Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.04.2024 do 30.06.2024

Platnosť od: 31.12.2003
Účinnosť od: 01.04.2024
Účinnosť do: 30.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST94JUD19292DS122EUPP1ČL57

Zákon o dani z príjmov 595/2003 účinný od 01.04.2024 do 30.06.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 595/2003 s účinnosťou od 01.04.2024 na základe 205/2023 a 46/2024

Legislatívny proces k zákonu 46/2024
Legislatívny proces k zákonu 205/2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 46/2024, dátum vydania: 14.03.2024

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Primárnym podnetom na spracovanie návrhu je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe. Navrhuje sa odloženie účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 01. apríla 2025. Hlavnými dôvodmi sú:

•nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,

•časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov,

•nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe,

•časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia,

•nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len „úrad“) vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Sekundárnym cieľom v nadväznosti na oddialenie účinnosti zákona o výstavbe je prispôsobenie režimu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe.

V neposlednom rade návrh smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy návrh nemá ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa navrhuje posunúť na 1. apríla 2025.

Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak jednoznačné podmienky ich umiestnenia, pri ostatných stavbách za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje možnosti pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa harmonizuje zákon o územnom plánovaní so stavebným zákonom a inštitút záväzných stanovísk bude možné s akceleračným efektom začať používať aj pred nadobudnutím účinnosti zákona o výstavbe, čím sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Upravuje sa zároveň zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o „záväzné stanovisko“, ako aj jeho rozsah.

Návrh tiež umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Nadväzuje na existujúcu právnu úpravu v tejto oblasti a spája so stavebným konaním aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, upravené v § 65 stavebného zákona. Konanie vedie a rozhodnutie vydá stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu. Navrhovaná úprava do účinnosti zákona o výstavbe znižuje administratívne zaťaženie a umožní skrátenie lehôt

2

povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie bez negatívneho dopadu na možnosti dotknutých orgánov chrániť im zverené záujmy a bez dopadu na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.

Z pohľadu zákona o územnom plánovaní sa upravuje inštitút záväzného stanoviska posúdenia súladu s územným plánom tak, aby mohol byť podkladom pre spojenie konaní podľa stavebného zákona, určuje sa obsah žiadosti o záväzné stanovisko a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania navrhovanej stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Návrh tiež precizuje štruktúru a obsah územného stanoviska. Formulačne sa precizujú nepresnosti a vady schválenej legislatívy v oblasti územného plánovania.

V oblasti výstavby sa posúva účinnosť zákona o výstavbe a primerane sa upravujú nadväzujúce právne predpisy s odsunutím všetkých ustanovení nadväzujúcich na zákon o výstavbe.

Návrh zákona nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon ......... 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „MD SR“)

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

V súvislosti s nepripravenosťou na nachádzajúcu účinnosť a spustenie povoľovacích predpisov v zmysle novej stavebnej legislatívy (zákon č. 201/2022 Z. z. zákon o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) od 01. 04. 2024 sa navrhuje odloženie účinnosti zákona o výstavbe o 1 rok, t. j. do 01. 04. 2025.

Hlavnými dôvodmi sú:

oNepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb s EIA.

oČasový sklz pri príprave vyhláškového aparátu.

oNutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe.

oČasový sklz pri príprave formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len „úrad“).

oNedostatočné personálne obsadenie úradu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Kolaps systému povoľovania stavieb, ku ktorému by došlo v prípade neprijatia odkladajúcich ustanovení v rámci spustenia nepripravených nových procesov v oblasti výstavby by mal natoľko významný okamžitý negatívny vplyv na hospodársky život, že by spôsobil vážne hospodárske škody a to nielen povoľovacích procesov stavieb súkromnoprávnych subjektov, ale aj významných investícií verejného sektora.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Hlavným cieľom je:

-odloženie účinnosti zákona o výstavbe o 1 rok, do 01. 04. 2025,

-ponechanie nadobudnutia schválenej účinnosti zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní (ďalej len „zákon o ÚP“) od 01. 04. 2024 s nevyhnutnými úpravami potrebnými na zabezpečenie kompatibility a funkčnosti so stavebným zákonom,

-prijatie potrebných zmien stavebného zákona harmonizujúcich stavebný zákon so zákonom o ÚP a primerane preberajúcich vybrané inštitúty zákona o výstavbe tak, aby sa mohli zaviesť do praxe aj pred 01. 04. 2025,

4

-zavedenie ustanovení na harmonizáciu existujúcich inštitútov stavebnej legislatívy s novým zákonom o ÚP, ustanovení na akceleráciu súčasných povoľovacích procesov podľa stavebného zákona v prechodnom období do spustenia novej stavebnej legislatívy.

Výsledkom prijatia navrhovanej zmeny bude počas platnosti stavebného zákona od 01. 04. 2024:

- ponechanie výkonu pôsobnosti stavebných úradov na úrovni samosprávy na obciach,

- integrácia všeobecných stavebných úradov na okresných úradoch v sídle kraja s úradom,

- ponechanie začlenenia špeciálnych stavebných úradov v oblasti pozemných komunikácií, železničných dráh a civilného letectva na rezorte dopravy.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje nevyhnutná úprava súvisiacich tzv. zberných zákonov č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a zákona č. 272/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a ďalších nadväzujúcich predpisov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva SR, obce, vyššie územné celky, stavebníci bez ohľadu na ich klasifikáciu

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Hroziaci kolaps systému povoľovania stavieb, ku ktorému by došlo v prípade neprijatia odkladajúcich ustanovení z dôvodu spustenia nepripravených nových procesov v oblasti výstavby by mal natoľko významný okamžitý negatívny vplyv na hospodársky život, že by spôsobil vážne hospodárske škody a to nielen povoľovacích procesov stavieb súkromnoprávnych subjektov, ale aj významných investícií verejného sektora.

V nadväznosti na uvedené je nezanedbateľným dôsledkom znemožnenie povoľovacích procesov stavieb, ktoré vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie (nepripravené integrované konanie) a zastavenie povoľovania, alebo výrazné spomalenie povoľovacích predpisov ostatných stavieb. Sekundárnym ale významným dôsledkom je nielen zníženie výkonnosti stavebného sektora, keďže sa preruší povoľovanie investícií, ale priame ohrozenie pripravenosti na čerpanie investícií z fondov EÚ, najmä z plánu obnovy a odolnosti. Súčasne zo strany privátnych subjektov by mohlo dôjsť k uplatňovaniu finančných škôd z dôvodu nekonania stavebných úradov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Vo vytvorenom časovom priestore do 01. 04. 2025 bude pripravená úprava legislatívy o výstavbe a nadväzujúcich zákonov a príprava potrebných vykonávacích predpisov, so zohľadnením potrieb, dobrej praxe a skúseností s nábehom legislatívy v oblasti územného plánovania.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

5

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Áno

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

MD SR – Mgr. Ladislava Cengelová, +4212 59494894, ladislava.cengelova@mindop.sk

12.Zdroje

6

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

MD SR, aplikačná prax

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

8

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu č. 1

Zrušuje sa doterajšia právna úprava v územnom plánovaní obsiahnutá v stavebnom zákone a všetky nadväzujúce vykonávacie predpisy. Odo dňa účinnosti navrhovaného zákona budú platiť na úseku územného plánovania len nové predpisy (zákon o zákon o územnom plánovaní). Doterajšie predpisy sa použijú len v rozsahu prechodných ustanovení.

K bodu č. 2

Úprava nadpisu v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o niektorých typoch územného konania.

K bodu č. 3

Úprava v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 4

Precizuje sa právna úprava v súvislosti s aplikáciou ustanovení o spojení územného a stavebného konania podľa 39a ods. 4.

K bodu č. 5

Úprava v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 6

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 7

Precizácia pojmov v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 8

Upravujú sa podmienky pre zverejnenie kópie žiadosti o začatie územného konania.

K bodu č. 9

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 10

Upravuje sa inštitút zmeny navrhovateľa počas prebiehajúceho konania v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe a z dôvodu zvýšenia právnej istoty konajúcich subjektov.

K bodu č. 11

Precizuje sa formulácia.

K bodu č. 12

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

9

K bodu č. 13

V súlade s legislatívou územného plánovania sa ustanovuje, že v územnom konaní sa skúma súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, ktorý sa preukazuje záväzným stanoviskom.

K bodu č. 14

V nadväznosti na vyhlášku k zákonu o územnom plánovaní stanovujúcu všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia sa precizujú ustanovenia o posudzovaných skutočnostiach v územnom konaní.

K bodu č. 15

V nadväznosti na legislatívu na úseku územného plánovania sa rozširuje možnosť spojeného konania pre jednoduché stavby a v prípade, ak podmienky umiestnenia stavby vyplývajú zo záväzného stanoviska posudzujúceho súlad navrhovanej stavby s územným plánom. Záväzné stanovisko vo forme fikcie súhlasu nie je podkladom pre spojenie územného a stavebného konania, keďže neobsahuje podmienky na umiestnenie stavby.

K bodu č. 16

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 17

Vypúšťajú sa ustanovenia v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o konaniach o ochránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere

K bodu č. 18

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení rozhodnutia o stavebnej uzávere.

K bodu č. 19

Precizuje sa právna úprava zmeny územného rozhodnutia v nadväznosti na inštitút záväzného stanoviska podľa legislatívy územného plánovania.

K bodu č. 20

Ustanovenie reflektuje aplikačnú prax a upravuje, že predmetom zmeny územného rozhodnutia sú zmeny stavby, ktoré sa navrhujú v konaní povoliť a v nadväznosti na menené skutočnosti definuje aj okruh dotknutých účastníkov zmenového konania.

K bodu č. 21

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia v súvislosti s konaním o ochrannom pásme.

K bodu č. 22

Vypúšťa sa ustanovenie o nemožnosti vylúčenia odkladného účinku odvolania, ktoré pripúšťa všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu č. 23

Precizuje sa definícia v nadväznosti na novú legislatívu o výstavbe.

K bodu č. 24

Zavádza sa definícia súboru stavieb. Definovanie súboru stavieb, ktoré zhotovované a určené na užívanie ako funkčný celok. Definícia zároveň nadväzuje na novú legislatívu o výstavbe.

K bodu č. 25

10

Úprava odkazu v nadväznosti na zmenu poradia bodov.

K bodu č. 26

Precizácia pojmológie civilného letectva.

K bodu č. 27

Precizuje sa definícia v nadväznosti na aktuálnu legislatívu v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 28

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s potrebami aplikačnej praxe.

K bodu č. 29

Precizuje sa definícia v nadväznosti na aktuálnu legislatívu v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 30

Precizuje sa definícia v nadväznosti na úpravu v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 31

V súvislosti s vhodnosťou širšieho používania inštitútu ohlásenia stavby doteraz obsiahnutého v zákone, ktoré je efektívne a hospodárne tak z pohľadu stavebníka ako aj stavebného úradu sa upravujú úkony stavebného úradu s cieľom maximalizovať podania, ktoré môžu byť sprocesované touto jednoduchšou formou.

K bodu č. 32

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa upravuje postup stavebného úradu pri zmene v osobe navrhovateľa z dôvodu právneho nástupníctva v prebiehajúcom konaní.

K bodu č. 33

Na základe problémov aplikačnej praxe v neskorších štádiách uskutočňovania stavby a v kolaudačnom konaní, ustanovuje sa povinnosť vysporiadať vzťahy k vyvolaným investíciám v čase povoľovania stavby.

K bodu č. 34

Aj pre účely spojeného územného a stavebného konania, kedy zastavovacie podmienky budú vyplývať zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania sa dopĺňa upresňujúce ustanovenie posudzovania súladu aj so záväzným stanoviskom.

K bodu č. 35

Precizujú sa dôvody zastavenia stavebného konania.

K bodu č. 36

V prípade konania pre povolenie súboru stavieb z dôvodu potreby spoľahlivo zistiť miestne pomery sa neumožňuje upustiť od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania.

K bodu č. 37

V prípade, ak stavebnému konaniu nepredchádzalo územné rozhodnutie (napríklad z dôvodu, že uskutočnenie stavby nevyžaduje územné rozhodnutie, alebo z dôvodu, že ide o územné konanie spojené so stavebným konaním), v stavebnom konaní stavebný úrad posudzuje aj dodržanie podmienok záväzného stanoviska.

K bodu č. 38

11

Úprava nadväzujúca aj na rozšírenie možnosti spojiť podľa § 39a ods. 4 územné a stavebné konanie v prípade záväzného stanoviska súladu s územným plánom.

K bodu č. 39

Precizuje sa ustanovenie § 65 pre prípady povoľovania súboru stavieb.

Zavádza možnosť rozhodnúť v rámci stavebného konania aj o odstránení stavby, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

K bodu č. 40

Upravuje sa zasielanie projektovej dokumentácie v prípade povoľovania súboru stavieb.

K bodu č. 41

V nadväznosti na predmet kolaudačného konania a rozsah posudzovaných skutočností sa precizujú ustanovenia o námietkach a stanoviskách.

K bodu č. 42

Precizuje sa obsah kolaudačného konania a okruh v tomto štádiu posudzovaných skutočností.

K bodu č. 43

Upravuje sa zrejmá chyba textu.

K bodu č. 44

Precizujú sa ustanovenia o postupe stavebného úradu v prípade zistenia, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a stanovuje minimálnu lehotu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a súvisiacich dokladov.

K bodu č. 45

Precizujú sa dôvody nariadenia odstránenia stavby, pričom ide o návrhové konanie, ktoré sa začína na výzvu stavebného úradu v konaní o odstránení stavby.

K bodu č. 46

Upravuje sa priebeh konania o dodatočnom povolení stavby.

K bodu č. 47

Výslovne sa určuje, že počas konania nesmú na stavbe prebiehať žiadne práce bez povolenia stavebného úradu a stavebný úrad môže umožniť len vykonanie neodkladných prác.

K bodu č. 48

Precizujú sa dôvody nariadenia odstránenia stavby.

K bodu č. 49

Legislatívno-technická úprava odkazu.

K bodu č. 50

Legislatívno-technická úprava odkazu.

K bodu č. 51

Cieľom navrhovaných zmien je potreba vypustenia duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme obsiahnutej v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá nastala v dôsledku schválenia zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a

12

stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“).

Zákon o vyvlastňovaní s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil Štvrtú časť Vyvlastnenie platného stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné z platného stavebného zákona vypustiť Štvrtú časť upravujúcu vyvlastnenie, vrátane ustanovenia zakladajúceho pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja ako vyvlastňovacieho orgánu.

K bodu č. 52

Vypúšťa sa z dôvodu vypustenia duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme.

K bodu č. 53

Upravuje sa názov povoľujúceho orgánu v nadväznosti na integráciu stavebných úradov na úrovni okresných úradov v sídle kraja do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a opravuje sa obsolétne ustanovenie o vedení stavebného konania na diaľnice všeobecným stavebným úradom.

K bodu č. 54

Upravuje sa názov odvolacieho orgánu v nadväznosti na integráciu stavebných úradov na úrovni okresných úradov v sídle kraja do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Dopĺňa sa chýbajúca právna úprava určenia orgánu preskúmavajúceho rozhodnutie obce ako stavebného úradu mimo odvolacieho konania.

K bodu č. 55

Precizujú sa ustanovenia upravujúce, kedy je obec ako stavebný úrad v konflikte záujmov a vzhľadom na pomer k veci nemôže rozhodovať.

K bodu č. 56

Precizácia pojmov v oblasti civilného letectva.

K bodu č. 57

A precizuje sa príslušnosť na povoľovanie súboru stavieb v prípade ak hlavnou stavbou je stavba v pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu.

K bodu č. 58

Ustanovenie spresňuje podklad pre umiestnenie a povolenie stavby špeciálnymi stavebnými úradmi v prípade, ak sa územné rozhodnutie nevydáva.

K bodu č. 59

Spresňuje sa postup vojenských a iných stavebných úradov v prípade povoľovania v konaní podľa § 39a ods. 4 a v prípade povoľovania súboru stavieb.

K bodu č. 60

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia aj v súvislosti s novým informačným systémom v oblasti územného plánovania a výstavby.

K bodu č. 61

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia aj v súvislosti s novým informačným systémom v oblasti územného plánovania a výstavby.

K bodu č. 62

13

Vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania vrátane režimu nakladania s dokumentáciou v osobitnom predpise sa vypúšťa ustanovenie týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie.

K bodu č. 63

Vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania vrátane režimu nakladania s dokumentáciou v osobitnom predpise sa precizuje ustanovenie.

K bodu č. 64

Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania v osobitnom predpise a upravujú sa pojmy v oblasti civilného letectva.

K bodu č. 65

Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa spolupráce subjektov v oblasti územného plánovania vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania v osobitnom predpise.

K bodu č. 66

Upravuje sa pojmológia civilného letectva.

K bodu č. 67

Vypúšťajú sa pojmy v oblasti územného plánovania vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania v osobitnom predpise.

K bodu č. 68

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa precizuje definícia bytovej budovy ako jednoduchej stavby.

K bodu č. 69

Precizuje sa obsah stavebných úprav v prípade líniových stavieb.

K bodu č. 70

V súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska podľa osobitného predpisu o územnom plánovaní sa precizuje ustanovenie a pridáva odkaz na príslušný predpis.

K bodu č. 71

Upravuje sa ustanovenie v súvislosti so skutočnosťou, že záväzné stanovisko sa vydáva z hľadiska súladu zo záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a to podľa osobitného predpisu, ktorým je samostatná legislatíva v oblasti územného plánovania.

K bodu č. 72

Zachováva sa postavenie všetkých dotknutých orgánov z územného a stavebného konania aj v prípade spojenia konaní.

K bodu č. 73

Navrhuje sa možnosť preskúmať stavebnotechnickú spôsobilosť existujúcich neskolaudovaných stavieb na žiadosť ich vlastníkov, čím sa takíto vlastníci motivujú dobrovoľne sa uchádzať o preskúmanie ich stavieb na užívanie. Tento režim je inšpirovaný novo navrhovanou právnou úpravou uvedenou v zákone o výstavbe. Uvedené umožní vyporiadať často aj dlhodobo pretrvávajúci nelegálny stav v prípadoch, kedy štátne orgány o nelegálnosti nemajú vôbec vedomosť a následne usporiadať aj vzťahy voči obciam z hľadiska možnosti vyberať následne za takéto stavby daň z nehnuteľností.

14

Preskúmavať bude stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby. Stavebný úrad osvedčí spôsobilosť stavby na prevádzku, ak ide o stavbu zhotovenú bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, a užívanú bez kolaudačného rozhodnutia podľa doterajších predpisov. Zákon limituje možnosť podania žiadosti o preskúmanie 5 rokov od účinnosti zákona.

Vlastník stavby bude musieť preukázať, že stavba, ktorú užíva bez povolenia je stavebnotechnicky vyhovujúca, vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku na ktorom stavby stojí, stavba nebola postavená v rozpore s určenými záujmami chránenými zákonom, stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením, alebo napríklad na plynovode a vlastník stavby predloží príslušnú stavebnú dokumentáciu. Iniciatíva a dôkazné bremeno je na strane vlastníka stavby.

Preskúmaním technického stavu stavby voči nej možno postupovať ako pri iných stavbách, ak vykazuje vážne nedostatky stavebnotechnického charakteru, a to nariadením neodkladných prác. Ak sa však zistí, že je umiestnená v rozpore s určenými chránenými záujmami alebo že je v nespôsobilom a neopraviteľnom technickom stave, nariadi sa vypratanie a odstránenie stavby.

Ak vlastník stavby preukáže skutočnosti, ktoré ustanovené v odseku 1 alebo 2, stavebný úrad osvedčí spôsobilosť stavby na prevádzku, uvedené osvedčenie bude mať účinky kolaudačného osvedčenia. V prípadoch, kedy preskúmavanie spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku nevedie k vydaniu osvedčenia o spôsobilosti na prevádzku, stavebný úrad začne konanie o odstránení stavby.

Osobitné ustanovenia sa zavádzajú v prípade stavieb nachádzajúcich sa v priestorovo separovanej lokalite, ktorá vytvára koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu, kde je záujem overiť aspoň minimálne podmienky súladu s chránenými záujmami, existenciu vzťahu k pozemku a stavebnotechnický stav neohrozujúci život.

K bodu č. 74

Vkladajú sa prechodné ustanovenia k prebiehajúcim konaniam.

Územné a stavebné konania začaté na stavebných úradoch podľa doterajších predpisov, ktoré neboli skončené právoplatným rozhodnutím do 31. marca 2024, dokončí stavebný úrad podľa doterajších stavebných predpisov. Začaté a neskončené konania nebude stavebný úrad zastavovať. Rozhodnutie o umiestnení stavby bude naďalej podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Stavebník bude mať naďalej možnosť získať samostatné územné rozhodnutie, ak nepožiada o spojené konanie, alebo ak nebudú splnené podmienky pre spojenie konaní, napríklad ak nebude vydané záväzné stanovisko so zastavovacími podmienkami, ale len formou fikcie.

Konania, ktoré podľa tohto zákona prebiehali na okresnom úrade v sídle kraja dokončí úrad, resp. jeho regionálne pracoviská bez právnej subjektivity.

V súlade s novou legislatívou v oblasti výstavby sa stavby postavené od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1989 sa považujú za stavby postavené súlade týmto zákonom za dodržania stanovených podmienok.

K bodu č. 75

V súvislosti s komplexnou právnou úpravou v oblasti územného plánovania sa vypúšťajú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích predpisov v oblasti územného plánovania.

K bodu č. 76

Vzhľadom na integráciu všeobecných stavebných úradov na úrovni okresných úradov v sídle kraja do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu upravuje sa aj označenie stavebného úradu príslušného stupňa.

Čl. II

15

V nadväznosti na zavedenie pojmu súbor stavieb sa upravuje spôsob odpisovania stavieb tvoriacich súbor.

Čl. III.

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné upraviť aj ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré viazané na inštitúty a postupy podľa zákona o výstavbe. Keďže časť ustanovení zákona o elektronických komunikáciách nadobudla účinnosť 1. septembra 2023, navrhuje sa tieto úpravy vykonať priamou novelou tohto zákona, pričom zvolená technika je podobná, ako v prípade úprav v zákone č. 205/2023 Z. z. v prechodných ustanoveniach sa na obdobie do 31. marca 2025 upravuje osobitný postup v konaniach týkajúcich sa vecných bremien, kde účinná právna úprava počíta už s použitím inštitútov zákona o výstavbe.

Čl. IV

K bodu č. 1

Precizácia pojmov v súvislosti s legislatívou v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 2

Spresnenie definície pojmu verejného záujmu vyjadreného územnoplánovacou dokumentáciou.

K bodu č. 3

Gramatická úprava textu.

K bodu č. 4

Stanovuje sa, že ďalšie územnoplánovacie podklady sa pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie povinne využívajú tak, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave v stavebnom zákone a v praxi. Vypúšťa sa odkaz na krajinný plán, ktorý nie je pojmom s definovaným obsahom

K bodu č. 5

Spresňujú sa podklady, z ktorých vychádza záväzné stanovisko v prípade dohodnutých odchýlok.

K bodu č. 6

Úprava dopĺňa orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné stanovisko medzi subjekty, ktoré budú informované o vydaní nového záväzného stanoviska úradom. Orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné stanovisko nemusí byť stavebným úradom a má možnosť nové stanovisko úradu napadnúť na súde.

K bodu č. 7

Spresňuje sa rozsah údajov digitálneho obrazu, ktoré sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti. Záväzná identifikácia priebehu hraníc pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností voči skutočným objektom a javom na povrchu územia prebieha výlučne konaniami podľa osobitných predpisov (napr. katastrálny zákon, konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov a pod.) a to za účasti účastníkov konania a dotknutých orgánov. Tieto postupy nebudú nahradené priebehom hraníc určeným v rámci použitia údajov katastra nehnuteľností na tvorbu digitálneho obrazu.

K bodu č. 8

16

Vypúšťa sa nekoncepčné ustanovenie vzhľadom na úpravu okruhu subjektov na iniciovanie zmien územných plánov, keďže obec a vyšší územný celok sami orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady aj z vlastného podnetu.

K bodu č. 9

Ustanovenie explicitne ustanovuje možnosť orgánu územného plánovania požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov súvisiacu s obstaraním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Ustanovením sa odstránia pochybnosti o možnosti takejto úhrady a poskytne možnosť participovať na nákladoch tretím osobám je účelné aj do budúcna.

K bodu č. 10

Vypúšťa sa nekoncepčné ustanovenie vzhľadom na úpravu okruhu subjektov na iniciovanie zmien územných plánov, keďže obec a vyšší územný celok sami orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady aj z vlastného podnetu.

K bodu č. 11

Precizuje sa poskytovanie údajov pre potreby územného plánovania, pričom povinnosť poskytnutia sa vzťahuje len na údaje, ktorými povinná osoba v čase podania žiadosti disponuje, nie je povinná pre žiadateľa vytvoriť, spracovať alebo obstarať nové údaje.

K bodu č. 12

Účasť spracovateľa v štádiu prípravy zadania nie je povinná, preto neexistuje povinnosť vypracovať zadanie v spolupráci so spracovateľom.

K bodu č. 13

Oznámenie o začatí obstarávania územného plánu zóny sa doručuje verejnou vyhláškou.

K bodu č. 14

Oprava zrejmej nesprávnosti v odkaze.

K bodu č. 15 a 16

Upravujú sa podrobnosti konania o stavebnej uzávere.

K bodu č. 17

Oznámenie o začatí prerokovania územného plánu zóny sa doručuje verejnou vyhláškou.

K bodu č. 18

Precizuje sa ustanovenie o riešení rozporných stanovísk dotknutých orgánov a orgánu územného plánovania.

K bodu č. 19

Záverečné stanovisko posúdenia strategického dokumentu územného plánu zóny sa účastníkom doručuje verejnou vyhláškou.

K bodu č. 20

Vypúšťa sa povinnosť orgánu územného plánovania zaradiť každý realizovateľný podnet na zmeny a doplnky územného plánu do evidencie podnetov ako opodstatnený.

K bodu č. 21

Pri spracovaní správy, tak ako je to uvedené v § 29 pri prípravných prácach, orgán územného plánovania sústredí podnety a vyhodnotí ich.

17

K bodu č. 22

Vypúšťa sa nekoncepčné ustanovenie vzhľadom na úpravu okruhu subjektov na iniciovanie zmien územných plánov, keďže obec a vyšší územný celok sami orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady aj z vlastného podnetu.

K bodu č. 23

Vypúšťa sa duplicitné ustanovenie k § 29 ods. 5 a § 31 odsek 5.

K bodu č. 24

Za účelom informovania verejnosti sa navrhuje písomnosť doručovanú sprístupnením v informačnom systéme vždy zverejniť aj spôsobom, ktorý umožňuje sa s obsahom písomnosti oboznámiť osobám, ktoré nedisponujú elektronickými komunikačnými prostriedkami. Takéto zverejnenie nemá vplyv na účinky doručenia podľa prvej a druhej vety odseku.

K bodu č. 25

Vzhľadom na povahu konania o stavebnej uzávere sa vylučuje použitie niektorých ustanovení správneho poriadku.

K bodu č. 26

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie.

K bodu č. 27

V nadväznosti na odloženie účinnosti zákona o výstavbe sa upravujú pojmy a upravuje sa, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je podkladom pre schvaľovanie zmien a doplnkov nielen pre mesto Bratislava a Košice. Zároveň do doby nahradenia súčasnej územnoplánovacej dokumentácie novou sa pre vydávanie záväzného stanoviska na úrovni regiónu použije územný plán regiónu spracovaný podľa doterajších predpisov.

K bodu č. 28

Posunutie vzniku povinnosti vlastníka, správcu a prevádzkovateľa stavieb dopravnej a technickej infraštruktúry sprístupniť údaje.

K bodu č. 29

Upravuje sa evidovanie a ukladanie územnoplánovacích dokumentácií obstaraných podľa doterajších predpisov v súvislosti s vypustením ustanovení týkajúcich sa územného plánovania zo stavebného zákona.

K bodu č. 30

Upravuje sa vydávanie územnoplánovacej informácie k podmienkam využitia dotknutého územia a umiestňovania stavby na dotknutom území. Územnoplánovaciu informáciu poznala aj doterajšia prax, nemala však oporu v zákone.

Precizuje sa prechodný rozsah funkcionalít informačného systému podľa piatej časti zákona.

K bodu č. 31

K § 40a

Upravuje sa nadväznosť záväzného stanoviska na konania podľa stavebného zákona, príslušnosť dotknutých orgánov na jeho vydanie v prechodnom období ku konaniam podľa stavebného zákona a precizuje sa režim záväzných stanovísk súladu s územnoplánovacou dokumentáciou v prechodnom období do 31. marca 2025.

Precizuje sa situácia kolízie neskoršieho územného plánu obce a predchádzajúceho územného plánu zóny. Upravuje sa inštitút dohodnutých odchýlok od záväznej časti územného plánu.

18

Upravuje sa vydávanie vyjadrení obcami, ktoré nemajú územný plán. O tieto vyjadrenia nie je navrhovateľ alebo stavebník povinný požiadať a nenahrádzajú záväzné stanovisko podľa § 24.

Upravujú sa pramene záväzných územnoplánovacích údajov pri vydávaní záväzných stanovísk a upravuje sa možnosť pre obce obstarávať zmeny a doplnky na základe pôvodnej dokumentácie najdlhšie do 31. marca 2028.

K § 40b

V nadväznosti na nový inštitút dohodnutých odchýlok od záväznej časti územného plánu sa spolu so zohľadnením požiadaviek na priestorové usporiadanie územia (ak ich územný plán neobsahuje) definujú záväzné pramene, z ktorých orgán územného plánovania pri vydávaní záväzného stanoviska vydávaného na žiadosť stavebníka pred začatím povoľovacieho konania (napr. územného, stavebného konania) vychádza.

Požiadavky na priestorové usporiadanie územia obsahom vyhlášky vydanej na vykonanie tohto zákona.

Územnoplánovacia dokumentácia najnižšieho dostupného stupňa nie je podkladom pre vydanie záväzného stanoviska v časti, v ktorej nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, čím sa potvrdzuje obsahová priorita a záväznosť súladu s nadradeným stupňom územnoplánovacej dokumentácie.

Upravuje sa vydávanie záväzného stanoviska, ktorý posudzuje predložený návrh.

Stanovujú sa lehoty na vydanie záväzného stanoviska, jeho platnosť a možnosti preskúmania.

K § 40c

Ustanovenie odseku 1 určuje obsah žiadosti o záväzné stanovisko súladu s územným plánom a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania navrhovanej stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Popisuje sa proces dopĺňania žiadosti a následky nedoplnenia na základe výzvy orgánu územného plánovania.

Ustanovenia podrobne popisujú štruktúru a obsah záväzného stanoviska a jeho prílohu, ktorou je výkres so zakreslením navrhovanej stavby, pre ktorú bolo vydané záväzné stanovisko.

K bodu č. 32

Legislatívno-technická úprava.

K bodu č. 33

Upravuje sa delená účinnosť predpisu.

Čl. V

K bodom 1 až 11

Body 1 11 zohľadňujú odloženie účinnosti zákona o výstavbe a zachovávajú potrebnú legisvakačnú lehotu.

Čl. VI

Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sa mení a dopĺňa takto:

K bodu č. 1

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

19

K bodu č. 2

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. V znení neskorších predpisov.

K bodu č. 3

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 4

Precizujú sa pojmy stavebného práva.

K bodu č. 5

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačný bod 12 rozdeliť na dva, kedy časť naviazaná na zákon o územnom plánovaní bola účinná od 1. apríla 2024 (nový bod 13) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (upravený bod 12).

K bodu č. 6

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 7

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na zákon o územnom plánovaní bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 38) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 39).

K bodu č. 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu č. 9

Legislatívno-technické úpravy v spojení so zmenou v § 16.

K bodu č. 10

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca zjavnú chybu v texte, ktorý nereflektuje platný právny stav.

K bodu č. 11

Zosúlaďuje sa s nadväzujúcimi ustanoveniami.

K bodu č. 12

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na

20

zákon o územnom plánovaní bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 78) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 79).

K bodu č. 13

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 14

Precizujú sa pojmy stavebného práva.

K bodu č. 15

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na naďalej účinný stavebný zákon bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 1) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 2).

K bodu č. 16

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 17

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 18

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 19

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 20

Upravuje sa zriaďovanie alebo zrušenie civilných letísk.

K bodu č. 21

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na naďalej účinný stavebný zákon bola účinná od 1. apríla 2024 27 a tiež § 28 v bode 7) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (§ 28 v bode 8).

K bodu č. 22

21

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 23

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 24

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 25

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami v predošlých ustanoveniach.

K bodu č. 26

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 27

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 28

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 29

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 30

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 31

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

22

K bodu č. 32

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 33

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca zjavnú chybu v texte.

K bodu č. 34

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 35

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v zmene označenia písmena, ktorá je vyvolaná tým, že ustanovenia, ktoré prečíslujú písmená v danom odseku, budú účinné až od 1. apríla 2025.

K bodu č. 36

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 37

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 38

Vypustením ustanovení týkajúcich sa vyvlastňovania v štvrtej časti stavebného zákona by bez nadväzujúcej úpravy došlo k spochybneniu možnosti vyvlastňovania pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako to upravovalo doterajšie znenie.

K bodu č. 39

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 40

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 41

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca zjavnú chybu v texte.

K bodu č. 42

Úprava posunutej účinnosti.

23

Čl. VII

Zákon č. 272/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sa mení a dopĺňa takto:

K bodu č. 1

Úprava nadväzujúca na stupne územnoplánovacej dokumentácie v zmysle novej legislatívy a precizácia odkazov v texte.

K bodu č. 2

Zakladá sa pôsobnosť orgánu do 31. marca 2025 k novému inštitútu zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu č. 4

Upravuje sa odkaz na vyvlastňovací predpis.

K bodu č. 5

Upravuje sa okruh subjektov oprávnených podať odvolanie.

K bodu č. 6

Precizuje sa proces zisťovacieho konania.

K bodu č. 7

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na naďalej účinný stavebný zákon bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 7) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 8).

K bodu č. 8

Úprava v nadväznosti na pôsobnosť úradu.

K bodu č. 9

Úprava v nadväznosti na pôsobnosť úradu.

K bodu č. 10

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť ustanovenia.

K bodu č. 11

Precizácia v súvislosti s novými stupňami územnoplánovacej dokumentácie.

K bodu č. 12

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť ustanovenia.

K bodu č. 13

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné ustanovenia o účinnosti, s premietnutím zmien z predošlých novelizačných bodov.

24

Čl. VIII

Upravuje sa účinnosť právneho predpisu.

V Bratislave 10. januára 2024

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Ráž, v. r.

minister dopravy

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

K predpisu 205/2023, dátum vydania: 10.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023, vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z. Z tohto pohľadu k predkladanému návrhu zákona možno konštatovať, že nad rámec vplyvov podľa prvej vety nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 135/1961 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 11

3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 19

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. II (zákon č. 44/1988 Zb.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

4

K bodu 5

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. III (zákon SNR č. 51/1988 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. IV(zákon SNR č. 369/990 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením zmenou inštitútov v rámci konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Úprava vyvolaná zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania.

K čl. V (zákon SNR č. 377/1990 Zb.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe. Návrh reflektuje aj zmeny

5

v ďalších ustanoveniach tohto článku, najmä možnosť štatútom určiť prípady, v ktorých bude územný plán zóny schvaľovať hlavné mesto a v ktorých zostane táto kompetencia ponechaná mestským častiam.

K bodu 4

V predmetných oprávneniach ide o prípady, kedy môže byť efektívnejšie a aj z hľadiska reálnej vykonateľnosti vhodnejšie, aby činnosti zabezpečovalo hlavné mesto a nie mestská časť. Keďže nie je snaha tieto oprávnenia zveriť za každých okolností hlavnému mestu navrhuje sa, aby štatút určil, kedy ich vykonáva hlavné mesto.

K bodu 5

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K bodu 6

Zmena v rozsahu úpravy štatútu v nadväznosti na body 1, 3 a 4 tohto článku. Možnosť upraviť rozdelenie úloh mestských častí medzi hlavné mesto a mestskú časť sa navrhuje obmedziť na prípady, ktoré ustanovuje zákon, aby štatútom nebolo možné nad rámec rozhodnutia zákonodarcu zasahovať do úloh mestských častí.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy mestskými časťami hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Dôvodom potreby explicitnej úpravy je najmä to, že súčasná právna úprava nezakotvuje riadnu povinnosť súčinnosti v tomto smere, čo vedie k vysokým transakčným nákladom.

K bodu 8

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci konania vo výstavbe. Vzhľadom na špecifické postavenie hlavného mesta sa navrhuje upraviť lehoty, ako aj rozdelenie kompetencií pri vydávaní záväzných stanovísk z pohľadu typu stavby o ktorý ide. Typ stavby bude mať dopad nielen na trvanie lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ale aj na príslušnosť, kedy do pôsobnosti mestských častí budú patriť jednoduché stavby a do pôsobnosti hlavného mesta ostatné stavby.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 10

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť úlohy hlavného architekta ako orgán u hlavného mesta a vymedziť jeho úlohu v oblasti územného plánovania a výstavby. Navrhuje sa tiež ustanoviť funkčné obdobie pre vykonávanie tejto funkcie, ako je to bežné aj pre iné orgány mesta. Zároveň sa ustanovuje základ pre fungovanie organizácie v zriaďovacej pôsobnosti samosprávy Bratislavy vytvorenej na plnenie (najmä) územnoplánovacích úloh. Javí sa vhodné poskytnúť hlavnému architektovi k dispozícii inštitúciu s väčšími kapacitami, osobitne vo vzťahu ku komplexným činnostiam, akými tradične je vykonávanie úlohy obstarávateľa aj

6

spracovateľa územného plánu.

K bodu 11

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy subjektov verejnej správy hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Zmeny ustanovení § 25 je nevyhnutná, keďže súčasná právna úprava spôsobuje v praxi problémy a neustanovuje jasný obsah práv a povinností na strane štátu a hlavného mesta. To umožňuje „vyhýbanie sa“ povinnosti poskytovať pomoc, čo zvyšuje transakčné náklady na získavanie dát nevyhnutných pre riadne plnenie úloh hlavného mesta a ťažiskového metropolitného regiónu štátu. Navyše, obmedzením rozsahu dnešnej úpravy na orgány štátu Bratislave unikajú mimoriadne dôležité dáta a databázy od iných orgánov než orgánov štátu.

K čl. VI (zákon SNR č. 401/1990 Zb.)

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. VII (zákon č. 229/1991 Zb.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. VIII (zákon SNR č. 330/1991 Zb.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 3 až 17

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. IX (zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Úprava nadväzujúca na zavedenie nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne zákonom SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších

7

predpisov.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 5 až 10

Úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu.

K čl. X(zákon SNR č. 138/1992 Zb.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne týmto zákonom. V tejto súvislosti sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.

K bodu 7

Základné ustanovenia § 3 reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.

Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve, konkrétne v zákone č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Navrhuje sa upraviť oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta, procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.

K bodu 8

V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.

Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".

Predpokladom pre prístup k autorizácii územného plánovača tak bude aj v automatickom režime širší diapazón vzdelania (rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU). Súčasne umožňuje v prípade absolvovania dostatočnej praxe v oblasti územného plánovania na báze individuálneho prístupu aj autorizáciu osôb s iným vzdelaním, čím sa zabezpečí možnosť autorizácie širšieho spektra odborníkov, ako podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodom 9 a 10

8

Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež navrhuje úprava vyvolaná prijatím zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Okrem uvedeného, navrhovanou úpravou dochádza k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 – inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb. Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania. Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov. Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni ( IEC Paríž ). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Zavádzajú sa tiež nové regulované povolania ktorých regulačným orgánom je Slovenská komora stavebných inžinierov, konkrétne kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby a autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor ako aj rozsah ich vykonávanej činnosti.

K bodu 11

Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré spôsobovalo v praxi problém s absurdným výkladom, podľa ktorého boli konkrétne osoby v slobodnom povolaní povinné realizovať ústavné právo na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva vo vzťahu ku všetkým. Inak povedané, bolo v rozpore s jeho účelom vykladané spôsobom, kedy oná realizácia ústavného práva bola oddelená od vzťahu s klientom a vykladaná ako svojho druhu pozitívny záväzok podobný tomu, ktorý má štát.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave výkonu činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ako aj na nové evidenčné oprávnenia komôr.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 15 až 17

Úpravou sa harmonizujú pojmy so zákonom o výstavbe a zároveň sa zavádza možnosť používania elektronickej pečiatky a elektronického podpisu v súlade s právnymi predpismi súvisiacimi s používaním elektronického podpisu a pečiatky. Úpravou sa zavádza aj možnosť hosťujúcich architektov a inžinierov pôsobiacim na území SR používať svoju pečiatku vydanú v domovskom členskom štáte a ustanovujú sa práva a povinnosti pre hosťujúceho autorizovaného stavbyvedúceho a hosťujúceho autorizovaného stavebného dozoru.

K bodom 19 až 21

Úpravou sa zavádza rovnosť v právach a povinnostiach architektov a inžinierov vykonávajúcich svoje povolanie ako zamestnanci a v slobodnom povolaní.

K bodu 22

Zavádzajú sa nové podmienky výkonu povolania autorizovaných osôb alebo registrovaných

9

osôb podľa tohto zákona vo forme obchodných spoločností. Zavádza sa povinnosť zriadiť obchodnú spoločnosť len za účelom poskytovania služieb v regulovaných povolaniach. Navrhovaná úprava približuje tento spôsob výkonu činnosti regulácii v iných slobodných povolaniach, napríklad podľa predpisov o advokácii.

K bodu 23

V dôsledku prijatia zákona o výstavbe vyplynula požiadavka na úpravu práv a povinností územných plánovačov, autorizovaného stavbyvedúceho a autorizovaného stavebného dozoru obdobne ako pri zvyšných regulovaných povolaniach.

K bodu 24

Zavádza sa oprávnenie komory uznávať vzdelanie dosiahnuté na území SR za účelom získania autorizácie, ktoré v doterajšej úprave absentuje. Doterajšia úprava toto umožňovala len vo vzťahu ku architektom.

K bodom 25 a 26

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 27

Ustanovuje sa povinnosť zahraničným osobám na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR ovládať štátny jazyk v nevyhnutnom rozsahu v súlade s § 55 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 28

Umožňuje sa komore na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR preskúmavať odbornú kvalifikáciu zahraničných osôb v súlade s § 42 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 29

Umožňuje sa komore vydať registračné osvedčenie hosťujúcim autorizovaným inžinierom. Táto možnosť komore doteraz chýbala.

K bodu 30

Zavádza sa možnosť pozastavenia činnosti autorizovaných osôb na základe ich žiadosti.

K bodom 31 až 45

Predmetom týchto zmien je úprava komplexu otázok spojených s uznávaním vzdelania a zjednodušením prístupu k regulovaným povolaniam.

V súčasnosti je Slovenskej komore architektov zákonom zverená kompetencia uznania vzdelania pre účely prístupu k regulovanému povolaniu „autorizovaný architekt” a „autorizovaný krajinný architekt” len v automatickom režime v súlade s so smernicou č. 36/2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V prípade regulovaného povolania autorizovaný architekt ide o uznanie na báze koordinácie minimálnych požiadaviek na vzdelanie. Doklady o vzdelaní, ktoré uvedené kritériá spĺňajú a uvedené v prílohe V smernice (prílohe 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb.), resp. v prípade nadobudnutých práv sa nachádzajú spolu s referenčnými rokmi v Prílohe VI smernice (Prílohe č. 3 SNR č. 138/1992 Zb. z.).

V prípade krajinných architektov automaticky uznateľné študijné odbory explicitne uvedené

10

v §16 ods. 14.

V prípade prístupu k povolaniu osôb na podklade iného vzdelania ako v automatickom režime, zákon v súčasnosti Slovenskej komore architektov toto uznanie neumožňuje. V nadväznosti na novú sústavu študijných odborov, v súlade s vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 244/2019 Z. z. prebieha v súčasnosti vzdelávanie krajinných architektov na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre v rámci študijného odboru „poľnohospodárstvo a krajinárstvo”. To znamená, že ani jeden absolvent odbornej prípravy v danej oblasti na území SR nemá prístup k povolaniu cez automatické uznanie v súlade s §16 ods. 14. Ak by malo však uznanie vykonať Ministerstvo školstva SR v súlade s §16a, je to v rozpore s jeho štandardnou kompetenciou v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní - nemá vytvorené štruktúry ani právny rámec pre uznanie vzdelania nadobudnutého na území SR. Vzhľadom na uvedené je teda uznanie vzdelania v oblasti krajinnej architektúry podľa aktuálne platného zákona nevykonateľné a predložená novela uvedenú nevykonateľnosť eliminuje v plnom rozsahu. Súčasne eliminuje členitosť ustanovení, ktoré danú oblasť upravujú a zavádza pre obe povolania veľmi jasný princíp uznania v automatickom režime, resp. na báze iného vzdelania.

V súčasnosti sa doklady, resp. kvalifikácie, ktoré zabezpečujú prístup k povolaniu v automatickom režime nachádzajú v Prílohách 2 a 3 zákona. Ich zmena je náročná a často nereaguje dosť dynamicky na zmeny vyvolané praxou/resp. zmenami vo vzdelávaní (napr. prípad krajinno-architektonického vzdelania). Preklopenie príloh do vykonávacieho predpisu by umožnilo promptnejšie reagovanie na potreby trhu a lepší prístup k povolaniu.

Uvedená zmena súčasne ukladá uznávaciu kompetenciu pre uznanie vzdelania za účelom výkonu regulovaného povolania autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt, autorizovaný územný plánovač a autorizovaný stavebný inžinier príslušnej komore. Toto uznanie by zabezpečila príslušná komora bez ohľadu na skutočnosť či ide o vzdelanie nadobudnuté na území SR, členského štátu resp. tretieho štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť konzistentnosť pri rozhodovaní o uznaní vzdelania.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spresňujúca účinné znenie zákona.

K bodu 47

Stanovujú sa pravidlá vyčiarknutia z evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru a na výkon činnosti energetickej certifikácie budov (§3a ods. 4, 5 a 6) z dôvodu, že doteraz neboli upravené.

K bodom 48 až 53

Navrhovanou úpravou sa stanovuje výpočet údajov zapisovaných v zozname alebo v registri, ktoré síce komora v praxi zapisuje, avšak doteraz neboli predmetom zákonnej úpravy. Z dôvodu zavedenia možnosti komory pozastaviť činnosť autorizovanej osobe (§15d) je nutné tento údaj do výpočtu zapisovaných údajov v zozname doplniť. V §18 ods. 3 sa spresňujú údaje zoznamu, ktorý komora zverejňuje o autorizovaných osobách na svojom webovom sídle.

K bodu 54

Zavádza sa rozsah evidencie pre odborne spôsobilé osoby a hosťujúce odborne spôsobilé osoby, ktorý doteraz nebol predmetom zákonnej úpravy.

K bodom 55 a 56

11

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 57

Určujú sa pravidlá pre vydávanie pečiatok a osvedčení odborne spôsobilých osôb, ktoré vykonávajú činnosť hosťujúci autorizovaný stavbyvedúci a hosťujúci autorizovaný stavebný dozor.

K bodom 58 až 62

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 63

Cieľom navrhovanej úpravy je podrobne upraviť pravidlá a rozsah skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru z dôvodu jej absencie v doterajšej úprave.

K bodom 64 až 67

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 68 až 72

Úpravou sa zavádza možnosť aplikácie kompenzačného opatrenia aj pre povolanie inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaného stavebný dozor. Doterajšia úprava riešila kompenzačné opatrenie vo forme preskúšania alebo adaptačného obdobia len pre skupinu architektov.

K bodom 73 až 75

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 76

Z dôvodu zabezpečenia prostriedkov dohľadu nad výkonom povolania sa navrhuje rozšíriť evidenčné povinnosti aj o evidenciu prípadov spoločne vykonávaných činností, resp. výkonu činností prostredníctvom obchodných spoločností.

K bodom 77 až 81

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 82

Úpravou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať disciplinárnej komisii volebné obdobie v trvaní 2 rokov.

K bodom 83 a 84

Ustanovením sa dopĺňajú a spresňujú úlohy Slovenskej komory stavebných inžinierov v oblasti celoživotného vzdelávania a rozširujú sa možnosti aktivít Slovenskej komory stavebných inžinierov pri spolupráci s odbornými inštitúciami.

12

K bodu 85

Navrhovanou úpravou sa rozširuje záber poskytovania pomoci Slovenskej komory stavebných inžinierov.

K bodu 86

Dôvodom úpravy je oprava formálnej chyby. Slovenská komora stavebných inžinierov môže nielen osvedčenie o vykonaní skúšky vydať, ale aj odňať.

K bodu 87

Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť obmedzenie „na účely vydávania živnostenských oprávnení“, keďže odborne spôsobilé osoby vykonávajú činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a energetickej certifikácie budov nielen na základe živnostenského oprávnenia v zmysle osobitného predpisu.

K bodu 88

Ustanovením sa rozširuje kompetencia Slovenskej komory slovenských inžinierov o spoluprácu so zahraničnými profesijnými organizáciami.

K bodu 89

Upresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru.

K bodom 90 a 91

Spresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a činnosť energetickej certifikácie budov.

K bodu 92

Navrhovaným znením bude splnená požiadavka valného zhromaždenia Slovenskej komory stavebných inžinierov o doplnenie chýbajúceho kontrolného orgánu – dozornej rady.

K bodom 94 a 96

Navrhovaným znením dochádza k zmene volebného obdobia valného zhromaždenia z pôvodných dvoch rokov na štyri roky. Z pohľadu praxe sa predĺženie volebného obdobia javí ako primerané. Rovnako sa navrhuje predĺženie volebných období predsedu a podpredsedu predstavenstva, členov autorizačnej komisie, disciplinárnej komisie a dozornej rady.

K bodu 95

Zavádza sa možnosť zasielania pozvánok na valné zhromaždenie elektronickou formou a súčasne sa mení adresa doručenia.

K bodu 97

Navrhovanou zmenou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať dvojročné volebné obdobie disciplinárnej komisie (viď. nové znenie § 27 ods. 1 písm. a).

13

K bodu 98

Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov sa rozširuje na hosťujúcich autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov.

K bodu 99

Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť disciplinárnu zodpovednosť odborne spôsobilých osôb, ktorá v doterajšej úprave absentovala.

K bodu 100

Ustanovením sa rozširujú možnosti financovania komory.

K bodu 101

Navrhovanou úpravou sa má docieliť možnosť doručovania dôležitých písomností aj odborne spôsobilým osobám, ktoré sa zapisujú do evidencie.

K bodu 102

Vypustenie ustanovenia z dôvodu, že výzvy na doplnenie alebo na odstránenie iného nedostatku žiadosti o zapísanie do zoznamu alebo z registra nemajú povahu dôležitých písomností, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk. Odstraňuje sa chybné znenie.

K bodu 103

Ustanovením sa rozširujú možnosti doručovania písomností, a to o elektronickú formu.

K bodu 104

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na prechod pôsobnosti v danej oblasti na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

K bodu 105

Navrhovanou zmenou sa reaguje na to, že tzv. malé preukazy o odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru, získané na výkon týchto činnosti do 31.07.2000, boli stále ponechané v platnosti, hoci mali byť v minulosti nahradené. Preto sa navrhuje ustanoviť dátum ktorým strácajú platnosť.

K bodu 106

Stanovujú sa prechodné ustanovenia vo väzbe na vykonané zmeny v zavedení nových povolaní a v úprave viazaných živností.

K bodu 107

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave uznávania dokladov.

K čl. XI(zákon č. 310/1992 Zb.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

14

K čl. XII(zákon NR SR č. 182/1993 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Vo väzbe na zmeny v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy sa novo vymedzuje predmet a rozsah právnej úpravy zákona. Ide o pozitívne vymedzenie zákona ako komplexnej úpravy práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Zákon o vlastníctve bytov upravuje niekoľko skupín právnych vzťahov. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov tvorí základnú skupinu právnych vzťahov. Ďalšia skupina vzťahov vychádza z regulácie práv a povinností vo vzťahu ku správe domov. Úprava práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov pozostáva nielen z ich vzájomných vzťahov, ale aj zo vzťahov s tretími osobami. Súčasťou zákona aj podmienky, pri ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Negatívne sa vymedzuje, že do pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov nepatria bytové domy s jedným bytom.

Navrhuje sa aj úprava pojmov v predmetnom zákone, a to nielen na účely zosúladenia, ale aj zachovania osobitností potrebných pre fungovanie právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Uvedené definície vychádzajú z technického opisu, ekonomických a aplikačných skúseností a platia výlučne na účely tejto právnej úpravy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou, úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodu 9

Tento zákon sa s výnimkou § 29 a 29a ods. 1 aplikuje aj na nebytové domy, v ktorých byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a zároveň spoločné časti a spoločné zariadenia v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na správcu nebytového domu sa na rozdiel od správcu bytovej budovy nevzťahuje zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K čl. XIII(zákon NR SR č. 278/1993 Z. z.)

K bodu 1

Z dôvodu odlišnej koncepcie nového zákona o výstavbe je nutné v zákone o správe majetku štátu používané pojmy špecifikované len odkazom na doteraz platné stavebné predpisy, novo definovať v zákone o správe majetku štátu.

K bodom 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Takisto sa dopĺňa ďalšia podmienka, ktorá oprávňuje vlastníka stavby nadobudnúť touto stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu mimo súťaže, prípadne aj priľahlého pozemku. Navrhuje sa, aby v tomto prípade stavba spĺňala nielen definičné znaky stavby ustanovené v § 2 ods. 2 písm. a), ale jej pôdorys musí dosahovať výmeru aspoň 15 m2.

15

K bodom 3, 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Návrhom zákona sa zakotvujú podmienky, za akých možno pozemok vo vlastníctve štátu rozdeliť do menších celkov. Pri delení pozemku musí správca brať do úvahy využiteľnosť jednotlivých rozdelených alebo oddelených pozemkov a ekonomickú výhodnosť tohto delenia pre štát. Využiteľnosť pozemku štátu, ktoré ostáva vo vlastníctve štátu, nemôže byť zhoršená oproti využiteľnosti pôvodného pozemku. Ani hodnota pozemku, ktorý ostáva štátu, sa delením nemôže znížiť oproti hodnote pôvodného pozemku pred delením. Z tohto dôvodu sa prípustnosť delenia pozemkov štátu nebude (oproti terajšiemu stavu) posudzovať len v prípade predaja pozemkov do 200 m2, ale vždy pri každom delení pozemku štátu do menších celkov, t. j. bez ohľadu na jeho výmeru.

K bodom 9 a 10

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu zákona súvisiacu s definovaním stavby s pôdorysom najmenej 15 m2, ktorej vlastníctvo oprávňuje jej vlastníka nadobudnúť stavbou zastavaný pozemok štátu mimo súťaže a bez súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti navrhuje, aby bol správca povinný spoločne s celou dočasne prebytočnou stavbou ponúknuť do nájmu aj dočasne prebytočný priľahlý pozemok.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa taxatívne upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Ide o výnimku zo súťažného nakladania s majetkom štátu, preto výpočet možných prípadov je limitovaný.

Naďalej sa umožňuje prenájom pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou definovanej v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona jej vlastníkovi (spoluvlastníkovi), ak jej pôdorys má najmenej 15 m2.

Z dôvodu navrhovanej úpravy § 13a zákona o správe majetku štátu sa rozširuje možnosť priameho prenájmu majetku štátu na potreby zariadenia staveniska, ale za trhové nájomné.

K bodu 15

16

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu cudziemu štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu a bez nutnosti dohodnúť trhové nájomné. Tým sa zjednotí prístup pri predaji a nájme majetku štátu cudziemu štátu na potreby jeho diplomatického zastúpenia. Nepôjde o povinnosť správcov, ale ak dôjde ku konsenzu medzi zmluvnými stranami o reálnych podmienkach prenájmu, správca bude oprávnený v zjednodušenom režime uzavrieť nájomnú zmluvu.

K bodom 16 a 17

Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona obsahuje tieto zmeny:

Okrem vymedzených inžinierskych stavieb možno stavby, dočasné stavby alebo zariadenia definované v § 13a ods. 1 návrhu zákona realizovať na majetku štátu len na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona o správe majetku štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút zriadenia zariadenia staveniska môže reálne využiť len vlastník susediacich nehnuteľností, nájomnú zmluvu je možno uzavrieť bez ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za trhové nájomné. Aj nájom nehnuteľného majetku štátu z dôvodu stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu je možno realizovať bez vykonania ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za nižšie než trhové nájomné. V takomto prípade však musí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdiť, že Slovenská republika požíva rovnaké výhody na území daného cudzieho štátu, a tiež, že stavba bude slúžiť na potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu.

V ostatných prípadoch možno nehnuteľný majetok štátu prenajať len po ponuke v registri ponúkaného majetku štátu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.

Na platnosť týchto nájomných zmlúv sa s poukazom na § 13 ods. 9 zákona o správe majetku štátu vyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Taxatívne vymedzené inžinierske stavby možno realizovať na nehnuteľnom majetku štátu len na základe zmluvného vecného bremena, prípadne na základe zákonného vecného bremena podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, ktorá je založená na definovaní povinností povinného z vecného bremena, návrh zákona vychádza z pozitívneho vymedzenia oprávnení pre oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno podľa tohto zákona je správca oprávnený na nehnuteľnom majetku štátu zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, to znamená len vtedy, ak zamýšľaný účel zmluvy nemôže oprávnený z vecného bremena dosiahnuť inak.

Správca majetku štátu môže vecným bremenom umožniť zriadenie, prevádzku, opravu a údržbu inžinierskej stavby uvedenej v odseku 1 písm. d) v prospech oprávneného z vecného bremena. Ak inžinierska stavba nie je na hranici pozemku, zmluvou o zriadení vecného bremena možno dohodnúť aj vstup na majetok štátu dotknutý týmto vecným bremenom.

Peší prechod cez nehnuteľný majetok štátu je možné zmluvne dohodnúť z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku; zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Stavba vlastníka však musí spĺňať definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Správca môže zmluvne dohodnúť aj prejazd motorovými alebo inými vozidlami z dôvodu

17

zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku. Podmienkou práva prejazdu je vybudovaná pozemná komunikácia na pozemku štátu. Taktiež platí, že zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá iný možný prístup k svojej nehnuteľnosti a stavba vlastníka spĺňa definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Návrh zákona výslovne zakazuje zriadenie pozemnej komunikácie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pretože pozemná komunikácia de facto neobmedzuje, ale priamo vylučuje výkon vlastníckych práv. Návrh zákona takisto zakazuje zriadenie akejkoľvek inej líniovej stavby, ktorá nie je uvedená v § 13a ods. 1 písm. d) návrhu zákona.

Na platnosť zmlúv o zriadení vecného bremena uzavretých od účinnosti zákona sa z dôvodu zjednotenia postupov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok bude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky,

Navrhujú sa tieto druhy odplaty za zriadenie vecného bremena alebo za zásahy do výkonu vlastníckych práv štátu:

1. Odplata za zriadenie vecného bremena

Odplatu za zriadenie vecného bremena musí správca dohodnúť aspoň vo výške znalcom stanovej hodnoty práv a závad podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena medzi správcami majetku podľa tohto zákona. Bezodplatné vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech štátnych podnikov, pretože štátne podniky nie správcami podľa tohto zákona.

Hodnota práv a závad sa určuje za výmeru, v ktorej je správca obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti štátu, preto zmluva o zriadení vecného bremena by mala, okrem dohodnutej odplaty za zriadenie vecného bremena, obsahovať aj výmeru dotknutej časti majetku štátu. Návrh zákona neupravuje splatnosť odplaty za zriadenie vecného bremena, ale z hľadiska hospodárnosti je vhodné ju dohodnúť ešte pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.

2. Odplata za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu

Vznik nároku na odplatu za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu vyplýva obvykle z pozemných prác oprávneného z vecného bremena alebo iného obmedzenia pri obvyklom užívaní nehnuteľného majetku štátu. Výšku výšku odplatu nemožno vopred určiť, a teda ani vopred v zmluve o zriadení vecného bremena dohodnúť. Preto návrh zákona neupravuje spôsob určenia výšky takejto odplaty, ale ponecháva na zmluvných stranách, aby sa na jej výške dohodli. Zmluvné strany by sa mali vopred dohodnúť na spôsobe určenia výšky takejto odplaty, napr. znaleckým posudkom, určením fixnej sumy za každý deň obmedzeného užívania nehnuteľného majetku štátu jeho správcom a pod.

3. Náhrada škody

Ak v príčinnej súvislosti medzi existenciou vecného bremena a zhoršeným stavom dotknutej nehnuteľnosti štátu vznikne škoda a oprávnený z vecného bremena nevráti nehnuteľný majetok štátu do pôvodného stavu, vrátane porastov, štát zastúpený správcom nárok na náhradu škody. Podmienky uplatňovania a výšky náhrady škody sa riadia občianskoprávnymi predpismi.

Návrh zákona výslovne ustanovuje oprávnenie správcu odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena, ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na nehnuteľnom majetku štátu

18

značná škoda. Od odstúpenia od zmluvy o zriadení vecného bremena je potrebné odlíšiť zánik vecného bremena podľa § 151p Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa zákona o správe majetku štátu by, okrem všeobecných náležitostí (označenie zmlúv strán a pod.), mala obsahovať aj

a) obsah vecného bremena (napr. zriadenie a prevádzkovanie plynovodnej prípojky),

b) rozsah vecného bremena (v m2),

c) trvanie vecného bremena (na dobu určitú alebo neurčitú), pričom platí, že vecné bremeno za účelom zriadenia a prevádzkovania rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, možno zriadiť do dňa ukončenia ich prevádzky, najviac na dobu 10 rokov,

d) druh vecného bremena, ktoré je zriaďované buď v prospech vlastníctva veci (in rem) alebo v prospech osoby (in personam),

e) hodnotu práv a závad,

f) výšku dohodnutej odplaty (najmenej vo výške hodnoty práv a závad), ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena,

g) splatnosť dohodnutej odplaty (najneskôr pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra).

Obmedzenie trvania doby vecného bremena sa týka výlučne rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, ak sa tieto zriaďujú na stavbách štátu.

K čl. XIV(zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XV(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny v oslobodení od poplatkov sa navrhuje vykonať úpravy v § 4.

K bodu 3

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k spoplatneniu úkonov a konaní, ktoré budú v zmysle prechodných ustanovení zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe dokončené podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že činnosti budovania a takpovediac nábehu informačného systému územného plánovania a výstavby budú vyžadovať zvýšenú potrebu financovania

19

z prostriedkov štátneho rozpočtu navrhuje sa, aby časť týchto prostriedkov bola pokrytá priamo príjmami zo „stavebných“ poplatkov, a to v čase prvých šiestich rokov od zriadenia tohto informačného systému.

K bodom 4 a 5

Navrhujú sa upraviť správne poplatky vo väzbe na nové procesné inštitúty konania vo výstavbe, pričom sadzby poplatkov sa navrhuje diferencovať vo väzbe na kategorizáciu stavieb. Zároveň je snaha rozložiť sumu poplatku v čase samotnej výstavby tak, aby sa väčšia časť poplatku platila až za kolaudáciu stavby a ekonomika výstavby bola menej zaťažená.

K čl. XVI(zákon NR SR č. 162/1995 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého údaje by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely konaní podľa zákona o katastri nehnuteľností, s cieľom najmä podporovať automatizáciu procesov zápisu stavieb.

K bodom 2 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XVII(zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XVIII(zákon NR SR č. 215/1995 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 a 3

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého súčasťou je aj register stavieb a ktoré by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely geodézie a kartografie.

K bodom 4 a 5

V nadväznosti na úpravu registra stavieb v informačnom systéme územného plánovania a výstavby sa navrhuje tento register vypustiť v rámci úpravy informačného systému geodézie, kartografie a katastra a upraviť len spôsob poskytovania údajov z tohto registra.

K čl. XIX(zákon NR SR č. 129/1996 Z. z.)

20

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XX(zákon č. 64/1997 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXI(zákon č. 281/1997 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XXII(zákon č. 143/1998 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 5

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

21

K čl. XXIII(zákon č. 144/1998 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXIV(zákon č. 254/1998 Z. z.)

K bodom 1 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXV(zákon č. 298/1999 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVI(zákon č. 136/2000 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVII(zákon č. 338/2000 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXVIII(zákon č. 302/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. XXIX(zákon č. 314/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXX(zákon č. 49/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

22

K bodom 4 až 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXI(zákon č. 319/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXII(zákon č. 503/2003 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIII(zákon č. 220/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIV(zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 4 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

23

Zmena sa navrhuje z dôvodu nevyhnutnosti plne elektronickej komunikácie vo veciach konania vo výstavbe a používania informačného systému územného plánovania a výstavby.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXV(zákon č. 582/2004 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zároveň sa spresňuje definícia stavebného pozemku, aby nedochádzalo k aplikačným nezrovnalostiam.

V odseku 5 sa navrhuje negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Navrhuje sa spresniť definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov v novoprijatom zákone o výstavbe. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť, že nebytový priestor využívaný na bývanie sa bude považovať za byt, a teda pri výpočte dane z bytov za takýto nebytový priestor alebo jeho časť sa použije sadzba dane z bytov. Týmto sa rieši zdanenie rôznych apartmánov a apartmánových bytov slúžiacich na trvalé bývanie tým, že sa jednoznačne zdania ako byty.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

24

K bodu 10

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa v prípade vzniku daňových povinností, poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti do 31. decembra 2024 bude postupovať podľa predpisov platných do 31. marca 2024.

K čl. XXXVI(zákon č. 657/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 5 a 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 a 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XXXVII(zákon č. 326/2005 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 14 až 19

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania.

K čl. XXXVIII(zákon č. 538/2005 Z. z.)

25

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou v § 15.

K bodom 5 až 10

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXIX(zákon č. 555/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XL(zákon č. 39/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLI(zákon č. 218/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLII(zákon č. 355/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 3 až 9

26

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 10 a 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLIII(zákon č. 669/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 4 až 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XLIV(zákon č. 448/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLV(zákon č. 66/2009 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K čl. XLVI(zákon č. 274/2009 Z. z.)

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVII(zákon č. 513/2009 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8, 10 a 11

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

27

K bodom 12 až 17

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 18 až 23

Úprava nadväzujúca na zmenu v úprave špeciálnych stavebných úradov a vyvolaná tiež zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 24

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVIII(zákon č. 131/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania

K čl. XLIX(zákon č. 251/2012 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 11 a 13

V nadväznosti na ustanovenie kompetencie koordinácie činnosti v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry vo výstavbe medzi oprávnenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa zákona o výstavbe sa navrhuje reflektovať túto úpravu v kompetenciách Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a nadväzne upraviť štandardné delimitačné ustanovenie s týmto prechodom súvisiace.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 14

28

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. L(zákon č. 125/2015 Z. z.)

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne a digitálneho obrazu Slovenskej republiky.

K čl. LI(zákon č. 282/2015 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a v príslušnosti orgánu, ktorý vedie vyvlastňovacie konanie.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania a legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. LII(zákon č. 447/2015 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou pojmov v právnych predpisoch upravujúcich výstavbu (zákon o výstavbe) je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o povolení stavby“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Ohlásené stavby zo zákona o výstavbe môžu byť len drobné stavby do 25 m2, preto je vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti zákona o výstavbe k týmto stavbám vzhľadom na „odpočítateľnú položku“ 60 m2 zo základu poplatku irelevantný.

K bodu 2

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

29

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný (viď bod 1). Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.

K bodom 7 a 8

V súvislosti s novou úpravou podľa zákona o výstavbe ak ide o stavebné práce na jednoduchej stavbe, rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Z dôvodu zachovania princípu minimalizácie administratívnej náročnosti sa pri jednoduchej stavbe nebude vyžadovať potvrdenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby projektantom stavby. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa navrhuje možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

K bodom 9 až 11

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Pre upresnenie sa dopĺňa postup ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere.

K bodu 12

V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V oboch prípadoch sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije (viď § 8 ods. 4 v novom znení), pretože „odpočítateľná položka“ sa použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby. Slovným spojením „skorším rozhodnutím o povolení stavby“ sa myslí situácia, ak pred vydaním posudzovaného rozhodnutia o povolení stavby (z titulu ktorého vznikla poplatková povinnosť) bolo predtým na istú stavbu vydané jedno alebo viac skorších rozhodnutí o povolení stavby. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

K bodu 13

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 nie je potrebná, keďže odkaz 3d) sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie.

K bodu 14

30

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

K bodom 15 a 16

V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

K bodu 17

V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“, nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

K bodu 18

Z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

K bodu 19

Z dôvodu úpravy § 9 ods. 2 zákona je potrebné upraviť aj § 10 ods. 3 zákona. nebude dochádzať k novovyrubovaniu poplatku a ani k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj.

K bodu 20

Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa spresňuje pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

K bodu 21

Navrhuje sa znenie prechodných ustanovení, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

-vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

-vznikla po účinnosti „nového“ zákona o výstavbe a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

-vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa „nového“ zákona o výstavbe, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

K bodu 22

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIII(zákon č. 87/2018 Z. z.)

K bodu 1

31

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 4

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a zmenou v kompetenciách ministerstva dopravy a nového úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

K bodom 5 až 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIV(zákon č. 112/2018 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LV(zákon č. 452/2021 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 5 až 14

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 16 až 18

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LVI(zákon č. 200/2022 Z. z.)

K bodom 1 až 4

32

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v zákone SNR č. 138/1992 Zb.

K bodu 6

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa explicitne vyjadriť vzťah medzi všeobecne záväznými nariadeniami, ktorými sa územnoplánovacia dokumentácia schvaľuje a vydáva a požiadavkami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Keďže cieľom jednotne ustanoviť pravidlá pre územnoplánovaciu dokumentáciu, jej obsah a spracovanie a tieto ustanovené vykonávacími