Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 8/2008 účinný od 01.01.2010 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa upravuje predmet navrhovanej právnej úpravy. Predmetom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) finančné sprostredkovanie, finančné poradenstvo, vedenie registra osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a výkon dohľadu nad vykonávaním predmetných činností.

Táto právna úprava explicitne vymedzuje na čo sa návrh zákona nevzťahuje v súlade so smernicami 2002/92/ES a 2004/39/ES.

K § 2

V tomto ustanovení sa definuje finančné sprostredkovanie v jednotlivých sektoroch finančného trhu podľa obsahu vykonávanej činnosti. Finančným sprostredkovaním sa rozumie predkladanie ponúk, smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ďalej je to spolupráca pri správe zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov. V ustanovení sa ďalej upravuje finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, v sektore poistenia alebo zaistenia ide predovšetkým o zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika. Ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie s jednou alebo viacerými finančnými inštitúciami a spočíva v ponuke produktov týchto finančných inštitúcií. Z uvedené vyplýva že ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančných inštitúcií.

K § 3

V tomto ustanovení sa definuje finančné poradenstvo v jednotlivých sektoroch finančného trhu. Na rozdiel od finančného sprostredkovania pri finančnom poradenstve ide o poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní klientovi, to znamená že táto činnosť sa vykonáva na základe zmluvného vzťahu osôb vykonávajúcich finančné poradenstvo a klienta. Finančné poradenstvo musí byť poskytované na základe nestrannej analýzy dostatočného počtu finančných služieb dostupných na finančnom trhu.

K § 4

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii v praxi.

K § 5

Toto ustanovenie definuje klienta, potenciálneho klienta a neprofesionálneho klienta.

Ak profesionálny klient chce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s neprofesionálnym klientom, je povinný poskytnúť o tejto skutočnosti písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie či sa vzťahuje na jednu alebo viaceré finančné služby v jednom alebo viacerých sektoroch, Toto vyhlásenie odovzdá finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi, ktorý mu písomne potvrdí prijatie a jedno vyhotovenie vráti klientovi.

K § 6

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú subjekty, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie na zmluvnom základe.

K § 7 až 12

Obsahom právnej úpravy je vykonávanie finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy, t.j. vykonávania činnosti finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným finančným agentom a viazaným investičným agentom a vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom. V týchto ustanoveniach sa súčasne upravuje problematika zodpovednosti za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona, to znamená, ktorý subjekt je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona.

V ustanovení § 11 sa upravuje vykonávanie činnosť finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorého domovský členský štát nie je Slovenská republika. Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia môže na území Slovenskej republiky začať vykonávať svoju činnosť v lehote určenej zákonom, kedy bol informovaný príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak tento orgán dohľadu zaslal oznámenie, že chce vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky Národnej banke Slovenska.

K § 13

V tomto ustanovení sa v súlade so smernicami EÚ upravuje register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Tento register sa člení na podregistre pre jednotlivé sektory finančných služieb a zoznamy podľa sektorov finančných služieb. Do príslušných registrov sa zapisujú základné údaje o finančných agentoch, finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia a ich zmeny, to znamená evidované údaje, z ktorých niektoré sú uverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, t.j. zverejňované údaje. Národná banka Slovenska rozhoduje o zápise osoby do registra na základe splnenia zákonom ustanovených podmienok.

K § 14

Národná banka Slovenska zapíše viazaného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh finančnej inštitúcie, s ktorou má tento viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu a podriadeného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh samostatného finančného agenta, s ktorým má podriadený finančný agent uzavretú zmluvu. Ak je návrh na zápis neúplný, Národná banka Slovenska ho vráti navrhovateľovi. Národná banka Slovenska zapíše finančného agenta a finančného poradcu do príslušného zoznamu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým im bolo udelené príslušné povolenie na vykonávanie činnosti.

Ustanovenie ďalej upravuje kedy je viazaný finančný agent, podriadený finančný agent a viazaný investičný agent oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie a to odo dňa zápisu do registra. Ak Národná banka Slovenska informuje navrhovateľa, že jemu podriadený subjekt, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu je zapísaný do registra, navrhovateľa bez zbytočného odkladu vydá tomuto subjektu osvedčenie o zápise do registra.

K § 15

Upravuje sa skutočnosť v prípade ak nastanú zmeny v evidovaných údajoch, ustanovuje sa povinnosť navrhovateľa pri postupe podávania návrhu na zmenu zápisu, ako aj postup Národnej banky Slovenska pri vyznačovaní zmien zápisu v registri.

K § 16

Ak nastanú skutočnosti uvedené v tomto ustanovení návrhu zákona je Národná banka Slovenska oprávnená zrušiť zápis v registri príslušných subjektov.

K § 17

V tomto ustanovení ustanovujú údaje, ktoré Národná banka Slovenska eviduje pri zápise do registra u príslušných osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a taktiež sa zabezpečuje aj verejnosti dostupná evidencia, na základe ktorej si môže klient overiť oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

K § 18

Na udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu sú tieto osoby povinné spĺňať zákonom stanovené podmienky. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti. Národná banka Slovenska je oprávnená žiadosť o udelenie povolenia činnosti finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu zamietnuť, ak táto žiadosť neobsahuje potrebné zákonné náležitosti.

K § 19

Upravujú sa dôvody zániku povolenia na výkon činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na výkon činnosti finančného poradcu a ustanovuje sa povinnosť pre tieto subjekty bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach, ktoré vedú k zániku povolenia.

K § 20

Toto ustanovenie upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v sektore poistenia alebo zaistenia vykonávané osobami s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky na území iného členského štátu za dodržania povinnosti informovať o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska. Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.

K § 21

Ustanovenie definuje odbornú spôsobilosť pre účely zákona a ustanovuje stupne odbornej spôsobilosti a požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa jednotlivých stupňov. Taktiež sa upravujú požiadavky odbornej spôsobilosti, ktoré musia spĺňať osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o absolvovaní odborného štúdia, na strednej alebo vysokej škole, praxou v jednotlivých sektoroch, zložením odbornej skúšky a absolvovaním osobitného finančného vzdelávania.

K § 22

Vzhľadom na dynamickosť legislatívneho vývoja sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, priebežne si dopĺňať odborné vedomosti po skončení štúdia, ako aj v priebehu ďalších rokov. Ďalej sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré musia spĺňať zákonom stanovený stupeň odbornej spôsobilosti absolvovania overenia odbornej spôsobilosti a to absolvovaním osobitného finančného vzdelávania, vykonaním odbornej skúšky alebo vykonaním odbornej skúšky s certifikátom. Táto povinnosť sa nevzťahuje na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu, ktorého odbornú spôsobilosť dohliada orgán dohľadu domovského členského štátu..

V ustanovení sa ďalej definuje čo sa rozumie osobitným finančným vzdelávaním, odbornou skúškou a odbornou skúškou s certifikátom.

K § 23

V ustanovení sa upravuje aká osoba sa pre účely zákona považuje za dôveryhodnú a taktiež sa upravuje preukazovanie dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 24 až 26

Návrh zákona upravuje organizačné požiadavky na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, to znamená, upraviť organizačnú štruktúru, vzťahy medzi štatutárnym orgánom a zamestnancami, právomoc a zodpovednosť finančného agenta a finančného poradcu tak, aby zabezpečovali bezpečný výkon činnosti a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov. V týchto ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej upravujú povinnosti, týkajúce sa zodpovednosti vedúceho zamestnanca finančného agenta a finančného poradcu.

Ustanovuje sa povinnosť finančného agenta a finančného poradcu vypracovať a dodržiavať predpisy a postupy preverenia a primerane rýchleho vybavovania sťažností klientov. Finančná inštitúcia musí taktiež dodržiavať stanovený postup pri vedení záznamov o každej sťažnosti týchto klientov a o opatreniach prijatých na riešenie sťažností. Ďalej s ustanovuje obsah takýchto záznamov.

K § 27

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v prípade zistenia vzájomného konfliktu záujmov medzi ním, ak ide o fyzickú osobu, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu a jeho zamestnancami, osobami prepojenými s finančným agentom alebo finančným poradcom vzťahom kontroly, či už priamej alebo nepriamej. Ak sa pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva konfliktu záujmov nemožno vyhnúť, ustanovuje sa povinnosť o tom informovať klienta ešte pred vykonávaním predmetnej činnosti, uprednostniť záujmy klienta a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.

Toto ustanovenie vymedzuje okruh osôb, ktoré nesmú byť samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným alebo finančným poradcom, štatutárnym orgánom a zamestnancom týchto osôb.

K § 28

Upravujú sa všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s odbornou starostlivosťou v záujme klienta. V tomto ustanovení sa ďalej ukladá povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Ustanovuje sa povinnosť pre finančnú inštitúciu preverovať dodržiavanie povinností zo zákona viazaným finančných agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu a povinnosť samostatného finančného agenta preverovať dodržiavania povinností ustanovené týmto zákonom podriadeným finančným agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu. V prípade zistenia nedostatkov sú finančná inštitúcia a samostatný finančný agent povinní prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

K 29

V tomto ustanovení sa ustanovuje povinnosť pre finančnú inštitúciu a samostatného finančného agenta, ako osôb, ktoré dohliada priamo Národná banka Slovenska, využiť všetky prostriedky na kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich z návrhu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov im podriadených osôb, s ktorými majú uzavretú písomnú zmluvu na vykonávanie finančného sprostredkovania. Ich povinnosťou je teda sústavné preverovanie činnosti viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta. V ustanovení sa upravuje čo má byť obsahom zmluvy medzi finančnou inštitúciou a viazaným finančným agentom a zmluvy medzi samostatným finančným agentom a podriadeným finančným agentom. Finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent musia napríklad požadovať nápravu zistených nedostatkov ich v činnosti, môže im zadržať odmenu, znížiť odmenu alebo im ju nevyplatiť ak zistí, že porušením pravidiel činnosti spôsobili klientovi škodu, postup pri plnení týchto povinností musí byť upravený v osobitnom vnútornom predpise.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť vedúceho zamestnanca finančnej inštitúcie alebo vedúceho zamestnanca samostatného finančného agenta predkladať v zákonom stanovenej lehote správu o plnení povinností finančnej inštitúcie a samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska.

Obsah, členenie a spôsob predkladania tejto správy ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným v Zbierke zákonov.

K § 30

Návrh zákona upravuje povinnosť poistenia za spôsobenie škody spôsobenej pri vykonávaní činnosti finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva finančným agentom a finančným poradcom. Ustanovuje sa výška poistného plnenia a to najmenej 100 000 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 150 000 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti. Ak ide o osoby vykonávajúce predmetnú činnosť v sektore poistenia a zaistenia poistná zmluva musí byť platná na území všetkých členských štátov a výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť na každú poistnú udalosť najmenej 1 120 200 eur a pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárom roku v prepočte najmenej 1 680 300 eur. Povinnosť poistenia sa vzťahujú aj na viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta, to neplatí ak za nich prevzala zodpovednosť za škodu finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent.

K § 31

V tomto ustanovení sa na účely identifikácie potencionálnych klientov alebo klientov ustanovuje povinnosť pre tieto subjekty poskytnúť osobe vykonávajúcej finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

K § 32

Upravuje skutočnosť, že v súvislosti s výkonom finančného sprostredkovania nesmie finančný agent vykonávajúci túto činnosť poskytovať klientovi žiadne výhody finančnej povahy, hmotnej alebo nehmotnej povahy, na ktoré klient nemá nárok. Výnimku tvorí poskytnutie drobných reklamných predmetov. V súvislosti s poskytovaním finančného poradenstva nesmie finančný poradca prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie s výnimkou od svojho klienta. V prípade finančného agenta, v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti, musí byť klient presne a zrozumiteľne informovaný o existencii a ak klient o to požiada aj o výške peňažného alebo nepeňažného plnenia, ktoré prijíma finančný agent od inej osoby. Existencia akéhokoľvek peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia nesmie brániť jeho povinnosti konať v záujme klienta. Finančný poradca môže prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie len od svojho klienta.

K § 33 a 34

Vymedzuje sa rozsah informácií zo strany finančného agenta a finančného poradcu vo vzťahu ku klientom; okrem všeobecných informácií by sa mali poskytovať aj špecifické informácie o ponúkaných finančných službách. Osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie je povinná informovať klienta či tieto zmluvy majú výhradnú alebo nevýhradnú povahu a ak klient o to požiada, oznámiť mu obchodné mená týchto subjektov. Ďalej je táto osoba povinná informovať klienta aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie na základe zmluvy s jedným subjektom alebo s viacerými, alebo ako finančný poradca. V informáciách poskytovaných klientom sa nesmie používať názov Národná banka Slovenska ani názov iného príslušného orgánu, aby sa nevytváral dojem, že tento orgán podporil alebo schválil produkty alebo sprostredkúvané služby. Pri poskytovaní informácií klientom telefonicky alebo prostredníctvom systému umožňujúcemu diaľkový prístup musí byť zabezpečená verejná prístupnosť údajov finančného agenta o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň začatia vykonávania sprostredkovania. Ak sa informácie odvolávajú na konkrétny daňový režim, musí byť uvedené, že tento daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a môže sa zmeniť. Informácie v reklamných dokumentoch musia byť v súlade s ďalšími informáciami, ktoré osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo poskytuje klientom pri poskytovaní finančných služieb. V ustanovení sa ďalej upravuje posudzovanie klientov a potenciálnych klientov na základe skutočnosti, či klient, ktorý je považovaný za profesionálneho klienta má potrebnú úroveň, skúsenosti a znalosti, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám.

V ustanovení § 34 sa upravuje, že každá reklama a propagácia nesmie znejasńovať dôležité skutočnosti, informácie poskytované klientovi musia byť presné a nesmú zdôrazňovať žiadne výhody finančnej služby a musí im porozumieť väčšina klientov.

K § 35

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu, ešte pred samotným poskytnutím finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva zisťovať, zaznamenávať požiadavky klienta, jeho skúsenosti s poskytovanou finančnou službou. Na základe takto získaných informácií zistí, či tento klient má potrebnú úroveň skúseností, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám, ktoré súvisia s poskytovanou finančnou službou. Ak finančný agent alebo finančný poradca nezíska potrebné informácie od klienta podľa tohto ustanovenia nesmie klientovi poskytnúť finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 36

V tomto ustanovení sa upravuje vedenie evidencie, ktorá musí obsahovať všetky dokumenty, ktoré obsahujú práva a povinnosti medzi finančným agentom alebo finančným poradcom a klientom, ako aj podmienky, ktoré musia byť splnené osobou vykonávajúcou finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, ktorá poskytne klientovi finančnú službu. Dokumenty sú povinné osoby uchovávať v lehote určenej zákonom.

Vedenú dokumentáciu sú tieto osoby povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu. Dokumentáciu je táto osoba povinná uchovávať na médiu, ktoré umožňuje uchovávanie informácií tak, aby Národná banka Slovenska mohla v budúcnosti tieto informácie použiť v takej forme a spôsobom aby boli zákonom splnené podmienky – jednoduchý spôsob, možnosť zistiť zmeny ap.

V súlade s týmto ustanovením sa ustanovuje povinnosť samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi v lehote určenej zákonom predkladať výkaz o o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkaz o vykonávaní finančného poradenstva.

Ak je finančný agent oprávnený inkasovať, za dodržania podmienok ustanovených týmto zákonom, finančné prostriedky nie sú majetkom finančného agenta a musia byť uložené na osobitnom účte finančného agenta a ak sa vyhlási konkurz na majetok tohto agenta, nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.

K § 37

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore investičných služieb. Finančný agent v sektore investičných služieb okrem iného nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky alebo finančné nástroje klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky alebo cenné papiere.

K § 38

Dohľad nad vykonávaním finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom a finančného poradenstva finančným poradcom vykonáva Národná banka Slovenska. V tomto ustanovení sa presne vymedzuje predmet dohľadu a osoby podliehajúce dohľadu Národnej banky Slovenska sú povinné na jej požiadanie v určenej lehote vypracovať a predložiť aktuálne, úplné a pravdivé údaje, ako aj doklady a informácie potrebné pre riadny výkon dohľadu.

Tomuto dohľadu za určitých podmienok podlieha aj finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu. Ustanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska umožniť vykonať dohľad na mieste príslušnému orgánu domovského členského štátu finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak ju o to príslušný orgán dohľadu požiada. Ustanovuje sa povinnosť pre Národnú banku Slovenska informovať príslušné orgány dohľadu o uložení opatrenia na nápravu finančnému sprostredkovateľovi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak by toto opatrenie viedlo k zrušeniu zápisu v evidencii, ktorú vedie domovský členský štát. Táto úprava vyplýva zo smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia, kde je stanovená povinnosť vedenia registra pre všetky členské štáty, ktoré uvedenú smernicu transponovali do svojho právneho poriadku.

K § 39

Národná banka Slovenska môže pri zistení nedostatkov v činnosti samostatného finančného agenta a finančného poradcu podľa závažnosti, dĺžky trvania, rozsahu, následkov a povahy týchto nedostatkov uložiť týmto osobám sankcie. Sankcie a opatrenia k náprave umožňujú Národnej banke Slovenska včasný a efektívny zásah pri neplnení podmienok uložených týmto zákonom, najmä v prípade ohrozenia oprávnených záujmov klienta a majú svoje špecifiká, ktoré sa dajú uplatniť len v prípade vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

O každej sankcii uloženej finančnému sprostredkovateľovi v sektore poistenia alebo zaistenia so sídlom na území iného ako členského štátu je Národná banka Slovenska povinná informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu tohto štátu.

K § 40

Notifikačným orgánom v sektore sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia vo vzťahu k orgánom EÚ je Ministerstvo financií SR.

K § 41 a 42

V týchto ustanoveniach sú uvedené prechodné ustavenia k úpravám obsiahnutým v návrhu zákona.

Ustanovenie § 41 v odseku 1 až 3 upravuje kategorizáciu sprostredkovateľov, pričom doterajším predpisom podľa odseku 1 sa rozumie zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odseku 2 predmetného ustanovenia sa za doterajší predpis považuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v odseku 3 sa za doterajší predpis považuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Upravuje sa skutočnosť, že povolenia vydané Národnou bankou Slovenska podľa doterajších predpisov sa považujú za povolenia udelené podľa tohto zákona.

Iné ako osoby uvedené, ktoré vykonávajú činnosť na ktorú sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona sú povinné ku dňu účinnosti tohto zákona v určenej lehote podať žiadosť o udelenie povolenia alebo navrhovateľ v tejto lehote je povinný podať návrh na zápis do registra. Ak tieto osoby nepodajú žiadosť o udelenie povolenia v stanovenej lehote nesmú vykonáva finančné sprostredkovania alebo finančné poradenstvo podľa tohto zákona.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje zamietnutie žiadosti Národnou bankou Slovenska ak príslušná osoba nepodala žiadosť o udelenie povolenia včas alebo navrhovateľ nepodal včas návrh na zápis do registra.

Ustanovujú sa lehoty na zosúladenie vykonávania činností podľa tohto zákona týkajúce sa odbornej spôsobilosti základného, stredného, vyššieho a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti, splnenie povinnosti finančného agenta informovať v stanovenej lehote Národnú banku Slovenska o platných zmluvách s finančnou inštitúciou alebo iným finančným agentom Preukazovanie týchto povinností o uzavretých platných zmluvách Národnej banke Slovenska sa týka aj samostatného finančného agenta a finančnej inštitúcie.

Ustanovuje sa, ak samostatný finančný agent nesplní povinnosť zosúladenia činnosti týkajúcej sa dosiahnutého stupňa odbornej spôsobilosti Národná banka Slovenska mu odoberie povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta. Ak finančná inštitúcia a finančný agent nesplnia povinnosť preukázania platných zmlúv s im podriadenými subjektami, Národná banka Slovenska zruší zápis podriadeného finančného agenta alebo viazaného finančného agenta v registri.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty vo väzbe tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

K 43

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 44

Zrušuje sa

1.zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 70/2008 Z. z.,

2. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 285/2007 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 8/2002 Z. z. o obsahu odbornej skúšky sprostredkovateľa investičných služieb, spôsobe jej vykonania a výške úhrady za jej vykonanie v znení vyhlášky č. 278/2005 Z. z.

4. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 100/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zápisoch do registra sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia.

K Čl. II až XI

Potreba úpravy zákonov uvedených v týchto článkoch vyplynula zo znenia návrhu zákona uvedeného v Čl. I. Hlavným cieľom týchto úprav je zosúladenie pojmov uvedených v týchto zákonoch s pojmami uvedenými v návrhu zákona v Čl. I.

K Čl. XII

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2010.

V Bratislave 14. januára 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. augusta 2007 č. 624/2007, ktorým bola schválená Koncepcia ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej činnosti a poradenskej činnosti na finančnom trhu (ďalej len „koncepcia“).

Cieľom tejto právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Kde je to však nevyhnutné a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnej oblasti finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy v súlade s právom Európskych spoločenstiev sú prvky osobitnej právnej úpravy v navrhovanej právnej úprave zachované.

Vykonávanie činností spojených so sprostredkovaním finančných nástrojov a služieb a poskytovaním finančného poradenstva je v súčasnosti upravené osobitnými zákonmi pre oblasť poistenia a zaistenia, investičných služieb a doplnkového dôchodkového sporenia, pričom do konca roka 2006 bola činnosť sprostredkovateľov osobitne upravená tiež v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

Nová právna úprava zabezpečí porovnateľnú ochranu spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov na základe ktorých sú mu poskytované finančné služby. Na základe zhodnotenia súčasnej právnej úpravy sprostredkovania a odborného poradenstva vo vybraných oblastiach finančného trhu v súlade s uznesením vlády SR č. 624/2007 sa vytvorí právny rámec pre spoločnú reguláciu finančného sprostredkovania a finančného poradenstva na slovenskom finančnom trhu. Nová právna úprava zohľadňuje pozitívne prvky a skúsenosti z doterajšej právnej úpravy a výkonu dohľadu nad činnosťou sprostredkovateľov, najmä v oblasti poisťovníctva a investičných služieb.

Nakoľko cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby, navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých oblastiach finančného trhu.

Návrh zákona upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý sa tieto činnosti vykonávajú sa výrazne líši. Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, s poskytovaním informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, týkajúcich sa ponúkaných finančných služieb.

Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní spotrebiteľovi, dostatočných na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, analýzy, odborné stanoviská alebo osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.

Účelom návrhu zákona je zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať kvalifikované, racionálne a nezávislé rozhodnutia. Na druhej strane nie je cieľom návrhu zákona zabezpečovať ochranu osobám, ktoré túto ochranu z objektívnych dôvodov nepotrebujú a preto na základe uvedeného sú v návrhu zákona klienti kategorizovaní na profesionálnych a neprofesionálnych.

V návrhu zákona sa vymedzujú osoby, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú a poradenskú činnosť a zároveň sa zavádza ich jednotný register, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Jednotná registrácia umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením.

Návrh zákona ďalej ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je v kompetencii Národnej banky Slovenska. Zámerom tohto zákona je zabezpečiť účinnosť dohľadu a vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.

Hlavným zámerom návrhu zákona je teda vymedziť postupy a pravidlá činnosti finančného sprostredkovateľa a finančného poradcu tak, aby sa minimalizovalo riziko, že sprostredkovaná finančná služba by bola pre danú osobu nevhodná alebo nezodpovedajúca jej finančným alebo osobným možnostiam a aby existujúce pravidlá pre finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo boli v čo najväčšej možnej miere zjednotené na spoločnú platformu.

Súčasne navrhovaná nová právna úprava vyvolá potrebu opätovnej notifikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. januára 2009 s pripomienkami, ktoré boli zapracované do návrhu zákona a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Cieľom ustanovenia je zosúladenie podmienok na vydávanie pokladničných poukážok vrátane štátnych pokladničných poukážok, ktoré majú charakter dlhových cenných papierov s podmienkami na vydávanie dlhopisov, najmä pokiaľ ide o ich náležitosti a emisné podmienky.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava s cieľom upresniť, ktoré ustanovenia zákona o cenných papieroch sa vzťahujú na prospekt cenných papierov, ak sa neuskutočňuje verejná ponuka investičných certifikátov .

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s implementáciu smernice MiFID do zákona o cenných papieroch, kedy sa termín cenné papiere nahradili termínom finančné nástroje.

K bodu 4

Aktualizácia poznámky pod čiarou v nadväznosti na platné znenie zákona o poisťovníctve.

K bodu 5

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje

§ 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 6

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava s cieľom presnejšieho vymedzenia kritérií pre veľkú obchodnú spoločnosť podľa smernice MiFID.

K bodom 8 a 9

Aplikačná prax poukázala na nevhodnosť posudzovania kategórie profesionálnych klientov odkazom na podmienky podľa § 120 ods. 8 (kvalifikovaný investor). Preto je potrebné kritériá pre profesionálneho klienta zadefinovať osobitne v súlade so smernicou MiFID vrátane pojmu „významný obchod“. Ide však o definíciu významného obchodu s finančnými nástrojmi, pričom zákon obsahuje aj definíciu tohto obchodu s cennými papiermi (§ 120 ods. 8).

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava - aktualizácia poznámky pod čiarou vyvolaná zmenou platných zákonov.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s transponovaním smernice MiFID. Pred implementovaním uvedenej smernice bolo iba jediné ustanovenie, ktoré ustanovovalo požiadavky pre obchodníka s cennými papiermi voči klientom, platná právna úprava obsahuje tieto skutočnosti v niekoľkých paragrafoch a preto nie je účelné priamo sa odvolávať na túto skutočnosť.

K bodu 12

Ide o nadväznosť na úpravu, podľa ktorej banka (vrátane pobočky zahraničnej banky), ktorá vykonáva investičné služby (má povolenie na ich výkon), má už iba bankové povolenie, ktoré zahŕňa v sebe aj poskytovanie investičných služieb. V nadväznosti na uvedené sa vypustený text stal prekonaným.

Obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi môže vykonávať obchody s devízovými hodnotami na vlastný účet alebo na cudzí účet v rámci poskytovania vedľajšej služby len v tom prípade, ak takýmto spôsobom získané devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) použije na účel poskytovania investičných služieb podľa § 6 ods. 1 zákona o cenných papieroch. Vzhľadom ne uvedené sa navrhuje umožniť vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene prostredníctvom explicitnej právnej úpravy v § 54 ods. 7 zákona o cenných papieroch.

V súlade s § 6 Devízového zákona sa devízová licencia neudeľuje obchodníkom s cennými papiermi ani pobočkám zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, nakoľko títo síce vykonávajú činnosti podľa Devízového zákona, ale v rozsahu podľa osobitného zákona, t.j. zákona o cenných papieroch. Oprávnenie na vykonávanie bezhotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene by sa teda malo obchodníkovi s cennými papiermi a pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi priznať zo zákona o cenných papieroch. Toto oprávnenie by však nemalo byť univerzálne pre všetkých obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ale len tie subjekty, ktoré, primerane podľa § 6 ods. 6 písm. c) a d) Devízového zákona preukážu zavedenie systému riskmanažmentu a vypracované príslušné postupy v podobe vnútornej smernice. Z hľadiska právnej čistoty sa nezavádza odkaz na uvedené ustanovenia Devízového zákona, ale príslušné podmienky, ktorých splnenie musí subjekt preukázať, sa formulujú priamo v zákone o cenných papieroch. O splnení týchto podmienok Národná banka Slovenska vydá obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi oznámenie, na základe ktorého bude možné praktické začatie výkonu činností.

K bodom 13 až 15

Ide o presnejšie vyjadrenie kritérií pre členenie obchodníkov cenných papierov do skupín podľa požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s čl. 5 smernice Capital Requirement Directive 2006/49/ES.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 17

Ide o zosúladenie terminológie s platným znením zákona, nakoľko pôvodný obsah pojmu „vnútorná kontrola“ je obsiahnutý v § 71a až 71c ako funkcia dodržiavania (compliance), riadenie rizík a vnútorný audit.

K bodu 18

Vypustenie z dôvodu duplicity s § 16 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 19

Úpravy vyvolané potrebou zosúladenia s požiadavkami na odbornú spôsobilosť ustanovenú v § 55 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie platného znenia zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 21

Ide o zosúladenie podmienok na odbornú spôsobilosť s pravidlami ustanovenými pre banky, ako sa aj zohľadňuje skutočnosť, že banky aj obchodníci s cennými papiermi pôsobia na kapitálovom trhu.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 24

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 54 vzhľadom na aktuálny stav legislatívy tak, aby táto poznámka pod čiarou zohľadňovala aktuálne ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré sa uplatňujú pri postupe podľa § 59 odseku 2 podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách (kde je zavedený odkaz 54).

K bodu 25

Takéto doplnenie vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa javí ako vhodné najmä z dôvodu odstránenia výkladových problémov, či oprávnenie na postupovanie pokynov sprostredkovateľmi investičných služieb sa vzťahuje na všetky zahraničné banky, obchodníkov a správcovské spoločnosti pôsobiace v Slovenskej republike nielen prostredníctvom pobočiek ale aj na základe tzv. európskeho pasu bez založenia pobočky.

K bodu 26

V nadväznosti na aplikačnú prax sa upravuje situácia, kedy žiadosť o povolenie na výkon sprostredkovateľa investičných služieb môže podať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti Národnej banke Slovenska na výkon tejto činnosti nemá ešte k dispozícii výpis z obchodného registra. Obdobnú úpravu obsahuje zákon o poisťovníctve.

K bodu 27

Nakoľko žiadosť je možné podávať nielen písomne, ale aj elektronicky, nejde o „konanie“ podľa zákona o dohľade nad finančným trhom (§ 16 zákona č. 747/2004 Z. z.).

Vypustenie ďalšieho textu sa týka upresnenia implementácie smernice MiFID – do registra viazaných agentov, ktorý vedie Národná banka Slovenska sa nemôžu zapisovať osoby z hostiteľských členských štátov pri poskytovaní investičných služieb slovenským obchodníkom s cennými papiermi v inom členskom štáte bez zriadenia pobočky a to z toho dôvodu, že podľa režimu ustanoveného smernicou MiFID sa takáto osoba (viazaný agent) bude zapisovať do registra, ktorý vedie príslušný orgán v štáte, v ktorom je „usadená“.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava vykonaná na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s nahradením pojmu „údaj“ pojmom „informácia“.

K bodu 30

Obchodník s cennými papiermi, ktorý sa rozhodol podnikať v inom členskom štáte na základe jednotného pasu, môže začať poskytovať služby od dátumu, kedy bolo oznámenie jeho domovského orgánu dohľadu zaslané príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. Pôvodné zákonom ustanovené počítanie lehoty od dátumu doručenia sa mení na uvedený dátum odoslania v súlade s Odporúčaním Európskej komisie – The passport under MiFID, Recommendation for the implementation of the Directive 2004/39/EC, May 2007. odporúčanie č. 1.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava vykonaná na účely upresnenia a jednoznačnosti textu zákona.

K bodu 32

Úprava vyvolaná zmenou úpravy pre režim podnikania na základe jednotného pasu pre prípad, kedy je Slovenska republika hostiteľským členským štátom a ide teda o zahraničného obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 33

Úprava nadväzujúca na vykonanie predchádzajúcich úprav - predmetné ustanovenie sa stalo nadbytočným, nakoľko nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska informovala zahraničného obchodníka s cennými papiermi o doručení oznámenia, keďže oprávnenie na začatie výkonu činnosti na území Slovenská republika je viazané na moment odoslania predmetného oznámenia a nie jeho doručenia.

K bodu 34 až 36

Smernica MiFID v čl. 32 používa termín „communicate“ a dokumenty vypracované na medzinárodnej úrovni používajú slová „forward“, resp. „dispatch“, čo lepšie vystihuje v slovenskom preklade slovo „odoslať“ ako slovo „odovzdať“.

Upresňuje s a identifikácia orgánu dohľadu vykonávajúceho notifikáciu podľa smernice MiFID – nie v každom členskom štáte je notifikačným orgánom orgán dohľadu.

K bodu 37

Úprava vyvolaná, resp. nadväzujúca na úpravu podľa predchádzajúcich bodov (údaje sa nahradili informáciami).

K bodu 38

Úprava vykonaná v nadväznosti na predchádzajúcu novo navrhovanú úpravu – súhlasné vyjadrenie dáva zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý ho postupuje Národnej banke Slovenska a tá ho postupuje zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi alebo uplynie lehota dvoch mesiacov po tom, ako príslušný orgán domovského členského štátu zahraničného obchodníka s cennými papiermi zaslal oznámenie Národnej banke Slovenska.

K bodu 39

V nadväznosti na zmenu právnej úpravy podľa predchádzajúcich sa ustanovenie § 67 ods. 2 stáva obsolentným. Úpravu už obsahuje novo navrhovaný § 67 ods. 1.

K bodu 40

V zmysle smernice o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť alebo ju zvýšiť na obchodníkovi s cennými papiermi.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových prahových hodnôt (tresholdov - 20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 41

V zmysle požiadaviek smernice na predchádzanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pri zvyšovaní účasti na obchodníkovi s cennými papiermi, banke, poisťovni a zaisťovni sa požaduje, aby bol preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod finančných prostriedkov použitých na vykonanie tohto úkonu v súlade so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 42

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní schopnosť obchodníka s cennými papiermi plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 43

Úprava vyvolaná novelizáciou § 70 ods. 1.

K bodu 44

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravuje konanie a lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na obchodníkovi s cennými papiermi v súlade so smernicou o akvizíciách.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch (resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodom 46 a 47

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prekonzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na obchodníkovi s cennými papiermi, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci Slovenskej republiky pôsobí integrovaný dohľad nad všetkými subjektami finančného trhu , ktorý vykonáva Národná banka Slovenska, nie je potrebné ustanovovať osobitnú konzultáciu medzi orgánmi v rámci jedného členského štátu ako ustanovuje smernica o akvizíciách.

K bodu 48

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 49

Zosúladenie pojmov v texte zákona, ktorý ustanovuje a definuje manipuláciu s trhom, nie manipuláciu kurzov cenných papierov.

K bodu 50

Ide o upresnenie textu v nadväznosti na skutočnosť, že ide o ustanovenia, ktoré sa týkajú vykonávania tzv. testu primeranosti.

K bodu 51

Úprava vyvolaná novo upraveným § 54 ods. 14.

K bodu 52

Zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi má možnosť voľby pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa § 17a zákona o účtovníctve postupovať aj podľa príslušného Nariadenia v oblasti účtovníctva, a preto je nutné v zákone o cenných papieroch zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

K bodu 53

Ide o odstránenie duplicity. Uvedená povinnosť týkajúca sa prepočítavania hodnôt majetku obchodníkov s cennými papiermi vyplýva už z § 75 ods. 5.

K bodu 54

V nadväznosti na novelizáciu § 76 ods. 2 je potrebné aktualizovať poznámku pod čiarou.

K bodu 55

Pre účely efektívneho dohľadu nad finančným trhom je v jednotlivých prípadoch potrebné ustanoviť možnosť získavania podkladov o konkrétnych skutočnostiach z audítorskej dokumentácie v súvislosti so závažnými zisteniami pri výkone auditu. Taktiež ide o zosúladenie s platnými predpismi v oblasti dohľadu nad finančným trhom pre ostatné subjekty trhu.

K bodu 56

Ide o zosúladenie so zákonom o bankách, ktorý ustanovuje 4-mesačnú lehotu pre predloženie výročnej správy o hospodárení Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska. Ustanovenie sa rozširuje aj o list odporúčaní audítora.

K bodu 57

Ustanovenie sa rozširuje aj o list odporúčaní audítora. Tento môže byť tiež odovzdaný neskôr podobne ako správa audítora, ak ročná správa nie je odovzdaná v predpísanej lehote.

K bodu 58

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú potrebou zosúladenia vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 67.

K bodu 59

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach obchodníka s cennými papiermi, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 61

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú potrebou zosúladenia vnútorných odkazov v nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 67.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z vypustenia ods. 5 z § 76 a následného prečíslovania odsekov 6 až 8.

K bodu 63

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 64

Oprava vyvolaná úpravou znenia odseku 5 v znení zákona č. 70/2008 Z. z. (zákon o štátnej pokladnici, ktorý v čl. VI novelizuje zákon o cenných papieroch).

K bodu 65

Doterajšia báza výpočtu ročných príspevkov sa rozširuje o novú bázu založenú na počte klientov. V nadväznosti na zavedenie eura v Slovenskej republike od 1. januára 2009 sa sumy príspevkov uvádzajú prepočítané uvedené sumy v eurách a sú zaokrúhlené v prospech obchodníkov s cennými papiermi na celé desiatky eur.

K bodu 66

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 67

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na skutočnosť, že držiteľské účty sa nevedú iba pre členov.

K bodu 68

Oprava chybného vnútorného odkazu (§ 73 ods. 3 a 4) a doplnenie ustanovení (§ 71b ods. 1, 2 , 4 a 5 ) s cieľom explicitne uzákoniť, že centrálny depozitár cenných papierov je povinný zaviesť a uplatňovať porovnateľný systém riadenia rizík ako obchodníci s cennými papiermi. Táto úprava je potrebná preto, lebo inak by od zavedenia eura (od 1. 1. 2009) bolo podstatne skomplikované a limitované pôsobenie slovenských finančných inštitúcií pri vykonávaní obchodov s Eurosystémom a vykonávaní peňažných prevodov cez európsky platobný systém TARGET 2 (ktoré slúži aj pre klientov finančných inštitúcií), keďže na zábezpeky pri týchto činnostiach by neboli uznávané a využiteľné cenné papiere vedené u slovenského centrálneho depozitára cenných papierov.

K bodu 69

V zmysle platného ustanovenia § 105a ods. 3 zákona o cenných papieroch môže centrálny depozitár zriadiť držiteľský účet len pre centrálneho depozitára, zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, banku alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že predpokladom, resp. podmienkou zriadenia držiteľského účtu je, že všetky uvedené subjekty musia mať povolenie na výkon vedľajšej služby držiteľská správa. Držiteľská správa je explicitne v takomto znení ustanovená pre územie SR a nie je v takomto zadefinovaní všeobecne súčasťou právnych noriem v zahraničí, z čoho je zrejmé, že nie je možné, aby držiteľský účet bol zriadený pre zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti, zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničnú banku s oprávnením na výkon vedľajšej služby držiteľská správa.

K bodu 70

Tieto úpravy zohľadňujú jednak zavedenie inštitútu reštrukturalizácie zákonom o konkurze a reštrukturalizácii (zákonom č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a zároveň súvzťažnosť inštitútu reštrukturalizácie k účastníkom systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými nástrojmi podľa novelizovaného § 179 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení zákona č. 270/2008 Z. . Pritom v prípade vybraných dohliadaných subjektov finančného trhu (najmä slovenských finančných inštitúcií a pobočiek zahraničných finančných inštitúcií) ide o reštrukturalizáciu uskutočňovanú v rámci nútenej správy dohliadaných subjektov finančného trhu vykonávanej podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu [viď napríklad § 176 ods. 3 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 147 až § 155 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, § 109 a § 110 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 53 až § 62 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21c ods. 6 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až § 78 zákona č. 8/2008 Z .z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 118 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 74 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov].

K bodu 71

Ide o legislatívnu úpravu § 107a ods. 6 (vrátane doplnenia príslušného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 90a).

K bodu 72

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 73

Súčasné znenie § 118i Právo výkupu - je možné vykladať aj ako uloženie povinnosti dať znalecký posudok k dispozícií každému, kto o to požiada bez možnosti vrátenia tohto posudku. Oprávnená osoba také množstvo znaleckých posudkov nikdy nemá k dispozícií.

K bodu 74

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 75

Úprava nadväzujúca na úpravu podľa bodu 9, kde sa zaviedla definícia významného obchodu s finančnými nástrojmi, ale v tejto časti zákona je potrebné mať definíciu významného obchodu s cennými papiermi.

K bodu 76

Upresnenie textu, aby presnejšie zodpovedal smernici č. 2003/71/ES o prospekte.

K bodu 77

Legislatívno-technická úprava (spresnenie textu).

K bodu 78

Legislatívno-technická úprava, definícia prevoditeľných cenných papierov je obsiahnutá v zákone o cenných papieroch (§ 8 písm. m).

K bodu 79

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámkou pod čiarou v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 80

Oprava chybne uvedených ustanovení zákona (neaktualizovaných po novele zákonom č. 336/2005 Z. z.). Prospekty investícií sa neriadia smernicou 2003/71/ES. Doplnenie chýbajúcich ustanovení o konaní pri schvaľovaní prospektov investícií.

K bodu 81

Zákon o cenných papieroch ustanovuje povinnosti rôznym osobám, pričom Národná banka Slovenska nemá možnosť reálne vynútiť plnenie uvedených povinností. Sú to najmä osoby podľa ustanovenia § 118d, t.j. členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti, dozornej rady cieľovej spoločnosti a členovia výkonných orgánov cieľovej spoločnosti, § 132c, t.j. osoby konajúce v mene emitenta, § 132d, t.j. osoba s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osoba s ňou spriaznená, § 132e ods.4, t.j. osoba, ktorá vypracúva investičné odporúčanie alebo rozširuje investičné odporúčania pri výkone svojho povolania alebo podnikateľskej činnosti, § 133, t.j. zamestnanec centrálneho depozitára, člen dozornej rady centrálneho depozitára a pod.

K bodu 82

Ide o legislatívne spresnenie § 135 ods. 2 vrátane doplnenia relevantného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 108aa, ktorá explicitne obsahuje súvisiace ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré treba rešpektovať pri postupe podľa § 135 zákona o cenných papieroch a investičných službách (zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna úprava zároveň prispieva k zvýšeniu transparentnosti ustanovení zákona o cenných papieroch a investičných službách z hľadiska súvisiacich relevantných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 83

Legislatívno-technická úprava (spresnenie textu).

K bodu 84

Ide o rozšírenie oprávnenosti Národnej banky Slovenska uložiť pokutu aj za porušenie povinností orgánov cieľovej spoločnosti pri ponukách na prevzatie, za porušenia pri vedení zoznamov osôb s prístupom k dôverným informáciám a porušení zásad predchádzania konfliktu záujmov zamestnancami centrálneho depozitára a verejnými činiteľmi v nadväznosti na ich pracovné pomery a účasť v riadiacich a dozorných orgánoch obchodníkov s cennými papiermi a centrálnom depozitári.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava vyvolaná vypustením pojmu „subkonsolidovaný celok“ zákonom č. 644/2006 Z. z.

K bodu 86

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 87

Registrácia pozastavenia práva nakladať s akciami 5 dní pred konaním valného zhromaždenia je neaplikovateľná v prípade obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú iba jedného akcionára, preto zákon udeľuje výnimku pre tieto spoločnosti z uvedenej povinnosti.

K bodu 88

Úprava v odseku 3 súvisí s predchádzajúcou navrhovanou úpravou v prípade jednoakcionárskych spoločností. Nakoľko sa nedáva príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať, odovzdáva sa Národnej banke Slovenska výpis z registra emitenta nie starší ako 5 pracovných dní.

K bodu 89

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 90

Vypustenie chybného textu - ukončenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi môže byť ukončené vyhlásením konkurzu na tohto obchodníka, ale nie na vyhlásením konkurzu na centrálny depozitár cenných papierov.

K bodu 91

Doplnenie ustanovenia o skutočnosť, že rozhodnutím emitenta o skončení obchodovania s cennými papiermi sa rozumie neplnenie jeho povinností podľa Nariadenia Komisie č. 809/2004/ES o informačných požiadavkách na prospekt (predpísaný formát prospektu, odkaz na prospekt, uverejnenie prospektu a šírenie reklamy).

K bodu 92

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 93

Mení sa režim vykonania prepočtu v registri záložných práv k cenným papierom vedeným Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. nebudú vykonávať zmluvné strany záložných zmlúv, ale centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. Zmena bola vyvolaná požiadavkami dotknutých subjektov. Predmetné ustanovenie doteraz nebolo v praxi aplikované, pretože ide o úpravu v súvislosti s prechodom na euro od 1. januára 2009. Z tohto dôvodu zmenou tohto ustanovenia sa nespôsobí retroaktivita.

K bodu 94

Úprava prechodných ustanovení v nadväznosti na bod 1 a na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením meny euro v Slovenskej republike – cudzia mena sa zavedením eura stáva inou menou. Zároveň ide o opravu označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 96

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu o akvizíciách, resp. doplnenie smernice MiFID o uvedenú smernicu.

K čl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, resp. úpravy iných krajín, ktoré sú členmi Európskej menovej únie, kde majú štandardne menovitú hodnotu dlhopisu najmenej jedno euro a celý jeho násobok.

K bodu 2

Ide o aktualizáciu poznámky pod čiarou. Zákonom č. 209/2007 Z. z. bola vedľajšia služba podľa § 6 ods. 3 písm. d) zrušená.

K bodu 3

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na pokladničné poukážky vydané pred účinnosťou tejto novely zákona.

K čl. III

K bodu 1

Ide o implementáciu smernice 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Prehľadný a dôveryhodný pôvod musí byť v súlade s osobitným zákonom, ktorý implementuje uvedenú smernicu.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 7 ods. 4 písm. c), a to opravu chybného odkazu vzniknutého po prijatí zákona č. 644/2006 Z. z.

K bodu 3

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje § 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 4

Ide o zosúladenie s ostatnými právnymi predpismi, upravujúcimi podnikanie v oblasti finančného trhu, pokiaľ ide o predloženie dokladu, ktorým sa preukazuje dôveryhodnosť osôb a ktorým je výpis z registra trestov (napr. so zákonom č. 566/2001 Z. z., § 8 písm. b) ods. 1, § 55 ods. 4 písm. e) a pod.).

K bodu 5

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv aj s nižším podielom, ktorý je porovnateľný s podielom 10% - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so platným znením zákona o bankách v znení zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a to opravu chybného odkazu vzniknutého po prijatí zákona č. 644/2006 Z. z.

K bodu 8

Doplnením § 25 ods. 3 zákona o bankách sa prispieva k skvalitneniu podnikového riadenia, správy, kontroly a zodpovednosti a vnútornej firemnej etiky (corporate governance) v bankách a zároveň sa zabezpečuje vytvorenie porovnateľnej právnej regulácie podmienok pre obchody na medzibankovom peňažnom a devízovom trhu s právnou reguláciou podmienok pre obchody s cennými papiermi, derivátmi alebo inými finančnými nástrojmi, ktoré sa vzťahujú na obchodovanie na regulovaných trhoch cenných papierov.

K bodu 9

V zmysle smernice o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť alebo ju zvýšiť na obchodníkovi s cennými papiermi.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových prahových hodnôt (tresholdov - 20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) a g) z dôvodu prebratia čl. 5 bod 2 smernice o akvizíciách do § 28 ods. 1, ktorý zahŕňa aj také prekročenie na základnom imaní osoby banky, ktorým sa banka stane dcérskou spoločnosťou, na čo sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, čím sa ustanovenie § 28 ods. 1 písm. e) stalo nadbytočným. Písm. g) sa vypúšťa z dôvodu nesúladu so smernicou o akvizíciách 2007/44/ES.

K bodom 11

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní schopnosť banky plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 12

Viď odôvodnenie k bodu 1.

K bodu 13

Podľa platného znenia § 28 ods. 4 sa postupuje pri udelení predchádzajúceho súhlasu do jedného roka, ak z rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Avšak pre režim pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu v prípade kvalifikovaných účastí smernica o akvizíciách neustanovuje maximálnu lehotu a ponecháva túto možnosť, resp. na rozhodnutí príslušného orgánu, ktorým je v prípade Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Preto v súlade so smernicou sa ponecháva toto určenie lehoty na rozhodnutie Národnej banky Slovenska.

K bodu 14

Ide o úpravu vyvolanú novelizáciou § 28 ods. 1 a o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 9.

K bodu 15

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava (oprava chybného označenia „finančný konsolidovaný celok“ na označenie „konsolidovaný celok“, a to v súlade so znením zákona o cenných papieroch ( resp. zákona č. 644/2006 Z. z.).

K bodom 17 a 18

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na banke, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci SR pôsobí integrovaný dohľad nad všetkými subjektami finančného trhu , ktorý vykonáva Národná banka Slovenska, nie je potrebné ustanovovať osobitnú konzultáciu medzi orgánmi v rámci jedného členského štátu ako ustanovuje smernica o akvizíciách.

K bodu 19

Ide o bezpredmetnú definíciu pojmu na účely zákona o bankách vzhľadom na to, že pojem „subjekt verejného sektora“ sa v ostatnom texte zákona o bankách nevyskytuje.

K bodom 20 a 21

Ide o zosúladenie s príslušnými ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií.

K bodu 22

Návrh súvisí s vypustením označenia „subjekt verejného sektora“ z § 31 ods. 2 písm. d). Táto pripomienka je teda úzko viazaná na takúto úpravu a na jestvujúce označenie triedy pohľadávok ako „expozícií voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov“.

K bodu 23

Pojem obchodná línia používa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a navrhnutou úpravou sa zabezpečuje terminologické zosúladenie s touto smernicou. Zároveň sa odstraňuje dvojaké označovanie pojmu „obchodnej línie“ (obchodná línia / obchodný útvar).

K bodu 24

Zosúladenie textu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (ktorú už zohľadňuje § 216 ods. 2 opatrenia NBS č. 4/2007).

K bodu 25

Navrhuje sa formulačne (bez zmeny vecnej a právnej podstaty) spresniť ustanovenie § 38 ods. 1 tak, aby formulačne precíznejšie odzrkadľovalo systém poskytovania údajov do registra bankových úverov a záruk. Tým sa pre tretie osoby stane transparentnejším systém poskytovania údajov do registra bankových úverov a záruk, ktorý existuje už od samotného vzniku registra bankových úverov a záruk. Údaje do registra bankových úverov a záruk poskytujú banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na území SR, technicky tento register vedie (prevádzkuje) Národná banka Slovenska a údaje z tohto registra sa poskytujú (sprístupňujú) Národnej banke Slovenska, pobočkám zahraničných bánk a bankám na ich činnosť.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa zákon o bankách zosúladí s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; banka a pobočka zahraničnej banky je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve, a preto je nutné v zákone o bankách zohľadniť skutočnosť, že audítora má schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit, ktorý má banka a pobočka zahraničnej banky povinnosť mať zriadený podľa § 19a ods. 1 zákona o účtovníctve.

K bodu 27

Úprava súvisí so zmenou v zákone č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve.

K bodu 28

Úpravou sa zavádza aktuálna poznámka pod čiarou.

K bodu 29

Navrhuje sa v poznámke pod čiarou k odkazu 50 doplniť aj odkaz na § 35 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, aby aj exekútor mohol osvedčiť zhodu kópie poverenia na vykonanie exekúcie s jeho originálom tak, ako je to upravené v § 35 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z.

K bodom 30 a 31

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového odseku 5 v § 92 a následným prečíslovaním existujúcich odsekov, na ktoré sa v dotknutých ustanoveniach odvoláva.

K bodu 32

Navrhuje sa spresniť znenie § 89 ods. 3 zákona o bankách tak, aby bolo jednoznačné, že aj na správcov bytových domov podľa ustanovení zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vzťahuje ustanovenie § 89 ods. 3 zákona o bankách, teda aby správcovia bytových domov pri bankových obchodoch s hodnotou najmenej 15 000 eur nemuseli banke alebo pobočke zahraničnej banky odovzdávať písomný súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na použitie ich prostriedkov na vykonávaný bankový obchod a na vykonanie bankového obchodu na ich účet (čo komplikuje správu bytových domov). V takom prípade by postačovalo záväzné písomné vyhlásenie správcu bytového domu, že bankové obchody vykonáva výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov a že na vykonanie bankových obchodov používa výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov (teda vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), ktoré má zverené a spravuje pre svojich klientov podľa ustanovení zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K bodu 33

Aktualizácia poznámok pod čiarou s súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 34

Navrhovanou novelou § 89 ods. 5 sa zabezpečí súlad zákona o bankách s novým zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 35

Navrhuje sa spresniť znenie § 91 ods. 1 tak, aby písomný súhlas alebo pokyn dotknutého klienta na poskytnutie informácii a dokladov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, nemohol byť zneužitý aj na iné účely ako účely uvedené v príslušnom písomnom súhlase alebo pokyne klienta.

K bodu 36

Úpravou § 91 ods. 2 sa navrhuje spresniť definícia klienta. Trinásta časť zákona o bankách v sebe zahŕňa aj riešenie ďalších problémov týkajúcich sa klienta a nielen bankové tajomstvo a spoločný register bankových informácií. Ide napríklad o ochranu osobných údajov alebo rozhodcovský súd.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu § 92 ods. 3 v nadväznosti na zmeny v právnom poriadku SR (od zlúčenia Komory komerčných právnikov SR so Slovenskou advokátskou komorou sa bývalí komerční právnici stali advokátmi).

K bodu 38

Ide o legislatívne spresnenie § 92 ods. 4 za účelom zohľadnenia obsahu a zabezpečenie vzájomnej previazanosti ustanovenia § 92 ods. 4 s ustanoveniami § 91 ods. 1 až 7.

K bodu 39

Doplnenie predmetného ustanovenia nového odseku 6 do § 92 je dôležité z hľadiska možnosti banky poskytnúť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu znalcovi oceňujúcemu záloh, nakoľko tieto informácie sú nevyhnutné pre náležité ocenenie zálohu v prípade, že záložné právo predmetného veriteľa zostáva viaznuť na speňažovanom zálohu ako jeho závada, ktorá sa prejaví na jeho cene.

K bodu 40

Ide o legislatívne spresnenie na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

K bodu 41

Ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu s doplnením nového odseku 6 v § 92 a následným prečíslovaním existujúcich odsekov, na ktoré sa v dotknutých ustanoveniach odvoláva.

K bodu 42

Navrhuje sa úprava prechodných ustanovení účinných od 1. januára 2009.

K bodu 43

Ide o opravu označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Doplnenie transpozičnej prílohy o preberanú smernicu o akvizíciách (2007/44/ES).

K čl. IV

K bodu 1

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 2

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 3

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na burze cenných papierov. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 4

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní o schopnosť burzy plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 5

Úprava vykonaná v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na burze – špecifikovanie osôb, ktoré podávajú žiadosť o udelenie tohto predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 6

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na burze cenných papierov. Zároveň sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na burze cenných papierov, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodu 7

Aktualizácia poznámok pod čiarou v súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so skutočnosťou, že predmetné ustanovenia zákona už neobsahuje iba informačné povinnosti burzy (ako uvádzal nadpis), ale aj informačné povinnosti iných osôb (ktoré sa rozhodli zrušiť alebo znížiť kvalifikované podiely) v nadväznosti na nový odsek 6 § 15.

K bodu 9

Od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach burzy sa vyžaduje, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 10

Vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá mnohostranného obchodného systému môžu byť samostatným dokumentom a nie súčasťou burzových pravidiel, bolo potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na povinnosti súvisiace s burzovými pravidlami, rovnako platili aj pre tieto pravidlá.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie odseku 5 v § 29, ktorá vyvolala zmenu tohto vnútorného odkazu.

K bodu 12

Počnúc dňom 1. augusta 2005 a po zavedení jednotného európskeho pasu sa prospekt cenného papiera schvaľuje už len jedenkrát.

K bodu 13

Oprava zrejmej chyby pri písaní.

K bodu 14

Vypustenie odseku 5 z § 29 z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 15

Zosúladenie s platným znením smernice o transparentnosti – uvedená povinnosť sa má vzťahovať nie na emitentov všetkých cenných papierov, ale iba na emitentov akcií.

K bodu 16

Úprava znenia, resp. zosúladenie so smernicou o transparentnosti – slovo dlhových je nadbytočné..

K bodu 17

Napriek skutočnosti, že v rámci Slovenskej republiky neexistujú v právnom poriadku a ani v praxi tzv. schôdze majiteľov dlhopisov (obdoba valného zhromaždenia akcionárov), a teda ustanovenia smernice transparentnosti vo veci povinnosti vo veci poskytovania informácií majiteľom cenných papierov o konaní valných zhromaždení sa na nich nevzťahujú, je potrebné doplniť ustanovenia o povinnosti týkajúcich sa zverejňovania informácií o výplate úrokov, výkonu práv konverzie, výmeny, upisovania alebo zrušenia a splatenia dlhopisov.

K bodu 18

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 19

Povinnú ponuku na prevzatie je možné uskutočniť iba na regulovanom trhu burzy. V prípade vylúčenia nie je možné túto ponuku uskutočniť bez toho, aby emitent opätovne požiadal o schválenie prospektu Národnou bankou Slovenska a následne o prijatie na regulovaný trh. Uvedený postup je časovo náročný a neefektívny, pokiaľ by mal slúžiť iba na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie. Uvedené doplnenie má umožniť realizáciu povinnej ponuky na prevzatie v čo najkratšom čase po jej vzniku.

K bodu 20

Úprava odkazu k poznámke pod čiarou súvisiaca s povinnosťou emitenta zverejňovať všetky regulované informácie a dôverné informácie nadväzuje na platné znenie, ktoré obsahuje odkaz na ustanovenia zákona o cenných papieroch, kde sa vymedzuje pojem dôverných informácií, ale vhodnejší je odkaz na spôsob zverejňovania týchto informácií.

K bodu 21

Ide o spresnenie textu podľa smernice – okrem akcionára sú povinnými osobami aj iné osoby (napr. pri oddelenom držaní cenných papierov).

K bodu 22

Doplnenie chýbajúceho splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 23

Je potrebné rozšíriť okruh osôb, nad ktorými vykonáva Národná banka Slovenska dohľad o ďalšie osoby, ktorým tento zákon ukladá povinnosti (napr. akcionári, ktorí majú informačné povinnosti v súvislosti so zmenami v držaní podielov na hlasovacích právach).

K bodu 24

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava, resp. oprava označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 26

Doplnenie transpozičnej prílohy o smernicu o akvizíciách, resp. doplnenie smernice MiFID o uvedenú smernicu.

K čl. V

K bodu 1 až 4

Navrhnuté úpravy § 21 ods. 2 písm. e), § 21d ods. 2 a 3 a § 75 písm. h) sú potrebné jednak vzhľadom na ustanovenia smernice 2000/46/ES (podľa ktorej vydavatelia podľa § 21d sú vlastne zjednodušenou obdobou inštitúcií elektronických peňazí), ďalej na to, aby bolo možné objektívne posudzovať odborných, finančných a organizačno-technických predpokladov na udelenie povolenia podľa § 21d (napríklad priehľadný, dôveryhodný a zákonný pôvod finančných zdrojov žiadateľa), ako aj preto, aby Národná banka mohla na zákonnom podklade náležite postupovať a konať vo veciach týkajúcich sa vydavateľov podľa § 21d zákona o platobnom styku. Na udelenie povolenia podľa § 21d však okrem splnenia ustanovení § 21d a § 21d ods. 2 a 3 nemusia byť splnené požiadavky, podmienky a obmedzenia podľa iných ustanovená zákona o platobnom styku, napríklad podľa § 21b a § 21c. Zároveň sú potrebné úpravy § 21b ods. 8, § 21c ods. 3, § 27 a § 36 ods. 4 preto, lebo ustanovenia § 75 sa od 1. 1. 2009 už nebudú členiť na odseky 1 a 2, ale len na písmená a) až h).

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide o zosúladenie predmetných investičných služieb podľa vymedzenia investičných služieb ustanovené zákonom o cenných papieroch, konkrétne riadenia portfólia a investičného poradenstva.

K bodu 3

Obchodník s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby v rámci konsolidovaného celku, nepotrebuje na ich výkon podľa zákona o cenných papieroch povolenie (§ 54 ods. 3 písm. b). Tento režim sa zavádza aj pre správcovskú spoločnosť, ktorá poskytuje investičné služby (§ 3 ods. 3 zákona o kolektívnom investovaní).

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava - ide o zosúladenie, resp. zjednotenie terminológie so zákonom o cenných papieroch a zákonom o bankách.

K bodu 5

Ide o zosúladenie terminológie používanej v zákone - zákon nepozná pojem „zmiešaná finančná inštitúcia“.

K bodu 6

Správcovská spoločnosť môže vykonávať okrem vytvárania a spravovania podielových fondov aj ďalšie (non-core) činnosti, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 3 zákona, avšak nie v plnom rozsahu ako obchodník s cennými papiermi. Zákon súčasne v § 3 ods. 5 ustanovuje, že na vykonávanie činnosti správcovskej spoločnosti podľa odsekov 2 a 3 sa nevyžaduje povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného zákona. Na správcovskú spoločnosť by nemali byť kladené rovnaké požiadavky, ako na obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 7

Ide o zosúladenie s čl. 5a ods. 1 písm. c) Smernice UCITS.

K bodu 8

Doplnenie chýbajúcich požiadaviek na odbornú spôsobilosť pri členoch predstavenstva, členoch dozornej rady, prokuristoch a vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie poznámky pod čiarou (odkaz na platný zákon o dohľade nad finančným trhom) .

K bodu 10

Doplnenie povinnosti správcovskej spoločnosti pri zmene povolenia na vykonávanie investičných služieb.

K bodu 11

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti na základnom imaní správcovskej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v nej sa v zmysle smernice o akvizíciách vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na týchto subjektoch.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 12

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na správcovskej spoločnosti negatívne neovplyvní jeho schopnosť plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 13

Úprava vykonaná v nadväznosti na novo navrhovanú úpravu vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na správcovskej spoločnosti.

K bodom 14 a 15

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na správcovskej spoločnosti vyplývajúce zo smernice o akvizíciách.

K bodu 16

K odseku 8 - V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na správcovskej spoločnosti, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K odseku 9 - Skracuje sa lehota na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska z pôvodných 15 dní na 10 dní a to v záujme zefektívnenia, nakoľko v praxi sa povinnosť vyhotovenia notárskej zápisnice ukazovala ako nadbytočná a postačovala len zápisnica zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti. Zároveň ide o zjednotenie tejto povinnosti pri rôznych finančných inštitúciách, napr. dôchodkových správcovských spoločnostiach a doplnkových dôchodkových spoločnostiach.

K bodu 17

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prekonzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na správcovskej spoločnosti, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prekonzultovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodu 18

Rozšírenie povinnosti oznamovať Národnej banke Slovenska okrem stavu o zistených nedostatkoch a ich nápravu aj plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok.

K bodu 19

Ide o zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve - je nutné zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

Z dôvodu komplexného analyzovania správ audítora v subjektoch finančného trhu bolo potrebné stanoviť lehotu na odmietnutie audítora pevným termínom, (31. júl), čím sa tento termín zosúladil s platnou legislatívou pri ostatných subjektoch finančného trhu ako banky, pobočky zahraničných bánk, obchodníci s cennými papiermi atď.

Ustanoveniami odsekov 6 a 7 sa zabezpečuje základný predpoklad auditu, aby audit vykonávala osoba nezávislá tak, ako bola definovaná v Zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou aktualizácie odkazu na príslušné ustanovenia zákona o cenných papieroch, v ktorom dochádza k zmene definície významného vplyvu, na ktorý sa zákon v tomto ustanovení odkazuje.

K bodu 22

Legislatívno-technická úprava vyvolaná vypustením pojmu „subkonsolidovaný“ celok zákonom č. 644/2006 Z. z..

K bodu 23

Nakoľko ide o správcovskú spoločnosť, ktorá vykonáva investičné služby, zosúlaďuje sa terminológia používaná v súvislosti s vlastnými zdrojmi v zákone o cenných papieroch.

K bodu 24

Pôvodná úprava spôsobuje problémy v aplikačnej praxi, nakoľko poisťovne nie sú ochotné uvedeným spôsobom poistiť nehnuteľnosti v majetku špeciálneho podielového fondu nehnuteľností. Štandardný spôsob poistenia v takýchto prípadoch, ktorý sa bežne využíva aj pri poskytovaní hypotekárnych úverov je poistenie nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zmena tak, aby sa za odbornú starostlivosť považovalo poistenie nehnuteľnosti za štandardných podmienok.

K bodu 25

Odplata audítora za overenie účtovnej závierky podielového fondu je položkou, ktorá sa vzťahuje výlučne na existenciu podielového fondu a keďže jej vykonanie je zákonnou povinnosťou, ktorej cieľom je ochrana investorov, je prirodzené, aby bola uhrádzaná z majetku v podielovom fonde.

K bodu 26

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach správcovskej spoločnosti, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 28

Ide o prijatie rovnakého postupu pri outsourcingu, ako je v prípade obchodníkov s cennými papiermi – zmluva musí mať písomnú formu a jej návrh musí byť predložený na posúdenie Národnej banke Slovenska.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou upresnenia textu.

K bodu 31

Oprava požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť jednotlivých osôb v súlade s ustanoveniami § 36.

K bodu 32

Ide o ustanovenie novej, nižšej sumy na účely predpísania minimálnej hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde.

K bodu 33

Správcovská spoločnosť bude oprávnená prezentovať a uvádzať údaje o čistej hodnote majetku v podielovom fonde aj v iných menách ako sú SK a euro, napríklad ak pôsobí aj na území iného členského štátu na základe európskeho pasu, čo umožní lepšiu informovanosť o podielových fondov správcovskej spoločnosti v inej menovej oblasti, prípadne aj vtedy, ak investičná stratégia podielového fondu upravuje v štatúte stanovuje odlišnú referenčnú menu. Uvedený návrh je v súlade s poslednými legislatívnymi zmenami v členských krajinách EÚ (napríklad Rakúsko, Francúzsko a pod.).

K bodu 34

Aktualizácia poznámok pod čiarou s súvislosti s nadobudnutím účinnosti nového zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava – pravidlá obozretného podnikania majú byť v súlade s právnymi predpismi EÚ.

K bodu 37

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenou vymedzenia predmetných investičných služieb podľa vymedzenia investičných služieb ustanovené zákonom o cenných papieroch.

K bodu 38

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou používania jednotnej terminológie.

K bodu 39

Doplnenie chýbajúcej náležitosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska pri prevode správy otvoreného podielového fondu alebo zahraničného otvoreného podielového fondu na inú správcovskú spoločnosť.

K bodu 40

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou používania jednotnej terminológie.

K bodu 41

Doplnenie chýbajúcej náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje zlúčenie otvorených podielových fondov.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 44

Úprava vyvolaná doplnením dňa zlúčenia otvorených podielových fondov do rozhodnutí, ktorým sa povoľuje zlúčenie otvorených podielových fondov.

K bodu 45

Ide o ustanovenie vo veci platenia poplatku podielnikom v prípade zlučovania fondov – spravodlivé vo vzťahu k podielnikom je, aby za obdobie do dňa zlúčenia fondov neplatili poplatok za vyplatenie podielového listu.

K bodu 46

Zjednocuje sa systém poskytovania povinných informácií so systémom poskytovania informácií pri iných subjektoch – dokumenty sa predkladajú v štátnom jazyku alebo v jazyku tzv. medzinárodných financií, čím sa umožní predkladanie notifikácií elektronickou formou bez nutnosti úradne overeného prekladu do štátneho jazyka.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava vyvolaná potrebou prepočítania slovenských korún na eurá.

K bodu 48

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 50

Navrhovaná úprava sleduje spresnenie platného znenia (žiadosť o povolenie).

K bodu 51

Navrhovaná úprava sleduje spresnenie všeobecného vymedzenia predmetu činnosti realitnej spoločnosti v nadväznosti na zoznam živností ako aj spresnenie činností a služieb, ktoré sú nevyhnutne spojené s prenájmom nehnuteľnosti, bez ktorých nie je ekonomicky možné nehnuteľnosť prenajať.

K bodu 52

Návrh na rozšírenie o bod b) v odseku 3 tohto ustanovenia o možnosť zosúladiť znenie stanov realitnej spoločnosti do šiestich mesiacov je iniciovaný praxou, kedy tento nesúlad spôsoboval problém v prípade, ak správcovská spoločnosť chcela nadobudnúť podiel v už existujúcej spoločnosti, ktorej stanovy takéto ustanovenia neobsahovali, ich zmena však spôsobovala predĺženie celého predajného procesu. V prípade realizovania takéhoto prevodu akcií do majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností by úprava stanov z dôvodu väčšiny hlasovacích práv bola výlučne v réžii správcovskej spoločnosti, čo by celý predajný proces značne zjednodušilo.

K bodu 53

Zosúladenie s režimom pre otvorené podielové fondy podľa § 57 ods. 1 písm. g).

K bodu 54

V nadväznosti na novo navrhovanú úpravu § 74 ods. 1 písm. h) sa dopĺňa, že podmienky na udelenie predchádzajúceho súhlasu pre vedenie samostatnej evidencie depozitárom alebo správcovskou spoločnosťou sa spravuje podľa ustanovení pre otvorené podielové fondy.

K bodu 55

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 56

Doplnenie povinnosti na predloženie odpisu z notárskej zápisnice zo zasadnutia príslušného orgánu správcovskej spoločnosti o prijatí rozhodnutí, ku ktorým sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska a to v súlade s § 10 ods. 9.

K bodu 57

Ustanovenia § 75 zákona sa vzťahujú na zahraničné správcovské spoločnosti.

K bodu 58

Oprava chybného vnútorného odkazu.

K bodu 59

V prípade zlučovania podielových fondov je vhodné, aby depozitár viedol určitú dobu účty zaniknutých podielových fondov.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61

V záujem zvyšovania ochrany spotrebiteľa (podielnika) zákon ustanovuje výrazným spôsobom upozorniť spotrebiteľa, že podmienky zmluvného vzťahu sa môžu počas jeho trvania meniť.

K bodu 62

Zosúladenie so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov .Úprava sleduje zámer, aby sa na správcovské spoločnosti vzťahoval len termín predkladania 22 dní, správcovské spoločnosti pri zostavení priebežnej účtovnej závierky postupujú podľa IAS 34 Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka, kde je stanovený rozsah účtovnej závierky, vrátane poznámok.

K bodom 63 a 64

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 65

Doplnenie chýbajúceho splnomocňovacieho ustanovenia pre Národnú banku Slovenska.

K bodu 66

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 67

Keďže nie je ustanovené obsahové vymedzenie správy o činnosti zamestnanca povereného výkonom vnútornej kontroly, Národnej banke Slovenska sú predkladané správy v rôznych formách a s rôznymi rozsahmi údajov, pričom v niektorých prípadoch nezobrazujú potrebné informácie, preto považujeme za vhodné a pre dohľad prínosné ustanoviť obsahovú formu pre tieto správy. Taktiež navrhujeme bližšie špecifikovať, čo je chápané ako účinný systém vnútornej kontroly v spoločnostiach, jeho význam, atď., keďže v praxi sa stretávame s tým, že tejto oblasti činnosti správcovskej spoločnosti nie je venovaná dostačujúca pozornosť.

K bodu 68

Prechodné ustanovenie ( §125d) má slúžiť na riešenie praktickej situácie ku dňu zavedenia eura a doplnenie §125e znamená doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účasti.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava, resp. oprava označenia meny euro podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VII

K bodu 1

Aktualizácia poznámky pod čiarou v nadväznosti na platné znenie zákona o poisťovníctve.

K bodu 2

Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 11 vzhľadom na zmeny legislatívy tak, aby v tejto poznámke bol zohľadnený nový zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale zároveň tiež skutočnosť, že ešte stále prebiehajú konkurzy podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technické spresnenie § 7 ods. 5 vzhľadom na obsah ostatných ustanovení § 7, keďže v ustanoveniach § 7 nejde o rozhodovanie o vylúčení z konania, ale o rozhodovanie o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste.

K bodu 4

Doplnením § 14 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom sa prispieva k efektívnemu riešeniu postupu a situácií pri uplatňovaní poriadkových opatrení (poriadkových pokút) na úrovni Bankovej rady NBS voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú postupu v konaniach pred Bankovou radou NBS vo veciach dohľadu nad finančným trhom zvereného Národnej banke Slovenska.

K bodu 5

Úpravou § 16 ods. 6 sa spresňuje postup pri začatí konania a pred vydaním rozhodnutia pri konaniach vo veciach zverených Národnej banke Slovenska tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší postup pri uplatňovaní poriadkových opatrení voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú výkon dohľadu (vrátane sťažovania postupu v konaní), ako aj plynulejší a rýchlejší priebeh konaní pri časovo limitovanom rozhodovaní o námietkach zaujatosti, na ktoré zákon stanovuje krátke lehoty na rozhodnutie.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické doplnenie nadpisu pod označenie § 38, ktorým sa sprehľadňuje systematika zákona v jeho piatej časti o ďalších činnostiach a oprávneniach NBS pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 7

Doplnením § 38 ods. 3 sa spresňuje postup pri konaní o uložení poriadkovej pokuty tak, aby sa zabezpečil plynulejší a rýchlejší postup pri uplatňovaní poriadkových opatrení voči osobám, ktoré bez závažného dôvodu sťažujú výkon dohľadu nad finančným trhom (vrátane sťažovania postupu v konaní vo veciach dohľadu nad finančným trhom).

K bodu 8

Navrhnutou novelizáciou § 40 ods. 5 sa zohľadňuje súvisiaca aktuálna legislatíva a poznatky z aplikačnej praxe jednak vzhľadom na aktuálne znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (ktoré malo v minulosti diametrálne odlišný obsah), ako aj vzhľadom na špecifiká určených ročných príspevkov (poplatkov) dohliadaných subjektov finančného trhu. Tieto skutočnosti boli podkladom pre navrhnuté doplnenie ustanovení § 40 ods. 5 vrátane explicitnej úpravy právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí Národnej banky Slovenska o určení ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu.

K bodu 9

Navrhnutou novelizáciou § 40 ods. 9 sa zohľadňuje súvisiaca aktuálna legislatíva a poznatky z aplikačnej praxe, a to jednak vzhľadom na obmedzený rozsah súdneho výkonu rozhodnutí podľa aktuálneho stavu ustanovení § 251 až § 351 Občianskeho súdneho poriadku (ktoré v minulosti umožňovali a teraz už neumožňujú súdny výkon rozhodnutí o určení ročného príspevku dohliadaných subjektov finančného trhu), ako aj vzhľadom na právne inštitúty a terminológiu pri exekúciách podľa aktuálnych ustanovení Exekučného poriadku, teda zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 10

Navrhnutým doplnením § 43 o nový odsek 2 sa pri výkone dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zabezpečí, aby útvary Policajného zboru mohli poskytovať ochranu zamestnancom NBS, členom bankovej rady, prizvaným osobám a ďalším osobám (súdnym exekútorom) v prípadoch vymedzených v § 73 zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, teda zabezpečí sa im ochrana za rovnakých podmienok ako pre iné orgány verejnej moci.

K čl. VIII

K bodu 1

Uvedeným ustanovením sa transponuje príslušné ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“). Pri výpočte podielov na hlasovacích právach sa pritom vychádza zo smernice o transparentnosti (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (ďalej len „smernica o transparentnosti“). Podľa smernice o transparentnosti sa hlasovacie práva vypočítajú na základe všetkých akcií, s ktorými sú hlasovacie práva spojené, a to aj ak je ich výkon pozastavený. Ďalej môže ísť aj o tzv. oddelené držanie akcií a hlasovacích práv (kedy akciu vlastní jedna osoba a hlasovacie práva k tejto akcii vlastní iná osoba). Podrobne ustanovuje režim pre výpočet, resp. započítanie hlasovacích práv v prípade materských a dcérskych spoločností. Tieto skutočnosti upravuje

§ 41 a 42 zákona o burze cenných papierov.

K bodu 2

Pri určení toho, či sa jedná o kvalifikovanú účasť treba zvážiť za určitých podmienok aj možnosť nižšieho podielu (ako 10%), v prípade, že v dôsledku štruktúry vlastníkov je možné vykonávať vplyv porovnateľný s podielom 10% aj s nižším podielom - napr. pri rozdrobenej akcionárskej štruktúre, kde aj podiely okolo 5% môžu byť významné. Ďalším prípadom je možnosť uplatnenia vplyvu na riadení na základe iných skutočností (napr. personálne prepojenie).

K bodu 3

Druhá veta sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 6 ods. 7 zákona, v ktorom sa rovnako upravuje problematika udeľovania povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 4

Spôsob preukazovania splnenia podmienok na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa vzťahuje nielen na povolenie pre zaisťovňu, ale aj pre poisťovňu, ktorá chce vykonávať zaisťovaciu činnosť a spĺňa uvedené podmienky, a preto z dôvodu jednoznačnosti je potrebné upraviť aj splnomocňujúce ustanovenie na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 5

Pobočky poisťovní z iných členských štátov, ktoré nemajú v oficiálnom názve uvedené, že ide o poisťovne, boli v praxi ťažko rozlíšiteľné. Preto sa navrhuje, aby vo svojom názve jasne uvádzali, že ide o pobočku poisťovne z iného členského štátu, a to v mieste sídla a pri písomnom styku.

K bodu 6

Ide o zosúladenie znenia s § 32 ods. 1, kde je stanovená povinnosť umiestňovať prostriedky technických rezerv aj pre Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a rovnako by sa na ňu mali vzťahovať aj ustanovenie o limitoch umiestnenia.

K bodu 7

Ide o gramatickú úpravu.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, z dôvodu uvedenia nesprávneho odkazu.

K bodu 9

Ide o formulačné upresnenie, aké podrobnosti upraví opatrením Národná banka Slovenska.

K bodu 10

Účelom doplnenia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) je explicitne doplniť a transparentne zdokonaliť pravidlá obozretného podnikania a posilniť zásadu obozretného riadenia poisťovní a pobočiek zahraničných poisťovní v záujme celkovej ochrany ich klientov. Cieľom tejto úpravy je prispieť k zamedzeniu uzatvárania nápadne nevýhodných zmlúv, v dôsledku ktorých by poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní napríklad neboli schopné splniť svoje záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok klienta na podiel na zisku.

K bodu 11

Rozširuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť členmi predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristami poisťovne alebo zaisťovne tým, že sa týmto osobám umožní byť členmi predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristami poisťovne alebo zaisťovne, aj keď právnická osoba, v ktorej vykonávajú funkcie podľa § 39 písm. c) má kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou zadefinovanú podľa § 3 písm. f).

K bodu 12

Zosúladenie s § 19 a 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zmeny sa opiera o § 19 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve; poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne má možnosť voľby pri zostavovaní individuálnej účtovnej závierky podľa § 17a zákona o účtovníctve postupovať aj podľa príslušného Nariadenia v oblasti účtovníctva, a preto je nutné v zákone o poisťovníctve zohľadniť skutočnosť, že audítora má v takom prípade schvaľovať Valné zhromaždenie na odporúčanie Výboru pre audit.

K bodu 13

Týmto ustanovením sa podrobnejšie upravujú podmienky hradenia nákladov za vykonanie mimoriadneho auditu.

K bodu 14

Dopĺňa sa ustanovenie na základe ktorého sa niektoré zákonom ustanovené osoby nemôžu stať audítormi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

K bodu 15

Pre účely efektívneho dohľadu nad finančným trhom je potrebné ustanoviť možnosť získavania informácií uvádzaných audítorom v liste odporúčaní audítora vedeniu spoločnosti.

K bodom 16 a 17

V súlade so smernicou o akvizíciách sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoju kvalifikovanú účasť na základnom imaní alebo na hlasovacích právach poisťovne alebo zaisťovne, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska.

Zároveň sa týmto subjektom ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod hranicu stanovenú v zákone.

K bodu 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti na percentuálnu úpravu limitov uvedených v smernici o akvizíciách z 33% na 30%.

K bodu 20

Obdobne ako pri znižovaní svojej kvalifikovanej účasti na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v nich sa v zmysle smernice o akvizíciách vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby vopred informovala Národnú banku Slovenska aj v prípade zvýšenia kvalifikovanej účasti na týchto subjektoch.

V súlade s príslušným ustanovením smernice o akvizíciách sa novo upravuje, že predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje pri zvýšení podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach podľa nových tresholdov (20%, 30% alebo 50%) a zároveň sa spresňuje situácia, kedy sú držané cenné papiere ako výsledok upisovania alebo umiestňovania cenných papierov, alebo ak dôjde k situácii, kedy nebude tieto cenné papiere alebo hlasovacie práva vlastniť v lehote do jedného roka po ich nadobudnutí.

K bodu 21

Aj rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne by malo byť predmetom predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

K bodu 22

Na základe smernice sa rozširujú kritériá, ktoré musia byť splnené pri posudzovaní žiadosti na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni z dôvodu posúdenia vhodnosti nadobúdateľa a finančnej transparentnosti navrhovaného nadobudnutia.

K bodu 23

Ďalšou podmienkou pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti je povinnosť preukázať, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu žiadateľa na uvedených finančných inštitúciách negatívne neovplyvní jeho schopnosť plniť si všetky povinnosti uložené zákonom.

K bodu 24

Ustanovenie stanovuje, ktoré osoby podávajú žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska v prípade, že sa tieto osoby rozhodli nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni. Zároveň stanovuje, ktorá osoba podáva žiadosť v prípade, že sa poisťovňa alebo zaisťovňa má stať dcérskou spoločnosťou.

K bodom 25 a 26

Týmito ustanoveniami sa podrobnejšie upravujú lehoty Národnej banky Slovenska v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu pri nadobúdaní kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni vyplývajúce zo smernice o akvizíciách.

K bodu 27

V súlade so smernicou o akvizíciách sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu z iných členských štátov nadobúdanie podielov na poisťovni alebo zaisťovni, ak je nadobúdateľom právnická osoba z iného členského štátu. Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie predchádzajúceho súhlasu, ak ide o majetkové prepojenie s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K bodom 28 a 29

Ide o zosúladenie povinností aktuára v životnom a v neživotnom poistení.

K bodu 30

Ide o legislatívne spresnenie § 48 ods. 2 vrátane doplnenia relevantného odkazu a poznámky pod čiarou k odkazu 53a, ktorá explicitne obsahuje súvisiace ustanovenia zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktoré treba rešpektovať pri postupe podľa § 48 zákona o poisťovníctve (zákona č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna úprava zároveň prispieva k zvýšeniu transparentnosti ustanovení zákona o poisťovníctve z hľadiska súvisiacich relevantných ustanovení zákona o dohľade nad finančným trhom (zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 31

Ide o zosúladenie platného znenia so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava. Platné znenie zákona o poisťovníctve používa pojem poisťovacia holdingová spoločnosť a z tohto dôvodu je potrebné dodržať používanú terminológiu.

K bodom 33

Ide o legislatívnu úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 58 tak, aby transparentne zohľadňovala relevantnú aktuálnu legislatívu, napríklad aj nový zákon č. 297/2008 Z .z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008.

K bodu 34

Navrhuje sa spresniť dikciu úvodných viet v § 67 ods. 1 a 5 zákona o poisťovníctve tak, aby bola transparentne vyjadrená ich súvzťažnosť k právnej úprave dohľadu nad finančným trhom v oblasti poisťovníctva. Touto úpravou sa podporí naplnenie cieľa dohľadu nad finančným trhom, ktorým je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku (vrátane poisťovníctva), ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. Spresnená dikcia § 67 ods. 1 a 5 zároveň explicitne zohľadňuje všetky vzájomné súvislosti medzi ustanovením § 67 ods. 1 a ods. 5 a ďalšími ustanoveniami o dohľade vykonávanom podľa zákona o poisťovníctve (napríklad § 48 ods. 1, § 67 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 52 zákona o poisťovníctve).

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava, nakoľko v odseku 1 chýba zmienka o vydaní rozhodnutia Národnej banky Slovenska, na ktoré sa odvoláva v ďalších ustanoveniach.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu, z dôvodu uvedenia nesprávneho odkazu.

K bodu 37

Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú sumy hodnôt uvádzaných na výpisoch z účtov vyhotovovaných finančnými inštitúciami predmetom duálneho zobrazovania, pričom duálnemu zobrazovaniu podlieha minimálne počiatočný stav a konečný stav príslušnej hodnoty uvedený na výpise z účtu za vykazované obdobie. Keďže táto formulácia by sa netýkala poisťovní je potrebné ustanoviť obdobnú povinnosť aj v životnom poistení, ktoré slúži na investovanie finančných prostriedkov poistených. Obdobné zaokrúhľovanie podielov je aj pri kolektívnom investovaní a starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 38

Doplnenie prechodného ustanovenia v nadväznosti na nový režim konaní pri nadobúdaní kvalifikovaných účastí.

K bodu 39

Doplnenie transpozičnej prílohy o znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorá sa touto novelou zákona transponuje.

K čl. IX

Účinnosť všetkých ustanovení zákona s výnimkou ustanovenia čl. VIII § 97 zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2009, nakoľko novela okrem ustanovení, ktoré transponujú smernicu o akvizíciách, kde je ustanovený termín transpozície na 21. marca 2009, obsahuje aj ustanovenia, ktoré si vyžadujú najskoršiu možnú účinnosť.

Čl. VIII bodu 37 (§ 97) má navrhovanú účinnosť až od roku 2010 a to v nadväznosti na potrebu vytvorenia dostatočnej časovej rezervy na vykonanie potrebných zmien.

V Bratislave 1. októbra 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „smernica o akvizíciách“).

Cieľom smernice o akvizíciách je ustanovenie jednotného rámca harmonizovaných procesných pravidiel a kritérií pre obozretné posudzovanie nadobudnutia (ale aj zbavenia sa) stanovených podielov na základnom imaní alebo hlasovacích právach inštitúcií finančného trhu. Vzhľadom na čoraz väčšiu konsolidáciu finančných trhov a jeho subjektov dochádza k situácii, kedy majú konsolidované celky svoje časti vo viacerých členských štátoch. Preto bolo potrebné a účelné ustanoviť režim pre nadobudnutie kvalifikovanej účasti tak, že takéto nadobudnutie podlieha schváleniu orgánmi dohľadu vo viacerých členských štátoch. Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj stanovenie časového rámca, v akom by sa posúdenie nadobudnutia (alebo prevodu na inú osobu) podielu orgánom dohľadu malo vykonať.

Smernica o akvizíciách sa dotýka všetkých sektorov finančného trhu, tzn. bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, kolektívneho investovania a burzy cenných papierov. Vzhľadom na uvedené jednotlivé články návrhu zákona obsahujú novely príslušných právnych predpisov upravujúcich relevantnú oblasť finančného trhu. Okrem transpozície smernice o akvizíciách návrh zákona obsahuje aj ustanovenia, ktoré vyplývajú z potreby riešenia podnetov z aplikačnej praxe k predpisom z oblasti finančného trhu.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, životné prostredie, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 1.10.2008 s pripomienkami, ktoré sú zapracované v predkladanom materiáli.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len „návrh zákona“) sú vzťahy súvisiace so vznikom, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky a vzťahy súvisiace s činnosťou poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky. Ďalšou oblasťou návrhu zákona sú aj vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Návrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou s cieľom zabezpečenia stability poistného trhu.

Táto úprava explicitne vyjadruje, že sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a v súlade s čl. 3 smernice 2002/83/ES a s čl. 1 smernice 2005/68/ES o zaistení ani na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodu verejného záujmu.

V súlade s čl. 2 smernice 84/641/EHS sa návrh zákona nevzťahuje ani na činnosť pri poskytovaní pomoci v prípade poruchy alebo nehody motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území členského štátu, v ktorom má poskytovateľ tejto služby svoje sídlo.

K § 2

Vymedzujú sa v ňom základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. dôveryhodná osoba, skupina s úzkymi väzbami, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát záväzku, domovský členský štát, ústredie, členský štát poskytovania služieb). Pojem kontroly je definovaný v súlade so smernicami 2002/87/ES a 2005/68/ES.

K § 4

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje podľa požadovaných činností v súlade so smernicami EÚ pre vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2002/83/ES, pričom sa uplatňuje odvetvový princíp v povoľovacej činnosti. Členenie poistných odvetví podľa poistných druhov na životné poistenie a neživotné poistenie tvorí prílohu č. 1 k tomuto návrhu zákona. V súlade s čl. 60 smernice 2005/68/ES sa určuje výška základného imania poisťovne, ktorá súčasne vykonáva poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K § 5

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje orgán dohľadu, ktorým je na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov poisťovne, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni. Toto ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti ako sú obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej poisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, údaje o likvidačnom zástupcovi, v prípade ak poisťovňa bude vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V súlade s čl. 13 smernice 2002/87/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Prílohu k žiadosti tvorí napr. zakladateľská listina, návrh stanov, stručné životopisy o dosiahnutom vzdelaní členov predstavenstva a zodpovedného aktuára ako aj návrh obchodno-finančného plánu.

Národná banka Slovenska ako príslušný orgán dohľadu je pri posudzovaní žiadosti o vydanie povolenia oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

Na účely zákona sa definuje odborná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním a určitou dĺžkou praxe.

K § 6

Toto ustanovenie definuje zaisťovňu v súlade s čl. 5 smernice 2005/68/ES ako akciovú spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje v súlade so smernicou na vykonávanie zaisťovacej činnosti životného zaistenia alebo neživotného zaistenia. Ďalej sa v návrhu zákona určuje výška základného imania v peňažnej forme v súlade so smernicou 2005/68/ES, ktoré je možno splatiť len peňažným vkladom.

K § 7

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti tak ako aj pri povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje na území Slovenskej republiky Národná banka Slovenska. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť sú obdobné ako pri poisťovni, t. j. sú zamerané na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä ich podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, vedúcich zamestnancov zaisťovne (čl. 6 písm. d) smernice 2005/68/ES), zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútorného auditu a na prehľadnosť vzťahov skupiny s úzkymi väzbami. Základnými náležitosťami žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sú obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne, výška základného imania, zoznam akcionárov, rozsah činnosti budúcej zaisťovne, vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávania zaisťovacej činnosti, údaje osôb v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúceho zamestnanca útvaru vnútornej kontroly.

V súlade s čl. 6 písm. a) smernice 2005/68/ES sa upravuje podmienka na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti o preukázanie vhodnosti a odbornej spôsobilosti osôb riadiacich zmiešanú finančnú spoločnosť, ktorá kontroluje finančný konglomerát, ak je zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa tu upravujú náležitosti prílohy k žiadosti ako aj možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 8

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet požadovanej miery solventnosti sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva tvoriace garančný fond sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom vykonáva poisťovaciu činnosť.

Rozširujú sa možnosti orgánu dohľadu pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky, pričom podľa konkrétnych podmienok je Národná banka Slovenska oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť. Dôvodom na zamietnutie žiadosti však nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Táto právna úprava v súlade so smernicou 2002/83/ES upravuje podmienky podnikania zahraničnej poisťovne, pričom povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti je možné udeliť v rozsahu, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte v ktorom má sídlo.

K § 9

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre pobočku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny garančného fondu na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že právna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti, tak ako je to aj v prípade pobočky zahraničnej poisťovne.

K § 10

Ustanovenie rieši vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie na poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

K § 11

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu z iného členského štátu udelenie povolenia právnickej osobe z iného členského štátu. V súlade s čl. 27 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je poisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vhodnosti akcionárov a vedúcich pracovníkov z hľadiska dôveryhodnosti. Všetky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre kontrolu pri vykonávaní činností finančnými inštitúciami.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie udelené v ktoromkoľvek členskom štáte oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území celého spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách uvedených v § 5 alebo v § 7. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Spresňuje sa dôvod zániku povolenia na vykonávanie uvedených činností, ktorý sa týka predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vo veci nadobudnutia právoplatnosti jej rozhodnutia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 14

Ustanovuje sa možnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne zveriť jednu alebo viac poisťovacích činností alebo zaisťovacích činností inej osobe, ktorá je oprávnená na vykonávanie týchto činností a jej sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v členskom štáte, za predpokladu, že záujmy tejto osoby nie sú v konflikte so záujmami poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaistovne.

Zároveň sa ustanovujú aj podmienky, za ktorých možno činnosti zveriť inej osobe, ako aj sa striktne vymedzujú činnosti, ktoré nesmú byť predmetom zverenia inej osobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska svoj zámer zveriť výkon činností inej osobe, pričom je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činností, informovať o zmenách v zmluve a o vypovedaní takejto zmluvy.

K § 15

Upravuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného štátu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska plán poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, v ktorom sa uvedie povaha a rozsah poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa nie je povinná v prípade, že zriadi pobočku na území iného členského štátu oznamovať túto skutočnosť Národnej banke Slovenska, výmena informácií sa totiž uskutočňuje len medzi príslušnými orgánmi dohľadu.

K § 16 až 20

V súlade so smernicami EÚ sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb, ako aj postupy za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu a zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb. Povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ, tzv. jednotný európsky pas.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska a dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prípade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (čl. 15 smernice 2005/68/ES). V súlade s čl. 47 smernice 2005/68/ES, ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, na základe súhlasu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 22

V súlade so smernicami 2002/83/ES a 2005/68/ES sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzťahu ku Komisii Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), týkajúca sa údajov uvádzaných v tomto ustanovení. Národná banka Slovenska oznamuje skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom iného ako členského štátu aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ustanovenie umožňuje, v súlade s čl. 46 smernice 2002/83/ES, Národnej banke Slovenska požadovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky predkladanie správ o jej činnosti na štatistické účely.

K § 23 až 32

Technické rezervy definuje smernica 91/674/EHS a tvoria sa poisťovňou, zaisťovňou a ich pobočkami v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vytvára technické rezervy v súlade s čl. 20 smernice 2002/83/ES a čl. 32 smernice 2005/68/ES. V súlade s čl. 33 a čl. 57 smernice 2002/83/ES sa vytvára technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, pokiaľ poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť pre poistenie úveru.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia záväzkov, ktoré vznikli z poisťovacej a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú taxatívne vymedzené v návrhu zákona a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto rezerv poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovna, pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať zásady bezpečnosti, rentability, likvidity a diverzifikácie. V súlade so smernicou č. 2002/83/ES sa upravujú zásady tvorby technických rezerv v životnom poistení.

V súlade s čl. 23 smernice 2002/83/ES a čl. 34 smernice 2005/68/ES sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných poukážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 32 návrhu zákona. V súlade s čl. 26 smernice 2002/83/ES je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa zaviazala plniť.

K § 33

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky sa prerozdeľujú hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra SR.

K § 34

V súlade s európskymi smernicami sa upravuje solventnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Solventnosťou sa pre účely tohto návrhu zákona rozumie primeraná kapitálová vybavenosť subjektov vykonávajúcich poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť na krytie možných záväzkov vyplývajúcich zo spravovaných poistných zmlúv a zaistných zmlúv. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia uvedeným subjektom splniť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia.

Ustanovuje sa, čo sa rozumie skutočnou mierou solventnosti a požadovanou mierou solventnosti. Definuje sa garančný fond, jeho výška a spôsob jeho úpravy. V súlade s čl. 36 smernice 2005/68/ES a čl. 27 smernice 2002/83/ES skutočnú mieru solventnosti tvorí aj kumulovaný kapitál z prednostných akcií a podriadeného dlhu. Ustanovuje sa povinnosť pre poisťovňu a zaisťovňu v skupine, preukazovať Národnej banke Slovenska a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.

K § 35

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za finančné krytie rizika. Výpočet poistného na základe poistno-matematických metód je stanovený tak, že má zabezpečiť trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

K § 36

Návrh zákona upravuje povinnosť poisťovne a zaisťovne upraviť v stanovách organizačnú štruktúru, vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Týmto ustanovením sa ukladá taktiež povinnosť rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne. Poisťovňa a zaisťovňa je povinná pravidelne dodržiavať a vyhodnocovať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, ktorá jednoznačne špecifikuje vzťahy podriadenosti, identifikáciu zodpovedných osôb, udržiavať mechanizmus vnútornej kontroly, viesť záznamy o svojej činnosti, dodržiavať účtovné metódy a postupy a predkladať Národnej banke Slovenska správy o finančnej situácii.

V organizačnej štruktúre sa upravuje aj postavenie útvaru vnútorného auditu, vrátane jeho náplne. Vnútorný audit môže byť začlenený priamo do organizačnej štruktúry poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ním môžu byť poverené iné osoby na základe osobitnej zmluvy. Dotknuté subjekty predkladajú Národnej banke Slovenka v zákonom stanovenej lehote správu o výsledkoch činnosti vnútorného auditu, vrátane prijatých opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne prijímať sťažnosti prostredníctvom zamestnanca zodpovedného za prijatie sťažnosti, postup pri vybavovaní prijatých sťažností a vedenie záznamu o každej sťažnosti a opatreniach prijatých na ich riešenie.

K § 37

Návrh zákona ustanovuje pre poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne povinnosť upraviť vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou o výkone funkcie.

Návrh zákona nad rámec úpravy v Obchodnom zákonníku požaduje, aby tieto zmluvy o výkone funkcie umožnili uplatňovať voči členom predstavenstva, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak porušili povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

K § 38

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľadiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ďalej sa ustanovuje, aby obchody s horeuvedenými osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

Ďalej je do ustanovenia premietnutá požiadavka na vedenie vhodnej evidencie o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočky zahraničnej zaisťovne a to hlavne o obchodoch s nimi, taktiež oznamovacia povinnosť osôb voči poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne, s ktorou majú osobitný vzťah a oznamovacia povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne voči Národnej banke Slovenska ak táto o informácie písomne požiada.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje okruh funkcií a osôb, ktoré nesmú byť členmi predstavenstva alebo dozorných orgánov poisťovní alebo zaisťovní, zamedzuje účasť členov štatutárnych orgánov poisťovní alebo zaisťovní na podnikaní iných právnických osôb.

K § 40

V tomto ustanovení zákon ukladá povinnosť mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a čl. 24 smernice 2005/68/ES o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v súlade s čl. 16 smernice 2002/83/ES a v súlade s čl. 27 a 28 smernice 2005/68/ES, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, audítormi z iných členských štátov, osobami z iných členských štátov alebo osobami z iných ako členských štátov, pokiaľ sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu a osobami, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára.

K § 41

Účtovníctvo poisťovní upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova a postupy účtovania poisťovne alebo zaisťovne. Toto ustanovenie ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovne povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom.

Návrh zákona ustanovuje podmienky pre oddelenú správu, ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie aj neživotné poistenie v súlade s čl. 19 smernice 2002/83/ES.

Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorý bol poverený preskúmaním účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voči osobe audítora výhrady, môže výber audítora odmietnuť. V prípade, keď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Ustanovenie návrhu zákona ďalej upravuje vykonanie mimoriadneho auditu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Tento audit vykoná iná osoba, ako tá, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku. Ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, náklady hradí Národná banka Slovenska, v opačnom prípade audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala prvýkrát predloženú účtovnú závierku.

K § 42

Ustanovuje sa povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni zostavovať aj priebežnú účtovnú závierku. V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje povinnosť audítora informovať Národnú banku Slovenska o porušeniach zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej činnosti.

K § 43

Obsahom tohto ustanovenia je v súlade s čl. 13 smernice 2002/83/ES a čl. 17 smernice 2005/68/ES povinnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne vypracovávať a predkladať v zákonom stanovenej lehote polročnú správu o svojom hospodárení za polovicu účtovného obdobia (polročná správa Národnej banke Slovenska a ročnú správu o svojom hospodárení Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR). Ustanovujú sa náležitosti, ktoré má polročná správa a ročná správa obsahovať.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná na základe tohto ustanovenia vypracovať a predkladať výkazy, hlásenia a správy z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoveným spôsobom a v stanovených termínoch. Ďalej sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska, týkajúca sa spôsobu vykonávania poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a to osobitne o činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v členskom štáte alebo na základe slobodného poskytovania služieb.

K § 44

V súlade s čl. 21 smernice 2005/68/ES a čl. 15 smernice 2002/83/ES sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa ustanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Poisťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k zníženiu alebo zvýšeniu na základnom imaní, ak takýto podiel klesne pod alebo presiahne hranicu stanovenú v návrhu zákona. V súlade s európskymi smernicami je poisťovňa a zaisťovňa zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií SR.

K § 45

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uvedených v tomto návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne v stanovených hraniciach, zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, voľba osôb navrhovaných za členov predstavenstva, prokuristov, zlúčenie alebo splynutie, vrátenie povolenia, predaj podniku, rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predčasné splatenie úveru, tvorba ďalšej technickej rezervy.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 46

V súlade s čl. 17 smernice 2002/83/ES a čl. 31 smernice 2005/68/ES a ukladá poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej zaisťovni povinnosť dať si zodpovedným aktuárom potvrdiť správnosť údajov ustanovených v návrhu zákona. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je zodpovedný aktuár povinný jej predložiť vysvetľujúcu správu. Zodpovedným aktuárom môže byť len fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené v návrhu zákona a je zapísaná v registri. Pre porušenie povinností môže Národná banka Slovenska vyčiarknuť aktuára zo zoznamu aktuárov. Pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný aktuár povinný navrhnúť poisťovni alebo zaisťovni opatrenia na odstránenie takéhoto stavu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa neuskutoční navrhované opatrenia, informuje o tom zodpovedný aktuár Národnú banku Slovenska. Z navrhovaného ustanovenia vyplýva zodpovednému aktuárovi tiež povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

K § 47

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ďalej ustanovuje povinnosť poisťovne a pobočke zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sú poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinné zisťovať vlastníctvo peňažných prostriedkov nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné tieto údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 48

Jednou z foriem ochrany klientov je dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na poistnom trhu. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Právomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu jednak ako dohľad nad dodržiavaním podmienok povolení udelených podľa tohto zákona, ako aj dohľad nad dodržovaním právnych predpisov týkajúcich sa dohľadu podliehajúcich subjektov.

Ustanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy daného štátu a je uzavretá dohoda medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu daného štátu. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje aj povinnosť osôb, ktoré podliehajú dohľadu predkladať Národnej banke Slovenska v určenej lehote ňou požadované údaje.

K § 49 až 51

V súlade so smernicou 98/78/ES o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní a smernicou 2005/68/ES sa v tomto ustanovení upravuje dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Definuje sa predmet dohľadu nad skupinou a definujú sa subjekty, ktoré podliehajú výkonu dohľadu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, poisťovacia holdingová spoločnosť, zmiešaná holdingová spoločnosť.

Ustanovuje sa povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou predkladať orgánu dohľadu údaje a informácie, potrebné pre výkon dohľadu nad skupinou, v súvislosti s povinnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly, ako aj riadiace postupy a vedenie účtovníctva. Ak existujú právne prekážky na prenos informácií v prípade právnickej osoby so sídlom v inom ako členskom štáte, táto osoba má zanedbateľný význam vzhľadom na ciele dohľadu v skupine alebo zahrnutie tejto osoby do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená nezahrnúť túto osobu do dohľadu nad skupinou.

Ustanovuje sa povinnosť vzájomnej výmeny všetkých potrebných informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov za účelom uľahčenia výkonu dohľadu nad skupinou, v prípade ak majú poisťovne alebo zaisťovne sídlo v rôznych členských štátoch.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad skupinou nad obchodnými transakciami subjektov, ktoré tvoria skupinu vykonávanie dohľadu medzi poisťovňou a zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť v týchto subjektoch. Tento dohľad sa týka napr. úverov, záruk a mimosúvahových operácií, zaisťovacích operácií, započítateľných položiek do miery solventnosti a dohôd o rozdelení nákladov.

K § 52

V súlade so smernicou 2002/87/ES sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 53

V súlade s čl. 2 smernice 2002/87/ES sa definujú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančným sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastúpené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 54

Ustanovenie v súlade s čl. 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančným konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovňou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať výkon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 55

Na základe čl. 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančných konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.

K § 56

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s čl. 3 smernice 2002/87/ES.

K § 57

V zmysle čl. 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na úrovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska určiť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 58

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s čl. 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastných zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpočtu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 59

V súlade s čl. 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 60

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s čl. 8 smernice 2002/87/ES.

K § 61

V súlade s čl. 9 smerncie 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnútroskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 62

Ustanovenie v zmysle čl. 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Národnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňujúceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 63

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu.

V súlade s čl. 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre výkon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 64

Návrh zákona v súlade s č. 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 65

V súlade s čl. 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v § 58 až § 61.

K § 66

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Údaje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 67 a 68

Toto ustanovenie upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, vypracovať ozdravný plán, predkladať osobitné výkazy, uložiť peňažnú pokutu, zaviesť nútenú správu, nariadiť prevod poistného kmeňa alebo jeho časti, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď.

Ide o rozšírenie sankcií, ktoré je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť. V súlade s čl. 17 smernice č. 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností súvisiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.Taktiež sa v zmysle čl. 17 smernice 2002/87/ES rozširuje okruh sankcií, ktoré môže úrad udeliť zmiešanej finančnej spoločnosti a iným osobám, ktoré sú zahrnuté do finančného konglomerátu.

K § 69

Opatrenie vypracovať ozdravný plán ukladá Národná banka Slovenska v prípadoch keď poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, a pobočka zahraničnej zaisťovne vykazuje nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku mohli spôsobiť ohrozemie splniteľnosti záväzkov, avšak tieto nedostatky je možné v krátkodobom časovom horizonte odstrániť bez toho, aby schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, a pobočky zahraničnej zaisťovne spĺňať záväzky bola bezprostredne ohrozená. Realizáciou tohto opatrenia možno dosiahnuť pomerne rýchlu obnovu solventnosti poisťovne. Ozdravný plán musí byť schválený predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. V tomto ustanovení sa ďalej upravuje, aké údaje musí ozdravný plán obsahovať v nasledujúcich troch rokoch.

K § 70 až 78

Nútenú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov poisťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti a platí zákaz nakladať s vlastnými prostriedkami bez súhlasu Národnej banky Slovenska prípadne núteného správcu.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne, alebo ich likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možnú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného správcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštruralizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zaisťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov poisťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V týchto ustanoveniach sa upravuje aj informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je povinný riadiť poisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prípade potreby môže správca jedného zo zástupcov splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže si prizvať odborných poradcov. V predmetnom návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, vo vzťahu k záväzkom, ktoré sa týkajú poistených osôb, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na vyrovnanie. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisťovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje návrh zákona k súčinnosti pri výkone nútenej správy, ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni. Je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdiť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďalšie zotrvanie v poisťovni je nežiadúce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem poisťovne alebo zisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatných veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 78 návrhu upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej správy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy rovnakým spôsobom akým bolo oznámené jej zavedenie.

K § 79

Toto ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť pri dodržaní stanovených podmienok oprávnenie na uzatváranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán .dohľadu tohto štátu.

K § 80 a 81

Tieto ustanovenia návrhu zákona upravujú v súlade s čl. 14 a čl. 53 smernice 2002/83/ES a čl. 18 smernice 2005/68/ES prevod poistného kmeňa alebo jeho časti a prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti, ktorý môže nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne Národná banka Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky z uzavretých poistných zmlúv a zaistných zmlúv alebo ak neboli odstránené nedostatky v súvislosti so zavedení ďalších sankcií.

Poistný kmeň ako súbor uzavretých platných poistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spôsob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených a preto takýto prevod je možné uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajúcej poisťovne splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú náležitosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti o výpočet skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po uskutočnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže ako jedno z opatrení Národnej banky Slovenska v prípade zistenia nebezpečia ohrozenia schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv, ako aj v ďalších prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Preberajúca poisťovňa v lehote uvedenej v návrhu je povinná oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu.

Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností, pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo jeho časti neschváli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicami upravuje postup prevodu poistného kmeňa v rámci členských štátov. Pobočka zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, ktorá má udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky je oprávnená previesť poistný kmeň, ktorý sa týka poistných zmlúv uzatvorených na základe práva slobodného poskytovania služieb na poisťovňu z iného členského štátu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ktorý potvrdí, že po prevode poistného kmeňa bude preberajúca poisťovňa spĺňať podmienky solventnosti.

Pri prevode zaistného kmeňa alebo jeho časti sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 82 a 83

V týchto ustanoveniach sú v súlade s čl. 39 smernice 2002/83/ES a s čl. 44 smernice 2005/68/ES taxatívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na základe ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt všetky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje požiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 84 a 85

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne. Napríklad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne, ktoré nesmie ohroziť poistný systém ako celok. V súlade s čl. 48 smernice 2002/83/ES a čl. 48 smernice 2005/68/ES sa ustanovuje že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.

Ďalej bolo nevyhnutné upraviť v slovenskom právnom systéme pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu vo vzťahu k príslušným orgánom dohľadu členských štátov. Bližšie sa ustanovujú postupy pri zrušení poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ďalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ďalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného členského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukázať sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 86

Toto ustanovenie upravuje právo Národnej banke Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zákona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na súd s návrhmi na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 87

V súlade so smernicou 78/473/EHS sa v tomto ustanovení upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami.

Vytvára sa inštitút hlavného poisťovateľa a zároveň v prípade viacerých poisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých poisťovateľov na záväzkov zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému poisťovateľovi len v prípade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom poisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov.

K § 88

Poistenie právnej ochrany je upravené v súlade so smernicou 87/344/EHS o koordinácii zákonov, nariadení a predpisov týkajúcich sa poistenia právnej ochrany. Touto úpravou sa sleduje predchádzanie konfliktu záujmov medzi poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov a zahraničnými poisťovňami, ktoré súčasne s poistením právnej ochrany poskytujú aj poistenie v inom odvetví neživotného poistenia. Poistený má možnosť výberu svojho právneho zástupcu.

K § 89

V súlade so smernicou 88/357/EEC a smernicou 2002/83/ES sa upravuje problematika umiestnenia poistného rizika v rámci členských štátov a použitia právneho poriadku v súvislosti s umiestnením poistného rizika v rámci viacerých členských štátov tak, ako to ustanovuje tento návrh zákona.

K § 90 až 96

Ustanovenia upravujú väzbu tohto návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, zákona o správnom konaní a o konaní podľa zákona o Národnej banke Slovenska ako aj väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona.

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.

V týchto ustanoveniach sa ďalej určuje v akých prípadoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Po predchádzajúcom súhlase úradu je možné do 31. decembra 2009 zahrnúť do skutočnej miery solventnosti 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia.

Ustanovuje sa tvorba technickej rezervy poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu a pobočiek zahraničných poisťovní postupne v priebehu troch rokov v takom rozsahu v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch Slovenskej kancelárie poisťovateľov v prípade povinne zmluvného poistenia motorových vozidiel.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty, v ktorých sú subjekty vzniknuté alebo vykonávajúce činnosť podľa zákona č.95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné prispôsobiť sa ustanoveniam tohto návrhu zákona a ďalej väzbu tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty zákona č. 95/2002 Z. z.. ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť povinným subjektom zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona v stanovených lehotách.

K § 97

Toto ustanovenie návrhu zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie meny euro v Slovenskej republike.

K § 98

Ustanovenie upravuje prechodné obdobie pre uplatňovanie povinnosti stanovenej v § 42 ods. 2 poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 99

Týmto návrhom zákona sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev Európskej únie vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 100

Tento paragraf obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodu 1

Ide o zosúladenie s §79a ods. 1. Zahraničný obchodník s cennými papiermi, ktorý je bankou, nepotrebuje zvláštne povolenie na výkon investičných služieb, nakoľko investičné služby sú súčasťou bankového povolenia.

K bodu 2

Oprava gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o zosúladenie s čl. 9 ods. 3 a 4 smernice EK 2006/73/ES, ktorá vyžaduje, aby sa predmetné správy predkladali aj kontrolnému orgánu spoločnosti, ktorým sa v rámci obchodníka s cennými papiermi ako akciovej spoločnosti rozumie dozorná rada.

K bodu 4

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 5

Oprava chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 6 Ide o zosúladenie s textom smernice EK 2006/73/ES. Slovenská verzia uvedenej smernice obsahuje iba jednu z investičných služieb – riadenie portfólia a neobsahuje aj investičné poradenstvo, ktoré je obsiahnuté v anglickom znení uvedenej smernice.

K bodu 7 Ide o doplnenie taxatívneho výpočtu ustanovení, ktoré sa v súlade s čl. 2 smernice MiFID, vzťahujú aj na banky a zahraničné banky.

K bodu 8

Napriek tomu, že pre banky a zahraničné banky sa nevyžaduje povolenie na výkon investičných činností a je postačujúce, ak banky majú v bankovom povolení aj oprávnenie na poskytovanie investičných služieb (§ 79a), pre jednoznačnosť je potrebné medzi taxatívne vymedzené osoby, ktoré môžu mať držiteľský účet, zaradiť aj banku a zahraničnú banku.

K bodu 9

Ide o opravu chybne uvedeného vnútorného odkazu.

K bodu 10

Ide o opravu tlačovej chyby.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná opravou gramatickej chyby.

K bodu 3

Ide o opravu chybne uvedeného odseku, na ktoré sa toto ustanovenie odkazuje.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením nadbytočného výrazu za účelom dodržaním zavedeného pojmu (príslušný orgán).

K bodu 5

Vzhľadom na novú úpravu o mnohostranných obchodných systémoch, ktoré môže organizovať nielen burza, ale aj obchodník s cennými papiermi, je potrebné zahrnúť medzi dohliadané subjekty aj organizátorov týchto systémov. Následne bolo potrebné upraviť text predmetného ustanovenia tak, aby odrážal túto skutočnosť.

K čl. IV

K bodom 1 až 3

Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Nakoľko je zotrvačný predaj podľa uvedenej smernice nekalou obchodnou praktikou, ktoré sú zakázané, bolo potrebné zosúladiť relevantné ustanovenia našej platnej právnej úpravy o tieto skutočnosti.

K bodu 4

V nadväznosti na transpozíciu predmetného ustanovenia bolo potrebné doplniť transpozičnú prílohu zákona o predmetnú smernicu.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. apríla 2008.

V Bratislave 12. septembra 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh nového zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Základným právnym predpisom pre vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti v poisťovníctve na území Slovenskej republiky je v súčasnej dobe zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vývoj poistného trhu ako celku si však už vyžiadal vykonať niektoré čiastkové úpravy tohto zákona formou nasledujúcich noviel: zákonom č. 430/2003 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 580/2004 Z. z., zákonom č. 645/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 7/2005 Z. z., zákonom č. 340/2005 Z. z., zákonom č. 10/2006 Z. z., zákonom č. 262/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 110/2007 Z. z.

Navrhovaný zákon má za cieľ najmä dosiahnutie plnej harmonizácie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúseností získané od vecne príslušných inštitúcií v súvislosti s uplatňovaním platného zákona o poisťovníctve v praxi.

Zaistenie zohráva v komerčnom poisťovníctve mimoriadne dôležitú úlohu, nakoľko uľahčuje rozloženie poistných rizík a zaistných rizík na celosvetovej úrovni, čím sa zabezpečuje finančná stabilita poisťovní a zaisťovní, ako aj celého finančného trhu. Transpozíciou smernice 2005/68/ES o zaistení sa odstraňujú obmedzenia slobodného poskytovania služieb v rámci členských štátov vzájomným uznávaním povolení, ktorým sa umožňuje vykonávať zaisťovaciu činnosť zaisťovňami v rámci všetkých členských štátov na základe jedného povolenia udeleného príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Vzhľadom na značný rozsah zmien, ktoré si transpozícia uvedenej smernice vyžiadala bolo potrebné, aby Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo a predložilo do legislatívneho procesu nový zákon o poisťovníctve. Na základe uvedeného sú v návrhu zákona transponované aj nasledujúce smernice:

1. smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií,

2. smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

3. smernica Rady 73/240/EHS 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia iného než životné poistenie,

4. smernica Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976, ktorá mení a dopĺňa smernicu 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa zakladania a vykonávania činností priameho poistenia iného než životné poistenie,

5. smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na poistnú spoluúčasť v spoločenstve,

6. smernica Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984, ktorá predovšetkým v oblasti poskytovania pomoci turistom upravuje a dopĺňa prvú smernicu (73/239/EHS) o koordináci zákonov, nariadení a vykonávacích predpisov vzťahujúcich sa na podnikanie v oblasti priameho poistenia mimo životného poistenia,

7. smernica 87/343/EHS Rady z 22. júna 1987, ktorou sa mení a dopĺňa úverové poistenie a zárukové poistenie, prvá smernica 73/239/EHS o koordinácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa začatia a vykonávania činnosti priameho poistenia iného ako životné poistenie,

8. smernica 87/344/EHS Rady z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany,

9. smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS,

10. smernica Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 73/239/EHS a smernica 88/357/EHS o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, najmä pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,

11. smernica 91/371/EHS Rady z 20. júna 1991 o implementácii dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúcej sa priameho poistenia iného než životné poistenie,

12. smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991 zriaďujúca Poistný výbor,

13. smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia,

14. smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995, ktorá mení a dopĺňa smernice 77/780/EHS a 89/646/EHS v oblasti úverových inštitúcií, smernice 73/239/EHS a 92/49/EHS v oblasti neživotného poistenia, smernice 79/267/EHS a 92/96/EHS v oblasti životného poistenia, smernicu 93/22/EHS v oblasti investičných spoločností a smernicu 85/611/EHS v oblasti podnikov (spoločností) pre spoločné investovanie do prevoditeľných cenných papierov (ďalej ako UCITS), s ohľadom na upevnenie primeraného dozoru,

15. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní,

16. smernica 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/611/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS a 93/22/EHS, pokiaľ ide o výmenu informácií s tretími krajinami,

17. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností,

18. smernica 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia,

19. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia,

20. smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES a

21. smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a služieb a k ich poskytovaniu a

22. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby,

Cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým

-upraviť podmienky povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, zaisťovacej činnosti pre zaisťovne, niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek a zaisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením pobočiek zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,

-umožniť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, pri splnení stanovených podmienok, zveriť jednu alebo viac činností poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na základe zmluvy osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností a má sídlo alebo miesto podnikania v členskom štáte Európskych spoločenstiev alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

-úprava požiadaviek na podnikanie v poisťovníctve, najmä povinnosť tvorby technických rezerv, vytvorených v dostatočnej výške za účelom splnenia záväzkov vyplývajúcich z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavanie požadovanej miery solventnosti a tvorba garančného fondu,

-uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík, systém vnútornej kontroly a vnútorného auditu z dôvodu zabezpečovania súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,

-úprava výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu, špecifikácia podmienok výmeny týchto informácií s cieľom zachovania dôvernej povahy týchto informácií,

-vytvoriť právny rámec pre uplatňovanie efektívneho dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine a doplňujúceho dohľadu za účelom sledovania a regulácie rizík finančných konglomerátov,

-zlepšiť úroveň ochrany oprávnených záujmov poistených.

Návrh zákona v čl. II, III a IV obsahuje novelizáciu iných právnych predpisov v oblasti finančného trhu. V prípade zákona o cenných papieroch a zákona o burze cenných papierov ide predovšetkým o novelizáciu vyvolanú opravou chybne uvedených vnútorných odkazov, chýb gramatického charakteru, ale aj o novelizáciu ustanovení vyvolanú nesprávnym znením právneho aktu EÚ v slovenskom znení. Článok IV návrhu zákona predstavuje transpozíciu čl. 15 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“). Transpozícia tohto článku nebola premietnutá do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona bol dňa 12. septembra 2007 schválený vládou Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu