Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.03.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov

33

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008. Účelom tejto novely je v prvom rade reagovať na požiadavky aplikačnej praxe a vyriešiť legislatívnymi úpravami existuj úce problémy a nedostatky, ktoré platná právna úprava v praxi vyvoláva.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v prvom rade reagovať na praktické problémy aplikač nej praxe a nedostatky platnej právnej úpravy v oblasti statusových záležitostí sudcov a organizácie, správy a riadenia súdov (novela zákona č. 385/2000 Z. z. a zákona č. 757/2004 Z. z.). Návrh zákona ď alej reaguje na nutnosť prispôsobenia textu právnej úpravy zákona o probačných a mediačných úradníkoch novým trestným kódexom, ako aj úpravy niektorých základných nedostatkov tohto zákona – v tomto prípade ide skôr o legislatívno-technickú úpravu. Úprava v oblasti postavenia súdnych úradníkov vychádza jednak z požiadaviek aplikačnej praxe a taktiež súvisí s pripravovanou novelizáciou z ákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účelom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je reagovať na poznatky súdov a iných orgánov verejnej moci o nedostatkoch platnej právnej úpravy a jej možných negatívnych dôsledkoch na rozhodovanie a nezá vislosť súdnej moci. Novela zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa týka úpravy súdu s pôsobnosťou vo veciach starostlivosti o maloletých týkajúcich sa neoprávnené ho premiestnenia alebo zadržania maloletého dieťaťa.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorý mi je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Dopady na verejné financie budú kryté z prostriedkov rozpoč tovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky; návrh zákona nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoloč enstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Predkladaný návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v čl. I bod 14 – zriadenie funkcie podpredsedu súdu na každom súde – ide o ná roky v súvislosti s funkčným príplatkom podpredsedu súdu podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. V súčasnosti nie je zriadená funkcia podpredsedu súdu na 31 okresných súdoch, z toho je 17 súdov s počtom sudcov do 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 2000 Sk mesačne, a 14 súdov s po čtom sudcov nad 10, kde funkčný príplatok podpredsedu súdu je 3000 Sk mesačne. Nároky na verejné financie teda predstavujú každý rok zvýšenie 14 funkčných platov podpredsedov súdov o sumu 2000 Sk, resp. 3000 Sk (17 x 2000 Sk x 14) + (14 x 3000 Sk x 14) = 1 064 000 Sk ročne plus príspevky na sociálne a zdravotné poistenie.

V roku 2009:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

V roku 2010:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

V roku 2011:

Kategória 610 – Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 1 064 000 Sk

Kategória 620 – Poistné a príspevok do poisťovní319 000 Sk

Spolu1 383 000 Sk

Nároky na verejné financie, ktoré predkladaný návrh zákona zakladá, budú kryté z prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Navrhovaná zmena smeruje k spresneniu textu právnej normy, ktorá predstavuje zákonné vyjadrenie princ ípu zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), resp. jednu z foriem prejavu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Doterajš ie znenie nekorešponduje s procesnou právnou úpravu (napr. ak v civilnom procese nie je daná právomoc súdu, súd uznesením zastaví konanie a vec postúpi príslušnému orgánu; rozhodne nezamieta návrh), preto sa navrhuje spresnenie textu právnej normy. Podstata zákazu odmietnutia spravodlivosti však ostáva zachovaná, t.j. ak súdu bude doručený návrh na začatie konania vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, súd bu ď tento návrh postúpi príslušnému orgánu, do právomoci ktorého patrí konať a rozhodovať v predmetnej veci alebo ak takého orgánu niet, vo veci rozhodne priamo súd.

K bodu 2

Navrhovaná zmena vyplýva z opätovného zavedenia inštitútu justičného čakateľa, kedy aj justiční čakatelia sa budú podieľať na výkone súdnictva, podobne ako súdni úradníci.

K bodu 3

Zavádza sa oprávnenie sudcov súdu, resp. sudcovskej rady požadovať zvolanie pléna. Tomuto oprá vneniu zodpovedá povinnosť predsedu súdu zvolať plénum v ustanovenej lehote. Právna úprava v záujme predchádzania prípadným aplikačným problémom, kedy predseda súdu nebude reagovať na požiadavku o zvolanie pléna, upravuje alternatívne zvolanie pléna súdu, a to osobami uvedenými v navrhovanom odseku 5.

Zvolania pléna sa môže domáhať buď tretina sudcov tohto súdu alebo nadpolovičná väčš ina všetkých členov sudcovskej rady. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho predseda alebo podpredseda sudcovskej rady. Na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, môže iniciovať zvolanie plé na tretina sudcov tohto súdu. V prípade, že predseda súdu nezvolá plénum, zvolá ho funkčne najstarší sudca tohto súdu.

V oboch prípadoch platí, že predseda súdu zvolá plénum len vtedy, ak k písomnej ž iadosti bude pripojený aj návrh programu rokovania pléna.

K bodom 4, 6 a 7

Navrhuje sa nová úprava postavenia a fungovania grémií okresných súdov. Podľa navrhovanej právnej ú pravy sa grémia nebudú zriaďovať obligatórne priamo zo zákona, ale na základe konštitučného oprávnenia predsedu krajského súdu pre okresné súdy v obvode tohto krajského súdu. Súčasne sa navrhuje mo žnosť vytvorenia spoločných grémií viacerých okresných súdov. Uvedené zmeny reagujú na požiadavky aplikačnej praxe na súdoch. Ïalej sa upravuje inštitút spoločného rokovania kolégia krajské ho súdu so sudcami okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.

K bodu 5

Navrhovaná zmena súvisí s obnovením inštitútu justičného čakateľa (článok II bod 102). Navrhuje s a, aby sa aj justiční čakatelia mohli zúčastniť na rokovaní grémia, prirodzene bez hlasovacieho práva.

K bodu 8

Navrhovaná zmena má za cieľ zosúladiť znenie zákona, a to v podobe jednotnej právnej ú pravy poverovania niektorých členov kolégií úlohami, ktoré inak zákon vyčleňuje predsedovi kolégia. Možnosť tohto poverenia zostáva zachovaná, dochádza však k zjednoteniu právnej úpravy a naviac, možnosť poverenia sa zavádza aj u kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak s tým dotknutý poverený sudca súhlasí.

K bodom 9, 11 a 12

Zmena právnej úpravy vychádza z praktických požiadaviek, kedy v niektorých prípadoch je objekt ívne nemožné vyhlásiť výberové konanie po neúspešnom výberovom konaní tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od predchádzajúceho (neúspešného) výberového konania. Navrhuje sa pred ĺžiť lehotu na 60 dní.

K bodu 10

Podľa skúseností z aplikačnej praxe nastávajú situácie kedy, sudcovská rada nie je schopná zvoliť členov výberovej komisie do výberového konania na predsedu súdu. Preto sa navrhuje, aby v tomto prípade určilo členov výberovej komisie namiesto sudcovskej rady kolégium predsedov sudcovských rád, v ktor ého obvode sa uskutočňuje výberové konanie.

K bodu 13

Dopĺňa sa právna úprava odvolávania predsedu sú du. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol odvolať predsedu súdu nielen z dôvodu porušenia zákona, ale aj z iných závažných dôvodov, avšak vždy až po prerokovaní so Súdnou radou Slovenskej republiky. Dôvody odvolania bude musieť minister v rozhodnutí výslovne uviesť a pred Súdnou radou SR aj za prítomnosti dotknutého predsedu súdu zdôvodniť.

Podstata tohto návrhu spočíva v tom, že konanie predsedu súdu, ktoré je síce súladné so zákonom, môže za určitých okolností vyvolávať pochybnosti o efektívnosti, mor álnosti, či bezúhonnosti takéhoto konania, ako aj spôsobilosti riadiť organizáciu akou je súd. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli to, že ústredným orgánom štátnej správy pre súdy je v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré je zároveň zodpovedné za riadne fungovanie súdov Slovenskej republiky. Inak povedané, minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako čelný predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a člen vlády Slovenskej republiky je zodpovedný ako v rovine faktickej, tak i v rovine politickej za chod celého rezortu spravodlivosti, súdy nevynímajúc, a preto je nevyhnutné, aby mal určitú zákonom regulovanú možnosť rozhodovať o osobe predsedu súdu. Jedn ým zo zákonných vyjadrení tohto postavenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky má byť podľa predloženého návrhu aj oprávnenie odvolať predsedu súdu, a to nielen z dôvodu neplnenia si povinností ulo žených zákonom, ale aj v prípade konania, ktoré síce nie je porušením zákonom uložených povinností, ale je spôsobilé vyvolať alebo vyvoláva pochybnosti o osobnostných či morá lnych predpokladoch na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k situáciám, že sudcovská samospráva reaguje neprimeraným spô sobom na kroky a opatrenia predsedu súdu v rámci riadenia a správy súdu, navrhuje sa vypustenie oprávnenia sudcovskej rady navrhnúť odvolanie predsedu súdu.

K bodu 15

Z dôvodu praktických požiadaviek okresných súdov sa navrhuje opätovne zaviesť funkciu podpredsedu súdu na každom súde, vrátane všetkých okresných súdov s počtom sudcov nižším ako 15. V navrhovanom odseku 2 sa súčasne dopĺňa prá vna úprava o možnosť poverenia sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov predsedu súdu aj počas dlhodobej neprítomnosti podpredsedu sú du; dlhodobou prítomnosťou je v tomto prípade neprítomnosť presahujúca šesť týždňov.

K bodu 16

Z hľadiska aktuálnosti právnej úpravy ide o prežité ustanovenie, ktoré ho praktická aplikácia je vylúčená, preto sa navrhuje jeho vypustenie.

K bodu 17

V nadväznosti na zmeny zavádzané v oblasti postavenia predsedov súdov (viď prechádzajúce ustanovenia) sa navrhu je aj úprava predmetného ustanovenia upravujúca postavenie predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR.

K bodom 18 a 21

V záujme posilnenia sudcovskej samosprávy sa navrhuje rozš íriť sudcovské rady na všetky súdy, a to zrušením kritéria 15 sudcov ako podmienky na zriadenie sudcovskej rady.

Navrhované doplnenie právnej úpravy v bode 18 vyplýva z praktickej potreby reagovať na situáciu, ktorá nastáva na súdoch, na ktorých nie je zvolená sudcovská rada. Podľa platnej právnej úpravy má predseda sudcovskej rady zverené zo zákona určité právomoci, ktoré je potrebné vykonávať aj na súde, ktorý nemá zvolenú sudcovskú radu. Preto sa navrhuje, aby si na tento účel plénum príslušného okresného súdu zvolilo svojho zástupcu, ktorý bude plniť úlohy predsedu sudcovskej rady, napr. zastupovať tento súd v kolé giu predsedov sudcovských rád.

K bodom 19 a 20

Zavádza sa mechanizmus odvolávania členov sudcovskej rady sudcami príslušného súdu. Z pohľ adu fungovania sudcovskej samosprávy a kreovania orgánov sudcovskej samosprávy je potrebné riešiť aj otázku odvolávania členov sudcovskej rady ako orgánu reprezentujúceho záujmy sudcov toho-ktorého súdu. Pô vodným nositeľom a reprezentantom sudcovskej samosprávy na súde je plénum súdu, t.j. všetci sudcovia tohto súdu, ktorí reprezentujú sudcovskú samosprávu buď priamo v rámci pléna alebo prostrední ctvom svojich volených zástupcov, ktorými sú členovia sudcovskej rady. Ak zákon teda zveruje sudcom príslušného súdu právo voliť členov sudcovskej rady, má a musí upraviť aj mechanizmus, ktorý umožn í sudcom príslušného súdu odvolať člena sudcovskej rady. Nová právna úprava teda výslovne ustanovuje, že plénum súdu volí a odvoláva členov sudcovskej rady. Výslovná právna úprava odvolá vania členov sudcovskej rady reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe, keďže nastali a nastávajú prípady nejednoznačného výkladu zákona, a to či oprávneniu voliť členov sudcovskej rady zodpovedá aj pr ávo ich odvolávať, keď zákon toto oprávnenie výslovne neupravil, resp. či možno právo odvolávať členov sudcovskej rady odvodiť od oprávnenia ich voliť.

Súčasne sa navrhuje znížiť počet členov sudcovských rád najviac na 9 členov. Vychádza sa z požiadavky na plynulé a efektívne fungovanie tohto orgánu sudcovskej samosprávy, keďže prax ukazuje, že nižší počet členov sudcovskej rady je prínosnejší pre fungovanie sudcovskej rady.

K bodu 22

Navrhuje sa, aby sa predseda súdu mohol v odôvodnených prípadoch obrátiť so žiadosťou o zaujatie stanoviska na sudcovskú radu a aby sudcovská rada mohla prijať stanovisko k danému problému. Predmetné doplnenie právnej úpravy má za cieľ reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v záujme zlepš enia podmienok a možností riadenia a organizácie súdov, a to aj zapojením sudcovskej samosprávy do týchto procesov nad rámec doterajšej právnej úpravy.

K bodom 23 a 24

Precizuje sa právna úprava zániku členstva v sudcovskej rade. Právna úprava sa dopĺňa v nadv äznosti na novú úpravu odvolávania členov sudcovskej rady plénom súdu [písmeno e)]. Vypustenie pôvodného odseku 5 je dané v nadväznosti na oprávnenie pléna súdu odvolať člena sudcovskej rady, pričom podrobnosti má určiť volebný poriadok pléna (novelizačný bod 20).

K bodu 25

Navrhovaná zmena reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Keďže nie na všetkých okresných sú doch sú zriadené sudcovské rady, v prípade personálneho obsadenia kolégia predsedov sudcovských rád sa vyskytujú praktické problémy, keďže nie je jasné, či okresný súd, ktorý nemá sudcovskú radu , má alebo nemá mať zastúpenie v kolégiu predsedov sudcovských rád, resp. ak má mať zastúpenie v kolégiu, kto má reprezentovať tento okresný súd. Aj keď sa v novelizačnom bode 18 zavádza kreovanie sudcovskej rady na všetkých súdoch, môže v praxi nastať situácia, že sudcovskú radu nebude možné z rôznych dô vodov zvoliť. Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že aj súdy, na ktorých nie je zvolená (alebo ešte nebola zvolená) sudcovská rada, majú svoje zastú penie v kolégiu predsedov sudcovských rád, pričom ich zástupcom je sudca zvolený plénom tohto súdu.

K bodu 26

Nové znenie písmena d) je výsledkom zosúladenia právnej úpravy zákona č. 757/2004 Z. z. a zá kona č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 29 cit. zákona). Platné znenie § 48 ods. 2 písm. d) zákona o súdoch a § 29 zá kona o sudcoch a prísediacich sú v súčasnosti v zjavnom rozpore. Vyriešenie tohto rozporu sa realizuje úpravou znenia zákona č. 757/2004 Z. z.

K bodu 27

Ide o analogickú úpravu ako v prípade zmeny § 45 ods. 7 (novelizačný bod 22).

K bodom 28, 30, 31, 32 a 34

Navrhovaná právna úprava má za cieľ vyriešiť problémy aplikačnej praxe, najmä z pohľ adu účastníkov dedičského konania, pri poverovaní notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Notárom je v konaní o dedičstve na základe zákona zverený výkon časti právomoci inak patriacej sú dom. To znamená, že notár je podľa zákona v konaní o dedičstve oprávnený vykonávať úkony, ktoré sú úkonmi súdu. Počnúc 1. aprílom 2005 bol zavedený nový mechanizmus poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve, v zmysle ktorého sú veci notárom prideľované náhodným výberom prostredníctvom na to určených programových prostriedkov. Toto ustanovovanie notárov za súdnych komisárov v praxi spôsobuje účastníkom konania praktické problémy, keďže neraz sa stáva, že účastníci dedičského konania musia cestovať za notárom do vzdialených miest, hoci iný notár sídli priamo v ich meste.

Podstata predkladaného návrhu spočíva v zmene spôsobu poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve. Navrhuje sa nahradiť prideľovanie vecí notárom ako súdnym komisárom prostrední ctvom elektronickej podateľne mechanizmom, ktorý tu bol dlhodobo zaužívaný pred prijatím zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že veci budú notá rom prideľované na základe rozvrhu práce súdu, ktorého súčasťou bude aj tzv. notársky rozvrh, ktorý určí mechanizmus prideľovania vecí notárom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skuto čnosť, že táto agenda je nesporovou agendou, a teda nie je nutné uplatňovať náhodný výber pomocou elektronickej podateľne.

Ako už bolo uvedené, vychádza sa z právnej úpravy, ktorá platila pred 1. aprílom 2005. Táto právna úprava bola obsiahnutá vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Sp ravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov. Predmetná vyhláška však bola zrušená . Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepovažuje za vhodné riešenie zaviesť túto právnu úpravu opäť v podobe podzákonného právneho predpisu, a to jednak z dôvodu toho, že v súč asnosti neexistuje splnomocňovacie ustanovenie, ktoré by umožnilo vydanie takého všeobecne záväzného právneho predpisu, ale čo je podstatnejšie, ide o právnu úpravu, ktorá by z dôvodu svojho významu mala n ájsť svoje vyjadrenie priamo v zákone.

Z pohľadu legislatívno-technického je pre zavedenie tohto „staronového“ mechanizmu prideľovania vecí notárom potrebné vypustenie prideľovania vecí notárom cez elektronickú podateľňu (body 30 a 31) a zavedenie nového mechanizmu prideľovania vecí notárom (body 28, 32 a 34).

Právna konštrukcia nového spôsobu prideľovania vecí notárom vychádza z nasledovných predpokladov:

·prideľovanie vecí notárom na základe notárskeho rozvrhu [§ 175za Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch],

·definovanie notárskeho rozvrhu ako súčasti rozvrhu práce príslušného súdu [§ 50 ods. 2 písm. j) zákona o súdoch],

·ustanovenie možných spôsobov prideľovania vecí notárom [§ 51 ods. 10 zákona o súdoch],

·úprava tvorby notárskeho rozvrhu za aktívnej účasti Notárskej komory Slovenskej republiky [§ 52a zákona o súdoch].

Možné spôsoby poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve sa navrhujú v novom odseku 10 v § 51. Obvodový systém spočíva v rozdelení obvodu príslušného okresného súdu na obvody podľa notárskych úradov, pričom pre určenie notára, ktorý bude poverený úkonmi v konan í o dedičstve, je rozhodujúce napríklad posledné bydlisko poručiteľa. Èasový systém predpokladá rozdeľovanie vecí medzi notárov podľa dátumu úmrtia poručiteľa, kedy sa napríklad veci budú prideľovať notárom podľa mesiaca, v ktorom zomrel poručiteľ, pričom každému notárovi „patrí“ určitý mesiac v roku. Zákon umožňuje podľa vzoru pôvodnej právnej úpravy aj kombináciu týchto dvoch systémov, keď obvod okresného s údu môže byť rozdelený na niekoľko notárskych obvodov, pričom v každom notárskom obvode môžu pôsobiť aj viacerí notári a medzi nimi sa budú veci rozdeľovať časovým systémom. Bez ohľadu na zvolený systém, dôležitým kritériom pri prideľovaní veci musí byť podľa § 175za Občianskeho súdneho poriadku rovnomerné poverovanie notárov úkonmi v konaní o dedičstve.

Z hľadiska tvorby notárskeho rozvrhu sa preberá pôvodný mechanizmus jeho tvorby, kedy návrh vyprac úva priamo Notárska komora Slovenskej republiky, pričom tento návrh podlieha schvaľovaciemu procesu na úrovni predsedu krajského súdu a predsedov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Rovnaký mechanizmus sa bude uplatňovať aj v prípade zmien v počte notárskych úradov, na ktoré musí reagovať aj notársky rozvrh.

K bodu 29

Platná právna úprava týkajúca sa organizácie práce na súde obsahuje výnimky umožňuj úce obmedziť nápad sudcu, ktorý je zaradený do revíznych orgánov (§ 57 ods. 4 a 5). Z hľadiska organizácie práce na súdoch sa javí ako vhodnejšie rieš enie vypustiť tieto zákonné výnimky (novelizačné body 39 a 40) a vytvoriť zákonnú možnosť, aby zníženie nápadu týchto osôb ustanovil rozvrh práce ako najdôležitejší vnútroorganizačný akt riadenia súdu, a to v zá vislosti od miestnych pomerov na tom-ktorom súde. Zníženie rozsahu, v akom sa sudca podieľa na výkone súdnictva, sa môže vzťahovať nielen na členov revíznych oddelení, ale aj na ďalších sudcov vykonávajúcich osobitné funkcie podľa tohto zákona alebo podľa zákona o sudcoch a prísediacich (predseda súdu, podpredseda súdu, člen disciplinárneho senátu a pod.). Kritériom pri zostavovan í rozvrhu práce je zohľadnenie výkonu povinností, ktoré inak ostatní sudcovia nevykonávajú.

K bodu 33

Navrhované zmeny reagujú na nové postavenie grémií okresných súdov – fakultatívne kreovanie.

K bodu 35

Úlohou predsedu kolégia alebo predsedu grémia, ak je zriadené, nie je plnenie povinností predsedu sú du, preto sa navrhuje vypustenie tejto právnej úpravy.

K bodu 36

Predmetná zmena smeruje k posilneniu postavenia predsedu súdu pri vykonávaní dohľadu pri výkone sú dnictva. Navrhuje sa výslovne ustanoviť povinnosť sudcov (ako aj súdnych úradníkov, justičných čakateľov a iný ch zamestnancov súdu) dodržiavať opatrenia uložené predsedom súdu na odstránenie nedostatkov alebo ich príčin v rámci výkonu dohľadovej právomoci. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť sudcov podľ a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. u štátnych zamestnancov alebo iných zamestnancov súdu podľa príslušnej z ákonnej úpravy.

K bodu 37

Zmena vyplýva z aktuálneho znenia Trestného poriadku.

K bodu 38

Navrhuje sa, aby predsedovia okresných súdov mohli predsedom krajských súdov navrhnúť nariadenie mimoriadnej revízie na vlastnom súde. Predseda krajského súdu však týmto návrhom nie je viazaný. Doplnenie právnej úpravy smeruje k rozšíreniu vykonania mimoriadnych revízií nad rámec doterajš ej právnej úpravy.

K bodom 39 a 40

Navrhované zmeny súvisia s bodom 29.

K bodu 41

Zostaviť zoznam preťažených súdov nie je možné z titulu nerovnomernosti nápadu a závažnosti prejednávaných vecí. Predmetné skutočnosti skresľujú matematické výpo čty týkajúce sa zaťaženosti jednotlivých súdov, pri ktorých sa zohľadňuje počet vecí pripadajúcich na jedného sudcu, a normatívu určené mu sudcovi na vybavenie v určitej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi ešte nie je stanovený všeobecne akceptovateľný normatív výkonnosti sudcov, je ustanovenie týkajúce sa zostavovania zoznamu preťa žených súdov predčasné, a to najmä vo vzťahu k finančným nárokom, ktoré sú viazané na predmetné ustanovenie. Počet sudcov je primárne ovplyvňovaný výškou poskytnutých finančný ch prostriedkov a v spojitosti s ústavným postavením sudcov je problém zabezpečiť v každom okamihu rovnomerné obsadenie jednotlivých súdov.

Súčasne sa navrhuje spresnenie právnej úpravy, a to výslovnou úpravou určovania počtov sudcov po dohode so Súdnou radou Slovenskej republiky. Voľné miesta sudcov však bude ministerstvo určovať aj naďalej bez ingerencie iného orgánu.

K bodom 42 a 43

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti vykoná vania previerok spisov súdu aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavenia sťažností občanov. Podľa platnej právnej úpravy vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky previerky súdnych spisov podľ a § 72 ods. 1 písm. c). Z platnej právnej úpravy je zrejmé, že táto pôsobnosť ministerstva smeruje k previerkam súdnych spisov v súvislosti s výkonom súdnictva, t.j. v súvislosti s vlastnou rozhodovacou č innosťou súdov, najmä v otázkach prípadných prieťahov v konaní. Cieľom novej právnej úpravy je analogické rozšírenie pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj na oblasť vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností smerujúcich na sudcov, ktoré boli podané podľa novelizovaného zákona.

Podľa navrhovanej právnej úpravy v rámci výkonu pôsobnosti podľa nového písmena e) bude ministerstvo bude oprávnené vykonávať previerky spôsobu vybavovania sťažností a prešetrovania vybavovania sť ažností, pričom na tieto účely bude oprávnené nahliadať do súdnych spisov, prípadne bude oprávnené si priamo vyžiadať súdne spisy z príslušného súdu (uvedené platí nie len pre sú dne spisy v „klasickej“ súdnej agende, ale aj pre Spr. spisy, keďže sťažnosti sú evidované v Spr. registri a vytvára sa k nim Spr. spis – súdnym spisom je ako „klasický“ spis, tak aj Spr. spis).

K bodu 44

Navrhuje sa nová právna úprava v oblasti prevádzky, riadenia a organizačného zabezpečenia informa čných technológií súdnictva. Súčasná právna úprava v oblasti informačných technológií súdnictva a ich riadenia je daná vo všeobecnej rovine [§ 71 ods. 1 písm. d) prvý a tretí bod] a v konkrétnej rovine (§ 73 ods. 1). Výkon týchto kompetencií patrí do výlučnej pôsobnosti ministerstva, ktoré ich realizuje buď z centra alebo prostredníctvom na tento účel zriadených organizačných útvarov ministerstva pôsobiacich na krajských súdoch.

Návrh zákona vychádza z predpokladu, že realizáciu kompetencií v oblasti informačný ch technológií aj naďalej bude primárne vykonávať ministerstvo, ale na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa zavádza možnosť delegovania niektorých čiastkových úloh (v rozsahu podľa § 73 ods. 1), primárne prislúchajúcich zákonom ministerstvu, na krajské súdy. Inak povedané, na zákonnom základe sa zavá dza mechanizmus prenesenia časti kompetencií ministerstva na krajské súdy v oblasti správy súdu. Určenie okruhu kompetencií, ktoré bude možné na základe zákona preniesť na krajské súdy, je daný dikciou § 73 ods. 1 (taxatívny výpočet) a v rozsahu nového znenia § 73 ods. 2 rozhodnutím ministerstva, ktorým však nemožno preniesť na krajské súdy iné kompetencie ako sú uvedené v § 73 ods. 1.

V otázke organizačno-personálneho zabezpečenia sa navrhuje, aby sa zamestnanci ministerstva pôsobiaci v organizačných útvaroch ministerstva na krajských súdoch stali ex lege ku dňu účinnosti zákona zamestnancami príslušných krajských súdov (noveliza čný bod 51, nové znenie § 100). Ide o analogickú právnu konštrukciu, ktorá bola použitá v čase prijímania zákona č. 757/2004 Z. z. o sú doch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy sa na základe zákona stali dovtedajší zamestnanci krajských súdov zamestnancami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické problémy, ktoré spôsobuje platná a účinn á právna úprava osobného úradu a jeho podriadenosti riaditeľovi správy súdu. Podľa poznatkov aplikačnej praxe je podriadenie osobného úradu riaditeľovi správy súdu nesystémovým riešení m. Osobou primárne zodpovednou za fungovanie súdu je predseda súdu. Vzhľadom na uvedené postavenie predsedu súdu je teda potrebné, aby boli zákonom vytvorené všetky predpoklady pre efektívny výkon jeho pô sobnosti, medzi ktoré patrí aj podriadenie osobného úradu priamo predsedovi súdu.

K bodu 46

Ide o právnu úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v predchádzajúcich bodoch (bod 44).

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou uvedenou v novelizačnom bode 45.

K bodu 48

Navrhuje sa nová právna úprava prípravy východísk pre tvorbu návrhu rozpočtu súdnictva, a to posilnením postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na jej ústavné kompetencie. Návrh zákona v tomto prípade rešpektuje a zohľadňuje požiadavky S údnej rady Slovenskej republiky vznesené v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania, ako aj výsledky rozporového konania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

K bodu 49

Navrhuje sa úprava splnomocňovacieho ustanovenia. Na základe platnej právnej úpravy bola vydaná vyhl áška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miestach sudcov na súdoch. Táto právna úprava sa v praxi neosvedčila, keďž e na jej podklade nemožno v praxi docieliť uspokojivý stav pri určovaní voľných miest sudcov, resp. pri posudzovaní preťaženosti súdov. Preto sa navrhuje vyhlášku zrušiť (novelizačný bod 53) a vypustiť splnomocňujúce ustanovenia týkajúce sa pravidiel určovania miest sudcov a voľných miest sudcov a kritérií určenia a vedenia zoznamu preťažených sú dov (v nadväznosti na novelizačný bod 41).

K bodom 50 až 52 (prechodné ustanovenia)

Navrhuje sa vypustiť právnu úprav u postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. a presunúť ju do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a pr ísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kam systematicky patrí. Z hľ adiska legislatívno-technického sa navrhuje využiť takto „uvoľnené“ § 99 až 101 pre formulovanie prechodných ustanovení k predkladanému návrhu zákona, keďže postup v zmysle ktorého by došlo k derogácii § 99 až 101 a následnému vytvoreniu nový ch paragrafov s prechodnými ustanoveniami považuje predkladateľ za neúčelný.

k § 99

Vzhľadom na zavedenie novej právnej úpravy prideľovania vecí notárom ako súdnym komisárom v konaní o dedičstve sa navrhujú prechodné ustanovenia k tejto právnej úprave. V odseku 1 sa upravuje mechanizmus vydania prvých notárskych rozvrhov, a to najmä určením lehôt, v rámci ktorých sú príslušné subjekty povinné realizovať povinnosť vydať notársky rozvrh práce. Táto právna úprava je potrebná vzhľadom na termíny upravené v § 5 2a, resp. vzhľadom na účinnosť navrhovanej právnej úpravy. V odseku 2 ide o štandardnú prechodnú úpravu, ktorej podstata spočíva v deklarovaní zachovania zákonnosti pridelenia veci notárovi spô sobom upraveným pred nadobudnutím účinnosti samotnej novely. Inak povedané, už raz notárom pridelené veci prostredníctvom elektronickej podateľne sa nebudú prerozdeľovať podľa novej právnej úpravy. Aj po účinnosti novej právnej úpravy až do vydania prvých notárskych rozvrhov sa budú veci notárom prideľovať doterajším systémom.

k § 100

Navrhuje sa, aby sa zamestnanci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorí sú zaradení do organiza čných útvarov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na krajských súdoch, sa stali s účinnosťou od 1. januára 2009 zamestnancami krajských súdov v súvislosti s prechodom ich agendy na krajské súdy (novelizačný bod 44).

k § 101

Vzhľadom na zavedenie nového spôsobu zriaďovania grémií na okresných súdoch nie priamo zo zákona, ale rozhodnutím predsedu krajského súdu (novelizačný bod 4) je potrebné upraviť postavenie doteraz fungujúcich grémií. Navrhuje sa zachovať kontinuitu najmä tam, kde grémiá fungujú dobre a kde bude záujem na ich zachovaní. Navrhovaná úprava preto neruší grémiá zo zákona ihneď, ale ponecháva predsedom krajských súdov tri mesiace od účinnosti novely na nové usporiadanie grémií.

K bodu 53

Tento bod súvisí s novelizačnými bodom 49. S prihliadnutím na zrušenie splnomocňovacieho ustanovenia v § 92 ods. 2 písm. d) a rešpektujúc rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie PL. ÚS 18/02) sa navrhuje výslovné zruš enie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.

K Èl. II

K bodom 1 a 2

V návrhu právneho predpisu sa zrušujú niektoré zastarané odkazy a zavádzajú sa nové odkazy, ako aj ich označenie, resp. prečíslovanie. Napriek tomu, že v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky poznámky pod čiarou nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informat ívnu hodnotu, vznikla potreba zosúladiť návrh zákona aj z tohto pohľadu.

K bodom 3 a 5

K základným predpokladom, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu, patrí aj vý slovný súhlas s vymenovaním na vopred určený súd, ktorý je síce upravený už v § 7, ale koncepčne sa navrhuje presunúť túto požiadavku priamo k ostatným predpokladom, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá má byť vymenovaná do funkcie sudcu. Nové znenie presnejšie upravuje postup, keď sa uchádzač o funkciu sudcu prihlasuje do výberového konania s vopred určeným pridelením na konkrétny sú d. Nie je preto vhodné, aby do prideľovania vstupoval minister spravodlivosti formálnym návrhom pridelenia úspešného kandidáta. Úlohou ministra spravodlivosti je len formálne oznámiť Sú dnej rade Slovenskej republiky výsledky výberového konania pre konkrétny súd s rešpektovaním práva Súdnej rade Slovenskej republiky navrhnúť alebo nenavrhnúť prezidentovi úspešného kandidá ta. (porovnaj III. ÚS 79/04, III. ÚS 238/05 a ďalšie). Navrhuje sa tiež vypustenie odvolania súhlasu s pridelením na určitý súd (novelizačný bod 17) – súhlas je podmienkou vymenovania za sudcu, takže jeho odvolanie pred vymenovaním má za následok, že nedôjde k vymenovaniu za sudcu. Súhlas sa pritom vzťahuje na moment pridelenia, tak že jeho neskoršie odvolanie je právne neúčinné.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 6

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia o prideľovaní sudcov, a to najmä s prihliadnutím na opätovn é zavedenie inštitútu justičného čakateľa. Navrhuje sa, aby súdna rada rozhodovala o pridelení sudcu (justičného čakateľa) na základe návrhu ministra spravodlivosti, resp. minister spravodlivosti v tomto pr ípade bude podávať návrh súdnej rade. Ak sa voľné miesto sudcu obsadzuje výberovým konaní, minister spravodlivosti oznámi súdnej rade výsledky výberového konania.

Ïalej sa navrhuje, aby súdna rada prideľovala nových sudcov vždy na okresné súdy, teda nie na krajský súd alebo Najvyšší súd SR. Aj keď vo výberovom konaní môžu byť úspešní aj uchádza či s dlhoročnou právnickou praxou, je vhodné, aby sa na okresnom súde dôkladne zžili s prácou sudcu, technikou vedenia pojednávania, formulovania rozhodnutí a s povinnosťami sudcu, a až potom prípadne bo li preložení na súd vyššieho stupňa po absolvovaní výberového konania, v ktorom sa okrem iného zohľadní aj ich pôsobenie na okresnom súde.

K bodu 7

Zmena súvisí s úpravami v bode 6. Preberajú sa podmienky pôsobenia na Špeciálnom súde, pôvodne upravené v § 11 ods. 3; pôvodný inštitút vyjadrenia NBÚ sa nahrádza aktuálnym inštitú tom osvedčenia.

K bodu 8

Zmenou platnej právnej úpravy sa zjednocuje dĺžka dočasného pridelenia sudcu.

K bodom 9 a 10

Súdna rada Slovenskej republiky rozhoduje o dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu, z uvedeného vyplýva, že obdobie, počas ktorého sudca dočasne pôsobí na tom-ktorom súde, je ohraničené výkonom funkcie predsedu súdu. V prípade, že výkon funkcie predsedu súdu je ukončený, sudca sa má automaticky vrátiť na materský súd. Z tohto dôvodu je pož iadavka na rozhodnutie súdnej rady a súhlas sudcu na spätné pridelenie na výkon funkcie sudcu na jeho pôvodný súd nadbytočná a treba ju vypustiť.

K bodu 11

Navrhuje sa nerozlišovať pri dôvodoch stáže sudcu „využitie svojich skúseností“ a „prehlbovanie kvalifikácie“ a upraviť dĺžku stáže u všetkých sudcov rovnako. Ïalej sa navrhuje, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky a Sú dna rada Slovenskej republiky rozhodovali o stáži sudcu až po vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí, pretože často sa predseda súdu dozvie o stáži sudcu ako posledný, čo má negatí vny dopad na chod súdu a zabezpečenie organizácie práce na súde. Predseda súdu, na ktorom pôsobí sudca, ktorý má záujem o výkon stáže, by mal mať možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s výkonom stáže, predovšetkým s ohľadom na stav ním riadeného súdu. Z uvedeného dôvodu sa teda navrhuje podmieniť rozhodnutie o stáži sudcu prerokovaním tejto stáže s predsedom sú du, na ktorom vykonáva funkciu sudca, o ktorého stáž v danom prípade ide.

Na základe požiadavky Súdnej rady SR sa upravuje subjekt oprávnený rozhodnúť o stáži sudcu tak, že Ministerstvo spravodlivosti SR ním bude len v prípade, ak ide o stáž na Ministerstve spravodlivosti SR a na Justičnej akadémii, v ostatných prípadoch by mala o stáži rozhodovať súdna rada.

Z praktických dôvodov sa upravuje trvanie stáže (bez ohľadu na to, kde sa vykonáva), pričom v odôvodnených prípadoch sa pripúšť a jej predĺženie s poukazom na maximálnu možnú dobu výkonu stáže (odsek 4). O predĺžení stáže, v nadväznosti na odsek 3, bude rozhodovať ten subjekt, ktorý je oprávnený rozhodnúť o stáži ako takej.

K bodu 12

Formulačne sa spresňuje znenie, vzhľadom na skutočnosť, že Sú dna rada Slovenskej republiky fakticky rozhoduje v prevažnej miere o žiadostiach sudcov o preloženie na iný súd.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 14

Vzhľadom na to, že vekový cenzus pre vymenovanie za sudcu je 30 rokov, navrhuje sa, aby sa v záujme zvy šovania kvality práce sudcov a využívania ich odborných vedomostí získaných v praxi prehodnotila aj veková hranicu pre kariérny postup sudcov na súdy vyššieho stupňa. Úprava súvisí s navrhovaný mi zmenami v bode 6 (§ 11).

K bodom 15 a 16

Navrhuje sa, aby predsedovia kolégií a predsedovia grémií, ak bolo gré mium na okresnom súde zriadené, boli menovaní a odvolávaní predsedom súdu, na ktorom kolégium alebo grémium pôsobí. Ak je však zriadené spoločné grémium pre viacero okresných súdov, nemôže o menovaní a odvolaní jeho predsedu rozhodovať predseda jedného okresného súdu; prípadné zavedenie dohody medzi predsedami okresn ých súdov by mohlo v aplikačnej praxi spôsobovať problémy, preto sa navrhuje pre takýto prípad menovacie a odvolávacie oprávnenie predsedu krajského súdu.

K bodu 17

Navrhuje sa vypustiť odvolanie súhlasu s pridelením ako dôvodu zániku funkcie sudcu, keďže tak áto možnosť po vymenovaní za sudcu a pridelení na konkrétny súd neexistuje. Dôvody sú totožné s odôvodnením k bodom 3 a 5.

K bodu 18

Vzhľadom na rozsah vykonávaných zmien v rámci § 22 sa navrhuje jeho nové úplné znenie.

Výslovne sa rozlišuje zánik dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ak pominú dôvody, pre ktoré bol výkon funkcie sudcu pozastavený (ods. 8), zrušenie dočasného pozastavenia vý konu funkcie sudcu ministrom alebo súdnou radou (ods. 5, 6) a skončenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu uplynutím lehoty (ods. 4).

K ods. 4: Navrhuje sa upraviť maximálna dĺžka dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu. Navrhovaným znením sa umožn í, aby bolo dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončené po dvoch, resp. troch rokoch, bez ohľadu na to, či predmetn é disciplinárne resp. súdne konanie už bolo právoplatne ukončené alebo nie. Súčasne sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Súdnu radu SR rozhodnúť o predĺž ení dočasného pozastavenia funkcie, ak dochádza k prieťahom v súdnom alebo disciplinárnom konaní, ktoré však nie sú zavinené súdom alebo disciplinárnym senátom, ale samotným stíhan ým sudcom, napríklad ak sa nedostaví na pojednávanie, na poslednú chvíľu zmení obhajcu a podobne. Pri predĺžení dočasného pozastavenia sa vyžaduje nové rozhodnutie spojen é s preskúmaním, či je daný dôvod na predĺženie.

K ods. 5: Úprava sa ďalej mení tým spôsobom, že „opravný prostriedok“ dotknutého sudcu bude presnejšie špecifikovaný – o zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie môže požiadať súdnu radu. Lehota 30 dní sa navrhuje predĺžiť z toho dôvodu, že súdna rada nemusí byť zvolená v období určenom na zrušenie rozhodnutia t. j. o návrhu sudcu nemusí byť rozhodnuté v stanovenej lehote z objektívnych dôvodov. Súčasne sa navrhuje, aby pre dodržanie lehoty súdnej rady zrušiť rozhodnutie ministra o dočasnom pozastavení na návrh sudcu bol rozhodujúci moment doručenia ná vrhu sudcu súdnej rade.

K ods. 7: Doteraz existuje na súdoch nejednotná prax v otázke, či sudca, ktorý m á dočasne pozastavený výkon funkcie, smie alebo nesmie vykonávať akúkoľvek prácu, a rovnako, či sa smie alebo nesmie zdržiavať na pracovisku. Pokiaľ ide o otázku, akú prácu môže vykonávať sudca počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z., v zmysle ktorého „výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia s ľubu a skončí sa v deň zániku funkcie sudcu, alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon neustanovuje inak“.

Samotný fakt dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu je právnou skutočnosťou, ktorá v sebe o. i. obsahuje potrebu vykonania zmeny v osobe zákonného sudcu, čo nachádza odraz v nutnosti úpravy rozvrhu prá ce v dôsledku zmeny v personálnom obsadení súdu podľa § 5 ods. 2, písm. f) vyhl. č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce, avšak ani táto norma neobsahuje žiadnu inú úpravu v súvislosti s do časným pozastavením výkonu funkcie sudcu.

Doterajšia prax naznačuje značnú nejednotnosť v riešení zmienenej otázky (predovšetkým fyzickej prítomnosti sudcu na pracovisku), zo znenia zákona možno vyvodiť, že sudca po dobu dočasného pozastavenia v ýkonu jeho funkcie prácu vykonávať nemá z dôvodu, že pod výkonom funkcie sudcu treba rozumieť výkon právomoci súdu sudcom ako predstaviteľom súdnej moci, nie výkon akejkoľvek inej činnosti (§ 2 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.). Pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu sa výkon funkcie sudcu netransformuje do inej pracovnej činnosti, ale je pozastavený, preto počas uvedenej doby iné pracovné č innosti pre sudcu neprichádzajú do úvahy a jeho prítomnosť na pracovisku s výnimkou času nevyhnutného na uplatňovanie nárokov sudcu vo vzťahu k jeho osobnému úradu je nežiadúca.

K ods. 9: Spresnením znenia doterajšieho odseku 6 a jeho doplnením sa zabráni neprimeranej tvrdosti zákona, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade, ak by sudcovi bol dočasne pozastavený v ýkon funkcie z dôvodu, že sa proti nemu vedie disciplinárne konanie pre čin, pre ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, ale bolo by mu bolo uložené iné , miernejšie disciplinárne opatrenie, prípadne v trestnom konaní by mu nebolo preukázané spáchanie úmyselného trestného činu – v takýchto prípadoch je potrebné sudcovi doplatiť skr átený funkčný plat. Funkčný plat sa nebude doplácať v prípade, že bolo sudcovi uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu – odvolanie z funkcie sudcu, resp. v prípade, ak bol sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V ostatných prípadoch môže o skrátení platu sudcu rozhodnúť iba disciplinárny súd.

V súvislosti so zmenou v odseku 4, podľa ktorej dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu môže trvať iba určitý čas a skončí sa uplynutí m stanovenej lehoty, je potrebné upraviť, že rozdiel, o ktorý bol skrátený funkčný plat sudcu, ktorému bol dočasne pozastavený vý kon funkcie, sa sudcovi doplatí až po právoplatnom skončení disciplinárneho alebo súdneho konania. Podobne v prípade, ak minister alebo súdna rada podľa odseku 5, resp. odseku 6 zruší dočasné pozastavenie, ale disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie sudcu pokračuje, doplatí sa rozdiel platu až po právoplatnom skončení disciplinárneho alebo súdneho konania.

K bodu 19

Navrhuje sa vypustiť obmedzenie doby prerušenia výkonu funkcie sudcu, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizá cii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch. Ak samotné tieto medzinárodné orgány neobmedzujú počet funkčných období, nie je vhodné, aby na základe vnútroštá tneho predpisu bolo pôsobenie sudcu v medzinárodnej organizácii skončené, ak je aj v tejto medzinárodnej organizácii spokojnosť s jeho pôsobením.

K bodom 20 a 21

Ide o formulačné spresnenie textu, nakoľko Súdna rada SR sudcu z jedného súdu na iný sú d prekladá a nie prideľuje.

K bodom 22, 23 a 25

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 24

Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, keďže je nutné jednoznačne š pecifikovať osobný úrad sudcu počas dočasného pridelenia sudcu na výkon funcie predsedu súdu.

K bodu 26

Periodicita hodnotenia práce sudcov je dostatočne zabezpe čená vnútornou revíziou súdov v pravidelných päťročných intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií v súlade s § 55 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to v medziach, ako sú stanovené v § 55 ods. 2 citovaného zákona.

K bodu 27

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, aby sudca nemusel byť hodnotený vždy, ak sa uchádza o funkciu sudcu na súde vyššieho stupňa, najmä ak v priebehu roka absolvuje niekoľko takýchto výberových konaní. Preto sa navrhuje, že ak sa vykoná hodnotenie sudcu v súvislosti s prvým výberovým konaní m na súd vyššieho stupňa, je toto hodnotenie použiteľné aj v ďalších výberových konaniach tohto typu bez nutnosti opätovne vykonávať hodnotenie sudcu.

K bodu 28

Súčasná právna úprava stanovuje, že sudcu hodnotí predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu sudcu – navrhuje sa presnejšie špecifikovať predmetné ustanovenie z toho d ôvodu, že to môže byť problém pri dočasnom pridelení sudcu. Keďže dočasné pridelenie by malo trvať krátky čas, v tomto prípade by mal sudcu hodnotiť predseda jeho „materského“ súdu, prič om prirodzene môže požiadať o súčinnosť predsedu súdu, na ktorý je sudca dočasne pridelený. Súčasne sa navrhuje doplniť slovo „najmä“, nakoľko predseda súdu môže zobrať do ú vahy pri hodnotení sudcu aj iné skutočnosti.

K bodu 29

Zmena tohto ustanovenia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 30

V zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov sa vnútorná revízia súdov vykonáva v päťročných časových intervaloch a je zameraná, okrem iného, na výsledky práce súdu a jeho sudcov, so zreteľom na vytvorené personálne a materiá lne podmienky a zaťaženosť sudcov, na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní, dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehô t na konanie a rozhodnutie, včasnosť vybavovania a vypravovania súdnych rozhodnutí, úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odro čovania pojednávaní, atď. (§ 55 ods. 2). Preto je logické, aby predseda súdu pri hodnotení sudcu prihliadol na výsledky zo správy o výsledku revízie vykonanej na súde, na ktorom hodnotený sudca vykoná va svoju funkciu.

K bodu 31

V doterajšom zákonnom znení nie je upravené hodnoteni e predsedov súdov, čo spôsobuje nejednotnú prax a preto sa navrhuje toto ustanovenie doplniť.

Doterajšie odseky 4 a 6 priamo súvisia, ale sú nesúrodé až protirečivé. O ná mietkach sudcu proti hodnoteniu by podľa doterajšieho odseku 6 mal rozhodovať disciplinárny súd. Rozhodovanie disciplinárneho súdu o podaných námietkach nie je logické a správne, pretože tento orgán nemá také poznatky o hodnotenom sudcovi ako orgány súdnej samosprávy, navyše tento orgán má principiálne iné poslanie a nie je vhodný na rozhodovanie o ná mietkach proti hodnoteniu sudcu aj s dôrazom na súčasný spôsob jeho kreovania – disciplinárne súdy s laickým prvkom. Javí sa preto vhodné určiť všetkým sudcom jednotnú lehotu na podanie námie tok proti hodnoteniu a súčasne určiť jeden orgán, ktorý bude príslušný rozhodovať o podaných námietkach. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie sudcovskej rade, ktorá má bezprostredné poznatky o činnosti a celkovom pôsobení sudcu.

K bodu 32

Spresnenie ustanovenia reaguje na požiadavky aplikačnej praxe. Výberové konania sa aj doteraz uskutoč ňovali na krajských súdoch, táto prax sa osvedčila. Súčasne sa navrhuje nová právna úprava obsadzovania sudcovských miest justičnými čakateľmi, kedy sa uplatní postup, v zmysle ktorého sa voľné miesto sudcu obsadí bez výberového konania priamo justičným čakateľom, ktorý na tomto súde pôsobí. Ak tento postup nie je možný, vyhlási sa výberové konanie, ktorého sa môže zúčastniť ka ždý, kto spĺňa podmienky podľa navrhovaného odseku 2.

Navrhovaná zmena v odseku 2 vyplýva zo skutočnosti, že skúška podľa § 5 ods. 3 sa zo zákona považuje za odbornú justičnú skú šku. Nie je teda dôvod, aby uchádzač žiadal o uznanie skúšky. Takýto inštitút (uznanie skúšky) ani zákon nepozná.

Podľa doterajšieho znenia by sa na výberovom konaní teoreticky mohla zúčastniť aj osoba, ktorá ešte nedovàš ila 30 rokov s tým, že k vymenovaniu prezidentom by došlo až po dovàšení veku 30 rokov. Je to však z hľadiska účelného obsadzovania voľných miest sudcov ne praktické, pretože je zrejme neúčelné vybrať uchádzača, ktorý by mohol vykonávať funkciu sudcu až po dlhšej dobe od uskutočnenia výberového konania. Preto sa navrhuje uplatniť vekový limit najneskôr v posledný deň výberového konania.

K bodu 33

Zmena ustanovenia § 29 súvisí so zmenami § 48 ods. 2 písm. d) zákona č . 757/2004 Z. z. Navrhuje sa, aby sa výberové konanie uskutočňovalo na krajskom súde a aby jedného člena výberovej komisie navrhovala sudcovská rada príslušného okresného súdu, jedného člena kolé gium predsedov sudcovský rád, jedného minister spravodlivosti a jedného súdna rada, pričom piatym členom výberovej komisie bude ex lege predseda okresného súdu, na ktorom je voľné miesto sudcu alebo ním poverený sudca. Výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa vyhlasuje predseda tohto súdu a vý berová komisia má rovnaké zloženie ako pri výberovom konaní na funkciu sudcu s tým rozdielom, že piatym členom výberovej komisie je predseda súdu, ktorý výberové konanie vyhlásil. Keďže na Najvyššom súde SR nepôsobí kolégium predsedov sudcovských rád, pri výberovom konaní na postup na Najvyšší súd SR bude sudcovská rada Najvyšš ieho súdu navrhovať dvoch členov výberovej komisie.

K bodom 34 a 36

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 35

Navrhuje sa výslovne upraviť povinnosť sudcu prehlbovať svoju kvalifikáciu a povinnosť zúčast ňovať sa vzdelávacích aktivít organizovaných Justičnou akadémiou. Doterajšia právna úprava len konštatovala, že sudca je zodpovedný za neprehlbovanie svojej kvalifikácie, pričom chýbala úprava samotnej povinnosti vzdelávať sa.

K bodu 37

Ide o spresnenie znenia právnej normy. Súčasne sa znenie právnej úpravy prispôsobuje novej prá vnej úpravy majetkových priznaní sudcov, kde sa pôsobnosť ministerstva spravodlivosti presúva na súdnu radu.

K bodu 38

Spresňuje sa slovná formulácia vzhľadom na súčasné znenie, ktoré je v dneš nej podobe nelogické.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 40

Navrhuje sa nová právna úprava majetkových priznaní sudcov, a to jednak po obsahovej strá nke, ako aj procesnej stránke podávania majetkového priznania. Táto právna úprava by sa mala čo najviac priblížiť úprave majetkového priznania podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Samotný návrh znenia právnej úpravy vychádza z návrhu Sú dnej rady Slovenskej republiky.

K bodom 41 a 42

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 43

Navrhuje sa nové znenie právnej úpravy týkajúce sa práce v domácom prostredí, a to z dô vodov efektívnejšieho prístupu k využívaniu predmetného inštitútu. Navrhuje sa, aby boli podrobné podmienky povoľovania práce v domácom prostredí a jej rozsah upravené zásadami prijatými Sú dnu radou Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tým sa súčasne zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 4 ods. 2 p ísm. e) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 44

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 45

Navrhuje sa, aby právna úprava deklarovala nárok sudcu na náhradu výdavkov počas dočasné ho pridelenia a stáže, pričom podrobnosti o podmienkach a rozsahu tejto náhrady ustanoví vykonávací predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Doterajšie znenie spôsobovalo v praxi problémy. Stáž alebo dočasné pridelenie nie je možné posudzovať rovnako ako pracovnú cestu. Podľ a predkladateľa sa riešenie spočívajúce v ustanovení rozsahu náhrady výdavkov vykonávacím predpisom javí byť efektívnejšie. Súčasne sa navrhuje, aby bola sudcovi, ktorý je preložen ý na súd vyššieho stupňa v záujme zabezpečenia výkonu súdnictva, priznaná náhrada výdavkov, ale len po dobu jedného roka.

K bodom 46 a 47

Spresňuje sa znenie tohto ustanovenia z dôvodov riešenia problémov, ktoré sa vyskytli v aplikač nej praxi.

K bodom 48 a 49

Predmetné ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sudca si bude môcť sám vybrať rehabilitač né zariadenie zamerané na vyliečenie zdravotných problémov ktorými trpí, spojených napr. s dlhodobým výkonom sedavého zamestnania, príp. z dôvodu dlhodobej psychickej záťaže s tým, ž e mu bude preplatená náhrada nákladov len do výšky nákladov na poskytovanie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo spravovaných ministerstvom a prevyšujú cu sumu rehabilitácie si sudca uhradí z vlastných finančných prostriedkov.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 51

Ide o formulačnú úpravu textu súvisiacu s § 48 až 53 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 52 a 53

Úprava súvisí so zmenami v § 12 a 22.

K bodu 54

Cieľom navrhovanej úpravy je doplnenie činností, ktoré sa majú posudzovať u sudcu ako výkon funkcie sudcu. Aj keď podľa § 13 ods. 2 (v doterajšom účinnom znení ods. 3) sa stáž sudcu považuje za výkon funkcie sudcu, navrhovateľ m á za to, že je vhodné aj tu, vo výpočte „náhradných dôb“ posudzovaných ako výkon funkcie sudcu, výslovne uviesť stáž sudcu. Podobne je vhodné výslovne uviesť aj plnenie úloh v orgáne EÚ a pôsobenie v ústavných funkciách podľa § 24 ods. 1.

K bodu 55

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenia, keďže sú obsolentné.

K bodu 56

Úprava súvisí so zmenami § 73 (novelizačný bod 62).

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa upraviť funkčný príplatok za riadiacu činnosť tak, aby patril aj sudcovi príslušného súdu v prípade, že je poverený výkonom funkcie predsedu súdu, ak funkcia predsedu súdu nie je obsadená a súčasne funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená alebo ak podpredseda súdu je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu t. j. dočasne reálne nevykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. K presunutiu príplatku z predsedu na zastupujúceho podpredsedu alebo sudcu však v tomto prípade dochádza až po 6 týždňoch nevykonávania funkcie predsedu súdu.

Súčasne sa navrhuje, aby sa predsedovi a podpredsedovi súdu pozastavilo vyplácanie príplatku za riadiacu činnosť v prípade, ak nevykonávajú funkciu sudcu na predmetnom súde napr. sú dočasne pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo vykonávajú stáž sudcu.

K bodu 59

Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v zá kone 757/2004 Z. z. – možnosť predsedu krajského súdu, aby zriadil spoločné grémium pre viacero okresných súdov. Takéto spoločné grémium pri doslovnom výklade nie je „grémium okresn ého súdu“. Vypustenie uvedených slov zabezpečí nárok na príplatok aj pre predsedov takýchto grémií.

K bodu 60

Navrhuje sa zastaviť vyplácanie funkčného príplatku za vyššiu sudcovskú funkciu predsedovi grémia a predsedovi kolégia v prípade, že na predmetnom súde nevykonáva funkciu sudcu napr. pri dočasnom pridelení na výkon funkcie sudcu na iný súd alebo pri stáž i sudcu. V danom prípade sa navrhuje, aby bol predmetný príplatok vyplácaný tomu sudcovi, ktorý ho zastupuje počas dočasnej neprítomnosti.

K bodu 61

Vzhľadom na upustenie od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný čl ánok I) sa navrhuje zrušenie príplatku pre sudcu dočasne prideleného na výkon funkcie sudcu na preťažený súd.

K bodu 62

V rámci obnovenia inštitútu justičného čakateľa sa navrhuje zavedenie tzv. školiteľa justičného čakateľa, ktorého určí predseda súdu. Týmto školiteľom je sudca príslušného okresného súdu. Vzhľadom na význam postavenia školiteľa v odbornej príprave justičného čakateľa sa navrhuje honorovať výkon tejto funkcie osobitným prí platkom vo výške 30 eur mesačne.

Predkladateľ využíva na zavedenie príplatku za vedenie justičného čakateľa § 73, ktorý predtým ustanovoval príplatok za zastupovanie sudcu preťaženého s údu. Vypustenie tohto príplatku za zastupovanie súvisí s upustením od koncepcie preťažených súdov (viď novelizačný článok I).

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 64 až 66

Disciplinárna konanie je postavené na zásadách trestného práva, preto sa javí ako neprípustn é vzhľadom na prezumpciu neviny, aby bol sudca postihovaný nepriznaním ďalšieho platu, ako je to doposiaľ, len pre samotný fakt, že sa proti nemu začalo disciplinárne konanie. Rovnako je neprijateľné, aby rozsah majetkového postihu (počet nevyplatených ďalších platov) závisel od dĺžky trvania disciplinárneho konania. Pokiaľ sudca vykoná va funkciu sudcu, teda nemá dočasne pozastavený výkon funkcie, mal by mať nárok aj na ďalší plat. Preto sa navrhuje, aby sudcovi nevznikol nárok na ďal ší plat len v prípade právoplatného odsúdenia a aby bol postihnutý za ten istý skutok týmto spôsobom len raz, teda v jednom polroku (keďže za ten istý skutok u ž je raz potrestaný disciplinárnym opatrením, ktorým tiež možno citeľne zasiahnuť do majetkovej sféry sudcu). V návrhu sa zabezpečuje dodržiavanie prezumpcie neviny – v prípade, že disciplinárny sen át právoplatne nerozhodne, je sudca nevinný, t. j. má nárok na ďalší plat sudcu. Pokiaľ má však dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu a kvôli tomu nesplní podmienku podľa ods. 1 písm. a), pričom trestné stíhanie alebo disciplinárne konanie sa napokon skončí inak než vyslovením viny sudcu, navrhuje sa, aby sa mu ďalší plat dodatočne doplatil spolu s rozdielom platu. Na toto ustanovenie predkladateľ využíva písmeno d), kde je doteraz uvedené, že za výkon funkcie sudcu sa považuje aj čas dočasné ho pridelenia. Toto ustanovenie bolo nadbytočné – je nepochybné, že počas dočasného pridelenia sudca vykonáva funkciu sudcu, aj keď na inom súde.

K bodu 67

Pri úprave odmeňovania sa vychádza z toho, že poslaním sudcu je na prvom mieste výkon súdnictva – rozhodovanie vecí, preto by mal byť odmeňovaný za to, ako kvalitne si tieto povinnosti plní nie za iné aktivity. Malo by sa najmä prihliadať, aký celkový stav má v senáte, koľko starších vecí, z akého dôvodu, ako plynulo a kvalitne ich vybavuje. Zároveň sa navrhuje, aby v týchto veciach rozhodovali predseda súdu a tiež aj minister, nakoľko títo súdy, ako aj predsedov riadia a nesú aj zodpovednosť za ich výsledky. Zároveň sa dopĺňa aj kritérium mimoriadnych výsledkov pri výkone správy súdu a pri výkone stáže, vzhľadom na skutočnosť, že túto otázku zákon doposiaľ neupravoval.

K bodu 68

Úprava príplatku k náhrade príjmu a k nemocenskému (§ 93) je systematicky súčasť ou ustanovení o sociálnom zabezpečení sudcu. Preto na tomto mieste zákona nemá opodstatnenie.

K bodom 69 a 70

Súčasná právna úprava je nejednoznačná – je zrejmé, že v tomto ustanovení sa maj ú predmetné obdobia započítavať do započítateľnej praxe sudcu ako celku. Súčasne sa navrhuje, aby sa čas počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu započítaval do započítateľnej praxe v t ých prípadoch, ak sudca nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, resp. v disciplinárnom konaní mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

K bodu 71

Ide o formulačné spresnenie znenia tohto ustanovenia. Základný plat sudcu sa bude priznávať na okresných súdoch odo dňa zloženia sľubu, na krajských súdoch odo dňa preloženia na tento súd.

V odseku 2 sa oproti doterajšej úprave navrhuje nepoužiť slovo „príplatok“ v prípade, že sa sudcovi mení základný plat z titulu zaradenia do vyššieho platov ého stupňa.

Súčasne sa upravuje vyplácanie príplatkov jednotne – a to odo dňa, keď nastala skutočnosť rozhodujúca pre priznanie príplatku.

K bodu 72

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že podľa dostupných informácii je možné vyplatiť posledný plat sudcu v prípade skončenia výkonu funkcie sudcu vo výplatnom termíne za príslušný kalendárny mesiac napr. za mesiac máj v júni – nie je možné vyplatiť plat kedykoľvek.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 74

Zmena sa navrhuje z toho dôvodu, že právna úprava nie je jednoznačná z hľadiska určenia sp ôsobu rozhodovania sudcovskej rady, t.j. či môže sudcovská rada aj zmeniť rozhodnutie predsedu súdu, resp. či ho môže len potvrdiť alebo zrušiť. Tiež nie je zrejmé, či je predseda súdu viazaný prá vnym názorom sudcovskej rady uvedeným v jej rozhodnutí, ktorým zruší jeho pôvodné rozhodnutie. Nárok sudcu bude v prípade negatívneho rozhodnutia predsedu súdu nárokovateľný štandardnou žalobou, ako u každej inej fyzickej osoby.

K bodu 75

Navrhovaná zmena reaguje na novú úpravu podávania majetkových priznaní a na potrebu zabezpečiť ochranu osobných údajov.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 77

Navrhuje sa, aby mal predseda súdu možnosť pri opakovaných alebo dlhotrvajúcich práceneschopnostiach sudcu, ktoré vzbudzuje podozrenie zo zneužívania príplatku, dať Súdnej rade Slovenskej republiky podnet na zastavenie vyplácania príspevku.

K bodom 78 až 80

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodom 81 a 82

Vypúšťa sa odsek 2, keďže obsahuje obsolentnú právnu úpravu. V novo označenom odseku 2 (predtým odsek 3) sa taktiež navrhuje vykonanie zmeny odzrkadľujúcej skutočnosť, že sudcovia už nie sú ustanovovaní do funkcie na štyri roky, ale v ždy bez časového obmedzenia.

K bodom 83 a 84

Úprava nadväzuje na navrhované znenie § 22 ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺ ňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Èlánok III predkladaného zákona). Odkaz na tento predpis, ktorý predtým obsahovala druhá veta, sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodom 85 a 86

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodom 87 a 89

Podľa doterajšej úpravy sa výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu považuje za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu. Navrhuje sa, aby nielen výkon funkcie, ale aj samotná prítomnosť na pracovisku pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok bola postihovaná ako disciplinárne previnenie. Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške alebo lekárskemu odberu a vyšetreniu krvi bude mať rovnaké právne následky ako výkon funkcie sudcu pod vplyvom alkoholu.

K bodu 88

Navrhovaná formulácia rieši situácie, keď platný zákon výslovne predpokladá povinnosť rozhodovania sudcov podľa už neplatného práva, alebo keď sudca nenachá dza podklad pre svoje rozhodnutie priamo v zákone, ale rozhodne napríklad na základe analógie.

K bodu 90

Súčasná právna úprava predstavuje unikum v právnom poriadku vo veci priestupkov a discipliná rnych previnení. Táto výnimočnosť spočíva v tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu sa nepremlčuje, ak sa disciplinárneho previnenia dopustil sudca tým, že neviedol súdne konanie bez zbytočných prieť ahov. Uvedené ustanovenie zasahuje do základných práv občanov, a to nielen sudcov, na právo na právnu istotu, a to nepriamym nátlakom na nezávislosť sudcov. Tý mto ustanovením by boli sudcovia postavení na úroveň vojnových zločincov, či zločincov, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, ktoré jediné sú nepremlčateľné. Zákony Slovenskej republiky, ktoré riešia priestupkové či trestné konanie, vždy pripúšťajú možnosť premlčania, preto je potrebné podobné ustanovenie zaviesť aj tu. V prípade, ak boli prieťahy v súdnom konaní vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR alebo Eur ópskeho súdu pre ľudské práva, navrhuje sa, aby sa dvojročná prekluzívna lehota počítala znova odo dňa rozhodnutia týchto orgánov.

K bodu 91

Vzhľadom na poznatky doterajšej činnosti disciplinárnych senátov sa javí ako účelné voli ť popri sudcoch disciplinárnych senátov aj ich náhradníkov, najmä s prihliadnutím na znenie § 119 ods. 1. Existencia náhradníka sudcu disciplinárneho súdu je zá rukou plynulého rozhodovania disciplinárneho súdu. Preklenúť absenciu člena disciplinárneho senátu jeho zástupcom je riešením krátkodobej povahy, pričom využ itie náhradníka sa predpokladá v prípadoch dlhodobej neprítomnosti sudcu disciplinárneho senátu. Počet náhradníkov, rovnako ako počet sudcov disciplinárneho súdu, nie je ustanovený zá konom, ale vyplýva z rozvrhu práce disciplinárneho súdu.

K bodom 92 až 95

Právny stav existujúci od 1. novembra 2003 nerešpektuje odporúčania medzinárodných š tandardov upravujúcich nezávislosť súdnictva, najmä časť 5 bod 5.1. Európskej charty o štatúte sudcov, podľa ktorej disciplinárne senáty majú byť zložené najmenej z polovice volenými sudcami a vytv ára sa i reálny priestor pre priamy alebo nepriamy faktický vplyv na výkon právomocí sudcov v rozpore s Princípom I., bod 2 písm. b) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (94) 12 z 13.10.1994.

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje úprava platného znenia zákona týkajú ceho sa kreovania disciplinárnych senátov tak, že sa vytvorí zákonný mechanizmus naplnenia uvedených odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy.

Súčasne sa mení predmetné ustanovenie spôsobom, že sudca disciplinárneho súdu sa bude môcť tejto funkcie vzdať bez toho, aby sa súčasne vzdal aj funkcie sudcu. Tým, že sudca disciplinárneho súdu sa podľa doteraz účinného právneho stavu môže tejto funkcie vzdať len ak sa súčasne vzdá aj funkcie sudcu, je vý kon funkcie sudcu disciplinárneho súdu postavený na úroveň nútenej práce.

K bodu 96 a 97

Aplikáciou tohto ustanovenia v súčasnom znení dochádzalo k situáciám, že sudca sa o zač atí disciplinárneho konania pre priestupok v správnom konaní – napríklad pre nedovolené parkovanie – dozvedel až po doručení návrhu na začatie disciplinárneho konania. Takáto právna ú prava je vo vzťahu k sudcovi ako ústavnému činiteľovi dehonestujúca a neprijateľná aj z dôvodu jej možného zneužitia. V navrhovanom odseku 3 sa upravuje subjekt, ktorému orgán prejednávajú ci priestupok postúpi vec, resp. orgán činný v trestnom konaní alebo súd odstúpi vec na disciplinárne konanie. V odseku 4 sa ukladá povinnosť pre osoby podľ a odseku 3 vybaviť v zákonom určenej lehote postúpenú (odstúpenú) vec buď tak, že ju sami prejednajú (ide o analógiou blokového konania), alebo tak, že podajú návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 98

Ide o legislatívno-technickú zmenu, dôvody sú totožné s dôvodmi k bodom 1 a 2.

K bodu 99 a 100

Úprava reaguje na poznatky aplikačnej praxe.

K bodu 101

Úprava nadväzuje na zmeny upravené v § 27 ods. 5 (podľa doterajšieho znenia ods. 6) – novelizačný bod 31.

K bodu 102

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postavenie justičných čakateľov zostáva z pohľ adu minulej právnej úpravy a účelu tohto inštitútu nezmenené, keďže táto právna úprava sa osvedčila aj v minulosti. Z pôvodne zrušeného zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (zrušený z ákonom č. 757/2004 Z. z.) došlo k presunu postavenia justičných čakateľov do zákona č. 757/2004 Z. z. v rámci spolo čných a prechodných ustanovení, keďže v čase prijímania nového zákona o súdoch nebol predpoklad ďalšieho pôsobenia justičných čakateľov; táto úprava predstavovala len určité rezíduum potrebné pre dokončenie prípravnej služby v tom čase pôsobiacich justičných čakateľov.

V nadväznosti na opätovné obnovenie činnosti justičných čakateľov sa v prvom rade navrhuje legislatívno-technická úprava spočívajúca v presunutí právnej úpravy postavenia justičných čakateľov zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava sa presúva v čiastočne pozmenenej podobe do statusov ého zákona. Vychádza sa z požiadavky, aby každý občan, ktorý sa uchádza o funkciu sudcu, musel povinne vykonávať činnosť justičného čakateľa v trvan í troch rokov (tzv. prípravná prax), a to v záujme kvalitnej ako odbornej, tak aj praktickej prípravy na výkon funkcie sudcu. Dĺžku prípravnej praxe môže výnimočne skrátiť Sú dna rada SR, ak ide o odborníka z praxe, najviac však o jeden rok. Osobitne sa navrhuje v § 151m (novelizačný bod 103), aby minister spravodlivosti mohol započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa výkon činnosti vyššieho súdneho úradníka prijatého pred účinnosťou tejto novely, ako aj u osoby, ktorá už vykonávala funkciu sudcu a u ktorej došlo k zániku tejto funkcie inak než podľa § 18 ods. 1.

Z hľadiska kreovania funkcie justičného čakateľa nie je potrebné vykonať žiadne vecné zmeny v platnej právnej úprave. Justičný čakateľ je zamestnancom súdu v štátnej službe, a preto sa na neho vzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov, samozrejme s prihliadnutím na prípadné odchýlky ustanovené v novo navrhovanej šiestej časti zákona č . 285/2000 Z. z.. Miesto justičného čakateľa sa obsadzuje štandardným výberovým konaním podľa zákona o štátnej službe. S prihliadnutím na zákon o štátnej službe a vlastnú podstatu odbornej prípravy justičného čakateľa sa upúšťa od doterajšej terminológie „prípravná služ ba justičného čakateľa“, pričom tento pojem sa nahrádza pojmom „prípravná prax justičného čakateľa“, ktorý v sebe zahàňa obdobie prípravnej š tátnej služby aj obdobie stálej štátnej služby.

Vzhľadom na to, že zmena § 28 ods. 1 (novelizačný bod 32) zavádza nový model obsadzovania miesta sudcu, a to práve justičným čakate ľom, ktorý spĺňa predpoklady pre vymenovanie do funkcie sudcu, je potrebné poukázať aj tú skutočnosť, že realizácia tejto právnej konštrukcie prichádza do úvahy až v čase, keď budú jednotlivé súdy disponovať justičnými čakateľmi, ktorí spĺňajú všetky zákonom požadované predpoklady na vymenovanie do funkcie sudcu. Obsadzovanie voľných miest sudcov na základe výberového konania (§ 28 ods. 2) je teda naďalej opodstatnené aj do budúcna.

Z hľadiska priebehu prípravnej praxe možno uviesť, že každému justičnému čakateľovi bude pridelený sudca – školiteľ. Z hľadiska právomocí justičného čakateľa sa navrhuje umožniť justičnému čakateľovi vykonávať úkony prináležiace súdnym úradníkom. Procesné predpisy (Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok) môžu zveriť do právomocí justičných čakateľov po úspešnom absolvovaní odbornej justičnej skúšky aj ďalšie úkony.

Prípravná prax justičného čakateľa bude zavàšená justičnou skúškou, pričom sa navrhuje výslovne zákonom ustanoviť povinnosť vykonať justičnú skúšku v lehote najneskôr do 6 mesiacov od uplynutia trojročnej prípravnej praxe. Táto povinnosť neplatí pre tých justičných čakateľov, ktorí už v minulosti úspešne vykonali odbornú justičnú skúšku (ako vyšší súdni úradníci). Vlastný priebeh a organiz ácia odbornej justične skúšky sú upravené v osobitnom zákone – zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 103

V prechodných ustanoveniach sa upravuje doplácanie ďalšieho platu u tých sudcov, ktorý m bol odobratý ďalší plat z toho dôvodu, že sa proti nim viedlo disciplinárne konanie, napriek tomu, že im nebolo uložené disciplinárne opatrenie (§ 151j).

V § 151k sa upravuje v prechodných ustanoveniach vzhľadom na navrhované zmeny pri kreovaní disciplinárnych senátov aj postavenie sudcov a predsedov disciplinárnych senátov tým spôsobom, že sa budú považovať za osoby zvolené podľa tohto zákona a teda ich funkčné obdobie sa skončí až jeho riadnym uplynutím. Súčasne sa upravuje postavenie predsedov kolégií a predsedov grémií zvolených podľa doterajších predpisov v sú vislosti so zmenami navrhnutými v § 15 (novelizačný bod 15). Podobne sa upravuje v § 151l trvanie stáže sudcu (nadväzne na novelizáciu § 13 – novelizačný bod 11). Prechodná úprava povolení na prácu v domácom prostredí nadväzuje na nové znenie § 41 ods. 1 (novelizačný bod 43). Navrhuje sa ponechať sudcom tri mesiace na podanie nových žiadostí a predsedom súdov na ich posúdenie a potom zo zákona zrušiť všetky povolenia na prácu v domácom prostredí, ktoré boli vyd ávané podľa doteraz platného znenia § 41 ods. 1 pomerne benevolentne.

V § 151m sa navrhuje, aby minister spravodlivosti mohol započítať do prípravnej praxe justičného čakateľa výkon činnosti vyššieho súdneho úradníka, ak vykonával činnosť vyššieho súdneho úradní ka pred nadobudnutím účinnosti predkladaného návrhu zákona, ako aj výkon funkcie sudcu, ak došlo k zániku tejto funkcie inak než podľa § 18 ods. 1.

K Èl. III

Novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vý kone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava posudzovania nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, a to jednak určením kritérií, ktoré súd v rámci rozhodovacej činnosti zohľadňuje, ako aj zavedením mechanizmu určovania minimálnej výš ky nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá sa bude odvíjať od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe.

K bodu 2

Precizuje sa znenie právnej normy, a to v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 3

Zavedenie neobmedzenej hmotnej zodpovednosti sudcov za škodu spôsobenú prieťahmi v konaní závažn ým spôsobom ohrozuje princíp nezávislosti súdnej moci a je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a štandardami vymedzujúcimi princípy sudcovskej nezá vislosti. Keďže sudca nie je podnikateľ, ktorý má neobmedzené zisky či straty, je nedôvodné vyžadovať od neho nahrádzanie takýchto škôd bez ohľadu na zavinenie. Zámerom predkladateľa je teda dosiahnuť zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá zodpovedá medzinárodným štandardom vo vyspelých demokraciách, a súčasne ju zosúladiť s úpravou obdobnej zodpovednosti v štátnej službe. Návrh vychádza zo zásady, že sudca nemôže zodpovedať v celej výške za škodu, ktorú nespôsobil úmyselne.

K bodu 4

Legislatívno-technicky sa spresňuje začiatok vety, pretože v doterajšej praxi nebolo celkom jasné , či sa povinnosť podľa tohto ustanovenia vzťahuje aj na štátne orgány, verejnoprávne inštitúcie a orgány záujmovej a územnej samosprávy. Súčasne sa zav ádza princíp zavineného konania ako nevyhnutná podmienka uplatňovania regresnej náhrady voči zamestnancom fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K bodu 5

Návrhom zákona sa zavádza právomoc súdov rozhodovať o sporoch vzniknutých pri aplikácii zá kona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

K bodom 6 až 8

Navrhovaná právna úprava reaguje na praktické požiadavky aplikačnej praxe pri ukladaní sankcií podľa § 26. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy je príslušný orgán verejnej moci povinný nahlásiť do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15 okrem iného aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na n áhradu škody. Uvedenú povinnosť je objektívne nemožné splniť, keďže v rámci 15-dňovej lehoty od podania žiadosti nie je možne zrealizovať predbežne prejednanie nároku na náhradu škody a už v ôbec nie prípadne nadväzujúce konanie pred súdom, ktorého výsledkom je priznanie prípadnej náhrady škody podľa tohto zákona, t.j. uspokojenie nároku na ná hradu škody. Preto sa navrhuje, aby povinnosť oznámiť spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody bola splnená síce do 15 dní tak ako doteraz, ale samotná lehota začne plynúť až okamihom uspokojenia nároku na náhradu škody.

K bodu 9

Vzhľadom na navrhované zmeny v predmetnom zákone sa navrhujú prechodné ustanovenia, ktoré sa pou žijú pri posudzovaní nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti predkladanej novely, o ktorých sa bude rozhodovať po nadobudnutí účinnosti zákona.

K Èl. IV

K bodu 1

Z dôvodu nedosiahnuteľnosti doobsadenia justičnej pokladnice vyššími súdnymi úradníkmi a najmä z dôvodu využitia ľudských zdrojov na súde, je potrebné prehodnotiť pozíciu súdneho tajomníka ako povereného zamestnanca súdu oprávneného rozhodovať a konať v civilnom súdnom konaní . Prakticky to znamená prenos určitých kompetencií doteraz spojených s činnosťou vyššieho súdneho úradníka na súdneho tajomníka. Ide o také č innosti, ktoré vo všeobecnosti majú viac administratívny charakter a „paušálny“ procedurálny postup.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava reaguje na zmeny vykonané zákonom č. 231/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 3 až 5

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa vypúšťa § 22, ktorý sa zároveň vkladá za § 24 v podobe § 24a. Vychádza sa z novej právnej úpravy obsadzovania miest sudcov justičnými čakateľmi, resp. z možnosti vyšších súdnych úradníkov stať sa justičnými čakateľmi a mať mož nosť započítania doterajšej praxe do prípravnej služby justičného čakateľa. Navrhuje sa teda, aby právo vykonať justičnú skúšku patrilo len vyšším súdnym úradníkom, ktorí boli vymenovan í do štátnej služby pred dňom nadobudnutia účinnosti predkladaného návrhu zákona. Ïalej sa vypúšťa slova „nepretržite“ (pôvodne v texte § 22), čím sa reaguje na požiadavky aplikač nej praxe, nakoľko spôsobuje značné problémy. Podľa platného znenia totiž, ak vyšší súdny úradník požiada na dva mesiace o neplatené voľno z rodinn ých dôvodov, po návrate do práce musí opätovne začínať cyklus 3 roky. Súčasne sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona lehotu v dĺžke maximálne 3 mesiacov na vykonanie odbornej justičnej skúš ky od doručenia žiadosti ministrovi spravodlivosti. Uvedené znenie nekorešpondovalo s § 15 odsek 4 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii, podľa ktorého sa skúška vykonáva len dvakrát do roka. Vzh ľadom na rôzne časové rozpätie prijímania justičných čakateľov a vyšších súdnych úradníkov nie je totiž možné platné termíny v dĺžke 3 mesiacov dodržať.

K Èl. V

Všeobecne

Novela zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnen í niektorých zákonov bola vypracovaná na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007 a reaguje sa ňou na požiadavky aplikačnej praxe.

V predloženom znení predstavuje táto novela len návrh na odstránenie základných problé mov aplikačnej praxe. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predpokladá vypracovanie rozsiahlejšej novely predmetného zákona, ktorej obsahom by mala byť podrobnejšia úprava spôsobu zabezpečovania probačný ch programov (sociálne a iné výcviky, psychoterapia a pod.) a podmienok, za aký ch bude možné tieto programy vykonávať a financovať. Takýto návrh si však vyžaduje dôslednú prípravu (analýza výkonu a potrieb, zabezpečenie finančných zdrojov a pod.).

K bodu 1

Navrhované spresnenie si vyžaduje aplikačná prax, keďže dochádza k situáciám, kedy proba ční a mediační úradníci buď z vlastnej iniciatívy, resp. pod tlakom okolia plnia úlohy, na ktoré nie sú kompetentní, t.j. úlohy sociálnych kurátorov. V praktickom výkone potom probační a mediačn í úradníci vykonávajú postpenitenciárnu prácu, resp. ostatné činnosti sociálnej kurately v plnom rozsahu, čím zasahujú do pôsobnosti iných orgánov a neplnia efektívne vlastné úlohy.

K bodom 2, 4, 5, 8 a 9

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na novú právnu úpravu Trestného zá kona a Trestného poriadku. Platné znenie novelizovaného zákona nekorešponduje s uvedenými trestnými kódexmi.

K bodu 3

S prihliadnutím na platné a účinné znenie Trestného poriadku je zrejmé, že v prí pade, ak súd vydá rozhodnutie, ktorým napríklad nahradí väzbu probačným dohľadom, nie je nutné, aby predseda senátu osobitne vydával písomný pokyn pre probačného a mediačného úradní ka na vykonanie probácie, keďže táto povinnosť konať vyplýva priamo z rozhodnutia súdu. Preto sa navrhuje z dôvodu efektívneho výkonu činnosti súdov priamo v zákone výslovne konštatovať, ž e rozhodnutie súdu, ktorým sa dáva podnet na vykonanie probácie, nemusí už byť doplnené písomným pokynom predsedu senátu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že súčasná úprava zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola prijímaná v čase, kedy bol účinný „starý“ Trestný poriadok [zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorší ch predpisov] a kedy bolo vydávanie samostatných pokynov na vykonanie probácie aktuálne a opodstatnené; nová úprava trestného procesu však vydávanie samostatných pokynov na probáciu zjavne nevyžaduje.

K bodu 6

Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu tak, aby v druhej vete neboli uvedené iné subjekty než v prvej vete, čo v praxi spôsobovalo výkladové problémy.

K Èl. VI

Slovenská republika ratifikovala Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných ú nosov detí (ozn. č. 119/2001 Z. z. – ďalej len „dohovor“) dňa 24. 10. 2000, pričom tento dohovor sa stal na území Slovenskej republiky účinný dňom 1. 2. 2001. Dohovor upravuje veľmi š pecifickú oblasť, ktorou je okamžitý návrat neoprávnene premiestneného alebo zadržiavaného dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu. Dohovor ako taký sa nesnaží riešiť problém rozhodovania o tom, kto má opatrovnícke práva k dieťaťu, avšak predstavuje postoj, že každý spor vo veci starostlivosti o maloletých má riešiť príslušný orgán štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý po byt predtým, ako bolo premiestnené. Práve orgán tohto štátu považujú zmluvné strany dohovoru za „najbližší“ k dieťaťu a k jeho rodičom a teda najlepšie schopný čo najobjektívnejšie posúdiť okolnosti na strane všetkých účastníkov konania a tak rozhodnúť vo veci samej.

Hoci dohovor obsahuje niekoľko ustanovení, ktoré sú priamo aplikovateľné, v otázkach postupu a konania vytvára iba určitý rámec a detailnú úpravu ponecháva na vnútroštátne právne poriadky. Dohovor zdôrazňuje, že účel samotného dohovoru (okamžitý návrat dieťaťa do štá tu jeho obvyklého pobytu) sa dá dosiahnuť iba rýchlym konaním príslušných justičných alebo správnych orgánov, pričom procesných otázok sa nedotýka.

Vzhľadom na doterajšiu prax slovenských súdov a Centra pre medzin árodno-právnu ochranu detí a mládeže je možné konštatovať, že súčasn á právna úprava nie je dostatočná pre efektívne vykonávanie dohovoru na území Slovenskej republiky.

Problémy sa vyskytli predovšetkým v oblasti súdneho konania, ktoré v priemere trvalo 8 – 10 mesiacov, pričom dohovor vyžaduje, aby sa rozhodnutie o návrate vydalo do 6 týždňov od neoprávneného premiestnenia či zadržania (článok 11). V záujme „ochrany detí na medzinárodnej úrovni pred š kodlivými účinkami ich neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ (preambula dohovoru) má dĺžka konania na príslušnom súde nesmierny význam. Práve zdĺhavé súdne konanie má často veľmi negat ívny dopad na dieťa a nechráni ho pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania. Takto zdĺhavé konanie je zapríčinené predovšetkým tým, že prípady neoprávnené ho premiestnenia či zadržiavania nie sú koncentrované iba na jednom súde, ktorý by tieto veci prejednával s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Nakoľ ko ide o veľmi špecifické konanie, ktoré kladie zvýšené nároky na samotného sudcu a vzhľadom k tomu, že aj keď agenda týchto prípadov na území Slovenskej republiky má v súčasnosti vzrastajúcu tendenciu, v porovnaní s inými krajinami je celkový počet prípadov stále veľmi nízky, je vhodné, aby bola upravená koncentrovaná príslušnosť pre tieto prípady. V drvivej väčšine štátov EÚ bola príslušnosť súdov rozhodujúcich tieto veci koncentrovaná na veľmi malý počet súdov, v prípade menších krajín však iba na jeden súd (napr. ÈR, Maďarsko, Švédsko), čo prinieslo značné zlepšenie vykonávania dohovoru v týchto krajinách.

K Èl. VII

Navrhuje sa, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2009.

V Bratislave, 20. augusta 2008

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan H a r a b i n, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť Návrh zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Predkladaný návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné predpoklady pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ukazuje sa, že na dosiahnutie jedného z ústredných cieľov reformy súdnictva, ktorým je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania a rozhodovania je potrebné okrem legislatívnych zmien v oblasti procesných predpisov, vykonať aj legislatívne úpravy týkajúce sa samotnej organizácie súdov a ich správy. Týmto návrhom zákona sa zároveň završuje celý okruh ústavnoprávnych a zákonných zmien v súdnictva za posledné štyri roky.

Základný rámec právnej úpravy pre oblasť súdnictva je daný čl. 141 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, kde sú upravené principiálne otázky týkajúce sa organizácie výkonu súdnictva, postavenia sudcov a celkovo výkonu súdnej moci na území Slovenskej republiky. Podrobnejšia právna úprava, bližšie rozvíjajúca ústavou zakotvené princípy výkonu súdnictva, je obsiahnutá v niekoľkých zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Problematika, ktorá je predmetom predkladaného návrhu zákona o súdoch je v súčasnosti upravená primárne v dvoch zákonoch, ktorými sú zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch a zákon SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Uvedené zákony, ktoré boli prijaté ešte v čase existencie česko-slovenskej federácie, pôvodne komplexne upravovali celú problematiku týkajúcu sa výkonu súdnictva. Je nepochybné, že v čase svojho prijatie išlo o právne normy mimoriadneho významu, avšak spoločensko-politické zmeny, ktoré nastali v súvislosti s prijatím Ústavy Slovenskej republiky a so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a taktiež požiadavky praxe si vyžiadali legislatívne zmeny, často zásadného významu a rozsahu. Prijímaním nových právnych predpisov sa niektoré otázky upravené v citovaných zákonoch vyčlenili a upravili osobitných zákonoch. Prvým z nich bol zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijatie tohto zákona znamenalo vyčlenenie právnej úpravy sídel a obvodov súdov do samostatnej právneho predpisu. Tento zákon je v súčasnosti už nahradený zákonom č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Prijatím sudcovského kódexu, t.j. zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa z týchto zákonov čiastočne prevzala a následne komplexne upravila problematika postavenia sudcov a prísediacich a podmienok výkonu ich funkcie. Okrem prijatia uvedených samostatných zákonov boli vykonané a i naďalej sú vykonávané početné novelizácie, účelom ktorých je reagovať a odstraňovať existujúce nedostatky v oblasti organizácie a správy súdov.

Napriek pomerne početným novelizáciám je súčasná právna úprava organizácie a správy súdnictva v mnohých smeroch prekonaná a často nevyhovujúca. Niektoré otázky sú upravené vo vyššie citovaných zákonoch upravené duplicitne, niektoré sú upravené príliš rámcovo a zasluhujú si podrobnejšiu zákonnú úpravu. V platnej právnej úprave naďalej absentuje zákonný rámec vnútornej organizácie súdov, ktorý sa v súčasnosti čiastočne odvíja od úpravy nachádzajúcej sa v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb.), prípadne v interných predpisoch. Rovnako zákonná právny úprava rozdelenia práce na súde je nepostačujúca a vyžaduje si najmä podrobne ustanoviť, a to hlavne zákonným spôsobom, pravidlá pre tvorbu rozvrhu práce, prostredníctvom ktorého sa napĺňa ústavou garantované právo na prejednania a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného je teda možné konštatovať, že problematika organizácie a správy si vyžaduje prijatie novej komplexnej právnej úpravy, ktorou by sa vykonali nevyhnutné systémové zmeny v organizácii a správe súdov v záujme celkového zefektívnenia výkonu súdnictva.

Cieľom predkladateľa je teda predložiť do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorý bude komplexne riešiť problematiku organizácie a správy súdov a s tým súvisiacich parciálnych otázok v záujme vytvárania čo najlepších podmienok pre výkon súdnej moci.

Vo všeobecnosti možno hlavné ciele predkladanej právnej úpravy formulovať nasledovne:

1.nanovo upraviť organizáciu výkonu súdnictva a jeho kontrolu (najmä rozvrh práce, organizácia práce, zavedenie nového inštitútu – vnútornej revízie),

2.nanovo upraviť organizáciu ekonomickej a administratívnej správy súdnictva a jej kontrolu (najmä tvorba rozpočtu, správa majetku, materiálne zabezpečenie súdov a pod.)

3.oddeliť výkon súdenia od výkonu správy súdov (predseda súdu a riaditeľ správy súdu)

Uvedené ciele predpokladajú realizáciu čiastkových opatrení, ktoré musia byť v predkladanej právnej úprave zakomponované a zohľadnené, ide najmä o:

-profesionalizáciu výkonu správy súdov na jednotlivých stupňoch súdov (riaditeľ správy súdu),

-koncentrácia vybraných činností v rámci správy súdov na krajských súdoch, ak ich možno efektívnejšie vykonávať z niekoľkých centier,

-decentralizácia niektorých činností, ktoré možno efektívnejšie vykonávať decentralizovane,

-zníženie počtu funkcionárov súdu,

-vymedzenie kompetencií orgánov riadenia a správy súdov, s presným vymedzením zodpovednostných vzťahov,

-novú úpravu postavenie predsedov súdov,

-zavedenie inštitútu vnútornej revízie,

-stanovenie zákonného rámca pre tvorbu rozpočtu súdov,

-rozšírenie sudcovských rád aj na okresné súdy, posilnenia kompetencií orgánov sudcovskej samosprávy,

-prepracovanie systému sťažností a zavedenie osobitnej kategórie podnetov,

Navrhuje sa preto prijatie nového zákona, v ktorom by sa sústredila právna úprava vzťahujúca sa na organizáciu a správu súdov a do ktorého by sa prevzali praxou osvedčené ustanovenia zo zákona č. 335/1991 Zb. a zo zákona SNR č. 80/1992 Zb., ktoré by sa touto navrhovanou právnou úpravou nahradili v celom rozsahu.

Prijatie niektorých systémových opatrení v rámci navrhovanej právnej úpravy nového zákona o súdoch si vyžiada zmenu a doplnenie dotknutých ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V súvislosti so systémovými zmenami v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje zmena a doplnenie niektorých súvisiacich zákonov.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5,24

4.Problematika právneho predpisu:

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

bez účasti expertov

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na štátny rozpočet v nasledovnom rozsahu

1.Zaradenie súdnych úradníkov na súdoch ako štátnych zamestnancov do 7. platovej triedy:

Počet štátnozamestnaneckých miest ............................600 súdnych úradníkov

Súčasné zaradenie v plat. triede T6 .................................12 720 Sk/mes.

Navrhované zaradenie v plat. triede T7 .........................14 410 Sk/mes.

_______________________________________________________________________________

Rozdiel ...................................................................................+ 1 690 Sk/mes.

Výpočet:

600 súdnych úradníkov + 1690 Sk x 12 mes.= 12 168 000 Sk

2.Doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v § 69 ods. 1 o písmeno e), ktoré znie:

e)predsedovi kategórie krajského súdu v sumu 1 000 Sk mesačne a predsedovi grémia okresného súdu vo výške 800 Sk mesačne.

Navrhované priznanie funkčných príplatkov za vyššiu sudcovskú funkciu nebude mať dopad na štátny rozpočet, nakoľko bude financované z úspory zníženia súdnych funkcionárov (podpredsedov súdov) v zmysle ustanovení návrhu zákona.

a)Súčasný stav

-podpredsedovia krajských súdov s funkčným príplatkom 3 600 Sk/mes.:

22 podpredsedov KS x 3600 Sk x 12 mes. = 950 400 Sk/rok

-podpredsedovia okresných súdov s funkčným príplatkom 3000 Sk/mes.:

67 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 2 412 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu podpredsedovia OS + KS ...................... 3 362 400 Sk/rok

Funkčné príplatky podpredsedov, ktoré v zmysle návrhu zákona zostávajú v platnosti:

44 podpredsedov OS x 3000 Sk x 12 mes. = 1 584 000 Sk/rok

8 podpredsedov KS x 3 600 Sk x 12 mes. = 345 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu .............................................................. 1 929 600 Sk/rok

b)Úspora zo zníženia počtu podpredsedov OS a KS:

Súčasné funkčné príplatky podpredsedov OS + KS = 3 362 400 Sk/rok

Zotrvávajúce funkčné príplatky podpreds. OS + KS = - 1 929 600 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva na prerozdelenie ......................................... = 1 432 800 Sk/rok

c)Návrh v zmysle ustanovenia návrhu zákona:

-predsedovia kolégia krajského súdu .................. 3 x 8 KS = 24 osôb

24 preds. kolégia KS x 1000 Sk x 12 mes. =288 000 Sk/rok

-predsedovia grémia okresného súdu ................100 osôb

100 predsedov grémií OS x 800 Sk x 12 mes. = 960 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Spolu funkčné príplatky OS + KS ..............................1 248 000 Sk/rok

d)Rekapitulácia:

Zostalo na prerozdelenie..........................................1 432 800 Sk/rok

Potreba na nové funkčné príplatky ..........................1 248 000 Sk/rok

____________________________________________________________________

Zostáva .......................................................................... 184 800 Sk/rok

na vytvorenie ďalších kolégií a grémií na súdoch SR.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ústava Slovenskej republiky v druhom oddiely siedmej hlavy upravuje základné princípy a zásady organizácie a výkonu súdnej moci v Slovenskej republike. Predkladaný návrh zákona o súdoch nadväzuje a podrobne rozvíja základy ústavnej koncepcie súdnictva a obsahuje ustanovenia o právomoci súdov, hlavných zásadách činnosti súdov, sústave súdov, pôsobnosti súdov, organizácii súdov, riadení a správe súdov, o sudcovskej samospráve a o účasti súdov zapojených na rozpočet Ministerstva spravodlivosti SR na tvorbe rozpočtu pre súdy. V odseku 2 sa vymedzuje predmet úpravy negatívnym spôsobom, a to tak, že sídla a obvody upravuje osobitný zákon.

K § 2

Rešpektujúc znenie Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje okruh otázok tvoriacich výkon súdnictva, t.j. okruh oprávnení, ktoré zveruje zákon súdom ako orgánom verejnej moci, na rozdiel od iných orgánov verejnej moci.

V súlade s Návrhom opatrení na zdokonalenie správneho súdnictva zostane rozhodovanie o správnych veciach zachované v sústave všeobecných súdov v rámci správneho súdnictva, keďže stav nie je taký, aby odôvodňoval efektívny výkon správneho súdnictva v samostatnej sústave správnych súdov.

Návrh zákona v 2 ods. 2 predpokladá, že súdy budú vykonávať aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, teda činnosť, ktorá nemá povahu rozhodovaciu, napríklad vedenie obchodného registra, súdnu úschovu podľa § 352 Občianskeho súdneho poriadku a pod.

K § 3 a 4

Základné zásady činnosti súdov, tak ako sú vymedzené v predkladanom návrhu zákona o súdoch, sú koncipované v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky a adekvátnym spôsobom zaisťujú ochranu práv účastníkov konania a potrebné princípy, z ktorých musí fungujúce nezávislé súdnictvo vychádzať. V návrhu sa čiastočne preberajú zásady obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré sa v prípade potreby modifikujú tak, aby zodpovedali zneniu procesných predpisov a zároveň sa dopĺňajú o zásady v doteraz platnej právnej úprave neupravené. Právna úprava sa obmedzuje na všeobecné vyjadrenie zásad, pričom sa predpokladá ich konkretizácia v osobitných, najmä v právnych predpisoch procesnej povahy.

Ustanovenie § je dokazujúcim ustanovením, podľa ktorého bezpečnosť objektov súdu a nerušný priebeh súdneho konania zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže podľa osobitného zákona.

K § 5

Vychádzajúc z s čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvorí Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy; podľa ods. 2 citovaného článku podrobnejšiu úpravu sústavy súdov upravuje zákon, a teda v § 2 sa navrhuje, aby okrem Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sústavu súdov tvorili, tak ako tomu bol doteraz, okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy. Uvedené súdy teda tvoria sústavu všeobecného súdnictva.

V súlade s „Návrhom optimalizácie súdnej sústavy“ je cieľom prekladateľa vytvorenie jednotnej trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva (dvojstupňovej v rámci správneho súdnictva), v rámci ktorej veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa, veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa a veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať najvyšší súd.

Zo sústavy súdov sa, v porovnaní z doterajšou právnou úpravou, navrhuje vypustenie poľných súdov, t.j. vyšších poľných súdy a nižších poľných súdov, pôsobnosť ktorých do budúcna budú vykonávať v čase vojny a vojnového stavu zostávajúce vojenské súdy.

K § 6

V § 6 sa ustanovuje všeobecná zásada, podľa ktorej súdnictvo v prvom stupni vykonávajú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach okresné súdy. Výnimku z aplikácie tejto zásady môže ustanoviť jedine zákon, ktorý môže zveriť prvostupňovú agendu aj do pôsobnosti súdov vyššieho stupňa. Odlišná situácia je v rámci správneho súdnictva, v rámci ktorého v správnych veciach bude konať a rozhodovať v prvom stupni krajský súd. Podľa odseku 2 na okresných súdoch zostane len agenda vo vybraných volebných veciach (konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov oprávnených osôb na hlasovanie v referende a konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja).

K § 7

Krajské súdy v rámci v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach budú konať a rozhodovať v prvom rade ako súdy druhého stupňa; iba výnimočne budú konať a rozhodovať v týchto veciach ako súdy prvého stupňa. Odlišná situácia je v prípade správneho súdnictva. Krajské súdy budú konať a rozhodovať v správnom súdnictve zásadne ako súdy prvého stupňa. Osobitný zákon môže ustanoviť, že v prvom stupni bude konať a rozhodovať iný súd. Vzhľadom na to, že okresné súdy v správnom súdnictve nebudú konať (okrem vecí uvedených v § 6 ods. 2 ), prejdú na krajské súdy všetky správne veci, v ktorých doposiaľ konali okresné súdy (napr. preskúmavanie rozhodnutí o priestupkoch, preskúmavanie rozhodnutí územnej samosprávy podľa zákona o obecnom zriadení). K tomu sú potrebné niektoré novely zákonov (k tomu pozri Čl. VI až IX návrhu zákona). V odseku 3 sa krajským súdom zveruje právomoc konať a rozhodovať vo veciach s konečnou platnosťou ako súdu jedinej inštancie, ak to ustanovuje zákon. Pôjde napr. o niektoré veci volebné, veci podľa piatej časti platného Občianskeho súdneho poriadku uvedené štvrte, piatej a siedmej hlave s tým, že proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

K § 8

Deklaruje sa postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako vrcholného súdneho orgánu v oblasti všeobecného súdnictva Najvyšší súd sa charakterizuje ako najvyšší súdny orgán všeobecného súdnictva a v rámci neho aj správneho súdnictva (v zahraničí je správne súdnictvo spravidla zastrešené samostatnými najvyššími súdmi). Táto jeho pozícia bude naplňovaná najmä jeho samotnou rozhodovacou činnosťou, ktorou sa okrem iného má zaistiť jednotnosť a zákonnosť v rozhodovaní ostatných súdov.

Hlavným poslaním najvyššieho súdu je zabezpečovať zákonnosť a jednotnosť rozhodovania všetkých súdov. Návrh vychádza z toho, že najvyšší súd bude plniť túto funkciu predovšetkým typickými súdnymi prostriedkami, t.j. rozhodovaním v konkrétnej veci v rozsahu pôsobnosti uvedenej v odseku 1. Jediným tzv. neprocesným prostriedkom zjednocovania rozhodovacej činnosti súdov je vydávanie stanovísk k výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Za týmto účelom je najvyšší súd oprávnený vykonávať prieskum rozhodovacej činnosti súdov nižšieho stupňa v právoplatne skončených veciach, čiže sledovanie rozhodovacej činnosti ostatných súdov (ale aj senátov najvyššieho súdu) môže byť a bude impulzom pre túto zjednocovaciu činnosť.

K § 9

Špeciálny súd je organickou súčasťou sústavy súdov Slovenskej republiky a bol do nej zaradený zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2004 Z.z. ako špecializovaný orgán na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu.

V § 9 sa vymedzuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, ktorý bude rozhodovať výlučne v trestných veciach uvedených v Trestnom zákone, prípadne ďalších veciach, ak tak ustanoví osobitný zákon. Pôjde najmä o otázky úzko súvisiace z trestným konaním a odhaľovaním trestnej činnosti ako napríklad rozhodovanie o použití informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona.

V odseku 2 sa definuje postavenie Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti podľa vzoru krajského súdu, z čoho vyplýva, že o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

K § 10 V sústave súdov Slovenskej republiky majú už tradičné postavenie vojenské súdy, ktoré uskutočňujú súdne konanie vo veciach vymedzených právnymi predpismi trestného práva procesného týkajúcich sa trestných činov najmä vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, vo výnimočných prípadoch i civilných osôb.

V § 10 sa ustanovuje pôsobnosť vojenských súdov. Podobne ako Špeciálny súd, i vojenské súdy budú rozhodovať výlučne v trestných veciach, prípadne aj v niektorých veciach súvisiacich s trestným konaním, resp. s odhaľovaním trestnej činnosti.

Napriek svojmu osobitnému postaveniu patria vojenské súdy, podobne ako Špeciálny súd, do sústavy všeobecných súdov. Vojenský obvodový súd je súdom prvej inštancie; o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Vyšší vojenský súd, ktorý vo výnimočných prípadoch bude rozhodovať aj ako súd prvého stupňa. O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Vyššieho vojenského súdu bude rozhodovať najvyšší súd.

Ustanovenie odseku 5 sa preberá zo súčasného znenia zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, pričom je čiastočne prispôsobené zneniu textu Ústavy Slovenskej republiky a umožňuje realizáciu záväzku Slovenskej republiky vyjadreného v čl. 7 ods. 1 písm. b) Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl publikovanej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 324/1997 Z.z.

K § 11

Ústava Slovenskej republiky v čl. 141 ods. 1 stanovuje že „v Slovenskej republike súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.“ Odsek 1 nadväzuje na ústavou zakotvený princíp, pričom ho ďalej rozvíja v tom smere, že na súde zabezpečujú výkon súdnictva vo všeobecnosti a primárne sudcovia, ktorý sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom. Výnimku zo zásady, že na súde konajú a rozhodujú výlučne sudcovia predvída samotná Ústavy Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2, keď umožňuje aby sa na rozhodovaní podieľali aj prísediaci sudcovia z radov občanov a zamestnanci súdu poverení sudcom. V súlade s citovaným článkom Ústavy Slovenskej republiky sa ustanovuje zásada senátneho rozhodovania, ktorá môže byť prelomená v prospech samosudcovského rozhodovania; zákon zároveň zohľadňuje, že niektoré otázky prislúcha rozhodnúť predsedovi senátu. Návrh zákona obe tieto možnosti zohľadňuj. Aj naďalej zachováva pri rozhodovaní súdov, avšak len v trestnoprávnych veciach, prítomný laický prvok v podobe prísediacich ako aj možnosť konania a rozhodovania súdnych úradníkov (v zmysle Ústavy Slovenskej republiky zamestnancov súdu poverených sudcom). Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje zúženie možnosti prísediacich podieľať sa na výkone súdnictva (len v rámci senátov okresných súdov a vojenských obvodových súdov; pozri nasledujúce ustanovenia).

K § 12

Plénum súdu predstavuje jeden zo základný prvkov v organizácii súdu, prostredníctvom ktorého sa realizuje riadenie a správa vybraných vnútorných vecí súdu priamo sudcami príslušného súdu. Plénum je v podstate kolektívnym orgánom s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum nemá postavenie orgánu správy súdu, ale je nevyhnutným článkom v rámci riadenia a správy súdu a je zároveň výrazom nezávislosti a určitej vnútornej autonómie súdu, keďže volí orgány sudcovskej samosprávy a v určitých prípadoch plní ich funkciu (k tomu pozri vysvetlivky k § 45 návrhu zákona). V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje zloženie pléna súdu, jeho uznášaniaschopnosť a spôsob prijímania rozhodnutí pléna a taktiež základný rámec jeho pôsobnosti..

K § 13

Doterajšia právna úprava súdneho oddelenia obsiahnutá v Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy (vyhláška MS SR č. 66/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) sa javí pre potreby praxe ako nevyhovujúca, pričom je nevyhnutné, aby fungovanie oddelenia malo zákonný rámec. Podľa navrhovaného znenia už sudca (senát) nebude súčasťou súdneho oddelenia, inak povedané súdne oddelenie sa bude vytvárať pre potreby sudcu alebo senátu a predstavuje v podstate obslužný aparát, ktorý má umožniť sudcovi (senátu) sústrediť svoju činnosť na samotný výkon súdenia a zbavuje sudcu (senát) nutnosti vykonávať činnosti nesúvisiace so samotným rozhodovaním; tieto bude obstarávať oddelenie pre sudcu (senát). Pôjde najmä o činnosti administratívneho charakteru.

V § 13 sa upravuje postavenie súdneho oddelenia, jeho zloženie, spôsob organizácie práce v súdnom oddelení. Navrhuje sa, aby sa súdne oddelenie vytváralo obligatórne pre sudcu (senát) a fakultatívne pre vyššieho súdneho úradníka povereného konaní a rozhodovaním; či sa súdne oddelenie vytvorí aj pre súdneho úradníka bude vyplývať z rozvrhu práce.

Okrem súdnych oddelení sa predpokladá kreovanie aj iných organizačných útvarov, ktoré budú slúžiť na skvalitnenie a zefektívnenie výkonu súdnictva (naor. spisovňa, podateľňa).

K § 14

Upravuje sa zloženie senátu okresného súdu. Ponecháva sa prítomný laický prvok. Funkciu predsedu senátu môže vykonávať jedine sudca (§ 15 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K § 15

Zavádza sa nový inštitút v rámci organizácie okresného súdu, ktorým je grémium okresného súdu. Základnou úlohou grémia okresného súdu je spolupodieľať sa na zabezpečovaní potrebnej odbornej úrovne sudcov tvoriacich toto grémium s prihliadnutím na ich prevažujúci obsah rozhodovacej činnosti. Zaradenie sudcu do grémium však nepredurčuje špecializáciu tohto sudcu, len zohľadňuje už spomínanú podstatnú časť jeho rozhodovacej činnosti, ktorá je základným kritériom zaradenie sudcu do príslušného grémia. Grémium možno čiastočne ponímať ako určitú obdobu kolégia krajského súdu. Grémium okresného súdu ani predsedu grémia nie je orgánom riadenia a správy.

Ustanovenie § 17 upravuje zriaďovanie grémií, pričom obligatórne sa zriaďuje občianske a trestné kolégium, ďalšie kolégia sa zriaďujú fakultatívne, za predpokladu, že budú mať požadovaný minimálny počet členov. Ak na súde nie je dostatočný počet sudcov s preväzujúcim obsahom rozhodovacej činnosti určitého druhu pre vytvorenie grémia, funkciu grémia plnia títo sudcovia bez vytvorenia grémia; funkciu predsedu grémia vykonáva predseda súdu. Ďalej sa upravuje pôsobnosť grémií a pôsobnosť predsedu grémia. Ustanovenie do funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon (zákon č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V odseku 6 sa upravuje ďalšia alternatíva pre prípad, že na okresnom súde sa nezriadi grémium. Pre riešenie sporných otázok medzi viacerými grémiami v obvode krajského súdu môže predseda tohto krajského súdu zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov.

K § 16

Upravuje sa zloženie senátov krajského súdu; senáty krajského súdu sú zložené výlučne zo sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. V odseku 2 sa zohľadňuje pomerne častý jav na súdoch vyššieho stupňa kedy sa v senáte nachádzajú viacerí sudcovia, ktorý sú z hľadiska kariérneho postu predsedami senátu.

K § 17

Obdobnú funkciu ako grémia na okresnom súde plnia na krajskom súde kolégiá. Vzhľadom na to, že krajský súd je primárne súdom odvolacím je nevyhnuté aby, bola posilnená jeho funkcia v rámci zjednocovacieho konania, ktorú bude krajský súd realizovať najmä prostredníctvom jednotlivých kolégií. Na krajskom súde sa budú zriaďovať obligatórne uvedené štyri kolégiá; kreovanie ďalších nie je vylúčené.

K § 18

Najvyšší súd bude i naďalej rozhodovať v zásade v senátoch, s výnimku niektorých vecí, o ktorých môže rozhodnúť predseda senátu, ak tak ustanoví niektorý z procesných kódexov.

V odseku 2 sa ustanovuje zloženie senátov najvyššieho súdu, ktoré sú v zásade trojčlenné; ak najvyšší súd rozhoduje v inštančnom postupe proti rozhodnutiam iného senátu najvyššieho súdu skladajú sa z piatich sudcov. Uvedené zloženie senátov môže byť osobitným zákonom (napr. procesným kódexom) modifikované v prospech vyššieho, avšak vždy nepárneho počtu sudcov.

K § 19

Sudcovia najvyššieho súdu v súčasnosti nemajú k dispozícii žiadnych odborných pracovníkov na vykonávanie takých činností, ako je zadovažovanie podkladov k rozhodnutiu vo veci, skutkový a právny rozbor prejednávaných vecí, vyhľadávanie odbornej literatúry a judikatúry, zisťovanie a vyhľadávanie odborných konzultantov, písanie konceptov právnych riešení veci a pod. Ide o vysoko odbornú a všestrannú činnosť v rôznych právnych odboroch zahŕňajúcich nielen právne, ale aj ekonomické, sociálne, medicínske či rôzne technické súvislosti. Preto je žiadúce do funkcie asistentov sudcov menovať odborníkov s dlhšou právnou praxou, ktorí budú zárukou vysoko erudovaného odborného servisu pre rozhodovanie najvyššieho súdu a sudcov. Vzhľadom na to sa javí dôvodné ich postavenie špeciálne upraviť v zákone o súdoch.

Asistent sudcu najvyššieho súdu bude mať postavenie štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu, a to v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania.

K § 20

Vymedzuje sa pôsobnosť pléna najvyššieho súdu, spôsob jeho zvolávania, rokovania a rozhodovania, verejnosť rokovaní pléna najvyššieho súdu a niektoré parciálne otázky týkajúce sa zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu. Vzhľadom na závažnosť otázok, ktoré bude plénum prejednávať a na ich možný dopad na chod súdnictva je nevyhnutné, aby sa rokovania pléna najvyššieho súdu mohli zúčastňovať aj iné zložky verejnej moci, čo je zohľadnené v odseku 5.

K § 21

Kolégium najvyššieho súdu je kolektívnym orgánom z rozhodovacou a inou právomocou, pričom plní obdobné úlohy ako kolégium krajského súdu, či grémium okresného súdu, teda zabezpečuje potrebnú odbornú úroveň sudcov, ktorý sú jeho súčasťou. Na rozdiel od kolégia krajského súd je kolégiu najvyššieho súdu zverené právomoc prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, čo vyplýva z jednej zo základných úloh najvyššieho súdu, ktorou je zabezpečovania jednotného používania a jednotného výkladu zákonov. Vnútorná organizácia kolégia a organizácia jeho činnosti je obdobná ako u kolégia krajského súdu.

K § 22

V § 24 sa upravujú základné princípy realizácie zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorá sa uskutočňuje v dvoch formách, a to zverejňovaním súdnych rozhodnutí zásadného významu (nie len rozhodnutí najvyššieho súdu) a prijímaním zásadných stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedenú zjednocovaciu činnosť uskutočňuje na najvyššom súde plénum a kolégium. Vzhľadom na význam tejto činnosti je nevyhnutné upraviť zásady spolupráce pléna alebo kolégia najvyššieho súdu s inými orgánmi verejnej moci, prípadne iným odbornými ustanovizňami tak ako je to navrhované v odseku 2. Vzhľadom na význam a prípadný dosah zjednocovacej činnosti najvyššieho súdu sa umožňuje, aby sa na rokovaní pléna alebo kolégia, ktoré rozhoduje o prijatí stanoviska obligatórne zúčastňovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva. Účasť iných subjektov je podľa odseku 3 fakultatívna.

K § 23

Upravuje sa vydávanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Zároveň sa v písm. a) a b) špecifikuje jej obsah. Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bude najvyšší súd zverejňovať na internete, čo umožní zvyšovanie právneho vedomia ako odbornej, tak i laickej verejnosti. Z dôvodu materiálno-technického zabezpečenia tejto povinnosti vyplývajúcej pre najvyšší súd, sa v Čl. IX navrhuje oddialenie účinnosti tohto ustanovenia.

K § 24

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého plénum najvyššieho súdu prijíma uvedené interné normy, pričom rokovací poriadok sa, vzhľadom na svoj význam, vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K § 25 a 26

Špeciálny súd bude rozhodovať v trojčlenných senátoch, ak osobitný zákon neustanoví, že vo vecí predseda senátu. Senáty špeciálneho súdu sa budú skladať výlučne zo sudcov, teda laický prvok sa neuplatňuje.

Vzhľadom na to, že jedinou agendou Špeciálneho súdu bude agenda trestná, kolégiá sa na Špeciálnom súde nebudú zriaďovať; ich pôsobnosť bude vykonávať plénum Špeciálneho súdu.

K § 27 až 31

Šiesta hlava zakotvuje, ako to už z názvu vyplýva, postavenie a organizáciu vojenských súdov ako súčasti všeobecného súdov.

V § 10 ods. 2 sa upravuje postavenie vojenského obvodového súdu ako prvostupňového článku sústavy vojenských súdov. Pri jeho rozhodovaní sa bude uplatňovať zásada samosudcovského rozhodovania v kombinácii so senátnym rozhodovaním. Senáty vojenského obvodového súdu budú podobne ako na okresných súdoch pozostávať zo sudcu, ktorý bude predsedom senátu a dvoch prísediacich.

Podobne ako na krajskom súde i na Vyššom vojenskom súde sa bude uplatňovať primárne zásada senátneho rozhodovania. Senáty vyššieho vojenského súdu sa skladajú výlučne zo sudcov tohto súdu; prísediaci na tomto súde nebudú pôsobiť.

Pre vojenské obvodové súdy ako aj pre Vyšší vojenský súd platí primerane poznámka k § 26.

Vzhľadom na to, že podľa návrhu zákona sa do budúcna už nepočíta zo zriaďovaním poľných súdov je potrebné, aby ich funkciu počas vojnového stavu alebo vojny plnili vojenské súdy. Tieto však môžu efektívne fungovať len za predpokladu, že ich počty sudcov na nich pôsobiacich sa vhodným spôsobom doplnia do stavu, ktorý bude zárukou ich riadneho chodu.

V prípade vyhlásenia vojny alebo vojnového stavu sa teda počty sudcov vojenských súdov zvýšia na základe mobilizácie priamo zo zákona dvojnásobne, a to zo sudcov okresných súdov a krajských súdov určených podľa zoznamu, ktorý vydá predseda vyššieho vojenského súdu v spolupráci s predsedom krajského súdu. Nevyhnutným predpokladom zaradenia sudcu do tohto zoznamu je jeho súhlas takýmto zaradením.

Počet sudcov o ktorý sa má zvýšiť počet sudcov na vojenských súdoch vyplývajúci zo zákona môže v prípade potreby zmeniť ako smerom nadol tak i smerom nahor minister po dohode s ministrom obrany.

K § 32

Na rozdiel od platnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 80/1992 Zb. sa doteraz používaný pojem „štátna správa súdov“ nahrádza pojmom „riadenia a správa súdov“, ktorý zodpovedá zneniu Ústavy Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 3). Riadenie súdov je možné charakterizovať ako súbor práv a povinností zverený orgánom riadenia správy súdov, resp. súhrn činností vykonávaných týmito orgánmi, ktoré bezprostredne súvisia s výkonom rozhodovacieho procesu súdu (sudcu) a ktoré sú realizované za účelom skvalitnenia tohto procesu, najmä z hľadiska odbornosti, profesionality, včasnosti rozhodovania a efektivity konania. Na strane druhej, správu súdu je možné vymedziť ako súhrn činností vykonávaných príslušnými subjektami (orgánmi riadenia a správy súdov), ktorých účelom je vytvorenie čo najvhodnejších najmä materiálnych podmienok pre vlastný výkon súdenia (rozhodovacej činnosti súdov, sudcov), t.j. zabezpečiť potrebný „servis“ pre samotnú rozhodovaciu činnosť súdov a sudcov.

Jednou zo základných podmienok pre naplnenie ústavného princípu sudcovskej nezávislosti súdnej moci je dôsledné oddelenie výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov (sudcov). Absolútne oddelenie týchto dvoch zložiek však nie je možné a ani účelné. Špecifikom riadenia a správy v súdnictve je, že na rozdiel od riadenia a správy vykonávanej iných odvetviach verejnej moci, jej výkon je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do vlastného výkonu sudcovskej činnosti (rozhodovania).

Z ústavnej a zákonnej zodpovednosti ministra spravodlivosti a ostatných orgánov riadenia a správy súdov za riadny chod justície však súčasne vyplýva, že úlohy riadenia správy súdov nemožno zúžiť len na samotné „hmotné“ zabezpečenie súdov, ale že týmto orgánom musia byť dané i prostriedky na zabránenie tomu, aby sudcovská nezávislosť nebola zneužívaná neodvodnenými prieťahmi súdneho konania a rozhodovania alebo porušovania zásad dôstojnosti súdneho konania a sudcovskej etiky (napr. prostredníctvom dohľadu ministerstva).

V odseku 1 sa definujú základné úlohy riadenia a správy súdov. V odseku 2 je uvedený ústavný princíp oddelenosti výkonu riadenia a správy súdov od rozhodovacej činnosti súdov vyplývajúci z článku 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 33

Definujú sa orgány riadenia a správy súdov, ktorými sú predsedovi a podpredsedovia súdov, orgány sudcovskej samosprávy (sudcovské rady) a súdna rada. Spôsob a rozsah v akom sa podieľajú tieto orgány na riadení a práve súdov určuje zákon.

K § 34

Definujú sa orgány správy súdov, ktorými je vo všeobecnosti ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť súdov. Riaditeľ správy súdu je taktiež orgánom správy súdu (doterajší vedúci súdnych správ postavenie štátneho orgánu nemali), ktorý bude vykonávať podstatnú časť ekonomicko-administratívnej agendy, ktorú doteraz vykonával predseda súdu, a to v mene súdu. Niektoré otázky majúce charakter ekonomicko-administratívny však naďalej zostávajú v pôsobnosti predsedov súdov, ktorý sú primárne zodpovedný za chod toho ktorého súdu.

K § 35

Ustanovuje sa pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia súdu a v oblasti správy súdu, kde táto pôsobnosť je rozdelená medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu. Pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné vnímať nielen ako súhrn určitých oprávnení, ale zároveň aj ako zákonom dané povinnosti, s nesplnením ktorých je spojený vznik právnej zodpovednosti, právnym dôsledkom ktorej môže byť i zánik funkcie predsedu súdu.

Predseda je štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu.

Rozsah, v akom sa predseda súdu podieľa na výkone súdnictva sa určí v rozvrhu práce, a teda predseda súdu v konečnom dôsledku nemusí počas výkonu tejto funkcie pojednávať. Ak predseda súdu vykonáva súdnictvo, tak buď ako predseda senátu alebo sudca, t.j. člen senátu alebo samosudca.

K § 36

Upravuje spôsob ustanovenia sudcu do funkcie predsedu súdu. Predsedu súdu bude menovať do funkcie minister spravodlivosti SR, a to na základe výsledkov výberového konania z troch najúspešnejších kandidátov. Funkčné obdobie predsedu súdu bude päť ročné a do funkcie ho bude možne vymenovať len v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

K § 37

V § 37 je upravený zákonný rámec pre výberové konanie na funkciu predsedu súdu, jeho priebeh a účel.

Samotné výberové konanie vyhlasuje minister spôsobom a v lehotách tak, aby bol zabezpečená rovnaká možnosť pre prípadných záujemcov uchádzať sa o túto funkciu a v neposlednom rade tak, aby bola zachovaná funkčnosť súdov.

O funkciu predsedu súdu sa môže uchádzať nielen sudca príslušného súdu, ale aj sudca súdu rovnakého alebo vyššieho stupňa. Uvedené riešenie predpokladá v prípade vymenovania do funkcie predsedu súdu rozhodnutie Sudcovskej rady dočasnom pridelení sudcu na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

V odsekoch 5 až 7 sa ustanovuje spôsob kreovania päťčlennej výberovej komisie a jej predsedu, uznášaniaschopnosť a spôsob rozhodovania. Cieľom zákonodarcu je, aby vo výberovej komisii boli zastúpené všetky zložky súdnictva, ako sudcov, tak i predstaviteľov správy súdov, pri zachovaní väčšiny z radov sudcov, čo podľa názoru zákonodarcu je dostatočnou zárukou a vyjadrením patričnej miery samosprávy v oblasti justície.

Samotné výberové konanie prebieha podľa zásad pre voľbu predsedov súdov schválených súdnou radou po dohode s ministrom.

Minister na základe výsledkov výberového konania je oprávnený vybrať si jedného z troch najúspešnejších uchádzačov a vymenovať ho a predsedu súdu, inak povedané, minister nie je viazaný poradím na prvých troch miestach úspešných uchádzačov.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje postup pre prípad, že výberové konanie nebude úspešné, resp. pre prípad, že úspešný uchádzač odmietne ujať funkcie predsedu súdu, alebo odmietne menovanie do tejto funkcie.

K § 38

Ustanovujú sa spôsoby zániku funkcie predsedu súdu. Základným a štandardným spôsobom zániku tejto funkcie je uplynutie jeho päťročného funkčného obdobia. Funkcia predsedu súdu však môže zaniknúť aj z dôvodov uvedených ods. 1 písm. a) až e), a to ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. V odsekoch 2 až 6 sa bližšie špecifikuje proces predchádzajúci zániku funkcie predsedu súdu v závislosti od toho ktorého dôvodu zániku tejto funkcie.

V odseku 7 sa upravuje zabezpečenie realizácie úloh zverených predsedovi súdu, a to v situácii, ak funkcia predsedu zanikla, nový predseda súdu sa ešte neujal funkcie a podpredseda súdu nie je ustanovený, prípadne nie je vymenovaný.

K § 39 až 41

Upravuje sa postavenie podpredsedu súdu, rozsah a spôsob akým zastupuje predsedu súdu. V návrhu zákona sa upúšťa od kreovania funkcie podpredsedu súdu na všetkých okresných súdoch rovnako aj od viacerých postov podpredsedov súdov na jednom súde, následne sa upravuje aj spôsob zastupovania predsedu súdu, ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo zriadená.

V § 41 sa odkazuje na použitie ustanovení o zániku funkcie predsedu súdu aj na zánik funkcie podpredsedu súdu. Rozširuje sa právomoc predsedu súdu navrhnúť ministrovi odvolanie podpredsedu súdu. Výkon funkcie podpredsedu súdu, ako aj predsedu súdu sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu (k tomu pozri Čl. II návrhu zákona).

K § 42

V súlade so zakotvením postavenia predsedu a podpredsedu súdu ako súdnych funkcionárov, sa definujú ich povinnosti. Doplnenie povinností súdnych funkcionárov zabezpečia vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči nim, ak sa spreneveria výkonu svojej funkcie. Predseda a podpredseda súdu pri výkone svojej funkcie musí konať tak, aby neohrozil dôveru súdnictva, napr. nesmie zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho postoje a názory sudcu alebo člena sudcovskej rady, ak podáva návrh na začatie disciplinárneho konania sudcu, zistiť potrebné skutočnosti a zabezpečiť vykonanie potrebných dôkazov a musí sa zdržať verejného vyslovovania názoru o veciach, ktoré sú prejednávané na súde, ktorý spravuje.

K § 43

Ustanovenie do funkcie zánik funkcie predsedu Najvyššieho súdu a podpredsedu Najvyššieho súdu vyplýva z časti priamo z čl. 145 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zo zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto úprava ustanovenie do funkcie v tomto zákone nie je z dôvodu prípadnej duplicity potrebná.

Na predsedu najvyššieho súdu sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 44

Pri vymenúvaní a odvolávaní predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa uplatňuje špecifický postup, na ktorom sa podieľa aj minister obrany.

Na predsedu a podpredsedu vojenských súdov sa vzťahujú ustanovenia o pôsobnosti predsedu súdu, o postavení podpredsedu súdu a o povinnostiach predsedu a podpredsedu súdu.

K § 45

V zmysle čl. 143 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy, ktorými sú podľa navrhovaného odseku 1 sudcovské rady. Navrhuje sa, aby sa sudcovské rady zriaďovali na všetkých súdoch, teda na rozdiel od platnej právnej úpravy nielen na krajských súdoch, Špeciálnom súde, najvyššom súde a Vyššom vojenskom súde, ale aj na okresných súdoch. Na tzv. „malých“ okresných súdoch s počtom sudcom menším ako 15 sa sudcovské rady nebudú zriaďovať a ich funkciu bude plniť plénum tohto „malého“ súdu; uvedené platí aj pre vojenské obvodové súdy.

Ustanovuje sa minimálny a maximálny počet členov sudcovskej rady. Členov sudcovskej rady bude voliť plénum príslušného súdu, ktoré zároveň určí počet členov sudcovskej rady. Ďalej sa upravuje spôsob kreovania orgánov sudcovskej rady, zvolávanie a rokovanie sudcovskej rady, spôsob hlasovania v sudcovskej rade, pôsobnosť sudcovskej rady, zverejňovanie informácií o činnosti sudcovskej rady a prijímanie vnútroorganizačných právnych aktov sudcovskej rady.

K § 46

Ustanovuje sa funkčné obdobie sudcovských rád v trvaní 5 rokov a spôsoby zániku členstva v sudcovskej rade.

K § 47

V nadväznosti na § 48 sa upravuje spôsob dopĺňania členov sudcovskej rady do počtu určeného plénom pri voľbe členov sudcovskej rady a taktiež podmienky, za ktorých môže plénum pre tento prípad rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady.

K § 48

Upravuje zloženie a pôsobnosť kolégia predsedov sudcovských rád, ako určitej nadstavby k orgánom sudcovskej samosprávy, úlohou ktorej je rozhodovať o otázkach presahujúcich svojim významom územnú pôsobnosť jednotlivých sudcovských rad.

K § 49

Vymedzujú sa základné nástroje uplatňované predsedom súdu pri riadení súdu.

K § 50

Definuje sa rozvrh práce ako jeden z nástrojov riadenia súdov, prostredníctvo, ktorého sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. V odseku 2 sa stanovujú obsahové náležitosti rozvrhu práce. Zároveň sa upravuje zásada publicity rozvrhu práce.

K § 51

V odseku 1 sa upravuje všeobecný princíp podľa, ktorého sa uskutočňuje prideľovanie vecí jednotlivým senátom, samosudcom súdnym úradníkom a notárom ako súdnym komisárom. Veci sa teda prideľujú za týchto kumulatívne splnených podmienok:

1.náhodným výberom

2.pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, t.j. „generátorom“

V odsekoch 4 až 7 sa upravujú modifikácie uvedeného spôsobu prideľovania vecí došlých na súd.

K § 52

Toto ustanovenie upravuje proces tvorby rozvrhu práce a určuje subjekty, ktoré sa na ňom podieľajú. Subjektom zodpovedným nielen za samotné vytvorenie, ale aj vytvorenie funkčného rozvrhu práce, je predseda príslušného súdu. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný postupovať v súčinnosti s vymenovanými orgánmi riadenia a správy súdov. V záujme zabezpečenie a potrebnej miery pružnosti a, zohľadňujúc mieru zodpovednosti predsedu súdu pri tvorbe rozvrhu práce je aj to, že návrhmi vznesenými subjektami podieľajúcimi sa na tvorbe rozvrhu práce nie je predseda súdu viazaný, čo ho však nezbavuje povinnosti uviesť tieto odlišné stanoviská pri vydaní rozvrhu práce.

Ak si predseda súdu neplní zákonom určené povinnosti, má takéto jeho konaní alebo nekonanie za následok vznik disciplinárnej zodpovednosti a môže viesť až k jeho dovolaniu z funkcie predsedu súdu.

Pre prípad, že rozvrh práce nie je vydaný v lehotách ustanovených zákonom, resp. nie je vydaný vôbec, použije sa postup uvedený v odseku 6.

K § 53

V záujme zabezpečenie efektívneho výkonu súdnictva sa upravuje dohľadová právomoc predsedu súdu, výkon ktorej má smerovať k zabezpečeniu dodržiavania zásad sudcovskej etiky, dôstojnosti a plynulosti súdneho konania. Nová, navrhovaná právna úprava dohľadu predsedu súdu vychádza a nadväzuje na platné znenie zákona č. 80/1992 Zb. pričom bližšie špecifikuje a konkretizuje oprávnenia predsedu súdu v rámci výkonu dohľadu. Dohľadovú právomoc predsedu súdu je potrebné vnímať zároveň aj ako jeho povinnosť, keďže za výkon súdnictva na súde zodpovedá predseda súdu. Nástroje, prostredníctvom ktorých predseda súdu vykonáva dohľad a ktoré sú určené na dosiahnutie riadneho chodu súdu pri výkone súdnictva, sú uvedené v ods. 1 písm. a) až g).

Ak pri výkone dohľadu predseda údu zistí prípadné nedostatky je nevyhnutné, aby tieto zistenia prerokoval s dotknutým sudcom a v prípade, ak je to potrebné uložil opatrenie – návrh na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc –, ktoré by viedli k náprave. Predseda súdu podáva v odôvodnených prípadoch ministerstvu podnety na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov.

K § 54 a 55

Vnútorná revízia predstavuje osobitný inštitút v rámci riadenia súdov. Je relatívne novým prvkom, ktorý súčasná platná právna úprava nepozná. Základnou úlohou vnútornej revízie je odhaliť slabé miesta v vo vybavení a činnosti súdov. Má preveriť úroveň organizačnej, riadiacej a kontrolnej činnosti súdu, pričom nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Inak povedané, vnútorná revízia sa zameriava na všetky otázky činnosti súdu s výnimkou rozhodovacej činnosti súdu.

V odseku 1 sa definujú základné úlohy a ciel vnútornej revízie.

Garantuje nezávislosť súdnictva pri výkone vnútornej revízie.

Vymedzuje vzťah medzi vnútornou revíziou a vnútorným auditom podľa zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že na výkon vnútornej revízie sa nepoužije uvedený zákon, resp. ciele vnútornej revízie a vnútorného auditu sú odlišné a teda tieto dva inštitúty nie je možné stotožňovať.

K § 56 Definujú sa základné práva a povinnosti členov oddelenia revízie pri výkone samotnej revízie.

K § 57

Upravuje sa výkon revízie na okresnom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na okresnom súde vykonáva.

K § 58

Upravuje sa výkon revízie na krajskom súde a zloženie oddelenia vnútornej revízie, ktoré ju na krajskom súde vykonáva.

K § 59

Upravuje sa základný rámec výkonu revízie na najvyššom súde.

K § 60

Upravujú sa jednotlivé spôsoby zániku funkcie vizitátora.

K § 61

Výsledkom revízie je správa, ktorá v písomnej forme popisuje zistený stav na preverovanom súde, ktorá ako taká sa zasiela vymedzenému okruhu subjektov a je podkladom pre realizáciu potrebných opatrení vedúcich k náprave prípadných nedostatkov zistených pri výkone revízie.

K § 62

Upravuje jeden z právnych mechanizmov oprávňujúci fyzické osoby a právnické osoby domáhať sa ochrany svojho ústavou garantovaného práva, a to práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je sťažnosť na postup súdu. Zároveň sa vymedzuje predmet sťažnosti, ktorým môžu byť len prieťahy v konaní alebo porušovanie zásad dôstojnosti súdneho konania vymedzeným okruhom súdnych osôb.

Aktívne legitimovaným na podanie sťažnosti je účastník konania v občianskom súdnom konaní a strana v trestnom konaní, ktorých totožnosť s prihliadnutím na § 58 odsek 2 musí byť zrejmá.

Podanie sťažnosti sťažovateľom nesmie byť zámienkou pre vyvodzovanie akýchkoľvek negatívnych dôsledkov, či represie voči jeho osobe, s výnimkou administratívnoprávneho alebo trestnoprávneho postihu, ak sa svojou sťažnosťou dopustí priestupku alebo trestného činu.

V odseku 4 sa zvýrazňuje povinnosť príslušných orgánov riadenia a správy posudzovať podania došlé na súd v prvom rade podľa ich obsahu, a to z dôvodu, že podanie ktoré síce nie je sťažnosťou, môže byť podnetom, ktorým sa v konečnom dôsledku môže poukazovať na závažné nedostatky v činnosti súdov.

K § 63

Ustanovenie vymedzuje, ktorému z jednotlivých orgánov riadenia a správy súdov patrí vybavovanie sťažností. Navrhovanou úpravou je zakotvené, že sťažnosti v zásade vybavuje predseda príslušného súdu.

K § 64

Stanovuje sa účel vybavovania sťažností, ktorým je odstránenie prípadných prieťahov v konaní. Pre naplnenie toho účelu zveruje návrh zákona orgánu, ktorý sťažnosť vybavuje určité oprávnenie umožňujúce zistiť skutočný stav veci (najmä na základe súdneho spisu, ale aj prípadných výpovedí dotknutých osôb) ako aj povinnosť vyvodiť dôsledky voči zodpovedným osobám, ktoré majú zabezpečiť nápravu zistených nedostatkov – podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania nevynímajúc.

K § 65 Špecifiká činnosti súdov vyžadujú aby lehota na vybavenie sťažnosti bolo stanovená v takom rozsahu, aby zabezpečovala právo sťažovateľa na včasné vybavenie sťažnosti, ale súčasne tiež orgánu umožnila sústrediť všetky potrebné podklady pre jej vybavenie bez toho, aby týmto šetrením boli spôsobené prieťahy súdneho konania. Z týchto dôvodov sa upúšťa od doterajšej právnej úpravy, ktorá stanovovala lehotu na vybavenie sťažnosti v trvaní dvoch mesiacov, pričom umožňovala je j predĺženie bez špecifikácie dĺžky trvania tohto predĺženia. Navrhované znenie § 67 ustanovuje v odseku 1 všeobecnú 30 dňovú lehotu na vybavenie sťažnosti. Zároveň zohľadňuje aj prípadné komplikácie, ktoré môžu pri vybavovaní sťažnosti nastať a umožňuje jej predĺženie, avšak na rozdiel od doterajšej právnej úpravy stanovuje maximálnu dĺžku trvania lehoty (3 mesiace), v rámci ktorej musí byť sťažnosť vybavená. Z uvedeného teda vyplýva, že lehotu na vybavenie sťažnosti možno predĺžiť maximálne o 2 mesiace. Uvedené riešenie má odstrániť existujúci stav, kedy niektoré sťažnosti sú vybavované aj polroka, čo je do budúcna neúnosné.

K § 66

Účel vybavovania sťažnosti je naplnený až v momente, keď sťažovateľ je informovaný o spôsobe jej vybavenia ako aj o opatreniach prijatých za účelom odstránenia zistených prieťahov v konaní, prípadne vyvodenia osobnej zodpovednosti voči konkrétnemu sudcovi. Zároveň sa ustanovujú výnimky, keď nie je potrebné sťažovateľa písomne upovedomiť o vybavení sťažnosti.

K § 67

Upravuje sa možnosť preskúmania postupu a výsledku pri vybavovaní sťažnosti a to formou prešetrenia vybavenia sťažnosti. Určujú sa aj orgány príslušné na prešetrenie sťažnosti. Pri prešetrovaní podnetov postupuje príslušný orgán primerane podľa ustanovení tohto zákona o vybavovaní sťažností. Ak sa v rámci prešetrenia sťažnosti zistí, že sťažnosť nebola vybavená ako odôvodnená, hoci tak vybavená byť mala, tak orgán prešetrujúci vybavenie sťažnosti je povinný podať voči konkrétnemu predsedovi súdu návrh na začatie disciplinárneho konania.

Prešetrenia vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

K § 68

Ustanovuje sa subsidiárne použitie zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach na vybavovanie sťažnosti a prešetrovanie vybavenia sťažností

K § 69

Podnety popri sťažnostiach predstavujú ďalší z nástrojov uplatňovaných pri riadení súdnictva. Na rozdiel od sťažností, predmet podnetu je koncipovaný ďaleko širšie; pri sťažnostiach ich predmetom môžu byť len prieťahy v konaní (teda týka sa len výkonu súdnictva). Podnety sa môžu týkať aj výkonu správy sú a podnet môže uplatniť každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má znalosť o určitých nedostatkoch v činnosti súdu, resp. v správaní súdnych osôb.

V odsekoch 2 až 4 sa upravuje okruh orgánov oprávnených vybavovať podnety. Podobne ako sťažnosť i podnet musí byť vybavený v zákonom stanovenej lehote.

K § 70 Ustanovuje sa základná zásada rešpektovaná vo všetkých právnych procesoch, podľa ktorej sa každé podanie posudzuje podľa svojho obsahu a nie formálneho označenia.

K § 71

Ustanovenie vymedzuje jednotlivé kompetencie ministerstva pri správe súdov v členení podľa jednotlivých oblastiach správy súdov v súlade s § 35. S prihliadnutím na špecifické postavenie vojenských súdov sa ich správu vykonáva primárne ministerstvo obrany a čiastočne aj ministerstvo. Pôsobnosť ministerstva sa rozširuje a precizuje v oblasti informatiky a informačných systémov, pri ktorej doteraz absentovala adekvátna právna úprava.

K § 72

Upravuje sa dohľadová právomoc ministerstva. Výkone tejto právomoci ministerstva spočíva v sledovaní práce súdov, kde výkon správy ministerstva je limitovaný tým, že nesmie zasahovať do nezávislého výkonu súdnictva. Ministerstvo preto môže pri výkone svojej dohľadovej právomoci sledovať a hodnotiť postup súdov v konkrétnych veciach len z toho hľadiska, či nedochádza k zbytočným prieťahom v konaní a z hľadiska dodržiavania zásad dôstojnosti konania (sťažnosti) a nevhodného správania súdnych osôb (podnety). Spôsobom vybavovania právoplatne skončených vecí a môže zaoberať len z hľadiska získaných poznatkov o nejednotnosti súdneho rozhodovania v dôsledku čoho môže dávať podnety najvyššiemu súdu na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Pre efektívnu realizáciu vyššie uvedených čiastkových oprávnení sa ministerstvu dáva možnosť vyžiadať si konkrétny spis.

K § 73

Nad rámec doterajšej platnej právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť orgánov riadenia a správy súdov v oblasti informatiky a informačných systémov. Účelom tohto ustanovenia je upraviť kreovanie osobitných organizačných útvarov ministerstva na úrovni krajských súdov, ktoré by spravovali chod informačných systémov v rámci obvodu krajského súdu, t.j. aj na okresných súdov a zabezpečovali by tak bezpečnú a bezporuchovú prevádzku informačnej siete v dnešnej dobe nevyhnutnej súčasti práce sudcov pri výkon súdnictva. Navrhuje sa, aby oddelenia informatiky na krajských súdoch (v súlade s odsekom 4 aj na ostatných súdoch) boli v podstate detašovanými pracoviskami ministerstva. Uvedené riešenie, resp. centralizovaná správa informačných systémov je nevyhnutná najmä vzhľadom na povahu a charakter, ale i z dôvodov efektívnosti a bezpečnosti, ktorými sa vyznačuje oblasti informatiky.

K § 74

V odseku 1 sa vymedzujú kompetencie predsedu súdu v rámci správy súdu, ktoré vykonáva každý predseda súdu bez ohľadu na to, či ide o súd vyššieho alebo nižšieho stupňa. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie jednotlivých predsedov súdov. Špecifické postavenie má predseda najvyššieho súdu, ktorý vykonáva aj niektoré kompetencie, ktoré inak prislúchajú ministerstvu.

K § 75

Ide o splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého každý predseda súdu vydá organizačný poriadok, ktorým sa ustanovia podrobnosti pri organizácie pri správe súdu.

K § 76 Definuje sa postavenie riaditeľa správu súdov ako štátneho zamestnanca, na ktorého sa aplikuje zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a určuje sa jeho osobný úrad, ktorým je príslušný súd.

K § 77

Oprávnenie konať v mene súdu je vo všeobecnosti dané predsedovi súdu, t.j. štatutárnym orgánom súdu je jeho predseda. Ak sa má naplniť jeden zo základných cieľov tohto návrhu zákon, ktorým je odbremenenie predsedu súdu od úkonov nespadajúcich do výkonu súdnictva, je nevyhnutné, aby riaditeľ správy súdov ako orgán riadenia a správy súdov vykonával svoju pôsobnosť taktiež v mene súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že oprávnenie konať v mene súdu je priamo zo zákona rozdelené medzi predsedu súdu a riaditeľa správy súdu.

Základným kritériom pre určenie pôsobnosti riaditeľa správy súdu je vecná hľadisko, podľa ktorého riaditeľ správy súdu koná v mene súdu len, ak ide o úkony súvisiace s riadením a organizáciou ekonomického a administratívneho chodu súdu. Pôsobnosť riaditeľa správy súdu určuje primárne zákon. V záujme zabezpečenia hospodárneho a efektívneho chodu súdu vo vymedzených oblastiach je možné pôsobnosť riaditeľa správy súdu rozšíriť, a to prenesením niektorých kompetencií z predsedu súdu a riaditeľa ak o tom rozhodne predseda súdu.

K § 78

V odseku 1 sa vymedzujú jednotlivé kompetencie, ktorú vykonáva riaditeľ každého súdu bez rozdielu. V nasledujúcich odsekoch sa precizujú kompetencie riaditeľov správ jednotlivých súdov.

K § 79

V § 79 sa vyvára zákonný rámec pre spracúvanie údajov v rámci Centrálneho informačného systém a stanovujú sa základné zásady pre spracúvanie údajov uvedených v odseku 1. Podrobnosti o vymedzenom okruhu otázok upraví vyhláška ministerstva.

K § 80

Stanovuje účel použitia osobných údajov a okruh subjektov oprávnených na ich využívanie. Primárne sú nimi ministerstvo a súdy. Sekundárne aj iné orgány verejnej moci ak tak ustanoví osobitný zákona

K § 81

Upravujú sa špecifiká spracúvania osobných údajov nachádzajúcich sa v centrálnom informačnom systéme.

K § 82 V súvislosti s plnením úloh ktoré ministerstvu vyplývajú z tohto alebo osobitných zákonov, dochádza k vytváraniu automatizovaných informačných systémov. Navrhované znenie § 83 rieši rámcovo oprávnenia vyplývajúce z vytvorenia týchto systémov, ich vlastníctvo a správu.

K § 83 až 88 V reakcii na požiadavky praxe je potrebné aspoň rámcovo, ale hlavne zákonným spôsobom upraviť problematiku tvorby rozpočtu súdov. Práve zákonná úprava má byť garanciou zvýšenia participácie reprezentantov súdnej moci na tvorbe rozpočtu súdov ako jedného z najdôležitejších nástrojov vplývajúcich chod súdnictva. Tento postup je nevyhnutný z hľadiska stanovenia všeobecných potrieb súdnictva a určenia priorít týchto potrieb i nevyhnutnej selekcie nepodstatných požiadaviek. Zámerom zákonodarcu je aspoň v hrubých rysoch, ale s presne vymedzenými väzbami upraviť samotný proces tvorby rozpočtu súdov. Navrhovaná právna úprava vychádza z nového spôsobu rozpočtovania rezortu, a to z tzv. programového rozpočtu.

Rozpočet súdov je základným nástrojom, podľa ktorého sa riadi finančné hospodárenie súdov. Samotný rozpočet je súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva.

S finančnými prostriedkami určenými tomu ktorému súdu hospodári tento súd samostatne, čo však nevylučuje metodické riadenie zo strany ministerstva, skôr naopak, koordinácia týchto činností je zo strany ministerstva spravodlivosti ako správcu rozpočtovej kapitoly nevyhnutná.

Vymedzuje základný vzťah medzi súdmi a ministerstvom, resp. vojenskými súdmi a ministerstvom obrany v oblasti finančného hospodárenia, podľa ktorého súdy sú svojimi príjmami a výdavkami napojené rozpočet ministerstva, vojenské súdy na rozpočet ministerstva obrany s výnimkou finančných vzťahov vyplývajúcich zo zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, kedy sú vojenské súdy napojené na rozpočet ministerstva. Špecifické postavenie má najvyšší súd, ktorý má v rámci štátneho rozpočtu samostatnú rozpočtovú kapitolu. Návrh zákona toto postavenie najvyššieho súdu zachováva.

Zároveň sa definujú kolégiá predsedov krajských súdov, okresných súdov a vojenských obvodových súdov ako poradné orgány pri tvorbe rozpočtu súdov.

Definuje sa postavenie ministerstva ako subjektu, ktorý riadi a koordinuje prípravu a samotnú tvorbu návrhu rozpočtu súdov.

Stanovuje sa okruh subjektov, ktoré sa podieľajú na procese tvorby podkladov pre rozpočet súdov, pričom tento proces prebieha „zdola nahor“, t.j. od okresných súdov, cez súdy krajské až po ministerstvo. Uvedený postup má zabezpečiť jednotlivé súdy možnosť navrhnúť priority v rámci svojich potrieb a týmto spôsobom sa spolupodieľať na tvorbe návrhu rozpočtu pre súdy. Zároveň sa stanovujú presné termíny pre odovzdávanie podkladov z jednotlivých súdov, ktoré ministerstvo zohľadní pri vypracovávaní návrh rozpočtu súdov.

Upravuje sa samotný proces tvorby návrhu rozpočtu súdov, ktorý je v pôsobnosti ministerstva ako správcu rozpočtovej kapitoly, ktorej súčasťou je aj rozpočet súdov. Zároveň sa garantuje určitá spätná väzba medzi vypracovaným návrhom rozpočtu a požiadavky mi súdov, ktoré mu predchádzali, a to tak, že ministerstvo zasiela vypracovaný návrh rozpočtu späť na súdy a v prípade, že ak požiadavky súdov nie sú zohľadnené v návrhu rozpočtu súdov (v dôsledku schválených východísk pre tvorbu štátneho rozpočtu) na rokovanie s ministerstvom financií sa prizvú aj predsedovia krajských súdov.

Upravuje sa oprávnenie ministerstva rozpisovať rozpočtové prostriedky pre súdy, čo je však dôležité pri realizácii tohto oprávnenia je povinné zohľadňovať požiadavky súdov uplatňované v rámci procesu tvorby návrhu rozpočtu súdov, čo je výrazom potrebného spolupôsobenia súdov na celom, resp. všetkých rozpočtových procesoch, teda nielen jeho tvorbe, ale i realizácii.

Záverečným účtom súdov sa rozumie súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia súdov za príslušný rozpočtový rok; je súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva. Podobne ako v prípade ostatných štádií rozpočtového procesu i na tvorbe návrhu záverečného účtu súdov sa podieľajú orgány súdov, v tomto prípade predsedovia krajských súdov. Samotný návrh záverečného účtu však zostavuje ministerstvo.

Záverečný účet súdov ako súčasť záverečného účtu rozpočtovej kapitoly ministerstva je predkladaný ďalším príslušným orgánom.

K § 89 Ide o výkladové ustanovenie, zohľadňujúce rekodifikáciu trestného práva procesného.

K § 90

Podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok úlohy justičnej pokladnice plní Krajský súd v Bratislave. § 85 návrhu zákona konkretizuje príslušné ustanovenia citovaného zákona v tom zmysle, že určuje osobitný organizačný útvar určený na plnenie úloh justičnej pokladnice v rámci Krajského súdu v Bratislave – Oddelenie justičnej pokladnice.

K § 91 Navrhuje sa výslovne upraviť riešenie situácie, keď by Špeciálny súd nebol vytvorený (bolo by neúspešné výberové konanie) alebo také prípady, keď Špeciálny súd nemôže vykonávať svoju právomoc (pôjde najmä o prípad keď budú všetci sudcovia tohto súdu vylúčení). Ustanovuje sa, že v tomto prípade vykonáva právomoc Špeciálneho súdu Krajský súd v Banskej Bystrici.

K § 92 Ide o splnomocňovacie ustanovenie na základe ktorého ministerstvo vyhláškou vydá jednak správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špeciálny súd ako aj ďalšie vyhlášky na vykonanie ustanovení zákona v rozsahu podľa odseku 2.

K § 93 až 96

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť otázku ďalšieho zotrvania už vymenovaných predsedov súdov a podpredsedov súdov (okrem predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu), najmä s prihliadnutím na to, že návrh zákona zavádza nový systém kreovania funkcie predsedu súdu. Uvedené sa vzťahuje aj na predsedov kolégií. Návrh zákona sa v § 95 vysporiadala s existenciou už zvolených sudcovských rád na krajských súdoch a rieši obdobie do zvolenia nových sudcovských rád podľa toho zákona. Taktiež sa tu upravuje prvá voľba predsedov grémií okresných súdov a predsedov kolégií krajských súdov..

K § 97 až 99 Vzhľadom na to, že zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa ako celok zrušuje a problematika justičných čakateľov sa nezaradila do návrhu zákona o súdoch , uvedené legislatívno-technické riešenie presúva v podstate výlučne statusové otázky súvisiace s postavením justičných čakateľov do návrhu zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 100

Ustanovenie obsahuje návrh na zrušenie zákona č 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Obsah týchto právnych predpisov je z podstatnej časti nahradený úpravou navrhnutou v tomto zákone.

K Čl. II

K bodu 1 Navrhovaná zmena vyplýva zo zavedenia inštitútu dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu podľa bodu 2.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vychádza z nevyhnutnosti upraviť postup pre prípad, že za predsedu súdu nižšieho stupňa bude vymenovaný sudca súdu vyššieho stupňa, čo si bude vyžadovať uplatnenie navrhovaného inštitútu dočasného pridelenia sudcu na výkon funkcie predsedu súdu.

K bodu 3 až 5

Zavedenie grémií na okresných súdoch si vyžaduje doplnenie právnej úpravy o spôsob voľby predsedu grémia a zániku jeho funkcie.

K bodu 6

Stanovuje sa pravidlo, že výkon určených funkcií na súde, okrem samotnej funkcie sudcu, sa bude zohľadňovať pri hodnotení sudcu.

K bodu 7 Presúva sa pôsobnosť zo sudcovských rád na kolégium predsedov sudcovských rád.

K bodu 8 V praxi často dochádza k prípadom, keď sudca odmietne dať predsedovi súdu súhlas na zbavenie mlčanlivosti najmä v prípadoch, keď orgány činné v trestnom konaní preverujú trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Navrhovaná zmena má zjednodušiť túto procedúru zbavovania mlčanlivosti.

K bodu 9 Upravuje sa funkčný príplatok podpredsedu súdu v čase, keď zastupuje predsedu súdu; uvedené platí aj pre sudcu, ktorý zastupuje predsedu, ak podpredseda nie je ustanovený.

K bodu 10 Zriaďovanie grémií na okresných súdoch a kolégií na krajských súdoch si vyžaduje aj zmeny v oblasti funkčných príplatkov za riadenie v prípade predsedov týchto grémií alebo kolégií.

K bodu 11

Dopĺňa sa okruh subjektov aktívne legitimovaných podať návrh na začatie disciplinárneho konania.

K bodu 12

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi. Súčasná dvojmesačná lehota nestačí na objektívne zistenie skutkového stavu a prešetrenie podnetov, nakoľko vo väčšine prípadov je potrebné vyžiadať si spisy súdov viacerých stupňov a vyjadrenia viacerých dotknutých osôb, resp. v niektorých prípadoch „počkať“ na rozhodnutie napr. o podanom mimoriadnom dovolaní alebo vznesenej námietke zaujatosti.

K Čl. III

K bodu 1 a 2 Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia zákona o nový § 4a.

K bodu 3 Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov obsahoval v ustanoveniach § 13 ods. 3 a § 20 ods. 2 určenie vecnej a miestnej príslušnosti súdov na rozhodovania o použití informačno-technických prostriedkov mimo trestného konania. Vzhľadom na to, že sa táto právna úprava pre svoju prílišnú špecifickosť a znenie § 9 návrhu zákona v predkladanom zákone nepremietla a vzhľadom na to, že sa zákon č. 335/1991 Zb. ruší ako celok, je nevyhnutné túto problematiku zakomponovať do osobitného zákona, ktorým je zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Uvedenou legislatívno-technickou zmenou sa takto právna úprava „odpočúvania“ mimo trestného konania stáva komplexnou.

K Čl. IV

K bodu 1

Dopĺňa sa právna úprava o prese vymedzenie vzťahov nadriadenosti a podriadenosti v rámci štátnej služby súdnych úradníkov ako štátnych zamestnancov tak, že predstaveným, a teda nadriadeným vo vzťahu k súdnym úradníkom bude predseda súdu alebo ním poverený sudca.

K bodu 2 Uvedená zmena nadväzuje na zmenu zákona o Justičnej akadémii, v zmysle ktorej riaditeľ Justičnej akadémie vymenúva minister alebo vedúci úradu na návrh ministra. Takéto riešenie predpokladá zmenu § 30 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3

Súdni úradníci pôsobiaci na súdoch, s výnimkou najvyššieho súdu, budú sa zaradzujú do 7. platovej triedy.

K Čl. V

Návrh zákona vychádza zo zásady, že správne súdnictvo je vykonávané krajskými súdmi. Pokiaľ osobitné zákony ustanovujú vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy, je potrebná ich zmena už ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona o súdoch. Uvedená zmena Občianskeho súdneho poriadku presúva agendu preskúmavania rozhodnutí a postupov o priestupkoch a v prípadoch, keď to ustanovuje zákon z okresných súdov na krajské súdy. V pôsobnosti okresných súdov zostane po tejto zmene v správnom súdnictve len agenda vo vybraných volebných veciach.

K Čl. VI

K bodu 1 Legislatívno-technická zmena v dôsledku nového znenia § 93 ods. 2 (pozri bod 2).

K bodu 2 V Notárskom poriadku je zakotvená úprava preskúmavania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie okresnými súdmi. Okrem zmeny formy súdneho prieskumu na konanie o žalobe, navrhovaná úprava súčasne znamená vylúčenie vecnej príslušnosti okresného súdu.

Pôsobnosť rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho rozhodnutia vydaného disciplinárnou komisiou sa presúva z okresných súdov na prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky.

K bodu 3 Upravuje sa možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde v rámci správneho súdnictva, a to formou žaloby proti rozhodnutiu prezídia komory, ktorým mu bola uložená sankcia.

K Čl. VII

Zákon o obecnom zriadení upravuje vecnú príslušnosť okresných súdov na preskúmavanie rozhodnutí starostov pri výkone samosprávy, pričom nadbytočne upravuje aj niektoré procesné postupy súdu, ktoré sú upravené Občianskym súdnym poriadkom. Vychádzajúc z koncepcie krajských súdov ako súdov vykonávajúcich správne súdnictvo navrhuje sa vykonanie zmeny zákona o obecnom zriadení. K Čl. VIII

Postavenie krajského súdu ako základného článku správneho súdnictva sa vyžaduje presun agendy z ostatných súdov a jej koncentráciu na krajských súdov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj zmena zákona o vojenskej službe.

K Čl. IX

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005 s výnimkou § 23 ods. 2 (k tomu pozri vysvetlivky k § 23).

Bratislava, 19. august 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu