Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 57/2018 účinný od 01.01.2023 do 30.04.2023

Platnosť od: 07.03.2018
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 30.04.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Rozpočtové právo, Zamestnanosť, Dane z príjmu
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUDDS5EUPP2ČL0

Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 57/2018 účinný od 01.01.2023 do 30.04.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 57/2018 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 488/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 488/2022, dátum vydania: 23.12.2022

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022 je kľúčovým cieľom návrhu zákona upraviť právny rámec poskytovania finančných príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) a zabezpečiť zosúladenie zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe najmä v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Za kľúčový cieľ sa považuje aj rozpracovanie úloh vyplývajúcich pre oblasť zamestnanosti a tvorby pracovných miest v reakcii na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 2024, v ktorom sa o.i. uvádza, že vláda Slovenskej republiky bude presadzovať opatrenia na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest, v rámci AOTP zabezpečí presun z menej účinných programov na účinnejšie a zlepší stav zamestnávania ťažko zdravotne postihnutých osôb na otvorenom trhu práce.

Návrh zákona sa zaoberá najmä revíziou právneho rámca poskytovania finančných príspevkov v rámci AOTP za účelom zlepšenia ich efektívnosti a účinnosti. V tomto zmysle sa navrhuje

-nahradiť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy príspevkom na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie. Úprava reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce. Nový dopyt uchádzačov o zamestnanie po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie,

-zmeniť charakter Príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na fakultatívny, t. j. nenárokový, ako aj upraviť obdobie podpory najviac na šesť kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších šesť kalendárnych mesiacov. Cieľom je uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu,

-zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ) pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj a skrátenie povinnosti prevádzkovať SZČ nepretržite najmenej tri roky na dva roky po poskytnutí príspevku,

-zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie 50, § 50j, § 51a) a väčší dôraz klásť na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných občanov alebo uchádzačov o zamestnanie mladších ako 30 rokov veku, ktorí sú významne ohrození na trhu práce,

2

-zvýšiť atraktívnosť príspevku na vykonávanie absolventskej praxe 51) pre absolventov škôl úpravou paušálnej výšky príspevku zo 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,

-vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou 53c), nakoľko príspevok takmer rovnocenné zameranie, ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

Cieľom návrhu zákona v oblasti podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je posilnenie podpory zamestnávania občanov o zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť definíciu chránenej dielne a chráneného pracoviska tak, že v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách budú môcť byť zamestnaní len občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce (zohľadní sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ako aj aj nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania pred zamestnaním sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku).

Návrh zákona tiež v súvislosti s revíziou aktívnych opatrení na trhu práce v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím upravuje

-rozdelenie výšky príspevkov, a to príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky okresy SR na základe porovnania okresu s celoslovenským priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku vrátane Bratislavského kraja,

-vypustenie príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní z dôvodu dlhodobo nízkeho záujmu o tento príspevok a jeho prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce,

-zaviesť vekový limit na účely nároku čerpania príspevkov na podporu zamestnávania občana so zdravotným postihnutím, vzhľadom na poskytovanie služieb zamestnanosti ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, okrem príspevku na činnosť pracovného asistenta.

Návrh zákona tiež reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a uvoľňuje podmienky na čerpanie príspevku na SZČ pre občana so zdravotným postihnutím, umožňuje vykonávanie práce z domu a zavádza paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska.

V oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa návrh zákona zameriava na uľahčenie zamestnávania štátnych príslušníkov tretích naviazaním určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %. V súvislosti s udržaním kvalifikovanej pracovnej sily sa návrhom zákona zavádza možnosť zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu na účel zamestnania a uľahčenie obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania vypustením požiadavky na prihliadnutie na situáciu na trhu práce a umožnenie udržania kvalifikovanej pracovnej sily v rovnakom zamestnaní. Rovnako sa predlžuje obdobie, počas ktorého sa štátny príslušník tretej krajiny môže zaškoľovať u zamestnávateľa pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania.

Návrh zákona tiež zavádza strategický charakter pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia

3

týchto rozhodujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030. Cieľom je zabezpečiť nadrezortnú udržateľnosť aliancie a sektorových rád za riadiacej účasti a spoluzodpovednosti zainteresovaných partnerov na strane zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov.

V rámci návrhu zákona dochádza k zavedeniu informačnej povinnosti pre zamestnávateľa, ku ktorému bude vyslaný občan EÚ. Uvedená úprava predstavuje odlišnú úpravu od existujúceho transpozičného opatrenia čl. 1 bodu 2 písm. b) ods. 1a) tretej vety smernice (EÚ) 2018/957 prostredníctvom § 4 ods. 5 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oproti existujúcej povinnosti sa povinnosť líši v jej nositeľovi – v prípade navrhovanej úpravy ide o tuzemského zamestnávateľa, v prípade existujúcej transpozície ide o hosťujúceho zamestnávateľa. Najzásadnejší rozdiel spočíva v rozsahu údajov, ktoré tieto subjekty predkladajú. Rozsah údajov v navrhovanej právnej úprave je nevyhnutný na vykonávanie kontroly, analytické a štatistické účely a je podrobne uvedený v osobitnej časti dôvodovej správy.

Predkladaným návrhom zákona sa v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o službách zamestnanosti navrhuje novelizovať

-v čl. II zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. III zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. IV zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresoch v znení neskorších predpisov,

-v čl. V zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-v čl. VI zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov so zámerom zabezpečiť komplexnosť právnej úpravy prepojením jej vecnej stránky na finančnú podporu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti uvedené v doložke vybraných vplyvov a v analýzach vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa sprecizovanie znenie ustanovenia § 2 ods. 2 a jeho zosúladenie so znením zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Navrhuje sa v súlade s faktickým stavom sprecizovať, že rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje v súlade s existujúcou definíciou znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. f) ustanoviť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky.

V zmysle článku 24 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Dohoda“) sa navrhuje úprava pre občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú oprávnenie na voľný pohyb na základe Dohody. Títo majú zachované pracovné práva a pracovné podmienky, právo na rovnakú pomoc poskytovanú úradmi práce hostiteľského štátu alebo štátu zamestnania, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom.

K bodu 2 (§ 2 ods. 5)

Navrhuje sa sprecizovanie pojmu rodinného príslušníka občana členského štátu o občana Slovenskej republiky v nadväznosti v platnú úpravu pojmu členského štátu Európskej únie v ods. 4.

K bodu 3 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s navrhovaným vypustením § 51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní a reagujúc na finančné príspevky poskytované na aktívne opatrenia na trhu práce (Projekty a programy) podľa § 54 sa v porovnaní so súčasným právnym stavom navrhuje spresniť definíciu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa považuje za zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti aj v prípade, ak nie je zamestnávateľom a požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) o poskytnutie príspevku podľa § 54 Programy a projekty. Ostatné podmienky, za ktorých sa právnická osoba alebo fyzická osoba považuje za zamestnávateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) ostávajú nedotknuté.

K bodu 4 (poznámka k odkazu 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 5 a 70 [§ 5 nový ods. 3, § 34 ods. 3 písm. b)]

Účelom navrhovaného odseku 3 v § 5 je odstránenie prekážky, ktorá bráni zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) fyzickej osoby, ktorá je v Obchodnom registri „formálne“ vedená ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorá je v likvidácii a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa doteraz platnej právnej úpravy táto osoba sa považuje za samostatne zárobkovú činnú osobu, hoci z tejto pozície nemá žiaden príjem, a v prípade svojej nezamestnanosti

2

nemôže poberať ani dávku v nezamestnanosti, napriek tomu, že si riadne platila povinné odvody na zdravotné poistenie, i sociálne poistenie, súčasťou ktorého sú tiež odvody na poistenie v nezamestnanosti.

V nadväznosti na návrh odseku 3 v § 5 sa navrhuje s tým súvisiaca úprava § 34 ods. 3 písm. b) týkajúca sa zaradenia do evidencie UoZ.

K bodu 6 [§ 6 ods. 2 písm. d)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 [§ 6 ods. 2 písm. i)]

Navrhuje sa ustanoviť, že poslanci obecného zastupiteľstva, poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja, členovia komisie obecného zastupiteľstva, členovia komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, môžu byť vedení v evidencii UoZ, ak ich mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima. Uvedeným ustanovením sa tak rieši situácia poslancov a členov komisií, ktorých vykonávanie funkcie nepredstavuje ich primárny príjem, tak, aby im na základe vedenia v evidencii UoZ mohli byť poskytované služby úradu pri uplatnení sa na trhu práce.

K bodu 8 [§ 8 ods. 1 písm. e)]

Navrhuje sa precizovať ustanovenie § 8 ods. 1 psím. e) tak, aby bolo zrejmé, že za znevýhodneného UoZ sa považuje aj občan, ktorý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ nevykonával zárobkovú činnosť či už pravidelne platené zamestnanie alebo podnikanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

K bodu 9 [§ 8 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 [§ 8 ods. 1 nové písmeno i)]

Navrhuje sa vymedziť rodičov po materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke ako kategóriu znevýhodneného UoZ. Opatrenie smeruje najmä, ale nielen, k zvýšeniu zamestnanosti žien.

K bodu 11 (§ 9 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje veková hranica pre cieľovú skupinu občan so zdravotným postihnutím pre posudzovania doby, počas ktorej sa občan na účely tohto zákona považuje za invalidného. Táto právna úprava nesúvisí s obmedzením možnosti občana naďalej pracovať, ak mu to jeho zdravotný stav dovoľuje aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Dôvodom tejto úpravy je vymedziť obdobie poskytovania finančných príspevkov na podporu zamestnávania na občanov v ich produktívnom (nie dôchodkovom) veku a zosúladiť tento stav aj s ustanoveniami zákona týkajúcimi sa nezaradenia a vyradenia občana, ktorý priznaný starobný dôchodok a občana, ktorý priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Týmto návrhom nebude dotknutá možnosť poskytnúť príspevok na činnosť pracovného asistenta podľa § 59 občanovi so zdravotným postihnutím po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, čo je zakomponované v navrhovanom doplnení § 59 ods. 1.

K bodu 12 [§ 12 písm. f)]

V súvislosti s úpravou kompetencií Aliancie sektorových rád, sa upravuje kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) schvaľovať celoštátne programy

3

vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o potrebu prerokovania s Alianciou v súlade s jej pôsobnosťou podľa Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030.

K bodu 13 [§ 12 písm. l)]

Navrhuje sa vypustenie rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov príslušných dokumentov. Zároveň sa navrhuje vypustenie tretieho bodu vzhľadom na jeho obsolétnosť.

K bodu 14 [§ 12 písm. p) a § 13 ods. 1 písm. t)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 15 a 20 [§ 12 písm. s) a § 13 ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa precizovať pôsobnosť ústredia a úradov zohľadňujúc návrh kompetencií Aliancie sektorových rád podľa § 35b, ako aj s cieľom aplikácie Národnej sústavy povolaní (NSP) v systéme služieb zamestnanosti tak, aby NSP bola uplatňovaná ústredím pri návrhoch priorít služieb zamestnanosti, v rámci celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce, vykonávaní sprostredkovania zamestnania UoZ, záujemcom o zamestnanie (ZoZ) a občanom SR v členských štátoch Európskej únie. Na strane úradov sa navrhuje uplatňovanie NSP v rámci sprostredkúvania vhodného zamestnania UoZ a ZoZ.

K bodu 16 [§12 písm. ac)]

Navrhuje sa vypustenie pôsobnosti ústredia vypracúvať analýzy a prognózy vývoja na trhu práce a zverejňovať ich na svojom webovom sídle z dôvodu zosúladenia s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa cit. ustanovenia zabezpečuje tvorbu analýz a prognóz vývoja na trhu práce a zverejňuje ich na svojom webovom sídle Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 17 [§ 12 písm. ae)]

Pre uplatnenie režimu nedostatkových povolaní sa navrhuje naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %, nakoľko tieto zamestnania často nie je možné obsadiť ani v okrese s vyššou mierou nezamestnanosti, pretože štruktúra UoZ neumožňuje nájdenie vhodného UoZ na obsadenie požadovanej pozície. Evidujeme dlhodobý nedostatok pracovníkov v zdravotníckych profesiách, IT sektore, ako aj vodičov MKD, kde nie je perspektíva na zlepšenie ani využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce (APTP).

K bodu 18 [§ 13 ods. 1 písm. e) druhý bod]

Navrhuje sa ustanoviť mechanizmus revízie oznámenia o vyradení UoZ z evidencie UoZ. Vzhľadom na skutočnosť, že proces vyradenia z evidencie UoZ v niektorých prípadoch neprebieha v režime správneho konania, je potrebné upraviť systém revízie oznámenia. Navrhuje sa, aby pre zabezpečenie možnosti občana vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, bolo o zrušení oznámenia o vyradení rozhodnuté v správnom konaní.

K bodu 19 [§ 13 ods. 1 písm. g)]

Ide o úpravu nadväzujúcu na úpravu v § 36 ods. 1 doplnenie dôvodov na vyradenie z evidencie UoZ v prípade zániku azylu alebo zániku doplnkovej ochrany alebo zániku statusu rodinného príslušníka občana členského štátu alebo občana Slovenskej republiky. Aj

4

v týchto prípadoch sa navrhuje, aby úrad vyradenie z evidencie UoZ osobe, ktorá je vyradená z evidencie oznámil.

K bodom 21 a 22 [§ 13 ods. 1 písm. ad) a ag)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 23 [§ 13 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa vypustenie rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov

K bodu 24 [§ 19 ods. 1 písm. c), ods. 7 písm. d) a e), ods. 8 a 9 a v § 20 ods. 2 a 4]

Navrhovanou úpravou sa upravuje posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa projektov a programov podľa § 54, v rámci ktorých boli UoZ podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

K bodu 25 (§ 19 ods. 4)

Navrhuje sa upraviť rozsah dokladov predkladaných posudkovému lekárovi tak, aby bolo možné vydať hodnoverný posudok na základe zhodnotenia zdravotnej dokumentácie.

K bodu 26 (poznámka k odkazu 22)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27 (§ 20 ods. 1)

Navrhuje sa zefektívniť proces zvolávania odborného konzília posudkových lekárov. V súčasnosti je neefektívne zvolať 3 lekárov z viacerých úradov (niektoré úrady nemajú 3 lekárov), aby sa dostavili v určitom dátume, na určité miesto za účelom posúdenia jedného UoZ. Navrhuje sa preto ustanoviť, že členmi konzília budú posudkoví lekári ústredia, ktorí pôsobia v jednotlivých regiónoch.

K bodu 28 (§ 20 ods. 3)

Navrhuje sa precizovať lehotu na vydanie posudku. Žiadosť o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov nepredkladá UoZ, ale zasiela ju úrad spolu s posudkom vyhotoveným podľa §19 ods. 8 a spisovou dokumentáciou. Odborné konzílium tak nevie odhadnúť čas na spracovanie posudku.

K bodu 29 [§ 21 ods. 4 a § 23a ods. 1 písm. u)]

Návrh úpravy súvisí s navrhovanou úpravou § 12 písm. af) - naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov.

K bodom 30, 33, 34 a 35 (§ 21a ods. 1 a 2)

Navrhuje sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia.

K bodom 31 a 32 (§ 21a ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

5

K bodu 36 (§ 21a ods. 3)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie tzv. modrej karty na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 37, 40 a 41 (§ 21b ods. 1 a 2)

Navrhuje sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia.

K bodom 38 a 39 (§ 21b ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 42 [§ 21b ods. 3 písm. a)]

Navrhuje sa precizovať, že podmienky a postup pri udelení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vzťahuje aj na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely konania o zmene údajov v doklade „Dodatočné údaje o zamestnaní“ podľa osobitného predpisu.

K bodu 43 [§ 21b ods. 3 písm. b)]

V súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 44 (§ 21b ods. 7)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 45 až 48 (§ 21b ods. 10)

Návrhom sa riešia prípady aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania, alebo skončil zamestnanie pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydané. Úrad nemal zákonnú možnosť zrušiť toto potvrdenie. Zrušením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta v praxi nastanú situácie:

-Oddelenie cudzineckej polície (ďalej len „OCP“) zruší prechodný pobyt na účel zamestnania, nakoľko pominul účel pobytu 36 ods.1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“)

-v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny viacero zamestnávateľov, OCP zruší platnosť dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“, ktorý bol vydaný na základe zrušeného potvrdenia.

6

K bodu 49 [§ 22 ods. 2 písm. b)]

V súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

K bodu 50 [§ 22 ods. 9 písm. c) a § 23a ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa ustanoviť kratšie obdobie, po uplynutí ktorého môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, byť zamestnaný v Slovenskej republiky bez potreby vydania príslušného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

K bodu 51 (§ 22 ods. 10)

Navrhuje sa vypustiť požiadavku na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

K bodom 52 a 53 [§ 22 ods. 12 písm. c) a 23 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava za účelom dodržania terminologickej jednoty s právnymi predpismi EÚ a slovenskou legislatívou.

K bodom 54 (§ 23 ods. 3)

Navrhuje sa v súlade s existujúcou informačnou povinnosťou ustanoviť, že úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže odňať povolenie na zamestnanie, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

K bodu 55 [§ 23a ods. 1 písm. d)]

Návrh na doplnenie ustanovenia § 23a ods. 1 písm. d) v súvislosti s navrhovanou úpravou § 2 ods. 2 ide o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky (znenie zákona sa precizuje tak, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky).

K bodu 56 [§ 23a ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa predĺžiť dobu, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplýva z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania.

K bodu 57 [§ 23a ods. 1 písm. ak)]

Na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nemá plynule obnovený prechodný pobyt, ktorý ho oprávňuje (aj) pracovať, čo v praxi znamená, že hoci sa môže na území SR oprávnene zdržiavať, avšak nemôže vykonávať zamestnanie, sa navrhuje nová právna úprava zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu.

7

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý požiadal o obnovu prechodného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov najmenej 90 dní/30dní (podľa dĺžky príslušného konania o obnovenie prechodného pobytu) pred uplynutím platnosti prechodného pobytu na účel zamestnania, sa navrhuje umožniť pokračovať vo výkone zamestnania aj počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu, najdlhšie však do právoplatného skončenia konania o obnove prechodného pobytu. Počas tohto obdobia sa u neho nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

K bodu 58 (§ 23b ods. 6)

Návrh na doplnenie ustanovenia § 23a ods. 6 v súvislosti s navrhovanou úpravou § 2 ods. 2 – ide o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky (znenie zákona sa precizuje tak, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky).

K bodu 59 (§ 23b ods. 6)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, podľa ktorého si zamestnávateľ plní informačnú povinnosť pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a a to spresnením povinnosti zamestnávateľa upravených v § 23b predložením k predpísanému formuláru („informačná karta“) aj dokumenty/skutočnosti potvrdzujúce splnenie príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti. Preverenie splnenia podmienok na výkon zamestnania podľa príslušných ustanovení § 23a na začiatku výkon zamestnania je jednou z foriem prevencie nelegálneho zamestnávania.

K bodu 60 (§ 23b ods. 6)

Vzhľadom na nekompatibilitu údajov o začiatku a skončení vyslania občanov EÚ, ktoré zahraničný subjekt poskytuje Národnému inšpektorátu práce v zmysle smernice EP a R (EÚ) 2018/957 (upravené v § 4 a 4a zákona č. 351/2015 Z. z.), sa návrhom dopĺňa informačná povinnosť pre tuzemskú právnickú alebo fyzickú osobu (informujúcu organizáciu), s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnancov na výkon práce na území SR, informovať o začiatku a ukončení vyslania občanov v zmysle Smernice EP a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. z dôvodu sledovania pohybu občanov na účely štatistickej evidencie. Ide o zber štatistických údajov týkajúcich sa vyslaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch zamestnanosti podľa jednotlivých členských štátov. Údaje, ktorými disponuje Národný inšpektorát práce nie je možné zapracovať do ISSZ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny – bližšie informácie sú uvedené v tabuľke.

UPSVR

NIP

Informácie poskytuje príjemca služby na území SR

Informácie poskytuje zahraničný subjekt

obchodné meno a sídlo tuzemského subjektu – príjemca služby so sídlom na území SR,

obchodné meno a sídlo zahraničného subjektu, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno, meno a priezvisko a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu

identifikačné číslo tuzemského subjektu – príjemca služby,

identifikačné číslo zahraničného subjektu, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný,

8

+ odvetvová klasifikácia činnosti príjemcu služby podľa číselníka SK NACE – kód aj názov prevažujúcej činnosti

-

predpokladaný počet vyslaných zamestnancov

+ pohlavie

+ adresa pobytu v SR

+ stupeň vzdelania

+ identifikátor

meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu, štátne občianstvo vyslaného zamestnanca

=

deň začatia a skončenia vyslania

miesto výkonu práce na úroveň ulice a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania – podľa číselníka ISCO – kód aj názov profesie

miesto výkonu práce – iba obec a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania

-

názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike

= Kontaktne údaje zodpovednej osoby informujúcej organizácie

meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (kontaktná osoba)

-

či vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, a ak nahrádza, oznámiť aj údaje podľa písmena d) nahrádzaného vyslaného zamestnanca

K bodu 61 [§ 28 písm. a) a b)]

Navrhuje sa vypustiť povinnosť sprostredkovateľa zamestnania za úhradu predkladať mesačné správy o sprostredkovaných zamestnaniach a ponechať, obdobne ako pri agentúrach dočasného zamestnávania, predkladanie len jednej ročnej súhrnnej správy o činnosti sprostredkovateľa. Úprava písmena a) zároveň umožní sprostredkovateľom zamestnania za úhradu (SZÚ) viesť evidenciu občanov, ktorým sprostredkoval zamestnanie za úhradu a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 28 písm. a) a písm. b) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti sprostredkovateľa zamestnania za úhradu za kalendárny rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na rôzne štatistické a kontrolné účely.

K bodu 62 [§ 31 ods. 1 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

9

K bodom 63 a 64 [§ 31 ods. 1 písm. f) a g)]

Navrhovaná úprava umožní agentúram dočasného zamestnávania (ADZ) viesť evidenciu údajov o pracovných vzťahoch dočasných agentúrnych zamestnancov a ich dočasných prideleniach k užívateľským zamestnávateľom a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 31 ods. 1 písm. f) a písm. g) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti ADZ za rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

K bodu 65 [§ 31 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66 (§ 32 ods. 8)

V súvislosti s úpravou v § 2 sa navrhuje ustanoviť príslušnosť úradu pre jednotlivé skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2.

K bodom 67 a 68 (§ 32 ods. 9 a § 32 ods. 12 až 14)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 69 (§ 34 ods. 3)

Navrhuje sa predĺžiť lehotu na podanie žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ zo siedmich dní na desať dní. Cieľom úpravy je vytvoriť časový priestor pre notifikáciu občanovi, že došlo k odhláseniu jeho zamestnávateľom zo Sociálnej poisťovne a že v dôsledku straty zamestnania má možnosť požiadať o zaradenie do evidencie UoZ.

K bodu 71 (§ 34 ods. 6)

Navrhuje sa umožniť UoZ plniť si povinnosť preukazovania hľadania si zamestnania aj elektronicky, ak mu to určí úrad.

K bodu 72 (§ 34 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 73 [§ 34 ods. 14 písm. h)]

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa dôvod nezaradenia do evidencie UoZ , ktorým je nesplnenie povinnosti prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa iných projektov a programov, a to podľa § 54, v rámci ktorých boli uchádzači o zamestnanie podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

K bodu 74 [§ 35 ods. 2 písm. g)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 75 až 77 (§ 35a a § 35b)

Navrhovaným znením § 35b zákona sa sleduje úprava pôsobnosti Aliancie sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a samotných sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov APTP zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania (CŽV).

10

Návrhom sa zabezpečuje úprava právneho rámca týchto nástrojov v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030 schválenou uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, ako aj v súlade s Akčným plánom k Stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2022 2024 schváleným uznesením vlády SR č. 275 zo dňa 20. apríla 2022.

Podľa súčasného právneho stavu na zabezpečenie tvorby a aktualizácie opisu štandardných nárokov trhu práce (Národná sústava povolaní podľa § 35a zákona) zriaďuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alianciu, do pôsobnosti ktorej patrí najmä zriaďovanie sektorových rád podľa príslušných sektorov hospodárstva a hodnotenie ich funkčnosti a efektívnosti. Aliancia a sektorové rady tiež koordinované, metodicky vedené a hodnotené v rámci národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“ v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vzhľadom na strategickú potrebu zavedenia právneho rámca ustanovujúceho nadrezortnú udržateľnosť pôsobnosti aliancie, zabezpečenie včasného prenosu opisov nárokov trhu práce na pracovné miesta do systému CŽV a Národnej sústavy kvalifikácií, účasť zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov na verifikácii potrieb trhu práce vrátane akceptácii týchto potrieb pri poskytovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce UoZ a zamestnancov, sa navrhuje právny rámec pre zloženie aliancie tak, aby sa vytvoril prístup relevantných aktérov pri zabezpečovaní týchto potrieb trhu práce a ich prenosu do systému CŽV.

V tejto súvislosti sa v porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého je aliancia zriadená výhradne v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, navrhuje jej zriadenie formou záujmového združenia právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka.

Vstupom viacerých zainteresovaných aktérov do riadenia aliancie a sektorových rád sa výsledkovo sleduje najmä posilnenie flexibility ľudských zdrojov reagovať na vývojové tendencie na trhu práce, získavanie vedomostí, zručností a kompetencií verifikovaných za účasti samotných zamestnávateľov.

Inovujú sa ním i mechanizmy participácie účastníkov trhu práce a sociálnych partnerov na vzdelávaní a príprave pre trh práce UoZ a zamestnancov, ako aj na vzdelávaní dospelých. Návrhom sa zároveň sleduje vytvorenie prístupu k poskytovaniu zručností relevantných pre trh práce a znižuje sa riziko poskytovania zručností, ktoré nie sú dopytované trhom práce.

Návrhom sa zároveň sleduje prostredníctvom novo koncipovaného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 35b formou záujmového združenia právnických osôb zabezpečiť doteraz absentujúcu inštitucionálnu základňu, ktorá bude spoločne za rovnocennej participácie a zodpovednosti zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na národnej úrovni riešiť úlohy a vykonávať činnosti na dosiahnutie zosúladenia systému celoživotného vzdelávania s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce s cieľom zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu podľa potrieb trhu práce.

K bodu 78 [§ 36 ods. 1 písm. s)]

V súvislosti s úpravou výnimky pre poslancov a členov komisií pri výkone ich funkcie 6) sa navrhuje obdobne ako v prípade tzv. dohodárov ustanoviť, že úrad vyradí občana z evidencie UoZ, ak jeho príjem prekročí sumu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. i).

11

K bodu 79 [§ 36 ods. 1 písm. t)]

Legislatívno-technická úprava za účelom zosúladenia s ustanovením § 2 ods. 2, ktoré upravuje podmienky za akých občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci a rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky a štátny príslušník tretej krajiny rovnaké právneho postavenie s občanom Slovenskej republiky.

K bodu 80 [§ 36 ods. 1 písm. v) a w)]

V súlade s precizovaním postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, alebo ktorý je rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky na úroveň občana Slovenskej republiky, sa dopĺňa aj dôvod jeho vyradenie z evidencie UoZ - zánik azylu alebo zánik doplnkovej ochrany alebo prestal byť rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky.

K bodu 81 [§ 36 ods. 5 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava podmienok nespolupráce UoZ s úradom v súvislosti s navrhovaným vypustením § 52a zákona o službách zamestnanosti.

K bodom 82 a 83 [§ 39 ods. 1 písm. a) a b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 84 [§ 39 ods. 1 písm. c)]

Vzhľadom na faktický stav sa navrhuje ako dôvod vyradenia z evidencie ZoZ zaradenie občana do evidencie UoZ.

K bodu 85 [§ 42 ods. 3 písm. a) a § 42 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 86 (§ 43 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava. Zároveň sa navrhuje spresnenie oprávnenosti výdavkov na cestovné a stravné v prepojení na prezenčnú formu realizácie poradenských služieb.

K bodu 87 (§ 43 ods. 9)

Navrhuje sa vypustenie príspevku na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb, z dôvodu jeho nízkej využívanosti.

K bodu 88 (§ 43 ods. 10)

S ohľadom na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje rozšírenie dôvodov na strane UoZ, ktoré ho oprávňujú na prerušenie alebo predčasne ukončenie odborných poradenských služieb.

K bodom 89, 91 až 93 a 95 až 99 (§ 44 ods. 6 a 7, § 46 ods. 2, 5, 7 až 12)

Navrhovaným vypustením ods. 6 v § 44, podľa ktorého si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť aj UoZ z vlastnej iniciatívy po splnení zákonom stanovených podmienok a s tým súvisiacim vypustením odseku 7 v § 46, podľa ktorého úrad môže občanovi, ktorý bol UoZ a ktorý bol na základe absolvovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, vyradený z evidencie UoZ z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia samostatnej zárobkovej činnosti, poskytnutý príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, sa reaguje na pretrvávajúce takmer nulové

12

využívanie tohto aktívneho opatrenia na trhu práce (AOTP) za obdobie posledných 5-tich rokov.

Pasivita pri uplatňovaní súčasného Príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce na základe vlastnej iniciatívy UoZ súvisí predovšetkým s ťažko vykonateľnými podmienkami ustanovenými pre UoZ v čase pri predkladaní žiadosti o uvedený príspevok. Ide najmä o podmienku predkladania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Prekážkou je tiež nedostatok finančných zdrojov na strane UoZ na pokrytie nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce z vlastnej iniciatívy pri následnej refundácii nákladov po absolvovaní príslušného vzdelávacieho kurzu.

Zároveň sa navrhuje spresniť, že náklady na cestovné výdavky a stravné vynaložené zo strany UoZ, je oprávnené uhradiť iba v prípade, ak ide o vzdelávanie a prípravu pre trh práce absolvované prezenčnou formou.

S prihliadnutím na podmienky podpory rekvalifikácie podľa tohto návrhu sa navrhuje rozšíriť aj dôvody, na základe ktorých môže UoZ prerušiť alebo predčasne ukončiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

V kontexte s návrhom na vypustenie § 46 ods. 7 sa zároveň navrhuje aj vypustenie s ním súvisiacich odsekov 8 a 9 a úprava odseku 12, v ktorých ustanovené ďalšie podrobnosti o vzdelávaní a príprave z vlastnej iniciatívy.

K bodu 90 (poznámka k odkazu 45c)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 94 (§ 46 ods. 6)

Navrhuje sa odstrániť administratívnu náročnosť náhrady cestovných výdavkov a stravného tak na strane klienta, ako aj na strane úradu a ustanoviť v súlade so zákonom o cestovných náhradách, že náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať.

K bodu 100 (§ 46a)

Navrhované znenie nového AOTP, ktorým je Príspevok na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 2030 schválenej uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce.

Dôvodným je aj predpoklad, že dopyt po rekvalifikáciách bude počas obnovy hospodárstva po pandémii a v ďalších rokoch pokračovať. Nový dopyt UoZ po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého môže v súlade s § 46 zákona o službách zamestnanosti úrad zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce UoZ alebo si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť samotný UoZ na základe vlastnej iniciatívy za podmienok určených podľa § 46 ods. 7, ktorý nie je využívaný najmä z dôvodu

13

podmienky preukázania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce, sa navrhuje zaviesť do zákona o službách zamestnanosti pojem „rekvalifikácia“, podpora ktorej bude zabezpečovaná prostredníctvom Príspevku na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, a to s prihliadnutím na dopyt na trhu práce.

V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť rekvalifikáciu na účely tohto príspevku ako odbornú prípravu UoZ alebo prípravu UoZ zameranú na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských alebo jazykových vedomostí, zručností alebo schopností určených na zabezpečenie jeho adaptability a uplatnenia sa v zamestnaní alebo v pracovných činnostiach, ktoré UoZ vykonávať po absolvovaní ním vybraného vzdelávacieho programu a ním vybraného poskytovateľa vzdelávacieho programu. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že rekvalifikácia nie je odborná príprava UoZ alebo príprava UoZ smerujúca k získaniu stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, akými zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o vysokých školách .

Zároveň sa navrhuje poskytovanie príspevku na úhradu kurzovného, náhradu cestovných výdavkov, stravného, ako aj vylúčenie jeho súbehu s príspevkom na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa

§ 46 alebo podľa § 54, pričom c

estovné výdavky a stravné oprávnenými len za deň rekvalifikácie absolvovaný prezenčnou formou.

Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti uchádzača o zamestnanie. Zákon ustanovuje základné náležitosti žiadosti s ohľadom na charakter poskytovaného príspevku - identifikácia rekvalifikácie, identifikácia poskytovateľa rekvalifikácie, preukázanie možnosti uplatnenia sa na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie, cena rekvalifikácie. Okrem uvedeného bude samozrejme náležitosťou žiadosti napríklad aj označenie žiadateľa a jeho identifikačné údaje, platobné údaje žiadateľa, uvedenie, či žiadateľ žiada aj o úhradu cestovných náhrad a a stravného a pod. Samotný formulár žiadosti podľa návrhu zákona určuje ústredie.

K bodu 101 [§ 48 ods. 1 písm. f)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 102 (§ 49 ods. 1)

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku na SZČ sa navrhuje skrátiť dobu trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku. Dôvodnou je tiež potreba zvýšiť mieru aktivity UoZ, ktorí disponujú predpokladmi na vykonávanie a prevádzkovanie SZČ, a to aj s prihliadnutím na výšku príspevku a jeho 2-fázové čerpanie. Navrhované skrátenie doby trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku tak môže významne prispieť k podpore samo zamestnávania UoZ.

K bodu 103 (§ 49 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výšky príspevku na SZČ 49 ods. 2) pre všetky okresy SR na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. Cieľom je zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na SZČ pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj. Dôvodnou je tiež potreba odstránenia aplikačnej nerovnosti vyplývajúcej zo zákona o službách zamestnanosti, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji nezohľadňuje podmienku komparácie jeho priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) voči celoslovenskému priemeru MEN v zákonom

14

stanovenom období tak, ako je to v prípade ostatných okresov patriacich do ostatných krajov SR. Následkom toho vzniká rozporný stav, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji je nižšia (2,5-násobok CCP), než výška príspevku v ostatných krajoch (3-násobok CCP) a to aj napriek tomu, že tiež plní podmienku nižšej priemernej MEN, než je jej celoslovenský priemer. V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z MEN na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 64 rokov). Zavedenie tohto nového ukazovateľa je realizované z dôvodu opakovanej požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorý poskytuje dátový vstup pre doteraz používaný ukazovateľ MEN v podobe odhadu počtu ekonomicky aktívnych osôb (15 64 rokov). Podľa vyjadrenia ŠÚ SR, uvedený odhad počtu ekonomicky aktívnych osôb nie je na okresnej úrovni reprezentatívny, čo vedie k obavám ohľadom kvality MEN na okresnej úrovni.

Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je priemerný podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku v príslušnom okrese nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Kontext tohto odôvodnenia nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje aj na odôvodnenie k § 50, § 56 a § 57.

K bodom 104 až 110 a 113 (§ 50, 51j a 51a)

Navrhuje sa zjednotiť AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených UoZ 50, § 50j, § 51a). Úpravou sa sleduje zavedenie jednotných podmienok poskytovania príspevku na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ pre všetkých zamestnávateľov, vrátane obcí a nimi zriadených právnických osôb, prostredníctvom poskytovania novo koncipovaného príspevku podľa § 50. Väčší dôraz sa kladie na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, absolventov škôl, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných občanov, zavedením vyššej mesačnej výšky príspevku. Návrhom novo koncipovaného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného UoZ podľa § 50 sa zároveň navrhuje vypustenie príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j a príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní podľa § 51a. Navrhovaná úprava je súčasťou revízie aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ zjednotením podmienok poskytovania pomoci pre všetkých zamestnávateľov s dôrazom na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce.

Navrhovaná úprava neznamená upustenie od podpory zamestnávania doteraz podporovaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, prípadne podporu ich zamestnávania s rozlíšením, či ide o verejného alebo neverejného zamestnávateľa. Úprava sleduje zjednotenie podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na najviac znevýhodnené skupiny. Zároveň zostáva aj v rámci novokoncipovaného príspevku podľa § 50 zachovaná podpora rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, nakoľko žiadateľom o príspevok môže byť aj zamestnávateľ, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.

15

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodu 111 a 112 (§ 51 ods. 5 a 8)

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku sa navrhuje upraviť výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe zo sumy 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Zároveň sa navrhuje upraviť, že príspevok sa kráti za hodiny absencie, nie za dni absencie, najmä s poukazom, že niektoré z absencií (napr. návšteva lekára) trvajú len niekoľko hodín.

K bodu 114 (§ 52)

V porovnaní so súčasným právnym stavom, podľa ktorého má Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj obligatórny/nárokový charakter sa navrhuje zmeniť charakter tohto príspevku na fakultatívny/nenárokový príspevok. Návrhom sa sleduje podpora aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj u dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak obec vrátane organizácií ňou zriadenými alebo samosprávny kraj vrátane organizácií ním zriadenými/založenými o príspevok požiadajú. Navrhovaným obdobím podpory nepretržite najviac počas 6-tich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších 6 kalendárnych mesiacov v porovnaní so súčasným právnym stavom, ktorý umožňuje predĺženie najviac počas ďalších 12-tich kalendárnych mesiacov, sa sleduje uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Dôvodnou je tiež nízka úspešnosť umiestňovania dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi na trhu práce po ukončení aktivačnej činnosti. Napr. v roku 2019, poslednom roku pred pandémiou, ukončilo z tejto cieľovej skupiny aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb 7 545 osôb a na trhu práce sa z nich umiestnilo do 6 mesiacov od ukončenia tejto aktivity 1 081 osôb, čo je 14,32 %. Z hľadiska profesie, ktorú osoby v rámci aktivačnej činnosti vykonávali, najväčšie percento tvorili pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to až 93,06 %, ďalšou skupinou administratívni pracovníci (5,44 %), technickí a odborní pracovníci (0,93 %), pracovníci v službách a obchode (0,26 %) a iné.

K bodu 115 (§ 52a)

Navrhuje sa vypustenie § 52a Príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. V rámci revízie jednotlivých príspevkov je výsledkom revízie dôraz na opatrenia smerujúce k podpore umiestnenia na trhu práce znevýhodnených UoZ (viď úprava v § 50, 50j, 51a a 54).

16

Uvedené znamená, že orientácia finančnej podpory bude smerovať k opatreniam, ktoré tento cieľ napĺňajú. Opatrenia, ktoré v reakcii na situáciu na trhu práce môžu pomôcť aj UoZ, ktorí nie znevýhodnenými UoZ, a teda je predpoklad, že sa uplatnia na trhu práce bez finančnej intervencie alebo po zabezpečení poradenských služieb a vzdelávania, budú realizované v rámci projektov a programov podľa § 54. Aktivácia znevýhodnených UoZ, ktorá bola realizovaná aj v rámci § 52a, napr. aktivácia osôb so zdravotným postihnutím, bude v budúcom období realizovaná rovnako projektovo (napr. dôjde k spusteniu projektu Aktivácia znevýhodnených UoZ, v rámci ktorého je možné aktivovať znevýhodnených UoZ aj u neverejných poskytovateľov všeobecne prospešných služieb napr. neverejných poskytovateľov sociálnych služieb).

K bodom 116 a 117 (§ 53 ods. 6 a § 53a ods. 1)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na úpravu v bode 114.

K bodu 118 (§ 53c)

Navrhuje sa vypustenie príspevku na presťahovanie za prácou 53c), nakoľko príspevok má obdobné zameranie príspevku ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

K bodu 119 (§ 53e až 53g)

Návrh na vypustenie § 53e Finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti v malých podnikoch alebo stredných podnikoch sa predkladá v reakcii na pretrvávajúce identifikácie tohto ustanovenia, ktoré javí znaky fakultatívne poskytovanej pomoci vo forme záruky za úver poskytnutý bankou, alebo úhrady časti úroku z úveru poskytnutého bankou v rámcovej pôsobnosti Ministerstva financií SR. a mimo pôsobnosti systému služieb zamestnanosti.

S odkazom na právny stav, podľa ktorého zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti sa navrhuje vypustenie tohto úverového nástroja, ktorý nie je s ohľadom na charakter a pôsobnosť inštitúcií služieb zamestnanosti vykonávaný v rámci systému služieb zamestnanosti podľa § 11 ods. 2.

Vypustenie § 53f a 53g predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiaca s návrhom podľa čl. IV, ktorá zabezpečuje komplexnosť zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch z vecného a finančného hľadiska.

K bodu 120 (§ 54 ods. 2)

Navrhovaným ustanovením nového odseku 2 sa zabezpečuje potrebné zacielenie AOTP realizovaných formou projektov najmä na zlepšenie prístupu znevýhodnených UoZ podľa § 8 ods. 1 písm. a) d) a h) na trh práce, u ktorých bude tento prístup na trh práce podporený najmä získaním vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovaním a rozvojom zručností, rekvalifikáciou, adaptabilitou zabezpečujúcou prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane SZČ.

K bodu 121 (§ 54 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo štruktúry sprostredkovateľských orgánov pre programové obdobie 2021 – 2027.

K bodom 122, 123 a 125 (§ 54 ods. 4, 5, 7 až 9)

Legislatívno-technická úprava.

17

K bodu 124 (§ 54 ods. 6)

Navrhuje sa rozšíriť cieľovú skupinu pre realizáciu projektov aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana. Uvedená úprava je súladná s právnym postavením týchto osôb na účely zákona o službách zamestnanosti - t.j. ich postavenia rovnakého ako má občan Slovenskej republiky.

K bodu 126 (§ 55)

Zo zistení aplikačnej praxe vyplýva, že súčasne platné znenie prvej vety § 55 ods. 1 „Chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobu alebo fyzickou osobou, na ktorých zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.“ je často vnímané rozporne. Na jednej strane ustanovuje, že ide o pracoviská, „...na ktorých zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere...“, a na strane druhej ustanovuje „...ktorí nie schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce...“. Žiadatelia o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska si túto časť definície chránenej dielne a chráneného pracoviska vysvetľujú aj tak, že môžu žiadať o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na také pracovné miesta, na ktorých dlhodobo zamestnaní občania so zdravotným postihnutím, a to aj z dôvodu, že zákon jednoznačné kritéria pre zaradenie občana so zdravotným postihnutím na zriadené pracovné miesto v chránených dielňach alebo na chránené pracovisko neobsahuje.

Zámerom návrhu je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa definície chránenej dielne a chráneného pracoviska, a to vo vzťahu k zamestnávaniu v pracovnom pomere, resp. k vykonávaniu alebo prevádzkovaniu SZČ na pracovisku občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na pracovných miestach zriadených právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Vo väzbe na definíciu chránenej dielne a definíciu chráneného pracoviska sa v rámci jednotlivých kategórii obsahovo vymedzuje pojem občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zohľadňujúc pred prijatím do pracovného pomeru alebo pred začatím SZČ pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a zmeny v percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom umožniť ostatným skupinám občanov so zdravotným postihnutím ich zamestnávanie mimo chráneného zamestnania smerom k otvorenému trhu práce.

Navrhované znenie § 55 zachováva existujúci postup spojený s priznávaním postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úradom. Nad rámec súčasne platného právneho stavu sú doplnené návrhy získané na základe poznatkov aplikačnej praxe.

V súlade s návrhom definície chránenej dielne a chráneného pracoviska sa precizujú podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Účelom zavedenia podmienky vlastníctva priestoru alebo nájmu priestoru, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je overenie skutočnosti, či žiadateľ o postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právo priestory užívať a vykonávať v nich činnosť. S poukazom na dodržanie účelu tohto zákona sa návrhom na rozšírenie aj na správu priestoru, reaguje na poznatky aplikačnej praxe a umožňuje sa, aby aj inštitúcia, ktorá

18

zverený majetok do správy na základe zákona, tento spravuje a na liste vlastníctva je uvedená ako správca, t. j. zverené priestory a majetok na predmet jeho činností, mohla s písomným súhlasom vlastníka priestorov, požiadať o zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v priestoroch, ktoré má v správe.

Upravuje sa povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, doložiť úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva aj o oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov, ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, do prevádzky nevydáva. Uvedená zmena súvisí aj so zmenou zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), v dôsledku čoho sa zmenila situácia aj postup úradov pri priznávaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa súčasného znenia § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, poslednej vety, podľa ktorej právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, po splnení povinností podľa odseku 5 doloží úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Novelizované bolo aj ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. nasledovne: „b) predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných činností; ustanovenie § 13 ods. 4 sa nevzťahuje na:

1.priestory, na ktoré bolo vydané rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a), pri zmene osoby prevádzkovateľa bez zmeny podmienok prevádzky,

2.ubytovacie zariadenia okrem zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby,63) a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú opatrenia pobytovou formou,

3.telovýchovné a športové zariadenia,

4.zariadenia starostlivosti o ľudské telo,

5.prevádzky verejného stravovania bez výroby hotových pokrmov, stánky s rýchlym občerstvením a na iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích podujatiach a iných hromadných podujatiach,

6.administratívne priestory,

7.priestory, v ktorých sa vykonáva živnosť kúpy tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi okrem predaja pokrmov, nápojov alebo potravín,“.

Predmetná zmena právnej úpravy zákona č. 355/2007 Z. z. mala priamu väzbu na súčasné ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, avšak bez prepojenia na tento zákon. Podmienka predložiť rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva úradu podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa stala nevykonateľnou, a teda obsolétnou, a to pre vybrané kategórie zariadení/priestorov definované v ustanovení § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.. V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 60).

Návrhom sa ďalej doplnila povinnosť pre úrad vykonať pred vydaním rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska obhliadku pracoviska, na ktorom má byť zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Sleduje sa tým overenie podmienok pre výkon „chránenej práce“ a posúdenie vhodnosti a účelnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priamo na mieste jej zriaďovania úradom.

19

Vo väzbe na úpravu definície chránenej dielne a chráneného pracoviska a podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa spresňujú povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Nad rámec súčasne platného právneho stavu sa navrhuje ustanoviť výnimku pri dočasnom uvoľnení pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku. V chránenej dielni, v ktorej počet zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce klesne pod 50 % z dôvodu uvoľnenia pracovných miest, na ktorých boli zamestnaní občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, sa podmienka zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste v chránenej dielni bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Ak sa uvoľnilo pracovné miesto na chránenom pracovisku, podmienka zamestnávať občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste na chránenom pracovisku sa bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Zámerom navrhovanej úpravy je zníženie administratívy spojenej so zrušením alebo pozastavením priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak pracovné miesto nebolo dočasne obsadené občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým uplatnením na trhu práce.

Samostatne sa vymedzujú dôvody zániku priznaného postavenia chránené dielne alebo chráneného pracoviska s doplnením c dôvodu týkajúceho sa zániku postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zriadeného právnickou osobou alebo fyzickou osobou bez právneho nástupcu, ktorej bolo priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj chráneného pracoviska zriadeného samostatne zárobkovo činnou osobou ako fyzickou osobou, a to z dôvodu jej úmrtia, ktoré v súčasnom znení zákona absentuje, čo úradom v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, ktorý v súčasnej právnej úprave chýba.

K bodom 127, 128, 130, 131, 133, 135, 137, 138 a 140

V súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže byť zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku sa tento pojem upravuje aj v príslušných ustanoveniach jednotlivých príspevkoch a pri povinnosti plnenia povinného podielu, ak príspevok alebo povinnosť plnenia povinného podielu je naviazaná na zamestnávanie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

K bodu 129 (§ 56 ods. 3)

Navrhuje sa upraviť rozdelenie výšky príspevku pre všetky okresy SR na základe porovnania priemerného podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 64 rokov) v príslušnom okrese s celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Cieľom je zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o

20

zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodu 132 (§ 56a)

Navrhuje sa vypustenie § 56a. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím u zamestnávateľa, ktorý nemá postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska bude realizovaná prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest, uľahčiť pracovnú integráciu občanov so zdravotným postihnutím a uľahčiť udržanie občana, ktorý sa stal občanom so zdravotným postihnutím počas trvania jeho zamestnania, v tomto zamestnaní.

K bodom 134 a 141 (§ 57 ods. 1, 2 a 9)

V súvislosti so zavedením definície občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce sa ustanovenie precizuje a na účely poskytnutia príspevku sa vypúšťa podmienka minimálnej doby vedenia uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najmenej tri mesiace alebo najmenej 12 mesiacov, ak občan v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ. Nadväzne na tieto zmeny sa s cieľom zabezpečenia efektívneho využívanie finančných prostriedkov určených na tento účel návrhom zabezpečuje, že príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ.

V kontexte návrhu úprav § 49 sa navrhuje zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

K bodom 136 a 139 (§ 57 ods. 4 a ods. 7)

Navrhuje sa zjednotiť poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť s poskytovaním príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49.

21

K bodom 142 a 143 (§ 58 ods. 13)

Navrhovaná úprava umožní agentúram podporovaného zamestnávania (APZ) viesť evidenciu údajov o službách poskytnutých občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanov a zamestnávateľom, údajov o sprostredkovaných pracovnoprávnych vzťahoch občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom na základe služby poskytnutej podľa § 58 ods. 1 písm. c) a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 58 ods. 13 písm. c) a písm. d) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti. Elektronicky poskytnuté údaje podkladom pre správy o činnosti APZ za príslušný kalendárny rok. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

K bodu 144 (§ 59 ods. 1)

Na účely poskytovania príspevku na činnosť pracovného asistenta sa navrhuje považovať za občana so zdravotným postihnutím občana uznaného za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. inak, ako v návrhu úpravy § 9 ods. 1.

K bodu 145 (§ 59 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 146 a 149 (§ 60 ods. 1 a § 60 ods. 5)

Z dôvodu zlepšenia prístupu k zamestnaniu sa navrhuje umožniť občanovi, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vykonávanie práce z jeho domácnosti pri stanovení maximálneho počtu dní jej vykonávania, ak vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce umožňuje dohodnutý druh práce. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že za tento čas sa za oprávnený náklad na účely poskytovania príspevku podľa § 60 budú považovať iba náklady na náklady na celkovú cenu práce týchto zamestnancov.

K bodom 147 a 148 (§ 60 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa za účelom zníženia administratívnej záťaže tak pre klientov, ako aj pre úrady , zaviesť paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej kvartálnej výšky príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

K bodom 150 až 154 (§ 60 a § 62)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 155 a 156 (§ 63 ods. 1)

Navrhovaná úprava precizuje a zjednocuje existujúcu povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva. V súvislosti s úpravou ochrany osobných údajov bolo nevyhnutné vymedziť proces sprístupňovania údajov z evidencie občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, a teda, zamestnávateľ ich poskytne úradu na jeho žiadosť.

K bodu 157 (§ 63 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

22

K bodu 158 (§ 63 ods. 5)

Úprava umožní zamestnávateľom v spojení § 63 ods. 1 písm. c) viesť evidenciu zamestnancov, ktorí občanmi so zdravotným postihnutím, a preukazovať plnenie povinného podielu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Odstráni sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na štatistické a kontrolné účely.

K bodom 159 až 161 (§ 64, § 65 a § 65b, § 67)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 162 (§ 67 ods. 16)

V súvislosti s návrhom na precizovanie povinnosti zamestnávateľov predkladať kópiu dokladu preukazujúceho splnenie podmienky podľa § 23a ods. 1 sa navrhuje doplnenie § 67 ods. 16 z dôvodu efektívnejšieho výkonu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 163 (§ 67 ods. 17 a 18)

V súvislosti s precizovaním úpravy ochranou osobných údajov sa navrhuje ustanoviť okamih výmazu zbieraných a spracovávaných osobných údajov podľa § 28 písm. a), § 31 ods. 1 písm. f) a, § 58 ods. 13 písm. c) po splnení účelu podľa § 28 písm. b), § 31 ods. 1 písm. g) a, § 58 ods. 13 písm. d)a § 63 ods. 1 písm. c). Rozhodným okamihom byť splnenie si zákonnej povinnosti predloženia správy alebo preukázania povinnosti plnenia povinného podielu.

Zároveň sa precizuje spôsob zbierania a spracovania zdravotných údajov (údaj súvisiaci s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť).

K bodom 164 až 167 (§ 68 ods. 1, § 69, § 70 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 168 [§ 70 ods. 4 písm. c)]

Navrhuje sa odstrániť administratívnu záťaž v konaniach o vyradení z evidencie UoZ, ktoré začali na podnet účastníka konania navrhuje sa vypustiť povinnosť vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa podkladom rozhodnutia. Ide o prípady, keď UoZ oznámi, že si našiel zamestnanie alebo začal podnikať, úrad následne začne konanie a vyzve túto osobu na vyjadrenie sa k jej vlastnému oznámeniu (nájdenie so zamestnania, začatie podnikania).

K bodu 169 (§ 70 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 170 (§ 70 ods. 8)

Navrhuje sa v súvislosti so zákonom o registri trestov vypustiť v prípade právnických osôb preukazovanie splnenia podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. g) priamo právnickou osobou. Podľa zákona o registri trestov je možné na účely overenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov namiesto predloženia výpisu z registra trestov zverejnený zoznam uložených trestov právnickým osobám.

K bodu 171 (§ 70 ods. 8)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a

23

doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon.

K bodu 172 (§ 70 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 173 (poznámka k odkazu 63b)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 174 (§ 70 ods. 18 až 20)

Navrhuje sa umožniť zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám predkladať žiadosti a preukazovať splnenie povinností podľa zákona o službách zamestnanosti aj elektronicky elektronickými prostriedkami s podpísaným kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ide o precizovanie právnej úpravy a jej zosúladenie s reálnym stavom.

Obvyklý pobyt na účely zaradenia do evidencie UoZ a plnenia si povinností z toho vyplývajúcich, ako aj na účely plnenia nárokov, ktoré prislúchajú UoZ , sa navrhuje, aby si UoZ pri zaradení do evidencie UoZ , mohol zvoliť úrad , na ktorom bude vedený v evidencii UoZ. Uvedený návrh reflektuje na migráciu pracovnej sily v rámci Slovenskej republiky a odstraňuje administratívnu záťaž a časovú náročnosť pre splnenie povinností UoZ v prípade, ak sa UoZ dlhodobo zdržiava mimo miesta trvalého pobytu.

Zároveň sa navrhuje zadefinovať pojem „identifikačné údaje účastníka dohody“ v súlade s požiadavkou na jednoznačnosť právnej úpravy ochrany osobných údajov.

K bodu 175 (§ 72au ods. 3)

Úpravou sa navrhuje predĺžiť dobu, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplýva z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania o udelení prechodného pobytu, ktoré je neúmerne predlžované v dôsledku náporu na príslušné policajné útvary v čase trvania stále vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

K bodu 176 (§ 72aw)

K odseku 1

V súvislosti s navrhovanými úpravami povinností u SZÚ, ADZ, APZ a povinnosti zamestnávateľa preukazovať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov sa navrhuje upraviť, že za kalendárny rok 2022 sa pri ich plnení bude postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

K odseku 2

Navrhuje sa ustanoviť, že sektorová rada zriadená do 31. decembra 2022 zostáva naďalej sektorovou radou aj podľa novej navrhovanej právnej úpravy.

K odsekom 3 až 6

Navrhuje sa ustanoviť, že príspevky poskytované na základe dohody uzatvorenej do 31.12.2022 alebo na základe žiadosti podanej do 31.12.2022 sa doposkytujú na základe pôvodne ustanovených pravidiel.

24

K odseku 7

Navrhuje sa v súvislosti s úpravou definície občana so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti ustanoviť prechodné obdobie 12 mesiacov, kedy sa občan so zdravotným postihnutím, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2023, považuje do 31. decembra 2023 za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023, ak tento občan so zdravotným postihnutím bol v súvislosti s poskytovaním príspevku podľa § 50, § 56, § 57 a 60 alebo v súvislosti s plnením povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64, § 64a a 65 zamestnaný v pracovnom pomere alebo vykonával SZČ k 31. decembru 2022. Vytvára sa tak prechodné obdobie na adaptáciu právneho postavenia občana so zdravotným postihnutím po dovŕšení dôchodkového veku.

K odseku 8

V súvislosti s novou definíciou občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce sa navrhuje ustanoviť, že občania so zdravotným postihnutím, ktorí k 31.12.2022 zamestnaní v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo na chránenom pracovisku vykonávajú alebo prevádzkujú SZČ sa považujú za občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce do skončenia tohto zamestnania alebo skončenia vykonávania alebo prevádzkovania tejto SZČ.

K odseku 9

V súvislosti s úpravou ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku sa na účely určenia výšky príspevkov podľa § 49, 50, 56 a 57 navrhuje ustanoviť medzi rokmi 2022 a 2023, že za podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku za rok 2022 sa považuje miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2022.

K odseku 10

Navrhuje sa ustanoviť, že konania začaté podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2022 sa dokončia podľa tejto právnej úpravy. Ide o konania o vydanie duplikátu a konanie o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

K odseku 11

V súvislosti s úpravou možnosti zamestnávateľa požiadať o vydanie potvdrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude § 72au ods. 2 od. Účinnosti tohto zákona nadbytočné a nebude sa z tohto dôvodu uplatňovať.

K bodu 177 (príloha č. 1 písm. A)

V súvislosti so zavedením inštitútu tzv. obvyklého pobytu v § 70 ods. 19 je nevyhnutné tento údaj doplniť aj do formulára žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ.

K bodu 178 (príloha č. 1 písm. A)

V súvislosti s nevyhnutnosťou napĺňať ciele Stratégie pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030 a pripravovať opatrenia na zlepšenie prístupu na trh práce adresnejšie je potrebné medzi údaje o UoZ doplniť aj údaj o materinskom jazyku.

K bodom 179 až 181 (príloha č. 1 písm. A)

Legislatívno-technická úprava; zosúladenie terminológie zo zákonom o pomoci v hmotnej núdzi.

25

K bodu 182 (príloha č. 1 písm. I až L)

V súvislosti s precizovaním povinností SZÚ, ADZ, APZ a zamestnávateľov pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sa zjednocuje rozsah údajov, ktoré uvedené subjekty evidujú pre spracovanie ročnej správy o svojej činnosti. Z hľadiska rozsahu ide o údaje, ktoré majú jednotlivé subjekty k dispozícii v rámci svojej činnosti a zároveň o údaje, z ktorých vychádzajú pri súčasnom plnení zákonných povinností. V súvislosti s avizovaným spustením nového portálu sa tak zároveň uľahčuje spracovanie správy o činnosti jednotlivých subjektov na základe pribežnej evidencie uvedených údajov.

K čl. II (zákon o pobyte cudzincov)

Navrhuje sa precizovanie ustanovenia, ktoré bolo zavedené za účelom zrýchleného prístupu štátnych príslušníkov tretej krajiny na pracovný trh vydávaním súhlasných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez testu trhu práce za predpokladu splnenia najviac 30% zamestnaných štátnych príslušníkov tretej krajiny u zamestnávateľa v zamestnaniach s nedostatkom pracovnej sily v okrese s nedostatkom pracovnej sily.

Ustanovenie § 23a písm. u) zákona o službách zamestnanosti umožňuje zaškolenie tohto štátneho príslušníka tretej krajiny formou zamestnávania v čase od podania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania a slúži výslovne na zaškolenie zamestnanca v súvislosti s výkonom konkrétneho zamestnania s nedostatkom pracovnej sily. V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady zneužívania účelu tohto ustanovenia tým, že štátny príslušník tretej krajiny počas procesu vybavovania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania mení zamestnávateľa a najmä zamestnanie, ktoré nepatrí medzi nedostatkové profesie. Navrhuje sa preto zamedzenie zmeny žiadosti v časti, ktorá upravuje zamestnávateľa a zamestnanie.

K čl. III (zákon o pomoci v hmotnej núdzi)

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na vypustenie § 52a v čl. I.

K bodu 3

Vzhľadom na zavedenie nového druhu príspevku na podporu rekvalifikácie v § 46a je nevyhnutné stanoviť, že aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii UoZ a zúčastňuje sa rekvalifikácie.

K bodu 5

Vzhľadom na úpravu prechodného ustanovenia v § 72aw v čl. I, ktorým sa „doposkytuje“ príspevok podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2022 je nevyhnutné túto úpravu zohľadniť aj v prechodnom ustanovení v čl. III.

K čl. IV (zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov)

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 1. januára 2023 bude k sledovaniu miery nezamestnanosti používaný nový ukazovateľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, ktorý nahradí v súčasnosti

26

používaný ukazovateľ miera evidovanej nezamestnanosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mieru nezamestnanosti vykazuje pre obdobie do 31. decembra 2022 prostredníctvom ukazovateľa miera evidovanej nezamestnanosti a pre obdobie od 1. januára 2023 prostredníctvom ukazovateľa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

K čl. V (zákon o regionálnej investičnej pomoci)

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento článok zohľadňuje úpravu, podľa ktorej od 1. januára 2023 bude k sledovaniu miery nezamestnanosti používaný nový ukazovateľ podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, ktorý nahradí v súčasnosti používaný ukazovateľ miera evidovanej nezamestnanosti. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny mieru nezamestnanosti vykazuje pre obdobie do 31. decembra 2022 prostredníctvom ukazovateľa miera evidovanej nezamestnanosti a pre obdobie od 1. januára 2023 bude vykazovaná prostredníctvom ukazovateľa podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

K čl. VI (zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch)

K bodu 1 (§ 16 ods. 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 2 [§ 19 ods. 2 písm. e)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3 (§ 19a až 19c)

V nadväznosti na navrhované vypustenie príspevkov podľa § 53f a 53g zákona o službách zamestnanosti zo zákona o službách zamestnanosti sa navrhuje upraviť poskytovanie týchto príspevkov v zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a sociálna ekonomika ako celok rieši množstvo spoločenských problémov, akými napríklad nezamestnanosť a sociálne vyčlenenie, prístup k bývaniu, vzdelaniu alebo iným verejným službám, presun príspevkov podľa § 53f a 53g zo zákona o službách zamestnanosti do zákona č. 112/2018 Z. z. dotvára celistvosť daného sektora a zákona. Dôležitým medzníkom v oblasti rozvoja sociálnej ekonomiky na Slovensku bolo uznanie legitimity sociálneho podnikania ako nástroja aktívnej politiky trhu práce (APTP), keď s účinnosťou od 1. septembra 2008 novela zákona o službách zamestnanosti vytvorila prvý legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov pracovnej integrácie. Aplikačná prax však ukázala, že pre lepšiu vykonateľnosť a právnu istotu zákona č. 112/2018 Z. z. je presun daných príspevkov nutnosťou.

Navrhujú sa tiež zmeny výšky vyrovnávacieho príspevku pre jednotlivé typy znevýhodnenia. Navrhuje sa zjednotenie výšky poskytovania vyrovnávacieho príspevku pre znevýhodnené osoby v zmysle zákona s maximálnym stropom, ktorý sa môže poskytnúť v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Zároveň sa navrhuje pre zdravotne znevýhodnené osoby, ktoré nie uznané za invalidné podľa osobitného predpisu znížiť výšku poskytovania vyrovnávacieho príspevku, a to vo výške

27

55 % oprávnených nákladov skutočne vynaložených na každého takého zamestnanca, najviac vo výške 55 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Uvedené sa navrhuje nakoľko v aplikačnej praxi dochádza k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení.

Vzhľadom na efektívne poskytovanie finančného príspevku je potrebné pri mzdových nákladoch doplniť alikvotné krátenie vyrovnávacieho príspevku. Výška vyrovnávacieho príspevku zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálny strop výšky príspevku sa pomerne kráti.

V spoločných ustanoveniach k poskytovaniu príspevkov podľa § 23a a 23b sa analogicky k § 70 ods. 7 a 8 zákona o službách zamestnanosti upravujú podmienky na poskytnutie týchto príspevkov.

K bodu 4 [§ 23 ods. 4 v § 27b ods. 1 písm. e) a ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 5 (§ 24 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 6 (§ 24 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7 a 8 (§ 24 ods. 3 a 10)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike.

K bodu 9 (§ 24 ods. 11)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunutím umiestňovacieho príspevku pre integračný podnik a vyrovnávacieho príspevku pre integračný podnik do zákona o sociálnej ekonomike. Zároveň sa navrhuje, aby nemohlo dôjsť k súbežnému poskytovaniu príspevku v čase skrátenej práce na rovnaké oprávnené náklady.

K bodu 10 (§ 25 ods. 4)

Upravuje sa kompetencia ústredia práce vo vzťahu k úradom práce pri poskytovaní umiestňovacieho príspevku a vyrovnávacieho príspevku.

28

K čl. VII

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosť zákona 1. januára 2023 okrem čl. I bodu 171, pre ktorý sa navrhuje nadobudnutie 1. januára 2024 z dôvodu jeho nadväznosti na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 57/2018, dátum vydania: 07.03.2018

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál a je v súlade s návrhom opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže podnikateľov prijatým Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dňa 4. mája 2017.

Platný zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2008 a doposiaľ bol jedenásťkrát novelizovaný. Za toto obdobie prešla globálna a slovenská ekonomika významným vývojom, na ktorý                          je potrebné reagovať aj v oblasti podpory investícií.

Navrhovaná právna úprava reflektuje zmeny potrieb Slovenskej republiky v oblasti podpory investícií, zmeny potrieb investorov a zmeny v európskej legislatíve, ktoré vyžadujú priamu aplikáciu. Vytvára väčší priestor pre znižovanie regionálnych rozdielov v Slovenskej republike. Nová legislatívna úprava bude zároveň adresnejšie zameraná na podporu investícií týkajúcich sa progresívnych technológií a činností s vysokou pridanou hodnotou. Podporí tak ciele dosahovania udržateľného hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v globálnom priestore.

K  zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste.

Ďalšie zmeny legislatívy súvisia so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to tak z pohľadu typov investície, ako aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. Návrh zákona ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy                                v prípade zistenia ich porušenia.

Poskytovanie investičnej pomoci bude hodnotené pravidelne na ročnej báze formou ex post analýzy.

Dátum nadobudnutia účinnosti sa s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2018.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Súčasťou návrhu zákona je novelizácia súvisiacich právnych predpisov,                            a to zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona                             č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Prijatie návrhu zákona ďalej bude mať pozitívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

 

Osobitná časť

K Čl. l

K § 1

Zákon o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) upravuje poskytovanie regionálnej investičnej pomoci (ďalej len „investičná pomoc“), práva a povinnosti prijímateľa investičnej pomoci a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci a kontrole jej použitia.

Investičná pomoc sa poskytuje v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení a zákonom č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

K § 2

Oblasti, na ktoré môže byť investičná pomoc podľa tohto zákona poskytnutá, sú priemyselná výroba, technologické centrum a centrum podnikových služieb. Ustanovenie ďalej vymedzuje formy investičnej pomoci, ktorými môžu byť dotácia na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, úľava na dani z príjmov, príspevok na vytvorené nové pracovné miesta a prevod nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Investičnú pomoc nemožno poskytnúť v prípadoch, ktoré ustanovuje nariadenie (EÚ)                      č. 651/2014 v platnom znení.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) riadi a koordinuje proces schvaľovania, posudzovania a kontroly poskytovania investičnej pomoci.

K § 3

Ministerstvo hospodárstva je poskytovateľom investičnej pomoci, ak ide o investičnú pomoc vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) prostredníctvom príslušného správcu dane je poskytovateľom investičnej pomoci, ak ide o investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmov.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“) je poskytovateľom investičnej pomoci, ak ide o investičnú pomoc vo forme príspevku na vytvorené nové pracovné miesta podľa.

Ak ide o investičnú pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom je poskytovateľom investičnej pomoci vlastník nehnuteľnosti, ktorým je štát, zastúpený príslušným správcom majetku štátu, vyšší územný celok, obec, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „vlastník nehnuteľnosti“).

 

 

K § 4

Prijímateľom investičnej pomoci môže byť fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Prijímateľ je povinný spĺňať všetky uvedené podmienky pri podaní žiadosti na ministerstvo hospodárstva. Ak počas procesu posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci prestane prijímateľ uvedené podmienky spĺňať, ministerstvo hospodárstva proces posudzovania ukončí.

Pre potreby investičnej pomoci je dôležité zaradenie podniku podľa jeho veľkosti. Veľkosť podniku sa určuje podľa Prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení.

Ustanovenie v odseku 3 ďalej negatívne vymedzuje prijímateľa investičnej pomoci. Ak počas procesu posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci prestane prijímateľ uvedené podmienky spĺňať, ministerstvo hospodárstva proces posudzovania ukončí.

V procese posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci, do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia investičnej pomoci, sa prijímateľ považuje za žiadateľa o investičnú pomoc.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy zákona.

Investičnou pomocou môže byť podporený projekt počiatočnej investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Projekty počiatočnej investície sa definujú na úrovni prevádzkarne prijímateľa investičnej pomoci.

Presnejšie sa definuje pojem technologické centrum. Cieľom je adresnejšia podpora aplikovaného výskumu v jednotlivých spoločnostiach. Za činnosti technologického centra sa nepovažujú bežné alebo pravidelné úpravy výrobkov, výrobných liniek, výrobných postupov, existujúcich služieb a ostatných prebiehajúcich operácií, a to ani vtedy, ak by takéto úpravy predstavovali zlepšenie. Výrobný proces a bežné poskytovanie služieb sa rovnako nepovažuje za činnosť technologického centra.

Novým strojom, prístrojom a zariadením je stroj, prístroj a zariadenie, ktoré boli vyrobené najviac dva roky pred ich obstaraním a do dňa obstarania neboli odpisované. Technické zhodnotenie strojov, prístrojov a zariadení nie je považované za obstaranie nových strojov, prístrojov a zariadení.

Novým pozemkom a budovou je pozemok a budova, ktorých obstaranie prijímateľom alebo tretími osobami, nebolo v minulosti podporené štátnou pomocou alebo minimálnou pomocou.

Zákon ďalej zavádza pojmy hlavné miesto realizácie investičného zámeru a doplnkové miesto realizácie investičného zámeru. Investičný zámer musí byť realizovaný v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru. V  priemyselnej výrobe je možné zahrnúť medzi oprávnené investičné náklady do strojov, prístrojov a zariadení aj náklady vynaložené na stroje, prístroje a zariadenia umiestnené u dodávateľa prijímateľa investičnej pomoci, teda v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru. Takto využívané stroje môžu byť umiestnené iba v okresoch s rovnakou, alebo vyššou maximálnou intenzitou investičnej pomoci. Podmienkou je zachovanie obstaraného majetku vo vlastníctve prijímateľa investičnej pomoci. Dodávateľ môže predmetné stroje, prístroje a zariadenia využívať výlučne na produkciu výrobkov pre prijímateľa investičnej pomoci a týkajúcich sa investičného zámeru. Maximálna hodnota strojov, prístrojov a zariadení, ktoré je prijímateľ investičnej pomoci oprávnený umiestniť u dodávateľa je ustanovená vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Začatím prác na investičnom zámere sa rozumie vznik akéhokoľvek právneho záväzku prijímateľa, na základe ktorého je realizácia investičného zámeru nezvratná. Kúpa pozemku a prípravné práce, ako je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a získanie povolení, sa nepovažuje za začatie prác.

Ukončením prác na investičnom zámere nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na poslednú stavbu alebo vydanie povolenia stavebného úradu na uvedenie stavby alebo technológie, ktorá je súčasťou oprávnených nákladov investičného zámeru, do trvalej prevádzky, alebo úhrada poslednej faktúry za obstaraný dlhodobý hmotný majetok alebo dlhodobý nehmotný majetok, ak súčasťou oprávnených nákladov nie sú náklady na stavbu alebo technológie, ktorých užívanie je podmienené vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo povolenia na uvedenie stavby alebo technológie do trvalej prevádzky.

Za vytvorenie nového pracovného miesta sa považuje nástup zamestnanca do práce v súlade s pracovnou zmluvou uzatvorenou v priamej súvislosti s realizáciou investičného zámeru, ak zamestnanec vykonáva pre prijímateľa závislú prácu. Pracovné miesta vytvorené pred podaním žiadosti o investičnú pomoc na ministerstvo hospodárstva sa nepovažujú za pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným zámerom.

Čistým nárastom pracovných miest je čistý nárast počtu pracovných miest pri porovnaní pracovných miest v prevádzkarni s priemerom za posledných 12 mesiacov, ktoré predchádzajú kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc podaná na ministerstvo hospodárstva. Počet pracovných miest znamená počet osôb zamestnaných počas relevantného obdobia v prevádzkarni na výkon závislej práce v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas. Počet osôb zamestnaných na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas sa do celkového počtu pracovných miest započítava ako podiel pracovných jednotiek vo vzťahu k ustanovenému týždennému pracovnému času.

Dátumom poskytnutia investičnej pomoci je deň vydania rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Dátumom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, rozhodnutia o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci je deň doručenia rozhodnutia prijímateľovi.

Intenzitou investičnej pomoci je percentuálny podiel celkovej diskontovanej výšky investičnej pomoci k celkovej diskontovanej výške oprávnených nákladov súvisiacich s realizáciou investičného zámeru; intenzita investičnej pomoci je vyjadrená ekvivalentom hrubého grantu, ktorý predstavuje výšku investičnej pomoci pred zaplatením dane z príjmov.

Mierou nezamestnanosti je priemerná miera nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie zverejnená v štatistických údajoch ústredia práce.

K § 6

Prijímateľ môže preukazovať oprávnené náklady ako investičné oprávnené náklady, mzdové oprávnené náklady, prípadne ich kombináciu. Kombinácia oprávnených nákladov nesmie presiahnuť výšku investičných, alebo mzdových oprávnených nákladov, podľa toho, ktoré oprávnené náklady sú vyššie.

Náklady na kúpu pozemku a na prípravné práce, k obstaraniu ktorých došlo pred podaním žiadosti o investičnú pomoc nepredstavujú začatie prác. Takto obstarané náklady sa však nemôžu zahrnúť do oprávnených nákladov.

Náklady na dlhodobý nehmotný majetok je možné zahrnúť do oprávnených nákladov iba v prípade ich kombinácie s oprávnenými nákladmi na dlhodobý hmotný majetok. Veľké podniky si môžu do oprávnených nákladov zahrnúť náklady na dlhodobý nehmotný majetok maximálne do výšky 50 % celkových investičných oprávnených nákladov.

Ak sú oprávnené náklady vypočítané s použitím mzdových nákladov, investičný zámer musí viesť k čistému nárastu pracovných miest. Na jedno vytvorené nové pracovné miesto si môže prijímateľ uplatniť maximálne trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc podaná na ministerstvo hospodárstva, v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru.

Za oprávnené investičné náklady na dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov a budov možno klasifikovať náklady, ktoré boli vynaložené na nové pozemky a budovy obstarané za trhových podmienok, ak tieto sú situované v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru. Výnimkou podmienky obstarania za trhových podmienok sú tie oprávnené náklady, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku za hodnotu majetku stanovenou znaleckým posudkom.

Dlhodobý hmotný majetok vo forme strojov, prístrojov a zariadení musí byť nový, obstaraný za trhových podmienok, využívaný výhradne prijímateľom v súlade s investičným zámerom a umiestnený v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru. Na dlhodobý hmotný majetok podporený investičnou pomocou vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako je hodnota majetku alebo hodnota nájmu stanovená znaleckým posudkom sa podmienka obstarania za trhových podmienok nevzťahuje.

Ak je investičný zámer realizovaný v priemyselnej výrobe, môže byť časť dlhodobého hmotného majetku umiestnená v doplnkovom mieste investičného zámeru. Stroje, prístroje a zariadenia umiestnené v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru musia byť využívané na výrobu produktov v súlade s investičným zámerom dodávaných výlučne prijímateľovi. Splnenie podmienok podľa predchádzajúcej vety musí prijímateľ vedieť kedykoľvek preukázať platnou a účinnou zmluvou uzatvorenou s dodávateľom.

Dlhodobý nehmotný majetok musí byť obstaraný za trhových podmienok od osôb iných ako tých, ktoré majú voči prijímateľovi postavenie partnerského podniku alebo prepojeného podniku. Partnerské alebo prepojené osoby sa definujú podľa Čl. 3 Prílohy I k  nariadeniu (EÚ)  č. 651/2014 v platnom znení. Dlhodobý nehmotný majetok musí byť ďalej zahrnutý do majetku prijímateľa a odpisovaný a využívaný len prijímateľom v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru najmenej päť rokov, ak ide o veľký podnik a najmenej tri roky, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

Náklady spojené s prenájmom dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov a budov, ktoré sú nové a umiestnené v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru sú oprávnené najviac po dobu trvania povinnosti prijímateľa zachovať prenajatý pozemok alebo budovu, ak nájom pokračuje najmenej päť rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a tri roky, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

Náklady spojené s prenájmom dlhodobého hmotného majetku vo forme strojov, prístrojov a zariadení sú oprávnené najviac po dobu trvania povinnosti prijímateľa zachovať prenajaté stroje, prístroje a zariadenia, ak je súčasťou nájmu záväzok prijímateľa odkúpiť predmet nájmu po uplynutí doby nájmu.

V prípade investičného zámeru zameraného na diverzifikáciu produkcie existujúcej prevádzkarne, musia oprávnené náklady prevyšovať účtovnú hodnotu znovupoužitého dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku zaevidovanú v účtovnom období predchádzajúcom účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu prác na investičnom zámere, najmenej o 200 %.

Ak ide o investičnú pomoc poskytnutú veľkému podniku na zásadnú zmenu celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne, musia oprávnené náklady prevyšovať odpisy dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku súvisiaceho s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas troch účtovných období, ktoré predchádzajú účtovnému obdobiu, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc doručená ministerstvu hospodárstva.

K § 7

Ustanovenie vymedzuje podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe. Hodnotové vyjadrenie všeobecných podmienok je definované vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Ďalej v odseku 2 sú ustanovené podmienky pre investičné zámery priemyselnej výroby kombinovanej s technologickým centrom. V prípade podmienky obstarania dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku je pre celý investičný zámer podmienkou dosiahnutie minimálne investície vo výške minimálnej investície pre priemyselnú výrobu a pre časť technologického centra minimálnej investície pre technologické centrum.

V prípade posudzovania investičného zámeru priemyselnej výroby kombinovanej s technologickým centrom bude posudzovaný investičný zámer ako celok a súčasne samostatne časť priemyselnej výroby a technologického centra.

K § 8

Ustanovenie definuje podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v oblasti technologických centier.

Prijímateľ je povinný zamestnancom prevádzkarne vyplácať minimálny násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnancom prevádzkarne v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky zistenou štatistickým úradom za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bolo nové pracovné miesto vytvorené, v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru. Minimálny násobok bude stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak nie je vyžadované naplnenie podmienky minimálnej investície, investičný zámer musí aj v tomto prípade spĺňať podmienky rozhodujúce pre jeho klasifikáciu na projekt počiatočnej investície.

K § 9

Ustanovenie definuje podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v oblasti centier podnikových služieb.

Prijímateľ je povinný zamestnancom prevádzkarne vyplácať minimálny násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnancom prevádzkarne v porovnaní s priemernou nominálnou mesačnou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenou štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom bolo nové pracovné miesto vytvorené, v okrese hlavného miesta realizácie investičného zámeru. Minimálny násobok je stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak nie je vyžadované naplnenie podmienky minimálnej investície, investičný zámer musí aj v tomto prípade spĺňať podmienky rozhodujúce pre jeho klasifikáciu na projekt počiatočnej investície.

K § 10

Základom pre výpočet výšky investičnej pomoci vo forme dotácie na dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok sú oprávnené investičné náklady.

Minimálna výška oprávnených nákladov, ktoré môžu byť v jednotlivých oblastiach investičných zámerov podporené dotáciou na dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok, je definovaná vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Vynaložené oprávnené investičné náklady prijímateľ preukazuje pri predložení ročnej správy o priebehu realizácie investičného zámeru. Následne ministerstvo hospodárstva posudzuje oprávnenosť deklarovaných investičných nákladov. Dotácia sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej medzi ministerstvom hospodárstva a prijímateľom.

Ustanovenie ďalej v odseku 3 definuje obligatórne náležitosti zmluvy uzatvorenej medzi prijímateľom investičnej pomoci a ministerstvom hospodárstva.

K § 11

Úľava na dani z príjmov sa uplatňuje v daňovom priznaní za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom sa daňové priznanie podáva. Minimálnu výšku oprávnených nákladov, ktoré môžu byť v jednotlivých oblastiach investičných zámerov podporené úľavou na dani z príjmu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Uplatnenie investičnej pomoci vo forme úľavy na dani z príjmov je upravené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K § 12

Základom pre výpočet výšky investičnej pomoci vo forme príspevku na vytvorené nové pracovné miesta sú oprávnené mzdové náklady.

Príspevok na vytvorené nové pracovné miesta sa poskytuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi prijímateľom a ministerstvom práce prostredníctvom ústredia práce. Náležitosti zmluvy a spôsob vyplácania príspevku na vytvorené nové pracovné miesta je upravený v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príspevok na nové pracovné miesta sa poskytuje iba v prípade, ak realizácia investičného zámeru vedie k čistému nárastu pracovných miest.

Minimálny počet nových pracovných miest, ktoré môžu byť podporené príspevkom na nové pracovné miesta v jednotlivých oblastiach realizácie investičných zámerov, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 13

Ustanovenie vymedzuje investičnú pomoc vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Určuje povinné náležitosti a prílohy k zmluve o prevode nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom a zmluvy o nájme nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom. Pokiaľ zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v zákone, je neplatná.

Investičná pomoc pri prevode nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom zodpovedá rozdielu medzi hodnotou nehnuteľného majetku určenou znaleckým posudkom a hodnotou prevodu nehnuteľného majetku.

V prípade nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu majetku určená znaleckým posudkom, investičná pomoc zodpovedá rozdielu medzi hodnotou nájmu nehnuteľného majetku určenou znaleckým posudkom a hodnotou nájmu nehnuteľného majetku.

Nájomný vzťah za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu stanovená znaleckým posudkom môže trvať najviac desať po sebe nasledujúcich rokov, pričom investičnú pomoc vo forme nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nájmu stanovená znaleckým posudkom si musí prijímateľ prvýkrát uplatniť najneskôr v lehote do 12 mesiacov od doručenia rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Nájomný vzťah musí trvať najmenej päť rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a najmenej tri roky od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide
o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

K § 14

Proces posudzovania a schvaľovania investičnej pomoci sa začína podaním investičného zámeru na ministerstvo hospodárstva.

K § 15

V rámci procesu posudzovania investičného zámeru ministerstvo hospodárstva posudzuje regionálny prínos investičného zámeru a zároveň zabezpečuje vypracovanie nezávislého odborného posudku.

Nezávislý odborný posudok hodnotí predpoklad splnenia podmienok na poskytnutie investičnej pomoci, predpoklad naplnenia parametrov investičného zámeru a vplyv investičného zámeru na verejné financie.

Pri podaní investičného zámeru musí prijímateľ spĺňať podmienky podľa § 4 ods. 3. Ak tieto podmienky prijímateľ nespĺňa, ministerstvo žiadosť zamietne.

Ak z posudzovania žiadosti vyplýva, že prijímateľ nemá predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci alebo nemá predpoklad naplniť parametre investičného zámeru alebo negatívny vplyv investičného zámeru na verejné financie prevyšuje vplyv pozitívny, ministerstvo hospodárstva proces posudzovania žiadosti ukončí, o čom písomne informuje prijímateľa a svoje stanovisko zdôvodní.

Ak z posudzovania žiadosti vyplýva, že prijímateľ má predpoklad splniť podmienky na poskytnutie investičnej pomoci a má predpoklad naplniť parametre investičného zámeru
a pozitívny vplyv investičného zámeru na verejné financie prevyšuje vplyv negatívny, ministerstvo hospodárstva vypracuje návrh na poskytnutie investičnej pomoci a zašle návrh príslušným poskytovateľom investičnej pomoci, podľa požadovaných foriem investičnej pomoci.

Bez ohľadu na požadované formy investičnej pomoci zašle ministerstvo hospodárstva návrh aj ministerstvu financií na vyjadrenie sa k vplyvu investičného zámeru na verejné financie.

Ak prijímateľ ani po výzve ministerstva hospodárstva nepredloží úplnú a správnu žiadosť podľa tohto zákona, ministerstvo hospodárstva žiadosť zamietne, o čom prijímateľa písomne informuje.

K § 16

Poskytovatelia investičnej pomoci posúdia návrh na poskytnutie investičnej pomoci a do 10 dní od doručenia návrhu zašlú ministerstvu hospodárstva svoje stanovisko k poskytnutiu príslušnej formy investičnej pomoci. Súčasťou stanoviska poskytovateľa je vyjadrenie k finančnému krytiu navrhovanej formy investičnej pomoci.

Ministerstvo financií zašle ministerstvu hospodárstva do 10 dní od doručenia návrhu svoje vyjadrenie k vplyvu návrhu na verejné financie. 

Ak príslušní poskytovatelia investičnej pomoci vo forme úľavy na dani z príjmu a príspevku na nové pracovné miesta nedoručia stanovisko v stanovenej lehote, je ich stanovisko považované za kladné.

Ak poskytovateľ investičnej pomoci vo forme prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu ako hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom nedoručí svoje stanovisko v stanovenej lehote, je jeho stanovisko považované za záporné.

Po uplynutí lehoty na doručenie písomných stanovísk poskytovateľov ministerstvo hospodárstva vypracuje súhrnné stanovisko k hodnoteniu investičného zámeru, v ktorom zohľadní výsledok posúdenia regionálneho prínosu, odborný posudok a stanoviská poskytovateľov investičnej pomoci.

Ak ministerstvo hospodárstva vydá kladné súhrnné stanovisko k hodnoteniu investičného zámeru, vypracuje ponuku investičnej pomoci.

Ak ministerstvo hospodárstva vydá záporné súhrnné stanovisko k hodnoteniu investičného zámeru, ministerstvo proces posudzovania investičného zámeru a schvaľovania investičnej pomoci ukončí. O ukončení procesu ministerstvo hospodárstva písomne upovedomí prijímateľa.

K § 17

V prípade súhlasného súhrnného stanoviska vypracuje ministerstvo hospodárstva ponuku investičnej pomoci, ktorú zašle prijímateľovi investičnej pomoci a na vedomie príslušnému poskytovateľovi investičnej pomoci do pätnástich pracovných dní od uplynutia lehoty na doručenie písomných stanovísk poskytovateľov.

Ponuka môže byť zaslaná výlučne prijímateľovi, ktorý je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak mu takáto povinnosť vyplýva zo zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ponuka nemôže obsahovať výšku investičnej pomoci a formu investičnej pomoci, s ktorou príslušný poskytovateľ investičnej pomoci nesúhlasil.

K § 18

Ak prijímateľ s ponukou súhlasí, zašle ministerstvu hospodárstva akceptáciu ponuky v lehote 20 pracovných dní od jej doručenia.

Ak prijímateľ nepredloží akceptáciu ponuky v stanovenej lehote, ministerstvo hospodárstva žiadosť prijímateľa zamietne.

K § 19

Ak je investičná pomoc ad hoc pomocou, ministerstvo hospodárstva požiada do desiatich pracovných dní od doručenia akceptácie ponuky koordinátora pomoci o stanovisko k súladu navrhovanej investičnej pomoci s nariadením (EÚ)  č. 651/2014 v platnom znení.

Ak koordinátor pomoci prijme stanovisko že navrhovaná investičná pomoc nie je v súlade s nariadením (EÚ) č. 651/2014 v platnom znení, ministerstvo hospodárstva žiadosť zamietne.

K § 20

Ustanovenia upravujú záverečné kroky v procese schvaľovania investičnej pomoci, ktorými sú schválenie návrhu na poskytnutie investičnej pomoci vládou SR, rozhodnutie ministerstva hospodárstva, notifikácia investičnej pomoci na Európskej komisii v prípadoch schvaľovania investičnej pomoci podliehajúcej oznamovacej povinnosti podľa nariadenia (EÚ)                      č. 651/2014 v platnom znení a následné vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, resp. ukončenie procesu schvaľovania investičnej pomoci zamietnutím žiadosti o investičnú pomoc.

K § 21

Ustanovenie obsahuje obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ktorými sú identifikačné údaje prijímateľa investičnej pomoci, výška schválenej investičnej pomoci, schválená intenzita investičnej pomoci, formy schválenej investičnej pomoci a ich výška, podmienky poskytnutia investičnej pomoci a povinnosti prijímateľa investičnej pomoci.

K § 22

Zákon ďalej ustanovuje povinnosti prijímateľa investičnej pomoci.

Prijímateľ, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný účtovať oprávnené náklady na analytických účtoch, ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva,      v účtovných knihách so slovným a číselným označením investičného zámeru v účtovných zápisoch, ak účtuje                              v sústave jednoduchého účtovníctva. Účtovanie musí byť realizované v zrozumiteľnej a prehľadnej podobe.

Prijímateľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou a vedie evidenciu podľa osobitného predpisu, použije v zápisoch slovné a číselné označenie investičného zámeru. Účtovanie musí byť realizované v zrozumiteľnej a prehľadnej podobe.

Prijímateľ je povinný začať obstarávať dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v súlade s rozhodnutím o poskytnutí investičnej pomoci do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný vynaložiť oprávnené náklady na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vo výške a v štruktúre podľa rozhodnutia                             o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný obstaraný dlhodobý majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc, poistiť proti krádeži, poškodeniu a zničeniu, ak to jeho povaha pripúšťa, a to bezodkladne po obstaraní majetku. Počas doby poistenia je prijímateľ povinný zabezpečiť vinkuláciu poistného plnenia do výšky poskytnutej investičnej pomoci v prospech ministerstva hospodárstva.

Prijímateľ je povinný zachovať obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc, umiestnený v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru a v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru, vo výške a v štruktúre podľa rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, počas čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci, najmenej však počas piatich rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a troch rokov od ukončenia prác na investičnom zámere, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik.

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku nebráni výmene vybavenia alebo zariadenia, ktoré v priebehu uvedeného obdobia zastaralo alebo sa pokazilo, ako ani premiestneniu stroja, prístroja a zariadenia umiestneného v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru, za predpokladu, že podnikateľská činnosť prijímateľa, na ktorú bola investičná pomoc poskytnutá, zostane počas relevantného obdobia v danom okrese zachovaná.

Prijímateľ je povinný preukázať kúpu prenajatého dlhodobého hmotného majetku vo forme strojov, prístrojov a zariadení bezodkladne po uplynutí nájmu.

Prijímateľ je povinný vytvoriť všetky nové pracovné miesta v lehote uvedenej v rozhodnutí                 o poskytnutí investičnej pomoci. Lehota nemôže presiahnuť tri roky od ukončenia prác na investičnom zámere.

Prijímateľ je povinný udržať každé vytvorené nové pracovné miesto najmenej päť rokov odo dňa jeho prvého vytvorenia, ak ide o veľký podnik a najmenej tri roky, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik. Doba, počas ktorej je prijímateľ povinný udržať vytvorené nové pracovné miesto, plynie pri každom pracovnom mieste individuálne.

Prijímateľ je povinný, s výnimkou investičných zámerov týkajúcich sa novej prevádzkarne,  počas realizácie investičného zámeru a v piatich po sebe nasledujúcich rokov po roku,                          v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a v troch rokoch ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, zachovať pracovné miesta v počte zodpovedajúcom priemeru za posledných 12 mesiacov, ktoré predchádzajú kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola žiadosť podaná na ministerstvo hospodárstva.

Prijímateľ je pri investičnej pomoci poskytnutej na podporu investičného zámeru v oblasti priemyselnej výroby povinný počas realizácie investičného zámeru a počas piatich rokov po roku, v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a troch rokov, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, vyplácať zamestnancom mzdu vo výške uvedenej v žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný ukončiť práce na investičnom zámere do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Pri veľkých investičných projektoch je prijímateľ povinný ukončiť práce na investičnom zámere do piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný začať vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Pri veľkých investičných projektoch je prijímateľ povinný začať vykonávať podnikateľskú činnosť uvedenú v investičnom zámere do piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Výroba, činnosti, procesy, stavby a stroje, prístroje a zariadenia súvisiace s realizáciou investičného zámeru musia spĺňať podmienky na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov.

Ak je investičná pomoc poskytnutá na rozšírenie kapacity existujúcej prevádzkarne, prijímateľ je povinný zabezpečiť nárast výroby alebo služieb v hodnotovom vyjadrení alebo v objemovom vyjadrení najmenej o 15 % v porovnaní s priemerom za posledné tri účtovné obdobia, ktoré predchádzali účtovnému obdobiu, v ktorom bola žiadosť doručená ministerstvu hospodárstva. Podmienku podľa tohto odseku je prijímateľ povinný splniť v účtovnom období označenom v žiadosti o investičnú pomoc ako účtovné obdobie plánovaného dosiahnutia plnej kapacity. Lehota podľa tohto odseku nesmie presiahnuť účtovné obdobie, ktoré nasleduje po účtovnom období, v ktorom dôjde k ukončeniu prác na investičnom zámere, alebo účtovné obdobie, ktoré nasleduje po účtovnom období, v ktorom dôjde k vytvoreniu posledného nového pracovného miesta, podľa toho, ktorá skutočnosť nastala neskôr.

Prijímateľ je povinný predložiť ministerstvu hospodárstva 

a)      každoročne najneskôr do konca apríla ročnú správu o priebehu realizácie investičného zámeru za predchádzajúci kalendárny rok,

b)      najneskôr do troch mesiacov od ukončenia prác na investičnom zámere správu                            o ukončení investičného zámeru,

c)      každoročne najneskôr do konca apríla ročnú správu o využívaní investície, a to počas piatich rokov po roku, v ktorom prijímateľ ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a počas troch rokov po roku, v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik, najmenej však počas čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci,

d)     najneskôr do troch mesiacov od ukončenia čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci záverečnú hodnotiacu správu.

Prijímateľ je povinný v hlavnom mieste realizácie investičného zámeru na verejne prístupnom mieste umiestniť informačnú tabuľu do troch mesiacov od ukončenia prác na investičnom zámere a zachovať ju najmenej počas piatich rokov.

Počas realizácie investičného zámeru, v lehote piatich po sebe nasledujúcich rokov po roku, v ktorom boli ukončené práce na investičnom zámere, ak ide o veľký podnik a v lehote troch rokov, ak ide o mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik a počas čerpania investičnej pomoci alebo uplatňovania investičnej pomoci, prijímateľ nie je oprávnený uskutočniť zmeny, ktoré ovplyvňujú povahu investičného zámeru alebo podmienky, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá, a to najmä

a)      vynaloženie oprávnených nákladov v hodnote nižšej ako 85 % oprávnených nákladov uvedených v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci,

b)      prevod vlastníckeho práva k dlhodobému hmotnému majetku alebo dlhodobému nehmotnému majetku, na ktorý bola poskytnutá investičná pomoc, na tretiu osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva,

c)      zmena doplnkového miesta realizácie investičného zámeru bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva,

d)     dosiahnutie nižšieho čistého nárastu pracovných miest ako 90 % čistého nárastu uvedeného v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci,

e)      zmena charakteru finálnych výrobkov a služieb,

f)       zmena predstavujúca poskytnutie neoprávnenej výhody prijímateľovi alebo inému účastníkovi hospodárskej súťaže,

g)      predčasné ukončenie podnikateľskej činnosti v príslušnom okrese alebo premiestnenie podnikateľskej činnosti do iného okresu,

h)      prevod obchodného podielu prijímateľa predstavujúceho viac ako 24 % na základnom imaní alebo hlasovacích právach prijímateľa bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstvom hospodárstva,

i)        zlúčenie alebo splynutie prijímateľa s inou obchodnou spoločnosťou, rozdelenie prijímateľa alebo prevod podniku prijímateľa alebo jeho časti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva.

K § 23

Ustanovenie sa venuje úprave zmien súvisiacich s realizáciou investičného zámeru, udržaním investície a plnením podmienok poskytnutia investičnej pomoci. Prijímateľ je v období realizácie investičného zámeru a v lehote piatich po sebe nasledujúcich rokov, ak ide o veľký podnik a v lehote troch rokov, ak ide o mikropodnik, malý a stredný podnik, po roku, v ktorom ukončil práce na investičnom zámere, povinný ministerstvu hospodárstva bezodkladne písomne oznamovať všetky zmeny, ktoré môžu mať vplyv na realizáciu investičného zámeru a plnenie podmienok, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá.

Prijímateľ je povinný oznámiť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zmeny, a to najmä popis zmeny, dôvody zmeny a odhadovaný vplyv zmeny na realizáciu investičného zámeru a plnenie podmienok, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá.

Ministerstvo hospodárstva do 60 pracovných dní od doručenia oznámenia posúdi úplnosť oznámenia a súlad oznámenej zmeny s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci. Lehota začína plynúť od predloženia úplných podkladov a správnych podkladov.

Ak z oznámenia nevyplývajú skutočnosti potrebné na posúdenie súladu oznamovanej zmeny s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci, ministerstvo hospodárstva vyzve prijímateľa na doplnenie oznámenia. Na doplnenie oznámenia ministerstvo hospodárstva určí primeranú lehotu.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia nemá vplyv na podmienky, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá, ministerstvo hospodárstva túto skutočnosť písomne oznámi prijímateľovi.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia má vplyv na podmienky, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá a je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci, ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia nie je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci, ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.

Prijímateľ je povinný poskytnutú investičnú pomoc vrátiť vrátane úroku najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa tohto odseku. Ak prijímateľ investičnú pomoc v uvedenej lehote nevráti, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Ak zmena podľa prijatého oznámenia je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie investičnej pomoci a investičná pomoc podlieha oznamovacej povinnosti, ministerstvo hospodárstva požiada Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti oznámených zmien s vnútorným trhom.

Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že oznámená zmena je zlučiteľná s vnútorným trhom, ministerstvo hospodárstva do 30 pracovných dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá rozhodnutie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Ministerstvo hospodárstva zašle rozhodnutie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci prijímateľovi a poskytovateľom.

Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že oznámená zmena nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, ministerstvo hospodárstva do 30 pracovných dní od doručenia konečného rozhodnutia Európskej komisie vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci. Rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci doručí prijímateľovi
a príslušným poskytovateľom. Ak prijímateľ poskytnutú investičnú pomoc najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia rozhodnutia podľa predošlej vety nevráti, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Zmenu každej podmienky rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci je prijímateľ oprávnený uskutočniť iba raz.

Ak ministerstvo hospodárstva pri výkone svojej pôsobnosti zistí, že prijímateľ vykonal zmeny podľa odseku 1, vyzve prijímateľa na predloženie vysvetlenia. Na predloženie vysvetlenia ministerstvo hospodárstva prijímateľovi určí primeranú lehotu.

K § 24

Ustanovenie upravuje dočasné pozastavenie poskytovania plnení vyplývajúcich z rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci v prípadoch vymedzených zákonom.

Ministerstvo hospodárstva zašle oznámenie o dočasnom pozastavení plnení vyplývajúcich z rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci prijímateľovi a na vedomie poskytovateľom. V oznámení ministerstvo hospodárstva určí prijímateľovi primeranú lehotu na nápravu zistených nedostatkov, najviac 90 pracovných dní.

V odôvodnených prípadoch, na základe písomnej žiadosti prijímateľa, môže ministerstvo hospodárstva lehotu najviac raz o 45 pracovných dní. Odôvodnenými prípadmi sú tie, ktoré z objektívnych príčin neumožňujú prijímateľovi uskutočniť nápravu zistených nedostatkov. Objektívne príčiny môžu nastať napríklad v prípade dlhších zákonných termínov konaní orgánov štátnej správy.

Počas dočasného pozastavenia poskytovania plnení vyplývajúcich z rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci nie je možné čerpať investičnú pomoc vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, príspevku na vytvorené nové pracovné miesta a ani si uplatniť investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmov a prevodu nehnuteľného majetku alebo nájmu nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku alebo hodnota nájmu nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom.

Ak prijímateľ nevykoná nápravu zistených nedostatkov v súlade s oznámením, ministerstvo hospodárstva do 30 pracovných dní od uplynutia lehoty vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ktoré zašle prijímateľovi a poskytovateľom investičnej pomoci. Prijímateľ je povinný poskytnutú investičnú pomoc, vrátane úroku, vrátiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

K § 25

Ministerstvo hospodárstva vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ak došlo k začatiu prác na investičnom zámere pred dňom podania žiadosti
o investičnú pomoc na ministerstvo hospodárstva, prijímateľ požiadal o zrušenie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci pred čerpaním investičnej pomoci, prijímateľ nezačal obstarávať dlhodobý hmotný majetok alebo dlhodobý nehmotný majetok alebo nezačal vykonávať podnikateľskú činnosť v lehote stanovenej zákonom.

Ministerstvo hospodárstva ďalej vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, ak nevynaložil oprávnené náklady na stroje, prístroje a zariadenia podľa zákona, ak porušil povinnosť zachovania obstaraného dlhodobého majetku, ak porušil povinnosť poistiť obstaraný dlhodobý majetok, ak počas relevantného obdobia porušil povinnosť vyplácania minimálneho násobku priemernej mesačnej hrubej mzdy, ak prekročil maximálny podiel strojov, prístrojov a zariadení umiestnených v doplnkovom mieste realizácie investičného zámeru určený zákonom, ak pri diverzifikácií vynaložil oprávnené náklady neprevyšujúce účtovnú hodnotu znovupoužitého dlhodobého majetku zaevidovanú vo finančnom roku predchádzajúcemu finančnému roku, v ktorom došlo k začatiu prác na investičnom zámere, najmenej o 200 % alebo ak v prípade pomoci poskytnutej veľkému podniku na zásadnú zmenu celkového výrobného procesu existujúcej prevádzkarne vynaložil oprávnené náklady neprevyšujúce odpisy dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku súvisiaceho s činnosťou, ktorá sa má modernizovať, vykonané počas troch finančných rokov predchádzajúcich finančnému roku, v ktorom bola žiadosť o investičnú pomoc doručená ministerstvu.

Identický procesný postup sa aplikuje aj vtedy, ak prijímateľ nezabezpečil nárast výroby alebo služieb v súlade so zákonom, nesplnil povinnosť udržania pracovných miest, ak prijímateľ neukončil práce na investičnom zámere v súlade so zákonom, ak nesplnil niektorú z povinností podľa zákona, ak vykonal niektorú z nepovolených zmien, ak porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je povinný vrátiť pomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Európskej komisie, v ktorom bola pomoc poskytnutá Slovenskou republikou označená ako neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom, alebo ak prijímateľ spáchal trestný čin a bol mu právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu.

V prípade vydania rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci je prijímateľ povinný vrátiť celú poskytnutú investičnú pomoc vrátane úroku najneskôr do 15 pracovných dní.

Rovnaké účinky ako rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci má vyhlásenie konkurzu na majetok prijímateľa alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok prijímateľa pre nedostatok majetku alebo povolenie reštrukturalizácie.

K § 26

Intenzita investičnej pomoci nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci. Ak je schválená intenzita investičnej pomoci prekročená, prijímateľ je povinný sumu investičnej pomoci, o ktorú bola schválená intenzita prekročená, vrátiť.

K § 27

Kontrolné orgány sú oprávnené vykonávať kontrolu plnenia podmienok podľa tohto zákona
a podľa rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a na ich základe uzatvorených zmlúv medzi prijímateľom a poskytovateľom investičnej pomoci kedykoľvek počas realizácie investičného zámeru, ako aj počas celej doby trvania povinností prijímateľa súvisiacich s poskytnutím investičnej pomoci.

Po doručení správ, ktoré sú úplne a správne, zasiela ministerstvo hospodárstva tieto správy príslušným kontrolným orgánom. Kontrolné orgány si navzájom poskytujú súčinnosť potrebnú na dosiahnutie účelu kontroly a informujú sa o výsledkoch kontroly.         

K § 28

Na poskytnutie investičnej pomoci nie je právny nárok.

Ak práce na investičnom zámere začali pred podaním žiadosti o investičnú pomoc, na investičnú pomoc nie je oprávnený celý investičný zámer.

Na konanie o posudzovaní žiadosti o investičnú pomoc a schvaľovaní investičnej pomoci, konanie o zmene rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci, dočasné pozastavenie plnení a konanie o zrušení rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci sa nevzťahuje Správny poriadok.

Ministerstvo hospodárstva je kedykoľvek oprávnené od prijímateľa požadovať doplnenie údajov, podkladov alebo potvrdení, ktoré považuje za potrebné pre prebiehajúce konanie.

Ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci, ak v priebehu posudzovania žiadosti o investičnú pomoc a schvaľovania investičnej pomoci prijímateľ prestane spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

Investičný zámer, na ktorom ten istý prijímateľ začne práce v období troch rokov od začatia prác na inom investičnom zámere, na ktorý mu bola poskytnutá investičná pomoc v tom istom regióne úrovne 3 Nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely, sa považuje za súčasť jedného investičného zámeru.

Ministerstvo hospodárstva na svojom webovom sídle zverejňuje rozhodnutia vydané podľa tohto zákona do desiatich pracovných dní odo dňa ich vydania a do centrálneho registra zaznamenáva údaje o poskytnutej investičnej pomoci a o prijímateľovi podľa osobitného predpisu.

Ak ide o dotáciu na dlhodobý hmotný majetok vo forme pozemkov a budov, prijímateľ je povinný, bez zbytočného odkladu od nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto majetku, podať návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností na príslušný okresný úrad. Okresný úrad vykoná zápis poznámky o tom, že ide o majetok podporený investičnou pomocou podľa tohto zákona, ktorý prijímateľ nie je oprávnený previesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva. Zmluva o prevode dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov a budov uzatvorená bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva je neplatná.  

Ak ide o prevod nehnuteľného majetku za hodnotu nižšiu, ako je hodnota nehnuteľného majetku stanovená znaleckým posudkom, prijímateľ je povinný bez zbytočného odkladu od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu prevodu podať návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností na príslušný okresný úrad. Okresný úrad zapíše poznámku o tom, že ide o majetok podporený investičnou pomocou podľa tohto zákona, ktorý prijímateľ nie je oprávnený previesť bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva. Zmluva o prevode dlhodobého hmotného majetku vo forme pozemkov a budov uzatvorená bez predchádzajúceho písomného súhlasu ministerstva hospodárstva je neplatná. 

Návrh na výmaz poznámky podľa predchádzajúcich odsekov z katastra nehnuteľností je oprávnený prijímateľ podať po uplynutí doby udržania investície. Prílohou návrhu na výmaz poznámky z katastra nehnuteľnosti je písomný súhlas ministerstva hospodárstva s výmazom poznámky obsahujúci náležitosti ustanovené osobitným predpisom.

K § 29

Vláda SR vydá nariadenie, v ktorom ustanoví podrobnosti týkajúce sa všeobecných podmienok poskytovania investičnej pomoci v  priemyselnej výrobe, v technologických centrách a v centrách podnikových služieb a pre investičné zámery realizované kombináciou priemyselnej výroby a technologického centra.

Súčasťou nariadenia vlády SR sú aj všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v prioritných oblastiach priemyselnej výroby, technologických centier a centier podnikových služieb.

V rovnakom nariadení vláda SR ustanoví podrobnosti týkajúce sa podmienok poskytnutia dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok, úľavy na dani z príjmu a príspevku na vytvorenie nových pracovných miest a maximálnu intenzitu investičnej pomoci a maximálnu výšku investičnej pomoci podľa formy investičnej pomoci a miery nezamestnanosti v okresoch podľa jednotlivých regiónov Slovenskej republiky.

Ministerstvo hospodárstva vydá vyhlášku, v ktorej ustanoví náležitosti žiadosti o investičnú pomoc a jej povinných príloh, náležitosti akceptácie ponuky investičnej pomoci a jej povinných príloh, náležitosti správ a ich povinných príloh, ako aj náležitosti informačnej tabule.

V žiadosti bude investor uvádzať informácie a údaje potrebné na posúdenie investičného zámeru a investičnej pomoci. Cieľom správ je poskytnúť informácie, ktoré budú základom pre kontrolu plnenia podmienok na poskytnutie investičnej pomoci. Spoločne so žiadosťou budú správy poskytovať niektoré informácie potrebné pre pravidelné ex post hodnotenia investičnej pomoci. Údaje, ktoré nebudú priamo súvisieť s hodnotením plnenia podmienok investičnej pomoci, budú od investorov požadované iba do takej miery, aby nezvyšovali administratívne zaťaženie investorov a nekládli na nich príliš veľké požiadavky nad rámec zákona o investičnej pomoci.

K § 30

Investičné stimuly a investičná pomoc, ktoré boli schválené podľa doterajších predpisov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú v platnosti za podmienok a v rozsahu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov alebo rozhodnutá o schválení investičnej pomoci.

Zmenu podmienok za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá, ak ide o rozhodnutie o schválení investičnej pomoci alebo rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov vydané do 31. marca 2018, ministerstvo hospodárstva posúdi podľa tohto zákona.

Konania, ktoré boli začaté a neukončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov s výnimkou niektorých ustanovení vymedzených v zákone.

K § 31

Vzhľadom na novú navrhovanú právnu úpravu sa navrhuje zrušiť zákon č. 561/2007 Z. z.                                  o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa úprava § 30a ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť  základu dane.  Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom 0,5 a percentuálnym vyjadrením úhrnnej výšky oprávnených nákladov vynaložených po podaní žiadosti o investičnú pomoc podľa osobitného predpisu do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani k celkovej výške oprávnených nákladov, na ktoré bola investičná pomoc poskytnutá podľa osobitného predpisu. Výška úľavy na dani nesmie presiahnuť 20 % hodnoty celkovej schválenej investičnej pomoci vo forme úľavy na dani podľa osobitného predpisu.

 

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s čl. I.

 

K bodu 4

V nadväznosti na prijatie nového zákona o regionálnej investičnej pomoci sa navrhuje zmeniť spôsob výpočtu úľavy na dani z príjmov pre prijímateľov investičnej pomoci. Do výpočtu koeficientu, pomocou ktorého sa určuje pomerná časť základu dane, už nebude vstupovať hodnota vlastného imania prijímateľa investičnej pomoci vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol podaný investičný zámer. Celková výška oprávnených nákladov, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc a ktorá vstupuje do výpočtu pomernej časti základu dane, je uvedená v rozhodnutí Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky            o poskytnutí investičnej pomoci. Výpočet nároku na úľavu na dani podľa § 30a ods. 2 sa po prvýkrát použije u daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci od 1. apríla 2018 na základe nového zákona o regionálnej investičnej pomoci.

Zároveň sa zamedzuje súbehu uplatňovania úľav na dani z príjmov schválených do 31. marca 2018 a tých, ktoré budú schválené podľa nového zákona o regionálnej investičnej pomoci od 1. apríla 2018. Navyše, ak daňovník neskončí uplatňovanie úľavy na dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci schváleného do 31. marca 2018  ešte pred obdobím, v ktorom by si mohol začať čerpať ďalšiu úľavu na dani vydanú na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci podľa § 30a účinného od 1. apríla 2018, doba uplatňovania úľavy na dani na základe tohto ďalšieho rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci vydaného po 1. apríli 2018 sa skráti o dobu, počas ktorej si daňovník uplatní úľavu na dani, na ktorú mu vznikol nárok na základe rozhodnutí o poskytnutí investičnej pomoci vydaných do 31. marca 2018. Napríklad v roku 2017 bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci, ktoré  obsahovalo úľavu na dani a následne mu bude vydané aj ďalšie rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci v roku 2023, ktoré bude obsahovať ďalšiu úľavu na dani. Ak daňovník neskončí s uplatňovaním úľavy na dani na základe rozhodnutia z roku 2017 najneskôr do roku 2023, ale bude v ňom pokračovať aj v roku 2024, možnosť uplatniť ďalšiu úľavu na dani na základe rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci z roku 2023 sa pre neho skráti z desiatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období na deväť bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období.

K Čl. III

K bodom 1, 2 a 4

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhovanú novú úpravu v čl. I.

 

K bodu 3

Vzhľadom na zavedenie pojmu „centrum podnikových služieb“ sa navrhuje aktualizovať predmetné ustanovenie.

 

K bodom 5 až 6

V nadväznosti na úpravu v čl. I je potrebné upraviť príslušné ustanovenia zákona.

K Čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novú právnu úpravu v oblasti poskytovania investičnej pomoci.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie nového pojmu “centrum podnikových služieb“ je potrebné novelizovať príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Čl. V

Dátum nadobudnutia účinnosti sa ustanovuje tak, aby adresáti zákona mali dostatok času                      na oboznámenie sa s novou právnou úpravou. Účinnosť sa navrhuje od 1. apríla 2018.

 

V Bratislave 8. novembra 2017

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Peter Žiga v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore