Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov 71/1992 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
 
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

Účelom návrhu zákona je parciálna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (ďalej len „Smernica“), ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie. Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá 1. januára 2016.
 
    V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície Smernice je potrebné v návrhu zákona najmä:
•    definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie;
•    precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra;
•    upraviť odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov,
•    upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov,
•    zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácii mediátorom a mediačným centrom,
•    precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania,
•    precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra,
•    precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia mediácie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv, vplyv na rozpočet verejnej správy a má vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a aj sociálne vplyvy. 

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 
26. augusta 2015.


Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.    Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon               č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:

a)    je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom

čl. 67 ods. 4  a čl. 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 
30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) 
(Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013).

2.    nelegislatívne akty
 
-

-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 
30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24. 5. 2008).


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)  a implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)  je do 9. júla 2015.

b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc 
a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
   
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ - do 15. marca 2015.

c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu 
s uvedením rozsahu tohto prebratia

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov,
Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.
Dôvod: primerané použitie na vnútroštátny inštitút mediácie (recitál 19 Smernice 2013/11/EÚ).

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky









































Doložka
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


        Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x

x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,



– sociálnu exklúziu,



– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť



4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x


 

A.3. Poznámky

     
A.4. Alternatívne riešenia
 

A.5. Stanovisko gestorov
 













Vplyvy na podnikateľské prostredie


Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

V dôsledku zvýšenia právnej istoty a jednoznačného ustálenia právnej úpravy sa očakáva plošný pozitívny efekt na podnikateľov. Negatívny dopad nastane vo vzťahu k mediátorom a mediačným centrám, ktorým sa upravujú podmienky výkonu činnosti. Z dlhodobého hľadiska bude mať zákon pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, osobitne v súvislosti so zjednodušením začatia a skončenia výkonu mediácie.

Z pohľadu počtu sa zmeny právnej úpravy dotknú 1191 mediátorov a 49 mediačných centier.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Rozsah celkových prínosov z pohľadu presadenia a prínosu mechanizmov alternatívneho riešenia sporov je v kontexte bodu 3.1 prevažujúci.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Predpokladanú výšku nie je možné presne vyčísliť. Odhaduje sa zvýšená nákladovosť iba pri úvodných fázach prelicencovania a prípadného zriaďovania a udržiavania webových sídel mediátorov a mediačných centier, a to len v prípade, ak tieto doposiaľ nemali zriadené.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva a konkurencieschopnosti mediácie iným mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva.






Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť  a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie   domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
 

-
Kvantifikujte:




-
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov            na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov                  za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Predpokladá sa zvýšenie právnej ochrany obyvateľstva a vymožiteľnosti práva – spotrebiteľov v mediácii. Predpokladané zvýšenie sa má dosiahnuť vyššími garanciami ochrany práv spotrebiteľa a zlepšením dostupnosti mediácie pre obyvateľstvo. Zjednodušenie procesu začatia a skončenia mediácie bude mať pozitívny vplyv aj na nákladovosť a dostupnosť služieb mediátorov a mediačných centier.


4.3.  Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

 
-
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
 

-

-

-


Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú  sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií týkajúcich sa mediácie, mediátorov a mediačných centier v oblasti mediácie, a to na webovom sídle mediačného centra, mediátora a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
 
Úroveň I (informatívna)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie























B. Osobitná časť

K čl. I  (Zákon o mediácii)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

    Z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) – ďalej len „smernica“ sa zavádza výslovná definícia pojmu spotrebiteľský spor. Uvedený pojem je potrebné vykladať extenzívne, a to s ohľadom na všetky nároky priamo alebo nepriamo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Definične pojem vychádza z normatívneho ustálenia spotrebiteľského sporu v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definične sa spotrebiteľská zmluva ustanovuje formou odkazu na § 52 Občianskeho zákonníka.

K bodu 3

    Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia povinností mediátora pristúpil zákonodarca k ustáleniu okruhu povinností a zároveň zákonných príkazov, ktoré musí mediátor pri výkone mediácie rešpektovať. Ustálením režimu zákonných povinností a príkazov sa zabezpečí dôsledné naplnenie smernice v časti predpísaných normatívnych požiadaviek na orgány alternatívneho riešenia sporov. Explicitné vymedzenie okruhu povinností má za cieľ zároveň vyriešiť niektoré výkladovo sporné otázky zodpovednosti mediátora, povinnosti mediátora podpísať mediačnú dohodu a podobne. S poukazom na uvedené sa vychádzalo aj z názorov prezentovaných v odbornej literatúre. Osobitne pokiaľ ide o podpis mediátora na dohode, ktorá je výsledkom mediácie, tento plní funkciu jednak evidenčnú z dôvodu jednoznačného ustálenia skutočnosti, že k uzavretiu dohody došlo pred mediátorom a jednak zákon tým, že zavádza odmietnutie podpísania dohody je sústredený aj na ochranu mediátora pred vyvodením prípadnej zodpovednosti za protiprávny stav. V tejto súvislosti ustanovenie § 14 vymedzuje aj okamih skončenia mediácie spojený s okamihom odmietnutia podpisu tzv. mediačnej dohody mediátorom. Mediátor v zásade nemôže osobám zúčastneným na mediácii zabrániť, aby uzavreli dohodu, ktorá bude vykazovať zásadné právne vady, je však záujem zákona, aby sa na tomto stave mediátor nespolupodieľal.

K bodu 4

    V súlade s požiadavkami smernice o minimálnych nákladoch spotrebiteľa sa ustanovuje, že ak pôjde o mediáciu spotrebiteľského sporu, môže spotrebiteľ znášať odmenu mediátora vo výške neprevyšujúcej 10% odmeny, najviac však vo výške 20 eur. Zvyšnú odmenu bude vždy hradiť osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom. V zákone o mediácii ide v poradí o prvé pravidlo de facto náhrady odmeny mediátora z pohľadu vyporiadania nárokov osôb zúčastnených na mediácii. V záujme ochrany spotrebiteľa je preto navrhovaný režim potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ nemusí hradiť žiadnu časť odmeny, ak však podľa dohody o riešení sporu mediáciou úhradu odmeny znášať má, môže byť táto najviac v limitoch ustanovených v § 4 ods.3.

K bodu 5

Transpozícia smernice vyžaduje ustálenie miesta výkonu činnosti mediátora ako orgánu alternatívneho riešenia sporov („ADR“). Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje miesto výkonu mediácie, ktoré sa bude zapisovať aj do registra mediátorov. Ekvivalentná úprava je zaradená aj v súvislosti s úpravou sídla mediačného centra. V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa za kanceláriu mediátora bude považovať napríklad aj jeho miesto podnikania, prípadne iný priestor, ktorý je spôsobilý zabezpečiť plnenie funkcií pre výkon činnosti mediátora.

K bodu 6

    V súlade s povinnosťami, ktoré podľa smernice majú dopadať na orgány ADR, sa ustanovuje primerané použitie ustanovení o mediačnom centre aj na mediátora, pričom sa rozlišuje okruh všeobecných povinností, ktoré súvisia s transparentnosťou výkonu mediácie a okruh tzv. spotrebiteľských povinností, ktoré musí mediátor spĺňať, ak vykonáva mediáciu aj v spotrebiteľských sporoch.

K bodu 7

    Legislatívno-technická úprava.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s potrebou vyššej ochrany spotrebiteľa v procese ADR sa zjednocuje režim zákona o mediácii so všeobecne akceptovaným režimom Občianskeho zákonníka a jeho § 52 a § 52a.

K bodu 10

    Ustanovuje sa generálna norma, podľa ktorej ministerstvo do registrov zapisuje údaje v rozsahu podľa tohto zákona. Uvedená norma bude logicky dopadať na všetky registrované údaje a ich zmeny.

K bodu 11

    Precizujú sa podmienky zápisu mediátora do registra mediátorov, pričom zároveň sa upresňuje aj povinnosť v registračnom konaní predložiť osvedčenie o odbornej príprave mediátora a odbornej skúške mediátora, nie však staršie ako 6 mesiacov od vykonania skúšky.  Cieľom tejto právnej úpravy je limitovať časovú použiteľnosť vydaného osvedčenia, a tým zabezpečiť zachovanie kvalitatívnej úrovne vedomostí a zručností mediátora v čase po absolvovaní odbornej prípravy a odbornej skúšky.

K bodu 12

    Ustanovuje sa v poradí ďalšia podmienka pre zápis žiadateľa do registra mediátorov spočívajúca v skutočnosti, že osoba, ktorá má záujem stať sa mediátorom nebola skôr inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutá z registra mediátorov. Uvedená podmienka má svoj dôvod v záujme na vysokej úrovne výkonu mediácie, ktorá musí byť garantovaná v súvislosti so všetkými registrovanými mediátormi.
   
K bodom 13 a 14

    Vzhľadom na potrebu dôsledného vykonania prísnejších pravidiel ADR transponovaných do zákona o mediácii sa ustanovuje všeobecný režim možnosti realizácie oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) vyčiarknuť mediátora a mediačné centrum zo zoznamov vedených ministerstvom. Uvedená úprava doposiaľ chýbala, pričom titulom transpozície smernice sa daná úprava nebude vzťahovať na vzdelávaciu inštitúciu, ktorá nie je subjektom ADR. Prípadné vyčiarknutie mediátora a mediačného centra z registrov vedených Ministerstvom bude prirodzene realizované v režime správneho konania v rámci ktorého budú mediátorovi a mediačnému centru garantované všetky procesné práva a možnosti obrany. Mediátor a mediačné centrum bude môcť využiť aj právo na podanie rozkladu a súdny prieskum právoplatného rozhodnutia ministerstva.

K bodu 15

S cieľom precizovať režim registrácie vzdelávacích inštitúcií sa zavádza nové znenie ustanovenia a vypúšťa sa obsolentný režim zápisu mediačného centra ako vzdelávacej inštitúcie. Po novom tak vzdelávacou inštitúciou bude môcť byť výhradne inštitúcia, t.j. právnická osoba, ktorá získala akreditáciu na vzdelávanie v oblasti mediácie.

K bodu 16

Z dôvodu aplikačných nejasností sa výslovne vymedzuje, že režim konkludentného zápisu do registra mediátorov sa použije výhradne v prípade, ak budú splnené zákonné podmienky pre zápis. Aj keď uvedená skutočnosť plynula zo správneho systematického výkladu zákona aj doposiaľ, vyskytli sa aj opačné názory, a preto sa uvedené ustanovenie formulačne precizuje.

K bodu 17

    Transponuje sa čl. 19 ods. 1 druhá veta smernice podľa ktorej v prípade zmien v informáciách uvedených v písmenách a) až h) ich subjekty ADR bez zbytočného odkladu ohlasujú príslušnému orgánu. Uvedená transpozícia sa rozširuje aj na vzdelávacie inštitúcie a svojou povahou predstavuje spoločné ustanovenie.



K bodu 18

    Zavádza sa nový inštitút dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora, a to jednak v prípade, že o to mediátor písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov a jednak v prípade, ktorý je ex offo vyhradený ministerstvu a umožňuje mu aj bez návrhu z dôležitých dôvodov výkon činnosti mediátora rozhodnutím dočasne pozastaviť. Ustanovenie § 8a zároveň vymedzuje dôvody a prípady, v ktorých dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora zanikne, pričom zákon vymedzil aj dôsledky dočasného pozastavenia a skutočnosť, že toto sa zapisuje spolu s uvedením jeho trvania do registra mediátorov.

K bodom 19 a 20

S poukazom na transpozíciu smernice sa precizujú a sprísňujú podmienky pre odbornú prípravu a odbornú skúšku mediátora, a rovnako ďalšie vzdelávanie mediátorov. Platná právna úprava sa zodpovedajúcim spôsobom rozvíja s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitatívnu úroveň vedenia mediácie, okrem iného aj v spotrebiteľských sporoch.
Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia režimu orgánov ADR sa novým spôsobom usporadúva štatút mediačného centra, povinností, ktoré toto musí plniť a zákonných podmienok pre výkon jeho činnosti. Vzhľadom na doterajšiu úpravu ide o jej rozvinutie a doplnenie o nový režim transparentnosti plynúci zo smernice. Z hľadiska koncepcie a potreby systematického výkladu právnych predpisov je mimoriadne dôležité ustáliť, že mediačné centrum bude oprávneným orgánom ADR iba vtedy, ak bude spĺňať podmienky zákona o mediácii a súčasne zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto výkladová logika nebude platiť u mediátora, ktorý sa oprávneným orgánom riešenia ADR v spotrebiteľských sporoch stane zápisom do zoznamu mediátorov vedeného ministerstvom.
V novonavrhovanom znení § 14 sa zároveň novým spôsobom prepracováva ustálenie momentu začatia mediácie, vychádzajúc pritom z poznatkov aplikačnej praxe. Počnúc novelizáciou zákona o mediácii vykonanou v roku 2010 rezonujú v odbornej verejnosti a mediátorskej obci výhrady k popretiu neformálneho procesu začatia a skončenia mediácie s ohľadom na sťaženie jej výkonu spojené zároveň s predražením mediácie. Z tohto dôvodu zákon zavádza menej formalizovaný spôsob začatia a skončenia mediácie v prípade, ak je daný súhlas všetkých osôb zúčastnených na mediácii a aj mediátora. V tomto prípade mediácia začína a končí vykonaním záznamu a uložením dohody o začatí mediácie do knihy mediácií, ktorý sa zavádza ako osobitný inštitút spojený s evidenciou vedených mediácií. Popritom sa však súčasne ako subsidiárny režim ponecháva aj režim fakultatívneho uloženia dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. V súvislosti s uvedenou koncepčnou zmenou sa zavádza nové znenie dikcie, ktoré precizuje povinnosti mediátora súvisiace s vedením knihy mediácií a zároveň so začiatkom a skončením mediácie. Rovnako sa novým spôsobom definuje aj okruh dôvodov a prípadov kedy mediácia končí.
V súvislosti s mediáciou cezhraničného spotrebiteľského sporu sa zavádza osobitná norma, podľa ktorej v mediácii cezhraničného spotrebiteľského sporu sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.
V súlade s požiadavkami smernice sa ustanovuje nový dôvod a prípad skončenia mediácie, a to v podobe uplynutia 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutia šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si účastníci nedohodli dlhšiu dobu, po uplynutí ktorej mediácia skončí. Ustanovuje sa aj v poradí ďalší dôvod skončenia mediácie, spočívajúci v úmrtí mediátora alebo jeho vyhlásení za mŕtveho. Ak mediácia skončí v dôsledku prekážky na strane mediátora, ktorou môže byť napríklad jeho zaujatosť, a teda mediácia vykonaná nebude, nebude mediátorovi patriť ani odmena.

K bodu 21

    Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré reagujú na jednotlivé zmeny právnej úpravy a ústavno-konformným spôsobom upravujú prechodný režim a potrebu aplikovania novej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté podľa skoršej právnej úpravy. Prechodné ustanovenia sa vymedzujú jednak v rovine hmotnoprávnej v odseku 1, v rovine procesnoprávnej v odseku 2 a následne v rovine inštitucionálnej v zostávajúcich odsekoch prechodných ustanovení.

K bodu 22

Zavádza sa nové znenie transpozičnej doložky s ohľadom na potrebu zakotvenia prechodného režimu.

K bodu 23

    Upravuje sa názov prílohy.

K bodu 24

    Transpozičná príloha sa dopĺňa novým bodom.

K bodu 25

V súvislosti so zavedením knihy mediácií sa zavádza nová príloha č. 2, ktorá vymedzuje vzor knihy mediácií, od ktorého sa bude odvíjať jeho technické a elektrotechnické spracovanie.


K čl. II  (Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

V súvislosti s realizáciou projektu Rozvoj elektronických služieb súdnictva dôjde od       1. januára 2016 k zavedeniu Centrálnej evidencie exekúcií (ďalej len „CEEx“), ktorá umožní žiadateľovi na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike žiadať o vydanie výpisu z CEEx obsahujúceho informáciu, či je alebo nie je voči žiadateľovi vedená exekúcia. Hlavným prínosom CEEx je, že (na rozdiel od súčasného stavu) sa lustrácia vykoná vo všetkých exekúciách, ktoré sú vedené v informačnom systéme súdnictva, teda na všetkých súdoch v SR, ako aktívne/neukončené.
O výpis z CEEx bude možné požiadať osobne, písomne alebo elektronicky. Žiadateľ získa výpis z CEEx použiteľný na právne úkony, a to elektronicky podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo tzv. „papierový“ výpis v infocentre súdu podpísaný príslušným zamestnancom súdu.
CEEx bude umožňovať po prihlásení požiadať o výpis z CEEx elektronicky, pričom systém zašle žiadateľovi výpis z CEEx v elektronickej podobe. Tento systém bude fungovať automatizovane a služba nebude spoplatnená (obdobne ako v prípade elektronických výpisov z obchodného registra). 
Ak žiadateľ požiada na ktoromkoľvek súde v SR osobne alebo písomne o vydanie výpisu z CEEx v listinnej podobe, tento úkon je spoplatnený podľa Položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, sumou 2,50 eura, a to bez ohľadu na skutočnosť, či výpis z CEEx bude negatívny (teda žiadateľ nemá záznam v CEEx) alebo pozitívny (bez ohľadu na počet nájdených záznamov o prebiehajúcich exekúciách). Ak nebol súdny poplatok zaplatený pri podaní žiadosti o vydanie výpisu, súd vyzve žiadateľa na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch s poučením, že ak poplatník nezaplatí súdny poplatok v súdom ustanovenej lehote, úkon sa nevykoná a návrh sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr poplatok zaplatí.
Žiadateľ bude môcť prostredníctvom CEEx získať informácie o exekučných konaniach vedených výhradne voči svojej osobe (ako občanovi, resp. podnikateľovi – fyzickej osobe), príp. právnickej osobe, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu.


K čl. III  (Notársky poriadok)

V súvislosti so zmenou koncepcie začatia a skončenia mediácie sa vymedzuje minimálny zásah do noriem Notárskeho poriadku, a to v záujme zabezpečenia vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy.


K čl. IV  (Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť zákona.



V Bratislave, 26. augusta 2015




Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky





Tomáš Borec v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. je vypracovaný na základe úlohy C.3. uznesenia vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 s cieľom podporiť investovanie na kapitálovom trhu. Návrh zákona reaguje na zmeny v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, ktoré ovplyvňujú vyčíslenie základu dane z príjmov, napr. zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Spresňujú sa niektoré ustanovenia aj vo väzbe na legislatívu Európskej únie. Ďalšie úpravy základu dane majú zamedziť daňovým únikom a podporiť zlepšenie platobnej disciplíny daňových subjektov.

V Čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu zákona je:
-    zvýšenie daňovej motivácie obyvateľstva investovať na kapitálovom trhu z dôvodu podpory rozvoja kapitálového trhu a zvýšenia financovania slovenskej reálnej ekonomiky z dlhodobých úspor obyvateľstva,
-    pokračovanie v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom a to prostredníctvom zadefinovania opatrení proti zneužívaniu zákona o dani z príjmov.

Navrhované úpravy sú zamerané na
1.    podporu investovania na kapitálovom trhu
•    zavedenie oslobodenia na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu 1 rok,
•    podpora dlhodobého investičného sporenia  u fyzických osôb ako zvýhodnenej formy investovania finančných prostriedkov do portfólia vykonávaného prostredníctvom oprávnených inštitúcií po splnení ustanovených podmienok,
2.    posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti
•    spresnenie uplatňovania daňových výdavkov pri:
o    predaji cenných papierov,
o    neuplatnenej časti ročného odpisu prenajatého hmotného majetku po uplynutí doby odpisovania, pričom je rozhodujúce či sa majetok ďalej prenajíma,
o    tvorbe technických rezerv v nadväznosti na nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
•    úprava vstupných cien hmotného a nehmotného majetku v nadväznosti na zmenu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
•    zabezpečenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR a spresnenie, že dary poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti držiteľom nie sú vylúčené z predmetu dane,
•    úprava v oblasti transferového oceňovania – spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie  na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné autority štátov sa nedohodnú,
3.    odstránenie možnej nezlučiteľnosti ustanovení zákona o dani z príjmov s právom Európskej únie na základe výhrady Európskej komisie - zamedzenie nerovnakého zdanenia príjmov z kapitálového majetku plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to zavedením osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku so sadzbou dane vo výške 19 %,
4.    implementáciu legislatívy Európskej únie v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend).

V Čl. II a Čl. III sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaných návrhov zákonov je najmä reagovanie na požiadavky realizačnej praxe služby eKolok, spresnenie spôsobov platenia poplatkov pre poplatníka s doplnením nového platobného kanálu – platenie formou SMS správy, zavedenie možnosti prijímania úhrad poplatkov zastupiteľskými úradmi aj v mene euro alebo v inej mene a doplnenie povinnosti označenia platieb poplatkov tak, aby boli jednoznačne identifikované poskytovateľom príslušnej služby. Pre účely orgánov zapojených aj nezapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov bolo navrhnuté sprehľadnenie postupu vrátenia poplatkov alebo preplatkov. Spresňujú a dopĺňajú sa lehoty na zaplatenie poplatku ako aj niektoré povinnosti úradov spojené najmä s vracaním poplatkov alebo preplatkov poplatníkom. Predkladané návrhy zákonov reagujú aj na zrušenie kolkových známok, ktoré už nie je možné použiť a súčasne ponechávajú možnosť zaplatenia poplatku na príslušnom orgáne prostredníctvom technického zariadenia prevádzkovateľa systému, ktorý môže prijímať hotovosť alebo platobnú kartu alebo nový spôsob platby prostredníctvom SMS správy. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovým poukazom a prevodom z účtu v banke zostávajú zachované, pričom sa spresňuje úhrada poplatkov na účet prevádzkovateľa v prípade orgánu zapojeného do centrálneho systému. Návrhy noviel zákonov, vzhľadom na postupnosť zapájania orgánov do centrálneho systému evidencie poplatkov a stále existujúce výnimky (obce, vyššie územné celky, zastupiteľské úrady a niekoľko špecifických orgánov), precizujú postupy a pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania orgánov zapojených a nezapojených do centrálnej evidencie poplatkov.

V Čl. IV sa dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Koncepcia rozvoja kapitálového trhu schválená vládou uznesením vlády SR č. 191/2014 zo dňa 23. 4. 2014 ako jeden zo spôsobov podpory investovanie na kapitálovom trhu stanovila prehodnotenie systému zdaňovania investícií na finančnom trhu. Okrem návratu k už v minulosti odskúšaným spôsobom podpory kapitálového trhu vo forme časového testu  sa navrhuje nový spôsob daňového zvýhodnenia formou  dlhodobého investičného sporenia (DIS)  pre fyzické osoby ako obdoby tzv. ISA účtov vo Veľkej Británii alebo IRA účtov v USA. Keďže účelom DIS je podpora dlhodobého sporenia, môže predstavovať flexibilnú alternatívu existujúcim produktom 3.piliera dôchodkového sporenia. Zavedenie DIS ako voľnejšej alternatívy súčasných produktov môže byť  prínosom pre sporiteľov jednak z dôvodu zavedenia vyššej konkurencie existujúcim spôsobom sporenia (napr. DDS, investičné životné poistenie) rozšírením palety nástrojov pre občanov, ktorým existujúce možnosti sporenia z rôznych dôvodov nevyhovujú, napr. z dôvodu absencie možnosti aktívnejšie sa podieľať na výbere a riadení svojich investícií, nízkou flexibilitou pokiaľ ide o časový horizont sporenia, spôsob výberu nasporenej sumy alebo aj pre klienta neatraktívnej formy daňového zvýhodnenia.    

V Čl. V sa mení zákon č. 349/2004 Z. z. o transformácii Slovenskej pošty, štátne podniku v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje vypustiť predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.


V Čl. VI sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Navrhuje sa zrušiť zdravotné odvody na dividendy plynúce z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch. Zrušenie tohto neštandardného inštitútu prispeje k zníženiu daňovo–odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.

V Čl. VII sa mení zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.

V Čl. VIII sa mení účinnosť zákona č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov.

Návrh zákona ako celok má negatívny vplyv na štátny rozpočet, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

























Doložka vybraných vplyvov
 
 A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
 

3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X



4. Vplyvy na životné prostredie
 
X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
 
A.5. Stanovisko gestorov
-






















Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
-5 560
-5 887
-6 242
Štátny rozpočet
0
-3 751
-286
-309
 - Všeobecná pokladničná správa
0
-3 751
-286
-309
Obce
0
0
-2 569
-2 706
VÚC
0
0
-1 095
-1 154
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
-1 809
-1 936
-2 073
Výdavky verejnej správy celkom
800
0
0
0
Štátny rozpočet
800
0
0
0
 - Ministerstvo financií SR
800
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
-1 809
-5 687
-6 024
Štátny rozpočet
0
0
-86
-91
 - Všeobecná pokladničná správa
0
0
-86
-91
Obce
0
0
-2 569
-2 706
VÚC
0
0
-1 095
-1 154
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
-1 809
-1 936
-2 073
Výdavky verejnej správy celkom
800
0
0
0
Štátny rozpočet
800
0
0
0
 - Ministerstvo financií SR
800
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-800
-5 560
-5 887
-6 242
z toho vplyv na ŠR
-800
-3 751
-286
-309
 - Všeobecná pokladničná správa
0
-3 751
-286
-309
 - Ministerstvo financií SR
-800
0
0
0
z toho vplyv na obce
 
0
-2 569
-2 706
z toho vplyv na VÚC
 
0
-1 095
-1 154
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
 
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
 
-1 809
-1 936
-2 073
financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
0
0
ostatné zdroje financovania
 
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
800
5 560
5 887
6 242
* úspora má znamienko (-)





Financovanie (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-800
-1 809
-5 687
-6 024
z toho vplyv na ŠR
-800
0
-86
-91
 - Všeobecná pokladničná správa
0
0
-86
-91
 - Ministerstvo financií SR
-800
 
 
 
z toho vplyv na obce
 
0
-2 569
-2 706
z toho vplyv na VÚC
 
0
-1 095
-1 154
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
 
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
 
-1 809
-1 936
-2 073
financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
0
0
ostatné zdroje financovania
 
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
800
1 809
5 687
6 024
* úspora má znamienko (-)





Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

2.3. Popis a charakteristika návrhu
 
2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.    Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze
B.    Oslobodenie prímov z prevodu cenných papierov, opcií a príjmov z derivátových operácii plynúcich z dlhodobého investičného sporenia
C.    Zavedenie osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku
D.    Zrušenie zdravotných odvodov na príjmy plynúce z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovaných trhoch a dividendy plynúce z akcii spoločností obchodovaných na regulovaných trhoch
E.    Zavedenie rovnakého spôsobu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov zo zahraničia s prijatými plneniami zo zdrojov na území SR
F.    Spresnenie procesu žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník požiada o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv a kompetentné orgány sa nedohodnú
G.    Implementácia legislatívy EÚ v oblasti výplaty podielov na zisku (dividend)

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu  2.3.2. Metodiky :
 
       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
 x    iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)
 
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
 -

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 800 tis. Eur v roku 2015, 5 560 tis. eur v roku 2016, v roku 2017 vo výške 5 897 tis. eur a 6 242 tis. eur v roku 2018.

Kvantifikácia príjmov

A, B, C, D - Kvantifikácia opatrení vychádza z priemerných agregovaných údajov daňových priznaní fyzických osôb za roky 2011 až 2013, ktoré boli následne indexované na roky 2016 až 2018. Vplyv zavedenia osobitného základu dane pre príjmy z kapitálového majetku je založený na individuálnych údajoch z daňových priznaní z roku 2011, ktoré boli následne indexované na roky 2016 až 2018. Kvantifikácia zrušenia zdravotných odvodov vychádza z údajov ročného zúčtovania ostatných príjmov zdravotných poisťovní ako aj z údajov za spoločnosti, ktoré boli kótované na burze cenných papierov v roku 2013.


E, F, G - Pre účely kvantifikácie navrhovaných opatrení neexistujú k dispozícii žiadne dostupné štatistiky, a preto z uvedeného dôvodu absentuje vyčíslenie vplyvov týchto opatrení v doložke vplyvov. Predpokladá sa však len marginálny vplyv z titulu uvedených zmien.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
Vplyv na štátny rozpočet (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
-3 751
-286
-309
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-3 751
-286
-309
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-3 751
-286
-309
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0

 Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty obcí (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-2 569
-2 706
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2 569
-2 706
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2 569
-2 706

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty VÚC (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-1 095
-1 154
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-1 095
-1 154
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1 095
-1 154

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet SP (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty ZP (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-1 936
-2 073
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet VS (ESA2010)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-5 560
-5 887
-6 242
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
-3 751
-3 951
-4 169
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
-3 751
-3 951
-4 169
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0
150
Poistné
-1 809
-1 936
-2 073
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)
Vplyv na štátny rozpočet (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-86
-91
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-86
-91
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-86
-91
112
Daň z príjmov právnickej osoby
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0

 Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty obcí (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-2 569
-2 706
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-2 569
-2 706
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-2 569
-2 706

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty VÚC (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové príjmy
0
-1 095
-1 154
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-1 095
-1 154
111
003
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-1 095
-1 154

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet SP (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
0
0
0
150
Poistné
0
0
0
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)
Vplyv na rozpočty ZP (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-1 936
-2 073
150
Poistné
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)
Vplyv na rozpočet VS (cash)
2016
2017
2018
100
Daňové a odvodové príjmy
-1 809
-5 687
-6 024
110
Dane z príjmov a kapitálového majetku
0
-3 751
-3 951
111
Daň z príjmov fyzickej osoby
0
-3 751
-3 951
112
Daň z príjmov právnických osôb
0
0
0
113
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
0
150
Poistné
-1 809
-1 936
-2 073
151-153, 155-158
Sociálne poistenie
0
0
0
154
Zdravotné poistenie
-1 809
-1 936
-2 073

Kvantifikácia výdavkov

Navrhovaná novela bude mať finančný vplyv na zmeny v dotknutých IS, najmä ISFS-SD. Podľa identifikovaných dopadov na zmenu funkcionalít IS  a na základe odhadu prácnosti implementácie požadovaných zmien FS SR predpokladá potrebu finančného krytia v oblasti kapitálových výdavkov vo výške 800 000 € na rok 2015.

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)
(cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
800
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
800
0
0
0

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)
 (cash=ESA2010)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
800
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
800
0
0
0

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe.
































Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?


Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnené
právnické osoby:
•    finančné inštitúcie, ktoré budú povinné platiť osobitný príspevok podľa zákona o dohľade nad finančným trhom,
•    pri odsúhlasení metódy ocenenia pri bilaterálnej alebo multilaterálnej APA,
•    prijímatelia dividend, ktoré boli v štáte zdroja považované za daňový výdavok,

Návrhom zákona o zdravotnom poistení budú ovplyvnené
•    fyzické osoby – prijímatelia podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu
•    zdravotné poisťovne z dôvodu oslobodenia dividend vyplácaných akciovou spoločnosťou alebo obdobnou obchodnou spoločnosťou so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.


3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?


Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:
•    daňové zaťaženie sa zvýši v dôsledku
-    zavedenia nového osobitného príspevku podľa zákona o dohľade nad finančným trhom  a to len v prípade ,ak finančnej inštitúcii bude uložená povinnosť takýto osobitný príspevok sankčného charakteru platiť,
-    povinnosti zdanenia prijatých dividend, ktoré v štáte zdroja u vyplácajúcej spoločnosti mali charakter daňového výdavku
•    daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku:
-    odstránenia povinnosť podania opätovnej spoplatnenej žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia
-    možnosti uplatnenia celej daňovej zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného na prenajatej budove zaradenej do odpisovej skupiny 6.

Návrh zákona o zdravotnom poistení predpokladá tieto dopady:
-    zníži sa odvodové zaťaženie prijímateľov podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.


3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?


Neočakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka.


3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Okrem vplyvov uvedených v bode 3.2 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.



3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom a podpora rozvoja kapitálového trhu.


























Sociálne vplyvy -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť  a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie   domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
Návrh zákona o dani z príjmov bude mať:

pozitívny vplyv na domácností, resp. jednotlivcov, fyzické osoby:
•    v prípade dosiahnutia príjmu z prevodu cenných papierov zavedením oslobodenia príjmov z predaja a prevodu cenných papierov
- obchodovaných na regulovanom trhu po splnení časového testu 1 rok,
-plynúcich z dlhodobého investičného sporenia pri splnení stanovených podmienok,
•    zavedením osobitného základu dane na príjmy z kapitálového majetku

Návrh zákona o zdravotnom poistení bude mať pozitívny vplyv na domácností, resp. jednotlivcov, fyzické osoby:
•    oslobodením prijímateľov podielov na zisku (dividend) spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu od platenia zdravotných odvodov z týchto podielov na zisku (dividend)

Kvantifikujte:
•    Rast alebo pokles príjmov/výdavkov            na priemerného obyvateľa
•    Rast alebo pokles príjmov/výdavkov                  za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V súčasnosti nie je možné posúdiť výšku vplyvu uvedených opatrení na obyvateľstvo.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladá sa vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
4.3.  Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Nepredpokladá sa vplyv na zamestnanosť.













































DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2.    Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.    Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):
1.    legislatívne akty:
-    smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28.1.2015),
-    smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.
2.    nelegislatívne akty:
-    smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-    smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.  9/ zv. 1) v platnom znení,
-    smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov  (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,
-    smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,
-    smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.
b)    je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],
-    rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],
-    rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [zatiaľ neuverejnené].

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice Rady 2014/86/EÚ a smernice Rady (EÚ) 2015/121 je do 31. decembra 2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernice Rady 2014/86/EÚ a smernicu Rady (EÚ) 2015/121 bola stanovená do 15. septembra 2015.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)    Smernica Rady 2014/86/EÚ a smernica Rady (EÚ) 2015/121 boli prebraté do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
 Ministerstvo financií Slovenskej republiky
.TABUĽKA  ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch 
Smernica EÚ
SMERNICA RADY SMERNICA RADY 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch 
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej „595/2003“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1
Smernica 2011/96/EÚ sa mení takto:
1. V článku 4 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto: „a)upustí od zdanenia takýchto ziskov v rozsahu, v akom tieto zisky nie sú daňovým výdavkom u dcérskej spoločnosti, a zdaní takéto zisky v rozsahu, v akom sú daňovým výdavkom u dcérskej spoločnosti, alebo“.



2. V časti A prílohy I sa písmeno u) nahrádza takto: „u) spoločnosti podľa poľského práva označované ako: ‚spółka akcyjna‘, ‚spółka z ograniczoną odpowiedzialnością‘, ‚spółka komandytowo-akcyjna‘;“.
3. V časti A prílohy I sa písmeno w) nahrádza takto: „w) spoločnosti podľa rumunského práva označované ako: ‚societăți pe acțiuni‘, ‚societăți în comandită pe acțiuni‘, ‚societăți cu răspundere limitată‘, ‚societăți în nume colectiv‘, ‚societăți în comandită simplă‘;“.
N







n.a.
595/2003 a návrh zákona čl.I
§ 12 ods.7 pís.c)
Predmetom dane nie je
c) podiel na zisku v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania, ak nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a sú vyplácané právnickej osobe,
Ú







n.a.

Čl. 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
návrh zákona čl.V

595/2003 a
návrh zákona čl.I




Príloha č.2
bod 7
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.



Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
7. Smernica Rady (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 21, 28. 01. 2015).
Ú

čl. 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.



n.a.

čl. 4
Táto smernica je určená členským štátom.
n.a.



n.a.



LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou  infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)












TABUĽKA  ZHODY
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
 s právom Európskej únie
Názov smernice:
SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
Smernica EÚ
SMERNICA RADY (EÚ) 2015/121 z 27. januára 2015, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch
Všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej „návrh zákona“)

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej „595/2003“)
1
2
3
4
5
6
7
8
Článok
(Č, O,
V, P)
Text
Spôsob transp.
(N, O, D, n.a.)
Číslo
predpisu
Článok (Č, §, O, V, P)
Text
Zhoda
Poznámky
Čl. 1




 
V článku 1 smernice 2011/96/EÚ sa odsek 2 nahrádza týmito odsekmi:

„2. Členské štáty nepriznajú výhody podľa tejto smernice v prípade opatrení alebo súboru opatrení, ktoré so zreteľom na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice.

Opatrenie môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

3. Na účely odseku 2 sa opatrenie alebo súbor opatrení nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú zavedené na základe riadnych obchodných dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.



4. Táto smernica nebráni uplatňovaniu vnútroštátnych alebo z dohôd vyplývajúcich ustanovení vyžadovaných na predchádzanie daňovým únikom, daňovým podvodom alebo zneužívaniu.“
N
návrh zákona čl.I
§ 50a ods.1








ods.2





§ 1 ods.2
Podiely na zisku sú predmetom dane pri právnom úkone alebo viacerých právnych úkonoch, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov ich uskutočnenia je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona. Právny úkon môže pozostávať z viac častí.


Na účely odseku 1 sa právne úkony nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom nie sú uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov odrážajúcich ekonomickú realitu.


Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len "medzinárodná zmluva"), má prednosť pred týmto zákonom.
Ú

Čl. 2
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2015. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
N
návrh zákona čl.V

595/2003 a
návrh zákona čl.I




Príloha č.2
bod 6
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.



Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
6. Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014).
Ú

Čl. 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
n.a.




n.a.

čl.4
Táto smernica je určená členským štátom.
n.a.



n.a.


LEGENDA:
V stĺpci (1):
Č – článok
O – odsek
V – veta
P – číslo (písmeno)

V stĺpci (3):
N – bežná transpozícia
O – transpozícia s možnosťou voľby
D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)
n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje
V stĺpci (5):
Č – článok
§ – paragraf
O – odsek
V – veta
P – písmeno (číslo)
V stĺpci (7):
Ú – úplná zhoda (ak bolo ustanovenie smernice prebraté v celom rozsahu, správne, v príslušnej forme, so zabezpečenou inštitucionálnou  infraštruktúrou, s príslušnými sankciami a vo vzájomnej súvislosti)
Č – čiastočná zhoda (ak minimálne jedna z podmienok úplnej zhody nie je splnená)
Ž – žiadna zhoda (ak nebola dosiahnutá ani úplná ani čiast. zhoda alebo k prebratiu dôjde v budúcnosti)
n.a. – neaplikovateľnosť (ak sa ustanovenie smernice netýka SR alebo nie je potrebné ho prebrať)

Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1 - § 2 písm. i)
Ide o legislatívno-technické spresnenie pojmu daňový výdavok v nadväznosti na jeho zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.

K bodom 2, 32, 42, 75 a 76  - § 2 písm. x), § 17 ods. 6,  § 18 ods. 8, § 45 ods. 1, 3 a 4 a § 49 ods. 8
Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“ v § 2 písm. x).

K bodom 3, 4, 18, 19, 27, 30, 72, 73, 74, 77 a 78 - § 2 písm. y) a z), § 3 ods. 2 písm. a), § 8 ods. 1 písm. l), § 8 ods. 13, § 12 ods. 7 písm. b), § 16 ods. 1 písm. j), § 17 ods. 31, § 43 ods. 17 až 21, § 48 nadpis a § 48 ods. 1
Navrhované úpravy sú predovšetkým úpravami spresňujúcimi doterajšie znenie zákona v oblasti zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, tak aby zabezpečili aj právnu istotu pre dotknutých daňovníkov.
Z dôvodu spresnenia sa presúva legislatívna skratka držiteľa z pôvodného ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) medzi základné pojmy do § 2 písm. y) zákona.
Držiteľom podľa tohto ustanovenia je aj tretia osoba, ktorou nie je len osoba majetkovo alebo personálne resp. obdobne prepojená osoba, ale aj napr. ďalšia osoba v prípade
-    kedy ostatní držitelia (napr. farmaceutické spoločnosti) neposkytnú plnenie priamo, ale cez túto osobu a to na základe akejkoľvek zmluvy uzatvorenej s týmito tretími osobami, predmetom ktorej bude najmä druh, rozsah a účel poskytnutých peňažných a nepeňažných plnení, ako napr. prispievanie na organizovanie seminárov treťou osobou pre zdravotníckych pracovníkov,
-    akýchkoľvek obchodných vzťahov medzi skupinou ostatných držiteľov a touto osobou, ktoré spájajú rovnaké obchodné vzťahy ako napr. v prípade výrobcu zdravotníckych pomôcok a  distribútora  jeho zdravotníckych pomôcok, kde výsledkom je práve zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných a nepeňažných plnení a tým spätné profitovanie nielen distribútora týchto pomôcok, ale aj výrobcu, od ktorého tieto pomôcky kupuje,
-    kedy sa v rámci skupiny prepojených osôb dohodli na preplatení resp. inom kompenzovaní nákladov spojených s poskytovaným plnením a pod.
V § 2 písm. z) zákona sa zavádza aj legislatívna skratka pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka.

V ustanoveniach § 3 ods. 2 písm. a) a § 12 ods. 7 písm. b) zákona sa spresňuje, že dary poskytnuté držiteľom ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi nie sú vylúčené z predmetu dane. Rovnako sa postupovalo aj do 31.12.2014 a to vzhľadom na skutočnosť širokého vymedzenia peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných medzi dotknutými osobami a zavedenia špeciálneho spôsobu zdanenia takýchto plnení v § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 už od 1.12.2011 (verejnosť bola o tom informovaná aj prostredníctvom usmernenia vydanom MF SR a MZ SR).

Spresňujú sa aj ustanovenia § 16 ods. 1 písm. j) a § 48 ods. 1 zákona, podľa ktorých sa z dôvodu právnej istoty
-    samostatne dopĺňajú ako zdroj príjmov peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR resp. stálou prevádzkarňou daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území SR alebo organizačnou zložkou, ktorú má zahraničný držiteľ umiestnenú na území SR a prostredníctvom ktorej podniká na území SR,
-    dopĺňa zahraničný držiteľ do § 48, ktorým je držiteľ podľa § 2 písm. y) zákona majúci na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť na území SR resp. má na území SR stálu prevádzkareň, čo znamená že je držiteľom, ktorý si musí plniť všetky  povinnosti upravené v § 43 zákona.

 V § 43 ods. 17 sa navrhuje posunutie lehoty pre oznamovacie povinnosti zo štvrťroka na celý kalendárny rok.

Z dôvodu právnej istoty sa v § 43 ods. 18 spresňuje oznamovacia povinnosť prijímateľa nepeňažného plnenia od držiteľa, ktorý nemá osobné číslo daňovníka u správcu dane a teda musí oznámiť začatie poberania takého príjmu. Od 1.1.2016 sa bude toto oznámenie podávať na tlačive vydanom Finančným riaditeľstvom.

Z dôvodu spresnenia a právnej istoty sa do ustanovenia § 43 ods. 19 zákona presúva povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného príjmu, ktorý poskytol príjemcovi bez ohľadu na zmluvný vzťah, ktorý majú medzi sebou uzavretý (pracovná zmluva, obchodno-dodávateľský vzťah a pod.). Rovnako sa spresňuje priamo v zákone, že oznamovaciu povinnosť o poskytnutí nepeňažného plnenia vykoná voči prijímateľovi tohto plnenia aj správcovi dane [§ 43 ods. 17 písm. b)] posledný držiteľ v rade, t.j. konečný priamy poskytovateľ nepeňažného plnenia, okrem prípadov, ak takéto konečné plnenie poskytuje zahraničný držiteľ (tretia osoba), ktorého si objednal držiteľ s bydliskom alebo sídlom na území SR.
Z dôvodu rovnakého zdanenia sa v § 43 ods. 20 navrhovaného zákona upravuje daň vyberaná zrážkou aj pre peňažné a nepeňažné plnenie vyplácané/poskytované zahraničným držiteľom zo zdrojov v zahraničí, ktoré prijali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti jeho zamestnanci alebo zdravotnícki pracovníci so sídlom alebo bydliskom na území SR. Uvedené znamená, že v takomto prípade sa slovenský poskytovateľ stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou nielen pri nepeňažnom plnení, ale aj pri peňažnom plnení a nebude už tieto príjmy vysporiadavať cez daňové priznanie. V prípade, ak zahraničný držiteľ má na území SR stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku prostredníctvom ktorej na území SR podniká, potom sa postupuje pri zdanení a plnení si oznamovacích povinností držiteľom rovnako akoby bol slovenským držiteľom a plnenia boli poskytované na území SR a to z dôvodu, že držiteľ pôsobí na území SR práve prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo organizačnej zložky, pričom tieto nie sú samostatným právnym subjektom.
V § 43 ods. 21 sa navrhuje zavedenie samoplatenia  dane vyberanej zrážkou pre daňovníka, ktorý je aj držiteľom a súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Zákon s účinnosťou od 1.1.2015 rieši výber dane vyberanej zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) zákona len v prípade, ak sú vyplácané peňažné a nepeňažné plnenia držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak sú vyplácané peňažné plnenia a nepeňažné plnenia držiteľom inému držiteľovi alebo sú vyplácané poskytovateľom zdravotnej starostlivosti inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, z takýchto plnení sa nevyberá daň zrážkou a nevzťahujú sa na takéto plnenia ani iné ustanovenia súvisiace s osobitným zdaňovaním plnení poskytovaných držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s § 43 ods. 12 zákona je platiteľ dane zodpovedný za správne vybranie dane, pričom ak ju správne a včas neodvedie bude sa od neho vymáhať ako dlh, bolo možné v roku 2015 odporúčať držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrieť s iným držiteľom, ktorý je v tomto obchodnom vzťahu platiteľom dane, písomnú dohodu, v ktorej budú presne vyšpecifikované plnenia dodávané v osobe držiteľa a nie v osobe poskytovateľa, t.j. budú v tejto dohode presne vyšpecifikované plnenia, na ktoré sa bude akplikovať daň vyberaná zrážkou. V nadväznosti na uvedenú situáciu sa s účinnosťou od 1.1.2016 držiteľ, ktorý je súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou pri prijatých peňažných a nepeňažných plneniach od iného držiteľa súvisiacich s jeho činnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak aby bol sám zodpovedný za správne zrazenie a vybratie dane. Prijatie takýchto plnení a zrazenie dane bude oznamovať správcovi dane. Keďže ako platiteľ dane bude sám zodpovedný za správne a včasné vybratie dane zrážkou v prípade, ak správca dane zistí, že mala byť daň vybraná zrážkou z vyšších plnení ako bola vybratá, môže od tohto daňovníka/platiteľa dane takúto daň vymáhať ako jeho dlh.

K bodom 3 a 7 - § 2 písm. aa) a § 5 ods. 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu pojmov zamestnanec a zamestnávateľ v nadväznosti na ich zosúladenie s ostatným textom zákona o dani z príjmov.

K bodom 5, 6, 13 až 17 a 29 - § 4 ods. 1 písm. b) a ods. 8, § 7 nadpis, § 7 ods. 3 až 8, ods. 9 a 10 a § 15
Navrhovaná úprava zabezpečí rovnaké zdanenie príjmov z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí. Z uvedeného dôvodu sa príjmy z kapitálového majetku už nebudú zahŕňať pod základ dane fyzickej osoby vypočítaný podľa § 4 zákona, ale budú sa zdaňovať v rámci osobitného základu dane samostatne a to sadzbou dane vo výške 19 %  bez ohľadu na skutočnosť, či tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí alebo zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

K bodom 8 a 79 - § 5 ods. 4 a § 48 ods. 2
Ustanovenie § 5 ods. 4 sa dopĺňa v súvislosti s úpravou § 48 ods. 2. V prípade prenájmu pracovnej sily od osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí sa neuplatní daňová fikcia ohľadne výšky príjmu zamestnanca. To však platí iba v prípade, ak takáto osoba má na tento účel zriadenú organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
Ustanovením sa spresňuje, že osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, má postavenie platiteľa dane zo závislej činnosti. Daň za vyslaných zamestnancov sa odvedie v rozsahu mzdy vyplatenej týmto zamestnancom. Povinnosť užívateľských zamestnávateľov zraziť daň zo závislej činnosti v zmysle § 58 ods. 10 Zákonníka práce z časti mzdy vyplatenej užívateľským zamestnávateľom vo výške doplatku rozdielu medzi mzdou porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa a mzdou, ktorú mu poskytli zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania, týmto ostáva nedotknutá.

K bodom 9 a 26  - poznámka pod čiarou 24 a § 10 ods. 2
V poznámke pod čiarou k odkazu 24 dochádza k legislatívno - technickej úprave v súvislosti so schválením nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), na základe ktorej sa pozemkovým spoločenstvom rozumie len právnická osoba (t.j. tento zákon už nepozná pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity). V nadväznosti na citovaný nový zákon o pozemkových spoločenstvách sa upravuje aj § 10 ods. 2 zákona, kde sa vypúšťa písomné vyhlásenie o združení sa, ktoré sa už neuzatvára a to vzhľadom na skutočnosť, že pozemkovým spoločenstvom môžu byť len právnická osoba.

K bodu 10 - § 5 ods. 7
Zámerom navrhovanej úpravy je oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb sociálnu výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí (napr. živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie zdravia II. stupňa) a hmotnej núdze (t. j. v stave, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku zabezpečiť alebo zvýšiť príjem) z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré zamestnancovi môžu byť poskytnuté v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (Použitie sociálneho fondu).

K bodom 11, 12, 69 a 71 - § 6 ods. 2 písm. a), § 6 ods. 4, § 43 ods. 3 písm. h) a § 43 ods. 14
Úpravy navrhované v § 6 ods. 2 a ods. 4 len spresňujú pojmy používané vo vzťahu k autorským právam. Naďalej zostáva v platnosti, že sa príjmy podľa autorského zákona rozdeľujú na aktívne a pasívne príjmy, pričom však od 1. 1. 2016 sa navrhuje, že v prípade vyplácania takýchto príjmov sa bude vyberať daň zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. h)] a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide napr. len o príspevky do novín a časopisov alebo ide napr. aj o prednáškovú činnosť alebo umelecký výkon. Ak by sa však daňovník (napr. umelec) s používateľom dohodol, že sa daň vyberaná zrážkou (§ 43 ods. 14) neuplatní, daňovník (umelec) si daň odvedie sám (podá daňové priznanie).
Na príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady (bez autorskej zmluvy – nakladanie samotným autorom) a priemyselné práva sa daň vyberaná zrážkou neuplatňuje.

K bodom 20 a 22 - § 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l)
Úpravou v § 9 sa za účelom podpory investovania a sporenia prostredníctvom nástrojov kapitálového trhu ako jednej z ďalších foriem podpory dlhodobého sporenia fyzických osôb  navrhuje oslobodiť od dane príjmy plynúce z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií, ak budú splnené podmienky ustanovené zákonom o cenných papieroch pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako dlhodobé investičné sporenie (DIS). Daňové zvýhodnenie netýka vstupnej investície, ale príjmov plynúcich z prevodu cenných papierov získaných až v priebehu sporenia, čo predstavuje lepší model z pohľadu motivácie klienta pokračovať v sporení a vytvorí určitý tlak na kvalitu služieb poskytovaných finančnými inštitúciami a v neposlednom rade  aj na ich poplatkovú politiku. Od dane je oslobodený aj  príjem, ktorý je daňovníkovi vyplatený po uplynutí 15 rokov od začiatku DIS. Oslobodenie nie je možné uplatniť na príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
V § 8 sa ustanovuje postup, ak dôjde k porušeniu podmienok DIS, na základe ktorých mal daňovník príjmy z prevodu cenných papierov, opcií a príjmy z derivátových operácií oslobodené od dane. V prípade porušenia podmienok je daňovník povinný tieto príjmy zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Za každé zdaňovacie obdobie si daňovník vypočíta základ dane osobitne podľa jednotlivých druhov príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a k) znížených o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 11, pričom pri výpočte jednotlivých základov dane neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom porušil podmienky DIS potom zahrnie súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré uplatňoval oslobodenie. Výdavky je možné uplatniť len do výšky dosiahnutého príjmu. Údaje o uskutočnených prevodoch cenných papierov, opcií a derivátových operácií je daňovníkovi povinná poskytnúť finančná inštitúcia, ktorá poskytovala klientovi investičné služby v rámci DIS. Ak daňovník zomrie počas obdobia dlhodobého investičného sporenia, nepovažuje sa to za porušenie podmienok dlhodobého investičného sporenia, ktoré by malo za následok úpravu základu dane.

K bodu 21 - § 9 ods. 1 písm. e) a  13 ods. 1 písm. d)
Ak z reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom podľa § 155a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, pohľadávka do tejto výšky nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom. Časť záväzku, ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo sa v účtovníctve odpíše do výnosov a podľa zákona o dani z príjmov bude odpis tohto záväzku (výnos) oslobodený v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom.

K bodu 22 - § 9 ods. 1 písm. k)
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 oslobodzuje od dane príjem z predaja cenného papiera obchodovaného na regulovanom trhu, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok za podmienky, že daňovník tieto cenné papiere nemal zahrnuté v obchodnom majetku.

K bodu  23 - § 9 ods. 2 písm. a)
Novelou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) bolo do zákona o SDS s účinnosťou od 1.1.2015 pridané aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Tento sa vypláca zo starobného dôchodkového sporenia rovnako ako napr. starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a z tohto  dôvodu sa navrhuje výnos z investovania ako plnenie zo systému starobného dôchodkového sporenia oslobodiť od dane.
Vzhľadom na to, že výnos z investovania predstavuje ďalšie plnenie oslobodené od dane z rovnakého dôvodu ako dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, z dôvodu jednoznačnosti a s ohľadom na prijaté zmeny v zákone o SDS sa navrhuje tieto nahradiť spoločným pojmom „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia40a)“a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 40b.

K bodom 24 a 25  - § 9 ods. 2 písm. b) a n)
Súčasné znenie ZDP neumožňuje oslobodiť od dane niektoré plnenia poskytované na základe osobitných predpisov platných v zahraničí, ktoré ak sú poskytované na základe osobitných predpisov platných na území SR, sú od dane oslobodené. Rozdielne daňové zaobchádzanie s týmito plneniami (napr. s rodinnými prídavkami, materskými príspevkami, so sociálnymi dávkami a daňovými bonusmi poskytovanými na základe právnych predpisov platných v zahraničí a z verejných zdrojov) je v rozpore s právom Európskej únie. Týmito návrhmi sa má zabezpečiť rovnaký režim pre uvedené plnenia bez ohľadu nato odkiaľ sú poskytované.

K bodu 28 - § 12 ods. 7 písm. c)
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie sa vzťahuje najmä na hybridné finančné nástroje, ktoré sú v štáte výplaty považované za úverový finančný nástroj a v Slovenskej republike za dividendu. Ak u daňovníka vyplácajúceho podiel na zisku bola celá suma alebo časť sumy vyplácaného podielu na zisku zahrnutá do daňových výdavkov, potom zodpovedajúca suma u príjemcu podielu na zisku ostáva súčasťou základu dane.

K bodu 31 - § 16 ods. 2 piata veta
Touto úpravou sa objasňuje súčasné znenie pri počítaní doby vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne. Pri stanovení doby potrebnej na vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne sa započítava prítomnosť poskytovateľa služieb na území Slovenskej republiky, aj keď služby nie sú poskytované z trvalého miesta na výkon činností.

K bodu 33 - § 17 ods. 7
Dôvodom úpravy § 17 ods. 7 je absencia postupu pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 a jeho zjednotenia s postupom pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4.

K bodom 34 a 57 - § 17 ods. 19 písm. d) a § 21a ods. 3
Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov  s účinnosťou od 1.1.2016 rozlišuje medzi pobočkami poisťovne a zaisťovne z iného členského štátu a pobočkami zahraničnej poisťovne a zaisťovne (t.j. z nečlenských štátov). Táto zmena v nadväznosti aj na zmenu v oblasti technických rezerv podľa zákona o poisťovníctve bola zapracovaná aj do § 20 ods. 8 zákona o dani z príjmov upravujúceho daňové výdavky v podobe technických rezerv poisťovní. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné aj pobočky poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu doplniť medzi subjekty, na ktoré sa nevzťahuje limit daňových výdavkov v prípade provízií - § 17 ods. 19 písm. d) a pravidlá nízkej kapitalizácie - § 21a, pretože by mali ťaživejšie daňové podmienky ako domáce poisťovne a zaisťovne, resp. pobočky poisťovní a zaisťovní z nečlenských štátov.

K bodu 35 - § 17 ods. 19 písm. f)
Úpravou sa spresňuje, že daňovým výdavkom u dlžníka len po zaplatení sú poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2.

K bodom 36 a 85 - § 17 ods. 19 písm. g) a § 52zg ods. 8
Úpravou sa navrhuje časové rozlíšenie len pre také normy a certifikáty, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 2 400 eur. Zároveň sa prechodným ustanovením vymedzuje použitie tejto úpravy už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015. To znamená, že ak bol certifikát obstaraný v roku 2015 v obstarávacej cene 50 eur, nebude sa časovo rozlišovať, ale jednorazovo sa zahrnie do základu dane.

K bodu 37 - § 17 ods. 32 písm. c)
Daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán, si v zdaňovacom období, v ktorom bol tento plán potvrdený, zníži základ dane o sumu záväzkov, o ktorú v minulosti zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. Rovnako postupuje daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz, pričom tento si základ dane zníži v zdaňovacom období, ktoré končí ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu. Daňovník, ktorému bol potvrdený reštrukturalizačný plán súdom, zároveň nemusí upravovať základ dane podľa § 17 ods. 27 u tých záväzkov, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Pri ostatných záväzkoch postupuje v súlade s § 17 ods. 27.

K bodu 38 - § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) 
Novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve predloženej v Národnej rade Slovenskej republiky (ČPT 1428) sa Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ruší možnosť prvotného ocenenia majetku reprodukčnou obstarávacou cenou. Majetok nadobudnutý bezodplatne bude ocenený reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 novely zákona o účtovníctve]. V nadväznosti na uvedené sa v prípade tzv. „podnikových kombinácií“ základ dane upraví o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom (pôvodne oceneného reprodukčnou obstarávacou cenou) a jeho daňovou vstupnou cenou.

K bodu 39 - § 17a ods. 7 písm. a) a b), § 17b ods. 6 písm. a) a b) a § 17c ods. 4 písm. a) a b)
Z dôvodu jednotného základného prístupu pri uplatňovaní daňových výdavkov pri odpise a postúpení pohľadávok sa navrhuje aj u pohľadávok nadobudnutých v rámci kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev pri uplatnení reálnych hodnôt,  pri ich odpise alebo postúpení nahradiť lehotu vyjadrenú v mesiacoch dňami. Zabezpečí sa tým rovnaký princíp ako je uplatňovaný pri tvorbe opravných položiek podľa § 20 ods. 4 a 14 zákona o dani z príjmov. 

K bodu 40 - § 18 ods. 4
Úprava v prvej vete je legislatívne spresnenie. Za tretiu vetu sa vkladá nová štvrtá veta a nová piata veta z dôvodu, že preskúmavanie žiadosti je časovo náročné a z toho dôvodu nie je možné odpustiť zmeškanie 60 dňovej lehoty. V prípade zmeškania lehoty správca dane nezačne konať a vráti poplatok, ktorý bol súčasťou žiadosti. V prípade ak správca dane súhlasí s konkrétnou metódou ocenenia daňovníka pri bilaterálnej APA a kompetentné autority štátov sa nedohodnú na uzatvorení bilaterálnej APA, ustanovenie zákona umožní aby daňovník nemusel opätovne žiadať o odsúhlasenie unilaterálnej APA a platiť opätovne poplatok vo výške podľa osobitného predpisu. Ak bude správca dane aj po rokovaní s príslušným orgánom štátu súhlasiť s metódou navrhnutou daňovníkom, vydá rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia. Ďalej ustanovenie § 18 ods. 4 obsahuje odkaz len na § 53c ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku, ktorý upravuje výšku úhrady  za proces posúdenia žiadosti daňovníka a nie je možné aplikovať celý postup upravený v § 53c daňového poriadku. Nová navrhovaná zmena na konci § 18 ods. 4 upravuje postup platenia úhrady za žiadosť o vydanie rozhodnutia a zároveň následky nezaplatenia úhrady. Posledná veta rieši postup, ak správca dane nevydá rozhodnutie.

K bodu 41 - § 18 ods. 6
Týmto ustanovením sa spresňuje možnosť správcu dane a finančného riaditeľstva vyžiadať si transferovú dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania.  Cieľom úpravy je ochrana daňovníkov - dokumentáciu za príslušné zdaňovacie obdobie bude možne požadovať až po ukončení tohto zdaňovacieho obdobia. Vychádzame z princípu, že transferové ceny, ktoré sú upravené v dokumentácii majú byť premietnuté do daňového priznania a preto aj dokumentácia za príslušné zdaňovacie obdobie by mala byť k dispozícii až po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia.


K bodu 43 - § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod
Ide o legislatívne spresnenie. Cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nad rámec zákona o cestovných náhradách, sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) za predpokladu, že u zamestnanca predstavuje takéto plnenie zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu právnej istoty.

K bodom 44 až 46, 53, 60 a 62  - § 19 ods. 2 písm. f) a g), § 19 ods. 4, § 25 ods. 1 písm. c)  a § 25a
Vzhľadom na skutočnosť zrušenia možnosti ocenenia majetku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny v zákone o účtovníctve s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa na účely zákona o dani z príjmov bude považovať za vstupnú cenu hmotného, nehmotného majetku nadobudnutého dedením a darovaním a finančného majetku nadobudnutého bezodplatne cena stanovená znalcom podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, resp. cena uvedená v uznesení o dedičstve.
Za účelom právnej istoty daňovníkov v súvislosti s oceňovaním finančného majetku (cenných papierov a podielov) na daňové účely sa dopĺňa nové ustanovenie § 25a. Nové ustanovenie  § 25a nadväzuje aj na § 19 ods. 2 písm. f) a g), t.j. uplatnenie daňových výdavkov pri predaji akcií, ostatných cenných papierov a obchodných podielov. Ustanovením sa spresňuje, že pri predaji takéhoto majetku sa za daňový výdavok bude považovať:
- obstarávacia cena (cenné papiere nadobudnuté kúpou),
- cena stanovená posudkom znalca v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,
- hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka v prípade individuálne vloženého majetku, ktorým je cenný papier u prijímateľa tohto cenného papiera; rovnako sa hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka ocení aj finančná investícia, ktorú nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, ak bola splatená vo forme nepeňažného vkladu (majetkom, pohľadávkou a pod.)  resp. vo forme podniku alebo jeho časti,
- reálna hodnota, ak ide o finančný majetok nadobudnutý v rámci tzv. podnikových kombinácií pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17a až § 17c, t.j. ak ako súčasť podniku alebo jeho časti, ktorý sa predáva alebo vkladá ako nepeňažný vklad sú aj cenné papiere, tieto sa na daňové účely u daňovníka kupujúceho podnik alebo jeho časť alebo daňovníka, ktorý nadobudol podnik alebo jeho časť nepeňažným vkladom, ocenia reálnou hodnotou; rovnako, ak v účtovníctve daňovníka zrušeného bez likvidácie sú cenné papiere, ktoré zlúčením, splynutím alebo rozdelením prechádzajú do účtovníctva právneho nástupcu, ocenia sa tieto cenné papiere reálnou hodnotou (nejde o cenné papiere na úrovni spoločníkov spoločnosti zrušenej bez likvidácie a spoločníkov právneho nástupcu); rovnako sa reálnou hodnotou oceňuje aj finančný majetok, ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje zákon o účtovníctve už priamo pri jeho obstaraní,
- pôvodná cena - finančná investícia, ktorá bola splatená nepeňažným vkladom, u ktorého prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17d, sa na daňové účely u vkladateľa nepeňažného vkladu oceňuje pôvodnou cenou; táto pôvodná cena predstavuje celkovú daňovú hodnotu majetku a záväzkov, ktoré preberá prijímateľ nepeňažného vkladu od vkladateľa nepeňažného vkladu a uplatňuje ju do daňových výdavkov; u prijímateľa nepeňažného vkladu a u právneho nástupcu pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách podľa § 17d a 17e je vstupnou cenou cenných papierov nadobudnutých v rámci týchto podnikových kombinácii pôvodná cena, ktorá bola prevzatá od vkladateľa nepeňažného vkladu resp. od daňovníka zrušeného bez likvidácie,
- hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, ak ide o finančný majetok – vklad do základného imania splatený peňažnými prostriedkami; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení.
V nadväznosti na zmenu ocenenia nadobudnutia cenných papierov určených na obchodovanie reálnou hodnotou (od 1.1.2012) upravuje sa aj znenie § 19 ods. 2 písm. f) prvý bod, t.j. po splnení podmienok 10 % odchýlky bude možné uznať za daňový výdavok hodnotu cenného papiera obchodovaného na trhu burzy cenných papierov, ktorá je upravená o rozdiel z precenenia na reálnu hodnotu, ktorý bol zahrnovaný do základu dane. V prípade cenných papierov, ktoré sa preceňujú metódou vlastného imania (súvahovo), sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z ich prvotného ocenenia pri zaúčtovaní do finančného majetku.
Ustanovenie § 19 ods. 4 bolo vypustené v nadväznosti na zavedenie nového ustanovenia § 25a, ktoré obsahuje aj skutočnosti uvedené v doterajšom § 19 ods. 4 a išlo by o duplicitu.

K bodu 47 - § 19 ods. 2 písm. h)
V ustanovení sa zjednocujú pojmy  v nadväznosti na § 20 ods. 4 a § 20 ods. 10, kedy je možné tvoriť opravnú položku na istinu z nesplateného úveru u bánk a na istinu zo spotrebiteľských úverov. Zároveň sa v ustanovení spresňuje, že v prípade zákonných dôvodov na odpis pohľadávky, je možné odpísať do daňových výdavkov aj pohľadávku ocenenú reálnou hodnotou podľa § 17a až § 17c nadobudnutú kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom individuálnym alebo nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

K bodu 48 - § 19 ods. 2 písm. r)
Ak daňovník odpíše pohľadávku vrátane príslušenstva, môže odpis príslušenstva zahrnúť do daňových výdavkov, ak bola k príslušenstvu tvorená opravná položka a od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

K bodu 49  - § 19 ods. 3 písm. a)
Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup daňovníka pri douplatňovaní odpisu k prenajímanému majetku v prípadoch, ak po skončení odpisovej doby už daňovník majetok nebude prenajímať, ale ďalej ho bude využívať pre svoju vlastnú činnosť. V takomto prípade môže daňovník ďalej uplatňovať neuplatnené odpisy počas doby prenájmu, ale ročne maximálne vo výške zodpovedajúcej ročnému odpisu majetku v príslušnej odpisovej skupine. Zároveň sa spresňuje výpočet ročného odpisu po skončení doby odpisovania stanovenej zákonom a to pri rovnomernom ako aj zrýchlenom spôsobe odpisovania rovnako. 
Rovnako sa upravuje výška odpisov prenajímaného majetku zahrňovaných do daňových výdavkov u prenajímateľa, ktorý prenajíma tento majetok len časť zdaňovacieho obdobia alebo prenajíma len časť majetku. V tomto prípade sa pri uplatňovaní daňových odpisov berie do úvahy 
-    rozsah, v akom sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom sa prenajíma iba 40 % majetku – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnáva 40 % ročného odpisu (480 eur) s príjmami z prenájmu],
-     doba, počas ktorej sa majetok prenajíma [napr. ročný odpis je 1 200 eur, pričom majetok prenajíma iba 4 mesiace – pre uplatnenie daňových odpisov sa porovnávajú 4/12 ročného odpisu (400 eur) s príjmami z prenájmu].

K bodom 50 a 59  - § 19 ods. 3 písm. b) a § 24 ods. 2
Navrhovanou úpravou sa s účinnosťou od 1.1.2016 ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6 (doba odpisovania 40 rokov) do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. V takomto prípade si bude môcť nájomca pri predaji technického zhodnotenia uplatniť do daňových výdavkov celú zostatkovú cenu.
Zároveň sa spresňuje spôsob výpočtu ročného odpisu technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku, ktorého hodnota je vyššia ako 1 700 eur.
Rovnako sa ustanovenie dopĺňa aj o skutočnosť, že v prípade ak nájomca vykoná na prenajatej budove technické zhodnotenie, pričom budova je používaná na niekoľko účelov (§ 26 ods. 2), zaradí nájomca toto technické zhodnotenie do príslušnej odpisovej skupiny podľa účelu využitia nájomcom. Napr. ak budova je využívaná prenajímateľom zo 40 % na výrobné účely a zo 60 % na administratívne účely, budovu ako celok zaradí prenajímateľ do odpisovej skupiny 6 ako administratívnu budovu. Nájomca má prenajatú časť využívanú na výrobné účely a preto technické zhodnotenie, ktoré vykoná na tejto časti nehnuteľnosti zaradí do odpisovej skupiny 5. V prípade, ak by nájomca chcel zmeniť účel využitia prenajatej nehnuteľnosti z výrobného účelu na administratívny alebo naopak, môže tak urobiť len na základe povolenia v súlade s povinnosťami určenými v stavebnom zákone (§ 76 až 85 stavebného zákona)

K bodu 51 - § 19 ods. 3 písm. h)
Ak daňovník postupuje pohľadávku vrátane príslušenstva je povinný rozdeliť sumu plynúcu z postúpenia pohľadávky na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov potom daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky, pri ktorej môže uplatniť daňový výdavok buď do výšky príjmu plynúceho z postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky podľa § 20. V prípade postúpenia príslušenstva je výdavok možné uplatniť len do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúceho na príslušenstvo; musí však ísť o príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

K bodu 52 - § 19 ods. 3 písm. j)
Daň z motorových vozidiel bola do 31. 12. 2014 súčasťou zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, pričom dane upravené týmto zákonom boli daňovým výdavkom. Úpravou sa dopĺňa daň z motorových vozidiel ako daňový výdavok v nadväznosti na nový zákon o dani z motorových vozidiel.

K bodu 54 - § 20 ods. 8
Upravuje sa oblasť tvorby technických rezerv poisťovní považovaných za daňové výdavky podľa zákona o dani z príjmov v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve č. 39/2015 Z. z. (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), ktorý nadobudne účinnosť od 1.1.2016  a  ktorý mení spôsob vykazovania a výpočtu technických rezerv poisťovní. Poisťovne budú vykazovať technické rezervy zvlášť na účely solventnosti (dohľadu) a zvlášť na účely preukázania likvidity. Na účely zákona o dani z príjmov, pri posúdení daňových výdavkov spočívajúcich v tvorbe technických rezerv poisťovní, sa za technické rezervy u všetkých poisťovní (t.j. aj u tých, ktoré podliehajú režimu Solvency II) budú považovať technické rezervy tvorené za účelom preukázania likvidity uvedené v § 171 zákona o poisťovníctve vypočítané metódami podľa § 172 až 177 zákona o poisťovníctve zaúčtované v nákladoch poisťovne. Naďalej zostáva v platnosti podmienka, že výška technických rezerv nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa zákona o poisťovníctve a daňovým výdavkom nie je tvorba technických rezerv z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.



K bodu 55 - § 20 ods. 22
Opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky bude možné považovať za daňový výdavok (ak bola zaúčtovaná) až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynulo viac ako 1 080 dní. Rovnako pri odpise pohľadávky vrátane príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov bude možné odpísať príslušenstvo do daňových výdavkov, až v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynie viac ako 1 080 dní, t.j. je možné opravnú položku k príslušenstvu považovať za daňový výdavok.

K bodu 56 - § 21 ods. 2 písm. a)
Ustanovuje sa, že daňovým výdavkom nie sú osobitné príspevky platené podľa § 40a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže majú povahu sankcie.

K bodom 58, 61, 63 a 64 - § 22 ods. 12, § 25 ods. 3, § 27 ods. 3 a § 28 ods. 5
Navrhovanou úpravou sa umožňuje uplatniť pri výpočte zostatkovej ceny predávaného majetku v priebehu roka, pri ktorom sa limituje výška zostatkovej ceny pri predaji podľa § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, motocykle alebo budovy zaradené do odpisovej skupiny 6), aj odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11. Zároveň sa v tejto súvislosti spresňuje výpočet zostatkovej ceny a zaokruhľovanie pomernej časti ročného odpisu.

K bodu 65 – poznámka pod čiarou 121
Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou v nadväznosti na skutočnosť, že nielen odsek 3 predmetného § 24 sa týka cudzej meny.

K bodu 66 – odkaz 122
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Poznámka pod čiarou bola vypustená zákonom č. 331/2011 Z. z.

K bodu 67 - § 37 ods. 1 písm. c)
Z dôvodu právnej istoty navrhujeme spresniť spôsob preukazovania nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10, podľa ktorého má zamestnanec povinnosť preukázať oprávnenosť nároku na uvedenú daňovú úľavu zamestnávateľovi predložením dokladu, len ak za neho neodvádza príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie tento zamestnávateľ.

K bodu 68 - § 39 ods. 2 písm. f)
V prípade, ak má zamestnanec počas zdaňovacieho obdobia uzatvorenú so zamestnávateľom dohodu o zrážkach príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, na účely uplatnenia NČZD podľa § 11 ods. 10 v ročnom zúčtovaní zamestnanca (alebo daňovom priznaní), je tento zamestnávateľ povinný uviesť sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (v súlade s § 4 ods. 3 ) v potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa § 39 ods. 5 len vtedy, ak ide o daňovníka, ktorý splnil podmienku nároku podľa § 11 ods. 12 písm. a).

K bodu 70 - § 43 ods. 10
Navrhovanou úpravou sa len spresňuje, že pri výpočte základu dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmu plynúceho z redemácie podielových listov sa základ dane nepočíta pre každý podielový list osobitne, ale vychádza sa z úhrnu predajných cien všetkých podielových listov, ktoré sú k príslušnému dátumu redemované. Odstránia sa tým nejasnosti, akým spôsobom je potrebné postupovať pri vyčíslení základu dane, predovšetkým v prípade podielových listov s nízkou nominálnou hodnotou, kde výpočet základu dane pre každý podielový list osobitne by mal za následok, z titulu zaokrúhľovania, vykázanie nulového základu dane.

K bodu 74 - § 43 ods. 22
Narhovanou úpravou sa spresňuje zdanenie výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok a výnosov z predaja z dlhopisov a pokladničných poukážok plynúcich zo zdrojov v zahraničí daňovníkom nezaloženým a nezriadeným na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Fondu národného majetku SR.

K bodu 80 a 85 - § 50 ods. 1 písm. b) a § 52 zg ods. 5
Navrhuje sa úprava z dôvodu podpory neziskového sektoru zo strany štátu a to vo výške percenta pre poukazovanie podielu zaplatenej dane. V nadväznosti na túto úpravu stráca účinnosť pôvodné prechodné ustanovenie § 52i, t.j. zamedzuje sa postupnému vyklesávaniu asignácie dane.

K bodu 81 - § 50 ods. 8
Navrhovaná úprava vychádza z memoranda k asignácii dane schválenom a podpísanom ministrom financií a zástupcom neziskových organizácií dňa 5.5.2015, podľa ktorej ak daňovník poukazujúci asignáciu dane dá súhlas aj s informovaním prijímateľa o tom, že mu poukazuje podiel zaplatenej dane, správca dane túto skutočnosť prijímateľovi oznámi a to v rozsahu identifikačných údajov o poukazujúcom daňovníkovi a to meno, priezvisko trvalý pobyt, ak ide o fyzickú osobu a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak ide o právnickú osobu.

K bodu 82 - § 50 ods. 13
Návrh úpravy v § 50 ods. 13 zákona spresňuje spôsob zverejňovania povinných údajov prijímateľov v Obchodnom vestníku, ak im takáto zákonná povinnosť vznikla a to z dôvodu, že súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických a právnických osôb presiahol sumu 3 320 eur.
Takýto daňovník musí v Obchodnom vestníku zverejniť presnú špecifikáciu použitia podielu zaplatenej dane, ktorá obsahuje najmä
- výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, pričom účel použitia týchto finančných príspevkov je upravený v § 50 ods. 5 (napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj telesnej kultúry)
-   spôsob použitia podielu zaplatenej dane, ktorý bude členený na
•    výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia, napr. v súvislosti s účelom podpory vzdelávania, bola opravená strecha na škole, t.j. bude uvedené napr. oprava strechy ako druh a výška  nákladov, ktoré boli vynaložené na opravu strechy,
•    výšku a druh výdavkov priamo súvisiacou s prevádzkou prijímateľa napr. mzdové náklady za pracovníkov prijímateľa a ich výška, ktoré nesúviseli so žiadnym z účelov uvedených v § 50 ods. 5 zákona ale napr. s bežnou prevádzkou prijímateľa.
Uvedené spresnenie sa navrhuje z dôvodu presnejšej identifikácie nákladov prijímateľov súvisiacich so zákonnom stanoveným účelom na verejnoprospešné účely a s bežnou prevádzkou prijímateľa.

K bodu 83 - § 50a
Predmetným ustanovením sa implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť erózii základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.
Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.

K bodom 84  a 85 - § 52zc a § 52zg ods. 4
Navrhovanou úpravou dochádza k posunutiu účinnosti ustanovení týkajúcich sa postupu asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov a to v nadväznosti na predpokladané fungovanie nového informačného systému finančnej správy v oblasti vytvorenia registra zamestnancov. Postup asignácie dane zamestnancov prostredníctvom ich zamestnávateľov sa uplatní prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane v roku 2018 za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodu 85 - § 52zg
K odseku 1 - Možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri postúpení pohľadávky nadobudnutej v rámci podnikových kombinácií v reálnych hodnotách v závislosti od počtu dní uplynutých od doby nadobudnutia účinnosti podnikovej kombinácie je možné na základe rozhodnutia daňovníka použiť už za zdaňovacie obdobie 2015, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. 12. 2015.
K odseku 2 – Pri úprave základu dane v prípade podnikových kombinácií v reálnych hodnotách, ku ktorým dôjde od 1. 1. 2016 sa základ dane podľa § 17a ods. 3, § 17b ods. 1 písm. c) a § 17c ods. 1 písm. b) upraví nielen o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho daňovou vstupnou cenou, ale aj o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom, ktorou bol majetok ocenený do 31. 12. 2015 a jeho daňovou vstupnou cenou.
K odseku 3 -  Tvorbu technických rezerv podľa § 20 ods. 8 považovanú za daňový výdavok v znení účinnom od 1. januára 2016 je možné po prvýkrát uplatniť v zdaňovacom období, ktoré sa začína 1. januára 2016.
K odseku 6 - Podľa prechodného ustanovenia sa pri finančnom majetku obstaranom od 1. januára 2016 pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádza zo vstupnej ceny uvedenej v novom § 25a zákona o dani z príjmov. Pri finančnom majetku, ktorý bol obstaraný do 31.12.2015 sa pri uplatňovaní daňových výdavkov bude vychádzať z ocenenia tohto majetku, akým bol finančný majetok ocenený pri jeho nadobudnutí podľa právnych predpisov platných v čase jeho nadobudnutia. Cenou podľa § 25 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa ocení hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný po 31.12.2015.
K odseku 7 - S účinnosťou od 1.1.2016 sa za technickú rezervu podľa nového zákona o poisťovníctve nepovažuje technická rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Keďže od 1.1.2016 bude možné za daňové výdavky považovať iba technické rezervy tvorené spôsobom a v rozsahu § 171 až 177 zákona o poisťovníctve, navrhuje sa zostatok technickej rezervy na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorej tvorba bola do 31.12.2015 daňovým výdavkom zahrnúť do základu dane rovnomerne počas 2  bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak by počas tohto obdobia došlo ku zrušeniu daňovníka bez likvidácie, jeho vstupu do konkurzu, k likvidácii, k zmene právnej formy resp. zmene sídla mimo územia Slovenskej republiky má tento daňovník povinnosť zahrnúť zostatok rezervy do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré predchádza obdobiu zmeny.
K odseku 8 - Tvorbu opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky možno považovať za daňový výdavok už pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015. Rovnako sa môže uplatniť aj odpis príslušenstva podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bude splnená podmienka možnosti tvorby opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Pri postúpení pohľadávky je možné uplatniť do daňových výdavkov aj príslušenstvo, najviac však do výšky príjmu plynúceho z postúpenia príslušenstva. Obdobne aj ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových odpisov a zostatkovej ceny je možné uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2015, ak sa daňové priznanie podáva po 31. 12. 2015.

K bodu 86 – Príloha č. 2
V bode 3 prílohy č. 2 zákona sa dopĺňajú dve novely smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch.

K bodu 87 – Príloha č. 6
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu ustanovenia § 15 zákona.

K bodu 88
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonané v § 9 ods. 2 písm. b) a n) zákona.

K Čl. II
K bodom 1 a 2 - § 7 ods. 11 a § 7a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.

K bodu 3 - § 9 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob vyberania poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.

K bodu 4 – § 9 ods. 9
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.



K bodu 5 - § 11 ods. 6
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry, v ktorej sú tieto povinné odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému alebo daňovému úradu.

K bodu 6 - § 11 ods. 11
Navrhuje sa doplniť povinnosť označovania rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku základnými identifikačnými údajmi, ktoré sú nevyhnutné pre správnu identifikáciu poplatníka prevádzkovateľom systému alebo daňovým úradom, ktoré tento poplatok alebo preplatok vrátia.

K bodu 7 - § 11a ods. 1
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.

K bodu 8 - § 15 ods. 1 a 2 písm. a)
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, krajskými súdmi a Správou finančnej kontroly v orgánoch zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov.

K bodu 9 - § 18e
Navrhuje sa osobitne upraviť prechodné ustanovenia k navrhovaným úpravám zákona o  súdnych poplatkoch, pričom sa zachováva doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony navrhnuté ako i  konania začaté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.

K bodu 10 – sadzobník súdnych poplatkov
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa navrhuje uviesť, spresniť citácia právneho predpisu v poznámke pod čiarou k odkazu v poznámkach k položke 1 bode 5.

K Čl. III
K bodom 1 a 2 - § 5 ods. 3 a § 6a
Navrhuje sa rovnaký mechanizmus spôsobu zaokrúhľovania poplatkov rovnako v prípade, ak sa poplatok vypočítavá zo základu poplatku ustanoveného percentuálnou sadzbou, zo základu poplatku stanoveného pevnou sumou, ako aj v prípade výpočtu poplatku pri podaní elektronickými prostriedkami.

K bodu 3 - § 7 ods. 1
V navrhovanom ustanovení sa precizuje spôsob platenia poplatkov, jednak z dôvodu ukončenia používania kolkových známok a tiež z dôvodu zavedenia nového spôsobu platenia formou krátkej textovej správy (SMS). Pri platbách nad 300 eur sa navrhuje ponechať možnosť úhrady platobnou kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zároveň sa precizuje platenie poplatkov na účet v prípade orgánov zapojených do centrálneho systému evidencie poplatkov. Podrobnosti pri platbe poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), najmä druh a výšku poplatku, ako aj ďalšie podmienky služby, dohodne prevádzkovateľ systému s jednotlivými mobilnými operátormi. Pri platbe poplatku prostredníctvom SMS sa tento považuje za uhradený prijatím spätnej SMS na mobilné zariadenie poplatníka, pričom vzťah poplatníka a mobilného operátora je riešený štandardne zmluvným vzťahom.

K bodu 4 – § 7 ods. 6
Navrhuje sa, aby poplatník pri platení poplatku bol povinný označiť platbu poplatku v súlade s identifikačnými údajmi, ktoré mu oznámi príslušný orgán z dôvodu lepšej organizácie pri párovaní platieb a rýchlejšieho poskytnutia služieb príslušného orgánu.

K bodu 5 - § 7 ods. 7
Ide o legislatívnu úpravu, ktorou sa spresňuje výber správnych poplatkov tak, aby umožňovala rovnocennú alternatívnu možnosť výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi v mene euro alebo v mene toho štátu, v ktorom má svoje sídlo (miestna mena) alebo v inej mene.

K bodu 6  - poznámka pod čiarou
Ide o legislatívno-technickú úpravu v záujme spresnenia citácie právneho predpisu v poznámke pod čiarou k uvedenému odkazu.

K bodom 7 a 8 – § 10 ods. 1 a § 10 ods. 2
Navrhuje sa viazať vrátenie poplatku alebo preplatku príslušným orgánom vždy na základe žiadosti poplatníka, s výnimkou, ak došlo k pochybeniu na strane orgánu. Vrátenie poplatku alebo preplatku na žiadosť poplatníka odstráni možný nežiaduci prvok – opomenutie orgánu vrátiť ho, resp. vrátenie poplatku prevádzkovateľom systému bez vedomia príslušného orgánu a súčasne tým poplatníkovi vždy zaistí uplatnenie právneho nároku na jeho vrátenie.

K bodu 9 - § 10 ods. 3
Z dôvodu odstránenia pochybností sa navrhuje jednoznačne určiť postup pre orgán nezapojený do centrálneho systému a orgán zapojený do centrálneho systému. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o lehotu pre správny orgán zapojený do centrálnej evidencie poplatkov, v ktorej je tento povinný odoslať odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému.

K bodu 10 - § 12
Z dôvodu prehľadnosti a lepšej čitateľnosti sa navrhuje uviesť celé znenie ustanovenia nanovo s tým, že sa v predmetnom odseku 1 rozširuje určenie dodržania lehoty v prípade zaplatenia poplatku prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) a špecifického postupu na základe predloženia platného potvrdenia o úhrade poplatku z technického zariadenia prevádzkovateľa systému umiestneného na pošte.

K bodu 11 - § 15 ods. 1 a 2
V navrhovanom ustanovení sa precizuje rozsah výkonu kontroly Finančným riaditeľstvom a daňovými úradmi v orgánoch zapojených do centrálnej evidencie poplatkov.

K bodu 12 - § 15a ods. 2
Navrhuje sa poskytnúť možnosť správnym orgánom eliminovať papierové potvrdenia o úhrade poplatkov za predpokladu, že informačný systém, ktorý používajú umožní v prípade kontroly poskytnúť dostatočné informácie o správnosti a úplnosti zaplatenia poplatku a o správnosti a úplnosti jeho evidencie.

K bodu 13 - § 17 ods. 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zrušenie kolkových známok.

K bodu 14 - § 19j
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám zákona o správnych poplatkoch, tak aby sa zachovalo doterajšie pravidlo o tom, že poplatky za úkony a konania navrhnuté do 31. decembra 2015 sa vyberajú podľa doterajších predpisov. Rovnako sa začaté a neukončené konania do 31. decembra 2015 dokončia podľa doterajších predpisov. Na zaokrúhľovanie poplatkov, označovanie platby poplatkov ako i vracanie poplatkov sa po 1. januári 2016 bude uplatňovať navrhovaná úprava a to aj v prípade ak sa úkony a konania začali pred 31. decembrom 2015.

K bodom 15 až 31 – sadzobník správnych poplatkov
Legislatívno-technická úprava.

K Čl. IV
K bodu 1 - § 7 ods. 11
V § 7 zákona sa definuje dlhodobé investičné sporenie (ďalej len „DIS“) ako špecifický spôsob investovania finančných prostriedkov klienta (fyzickej osoby), na ktorý sa po splnení zákonom ustanovených podmienok vzťahuje oslobodenie od dane z niektorých príjmov podľa § 9 zákona o dani z príjmov. 
Finančné prostriedky klienta (fyzickej osoby) musia byť investované do portfólia cenných papierov a iných finančných nástrojov prijatých k obchodovaniu na regulovaných trhoch v SR alebo v zahraničí s cieľom podpory likvidity regulovaných trhov, teda v podmienkach SR burzy cenných papierov. Klient bude oprávnený rozhodnúť v zmluve o poskytovaní investičných služieb, či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov udeľovaných finančnej inštitúcií alebo zverí riadenie portfólia finančnej inštitúcií oprávnenej na poskytovanie investičných služieb. Výhodou uvedeného riešenia je aj podpora konkurencieschopnosti poskytovateľov finančných služieb v oblasti investičných služieb, nakoľko poskytovanie DIS nebude limitované na úzky okruh subjektov, ale otvorí sa aj pre menších nebankových poskytovateľov investičných služieb.  
Za účelom podpory dlhodobého investovania sa ustanovuje, že finančné prostriedky nesmú byť z portfólia vyplatené skôr ako po uplynutí 15 rokov. Za účelom rebalansovania portfólia vzhľadom na aktuálne trhové podmienky, často aj v priebehu 1 roka je pre jeho optimálne zloženie a výnosnosť portfólia v dlhodobom časovom horizonte potrebné využívať aj krátkodobé investičné príležitosti. Pomer medzi nástrojmi držanými do splatnosti a „špekulatívnou“ časťou portfólia bude závisieť na viacerých faktoroch, najmä však na rizikovom profile klienta a jeho veku. Určite by však išlo o neprimeraný dirigizmus stanovovať zákonom takéto parametre. Ustanovenia zákona o pravidlách činnosti pri poskytovaní investičných služieb vychádzajú zo smernice MiFID a poskytujú dostatočný rámec ochrany klienta. 
S cieľom predchádzať využívaniu DIS na účely daňovej optimalizácie vysoko príjmových osôb sa  stanovuje maximálna horná hranica investície vo výške 3 000 eur, ktorú je klient oprávnený investovať za kalendárny rok do portfólia, pričom do vstupnej investície sa nezahŕňajú reinvestície prostriedkov získané obchodmi vykonávanými v rámci portfólia. 
Ako finančné inštitúcie oprávnené poskytovať DIS sa navrhujú obchodníci s cennými papiermi, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta. Oprávnenie sa týka aj zahraničných finančných inštitúcií oprávnených poskytovať uvedené investičné služby na území SR buď na základe notifikácie o využití práva poskytovať investičné služby v rámci jednotného povolenia EU (európsky pas) alebo na základe povolenia NBS na poskytovanie investičných služieb udeleného pobočke finančnej inštitúcie z nečlenskej krajiny EU.

K bodu 2 - § 75 ods. 9
Ustanovujú sa osobitné požiadavky na evidenciu obchodov uskutočňovaných v rámci DIS za účelom preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa zákona o dani z príjmov ako aj na účely prípadnej daňovej kontroly alebo na výpočet úpravy základu dane v prípade, ak daňovník porušil podmienky DIS. Uvedeným ustanovením odseku 9 nie sú dotknuté existujúce požiadavky na vedenie štandardným záznamov o poskytovaných investičných službách. 
 
K Čl. V
V navrhovanom článku sa vypúšťa predmet činnosti Slovenskej pošty, a.s. v nadväznosti na ukončenie kolkových známok.

K Čl. VI
K § 10b ods. 1 písm. e)
Úprava sa navrhuje v zmysle bodu C.10 uznesenia vlády SR č. 191 z 23. apríla 2014 ku Koncepcii rozvoja kapitálového trhu. Zrušenie neštandardného inštitútu, ktorým sú zdravotné odvody z dividend plynúcich z akcií spoločností obchodovaných na regulovaných trhov, prispeje k zníženiu daňovo – odvodového zaťaženia investorov pri obchodovaní na kapitálovom trhu a prispeje k zvýšeniu jeho likvidity.

K Čl. VII
V rámci novelizácie zákona o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov sa navrhuje precizovať celé znenie upravujúce kompetenciu daňového úradu vo vzťahu ku činnostiam týkajúcich sa správnych poplatkov.

K Čl. VIII
Z dôvodu posunutia účinnosti asignácie dane zamestnancami prostredníctvom zamestnávateľov sa posúva aj účinnosť úpravy údajov uvádzaných vo vyhláseniach zamestnancov k asignácii dane.

K Čl. IX
Ustanovuje sa účinnosť zákona od 31. 12.2015 okrem článkov I. bodov 1 až 83 a 85 až 87 až čl. VII, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. 1. 2016.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.




Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Kažimír, v.r.

podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona').

Účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadoch. Základným zámerom návrhu z ákona je zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilnenia zodpovednosti za podnikanie. Na tento účel návrh zákona zvádza register diskvalifikácií a prí sne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Ïalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovaniu firiem (zákaz vrátanie vkladov) a zavádza inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych, či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu, či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov. V stave, kedy má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk, či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude š tatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom. Do procesu reštrukturalizácie bude môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili. Nová právna úprava ako následok reštrukturalizácie stanoví, ž e ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná firma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpe čeným veriteľom aspoň do tejto výšky. V konkurze a aj v reštrukturalizácia sa zavádzajú prísnejšie predpoklady na to, aby správca mohol poprieť len tak prihlásenú pohľadávku veriteľ a. Tento proces bude viac pod súdnou kontrolou a súd bude môcť veľmi rýchlo napraviť prípadné pochybenie správcu pri popieraní pohľadávok veriteľov. Zamestnanci firmy budú môcť dosiahnuť vyhlá senie konkurzu na majetok firmy v prípade jej úpadku oveľa jednoduchšie. Na otvorenie konkurzu v stave, kedy nemajú niekoľko mesiacov zaplatené výplaty už nebudú musieť skladať vysoké finančné č iastky ako preddavok. Zamedzí sa tým prípadom, aké sa stali v minulom roku na východnom Slovensku, kde zahraničný podnikateľ jednoducho odišiel a zamestnanci ostali v patovej situácie a bez výplat.

Spolu s návrhom zákona sa predkladá aj ná vrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na ž ivotné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vládny návrh zákona

2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èlánok 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. má ja 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú . v. ES L 160, 30.06.2000) v platnom znení

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadá vania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejný ch zákaziek na služby (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004) v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

C - 116/11, rozsudok z 22. 11. 2012, Bank Handlowy

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vz ťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

neaplikovateľné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neaplikovateľné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

neaplikovateľné

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

neaplikovateľné

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny n ávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B.Osobitná časť

K Èl. I (Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 13a)

Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa navrhovanej právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy súdneho rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (čl. II, § 61 ods. 10), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať n ávrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvislosti s uložením zmluvnej pokuty, čl. VIII, § 74a ods. 5). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuá lne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné.

Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak bude doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlá senie konkurzu). Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Zakázané bude vystupovať ako vylúčený zástupca priamo (osobne), alebo nepriamo (prostredníctvom iných osôb).

Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení budú mať ihneď dôsledky aj na právny vzťah medzi spoločnosťou a vylúčeným zástupcom. Vylúčeného zástupcu to však nebude zbavovať povinnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu vzniku škody a potrebné opatrenia na jej odvrátenie. Tú okolnosť, že rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť oznámi súd, ktorý rozhodnutie o diskvalifik ácii vydal súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií.

Samotný verejnoprávny zákaz pôsobiť ako vylúčený zástupca na dosiahnutie účelu právnej úpravy nepostačuje, platnosť právnych úkonov vylúčeného zástupcu by nemala byť z dô vodu potreby ochrany tretích osôb dotknutá. Predkladateľ však navrhuje, aby ten, kto koná ako vylúčený zástupca zároveň ručil za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal (sá m, alebo ako tieňový zástupca spoločnosti). Ak ako ručiteľ plní, nevznikne mu právo na regres.

V prípade, že po vylúčení ostane spoločnosť alebo družstvo bez riadne vymenovaného štatutárneho orgánu, postupuje sa primerane podľa § 66 ods. 1.

K bodom 2 a 3 (§ 59a)

Regulácia transakcií s konfliktom záujmov v spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Každá transakcia s konfliktom záujmov nad sumu (spravidla 500 euro), na úč ely zamedzenia skrytým nepeňažným vkladom, je z hľadiska spoločnosti administratívne a nákladovo značne náročná. Pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov je potrebné ponechať len pre akciové spoloč nosti, kde majú vecné opodstatnenie. Spoločnosť s ručením obmedzeným bude pred skrytými nepeňažnými vkladmi chránená prepracovanými ustanoveniami o zákaze vrátenia vkladu.

Upravujú sa jednoznačne následky plnenia podľa neúčinnej zmluvy. Takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Navrhuje sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

K bodom 4 a 5 (§ 60)

Nová komplexná úprava udržiavania základného imania, prepracovanej zodpovednosti štatutárnych orgánov za transakcie poškodzujúce spoločnosti umožňuje zníženie administratívnej záťaže pri zakladan í spoločností bez ohrozenia pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálových obchodných spoločností.

K bodu 6 (§ 66)

Vzdanie sa funkcie člen štatutárneho orgánu je z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujú ci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis osvedčený v prítomnosti notára alebo ním poverené ho zamestnanca.

K bodu 7 (§ 67a)

Upravuje sa kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíja ť od účtovníctva dotknutej spoločnosti.

Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2018, dovtedy sa použijú pomery upravené v prechodných ustanoveniach.

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom predkladateľa je, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoloč nosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov.

K bodu 7 (§ 67b)

Štatutárne orgány spoločnosti v kríze majú mať v zmysle predkladaného návrhu osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z charakteru samotnej krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, č i opatrenia na jej prekonanie sú účinné.

K bodu 7 (§ 67c)

(K ods. 1)

Základná skutková podstata vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem 'plnenie nahradzujúce vlastné zdroje'. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitá l na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh ('spriaznené' cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom predkladate ľa nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje na ' de facto' podriadené záväzky spoločnosti. Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidač nom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľ om bezpochyby informačnú výhodu.

(K ods. 2)

Navrhuje sa vymedziť okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti. Mal by tak byť dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv, a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda.

Obdobne sa posúdia aj plnenia poskytnuté na základe dohody osoby podľa písmena a) so spriaznenými osobami a taktiež tichých spoločníkov.

Plnenie sa tak bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti len vtedy, ak bolo poskytnuté osobami v zmysle odseku 2.

(K ods. 3)

Poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy nebude dotknuté ustanoveniami o kríze spolo čnosti.

(K ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť obrátené dôkazné bremeno v prípade poskytovania krízového financovania schránkovými spoločnosťami.

K bodu 7 (§ 67d)

Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovní ctvo bolo vedené riadne.

K bodu 7 (§ 67e)

Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastn é pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziaceho úpadku.

Rovnako sa navrhuje zaviesť výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

K bodu 7 (§ 67f)

Ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vr átenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie také hoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia bude spravidla prichádzať do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti. Spoločnosť v kríze sa pre vrátenie plnenia nahradzuj úceho vlastné zdroje nedostane do omeškania.

K bodu 7 (§ 67g)

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla 'ná hradová pohľadávka' voči spoločnosti. Navrhuje sa preto zaviesť taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál by mal pri oritne uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

K bodu 7 (§ 67h)

Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od osoby podľa § 67g poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, ž e vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom bude spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67g bude môcť uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

K bodu 7 (§ 67i)

Odsek 1 vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa budú dotýkať ustanovenia o kríze. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a doh ľad.

K bodu 7 (§ 67j)

Ustanovenie je prepracovaním a podrobnejším vyjadrením už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo (pre družstvo s niektorými výnimkami).

Bez zamyslenia sa nad pravidlami kapitálovej primeranosti, jednoduchosť vyjadrenia dnešných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu, môže navádzať k zjednodušenému výkladu. Vrátením vkladu však nie je len taká transakcia, pri ktorej sa spoločníkovi vracia konkrétna majetková hodnota, ktorú do spoločnosti vložil. Vrátením vkladu 'de facto' je každá transakcia, ktorú spoločnosť uskutočňuje so spoloční kom, alebo na účet spoločníka, bez primeraného protiplnenia. Niet dôvodu, aby niektorý zo spoločníkov takýmto spôsobom ohrozoval záujem iných spoločníkov, alebo veriteľov na uspokojení ich nárokov vo či spoločnosti. Vrátením vkladu je (aj v súčasnosti) akákoľvek transakcia, ktorá ide v prospech spoločníka na úkor spoločnosti (kúpa vozidla spoločnosťou pre potreby manželky spoloční ka a jej bezodplatné užívanie takéhoto vozidla). V opačnom garde ide spravidla na druhej strane o skrytý vklad spoločníka do spoločnosti. Je preto dôležité, aby každá takáto transakcia bola uskutočnená za podmienok a v cenách bežných v obchodnom styku.

Zákaz vrátenia vkladu sa dotýka transakcií (bez ohľadu na ich právnu formu – dar, kúpa, nájom, výpožička,...) uzatvorených medzi spoločnosťou a ich spoločníkmi. Spoločníci na účely uplat ňovania tohto zákazu budú vymedzení širšie a to aj bývalí, alebo budúci spoločníci a taktiež aj nepriami spoločníci, osoby konajúce na účet spoločníkov a blízke osoby spoločníkov.

K bodu 7 (§ 67k)

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu bude povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti. Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti, obdobné ručeniu správcu vkladu, keďže vrátený vklad je potrebné považovať za nesplatený.

Upravuje sa taktiež opačné dôkazné bremeno, pri transakciách so schránkovými spoločnosťami.

K bodu 8 (§ 93 ods. 3)

Upresňuje sa výslovne, že zákaz vrátenia vkladu sa týka komanditistov.

K bodu 9 (§ 105a)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia odsekov 2 a 3, nakoľko sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

Body 10 a 11 (§ 121)

Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania ('debt financing') spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu.

K bodu 12 (§ 123)

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k po škodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 13 (§ 123)

Upresňuje sa pravidlo o zákaze vrátenia vkladu. Spoločník môže formálne požadovať od spoločnosti vrátenie vkladu, tomu sa ani nedá efektívne zabrániť. Dôležité je, aby spoločnosť vklad spolo čníkovi nevrátila.

K bodu 14 (§ 127a)

Navrhuje sa, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

K bodu 15 (§135a)

Výslovne sa vyjadruje, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlá senie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 16 (§ 148 ods. 1)

Výslovne sa upravuje nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti vo spoločnosti.

K bodu 17 (§ 148 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlá senie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť sprá vcom. Takáto úprava umožní, aby sa spoločnosť zachovala ako 'going concern'.

K bodu 18 (§ 148 ods. 3)

V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresňuje okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako 'going concern'.

K bodu 19 (§ 152a)

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa bude vyžadovať aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze.

K bodu 20 (§179 ods. 4)

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k po škodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 21 (§ 194)

Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať ná vrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 22 (§223 ods. 8)

Podobne ako obchodné spoločnosti, ani družstvo nemôže svojim členom za trvania vrátiť ich členské vklady. Pri obchodných spoloč nostiach tento zákaz platí absolútne, avšak pri družstve sú upravené aj výnimky; porovnaj napr. § 234.

K bodu 23 (§ 768m)

Výslovne sa upravujú prechodné ustanovenia navrhovanej úpravy vo vzťahu k zavádzanému ručeniu členov štatutárnych orgánov.

K bodu 23 (§ 768n)

V prechodných ustanoveniach sa tiež upravuje postupné zvyšovanie pomeru vlastných a cudzích zdrojov ktorý znamená, že spoločnosť je v kríze.

K Èl. II (Trestný zákon)

Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu či už člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahranič nej osoby alebo prokuristu bude (na dobu uvedenú v rozhodnutí) zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. Právoplatný rozsudok, ktorý sa takýto trest uložil sa spolu s vyplnení m diskvalifikačným listom zašle súdu s agendou registra diskvalifikácií.

K Èl. III (Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

Navrhuje sa, aby vydanie výpisu z registra diskvalifikácií podliehalo poplatkovej povinnosti. Vecne ide o potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov.

K Èl. IV (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s možnosťou použitia Garančného fondu na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.

K Èl. V (zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 ( § 5a ods. 1)

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečenia, aby sa návrhy do obchodného registra mohli podávať tak cez portá l právnych predpisov v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

K bodu 2 (§ 7 ods. 15)

Navrhuje sa, aby registrový súd z úradnej povinnosti preveril, či voči zanikajúcej spoločnosti a spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti nebolo začaté konkurzné konanie alebo reš trukturalizačné konanie, vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia.

K bodu 3 (§7 ods. 17)

Súd pred vykonaním zápisu do obchodného registra ex offo preverí či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedú ci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista nie je z výkonu tejto funkcie vylúčený.

Zámerom predkladateľa nie je zavedením registra diskvalifikácií zvýšiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Z tohto dôvodu nebude potvrdenie o zápise, resp. neexistujúcom zápise o osobe v registri diskvalifikácií povinnou prílohou návrhu na zápis do obchodného registra.

V prípade, že navrhovaná osoba je vylúčená z výkonu funkcie, súd návrh na zápis v zmysle § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri nevykoná.

K bodu 4 (§ 8b)

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení zaniká funkcia vylúčeného zástupcu vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je daná osoba zapísaná. Za účelom efektívneho výmazu osôb z obchodné ho registra a s cieľom predchádzania tomu, aby osoby, ktoré boli z výkonu funkcie vylúčené vykonávali túto funkciu naďalej, nakoľko nie každá obchodná spoločnosť sa musí o vylúčení tejto osoby dozvedieť, napriek tomu, že zákonodarca ustanovuje povinnosť vylúčeného zástupcu túto skutočnosť dotknutej spoločnosti oznámiť, predkladateľ navrhuje, aby mohli registrové súdy na zá klade výpisu z registra diskvalifikácií okamžite vylúčeného zástupcu z obchodného registra vymazať.

O takomto postupe bude následne informovaná spoločnosť, v ktorej vylúčený zástupca pôsobil a z ktorej zápisu v obchodnom registri bol vymazaný, aby táto spoločnosť mohla ďalej riadne zabezpečiť svoj chod.

K bodu 5 (§10 ods. 2)

V súvislosti so zabezpečením hlavnej idey prepojenia registra účtovných závierok a zbierky listín, a to odbremenenia podnikateľských subjektov od predkladania účtovných závierok viacerým subjektom a sú visiacim odbremenením registrových súdov, považuje predkladateľ za potrebné upraviť, aby zverejnenie uloženia dokumentov, ktoré sú do zbierky listín uložené zo registra účtovných závierok, zabezpeč ovalo Ministerstvo spravodlivosti. Uvedené predstavuje technicky jednoduché riešenie, ktoré odbremení registrové súdy a zabezpečí súlad s prvou publikačnou smernicou.

K bodom 6 a 7 (§ 15 ods. 4, názov prílohy)

Novelizačné body sledujú legislatívno-technickú úpravu ustanovenia a názvu prílohy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K Èl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

Navrhuje sa, aby Okresný súd Žilina bol súdom príslušným na vedenie registra diskvalifikácií.

K Èl. VII (zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K § 82i

Register diskvalifikácií predstavuje neverejný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií podľ a Obchodného zákonníka.

Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne za ťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

K § 82j

Ustanovenie upravuje zdroj údajov v registri ako aj dobu, počas ktorej sa budú informácie v registri uchovávať.

K § 82k

Diskvalifikačný list predstavuje zdroj údajov o vylúčenej osobe pre súd, ktorý vedie register diskvalifikácií. Predmetné ustanovenie hovorí, čo je jeho obsahom.

Navrhované ustanovenie popisuje tok informácií o vylúčení na súdoch. Súd, na základe ktorého rozhodnutia bola osoba vylúčená, zašle diskvalifikačný list (obsahujúci údaje o vylúčenej osobe) sú du, ktorý vedie register diskvalifikácií. Ten následne vykoná lustráciu toho, v obchodnom registri ktorého súdu, resp. ktorých súdov je vylúčená osoba zapísaná a prostredníctvom vý pisu z registra informuje tento súd, resp. súdy o vylúčení osoby. Uvedený krok je nevyhnutý vzhľadom na naviazanie vylúčenia osoby s jej vymazaním z obchodného registra (pozri čl. VII návrhu zákona). Uvedené nevylučuje komunikáciu súdov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K Èl. VIII (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

V praxi nie je jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov 'rozumie sa tým' pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátite ľnú domnienku. Navrhovanou zmenou sa tieto aplikačné problémy odstraňujú a predkladateľ mieni použitím slov 'predpokladá sa' vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieva, ž e tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, ž e tu nie sú predpoklady na konkurz. 'A simili', pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie) sa uplatní vy šetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom).

Tá okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku je dôležitá aj z toho aspektu, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jeho vyhlásení (keďže ná vrh na vyhlásenie konkurzu je v podstate návrh na určenie stavu úpadku dlžníka).Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa vyhlásením konkurzu sledujú iné ciele napr. vyradenie konkurenta pri verejnom obstará vaní.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka veden á exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky, a ak zo súpisu majetku resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopn ý. Ïalšou domnienkou, ktorú z právnej úpravy je možné dovodiť už v súčasnosti, je domnienka platobnej neschopnosti pri nesplnení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a).

K bodu 3 (§ 4 ods. 1)

Exemplifikatívne sa upravuje, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)

Podľa predpisov obchodného práva (§66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi. V mandátnych zmluv ách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané, okrem podstatných, aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro. Povinnosť vznikne individuálne ka ždej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bez ohľadu na to, či koná za dlžníka spoločne s inými osobami.

Zavedením právnej fikcie dochádza k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnos ť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený je len prá vnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Pre niektoré otázky s týmto inštitútom súvisiace (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie) sa uplatnia všeobecné predpisy obchodného prá va.

Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné.

Predkladateľ taktiež na podklade druhej vety § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravil vzťah zmluvnej pokuty k ustanoveniam § 135a a 194 Obchodného zákonníka.

K bodu 5 (§11 ods. 4)

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

K bodom 6 a 7 (§ 12 ods. 2 písm. c) a d))

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s doplnením ustanovenia.

K bodu 8 (§ 12 ods. 2 písm. e))

Predkladateľ v praxi zaznamenal prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa môže javi ť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti je najväčšou prekážkou potreba 'judikovanej pohľadávky'. Predkladateľ túto prekážku odstraň uje, pričom na doloženie pohľadávky bude postačovať vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov bude zastupovať v konaní odborová organizá cia. Zamestnanci nemusia byť jej členmi.

K bodu 9 (§ 13 ods. 3)

Zavádza sa výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Odmenu a výdavky predbežného správcu budú buď pohľadá vkou proti podstate, alebo ich bude platiť Sociálna poisťovňa.

V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

K bodu 10 (§ 14 ods. 5)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v sú vislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu 'imanie' je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzn ého konania má platiť pravidlo 'stand still' a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladový ch nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodn ého registra.

K bodu 11 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa upravuje priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

K bodom 12 a 13 (§ 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 29)

Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, je presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitú tom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú -výhrada vlastníctva, finančný l ízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží prá vo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím.

Predkladateľ má za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva resp. prenajatým veciam zabezpeč ovacie právo. Takáto úprava rozšíri ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

K bodu 15 (§ 32)

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv.

K bodu 16 (§ 32a)

Predkladateľ má za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Z vecného hľadiska predkladateľ reaguje na rozhodnutie vo veci III. Ú S 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v 'štandardnom občianskom súdnom konaní'. Konkurzný súd v z ásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustáli, či existuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichá dza do úvahy v troch prípadoch:

1. ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom.

V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv.

2. prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.

V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že žalovať veriteľa s vykonateľnou pohľadávkou musel ten, kto takúto pohľadávku popieral (porovnaj napr. § 112 ods. 3 z č. 64 Sb. z. a n., který m se vydávají øády konkursní, vyrovnací a odpùrčí). Predkladateľ nepovažuje nateraz za dôvodné žalobnú pozíciu v incidenčnom spore meniť, avšak okolnosť, že sa popiera inak vykonateľná pohľadávka, by mala byť zohľadnená v povinnosti správcu popretie takejto pohľadávky (bez ohľadu na to, či ju poprel on, alebo veriteľ) indikovať súdu a súd by mal v takýchto prípadoch rozhodovať o priznaní hlasovacích práv.

3. ide o prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

Predkladateľ vychádza z toho, že verejné registre ako kataster nehnuteľnosti by nemali plniť len funkciu informačnú, ale mali by byť s nimi spojené aj niektoré právne následky, súvisiace s ich formá lnou a materiálnou publicitou. Ak sa popiera (bez ohľadu na to, či správca, alebo veriteľ) pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom zapísaným vo verejnom registri, mal by súd rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv.

K bodu 17 (§ 45a)

Upravujú sa podrobnejšie pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdan á pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci ú padcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

K bodu 18 (§ 47)

Navrhuje sa, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje. Účastní kom konania v takomto prípade zostane dlžník.

K bodu 19 (§ 56)

Precizovanie povinnosti správcu podľa osobitného predpisu.

K bodu 20 (§56a)

Navrhuje sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektí vne len po súhlase správcu.

K bodu 21 (§ 72)

Dlžníci - fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Navrhuje sa preto, aby 'druhá tretina' čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

K bodu 22 (§74a)

Navrhuje v podstatnom rozsahu prevziať súčasnú koncepciu vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou š kody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní bude síce existovať 'obrátené dôkazné bremeno' pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Keďž e nejde o konanie podľa ZKR v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorý m sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 23 (§ 87)

Upravuje sa priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis.

K bodu 24 (§ 95 ods. 3)

Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti.

K bodu 25 (§ 95 ods. 4)

Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie tiež zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systé me alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

K bodu 26 (§105)

Upresňuje sa, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

K bodu 27 (§ 109 ods. 3)

Riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo a ich účtovníctvo je priehľadné (nem. durchschaubar). Reštrukturalizácie by taktiež nemali byť reťazené.

K bodu 28 (§ 110 ods. 1)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj:

- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,

- označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku.

Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku bude slúžiť nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej mož nosti riešenia úpadku - konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieš i napr. majetok, ktorý dlžníkovi 'ušiel' v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

K bodu 29 (§ 110 ods. 2)

Ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, navrhuje sa, aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžn íka, alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizá cie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť by mala predchádzať situáciám, kedy účinky začatia reš trukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

V posudku odporúčajúcom reštrukturalizáciu je taktiež potrebné uviesť údaj o tom, v akom rozsahu si spoločníci (členovia) dlžníka rozdelili zisky alebo iné vlastné zdroje v posledných dvoch rokoch.

K bodu 30 (§ 112 ods. 2)

K návrhu na povolenie reštrukturalizácie je potrebné pripojiť aj zoznam všetkých právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami nad určenú hranicu. Zoznam takýchto spriaznených transakcií by mal byť vypracovaný tak konkrétne, aby veriteľom dlžníka umožnil posúdiť, či v dôsledku transakcií so spriaznenými osobami počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho reštrukturalizácii dlžník prostredn íctvom spriaznených osôb nevyviedol z dlžníka podstatnú časť majetku.

K bodu 31 (§ 114)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v sú vislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu 'imanie' je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí pre dlžníka v súvislosti so začatím reš trukturalizačného konania 'stand still' a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasnost í v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodné ho registra.

K bodu 32 (§ 116)

Upresňuje sa obvod sídla kancelárie správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

K bodu 33 (§ 120)

V súčasnosti nie je v praxi jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturaliza čného konania nemôžu efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov. Navrhuje sa, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lí zingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu.

K bodu 34 (§ 124 ods. 1)

Keďže sa sprísňujú predpoklady na vstup do reštrukturalizácie dlžníkom vo vzťahu k vedeniu riadneho účtovníctva, upresňujú sa predpoklady na popretie prihlásených pohľadávok správcom (ktoré ho si vyberá spravidla sám dlžník). Dôvodom na popretie pohľadávky nemôžu byť len nedostatky vo vedení účtovníctva dlžníkom.

K bodu 35 (§ 124 ods. 2)

Navrhuje sa, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

K bodu 36 (§ 125)

Navrhuje sa zavedenie rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov 'judikovaných pohľadávok' a veriteľ ov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

K bodom 37 až 42

Upresňujú sa pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

K bodom 43 a 44 (§ 152)

Navrhuje sa, aby 'cram down' nebol možný, ak by bez súhlasu nezabezpečených veriteľov im mali byť podľa plánu poskytované plnenia dlhšie ako 5 rokov. Ustanovenie slúži na ochranu nezabezpečených verite ľov, ktorí sa mohli dostať do veľmi nevýhodnej situácie v porovnaní so zabezpečenými veriteľmi.

K bodu 45 (§ 154)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizácia dlžníka musela vždy spočívať v tom, že dlžníkovi sa podľa plánu dostane nový vlastný kapitál aspoň v hodnote v minulosti vyplatených ziskov a rozdelených vlastn ých zdrojov. V opačnom prípade musí byť uskutočnený 'debt eqiuty swap' pre veriteľov, ktorý nie sú s dlžníkom spriaznení. Nenaplnenie takéhoto alternatívneho predpokladu bude viesť k zamietnutiu plá nu. Ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám, pred ktorými si spoločníci rozdelili zisk na úkor nezabezpečených veriteľov.

Plán musí byť spravodlivý naprieč skupinami. Zavádza sa pravidlo o zrovnoprávnení medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi v podmienkach plnenia plánu. Plán musí byť voči nezabezpečený m veriteľom v týchto otázkach spravodlivo nastavený.

K bodu 46 (§155)

Právo odporovať právnym úkonom dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ktoré sa uplatňuje voči osobám, ktoré mali z tohto úkonu prospech nemôže byť reštrukturalizáciou dlž níka dotknuté. Za vykonateľnú pohľadávkou na účely odporovania treba považovať každú zistenú pohľadávku.

K bodu 47 (§ 155a)

Dlžník nemôže profitovať z krátenia pohľadávok svojich veriteľov a musí sa podieľať zo svojho budúceho zisku na ich minimálnom zákonnom uspokojení. Dlžník alebo preberajúca osoba a ich právni n ástupcovia nebudú môcť začať medzi spoločníkov (majiteľov) začať rozdeľovať zisk skôr ako budú nezabezpečení veriteľmi uspokojení v zákonom stanovenej výške. Pôvodná pohľadá vka veriteľa sa síce neobnoví (oproti účinkom plánu), avšak plnenie do zákonnej kvóty nebude bezdôvodným obohatením nezabezpečeného veriteľa.

K bodom 48 a 49 (§ 157)

Navrhuje sa, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľ ovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu.

K bodu 50 (§ 159a a 159b)

Ak by dlžník porušil povinnosť rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov pred naplnením zákonnej kvóty na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, bude to mať za následok neúčinnosť plánu. Toho, že došlo k porušeniu povinnosti sa veriteľ môže na súde, ktorý potvrdil plán. Úspech jedného veriteľa v súdnom konaní bude mať dôsledky na všetkých dotknutých veriteľov.

Účelom reštrukturalizačného plánu je zachovanie podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti. Ak sa dlžníkovi po reštrukturalizácii bude dariť lepšie ako očakával, je spravodlivé, aby sa s týmto ' úspechom' podelil aj s veriteľmi, ktorí odpustením ich pohľadávok tento úspech dlžníka umožnili. Navrhuje sa preto zaviesť právo nezabezpečených veriteľov domáhať sa žalobou voči dlžník ovi, aby im do zákonnej kvóty pomerne prioritne rozdelil vytvorený zisk.

K bodom 51 až 53 (§ 161)

Dopĺňa sa nový exekučný titul v prípade neúčinnosti plánu.

K bodu 54 (§ 172a)

Upresňuje sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

K bodu 55 (§ 198 ods. 4)

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o priznávaní hlasovacích práv sa navrhuje vypustenie odkazu na konkrétne ustanovenia.

K bodu 56 (§ 206b)

S prihliadnutím na to, že zákon má z časti nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k tomuto momentu. Podľa návrhu sa doterajš ie konania, ktoré nie sú ukončené ku dňu účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. výnimku ustanovuje odsek 2, podľa ktorého sa budú okamžite aplikovať ustanovenia podľa ktorý ch právna úprava ako následok reštrukturalizácie ustanovuje, že ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná f irma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky.

K bodu 56 (§ 206c)

Navrhuje sa štandardné prechodné ustanovenie, a to k tým ustanoveniam, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2016.

K Èl. IX (zákon č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Navrhovaná zmena zákona o správcoch má za cieľ dosiahnuť stav, kedy veľké reštrukturalizácie (okrem reštrukturalizácií malých a stredných podnikov) mohli vykonávať správcovia, ktorí majú dostato čné praktické skúsenosti.

K Èl. X (zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstará vaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Účelom doplnenia zákona o verejnom obstarávaní je zamedziť účasti vo verejnom obstarávaní vo vzťahu k tým subjektom, u ktorých bola povolená reštrukturalizácia. To znamená, že v č ase od povolenia reštrukturalizácie do jej skončenia sa nebude môcť subjekt zúčastniť verejného obstarávania.

K Èl. XI (zákon č . 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje účel použitia uhradeného osobitného odvodu, ktorý je štátnym finančným aktívom aj na posilnenie vlastn ých zdrojov financovania právnických osôb založených na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.

K Èl. XII (účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť okamžite, t.j. dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom účinnosť je odložená vo vzťahu k tým ustanoveniam, u ktorých je namieste vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa podnikatelia s touto úpravou oboznámili a pripravili na ňu.

V Bratislave, 14. apríla 2015

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu