Občiansky súdny poriadok 99/1963 účinný od 01.01.2012 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

33

Dôvodová správa

A. Vš eobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky schváleným uznesením vlády Slovenskej republiky č. 883 dňa 15. decembra 2010.

Základné ciele navrhovanej právnej úpravy spočívajú v posilnení nástrojov na zjednodušenie začatia konania, nástrojov na urýchlenie konania, ako aj nástrojov na zamedzenie obš trukcií účastníkov konania.

Účelom zmien v úprave výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí je odstrániť doterajšiu absenciu explicitnej právnej úpravy a reagovať na nedostatky, ktoré sa v tomto dôsledku vyskytujú v aplikačnej praxi, pričom prvoradým zámerom navrhovanej úpravy je ochrana záujmu dieťaťa.

Medzi hlavné nástroje na urýchlenie konania patrí zakotvenie – určenie lehôt, v ktorých má súd vydať vybrané procesné rozhodnutia (najm ä § 43 ods. 1, § 92 ods. 5, § 95 ods. 3, § 96 ods. 3, § 105 ods. 3, § 139 ods. 2, § 151 ods. 3, § 164, § 165 ods. 2, § 166 ods. 2 OSP). Vo všeobecnosti návrh zákona pracuje s 30-dňovými lehotami (pre prvostupňové súdy) a so 60-dňovými lehotami (pre odvolacie súdy vzhľadom na potrebu oboznámenia sa s prípadom). Zavedenie procesných lehôt reaguje aj na judikatúru Ústavného sú du Slovenskej republiky. V § 138 sa navrhuje spružniť mechanizmus vo veciach návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Predkladateľovi boli v rámci podnetov zo súdov avizované obštrukcie účastníkov a ich právnych zástupcov spojené s vyhýbaním zúčastnenia sa na pojednávaní, najmä v súvislosti so zdravotnými dôvodmi a oneskorený m ospravedlnením ich neúčasti. Reakciou na tento podnet sú zmeny navrhované v ustanoveniach § 119 a § 147a OSP. Na obdobný problém aktuálne reaguje vládny návrh novely Trestného poria dku (tlač 342).

V odvolacom konaní sa navrhuje rozšíriť okruh vec í, v ktorých odvolací súd nariadi vždy pojednávanie o veci súvisiace s porušením zá sady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zá kon) v znení neskorších predpisov. V priebehu príprav návrhu novely zákona pracovná skupina analyzovala, ako v praxi nachádza uplatnenie rozhodovanie vo veciach tzv. dôležitého verejného záujmu podľa § 214 ods. 1 písm. c/ a či je tento pojem dostatočne vymedzený v právnom poriadku. Výsledky analýzy ukázali, že v praxi odvolacích súdov je nariadenie pojednávania z uvedeného dôvodu využívané minimálne. Po viacerých diskusiách predkladateľ nezvolil riešenie spočívajúce vo vypustení ustanovenia § 214 ods. 1 písm. c) OSP. Zo súdnej praxe vyvstala potreba vypustiť doterajšiu obligatórnu požiadavku na nariadenie pojednávania na odvolacom sú de pri drobných, ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania.

V správnom súdnictve sa navrhuje umožniť zmenu rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Úpravou sa posilňuje ú čel efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí; v danom prí pade zaveden ím prieskumu tzv. fiktívnych rozhodnutí.

V úprave príslušnosti súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti sa navrhuje návrat k osvedčenej právnej úprave 'všeobecného s údu odporcu.'

Rezort spravodlivosti aktuálne pripravuje v rámci nástrojov na zjednodušenie začatia konania a urý chlenia konania zverejniť na svojom webovom sídle vzory vybraných návrhov (vo veciach vyživovacích povinností). S návrhmi tlač ív v tejto prvej fáze nebudú spojené žiadne právne následky. Ich cieľom je uľ ahčiť prácu súdu (najmä v odbremenení od výziev adresovaných účastníkom na odstránenie vád návrhov), ako aj prácu účastníkovi pri vypracovávaní podania (najmä, ak nemá právneho zástupcu). Model zverejňovania tlačív na webovom sídle rezortu spravodlivosti umožní rýchlejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré si vyžiada aplikačná prax, prípadne zmena právneho poriadku v porovnaní s časovo náročnejším postup pri novelizáci í všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by ustanovil vzory tlačív.

Viaceré modifikácie sa vykonávajú vo veciach s cudzím prvkom v civilnom procese. Na to nadväzujú zmeny navrhované v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len 'ZMPS').

V osobitných článkoch sa realizujú novelizačné zmeny v ZMPS, zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, v zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V článkoch III a VI sa v nadväznosti na zmeny navrhované vo výkone rozhodnutia vo veciach maloletý ch detí vykonávajú úpravy v zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorší ch predpisov a v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovensk á republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vládou Slovenskej republiky bol prerokovaný dňa 10. augusta 2011.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Ná zov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Obč iansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

1. Nariadenie Rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti 2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 , ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 3. Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností

4. Nariadenie Rady (ES) č . 44/2001 z 22. decembra 2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veci

b)nie je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na priamu aplikovateľnosť oboch nariadení ES je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpoč et verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Jedným z účelov návrhu zákona je zjednodušenie a zrýchlenie konania, čím sa zlepšuje kvalita právnych služieb. Z tohto dô vodu možno označiť sociálne vplyvy návrhu zákona ako pozitívne.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na informatizáciu spolo čnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním vybraných návrhov na začatie konania, platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu (tlačivá) na webovom sídle MS SR sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I. (informatívna úroveň) a upovedomením účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami podľ a § 45 ods. 4, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 elektronickými prostriedkami sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou II. až III.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie ¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie 6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie 6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Nie Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie 6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie 6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie 6.12. Rozširuje sa technická infraštruktú ra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Nie Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Nie Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančn é investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

B. Osobitná časť

K článku I (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1, 2 a 10 (§ 42 ods. 3, § 43 ods. 1, § 79 ods. 4)

V navrhovaných zmenách sa premietajú nástroje na urýchlenie konania vo vzťahu k zavedeniu lehôt. Dikcia § 42 ods. 3 sa uvádza do súladu s navrhovanou dikciou § 79 ods. 4, pokiaľ ide o prílohy k podaniu.

V § 43 ods. 1 sa zavádza 60-dňová lehota, do ktorej má súd odoslať účastníkovi uznesenie, ako treba vykonať opravu alebo doplnenie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Lehota začína plynúť od doručenia podania.

Právne kvalifikovaný ('perfektný') návrh na začatie konania a jeho prílohy súd odo šle do 60 dní.

K bodu 3 (§ 45 ods. 5)

Navrhuje sa explicitne doplniť medzi písomností, ktoré nemožno doručovať elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4 aj predvolanie na pojednávanie (pričom v prípade len upovedomenia o vyhlásení rozhodnutia tá to možnosť zostáva zachovaná). Porov. zmenu navrhovanú v § 214 ods.3.

K bodu 4 (§ 58a)

V § 58a sa upravuje všeobecné pravidlo ohľadne začiatku plynutia zákonom určených lehô t. Zákonom určená lehota, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu ú častníka, začne plynúť od podania návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti. V platnom OSP existujú osobitné lehoty s osobitne určeným počiatkom ich plynutia (napr. predbežné opatrenia, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ú stave zdravotníckej starostlivosti). Z tohto dôvodu sa upravuje možnosť odlišnej – osobitnej úpravy od všeobecného pravidla (porov. 'ak nie je ustanovené inak'). Nedodržanie lehoty nemá vplyv na vecnú spr ávnosť rozhodnutia.

K bodom 5 a 9 (§ 74 ods.3, § 77a)

Ustanovenie § 74 sa dopĺňa o určenie príslušnosti súdu v prípade, ak predmetom predbežného opatrenia je návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia. Ako príslušný súd sa navrhuje všeobecný súd odporcu a v prípade jeho absencie súd, v obvode ktorého sa nachá dza majetok, ktorého sa predbežné opatrenie týka. Takéto riešenie spĺňa zásadu hospodárnosti konania a je kompatibilné s predbežným opatrením vydaným v ktoromkoľvek š tádiu konania (i po jeho skončení).

Zmena úpravy reaguje na potrebu rie šiť dve odlišné situácie vo vzťahu k právnym nástrojom EÚ :

-predbežné opatrenie, ak meritórne konanie beží alebo bude bežať v cudzine,

-predbežné opatrenie v čase od vydania rozhodnutia do jeho vyhlásenia vykonateľným v Slovenskej republike.

Úprava reaguje predovšetkým na Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 200 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v obč ianskych a obchodných veciach. Efektívnosť výkonu rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte EÚ vyžaduje, aby bolo možné vydať predbežné opatrenie v štádiu po podaní návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike do právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okrem toho v zmysle citovaného nariadenia je možné návrh na predbež né opatrenie podať aj súdu členského štátu, ktorý nekoná vo veci samej. Táto možnosť reagujú na skutočnosť, že uznanie resp. výkon cudzieho predbežného opatrenia nie je v medzinárodnom kontexte v zásade možný či prípustný.

Súčasne s úpravou vydávania predbežných opatrení sa navrhuje vypustenie § 37f ZMPS (článok II, bod 3), aby sa právomoc slovenského súdu vydávať predbežné opatrenia obmedzila len na situ ácie, v ktorých slovenské súdy majú takýto medzinárodný závä zok vyplývajúci z právneho nástroja EÚ alebo medzinárodnej zmluvy. Záväzok umožniť prijatie predbežných opatrení v súvislosti s vykonateľnosť ou či výkonom rozhodnutí obsahujú len právne nástroje EÚ. Možnosť vydania predbežných opatrení v situácii, že meritórne konanie beží v cudzine, vyplýva tak z nariadení EÚ, ako aj medzinárodných zmlúv. Nariadenia EÚ v súvislosti s cudzím rozhodnutiami, ktorých výkon je potrebné chrániť predbež ným opatrením poznajú len dva mechanizmy: buď konanie o vyhlásenie vykonateľnosti alebo priamo výkon (u tých nástrojov, ktoré zrušili požiadavku vyhlásenia vykonateľnosti a neumožňujú proti uznaniu namietať).

V nadväznosti na uvedené sa v samostatnom § 77a upravuje osobitne problematika predbežných opatrení týkajúcich sa cudzích rozhodnutí (vrátane spôsobov zániku predbežného opatrenia)

K bodu 6 (§ 75 ods. 2)

V prí pade úpravy pomerov maloletých detí býva častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia skutočnosť, že navrhovateľ nevie odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci je napríklad osobná starostlivosť fyzickej osoby o dieťa vhodnejšia ako napr. starostlivosť zariadenia. V záujme predchádzania neprijateľ ným praktikám v procese sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je potrebné, aby v prípade, ak fyzická osoba ktorej má byť dieťa odovzdané do starostlivosti, nepatrí do okruhu blízkych os ôb podľa Občianskeho zákonníka, musela byť zapísaná v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie. Zabráni sa tým obchádzaniu zoznamu žiadateľov ako aj situác ii, kedy by sa o dieťa starala nepreverená cudzia osoba.

K bodom 7 a 8 ( § 76 ods. 1 a ods. 5)

Navrhuje sa umožniť súdu nariadiť predbežn é opatrenie aj pri zverovaní dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (porov. § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K bodom 10 a 59 (§ 79 ods. 3, § 374b)

Rezort spravodlivosti považuje za účelnejšie a pružnejšie riešenie zverejniť vzory návrhov (tlačí v) na svojej internetovej stránke, v porovnaní s ich vydávaním vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Predkladateľ pripravuje v rámci nástrojov na zjednodušenie začatia konania a urýchlenia konania zverejniť na svojom webovom sídle vzory vybraných návrhov na začatie konania. S návrhmi tlačív v tejto prvej fáze nebudú spojené žiadne právne následky. Ich cieľom je uľahčiť prácu súdu, najmä odbremeniť od výziev na odstránenie vád návrhov a zjednodušiť účastníkovi prístup k súdu, najmä, ak nemá právneho zástupcu.

K bodu 11 (§ 88 ods. 1 pí sm. o/)

V ú prave príslušnosti súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti sa navrhuje návrat k osvedčenej právnej ú prave 'všeobecného súdu odporcu.' Aktuálna koncepcia príslušnosti súdu v týchto veciach sa v praxi neosvedčila.

Navrhovaná zmena predpokladá aj ustálenie judikatú ry (resp. jej väčšiu stabilitu). V praxi možno vysledovať prípady, kedy súdy opomínajú reflektovať na judikatúru ES¼P (porov. napr. aktuálne rozhodnutie ES ¼P vo veci ochrany osobnosti v kauze Ringier Springer Slovakia, a. s. proti SR, č. 41262/05 (rozsudok je z 26. júla 2011).

K bodu 12 (§ 88 ods. 2)

Vzhľadom na praktické problémy týkajúce sa určovania miestnej príslušnosti pri spotrebiteľských veciach, s ohľadom na nejednotnosť rozhodovania súdov v tejto otázke, potrebu zabezpečenia maxím pre ochranu spotrebiteľa a predvídateľnosť práva, sa navrhuje v § 88 ods. 2 zmena. Jej účelom je umožniť spotrebiteľovi uplatniť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v mieste jeho bydliska.

Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozh odcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je prí slušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnik ania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je však navrhovateľom spotrebiteľ je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

K bodom 13 až 15 (§ 92 ods. 5, § 95 ods. 3, § 96 ods. 3)

V navrhovaných zmenách sa premietajú nástroje na urýchlenie konania vo vzťahu k zavedeniu lehôt. Upravuje sa lehota, v ktorej súd vyzve na vyjadrenie účastníkov konania, ak je potrebný ich súhlas na to, aby mohol súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil, a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. O návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania má súd rozhodnúť do 30 dní od podania návrhu.

Osobitná lehota sa zavádza pre vydanie procesného rozhodnutia o zmene návrhu v § 95 ods. 3. Ak je súd s návrhom na zmenu návrhu resp. s vecou oboznámený, dokáže pružne reagovať na pojednávaní, na ktorom ku zmene došlo. Ak to nebude možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. Mimo pojednávania súd rozhodne o zmene návrhu do 60 dní od podania návrhu na zmenu náv rhu. Pôjde o situácie, kedy súd nemal eš te reálne priestor na oboznámenie sa s danou vecou.

Procesným výsledkom situácie upravenej v platnom ustanovení § 96 ods. 3 je zastavenie konania. Situácia je tu procesne jednoznačná, s úd môže rýchlo reagovať – rozhodnúť. Explicitne sa navrhuje zakotviť 30-dň ovú lehotu počítanú od späťvzatia návrhu, do ktorej súd rozhodne o zastavení konania.

K bodu 16 (§ 102 ods. 1)

Praktické skúsenosti orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ukazujú, ž e je potrebné upraviť ustanovenie o predbežnom opatrení po začatí konania tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že je možné predbežným opatrením upraviť aj pomery maloletého dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia sú du, nakoľko je to v jeho záujme, napr. v prípade, ak bol podaný návrh na zru šenie ústavnej starostlivosti rodičom, ak bol podaný návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a podobne.

K bodu 17 (§ 105 ods. 3)

Do ustanovenia § 105 ods. 3 sa premieta doteraz súdnou praxou zaužívaná ('obyčajová') lehota pri rozhodovaní nadriadeného súdu v sporoch o miestnu príslušnosť.

K bodu 18 (§ 114 ods. 3)

Vo veľ kom množstve prípadov starostlivosti o maloletých je odporca (rodič) v cudzine a získanie vyjadrenia vo veci od neho môže byť problematické obvyklými cestami medzinárodnej spolupráce buď z dôvodu, že tieto nie sú k dispozícii (daný štát nie je zmluvnou stranou žiadnej použiteľnej zmluvy) alebo orgány v cudzine neposkytujú alebo nie sú schopné poskytnúť požadovanú právnu pomoc. Absolútny zákaz súdu vyzvať odporcu k písomnému vyjadreniu je preto kontraproduktívny k účelu zistenia plného skutkového stavu veci a umožnenia účastníkovi vyjadriť sa k veci.

K bodu 19 (§ 115a ods. 2)

Navrhovanou explicitnou úpravou sa odstraňujú doterajšie nejasnosti o tom, či súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, alebo ich výslovn é vzdanie sa práva na verejné prejednanie veci v zmysle platného § 115a ods. 1 sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. Výslovne sa v ustanovení § 115a ods. 2 dopĺňa požiadavka poučovacej povinnosti ohľadne spomenutých práv účastníkov.

K bodom 20, 23, 24, 25 a 26 (§ 119, § 147, §147a, §148)

Ustanovenie je reakciou na podnety zo súdov týkajúcich sa obštrukcií účastní kov a ich právnych zástupcov v súvislosti s vyhýbaním sa účasti na pojednávaní, najmä vo vzťahu k zdravotným dôvodom a oneskoreným ospravedlnením ich neúčasti. Na obdobný problém aktuálne reaguje vládny návrh novely Trestného poriadku (tlač 342). Účastník, ktorý navrhne odročenie pojednávanie, bude musieť súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu. Navrhuje sa, aby návrh na odročenie pojednávania obsahoval najmä

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, kedy sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, faxu, alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Ak dôvodom na odročenie pojednávania bude zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania bude obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní, ak dôvodom je zdravotný stav. Za takéto vyjadrenie sa bude považovať vyjadrenie ošetrujúceho lekára, či účastník je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.

Ak sú d rozhodne o odročení nariadeného pojednávania, na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zaviní, prípadne bude výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, bude ma ť účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. To nebude platiť, ak účastn ík alebo jeho zástupca splní povinnosť podľa navrhovaného § 119 ods. 2 t.j. bude informovať včas súd a návrh na odročenie bude obsahovať požadované náležitosti a zároveň žiadosť o odročenie bude doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Právo požadovať 15 eur je limitované 15-dňovou lehotou v § 147a ods. 5. Toto právo vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojedn ávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia bude neospravedlnená neprítomnosť ú častníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.V priebehu pr íprav návrhu zákona bola otázka urč enia výšky sumy na pracovných stretnutiach predmetom viacerých debát. Predkladateľ zvolil ako kompromisné riešenie pevnú čiastku 15 eur.

Účastník zastúpený advokátom, prítomným na pojednávaní, ktoré bude odročené z dôvodu podľa § 147a ods. 1 na strane zástupcu protistrany z radov advoká tov, bude mať právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur. Toto prá vo vznikne účastníkovi, zastúpenému advoká tom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia bude neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo požadovať túto sumu bude limitované 15-dňovou lehotou v § 147a ods. 5.

O ná rokoch na obe uvedené sumy rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrhu. Expressis verbis sa ustanovuje, že takéto rozhodnutie súdu nebude mať vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

V § 147 ods. 1 a 2 sa navrhuje zmeniť doterajší fakultatívny mechanizmus na obligatórny.

V § 148 sa explicitne dopĺňa následok situ ácie, ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Náhrada trov sa proti tomuto účastn íkovi zníži o rozsah, v akom spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

K bodu 21 (§ 138 ods. 2 až 4)

V § 138 ods. 2 až 4 sa navrhuje spruž niť mechanizmus vo veciach návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Expressis verbis sa dopĺňa úprava týkajúca sa účinkov rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z. z. S cieľom spružniť rozhodovanie s údu a zároveň odbremeniť účastníkov od opráv, či následné ho dopĺňania neúplných návrhov, upravujú sa osobitné obligatórne náležitosti - prílohy návrhov na oslobodenie od súdnych poplatkoch. O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní. Podľa platného § 171 ods. 2 OSP, ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené.

K bodu 22 (§ 139 ods. 2)

V platnej právnej úprave absentuje lehota, v rámci ktorej by mal súd rozhodnúť o náhrade hotových výdavkov znalca, náhrade za stratu času a o jeho odmene. Po diskusiách, ktoré odzneli na prípravných pracovných stretnutiach, predkladateľ považuje za optimá lne riešenie model navrhovaný v ustanovení § 139 ods. 2. S úd má rozhodnúť o znalečnom do 30 dní. Lehota začne plynúť od vykonania dôkazu podľa § 127 ods. 1. Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní bude plynúť až odo dňa vykonania dôkazu doplnen ým alebo opraveným znaleckým posudkom.

K bodom 27, 29, 30, 31 (§ 151 ods. 3, § 164, § 165 ods. 2, § 166 ods. 2)

V navrhovaných zmenách sa premietajú nástroje na urýchlenie konania vo vzťahu k zavedeniu lehôt. V § 151 ods. 3 sa navrhuje zaviesť procesnú 30-dň ovú lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť o trovách konania.

Procesné lehoty sa upravujú pre rozhodovanie súdu o oprave a o doplnen í rozsudku. Pre súd prvého stupňa sa navrhuje 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o návrhu na opravu alebo návrhu na doplnenie; dlhšia 60-dňová lehota sa ustanovuje pre odvolací súd (vzhľadom na potrebu obozná menia sa s vecou).

K bodu 28 (§ 158 ods. 4)

Zmena súvisí s úpravou v § 250j ods. 6 (porov. aj platný § 246c ods. 1). Ak súd uloží v rozsudku osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, písomné vyhotovenie rozsudku sa bude doručovať aj tejto osobe.

K bodu 32 (§ 169 ods. 2)

Do výpočt u uznesení, ktoré musia obsahovať odôvodnenie, sa navrhuje doplniť uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko platí všeobecné pravidlo, že sa neodôvodňuje uznesenie, ktorým sa vyhovie návrhu v plnom rozsahu. K tomu porov. zmenu v § 138.

K bodom 33 a 34 (§ 172 ods. 8, § 175 ods. 2)

Rezort spravodlivosti považuje za účelnejšie a pružnejšie riešenie zverejniť vzor platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu (tlačivo) na svojej internetovej stránke, v porovnaní s časovo náročnejších postupom spojeným s ich vydávaním prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Predkladateľ pripravuje v rámci nástrojov na zjednodušenie začatia konania a urýchlenia konania zverejniť na svojom webovom sídle vzor zmenkového platobného rozkazu (aj vybraných návrhov na začatie konania). Obdobné následky, aké spája Občiansky súdny poriadok v § 172 ods. 8 s podaním platobného rozkazu na tlačive, budú spojené s podaním zmenkového platobného rozkazu na (aktuálne pripravovanom) tlačive.

K bodom 37 a 38 (§ 176 ods. 3)

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom sa navrhuje expressis verbis zakotviť lehotu, v ktorej má súd rozhodnúť a to najneskôr do troch mesiacov od dňa zač atia konania.

Navrhuje sa ur čiť, že súd musí rozhodnúť do jedného mesiaca (30 dní), ak koná o určení mena/priezviska maloletého dieťaťa a o ustanoven í poručníka. V obidvoch prípadoch , o. i. aj vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa, sa ukázalo ako neprijateľné konať šesť a viac mesiacov (podľa informácií orgánov SPO a SK, aj keď ojedinele, trvajú tieto konania rok aj dva).

K bodu 39 (§ 176 ods. 6)

Ná vrh sa snaží vyriešiť vážny aplikačný problém a to nejednoznačnosť právnej úpravy plnenia podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce ustanovuje, že navrhovateľ musí byť zapísaný do zoznamu ž iadateľov, avšak vzhľadom na svoju hmotnoprávnu povahu nerieši jednoznačne kedy m á byť táto podmienka splnená. Znenie pripúšťa dvojakú interpretáciu t.j. ku dňu podania návrhu ako aj počas samotného konania. Z pohľadu zachovania z ákonných procesov sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti je potrebné, aby bolo jednoznačne upravené , že podmienka zapísania do zoznamu žiadateľov musí byť splnená už ku dňu podania návrhu, čím sa predíde zriedkavý m, avšak neprijateľným situáciám, kedy sú k dieťaťu podané dva návrhy na zverenie.

K bodu 40 (§ 179a)

Účelom nového ustanovenia je napomôcť rodičovi, ktorý sa na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ozn.č. 119/2001 Z.z.) dom áha návratu dieťaťa z cudziny, pri preukázaní v konaní pred cudzím súdom, že premiestnením dieťaťa do cudziny inou osobou (druhým rodičom) alebo jeho zadržiavaním v cudzine došlo k porušeniu jeho zákonných alebo súdom upravený ch rodičovských práv a povinností. Èlánok 3 citovaného dohovoru obsahuje definí ciu situácií, v ktorých sa premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa považuje za neoprávnené, pričom existencia rodičovských práv a povinností k dieťa ťu sa vždy preukazuje podľa hmotného práva štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred takýmto premiestnením alebo zadržaním. U dieťaťa, ktoré má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, sa teda tieto otázky budú posudzovať podľa Z ákona o rodine.

Keďže sa existencia rodičovských práv a povinností k dieťaťu v konaní o návrat dieťaťa v cudzine musí preukazovať vždy podľa cudzieho prá va (v danom prípade slovenského), možnosť vydania rozhodnutia spôsobom upraveným v navrhovanom ustanovení by žiadateľovi značne uľahčila procesnú situáciu v cudzine. Takúto možnosť predvída článok 15 cit. dohovoru, aj keď neukladá zmluvný m štátom povinnosť takéto rozhodnutia vydávať. Doterajšia prax z konania o návrat detí z cudziny do Slovenskej republiky však ukazuje, že obzvlášť vo vzť ahu ku štátom obyčajového práva (Veľká Británia, USA a pod.) by mo žnosť vydania takéhoto rozhodnutia bola žiaduca.

Vzhľadom na účel, ktorý vydanie tohto rozhodnutia sleduje, sa nevyžaduje (a bolo by to vzhľadom na charakter konania v cudzine aj kontraproduktívne), aby účastníkom konania bola protistrana (t.j. rodič, ktorý dieťa do cudziny premiestnil alebo ho tam zadržal), aby súd nariaďoval pojednávanie alebo aby proti rozhodnutiu existoval opravný prostriedok. Účelom je dosiahnuť urýchlené vydanie rozhodnutia, ktoré možno použiť v konaní v cudzine ako dôkaz o existencii rodičovských práv a povinností a o ich porušení. Na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu stačí znalosť právnej situácie podľa zákona o rodine a obsah prípadných existujúcich súdnych rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností.

K bodu 41 (§ 180a ods. 5)

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu obligatórnu úpravu na fakultatívnu vzhľadom na to, že každý prí pad treba posudzovať ad hoc – osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Účastníkom konania je vždy rodič dieťaťa.

Je na zvážení súdu, či je v danom konkrétnom prípade nevyhnutné v rámci dokazovania vypočuť, toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, v praxi najčastejšie osoba, ktorá má záujem si dieťa osvojiť. Záujem dieťaťa musí byť prvoradý.

K bodu 42 (§ 189a ods. 2)

Navrhované doplnenie reaguje tak na situácie upravené v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (článok II bod 8), ako aj na situácie, ktoré budú vyplývať z pripravovanej ratifiká cie haagskeho Dohovoru o ochrane dospelých osôb z roku 2000, podľa ktorého sa rozhodnutia o pozbavení či obmedzení spôsobilosti uznávajú bez ďalšieho konania ( uznanie osobitným vý rokom podľa cit. zákona nebude potrebný). Aj v tých prípadoch je z dôvodu prehľadnosti, ktorej cieľ plní Notársky centrálny register listín, potrebné zabezpečiť evidenciu takéhoto cudzieho rozhodnutia, ktoré bude mať právne účinky v Slovenskej republike. Miestna príslušnosť je upravená po vzore § 86, keďže spravidla pôjde o rozhodnutia týkajúce sa slovenského občana žijú ceho v cudzine.

K bodu 43 (§ 202 ods. 3 pí sm. k)

Navrhuje sa rozšíriť aplikáciu § 202 ods. 3 písmena k) na celé ustanovenie § 17 (t.j. aj na uznesenia, ktorý m sa rozhoduje o vylúčení zapisovateľ, iného pracovn íka súdu, znalca, tlmočníka).

K bodu 44 (§ 214)

Navrhuje sa rozšíri ť okruh vecí, v ktorých odvolací súd nariadi vždy pojednávanie o veci súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskriminá ciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorš ích predpisov.

V priebehu príprav návrhu novely zákona pracovná skupina analyzovala, ako v praxi nachá dza uplatnenie rozhodovanie vo veciach tzv. dôležitého verejného záujmu podľa § 214 ods. 1 písm. c/ a či je tento pojem dostatočne vymedzený v právnom poriadku. Výsledky analýzy ukázali, že v praxi odvolacích súdov je nariadenie pojednávania z uvedeného dôvodu využívané minimálne. Po viacerých diskusiách predkladateľ nezvolil riešenie spočívajúce vo vypustení ustanovenia § 214 ods. 1 pí sm. c) OSP. Zo súdnej praxe vyvstala potreba vypustiť doterajšiu obligatórnu požiadavku na nariadenie pojednávania na odvolacom súde pri drobných sporoch (§ 214 ods. 1 písm. b), § 115a ods.2), ak súd prvého stupň a rozhodol bez nariadenia pojednávania.

S cieľom spružniť komunikáciu účastníka a odvolacieho súdu sa ustanovuje, že ak odvolací súd ´bude rozhodovať rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí účastníka alebo jeho z ástupcu, ktorý požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami podľa § 45 ods. 4, o mieste a čase verejn ého vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Ak odvolací súd verejne vyhlási rozsudok bez nariadenia pojednávania, doručí ho prítomným úč astníkom hneď po jeho vyhlásení a neprítomným účastníkom ho odo šle najneskôr do troch dní.

K bodu 45 § 217 ods. 3)

Pri pr íprave návrhu zákona vyvstali otázky v súvislosti s určením začiatku plynutia novo upravených zákonných procesných lehôt určených pre odvolací sú d. V § 217 ods. 3 sa expressis verbis upravuje, že lehota začne plynúť najskôr od predloženia veci odvolaciemu súdu.

K bodu 46 (§ 228 ods. 1)

Rastú ci počet nariadení EÚ upravujúci cezhraničný výkon rozhodnutí zav ádza ako protiopatrenie k zrušeniu konania o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné možnosť presk úmania právoplatného rozhodnutia v štáte pôvodu. Toto preskúmanie má umožniť napraviť vady konania spôsobené nezabezpečením dostatočnej procesnej ochrany právu obhajoby odporcu. Obsahovo zodpovedá v podmienkach Slovenskej republiky inštitútu obnovy konania.

Nakoľ ko informácia o spôsobe preskúmania právoplatného rozhodnutia je predovšetkým určená pre odporcu žijúceho v cudzine, ktorý nie je orientovaný v právnom poriadku š tátu, ktorého súd rozhodnutie vydal, sa javí ako vhodné v záujme právnej istoty vý slovne ustanoviť, že opravným prostriedkom, ktorý má v Slovenskej republike v tý chto prípadoch k dispozícii, je obnova konania.

K bodu 47 (§ 250j ods. 3)

Nepreskú mateľnosť rozhodnutia je podľa platného ustanovenia § 250j ods. 3 dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Zároveň je ale nepreskúmateľnosť takým istým dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu aj podľa § 250j ods. 2 písm. d). Podľa ustanovenia § 250ja ods. 1 je proti rozsudku zrušujúcemu rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 prípustné odvolanie, zatiaľ čo proti rozsudku súdu zrušujúcemu rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 odvolanie nie je prípustné. Je teda na voľnej úvahe sudcu, ktoré ustanovenie v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu použije. Zásadným spôsobom sa potom mení možnosť účastníka konania podať opravný prostriedok. Ïalším podstatným rozdielom medzi oboma ustanoveniami je rozsah viazanosti súdov žalobou. V prípadoch podľa 250j ods. 2 je súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, zatiaľ čo v prípadoch podľa § 250j ods. 3 rozsaho m a dôvodmi žaloby viazaný nie je. V aplika čnej praxi dochádza k situáciám, kedy súdy nerozlišujú medzi týmito ustanoveniami, pokiaľ ide o rozsah viazanosti súdu žalobou.

K bodu 48 (§ 250j ods.4)

Navrhuje sa riešiť problematika, ktorá sa v praxi opakuje a súvisí s rozsudkami súdov, ktorými súd v zmysle § 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Nakoľko sa v praxi vyskytujú rôzne názory na to, od kedy má začať správny orgán nové konanie (žalobcovia zastávajú ná zor, že správny orgán je povinný znovu konať odo dňa právoplatnosti rozsudku, podľ a druhého názoru však príslušný správny orgán môže začať vo veci konať až po vrátení všetkých s vecou súvisiacic h administratívnych spisov, ktoré boli súdu za týmto účelom zapožičané), bolo by vhodné, aby bol určený čas, od kedy je príslušný správny orgán povinný vo veci ďalej konať. Z týchto dôvodov sa navrhuje novelizovať § 250j tak, aby bol jednoznačne urč iteľný začiatok plynutia lehoty na konanie pre dotknutý správny orgán.

K bodom 49 a 50 (§ 250j ods. 6, § 250ja ods. 1)

V sprá vnom súdnictve sa navrhuje umožniť zmenu rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Úpravou sa posilňuje ú čel efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí; v danom prípade zavedením prieskumu tzv. fiktívnych rozhodnutí. Odvolanie proti rozsudku súdu bude prí pustné.

Keďž e zákon č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je založený na princípe 'čo nie je tajné, je verejné', t.j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť, aj ustanovenie o súdnom prieskume rozhodnutia o nesprístupnení informácie by malo vyjadrovať konštrukciu, že súd môže uložiť povinnosť sprístupniť informácie, ak NEexistujú dôvody pre NEsprístupnenie informá cie (t.j. ustanovenie by malo obsahovať negácie). Ustanovenia by preto nemalo byť formulované pozitívne – teda tak, ž e ak 'sú tu dôvody pre sprístupnenie informá cie' - pretože informácia sa v zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody pre jej nesprí stupnenie. Súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie. Navrhuje sa, aby súd mal možnosť vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol aj ostatné dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť – teda aj tie dôvody, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí o nesprístupnení informácie, proti ktorému bola podaná žaloba. Tieto dôvody uvedené správnym orgánom by boli pre súd podkladom pre rozhodovanie o tom, či existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie požadovanej informá cie a či súd nariadi alebo nenariadi sprístupnenie informácie. V súčasnosti súd nemá mož nosť nariadiť správnemu orgánu, aby informáciu sprístupnil, čo má negatívny vplyv na včasnosť a efektívnosť súdneho prieskumu a na včasnosť prí stupu k informáciám. Na Slovensku sa aj pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí o nespr ístupnení informácií (vrátane informácií o životnom prostredí) uplatňuje iba výlučne tzv. kasačný princíp, čo znamená, že sú d môže nezákonné rozhodnutie správneho orgánu iba zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, avšak nemôže správnemu orgánu prikázať sprístupniť informáciu. V novom konaní síce musí správny orgán rešpektovať právny názor súdu, ale stáva sa, že správny orgán znovu rozhodne o nesprístupnení informácie, a to z iného dôvodu, ktorý nebol predmetom súdneho prieskumu. Problém predstavuje aj zrušovanie rozhodnutí iba z formálnych dô vodov – napríklad pre 'nedostatok dôvodov' (nepreskúmateľnosť). Možno sa stretnúť s praxou, že správne orgány v 'citlivých' prípad och vedome vydávajú nepreskúmateľné rozhodnutia – a to aj opakovane, po predchá dzajúcom zrušení rozhodnutia súdom. Ešte problematickejšia je rozšírená prax, kedy správny orgán nechá uplynúť zákonnú lehotu na rozhodnutie o odvolaní, v dô sledku čoho vzniká v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Ak sa chce ž iadateľ o informácie domôcť nápravy, musí podať žalobu proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré však logicky neobsahuje žiadne odôvodnenie a sú dy ho zrušujú pre nepreskúmateľnosť, pričom sa vyjadria iba k formálnej stránke rozhodnutia (t.j. že neobsahuje odôvodnenie), avšak nevyjadria sa k podstate veci (t.j. či požadovanú informá ciu možno alebo nemožno utajovať). Ak správny orgán vydá nepreskúmateľné rozhodnutie resp. fiktívne rozhodnutie a súd sa z toho dôvodu v súdnom konaní zaoberá iba nepreskúmateľ nosťou rozhodnutia (t.j. iba formálnou stránkou - tým, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené alebo že neobsahuje žiadne odôvodnenie), správny orgán konajúci nezákonne 'získa' ďalší dlhý čas, počas ktorého nebude informácia prístupná. Správne orgány teda niekedy počítajú s dlhotrvajúcim a neúčinným súdnym prieskumom, ktorý v takomto prípade môže trvať aj niekoľko rokov. Neúčinnosť súdneho prieskumu sa ukazuje v prípadoch, kedy je rýchle získanie informá cií vo verejnom záujme (napr. v prípade informácií o nezákonnom postupe, nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami alebo o ohrození zdravia alebo životného prostredia. V odôvodnených prí padoch je potrebné upraviť, aby súd mal možnosť nariadiť správnemu orgánu sprístupnenie požadovanej informácie. Požiadavka na včasný a účinný súdny prieskum rozhodnutia o nesprístupnení informácie vyplýva aj z čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru.

Treba dodať , že obdobné ustanovenie obsahuje aj česká právna úprava (porov. § 16 ods. 4 zákona č. 106/1999 Sb. o svobodném pøístupu k informacím).

K bodu 51 (§ 250k ods. 1)

Navr huje sa, aby zákon vyslovene ustanovoval, že ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu podľa § 250j ods. 3 OSP (kedy súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby), musí súd priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania. Podľa § 250j ods. 3 OSP 'Súd zruší napadnuté rozhodnutie sprá vneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrá ti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na zá klade neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktor ý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prí padoch nie je súd viazaný.' V praxi sa stáva, že žalobca žaluje rozhodnutie správneho orgánu napr. pre nesprávne právne posúdenie veci (dôvod podľa § 250j ods. 2), avšak súd príde k záveru, že sa vyskytla skutočnosť podľa § 250j ods. 3 OSP, zruší rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu podľa § 250j ods. 3, dôvodmi uvedenými v žalobe sa vôbec nezaoberá, a napokon neprizná žalobcovi trovy konania z dôvodu, že ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože 'aj keď žalobca mal z hľadiska žalobného petitu plný úspech, avšak vo vzťahu k žalobným dôvodom nemal žiadny úspech' (citát z judikatúry). Dôvodmi na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 sú aj nepreskú mateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov alebo nepredloženie spisu správnym orgánom, čo sú dôvody, ktoré žalobca nemôže predvídať a uviesť ich v žalobe. Žalobca nemôže predvídať, že žalovaný správny orgán nepredloží súdu spis. Žalobca prichádza o náhradu trov konania v dôsledku skuto čností, ktoré nemôže predvídať.

K bodu 52 (§ 251 ods. 2)

V ustanoven í sa dopĺňa, že i trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí (§ 273d) sa vymáhajú z úradnej moci ako súdne pohľadávky podľa osobitné ho zákona.

K bodu 53 (§ 272)

Z dô vodu právnej istoty sa v zákone vymenovávajú rozhodnutia, ktoré sú titulom pre výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Zákon vypočítava tituly výkonu rozhodnutia o výchove malolet ých detí. Pod širší pojem 'vykonateľné rozhodnutie súdu' možno subsumovať napríklad aj vykonateľné uznesenie o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, ktoré sa vydá podľ a ustanovenia § 176 ods. 2. Ïalším titulom je rozhodnutie cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitné ho predpisu. Osobitným predpisom je popri zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov je napríklad aj Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej pr ávomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

Zá kon pripúšťa, aby sa na výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí použili i ustanovenia § 251 ods. 2, § 268 a § 271.

V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 251 ods. 2, v ktorom sa dopĺňa, že i trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa vymáhajú z úradnej moci ako súdne pohľadá vky podľa osobitného zákona, sa upravuje, že predmetné ustanovenie má byť vylúčené spomedzi ustanovení, ktoré sa na výkon rozhodnutia o výchove maloletých det í nepoužijú. Preto v novom ustanovení § 273d upravené trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí budú vymáhané ako súdne pohľad ávky z úradnej moci.

Zákon ďalej pripúšťa, aby súd mohol zastaviť v ýkon rozhodnutia o výchove maloletých detí v prípade, že sa v konaní vyskytne niektorý z v § 268 uvedených dôvodov. Na problematiku zastavenia výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí nadväzujú i otázky procesného spôsobu zastavenia a náhrady trov konania. Dané je predmetom úpravy zákonom obnoveného ustanovenia § 269 a § 271.

Konanie sa vedie s tým, kto sa odmieta podrobiť rozhodnutiu. S cieľom odlíšiť pojem povinného od pojmu uvedeného v Exekučnom poriadku, zákon túto osobu označuje vlastnou legislatívnou skratkou. Rovnako zákon používa i pojem oprávneného a najčastejšie ide o osobu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody maloleté dieťa zverené, alebo ten, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas.

Z dôvodu osobitného charakteru konania o výkon rozhodnutí o výchove maloletých det í sa zavádza možnosť, aby súd buď spolu so zasielaním písomnej výzvy podľa § 272 ods. 3 alebo ako náhradu za ňu, nariadil pojednávanie a predvolal naň osoby uveden é v zákone.

Predpokladom je, že súdu sa javí, že účel písomnej výzvy mo žno práve nariadením pojednávania dosiahnuť lepšie. Pojednávanie má slúžiť najmä na zistenie informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu, upozornenie na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí ako i vedenie povinnej osoby k rešpektovaniu rozhodnutia. Na pojednávanie je súd oprávnený podľa svojho uváženia povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu orgánu starostlivosti o deti alebo zástupcu obce.

Na zefektívnenie výkonu rozhodnutia štvrtý odsek ustanovenia umožňuje súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia nepostupovať formou písomnej výzvy alebo nariaďovania pojedn ávania, ale bezprostredne t.j. v momente predchádzajúcom nariadeniu výkonu rozhodnutia a jeho realizácie odňatím dieťaťa, podať výzvu ústne. Ak povinná osoba aj napriek ústnej výzve neza čne dobrovoľne plniť rozhodnutie, súd od výkonu rozhodnutia neupustí a začne jeho realizáciu odňatím dieťaťa.

Popri písomnej výzve alebo popri nariadenom pojednávaní podľa tretieho odseku je súd oprávnený ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prípadne prísluš ný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 54 (§ 273)

Sú d je oprávnený ukladať pokuty po tom ako písomná výzva alebo nariadené pojednávanie alebo ústna výzva zostali bezvýsledné. Jednorazovo pokuta nesmie prevýšiť sumu 200 eur, av šak môže sa uložiť i opakovane. Pokuty pripadajú štátu.

Zákon zavádza možnosť, aby súd vyzval príslušný štátny orgán t.j. platiteľa štátnych sociálnych dávok, aby zastavil vý platu rodičovského príspevku povinnému podľa zákona č. 571/2009 o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo aby zastavil výplatu prídavku na dieťa povinnému podľa zákona č. 600/2003 o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vykonať tak môže po tom čo povinný začať neplniť rozhodnutie podľa § 272 ods. 1. Ak však povinný začal dobrovoľne plniť rozhodnutie súd vyzve príslušný štá tny orgán, aby obnovil výplatu zastavených dávok.

Zákon špecifikuje, že v prípadoch neoprávnene premiestneného alebo za držaného dieťaťa môže súd v súčinnosti s príslušným štátnym orgánom zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Týmto príslušným štátnym orgánom je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Zákon v odseku 4 upravuje, že dieťa sa odníma tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá by ť. Zákon nestotožňuje túto osobu s povinným, keďže povinný nemusí mať v čase realizácie výkonu odňatím dieťaťa u seba.

Zákon umožňuje, aby sudca poveril zariadením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka prič om po poverení má vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia ako sudca. Z dôvodu závažnosti oprávnenia podľa § 273aa ods. 3 zákon sprísňuje spôsob výkonu oprávnenia zabezpeč iť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa a to tak, že všeobecné poverenie vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho taj omníka sudcom sa nevzťahuje na výkon týchto oprávnení a je potrebné udeliť ich osobitne.

Na zabezpečenie efektívneho výkonu rozhodnutia sa odchýlne od všeobecných zá sad pre doručovanie uplatní výnimka podľa ktorej platí, že uznesenie o odňatí dieťaťa sa doručuje účastníkom až pri jeho faktickom výkone. Tí m účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia o odňatí dieťaťa prítomní, uznesenie spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. c).

Zá kon v ustanovení § 273aa upravuje viaceré oprávnenia sudcu respektíve ním poveren ého vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka, ktoré majú viesť ku zdarnému a efektívnemu výkonu rozhodnutia.

K bodu 55 (§ 273aa)

Sudca je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia. Záväzné pokyny majú ústnu formu a musia byť rešpektované okamžite po ich vydaní bez možnosti pokynu namietať. Sudca je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasne niu skutočností dôležitých pre výkon rozhodnutia. Ktorákoľvek osoba, ktorá môže svojim vysvetlením t.j. poskytnutím informácie napr. o momentálnom pobyte dieťaťa alebo stave dieťaťa, je povinná sudcovi podať vysvetlenie.

Najmä za účelom zamedzenia fyzickému vplyvu na výkon rozhodnutia môže sudca prikázať komukoľvek, aby v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, alebo aby na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

Dôležitým a závažným oprávnením sud cu je, že si môže zabezpečiť otvorenie bytu alebo iného uzavretého priestoru (napr. rodinný dom, nebytový priestor, príslušenstvo k bytu), vstup doň za účelom vykonania opatrenia na odň atie dieťaťa. Na uplatnenie tohto oprávnenie však musia byť splnené tie to predpoklady: a) možnosť dôvodne predpokladať, že dieťa, ktoré sa m á odňať sa nachádza v byte. To znamená, že sudca musí mať najmä vzhľadom k predchádzajúcim poznatkom zistením z vlastnej činnosti či z podaných vysvetlení osôb, ktoré mohli prispieť k objasneniu skutočností dôlež itých pre výkon rozhodnutia, aspoň dôvodný predpoklad že dieťa, ktoré sa má odňať sa nachádza v byte. Ïalším predpokladom je, že osoba oprávnená užívať byt nerešpektuje výzvy sudcu na umožnenie odňatia dieťaťa. Pri výklade pojmu osoba oprávnená užívať byt je irelevantné č i ide o osobu, ktorá dobrovoľne neplní rozhodnutie. Uží vanie môže vyplývať z nájomného vzťahu (nájom, podnájom), alebo z vlastníckeho práva. Osoba povinná a osoba oprávnen á užívať byt môžu byť aj odlišné osoby. Podmienkou je, aby sudca pred vyu žitím svojho oprávnenia minimálne dva razy vyzval osobu oprávnenú užívať byt na otvorenie bytu a následné umožnenie odňatia dieť aťa, ak aby táto osoba výzvy nerešpektovala. Výzvy môžu byť dané aj ústne. Oprávnenie vstúpiť do bytu a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa sa vzťahuje i na zúčastnené osoby pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa.

V danom ustanovení sa ukladá povinnosť právnickej osobe poskytnúť sudcovi súčinnosť pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa. Ustanovenie konštituuje povinnosť právnickej osobe, ktorú však má realizovať nie len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (napríklad riaditeľ školy), ale napríklad i osoba, ktorá je u právnickej osoby zamestnaná a vzhľadom k svojmu pracovnému zaradeniu môže poskytnúť sudcovi súčinnosť pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa (napr. učiteľka v škole).

Na zvýšenie efektivity oprávnení sudcu (§ 273aa) zákon upravuje v 5 odseku osobitné skutkové podstaty poriadkovej pokuty odlišné od všeobecnej úpravy v § 53 ods. 1, ktoré spočívajú v nerešpektovaní oprávnení uvedených v odsekoch 1, 2 a 4. Z dô vodu, že v odseku 3 je upravené oprávnenie sudcu zabezpečiť otvorenie bytu v dôsledku čoho škodu spôsobenú otvorením bytu znáša užívateľ bytu a náklady úč elne vynaložené náklady spojené najmä s otvorením bytu povinn ý, a uložiť poriadkovú pokutu týmto osobám by bolo nespravodlivé, sa postihuje len správanie toho, kto marí výkon opatrenia na odňatie dieťaťa. Ustanovenia § 53 odsekov 2, 3 a 4 platia primerane.

Z dôvodu, že ustanovením článku 15 ods. 2 inštrukcie 1/2006 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 101/2006-53 zo dňa 2.januára 2006 o príprave, evidencii a publikovaní interný ch riadiacich aktov bola zrušená Inštrukcia ministerstva spravodlivosti, zdravotníctva, vnú tra, školstva a kultúry a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 7.7.1965 č. 734/65, ktorou sa upravuje postup pri výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí, zákon upravuje splnomocnenie na vydanie 'spoločného' vykonávacieho predpisu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Spoločný vykoná vací predpis by mal podrobne upravovať výkon rozhodnutí.

K bodu 56 (§ 273d)

Ustanovenie § 273d špecifikuje trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí a osobu, ktorá ich hradí. Trovami podľa odseku sú uplatnená náhrada mzdy zúčastnených osôb pri výkone rozhodnutia o odňatí dieťaťa okrem náhrady mzdy oprávneného. Na mysli sa má náhrady mzdy napríklad zástupcov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately či príslušníka Policajného zboru SR. Náhrada mzdy oprávnené ho nie je súčasťou trov. Za nevyhnutné náklady na dopravu dieťať a spojené s jeho návratom v prípadoch týkajúcich sa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania podľa osobitného predpisu sa považujú náklady, ktoré vznikli alebo vznikn ú v súvislosti so zabezpečením návratu dieťaťa v zmysle ustanovenia článku 26 Haagskeho dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Za náklady na nevyhnutné potreby dieťaťa pri výkone rozhodnutia sa považ ujú náklady, ktoré sudca alebo zástupca orgánu sociálnoprávnej o chrany detí a sociálnej kurately kúpi dieťaťu na zabezpečenie výkonu (napr. detská autosedačka pri prevoze dieťaťa, zabezpečenie odevov, liekov, výživy a pod.).

K bodu 57 (poznámka pod čiarou k odkazu 40)

Navrhuje sa doplniť citácia v poznámke pod č iarou k odkazu 40 (§ 325b) na nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Dôvodom je odstrániť pochybnosti o tom, či tlačivá vydávané podľa citovaného nariadenia (nie sú označené ako 'osvedčenie', ale ako 'výpis z rozhodnutia' a pod., ale vo svojej obsahovej podstate osvedčujú skutočnosti uveden é v tlačive, resp. rozhodnutí) sú subsumované pod dané ustanovenie.

K bodu 58 (§ 372t)

Prechodn é ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej právnej úpravy (legi posterior) a platnej právnej úpravy (legi priori

K článku II (ZMPS)

K bodu 1 (§ 20a)

Doterajš ia formulácia ustanovenia spôsobuje nejasnosti v praxi pri posudzovaní platnosti manželstiev uzavretých v cudzine pred zastupiteľským orgánom iného štátu. Navrhovaná zmena znenia vyjasňuje, že v takomto prípade ide o platnosť podľa právneho poriadku štátu, o ktorého zastupiteľský orgán ide. Druhá veta je zdvojením princípu už upraveného v § 19, preto sa navrhuje jej vypustenie.

K bodu 2 (§ 23 ods. 2)

Mobilita obč anov po roku 1989 a najmä po roku 2004 so sebou priniesla mnoho právnych dôsledkov vyplývajúcich z rozdielnej úpravy právomoci a rozhodného práva v jednotlivých štátoch. Jednou z oblastí, kde sa toto výrazne prejavuje, je oblasť medzinárodného rodinného práva a špecificky oblasť určovania rodičovstva, ktoré nie je na medzinárodnej, ani európskej úrovni harmonizované právnymi nástrojmi. V dôsledku toho sa často stáva, že rodičovstvo (otcovstvo) k dieťaťu, ktoré sa narodí matke, ktorá je slovenskou občiankou, v cudzine zo vzťahu s cudzincom sa v cudzine posudzuje podľa iných princípov, či už z dôvodu apliká cie princípu obvyklého pobytu na posudzovanie otázok rodičovstva, alebo v dôsledku aplikácie lex patriae, ak dieťa nadobudlo narodením aj občianstvo tohto cudzieho štátu. Takto dochádza k tzv. kr ívajúcemu rodičovstvu, keď v štáte, kde sa dieťa narodilo a žije, má dieťa v rodnom liste uvedeného iného otca, ako ho môžu slovenské orgány zapí sať do slovenského rodného listu, keď podľa slovenského rodinného práva domnienka otcovstva nasvedčuje inému mužovi (napr. manželovi matky, resp. bývalému manželovi matky). Z h ľadiska stability právneho štatusu dieťaťa je tento stav nežiaduci a v príp adoch, kedy dieťa síce narodením nadobudlo aj slovenského občianstvo, avšak narodilo sa a naďalej žije v cudzine, je vhodné usporiadanie jeho právneho stavu podrobiť právnemu poriadku, s ktorým je každodenný život dieťaťa úzko spätý a ktorého apliká cia zodpovedá rozumnému usporiadaniu veci (základný princíp medziná rodného práva súkromného).

Základným princípom určovania rodičovstva naďalej zostáva odsek 1 a odsek 2 je len jeho výnimkou pre veľmi špecifické prípady, kedy dieťa, slovenský ob čan, od narodenia nemá žiadnu väzbu s územím SR, a teda ani prakticky nedošlo k určovaniu rodičovstva podľa slovenského práva, ale naopak k určeniu rodičovstva došlo podľa práva cudzieho štátu. V týchto situáciách sa účinky narodenia prejavujú v slovenskom kontexte až neskôr, keď rodič požiada o zápis narodenia dieťaťa do zvláštnej matriky a v tomto momente dochádza k možnej nežiaducej kolízii medzi rodičovstvom určeným v cudzine a rodičovstvom, ktoré takéto dieťa nadobúda pri aplikácii odseku 1 a ktorú rieši nové ustanovenie. V situá cii, že dieťa sa narodí v SR, k takejto kolízii nedochádza a nie je ani potrebné ju riešiť v zákone.

Ustanovenie by ani prakticky sa nemohlo vzťahovať na dieťa, ktoré sa narodilo v SR a následne od íde žiť do cudziny. Mechanizmus určenia rodičovstva sa spúšťa momentom narodenia: ak matka die ťaťa ja občan SR dieťa automaticky získava narodením slovenské občianstvo a jeho rodi čovstvo (najmä uplatnením zákonnej prezumpcie) sa určuje podľa slovenského právneho poriadku ( odsek 1 ustanovenia). Pokiaľ dieťa následne vycestuje do cudziny, aby tam žilo, už nemožno rodičovstvo raz získané meniť podľa právneho poriadku cudzieho štátu, pretože by to narušovalo stabilitu právneho štatusu dieťaťa. Vypustením slov 'sa narodilo' v cudzine by sa zneistila aplikačná prax, pretože by nebolo jasné č i sa u dieťaťa narodeného v SR má uplatniť odsek 1 alebo podľa odseku 2 čakať , že možno odíde do cudziny.

K bodu 3 (§ 26 ods. 2)

Doterajšie znenie ustanovenia núti súd k systematickému uplatňovaniu dvoch cudzích právnych poriadkov súčasne, čo predstavuje neprimeranú záťaž, pričom aplikácia dvoch cudzích právnych poriadkov pre osvojiteľov – cudzincov právnu situáciu v ich domovskom štáte neuľahčuje z hľadiska priznania účinkov osvojeniu vysloveného slovenským súdom.

Pre situácie, v ktorých majú osvojitelia rozdielnu štátnu príslušnos ť, sa navrhuje ako hlavný hraničný ukazovateľ spoločný obvyklý pobyt manželov, keďže je predpoklad, že osvojenie bude musieť mať právne účinky predovšetkým v štáte, kde manželia s osvojeným dieťaťom budú žiť. Je síce malá pravdepodobné, že by o osvojenie dieťaťa žiadali manž elia, ktorí nemajú spoločný obvyklý pobyt, avšak vylúčiť to nemo žno, a preto zákon na tieto situácie navrhuje kritérium najužšej väzby, ktoré v da nej situácii najlepšie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov.

K bodu 4 (§ 37f)

Vypustenie tohto ustanovenia súvisí so zmenami prijatými v rámci Občianskeho súdneho poriadku. Jeho snahou je obmedziť povinnosť slovenského súdu prijímať predbežné opatrenia na zabezpečenie majetku len v prípadoch, v ktorých takáto povinnosť vyplýva z medzinárodný ch zmluvných nástrojov, resp. právnych aktov EÚ.

K bodu 5 (§ 48 ods. 2)

Z existujú cej judikatúry k § 103 a 104 OSP vyplýva, že podmienkami konania sa rozumie aj existencia medzinárodnej prá vomoci súdu. Vzhľadom na doteraz neformulovanú zásadu perpetuatio fori to znamená, že súd musí zastaviť konanie, ak v priebehu konania zaniknú skutočnosti, na ktorých si založil právomoc. Tot o má veľmi negatívny dopad na výkon spravodlivosti, pretože nemožno vo vzťahu k cudzine zaručiť zachovanie lehôt a dostatočnú ochranu práv účastníkov. Absencia perpetuatio fori je aj v rozpore s aktuálnym trendom medzinárodného a európskeho práva procesné ho. Účelom ustanovenia je preto zachovanie právomoci slovenského súdu, aj keby skutočnosti, na ktorých bola založená v priebehu konania zanikli. Účelom však nie je konvalidácia právomoci, ak táto neexistovala už ani pri začatí konania. Nakoľko otázka medzinárodného perpetuatio fori je špecifická v kontexte posudzovania medzinárodnej právomoci, javí sa formulovanie tohto princípu vhodným viac v kontexte ZMPS ako v OSP.

K bodu 6 a 7 (§ 62a ods. 1 a 2)

V sú vislosti s vykonávaním nového nariadenia EÚ o výživnom (č. 4/2009) je potrebn é vyjasniť, že ustanovenie § 62a ukladá povinnosti súdom aj v kontexte tohto nariadenia. Odkaz na medzinárodnú zmluvu nie je preto jednoznačný, aj keď prednosť právnych aktov EÚ vyplýva z medzinárodnej zmluvy (ZES, teraz ZFEU), ktorá má podľa čl. 7 ústavy prednosť pred zákonom. Nahradenie odkazu na medzinárodnú zmluvu odkazom na osobitný predpis umožňuje do tohto ustanovenia zahrnúť tak medzinárodné zmluvy ako aj nariadenia EÚ a navrhovaná poznámka pod čiarou ďalej špecifikuje, o ktoré osobitné predpisy najmä ide.

Explicitne sa precizuje doteraj ší pojem 'osoba' na 'fyzická osoba'.

K bodu 8 (§ 65)

Prax posledn ých rokov súvisiaca so zvýšením mobility slovenských občanov a tiež so zmenou kritéria právomoci v § 42 spôsobila, že existujú rozhodnutia cudzích súdov o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti slovenských občanov žijúcich v cudzine . Proti tejto praxi nemožno nič namietať, avšak je žiaduce zahrnúť tieto rozhodnutie medzi tie, ktorých uznanie sa spravuje osobitný m režimom a ktoré sú označované ako tzv. štatusové rozhodnutia. Tieto rozhodnutia vyžadujú uznanie osobitným rozhodnutím (§ 67). Zahrnutie týchto rozhodnutí medzi rozhodnutia vyžadujúce uznanie osobitným výrokom zvýši ich viditeľnosť a umo žní aj ich evidenciu v Notárskom centrálnom registri listín. S touto zmenou súvisí zmena v § 189a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodom 9 až 11 (§ 67 ods. 1 , 3, 4)

Doplnenie odseku 1 súvisí so zmenou ustanovenia § 65. Doplnenie odseku 4 si vyžiadali skúsenosti právnej praxe, ktorá ukázala, že existujú rozhodnutia, v ktorých je na mieste umožniť aj osobe, ktorá nie je oprávnený m či povinným z cudzieho rozhodnutia, aby mohla podať návrh na vyslovenie uznania osobitným výrokom. Ide spravidla o uznanie deklaratórnych rozhodnutí, u ktorých nemožno hovoriť o oprávnenom či povinnom. Osoba musí k aktívnej legitimácii preukázať súdu existenciu právneho záujmu na veci. Vzhľadom na úpravu v novom odseku 4 bolo potrebné vypustiť v odseku 3 poslednú vetu.

K bodu 12 (§ 68 ods.2)

Modifikácia súvisí so zmenou navrhovanou v § 65 ods. 1.

K bodu 13 (nadpis nad § 68a)

Doplnenie ná zvu nad § 68a súvisí s praktickými a výkladovými problémami, ktoré sa vyskytli z dôvodu, že zákon rozoznáva uznanie bez osobitného výroku (prihliadnutím na ro zhodnutie - § 67 ods. 3) a uznanie osobitným výrokom, ktorého povinnosť vyplýva buď priamo zo zákona, alebo je daná návrhom účastníka. Toto nedostatočné terminologické rozlíšenie spôsobovalo ďalej problémy aj v aplikácii§ 68h.

K bodom 14 až 16 (§ 68a písm. a/ a c/)

Zmena v predvetí § 68a má leg.tech. charakter a nadväzuje na nový spoločný nadpis.

Zmena pí smena a) je legislatívno-technického charakteru.

Písmeno c) upresňuje miestnu príslušnosť na konanie o uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré nevyžaduje výkon (§ 67 ods. 3). Odkaz na príslušnosť exekučného súdu nie je v týchto situáciách praktický.

K bodom 17 a 18 (§ 68b)

Zmena odseku 1 je legislatívno-technického charakteru.

Doplnenie odseku 2 reaguje na dôsledky zmeny režimu uznávania cudzích rozhodnutí o pozbavení či obmedzení spôsobilosti a vymedzuje špecificky okruh účastníkov. Ak bude navrhovateľ om opatrovník, bude jediným účastníkom konania. Ak však bude navrhovateľom iná osoba, ktorá preukáže na veci právny záujem, je nevyhnutné, aby opatrovník bol do konania zapojený ako účastník. Naopak zapojenie osoby, ktorá bola obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti, by nebolo efektívne.

K bodu 19 (§ 68e ods. 2)

Doplnenie odseku 2 si vyžiadala prax, ktorá často viedla k problematickým situáciám, kedy rozvedený manžel bol proti svojej vôli nútený komunikovať s bývalým manželom len z dôvodu zabezpe čenia urýchlenia uznania konania, pričom druhý z manželov (často cudzinec s bydliskom v cudzine) nemal záujem na 'uľahčení' situácie, pretože jeho právne postavenie bolo vyriešené cudzím rozhodnutím a uznanie rozhodnutia v Slovenskej republike pre neho nemalo právnu relevanciu. Keďž e doručenie návrhu na uznanie a možnosť pojednávania slúži ako prvok ochrany druhého účastníka proti účinkom uznania, tento účel sa v konaní o uznanie rozhodnutia v manželskej veci, ak týmto druhým účastníkom nie je slovenský občan, neplní, preto že uznaním cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike a jeho následným zápisom do matriky sú dotknutí len slovenskí občania. Pre cudzinca sú relevantné právne účinky tohto rozhodnutia v jeho domovskom štáte. Vychádzajúc z účelu sledovaného týmto ustanoven ím sa zjednodušuje aj postup vo veci uznávania cudzieho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti. Keďž e toto rozhodnutie je relevantné predovšetkým pre opatrovníka danej osoby, v prípade, že opatrovník nie je navrhovateľom uznania, treba, aby tejto osobe návrh bol doručený a aby mala možnosť do konania zasiahnuť.

K bodu 20 (§ 68g ods. 1)

Doplnenie je legislatívno-technickej povahy.

K bodu 21 (§ 68h ods. 2)

Doplnenie odseku 2 reaguje na interpretačné problémy praxe, ktoré odkaz v tomto ustanovení považovali za odkaz nielen na ustanovenia § 68a a nasledovné, ale aj za odkaz na § 67 ods. 3. Zmena nadpisu nad § 68a ako aj doplnenie textu tohto ustanovenia odstraňujú túto interpretačnú nejasnosť. Doplnenie odkazu v poznámke pod čiarou vyjasňuje skutočnosť, že uplatnenie tohto ustanovenia sa viaže na právne akty EÚ , ktoré takéto konanie upravujú.

K článkom III a VI (zákon č. 600/2003 Z z., zákon č. 571/2009 Z. z.)

Èlánok III reaguje na doplnenie § 273 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v čl ánku I návrhu zákona. Zákon č. 600/2003 Z. z. legislatívne neupravuje len podmienky nároku na prídavok na dieťa a jeho výplatu, ale aj na príplatok k prídavku na dieťa, ktorý za predpokladu splnenia zákonných podmienok nároku patrí oprá vnenej osobe spolu s prídavkom na dieťa.

Obdobne článok VI nadväzuje v bodoch 1 a 2 na úpravu navrhovanú v článku 1 v § 273 ods. 2 a 3.

K člá nku IV (Antidiskriminačný zákon)

K § 9a

Navrhovaná úprava sleduje cieľ skvalitniť existujúce ustanovenie antidiskriminačného zákona umožňujúce Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva, mimovládnym organiz áciám a prípadne aj ďalším osobám, ktorých cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou, podávať v prípadoch vážnych porušení zásady rovnakého zaobchádzania tzv. verejné žaloby vo vlastnom mene. Vloženie slova 'inak ' do prvej časti úvodnej vety predmetného ustanovenia (čím by vznikla formulácia 'alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný z áujem') by malo z dlhodobého a systémového hľadiska najmä hodnotovo-normatívny a diskurzívny význam, pretože by odstránilo súčasnú legislatívnu diskrepanciu spočívajúcu vo vyvolávaní mylného dojmu, že ak sú porušen ím zásady rovnakého zaobchádzania dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb, nejde o vážne ohrozenie, resp. poru šenie verejného záujmu (keďže porušenie práv, právom chránených záujmov alebo slobôd väčšieho alebo neurčitého počtu osô b a vážne ohrozenie verejného záujmu sú v súčasnosti ako predpoklady pre možnosť podania verejnej žaloby naformulované alternatívne). Keďže Slovenská republika sa hlá si k všetkým kľúčovým dokumentom medzinárodného práva v oblasti práva na rovnosť, je členským štátom Európskej únie, pre ktorú právo na rovnosť predstavuje jeden z jej základných právnych postulátov, a zároveň zakotvuje prá vo na rovnosť ako integrálnu a imperatívnu súčasť svojho ústavné ho a celkovo právneho poriadku – a teda presadzovanie práva na rovnosť musí byť v princípe záležitosťou verejného záujmu –, je namieste, aby zo svojej legislatívy odstránila pochybnosť o tom, či porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania voči väčšiemu alebo neurčitému počtu subjektov je alebo nie je vážnym ohrozením verejné ho záujmu.

Aj v záujme efektívnejšieho presadzovania verejného záujmu na potláčaní diskriminácie a iných prejavov porušovania zásady rovnakého zaobchádzania navrhujeme roz šíriť explicitný výpočet nárokov, ktorých sa možno dovolávať verejnými žalobami v prípadoch porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a to o mož nosť dovolávať sa určenia, že bola porušená zásada rovnaké ho zaobchádzania. Z praktického hľadiska by táto zmena mala význam najmä v prípadoch závažných jednorazových a nepretrvávajúcich porušen í zásady rovnakého zaobchádzania, kedy nie je z povahy veci možné domáhať sa upustenia od (už neexistujúceho) diskriminačného konania a/alebo kedy nie je možné domáhať sa nápravy protiprávneho stavu, ale kedy zároveň existuje verejný záujem na pomenovaní porušenia zákona v podobe porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a označ ení osoby, ktorá za toto porušenie nesie zodpovednosť (pričom verejný záujem na určení, že konaním určitej osoby došlo k porušeniu zá sady rovnakého zaobchádzania, existuje vždy bez ohľadu na to, či existuje praktická možnos ť upustenia od konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania a nápravy protiprávneho stavu). Navyše, priznávanie nárokov v prípade verejných žalôb podľa § 9a antidiskriminačného zákona v jeho súčasnom znení (t. j. možnosť rozhodnúť iba o povinnosti upustiť od konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania a o povinnosti napraviť protiprávny stav) nie je ani v súčasnosti možné aspoň bez implicitného určenia, že bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania.

Návrh ďalej zdemonštratívňuje výpočet možných nárokov, ktor é môžu subjekty podávajúce verejné žaloby uplatňovať v konaní pred súdom. Takto nastavený výpočet nárokov by umožnil efektívnejšie uplatňovanie inštitútu verejných žalôb a ich čo najlepšie využí vanie v prospech verejného záujmu – keďže by podľa okolností jednotlivých konkr étnych prípadov umožnil domáhať sa aj iných, kontextuálne efek tívnych právnych riešení než tých, ktoré sú v s účasnosti taxatívne zakotvené v § 9a antidiskriminačného zákona (do úvahy by takto napríklad prichádzala možnosť domáhať sa verejného ospravedlnenia zo strany subjektu, ktorý hrubo porušil zásadu rovnakého zaobchádzania).

K článku V (zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 14a)

Vzhľadom na požiadavky, ktoré vyvstali z aplikačnej praxe a doterajšie skúsenosti, navrhuje sa vykonať zmenu v § 14a – súdy s agendou starostlivosti o maloletých. Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, bude prísluš ný:

-Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajské ho súdu v Nitre.

-Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici,

Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Trenčíne.

-Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského s údu v Prešove.

K bodu 2 (§ 14c)

Upravuje sa príslušnosť Okresného súdu Bratislava III v špecifických veciach s cudzím prvkom.

Podľa čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a o uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práva a povinností súd členského š tátu, ktorý má právomoc vo veci samej, ak sa domnieva, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môže:

a) preruš iť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu; alebo

b) požiadať súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc.

Obe uvedené situácie vyžadujú, aby sa v druhom členskom štáte dal identifikovať súd, ktorý bude miestne príslušný na konanie, resp. posúdenie (rozhodnutie), ž e právomoc preberá. Nariadenie umožňuje, aby týmto spôsobom bol oslovený súd štátu, ktorého občanom je dieťa, ktorý je miestom obvyklého pobytu jedného z rodičov, alebo štátu, kde sa nachádza majetok dieťaťa. V dôsledku tejto širokej koncepcie môžu nastať situácie, kedy nemožno podľa OSP určiť miestnu príslušnosť slovenského súdu podľa § 88 ods.1 písm. c/, pretože dieťa nemá (nemusí mať) bydlisko v Slovenskej republike. V takomto prípade by muselo dôjsť k aplikácii § 11 ods. 3 OSP, pretože podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť. Tento postup nie je najvhodnejším riešení m v konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloletého, ktoré predpokladá rýchle konanie vo veci. Nie je vhodným ustanovením ani na systematické použitie, keďže porovnateľný aplika čný problém vzniká aj pri uplatnení čl. 9 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práva a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ozn. č. 344/2002 Z.z.). V budúcnosti možno predpokladať, že totožný problém prinesie pripravovaná ratifikácia Dohovoru o medzinárodnej ochrane dospelých z 2.10.1999, ktorý v článku 8 upravuje obdobný mechanizmus a umožňuje 'odovzdanie' konania napríklad aj do štátu, ktorého štátnym občanom je dospelý, alebo v ktorom sa nachádza jeho majetok, alebo ktorého orgány si zvolil dospelý, aby prijali opatrenia zamerané na jeho ochranu alebo štátu obvyklého pobytu blízkej osoby dospelého, ktorá je pripravená zabezpeč iť jeho ochranu. Mnohé z týchto kritérií neumožňujú založiť miestnu príslušnosť podľa § 88 ods. 1 písm. d/ OSP.

Návrh Komisie na prijatie nariadenia o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedenia a o zavedení európskeho dedičského osvedčenia obsahuje v článku 5 možnosť súdu odstúpiť dedičské konanie súdu štátu, ktorého právny poriadok si poručiteľ zvolil ako rozhodné právo pre úpravu dedičských pomerov. Aplikácia tohto ustanovenia taktiež nemusí vždy viesť k možnosti založiť miestnu príslušnosť podľa § 88 ods. 1 písm. l/ OSP.

K bodu 3 (§ 18j)

Intertemporálne ustanovenie vo vzťahu k zmene vykonanej v § 14a.

K článku VII (účinnosť)

Účinnosť novely sa navrhuje na 1. január 2012.

V Bratislave, 10. augusta 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako 'návrh zákona').

Pri spracovaní všeobecnej časti dôvodovej správy v úvode uvádzame analýzu doterajšieho právneho stavu so zameraním na jednotlivé aspekty zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako 'zákon č. 7/2005 Z. z.' alebo 'zákon '), ktorého novelu pripravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') do legislatívneho procesu.

I.Analýza doterajšieho stavu

Obsahom nového zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola nová právna úprava úpadku, ktorá mala za cieľ zohľadniť osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otá zky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzali z legislatívnemu zámeru z ákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Podľa legislatívneho zámeru cieľom nového zákona bolo upraviť bankrot moderným zákonom, ktorý by zohľadnil osobitosti slovenského právneho a ekonomické ho prostredia, riešil problematické otázky súčasného právneho stavu a dosiahol podľa možností nasledujúce: (1) zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; (2) zabezpečenie zrýchlenia konania (zohľadňujúc však prirodzené obmedzenia, ktoré zväzujú súdny systém) a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene kona ť a v konaní postupovať pro-aktívne; (3) naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ako alternatívy formálneho konania pred súdom; (4) zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; (5) zabezpečenie konzistencie cieľov reformy a práva zabezpečenia záväzkov, konkurzného práva a koherentnosti právnej úpravy; (6) odstránenie alebo zmenš enie priestoru pre korupciu; (7) odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesné ho v oblasti konkurzu.

Nový zákon upravil dve z ákladné konania: konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, ktoré nahradilo vyrovnacie konanie. Rozhodovacia agenda bola v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy premiestnená z troch krajských sú dov, na osem okresných súdov sídliacich v sídle toho ktorého krajského s údu. Súčasťou reformy bankrotového práva bola ďalej statusová úprava správcov, kde sa vytvoril jeden zoznam správcov vedený Ministerstvom spravodlivosti a upravili sa základné štandardy pre fungovanie správcovských kancelárií, v rátane dohľadu a sankcií.

Nová právna úprava posilnila postavenie zúčastnených strán a oslabila zasahovanie súdu do procesu, ktorý vstupuje do procesu iba v prípade ak vznikne medzi zúč astneným i stranami spor, prípadne ak niektorá strana nekoná. Naproti tomu, právna úprava mala za cieľ posilniť zodpovednosť zúčastnených strán za ich rozhodovanie. Nový zákon mal zámer byť pro-veriteľský, avšak prax ukázala, že niektoré opatrenia posilnili nakoniec skôr postavenie dlžníka, ako veriteľov. Inštitút reštrukturalizácie mož no hodnotiť úspešne s tým, že aplikačná prax prirodzene vyhodila potrebu zaviesť do procesu mechanizmy zužujúce priestor na zneužitie tohto inštitútu. Nový zákon upravil tiež osobný bankrot fyzický ch osôb, ktorý sa však zatiaľ nerozvinul v takom rozsahu, ako je to bežné v západných jurisdikciách.

II.CIEle návrhu zákona:

Predložený návrh zákona má snahu nadviazať na pôvodné zámery nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii s cieľom riešiť tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené. Predložený návrh zákona rieši problematiku korporátnych bankrotov, nie osobných bankrotov. Osobné bankroty budú riešené v rámci samostatnej novely zákona.

V rámci všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzame hlavné okruhy, ktoré návrh zákona rieši, resp. mení a upravuje, ide o tieto nasledovné ciele:

Všeobecne

(A)Upraviť definíciu predĺženia spôsobom bežným vo vyspelých zahraničných právnych úpravách, po vzore napr. v Èeskej republike alebo Nemecku.

Viď najmä § 3 ods. 3 návrhu zákona.

(B)Upraviť zodpovednosť štatutárov pre prípad oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, aby sledovala princíp zachovania základného kapitálu a bola rýchlo a efektívne ustálená a vymáhaná.

Viď najmä § 11 ods. 4.

Konkurz

(C)Spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka a tým vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj tlak na včasné riešenie hroziaceho ú padku alebo úpadku dlžníkom iným spôsobom ako konkurzom, a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou. Naproti tomu sa navrhuje vypustiť povinnos ť dlžníka iniciovať konkurzné konanie z dôvodu platobnej neschopnosti, t.j ponechať moment iniciovania konkurzného konania z d ôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenútiť iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

Viď najmä § 12 ods. 2 návrhu zákona.

(D)Upraviť 'konanie' o vyhlásení konkurzu v prípade veriteľského ná vrhu tak, aby konanie bolo efektívne a rýchle, avšak tak, aby dlžník mal účinnú možnosť sa brániť v prípade, že jeho úpadok je sporný.

Viď najmä § 19 návrhu zákona.

(E)Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok nasledovne:

oumožniť prihlásiť veriteľom viacero nezabezpečených pohľadávok jednou prihláškou a tým zjednodušiť proces prihlasovania nezabezpečeným veriteľom;

oupraviť povinné prihlasovanie pohľadávok veriteľmi už len u správcu, a to len v jednom rovnopise;

oumožniť veriteľovi prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez hlasovacieho práva.

Viď najmä § 28 a nasl. návrhu zákona

(F)Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov zo súčasným zavedením prekážok obmedzujúcich zneužívanie tohto práva.

Vid najmä § 32 návrhu zákona.

(G)Komplexne riešiť postavenie zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi dlžní ka, najmä umožniť prihlasovať do konkurzu pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi úpadcu.

Viď najmä § 28 ods. 7 návrhu zákona.

(H)Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v konkurze a podriadiť ich uspokojenie ostatným veriteľom.

Viď najmä § 35 ods. 4 a § 95 návrhu zákona.

(I)Vypustiť zodpovednosť veriteľov za nesprávnos ť údajov uvedených v prihláške vzhľadom na jednoduchú možnosť 'obísť' tento inštitút v prípadoch, pre ktoré bol pôvodne zavedený, t.j. pre prípady prihlasovania zjavne neexistujúcich pohľ adávok.

(J)Riešiť odporovateľnosť právnych úkonov, resp. riešiť niektoré aplikačné problémy v sú vislosti s odporovateľnosťou, najmä upraviť v prospech odporovateľnosti niektoré lehoty spojené s uplatnením odporovaciwho práva.

Viď najmä § 57 návrhu zákona.

(K)Pripustiť výmenu správcu kedykoľvek počas konkurzu v prípade rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny verite ľov.

Viď najmä § 36 ods. 1 návrhu zákona.

(L)Znížiť náklady konkurzu reštriktívnou úpravou rozsahu pohľadávok proti podstate, t.j. reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate tak, aby šlo výlučne o pohľadávky, ktor é súvisia so správou a speňažovaním majetku, odmenou a výdavkami správcu, prípadne prevádzkou podniku počas konkurzu.

Viď najmä § 87 návrhu zákona.

Reštrukturalizácia

(M)Upraviť povinnosť skúmať odporovateľnosť právnych úkonov v rámci prípravy reštrukturalizačn ého posudku.

Viď najmä § 110 návrhu zákona.

(N)Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii obdobne ako v konkurze.

Viď najmä § 121 a nasl. návrhu zákona.

(O)Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v reštrukturalizácii a zaraďovať ich vždy do samostatnej skupiny.

Viď najmä § 126 ods. 3, § 137 ods. 5 a § 146 ods. 5 návrhu zákona.

(P)Uložiť dlžníkovi povinnosť poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať pre potreby reštrukturalizačného plánu stanoviť hodnotu svojho zabezpečenia znalecký m posudkom.

Viď najmä § 134 ods. 4 návrhu zákona.

(Q)Stanoviť rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľ adu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upraviť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

Viď najmä § 135 ods. 1 návrhu zákona.

(R)Zaviesť povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre každú zabezpečenú pohľadávku a tým posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii.

Viď najmä § 137 ods. 4 návrhu zákona.

(S)Umožniť hlasovať na schôdzi veriteľov a schvaľovacej schôdzi aj zabezpečené mu veriteľovi popretému čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečovacieho práva.

Viď najmä § 146 ods. 5 návrhu zákona.

Osobný bankrot

Návrh zákona rieši osobný bankrot iba okrajovo, nako ľko apriori sa zameriava na riešenie korporátnych bankrotov. Komplexné riešenie osobného bankrotu bude predmetom samostatnej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

články 67 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Euró pskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vz ťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedný ch za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov,

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Eur ópskej únie,

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia.

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvý šeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

V prípade, ak sa na zá klade uvedenej novely predmetného zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku oproti doterajšej právnej úprave nové informácie (zoznamy, rozvrhy, uznesenia atď.), potom je potrebné v doložke vplyvov vyznačiť pozit ívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a následne je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, a to nasledovne:

V časti 6.1. analýzy navrhujeme doplniť vetu: ' Áno, zverejňovaním ...............(napíšete čoho) v Obchodnom vestníku sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I. (informatívna úroveň).

Ostatné časti analýzy navrhujeme vyplniť slovom 'Nie'.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie z ákladných pilierov informatizácieObsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.) Áno

Zverejňovaním predvolania a upovedomenia o pojednávaní podľa § 19 ods. 1 písm. a) bodu 2, zapísania pohľadávky doručenej po zá kladnej prihlasovacej lehote do zoznamu pohľadávok (§ 28 ods. 3), zoznamu pohľadávok proti podstate a zámeru zostaviť rozvrh (§ 96 ods. 2) v Obchodnom vestníku sa zavádza nová elektronická služba s úrovň ou I. (informatívna úroveň). 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.) Nie¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.) Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.) Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.) Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) NieInfraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.) Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.) Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.) Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.) NieRiadenie procesu informatizá cie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.) NieFinancovanie procesu informatiz ácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.) NieLegislatí vne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.) Nie

Nejde o nelegislatívny materiál.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie 3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Všetky subjekty s výnimkou tých, na ktoré sa nevzťahuje zá kon č. 7/7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prpredpisov (§ 2), teda subjekty na ktoré nie je možné vyhlásiť konkurz.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Navrhovaná právna úprava neobsahuje žiadne nové opatrenia, ktoré by predstavovali zvýšenie nákladov podnikateľských subjektov; výška nákladov v porovnaní so sú časným stavom ostane zachovaná.

Prínosom návrhu je zmena vo vymáhateľnosti práva a zvýšené uspokojenie pohľadávok po lehote splatnosti.3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu? Administratívne náklady zostávajú v rovnakej výške ako podľa súčasnej právnej úpravy. Súdne poplatky ani náklady na vedenie konania sa nemenia.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?) Predpokladá sa zvýšený počet reštrukturalizácií u podnikateľských subjektov s platobnou neschopnosťou.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Zásadným opatrením smerujúcim k vymožiteľnosti prá va je novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií a súvisiacich zákonov. Nová právna úprava má umožniť veriteľom podať návrh na vyhlásenie konkurzu i bez toho aby mali uznanú pohľadávku dlžn íkom alebo vykonateľnú pohľadávku. Táto zásadná zmena umožní veriteľom uplatňovať si svoje nároky voči dlžníkovi skôr ako ,,skonzumuje' svoj nezabezpečený majetok čím sa predpokladá vyššie uspokojenie veriteľov. S tým úzko súvisia zmeny definícií úpadku najmä predĺženia, s čím sa zabezpečí motivácia štatutárnych orgánov dlžníka riešiť úpadok dlžní ka včas. ,,Motivácia' sa na novo formuluje ako zodpovednostný vzťah vznikajúci nepodaním návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu včas, pričom iniciatíva na vyvodenie zodpovednosti sa necháva v plne dispozí cii veriteľa.

Otvorením veriteľských návrhov sa predpokladá riešenie väčšiny veriteľských návrhov, ktoré sú inak prejednávané súdmi najmä v civilných a obchodných veciach nie z dôvodu ich spornosti ale z dôvodu možnosti oddialenia vykonateľnosti pohľadávky dlžníka, ktorý ma problémy s platovou neschopnosťou pri použití všetkých známych legálnych spôsobov obštrukcii v konaní.

Túto úpravu smerujúcu k vymožiteľnosti práva považujeme za zásadnú. Nová úprava má dlžníkov motivovať pri riešení svojho úpadku najmä reštrukturalizáciou.

B. OSOBITNÁ ÈAS

K Èl. I (Zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodu 1

Rozpočtové organizácie a prí spevkové organizácie obce a vyššieho územného celku ako samostatné právnické osoby sú subjekty plne alebo väčšinovo napojené na rozpočet zriaďovateľa (rozpočtové organizácie hospodá ria len s prostriedkami obce a vyššieho územného celku a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu obce a vyššieho územného celku; príspevkové organizácie hospodária s príspevkom poskytnutým z rozpoč tu zriaďovateľa, ktorý musí pokrývať viac ako 50% ich výrobných nákladov), pričom nie sú subjektmi vlastníckych práv - nemajú vlastný majetok a spravujú len majetok vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto typy organizácií zabezpečujú plnenie samosprávnych resp. verejnoprospešných funkcií samospráv (rovnako ako štátne rozpočtové organizácie a prí spevkové organizácie zabezpečujú plnenie základných verejných funkcií štátu alebo verejnoprospešné činnosti, teda sú v obdobnom postavení) sa rozširuje okruh subjektov, u ktorých sa vylučuje použ itie zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 2

Ide o spresnenie. Doterajšie znenie nebolo správne nakoľko návrh na povolenie reštrukturalizácie môže dlžník alebo verite ľ podať aj v prípade hroziaceho úpadku, tj. v čase keď dlžník ešte nie je v úpadku.

K bodu 3

Ide o spresnenie v tom smere, že pre platobnú neschopnosť sa vyžaduje neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti peňažný záväzok viac ako jedného veriteľa, tj. dvoch veriteľov prípadne viac veriteľov.

K bodu 4

Spresňuje sa definícia predĺženia spôsobom obvykl ým v zahraničných právnych úpravách napr. v nemeckej právnej úprave, resp. v českej právnej úprave.

Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na vš etky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.

Znamená to, že pri stanovení predĺženia sa nebude vychádzať len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, avšak v prípade, že dlžník je objektí vne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, tj. možno odôvodnene predpokladať, že dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky, pri stanovení predĺž enia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku.

V záujme umožniť podnikateľom aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania v rá mci definície predĺženia sa navrhuje, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obch. zákonní ka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov. Naproti tomu však veritelia z týchto záväzkov nebudú mať v konkurze ani v reštrukturalizácii možnosť ovplyvňovať priebeh týchto konaní hlasovaním vo veriteľských orgánoch a v prípadnom konkurze budú uspokojovaní až ako poslední v rámci skupiny podriaden ých pohľadávok. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze sa automaticky premietne aj do miery ich uspokojenia v prípadnej reštrukturalizácii.

Navrhnutá definícia predĺženia vychádza z osvedčený ch zahraničných insolvenčných úprav, kde týmto spôsobom je stav predĺženia upravený napr. v Nemecku prípadne Èeskej republike, ale aj v anglosask ých a franko-hispánskych systémoch. Tieto systémy sú niekedy založené na princípe, že veriteľ má právo iniciovať insolvenčné konanie, resp. dlžník je povinný iniciovať takéto konanie, ak možno odôvodnene predpokladať, že dlžník nebude schopný v budúcnosti splniť niektorý zo svojich aktuálnych záväzkov, a to aj v prí pade, že v danom čase takýto záväzok ešte nie je splatný, resp. jeho splatnosť nastane až v budúcnosti.

Negatíva teraz platnej definície predlženia: Doterajšia definícia predĺženia predstavuje len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá však nastáva omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Platná právna úprava definuje predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu majetku, t.j. hodnotu majetku neporovnáva so sumou všetkých záväzkov avšak iba so sumou splatných záväzkov. Negatíva takejto právnej úpravy predĺženia sú najmä nasledovné:

oprávna úprava umožňuje podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazujú stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nekryje ich záväzky. Takýto stav teraz platná úprava nielenže nesankcionuje ale svojim spôsobom právne dovoľuje a podporuje.

oprávna úprava umožňuje zbavovať sa majetku dlžníkovi, ktorý je účtovne v predĺž ení, avšak právne predĺžený nie je, t.j. takéto chovanie dlžníka nie je možné postihovať ani prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov v rámci konkurzu, ani trestnoprávne, nakoľko dlžník, ktor ý je účtovne / fakticky v predlžení nie je v predlžení v právnom slova zmysle.

oprávna úprava podporuje financovania dlžníka zo strany akcionára, resp. spriaznených osôb, nie do equity, resp. základného imania ale spôsobom ako bežní veritelia, v dôsledku čoho akcionári, resp. osoby spriaznené s dlžníkom neskôr v priebehu konkurzu prípadne reštrukturalizácii zásadne ovplyvňujú, resp. deformujú priebeh týchto konaní v postavení bežných veriteľov anie v postavení akcionárov. Záujmy tý chto 'spriaznených veriteľov' sú však zásadne iné ako základný záujem sledovaný konkurzom, resp. reštrukturalizáciou, a to dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadá vok.

K bodu 5

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby za spriaznenú osobu fyzickej osoby bola považovaná aj právnická osoba, v ktorej má blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa teraz platnej právnej úpravy pod spriaznenú osobu fyzickej osoby nepatrí napr. právnická osoba s účasťou manžela (manželky) dlžníka.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Spresňuje sa, že návrh na vyhlásenie konkurzu likvidátor podáva v mene dlžníka nie vo svojom vlastnom mene.

K bodu 7

Ide o úpravu v nadväznosti na upravenú úpravu predĺženia ako aj otvorenie veriteľ ských návrhov. Pôvodná právna úprava ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak z dô vodu predĺženia, ako aj z dôvodu platobnej neschopnosti.

Navrhovaná právna úprava pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka ponecháva moment iniciovania konkurzného konania z dô vodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenúti iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

K bodu 8

Novým spôsobom sa definuje oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Navrhuje sa aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžní k viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných z áväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu mô že veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.

K bodu 9

Upravuje sa zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť sa navrhuje objektivizovať výškou dlžníkovho zap ísaného základného imania, tj. v prípade, že dlžník sa stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zap ísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedený model zodpovednosti štatutárov sleduje princíp zachovania základného kapitálu, kde už predpisy obchodného práva ako aj príslušné smernice EU sú budovan é na princípe aby štatutári robili všetky opatrenia tak, aby došlo k zachovaniu základného kapitálu, ktorý je evidovaný v príslušných registroch, spravidla v obchodnom registri. V prípade, ž e zachovanie základného kapitálu nie je objektívne možné, tj. dlžník sa stane predĺžený, zákon automaticky nezakladá zodpovednosť štatutára, avšak len vyžaduje aby v ustanovenej lehote urobil prí slušné opatrenia, tj. buď sa pokúsil o neformálnu reštrukturalizáciu alebo o formálnu reštrukturalizáciu alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že štatutár tieto opatrenia včas urob í, zodpovednosť mu nevznikne.

Pôvodná konštrukcia zodpovednosti napriek tomu, že obsahovala mechanizmy aby ju bolo možné jednoduchším spôsobom vymedzovať, tieto mechanizmy v praktickom živote nefungovali.

K rýchlejšiemu ustáleniu a vyvodeniu zodpovednosti, za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu viď. mechanizmus upravený v §74 a.

V poslednej vete sa rieši prípad, pokiaľ členovia štatutárneho orgánu sú oprávnení konať iba spoločne. V takomto prípade, sa ten člen štatutárneho orgánu, ktorý v lehote na podanie návrhu ulož í do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je predĺžená a že nedosiahol súhlas ostatných členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu, sa zbaví zodpovednosti za oneskorené podanie ná vrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 10

Zjednodušujú sa formálne náležitosti pri návrhoch podávaných orgánmi verejnej moci. V týchto prípadoch sa navrhuje aby sa nevyžadovalo úradné osvedč enie podpisu navrhovateľa.

Spresňuje sa, že každý navrhovateľ je povinný podať návrh v dvoch rovnopisoch, bez ohľadu, či ide o dlžníka, verite ľa, likvidátora, prípadne inú oprávnenú osobu.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2)

Upravujú sa náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka a uvádza sa explicitný výpočet, akým spôsobom môže veriteľ svoju pohľadávku v návrhu doložiť.

K bodu 12 (§13 ods. 1)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 13 (§ 13 ods. 2)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodom 14 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2)

Upravuje sa vyzývacia povinnosť pre súd v prípade, že návrh nespĺňa všetky podstatné nálež itosti. Podľa doterajšej úpravy súd navrhovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov, ale návrh rovno odmietol. Podľa novej právnej úpravy súd obdobne ako podľa OSP bude navrhovateľa vyzývať na odstrá nenie nedostatkov. Vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov má praktický význam, pričom samotný priebeh procesu to spravidla skôr urýchli ako skomplikuje.

K bodu 16

Ide o procesno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou predpisov obchodného práva.

K bodu 17 (§ 14 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov sa navrhuje poskytnúť dlžníkovi väčší časový priestor aby sa pokúsil riešiť svoj úpadok reš trukturalizáciou a to už v čase keď prebieha samotné konkurzné konanie, avšak ešte nedošlo k vyhláseniu konkurzu. V tomto smere sa navrhuje aby sa lehota počas ktorej sa preruší konkurzné konanie z dô vodu, že dlžníkom poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok predĺžila z 30 dní na 60 dní.

K bodu 19 (§ 19)

V nadväznosti na spriechodnenie veriteľských návrhov sa novým spôsobom upravuje proces vyhlásenia konkurzu na základe veriteľského návrhu nasledovný m spôsobom:

a)V písmene a, bod.1 sa upravuje okrem iného obsah výzvy, ktorú bude súd doručovať dlžníkovi do vlastných rúk, hneď v úvode konkurzného konania. Obsahom výzvy, je vyžiadanie si všetkých relevantných informácií, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie platobnej neschopnosti alebo platobnej schopnosti dlžníka, tj. súd vyzve dlžn íka aby mu ku dňu začatia konkurzného konania predložil na jednej strane zoznam všetkých jeho splatných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti a na druhej strane, prehľad finančného majetku dlžní ka, tj. stav bankových účtov, pokladne a kvázy peňazí na ceste, tj. prehľad pohľadávok pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od zač atia konkurzného konania.

b)V písmene a, bod. 2 sa upravuje, že súd hneď v úvode konkurzného kania je povinný určiť termín pojednávania, ako aj okruh účastníkov, ktorých musí predvolať a to dlžníka; prípadných veriteľov o termíne pojednávania súd len upovedomí. Je výlučne na ich rozhodnutí, či sa pojednávania zúčastnia alebo nie.

c)V písmene a, bod. 3 sa upravuje, že výzva súdu a možnosť dlžníka súhlasiť aby súd rozhodol vo veci vyhlá senia konkurzu bez pojednávania; tj. ide z pravidla najmä o prípady, keď úpadok dlžníka je evidentný, tj. pojednávať ohľadom úpadku dlžníka je zbytočné.

d)V písmene b) sa upravujú poriadkové lehoty, v ktorých sa ukladá súdu rozhodnúť vo veci vyhlásenia konkurzu, tj. či vyhlási ť konkurz, alebo zastaviť konanie.

e)V písmene c, sa upravuje rozhodovanie súdu vo veci vyhlásenia konkurzu; o vyhlásení konkurzu súd rozhodne vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, tj. je úlohou a povinnosťou dlžníka osvedčiť svoju platobnú schopnosť, tj. osvedčiť skutočnosť, že nie je v úpadku v podobe platobnej neschopnosti, tak ako ju zákon definuje v §3 ods.2; v tejto súvislosti postačuje, aby dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť , nevyžaduje sa preukázanie platobnej schopnosti. Pri osvedčovaní platobnej schopnosti dlžníka je ďalej významné uviesť, že z pohľadu záväzkov dlžníka sa neprihliada na tie dlžníkové závä zky, pri ktorých zo strany dlžníka bola osvedčená ich spornosť.

f)V písmene d) sa upravuje postup v prípade, ak sú pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, kedy v danom prípade súd pred vyhlásení m konkurzu ustanoví do funkcie predbežného správcu.

K bodu 20 až 24 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ako aj novým spôsobom úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhov na vyhlásenie konkurzu sa upravujú lehoty v ktorých je predbežný spr ávca povinný zistiť majetnosť alebo nemajetnosť dlžníka resp. hodnoty, z ktorých má predbežný správca vychádzať pri posúdení majetnosti, či nemajetnosti dlžníka.

Najmä v prípade veriteľských návrhov možno očakávať, že súčinnosť zo strany dlžníka bude problematická , pričom objektívne zistenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka si v týchto prípadoch bude vyžadovať dlhší časový priestor. Pre tieto prípady sa navrhuje, aby súd mohol predĺžiť lehotu predbežné mu správcovi na podanie záverečnej správy o majetnosti a nemajetnosti dlžníka.

Z pohľadu novej úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu, sa navrhuje aby predbežný správca pri stanovení majetnosti dlžníka vychádzal aj z prípadnej pohľadávky voči štatutá rom z titulu zodpovednosti, ktorú možno v prípadnom konkurze voči nim vymáhať v prospech všeobecnej podstaty.

K bodu 25 (§ 22 ods. 1)

Navrhuje sa skrátiť rozsah poučenia v uznesení o vyhlásení konkurzu v tom smere, aby sa neuvádzali úplné citácie všetkých ustanovení ale aby postačovalo odkázať na príslušné ustanovenia zá konov.

K bodu 26

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v nadväznosti na úpravu v bode 18, konkrétne viď. §19 ods.2

K bodu 28 až 31

Navrhuje sa aby obligatórnou náležitosťou návrhu na procesnú zmenu veriteľa v konaní, bol odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok pod ktorými je pohľadávka zapísaná v zozname pohľad ávok, tj. aby sa v návrhu na procesnú zámenu veriteľov vždy uviedlo aj číslo pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok. Uvedené má za cieľ zjednodušiť proces rozhodovania o procesnej zámene veriteľ ov.

V bode 29 a 31 ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32 (§ 27)

Ide o procesno-technickú úpravu. Upravujú sa konkré tne momenty, kedy veriteľovi zaniká postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj procesný postup v prípade, že ohľadom zániku postavenia účastníka sú pochybnosti.

Upravuje sa tiež povinnosť veriteľa, bezodkladne písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Prípadné vážne úmyselné poruš enie tejto povinnosti zo strany veriteľa môže založiť aj prípadnú trestnoprávnu povinnosť z pohľadu marenia konkurzného konania.

K bodu 33 (§ 28 až 32)

Návrh zákona novým spôsobom upravuje spôsob prihlasovania, preskúmania, popierania a zistenia prihlásených pohľadávok, pričom oproti teraz platnej právnej úprave má za cieľ:

a)Zjednodušiť veriteľom spôsob prihlasovania pohľadávok

b)Umožniť veriteľom prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, tj. v zásade počas celého konkurzného konania.

c)Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov.

Návrh zákona zakladá pravidlo, že každá pohľadávka, ktorá nie je výslovne definovaná ako pohľadávka proti podstate, musí byť v konkurze uplatnená prihláškou a to bez ohľadu na moment, kedy takáto pohľadávka vznikla, tj. či pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu.

Lehota na prihlásenie

Návrh zákona ponecháva v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožňuje veriteľom prihlásiť svoje pohľ adávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlá senou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Po základnej prihlasovacej lehote už bude možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú pohľadávku. Možnosť prihlásiť pohľadávku po určitej krátkej lehote od vyhlásenia konkurzu je v našej právnej úpravu novum, avšak v zahraničných právnych úpravách ide o bežnú procesn ú možnosť veriteľov.

Možnosť veriteľov prihlásiť svoju pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty okrem toho, že poskytuje veriteľom komfort z pohľadu prihlasovania pohľadávok, rieši najmä tieto problémy:

a)Pri zahraničných veriteľoch je otázne odkedy im plynie lehota na prihlásenie ich pohľadávok. Pri zahraničných veriteľoch, ktorý majú svoj domicil v krajinách EU sa v ždy aplikuje nadriadená právna úprava Nariadenia EU v zmysle, ktorého je súd alebo správca vždy povinný informovať zahrani čného veriteľa o vyhlásení konkurzu ako aj o lehotách v ktorých je zahraničný veriteľ povinný prihlásiť svoje pohľadávky. V tomto smere je sporné odkedy zahraničnému veriteľ ovi vlastne plynie lehota na prihlásenie jeho pohľadávky, tj. či od vyhlásenia konkurzu alebo od doručenia výzvy na prihlásenie pohľadávky. Uvedené v rámci teraz platnej právnej ú pravy nie je uspokojivo judikované, avšak z pohľadu sledovania judikatúry iných čl. štátov prípadne ESD možno odôvodnene predpokladať, že pri zahraničnom veriteľovi by takáto lehota začala plynúť a ž doručením výzvy na prihlásenie pohľadávky.

b)Z pohľadu bežných, jednoduchých veriteľov, najmä niektorých živnostníkov prípadne menších firiem nie je reálne aby títo veritelia sledovali obchodný vestní k a vždy sa včas dozvedeli o vyhlásení konkurzu. Pre týchto veriteľov následok zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky znamená jednak účtovné problémy z pohľadu odpisu ich pohľadávky ako aj ak ákoľvek strata možnosti dosiahnuť aspoň čiastočné pomerné uspokojenie ich pohľadávok.

c)Procesný mechanizmus, ktorý vyžaduje aby pohľadávky boli prihlásené v určitej zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia konkurzu automaticky tlačí na to aby pohľadávky, ktoré právne vzniknú až po uplynutí tejto lehoty, avšak vecne spravidla súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu boli kvalifikované ako pohľad ávky proti podstate, tj. ako náklady konkurzu. Takýto postup však deformuje pravidlá uspokojovania veriteľov v konkurze, absolútnym spôsobom demotivuje nezabezpečených veriteľov konať a vystupovať proaktívne a zásadným spôsobom zneisťuje zabezpečeného veriteľa v miere jeho uspokojenia. V prípade, že právna úprava umožňuje prihlásiť pohľadávku v zásade kedykoľvek, umožňuje tiež reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate, tj. ná kladov konkurzu.

Miesto prihlasovania

Oproti teraz platnej právnej úprave sa ďalej navrhuje aby sa pohľadávka obligató rne prihlasovala už výlučne u správcu, pričom poriadkovo sa prihláška môže doručiť aj na príslušný súd. V prípade, že veriteľ nedoručí svoju prihlášku na súd, nebude to mať pre veriteľa žiadne právne následky. Doručenie prihlášky na súd môže mať pre veriteľa už výlučne prevenčný charakter, pre prípady hrubého zlyhania správcu. Z pohľadu zachovania lehoty, tj. č i prihláška bola alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote však bude vždy rozhodujúci okamih doručenia prihlášky správcovi.

Postavenie vecno-právneho zabezpečeného veriteľa

Návrh zákona v záujme komplexne riešiť majetkové pomery dlžníka, zvýšiť výťažok zo speňaženia majetku dlžníka, ako aj posilniť postavenie iba vecno -právneho zabezpečeného veriteľa v konkurze, upravuje právo ale aj povinnosť takéhoto zabezpečeného veriteľa, tj. obliga čného veriteľa inej osoby ako úpadcu prihlásiť si zabezpečenú pohľadá vku do konkurzu. Takýto veriteľ bude mať v konkurze plné procesné práva s tým rozdielom, že uspokojený môže byť iba do hodnoty zabezpečenia a hlasovacie prá va môže v konkurze vykonávať tiež iba v hodnote zabezpečenia. V súvislosti s touto úpravou viď. tiež úpravu v bode 59.

Náležitosti prihlášky

Zrozumiteľným spôsobom sa definujú základné náležitosti prihlášky, ktoré musí obsahovať každá prihláška aby sa na ňu vôbec prihliadalo. V tomto smere sa v rámci nového znenia § 30 upravuje aj procesný postup ako postupovať v prípade, že prihláška tieto základné náležitosti neobsahuje.

Doterajšia prax vyžadovala aby pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška. Uvedené však bolo v niektorých prípadoch vyslovene nepraktické, prípadne spôsobovalo aplikačné problémy v tom smere, čo sa rozumie jednou pohľad ávkou. V tomto smere jasné pravidlá v našom právnom poriadku nemáme.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje aby samostatná prihláška musela byť vždy podaná pre zabezpečenú pohľadávku, avšak pri nezabezpečených pohľadávkach sa pripúšťa aby tieto boli uplatnené prípadne aj jednou prihláškou. Samozrejme zhrnutie viacerých pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak sa veriteľ bude vystavovať riziku, že jeho pohľadávka môže byť popretá z dôvodu nepresk úmateľnosti.

Pokiaľ ide o tlačivo prihlášky prihlasovanie formou tlačív sa navrhuje ponechať, pričom sa uvažuje o zavedení zjednodušených tlačív práve pre prí pad prihlasovania viacerých nezabezpečených pohľadávok.

Popieranie pohľadávok

Podľa teraz platnej právnej úpravy oprávnenie popierať pohľadávky veriteľov patrí výlučne správcovi. Navrhovaná právna úprava poskytuje právo popierať poh ľadávky aj veriteľom. Aby popretie pohľadávky veriteľom bolo účinné, návrh zákona vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok a to: zrozumiteľnosť, viď. ods. 5, podanie na predpísanom tlačive viď . ods. 7 a zloženie preddavku na prípadné trovy konania viď. ods. 10. V súvislosti so zavedením práva veriteľov popierať pohľadávky iných veriteľov sa v § 32 rieši tiež rozhodovanie súdu o priznaní hlasovacích práv veriteľovi popretému iným veriteľom.

K bodu 34

Ide o procesno-technickú úpravu. Termín konania prvej schôdze veriteľov sa navrhuje posunúť tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadá vok, resp. ich zistením, najmä s ohľadom na skutočnosť či majú alebo nemajú hlasovacie práva.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na kompetenciu súdu rozhodovať o priznaní hlasovacieho práva v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá iným veriteľom. Vo všeobecnosti právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú iba veritelia pohľadávok zistených čo do právneho d ôvodu a vymáhateľnosti. Ak však pohľadávka veriteľa bola popretá iba iným veriteľom/nie správcom v takom prípade súd rozhodne či tomuto veriteľovi prizná alebo neprizná hlasovacie prá vo. Ak mu hlasovacie právo prizná veriteľ napriek tomu, že jeho pohľadávka je popretá, čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, bude mať oprávnenie hlasovať na schôdzi veriteľov.

K bodu 36

Ide o zásadnú zmenu oproti doterajšej právnej úprave. Podľa teraz platného právneho stavu, právo hlasovať na schôdzi veriteľov a tým ovplyvňovať priebeh konkurzu majú veritelia, ktorí sú spriaznení, resp. v minulosti boli spriaznení s úpadcom, vrátane akcionárov ako aj členov predstavenstva. Tieto osoby však z pravidla nesú zodpovednosť za úpadok dlžn íka. Okrem toho v chovaní týchto veriteľov sa spravidla neprejavuje záujem na legitímnom cieli dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ale záujem zachovať status quo v právnych vzťahoch tak ako boli založené tieto právne vzťahy pred vyhlásení m konkurzu, vrátane nespochybňovania akýchkoľvek úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, z ktorých z pravidla profitovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti obdobne ako je tomu aj v zahraničných právnych ú pravách sa navrhuje týmto veriteľom odňať hlasovacie právo. K vymedzeniu okruhu týchto osôb viď. znenie bodu 64.

K bodu 37 až 39

Návrh zákona dopĺňa právo veriteľov rozhodnúť o výmene správcov a to kedykoľvek počas konkurzu, ak sa na tom uznesie kvalifikovaná väčšina a to ľ väčšina hlasov všetkých veriteľov.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Ide o procesno-technickú úpravu. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje aby správca pravidelne informoval veriteľský výbor v trojmesačných intervaloch. V prípade, že veriteľský v ýbor má potrebu byť informovaný v kratších intervaloch môže tým zaviazať správcu svojim uznesením.

K bodu 42

Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov z pohľadu náležitostí, ktoré sa vyžadujú na prípadné plnomocenstvo pri zastupovaní veriteľa vo veriteľskom výbore. V prípade, že správca nemá pochybnosť o autenticite plnomocenstva, nie je dôvod vyžadovať aby veriteľ osvedčil svoj podpis na plnomocenstve. V prípade, že sprá vca bude mať pochybnosti, vždy je oprávnený v zmysle kancelárskeho poriadku vyžadovať overenie podpisu veriteľa.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44

V súvislosti s konaniami, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu neprerušujú, navrhuje sa upraviť plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku tak, aby správca bol reálne schopný posúdiť všetky prípadn é ešte neprávoplatné rozhodnutia a podať voči nim prípadný opravný prostriedok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 46

Ide o spresnenie ako posudzovať predmet zabezpečenia resp. rozsah oddelenej podstaty v prípade meniaceho sa predmetu zabezpečenia v dôsledku prevádzky podniku. Typicky ak sú predmetom zabezpečenia pohľadávky prí padne tovarové zásoby a pod. rozsah oddelenej podstaty sa určí ku dňu ukončenia prevádzky.

K bodu 47

Ide o úpravu v spojení s novou úpravou zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 48

Ide o procesno-technickú úpravu. Teraz platná 6 mesačná prekluzívna lehota v ktorej musia byť uplatnené všetky odporovacie ž aloby, je v niektorých prípadoch objektívne krátka najmä ak dôjde k výmene správcu alebo ide o zložitý konkurz s vysokým počtom veriteľov a veľký m rozsahom konkurznej podstaty. V týchto prípadoch správca z objektívnych dôvodov nie je vždy schopný v 6 mesačnej lehote zistiť a posúdiť všetky potencionálne odporovateľné právne úkony a podať voči ním odporovacie žaloby. Z týchto dôvodov sa navrhuje prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva predĺžiť zo 6 mesiacov na 1 rok.

K bodu 49

V prípade, že pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, navrhuje sa aby spätné lehoty v ktorých možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti sa počí tala nie od začatia konkurzného konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o zjednodušenie postupu akým spôsobom vymáhať pohľadávku voči štatutárom z titulu ich zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. O zodpovednosti ako aj záväzku štatutá ra zaplatiť v prospech podstaty určenú sumu rozhodne konkurzný súd v rámci konkurzného konania na návrh správcu a to uznesením proti ktorému je prípustné odvolanie. V záujme spriechodniť vyvodzovanie zodpovednosti ako aj ustálenie zodpovednosti je v rámci tohto konania tiež upravené obrátené dôkazné bremeno, kde úlohou vyviniť sa zo zodpovednosti má štatutárny orgán.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o procesno-technickú úpravu, kvalifikovane zostaviť prvý súpis majetku možno objektívne až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty tj. v čase, keď sú už ust álené všetky zabezpečovacie práva, ktoré ovplyvňujú rozčlenenie konkurznej podstaty na všeobecnú podstatu a príslušné oddelené podstaty.

K bodu 54 a 55

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 56 (§ 78)

Podľa teraz platnej právnej úpravy v prípade, že správca konkurznej podstaty zapísal sporný majetok do súpisu, vyzval tretiu osobu, aby mu predložila dô kazy a listiny vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Následne, ak takéto listiny a dôkazy správca konkurznej podstaty neuznal, bol povinný vyzvať tretiu osobu, aby voči nemu podala žalobu o vylúč enie majetku zo súpisu. Novelou sa navrhuje zvýšiť právna istota tretích osôb a to v tom smere, aby na podanie žaloby vyzýval tretiu osobu súd namiesto správcu konkurznej podstaty. Lehota na podanie žaloby zostala za chovaná, vrátane následkov jej zmeškania. Ide o lehotu hmotnoprávnu, t.j. žaloba musí byť v tejto lehote doručená príslušnému súdu, inak právo zanikne a súd takúto žalobu zamietne ako oneskorenú.

V záujme odstránenia právnej neistoty a rô znych legislatívnych výkladov, sa navrhuje určiť len jednu prekluzívnu lehotu, v ktorej musí byť uplatnené právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Podľa novely sa vyžaduje, aby žaloba o vylúč enie majetku zo súpisu bola podaná najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy súdu na podanie takejto žaloby. V prípade, že žaloba nebude v tejto lehote podaná právo na vylúčenie majetku zo súpisu zanikne a správca konkurznej podstaty je oprávnený tento majetok speňažiť.

Z dôvodu, precizovania právnej úpravy pri sú behu viacerých konkurzných konaní, v ktorých správcovia zapísali do súpisu totožný majetok, navrhuje sa úprava prednosti podľa zásady skorší v čase, silnejší v práve, pričom rozhodujú cim momentom pre posúdenie práva je zverejnenie zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. V prípade, ak takéto zverejnenie nastane v ten istý čas, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti také hoto zápisu je čas vyhlásenia konkurzu, tzn. že majetok po práve má byť zapísaný v tom konkurznom konaní, v ktorom bol vyhlásený konkurz skôr z časového hľadiska. Samozrejme sprá vca konkurznej podstaty, ktorý bol povinný majetok vylúčiť zo súpisu, je oprávnený podať žalobu o vylúčenie majetku, ak sa domnieva, že vlastnícke právo svedčí jeho úpadcovi. Nutnosť zavedenia takejto právnej úpravy vyplynula zo skutočnosti, že viacerí správcovia konkurznej podstaty v praxi zapisovali totožný majetok do svojho súpisu a nastavali praktické problémy s jeho správou, nakladaním a pod.

Obdobne ako zaviedla novela OSP vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. v § 44a z dôvodu ochrany práv a oprávnených záujmov tretích osôb, ktorých sa zápis do súpisu majetku týka, resp. nadobúdateľ ov tohto majetku, novela upravuje, aby správca konkurznej podstaty bol povinný takúto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu, ktorý vedie evidencii tohto majetku. Tento orgán je povinný skutočnosť, ž e tento majetok je zapísaný do súpisu majetku vyznačiť v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

K bodu 57

Návrh zákona upresňuje akým spôsobom postupovať v prípade, že pohľadávka veriteľa je zabezpečená majetkom inej osoby ako úpadcu tj. tretej osoby. Podľ a teraz platnej právnej úpravy správca vyzýva tretiu osobu aby uhradila do príslušnej oddelenej podstaty sumu rovnajúcu sa pohľadávke zabezpečeného veriteľa bez ohľadu na skutočnosť aká bola hodnota samotn ého zabezpečenia. V tomto smere návrh zákona upravuje plnenie tretej osoby do výšky všeobecnej hodnoty majetku, ktorú určí správca s odbornou starostlivosťou. Návrh zákona ďalej výslovne rieši ná sledky keď tretia osoba splní výzvu správcu. Dôsledkom splnenia je zánik zabezpečovacieho práva viažúceho sa k majetku tretej osoby.

K bodu 58 (§ 87) až 60

Novým spôsobom sa definuje okruh pohľadávok proti podstate, ktoré predstavujú náklady konkurzu, ktoré znášajú všetci veritelia. Rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadá vku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky ale charakter tejto pohľadávky. Aby šlo o pohľadávku proti podstate, pohľadávka musí spĺňať všetky definičné znaky uvedené v § 87 ods. 2, resp. ods. 4.

Pre prípad, že výťažok zo speňaženej konkurznej podstaty nebude postačovať ani na úhradu všetkých pohľadávok voči podstate, upravuje sa poradie v ktorom sa majú tieto pohľadá vky proti podstate uspokojiť.

Návrh zákona ďalej upravuje miesto, kde sa pohľadávky proti podstate uplatňujú a to u správcu ako aj postup pri riešení spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci inciden čného konania. Návrh zákona tiež upravuje zodpovednosť správcu veriteľom prípade iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí nehospodárne alebo neúčelne vynaloženými nákladmi na správu alebo spe ňažovanie majetku, alebo na prevádzkovanie podniku.

K bodu 61 a 62

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vymedzením nového okruhu pohľadávok proti podstate.

K bodu 63

Ide o úpravu v súvislosti s novým spôsobom riešenia, uplatňovania nárokov zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je obligačným veriteľom úpadcu, viď. bod 33, §28 ods.7.

K bodu 64

Z teraz platného prelomenia zásady nemo plus iuris sa vylučuje prípad, pokiaľ nadobúdateľ nebol dobromyseľný, tj. prípad ak vedel alebo musel vedieť, že ú padca nie je vlastníkom veci.

K bodu 65 až 66

Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s novou úpravou pohľadávok proti podstate.

K bodu 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s úpravou v bode 3. viď. legislatívnu skratku zavedenú v bode 3.

K bodu 68

Upravuje sa nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto triedy sa navrhuj ú zaradiť, veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na ú kor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevyluč uje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda zohľadň uje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upraven é v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách.

Okrem spriaznených veriteľov sa do podriadenej triedy zaraďujú aj zmluvné pokuty, ktoré bez ekonomického zdôvodnenia zásadný m spôsobom zvýhodňujú niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov, resp. cez hlasovacie pomery deformujú konkurzné konania.

K bodu 69 až 71

V §96 až 98 sa upravuje postup, pri zostavovaní rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, resp. z oddelených podstát.

Postup, pri zostavení a schválení každého rozvrhu, či u ž rozvrhu zo všeobecnej podstaty alebo rozvrhu z oddelenej podstaty je nasledovný:

a)Rozvrhový proces začína tým, že spr ávca zverejní v obchodnom vestníku zámer zostaviť rozvrh z príslušnej podstaty, návrh zákona ďalej ukladá správcovi zostaviť rozvrh vždy bez zbytočného odkladu po speňažení majetku príslušnej podstaty, s tým, že pokiaľ to povaha veci pripúšťa, zákon ukladá správcovi zostavi ť aj čiastkový rozvrh výťažku. Viď. § 97 a 98 návrhu zákona.

b)Pred samotným zostavením rozvrhu z príslušnej podstaty správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťa žku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje, tj. správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli, resp. majú byť uspokojené z výťaž ku zaradeného do tejto podstaty. V takto zostavenom zozname pohľadávok proti podstate je spr ávca okrem iného povinný uviesť zákonné poradie pohľadávok proti podstate a sumy, v akej boli alebo majú byť tieto pohľadávky proti podstate uspokojené.

c)Zostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate, správca oznámi zverejnením v obchodnom vestníku.

d)Od zverejnenia informácie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate v obchodnom vestníku, začína plynúť veriteľom 30 dňová hmotnoprávna lehota na podanie prí padných námietok smerujúcich voči poradiu pohľadávok proti podstate. Námietka poradia pohľadávky proti podstate musí byť v ždy odôvodnená a podaná včas, tj. v ustanovenej lehote u správcu na predpísanom tlačive, inak sa na ňu neprihliada. Námietkou poradia sa rozumie aj námietka, že poh ľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude spravidla namietať veriteľ pohľadá vky proti podstate alebo námietka, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude namietať spravidla veriteľský vý bor alebo dotknutý zabezpečený veriteľ, ako aj námietka, že pohľadávka proti podstate má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu ako rozsahu určenom správcom, č o sa bude namietať v prípade sporu v akom rozsahu má byť pohľadávka proti podstate rozdelená medzi dve prípadne viaceré rôzne podstaty, napr. v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu z oddelenej podstaty a v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Ten, kto podal námietku je povinný v lehote 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, podať v rámci konkurzného konania návrh, aby súd určil poradie pohľadávky proti podstate, ak takýto návrh včas nepodá, na jeho ná mietku sa neprihliada. Viď. § 96 ods. 6

e)Po uplynutí 30 dňovej lehoty na podanie námietok, správca začne pripravovať rozvrh pod ľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate ako aj uplatnených námietok, tj. správca upraví ním zostavený zoznam pohľadávok proti podstate podľa všetkých námietok, na ktoré sa prihliada, a na základe takto upraveného zoznamu pohľ adávok proti podstate, v ktorom sú zapracované všetky riadne a včas doručené a 'zažalované' námietky, pripraví rozvrh. Na zostavenie rozvrhu má správca lehotu 45 dní, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia lehoty na podanie námietok. Zoznam pohľadávok proti podstate sa neupravuje ani o námietky, pri ktorých nebol včas podaný návrh v zmysle odseku 6, nakoľko na tieto námietky sa zo zákona neprihliada.

f)Zostavený rozvrh správca predloží na schválenie príslušnému orgánu + určí mu lehotu na schválenie rozvrhu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej spr ávcom neschváli, tj. buď nerozhodne alebo rozhodne zamietavo, správca predloží rozvrh na schválenie súdu. Súd môže rozvrh buď schváliť alebo vrátiť správcovi na prepracovanie, ak sú tu dô vody, pre ktoré rozvrh nie je možné schváliť.

K bodu 72 (§ 102 ods. 2)

Upravuje sa procesný postup súdu v prípade, že sa v priebehu konkurzu zistí, že tu nie sú niektoré predpoklady pre vedenie konkurzu. Napr. sa neprihlási žiadny veriteľ, súd nemá právomoc na konanie, prí padne je tu iná neodstrániteľná podmienka konania.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74 (§ 103 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 75 (§ 105)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V konkurze sa zostavuje zoznam pohľadávok, nie zoznam prihlášok.

K bodu 76

Navrhuje sa, aby obligatórnou náležitosťou posudku bolo tiež podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpoklada ť ich odporovateľnosť. Následne v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu bude na komerčnom rozhodnutí veriteľov, či plnenie podľa plánu je pre nich priaznivejšie ako v alternatívnom konkurze v rámci ktorého by bolo možné odporovať právnym úkonom.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 78

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 79

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 80

V prípade pracovnoprávnych nárokov sa zjednodušuje spôsob ich posudzovania pre potreby reštrukturalizácie v tom smere, že v prípade ak reštrukturalizačn é konanie začalo v priebehu mesiaca, nebude sa vyžadovať aby mzda sa rozdeľovala ale celý nárok zamestnanca za dotknutý kalendárny mesiac sa bude považovať za prednostnú pohľadávku.

K bodu 81

Návrh zákona upravuje prihlasovanie pohľadávok obdobne ako v konkurze a to v navrhnutom zjednodušenom režime.

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 84 až 86

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 87

Vypúšťa sa zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške, táto zodpovednosť neriešila prípady, pre ktorá bola apriori určená , naopak postihovala spravidla dobromyseľných veriteľov.

K bodu 88

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 89

V súlade s návrhom obmedziť ovplyvňovanie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi, navrhuje sa aby títo veritelia nemali vo veriteľský ch orgánoch hlasovacie právo obdobne ako v konkurze.

K bodu 90

Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov. Viď argumentáciu k bodu 40.

K bodu 91

Procesné ustanovenie.

K bodu 92

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere aby mal reálnu možnosť zabezpečiť si stanovenie hodnoty svojho zabezpečenia znaleckým posudkom a tý m získať všetky potrebné informácie tak, aby sa s odbornou starostlivosťou mohol rozhodnúť, či hlasovať alebo nehlasovať za prijatie plánu, resp. aby mal k dispozícii dôkazný prostriedok pre prí pad rozhodovania súdu o nahradení jeho súhlasu v rámci skupiny. Návrh zákona ukladá dlžníkovi aby súčinnosť v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku poskytoval bezodkladne a bezodplatne. Prípadn é porušenie tejto povinnosti dlžníkom môže byť dôvodom na zastavenie RK a vyhlásenie konkurzu z dôvodu porušovania povinnosti dlžníkom.

K bodu 93

Upravuje sa rozhodný dátum, ku ktorému sa porovná va uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upravi ť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

K bodu 94

Ide o spresnenie. Za preberajúcu osobu sa bude vždy považovať aj taká osoba, na ktorú bude v zmysle plánu prevedená podstatná časť majetku dlžníka.

K bodu 95

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5

K bodu 96

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere, že pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať , že majetok , ktorým je zabezpečená bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, tj. bez súhlasu zabezpe čených veriteľov, týchto nebude možné zaradiť do tej istej skupiny.

Navrhuje sa aby sa samostatná skupina vytvárala tiež pre podriadené pohľadávky, resp. kvázi podriadené pohľadávky. Poradie uspokojovania veriteľov na základe reštrukturalizačného plánu musí sledovať poradie ich uspokojovania v prípadnom konkurze. Z toho dôvodu je nevyhnutné vytvoriť pre podriadené resp. kvázi podriadené pohľadávky vždy samostatnú skupinu.

K bodu 97

Ide o legislatívno-technické spresnenie. V prípade, že uspokojenie zabezpečenej pohľadávky možno riešiť v rámci jednej skupiny, je zbytočné pohľadávku rozde ľovať do dvoch skupín.

K bodu 98

Ide o spresnenie v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5.

K bodu 99

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v tom smere, že právo hlasovať o prijatí plánu majú aj zabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky s ú popreté čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečenia, ak sú ich pohľadávky zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Tj. sú zistené resp. neboli popreté čo do ich právneho základu.

K bodu 100

Ide o úpravu v súvislosti s pravidlom vytvárať pre každého zabezpečeného veriteľa vždy samostatnú skupinu.

K bodu 101

Upravuje sa pravidlo, pokiaľ v skupine nehlasoval žiaden veriteľ, v takom prípade sa takáto skupina považuje zo zákona za súhlasiacu skupinu.

K bodu 102

Upravuje sa moment, ku ktorému sa posudzuje uspokojenie veriteľov predpokladané plánom s uspokojením veriteľov v prípadnom konkurze, tj. moment ku ktorému sa v rámci plá nu simuluje uspokojenie veriteľov v prípadnom konkurze, je moment začatia reštrukturalizačného konania. K tomuto momentu sa robia tiež príslušné ocenenia majetku. Pri nahradení súhlasu skupiny súd vychád za apriori z údajov uvedených v reštrukturalizačnom pláne s tým, že dotknutý veriteľ môže preukázať opak, tj. že uspokojenie predpokladané plánom v rámci konkurzu nie je stanovené sprá vne, napr. že v rámci konkurzu možno predpokladať iný / vyšší výťažok zo speňaženia, iné / nižšie náklady konkurzu, resp. iný / rýchlejší čas rozdeľovania výťažku veriteľov.

K bodu 103

Ide o upresnenie. Zabezpečenie pohľadávky treťou osobou môže zaniknúť alebo byť obmedzené iba výlučne v prípade, že s tým výslovne súhlasí verite ľ. Uvedené platí aj podľa teraz platnej právnej úpravy, s tým, že v tomto smere sa navrhuje dotknuté ustanovenie spresniť.

K bodu 104

Ide o procesno-technickú úpravu. V prípade osobné ho bankrotu je praktické, aby skúšobné obdobie administroval ten istý správca, ktorý administroval samotný konkurz, resp. vykon ával funkciu v čase zrušenia konkurzu.

K bodu 105 až 108

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 109

Upresňuje sa pravidlo, podľa ktorého je odvolanie prípustné iba ak to ustanovuje tento zákon. V štádiu konania pred začatím konkurzného konania, resp. pred za čatím reštrukturalizačného konania sa pripúšťa odvolanie vo všeobecnosti, tj. platí úprava OSP.

K bodu 110

Ide o usmernenie pre súdy, akým spôsobom formulovať výrok rozhodnutia. Návrh zákona vyžaduje aby súd vo výroku rozhodnutia vždy uviedol aj zákonný dôvod svojho rozhodnutia, čo vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. že zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku, že zrušuje konkurz po splnení konečného rozvrhu, že zrušuje konkurz pretože zistil, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, že zrušil konkurz pretože majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a pod.

K bodu 111 a 112

Procesné ustanovenie.

K bodu 113

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 114

Upravujú sa lehoty.

K bodu 115

Ide o upresnenie v súvislosti s dlžníkmi, ktorí hospodária na poľnohospodárskej pôde. Pri týchto dlžníkoch je vylúčená aplikácia konkurzného práva v rozhodnom období, tj. v čase od 1. apríla do 30. septembra iba v časti konkurzu. Prípadná reštrukturalizácia takéhoto dlžníka v uvedenom období nie je vylúčená.

K bodu 116

Ustanovenie súvisiace s úpravou pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. j)).

K bodu 117

Ide o prechodné ustanovenie v súvislosti s právnou úpravou vo vzťahu k EU.

K bodu 118 a 119

Technická zmena.

K Èl. II

K bodu 1

Tieto zmeny súvisia so zavedením osobitnej príslušnosti súdov na incidenčné spory.

K bodom 2 a 3

Názov transpozičnej prílohy a znenie odkazu dáva do súladu s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K Èl. III

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie reaguje na aktuálnu aplikačnú prax. Cieľom návrhu na odklad exekúcie má byť dosiahnutie stavu, kedy exekúcia v každom jej št ádiu prebieha zákonne a sú tak splnené formálne i materiálne podmienky jej oprávnenosti. Na strane druhej je však potrebné zabezpečiť aj ochranu práv oprávneného v exekúcii, a to s ohľadom na vymáhate ľnosť jeho nárokov. Z týchto dôvodov sa navrhuje ustanoviť, že v situácii, keď povinný podá opakovaný návrh na odklad po doručení dražobnej vyhlášky, exekútor bude môcť vykonávať aj in é ako zabezpečovacie právne úkony. Musí však ísť o návrh na odklad podaný opakovane a v čase po preukázateľnom doručení dražobnej vyhlášky povinnému. Vo vzťahu k ustanoveniu § 56 Exekuč ného poriadku ide o normu lex specialis, ktorá sa bude týkať výhradne exekúcie predajom nehnuteľností. Navrhovanou úpravou sa predíde prípadom zmarenia vykonania dražby, čo sa v niektorých prí padoch dosahovalo podávaním opakovaných návrhov na odklad exekúcie.

K bodu 3 a 4

Navrhovaná zmena reaguje na pretrvávajúce výkladové nejasnosti Exekučného poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorš ích predpisov. Navrhovaným znením sa má dosiahnuť, aby sa o výšku dane z pridanej hodnoty zvyšovali aj náhrady, ktoré súdnemu exekútorovi patria podľa Exekučného poriadku. Uvedenou zmenou sa súč asne dosiahne vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k náhradám súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných právnick ých profesií.

Upravuje sa tiež, kto znáša trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O ich výške rozhodne na návrh exekútora súd.

K bodom 5 a 6

Názov transpozičnej prílohy a znenie odkazu sa dáva do súladu s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K Èl. IV

Predloženým návrhom sa jednoznačne ustanoví deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a posudzovania nároku na dávku z garančného poistenia.

K Èl. V

Tieto zmeny súvisia so zavedením osobitnej príslušnosti sú dov na incidenčné spory.

K Èl. VI

Úprava súvisiaca s podávaním špekulatívnych návrhov na vyhlásenie konkurzu.

K Èl. VII

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskor ších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný materiál sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády SR pre rok 2011.

Účelom návrhu zákona v čl. I (zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní prá vnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna justícia so zameraním najmä na zvýšenie dostupnosti, odbornosti a rozsahu služ ieb poskytovaných nemajetným prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len 'CPP'), posilnenie preventívnej úlohy CPP pri predchádzaní eskalácie pr ávnych sporov.

Posilnenie preventívnej úlohy CPP je v navrhovanej právne úprave zabezpečené najmä legislatívnym zakotvením možnosti sprostredkovať rieš enie sporu formou mediácie a poskytnúť usmernenia i v oblasti súvisiaceho sociálneho a psychologického problému. Priestor na nové úlohy CPP sa vytvára zavedením prioritného zastupovania oprávnenej osoby v konaní pred súdom advokátom, pričom sa zavá dza povinnosť poskytovať tieto služby všetkým advokátom.

Navrhovaná právna úprava rozširuje dostupnosť služ ieb CPP pre väčšiu skupinu osôb v materiálnej núdzi, pričom sa pre skupiny obyvateľov s príjmami presahujúcimi zákonom ustanovený násobok minimálnej mzdy. Pre túto skupinu sa zavádza povinnosť čiasto čne sa podieľať na financovaní poskytovanej právnej pomoci. Rozširuje sa vecná pôsobnosť CPP o oblasti obchodného práva, správneho súdnictva a v niektorých konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V rámci záväzkov vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa zavádza pôsobnosť CPP v konaní na druhom stupni vo veciach administratívneho vyhostenia cudzincov a v cezhraničných sporoch i vo veciach vyživovacej povinnosti a určenia rodičovstva osoby mladš ej ako 21 rokov, pričom sa pri poskytovaní právnej pomoci v týchto veciach precizuje vzťah CPP s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

V rámci zrýchlenia a zefektívnenia správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa zavádza prezumpcia splnenia príjmových a majetkových podmienok na poskytnutie právnej pomoci u poberateľov dávky v hmotnej núdzi a povinnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, notárov a pod. poskytnú ť centru súčinnosť pri získavaní údajov potrebných na vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situá cie žiadateľa. Zároveň sa precizujú ustanovenia o možnosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci a žiadať náhradu vynaložených nákladov v prípade poskytnutia právnej pomoci na základe uvedenia nepravdivých údajov. Zjednodu šuje sa tiež konanie o náhrade trov konania, kde sa zavádza primárna zodpovednosť advokáta za uplatnenie n áhrady trov konania v súdnom konaní a ich vymoženie od protistrany.

Zavádza sa možnosť podať odvolanie podľa tretej hlavy piatej č asti Občianskeho súdneho poriadku voči rozhodnutiu v správnom konaní, pričom pre zefektívnenie a zrýchlenie konania budú o opravnom prostriedku rozhodovať tri určené krajské súdy, s cieľ om zachovania dostupnosti súdu pre občanov.

Navrhuje sa zriadenie Rady centra, ako konzultačného orgánu riaditeľa a možnosť riaditeľa rozhodnúť o uvoľnení peňažný ch prostriedkov na financovanie právnej pomoci, ktorého účelom je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti v osobitných prípadoch, ktoré neparia do pô sobnosti CPP.

Účelom návrhu zákona v čl. II (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Spravodlivosť so zameraním najmä na cieľ vlády SR vytvoriť na súdoch také podmienky, aby mohli rozhodovať v primeranom čase a aby sa tak zvýšila dôvera ľudí vo vzťahu k súdom.

S ohľadom na zefektívnenie fungovania sú dov a odbremenenia súdnej moci od administratívnej záťaže nesúvisiacej s meritórnym rozhodovaním sa odstraňuje dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o ustanovení advokáta v občianskoprávnych veciach a toto rozhodovanie sa ponecháva len CPP.

Návrhom zákona sú ďalej dotknuté tieto zákony:

·zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorš ích predpisov,

·zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch sú dov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektor ých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 141/2010 Z. z.,

·zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Materiál bol vypracovaný v úzkej spolupráci s Ministerstvom pr áce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Úradom vysokého komisára pre uteč encov, Centrom právnej pomoci, Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenskou advokátskou komorou a zástupcami mimovládnych organizácií.

Nakoľko navrhovaná právna úprava bude mať pozití vny aj negatívny dopad na štátny rozpočet a pozitívny sociálny dopad a dopad na podnikateľsk é prostredie, bol materiál dňa 31. 3. 2011 predložený dotknutým subjektom na predbežné pripomienkové konanie.

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania (od 1. apríla 2011 do 26. apríla 2011). V rámci pripomienkového konania bolo vznesených niekoľko zásadných pripomienok. Na účely odstránenia vzniknutý ch rozporov bolo zvolané v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky rozporové konanie (28. apríl 2011). V rámci rozporového konania boli odstránené všetky rozpory, pričom návrh z ákona bolo doplnený o dva nové novelizačné články, a to novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o sprá ve daní (daňový poriadok) a novelu zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Tieto novelizačné články riešia vzťah navrhovanej právnej úpravy k povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a k povinnosti Slovenskej advokátskej komory viesť zoznamy advokátov podľa ich odborného zameranie, na základe ktorých bude centrum určovať oprávnenej osobe advokáta.

Návrh zákona sa týka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, preto bol prerokovaný na Hospodárskej a sociálnej rade vl ády Slovenskej republiky. Taktiež bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá odporučila jeho predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. júna 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie, pričom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na úč ely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008, s. 98).

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č . 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikan í (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 78 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009)

1. Nariadenie Rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009)

2. Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú . v. ES L 26, 31. 1. 2003).3. Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES L 326, 13. 12. 2005).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprá vnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

1. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. novembra 2009 (ná vrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad - Bulharsko) - Said Shamilovich Kadzoev (Chučbarov) vo veci C-357/09,

2. Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. decembra 2010 'Účinná súdna ochrana práv založených na práve Únie - Právo na prístup k spravodlivosti - Právna pomoc - Vnútroštátna právna ú prava zamietajúca súdnu pomoc právnickým osobám v prípade absencie ‚všeobecného záujmu‘' vo veci C 279/09,

3. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. mája 2008 - Európsky parlament/Rada Európskej únie vo veci C-133/06,

4. Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels- und Beratungsgesellschaft mbH v. Bundesrepublik Deutschland.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie článku 13 ods. 4 smerni ce EP a Rady 2008/115/ES je stanovená do 24. decembra 2011.

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlá dy podľa bodu B.11 Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 247 z 25. marca 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcový ch rozhodnutí je pre článok 13 ods. 4 smernice EP a Rady 2008/115/ES určená do 15. septembra 2011. Tabuľku zhody vo zvyšnej časti vypracováva gestor uvedenej smernice Ministerstvo vnútra SR.

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

-

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov

-zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z. z 11. decembra 2002, ktorým sa vydáva zoznam bezpečný ch tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advok ácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 31. 3. 2011 - 14. 4. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťa ženia?x3. Sociálne vplyvyx- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x- sociálnu exklúziu,x- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predbežné pripomienkové konanie začalo 31. marca 2011, prič om k 1. aprílu 2011 bolo predkladateľovi doručené stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasilo s predloženou dolož kou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ministerstvo financií SR zásadne nesúhlasí s navýšením limitov výdavkov a ž iada predmetné výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.

Ministerstvo hospodárstva SR odporúča označiť aj negatívne vplyvy, nie iba pozitívne vplyvy.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy predloženého návrhu.

B. Osobitná časť

K Èl. I

(novela zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 1)

V súvislosti s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa dopĺň a ustanovenie § 1. Uvedená zmena je daná rozšírením pôsobnosti zákona na poskytovanie právnej pomoci osobám v konaní o administratívnom vyhostení. Súčasne sa zvýrazňuje účel navrhovanej právnej úpravy, ktorá má podstatným spôsobom prispieť k predchádzaniu sporov. Navrhovaná dikcia jasne poukazuje na úmysel, poskytovanie právnej pomoci vnímať aj ako výrazný príspevok k prevencii právnych sporov.

Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická ú prava, ktorou sa zavádza nová poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2 (§ 3)

V odseku 1 sa precizuje rozsah pôsobnosti zákona. Pô jde o poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení v konaní pred sú dom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa teda pôsobnosť rozširuje o konanie o administratívnom vyhostení , konania v správnom súdnictve a o konania pred Ústavným súdom.

Zúžený rozsah bude v cezhraničných sporoch, kedy sa prá vna pomoc bude poskytovať len v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach, teda okrem konaní pred súdom v správnom súdnictve a pred Ústavným sú dom Slovenskej republiky.

V novo navrhovanom odseku 2 sa zavádza právna úprava, ktorá reaguje na povinnosť členského štátu vyplývajúcu z implementácie smernice 2008/115/ES spočívajúcu v poskytnutí právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení. Právna pomoc v týchto veciach sa za zákonom ustanovených podmienok bude poskytovať fyzickým osobám podľa ustanovenia § 24c.

V odseku 3 sa vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. II, bod 1 ná vrhu (§ 30 Občianskeho súdneho poriadku) rieši poskytovanie právnej pomoci osobám, na ktoré sa vzťahujú záväzky Slovenskej republiky z dvojstranných a mnohostranných medzinárodných zmlúv o poskytovaní právnej pomoci, ako aj záväzky vyplývajúce zo vzájomnosti dojednanej s niektorými štátmi najmä vo veciach výživného (USA, niektoré provincie Kanady, Austrália) a vyhlásenej v Zbierke zá konov SR. Tieto zmluvy vychádzajú z princípu štátneho občianstva (bez ohľadu na bydlisko či obvyklý pobyt) a z princípu obvyklého pobytu (príp. minulého obvyklého pobytu - v prípade Dohovoru o uľahčen í prístupu k justičným orgánom v cudzine, ozn. č. 182/2003 Z. z.), pričom sa uplatňuje kritérium rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými štátnymi občanmi či obyvateľmi.

Pôvodné znenie ustanovenia odseku 2 sa presúva do odseku 4.

K bodu 3 (§ 4 ods. 1 písmeno a))

Predkladateľ rozširuje definíciu právnej pomoci poskytovanej opr ávnenej osobe o možnosť sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie (ďalej viď odôvodnenie k bodom 8 a 13).

K bodu 4 (§ 4 ods. 1 písmeno b) prvý bod)

Pojem 'trvalý pobyt alebo prechodný pobyt' sa nahrá dza pojmom 'obvyklý pobyt', pričom sa reaguje na vyprecizovanie implementácie Smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spo ločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch.

Pre prípady poskytovanie právnej pomoci s cudzím prvkom je rozhodným kritériom obvyklý pobyt. Ide o pobyt, kde sa osoba obvykle väčšinu roka reálne zdržiava bez ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať. Nadvä zovanie na 'trvalý' a 'prechodný' pobyt by bolo nesprávne, pretože ide o kategórie správneho práva, ktoré nemusia zodpovedať obvyklému pobytu. Obvyklý pobyt je už v súčasnosti bežnou prá vnou kategóriou aj v právnom poriadku SR (napr. zákon. č. 97/1963 Zb.).

K bodu 5 (§ 4 ods. 1 písmeno d))

V súvislosti s implementáciou smernice sa rozširuje definí cia pojmov o nové konanie a to o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu, pričom sa v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. V súvislosti s týmto novo zavedeným konaním sa zavá dza aj nový § 24c, ktorý upravuje podmienky a proces poskytnutia právnej pomoci centrom v tomto konaní.

K bodu 6 (§ 4 ods. 1 písmeno f))

Zavádza sa definícia oprávnenej osoby, ktorou sa bude rozumieť fyzická osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím centra, po preukázaní splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1 písmeno i))

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou subsidiárne rozš iruje definíciu materiálnej núdze o prípady, kedy fyzická osoba poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, pričom sa odkazuje na zákon č. 599/2003 Z. z. o hmotnej nú dzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne sa rozširuje definícia materiálnej núdze aj s ohľadom na novo ustanovenú výšku násobku sumy životné ho minima, ktorá sa stane hranicou pre posudzovanie nároku na právnu pomoc.

K bodu 8 (§ 5 ods. 1)

V súlade s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci sa ustanovenie odseku 1 dopĺňa o možnosť poskytovať právnu pomoc aj určenými medi átormi. Podmienky sprostredkovania mediácie centrom sú ustanovené v nadväzujúcich ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy.

K bodu 9 (§ 5 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 2 (§ 3 ods. 3).

K bodu 10 (§ 5 ods. 5)

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, ktoré výslovne ustanoví, ž e na čele centra je riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie 3 rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať právnu úpravu centra a jeho postavenia.

K bodu 11 (§ 5 ods. 6 a 7)

Ustanovenie § 5 sa navrhuje doplniť odsekmi 6 a 7, ktoré pre centrum k bližšie špecifikovanému termínu zakotvujú povinnosť vypracúvať a na webovom sídle zverejňovať výročnú správu centra za predchádzajúci rok a koncepciu činnosti centra na obdobie nasledujúcich dvoch rokov. Zároveň sa bližšie ustanovujú obsahové náležitosti vý ročnej správy a výslovne sa zakotvuje, že koncepcia je východiskovým programovým dokumentom centra, ktorý minister predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky.

V novom odseku 7 sa ustanovuje, že centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra. Právna úprava predpokladá, že centrum bude pri zabezpečovaní siete prá vnej pomoci spolupracovať a svoju činnosť bude náležite koordinovať so štátnymi orgánmi (najmä so súdmi, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže), obcami, vyššími územný mi celkami a podobne. Centrum by v tejto sfére malo byť koordinátorom relevantných aktivít a subjektom, ktorý bude formami spolupráce zabezpečovať efektívne poskytovanie právnej pomoci.

K bodu 12 (§ 5a)

§ 5 a

V novom znení ustanovenia § 5a sa zavádza nový orgá n - Rada Centra právnej pomoci, ktorý bude vo svojej podstate pôsobiť ako konzultačný orgán riaditeľa a ktorý sa podieľa na činnosti centra. Ustanovujú sa podmienky členstva v tomto orgáne, jeho právomoci a organizácia. Ustanovuje sa, že funkcia člena rady je čestná funkcia.

Účelom vzniku rady je poskytovať konzultačnú pomoc a podporu riaditeľovi centra. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa rada vyjadrovala k výročnej správe centra predloženej riaditeľom, ku koncepcii činnosti c entra predloženej riaditeľom a k uvoľneniu peňažných prostriedkov na účely podľa § 5b ods. 6. Rada bude zasadať minimálne 2x ročne a zvolávanie a vedenie jej zasadnutí bude prislúchať riaditeľ ovi centra. Súčasne sa ustanovuje možnosť, aby si centrum podrobnosti o činnosti a organizácii rady upravilo vo svojom štatúte.

K bodu 13 (§ 5b až § 5d)

§ 5b

Zavádza sa možnosť centra rozhodnúť o forme poskytnutia prá vnej pomoci, a to aj s ohľadom na to, že sa rozširujú možnosti pomoci o ustanovenie advokáta alebo výber mediátora. Centrum bude pri rozhodovaní o forme pomoci prihliadať na okolnosti jednotlivých prí padov, ako aj na to, aby bola ochrana práv osôb účelná. Prioritne bude centrum zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci advokátmi, ktorí budú zapísaní podľa svojho odborného zamerania v zoznamoch vedený ch Slovenskou advokátskou komorou. V tomto zmysle sa primerane mení dikcia zákona o advokácii v novelizačnom článku III.

Pre prípady, ktoré neznesú odklad, kde by mohlo dôjsť k bezprostrednému zásahu do práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby alebo kde sa bude javiť, že pre osobitné pomery na strane oprá vnenej/zahraničnej oprávnenej osoby by bolo zastupovanie centrom najvhodnejšou formou, oprávnenú osobu/rovnako tak zahraničnú oprávnenú osobu bude môcť v konaní pred súdom zastupovať centrum, samozrejme okrem pr ípadov kde je zastúpenie advokátom obligatórne.

Novo zavedené ustanovenie v § 5b ods. 4 umožní centru zvoliť na riešenie právneho sporu oprávnenej osoby inštitút mediácie, pričom centrum bude môcť v takomto prípade určiť na riešenie sporu medi átora, a to za konsenzuálneho súhlasu oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby a mediátora. V prípadoch, keď to bude vhodné a keď tak centrum uváži, bude môcť mediátora určiť až ke ď získa súčasne súhlas protistrany v spore - v tomto prípade tak nebude súhlas zisťovať sám mediátor.

Aplikačná prax centra priniesla potrebu riešiť aj agendu, kedy e šte nejde o konanie pred súdom, ale oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe je potrebné poskytovať právnu pomoc aj v tomto čase. Centrum bude môcť takéto situácie riešiť najmä formou prá vneho poradenstva a formou predbežného poskytnutia právnej pomoci (§ 11). Rozširuje sa forma pomoci centrom o poskytnutie základných informácií žiadateľovi o inštitúciách, ktoré poskytujú sociálne či psychologické poradenstvo. Z praxe centra možno totiž vysledovať, že riešenie právnej otázky žiadateľa je často krát spojené aj s riešením sociálneho alebo psychologického problé mu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť žiadateľovi o právnu pomoc komplexnú pomoc v jeho ťaživej situácii. Zavádza sa pravidlo, že ak v prípadoch keď bude zrejmé, že rieš enie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú také to poradenstvo. V tejto súvislosti bude centrum spolupracovať najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V odseku 6 sa reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie prá vnej pomoci aj takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavá dza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmu sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba alebo, ak takúto osobu na centrum odkáže súd.

§ 5c

Možnosť ustanoviť tlmočníka, zabezpečiť preklad dokladov a nahradiť nevyhnutné cestovné náklady sa systematicky presúva do ustanovení, ktoré sa týkajú všeobecného režimu poskytovania prá vnej pomoci. Uvedenou zmenou sa teda dosiahne, že centrum bude môcť na rozdiel od úpravy de lege lata poskytnúť právnu pomoc vyššie uvedenou formou aj v iných prípadoch, ako sú cezhraničné spory. Táto pož iadavka vyplynula z aplikačnej praxe. Pokiaľ ide o náhradu nevyhnutných cestovných nákladov, táto však bude môcť byť poskytnutá iba zahraničnej oprávnenej osobe.

§ 5d

Ustanovenie § 5d zavádza možnosť zamestnancov centra zúčastňovať sa úkonov pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi, ktor ých určí centrum. Rovnaká možnosť platí aj pre prípady, ak vec rieši mediátor, pričom v tomto prípade bude zamestnanec centra považovaný za osobu prizvanú mediátorom podľa zákona o mediácii.

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou sleduje, aby k riešeniu problémov oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osoby mohli prispievať aj zamestnanci centra, ktorí budú mať spravidla skúsenosť z prvého a nasledujúceho kontaktu s oprávnenou/zahraničnou oprávnenou osobou a môžu aktívne prispieť k rieš eniu aj súvisiacich komunikačných a sociálno-psychologických problémov osoby. Nie je samozrejme vylúčené, že úkonov sa budú zúčastňovať aj právnici centra, ktorí budú môcť výrazne prispie ť k objasneniu napr. skutkového stavu prípadu. Výslovne sa však ustanovuje, že zamestnanec však nie je oprávnený zasahovať do poskytovania prá vnej pomoci advokátom alebo do výkonu mediácie.

V aplikačnej praxi centra sa vyskytli aj problémy, kedy poskytovaná právna pomoc nebola v požadovanej kvalite. Predkladateľ preto navrhovanou právnou úpravou sleduje možnosť 'dohľadu' nad poskytovanou právnou pomocou oprávneným/zahraničným oprávneným osobám, pričom sa počíta aj s možnosť ou konzekvencií pre prípad, že by centrum malo dôvodné pochybnosti o kvalite poskytovanej právnej pomoci oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe a táto by o zmenu advokáta alebo mediátora pož iadala. V takom prípade by centrum mohlo rozhodnúť, že zmení osobu, ktorej služby sú nekvalitné, či už pôjde o advokáta alebo mediátora. Súčasne sa ustanovuje, že centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená/zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich pomer k protistrane. Pôjde o situácie obdobné, ako ustanovujú niektoré predpisy v súvislosti s otázkou predpojatosti. To znamená, ž e ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže pomer advokáta alebo mediátora k účastníkovi konania, bude to mať za následok, že centrum rozhodne o ich zmene. Centrum rozhodne súč asne aj o odmene za právne zastúpenie a o odmene mediátora podľa tohto zákona, pričom centru sa ponecháva priestor v odôvodnených prípadoch odmenu vôbec nepriznať.

K bodu 14 (§ 6)

Zmena nadpisu pod paragrafom v súvislosti s navrhovanými koncepčn ými zmenami.

K bodu 15 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na zavedenie režimu poskytovania prá vnej pomoci s finančnou účasťou je potrebné rozlíšiť dva možné prípady poskytovania právnej pomoci, v tomto prípade bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 16 (§ 6 ods. 1 písm. a))

V súlade s koncepčnou zmenou sa navrhuje nové znenie písmena a). Ak teda pôjde o osobu v stave materi álnej núdze, ktorej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, vznikne jej pri splnení ďalších podmienok ná rok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18 (§ 6 ods. 2)

Pre navrhované zmeny viď odôvodnenie k bodu 15.

K bodu 19 (§ 6 ods. 3)

Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že predmetnú právnu úpravu je potrebné primerane rozšíriť aj na režim podľa § 6a, a teda navrhuje sa vlo žiť nový § 6b, ktorý komplexne upraví možnosti centra pri zmierňovaní tvrdosti zákona.

K bodu 20 (§ 6a a 6b)

§ 6a

Z dôvodu rozšírenia cieľovej skupiny osôb, ktorým môž e centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nebudú presahova ť 1,6 -násobok sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajú cou 20% nákladov na právnu pomoc. Výslovne sa ustanovuje, že uvedená výnimka sa vzťahuje len na podmienku posúdenia materiálnej núdze, a teda na posúdenie zvyšných podmienok pre nárok na poskytnutie prá vnej pomoci zostáva nedotknuté. Zároveň sa ustanovuje, že aj na režim podľa § 6a sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 2.

Výška hradenej sumy bude závislá od formy poskytovania právnej pomoci v každom jednotlivom prípade. V prípade poskytovania právnej pomoci formou zastupovania v konaní pred súdom prvého a vyššieho stupň a prostredníctvom určeného advokáta, alebo pracovníka centra určí centrum výšku spoluúčasti podľa § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a ná hradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s ohľadom na povahu veci. V prípade, že sa rozhodne určený advokát, alebo centrum využiť vo veci aj riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok, vyzve centrum opr ávnenú osobu doplatiť sumu spoluúčasti osobitným rozhodnutím. Je teda zrejmé, že v prvom rozhodnutí sa bude výška finančnej účasti určovať pre konanie na súde v prvom stupni.

V prípade, že centrum rozhodne o poskytovaní právnej pomoci formou sprostredkovania mediácie, sa stanovuje výška spoluúčasti v rozsahu 20 % odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa § 2 ods. 1 písm. c) vyhlá šky Ministerstva spravodlivosti SR o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak by došlo k uzavretiu dohody, ktorá je výsledkom mediácie. Spolu účasť oprávnenej osoby však prichádza do úvahy iba vtedy, ak by podľa vyhlášky mediátorovi vznikol nárok na odmenu, to znamená ak by došlo prinajmenšom k uzavretiu dohody o začatí mediácie.

Výslovne sa ustanovuje, že povinnosť úhrady finančnej úč asti oprávnenej osoby zaniká splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe advokáta alebo mediátora podľa § 5d ods. 2.

V osobitných prípadoch, kedy finančná situácia neumožň uje oprávnenej osobe stanovenú výšku sumu spoluúčasti uhradiť jednorázovo, zavádza sa možnosť dohodnúť po predchádzajúcej komunikácii s oprávnenou osobou a stanoviť primeraný splátkový kalend ár. Navrhovaná právna úprava predpokladá, že centrum bude splátkový kalendár využívať vždy, keď na strane oprávnenej osoby budú najmä okolnosti odôvodňujúce jej ťaživú situá ciu. Navrhuje sa, aby proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok, keďže ide len o stanovenie výšky spoluúčasti. Navrhovaná právna úprava súčasne predpokladá, že pri stanovení spl átkového kalendára sa centrum vždy dohodne s oprávnenou osobou.

Ak oprávnená osoba spoluúčasť, prípadne dohodnutú splátku v stanovenej lehote neuhradí, Centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.

Spoluúčasť bude z dôvodu procesnej ekonómie oprávnená osoba uhrádzať priamo centru, určenému advokátovi alebo určenému mediátorovi, a to v závislosti od formy poskytnutej právnej pomoci.

§ 6b

V odseku 1 sa zavádza možnosť centra priznať právnu pomoc bezplatne aj v prípadoch, keď príjem osoby prevyšuje 1,4-násobok a zároveň nepresahuje 1,6- násobok životného minima.

V odseku 2 sa zachováva s ohľadom na poznatky z aplikač nej praxe generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona, zmyslom ktorého je umožniť centru priznať pr ávnu pomoc aj osobám, ktoré vôbec nespĺňajú podmienky materiálnej núdze.

K bodu 21 (§ 7 ods. 2 písm. d))

Legislatívno-technická a vecná úprava. V súvislosti so zruš ením zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností sa navrhuje nové znenie, podľa ktorého sa pri posudzovaní osoby budú brať do úvahy ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpo čítaní dane z príjmu.

K bodu 22 (poznámka pod čiarou k odkazom 10, 11, 12 a 14)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 (§ 7 ods. 3 písm. f))

Štipendium v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štú dia značne presahuje sumu materiálnej núdze, preto sa zaraďuje do zoznamu príjmov, ktoré sa považujú za príjem podľa tohto zákona. Z poznatkov aplikačnej praxe vyplynulo, že na rozdiel od iných štipendií by malo byť doktorandské štipendium na účely tohto zákona posudzované odlišne. Ostatné druhy štipendií tým nie sú dotknuté.

K bodu 24 (§ 7 ods. 4)

Návrh vychádza z aplikačnej praxe. Prehodnocovanie príjmov každ ých 6 mesiacov bolo neefektívne a predstavovalo v praxi zbytočnú a nadmernú administratívnu záťaž centra. Zákon pritom obsahuje povinnosť oprávnenej osoby oznámiť zmenu príjmovej situácie centru do 8 dn í pod hrozbou sankcie odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 25 (§ 10 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť, aby sa poč et vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Nakoľko sa zavádza povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických a fyzických osôb disponujúcich informáciami o príjmovej a majetkovej situ ácii žiadateľa poskytovať centru súčinnosť, predpokladá sa vytvorenie mechanizmov, ktoré operatívne zabezpečia pre centrum potrebné informácie. Tým bude možné obmedziť počet dokladov vyžadovaný ch od žiadateľa.

K bodu 26 (§ 10 ods. 5)

Odstránenie dvojkoľajnosti v systéme prístupu k prá vnej pomoci v občianskom súdnom konaní znamená, že centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie. Odpadá teda možnosť, aby sa neúspešný žiadateľ obrátil so žiadosťou o ustanovenie advokáta na súd, ktorý mal možnosť rozhodnúť o ustanovení advokáta aj žiadateľovi, ktorý nespĺňal podmienky centra. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra o poskytnutí právnej pomoci súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom vo či rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Miestne príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku bude niektorý z troch navrhovaný ch krajských súdov, čo bude mať za následok efektívne rozhodovanie na základe rýchlo ustálenej judikatúry. Centrum bude povinné o tomto náležite poučiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6)

Navrhuje sa vypustiť odsek 6, pretože v ňom obsiahnutá právna úprava sa presúva do ustanovenia nového § 5b, ktorý bude komplexne upravovať formy poskytovania právnej pomoci.

K bodu 28 (§ 10 ods. 7)

Zavádza sa prísnejšia právna úprava vo vzťahu k mož nosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci. Osobitne sa vymedzuje, že centrum bude oprávnené poskytovanie právnej pomoci odňať aj v prípade, ak bol nárok priznaný aj na základe nepravdivých alebo neúpln ých údajov.

K bodu 29 (§ 11a)

Navrhovateľ považuje mediáciu za kľúčový inštitú t riešenia právnych sporov. Vytvára sa priestor pre centrum sprostredkovať oprávnenej osobe riešenie jej právneho sporu prostredníctvom mediácie.

Centrum bude oprávnené určiť za mediá tora aj zamestnanca centra, pokiaľ je zapísaný v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto zamestnancovi odmena za vykonanie mediácie nepatrí. Uvedené však nemá vplyv na povinnosť oprávnenej osoby podľa § 6a uhradiť centru spoluúčasť. O odmene bude rozhodovať centrum.

Zavádza sa úprava, podľa ktorej bude mediátor povinn ý informovať centrum bez zbytočného odkladu a to písomne centrum o skončení mediácie. Na žiadosť centra bude mediátor povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať aj o aktuálnom stave a priebehu medi ácie. Zavádza sa povinnosť centra vyzvať oprávnenú osobu na uzavretie dohody o začatí mediácie s určeným mediátorom.

K bodu 30 (§ 12)

Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprá vnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom v závislosti od formy poskytovanie právnej pomoci a na udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advok átovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať. Súčasťou dohody bude aj súhlas opr ávnenej osoby s poskytovaním informácií centru. Pokiaľ ide o výber advokáta, predpokladá sa, že centrum prioritne vyhovie návrhu oprávnenej osoby a ustanoví advokáta, ktorého si sama zvolí. To však neplat í v prípade, že centrum bude mať dôvodné pochybnosti o kvalite advokáta, jeho orientácii v oblasti, do ktorej prípad spadá.

Zavádza sa generálne poňatá povinnosť advokáta bez zbytočn ého odkladu informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní opravného a mimoriadneho opravného prostriedku. Advokát bude súčasne povinný vždy informovať centrum o skončení zastupovania, pričom na žiadosť centra bude tiež povinný informovať o aktuálnom stave konania. Navrhované znenie má teda za cieľ zabezpečiť vykonateľnosť režimu návratnosti vynaložených finančných pro striedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

Zároveň sa odstraňuje nepriaznivý stav, kedy pre protistranu opr ávnenej osoby v konaní pred súdom bolo výhodnejšie, ak bola táto zastupovaná centrom, pretože ani v prípade neúspechu v konaní nebola povinná hradiť trovy, keďže podľa súčasnej právnej ú pravy centru trovy nepatria. Uvedený stav sa mení, centru bude patriť náhrada vo výške odmeny a náhrada trov ako advokátovi a v prípade úspechu v konaní bude centrum povinné vrátiť oprávnenej osobe uhradenú spoluúčasť (ak ide o oprávnenú osobu podľa § 6a).

K bodu 31 (§ 13 ods. 2)

Zavádza sa povinnosť oprávnenej osoby poskytovať súčinnosť aj centrom určenému mediátorovi.

K bodu 32 (§ 13 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1 písm. a))

Zavádza sa nový dôvod odňatia poskytovania prá vnej pomoci, ktorý spočíva v skutočnosti, že oprávnená osoba neposkytne súčinnosť aj mediátorovi určenému centrom.

K bodu 34 (§ 14 ods. 1)

Vkladá sa nové znenie písmen b) a c), ktorého cieľom je spresni ť dôvody odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 35 (§ 14 ods. 2)

Odňatie poskytovania právnej pomoci je zásahom do základného pr áva oprávnenej osoby, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo sú dne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 36 (§ 14 ods. 3)

S ohľadom na zrušenie možnosti súdu ustanoviť za zástupcu centrum alebo advokáta sa navrhuje vypustenie odseku 3, ktorý sa navrhovanou zmenou stane obsolentným.

K bodu 37 (§ 14a)

Navrhuje sa právna úprava, kedy oprávnená osoba bude mať povinnosť vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia, rovnako tak aj náklady súvisiace so zabezpečením dokladov podľa § 5c písm. a) a b). Takáto situá cia nastane, ak fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie právnej pomoci zatajila informácie, na základe ktorých by bolo neposkytnutie právnej pomoci.

K bodu 38 (§ 15)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ jednoznačne upraviť re žim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

V súlade s režimom Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nebude môcť oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať. Advokát bude oprávnený tú to pohľadávku vymáhať na vlastný účet v mene oprávnenej osoby a až okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka bude považovať za postúpenú na advokáta; to nebude platiť vo v ýške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba zaplatila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. V prípade úspechu pritom advokátovi patrí plná tarifná odmena podľa ustanovení vyhláš ky č. 655/2004 Z. z.

Odsek 2 reaguje na situáciu, kedy súd účastníkovi ná hradu trov právneho zastúpenia vôbec neprizná. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že ak si advokát uplatnil riadne a včas právo na trovy právneho zastúpenia, patrí mu, napriek tomu, že súd trovy vô bec nepriznal, odmena podľa zníženej tarify (§ 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Ak si však advokát právo na trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní neuplatnil riadne a včas, právo na za platenie odmeny mu nevznikne.

Podľa odseku 3 ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý m bolo rozhodnuté o náhrade trov konania advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiada ť o vyúčtovanie odmeny podľa osobitného predpisu zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4, centrum. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kó piu rozhodnutia súdu.

K bodu 39 (§ 17 ods. 1 písm. b))

Rozširuje sa možnosť fyzickej osoby podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

K bodu 40 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa výnimka z poskytovania právnej pomoci v prípade, ak o uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia o výživnom alebo o výkon rozhodnutia slovensk ého súdu o výživnom požiadala fyzická osoba mladšia ako 21 rokov prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (bližšie viď odôvodnenie k bodu 45).

K bodu 41 (§ 18 ods. 4)

Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje, aby proti neprávoplatnému rozhodnutiu o ž iadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore bol prípustný opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená zmena reaguje na potrebu reflektovania skutočnosti, ž e centrum aj v tomto prípade rozhoduje o základnom ľudskom práve. Preto sa navrhuje, aby proti takémuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný súd. Ide teda o zabezpeč enie garancie prístupu súdu, pokiaľ ide o otázku preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného centrom.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 42 (§ 18 ods. 5)

Zavádza sa právna úprava, podľa ktorej centrum v rozhodnutí , ktorým prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, zároveň určí formu poskytnutia právnej pomoci. Zmena vecne súvisí s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci centrom.

K bodu 43 (§ 19)

Zavádza sa úpravu, ktorá rieši poskytnutie prá vnej pomoci v cezhraničných sporoch podľa § 17 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodič ovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené. Nové ustanovenie zavádza úpravu, podľa ktorej sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak žiadateľovi nemôže poskytnúť prá vnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci. Nebude sa pritom skúmať splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. c) až e).

Vylúčenie poskytnutia právnej pomoci centrom je v tomto prípade legitímne, pretože ochrana práv takejto osoby bude zaručená právnou pomocou zo strany Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládež e. Nariadenie č. 4/2009 umožňuje členskému štátu 'vyhnúť' sa poskytovaniu právnej pomoci (čl. 44 ods. 3), ak 'konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby prá vnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne'.

Ak jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená, právna pomoc sa musí poskytnúť, avšak u dieťaťa mladšieho ako 21 rokov (čl. 46) sa poskytuje bez akýchkoľvek podmienok (skúmanie ekonomickej odkázanosti, ú spešnosť sporu, a pod), z toho dôvodu je potrebné vylúčiť uplatnenie ustanovení týkajúcich sa podmienenia nároku skúmaním týchto skutočností.

To znamená, že ak žiadateľa nezastupuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (z akéhokoľvek dôvodu; oprávnený v cudzine nemá povinnosť uplatňovať svoj nárok cez Centrum pre medzin árodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak ho aj zastupuje, avšak počas zastupovania by sa ukázalo, že nemožno viesť konanie v SR bez potreby právnej pomoci (žiadateľ je výživou povinná osoba alebo in á osoba, na ktorú sa čl. 46 nariadenia nevzťahuje, atď.), nastúpilo by uplatnenie zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže by v takom prípade žiadateľa z cudziny pou čilo na potrebu podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, resp. mohlo by túto žiadosť postúpiť priamo Centru právnej pomoci (čl. 51 ods. 2 a/ nariadenia).

K bodu 44 (§ 20 ods. 2)

Navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu aj proti neprávoplatné mu rozhodnutiu centra o rozhodnutí nahradiť centru náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci zahraničnou oprávnenou osobou bol prípustný opravný prostriedok v podobe odvolania, o ktorom rozhodne príslušný súd.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravný m prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 45 (§ 21)

Navrhuje sa, aby na režim poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch primerane dopadali všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa režimu poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. Pôjde napríklad o režim finančné účasti na poskytovan í právnej pomoci, ďalej režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov a pod.

Pritom bude platiť pravidlo, že relevantné ustanovenia sa však použijú len vtedy, ak zákon nebude v § 16 až 20 ustanovovať inak.

K bodu 46 (§ 23 ods. 1 písm. d))

Upresňuje sa dikcia písmena d) odkazom na ustanovenie § 5b, ktoré bližšie vymedzuje formy poskytovania právnej pomoci centrom pre prípady poskytnutie právnej pomoci tuzemskej oprávnenej osobe v cezhraničnom spore.

K bodu 47 (§ 23 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48 (§ 23 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49 (§ 24a písm. d))

Navrhuje sa zaviesť nová podmienka poskytnutia právnej pomoci pre prípad azylovej veci, ktorá spočíva v posudzovaní stavu materiálnej núdze žiadateľa.

K bodu 50 (§ 24b ods. 1)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, pričom sa súč asne ustanovuje, že ministerstvo vnútra bezodkladne doručí žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci centru.

K bodu 51 (§ 24b ods. 4)

Zavádza sa povinnosť centra skúmať aj stav materiálnej n údze žiadateľa, okrem prípadu, že fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia pod ľa § 24a písm. c) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

K bodu 52 (§ 24b ods. 8)

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v azylovej veci po splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 24a, nárok na prá vnu pomoc trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa § 24a písm. c).

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v azylovom konaní a teda žiadateľovi o azyl bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred sprá vnym orgánom.

K bodu 53 (§ 24c)

Zavádza sa nová právna úprava, ktorá reaguje na potrebu implementáciu smernice ktorá Právna pomoc v konaní o administratívnom vyhostení Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ustanovujú sa podmienky poskytnutia právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré musí osoba splniť kumulatívne. Osoba musí byť cudzincom krajiny, musí požiadať o poskytnutie právnej pomoci, nemá zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie prá vnej pomoci, nachádza sa v materiálnej núdzi a existuje rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení takejto osoby.

Nasledujúce ustanovenia upravujú podmienky a náležitosti ž iadosti. Zároveň sa ustanovuje povinnosť štátnych orgánov komunikovať so žiadateľom v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu táto osoba rozumie.

Ïalej sa ustanovuje, že centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci a to aj pre prípad, že žiadosť nie je úplná, najmä podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e). Ak vš ak žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centra/určeného advokáta zaniká. O takomto zániku má centrum povinnosť žiadateľa upovedomiť.

Podmienku podľa ods. 1 písm. d) centrum bude skúmať len v prí pade, ak fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa písm. ods. 1 e) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

V prípade, ak si žiadateľ zvolí vlastného právneho zást upcu na konanie, v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, takýto úkon sa považuje za späťvzatie žiadosti.

Pokiaľ bol žiadateľ vyhostený, advokát alebo centrum sú oprá vnení vziať podaný opravný prostriedok späť.

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení, nárok na právnu pomoc trvá aj po zruš ení rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení a teda cudzincovi bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred správnym orgánom.

K bodu 54 (§ 24d)

Ustanovuje sa primerané použitie právnej ú pravy poskytovania právnej pomoci aj na konania upravené v ustanoveniach § 24a až 24c.

K bodu 55 (§ 25)

Navrhuje sa nové znenie § 25. Upravuje sa subsidiárne použ itie správneho poriadku na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiacich nárokov, napr. podľa § 5d ods. 2, § 6a ods. 3. Zavádza sa povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov, rovnako aj právnických a fyzických osôb, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku, oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne všetky údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Zavádza sa generálna povinnosť súčinnosti, ktorej zmyslom je naplnenie cieľa právnej úpravy a to zabezpečenie plnohodnotných informácií na úč ely rozhodovania o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené ustanovenie má vecný súvis aj s povinnosťou centra pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa možností zadovážiť ú daje a podklady, ktoré majú menované osoby k dispozícii.

Povinnosť poskytnúť centru potrebné údaje, listiny a iné veci na účely rozhodovania centra sa zavádza aj pre iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré takýmito údajmi disponujú. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred zničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už nie sú potrebné na úč ely rozhodovania podľa tohto zákona. To platí aj pre poisťovne, pokiaľ ide o oznamovanie poskytnutia poistného plnenia zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vrátane jeho výšky. Uvedené údaje sa budú poskytovať na žiadosť centra a bezodplatne.

Osoby podľa odsekov 2 až 4 budú povinné poskytnúť centru súčinnosť bez zbytočného odkladu.

Nová právna úprava explicitne vymedzuje aj vzájomnú súčinnosť centra s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré majú navzájom spolupracovať a to pri žiadostiach o poskytnutie pr ávnej pomoci vo veciach vyživovacej povinnosti.

K bodu 56 (§ 25b)

Prechodné ustanovenie rieši v súvislosti so zriadení m rady centra povinnosť predsedu Slovenskej advokátskej komory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a verejného ochranca práv navrhnúť ministrovi spravodlivosti členov rady a to v lehote najneskôr do 28. februá ra 2012.

V odseku 2 sa upravuje režim postupovania centra pre prípad, ak bolo podľa doterajších procesných predpisov ustanovené za zástupcu v konaní pred súdom, pričom pri prehodnocovaní nároku na poskytnutie prá vnej pomoci sa bude postupovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2012. Pri prehodnocovaní bude centrum postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy, pričom lehota 12 mesiacov sa bude poč ítať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd ustanovil centrum za zástupcu. Konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov ú činných od 1. januára 2012.

K bodu 57 (§ 26 písm. e))

V súvislosti s rozšírením pôsobnosti zákona aj na posk ytovanie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení sa ustanovuje, že všeobecne záväzný právny predpis ministerstva upraví aj vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratí vnom vyhostení podľa § 24c ods. 2.

K bodu 58 (§ 27)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 59 (Príloha)

Z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v odôvodnení k bodu 42, sa z nadpisu prílohy zákona vypúšťa slovné spojenie označujúce Euró pske spoločenstvá.

Vzhľadom na implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločný ch normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa táto dopĺňa do nasledujúceho bodu pr ílohy v požadovanom znení (vrátane označenia vydania v Úradnom vestníku Európskej únie).

K Èl. II

(novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskor ších predpisov)

K bodu 1 (§ 30)

S ohľadom na zmenu koncepčného prístupu ohľadom poskytovania právnej pomoci centrom sa navrhuje, aby právnu pomoc v podobe ustanovovania advokáta zabezpe čovalo iba centrum právnej pomoci.

Súd bude podľa navrhovanej právnej úpravy oprávnen ý účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého budú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, iba odkázať na Centrum právnej pomoci. Zároveň sa ustanovuje zákonná povinnosť sú du poučiť účastníka o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci.

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že v prípade odk ázania účastníka na Centrum právnej pomoci bude tomuto účastníkovi poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc omnoho rýchlejšie, ako tomu bolo doteraz zo strany súdov. Centrum právnej pomoci bude navyše oprá vnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, čím bude možné zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania (napr. v prípade nevyhnutnosti podať návrh na nariadenie predbežné ho opatrenia a pod.).

K bodu 2 (§ 31 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné. Súčasne sa vypúšťa označenie odseku 1.

K bodu 3 (§ 31a ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa navrhuje nové znenie ustanovenia.

K bodu 4 (§ 137)

Navrhuje sa, aby sa za trovy konania považovali aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní pred súdom podľa osobitné ho predpisu. Osobitným predpisom sa pritom rozumie najmä zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V súlade s navrhovanou dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. bude aj centru patriť náhrada za zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradá ch advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených zá ujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektor ých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane prá v osôb.

K bodu 5 (§ 140 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bodoch 1 a 2 sa navrhované ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 6 (§ 149 ods. 2)

V súlade s novou dikciou § 15 v článku I sa navrhuje nové znenie § 149 ods. 2. V prípade ak bude pred súdom zastupovať centrum alebo advokát určený centrom, bude sa na rozhodovanie o trovách právneho zastupovania vzťahovať ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 151 ods. 8)

S ohľadom na novo navrhovanú dikciu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa zavádza nová právna úprava, podľ a ktorej bude mať súd povinnosť vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne aj iné trovy, ktorých náhradu prizná účastníkovi. Uvedená právna úprava zá roveň umožní presne stanoviť výšku trov, ktoré budú patriť právnemu zástupcovi účastníka a uľahčí tak následné vysporiadanie vzájomných nárokov účastníka a jeho právneho zá stupcu.

K bodu 8 (§ 372t)

Z dôvodu vypustenia inštitútu ustanovovania advokátov s údom sa zavádza prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je upraviť režim neskončených konaní, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa ustanovení doterajších predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom derogácie (napr. v neskončených konaniach o trovách rozhodne súd, ktorý advokáta ustanovil, tento súd bude mať zároveň právo posúdiť, či trvajú podmienky ustanovenia advokáta, a pod.).

K Èl. III

(novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov)

K § 87

V súvislosti s rozšírením pô sobnosti centra sa navrhuje zmena dikcie § 87 ods. 2 a 3 zákona o advokácii, podľa ktorej bude Slovenská advoká tska komora v závislosti od odborného zamerania advokátov viesť osobitné zoznamy na účely poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Do zoznamov budú zaradení všetci advokáti s tým, ž e ich rozdelenie podľa odborného zamerania bude uľahčovať prácu centru, ktoré bude podľa okolností prípadu vyberať vzhľadom na uvedené rozdelenie vhodného advokáta, ktorý sa zaoberá problematikou týkaj úcou sa konkrétneho prípadu budúceho klienta.

Oblasť odborného zamerania pritom ustanoví predpis komory a bude sa prihliadať na pôsobnosť centra. Osobitne sa uvádza, že komora bude povinná viesť zoznam advokátov na poskytovanie právnej pomoci v azylový ch veciach a v konaní o administratívnom vyhostení. Zoznamy bude komora zasielať pravidelne ministerstvu a centru.

K Èl. IV

(novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch sú dov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)

K § 14c

Zavádza sa osobitná miestna príslušnosť správnych s údov, ktoré budú podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam centra vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci.

Snahou je zabezpečiť jednotnú judikatúru vo sfére rozhodovania o nárokoch o priznanie právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodovanie o základnom ľudskom práve, javí sa ako potrebné zalo žiť príslušnosť troch krajských súdov.

Vzhľadom na organizačnú štruktúru centra a jeho územnú pôsobnosť sa navrhujú ako súdy s osobitnou agendou Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský sú d v Košiciach.

K Èl. V

(novela zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorší ch predpisov)

K bodu 1 (§ 4 ods. 3 a 4)

ods. 3

Explicitne sa ustanovuje, že mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. V súlade s charakterom a povahou mediácie ako prostriedku mechanizmu mimos údneho riešenia sporov súkromnoprávneho charakteru, sa vymedzuje, že mediátorovi patrí odmena dohodnutá medzi ním a osobami zúčastnenými na mediácií. Zákonodarca si vyhradil, že zákon môže ustanovi ť inú úpravu odmeňovania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že ak bol mediátor určený centrom podľa osobitného predpisu, patrí mu odmena ktorú ustanovuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.

ods. 4

V súlade s novo navrhovanou koncepciou činnosti centra sa ustanovuje, že podmienky výkonu mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi ustanoví zákon č. 327/2005 Z. z.

Podmienkami výkonu mediácie sa rozumejú najmä podmienky určenia mediátora centrom, ktoré v plnom rozsahu rešpektujú súkromnoprávnu povahu a atribút dobrovoľnosti výkonu mediácie. Z tohto dô vodu je potrebné túto a ďalšie podmienky expressis verbis ustanoviť v zákone č. 327/2005 Z. z., ktorý je v tomto prípade svojou povahou lex specialis.

V rovine legislatívno-technickej sa odsek 3 označ uje ako odsek 4 a vkladá sa poznámka pod čiarou k odkazu 4c.

K bodu 2 (§ 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 1.

K bodu 3 (§ 15a)

Vkladá sa splnomocňovacie ustanovenie, ktoré zakotvuje že výšku odmeny mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním prá vnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa osobitného predpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. To isté platí aj pokiaľ ide o spôsob jej určenia. Obdobne, ako je to v prípade advokátov, vyhláška ministerstva ustanoví výšku a spôsob určenia odmeny mediátorov, pričom budú reflektované jednotlivé štádia výkonu mediácie.

K Èl. VI

(novela zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorší ch predpisov)

K bodu 1 (§ 40 ods. 3)

V súvislosti so zavedením povinnosti poisťovne oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne výplaty poistných plnení zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci sa v § 40 ods. 3 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vkladá nové písmeno, ktorého ustanovuje, že za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať ani poskytnutie predmetnej informá cie centru. Ide o zosúladenie s novonavrhovaným ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z.

V rovine legislatívno-technickej sa mení označenie písmen a vklad á nový odkaz a poznámka pod čiarou.

K bodu 2 (§ 99)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatí m a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 3 (príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatím a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K Èl. VII

(novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov)

K § 11 ods. 6

Navrhuje sa priama novelizácia zákona č. 563/2009 Z. z. o sprá ve daní (daňový poriadok) z dôvodu zavedenia povinnosti súčinnosti zo strany daňových orgánov. Z tohto dôvodu sa výslovne ustanovuje, že porušením daňového tajomstva nebude ani poskytovanie údaj ov centru na účely rozhodovania podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K Èl. VIII

(splnomocň ovacie ustanovenie na vyhlásenie úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej v znení neskorších predpisov)

Vzhľadom na rozsah a povahu navrhovaným zmien a doplnení uskuto čnených v čl. I. sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z.

K Èl. IX

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu