Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 757/2004 účinný od 01.01.2009 do 31.03.2009

§ 2
Výkon súdnictva

(1)
Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike
a)
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci podľa predpisov o občianskom súdnom konaní (ďalej len „občianskoprávne veci“),
b)
prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“),
c)
konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“),
d)
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.

§ 11

(1)
Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci.
(2)
Na výkone súdnictva sa podieľajú aj justiční čakatelia, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
(3)
Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.
(4)
Osobitný zákon6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník.

§ 12

(1)
Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu.
(2)
Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom.
(3)
Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov.
(4)
Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania.
(5)
Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší.

§ 15

(1)
Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu.
(2)
Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Grémium
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia,
b)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
c)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
d)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
e)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä
a)
zvoláva podľa potreby aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, určuje jeho program, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia,
b)
sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní,
c)
na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce a z poverenia predsedu okresného súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami grémia.
(5)
Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia.
(6)
Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, justiční čakatelia, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú.

§ 17

(1)
Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Kolégium krajského súdu
a)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia,
b)
prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,
e)
vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
f)
pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi,
g)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu,
h)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najmä
a)
zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia,
b)
na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu,
c)
upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce a z poverenia predsedu krajského súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia.
(5)
Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia.
(6)
Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti.
(7)
Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu.
(8)
Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia.

§ 21
Kolégiá najvyššieho súdu

(1)
Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť.
(2)
Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7)
(3)
Kolégium najvyššieho súdu najmä
a)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov toho istého kolégia,
b)
na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa,
c)
oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva,
d)
prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
e)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu,
f)
prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu,
g)
prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu,
h)
prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda najvyššieho súdu,
i)
prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Predseda kolégia najvyššieho súdu
a)
zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia,
b)
navrhuje kolégiám prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e),
c)
dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
d)
sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov,
e)
riadi prieskumnú činnosť kolégia,
f)
spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce, z poverenia predsedu najvyššieho súdu prerokúva návrh rozvrhu práce so sudcami kolégia.
(5)
Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí.

§ 37
Výberové konanie na funkciu predsedu súdu

(1)
Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister.
(2)
Výberové konanie sa vyhlasuje verejne, výveskou na informačnej tabuli príslušného súdu, na internetovej stránke ministerstva a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr
a)
90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu,
b)
do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e).
(3)
Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“).
(4)
Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Do funkcie predsedu súdu vymenúva minister jedného z prvých troch uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Ak bude počet úspešných uchádzačov nižší ako traja, môže minister vymenovať do funkcie predsedu súdu uchádzača, ktorý bol úspešný vo výberovom konaní, alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(5)
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia, ktorá sa skladá z
a)
dvoch členov volených sudcovskou radou príslušného súdu, ak ide o výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu, alebo jedného člena voleného sudcovskou radou krajského súdu a jedného člena voleného kolégiom predsedov sudcovských rád, ak ide o výberové konanie na predsedu krajského súdu; ak sudcovská rada nezvolí člena alebo členov výberovej komisie, určí tohto člena alebo členov na požiadanie predsedu krajského súdu alebo ministerstva (odsek 9) kolégium predsedov sudcovských rád krajského súdu, v ktorého obvode sa uskutočňuje výberové konanie,
b)
jedného člena vymenovaného súdnou radou,
c)
predsedu súdu vyššieho stupňa alebo ním vymenovaného zástupcu a
d)
jedného člena vymenovaného ministrom.
(6)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(7)
Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania.
(8)
Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania.
(9)
Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje príslušný predseda krajského súdu, ak ide o výberové konanie na funkciu predsedu okresného súdu, alebo ministerstvo, ak ide o výberové konanie na funkciu predsedu krajského súdu.

§ 38
Zánik funkcie predsedu súdu

(1)
Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu
a)
vzdaním sa funkcie,
b)
zánikom funkcie sudcu,11)
c)
odvolaním z funkcie,
d)
zánikom súdu,
e)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi. Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(3)
Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť
a)
súdna rada,
b)
predseda súdu vyššieho stupňa.
(4)
Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)
Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom alebo z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou.
(6)
Minister aj bez návrhu odvolá sudcu z funkcie predsedu súdu, ak mu zdravotný stav alebo iná prekážka dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas šiestich mesiacov, riadne vykonávať povinnosti predsedu súdu.
(7)
Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň.
(8)
Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa § 35.

§ 39

(1)
Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Na krajských súdoch, okresných súdoch s počtom sudcov vyšším ako 30 a na okresných súdoch v sídle krajského súdu pôsobia dvaja podpredsedovia súdu; rozsah zastupovania určí predseda súdu.
(2)
Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu.

§ 43
Predseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho súdu

(1)
Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon.13)
(2)
Na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu sa nevzťahujú § 36 až 38, § 39 ods. 2 a 3, § 40 a 41 tohto zákona.

§ 45
Sudcovská rada

(1)
Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde, Špeciálnom súde a Vyššom vojenskom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu.
(2)
Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady.
(3)
Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2.
(4)
Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady.
(5)
Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada.
(6)
Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady.
(7)
Sudcovská rada
a)
vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov,
b)
prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov,
c)
prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko,
d)
rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,14)
e)
volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a),
f)
podáva návrh na začatie disciplinárneho konania v prípadoch ustanovených týmto zákonom,
g)
spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona,15)
h)
schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady,
i)
na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,
j) rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(8)
Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada.
(9)
Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(10)
Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady.
(11)
Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

§ 46

(1)
Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia.
(2)
Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať.
(3)
Členstvo v sudcovskej rade zaniká
a)
preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady,
b)
zánikom funkcie sudcu,11)
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
d)
uplynutím funkčného obdobia,
e)
odvolaním podľa § 45 ods. 2.
(4)
Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká.

§ 48
Kolégium predsedov sudcovských rád

(1)
Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na krajskom súde a tvorí ho predseda sudcovskej rady krajského súdu, predsedovia sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu a zástupcovia pléna okresných súdov v obvode tohto krajského súdu podľa § 45 ods. 4 druhej vety. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu.
(2)
Do pôsobnosti kolégia predsedov sudcovských rád patrí
a)
vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu a po pridelení prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj k ich navrhovanému rozpisu pre krajský súd a okresné súdy v jeho obvode,
b)
vyjadrovať sa k správe o čerpaní rozpočtu za uplynulý rok,
c)
navrhovať programové priority pre oblasť výkonu súdnictva,
d)
navrhovať člena výberovej komisie na výberové konanie na funkciu sudcu a na výberové konanie na postup na súd vyššieho stupňa a voliť člena výberovej komisie na výberové konanie na funkciu predsedu krajského súdu,
e)
prerokúvať podnety týkajúce sa neetického správania sa sudcu a zaujímať k nim stanoviská,
f)
na požiadanie predsedu krajského súdu zaujímať stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu,
g)
rozhodovať o ďalších otázkach, ak tak ustanoví osobitný zákon.

§ 50

(1)
Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
(2)
Rozvrh práce obsahuje
a)
určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,
b)
zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu,
c)
určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony,
d)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu,
e)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,
f)
spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní,
g)
rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5) a o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,
h)
ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,
i)
zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií,
j)
spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie16) (ďalej len „notársky rozvrh“),
k)
zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení,
l)
ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon.
(3)
Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,16a) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva.
(4)
Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

§ 51
Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(2)
Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
(3)
Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o predbežnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(4)
Náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade
a)
dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b)
zmeny v obsadení súdu sudcami,
c)
výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a
d)
ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.
(5)
V konaní na Špeciálnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.
(6)
Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu.
(7)
Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce.
(8)
Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
(9)
Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.
(10)
Notársky rozvrh môže byť založený na
a)
obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu,
b)
časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka,
c)
kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky.

§ 52
Tvorba rozvrhu práce

(1)
Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov.
(2)
Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami. Predseda súdu môže poveriť predsedu kolégia alebo predsedu grémia, ak je grémium na okresnom súde zriadené, aby prerokoval návrh rozvrhu práce so sudcami príslušného kolégia alebo grémia; povinnosť podľa prvej vety sa v tomto prípade neuplatňuje.
(3)
Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2.
(4)
Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.
(5)
Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.18)
(6)
Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce.
(7)
Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.
(8)
V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky.

§ 53

(1)
Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel
a)
dohliada na riadny chod súdnych oddelení,
b)
sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi,
d)
sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach,
f)
sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania,
g)
vybavuje sťažnosti.
(2)
Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia.
(3)
Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov,18a) justiční čakatelia, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.
(4)
V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi.

§ 55

(1)
Revízia sa vykonáva
a)
v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu a predsedu najvyššieho súdu súdna rada,
b)
mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len „mimoriadna revízia“), ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých alebo na všetkých súdoch.
(2)
Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na
a)
výsledky práce súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov,
b)
na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní,
c)
dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,
d)
včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí,
e)
úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní,
f)
úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností,
g)
preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce,
h)
dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce,
i)
zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov,
j)
dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ako aj na dôstojnosť prostredia súdu,
k)
účinnosť vybavovania sťažností.
(3)
Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť.
(4)
Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov a predsedu najvyššieho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o úrovni výkonu súdnictva.
(5)
Predsedovia krajských súdov a predseda najvyššieho súdu môžu z vlastného podnetu alebo na návrh príslušného predsedu súdu nižšieho stupňa nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné na overenie podnetov o závažných nedostatkoch vo výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin.
(6)
Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon.19)

§ 57

(1)
Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu.
(2)
Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov.
(3)
Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu.
(4)
Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia.
(6)
Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia.
(7)
Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie.

§ 71

(1)
Ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že
a)
v oblasti personálnej
1.
určuje počty sudcov, justičných čakateľov a ostatných zamestnancov súdov a voľné miesta sudcov; počty sudcov určuje po dohode so súdnou radou a na vojenských súdoch aj s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“),
2.
rozhoduje o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
3.
spolupodieľa sa na určovaní obsahovej náplne vzdelávania sudcov,
4.
koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich na výkon ich funkcie,
b)
v oblasti finančnej
1.
riadi tvorbu rozpočtu súdov,
2.
koordinuje výkon následnej finančnej kontroly na súdoch a vykonáva vnútorný audit,19)
3.
metodicky usmerňuje výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly súdmi,19) vedenie účtovníctva súdmi,22) investičnú výstavbu,23) správu majetku štátu,24) tvorbu a použitie Sociálneho fondu,25) verejné obstarávanie pri investičnej výstavbe,26)
c)
v oblasti organizačnej
1.
metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných súdov, krajských súdov a Špeciálneho súdu predsedami týchto súdov,
2.
metodicky usmerňuje činnosť súdov na úseku ochrany pred požiarmi,27) ochrany utajovaných skutočností,28) bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29)
d)
v oblasti ekonomickej
1.
riadi a metodicky usmerňuje vývoj, nasadzovanie a využívanie informačných systémov a technológií na súdoch,
2.
na základe vyhodnocovania stavu súdnych agend uskutočňuje strategické plánovanie a prípravu dlhodobých koncepcií rozvoja súdnictva,
3.
spravuje a zabezpečuje centrálny informačný systém,
4.
metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)
5.
metodicky usmerňuje výkon archívnictva,31)
e)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(2)
Činnosti uvedené v odseku 1 písm. b), c) druhom bode a písm. e) uskutočňuje vo vzťahu k vojenským súdom ministerstvo obrany.

§ 72

(1)
Ministerstvo ďalej
a)
sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky,
b)
sleduje plnenie povinností orgánov riadenia a správy súdu,
c)
vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania v súvislosti s výkonom pôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,32)
d)
vybavuje sťažnosti a podnety, ak tak ustanoví tento zákon.
e)
vykonáva previerky vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností podľa tohto zákona predsedami
1.
okresných súdov,
2.
krajských súdov,
3.
Špeciálneho súdu a
4.
vojenských súdov.
(2)
Na účel plnenia úloh podľa odseku 1 písm. b) až e) je ministerstvo oprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.28)
(3)
Prevzaté spisy je ministerstvo povinné vrátiť príslušnému súdu v lehote do 30 dní odo dňa ich prevzatia, ak nemožno vzhľadom na povahu veci vrátiť spisy v tejto lehote, môže ju minister primerane predĺžiť.
(4)
Ak pri plnení úloh podľa odseku 1 ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, podá najvyššiemu súdu podnet na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 73

(1)
V súvislosti s výkonom pôsobnosti podľa § 71 ods. 1 písm. d) prvého bodu ministerstvo zabezpečuje
a)
prevádzku a ochranu informačných systémov súdu,
b)
koordináciu nákupu technických a programových prostriedkov súdov v obvode príslušného krajského súdu,
c)
koordináciu nasadzovania informačných systémov a ich vývoja,
d)
koordináciu nasadzovania časti štátneho informačného systému,33)
e)
bezpečnosť informačného systému vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany osobných údajov v automatizovaných informačných systémoch,34)
f)
koordináciu spracovania štátnej štatistiky, súdnej štatistiky a výkazníctva spracúvaného v informačných systémoch,33)
g)
údržbu technických a programových prostriedkov,
h)
správu licencií,
i)
školenia a semináre týkajúce sa informačných systémov,
j)
nasadzovanie a prevádzku dátových komunikačných prostriedkov.
(2)
Výkon úloh podľa odseku 1 môže ministerstvo v potrebnom rozsahu preniesť na krajské súdy; ustanovenia § 71 ods. 1 písm. d) prvého a tretieho bodu tým nie sú dotknuté.
(3)
Výkon úloh prenesených podľa odseku 2 zabezpečuje príslušný organizačný útvar krajského súdu, a to pre tento krajský súd a všetky okresné súdy v obvode tohto krajského súdu.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre Špeciálny súd, najvyšší súd a vojenské súdy.

§ 74
Predseda súdu

(1)
Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že
a)
zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu,
b)
zabezpečuje riadenie osobného úradu,
c)
zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej,
d)
zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva,
e)
vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu,
f)
zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť,
g)
plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.35)
(2)
Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na okresnom súde,
b)
dohliada na prípravnú službu justičných čakateľov počas jej výkonu na okresnom súde,
c)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie.
(3)
Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že
a)
určuje počty prísediacich na krajskom súde,
b)
zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov,
c)
riadi a kontroluje prípravnú službu justičných čakateľov v obvode krajského súdu a jej výkon,
d)
zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie,
e)
riadi organizačné útvary krajského súdu uvedené v § 73 ods. 3.
(4)
Predseda najvyššieho súdu okrem výkonu činností uvedených odseku 1 vykonáva správu najvyššieho súdu aj tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) prvom a druhom bode, písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom bode a písm. d) štvrtom a piatom bode vo vzťahu k najvyššiemu súdu.
(5)
Predseda Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu Vyššieho vojenského súdu tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v odsekoch 1 a 3 vo vzťahu k Vyššiemu vojenskému súdu; predseda vojenského obvodového súdu vykonáva správu vojenského obvodového súdu tým, že zabezpečuje výkon činností uvedených v odsekoch 1 a 2 vo vzťahu k tomuto súdu.
(6)
Predseda Špeciálneho súdu okrem činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu Špeciálneho súdu aj tým, že zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špeciálnom súde a vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde.

§ 78

(1)
Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje
a)
bežný chod súdu a ochranu budov súdu,
b)
hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu,
c)
vedenie účtovníctva,22)
d)
tvorbu a použitie sociálneho fondu25) a uzatváranie kolektívnych zmlúv,
e)
správu majetku štátu,24)
f)
verejné obstarávanie,37)
g)
výkon predbežnej a priebežnej finančnej kontroly,19)
h)
poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30)
i)
chod archívu,31)
j)
výkon štátnej štatistiky.38)
(2)
Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu, riaditeľ správy najvyššieho súdu vykonáva správu najvyššieho súdu a riaditeľ správy Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu Vyššieho vojenského súdu tým, že okrem činností uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje
a)
materiálno-technické zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností,28)
b)
riadenie ochrany pred požiarmi,27)
c)
riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29)
d)
investičnú výstavbu,23)
e)
školenia a semináre pre administratívnych zamestnancov súdu.
(3)
Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu.
(4)
Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu.
(5)
Riaditeľ správy Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vojenských obvodových súdov tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo vzťahu k týmto súdom.

§ 86

Ministerstvo a najvyšší súd predkladajú súdnej rade východiská pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva tak, aby súdna rada mohla v zákonom ustanovenej lehote zaujať k východiskám a k návrhu rozpočtu súdnictva stanovisko. Stanovisko súdnej rady je súčasťou návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.

§ 92
Splnomocňovacie ustanovenie

(1)
Ministerstvo vydá všeobecne záväzným právnym predpisom správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ktorý podrobnejšie upraví najmä organizáciu súdu, organizáciu práce, štruktúru a úlohy zamestnancov súdu a súdnych oddelení alebo iných organizačných útvarov súdu pri výkone súdnictva a kancelárske práce na súdoch.
(2)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o
a)
vnútornej revízii súdu,
b)
náležitostiach rozvrhu práce,
c)
používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi,
d)
spôsobe spracovania, poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania údajov v centrálnom informačnom systéme.

§ 99

(1)
Notárska komora vypracuje a predloží prvý návrh notárskeho rozvrhu na rok 2009 podľa tohto zákona predsedom krajských súdov a predsedom okresných súdov najneskôr do 31. januára 2009. Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 28. februára 2009 a predsedovia krajských súdov vydajú prvé notárske rozvrhy podľa tohto zákona najneskôr do 31. marca 2009.
(2)
Do vydania prvého notárskeho rozvrhu podľa odseku 1 sa veci prideľujú notárom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

§ 100

Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa § 73 ods. 1 v organizačných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 prechádzajú k 1. januáru 2009 na krajské súdy.

§ 101

Grémiá zriadené na okresných súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 zanikajú k 31. marcu 2009, ak predseda príslušného krajského súdu do tohto dátumu nerozhodne inak.


§ 102
Zrušovacie ustanovenia


Zrušujú sa:
1.
zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona 589/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004. Z. z.,
2.
zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z.


§ 102a
Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2009


Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch.