Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.05.2007 do 31.03.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

43

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

K § 5

V súlade s prílohou I C smernice MIFID sa definujú finančné nástroje, na ktoré sa vzťahujú investičné služby uvedené v § 6. Finančnými nástrojmi sú niektoré druhy cenných papierov a finančných derivátov, ktorých základným znakom je, že sú predmetom investícií, do ktorých subjekty ukladajú svoje voľné peňažné prostriedky a sú predmetom obchodovania na kapitálovom trhu a v niektorých prípadoch aj na peňažnom trhu a trhu komodít.

Okrem prevoditeľných cenných papierov, finančných termínových zmlúv (FRA, futures), swapov a opcií sa spektrum finančných nástrojov rozširuje o nové druhy derivátových nástrojov na presun úverového rizika a derivátové nástroje vzťahujúce sa na komodity a ďalšie podkladové aktíva, vrátane oprávnení na emisie.

Derivátové nástroje vzťahujúce sa na komodity sú zaradené medzi finančné nástroje, ak neslúžia na podnikateľské účely a sú zúčtované alebo vyrovnané prostredníctvom systémov zúčtovania a vyrovnania alebo podliehajú obvyklým výzvam na úhradu (regular margin call). Implementačné nariadenie EK č. 1287/2006/ES upresňuje podmienky a kritériá, za ktorých sú deriváty vzťahujúce sa na komodity a iné derivátové nástroje podľa § 5 písm. j) zaradené medzi finančné nástroje, najmä upresnenie kritérií „neslúži na podnikateľské účely“ a „majú charakter iných derivátových finančných nástrojov“.

K § 6

Definujú sa investičné služby a činnosti podľa prílohy IA a B smernice MIFID v členení na investičné služby a činnosti a vedľajšie služby. Základným znakom investičnej služby je jej poskytnutie na profesionálnej báze tretej strane (klientovi).

Oproti súčasnej právnej úprave sa presúva investičné poradenstvo z vedľajších medzi hlavné investičné služby a rozširuje sa spektrum hlavných investičných služieb o organizovanie viacstrannej obchodnej platformy – mnohostranného obchodného systému (ďalej len „MTF“) ako alternatívy k tradičným regulovaným trhom pre finančné nástroje a vedľajšie služby sa rozširujú o investičné prieskumy a finančné analýzy. V súvislosti so zaradením činností tvorcov trhu medzi činnosti spadajúce pod pojem „obchodovanie na vlastný účet“ podľa § 6 ods. 1 písm. c) sa upravuje aj doterajšia terminológia a názov „investičné služby“ rozširuje aj o investičné činnosti.

Vkladá sa definícia držiteľskej správy, a to v nadväznosti na vedľajšiu službu úschovy a správy finančných nástrojov na účet klienta, vrátane držiteľskej správy (§ 6 ods. 2 písm. a)) a s tým súvisiaca definícia držania finančných nástrojov klienta.

V súlade s definíciami podľa čl. 4(1) bod 4 až 6 a 9 sa upresňuje vymedzenie niektorých investičných služieb. V prípade obchodovania na vlastný účet sa v súlade s recitálom 8 smernice MIFID upresňuje, že obchodovaním na vlastný účet nie je spravovanie vlastného majetku. Investičnou službou alebo činnosťou však je činnosť tvorcu trhu na regulovanom trhu alebo na MTF alebo obchodovanie na vlastný účet mimo regulovaného trhu alebo MTF, ak sa tak deje na organizovanom, frekventovanom a systematickom základe.

K bodom 2 až 5

Z definície emisie cenných papierov (§ 7 ods. 3) sa vypustilo, že emisiou sú cenné papiere s rovnakým dátumom jej vydania a to za účelom umožniť zvýšenie základného imania do pôvodného ISIN-u, t.j. aby bolo možné navyšovať základné imanie do tzv. sérií emisie cenných papierov, čím sa zjednodušilo obchodovanie s týmito cennými papiermi na burze.

Úprava definície „majiteľ cenného papiera“ v prípade zaknihovaných cenných papierov ako aj v prípade listinných cenných papierov je potrebná, z dôvodu navrhovaného rozšírenia možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi (doteraz mali túto možnosť len centrálni depozitári), ako aj v súvislosti s rozšíreným konceptom poskytovania investičných služieb súvisiacich s držaním cenných papierov (úschova, správa, uloženie, administrácia). Držiteľ cenných papierov uvedený na držiteľskom účte nie je majiteľom cenných papierov, pričom údaje o konečných majiteľoch sú evidované v internej evidencii (§ 71h ods. 1) obchodníka s cennými papiermi, pre ktorého je držiteľský účet zriadený.

K bodom 6 a 7

Ide o zosúladenie právnej úpravy s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi pre oblasť finančného trhu, nakoľko rozhodujúcim vplyvom na riadení právnickej osoby má byť vplyv prevyšujúci 50 % podielu na základnom imaní.

K bodom 8 a 9

Definujú sa prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu v súlade s čl. 4(1) bod 18 a 19 smernice MIFID ako položky spadajúce pod pojem finančné nástroje podľa § 5. Pre zaradenie cenných papierov medzi finančné nástroje je podstatná ich charakteristika z pohľadu obchodovateľnosti na kapitálovom trhu, najmä splnenie základných kritérií pre obchodovateľnosť, ktorými sú ich dobrá prevoditeľnosť (možnosť zmeniť majiteľa bez veľkých administratívnych obmedzení). Do tejto kategórie spadajú predovšetkým nástroje obvykle obchodované na kapitálovom trhu, t.j. akcie, dlhové cenné papiere, zastupiteľné cenné papiere, s ktorými je spojené právo nadobudnúť akcie alebo dlhové cenné papiere (napr. dočasné listy, GDR, ADR).

K bodu 10

Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenia zákona v nadväznosti na ustanovenia smernice MIFID upravujúce vzťahy obchodník s cennými papiermi – klient sa odlišujú v závislosti od charakteru klienta, jeho skúseností a poznatkov a schopnosti posudzovania rizík, je potrebné zaviesť kategorizáciu klientov na neprofesionálnych a profesionálnych. Kritériá pre kategorizáciu klientov sú upravené podľa prílohy II MIFID. Za profesionálnych klientov sa považujú dva okruhy subjektov

-subjekty považované automaticky za profesionálnych investorov z dôvodu že sú regulovanými finančnými inštitúciami alebo inštitucionálnymi investormi pôsobiacimi na finančných trhoch, štátne orgány a inštitúcie, centrálne banky, medzinárodné finančné organizácie (MMF, EIB) a veľké obchodné spoločnosti,

-subjekty zaradené na vlastnú žiadosť (opt-in režim) po splnení kritérií súvisiacich s ich obchodnou aktivitou na finančnom trhu obdobne ako v prípade kvalifikovaných investorov v prípade verejnej ponuky cenných papierov (§ 120 ods. 8), po posúdení obchodníkom s cennými papiermi a po písomnom vyhlásení o uvedomení si dôsledkov straty štatútu neprofesionálneho klienta.

Subjekt považovaný automaticky za profesionálneho investora má možnosť dohodnúť sa s obchodníkom s cennými papiermi na základe písomnej zmluvy o poskytnutí rovnakého zaobchádzania ako pre neprofesionálnych klientov (opt-out režim), a to buď pre konkrétnu službu alebo finančný nástroj alebo všeobecne.

K bodu 11

Podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách (ďalej len „transformačný zákon“) a zákona o cenných papieroch môžu byť podielnické listy vydávané len v podobe zaknihovaných cenných papierov. Podielnické listy musia byť vedené v zaknihovanej podobe v evidencii majiteľov cenných papierov vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov s čím sú pre majiteľa podielnických listov spojené náklady. Náklady, ktoré museli majitelia vynaložiť na obstaranie podielnických listov a naďalej musia vynakladať na vedenie účtu majiteľa cenných papierov nezodpovedajú možnostiam na ich efektívne zhodnotenie, ktoré poskytuje trh s cennými papiermi.

Na Burze cenných papierov v Bratislave (ďalej len „burza“) sa s podielnickými listami obchoduje len v prípade, ak sú prijaté na obchodovanie na burze. Možnosť obchodovať na burze závisí od rozhodnutia emitenta podielnických listov – družstva, či požiada o prijatie podielnického listu na burzu a rozhodnutia burzy o prijatí. Skutočnosť, že na obchodovanie na burze nie sú prijaté žiadne podielnické listy spôsobuje, že podielnické listy možno predať len prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi uzatvorením zmluvy o kúpe cenných papierov medzi predávajúcim a kupujúcim. Majitelia podielnických listov o tejto skutočnosti často nevedia a preto nevyužívajú možnosti na nakladanie s podielnickými listami v plnej miere. Tento stav nezodpovedá očakávaniam majiteľov podielnických listov na zhodnotenie svojich investícií, ktoré museli vynaložiť pri otváraní účtov majiteľov cenných papierov u člena centrálneho depozitára a nákladov, ktoré musia vynakladať za vedenie týchto účtov. Aj to je jedna z príčin, prečo sa obchodovanie s podielnickými listami na trhu cenných papierov vyznačuje nízkou trhovou cenou a minimálnym počtom uskutočnených obchodov na čo majitelia podielnických listov oprávnene poukazujú. V záujme pomôcť oživiť obchodovanie s podielnickými listami navrhuje sa zmena príslušných ustanovení transformačného zákona a zákona o cenných papieroch s cieľom umožniť vydávanie podielnických listov aj v podobe listinných cenných papierov.

K bodu 12

Zákon dáva možnosť viesť evidenciu krátkodobých cenných papierov a podielových listov aj Centrálny depozitár cenných papierov, a.s. (ďalej len „CDCP“) na základe žiadosti emitenta s cieľom dosiahnuť zjednotenie centrálnych registrov v Slovenskej republike (ďalej len „SR“).

K bodom 13 a 14

Vydanie cenného papiera ustanovené ako pripísanie na príslušný účet. Vypustenie odseku 2 súvisí so zmenou definície pojmu emisia cenných papierov.

K bodom 15 a 16

S ohľadom na evidenciu a vedenie držiteľských účtov, CDCP nevie zabezpečiť informačné povinnosti voči osobám, ktoré podali príkaz na pozastavenie práva nakladať a záložným veriteľom pre tie subjekty, ktorých evidenciu nevedie CDCP. Z uvedeného dôvodu sa upravili dotknuté ustanovenia zákona.

K bodu 17

Úpravy súvisia s rozšírením možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 18

Súčasné znenie zákona nerieši akým inštitútom má dôjsť k „presunutiu“ cenných papierov z účtu majiteľa na iný účet toho istého majiteľa (napr. z účtu majiteľa vedeného CDCP na účet toho istého majiteľa vedeného členom). V zmysle zákona sa nejedná ani o prevod, ani o prechod cenných papierov, pretože tie sú definované ako zmeny v osobe majiteľov. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné doplniť definíciu „pohybu“ cenných papierov, kedy nedochádza k zmene majiteľa cenného papiera.

K bodom 19 a 20

Novo navrhované znenie umožňuje vykonávať prevody cenných papierov z/na držiteľský účet, ktorý môže byť vedený pre člena alebo obchodníka s cennými papiermi.

K bodom 21 a 22

Zavedenie nového typu organizovaného trhu – multilatelar trading facility (MTF) zadávania príkazov na registráciu prevodu cenného papiera a pozastavenia práva nakladať v prípade obchodov uzavieraných na MTF obdobným spôsobom ako v prípade obchodov uzavretých na burze cenných papierov.

K bodom 23 až 26

Obchodníci s cennými papiermi majú podľa § 71h ods. (2) návrhu novely možnosť viesť samostatnú evidenciu údajov o cenných papieroch. Podľa zákona je táto evidencia vedená plne v kompetencii obchodníkov s cennými papiermi, t.j. nie je žiadnym spôsobom prepojená s evidenciou cenných papierov vedenou v registri emitentov, ktorý vedie CDCP. Z toho dôvodu je potrebné aby mali obchodníci s cennými papiermi, ktorí budú viesť evidenciu podľa § 71h ods. (2) rovnaké povinnosti vo vzťahu k pozastaveniu práva nakladať, ako členovia a CDCP.

K bodu 27

Upresňuje sa úprava vzťahu komitent-komisionár v prípade komisionárskych zmlúv medzi klientom a obchodníkom s cennými papiermi pri nakladaní s finančnými nástrojmi klienta v prípade poskytovania investičných služieb, najmä v nadväznosti na novú úpravu vedľajších investičných služieb súvisiacich s držaním finančných nástrojov.

K bodom 28 a 29

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v nadväznosti na novú úpravu vedľajších investičných služieb súvisiacich s držaním finančných nástrojov sa rozširuje aplikácia ustanovení niektorých zmlúv doteraz aplikovateľných len na listinné cenné papiere (o úschove a uložení) aj na zmluvy o zaknihovaných cenných papieroch.

Ustanovením § 44a ods. 2 sa oproti pôvodnému zneniu (§ 37a) rozširuje úprava ďalších typov zmlúv (najmä zmluva o úschove cenných papierov, zmluva o správe cenných papierov a zmluva o uložení cenných papierov) tak, aby sa primerane vzťahovali nielen na cenné papiere, ale aj na iné finančné nástroje ako sú cenné papiere.

K bodom 30 až 33

Úpravy v registrácii záložných práv vyvolané rozšírením možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi. CDCP môže zriaďovať účty pre obchodníkov s cennými papiermi, ktorí majú záujem viesť evidenciu podľa § 71h zákona. Znenie umožňuje záložcovi alebo záložnému veriteľovi prísť a podať príkaz obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu podľa § 71h (má údaje o cenných papieroch, ktoré sú predmetom záložného práva vedené v tejto evidencii zriadenej podľa § 71h).

K bodu 34

Úprava definície obchodníka s cennými papiermi v nadväznosti na definíciu v čl. 4 smernice MIFID.

K bodu 35

V súlade s čl. 2 smernice MIFID sa rozširuje okruh subjektov, ktoré môžu poskytovať investičné služby klientom a vykonávať investičné činnosti bez povolenia Národnej banky Slovenska. Doteraz platná výnimka pre centrálnu banku a pre subjekty zaoberajúcimi sa správou štátneho dlhu sa rozširuje najmä o osoby poskytujúce služby len v rámci skupiny (pre materské a dcérske spoločnosti), osoby príležitostne poskytujúce investičnú službu v rámci ich profesionálnej činnosti (napr. daňový poradcovia, advokáti) ak právne predpisy alebo etický kódex ich povolania nevylučujú poskytovanie tejto služby a osoby, ktorých hlavná činnosť pozostáva z obchodovania na vlastný účet v oblasti komodít alebo komoditných derivátov. Niektoré výnimky, napr. pre osoby poskytujúce investičné služby pozostávajúce len zo správy systémov spoluúčasti zamestnancov, sú v prípade podnikov so sídlom v SR po zrušení inštitútu zamestnaneckých akcií len málo využiteľné. Zákon však musí byť v záujme konzistentnej implementácie smernice MIFID aplikovateľný aj na prípady s cezhraničným prvkom, napr. správu systémov spoluúčasti zamestnancov pobočkách zahraničných podnikov.

K bodu 36

Z dôvodu zjednotenia podmienok pre výkon činnosti s inými finančnými inštitúciami sa rozširuje možnosť obchodníka s cennými papiermi poskytovať aj iné činnosti ako investičné služby, a to o sprostredkovateľskú činnosť aj pre iné finančné inštitúcie.

K bodu 37

Vyplýva z nového delenia investičných služieb, činností a vedľajších služieb, čím bolo nahradené pôvodné delenie investičných služieb na hlavné a vedľajšie.

K bodu 38

Úprava podmienok udelenia povolenia na poskytovanie investičných služieb vyvolaná zmenami ustanovení o organizácií a riadení obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 39

Zmena vyplývajúca z implementácie článku 5(4) MIFID. Pôvodná podmienka výkonu podstatnej činnosti na území domovského členského štátu bola nahradená podmienkou ako v prípade správcovských spoločností podľa smernice UCITS – registrované sídlo a ústredie obchodníka s cennými papiermi sa musí nachádzať v jednom štáte, t.j. našom prípade v SR. Zákon ustanovuje, čo sa rozumie ústredím obdobne ako je to v prípade správcovských spoločností podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.

K bodu 40 a 41

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na terminologickú úpravu investičných služieb v § 6.

K bodu 42

V nadväznosti na zavedenie novej investičnej služby (organizovanie MTF) sa upravuje rozsah dokumentov, ktoré sú prílohou žiadosti o povolenie na poskytovanie investičných služieb.

K bodu 43

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na terminologickú úpravu investičných služieb a stanovenie lehoty, do ktorej musí Národná banka Slovenska rozhodnúť o žiadosti o povolenie na poskytovanie investičných služieb vyplýva z článku 7 MIFID. Táto lehota je stanovená na 6 mesiacov, rovnako ako v prípade iných finančných inštitúcií.

K bodom 44 a 45

Z dôvodu priblížiť, resp. zjednotiť povoľovacie konania vedené Národnou bankou Slovenska voči bankám a obchodníkom s cennými papiermi sa navrhuje zaviesť „dvojkolové“ konanie aj pri obchodníkoch. To znamená najskôr „právoplatné povolenie“ a po preukázaní „pripravenosti“ na výkon povolených investičných činností na základe písomného oznámenia sa môže začať skutočný výkon činností. Podľa terajšieho znenia sa na udelenie povolenia musí preukázať (okrem iného) „technická a organizačná pripravenosť na výkon povolených činností“, čo sa dá vo fáze povoľovacej činnosti len veľmi ťažko overiť. Preto sa na návrh Národnej banky Slovenska navrhuje prevziať už praxou overená a veľmi efektívna a osvedčená právna úprava povoľovacieho konania pre banky.

K bodu 46

Dopĺňa sa podmienka ekvivalentnosti pri udeľovaní povolenia na zriadenie pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi z nečlenského štátu v SR, aby sa predišlo tzv. regulačnej arbitráži a možnej diskriminácií tuzemských subjektov a subjetkov EÚ z dôvodu menej prísnych podmienok upravujúcich podnikanie týchto subjektov v danom nečlenskom štáte. Podmienka ekvivalentnosti sa posudzuje vo vzťahu k dodržiavaniu podmienok výkonu činnosti, najmä organizácii a riadení obchodníka s cennými papiermi (napr. existencia systému vnútornej kontrly, riadenia rizík a vnútorného auditu) a primeranosti vlastných zdrojov.

K bodu 47

Rovnako ako v prípade tuzemského obchodníka s cennými papiermi sa upravuje rozsah dokumentov, ktoré sú prílohou žiadosti o povolenie na poskytovanie investičných služieb v prípade pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi v nadväznosti na zavedenie novej investičnej služby (organizovanie MTF).

K bodom 48 a 49

Obdobná úprava povoľovacieho konania pre pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi ako sa navrhuje zaviesť v prípade tuzemských obchodníkov s cennými papiermi podľa § 55. Doterajší text odseku 5 nie je potrebný vzhľadom na zmenu vyvolanú novou úpravou oprávnenia na poskytovanie investičných služieb bankami (§ 79a).

K bodu 50

Za účelom implementácie čl. 15 MIFID sa dopĺňajú oprávnenia Národnej banky pozastaviť konanie o udelení povolenia na poskytovanie investičných služieb alebo konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu na nadobudnutie podielu podľa § 70 ods. 1 písm. a), ak by sa udelením povolenia alebo predchádzajúceho súhlasu obchodník s cennými papiermi stal dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti z takého nečlenského štátu, ktorý podľa názoru Európskej komisie neposkytuje efektívny prístup na trh obchodníkom s cennými papiermi z členských štátov EÚ. Takéto opatrenia sú členské štáty povinné zaviesť na základe rozhodnutia Európskej komisie a mali by trvať spravidla 3 mesiace s možnosťou ich predĺženia podľa výsledkov rokovaní Európskej komisie s príslušným nečlenským štátom.

K bodu 51

V súlade s čl. 6(3) MIFID sa upresňuje rozsah platnosti povolenia na poskytovanie investičných služieb.

K bodu 52

Upresnenie oznamovacích povinností obchodníka s cennými papiermi voči Národnej banke Slovenska vo vzťahu k zmenám v podmienkach za ktorých mu bolo udelené za účelom implementácie čl. 9(2) a 16(2) smernice MIFID.

K bodom 53 a 54

Na účely naplnenia požiadavky čl. 11 MIFID, ktorý vyžaduje aby obchodník s cennými papiermi nemohol začať činnosť pred tým, ako sa stane členom garančnej schémy, ustanovuje sa ako ďalší dôvod na zánik povolenia na poskytovanie investičných služieb neuhradenie vstupného príspevku do Garančného fondu investícií v lehote podľa § 85 ods. 1.

K bodu 55

Rozširuje sa oprávnenie sprostredkovateľa investičných služieb na poskytovanie investičného poradenstva vo vzťahu k finančným nástrojom vo vzťahu ku ktorým vykonáva sprostredkovanie. Úprava je v súlade s čl. 3 smernice MIFID.

K bodu 56

Na základe skúseností pri výkone dohľadu sa upresňuje rozsah predkladaných dokumentov v prípade právnickej osoby, ktorá je už založená, avšak nebola ešte zapísaná do obchodného registra tak, ako je to v prípade udeľovania povolení na v oblasti sprostredkovania poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z.

K bodu 57

Vzhľadom na ešte nie dostatočnú ponuku vhodných poistných produktov sa navrhuje obdobne ako v prípade sprostredkovania poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z. možnosť nahradiť podmienku poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti sprostredkovateľa investičných služieb prevzatím zodpovednosti osoby, pre ktorú sa sprostredkovanie vykonáva (t.j. obchodníkom s cennými papiermi, bankou alebo správcovskou spoločnosťou).

K bodu 58

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 59

Ustanovila sa povinnosť v zákonom stanovenej lehote 30 dní, nakoľko lehota 10 dní ako v prípade obchodníka s cennými papiermi by bola príliš krátka) odo dňa právoplatnosti povolenia podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených činností do obchodného registra na základe povolenia na poskytovanie činností sprostredkovateľa investičných služieb (alebo jeho zmeny) a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra v zákonom stanovenej lehote (30 dní) od vykonania zápisu.

K bodu 60

Navrhuje sa využiť možnosť v súlade s čl. 23 MIFID umožniť obchodníkom s cennými papiermi využívať viazaných agentov za účelom propagácie ich investičných alebo vedľajších služieb a pre príjem a postupovanie pokynov od klienta v súvislosti s investičnými službami alebo finančnými nástrojmi. Na rozdiel od sprostredkovateľa investičných služieb môže viazaný agent vykonávať činnosť len pre jedného obchodníka s cennými papiermi, tým však nie je obmedzená možnosť poskytovať služby pre iné finančné inštitúcie na základe osobitných zákonov (napr. sprostredkovanie v poisťovníctve).

MIFID vyžaduje aby členské štáty zaviedli verejne prístupný register viazaných agentov pôsobiacich v prospech obchodníkov s cennými papiermi, pre ktoré sú domovským členským štátom. Keďže inštitút viazaného agenta je obdobou inštitútu výlučného sprostredkovateľa v poisťovníctve, bol zvolený obdobný spôsob vedenia registra viazaných agentov ako bol ustanovený podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a zaistenia.

K bodu 61

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu viazaného agenta.

K bodu 62

K § 63

Obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte EÚ, môže na základe povolenia udeleného orgánom štátu, v ktorom má sídlo poskytovať investičné služby aj v ostatných členských štátoch (v rozsahu svojho povolenia a po splnení určitých podmienok) na základe práva slobodného poskytovania služieb prostredníctvom pobočky alebo bez zriadenia pobočky (tzv. európsky pas).

Preto sa v súlade s čl. 31 a 32 MIFID upravujú postupy, za ktorých môže slovenský obchodník s cennými papiermi poskytovať investičné služby v hostiteľských štátoch EÚ bez ďalšieho povolenia (§ 64 a § 66) a recipročne, postupy, za ktorých môže zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte EÚ poskytovať investičné služby na území SR (§ 65 a § 67). Na tento účel je potrebné v § 63 zadefinovať pojem hostiteľského a domovského členského štátu podľa čl. 4(1) bod 21 MIFID.

K § 64

Upravuje sa postup v prípade ak SR je domovským členským štátom obchodníka s cennými papiermi, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v hostiteľskom členskom štáte bez zriadenia prostredníctvom pobočky.

Oproti doterajšej úprave sa upresňuje lehota, v ktorej môže začať obchodník s cennými papiermi činnosť v hostiteľskom členskom štáte, zjednodušuje sa postup hlásenia zmien v notifikovaných údajov, ktoré sa už nemusia hlásiť orgánu hostiteľského členského štátu, ale len Národnej banke Slovenska a upravujú sa postupy, ak obchodník s cennými papiermi plánuje v hostiteľskom členskom štáte využívať viazaných agentov.

K § 65

Upravuje sa postup v prípade ak SR je hostiteľským členským štátom pre obchodníka s cennými papiermi z iného členského štátu, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v SR bez zriadenia pobočky.

K § 66

Upravuje sa postup v prípade ak SR je domovským členským štátom obchodníka s cennými papiermi, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v hostiteľskom členskom štáte prostredníctvom zriadenia pobočky.

V súlade s čl. 32(7) odsek 6 upravuje vzťahy a rozdelenie kompetencií Národnej banky a orgánov dohľadu hostiteľských členských štátov pri výkone dohľadu nad slovenskými obchodníkmi s cennými papiermi pôsobiacimi v hostiteľských členských štátoch EÚ. Okrem ustanovení týkajúcich sa povinností vo vzťahu ku klientom a integrity a transparentnosti trhu, pri ktorých je za dohľad nad pobočkou zodpovedný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu, zostáva Národná banka Slovenska zodpovedná za dohľad na organizáciou a riadením a obozretnosťou podnikania obchodníka s cennými papiermi aj pri výkone jeho činnosti v hostiteľskom členskom štáte.

K § 67

Upravuje sa postup v prípade ak SR je hostiteľským členským štátom obchodníka s cennými papiermi, ktorý plánuje poskytovať investičné služby v SR bez zriadenia pobočky.

Recipročne oproti § 66 ods. 6 odsek 3 upravuje vzťahy a rozdelenie kompetencií Národnej banky a orgánov dohľadu domovských členských štátov pri výkone dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi z členských štátov EÚ pôsobiacimi v SR.

V odseku 4 je zapracované ustanovenie § 61(2) MIFID, ktoré umožňuje členským štátom vyžadovať od pobočiek obchodníkov s cennými papiermi z iných členských štátov informácie potrebné na výkon dohľadu, a to na nediskriminačnom základe vo vzťahu k domácim obchodníkom s cennými papiermi.

K § 68

V súlade s čl. 62 MIFID sa upravujú postupy orgánov dohľadu pri zistení porušenia právnych predpisov zahraničnými obchodníkmi s cennými papiermi z iných členských štátov pri výkone ich činnosti v SR a recipročne pri porušovaní právnych predpisov hostiteľského členského štátu obchodníkmi s cennými papiermi pôsobiacimi v hostiteľskom členskom štáte na základe práva poskytovať služby.

K § 69

Vzhľadom na znenie čl.15(4) MIFID sa upresňuje sa informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči Európskej komisii. vo vzťahu ku konaniam, ktorých výsledkom by bol vznik takého obchodníka s cennými papiermi, ktorý by bol dcérskou spoločnosťou osoby so sídlom v nečlenskom štáte.

V súlade s čl. 48(1) a 56(1) MIFID sa zavádza nová informačná povinnosť voči Európskej komisii týkajúca sa určenia príslušného orgánu zodpovedného za dohľad na právnymi predpismi prijatými podľa MIFID a určenia kontaktného miesta pre účely výmeny informácií s príslušnými orgánmi iných členských štátov. Príslušnosť Národnej banky Slovenska vyplýva z tohto zákon a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 63

Upravujú sa limity majetkovej účasti na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi, ktorých prekročenie je podmienené predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. V súlade s čl. 10(3) MIFID sa vypúšťajú limity 10% a 66%.

K bodu 64

Ustanovuje sa povinnosť konzultácie Národnej banky Slovenska s dotknutými orgánmi dohľadu členských štátov. Čl. 10(4) MIFID vyžaduje vykonať takú konzultáciu v prípade konania o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. a) ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi je finančná inštitúcia z iného členského štátu alebo osoba ovládajúca takúto finančnú inštitúciu. Na predmet konzultácie sa vzťahuje § 58.

K bodu 65

MIFID oproti pôvodnej smernici ISD podstatne sprísňuje požiadavky na organizáciu a riadenie obchodníka s cennými papiermi. O dôraze, ktorý kladie EÚ na úpravu organizačných požiadaviek, ako jednu z podmienok na činnosť obchodníka s cennými papiermi, svedčí aj skutočnosť, že na ich úpravu v čl. 13 MIFID nadväzuje celá II. kapitola implementačnej smernice. Implementácia týchto ustanovení si preto vyžiadala podstatné rozšírenia a zmeny doterajšej úpravy obsiahnutej v § 71. Nové znenie § 71 upravuje všeobecné požiadavky na organizáciu obchodníka s cennými papiermi podľa čl. 5 implementačnej smernice a následne § 71a až 71o upravujú konkrétne organizačné požiadavky.

K bodu 66

K § 71a

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 6 implementačnej smernice sa nahrádza doterajší systém vnútornej kontroly obchodníka s cennými papiermi štandardnou funkciou dodržiavania (compliance), ktorej úlohou je monitorovanie a pravidelné hodnotenie opatrení a postupov prijatých obchodníkom s cennými papiermi z pohľadu dodržiavania právnych predpisov obchodníkom s cennými papiermi a uľahčenie výkonu dohľadu. Okrem kontrolnej funkcie je funkciou dodržiavania na rozdiel od doterajšej úpravy vnútornej kontroly aj poskytovanie poradenstva a pomoci zodpovedným osobám pri dodržiavaní povinností obchodníka s cennými papiermi, t.j. preventívna činnosť. Ustanovením odseku 4 je kladený dôraz na materiálne zabezpečenie podmienok výkonu dodržiavania a aby spôsobom odmeňovania osôb vykonávajúcich funkciu dodržiavania nebola ohrozená ich objektivita.

K § 71b

V súlade s čl. 13(5) MIFID a čl. 7 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi zaviesť systém riadenia rizík, a to v obdobnom rozsahu ako v prípade bánk. Ustanovením odseku 4 je zdôraznená previazanosť uvedenej úpravy s bankovou legislatívou, ktorá je podporená aj deklaráciou Európskeho výboru pre cenné papiere z 26.6.2006, ktorá upozorňuje na nutnosť koordinovanej implementácie MIFID a smernice č.2006/49/ES o kapitálovej primeranosti.

K § 71c

V súlade s čl. 13(5) MIFID a čl. 8 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi zaviesť funkciu vnútorného auditu. Takisto ide o inštitút uplatňovaný v bankovom sektore.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitúty zavedené v § 71a až 71c vychádzajú zo skúseností získaných pri regulácií bankového sektora, t.j. podstatne väčších finančných inštitúcií, je potrebné zohľadniť ich primeranosť k povahe, rozsahu a komplexnosti činností obchodníka s cennými papiermi. Národná banka je preto oprávnená posúdiť kritériá primeranosť k a komplexnosti činností podľa konkrétnej individuálnej situácie obchodníka s cennými papiermi. V záujme precizovania právnej úpravy a vzhľadom na očakávané usmernenia vydané na úrovni 3 Lamfalussyho procesu v rámci Výboru európskych regulátorov (CESR) sa umožňuje Národnej banke Slovenska v budúcnosti precizovať uvedené kritériá formou opatrenia.

K § 71d

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 9 implementačnej smernice sa určuje povinnosť v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť členov vrcholového manažmentu (predstavenstvo, vedúci pracovníci) obchodníka s cennými papiermi za plnenie povinností uložených týmto alebo osobitným zákonom.

Odsekom 3 sa ustanovuje povinnosť osôb zodpovedných za výkon funkcie dodržiavania, riadenia rizík a vnútorný audit podávať pravidelné správy o ich zisteniach vrcholovému manažmentu.

K § 71e

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 10 implementačnej smernice sa ustanovujú povinnosti obchodníka s cennými papiermi za účelom efektívneho a rýchleho vybavovania sťažností jeho klientov.

K § 71f

V súlade s čl. 13(2) MIFID a čl. 11 a 12 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi prijať organizačné opatrenia s cieľom zamedziť vykonávaniu transakcií osobami s určitým vzťahom k obchodníkovi s cennými papiermi (akcionári, členovia jeho orgánov, zamestnanci, viazaní agenti ap.), ktoré by viedli k možnému konfliktu záujmov alebo zneužitiu dôverných informácií. Obchodník s cennými papiermi musí najmä zabezpečiť oboznámenie príslušných osôb s obmedzenia osobných transakcií a vytvoriť mechanizmy na získavanie informácií a vedenie záznamov o osobných transakciách.

K § 71g

V súlade s čl. 13(5) MIFID a čl. 13 až 15 implementačnej smernice sa upravujú podmienky, za ktorých môže obchodník s cennými papiermi zveriť výkon niektorých činností tretej osobe (delegovanie), s cieľom predísť zvýšeniu jeho prevádzkového rizika ako aj ohrozeniu efektívnosti výkonu dohľadu. Odsek 4 zvýrazňuje princíp, že delegovaním činností sa obchodník s cennými papiermi nezbavuje zodpovednosti za plnenie podmienok jeho činnosti ani za záväzky voči klientom. Odsek 5 v súlade so zaužívanými štandardami na vyspelých finančných trhoch ustanovuje základné podmienky delegovania obdobným spôsobom ako v prípade správcovských spoločností podľa zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní alebo dôchodkových správcovských spoločností podľa zákona č. 43/2004 Z. z. V prípade delegovania činností subjektom z nečlenských štátov ustanovuje zákon dodatočné podmienky týkajúce sa výkonu dohľadu a spolupráce príslušných orgánov.

K § 71h

V súlade s čl. 13(7) a (8) MIFID a čl. 16 implementačnej smernice sa ustanovujú organizačné požiadavky, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný zaviesť v záujme ochrany klientských aktív pred ich zneužitím, najmä povinnosť oddeľovať vlastné aktíva od majetku klientov a viesť príslušné záznamy a účty aby bolo možné kedykoľvek identifikovať aktíva držané pre jedného klienta od aktív iného klienta a od vlastných aktív obchodníka s cennými papiermi.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančné nástroje pre klientov sa budú nakupovať a spravovať aj na zahraničných trhoch, uvedené opatrenia musia byť takého charakteru, aby reagovali aj na odlišnosti v úrovni ochrany klientského majetku - napríklad nie vo všetkých jurisdikciách existuje obdobné ustanovenia ako § 159 ods. 2, ktoré chráni majetok klienta aj v prípade konaní spojených s insolventnosťou obchodníka s cennými papiermi. V takom prípade musí obchodník s cennými papiermi prijať dodatočné opatrenia alebo upustiť od poskytovania služieb na danom trhu.

K § 71i

V súlade s čl. 13(7) MIFID a čl. 17 implementačnej smernice sa upresňujú podmienky, za ktorých môže obchodník s cennými papiermi uložiť finančné nástroje svojich klientov na účty otvorené u tretej strany (napríklad u zahraničného obchodníka s cennými papiermi alebo u iného sprostredkovateľa s príslušným oprávnením v danom štáte). Bez takejto možnosti by sa značne skomplikovala možnosť vykonávať operácie v zahraničí so zahraničnými finančnými nástrojmi pre klientov, pričom by klienti boli nútení využívať podstatne drahšie služby zahraničných subjektov etablovaných na danom trhu.

Odsek 3 obsahuje v záujme ochrany najmä retailových klientov obmedzenia v prípade uloženia finančných nástrojov v nečlenskom štáte, najmä v prípade právne predpisy iného tohto štátu dostatočne neupravujú problematiku vedenia klientských aktív.

K § 71j

V súlade s čl. 13(7) MIFID a čl. 18 implementačnej smernice sa upravuje nakladanie s peňažnými prostriedkami, ktoré obchodník s cennými papiermi prijal od klienta za účelom vykonania investičnej služby, najmä prípustné spôsoby ich uloženia (bankový účet alebo fond peňažného trhu). Odseky 3 a 4 ustanovujú podmienky, za ktorých sa považuje fond peňažného trhu za kvalifikovaný na uloženie peňažných prostriedkov klienta.

K § 71k

V súlade s čl. 13(7) MIFID a čl. 19 implementačnej smernice sa v záujme ochrany klientov ustanovujú podmienky, za ktorých môže obchodník s cennými papiermi uzatvárať dohody o transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov týkajúcich sa finančných nástrojov držaných pre klienta. Transakciou spočívajúcou vo financovaní cenných papierov sa rozumie pôžička alebo výpožička akcií alebo iných finančných nástrojov, repo obchod alebo obrátený repo obchod, alebo buy/sell back transakcie. Obmedzujú sa najmä transakcie s finančnými nástrojmi klientov na súhrnných (omnibus) účtoch.

K § 71l

V súlade s čl. 13(3) a 18 MIFID a čl. 21 implementačnej smernice sa ustanovujú opatrenia za účelom identifikácie vzájomného konfliktu záujmov medzi obchodníkmi s cennými papiermi, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami a viazanými agentmi alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi ich klientmi.

Odsek 2 ustanovuje kritériá, z ktorých by mal pri identifikácií konfliktu záujmov vychádzať obchodník s cennými papiermi. Ide najmä o potenciálnu finančnú motiváciu vedúcu k uprednostneniu vlastného záujmu pred záujmom klienta alebo motivácia smerujúca k uprednostňovaniu jedného klienta, na úkor iného, t.j. k nerovnakému zaobchádzaniu s klientmi.

Z povahy niektorých finančných služieb vyplýva, že nie je možné vylúčiť vznik konfliktu záujmu. Samotný stret záujmov nemusí viesť k neposkytnutiu služby, ak je klient oboznámený s touto skutočnosťou a s povahou a zdrojmi konfliktu záujmov, a ak sú prijaté opatrenia na uprednostnenie záujmov klienta (ak ide o stret so záujmami obchodníka s cennými papiermi) alebo ak je zaistené rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi (v prípade ak ide o stret záujmov klientov).

K § 71m

V súlade s čl. 13(3) a 18(1) MIFID a čl. 22 implementačnej smernice sa ustanovujú organizačné požiadavky, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný zaviesť za účelom predchádzaniu konfliktu záujmov pri poskytovaní investičných služieb v záujme obmedzenia rizika poškodenia klienta. Tieto organizačné požiadavky zahŕňajú najmä kontrola informačných tokov u obchodníka s cennými papiermi, kontrola osôb ktoré prichádzajú do styku s klientom a spôsob odmeňovania nemotivujúci vykonávanie činností, ktoré sú vo vzájomnom konflikte.

K § 71n

V súlade s čl. 13(6) MIFID a čl. 23 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi viesť záznamy o prípadoch, v rámci ktorej došlo k vzniku konfliktu záujmov znamenajúcemu riziko poškodenia záujmov klienta, ako aj o možnosti jeho vzniku v prípade služby, ktorej poskytovanie ešte nebolo ukončené.

K § 71o

V súlade s čl. 13(3) MIFID a čl. 24 a 25 implementačnej smernice sa osobitne upravujú postupy na predchádzanie konfliktom záujmov v prípade vykonávania investičného prieskumu obchodníkom s cennými papiermi. Obmedzujú sa najmä osobné transakcie finančných analytikov pracujúcich pre obchodníka s cennými papiermi v súvislosti s prípravou investičných odporúčaní.

K bodu 67

Z dôvodu že ide o plnú harmonizáciu smernice MIFID a jej implementačnej smernice, bolo vypustené ustanovenie § 72 upravujúce zodpovednosť členov predstavenstva nad rámec všeobecnej úpravy Obchodného zákonníka. Opodstatnenie 72 bolo prehodnotené z pohľadu splnenia kritérií čl. 4(1) implementačnej smernice, ktorá v čl. 4 vyžaduje, aby opatrenie nad rámec smernice bolo „mimoriadne potrebné“ s ohľadom na štruktúru trhu.

K bodu 68

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 69

Legislatívno – technická úprava, ktorá vychádza zo skutočnosti, že tieto ustanovenia sa nachádzajú v platnom znení zákona a je potrebné ich zachovať.

K bodu 70

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 71

Posilnenie ochrany a zabezpečenie informovanosti klienta v súvislosti s uskutočňovanými obchodmi je jedným z kľúčových cieľov MIFID. Obdobne ako v prípade požiadaviek na organizáciu obchodníka s cennými papiermi na úpravu ochrany klientov v čl. 19 až 22 MIFID nadväzuje podrobná úprava v III. kapitole implementačnej smernice. Implementácia týchto ustanovení si preto vyžiadala podstatné úpravy, rozšírenia a zmeny doterajšej úpravy obsiahnutej v § 73 doplnením nových § 73b až 73u.

K § 73b

V súlade s čl. 19(1) MIFID sa ustanovujú všeobecné zásady vzťahu obchodníka s cennými papiermi ku klientom – zásadu poctivého obchodného styku a konania s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme svojich klientov. Ustanovením odseku 2 sa implementuje čl. 26 implementačnej smernice upravujúci druhy a formy poplatkov a provízií a požiadavky na ich transparentnosť v súvislosti s poskytovaním investičných služieb.

K § 73c

V súlade s čl. 19(2) MIFID a čl. 27 a 29(7) a (8) implementačnej smernice sa upravujú podmienky marketingovej komunikácie obchodníka s cennými papiermi jeho klientmi alebo potenciálnymi klientmi tak, aby klientom boli zrozumiteľným spôsobom poskytované vyvážené informácie o poskytovaných službách, vrátane upozornenia na možné riziká. Osobitne sa v odsekoch 4 až 7 upravujú podmienky, ak marketingová komunikácia obsahuje údaje o výkonnosti ponúkaného finančného nástroja v minulosti. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú len na retailových klientov, ktorí nie sú tak rezistentní voči nekalým marketingovým praktikám ako profesionálni investori a ani nedisponujú takými kapacitami na posúdenie ponúkaných služieb.

K § 73d

V súlade s čl. 19(3) MIFID a čl. 29 až 33 implementačnej smernice sa upravujú informačné požiadavky obchodníka s cennými papiermi voči klientom pred poskytnutím investičnej služby. Tieto informácie musia byť klientovi sprístupnené v dostatočnom časovom predstihu potrebnom na ich riadne posúdenie. V prípade použitia prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnutie príslušných informácií v časovom predstihu, uplatní sa postup v súlade so zákonom č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Obdobne ako v prípade marketingovej komunikácie sa uvedené ustanovenia v prevažnej miere aplikujú len na retailových klientov, s výnimkou informácií o ochrane klientského majetku v jurisdikcii nečlenského štátu a o záložných právach voči finančným nástrojom klienta, ktoré sa poskytujú aj profesionálnym klientom.

Vzhľadom na rozsiahlosť úpravy informačných požiadaviek podľa čl. 30 až 33 implementačnej smernice, ktoré podrobne upresňujú položky uvedené v odseku 1, navrhuje sa ich implementácia formou opatrenia Náronej banky Slovenska, s výnimkou čl. 32(5) až(7).

K § 73e

V súlade s čl. 19(3) MIFID a čl. 28 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi informovať klienta pred poskytnutím služby, či ho pokladá za neprofesionálneho alebo profesionálneho klienta alebo za oprávnenú protistranu podľa § 73u. Obchodník s cennými papiermi je oprávnený na základe žiadosti klienta alebo oprávnenej protistrany zmeniť jeho zaradenie.

K § 73f

V súlade s čl. 19(4) MIFID a čl. 36 implementačnej smernice sa pri poskytovaní investičného poradenstva alebo riadení portfólia vyžaduje, aby obchodník s cennými papiermi získal od klienta informácie potrebné na to, aby mohol poskytovať uvedené investičné služby s ohľadom na úroveň znalostí a skúseností príslušného klienta. Tieto informácie sa týkajú najmä účelu, časového horizontu investície a rizikového profilu daného investora, ako aj jeho informačnej situácie a príjmov. Bez zistenia týchto údajov nesmie obchodník s cennými papiermi odporučiť klientovi príslušnú službu, čo však nevylučuje jej poskytnutie v prípade ak to klient výslovne požaduje. V prípade profesionálneho klienta platí prezumpcia, že má potrebnú úroveň skúseností a znalostí a je schopný niesť investičné riziko zodpovedajúce jeho investičným cieľom.

K § 73g

V súlade s čl. 19(5) MIFID a čl. 37 a 38 implementačnej smernice sa upravuje rozsah informácií, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný získať od klienta pri poskytovaní iných investičných služieb ako sú uvedené v § 73e v prípade riadenia portfólia a investičného poradenstva. Vzhľadom na jednoduchší charakter zostávajúcich investičných služieb (napr. kúpa, predaj, úschova alebo správa finančných nástrojov) ich rozsah nie ja tak široký (nie sú zahrnuté údaje o finančnej situácii klienta), pretože nie je potrebné tak podrobné skúmanie schopnosti niesť investičné riziká ako v prípade komplexnejších služieb.

K § 73h

V súlade s čl. 19(6) MIFID a čl. 39 implementačnej smernice sa ustanovuje výnimka z povinnosti obchodníka s cennými papiermi získavať od klienta informácie podľa §73f pri poskytovaní investičnej služby spočívajúcej v prijímaní a postupovaní pokynov týkajúcich sa niektorých druhov finančných nástrojov (akcie, dlhopisy, nástroje peňažného trhu, podielové listy a iné finančné nástroje nekomplexnej povahy), pričom odsek 2 ustanovuje kritériá pre posúdenie nekomplexnosti finančného nástroja na tieto účely.

K § 73i

V súlade s čl. 19(7) MIFID a čl. 39 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi vyhotoviť záznam obsahujúci dokumenty dohodnuté medzi s klientom upravujúce vzájomné práva a povinnosti a podmienky, za ktorých obchodník s cennými papiermi poskytuje klientovi služby.

Odsek 2 ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi uzavrieť s klientom rámcovú zmluvu v písomnej podobe alebo na inom trvalom médiu, v ktorej budú stanovené základné práva a povinnosti obchodníka s cennými papiermi a klienta. Aby sa predišlo otváraniu existujúcich zmluvných vzťahov (tzv. reparpering), vzťahuje sa uvedená povinnosť len na nových klientov obchodníka s cennými papiermi.

K § 73j

V súlade s čl. 19(8) MIFID a čl. 40 implementačnej smernice upravuje oznamovaciu povinnosť obchodníka s cennými papiermi bezodkladne po vykonaní pokynu klienta poskytnúť mu na trvanlivom médiu základné informácie týkajúce sa vykonania daného pokynu, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na pokyny v súvislosti s riadením portfólia, kde sa uplatňuje iný typ informačnej povinnosti (§ 73j). Náležitosti tohto oznámenia ustanovuje odsek 5. V prípade pokynov týkajúcich sa podielových listov otvorených podielových fondov je možné za podmienok podľa odseku 4 vykonať oznámenie v súhrnnej podobe raz za pol roka.

K § 73k

V súlade s čl. 19(8) MIFID a čl. 41 a 42 implementačnej smernice sa upravuje oznamovacia povinnosť obchodníka s cennými papiermi pri riadení portfólia formou pravidelných výpisov s periodicitou 6 mesiacov obsahujúcou údaje podľa odseku 2. Uvedená periodicita sa môže na žiadosť klienta znížiť na 3 mesiace alebo zvýšiť na 12 mesiacov, ak sa s klientom dohodne mu bude bezodkladne poskytovať základné informácie o každom obchode vykonanom v rámci jeho portfólia. V prípade portfólií obsahujúce otvorené rizikové pozície je obchodník s cennými papiermi povinný bezodkladne hlásiť klientovi prekročenie vopred dohodnutého limitu strát.

K § 73l

V súlade s čl. 19(8) MIFID a čl. 43 implementačnej smernice sa ustanovuje oznamovacia povinnosť obchodníka s cennými papiermi poskytovať klientovi v ročných intervaloch výpis podrobné informácie o všetkých finančných nástrojoch alebo peňažných prostriedkoch klienta ktoré obchodníka s cennými papiermi drží pre klienta, vrátane údajov o ich použití v transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov. Odsek 5 umožňuje spojiť tento výpis so správou o riadení portfólia podľa § 73j.

K § 73m

V súlade s čl. 19(9) MIFID sa odstraňuje prípadná duplicita v plnení obdobných ustanovení zameraných na ochranu investora podľa iných právnych predpisov v prípade komplexných finančných produktov, t.j. produktov zložených z viacerých druhov služieb podliehajúcich rôznym právnym predpisom. (napríklad ak je poskytnutie investičnej služby spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

K § 73n

V súlade s čl. 20 MIFID sa upravuje situácia, ak obchodník s cennými papiermi poskytne investičnú službu prostredníctvom iného obchodníka s cennými papiermi. Ustanovením sa vylučuje prípadná duplicitná povinnosť vykonať skúmanie informácií o klientovi oboma obchodníkmi s cennými papiermi, pričom zostáva zachovaná zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi postupujúceho inštrukciu klienta.

K § 73o

V súlade s čl. 21(1) MIFID a čl. 44 implementačnej smernice sa zavádza povinnosť obchodníka s cennými papiermi získať pri vykonávaní pokynov najlepší možný výsledok pre svojich klientov (tzv. pravidlo „best execution“). Pri posudzovaní plnenia splnenia tejto povinnosti sa zohľadňuje viacero faktorov, ako cena, náklady a rýchlosť vykonania pokynu. Odsek 2 určuje kritériá, ktoré musí obchodník s cennými papiermi zohľadniť pri určovaní relatívnej dôležitosť týchto faktorov. Ak klient výslovne trvá na vykonaní pokynu podľa jeho konkrétnej inštrukcie, aj napriek skutočnosti že iným postupom by bolo možné dosiahnuť pre neho lepší výsledok, platí že obchodník s cennými papiermi neporušil pravidlo „best execution“.

K § 73p

V súlade s čl. 21(2) MIFID a čl. 46 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi zaviesť, uplatňovať a pravidelne aktualizovať stratégiu vykonávania pokynov (best execution policy) za účelom plnenia jeho povinností získať najlepší výsledok pre klienta pri vykonávaní jeho pokynov. Obchodník s cennými papiermi je pred poskytnutím investičnej služby poskytnúť klientovi informácie o svojej stratégii vykonávania pokynov a získať predchádzajúci jeho súhlas s touto stratégiou. Súčasne je povinný upozorniť klienta, že jeho prípadné konkrétne inštrukcie môžu brániť tomu, aby bolo možné postupovať v súlade s jeho stratégiou vykonávania pokynov.

V prípade finančných nástrojov obchodovaných na regulovanom trhu alebo MTF môže obchodník s cennými papiermi vykonať pokyny klienta mimo regulovaného trhu alebo MTF len ak získal predchádzajúci výslovný súhlas klienta s takým spôsobom vykonania pokynu a ak je to v súlade s jeho stratégiou vykonávania pokynov.

K § 73r

V súlade s čl. 19(1) MIFID a čl. 45 implementačnej smernice sa upravuje povinnosť konať v najlepšom záujme klientov obchodníka s cennými papiermi v prípade investičných služieb riadenia portfólia a postupovania pokynov, pričom sa uplatňujú obdobné postupy ako v prípade stratégie vykonávania pokynov na účet klientov podľa § 73p.

K § 73s

V súlade s čl. 22(2) MIFID a čl. 47 až 49 implementačnej smernice sa upravujú pravidlá nakladania s pokynmi klientov v rámci investičnej služby vykonávanie pokynov na účet klientov. Porovnateľné pokyny sa musia vykonávať bez zbytočného odkladu (s výnimkou prípadu ak to neumožňujú podmienky na trhu) a v poradí podľa času ich prijatia obchodníkom s cennými papiermi.

Odseky 4 až 6 ustanovujú pravidlá, za ktorých je možné spájať pokyny viacerých klientov, prípadne pokyny klienta s obchodmi na vlastný účet obchodníka s cennými papiermi.

K § 73t

V súlade s čl. 22 MIFID sa v záujme zvýšenia transparentnosti trhu ustanovuje povinnosť obchodníka s cennými papiermi zverejňovať limitované pokyny klientov, ktoré sa nepodarilo vykonať podľa prevládajúcich trhových podmienok, ak klient výslovne nevydá iné inštrukcie. Toto zverejnenie sa vykoná spôsobom, ktorý umožňuje ľahký prístup pre ostatných účastníkov trhu, podľa ustanovení implementačného nariadenia EK.

K § 73u

V súlade s čl. 24 MIFID a čl. 50 implementačnej smernice sa umožňuje obchodníkovi s cennými papiermi pri vykonávaní pokynov na účet klientov, obchodovaní na vlastný účet alebo prijímaní a postúpení pokynov uzavierať obchody s oprávnenými protistranami bez povinnosti dodržiavať ustanovenia týkajúce sa ochrany klientov podľa § 73 až 73s. Za oprávnené protistrany sa pokladajú dve kategórie subjektov – tie ktorým tento štatút vyplýva priamo zo zákona (finančné inštitúcie, štátne inštitúcie, centrálne banky a medzinárodné finančné inštitúcie) a tie, ktoré boli do tejto kategórie zaradená na svoju žiadosť. Obdobne ako v prípade profesionálnych investorov môže oprávnená protistrana žiadať od obchodníka s cennými papiermi rovnaké zaobchádzanie, ako je poskytované retailovým klientom, a to všeobecne alebo len vo vzťahu k určitým transakciám.

K § 73v

V súlade s čl. 3 implementačnej smernice sa upravujú podmienky poskytovania informácií na inom trvanlivom médiu ako je papier. V praxi ide predovšetkým o internetové stránky obchodníkov s cennými papiermi, prípadne počítačové médiá (CD, DVD disky), pričom s takouto formu poskytnutia informácií musí klient súhlasiť. Odsek 2 ustanovuje dodatočné podmienky poskytovania informácií formou internetovej stránky.

K bodom 72 až 74

Legislatívno – technické úpravy.

K bodom 75 a 76

Harmonizujú sa ustanovenia týkajúce sa vedenia denníka o pokynoch klientov a ďalšej obchodnej dokumentácie obchodníka s cennými papiermi s požiadavkami čl. 13(6) a čl. 51 implementačnej smernice. Upravuje sa najmä lehota vedenia záznamov na dobu 5 rokov, najmenej však na dobu trvania vzťahu s klientom a v záujme zefektívnenia výkonu dohľadu sa upresňujú požiadavky na spôsob vedenia obchodnej dokumentácie obchodníka s cennými papiermi a posilňujú sa oprávnenia Národnej banky Slovenska.

K bodom 77 a 78

V súlade čl. 20 implementačnej smernice sa ustanovuje povinnosť externého audítora obchodníka s cennými papiermi predkladať v ročnej periodicite Národnej banke Slovenska správy o preskúmaní primeranosti organizačných opatrení obchodníka s cennými papiermi prijatými za účelom ochrany finančných nástrojov a peňažných prostriedkov klienta.

K bodu 79

Zosúlaďuje sa ustanovenie oznamovacej povinnosti obchodníka s cennými papiermi o obchodoch s finančnými nástrojmi prijatými k obchodovaniu na regulovanom trhu s požiadavkami čl. 25 MIFID. Oproti doterajšej úprave sa rozširuje oznamovacia povinnosť na všetky obchody bez ohľadu či ich obchodník uzavrel na regulovanom trhu alebo mimo neho a upresňujú sa údaje uvádzané v oznámení, pričom ich detailná úprava je upravená v čl. 13 implementačného nariadenia. Súčasne sa však zjednodušuje situácia pre obchodníka s cennými papiermi tým, že sa umožňuje plniť oznamovacie povinnosti prostredníctvom regulovaného trhu, alebo iným oznamovacím systémom schváleným Národnou bankou Slovenska v súlade s čl. 12 implementačného nariadenia. Odsek 5 upravuje oznamovacie povinnosti v prípade pobočiek obchodníkov s cennými papiermi z členských štátov pôsobiacimi na základe systému jednotného povolenia.

K bodu 80

K § 78a

Upravujú sa podmienky pôsobenia nového inštitútu na slovenskom finančnom trhu – systematického internalizátora podľa čl. 27 MIFID. Systematickým internalizátorom je obchodník s cennými papiermi, ktorý na organizovanom, opakovanom a systematickom základe obchoduje na vlastný účet vykonávaním pokynov klienta mimo regulovaného trhu alebo MTF.

V záujme posilnenia transparentnosti trhu sa ustanovuje povinnosť systematickým internalizátorom zverejňovať záväzné aktuálne kotácie na nákup alebo predaj akcií. Uvedené povinnosti sa však vzťahujú len na systematických internalizátorov, ktorí obchodujú len s objemami nad štandardnou trhovou veľkosťou definovanou v implementačnom nariadení, ktoré upravuje aj podrobnosti o spôsobe zverejňovania kotácií. Systematický internalizátor má v prípade prijatia pokynu od klienta povinnosť vykonať pokyn pri kótovanej cene v čase pokynu. V prípade profesionálnych klientov však odsek 9 umožňuje vykonanie pokynu aj za odlišnú cenu za podmienok upravených v implementačnom nariadení. Odsek 10 upravuje situáciu, ak systematický internalizátor prijme pokyn klienta s objemom väčším ako je kótovaný objem. V takom prípade môže vykonať aj tú časť pokynu, ktorá presahuje kótovaný objem ale len za podmienky že ju vykoná za kótovanú cenu (ak neplatí výnimka podľa odsekov 8 a 9). Odseky 12 a 13 upravujú kritériá, na základe ktorých môže systematický internalizátor obmedziť prístup klientov ku svojim kotáciám.

K § 78b

Ustanovuje sa požiadavka transparentnosti na vo vzťahu k obchodom s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu, ktoré boli uzavreté mimo regulovaného trhu alebo MTF. Ustanovenie nahrádza doterajšiu oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k OTC obchodom podľa § 111 štandardnou požiadavkou transparentnosti podľa čl. 28 MIFID. Spôsob a rozsah zverejňovaných údajov upravuje implementačné nariadenie.

K bodu 81

V súlade s čl. 10 smernice MIFID sa dopĺňa oznamovacia povinnosť aj v prípade zníženia podielu v obchodníkovi s cennými papiermi pod hranice uvedené v § 70 ods. 1 písm. a).

K bodu 82

Vzhľadom na požiadavku MIFID (čl. 1(2), recitál 18) sa mení doterajšia filozofia oprávnenia poskytovania investičných služieb bankami, podľa ktorej sa aj pre banky vyžadovalo povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa zákona o cenných papieroch. Podľa navrhovanej úpravy bude oprávnenie na poskytovanie investičných služieb bankami súčasťou bankového povolenia, t.j. banka v prípade záujmu o poskytovanie investičných služieb požiada Národnú banku o rozšírenie bankového povolenia. Pretože niektoré ustanovenia MIFID sa prekrývajú s ustanoveniami bankovej smernice 2000/12/ES, uplatňujú sa na banky pri výkone investičných služieb a činností len niektoré ustanovenia MIFID, je uvedenú legislatívnu konštrukciu zohľadniť aj v zákonnej úprave poskytovania investičných služieb presným vymedzením ustanovení, ktoré sa vzťahujú na banky (a pobočky zahraničných bánk) pri poskytovaní investičných služieb. Takisto je potrebné v súvislosti s novými povinnosťami obchodníkov s cennými papiermi upraviť, ktoré ustanovenia sa vyžadujú aj na pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi z tretích štátov, t.j. nečlenských štátov EÚ.

K bodu 83

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou definícií investičných služieb a činností (§ 6).

K bodu 84

Ustanovuje sa ďalšia podmienka na začatie poskytovania investičných služieb uhradenie vstupného príspevku do Garančného fondu investícií. Spolu s úpravou v § 60 ide o naplnenie požiadavky čl. 11 MIFID, ktorý vyžaduje aby obchodník s cennými papiermi nemohol začať činnosť pred tým, ako sa stane členom garančnej schémy.

K bodom 85 a 86

Ide o zjednotenie podmienok výkonu činnosti členov orgánov Fondu ochrany vkladov a Garančného fondu investícií.

K bodu 87

Navrhovaná úprava vyplýva z návrhu, aby CDCP mohol viesť aj register krátkodobých cenných papierov a evidenciu podielových listov otvorených podielových fondov.

K bodom 88 až 90

Rozšírenie činností centrálneho depozitára vyvolané potrebou riešiť vyrovnanie obchodov aj na MTF zavedenom v čl. II, ako aj v súvislosti s rozšírením možnosti vedenia držiteľských účtov aj obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 91

Novo vložené písmeno f) súvisí s novou úpravou týkajúcou sa vloženým § 105b o technickom účte. Novo vložené písmená g) a h) súvisia s rozšírením činnosti CDCP o možnosť zriaďovať a viesť účty majiteľa a držiteľské účty pre ďalšie okruhy osôb (úpravy v § 105 a 105a).

K bodom 92 až 94

Legislatívno - technická úprava vyvolaná umožnením viesť držiteľské účty aj pre obchodníkov s cennými papiermi. Preto sa prevádzkový poriadok CDCP stáva záväzný aj pre tieto subjekty.

K bodu 95

Upravujú podmienky členstva obchodníkov s cennými papiermi z iných členských štátov v centrálnom depozitári. Čl. 34 MIFID neumožňuje vyžadovať ako podmienku členstva v systémoch zúčtovania a vyrovnania v inom členskom štáte etablovanie sa obchodníka s cennými papiermi v danom členskom štáte napr. formou pobočky.

K bodom 96 a 97

Legislatívno - technická úprava vyvolaná umožnením viesť držiteľské účty aj obchodníkom s cennými papiermi, ktorí sú členmi CDCP alebo aj pre nečlenov.

K bodu 98

Rozširuje s a možnosť CDCP zradiť účet majiteľa na úrovni CDCP priamo na základe žiadosti majiteľa cenného paiera, vrátane CDCP.Uvedeným ustanovením sa zrovnoprávňujú centrálni depozitári pokiaľ ide o možnosť evidovania zaknihovaných cenných papierov Patriacich do ich majetku. Úprava okrem toho výrazne zjednoduší postup pri zriaďovaní účto´v majiteľov na úrovni CDCP, napr. pre majiteľov cenných papierov, ktorímajú svoje cenné papiere doposiaľ evidované na účtoch majiteľov v tzv. Starej evidencii podľa § 164. Súčasne vytvorí priestor pre majiteľov niektorých prakticky bezcenných cenných apierov , u kotrých neexistuje možnosť ich odpredaja na trhu previesť cenné paiere na CDCP a umožniť tak zrušenie účtu u majiteľa pre tieto osoby, ktroé nemajú záujmem ďalej pôsobiť na kapitálovom trhu a súčasne im týmto spôsobom umožnoť osobodiť sa od povinnosti uhrádzať poplatok za vedenie účtu DCCP.

K bodom 99 až 101

Definícia držiteľského účtu je novo definovaná, nakoľko sa rozšíril okruh subjektov, ktorým bude umožnené viesť tento účet. Zákon taxatívne vymenováva subjekty spôsobilé mať držiteľský účet a ustanovuje podmienku pre tieto subjekty mať povolenie na výkon vedľajšej služby držiteľskej správy.

Navrhovanými úpravami sa rozširuje možnosť vedenia držiteľských účtov aj pre členov centrálneho depozitára, ktorí sú obchodníkmi s cennými papiermi oprávnenými vykonávať vedľajšie investičné služby súvisiace s držaním cenných papierov klientov (doteraz mali túto možnosť len centrálni depozitári) a súčasne sa upravuje sa rozsah údajov evidovaných na držiteľskom účte.

Údaje o konečných majiteľoch cenných papierov budú evidované v internej evidencii obchodníka cennými papiermi, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 71h ods. 2. Pre konečných majiteľov cenných papierov zostávajú v platnosti všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníctva cenných papierov, vrátane informačných povinností pri nadobudnutí veľkých podielov na emitentoch akcií prijatých k obchodovaniu na regulovanom trhu..

K bodom 102 a 103

Zákon zavádza úplne nový typ účtu, a to technický účet. Potreba technického účtu je daná nutnosťou doriešiť zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s cennými papiermi na báze dodania proti zaplateniu (delivery vs payment).

Hlavnou úlohou zúčtovacích systémov je ich bezpečnosť, z hľadiska užívateľov je úroveň risk manažmentu jedna z ich základných podmienok pre využívanie týchto systémov. Na úrovni rôznych európskych federácii existuje vypracovaných niekoľko odporúčaní na minimalizáciu rizík, ktorých sa pri procesoch spojených so zúčtovaním a vyrovnaním vyskytuje niekoľko a je možné ich rozdeliť zhruba do 4 skupín: riziko vyrovnania, riziko prevádzkové, riziko právne a riziko účastníka. Riziko vyrovnania nesie v sebe dve podskupiny kreditné riziko a riziko likvidity, ktoré v prípade viacerých účastníkov môže prerásť do systémového rizika.

Kreditné riziko vypláva z neistoty, či protistrana bude môcť alebo či bude ochotná splniť svoje zmluvné podmienky. Jednou z metód na elimináciu kreditného rizika je zabezpečenie procesov vyrovnania tak, že prebieha na báze „dodanie proti zaplateniu“.

Pri nedostatku finančných prostriedkov je teoreticky možné využiť existujúci garančný fond ale má to zmysel len vtedy ak cenné papiere, za ktoré účastník vyrovnania dostane zaplatené, budú odpísané z jeho účtu, lebo ich zotrvanie na účte nemá opodstatnenie. Na druhej strane, obchodované cenné papiere by nemali byť pripísané na účet dlžníka, lebo ten najprv musí vyrovnať svoje záväzky voči garančnému fondu až potom mu vznikne vlastnícke právo k cenných papierom. Pokiaľ za cenné papiere nezaplatí, nemali by byť tieto cenné papiere pripísané na jeho účet, ale mali by byť prevedené na neutrálnu pôdu – napr. pod správu CDCP, ktorý ako jediný subjekt je zo zákona oprávnený vykonávať činnosti spojené so zúčtovaním a vyrovnaním obchodov s cennými papiermi a investičnými nástrojmi.

K bodom 104 až 107

Vypustením odsekov 6 a 7 z § 107 má logický podklad v tom, že výpis z registra emitentov tak, ako ho upravoval o doterajšie znenie už nemá opodstatnenie . Výpisom z registra emitenta je súbor údajov o emitentovi a emisiách, ktorý neobsahuje zoznam majiteľov cenných papierov.

Doterajšia dikcia zákona umožňovala emitentom požiadať o výpis z registra emitenta alebo zoznam majiteľov cenných papierov len za okolností taxatívne vymedzených zákonom. Tieto možnosti však boli pre účely praxe nedostačujúce. Aby sa umožnilo požiadať o predmetné údaje kedykoľvek, vypustili sa zákonom taxatívne vymedzené účely. (z § 107 ods. 13).

Pre účely vyššej transparentnosti kapitálového trhu zákon umožňuje poskytnúť zoznam majiteľov cenných papierov, ktorí majú viac ako 5 % z danej emisie prijatej na kótovaný trh s obmedzujúcou podmienkou, že v prípade fyzických osôb zoznam neobsahuje rodné číslo.

K bodom 108 a 109

Ustanovenia o utajovaných skutočnostiach boli upravené v nadväznosti na súvisiace ustanovenia o držiteľských účtoch a evidencii u obchodníka s cennými papiermi podľa § 71h.

K bodu 110

Ide o nápravu chybnej zmeny v § 110, ktorá vznikla nechceným vypustením pôvodného písmena a), v § 110 ods. 1 pri predchádzajúcej novele zákona č. 566/2001 Z. z. , čím došlo k posunutiu jednotlivých písmen (subjektov), ktorým je centrálny depozitár povinný podať informáciu o utajovaných skutočnostiach.

K bodom 111 až 113

Úprava vyvolaná navrhovaným znením § 78b. Pôvodné informačné povinnosti by boli duplicitné s povinnosťami podľa § 78.

K bodu 114

§ 113 sa vypúšťa z dôvodu presunu oznamovacích povinností pri nadobudnutí podielov na akciách emitenta prijatého na regulovanom trhu do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov.

K bodu 115 až 117

Navrhovaná zmena má za cieľ spresniť právnu úpravu inštitútu výkupu akcií, v médiách označovaného ako vyvlastňovanie menšinových akcionárov. Upresnenia sa týkajú najmä súdneho nahradeniu vôle povinných osôb a súdneho preskúmaniu primeranosti ceny.

Pôvodná úprava čiastočne preberala úpravu Obchodného zákonníka (§ 218i), podľa ktorej sa pri splynutí alebo zlúčení akciovej spoločnosti môže akcionár domáhať na súde vyrovnania, ak výmenný pomer akcií spolu s prípadnými doplatkami v peniazoch určený zmluvou nie je primeraný. Úprava, ktorá však bola použitá v zákone o cenných papieroch, sa na základe dôkladnejšieho preskúmania nejaví pre tento účel ako vhodná, nakoľko je vo viacerých otázkach nejasná.

V odseku 4 sa dopĺňa veta, ktorá ukladá navrhovateľovi, aby v návrhu zmluvy uviedol výhradu vlastníctva, podstata ktorej spočíva v nadobudnutí vlastníckeho práva k akciám až po zaplatení ceny akcií. Je to náležitosť zmluvy, bez ktorej Národná banka nemôže udeliť súhlas s výkupom akcií.

Navrhovaná právna úprava ďalej garantuje, že v prípade pasivity menšinového akcionára, prípadne vyjadrenia jeho nesúhlasu, bude môcť majoritný akcionár privodiť súdne konanie o žalobe na nahradenie prejavu vôle (§161 ods. 3 OSP). Právoplatný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle nahrádza vôľu menšinových akcionárov uzavrieť zmluvu o kúpe akcií. Súd vo výroku rozsudku musí pojať znenie príslušnej zmluvy, alebo v ňom musí byť odkaz na obsah pripojenej zmluvy, ktorá tvorí jeho súčasť. Keďže sa dá očakávať pasivita menšinových akcionárov (neochota podpísať zmluvu o kúpe akcií), pri obdržaní návrhu v záujme jednotného postupu a procesnej ekonomiky je najúčelnejším spoločné súdne konanie. V prípade sporu s väčším počtom minoritných akcionárov sa javí vhodnejším výrok rozsudku o nahradení prejavu vôle uzavrieť zmluvy, na ktoré súd poukáže vo výroku rozsudku, a ktoré sa stanú súčasťou rozsudku. Spravidla by išlo o nasledovný výrok rozsudku súdu: “súd nahrádza vyhlásenie vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú kúpne zmluvy so žalobcom ako kupujúcim o predaji akcií .... (označenie akcií) za cenu .... Sk za akciu, v zneniach predložených žalobcom, ktoré tvoria súčasť rozsudku.“.

Navrhovaná právna úprava znamená zákonný prelom do zásady, že súd nemôže zasahovať do znenia navrhovanej zmluvy (Zborník IV, str. 381). Rešpektujúc práva menšinových akcionárov na zabezpečenie primeranej ceny za odpredané akcie, navrhovaná právna úprava upravuje spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi navrhovanej zmluvy a zároveň účastníkmi konania. Má teda predstavovať právny predpis, z ktorého vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi súdneho konania. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť, aby takýto právny vzťah nemohol vzniknúť priamo v súdnom konaní. Podstata tejto regulácie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania spočíva v zákonnom navýšení navrhovanej kúpnej ceny, a to v záujme ochrany menšinových akcionárov, a zabezpečenia ich primeraného uspokojenia za akcie, a to podľa podmienok v čase súdneho rozhodovania (§154 ods. 1 OSP). V skutočnosti však nejde o porušenie zásady „zákazu zmeny navrhovanej zmluvy“, pretože ešte pred rozhodnutím súdu dochádza k modifikácii žalobného návrhu zo zákona (ex offo), a žalobca je tento zásah povinný strpieť, a v konečnom dôsledku je navýšenie navrhovanej protihodnoty vyjadrením jeho zákonnej povinnosti (povinnosť ponúknuť ako náhradu primeranú cenu, ktorá má odrážať všeobecnú hodnotu akcií). Iba takýmto spôsobom je možné privodiť nie len ochranu väčšinovému akcionárovi, tým že právoplatný rozsudok nahradí súhlas menšinových akcionárov so zmluvou, ale zároveň aj ochranu menšinovým akcionárom zaručením primeranej ceny za scudzované akcie.

Tým, že zo zákona dochádza k zmene navrhovanej výšky protiplnenia, nie je dotknuté právo navrhovateľa meniť žalobný návrh. Ak by súd rozhodol o žalobe bez toho, aby pripustil zmenu žaloby, a vychádzal by bez ďalšieho zo zistenej hodnoty protiplnenia v súdnom konaní, v prípadnom odvolacom konaní by nešlo o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3). Dikcia ustanovenia odseku 13 „navrhovaná hodnota ... sa mení na zistenú hodnotu...“ umožňuje súdu postupovať v procese ako pri zmenenom návrhu.

Zákonný zásah do autonómnej vôle navrhovateľa (dominus litis), pokiaľ ide o navýšenie hodnoty protiplnenia, môže zvrátiť navrhovateľ späťvzatím žaloby (§96 OSP), resp. dohodou s menšinovými akcionármi podľa odseku 10.

Príslušným na rozhodovanie podľa tohto paragrafu bude všeobecný súd niektorého zo žalovaných menšinových akcionárov (§11 ods. 2 OSP). Lehoty podľa tohto zákona sú lehotami hmotnoprávnymi a ich počítanie je upravené v § 122 Občianskeho zákonníka. Lehota v odseku 9 je prekluzívna. Ak navrhovateľ nestihne podať žalobu, musel by znovu vyhlásiť ponuku na prevzatie, aby mohol uplatniť právo výkupu podľa tohto paragrafu.

Na žiadosť menšinových akcionárov je navrhovateľ povinný sprístupniť znalecký posudok (ak existuje), na základe ktorého mu Národná banka Slovenska dala súhlas s právom výkupu.

Ak sa účastníci konania dohodnú na výške protiplnenia, a uzavrú nové zmluvy, niet dôvodu aby pokračovalo súdne konanie, a v takom prípade súd na základe späťvzatia žaloby navrhovateľom konanie zastaví.

Ak ktorýkoľvek z menšinových akcionárov (povinných osôb) s navrhovanou výškou protiplnenia nesúhlasí, k zisteniu všeobecnej hodnoty akcií môžu poslúžiť všetky dôkazné prostriedky (§ 125 OSP), je však zrejmé, že pri hodnotení dôkazov bude mať pravdepodobne najväčšiu váhu nový súdnoznalecký posudok, náklady ktorého preddavkovo platí navrhovateľ (t.j. väčšinový akcionár). Týmto nijako nie sú dotknuté práva tej ktorej procesnej strany na náhradu trov konania (§137 OSP) podľa ustanovení § 142 a nasl. OSP.

Pokiaľ z právneho vzťahu účastníkov konania nebude vyplývať čas plnenia, čas plnenia vyplýva z ustanovenia §563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník (väčšinový akcionár) je povinný splniť do jedného dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ (vytesnený menšinový akcionár) požiadal.

Rozsudok o nahradení prejavu vôle je vykonateľný dňom právoplatnosti, pričom odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podľa 4. časti OSP.

Ak navrhovateľ nesplní svoju povinnosť zaplatiť primerané protiplnenie určené súdom včas, menšinoví akcionári majú možnosť domáhať sa samostatným návrhom na súde sankcie v podobe úrokov z omeškania.

K bodom 118 a 119

Úpravy vyvolané presunom informačných povinností emitentov a oznamovacích povinností týkajúcich sa kótovaných spoločností do zákona o burze cenných papierov. V nadväznosti na to sa rieši úprava informačných povinností vyhlasovateľov ponuky majetkových hodnôt, ktorá bola pôvodne riešená odkazom na ustanovenia týkajúce sa emitentov cenných papierov. Vzhľadom na to, že požiadavky zavedené smernicou č. 109/2004/ES o transparentnosti na emitentov cenných papierov (napr. používanie IAS) by boli vo vzťahu k vyhlasovateľom ponuky majetkových hodnôt neprimerané, ponecháva sa ich informačná povinnosť v rovnakom rozsahu ako podľa doterajších predpisov.

K bodu 120

Výnimky z porušenia mlčanlivosti sa okrem už uvedených subjektov vzťahujú aj na oznamovanie údajov Slovenskej informačnej službe.

K bodom 121 až 125

V súlade s čl. 56 a 58 MIFID sa ustanovujú špecifické požiadavky na spoluprácu Národnej banky Slovenska a výmenu informácií s orgánmi dohľadu iných členských štátov v rámci dohľadu nad ustanoveniami prijatými v rámci implementácie MIFID.

K bodom 126 a 127

V súvislosti s požiadavkou čl. 50 na konvergenciu oprávnení orgánov dohľadov členských štátov sa ustanovujú ďalšie oprávnenia Národnej banky Slovenska. Úpravou odseku 2 sa upresňuje, aby bolo zrejmé, že sa vzťahuje aj na sprístupnenia existujúcich záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi obchodníka s cennými papiermi. Uvedené ustanovenie však nezakladá povinnosť vytvárania záznamov telefonických rozhovorov s klientami a uplatňuje sa, len ak ich obchodník s cennými papiermi v súlade s príslušnými právnymi predpismi vedie. Rovnaká požiadavka už bola zavedená aj v prípade iných finančných inštitúcií (napr. § 42 ods. 9 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve).

Novým odsekom 3 sa dopĺňa oprávnenie Národnej banky Slovenska zverejniť údaje, doklady a informácie, ak si túto povinnosť nesplnila osoba, ktorej to ukladal zákon (napr. zverejnenie správy o hospodárení, nadobudnutie určitého podielu na emitentovi prijatom na obchodovanie na regulovanom trhu).

K bodom 128 až 131

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 55.

K bodu 132

Predĺženie lehoty na začatie činnosti obchodníka s cennými papiermi, po márnom uplynutí ktorej je Národná banka Slovenska povinná odňať povolenie, v súlade s čl. 8 MIFID.

K bodu 133

V súlade s čl. 51 implementačnej smernice sa zavádza povinnosť uchovávania záznamov v rozsahu podľa § 75 aj pre osobu, ktorá stratila oprávnenie poskytovať investičné služby.

K bodu 134

Úprava súvisí s navrhovanými zmenami v § 105 ods. 2 a vytvára priestor na riešenie tzv. starej evidencie centrálneho depozitára, v ktorej sú evidované prevažne cenné papiere z kupónovej privatizácie. Doterajšie obmedzenia spojené s vedením týchto účtov (nemožnosť pripisovať nové cenné papiere) spôsobovali majiteľom cenných papierov problémy v prípade dedičských konaní, darovania a obchodovaní na kapitálovom trhu. Navrhovanou úpravou sa odstránia doterajšie obmedzenia spojené s predmetnými účtami a umožní sa ich využívanie pre všetky úkony spojené s nakladaním s cennými papiermi.

K bodom 135 a 136

Legislatívno – technické úpravy.

K bodu 137

K § 173g

Nakoľko zmeny v zákone si vyžadujú zásah do programového vybavenia a systémov CDCP, je potrebný určitý čas, v tomto prípade 6 mesiacov.

K § 173h

Úprava prechodného obdobia vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi zohľadňuje požiadavky podľa čl. 71 MIFID.

K bodu 138

Terminologická zmena vyvolaná nahradením pôvodného pojmu „investičné nástroje“ podľa zrušenej smernice č. 92/22/ES (ISD) pojmom „finančné nástroje“ podľa smernice 2004/39/ES (MIFID).

K bodu 139

Legislatívno –technická úprava vyplývajúca z nových Legislatívnych pravidiel vlády SR.

K bodu 140

Úpravy transpozičnej prílohy v súvislosti s novo implementovanými smernicami a požiadavkami na ich označovanie.

K čl. II

V záujme posilnenia právnej istoty emitentov dlhopisov sa rieši vzťah emisných podmienok k prospektu cenného papiera. Vzhľadom na skutočnosť, že obsahové náležitosti oboch dokumentov sa prekrývajú, navrhuje sa v záujme odbúrania nadbytočnej administratívy zaťažujúcej emitentov, aby v prípade dlhopisov vydávaných na základe verejnej ponuky cenných papierov plnil úlohu emisných podmienok prospekt cenného papiera.

K čl. III

Vzhľadom na novo navrhnuté znenie § 5, § 6a §54 ods. 3 zákona o cenných papieroch sa úprava o finančných derivátoch v Devízovom zákone stala bezpredmetnou.

K čl. IV

K bodu 1

Rozšírenie zoznamu bankových činností v súlade s čl. 68 MIFID (novelizácia bankovej smernice 2000/12/ES) o investičné služby.

K bodom 2 až 4

Úpravy vyvolané zmenou doterajšej filozofie oprávnenia poskytovania investičných služieb bankami, podľa ktorej sa aj pre banky vyžadovalo povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa zákona o cenných papieroch. Vzhľadom na požiadavku MIFID (čl. 1(2), čl. 68 a recitál 18) sa zmenili príslušné ustanovenia zákona (§ 79), na čo je potrebné reagovať v ustanoveniach zákona o bankách týkajúcich sa udeľovania bankového povolenia (§ 7) ako aj v prípade povolenia pre pobočky zahraničných bánk (§ 8). Podľa navrhovanej úpravy bude oprávnenie na poskytovanie investičných služieb bankami súčasťou bankového povolenia.

K čl. V

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava a upresnenie predmetu úpravy zákona v súvislosti s novou úpravou ustanovení týkajúcich sa regulovaného trhu.

K bodu 2

Rozšírenie predmetu činnosti burzy je potrebné v súvislosti so zavedením podmienečného obchodovania s cenným papierom v § 28 a umožnením organizovania MTF (viacstranná obchodná platforma) ako alternatívy k tradičným regulovaným trhom pre finančné nástroje.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky povolenie.

K bodu 4

Terminologická zmena súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF podľa § 39a.

K bodu 5

Zámerom ustanovení je vytvoriť legislatívne prostredie, ktoré vytvorí pre burzu a pre CDCP efektívnejšie podmienky pre zabezpečenie činností potrebných na výkon hlavného predmetu podnikania bez potreby vstupovať do dodávateľsko-odberateľských vzťahov s inými subjektami tak, že tieto činnosti sa zabezpečia z kapacitných zdrojov týchto subjektov.

K bodu 6

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s rozšírením počtu výnimiek zo zákazu činnosti vykonávanej burzou pre iné osoby.

K bodu 7

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaného trhu a novo definovaným predmetom úpravy zákona.

K bodu 8

V nadväznosti na čl. 42(6) MIFID sa upresňujú notifikačné postupy v prípade cezhraničného pôsobenia regulovaných trhov v rámci EÚ.

K bodu 9

Definuje regulovaný trh v súlade s čl. 4(1) bod 14 MIFID ako systém organizovaný organizátorom regulovaného trhu za účelom spájania ponuky a dopytu finančných nástrojov v súlade s pevne stanovenými pravidlami, ktorý funguje pravidelne a na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Uvedená definícia nahrádza pôvodnú definíciu organizovaného verejného trhu, pričom sa zvýrazňuje že organizovanie regulovaného trhu musí mať znaky systematickej a pravidelnej činnosti. Organizátorom regulovaného trhu v SR je burza cenných papierov.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novou úpravou ustanovení týkajúcich sa regulovaného trhu.

K bodu 11

Doplnenie definície domovského a hostiteľského členského štátu regulovaného trhu podľa čl. 4(1) bod 20 MIFID si vyžiadalo doplnenie ustanovení týkajúceho sa cezhraničného pôsobenia regulovaných trhov v rámci EÚ ako aj riešenie možnosti vzdialeného prístupu na tieto trhy.

Definícia dlhových cenných papierov, emitenta, centrálnej protistrany, domovského členského štátu emitenta a hostiteľského členského štátu emitenta bola doplnená podľa čl.2(1)(b) smernice č. 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (ďalej len „smernica o transparentnosti“).

K bodu 12

Podľa čl. 5(2) MIFID sa vyžaduje, aby organizátor regulovaného trhu, ktorý plánuje organizovať aj MTF, pred začatím tejto činnosti spĺňal obdobné požiadavky ako obchodník s cennými papiermi organizujúci MTF (odborná spôsobilosť vrcholového manažmentu, kapitálová primeranosť, požiadavky na akcionárov s kvalifikovanou účasťou a organizačné požiadavky). S výnimkou požiadaviek na organizáciu a riadenie (kde by sa mali primerane použiť ustanovenia zákona o cenných papieroch), však väčšina týchto požiadaviek je už upravená v zákone o burze cenných papierov obdobne ako v prípade obchodníkov s cennými papiermi a mali by sa pokladať za splnené už v rámci skúmania podmienok pre organizovanie regulovaného trhu. Uvedený spôsob implementácie odporučila členským štátom Európska komisia v snahe zmierniť určitú nekonzistentnosť ustanovenia čl. 5 MIFID voči organizátorom regulovaných trhov.

K bodu 13

Rozširujú sa náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť burzy o údaj, aký regulovaný trh plánuje burza organizovať a či plánuje organizovať aj MTF.

K bodu 14

Národná banka Slovenska vydáva zo všeobecne záväzných právnych predpisov opatrenia, preto sa upresnenie o tejto skutočnosti premieta a zjednocuje v legislatíve upravujúcej finančný trh.

K bodu 15

Presúva sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznamovať Európskej komisii zoznam regulovaných trhov v SR zo zákona č.594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, ktorý nie je vhodným miestom na určovanie tejto povinnosti zo systematického hľadiska.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 17

Novo vložené ustanovenia riešia situáciu, kedy predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska bol udelený, ale osoba nebola zvolená alebo vymenovaná do funkcie. Zákon ustanovuje lehotu 6 mesiacov, v rámci ktorej musí dôjsť k obsadeniu funkcie, inak predchádzajúci súhlas zaniká.

Obdobne zákon rieši situáciu v prípade prekročenia alebo nadobudnutia podielov na základnom imaní burzy alebo na hlasovacích právach, pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení burzy alebo v prípade nadobudnutia majetkového podielu burzou na základnom imaní právnickej osoby väčšom ako 33% - v tomto prípade Národná banka Slovenska určí lehotu pre vykonanie potrebného úkonu (nie kratšiu ako 3 mesiace a nie dlhšiu ako 1 rok, v prípade potreby ochrany investorov môže určiť aj inú lehotu). Nevykonanie úkonu v určenej lehote má za následok zánik predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 18

Ustanovuje sa oprávnenia predstavenstva burzy presunúť rozhodovaciu právomoc v prípade podmienečného prijatia cenného papiera na trhy burzy (navrhovaný § 28) na generálneho riaditeľa z dôvodu potreby flexibilného rozhodovania v tomto prípade vzhľadom na charakter podmienečného obchodovania.

K bodu 19

V súlade s čl. 26 a 43 MIFID sa rozširujú oprávnenia útvaru inšpekcie burzových obchodov aj na obchody uzavreté na MTF.

K bodom 20 a 21

Rozširujú sa požiadavky na organizáciu a riadenie burzy v súlade s čl. 39 a čl. 42(7) MIFID. Nové opatrenia sa týkajú zvládania konfliktov záujmov a riadenia rizík, vrátane rizika narušenia funkcionality obchodného systému.

K bodom 22 a 23

Doplnenie nových oznamovacích povinností burzy voči Národnej banke Slovenska v súlade s čl. 42(7) MIFID (nahlasovanie zoznamu členov burzy) a čl. 38(2) MIFID (oznamovanie prekročenia alebo zníženia určitých podielov na základnom imaní burzy).

K bodu 24

Doplnenie náležitostí burzových pravidiel vyvolané navrhovaným zavedením podmienečného obchodovania s cenným papierom v § 28.

K bodu 25

Za účelom implementácie čl. 14 MIFID sa zavádza inštitút pravidiel MTF. Ide o obdobný inštitút ako burzové pravidlá v prípade regulovaného trhu, vrátane postupov jeho schvaľovania Národnou bankou Slovenska. Pravidlá MTF by mali podrobne upraviť podmienky obchodovania na MTF, vrátane postupu uzatvárania obchodov.

K bodu 26

Úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF podľa § 39a.

K bodom 27 a 28

V súlade s čl. 33 a 42 MIFID sa upravujú podmienky na udelenie členstva na burze. Na rozdiel od doterajšej úpravy výpočet osôb oprávnených na členstvo na burze nie je taxatívny ale určujú sa len rámcové podmienky, ktoré burza upresní v burzových pravidlách, pričom sa vymedzujú 2 kategórie osôb (obchodník s cennými papiermi a banky), ktoré sú v zásade kvalifikované na členstvo na burze podľa rozsahu povolenej činnosti a iné osoby (vrátane fyzických), kde je možné a aj potrebné vyžadovať splnenie dodatočných kritérií.

K bodu 29

V súlade s čl. 42(5) a 42(6) sa umožňuje okrem priameho aj vzdialené členstvo (remote access) na burze a upravujú sa oznamovacie podmienky po splnení ktorých burza môže poskytovať potrebné technické vybavenia za účelom zriadenia vzdialeného prístupu pre svojich členov v inom členskom štáte.

K bodu 30

Upresňuje sa aplikácia pravidiel činnosti vo vzťahu ku klientom. Tieto pravidlá sa v zmysle čl. 42(4) pri obchodoch na regulovanom trhu uplatňujú len voči klientom členov daného trhu, ale nie priamo medzi členmi.

K bodu 31 a 32

Úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF podľa § 39a.

K bodu 33

Požiadavky na transparentnosť obchodovania na regulovaných trhoch a MTF sú jednou z kľúčových súčastí MIFID. V súlade s čl. 44 a 45 (transparentnosť obchodovania na regulovaných trhoch) a čl. 29 a 30 (transparentnosť obchodovania na MTF) sa ustanovujú požiadavky tak na pred obchodnú transparentnosť (zverejňovanie záväzných kotácií v obchodných systémoch) ako aj transparentnosť po uzavretí obchodu (zverejňovanie dosiahnutých kurzov a objemov obchodov), a to čo možno najbližšie k reálnemu času a za primeraných obchodných podmienok. Podrobné podmienky a spôsob zverejňovania uvedených údajov, vrátane výnimiek a možného odkladu zverejnenia informácií upravuje implementačné nariadenie.

Aj keď MIFID vyžaduje aplikáciu uvedených ustanovení o transparentnosti len vo vzťahu k akciám prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, členský štát môže rozšíriť aplikáciu týchto ustanovení aj na iné finančné nástroje (recitál 46 MIFID). Na základe konzultácií s účastníkmi trhu sa navrhuje uplatnenie týchto ustanovení aj na dlhopisy.

Vzhľadom na novú úpravu tejto problematiky podľa pravidiel MIFID v § 22a je potrebné vypustiť doterajšiu úpravu transparentnosti obchodovania v § 22 ods. 3 až 7.

K bodu 34

V súlade s čl. 34 MIFID sa umožňuje burze uzatvárať dohody s centrálnou protistranou alebo clearingovým ústavom a systémom vyrovnania z iného štátu, ak je to potrebné na zabezpečenie zúčtovania alebo vyrovnania obchodov uzavretých na ňou organizovanom trhu, t.j. predovšetkým v prípade organizovania obchodov so zahraničnými finančnými nástrojmi. Odsek 4 po splnení určitých podmienok (ak je to technicky možné a v záujme riadneho fungovania trhu) dáva právo výberu systému vyrovnania aj samotným členom burzy. Odsek 5 umožňuje prevádzkovateľovi centrálnej protistrany alebo systému zúčtovania a vyrovnania odmietnuť prístup k službe na základe primeraných obchodných dôvodov.

K bodu 35

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 36

Legislatívno- technická úprava súvisiaca s novým znením § 37 a presunom niektorých ustanovení, čím vznikla potreba upraviť vnútorné odkazy.

K bodu 37

Upresnenie podmienok za ktorých môže burza prijať na obchodovanie derivátové nástroje v súlade s čl. 40(2) MIFID (zabezpečenie riadneho vyrovnania obchodov s týmito nástrojmi).

K bodu 38

Terminologická úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF.

K bodu 39

Žiadosť o prijatie na trh burzy pri podmienečnom obchodovaní bude podaná v čase pred začatím upisovania cenných papierov, keď konečný počet cenných papierov a ich cena ešte nebudú známe. Preto je potrebné umožniť ich dodatočné predloženie.

K bodu 40

V súlade s čl. 40(5) MIFID sa upresňuje situácia, ak bol cenné papier prijatý na regulovanom trhu bez súhlasu emitenta z pohľadu plnenia informačných povinností (podľa smernice č. 109/2004/ES platí zásada, že tieto povinnosti plní osoba, ktorá žiadala o prijatie na regulovaný trh Oproti doterajšej úprave sa obmedzuje právo veta emitenta voči prijatiu na regulovaný trh na prípad, ak cenný papier ešte nie je obchodovaný na žiadnom regulovanom trhu, t.j. na prvé prijatie.

K bodu 41

Zo skúseností organizátorov trhu vyplýva, že určitá garancia prijatia cenného papiera na trh burzy po úspešnom úpise motivuje investorov. Navrhuje sa preto zaviesť možnosť podmienečného prijatia cenných papierov na burzu (rozhodnutie o prijatí s odkladacími podmienkami) po schválení prospektu cenného papiera.

V nadväznosti na podmienečné prijatie sa taktiež navrhuje umožniť podmienečné obchodovanie s úspešne upísanými cennými papiermi už počas lehoty, ktorá je nevyhnutná na zápis do Obchodného registra a na zaregistrovanie emisie na účty prvých majiteľov v centrálnom depozitári, pretože vtedy je najväčší záujem o obchodovanie s novo vydanou emisiou.

K bodom 42 a 43

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 44

Zavedenie možnosti viesť držiteľské účty pre všetkých obchodníkov s cennými papiermi a vedenie evidencie u obchodníkov s cennými papiermi má za následok, že emitent už nemôže zabezpečiť vedenie zoznamu akcionárov pri akciách na meno. Preto sa táto povinnosť, resp. podmienka pre prijatie akcií na regulovaný trh burzy vypúšťa.

K bodu 45

Vzhľadom na skutočnosť, že podmienky prijatia finančných nástrojov na regulovaný trh sú upravené aj v implementačnom nariadení, je potrebné zohľadniť túto skutočnosť aj v poznámke pod čiarou.

K bodu 46

Novým spôsobom sa ustanovuje obsah ročnej a polročnej finančnej správy v súlade s čl. 4 a 5 smernice o transparentnosti. Tieto informačné povinnosti emitentov sa presúvajú zo zákona o cenných papieroch (§ 130) do zákona o burze cenných papierov z dôvodu, že tento zákon vo väčšej miere upravuje práva a povinnosti emitentov cenných papierov. V súčasnosti platná právna úprava pre oblasť uplatňovania medzinárodných účtovných noriem už pripravila cestu na zbližovanie noriem finančného vykazovania v Európskej únii pre emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu a pre tých, ktorí sú povinní zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.

Súčasťou ročnej a polročnej finančnej správy musí byť aj výročná správa a priebežná správa (v doterajšej právnej úprave označované ako správa o finančnej situácii). Novou súčasťou finančných správ (ročných aj polročných) je vyhlásenie osôb zodpovedných v rámci emitenta.

Okrem finančných správ bude emitent povinný vypracovávať aj predbežné vyhlásenie, a to za účelom včasného a spoľahlivého informovania o hospodárskych výsledkoch emitenta. Emitenti, ktorí už zverejňujú štvrťročné finančné správy, nie sú povinní vypracovávať predbežné vyhlásenie.

Nakoľko sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2007, emitenti cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu sú povinní vypracovávať predmetný rámec vykazovania (ročnú, polročnú finančnú správu a predbežné vyhlásenie) už za rok 2006.

Finančné správy a predbežné vyhlásenie sú v zmysle smernice o transparentnosti regulovanými informáciami.

K bodu 47

Smernica o transparentnosti v čl. 8 ustanovuje výnimky, t.j. zbavuje enumeratívne vymedzenú skupinu emitentov povinnosti vypracovávať ročnú a polročnú finančnú správu, ako aj predbežné vyhlásenie, čo je premietnuté v § 37a.

§ 37b v súlade s čl. 16 smernice o transparentnosti ustanovuje povinnosť pre emitentov akcií a emitentov cenných papierov iných ako akcie zverejňovať zmeny práv spojených s akciami. Zároveň sa ukladá povinnosť emitentovi oznámiť zmenu stanov alebo zakladateľskej listiny orgánu dohľadu a burze, pričom zákon ukladá aj lehotu na vykonanie oznámenia. Zmena zakladateľskej listiny alebo stanov podľa čl. 19(1) smernice o transparentnosti nepatrí do rámca regulovaných informácií.

Emitentovi akcií a emitentovi dlhových cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu sa ukladá povinnosť zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými akcionármi alebo držiteľmi dlhopisov, ktorí sú v rovnakom postavení. Prostriedky a informácie umožňujúce výkon práv akcionárov alebo držiteľov dlhopisov musia byť úplné, musia byť k dispozícii v domovskom členskom štáte, nesmie sa im brániť vo výkone práv prostredníctvom splnomocnenca v súlade s príslušným právnym poriadkom. Táto povinnosť vyplýva z čl. 17 smernice o transparentnosti a musí byť transponovaná aj napriek skutočnosti, že tieto ustanovenia sa plánujú vypustiť prijatím novej smernice o hlasovacích právach akcionárov.

K bodu 48

V súlade s čl. 41(1) MIFID sa dopĺňa výnimka z povinnosti burzy pozastaviť obchodovanie s cenným papierom, a to v prípade ak by pozastavenie nebolo v záujme účastníkov trhu, t.j. v prípade hrozby závažného poškodenie záujmov investorov alebo ohrozenia riadneho fungovania trhu.

K bodu 49

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 50

Úprava súvisiaca so zavedením oprávnenia burzy organizovať okrem regulovaného trhu aj MTF.

K bodu 51

Legislatívno- technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 52

K § 39a

V súlade s pravidlami MIFID sa umožňuje sa burze a obchodníkovi s cennými papiermi organizovať aj neregulovaný trh MTF (viacstranná obchodná platforma) ako alternatíva k tradičným regulovaným trhom pre finančné nástroje. Finančné nástroje obchodované na uvedenom trhu nepodliehajú tak prísnym pravidlám ako platia v prípade regulovaného trhu (kótovaný trh a regulovaný voľný trh).

MTF sa definuje v súlade s čl. 4(2) bod 15 MIFID ako systém organizovaný organizátorom regulovaného trhu obchodníkom s cennými papiermi za účelom spájania ponuky a dopytu finančných nástrojov v súlade s pevne stanovenými pravidlami. Na rozdiel od definície regulovaného trhu sa nezvýrazňuje znak systematickosti a pravidelnosti uvedenej činnosti.

Vznikom MTF sa umožní prístup na organizovaný trh aj emitentom, ktorí z dôvodu nedostatočných skúseností, kapitálového vybavenia a finančnej histórie nevyhovujú pravidlám na prijatie na regulovaný trh a plnenie informačných povinností stanoveným v zmysle direktívy EÚ č.2001/34/ES, ktoré sú primárne určené pre emitentov s ambíciou pôsobiť na cezhraničnej báze v rámci EÚ. Navrhované zavedenie MTF by malo motivovať aj skupinu emitentov, ktorých od získavania zdrojov financovania na kapitálovom trhu odrádzali kritériá na prijatie na regulovaný trh, ktoré v plnej miere nezodpovedajú súčasnému stupňu rozvoja slovenského kapitálového trhu. Segment trhu určený primárne pre emitentov pôsobiacich v lokálnom meradle je zavedený aj iných štátoch EÚ s obdobnou štruktúrou trhu (napr. Rakúsko, ČR). Možno predpokladať, že vznikom MTF sa nadviaže na pozitívne skúsenosti z fungovania inštitútu neregulovaného trhu v SR (RM-Systém Slovakia) v období do roku 2002.

K § 39b

Obdobne ako v prípade regulovaných trhov vyžaduje MIFID (čl. 31(5) až (6)) umožnenie prístupu nielen priamym účastníkom ale aj vzdialeným účastníkom z iných členských štátov formou diaľkového prístupu s využitím technického zariadenia, ktoré organizátor MTF bude poskytovať na území iných štátov. Mechanizmus notifikácie voči orgánom dohľadu je rovnaký ak v prípade regulovaných trhov.

K bodu 53

K § 41

Ustanovenia § 41 a nasl. premietajú tie ustanovenia smernice o transparentnosti, ktorých cieľom je zabezpečiť informovanie verejnosti a investorov o hlasovacích právach, resp. hlasovacej štruktúre a zabezpečiť tak transparentnosť v pohyboch kapitálu. Ustanovujú povinnosť pre majiteľov cenných papierov nahlasovať emitentovi zmeny významných podielov na hlasovacích právach, pričom nahlasovanie sa odvíja od limitov, ktoré sú explicitne ustanovené, resp., aj prípady, kedy nie sú limity dosiahnuté alebo prekročené, ale znamenajú zmenu rozloženia hlasovacích práv. Oproti doterajšej právnej úprave sa výška limitov mení.

Okrem akcionárov (majiteľov cenných papierov) v súlade s čl. 10 smernice o transparentnosti sú povinné nahlasovať zmenu v hlasovacích právach aj fyzické a právnické osoby, ak tieto osoby nadobúdajú, prevádzajú na inú osobu alebo vykonávajú hlasovacie práva k akciám (§ 41 ods. 12). Ide napr. o prípady, kedy fyzická alebo právnická osoba uzavrie zmluvu s treťou stranou, ktorá vlastní hlasovacie práva, o dočasnom prevode týchto práv na túto osobu (§ 41 ods. 12 písm. b), poskytnutie cenných papierov ako zábezpeky, pričom prijímateľ zábezpeky bude vykonávať hlasovacie práva k týmto akciám (písm. c), alebo výkon hlasovacích práv k depozitovaným (uloženým) akciám, pričom prijímateľ depozitu môže vykonávať hlasovacie práva podľa svojho uváženia (písm. f).

Od povinnosti nahlasovať významné podiely na hlasovacích právach je oslobodený tvorca trhu (pre limit 5%) ako aj akcie nadobudnuté výhradne za účelom zúčtovania a vysporiadania v obvyklom krátkom čase (3 obchodné dni po transakcii) a to z dôvodu, aby sa predišlo nadmernej záťaži určitých účastníkov trhu.

Ďalšia výnimka nahlasovania významných podielov na hlasovacích právach sa týka akcií, ktoré sú poskytované členom alebo sú poskytnuté členmi ESCB pri menových operáciách a to za predpokladu, že hlasovacie práva spojené s týmito akciami sa nevykonávajú.

K § 42

§ 42 ustanovuje režim pre navýšenie resp. nenavýšenie podielov na hlasovacích právach materskej spoločnosti správcovskej spoločnosti a materskej spoločnosti obchodníka s cennými papiermi a to v závislosti od toho, či dcérska spoločnosť môže hlasovacie práva vykonávať samostatne bez akýchkoľvek priamych pokynov od materskej spoločnosti (priame pokyny pre výkon hlasovacích práv dcérskej spoločnosti v konkrétnych prípadoch), ako aj nepriamych pokynov (všeobecné alebo konkrétne pokyny, ktoré obmedzujú, alebo limitujú výkon hlasovacích práv dcérskej spoločnosti konať podľa vlastného uváženia).

K § 43 až 45

Okrem akcií sa oznamovacie povinnosti významných podielov vzťahujú aj na finančné nástroje (§ 43).

§ 44 ustanovuje povinnosť nahlasovať zmeny významných podielov na hlasovacích právach aj pre samotného emitenta, a to pre limity 5% a 10%.

§ 45 ustanovuje režim posunu informácií medzi osobami povinnými voči emitentovi a režim posunu informácií od emitenta smerom k Národnej banke Slovenska, ako kompetentnému orgánu emitenta. Osoba povinná oznamovať predmetné informácie emitentovi, je povinná v súlade s čl. 19(3) smernice o transparentnosti súbežne tieto informácie oznámiť aj Národnej banke Slovenska.

§ 45 ods. 2 zavádza definíciu regulovanej informácie. Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré informácie sa považujú za regulované informácie. Pravidlo pre rozlíšenie, či tá ktorá informácia je alebo nie je regulovanou informáciou, a teda či patrí pod režim povinností vzťahujúcich sa na tieto informácie, spočíva v tom, že musí ísť o informáciu, ktorú je povinný zverejniť emitent. Prípady, kedy sa informácie presúvajú od povinných osôb na emitenta (a Národnú banku Slovenska), nie sú regulovanými informáciami.

K § 46

Smernica o transparentnosti je založená na princípe zjednodušenia a čo najširšieho prístupu verejnosti a investorov k regulovaným informáciám, čomu zodpovedajú ustanovenia o jazykoch, v ktorých sa regulované informácie zverejňujú. Regulované informácie sa zverejňujú buď v jazyku uznanom príslušným orgánom domovského členského štátu, alebo v jazyku obvyklom v oblasti medzinárodných financií. Zavedenie uvedeného jazykového režimu zverejňovania má za cieľ zbaviť emitenta povinnosti prekladať regulované informácie do všetkých príslušných jazykov. Rovnako osoby povinné odovzdávať informácie emitentovi majú možnosť predkladať ich v jazyku obvyklom v oblasti medzinárodných financií, čo je aj nástrojom na prilákanie investorov z iných členských krajín.

§ 46 ods. 7 a 8 zavádzajú definície domovského a hostiteľského členského štátu emitenta a to spôsobom, podľa ktorého má emitent možnosť voľby domovského členského štátu (okrem dlhopisov s menovitou hodnotou nižšou ako 1000 EUR) podľa sídla alebo regulovaného trhu, kde sú jeho cenné papiere prijaté na obchodovanie. Hostiteľským členským štátom je nadväzne ten členský štát, kde sú cenné papiere emitenta prijaté na obchodovanie, ak tento štát nie je domovským členským štátom.

K § 47

§ 47 ustanovuje minimálne požiadavky kladené na zverejňovanie regulovaných informácií v súlade s čl. 21 smernice o transparentnosti. Predmetné ustanovenie ukladá povinnosť emitentom odovzdávať regulované informácie médiám, ktoré majú tieto informácie zverejniť v plnom a nezmenenom znení. V prípade informácií, ktoré patria pod rámec finančného vykazovania (ročná a polročná finančná správa a predbežné vyhlásenie vedenia), sa oznamovacia povinnosť považuje za splnenú, ak sa oznámenie odovzdá centrálnemu mechanizmu pre archivovanie informácií a médiám spolu s uvedením webovej stránky, na ktorej je táto informácia zverejnená.

Zákon zakazuje účtovať investorom poplatky za predmetné informácie, čím sa zamedzuje, aby sa tieto informácie mohli predávať investorom.

K § 48

Smernica o transparentnosti zaviedla povinnosť zriadiť aspoň jednu centrálnu evidenciu regulovaných informácií v každom členskom štáte. V podmienkach SR je Národná banka Slovenska inštitúciou, ktorá bude viesť uvedenú evidenciu. Podľa čl. 24(2) smernice o transparentnosti, môže Národná banka Slovenska uvedenú úlohu delegovať (poveriť po udelení jej predchádzajúceho súhlasu), čo ustanovuje odsek 3.

K § 49

Ustanovenia obsahujú režim pre tretie krajiny, pričom Národná banka Slovenska môže v prípade, že považuje režim tretej krajiny v záležitostiach upravených smernicou o transparentnosti za rovnocenný, oslobodiť emitentov od povinností uložených touto smernicou. Pre účely precizovania obsahu rovnocenných požiadaviek zákon splnomocňuje Národnú banku Slovenska vydať všeobecne záväzný právny predpis.

K bodu 54

Povinnosť, ktorá sa ukladá Národnej banke Slovenska za účelom uľahčenia prístupu verejnosti k zverejňovaným informáciám zo strany emitenta a spolupráce medzi orgánmi dohľadu členských štátov, obdobne ako je tomu v prípade obchodníkov s cennými papiermi, kde sa v súlade s čl. 62 MIFID upravujú postupy orgánov dohľadu pri zistení porušenia právnych predpisov zahraničnými regulovanými trhmi alebo MTF z iných členských štátov pri výkone ich činnosti v SR a recipročne pri porušovaní právnych predpisov hostiteľského členského štátu slovenskými regulovanými trhmi alebo MTF pôsobiacimi v hostiteľskom členskom štáte.

K bodu 55

Obdobne ako v prípade obchodníkov s cennými papiermi sa v súlade s čl. 62 MIFID upravujú postupy orgánov dohľadu pri zistení porušenia právnych predpisov zahraničnými regulovanými trhmi alebo MTF z iných členských štátov pri výkone ich činnosti v SR a recipročne pri porušovaní právnych predpisov hostiteľského členského štátu slovenskými regulovanými trhmi alebo MTF pôsobiacimi v hostiteľskom členskom štáte.

K bodom 56 až 58

Zmeny v oprávneniach Národnej banky týkajúcich sa pozastavenia a rušenia obchodovania s finančnými nástrojmi v súvislosti so zavedením MTF a za účelom implementácie s čl. 41 MIFID, ktorý vyžaduje výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu členských štátov zbytočného o prijatých opatreniach v súvislosti s obchodovaním s finančnými nástrojmi.

K bodom 59 a 61

Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu regulovaný trh.

K bodu 60

Zosúlaďuje sa režim s čl. 36(5) (a) smernice MIFID, podľa ktorej príslušný orgán odoberie povolenie regulovanému trhu, ak tento (v podmienkach SR burza) do 12 mesiacov od právoplatnosti povolenia nezačne vykonávať činnosti uvedené v tomto povolení.

K bodu 62

K § 68c

Úprava prechodného obdobia vo vzťahu k emitentovi so sídlom v nečlenskom štáte zohľadňujúca požiadavku čl. 23(2) smernice o transparentnosti a vo vzťahu k akcionárom, ktorí do 20. marca 2007 už podali oznámenie obsahujúce rovnocenné informácie podľa § 41 ods. 1 až 7 a § 43.

Ustanovuje sa povinnosť pre akcionárov podať do ustanovenej lehoty oznámenie o podieloch na hlasovacích právach a základnom imaní s výnimkou tých akcionárov, ktorí oznámenie podali do zákonom ustanoveného dátumu, ak toto oznámenie obsahuje rovnocenné údaje.

Novo vložené ustanovenie (odsek 4) rieši situáciu, kedy akcionár prestane spĺňať zákonom ustanovené podmienky. Odobratie hlasovacích práv je logickým vyústením tejto situácie.

K § 68d

Odsek 1 obsahuje úpravu prechodného obdobia vo vzťahu k regulovaným trhom zohľadňuje požiadavky čl. 71 MIFID.

Odsek 2 ustanovuje výnimku z povinnosti predkladať polročné finančné správy pre emitentov dlhových cenných papierov sa vzťahuje na emitentov, ktorí existovali k 1. augustu 2005 a tieto dlhopisy sú zaručené domovským členským štátom emitenta.

K bodu 63

Nové znenie prílohy vzhľadom na transponované smernice.

K čl. VI

K bodu 1

K § 2 ods. 1

Legislatívno – technická úprava.

K bodom 2 a 4

Zmeny vyvolané novou úpravou činnosti obchodníka s cennými papiermi v zákone o cenných papieroch je potrebné zohľadniť aj v prípade správcovských spoločností poskytujúcich niektoré investičné služby podľa § 3 ods. 3.

K bodu 3

K § 6 ods. 8

Navrhovaná úprava stanovuje presný počet zamestnancov zodpovedných za odborné činnosti podľa zákona o kolektívnom investovaní.

K bodom 5 a 6

K § 16 ods. 1, § 16 ods. 4

Sprísňujú sa ustanovenia zamedzujúce konfliktu záujmov.

K bodom 7 a 8

K § 17 ods. 2 a 3

Vzhľadom na to, že správcovská spoločnosť, ktorá je akcionárom inej správcovskej spoločnosti, má prístup k informáciám obchodného charakteru tejto inej správcovskej spoločnosti ako aj skutočnosť, že od účinnosti zákona č. 213/2006 Z. z. sa ustanovil typ fondu, do ktorého je možné nadobúdať aj iné aktíva ako cenné papiere, nástroje peňažného trhu a deriváty je potrebné doplniť ustanovenie § 17.

K bodu 9

K § 40a

Obdobne ako v prípade evidencie zaknihovaných cenných papierov vedenej centrálnym depozitárom a jeho členmi sa aj v prípade samostatnej evidencie zaknihovaných podielových listov zavádza obdoba držiteľských účtov, na ktorých sú evidované podielové listy držané obchodníkom s cennými papiermi pre svojich klientov.

K bodom 10 až 12

K § 50 ods. 1, § 50 ods. 2, § 50 ods. 6

Navrhovaným znením sa plne preberá čl. 25 smernice 85/611/EEC v zmysle výkladu, že sa správcovskej spoločnosti nezakazuje založiť dcérsku spoločnosť, ktorá by bola obmedzená pri výkone svojej činnosti v SR v porovnaní s rozsahom činností akým môže vykonávať v zahraničí. Zároveň sa určujú pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika pre otvorený podielový fond spravovaný takouto dcérskou spoločnosťou. Do § 50 sa dopĺňa nový odsek, ktorý definuje pojem „vystupovať v prepojení s akýmikoľvek fondmi“ s cieľom odlíšiť situácie vytvárajúce konflikt záujmov od situácie, pri ktorej ku konfliktu záujmov nedochádza.

K bodu 13

K § 61 ods. 2

Stanovujú sa podmienky vyžadované na preklady dokumentov, ktoré je povinný predkladať európsky fond Národnej banke Slovenska.

K bodu 14

K § 61 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa legislatívne spresňuje okamih kedy môže európsky fond začať verejne ponúkať svoje cenné papiere.

K bodu 15

K § 69 ods. 4

V záujme umožnenia investovania do majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností sa ruší akýkoľvek limit výšky aktuálnej ceny podielového listu pre investorov.

K bodu 16

K § 70 ods. 2 písm. c)

K preukázaniu splnenia podmienky na priemernú čistú hodnotu majetku v otvorených podielových fondoch spravovaných správcovskou spoločnosťou sa bude posudzovať čistá hodnota majetku v otvorených podielových fondoch spravovaných príslušnou správcovskou spoločnosťou ako aj jej akcionárov, ktorí sú správcovskými spoločnosťami.

K bodu 17

K § 73 ods. 8

Zmeny v pravidlách obmedzenia a rozloženia rizika pre špeciálny podielový fond nehnuteľností.

K bodom 18 až 21

K § 73a ods. 2 a § 73a ods. 3, § 73e ods. 1, ods. 2 ods. 3

Príkladmo sa vymedzuje okruh nehnuteľností do ktorých musí byť investovaný majetok v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností za podmienky, že sa nezmení zameranie a ciele stanovenej investičnej stratégie. Zmenou predmetu podnikania realitnej spoločnosti sa sleduje umožniť jeho zapísanie do obchodného registra.

K bodom 22 a 23

K § 73f ods. 2 , § 73f ods. 7

Ruší sa obmedzenie pre realitnú spoločnosť do ktorej majetkovej účasti plánuje správcovská spoločnosť investovať majetok v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a umožňuje sa nadobudnúť do majetku špeciálneho podielového fondu nehnuteľností aj upísané akcie novo vznikajúcej realitnej spoločnosti nemajúcej v majetku žiadnu nehnuteľnosť.

K bodu 24

K § 73g ods. 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 25

K § 73g ods. 5

Na preukazovanie aktuálnej hodnoty nehnuteľnosti sa nebude požadovať hodnota nehnuteľnosti stanovená v znaleckom posudku nie staršom ako 3 mesiace.

K bodu 26

K § 73j ods. 3

Zvyšuje sa objem všetkých pôžičiek, ktoré možno poskytnúť z majetku v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností.

K bodu 27

K § 83 ods. 2

Zmena podmienok vyžadovaných pre úschovu listinných cenných papierov, ktoré sú súčasťou majetku v podielovom fonde.

K bodu 28

K § 95 ods. 3

Povinnosť predkladať informácie podľa § 95 ods. 1 a údaje o ocenení majetku v otvorenom podielovom fonde sa rozširuje na všetky typy podielových fondov z dôvodu zosúladenia s návrhom opatrenia o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami.

K bodu 29

K § 96 ods. 6

Návrh zosúlaďuje termíny na predkladanie informácií na štatistické spracovanie predkladaných NBS z nasledovných dôvodov:

- priebežná účtovná závierka slúži ako základný materiál pre účely dohľadu, ktorý má poskytovať verné a pravdivé informácie o finančnej situácií správcovskej spoločnosti. Hlásenie o primeranosti vlastných zdrojov správcovskej spoločnosti je správcovská spoločnosť povinná predložiť NBS najneskôr do 22 dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka v zmysle § 96 ods. 7 ZKI. Z hľadiska dohľadu nie sú v tejto lehote k dispozícií údaje, na základe ktorých je možné preveriť správnosť údajov. Tie sú súčasťou priebežnej účtovnej závierky správcovskej spoločnosti za príslušný kalendárny štvrťrok.

-návrh opatrenia NBS o predkladaní výkazov správcovskými spoločnosťami na štatistické účely a účely dohľadu, ktorý NBS vydá podľa § 35 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tiež ustanovuje povinnosť zasielať výkaz o výnosoch a nákladoch a výkaz o aktívach a pasívach za správcovskú spoločnosť a za ňou spravované podielové fondy (výkazy vychádzajú z predbežných údajov účtovnej závierky) v kratšej lehote ako ZKI, a to do 25 kalendárnych dní odo dňa, ku ktorému sa vypracovávajú. Aby správcovská spoločnosť nemusela predkladať tieto výkazy v lehote ustanovenej opatrením a zároveň v ďalšom termíne v zmysle ZKI, tzn. do 2 mesiacov po skončení kalendárneho štvrťroka, novela zosúlaďuje lehotu na predkladanie účtovnej závierky a termín zasielania údajov o výške počiatočného kapitálu a vlastných zdrojov podľa § 96 ods. 7.

K bodom 30 a 31

K poznámke č. 73, § 97

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 32

K § 114 ods. 3

Legislatívno – technická úprava vyvolaná presunom uvedeného ustanovenia do § 5 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papieroch.

K bodu 33 a 34

Národná banka Slovenska vydáva zo všeobecne záväzných právnych predpisov opatrenia, preto sa upresnenie o tejto skutočnosti premieta a zjednocuje v legislatíve upravujúcej finančný trh.

K bodom 35

K § 116 ods. 2 písm. b

Legislatívno – technická úprava v nadväznosti na pripravované opatrenie Európskej komisie k UCITS (schválenie sa predpokladá v decembri 2006).

K bodu 36

Zmena transpozičnej prílohy vyplývajúca z implementácie smernice o transparentnosti a implementačnou smernicou k smernici MIFID.

K bodom 37 a 38

Príloha č. 4 bod 7 a príloha č. 5 bod 2

Legislatívno – technická úprava odstraňujúca nepresnosť v označení účtovného roka pri predkladaní správ o hospodárení správcovskej spoločnosti.

K čl. VII

Vzhľadom na rozsah zmien navrhuje sa vydať úplné znenie zákona o cenných papieroch v zbierke zákonov.

K čl. VIII

Účinnosť častí zákona týkajúcich implementácie MIFID a implementačnej smernice sa navrhuje od 1. novembra 2007. Ustanovenia implementujúce smernicu o transparentnosti a súvisiacu implementačnú smernicu majú navrhovanú účinnosť 1. mája 2007. Časti zákona, ktoré sa týkajú držiteľských účtov majú navrhovanú účinnosť 1. novembra 2007.

V Bratislave 10. januára 2007

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť z 15. decembra 2004 (ďalej len „smernica o transparentnosti“) a smernicu č. 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi z 21. apríla 2004 (ďalej len „smernica MiFID“). Uvedené smernice sú súčasťou Akčného plánu pre finančné služby (FSAP), ktorého cieľom je vybudovanie jednotného finančného trhu EÚ.

Uvedené smernice sú prijaté v rámci tzv. Lamfalussyho procesu, ktorým sa v EÚ zaviedol nový postup prijímania legislatívnych opatrení v oblasti finančného trhu. Tento postup je založený na postupnom vydávaní implementačných opatrení, ktoré smernice vykonávajú. Komisia k uvedeným smerniciam prijala opatrenia (ďalej len „implementačné smernice“), ktoré sú v návrhu zákona zapracované, a to:

-smernica stanovujúca podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice o transparentnosti, v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu zo 17.11.2006,

-smernica, ktorou sa vykonáva smernica MiFID, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice z 10.8.2006.

Vzhľadom na dátumy prijatia implementačných smerníc nebolo možné návrh zákona predložiť do legislatívneho procesu skôr.

Nariadenie Komisie, ktorým sa vykonáva smernica MiFID, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice bude po účinnosti záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V súvislosti so smernicou o transparentnosti návrh zákona predovšetkým

◊stanovuje základné princípy harmonizácie požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s vlastníctvom akcií, dlhových cenných papierov alebo hlasovacích práv,

◊stanovuje minimálne požiadavky na šírenie informácií, ktoré emitent alebo osoba, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu bez súhlasu emitenta, musí zverejniť a ktoré musia investorom zaistiť rovnaký prístup k regulovaným informáciám, bez ohľadu na sídlo emitenta,

◊rozširuje obsah zverejňovaných ročných a polročných správ o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu,

◊stanovuje informačné požiadavky na emitentov, ktorých akcie alebo dlhové cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu,

◊odstraňuje prekážky pri prijímaní cenných papierov na regulované trhy členských štátov,

◊zavádza centrálne archivovanie regulovaných informácií v Národnej banke Slovenska (prípadne iného subjektu) a medzi orgánmi dohľadu členských štátov,

Návrh zákona posilňuje dôveru investorov umožnením informovaného hodnotenia podnikateľských výsledkov a aktív emitentov cenných papierov zverejňovaním ich presných, úplných a včasných informácií. Oproti súčasnej úprave návrh zákona rozširuje

-povinnosť emitenta cenného papiera vydaného na základe verejnej ponuky alebo emitenta, ktorého cenný papier bol prijatý na obchodovanie na trhu burzy cenných papierov zverejňovať ročné a polročné správy na všetkých emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

-povinnosť právnických osôb alebo fyzických osôb pri oznamovaní podielov na hlasovacích právach spojených s akciami emitentov kótovaných akcií na akcie emitentov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a sú s nimi spojené hlasovacie práva,

-počet prípadov alebo ich kombinácií, v ktorých sa do podielu na hlasovacích právach právnických osôb alebo fyzických osôb zahŕňajú hlasovacie práva v rozsahu, v akom sú oprávnené tieto práva nadobúdať alebo prevádzať na inú osobu,

-povinnosť emitenta vypracovávať účtovnú závierku v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardami IFRS namiesto doteraz používanej národnej legislatívy (povinnosť používať medzinárodné účtovné štandardy IFRS sa v súčasnosti vzťahuje len na konsolidované účtovné závierky).

Smernica MiFID bude implementovaná do zákona v časti týkajúcej sa cenných papierov a zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v časti týkajúcej sa regulovaného trhu. Návrh zákona predovšetkým

◊upravuje právny rámec regulácie pre finančné trhy, podmienky vykonávania investičných služieb, vedľajších služieb a investičných činností obchodníkov s cennými papiermi reagujúc na vývoj na finančných trhoch v EÚ,

◊stanovuje požiadavky na oznamovanie transakcií s finančnými nástrojmi, požiadavky na transparentnosť v súvislosti s transakciami s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu,

◊sprísňuje pravidlá pre činnosť systému určujúcom organizačné požiadavky pre obchodníkov s cennými papiermi poskytujúcimi investičné služby, vedľajšie služby a investičné činnosti,

◊stanovuje požiadavky na oznamovanie a priehľadnosť transakcií s finančnými nástrojmi, na pravidlá, ktorými sa usmerňuje oznamovanie transakcií, vedenia záznamov obchodníkmi s cennými papiermi a organizátormi trhu, na zhromažďovanie údajov od všetkých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí v spoločnostiach s cezhraničnou pôsobnosťou podliehajú rozdielnym povinnostiam týkajúcim sa oznamovania,

◊podporuje integráciu trhu a cezhraničné poskytovanie investičných služieb a vedľajších služieb uľahčujúcich konsolidáciu jednotného trhu,

◊maximalizuje podiel údajov zhromaždených príslušným orgánom, ktoré možno zdieľať s inými príslušnými orgánmi,

◊zahŕňa medzi finančné nástroje určité deriváty komodít a iné nástroje, ktoré sú vytvorené a obchodované takým spôsobom, že sú podľa regulačných aspektov porovnateľné s tradičnými finančnými nástrojmi,

◊prispôsobuje opatrenia na ochranu investorov špecifikám každej kategórie investorov (drobní klienti, profesionáli a protistrany),

◊zrušuje technické a právne obmedzenia týkajúce sa prístupu na regulované trhy bez ohľadu na spôsob, akým sú v súčasnosti organizované transakcie v členských štátoch.

V roku 2006 MF SR vypracovalo „Analýzu mapujúcu hlavné prekážky rozvoja kapitálového trhu a efektívneho prístupu slovenských firiem ku kapitálovému trhu“. V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) zo dňa 31.7. 2006 sa vláda SR v záujme zlepšenia podnikateľského prostredia a prístupu malých inovatívnych firiem a stredne veľkých podnikov ku kapitálu prostredníctvom nových emisií akcií a dlhopisov zaviazala dokončiť transformáciu a zmeny vo fungovaní inštitúcií finančného trhu. V nadväznosti na uvedené predkladaný návrh zákona okrem iného zavádza možnosť vedenia držiteľských účtov (tzv. nominee concept) aj pre obchodníkov s cennými papiermi, čím rozširuje pôvodný okruh právnických osôb, kedy držiteľský účet bolo možné viesť len pre zahraničný centrálny depozitár (resp. zahraničnú právnickú osobu s obdobným predmetom činnosti).

Na príprave zákona sa dlhodobo podieľali 2 pracovné skupiny v gescii MF SR, a to pracovná skupina zriadená na účely transpozície smernice MiFID a smernice o transparentnosti a pracovná skupina na účely posúdenia možnosti zmeny systému evidencie účtov majiteľa. Zastúpenie v uvedených pracovných skupinách mali Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Národná banka Slovenska, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Burza cenných papierov v Bratislave, Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Asociácia bánk a Asociácia obchodníkov s cennými papiermi.

Pri spracovaní predkladaného návrhu zákona boli využité najmä skúsenosti a poznatky Národnej banky Slovenska, Burzy cenných papierov v Bratislave, Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. a účastníkov trhu. Návrhom zákona boli vyvolané aj novely zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, životné prostredie, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočty obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť, ani na tvorbu pracovných miest a organizačné zabezpečenie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je predložený tiež v súlade s článkami 69 a 70 Európskej dohody zo 4.10.1993 o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám (oznámenie č. 158/1997 Z. z.).

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu