Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 644/2006 účinný od 01.01.2010

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. augusta 2007 č. 624/2007, ktorým bola schválená Koncepcia ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej činnosti a poradenskej činnosti na finančnom trhu (ďalej len „koncepcia“).

Cieľom tejto právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Kde je to však nevyhnutné a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnej oblasti finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy v súlade s právom Európskych spoločenstiev sú prvky osobitnej právnej úpravy v navrhovanej právnej úprave zachované.

Vykonávanie činností spojených so sprostredkovaním finančných nástrojov a služieb a poskytovaním finančného poradenstva je v súčasnosti upravené osobitnými zákonmi pre oblasť poistenia a zaistenia, investičných služieb a doplnkového dôchodkového sporenia, pričom do konca roka 2006 bola činnosť sprostredkovateľov osobitne upravená tiež v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

Nová právna úprava zabezpečí porovnateľnú ochranu spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov na základe ktorých sú mu poskytované finančné služby. Na základe zhodnotenia súčasnej právnej úpravy sprostredkovania a odborného poradenstva vo vybraných oblastiach finančného trhu v súlade s uznesením vlády SR č. 624/2007 sa vytvorí právny rámec pre spoločnú reguláciu finančného sprostredkovania a finančného poradenstva na slovenskom finančnom trhu. Nová právna úprava zohľadňuje pozitívne prvky a skúsenosti z doterajšej právnej úpravy a výkonu dohľadu nad činnosťou sprostredkovateľov, najmä v oblasti poisťovníctva a investičných služieb.

Nakoľko cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby, navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých oblastiach finančného trhu.

Návrh zákona upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý sa tieto činnosti vykonávajú sa výrazne líši. Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, s poskytovaním informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, týkajúcich sa ponúkaných finančných služieb.

Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní spotrebiteľovi, dostatočných na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, analýzy, odborné stanoviská alebo osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.

Účelom návrhu zákona je zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať kvalifikované, racionálne a nezávislé rozhodnutia. Na druhej strane nie je cieľom návrhu zákona zabezpečovať ochranu osobám, ktoré túto ochranu z objektívnych dôvodov nepotrebujú a preto na základe uvedeného sú v návrhu zákona klienti kategorizovaní na profesionálnych a neprofesionálnych.

V návrhu zákona sa vymedzujú osoby, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú a poradenskú činnosť a zároveň sa zavádza ich jednotný register, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Jednotná registrácia umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením.

Návrh zákona ďalej ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je v kompetencii Národnej banky Slovenska. Zámerom tohto zákona je zabezpečiť účinnosť dohľadu a vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.

Hlavným zámerom návrhu zákona je teda vymedziť postupy a pravidlá činnosti finančného sprostredkovateľa a finančného poradcu tak, aby sa minimalizovalo riziko, že sprostredkovaná finančná služba by bola pre danú osobu nevhodná alebo nezodpovedajúca jej finančným alebo osobným možnostiam a aby existujúce pravidlá pre finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo boli v čo najväčšej možnej miere zjednotené na spoločnú platformu.

Súčasne navrhovaná nová právna úprava vyvolá potrebu opätovnej notifikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. januára 2009 s pripomienkami, ktoré boli zapracované do návrhu zákona a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa upravuje predmet navrhovanej právnej úpravy. Predmetom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) finančné sprostredkovanie, finančné poradenstvo, vedenie registra osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a výkon dohľadu nad vykonávaním predmetných činností.

Táto právna úprava explicitne vymedzuje na čo sa návrh zákona nevzťahuje v súlade so smernicami 2002/92/ES a 2004/39/ES.

K § 2

V tomto ustanovení sa definuje finančné sprostredkovanie v jednotlivých sektoroch finančného trhu podľa obsahu vykonávanej činnosti. Finančným sprostredkovaním sa rozumie predkladanie ponúk, smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ďalej je to spolupráca pri správe zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov. V ustanovení sa ďalej upravuje finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, v sektore poistenia alebo zaistenia ide predovšetkým o zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika. Ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie s jednou alebo viacerými finančnými inštitúciami a spočíva v ponuke produktov týchto finančných inštitúcií. Z uvedené vyplýva že ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančných inštitúcií.

K § 3

V tomto ustanovení sa definuje finančné poradenstvo v jednotlivých sektoroch finančného trhu. Na rozdiel od finančného sprostredkovania pri finančnom poradenstve ide o poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní klientovi, to znamená že táto činnosť sa vykonáva na základe zmluvného vzťahu osôb vykonávajúcich finančné poradenstvo a klienta. Finančné poradenstvo musí byť poskytované na základe nestrannej analýzy dostatočného počtu finančných služieb dostupných na finančnom trhu.

K § 4

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii v praxi.

K § 5

Toto ustanovenie definuje klienta, potenciálneho klienta a neprofesionálneho klienta.

Ak profesionálny klient chce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s neprofesionálnym klientom, je povinný poskytnúť o tejto skutočnosti písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie či sa vzťahuje na jednu alebo viaceré finančné služby v jednom alebo viacerých sektoroch, Toto vyhlásenie odovzdá finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi, ktorý mu písomne potvrdí prijatie a jedno vyhotovenie vráti klientovi.

K § 6

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú subjekty, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie na zmluvnom základe.

K § 7 až 12

Obsahom právnej úpravy je vykonávanie finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy, t.j. vykonávania činnosti finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným finančným agentom a viazaným investičným agentom a vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom. V týchto ustanoveniach sa súčasne upravuje problematika zodpovednosti za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona, to znamená, ktorý subjekt je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona.

V ustanovení § 11 sa upravuje vykonávanie činnosť finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorého domovský členský štát nie je Slovenská republika. Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia môže na území Slovenskej republiky začať vykonávať svoju činnosť v lehote určenej zákonom, kedy bol informovaný príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak tento orgán dohľadu zaslal oznámenie, že chce vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky Národnej banke Slovenska.

K § 13

V tomto ustanovení sa v súlade so smernicami EÚ upravuje register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Tento register sa člení na podregistre pre jednotlivé sektory finančných služieb a zoznamy podľa sektorov finančných služieb. Do príslušných registrov sa zapisujú základné údaje o finančných agentoch, finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia a ich zmeny, to znamená evidované údaje, z ktorých niektoré sú uverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, t.j. zverejňované údaje. Národná banka Slovenska rozhoduje o zápise osoby do registra na základe splnenia zákonom ustanovených podmienok.

K § 14

Národná banka Slovenska zapíše viazaného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh finančnej inštitúcie, s ktorou má tento viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu a podriadeného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh samostatného finančného agenta, s ktorým má podriadený finančný agent uzavretú zmluvu. Ak je návrh na zápis neúplný, Národná banka Slovenska ho vráti navrhovateľovi. Národná banka Slovenska zapíše finančného agenta a finančného poradcu do príslušného zoznamu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým im bolo udelené príslušné povolenie na vykonávanie činnosti.

Ustanovenie ďalej upravuje kedy je viazaný finančný agent, podriadený finančný agent a viazaný investičný agent oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie a to odo dňa zápisu do registra. Ak Národná banka Slovenska informuje navrhovateľa, že jemu podriadený subjekt, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu je zapísaný do registra, navrhovateľa bez zbytočného odkladu vydá tomuto subjektu osvedčenie o zápise do registra.

K § 15

Upravuje sa skutočnosť v prípade ak nastanú zmeny v evidovaných údajoch, ustanovuje sa povinnosť navrhovateľa pri postupe podávania návrhu na zmenu zápisu, ako aj postup Národnej banky Slovenska pri vyznačovaní zmien zápisu v registri.

K § 16

Ak nastanú skutočnosti uvedené v tomto ustanovení návrhu zákona je Národná banka Slovenska oprávnená zrušiť zápis v registri príslušných subjektov.

K § 17

V tomto ustanovení ustanovujú údaje, ktoré Národná banka Slovenska eviduje pri zápise do registra u príslušných osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a taktiež sa zabezpečuje aj verejnosti dostupná evidencia, na základe ktorej si môže klient overiť oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

K § 18

Na udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu sú tieto osoby povinné spĺňať zákonom stanovené podmienky. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti. Národná banka Slovenska je oprávnená žiadosť o udelenie povolenia činnosti finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu zamietnuť, ak táto žiadosť neobsahuje potrebné zákonné náležitosti.

K § 19

Upravujú sa dôvody zániku povolenia na výkon činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na výkon činnosti finančného poradcu a ustanovuje sa povinnosť pre tieto subjekty bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach, ktoré vedú k zániku povolenia.

K § 20

Toto ustanovenie upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v sektore poistenia alebo zaistenia vykonávané osobami s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky na území iného členského štátu za dodržania povinnosti informovať o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska. Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.

K § 21

Ustanovenie definuje odbornú spôsobilosť pre účely zákona a ustanovuje stupne odbornej spôsobilosti a požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa jednotlivých stupňov. Taktiež sa upravujú požiadavky odbornej spôsobilosti, ktoré musia spĺňať osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o absolvovaní odborného štúdia, na strednej alebo vysokej škole, praxou v jednotlivých sektoroch, zložením odbornej skúšky a absolvovaním osobitného finančného vzdelávania.

K § 22

Vzhľadom na dynamickosť legislatívneho vývoja sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, priebežne si dopĺňať odborné vedomosti po skončení štúdia, ako aj v priebehu ďalších rokov. Ďalej sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré musia spĺňať zákonom stanovený stupeň odbornej spôsobilosti absolvovania overenia odbornej spôsobilosti a to absolvovaním osobitného finančného vzdelávania, vykonaním odbornej skúšky alebo vykonaním odbornej skúšky s certifikátom. Táto povinnosť sa nevzťahuje na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu, ktorého odbornú spôsobilosť dohliada orgán dohľadu domovského členského štátu..

V ustanovení sa ďalej definuje čo sa rozumie osobitným finančným vzdelávaním, odbornou skúškou a odbornou skúškou s certifikátom.

K § 23

V ustanovení sa upravuje aká osoba sa pre účely zákona považuje za dôveryhodnú a taktiež sa upravuje preukazovanie dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 24 až 26

Návrh zákona upravuje organizačné požiadavky na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, to znamená, upraviť organizačnú štruktúru, vzťahy medzi štatutárnym orgánom a zamestnancami, právomoc a zodpovednosť finančného agenta a finančného poradcu tak, aby zabezpečovali bezpečný výkon činnosti a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov. V týchto ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej upravujú povinnosti, týkajúce sa zodpovednosti vedúceho zamestnanca finančného agenta a finančného poradcu.

Ustanovuje sa povinnosť finančného agenta a finančného poradcu vypracovať a dodržiavať predpisy a postupy preverenia a primerane rýchleho vybavovania sťažností klientov. Finančná inštitúcia musí taktiež dodržiavať stanovený postup pri vedení záznamov o každej sťažnosti týchto klientov a o opatreniach prijatých na riešenie sťažností. Ďalej s ustanovuje obsah takýchto záznamov.

K § 27

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v prípade zistenia vzájomného konfliktu záujmov medzi ním, ak ide o fyzickú osobu, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu a jeho zamestnancami, osobami prepojenými s finančným agentom alebo finančným poradcom vzťahom kontroly, či už priamej alebo nepriamej. Ak sa pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva konfliktu záujmov nemožno vyhnúť, ustanovuje sa povinnosť o tom informovať klienta ešte pred vykonávaním predmetnej činnosti, uprednostniť záujmy klienta a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.

Toto ustanovenie vymedzuje okruh osôb, ktoré nesmú byť samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným alebo finančným poradcom, štatutárnym orgánom a zamestnancom týchto osôb.

K § 28

Upravujú sa všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s odbornou starostlivosťou v záujme klienta. V tomto ustanovení sa ďalej ukladá povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Ustanovuje sa povinnosť pre finančnú inštitúciu preverovať dodržiavanie povinností zo zákona viazaným finančných agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu a povinnosť samostatného finančného agenta preverovať dodržiavania povinností ustanovené týmto zákonom podriadeným finančným agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu. V prípade zistenia nedostatkov sú finančná inštitúcia a samostatný finančný agent povinní prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

K 29

V tomto ustanovení sa ustanovuje povinnosť pre finančnú inštitúciu a samostatného finančného agenta, ako osôb, ktoré dohliada priamo Národná banka Slovenska, využiť všetky prostriedky na kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich z návrhu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov im podriadených osôb, s ktorými majú uzavretú písomnú zmluvu na vykonávanie finančného sprostredkovania. Ich povinnosťou je teda sústavné preverovanie činnosti viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta. V ustanovení sa upravuje čo má byť obsahom zmluvy medzi finančnou inštitúciou a viazaným finančným agentom a zmluvy medzi samostatným finančným agentom a podriadeným finančným agentom. Finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent musia napríklad požadovať nápravu zistených nedostatkov ich v činnosti, môže im zadržať odmenu, znížiť odmenu alebo im ju nevyplatiť ak zistí, že porušením pravidiel činnosti spôsobili klientovi škodu, postup pri plnení týchto povinností musí byť upravený v osobitnom vnútornom predpise.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť vedúceho zamestnanca finančnej inštitúcie alebo vedúceho zamestnanca samostatného finančného agenta predkladať v zákonom stanovenej lehote správu o plnení povinností finančnej inštitúcie a samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska.

Obsah, členenie a spôsob predkladania tejto správy ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným v Zbierke zákonov.

K § 30

Návrh zákona upravuje povinnosť poistenia za spôsobenie škody spôsobenej pri vykonávaní činnosti finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva finančným agentom a finančným poradcom. Ustanovuje sa výška poistného plnenia a to najmenej 100 000 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 150 000 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti. Ak ide o osoby vykonávajúce predmetnú činnosť v sektore poistenia a zaistenia poistná zmluva musí byť platná na území všetkých členských štátov a výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť na každú poistnú udalosť najmenej 1 120 200 eur a pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárom roku v prepočte najmenej 1 680 300 eur. Povinnosť poistenia sa vzťahujú aj na viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta, to neplatí ak za nich prevzala zodpovednosť za škodu finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent.

K § 31

V tomto ustanovení sa na účely identifikácie potencionálnych klientov alebo klientov ustanovuje povinnosť pre tieto subjekty poskytnúť osobe vykonávajúcej finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

K § 32

Upravuje skutočnosť, že v súvislosti s výkonom finančného sprostredkovania nesmie finančný agent vykonávajúci túto činnosť poskytovať klientovi žiadne výhody finančnej povahy, hmotnej alebo nehmotnej povahy, na ktoré klient nemá nárok. Výnimku tvorí poskytnutie drobných reklamných predmetov. V súvislosti s poskytovaním finančného poradenstva nesmie finančný poradca prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie s výnimkou od svojho klienta. V prípade finančného agenta, v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti, musí byť klient presne a zrozumiteľne informovaný o existencii a ak klient o to požiada aj o výške peňažného alebo nepeňažného plnenia, ktoré prijíma finančný agent od inej osoby. Existencia akéhokoľvek peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia nesmie brániť jeho povinnosti konať v záujme klienta. Finančný poradca môže prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie len od svojho klienta.

K § 33 a 34

Vymedzuje sa rozsah informácií zo strany finančného agenta a finančného poradcu vo vzťahu ku klientom; okrem všeobecných informácií by sa mali poskytovať aj špecifické informácie o ponúkaných finančných službách. Osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie je povinná informovať klienta či tieto zmluvy majú výhradnú alebo nevýhradnú povahu a ak klient o to požiada, oznámiť mu obchodné mená týchto subjektov. Ďalej je táto osoba povinná informovať klienta aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie na základe zmluvy s jedným subjektom alebo s viacerými, alebo ako finančný poradca. V informáciách poskytovaných klientom sa nesmie používať názov Národná banka Slovenska ani názov iného príslušného orgánu, aby sa nevytváral dojem, že tento orgán podporil alebo schválil produkty alebo sprostredkúvané služby. Pri poskytovaní informácií klientom telefonicky alebo prostredníctvom systému umožňujúcemu diaľkový prístup musí byť zabezpečená verejná prístupnosť údajov finančného agenta o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň začatia vykonávania sprostredkovania. Ak sa informácie odvolávajú na konkrétny daňový režim, musí byť uvedené, že tento daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a môže sa zmeniť. Informácie v reklamných dokumentoch musia byť v súlade s ďalšími informáciami, ktoré osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo poskytuje klientom pri poskytovaní finančných služieb. V ustanovení sa ďalej upravuje posudzovanie klientov a potenciálnych klientov na základe skutočnosti, či klient, ktorý je považovaný za profesionálneho klienta má potrebnú úroveň, skúsenosti a znalosti, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám.

V ustanovení § 34 sa upravuje, že každá reklama a propagácia nesmie znejasńovať dôležité skutočnosti, informácie poskytované klientovi musia byť presné a nesmú zdôrazňovať žiadne výhody finančnej služby a musí im porozumieť väčšina klientov.

K § 35

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu, ešte pred samotným poskytnutím finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva zisťovať, zaznamenávať požiadavky klienta, jeho skúsenosti s poskytovanou finančnou službou. Na základe takto získaných informácií zistí, či tento klient má potrebnú úroveň skúseností, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám, ktoré súvisia s poskytovanou finančnou službou. Ak finančný agent alebo finančný poradca nezíska potrebné informácie od klienta podľa tohto ustanovenia nesmie klientovi poskytnúť finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 36

V tomto ustanovení sa upravuje vedenie evidencie, ktorá musí obsahovať všetky dokumenty, ktoré obsahujú práva a povinnosti medzi finančným agentom alebo finančným poradcom a klientom, ako aj podmienky, ktoré musia byť splnené osobou vykonávajúcou finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, ktorá poskytne klientovi finančnú službu. Dokumenty sú povinné osoby uchovávať v lehote určenej zákonom.

Vedenú dokumentáciu sú tieto osoby povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu. Dokumentáciu je táto osoba povinná uchovávať na médiu, ktoré umožňuje uchovávanie informácií tak, aby Národná banka Slovenska mohla v budúcnosti tieto informácie použiť v takej forme a spôsobom aby boli zákonom splnené podmienky – jednoduchý spôsob, možnosť zistiť zmeny ap.

V súlade s týmto ustanovením sa ustanovuje povinnosť samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi v lehote určenej zákonom predkladať výkaz o o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkaz o vykonávaní finančného poradenstva.

Ak je finančný agent oprávnený inkasovať, za dodržania podmienok ustanovených týmto zákonom, finančné prostriedky nie sú majetkom finančného agenta a musia byť uložené na osobitnom účte finančného agenta a ak sa vyhlási konkurz na majetok tohto agenta, nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.

K § 37

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore investičných služieb. Finančný agent v sektore investičných služieb okrem iného nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky alebo finančné nástroje klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky alebo cenné papiere.

K § 38

Dohľad nad vykonávaním finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom a finančného poradenstva finančným poradcom vykonáva Národná banka Slovenska. V tomto ustanovení sa presne vymedzuje predmet dohľadu a osoby podliehajúce dohľadu Národnej banky Slovenska sú povinné na jej požiadanie v určenej lehote vypracovať a predložiť aktuálne, úplné a pravdivé údaje, ako aj doklady a informácie potrebné pre riadny výkon dohľadu.

Tomuto dohľadu za určitých podmienok podlieha aj finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu. Ustanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska umožniť vykonať dohľad na mieste príslušnému orgánu domovského členského štátu finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak ju o to príslušný orgán dohľadu požiada. Ustanovuje sa povinnosť pre Národnú banku Slovenska informovať príslušné orgány dohľadu o uložení opatrenia na nápravu finančnému sprostredkovateľovi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak by toto opatrenie viedlo k zrušeniu zápisu v evidencii, ktorú vedie domovský členský štát. Táto úprava vyplýva zo smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia, kde je stanovená povinnosť vedenia registra pre všetky členské štáty, ktoré uvedenú smernicu transponovali do svojho právneho poriadku.

K § 39

Národná banka Slovenska môže pri zistení nedostatkov v činnosti samostatného finančného agenta a finančného poradcu podľa závažnosti, dĺžky trvania, rozsahu, následkov a povahy týchto nedostatkov uložiť týmto osobám sankcie. Sankcie a opatrenia k náprave umožňujú Národnej banke Slovenska včasný a efektívny zásah pri neplnení podmienok uložených týmto zákonom, najmä v prípade ohrozenia oprávnených záujmov klienta a majú svoje špecifiká, ktoré sa dajú uplatniť len v prípade vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

O každej sankcii uloženej finančnému sprostredkovateľovi v sektore poistenia alebo zaistenia so sídlom na území iného ako členského štátu je Národná banka Slovenska povinná informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu tohto štátu.

K § 40

Notifikačným orgánom v sektore sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia vo vzťahu k orgánom EÚ je Ministerstvo financií SR.

K § 41 a 42

V týchto ustanoveniach sú uvedené prechodné ustavenia k úpravám obsiahnutým v návrhu zákona.

Ustanovenie § 41 v odseku 1 až 3 upravuje kategorizáciu sprostredkovateľov, pričom doterajším predpisom podľa odseku 1 sa rozumie zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odseku 2 predmetného ustanovenia sa za doterajší predpis považuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v odseku 3 sa za doterajší predpis považuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Upravuje sa skutočnosť, že povolenia vydané Národnou bankou Slovenska podľa doterajších predpisov sa považujú za povolenia udelené podľa tohto zákona.

Iné ako osoby uvedené, ktoré vykonávajú činnosť na ktorú sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona sú povinné ku dňu účinnosti tohto zákona v určenej lehote podať žiadosť o udelenie povolenia alebo navrhovateľ v tejto lehote je povinný podať návrh na zápis do registra. Ak tieto osoby nepodajú žiadosť o udelenie povolenia v stanovenej lehote nesmú vykonáva finančné sprostredkovania alebo finančné poradenstvo podľa tohto zákona.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje zamietnutie žiadosti Národnou bankou Slovenska ak príslušná osoba nepodala žiadosť o udelenie povolenia včas alebo navrhovateľ nepodal včas návrh na zápis do registra.

Ustanovujú sa lehoty na zosúladenie vykonávania činností podľa tohto zákona týkajúce sa odbornej spôsobilosti základného, stredného, vyššieho a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti, splnenie povinnosti finančného agenta informovať v stanovenej lehote Národnú banku Slovenska o platných zmluvách s finančnou inštitúciou alebo iným finančným agentom Preukazovanie týchto povinností o uzavretých platných zmluvách Národnej banke Slovenska sa týka aj samostatného finančného agenta a finančnej inštitúcie.

Ustanovuje sa, ak samostatný finančný agent nesplní povinnosť zosúladenia činnosti týkajúcej sa dosiahnutého stupňa odbornej spôsobilosti Národná banka Slovenska mu odoberie povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta. Ak finančná inštitúcia a finančný agent nesplnia povinnosť preukázania platných zmlúv s im podriadenými subjektami, Národná banka Slovenska zruší zápis podriadeného finančného agenta alebo viazaného finančného agenta v registri.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty vo väzbe tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

K 43

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 44

Zrušuje sa

1.zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 70/2008 Z. z.,

2. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 285/2007 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 8/2002 Z. z. o obsahu odbornej skúšky sprostredkovateľa investičných služieb, spôsobe jej vykonania a výške úhrady za jej vykonanie v znení vyhlášky č. 278/2005 Z. z.

4. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 100/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zápisoch do registra sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia.

K Čl. II až XI

Potreba úpravy zákonov uvedených v týchto článkoch vyplynula zo znenia návrhu zákona uvedeného v Čl. I. Hlavným cieľom týchto úprav je zosúladenie pojmov uvedených v týchto zákonoch s pojmami uvedenými v návrhu zákona v Čl. I.

K Čl. XII

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2010.

V Bratislave 14. januára 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

26

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V najširšom kontexte je hlavnou úlohou novej právnej úpravy zdokonaliť kritériá obozretnosti pre banky a ďalšie inštitúcie podnikajúce na jednotnom finančnom trhu v EÚ, pretože tento trh bude kľúčovým faktorom pri presadzovaní konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Doteraz platné pravidlá vychádzajúce z dohody Bazilejského výboru pre bankový dohľad z roku 1988 (Bazilej I) významne prispeli k vytvoreniu jednotného finančného trhu a vysokých kritérií obozretnosti, upravených do dnešnej podoby v smernici 2000/12/ES z 20. 3. 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a v smernici 93/6/EHS z 15. 3. 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. Tieto sú v plnej miere prenesené do súčasného znenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a príslušných opatrení Národnej banky Slovenska a v oblasti regulácie kapitálovej primeranosti obchodníkov s cennými papiermi aj do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“) a príslušných vyhlášok Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Napriek tomu sa v priebehu účinnosti platnej právnej úpravy objavili aj jej nedostatky. Hrubé odhady kreditného rizika predstavujú len približné a preto nedostatočné meranie rizika. Nie je tiež umožnené primerané uznanie spôsobov zmierňovania rizika. Niektoré riziká vrátane operačného rizika nie sú predmetom žiadnych požiadaviek na vlastné zdroje a nie je hodnotený skutočný rizikový profil banky resp. obchodníka s cennými papiermi z pohľadu primeranosti vlastných zdrojov. Zvyšujú sa požiadavky na spoluprácu orgánov dohľadu z dôvodu rastúceho cezhraničného trhu pôsobením finančných zoskupení presahujúcich územia jednotlivých štátov. Súčasná právna úprava tiež nevyžaduje poskytovanie spoľahlivých informácií pre účastníkov trhu a celému regulačnému rámcu chýba flexibilita potrebná na udržanie kroku s rýchlym rozvojom finančných trhov a postupov riadenia rizík.

Hlavným cieľom novely zákona o bankách (spolu s nadväzujúcimi opatreniami NBS) a zákona o cenných papieroch je, aby požiadavky na vlastné zdroje zodpovedali skutočným rizikám, ktorým sú banky a ďalšie inštitúcie vystavené a aby skupiny poskytujúce finančné služby vo viac ako jednom štáte nepodliehali neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z viacerých úrovní právnej regulácie a dohľadu. Novelizované pravidlá obozretného podnikania tiež smerujú k posilneniu rizikovej citlivosti, zohľadňujú zníženie rizík vyplývajúce z kontextu, v rámci ktorého vznikli jednotlivé expozície (pohľadávky, aktíva) a zohľadňujú významné pokroky v postupoch merania a riadenia rizík, čo umožní reagovať na inovácie na trhu a prispeje k tomu, aby finančné služby EÚ boli aj naďalej účinné a konkurencieschopné. Z tých istých dôvodov boli tiež spresnené ustanovenia upravujúce vedenie obchodnej knihy a zavedené ustanovenia o zaobchádzaní s úverovými derivátmi a ďalšími finančnými nástrojmi.

Do uvedenej novely zákona o bankách a zákona o cenných papieroch sú v plnej miere transponované prislúchajúce ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, ktorá implementuje Novú Bazilejskú dohodu o kapitáli (Bazilej II) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií. Vyššie uvedené regulačné ciele boli overené kvantitatívnou dopadovou štúdiou, ktorej záverom bolo, že nové pravidlá vo všeobecnosti znížia požiadavky na vlastné zdroje bánk EÚ asi o 5 % v porovnaní so súčasnými hodnotami.

Okrem vyššie uvedených smerníc Európskeho parlamentu a Rady návrh v časti týkajúcej sa zákona o zákona o cenných papieroch obsahuje aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie z 21. apríla 2004 (ďalej len „smernica o ponukách na prevzatie“). V súvislosti s transpozíciou smernice o ponukách na prevzatie nová úprava ponúk na prevzatie sa navrhujú v súčasnej právnej úprave tieto zmeny:

a) ustanovenia o ponukách na prevzatie sa vzťahujú len na akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, obchodované na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo inom členskom štáte,

b) ustanovenia o ponukách na prevzatie sa okrem kótovaných akcií vzťahujú aj na akcie obchodované na voľnom trhu regulovaného trhu,

c) povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie navrhovateľovi alebo osobe konajúcej s nim v zhode vzniká, keď prekročia kontrolný podiel, ktorým sa rozumie 33 % podiel na hlasovacích právach všetkých akcií jednej spoločnosti,

d) ponuka na prevzatie môže byť realizovaná len prostredníctvom organizátora regulovaného trhu,

e) protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané cene akcií cieľovej spoločnosti; protiplnenie nesmie byť nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom,

f) lehota na prijatie ponuky na prevzatie sa predlžuje na 30 až 70 kalendárnych dní,

g) upravuje spoluprácu medzi orgánmi dohľadu členských štátov pri dohľade nad ponukami na prevzatie, ak sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jednom alebo viacerých členských štátoch,

h) posilňuje ochranu majiteľov cenných papierov, najmä s menšinovým podielom po nadobudnutí kontroly nad ich spoločnosťou,

i) upravuje podmienky za akých možno využiť právo výkupu (squeeze out) a právo na odkúpenie (sell out).

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania štátneho príspevku na hypotekárne úvery v sume 50 mil. Sk v roku 2007, 100 mil. Sk v roku 2008 a 150 mil. Sk na rok 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu zákona :

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárnom:

v čl. 3 ods. 1 písm. h), čl. 4 ods. 1, čl. 14 ods. 2, čl. 48 až 60 Zmluvy o založení ES,

Sekundárnom:

v smernici Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 02, s. 43),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 02, s. 311),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí, vykonávaní a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 03, s. 343 )

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 4, s. 15),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 04, s. 24),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES / kapitola 10, zväzok 03, s. 89),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES / kapitola 06, zväzok 04, s. 340),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 04, s. 367),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 356),

v smernici Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 348),

v smernici Komisie 2003/125/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o správne poskytovanie investičných odporúčaní a zverejňovanie konfliktu záujmov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 351),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 17 / zväzok 02, s. 20),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 07, s. 263),

v smernici Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 07, s. 413),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004),

v nariadení Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22.decembra 2003 implementujúceho smernicu 2003/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o výnimkách pre programy spätného výkupu a pre stabilizáciu finančných nástrojov (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kapitola 06 / zväzok 06, s. 342).

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177 z 30. 06.2006),

v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177 z 30.06.2006),

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 464/98, Westdeutsche Landesbank Girozentrale v. Friedrich Stefan, rok 2001, Zb. roz. ESD (I-173),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 384/93, Alpine Investments v. Minister van Financiën, rok 1995, Zb. roz. ESD (I-1141),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 356/00, Antonio Testa, Lido Lazzeri v. Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), rok 2002, Zb. roz. ESD (I-10 797),

v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 417/97, Európska komisia v. Luxemburské veľkovojvodstvo, rok 1999, Zb. roz. ESD (I-3247).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky.

b) Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä podľa Aktu o podmienkach pristúpenia nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobie.

c) Bezpredmetné.

d) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1993/22/ES, 2001/34/ES, 2003/6ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES a 2004/109/ES.

Do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 1993/6/EHS, 1993/22/ES, 2001/34/ES, 2003/6ES a 2002/87/ES.

Do zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov boli prebraté smernice 2002/87/ES a 2003/71/ES.

Do zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2002/47/ES a do zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov bola prebratá smernica 2002/87/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

čiastočný.

6. Gestor:

Ministerstvo financií SR.

Spolupracujúci rezort:

Národná banka Slovenska.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001◊Z.◊z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania štátneho príspevku na hypotekárne úvery v sume 50 mil. Sk v roku 2007, 100 mil. Sk v roku 2008 a 150 mil. Sk na rok 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5. Analýza vplyvu na podnikateľské prostredie

Prijatím predloženého návrhu zákona sa predpokladá vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu prijatia ustanovení § 85a a 85b, na základe ktorých sa navrhuje poskytovať štátny príspevok pre mladých za podmienky podpory zo strany hypotekárnych bánk.

Osobitná časť

K ustanoveniam článku I

K bodu 1

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom ustanovil pôsobnosť Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom. V texte zákona o bankách z toho dôvodu ďalej stráca zmysel používanie označenia „bankový dohľad“. Z dôvodu zriadenia integrovaného dohľadu nad činnosťou všetkých osôb na finančnom trhu bolo nutné nahradiť označenie bankový dohľad dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska, čo je aj v súlade so znením zákona č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 2

S rozvojom výkonu finančných činností a poskytovania finančných služieb, iných ako sú prijímanie vkladov a poskytovanie pôžičiek a úverov, domácimi i zahraničnými subjektmi, ktorým nebolo udelené bankové povolenie, stúpa riziko zámeny týchto subjektov s bankami v dôsledku používania rôznych alternatív, resp. obmien slov “banka” a “sporiteľňa” najmä v obchodných názvoch týchto subjektov.

Účelom zmeny ustanovenia § 4 je zabrániť možnosti zámeny a odstrániť pochybnosti pri tvorbe obchodného mena osoby, ktorej nebolo udelené bankové povolenie v súvislosti so začiatkom jej činnosti ako aj pri následnom posudzovaní sporného obchodného mena takejto osoby.

K bodu 3

V § 5 sa dopĺňa definícia úverovej inštitúcie a zahraničnej úverovej inštitúcie, čo sprehľadní povinnosti týkajúce bánk a inštitúcií elektronických peňazí (zahraničných bánk a zahraničných inštitúcií elektronických peňazí) v rovnakej miere a nebezpečí, aby sa povinnosti týchto osôb vykonávali v súlade so smernicou 2006/48/ES. Pojem úverovej inštitúcie sa preberá konkrétne z článku 4 ods. 1 uvedenej smernice. Toto doplnenie tiež zabezpečí terminologické vyváženie s úpravami v ostatných členských štátoch najmä pre prípady koordinovaného postupu viacerých orgánov dohľadu pri vykonávaní dohliadok.

Z legislatívnych dôvodov sa navrhuje do § 5 presunúť z existujúceho textu aj definíciu nakladania s vkladom.

K bodu 4

Z dôvodu výraznej úpravy ôsmej časti o dohľade na konsolidovanom základe, nie je naďalej v zákone o bankách potrebné hovoriť o subkonsolidovaných celkoch a o vykonávaní dohľadu na subkonsolidovanom základe. Pravidlá ustanovené pre dohľad na konsolidovanom základe sú zhodné s pravidlami, ktoré sa majú uplatňovať aj na subkonsolidovanej úrovni, teda pre také konsolidované celky, ktoré sú sami súčasťou väčších konsolidovaných celkov. Z tohto dôvodu nie je účelné naďalej hovoriť o subkonsolidovaných celkoch.

K bodu 5

Rozširuje sa predmet dohľadu tým, že sa kladie väčší dôraz na riadenie rizík v bankách a v pobočkách zahraničných bánk a dostatočné krytie rizík, ktorým je banka vystavená, vlastnými zdrojmi financovania banky. Podrobnejšie sa preto vymedzuje predmet dohľadu a základné úlohy Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu. Na základe tohto ustanovenia sa posilňuje predovšetkým možnosť Národnej banky Slovenska nepriamo vstupovať do procesov riadenia banky a pobočky zahraničnej banky, ktoré ovplyvňujú jej rizikový profil.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Odôvodnenie rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou je zabezpečený súlad s požiadavkou smernice 2006/48/ES, aby príslušné orgány dohľadu používali dôverné informácie na ustanovené účely. Dôverné informácie môže orgán dohľadu zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý mu tieto informácie poskytol. Ustanovuje sa okruh informácií, ktoré si orgán dohľadu môže vymieňať s orgánmi dohľadu iných členských štátov.

K bodu 10

V súlade s článkom 144 smernice 2006/48/ES navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah informácií, ktoré Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke. Uvedenou požiadavkou kladenou na orgán dohľadu sa zabezpečuje transparentnosť vykonávaného dohľadu.

K bodu 11

V tomto ustanovení ide o zmenu formulácie vyplývajúcu z transponovanej smernice 2006/48/ES, predovšetkým z jej článku 75. Z praktických dôvodov je ďalej rozumné používať pojem „požiadavky na vlastné zdroje“. Nedá sa hovoriť o plnom nahradení doteraz používaného pojmu primeranosti vlastných zdrojov, keďže podľa doterajšej úpravy nebolo možné uložiť banke doplniť vlastné zdroje podľa § 50, teda nápravným opatrením.

K bodu 12

Ide o zosúladenie s definíciou kvalifikovaného podielu podľa článku 4 ods. 11 smernice 2006/48/ES.

K bodu 13

Skúsenosť pri posudzovaní odbornej spôsobilosti osôb, ktoré sa majú stať členmi predstavenstva banky, členmi dozornej rady banky, prokuristom, vedúcim pobočky zahraničnej banky, zástupcom vedúceho pobočky zahraničnej banky, vedúcim zamestnancom a vedúcim útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky si vyžaduje určenie podrobností pre ustanovenie ako možno preukázať odbornú spôsobilosť týchto osôb. Tieto pravidlá sa navrhujú upraviť vykonávacím predpisom.

K bodu 14

Definícia kontroly je z hľadiska dohľadu kľúčovou definíciou. Navrhovanou úpravou sa dosiahne presnejšie prijatie článku 4 ods. 12 a 13 smernice 2006/48/ES, ktorými sa vo väzbe na smernicu 83/349/EHS upravuje pojem materskej a dcérskej spoločnosti a vzťah medzi nimi, ktorý je kontrolou. Spresnenie definície kontroly zabezpečí napríklad lepší výklad ustanovení týkajúcich sa dohľadu na konsolidovanom základe alebo doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanou úpravou v § 7 ods. 14 podľa bodu 13.

K bodom 16 a 17

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodom 18 a 19

Na základe požiadaviek smernice 2006/48/ES je potrebné príslušné informácie podľa § 19 zasielať okrem Európskej komisii aj Európskemu výboru pre bankovníctvo.

K bodu 20

Navrhovanou zmenou v úvodnej vete § 23 ods. 1 a 2 sa zabezpečí prijatie článku 22 smernice 2006/48/ES, ktorý vyžaduje ustanovenie pravidiel vedúcich k vybudovaniu účinného systému riadenia rizík a jeho následného využívania. Východiskom je samotná organizácia a riadenie banky, na úrovni ktorého je žiaduce predchádzať konfliktu záujmov aj pre oblasť riadenia rizík.

Vo väzbe na článok 22 smernice 2006/48/ES oproti súčasnej právnej úprave ustanovenie § 23 ods. 3 podrobnejšie upravuje povinnosti, ktoré banka musí plniť v rámci systému vnútornej kontroly, ktorého súčasťou je útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, zodpovednosť tohto útvaru a jeho začlenenie do organizačnej štruktúry banky vrátane povinnosti upraviť uvedený systém vnútorným predpisom. Dôvodom je hlavne obmedzenie operačného rizika.

V § 23 ods. 4 sa pojem „zásady obozretného podnikania“ nahrádza jednotlivými pravidlami obozretného podnikania (plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti), pretože zásady obozretného podnikania nie sú zakotvené v žiadnom relevantnom prameni, či už normatívnom alebo nenormatívnom, a preto sú nepoužiteľné v danom kontexte ustanovenia upravujúceho predmet činnosti útvaru vnútornej kontroly.

Navrhuje sa tiež povinnosť banky dodržiavať organizačnú štruktúru, ktorú si upraví vo vlastných stanovách a podľa platných právnych predpisov (§ 23 ods. 5).

Novela zákona o bankách precíznejšie upravuje činnosti spojené s identifikáciou, sledovaním, meraním a zmierňovaním rizík, k čomu je nutné riziká vymedziť. Definície základných rizík sú preto obsiahnuté v ustanovení § 23 ods. 6. Z toho istého dôvodu je tu aj vymedzenie pojmu riadenie rizík a systému riadenia rizík. Podľa článku 123 smernice 2006/48/ES je banka povinná zaviesť aj vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, k čomu je tiež potrebná definícia. Ostatné definície podľa písmen e) až h) rovnako súvisia s transpozíciou smernice 2006/48/ES pre oblasť výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje kreditného rizika, ako je uvedené ďalej.

Splnomocňujúce ustanovenie podľa § 23 ods. 9 určuje predmet úpravy opatrenia NBS týkajúci sa predovšetkým vykonania zákonných ustanovení o systéme vnútornej kontroly a náplne činnosti útvaru vnútornej kontroly.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava. Vypúšťa sa poznámka pod čiarou k neexistujúcemu odkazu 26.

K bodu 22

V tomto ustanovení sú rozšírené povinnosti členov štatutárneho orgánu tak, ako to vyžaduje článok 22 smernice 2006/48/ES.

K bodu 23

Platí to isté odôvodnenie ako k bodu 11 .

K bodu 24

V § 27 ods. 1 sa slovo "zmierňuje" nahrádza slovom "minimalizuje", pretože obsahovo je bližšie ustanoveniam, ktoré v smernici 2006/48/ES upravujú postupy na zmierňovanie rizík a sú upravené v osobitných častiach tohto zákona a opatreniach NBS.

Nová právna úprava kladie väčší dôraz na riadenie rizík, ktorým je banka vystavená pri výkone bankových činností. Z toho dôvodu je aj v § 27 ods. 2 podrobnejšie upravené, z čoho pozostáva systém riadenia rizík, ako aj povinnosť tento systém priebežne upravovať vzhľadom na meniace sa ekonomické prostredie. S tým úzko súvisí aj povinnosť banky v § 27 ods. 3 mať vlastný systém hodnotenia primeranosti ekonomického kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená a stanovenie zložiek tohto systému.

V ďalšom texte ide len o presun niektorých ustanovení do § 27, pretože z hľadiska systematického členenia po rozsiahlej novele § 30 a § 31 je vhodné § 32 a § 33 vypustiť resp. nahradiť vecne príslušnými ustanoveniami a časť ich obsahu preniesť do navrhovaných odsekov 4 až 14 a v tej súvislosti upraviť aj príslušné splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích predpisov.

K bodom 25 až 28

Navrhovaná úprava dopĺňa možnosť banky so sídlom na území Slovenskej republiky nadobudnúť podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo zahraničnej finančnej inštitúcie pod podmienkou, že na nadobudnutie takéhoto podielu vydá predchádzajúci súhlas Národná banka Slovenska.

K bodu 29

Nové znenie § 30 ustanovuje rámcovo povinnosť vypočítavať a sledovať vlastné zdroje (na individuálnom základe podľa odseku 1, na konsolidovanom základe podľa odseku 2) novým spôsobom osobitne na jednotlivé druhy rizík s umožnením rôznych prístupov pri odhade ich hodnôt (požiadaviek na vlastné zdroje), ktoré sú predmetom nasledujúcich ustanovení. Základná štruktúra vlastných zdrojov je ustanovená v odseku 3 a splnomocňovacie ustanovenie na výpočet vlastných zdrojov podľa podzákonného predpisu je uvedené v odseku 8.

Obsahom tohto bodu je aj úroveň uplatňovania určitých požiadaviek na vlastné zdroje v konkrétnych situáciách, t.j. buď na individuálnom alebo konsolidovanom základe. V niektorých prípadoch je účelné umožniť vzájomnú konsolidáciu údajov, ak je banka súčasťou vymedzenej skupiny. Uvádza sa aj vzťah výpočtu vlastných zdrojov k právnym predpisom upravujúcim účtovníctvo.

Nové ustanovenia v § 31 nahrádzajú doteraz existujúce požiadavky na primeranosť vlastných zdrojov pre kreditné riziko a zavádzajú dve metódy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, a to štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov. Podrobnosti týchto výpočtov určí vykonávací právny predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 5.

V § 32 sú ustanovené základné povinnosti pri používaní štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko. Pri tomto prístupe sa rizikové váhy určia zaradením aktív a podsúvahových položiek do vymedzeného množstva rizikových kategórií. Keďže účelom bolo zvýšiť rizikovú citlivosť, zvýšil sa počet tried expozícií a rizikových kategórií. Na priradenie rizikových váh sa povoľuje použitie ratingových agentúr v rámci externého ratingu. Podrobnosti používania štandardizovaného prístupu určí vykonávací predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 11.

Prístup interných ratingov upravený v základnom rámci v § 33 bankám dovoľuje, aby použili vlastné odhady základných rizikových parametrov ich rôznych expozícií kreditného rizika pre predpísaný výpočet. Prístup interných ratingov môže byť základný alebo rozšírený. Základný prístup bankám povoľuje použiť vlastné odhady pravdepodobnosti zlyhania, pričom použijú predpísané hodnoty pre ostatné zložky rizika. Podľa rozšíreného prístupu môžu banky použiť vlastné odhady strát v prípade zlyhania a ich expozície v momente zlyhania. Banky tiež môžu pri odhade hodnôt rizikových parametrov použiť združené údaje, čo umožní menším bankám uplatniť na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje rizikovo citlivejší prístup.

Navrhovaná právna úprava umožňuje bankám flexibilitu pri prechode na prístup interných ratingov a to v rámci primeraného času alebo jeho čiastočného použitia pre určité triedy expozícií. Je to aj z toho dôvodu, že striktná požiadavka vypracovania ratingového systému pre určité zmluvné strany by bola pre malé banky veľkou záťažou. Podrobnosti používania prístupu interných ratingov ustanoví vykonávací predpis (opatrenie NBS) vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 25.

K bodu 30

Zmierňovanie kreditného rizika podľa § 33a sa zohľadňuje pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účel výpočtu požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika alebo ako príslušné výšky očakávaných strát na účel výpočtu vlastných zdrojov. Ide v podstate o uznanie rôznych foriem zabezpečenia pohľadávok požičiavajúcej banky za predpokladu splnenia predpísaných požiadaviek, ktoré sa týkajú majetku (financované zabezpečovanie) alebo osôb (nefinancované zabezpečenie), prípadne samotných dohôd. Základné požiadavky na majetok, osoby alebo dohody o zabezpečení sú ustanovené v odsekoch 2 až 5. Z dôvodu väčšej právnej istoty je nutné tieto všeobecné požiadavky spresniť, preto podrobnosti a výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika budú ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia podľa odseku 8 v opatrení NBS.

Sekuritizované pozície podliehajú osobitnej úprave v ustanoveniach § 33b. Na určenie ich rizikovej váhy môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná. Ustanovené sú tu základné požiadavky, podrobnosti a výpočet rizikovo vážených pozícií na tento účel bude v opatrení NBS.

Ustanovenia § 33c až § 33d upravujú požiadavky na vlastné zdroje na pokrytie ďalších druhov rizík, a to rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, devízového

rizika a komoditného rizika vyplývajúceho z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj obchodnej knihe a operačného rizika ako aj použitie vlastného modelu pre výpočet trhového rizika. Hlavným spoločným dôvodom je aj pri týchto ustanoveniach zaviesť rizikovo citlivejší prístup pri výpočtoch požiadaviek na vlastné zdroje a dať bankám možnosť (pri dodržaní ustanovených podmienok) použiť rôzne metodiky, od jednoduchej až po sofistikovanejšie. Hlavným prínosom v tejto oblasti výpočtu rizík podľa navrhovanej úpravy pre banky je zapracovanie základných požiadaviek na vlastný model pre výpočet trhového rizika priamo do návrhu zákona. Vykonávacím predpisom vydaným NBS sa teraz ďalej upravia len podrobnosti o požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré vypočíta vlastný model pre trhové riziko.

Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že zavádzaná technológia výpočtu hodnoty trhového rizika vlastným modelom nie je pre osoby pôsobiace na finančnom trhu nová a navrhovanou úpravou sa má docieliť rovnovážny stav s metódami, ktoré sa v súčasnosti dajú v danej oblasti využiť a taktiež sa vychádza v ústrety legislatívnej praxi, ktorá nedáva prednosť ustanovovať uvedené pravidlá výlučne vykonávacím predpisom, ako platí v súčasnosti (viď opatrenie NBS č. 4/2004).

Navrhovanou úpravou sa zavádza aj úplne nová povinnosť vypočítavať príslušné požiadavky na vlastné zdroje pokrytia operačného rizika predmetnej inštitúcie.

Pri právnej úprave pravidiel obmedzenia majetkovej angažovanosti banky (§ 33e) nedochádza k závažným zmenám. Podstatnou zmenou je len navrhované ustanovenie § 33e ods. 4, podľa ktorého majú banky možnosť pri dodržaní ustanovených podmienok prekročiť doteraz platné limity majetkovej angažovanosti. Uvedeným ustanovením sa vychádza v ústrety doteraz platnej úprave výpočtu majetkovej angažovanosti porovnateľného subjektu finančného trhu, ktorým je obchodník s cennými papiermi ale rovnako aj zahraničným úpravám v danej oblasti. Návrh nie je samoúčelný a zabezpečuje harmonizáciu pravidiel obmedzovania majetkových angažovaností banky a obchodníka s cennými papiermi na celoeurópskej úrovni. Návrh ďalej zabezpečí, aby v prípade povoleného prekročenia daných limitov banka bola povinná túto skutočnosť zohľadniť pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje, ktorý sa ustanoví opatrením NBS.

§ 33f predstavuje úplne nové pravidlo umožňujúce konať NBS v prípade poklesu ekonomickej hodnoty banky pod stanovenú hranicu vlastných zdrojov pri opatrením NBS vymedzenom úrokovom šoku. Týmto sa ustanovuje nový druh stresového testovania banky. Cieľom navrhovanej úpravy je predovšetkým podchytiť vývoj úrokového rizika bankovej knihy banky, ktorého limity orgán dohľadu zatiaľ neustanovuje. Nový paragraf je teda dočasným nástrojom regulácie úrokového rizika banky, na ktoré inak banka nie je povinná vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje podľa ostatných ustanovení zákona. Rozhodujúcou je však skutočnosť, že na základe porušenia ustanoveného pravidla Národná banka Slovenska vydá opatrenie na nápravu.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 32

V porovnaní z doteraz platnou právnou úpravou je uverejňovanie informácií bankami upravené podrobnejšie. Dôvodom je skutočnosť, že uverejňovanie potrebných informácií prispieva k väčšej spoľahlivosti a stabilite finančného systému, udržiava rovnosť príležitostí v hospodárskej súťaži a rešpektuje citlivosť niektorých informácií.

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanovia podrobnosti týkajúce sa povinnosti uverejňovať informácie podľa tohto ustanovenia

K bodu 33

Zmeny v ustanoveniach § 39 vychádzajú z ustanovení smernice 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií, predovšetkým z článku 11 a prílohy VII danej smernice. Ide tu hlavne o precíznejšie vymedzenie obchodnej knihy s cieľom posilniť istotu požiadaviek na vlastné zdroje a tiež s cieľom obmedziť možné špekulatívne presuny medzi bankovou knihou a obchodnou knihou smerujúce k obchádzaniu požiadaviek na vlastné zdroje.

Je potrebné zdôrazniť, že vedenie obchodnej knihy banky je jednou zo základných povinností banky pre oblasť vedenia obchodnej dokumentácie súvisiacej s vykonávaním obchodov na finančných trhoch podľa príslušného povolenia Národnej banky Slovenska. Obchodná kniha je osobitnou evidenciou, ktorou sa má preukazovať výkon uvedenej činnosti a slúži aj na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených týmto zákonom. Zvlášť je dôležité sledovať obraty obchodnej knihy na dennej báze, keďže obchody na finančných trhoch sa uskutočňujú a prebiehajú prakticky nepretržite, z čoho vyplývajú riziká, ktoré je potrebné sledovať rovnako na dennej báze. Rozhodujúcimi sa v tejto súvislosti stávajú aj metódy oceňovania pozícií banky zaznamenanými v obchodnej knihe na určenie verného obrazu rizika, ktoré banka dennodenne podstupuje pri výkone svojich obchodov na finančných trhoch. Podrobnosti o oceňovaní pozícií obchodnej knihy sa tiež ustanovia opatrením, ktoré vydá NBS.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava. Neexistujúci odkaz 40a sa nahrádza správnym odkazom 40.

K bodu 35

Pretože narastá cezhraničné podnikanie v rámci EÚ a zaznamenávajú sa rastúce trendy smerom k centralizácii riadenia rizika v cezhraničných skupinách, je nutné zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi národnými orgánmi dohľadu v EÚ. Z toho dôvodu sa posilňuje funkcia konsolidujúceho orgánu dohľadu, z čoho vyplýva aj nutnosť precíznejšie upraviť postavenie a pôsobnosť Národnej banky Slovenska.

Prepracované znenie § 44 až 49 terminologicky a vecne precizujú výkon dohľadu na konsolidovanom základe. Návrh generalizuje používanie pojmu konsolidovaného celku tak, aby ďalej nebolo nutné pojmovo rozlišovať jednotlivé druhy konsolidovaných celkov z hľadiska osoby, ktorá sa nachádza na jeho čele (banka, finančná inštitúcia, iná osoba) a z hľadiska skutočnosti, že konsolidovaný celok môže byť sám súčasťou širšieho konsolidovaného celku (subkonsolidovaná úroveň). Ruší sa používanie pojmu „ovládania“ v súvislosti s definovaním konsolidovaných celkov a vykonávaním dohľadu nad nimi. Tento sa nahrádza jednoznačnejším vyjadrením vzťahov medzi členmi konsolidovaných celkov, a to kontrolou a majetkovou účasťou.

K bodu 36

Ostatné zmeny v právnej úprave dohľadu nad finančnými konglomerátmi (deviata časť) vychádzajú hlavne z nutnosti harmonizácie textu s navrhovanými úpravami v ôsmej časti. Predovšetkým ide o používanie pojmu „ovládania“ len na účel identifikácie finančných konglomerátov, na rozdiel od doterajšej úpravy, podľa ktorej sa pojem „ovládania“ využíva aj pre účel identifikácie konsolidovaných celkov. Z tohto dôvodu sa definícia presúva z ôsmej časti do deviatej a tomu sa text upravuje aj legislatívne.

K bodu 37

Odôvodnenie súvisí s bodom 36.

K bodom 38 a 39

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 40

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 36.

K bodu 41

Rozšírenie a precizovanie pravidiel obozretného podnikania bánk si vyžaduje aj doplnenie ustanovení § 50 ods. 1 upravujúcich opatrenia na nápravu, ktoré v rámci svojich právomocí môže uložiť Národná banka Slovenska. Navrhovaná úprava súvisí s transpozíciou článku 136 smernice 2006/48/ES, podľa ktorého orgán dohľadu uloží opatrenia na nápravu s cieľom zabezpečiť v bankách udržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov a správne postupy riadenia banky a riadenia rizík.

K bodu 42

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodom 43 až 46

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 41.

K bodu 47

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 48

Na základe rozšírenia znenia uvedeného v § 50 ods. 11 sa Národnej banke Slovenska v prípade zistených nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky umožňuje uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, ktoré sú nutné na preverenie, či zistené nedostatky sú odstránené.

K bodu 49

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 50

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 51

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 11.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava. Ide o zosúladenie lehôt uvedených v § 63 ods. 1 písm. c).

K bodom 53 a 54

Doplnením nových ustanovení § 85a 85b sa zavádza nový zvýhodnený produkt pre mladých, tzv. hypotekárny úver pre mladých, ktorý je podporený poskytovaním tzv. štátneho príspevku pre mladých zo štátneho rozpočtu na hypotekárne úvery, ktorým sa zníži výška úrokovej sadzby určená v zmluve o hypotekárnom úvere. Navrhuje sa, aby bolo poskytnutie tohto štátneho príspevku podmienené podporou hypotekárnej banky v dĺžke piatich rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru vo forme zníženia úrokovej sadzby určenej v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako ju zníži štát, najviac však do výšky 1%, odloženia splátky istiny hypotekárneho úveru a umožnenia mimoriadnej splátky bez poplatku.

Navrhuje sa, aby takáto podpora bola určená mladým ľuďom vo veku od 18 do 35 rokov veku, pričom sa navrhuje, že ak by boli poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, musí túto podmienku veku spĺňať ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere každá z týchto osôb. Zároveň musí táto osoba (osoby) spĺňať aj ďalšiu podmienku, ktorou je maximálny hrubý príjem.

Úpravou sa zároveň garantuje, že podmienky poskytnutia hypotekárneho úveru, t.j. štátna podpora a podpora zo strany hypotekárnej banky platia po dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru.

Navrhovanou úpravou sa ustanovujú dôvody zániku štátneho príspevku pre mladých, v rámci ktorých sa bližšie špecifikuje blízka osoba, na ktorú môže byť prevedený záväzok z hypotekárneho úveru so štátnym príspevkom bez toho, aby tento štátny príspevok zanikol. Navrhuje, aby zodpovednosť za pravdivosť údajov o dovŕšení veku a požadovanom príjme neniesla hypotekárna banka.

K bodu 55

Návrhom sa rieši vzťah medzi zákonom č. 266/2005 Z. z. o finančných službách na diaľku a § 89 zákona o bankách.

Doterajšia úprava § 89 ods. 4 sa dopĺňa o ďalšiu z činností bánk a pobočiek zahraničných bánk, pri ktorých klient nie je povinný preukazovať svoju totožnosť, a to pri využívaní bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytovaných finančných službách na diaľku.

K bodu 56

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje text s ostatnými právnymi predpismi, predovšetkým so zákonom o Policajnom zbore. Je to legislatívno-technická úprava.

K bodu 57

Legislatívno-technická úprava v snahe predísť výkladovým problémom s § 92 ods. 1.

K bodu 58

Upresňujúca úprava § 92 ods. 4 na základe pripomienky Inštitútu pre aproximáciu práva.

K bodu 59

Nové znenie rozširuje okruh osôb, ktorým môžu byť poskytnuté údaje tvoriace predmet bankového tajomstva na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, a to v súvislosti so zánikom spoločnosti bez likvidácie, t. j. zlúčením alebo splynutím (zánik bez likvidácie ďalej len “premena spoločnosti”). Proces premeny spoločnosti vyžaduje uskutočniť celý rad krokov, ktoré sú kogentne regulované všeobecne záväznými právnymi predpismi a to najmä

Obchodným zákonníkom, zákonom o bankách, zákonom o cenných papieroch a zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a pod.

Samotné právne účinky premeny spoločnosti nastávajú až konštitutívnym zápisom v obchodnom registri. Po vykonaní tohto zápisu v závislosti od druhu premeny spoločnosť zaniká alebo vzniká nová spoločnosť, pričom nástupnícka spoločnosť preberá na seba všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti. Ku dňu zápisu premeny spoločnosti majú byť vykonané právne kroky premeny spoločnosti aj všetky organizačné a technické predpoklady fungovania nástupníckej spoločnosti.

Úpravou sprístupnenia informácií tvoriacich predmet bankového tajomstva osobe, s ktorou má dôjsť k premene spoločnosti je docieliť, aby aj banky ako nástupnícke spoločnosti mohli byť ku dňu právnych účinkov premeny pripravené vykonávať svoje činnosti aj po technickej stránke a to najmä s požiadavkou na jednotnosť informačného systému. Pri doterajšej právnej úprave nie je možné uvedenú požiadavku zabezpečiť. V súvislosti s premenou spoločnosti sa vyžaduje proces migrácie dát z informačného systému zanikajúcej banky do systému nástupníckej banky a s tým súvisí aj problematika nastavenia parametrov informačných systémov, čo vzhľadom na súčasnú právnu úpravu nie je možné realizovať.

K bodu 60

Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 4.

K bodu 61

Uvedená požiadavka na zmenu doby dĺžky uchovávania videozáznamov a audiozáznamov sa navrhuje najmä z dôvodu predchádzania, minimalizovania a následného odhaľovania trestnej činnosti, ako aj na účely súdneho konania, konania o priestupkoch atď.

K bodu 62

V súvislosti s možnosťou bánk používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pokrytia kreditného rizika prístup interných ratingov, ktorý je predmetom schválenia Národnou bankou Slovenska, je potrebné zo strany orgánu dohľadu posúdiť aj nevyhnutnosť zberu tých osobných údajov klientov, ktoré by inak mohli byť predmetom ochrany osobných údajov podľa osobitného zákona. Týmto ale Národná banka Slovenska na seba nepreberá zodpovednosť za posúdenie toho, či sa na daný zbieraný údaj o klientovi nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona, ktorú inak má Úrad pre ochranu osobných údajov.

K bodu 63

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v pravidlách obozretného podnikania Európska komisia umožňuje orgánom dohľadu ustanoviť prechodné obdobia na postupné zavádzanie metodológie súvisiacej s prísnejším režimom.

K bodu 64

Legislatívno-technická úprava na základe pripomienky Inštitútu pre aproximáciu práva.

K bodu 65

Nahrádza sa doterajšia transpozičná príloha.

K ustanoveniam článku II

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava v súvislosti s vytvorením integrovaného dohľadu nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z., na základe ktorého sekundárnu legislatívu pre oblasť finančného trhu vydáva Národná banka Slovenska.

K bodu 2

V súlade s čl. 4 smernice 2006/48/ES sa upravuje definícia kontroly.

K bodu 3

V súvislosti s povolením na poskytovanie investičných služieb pre obchodníkov s cennými papiermi sa v súlade s čl. 7 a 8 smernice 2006/49/ES zavádza alternatívne splnenie požiadavky minimálnej výšky základného imania. Obchodníci s cennými papiermi, ktorí budú poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a nebudú pri poskytovaní investičných služieb oprávnení nakladať s peňažnými prostriedkami alebo investičnými nástrojmi klienta sa budú môcť rozhodnúť, či ich minimálna výška základného imania bude 2 500 000 Sk alebo si túto povinnosť splnia poistením pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti alebo kombináciou počiatočného kapitálu a poistenia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na ich žiadosť. Požiadavka na minimálnu výšku základného imania bude však rozdielna, ak obchodník s cennými papiermi bude vykonávať aj sprostredkovanie v poisťovníctve v súlade so zákonom č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia. V takomto prípade sa budú na obchodníka vzťahovať len dodatočné požiadavky na základné imanie 25 000 EUR alebo na poistenie vo výške 500 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo ich kombinácia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na žiadosť obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 4

V súlade so smernicou 2006/49/ES sa upravujú požiadavky na kapitálovú primeranosť obchodníka s cennými papiermi na základe, ktorých bude obchodník s cennými papiermi povinný nepretržite vypočítavať a monitorovať hodnotu svojich vlastných zdrojov. Úprava kapitálovej primeranosti obchodníka s cennými papiermi je s určitými výnimkami uvedenými smernici 2006/49/ES rovnaká ako v prípade bánk, čo návrh zákona aj zohľadňuje.

V prípade, ak dôjde k zlúčeniu dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi, vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi ktorý vznikol zlúčením, nemusia dosahovať úroveň základného imania podľa § 54 počas lehoty určenej v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. e). Počas tejto lehoty, vlastné zdroje tohto obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod súčet vlastných zdrojov zlučovaných obchodníkov s cennými papiermi v čase zlúčenia. Obchodník s cennými papiermi bude povinný nepretržite dodržiavať minimálne požiadavky na vlastné zdroje.

V súvislosti s požiadavkou udržiavať výšku vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi Národná banka Slovenska bude môcť upraviť túto požiadavku v prípade významnej zmeny v obchodnej činnosti obchodníka s cennými papiermi za posledný rok. Zároveň sa Národná banka Slovenska sa splnomocňuje na vydanie opatrenia, ktoré bližšie ustanoví položky týkajúce sa vlastných zdrojov. Medzi ďalšie kompetencie Národnej banky bude patriť aj vydávanie predchádzajúcich súhlasov v súvislosti s požiadavkami na vlastné zdroje.

K bodu 5

K § 74a

Obchodníkom s cennými papiermi, ktorí sú súčasťou konsolidovaného celku alebo finančnej holdingovej spoločnosti sa ustanovujú povinnosti v súlade so smernicou 2006/48/ES. Zároveň sa splnomocňuje Národná banka Slovenska na vydanie opatrenia, ktorým sa predovšetkým ustanoví rozsah a spôsob dodržiavania povinností materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte na konsolidovanom základe, ako aj metódy konsolidácie údajov na tento účel; rozsah a spôsob dodržiavania povinností obchodníka s cennými papiermi kontrolovaného materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte majetkovú účasť na konsolidovanom základe tejto finančnej holdingovej spoločnosti, ako aj metódy konsolidácie údajov na tento účel.

K § 74b

Upravujú sa definície majetkovej angažovanosti ako aj veľkej majetkovej angažovanosti. Súčasne sa upravujú aj limity týchto angažovaností, ktoré je obchodník s cennými papiermi dodržiavať. Súčet veľkých majetkových angažovaností obchodníka s cennými papiermi nesmie prekročiť 800 % jeho vlastných zdrojov. V prípade prekročenia je obchodník s cennými papiermi túto skutočnosť oznámiť Národnej banke Slovenska. Podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti ustanoví opatrením Národná banka Slovenska.

K § 74c

Za účelom implementácie čl. 34 smernice 2006/49 sa v rámci ustanovení o organizácii a riadení obchodníka s cennými papiermi ukladá nová povinnosť, vypracovať a dodržiavať stratégiu a systém priebežného hodnotenia a udržiavania výšky, druhov a rozloženia ekonomického kapitálu, ktorý považuje daný obchodník za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavený.

K bodu 6

V súlade s čl. 11 smernice 2006/49/ES sa ukladá obchodníkovi s cennými papiermi nová povinnosť vedenia a riadenia obchodnej knihy v rovnakom rozsahu ako babky.. Požiadavky na riadenie obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať je obchodník s cennými papiermi povinný ustanoviť vo svojom vnútornom predpise.

K bodom 7 až 9

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 10

K § 114

V tomto paragrafe sú definované pojmy a všeobecné zásady týkajúce sa ponúk na prevzatie. V súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice o ponukách na prevzatie sa ponukou na prevzatie rozumie verejný návrh na uzavretie zmluvy, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je adresovaný akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne, ak má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo ak môže mať za následok získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou. Ponuku na prevzatie možno urobiť iba na cenné papiere, s ktorými je spojené hlasovacie právo, t.j. na akcie, dočasné listy a iné majetkové cenné papiere s ktorými je spojené hlasovacie právo obchodované na regulovanom trhu (čl. 2 ods. 1 písm. e) smernice o ponukách na prevzatie. V súlade s čl. 3 ods. 1 písm. e) smernice o ponukách na prevzatie, ktorý upravuje všeobecné zásady ponúk na prevzatie, navrhovateľ môže ponuku na prevzatie vyhlásiť vtedy, ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na vyplatenie. Navrhovateľ, ktorý nie je obchodníkom s cennými papiermi, je povinný poveriť obstaraním nadobudnutia akcií na základe ponuky na prevzatie obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Tým sa zabezpečí, že ponuka na prevzatie bude realizovaná prostredníctvom organizátora regulovaného trhu a bude transparentná. Definujú sa osoby konajúce v zhode.

K § 115

V súlade s článkom 6 smernice o ponukách na prevzatie fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie, čiže rozhodnutie o tom, že sa verejne zaviaže kúpiť určité akcie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie podľa § 118g, čiže povinnosť zaviazať sa na kúpu všetkých akcií spoločnosti, bezodkladne oznámi túto skutočnosť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch, ktorých boli majetkové cenné papiere cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti informuje o ponuke na prevzatie dozornú radu a zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov.

K § 116

Návrh ponuky na prevzatie podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska. Do 10 pracovných dní odo dňa tohto zverejnenia oznámenia je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný návrh ponuky na prevzatie, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2. Okrem základných formálnych náležitostí musí návrh ponuky na prevzatie obsahovať:

lehotu platnosti ponuky na prevzatie, ktorá musí byť v rozmedzí od 30 do 70 kalendárnych dní,

určenie počtu akcií, ktoré sa navrhovateľ zaviaže nadobudnúť, namiesto presného určenia počtu sa môže uviesť minimálny alebo maximálny počet,

určenie ceny, za ktorú sa navrhovateľ zaväzuje akcie nadobúdať,

zdroje a spôsob financovania, aby bolo zrejmé, že navrhovateľ bude schopný plniť záväzky, ktoré mu môžu z ponuky na prevzatie vyplynúť,

spôsob, akým možno prijať ponuku na prevzatie, vrátane postupu a spôsobu uzatvorenia zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, spôsobu, podmienok a postupu pri platení kúpnej ceny alebo realizácii výmeny cenných papierov,

zámery navrhovateľa týkajúce sa budúcej činnosti spoločnosti, jej zamestnancov a členov jej orgánov,

právo štátu, ktorým sa budú riadiť zmluvy uzatvorené v súvislosti s ponukou na prevzatie medzi navrhovateľom a akcionármi cieľovej spoločnosti a ktoré súdy sú príslušné na riešenie sporov z ponuky na prevzatie.

Ponuka na prevzatie nesmie byť zverejnená pred schválením Národnou bankou Slovenska.

K § 117

Národná banka Slovenska do 10 pracovných dní od doručenia návrhu ponuky na prevzatie ponuku, ktorá nie je v súlade so zákonom, zakáže alebo do 5 pracovných dní uloží navrhovateľovi doplniť údaje. Ponuku na prevzatie možno vyhlásiť až po schválení Národnou bankou Slovenska. Zamietnutím návrhu na ponuku na prevzatie nezaniká povinnosť vykonať povinnú ponuku na prevzatie podľa § 118g.

K § 118

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice o ponukách na prevzatie schválenú ponuku na prevzatie navrhovateľ doručí predstavenstvu cieľovej spoločnosti a následne zverejní v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch, ktorých boli majetkové cenné papiere cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

Predstavenstvo cieľovej spoločnosti a navrhovateľ informujú o schválení ponuky na prevzatie zástupcov zamestnancov, resp. zamestnancov. Po vyhlásení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne stav jeho podielu v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji ponuky, najmä počet a menovitú hodnotu akcií ponúknutých v rámci ponuky.

K bodu 11

K § 118a

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci odvolania a zmien ponúk na prevzatie. Ponuku na prevzatie možno odvolať len za dvoch predpokladov. Ak je v nej výslovne uvedená možnosť odvolania a ak ešte nebola prijatá prvým záujemcom. V ostatných prípadoch možno ponuku na prevzatie odvolať, len ak bola uskutočnená konkurenčná ponuka na prevzatie podľa § 118e.

Zákon umožňuje zmeniť obsah ponuky na prevzatie a to aj opakovane, ak je to v nej výslovne uvedené v prípade, že je táto zmena pre záujemcov výhodnejšia a vzťahuje sa aj na akcionárov, ktorí prijali ponuku na prevzatie pred zmenou.

Odvolanie a zmena ponuky podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska a po schválení sa musia zverejniť. Ak navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom po uverejnení ponuky na prevzatie a pred uplynutím lehoty jej platnosti nadobudne akcie cieľovej spoločnosti za cenu vyššiu, ako je ponúkaná v schválenej ponuke na prevzatie, navrhovateľ je povinný zvýšiť ponúkanú cenu tak, aby nebola nižšia ako najvyššia cena, ktorú zaplatil za nadobudnutie akcií cieľovej spoločnosti.

K § 118b

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci zverejnenia výsledkov ponúk na prevzatie. Ak bol pri čiastočnej ponuke na prevzatie prekročený určený počet akcií, uzatvorená zmluva sa mení v počte akcií, ktorých sa týka. Osoby, ktoré ponuku na prevzatie prijali, sa uspokoja pomerne v závislosti od celkového počtu akcií, ktoré sú predmetom prijatých ponúk na prevzatie. Navrhovateľ je povinný týmto osobám oznámiť pomerné uspokojenie a jeho výšku do jedného mesiaca od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie. Ak navrhovateľ pri čiastočnej ponuke na prevzatie neoznámi osobám, ktoré ju prijali, výšku pomerného uspokojenia v mesačnej lehote platí, že zmluva bola uzatvorená v plnom rozsahu prijatých ponúk na prevzatie. Po splnení oznamovacích povinností voči osobám, ktoré prijali ponuku na prevzatie alebo po uplynutí mesačnej lehoty navrhovateľ zverejní súhrnné oznámenie o výsledkoch ponuky na prevzatie a zašle ho cieľovej spoločnosti.

K § 118c

Ten kto uzavrel zmluvu v dôsledku prijatia ponuky, môže odstúpiť len do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, ak pravidlá organizátora regulovaného trhu neurčujú inak. Odvolanie prijatia ponuky sa musí podať písomnou formou. V prípade čiastočnej ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť do desiatich dní od doručenia oznámenia pomerného uspokojenia a jeho výšky.

K § 118d

V súlade s článkom 9 smernice o ponukách na prevzatie, ak je zverejnená ponuka na prevzatie, orgány cieľovej spoločnosti nesmú prijímať žiadne opatrenia a úkony, s výnimkou rokovania o výhodnejších podmienkach ponuky na prevzatie a vyvolania konkurenčnej ponuky na prevzatie, ktoré sú spôsobilé zabrániť akcionárom cieľovej spoločnosti v možnosti prijať so znalosťou veci slobodné rozhodnutie o ponuke na prevzatie;

Orgánom cieľovej spoločnosti sa zakazuje rozhodnúť v čase platnosti ponuky na prevzatie najmä o zvýšení základného imania, o vydaní dlhopisov spojených s prednostným právom na upísanie akcií, o kúpe vlastných akcií, prípadne uskutočňovať právne úkony, v dôsledku ktorých sa podstatne zmenia majetkové pomery cieľovej spoločnosti.

Zámer týchto ustanovení je ochrana investora, ktorý chce majetkovo vstúpiť do spoločnosti. Predstavenstvu cieľovej spoločnosti sa znemožňuje vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby zabránilo alebo obmedzovalo vstup takejto osoby do spoločnosti.

Orgány cieľovej spoločnosti sú povinné v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia ponuky na prevzatie vypracovať spoločné stanovisko k ponuke na prevzatie (najmä či je v súlade so záujmami akcionárov, zamestnancov a veriteľov spoločnosti, k dôsledkom, ktoré prinesie realizácia ponuky na prevzatie vo vzťahu k záujmom cieľovej spoločnosti, záujmom jej akcionárov, veriteľov a osobitne zamestnancov a k strategickým plánom navrhovateľa týkajúcim sa cieľovej spoločnosti a ich predpokladanému dopadu na zamestnanosť a lokalizáciu výkonu podnikateľských činností cieľovej spoločnosti). So stanoviskom by mali byť oboznámení zástupcovia zamestnancov, resp. zamestnanci a musí byť zaslané Národnej banke Slovenska a musí sa zverejniť.

K § 118e

Ide o národnú úpravu v súlade s článkom 13 smernice o ponukách na prevzatie, ktorý dáva členským štátom možnosť vlastnej úpravy vo veci konkurenčných ponúk na prevzatie. Tento paragraf upravuje režim, ak sú akcie jednej spoločnosti predmetom viacerých ponúk na prevzatie. Takéto ponuky sa nazývajú konkurenčnými ponukami. Aby nedochádzalo k rôznym manipuláciám, znemožňuje sa vykonávať konkurenčnú ponuku osobám konajúcim v zhode s navrhovateľom.

Keďže vyhlásením konkurenčnej ponuky na prevzatie sa menia celkové podmienky, navrhovateľ pôvodnej ponuky môže predĺžiť jej lehotu alebo ju ponuku odvolať. Takisto majitelia akcií, ktorí prijali pôvodnú ponuku na prevzatie môžu do uplynutia lehoty jej platnosti, v prípade vyhlásenia konkurenčnej ponuky na prevzatie, prijatie ponuky na prevzatie odvolať a nemôžu byť za to sankcionovaní.

K § 118f

V súlade s článkom 4 smernice o ponukách na prevzatie, návrh ponuky na prevzatie schválený podľa tohto zákona platí v každom členskom štáte, v ktorom sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ďalšie schválenie orgánom dohľadu tohto členského štátu sa nevyžaduje.

K § 118g

V súlade s článkom 5 smernice o ponukách na prevzatie v záujme ochrany minoritných akcionárov zákon ustanovuje každej osobe alebo osobám konajúcim v zhode, ktoré dosiahnu alebo presiahnu 33 % podiel na hlasovacích právach spojených s akciami jednej akciovej spoločnosti (okrem prípadov uvedených v odseku 3 tohto paragrafu), povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie celej akciovej spoločnosti. Ak k nadobudnutiu alebo prekročeniu kontrolného podielu zakladajúceho povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie došlo konaním v zhode, majú túto povinnosť všetky osoby konajúce v zhode; povinnosť je splnená, ak ponuku na prevzatie vyhlási ktorákoľvek z nich.

V súlade s článkom 5 ods. 5 smernice o ponukách na prevzatie môže navrhovateľ ponúknuť ako protiplnenie hotovosť. cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Pri povinnej ponuke na prevzatie sa pri určovaní nákupnej ceny akcií vychádza zo znaleckého posudku, pričom cena nesmie byť nižšia ako navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s ním zaplatila za akcie cieľovej spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie. Povinnú ponuku na prevzatie nie je možné odvolať.

Do zverejnenia ponuky na prevzatie nesmie osoba povinná uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie vykonávať hlasovacie práva spojené s akciami, ktoré presahujú 33 % kontrolný podiel.

K § 118h

V súlade s článkom 11 smernice o ponukách na prevzatie môže valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti rozhodnúť o tom, že od zverejnenia ponuky na prevzatie do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie sú voči navrhovateľovi pre prevody v rámci ponuky na prevzatie neúčinné akékoľvek obmedzenia prevoditeľnosti týkajúce sa akcií cieľovej spoločnosti a pri rozhodovaní valného zhromaždenia cieľovej spoločnosti o opatreniach a úkonoch podľa § 118d ods. 1 sa na účely určenia počtu hlasovacích práv na tomto valnom zhromaždení stávajú neúčinnými akékoľvek obmedzenia hlasovacích práv. Toto rozhodnutie nemôže valné zhromaždenie odvolať v čase od uverejnenia oznámenia do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie.

Ak navrhovateľ po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po oznámení pomerného uspokojenia u čiastočnej ponuky na prevzatie, vlastní akcie cieľovej spoločnosti, s ktorými je spojených najmenej 75 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami tejto spoločnosti, stávajú sa na valnom zhromaždení, ktoré navrhovateľ zvolá za účelom zmeny stanov cieľovej spoločnosti alebo voľby a odvolania členov orgánov cieľovej spoločnosti po uverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po uplynutí zákon nej lehoty na oznámenie pomerného uspokojenia u čiastočnej ponuky na prevzatie, neúčinnými všetky

obmedzenia prevoditeľnosti akcií podľa § 173f ods. 5,

obmedzenia hlasovacích práv podľa § 173f ods. 6,

osobitné práva spojené s akciami cieľovej spoločnosti vyplývajúce z jej stanov, ktoré spočívajú v práve voliť alebo odvolávať členov orgánov cieľovej spoločnosti.

Majitelia akcií, ktorí utrpeli straty v dôsledku zrušenia práv majú nárok na primeranú náhradu.

K § 118i

V súlade s článkom 15 smernice o ponukách na prevzatie navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného

imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahovala ponuka na prevzatie, môže požadovať od majiteľov zostávajúcich akcií, aby mu predali svoje akcie. Toto neplatí, ak ponuka na prevzatie bola čiastočná alebo podmienená. Právo výkupu môže navrhovateľ uplatniť v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie. Po uplynutí tejto lehoty mu toto právo zaniká. Navrhovateľ môže ponúknuť ako protiplnenie hotovosť. cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Ak menšinový akcionár návrh na odkúpenie akcií neprijme, môže sa navrhovateľ svojho práva domáhať na súde. Rovnako menšinový akcionár môže požiadať súd o preskúmanie primeranosti ponúkaného plnenia.

Účelom inštitútu práva výkupu (squeeze-out) je reagovať na prípady kedy v akciovej spoločnosti dôjde k takej zmene pomerov, pri ktorej sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra zmení v koncentrovanú. Sústredením podstatnej časti podielov v rukách majoritného akcionára dochádza k strate funkčnosti vnútorných mechanizmov akciovej spoločnosti. Nutnosť zvolávania valného zhromaždenia, informačné povinnosti a iné požiadavky kladené zákonom na akciové spoločnosti, sa pre efektívne fungovanie spoločnosti stávajú nefunkčnou záťažou, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k stratám týkajúcich sa všetkých akcionárov bez rozdielu.

Situácia, ktorá môže nastať sa nezlučuje so zmyslom existencie akciovej spoločnosti, ani s oprávnenými očakávaniami všetkých investorov. Z týchto dôvodov umožňuje väčšina právnych poriadkov väčšiny členských štátov EÚ reštrukturalizáciu spoločnosti z „verejnej“ na „súkromnú“ formou inštitútu práva výkupu, ako opatrenie z ktorého majú prospech majoritní aj minoritní akcionári. Aj keď bol inštitút práva výkupu v niektorých týchto štátoch pri jeho zavedení rozporovaný z hľadiska súladu s ústavnými princípmi, vždy súdy dospeli k záveru, že tento inštitút nie je v rozpore s ústavami daných štátov (napr. rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z 7.8.1962, sp. Zn. 1 BvL 16/60 vo veci Feldmuehle).

Rovnako treba poukázať na skutočnosť, že doteraz nebol Európskym súdnym dvorom spochybnený čl. 15 smernice č.2004/25/ES, ktorý členským štátom ukladá povinnosť zaviesť inštitút práva výkupu z hľadiska možného rozporu s Protokolom č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý obsahuje obdobnú dikciu ako článok 20 ústavy SR.

Záujem investora investujúceho do akciovej spoločnosti je maximalizovanie výnosu zo svojej investície prostredníctvom majetkovej účasti a nielen samotná účasť v spoločnosti. Možnosť minoritného investora ovplyvniť výnos z investície v prípade, kedy je spoločnosť ovládaná majoritným akcionárom disponujúcim 95 % podielom na hlasovacích právach, je iba teoretická. Záujem na efektívnejšom fungovaní spoločnosti možno všeobecne považovať za dôležitejší ako záujem minoritných akcionárov zotrvávať v spoločnosti bez možnosti reálne ovplyvniť chod spoločnosti a s malou nádejou na efektívne zhodnotenie účasti v budúcnosti. Minoritný akcionár môže získanú kompenzáciu za svoje akcie obratom investovať na kapitálovom trhu do spoločností, ktorých akcionárska štruktúra nebude takto koncentrovaná.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že môže dochádzať k tomu, že minoritní akcionári (držiaci symbolické podiely v spoločnosti, ktoré predstavujú niekoľko kusov akcií z emisií o desiatkach či stovkách tisíc kusov) využívajú práva minoritných akcionárov za účelom získania výhod, ktoré sú v zjavnom nepomere voči ich účasti na kapitálovej spoločnosti, spôsobom ohrozujúcimi zámery majoritného akcionára i spoločnosť samotnú. Väčšinou ide o situácie kedy záujmy minoritných akcionárov nespočívajú v dlhodobom vlastnení akcií a činnosti spoločnosti ale skôr vo vyvíjaní tlaku na majoritného akcionára. Majoritný akcionár, ktorý vložil prostriedky do spoločnosti v takom rozsahu, že jej prípadný hospodársky neúspech by znamenal kvantitatívne významný zásah do jeho majetkových práv má naopak enormný záujem na bezproblémovom a efektívnom fungovaní spoločnosti.

Neexistencia právneho rámca v SR v tejto oblasti viedla k využívaniu netradičných riešení, ako je napríklad zmena právnej formy z akciovej spoločnosti na družstvo a s tým vznikajúcou povinnosťou doplatiť rozdiel medzi hodnotou stanoveného členského vkladu v družstve a výškou splateného členského vkladu. V prípade neuhradenia doplatku hodnoty členského vkladu zanikne členstvo v družstve vylúčením a členovi družstva vznikne nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Podstatnej časti doterajších menšinových akcionárov (už členom družstva) tak zmenou právnej formy vznikne povinnosť, pod následkom vylúčenia z družstva doplatiť sumu, ktorú však zrejme nebudú schopní uhradiť. V praxi tak nastane situácia, že sa podstatne zníži počet členov družstva ako dôsledok vylúčenia členov družstva za neuhradenie peňažnej sumy do výšky stanoveného členského vkladu. Zámer sledovaný zmenou právnej formy, ktorý nastáva v tomto prípade je obdobný ako dôsledky, ktoré nastávajú v prípade uplatnenia inštitútu squeeze-out podľa smernice o ponukách na prevzatie, pričom však tento proces nie je primerane regulovaný a dohliadaný a nie je garantované primerané odškodnenie minoritných akcionárov

K § 118j

V súlade s článkom 16 smernice o ponukách na prevzatie podobne ako v § 118i platí, že, ak navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahovala ponuka na prevzatie, môže si menšinový akcionár v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie uplatniť právo na odkúpenie, t.j. požiadať navrhovateľa, aby od neho odkúpil jeho akcie. Navrhovateľ je povinný odkúpiť tieto akcie za primeranú cenu. Navrhovateľ môže ponúknuť ako protiplnenie hotovosť, cenné papiere alebo kombináciu obidvoch.

Ak navrhovateľ návrh na odkúpenie akcií neprijme, môže sa menšinový akcionár svojho práva domáhať na súde. Rovnako navrhovateľ môže požiadať súd o preskúmanie primeranosti požadovaného plnenia.

K § 118k

Národná banka môže v prípade potreby vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorý podrobnejšie definuje náležitosti návrhu ponuky na prevzatie a o podmienky, za ktorých sa ponuka na prevzatie uskutočňuje.

K § 118l

Pokiaľ ide o otázky obchodného práva, rozhodné právo sa vždy riadi sídlom cieľovej spoločnosti, a to aj v prípade, ak akcie cieľovej spoločnosti nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte sídla spoločnosti a, ak v tomto prípade vykonáva nad obchodno-právnymi vecami dohľad vždy orgán dohľadu štátu sídla cieľovej spoločnosti.

V otázkach súvisiacich s konaním o ponuke na prevzatie sa rozhodné právo určí ako právo štátu, v ktorom sa nachádza orgán dohľadu – to môže byť pri zhode štátu sídla cieľovej spoločnosti a štátu prijatia jej cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu buď jeden a ten istý orgán pre všetky záležitosti, alebo orgán dohľadu iného štátu, ako je orgán dohľadu, ktorý vykonáva dohľad v obchodno-právnych veciach. Príslušnosť orgánu dohľadu je riešená v samostatnom paragrafe (§ 135c ods. 2 až 6).

K bodu 12

Obdobne ako v prípade dohľadu nad bankami sa upravujú postupy výmeny informácií na účely dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi.

K bodu 13

V súlade s článkom 4 smernice o ponukách na prevzatie upravuje § 135c spoluprácu Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov a stanovuje prípady, v ktorých nad ponukou na prevzatie vykonáva dohľad Národná banka Slovenska a v ktorých vykonáva dohľad príslušný orgán dohľadu iného členského štátu.

K bodom 9 až 13

Legislatívno – technická úprava v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. na základe ktorého sekundárnu legislatívu pre oblasť finančného trhu vydáva Národná banka Slovenska.

K bodu 14

V súlade so smernicou 2006/48/ES a 2006/49/ES sa upravuje definícia dohľadu na konsolidovanom základe ako aj definícia konsolidovaného celku. Zároveň sa ustanovujú povinnosti Národnej banke Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe. Za týmto účelom sa v súlade s čl. 4 smernice č. 2006/48/ES v nadväznosti na čl. 2 smernice č. 2006/49/ES dopĺňajú definície pojmov materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti, materského obchodníka s cennými papiermi v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

K bodom 15 až 19

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 20

Z hľadiska legislatívno - technických úprav sa presúvajú definície ovládania a regulovanej osoby z pôvodného § 138 do §143b.

K bodu 21

Rozšírenie a precizovanie pravidiel obozretného podnikania obchodníkov s cennými papiermi si vyžaduje aj doplnenie ustanovení § 144 upravujúcich opatrenia na nápravu, ktoré v rámci svojich právomocí môže uložiť Národná banka Slovenska.

K bodu 22

Ide o úpravu sankčných ustanovení, ktoré sa rozširujú aj na navrhovateľa ponuky na prevzatie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

K bodu 23 až 27

Legislatívno – technické úpravy vyvolané novou úpravou výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje.

K bodu 28

Úprava vyvolaná novou úpravou ponúk na prevzatie.

K bodu 29

Úprava prechodného obdobia do 31.12.2010 vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby a investičné činnosti len vo vzťahu k opciám, futures, swapom a iným derivátovým nástrojom vzťahujúcim sa na komodity a k derivátovým nástrojom pre presun úverového rizika. Súčasne sa upravuje prechodné obdobie aj vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi ktorého celkové pozície v obchodnej knihe nepresahujú 50 miliónov EUR, a ktorého priemerný počet zamestnancov v priebehu finančného roku neprekročí 100, môže nahradiť do 31.12.2011 požiadavku na vlastné zdroje nižšou hodnotou.

Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje možnosť prekročenia limitov majetkovej angažovanosti nemusí do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje do 31.12.2010 zohľadniť prekročenia týchto limitov len ak sú splnené určité podmienky.

Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15%, ak príslušný ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50% z celkových ukazovateľov pre všetky obchodné línie vypočítaných v súlade s § 74 ods. 9 až 11 a osobitným predpisom, a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.

K bodu 30

Zrušujú sa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 558/2002 Z. z., č. 559/2002 Z. z. a č. 631/2002 Z. z. z dôvodu ich nahradenia Opatreniami Národnej banky Slovenska.

K bodom 31 a 32

Legislatívno – technická úprava transpozičnej prílohy v nadväznosti na novú úpravu primeranosti vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi.

K ustanoveniam článku III

Navrhuje sa zrušiť vyhláška MF SR č. 64/2005 Z. z. o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska vypracovala podľa § 34 ods. 7 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve opatrenie, na základe ktorého sa majú predkladať aj údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie v rozsahu, ktorý postačuje aj z hľadiska pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K ustanoveniam článku IV

V zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhujú úpravy súvisiace s oprávnením Národnej banky Slovenska uznávať ratingové agentúry podľa § 32 zákona o bankách a viesť zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 6 ods. 16 zákona o bankách.

K ustanoveniam článku V

Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje upraviť v nadväznosti na vytvorenie integrovaného dohľadu nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z. a prechod kompetencií z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska.

K ustanoveniam článku VI

Navrhuje sa vydať úplné znenie zákona o bankách a úplné znenie zákona o cenných papieroch.

K ustanoveniam článku VII

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2007.

Vyhlášky MF SR podľa § 174a (čl. II) je možné vzhľadom na prechodné ustanovenia podľa § 173f (čl. II) zrušiť až k 1. januáru 2008.

Zrušenie vyhlášky MF SR č. 64/2005 Z. z. (čl. III) sa navrhuje k 30. decembru 2006 z toho dôvodu, že opatrenie Národnej banky Slovenska vypracované podľa § 34 ods. 7 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve má nadobudnúť účinnosť 30. decembra 2006.

Bratislava 28. septembra 2006

Róbert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k

minister financií Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o

guvernér Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu