Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 652/2004 účinný od 01.01.2015 do 31.03.2015

Platnosť od: 10.12.2004
Účinnosť od: 01.01.2015
Účinnosť do: 31.03.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štatistiky, Colné právo, Colná správa

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST24JUD382DS18EUPP6ČL0

Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 652/2004 účinný od 01.01.2015 do 31.03.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 652/2004 s účinnosťou od 01.01.2015 na základe 333/2014 a 307/2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 333/2014, dátum vydania: 29.11.2014

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný z vlastnej iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu je pokračovať v

- konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií,

- koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to hlavne definovaním okruhu daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen leg álnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na zneužívanie zahrnovania do základu dane osobnej spotreby daňovníka, resp. jej časti v neprimeranej výške.

Navrhované úpravy sú zamerané na

1.Konsolidáciu verejných financií

·zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je:

- rozšírenie počtu odpisových skupí n zo 4 na 6; zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,

- limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 EUR ,

- redukcia možnosti použitia zrýchlenej metó dy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,

- zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne (§ 27) alebo zrý chlene (§ 28),

·zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné),

·transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby.

2.Posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti

·spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi vo forme nepeňažného plnenia; zamestnávateľ má možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, t. j. ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľ nav ýši aj o výšku sociálneho a zdravotného poistenia tak, aby daň a odvody boli zrazené a odvedené v rovnakej výške ako z peňažných príjmov),

·vyňatie náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby,

·zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;

·zjednodušenie výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb,

·u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj

- úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do v ýdavkov na obstaranie nehnuteľnosti,

-úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve,

·zadefinovanie primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávan ý majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov; v tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov.

3.Podpora podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný v ýskum a vývoj

·podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške

-25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vý voj,

-25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,

-25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

V Èl. II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na vylepšenie funkcionality Registra účtovných závierok a jej cieľom je znížiť počet nesprávnych a neúplných podaní. Prináša legislat ívny základ na rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké, tak ako to požaduje nová smernica. Návrh zákona ustanovuje prevádzkovateľa registra a prenáša na neho časť úloh sprá vcu registra. Ïalšie navrhované zmeny umožnia finančnej správe a daňovým úradom lepšie kontrolovať dokumenty na vstupe a operatívnejšie reagovať na chybné doručenia a rozširuje sa počet miest, kde účtovné jednotky môžu požiadať o kópiu uloženého dokumentu alebo jeho časti o jednotné kontaktné miesta.

V Èl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava jeho znenia v ustanovení, v ktorom sa stanovuje percentuálny podiel obcí na vý nose dane z príjmu fyzických osôb, ako aj doplnenie nového ustanovenia, v ktorom sa jasne stanovuje termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát použije. Uvedená úprava podielu obcí vyplynula z rokovaní medzi vládou a zá stupcami obcí v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.

V Èl. V, VI a VII sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje zavedenie novej formy registrač nej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom. Ïalej sa navrhuje rozšíriť zoznam služieb, na ktor é sa bude vzťahovať povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice. Cieľom týchto zmien je zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, a tým dosiahnuť vyšší výber daní. Zároveň sa navrhuje, aby certifikáciu elektronick ých registračných pokladníc nevykonávali podnikateľské subjekty, ale Colný úrad Bratislava, ktorý túto činnosť bude poskytovať bezodplatne. Pre daňové úrady a colné úrady sa navrhuje ustanoviť možnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

V Èl. VIII sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup orgá nu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom 'Eurojackpot', čím sa umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu. V súčasnosti sa t áto lotéria prevádzkuje vo viacerých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a tým umožňuje vytváranie výhernej istiny zloženej z prostriedkov zúčastnených lotériových sp oločností. Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardný ch hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodn ôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

Návrh zákona ako celok má pozitívny vplyv na štátny rozpoč et, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona v čl. II a III má nepatrný vplyv na rozdelenie rozpočtu verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

X4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom0265 270297 223296 886Štátny rozpočet 0207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa0207 843216 180215 970Obce058 89376 881 77 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa001 0411 242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000 VÚC0000 Sociálna poisťovňa0 000zdravotné poisťovne0 000

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom031 168502 031306 540Štátny rozpočet 0-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa0-26 259420 988225 624Obce058 893 76 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa0010411242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0000Zdravotné poisťovne 00002.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-600265 270297 223296 886z toho vplyv na ŠR-600207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa-600207 843216 180215 970Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 6811 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-265 270-297 223-296 886* úspora má znamienko (-)

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-60031 168502 031306 540z toho vplyv na ŠR-600-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa-600-26 259420 988225 624Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-31 168-502 031-306 540* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.

D.Ponechanie zrýchlenej metódy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

E.Zjednotenie odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančné ho prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojen é obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku.

I.Zmena spôsobu zahrnovania paušálnej náhrady nákladov spojený ch s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

J.Zavedenie nového typu daňového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktor í vykonávajú výskum a vývoj.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

L.Možnosť uplatnenia úhrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypoteká rnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovní k platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registra čnej pokladnici.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spolo čností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO z 65,4 % na 68,5 %

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 264,7 mil. eur v roku 2015, 297,2 mil. eur v roku 2016 a vo výške 296,9 mil. eur v roku 2017.

Kvantifikácia príjmov

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu a skutočnosti, že uvedená možnosť zvyšuje náklady práce zamestnávate ľov MF SR nepredpokladá dodatočný vplyv uvedeného opatrenia na daňové príjmy VS.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Kvantifikácia vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivý ch odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní (CBT corporate tax ranking, Oxford University). Dodatočným predpokladom je podiel administratívnych budov na celkovom počte budov v rámci odpisovej skupiny s dobou odpisovania do 20 rokov. Odhadovaný vplyv zavedenia novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov predstavuje približne 70 mil. eur.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.Vyčíslenie vplyvu je založené na údajoch o distribúcii automobilov využívan ých na podnikateľské účely za rok 2012 podľa ich ceny. Podľa uvedených údajov tvorí podiel automobilov s obstarávacou cenou vyššou než 48 000 eur 12,5% z celkového počtu automobilov používaný ch na podnikateľské účely. Vplyv limitovania vstupnej ceny an uvedenej úrovni sa odhaduje vo výške približne 2,5 mil. eur.

D.Ponechanie zrýchlenej metó dy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

Kvantifikácia je založen á na rozdieloch medzi technikou rovnomerného a zrýchleného odpisovania, pri nastavení parametrov podľa novely zákona. Výpočet vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitá lu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivých odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní a expertnom odhade MF SR. MF SR odhaduje akruá lny vplyv uvedeného opatrenia vo výške 29 mil. eur v prvom roku.

E.Zjednotenie odpisovania hmotn ého majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Kvantifikácia je založená na rozdieloch medzi spô sobom odpisovania formou finančného prenájmu a štandardnými formami odpisovania, pri prijatí dodatočných predpokladov o podiele leasingového odpisovania. Výpočet využíva ročné údaje ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovanej pre roky 2015 – 2017. Zjednotenie odpisovania je spojené s odhadovaným pozitívnym vplyvom na verejné financie vo výške 18 mil. eur.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platite ľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

Kvantifikácia vychádza z individuálnych daňový ch priznaní za rok 2012 s využitím údajov o základe dane a výnosoch jednotlivých daňovníkov. Vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje na úrovni 1 mil. eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných individu álnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012. Využíva údaje o výške úrokov z úverov a pôžičiek pri transakciách zahraničných závislých osôb a údaje o EBITDA (zisku p red uplatnením daní, odpisov a úrokov) z individuálnych výkazov ziskov a strát. Na základe týchto predpokladov sa očakáva pozitívny vplyv zavedenia pravidiel nízkej kapitalizácie vo výške približ ne 63 mil. eur v roku 2015.

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotné ho a nehmotného majetku.

Výpočet je založený na využití individuálnych daňových priznaní DPH za rok 2013, konkrétne údajov o podiele outputov firiem podliehajúcich DPH na celkovom outpute. Podiel odpisov v rámci jednotlivých odpisov ých skupín bol stanovený expertným odhadom s využitím údajov medzinárodného porovnania odpisových skupín. Pozitívny vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje v roku 2015 približne na úrovni 40 mil. eur.

I.Zmena spôsobu zahrnovania pau šálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 o zaplatených pokutách a penále. Odhadovaný pozitívny vplyv uvedeného opatrenia je na ú rovni 9 mil. eur.

J.Zavedenie nového typu daň ového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj.

Výpočet je založený na súčasnej ú rovni uplatňovania domácich výdavkov na výskum a vývoj indexovanej do rokov 2015 - 2017 na základe dostupných údajov Eurostatu za Slovenskú republiku. Zavedenie daňového zvýhodnenie je spojené s odhadovaným v ýpadkom daňových príjmov vo výške 24 mil. eur.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

Vplyv zosúladenia valorizácie daňového bonusu s nezdaniteľnou časťou základu dane bol kvantifikovaný na základe údajov o vekovom rozložení populácie zverejňovanej Eurostatom a údajmi o zamestnanosti publikovanými ŠÚ SR. Administratívne zjednoduš enie uplatňovania jednej sumy daňového bonusu počas celého zdaňovacieho obdobia je spojené s pozitívnym vplyvom na úrovni 2 mil. eur.

L.Možnosť uplatnenia ú hrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom druž stve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

Kvantifikácia možnosti uplatnia úhrady za prevod č lenských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve za daňové výdavky vychádzala z údajov ŠÚ SR o Sčítaní obyvateľov, domov a bytov na základe ktorej bol identifikovaný poč et družstevných bytov. Následne z údajov vybraných bytových družstiev bol identifikovaný poplatok za prevod členských práv a počet ročne odkúpených, resp. prevedených družstevných bytov a ná sledne aplikovaný na celkový počet družstevných bytov. Uvedené úprava zákona je spojená s marginálnym negatívnym vplyvom na úrovni 0,1 mil. eur.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré maj ú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

Pri kvantifikácií úpravy výpoč tu preddavkov sa vychádzalo z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní fyzických osôb typu B a ich indexácie na súčasnú úroveň. Uvedená zmena platenia preddavkov nemá vplyv na akru álny výnos dane.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici.

Kvantifikácia vplyvu rozšírenia povinnosti používať ERP na výnos DPH a DPPO vychádza z nasledujúcich predpokladov:

·Zavedenie ERP v jednotlivých odvetviach prispeje k zníženiu daňovej medzery na DPH o 10% (Sektorová daňová medzera bola odhadnutá IFP v spolupráci s MMF)

·V prípade vybraných sektorov s menším počtom transakcií a vyššími sumami napr. slu žby architektov, sa očakáva zníženie daňovej medzery o 5%. Nižší odhad vychádza aj z predpokladu, že užívatelia služieb týchto sektorov nebudú mať povinnosť predkladať pokladničný doklad (alebo potvrdenie o zaplatení) v prípade administratívnych úkonov spojených s dodanou službou (napr. stavebné povolenie)

·Dodatočný prínos na DPPO vychádza z odhadu z očakávaných výnosov na DPH. Odhadnutý bol ako násobok podielu DPPO na DPH a očakávaného výnosu na DPH zo zavedenia ERP

·V prípade zavedenia ERP pre ambulantných všeobecných lekárov, špecialistov, zubá rov sa vychádzalo z rozdielov reportovaných relevantnými ambulanciami a výdavkami domácností na tieto služby. Za zdravotné služby bol v roku 2011 rozdiel medzi výdavkami domácností (podľa ŠÚ SR) a priznan ými tržbami relevantných ambulancií (podľa údajov Ministerstva zdravotníctva) približne 214 mil. eur.

Odhadovaný pozitívny vplyv z rozšírenia povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici sa za predpokladu celoročnej účinnosti odhaduje na ú rovni 72 mil. eur.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

Kvantifikácia vplyvu vychádza z údajov farmaceutických spoločností o peňažnom a nepeňažnom plnení za roky 2011 – 2013 so zohľadnením skutočnosti č asti oslobodených príjmov (registračný poplatok pri vzdelávaní a pod.). Na základe týchto údajov MF SR odhaduje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške približne 5 mil. eur.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO

Kvantifikácia vplyvu vychádza z odhadu daňových príjmov schválených Výborom pre daňové prognózy, kde sa v roku 2015 predpokladal podiel obcí na výnose DPFO vo v ýške 65,4 %, ktorý bol následne prepočítaný na úroveň 68,5 %. Uvedená úprava nemá vplyv na akruálny výnos daní verejnej správy, ovplyvňuje len štruktúru daňových príjmov v prospech obcí na úkor štátneho rozpočtu. Zvýšenie podielu prinesie obciam dodatočné hotovostné príjmy v roku 2015 na úrovni 63 mil. eur.

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že vklady do novej atraktívnejšej hry na základe realizovaného prieskumu budú na úrovni 0,26 mil. eur za týždeň . Predpoklad zmeny atraktívnosti iných hier v prospech Eurojackpotu je zvolený na základe údajov o vývoji vkladov za roky 2013 a 2014, kedy došlo v 43. Týždni roku 2013 k zvýšeniu atraktívnosti lotérie Euromili óny. Od 43. týždňa roku 2013 až po súčasnosť bolo v porovnaní s obdobím prvých 42 týždňov roka 2013 zaznamenané zvýšenie priemerného vkladu do Euromiliónov. V rovnakom období však doš lo k zníženiu priemerných vkladov do ostatných lotériových hier. Èistý pozitívny vplyv zmien v atraktivite Euromiliónov na základe týchto údajov bol v danom období len na úrovni cca 30% zvýšený ch vkladov do Euromiliónov. Uvedené percento sa použilo aj na určenie zmeny atraktívnosti iných hier po zavedení Eurojackpotu. Spustenie lotérie sa očakáva v priebehu roka 2015.

Kvantifikácia výdavkov

V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov boli kvantifikované náklady na zapracovanie nových a novelizovaných dokumentov podávaných elektronicky a písomne v dotknutých informačných systé moch. Odhad finančných vplyvov na jednotlivé IS FS SR v roku 2014 predstavuje spolu 0,6 mil. eur.

Nepatrné zníženie výdavkov a príjmov v kapitole MF SR vznikne zavedením možnosti vydávania opisov dokladov z Registra účtovných závierok na Jednotných kontaktných miestach. V rovnakej miere nastane zvýš enie výdavkov a príjmov v kapitole MV SR na okresných úradoch, ktoré budú Jednotnými kontaktnými miestami.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201520162017100Daňové príjmy207 437215 322215 081110Dane z prí jmov a kapitálového majetku172 428168 643168 402111Daň z príjmov fyzickej osoby-50 871-71 564-71 359112Daň z príjmov prá vnickej osoby218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy01 0411 242150Poistné01 0411 242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy264 864296 365295 997110Dane z príjmov a kapitálového majetku229 855248 205247 551111Daň z príjmov fyzickej osoby6 5567 9987 790112Daň z príjmov právnických osôb218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008Odvody z hazardných hier406858889

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (cash) 201520162017100Daňové príjmy-26 665420 130224 735110Dane z príjmov a kapitálového majetku-58 757373 451178 056111Daň z príjmov fyzickej osoby-63 962-65 780-71 140112Daň z príjmov právnickej osoby0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (cash) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚ C - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (cash) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy010411242150Poistné010411242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 201520162017100Daňové príjmy30 762501 173305 651110Dane z príjmov a kapitálové ho majetku-1 330453 013257 205111Daň z príjmov fyzickej osoby-6 53513 7828 009112Daň z príjmov právnických osôb0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Kvantifikácia výdavkov

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnení:

·Zamestnávatelia - všetci

·SZÈO – všetky

·Právnické osoby – všetky

Návrhom zákona o používaní registračnej o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú:

·ovplyvnené podnikateľské subjekty, na ktoré sa od účinnosti zákona bude vzťahovať povinnosť používať virtu álnu registračnú pokladnicu, resp. elektronickú registračnú pokladnicu - počet týchto subjektov nie je možné odhadnúť, pretože niektorí podnikatelia už dnes na báze dobrovoľnosti elektronické registračné pokladnice používajú.

·pozitívne ovplyvnení výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori elektronických registračných pokladníc z dô vodu, že Colný úrad Bratislava, ktorý bude vykonávať certifikáciu, bude túto činnosť vykonávať bezodplatne.

Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre malý podnik (97% vrátane mikro účtovných jednotiek).

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:

·Daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku zavedenia nového typu daňové ho zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet.

·Daňové zaťaženie PO a SZÈO sa zvýši v dôsledku:

-spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov sú visiacich s používaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom,

-použitia metódy zrýchleného odpisovania iba na 2 a 3 odpisovú skupinu,

-zavedením pravidiel nízkej kapitalizácie,

-obmedzenia uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

Návrh zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice predpokladá tieto dopady:

·Zavedením používania virtuálnej registračnej pokladnice bude mať pozitívny prínos pre:

-výkon kontrol vykonávaných zamestnancami finančnej správy, t. j. s prihliadnutím na on-line prepojenie so systémami finančnej správy sa výkon kontrol uľahčí a zjednoduš í, čím sa dosiahne vyšší počet odhalených podvodov,

-podnikateľské prostredie, pretože umožňuje prehľadnejšiu evidenciu a zároveň používanie virtuálnej registračnej pokladnice pri taxatívne vymenovaných službách je poskytované zo strany štátu bezplatne, a preto jej obstaranie a používanie bude efektívnejšie.

-zákazníkov, ktorí pri platbách dostanú od podnikateľov relevantné pokladničné doklady, ktoré budú môcť uplatniť aj v rámci národnej bločkovej lotérie.

·Pre podnikateľov vzniknú náklady:

-na obstaranie koncového zariadenia,

-z potreby pripojenia na internet,

-na zakúpenie elektronickej registračnej pokladnice.

·Celkový počet podnikateľov na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť používať registračnú pokladnicu nie je možné určiť, pretože niektorí podnikatelia sú u ž koncovými zariadeniami, pripojením na internet resp. aj elektronickými registračnými pokladnicami vybavení.

·Z dôvodu, že na trhu sú k dispozícii rôzne typy registračných pokladníc, počítačov, tlačiarní v r ôznych cenových reláciách a nedá sa odhadnúť aký typ v akej cene si podnikateľ vyberie, nie je možné určiť ani celkový rozsah finančných nákladov na tieto elektronické zariadenia.

Návrh zákona o účtovníctve bude mať pozitívny vplyv z dôvodu zníženia administratívnych nákladov súvisiacich s rozsahom vykazovaných údajov v poznámkach pre malé podniky.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Očakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov, ako napr. pri:

-zavedení pravidiel ní zkej kapitalizácie,

-použití princípov transferového oceňovania aj na tuzemských závislých osôb

-uplatňovaní odpisov z osobných automobilov zo vstupnou cenou 48 000 eur a viac

-zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných lekárom a poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.

Vo vzťahu k zavedeniu používania virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom, konsolidácia verejných financií a definovanie tých daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen legálnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na jej zneužívanie prostredníctvom zahrnovania výdavkov do základu dane v neprimeranej výške, resp. prostredníctvom zahrnovania časti osobnej spotreby daňovníkov do základu dane.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona bude mať:

- pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov, fyzických osôb v prípade dosiahnutia pr íjmu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti je možné uplatniť do daňových výdavkov:

- úhradu za prevod členských práv a povinností spojených v členstvom v bytovom družstve

- úroky z hypotekárneho alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti,

-negatívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti so zdanením náhrady nemajetkovej újmy vyplácanej podľa Občianskeho zákonníkaKvantifikujte:

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnený ch predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti s možnosťou uplatnenia obstarávacej ceny zásob potravín bezodplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska, čím sa zabezpečuje potravinová pomoc najodkázanejším skupinám obyvateľstva. 4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Návrh zákona bude mať pozitívn y vplyv na občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorý ukončili príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi v súvislosti s možnosťou odpoč tu výdavkov na výskum a vývoj.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne prá vo:

-čl. 4 ods. 2 písm. a), čl. 50, čl. 110 až 112, čl. 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoloč enstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dc érskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich spr ávach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa č inností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),

-smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných z ávierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

-smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finanč nej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhé ho odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 1 0. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kr áľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a in í, [2002],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft fü r Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je do 20. júla 2015.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2013/34/EÚ stanovená do 31. marca 2015.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:

-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovn íctve v znení neskorších predpisov,

-opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určený ch z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorý m sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní , označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014 -74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č.MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej úč tovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatren í v znení neskorších predpisov,

-návrh u opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadan í a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch úč tovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,

-návrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cenn ými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do zá kona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do nariadenia vlády č. 453/2002 Z.z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Èl. I návrhu zákona (novela zákona č. 595/2003 Z.z.) so smernicami, ktoré sa týkajú oblasti daní je úplne zlučiteľný.

Èl. III návrhu zákona (novela zákona č. 431/2002 Z.z.) so smernicou 2013/34/EÚ je čiastočne zlučiteľný, s ostatnými smernicami z oblasti účtovníctva je ú plne zlučiteľný.

Èl. V návrhu zákona (novela zákona č. 289/2008 Z.z.) so smernicou 98/34/ES je úplne zlučiteľný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 37 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6

Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných vý davkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzen ý v navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dop ĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. Podľ a tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňova ť len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom.

Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na s úkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Zároveň stále platí základná zásada pre mož nosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udrž anie zdaniteľných príjmov.

Príklad 1:

Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur, ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 mož no uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny, a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:

4 000 / 4 x 80 % = 800 eur

Tabuľka (v eur):

rokúčtovný/daňový odpiskrátenie daňový ch odpisov podľa §19 ods. 2 písm. t)úprava základu dane podľa §17 ods. 220151 00080020020161 00080020020171 000800 20020181 000800 200spolu4 0003200800

K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)

Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktor ých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahàňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku, bez oh ľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančn ého prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prená jmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona. Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.

K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 7, 32, 75 až 77 a 87 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod, § 35 ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 7

Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávate ľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu zamestnanca k zamestn ávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zá jazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.

1. metóda

Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade pe ňažného plnenia; nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daň ovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej č asti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových n ákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.

Príklad 2:

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných prí spevkov na SP za zamestnanca (zjednoduš ene)

13,4 % z 2 400 = 321,60 eur

Výpočet preddavku na daň19 % x (2 400 – 321,60) = 394,89 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň 2 400 – 321,60 – 394,89 = 1 683,51 eura

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa (zjednoduš ene)

35,2 % z 2 400 = 844,80 eur

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 + 844,80 = 3 244,80 eura

2. metóda

S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:

a)najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

b)pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaň ovacie obdobie.

Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.

Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu navýšeného nepeňažného prí jmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-n ásobku platného životného minima.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona zamestnávateľ najprv vypočí ta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona] podľa prílohy č. 7 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-ná sobku PŽM x (1 - SD1)

kde

P je plnenie rozhodujú ce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvé ho bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušné ho zdaňovacieho obdobia.

a)176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,

b)1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura

(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,

c)pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.

Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí zá klad dane, je hodnota nižšia alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona (19 %).

Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093, potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o 19 % a zvyš nú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia (2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona.

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažné ho plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = NP / (1 - SD1)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znen í neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

Príklad 3:

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej č innosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 3 425,53 = 459,02 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 =554,5207

(ÈZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995

preddavok na daň = 566,51 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 425,53 – 459,02 – 566,51 = 2 400,00 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodu šene)

35,2 % z 3 425,53 = 1 205,78 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78 = 4 631,31 eura

Príklad 4:

Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.

V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]

S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ÈNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného poistného, ktoré je povinný plati ť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 je 552,08 eur)

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely v ýpočtu NNP je možné navýšiť ÈNP o povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné z peňažné ho príjmu 134,00 eur.)

NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokr úhľovanie § 47 ods.1 zákona)

úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura

vymeriavací základ = 4 120 eur

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 4 120,00 = 552,08 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 = 554,5207

(ÈZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495

preddavok na daň = 783,01 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 384,59 – 418,08 – 566,51 = 2 400,00 eura

Èistý netto peňažný príjem1 000 – (783,01 – 566,51) – 134 = 649,50 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodušene)

35,2 % z 4 120 = 1 450,24 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura

Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.

Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategó rie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).

Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona], na nepeňažné plnenie poskytnuté od býval ého zamestnávateľa poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovàšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo prá vo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) zákona].

Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj vypočítaná suma navýšenia o povinné poistn é zrazené zamestnancovi a odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia. V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.

K bodom 8 a 39 - § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)

Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoloční kov alebo k.s. za svojich komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov dosahuj úcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.

K bodom 9, 11, 14, 16, 28, 50, 81, 82 a 84 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 pí sm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3

Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotn íckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotní ckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka 'držiteľ' pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom.

Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide

-o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

-o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Spôsob zdanenia uvedených pr íjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 z ákona, ak pôjde

-o peňažné plnenie, platiteľom dane je dr žiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona,

-o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažné ho plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijat é a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom v zákone.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľn ého príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumá ciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť sprá vcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchý lky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľný ch podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na té my z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preuká zanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania č innosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotní ckej praxe [§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.

Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľ a § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom predn áškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľ a osobitného predpisu je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.

K bodu 10 a 15 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná pod ľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K bodu 12 - § 8 ods. 5 písm. f)

Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za preukázateľne vynaložený vý davok na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺ ňa písmeno f) o druhý bod, podľa ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnute ľnosti okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Uvedená mož nosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou.

K bodu 13 - § 8 ods. 7

Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručení m obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zá kona zistenej v čase nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. c)

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služ by poskytované na našom území.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. g)

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona nahrádza novým znením, ktoré upravuje zahrnovanie tzv. zmaren ých investícií do základu dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne poč as 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.

K bodom 19, 20 a 21 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy z ákladu dane tuzemských závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.

K bodom 22 a 23 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.

K bodu 25 – poznámka pod čiarou k odkazu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 24, 26 a 43 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4

Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nov ého znenia § 17 ods. 19 zákona.

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.

Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia zahrnujú do zá kladu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.

Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich zahrnovania do základu dane do výš ky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považ uje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaň ovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské a právne služby.

V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť dlhš iu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.

K bodu 27 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho ná jmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktor é by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.

K bodu 29 - § 17 ods. 33

Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona úč innom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33 písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku. Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prená jme a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období poč as dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahàňa.

K bodu 30 - § 17 ods. 34 až 36

K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zav ádza sa obmedzenie ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaň ovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutoč ne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov (resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako ú hrn limitovaných odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.

Príklad 5:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

Tabuľka (v eur):

rokZDskutočne uplatnený daňový odpis z OC

(60 000 / 4)odpis z LVC

(48 000 / 4)ak ZD

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 307/2014, dátum vydania: 14.11.2014

21

Dôvodová spr áva

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých opatreniach sú visiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpeč enie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení. Schválením tohto návrhu zá kona sa plní aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nový ch legislatívnych opatrení.

Problematiku ochrany oznamovateľov najmä korupčného správania upravujú aj viaceré medzinárodné dokumenty:

-podľa čl. 22 Trestnoprávneho dohovoru Rady Euró py o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) každá strana prijme opatrenia nevyhnutné na poskytnutie účinnej a náležitej ochrany tým, ktorí oznamujú korupčné trestné činy alebo inak spolupracujú s prí slušnými orgánmi a svedkom, ktorí svedčia v súvislosti s týmito trestnými činmi;

-podľa čl. 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (ozn ámenie č. 370/2003 Z. z.) každá zmluvná strana poskytne náležitú ochranu proti neoprávneným sankciám voči zamestnancom, ktorí majú oprávnené podozrenie na korupciu a ktorí ozná mia v dobrej viere svoje podozrenie zodpovedným osobám alebo orgánom;

-podľa čl. 33 Dohovoru Organizácie Spojených ná rodov proti korupcii (oznámenie č. 434/2006 Z. z.) každý štát zváži prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každou osobou, ktorá dobromyseľne a na základe dôvodného podozrenia oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa korupčných trestných činov.

Okrem uvedených dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, dňa 30. apríla 2014 prijal Výbor ministrov Rady Európy odporúčanie č. 2014/7 o ochrane whistleblowerov, v ktorom sa ustanovuje niekoľko zásad ur čených členským štátom pri tvorbe právnych predpisov a usmernení v tejto oblasti. Väčšina odporúčaní je v predloženom návrhu premietnutá.

Zo záujmu spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, vyplýva potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto č innosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing). Z takéhoto spoločensky prospešného konania však môžu plynúť pre ich aktérov rô zne hrozby od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované. Náš právny poriadok pozná niekoľko ochranných opatrení, ak je ohrozený život alebo zdravie – inštitú ty utajeného svedka, ohrozeného svedka, chráneného svedka v Trestnom poriadku a z toho vyplývajúci zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

Možné postihy za poskytnutie informácií však nemusia viesť len priamo k ohrozeniu života alebo zdravia, môžu spočívať aj v menej násilných spôsoboch smerujúcich k ohrozeniu ekonomickej stability a prí jmu osoby poskytujúcej informácie. Najmä zamestnancov ako osoby disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, po volania, postavenia alebo funkcie, je potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa. Platný právny poriadok Slovenskej republiky túto problematiku neupravuje komplexne, existujú však viaceré č iastkové úpravy, napríklad v Zákonníku práce, ktoré sú však prevažne deklaratórneho charakteru, bez poskytnutia bezprostrednej ochrany.

Napriek tomu, že vyššie uvedené medzinárodné dokumenty smerujú primárne k ochrane oznamovateľov korupčného správania, po posúdení potreby novej právnej úpravy sa navrhuje rozšíriť mož nosti poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti. Ochrana sa bude vzťahovať na zamestnanca, ktorý v dobrej viere uviedol skutočnosti, ktoré mô žu významnou mierou prispieť alebo ktoré prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vý konom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Samotná ochrana zamestnanca bude spočívať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či takéto oznámenie urobil smerom navonok vo forme trestného ozná menia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či takéto oznámenie urobil smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému.

Ak pôjde o trestné konanie alebo o konanie o správnom delikte, prokurátor alebo súd v trestnom konaní alebo správny orgán v konaní o správnom delikte, posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky oznamovateľa a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ochrana bude spočívať v odsúhlasení pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný súhlas zamestnanca, inš pektorátom práce. Odsúhlasovanie týchto pracovnoprávnych úkonov bude prebiehať v štandardnom správnom konaní podľa správneho poriadku, teda aj s možnosťou podania opravné ho prostriedku pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa.

Obdobne ako je to upravené vo viacerých iných krajinách sa navrhuje pre všetky orgány verejnej moci a pre stredné a veľké podniky (zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami) povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania. Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú už aj v súčasnosti v niektorých veľký ch spoločnostiach alebo aj v orgánoch verejnej moci napríklad vo forme etických kódexov. V nadväznosti na to sa navrhuje, aby každý vymedzený zamestnávateľ určil zodpovednú osobu na prijímanie a vybavovanie podnetov, ktorá bude podliehať priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti alebo orgánu verejnej moci, ďalej sa upravujú komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých budú môcť zamestnanci nahlasovať takéto podnety, lehoty na ich vybavenie, ako aj oboznamovanie sa zamestnancov s výsledkami ich vybavenia.

Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa za podanie oznámenia, bude rozšírenie zákazu diskriminácie popri súčasných dôvodoch aj na zá kaz diskriminácie z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplývajú aj následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačné ho konania, aby sa napravil protiprávny stav alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie, obrátené dôkazné bremeno na strane žalovaného. Novým oprávnením pre inšpektoráty práce sa umožní na 14 dn í okamžité pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, pri ktorom je dôvodné podozrenie, že bol urobený ako odplata za podanie podnetu o protispoločenskej činnosti zamestnávateľa s tým, že následn ým podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Ïalšími zmenami, ktoré majú za cieľ motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním sú:

-nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci,

-nenárokovateľná odmena, ak na základe oznámenia došlo k odsú deniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchaniu inej protispoločenskej činnosti,

-sústreďovanie informácií o problematike tzv. whistleblovingu na jednom mieste Slovenským národným strediskom pre ľudské práva,

-jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k podaniu oznámenia a zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne alebo iné obdobné pracovné vzťahy,

-možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné ozná menie,

-neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovné ho pomeru.

Návrh zákona bol pod◊a § 33 ods. 2 zákona ◊. 523/2004 Z. z. o rozpo◊tových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financi í Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktor ými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLU◊ITE◊NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladate◊ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispolo◊enskej ◊innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzh◊adom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrova◊ sa k bodom 4 až 6.

Dolož ka

vybraných vplyvov

A.1. Ná zov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Cieľ om navrhovanej právnej úpravy je aj zlepšenie odhaľovania, resp. zamedzovania protispoločenskej č innosti, ktorá výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje stav verejných financií. V prípade účinnej aplikácie by mala mať navrhovaná právna úprava výrazn ý pozitívny vplyv na verejné financie. Tieto pozitívne vplyvy samozrejme dopredu nemožno vôbec kvantifik ovať, ale možno predpokladať, že budú ďaleko prevyšovať prípadné negatívne vplyvy.

Návrh zákona predpokladá aj ukladanie pokút za správne delikty (§ 14 a 15), ktorých výnosy sú príjmom štátneho rozpočtu, a teda návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Keďže ide o novú právnu úpravu, nie je mož né tento pozitívny vplyv kvantifikovať ani približne. Vzhľadom na výšku navrhovaných pokút a porušenia povinností, ktoré majú byť sankcionované, sa nepredpokladá vý raznejší pozitívny vplyv.

Ak si zavedenie návrhu zákona do praxe vyžiada výdavky na strane verejných prostriedkov, tieto budú realizované v rámci schválených limitov príslušných rozpočtových kapitol. To mo žno konštatovať najmä vo vzťahu k rozšíreniu pôsobnosti inšpektorátov práce a Centra právnej pomoci.

Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy môžu nastať aj v dôsledku odmeň ovania oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti. Toto odmeňovanie sa viaže na ukončenie konania o protispoločenskej činnosti, je nenárokové a bude vyplácané na základe posúdenia ministerstva spravodlivosti v každom konkrétnom prípade, a to aj s ohľadom na rozsah uchráneného alebo vráteného majetku. Tieto negatívne vplyvy preto nemožno tiež kvantifikovať a prostriedky na odmeňovanie oznamovateľov v prípade, že nebudú môcť byť hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR, budú zabezpečené prostredníctvom rozpočtového opatrenia podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?1. Zamestnávatelia, ktorých zamestnanec sa stane chrá nenou osobou a budú potrebovať na vymedzené pracovnoprávne úkony voči nemu súhlas inš pektorátu práce.

2. Zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami, ktorí si budú musieť vytvoriť vnútorn ý systém vybavovania podnetov

(k 31. 12. 2012 ich bolo cca 3 400:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=59848). 3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Zamestn ávatelia s najmenej 50 zamestnancami budú povinní zriadiť si vnútorný systém vybavovania podnetov o protispoločenskej činnosti. V rámci tohto systému určia zodpovednú osobu, spôsoby podávania podnetov, vydajú vnútorný predpis, ktorý upraví ďalšie podrobnosti, bud ú viesť evidenciu podnetov a zverejňovať ich spolu s výsledkami prešetrenia.3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Výšku administratívnych nákladov v súvislosti s implementáciou návrhu nemožno bližšie konkretizovať, keďže viaceré spoločnosti obdobné systémy majú už zavedené a náklady budú závisieť od samotnej štruktúry každej spoločnosti.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnik ateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Zamestnávateľovi sa sťaží vykonanie niektorých pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovate ľovi protispoločenskej činnosti.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Vytvorením vnútorné ho systému, ako aj ďalšími opatreniami na zlepšenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predpokladá zlepšenie hospodárenia orgánov verejnej moci, ako aj súkromných spoločnost í, zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a ich páchateľov a zn íženie škôd z protispoločenskej činnosti.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate ľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Bez vplyvuKvantifikujte:

Bez vplyvu- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvate ľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Pre zamestnancov, ktorí oznámia protispoločenskú činnosť, sa zlepší prístup k právnej pomoci a zlepší sa ich informovanosť o možnostiach ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu.

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním informácií, ktoré sa týkajú oznamovania protispoloč enskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňovaním znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiacich súdnych rozhodnutí, odborných článkov a ďalších informácií, ktoré sa t ýkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona na webovom sídle Slovenské ho národného strediska pre ľudské práva, sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informač nej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V odseku 1 je vymedzený predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je vytvorenie právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby, ktorá prispela k odhaleniu protispoločenskej činnosti. Okrem toho návrh zákona upravuje povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní podaní o protispoloč enskej činnosti a ochranu zamestnancov, ak by boli v súvislosti s oznámením takýchto podaní postihovaní . Pojem protispoločenská činnosť v súvislosti s predmetom návrhu zákona sa odví ja od úpravy zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v súvislosti s jej pracovnými vzťahmi, pričom sa v tejto súvislosti explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzťah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, ž e zákon sa bude vzťahovať na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ďalšie osoby, ako sú napríklad policajti, hasiči, colníci, profesionálni vojaci.

Okrem toho sa explicitne ustanovuje, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupňovanie ú dajov zo zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosť prísluš níkov spravodajských služieb, mlčanlivosť pri poskytovaní právnych služieb a povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie vybranej trestnej činnosti, zostávajú nedotknuté. Na druhej strane sa však ustanovuje neaplikovateľnosť osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k navrhovanému zákonu okrem povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k spravodajským službám.

K § 2

Prá vne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona.

Pojem závažná protispoločenská činnosť sa definuje jednak cez vymedzen é trestné činy, a jednak sa definuje vo vzťahu k následku, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoločenskou činnosťou teda bude vždy niektorý z trestných č inov poškodzovania finančných záujmov Euró pskych spoločenstiev, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestný ch činov verejných činiteľov a niektorý z trestných činov korupcie.

Okrem toho bude závažnou protispoločenskou č innosťou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

Ïalej sa definuje pojem oznamovateľ, ktorým je osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolenie, postavenie alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Oznámenie sa pritom viaže na skutočnosti, ktoré sú významné na objasnenie závažnej protispolo čenskej činnosti. Navrhuje sa tiež ochrana blízkej osoby oznamovateľa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený pod ávateľ oznámenia. Tejto blízkej osobe však nebude možné priznať odmenu, čo sa zohľadňuje v definícii oznamovateľa.

Zamestnávateľ a orgány verejnej moci sa definujú obdobne, ako je to obvyklé v našom prá vnom poriadku.

V odseku 2 sa definuje dobrá viera. Dobrá viera sa neviaže na objektívnu vedomosť o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na presvedčenie osoby o pravdivosti svojich tvrdení v čase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú jej známe a vedomosti, ktoré má.

K § 3

Podanie ž iadosti o poskytnutie ochrany je výlučným právom zamestnanca, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach, a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek š tádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo d ôkazom predloženým zamestnancom

Návrh zákona uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to pí somnú formu alebo ústnu do zápisnice.

O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd, preto je potrebné v návrhu zákona explicitne ustan oviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu činnému v trestnom konaní, napríklad príslušníkovi Policajného zboru, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť dozorujúcemu prokurátorovi alebo súdu, ktorý vo veci kon á.

Žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať základné údaje zamestnanca a jednoduché označenie zamestnávateľa, pričom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po jeho identifikačných znakoch, ako je napríklad obchodné meno, sídlo alebo identifikačné čí slo; tieto údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

K § 4

Pri vzniku ochrany má nezastupiteľné miesto v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom súd, pretože im zákon priznáva právo posúdiť, či sú splnené podmienky na vznik ochrany a založiť túto ochranu.

Ochrana vzniká dňom doručenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateľovi; toto písomné oznámenie sa doručuje aj zamestnancovi a inšpektorátu práce.

Zamestnanec sa od okamihu vzniku ochrany stá va chráneným oznamovateľom a požíva všetky práva, ktoré mu tento návrh zákona ako chránenému oznamovateľovi priznáva. Napríklad, chránený oznamovateľ má právo, aby mu súd oznámil nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol p áchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu; toto oznámenie má pre chráneného oznamovateľa význam v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie odmeny.

Umožňuje sa tiež, aby oznamovateľ požíval ochranu až v momente, keď sa sám rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. Na tento účel môže osoba, ktorá podala žiadosť, požiadať prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že je oznamovateľ, čo znamená, že prokurátor uzná jeho vý znamný podiel na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, ale jeho identita pred zamestnávateľom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiť pri pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu [čl. I § 13 ods. 7 písm. d)].

Raz založená ochrana podľa tohto návrhu zákona trvá, čo je potrebné zdôrazniť, a to najmä v prípade, že ná sledne dôjde k právnemu prekvalifikovaniu vybraného trestného činu na trestný č in s nižšou sadzbou. Ak prokurátor alebo súd zistia, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, ozn ámia túto skutočnosť zamestnancovi.

K § 5 a 6

Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, ž e závažnosť oznámenia posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí.

V rá mci trestného konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak už bola v rámci trestného konania podaná žiadosť o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiť poskytnutie ochrany.

K § 7

Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateľa je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestná vateľovi, čiže chrániť zamestnanca a na druhej strane súčasne povzbudiť iný ch zamestnancov na oznamovanie významných skutočností, keďže tieto oznámenia sú pod ávané vo verejnom záujme.

Ochrana je právom chráneného oznamovateľa, ktorému zodpovedá povinnosť zamestnávateľa, pričom toto právo i povinnosť sú v príčinnej súvislosti s oznámení m významnej skutočnosti.

Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schvá leniu.

Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateľovi už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu je inšpektorát práce. Táto inštitúcia sa z hľadiska účelu návrhu zákona a hlavne svojim predmetom činnosti, vymedzeným v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, javí ako najvhodnejšia.

Predchá dzajúci súhlas inšpektorátu práce sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia.

Ak zamestnávateľ bude chcieť urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, bude musieť podať žiadosť o predchádzajú ci súhlas inšpektorátu práce s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými sú označenie zamestnávateľa a chráneného oznamovateľa, označenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie.

Súhlas sa nebude vyžadovať iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nebude vzťahovať ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzťahu k osobám, ktoré sú vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 6 ods. 3 a 4 zákona o štátnej službe). Takisto nebudú podliehať súhlasu úkony vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voč i sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateľov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania).

Pož iadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce rozhodnúť pokiaľ je to možné, čo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa.

V rámci schvaľovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestn ávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti nejestvuje príčinná súvislosť, čiže zamestná vateľ je povinný znášať obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateľ presvedčí inšpektorát pr áce a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti urobeným chráneným oznamovateľom nie je príčinná súvislosť, pracovnoprávny úkon schváli.

V záujme objektívneho posúdenia veci návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania; na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok.

K § 8

Ná vrh zákona ustanovuje päť foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieľom návrhu zákona, ktorými sú podpora podávania oznámení o významných skutočnostiach, objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti a zistenie a usvedčenie jej páchateľov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu za mestnanca voči zamestnávateľovi.

Vznik ochrany je v dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený podať písomnú žiadosť o zánik ochrany, ktorú je povinný doručiť inšpektorátu práce a dňom jej doručenia ochrana zaniká; inšpektorát práce o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateľa, prokurá tora alebo súd.

Návrh zákona vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateľa len za predpokladu, že tá to osoba je vnútorne úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Rozhodne však nie je účelom návrhu zákona chrániť zamestnanca, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Takýmto konaním napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a návrh zákona s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iný m spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateľa za niektorý z týchto trestných činov zaniká ochrana; súd bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi a inšpektorátu práce.

Ak vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom zanikne z dôvodu zániku pracovnoprávneho vzťahu, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a naďalej poskytovať ochranu chránenému oznamovateľovi. Zánik ochrany je povinný zamestnávateľ bezodkladne oznámiť inšpektorátu práce, súdu alebo prokurátorovi.

Skončenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany.

K § 9 a 10

Návrh zákona ustanovuje aj právnu možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu. Ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorá nemá byť len motivačným faktorom na podávanie oznámení o významných skutočnostiach, ale svojim mechanizmom priznávania má vyjadriť aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prí pade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, č i už ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby. Návrh zákona predpokladá priznanie odmeny až do výšky pä ťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná pou žíva aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodňovaním os ôb poškodených násilnými trestnými činmi.

Rozhodovaciu právomoc návrh zákona zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré už má aj v súvislosti so spomínaným odškodňovaním osôb poš kodených násilnými trestnými činmi vytvorené personálne a technické podmienky pre túto činnosť.

Podmienkou priznania odmeny oznamovateľovi je právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu alebo ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Za týmto účelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiť oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia.

Je výlučne vecou oznamovateľa, či požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateľ rešpektovať, je šesťmesačná lehota, ktorá začína plynúť dňom doručenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, čo doloží jeho kópiou.

Ministerstvo spravodlivosti, ako rozhodovací orgán, musí zohľadniť návrhom zákona ustanovené kritériá, ktorými sú miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení p áchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku.

Návrh zákona sa však neobmedzuje len na toto stanovisko, ale v záujme objektívneho posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočnosti umožňuje zamestnancom ministerstva spravodlivosti nahliadať do relevantných spisov a požadovať súčinnosť aj od iných orgánov.

Návrh zákona ustanovuje ministerstvu spravodlivosti lehotu na rozhodnutie, a to šesť mesiacov odo dň a doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny.

K § 11 a 12

Vo vzť ahu k zamestnávate ľom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť vytvoriť si vnútorný systém vybavovania podnetov vrátane anonymných oznámení, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, ako aj iných neanonymných podaní, ktoré nemajú pojmové znaky oznámenia a tiež sú visia s činnosťou zamestnávateľa. Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi. Zodpovedná osoba, resp. osobitná organizačná zložka, u orgánov verejnej moci bude vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väčšia transparentnosť a efektívnosť pri vybavovaní podnetov v rámci jednotlivých rezortov. Ïalej sa ustanovuje povinnosť oboznámiť osobu, ktorá podala podnet, s vý sledkom jeho preverenia a vedenie príslušnej evidencie. Rieši sa tiež povinnosť zachovávať anonymitu podávateľa podnetu.

K § 13

Ustanovenie rieši ochranu podávateľa podnetu, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s týmto podnetom je postihovaný. Ochrana spo číva v možnosti inšpektorátu práce pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči podávateľovi podnetu, ak je dô vodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámen ím podnetu. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná inšpektorátom práce je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o predbežnom opatrení by malo smerovať ku konaniu podľa antidiskriminačného zákona, ktorý sa v tomto smere aj dopĺňa.

Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná iba na vnútorný systém vybavovania podnetov podľa § 11, ale môžu ho využiť aj pod ávatelia podnetu, kde tento vnútorný systém nie je alebo nemusí byť vytvorený, resp. môže ho využiť aj tzv. anonymný oznamovateľ podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, resp. počas trvania pracovnoprávneho vzťahu aj oznamovateľ, ktorého ochrana zanikla z dôvodu skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte.

K § 14

Pri nesplnení povinností fyzických a právnických osôb podľa § 7 a 13, je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu obdobne, ako je tomu v prípade marenia inšpekcie práce podľa z ákona o inšpekcii práce.

K § 15

Ustanovujú sa sankcie za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov, ktoré sú vybraní zamestnávatelia povinní podľa tohto zákona zaviesť. Ide o štandardnú úpravu, ktorá obsahuje skutkovú podstatu deliktu, kritéria na uloženie pokuty v rámci ustanoveného rozpätia, lehoty na zánik zodpovednosti za spáchanie deliktu, splatnosť ulo ženej pokuty a príjmové určenie výnosov z uložených pokút.

K § 16

Na to, aby oznamovateľovi alebo osobe, ktorej inšpektorát práce poskytuje ochranu prostredníctvom pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho ú konu, mohla byť poskytnutá účinná ochrana, bude niekedy potrebovať aj právnu pomoc. Ako účelovo najvhodnejší sa v tomto smere javí zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zmenou ktorého sa rozširuje poskytovanie právnej pomoci oznamovateľom závažnej protispoločenskej činnosti.

K § 17

Na účely pôsobnosti podľa § 7 a 13 (udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti) sa inšpektorom prá ce ustanovujú oprávnenia, ktoré majú podľa zákona o inšpekcii práce. Ide o atrahovanie ustanovení, ktoré majú inšpektori práce v rámci vykonávania inš pekcie práce, pričom sa budú využívať iba tie, ktoré budú potrebné na tieto činnosti. Takým istým spôsobom sú riešené aj povinnosti fyzických a prá vnických osôb pri výkone právomocí inšpektorov na účely § 7 a 13.

K § 18

Vzhľ adom na postavenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa mu zveruje pôsobnos ť vykonávať osvetu v súvislosti s podávaním podnetov a poskytovaním ochrany podľa tohto zákona. Orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť poskytovať stredisku súčinnosť pri výkone tejto pôsobnosti.

K § 19

Špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného inšpektorátu práce v našom právnom poriadku odzrkadľuje ich zverenie pod kontrolu Ná rodnej rady Slovenskej republiky. Takto je riešená kontrola aj vo vzťahoch podľa tohto zákona s tým, ž e sa vylučujú tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré by boli v týchto zlo žkách, najmä z hľadiska utajenia, problematické.

K § 20

Postupy pod ľa tohto návrhu zákona sú neformálne, ich predmetom sú práva, na ktoré nie je prá vny nárok, či už ide o vznik ochrany alebo poskytnutie odmeny; týchto práv sa nemožno domáhať v opravných konaniach, ani súdnou cestou.

Na tieto postupy sa preto nevzťahuje správny poriadok. Tak ako v niektorých právnych predpisoch sa však zakotvuje použitie správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu vybraných písomnost í.

Iná právna situácia je pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon zamestnávateľa a v súvislosti s konaním o poriadkových pokutách a správnych deliktoch. Na tieto konania sa správny poriadok vzťahuje.

Z dôvodu jednoznačného určenia miestnej prísluš nosti inšpektorátov práce na výkon navrhovaných opatrení sa ustanovuje ako určujúci faktor miesto výkonu práce zamestnanca.

K § 21

Je žiaduce, aby sa opatrenia podľ a navrhovaného zákona uplatňovali čo najskôr. Preto sa v prechodných ustanoveniach umožňuje poskytnutie ochrany aj osobe, ktorá podala oznámenie pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Vzhľadom na nové povinnosti pre vybraných zamestnávateľov, ustanovuje sa lehota, do ktorej sú povinní zamestnávatelia tieto povinnosti začať plniť.

K čl. II (Zákonník práce)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v Zákonníku práce zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestn ého stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej č innosti.

K bodu 3

V nadväznosti na vytvorenie vnútorného systému upravujúceho oznamovanie protispoločenskej činnosti u vymedzených zamestnávateľov sa dopĺň a aj povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý to upravuje.

K bodu 4

Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, prič om súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu po skytuje ochrana, navrhuje sa, aby sa naňho tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy nevzťahovali, a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie nového odseku 3 v § 79.

K bodu 6

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú č innosť.

K č l. III (Trestný poriadok)

K bodu 1

Osoba, ktorá podáva trestné oznámenie ústne, sa poučuje o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia. Z dôvodu zlepšenia informovanosti týchto osôb o možnostiach a podmienkach ochrany, ktorá im môž e byť poskytnutá, sa navrhuje doplniť poučenie osoby, ktorá podáva tr estné oznámenie ústne. Oznamovateľ bude teda hneď pri podaní trestného oznámenia oboznámený s možnosťou podať žiadosť o poskytnutie ochrany a na to nadv äzujúcom postupe.

K bodu 2

Obdobne ako je tomu u svedka podľa § 136, umožňuje sa aj osobe, ktor á podala trestné oznámenie, aby sa v trestnom spise neuvádzali údaje o jej totožnosti. Tieto ú daje budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Toto opatrenie má motivovať k podávaniu trestných oznámení bez obáv z následný ch postihov voči oznamovateľovi.

K bodom 3 a 4

Každý svedok je pred výsluchom poučený o význame svedeckej výpovede, o práve odoprieť výpoveď atď. Toto poučenie, a to aj pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, sa navrhuje rozšíriť aj o možnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čím sa zlepší aj informovanosť svedkov o ochrane, ktorá im môže byť poskytnutá v pracovnoprávnom vzťahu.

K čl. IV (zákon o Policajnom zbore)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že policajt neporuš í povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. V (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone č. 73/1998 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu prí slušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného inšpektorátu práce a Zboru väzenskej a justičnej stráže zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z., nesmie byť v sú vislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prí padoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K čl. VI (zákon o štátnej službe colníkov)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe colníkov zakazuje diskrimin ácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služ by prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného colníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozš irujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prí padoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K čl. VII (zákon o sudoch a prísediacich)

K bodu 1

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že sudca neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K bodu 2

Ustanovuje sa zákaz diskriminácie sudcov z dôvodu podania sťaž nosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

K bodu 3

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prísediaci neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. VIII (zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a ozná mením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prí slušník Zboru väzenskej a justičnej stráže neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú , aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. IX (zákon o prokurátoroch a právnych č akateľoch prokuratúry)

K bodom 1 a 3

Ustanovuje sa zákaz diskriminácie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

K bodom 2 a 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prokurátor a právny čakateľ prokuratúry neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú č innosť.

K čl. X (zákon o Hasičskom a záchrannom zbore)

K bodu 1

Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru prí slušníka Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v pr ípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskrimina čného zákona sa v zákone č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služ by, zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 315/2001 Z. z., nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sť ažnosti, žaloby alebo podnetu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavan ím povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XI (zákon o výkone práce vo verejnom zá ujme)

V súč asnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispolo čenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oz namovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XII (antidiskriminačný zákon)

Dodrž iavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zákaz diskriminácie sa navrhuje rozšíriť aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýši právna ochrana oznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú žalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestná vateľa.

K čl. XIII (zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a ozná mením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že colní k neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitného predpisu a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osô b vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XIV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

K bodom 1 a 2

Umožňuje sa, aby mohla byť právna pomoc prostredníctv om Centra právnej pomoci poskytovaná aj oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu. Týmto sa má prispieť ku komplexnosti úpravy ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Navrhuje sa osobitná úprava poskytovania právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá bude spočívať v tom, že prá vnu pomoc budú môcť oznamovatelia využiť bez ohľadu na materiálnu núdzu a finančnú spoluúčasť žiadateľov o právnu pomoc.

K bodu 4

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo spravodlivosti SR na vydanie vzoru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti.

K čl. XV (zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR)

K bodu 1

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo náv rhu na začatie trestného stíhania na vedúceho služobného inšpektorátu práce, veliteľa alebo na iného profesionálneho vojaka, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia v taxatívne určených veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inš pektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoloč enskej činnosti.

K bodu 3

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že profesionálny vojak neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedel súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XVI (zákon o inšpekcii práce)

K bodu 1

Rozširuje sa rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov, ktorý je upravený v čl. I § 11 a 12.

K bodu 2

Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektoré ho inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným org ánom – Národným inšpektorátom práce.

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozh odovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej č innosti za podmienok ustanovených v čl. I.

K čl. XVII (zákon o štátnej službe)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe zakazuje diskriminácia v štátnozamestnaneckých vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodom 2 a 3

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom š tátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na zač atie trestného stíhania na iného štátneho zamestnanca alebo nadriadeného vedúceho zamestnanca alebo za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že štátny zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného inšpektorátu práce nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K bodu 5

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na právne úkony voči oznamovateľ ovi protispoločenskej činnosti.

K čl. XVIII (účinnosť)

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na primeranú legisvakanciu.

Schvá lené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 20. augusta 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore