Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom 97/1963 účinný od 01.08.2022 do 31.12.2022

Platnosť od: 16.12.1963
Účinnosť od: 01.08.2022
Účinnosť do: 31.12.2022
Autor: Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky
Oblasť: Medzinárodné právo súkromné

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST20JUD14817DS12EUPP4ČL17

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom 97/1963 účinný od 01.08.2022 do 31.12.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 97/1963 s účinnosťou od 01.08.2022 na základe 108/2022

Legislatívny proces k zákonu 108/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 108/2022, dátum vydania: 05.04.2022

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „vládny návrh zákona“).

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac november 2021.

Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na novú európsku úpravu, odstrániť problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe a modernizovať niektoré ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb., ktoré sú v súčasnosti zastarané.

Nová právna úprava Európskej únie, na ktorú vládny návrh zákona reflektuje, je obsiahnutá v:

-nariadení Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1111“),

-nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2020/1784“),

-nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2020/1783“).

Tieto nariadenia priamo uplatniteľné a majú prednosť pred zákonmi (porov. článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Nariadenia Európskej únie ako právne akty komunitárneho práva vo všeobecnosti v členských štátoch priamo aplikovateľné bez nutnosti prijatia vnútroštátnej transpozičnej normy. Avšak s cieľom predísť v budúcnosti možným interpretačným problémom a z toho prameniacim nejednotným postupom v aplikačnej praxi, teda v záujme zabezpečenia správneho a jednotného uplatňovania citovaných nariadení v podmienkach slovenskej aplikačnej praxe sa javí ako žiaduce a účelné vykonať vybrané vnútroštátne legislatívne zmeny, ktoré zabezpečia ich bezproblémovú implementáciu v Slovenskej republike. Na relevantné procesné ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. sa primerane resp. subsidiárne použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

Vo vzťahu k nariadeniu (EÚ) 2019/1111 sa napríklad navrhuje upraviť miestnu príslušnosť súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, tak aby o úprave výkonu rodičovských práv a povinností mohol za podmienok ustanovených v tomto

nariadení rozhodnúť ten súd, ktorý rozhoduje o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Vzhľadom na zrušenie konania o vyhlásenie vykonateľnosti sa javí ako vhodné upraviť verejný dohľad nad prípadným rozporom cudzieho rozhodnutia s verejným poriadkom, keďže účastníci nemusia mať záujem predložiť vec súdu.

Pri výkone rozhodnutia sa navrhuje precíznejšie upraviť doručovanie osvedčenia, nakoľko platná vnútroštátna právna úprava nie je plne v súlade so znením príslušného článku nariadenia (EÚ) 2019/1111.

V súvislosti s postúpením právomoci na žiadosť súdu iného členského štátu alebo z vlastného podnetu podľa nariadenia (EÚ) 2019/1111 alebo Haagskeho Dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ako aj s ohľadom na doterajšiu nejednotnú prax súdov sa navrhuje zaviesť možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu, ktorým slovenský súd rozhodol o postúpení právomoci.

Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v nariadení (EÚ) 2020/1784 sa navrhuje doplniť ustanovenie o miestnej príslušnosti súdu pre vybavenie dožiadania týkajúcehosa zistenia adresy a explicitne upraviť spôsob doručenia tých písomností, ktoré nie sú preložené do slovenského jazyka.

Vo väzbe na nariadenie (EÚ) 2020/1783 sa dopĺňa do zákona č. 97/1963 Zb. úprava postupu pri priamom výkone dôkazu cudzím justičným orgánom. Ďalej sa dopĺňa úprava o osobnom doručovaní a o prítomnosti zástupcov cudzích orgánov. Upravuje sa tiež doručovanie osobám do zahraničia a zavádza sa fikcia doručenia aj pre prípady, kedy sa osobe v zahraničí nepodarilo písomnosť doručiť alebo, keď je doručenie písomnosti spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami.

Ostatné navrhované zmeny si vyžiadala aplikačná prax, alebo vyplývajú z potreby modernizácie niektorých ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. Napríklad zavedenie možnosti prerušiť konanie z dôvodu medzinárodnej litispendencie, zavedenie princípu forum necessitatis, rozšírenie právomoci súdu za určitých okolností v rodičovských veciach o kritérium štátnej príslušnosti. Z dôvodu súčasnej neprehľadnosti niektorých ustanovení v zákone č. 97/1963 Zb., ktoré upravujú právnu pomoc styku s cudzinou, ktorá vyvoláva rozmanitý výklad a nejednotné postupy v aplikačnej praxi, sa navrhuje novelizovať aj tieto ustanovenia.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Vládny návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Pozitívny vplyv na rodinu vyplýva výlučne priamo z nariadenia (EÚ) 2019/1111, ktoré je priamo aplikovateľné; nejde teda o vplyv, ktorý by bol založený bezprostredne návrhom zákona, nakoľko tento iba implementuje predmetné nariadenie.

Vládny návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

 

B. Osobitná časť

K Čl. I

Zákon č. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov

K bodu 1 (§ 39 ods. 1)

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje právomoc v rodinných veciach o kritérium štátnej príslušnosti. Ide o právomoc subsidiárnu, preto sa uplatní len v prípade, ak tomu nebráni právo EÚ, medzinárodne zmluvy alebo bilaterálne zmluvy (§ 2).

Slovenský súd tak možnosť konať, ak si to vyžaduje záujem maloletého, aj keď nemá obvyklý pobyt v SR. Toto ustanovenie bude mať uplatnenie najmä v prípade, ak ide o slovenského občana v krajine, s ktorou SR nie je viazaná žiadnou zmluvou a je to potrebné na ochranu práv a záujmov maloletého.

Zároveň, možno navrhované ustanovenie využiť aj pri konaniach, ktoré vylúčené z vecnej pôsobnosti Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1111“) a aj Haagskeho dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1996“), napríklad rozhodovanie o mene a priezvisku maloletého). Navrhované ustanovenie je inšpirované českou právnou úpravou.

K bodu 2 (§ 39a)

Prevzatie právomoci slovenským súdom umožňuje nariadenie (EÚ) 2019/1111, ale aj Haagsky dohovor z roku 1996. a to buď na žiadosť iného súdu alebo na návrh účastníka konania v prípade, že cudzí súd konanie preruší a vyzve účastníka, aby takýto návrh o prevzatie právomoci podal. Účastník konania nemôže požiadať slovenský súd o prevzatie právomoci priamo, ale iba po splnení podmienok ustanovených v nariadení alebo dohovore, t.j. po prerušení konania na súde, ktorý právomoc konať a po výzve tohto súdu, aby podali návrh na prevzatie právomoci. Navrhovanou úpravou sa zjednocuje postup súdov v týchto prípadoch. Nariadenie (EÚ) 2019/1111 upravuje explicitne lehotu na strane jednej. Na strane druhej Haagsky dohovor z roku 1996 takúto lehotu neupravuje. Na účely zjednotenia postupu súdov sa zavádza procesný postup pri rozhodovaní a určuje sa miestna príslušnosť súdu, keďže v týchto prípadoch typicky nebude možné založiť miestnu príslušnosť podľa slovenských procesných predpisov.

Vzhľadom na nízky počet a špecifickosť takýchto prípadov je vhodné, aby o takýchto žiadostiach rozhodoval jeden súd. Navrhuje sa Okresný súd Trnava. Okresný súd Trnava sa navrhuje z dôvodu, že tento súd je kauzálne príslušný v inom prípade s cudzím prvkom podľa tohto zákona, konkrétne podľa § 68a písm. c) a je vhodné, aby všetky prípady podľa tohto zákona, kde nie je možné určiť príslušnosť inak, boli koncentrované na jednom súde. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti možno predpokladať nízky počet žiadostí o prevzatie právomoci (predpokladá sa pár do roka), preto sa neočakáva zvýšené zaťaženie Okresného súdu Trnava. Okresný súd Trnava môže po rozhodnutí

2

o prevzatí právomoci vec postúpiť inému súdu, ak je ten v lepšej situácii viesť konanie. Súd o prevzatí právomoci podľa odseku 1 rozhodne uznesením bez možnosti odvolania. Vec môže postúpiť inému súdu po rozhodnutí o prevzatí právomoci, aby sa predchádzalo prieťahom v konaní. Uznesenie sa doručí účastníkom konania podľa vnútroštátnych predpisov a v prípade, že o prevzatie žiada súd cudzieho štátu, tak slovenský súd ho informuje o svojom rozhodnutí.

K bodu 3 (§ 47a)

Navrhovaným ustanovením sa premieta princíp forum necessitatis do vnútroštátnej úpravy. V praxi môžu vzniknúť výnimočné situácie, kedy cudzí súd, ktorý by inak mal vo veci právomoc, nemôže túto právomoc vykonávať, napríklad z dôvodu diplomatickej imunity účastníka alebo občianskej vojny v krajine. V taktom prípade je vhodné za určitých okolností zabezpečiť, aby mohol slovenský súd vec prejednať. Zabráni sa tým situácii, kedy by sa účastník nemohol domôcť svojho práva na spravodlivý proces. Výkon tejto právomoci predpokladá dostatočnú väzbu veci so SR (napríklad štátna príslušnosť jedného z účastníkov, majetkové záujmy na území SR). Súd sám zváži vzhľadom na okolnosti prípadu, či si právomoc založí alebo nie.

Predmetné ustanovenie zahŕňa aj prípady, kedy nemožno uznať cudzie rozhodnutie a domovský súd nemôže v tej istej veci konať z dôvodu res iudicata, teda nemožno konanie opätovne účinne začať, resp. uskutočniť v cudzine.

K bodu 4 (§ 48a)

V súčasnosti platné znenie zákona neumožňuje konanie zastaviť z dôvodu medzinárodnej litispendencie. Medzinárodná litispendencia je upravená len v niektorých medzinárodných zmluvách alebo právnych aktoch EÚ. Zákon bude umožňovať za určitých podmienok prerušiť a zastaviť konanie a v situáciách, na ktoré sa medzinárodná zmluva, či právny ak neuplatní. Konanie na súdoch v dvoch rôznych štátoch zbytočne časovo i finančne zaťažuje strany, a preto nové ustanovenie umožňuje na návrh niektorého z účastníkov prerušiť konaniez dôvodu, že na súde cudzieho štátu prebieha konanie o rovnakom spore. Súd zváži, či možno očakávať, že vydané rozhodnutie bude v SR uznané. V tomto štádiu konania môže s určitosťou skúmať len splnenie podmienky právomoci cudzieho súdu. V prípade, že si cudzí súd založil právomoc na kritériách, ktoré neodporujú nášmu zákonu a ak je to v záujme účastníkov konania a vzhľadom na povahu konania, súd môže prerušiť konanie.

Pokračovanie v konaní je upravené podobne ako v § 163 CSP. Súd v konaní pokračuje, ak to navrhne niektorý z účastníkov a ak splnené určité podmienky. Tieto podmienky pre pokračovanie konania podobne upravené vo vzťahu k tretím štátom aj v nariadení 1215/2012 (tzv. nariadenie Brusel I, prepracované znenie).

K bodu 5 (§ 52)

Legislatívno – technická úprava pre lepšiu prehľadnosť právneho predpisu.

K bodu 6 (§ 53 ods. 1)

Zavádza sa legislatívna skratka.

3

K bodu 7 (§ 53 ods. 2 a §54)

Legislatívno – technická úprava pre lepšiu prehľadnosť právneho predpisu.

K bodu 8 (§ 55)

Pôvodný obsah § 55 sa presúva do § 58e. Nové znenie § 55 adresuje absenciu vymedzenia predmetu právnej pomoci, ktorá spôsobuje neprehľadnosť pre aplikačnú prax. Súčasná právna úprava je limitovaná a pre prax nedostatočná. Preto je potrebné jej bližšie rozpracovanie.

Odsek 3 je doplnený o „iné orgány a osoby“ vzhľadom na rozličnú právnu úpravu jednotlivých štátov, kde o právnu pomoc môžu žiadať aj iné orgány alebo osoby, ako napríklad hussier (doručovateľ) vo Francúzsku alebo advokátske kancelárie v USA. Pod pojmom „iné orgány“ však nemožno chápať správne orgány konajúce v správnom konaní ani doručovanie písomností v správnom konaní, a to z dôvodu, že správne veci vylúčené z rozsahu pôsobností tohto zákona. Ustanovenie § 1 zákona vymedzuje pôsobnosť a limituje ju výhradne na veci občianskoprávne, obchodné, rodinné a pracovné s medzinárodným prvkom.

K bodu 9 (§ 56)

Vypustenie slova „justičným“ súvisí s novým odsekom 3 v § 55.

Doterajšia neexistencia vnútroštátnej právnej úpravy miestnej príslušnosti pri poskytovaní právnej pomoci prináša aplikačné problémy. Navrhovaná zmena jasne ustanovuje miestu príslušnosť súdu pri poskytovaní právnej pomoci cudziemu orgánu.

Výnimka, kedy sa vzájomnosť nevyžaduje, t. j. na doručovanie písomností osobe v Slovenskej republike, bola inšpirovaná právnou úpravou doručovania písomností v právnom styku s cudzinou v trestných veciach, kde sa vzájomnosť na takéto doručenie taktiež nevyžaduje. Odmietnutie poskytnutia právnej pomoci cudziemu orgánu pri doručení písomnosti účastníkovi v SR len z dôvodu absencie vzájomnosti by mohlo ohroziť procesné práva tohto účastníka v konaní v cudzine, najmä rozsah uplatnenia jeho práva na obhajobu v tom konaní.

K bodu 10 (§ 56a)

Doterajšia neexistencia obdobnej úpravy spôsobuje neprehľadnosť pre aplikačnú prax. Navrhované riešenie je inšpirované zaužívaným ustanovením § 540 ods. 2 Trestného poriadku.

K bodu 11 (§ 57)

Absencia úpravy komunikácie s cudzími súdmi spôsobuje neprehľadnosť pre aplikačnú prax a navrhované riešenie ju odstraňuje. Doterajšie odseky 2 5 sa v mierne pozmenenom znení presúvajú do nového § 58b.

4

K bodu 12 (§ 58)

Navrhované doplnenie podrobnejšie upravuje doručenie písomnosti na základe dožiadania cudzieho súdu.

V odseku 1 sa upravuje postup doručenia podľa všeobecných procesných predpisov (§ 111 CMP) v prípadoch, kedy je doručovaná písomnosť v slovenskom jazyku, alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v Trestnom poriadku (§ 541).

Účelom odseku 2 je zachovanie zmyslu pôvodného § 58 a teda ochrana adresáta v prípadoch, kedy písomnosť nie je vyhotovený v jazyku podľa odseku 1.

K bodu 13 (§ 58a až § 58g)

Navrhované ustanovenie § 58a rieši špecifický prípad, kedy cudzí orgán požiada o osobné doručenie, ktoré v slovenskom právnom poriadku nie je upravené, ale existuje v mnohých cudzích právnych poriadkoch. Dožadujúci orgán môže preto požiadať o osobné doručenie a v takom prípade je nutné písomnosť doručiť osobe tak, aby bolo zaručené, že danú písomnosť prebrala jedine osoba uvedená v žiadosti. Vzhľadom na to, že doručenie do vlastných rúk nezaručuje, že písomnosť preberie osoba, ktorej byť písomnosť doručená, je v tomto prípade potrebné využiť inštitút doručenia prostredníctvom zamestnanca súdu alebo súdneho exekútora, prípadne si súd adresáta za účelom doručenia predvolá.

Navrhované ustanovenie § 58b je v zásade prevzatým ustanovením § 57 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov („ďalej len ZMPS“) s tým, že v odseku 1 je druhá veta doplnená o povinnosť upozorniť na význam výpovede a následky krivej prísahy, ktoré bolo prebrané z Trestného poriadku 542). Odsek 5 sa pridáva na účely sprehľadnenia a zlepšenia prehľadnosti a štruktúry zákona, kedy bola pôvodná druhá veta § 57 ods. 2 presunutá do samostatného paragrafového ustanovenia.

Ustanovenie § 58c sa navrhuje z dôvodu, že úprava prítomnosti zástupcov cudzích orgánov nie je v právnom poriadku SR upravená, avšak takáto úprava je vhodná vzhľadom na niektoré ustanovenia osobitných predpisov, podľa ktorých sa účasť na úkone riadi vnútroštátnym právom, napríklad čl. 14 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2020/1783“) alebo čl. 7 Dohovoru o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach (Haag 18. marca 1970, vyhl. č.129/1976 Zb.).

Úprava v § 58d sa navrhuje z dôvodu, že úprava priameho výkonu dôkazu cudzím justičným orgánom nie je v právnom poriadku SR upravená, avšak takáto úprava je potrebná vzhľadom na niektoré ustanovenia osobitných predpisov napríklad čl. 19 nariadenia (EÚ) 2020/1783. Z citovaného nariadenia vyplýva, že súhlas na priamy výkon dôkazu dáva ústredný orgán alebo iný príslušný orgán. Ústredným orgánom pre účely tohto nariadenia je Ministerstvo spravodlivosti SR a preto sa navrhuje, aby dávalo súhlas na priamy výkon. Ak z dôvodu obsahu žiadosti o priamy výkon dôkazu vyplýva, že sa vyžaduje súčinnosť príslušného súdu, ministerstvo túto žiadosť postúpi (napríklad videokonferencia).

5

Navrhované ustanovenie § 58e preberá pôvodné znenie § 55, pričom text je mierne modernizovaný na aktuálnu dobu. Ustanovením § 58e sa reaguje aj na § 161 ods. 2 písm. b) CMP, ktorý ustanovuje, že v konaní o dedičstve môže žiadať o právnu pomoc aj notár, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, nevyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd. Vzhľadom na nariadenie (EÚ) 2020/1783 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 z 25. novembra 2020 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2020/1784“) uvedené znamená, že o právnu pomoc môže požiadať aj notár, ktorý vedie konanie ako súdny komisár. Týmto ustanovením nie je vylúčený styk diplomatickou cestou.

Dôvodom na úpravu obsiahnutú v § 58f je skutočnosť, že aktuálna právna úprava neupravuje jazyk dožiadania a písomností, nakoľko uvedenú oblasť upravuje medzinárodná zmluva, podľa ktorej sa o právnu pomoc žiada. Avšak ak ide o doručovanie písomností len na základe vzájomnosti, alebo medzinárodnej zmluvy ktorý upravuje doručovanie v rámci konzulárnych funkcií (čl. 5 písm. j) Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch) je táto oblasť neupravená.

Navrhované ustanovenie § 58g ods. 1 sa dopĺňa z dôvodu, že aktuálna právna úprava neupravuje povinnosť súdu doručovať písomnosti do cudziny osobe s obvyklým pobytom v cudzine. Navrhovaná zmena zabezpečiť, aby osobe ktorá nemá obvyklý pobyt v SR boli písomnosti doručované do cudziny a teda nebola využitá fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 CSP aj v situáciách, kedy je zrejmé, že osoba obvyklý pobyt v cudzine. Odsek 2 tohto paragrafu rieši situácie, kedy sa nepodarilo doručiť písomnosti do cudziny, alebo je doručovanie spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami. Predmetné ustanovenie reflektuje na časté problémy súdov, kedy sa nepodarí doručiť písomnosti do cudziny ani po niekoľkých pokusoch. Vzhľadom na dĺžku doručovania do cudziny, súd čaká aj niekoľko rokov a vo väčšine prípadoch je doručenie aj tak neúspešné a súd nemôže pokračovať v konaní. Z uvedeného dôvodu je potrebné zaviesť možnosť náhradného doručenia, čím sa urýchli konanie a nebude dochádzať k prieťahom v konaní len z dôvodu nemožnosti doručenia do cudziny.

K bodu 14 (§ 59)

Legislatívno – technická úprava pre lepšiu prehľadnosť právneho predpisu.

K bodu 15 (§ 62 písm. a/)

Doplnenie notárskych kandidátov je potrebné vzhľadom na zmenu § 25 a § 57 Notárskeho poriadku.

K bodu 16 (§ 62a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novým znením ustanovenia § 2.

K bodu 17 (§ 62a ods. 3)

Cieľom zmeny je urýchliť vyhotovovanie prekladov podľa tohto ustanovenia, keďže oprávnená osoba nemôže počas vyhotovovania prekladov vymáhať výživné zo zahraničia, a dokonca jej nevznikne ani nárok na náhradné výživné.

6

K bodu 18 (§ 67 ods. 3 a 4)

Odkaz na iné cudzie rozhodnutie vyvolával v doterajšej praxi dojem, že nemôže ísť o rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, čo spôsobovalo problém pri uznávaní štatusových rozhodnutí. Uznanie prihliadnutím na cudzie rozhodnutie sa musí aplikovať pri všetkých rozhodnutiach, teda aj tých, ktoré patria pod odsek 1 a 2, ak u nich osobitné rozhodnutie o uznaní nie je vyžadované z dôvodu prednosti medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu EÚ. Toto vyjasnenie je dôležité aj vzhľadom na § 67 ods. 3 v spojení s § 250 CMP, kedy napríklad v dôsledku uplatnenia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom (Praha 29.októbra 1992, oznámenie č. 193/1993 Z. z.) súd, ktorý vkladá rozhodnutie do registra, musí skúmať podmienky na uznanie cudzieho rozhodnutia z úradnej povinnosti. Z CMP to však doteraz jasne nevyplýva. Kvôli jednoznačnosti a odstráneniu výkladových a aplikačných otáznikov sa navrhuje aj doplnenie ustanovenia § 250 CMP. Navrhovaná zmena v bode 17 spolu so zmenou v článku III bode 3 250 CMP) zabezpečí pre právnu teóriu i aplikačnú prax jednoznačnosť, tým že sa ňou explicitne odstraňujú výkladové otázniky.

K bodu 19 (§ 68b ods. 1)

Doplnením záverečnej vety v § 68b ods. 1 sa rozširuje okruh procesne legitimovaných osôb, ktoré môžu podať návrh , aby o uznaní či neuznaní 68h) cudzieho rozhodnutia rozhodol súd osobitným výrokom podľa § 67 ods. 4. o prokurátora. Možnosť prokurátora je limitovaná len na podanie návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia, a to z dôvodu ochrany verejného poriadku.

Nástroje zaviedli prezumpciu uznania cudzieho rozhodnutia (teda nie automatizmus potreby konania o uznanie ako v ZMPS) len s možnosťou konania o uznanie/neuznanie len na návrh „zainteresovanej osoby“. Keďže v prípade rodinnoprávnych vzťahov sa nemožno spoliehať na to, že účastníci konania sami sa budú opierať o tento dôvod neuznania a v prípade, že vec súdu nepredložia, ani súd nemôže z úradnej povinnosti rozpor s verejným poriadkom skúmať.

Tento aspekt bol ďalej prehĺbený prijatím nariadenia (EÚ) 2019/1111. V zmysle tohto nariadenia sa cudzie rozhodnutia z členských štátov EÚ uznávajú bez osobitného konania. To znamená, že sa vychádza z prezumpcie, že rozhodnutie z členského štátu je automaticky uznané na území druhého štátu bez potreby súdneho rozhodnutia o jeho uznaní. Súd neskúma, či dané dôvody neuznania cudzieho rozhodnutia. Skúma ich len orgán, ktorý priznáva účinky takémuto rozhodnutiu pre svoje potreby. V praxi napríklad matrika zapíše rozvodové rozhodnutie z členského štátu po predložení osvedčenia vo vzťahu k slovenskému občanovi. Napriek tomu, nariadenie umožňuje v čl. 30 podať návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia . Vtedy súd môže preskúmať, či splnené podmienky uznania, vrátane rozporu s verejným poriadkom.

Oprávnenie prokurátora existovalo v ZMPS do prijatia novely, ktorá bola vykonaná

zákonom č. 589/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Touto novelou sa zásadným spôsobom zmenila procesná úprava uznávania cudzích rozhodnutí v SR. Pred touto novelou o uznávaní cudzích rozhodnutí rozhodoval Najvyšší súd

7

SR. Podľa dovtedajšej úpravy mohol návrh na uznanie/neuznanie cudzieho rozhodnutia „v záujme spoločnosti“ podať aj generálny prokurátor.

Znovuzavedenie právomoci prokurátora podať návrh, limitovaný len na neuznanie cudzieho rozhodnutia z dôvodu možného rozporu s verejným poriadkom, by umožnil preklenúť problém možnej absencie iniciatívy strán v prípadoch, kde ochrana základných zásad slovenského právneho systému neuznanie z dôvodu rozporu s verejným poriadkom odôvodňuje. Právomoc prokurátora sa opiera o právnu úpravu v § 19 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

K bodu 20 (§ 68c ods. 4)

Prokurátor podáva návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia vo verejnom záujme, a preto nemusí zabezpečovať preklad cudzieho rozhodnutia. Keďže predmetom skúmania súdom je výhrada verejného poriadku, predloženie dokladu týkajúceho sa zabezpečenia procesných práv účastníka v konaní v cudzine nemá relevanciu a nevyžaduje sa.

K bodu 21 (§ 68g ods. 2)

V nadväznosti na teóriu uplatňovanú v slovenskom medzinárodnom práve súkromnom sa uplatňuje zásada relatívnej výhrady verejného poriadku, v dôsledku ktorej sa účinky cudzieho rozhodnutia posudzujú vzhľadom na kontext daného konkrétneho prípadu. Ide o explicitné zhmotnenie zásady relatívnej výhrady verejného poriadku v prípadoch, kedy by sa na účely konania mohli, ako rozhodnutie o predbežnej otázke, účinky cudzieho rozhodnutia uznať aj v prípadoch, kedy by rozhodnutie odporovalo verejnému poriadku.

K bodu 22 (§ 68h ods. 2)

V dôsledku terminologických zmien zavedených v čl. 30 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2019/1111 je navrhované doplnenie potrebné za účelom predchádzania nesprávneho výkladu subsidiarity ustanovení zákona aj vo vzťahu k tomuto nariadeniu.

K čl. II

Civilný sporový poriadok

K § 357 písm. p)

Postúpenie právomoci na žiadosť iného súdu alebo účastníka konania umožňuje nariadenie (EÚ) 2019/1111, ale aj Haagsky dohovor z roku 1996. Vzhľadom na to, že výsledkom takéhoto rozhodnutia je ukončenie konania v SR a tiež vzhľadom na nejednotnú prax súdov, je vhodné ustanoviť možnosť odvolania priamo v zákone.

K čl. III

Civilný mimosporový poriadok

K bodu 1 (§ 112 ods. 3)

Navrhované ustanovenie súvisí s rozšírením ustanovenia § 39 ods. 1 ZMPS, ktoré umožňuje súdu založiť si za určitých okolností právomoc aj v prípadoch, kedy dieťa

8

(slovenský občan) pobyt v zahraničí a aj sa tam zdržuje. Je potrebné ustanoviť miestnu príslušnosť súdu pre takéto prípady. Toto ustanovenie by pokrývalo napríklad nasledovné situácie, dohoda o právomoci uzavretá vopred podľa čl. 10 nariadenia (EÚ) 2019/1111 alebo povinnosť poskytovať súčinnosť súdu iného štátu podľa čl. 81 nariadenia (EÚ) 2019/1111, ale aj iné situácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. Vhodným súdom na prejednanie veci vzhľadom na okolnosti by mal byť súd, v obvode ktorého bydlisko potenciálny účastník konania alebo súd v ktorom bude budúce bydlisko maloletého.

K bodu 2 (§ 124 ods. 3)

Potreba doplnenia § 124 o nový odsek 3 vyplýva z čl. 10 v súvislosti s čl. 9 a s odôvodnením č. 43 nariadenia (EÚ) 2019/1111. V zmysle týchto ustanovení je potrebné zabezpečiť, aby miestne príslušný súd, ktorý rozhoduje v návratovom konaní podľa 6 dielu Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) mohol vykonávať aj právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa na nej dohodli alebo ju prijali účastníci. Účelom je najmä, aby súd konajúci o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (podľa § 123 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) mohol rozhodovať aj o výkone rodičovských práv a povinností a hlavne schváliť rodičovskú dohodu a nemusel ju schvaľovať iný súd, ktorý by bol inak príslušný na takéto konanie (§ 112 a nasl. CMP), pretože to by negovalo pridanú hodnotu nariadenia. Právomoc súdu musí byť prijatá všetkými účastníkmi konania. Táto dohoda by mala mať písomnú formu alebo urobená ústne a zaznamenaná v zápisnici. Za dohodu o prijatí právomoci možno považovať aj podanie spoločného návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému na tento súd prípadne podanie návrhu na schválenie rodičovskej dohody o úprave práv a povinností k maloletému.

K bodu 3 (§ 250 ods. 2)

Vzhľadom na úpravu v § 67 ods. 3 ZMPS, ktorý je vo vzťahu k CMP osobitným právnym predpisom, slovenský súd by mal skúmať, či cudzie súdne rozhodnutie spĺňa podmienky uznania. Z doterajšej právnej úpravy to však jednoznačne nevyplýva, preto sa navrhuje doplnenie v § 250 ods. 2.

K bodu 4 (§ 378 ods. 2 a 3)

Navrhované doplnenie súvisí s čl. 55 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2019/1111. V zmysle tohto ustanovenia je potrebné doručiť osvedčenie pred prvým opatrením v rámci výkonu rozhodnutia. Obdobne je upravená problematika doručovania osvedčenia podľa nariadenia (EÚ) 1215/2012 v platnom znení § 61a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je podkladom na vykonanie exekúcie cudzí exekučný titul, k upovedomeniu o začatí exekúcie sa pripoja aj iné listiny, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K upovedomeniu sa pripojí aj cudzí exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už skôr.“

9

K bodu 5 (§ 390 písm. g/)

Navrhované doplnenie sa vykonáva z dôvodu, že čl. 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2019/1111 umožňuje zamietnuť výkon rozhodnutia z taxatívne vymedzených dôvodov. Preto je žiadúce, aby sa na túto možnosť explicitne reagovalo aj v dôvodoch vypočítaných v § 390 CMP.

K čl. IV

Účinnosť

V článku IV sa upravuje nadobudnutie účinnosti zákona na 1. júla 2022 s ohľadom na účinnosť nariadenia (EÚ) 2020/1784 a nariadenia (EÚ) 2020/1783. Nadobudnutie účinnosti bodov 19 21 sa navrhuje na 1. augusta 2022 s ohľadom na účinnosť nariadenia (EÚ) 2019/1111.

V Bratislave, 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Mária Kolíková v. r.

ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore