Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.09.2005 do 31.12.2005

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z.

7

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., dopĺňa a upresňuje zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1.januára 2005.

Návrh novely má upresňujúci charakter a dopĺňa niektoré definície napr. čo sa rozumie pod rozsahom ošetrovateľskej praxe, dopĺňa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie sesterských diagnóz, rozčleňuje pôvodný katalóg zdravotných výkonov na nový katalóg zdravotných v ýkonov, ktorý bude predstavovať súbor všetkých zdravotných výkonov a zoznam zdravotných výkonov, priradených ku konkrétnej chorobe s rozdelením na diagnostické a terapeutické výkony. Súčasne navrhuje novú definíciu 'lege artis'. Vzhľadom na to, že zákon zrušil primárnu a sekundárnu starostlivosť, ktorú nahradil všeobecnou a špecializovanou zdravotnou starostlivosťou je potrebné upraviť aj správny názov špecializácie poskytovateľa, ktorý vykonáva všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast. Doteraz to bol praktický lekár pre deti a dorast a teraz to bude lekár všeobecnej starostlivosti o deti a dorast. V platnom zákone ch ýbala možnosť nahliadania do zdravotnej dokumentácie pre ministerstvo zdravotníctva a jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, v rezorte ktorých sú zdravotnícke zariadenia, pre lekára a sestru samosprávneho kraja, preto sa táto možnosť dopĺňa. Súčasne bolo potrebné doplniť definíciu národný ch zdravotníckych registrov, ktoré poskytovatelia a Ústav zdravotníckych informácii a štatistiky vedú.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Zmenou zákona nebude negatívne ovplyvnené hospodárenie zdravotných poisťovní.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona podľa článku 70 Euró pskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva,

b) Národný program pre prijatie acquis communitaire, Partnerstvo pre vstup a Biela kniha, z ktorých vyplýva požiadavka na inštitucionálne zabezpečenie efektívnej koordinácie systému sociálneho zabezpečenia.

4.Problematika návrhu zákona je upravená

a) v primárnom práve

v Zmluve a založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej č innosť spoločenstva v oblasti zdravotníctva plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti,

b) v sekundárnom práve

1. v nariadení rady 1408/71/ EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskor ších predpisov,

2. v nariadení rady 574/1972/ EHS, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia rady 1408/71/ EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a č lenov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: k bodu 4 písm. b) 1. a 2. bezpredmetné a k bodu 4 písm. b)

6.Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

7.Návrh právneho predpisu sa pripravil bez spoluprá ce s expertmi Európskej únie.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a vplyvov na podnikateľské prostredie

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných

miest.

5. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V ustanovení, ktoré vymedzuje čo sa rozumie pod pojmom poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa jednoznačne ustanovuje, že zdravotnou starostlivosťou nie je vykonávanie liečiteľskej činnosti.

K bodu 2

Dopĺňa sa definícia ošetrovateľskej praxe.

K bodu 3

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie sesterských diagnóz, ktoré v zákone doteraz chýbalo. Doteraz bolo v zá kone ustanovené, že len zoznam sesterských diagnóz ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 4

Pôvodný katalóg zdravotných výkonov sa delí na nový katalóg zdravotných výkonov, ktorý bude predstavova ť súbor všetkých zdravotných výkonov a zoznam zdravotných výkonov, priradených ku konkrétnej chorobe s rozdelením na diagnostické a terapeutické výkony. Katalóg zdravotných výkonov bude slúžiť pre vytvorenie zoznamu zdravotných výkonov patriacim k jednotlivým chorobám. Katalóg zdravotných výkonov a Zoznam zdravotných výkonov vyd áva vláda Slovenskej republiky nariadením.

K bodu 5

Navrhuje sa nová definícia lege artis vo vzťahu ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vo vzťahu k indikátorom kvality a ich vyhodnoteniu.

K bodu 6

Umožní sa zriadiť si etickú komisiu aj v rezorte Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zdravotná starostlivosť vo vä zenských zariadeniach musí byť zabezpečená v zmysle Európskych väzenských pravidiel – Doporučenia Rady Európy č. R (87) 3. Zdravotná starostlivosť vo väzenstve má svoje špecifiká, na ktorý ch plnení sa podieľajú všetky zložky väzenského systému. V citovanom doporučení je presne určené, čo má byť väznenej osobe poskytnuté, a na čo má väznená osoba právo. Posudzovať etick é otázky vznikajúce pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v podmienkach väzenstva si vyžaduje podrobnú znalosť väzenského systému, tak v podmienkach Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí. Z týchto dô vodov je vhodné zriadiť etickú komisiu v rámci rezortu ministerstva spravodlivosti v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva.

K bodu 7

Podľa platnej právnej úpravy je ošetrujúci zdravotnícky pracovní k povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti okrem zákonné ho zástupcu maloletého dieťaťa, opatrovníka a osobu, ktorá má maloleté dieťa v pestúnskej starostlivosti.

Podľa zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov maloleté dieťa môže súd zveriť okrem pestúnskej starostlivosti aj do náhradnej osobnej starostlivosti a do ú stavnej starostlivosti, alebo môže byť maloletému dieťaťu ustanovený nielen opatrovník, ale aj poručník.

V praxi vznikli problémy zabezpečiť informovaný súhlas od zákonného zástupcu maloletých detí, ktoré sú na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia, alebo o nariadení ochrannej výchovy umiestnené v detských domovoch, krízových strediskách, reedukačných detských domovoch, v domovoch sociálnych služieb, detských diagnostických centrách, diagnostických centr ách pre mládež, v špeciálnych školách internátnych. Rodičia resp. zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa nemôžu informovaný súhlas preukázať, lebo mnohí s dieťaťom od narodenia nemajú kontakt, nezauj ímajú sa oň, alebo sa nachádzajú na neznámom mieste, alebo na mieste vzdialenom od zariadenia , kde sa dieťa nachádza.

Doplnením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) sa zabezpečí informovaný súhlas s poskytnutí m zdravotnej starostlivosti maloletému dieťaťu, ktoré je v náhradnej starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť.

K bodu 8 a 9

Rozširuje sa možnosť, kedy poskytnúť ambulantnú zdravotnú starostlivosť aj bez informovaného súhlasu, a to z dôvodu nevyhnutnej potreby osobe, ktorá v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duš evnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

K bodu 10

Vzhľadom na to, že zákon zrušil primárnu a sekundárnu starostlivosť, ktorú nahradil všeobecnou a špecializovanou zdravotnou starostlivosťou je potrebné upraviť správny názov špecializácie poskytovateľa, ktorý vykonáva všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast. Doteraz poskytoval túto starostlivosť praktický lekár pre deti a dorast a teraz to bude lekár všeobecnej starostlivosti o deti a dorast.

K bodu 11

Dôvodom tejto zmeny pôvodného ustanovenia je upresniť org án zdravotníckej služby, ktorý je kompetentný rozhodnúť o ústavnej zdravotnej starostlivosti osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 12

U dlhodobo chronických chorých pacientov sa umožňuje prepustiť ich z ústavnej zdravotnej starostlivosti na priepustku najviac na päť dní počas jedného mesiaca.

K bodu 13

V podmienkach ozbrojených síl Slovenskej republiky nastávajú situácie, keď nie je možné dodržať zákonom stanovenú dobu (najmenej 6 mesiacov) pri uzatváraní dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti . Sú to tieto prípady výkonu:

a)povinnej vojenskej služby,

b)prípravnej vojenskej služby,

c)náhradnej vojenskej služby.

K bodu a) – povinnú vojenskú službu príslušníci ozbrojený ch síl Slovenskej republiky nevykonávajú presne v trvaní šiestich kalendárnych mesiacov. Je veľká pravdepodobnosť, že táto doba bude ešte skrátená.

K bodu b) – študenti vojenských škôl sú v prípravnej vojenskej službe, ktorá môže byť ukončená aj po troch mesiacoch ( neabsolvovanie základného výcviku).

K bodu c) – na náhradnú vojenskú službu nastupujú ženatí príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorým vojenská služba trvá tri mesiace.

V týchto prípadoch by uvedené osoby po skončení vojenskej služby nemohli uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s civilným lekárom.

V rámci profesionalizácie ozbrojených síl Slovens kej republiky postup prijímania nových príslušníkov ozbrojených síl je nasledovný. Profesionálny vojaci sú prijímaní do prípravnej štátnej služby, ktorá môže trvať 4 až 12 týždň ov. Aby mohli byť zaradení do dočasnej štátnej služby musia vykonať skúšky.

K bodu 14

V súvislosti s prebiehajúcou profesionalizáciou ozbrojených síl Slovenskej republiky, dochádza v praxi k situácii, že zdravotnú starostlivosť o osoby vykonávajú ce vojenskú službu po vzniku služobného pomeru alebo začiatku výkonu povinnej vojenskej služby zabezpečujú ozbrojené sily Slovenskej republiky z vlastných prostriedkov, avšak kapitačné platby zo strany zdravotných poisťovní sa realizujú v prospech toho poskytovateľa, ktorý zabezpečoval zdravotnú starostlivosť o tieto osoby pred vznikom služobného pomeru alebo začiatkom výkonu povinnej vojenskej služby. Cieľom je túto anomáliu odstrániť tak, aby prostriedky zo zdrojov verejného zdravotné ho poistenia dostal ten poskytovateľ, ktorý v konkrétnom čase reálne zabezpečuje zdravotnú starostlivosť o uvedené osoby.

K bodu 15

Ide o legislatívne technickú úpravu.

K bodu 16

Pre účely trestného konania nepostačuje zákonná úprava v platnom znen í ustanovenia § 25 ods. 1 písm. h) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Znalca možno pribrať len v rámci trestného stíhania. Podmienkou začatia trestného stíhania je poznanie skutočností nasvedčuj úcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Takýmito skutočnosťami sú vo všetkých prípadoch stíhania pre trestné činy ublíženia na zdraví, ale aj pre iné trestné činy základné ú daje, ktoré obsahuje výpis zo zdravotnej dokumentácie. Naviac v prevažnej časti trestných vecí pre konanie a rozhodnutie postačí výpis zo zdravotnej dokumentácie a nie je vôbec odôvodnené a preto ani možn é pribratie znalca.

K bodu 17

Dopĺňa sa možnosť nahliadania do zdravotnej dokumentácie pre ministerstvo zdravotníctva, lekára a sestru samosprávneho kraja, pretože táto možnosť v platnom zá kone chýbala a ak ide o osoby, u ktorých sa vedie zdravotná dokumentácia v zdravotníckych zariadeniach Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky aj lekárom určeným jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej sprá vy po dohode s ministerstvom zdravotníctva.

K bodu 18

V súvislosti s novelou § 25 ods. 1 písm. g) zákona (v čl. IX zákona č. 82/2005 Z. z.) ide o spresnenie poznámky pod čiarou.

K bodu 19

Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že sa môže vyskytnúť prí pad, keď len väznená osoba bude vhodným darcom na záchranu života blízkeho príbuzného a podľa platného zákona nie je možné.

K bodu 20

Ustanovenie sa upresňuje o skutočnosť, že lekár, ktorá vykonal prehliadku màtveho tela vyplní list o prehliadke màtveho a štatistickom hlásení o úmrtí.

K bodu 2 1

Z doterajšieho znenia nebola zrejmá povaha rozhodnutia konzília. Navrhovaná úprava tento problém rieši bezo zvyšku.

K bodu 22

Dopĺňajú sa kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 23

Chýbala definícia národných registrov, ktoré vedie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a Ústav zdravotníckych informácii a štatistiky.

K bodu 24

Upravujú sa kompetencie jednotlivých ústredných orgánov štátnej správny, v rezorte ktorých sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

K bodu 25

Ide o upresnenie, že všeobecnú starostlivosť o deti a dorast môže poskytovať aj lekár, ktorý podľa predpisov platných do 31.decembra 2004 vykonával primárnu starostlivosť pre deti a dorast ako praktický lekár pre deti a dorast.

K bodu 26

Na základe novej definície národných zdravotní ckych registrov bol aktualizovaný zoznam národných zdravotníckych registrov, ako aj zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona.

V Bratislave 20. apríla 2005

Mikuláš D z u r i n d a , v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c , v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu