Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70791
Dôvodové správy: 2343
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
05.04.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 01.01.2016


Platnosť od: 15.01.2008
Účinnosť od: 01.01.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Poisťovníctvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST16 JUD2402 DS22 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 01.01.2016
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 8/2008 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 39/2015

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 39/2015, dátum vydania: 05.03.2015

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 155 z 3. apríla 2013 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedný ch za prebratie a aplikáciu smerníc.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č . 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľ adu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len 'smernica Solventnosť II').

Cieľom implementácie smernice Solventnosť II je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú pois ťovne a zaisťovne vystavené. Na vytvorenie funkčného systému sa využil Lamfalussyho proces (t.j. 1. úroveň – rámcová smernica, 2. úroveň – vykonávacie predpisy Európskej komisie a 3. úroveň – technické štandardy Európskej komisie a odporúčania vydané Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Cieľom Solventnosti 2 je najmä zabezpečiť lepš iu ochranu pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšiu integráciu poistného trhu EÚ, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov z EÚ a zabezpečiť lepšie rozdelenia kapitálový ch zdrojov. Nový systém solventnosti by mal poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie 'celkovej solventnosti' dohliadaných spoločností, ktoré sú založené na výhľadovom a rizikovo orientovanom prístupe. Proces dohľadu už nebude pozostávať len z kvantitatívnych prvkov, ale bude pokrývať aj kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú existenciu rizika v spoloč nosti (riadiacu kapacitu, kontrolu vnútorného rizika, procesy monitorovania rizika atď.).

Pre nový systém bol navrhnutý trojpilierový systém pozostávajúci z Piliera 1 - Finančné požiadavky, Piliera 2 – Systém správy a riadenia a Piliera 3 – Vykazovanie pre účely dohľadu a zverejň ovanie informácií. V rámci Piliera 1 obsahuje nový systém solventnosti dve kapitálové požiadavky vypočítané pre odlišné účely a podľa odlišných metód – kapitálovú pož iadavku na solventnosť (SCR) a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť (MCR). SCR predstavuje úroveň kapitálu, ktorá umožňuje poisťovni absorbovať závažné neočakávané straty a, ktorá z ároveň poskytuje poisteným primeranú ochranu. Samotný výpočet SCR bude prebiehať prostredníctvom štandardného vzorca alebo interného modelu vyvinutého poisťovňou alebo zaisťovňou. MCR predstavuje takú úroveň kapitálu, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť.

Nakoľko nový systém je navrhnutý tak, aby stimuloval poisťovne a zaisťovne k meraniu a adekvátnemu riadeniu svojho rizika, bude aj činnosť dohľadu zameraná na identifikáciu rizikového profilu dohliadanej spoloč nosti. Solventnosť II prináša aj výrazné zmeny v súvislosti s dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine – poistné skupiny budú dohliadané komplexne, s čím je úzko spojený presun ur čitých kompetencií pri výkone dohľadu na orgán dohľadu nad skupinou, resp. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

V súvislosti s transpozíciou smernice Solventnosť II obsahuje návrh zákona v článku II novelizáciu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa poskytovania predzmluvný ch informácií klientom. Èlánok III obsahuje novelu zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa zavádza pre poisťovne povinnosť uplatňovať systém bonus a malus.

Návrh zákona sa nepredkladá na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č . 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov, keďže sa ním implementujú právne predpisy Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na verejné financie. Vzhľadom na jeho komplexnosť môže zvýšiť administratívne zaťaženie pre poisťovne. Zároveň bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem t ých ustanovení, ktoré súvisia s nábehom na nový režim, pričom tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. apríla 2015.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 39/2015, dátum vydania: 05.03.2015

42

1

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len 'ná vrh zákona') sú niektoré vzťahy sú visiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činností poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, úprava reorganizácie a niektorých vzťahov súvisiacich s ich zánikom. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákon upravuje sú niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných č lenských štátov a zaisťovní z iných členských štátov vykonávajúcich poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe jednotného európskeho pasu a zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Ná vrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou.

K § 2

V súlade s článkom 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len 'smernica Solventnosť II') ustanovenie špecifikuje, že návrh zákona sa vzťahuje na životné poisťovne, neživotné poisťovne, univerzá lne poisťovne a zaisťovne.

K § 3

Je vhodné, aby sa návrh zákona nevzťahoval na určité subjekty, ktoré poskytujú poisťovacie služby, a to pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Uvedené ustanovenie preto špecifikuje subjekty a činnosti, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Explicitne sa stanovuje, že sa návrh zákona nevťahuje na vykonávanie verejného zdravotné ho poistenia, sociálneho poistenia a na ďalšie činnosti a subjekty v súlade s článkami 5, 6, 9, 10 a 11 smernice Solventnosť II.

K § 4

V ustanovení sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a finitného zaistenia.

K § 5

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. úzke väzby, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát záväzku, domovský členský štát, vnútroskupinová transakcia) alebo o pojmy, ktoré súvisia s požiadavkami na poisť ovne alebo zaisťovne (napr. zverenie výkonu činnosti, upisovacie riziko, trhové riziko, kreditné riziko, operačné riziko, riziko likvidity).

K § 6

Obsah tohto ustanovenia návrhu zákona tvoria zásadné náležitosti týkaj úce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Vykonávanie poisťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne. Stanovuje sa, že poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredn íctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na poisťovanie a súvisiace činnosti. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia alebo pre poistný druh neživotné ho poistenia. Výnimka z tejto zásady je možná v prípade poisťovní vykonávajúcich životné poistenie, týmto môže byť udelené povolenie aj n a vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby alebo v prípade poisťovní vykonávajúcich iba poistenie úrazu a poistenie choroby, ktorým môže byť udelené povolenia na vykonávanie životného poistenia. Súčasné vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia je možné aj v prí pade poisťovní vykonávajúcich poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi. Èlenenie poistných druhov na jednotlivé poistné odvetvia tvorí prílohu č. 1 k návrhu zákona.

K § 7

Začatie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovňou musí podlieha ť predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia poisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť poisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie požiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu delegovaného nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. .../ z 28. júla 2014 pozmeňujúcom smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len 'vykonávacie nariadenie') osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu pozostávajú z členov predstavenstva poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôle žitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností poisťovne, čiže bez nich by poisťovňa nedokázala poskytovať svoje služby. Zahàňajú funkciu riadenia rizí k, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre poisťovňu vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Pr íkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedený ch vyššie sú vývoj a oceňovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce č innosti nie sú považované za kritické alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, š kolenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služ ieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

Stanovujú sa prípady, kedy N árodná banka Slovenska žiadosť zamietne, pričom v prípade ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok len pre niektoré z požadovaných činností, môže Národná banka Slovenska vyhovieť žiadosti čiastočne.

K § 8

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania zaisťovacej činnosti. Vykonávanie zais ťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne. Stanovuje sa, ž e zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisť ovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Uvedené obmedzenie neplat í v prípade zaisťovní z tretích krajín, ktorých režim solventnosti je v zmysle článku 172 smernice Solventnosť II rovnocenný s režimom Solventnosť II. V takom prípade sa zaistné zmluvy uzavreté s takýmito zahraničnými zaisťovňami posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisť ovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať č innosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahàňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančné ho sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finanč nom konglomeráte. Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zais ťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia, neživotného poistenia alebo pre oba tieto poistné druhy.

Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže Národná banka Slovenska udeliť aj poisťovni.

K § 9

Začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zaisťovňou musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykon ávanie zaisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia zaisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť zaisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie po žiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu vykonávacieho nariadenia osoby, ktoré skutočne riadia zaisťov ňu pozostávajú z členov predstavenstva zaisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôležitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností zaisťovne, čiže bez nich by zaisťovň a nedokázala poskytovať svoje služby. Zahàňajú funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre zaisťovň u vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Príkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedených vyššie sú vývoj a oceň ovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce činnosti nie sú považované za kritick é alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, š kolenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služ ieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

V prípade, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti žiada poisťovňa, uplatňujú sa ustanovenia paragrafu primerane s dôrazom na splnenie požiadaviek potrebných a príznačných pre vykoná vanie zaisťovacej činnosti.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie pois ťovacej činnosti sa tu upravuje možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 10

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkaj ú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisť ovne. Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpo čet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú pož iadavku na solventnosť sa môžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky je pod ľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, ž e právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 11

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykon ávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre poboč ku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť ulo žené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne. Zahraničná zaisť ovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať N árodnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet kapitálovej pož iadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu zaisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa m ôžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná zaisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dô vodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že prá vna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisť ovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zais ťovaciu činnosť na území celého Spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

Ustanovenie ďalej upravuje rozsah povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej č innosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o ž iadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by také to povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 7 alebo § 9. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisť ovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uveden ých v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 14

V súlade s článkom 26 smernice Solventnosť II sa upravuje predchádzajúca konzultácia Ná rodnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pred udelen ím povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, dcérskou spoločnosťou materskej spoloč nosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, alebo spoločnosťou kontrolovanou tou istou osobou, ktorá kontroluje aj poisťovňu z iného členského štá tu alebo zaisťovňu z iného členského štátu. Rovnako sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je budúca poisťovňa alebo zaisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa t ýkajú vhodnosti akcionárov a vhodnosti a odbornosti všetkých osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo majú iné kľúčové funkcie. Vš etky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre priebežnú kontrolu dodržiavania podmienok činnosti finančnými inštitúciami.

K § 15

Upravuje sa informačná povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Okrem základn ých informácií ako je členský štát plánovanej pobočky, navrhované sídlo pobočky, meno a priezvisko osoby navrhovanej za vedúceho pobočky a organizačnej štruktúry pobočky, musí ozná menie obsahovať plán poisťovacej činnosti a, ak sa poisťovňa rozhodla vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyhlásenie, že sa stala členom n árodnej kancelárie a národného garančné ho fondu členského štátu pobočky. Obdobne sa upravuje oznamovacia povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu. Zároveň sa stanov uje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o plánovaných zmenách najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.

K § 16 a 17

V sú lade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonáva ť poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodné ho poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informáci í medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu hostiteľských členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobení m uvedených poisťovní a zaisťovní.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zais ťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu, je povinná vykonať alebo strpie ť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

K § 18 až 20

V súlade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu domovských členských štátov a Ná rodnou bankou Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb.

Dohľad nad vykonávaním poisťovacej a zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prí pade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (článok 155 smernice Solventnosť II). Ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naď alej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, po informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykoná vanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykoná vania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Upravuje sa oznamovacia povinnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovne z iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Z ároveň sa v odseku 7 upravuje informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí, že č innosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu by mohla mať negatívny vplyv na jej finančnú situáciu.

Ustanovenie umožňuje v zmysle článku 155 smernice Solventnosť II, Národnej banke Slovenska pož adovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zais ťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.

K § 22

V súlade so smernicou Solventnosť II sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzť ahu k Európskej komisii (ďalej len 'Komisia'), Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a k príslušným orgá nom dohľadu iných členských štátov.

K § 23

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredn íctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a zaisťovne a pre systém regulácie. Systém správy a riadenia zahàňa minimálne funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu (kľúčové funkcie).

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni poisťovni a zaisťovni voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť tú to funkciu v praxi, ak sa v zákone nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií poisťovne a zaisť ovne. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborní kov v súlade s obmedzeniami stanovenými v zákone.

V malých a menej zložitých poisťovniach a zaisťovniach môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia poisťovne a zais ťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo č inností.

Podrobnejšie požiadavky na systém správy a riadenia a odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo vykonávajú iné kľú čové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, podrobnejšiu charakteristiku a požiadavky na výkon jednotlivých funkcií a podmienky, za ktorých sa m ôže vykonávať zverenie výkonu činnosti, budú stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie.

K § 24

Ustanovením sa transponuje článok 42 smernice Solventnosť II. Stanovuje sa, že všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, poboč ke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne musia spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť, pričom podliehajú oznamovacej povinnosti voči Národnej banke Slovenska. Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností osôb, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ich odborná kvalifikácia a skúsenosti, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory. Na účely zákona sa definuje dôveryhodná fyzická osoba.

K § 25

Ustanovením sa transponuje článok 44 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočká m zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci straté gie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizí k minimálne zahàňať.

K § 26

Každá poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne by mala mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorné ho modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Hodnotenie sa má vykonávať v pravidelných intervaloch, avšak minimálne raz ročne, ako aj po každej významnej zmene rizikového profilu spoločnosti. Vý sledky každého hodnotenia by mali byť oznámené Národnej banke Slovenska ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

K § 27

Ustanovením sa transponuje článok 46 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočkám zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahàňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetk ých úrovniach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a funkciu dodržiavania súladu s predpismi. Zároveň sa v zmysle smernice Solventnosť II vymedzuje funkcia dodr žiavania súladu s predpismi.

K § 28

Ustanovenie transponuje článok 47 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Zároveň sa stanovuje, že funkcia vnútorného auditu musí byť nezávislá od operačných činností. Osoba alebo organizačná jednotka zodpovedná za vý kon funkcie vnútorného auditu nesmie vykonávať inú funkciu. Pre dosiahnutie objektívneho a nezávislého výkonu funkcie vnútorného auditu je potrebné , aby osoby zodpovedné za vykonávanie tejto funkcie m ali prístup k potrebným informáciám a, aby každé svoje zistenie a odporúčanie oznámili predstavenstvu alebo dozornej rade.

K § 29

Ustanovením sa transponuje článok 48 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovň a, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Osoby vykonávajúce aktuársku funkciu musia mať znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Zároveň musia byť schopn é preukázať, že ich schopnosti primerane zodpovedajú platným profesným pravidlám.

K § 30

Ustanovenie predmetné ho paragrafu transponuje článok 49 smernice Solventnosť II. V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými prostredníctvom zverenia výkonu č innosti je dôležité, aby Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu mala prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastní poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, č i je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly, resp. dohľad na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok zverenia výkonu činnosti by Národná banka Slovenska mala byť informovaná pred zverením výkonu kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností.

K § 31

Ustanovením sa stanovuje povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne upraviť organizačnú štruktúru a nastavenie vnútorných procesov spôsobom zabezpečujú cim minimalizovanie rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Na účely zistenia konfliktov záujmov sa najmä berie do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv alebo za uzatváranie iných ako poistných zml úv nie sú voči klientom v osobitnom vzťahu, resp. postavení. Stanovuje sa povinnosť zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov, ktoré musia byť vypracované v p ísomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štrukt úry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.

K § 32

Stanovuje sa povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťa žností a ich evidenciu umožňujúci spravodlivé vyšetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.

K § 33 až 35

Ustanoveniami sa transponujú články 51, 53, 54 a 55 smernice Solventnosť II.V záujme zaručenia transparentnosti je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná najmenej raz ročne zverejni ť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Ustanovenia tohto zákona zároveň nebránia poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie. Bližšia charakteristika náležitosti správy o solventnosti a finanč nom stave ako aj ďalšie súvisiace povinnosti budú upravené vykonávacím nariadením.

K § 36

Stanovuje sa všeobecný princíp oceňovania aktív a pasív poisťovňou, zaisťovňou, poboč kou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne. V dôsledku povahy niektorých aktív a pasív je možný odklon od stanoveného spôsobu oceňovania, ak tak stanovuje zákon v ďalší ch ustanoveniach alebo vykonávacie nariadenie.

K § 37 až 44

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poboč ka zahraničnej zaisťovne je povinná zriadiť primerané technické rezervy s cieľom dodržať svoje z áväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia.

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záv äzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovň a, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technick ých rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisť ovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne, zaisť ovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného alebo zaistného kmeňa.

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných a zaistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

Hodnota technických rezerv je určená súčtom najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže. Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budú cim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záv äzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s t ýmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov.

Príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier zohľadňuje dlhodobý charakter poistných záväzkov. Preto z dôvodu zníženia vplyvu krátkodobých vý kyvov na finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní sa pri jej zostrojení zohľadňuje párovacia úprava alebo úprava volatility. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách a hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhš ími splatnosťami ku konečnej forwardovej sadzbe.

Ïalšie spresnenia výpočtu technických rezerv budú stanovené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 45 až 47

Kapitálové požiadavky kladené na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne by mali byť kryté vlastnými zdrojmi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a poboč ky zahraničnej zaisťovne bez ohľadu na to, či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená.

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prí pade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v návrhu zákone mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predá vajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto fondy akumulovaný ch prostriedkov sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

Fondy akumulovaných prostriedkov by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v návrhu zákona.

V súvislosti so stanovením vlastných zdrojov, klasifikáciou vlastných zdrojov a použiteľnosť ou vlastných zdrojov budú viaceré náležitosti ako napr. kritéria schvaľovania dodatkových vlastných zdrojov Národnou bankou Slovenska, zoznam položiek vlastných zdrojov jednotlivých tried, metódy použiteľn é Národnou bankou Slovenska pri schvaľovaní hodnotenia a zaradenia položiek vlastných zdrojov do jednotlivých tried, kvantitatívne limity pre jednotlivé triedy a pod. upravené vykonávacím nariadením vydaným Komisiou.

K § 48

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

Na zabezpečenie toho, že poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničný ch poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi kryjúcimi kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, sú povinné minimálne raz ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, priebežne ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikov ého profilu.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa ur čí ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistní kom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál sa musí počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto pois ťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničn ých poisťovní lebo pobočiek zahraničných zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika a účinkov diverzifikácie.

K § 49 až 53

Stanovuje sa štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahranič nej zaisťovne hodnotiť jej ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca platí modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia voči každej kateg órii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zais ťovne, môže táto poisťovňa alebo zaisťovňa na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska použiť tieto svoje špecifické parametre.

Zároveň sa povoľuje zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných poisť ovní a zaisťovní.

V prípade, ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza š tandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže nariadiť použitie parametrov charakteristických pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu.

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými spoločnosťami pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť prostredníctvom š tandardného vzorca, Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia stanoví viaceré náležitosti ako napr. úpravu štandardného vzorca, podmoduly nevyhnutné alebo presnejšie kryjúce riziká patriace do príslušných rizikových modulov, metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, korelačné parametre rizík, metódy a parametre použiteľné pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, metódy použiteľné na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu te chnických rezerv a odložených daní absorbovať straty a pod.

K § 54 až 62

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa môže na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použiť namiesto štandardného vzorca čiastočný alebo úplný vn útorný model. S cieľom zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb podlieha použitie čiastočného alebo úplného vnútorného modelu predchádzajúcemu schváleniu Ná rodnej banky Slovenska. Pri schvaľovaní čiastočného alebo vnútorného modelu sa postupuje podľa vykonávacieho nariadenia vydan ého Komisiou.

Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prí padoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska. Za odôvodnený prípad sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vn útorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne. Ak po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa prestanú dodržiavať stanovené požiadavky, sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že účinok nedodržiavania požiadaviek nie je významný.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch a pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho alokáciu vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti.

S cieľom zabezpečiť zosúladený postup pri používaní vnútorných modelov v celom Spoločenstve vydá Komisia vykoná vacie nariadenie stanovujúce podrobnejšie podmienky.

K § 63

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použ iteľnými vlastnými zdrojmi. Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť stanovuje minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom. Poisťovňa a zaisť ovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledky výpočtu oznámiť Národnej banke Slovenska. Minimálna kapitálová pož iadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne sa pohybuje v intervale 25% až 45% kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne. Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej pož iadavky na solventnosť ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Komisia vydá vykonávacie nariadenie upresňujúce výpo čet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 64

Ustanovenie zavádza v zmysle čl ánku 132 smernice Solventnosť II zásadu 'obozretnej osoby', ktorou by sa mali riadiť všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne. V porovnaní s doterajšou reguláciou, návrh zákona nestanovuje zoznam prípustných aktív. Poisťovňa a zaisťovňa však investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môžu riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných po žiadaviek. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie Komisia môže vydať vykonávacie nariadenie spresňujúce kvalitatívne pož iadavky pre investovanie poisťovní a zaisťovní.

K § 65

Stanovuje sa, že ustanovenia návrhu zá kona upravujúce oceňovanie aktív a záväzkov, technické rezervy, vlastné zdroje, kapitálovú po žiadavku na solventnosť, minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a investovanie sa primerane vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti a zais ťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 66

V zmysle článku 211 smernice Solventnosť II sa umožňuje zriadenie a činnosť účelovo vytvorených subjektov na území Slovenskej republiky na základe predchádzajúceho povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Èinnosť účelovo vytvorených subjektov spočíva v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré ú čelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom. Rozsah povolenia, povinné podmienky, ktoré sa zahrnú do všetkých vydaných zmlúv, po žiadavky vhodnosti a odbornosti na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt, požiadavky na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel, mechanizmy vn útornej kontroly a požiadavky rizikového manažmentu, požiadavky na účtovníctvo a obozretné podnikanie a požiadavky na solventnosť účelovo vytvorených subjektov budú upravené vo vykonávacom nariadení vydanom Komisiou.

K § 67

Na základe článku 172 smernice Solventnosť II Komisia príjme vykonávacie opatrenia, ktorými stanov í kritéria na zhodnotenie, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovaciu činnosť poisťovní a zaisťovní so sídlom v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom Solventnosť II. Ak sa usúdi, že režim solventnosti v tretej krajine je rovnocenný, zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v tejto tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Uvedeným postupom sa zabezpečí pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

K § 68

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky rozdeľuje Ministerstvo vn útra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K § 69

V zmysle článku 209 smernice Solventnosť II sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného v životnom poistení, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za krytie rizika, na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby sa umožnilo poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.

K § 70

Ustanovením odseku 1 sa stanovujú poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne viaceré povinnosti majúce za cieľ vykonávanie činnosti s odbornou starostlivosťou v záujme ich klientov, poskytovanie informácií potrebných na uzavretie poistnej zmluvy a zákaz používania nepravdivých alebo zavádzajúcich inform ácií pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.

Ustanoveniami odseku 2 a 3 sa stanovuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisť ovne povinnosť postupovať v uvedených prípadoch podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovením odseku 4 sa upravuje povinnosť poskytnúť poistníkovi v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím poistnej zmluvy dôležité zmluvné podmienky uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Dostatočný časový predstih sa chápe ako časový priestor potrebn ý na zodpovedné rozhodnutie sa pre poistný produkt, pričom jeho reálne trvanie závisí od skúseností a znalostí klienta v oblasti konkrétneho poistného produktu, ako aj od charakteru a zložitosti predmetného poistn ého produktu. Dostatočný časový predstih potrebný pre konkrétneho klienta je na posúdení osoby, ktorá s klientom uzatvára poistnú zmluvu.

Nasledujúce odseky ustanovujú povinnosť pre členov predstavenstva a členov dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcich pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcich pobočky zahraničnej zaisťovne, nútených správcov, zástupcov nútených správcov, prokuristov a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať svoju činnosť spôsobom zohľadňujúcim a minimalizujúcim riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov a v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a ich klientov. Upravuje sa zodpovednosť za skutočnú škodu spôsobenú členom predstavenstva poisťovne a zaisťovne a vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne a vedú cim pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 71

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľ adiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ïalej sa ustanovuje, aby obchody s takýmito osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne a zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

K § 72

V tomto ustanovení sa stanovuje povinnosť vybraným fyzickým osobám zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na zá klade svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov. Rovnako sa stanovuje povinnosť zachovať mlčanlivosť vo vzťahu k osobným údajom klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v s úlade s článkom 68 smernice Solventnosť II, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Ná rodnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zais ťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní v zákonom určených dôvodov a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a vymedzenými osobami.

K § 73

S cieľom chrániť záujmy poistníkov alebo poistených sa stanovuje, ž e poisťovňa vykonávajúca súčasne činnosti životného poistenia aj neživotného poistenia (tzv. univerzálna poisťovňa) je povinná riadiť tieto činnosti osobitne. Predovšetkým sa stanovuje, ž e na tieto poisťovne sa vzťahujú rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zoh ľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

V súvislosti s možnosťou vykonávať súčasne poisťovaciu činnosť aj zaisťovaciu činnosť sa stanovuje, že ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť je povinná vykonávať tieto činnosti tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených a zaistených a viesť oddelenú analytickú evidenciu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť viesť oddelenú správu, viesť oddelen ú analytickú evidenciu a uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pois ťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví.

K § 74

Ustanovuje sa povinnosť viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorš ích predpisov, pričom účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni a pobočke zahranič nej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorý bol poverený overením účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voč i osobe audítora alebo audítorskej spoločnosti výhrady, môže výber odmietnuť. V prípade, ke ď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora alebo audítorskú spoločnosť, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora alebo audítorskú spolo čnosť, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovň ami a ochrany poistníkov sa stanovuje povinnosť audítorov a audítorských spoločností okamžite ohlásiť Národnej banke Slovenska akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať závažný vplyv na finančnú situá ciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 75

V zmysle článku 159 smernice Solventnosť II sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska týkajúca sa cezhraničného vykonávania poisťovacej č innosti a zaisťovacej činnosti. Informácie sa poskytujú osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v príslušnom členskom št áte a osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Pre neživotné poistenie sa informácie poskytujú v členení podľa skupín odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu z ákona, pre životné poistenie v členení podľa poistných odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu zákona.

Zároveň sa stanovuje povinnosť pre poisťovňu, poboč ku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska rozhodnutie o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v poistnom odvetv í uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, pričom ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štá tu najskôr tri mesiace po doručení tohto oznámenia.

K § 76

V súlade s článkami 57 a 61 smernice Solventnosť II sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce zrušiť alebo znížiť svoju priamu alebo nepriamu kvalifikovanú účasť na základnom imaní poisť ovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa u stanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Pois ťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak sa dozvie o nadobudnutiach alebo likvidáciách účasti na základom imaní alebo na hlasovacích právach, ktoré spôsobia, ž e tieto účasti prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc stanovených v návrhu zákona. V súlade s článkom 61 smernice Solventnosť II sa zároveň stanovuje, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná zostavovať zoznam svojich akcionárov s kvalifikovanou účasťou a predkladať ho Národnej banke Slovenska.

K § 77

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uveden ých v návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v pois ťovni alebo zaisťovni v stanovených hraniciach, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predaj podniku, vrá tenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, vykonávanie finančné ho sprostredkovania, neuverejnenie informácií, ktoré obsahuje správa o solventnosti a finančnom stave, viaceré žiadosti týkajúce sa stanovenia a zaradenia vlastných zdrojov, nahradenie niektorých parametrov v štandardnom vzorci parametrami charakteristickými pre prí slušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, schválenie a následné zmeny vnútorného modelu, viaceré žiadosti pri aplikácii osobitného režimu.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktor ý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 78

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni, poboč ke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje v prípade fyzickej osoby, identifikačné údaje v prípade prá vnickej osoby, kontaktné údaje, doklady potrebné na splnenie požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy a taktiež umožniť získať osobné údaje kop írovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním. Následne sa upravuje spracovávanie údajov poisťov ňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a podmienky ich poskytovania tretím osobám.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ď alej ustanovuje povinnosť poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sa stanovuje poisťovni, pobo čke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne povinnosť zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy v životnom poistení nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné poistné zmluvy vrátane ich zmien a súvisiacich dokladov, údaje a k ópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použit ých klientom na uzavretie poistnej zmluvy uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 79

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahàňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Prá vomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú bližšie upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu ako kontrola vykonávania poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa z ákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záv äzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov.

V zmysle Hlavy I Kapitoly III smernice Solventnosť II sa stanovujú všeobecné právomoci dohľadu, všeobecné zásady výkonu dohľadu, postup pri výkone dohľadu pri cezhraničnom poskytovaní služieb, poskytovanie informácii pre účely dohľadu a poskytovanie informácii Národnou bankou Slovenska iným subjektom.

K § 80

S cieľom zabezpečiť výkon dohľadu Národnej banky Slovenska nad zvereným výkonom funkcií a činností sa v zmysle článku 38 smernice Solventnosť II stanovujú podmienky, ktoré musí poisť ovňa a zaisťovňa splniť, keď zveruje výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe. Zároveň sa upravuje režim výkonu dohľadu na mieste v priestoroch poskytovateľa služieb pri cezhraničnom zverení výkonu funkcie alebo č innosti.

K § 81 až 86

V zmysle článku 212 smernice Solventnosť II sa definuj ú subjekty podliehajúce výkonu dohľ adu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, skupina, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť. Zároveň sa definujú subjekty podieľajúce sa na výkone dohľadu nad skupinou, a to orgán dohľadu nad skupinou a kolégium orgánov dohľadu.

V súlade s článkom 213 smernice Solventnosť II sa stanovuje rozsah a prípady uplatňovania dohľadu nad skupinou. Pre vybrané subjekty sa v určených prípadoch stanovuje možnosť uplatňovať len ustanovenia zákona upravujúce dopl ňujúci dohľad.

V súlade s článkom 214 sa stanovuje rozsah pôsobnosti dohľadu nad skupinou. Vymedzujú sa prí pady, kedy môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľ adu nad skupinou vylúčiť právnickú osobu z dohľadu nad skupinou.

Dohľad nad skupinou sa v každom prípade uplatňuje na ú rovni konečnej materskej spoločnosti so sídlom v Spoločenstve. V súlade s opciou danou členským štátom uvedenou v článku 216 smernice Solventnosť II sa však povoľuje Národnej banke Slovenska vykonávať v primeranom rozsahu dohľad nad skupinou na úrovni konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni. V takom prípade je Národná banka Slovenska oprávnená uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských š tátoch, kde sa nachádza iná príbuzná spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni v inom členskom štáte, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na ú rovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov.

V súvislosti s výkonom dohľadu nad skupinou budú viaceré podrobnosti upravené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 87 až 96 a 99

Na úrovni skupiny je potrebné kalkulovať solventnosť za pois ťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu tvoriace súčasť skupiny. Pois ťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou alebo v prípade holdingových poisťovní, poisťovňa alebo zaisťovňa v skupine, sú povinné zabezpečiť, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny. Uvedené výpočty sa vykonaj ú minimálne raz ročne, a to buď poisťovňou s účasťou, zaisťovňou s účasťou alebo holdingovou poisťovňou a predložia sa orgánu dohľadu nad skupinou. Ak sa rizikový profil skupiny vý znamne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa opätovne bezodkladne vypočíta a ozná mi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Stanovujú sa technické zásady a metódy výpoč tu solventnosti skupiny. Poisťovňa s účasť ou alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta skupinovú solventnosť podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii alebo, ak orgán dohľadu nad skupinou určil po konzultácii s ostatnými príslušn ými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou z dôvodu vhodnosti metódu založenú na odpočte a agregácii alebo kombináciu oboch metód.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná ú časť, ktorú má spoločnosťou s účasťou vo svojich prepojených spoločnostiach. Pomerná účasť sa stanoví buď ako percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov alebo ako pomer upísan ého kapitálu v priamej alebo nepriame držbe spoločnosti s účasťou. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nemôžu viacnásobne zohľadniť použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej pož iadavky na solventnosť jednotlivých spoločností v skupine. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou a príbuznou spoločnosťou, spoločnosť ou s účasťou alebo inou príbuznou spoločnosťou niektorej z jej spoločností s účasťou.

K § 97

Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypoč íta na základe vnútorného modelu len ak bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou po spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov dohľadu. Žiadosť o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitá lovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu predkladá poisťovňa s ú časťou alebo zaisťovňa s účasťou a tieto príbuzné spoločnosti. V súlade s článkom 231 smernice Solventnosť II sa stanovuje proces schvaľovania použitia vnútorného modelu.

K § 98

Pri nariadení navýšenia kapitá lu skupiny sa postupuje primerane podľa § 142 návrhu zákona a vykonávacieho nariadenia. Pri stanovení, č i konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny sa na úrovni skupiny posudzuje najmä to, či existujú riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté a, či sú uložené navýšenia kapitálu príbuzným spoločnostiam, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny.

K § 100

V súlade s článkom 235 smernice Solventnosť II sa stanovuje výpočet solventnosti skupiny, ak je poisťov ňa alebo zaisťovňa dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Spoločenstva. Na úč ely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje ako poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou podliehajú ca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 101 až 105

V súlade s článkami 236 až 240 smernice Solventnosť II sa upravuje osobitný režim pre poisťovňu a zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisť ovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a spĺňa zákonom stanovené podmienky. V prí pade splnenia podmienok a uplatnenia režimu rozhodnutia Národnej banky Slovenska týkajúce sa navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, požiadavky na vý počet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca alebo požiadavky, aby pri v ýpočte modulov upisovacieho životného rizika, upisovacieho neživotného rizika a upisovacieho zdravotného rizika, poisťovňa alebo zaisťovňa nahradila niektoré parametre štandardné ho vzorca parametrami charakteristickými pre túto poisťovňu alebo zaisťovňu, podliehajú predchádzajúcej konzultácii príslušných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich v lehote jedného mesiaca od návrhu Národnej banky Slovenska a pred dosiahnutím spoločnej dohody kolé gia postúpiť danú vec Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktor é môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgá nom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnut ím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcé rskou spoločnosťou nedodržala kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán predložený touto poisťovň ou alebo zaisťovňou. Kolégium orgánov dohľadu v lehote štyroch mesiacov odo dň a zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, príjme stanovisko k návrhu ozdravného plánu. Národná banka Slovenska príjme rozhodnutie o návrhu tohto ozdravného plánu a zohľadní názory a v ýhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak Národná banka Slovenska zistí zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bez zbytočného odkladu informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení voči poisťovni alebo zaisťovni. S výnimkou situácií, ktoré neznesú odklad, sa navrhované opatrenie prediskutuje v rámci kolégia orgánov dohľadu. N árodná banka Slovenska uloží opatrenie prijaté kolégiom orgánov dohľadu poisť ovni alebo zaisťovni a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcé rskou spoločnosťou nedodržala minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobý finančný plán predlož ený touto poisťovňou alebo zaisťovňou. Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu o opatreniach tejto poisťovne alebo zaisťovne prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej pož iadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska alebo orgán dohľadu nad skupinou môž e postúpiť skutočnosti Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). V takom prípade Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Eur ópskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgá nu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane.

V zmysle článku 240 smernice Solventnosť II sa stanovujú prípady, kedy sa na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu prestane osobitný režim uplatňovať.

K § 106

V zmysle článku 244 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad na koncentráciou rizík na úrovni skupiny, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môž e vydať vykonávacie nariadenie stanovujúce vymedzenie a identifikáciu významnej koncentrácie rizík a predkladania správ o významných koncentráciách rizík na úrovni skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 107

V zmysle článku 245 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad nad vnútroskupinovými transakciami, ktorý vykonáva orgán dohľ adu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môže vydať vykonávacie nariadenie stanovuj úce vymedzenie a identifikáciu významnej vnútroskupinovej transakcie a predkladania správ o významných vnútroskupinových transakciách v rámci skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 108

V zmysle článku 246 smernice Solventnosť II sa upravuje riadenie rizík a vnútorná kontrola na úrovni skupiny, ktoré podliehajú kontrole orgánom dohľadu nad skupinou. Vnútorná kontrola skupiny zahàňa minimálne primerané procesy týkajúce sa solventnosti skupiny umožňujúce identifikovať a merať všetky dôležité riziká a identifikova ť prislúchajúce použiteľné vlastné zdroje a postupy oznamovania a účtovné postupy umožňujúce sledovať a riadiť vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík. Stanovuje sa povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva vykonávať na úrovni skupiny vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré podlieha kontrole orgánu dohľadu nad skupinou. Po súhlase orgánu dohľadu nad skupinou sa môže vykonať súčasne s vlastným posúdení m rizika a solventnosti na úrovni skupiny aj posúdenie na úrovni dcérskej spoločnosti v skupine a vyhotoviť dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia, ktorý sa predloží všetkým príslušným orgá nom dohľadu.

K § 109

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu pr íslušných členských štátov. V súlade s článkom 247 smernice Solventnosť II sa stanovuje spôsob určenia orgánu dohľadu nad skupinou. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci potrebné pre v ýkon dohľadu nad skupinou.

K § 110 až 112

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktor ých majú poisťovne, poisťovne z iných členských štátov, zaisťovne a zaisťovne z iných členských štátov skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostrední ctvom kolégia orgánov dohľadu. Všetci členovia kolégia orgánov dohľadu by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sú stavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. V rámci kolégia by sa malo zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu.

Èinnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Orgány dohľ adu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovan ých kritérií.

K § 113

V zmysle článku 251 smernice Solventnosť II sa upravuje výmena informácii medzi orgánom dohľadu nad skupinou a orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorých má materská spoločnosť svoje ú stredie, a ktoré samotné nevykonávajú dohľad nad skupinou. S cieľom zabrániť dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom zapojeným do dohľadu, kontaktuje orgán dohľadu na skupinou pri informáci ách, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, tento orgán dohľadu, ak je to možné.

K § 114

V súlade s článkom 252 smernice Solventnosť II sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu členských štátov zodpovednými za dohľad nad bankami alebo subjektmi kolektívneho investovania, ak poisťovňa alebo zaisťovňa a banka so s ídlom v inom členskom štáte, alebo subjekt kolektívneho investovania so sídlom v inom členskom štáte sú priamo alebo nepriamo prepojené, alebo majú spoločnú spoločnosť s účasťou.

K § 115

V zmysle článkov 254 a 255 smernice Solventnosť II sa upravujú práva a povinnosti Národnej banky Slovenska v procese získavania a výmeny informácií. Pri výkone dohľadu nad skupinou môže Národná banka Slovenska požadovať informácie potrebné na ú čely výkonu tohto dohľadu priamo od spoločnosti v skupine, ak aj nevykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, ak už tieto informácie boli vyžiadané, ale neboli v primeranej časovej lehote poskytnuté. V prípade, že Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, stanovuje sa jej právomoc udeliť výnimku z pravidelného predkladania údajov v intervaloch kratší ch ako jeden rok na úrovni skupiny a z predkladania údajov po jednotlivých položkách na úrovni skupiny s tým, že v obidvoch prí padoch musia byť splnené stanové podmienky. Získané informácie je Národná banka Slovenska oprávnená overiť dohľadom na mieste. Upravuje sa režim pri cezhraničnom overovaní predložených informácií a možnosť obrátiť sa na Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 116 a 117

V súlade s článkom 256 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva každoročne uverejniť správu o solventnosti a finančnom stave skupiny. Na zverejnenie správy sa uplatňujú ustanovenia vzťahujúce sa na zverejňovanie správy na sólo úrovni. Sprá va o solventnosti a finančnom stave môže na základe žiadosti konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva a so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou obsahovať aj informácie za každú dcérsku spolo čnosť v rámci skupiny. Tieto informácie musia byť jednotlivo identifikovateľné a uverejnené v súlade s pravidlami pre uverejňovanie na sólo úrovni.

V súlade s článkom 256a smernice Solventnosť II sa stanovuje pre poisťovňu, zaisťovňu, holdingovú poisťovňu a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť povinnosť minimálne raz ročne zverejniť právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru skupiny.

K § 118

V zmysle článku 257 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisť ovaciu holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, sú povinné spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť pri výkone svojich funkcií. Na plnenie požiadaviek sa uplatňujú ustanovenia paragrafu upravujúcom požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť sólo entít.

K § 119

V súlade s článkom 258 smernice Solventnosť II sa upravujú postupy voči poisťovacej holdingovej spoločnosti ako konečnej materskej spoločnosti pri nedodržaní príslušných požiadaviek zá kona alebo pri potenciálnom ohrození solventnosti, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisť ovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou príslušnej poisťovacej holdingovej spoločnosti.

K § 120 až 123

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Z uvedeného dôvodu je potrebn é zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k urč eniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách sa Komisii umožňuje prijatie záväzných rozhodnutí týkajúcich sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajiná ch. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a v spoluprá ci s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 124

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (ďalej len 'smernica 2002/87/ES) sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 125

V súlade s článkom 2 smernice 2002/87/ES sa definuj ú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančný m sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastú pené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 126

Ustanovenie v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančn ým konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovň ou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľ ad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať vý kon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 127

Na základe článkom 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančný ch konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a Komisii.

K § 128

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na úč ely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výš ky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s pr íslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s článkom 3 smernice 2002/87/ES.

K § 129

V zmysle článku 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisť ovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na ú rovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štá te, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska urči ť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 130

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s článkom 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomer átu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastn ých zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpoč tu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 131

V súlade s článkom 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz roč ne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 132

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s článkom 8 smernice 2002/87/ES.

K § 133

V súlade s článkom 9 smernice 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho doh ľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je sú časťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnú troskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 134

Ustanovenie v zmysle článku 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Ná rodnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňuj úceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 135

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon dopl ňujúceho dohľadu.

V súlade s článkom 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre vý kon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 136

Návrh zákona v súlade s článkom 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu doh ľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasť ou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný org án dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 137

V súlade s článkom 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navz ájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v predmetných ustanovenia návrhu zákona.

K § 138

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon dopl ňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Ú daje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 139

Predmetné ustanovenie návrhu zákona upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo poboč ky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a ná pravu zistených nedostatkov, povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, skončiť nepovolenú činnosť, peňažnú pokutu, obmedziť alebo pozastaviť oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov, obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď. Za nedodržiavanie podmienok podľ a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť vybrané sankcie aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov.

K § 140

V súlade s článkom 17 smernice 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad ako aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností sú visiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.

K § 141

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje jednotlivé druhy opatrení na ozdravenie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisť ovne.

V odseku 2 sa stanovujú prípady, kedy môže Národn á banka Slovenska nariadiť prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo ich častí. V lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovň a alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu vrátane súhlasné ho vyjadrenia preberajúcej poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. V prípade, ak v tejto lehote nená jde preberajúci subjekt, odôvodní túto skutočnosť Národnej banke Slovenska.

K § 142

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapit álová požiadavka na solventnosť. Národná banka Slovenska by preto mala mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prí padoch uvedených v návrhu zákona a po preskúmaní stavu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môž u však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné . Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každej poisťovne alebo zaisťovne než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažný ch zlyhaní v oblasti správy by Národná banka Slovenska mala zabezpečiť, aby príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa vynaložila maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navý šenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať poč as niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

Podrobnejšie okolnosti, za ktorých sa môže uložiť navýšenie kapitálu a metódy jeho výpočtu ustanoví Komisia vo vykonávacom nariadení.

K § 143

V zmysle článku 52 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska informovať Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o navýšeniach kapitá lu nariadených Národnou bankou Slovenska.

K § 144

V s úvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahranič nej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu. Do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisť ovne povinná predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska realistický ozdravný plán.

Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahrani čnej poisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, dosiahla nápravu stavu a to buď obnovou použiteľný ch vlastných zdrojov na požadovanú úroveň alebo znížením svojho rizikové ho profilu. Uvedená lehota môže byť Národnou bankou Slovenska predĺžená o tri mesiace, v prípade mimoriadnej situácie na finančný ch trhoch aj o dlhšie obdobie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať každé tri mesiace Ná rodnej banke Slovenska správu o vývoji.

Ak sa podľa Národnej banky Slovenska bude situácia poisťovne, zaisť ovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne ďalej zhoršovať, môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie ozdravného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisť ovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 145

V súvislosti s minimálnou kapitálovou pož iadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a in ých podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.

Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺň a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť na schválenie Ná rodnej banke Slovenska realistický krátkodobý finančný plán. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahranič nej zaisťovne je povinná v lehote troch mesiacov od zistenia dosiahnuť nápravu stavu a to buď zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje na požadovanú úroveň alebo znížiť svoj rizikový profil.

Národná banka Slovenska môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie finančného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisť ovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 146

Ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ak si to situácia vyžaduje, uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo poboč ky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovň a alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila túto pobočku.

K § 147 až 155

Núten ú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov pois ťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reš trukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situá cie poisťovne alebo zaisťovne, alebo jej likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možn ú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného sprá vcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na prá va tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na ú zemí Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a N árodná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zais ťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov pois ťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V ustanoveniach sa ďalej upravuje informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a pr íslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prí pade potreby môže správca jedného zo zástupcov po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska prizvať odborných poradcov. V návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaž deniu, vo vzťahu k záväzkom a majetku poisť ovne alebo zaisťovne, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na odobratie povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o v ýkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisť ovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje zákon k súčinnosti pri výkone nútenej správy. Ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni, pričom je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdi ť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďal šie zotrvanie v poisťovni alebo zaisťovni je nežiaduce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so v šeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského št átu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými prá vnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem pois ťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatn ých veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne alebo zaisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 155 upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej sprá vy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy.

K § 156 a 157

Ustanovenia návrhu zákona upravujú prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa ku ktorému môže dôjsť buď na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne, odovzdávajúcej pobočky zahraničnej pois ťovne, odovzdávajúcej zaisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej zaisťovne alebo na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa § 141. Poistný kmeň ako súbor uzavretých platný ch poistných zmlúv alebo zaistný kmeň ako súbor uzavretých platných zaistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami a zaisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spô sob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených, a preto je takýto prevod mož né uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajú cej spoločnosti splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú nálež itosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťov ňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote uvedenej v návrhu oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorý ch poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťovňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej spoločnosti, ktoré boli predmetom prevodu. Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností , pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti neschv áli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicou Solventnosť II upravuje postup prevodu poistného kmeňa a zaistného kmeňa v rámci členských štátov. Poisťovňa, poboč ka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo zaistný kmeň na poisťovňu z iného členského štátu, zaisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu preberajúcej spoločnosti. Obdobne sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý požiadal Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 158 a 159

V týchto ustanoveniach sú v súlade s článkom 144 smernice Solventnosť II taxat ívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na zá klade ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej pois ťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť t úto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné zmluvy alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo poboč ka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt vš etky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje po žiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvid áciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 160

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o vzniku skutočností vedúcich k zániku povolenia.

K § 161 a 162

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne a zaisťovne. Naprí klad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne zabezpečujú ce ochranu poistených a príjemcov poistného plnenia.

V súlade s článkom 160 smernice Solventnosť II sa ustanovuje, že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek poisťovne alebo pobočiek zaisťovne v iných členských štátoch alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej poistenej osoby a príjemcu poistného plnenia.

Ïalej sa upravujú pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z in ého členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu v rámci členských štátov. Ustanovujú sa postupy Národnej banky Slovenska pri zrušení poisťovne a zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ïalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iné ho členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ïalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky ako aj ďalš ie informácie.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného č lenského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukáza ť sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 163

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisť ovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zá kona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na s úd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 164

V tomto ustanovení sa upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistn ú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovn í.

Vytvára sa inštitút hlavného spolupoisťovateľa, ktorý musí byť uvedený v poistnej zmluve a zároveň v prípade viacerých spolupoisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému spolupoisťovateľovi len v prí pade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom spolupoisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov, ak nebolo dohodnuté inak.

K § 165

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre č innosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej sú ťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by hlavný spolupoisťovateľ mal stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Ïalej sa zabezpečuje osobitná spoluprá ca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi Národnou bankou Slovenska a Komisiou.

K § 166

V s úlade s článkom 198 smernice Solventnosť II sa definuje poistenie právnej ochrany. Následne sa v zmysle článku 200 smernice Solventnosť II stanovujú opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutoč nosti, že poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne súčasne s poistením právnej ochrany poskytuje aj poistenie v inom odvetví neživotného, prí padne pri univerzálnych poisťovniach, aj životného poistenia. Za týmto účelom je možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi, pričom poisťovňa alebo pobočka zahraničnej pois ťovne je povinná zabezpečiť minimálne jedno z týchto opatrení.

K § 167

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce podmienky, že hrubé predpísané poistné za účtovne obdobie neprevyšuje 5 miliónov eur, celkové technické rezervy poisť ovne neprevyšujú 25 miliónov eur, ak poisťovňa patrí do skupiny, tak celkové technické rezervy skupiny neprevyšujú 25 miliónov eur, poisťovňa nevykonáva poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť v poistných odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 10 až 15, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 500 000 eur, technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 2 500 000 eur, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 10 % jej celkového hrubého predpísaného poistného alebo technické rezervy zo zaisťovacej č innosti neprevyšujú 10 % jej celkových technických rezerv, ak poisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť a poisťovňa nevykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iného č lenského štátu na základe jednotného európskeho pasu, sú vyňaté z pôsobnosti príslušných častí návrhu zákona v zmysle článku 4 smernice Solventnosť II. V zmysle smernice Solventnosť II sa vš ak nebráni poisťovniam spĺňajúcim uvedené kritéria pokračovať v režime Solventnosť II pri splnení zákonom stanovených požiadaviek.

K § 168

Stanovujú sa podmienky pre udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti Národnou bankou Slovenska v prípade, že žiadateľ o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukáže, že budúca poisť ovňa v nasledujúcich piatich účtovných obdobiach od udelenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti splní podmienky stanovené v § 167 ods. 1 a tento žiadateľ nepožiada o udelenie povolenia podľa § 7 návrhu zákona.

K § 169

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprá vňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť len na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by poisťovňa chcela využiť možnosti jednotného európskeho pasu musí požiadať o povolenie podľa § 7 zákona. Ustanovenie ďalej stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľ uje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, ž e povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne informovať N árodnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 168.

K § 170

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej č innosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 návrhu zákona, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životn é poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 171 až 178

Ustanovenia upravujú tvorbu technických rezerv poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim. Technické rezervy sa tvoria v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola v každom okamihu zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia závä zkov, ktoré vznikli z poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú v zákone taxatívne vymedzené a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto technických rezerv, poisťovňa je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

V súlade s doterajšou praxou sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technický ch rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo zahraničnými bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných pouk ážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 178 návrhu zákona. Limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením. Stanovuje sa povinnosť umiestniť prevažnú časť prostriedkov technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa poisťovňa zaviazala plniť.

K § 179

Ustanovením sa upravuje solventnosť poisťovne, t.j. schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej č innosti alebo zaisťovacej činnosti. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia poisťovni splni ť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia. Za týmto účelom je poisťovňa povinná kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastný mi zdrojmi. Definuje sa minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť, ktorej absolútnu spodnú hranicu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K § 180

Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém sprá vy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Organizačná štruktúra poisťovne musí byť primerane transparentná s jasným a vhodným rozdelením zodpovedností tak, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo vzniku konfliktu záujmov. Zároveň musí byť zabezpečená účinná výmena informácií v rámci poisťovne. Poisťovňa je povinná v organizačnej štruktúre zahrnúť útvar vnútorného auditu, útvar riadenia rizík a útvar aktuárskych výpočtov, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne. Za účelom sústavného dodrž iavania požiadaviek je poisťovňa povinná vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne v rozsahu uvedený ch činností ako aj povinnosť prehodnocovať túto písomnú koncepciu. Stanovujú sa povinnosti pri aktívnom a pasívnom výkone finitného zaistenia.

K § 181

Stanovuje sa, že členovia predstavenstva a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva musia po celý čas spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť. Zmeny týkajúce sa týchto osôb podliehajú notifikačnej povinnosti zo strany poisťovni voč i Národnej banke Slovenska. Pre účely posúdenia sa definuje odborná spôsobilosť a dôveryhodná osoba.

K § 182

Poisťovniam, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim, sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežné ho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizík minimálne zahàňať. Stanovuje sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizika, pričom náležitosti správy ustanoví Národná banka Slovenska opatren ím vyhláseným v zbierke zákonov.

K § 183

Stanovujú sa úlohy útvaru aktuárskych výpočtov. Poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný re žim, je povinná zabezpečiť osobám vykonávajúcim činnosti v útvare aktuárskych výpočtov prístup k všetkým potrebným informáciá m. Stanovujú sa povinnosti vedúcemu útvaru aktuárskych výpočtov pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne.

K § 184

Stanovuje sa povinnos ť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahàňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, kontrolné procesy a postupy a procesy a postupy upravujúce oznamovanie informá cii na všetkých úrovniach poisťovne. Stanovujú sa povinnosti útvaru vnútorného auditu. Výkon vnútorného auditu musí byť objektívny a nezá vislý od operačných činností. S týmto cieľom návrh zákona stanovuje určité požiadavky na útvar vnútorného auditu – jeho vedúci nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne, ktorej je zamestnancom, osoby vykonávajúce vnútorný audit musia mať prístup k informáciám potrebných na výkon ich úloh a vedúci útvaru je povinný ozn ámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu poisťovne. Poisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatý ch opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok. Nálež itosti tohto oznámenia môže ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.

K § 185

Ustanovuje sa možnosť poisťovne, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, zveriť jednu alebo viac činností inej osobe na základe zmluvy o zverení činnosti schválenej predstavenstvom poisťovne. Zverením výkonu činnosti nezaniká zodpovednosť poisťovne za dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných právnych predpisov. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí poisťovňa zabezpečiť pri zverení v ýkonu činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Poisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon činností v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisť ovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, pričom je povinná následne informovať o významných zmenách v súvislosti s týmito činnosťami. Ustanovujú sa náležitosti zmluvy o zverení výkonu činnosti.

K § 186

Ak poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie je povinná zriadiť z hľadiska personá lneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie. Táto oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistený ch v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu. Stanovujú sa podmienky ohľadne stanovenia a krytia kapitálových požiadaviek. Ïalej sa stanovuje povinnosť viesť účtovnú evidenciu osobitne pre životné poistenie a zaistenie životného poistenia a pre neživotné poistenie a zaistenie neživotného poistenia a pripraviť účtovné závierky tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady, najmä poistné , platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Rozdelenie spoločných položiek musí byť akceptované Národnou bankou Slovenska. Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, ak výška položiek použiteľn ých základných vlastných zdrojov v súvislosti s činnosťou v jednom poistnom druhu nie je dostatočná na krytie minimálnych kapitálových požiadaviek v druhom poistnom druhu.

K § 187

Stanovuje sa povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť schopnosť poisťovne plniť závä zky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť pravidelného predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ďalších údajov a informácií vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ. Údaje iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazn é, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 188

Ustanovenie upravuje väzbu návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stanovuje sa forma akcií vydaných poisťovňou a zaisťovňou.

K § 189

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťov ňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 190

V predmetom ustanovení sa určuje v akých prí padoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

K § 191 až 193

Ustanovenie upravuje väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami n ávrhu zákona najneskôr do 1. januára 2016.

Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali pois ťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľ a tohto zákona.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajš ích predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Povolenie na vznik a činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, ktoré je platné k 31. decembru 2015, sa považuje za povolenie na činnosť pois ťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa tohto zákona.

Národná banka Slovenska vydá ku dňu účinnosti tohto zákona poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne osvedčenie o rozsahu poisťovacej činnosti alebo zaisť ovacej činnosti podľa prílohy č. 1 návrhu zákona, ktorú je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oprávnená vykonávať na základe povolenia.

Nedostatky zistené v činnosti poisťovní, zaisťovní a iných osôb sa budú posudzovať a prejednávať podľ a tohto zákona a pokuty sa budú ukladať podľa tohto zákona, ak to bude pre tieto subjekty priaznivejšie bez ohľadu na to, či sa do účinnosti tohto zákona začalo o týchto nedostatkoch konanie alebo sa začne až po účinnosti tohto zákona.

K § 194

S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016 sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje mo žnosť poisťovne a zaisťovne podať od 1. apríla 2015 žiadosť o schválenie potrebných náležitostí. Pri ich posudzovaní postupuje Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a vykonávacieho nariadenia. Zároveň sa stanovuje právomoc Ná rodnej banky Slovenska posudzovať ďalšie požiadavky od 1. júla 2015. Súhlasy, povolenia a iné rozhodnutia vydané v tejto súvislosti sú vykonateľné najskôr od 1. januára 2016.

K § 195

S cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje právomoc N árodnej banky Slovenska rozhodnúť od 1. apríla 2015 o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

K § 196

V s úlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre poisťovne a zaisťovne, ktoré do 1. januára 2016 zastavia uzatváranie nových poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a spravujú výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, a ktoré sa zaviazali Národnej banke Slovenska ukončiť svoju činnosť do 1. januá ra 2019.

K § 197

V súlade s článkami 129 a 131 smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa stanovenia a krytia minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 198

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajú ce sa predkladania informácií pre účely dohľadu.

K § 199

V súlade s článkom 77f smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajú ce sa poskytovania informácii Národnou bankou Slovenska Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 200

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa zahrnutia položiek skutočnej miery solventnosti stanovených v súlade s doterajšími predpismi do triedy 1 alebo triedy 2 základných vlastných zdrojov.

K § 201

V súlade s člá nkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa investovania do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011 a parametrov štandardné ho vzorca podmodulu rizika koncentrá cie a podmodulu rizika úverového rozpätia.

K § 202

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre prípad, že poisťovň a alebo zaisťovňa k 31. decembru 2015 spĺňa požadovanú mieru solventnosti v súlade s doterajšími predpismi, ale v roku 2016 nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa tohto zákona.

K § 203

V súlade s článkom 308c smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska na použitie prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier v prípade prípustných poistných záväzkov a zaistných záväzkov.

K § 204

V súlade s článkom 308d smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu N árodnej banky Slovenska na prechodné zníženie technických rezerv.

K § 205

V súlade s článkom 308e smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa povinností poisťovne alebo zaisťovne uplatňujúcej prechodné ustanovenie informovať Národnú banku Slovenska o tom, že by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia.

K § 206

Preberané právne záväzné akty Európskej únie sú vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 207

Uvedené ustanovenie obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodom 1 až 3

V súlade s článkami 183 a 185 smernice Solventnosť II sa upravuje poskytovanie informácií poistníkom, a to pred uzavretím poistnej zmluvy a poč as trvania poistnej zmluvy.

K bodu 4

V zmysle článku 199 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že krytie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy.

K bodu 5

Stanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.

K bodu 6

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej ú nie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nové ho zákona o poisťovníctve.

K bodu 3

Navrhovaná zmena vyplýva z právnych dôsledkov vyplývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 4

Stanovuje sa povinnosť poisťovateľa zohľadňovať pri stanovovaní poistného v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodový priebeh buď formou zľ avy na poistnom (bonus) za bezškodový priebeh poistenia zodpovednosti alebo formou príplatku k poistnému (malus) v prípade, ak došlo z poistenia zodpovednosti k poistnému plneniu. Úlohou systému bonus-malus je tiež zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistné ho, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením systému bonus-malus by malo poistné korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Zavedenie systému bonus-malus sa bude vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy v poistení zodpovednosti.

K bodu 5

Z dôvodu ochrany spotrebiteľa sa stanovuje maximálna lehota na zánik poistnej zmluvy z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené v deň jeho splatnosti.

K bodu 6

Vypúšťa sa ustanovenie stanovujúce povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom, ak poistenie zodpovednosti zaniklo počas poistného obdobia pre neplatenie poistného. Uvedené ustanovenie spô sobovalo v praxi neprehľadnú právnu situáciu, keď poistený platil poistné za poistenie zodpovednosti, ale až pri poistnej udalosti sa zistilo, že predmetná poistná zmluva je neplatná.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie bodu 6.

K bodu 8

Vypúšťa sa ustanovenie odseku 12 § 11 stanovujúce, že poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemož no uzavrieť u iného poisťovateľa. Cieľom predmetného ustanovenia bolo primárne zabrániť prípadom nežiaduceho viacn ásobného poistenia, keď prevádzkovateľ motorového vozidla je poistený naraz po to isté poistné obdobia u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, hoci poistné plnenie (náhradu škody) za neho môže vyplati ť len jeden z nich. Prax však ukázala na ďalšiu neopodstatnenosť uvedeného ustanovenia.

K bodom 9 a ž 12

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nové ho zákona o poisťovníctve.

K bodom 13 a 14

Navrhované zmeny vyplývajú z právnych dôsledkov vypl ývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 15

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. IV

Stanovuje sa účinnosť návrhu zákona. S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016, sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona ustanovujúcich možnosť poisťovne a zaisťovne podať žiadosť o schválenie potrebných náležitostí Národnej banke Slovenska. Zároveň s cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona umožňujúcich Národnej banky Slovenska rozhodnúť o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 8/2008, dátum vydania: 15.01.2008

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 8/2008, dátum vydania: 15.01.2008

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore