balenie cigariet, ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 32, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené, s výnimkou zaslania fyzickou osobou z územia tretích štá tov fyzickej osobe na daňové územie v malých zásielkach neobchodného charakteru alebo ak spotrebiteľské balenie cigariet nachádza v osobnej batožine cestujúceho z územia tretieho štá tu ako tovar neobchodného charakteru najviac v množstve ustanovenom osobitným predpisom, s výnimkou prepravenia na daňové územie z členských štátov osobami v § 15 ods. 2, alebo prepravenia na daňové územie z iných členských štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medziná rodnej zmluvy, s výnimkou dovozu na daňové územie z územia tretích štátov osobami uvedenými v § 15 ods. 2, alebo dovozu na daňové územie z územia tretích štátov ozbrojenými silami iných štátov, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a ich civilnými zamestnancami, na použitie v súvislosti s aktivitami podľa medzinárodnej zmluvy, s výnimkou vývozu na územie tretích štátov alebo s výnimkou predaja za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov.

Kompetencia prideľovania a zrušenia registračného odberného čísla sa presúva z ministerstva financií na colné riaditeľstvo, pretože sa jedná o úkony súvisiace so správou tejto dane a priamo nadväzujú na vystavenie odberných poukazov a zúčtovanie známok.

Prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca cigariet ( ďalej len “odberateľ kontrolných známok”) po pridelení registračného odberného čísla uzatvorí s tlačiarňou písomnú zmluvu o vyhotovení kontrolných známok, ktorej kópiu predloží colnému úradu; zmeny v zmluve bezodkladne oznámi colnému úradu, požiada colný úrad o vydanie poukazu na odber kontrolných známok (ďalej len ”poukaz”) a zašle colnému úradu najneskôr s predložení m žiadosti o vydanie prvého poukazu zoznam cigariet uvádzaných do daňového voľného obehu, v ktorom uvedie cenu cigariet s dátumom uvedenia do daňového voľného obehu za túto cenu, obchodný ná zov cigariet, počet kusov cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet, dĺžku jednej cigarety, krajinu pôvodu cigariet a identifikačné údaje výrobcu cigariet, ak nejde o výrobcu cigariet na daňovom území ; zmenu údajov v zozname alebo doplnenie údajov v zozname je odberateľ kontrolných známok povinný oznámiť colnému úradu najneskôr v deň uvedenia cigariet do daňového voľného obehu.

Dovozca cigariet a daňový splnomocnenec je povinný pred vydaním poukazu zložiť zá bezpeku na daň spôsobom podľa § 20 ods. 4 písm. a) vo výške dane pripadajúcej na dovážané množstvo cigariet, ktoré chce uviesť do daňového voľného obehu. Na zábezpeku dane sa použije § 20 primerane.

Colný úrad vydá prevádzkovateľovi daňového skladu a oprávnenému prí jemcovi po splnení podmienok podľa odseku 12 a dovozcovi cigariet a daňovému splnomocnencovi po splnení podmienok podľa odsekov 12 a 13 poukaz, ktorý sa vyhotovuje v troch dieloch označených písmenami A, B a C, prič om si ponechá diel C. Odberateľ kontrolných známok predloží diel A tlačiarni a ponechá si diel B poukazu. Tlačiareň na dieloch A a B potvrdzuje skutočný počet prevzatých kontrolných známok.

Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a tieto nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok výrobcovi cigariet na daňovom území alebo zahraničnému vý robcovi cigariet na nalepenie na spotrebiteľské balenie cigariet, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.

Dovozca cigariet je povinný dať si potvrdiť počet kontrolných známok vyvezených na ú zemie tretieho štátu výstupným colným úradom, a to počet kusov kontrolných známok v členení podľa počtu spotrebiteľských balení cigariet, ceny cigariet, počtu kusov cigariet v spotrebiteľskom balen í cigariet a dĺžky jednej cigarety.

Odberateľ kontrolných známok zúčtuje použitie prevzatých kontrolných známok s colným ú radom mesačne, a to v lehote na podanie daňového priznania (§ 13); dovozca zúčtuje kontrolné známky použité na deklarované dovezené množstvo cigariet najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa vzniku daň ovej povinnosti.

Odberateľ kontrolných známok je povinný oznámiť colnému riaditeľstvu prostrední ctvom colného úradu množstvo spotrebiteľských balení cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území podľa ceny cigariet, počtu kusov v spotrebiteľskom balení a dĺž ky jednej cigarety za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. júla príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Tieto ú daje sú potrebné pre stanovenie najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet za predchádzajúce obdobie na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou.

K § 10 – Zákaz predaja

Na daňovom území sa zakazuje predaj cigariet neoznačený ch na spotrebiteľskom balení cigariet kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak, ďalej predaj cigariet podmienený kúpou iného tabakového výrobku alebo iného tovaru za cenu inú, ako je uvedená na kontrolnej známke a za cenu vyššiu ako je uvedené na kontrolnej známke. Taktiež sa zakazuje predaj cigariet z otvoreného spotrebiteľské ho balenia cigariet alebo mimo tohto balenia po kusoch. S cieľom zabrániť vzniku možných daňových únikov ako i zdravotných dôvodov sa navrhuje ničiť všetky tabakové výrobky, ktoré boli zhabané a prepadli v prospech štátu. Obdobný postup používajú i členské krajiny EÚ.

K § 11 – Vznik daňovej povinnosti

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované prípady vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanoven ých v smerniciach EÚ daňová povinnosť vzniká najneskôr pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na konečnú spotrebu.

Spotrebná daň je daňou jednostupňovou, čo znamená, že sa uplatňuje na jednom stupni, a to pri výrobe alebo pri dopravení tabakových výrobkov. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umož ňuje smernica Rady č. 92/12/EHS, sa vznik daňovej povinnosti časovo posúva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t.j. uvoľnenia na konečnú spotrebu. Ide o priblíženie vzniku da ňovej povinnosti k času a miestu spotreby, čo nadobudne mimoriadnu dôležitosť najmä v čase vstupu do jednotného trhu, kedy bude dochádzať k pohybu predmetu dane v pozastavení dane v rámci jednotného trhu, t.j. z jedného členského štátu do druhého členského štátu. Uvedené je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane, pretože ide o vysoké daňové zaťaženie, a tým i vysoko rizikové tovary z hľadiska možných daňových únikov.

Daňová povinnosť vzniká dňom vyňatia tabakových výrobkov z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie tabakových výrobkov z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľ ovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a teda nie je oprávnený odoberať tabakové výrobky v pozastavení dane.

Vyňatím tabakových výrobkov z pozastavenia dane je aj použitie tabakových výrobkov na vlastné kvalitatívne skúšky alebo rozbory v daňovom sklade výrobcu, ktoré je oslobodené od dane podľ a § 7 ods. 1 písm. b).

Daňová povinnosť vzniká dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane, t.j. ak tabakové výrobky vyrobila právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu.

Pri dovoze vzniká daňová povinnosť dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie dovážan ých tabakových výrobkov do colného režimu voľný obeh, ak na takýto dovoz nenadväzuje pozastavenie dane. Daňová povinnosť vzniká aj dňom nezákonného dovozu alebo dňom nezákonného odňatia tabakových výrobkov spod colného dohľadu.

V prípade použitia tabakových výrobkov oslobodených od dane na iný účel ako na ten, ktorý je uvedený v povolení na odber tabakových výrobkov oslobodených od dane, vzniká daňová povinnosť dňom pou žitia tabakových výrobkov na iný účel.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípadoch zistenia odcudzenia tabakových výrobkov, ktoré sú v režime pozastavenia dane.

V prípade, že colný úrad zistí držbu tabakových výrobkov, ktorých pôvod a spô sob nadobudnutia nevie právnická alebo fyzická osoba preukázať, vznikne daňová povinnosť dňom takéhoto zistenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že právnická osoba alebo fyzická osoba napriek zá kazu predá spotrebiteľské balenie cigariet konečnému spotrebiteľovi za cenu vyššiu, ako je cena uvedená na kontrolnej známke. Tejto osobe vzniká povinnosť priznať a zaplatiť daň, ktorá sa vypočí ta ako súčin rozdielu medzi cenou za ktorú sa spotrebiteľské balenie cigariet predalo a cenou uvedenou na kontrolnej známke a sadzby percentuálnej časti kombinovanej sadzby dane podľa § 6 odseku 2.

K § 12 - Daňový dlžník

Na rozdiel od súčasne platnej legislatívy, návrh zákona vypracovaný na základe transpozície smerníc EÚ neuvažuje s pojmom ”platiteľ dane”. Tento pojem je nahradený pojmom ”daňový dlžník”. Daňovým dlžníkom je každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa ustanovení zákona. Daňový dlžník je povinný vysporiadať daň. Taxatívne vymenovanie daňových dlžníkov nadväzuje na jednotlivé prípady vzniku daň ovej povinnosti.

K § 13 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

V porovnaní so súčasne platným právnym stavom sa aj v novom zákone zachováva kalendá rny mesiac ako zdaňovacie obdobie, a to pre daňových dlžníkov s pravidelnou daňovou povinnosťou, ktorými budú najmä prevádzkovatelia daňových skladov.

Hoci zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, nadväzne na rôzne prípady vzniku daň ovej povinnosti a tým aj daňových dlžníkov, sú v zákone stanovené aj iné lehoty pre predkladanie daňových priznaní a splatnosť dane. Pri návrhu týchto ustanovení sa vychádzalo zo smerníc EÚ, a to najmä z ustanovení upravujúcich daňových dlžníkov, vznik daňovej povinnosti a splatnosť dane.

Daňový dlžník, ktorý je prevádzkovateľom daňového skladu, bude povinný predkladať daňové priznanie mesačne, a to do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť. V rovnakej lehote je povinný aj zaplatiť daň. Daňové priznanie je však povinný podať aj keď mu v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť.

Daňový dlžník, ktorý vyrobil tabakové výrobky mimo pozastavenia dane, je povinný predloži ť daňové priznanie nasledujúci deň po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, pretože v týchto prípadoch vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia tabakových vý robkov mimo pozastavenia dane. Pôjde o takých daňových dlžníkov, ktorým náhodile vznikne daňová povinnosť napríklad dodaním alebo zistením držby neoznačeného spotrebiteľské ho balenia cigariet.

Navrhnutý formulár daňového priznania má univerzálny charakter, pretože bude slúži ť nielen ako daňové priznanie, ale aj ako dodatočné daňové priznanie, žiadosť o vrátenie dane a dodatočná žiadosť o vrátenie dane. Navrhované riešenie nie je experimentom, pretože je zaužívan é vo viacerých (najmä menších) krajinách EÚ a uplatňovalo sa aj v minulosti vo vybraných prípadoch u dani z obratu. Vzhľadom na to, že sa predpokladá malý počet daňový ch dlžníkov s pravidelnou povinnosťou predkladania daňového priznania, z ekonomických dôvodov sa neuvažuje s vydaním tlačív daňového priznania. Daňové priznanie budú daňoví dlžn íci vyhotovovať napríklad počítačom podľa vzoru, ktorý vypracuje ministerstvo financií.

K § 14 - Vrátenie dane

Z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov je možné v určitých prípadoch vrátiť už zaplaten ú daň.

Ide o prípady vrátenia dane takým daňovým subjektom, ktoré sú oprávnené nadobúdať tabakové výrobky v pozastavení dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe z preukázateľne zdanených tabakových výrobkov, ak

-dodala tabakové vý robky na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte,

-uskutočnila vý voz tabakových výrobkov do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

Ïalšie možnosti vrátenia dane sú technického charakteru, pričom sa nimi naprávajú omyly, nesprávnosti alebo sa riešia reklamácie.

Vrátenie dane uplatní prevádzkovateľ daňového skladu v daňovom priznaní kompenzáciou s daňovou povinnosťou, ostatné daňové subjekty v žiadosti o vrátenie dane. Oprá vnenosť žiadosti o vrátenie dane je každý daňový subjekt povinný preukázať dokladmi podľa odseku 4, z ktorých musí byť zrejmý spôsob nadobudnutia tabakových vý robkov, identifikácia dodávateľa, zaplatenie dane v cene a pod.

K § 15 - Vrátenie dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

Osobitná forma vrátenia dane sa uplatní v prípadoch, ktoré boli do návrhu zákona zahrnuté podľa ustanovenia čl. 23 smernice Rady č. 92/12/EHS a to osobám používajúcim výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv. Daň sa bude vracať zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie osobám, ktoré sú rovnako zvýhodnené a sú občanmi Slovenskej republiky, pričom sú navrhnuté maximálne limity do výšky ktorých môže byť daň vrátená. Podmienkou vrátenia dane je predloženie dokladu, z ktorého mus í byť zrejmý dodávateľ, odberateľ, identifikácia predmetu dane a najmä výška zaplatenej dane, ktorá má byť vrátená.

Vrátenie dane sa uplatňuje na Colnom úrade Bratislava štvrťročne formou žiadosti, ktorej vzor tvorí prílohu zákona.

K § 16 - Pozastavenie dane, daňový sklad

Pozastavenie dane je špecifický daňový režim, ktorý podľa definície znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento re žim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave tabakových výrobkov. Podstatné je, že tabakové výrobky sa musia nachádzať v daňovom sklade alebo preprava tabakových výrobkov sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak vývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu.

Účelom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania väčší ch objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov.

Režim pozastavenia dane končí momentom uvedenia tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, t. j. ich uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

V súlade s čl. 4 písm. b) smernice Rady č. 92/12/EHS sa daňovým skladom môže stať podnik na výrobu tabakových výrobkov (§ 17 ods. 1) a sklad tabakových výrobkov (§ 18 ods. 1), ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 19 odseku 4.

K § 17 – Podnik na výrobu tabakových výrobkov

Nadväzne na príslušné ustanovenia smernice je podnik na výrobu tabakových výrobkov definovaný ako podnik nachádzajú ci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrábajú tabakové výrobky uvedené v § 4 ods. 2 a definované v odseku 3.

Ak chce právnická osoba alebo fyzická osoba prevádzkovať podnik na výrobu tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí písomne po žiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 18 – Sklad tabakových výrobkov

Skladom tabakových výrobkov, ktorý je daňovým skladom, sa na účely tohto zákona rozumie taký podnik, v ktorom sa v rámci podnikania tabakové výrobky skladujú, prijímajú a odosielajú.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad tabakových výrobkov v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, pričom sú navrhnuté kritériá, ktoré musí sklad tabakových výrobkov spĺňať, aby mohol byť prevádzkovaný ako daňový sklad v pozastavení dane.

K § 19 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Ak sú splnené podmienky na prevádzkovanie daňového skladu, môže právnická osoba alebo fyzická osoba písomne požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každého daňového skladu osobitne.

Korektnosť údajov uvedených v žiadosti a v prílohách bude colný úrad overovať priamo u žiadateľa v príslušnom daňovom sklade. Zámerom je zabezpečiť objektívny výber uchádzačov o prevá dzkovanie daňových skladov a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu bude možné vydať iba takému žiadateľovi, u ktorého nebudú pochybnosti o daňovej spoľahlivosti.

Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľovi poskytuje ”zvýhodnené daňové postavenie”, ktoré bude v praxi znamenať, že vznik daňovej povinnosti bude posunutý od momentu vyrobenia tabakových výrobkov až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na kone čnú spotrebu.

Ak pri prevádzkovaní daňového skladu zaniknú dôvody, na základe ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie daňového skladu vydané, alebo vzniknú nové dôvody, na základe ktorých by povolenie na prevá dzkovanie daňového skladu nebolo vydané, colný úrad povolenie na prevádzkovanie daňového skladu odníme. Je však potrebné prihliadnuť na závažnosť dôvodov z pohľadu možných daňových ú nikov alebo prípadného ohrozenia vymožiteľnosti dane. Colný úrad odníme povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, ak daňový sklad vstúpi do likvidácie.

K § 20 Zábezpeka na daň

Vysoké daňové zaťaženie predmetov spotrebnej dane vyvoláva i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou EÚ jednou z kľúčových podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu je povinnosť zložiť zábezpeku na daň za všetky daňové sklady. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských š tátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a prevod alebo vklad finančných prostriedkov na účet colného úradu.

Zábezpeka na daň sa navrhuje vo výške dane pripadajúcej na priemerné dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v predchádzajú com kalendárnom roku, a ak nemožno výšku zábezpeky takto určiť, zloží žiadateľ zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na predpokladané dvojmesačné množstvo tabakových výrobkov, ktor é bude uvedené do daňového voľného obehu v bežnom roku. Do množstva tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu sa započítava aj množstvo dodaný ch tabakových výrobkov na účely oslobodené od dane.

Podstata zavedenia inštitútu zabezpečenia dane spočíva v tom, že v čase, keď je predmet dane vyrobený alebo prepravený na daňové územie a ešte nie je zdanený, si štát prostredníctvom zloženej z ábezpeky na daň vytvára podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpoč tu splatnú daň. V takom prípade použije štát zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky.

Zákon v ďalších ustanoveniach rieši povinnosť prevádzkovateľa daňového skladu upraviť výšku zábezpeky na daň v prí pade, ak zábezpeka na daň bola použitá na úhradu nezaplatenej dane, alebo ak skutočné množstvo tabakových výrobkov uvádzaných do daňového voľného obehu je vyššie, a teda i daň na ne pripadajú ca je vyššia ako pôvodne ustanovená výška zábezpeky na daň. V prípade, že zložená zábezpeka na daň je vyššia ako daň pripadajúca na skutočne uvádzané množ stvo tabakových výrobkov do daňového voľného obehu, môže prevádzkovateľ daňového skladu požiadať o zníženie zábezpeky na daň. Ak ide o bankovú záruku, žiadosť o jej zníženie je podmienená súhlasom colného úradu. Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa úpravy výšky zábezpeky na daň budú realizovať iba vtedy, ak rozdiel presiahne 20 %.

Colný úrad na základe žiadosti o upustenie od zloženia zábezpeky čiastočne alebo úplne upustí od povinnosti zloženia z ábezpeky na daň v prípade, že nie sú žiadne pochybnosti o daňovej spoľahlivosti žiadateľa a nie je ohrozená ani vymožiteľnosť dane. Za daňovo spoľahlivú sa považuje právnická osoba alebo fyzick á osoba, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a), c) až f), v prípade prevádzkovateľa daňového skladu, ktorý je podnikom na výrobu tabakových vý robkov alebo skladom tabakových výrobkov, ak dodržuje podmienky podľa § 19 ods. 4 písm. a) až f). Colný úrad upustí od povinnosti zloženia zábezpeky úplne, ak je žiadate ľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 24 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu, alebo čiastočne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý po dobu najmenej 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie daňového skladu.

Ak colný úrad zistí, že prevádzkovateľ daňového skladu, u ktorého upustil od povinnosti zloženia zábezpeky na daň, neplní niektorú z peňažných povinností, vyzve prevádzkovate ľa daňového skladu na doplnenie alebo zloženie zábezpeky na daň v lehote, ktorú mu určí vo výzve.

K § 21 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na daňovom území

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ako aj tabakových výrobkov oslobodených od dane podľa § 7 ods. 2. Tabakové vý robky v pozastavení dane je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom. Sprievodný dokument je v zmysle smernice EÚ ďalším prvkom kontroly pohybu nezdanených tabakových výrobkov na ceste od ich výroby až po ich konečnú spotrebu, resp. po ich vývoz z daňového územia, ak nedochádza k ich konečnej spotrebe na daňovom území. Po začlenení do EÚ bude možné priamo nadviazať na systém používania sprievodného dokumentu pri preprave tabakových výrobkov v rámci jednotného trhu EÚ.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na množstvo prepravovaných tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, pretože ide o vysoké riziko vzniku možných daňových únikov. Naprí klad na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane zábezpeku zloží prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je odosielateľom (dodávateľom), pri dovoze príjemcom (dovozcom), pri vývoze odosielateľom (v ývozcom). Zloženie zábezpeky na daň na tabakové výrobky, ktoré majú byť prepravované v pozastavení dane, sa však nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 20 je zložen á vo výške, ktorá pokrýva i zábezpeku na prepravované tabakové výrobky v pozastavení dane. Ak je preprava tabakových výrobkov ukončená, možno na požiadanie vrátiť zloženú zábezpeku na da ň. Zloženie zábezpeky na daň na prepravu tabakových výrobkov môže byť trvalé, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutočňuje pravidelne, t.j. ak je ukončená jedna preprava a nasleduje ďalšia, zložená zábezpeka na daň slúži na pokrytie nasledujúcej prepravy.

Platí, že tabakové výrobky v pozastavení dane musia byť po skončení prepravy neodkladne umiestnené v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu.

K § 22 - Postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane na území spoločenstva

Na území spoločenstva sa môžu tabakové výrobky v pozastavení dane prepravovať z daňového skladu na daňovom ú zemí do daňového skladu alebo oprávnenému príjemcovi v inom členskom štáte, z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu na daňovom území cez územie iného členského štátu, z daňového skladu v inom členskom štáte do daňového skladu na daňovom území alebo oprávnenému príjemcovi na daňovom území alebo cez daňové územie.

V ustanoveniach tohto paragrafu je upravený podrobný postup pri používaní sprievodného dokumentu.

Na prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane musí byť zložená zábezpeka na daň, ktorá je súčasne platná na celom území spoločenstva. Správca dane môže na pož iadanie povoliť, aby namiesto odosielateľa (dodávateľa) zložil zábezpeku na daň dopravca alebo príjemca (odberateľ).

Prepravu tabakových výrobkov v pozastavení dane, ak neboli uvedené do daňového voľného obehu, musí sprevádzať sprievodný dokument podľa § 25. Po ukončení prepravy musia byť tabakové výrobky bezodkladne umiestnené v sklade príjemcu (odberateľa).

Pri preprave tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území do daňového skladu alebo oprávnenému prí jemcovi alebo daňovému splnomocnencovi v inom členskom štáte je odosielateľ (dodávateľ) povinný v deň začatia prepravy zaslať kópiu prvého dielu sprievodného dokumentu elektronicky alebo faxom Colnému ú radu Poprad; túto kópiu je povinný zaslať aj colnému úradu písomne najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa začatia prepravy.

K § 23 – Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rá mci podnikania opakovane alebo príležitostne tabakové výrobky na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie tabakové vý robky v pozastavení dane skladovať, ani odosielať, [čl. 4, písm. d) a e) smernice Rady č. 92/12/EHS]. Oprávneným príjemcom je aj právnická osoba alebo fyzická osoba nachádzajúca sa na území iného č lenského štátu schválená podľa právnych predpisov príslušného členského štátu.

Zavedenie inštitútu oprávneného príjemcu nie je samoúčelné, pretože oprávnený príjemca bude distribúciou tabakových výrobkov pokr ývať priestor, ktorý z technických alebo ekonomických dôvodov nebudú schopné pokrývať daňové sklady.

Kto chce vykonávať činnosť oprávneného príjemcu, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, je povinný pred vydan ím povolenia zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktoré predpokladá prijať v pozastavení dane v priebehu dvoch kalendárnych mesiacov.

Oprávnený príjemca, ktorý bude prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, je povinný zložiť zábezpeku na daň vo výš ke dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrokov, ktoré má v jednotlivých prípadoch prijať a musí mať na každý príležitostný príjem vydané povolenie prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

K § 24 – Daňový splnomocnenec

Prevádzkovateľ daňového skladu so sídlom v inom členskom štáte môže požiadať colný úrad na daňovom území , aby dodávky tabakových výrobkov na daňovom území v jeho mene zabezpečoval daňový splnomocnenec. Prevádzkovateľ daňového skladu v inom členskom štáte predkladá žiadosť colnému riaditeľ stvu, ktoré určí colný úrad, ktorý vykoná registráciu daňového splnomocnenca a bude jeho správcom dane. Žiadosť musí byť doložená písomne udeleným plnomocenstvom s ú radne osvedčeným podpisom a vyhlásením daňového splnomocnenca s úradne osvedčeným podpisom, že súhlasí so zastupovaním odosielateľa (dodávateľa). Daňový splnomocnenec nesmie by ť totožný s odberateľom.

K § 25 - Sprievodný dokument

Ïalším z kľúčových ustanovení zákona je povinnosť používať sprievodný dokument ako ná stroj kontroly pohybu tabakových výrobkov. Prostredníctvom tohto dokumentu sa bude kontrolovať pohyb tabakových výrobkov v pozastavení dane. Povinnosť používať jednotný sprievodný dokument je upravená v č l. 18 až 20 smernice Rady č. 92/12/EHS podľa vzoru uvedeného v nariadení komisie (EHS) č. 2719/92 z 11. septembra 1992 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebn ým daniam v pozastavení dane v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 zo 27. júla 1993. Podľa cit. smernice bude mať prevádzkovateľ daňového skladu, ako odosielateľ zodpovednosť za vyskladnené tabakové výrobky v pozastavení dane až dovtedy, kým sa príslušnou časťou sprievodného dokumentu potvrdeného príjemcom nepreukáže, že tovar prevzal príjemca. Okrem jednotného sprievodn ého dokumentu sa v osobitných prípadoch bude používať jednotný colný doklad alebo karnet TIR alebo karnet A.T.A.

K § 26 – Nezrovnalosti pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane

Ak dôjde k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, ktoré má za ná sledok vznik daňovej povinnosti, spotrebná daň bude vybraná v tom členskom štáte, v ktorom k porušeniu predpisov alebo inému protiprávnemu konaniu došlo, pričom daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na prepravovaný tabakové výrobky zložila zábezpeku na daň.

Ak miesto porušenia predpisov alebo iného protiprávneho konania nie je možné zistiť, vzniká daňová povinnosť v členskom štáte odoslania a daň sa vyberie podľa sadzieb dane platných v č ase odoslania tabakových výrobkov.

Ak sa pred uplynutím troch rokov odo dňa vyhotovenia sprievodného dokumentu zistí, že k porušeniu predpisov alebo iné mu protiprávnemu konaniu pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane došlo v inom členskom štáte a v tomto členskom štáte bola daň zaplatená, možno vrátiť daň daňov ému dlžníkovi v členskom štáte, v ktorom bola daň pôvodne vybraná.

K § 27 - Dovoz tabakových výrobkov z územia tretích štátov

Toto ustanovenie upravuje postup pri dovoze tabakových výrobkov na daňové územie, pričom dovozom sa rozumie jeho prepustenie do coln ého režimu voľný obeh. Dovoz tabakových výrobkov je možné uskutočniť v colných režimoch, kedy sa uplatňujú colné predpisy, alebo možno dovážané tabakové výrobky po prepustení do colné ho režimu voľný obeh uviesť do režimu pozastavenia dane, kedy sa uplatnia ustanovenia o postupe pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane.

Obdobne ako na daňovom území, aj pri dovoze tabakových výrobkov musí byť zabezpečená kontrola pohybu, drž by, spotreby predmetu dane, a to zabezpečením dane, sprievodným dokumentom a predložením príslušných oprávnení na dovoz tabakových výrobkov, napríklad povolením na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 28 - Vývoz tabakových výrobkov v pozastavení dane

Vývozom tabakových výrobkov v pozastavení dane sa rozumie dopravenie tabakových výrobkov z daňového skladu na daňovom území na územie tretieho štátu.

Pri vývoze tabakových výrobkov do tretieho štátu sa uplatní postup pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane, a to aj vtedy, ak sa prepravuje cez jeden alebo viacero členských štátov. Na prepravu tabakových výrobkov sa použije sprievodný dokument, v ktorom ako príjemca tabakových výrobkov sa uvedie colný ú rad, ktorý prepustil tabakové výrobky do režimu vývozu.

Pozastavenie dane je ukončené, ak odosielajúci daňový sklad príjme tretí diel sprievodného dokumentu a v prípade použitia jednotného colného dokladu piaty diel tohto dokladu, v ktorom colný úrad v ýstupu potvrdil, že tabakové výrobky opustili územie spoločenstva.

K § 29 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Z tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v inom členskom štáte a prepravených na daňové územie na podnikateľské ú čely, vzniká daňová povinnosť na daňovom území dňom prevzatia tabakových výrobkov na daňové územie. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom tabakov ých výrobkov.

Odberateľ je povinný ešte pred uskutočnením dodávky písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo a druh tabakových výrobkov, ktoré chce odobrať, identifikačné ú daje dodávateľa (krajina dodávateľa) a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaných tabakových výrobkov. Takýmto príjemcom môže byť aj právnická osoba, ktor á podľa zákona nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely.

Na takúto prepravu tabakových výrobkov musí byť vždy vyhotovený zjednodušený sprievodný dokument, ktorý sprevádza prepravované tabakové výrobky.

K § 30 – Zjednodušený sprievodný dokument

Tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravované na podnikateľské účely do iného č lenského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument (čl. 7 smernice Rady č. 92/12/EHS) vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č . 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom územ í, ak sa preprava tabakových výrobkov uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov (čl. 18 ods. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS).

K § 31 - Preprava tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutých tabakových výrobkov nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Pri posudzovaní, či sú tabakové výrobky určené na súkromné účely, bude colný úrad bra ť do úvahy napr. predmet činnosti fyzickej osoby, ak je podnikateľom, ako boli tabakové výrobky prepravované, množstvo prepravovaných tabakových výrobkov podľa odporúčaní č l. 9 smernice Rady č. 92/12/EHS.

K § 32 – Zásielkový obchod

Zásielkovým obchodom sa rozumie dodanie tabakových výrobkov uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného člensk ého štátu na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom tabakových výrobkov. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostredníctvom inej osoby.

Odosielateľovi so sídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberate ľ, a to dodaním tabakových výrobkov odberateľovi. Odosielateľ je však povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušn é údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo tabakových výrobkov, ktorý je predmetom dodávky.

K § 33 – Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Tabakové výrobky predávané v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel sú oslobodené od dane, ak sú predané osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva. Od dane sú oslobodené aj tabakové výrobky dodávané na paluby lietadiel určené na spotrebu počas letu.

K § 34, 35, 36, 37, a 38 – Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu tabakových výrobkov je vedenie evidencií slúžia cich pre správne určenie dane.

V jednotlivých ustanoveniach je upravené vedenie evidencií v podniku na výrobu tabakových výrobkov alebo v sklade tabakových vý robkov, v užívateľskom podniku, oprávneným príjemcom, daňovým splnomocnencom, zásielkovým obchodníkom a splnomocnencom pre zásielkový obchod. Zápisy v evidencii sa musia vykonávať denne, najneskôr v šak nasledujúci pracovný deň po vzniku skutočností. Z evidencie musí byť zrejmé najmä druh, množstvo a dátum vyrobených, prevzatých, spotrebovaných, vydaných, prijatých tabakových vý robkov.

K § 39 – Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalé bydlisko.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby tabakové výrobky unikli zdaneniu na ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribú ciu (pohyb, preprava) ku konečnej spotrebe.

Pravidelný výkon kontroly je zakotvený priamo v zákone. Týmto sa v súčinnosti s inými ustanoveniami zákona (povinnosť vedenia evidencií, vyhotovovania sprievodného dokumentu a pod.) umožní sledovať pohyb tabakových výrobkov od výroby alebo prepravenia na daňové územie až po jeho konečné užitie, čím sa vylúči náročné dodatočné zisťovanie pôvodu tabakových výrobkov a ich zdanenia. Pravidelný výkon kontroly súčasne pôsobí aj preventívne, pretože znižuje riziko daňových únikov na minimum.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený

-vstupovať do priestorov, kde sa nachádzajú tabakové výrobky alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza,

-zisťovať stav zá sob a nariadiť vykonanie inventúry,

-zastavovať vozidlá , kontrolovať prepravu tabakových výrobkov,

-odoberať bezplatne vzorky,

-kontrolovať doklady s úvisiace s činnosťou daňového subjektu,

-zisťovať prirodzené úbytky tabakových výrobkov pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace s jeho fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určovať najviac pr ípustnú výšku strát tabakových výrobkov v daňových skladoch.

K § 40 – Vedenie evidencie colným úradom a colným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie elektronickej databázy colným úradom, ktorá obsahuje register prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, daňových splnomocnencov, daňových skladov ako aj evidenciu splnomocnencov pre zásielkový obchod, užívateľských podnikov a dovozcov cigariet.

Colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu evidenciu daňových skladov v intenciách č l. 15a ods. 2 smernice Rady č. 92/12/EHS.

Mechanizmus zákona vyžaduje, aby colné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad na požiadanie poskytoval informácie o každej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, či tá to je alebo nie je registrovaná ako daňový sklad.

Colné riaditeľstvo vedie evidenciu údajov podľa § 9 ods. 26, na základe ktorej oznámi ministerstvu najpredávanejšiu cenovú kateg óriu cigariet za prvých šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. augusta príslušného roka a za posledných šesť kalendárnych mesiacov roka najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka na účely zisťovania daňového zaťaženia cigariet spotrebnou daňou. Najpredávanejšia cenová kategória cigariet je kategória cigariet, z ktorých najväčšie množstvo spotrebiteľských balení cigariet s rovnakou cenou, s rovnakým počtom kusov cigariet v spotrebiteľskom balení a rovnakou dĺžkou jednej cigarety bolo uvedených do daňového voľného obehu na daňovom území.

K § 41 – Pokuty

Ako už bolo vyššie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie tabakových výrobkov spôsobuje, že ide o daňovo citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizácii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu piva) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať porušovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové ú niky. Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 42 až 46 - Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Týmto zákonom sú transponované právne predpisy spoločenstva (príloha č. 1 k zákonu) upravujúce spotrebnú daň z tabakových výrobkov do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zmeny oproti súčasne platnému zákonu, spočívajúce najmä v zavedení daňových skladov s pozastavením dane a finančnou zá bezpekou, ako aj prechodom správy dane z daňových úradov na colné úrady, si vyžiadali upraviť v tejto časti zákona prechod zo súčasne platného právneho stavu na nový právny stav, vrátane uspor iadania dane zo skladovaných zásob tabakových výrobkov.

Z dôvodu prechodu správy dane z daňových úradov na colné úrady sa navrhuje, aby správu dane podľa doterajší ch predpisov vykonávali doterajší správcovia dane v prípadoch, v ktorých ku dňu prechodu na nový systém ešte nezaniklo právo daň vyrubiť alebo vymáhať.

Ustanovenia nového zákona sa budú vzťahovať na tabakové výrobky uvedené do daňového voľného obehu, dovezené a vyvezené odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ïalej sa v týchto paragrafoch riešia registrácie (v období pred 1. májom 2004) právnických a fyzických osôb, ktoré chcú byť podľa nového zákona prevádzkovateľmi daňových skladov, oprávnen ými príjemcami alebo dovozcami cigariet.

Vzhľadom na to, že sa menia daňové režimy (napr. pozastavenie dane, oslobodenie od dane a ďalšie daňové zvýhodnenie), bude v ustanovených prípadoch potrebné uskutočniť inventarizáciu zásob k 30. aprí lu 2004 a daň vysporiadať.

Navrhuje sa, aby nový zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2004 s výnimkou ustanovení § 1 až 9 ods. 1 až 31, § 10 až 43 a § 45, ktoré nadobudnú úč innosť 1. mája 2004. Takéto riešenie si vyžaduje nová, doteraz v Slovenskej republike v praxi neuplatnená koncepcia zákona, do ktorého je v maximálne možnej miere premietnutá požiadavka aproximácie práva s pr ávnymi predpismi EÚ, čo nevyhnutne vyžaduje vytvoriť dostatočný časový priestor pre daňové subjekty a správcov dane nielen na osvojenie si mechanizmu fungovania tohto zákona, ale aj administratívu spojenú s registráciami daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov a pod.

Nadväzne na prechod na nový systém zdaňovania cigariet je potrebné vyriešiť prechodné obdobia napr. na dopredaj spotrebiteľsk ých balení cigariet so známkami bez uvedenej ceny, ktoré budú po 1. máji 2004 v obchodnej sieti, u ktorých sa navrhuje trojmesačná lehota na dopredaj. Zároveň sa umožňuje uvádzať do daňového voľné ho obehu od 1. mája 2004 do 31. júla 2004 spotrebiteľské balenia cigariet označené známkou podľa doterajších predpisov, ak bude vo voľnom poli známky uvedená cena cigariet.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1060/2003 zo dňa 13. novembra 2003.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v.r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore