Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 7/2005 účinný od 01.01.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1
Ide o doplnenie a sprehľadnenie znenia ustanovenia upravujúceho cieľ zákona, pričom je zvýraznený cieľ zákona spočívajúci v  zabránení významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Slovenskej republiky.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia za účelom spresnenia definície riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorá je významnou súčasťou riešenia krízovej situácie vybraných inštitúcií upravenej týmto zákonom.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu ustanovenia zákona.

K bodu 4
Ide o spresnenie znenia a zosúladenie ustanovenia vo vzťahu k definícii rezolučného orgánu na úrovni skupiny.

K bodu 5
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia definície orgánu dohľadu na úrovni skupiny v súlade so znením článku 4 odsek 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

K bodu 6 až 8
Návrhom znenia sa spresňujú definície „nástrojov vlastníctva“, „iných nástrojov vlastníctva a „príslušného kapitálového nástroja“ pre potreby zákona a jeho aplikácie v praxi.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie znenia ustanovenia a spresnenie definície kritickej funkcie vybranej inštitúcie vo vzťahu k iným členským štátom.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena poznámok pod čiarou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie textu zákona doplnením definícií pojmov „osoby v skupine“, „ vybranej inštitúcie tretej krajiny“, „mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, „hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a „zabezpečeného záväzku“ v nadväznosti na článok 2 odsek 1 body 31, 86, 28, 36 a 67 smernice.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú zmenu – precizuje sa okruh úloh zamestnancov v osobitnom organizačnom útvare Národnej banky Slovenska. Jednoznačne sa stanovuje, že zamestnanci vykonávajúci úlohy podľa § 3 ods. 2 zákona sú oprávnení vykonávať úkony potrebné v konaní vedenom pred radou a zavádza sa legislatívna skratka „určený zamestnanec“.

K bodu 13
Ide o vecnú zmenu – spresnenie požiadaviek na osobu, ktorá je členom rady a do ktorého riadiacej pôsobnosti spadá osobitný organizačný útvar riešenia krízových situácií Národnej banky Slovenska. Zároveň sa rozširuje okruh členov rady o riaditeľa Štátnej pokladnice, nakoľko súčinnosť Štátnej pokladnice a jej spolurozhodovanie je pre riešenie krízových situácií je pre ich úspešné zvládnutie nevyhnutná.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie označenia subjektu, ktorý dohľad vykonáva.

K bodu 15
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu odborných a iných kritérií, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá je členom rady.

K bodu 16
Ide o vecnú zmenu – rozšírenie rozsahu dôvodov pre zánik členstva v rade.

K bodu 17
Návrh má legislatívno-technický charakter, pričom spresňuje znenie a odstraňuje duplicity znenia zákona.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s doplnením nových § 6a a 6b.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s premiestnením tohto ustanovenia v pôvodne duplicitnom výskyte v § 33 odsek 2 a § 52 odsek 3 zákona.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie postavenia predsedu rady.

K bodu 21
Ide o vecnú zmenu – nadväzujúcu na zmenu v § 6, doplnenie § 6a až § 6i vyplýva z potreby sprehľadnenia konania a rozhodovania rady v pléne ako aj prostredníctvom jej členov a sprehľadnenia právomocí jednotlivých členov. Navrhované znenie spresňuje okruh individuálnych rozhodnutí, ktoré bude rada vydávať ako orgán verejnej moci v konaní v prvom stupni v pléne a prostredníctvom výkonného člena rady. 
Novelu sa zavádza druhý stupeň konania v rámci rady, a to vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje výkonný člen rady (rozhodnutia mimo rezolučného konania podľa štvrtej časti) s výnimkou rozhodnutia o vylúčení z konania alebo zamietnutí námietky zaujatosti proti určenému zamestnancovi a prizvanej osobe podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na konanie a rozhodovanie v druhom stupni o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je príslušná rada v pléne. Rozklad nemá odkladný účinok.

Vzhľadom na pripravovaný nový Správny súdny poriadok sa z textu zákona vypúšťajú ustanovenia ustanovujúce Najvyšší súd Slovenskej republiky za odvolací orgán rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam rady v rezolučnom konaní. Orgán druhého stupňa v rezolučnom konaní sa upravuje všeobecnejšie (pravdepodobne s účinnosťou od 1. júla 2015 to bude Krajský súd Bratislava) a bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti všetkých prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne. Všeobecná správna žaloba proti prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne nemá odkladný účinok okrem rozhodnutia o uložení pokuty.
Na konanie a rozhodovanie rady sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vzťah zákona k zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa teda dá charakterizovať ako „lex specialis“ k „lex generalis“, ustanovenia zákona budú mať prednosť pred úpravou podľa zákona č.  747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh spresňuje a dopĺňa ochranu práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere a ich oprávnených záujmov. Rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku, ktoré zruší alebo zmení rozhodnutie rady nebude mať vplyv na platnosť a účinnosť prevodu vlastníctva, ak tretia osoba nadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu na základe alebo v súvislosti so zrušeným alebo zmeneným rozhodnutím v dobrej viere.

Ustanovenie § 6g oprávňuje radu na zabezpečenie výkonu rozhodnutí a podávanie návrhov na vykonanie rozhodnutia súdnym exekútorom s výnimkou výkonu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 98 zákona a vymáhaním príspevkov podľa dvanástej časti zákona, ktoré v rámci správy zabezpečuje Fond ochrany vkladov. 
Navrhované znenie jednoznačne stanovuje, že o proteste prokurátora proti rozhodnutiu rady bude rozhodovať rada v pléne.
Vzhľadom na požiadavku na rýchlosť rezolučného konania je účelné, aby odchylne od úpravy rozhodovania o námietke zaujatosti podľa §14 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov   rada v pléne rozhodla o námietke zaujatosti podanej proti jej členovi bezodkladne.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia ustanovenia vo vzťahu k dotknutým osobám a trvaniu povinnosti mlčanlivosti aj po skončení výkonu funkcie.

K bodu 23
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. b) smernice.

K bodu 24
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. i) smernice.

K bodu 26
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 27
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 84 odsek 1 písm. l) smernice.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie nadbytočnosti.

K bodu 29
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia § 10 a 11 a odstránenie duplicity pre výskyt ustanovení predmetného článku v § 9 odsek 1 písm. a) a § 40 zákona.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov v súlade s používaním pojmu „riadiaci orgán“ ako štatutárny orgán a dozorná rada aj v iných právnych predpisoch (napr. zákon o bankách), zmena pojmu v súlade s používaním pojmu „akcie a iné nástroje vlastníctva“.

K bodu 31
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 64 odsek 1 písm. a) a d) smernice.

K bodu 33 až 35
Návrh sprehľadňuje a upravuje znenie zákona a mení pojmy v súlade s používaním pojmov v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 36 až 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k právomociam rady.

K bodu 39
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 65 odsek 1 smernice a zosúladenie znenia so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 40 až 44
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 66 smernice.

K bodu 45
Návrh spresňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k rezolučnému orgánu tretej krajiny.

K bodu 46
Návrh spresňuje právomoci rady pri medzinárodnej spolupráci pri riešení krízových situácií.

K bodu 47
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície článku 93 a 97 smernice, na základe ktorého môže Slovenská republika uzavrieť dohodu o spolupráci s treťou krajinou na účely riešenia krízových situácií a podmienky za ktorých sa môže táto dohoda uzavrieť.

K bodu 48, 49 a51 a 52
Návrh bodov ustaľuje znenie zákona vo vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 50
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre spoločné  rozhodovanie orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „spoločná dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „spoločné rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie, legislatívno-technickú a vecnú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice, ktorou sa zabezpečuje, aby orgány poverené riešením krízovej situácie obmedzili rozsah a v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

K bodu 54
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre dosiahnutie spoločného  rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 55
Návrh spresňuje použitie pojmu materskej spoločnosti v predmetnom ustanovení zákona.

K bodu 56
Ustanovenie spresňuje podmienky na posúdenie krízovej situácie ako riešiteľnej pre potreby posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny.

K bodu 57 až 60
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona v o vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 61
Ide o legislatívno-technickú zmenu vzťahu k iným častiam zákona, iným všeobecne záväzným právnym predpisom, odvolaním sa proti rozhodnutiu rady a odkladného účinku odvolanie. Tieto vzťahy sú návrhom zákona riešené samostatne v znení jednotlivých ustanovení a preto nie je potrebná ich všeobecná úprava v odseku 10.

K bodu 62
Ide vecné a legislatívno-technické spresnenie znenia ustanovenia § 30 ods. 1 zákona.

K bodom 63 až 68
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 45 smernice.

K bodom 69 až 71
Návrh ustanovení upravuje znenie transpozície článku 45 odsek 12 písm. g) smernice.

K bodu 72
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu a spresnenie definície verejného záujmu v nadväznosti na návrh zmeny ustanovení § 77 až 78b zákona.

K bodu 73
Spresnenie znenia a zmena pojmov v súvislosti so zmenenou definíciou pojmu „nástroje vlastníctva“.

K bodu 74
Návrh odstraňuje duplicitu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 zákona.

K bodu 75
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 76
Návrh zákona upravuje znenie transpozície článku 32 odsek 1 písm. b) smernice .

K bodu 77
Návrh znenia upravuje ustanovenie v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 34 odsek 4 zákona.

K bodom 78 až 80
Návrh spresňuje hodnotenie splnenia podmienok rezolučného konania.

K bodu 81 a 82
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu za účelom zvýšenia efektivity rezolučného konania v súlade s cieľmi zákona.

K bodu 83
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s doplnením nového § 6d a spresnenie znenia.

K bodom 84 až 87
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6f.

K bodu 88
Návrh ustanovuje procesnoprávnu možnosť osoby, ktorá o sebe tvrdí, že má byť účastníkom rezolučného konania, na napadnutie rozhodnutia rady o odmietnutí návrhu na začatie rezolučného konania.

K bodu 89
Ide o vecnú zmenu, ktorou sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa doručuje rozhodnutie o zloženie rady o zástupcu štátnej pokladnice. 

K bodu 90
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 91
Návrh spresňuje znenie transpozície článku 87 odsek 1 smernice, v dôsledku ktorého sa ustanovujú rade zásady rozhodovania s možným vplyvom na viac ako jeden členský štát a v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje prerokovanie s príslušným orgánom pred prijatím rozhodnutia.

K bodu 92
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k riešeniu krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny, riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oceňovania pre potreby rezolučného konania. Dôslednejšie sa ustanovuje postup pri riešení krízových situácií ako napr. spoluprácu s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, informačné povinnosti medzi príslušnými rezolučnými orgánmi, podmienky programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny ako aj postup pre prípad, ak rada nesúhlasí s programom, ktorý navrhol iný orgán pre riešenie krízových situácií. 

K bodom  93 a 94
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie pre nadbytočnosť vzhľadom na právnu úpravu v § 5 odsek 7,  38 odsek 1, 41 odsek 1 a 70 odsek 1 písm. b). Spresnenie znenia v súvislosti s vypustením pôvodných odsekov 1 až 3.

K bodu 95
Ide o legislatívno-technickú spresnenie znenia vzhľadom k ukladaniu opatrení radou vo forme rozhodnutí.

K bodom 96 až 98
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenami navrhovanými v § 52.

K bodu 99
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona tak, aby boli pre radu zabezpečené financovanie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou najmä rozhodnutí o uložení opatrení v rezolučnom konaní, a to až do momentu ich vymoženia od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

K bodu 100
Jedná sa o legislatívno-technickú zmenu presunom ustanovení § 52 ods. 8  do navrhovaného znenia § 73 za účelom zjednotenia podmienok pre uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov v ustanoveniach § 72 až 75, ktoré upravujú podmienky a postup predchádzajúci vykonaniu a postup uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení.

K bodu 101
Navrhované znenie sprehľadňuje úpravu opatrenia prevodu majetku a to najmä vo vzťahu k okruhu osôb, ktorých súhlas sa na prevod nevyžaduje. Dopĺňa sa povinnosť nadobúdateľa požiadať orgán dohľadu o udelenie povolenia na výkon činnosti, ak takéto povolenie nemá. V súvislosti s podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti a vydaním rozhodnutia orgánu dohľadu sa upravuje postup, tak aby rozhodnutie o uložení opatrenie o prevode majetku nebolo zmarené, pokiaľ si situácia nevyžiada spätný prevod. Návrh zároveň upravuje použitie pojmov, spresnenie znenia a odkazov na súvisiace ustanovenia zákona.

K bodom 102 a 103
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 39 ods. 2 smernice, ktorý odkazuje na osobitný predpis umožňujúci oddialiť povinnosť zverejnenia ponuky na trhu a rovnako nedáva možnosť rozhodnutia inštitúcie zverejniť alebo nezverejniť takúto ponuku.

K bodu 104
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia použitia opatrenia preklenovacej inštitúcie tak, aby rada nebola povinná rozhodnúť o prevode vlastníctva nástrojov vlastníctva výhradne len na preklenovaciu inštitúciu.

K bodu 105
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia § 55 ods. 5.

K bodu 106 až 111
Ide o legislatívno-technickú zmenu zmenou a spresnením pojmov.

K bodu 112
Ide o spresnenie znenia a rozšírenie pôsobnosti rady aj na určenie osôb, ich zodpovednosti a odmeňovania v dozornej rade preklenovacej inštitúcie.

K bodu 113
Návrh ustanovenia spresňuje jeho znenie vo vzťahu k použitiu pojmu „predaj“.

K bodu 114
Návrh spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia odseku 7.

K bodu 115
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov v ustanovení zákona

K bodu 116
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia na účely súladu s pojmoslovím používaným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 117
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v zákone.

K bodu 118
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie a úpravy prechodu práv a povinností na preklenovaciu inštitúciu.

K bodom 119 až 123
Návrh zákona mení použitie pojmov a spresňuje znenie zákona na účely súladu so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 124
Návrh spresňuje znenie ustanovenia § 57 ods. 7 a 8.

K bodom 125 a 126
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 42 odsek 7 smernice. Zmena pojmov.
K bodu 127
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu správcu aktív a úpravy prechodu práv a povinností na správcu aktív.

K bodom 128 až 131
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu použitia pojmov.

K bodu 132
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 1 a článkom 44 smernice.

K bodom 133 až 135
Návrh legislatívno-technicky upravuje a spresňuje použité pojmy.

K bodom 136 a 137
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 6 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodu 138
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odseku 7 a odseku 8 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodom 139 a 140
Legislatívno-technická úprava znenia zákona.

K bodom 141 až 145
Ide o spresnenie ustanovení a úpravu textu a použitých pojmov.

K bodu 146
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia zákona spresnením terminológie v zmysle osobitných predpisov.

K bodom 147 a 148
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodu 149
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodom 150 až 1520
Návrh upravuje a spresňuje transpozíciu článku 48 odseku 1 písm. e) a odseku 5 smernice.

K bodom 153 až 157
Návrh upravuje a spresňuje použitie pojmov vzhľadom na znenie smernice a v nadväznosti na zmeny navrhované v § 12 zákona.

K bodom 158 až 161
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov a spresnenie znenia ustanovení zákona.

K bodom 162 a 163
Návrh úpravy znenia spresňuje transpozíciu článku 52 odsek 8 a 11 smernice.

K bodu 164
Návrh zmeny ustanovenia spresňuje znenie § 67 ods. 2 písm. d).

K bodu 165 až 170
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článkov 53, 54 a 55 smernice.

K bodu 171
Návrhom ustanovenia sa upravuje znenie § 70 odsekov 1 až 3, pričom sa znenie sprehľadňuje.

K bodom 172 a 173
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia aj v súvislosti s novo navrhovaným znením § 70a.

K bodu 174
Návrh nového ustanovenia sprehľadňuje transpozíciu článku 59 a článkov 61 a 62 smernice.

K bodu  175 až 178
Návrh zmeny ustanovení § 71 spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k postupu pri odpísaní a konverzií kapitálových nástrojov.

K bodu 179
Navrhovaná zmena ustanovení § 72 až 75 má za cieľ legislatívno-technickú úpravu textu pôvodných ustanovení a ich zosúladenie s navrhovanou novelou zákona č. 276/2009 Z.z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 72 sa uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení obmedzuje na prípady systémovej krízy ako situácie, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančný trh a stabilitu Slovenskej republiky a preventívne uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení môže pomôcť vybranej inštitúcií preklenúť krízovú situáciu a tak zabrániť je rozšíreniu do finančného systému, kedy by náklady na jej zmiernenie výrazne presiahli hodnotu pomoci poskytnutej prostredníctvom vládnych stabilizačných opatrení.

Právomoc rady uplatniť vládne stabilizačné opatrenia je previazaná s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc a sú precizované podmienky pre možnosť vykonania vládnych stabilizačných opatrení a postup schvaľovania opatrení verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctva. Ministerstvo má vedúcu úlohu v procese prípravy a schvaľovania opatrení a pri komunikácií s Európskou komisiou, ktorej schválenie poskytnutia štátnej podpory je podmienkou na schválenie vykonania opatrení vládou Slovenskej republiky. Novelizácia posilňuje postavenie vlády Slovenskej republiky pri rozhodovaní o uplatnení opatrení, ktoré môžu mať závažný dopad na verejné financie a prostriedky občanov.

Ustanovenie § 73 precizuje podmienky uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení. Ich uplatnenie musí byť vo verejnom záujme na predchádzaní a riešenie krízových situácií v súlade s týmto zákonom a v súlade s Európskym rámcom pre štátnu pomoc. Zjednocuje sa znenie povinnosti pre akcionárov a ostatných podriadených veriteľov podieľať sa na znášaní strát vybranej inštitúcie, pričom táto povinnosť musí byť splnená pred uplatnením vládnych stabilizačných opatrení. Zároveň je ustanovená povinnosť rady v procese prípravy žiadosti o uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení skúmať možnosť uplatnenia a vykonateľnosti iných opatrení na riešenie krízových situácií podľa tohto zákona a požiadať o ich uplatnenie len v prípade ak iné opatrenia nie je možné použiť alebo už použité boli, avšak toto ich použitie neviedlo k vyriešeniu krízovej situácie.

Nasledujúce § 74 a 75 upravujú opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctve. Obe sú previazané s postupom pre schvaľovanie stabilizačnej pomoci podľa zákona č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a potrebu ich schválenia Európskou komisiou pre ich uplatnením. Zároveň je zdôraznená ich dočasnosť tak, aby keď odpadnú dôvody, ktoré viedli k ich uplatneniu a teda najmä sa obnoví fungovanie vybranej inštitúcie a jej schopnosť zabezpečenia primeranosti kapitálových zdrojov a zdrojov likvidity, mohol štát odpredať kapitálové nástroje alebo vlastnícky podiel na vybranej inštitúcií a tým ukončiť riešenie krízovej situácie pri zachovaní finančnej stability a pokračovaní kritických funkcií vybranej inštitúcií.

K bodom 180 až 183
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia oceňovania rozdielneho zaobchádzania pre ochranu účastníkov rezolučného konania a posilnenie ich postavenia, najmä vzhľadom na možnú náhradu vzniknutej škody.

K bodu 184
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 185
Návrh dopĺňa procesnú formu ochrany a uplatnenia práva akcionárov a veriteľov na náhradu prípadnej vyššej straty, ktorú by mohli utrpieť v dôsledku rozhodnutia o odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov alebo rozhodnutia o uložení opatrenia zasahujúceho do vlastníctva vlastníkov nástrojov alebo práv veriteľov vybranej inštitúcie. Nevyhnutnou súčasťou uvedených rozhodnutí bude výzva na podanie prihlášky na vyplatenie náhrad vyplývajúcich z ocenenia rozdielneho zaobchádzania podľa § 77 zákona.  O priznaní náhrady vyplývajúcej z ocenenia rozdielneho zaobchádzania rozhoduje rada formou individuálneho správneho aktu – rozhodnutia. Výroková časť rozhodnutia musí okrem náležitostí podľa § 27 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom aj výšku náhrady, osobu oprávnenú na prijatie náhrady a osobu povinnú na vyplatenie náhrady.

K bodu 186
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 187
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodom 188 až 194
Legislatívno-technická úprava textu zákona za účelom sprehľadnenia a zjednotenia s inými ustanoveniami zákona.

K bodu 195
Návrh doplnenia a spresnenia úpravy znenia zákona.

K bodu 196
Navrhované znenie vyplýva z potreby oddelenia správy jednotlivých foriem príspevkov, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné uhrádzať na financovanie riešenia krízových situácií. 
Navrhovanou zmenou sa precizuje definícia ročného príspevku. Systematicky sa z § 89 odseku 2 vypúšťa spôsob úhrady ročného príspevku a presúva sa do ustanovenia § 88 a dopĺňa sa formy úhrady mimoriadneho príspevku v hotovosti v eurách.
Úpravou predmetného paragrafu sa zasahuje do výpočtu výšky ročného príspevku, tak že chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu do tohto výpočtu nevstupuje.

K bodu 197
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a o zosúladenie odkazu  pod čiarou s osobitným predpisom upravujúcim výšku sankcie, ak príspevky nebudú uhradené včas a riadne,  t. j.  čl. 13 Delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

K bodu 198
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou navrhnutou v § 90 odsek 3 zákona.

K bodu 199
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu. Do § 91 sa systematicky presúva upravené znenie problematiky prostriedkov riešenia krízových situácií pôvodne uvedených v § 93. Pôvodné znenie § 91 sa presúva do § 92 a upravuje sa najmä v súvislosti s potrebou špecifikácie kompetencií a obsahu výkonu správy národného fondu. Podľa § 89 odsek 3 zákona môže rada určiť, že ročný príspevok do národného fondu môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 odsek 5 (ďalej len „neodvolateľný platobný záväzok“). Ak by rada alebo Jednotná rada podľa čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 rozhodla, že ročné príspevky je možné uhrádzať neodvolateľnými platobnými záväzkami, bude potrebné zabezpečiť ich správu, ktorá si  vyžaduje zvýšené nároky na personálne a finančné zdroje. S ohľadom na komplikovanosť problematiky spravovania neodvolateľných platobných záväzkov sa vytvára potreba zabezpečenia priestoru na výkon správy prostriedkov fondu aj inými subjektmi ako Fondom ochrany vkladov. Nové znenie umožňuje rade zveriť výkon aj len časti činností súvisiacich so správou prostriedkov zábezpeky inému subjektu.
Pôvodné znenie § 92 sa vypúšťa nakoľko prevod peňažných prostriedkov národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného čl. 67 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je premetom IGA.
Nové znenie § 93 spresňuje znenie v súvislosti s doplnením nového § 6g a úpravy vykonateľnosti radou určených príspevkov.

K bodom 200 až 210
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodom 211 až 213
Návrh zavádza nový druh sankcie obmedzením alebo pozastavením výkonu niektorej činnosti, služby alebo obchodu v prípade zistenia porušení zákona, nakoľko je vhodné, aby takéto oprávnenia v prípade porušenia zákona mala aj rada. Národná banka Slovenska naďalej disponuje takýmto nástrojom v prípade porušenia predpisov, ktorých dodržiavanie kontroluje ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 214
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanou zmenou upraviť toto znenie v § 98 odsek 10 zákona.

K bodu 215
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 216
Ide o legislatívno-technickú zmenu – sprehľadnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6g.

K bodu 217 až 219
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – úprava spoločných a zavedenie prechodných ustanovení.

K bodu 220
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona a pôvodne používaný pojem „príjemca“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „nadobúdateľ“ v príslušných ustanoveniach zákona.


Čl. II

K bodom 1 až 6
Ide o legislatívno-technickú zmenu - v súvislosti s novelizáciou zákona o bankách sa mení aj režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa právny režim elektronickej komunikácie zjednocuje tak v § 34 ods. 13, ako aj v § 95 ods. 2 a v nadväzujúcom § 96 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa zjednocuje pojem dohody, ktorá upraví podmienky elektronickej komunikácie medzi súdnymi exekútormi a bankami a pobočkami zahraničných bánk. Právna úprava bude tak definovať zákonnú povinnosť prioritnej elektronickej komunikácie tak pre súdnych exekútorov, ako i pre banky a pobočky zahraničných bánk. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk. Režim doručovania v listinnej podobe bude zachovaný do 1. augusta 2016, resp. do dátumu, kedy bude z osobitných predpisov vyplývať povinnosť komunikovať prostredníctvom dátových schránok.

Dohoda medzi komorou exekútorov a záujmovým združením bánk, ktorá rieši oba prípady elektronickej komunikácie, bude ponímať iný formálny štatút, pokiaľ ide o jej uzavretie, keďže v navrhovanom znení sa upúšťa od režimu § 213 ods. 3 tretia veta a uzavretie dohody bude vyhradené prezídiu komory. V tejto súvislosti sa v § 214 dopĺňa odsek 7, ktorý zaväzuje komoru po schválení dohody týkajúcej sa práv a povinností exekútorov zo strany prezídia komory, povinnosťou poskytnúť túto každému exekútorovi. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje záujem na informovanosti exekútorov, keďže tak, ako je tomu v prípade dohody o elektronickej komunikácii, bude jej realizácia spočívať práve vo sfére výkonu exekučnej činnosti jednotlivými exekútormi.

Pokiaľ ide o dohodu o elektronickej komunikácii, táto bude obsahovať najmä technické riešenia, podmienky elektronickej komunikácie, rámcové záväzky plynúce z realizácie režimu elektronickej komunikácie a podobne. V súvislosti so zákonným režimom je potrebné ešte doplniť, že dohoda bude upravovať podmienky a podrobnosti elektronickej komunikácie, samotná povinnosť elektronicky komunikovať však bude plynúť z Exekučného poriadku.

V rámci zachovania právnej istoty a reálnosti realizácie elektronickej komunikácie sa pre exekútorov zavádza prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli plnohodnotne elektronicky komunikovať najneskôr 1. augusta 2016, a rovnako sa výslovne ustanovuje, že doposiaľ uzavretá dohoda podľa § 34 ods. 13 je dohodou podľa tohto zákona, podliehajúcou režimu vzniku, resp. zmien a doplnení podľa ustanovení tohto zákona.

Čl. III

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením definície pojmu „skupina“ na účely ustanovení upravujúcich ozdravné plány a vnútroskupinovú finančnú podporu.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením pojmu „zahraničná banka“ do ustanovenia § 7 ods. 15 písmena b) až d) sa zabezpečí, že dôveryhodnosť stanovených osôb sa bude posudzovať aj vo väzbe na ich pôsobenia v tomto subjekte.  

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 15. Doplnením druhej vety do § 7 ods. 16 zákona o bankách sa pri posudzovaní dôveryhodnosti príslušných osôb bude zohľadňovať, či napr. spoločnosť vstúpila do likvidácie dobrovoľne t.j. bez finančných problémov z dôvodu, že sa sama rozhodla ukončiť činnosť. Obdobne sa bude posudzovať aj odobratie povolenia, keďže z praxe vyplynulo, že odobratie povolenia môže byť v iných krajinách vnímané ako dobrovoľné ukončenie činnosti na základe žiadosti t.j. ekvivalent žiadosti o vrátanie povolenia napr. na základe zákona o bankách.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – z dôvodu jednoznačnosti výkladu ustanovenia a jeho aplikácie sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na voľbu resp. ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 4 zákona o bankách sa vyžaduje pre každú voľbu (ustanovenie do funkcie), či už prvotnú alebo nasledujúcu po skončení funkčného obdobia. Súčasne sa do ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o bankách dopĺňa povinnosť pre banky písomne informovať Národnú banku Slovenska o dni vzniku a dni zániku funkcie člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady. Taktiež sa navrhuje upraviť odsek 5 tak,  aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 5 zákona o bankách sa vyžaduje pre každé ustanovenie do predmetnej funkcie, či už prvotné alebo nasledujúce po skončení funkčného obdobia.

K bodu 5
Ide o technicko-vecnú zmenu - do § 23a ods. 1 zákona o bankách sa navrhujú doplniť nové písmená, v ktorých sa uvádzajú osoby, na ktoré sa majú ustanovenia o odmeňovaní aplikovať. Okrem iného sú to aj osoby podľa Nariadenia EK. V dôsledku doplnenia týchto písmen sa rozšíril okruh osôb, na ktoré sa majú aplikovať zásady odmeňovania. S odsekom 1 je spojený odsek 2, ktorý člení typ odmeny na zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny a pohyblivú zložku celkovej odmeny. Zaručená zložka odmeny sa v závislosti od typu osoby, ktorej sa vypláca člení na mzdu a odmenu. Mzda je určená zamestnancom a odmena členom štatutárneho orgánu a dozornej rady. V odseku 2 sa teda navrhuje zohľadniť rozšírený okruh osôb, v dôsledku čoho v odseku 2 je potrebné doplniť, aký typ zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny sa vypláca osobám, ktorý boli doplnený do odseku 1 (s výnimkou členov dozornej rady).

K bodu 6
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES  sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovanie vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014 vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil banky.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu  – v spojitosti s doplnením § 23a ods. 1. písm. a).

K bodu 8
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23a odseku 6, ktorá vyplýva z transpozície článku 93 smernice 2013/36/EÚ. Touto zmenou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 1 písm. e) ktorá vyplýva z ustanovenia článku 94 ods. l) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou. Navrhovanou zmenou sa dosiahne to, že pohyblivá zložka odmeňovania bude tvorená zo zložiek uvedených v § 23b ods. 1 a v spojení s ustanovením § 23b ods. 5 bude musieť byť poskytovaná aj vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov, a to vo výške 50% sumu pohyblivej zložky celkovej odmeny. Vzhľadom aktuálne podmienky na finančnom trhu (neexistencia potrebných cenných papierov alebo finančných nástrojov) nebude uplatnenie tejto požiadavky pre dotknuté subjekty jednoduché.

K bodu 10
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ a ktorou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 12
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia  § 23d odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 13
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 1 smernice v spojení s článkom 74 nariadenia CRD IV. Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje, že je na samotnej ECB, akú formu ozdravných plánov zvolí v prípade ňou dohliadaných subjektov. Súčasne sa do ustanovenia dopĺňa, že takéto ozdravné plány sú súčasťou systému riadenia banky.

K bodu 14 až 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 20
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 2 smernice. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 21
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať do kedy po schválení ozdravného plánu je banka povinná predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33p odsek 1 zákona o bankách.

K bodu 23
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade jej stále dáva dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodom 24 a 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodom 26 a 27
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 1 odsek 2 bod 85 smernice. Pomocou tejto úpravy sa špecifikuje lehota, v akej banka predkladá skupinový ozdravný plán Národnej banke Slovenska na posúdenie.

K bodu 28
Ide o vecnú zmenu – vzhľadom k tomu, že Národná banka Slovenska v tomto prípade vystupuje ako orgán dohľadu na konsolidovanom základe a skupinový ozdravný plán sa predkladá orgánu dohľadu iného členského štátu, jedná sa o orgán dohľadu príslušný pre dohľad nad zahraničnou bankou t.j. subjektom, ktorý nemá sídlo na území Slovenska.

K bodu 29
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania skupinových ozdravných plánov.

K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách. Zmena pojmu v súlade s transpozíciou pojmu „collateral“  do zákona v podobe pojmu „zábezpeka“.

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 35
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 7 smernice. Podľa súčasnej formulácie tohto ustanovenia by k ustanoveniu hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory nemalo dôjsť skôr ako v čase jej poskytnutia. Hodnota protiplnenia musí byť však stanovená už v zmluve a jej uzavretie predchádza poskytnutiu takejto podpory, preto by hodnota protiplnenia mala byť v čase poskytnutia už známa. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie upravuje tak, že hodnota protiplnenia nie je ešte ustanovená v čase keď sa ešte len rozhoduje o poskytnutí skupinovej podpory.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 37
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 5 smernice.

K bodu 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 20 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania návrhov zmlúv o skupinovej podpore.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 41
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33u zákona o bankách.

K bodu 42
Ide o vecnú zmenu – navrhované znenie § 37 ods. 4 dopĺňa povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, vrátane bánk a ich pobočiek, ktoré sa nezúčastňujú na systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike. Legislatívnym odkazom sa definuje obsah povinností, ktorý bude stanovený výlučne zákonom o ochrane vkladov ako osobitným predpisom. Zároveň sa odstraňuje pôvodná posledná veta, pretože táto je plnohodnotne nahradená informačnými povinnosťami v zmysle návrhu novely zákona o ochrane vkladov.

K bodu 43
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. d) smernice.

K bodu 44
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. a) a b) smernice. Úprava danej problematiky sa novelou zákona o úveroch na bývanie presúva do nového § 65a zákona o bankách.

K bodu 45
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. e) smernice.

K bodu 46
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v novom § 65a a navrhovanej novelou zákona o úveroch na bývanie.

K bodu 47
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 smernice.

K bodu 48
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť a zamedzenie konfliktu záujmov členov štatutárneho orgánu správcu, ktorým je právnická osoba. 

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť správcu.

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – na spoločníkov alebo akcionárov správcu, ktorý je právnickou osobou, na štatutárny orgánom, členov štatutárneho orgánu, členov dozorného orgánu tejto právnickej osoby a zamestnancov tejto právnickej osoby, prostredníctvom ktorých správca vykonáva nútenú správu sa vzťahujú obmedzenia ako pri fyzickej osobe správcovi v nadväznosti na zabránenie konfliktu záujmov voči banke, v ktorej správca vykonáva nútenú správu. 

K bodu 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia, keďže výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, ak je zástupca správcu fyzickou osobou.

K bodu 51
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 2 smernice.

K bodu 52
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 5 smernice.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 1 smernice.

K bodu 54
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu procesu zavádzania nútenej správy nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku. 

K bodu 55
Ide o vecnú zmenu – navrhovanou úpravou sa mení režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk.

K bodu 56 a 57
Ide o vecnú zmenu – navrhnutou úpravou sa dopĺňa zákon novým písmenom u) do § 91 ods. 4 a zároveň sa dopĺňa § 91 ods. 6.zákona o bankách tak, aby banky a pobočky zahraničných banky mali povinnosť poskytovať informácie (údaje), ktoré sú predmetom bankového tajomstva Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri ochrane hospodárskej súťaže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (teda zákona č. 136/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa nariadenia ES/EÚ o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže (teda nariadenia ES č. 1/2003 v platnom znení).

K bodu 58
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície v spojitosti s prevzatím obozretného dohľadu  Európskou centrálnou bankou v rámci Jednotného mechanizmu dohľadu, pričom jednou z nich je aj posudzovanie vhodnosti členov manažmentu banky. Hoci v zmysle príslušnej európskej legislatívy sa žiadosť o prechádzajúci súhlas na voľbu stanovených osôb predkladá národnému orgánu dohľadu, v tomto prípade Národnej banke Slovenska, ktorá žiadosť posúdi v zmysle vnútroštátnych požiadaviek, konečné rozhodnutie prijíma Európska centrálna banka. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a na nevyhnutnú vzájomnú spoluprácu medzi Európsku centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska, celý proces posúdenia vhodnosti člena manažmentu banky tak vyžaduje dlhšie časové obdobie, preto sa v ustanovení navrhuje predĺžiť lehotu na rozhodnutie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 zákona o dohľade o jeden mesiac, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia bude dva mesiace od doručenia úplnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o udelení súhlasu na zmenu stanov zostáva nezmenená.

Čl. IV

K bodu 1
Podľa článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania, vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014, vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice, na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s doplnením § 71da ods. 1.

K bodu 3
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 71db odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 4
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 71db odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 5
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia § 71dd odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 6 až 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na bod 38, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 16
Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 5 odsek 2 smernice.

K bodu 17
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať dokedy po schválení ozdravného plánu je obchodník s cennými papiermi povinný predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.

K bodom 18 a 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v  § 71 dg odsek 1 zákona o cenných papieroch.

K bodu 22
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade, ktorá má tak dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodu 23 až 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodu 26 až 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup pri schvaľovaní skupinových ozdravných plánov.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 30, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29, a bod 31, ktorým sa vypúšťa § 144a.

K bodu 37 a 38
Vypustením ustanovení dochádza k predchádzaniu neurčitosti týchto ustanovení a aj v záujme správnej systematiky vo veci správneho zaradenia opatrení včasnej intervencie, ktoré majú slúžiť na predchádzanie aj riešenie krízových situácií bánk (úverových inštitúcií) ako vybraných finančných inštitúcií, keďže – aj vzhľadom na reguláciu riešenia krízových situácií na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 39/2015 Z. z. – sa opatrenia včasnej intervencie majú uplatňovať pri dôvodne hroziacom porušení, kým za vzniknuté a zistené porušenie sa uplatňujú sankcie upravené v § 144 a nasl. zákona o cenných papieroch.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia. 

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.



Čl. V

K bodu 1
Podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vybrané inštitúcie povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií uhrádzaním príspevku do Národného fondu na financovanie účinného ukladania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí Rady. Príspevok uhrádzaný peňažnou formou nie je s účinnosťou od 1.1.2015 považovaný za daňový výdavok podľa zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Keďže novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa umožňuje uhradiť ročný príspevok aj formou neodvolateľného platobného záväzku, pričom na tento účel sa príspevky osobitne uhrádzajú do peňažného fondu, nebude príspevok do Národného fondu bez ohľadu na formu jeho splatenia daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov.

Čl. VI

K bodu 1
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu o radu, právomoc ktorej vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovuje § 24 odsek 2 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. VII

K bodu 1
V návrhu zákona sa zavádza pojem „odborný garant“, ktorý svojou podstatou nahrádza v zákone používaný pojem „vedúci zamestnanec“. Účelom navrhovanej zmeny je jednoznačne a presne vymedziť osobu zodpovednú za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva takým spôsobom, aby sa eliminovala doterajšia výkladová nejednoznačnosť a právna neistota pri používaní pojmu „vedúci zamestnanec“ na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento termín často krát vytvára mylný dojem, že ide o pozíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), čím môžu vznikať závažné výkladové a aplikačné problémy, preto je potrebné jednoznačne ustanoviť možný právny vzťah medzi osobou zodpovednou za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva a finančným agentom alebo finančným poradcom tak, aby nedochádzalo k jeho mylnej interpretácii v súvislosti so znením ďalších právnych predpisov.
Všetky povinnosti vyplývajúce pre odborného garanta voči Národnej banke Slovenska aj voči finančným agentom a finančným poradcom však zostávajú zachované.

K bodu 2
Vzhľadom na vymedzenie pojmu odborného garanta v bode 1 návrhu zákona, je potrebné vypustiť jeho definíciu v uvedenom ustanovení zákona, nakoľko by sa jednalo o duplicitné zadefinovanie odborného garanta v dvoch ustanoveniach zákona.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou pojmu „vedúci zamestnanec“ na „odborný garant“ upravenú v bode 1.


Čl. VIII

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – zákon stráca charakter schémy štátnej pomoci a nadobúda charakter legislatívneho zakotvenia procesu poskytovania individuálnej štátnej pomoci banke, ktorá sa vplyvom finančnej krízy alebo inej krízovej situácie ocitla v situácií, kedy nie je možné zabezpečiť jej stabilizáciu bez rizika rozšírenia negatívnych dopadov na iné finančné inštitúcie a finančný trh bez uplatnenia stabilizačnej pomoci v súlade s týmto zákonom.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena znenia § 1 ods. 1 písm. a) zákona premieta do znenia zákona súčasné obdobie, kedy doznievajú negatívne vplyvy globálnej finančnej krízy, ale nie je možné vylúčiť ani vznik nových globálnych, ale aj lokálnych finančných kríz a je potrebné zabezpečiť možnosť využitia postupu stanoveného týmto zákonom aj na riešenie možných budúcich situácií bez obmedzovania na vplyvy doznievajúcej globálnej krízy. Zároveň znenie odzrkadľuje a prepája zákon s novou úpravou riešenia krízových situácií. Predmetný bod zavádza nové pojmy „finančná kríza“ a krízová situácia. Finančnou krízou rozumieme takú situáciu, pri ktorej dochádza k systémovému zlyhaniu ekonomiky s priamym dopadom na stabilitu finančných trhov, zatiaľ čo pod pojmom krízová situácia je chápaná situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 32 zákona č. 371/2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu – jedná sa o spresnenie a aktualizáciu textu a odkazov v texte zákona v súlade so súčasným stavom právnych predpisov.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie zavádza novú formu stabilizačnej pomoci v súlade so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky. Dočasné verejné vlastníctvo je rozšírením a doplnením foriem stabilizačnej pomoci a zároveň efektívne dopĺňa rámec zákona ako aj rámec pre riešenie krízových situácií.

K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanými zmenami ustanovenia § 2 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky, o ktorú môže požiadať Rada pre riešenie krízových situácií podľa uvedeného zákona.

K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnenie upravuje počet žiadostí a subjekty, ktorým je zasielaná žiadosť o stabilizačnú pomoc v súlade so zapracovaním Európskej Komisie do procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť uskutočniť opatrenia na doplnenie kapitálu a opatrenie kapitalizácie pred podaním žiadosti o stabilizačnú pomoc. Tieto sú podmienkou na schválenie stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie a vlády SR. Ustanovenie rovnako prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky podľa uvedeného zákona.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť vypracovania plánu na doplnenie kapitálu v súlade s požiadavkami na schválenie stabilizačnej pomoci v súlade s rámcom Európskej Únie pre štátnu pomoc - Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci najmä vo vzťahu k posúdeniu vykonateľnosti plánu na doplnenie kapitálu a vypracovaniu analýzy dôvodov vzniku nedostatku kapitálu banky.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa zavedenie nového prvku s procese schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 16
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa úpravu procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vo vzťahu k povinnosti schvaľovania stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia zákona a novelizáciu znenia pri odkaze na rámec Európskej Únie pre štátnu pomoc vo forme Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorých Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci. Navrhované ustanovenia prepájajú znenie zákona so znením zákona č. 371/2014 Z.z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje pravidlá pre odpis a kapitalizáciu. Zároveň sa umožňuje s predchádzajúcim súhlasom Európskej Komisie odklon od povinností odpisu dlhu a kapitalizácie v prípadoch stanovených zákonom, ak by najmä vykonanie kapitalizácie bolo v neúčelné alebo by mohlo ohroziť finančnú stabilitu banky, ktorej sa má stabilizačná pomoc poskytnúť.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 23
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena upravuje povinnosť vyplývajúcu z Oznámenia o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorej Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 24
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), ktoré Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu –  v súvislosti s navrhovanými úpravami § 2 ods. 1.

K bodu 26
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 27
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh úpravy zohľadňuje doplnenie rozsahu nástrojov stabilizačnej pomoci v § 2 ods. 1, kedy je potrebné v Zmluve o stabilizačnej pomoci špecifikovať finančné nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo vlastnícky podiel v banke a to v záujme ochrany záujmov štátu a verejných prostriedkov, ktoré sa na poskytnutie stabilizačnej pomoci môžu použiť.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v súvislosti so zavedením povinnosti vytvárania plánu doplnenia kapitálu a možnosti prevodu vlastníckeho podielu v banke pri poskytnutí stabilizačnej pomoci podľa nových ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) sa plán doplnenia kapitálu a zmluva, ktorou sa prevádza vlastníci podiel v banke navrhujú ustanoviť ako príloha k Zmluve o stabilizačnej pomoci.

K bodu 29
Ide o vecnú zmenu – ruší sa povinnosť informovať o stabilizačnej pomoci Európsku Komisiu a potreba predkladania pravidelných správ o prehodnotení opodstatnenosti schémy štátnej pomoci, nakoľko zaniká štatút schémy štátnej pomoci. 


K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 31

Ide o vecnú zmenu – časové ohraničenie možnosti uzavrieť zmluvu o stabilizačnej pomoci sa navrhuje zo zákona vypustiť, aby sa tým vytvorila možnosť uplatniť rámec stabilizačnej pomoci pre banky aj pre prípad budúcich finančných kríz a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. IX

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely je vrátiť zákon o osobitnom odvode do pôvodného stavu pred novelou z 23. apríla 2015.

K bodu 1
Novým odsekom 6 v § 4 sa upravuje spätné vrátenie použitých prostriedkov od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu do štátnych finančných aktív osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk (ďalej len „osobitný odvod“).

K bodu 2
Novým § 10 sa navrhuje, že od účinnosti predmetnej novely, tzn. od 1 júla 2016 nebudú môcť byť štátne finančné aktíva použité na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu a ruší sa možnosť vydať na tento účel nariadenie vlády SR.

Čl. X

K bodu 1
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodu 2
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodom 3 a 4
Nakoľko Európska komisia plánuje tento rok revidovať dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia, je potrebné v zákone o poisťovníctve stanoviť, že tento zákon sa uplatňuje na vykonávanie neživotného poistenia zahraničnými poisťovňami so sídlom v  Švajčiarskej konfederácií na území Slovenskej republiky a poisťovňami so sídlom v Slovenskej republike na území Švajčiarskej konfederácie len, ak predmetná dohoda nestanovuje inak.

K bodu 5
Zákon a ani súvisiace nariadenia neobsahujú vymedzenie obsahu koncepcie investičnej politiky. Nakoľko by uvedená skutočnosť mohla v aplikačnej praxi spôsobovať obsahovo nevyrovnané informovanie klientov poisťovní a problémy pri výkone dohľadu nad spĺňaním uvedenej povinnosti, navrhuje sa doplnenie základných požiadaviek na obsah predmetnej koncepcie.

K bodu 6
Navrhuje sa do okruhu existujúcich subjektov (Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo), ktorým sa poskytne informácia na účely vykonávania bezpečnostných previerok, doplniť aj Národný bezpečnostný úrad. Uvedené je potrebné na základe potreby odôvodnenej v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý v zákone odkazuje poznámka pod čiarou k odkazu 38.

K bodu 7
Odhaduje sa, že neodhalené poisťovacie podvody sa celosvetovo  pohybujú v rozsahu až 20 až 30 % celkového predpísaného poistného. Každý poisťovací podvod (t.j. každé neoprávnene vyplatené poistné plnenie) priamo ovplyvňuje ostatných poistených, nakoľko znižuje finančnú rezervu na výplatu oprávnených nárokov a tým vzniká potreba zvyšovania poistného, čo je v priamom protiklade so záujmami klientov.
Z uvedeného dôvodu sa s cieľom ochrany klientov a prevencie pred poisťovacími podvodmi stanovuje, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje okrem iného aj výmena a zdieľanie vybraných informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu a pobočkami zahraničných zaisťovní.

K bodu 8
V nadväznosti na bod 7 novely sa za účelom výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach stanovuje možnosť vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach. Možnosť vytvoriť register sa stanovuje poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré jeho prevádzkovanie zveria tretej osobe. Treťou osobou môže byť napr. Slovenská asociácia poisťovní. Stanovuje sa rozsah údajov vedených v registri poistných udalostí. Zároveň sa stanovujú požiadavky na ochranu týchto údajov, ich poskytnutie tretím osobám a ich uchovávanie. Za účelom ochrany klientov poisťovní, pobočiek poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní sa stanovuje ich právo požiadať o poskytnutie zoznamu údajov, ktoré sú o nich v registri vedené a právo podať sťažnosť proti zápisu v registri.    

K bodu 9
Rozširuje sa rozsah údajov poskytovaných klientmi a ich zástupcami o doklady a údaje preukazujúce zdravotný stav za účelom zistenia rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

K bodu 10
Stanovuje sa, že na účely výpočtu priemeru z podielov, kedy sú činnosti vo finančnom sektore významné a na meranie najmenšieho finančného sektora a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.

K bodu 11
Je potrebné stanoviť, že na poisťovne v osobitnom režime sa vzťahujú aj požiadavky ustanovené v § 31 (Konflikt záujmov) a § 32 (Vybavovanie sťažností) a naopak, nevzťahuje sa na ne požiadavka § 75 (Oznamovacia povinnosť), nakoľko poisťovňa v osobitnom režime nemôže vykonávať poisťovaciu činnosť mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 12
Navrhované znenie postihuje povahu záväzkov, ktoré kryjú technické rezervy.

K bodu 13
V § 178 ods. 1 sú ustanovené kategórie aktív do ktorých je poisťovňa, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim a Slovenská kancelária poisťovateľov oprávnená umiestniť prostriedky technických rezerv. Položky v písmenách s) a t) do tejto kategorizácie nepatria, nakoľko vzhľadom na svoju povahu do nich nie je možné umiestniť prostriedky technických rezerv. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ich vypustenie. 

K bodu 14
Nakoľko pre efektívny výkon dohľadu na diaľku nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska disponovala overenou kópiou platných stanov, navrhuje sa úprava uvedeného ustanovenia.

K bodu 15
Navrhuje sa doplnenie povinnosti poisťovní predložiť výkazy, hlásenia, prehľady a iné správy o skutočnostiach, ktoré nastali do 31. decembra 2015 ako aj správy o činnosti za rok 2015, nakoľko v prípade absencie predmetného ustanovenia, by z dôvodu straty účinnosti predmetných podzákonných právnych predpisov, neboli poisťovne povinné vykázať Národnej banke Slovenska údaje za kalendárny rok 2015.

K bodu 16
V súvislosti s bodmi 3 a 4 návrhu zákona sa dopĺňa príloha č. 2 zákona o poisťovníctve o smernicu Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia.

Čl. XI

Týmto článkom bolo doplnené splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplného znenia zákona v zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Čl. XII

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2016.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert  F i c o, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Hlavným dôvodom návrhu zákona je najmä legislatívno-technické upravenie textu zákona č. 371/2014 Z. z. v súlade s vývojom stále prebiehajúceho transpozičného procesu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „smernica“) v niektorých členských štátoch Európskej únie a s tým súvisiacimi diskusiami k výkladu a uplatňovaniu ustanovení smernice zo strany Európskej komisie a Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom (ďalej len „EBA“).
Návrhom zákona sa upravujú aj niektoré iné zákony upravujúce oblasť finančného trhu, najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 213/2014 Z. z. a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 117/2015 Z. z., v ktorých sa upravujú ustanovenia spojené s riešením krízových situácií a to predovšetkým ustanovenia o procesoch a úkonoch predchádzajúcich a slúžiacich ako prevencia vzniku krízových situácií bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

Navrhovaná novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia len s potrebou technickej úpravy niektorých vzťahov súvisiacich s riešením krízových situácií.

Návrh zákona novelizuje aj zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zapracovaním znenia Oznámenia Európskej komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (Oznámenie o bankovníctve) z augusta 2013 pre potreby účinného uplatňovania vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75 zákona.

Obsahom návrhu zákona je aj zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 233/2012 Z. z. a zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa upravuje účel použitia osobitného odvodu a návratnosť zdrojov v prípade ich použitia.

Navrhované úpravy znenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia s potrebou spresnenia znenia textu uvedeného zákona vo vzťahu k zaužívaným pojmom pracovného práva. Novelizácia zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s potrebou spresnenia znenia vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach za účelom je prevencie najmä poistných podvodov a ochrany osobných údajov poistníkov vedených v tomto zozname.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa navrhuje doplniť z dôvodu umožnenia elektronickej komunikácie exekútorov s bankami pre potreby exekučného konania.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dlhodobej stability finančného sektora Slovenskej republiky ako súčasti finančného trhu Európskej únie. Podnetmi a dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona boli najmä diskusie s účastníkmi slovenského finančného trhu po zavedení zákona do slovenského právneho poriadku a výsledky expertných diskusií a verejných konzultácií s Európskou komisiou a EBA k výkladu a uplatňovaniu niektorých ustanovení smernice a  k sekundárnej legislatíve Európskej komisie a EBA. Európska komisia a EBA zároveň v priebehu roka 2014 a v roku 2015 vypracovali delegované a vykonávacie akty, technických štandardy a usmernenia, ktorými sa podrobnejšie upravujú jednotlivé opatrenia vyplývajúce zo smernice BRRD.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska považujú za nevyhnutné zabezpečiť úpravu zákona č. 371/2014 Z. z. tak, aby ustanovoval plnohodnotný právny rámec pre riešenie krízových situácií s prihliadnutím na diskusie s účastníkmi finančného trhu a najnovšie výsledky práce Európskej komisie a EBA. Docieli sa tým efektívne riešenie potenciálnych krízových situácií na finančnom trhu a bezproblémové a promptné uplatnenie jednotlivých opatrení v súlade so zákonom a európskym právnym rámcom pre riešenie krízových situácií.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie a podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona prispeje k informatizácií verejnej správy zavedením automatizovaného poskytovania informácií o činnosti Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada“) prostredníctvom jej novozriadeného webového sídla.

Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou  o návrhu právnych predpisov. Návrh zákona bude oznámený aj Európskej komisií v súlade s pravidlami stanovenými pre štátnu pomoc z dôvodu zrušenia schémy štátnej pomoci stanovenej zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2016 z dôvodu zosúladenia nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
 
Návrh zákona sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

Účelom návrhu zákona je parciálna transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (ďalej len „Smernica“), ktorá vymedzuje predpoklady nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie. Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá 1. januára 2016.
 
    V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície Smernice je potrebné v návrhu zákona najmä:
•    definovať spotrebiteľský spor na účely mediácie;
•    precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra;
•    upraviť odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov,
•    upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov,
•    zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácii mediátorom a mediačným centrom,
•    precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania,
•    precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra,
•    precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia mediácie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv, vplyv na rozpočet verejnej správy a má vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a aj sociálne vplyvy. 

Materiál prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 
26. augusta 2015.


Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.    Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon               č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.    Problematika návrhu právneho predpisu:

a)    je upravená v práve Európskej únie

-    primárnom

čl. 67 ods. 4  a čl. 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-    sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 
30. novembri 2009)

1.    legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) 
(Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013).

2.    nelegislatívne akty
 
-

-    sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 
30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24. 5. 2008).


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)  a implementáciu Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č.2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013)  je do 9. júla 2015.

b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc 
a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
   
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 524/2013 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ - do 15. marca 2015.

c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.  

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu 
s uvedením rozsahu tohto prebratia

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov,
Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.
Dôvod: primerané použitie na vnútroštátny inštitút mediácie (recitál 19 Smernice 2013/11/EÚ).

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky









































Doložka
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony


        Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x

x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,



– sociálnu exklúziu,



– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť



4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x


 

A.3. Poznámky

     
A.4. Alternatívne riešenia
 

A.5. Stanovisko gestorov
 













Vplyvy na podnikateľské prostredie


Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

V dôsledku zvýšenia právnej istoty a jednoznačného ustálenia právnej úpravy sa očakáva plošný pozitívny efekt na podnikateľov. Negatívny dopad nastane vo vzťahu k mediátorom a mediačným centrám, ktorým sa upravujú podmienky výkonu činnosti. Z dlhodobého hľadiska bude mať zákon pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, osobitne v súvislosti so zjednodušením začatia a skončenia výkonu mediácie.

Z pohľadu počtu sa zmeny právnej úpravy dotknú 1191 mediátorov a 49 mediačných centier.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Rozsah celkových prínosov z pohľadu presadenia a prínosu mechanizmov alternatívneho riešenia sporov je v kontexte bodu 3.1 prevažujúci.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Predpokladanú výšku nie je možné presne vyčísliť. Odhaduje sa zvýšená nákladovosť iba pri úvodných fázach prelicencovania a prípadného zriaďovania a udržiavania webových sídel mediátorov a mediačných centier, a to len v prípade, ak tieto doposiaľ nemali zriadené.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva a konkurencieschopnosti mediácie iným mechanizmom mimosúdneho riešenia sporov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Pozitívne; v konečnom dôsledku sa predpokladá zvýšenie vymožiteľnosti práva.






Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť  a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu -  vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie   domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. 
 

-
Kvantifikujte:




-
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov            na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov                  za jednotlivé ovplyvnené  skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Predpokladá sa zvýšenie právnej ochrany obyvateľstva a vymožiteľnosti práva – spotrebiteľov v mediácii. Predpokladané zvýšenie sa má dosiahnuť vyššími garanciami ochrany práv spotrebiteľa a zlepšením dostupnosti mediácie pre obyvateľstvo. Zjednodušenie procesu začatia a skončenia mediácie bude mať pozitívny vplyv aj na nákladovosť a dostupnosť služieb mediátorov a mediačných centier.


4.3.  Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

 
-
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú  vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
 

-

-

-


Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú  sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Návrh zákona zavádza zverejňovanie vybraných informácií týkajúcich sa mediácie, mediátorov a mediačných centier v oblasti mediácie, a to na webovom sídle mediačného centra, mediátora a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
 
Úroveň I (informatívna)
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie























B. Osobitná časť

K čl. I  (Zákon o mediácii)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

    Z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) – ďalej len „smernica“ sa zavádza výslovná definícia pojmu spotrebiteľský spor. Uvedený pojem je potrebné vykladať extenzívne, a to s ohľadom na všetky nároky priamo alebo nepriamo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Definične pojem vychádza z normatívneho ustálenia spotrebiteľského sporu v zákone č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Definične sa spotrebiteľská zmluva ustanovuje formou odkazu na § 52 Občianskeho zákonníka.

K bodu 3

    Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia povinností mediátora pristúpil zákonodarca k ustáleniu okruhu povinností a zároveň zákonných príkazov, ktoré musí mediátor pri výkone mediácie rešpektovať. Ustálením režimu zákonných povinností a príkazov sa zabezpečí dôsledné naplnenie smernice v časti predpísaných normatívnych požiadaviek na orgány alternatívneho riešenia sporov. Explicitné vymedzenie okruhu povinností má za cieľ zároveň vyriešiť niektoré výkladovo sporné otázky zodpovednosti mediátora, povinnosti mediátora podpísať mediačnú dohodu a podobne. S poukazom na uvedené sa vychádzalo aj z názorov prezentovaných v odbornej literatúre. Osobitne pokiaľ ide o podpis mediátora na dohode, ktorá je výsledkom mediácie, tento plní funkciu jednak evidenčnú z dôvodu jednoznačného ustálenia skutočnosti, že k uzavretiu dohody došlo pred mediátorom a jednak zákon tým, že zavádza odmietnutie podpísania dohody je sústredený aj na ochranu mediátora pred vyvodením prípadnej zodpovednosti za protiprávny stav. V tejto súvislosti ustanovenie § 14 vymedzuje aj okamih skončenia mediácie spojený s okamihom odmietnutia podpisu tzv. mediačnej dohody mediátorom. Mediátor v zásade nemôže osobám zúčastneným na mediácii zabrániť, aby uzavreli dohodu, ktorá bude vykazovať zásadné právne vady, je však záujem zákona, aby sa na tomto stave mediátor nespolupodieľal.

K bodu 4

    V súlade s požiadavkami smernice o minimálnych nákladoch spotrebiteľa sa ustanovuje, že ak pôjde o mediáciu spotrebiteľského sporu, môže spotrebiteľ znášať odmenu mediátora vo výške neprevyšujúcej 10% odmeny, najviac však vo výške 20 eur. Zvyšnú odmenu bude vždy hradiť osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom. V zákone o mediácii ide v poradí o prvé pravidlo de facto náhrady odmeny mediátora z pohľadu vyporiadania nárokov osôb zúčastnených na mediácii. V záujme ochrany spotrebiteľa je preto navrhovaný režim potrebné vykladať tak, že spotrebiteľ nemusí hradiť žiadnu časť odmeny, ak však podľa dohody o riešení sporu mediáciou úhradu odmeny znášať má, môže byť táto najviac v limitoch ustanovených v § 4 ods.3.

K bodu 5

Transpozícia smernice vyžaduje ustálenie miesta výkonu činnosti mediátora ako orgánu alternatívneho riešenia sporov („ADR“). Z uvedeného dôvodu sa ustanovuje miesto výkonu mediácie, ktoré sa bude zapisovať aj do registra mediátorov. Ekvivalentná úprava je zaradená aj v súvislosti s úpravou sídla mediačného centra. V súlade s navrhovanou právnou úpravou sa za kanceláriu mediátora bude považovať napríklad aj jeho miesto podnikania, prípadne iný priestor, ktorý je spôsobilý zabezpečiť plnenie funkcií pre výkon činnosti mediátora.

K bodu 6

    V súlade s povinnosťami, ktoré podľa smernice majú dopadať na orgány ADR, sa ustanovuje primerané použitie ustanovení o mediačnom centre aj na mediátora, pričom sa rozlišuje okruh všeobecných povinností, ktoré súvisia s transparentnosťou výkonu mediácie a okruh tzv. spotrebiteľských povinností, ktoré musí mediátor spĺňať, ak vykonáva mediáciu aj v spotrebiteľských sporoch.

K bodu 7

    Legislatívno-technická úprava.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s potrebou vyššej ochrany spotrebiteľa v procese ADR sa zjednocuje režim zákona o mediácii so všeobecne akceptovaným režimom Občianskeho zákonníka a jeho § 52 a § 52a.

K bodu 10

    Ustanovuje sa generálna norma, podľa ktorej ministerstvo do registrov zapisuje údaje v rozsahu podľa tohto zákona. Uvedená norma bude logicky dopadať na všetky registrované údaje a ich zmeny.

K bodu 11

    Precizujú sa podmienky zápisu mediátora do registra mediátorov, pričom zároveň sa upresňuje aj povinnosť v registračnom konaní predložiť osvedčenie o odbornej príprave mediátora a odbornej skúške mediátora, nie však staršie ako 6 mesiacov od vykonania skúšky.  Cieľom tejto právnej úpravy je limitovať časovú použiteľnosť vydaného osvedčenia, a tým zabezpečiť zachovanie kvalitatívnej úrovne vedomostí a zručností mediátora v čase po absolvovaní odbornej prípravy a odbornej skúšky.

K bodu 12

    Ustanovuje sa v poradí ďalšia podmienka pre zápis žiadateľa do registra mediátorov spočívajúca v skutočnosti, že osoba, ktorá má záujem stať sa mediátorom nebola skôr inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutá z registra mediátorov. Uvedená podmienka má svoj dôvod v záujme na vysokej úrovne výkonu mediácie, ktorá musí byť garantovaná v súvislosti so všetkými registrovanými mediátormi.
   
K bodom 13 a 14

    Vzhľadom na potrebu dôsledného vykonania prísnejších pravidiel ADR transponovaných do zákona o mediácii sa ustanovuje všeobecný režim možnosti realizácie oprávnenia Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) vyčiarknuť mediátora a mediačné centrum zo zoznamov vedených ministerstvom. Uvedená úprava doposiaľ chýbala, pričom titulom transpozície smernice sa daná úprava nebude vzťahovať na vzdelávaciu inštitúciu, ktorá nie je subjektom ADR. Prípadné vyčiarknutie mediátora a mediačného centra z registrov vedených Ministerstvom bude prirodzene realizované v režime správneho konania v rámci ktorého budú mediátorovi a mediačnému centru garantované všetky procesné práva a možnosti obrany. Mediátor a mediačné centrum bude môcť využiť aj právo na podanie rozkladu a súdny prieskum právoplatného rozhodnutia ministerstva.

K bodu 15

S cieľom precizovať režim registrácie vzdelávacích inštitúcií sa zavádza nové znenie ustanovenia a vypúšťa sa obsolentný režim zápisu mediačného centra ako vzdelávacej inštitúcie. Po novom tak vzdelávacou inštitúciou bude môcť byť výhradne inštitúcia, t.j. právnická osoba, ktorá získala akreditáciu na vzdelávanie v oblasti mediácie.

K bodu 16

Z dôvodu aplikačných nejasností sa výslovne vymedzuje, že režim konkludentného zápisu do registra mediátorov sa použije výhradne v prípade, ak budú splnené zákonné podmienky pre zápis. Aj keď uvedená skutočnosť plynula zo správneho systematického výkladu zákona aj doposiaľ, vyskytli sa aj opačné názory, a preto sa uvedené ustanovenie formulačne precizuje.

K bodu 17

    Transponuje sa čl. 19 ods. 1 druhá veta smernice podľa ktorej v prípade zmien v informáciách uvedených v písmenách a) až h) ich subjekty ADR bez zbytočného odkladu ohlasujú príslušnému orgánu. Uvedená transpozícia sa rozširuje aj na vzdelávacie inštitúcie a svojou povahou predstavuje spoločné ustanovenie.



K bodu 18

    Zavádza sa nový inštitút dočasného pozastavenia výkonu činnosti mediátora, a to jednak v prípade, že o to mediátor písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov a jednak v prípade, ktorý je ex offo vyhradený ministerstvu a umožňuje mu aj bez návrhu z dôležitých dôvodov výkon činnosti mediátora rozhodnutím dočasne pozastaviť. Ustanovenie § 8a zároveň vymedzuje dôvody a prípady, v ktorých dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora zanikne, pričom zákon vymedzil aj dôsledky dočasného pozastavenia a skutočnosť, že toto sa zapisuje spolu s uvedením jeho trvania do registra mediátorov.

K bodom 19 a 20

S poukazom na transpozíciu smernice sa precizujú a sprísňujú podmienky pre odbornú prípravu a odbornú skúšku mediátora, a rovnako ďalšie vzdelávanie mediátorov. Platná právna úprava sa zodpovedajúcim spôsobom rozvíja s cieľom dosiahnuť vyššiu kvalitatívnu úroveň vedenia mediácie, okrem iného aj v spotrebiteľských sporoch.
Z dôvodu potreby jednoznačného ustálenia režimu orgánov ADR sa novým spôsobom usporadúva štatút mediačného centra, povinností, ktoré toto musí plniť a zákonných podmienok pre výkon jeho činnosti. Vzhľadom na doterajšiu úpravu ide o jej rozvinutie a doplnenie o nový režim transparentnosti plynúci zo smernice. Z hľadiska koncepcie a potreby systematického výkladu právnych predpisov je mimoriadne dôležité ustáliť, že mediačné centrum bude oprávneným orgánom ADR iba vtedy, ak bude spĺňať podmienky zákona o mediácii a súčasne zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto výkladová logika nebude platiť u mediátora, ktorý sa oprávneným orgánom riešenia ADR v spotrebiteľských sporoch stane zápisom do zoznamu mediátorov vedeného ministerstvom.
V novonavrhovanom znení § 14 sa zároveň novým spôsobom prepracováva ustálenie momentu začatia mediácie, vychádzajúc pritom z poznatkov aplikačnej praxe. Počnúc novelizáciou zákona o mediácii vykonanou v roku 2010 rezonujú v odbornej verejnosti a mediátorskej obci výhrady k popretiu neformálneho procesu začatia a skončenia mediácie s ohľadom na sťaženie jej výkonu spojené zároveň s predražením mediácie. Z tohto dôvodu zákon zavádza menej formalizovaný spôsob začatia a skončenia mediácie v prípade, ak je daný súhlas všetkých osôb zúčastnených na mediácii a aj mediátora. V tomto prípade mediácia začína a končí vykonaním záznamu a uložením dohody o začatí mediácie do knihy mediácií, ktorý sa zavádza ako osobitný inštitút spojený s evidenciou vedených mediácií. Popritom sa však súčasne ako subsidiárny režim ponecháva aj režim fakultatívneho uloženia dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. V súvislosti s uvedenou koncepčnou zmenou sa zavádza nové znenie dikcie, ktoré precizuje povinnosti mediátora súvisiace s vedením knihy mediácií a zároveň so začiatkom a skončením mediácie. Rovnako sa novým spôsobom definuje aj okruh dôvodov a prípadov kedy mediácia končí.
V súvislosti s mediáciou cezhraničného spotrebiteľského sporu sa zavádza osobitná norma, podľa ktorej v mediácii cezhraničného spotrebiteľského sporu sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.
V súlade s požiadavkami smernice sa ustanovuje nový dôvod a prípad skončenia mediácie, a to v podobe uplynutia 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutia šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si účastníci nedohodli dlhšiu dobu, po uplynutí ktorej mediácia skončí. Ustanovuje sa aj v poradí ďalší dôvod skončenia mediácie, spočívajúci v úmrtí mediátora alebo jeho vyhlásení za mŕtveho. Ak mediácia skončí v dôsledku prekážky na strane mediátora, ktorou môže byť napríklad jeho zaujatosť, a teda mediácia vykonaná nebude, nebude mediátorovi patriť ani odmena.

K bodu 21

    Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré reagujú na jednotlivé zmeny právnej úpravy a ústavno-konformným spôsobom upravujú prechodný režim a potrebu aplikovania novej právnej úpravy na právne vzťahy vzniknuté podľa skoršej právnej úpravy. Prechodné ustanovenia sa vymedzujú jednak v rovine hmotnoprávnej v odseku 1, v rovine procesnoprávnej v odseku 2 a následne v rovine inštitucionálnej v zostávajúcich odsekoch prechodných ustanovení.

K bodu 22

Zavádza sa nové znenie transpozičnej doložky s ohľadom na potrebu zakotvenia prechodného režimu.

K bodu 23

    Upravuje sa názov prílohy.

K bodu 24

    Transpozičná príloha sa dopĺňa novým bodom.

K bodu 25

V súvislosti so zavedením knihy mediácií sa zavádza nová príloha č. 2, ktorá vymedzuje vzor knihy mediácií, od ktorého sa bude odvíjať jeho technické a elektrotechnické spracovanie.


K čl. II  (Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

V súvislosti s realizáciou projektu Rozvoj elektronických služieb súdnictva dôjde od       1. januára 2016 k zavedeniu Centrálnej evidencie exekúcií (ďalej len „CEEx“), ktorá umožní žiadateľovi na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike žiadať o vydanie výpisu z CEEx obsahujúceho informáciu, či je alebo nie je voči žiadateľovi vedená exekúcia. Hlavným prínosom CEEx je, že (na rozdiel od súčasného stavu) sa lustrácia vykoná vo všetkých exekúciách, ktoré sú vedené v informačnom systéme súdnictva, teda na všetkých súdoch v SR, ako aktívne/neukončené.
O výpis z CEEx bude možné požiadať osobne, písomne alebo elektronicky. Žiadateľ získa výpis z CEEx použiteľný na právne úkony, a to elektronicky podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo tzv. „papierový“ výpis v infocentre súdu podpísaný príslušným zamestnancom súdu.
CEEx bude umožňovať po prihlásení požiadať o výpis z CEEx elektronicky, pričom systém zašle žiadateľovi výpis z CEEx v elektronickej podobe. Tento systém bude fungovať automatizovane a služba nebude spoplatnená (obdobne ako v prípade elektronických výpisov z obchodného registra). 
Ak žiadateľ požiada na ktoromkoľvek súde v SR osobne alebo písomne o vydanie výpisu z CEEx v listinnej podobe, tento úkon je spoplatnený podľa Položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, sumou 2,50 eura, a to bez ohľadu na skutočnosť, či výpis z CEEx bude negatívny (teda žiadateľ nemá záznam v CEEx) alebo pozitívny (bez ohľadu na počet nájdených záznamov o prebiehajúcich exekúciách). Ak nebol súdny poplatok zaplatený pri podaní žiadosti o vydanie výpisu, súd vyzve žiadateľa na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch s poučením, že ak poplatník nezaplatí súdny poplatok v súdom ustanovenej lehote, úkon sa nevykoná a návrh sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr poplatok zaplatí.
Žiadateľ bude môcť prostredníctvom CEEx získať informácie o exekučných konaniach vedených výhradne voči svojej osobe (ako občanovi, resp. podnikateľovi – fyzickej osobe), príp. právnickej osobe, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu.


K čl. III  (Notársky poriadok)

V súvislosti so zmenou koncepcie začatia a skončenia mediácie sa vymedzuje minimálny zásah do noriem Notárskeho poriadku, a to v záujme zabezpečenia vykonateľnosti navrhovanej právnej úpravy.


K čl. IV  (Účinnosť)

Navrhuje sa účinnosť zákona.



V Bratislave, 26. augusta 2015




Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky





Tomáš Borec v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona').

Účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadoch. Základným zámerom návrhu z ákona je zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilnenia zodpovednosti za podnikanie. Na tento účel návrh zákona zvádza register diskvalifikácií a prí sne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Ïalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovaniu firiem (zákaz vrátanie vkladov) a zavádza inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych, či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu, či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov. V stave, kedy má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk, či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude š tatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom. Do procesu reštrukturalizácie bude môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili. Nová právna úprava ako následok reštrukturalizácie stanoví, ž e ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná firma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpe čeným veriteľom aspoň do tejto výšky. V konkurze a aj v reštrukturalizácia sa zavádzajú prísnejšie predpoklady na to, aby správca mohol poprieť len tak prihlásenú pohľadávku veriteľ a. Tento proces bude viac pod súdnou kontrolou a súd bude môcť veľmi rýchlo napraviť prípadné pochybenie správcu pri popieraní pohľadávok veriteľov. Zamestnanci firmy budú môcť dosiahnuť vyhlá senie konkurzu na majetok firmy v prípade jej úpadku oveľa jednoduchšie. Na otvorenie konkurzu v stave, kedy nemajú niekoľko mesiacov zaplatené výplaty už nebudú musieť skladať vysoké finančné č iastky ako preddavok. Zamedzí sa tým prípadom, aké sa stali v minulom roku na východnom Slovensku, kde zahraničný podnikateľ jednoducho odišiel a zamestnanci ostali v patovej situácie a bez výplat.

Spolu s návrhom zákona sa predkladá aj ná vrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na ž ivotné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vládny návrh zákona

2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èlánok 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. má ja 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú . v. ES L 160, 30.06.2000) v platnom znení

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadá vania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejný ch zákaziek na služby (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004) v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

C - 116/11, rozsudok z 22. 11. 2012, Bank Handlowy

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vz ťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

neaplikovateľné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neaplikovateľné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

neaplikovateľné

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

neaplikovateľné

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny n ávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B.Osobitná časť

K Èl. I (Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 13a)

Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa navrhovanej právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy súdneho rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (čl. II, § 61 ods. 10), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať n ávrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvislosti s uložením zmluvnej pokuty, čl. VIII, § 74a ods. 5). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuá lne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné.

Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak bude doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlá senie konkurzu). Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Zakázané bude vystupovať ako vylúčený zástupca priamo (osobne), alebo nepriamo (prostredníctvom iných osôb).

Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení budú mať ihneď dôsledky aj na právny vzťah medzi spoločnosťou a vylúčeným zástupcom. Vylúčeného zástupcu to však nebude zbavovať povinnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu vzniku škody a potrebné opatrenia na jej odvrátenie. Tú okolnosť, že rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť oznámi súd, ktorý rozhodnutie o diskvalifik ácii vydal súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií.

Samotný verejnoprávny zákaz pôsobiť ako vylúčený zástupca na dosiahnutie účelu právnej úpravy nepostačuje, platnosť právnych úkonov vylúčeného zástupcu by nemala byť z dô vodu potreby ochrany tretích osôb dotknutá. Predkladateľ však navrhuje, aby ten, kto koná ako vylúčený zástupca zároveň ručil za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal (sá m, alebo ako tieňový zástupca spoločnosti). Ak ako ručiteľ plní, nevznikne mu právo na regres.

V prípade, že po vylúčení ostane spoločnosť alebo družstvo bez riadne vymenovaného štatutárneho orgánu, postupuje sa primerane podľa § 66 ods. 1.

K bodom 2 a 3 (§ 59a)

Regulácia transakcií s konfliktom záujmov v spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Každá transakcia s konfliktom záujmov nad sumu (spravidla 500 euro), na úč ely zamedzenia skrytým nepeňažným vkladom, je z hľadiska spoločnosti administratívne a nákladovo značne náročná. Pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov je potrebné ponechať len pre akciové spoloč nosti, kde majú vecné opodstatnenie. Spoločnosť s ručením obmedzeným bude pred skrytými nepeňažnými vkladmi chránená prepracovanými ustanoveniami o zákaze vrátenia vkladu.

Upravujú sa jednoznačne následky plnenia podľa neúčinnej zmluvy. Takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Navrhuje sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

K bodom 4 a 5 (§ 60)

Nová komplexná úprava udržiavania základného imania, prepracovanej zodpovednosti štatutárnych orgánov za transakcie poškodzujúce spoločnosti umožňuje zníženie administratívnej záťaže pri zakladan í spoločností bez ohrozenia pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálových obchodných spoločností.

K bodu 6 (§ 66)

Vzdanie sa funkcie člen štatutárneho orgánu je z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujú ci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis osvedčený v prítomnosti notára alebo ním poverené ho zamestnanca.

K bodu 7 (§ 67a)

Upravuje sa kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíja ť od účtovníctva dotknutej spoločnosti.

Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2018, dovtedy sa použijú pomery upravené v prechodných ustanoveniach.

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom predkladateľa je, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoloč nosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov.

K bodu 7 (§ 67b)

Štatutárne orgány spoločnosti v kríze majú mať v zmysle predkladaného návrhu osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z charakteru samotnej krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, č i opatrenia na jej prekonanie sú účinné.

K bodu 7 (§ 67c)

(K ods. 1)

Základná skutková podstata vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem 'plnenie nahradzujúce vlastné zdroje'. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitá l na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh ('spriaznené' cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom predkladate ľa nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje na ' de facto' podriadené záväzky spoločnosti. Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidač nom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľ om bezpochyby informačnú výhodu.

(K ods. 2)

Navrhuje sa vymedziť okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti. Mal by tak byť dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv, a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda.

Obdobne sa posúdia aj plnenia poskytnuté na základe dohody osoby podľa písmena a) so spriaznenými osobami a taktiež tichých spoločníkov.

Plnenie sa tak bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti len vtedy, ak bolo poskytnuté osobami v zmysle odseku 2.

(K ods. 3)

Poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy nebude dotknuté ustanoveniami o kríze spolo čnosti.

(K ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť obrátené dôkazné bremeno v prípade poskytovania krízového financovania schránkovými spoločnosťami.

K bodu 7 (§ 67d)

Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovní ctvo bolo vedené riadne.

K bodu 7 (§ 67e)

Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastn é pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziaceho úpadku.

Rovnako sa navrhuje zaviesť výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

K bodu 7 (§ 67f)

Ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vr átenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie také hoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia bude spravidla prichádzať do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti. Spoločnosť v kríze sa pre vrátenie plnenia nahradzuj úceho vlastné zdroje nedostane do omeškania.

K bodu 7 (§ 67g)

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla 'ná hradová pohľadávka' voči spoločnosti. Navrhuje sa preto zaviesť taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál by mal pri oritne uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

K bodu 7 (§ 67h)

Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od osoby podľa § 67g poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, ž e vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom bude spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67g bude môcť uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

K bodu 7 (§ 67i)

Odsek 1 vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa budú dotýkať ustanovenia o kríze. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a doh ľad.

K bodu 7 (§ 67j)

Ustanovenie je prepracovaním a podrobnejším vyjadrením už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo (pre družstvo s niektorými výnimkami).

Bez zamyslenia sa nad pravidlami kapitálovej primeranosti, jednoduchosť vyjadrenia dnešných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu, môže navádzať k zjednodušenému výkladu. Vrátením vkladu však nie je len taká transakcia, pri ktorej sa spoločníkovi vracia konkrétna majetková hodnota, ktorú do spoločnosti vložil. Vrátením vkladu 'de facto' je každá transakcia, ktorú spoločnosť uskutočňuje so spoloční kom, alebo na účet spoločníka, bez primeraného protiplnenia. Niet dôvodu, aby niektorý zo spoločníkov takýmto spôsobom ohrozoval záujem iných spoločníkov, alebo veriteľov na uspokojení ich nárokov vo či spoločnosti. Vrátením vkladu je (aj v súčasnosti) akákoľvek transakcia, ktorá ide v prospech spoločníka na úkor spoločnosti (kúpa vozidla spoločnosťou pre potreby manželky spoloční ka a jej bezodplatné užívanie takéhoto vozidla). V opačnom garde ide spravidla na druhej strane o skrytý vklad spoločníka do spoločnosti. Je preto dôležité, aby každá takáto transakcia bola uskutočnená za podmienok a v cenách bežných v obchodnom styku.

Zákaz vrátenia vkladu sa dotýka transakcií (bez ohľadu na ich právnu formu – dar, kúpa, nájom, výpožička,...) uzatvorených medzi spoločnosťou a ich spoločníkmi. Spoločníci na účely uplat ňovania tohto zákazu budú vymedzení širšie a to aj bývalí, alebo budúci spoločníci a taktiež aj nepriami spoločníci, osoby konajúce na účet spoločníkov a blízke osoby spoločníkov.

K bodu 7 (§ 67k)

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu bude povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti. Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti, obdobné ručeniu správcu vkladu, keďže vrátený vklad je potrebné považovať za nesplatený.

Upravuje sa taktiež opačné dôkazné bremeno, pri transakciách so schránkovými spoločnosťami.

K bodu 8 (§ 93 ods. 3)

Upresňuje sa výslovne, že zákaz vrátenia vkladu sa týka komanditistov.

K bodu 9 (§ 105a)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia odsekov 2 a 3, nakoľko sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

Body 10 a 11 (§ 121)

Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania ('debt financing') spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu.

K bodu 12 (§ 123)

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k po škodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 13 (§ 123)

Upresňuje sa pravidlo o zákaze vrátenia vkladu. Spoločník môže formálne požadovať od spoločnosti vrátenie vkladu, tomu sa ani nedá efektívne zabrániť. Dôležité je, aby spoločnosť vklad spolo čníkovi nevrátila.

K bodu 14 (§ 127a)

Navrhuje sa, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

K bodu 15 (§135a)

Výslovne sa vyjadruje, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlá senie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 16 (§ 148 ods. 1)

Výslovne sa upravuje nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti vo spoločnosti.

K bodu 17 (§ 148 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlá senie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť sprá vcom. Takáto úprava umožní, aby sa spoločnosť zachovala ako 'going concern'.

K bodu 18 (§ 148 ods. 3)

V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresňuje okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako 'going concern'.

K bodu 19 (§ 152a)

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa bude vyžadovať aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze.

K bodu 20 (§179 ods. 4)

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k po škodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 21 (§ 194)

Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať ná vrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 22 (§223 ods. 8)

Podobne ako obchodné spoločnosti, ani družstvo nemôže svojim členom za trvania vrátiť ich členské vklady. Pri obchodných spoloč nostiach tento zákaz platí absolútne, avšak pri družstve sú upravené aj výnimky; porovnaj napr. § 234.

K bodu 23 (§ 768m)

Výslovne sa upravujú prechodné ustanovenia navrhovanej úpravy vo vzťahu k zavádzanému ručeniu členov štatutárnych orgánov.

K bodu 23 (§ 768n)

V prechodných ustanoveniach sa tiež upravuje postupné zvyšovanie pomeru vlastných a cudzích zdrojov ktorý znamená, že spoločnosť je v kríze.

K Èl. II (Trestný zákon)

Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu či už člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahranič nej osoby alebo prokuristu bude (na dobu uvedenú v rozhodnutí) zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. Právoplatný rozsudok, ktorý sa takýto trest uložil sa spolu s vyplnení m diskvalifikačným listom zašle súdu s agendou registra diskvalifikácií.

K Èl. III (Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

Navrhuje sa, aby vydanie výpisu z registra diskvalifikácií podliehalo poplatkovej povinnosti. Vecne ide o potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov.

K Èl. IV (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s možnosťou použitia Garančného fondu na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.

K Èl. V (zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 ( § 5a ods. 1)

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečenia, aby sa návrhy do obchodného registra mohli podávať tak cez portá l právnych predpisov v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

K bodu 2 (§ 7 ods. 15)

Navrhuje sa, aby registrový súd z úradnej povinnosti preveril, či voči zanikajúcej spoločnosti a spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti nebolo začaté konkurzné konanie alebo reš trukturalizačné konanie, vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia.

K bodu 3 (§7 ods. 17)

Súd pred vykonaním zápisu do obchodného registra ex offo preverí či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedú ci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista nie je z výkonu tejto funkcie vylúčený.

Zámerom predkladateľa nie je zavedením registra diskvalifikácií zvýšiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Z tohto dôvodu nebude potvrdenie o zápise, resp. neexistujúcom zápise o osobe v registri diskvalifikácií povinnou prílohou návrhu na zápis do obchodného registra.

V prípade, že navrhovaná osoba je vylúčená z výkonu funkcie, súd návrh na zápis v zmysle § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri nevykoná.

K bodu 4 (§ 8b)

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení zaniká funkcia vylúčeného zástupcu vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je daná osoba zapísaná. Za účelom efektívneho výmazu osôb z obchodné ho registra a s cieľom predchádzania tomu, aby osoby, ktoré boli z výkonu funkcie vylúčené vykonávali túto funkciu naďalej, nakoľko nie každá obchodná spoločnosť sa musí o vylúčení tejto osoby dozvedieť, napriek tomu, že zákonodarca ustanovuje povinnosť vylúčeného zástupcu túto skutočnosť dotknutej spoločnosti oznámiť, predkladateľ navrhuje, aby mohli registrové súdy na zá klade výpisu z registra diskvalifikácií okamžite vylúčeného zástupcu z obchodného registra vymazať.

O takomto postupe bude následne informovaná spoločnosť, v ktorej vylúčený zástupca pôsobil a z ktorej zápisu v obchodnom registri bol vymazaný, aby táto spoločnosť mohla ďalej riadne zabezpečiť svoj chod.

K bodu 5 (§10 ods. 2)

V súvislosti so zabezpečením hlavnej idey prepojenia registra účtovných závierok a zbierky listín, a to odbremenenia podnikateľských subjektov od predkladania účtovných závierok viacerým subjektom a sú visiacim odbremenením registrových súdov, považuje predkladateľ za potrebné upraviť, aby zverejnenie uloženia dokumentov, ktoré sú do zbierky listín uložené zo registra účtovných závierok, zabezpeč ovalo Ministerstvo spravodlivosti. Uvedené predstavuje technicky jednoduché riešenie, ktoré odbremení registrové súdy a zabezpečí súlad s prvou publikačnou smernicou.

K bodom 6 a 7 (§ 15 ods. 4, názov prílohy)

Novelizačné body sledujú legislatívno-technickú úpravu ustanovenia a názvu prílohy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K Èl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

Navrhuje sa, aby Okresný súd Žilina bol súdom príslušným na vedenie registra diskvalifikácií.

K Èl. VII (zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K § 82i

Register diskvalifikácií predstavuje neverejný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií podľ a Obchodného zákonníka.

Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne za ťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

K § 82j

Ustanovenie upravuje zdroj údajov v registri ako aj dobu, počas ktorej sa budú informácie v registri uchovávať.

K § 82k

Diskvalifikačný list predstavuje zdroj údajov o vylúčenej osobe pre súd, ktorý vedie register diskvalifikácií. Predmetné ustanovenie hovorí, čo je jeho obsahom.

Navrhované ustanovenie popisuje tok informácií o vylúčení na súdoch. Súd, na základe ktorého rozhodnutia bola osoba vylúčená, zašle diskvalifikačný list (obsahujúci údaje o vylúčenej osobe) sú du, ktorý vedie register diskvalifikácií. Ten následne vykoná lustráciu toho, v obchodnom registri ktorého súdu, resp. ktorých súdov je vylúčená osoba zapísaná a prostredníctvom vý pisu z registra informuje tento súd, resp. súdy o vylúčení osoby. Uvedený krok je nevyhnutý vzhľadom na naviazanie vylúčenia osoby s jej vymazaním z obchodného registra (pozri čl. VII návrhu zákona). Uvedené nevylučuje komunikáciu súdov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K Èl. VIII (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

V praxi nie je jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov 'rozumie sa tým' pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátite ľnú domnienku. Navrhovanou zmenou sa tieto aplikačné problémy odstraňujú a predkladateľ mieni použitím slov 'predpokladá sa' vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieva, ž e tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, ž e tu nie sú predpoklady na konkurz. 'A simili', pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie) sa uplatní vy šetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom).

Tá okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku je dôležitá aj z toho aspektu, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jeho vyhlásení (keďže ná vrh na vyhlásenie konkurzu je v podstate návrh na určenie stavu úpadku dlžníka).Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa vyhlásením konkurzu sledujú iné ciele napr. vyradenie konkurenta pri verejnom obstará vaní.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka veden á exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky, a ak zo súpisu majetku resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopn ý. Ïalšou domnienkou, ktorú z právnej úpravy je možné dovodiť už v súčasnosti, je domnienka platobnej neschopnosti pri nesplnení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a).

K bodu 3 (§ 4 ods. 1)

Exemplifikatívne sa upravuje, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)

Podľa predpisov obchodného práva (§66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi. V mandátnych zmluv ách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané, okrem podstatných, aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro. Povinnosť vznikne individuálne ka ždej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bez ohľadu na to, či koná za dlžníka spoločne s inými osobami.

Zavedením právnej fikcie dochádza k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnos ť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený je len prá vnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Pre niektoré otázky s týmto inštitútom súvisiace (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie) sa uplatnia všeobecné predpisy obchodného prá va.

Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné.

Predkladateľ taktiež na podklade druhej vety § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravil vzťah zmluvnej pokuty k ustanoveniam § 135a a 194 Obchodného zákonníka.

K bodu 5 (§11 ods. 4)

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

K bodom 6 a 7 (§ 12 ods. 2 písm. c) a d))

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s doplnením ustanovenia.

K bodu 8 (§ 12 ods. 2 písm. e))

Predkladateľ v praxi zaznamenal prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa môže javi ť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti je najväčšou prekážkou potreba 'judikovanej pohľadávky'. Predkladateľ túto prekážku odstraň uje, pričom na doloženie pohľadávky bude postačovať vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov bude zastupovať v konaní odborová organizá cia. Zamestnanci nemusia byť jej členmi.

K bodu 9 (§ 13 ods. 3)

Zavádza sa výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Odmenu a výdavky predbežného správcu budú buď pohľadá vkou proti podstate, alebo ich bude platiť Sociálna poisťovňa.

V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

K bodu 10 (§ 14 ods. 5)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v sú vislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu 'imanie' je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzn ého konania má platiť pravidlo 'stand still' a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladový ch nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodn ého registra.

K bodu 11 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa upravuje priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

K bodom 12 a 13 (§ 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 29)

Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, je presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitú tom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú -výhrada vlastníctva, finančný l ízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží prá vo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím.

Predkladateľ má za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva resp. prenajatým veciam zabezpeč ovacie právo. Takáto úprava rozšíri ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

K bodu 15 (§ 32)

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv.

K bodu 16 (§ 32a)

Predkladateľ má za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Z vecného hľadiska predkladateľ reaguje na rozhodnutie vo veci III. Ú S 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v 'štandardnom občianskom súdnom konaní'. Konkurzný súd v z ásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustáli, či existuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichá dza do úvahy v troch prípadoch:

1. ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom.

V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv.

2. prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.

V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že žalovať veriteľa s vykonateľnou pohľadávkou musel ten, kto takúto pohľadávku popieral (porovnaj napr. § 112 ods. 3 z č. 64 Sb. z. a n., který m se vydávají øády konkursní, vyrovnací a odpùrčí). Predkladateľ nepovažuje nateraz za dôvodné žalobnú pozíciu v incidenčnom spore meniť, avšak okolnosť, že sa popiera inak vykonateľná pohľadávka, by mala byť zohľadnená v povinnosti správcu popretie takejto pohľadávky (bez ohľadu na to, či ju poprel on, alebo veriteľ) indikovať súdu a súd by mal v takýchto prípadoch rozhodovať o priznaní hlasovacích práv.

3. ide o prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

Predkladateľ vychádza z toho, že verejné registre ako kataster nehnuteľnosti by nemali plniť len funkciu informačnú, ale mali by byť s nimi spojené aj niektoré právne následky, súvisiace s ich formá lnou a materiálnou publicitou. Ak sa popiera (bez ohľadu na to, či správca, alebo veriteľ) pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom zapísaným vo verejnom registri, mal by súd rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv.

K bodu 17 (§ 45a)

Upravujú sa podrobnejšie pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdan á pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci ú padcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

K bodu 18 (§ 47)

Navrhuje sa, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje. Účastní kom konania v takomto prípade zostane dlžník.

K bodu 19 (§ 56)

Precizovanie povinnosti správcu podľa osobitného predpisu.

K bodu 20 (§56a)

Navrhuje sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektí vne len po súhlase správcu.

K bodu 21 (§ 72)

Dlžníci - fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Navrhuje sa preto, aby 'druhá tretina' čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

K bodu 22 (§74a)

Navrhuje v podstatnom rozsahu prevziať súčasnú koncepciu vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou š kody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní bude síce existovať 'obrátené dôkazné bremeno' pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Keďž e nejde o konanie podľa ZKR v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorý m sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 23 (§ 87)

Upravuje sa priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis.

K bodu 24 (§ 95 ods. 3)

Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti.

K bodu 25 (§ 95 ods. 4)

Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie tiež zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systé me alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

K bodu 26 (§105)

Upresňuje sa, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

K bodu 27 (§ 109 ods. 3)

Riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo a ich účtovníctvo je priehľadné (nem. durchschaubar). Reštrukturalizácie by taktiež nemali byť reťazené.

K bodu 28 (§ 110 ods. 1)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj:

- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,

- označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku.

Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku bude slúžiť nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej mož nosti riešenia úpadku - konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieš i napr. majetok, ktorý dlžníkovi 'ušiel' v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

K bodu 29 (§ 110 ods. 2)

Ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, navrhuje sa, aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžn íka, alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizá cie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť by mala predchádzať situáciám, kedy účinky začatia reš trukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

V posudku odporúčajúcom reštrukturalizáciu je taktiež potrebné uviesť údaj o tom, v akom rozsahu si spoločníci (členovia) dlžníka rozdelili zisky alebo iné vlastné zdroje v posledných dvoch rokoch.

K bodu 30 (§ 112 ods. 2)

K návrhu na povolenie reštrukturalizácie je potrebné pripojiť aj zoznam všetkých právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami nad určenú hranicu. Zoznam takýchto spriaznených transakcií by mal byť vypracovaný tak konkrétne, aby veriteľom dlžníka umožnil posúdiť, či v dôsledku transakcií so spriaznenými osobami počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho reštrukturalizácii dlžník prostredn íctvom spriaznených osôb nevyviedol z dlžníka podstatnú časť majetku.

K bodu 31 (§ 114)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v sú vislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu 'imanie' je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí pre dlžníka v súvislosti so začatím reš trukturalizačného konania 'stand still' a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasnost í v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodné ho registra.

K bodu 32 (§ 116)

Upresňuje sa obvod sídla kancelárie správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

K bodu 33 (§ 120)

V súčasnosti nie je v praxi jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturaliza čného konania nemôžu efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov. Navrhuje sa, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lí zingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu.

K bodu 34 (§ 124 ods. 1)

Keďže sa sprísňujú predpoklady na vstup do reštrukturalizácie dlžníkom vo vzťahu k vedeniu riadneho účtovníctva, upresňujú sa predpoklady na popretie prihlásených pohľadávok správcom (ktoré ho si vyberá spravidla sám dlžník). Dôvodom na popretie pohľadávky nemôžu byť len nedostatky vo vedení účtovníctva dlžníkom.

K bodu 35 (§ 124 ods. 2)

Navrhuje sa, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

K bodu 36 (§ 125)

Navrhuje sa zavedenie rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov 'judikovaných pohľadávok' a veriteľ ov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

K bodom 37 až 42

Upresňujú sa pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

K bodom 43 a 44 (§ 152)

Navrhuje sa, aby 'cram down' nebol možný, ak by bez súhlasu nezabezpečených veriteľov im mali byť podľa plánu poskytované plnenia dlhšie ako 5 rokov. Ustanovenie slúži na ochranu nezabezpečených verite ľov, ktorí sa mohli dostať do veľmi nevýhodnej situácie v porovnaní so zabezpečenými veriteľmi.

K bodu 45 (§ 154)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizácia dlžníka musela vždy spočívať v tom, že dlžníkovi sa podľa plánu dostane nový vlastný kapitál aspoň v hodnote v minulosti vyplatených ziskov a rozdelených vlastn ých zdrojov. V opačnom prípade musí byť uskutočnený 'debt eqiuty swap' pre veriteľov, ktorý nie sú s dlžníkom spriaznení. Nenaplnenie takéhoto alternatívneho predpokladu bude viesť k zamietnutiu plá nu. Ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám, pred ktorými si spoločníci rozdelili zisk na úkor nezabezpečených veriteľov.

Plán musí byť spravodlivý naprieč skupinami. Zavádza sa pravidlo o zrovnoprávnení medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi v podmienkach plnenia plánu. Plán musí byť voči nezabezpečený m veriteľom v týchto otázkach spravodlivo nastavený.

K bodu 46 (§155)

Právo odporovať právnym úkonom dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ktoré sa uplatňuje voči osobám, ktoré mali z tohto úkonu prospech nemôže byť reštrukturalizáciou dlž níka dotknuté. Za vykonateľnú pohľadávkou na účely odporovania treba považovať každú zistenú pohľadávku.

K bodu 47 (§ 155a)

Dlžník nemôže profitovať z krátenia pohľadávok svojich veriteľov a musí sa podieľať zo svojho budúceho zisku na ich minimálnom zákonnom uspokojení. Dlžník alebo preberajúca osoba a ich právni n ástupcovia nebudú môcť začať medzi spoločníkov (majiteľov) začať rozdeľovať zisk skôr ako budú nezabezpečení veriteľmi uspokojení v zákonom stanovenej výške. Pôvodná pohľadá vka veriteľa sa síce neobnoví (oproti účinkom plánu), avšak plnenie do zákonnej kvóty nebude bezdôvodným obohatením nezabezpečeného veriteľa.

K bodom 48 a 49 (§ 157)

Navrhuje sa, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľ ovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu.

K bodu 50 (§ 159a a 159b)

Ak by dlžník porušil povinnosť rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov pred naplnením zákonnej kvóty na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, bude to mať za následok neúčinnosť plánu. Toho, že došlo k porušeniu povinnosti sa veriteľ môže na súde, ktorý potvrdil plán. Úspech jedného veriteľa v súdnom konaní bude mať dôsledky na všetkých dotknutých veriteľov.

Účelom reštrukturalizačného plánu je zachovanie podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti. Ak sa dlžníkovi po reštrukturalizácii bude dariť lepšie ako očakával, je spravodlivé, aby sa s týmto ' úspechom' podelil aj s veriteľmi, ktorí odpustením ich pohľadávok tento úspech dlžníka umožnili. Navrhuje sa preto zaviesť právo nezabezpečených veriteľov domáhať sa žalobou voči dlžník ovi, aby im do zákonnej kvóty pomerne prioritne rozdelil vytvorený zisk.

K bodom 51 až 53 (§ 161)

Dopĺňa sa nový exekučný titul v prípade neúčinnosti plánu.

K bodu 54 (§ 172a)

Upresňuje sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

K bodu 55 (§ 198 ods. 4)

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o priznávaní hlasovacích práv sa navrhuje vypustenie odkazu na konkrétne ustanovenia.

K bodu 56 (§ 206b)

S prihliadnutím na to, že zákon má z časti nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k tomuto momentu. Podľa návrhu sa doterajš ie konania, ktoré nie sú ukončené ku dňu účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. výnimku ustanovuje odsek 2, podľa ktorého sa budú okamžite aplikovať ustanovenia podľa ktorý ch právna úprava ako následok reštrukturalizácie ustanovuje, že ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná f irma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky.

K bodu 56 (§ 206c)

Navrhuje sa štandardné prechodné ustanovenie, a to k tým ustanoveniam, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2016.

K Èl. IX (zákon č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Navrhovaná zmena zákona o správcoch má za cieľ dosiahnuť stav, kedy veľké reštrukturalizácie (okrem reštrukturalizácií malých a stredných podnikov) mohli vykonávať správcovia, ktorí majú dostato čné praktické skúsenosti.

K Èl. X (zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstará vaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Účelom doplnenia zákona o verejnom obstarávaní je zamedziť účasti vo verejnom obstarávaní vo vzťahu k tým subjektom, u ktorých bola povolená reštrukturalizácia. To znamená, že v č ase od povolenia reštrukturalizácie do jej skončenia sa nebude môcť subjekt zúčastniť verejného obstarávania.

K Èl. XI (zákon č . 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje účel použitia uhradeného osobitného odvodu, ktorý je štátnym finančným aktívom aj na posilnenie vlastn ých zdrojov financovania právnických osôb založených na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.

K Èl. XII (účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť okamžite, t.j. dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom účinnosť je odložená vo vzťahu k tým ustanoveniam, u ktorých je namieste vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa podnikatelia s touto úpravou oboznámili a pripravili na ňu.

V Bratislave, 14. apríla 2015

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu