Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov 106/2004 účinný od 01.07.2024 do 31.12.2025
Platnosť od: | 28.02.2004 |
Účinnosť od: | 01.07.2024 |
Účinnosť do: | 31.12.2025 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Právo EÚ, Spotrebné dane |
Originál dokumentu: |
Legislatívny proces k zákonu 102/2024
Legislatívny proces k zákonu 43/2024
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 102/2024, dátum vydania: 17.05.20241
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Primárnym cieľom novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“).
Hlavným dôvodom prijatia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bolo zavedenie harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť administratívne zaťaženie zdaniteľnej osoby - malého podniku, vyplývajúce z dodržiavania platných predpisov pre malé podniky, keďže súčasná právna úprava založená na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu neznižuje administratívne zaťaženie týchto zdaniteľných osôb. Malý podnik bude mať od roku 2025 možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, za predpokladu, že hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v Európskej únii v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený ročný úniový limit 100 000 eur bez DPH a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb v tom istom kalendárnom roku nepresiahne ustanovený národný limit, do ktorého sa v dotknutom členskom štáte považuje za malý podnik. Pre tieto účely sa v zákone o DPH navrhuje zaviesť osobitnú úpravu pre malý podnik zahraničnej osoby, ktorá ustanovuje podmienky a práva a povinnosti súvisiace s uplatňovaním oslobodenia ekonomickej činnosti malého podniku neusadeného v tuzemsku od dane, ako aj osobitnú úpravu pre malý podnik tuzemskej osoby, v ktorej sa ustanovia pravidlá pre uplatňovanie oslobodenia od dane ekonomickej činnosti tuzemskej zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte.
Z dôvodu povinnosti transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení do zákona o DPH je potrebné vykonať aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už týmto dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane skôr na základe ďalších zákonných skutočností. V tejto súvislosti je potrebné ešte upraviť práva a povinnosti platiteľov dane, ktorí si nesplnili zákonnú registračnú alebo oznamovaciu povinnosť. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 a v nadväznosti na navrhované nové znenie registračných ustanovení sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH, a súčasne, na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, dochádza k ďalším úpravám zákona o DPH.
Platný zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska (dovoz tovaru), avšak toto ustanovenie v súčasnosti nie je účinné. Podstatou samozdanenia pri dovoze tovaru je, že daň pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže, za splnenia určitých zákonných
2
podmienok, platiteľ dane sám vypočítať, uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru a zaplatiť daňovému úradu, a zároveň môže v tomto daňovom priznaní uplatniť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje, aby predmetný inštitút nadobudol účinnosť od 1. januára 2025 a oprávneným subjektom na jeho uplatňovanie bol platiteľ dane usadený v tuzemsku, ktorý má účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (ďalej len „AEO“) podľa colných predpisov. Predmetné zmeny si vyžadujú úpravy v zákone č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Taktiež sa navrhuje uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru, ak ide o platiteľa dane s účinným štatútom AEO, ktorý do tuzemska dováža tovar v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov; ak dotknutý platiteľ dane túto podmienku nespĺňa, navrhuje sa v rámci centralizovaného colného konania ustanoviť osobitný spôsob úhrady dane. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov Finančnej správe Slovenskej republiky v reálnom čase, možno uvažovať o rozšírení uplatňovania mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru na všetkých platiteľov dane. Inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru bude mať pozitívny cash-flow vplyv na platiteľa dane, avšak negatívny hotovostný vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu z dane pri dovoze tovaru v prvom roku jeho zavedenia.
Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj transpozícia článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), v dôsledku čoho sa od roku 2025 upravuje miesto dodania určitých služieb.
Z dôvodu zmeny úpravy, podľa ktorej sa tuzemská zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane, a spôsobu prideľovania IČ DPH platiteľovi dane, sa upravujú ustanovenia zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa zosúlaďujú požiadavky na povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient, upravuje sa oznamovacia povinnosť podnikateľa a sankcie v prípade jej nesplnenia. Taktiež sa z uvedeného dôvodu navrhuje upraviť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne sa v tomto zákone navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 20 a 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2024, a okrem čl. I bodov 1, 3 až 19, 22 až 42 a 44 až 62, čl. II, čl. III bodu 1 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky.
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.
Smernica Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008).
Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008) v platnom znení.
Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22.7.2010).
Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020).
Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení.
Smernica Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022).
Smernica Rady (EÚ) 2022/890 z 3. júna 2022, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o predĺženie obdobia uplatňovania voliteľného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvody, a mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 155, 8.6.2022).
Termín začiatku a ukončenia PPK
Jún 2023
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Júl 2023
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
November 2023
2.Definovanie problému
Primárnym dôvodom vypracovania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/285 v platnom znení“). Cieľom tejto smernice je znížiť administratívne zaťaženie
4
malých podnikov.
Súčasné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ktorý je harmonizovaný smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. ES L 347, 11.12.2006) v platnom znení (ďalej len „smernica 2006/112/ES v platnom znení“), umožňuje, aby zdaniteľná osoba, ktorá za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahla obrat 49 790 eur (ďalej len „malý podnik“), nebola povinná požiadať o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Táto výnimka sa však, v súlade s pravidlami ustanovenými aktuálne platnou smernicou 2006/112/ES v platnom znení, vzťahuje len na malý podnik, ktorý je usadený v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemsko“). Smernicou o DPH nastavené pravidlá pre spoločný systém DPH, založené na zdaňovaní v členskom štáte pôvodu, však neprispievajú k znižovaniu administratívnej záťaže súvisiacej s dodržiavaním právnych predpisov pre malé podniky. Následkom je znížená konkurencieschopnosť malých podnikov, ktoré nie sú usadené v inom členskom štáte, na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Hlavným cieľom pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je umožniť riadne fungovanie vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku. S cieľom napraviť túto skutočnosť a zabrániť ďalším narušeniam, by mali mať malé podniky možnosť využívať oslobodenie od dane aj v tých členských štátoch, v ktorých nie sú usadené.
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení bude potrebné zaviesť aj zmeny v procese registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane a upraviť aj niektoré ďalšie súvisiace ustanovenia zákona o DPH.
Sekundárnym, avšak nie menej významným, dôvodom novelizácie zákona o DPH je skutočnosť, že v súčasnosti je podľa zákona o DPH pri dovoze tovaru z tretích krajín do tuzemska (dovoz tovaru), pri ktorom vzniká daňová povinnosť, dovozca povinný zaplatiť DPH colnému úradu (správca DPH pri dovoze tovaru) a následne si, v prípade splnenia ustanovených podmienok, uplatňuje tento dovozca právo na odpočítanie zaplatenej DPH v daňovom priznaní, ktoré podáva s istým časovým odstupom, čo preňho znamená negatívny cash flow vplyv v trvaní niekoľkých týždňov až mesiacov. V EÚ dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania (CCK) pri dovoze tovaru. V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa má zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tovaru si tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak preto oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje použitie mechanizmu samozdanenia pri dovoze tovaru. Zavedenie a využívanie tohto mechanizmu odporúča z dôvodu zjednodušenia využitia CCK aj Európska komisia. Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v SR, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH.
Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav sú najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.
3.Ciele a výsledný stav
Revízia osobitnej úpravy pre malé podniky uskutočnená smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení predstavuje na úrovni EÚ dôležitý prvok balíka reforiem uvedených v akčnom pláne v oblasti DPH smerujúcich k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH. Opatrenia pre malé podniky znižujúce ich administratívne zaťaženie majú za cieľ uľahčiť ich rast a rozvoj cezhraničného obchodu.
Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde v dôsledku transpozície smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od DPH v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje výlučne na usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok, spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území EÚ v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v Únii (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú úroveň (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane
5
a zabezpečenia potrebných informácií pre daňové orgány členských štátov sa od zdaniteľnej osoby, ktorá bude využívať oslobodenie od dane v členskom štáte oslobodenia, bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií. V zákone o DPH sa upraví aj spôsob začatia a skončenia využívania osobitnej úpravy oslobodenia od dane malým podnikom.
Transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane.
V súlade so smernicou (EÚ) 2020/285 v platnom znení sa mení obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Hodnota obratu na účely povinnej registrácie pre daň sa zaokrúhľuje na 50 000 eur. Skracuje sa lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Tuzemská zdaniteľná osoba sa stane platiteľom dane prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur, ibaže by v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahla obrat v tuzemsku 62 500 eur, kedy by sa stala platiteľom dane už dodaním tovaru a služby, alebo by sa stala platiteľom dane na základe ďalších zákonných skutočností, ktoré by nastali ešte pred týmto prvým dňom. V prípade zahraničnej osoby má rozhodnutie o registrácii pre daň výlučne deklaratórny účinok, pričom sa ustanovuje nová lehota na podanie žiadosti o registráciu pre daň, ako aj nová lehota na vydanie rozhodnutia o registrácii pre daň.
V nadväznosti na tieto zmeny sa ustanovuje dodatočná lehota na prvotné splnenie určitých povinností platiteľovi (vyhotovenie faktúry, podanie daňového priznania a kontrolného výkazu), ktoré si platiteľ nemohol splniť, keďže mu nebolo doručené rozhodnutie o registrácii pre daň. Súčasne dôjde k úprave doterajšieho postupu pri substantívnom oneskorení pri registračnej povinnosti platiteľa.
Nadväzne na úpravy registrácie v zákone o DPH sa upravujú ustanovenia zákona o ERP a Daňového poriadku. V Daňovom poriadku sa zároveň navrhuje zníženie úrokovej sadzby pri odkladoch a splátkach dane.
Smernica 2006/112/ES v platnom znení umožňuje členským štátom ustanoviť, že DPH pri dovoze tovaru nevyrubí colný orgán, ale ju môže platiteľ dane uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru, a v zásade aj okamžite uplatniť vzniknuté právo na odpočítanie dane (samozdanenie pri dovoze tovaru). Z pohľadu platiteľa dane tak ide o cash flow neutrálne riešenie. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru sa navrhuje pre subjekty, ktoré majú sídlo v tuzemsku a majú štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) v súvislosti s dovozom tovaru do tuzemska, pri ktorom vzniká daňová povinnosť. Súčasne, pre účely efektívneho využívania CCK sa samozdanenie navrhuje zaviesť aj pre subjekty so štatútom AEO, ktoré do tuzemska dovážajú tovar v rámci CCK. Taktiež sa v rámci CCK navrhuje zaviesť osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru, ak dovozca nespĺňa podmienky pre uplatnenie samozdanenia pri dovoze tovaru.
V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-164/16 Mercedes Benz Financial Services UK, C‑118/11 Eon Aset Menidjmunt) sa precizuje doterajšie znenie § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.
V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 107, 6.4.2022), sa upravuje miesto dodania určitých služieb.
V kontexte s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (napr. C-326/15 DNB Banka) dôjde k zosúladeniu uplatňovania oslobodenia od dane pri službách dodávaných členom so smernicou o DPH.
V súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 4. októbra 2012, vo veci PIGI, C-550/11, sa navrhuje rozšíriť povinnosť platiteľa dane odviesť daň vo výške odpočítanej dane, ak došlo ku krádeži tovaru, pri ktorom bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na všetky situácie, v ktorých dochádza k nezákonnému odňatiu tovaru z dispozície platiteľa dane.
V súlade so smernicou o DPH sa upravuje možnosť platiteľa, ktorý nadobudol tovar v tuzemsku z iného členského štátu, uplatniť právo na odpočítanie dane, ak nemá faktúru.
Upravuje sa postup, ak záznamy, ktoré je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný viesť podľa § 70a ods. 2 a 3 zákona o DPH, neboli FR SR sprístupnené v ustanovenej lehote alebo ustanoveným spôsobom alebo sprístupnené záznamy boli neúplné alebo nesprávne.
Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.
4.Dotknuté subjekty
Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady, zdaniteľné osoby, poskytovatelia platobných služieb.
5.Alternatívne riešenia
6
Vo vzťahu k zavedeniu osobitnej úpravy pre malé podniky a súvisiacich zmien pravidiel registrácie za platiteľa dane nie je možné realizovať nulový variant, keďže ide o transpozíciu smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Alternatívnym riešením, pokiaľ ide o zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru, je ponechanie súčasného stavu, ktorý však zachováva značný negatívny dopad na cash flow platiteľov. Rovnako za alternatívne riešenie možno považovať aj zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru uplatniteľné na všetkých platiteľov dane, čo však nesie so sebou riziko rozšírenia značných daňových únikov v tejto oblasti. Do budúcna, v prípade zavedenia povinnej elektronickej fakturácie a reportingu fakturačných údajov finančnej správe v reálnom čase, však možno o tomto rozšírení uvažovať.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.
☒ Áno ☐ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
Vplyvov na podnikateľské prostredie
8.Preskúmanie účelnosti
Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou 2006/112/ES v platnom znení, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice EÚ prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice EÚ vyplýva zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.
MF SR navyše každoročne počas prerokúvania návrhov zákonov v rámci jednotlivých štádií legislatívneho procesu – Predbežná informácia, Predbežné pripomienkové konanie, Medzirezortné pripomienkové konanie, ale aj rokovania poradných orgánov vlády SR vyhodnocuje na základe analýz Inštitútu finančnej politiky MF SR alebo FR SR uplatnené podnety a pripomienky podnikateľského prostredia vyplývajúce z ich skúseností z praxe. V odôvodnených prípadoch sú následne podnety premietnuté v návrhoch zákonov a takýto postup predstavuje adresný a efektívny spôsob preskúmania účelnosti jednotlivých návrhov zákonov.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
7
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☒
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice (EÚ) 2020/285 v platnom znení, ktorou sa zavádza osobitná právna úprava pre malé podniky, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie malých podnikov, a s tým súvisiaca zmena registračných ustanovení a zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru predstavujú v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov MF SR a FR SR. Návrh zákona predpokladá aj pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, ale pre kvantifikáciu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti tuzemských malých podnikov na vnútornom trhu EÚ. Nepredpokladá sa, že návrh zákona bude mať výrazný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Ján Dancák, referent, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:
, tel.: 02 5958 3495
12.Zdroje
Analýza FR SR k zavedeniu oslobodenia od DPH pre malé podniky.
Analýza FRSR na možné uplatňovanie samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.
Stanovisko MF SR, IFP k možnosti uplatňovania samozdanenia (DPH) pri dovoze tovaru.
Analýza vplyvov FR SR.
Aplikačná prax MF SR a FR SR.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 128/2023
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Pripomienka neakceptovaná.
Odôvodnenie: Daň z pridanej hodnoty je harmonizovaná smernicou o DPH, ktorá upravuje všetky mechanizmy fungovania systému DPH. Slovenská republika túto smernicu do svojho právneho poriadku transponovala zákonom o DPH. Neskoršie smernice EÚ prijímané v oblasti DPH menia alebo dopĺňajú smernicu 2006/112/ES v platnom znení. Povinnosť implementovať smernice EÚ vyplýva z primárneho práva EÚ.
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona je, vzhľadom na uvedené, bezpredmetné.
8
Komisia odporúča predkladateľovi v časti 11. „Kontakt na spracovateľa“ uviesť údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia odporúča predkladateľovi vyznačiť pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.
Pripomienka akceptovaná.
Odôvodnenie: Pozitívne vplyvy na konkurencieschopnosť boli vyznačené.
Komisia žiada predkladateľa o prehodnotenie pôvodu regulácií č. 2, 3 a 4 v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka neakceptovaná.
Odôvodnenie: § 68g ods. 2, § 68g ods. 7 a § 68g ods. 9 sú predmetom tabuľky zhody, napr. na stranách 11, 12, 13, 16 a 17 tabuľky zhody k smernici (EÚ) 2020/285 v platnom znení.
Komisia žiada predkladateľa dopracovať Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Odôvodnenie: Spôsob určenia počtu dotknutých subjektov bol doplnený. Regulácia č. 11 bola kvantifikovaná prostredníctvom Kalkulačky nákladov. Regulácia č. 9 bola v súlade s nasledujúcou pripomienkou ponechaná v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie bodu 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Komisia žiada predkladateľa o kvantifikovanie všetkých povinností vyplývajúcich z návrhu v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie pomocou Kalkulačky nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
Odôvodnenie: Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby bolo kvantifikované pomocou Kalkulačky nákladov. Samozdanenie pri dovoze tovaru – výpočet DPH a oznamovacia povinnosť podnikateľa boli dopracované a vysvetlené v bode 3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. f) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 3, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2020-285 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice 2020/285. Konkrétne v prípade článku 1 bod 12, kde smernica upravuje limit pre zdaniteľné osoby, ktoré využijú úpravu uvedenú v článku 167a ods. 1 smernice o DPH na území členského štátu, ktorý voliteľnú úpravu uplatňuje. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predloženej tabuľke zhody 08_TZ_2006-112 identifikovalo goldplating podľa písm. b) tabuľky zhody pri transpozícii smernice o DPH. Návrh zákona stanovuje povinnosť v § 78 ods. 2 podať daňové priznanie do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia. Smernica stanovuje, že lehota na podanie daňového priznania nesmie prekročiť dva mesiace od uplynutia každého zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného dôvodu Komisia žiada predkladateľa vyplniť stĺpce 9 a 10 v príslušnom riadku tabuľky zhody (v stĺpci 9 vyznačiť „GP-A f“ a stĺpci č. 10 uviesť vplyv na podnikateľské prostredie) a pod tabuľkou zhody uviesť „vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a
9
jeho odôvodnenie“.
V súvislosti s identifikovaním goldplatingu v predložených tabuľkách zhody v zmysle predchádzajúcich pripomienok Komisia žiada predkladateľa v časti 7. Transpozícia práva EÚ vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu a zároveň identifikovať oblasti podľa bodu 9 JM, v ktorých ku goldplatingu dochádza.
V nadväznosti na predchádzajúce pripomienky a identifikovaný goldplating Komisia žiada predkladateľa o kvalitatívne opísanie identifikovaného goldplatingu v časti 3.4. Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Komisia žiada predkladateľa v stĺpci 9 v tabuľke zhody doplniť informácie o identifikácii goldplatingu (GP-A, resp. GP-N) ku všetkým riadkom tabuľky zhody.
Komisia žiada predkladateľa v stĺpcoch 1 - 3 v tabuľke zhody doplniť informácie pri transponovanom ustanovení smernice o DPH, a to konkrétne pri článku 243 (v časti TZ Smernica) ako aj v stĺpcoch 4 - 9 v tabuľke zhody doplniť informácie pri návrhu právneho predpisu Slovenskej republiky, a to konkrétne pri ustanoveniach § 78a ods. 1 veta 1, 2; § 78a ods. 3; § 78a ods. 14.
Komisia odporúča predkladateľovi uviesť dôvody neuskutočnenia transpozícií niektorých ustanovení smernice 2020/285 v tabuľke zhody TZ_08_2020-285. Uvedenie dôvodov, prečo nebola uskutočnená daná transpozícia v stĺpci 8 tabuľky zhody.
Komisia odporúča predkladateľovi v tabuľke zhody uviesť pri transpozícii článku 1 bod 12 smernice 2020/285 v článku 284 bod 2, že ide o dobrovoľnú transpozíciu.
Pripomienky akceptované.
V súvislosti s uplatňovaním princípu pred neopodstatneným goldplatingom MH SR v predložených tabuľkách zhody boli tabuľky zhody a súvisiace materiály dopracované a odôvodnené.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne, rozpočtovo nezabezpečené, vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté kapitálové výdavky v sume 4 068 258 eur v roku 2024 na úpravu informačných systémov MF SR a FR SR. V časti 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že na rok 2024 kapitola MF SR nemá zabezpečené finančné prostriedky súvisiace s úpravou informačných systémov a bude si tieto prostriedky uplatňovať v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.
Komisia žiada doplniť zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy a ostatných zdrojov financovania jednotlivých projektov.
V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy nie sú uvedené odkazy na zdroje vstupných hodnôt alebo konkrétne podklady, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvu na rozpočet verejnej správy. Bez uvedenia vstupných zdrojov nie je možné overiť odhadovaný vplyv na rozpočet verejnej správy (ŠR, POO, iné).
S rozpočtovo nekrytým vplyvom Komisia zásadne nesúhlasí a doložku s analýzou žiada prepracovať tak, aby všetky výdavky boli zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na rok 2024, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.
Pripomienka akceptovaná.
Analýza bola doplnená a upravená.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Komisia súhlasí s tým, že predkladaný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevyplnil analýzu vplyvov v plnom rozsahu v zmysle metodiky na jej vypracovanie a v súlade s § 12 ods. 1) písm. b) zákona č. 95/2019 Z. z. o ITVS. V zmysle uvedeného musia byť do metainformačného systému zapísané/zaregistrované všetky, aj plánované elektronické služby a informačné systémy. Uvedené sa týka v tabuľke uvedenej novej elektronickej služby bez názvu a kódu a taktiež nového informačného systému bez uvedenia názvu a kódu. Predkladateľ taktiež zapísal do bodu 6.1. aj službu aplikačnú, ktoré sa do analýzy vplyvov nezapisujú, uvádzajú sa iba služby koncové. V neposlednom rade Komisia predpokladá, že zmeny sa týkajú aj IS Virtuálna registračná pokladnica (VRP) pod ktorým pracuje e-Kasa, kde by malo dôjsť k úpravám s nákladmi okolo 300 000 eur v roku 2024.
Pripomienka akceptovaná.
Analýza bola doplnená a upravená.
10
Pripomienky RUZ
K doložke vplyvov a ostatným sprievodným dokumentom
Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať za dodanie tovaru. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa považuje za dodanie služby. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Navrhovaná zmena má priamy dopad na podnikateľské prostredie a to vo výške minimálne 1 500 000 eur, čo sú vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing.
Pripomienka akceptovaná v rozsahu pripomienky APZD.
Pripomienky APZD
K Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Žiadame, aby bol vzhľadom na zmeny vyplývajúce z navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie doplnený negatívny vplyv 3 000 000 eur.
Pripomienka akceptovaná.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
11
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
4 469 908
0
0
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)
Program 0EK0D0Q
0
348 583
0
0
Program 0EK0D0R
0
566 379
0
0
kapitola MF SR (org. FR SR)
Program 0EK0D14
0
1 184 217
0
0
Program 0EK0D1K
0
385 488
0
0
Program 0EK0D1L
0
120 000
0
0
Nový IS (SMESK)
0
500 000
0
0
Program 0EK0D19
0
599 241
0
0
Program 0EK0D1B
0
400 000
0
0
Program 0EK0D1I
0
66 000
0
0
Program 0EK0D1D
0
300 000
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
4 469 908
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
4 469 908
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
Spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
12
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
4 469 908
0
0
v tom kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR
0
4 469 908
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
13
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“ ) a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) v sume 1 184 217 eur na rok 2024,
- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 385 488 eur na rok 2024,
- DR SCAN v sume 120 000 eur na rok 2024,
- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený v sume 500 000 eur na rok 2024,
- DATA WAREHOUSE (DWH) v sume 599 241 eur na rok 2024,
- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH) v sume 400 000 eur na rok 2024,
- VAT Information Exchange System (VIES) v sume 66 000 eur na rok 2024,
- Portál finančnej správy (PFS) v sume 348 583 eur na rok 2024,
- Centrálny elektronický priečinok (CEP) v sume 566 379 eur na rok 2024,
- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP) v sume 300 000 eur na rok 2024.
Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstvo financií SR na rozpočtový rok 2024.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernica Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky (Ú. v. EÚ L 62, 2.3.2020) v platnom znení (ďalej len „smernica“), ktorej cieľom je znížiť súčasné administratívne zaťaženie malých podnikov.
Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ). Uvedené sa môže následne premietnuť vo fungovaní vnútorného trhu EÚ ako kľúčovej hybnej sily blaha občanov EÚ, podnikov a spoločnosti ako celku.
V dôsledku transpozície smernice dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel s cieľom znížiť zaťaženie malých podnikov súvisiace s dodržiavaním právnych predpisov. Malý podnik bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený (ďalej len „členský štát oslobodenia“). Predpokladom oslobodenia malého podniku od dane z pridanej hodnoty v členskom štáte oslobodenia bude, že hodnota ním uskutočnených dodaní tovarov a poskytnutých služieb v EÚ v kalendárnom roku bude nižšia ako ustanovený limit v EÚ, a súčasne, že hodnota ním uskutočnených dodaní
14
v členskom štáte oslobodenia v tom istom kalendárnom roku nepresiahne národný limit pre povinnú registráciu, ktorá sa v súčasnosti vzťahuje výlučne pre usadené podniky v dotknutom členskom štáte. Pokiaľ ide o malý podnik zahraničnej osoby, pre oslobodenie od dane v tuzemsku bude musieť, okrem iných zákonom ustanovených podmienok spĺňať aj to, že hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku nepresiahne v kalendárnom roku 62 500 eur a súčasne celková hodnota dodaní tovarov a služieb na území EÚ v kalendárnom roku nepresiahne 100 000 eur. Na druhej strane malý podnik tuzemskej osoby, ktorý svojimi dodaniami presiahne v kalendárnom roku limit ročného obratu v EÚ (100 000 eur), nebude naďalej povinný požiadať o registráciu pre daň, ak jeho ročný obrat v tuzemsku nepresiahne zákonom o DPH ustanovenú výšku (50 000 eur). Za účelom zabezpečenia účinnej kontroly uplatňovania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty sa od zdaniteľnej osoby bude vyžadovať identifikácia prostredníctvom individuálneho čísla (EX čísla) a aj včasné zasielanie nevyhnutných informácií.
Transpozícia smernice 2020/285 vyvoláva aj zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb a zahraničných zdaniteľných osôb za platiteľa dane. V súvislosti s transpozíciou smernice a v nadväznosti na zmeny v procese registrácie sa upravujú aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona o DPH.
Ďalšou substantívnou zmenou je zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru. V Slovenskej republike sa v súčasnosti samozdanenie pri dovoze neuplatňuje, aj keď zákon o DPH obsahuje od roku 2011 ustanovenie zavádzajúce tento inštitút, ktoré však nie je účinné. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru je pritom dlhoročne konštantne požadované aj podnikateľskou verejnosťou a bežne zaužívaným postupom v praxi členských štátov EÚ (viac ako 20 členských štátov tento inštitút zaviedlo). V EÚ pritom k dochádza k zavedeniu centralizovaného colného konania pri dovoze tovaru (CCK). V dôsledku CCK sa vybraným subjektom na základe ich žiadosti povolí podávať colné vyhlásenie na dovážaný tovar v členskom štáte, v ktorom je dovozca usadený (colný úrad/členský štát dohľadu), a nie v členskom štáte, kde je tovar fyzicky predložený colnému orgánu, t. j. kde je tovar spotrebovaný a kde sa má zaplatiť DPH (colný úrad/členský štát predloženia). Na získanie takéhoto povolenia, žiadateľ musí mať štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Zachovanie súčasného spôsobu platenia DPH pri dovoze tak z dôvodu spustenia CCK bude vyžadovať určité legislatívne úpravy zákona o DPH, avšak oveľa efektívnejší spôsob platenia DPH po spustení CCK predstavuje práve použitie mechanizmu samozdanenia.
Zdá sa teda, že spustenie CCK v celej EÚ predstavuje vhodný moment pre zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v Slovenskej republike, samozrejme pod podmienkou výrazných zmien v súčasnosti neúčinných podmienok využívania tohto inštitútu ustanovených v zákone o DPH. Týmto krokom by bolo vyhovené nielen dlhoročnej požiadavke podnikateľskej verejnosti, ale súčasne by sa colným orgánom, ako aj zahraničným dovozcom uľahčilo využívanie CCK. Návrhom zákona sa z uvedených dôvodov navrhuje zaviesť inštitút samozdanenie pri dovoze tovaru.
Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty sú spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. Eur DPH.
15
Pri uplatnení samozdanenia pri dovoze tovaru platiteľ zaplatí DPH v príslušnom daňovom priznaní, v ktorom si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný cash flow vplyv na podnikateľské subjekty. Zároveň sa ustanovuje osobitný spôsob úhrady dane pri dovoze tovaru v rámci centralizovaného colného konania, pri ktorom vzniká daňová povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak osoba, na účet ktorej bolo podané príslušné colné vyhlásenie nespĺňa podmienky podľa § 84a ods. 2 písm. b).
V dôsledku transpozície článku 1 bodov 1 a 2 smernice Rady (EÚ) 2022/542 z 5. apríla 2022, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a (EÚ) 2020/285, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty, sa upravuje miesto dodania určitých služieb.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Negatívny vplyv na rozpočet:
MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať.
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice a na ňu nadväzujúce zmeny pravidiel registrácie za platiteľa dane. Navrhované zmeny vyvolávajú požiadavky na systémy MF SR a systémy finančnej správy.
16
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 2 555 405 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)988 389 eur s DPH
- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH
- DR SCAN 60 000 eur s DPH
- Nový IS (SMESK), ktorý ešte nie je vytvorený500 000 eur s DPH
- DATA WAREHOUSE (DWH)71 122 eur s DPH
- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH
- VAT Information Exchange System (VIES)66 000 eur s DPH
- Portál finančnej správy (PFS)177 149 eur s DPH
- eKasa, Virtuálna registračná pokladnica (VRP)300 000 eur s DPH
Navrhované zmeny v súvislosti so zavedením samozdanenia pri dovoze tovaru vyvolávajú negatívny hotovostný vplyv a majú požiadavky na systémy MF SR a systémy FR SR.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy MF SR a systémy FR SR v tejto súvislosti je vo výške 1 914 503 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)195 828 eur s DPH
- Administratívny informačný systém (ADMIS)192 744 eur s DPH
- DR SCAN 60 000 eur s DPH
- DATA WAREHOUSE (DWH)528 119 eur s DPH
- Kontrolný výkaz DPH (KV DPH)200 000 eur s DPH
- Centrálny elektronický priečinok (CEP)566 378 eur s DPH
- Portál finančnej správy (PFS)171 434 eur s DPH
Návrh zákona celkove vyvoláva úpravy informačných systémov MF SR a FR SR vo výške 4 469 908 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), ktoré budú zabezpečené v rámci limitov kapitoly MF SR na rozpočtový rok 2024.
Zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy:
ISFS-SD
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:
Rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií pre ISFS-SD je stanovený:
Biznis zadanie - Novela DPH (body 1-14 ) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH).
Biznis zadanie - Novela DPH (bod 15 samozdanenie) 657 MD* (468 992,88 bez DPH, 562 791,46 s DPH)
Aktualizácia 24.7.2023 Biznis zadanie - Novela DPH (samozdanenie) 657 MD+55MD= 712 MD (562 791,46+ 47 113,44 = 609 904,90 eur s DPH)**
*Poznámka k naceneniu: z pracovného stretnutia ale zatiaľ vyplynulo, že bude potrebné implementovať nové verzie FB typov BDPN (Výkaz DPH), BSV (Súhrnný výkaz DPH), boli identifikované dopady na KV DPH, úplne nový FB, ktorý sa bude podávať štvrťročne (dopad na ICR), úprava všetkých polí, do ktorých sa ukladá IC DPH a nové vzory registračných formulárov, vrátane úpravy rozhraní na strane ISFS-SD.
17
V odhade nie je zahrnutý nasledovný bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“ – nakoľko nepočítame s tým, že by takáto databáza bola implementovaná v ISFS-SD:
Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:
- dostupné podklady z mailu zo dňa 27.1.2023, aktualizované podklady z mailu zo dňa 1.2.2023 a pracovného stretnutia, ktoré sa k tejto téme konalo 14.02.2023,
- zároveň upozorňujeme, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností,
- v uvedenom odhade nie je zohľadnený bod b)5.) dokumentu „fin. vplyvy na IS predbežný návrh PZ_SME_31.1.2023“,
- v uvedenom odhade nie je zohľadnené, že v prostredí FR SR bude musieť existovať systém/modul, ktorý bude komunikovať s CCN/CSI sieťou, resp. zabezpečovať komunikáciu SR s ostatnými ČŠ. V súčasnej miere poznania nevieme, ktorý systém to bude, preto predmetom nacenenia zo strany ISFS-SD je len predpoklad takejto komunikácie na nejaký interný systém/modul FR SR, nie však činnosti na strane tohto (v súčasnosti neidentifikovaného) systému/modulu (ide napr. o prijímanie/odosielanie správ na CCN/CSI sieť, akákoľvek logika na strane tohto systému/modulu a pod.),
- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky zo strany BT.
**Doplnenie 24.7.2023 Podľa doplneného rozsahu časti samozdanenie pri dovoze navrhujem pôvodný odhad navýšiť o 55 MD
V tejto časti sa počítalo pôvodne s rozsahom 657 MD, po doplnení rozsahu je to 712 MD. Sadzba bez zľavy 89,23 € na hodinu bez DPH.
Úpravy v súvislosti s novelovu DaP, ERP
Biznis zadanie - novela DaP, ERP,
140 MD (89 947,20 bez DPH, 107 936,64 s DPH).
Navrhovaná úprava ustanovenia § 52 ods. 5 daňového poriadku bude mať vplyv na údaje, ktoré sa zverejňujú v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.
V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:
• po zapracovaní novej dátumovej položky v procese registrácie – dátum, kedy sa DS stal platiteľom dane z pridanej hodnoty (zadané vo finančnom vplyve v súvislosti s navrhovanou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty) importovať uvedenú položku aj do zoznamu platiteľov DPH na PFS
• údaje v zozname aktualizovať na dennej báze
• upraviť BW reporty
Predmetná úprava bude mať dopad aj na iné informačné systémy napr. DWH, DRSCAN, ADMIS.
2. Bod, kde je zadanie naozaj nejasné
Navrhovaná právna úprava ustanovenia § 57 ods. 5 daňového poriadku znamená zmenu pri výpočte úroku podľa § 57 ods. 5 daňového poriadku – uvedené má vplyv na IS FS ako i na SBL.
V zmysle vyššie uvedeného bude potrebné v ISFS-SD:
Na základe uvedenej úpravy bude povolenie odkladu/splátok posudzované ako poskytnutie
18
štátnej/minimálnej pomoci. V ISFS-SD bude potrebné dopracovať mechanizmus na výpočet výšky poskytnutej pomoci, bude potrebná úprava šablón rozhodnutí o povolení odkladu/splátok prípadne aj zapracovanie nových šablón. Keďže v zmysle zákona č. 358/2015 Z. z. o štátnej pomoci každé poskytnutie štátnej/minimálnej pomoci schvaľuje koordinátor pomoci (Protimonopolný úrad SR), predpokladáme, že bude vypracovaná nová schéma minimálnej pomoci, pričom poskytnutie pomoci v rámci schémy pomoci tiež bude potrebné zapracovať do existujúcich procesov v ISFS-SD. Okrem toho bude potrebná úprava reportov (povolené odklady/splátky, report poskytnutej štátnej pomoci).
Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma ERP Hrubý odhad dopadov na ISFS-SFD k téme v zákone č. 289/2008 Z. z. (ďalej len „ZoERP“) v rámci novely zákona o DPH je odhadovaný nasledovne, k podkladu zaslaného 7.9.2023:
1. PSCD: 16 MD
2. CRM: 14 MD
3. BW: x MD – zaslaný podklad nie je postačujúci na odhad prácnosti
Spolu 30 MD odhad bez BW 23 129,28 € s DPH
Odhad je urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:
4. dostupné neštandardné podklady z mailu zo dňa 07.09.2023
5. ide o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného definovania požiadavky. *V rámci novely zákona o DPH a predpokladáme, že platí aj pôvodná požiadavka zo 16.6.2023 vyčíslená na 140 md resp. 107 936,64 s DPH
Aktualizácia vyčíslenia k LP/2023/406 14.9.2023 Téma SME body 1-13 a téma Samozdanenie pri dovoze body 15-17. Aktualizovaný rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD z 6.9.2023 (doplnenia uvedené fialovým písmom) je stanovený na 1 366 MD spolu 1 053 153 € s DPH v nasledovnom členení:
- SME body 1.-13. = 1 112 MD 857 323,32 € s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)
- Samozdanenie pri dovoze body 15. – 17. = 254 MD 195 827,90€ s DPH (ide rámcový, hrubý odhad prácnosti na základe dostupných doplnených informácií pre ISFS-SD, ktorý bol zasielaný 06.09.2023)
ADMIS
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:
Hrubý odhad 250 MD zahŕňa:
- integrácia na celoeurópsky IS pre SME
- výmena informácií medzi členskými štátmi cez CCN/CSI – odoslanie správy členskému štátu, ale aj prijatie správy z členského štátu
- nový identifikátor IČ EX
- zavedenie nových formulárov, ktoré bude možné podať na PFS (zo zadania nie je možné identifikovať, či aj z ÚPVS)
- doručovanie do el. schránky subjektu (nie je zrejmé, či na PFS alebo na ÚPVS)
DR SCAN
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:
19
Hrubý odhad zahŕňa úpravu 5 existujúcich formulárov. Pokiaľ zostane zachovaný počet strán tak ako je v súčasnosti, suma za dávkové skenovanie a prípravu FDF/PDF súborov je nasledovná:
Formulár (skratka)
Dávkové skenovanie
FDF/PDF súbory
REGDP
27 720,00 EUR (23 100,00 EUR bez DPH)
1 260, 00 EUR (1 050, 00 EUR bez DPH)
DPH
17 640,00 EUR (14 700,00 EUR bez DPH)
420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)
KVDPH
Neskenuje sa
Netreba
SVDPH
Neskenuje sa
630,00 EUR bez DPH (756,00 EUR bez DPH)
ZAZMV
Neskenuje sa
420,00 EUR bez DPH (504,00 EUR bez DPH)
Okrem nich sa tam však spomínajú aj ďalšie formuláre:
- oznámenie o využívaní oslobodenia v iných členských štátoch EÚ;
- štvrťročné oznámenie o celkovej hodnote dodaní;
- Aktualizácia oznámenia zo strany zdaniteľnej osoby;
- Oznámenie o prekročení úniového obratu;
O týchto zatiaľ nie je predstava ako majú vyzerať, ani to či bude požiadavka na dávkové skenovanie a FDF/PDF tlačové podklady.
Nový IS (SMESK)
Nový IS - SMESK bude integrovaný na európsky systém SMEBude to agendový systém, ktorého úlohou bude príjem a spracovanie podaní a následné odosielanie požadovaných dát do európskeho systému SME.
DWH
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad prácnosti 738 ČH (71 122,54 EUR s DPH)- zapracovanie nového vzoru tlačiva daňového priznania do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)- zapracovanie nového vzoru súhrnného výkazu DPH do všetkých vrstiev a modulov dátového skladu (Analytický list, Externé výstupy ...)
Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad prácnosti na základe nateraz dostupných informácií 685 MD/5 480 ČH (528 118,56 EUR s DPH)1. Aktualizácia užívateľského rozhrania zobrazovaných colných vyhlásení (ďalej len CV) v DWH na nové vzory v súlade s Colným kódexom únie 952/2013 a naň naviazaných legislatívnych aktov EÚ.2. Zabezpečenie nových porovnávacích prepočtov DPH pri dovoze z tretích krajín (ďalej
20
len dovoze) v moduloch analytický list a externé výstupy DWH a to DPH z CV porovnaná na odpočítanie dane v DaP DPH a DPH z CV porovnaná na nové riadky v DaP DPH - samozdanenie DPH pri dovoz, prepočty musia byť konsolidované v rámci „starých“ a „nových“ CV a zároveň musia na seba nadväzovať aj v prechodnom roku.3. Zabezpečenie importu CV do DWH a simulovaného výpočtu DPH z dovozu pri CV prepustených v IČŠ v rámci CCK4. Zabezpečenie spätného chodu dát obsahujúcich mesačné sumy samozdanenia DPH z dovozu z DWH do ISFS-SD. Zároveň je potrebné vytvoriť rozhranie na prenos týchto dát z DWH do ISFS-SD. Takéto rozhranie s týmto smerom prenosu údajov aktuálne neexistuje. Tieto údaje budú následne využité pri správe daní na kontrolu sumy samozdanenia pri dovoze už v momente podania daňového priznania s možnou výzvou na podanie opravy DaP.5. Zabezpečenie importu príznaku SHS z CREG do DWH. Príznak musí byť zobrazený v analytickom liste subjektu aj v rámci údajov o subjektoch v importovaných CV. 6. V prípade, že sa bude samozdanenie týkať aj dovozov v režime zásielok nízkej hodnoty (eCommerce) import aj týchto zjednodušených CV do DWH a následné porovnanie na DaP.Rámcový, hrubý odhad je teda urobený v súčasnej miere poznania. Základné predpoklady, za ktorých bol odhad vypracovaný sú:- dostupné podklady z mailu zo dňa 03.04.2023 (mail „finančný vplyv na DWH - novela zákona o DPH“, aktualizované podklady z mailu zo dňa 31.05.2023 (mail „nacenenie samozdanenia (novela zákona o DPH)“, kde je uvedený len hrubý koncept toho, čo by malo DWH zastrešovať, - zároveň upozorňujeme na skutočnosť, že v zaslaných podkladoch je stále veľa nejasností, neznámych skutočností a koncepčných nejasností, napr.:o doposiaľ nebolo realizované pracovné stretnutie s firmou DITEC k štruktúre rozhrania nových CV e-dovoz/e-vývozo nie je známy spôsob, akým bude realizované zasielanie príznaku SHS z CREG do DWHo nie je známe vyjadrenie systému ISFS-SD/SAP-BW o možnosti realizácie požiadavky na nové rozhranie pre zasielanie údajov CV ohľadne samozdanenia z DWH do systému ISFS-SD - od 01.06.2023 je v platnosti Dodatok č. 46, ktorý definuje nové zľavnené sadzby pre 1ČH (80,31 bez DPH), cena je vypočítaná s touto platnou sadzbou- ide teda o veľmi hrubý odhad, keďže napriek tomu, že sme sa snažili analyzovať uvedené podklady a dať čo najpresnejší odhad, je možné len veľmi rámcovo predpokladať, čo bude obsahom požiadavky, pretože neexistuje žiadne konkrétnejšie zadanie. Z uvedených dôvodov bude možné skutočnú prácnosť určiť až vo fáze jednoznačného detailného definovania požiadavky zo strany BT.
KV DPH
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňaZapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP
Úpravy v súvislosti so samozdanením:hrubý odhad 200 000 € s DPH zahŕňa
21
zapracovanie nového vzoru kontrolného výkazu DPH:- zmena XSD schémy KV- zmena dátového modelu- zmena vnútorných aplikačných kontrol- zmena procesov spracovania KV - zmena Exportu pre OBPP
VIES
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:
- úprava existujúceho rozhrania medzi systémom VIES a ISFS-SD
Aktualizácia vyčíslenia LP/2023/406 k pripomienkam zaslaným od garanta dňa 6.9.2023
Je tam predpoklad vplyvu na rozhrania, resp. na spracovanie údajov po zmene daňového priznania z DPH.
PFS
Úpravy v súvislosti s novelou DPH:Hrubý odhad 29,5 ČM zahŕňa pre PFS/eDane:- doplnenie nového identifikátora IČ EX s dopadmi na existujúce riešenie UDR, IAM PFS, rozhrania pre eForm a PFS Admin klienta- vytvorenie viacerých nových eForm (oznámení) pre daňové subjekty,- úpravy existujúcich eForm REGDP, DP DPH a KV DPH, - dopady zavedenia povinnosti podávania DP DPH, KV DPH, SV DPH a ZAZMV pri oneskorenej registrácii a/alebo nepridelení identifikačného čísla pre daň, - úpravy procesu spracovania pre existujúci DE, alebo zavedenie nového DE s následnými procesmi pre DS, ktorý nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň, ale má povinnosť podať DP, - zapracovanie novej logiky pri zobrazovaní identifikátora IČ DPH v OIZ PFS, zohľadnenie novej dátumovej položky, - úpravu vyhľadávania v iZoznamoch (§52 ods. 16 a 17 DP) pre platiteľa DPH, ktorému ešte nebolo pridelené IČ DPH.
Úpravy v súvislosti so samozdanením:- bez priameho dopadu na PFS/eDane, nepriamy dopad cez zmenu obsahu eForm DP DPH
Úpravy v súvislosti s novelou DaP:Hrubý odhad 0,5 ČM zahŕňa:- úpravu informačného zoznamu platiteľov DzP - rozšírenie o novú položku
Úpravy v súvislosti s novelou ERP:- bez dopadu na PFS/eDane
eKasa
Úpravy v súvislosti s novelou DaP, ERP:Hrubý odhad 30MD zahŕňa:- úprava databázy a rozšírenie stavov platcov DPH – 5MD- úprava GUI ekasa zóny – 7MD- príprava API rozhrania MDU pre novú funkcionalitu ekasa zóny (switch platca / neplatca) -10MD- testovanie- 8 MD
22
VRP2
Úpravy VRP a VRP2 - počítame s pre-použitím existujúceho rozhrania pre UDR, ktoré je dostupné na URL https://vcrp.financnasprava.sk/crp/api/v1/mdu/organization/update- rozhranie očakáva nasledovné údaje (všetky polia musia byť vyplnené – hodnoty aktualizujú existujúce údaje subjektu)o DIČo IČ DPHo IČOo názov subjektuo typ subjektu (FO, PO)o príznak platcu DPHo platca DPH odo platca DPH doo ID subjektu v ISFSo adresa subjektuNacenenie dopadov:o analýza dotknutých oblastí VRP 2o implementácia zmien na strane VRP 2o testodhad dopadu na VRP 2: 15 MD – realizované internými kapacitami
eDovoz, EPP, eCom
- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH (overenie voči VIES) a bude sa jednať iba o vybrané colné režimy.- Pre také subjekty bude eDovoz /eCommerce / EPP iba vystavovať výmer v SKx29A (429A, 229A, 119A) bez druhu platby "B00" a do ACIS sa bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Príde k úprave niektorých validačných pravidiel. - Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Rozhranie eDovoz a EPP na DWH bude rozšírené o nové atribúty. - Bude vytvorené nové rozhranie medzi eCommerce a DWH.- Integrácia na GMS - záruka sa nebude vzťahovať na DPH.
CCK
- Samozdanenie sa bude týkať iba tých subjektov, ktoré majú platný certifikát AEO a platne IČ DPH. - Pre takéto subjekty bude eDovoz-CCK v prípade CÚ dohľadu bude vystavovať výmer v SKx29A bez druhu platby "B00" a do ACIS bude posielať výmer bez druhu platby "B00". Pre CÚ predloženia tovaru by sa nerobilo nič.- Nepredpokladáme úpravy formulárov, ani štruktúr komunikačných správ.- Predmetom vývoja a testovania bude prijatie a oprava CV, ako aj predpisy do ACISu.- Bude potrebné urobiť integráciu na DWH, pre potreby poskytnutia údajov daňovej sekcii.
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že FR SR odhaduje hrubý finančný dopad na úpravy informačných systémov v celkovej výške spolu 4 469 908 eur s DPH.
23
Keďže malé podniky usadené v iných členských štátoch budú mať možnosť využívať oslobodenie od dane v Slovenskej republike, predpokladáme v tejto súvislosti negatívny vplyv na daňové príjmy. Nevieme predpokladať, v akom rozsahu bude osobitná úprava oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby využívaná, ale vzhľadom k tomu, že dôjde k zavedeniu osobitnej úpravy pre neusadené malé podniky, tak sa očakáva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Riziko zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru predstavuje v prvý rok zavedenia jednomesačný výpadok výnosov DPH na colniciach vzhľadom na presun zaplatenej DPH z colnice (splatné hneď) do daňového priznania (splatné 25. deň v ďalšom mesiaci). Colnice za január 2025 budú samozdanené v daňových priznaniach za január a „zaplatené“ až vo februári 2025. V prípade zavedenia samozdanenia k 1.1.2025 bude výpadok výnosov v januári a príjmy cez daňové priznania budú vo februári 2025.
Zavedenie samozdanenia na colniciach nemá akruálny vplyv na výnos DPH, zníži sa však hotovostný výnos v roku zavedenia opatrenia. V prípade zavedenia opatrenia iba pre schválené hospodárske subjekty (AEO) sa predpokladá negatívny hotovostný vplyv -218 mil. eur.
Pozitívny vplyv na rozpočet:
Pozitívny vplyv na rozpočet sa predpokladá v súvislosti s nasledovnými zmenami a doplneniami návrhu zákona:
- z dôvodu transpozície smernice sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane,
- § 32 zákona o DPH upravuje od DPH oslobodené služby dodávané členom. Navrhované zúženie uplatňovania predmetného oslobodenia poskytovaného právnickou osobou podľa ustanovených podmienok len na prípady, ak všetci členovia tejto právnickej osoby uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane z dôvodu verejného záujmu alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane spôsobí, že členovia právnickej osoby budú musieť na niektoré z doteraz oslobodených plnení uplatňovať DPH,
- novo navrhované znenie § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 ustanovujú tuzemskej zdaniteľnej osobe a zahraničnej zdaniteľnej osobe v postavení platiteľa, ktoré si nesplnili registračnú povinnosť, povinnosť podať daňové priznanie a kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré ich nepodali v základnej lehote. Doteraz sa podávalo jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť osoba platiteľom. Oproti súčasnému stavu tak bude platiteľ dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť sankcionovaný aj za oneskorené podanie každého daňového priznania a kontrolného výkazu, ktoré bol povinný podať,
- zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má značný pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty, s následným efektom na rozvoj podnikateľskej aktivity dotknutých subjektov.
Pre určenie výšky pozitívneho vplyvu týchto zmien nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
24
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
4 469 908
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
4 469 908
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
4 469 908
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
4 469 908
0
0
25
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Poznámka
Dlhodobá udržateľnosť
d
d+10
d+20
d+30
d+40
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
26
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ: Vláda Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Nepriame finančné náklady
3 000 000
13 260 000
D. Administratívne náklady
165 421
390 254
Spolu = A+B+C+D
3 165 421
13 650 254
z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky
111 771
390 254
F. Úplná harmonizácia práva EÚ
3 165 393
13 650 254
VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
28
0
27
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP
Číslo normy
(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods.)
Pôvod regulácie:
SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť
regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov v dotk. kategórii
Počet subjektov MSP v dotk. kategórii
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvu
In (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
1
Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 4 a § 5
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
zdaniteľné osoby
191
191
7
1 403
In (zvyšuje náklady)
2
Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 68g ods. 2
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
malé podniky
4 293
4 293
1
5 913
In (zvyšuje náklady)
3
Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 68g ods. 7
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
malé podniky
4 293
4 293
22
94 607
In (zvyšuje náklady)
4
Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 68g ods. 9
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
malé podniky
4 293
4 293
1
5 913
In (zvyšuje náklady)
5
Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady - žiadosť o registráciu pre DPH)
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 68g
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
malé podniky
4 293
4 293
3
11 826
Out (znižuje náklady)
6
Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 68g
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
malé podniky
4 293
4 293
88
378 428
Out (znižuje náklady)
28
osoby (administratívne náklady - daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)
7
Administratívne povinnosti platiteľa dane, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 78 ods. 9 a § 78 ods. 14
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
platitelia dane
1 623
N
33
53 650
In (zvyšuje náklady)
8
Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 68g ods. 10
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
malé podniky
860
860
1
1 185
In (zvyšuje náklady)
9
Samozdanenie pri dovoze tovaru
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 84a
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
platitelia dane, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu
115
N
115 304
13 260 000
Out (znižuje náklady)
10
Finančný leasing - dodanie tovaru
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 8 ods. 1 písm. c)
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
leasingové spoločnosti
16
N
187 500
3 000 000
In (zvyšuje náklady)
11
Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu e-kasa klient
289/2008 Z. z.
§ 7a ods. 11
SK
01.01.25
podnikatelia
764
764
0
28
In (zvyšuje náklady)
12
Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 4
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
zdaniteľné osoby
764
764
1
702
In (zvyšuje náklady)
13
Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 74 ods. 3 písm. b)
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
platitelia dane
881
881
1
809
In (zvyšuje náklady)
14
Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane
zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 4
EÚ úplná harmonizácia
01.01.25
zdaniteľné osoby
220
220
6
1212
In (zvyšuje náklady)
29
podľa § 37 až 39 zákona o DPH
30
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
V predkladanom návrhu zákona bolo identifikovaných 10 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov sú regulácie súvisiace so znížením alebo zvýšením administratívnej záťaže:
1. Administratívne povinnosti z dôvodu presiahnutia obratu
Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z dôvodu transpozície smernice 2020/285 sa upravujú pravidlá registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane. Podľa doterajšej právnej úpravy bola zdaniteľná osoba povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat. Následne daňový úrad vykonal registráciu pre daň najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň.
Podľa nových pravidiel sa zdaniteľná osoba stane platiteľom prvým dňom kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat 50 000 eur. Zdaniteľná osoba bude povinná podať žiadosť o registráciu pre daň, a to do piatich pracovných dní. Zároveň bude platiteľ spolu so žiadosťou v určitých prípadoch povinný predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Mení sa aj obdobie, za ktoré sa počíta obrat na účely povinnej registrácie pre daň. Ak však zdaniteľná osoba presiahla v kalendárnom roku obrat 62 500 eur, stáva sa platiteľom dane z pridanej hodnoty týmto okamihom.
Platiteľom dane sa môže stať každá zdaniteľná osoba, aj keď u nej nenastala niektorá zo zákonných skutočností - tzv. dobrovoľná registrácia.
Skutočnosť, že zdaniteľná osoba sa stala platiteľom dane neznamená, že táto osoba musí ihneď zvýšiť cenu ponúkaných tovarov alebo služieb o sumu dane, keďže jej vstupy sú už bez DPH. MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách.
Dotknutými subjektmi sú všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur ihneď. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 191 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty budú musieť oproti terajšiemu stavu z dôvodu úpravy registračných procesov podávať naviac jedno daňové priznanie a jeden kontrolný výkaz, pričom expertný odhad za každú povinnosť samostatne je cca 20 min. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počet dotknutých subjektov, ktoré sa stanú platiteľmi.
2. Získanie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby
31
Slovenská republika je povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu 2020/285, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky. Cieľom týchto harmonizačných pravidiel je eliminácia administratívneho zaťaženia malých podnikov a dosiahnutie rovnakého zaobchádzania z hľadiska DPH, pokiaľ ide o oslobodenie od dane výkonu ekonomickej činnosti na území tuzemska usadenou a neusadenou zdaniteľnou osobou, ktorú je možné na účely spoločných pravidiel DPH považovať za malý podnik, keďže v súčasnosti je oslobodenie od dane umožnené iba pre podniky, ktoré sú usadené v tuzemsku. Na druhej strane, ak chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu pre malý podniky v iných členských štátoch EÚ, musí byť identifikovaný pre jej uplatňovanie v členskom štáte usadenia. Pre účely uplatňovania osobitnej úpravy je teda nevyhnutné, aby sa malý podnik tuzemskej osoby identifikoval u miestne príslušného správcu dane, a to prostredníctvom tlačiva, v ktorom je povinný uviesť požadované údaje.
Predmetná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní FR SR na webovom sídle finančného riaditeľstva, 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
3. Oznamovacie povinnosti malého podniku tuzemskej osoby, ktorý získal povolenie na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte
Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý je oprávnený uplatňovať osobitnú úpravu, je povinný podávať štvrťročné výkazy.
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Tieto subjekty sú následne povinné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, v ktorom uplatňovali osobitnú úpravu, podať výkaz, v ktorom uvedú v § 68g ods. 7 stanovené údaje. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie výkazu malým podnikom tuzemskej osoby 30 min. Frekvencia plnenia bola určená štvrťročne.
32
4. Rozšírenie povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby
V prípade, že malý podnik chce uplatňovať oslobodenie od dane aj v iných členských štátoch ako tých, ktoré uviedol v predchádzajúcom oznámení, je povinný oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na predpísanom tlačive.
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom túto osobitnú úpravu uplatňujú. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
5. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady – žiadosť o registráciu pre DPH)
Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Primárnym dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice 2020/285. Navrhovanou osobitnou právnou úpravou sa dáva malému podniku možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v členskom štáte, v ktorom je usadený, čo môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie. Uplatňovanie osobitnej úpravy malými podnikmi je previazané aj s plnením určitých povinností, ktoré sú kvantifikované vyššie. Určenie výšky pozitívneho vplyvu na ekonomickú činnosť malých podnikov v dôsledku prijatia osobitnej úpravy pre malé podniky nie je exaktne možné, pretože nemožno prognózovať správanie podnikateľov. Navyše z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Malý podnik, ktorý sa rozhodne využívať osobitnú úpravu, však nebude povinný podať v inom členskom štáte žiadosť o registráciu pre daň, ak spĺňa podmienky.
Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie sú usadené podať žiadosť o registráciu pre daň. Expertný odhad časovej náročnosti na podanie žiadosti o registráciu pre daň je 60
33
min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby.
6. Uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby (administratívne náklady – daňové priznanie a iné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy dotknutého členského štátu)
Regulácia dotknutým subjektom znižuje administratívne náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli uplatňovať osobitnú úpravu, avšak z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom do hranice pre povinnú registráciu za platiteľa dane tvorí po sčítaní skupinu 85 863 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Tieto subjekty nebudú musieť oproti terajšiemu stavu v členskom štáte, v ktorom nie sú usadené podávať pravidelne po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie, či plniť iné povinnosti vyžadované vnútroštátnymi predpismi. Na základe reálnej skúsenosti je expertný odhad časovej náročnosti na podanie daňového priznania za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok) a na plnenie iných povinností za jeden mesiac 20 min. (240 min. na jeden subjekt za rok). Odhad trvania oznamovacích povinnosti je teda 240 min. + 240 min. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne a zohľadňuje časovú náročnosť na jeden subjekt za 1 rok a regulácia súvisí so získaním povolenia na uplatňovanie oslobodenia od DPH v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby. Keďže nevieme zohľadniť, v koľkých členských štátoch bude priemerne malý podnik využívať oslobodenie od dane, výpočet zohľadňuje len nevzniknutie povinností v jednom inom členskom štáte.
7. Administratívne povinnosti platiteľa, ktorý si nesplnil registračnú povinnosť
Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný bezodkladne od zistenia tejto skutočnosti podať v chronologickom poradí daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal daňové priznanie. Ak je platiteľ zahraničnou osobou, je povinný podať daňové priznanie aj za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho nebol povinný podať. Platiteľ, ktorý nesplnil povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 alebo podal žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinný podať v lehote na podanie daňového priznania podľa § 78 ods. 9 v chronologickom poradí aj kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1. Platiteľ alebo zahraničná osoba, ktorí si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podali žiadosť o registráciu oneskorene, môžu v zdaňovacom období, za ktoré v dôsledku tohto oneskorenia podávajú daňové priznanie po uplynutí lehoty podľa § 78 ods. 2, uplatniť aj právo na odpočítanie dane.
Dotknutými subjektmi sú všetci platitelia dane, ktorí si nesplnili registračnú povinnosť alebo podali žiadosť o registráciu pre daň oneskorene. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. Na základe údajov z FR SR v roku 2021 podalo žiadosť o registráciu pre daň oneskorene 1 623 daňových
34
subjektov a priemerná doba oneskorenia bola 142 dní. Za rok 2021 FR SR neeviduje daňové subjekty, ktoré si nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a následne boli registrované z úradnej moci. Keďže zdaňovacím obdobím platiteľa je primárne kalendárny mesiac, daňové subjekty boli priemerne v oneskorení 4,7 zdaňovacích období. Podľa údajov za rok 2021 by 1623 daňových subjektov muselo podľa návrhu zákona podať 5 daňových priznaní a 5 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia, za ktoré ich nepodali. Expertný odhad časovej náročnosti na vykonanie úkonu v dôsledku oneskorene podanej žiadosti o registráciu pre daň je 20 min. na podanie daňového priznania za jeden mesiac a 20 min. na podanie kontrolného výkazu za jeden mesiac. Odhadovaná časová náročnosť celkovo 40 minút za jeden mesiac bola určená na základe reálnej skúsenosti. Pri výpočte sme zohľadnili skutočnosť, že podľa v súčasnosti platného a účinného zákona o DPH podával platiteľ dane, ktorý podal žiadosť o registráciu oneskorene jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mal byť platiteľom. Odhadovanú časovú náročnosť sme vynásobili priemerným počtom zdaňovacích období v oneskorení (40 minút x 5 zdaňovacích období = 200 minút) a po odčítaní jedného daňového priznania je odhadovaná časová náročnosť celkovo 180 minút. Frekvencia plnenia bola na základe uvedenej kvantifikácie určená na 1-krát ročne.
8. Ukončenie uplatňovania oslobodenia od DPH v inom členskom štáte malým podnikom tuzemskej osoby
V prípade, ak sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo sa rozhodne neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte, je povinný vopred oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu na predpísanom tlačive.
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Dotknutými subjektmi sú malé podniky tuzemskej osoby, ktoré sa rozhodli už neuplatňovať osobitnú úpravu. Z pracovných a iných dokumentov EK nevyplýva žiadna prognóza využívania oslobodenia od dane v inom členskom štáte malými podnikmi. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Počet subjektov, ktoré sa rozhodnú využívať osobitnú úpravu bol na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 5 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 do hranice pre povinnú registráciu - 4293 subjektov. Predpokladáme, že v rámci tohto počtu vzniknú skutočnosti, ktoré budú viesť k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo k rozhodnutiu neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte u 20 % subjektov, teda že cca 860 subjektov ročne prehodnotí svoje zámery vo využívaní osobitnej úpravy pre malé podniky. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na podanie oznámenia malého podniku tuzemskej osoby o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v niektorom členskom štáte alebo o rozhodnutí neuplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom členskom štáte daňovému úradu na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva 30 min. Frekvencia plnenia bola určená ako nepravidelná/jednorazová, keďže nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
9. Samozdanenie pri dovoze tovaru – cash vplyv
Zmena regulácie dotknutým subjektom značne znižuje náklady. Samozdanenie pri dovoze tovaru je možnosťou pre platiteľa dane preniesť povinnosť platiť daň a namiesto platenia dane colnému úradu platiteľ dane zaplatí DPH v daňovom priznaní, kde si súčasne môže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zavedenie samozdanenia sa týka vybraných subjektov, ktorí
35
dávajú dostatočné materiálne záruky v ich spoľahlivosti. Ide o platiteľov dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatútu schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platiteľov dane, na účet ktorého sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. Tieto subjekty sú spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colnici. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru v praxi zjednoduší a urýchli colné konanie a má pozitívny cash flow vplyv na podnikateľské subjekty.
Rok
2017
2018
2019
2020
2021
2022
Počet AEO
58
72
77
83
94
115
Prehľad počtu AEO subjektov v rokoch
Z ekonomického pohľadu bude mať zmena tejto regulácie značný pozitívny cash flow vplyv pre vybraných spoľahlivých importérov, ktorí sú držiteľmi štatútu AEO. Výška pozitívneho vplyvu samozrejme závisí od objemu dovozu tovaru, ale pre dotknuté subjekty bude cash flow vplyv v miliardách eur ročne. Dotknuté subjekty teda nebudú musieť platiť DPH na colniciach, ale budú môcť zaplatiť DPH v daňovom priznaní, v ktorom súčasne môžu uplatniť nárok na odpočítanie dane. S tým súvisí následný cash vplyv na dotknuté subjekty.
Dotknutými subjektmi sú platitelia dane so sídlom v tuzemsku, ktorí majú účinný štatút schváleného hospodárskeho subjektu (AEO) podľa colných predpisov, pridelené IČ DPH podľa § 4 alebo § 4b, ako aj o platitelia dane, na účet ktorých sa podáva colné vyhlásenie v rámci centralizovaného colného konania podľa colných predpisov, ktorí majú účinný štatút (AEO) a pridelené IČ DPH podľa § 4, § 4b alebo § 5. V roku 2022 tvorilo túto skupinu 115 subjektov. Tieto subjekty sú spravidla subjekty, ktoré platia vyššiu DPH. Výnos DPH na colniciach pre vybrané subjekty AEO predstavuje cca 68% celkovej sumy DPH vybranej na colniciach, t.j. 2,652 mld. eur. Celkovo sa na colniciach vybralo za rok 2022 3,9 mld. eur DPH. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Pri kvantifikácii sme vychádzali z toho, že AEO subjekty musia v súčasnosti v čase od zaplatenia DPH pri dovoze tovaru, následného odpočítania a jeho vyplatenia dotknutú sumu nejakým spôsobom alokovať. Ak by si dotknutú sumu museli požičať za úrok 0,5 % počas krátkeho obdobia (vychádzame z aktuálnej úrokovej sadzby vo výške 5 % p. a., 0,4 % p. m.), dotknutá suma nákladov by predstavovala 13 260 000 eur. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne. Je potrebné zdôrazniť, že ide o veľmi hrubý odhad, keďže nie sú známe podrobnosti o obchodnom správaní AEO subjektov.
10. Finančný leasing – dodanie tovaru
Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Podľa súčasného znenia zákona o DPH sa vo veľkej väčšine prípadov finančný leasing považuje za dodanie služby. Podľa navrhovanej zmeny sa bude finančný leasing (prenájom s právom kúpy prenajatej veci) považovať v zásade za dodanie tovaru. Leasingové spoločnosti si však museli byť vedomé, že národná úprava nie je v súlade so smernicou 2006/112/ES a s uplatňovaním tohto mechanizmu v iných členských štátoch minimálne od vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-164/16 Mercedes-Benz Financial Services UK. Navrhovaná zmena zásadne mení produkt finančný leasing, ktorý sa v roku 2022 poskytol v celkovej hodnote viac ako 1,3 mld. eur. Na základe pripomienky Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (ďalej len „APZD“)
36
v rámci PPK má navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 3 000 000 EUR. Ide o vyčíslené priame náklady leasingových spoločností na zmenu produktu finančný leasing podľa navrhovanej zmeny. Podľa pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov uplatnenej v rámci toho istého PPK má navrhovaná zmena priamy dopad na podnikateľské prostredie, a to vo výške minimálne 1 500 000 EUR.
Dotknutými subjektmi sú leasingové spoločnosti. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe štatistických údajov Národnej banky Slovenska o lízingových spoločnostiach – Zoznam vykazujúcich spoločností pre rok 2022 (https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-institucie/faktoring-lizing-a-splatkove-financovanie/statisticke-a-analyticke-prehlady/). Národná banka Slovenska eviduje v rámci zoznamu 16 vykazujúcich leasingových spoločností. Pri výpočte nákladov regulácie vychádzalo MF SR zo sumy oznámenej APZD. Náklady regulácie boli určené ako nepriame finančné náklady. Frekvencia plnenia bola určená ako 1-krát ročne, aby zohľadňovala dopad na podnikateľské prostredie za 1 rok, ktorý odhaduje APZD.
11. Oznamovacia povinnosť podnikateľa, ktorý má registrovanú pokladnicu E-kasa klient
Nadväzne na navrhované zmeny v pravidlách registrácie tuzemských zdaniteľných osôb za platiteľa dane podľa zákona o DPH, sa v Čl. II návrhu zákona zavádza oznamovacia povinnosť podnikateľa voči FR SR v prípade, ak mu vznikla povinnosť registrovať sa za platiteľa dane v súlade s Čl. I návrhu zákona. Podnikateľ si túto povinnosť musí splniť skôr, ako vyhotoví pokladničný doklad ako platiteľ dane. Podnikateľ túto povinnosť nebude oznamovať na špeciálnom tlačive, ale prostredníctvom portálu finančnej správy v e-kasa zóne podnikateľa. Táto povinnosť nebude mať dodatočný finančný vplyv na podnikateľov, ale vyvoláva administratívny vplyv.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816 daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 12 sekúnd. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, avšak nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
12. Oznamovacia povinnosť z dôvodu presiahnutia dodatočného obratu
Ak zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur, presiahne v kalendárnom roku aj ďalší dodatočný obrat 12 500 eur (t.j. celkový suma dosiahnutého obratu v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur), bude povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že sa stala platiteľom. V oznámení uvedie deň, keď k tejto skutočnosti došlo. Oznámenie sa podáva na tlačive podľa osobitného predpisu.
Dotknutými subjektmi sú všetky zdaniteľné osoby, ktoré presiahli v kalendárnom roku obrat 62 500 eur. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021. Z hľadiska výšky výnosov, počet právnických osôb s výnosom od 45 000 eur do 50 000 eur tvorí po sčítaní skupinu 3816
37
daňových subjektov. Následne bol počet dotknutých subjektov na základe expertného odhadu určený ako percentuálny podiel vo výške 20 % z údajov FR SR o distribúcii výnosov právnických osôb v zdaňovacom období 2021 - 764 subjektov. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na splnenie povinnosti 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si z dôvodu, že sa stali platiteľmi budú musieť splniť oznamovaciu povinnosť.
13. Zníženie hodnoty, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru
Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. S cieľom efektívneho boja proti daňovým podvodom a eliminácie daňovej medzery na DPH sa znižuje hodnota, do ktorej sa doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient a tankovacím automatom považuje na účely DPH za faktúru – na 400 eur z 1 600 eur. Navrhovanej zmene predchádzali zistenia finančnej správy o zneužívaní týchto dokladov na účely neoprávneného odpočítania dane, keďže do sumy odpočítanej dane vo výške 2999,99 eur na základe zjednodušených faktúr ide aj o anonymizované miesto v kontrolnom výkaze. Súčasne na základe vykonaného porovnania právnych úprav platných v okolitých členských štátoch EÚ (ČR, PL, AT a HU) bolo zistené, že v súčasnosti uplatňovaný limit je v rámci uvedeného geografického priestoru suverénne najvyšší, keď dosahuje až štvornásobnú hodnotu sumy, do ktorého sú zdaniteľné osoby z Rakúska a Česka oprávnené vyhotoviť zjednodušenú faktúru. V prípade Maďarska a Poľska sa za zjednodušenú faktúru na účely DPH považuje dokonca len doklad na sumu do 100 eur.
Zavedenie limitu 2999,99 eur predstavuje nástroj boja proti podvodom, keďže na základe zjednodušených faktúr sa čerpalo veľmi vysoké odpočítanie dane. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie menej ako 3 000 eur, platiteľ dane, ktorý má o prijatom tovare alebo službe zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b) zákona o DPH, uvádza v kontrolnom výkaze v časti B.3.1. celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane za dané zdaňovacie obdobie, a to súhrnne zo všetkých prijatých zjednodušených dokladov, z ktorých uplatňuje odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva kontrolný výkaz. V tomto riadku sa v kontrolnom výkaze neuvádza počet faktúr, ani ich výška jednotlivo. Ak je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie 3 000 eur a viac, platiteľ dane uvádza v časti B.3.2 kontrolného výkazu sumárne údaje zo zjednodušených faktúr (celková suma základov dane, celková suma dane, celková suma odpočítanej dane) podľa IČ DPH jednotlivých dodávateľov za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje z týchto zjednodušených faktúr odpočítanie dane.
Dotknutými subjektmi sú platitelia dane. Počet dotknutých subjektov bol určený na základe údajov FRSR. Na základe poskytnutých údajov v druhom kalendárnom štvrťroku roka 2023 platitelia dane uplatnili odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr, pri ktorých bola celková suma transakcií dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyššia ako 400 eur v 8 812 prípadoch. Uvedené číslo nepredstavuje počet vydaných dokladov, ale sumu transakcií, ktoré zodpovedajú neznámemu počtu dokladov od jedného dodávateľa. Počet dodávateľských-odberateľských vzťahov sme vynásobili číslom štyri (počet kvartálov za kalendárny rok). Následne bol na základe expertného odhadu počet zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur určený na základe expertného odhadu ako percentuálny podiel vo výške 2,5 %
38
z 35 248 transakčných vzťahov - t.j. predpokladáme 881 zjednodušených faktúr so sumou vyššou ako 400 eur. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 1. V týchto prípadoch je expertný odhad časovej náročnosti na vyhotovenie faktúry 5 minút. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne pri uvádzanom počte subjektov a zohľadňuje údaje za štyri kalendárne štvrťroky. Pretože ide o maloobchod a nie je veľký predpoklad, že zákazníci platia väčšie sumy za dodanie tovarov alebo služieb v hotovosti alebo prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, odhadujeme nízky počet dokladov pri ktorých sa v dôsledku tejto zmeny bude musieť vyhotoviť štandardná faktúra. Ďalej je potrebné uviesť, že mnohí podnikatelia navrhovaným spôsobom takto postupujú už dnes.
14. Registračná povinnosť pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH
Zmena regulácie dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Z analýzy FR SR v zmysle požiadavky MF SR z roku 2022 vo veci poskytnutia údajov o povinne registrovaných subjektoch, ktoré dosiahli obrat z oslobodených činností bez nároku na odpočítanie (hrubý odhad počtu týchto dotknutých subjektov sa posudzoval na základe údajov z DP DPH po registrácii týchto subjektov) vyplynulo, že povinnosť sa týkala 881 daňových subjektov. Teda dohromady 881 daňových subjektov bolo registrovaných preto, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat vo výške najmenej 49 790 eur výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH. Tieto subjekty sa vzhľadom na novelu zákona o DPH – zákon č. 516/2022 Z. z. mohli deregistrovať.
Počet dotknutých subjektov, ktoré budú musieť podať opätovne žiadosť o registráciu pre DPH odhaduje MF SR ako percentuálny podiel vo výške 25 % z 881 – t.j. 220 daňových subjektov. Tieto subjekty nebudú musieť podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz za predpokladu nerealizovania obchodov, z ktorých im vznikne reálna povinnosť platiť daň. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 30 min. na podanie žiadosti o registráciu pre daň. Frekvencia plnenia bola určená na 1-krát ročne, pričom nie je možné prognózovať správanie podnikateľov.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Verejnosť bola o príprave návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2022/309 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 6.12.2022, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 31.01.2023. K predbežnej informácií boli zaslané podnety dvoch subjektov.
K predbežnej informácii boli uskutočnené verejné diskusie so Slovenským živnostenským zväzom a ČESMAD-om Slovakia – Združením cestných dopravcov Slovenskej republiky dňa
39
15.02.2023. Konzultácie so Slovenským živnostenským zväzom boli uzavreté s tým, že analýzy Ministerstva financií Slovenskej republiky budú podkladom pre ďalší postup vo veci ich podnetov. Vo veci podnetu ČESMAD-u sa diskusia týkala konkrétneho problémového prípadu z aplikačnej praxe, ktorý však nie je dôvodom na zmenu aktuálnej právnej úpravy.
Na konzultácie/diskusiu k návrhu zákona boli prizvaní:
Slovenský živnostenský zväz
ČESMAD Slovakia – Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky
Ministerstvo hospodárstva SR
Dňa 15. februára 2023 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili k predbežnej informácii PI/2022/309 - Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stretnutia so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu (ďalej len „SŽZ“), ČESMAD-om Slovakia a Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“).
Predmetom prvej diskusie boli podnety SŽZ v kontexte stretnutia s MH SR, ale aj na základe predbežnej informácie. Prvý podnet súvisel s transpozíciou smernice o SMES – zvýšenie limitu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH. Druhý podnet sa týkal požiadavky znížiť sadzbu DPH pre vybrané služby z Prílohy III smernice o sadzbách (body 10., 10a. a 10c.).
SŽZ
V rámci prvého podnetu SŽZ navrhuje zvýšiť výšku obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH s cieľom umožniť efektívne fungovanie malých podnikov v kontexte zvyšovania cien, po zohľadnení vplyvov na štátny rozpočet. SŽZ uviedol, že inflácia za posledných 12 rokov je vo výške 33,4%, čo je v prepočte na limit povinnej registrácie na DPH cca 66 000 eur. SŽZ podotkla, že v ČR sa zvýšil obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH z 1 mil. ČK na 2 mil. ČK, t.j. na cca 81 000 eur. V tomto kontexte SŽZ dodáva, že návrh zvýšenia obratu pre povinnú registráciu nemusí nevyhnutne dosiahnuť až výšku 85 000 eur.
MF SR
MF SR uviedlo, že dnešný limit je výsledkom negociačného procesu, ktorý predchádzal nášmu vstupu do EÚ. SR aj iné členské štáty sú viazané smernicou o DPH. S týmto limitom sme nemohli hýbať svojvoľne, ale len osobitným postupom – žiadosťou o výnimku na úrovni Rady, kde sme potrebovali jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Doteraz sme nepristupovali k tejto procedúre z rôznych dôvodov. V súčasnosti členské štáty uplatňujú rôzne limity, aj vyššie, aj prísnejšie, kde platiteľom DPH je každý subjekt (3 členské štáty). Uvidíme, ako sa budú vyvíjať úvahy členských štátov pri transpozícii smernice o SMES, ako aj konkrétne skúsenosti v ČR. Musíme však prihliadnuť na naše makroekonomické ukazovatele, nielen na iné členské štáty a ich limity.
MF SR ďalej uviedlo, že limit pre oslobodenie podľa smernice o SMES nereaguje na rast cien tovarov alebo služieb, ale podstatou je odbremenenie malých podnikov od administratívnej záťaže (nepodávanie DP a KV). Keďže DPH zaťažuje konečného spotrebiteľa, tak argument inflácie nevidíme z technického hľadiska ako relevantný. Súčasné nastavenie povinnej registrácie za platiteľa DPH reflektuje znenie smernice o DPH.
Z analýzy FR SR, ktorú sme si vyžiadali vyplýva, že viac ako 50 % platiteľov DPH sa registrovalo dobrovoľne, teda nie z dôvodu prekročenia obratu, ale preto, že ich ekonomická činnosť a ich obchodné vzťahy si registráciu vyžadovali. MF SR má za to, že zdaniteľné osoby majú tendenciu sa dobrovoľne registrovať. Zvýšenie limitu pre povinnú registráciu môže znamenať okamžitý výpadok príjmov na DPH až do výšky 42 mil. eur a bude sa týkať
40
cca 19 000 subjektov, ktorých obchody sú vo výške 1 205 mil. eur a DPH predstavuje 127 mil. eur. Teda asi 33 % z tejto sumy DPH ide do finálnej spotreby, a s týmto výpadkom by sme museli počítať. Pri rastúcich cenách dodávaných tovarov a služieb tento výpadok bude stúpať aj v iných daňových príjmoch.
SŽZ
Zástupca SŽZ vo vzťahu k údaju, že 50 % platiteľov je dobrovoľne registrovaných platiteľov DPH uviedol, že v jemu blízkej oblasti development-u sa všetky spoločnosti registrujú na DPH, aj keď obratovo nespadajú do kategórie pre povinnú registráciu, ale v krátkom čase túto hranicu prekročia. Opýtal sa, či vie finančná správa identifikovať, koľko z týchto dobrovoľných platiteľov DPH aj presiahlo obrat pre povinnú registráciu.
MF SR
MF SR uviedlo, že analýza takýto údaj neobsahuje. Zároveň uvádza, že ak sa raz stal niekto platiteľom DPH, či už dobrovoľne alebo povinne, finančnú správu nezaujíma, či už prekročil obrat. Finančnú správu zaujíma len, či si plní všetky povinnosti, a či si odpočet uplatňuje v zmysle pravidiel. V týchto prípadoch už nie je potrebné skúmať prekročenie obratu. V prípade developerských spoločností je pre nich výhodné registrovať sa za platiteľa DPH, lebo si môžu uplatniť odpočítanie DPH z prijatých plnení (napr. stavebný pozemok) ešte pred dosiahnutím obratu. Samozrejme, že tento spôsob využívajú aj iné subjekty. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že niektoré spoločnosti požadujú, v rámci obchodných vzťahov, mať aj na druhej strane transakcií platiteľa DPH, najmä veľké spoločnosti voči malým spoločnostiam.
SŽZ
Zástupca SŽZ uviedol, že prioritne im ide o subjekty, ktoré nemajú veľké obraty. Ide o menšie spoločnosti, SZČO a menšie mikropodniky, ktoré nemajú materiálové vstupy, ale poskytujú prevažne služby, formou vlastnej práce napr. administratívne práce alebo kozmetické služby a pod., ktoré len z dôvodu vyšších príjmov sa dostanú do režimu povinného platenia DPH. Následne však musia navýšiť ceny o 20%, čo má vplyv na rozhodovanie konečného spotrebiteľa a posilňuje to ďalší nárast cenovej hladiny a inflačnú špirálu. Myslia si, že súčasný obrat pre povinnú registráciu už nereflektuje stav na trhu. Je potrebné pozrieť sa na to, čo nás čaká, pričom inflácia bude dlhodobo na dvojciferných číslach. Zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na 65 až 70 tisíc eur by napomohol veľkému počtu podnikov, čo by mohlo predstavovať zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu na dani z príjmu.
MF SR
MF SR nedisponuje informáciu, koľko SZČO, resp. mikropodnikov by negatívne ovplyvnilo ponechanie hranice pre registráciu za platiteľa DPH na terajšej úrovni. Pokiaľ ide o argument zvýšenia ceny o 20% po registrácii, tak taktiež MF SR neeviduje žiadnu analýzu stavu, aký je rozdiel medzi platiteľmi a neplatiteľmi v konečných cenách. Ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom – jej vstupy sú už bez DPH, teda to neznamená, že musí ihneď zvýšiť cenu o sumu vo výške DPH.
Analýza FR SR nie je komplexná analýza, a tak globálnejšími vplyvmi a dopadmi, aj makroekonomickými sa bude zaoberať IFP tak, aby úroveň obratu pre registráciu bola znesiteľná pre štátny rozpočet, ale aj výhodná pre podnikateľov. K problematike je potrebné ďalej uviesť, že jednotlivé subjekty obchádzajú povinnú registráciu zakladaním ďalších a ďalších subjektov, čím sa nám nedostávajú do systému DPH a kriví sa nám výber DPH aj výber dane z príjmov. Optimalizačné snahy subjektov v tomto smere sú úspešné a majú dopad
41
na štátny rozpočet. Zvýšenie obratu pre registráciu vyžaduje hranicu, ktorá je obojstranne znesiteľná.
SŽZ
Zástupca SŽZ súhlasí, že k úprave výšky obratu pre povinnú registráciu je potrebné mať podrobnú analýzu, t.j. aký bude vplyv na štátny rozpočet, a aký na správanie podnikateľov. Zohľadniť je potrebné infláciu aj administratívnu záťaž. SŽZ nežiada hneď 85 tisíc eur, ale keďže inflácia za posledné dva roky je na úrovní 18%, mohlo by ísť o zvýšenie na 65 tisíc eur, prípadne tak, aby bol pozitívny vplyv na podnikateľov a nie negatívny vplyv na štátny rozpočet.
MF SR
MF SR bude výstupy z analýzy IFP komunikovať ďalej, zároveň však podotklo, že zvýšenie obratu pre povinnú registráciu na DPH bude na konci dňa rozhodnutie, ktoré bude musieť prijať vedenie rezortu na základe všetkých relevantných predložených informácií a podkladov, aj pozitívnych, aj negatívnych.
MF SR
K druhému podnetu MF SR uviedlo, že politika zníženia sadzieb DPH pre vybrané oblastí je výsostne politickým rozhodnutím. SR si sociálnu politiku definovala v kontexte zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Väčšina položiek, ktoré SŽZ označil v štatistickej evidencii činností v stavebníctve (zatrieďovanie CPA) je v súlade s cieľmi smernice a môžu byť predmetom zníženej sadzby DPH, ale je potrebné reagovať na zníženie sadzby DPH veľmi opatrne, pretože na konci dňa ide o okamžitý výpadok štátnych príjmov. V kontexte Vašich požiadaviek ide o takmer celý stavebný sektor a my potrebujeme kvantifikovať dopady, ktoré predsunieme vedeniu rezortu. O výške sadzby DPH a o tom, na aké dodávky bude znížená sadzba uplatňovaná, rozhodne vedenie rezortu na základe predložených relevantných informácií. Najprv sa ale obrátime na IFP. Vedenie rezortu oboznámime so všetkými aspektmi, aj pozitívnymi a negatívnymi.
SŽZ
Zástupca SŽZ uviedol, že pri znižovaní sadzby DPH je potrebné prihliadať na plnenie zelených cieľov –znižovanie emisií, plán obnovy budov, zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov. Do akej miery môže znižovanie sadzieb napomôcť týmto veciam.
MF SR
MF SR má za to, že aj v tomto kontexte je potrebné vyhodnotiť, ako by zníženie DPH spolupôsobilo na naplnenie environmentálnych cieľov. Analýza IFP by mala ponúknuť odpoveď aj na tieto otázky.
SŽZ
Zástupca SŽZ uviedol, že rovnaký sociálny rozmer má aj zákon o ŠFRB, aj zákon o podpore nájomného bývania, ale iba na zákon o štátnej podpore nájomného bývania sa vzťahuje znížená sadzba DPH 5 % zo základu dane. ŠFRB má dokonca prísnejšiu reguláciu ako zákon o podpore nájomného bývania. Nájomné byty sa na Slovensku nestavajú a rozbeh výstavby bude príjmom do štátneho rozpočtu. Zástupca SŽZ ďalej uviedol, že v tejto veci bude mať stretnutie na Ministerstve dopravy SR a bude žiadať zníženie DPH aj pre ŠFRB projekty.
MF SR
42
Aj rozbeh výstavby nájomných bytov prostredníctvom ŠFRB, ktorý spočíva v požiadavke SŽZ na zníženie sadzby DPH, vyžaduje analýzu IFP, ktorá bude podkladom pre ďalší postup.
MF SR si za účelom posúdenia zníženia DPH v zmysle Prílohy III smernice o sadzbách vyžiadalo od SŽZ presnejší zoznam, akých služieb by sa zníženie DPH malo týkať, pričom následne po vzájomných konzultáciách bude tento podklad postúpený IFP na výstupnú analýzu.
SŽZ
Zástupca SŽZ predpokladá, že zoznam bude zaslaný MF SR v prvej polovici marca 2023 (najneskôr 10. resp. 13. marca).
Zástupcovia ČESMAD-u reflektovali na predbežnú informáciu jedným podnetom, ktorý sa však netýkal transpozície SMES smernice, ktorej transpozícia je primárnym cieľom novely zákona o DPH, ale išlo o konkrétny problémový prípad z aplikačnej praxe.
ČESMAD
Zástupca ČESMADu predstavil uvedený aplikačný problém, ktorý sa týkal oneskoreného vyhotovovania a doručovania faktúry od zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho je podľa terajšej právnej úpravy povinný pristúpiť k podávaniu dodatočných daňových priznaní a dodatočných kontrolných výkazov. Odberateľovi následne hrozí sankcia. Zástupca ČESMADu preto navrhuje zaviesť možnosť zahrnúť faktúru vyhotovenú zahraničnou spoločnosťou do aktuálneho daňového priznania aj v prípade oneskoreného vyhotovenia a doručenia, rovnako ako v prípade tuzemských faktúr.
MF SR
MF SR si uvedomuje, že môže dochádzať k takýmto negatívnym situáciám, ale zákon o DPH je nastavený plne v súlade so smernicou o DPH. V prípade tuzemských a zahraničných dodávateľov nejde o totožné situácie. Ak je odberateľ usadený v tuzemsku a dodávateľ v inom členskom štáte, v prípade dodania služby, od dodávateľa z iného členského štátu, vzniká odberateľovi povinnosť priznať daň v tuzemsku v rámci prenosu daňovej povinnosti. Ak by Vám toto isté plnenie dodal tuzemský dodávateľ, tak odberateľovi vzniká v zásade len právo na odpočítanie dane. Hmotnoprávnou podmienkou vzniku daňovej povinnosti od zahraničného dodávateľa nie je vyhotovenie faktúry, a ani jej doručenie, ale je to samotné prijatie služby. Ak nie je k dispozícii faktúra, možno vychádzať aj zo zmluvy. Následne, právo na odpočítanie dane zo služieb od zahraničného dodávateľa nie je podmienené držbou faktúry, ale uvedením tohto dodania v záznamoch. Nie je možné tento problém riešiť tak, že túto službu priznávate až v daňovom priznaní za mesiac, v ktorom bola doručená faktúra oneskorene. Smernica o DPH ustanovuje jednotnú lehotu pre vyhotovovanie faktúr. Nevieme ovplyvniť skutočnosť, či zahraniční dodávatelia budú dodržiavať predpisy. Ak zahraniční dodávatelia vyhotovujú a zasielajú faktúry oneskorene, neplnia si fakturačné povinnosti. Je preto potrebné upozorniť dodávateľa na včasné vyhotovenie faktúry. Daňová povinnosť v tomto prípade vzniká v štáte, kde je usadený príjemca. Daňová povinnosť sa má priznať v správnom čase. Podľa Vášho prípadu by sme nereflektovali aktuálny správny výber dane. MF SR nepovažuje za vhodné také riešenie, aby sa oneskorene vyhotovená a doručená faktúra od zahraničného dodávateľa, ak ide o prijatie služby, priznávala v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola faktúra doručená.
ČESMAD
43
Zástupca ČESMADu sa spýtal, či by nebolo možné pre takéto prípady zaviesť zjednodušený systém, prípadne vyňať takéto situácie spod správnych deliktov, čím by sa upustilo od ukladania sankcií.
MF SR
Za podanie dodatočného daňového priznania v prípade, že odberateľ má právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, sa sankcia nevyrubuje, aj keď vzniká dodatočná administratívna povinnosť v podobe samotného dodatočného daňového priznania. Sankcia potenciálne hrozí len pri podávaní dodatočných kontrolných výkazov, pričom sa žiada uviesť, že protiprávne správanie je na strane dodávateľov. MF SR nemá vedomosť, že by finančná správa odo dňa začatia uplatňovania kontrolných výkazov v praxi ukladala pokuty za podávanie dodatočných kontrolných výkazov. Iná situácia by bola samozrejme v prípade, ak by kontrolný výkaz nebol podaný vôbec. Kontrolným výkazom finančná správa sleduje vybrané ciele.
ČESMAD
Zástupca ČESMADu opätovne poukázal na zákonnú možnosť finančnej správy ukladať sankcie za podávanie dodatočných kontrolných výkazov, ale nemá vedomosť o skutočnosti, že by finančná správa za takéto konania niekedy uložila sankciu.
MF SR
MF SR má za to, že ak dochádza k individuálnemu porušovaniu povinností, je možné upozorniť príslušného orgány iného členského štátu na takúto skutočnosť. Prípadné nedodržanie fakturačných povinností je možné riešiť aj prostriedkami súkromného práva, resp. v zmluvných podmienkach. MF SR aj vzhľadom na nevedomosť oboch zúčastnených subjektov o ukladaní sankcií finančnou správou v takýchto prípadoch, nepovažuje za nevyhnutné meniť aktuálnu právnu úpravu.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nové zdaniteľné osoby. Návrhom zákona zavádzané povinností nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať.
Navrhovaná právna úprava v súlade so smernicou 2020/285 upravuje, že malý podnik tuzemskej osoby bude mať možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, ak získa „EX číslo“ a bude plniť oznamovacie povinnosti voči finančnej správe. Takúto právnu úpravu musia vo svojich právnych poriadkoch zaviesť všetky členské štáty Európskej únie. Zníženie administratívnej záťaže malých podnikov môže napomôcť zlepšeniu konkurencieschopnosti malých podnikov na vnútornom trhu Európskej únie.
44
Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☒ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem: