Vládny návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v čl. I upravuje poskytovanie dvoch jednorazových štátnych sociálnych dávok, a to príspevku pri narodení dieťaťa a prí spevku na viac súčasne narodených detí.

Účelom príspevku pri narodení dieťaťa je prispieť rodič ovi na pokrytie výdavkov súvisiacich so zabezpečením výbavičky novorodenca. Účelom príspevku na viac súčasne narodených detí je prispieť na zvýšené výdavky, ktoré sú visia so starostlivosťou o tri a viac detí, ktoré sa narodili súčasne alebo ak sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo dvojčatá a viac detí súčasne.

K § 2

V tomto ustanovení sa definujú základné pojmy, ako oprávnené osoby na jednotlivé príspevky, starostlivosť nahrádzajúca starostlivosť rodičov a bydlisko.

K § 3

Upravujú sa podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťať a. Oproti v súčasnosti platnému zákonu sa sprísnili podmienky nároku tým, že aj pre príspevok pri narodení dieťaťa sa vyžaduje absolvovanie riadnej prenatálnej starostlivosti (doteraz sa to sledovalo len pri n ároku na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa) a vyžaduje sa uzatvorenie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dieťa. Zaviedla sa podmienka nároku - bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Týmto sa zamedzí poskytovanie príspevku tým rodičom, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí, sú tam sústredené všetky ich podstatné aktivity (zamestnanie, bývanie, zdravotná starostlivosť atď.), ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si nezrušili. Stanovenie požiadavky bydliska a trvalého pobytu ako podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je v súlade s právom EÚ v oblasti voľného pohybu pracovníkov (naprí klad rozsudok Súdneho dvora vo veci C- 231/05 Wendy Geven proti Spolkovej krajine Severné Porýnie – Westfálsko [2005]).

Zároveň sú v tomto ustanovení navrhnuté situá cie, pri existencii ktorých oprávnenej osobe nevznikne nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.

K § 4

Navrhuje sa príspevok pri narodení dieťaťa poskytovať s dvoch sumách, a to pre dieťa z prvého až tretieho pôrodu po dožití 28 dní v sume 829,86 eura a pre dieťa zo štvrtého a ďalšieho pôrodu 151,37 eura. Suma 151,37 eura sa navrhuje poskytovať pri narodení dieťaťa, ktoré sa nedožilo 28 dní.

Zároveň sa navrhuje ponechať zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa v prípade, ak sa narodia súčasne dve a viac detí, a to pre každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní, o sumu 75,69 eura.

K § 5

Do podmienok n ároku na príspevok na viac súčasne narodených detí sa navrhuje ustanoviť aj bydlisko rodiča a detí na území Slovenskej republiky. Ïalšou podmienkou nároku je riadna starostlivosť najmenej o tri deti, ktoré sa narodili súčasne alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá alebo v priebehu dvoch rokov narodené dvojčatá a tri a viac detí súčasne, ktoré sú vo veku do 15 rokov. Podmienka riadnej starostlivosti o deti sa ustanovila v z áujme fyzického a psychického vývinu detí zabezpečením najmä ich primeranej výživy, hygieny, účasti dieťaťa na preventívnych lekárskych prehliadkach, riadnom plnení povinnej š kolskej dochádzky.

K § 6

Výška príspevku na viac súčasne narodených detí sa navrhuje v rovnakej sume pre každé dieťa, a to v sume 110,36 eura.

K § 7

Upravuje sa vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí a na ich výplatu.

K § 8

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na príspevok na viac súčasne narodených detí si uplatňuje oprávnená osoba podaním žiadosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta jej trval ého pobytu. Žiadosť môže byť podaná písomne alebo elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom a musí obsahovať osobné údaje oprávnenej osoby a detí, ktoré sa však použijú len na ú čel uvedených príspevkov.

V prípade, ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti nemá ešte slovenský rodný list, mô že rodič narodenie dieťaťa preukázať aj úradne preloženým rodným listom alebo iným obdobným dôkazom o narodení dieťaťa, pričom preklad z českého jazyka sa nevyžaduje.

Nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí si oprávnená osoba uplatňuje v každom kalendárnom roku, a to prvý raz po dovàšení jedného roka veku detí. V prípade v priebehu dvoch rokov opakovane narodených dvojčiat alebo dvojčiat a viac detí súčasne sa dovàšenie jedného roka veku sleduje u mladších detí.

K § 9

Upravuje lehoty na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Pri príspevku narodení dieťaťa sa navrhuje pre deti z prvého až tretieho pôrodu umožniť výplatu aj pred splnením podmienky dožitia dieťaťa 28 dní, a to tak, že sa vyplatí v dvoch častiach, najprv v sume 151,37 eura, ktorá patrí aj pre narodené dieťa, ktoré sa nedožilo 28 dní, a po dožití 28 dní sa zostávajúca časť prí spevku doplatí. Touto úpravou sa zabezpečí, aby potrebné finančné prostriedky na nákup nevyhnutných vecí pre novorodenca sa v prípade potreby do rodiny dostali čo najskôr.

V tomto ustanovení sa rieši aj možnosť príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí poskytnúť prostredníctvom osobitného príjemcu, ak sú pochybnosti o ich úč elnom využití, resp. úrad určí spôsob ich výplaty, ak je rodine poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, čím sa zabezpečí najvhodnejší spôsob doručenia poskytnutých finančný ch prostriedkov. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi poskytuje prostredníctvom osobitného príjemcu, cez tohto osobitného príjemcu sa poskytne aj príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených det í.

Ak nie sú pochybnosti o účelnom vyžití príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí alebo nie je poskytovaná rodine pomoc v hmotnej núdzi, spôsob výplaty si urč uje oprávnená osoba.

V prípade, ak úrad vyplatil príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí v nižšej sume ako patril, rozdiel doplatí, pričom nárok na doplatenie zaniká uplynutím jedn ého roka od ich vyplatenia v nižšej sume.

Ak sa príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí vyplatil neoprávnene z dôvodu, že to spôsobila oprávnená osoba, takáto oprávnená osoba je povinná neoprávnene vyplatenú sumu vrátiť. Nárok na vrátenie zanik á uplynutím jedného roka odo dňa kedy úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov od neoprávnenej výplaty.

Zároveň sa navrhuje vytvorenie legislatívnej možnosti pre získavanie a poskytovanie kópií, skenov a iných duplikátov úradných dokladov v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na plnenie ich úloh explicitne a bez súhlasu dotknutej osoby.

K § 10

Navrhuje sa š esťmesačná lehota na zánik nároku na príspevok pri narodení dieťať a a na príspevok na viac súčasne narodených detí.

K § 11

Upravuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, určení osobitného príjemcu a povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatené sumy, vypláca predmetné príspevky a určuje bydlisko oprávnenej osoby a dieťaťa.

Zároveň sa navrhuje vytvorenie legislatívnej možnosti pre získavanie a poskytovanie kópií, skenov a iných duplikátov úradných dokladov navzájom medzi ústredím a úradmi v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na plnenie ich úloh explicitne a bez sú hlasu dotknutej osoby.

K § 12

Na konanie o nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a na pr íspevok na viac súčasne narodených detí sa vzťahuje zákon o správnom konaní okrem navrhovaných ustanovení správneho poriadku.

K § 13

Upravuje povinnosti oprávnenej osoby preukázať všetky skutoč nosti potrebné na posúdenie splnenia podmienok nároku a povinnosť použiť poskytnuté finančné prostriedky na účel príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Zároveň sa navrhuje, aby údaje ktoré sú úradu známe z vlastnej činnosti alebo ktoré vie získať z informačných systémov iných orgánov verejnej správy od ob čana nevyžadoval.

K § 14

Navrhuje sa zdravotníckym zariadeniam, obciam a ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní zákonom upravených príspevkov, povinnosť, aby spolupracovali s úradom a bezplatne poskytovali informácie v súvislosti s nárokom na príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí.

K § 15

Navrhuje sa možnosť ú pravy súm príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí nariadením vlády Slovenskej republiky k 1. septembru kalendárneho roka.

K § 16

Navrhuje sa, aby sa za obdobie pred nadobudnutím úč innosti tohto zákona nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí posudzoval podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K § 17

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

K Èl. II

Navrhuje sa doplnenie zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti o ustanovenia umožňujúce spracúvanie osobných údajov v informačný ch systémoch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a informačný ch systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vec í a rodiny, získavanie osobných údajov o fyzický ch osobách v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním na nosič informácií. Zároveň sa umožňuje vzájomné poskytovanie týchto údajov medzi ústredím a úradmi, resp. medzi úradmi. Cieľom navrhovan ého ustanovenia je zároveň zadefinovanie jednotného účelu zhromažďovania a spracovávania osobných údajov v informačný ch systémoch Ministerstva a Ústredia za účelom plnenia ich úloh podľa zákona č. 453/2003 Z. z. ako aj podľa jednotlivých právnych predpisov v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti v rozsahu nevyhnutnom na plnenie týchto úloh v súlade s ustanoveniami § 6 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

K Èl. III

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Legislatívno-technická súvisiaca s tým, že v starostlivosti o maloletých súd môže konať aj bez návrhu.

K bodu 3

Navrhuje sa náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti v predosvojiteľskej starostlivosti, a o deti, ktoré sú predbežným opatrením súdu zverené do starostlivosti fyzickej osobe a súd už koná o predosvojiteľskej starostlivosti. Pre takéto deti doteraz bolo možné poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa, ak tento príspevok na dieťa nebol poskytnutý inej oprávnenej osobe – matke dieťaťa. Návrhom nového zákona o príspevku pri narodení dieťaťa oprá vnenou osobou na príspevok pri narodení dieťaťa zostali len rodičia dieťaťa. Deti zverené do náhradnej starostlivosti sa navrhujú riešiť jednorazovým príspevkom pri zverení dieťaťa do ná hradnej starostlivosti, preto je potrebné do zákona doplniť uvedené formy náhradnej starostlivosti.

K bodu 4

Navrhuje sa jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti poskytnúť aj pre deti, ktoré pri zverení boli mladšie ako šesť mesiacov a ktorý m tento príspevok nebolo možné poskytnúť, nakoľko v starostlivosti náhradného rodiča boli len na základe predbežného opatrenia a návrh na samotné zverenie už bol podaný. Takýmto deťom doteraz bolo možné podľa zákona č. 235/1998 Z. z. poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby na to isté dieťa tomu istému náhradnému rodičovi, resp. manželovi náhradného rodiča bol príspevok pri zverení dieťaťa vyplaten ý len raz.

K bodu 6

Výška jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa sa navrhuje tak, aby bol v nej premietnutý v súčasnosti poskytovaný jednorazový príspevok pri zverení die ťaťa a príspevok pri narodení dieťaťa.

K bodom 7 a 8

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s doplnením náhradnej starostlivosti a rozšírením okruhu detí, pre ktoré sa jednorazový príspevok pri zverení do ná hradnej starostlivosti navrhuje poskytnúť.

K bodu 9

Navrhuje sa vytvorenie legislatívnej možnosti pre získavanie a poskytovanie kópií, skenov a iných duplikátov úradných dokladov navzájom medzi ústredím a úradmi v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na plnenie ich úloh explicitne a bez súhlasu dotknutej osoby.

K bodu 10

Navrhuje sa, aby údaje ktoré sú platiteľovi známe z vlastnej činnosti alebo ktoré vie získať z informačných systémov iných orgánov verejnej správy od občana nevyžadoval.

K bodu 11

Legislat ívno-technická úprava súvisiaca s doplnením náhradnej starostlivosti a rozšírením okruhu detí, pre ktoré sa jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti navrhuje poskytnúť.

K bodu 12

Navrhuje sa, aby deti zverené do náhradnej starostlivosti predbežným opatrením súdu alebo do predosvojiteľskej starostlivosti pred účinnosťou tohto zá kona sa posudzovali podľa zákona účinného v čase zverenia.

K Èl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 14. augusta 2013

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh.

V čl. I sa navrhuje nanovo upraviť podmienky nároku v súčasnosti poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku a naďalej upraviť možnosť raz roč ne poskytovať príspevok pri starostlivosti o viac súčasne narodených detí.

V súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa sa navrhuje zlúčiť do jednej dávky – príspevku pri narodení dieťaťa a výš ku dávky odstupňovať podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu v sume 829,86 eura a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu v sume 151,37 eura.

Vzhľadom na skúsenosti z praxe a skutočnosť, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa sa poskytuje aj v prípadoch, keď centrum záujmov rodiny nie je v Slovenskej republike, ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si oprávnená osoba nezrušila, navrhuje sa za podmienku nároku ustanoviť aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.

Za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa. Naďalej sa prednosť nároku na prí spevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo. Otec dieťať a, tak ako doteraz, by bol oprávnenou osobou len v prípade, ak matka zomrela, je po nej vyhlásené pátranie alebo dieťa je otcovi súdom zverené do osobnej starostlivosti. Pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahr ádzajúcej starostlivosť rodičov do šiestich mesiacov ich veku, ktorým doteraz mohol byť poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, sa navrhuje umožniť podľa zákona o príspevkoch na podporu ná hradnej starostlivosti o dieťa poskytnúť jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

Naďalej sa navrhuje ponechať jednorazový prís pevok pri riadnej starostlivosti o tri a viac súčasne narodených detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodených dvojčiat alebo viac detí súčasne.

V čl. II sa navrhuje doplnenie zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti o spracúvanie v informačných systémoch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a v informačných systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny osobných údajov, ktoré sú v tejto oblasti uvedené v osobitných predpisoch. Navrhované ustanovenie je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a nemá vplyv na už existujúce informačné systémy verejnej správy, ktoré rezort práce využíva.

V príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieť a, ktorých návrh novely je v čl. III, sa navrhuje náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti zverené do predosvojiteľ skej starostlivosti alebo zverené fyzickej osobe predbežným opatrením súdu, ak súd už koná o predosvojiteľ skej starostlivosti. Touto úpravou sa zabezpečí, aby prostredníctvom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bolo možné pre tieto deti poskytnúť náhradu za v súč asnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa.

Vládny návrh zákona je v s úlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorý mi je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Finančný, sociálny, environmentálny vplyv a vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti sú uvedené v dolož ke vybraných vplyvov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

             Predložený návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 319/2003 bod B.1, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu podpory rastu zamestnanosti prostredníctvom zmien sociálneho systému a trhu práce.

            Predkladaný návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných  práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto sa ocitol v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, upraví osobitný zákon. Hoci životné minimum je už upravené zákonom č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok počas jeho uplatňovania v praxi vznikla potreba reagovať najmä na postupne prebiehajúce systémové zmeny v spoločnosti.  Metodika určenia súm životného minima je rovnaká ako v súčasne platnom zákone č. 125/1998 Z. z., t. j. východiskom je Projekt určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky.

            Životné minimum, ktoré sa definuje ako stav hmotnej núdze občana je považované za súhrn statkov a služieb, ktorý potrebuje spoločne hospodáriaca domácnosť určitej veľkosti a zloženia na uspokojovanie svojich životných potrieb považovaných v danom období za nevyhnutné na zaradenie sa do bežného života,

aj keď na skromnej úrovni.

             Životné podmienky občana sú zabezpečované predovšetkým príjmami zo zárobkovej činnosti, výnosmi z majetku, dávkami dôchodkového poistenia,  nemocenského poistenia alebo aj niektorými štátnymi sociálnymi dávkami.

             Nakoľko životné minimum doposiaľ slúžilo najmä ako základ na určovanie sociálnych dávok, východiskom na určenie životného minima bola  naďalej ustanovená horná hranica príjmu prvých 10 % všetkých domácností zoradených v závislosti od dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na obyvateľa v  roku sledovaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými výskumnými  inštitúciami.

             Pretože životné minimum nemožno chápať ako statickú  nemennú veličinu, z toho dôvodu je nutné naďalej reagovať na vývoj životných nákladov a udržať tak sumy životného minima na spoločensky prijateľnej úrovni. Preto sa navrhuje zákonom sumy životného minima pravidelne raz ročne upravovať úmerne k rastu životných nákladov nízkopríjmových skupín domácností, resp. k rastu čistých peňažných príjmov na osobu. Štatistický úrad Slovenskej republiky u týchto domácností bude naďalej zisťovať mesačne index životných nákladov, ktorý bude základom mechanizmu úprav súm  životného minima.

             V navrhovanom zákone sa navrhuje ponechať v súčasnosti platné sumy životného minima, ktoré sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov domácností plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.

             Právny rámec životného minima sa v súčasnosti využíva aj napr. pri úprave dôchodkov, ktoré sú jedinými zdrojmi príjmu a sociálnych dôchodkoch, ďalej v oblasti mzdovej (pri určovaní minimálnej mzdy), pri posudzovaní podmienok pri poskytovaní hypoúveru v bankovom sektore, tiež na priznanie príspevku štátu občanovi poskytovaného Štátnym fondom rozvoja bývania na účel stavebného charakteru.

             V porovnaní s platným zákonom o životnom minime a o ustanovení na účely štátnych sociálnych dávok dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na vyššie uvádzané účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už  odlišným spôsobom.

            Predkladaný návrh zákona preto navrhuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok, ktorých výška sa odvodzuje od súm ustanovených na účely štátnych sociálnych dávok.  Ide o tieto zákony: zákon

č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb a zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti. V uvedených zákonoch sa výška dávok odvodená od súm na účely štátnych sociálnych dávok nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení, pričom sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa a výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka sa navrhuje v jednej sume bez ohľadu na vek dieťaťa. Dôvod pre navrhovanú úpravu je, že hodnota súm, ktoré  ustanovujú štátne sociálne dávky, je už nereálna a je vhodnejšie tieto sumy ustanoviť pevnou sumou a upravovať v závislosti od vývoja životných nákladov a možností štátneho rozpočtu.

             Výdavky rodiny pri narodení dieťaťa na zakúpenie základných potrieb novorodenca predstavujú v súčasnosti cca 19 110 Sk, čo dokumentuje nasledujúca tabuľka.

Pre porovnanie, výška príspevku pri narodení dieťaťa  vyplácaného v Českej republike za tých istých podmienok nároku ako v Slovenskej republike je na jedno

dieťa 8 450 Sk, v krajinách Európskej únie sa príspevok poskytuje rôzne (tabuľka      č. 1).

V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa z 3 110 Sk na 4 000 Sk (tabuľka č. 2). Navrhované zvýšenie tohto príspevku si v roku 2004 vyžiada zvýšenie celkových nákladov na výplatu tohto príspevku o cca 45 mil. Sk. Toto zvýšenie čerpania finančných prostriedkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov na sociálne dávky.

Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci a ich charakteru ako priamej pomoci zo strany štátu.

Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Vzhľadom na doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie nie je možné vypracovať tabuľku zhody ani aproximačnú prílohu.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

  3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)    problematika návrhu zákona podľa č. 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva a nie je prioritou ani podľa NPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)    z negociačných pozícií ku kapitole 2 – Slobodný pohyb a ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť nevyplynuli záväzky pre Slovenskú republiku

 4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter problematiky návrhu zákona, vyplývajúci z čl. 5 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení – princíp subsidiarity, je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor: bezpredmetné

 7. Účasť expertov  pri príprave návrhu zákona: žiadna.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

            Navrhuje sa ustanoviť životné minimum, ktoré predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb, pod  ktorou nastáva stav ich hmotnej núdze. Podmienky a rozsah pomoci fyzickej osobe v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie  základných životných podmienok upraví osobitný zákon.

K § 2

            Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana,  je určená formou peňažných súm, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a nákladov spojených s bývaním. Sumy životného minima sú diferencovane odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek používaných v OECD.

K § 3

            Zákon ustanovuje, ktoré osoby sa pri zisťovaní príjmu na účely určenia životného minima, posudzujú spoločne a ktoré príjmy iných osôb sa na tieto účely započítavajú do príjmu spoločne posudzovaných osôb.

K § 4

            V návrhu zákona sú taxatívne uvedené príjmy, ktoré sa započítavajú na účely určenia životného minima. Ide predovšetkým o príjmy fyzických osôb, po odpočítaní príspevkov do jednotlivých poistných fondov a dane. Do príjmu sa na účely tohto

zákona započítavajú aj príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, okrem tých, ktoré sú v zákone vymenované. Ďalej príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, sumy vreckového pri zahraničných  pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné, náhrady niektorých výdavkov zamestnancom a ďalšie príjmy  fyzických osôb podľa osobitných predpisov spolu s uvedením výnimiek.

            V návrhu zákona sú ďalej taxatívne uvedené aj príjmy, ktoré sa nezapočítavajú na účely určenia životného minima ako napr. jednorazové štátne sociálne dávky, peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím určených na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, ktorý poberá fyzická osoba starajúca sa občana so zdravotným postihnutím.

K § 5

Zákonom sa ustanovuje mechanizmus úpravy súm životného minima, a to Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pravidelne raz ročne sumy životného minima, vždy v jednom termíne k 1. júlu roka  s cieľom, aby sumy životného minima nestrácali reálnu hodnotu.

K § 6

Navrhuje sa zrušiť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1  až  3

V súvislosti so zvyšovaním výdavkov na obstaranie základnej výbavičky novorodenca sa navrhuje príspevok pri narodení dieťa zvýšiť zo súčasne poskytovaných 3 110 Sk na 4 000 Sk. Zároveň sa navrhuje výšku príspevku ustanoviť pevnou sumou. Z tohto dôvodu je nadbytočné ustanovenie o zaokrúhľovaní výšky príspevku, ktoré sa navrhuje vypustiť rovnako ako aj  poznámka pod čiarou  k odkazu 5. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodom 4  a  5

            Príspevok rodičom sa navrhuje ustanoviť pevnou sumou, pričom sa navrhuje  tento príspevok ponechať v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť

možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku rodičom a poznámku pod čiarou k odkazu 9 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 6

            V nadväznosti na pripravený návrh nového             zákona o prídavku na dieťa sa navrhuje spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 12.

K bodu 7

            Prechodným ustanovením je riešená jednak situácia, ak sa dieťa narodilo pred 1. januárom 2004 a oprávnená osoba si uplatní nárok na príspevok v rámci jednoročnej prekluzívnej lehoty až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a jednak prípady, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok na príspevok do 31. decembra  2003 a vec nebola do účinnosti tohto zákona právoplatne skončená.

K čl. III

K bodom 1, 2 a 4

V súvislosti s novými zákonnými úpravami sa navrhuje spresniť poznámky pod čiarou k odkazom 1, 3 a 7.

K bodu 3

            Terminologické spresnenie v nadväznosti na nový postup pri posudzovaní zdravotného stavu detí na účely štátnych sociálnych dávok.

K bodu 5

            Navrhovanou zmenou sa spresňujú dôvody prerušenia vojenskej služby v  súlade s novým zákonom o brannej povinnosti.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa výška zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka ustanoviť pevnou sumou 800 Sk mesačne. Pri návrhu tejto sumy sa vychádzalo z priemeru výšky v súčasnosti vyplácaných príspevkov odstupňovaných podľa veku detí. Zaopatrovací príspevok manželke vojaka a inej dospelej výživou na vojaka odkázanej osobe sa navrhuje ponechať v pôvodnej výške, ale vyjadrenej pevnou sumou. Vzhľadom na postupne sa znižujúci počet poberateľov tohto príspevku súvisiaci s profesionalizáciou armády Slovenskej republiky sa nepredpokladajú

zvýšené výdavky na túto dávku v roku 2004. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky. Zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 11 sa  navrhujú vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Prechodným ustanovením sa rieši výplata zaopatrovacieho príspevku pre nezaopatrené dieťa vojaka v jednotnej výške 800 Sk mesačne, ktorý dieťaťu patrí už za január 2004.

K čl. IV

K bodu 1 a 5

            Ide o terminologickú zmenu vzhľadom na úpravu v nových právnych predpisoch o pobyte cudzincov.

K bodu 2

            Navrhuje sa spresniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v nadväznosti na nový zákon o pobyte cudzincov.

K  bodom 3 a 4

            Výška príspevku na pohreb sa navrhuje pevnou sumou 2 100 Sk a zároveň ako nadbytočné sa navrhuje vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 2. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K  bodom 6 a 7

V súvislosti s ustanovením pevnej sumy príspevku sa navrhuje zmeniť nadpis paragrafu 9 a  vypustiť ustanovenie o zvýšení príspevku. 

K čl. V

K bodu 1

            Ide o spresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 4 v nadväznosti na novelu zákona o rodine.

K bodom 2, 5 a 7

Príspevky pestúnskej starostlivosti (jednorazový, opakovaný a odmena pestúna) sa navrhujú ustanoviť pevnou sumou v nezmenenej výške. Taktiež sa navrhuje ustanoviť možnosť upravovať sumu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 3

            V nadväznosti na navrhovanú zmenu v bode 2 je potrebné doplniť v § 14 odsek 1 v prvej vete  odkaz a  poznámku pod čiarou týkajúce sa nezaopatrenosti dieťaťa.

K bodom 4, 6 a 8

            Vzhľadom na navrhnuté pevné sumy príspevkov pestúnskej starostlivosti sa  navrhuje zaokrúhľovanie výšky príspevku a poznámky pod čiarou k odkazom 6, 7 a 9 vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 9

            Navrhovanou zmenou sa zjednodušuje administratíva tým, že sa výplata príspevkov pre plnoleté dieťa zabezpečí podľa trvalého pobytu pestúna.

K bodom 10 a 11

            V prípadoch, ak rodičia dieťaťa pre neplnoletosť nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a z tohto dôvodu nemôžu vykonávať rodičovské práva, súd podľa zákona o rodine ustanovuje takémuto dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa vychováva, zastupuje a spravuje jeho veci. Vo väčšine prípadov je opatrovníkom ustanovený starý rodič dieťaťa, resp. iný blízky príbuzný, pričom starostlivosť o dieťa zabezpečuje spravidla maloletý rodič. Vzhľadom na možnosti zneužívania príspevkov pestúnskej starostlivosti v uvedených prípadoch sa navrhuje v § 24 vylúčiť ich poskytovanie.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky