„(1)
Slová „banka" alebo „sporiteľňa", ich cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorá má udelené bankové povolenie. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej právnickej osoby; banka, pobočka zahraničnej banky alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.“.

„o)
nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu,

p)
úverovou inštitúciou banka a inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba banka alebo iba inštitúcia elektronických peňazí,

r)
zahraničnou úverovou inštitúciou zahraničná banka a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba zahraničná banka alebo iba zahraničná inštitúcia elektronických peňazí.“.

„(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania (ďalej len „vlastné zdroje"). Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.“.

Doterajšie odseky 2 až 15 sa označujú ako odseky 3 až 16.

„15a)
§ 6 až 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

„Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa pravidiel likvidity, plnenia požiadaviek na vlastné zdroje a obmedzení majetkovej angažovanosti banky a informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o vnútorných kontrolných postupoch banky. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly,

b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,6)

c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,

d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.“.

„(16)
Národná banka Slovenska uverejňuje na svojej internetovej stránke
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom,

b)
spôsob uplatňovania národného rozhodovania v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,

c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,

d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora,

e)
proces uznávania ratingových agentúr a zoznam uznaných ratingových agentúr podľa § 32 a 33b,

f)
zoznam vyšších územných celkov a obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom.“.

Doterajší odsek 16 sa označuje ako odsek 17.

„c)
možnosť vykonávať vplyv na riadenie právnickej osoby (ďalej len „rozhodujúci vplyv")“.

㤠23
(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,

b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),

c)
systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,

d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým je banka vystavená,

e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,

f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke,

g)
informačný systém,

h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu.

(2)
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o
a)
organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon bankových činností v rámci banky,

b)
systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu.

(3)
Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie
a)
kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú
1.
zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových pracovných postupoch,

2.
vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,

b)
kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.

(4)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov. Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky.

(5)
Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1.
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,

2.
trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých sa trhové riziko meria,

3.
operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo zlyhania ľudského faktora, zo zlyhania používaných systémov alebo z vonkajších udalostí; súčasťou operačného rizika je právne riziko, ktoré znamená riziko vyplývajúce najmä z nevymožiteľnosti zmlúv, hrozby neúspešných súdnych konaní alebo rozsudkov s negatívnym vplyvom na banku,

4.
riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti,

b)
rizikom poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky riziko vyplývajúce pre banku ako postupníka zo zachovania právneho postavenia dlžníka po postúpení pohľadávky alebo z jej nedostatočnej informovanosti o postúpenej pohľadávke,

c)
riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík,

d)
systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík, meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík, systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,

e)
vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,

f)
malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba s ročným obratom do 50 000 000 EUR a s počtom zamestnancov menším ako 250,

g)
financovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika prostredníctvom dohody, na základe ktorej je veriteľ oprávnený uspokojiť si svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo formou započítania alebo ponechaním si predmetu zabezpečenia,

h)
nefinancovaným zabezpečením zmierňovanie kreditného rizika formou záväzku osoby odlišnej od dlžníka uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník alebo ak bude splnená iná vopred určená podmienka.

(7)
Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po každej zmene stanov banky.

(8)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.

(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,

b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,

c)
čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,

d)
rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa písmen a) a b),

e)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.“.

„(2)
Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie organizačnej štruktúry, zavedenie a dodržiavanie systému riadenia banky a za vykonávanie bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.“.

㤠27
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,

b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať,

d)
tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.

(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.

(3)
Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,

b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám a

c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.

(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a

b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity.

(5)
Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm. c) percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom a

b)
celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.

(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
1.
pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,

2.
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,

3.
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,

4.
vypracúva obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií,

b)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,

c)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.

(7)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu.

(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

(9)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.

(10)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných predpisov banky.

(11)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.

(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.

(13)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 10.

(14)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj ďalšie druhy rizík,

b)
ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 4 a spôsob jej zisťovania,

c)
percentuálne pomery podľa odseku 5, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte celkovej devízovej pozície a

d)
rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.“.

„g)
na to, aby banka nadobudla podiel na základnom imaní zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie alebo na hlasovacích právach v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode.“.

㤠30
(1)
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.

(2)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná vypočítavať a nepretržite sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.

(3)
Vlastné zdroje banky tvoria
a)
základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek podľa osobitného predpisu,30d)

b)
doplnkové vlastné zdroje banky.

(4)
Banka je povinná udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a). Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5.

(5)
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 31 až 33b na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe,

b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,

c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33c na pokrytie devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností banky zaznamenaných v bankovej knihe aj v obchodnej knihe a

d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, vypočítanej podľa § 33d na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností banky.

(6)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú v súvahe banky, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným predpisom.30d)

(7)
Banky vykonávajú výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje ustanovené v odsekoch 4 a 5 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlásia Národnej banke Slovenska podľa § 42 ods. 2.

(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov banky,

b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,

c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,

d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov banky, a spôsob ich výpočtu,

e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,

f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov banky a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný celok.


§ 31
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky podľa § 30 ods. 5 písm. a) je banka povinná používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo prístup interných ratingov, na základe ktorých sa určí hodnota rizikovo vážených expozícií. Hodnota zodpovedajúca požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty zabezpečenia sa rovná násobku koeficientu kreditného rizika a hodnoty expozícií upravených rizikovými váhami podľa tohto zákona.

(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
expozíciou miera vystavenia sa kreditnému riziku, ktorá zodpovedá
1.
hodnote jednotlivej súčasti majetku banky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d)

2.
hodnote podsúvahovej položky ocenenej podľa osobitného predpisu,30d) ktorá je

2a.
pohľadávkou, ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky,

2b.
budúcou pohľadávkou, ktorá vznikne na základe platnej zmluvy,

b)
centrálnou bankou aj Európska centrálna banka, ak v tomto zákone nie je uvedené inak,

c)
inštitúciou úverová inštitúcia, zahraničná úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,

d)
subjektmi verejného sektora subjekty, ktoré sú zriadené orgánom verejnej moci na úrovni štátov, územných celkov alebo obcí a ktorých postavenie, úlohy a činnosť sú ustanovené v osobitných zákonoch.30e)

(3)
Hodnotou expozície ako podsúvahovej položky je 100 % jej menovitej hodnoty, ak je to plne riziková položka, 50 %, ak je to stredne riziková položka, 20 %, ak je to stredne-nízko riziková položka, a 0 %, ak je to nízko riziková položka. Pri určovaní hodnoty expozície derivátového nástroja sa môžu brať do úvahy účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, ktorými sa pôvodný záväzok nahrádza novým záväzkom. Hodnota expozície pri derivátových nástrojoch, repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a pri maržových obchodoch môže byť určená aj metódami, na ktorých použitie sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.

(4)
Ak je expozícia predmetom financovaného zabezpečenia, hodnota expozície podľa odseku 3 môže byť upravená podľa § 33a.

(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
koeficient kreditného rizika,

b)
čo sa rozumie repo obchodom, maržovým obchodom, dlhodobou pohľadávkou a krátkodobou pohľadávkou,

c)
zaradenie pohľadávok a záväzkov, ktoré sa neevidujú v súvahe do kategórií jednotlivých stupňov rizika na účel výpočtu hodnoty expozície podsúvahových položiek a čo sa na tento účel rozumie plne rizikovou položkou, stredne rizikovou položkou, stredne-nízko rizikovou položkou a nízko rizikovou položkou,

d)
metódy určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov, hodnoty expozície pri repo obchodoch, pôžičkách cenných papierov alebo komodít, pri obchodoch s dlhou dobou vysporiadania a maržových obchodoch, a pri obchodoch, na ktoré z nich je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska,

e)
podmienky, za ktorých Národná banka Slovenska uzná účinky zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok vrátane zmlúv, na základe ktorých sa pôvodný záväzok nahradí novým záväzkom na účel určenia hodnoty expozície derivátových nástrojov,

f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 a doklady prikladané k žiadosti,

g)
postup výpočtu hodnoty expozície ostatných druhov obchodov.


§ 32
(1)
Na účely používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,

b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči vyšším územným celkom alebo obciam,

c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám okrem podnikateľov,

d)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči multilaterálnym rozvojovým bankám,

e)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči medzinárodným organizáciám,

f)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči inštitúciám,

g)
dlhodobé pohľadávky alebo podmienené dlhodobé pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,

h)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku 2,

i)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky zabezpečené nehnuteľnosťou,

j)
pohľadávky po termíne splatnosti,

k)
pohľadávky patriace do kategórií s vysokým stupňom rizika,

l)
pohľadávky zo zabezpečených dlhopisov,

m)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,

n)
krátkodobé pohľadávky voči inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom,

o)
pohľadávky vzniknuté v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika,

p)
iné položky.

(2)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 1 písm. h), ak
a)
ide o pohľadávku voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe,

b)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru,

c)
celková suma vrátane expozícií po splatnosti okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materskej spoločnosti banky a ostatným dcérskym spoločnostiam materskej spoločnosti banky, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie, a

d)
nepôjde o pohľadávku z cenného papiera.

(3)
Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií sa hodnota expozície okrem tej, ktorá sa odpočítava od vlastných zdrojov, vynásobí rizikovou váhou priradenou na základe kvality z hľadiska kreditného rizika určenej ratingom ratingových agentúr alebo ratingom agentúr na podporu exportu (ďalej len „ratingová agentúra").

(4)
Ak nie je v rámci výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií ustanovené inak, priradí sa expozícii riziková váha 100 %.

(5)
Rating ratingovej agentúry môže byť použitý na určenie rizikovej váhy expozície, ak ratingová agentúra bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(6)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa v odseku 5 ratingovú agentúru, ak jej metodika hodnotenia spĺňa požiadavky objektivity, nezávislosti, priebežnej kontroly a transparentnosti, ak jej ratingy spĺňajú požiadavky dôveryhodnosti a transparentnosti a ak ratingová agentúra spĺňa požiadavky na jej organizáciu a riadenie.

(7)
Ak bola ratingová agentúra uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 6.

(8)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 5, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 6. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 5, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu.

(9)
Národná banka Slovenska určí, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznanej ratingovej agentúry podľa odseku 5.

(10)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu určí priradenie niektorého ratingového stupňa podľa odseku 9, Národná banka Slovenska môže toto určenie priradenia uznať bez toho, aby sama určila priradenie.

(11)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko ustanovia
a)
podrobnosti o priraďovaní alebo určovaní rizikových váh expozíciám podľa odseku 3,

b)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr,

c)
náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry, požiadavky na organizáciu a riadenie ratingovej agentúry a podrobnosti o ďalších požiadavkách podľa odseku 6.


§ 33
(1)
Na používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Banka, materská spoločnosť, ktorá je bankou, a jej dcérske spoločnosti, ktoré sú bankami, sú povinné po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko pre všetky svoje expozície.

(2)
Ak banka má v úmysle zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko postupne, potrebuje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; k postupnému zavádzaniu môže prichádzať vo vzťahu k jednotlivým triedam podľa odseku 10, jednotlivým organizačným útvarom banky alebo vo vzťahu k uplatňovaniu vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom.

(3)
Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 2 Národná banka Slovenska určí prijateľnú lehotu a podmienky na postupné používanie prístupu interných ratingov pre kreditné riziko. Podmienky sa určia tak, aby sa zabránilo tomu, že v prípade tried podľa odseku 10 alebo v rámci organizačných útvarov banky by dôvodom odkladu používania základného prístupu interných ratingov bola nižšia hodnota požiadaviek na vlastné zdroje určená podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko pre tieto triedy expozícií alebo v rámci týchto organizačných útvarov. V prípade postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov pri výpočte rizikových váh expozícií voči štátom, centrálnym bankám, inštitúciám a právnickým osobám podnikateľom Národná banka Slovenska postupuje obdobne ako v predchádzajúcej vete.

(4)
Pri expozíciách podľa odseku 10 písm. d) možno postupne zavádzať prístup interných ratingov pre kreditné riziko aj v rámci uvedenej triedy; to však len za predpokladu, že pôjde o vzájomne nezávislé expozície.

(5)
Banka je povinná uplatňovať prístup interných ratingov pre kreditné riziko na triedu podľa odseku 10 písm. e), ak sa už uplatňuje prístup interných ratingov na inú z tried podľa odseku 10.

(6)
Prístup interných ratingov pre kreditné riziko môže byť základný alebo rozšírený; v rámci rozšíreného prístupu sa používajú vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov. Konverzným faktorom sa rozumie pomer medzi výškou celkového úveru, ktorý sa banka zaviazala poskytnúť klientovi, a odhadovanou výškou peňažnej sumy čerpanej klientom z tohto úveru, ktorá zostane nesplatená v momente zlyhania klienta.

(7)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka dôsledne uplatňuje systém pre riadenie a priraďovanie ratingov k expozíciám (ďalej len „ratingový systém"), ktorý je v súlade s technickými požiadavkami a spĺňa tieto podmienky:
a)
ratingový systém poskytuje účelné hodnotenie charakteristík dlžníka a jeho transakcií, účelné rozdelenie rizika, ako aj presné a dôsledné kvantitatívne odhady kreditného rizika,

b)
interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a súvisiace systémy a postupy sú podstatnou súčasťou procesu riadenia rizík a rozhodovania pri schvaľovaní úveru, priraďovaní vnútorného kapitálu a v postupoch spoľahlivého a bezpečného riadenia banky,

c)
banka má nezávislý útvar riadenia kreditného rizika zodpovedný za jej ratingové systémy,

d)
banka zbiera a spravuje všetky údaje potrebné na zabezpečenie účinnej podpory procesu merania a riadenia kreditného rizika,

e)
banka vedie dokumentáciu o svojich ratingových systémoch vrátane odôvodnení ich konštrukcie; banka tieto ratingové systémy pravidelne hodnotí a preveruje.

(8)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov je povinná preukázať, že používala pre príslušné triedy podľa odseku 10 ratingové systémy podľa odseku 7, ktoré vychádzali z minimálnych technických požiadaviek na účely interného merania a riadenia rizík za obdobie najmenej troch rokov.

(9)
Banka žiadajúca o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov je povinná preukázať, že používala vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov spôsobom, ktorý vychádzal z minimálnych technických požiadaviek na používanie vlastných odhadov za obdobie najmenej troch rokov pred oprávnením používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov.

(10)
Na účely používania prístupu interných ratingov sa každá expozícia zaradí do jednej z týchto tried:
a)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám,

b)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči inštitúciám,

c)
pohľadávky alebo podmienené pohľadávky voči právnickým osobám podnikateľom,

d)
retailové pohľadávky alebo podmienené retailové pohľadávky podľa odseku14,

e)
kapitálové pohľadávky,

f)
expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,

g)
iné aktíva, ktoré nemajú povahu úverového záväzku.

(11)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. a) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom, obciam alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči štátom, a

b)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám a medzinárodným organizáciám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu vzťahuje riziková váha 0 %.

(12)
Ako s expozíciami zaradenými do triedy podľa odseku 10 písm. b) sa zaobchádza aj
a)
s expozíciami voči územným celkom a obciam, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nezaobchádza ako s expozíciami voči štátom,

b)
s expozíciami voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a

c)
s expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, na ktoré sa podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nevzťahuje riziková váha 0 %.

(13)
V rámci triedy podľa odseku 10 písm. c) sú banky povinné rozlišovať expozície vo forme projektového financovania, ak ide o
a)
expozície voči subjektu vytvorenému výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku,

b)
expozície, pri ktorých zmluvné dojednania poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú,

c)
expozície, pri ktorých primárny zdroj uspokojenia záväzku je príjem z aktív, ktoré sú financované.

(14)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. d), ak
a)
ide o expozíciu voči fyzickej osobe alebo voči malej alebo stredne veľkej právnickej osobe; voči malej a stredne veľkej právnickej osobe len za predpokladu, že suma, ktorú dlžník alebo skupina hospodársky spojených osôb dlhuje banke, materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti určené na bývanie, neprekročí 1 000 000 EUR; banka je povinná prijať primerané opatrenia, aby získala tieto informácie,

b)
zo strany banky dlhodobo neprichádza v súvislosti s riadením rizika z expozície k výraznejším zmenám,

c)
nie je spravovaná tak individuálne, ako je to v prípade expozícií podľa odseku 10 písm. c), a

d)
ide o štandardizovaný spôsob poskytovania úveru.

(15)
Expozícia sa zaradí do triedy podľa odseku10 písm. e), ak ide o
a)
akcie,

b)
dlhové alebo nedlhové expozície, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám podľa písmena a).

(16)
Trieda podľa odseku 10 písm. g) zahŕňa zvyškovú hodnotu prenajatého majetku a výšku nájomného, ktoré sa v zmysle zmluvy zaviazala platiť fyzická osoba alebo malá alebo stredne veľká právnická osoba.

(17)
Pohľadávka, ktorá nie je zaradená do tried uvedených v odseku 10 písm. a), b) a d) až f), sa zaradí do triedy podľa odseku 10 písm. c).

(18)
Národná banka Slovenska rozhodne o udelení predchádzajúceho súhlasu na používanie metodiky priraďovania rizikových váh expozíciám vo forme projektového financovania.

(19)
Pri všetkých expozíciách patriacich do triedy podľa odseku 10 písm. a) až c) môže banka používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a vlastné odhady konverzných faktorov na základe predchádzajúceho súhlasu vydaného Národnou bankou Slovenska.

(20)
Po schválení Národnou bankou Slovenska môžu banky, ktorým bolo povolené použiť prístup interných ratingov pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu expozíciu alebo viac expozícií, uplatniť štandardizovaný prístup pre kreditné riziko
a)
na expozície podľa odseku 10 písm. a) a b), ak je počet významných zmluvných strán obmedzený, a pre banku by bolo veľmi ťažké pre tieto zmluvné strany uplatniť ratingový systém,

b)
na expozície voči nevýznamným zmluvným stranám, ako aj na expozície, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil,

c)
na expozície voči Slovenskej republike, vyšším územným celkom a obciam na území Slovenskej republiky, ak majú podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradenú nulovú rizikovú váhu,

d)
na expozície banky voči jej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti alebo voči inej spoločnosti, v súvislosti s ktorou je banka povinná zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku, ak tieto sú bankou, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim požiadavkám porovnateľným s požiadavkami v šiestej časti,

e)
na kapitálové pohľadávky voči subjektom, ktorým je podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko priradená nulová riziková váha,

f)
na expozície vyplývajúce z požiadavky na minimálne rezervy a

g)
na pohľadávky zabezpečené štátnou zárukou alebo na pohľadávky, ktorých zábezpeka je zabezpečená štátnou zárukou.

(21)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas na používanie prístupu interných ratingov, môže na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť začať používať štandardizovaný prístup pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska v odôvodnených prípadoch, ak cieľom opätovného používania štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania prístupu interných ratingov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(22)
Banka, ktorej bol udelený predchádzajúci súhlas používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania a konverzných faktorov, môže v odôvodnených prípadoch opäť začať používať základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko len po schválení Národnou bankou Slovenska, ak cieľom opätovného používania základného prístupu interných ratingov pre kreditné riziko nie je zníženie alebo obídenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet kreditného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti vlastného výpočtu hodnoty straty v prípade zlyhania alebo hodnoty konverzných faktorov, napríklad z dôvodu výrazného zníženia činnosti banky vo vybranej triede expozícií, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(23)
Ak banka prestane dodržiavať povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 22, predloží Národnej banke Slovenska plán, z ktorého vyplýva spôsob, ako v čo najkratšom čase zabezpečí opätovné plnenie uvedených povinností alebo preukáže, že dopad na veľkosť kreditného rizika je nevýznamný.

(24)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať prístup interných ratingov, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.

(25)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov ustanovia:
a)
technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 7,

b)
minimálne technické požiadavky na systém riadenia a priraďovania interných ratingov podľa odseku 8,

c)
čo sa rozumie zlyhaním, pravdepodobnosťou zlyhania, stratou v prípade zlyhania, očakávanou stratou a nevýznamným dopadom podľa odseku 23,

d)
minimálne technické požiadavky na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 9,

e)
výpočet hodnoty straty v prípade zlyhania a hodnôt konverzných faktorov alebo ich určenie podľa odseku 9,

f)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 1 a 2 a doklady prikladané k žiadosti,

g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 9 a doklady prikladané k žiadosti,

h)
výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície zaradené v triedach podľa odseku 10 písm. a) až g), ak nie sú odpočítané od vlastných zdrojov banky, a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky pri odkúpených pohľadávkach,

i)
požiadavky na metodiku priraďovania rizikových váh expozíciám podľa odseku 18, náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 18 a doklady prikladané k žiadosti,

j)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 19, náležitosti žiadosti o jeho vydanie a doklady prikladané k žiadosti,

k)
ostatné spôsoby a metódy výpočtu kreditného rizika prístupom interných ratingov a podrobnosti o nich,

l)
lehotu postupného používania prístupu interných ratingov a postupného používania vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov podľa odseku 3,

m)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 20 písm. f) a g),

n)
podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 8,

o)
spôsob priraďovania rizikových váh k pohľadávkam vzniknutým v rámci kolektívneho investovania vo forme podielov na majetku podielových fondov alebo právnických osôb, ktorých predmetom podnikania je investovanie do majetku na princípe obmedzenia a rozloženia rizika.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 30d a 30e znejú:

„30d)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem.

30e)
Napríklad zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.“.

㤠33a
(1)
Banky, ktoré používajú štandardizovaný prístup pre kreditné riziko alebo základný prístup interných ratingov pre kreditné riziko, môžu použiť zmierňovanie kreditného rizika formou financovaného zabezpečenia alebo formou nefinancovaného zabezpečenia pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely § 30 ods. 5 písm. a) alebo pri odhade očakávaných strát na účely výpočtu vlastných zdrojov podľa § 30.

(2)
Aby mohli byť aktíva uznané na účely financovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku, musia byť dostatočne likvidné a ich hodnota dlhodobo stála. Požičiavajúca banka musí mať právo včas speňažiť alebo si ponechať aktíva v prípade platobnej neschopnosti, úpadku, konkurzu dlžníka alebo inej podobnej udalosti, pričom stupeň vzájomnej závislosti medzi hodnotou aktív a kvalitou dlžníka z hľadiska kreditného rizika nesmie byť neprimeraný.

(3)
Aby mohla byť osoba uznaná na účel nefinancovaného zabezpečenia voči kreditnému riziku, musí byť dostatočne spoľahlivá a dohoda o zabezpečení musí poskytovať primeranú istotu so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a vzhľadom na stupeň povoleného uznávania.

(4)
Banka neuplatní zmierňovanie kreditného rizika na takú expozíciu, s ktorou vytvára vyššiu hodnotu rizikovo váženej expozície, než by vytvárala táto expozícia bez zmierňovania kreditného rizika.

(5)
Dohody o zabezpečení uzatvorené požičiavajúcou bankou musia byť právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných právnych poriadkoch, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na zabezpečenie alebo výkon práv zo zabezpečenia.

(6)
Národná banka Slovenska na účely zmierňovania kreditného rizika formou predchádzajúceho súhlasu
a)
uzná metódu merania rizika vznikajúceho zo základnej zmluvy o započítaní vytvorenú bankou na účel výpočtu účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak je táto metóda spoľahlivá a dôveryhodná,

b)
povolí banke použitie empirických korelácií v rámci kategórií rizík a medzi kategóriami rizík pri výpočte účinkov zmierňovania kreditného rizika, ak systém merania vzájomnej závislosti je spoľahlivý a dôveryhodný.

(7)
Ak hodnota rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko alebo prístupu interných ratingov pre kreditné riziko, nepoužije sa výpočet zabezpečenia podľa odsekov 1 až 6.

(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účel uplatňovania zmierňovania kreditného rizika ustanoví:
a)
čo sa rozumie požičiavajúcou bankou, dostatočnou likviditou podľa odseku 2, dlhodobou stálosťou podľa odseku 2, neprimeranosťou vzájomnej závislosti podľa odseku 2, empirickou koreláciou podľa odseku 6 písm. b), spoľahlivosťou a dôveryhodnosťou podľa odseku 6 písm. a) a b),

b)
prípustné formy zmierňovania kreditného rizika a požiadavky na ne, podrobnosti o financovanom zabezpečení a nefinancovanom zabezpečení, ako aj výpočet účinkov zmierňovania kreditného rizika vrátane možnosti úpravy výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávanej straty,

c)
podrobnosti o uznaní a povolení podľa odseku 6,

d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 6 a doklady prikladané k žiadosti.


§ 33b
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
sekuritizáciou pokrytie kreditného rizika, vopred určenej expozície alebo súhrnu expozícií emisiou cenných papierov alebo uzatvorením zmlúv zabezpečujúcich financovanie kreditného rizika v prípade platobnej neschopnosti protistrany; výnos v rámci sekuritizácie závisí od výnosnosti majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie; emisia alebo zmluvy zabezpečujúce financovanie kreditného rizika sú na účely sekuritizácie rozdelené do tranží, pričom podriadenosť tranží určuje spôsob rozdeľovania strát medzi jednotlivé tranže,

b)
tranžou zmluvne určený rozsah účasti na pokrytí kreditného rizika v rámci sekuritizácie, pričom poskytnutie zábezpeky treťou stranou nemá vplyv na mieru kreditného rizika v rámci tranže.

(2)
Na určenie rizikovej váhy expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, môže byť použitý rating ratingovej agentúry, ak bola na tento účel uznaná na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(3)
Národná banka Slovenska uzná na účely podľa odseku 2 ratingovú agentúru, ak spĺňa požiadavky podľa § 32 ods. 6 a ak táto ratingová agentúra preukáže skúsenosti v oblasti sekuritizácie.

(4)
Ak bola ratingová agentúra na účely podľa odseku 2 uznaná príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže uznať ratingovú agentúru bez toho, aby sama zisťovala splnenie požiadaviek podľa odseku 3.

(5)
Národná banka Slovenska zruší uznanie podľa odseku 2, ak uznaná ratingová agentúra neplní požiadavky na jej uznanie podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže zrušiť uznanie podľa odseku 4, ak uznanej ratingovej agentúre zruší jej uznanie iný orgán dohľadu členského štátu.

(6)
Na účely priraďovania rizikových váh expozíciám voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, Národná banka Slovenska určuje, ku ktorým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika sa priradia príslušné ratingové stupne uznaných ratingových agentúr, pričom dbá o to, aby expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, na ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe uznaných ratingových agentúr, podliehali rovnakým stupňom kvality z hľadiska kreditného rizika. Rozlišuje pri tom stupne rizika vyjadrené každým ratingovým stupňom a zváži kvantitatívne faktory, ako sú miera zlyhania alebo stratovosť, ako aj kvalitatívne faktory, ktorými sú rozsah obchodov posúdených ratingovou agentúrou a význam ratingového stupňa.

(7)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu uskutočnil určenie uvedené v odseku 6, Národná banka Slovenska môže takéto určenie uznať bez toho, aby sama vykonala určenie priradenia.

(8)
V rámci výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie, banka nie je povinná na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného Národnou bankou Slovenska zverejniť metodiku hodnotenia ratingovej agentúry; Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas, ak z dôvodu osobitnej štruktúry sekuritizácie nie je možné použitie existujúcich metodík.

(9)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
výpočet rizikovo vážených expozícií pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie podľa § 32 ods. 1 písm. m) a § 33 ods. 10 písm. f),

b)
podmienky uznávania ratingových agentúr, náležitosti žiadosti o uznanie ratingovej agentúry a podrobnosti o požiadavkách podľa odseku 3,

c)
pravidlá používania ratingov uznaných ratingových agentúr pre expozície voči majetku, ktorý je predmetom sekuritizácie,

d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 a doklady prikladané k žiadosti.


§ 33c
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) je banka povinná používať zjednodušený prístup. Na určenie hodnoty trhového rizika banka namiesto zjednodušeného prístupu alebo v kombinácii s týmto prístupom môže používať vlastný model výpočtu trhového rizika, ak výpočet vychádza z podmienok podľa odseku 2. Na používanie alebo zmenu tohto vlastného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.

(2)
Národná banka Slovenska vydá predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ak banka splní tieto podmienky:
a)
systém riadenia rizík banky je koncepčne správny a súčasne existujú predpoklady na jeho dôsledné uplatňovanie,

b)
systém riadenia rizík banky spĺňa kvalitatívne požiadavky,

c)
vlastný model výpočtu trhového rizika spĺňa kritériá špecifikácie rizikových faktorov a kvantitatívne požiadavky,

d)
banka denne vykonáva spätné testovanie vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

e)
banka pravidelne štvrťročne vykonáva stresové testovanie a ak sú splnené všetky požiadavky na stresové testovanie,

f)
banka dôsledne dodržiava pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,

g)
banka spĺňa požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k jeho používaniu.

(3)
Ak chce banka využívať vlastný model výpočtu trhového rizika aj na výpočet hodnôt špecifických rizík, musí tento model okrem podmienok ustanovených v odseku 2 spĺňať aj dodatočné kvantitatívne požiadavky.

(4)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska od banky dodatočne žiadať aj správu vypracovanú audítorom alebo inou osobou, ktorá sa dlhodobo zaoberá vývojom alebo posudzovaním modelov výpočtu rizík, a to v prípade, ak z predložených dokladov na overenie splnenia požiadaviek podľa odseku 2, prípadne odseku 3 nemôže Národná banka Slovenska dostatočne posúdiť výpočtovú presnosť vlastného modelu výpočtu trhového rizika.

(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a výpočtu trhového rizika zjednodušeným prístupom ustanoví:
a)
čo sa rozumie rizikami vyplývajúcimi z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,

b)
čo sa rozumie pozíciami, druhy pozícií podľa zložiek trhového rizika a spôsob výpočtu hodnôt týchto pozícií,

c)
metódy výpočtu rizík podľa § 30 ods. 5 písm. b) a c) zjednodušeným prístupom,

d)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 a doklady prikladané k žiadosti.

(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely určenia výpočtu trhového rizika vlastným modelom ustanovia:
a)
kvalitatívne požiadavky na systém riadenia rizík banky,

b)
kritériá špecifikácie rizikových faktorov vstupujúcich do vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

c)
kvantitatívne požiadavky na vlastný model výpočtu trhového rizika,

d)
požiadavky na vykonávanie spätného testovania vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

e)
kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie stresového testovania a podrobnosti súvisiace s vykonávaním stresového testovania,

f)
pravidlá kombinovania výpočtu jednotlivých zložiek trhového rizika vlastným modelom výpočtu trhového rizika a zjednodušeným prístupom výpočtu trhového rizika,

g)
požiadavky na vedenie dokumentácie k vlastnému modelu výpočtu trhového rizika a k jeho používaniu,

h)
spôsob a lehoty skúšania a preskúšavania vlastného modelu výpočtu trhového rizika.


§ 33d
(1)
Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika podľa § 30 ods. 5 písm. d) je banka povinná používať prístup základného indikátora, štandardizovaný prístup pre operačné riziko alebo pokročilý prístup merania.

(2)
Požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa prístupu základného indikátora je percentuálna hodnota príslušného ukazovateľa.

(3)
Na účely určenia požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko zaradí banka svoje činnosti do organizačných útvarov. Potom požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko je suma požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika pre všetky organizačné útvary.

(4)
Pokročilý prístup merania je založený na vlastných interných systémoch banky na meranie operačného rizika.

(5)
Banka, ktorá používa štandardizovaný prístup pre operačné riziko, môže začať opäť používať prístup základného indikátora len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania štandardizovaného prístupu pre operačné riziko, napríklad z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(6)
Banka, ktorá používa pokročilý prístup merania, môže opäť začať používať prístup základného indikátora alebo štandardizovaný prístup pre operačné riziko len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska vydaného na žiadosť banky v odôvodnených prípadoch, ak úmyslom opätovného používania prístupu základného indikátora alebo štandardizovaného prístupu pre operačné riziko nie je zníženie alebo obídenie požiadavky na vlastné zdroje a takýto postup nie je sprevádzaný neplnením kvalitatívnych požiadaviek na výpočet operačného rizika; odôvodneným prípadom sa na tento účel rozumie prirodzený zánik možnosti využívania pokročilého prístupu, napríklad z dôvodu výraznej zmeny činnosti banky, alebo nedostatok údajov na výpočty.

(7)
Banka môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska používať kombináciu pokročilého prístupu merania s prístupom základného indikátora alebo so štandardizovaným prístupom pre operačné riziko; Národná banka Slovenska vopred schvaľuje aj časový harmonogram prechodu banky z kombinácie základného indikátora a štandardizovaného prístupu pre operačné riziko na štandardizovaný prístup pre operačné riziko.

(8)
Národná banka Slovenska na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas
a)
povoľuje banke používať alternatívny ukazovateľ na určenie jej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko podľa štandardizovaného prístupu pre operačné riziko v prípade určitých obchodných línií,

b)
schvaľuje použitie príslušných modelov na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pri pokročilom prístupe merania,

c)
povoľuje využitie vzájomnej závislosti medzi stratami z operačného rizika medzi jednotlivými odhadmi operačného rizika,

d)
povoľuje metodiku používanú bankou na rôzne činnosti, zemepisné oblasti a právne poriadky pri kombinácii pokročilého prístupu merania s inými prístupmi.

(9)
Ak materská banka v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti majú v úmysle používať pokročilý prístup merania operačného rizika, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s inými príslušnými orgánmi dohľadu podľa § 47 až 48.

(10)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o výpočtoch podľa prístupov uvedených v odseku 1, podmienky a dodatočné podmienky kombinácií prístupov podľa odseku 7, ako aj podmienky, za akých Národná banka Slovenska na kombinácie prístupov vydá predchádzajúci súhlas,

b)
individuálne obchodné línie na účely štandardizovaného prístupu pre operačné riziko podľa odseku 3,

c)
podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 8,

d)
náležitosti žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 7 a 8 a doklady prikladané k žiadostiam.


§ 33e
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, banka je povinná nepretržite zabezpečovať, aby jej majetková angažovanosť
a)
zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti neprekročila
1.
20 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

1a.
materskej spoločnosti,

1b.
dcérskej spoločnosti,

1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti, alebo

1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,

2.
25 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

2a.
inej osobe,

2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12,

b)
zodpovedajúca pozíciám v bankovej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti súčasne neprekročila
1.
20 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

1a.
materskej spoločnosti,

1b.
dcérskej spoločnosti,

1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť banky a jej iné dcérske spoločnosti alebo

1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti banky,

2.
25 % súčtu jej základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

2a.
inej osobe,

2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 12.


(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % jej vlastných zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)
Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia majetkovej angažovanosti podľa odseku 1 alebo 2 je banka povinná bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je banka povinná vykonať potrebnú nápravu.

(4)
Banka môže obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 prekračovať, ak
a)
dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),

b)
z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné požiadavky na vlastné zdroje banky,

c)
zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 9 písm. d) neprekračovala 500 % jej vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,

d)
zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jej vlastných zdrojov, ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení a

e)
štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.

(5)
Banka je na účel obmedzenia vzniku neprimerane vysokých rizík povinná dodržiavať ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k jej vlastným zdrojom, prípadne k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k
a)
iným štátom,

b)
zemepisným oblastiam,

c)
hospodárskym odvetviam,

d)
bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,

e)
osobám s osobitným vzťahom k banke okrem osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických osôb, ktoré kontroluje banka.

(6)
Postup podľa odseku 5 je povinná primerane dodržiavať z pohľadu svojich dlhodobých zdrojov financovania aj pobočka zahraničnej banky okrem zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1.

(7)
Materská banka podľa § 44 ods. 2 písm. a) je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti banky za konsolidovaný celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy.

(8)
Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine vrátane banky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu.

(9)
Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

b)
budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

c)
expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

d)
hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6.

(10)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia ako 10 % vlastných zdrojov.

(11)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb predstavujúcich spoločné riziko tým, že
a)
v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo

b)
vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať svoje záväzky včas.

(12)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 7,

b)
podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 8 a 9,

c)
podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,

d)
štáty a centrálne banky podľa odseku 1,

e)
čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 39 ods. 1 až 6,

f)
podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje banky podľa odseku 4 písm. b),

g)
pomery majetkovej angažovanosti podľa odseku 5 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú pobočky zahraničných bánk podľa odseku 6.


§ 33f
(1)
Ekonomická hodnota banky nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu. Ak náhla a neočakávaná zmena úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných v bankovej knihe banky, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty banky o viac než 20 % hodnoty vlastných zdrojov banky, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie na nápravu podľa § 50 ods. 1.

(2)
Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo citlivých aktív zaznamenaných v bankovej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých pasív zaznamenaných v bankovej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových mier na trhu.

(3)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví, čo sa rozumie náhlou a neočakávanou zmenou úrokových mier na trhu.“.

㤠37
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.

(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba, o odplatách vyžadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode; táto povinnosť sa nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode.

(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné poskytnúť ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje o odplatách vyžadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov. Národná banka Slovenska tieto údaje zverejňuje na svojej internetovej stránke.

(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného zákona;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.

(5)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke banky a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.

(6)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení. Výročná správa sa uverejňuje na internetovej stránke zahraničnej banky, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, a zostáva uverejnená aspoň do uverejnenia výročnej správy za nasledujúce účtovné obdobie.

(7)
Banka a zahraničná banka, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.

(8)
Banka je povinná uverejňovať informácie o
a)
sebe a o svojej činnosti,

b)
opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené,

c)
svojich finančných ukazovateľoch,

d)
celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov štatutárneho orgánu banky a všetkých členov dozornej rady banky, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný subjekt ako banka,

e)
vybraných akcionároch banky najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 93a ods. 1 písm. a) bodoch 1 a 2,

f)
veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní banky a na hlasovacích právach v banke,

g)
finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku, ktorého je banka súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 44,

h)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,

i)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,

j)
vlastných zdrojoch banky,

k)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov banky a vnútorného kapitálu banky,

l)
kreditnom riziku a riziku poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,

m)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,

n)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

o)
operačnom riziku,

p)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,

r)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe a

s)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.

(9)
Pobočka zahraničnej banky je povinná uverejňovať informácie o sebe a o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a o pokutách, ktoré jej boli uložené, a informácie o finančných ukazovateľoch.

(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky nie sú povinné uverejňovať nepodstatné informácie, vnútorné informácie alebo dôverné informácie, pričom
a)
nepodstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne uverejnenie nemohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,

b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie by mohlo ohroziť konkurenčnú pozíciu banky alebo pobočky zahraničnej banky alebo by znížilo hodnotu investícií banky alebo pobočky zahraničnej banky,

c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa banka alebo pobočka zahraničnej banky zaviazala vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zachovávať jej dôvernosť.

(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktoré informácie spomedzi tých, ktoré má povinnosť uverejniť, neuverejní z dôvodu, že ich považuje za nepodstatné, vnútorné alebo dôverné. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná informovať Národnú banku Slovenska o tejto skutočnosti v termíne, v ktorom mala povinnosť príslušné informácie zverejniť.

(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky na požiadanie malej alebo stredne veľkej právnickej osoby alebo iného žiadateľa o úver, ktorý podniká, vysvetlia svoje rozhodnutia o ich ratingu a na ich žiadosť môžu poskytnúť aj písomné vysvetlenie; prevádzkové náklady na vysvetlenie sú primerané veľkosti poskytnutého úveru.

(13)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracovať a prijať postupy hodnotenia vhodnosti uverejňovania informácií v súlade s požiadavkami na uverejňovanie informácií ustanovených v odsekoch 8 a 9 vrátane ich overovania a frekvencie.

(14)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 8 a 9 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu.

(15)
Materská banka v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 8 písm. h) až s) aj za svoj konsolidovaný celok a za svoju významnú dcérsku spoločnosť.

(16)
Banka, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť, je povinná poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odseku 8 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

(17)
Banka podľa odseku 16 je povinná uverejňovať informácie ustanovené opatrením23) Národnej banky Slovenska aj za konsolidovaný celok podľa odseku 16.

(18)
Národná banka Slovenska môže v rámci dohľadu rozhodnúť, že odseky 15 a 17 sa nevzťahujú úplne alebo čiastočne na banky, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej republike.

(19)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah a spôsob informovania klienta podľa odseku 2,

b)
druh obchodu a rozsah, spôsob a termín predkladania údajov podľa odseku 3,

c)
rozsah informácií podľa odsekov 8 a 9, ktoré sú povinné uverejňovať banka a pobočka zahraničnej banky,

d)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odsekov 8 a 9,

e)
spôsob uverejňovania opravy, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti podľa odseku 14,

f)
rozsah informácií za významnú dcérsku spoločnosť podľa odseku 15 a čo sa rozumie významnou dcérskou spoločnosťou,

g)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odsekov 15 a 17.“.

㤠39
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania alebo zabezpečenia svojich obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Požiadavky na spôsob vedenia obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise.

(2)
Pozíciami v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky drží na účel obchodovania, sú tie pozície, pri ktorých sú finančné nástroje alebo komodity držané na účely krátkodobého predaja a s cieľom dosiahnuť výnos zo skutočných alebo očakávaných rozdielov medzi ich nákupnými a predajnými cenami alebo z iných zmien v cenách alebo v úrokových mierach.

(3)
Pozície, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky zaznamenávajú v obchodnej knihe, predstavujú pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo komoditách vzniknuté pri obchodovaní na vlastný účet, pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vznikajúce pri poskytovaní investičných služieb pre klienta a pozície v jednotlivých finančných nástrojoch alebo v jednotlivých komoditách vyplývajúce z vytvárania trhu. Do obchodnej knihy sa môžu zaznamenávať aj pozície vyplývajúce z vykonávania vnútorných zabezpečení. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť vo svojom vnútornom predpise pravidlá a postupy pre vnútorné zabezpečenia a súčasne zabezpečiť dôsledné sledovanie všetkých uzatvorených dohôd o vnútorných zabezpečeniach.

(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo vnútornom predpise určiť postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe a pri riadení rizík, ktoré z týchto pozícií alebo súhrnu pozícií vyplývajú. Týmto vnútorným predpisom banka a pobočka zahraničnej banky preukazuje úmysel obchodovania.

(5)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vo svojom vnútornom predpise na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje upraviť postup na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, a to v súlade s pravidlami podľa odsekov 1 až 4 a s prihliadnutím na charakter systému riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečovať pravidelné overovanie, či zaznamenávanie pozícií vo finančných nástrojoch a v komoditách do obchodnej knihy je v súlade s týmto vnútorným predpisom, výsledky týchto overení zaznamenáva v písomnej podobe a napĺňanie postupu na určovanie toho, ktoré pozície vo finančných nástrojoch alebo komoditách majú byť zaznamenané v obchodnej knihe, je predmetom pravidelného vykonávania vnútorného auditu.

(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné všetky pozície zaznamenané v obchodnej knihe denne oceňovať. Na oceňovanie pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe banka alebo pobočka zahraničnej banky používa trhové ceny daného dňa. Ak trhová cena finančného nástroja alebo komodity z daného dňa nie je dostupná, tento finančný nástroj alebo komodita môže byť ocenený inou vhodnou cenou. Na dosiahnutie inej vhodnej ceny finančného nástroja alebo komodity banka alebo pobočka zahraničnej banky používa kvalifikovaný odhad vlastnou metódou.

(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť bankovú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú obchody a pozície, ktoré sa nezaznamenávajú v obchodnej knihe podľa odsekov 1 až 6.

(8)
Na účely vedenia obchodnej knihy a bankovej knihy sa rozumie
a)
finančným nástrojom investičný nástroj,37a) iný cenný papier, iný derivát alebo právny vzťah, na základe ktorého jeden účastník právneho vzťahu nadobúda finančné aktívum a iný účastník právneho vzťahu nadobúda finančný záväzok alebo kapitálový nástroj,

b)
komoditou hmotný predmet alebo ovládateľná energia, najmä výrobok, elektrická energia a nerastná surovina vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo môže obchodovať na sekundárnom trhu s komoditami.

(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho majetku a záväzkov.

(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky alebo pobočky zahraničnej banky do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného predpisu.38)

(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

(12)
Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44, zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu30d) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.

(13)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť zostavuje svoju priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.

(14)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť evidenciu o majetku a záväzkoch30d) podľa rizík alebo strát s nimi spojených. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska hlásenie o stave majetku a záväzkoch podľa tejto evidencie.

(15)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
požiadavky na vedenie obchodnej knihy podľa odseku 1 a čo sa rozumie riadením obchodnej knihy a zabezpečením obchodov s finančnými nástrojmi a komoditami,

b)
požiadavky na zaznamenávanie pozícií vyplývajúcich z vykonávania vnútorných zabezpečení do obchodnej knihy podľa odseku 3,

c)
požiadavky na postup a spôsob riadenia jednotlivých pozícií alebo súhrnu pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe podľa odseku 4,

d)
minimálny rozsah oblastí, na ktoré sa vzťahuje celkové riadenie obchodnej knihy podľa odseku 4,

e)
pravidlá oceňovania pozícií v obchodnej knihe a periodicita oceňovania, ak nie je dostupná trhová cena podľa odseku 6,

f)
podrobnosti o vedení obchodnej knihy podľa odsekov 1 až 6,

g)
podrobnosti o evidencii majetku a záväzkoch a o jej vedení, ako aj o obsahu, forme, členení, termínoch, spôsobe a mieste predkladania hlásenia podľa odseku 14.“.

㤠44
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.

(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materskou bankou alebo materskou bankou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, nad ktorými má materská banka alebo materská banka v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,

b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jednou bankou, nad ktorou má materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť, alebo

c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jednou bankou, nad ktorou má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v nej má majetkovú účasť.

(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2 písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 49i ods. 2 medzi holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c), a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 45 ods. 8.

(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku 2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu členských štátov a komisii.

(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená v rámci výkonu dohľadu nad konsolidovanými celkami podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyňať z konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. a) alebo b) takú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,

b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1 % z celkových aktív tejto banky alebo finančnej holdingovej spoločnosti alebo

c)
ktorej zaradenie do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe nie je účelné z hľadiska zabezpečenia úloh dohľadu na konsolidovanom základe.

(6)
Dohľad na konsolidovanom základe sa však vykonáva nad takými osobami podľa odseku 5 písm. b), ak viaceré takéto osoby spoločne predstavujú nezanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.

(7)
Národná banka Slovenska oznámi príslušnej osobe jej vyňatie podľa odseku 5 písm. b) alebo c); táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.

(8)
Národná banka Slovenska môže od dcérskych spoločností banky, finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré nie sú súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2, žiadať informácie podľa § 45 ods. 5 až 7 a § 46 ods. 1. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií určené v uvedených ustanoveniach.

(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu dcérsku spoločnosť, ktorá je bankou, a delegovať výkon dohľadu príslušnému orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ak ten vykonáva dohľad nad materskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska. K uvedenému vyňatiu prichádza na základe písomnej dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska o tejto dohode informuje komisiu.

(10)
Ak banka, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná banka so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preveruje, či táto banka podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona. Pri preverovaní tejto skutočnosti Národná banka Slovenska prihliada na prípadné usmernenie Poradného výboru pre bankovníctvo pri Európskej komisii a vykonáva konzultácie s týmto výborom.

(11)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 10 z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo na žiadosť materskej spoločnosti.

(12)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 11 zistí, že nad bankou sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, zahrnie po konzultácii s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov túto banku do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe alebo uplatní iné primerané postupy dohľadu, ktoré zabezpečia ciele takéhoto dohľadu; najmä môže vyžadovať zriadenie finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte na účel jej zahrnutia do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto postupy oznámi Národná banka Slovenska ostatným príslušným orgánom dohľadu členských štátov a komisii.

(13)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou spoločnosťou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je banka,

b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, úverová inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je úverovou inštitúciou,

c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,

d)
majetkovou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,

e)
regulovanou osobou úverová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,

f)
materskou bankou banka, ktorej dcérskou spoločnosťou je banka alebo finančná inštitúcia alebo ktorá má v nich majetkovú účasť, a nie je dcérskou spoločnosťou inej banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,

g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené bankové povolenie Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej spoločnosti založenej v Slovenskej republike,

h)
materskou bankou v Európskej únii materská banka, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte,

i)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou banky, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v členskom štáte.


§ 45
(1)
Materská banka je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(2)
Banka, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), je povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b) viac bánk, odsek 2 sa vzťahuje len na banku, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.

(4)
Ak banka ako dcérska spoločnosť má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou alebo správcovskou spoločnosťou so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, alebo má majetkovú účasť v týchto osobách, je taká banka povinná zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 23, 29, § 30 ods. 5 a § 33e dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva pre takú banku aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková účasť patrí jej materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo banky určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka, finančná holdingová spoločnosť alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom jej materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(7)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.

(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa § 44 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. c), a na audítora takýchto osôb.

§ 46
(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie ustanovení § 23 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne zosúladené a všetky informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.

(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 a majú sídlo v inom členskom štáte, na účely výkonu tohto dohľadu na konsolidovanom základe; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.

(3)
Materská banka alebo materská finančná holdingová spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť materskej banky alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.

§ 47
(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie ako prvej.

(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b).

(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.

(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.

(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.

(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.

(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.

(8)
Národná banka Slovenska oznámi komisii uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1 a 5 a jej obsah.

(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo v ktorých majú materské finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinovať činnosti dohľadu na mieste pre prípady bežnej činnosti a pre prípady kritických situácií aj vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z § 6 ods. 2 a v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z § 6 a § 48 ods. 5 a 6,

b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,

c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských štátov.

(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov dohľadu členských štátov,

b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.

(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 33 a 33d alebo na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok, ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.

(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.

(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.

§ 48
(1)
Ak vznikne kritická situácia, ktorá môže ohroziť stabilitu finančného systému vrátane jeho celistvosti, Národná banka Slovenska bezodkladne informuje ministerstvo; uvedená informácia je predmetom služobného tajomstva.

(2)
Ak Národná banka Slovenska potrebuje informácie, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, obráti sa na tento orgán dohľadu vždy, keď je to možné, s cieľom zabrániť duplicite v poskytovaní informácií rôznym orgánom dohľadu zodpovedným za jeho vykonávanie.

(3)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, je na účel dosiahnutia vysokej účinnosti a efektívnosti pri jeho vykonávaní povinná uzavrieť s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov písomné dohody o vzájomnej koordinácii a spolupráci pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe.

(4)
Dohodami podľa odseku 3 sa môžu určiť ďalšie povinnosti Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj podrobnosti o spoločnom postupe orgánov dohľadu pri vykonávaní dohľadu na konsolidovanom základe a podrobnosti o rozhodovacom procese.

(5)
Národná banka Slovenska je pri vykonávaní dohľadu povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, pričom im poskytuje na požiadanie významné informácie a z vlastnej iniciatívy nevyhnutné informácie na výkon ich dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného podľa predpisov, ktoré sú porovnateľné s týmto zákonom.

(6)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) banka so sídlom v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad touto bankou, najmä všetky významné informácie. Rozsah poskytovaných významných informácií ustanoví Národná banka Slovenska v závislosti od významu týchto dcérskych spoločností pre finančné systémy dotknutých členských štátov.

(7)
Nevyhnutná informácia podľa odseku 5 obsahuje
a)
štruktúru konsolidovaného celku na požadovanej úrovni a zoznam významných bánk zahrnutých do tohto celku, ako aj zoznam príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad týmito bankami,

b)
spôsob zisťovania údajov od bánk podľa písmena a) a spôsob ich overovania,

c)
hodnotenie nepriaznivého vývoja ekonomickej situácie bánk podľa písmena a) alebo iných osôb zahrnutých do toho istého konsolidovaného celku, ktorých správanie by mohlo mať na ekonomickú situáciu týchto bánk vplyv,

d)
závažné opatrenia na nápravu prijaté Národnou bankou Slovenska podľa § 50 vrátane uloženia povinnosti o plnení požiadavky na vlastné zdroje vyššej než vyplýva z § 30 ods. 4 a 5, uloženia pokút Národnou bankou Slovenska podľa § 50 a rozhodnutia o obmedzení používania pokročilého prístupu merania podľa § 33d.

(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, sa ustanoví:
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materskej banky, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,

b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností banky, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b),

c)
čo sa rozumie kritickou situáciou podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 1, významnou bankou podľa § 48 ods. 7 a závažným opatrením podľa § 48 ods. 7.


§ 49
(1)
Národná banka Slovenska je pred vydaním svojho rozhodnutia povinná rokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov vždy, ak sa rozhodnutie týka banky zahrnutej do konsolidovaného celku, ktorého súčasťou sú aj osoby, nad ktorými vykonáva dohľad príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a ak tento zákon neustanovuje inak. Táto povinnosť viesť rokovania sa týka rozhodnutí vydávaných banke zahrnutej v konsolidovanom celku, ktorými sa
a)
povoľuje zmena akcionárskej štruktúry banky alebo zmena riadiacej štruktúry banky,

b)
udeľuje závažné opatrenie na nápravu a pokuty podľa § 50.

(2)
Rokovanie podľa odseku 1 Národná banka Slovenska vedie vždy s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) týka osoby, ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávanom týmto príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, okrem prípadu, ak by takéto rozhodnutie bránilo efektívnemu postupu pri vydávaní rozhodnutia, o čom bezodkladne informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov.

(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe preverí informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe o osobe, na ktorú sa uvedený dohľad vzťahuje a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.“.

„d)
ovládaním vzťah, ak
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,

2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo

3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.“.

„m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5,

n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účely plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,

o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností.“.

„1.
plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,“.

„b)
predloženie záväzného plánu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s § 23 a 27,“.

Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g).

„h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.“.

„(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 52a znie:

„52a)
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 151me Občianskeho zákonníka.“.

„b)
požiadavky na vlastné zdroje banka plní na menej než 25 %,“.

㤠85a
(1)
Dlžníkovi zo zmluvy o hypotekárnom úvere (§ 75 ods. 4) poskytnutom na účely podľa § 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku (ďalej len „mladý poberateľ hypotekárneho úveru"), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok pre mladých z prostriedkov štátneho rozpočtu (ďalej len „štátny príspevok pre mladých"). Ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, musí požiadavku na vek podľa prvej vety spĺňať každá z týchto osôb.

(2)
Štátnym príspevkom pre mladých sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Štátny príspevok pre mladých sa určuje každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a v tom roku platí pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorené za podmienok podľa odsekov 1 a 3.

(3)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých poskytne, ak
a)
má mladý poberateľ hypotekárneho úveru ku dňu podania žiadosti o hypotekárny úver priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmu za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver, najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver; ak sú mladými poberateľmi hypotekárneho úveru manželia, priemerný mesačný príjem každého z nich nesmie presiahnuť 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, ktorý predchádza kalendárnemu štvrťroku, v ktorom bola podaná žiadosť o hypotekárny úver,

b)
sa hypotekárna banka zaviaže, že mladému poberateľovi hypotekárneho úveru na dobu piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru
1.
zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých podľa odseku 2, najviac však o 1 %,

2.
umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru,

3.
umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku,

c)
žiadosť o hypotekárny úver bola podaná od 1. januára 2007.

(4)
Na účely výpočtu štátneho príspevku pre mladých na hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska,31) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.

(5)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru 1 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.

(6)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok pre mladých, sa dohodnú spravidla v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny príspevok pre mladých na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných mesačných splátok. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknuté ustanovenie odseku 3 písm. b) druhého a tretieho bodu.

§ 85b
(1)
Nárok na štátny príspevok pre mladých voči štátnemu rozpočtu si uplatňuje mladý poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú jej predloží.

(2)
Štátny príspevok pre mladých sa poskytuje mladému poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne po dobu piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v § 85a ods. 5.

(3)
Ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny príspevok pre mladých sa poskytuje na tú zmluvu o hypotekárnom úvere, o ktorej to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom kalendárnom roku, mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých zo všetkých zmlúv o hypotekárnom úvere na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv o hypotekárnom úvere s uplatňovaným nárokom na štátny príspevok pre mladých. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých obom manželom alebo všetkým podielovým spoluvlastníkom.

(4)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru nepatrí štátny príspevok pre mladých počas obdobia, keď hypotekárna banka z dôvodu omeškania mladého poberateľa hypotekárneho úveru preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru medzi také zatriedené pohľadávky, pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že nebudú uspokojené v plnej výške ich menovitej hodnoty.

(5)
Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak
a)
mladý poberateľ hypotekárneho úveru
1.
nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,

2.
prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu s výnimkou jemu blízkej osoby, pričom blízka osoba musí ku dňu prevodu záväzku spĺňať podmienky podľa § 85a ods. 1 a 3 písm. a),

3.
splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia hypotekárneho úveru,

4.
predložil pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé údaje o výške priemerného mesačného príjmu alebo

b)
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, predložila pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých nepravdivé údaje o veku.

(6)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo podielové spoluvlastníctvo alebo ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru zomrie, nárok na štátny príspevok pre mladých prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru.

(7)
Ak mladému poberateľovi hypotekárneho úveru zanikne nárok na štátny príspevok pre mladých podľa odseku 5 písm. a) tretieho alebo štvrtého bodu, je povinný bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť štátny príspevok pre mladých, ktorý mu bol poskytnutý. Ak fyzickej osobe, ktorej bol poskytnutý štátny príspevok pre mladých, zanikne nárok na tento príspevok podľa odseku 5 písm. b), je povinná bezodkladne prostredníctvom hypotekárnej banky vrátiť poskytnutý štátny príspevok pre mladých.

(8)
Hypotekárna banka nezodpovedá za pravdivosť údajov o výške priemerného mesačného príjmu podľa § 85a ods. 3 písm. a).

(9)
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru po uplynutí piatich rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok pre mladých a súčasne mu vzniká nárok na štátny príspevok.

(10)
Ustanovenia § 86 až 88 sa na zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym príspevkom pre mladých vzťahujú rovnako.“.

„(4)
Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 500 EUR a ak osobitný zákon74) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta
a)
pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,

b)
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,74a)

c)
pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 74a znie:

„74a)
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 84 znie:

„84)
§ 2 ods.1 písm. b),c) a l) a § 29a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.“.

„(8)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa môžu poskytnúť iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 % alebo v súvislosti so zlúčením alebo splynutím banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí takej zmluvy, alebo osobe, s ktorou sa má banka zlúčiť alebo splynúť, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí zmluvy súvisiacej s predajom, zlúčením alebo splynutím banky. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní, po vypracovaní podkladov alebo po nadobudnutí právnych účinkov zlúčenia alebo splynutia banky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas.“.

„(7)
Priestory banky, pobočky zahraničnej banky a Národnej banky Slovenska a bankomaty a zmenárenské automaty nenachádzajúce sa v priestoroch banky alebo pobočky zahraničnej banky možno monitorovať pomocou videozáznamu alebo audiozáznamu aj bez označenia monitorovacieho priestoru,88ia) pričom vyhotovený záznam možno využiť na účely odhaľovania trestných činov, na zisťovanie ich páchateľov a pátranie po nich, a to najmä na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, odhaľovania nezákonných finančných operácií, súdneho konania, trestného konania, konania o priestupkoch a dohľadu nad plnením zákonom ustanovených povinností bánk a pobočiek zahraničných bánk.88ia) Tento videozáznam alebo audiozáznam poskytne, ak ho zaznamenáva, banka, pobočka zahraničnej banky alebo Národná banka Slovenska bezodkladne orgánom uvedeným v § 91 ods. 4 písm. b), g) a o) na ich požiadanie. Ak vyhotovený záznam nie je využitý na tieto účely, ten, kto záznam vyhotovil, ho zlikviduje bezodkladne po uplynutí dvanástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu.88ia)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 88ia znie:

„88ia)
§ 10 ods. 7 a § 13 ods. 7 zákona č. 428/2002 Z. z.“.

„(8)
Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu podľa odseku 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje, ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu, svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné, alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.“.

㤠122f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Banky, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných ratingov, musia mať počas roku 2007, 2008 a 2009 vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2. Banky, ktoré používajú pokročilý prístup merania pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musia mať vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 2 počas druhého a tretieho kalendárneho roka od 1. januára 2007.

(2)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas roku 2007 je 95 %, počas roku 2008 90 % a počas roku 2009 80 % z celkovej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.

(3)
Do 31. decembra 2007 môžu banky namiesto štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových položiek podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.

(4)
Ak banka postupuje podľa odseku 3,
a)
kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí 100 % kreditná váha podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,

b)
hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo vážených expozícií.

(5)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vo vzťahu k expozíciám, pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup,
a)
ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale používajú sa postupy podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006,

b)
ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nebudú uplatňované Národnou bankou Slovenska.

(6)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa § 30 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer hodnoty expozícií banky, pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou podľa odseku 3, k celkovej hodnote jej expozícií.

(7)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na jej majetkovú angažovanosť predpisy účinné k 31. decembru 2006.

(8)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, všetky odkazy týkajúce sa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia o výpočte rizikovo vážených aktív podľa predpisov účinných k 31. decembru 2006.

(9)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a § 33f a na povinnosť banky uverejňovať informácie sa vzťahujú predpisy účinné k 31. decembru 2006.

(10)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, pred 1. januárom 2008 sa § 6 ods. 2 uplatňuje v rozsahu ustanovenom predpismi účinnými k 31. decembru 2006.

(11)
Ak banka postupuje podľa odseku 3, vzťahujú sa na výpočet jej rizík vyplývajúcich z obchodnej knihy, devízové riziko a komoditné riziko predpisy účinné k 31. decembru 2006.

(12)
Národná banka Slovenska môže
a)
do 31. decembra 2012 povoliť banke pri výpočte rizikovo vážených expozícií použitie 50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých predmetom je prenájom majetku vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory za podmienok ustanovených osobitným predpisom,

b)
do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie na zmierňovanie kreditného rizika,

c)
do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,

d)
ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu dní určených príslušnými orgánmi dohľadu pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,

e)
pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009 schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného na používanie vhodných ratingových systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,

f)
pre banky žiadajúce o používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie ustanoveného trojročného obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,

g)
do 31. decembra 2012 umožniť bankám naďalej uplatňovať na účasti podľa osobitného predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie tak, ako ustanovuje osobitný predpis,

h)
do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré kapitálové pohľadávky držané bankou alebo dcérskou spoločnosťou banky k 31. decembru 2007 za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

(13)
Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.

(14)
Banky, ktorým nebolo povolené používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov, môžu mať pri implementácii prístupu interných ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie pozorovania relevantné údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania predlžuje každoročne o jeden rok.

(15)
Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch" percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov pre všetky obchodné línie podľa osobitného predpisu, a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.

(16)
Banka môže začať používať rozšírený prístup interných ratingov pre kreditné riziko podľa § 33 ods. 6 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od l. januára 2008.

(17)
Banka môže začať používať pokročilý prístup podľa § 33d ods. 4 na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje od 1. januára 2008.“.

„ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE

1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Ú. v. ES L 275, 27. 10. 2000, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 03).

2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).

4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).

5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).

6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).

7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).“.

„3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby

3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to buď na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom,

3b.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takýto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby,

3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo“.

„(1)
Príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru môže dať záložný veriteľ, záložca alebo Národná banka Slovenska, ak ide o registráciu záložného práva podľa § 45 ods. 6. K príkazu na registráciu zmluvného záložného práva je povinný záložný veriteľ alebo záložca priložiť písomné potvrdenie o obsahu zmluvy o založení cenného papiera. To neplatí, ak príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru dáva Národná banka Slovenska. Písomné potvrdenie o obsahu zmluvy o založení cenného papiera obsahuje najmä údaje podľa § 47 ods. 1 písm. a) až g) a podpisy záložcu a záložného veriteľa. Príkaz na registráciu zmluvného záložného práva k cennému papieru obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1 písm. a) až g).“.

„(4)
Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa zmluvného záložného práva, je osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná podať príkaz na zmenu registrácie v registri záložných práv bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca. Ak sú návrh na registráciu zmeny údajov povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich. Ak sa zmena zmluvného záložného práva k cennému papieru týka údajov uvedených v písomnom potvrdení podľa odseku 1, musí záložca alebo záložný veriteľ doložiť k príkazu písomné potvrdenie o zmene obsahu zmluvy o založení cenného papiera, prípadne doklad preukazujúci iný dôvod zmeny zmluvného záložného práva k cennému papieru. Písomné potvrdenie o zmene obsahu zmluvy o založení cenného papiera obsahuje najmä údaje podľa § 47 ods. 1 a podpisy záložcu a záložného veriteľa. Pri registrácii zmeny zmluvného záložného práva k cennému papieru sa postupuje podľa odsekov 2 a 3. Príkaz na registráciu zmeny zmluvného záložného práva k cennému papieru obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1.

(5)
Záložný veriteľ je povinný podať príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného práva bez zbytočného odkladu po vzniku dôvodu zániku zmluvného záložného práva. Príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného práva je oprávnený podať aj záložca, ktorý je povinný príkaz doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou dôvod zániku zmluvného záložného práva vystavenou záložným veriteľom. Pri registrácii zániku zmluvného záložného práva k cennému papieru sa postupuje podľa odsekov 2 a 3. Príkaz na registráciu zániku zmluvného záložného práva k cennému papieru obsahuje údaje podľa § 47 ods. 1.“.

„Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv. Za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Povinnosť v tomto odseku neplatí, ak nadobúdateľ založené cenné papiere nadobudol podľa odseku 5.“.

„(15)
Požiadavku na základné imanie podľa odseku 13 možno nahradiť poistením pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti podľa prvej vety, a to minimálne s limitom poistného plnenia 1 000 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 1 500 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo kombináciou počiatočného kapitálu a poistenia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na žiadosť obchodníka s cennými papiermi. Ak obchodník s cennými papiermi vykonáva aj sprostredkovanie v poisťovníctve v súlade s osobitným zákonom50a) a uplatňuje požiadavky na poistenie podľa osobitného zákona,50b) vzťahujú sa na tohto obchodníka s cennými papiermi len dodatočné požiadavky na základné imanie 25 000 EUR alebo na poistenie vo výške 500 000 EUR na každú poistnú udalosť a v súhrne 750 000 EUR ročne pre všetky poistné udalosti alebo ich kombinácia v pomere schválenom Národnou bankou Slovenska na základe žiadosti obchodníka s cennými papiermi.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 50a a 50b znejú:

„50a)
Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

50b)
§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2005 Z. z.“.

㤠74
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných zdrojov.

(2)
Materský obchodník s cennými papiermi podľa § 138 ods. 2 písm. a) je povinný vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu vlastných zdrojov aj za konsolidovaný celok.

(3)
Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi tvoria
a)
základné vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi a dodatkové vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi, ktorých súčet sa znižuje o hodnotu odpočítateľných položiek,

b)
doplnkové vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi.

(4)
Obchodník s cennými papiermi je povinný udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na úrovni svojho základného imania podľa § 54. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5. V prípade zlúčenia dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi, ktorý vznikol zlúčením, nemusia dosahovať úroveň základného imania podľa § 54 počas lehoty určenej v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 70 ods. 1 písm. e); počas tejto lehoty vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi, ktorý vznikol zlúčením, nesmú klesnúť pod súčet vlastných zdrojov zlučovaných obchodníkov s cennými papiermi v čase zlúčenia.

(5)
Obchodník s cennými papiermi je povinný nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne vo výške súčtu
a)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky vyplývajúcich z činností obchodníka s cennými papiermi zaznamenaných v neobchodnej knihe,

b)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,

c)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností obchodníka s cennými papiermi zaznamenaných v neobchodnej knihe aj v obchodnej knihe,

d)
hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých obchodných činností obchodníka s cennými papiermi.

(6)
Vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu jeho priemerných všeobecných prevádzkových nákladov za predchádzajúci kalendárny rok; ak obchodník s cennými papiermi vznikol pred menej ako jedným rokom, jeho vlastné zdroje nesmú klesnúť pod jednu štvrtinu hodnoty všeobecných prevádzkových nákladov uvedených v jeho obchodnom pláne. Národná banka Slovenska môže upraviť túto požiadavku v prípade významnej zmeny v obchodnej činnosti obchodníka s cennými papiermi za posledný rok.

(7)
Ak nie je ustanovené inak, aktíva a pohľadávky alebo záväzky, ktoré sa neevidujú v súvahe obchodníka s cennými papiermi, sa na účely výpočtu vlastných zdrojov oceňujú v súlade s osobitným predpisom.58i)

(8)
Obchodník s cennými papiermi vykonáva výpočty potrebné na overenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených v odsekoch 4 až 6 k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý je povinný podať hlásenie Národnej banke Slovenska, a výsledky týchto výpočtov vrátane ďalších potrebných údajov hlási Národnej banke Slovenska podľa § 77 ods. 7.

(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
položky vytvárajúce a položky znižujúce hodnotu základných vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi,

b)
čo tvorí hodnotu dodatkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob ich výpočtu,

c)
čo tvorí odpočítateľné položky, o ktorých hodnotu sa znižuje súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi, a spôsob ich výpočtu,

d)
čo tvorí hodnotu doplnkových vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob ich výpočtu,

e)
čo sa zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov podľa odseku 2,

f)
spôsob výpočtu vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi a spôsob výpočtu vlastných zdrojov za konsolidovaný celok,

g)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odsekov 9, 15 a 16 a doklady prikladané k žiadosti.

(10)
Obchodník s cennými papiermi pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje postupuje rovnako ako banka podľa osobitného predpisu,58j) ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa nevzťahujú na obchodníka s cennými papiermi, ktorý je oprávnený poskytovať iba hlavnú investičnú službu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a nie je pri jej poskytovaní oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo investičnými nástrojmi klienta.

(12)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý nemá v povolení na poskytovanie investičných služieb uvedené investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm. c) a f), môže na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska nahradiť požiadavku na vlastné zdroje podľa odseku 5 vyššou z týchto hodnôt:
a)
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 5 písm. a) až c),

b)
požiadavka na vlastné zdroje podľa odseku 6.

(13)
Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môže obchodník s cennými papiermi podľa § 54 ods. 11 nahradiť požiadavku na vlastné zdroje podľa odseku 5 súčtom požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 5 písm. a) až c) a podľa odseku 6, ak tento obchodník s cennými papiermi
a)
obchoduje na vlastný účet len s cieľom splnenia alebo vykonania príkazu klienta alebo získania vstupu do systému zúčtovania a vysporiadania alebo na uznanú burzu cenných papierov, keď pôsobí ako sprostredkovateľ alebo vykonáva príkaz klienta,

b)
pri výkone svojej činnosti
1.
nedrží peniaze alebo cenné papiere klientov,

2.
sa zaoberá len obchodovaním na vlastný účet,

3.
nemá externých klientov,

4.
jeho obchody sa vyrovnávajú na zodpovednosť zúčtovacej inštitúcie a sú touto zúčtovacou inštitúciou zaručené.


(14)
Ustanoveniami odsekov 12 a 13 nie sú dotknuté iné ustanovenia osobitného zákona15) vzťahujúce sa na operačné riziko obchodníka s cennými papiermi.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 58i a 58j znejú:

„58i)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

58j)
§ 31 až 33d zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

㤠74a
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, obchodník s cennými papiermi je povinný nepretržite zabezpečovať, aby jeho majetková angažovanosť
a)
zodpovedajúca pozíciám v obchodnej a neobchodnej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti neprekročila
1.
20 % súčtu jeho základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

1a.
materskej spoločnosti,

1b.
dcérskej spoločnosti,

1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť obchodníka s cennými papiermi a jeho iné dcérske spoločnosti, alebo

1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti obchodníka s cennými papiermi,

2.
25 % súčtu jeho základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

2a.
inej osobe,

2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 10,

b)
zodpovedajúca pozíciám v neobchodnej knihe vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti súčasne neprekročila
1.
20 % súčtu jeho základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

1a.
materskej spoločnosti,

1b.
dcérskej spoločnosti,

1c.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvorí materská spoločnosť obchodníka s cennými papiermi a jeho iné dcérske spoločnosti, alebo

1d.
skupine hospodársky spojených osôb, ktorú tvoria dcérske spoločnosti obchodníka s cennými papiermi,

2.
25 % súčtu jeho základných a dodatkových vlastných zdrojov znížených o príslušné odpočítateľné položky voči

2a.
inej osobe,

2b.
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo

2c.
štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 10.


(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností obchodníka s cennými papiermi nesmie prekročiť 800 % jeho vlastných zdrojov, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)
Prekročenie akéhokoľvek obmedzenia podľa odseku 1 alebo 2 je obchodník s cennými papiermi povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá po posúdení okolností, za ktorých došlo k tomuto prekročeniu, určí obdobie, počas ktorého je obchodník s cennými papiermi povinný vykonať potrebnú nápravu.

(4)
Obchodník s cennými papiermi môže obmedzenia podľa odseku 1 alebo 2 prekračovať, ak
a)
dodržiava obmedzenia majetkových angažovaností podľa odseku 1 písm. b),

b)
z prekročení obmedzení majetkových angažovaností podľa odseku 3 vypočítava dodatočné požiadavky na vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi,

c)
zabezpečí, aby majetková angažovanosť podľa odseku 7 písm. d) neprekračovala 500 % jeho vlastných zdrojov, ak uplynulo nie viac než 10 dní odo dňa prekročenia,

d)
zabezpečí, aby súčet všetkých prekročení neprekračoval 600 % jeho vlastných zdrojov, ak uplynulo viac než 10 dní odo dňa týchto prekročení, a

e)
štvrťročne predkladá Národnej banke Slovenska hlásenie o týchto prekročeniach za uplynulý štvrťrok; predmetom hlásenia sú informácie o počte a hodnotách týchto prekročení a voči akým osobám, skupinám osôb alebo iným subjektom k týmto prekročeniam došlo.

(5)
Materský obchodník s cennými papiermi podľa § 138 ods. 2 písm. a) je povinný zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 až 5 aj za konsolidovaný celok. Pri výpočte majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi za konsolidovaný celok sa majetkové angažovanosti medzi osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a), neberú do úvahy.

(6)
Národná banka Slovenska je na účely posudzovania majetkovej angažovanosti oprávnená vyňať osobu zo skupiny hospodársky spojených osôb, ak sa na všetky osoby v tejto skupine vrátane obchodníka s cennými papiermi vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe vykonávaný príslušným orgánom dohľadu členského štátu.

(7)
Majetkovou angažovanosťou obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv obchodníka s cennými papiermi vrátane pohľadávok a iných majetkových práv obchodníka s cennými papiermi, ktorých vznik je viazaný na splnenie podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods. 5,

b)
budúcich pohľadávok obchodníka s cennými papiermi, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri činnosti obchodníka s cennými papiermi, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods. 5,

c)
expozícií derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods. 5,

d)
hodnôt pozícií zahrnutých v evidencii podľa § 75 ods. 5.

(8)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia ako 10 % vlastných zdrojov.

(9)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina osôb predstavujúcich spoločné riziko tým, že
a)
v tejto skupine má jedna osoba kontrolu nad ostatnými osobami alebo

b)
vzájomné hospodárske vzťahy v tejto skupine sú takej povahy a zo všetkých okolností je zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať svoje záväzky včas.

(10)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi a spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe podľa odsekov 1, 2 a 5,

b)
podrobnosti o majetkovej angažovanosti obchodníka s cennými papiermi a majetkovej angažovanosti na konsolidovanom základe,

c)
podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb,

d)
štáty a centrálne banky podľa odseku 1,

e)
čo sa rozumie expozíciami derivátových obchodov, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 75 ods. 5, a pozíciami zahrnutými v evidencii podľa § 75 ods. 5,

f)
podrobnosti o výpočte dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje podľa odseku 4 písm. b).


§ 74b
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný uverejňovať informácie o sebe, o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré mu boli uložené, informácie o svojich finančných ukazovateľoch, informácie o celkovom príjme za výkon funkcie všetkých členov predstavenstva a dozornej rady, a to vrátane príjmov za výkon funkcií, ktoré uhrádza iný subjekt ako obchodník s cennými papiermi, informácie o vybraných akcionároch obchodníka s cennými papiermi najviac v rozsahu údajov vymedzených v § 73a ods. 1 písm. a) prvom bode a druhom bode, informácie o veľkosti podielov akcionárov na základnom imaní obchodníka s cennými papiermi a na hlasovacích právach v obchodníkovi s cennými papiermi, o finančných ukazovateľoch konsolidovaného celku a o štruktúre konsolidovaného celku, ktorého je obchodník s cennými papiermi súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia tohto celku podľa § 138 a informácie o
a)
rizikách, cieľoch a politikách riadenia rizík za každé jednotlivé riziko osobitne,

b)
rozsahu aplikácií pravidiel obozretného podnikania na konsolidovanom základe,

c)
vlastných zdrojoch obchodníka s cennými papiermi,

d)
dodržiavaní požiadaviek pre minimálnu výšku vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi,

e)
kreditnom riziku a riziku obchodných pohľadávok,

f)
rizikovo vážených expozíciách v rámci štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko, v rámci prístupu interných ratingov a v rámci sekuritizácie,

g)
trhovom riziku pri použití vlastného modelu výpočtu trhového rizika,

h)
operačnom riziku,

i)
expozíciách v akciách, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe,

j)
expozíciách voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe, a

k)
postupoch zmierňovania kreditného rizika a operačného rizika.

(2)
Obchodník s cennými papiermi nie je povinný uverejňovať podstatné informácie, vnútorné informácie alebo dôverné informácie okrem tých, ktoré sa ustanovia podľa odsekov 1 a 4, pričom
a)
podstatnou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie alebo nesprávne uverejnenie mohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie užívateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje obchodné rozhodnutia,

b)
vnútornou informáciou sa rozumie informácia, ktorej uverejnenie ohrozilo konkurenčnú pozíciu obchodníka s cennými papiermi alebo znížilo hodnotu investícií obchodníka s cennými papiermi,

c)
dôvernou informáciou sa rozumie informácia, o ktorej sa obchodník s cennými papiermi vo vzťahu ku klientovi alebo k inej svojej zmluvnej strane zaviazal zachovávať jej dôvernosť.

(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi.

(4)
Opatrením,ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanoví
a)
rozsah informácií podľa odseku 1, ktoré sú povinné uverejňovať obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,

b)
periodicita, spôsob a termín uverejňovania informácií podľa odseku 1,

c)
rozsah informácií za konsolidovaný celok podľa odseku 8.

(5)
Materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii uverejňuje informácie podľa odseku 1 písm. a) až k) aj za konsolidovaný celok.

(6)
Obchodník s cennými papiermi podľa odseku 5 je povinný zverejňovať informácie ustanovené opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 4 za svoju významnú dcérsku spoločnosť.

(7)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý je kontrolovaný materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únií alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť, má povinnosť poskytnúť súčinnosť pri uverejňovaní informácií podľa odsekov 1 až 4 za konsolidovaný celok tejto finančnej holdingovej spoločnosti.

(8)
Obchodník s cennými papiermi podľa odseku 7 je povinný zverejňovať informácie ustanovené opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 4 aj za konsolidovaný celok.

(9)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že odseky 5 a 6 sa nevzťahujú úplne alebo čiastočne na obchodníkov s cennými papiermi, ktorých materské spoločnosti majú sídlo v štáte, ktorý napriek tomu, že nie je členským štátom, ukladá materskej spoločnosti so sídlom na jeho území porovnateľnú informačnú povinnosť za konsolidovaný celok, aká je v Slovenskej republike.

§ 74c
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavený. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu zodpovedá povahe, rozsahu a zložitosti ním vykonávaných činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,

b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu rizikám a

c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.

(2)
Vnútorným kapitálom sa na účely tohto zákona rozumie vlastné imanie a podriadené záväzky obchodníka s cennými papiermi, ktoré obchodník s cennými papiermi na základe vlastného posúdenia a zhodnotenia rizika možných strát interne udržuje a umiestňuje na krytie tohto rizika.

(3)
Ekonomická hodnota obchodníka s cennými papierminesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty jeho vlastných zdrojov následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu, ktorej dôsledok sa vypočíta z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe obchodníka s cennými papiermi, spôsobí pokles ekonomickej hodnoty obchodníka s cennými papiermi o viac ako 20 % hodnoty jeho vlastných zdrojov, Národná banka Slovenska mu uloží opatrenie na nápravu podľa § 144 ods. 1 písm. m).

(4)
Na účely tohto zákona sa ekonomickou hodnotou rozumie rozdiel reálnej hodnoty úrokovo citlivých aktív zaznamenaných v neobchodnej knihe a reálnej hodnoty úrokovo citlivých pasív zaznamenaných v neobchodnej knihe; úrokovo citlivé aktívum a úrokovo citlivé pasívum je aktívum a pasívum, ktorého reálna hodnota je premenlivá v závislosti od zmeny úrokových mier na trhu.“.

„(5)
Obchodník s cennými papiermi je povinný viesť obchodnú knihu a riadiť ju, v ktorej denne zaznamenáva pozície v jednotlivých finančných nástrojoch a v jednotlivých komoditách, ktoré drží s úmyslom obchodovania alebo na účel zabezpečenia svojich obchodov s finančnými nástrojmi alebo komoditami zaznamenanými v obchodnej knihe, ak sú tieto finančné nástroje alebo komodity obchodovateľné alebo je možné obchody s týmito finančnými nástrojmi alebo komoditami zabezpečiť. Pri vedení obchodnej knihy postupuje obchodník s cennými papiermi rovnako ako banka podľa osobitného predpisu.58k) Požiadavky na riadenie obchodnej knihy a povinnosť ich dodržiavať je obchodník s cennými papiermi povinný ustanoviť vo svojom vnútornom predpise.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 58k znie:

„58k)
§ 39 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„Činnosti a úlohy fondu podľa tohto zákona sa nepovažujú za podnikanie.61a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 61a znie:

„61a)
§ 2 Obchodného zákonníka.“.

„e)
vykonaní opravy alebo doplnenia v evidencii člena na základe námietky emitenta podľa § 108 ods. 1.“.

„(4)
Číselné označenie účtu majiteľa oznámi centrálny depozitár alebo člen iba osobe, ktorej tento účet majiteľa zriadil, a to bez zbytočného odkladu po zriadení účtu majiteľa.“.

„(7)
Centrálny depozitár alebo člen je povinný odovzdať majiteľovi účtu výpis z tohto účtu bez zbytočného odkladu po tom, čo vykoná účtový zápis v prospech alebo na ťarchu tohto účtu, ak sa nedohodnú inak, alebo na žiadosť majiteľa účtu. Centrálny depozitár nie je povinný odovzdať výpis z účtu majiteľa po tom, čo vykoná zápis na ťarchu tohto účtu v prípade, ak je zápis vykonaný z dôvodu zrušenia registra emitenta na základe inej právnej skutočnosti ako zmluvy s emitentom, a to ak bol emitent vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Centrálny depozitár je povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu uverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcou burzové správy.“.

„Centrálny depozitár je povinný na základe námietky emitenta, ktorú uzná ako oprávnenú, vykonať opravu alebo doplnenie aj v evidencii člena a o tejto skutočnosti člena bez zbytočného odkladu informovať.“.

„Ustanovenie § 105 ods. 7 tým nie je dotknuté.“.

㤠114
Ponuka na prevzatie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, ponukou na prevzatie sa rozumie verejný návrh na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu,99) ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti; akciami sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

(2)
Cieľovou spoločnosťou sa rozumie obchodná spoločnosť, ktorej akcie sú predmetom ponuky na prevzatie. Kontrolným podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel najmenej 33 % na hlasovacích právach spojených s akciami jednej cieľovej spoločnosti. Pri výpočte kontrolného podielu sa postupuje ako pri výpočte podielu na hlasovacích právach spojených s akciami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu na účely plnenia oznamovacej povinnosti.

(3)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie (ďalej len „navrhovateľ"), osoby konajúce v zhode s navrhovateľom, členovia ich orgánov, ak ide o právnické osoby, cieľová spoločnosť, členovia orgánov cieľovej spoločnosti a akcionári sú pri príprave ponuky na prevzatie a v jej priebehu povinní konať tak, aby v súvislosti s ponukou na prevzatie nedošlo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými papiermi, najmä k manipulácii s trhom podľa § 131a, a prijať opatrenia na zamedzenie predčasného šírenia informácií, šírenia nepravdivých informácií, ako aj zneužitia dôverných informácií súvisiacich s ponukou na prevzatie.

(4)
Navrhovateľ môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie podľa § 115 ods. 1, v rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na jeho poskytnutie; ak chce navrhovateľ poskytnúť inú formu protiplnenia, môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie, len ak vykonal všetky opatrenia umožňujúce jeho poskytnutie.

(5)
Ponuku na prevzatie podľa tohto zákona možno uskutočniť len na regulovanom trhu.

(6)
Na účely ponuky na prevzatie sa osobou konajúcou v zhode rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spolupracuje s navrhovateľom alebo s cieľovou spoločnosťou na základe ústnej alebo písomnej dohody, či už výslovnej, alebo uzatvorenej iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli jej účastníci prejaviť, pričom táto spolupráca je zameraná na nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo na zmarenie úspešného výsledku ponuky na prevzatie. Osoby kontrolované inou osobou podľa § 8 písm. h) sa považujú za osoby konajúce v zhode s touto inou osobou alebo medzi sebou navzájom.

(7)
Cieľová spoločnosť nesmie byť vo svojej činnosti ponukou na prevzatie obmedzovaná po dlhšiu ako nevyhnutnú dobu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 118g.

§ 115
Oznámenie o ponuke na prevzatie
(1)
Navrhovateľ je povinný rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie alebo vznik povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie bez zbytočného odkladu písomne oznámiť predstavenstvu cieľovej spoločnosti a Národnej banke Slovenska. V prípade povinnej ponuky na prevzatie navrhovateľ v oznámení uvedie aj deň a dôvody vzniku tejto povinnosti a k oznámeniu určenému Národnej banke Slovenska priloží žiadosť o určenie znalca alebo znalecký posudok spĺňajúci podmienky podľa § 118g ods. 7 a 8. Navrhovateľ je povinný oznámenie o ponuke na prevzatie zverejniť v dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo s dostatočným rozšírením v Slovenskej republike a v tých členských štátoch, na regulovaných trhoch ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie; v prípade zverejnenia oznámenia o ponuke na prevzatie vo viacerých periodikách sa za zverejnenie ponuky na prevzatie považuje dátum prvého zverejnenia.

(2)
Bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia podľa odseku 1
a)
predstavenstvo cieľovej spoločnosti oboznámi s jeho obsahom dozornú radu cieľovej spoločnosti,

b)
predstavenstvo cieľovej spoločnosti a príslušné orgány navrhovateľa, ak je právnickou osobou, oboznámia s jeho obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, a ak v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov.

(3)
Členovia predstavenstva a dozornej rady cieľovej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám získaným od navrhovateľa v súvislosti s ponukou na prevzatie až do jej zverejnenia. Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na zástupcov zamestnancov, zamestnancov a akcionárov cieľovej spoločnosti, ktorí získali informácie v súvislosti s ponukou na prevzatie.

§ 116
Návrh ponuky na prevzatie
(1)
Navrhovateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa zverejnenia oznámenia podľa § 115 ods. 1 predložiť písomný návrh ponuky na prevzatie Národnej banke Slovenska spolu s dokladmi preukazujúcimi toto zverejnenie; v prípade, že oznámenie bolo potrebné zverejniť vo viacerých členských štátoch, začína lehota na predloženie návrhu ponuky na prevzatie plynúť odo dňa toho zverejnenia, ktoré sa uskutočnilo najneskôr. Ak ide o ponuku na prevzatie, pri ktorej Národná banka Slovenska určila znalca, začína lehota desiatich pracovných dní plynúť od vypracovania znaleckého posudku.

(2)
Návrh ponuky na prevzatie obsahuje
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu formu navrhovateľa, ak je právnickou osobou, alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia navrhovateľa, ak je fyzickou osobou; ak navrhovateľ koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby, aj obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia fyzickej osoby, na ktorej účet navrhovateľ koná,

b)
obchodné meno a sídlo cieľovej spoločnosti,

c)
obchodné meno a sídlo obchodníka s cennými papiermi alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi, ktorý pre navrhovateľa obstará nadobudnutie cenných papierov cieľovej spoločnosti v rámci ponuky na prevzatie a ktorý zabezpečí úkony potrebné na jej uskutočnenie,

d)
lehotu platnosti ponuky na prevzatie, ktorá nemôže byť kratšia ako 30 kalendárnych dní a dlhšia ako 70 kalendárnych dní, ak tento zákon neustanovuje inak; lehota začína plynúť odo dňa zverejnenia ponuky na prevzatie,

e)
počet, druh, formu, podobu, menovitú hodnotu a ISIN akcií, na ktoré sa ponuka na prevzatie vzťahuje,

f)
počet, druh, formu, podobu a menovitú hodnotu akcií cieľovej spoločnosti, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú v majetku navrhovateľa alebo osôb konajúcich v zhode s navrhovateľom, vrátane údaja o čase ich nadobudnutia a nadobúdacej cene a údaja o predaji akcií cieľovej spoločnosti týmito osobami v posledných 12 mesiacoch,

g)
určenie počtu cenných papierov, ktoré sa navrhovateľ zaväzuje nadobudnúť, vrátane údaja o tom, či sa ponuka vzťahuje na nadobudnutie všetkých alebo iba určitého počtu akcií cieľovej spoločnosti (ďalej len „čiastočná ponuka na prevzatie"),

h)
informáciu, či navrhovateľ uplatňuje podmienku minimálneho počtu akcií, ktoré sa zaväzuje nadobudnúť; navrhovateľ v tom prípade uvedie aj spôsob a lehotu, v ktorej osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali, oznámi splnenie alebo nesplnenie podmienky,

i)
protiplnenie ponúkané za akcie cieľovej spoločnosti; ak sa navrhuje odkúpenie akcií cieľovej spoločnosti, uvedie sa kúpna cena ponúkaná za jednu akciu rovnakého druhu a formy; ak sa navrhuje výmena akcií cieľovej spoločnosti za iné cenné papiere, uvedie sa počet, druh, forma, podoba a menovitá hodnota týchto cenných papierov a ich výmenný pomer za akcie cieľovej spoločnosti; cena alebo výmenný pomer zastupiteľných cenných papierov musia byť určené rovnako pre všetky osoby, ktorým je určená ponuka na prevzatie,

j)
metódy použité na určenie kúpnej ceny alebo výmenného pomeru podľa písmena i) vrátane uvedenia údajov o tom, či použitá metóda zohľadňuje výnosy cieľovej spoločnosti a hodnotu obchodného majetku vrátane nehmotného majetku cieľovej spoločnosti a či hodnota tohto majetku a výnosy cieľovej spoločnosti boli pomerne rozrátané na jednotlivé akcie cieľovej spoločnosti podľa ich pomerného podielu na základnom imaní cieľovej spoločnosti,

k)
údaje o zdrojoch a spôsobe financovania záväzkov navrhovateľa vyplývajúcich z ponuky na prevzatie a údaje o prípadnom predpokladanom zadlžení navrhovateľa súvisiacom s plnením týchto záväzkov,

l)
spôsob, akým možno prijať ponuku na prevzatie, vrátane postupu a spôsobu uzatvorenia zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, spôsobu, podmienok a postupu pri platení kúpnej ceny alebo realizácii výmeny cenných papierov,

m)
pravidlá pre odvolanie prijatia ponuky na prevzatie alebo pre odstúpenie od zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere uzatvorenej v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie podľa § 118c,

n)
ciele a zámery navrhovateľa vo vzťahu k cieľovej spoločnosti; vždy sa uvedú tie ciele a zámery, ktoré sa týkajú budúceho využitia jej majetku, pokračovania v jej podnikateľskej činnosti, reorganizácie cieľovej spoločnosti a spoločností ovládaných cieľovou spoločnosťou, zmien v štatutárnom orgáne a dozornom orgáne, zmien stanov, zmien v počte zamestnancov a podmienkach zamestnanosti a účasti zamestnancov na zisku a riadení,

o)
náhradu ponúkanú za neuplatnenie práv podľa § 118h, ak sa na cieľovú spoločnosť režim neuplatnenia práv vzťahuje, vrátane údajov o metóde použitej na určenie jej výšky a o spôsobe, podmienkach a postupe jej poskytnutia,

p)
meno, priezvisko a bydlisko osoby, ktorá koná v zhode s navrhovateľom alebo s cieľovou spoločnosťou, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo a právnu formu takej osoby, ak ide o právnickú osobu; v prípade právnických osôb sa uvedie aj ich vzťah s navrhovateľom a s cieľovou spoločnosťou,

q)
právo štátu, ktorým sa budú riadiť zmluvy o kúpe akcií alebo zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere uzatvorené v súvislosti s ponukou na prevzatie medzi navrhovateľom a akcionármi cieľovej spoločnosti, a ktoré súdy sú príslušné na riešenie sporov z ponuky na prevzatie,

r)
ďalšie údaje a skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie akcionárov cieľovej spoločnosti o ponuke na prevzatie.

(3)
Čiastočnú ponuku na prevzatie možno vyhlásiť, len ak sa navrhovateľ súčasne zaviaže, že ak v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie dôjde k prekročeniu určeného počtu akcií cieľovej spoločnosti, pomerne, spôsobom podľa § 118b ods. 3, uspokojí všetky osoby, ktoré ponuku na prevzatie prijali; návrh ponuky na prevzatie musí v tom prípade obsahovať aj spôsob a lehotu, v ktorej navrhovateľ týmto osobám oznámi pomerné uspokojenie a jeho výšku.

(4)
Podmienky ponuky na prevzatie musia byť pre všetkých majiteľov zastupiteľných akcií cieľovej spoločnosti rovnaké.

(5)
Údaje uvedené v návrhu ponuky na prevzatie musia byť úplné a pravdivé, vypracované s odbornou starostlivosťou, nesmú mať klamlivý alebo zavádzajúci charakter a musia akcionárom cieľovej spoločnosti v dostatočnom časovom predstihu poskytovať všetky dostupné informácie na to, aby mohli s plnou znalosťou veci prijať rozhodnutie o ponuke na prevzatie. Za správnosť údajov obsiahnutých v návrhu ponuky na prevzatie zodpovedá navrhovateľ.

(6)
Pred schválením návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska navrhovateľ nesmie tento návrh zverejniť.

§ 117
Konanie o návrhu ponuky na prevzatie
(1)
Návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v rozpore s týmto zákonom, Národná banka Slovenska v lehote desiatich pracovných dní odo dňa jeho doručenia zamietne. Národná banka Slovenska môže do piatich pracovných dní odo dňa doručenia písomného návrhu ponuky na prevzatie uložiť navrhovateľovi, aby doplnil údaje v návrhu ponuky na prevzatie alebo aby opravil nesprávne údaje. Národná banka Slovenska môže ďalej navrhovateľovi uložiť, aby preukázal niektoré skutočnosti vyplývajúce z návrhu ponuky na prevzatie, najmä pôvod a dostatočnosť zdrojov určených na splnenie záväzkov z ponuky na prevzatie, a v prípade navrhovaného protiplnenia formou výmeny nadobúdaných akcií za iné cenné papiere oprávnenie navrhovateľa nakladať s cennými papiermi ponúkanými ako protiplnenie. Ak Národná banka Slovenska uloží navrhovateľovi, aby doplnil alebo opravil údaje alebo aby preukázal určité skutočnosti, určí navrhovateľovi lehotu na opätovné predloženie návrhu ponuky na prevzatie; táto lehota nemôže byť dlhšia ako 15 pracovných dní. Po opätovnom predložení návrhu ponuky na prevzatie začína plynúť nová lehota na vydanie rozhodnutia Národnou bankou Slovenska v dĺžke piatich pracovných dní.

(2)
Návrh ponuky na prevzatie, ktorý nebol doplnený alebo opravený podľa odseku 1 alebo bol predložený po uplynutí lehoty určenej na jeho opätovné predloženie, Národná banka Slovenska zamietne.

(3)
Návrh ponuky na prevzatie, ktorý je v súlade s týmto zákonom, Národná banka Slovenska schváli v lehote podľa odseku 1.

(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1, ktorým Národná banka Slovenska uložila navrhovateľovi, aby doplnil alebo opravil údaje alebo aby preukázal určité skutočnosti, a proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 nie je prípustný opravný prostriedok.

(5)
Konanie o návrhu ponuky na prevzatie je možné prerušiť podľa osobitného zákona.20)

(6)
Zamietnutím návrhu ponuky na prevzatie nezaniká povinnosť podľa § 118g a § 119 v spojení s § 170 ods. 3, pokiaľ cieľová spoločnosť nezrušila rozhodnutie, na základe ktorého jej táto povinnosť vznikla.

§ 118
(1)
Ponuku na prevzatie schválenú Národnou bankou Slovenska navrhovateľ bez zbytočného odkladu doručí cieľovej spoločnosti a zverejní podľa § 115 ods. 1. Účinky ponuky na prevzatie schválenej Národnou bankou Slovenska nastávajú jej zverejnením.

(2)
Bez zbytočného odkladu po zverejnení schválenej ponuky na prevzatie predstavenstvo cieľovej spoločnosti a príslušný orgán navrhovateľa, ak je právnickou osobou, oboznámia s jej obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, a ak v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov.

(3)
Po zverejnení ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný najmenej raz týždenne zverejňovať stav svojho podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a údaje o vývoji ponuky na prevzatie, najmä počet a menovitú hodnotu akcií, vo vzťahu ku ktorým došlo k prijatiu ponuky na prevzatie.

(4)
Po uplynutí lehoty platnosti ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný zverejniť výsledok ponuky na prevzatie.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie:

„99)
§ 276 až 279 Obchodného zákonníka.“.

㤠118a
Odvolanie ponuky na prevzatie a jej zmeny
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, ponuku na prevzatie možno odvolať, len ak je to v nej výslovne uvedené, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a iba z dôvodov, ktoré nastali nezávisle od vôle navrhovateľa alebo osoby, ktorá s ním koná v zhode. Ponuku na prevzatie nemožno odvolať, ak ju spôsobom v nej určeným prijme prvý záujemca.

(2)
Ponuku na prevzatie možno zmeniť, a to aj opakovane, len ak je to v nej výslovne uvedené, sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a iba z dôvodov, ktoré nastali nezávisle od vôle navrhovateľa alebo osoby, ktorá s ním koná v zhode; to neplatí pre zmeny, ktoré sa týkajú zvýšenia ceny alebo výmenného pomeru alebo zlepšenia iných podmienok ponuky na prevzatie. Zmena ponuky na prevzatie nesmie zhoršovať podmienky pôvodnej ponuky na prevzatie. Zmenu ponuky na prevzatie možno vykonať najneskôr päť pracovných dní pred skončením platnosti ponuky na prevzatie. Lehota platnosti ponuky na prevzatie musí od zverejnenia jej zmeny plynúť ešte najmenej päť obchodných dní organizátora regulovaného trhu.

(3)
Odvolanie ponuky na prevzatie a zmena ponuky na prevzatie podliehajú schváleniu Národnej banky Slovenska. Na konania o odvolaní ponuky na prevzatie a zmene ponuky na prevzatie sa primerane vzťahuje § 117. Národná banka Slovenska môže zakázať odvolanie ponuky na prevzatie alebo zmenu ponuky na prevzatie aj vtedy, ak by to mohlo viesť k negatívnemu ovplyvneniu činnosti cieľovej spoločnosti, jej zaťažovaniu ponukou na prevzatie na neprimerane dlhú dobu alebo k negatívnemu ovplyvneniu trhu s cennými papiermi.

(4)
Zmenu ponuky na prevzatie alebo odvolanie ponuky na prevzatie vrátane údaja týkajúceho sa ich schválenia navrhovateľ bez zbytočného odkladu zverejní podľa § 115 ods. 1. Účinky odvolania ponuky na prevzatie a účinky zmeny ponuky na prevzatie nastávajú ich zverejnením.

(5)
Zmena ponuky na prevzatie, ktorá zlepšuje podmienky pôvodnej ponuky na prevzatie, sa vzťahuje aj na akcionárov cieľovej spoločnosti, ktorí prijali ponuku na prevzatie pred zverejnením jej zmeny; tí však môžu až do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie predĺženej podľa odseku 2 odvolať prijatie pôvodnej ponuky na prevzatie a odstúpiť od zmluvy uzatvorenej v dôsledku tohto prijatia.

(6)
Ak po zverejnení ponuky na prevzatie a pred uplynutím lehoty jej platnosti navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom nadobudne akcie cieľovej spoločnosti za protiplnenie vyššie, ako je ponúkané v schválenej ponuke na prevzatie, navrhovateľ je povinný zvýšiť ponúkané protiplnenie tak, aby nebolo nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré poskytol za nadobudnutie akcií cieľovej spoločnosti.

(7)
Lehota na poskytnutie protiplnenia nemôže byť dlhšia ako lehota obvyklá na regulovanom trhu, kde sa ponuka na prevzatie uskutočňuje, najviac však 60 kalendárnych dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy.

§ 118b
Výsledky ponuky na prevzatie
(1)
Ak bol pri čiastočnej ponuke na prevzatie prekročený určený počet akcií, platí, že sa uzatvorená zmluva mení v počte akcií, ktorých sa týka. Osoby, ktoré ponuku na prevzatie prijali, sa uspokoja pomerne v závislosti od celkového počtu akcií, ktoré sú predmetom prijatej ponuky na prevzatie. Navrhovateľ týmto osobám oznámi pomerné uspokojenie a jeho výšku. Navrhovateľ túto informačnú povinnosť plní v súčinnosti s organizátorom regulovaného trhu.

(2)
Ak bola ponuka na prevzatie podmienená nadobudnutím určitého minimálneho počtu akcií, oznámi navrhovateľ osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali, skutočnosť, či táto podmienka bola alebo nebola splnená.

(3)
Výšku pomerného uspokojenia podľa odseku 1, splnenie alebo nesplnenie podmienky podľa odseku 2 navrhovateľ oznámi spôsobom a v lehote uvedenej v ponuke na prevzatie, najneskôr však do jedného mesiaca od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak platí, že uzatvorenie zmluvy bolo oznámené alebo že podmienka bola splnená.

(4)
Ak navrhovateľ pri čiastočnej ponuke na prevzatie neoznámi osobám, ktoré ju prijali, výšku pomerného uspokojenia v lehote podľa odseku 3, platí, že zmluva bola uzatvorená v plnom rozsahu prijatých ponúk na prevzatie; k obmedzeniu počtu akcií, ktoré si navrhovateľ určil v ponuke na prevzatie, sa neprihliada.

(5)
Navrhovateľ nesmie oznámiť uzatvorenie zmluvy pred uplynutím lehoty platnosti ponuky na prevzatie.

(6)
Bez zbytočného odkladu po splnení oznamovacích povinností voči osobám, ktoré prijali ponuku na prevzatie, alebo po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 3 navrhovateľ zverejní súhrnné oznámenie o výsledkoch ponuky na prevzatie a zašle ho cieľovej spoločnosti.

§ 118c
Odstúpenie od zmluvy
(1)
Od zmluvy uzatvorenej v dôsledku prijatia ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť len do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, ak organizátor regulovaného trhu neustanoví inak. Odstúpenie od zmluvy musí mať písomnú formu.

(2)
Od zmluvy uzatvorenej v dôsledku prijatia čiastočnej ponuky na prevzatie môže ten, kto ponuku na prevzatie prijal, odstúpiť do desiatich kalendárnych dní od doručenia oznámenia pomerného uspokojenia a jeho výšky.

§ 118d
Povinnosti orgánov cieľovej spoločnosti
(1)
Členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti, dozornej rady cieľovej spoločnosti a členovia výkonných orgánov cieľovej spoločnosti nesmú od oznámenia o ponuke na prevzatie podľa § 115 do zverejnenia výsledkov ponuky na prevzatie prijímať žiadne opatrenia a vykonávať žiadne úkony s výnimkou rokovania o výhodnejších podmienkach ponuky na prevzatie a vyvolania konkurenčnej ponuky na prevzatie, ktoré sú spôsobilé zabrániť akcionárom cieľovej spoločnosti v možnosti prijať so znalosťou veci slobodné rozhodnutie o ponuke na prevzatie; to neplatí, ak tieto opatrenia a úkony vopred, v priebehu lehoty platnosti ponuky na prevzatie, schválilo valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti. Rozhodnutie valného zhromaždenia sa prijíma a vyhotovuje za podmienok podľa osobitného predpisu.100)

(2)
Postup podľa odseku 1 sa uplatní aj v prípade opatrení a úkonov, o ktorých sa rozhodlo pred začiatkom plynutia lehoty podľa odseku 1, ak ešte neboli uskutočnené; to neplatí, ak sú súčasťou bežnej činnosti cieľovej spoločnosti a ich uskutočnenie nemôže spôsobiť zmarenie ponuky na prevzatie.

(3)
Orgány cieľovej spoločnosti alebo osoby podľa odseku 1, v ktorých pôsobnosti je prijatie príslušného rozhodnutia, nesmú najmä
a)
rozhodnúť o zvýšení základného imania,

b)
rozhodnúť o vydaní dlhopisov, s ktorými je spojené prednostné právo na upísanie akcií cieľovej spoločnosti, alebo dlhopisov, s ktorými je spojené právo na ich výmenu za akcie cieľovej spoločnosti,

c)
rozhodnúť o kúpe vlastných akcií,

d)
zaviazať spoločnosť na plnenie bez primeranej protihodnoty,

e)
uskutočniť právne úkony, v dôsledku ktorých sa podstatne zmenia majetkové pomery cieľovej spoločnosti.

(4)
Členovia predstavenstva cieľovej spoločnosti v spolupráci s členmi dozornej rady cieľovej spoločnosti s výnimkou tých, ktorí uskutočňujú konkurenčnú ponuku na prevzatie, sú povinní do piatich pracovných dní odo dňa doručenia ponuky na prevzatie vypracovať spoločné stanovisko k ponuke na prevzatie, v ktorom sa musia vyjadriť,
a)
či je ponuka na prevzatie v súlade so záujmami akcionárov, zamestnancov a veriteľov cieľovej spoločnosti spolu s uvedením dôvodov, o ktoré sa toto stanovisko opiera,

b)
k dôsledkom, ktoré prinesie realizácia ponuky na prevzatie vo vzťahu k záujmom cieľovej spoločnosti, záujmom jej akcionárov, veriteľov a osobitne zamestnancov,

c)
k strategickým plánom navrhovateľa týkajúcim sa cieľovej spoločnosti a ich predpokladanému dopadu na zamestnanosť a umiestnenie výkonu podnikateľských činností cieľovej spoločnosti.

(5)
Stanovisko musí ďalej obsahovať aj
a)
prípadné rozdielne názory jeho spracovateľov,

b)
upozornenie na prípadné právne vady alebo faktické vady ponuky na prevzatie,

c)
údaje o prípadnom konflikte záujmov spracovateľov stanoviska a záujmu cieľovej spoločnosti alebo akcionárov vrátane údaja, či sú členovia predstavenstva akcionármi cieľovej spoločnosti.

(6)
Spracovatelia stanoviska oboznámia s jeho obsahom zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti, alebo ak v cieľovej spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov. Zároveň im určia dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa k tomuto stanovisku, ktorá nemôže byť kratšia ako tri pracovné dni. Ak je spracovateľom stanoviska v tejto lehote doručené stanovisko zástupcov zamestnancov cieľovej spoločnosti alebo priamo zamestnancov cieľovej spoločnosti k dôsledkom ponuky na prevzatie na zamestnanosť, toto stanovisko sa pripojí k stanovisku k ponuke na prevzatie.

(7)
Stanovisko k ponuke na prevzatie je predstavenstvo cieľovej spoločnosti povinné do dvoch pracovných dní od jeho vypracovania zaslať navrhovateľovi a zverejniť podľa § 115 ods. 1; ak sa stanovisko k ponuke na prevzatie dopĺňa podľa odseku 6, plynie táto lehota odo dňa jeho doplnenia. Predstavenstvo cieľovej spoločnosti tiež zabezpečí, aby bolo stanovisko k ponuke na prevzatie až do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie dostupné na nahliadnutie v sídle cieľovej spoločnosti akcionárom cieľovej spoločnosti, zamestnancom cieľovej spoločnosti a ich zástupcom. Na požiadanie akcionára cieľovej spoločnosti a na jeho náklady je predstavenstvo v tejto lehote povinné stanovisko akcionárovi doručiť, a to na ním uvedenú adresu, ak stanovy neurčia inak.

§ 118e
Konkurenčná ponuka na prevzatie
(1)
Konkurenčnou ponukou na prevzatie je ponuka na prevzatie, ktorú v lehote platnosti inej ponuky na prevzatie, vo vzťahu k akciám tej istej cieľovej spoločnosti, uskutoční iný navrhovateľ. Na konkurenčnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o ponuke na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)
Konkurenčnú ponuku na prevzatie nemôže vyhlásiť osoba konajúca v zhode s navrhovateľom, a to od doby zverejnenia ponuky na prevzatie až do uplynutia lehoty jej platnosti.

(3)
Cieľová spoločnosť je povinná zaobchádzať rovnako so všetkými vzájomne si konkurujúcimi navrhovateľmi.

(4)
Predstavenstvo cieľovej spoločnosti je povinné bez zbytočného odkladu písomne informovať navrhovateľa pôvodnej ponuky na prevzatie o doručení konkurenčnej ponuky na prevzatie.

(5)
Konkurenčná ponuka na prevzatie musí byť zverejnená aspoň päť pracovných dní pred skončením platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie a lehota jej platnosti musí byť rovnako dlhá ako lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie, najmenej však desať pracovných dní.

(6)
Ak by sa mala lehota platnosti konkurenčnej ponuky na prevzatie skončiť neskôr ako lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie, predlžuje sa lehota platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie tak, aby sa obidve tieto ponuky skončili v ten istý deň, najviac však o 30 kalendárnych dní.

(7)
Navrhovateľ pôvodnej ponuky na prevzatie môže najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty jej platnosti ponuku na prevzatie odvolať; oznámenie o tejto skutočnosti, v ktorom uvedie dôvody odvolania ponuky na prevzatie, zašle Národnej banke Slovenska a zverejní ho. Ustanovenia § 118a o odvolaní ponuky na prevzatie sa na odvolanie pôvodnej ponuky nevzťahuje. Odvolanie pôvodnej ponuky na prevzatie je účinné dňom jeho zverejnenia. Odvolanie pôvodnej ponuky na prevzatie zároveň navrhovateľ písomne oznámi všetkým osobám, ktoré podľa jeho vedomosti prijali túto ponuku na prevzatie pred jej odvolaním, a zároveň ich informuje o možnosti prijať konkurenčnú ponuku na prevzatie. Organizátor regulovaného trhu je povinný poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť.

(8)
Ak navrhovateľ v lehote podľa odseku 7 nezverejní oznámenie o odvolaní ponuky na prevzatie, má sa za to, že na ponuke na prevzatie trvá.

(9)
Akcionári cieľovej spoločnosti, ktorí prijali pôvodnú ponuku na prevzatie, môžu do uplynutia lehoty platnosti pôvodnej ponuky na prevzatie odvolať prijatie pôvodnej ponuky na prevzatie a odstúpiť od zmluvy uzatvorenej na jej základe bez sankcií.

§118f
Spolupráca v rámci Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru
(1)
Návrh ponuky na prevzatie schválený podľa tohto zákona platí v každom členskom štáte, v ktorom sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ďalšie schválenie orgánom dohľadu tohto členského štátu sa nevyžaduje.

(2)
Navrhovateľ je povinný návrh ponuky na prevzatie preložiť do jazyka požadovaného právnymi predpismi príslušného členského štátu podľa odseku 1 a doplniť návrh ponuky na prevzatie podľa požiadaviek orgánu dohľadu príslušného členského štátu podľa odseku 1.

(3)
Ak návrh ponuky na prevzatie vo vzťahu k cieľovej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, schválil orgán dohľadu iného členského štátu, ak sa takéto schválenie podľa právneho poriadku tohto štátu vyžaduje, návrh ponuky na prevzatie platí aj v Slovenskej republike. Ďalšie schválenie návrhu ponuky na prevzatie Národnou bankou Slovenska sa nevyžaduje. Listiny a podklady súvisiace s ponukou na prevzatie musia byť preložené do štátneho jazyka a spolu s prekladom doručené Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska môže požadovať doplnenie návrhu ponuky na prevzatie, iba ak sa požadovaný údaj týka formálnych náležitostí, ktoré sa musia splniť v súvislosti s prijatím ponuky na prevzatie, poskytnutím protiplnenia pri prijatí ponuky na prevzatie v rámci lehoty jej platnosti a daňového režimu, ktorému podlieha protiplnenie ponúknuté akcionárom.

§ 118g
Povinná ponuka na prevzatie
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len „povinná ponuka na prevzatie").

(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobudla kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti v dôsledku ponuky na prevzatie uskutočnenej v súlade s týmto zákonom, a ak táto ponuka nebola čiastočná ani podmienená podľa § 116 ods. 2 písm. h),

b)
právneho nástupcu, ktorý vstupuje do všetkých práv a záväzkov akcionára cieľovej spoločnosti, ak tento akcionár splnil povinnosť podľa odseku 1 alebo ak sa v dôsledku právneho nástupníctva nezvyšuje podiel tohto akcionára na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti,

c)
fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobúda akcie cieľovej spoločnosti kúpou podniku alebo jeho časti postupom podľa osobitného zákona,21)ak sa v dôsledku toho nezvýšil jej podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti,

d)
fyzickú osobu alebo právnickú osobu konajúcu v zhode s inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak sa nemení jej celkový podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti spolu s osobami konajúcimi v zhode a dochádza iba k zmenám jeho vnútornej štruktúry.

(3)
Ak k dosiahnutiu alebo prekročeniu kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti zakladajúceho povinnosť podľa odseku 1 došlo konaním v zhode, majú túto povinnosť všetky osoby konajúce v zhode; povinnosť je splnená, ak ponuku na prevzatie vyhlási ktorákoľvek z nich. Zo zmlúv uzatvorených v rámci ponuky na prevzatie sú osoby konajúce v zhode zaviazané spoločne a nerozdielne. Za konanie v zhode podľa odseku 1 sa považuje konanie podľa § 114 ods. 6 medzi osobami, ktoré sú alebo sa v dôsledku nadobudnutia akcií stanú akcionármi cieľovej spoločnosti.

(4)
Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie môže byť vo forme peňažného protiplnenia, vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné protiplnenie.

(5)
Protiplnenie pri povinnej ponuke na prevzatie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti; primeranosť protiplnenia sa doloží znaleckým posudkom, ktorý sa vypracúva podľa osobitného predpisu.101)

(6)
Za primerané sa považuje protiplnenie, ktoré nie je nižšie ako najvyššie protiplnenie, ktoré navrhovateľ alebo osoba konajúca v zhode s navrhovateľom poskytla za akcie cieľovej spoločnosti za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, a zároveň nie je nižšie ako protiplnenie stanovené znaleckým posudkom a zároveň nemôže byť nižšie ako hodnota čistého obchodného imania vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky overenej audítorom pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako priemerný kurz týchto akcií dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie.

(7)
Výber znalca na určenie výšky protiplnenia vykoná Národná banka Slovenska zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu.102). Za znalcamožno určiť právnickú osobu z odboru podnikové hospodárstvo, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov. Znalecký posudok na stanovenie výšky protiplnenia musí určovať všeobecnú hodnotu majetku podniku vrátane hodnoty nehmotného majetku podniku stanovenú v peniazoch.

(8)
Na účely stanovenia výšky protiplnenia možno použiť aj znalecký posudok vypracovaný pred vznikom povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie, ak medzi jeho vypracovaním a vznikom tejto povinnosti neuplynulo viac ako šesť mesiacov a ak Národná banka Slovenska jeho použitie nezamietla.

(9)
Do zverejnenia povinnej ponuky na prevzatie nesmie osoba podľa odseku 1 vykonávať hlasovacie práva v cieľovej spoločnosti presahujúce kontrolný podiel.

(10)
Na povinnú ponuku na prevzatie sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o ponuke na prevzatie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)
Osoba, ktorá plní povinnosť podľa odseku 1, nesmie vyhlásiť čiastočnú ponuku na prevzatie ani podmienenú ponuku na prevzatie podľa § 116 ods. 2 písm. h).

(12)
Návrh povinnej ponuky na prevzatie obsahuje okrem náležitostí podľa § 116 ods. 2 aj deň vzniku povinnosti vyhlásiť ponuku na prevzatie, dôvody vyhlásenia tejto ponuky a opis metód, ktoré boli použité na určenie výšky protiplnenia. K návrhu povinnej ponuky na prevzatie je navrhovateľ povinný predložiť Národnej banke Slovenska aj doklady preukazujúce výšku protiplnenia, ktoré navrhovateľ alebo osoby konajúce v zhode s navrhovateľom poskytli za posledných 12 mesiacov pred vznikom povinnosti zverejniť povinnú ponuku na prevzatie.

(13)
Povinnú ponuku na prevzatie nemožno odvolať.

§ 118h
Neuplatnenie určitých práv
(1)
Valné zhromaždenie cieľovej spoločnosti môže rozhodnúť o tom, že spoločnosť uplatňuje odseky 4 až 6. Toto rozhodnutie nemôže valné zhromaždenie odvolať v čase od zverejnenia oznámenia podľa § 116 ods. 1 do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie.

(2)
Rozhodnutie valného zhromaždenia podľa odseku 1 a odvolanie tohto rozhodnutia sa prijíma a vyhotovuje za podmienok podľa osobitného predpisu.100)

(3)
Predstavenstvo cieľovej spoločnosti rozhodnutie valného zhromaždenia podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu zverejní a oznámi Národnej banke Slovenska a orgánom dohľadu všetkých členských štátov, v ktorých boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo v ktorých bola podaná žiadosť o prijatie týchto akcií na obchodovanie na regulovanom trhu.

(4)
Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 od zverejnenia ponuky na prevzatie do uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie sú voči navrhovateľovi pre prevody v rámci ponuky na prevzatie neúčinné obmedzenia prevoditeľnosti akcií cieľovej spoločnosti určené v stanovách cieľovej spoločnosti alebo v zmluvách medzi cieľovou spoločnosťou a jej akcionármi alebo medzi akcionármi cieľovej spoločnosti navzájom.

(5)
Na základe rozhodnutia podľa odseku 1 sa pri rozhodovaní valného zhromaždenia cieľovej spoločnosti o opatreniach a úkonoch podľa § 118d ods. 1 na účely určenia počtu hlasovacích práv v cieľovej spoločnosti na tomto valnom zhromaždení stávajú neúčinnými obmedzenia hlasovacích práv v cieľovej spoločnosti vyplývajúce zo stanov cieľovej spoločnosti alebo zo zmlúv medzi cieľovou spoločnosťou a jej akcionármi alebo medzi akcionármi cieľovej spoločnosti navzájom.

(6)
Ak navrhovateľ po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po oznámení pomerného uspokojenia pri čiastočnej ponuke na prevzatie, vlastní akcie cieľovej spoločnosti, s ktorými je spojených najmenej 75 % všetkých hlasovacích práv spojených s akciami tejto spoločnosti, na základe rozhodnutia podľa odseku 1 sa stávajú na valnom zhromaždení, ktoré navrhovateľ zvolá na účel zmeny stanov cieľovej spoločnosti alebo voľby a odvolania členov orgánov cieľovej spoločnosti po zverejnení výsledkov ponuky na prevzatie, poprípade po uplynutí zákonnej lehoty na oznámenie pomerného uspokojenia pri čiastočnej ponuke na prevzatie, neúčinnými všetky
a)
obmedzenia prevoditeľnosti akcií podľa odseku 4,

b)
obmedzenia hlasovacích práv podľa odseku 5,

c)
osobitné práva spojené s akciami cieľovej spoločnosti vyplývajúce z jej stanov, ktoré spočívajú v práve voliť alebo odvolávať členov orgánov cieľovej spoločnosti.

(7)
Neúčinnosť obmedzení hlasovacích práv podľa odsekov 5 a 6 nenastáva, ak je obmedzenie hlasovacích práv finančne kompenzované.

(8)
Osoby, ktorých práva boli obmedzené v súlade s odsekmi 1 až 6, majú nárok na primeranú náhradu. Táto náhrada sa určuje v závislosti od druhu dotknutého práva.

(9)
Neprimeranosť náhrady nespôsobuje neplatnosť zmluvy uzatvorenej prijatím ponuky na prevzatie. Jej príjemca je však oprávnený domáhať sa na súde doplatenia rozdielu medzi výškou náhrady uvedenou v ponuke na prevzatie a primeranou náhradou. Súdne rozhodnutie, ktoré priznáva právo na doplatenie rozdielu, je, pokiaľ ide o priznané právo pre povinnú osobu, záväzné aj vo vzťahu k ostatným osobám, ktoré ponuku na prevzatie prijali.

§ 118i
Právo výkupu
(1)
Navrhovateľ, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená podľa § 116 ods. 2 písm. h), má právo požadovať od všetkých zostávajúcich akcionárov tejto cieľovej spoločnosti, aby na neho previedli svoje akcie za primerané protiplnenie (ďalej len "právo výkupu"), ak je majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a s ktorými je súčasne spojený najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti.

(2)
Na výpočet podielu na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa postupuje ako pri výpočte podielu na hlasovacích právach spojených s akciami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu na účely plnenia oznamovacej povinnosti.

(3)
Navrhovateľ, ktorý rozhodol o tom, že uplatní právo výkupu, je povinný toto rozhodnutie vrátane skutočností, na základe ktorých mu toto právo vzniklo, bez zbytočného odkladu oznámiť cieľovej spoločnosti, Národnej banke Slovenska a všetkým zostávajúcim akcionárom cieľovej spoločnosti. Centrálny depozitár poskytne navrhovatelovi na jeho písomnú žiadost na tento účel zoznam akcionárov príslušného emitenta a ich záložných veriteľov; ustanovenie § 107 ods. 13 sa použije primerane.

(4)
Právo výkupu je voči dotknutým akcionárom účinné iba po udelení súhlasu Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska udelí navrhovateľovi súhlas, iba ak sú splnené podmienky na uplatnenie tohto práva. Na konanie o žiadosti o súhlas na uplatnenie práva výkupu sa primerane použijú ustanovenia § 117. Navrhovateľ môže súčasne s podaním žiadosti o udelenie súhlasu uplatniť právo výkupu voči akcionárom. Súčasne so zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií a v prípade, že sa ponúka výmena za iné cenné papiere aj návrh zmluvy o výmene akcií za iné cenné papiere, im musí zaslať upozornenie, že toto jeho právo je podmienené udelením súhlasu Národnej banky Slovenska.

(5)
Právo podľa odseku 1 môže navrhovateľ uplatniť najneskôr v lehote troch mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak toto právo zaniká. Právo výkupu navrhovateľ uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií všetkým zostávajúcim akcionárom cieľovej spoločnosti. V návrhu zmluvy navrhovateľ uvedie najmä
a)
údaje o výške protiplnenia spôsobom podľa § 116 ods. 2 písm. i) vrátane odôvodnenia tejto výšky protiplnenia,

b)
lehotu na prijatie návrhu zmluvy,

c)
lehotu a postup pri realizácii prevodu cenných papierov.

(6)
Protiplnenie pri uplatnení práva výkupu môže byť vo forme peňažného protiplnenia, vo forme cenných papierov alebo kombinácia týchto dvoch foriem. Ak navrhovateľ ponúka aspoň časť plnenia vo forme cenných papierov, musí ako alternatívu ponúknuť aj peňažné protiplnenie.

(7)
Ponúkané protiplnenie musí byť primerané hodnote akcií cieľovej spoločnosti. Protiplnenie sa považuje za primerané, ak nie je nižšie ako protiplnenie, za ktoré navrhovateľ nadobudol podiel podľa odseku 1 na základe povinnej ponuky na prevzatie. Ak navrhovateľ nadobudol podiel podľa odseku 1 na základe ponuky na prevzatie vyhlásenej dobrovoľne, protiplnenie použité v tejto ponuke sa považuje za primerané vždy vtedy, ak navrhovateľ prostredníctvom tejto ponuky na prevzatie nadobudol akcie s hlasovacím právom predstavujúce najmenej 90 % podiel na tej časti základného imania cieľovej spoločnosti, ktorá bola predmetom ponuky na prevzatie; ak navrhovateľ prostredníctvom tejto ponuky na prevzatie nenadobudol akcie s hlasovacím právom predstavujúce najmenej 90 % podiel na tej časti základného imania cieľovej spoločnosti, ktorá bola predmetom ponuky na prevzatie, určí sa výška protiplnenia podľa § 118g ods. 5 až 7, pričom znalecký posudok nesmie byť starší ako tri mesiace odo dňa zverejnenia oznámenia podľa odseku 3.

(8)
Povinná osoba prijme návrh zmluvy v lehote uvedenej v návrhu zmluvy, inak v lehote desiatich pracovných dní od udelenia súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 4. Ak povinná osoba návrh v tejto lehote neprijme, môže sa navrhovateľ domáhať na súde, aby prijatie návrhu nahradil súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ je povinný poskytnúť znalecký posudok na žiadosť povinnej osoby. Toto právo musí navrhovateľ uplatniť do troch mesiacov od uplynutia lehoty podľa prvej vety, inak zaniká.

(9)
Povinná osoba môže bez zbytočného odkladu od doručenia návrhu zmluvy požiadať súd, aby primeranosť ponúkaného protiplnenia preskúmal. Toto právo zaniká, ak nebolo uplatnené do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu zmluvy.

(10)
Súdne rozhodnutie, ktorým bolo akcionárovi priznané právo na inú výšku protiplnenia, ako je uvedená v návrhu zmluvy, zaväzuje navrhovateľa aj voči iným zostávajúcim akcionárom. Ak výška protiplnenia nebola určená znaleckým posudkom, dôkazné bremeno o primeranosti ponúkaného protiplnenia nesie navrhovateľ.

(11)
Na účel vykonania prevodu akcií cieľovej spoločnosti je predstavenstvo cieľovej spoločnosti povinné poskytnúť navrhovateľovi potrebnú súčinnosť.

(12)
Ak bolo v prípade, že sú predmetom práva výkupu zaknihované akcie cieľovej spoločnosti, prijatie návrhu povinnej osoby nahradené súdnym rozhodnutím, toto súdne rozhodnutie nahrádza aj príkaz prevodcu na registráciu prevodu cenného papiera v evidencii majiteľov zaknihovaných cenných papierov.

§ 118j
Právo na odkúpenie
(1)
Ak nastali okolnosti podľa § 118i ods. 1, je akcionár, ktorý vlastní zostávajúce akcie cieľovej spoločnosti, oprávnený požadovať od navrhovateľa, aby od neho nadobudol jeho akcie za primerané protiplnenie.

(2)
Právo podľa odseku 1 môže zostávajúci akcionár uplatniť najneskôr v lehote troch mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie, inak toto právo zaniká. Zostávajúci akcionár toto právo uplatní zaslaním návrhu zmluvy o kúpe akcií. V návrhu zmluvy uvedie najmä
a)
požadované primerané peňažné protiplnenie alebo primerané protiplnenie v cenných papieroch,

b)
lehotu na prijatie návrhu zmluvy,

c)
lehotu a postup pri realizácii prevodu cenných papierov.

(3)
Povinná osoba podľa odseku 1 prijme návrh zmluvy v lehote uvedenej v návrhu, inak v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Ak povinná osoba návrh zmluvy v tejto lehote neprijme, môže sa oprávnená osoba domáhať na súde, aby prijatie návrhu nahradil súdnym rozhodnutím. Toto právo musí uplatniť do troch mesiacov od uplynutia lehoty podľa prvej vety, inak zaniká.

(4)
Povinná osoba podľa odseku 1 môže bez zbytočného odkladu od doručenia návrhu zmluvy požiadať súd, aby primeranosť požadovaného protiplnenia preskúmal. Toto právo zaniká, ak nebolo uplatnené do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu zmluvy. Ak výška protiplnenia nebola určená znaleckým posudkom, dôkazné bremeno o primeranosti ponúkaného protiplnenia nesie oprávnená osoba.

(5)
Ustanovenia § 118i sa uplatnia primerane.

§ 118k
Splnomocňovacie ustanovenie
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa môžu ustanoviť ďalšie podrobnosti o návrhu ponuky na prevzatie a o podmienkach, za ktorých sa ponuka na prevzatie uskutočňuje.

§ 118l
(1)
Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa ponuky na prevzatie sa nevzťahujú na cenné papiere vydané centrálnymi bankami členských štátov ani na cenné papiere vydané zahraničnými otvorenými investičnými spoločnosťami podľa osobitného predpisu.102a)

(2)
Na účely posudzovania, či ide o otvorené subjekty kolektívneho investovania, sa opatrenia prijaté týmito investičnými spoločnosťami majúce za cieľ zabezpečiť, aby sa kurz ich cenných papierov významne nelíšil od ich hodnoty čistých aktív, považujú za rovnocenné s ich vyplatením z majetku týchto subjektov.

§ 118m
Rozhodné právo
(1)
Otázky vo veciach poskytovania informácií zamestnancom cieľovej spoločnosti a otázky vo veciach práva obchodných spoločností, najmä pokiaľ ide o určenie podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, ktorý sa považuje za kontrolný podiel, výnimky z povinnosti uskutočniť ponuku na prevzatie, ako aj podmienky, za splnenia ktorých môžu orgány cieľovej spoločnosti uskutočniť opatrenia, ktoré môžu viesť k zmareniu ponuky na prevzatie, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má sídlo cieľová spoločnosť. Dohľad v týchto veciach vykonáva príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.

(2)
Otázky v iných veciach súvisiacich s ponukou na prevzatie, najmä vo veciach súvisiacich s protiplnením a vo veciach konania o ponuke na prevzatie, najmä oznámenie rozhodnutia navrhovateľa uskutočniť ponuku na prevzatie alebo vzniku povinnosti navrhovateľa uskutočniť ponuku na prevzatie, náležitosti ponuky na prevzatie a zverejnenie ponuky na prevzatie, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu príslušného orgánu dohľadu.

(3)
Na výpočet kontrolného podielu na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti a spôsob jeho výpočtu v prípade emitenta so sídlom v inom členskom štáte sa použijú ustanovenia právneho predpisu členského štátu, v ktorom má sídlo príslušný emitent.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 100 až 102a znejú:

„100)
§ 187 ods. 2 Obchodného zákonníka.

101)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

102)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

102a)
§ 4 ods. 6 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní.“.

„(7)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených činností, informačné toky a riziká, ktorým obchodník s cennými papiermi je alebo môže byť vystavený, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi financovania. Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz ročne preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia obchodníka s cennými papiermi, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu obchodníka s cennými papiermi a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi.

(8)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými obchodníkmi s cennými papiermi a pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi a orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov, s audítormi a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri vykonaní dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Národná banka Slovenska si pri spolupráci s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch vymieňa najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre dohliadaných subjektov, ktoré im umožnia riadny výkon dohľadu a hodnotenie dodržiavania podmienok na udelenie povolenia, ako aj všetky informácie, ktoré im môžu pomôcť pri monitorovaní takýchto dohliadaných subjektov, najmä likvidity, kapitálovej primeranosti, ochrany investorov, obmedzovania veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a vnútorných kontrolných mechanizmov. Poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol. Ak zákon neustanovuje inak, poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu v iných členských štátoch možno použiť len pri výkone povinností Národnej banky Slovenska a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania a podnikania dohliadaných subjektov na nekonsolidovanom alebo konsolidovanom základe, najmä pokiaľ ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly,

b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,

d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.

(9)
Informácie poskytnuté podľa odseku 8 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, auditu a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 8 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov; tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.“.

㤠135c
(1)
Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov a vymieňať si s nimi informácie na účely výkonu dohľadu nad uskutočňovaním ponuky na prevzatie cieľových spoločností, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie v prípade cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ak sú akcie tejto cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)
Ak akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike, dohľad nad ponukou na prevzatie vykonáva príslušný orgán dohľadu toho členského štátu, na ktorého regulovanom trhu sú akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie.

(4)
Ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike a zároveň na regulovanom trhu v inom členskom štáte, dohľad nad ponukou na prevzatie vykonáva
a)
Národná banka Slovenska, ak boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie najskôr na regulovanom trhu v Slovenskej republike, alebo

b)
príslušný orgán dohľadu tohto iného členského štátu, ak boli akcie cieľovej spoločnosti prijaté na obchodovanie najskôr na regulovanom trhu v tomto členskom štáte.

(5)
Ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie, prijaté na obchodovanie zároveň na regulovanom trhu v Slovenskej republike a na regulovanom trhu v inom členskom štáte, pričom boli prijaté na obchodovanie súčasne, cieľová spoločnosť určí, ktorý z orgánov dohľadu príslušných členských štátov je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. Svoje rozhodnutie oznámi cieľová spoločnosť písomne príslušným orgánom dohľadu najneskôr v prvý deň obchodovania a zverejní ho.

(6)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie aj vtedy, ak sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte prijaté na obchodovanie
a)
iba na regulovanom trhu v Slovenskej republike a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v inom členskom štáte,

b)
súčasne na regulovanom trhu v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, ktorý nie je štátom jej sídla, pričom boli tieto akcie prijaté na obchodovanie najskôr na regulovanom trhu v Slovenskej republike,

c)
súčasne na regulovanom trhu v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, ktorý nie je štátom jej sídla, pričom cieľová spoločnosť spôsobom podľa odseku 5 určila, že orgánom oprávneným na výkon dohľadu je Národná banka Slovenska.

(7)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu o tom, že je orgánom príslušným na výkon dohľadu nad vykonávaním ponúk na prevzatie, a o sankciách, ktoré je oprávnená uložiť za obchádzanie ustanovení tohto zákona, a ich zmenách v Slovenskej republike.“.

㤠138
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie dohľad nad konsolidovaným celkom na účel sledovania a obmedzenia rizík, ktorým je obchodník s cennými papiermi vystavený v dôsledku svojej účasti v konsolidovanom celku.

(2)
Konsolidovaný celok je tvorený
a)
materským obchodníkom s cennými papiermi alebo materským obchodníkom s cennými papiermi v Európskej únii a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, finančnou inštitúciou, nad ktorými má materský obchodník s cennými papiermi alebo materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii kontrolu alebo v nich má majetkovú účasť,

b)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, nad ktorým má finančná holdingová spoločnosť alebo finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii kontrolu alebo v ňom má majetkovú účasť, alebo

c)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a aspoň jedným obchodníkom s cennými papiermi, nad ktorým má holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontrolu alebo v ňom má majetkovú účasť.

(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad konsolidovaným celkom podľa odseku 2 písm. c) v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 143i ods. 2 medzi holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou a obchodníkom s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa odseku 2 písm. c) a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 141.

(4)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových spoločností podľa odseku 2 písm. b). Tento zoznam zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu členských štátov a Komisii.

(5)
Na výkon konsolidovaného dohľadu nad obchodníkmi s cennými papiermi sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o dohľade na konsolidovanom základe nad bankami,109a) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa každý odkaz na materskú banku v členskom štáte považuje za odkaz na materského obchodníka s cennými papiermi v členskom štáte a každý odkaz na materskú banku v Európskej únii sa považuje za odkaz na materského obchodníka s cennými papiermi v Európskej únii.

(6)
Ak má úverová inštitúcia ako materskú spoločnosť obchodníka s cennými papiermi, tak len tento materský obchodník s cennými papiermi podlieha požiadavkám na konsolidovanom základe.

(7)
Ak má obchodník s cennými papiermi ako materskú spoločnosť banku v členskom štáte, tak len táto materská banka podlieha požiadavkám na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu.109a)

(8)
Ak je dcérskou spoločnosťou finančnej holdingovej inštitúcie úverová inštitúcia aj obchodník s cennými papiermi, na úverovú inštitúciu sa vzťahujú požiadavky na základe konsolidovanej finančnej situácie finančnej holdingovej inštitúcie.

(9)
Požiadavky podľa osobitného predpisu na uznanie vnútorných modelov109b) sa tiež uplatňujú, ak žiadosť predloží materská úverová inštitúcia v Európskej únii a jej dcérske spoločnosti alebo materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii a jeho dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii.

(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou holdingovou inštitúciou finančná inštitúcia, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne obchodníci s cennými papiermi alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jeho dcérska spoločnosť je obchodníkom s cennými papiermi,

b)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová inštitúcia, obchodník s cennými papiermi alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jeho dcérska spoločnosť je obchodníkom s cennými papiermi,

c)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,

d)
materským obchodníkom s cennými papiermi obchodník s cennými papiermi, ktorého dcérskou spoločnosťou je obchodník s cennými papiermi alebo finančná inštitúcia alebo ktorá má v nich majetkovú účasť a nie je dcérskou spoločnosťou iného obchodníka s cennými papiermi, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska, alebo finančnej holdingovej inštitúcie založenej v Slovenskej republike,

e)
materským obchodníkom s cennými papiermi v Európskej únii materský obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je dcérskou spoločnosťou iného obchodníka s cennými papiermi, ktorému bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo finančnej holdingovej inštitúcie založenej v členskom štáte,

f)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou finančná holdingová inštitúcia, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorému bolo udelené povolenie Národnou bankou Slovenska, ani finančnej holdingovej inštitúcie založenej v Slovenskej republike,

g)
materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorému bolo udelené povolenie v členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej inštitúcie založenej v členskom štáte.


§ 139
(1)
Materský obchodník s cennými papiermi je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu109c) dodržiavané aj konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(2)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. b), je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu109c) dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou.

(3)
Ak je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. b) viac obchodníkov s cennými papiermi, ustanovenia odseku 2 sa vzťahujú len na obchodníka s cennými papiermi, na ktorého sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe.

(4)
Ak obchodník s cennými papiermi má súčasne kontrolu nad finančnou inštitúciou so sídlom v nečlenskom štáte alebo má majetkovú účasť v tejto osobe, je povinný zabezpečiť, aby boli ustanovenia § 71, § 74 ods. 4 a 5, § 74a, § 74c ods. 1 a osobitného predpisu109c) dodržiavané konsolidovaným celkom, ktorého je súčasťou; rovnaká povinnosť vyplýva pre obchodníka s cennými papiermi aj v prípade, že uvedená kontrola alebo majetková účasť prináleží jeho materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(5)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b), je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom materského obchodníka s cennými papiermi alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo obchodníka s cennými papiermi určeného Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; materský obchodník s cennými papiermi alebo materská finančná holdingová spoločnosť sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, obchodník s cennými papiermi, finančná holdingová inštitúcia alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

(6)
Audítor osoby, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b), je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom tohto materského obchodníka s cennými papiermi alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti.

(7)
Materský obchodník s cennými papiermi alebo materská finančná holdingová spoločnosť podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b) oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b), najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.

(8)
Odseky 5 a 6 sa rovnako vzťahujú na holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa § 138 ods. 2 písm. c), na osobu, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. c), a na audítora takých osôb.

(9)
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností materského obchodníka s cennými papiermi na konsolidovanom základe, ako aj metódy konsolidácie údajov na tieto účely,

b)
rozsah a spôsob dodržiavania povinností obchodníka s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b).


§ 140
(1)
Osoba, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, a rovnako je povinná zabezpečiť dodržiavanie ustanovení § 71 konsolidovaným celkom na účel zabezpečenia, aby kontrolné mechanizmy v rámci systémov vnútornej kontroly boli dostatočne harmonizované a všetky informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe boli dostupné a správne. Osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, sú na účely dohľadu na konsolidovanom základe povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností vznikajúcich im v súvislosti s ich účasťou v konsolidovanom celku.

(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste príslušný orgán dohľadu iného členského štátu nad osobami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2, na účely výkonu tohto dohľadu; Národná banka Slovenska je povinná vykonať dohľad na mieste na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.

(3)
Materský obchodník s cennými papiermi alebo finančná holdingová spoločnosť podľa § 138 ods. 2 písm. a) alebo b) je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v osobách, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 138 ods. 2 na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť materského obchodníka s cennými papiermi alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.

§ 141
(1)
Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe v prípade konsolidovaného celku, ktorého súčasťou nie je úverová inštitúcia.

(2)
Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu nahradiť požiadavku na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu a požiadavkou na vlastné zdroje podľa odsekov 3 alebo 4, ak všetci obchodníci s cennými papiermi v konsolidovanom celku postupujú podľa § 74 ods. 13 a v konsolidovanom celku nie je úverová inštitúcia.

(3)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, materský obchodník s cennými papiermi je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššej z nasledovných dvoch hodnôt, vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom:
a)
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c),

b)
požiadavka na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 6.

(4)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 2, obchodník s cennými papiermi kontrolovaný finančnou holdingovou inštitúciou je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné vyššej z nasledovných dvoch hodnôt vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície finančnej holdingovej inštitúcie a v súlade s osobitným predpisom:
a)
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c),

b)
požiadavka na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 6.

(5)
Národná banka Slovenska môže na základe predchádzajúceho súhlasu nahradiť požiadavku na vlastné zdroje na konsolidovanom základe podľa osobitného predpisu požiadavkou na vlastné zdroje podľa odseku 6 alebo 7, ak všetci obchodníci s cennými papiermi v konsolidovanom celku postupujú podľa § 74 ods. 13 a 14 a v konsolidovanom celku nie je úverová inštitúcia.

(6)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 5, materský obchodník s cennými papiermi je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu požiadaviek podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a hodnoty stanovenej podľa § 74 ods. 6 vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom.15)

(7)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 5, obchodník s cennými papiermi kontrolovaný finančnou holdingovou inštitúciou je povinný zabezpečiť vlastné zdroje na konsolidovanej úrovni, ktoré sú vždy vyššie alebo rovné súčtu požiadaviek podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a hodnoty stanovenej podľa § 74 ods. 6 vypočítaných na základe konsolidovanej finančnej pozície materského obchodníka s cennými papiermi a v súlade s osobitným predpisom.

(8)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúcich súhlasov podľa odsekov 1, 2 a 5 a podmienky na jeho udelenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 109a až 109c znejú:

„109a)
§ 44 až 49 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

109b)
§ 33c zákona č. 483/2001 Z. z.

109c)
§ 29 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

d)

ovládaním sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vzťah v skupine osôb, v ktorej

e)

regulovanou osobou obchodník s cennými papiermi, banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba.".

„m)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom,

n)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek obchodníka s cennými papiermi, ak obchodníkom s cennými papiermi vykonané ocenenie majetku alebo hodnota obchodníkom s cennými papiermi vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účel plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,

o)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností.“.

„(5)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti navrhovateľa ponuky na prevzatie, konkurenčnej ponuky na prevzatie, povinnej ponuky na prevzatie a uplatňovateľa práva výkupu spočívajúce v porušení povinností uložených týmto zákonom alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných zákonov upravujúcich ich povinnosti,111) môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť sankcie podľa odseku 1 písm. a), e) a i),

b)
pozastaviť ponuku na prevzatie, konkurenčnú ponuku na prevzatie, povinnú ponuku na prevzatie a uplatnenie práva výkupu,

c)
zakázať vyhlásenie ponuky na prevzatie, konkurenčnej ponuky na prevzatie, povinnej ponuky na prevzatie a zakázať uplatnenie práva výkupu,

d)
uložiť členom štatutárnych orgánov cieľovej spoločnosti sankcie podľa odseku 7.“.

„1.
plán plnenia požiadaviek na vlastné zdroje,“.

„b)
požiadavky na vlastné zdroje obchodník s cennými papiermi plní na menej ako 25 %,“.

㤠173f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
(1)
Ustanovenia § 74 ods. 1 až 10 sa do 31. decembra 2010 nevzťahujú na obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje investičné služby a investičné činnosti len vo vzťahu k opciám, futures, swapom a iným derivátovým nástrojom vzťahujúcim sa na komodity a k finančným rozdielovým zmluvám.

(2)
Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje § 74 ods. 12 alebo 13 a ktorého celkové pozície v obchodnej knihe nepresahujú 50 miliónov EUR a ktorého priemerný počet zamestnancov v priebehu finančného roku neprekročí 100, môže nahradiť do 31. decembra 2011 požiadavku na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. d) nižšou z týchto hodnôt:
a)
požiadavka podľa § 74 ods. 5 písm. d),

b)
12/88 z vyššej z nasledujúcich
1.
súčet požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 ods. 5 písm. a) až c) a

2.
požiadavka na vlastné zdroje podľa § 76 ods. 6, bez ohľadu na skutočnosť, či sa uplatňuje výnimka podľa § 74 ods. 12.


(3)
Ak sa uplatňuje odsek 2 písm. b) druhý bod, uplatní sa dodatočné zvýšenie podľa § 74 ods. 6 najmenej raz ročne. V prípade uplatnenia odchýlky podľa odseku 8 nesmú vlastné zdroje pre obchodníka s cennými papiermi klesnúť pod úroveň vypočítanú v súlade s právnymi predpismi platnými k 31. decembru 2006; to neplatí, ak takéto zníženie je odôvodnené znížením rozsahu činnosti obchodníka s cennými papiermi.

(4)
Na uplatnenie výnimky podľa odseku 2 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.

(5)
Obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje možnosť prekročenia limitov majetkovej angažovanosti podľa § 74a, nemusí do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 74 odseku 5 písm. b) do 31. decembra 2010 zohľadniť prekročenia týchto limitov, len ak sú splnené tieto podmienky:
a)
obchodník s cennými papiermi poskytuje investičné služby a investičné činnosti týkajúce sa opcií, futures, swapov a iných derivátových nástrojov vzťahujúcich sa na komodity a derivátových nástrojov pre presun úverového rizika,

b)
obchodník s cennými papiermi neposkytuje takéto investičné služby alebo činnosti pre alebo v mene retailových klientov,

c)
nedodržanie limitov podľa § 74a vzniká v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo zmlúv, ktoré sú finančnými nástrojmi uvedenými v písmene a) a týkajú sa komodít alebo podkladových nástrojov, ako sú klimatické zmeny, dopravné sadzby, oprávnenia na emisie, miery inflácie alebo iné úradné hospodárske štatistiky vypočítanými v súlade s osobitným predpisom15) alebo v súvislosti s expozíciami vyplývajúcimi zo zmlúv, ktoré sa týkajú dodávok komodít alebo emisných kvót,

d)
obchodník s cennými papiermi má zdokumentovanú stratégiu riadenia a predovšetkým kontroly a obmedzenia rizík, ktoré vyplývajú z koncentrácie expozícií, a bez zbytočného odkladu informuje Národnú banku Slovenska o tejto stratégii a o všetkých významných zmenách týkajúcich sa tejto stratégie, uskutočňuje primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť priebežné monitorovanie kreditnej kvality dlžníkov v súlade s ich vplyvom na riziko koncentrácie a obchodník s cennými papiermi musí byť na základe týchto opatrení schopný primerane a dostatočne rýchlo reagovať na akékoľvek zhoršenie kreditnej kvality.

(6)
Ak obchodník s cennými papiermi prekročí vnútorné limity určené v súlade so stratégiou podľa odseku 5 písm. d), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska a zmluvnej strane rozsah a povahu tohto prekročenia.

(7)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií použitím prístupu interných ratingov, musí mať počas prvého, druhého a tretieho kalendárneho roka od 1. januára 2007 vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 8. Obchodník s cennými papiermi, ktorý používa pokročilý prístup merania pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na operačné riziko, musí mať vlastné zdroje rovné alebo vyššie ako hodnoty uvedené v odseku 8 počas druhého a tretieho kalendárneho roka od 1. januára 2007.

(8)
Hodnota vlastných zdrojov podľa odseku 1 počas prvého kalendárneho roka je 95 %, druhého kalendárneho roka 90 % a tretieho kalendárneho roka 80 % z celkovej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007.

(9)
Do 31. decembra 2007 môže obchodník s cennými papiermi namiesto štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko používať výpočet rizikovo upravených aktív a podsúvahových položiek podľa doterajších predpisov účinných pred 1. januárom 2007.

(10)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9,
a)
kreditné deriváty sa zahŕňajú do zoznamu plne rizikových položiek, a tým sa im priradí 100 % kreditná váha podľa doterajších predpisov platných do 31. decembra 2006,

b)
hodnoty kreditných ekvivalentov pre derivátové nástroje sa vypočítavajú podľa doterajších predpisov platných do 31. decembra 2006 bez ohľadu na to, či sa súvahové alebo podsúvahové položky z nich vyplývajúce a hodnoty kreditných ekvivalentov považujú za hodnoty rizikovo vážených expozícií.

(11)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, vo vzťahu k expozíciám, pre ktoré sa používa štandardizovaný prístup,
a)
ustanovenia o zmierňovaní kreditného rizika podľa tohto zákona sa neuplatňujú, ale používajú sa postupy podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007,

b)
ustanovenia o sekuritizácii podľa tohto zákona nemusia byť Národnou bankou Slovenska uplatňované.

(12)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, požiadavka na vlastné zdroje na operačné riziko podľa § 74 ods. 5 písm. d) sa znižuje o percentuálnu hodnotu, ktorá predstavuje pomer hodnoty expozícií obchodníka s cennými papiermi, pre ktoré sú hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané v súlade s možnosťou podľa odseku 9, k celkovej hodnote jej expozícií.

(13)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, vzťahujú sa na jeho majetkovú angažovanosť predpisy účinné pred 1. januárom 2007.

(14)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, všetky odkazy týkajúce sa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko sa považujú za odkazy na ustanovenia o výpočte rizikovo vážených aktív podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2007.

(15)
Ak obchodník s cennými papiermi postupuje podľa odseku 9, pred 1. januárom 2008 sa neuplatňujú ustanovenia týkajúce sa systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a § 74c ods. 3 a na povinnosť obchodníka s cennými papiermi uverejňovať informácie sa vzťahujú predpisy účinné pred 1. januárom 2007.

(16)
Národná banka Slovenska môže na účel výpočtu minimálnej požiadavky na vlastné zdroje na operačné riziko použitím štandardizovaného prístupu pre operačné riziko uznať pre obchodnú líniu „obchodovanie na finančných trhoch“ percentuálnu hodnotu 15 %, ak príslušný ukazovateľ pre túto obchodnú líniu predstavuje najmenej 50 % z celkových ukazovateľov pre všetky obchodné línie vypočítaných v súlade s § 74 ods. 6 až 8 a osobitným predpisom, a to s použitím najviac do 31. decembra 2012.

(17)
Národná banka Slovenska môže
a)
do 31.decembra 2012 povoliť obchodníkovi s cennými papiermi pri výpočte rizikovo vážených expozícií použitie 50 % rizikovej váhy pre expozície z obchodov, ktorých predmetom je prenájom majetku vzťahujúci sa na kancelárske alebo iné obchodné priestory, za podmienok ustanovených osobitným predpisom,

b)
do 31. decembra 2010 na účel vymedzenia zabezpečenia úveru po termíne splatnosti uznať iné zabezpečenie, než je prípustné zabezpečenie pre zmierňovanie kreditného rizika,

c)
do 31. decembra 2011 pre vymedzené expozície na účel možného zníženia rizikovej váhy na 50 % pri štandardizovanom prístupe pre kreditné riziko určiť počet dní po termíne splatnosti až do 180, ak je to vhodné vzhľadom na miestne podmienky,

d)
ak neuplatní možnosť podľa písmena c), určiť vyšší počet dní pre expozície voči zmluvným stranám na území iného členského štátu, ktorého príslušné orgány dohľadu uplatnili túto možnosť; počet dní je od 90 až do počtu určeného príslušnými orgánmi dohľadu pre expozície voči takýmto zmluvným stranám na svojom území,

e)
pre banky žiadajúce o používanie prístupu interných ratingov do 31. decembra 2009 schváliť skrátenie trojročného obdobia predpísaného pre používanie vhodných ratingových systémov, a to až na obdobie jedného roka do 31. decembra 2009,

f)
pre obchodníka s cennými papiermi žiadajúceho o používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania alebo vlastných odhadov konverzných faktorov schváliť skrátenie ustanoveného trojročného obdobia na obdobie dvoch rokov do 31. decembra 2008,

g)
do 31. decembra 2012 umožniť obchodníkovi s cennými papiermi naďalej uplatňovať na účasti podľa osobitného predpisu získané pred účinnosťou tohto zákona zaobchádzanie tak, ako ustanovuje osobitný predpis,

h)
do 31. decembra 2017 oslobodiť od uplatňovania prístupu interných ratingov niektoré kapitálové pohľadávky držané obchodníkom s cennými papiermi alebo dcérskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi k 31. decembru 2007 za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

(18)
Do 31. decembra 2010 expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania pre všetky retailové expozície, ktoré sú zabezpečené nehnuteľnosťami určenými na bývanie a nevyužívajú štátne záruky, nesmie byť nižšia ako 10 %.

(19)
Obchodník s cennými papiermi, ktorému nebolo povolené používať vlastné odhady straty v prípade zlyhania alebo vlastné odhady konverzných faktorov, môže mať pri implementácii prístupu interných ratingov, ale najneskôr do 31. decembra 2007 vzhľadom na obdobie pozorovania relevantné údaje z dvoch rokov. Až do 31. decembra 2010 sa obdobie pozorovania predlžuje každoročne o jeden rok.

(20)
Ak ide o akcie cieľovej spoločnosti, ktoré sú predmetom ponuky na prevzatie a ktoré boli k 1. januáru 2007 prijaté na obchodovanie súčasne na regulovaných trhoch v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska sa v lehote štyroch týždňov od tohto dňa dohodne s orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov, ktorý z nich je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. V opačnom prípade cieľová spoločnosť najneskôr v prvý deň obchodovania po uplynutí tejto lehoty určí, ktorý z orgánov dohľadu dotknutých členských štátov je príslušný vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie. Svoje rozhodnutie oznámi cieľová spoločnosť písomne dotknutým orgánom dohľadu a zverejní ho.

(21)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad ponukou na prevzatie aj vtedy, ak predmetom ponuky na prevzatie sú akcie cieľovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktoré boli k 1. januáru 2007 prijaté na obchodovanie súčasne na regulovaných trhoch v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, a Národná banka Slovenska sa do štyroch týždňov od tohto dátumu dohodla s orgánmi dohľadu dotknutých členských štátov, že je oprávnená vykonávať dohľad nad ponukou na prevzatie; to platí aj v prípade, keď v dôsledku neuzavretia dohody o príslušnosti medzi orgánmi dohľadu príslušnosť Národnej banky Slovenska určila samotná cieľová spoločnosť.

(22)
Ponuky na prevzatie vyhlásené do 1. januára 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(23)
Práva ustanovené v § 118i a 118j je možné uplatniť len v prípade ponúk na prevzatie vyhlásených po 1. januári 2007.“.

㤠174a
Zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007
Zrušujú sa:

1.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 558/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah, spôsob a termíny predkladania výkazov, hlásení alebo prehľadov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ustanovuje obsah, forma, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ obchodníka s cennými papiermi a zahraničného obchodníka s cennými papiermi, v znení vyhlášky č. 34/2003 Z. z., vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z. z.,

2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 559/2002 Z. z. o primeranosti vlastných zdrojov obchodníkov s cennými papiermi v znení vyhlášky č. 753/2002 Z. z., vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z. z.,

3.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 631/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní výkazov, hlásení a správ právnických osôb zahrnutých do konsolidovaných celkov obchodníka s cennými papiermi a centrálneho depozitára v znení vyhlášky č. 166/2005 Z. z. a vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 626/2006 Z. z.“.

Doterajšie body 3 až 12 sa označujú ako body 2 až 11.

„12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).

13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30. 4. 2004).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:

„79a)
§ 6 ods. 16 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

㤠45a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 19. decembra 2006
Ročné príspevky pre dohliadané subjekty na rok 2007 určí banková rada postupom podľa tohto zákona do 20. januára 2007. Ročné príspevky na rok 2007, ktoré neprevyšujú sumu 10 000 Sk, a prvú splátku z ostatných ročných príspevkov na rok 2007 sú dohliadané subjekty povinné uhradiť do 20. februára 2007.“.