Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.11.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

53

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie“, ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.

V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.

Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.

V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.

Nový inštitút „osobný plat“ dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.

Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.

Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–primárnom:

◊čl. 39 ods. 4 a čl. 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci ES sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej správe a ustanovenia o práve podnikať v danom členskom štáte sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci,

◊čl. 136 až 145 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré ustanovujú, že ES podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;

–sekundárnom:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2),

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2),

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3),

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1),

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

–rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Lehota na prebratie

◊smernice Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1) bol 19. júl 2003,

Smernica je zahrnutá do uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 115.

◊smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) bol 2. december 2003,

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 118.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) nie je stanovená (resp. 2. august 2004),

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 48.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) je 15. augusta 2008.

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 819 zo 4. októbra 2006 zo k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc, bod č. 51.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2260) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/43/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2447) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/78/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

K čl. I – vládneho návrhu zákona o štátnej službe1. Odhad vplyvov na verejné financie

Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax

Navrhuje sa zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, ktorou bude vykonávanie štátnej služby podľa tohto zákona, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo vykonávanie štátnej služby podľa osobitného predpisu . Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax sa navrhuje vo výške 1 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a štátnemu zamestnancovi bude patriť najviac za 32 rokov. Odborná prax štátnych zamestnancov započítaná k 31. decembru 2003, ktorým štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nepretržite trvá, sa zvýši o čas ku dňu účinnosti tohto zákona; u štátnych zamestnancov, ktorých takto priznaná odborná prax je viac ako 32 rokov bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov a za zvyšné roky rozdielový príplatok. Priznaná odborná prax sa považuje za služobnú prax podľa tohto zákona.

Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax bude pokryté z prostriedkov na platy, v súčasnosti vynaložených na zvýšenie platovej tarify za výsledky služobného hodnotenia štátneho zamestnanca, vykonaného za roky 2004 až 2008. V predloženom vládnom návrhu zákona sa zvýšenie platovej tarify za služobné hodnotenie nenavrhuje. Zvýšená potreba finančných prostriedkov z titulu zvýšenia platových taríf za služobnú prax by sa mohla prejaviť u štátnych zamestnancov prijatých do štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu roka 2008. Ide o tých štátnych zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienku zvýšenia platovej tarify napriek uskutočnenému hodnoteniu, pretože ich štátna služba netrvala celý rok. Zvýšenie platovej tarify bude týmto štátnym zamestnancom patriť v mesiaci, v ktorom dosiahnu jeden rok služobnej praxe. S ohľadom na realizáciu vládou schváleného opatrenia o znížení počtu zamestnancov v orgánoch štátnej správy do konca roku 2007 možno predpokladať, že počet novoprijatých štátnych zamestnancov v roku 2008 bude minimálny a prípadnú zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pokryje služobný úrad z disponibilných finančných prostriedkov.

Zvýšenie platovej tarify o 20 % pre niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky

Zvýšenie platových taríf o 20 % pre cca 124 štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky predstavuje zvýšenú potrebu mzdových prostriedkov o 17 508 eur (527 440 Sk) mesačne a odvody o 6 119 eur (184 340 Sk) mesačne, t.j. spolu o 23 627 eur (711 780 Sk) mesačne. Uvedenú zvýšenú potrebu pokryje Úrad vlády Slovenskej republiky z disponibilných finančných prostriedkov.

Príplatok za vedenie služobného motorové vozidlo a starostlivosť o služobné motorové vozidlo

Nový príplatok navrhovaný v sume do výšky 13 alebo 20 eur (cca 400 a 600 Sk) mesačne bude patriť zúženému okruhu štátnych zamestnancov. Údaje o počte služobnými úradmi pridelených „referentských“ služobných motorových vozidiel štátnym zamestnancom nie sú k dispozícii. Príslušný služobný úrad priznaný príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a starostlivosť o služobné motorové vozidlo bude realizovať z disponibilných finančných prostriedkov.

Rozdielový príplatok

Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe sa bude poskytovať rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa takémuto štátnemu zamestnancovi pripočítavať už nebude. Suma rozdielového príplatku sa v ďalších rokoch nebude zvyšovať. Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax je v súčasnosti premietnuté vo funkčnom plate štátneho zamestnanca.

Z tohto dôvodu uplatnenie rozdielového príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitný príplatok

Štátnemu zamestnancovi vymenovanému do nominovanej štátnej služby sa zachováva osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku, premietnutá v súčasnosti vo funkčnom plate, sa v ďalších obdobiach nebude zvyšovať. Z toho dôvodu ponechanie osobitného príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Vládny návrh zákona sa na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov nevzťahuje a preto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo na rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. II – novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vypustenie ustanovenia, ktoré upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe, nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. III – novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh na úpravu postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. IV – novela zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel nie je možné vyčísliť dopad na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi môže priznať až do výšky 20 eur mesačne. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. V – novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Úpravou platových pomerov a paušálnej náhrady pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sa zachovávajú finančné nároky v rovnakej výške ako mu doposiaľ patria podľa platného zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu uplatnenie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VI – novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VII – novela zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom.

Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený aj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny rast štátneho zamestnanca.

Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia.

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh zákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej doby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.

Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon – ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje napr. štátom, obcou, vyšším územným celkom, právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu alebo s majetkovou účasťou Fondu národného majetku a pod.

Navrhovaný zákon v dostatočnej miere upravuje konanie a správanie sa štátneho zamestnanca aj z jeho etickej stránky, a preto nie je potrebné upravovať ho osobitne v Etickom kódexe.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Tiež povinnosť štátneho zamestnanca nahradiť škodu spôsobenú štátu ako zamestnávateľovi, za ktorú zodpovedá, nie je možné dohodou účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru, odpustiť, na rozdiel od pracovného pomeru; potreba upraviť spôsob náhrady škody.

K § 2

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis (bližšie novelizačný článok V vládneho návrhu zákona k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z tohto zákona vyplýva, že sa na riaditeľa NBÚ primerane použijú napríklad ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zahraničnú služobnú cestu, započítanie výkonu funkcie na potreby dovolenky, odchodné, náhradu škody a pod.

K § 3

Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 4

Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

K § 5

Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.

Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa).

Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

K § 6

Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda prezident Slovenskej republiky, ale mu ho určuje vedúci služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR podľa platovej tarify.

K § 7

Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

K § 8

Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

K § 9

V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa:

◊zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

◊zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z

Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, napríklad: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Puncový úrad, Poštový regulačný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Služobným úradom je krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sú služobnými úradmi aj Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (generálne riaditeľstvo, nápravnovýchovné zariadenie) a tiež útvar Železničnej polície.

Organizačná zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá je služobným úradom pre štátnych zamestnancov je územná vojenská správa čo vyplýva zo zákona č.139/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa vypustiť zo zákona organizačnú zložku Vojenského spravodajstva ako služobný úrad, pretože podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve je Vojenské spravodajstvo špeciálnou službou, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; nie je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že Vojenské spravodajstvo je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je v tomto smere ich služobným úradom.

Súčasne sa navrhuje, že služobným úradom na účely zákona o štátnej službe nebude ani Národný bezpečnostný úrad. Bez ohľadu na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy, jediným štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v tomto úrade je riaditeľ úradu, ostatní zamestnanci úradu sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) alebo v pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad nebol služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

V súlade s úpravou podľa osobitných predpisov sa ustanovuje, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra a služobným úradom justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Koordinačná činnosť služobného úradu upravená v odseku 6 spočíva v zabezpečovaní jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe.

K § 10

Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú:

◊Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd,◊Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

K § 11

Pojem „predstavený“ sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec“, resp. „vedúci zamestnanec“. Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu.

Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12 a 13

Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis.

Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu.

V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z.

V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o štátnej službe tomu, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (tzv. personálna únia).

K § 14

Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie

Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

K § 15

Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

K § 16

Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov.

Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania.

Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta).

Adaptačné obdobie bude možné za ustanovených podmienok odpustiť štátnemu zamestnancovi, ktorý bol opätovne vymenovaný do štátnej služby. Takýto postup bude možný i v prípade, ak bol štátny zamestnanec predtým „iba“ v dočasnej štátnej službe.

K § 17 a 18

Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie.

V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa).

Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu (v prípade dočasného obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta nejde totiž o zastupovanie). Navrhuje sa tiež špecifikovať zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke pre prípad, ak sa štátna zamestnankyňa rozhodne čerpať dovolenku v čase medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Prijať uchádzača do dočasnej štátnej služby na uvedené štátnozamestnanecké miesta bude možné bez výberového konania alebo bez výberu.

Rozlišovanie medzi výberovým konaním a výberom v § 17 ods. 3 je nevyhnutné s ohľadom na úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 až 23).

V dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

V prípade, ak vznikne v služobnom úrade potreba dlhodobo zastupovať vedúceho zamestnanca alebo ak sa vytvorí štátnozamestnanecké miesto odborníka – vedúceho zamestnanca, takéto miesta bude možné obsadiť aj na základe výberového konania.

Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V prípade štátneho zamestnanca, ktorý bol vymenovaný na voľné štátnozamestnanecké miesto do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu, sa navrhuje obmedziť trvanie dočasnej štátnej služby najdlhšie na šesť mesiacov. Zámerom takejto úpravy je dosiahnuť, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzovali riadne, t. j. štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K § 19

Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti ako podmienky pre predpokladu pre prijatie do štátnej služby. V prevažnej väčšine prípadov sa bezúhonnosť bude naďalej preukazovať výpisom z registra trestov. V zákonom ustanovených prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. V prípade štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, ktoré sa obsadzuje podľa osobitného predpisu, sa bude vyžadovať odpis z registra trestov, len ako to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade, ak podmienky bezúhonnosti upravuje osobitný predpis, aplikujú sa ustanovenia osobitného predpisu.

Sprísnenie predpokladu bezúhonnosti v prípade niektorých štátnozamestnaneckých miest sa považuje za protikorupčný nástroj. V prípade, ak služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, na ktoré sa vzťahuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť odpisom z registra trestov, služobný úrad by mal v oznámení vo výberovom konaní uviesť aj túto skutočnosť. Podľa § 16 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov má právo nahliadnuť do odpisu a urobiť si z neho výpis. Uchádzač nemôže sám žiadať o odpis z registra trestov. Služobný úrad by mal preto v oznámení vo výberovom konaní uviesť, že uchádzač o prijatie na takéto štátnozamestnanecké miesto je povinný predložiť i čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa požiadavku bezúhonnosti. Na základe výsledkov výberového konania služobný úrad požiada o odpis z registra trestov len v prípade uchádzača, ktorý má byť na obsadzované štátnozamestnanecké miesto prijatý.

Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať aj v prípade preloženia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom. Takýto postup sa nepoužije, ak pôjde o preloženie štátneho zamestnanca, ktorý už vykonáva štátnu službu a spĺňa požiadavku bezúhonnosti na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov.

Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy sú uvedené pri charakteristikách platových tried v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

K § 20 a 21

Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu.

Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu.

Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca.

K § 22

Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu.

Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu.

Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje.

Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol.

Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15).

Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať iba v obmedzenom rozsahu; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Služobný úrad, ktorým je Slovenská informačná služba alebo prokuratúra, upravia podrobnosti vo vlastných služobných predpisoch.

K § 23

Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K § 24

Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené“ na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

K § 25 a 26

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu.

Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom.

Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca.

Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

K § 27

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti:

1.označenie služobného úradu

2.identifikácia štátneho zamestnanca

3.funkcia zodpovedajúca platovej triede

4.údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca

5.dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú

6.druh štátnej služby, teda údaj o tom, či ide o dočasnú alebo stálu štátnu službu

7.odbor štátnej služby, ak sa určuje (odbor sa neurčuje napríklad v prípade odborníka ústavného činiteľa)

8.stručná charakteristika najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať; charakteristika by mala nadväzovať tiež na charakteristiku platovej triedy štátneho zamestnanca

9.označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby neznamená len formálne deklarovanie skutočnosti, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na konkrétnej adrese, na určenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby priamo nadväzuje úprava niektorých ďalších právnych vzťahov, napr. cestovné náhrady a služobná pohotovosť

10.trvanie dočasnej štátnej služby môže byť ohraničené konkrétnou dobou alebo môže závisieť od určitej podmienky (napr. návrat zastupovaného štátneho zamestnanca do služobného úradu, odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z tejto funkcie podľa osobitného predpisu)

11.kratší služobný čas v prípade, ak bol dohodnutý

Bližšie vymedzenie najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec v štátnej službe na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať sa uvedú v opise činností štátnozamestnaneckého miesta. V opise sa uvedú i ďalšie činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať. Opis je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

K § 28

Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou.

V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť.

Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

K § 29

Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

K § 30

Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú:

◊príbuzný v priamom rade

◊súrodenec

◊manžel

◊iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

K § 31 a 32

V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne.

Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

K § 33

Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia:

◊zmena odboru štátnej služby,

◊zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy,

◊zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

◊zmena služobného úradu a

◊prípadná kombinácia uvedených dôvodov.

Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby.

Príslušným na uskutočnenie preloženia bude:

1.vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo

2.príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa.

Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení.

Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

K § 34

Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca.

Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť.

K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania.

V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike.

Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich súhlasom.

Funkčný plat štátneho zamestnanca počas dočasného preloženia bez jeho súhlasu nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného preloženia mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby náhrady ako pri služobnej ceste. Tieto náhrady sa posudzujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patria mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Zámerom takejto úpravy je vylúčiť tzv. zdvojený nárok na stravné (nárok vyplývajúci z dočasného preloženia a nárok vyplývajúci zo služobnej cesty).

K § 35

Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

K § 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi:

a)Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí.

b)Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný súhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného (nie dočasne uvoľneného) miesta vedúceho zamestnanca je možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie nesmie byť dlhšie než šesť mesiacov.

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca ako zmenu štátnozamestnaneckého pomeru treba odlišovať od vymenovania na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Štátny zamestnanec vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca naďalej plní povinnosti, ktoré sa viažu na jeho štátnozamestnanecké miesto a navyše plní aj povinnosti vedúceho zamestnanca, ktorého zastupuje. Navrhuje sa časovo obmedziť trvanie takéhoto zastupovania obdobím šiestich mesiacov.

K § 37

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37.

Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu.

Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká.

Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie.

Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia je služobným úradom aj tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných úradoch životného prostredia v jeho pôsobnosti. Odvolať prednostu obvodného úradu životného prostredia môže prednosta krajského úradu životného prostredia – vedúci služobného úradu len so súhlasom ministra životného prostredia (§ 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z.).

K § 38

V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.

V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie:

a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo

b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

K § 39

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 40

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 41

Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce.

V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat.

V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu zamestnankyňu, ktorá dojčí.

K § 42

Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky:

◊obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a

◊ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby bude mať štátny zamestnanec nárok na 40 až 60 percent sumy funkčného platu mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma poskytovaná služobným úradom štátnemu zamestnancovi v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu nesmie byť nižšia ako životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 43

Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

K § 44

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak.

Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného“ zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

K § 45

Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu.

Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 46

Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne.

Okrem tzv. „klasických“ spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

K § 47

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti:

a)výpoveď musí byť písomná

b)výpoveď musí byť riadne doručená

c)dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná.

Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu.

Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi:

a)ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade

b)ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta nevykonáva štátnu službu v služobnom úrade (napr. z dôvodu zaradenia mimo činnej štátnej služby, z dôvodu dlhodobého čerpania služobného voľna, ...) a do služobného úradu sa vráti v čase, keď jeho štátnozamestnanecké miesto už reálne neexistuje.

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Konkrétne pôjde o prípady odvolania:

◊bez uvedenia dôvodu,

◊zo zdravotných dôvodov,

◊v prípade dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Posúdiť spôsob, akým štátny zamestnanec plní služobné úlohy bude spravidla v kompetencii príslušného vedúceho zamestnanca.

Menej závažným porušením služobnej disciplíny (za podmienky, že neexistuje špecifická úprava v služobnom poriadku) je porušenie každej povinnosti, ktorá štátnemu zamestnancovi vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru. Prípady závažného porušenia služobnej disciplíny je služobný úrad povinný špecifikovať v služobnom poriadku.

V prípade, ak existuje dôvod pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru (štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom), služobný úrad môže v konkrétnom prípade skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite alebo výpoveďou.

K § 48

Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

K § 49

Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

K § 50

Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec (štátny zamestnanec) je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K § 51

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

K § 52

Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov.

Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona:

a)potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby

b)odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby

c)nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený

d)vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu

e)obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním)

f)štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska kvalifikačný predpoklad na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste

g)strata oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

h)strata občianstva – strata občianstva Slovenskej republiky nemusí znamenať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za predpokladu, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom môže štátnu službu vykonávať i občan iného štátu

i)uplynutie dočasnej štátnej služby – k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej službe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej služby.

V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa navrhuje povinnosť vedúceho úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie, v ktorom sa uvedie deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 53

Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby:

a)nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a

b)prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec za predpokladu, že je v priebehu výpovednej doby (resp. doby, ktorá uplynie od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do samotného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) zaradený na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, musí dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prípadná povinnosť vrátiť odchodné môže vzniknúť štátnemu zamestnancovi na základe delegovanej pôsobnosti § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

K § 54

Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom.

V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

K § 55 a 56

Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd.

V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80).

Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, má charakter prekluzívnej lehoty. To znamená, že jej zmeškaním právo na podanie návrhu zaniká; súd na túto skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Aj v prípade, ak súd právoplatne rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, aplikujú sa ustanovenia, na základe ktorých sa znižuje nárok na doplatenie funkčného platu (§ 55).

K § 57

Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

K § 58

Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

K § 59

V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

K § 60

V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 61

Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca.

Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko:

a)zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky,

b)zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu,

c)štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby.

Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

K § 62

Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

K § 63 a 64

Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

K § 65

Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené.

Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

K § 66

Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

K § 67

Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

K § 68

Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

K § 69

Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu:

a)výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie

b)výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby

c)nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine

d)dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte.

Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

K § 70

Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

K § 71

Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je

a)tehotná,

b)matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

c)dojčiaca štátna zamestnankyňa.

V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

K § 72

Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

K § 73

Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

K § 74

S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

K § 75

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

K § 76 až 80

Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická časť. Všeobecná časť má prierezový charakter a je zameraná za získanie informácii a znalosti Ústave SR, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, o organizácii a činnosti štátnej správy, EÚ, komunikácii a etike štátneho zamestnanca. Špecifická časť bude zameraná na získanie informácií najmä o konkrétnom služobnom úrade a organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca. ktoré smeruje k vysokej profesionalizácii manažmentu. Obsahom manažérskeho vzdelávania je najmä osvojenie si základných zručností na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, analýza problémov a ich riešenie, pravidlá a nástroje riadenia a vedenia štátnych zamestnancov, pravidlá tímovej spolupráce, efektívna komunikácia, metódy motivácie, riešenie konfliktov a vyjednávanie, procesy manažérskeho riadenia a rozhodovania a kontrola.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa na potreby riadneho vykonávania štátnej služby navrhuje kvalitatívne zvyšovanie úrovne vzdelávania a zdokonaľovania sa nie len v cudzom jazyku, ale aj v štátnom jazyku. Jazykové vzdelávanie taktiež zahŕňa i štúdium ďalšieho cudzieho jazyka. Pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie zvyšovaním úrovne vzdelávania v cudzom jazyku, je ním aj zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. Pre vedúcich zamestnancov sa zavádza vzdelávanie,

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné. Napríklad na tento účel vydané uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 90/2008 zo 6. februára 2008 k návrhu analýzy použitia refundovaných mzdových prostriedkov z technickej pomoci v programovom období 2004 – 2006 a návrhu na využitie refundovaných mzdových prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 vláda Slovenskej republiky ukladá použiť finančné prostriedky získané refundáciou platov oprávnených zamestnancov v programovom období 2007 - 2013 na školenia a študijné pobyty pre zamestnancov pracujúcich v oblasti riadenia, kontroly, auditu a implementácie fondov EÚ.

Návrh uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie. Medzi ne patrí aj nový spôsob vzdelávania, a to prostriedkami elektronickej komunikácie, tzv. e-learning.

Súčasťou prehlbovania kvalifikácie je vzdelávanie v cudzine, napr. účasť na vzdelávacích aktivitách v cudzine. Náklady na vzdelávanie v cudzine bude hradiť služobný úrad najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Podľa § 79 je služobný úrad oprávnený udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie štátneho zamestnanca v súlade s potrebou služobného úradu Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca. Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania potrebného na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste. Upravujú sa náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie a čas služobného voľna, ktoré sa poskytne na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia. Služobné voľno sa poskytuje i na obhajobu záverečnej práce, ktorá sa podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch patrí medzi záverečné skúšky.

K § 81 až 85 a k prílohe č. 3

Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat.

Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude

◊tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou,

◊mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

◊osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh,

◊plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax.

V prílohe č. 3 sú uvedené platové tarify, ktoré sú zhodné s platovými tarifami platnými pre štátnych zamestnancov od 1. januára 2009. Služobné úrady, ktorými sú Kancelária národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; vydajú pre štátnych zamestnancov platové tarify osobitným predpisom.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % budú patriť štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné.

Zvýšenie platových taríf podľa platových tried v ďalších rokoch na základe splnomocnenia podľa § 113 vydá vláda nariadením.

Navrhuje sa zaviesť inštitút zvyšovania platovej tarify za služobnú prax. Za každý rok služobnej praxe, zistenej služobným úradom podľa § 92, sa platová tarifa štátneho zamestnanec zvýši o 1 %. Zvýšenie bude možné štátnemu zamestnancovi priznať maximálne za 32 rokov odbornej praxe. Zvýšenia platovej tarify sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Služobná prax štátneho zamestnanca, zisťovaná na účely zvýšenia platovej tarify, bude zahŕňať čas štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona a tiež podľa doterajšieho zákona o štátnej službe s vylúčením taxatívne vymedzených dôb.

K § 86

Zavedením platového inštitútu „osobný plat“ sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

K § 87 a k prílohe č. 4

Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K § 88

Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania.

Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie.

V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

K § 89

Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 90 až 92

Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca.

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

K § 93

Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

K § 94

Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

K § 95

Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 96 až 98

Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

K § 99

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za

-plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie,

-kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d).

Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

K § 100

Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 101

Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

K § 102 a 103

Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K § 104

V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

K § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

K § 106

Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

K § 108

Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

K § 109

Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade.

Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat.

Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času.

Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

K § 110 a 111

V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie.

Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

K § 112

V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

K § 113

Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K § 114

Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

K § 115 až 117

Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia.

Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

K § 118

Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu.

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 119

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť:

◊skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín,

◊predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov,

◊zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu,

◊zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu),

◊zvýšenie platových taríf,

◊priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o:

◊možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom záujme navrhuje v rovnakom rozsahu ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; zámerom takejto úpravy je postupne odstrániť existujúci stav, kedy podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre štátnych zamestnancov sú v nejednom prípade diametrálne odlišné od podmienok dohodnutých v kolektívnych zmluvách pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;

◊dohodnutie výšky odmeny poskytovanej podľa zákona fakultatívne pri dosiahnutí 50 rokov veku, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok; v podnikovej kolektívnej zmluve bude možné dohodnúť jednak obligatórnosť poskytovania tejto odmeny a jednak jej výšku, ktorá však nesmie presiahnuť najvyššiu sumu ustanovenú zákonom.

K § 120

Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy:

◊§ 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces

◊§ 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov

◊§ 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony

◊§ 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy

◊§ 20 – zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

◊§ 32 až 34 – dohoda o sporných nárokoch

◊§ 35 – smrť zamestnanca

פ 36 Рlehoty a doby

◊§ 37 – počítanie času

◊§ 38 – doručovanie

◊§ 39 a 40 – výklad niektorých pojmov

◊§ 41 – predzmluvné vzťahy

◊§ 45 ods. 2 – predlžovanie skúšobnej doby o prekážky v práci

◊§ 49 (ods. 1, 2, 3, 5 a 8) – pracovný pomer na kratší pracovný čas

◊§ 52 – domácka práca a telepráca

◊§ 55 ods. 2 písm. c) až f) – preradenie na inú prácu

◊§ 60 – dohoda o skončení pracovného pomeru

◊§ 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4 – skončenie pracovného pomeru

◊§ 76 ods. 3 a 5 – povinnosť vrátiť odstupné a splatnosť odstupného

◊§ 77 až 80 – nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

◊§ 84 ods. 3 a 4 – pracovný poriadok

◊§ 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 99 – pracovný čas

◊§ 100 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117 – dovolenka

◊§ 129 až 132 – splatnosť a výplata mzdy, zrážky zo mzdy

◊§ 136 až 139, § 141, § 142 až145 – prekážky v práci

◊§ 147, § 148, § 150 – ochrana práce

◊§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170 – podniková sociálna politika

◊§ 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222 – náhrada škody

◊§ 230, § 231 až 236, § 240 – kolektívne pracovnoprávne vzťahy

K § 121 až 123

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu:

a)právnych úkonov,

b)zastúpenia a

c)premlčania a počítania času.

Dôvody takejto úpravy sú nasledovné:

◊úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona

◊aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením.

◊aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

K § 124

K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa:

◊§ 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a

◊§ 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.

Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na:

◊výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny,

◊podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe,

◊podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,

◊preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky,

◊upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach,

◊vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

K § 125

Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

K § 126 až 128

V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

K § 129

Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

K § 130

Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

K § 131

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa:

◊zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

◊príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

K § 132

Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať.

Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť

-zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a

-rozdielový príplatok v sume, ktorú budú predstavovať 6 % z jeho platovej tarify priznanej od 1. januára 2009 (za 6 rokov odbornej praxe); takto vypočítaná suma rozdielového príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania, počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že sumu rozdielového príplatku neovplyvní zvýšenie platových taríf v nasledujúcich rokoch ani počet rokov vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004.

Odsek 1 a 2 sa týka štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere nepretržite po 31. decembri 2003. U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol od 1. januára 2004 sa pri započítavaní služobnej praxe postupuje podľa § 85.

Navrhovaným znením odseku 3 sa štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona bol vymenovaný do nominovanej štátnej služby, bude naďalej patriť osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania.

K § 133

Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mimoriadnej významnosti určenom služobným úradom.

Podľa odseku 3 sa doterajší osobný plat určený vládou Slovenskej republiky pre štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti bude považovať za mimoriadny plat podľa tohto zákona.

K § 134

Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

K § 135

Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

K § 136

Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

K § 137

Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 138

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

K čl. II

Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

K čl. III

K bodu 1

Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby“ bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy“.

K bodu 2

Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

K bodu 3

Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

K čl. V

K bodu 1

Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).

K bodu 2

V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia:

1.V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe).

2.V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

K čl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 6

V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

K bodu 10

Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

K bodu 14

Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

K čl. VII

K bodu 1

V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

K bodu 2

V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VIII

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

K prílohe č. 4

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 27. mája 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

46

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Súčasné postavenie a kvalita práce pedagogických zamestnancov ako hlavných akté rov vzdelávania nezodpovedá náročným požiadavkám vedomostnej spoločnosti deklarovanej Európskou úniou (ďalej len „únia“). Ak budú pokračovať negatívne trendy, ktoré ohrozujú pedagogickú profesiu, napr. znižovanie sociálneho statusu, deprofesionalizácia, únik kvalifikovaných pedagogických zamestnancov zo školstva a iné, môžu byť ohrozené funkcie školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces (ďalej len "škola a školské zariadenie“) ako jedného z pilierov inštitucion álnej štruktúry spoločnosti.

Reformy uskutočňované v krajinách únie v posledných dvoch desať ročiach menia tradičné prístupy k profesii a reflektujú zmenu chápania vzdelávania. Kvalita pedagogických zamestnancov a podpora ich práce v rozvinutých demokraciách je jednou z priorít štátnej vzdelávacej politiky. V súčasnosti sa pedagogickí zamestnanci považujú za nositeľov vzdelanosti v zmysle odovzdávania kultúrnych hodnôt a kultivácie mladej generácie. Zvyšuje sa spolo čenská požiadavka na pedagogických zamestnancov ako spoluaktérov realizácie stratégií podporujú cich udržateľný rozvoj, ekonomickú prosperitu a sociálnu spravodlivosť. Neustále sa zvyšujúce požiadavky na výkon pedagogických zamestnancov, aby boli aj inovátormi, manažérmi, konzultantmi i tvorivými zamestnancami, si vyžadujú nové profesijné kompetencie.

V posledných rokoch dvadsiateho storočia sa celosvetová krí za pedagogickej profesie prejavila nízkym spoločenským statusom, finančným ocenením, zhoršením pracovných podmienok, slabou previazanosťou vzdelávania s pož iadavkami trhu práce. Kríza pedagogickej profesie na Slovensku sa prejavuje najmä

- nízkou atraktívnosťou pedagogickej profesie; priemerná nominálna mzda v školstve v roku 2007 tvorila 82,6 % priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava),

- nedostatkom a nerovnomernosťou kvalifikovanosti pedagógov v jednotlivých regiónoch; v roku 2005 bola najvy ššia kvalifikovanosť u učiteľov materských škôl 97,6 % a najnižšia u učiteľov špeciálnych stredných škôl 56,7 % (Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva, Bratislava),

- feminizáciou profesie; v roku 2005 bolo 80 % žien (Zdroj: tamže),

- starnutím pedagogických zborov;

- nejasným profesijným statusom a identitou pedagóga.

Deväťdesiate roky minulého storočia znamenajú výrazný obrat v prístupe k vý chove a vzdelávaniu postihnutých a postihnutím ohrozených detí a žiakov v Slovenskej republike. V súlade s hlavnými princípmi, ktoré sú zdôrazňované kľúčovými medzinárodnými organizá ciami (OSN, UNESCO), je nevyhnutné vytvárať podmienky pre realizáciu včasnej diagnostiky a starostlivosti o postihnuté deti a žiakov. Z uvedených dôvodov je potrebné odborných zamestnancov škôl a školský ch zariadení, ktorí vykonávajú dôležité odborné úkony, bez ktorých by nebola možná výchova a vzdelávanie postihnutých žiakov, vnímať ako súčasť personálu, potrebného pre výchovu a vzdelávanie detí a žiakov. Odborní zamestnanci zároveň poskytujú svoje služby aj ostatným deťom a žiakom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom, čím zohrávajú významnú ú lohu aj v oblasti rozvoja osobností žiakov a ich kariérového poradenstva.

Zákon rieši v celom rozsahu aj problematiku odborných zamestnancov škôl a školský ch zariadení, ktorí svojimi suportívnymi činnosťami sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí a žiakov škôl a školských zariadení.

Vláda Slovenskej republiky si pred tvorbou svojho Programového vyhlásenia na roky 2006 až 2010 plne uvedomovala, že podmienkou zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov, zlepšenie ich pracovného prostredia a regenerácie pracovnej sily. Cieľom vlá dy Slovenskej republiky je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala, že vytvorí také legislat ívne a ekonomické rámce, aby učitelia v čo najväčšej miere spĺňali odborné a morálne predpoklady na výkon tohto náročného povolania. Vláda Slovenskej republiky sa taktiež zaviazala, ž e bude podporovať vzdelávacie programy pre učiteľov na všetkých stupňoch škôl a vypracuje koncepciu kariérového rastu učiteľov.

Zvyšovanie kvality vzdelávania a zlepšenie spoločenského postavenia pedagogický ch zamestnancov po novembri 1989 navrhovali koncepčne riešiť viaceré programové dokumenty - Duch školy (1990), Premeny školstva na Slovensku do roku 2000 (1992), Konštantín (1994) a Milénium (2000).

Všetky uvedené koncepcie si kládli za cieľ podstatne zvýšiť spoločenské a finančné ocenenie pedagogických zamestnancov, zlepšenie prípravy pedagogických zamestnancov, ako aj ich ďalšie vzdelávanie a prepojenie vzdelávania s rozvojom škôl a školských zariadení. Ž iadali vypracovať systém ochrany pedagogických zamestnancov pred nadmernou psychickou záťažou, legislatívne upraviť ochranu učiteľov pred agresivitou zo strany žiakov i rodičov, diferencovať vý kony pedagogickej profesie a odborných činností a zaviesť spravodlivé hodnotenie a odmeňovanie.

Postavenie pedagogických zamestnancov v Slovenskej republike v súč asnosti komplexne neupravuje samostatná právna úprava. Postavenie pedagogických zamestnancov v krajinách Európskej únie pri výkone ich profesie je legislatívne riešené rôznymi prístupmi. Samostatný prá vny predpis (zákon, resp. nariadenie vlády) rieši postavenie pedagogických zamestnancov v Èeskej republike, Poľsku a v Maďarsku. Vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je tá to problematika riešená samostatnou časťou o právach a povinnostiach pedagogických zamestnancov v zákone o výchove a vzdelávaní.

Bežným spôsobom riešenia postavenia pedagogických zamestnancov v krajinách Euró pskej únie je uplatňovanie viacerých osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov ako doposiaľ aj na Slovensku.

Podkladom pre tvorbu navrhovaného zákona o pedagogických zamestnancoch boli, okrem vyšš ie uvedených materiálov aj koncepcie vypracované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a schválené vládou Slovenskej republiky a to konkrétne Koncepcia profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systé me, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 367 z 18. apríla 2007, Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenstva a jeho implementáciu do praxe schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 283, Koncepcia špeciálno-pedagogického poradenstva schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č 282. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 sa uzniesla na ich implementovaní do praxe a uložila zapracovať do Koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systéme profesijný rozvoj odborných zamestnancov výchovného a psychologického poradenstva, definovať ich rovnocenne s pedagogickými zamestnancami a zaradiť ich v systéme profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov do kategórie výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec.

Na základe uvedených materiálov a uznesení vlá dy Slovenskej republiky vypracovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Návrh legislatívneho zámeru zákona o postavení pedagogických zamestnancov, ktorý navrhol rie šiť problematiku postavenia pedagogických zamestnancov komplexne, s ohľadom na kvalitu pedagogickej práce v priamej závislosti od zvyšovania profesijných kompetencií vo všetkých formách kontinuálneho vzdelá vania. Zvyšovanie profesijných kompetencií bude smerovať k profesionalizácii pedagogickej práce a reflektovaniu potrieb učiacej sa spoločnosti a znalostnej ekonomiky.

Legislatívny zámer zákona o postavení pedagogických zamestnancov bol schválený vl ádou Slovenskej republiky jej uznesením č. 878 zo dňa 17. októbra 2007 a uložil ministrovi školstva predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o postavení pedagogických zamestnancov.

Zákon utvára legislatívne podmienky na zásadné zmeny v systéme odmeň ovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v nadväznosti na kontinuálne vzdelávanie týchto skupín zamestnancov, ktoré sa uplatnia v novelizovanom zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorý ch zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novela sa predkladá ako čl. III návrhu tohto zákona.. Zá kon upravuje podmienky kontinuálneho vzdelávania, akreditácie programov kontinuálneho vzdelávania, zavedenie nového kreditového a kariérového systému pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Rovnako zákon upravuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v oblasti zdravotnej starostlivosti a regenerácie pracovnej sily, sociálnej starostlivosti, prevencie pred nárastom agresie a násilia a morálneho oceňovania.

Účelom zákona v zmysle uvedeného je komplexné riešenie postavenia, profesijné ho rozvoja a kariérového rastu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení a ostatných zariadení, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie v odvetvovej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy a taktiež pedagogických zamestnancov v zariad eniach pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Zároveň návrh zákona v č l. II upravuje príslušné ustanovenia Trestného zákona tak, aby pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec nadobudol právne postavenie verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte. Táto zmena spôsobí skutkový stav, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu proti verejnému činiteľovi, následne bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi pri výkone pedagogickej profesie a výkone odborných činností.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Odhad dopadov na verejné financie

Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov sa vychádzalo z predpokladanej 3 % medziročnej valorizácie platových taríf pedagogických zamestnancov a z jednotlivých ustanovení navrhovaného z ákona. Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov na rok 2012 sa vychádzalo z rozpočtov schválených na rok 2011, nakoľko na rok 2012 nie sú rozpočty schválené.

1.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá tieto nároky na verejné financie:

1.1.Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov20096108,00 6202,82 63015,00 spolu25,82 201061025,00 6208,80 63024,00 spolu57,80 201161026,00 6209,15 63025,00 spolu60,15 2012

61027,00 6209,50 63026,00 spolu62,50 Na základe čl. I § 44 Ministerstvo školstva SR zriaďuje akreditačnú radu. Akreditačná rada bude pozostávať z 3 interných zamestnancov. Na posúdenie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania budú členmi akreditačnej rady externí – odborní zamestnanci. Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť akreditačnej rady bude realizované v rámci limitu schválených výdavkov kapitoly Ministerstva školstva SR na jednotlivé roky.

1.2.Finančné náklady spojené s financovaní m pracovného voľna pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610 620 630 spolu 20106102 780,3548,259,07724,0040,0048,00620978,6816,982,72254,0014,0017,00630835,34 spolu4 594,3765,2311,79978,0054,0065,0020116102 864,9749,709,07746,0041,0050,006201 008,4717,502,72262,0017,7017,70630860,76 spolu4 734,2067,2011,791 008,0058,7067,7020126102 952,5851,239,35769,0043,0051,006201 039,3118,003,30270,8015,2018,20630887,09 spolu4 878,9769,2312,651 039,8058,2069,20Na základe čl. I § 54 patrí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom pracovného voľna v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2010.

1.3.Finančné náklady pri obmedzenom výkone č innosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCNeštátnych zriaďovateľov2009610125,932,29 33,002,002,0062044,330,80 12,001,001,0063037,84 spolu208,103,09 45,003,003,002010610395,587,13 107,006,007,20620139,242,50 37,602,002,50630118,85 spolu653,689,63 144,608,009,702011610407,807,35 110,306,107,40620143,552,60 38,802,002,60630122,52 spolu673,879,95 149,108,1010,002012610420,277,57 113,706,40 7,70620147,942,66 40,002,20 2,70630126,27 spolu694,4810,23 153,708,6010,40Na základe čl. I § 9 počas pozastavenia vý konu pedagogickej činnosti a výkonu odbornej činnosti patrí pedagogické mu zamestnancovi a odbornému zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvy šuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti alebo výkon odbornej činnosti. Predpokladáme, že roč ne bude mať 1 ‰ pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov obmedzený výkon činnosti.

1.4.Finančné náklady spojené s financovaní m vakcíny proti chrípke pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCNeštátnych zriaďovateľov2009610 620 630673,0012,000,33191,0012,0011,00spolu673,0012,000,33191,0012,0011,002010610 620 630707,1512,200,33215,0012,0014,50spolu707,1512,200,33215,0012,0014,502011610 620 630735,1713,000,36226,0012,7015,20spolu735,1713,000,36226,0012,7015,202012610 620 630750,3013,600,37237,0013,30 16,00spolu750,3013,600,37237,0013,3016,00Na základe čl. I § 53 ods. 4 písm. a) zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi jedenkrát ročne preukázanú hodnotu vakcíny proti chrípke, najviac vo výš ke 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak ju neuhrádza zdravotná poisťovňa zamestnanca. V roku 2008 boli vakcíny proti chrípke hradené zdravotnou poisťovňou zamestnanca. Na základe tejto skutočnosti predpokladáme, ž e aj v rokoch 2009 až 2012 bude zdravotná poisťovňa zamestnanca uhrádzať vakcíny proti chrípke. Z toho dôvodu predpokladáme, že vyčíslené finančné nebude potrebné zabezpečiť z prostriedkov zria ďovateľov.

1.5.Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti hepatitíde typu A a B pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCNeštátnych zriaďovateľov2012610 620 63011 254,54203,006,303 556,00200,00240,00spolu11 254,54203,006,303 556,00200,00240,00Na základe čl. I § 53 ods. 4 písm. b) zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi jedenkrát za 10 rokov 75 % preukázanej hodnoty vakcíny proti hepatitíde typu A a B, najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

1.6.Finančné náklady spojené s úhradou nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti pre pedagogický ch zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2012610 620 6308 133,23149,008,502 615,00147,00176,00spolu8 133,23149,008,502 615,00147,00176,00Na základe čl. I § 53 ods. 1 zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi preukázané náklady súvisiace s rekondi čným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti v trvaní desať pracovných dní po pätnástich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti a päť pracovných dní po každých ďalších piatich rokoch súvisl ého výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti. Maximálne však do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

1.7.Finančné náklady spojené s novým systémom odmeňovania – nová platová tabuľka:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov20096103 877,4624,001,50170,0012,0013,006201 364,88,500,5060,004,005,006301 164,98 spolu6407,2432,502,00230,0016,0018,00201061010 084,9090,904,50485,0027,0032,006203 869,3732,001,60170,009,6011,506303 302,65 spolu17 256,92122,906,10655,0036,6043,50201161010 442,6094,174,60502,9028,2533,906204 006,6133,151,60177,009,9011,906303 419,79 spolu17 869,00127,326,20679,9038,1545,80201261010 810,1897,444,76520,3629,2335,006204 147,6534,301,70183,0010,3012,306303 540,17 spolu18 497,99131,746,46703,3639,5347,30Na základe čl. III - § 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi tarifný plat. Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch sú zohľadnené finančné prostriedky potrebné na zvý šenie tarifných platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zaradených do platový ch tried a pracovných tried na základe čl. III § 5 a 5a zákona č. 553/2003 Z. z. (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe). Vo vykvantifikovaný ch rozpočtových dôsledkoch na roky 2010 a 2012 je zohľadnená ročná valorizácia stupnice platových taríf vo výške 3 %.

1.8.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610 620 630 spolu 20106102 271,0841,402,95621,9034,9041,90620799,4214,580,89218,9012,3014,70630682,33 spolu3 752,8455,983,84840,8047,2056,6020116108 192,33149,4010,212 243,00126,00151,006202 883,7052,603,06789,0044,4053,206302 461,34 spolu13 537,37202,0013,273 032,00170,40204,20201261012 104,65220,0045,203 302,00185,50222,606204 260,8477,0013,461 162,0065,3078,406303 636,77 spolu20 002,26297,0058,664 464,00250,80301,00Na základe čl. III § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi kreditový príplatok za získaných 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený. Predpokladáme, že v roku 2009 pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nezíska požadovaný počet kreditov na získanie kreditového príplatku, v roku 2010 bude na školách 8 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok, v roku 2011 bude na školách 28 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok a v roku 2012 bude na škol ách 40 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok.

1.9.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610 620 630 Spolu 2010610 620 630 Spolu 20116104 095,7274,704,711 121,9063,0075,006201 441,6926,301,41394,8022,0026,606301 230,54 Spolu6 767,95101,006,121 516,7085,00101,6020126109 034,60165,0015,643 302,00185,50222,606203 180,1858,004,671 162,0065,0078,006302 714,40 spolu14 929,18223,0020,314 464,00250,50300,60Na základe čl. III - § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi kreditový príplatok za získaných 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený. Predpokladáme, že v roku 2009 a 2010 pedagogický zamestnanec alebo odborn ý zamestnanec nezíska požadovaný počet kreditov na získanie kreditového príplatku, v roku 2011 bude 7 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok a v roku 2012 bude na školách 15 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok.

1.10.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku podľa čl. III § 14 ods. 1 vo výške 5 % - 10 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platov ých taríf:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMZ SR

200961090,4 62031,8 630 Spolu122,2 2010610271 62095,5 630 Spolu366,5 201161027962098630Spolu3772012610287620101630spolu388

1.11.Finančné náklady spojené s financovaním príplatku uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610684,48 1,15124,007,008,00620240,94 0,3544,003,003,00630205,65 Spolu1 131,07 1,50168,0010,0011,0020106102 115,94 3,66376,6021,0025,30620744,81 1,10132,607,409,00630635,72 Spolu3 496,47 4,76509,2028,4034,3020116102 180,22 3,83388,0021,8026,10620767,44 1,15136,607,709,20630655,03 Spolu3 602,69 4,98524,6029,5035,3020126102 246,28 3,95399,8022,4026,90620790,69 1,18140,707,90 9,50630674,88 spolu3 711,86 5,13540,5030,3036,40Na základe čl. III - § 13b ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizn á pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok za výkon špecializovanej činnosti – za vykonávanie činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Predpokladáme, že uvedený príplatok bude ročne poberať 6 000 pedagogických zamestnancov alebo odborný ch zamestnancov na školách a 1 500 na školských zariadeniach.

1.12.Finančné náklady spojené so zmenou systému priznávania príplatku za činnosť triedneho učiteľa:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610180,74 0,04 62063,62 0,01 63054,30 Spolu298,66 0,05 2010610558,72 12,94 620196,67 3,88 630167,86 Spolu923,25 16,82 2011610575,69 14,02 620202,64 4,21 630172,96 Spolu951,30 18,23 2012610593,14 15,00 620208,78 5,30 630178,20 spolu980,13 20,30 Na základe čl. III - § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogické mu zamestnancovi, ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti v sume 5 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený zvýšenej o 24 %, do ktorej je zaradený, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach alebo vo viacerých triedach. Vykvantifikovaný rozpočtový dôsledok súvisí so zmenou výpočtu príplatku za činnosť špecializovanej činnosti.

2.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva školstva SR

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 906,91 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 6 013,00 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 6 203,39 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 25 774,03 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 7 837,09tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 25 429,48 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 42 728,3 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 58 121,41 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 8 744,0 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 31 442,47 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 48 931,70 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 83 895,45 tis. €.

Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov boli zohľadnen é odsúhlasené počty pedagogických zamestnancov, ktoré zohľadňujú zvyšovanie počtu pedagogických zamestnancov z dôvodu znižovania počtu žiakov v triedach na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o v ýchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.462/2008 Z. z.

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva školstva SR na rok 2009 budú vykryté z rozpočtu Ministerstva školstva SR na rok 2009. V celkových vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch návrhu zákona na rok 2009 je zapracovaný objem výdavkov vo výške 8 744 tis. €, ktorý je schválený v štátnom rozpočte na rok 2009 na zavedenie systé mu kariérového rastu pedagogických zamestnancov.

Vykvantifikové rozpočtové dôsledky v rozpočte Ministerstva školstva SR na roky 2010 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva školstva SR na roky 2009 až 2011 (schválený rozpoč et na rok 2010 je vo výške 1 267 781 tis. € na normatívne výdavky regionálneho školstva a 62 543 tis. € na nenormatívne výdavky regionálneho š kolstva a schválený rozpočet na rok 2011 je vo výške 1 313 194 tis. € na normatívne výdavky regionálneho školstva a 62 545 tis. € na nenormatívne výdavky regionálneho školstva). Pri kvantifikácii rozpočtového dôsledku na rok 2012 sa vychádzalo z rozpočtu schválené ho na rok 2011, nakoľko Ministerstvo školstva SR nemá na rok 2012 schválený rozpočet. Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť akreditačnej rady budú realizované v rámci limitu schválených výdavkov kapitoly Ministerstva školstva SR na jednotlivé roky.

Pri výpočte prevádzkových nákladov sa postupovalo podľa nariadenia vlády SR č. 380/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia (prevádzkové náklady sú viazan é na mzdové náklady, z celkového normatívneho príspevku predstavujú osobné náklady 9/11 a prevádzkové náklady 2/11). Zároveň vo vykvantifikovaný ch finančných prostriedkoch na prevádzkové náklady je zohľadnený rozpočtový dôsledok vyplývajúci z čl. I § 53 ods. 1 (rekondičné pobyty), čl. I § 53 ods. 4 pí sm. a) (vakcína proti chrípke), čl. I § 53 ods. 4 písm. b) (vakcí na proti hepatitíde A,B) a náklady na materiálne vybavenie akreditačnej rady.

Vykvantifikové rozpočtové dôsledky v rozpočte Ministerstva školstva SR zohľadňujú finančné prostriedky potrebné pre školy všetkých zriaďovateľov (vrátane neštátnych zriaďovateľov), v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie (základné a stredné školy) a základné umelecké školy, materské školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Zriaďovateľom uvedených škôl a školských zariadení sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu Ministerstva školstva SR na základe zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov.

Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch v rozpočte Ministerstva školstva SR sú zohľadnené finančné prostriedky pre odborný ch zamestnancov v roku 2009 vo výške približne 478 tis. €, v roku 2010 vo výške približne 1 945 tis. €, v roku 2011 vo výške približ ne 2 258 tis. € a v roku 2012 vo výške približne 3 074 tis. € nasledovne:

Rozpočtový dôsledokRok

PoložkaPredpokladaný dopad na rozpočet MŠ SR v tis. €Finančné náklady spojené s financovaním pracovného voľna odborných zamestnancov v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie2009610 620 630 Spolu 2010610176,462062,163053,01Spolu291,542011610181,7162063,9763054,6Spolu300,292012610187,2762065,9263056,26Spolu309,46Finančné náklady pri obmedzenom výkone činnosti odborného zamestnanca20096103,516201,246301,06Spolu5,81201061010,626203,746303,19Spolu17,54201161011,256203,966303,38Spolu18,592012

61011,116203,916303,34Spolu18,36Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti chrípke pre odborných zamestnancov2009610 620 63020,00Spolu20,002010610 620 63020,15Spolu20,152011610 620 63021,17Spolu21,172012610 620 63022,24Spolu22,24Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti hepatitíde typu A a B pre odborných zamestnancov2012610620630333Spolu333Finančné náklady spojené s úhradou nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti pre odborných zamestnancov2012610620630124,5Spolu124,5Finančné náklady spojené s novým systémom odmeňovania – nová platová tabuľka2009610274,1862096,5163082,37Spolu453,062010610910,9620349,49630298,31Spolu1 558,702011610938,60620360,12630307,38Spolu1 606,092012610976,18620374,54630319,68Spolu1 670,40Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify2009610 620 630 Spolu 201061034,8162012,2563010,46Spolu57,522011610126,4462044,5163037,99Spolu208,932012610230,9762081,3063069,39Spolu381,66Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify2009610 620 630 Spolu 2010610 620 630 Spolu 201161062,7762022,0963018,86Spolu103,722012610129,3462045,5363038,86Spolu213,73

3.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva zdravotníctva SR

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 122,2 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 366,5 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 377 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 388 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR na roky 2009 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR.

4.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 15 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 87 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 90 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 445 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 32,5 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 178 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 430 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 651 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 47,5 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 265 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 520 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 1 096 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2009 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

5.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva vnútra SR

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 0,33 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 12,12 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 12,15 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 27,8 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 3,55 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 31,52 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 48,80 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 110,86 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 3,88 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 43,64 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 60,95 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 138,68 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva vnútra SR na roky 2009 až 2012 bude vykrytý v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva vnútra SR.

6.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet obcí

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 236 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 1 337,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 1 383,1 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 7 601,5 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 398 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 2 005 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 5 753,2 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 10 171,86 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 634 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 3 342,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 7 136,3 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 17 773,36 tis. €.

Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty obcí, budú vykryté medziročným rastom príjmov obcí.

7.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet samosprávnych krajov

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 15 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 74 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 79,5 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 42701 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 26 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 112,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 323 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 571,13 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 41 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 186,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 402,55 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 998,23 tis. €.

Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty samosprávnych krajov budú vykryté medziročným rastom príjmov samosprávnych krajov.

8.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet neštátnych zriaďovateľov

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 14 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 89,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 92,9 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 511,6 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 29 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 134,4 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 386,9 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 685,3 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 43 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 223,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 479,8 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 1196,9 tis. €.

Neštátni zriaďovatelia základných umeleck ých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení môžu na základe čl. III bod 1 - § 1 ods. 1 písm. k zákona č. 553/2003 Z. z. pri odmeňovaní postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty neštátnych zriaďovateľov budú vykryté z rozpočtov neštátnych zriaďovateľov.

9.Navrhovaný zákon bude mať pozití vny vplyv na verejné financie z dôvodu výberu poplatkov vo výške 40 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za akreditáciu programu kontinuálneho vzdelávania od žiadateľov o vydanie akreditácie. V roku 2009 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelá vania budú akreditovať 200 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2009 v celkovej sume 14 306 €. V roku 2010 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania budú akreditovať 800 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2010 v celkovej sume 59 749 €. V roku 2011 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelá vania budú akreditovať 400 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2011 v celkovej sume 30 936 €. Tento pozitívny vplyv nie je zohľadnen ý vo vyššie uvedených rozpočtových dôsledkoch návrhu zákona.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu pr ávneho predpisu: Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave III Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Hlave VIII Zamestnanos ť a Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-sekundárnom

Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októ bra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01), Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovní kov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01), Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pô vod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01), Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. E Ú, kap. 05/zv. 04), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ž enami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26.7.2006)

b)nie je upravená v prá ve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-278/03 Komisia Európskych spoločenstiev prot i Talianskej republike (2005) Zb. roz. ESD I-03747

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k n ávrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: - Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004, - Smernica Rady 2000/43/ES z 29. jú na 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – 1. máj 2004, - Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rá mec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní - 1. máj 2004, - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchá dzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) – 15. august 2008.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

c)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 245/2008 Z. z. o vý chove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminač ný zákon). Smernica Rady 2000/43/ES bola prebratá do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráž e Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektí vnom, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č . 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zá konov, zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurá toroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, z ákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 346/2005 Z. z. o št átnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o neleg álnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica Rady 2000/78/ES bola prebratá do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru vä zenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii pr áce a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Ústavy Slovenskej republiky č . 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorší ch predpisov, zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorší ch predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské pr áva, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvový ch, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zá konov, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorý ch oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri prá ci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bola prebratá do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej služ be a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom zá ujme v znení neskorších predpisov, Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č . 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorší ch predpisov.

5.Stupeň zlučiteľ nosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracuj úce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1:

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že predmetom zákona okrem povinností a práv a predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odborných činností sú ďalšie skutočnosti, ktoré majú bezprostredn ý vplyv na výkon a sociálne postavenie pedagogického a odborného zamestnanca. V zmysle ustanovenia odseku 2 sa tento zákon vzťahuje na všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí svoju pedagogickú č innosť alebo odbornú činnosť vykonávajú v súvislosti s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov až do ukončenia ich prípravy na povolanie v rámci vzdelávania v základných školách a v stredných školách. Z uvedeného vyplýva, že zákon sa vzťahuje na pedagogických a odborných zamestnancov nielen v odvetvovej pôsobnosti Ministerstva školstva SR (materské školy, základné školy, stredné školy, z ákladné umelecké školy, jazykové školy, školské poradenské zariadenia a ďalšie školské zariadenia), ale aj v školách a zariadeniach v pôsobnosti iných rezortov ako Ministerstvo vnútra SR (stredné školy), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (detské domovy, Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu a pod.). Zákon sa taktiež vzťahuje na pedagogických zamestnancov organizácií, ktoré zabezpečuj ú kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Podľa odseku 3 pedagogickí a odborní zamestnanci vykonávajúci pedagogickú činnosť a odbornú činnosť v školách a školský ch zariadeniach v rezortnej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra podliehajú určitým špecifikám a preto sa ustanovuje primeranosť pôsobnosti zákona na pedagogických a odborných zamestnancov šk ôl a školských zariadení v tomto rezorte. Podľa odseku 4 sa tento zákon nevzťahuje na učiteľov vysokých škôl.

K § 2:

Ustanovenie tohto zákona vymedzuje pojmy doteraz používané vo všeobecne záväzných právnych predpisoch nižšej právnej sily a zároveň vymedzuje nové pojmy. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný zá kon rieši problematiku pedagogických a odborných zamestnancov vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu, ktoré upravuje zákon o výchove a vzdelávaní t. j. najdlhšie do získania stupňa vzdelania – vyšš ie odborné vzdelanie.

K § 3:

Uvedené ustanovenie definuje pedagogického zamestnanca ako zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť. Výkon pedagogickej činnosti sa v zmysle uvedeného ustanovenia chápe ako komplex všetkých činností , ktoré musí pedagogický zamestnanec vykonávať pri poskytovaní výchovy a vzdelávania či už vo forme priameho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia (napr. vyučovacia hodina zabezpečovaná učiteľ om alebo hodina výchovnej činnosti zabezpečovaná vychovávateľom) alebo s tým súvisiacimi ostatnými činnosťami. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné do výkonu pedagogickej činnosti zahàňať aj ostatné činnosti, ktoré pedagogický zamestnanec vykonáva mimo priameho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia a ktoré buď bezprostredne nadväzujú na samotný výkon (opravy písomných prác, styk so zákonn ým zástupcom a pod.) alebo predchádzajú výkonu (príprava na výkon, sebavzdelávanie, hospitačná činnosť a pod.). Všeobecne možno povedať, že pedagogický zamestnanec je viazaný výkonom pedagogickej činnosti nielen v čase vyučovania ale aj mimo neho. Toto predkladateľ chápe ako špecifikum pedagogickej profesie oproti iným povolaniam (profesiám). Predmetné ustanovenie v ods. 3 vymedzuje priamu výchovno-vzdelávaciu č innosť ako priamu vyučovaciu činnosť, ktorou sa uskutočňujú školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, resp. ako priamu výchovnú činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovn ý program. V odsekoch 4 až 6 sa ustanovuje základný úväzok pedagogického zamestnanca ako časť týždenného pracovného času a priama výchovno-vzdelávacia činnosť nad rámec základného úvä zku ako práca nadčas. Kompetenciu ustanoviť úväzok pre pedagogického zamestnanca má riaditeľ školy alebo školského zariadenia najviac na obdobie školského roka, v zariadeniach sociálnych služ ieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí sa pedagogickým zamestnancom ustanovuje na obdobie kalendárneho roka. Ak riaditeľ určí vyučovaciu hodinu alebo hodinu výchovnej činnosti pedagogické mu zamestnancovi nad základný úväzok, vzniká zamestnancovi právny nárok na plat za jednu hodinu práce nadčas. Obdobný právny nárok vzniká aj vedúcemu pedagogickému zamestnancovi okrem štatutárneho orgá nu. V záujme ochrany, tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu pedagogickej profesie, pri výkone pedagogickej činnosti sa pedagogický zamestnanec považuje za verejného činiteľa. Toto ustanovenie je obdobné , ako je zabezpečená ochrana napr. kontrolóra (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), člena poľnej stráže (§ 5 ods. 4 zá kona č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži), zamestnanca daňového úradu (§ 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finanč nej kontroly, v znení neskorších predpisov), zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu (§ 13a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znen í neskorších predpisov), zamestnanca pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 45a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inšpektora práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov, v znení neskorších predpisov).

K § 4:

Toto ustanovenie definuje odborného zamestnanca ako zamestnanca, ktorý vykonáva odborné podporné činnosti smerujúce k dieťaťu, žiakovi, zákonnému zástupcovi a pedagogickému zamestnancovi. V zá ujme ochrany, tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu odbornej činnosti, pri výkone odbornej činnosti sa odborný zamestnanec považuje za verejného činiteľa. Toto ustanovenie je obdobné, ako je zabezpečená ochrana napr. kontrolóra (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), člena poľnej stráže (§ 5 ods. 4 zákona č . 255/1994 Z. z. o poľnej stráži), zamestnanca daňového úradu (§ 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančn ej kontroly, v znení neskorších predpisov), zamestnanca vykonávajúceho finančnú kontrolu (§ 13a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znen í neskorších predpisov), zamestnanca pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 45a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inšpektora práce (zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektor ých zákonov, v znení neskorších predpisov).

K § 5:

Toto ustanovenie definuje práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov. Zákon garantuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi ochranu pred neodborným zasahovaním do výkonu jeho činnosti a to najmä z dô vodu predchádzania laického zasahovania, ku ktorému môže niekedy dochádzať zo strany rodiča, zriaďovateľa a pod., napr. pri výbere vyučovacích metód a foriem. Zároveň sa ponechávajú kompetencie rodi čovi a zriaďovateľovi, ako „objednávateľovi“ výchovy a vzdelávania, zasahovať do obsahu vzdelávania pri tvorbe školských vzdelávacích programov alebo výchovných programov školských zariadení. Z d ôvodu zvýšenia počtov agresívnych útokov na pedagogických a odborných zamestnancov, tak zo strany žiakov ako aj zo strany ich zákonných zástupcov sa navrhuje ochrana pedagogického alebo odborné ho zamestnanca. Ustanovenia pojednávajúce o ochrane pedagogických a odborných zamestnancov pred protiprávnym konaním iných subjektov pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania majú za cieľ prispieť k zn íženiu výskytu akýchkoľvek foriem možného diskriminačného konania. Zákon nielen zamedzuje diskriminačnému konaniu, ale taktiež poskytuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi možnosť domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu. Pritom sa nevylučujú iné nápravné prostriedky, ktoré v prípade diskriminácie poskytujú osobitné právne predpisy (napr. podanie podnetu na Inšpektorát prá ce). Na účely tohto zákona sa zásada rovnakého zaobchádzania rozumie v širšom kontexte teda každý pedagogický a odborný zamestnanec prostredníctvom súdu môže dosiahnuť ochranu nielen pred diskriminá ciou ale aj pred inými formami porušenia zásady zaobchádzania akými sú napr. šikanovaním zo strany predstavených, mobbingu a bossingu. Zákon taktiež ustanovuje následnú právnu ochranu pedagogického a odborné ho zamestnanca pri podaní nápravných prostriedkov voči zamestnávateľovi a to cez zákaz akéhokoľvek prenasledovania alebo postihovania za uplatnené nápravné prostriedky. Zákon prostredníctvom úpravy zá kazu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania transponuje do nášho právneho poriadku podstatné ustanovenia smerníc Európskeho práva, čím sa tento zákon stáva úplne zhodný s právnymi štandardmi in ých krajín Európskej únie. V záujme zachovania objektivity, nestrannosti a nezaujatosti sa ustanovuje, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec sa musí zdržať takého konania, ktoré by jeho nestrannosť a nezaujatosť mohli ovplyvniť. Takýmto konaním je napríklad prijatie alebo vyžadovanie daru alebo inej výhody, aby on poskytol výhodu inej osobe (napríklad pri hodnotení a klasifikácii žiaka a podobne). Za také to konanie sa nepovažujú dary, ktoré sú obvyklé, napríklad kvety alebo sladkosť pri príležitosti Dňa učiteľov, ukončenia školského roka, alebo dar triednemu učiteľovi pri stužkovej slá vnosti a pod. Toto ustanovenie sa navrhuje aj v nadväznosti na postavenie pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ako verejného činiteľa.

K § 6:

Základným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti je splnenie všeobecných predpokladov na výkon prác vo verejnom záujme. Špecifickými požiadavkami, ktoré ustanovuje tento zákon je po žiadavka ovládať štátny jazyk, ktorý je podľa zákona o výchove a vzdelávaní aj vyučovacím jazykom a pre vyučovanie náboženstva a náboženskej výchovy je to požiadavka poverenia podľa vnútorn ých predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

K § 7:

V zmysle uvedeného ustanovenia splní kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odborných činností ten, kto získal požadovaný stupeň vzdelania pre príslušnú podkategóriu ( úplné stredné, vyššie odborné, bakalárske, magisterské alebo inžinierske) a zároveň tento stupeň vzdelania získal v požadovanom odbore vzdelania, t. j. v odbore, ktorý je zameraný na prípravu pedagogick ých zamestnancov (napr. učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy) alebo v nepedagogických študijných odboroch s požiadavkou doplniť si pedagogickú spôsobilosť, alebo na prípravu odborný ch zamestnancov.

V zmysle ustanovenia odseku 2 zákonodarca požaduje, aby učiteľ základnej školy, strednej školy, jazykovej školy, učiteľ kontinuálneho vzdelávania a odborný zamestnanec získal najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. U pedagogických zamestnacov uvedených v písmene a) až c) sa požaduje najmenej stupeň vzdelania, ktorý je uvedený v texte tohto ustanovenia.

Zákon zároveň ustanovuje povinnosť, že ak pedagogický zamestnanec vykonáva pedagogickú činnosť v školách a školských zariadeniach s výchovno-vzdelávacím programom pre deti a žiakov so špeciá lnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, musí získať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky. Podľa ustanovenia odseku 3 sa vyžaduje na výkon pedagogickej činnosti u učiteľa základnej a strednej š koly (napr. matematika, fyzika) aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov (matematika, fyzika) v rozsahu najmenej jednej polovice mínus jedna hodina svojho základného úväzku (napr. 22 : 2 = 11, 11 – 1 = 10). Z uvedené ho vyplýva, že ak v súčasnosti je základný úväzok učiteľa strednej školy 22 hodín, považuje sa za kvalifikovaného, ak odučí najmenej 10 hodín svojich aprobačných predmetov. Ustanovenie v ods. 4 umo žňuje u učiteľov základnej a strednej školy znížiť túto požiadavku pri ohrození zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu. Uplatnenie zníženia požiadavky na vyučovanie aprobačný ch predmetov predkladateľ odôvodňuje špecifickými požiadavkami na zabezpečenie pedagogického procesu, napr. málotriedne školy, školy bez paralelných tried, začínajúce školy alebo školy, ktoré postupne prechádzajú na nový vzdelávací program. Špecifiká vzdelávacieho programu zameraného na vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si nevyžadujú uplatňovanie princípu vyučovania aprobačn ých predmetov učiteľa. V záujme odbornosti a kvality vyučovania v stredných zdravotníckych školách sa od učiteľov odborných zdravotníckych predmetov vyžaduje aj dvojročná odborná prax v príslušnej špecializácii.

K § 8:

Uvedené ustanovenie upravuje spôsob a rozsah doplnenia si kvalifikačných predpokladov pedagogickými zamestnancami, ktorí získali požadovaný stupeň vzdelania v inom ako požadovanom odbore vzdelávania. Takí to zamestnanci si doplnia kvalifikačný predpoklad vzdelávaním, ktoré im umožní získať kompetencie v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo odborného výcviku. Zamestnanci škô l alebo školských zariadení so vzdelávacím alebo výchovným programom pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú povinní získať kompetencie v oblasti špeciálnej pedagogiky. Podľ a ustanovenia odseku 2 si uvedené kvalifikačné predpoklady doplnia pedagogickí zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním štúdiom na vysokej škole. Môže ho zabezpečovať len vysoká škola, ktorá má akreditovaný učiteľský študijný program druhého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že napr. ak ide o učiteľa odborného predmetu v strednej odbornej škole, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhé ho stupňa na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Bratislave doplní si kvalifikačné predpoklady v študijnom programe učiteľstvo technických profesijných predmetov (doplňujúce pedagogické štúdium). Pedagogick ý zamestnanec, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie si doplní kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v strednej odbornej škole v pomaturitnom kvalifika čnom odbore, resp. ak ide o majstra odbornej výchovy, vychovávateľa alebo pedagogického asistenta aj v organizácii zriadenej ministerstvom na zabezpečenie úloh v oblasti kontinuálneho vzdelávania. Podobne sa postupuje pri dop ĺňaní kvalifikačných predpokladov v oblasti špeciálnej pedagogiky, resp. dopĺňaní kvalifikačných predpokladov v oblasti ďalšieho študijného odboru alebo aprobačného predmetu.

K § 9:

Predmetné ustanovenie nad rámec zákona o výkone práce vo verejnom záujme, v záujme ochrany detí a žiakov podmieňuje výkon pedagogickej činnosti a odborných činností bezúhonnosťou. Bezúhonným mô že byť aj ten, kto spáchal trestný čin z nedbanlivosti, ak ho nespáchal v súvislosti s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že pedagogickým alebo odborným zamestnancom nemôže by ť ten, kto bol odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin (pri ktorom bol preukázaný úmysel) a ani ten, kto bol odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak bol spáchaný v sú vislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti (napr. úraz žiaka zapríčinený zanedbaním pedagogického dozoru). Podmienky bezúhonnosti sa preukazuj ú pred nástupom do zamestnania a musia byť plnené počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu s pedagogickým zamestnancom alebo odborný m zamestnancom a z uvedeného dôvodu sa ukladá pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi povinnosť oznámiť svojmu zamestnávateľovi stratu bezúhonnosti. Na zá klade podnetov zo strany odbornej verejnosti a rodičovskej verejnosti je potrebné v záujme ochrany dieťaťa vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré umožní chrániť dieťa už od okamihu, v ktorom je preuká zaných toľko skutočností, že sa začne trestné stíhanie pedagogického alebo odborného zamestnanca za spáchanie trestného činu. Podľa ustanovenia odseku 3 v takomto prípade zamestnávateľ obmedzí vý kon činnosti pedagogického alebo odborného zamestnanca tak, aby nemohlo prísť k jeho priamemu pôsobeniu na dieťa (napr. nevyučuje, nevykonáva pedagogickú činnosť a odborné činnosti). Ïalšie nálež itosti (napr. plat) sa navrhuje riešiť obdobným spôsobom ako u zamestnanca v štátnej službe (§ 33 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.).

K § 10:

Pedagogický a odborný zamestnanec zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov v bezprostrednom kontakte, preto doterajšie prieskumy dokázali z jednej strany vysokú psychickú záťaž na týc hto zamestnancov a prax preukázala „nevhodnosť“ niektorých zamestnancov na výkon tejto činnosti (napr. používanie fyzických trestov, agresívne správanie, sexuálne deviácie). Z uvedených dô vodov predpokladom pre výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti je okrem telesnej spôsobilosti, do ktorej patria aj komunikačné schopnosti, aj duševná spôsobilosť. Vplyvom záťaže, stresu a pod. sa môž e zdravotná spôsobilosť počas výkonu zmeniť, alebo samotná záťaž odhalí možnosť straty duševnej alebo telesnej spôsobilosti zamestnanca, a preto sa zamestnávateľovi umožňuje vyžadovať preuk ázanie zdravotnej spôsobilosti aj počas výkonu činnosti. V záujme ochrany zamestnanca zákon vytvára časový priestor na jej preukázanie. Až po uplynutí tejto lehoty, ak by zamestnanec nepreukázal zdravotnú sp ôsobilosť zamestnávateľ bude postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 11:

Vyučovacím jazykom alebo výchovným jazykom v školách a v školských zariadeniach je štátny jazyk. V štátnom jazyku sa vedie pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia, v ktorom je vyuč ovacím jazykom alebo výchovným jazykom jazyk národnosti alebo v škole s druhým vyučovacím jazykom, ktorým je cudzí jazyk. Z uvedeného dôvodu, všetci pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci musia ovláda ť štátny jazyk. Od zamestnancov, ktorí získali vzdelanie v školách s vyučovacím jazykom slovenským a taktiež s vyučovacím jazykom národnosti na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje skúška zo štátneho jazyka z toho dôvodu, že v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, všetci vykonali maturitnú skúšku z jazyka slovenského. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí získali požadované vzdelanie v inom jazyku ako štátnom (napr. absolventi strednej prípadne vysokej školy v Èeskej republike), preukazujú ovládanie štátneho jazyka na požadovanej úrovni vykonaním skúšky zo štátneho jazyka. Tak úto skúšku možno vykonať len na vysokej škole, ktorá má oprávnenie na štátne skúšky z jazyka slovenského alebo pripravujú budúcich učiteľov Slovenského jazyka. Zamestnanci so stredným vzdelaní m vykonávajú takúto skúšku na strednej škole. Skúšku z ovládania štátneho jazyka sa nevyžaduje od učiteľov cudzieho jazyka v jazykových školách, učiteľov predmetov, ktoré sa vyučujú v cudzom jazyku v školách s bilingválnym vzdelávaním a od zahraničných lektorov. Títo zamestnanci sú v pedagogickom procese využívaní práve z toho dôvodu, že cudzí jazyk je ich materinským a dokonca ovl ádanie štátneho jazyka môže byť do určitej miery kontraproduktívne. Keďže škole, ktorá vykonáva predmetné skúšky, vznikajú príslušné prevádzkové a mzdové náklady, umožňuje zá kon za vykonanie skúšky vyberať poplatky, ktoré sú príjmom školy. Výška poplatku sa určuje ako 10% násobok sumy životného minima t.j. tak, aby nebola príliš zaťažujúca pre zamestnanca. Vykon anie jazykovej skúšky musí byť preukázateľné a z uvedeného dôvodu sa ukladá škole, ktorá skúšku zabezpečuje vyhotoviť protokol podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie. Zákon umo žňuje vykonať aj opravnú skúšku. V záujme ochrany zamestnanca a najmä poskytnutia potrebného času na opätovnú prípravu zákon určuje minimálne 30 dňovú lehotu na najskoršie opakovanie skúš ky. V žiadnom prípade však vykonanie skúšky neoprávňuje zamestnanca vyučovať predmet slovenský jazyk a literatúra.

K § 12:

Ustanovenie vymenúva kategórie pedagogických zamestnancov. Pri zabezpečovaní výchovy a vzdelávania naďalej zohrávajú prvoradú úlohu učitelia a vychovávatelia, v odbornom školstve aj majstri odbornej vý chovy.

K § 13:

Za učiteľa považuje zákon pedagogického zamestnanca, ktorý vyučuje v rámci uskutočňovania školského vzdelávacieho programu, ktorého absolvovaním sa získa stupeň vzdelania (všetky školy, ktorým z ákon o výchove a vzdelávaní predpisuje poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe školského vzdelávacieho programu, napr. materská škola, základná škola, stredná škola, základná umelecká š kola, jazyková škola a pod.) Za učiteľa sa však považuje aj pedagogický zamestnanec, ktorý poskytuje kontinuálne vzdelávanie v intenciách tohto zákona. Podľa toho, aký stupeň vzdelania poskytuje vzdelávac í program, ktorý učiteľ zabezpečuje, sa učitelia zaraďujú do podkategórií, ktorých ná zov sa odvodzuje od týchto stupňov (primárne vzdelanie – učiteľ primárneho vzdelávania).

K § 14:

Kategória majster odbornej výchovy sa nečlení na podkategórie z dôvodu povahy výkonu pedagogickej č innosti v tejto kategórii; odborný výcvik je rovnaký v stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach. Zároveň je to jediná kategória pedagogických zamestnancov, u ktorých sa v prvom rade sleduje plnenie kvalifikačných predpokladov na neučiteľské vzdelanie – požiadavka je, aby bol pedagogický zamestnanec vyučený v odbore a mal najmenej 3.-ročnú prax v prísluš nom odbore a doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a). (v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky odborného výcviku). Z uvedeného vyplýva, že na majstra odbornej výchovy je kladen á požiadavka dobre ovládať a najmä mať praktické zručnosti na výkon tých činností, na ktoré sa žiaci v rámci učebného odboru alebo študijného odboru pripravujú.

K § 15:

Vychovávateľ je kategória pedagogického zamestnanca, ktorý zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom výchovného programu t.j. prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý neposkytuje stupeň vzdelania.

K § 16:

Pedagogický asistent je pedagogický zamestnanec, ktorý v rámci výkonu pedagogickej činnosti asistuje učiteľovi, vychovávateľovi alebo majstrovi odbornej výchovy; od toho sa odvíja aj názov jednotlivých podkategórií pedagogických asistentov (asistent učiteľa, asistent vychovávateľ a a asistent majstra odbornej výchovy). Odsek 1 presne definuje poslanie asistenta. Slová „podieľa sa“ vyjadrujú, že pedagogický asistent nepracuje samostatne, ale pod vedením príslušného pedagogického zamestnanca.

Z dôvodu osobitosti výkonu pedagogickej činnosti v kategórii pedagogický asistent, ktorý sa len podieľa na plnení školského výchovno-vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za jeho splnenie, sa obmedzuje v zmysle ustanovenia pôsobnosť zákona na týchto pedagogických zamestnancov tak, že sa im neumožňuje vykonávať atestácie a neumožňuje sa im zaradenie do kari érových pozícií, čím ale nie je dotknutá ich povinnosť kontinuálne sa vzdelávať.

K § 17:

Zahraničný lektor v zmysle uvedeného ustanovenia pracuje pod vedením učiteľa cudzieho jazyka. Jeho ú lohou je rozvíjať praktické zručnosti žiakov v oblasti používania cudzieho jazyka – konverzácia. V praxi sa často nesprávne vysvetľuje jeho status, pričom často dochádza k zámene so zahraničným u čiteľom cudzieho jazyka. Ak takýto pedagogický zamestnanec vedie hodinu samostatne, robí si pedagogickú diagnostiku a hodnotenie, ide o zahraničného učiteľa, a nie o zahraničného lektora. Z dôvodu osobitosti vý konu pedagogickej činnosti v kategórii zahraničný lektor, ktor ý sa len podieľa na plnení školského výchovno-vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za jeho splnenie, obmedzuje sa v zmysle ustanovenia pôsobnosť zákona na týchto pedagogických zamestnancov tak, že sa im neumožňuje vykonávať atestácie a neumožňuje sa im zaradenie do kariérových pozícií, čím ale nie je dotknutá ich povinnosť kontinuálne sa vzdelávať.

K § 18:

Tréner športovej školy alebo triedy je pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje a rozvíja praktické zručnosti v športe, a preto sa vyžaduje tré nerská kvalifikácia.

K § 19:

Predmetné ustanovenie člení odborných zamestnancov na kategórie. Účelom výkonu odborných činností je zvýšenie úspešnosti žiakov vo vzdelávaní. Kategórie odborných zamestnancov sa nečlenia na podkategórie.

K § 20:

Kategórie psychológ a školský psychológ je potrebné odlíšiť, nakoľko diagnostiku môže podľa tohto zákona vykonávať len psychológ v poradenskom zariadení, nie však psychológ v pracovnom postaven í školského psychológa, ktorý svoju činnosť vykonáva v škole. Jednak by nebolo únosné vybavovať školy rovnakými batériami diagnostických testov, keďže je vybudovaný dostupná sieť poradenský ch zariadení, jednak podľa zákona č. 245/2008 Z. z. vyjadrenia napr. k školskej integrácii žiakov pre prí slušnú školu musí vydať nezaujaté poradenské zariadenie po ním vykonanej diagnostike. Kompetencie školského psychológa nevylučujú orientačnú diagnostiku pre uplatnenie potreby vlastných terapeutický ch postupov a pomoc pedagógom, špeciálnym pedagógom, výchovným poradcom a i. Okrem vyššie uvedených dôvodov platí, že kým psychológom v poradenskom zariadení môže byť len psychológ, ktorý je absolventom jednoodborového štúdia psychológie, činnosti školskej psychológie môže vykonávať aj absolvent nového študijného programu „školská psychológia“.

K § 21:

Na riešenie problémov a poskytovanie pomoci deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou v oblasti porúch vývinu reči, chýb reči a i. je určená pracovná pozícia odborného zamestnanca pod názvom školský logopéd. Je to absolvent študijného odboru – logopédie, alebo absolvent vysokoškolského štúdia v predchádzajúcom období nazývaného učite ľstvom pre deti s chybami reči. Jeho uplatnenie je najmä vo vzdelávacích programoch ako predškolská príprava, prvý stupeň základnej š koly a samozrejme v oblasti špeciálneho školstva. Slovom „školský“ sa v tomto prípade odlišuje logopéd pracujúci v rezorte školstva od logopéda pracujúceho v rezorte zdravotníctva.

K § 22:

Úlohy a postavenie školského špeciálneho pedagóga boli upravené v predchádzajúcom právnom predpise, ktorým bol zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, v záujme skvalitnenia integračný ch procesov žiakov so zdravotným znevýhodnením do systému bežného školstva ; špeciálny pedagóg, ktorý okrem priamej špeciálnopedagogickej pomoci deťom a žiakom priamo v poradenských zariadeniach, vykon áva aj špeciálnopedagogickú diagnostiku, je členom tímu odborných zamestnancov v uvedenom zariadení, ktorý sa vyjadruje k odporúčaniam pre zaradenie dieťaťa do školskej integrácie alebo špeciálnej š koly. Terénny špeciálny pedagóg je vysoko špecializovaným špeciálnym pedagógom na určitý druh a stupeň zdravotného postihnutia (nevidiace deti, nepočujúce deti, deti s ťažkým stupň om autizmu...) s dostatočnou praxou v príslušnom type špeciálnej školy, ktorý okrem vykonávania diagnostiky najmä poskytuje poradenstvo a odborné inštruktáže dieťaťu a jeho rodičom priamo v š kole, v rodine, ale aj pedagógom, špeciálnym pedagógom, školským špeciálnym pedagógom , ktorí nie sú špecialistami na určitý druh alebo stupeň zdravotného postihnutia, ale majú príslušné dieť a vo svojej starostlivosti.

K § 23:

Liečebný pedagóg bol doteraz využívaný najmä v reedukácii detí a žiakov s narušeným psychosociálnym vývinom, ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení (diagnostické centrum, liečebno-v ýchovné sanatórium a pod.). Prax si v súčasnosti vyžaduje, aby takýto odborný zamestnanec mohol pôsobiť aj v bežných školách a v školských zariadeniach.

K § 24:

Ustanovenie kategórie sociálny pedagóg umožňuje školám a školským zariadeniam využívať služby tejto kategórie najmä vtedy, ak je vzdelávací alebo výchovný program zameraný na výchovu a vzdel ávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo sociálne neprispôsobivým a pod.

K § 25:

V záujme sústavného skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, možností implementácie najnovších vedeckých poznatkov do obsahu vzdelávania a využívania nových foriem a metód výchovy, vzdelá vania a suportívnych činností sa zavádza profesijný rozvoj. Kariérový systém je navrhnutý tak, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania, sebavzdelá vania ale aj samotnou praxou získal nové, alebo rozvinul už nadobudnuté kompetencie, ktoré by mohol uplatniť v praxi a zároveň aby zvyšovali jeho spoločenský status.

K § 26:

Zákon navrhuje taký kariérový systém, ktorý umožní každému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi preukázať príslušné kompetencie, ktoré uplatní v rámci vertikálneho rastu alebo v rámci horizontálneho rastu. Pri vertikálnom raste hovoríme o kariérovom stupni a pri horizont álneho raste hovoríme o kariérovej pozícii zamestnanca.

K § 27:

Pedagogický alebo odborný zamestnanec, ktorý nastupuje prvýkrát do zamestnania, v ktorom bude vykonávať pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť, sa zaradí do kariérového stupňa – začínaj úci pedagogický zamestnanec, začínajúci odborný zamestnanec. Do tohto kariérového stupňa bude zaradený aj vtedy, ak neúspešne vykonal adaptačné vzdelávanie a znovu sa uchádza o pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť u iného zamestnávateľa. Samostatným zamestnancom sa môže zamestnanec stať vtedy, ak úspešne vykonal adaptačné vzdelávanie. Zákon definuje kariérový rast ako rast kompetencií v príslušnej kategórii. Ak teda vychovávateľ úspešne vykonal prvú atestáciu v kategórii vychovávateľ a chce sa uplatniť v kategórii učiteľ (ak spĺňa kvalifikačné predpoklady), nemôž e ho zamestnávateľ zaradiť do kariérového stupňa učiteľ s prvou atestáciou, ale len do stupňa samostatný učiteľ. Na základe skutočnosti, že prax vo výkone pedagogickej činnosti už má, nezaraď uje sa do kariérového stupňa začínajúci zamestnanec. Do stupňa samostatný zamestnanec sa zaradí aj taký zamestnanec, ktorý síce spĺňal kvalifikačné predpoklady, ale na nižšom pož adovanom stupni vzdelania (napr. učiteľka materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním). Ak získal prvú atestáciu v tomto stupni vzdelania a následne si získa vysokoškolský stupeň vzdelania (Bc.), zaradí sa do kariérového stupňa samostatný zamestnanec, teda je zaradený síce o stupeň nižšie, ale vo vyššej platovej triede. Podobne sa postupuje aj vtedy, ak ide o zamestnancov s druhou atestá ciou. Zákon ukladá novému zamestnávateľovi povinnosť, že ak prichádza zamestnanec od iného zamestnávateľa a bude uskutočňovať svoj výkon (pedagogickú činnosť alebo odborné č innosti) v tej istej kategórii, musí ho zaradiť do toho istého kariérového stupňa, do akého bol zaradený u predchádzajúceho zamestnávateľa. V praxi sa stáva, že pedagogický zamestnanec si dopĺňa úv äzok v inej kategórii napr. učiteľ si dopĺňa úväzok v kategórii vychovávateľ (učiteľ základnej školy v školskom klube detí). V tomto prípade platí, že kontinuálne vzdelávanie bude uskuto čňovať v rámci kategórie, do ktorej bol zaradený t.j. ako učiteľ. Vzhľadom na to, že pedagogický asistent a zahraničný lektor nevykonávajú pedagogickú činnosť v plnom rozsahu ako ostatné kategó rie zamestnancov, a nie sú na nich kladené také náročné kvalifikačné predpoklady, môžu svoj profesijný rozvoj uskutočňovať len do druhého kariérového stupňa samostatný zamestnanec. Po dosiahnutí tohto kariérového stupňa sa u neho nevylučuje kontinuálne vzdelávanie a sebavzdelávanie s cieľom získavania kreditov a z nich plynúci kreditový prí platok. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec s nižším vzdelaním ako je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa nemôže získať druh ú atestáciu z dôvodu, aby bol motivovaný dosiahnuť najskôr vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

K § 28:

Začínajúci zamestnanec vykonáva pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť pod vedením zamestnanca špecialistu, ktorým je uvádzajúci zamestnanec, je povinný absolvovať adaptačné vzdelá vanie, pri jeho ukončení preukazuje profesijné kompetencie, potrebné na samostatný výkon činností. Uvedené vzdelávanie musí ukončiť najneskôr do dvoch rokov od vzniku zamestnaneckého pomeru, v ktorom vykoná va pedagogickú činnosť alebo odborné činnosti. V praxi môžu nastať určité dôvody (napr. materská dovolenka, choroba a pod.) pre ktoré môže riaditeľ individuálne toto adaptačné obdobie predĺži ť. Z praktických dôvodov (najmä málotriedne školy) zákon umožňuje už začínajúcemu učiteľovi vykonávať špecializovanú činnosť triedneho učiteľa, ale len v jednej triede.

K § 29:

Samostatný zamestnanec je zamestnanec, ktorý ukončením adaptačného vzdelávania preukázal získanie príslušných profesijných kompetencií pre samostatný výkon. Zároveň môže vykonávať vš etky špecializované činnosti okrem činnosti uvádzajúceho zamestnanca.

K § 30:

Vykonaním prvej atestácie preukázal zamestnanec, že získal príslušné profesijné kompetencie, ktoré ho oprávňujú na výkon činností, ktoré ustanovenie uvádza. Samozrejme môže vykonávať aj činnosti, ktoré vykonával ako samostatný zamestnanec.

K § 31:

Vykonaním druhej atestácie pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec preukázal kompetencie na výkon takých činností, ktoré môže využívať škola alebo školské zariadenie pri svojej ďalš ej profilácii (školské vzdelávacie programy a výchovné programy podľa zákona o výchove a vzdelávaní). Vzhľadom na to, že školy a školské zariadenia nadobudnutím účinnosti zákona sa budú môc ť uchádzať o vzdelávanie (aktualizačné, inovačné) svojich pedagogických alebo odborných zamestnancov, garantovanie programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré môžu predkladať školy alebo školské zariadenia, je v kompetenciách pedagogického zamestnanca s druhou atestáciou a odborného zamestnanca s druhou atestáciou. V záujme zvyšovania kvality výkonu pedagogickej činnosti a odbornej činnosti je predkladateľ presvedčený o správnosti zapojenia do aktívnej účasti pedagogických a odborných zamestnancov s druhou atestáciou v procese preukazovania kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov pri ich účasti v skú šobnej komisii pre prvú atestáciu. Využívanie nadobudnutých kvalifikačných predpokladov, profesijných kompetencií (získané vzdelávaním a sebavzdelávaním) a skúseností z výkonu pedagogickej č innosti alebo výkonu odborných činností pedagogických a odborných zamestnancov s druhou atestáciou v národných a medzinárodných expertných komisiách, je z pohľadu predkladateľa významnou inováciou syst ému profesijného rozvoja.

K § 32:

Predmetné ustanovenie vymedzuje možnosť zamestnávateľa zaraďovať pedagogického alebo odborného zamestnanca pri výkone pedagogickej činnosti alebo odborných činností do kariérových pozícií, ktoré s ú neoddeliteľnou súčasťou „efektívneho fungovania“ škôl a školských zariadení. Ustanovením odseku 3 predkladateľ vymedzuje kompetencie riaditeľovi (školy, školského zariadenia) určovať kari érové pozície pedagogických alebo odborných zamestnancov špecialistov (napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor) alebo vedúcich pedagogických alebo odborných zam estnancov (napr. zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúci odborného úseku) vo vnútornom predpise. Riaditeľ určuje štruktúru kariérových pozícií na základe rozsahu vykonávaných činností š koly alebo školského zariadenia, ktoré sú závislé napr. od počtu žiakov (počtu tried), ktorý určuje napríklad potrebu počtu zástupcov riaditeľa, triednych učiteľov, výchovných poradcov, psycholó gov, špeciálnych pedagógov, počtu zamestnancov. Počet špecialistov alebo vedúcich zamestnancov ovplyvňuje aj právne postavenie školy alebo školského zariadenia. Keďže financovanie školy alebo školské ho zariadenia zabezpečuje zriaďovateľ, ktorý by mal mať aj záujem na kvalite poskytovaných výchovno-vzdelávacích služieb, zákon umožňuje vyžiadať si návrh vnútorného predpisu na prerokovanie.

K § 33:

Predmetné ustanovenie v odseku 2 vymedzuje kariérové pozície špecialistu, do ktorých je zaraďovaný pedagogický zamestnanec v školách a školských zariadeniach ako napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, uv ádzajúci pedagogický zamestnanec. Ide o činnosti, na ktoré nebol pedagogický zamestnanec špeciálne pripravovaný v rámci pregraduálnej prípravy a z uvedeného dôvodu zákon vyžaduje príslušné kontinu álne vzdelávanie ako predpoklad na výkon týchto činností. Ustanovenie odseku 3 v písm. a) a b) vymedzuje predpoklady, ktoré musí spĺňať pedagogický zamestnanec ak chce (má) vykonávať príslušnú kari érovú pozíciu pedagogického zamestnanca špecialistu. V písmene b) sa upravuje povinnosť ukončenia adaptačného vzdelávania pedagogického zamestnanca, s výnimkou triedneho učiteľa. Triedneho učiteľa mô že vykonávať aj začínajúci učiteľ, ktorý neukončil adaptačné vzdelávanie, lebo nie je možné od seba oddeliť výkon pedagogickej činnosti učiteľa a výkon špecializovaných činností triedneho učiteľa, najmä v primárnom vzdelávaní. Ustanovenia odsekov 4 až 9 upravujú základné povinnosti výkonu príslušných kariérových pozícií (napr. triedny učiteľ, výchovný poradca) v z ávislosti od získaných kompetencií príslušným špecializačným vzdelávaním. Predkladateľ vymedzuje v ustanovení odseku 10 až 13 kariérové pozície špecialistu, do ktorých je zaraďovaný odborn ý zamestnanec v zariadeniach ako napr. uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor.

K § 34:

Predmetné ustanovenie v odseku 1 vymedzuje kariérové pozície vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca, do ktorých je zaraďovaný pedagogický alebo odborný zamestnanec v školách a školský ch zariadeniach, ako napr. riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúci odborného úseku na základe štruktúry vedúcich zamestnancov, ktorú na základe kompetencií tohto zákona určuje riaditeľ vo vnú tornom predpise. Ustanovenie odseku 2 v písm. a) až d) vymedzuje predpoklady, ktoré musí spĺňať pedagogický alebo odborný zamestnanec ak chce (má) vykonávať príslušnú kariérovú pozíciu vedú ceho pedagogického alebo odborného zamestnanca. Predkladateľ v písmene a) limituje predpoklad vykonávania príslušnej kariérovej pozície (napr. riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúceho odborného úseku) tým, že pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa kvalifikačný predpoklad na vykonávanie pedagogickej činnosti alebo vykonávanie odbornej činnosti v prísluš nej kategórii a podkategórii (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ). V písmene b) sa upravuje povinnosť pedagogického alebo odborn ého zamestnanca vykonať prvú atestáciu v príslušnej kategórii a podkategórii výkonu pedagogickej č innosti alebo odbornej činnosti. V písmene c) predkladateľ v súlade s inými všeobecne záväznými predpismi (napr. zákon č. 596/2003 Z. z.) ukladá ako podmienku výkonu vedúceho pedagogického alebo odborné ho zamestnanca aj minimálne päť rokov výkonu pedagogickej činnosti alebo päť rokov výkonu odbornej činnosti. V písmene d) umožňuje predkladateľ vykonávať príslušnú kariérovú pozí ciu za predpokladu, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec do troch rokov absolvuje príslušné funkčné vzdelávanie. Ak ustanovený vedúci pedagogický alebo odborný zamestnanec túto podmienku nesplní , riaditeľ resp. zriaďovateľ ho odvolá z výkonu príslušnej kariérovej pozície (riaditeľ, zástupca riaditeľa) a odoberie takémuto vedúcemu pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi prí platok za riadenie. Výkon kariérovej pozície vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca bez absolvovaného funkčného vzdelávania predkladateľ umožňuje preto, že súčasné platné prá vne predpisy neukladali povinnosť vykonať funkčné vzdelávanie (príprava vedúcich pedagogických pracovníkov) okrem riaditeľa školy a školského zariadenia inému vedúcemu pedagogickému alebo odborné mu zamestnancovi. V odseku 3 sa ustanovuje platnosť a spôsob predĺženia platnosti funkčného vzdelávania.

K § 35:

Predmetné ustanovenie upravuje kontinuálne vzdelávanie ako vzdelávanie na udržanie a rozvíjanie profesijných kompetencií kategórií a podkategórií pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré sú potrebné na výkon pedagogickej činnosti (učiteľ, majster, školský psychológ) alebo odborných činností na úrovni príslušného kariérového stupňa alebo kariérovej pozície. Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje podľa akreditovaných (schválených) programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré predkladajú vymedzené subjekty podľa tohto zákona (školy, školské zariadenia, vzdelávacie organizácie kontinuálneho vzdelávania ministerstva školstva a iných ústredných orgánov štátnej správy, cirkvi a náboženské spoločnosti a iné právnické osoby). Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec si kontinuá lnym vzdelávaním plní požiadavky na zaradenie do príslušného kariérového stupňa alebo kariérovej pozície (pedagogický alebo odborný zamestnanec špecialista – triedny učiteľ, uvádzajúci odborn ý zamestnanec, vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec – riaditeľ, vedúci odborného úseku). Cieľom absolvovania kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov je udr žiavanie, zvyšovanie alebo inovovanie kompetencií, ktoré sú potrebné pre postup do vyššieho kariérového stupňa alebo kariérovej pozície. Za absolvované formy kontinuálneho vzdelávania dostane pedagogický alebo odborný zamestnanec osvedčenie, ktorého náležitosti upravuje odsek 8. Za vzdelávanie pedagogických alebo odborných zamestnancov zodpovedá riaditeľ, ktorý vypracúva plán kontinuálneho vzdelávania. Plá n kontinuálneho vzdelávania tvorí súčasť profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov, zohľadňuje ciele výchovy a vzdelávania, ciele výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej činnosti š koly alebo školského zariadenia a výsledky pravidelného hodnotenia.

K § 36:

Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec po nástupe do prvého pracovného pomeru je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie, ktorým získa také profesijné kompetencie, ktoré mu umožňujú samostatne vykonávať pedagogickú činnosti alebo odbornú činnosť v škole alebo školskom zariadení. Adaptačné vzdelávanie vykonáva zamestnanec vo svojej škole alebo školskom zariadení podľa schválen ého programu adaptačného vzdelávania, ktorý vypracuje riaditeľ na základe rámcového programu, ktoré vydá ministerstvo školstva. Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec má dva alebo viac pracovný ch pomerov, vyberie si jedného zamestnávateľa (školu alebo školské zariadenie), v ktorom absolvuje adaptačné vzdelávanie a ostatným zamestnávateľom svoje rozhodnutie preukáže rozhodnutím o vykonávaní adaptačného vzdelávania vo zvolenom subjekte. Ustanovenie odseku 4 upravuje spôsob ukončovania adaptačného vzdelávania pedagogického a odborného zamestnanca pred komisiou (trojčlenná), ktorú vymenuje riaditeľ zo svojich pedagogických alebo odborných zamestnancov (s prvou alebo druhou atestáciou). Po ukončení adaptačného vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu, okrem predsedu aj ostatní členovia komisie, riadite ľ vydá rozhodnutie. Ak začínajúci pedagogický a odborný zamestnanec nevykonal úspešne adaptačné vzdelávanie, môže požiadať riaditeľa o opravný termín. Opravný termín ukončenia adaptačn ého vzdelávania nesmie presiahnuť lehotu ustanovenú týmto zákonom, a to je do dvoch rokov. Riaditeľ môže vo výnimočných prípadoch lehotu ukončenia adaptačného vzdelávania predĺžiť, naprí klad z dôvodu materskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti. Riaditeľ o ukončení adaptačného vzdelávania vydáva rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec sa mohol proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, odvolať. Ustanovenie upravuje podmienky odvolania sa v zmysle právneho predpisu. Ak začínajúci pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neukončí ú spešne adaptačné vzdelávanie, aj s umožnením opravného termínu, zamestnávateľ s takým pedagogickým alebo odborným zamestnancom ukončí pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce.

K § 37:

Pedagogický a odborný zamestnanec okrem výkonu kategórie (podkategórie) pedagogického alebo odborné ho zamestnanca (napr. učiteľ predprimárneho vzdelávania, školský logopéd) môže vykonávať aj špecializované činnosti (napr. uvádzajúci pedagogický zamestnanec, uvádzajúci odborný zamestnanec). Vzh ľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie špecializačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každý poskytovateľ žiada, za podmienok vymedzených týmto zá konom o akreditáciu. Špecializačné vzdelávanie sa uskutočňuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom organizácie (riaditeľ, rektor) obhajobou písomnej práce a záverečnou skúškou. O ukončen í vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a ostatní členovia komisie; absolvent špecializačného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení vzdelávania. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil špecializačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v určenej lehote.

K § 38:

Pedagogický a odborný zamestnanec okrem výkonu kategórie alebo podkategórie pedagogického alebo odborné ho zamestnanca (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ) môže vykonávať aj riadiace činnosti (napr. riaditeľ, vedúci odborného úseku), pre ktoré funkčným vzdelávaním zí ska primerané profesijné kompetencie. Podmienkou pre zabezpečovanie funkčného vzdelávania poskytovateľom podľa odseku 2 je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania. Funkčné vzdelá vanie sa uskutočňuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom organizácie (riaditeľ, rektor) obhajobou záverečnej písomnej práce a záverečnou skúškou. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje p rotokol, ktorý podpíše predseda a všetci členovia komisie; absolvent funkčného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukonč il funkčné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v určenej lehote. Pre objektívnejšie vnímanie kariérovej pozície vedú ceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca predkladateľ uvádza porovnanie so štátmi Európskej únie. Vo všetkých krajinách EÚ sa od uchádzačov o miesto riaditeľa vyžaduje určit á pedagogická prax. Vo Francúzsku päť rokov, rovnako v Taliansku a v Portugalsku a od školského roku 1996/97 taktiež v Španielsku. V Belgicku sa vyžaduje 10 rokov pedagogickej praxe a rovnaký počet rokov praxe sa vyž aduje od uchádzačov v Škótsku. V Nemecku musí uchádzač okrem počtu rokov praxe zastávať. V Spojenom kráľovstve uchádzač musí mať skúsenosti s administratívou školy. Niektoré krajiny požaduj ú osobitnú počiatočnú prípravu. Vo Francúzsku musí uchádzač pred vstupom do funkcie absolvovať odborné štúdium. Portugalsko zaviedlo zvláštnu odbornú prípravu v oblasti školskej administratí vy a riadenia školstva. Vo Fínsku musí uchádzač vlastniť diplom zo školskej administratívy. V Španielsku sa od uchádzača vyžaduje akreditácia a zvláštna počiatočná príprava. Tieto vzdelávania s ú povinné. Ostatné krajiny ponúkajú odbornú prípravu nevymenovaným riaditeľom. Rakúsko ponúka prípravu formou seminárov, Švédsko organizuje odbornú prípravu pre všetkých riaditeľ ov, aby ich informovali o nových smeroch v riadení školstva. V Anglicku, Škótsku a Walese sa ponúka program, ktorý má riaditeľom pomôcť rozvíjať schopnosti spojené s výkonom tejto funkcie. V ďalší ch krajinách (Belgicko, Írsko, Taliansko) sa uskutočňuje príprava v oblasti vedenia a predovšetkým riadenia a správy, ale nie je povinná. V troch krajinách Európskeho združenia voľného obchodu sa pedagogická prax vyžaduje taktiež. V Lichtenštajnsku a Nórsku tri roky. Island vyžaduje minimálne dvojročnú pedagogickú prax a skúsenosti z administratívy (jeden rok skúšobnej doby vo funkcii riaditeľa š koly). Tieto krajiny nevyžadujú počiatočnú odbornú prípravu.

K § 39:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky udržiavania profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom aktualizačného vzdelávania ako jedného z akreditovaných druhov kontinuálneho vzdel ávania. Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie aktualizačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každá organizácia (školy, školské zariadenia, vysok é školy, organizácie kontinuálneho vzdelávania zriadená ministerstvom školstva, vzdelávacia organizácia iného orgánu štátnej správy, iná právnická osoba) žiada, za podmienok vymedzených týmto z ákonom o akreditáciu. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje protokol.

K § 40:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky obnovovania a zdokonaľovania profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom inovačného vzdelávania ako jedného z akreditovaných druhov kontinu álneho vzdelávania. Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie inovačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každá organizácia (školy, školské zariadenia, organizácie kontinuálneho vzdelávania zriadená ministerstvom školstva, vzdelávacia organizácia iného orgánu štátnej správy, iná právnická osoba) žiada, za podmienok vymedzených týmto zá konom o akreditáciu. Inovačné vzdelávanie sa ukončuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom poskytovateľa obhajobou záverečnej prezentácie a pohovorom. O ukončení vzdelá vania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a všetci členovia komisie; absolvent inovačného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení vzdelávania. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil inovačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu záverečnej prezentácie a pohovoru v určenej lehote. Ak ide o obnovovanie a zdokonaľovanie profesijných kompetenci í pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na výkon špecializačných, resp. riadiacich činností, zavádza sa v ods. 7 pojem špecializačné inovačné vzdelávanie, resp. funkčné inovačné vzdelávanie.

K § 41:

Predmetné ustanovenie upravuje ciele kvalifikačného vzdelávania a získanie profesijných kompetencií, požadovaných na splnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 odsek 1. Rozsah vzdelávania stanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom. Kvalifikačné vzdelávanie sa ukončuje pred 5-člennou komisiou obhajobou záverečnej práce a záverečnou skúškou. O ukončená kvalifikačného vzdelávania sa vyhotoví protokol podpísaný predsedom a členmi komisie a poskytovateľ vydá osvedč enie. Pedagogický a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil kvalifikačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúš ku v stanovenej lehote.

K § 42:

Predmetné ustanovenie vymedzuje podmienky zavádzania nového systému (princípu) predkladania, rozhodovania a schvaľovania vzdelávacích programov, ktorý sa v doterajšom systéme ďalšieho vzdelávania neuplatň uje. Vzhľadom na to, že, okrem vysokých škôl, organizácií pre ďalšie vzdelávanie ministerstva školstva alebo vzdelávacích organizácií iných ústredných orgánov štátnej správy, nový syst ém kontinuálneho vzdelávania otvára priestor aj pre iné vzdelávajúce organizácie (napr. regionálne školy a školské zariadenia, právnické osoby), je potrebné vytvoriť pravidlá pre štátne schvaľ ovanie programov na základe kritérií, ktorými sú napr. ciele, obsah, rozsah, formy a spôsob ukončovania a pod. Ustanovenie v odseku 2 upravuje kompetencie a povinnosť ministerstva školstva vo vzť ahu k akreditovaniu, a to k s subjektom kontinuálneho vzdelávania, žiadostiam, evidencii a zverejňovaniu poskytovateľov, ktorým bolo vydané alebo odobrané potvrdenie o akreditácii. Rozhodnutie o akreditácii vydá va ministerstvo školstva s prihliadaním na odborné stanovisko akreditačnej rady, na príslušný program kontinuálneho vzdelávania, je neprenosné a nemôže prechádzať na právneho nástupcu poskytovateľ a. Potvrdenie o akreditácii nie je možné po uplynutí platnosti predĺžiť, ale je potrebné predložiť nový program k akreditácii. Ustanovenie v odseku 4 upravuje náležitosti rozhodnutia o akreditácii, bez ktoré ho subjekt nemôže kontinuálne vzdelávanie vykonávať. Poskytovateľovi kontinuálneho vzdelávania môže ministerstvo školstva odobrať potvrdenie o akreditácii, ak počas platnosti boli pri kontrole zistené nedostatky, ktoré poskytovateľ neodstránil.

K § 43:

Z dôvodu zabezpečenia rovnakých podmienok a rovnakého prístupu k poskytovateľom kontinuálneho vzdelávania sa ustanovujú povinné náležitosti žiadosti.

K § 44:

V predmetnom ustanovení sa vytvárajú podmienky a pravidlá pre zriadenie a činnosť Akreditačnej rady Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov ako poradného orgánu ministerstva školstva pre akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania. Jej zriadenie má za cieľ zabezpečiť odborné posúdenie návrhov programov kontinuálneho vzdelá vania, predložených na schválenie.

K § 45:

V zmysle predmetného je poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania povinný plniť ustanovené povinnosti, čím sa zabezpečí transparentnosť činnosti poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania a možnosť ich kontroly. Kontrolu kvality kontinuálneho vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva, ktoré pri zistení nedostatkov môže akreditáciu odobrať.

K § 46:

Ustanovenia siedmej časti vytvárajú legislatívne prostredie pre motivačný kreditový systém, v ktorom je kreditmi merateľné kontinuálne vzdelávanie, tvorivé pedagogické a odborné aktivity pedagogický ch zamestnancov a odborných zamestnancov, tvorbu materiálov, významných pre pedagogickú a odbornú prax. Kredity sa priznávajú na účely kreditového príplatku alebo vykonanie atestácie. Doba platnosti priznané ho kreditu je najviac sedem rokov, ale zákon vymedzuje, kedy sa táto doba môže predĺžiť – najviac však o tri roky. Pedagogickým a odborným zamestnancom sa umožňuje získavať kredity i pri prerušení v ýkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. Rešpektujú sa oprávnené požiadavky žien v oblasti kontinuálneho vzdelávania, ako aj potreby kvalitného a odborného výkonu verejnej správy v školstve.

K § 47:

V zmysle predmetného ustanovenia získavajú pedagogickí a odborní zamestnanci kredity za absolvovanie programov kontinuálneho vzdelávania, ale aj sebavzdelávanie, vzdelávanie v zahraničí, za tvorivé aktivity. Ustanovenie tak vytvára legislatívny rámec pre aktívny prístup pedagogických a odborných zamestnancov k rozvoju svojich profesijných kompetencií a tvorivosť.

K § 48:

Predmetné ustanovenie zavádza pravidlá získavania kreditov. Počet pridelených kreditov za akreditovaný program kontinuálneho vzdelávania musí zohľadňovať jeho rozsah, náročnosť a spôsob jeho ukonč ovania.

K § 49:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky overovania profesijných kompetencií požadovaných od pedagogických a odborných zamestnancov pred ich zaradením do príslušného kariérového stupňa (s prvou alebo druhou atest áciou). Vytvára sa legislatívny rámec pre atestačné konanie a oprávňuje vymenované organizácie vykonávať prvú a druhú atestáciu. Atestáciu uskutočňuje pedagogický alebo odborný zamestnanec obhajobou atestačnej práce z oblasti vykonávanej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkateg órii (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ) a vykonaním atestačnej skúšky ústnou formou alebo praktickou formou. Vykonanie atestácie sa via že na príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického alebo odborného zamestnanca a na príslušný stupeň a odbor vzdelania.

K § 50:

Navrhované ustanovenie upravuje podmienku, za splnenia ktorej sa môže pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec uchádzať o vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Ustanovenie odseku 2 upravuje obsah ž iadosti o vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Na základe nezávislých odborných posudkov organizácia určí termín konania atestácie alebo zamietne žiadosť o vykonanie atestácie s uvedením dô vodu zamietnutia. Zamietnutie sa nepovažuje za neúspešné vykonanie atestácie, ani sa neodoberajú kredity; z uvedeného dôvodu žiadateľ nebude žiadať o vykonanie opravnej atestačnej skúšky, ale musí sa znova uchádzať o vykonanie atestácie. Organizácia vyhotovuje protokol o vykonaní atestácie, ktorý podpíše predseda komisie a ostatní členovia atestačnej komisie a vydá osvedčenie o vykonaní atestácie. Ustanovenie upravuje základné náležitosti, ktoré musí obsahovať osvedčenie o vykonaní atestáci e. Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec neobháji atestačnú prácu, organizácia mu neumožní vykonať atestačnú skúšku, čím sa atestácia považuje za nevykonanú. V prípade, že pedagogický alebo odborný zamestnanec vykoná neúspešne atestačnú skúšku, môže požiadať o opravnú atestačnú skúšku. Pedagogický a odborný zamestnanec po neúspešnom vykonaní opravnej atestačnej sk úšky sa môže uchádzať o novú atestačnú skúšku.

K § 51:

Neoddeliteľnou súčasťou vykonávania atestácií (prvej a druhej) sú päťčlenné atestačné komisie zriaďované príslušnými organizáciami pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických a odborných zamestnancov na vykonanie prvej alebo druhej atestácie, ktoré vymenúva štatutárny z ástupca organizácie (riaditeľ a rektor vysokej školy). Èlenstvo v atestačnej komisii je limitované pre prvú atestáciu dosiahnutým vysokoškolským stupňom vzdelania (druhý) v príslušnom študijnom odbore pod ľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách alebo vykonaním prvej alebo druhej atestácie a minimálne piatimi rokmi výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti v kategórii, pre ktorú bola jeho atesta čná komisia zriadená (pre učiteľov, školských psychológov), ak je členom atestačnej komisie pedagogický alebo odborný zamestnanec (učiteľ, školský psychológ). Ak je pedagogický alebo odborný zamestnanec členom komisie pre druhú atestáciu, vyžaduje sa od neho vykonanie druhej atestácie a desať rokov výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti, u učiteľov vysokej školy vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Príslušné ustanovenie zároveň upravuje podmienku členstva najmenej jedného vysokoškolského učiteľa a jedného učiteľa kontinuálneho vzdelávania.

K § 52:

Ustanovenia deviatej časti upravujú hodnotenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. V zmysle predmetného ustanovenia sa pravidelne hodnotí kvalita výkonu pedagogickej činnosti a odborných činností , miery osvojenia a využívania profesijných kompetencií ako dôležitý nástroj kariérového rastu a profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. Hodnotenie sa stáva podkladom pre ukončenie adapta čného vzdelávania, ale aj pre plánovanie kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, ich zaraďovanie do kariérovej pozície a odmeňovanie. Zásady hodnotenia podľ a ustanovenia ods. 4 rozpracuje zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 53:

Ustanovenia desiatej časti upravujú starostlivosť o pedagogických a odborných zamestnancov, ich ochranu a morálne oceňovanie. V zmysle predmetného ustanovenia úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o pedagogick ých a odborných zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ. V zmysle odsekov 1 a 4 majú pedagogickí a odborní zamestnanci nárok na úhradu časti nákladov na rekondičný pobyt alebo liečebný pobyt v trvaní desa ť pracovných dní po pätnástich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti maximálne do výšky životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a päť dní po každý ch ďalších piatich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti, maximálne do výšky 50 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a to bez ohľadu na počet zamestn ávateľov. Výška uhrádzanej sumy je limitovaná, čím sa vytvárajú predpoklady pre absolvovanie rekondičných pobytov tak, aby nebola ohrozená plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu. S ohľadom na pracovn é prostredie (koncentrácia ľudí v uzatvorenom priestore, stály kontakt s ľuďmi a s tým spojené vyššie riziko ochorenia), sa v zmysle odseku 3 uhrádzajú pedagogickým a odborným zamestnancom preukázateľn é náklady na vakcíny – jedenkrát ročne proti chrípke, jedenkrát za desať rokov proti hepatitíde typu A a B (výška úhrady je limitovaná).

K § 54:

Pedagogickým a odborným zamestnancom sa v zmysle ustanovenia odsekov 1 až 3 umožňuje vzdelávanie poskytnutí m piatich dní pracovného voľna v kalendárnom roku s náhradou platu a ďalších piatich dní na prípravu a vykonanie atestácie. Zavádza sa možnosť pre zamestnávateľa regulovať čerpanie voľna na vzdelávanie, v súlade s cieľom ovplyvniť č o najmenej plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu.

K § 55:

S ohľadom na rastúcu alebo možnú agresivitu v školách a školských zariadeniach sa v zmysle predmetného ustanovenia zavádza povinnosť zamestnávateľa (riaditeľa) v rámci prevencie agresivity zabezpečiť pedagogickým a odborným zamestnancom preventívne psychologické poradenstvo a umožnenie tréningov zameraných na predchádzanie a zvládnutie agresivity zo strany žiakov, rodičov prípadne iných rodinných príslu šníkov. Tieto tréningy sa zabezpečujú v súlade s plánom, zahàňajú aj psychologické poradenstvo. Aj keď je cieľom tréningov nadobudnutie nových profesijných kompetencií, absolvovanie takýchto tré ningov nepatrí do kontinuálneho vzdelávania, ale do oblasti starostlivosti.

K § 56:

S cieľom oceniť celospoločenský význam pedagogickej profesie a profesie odborného zamestnanca je v zmysle predmetného ustanovenia morálneho oceňovania na celoštátnej úrovni, ktoré pedagogickým a odborný m zamestnancom udeľuje minister školstva, a to za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchove a vzdelávaní, starostlivosti o deti, mládež a šport a za prácu a výsledky celoštá tneho i medzinárodného významu, za dlhoročný podiel na rozvoji školstva Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, humánneho a tvorivého prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese alebo za mimoriadne vý sledky v oblasti výchovy a vzdelávania detí a žiakov. Týmto ustanovením sa vytvára legislatívny priestor na zvýšenie celospoločenského postavenia pedagogických a odborných zamestnancov. S udelením morá lneho ocenenia sa môže spojiť i finančná odmena z kapitoly ministerstva školstva. Návrh na morálne ocenenie predkladajú riaditelia, zriaďovatelia, ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štá tnej správy, samosprávy, profesijné organizácie alebo iné fyzické a právnické osoby. Podľa ustanovenia odseku 3 sa umožňuje oceniť pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov i na miestnej a územnej úrovni alebo na regionálnej úrovni zamestnávateľa, či zriaďovateľa podľa vnútorných predpisov, a tak zdôrazniť význam výchovy a vzdelávania i na nižšej úrovni, čím sa zvýš i status pedagogických a odborných zamestnancov i v najbližšom okolí alebo komunite.

K § 57:

Predmetné ustanovenie rozpracúva v odseku 1 zdroje, ktoré môže škola alebo školské zriadenie využívať na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov. Vzhľadom na to, ž e kontinuálnym vzdelávaním sa vytvárajú predpoklady pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi získať kredity, za ktoré mu vzniká nárok na kreditový príplatok (podľa novely zákona č . 553/2003 Z. z.) alebo po vykonaní prvej alebo druhej atestácie zaradenie do vyššieho kariérového stupňa so zvýšeným finančným ohodnotením, predkladateľ pripúšťa podiel vzdelávajú ceho sa na financovaní svojho kontinuálneho vzdelávania. Zamestnávateľ uhradí svojmu pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi finančné náklady spojené s kontinuálnym vzdelávaní m za predpokladu, že absolvoval kontinuálne vzdelávanie v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania a keď zamestnávateľ dá súhlas pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi na vzdelá vanie. Ak zamestnávateľ nebude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov a zamestnanec aj napriek tomu prejaví záujem o predmetné kontinuálne vzdelávanie, primerané kategórii, ktorú vykoná va, zamestnávateľ môže súhlasiť s účasťou zamestnanca na príslušnom vzdelávaní za predpokladu, že si finančnú čiastku zamestnanec uhradí sám. Finančné prostriedky zo štátneho rozpoč tu na kontinuálne vzdelávanie sú vypočítané v súlade s ustanovením § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov a § 3 ods. 7 písm. d) nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov.

K § 58 a 59:

Register pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení sa vytvára z dôvodu zabezpečenia organizácie kontinuálneho vzdelávania, financovania škô l a školských zariadení (finančné prostriedky na financovanie kontinuálneho vzdelávania). Register taktiež umožní štatistické sledovanie z pohľadu kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov, čo má vplyv na financovanie škôl a školských zariadení a čo je možné využiť aj pri plánovaní tak pregraduálneho ako aj postgraduálneho vzdelávania.

K § 60:

Podľa odseku 1 sa splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacích predpisov, ktorými ustanoví podrobnosti o organizovaní, obsahu, rozsahu, druhoch a formách kontinuálneho vzdelávania, o atestáciá ch a podrobnosti o získavaní kreditov. V zmysle odseku 2 a 3 sa pedagogickým zamestnancom, ktorí získali vzdelanie v inom, než požadovanom študijnom odbore, ukladá povinnosť v ustanovenej lehote začať a ukončiť vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Ustanovením odseku 2 sa umožňuje prijať do zamestnania i odborníkov z rôznych oblastí vedy a techniky, ktorých odborné vedomosti sú potrebné najmä pri realizovaní výchovno-vzdelávacích programov v stredných odborných školách, ako aj majstrov odbornej výchovy. Rovnako pedagogickí zamestnanci, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosti v školách a š kolských zariadeniach pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a nezískali požadovaný stupeň vzdelania v oblasti špeciálnej pedagogiky, ustanovenej lehote začnú a ukončia vzdelá vanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Ustanovením odseku 3 sa umožňuje zamestnať v špeciálnych školách a špeciálnych výchovných zariadeniach tých pedagogických zamestnancov, ktorí spĺňaj ú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov bez špeciálno-výchovných potrieb. Zároveň sa pedagogickým zamestnancom, ktorí potrebujú absolvovať vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov, neumožňuje v zmysle odsekov 4 a 5 vykonávať atestácie a ani zaradenie do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou a pedagogick ý zamestnanec s druhou atestáciou a až do ukončenia uvedeného vzdelávania sú zaradení do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec. Dôvodom je skutočnosť, že takíto pedagogickí zamestnanci si nemôžu zvyšovať, prípadne preukazovať pri atestáciách profesijné kompetencie, ktoré ešte nezískali. Podľ a odseku 8 ministerstvo školstva schváli vzor tlačív, na ktorých sa budú vydávať osvedčenia o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, osvedčenia o vykonaní atestácií, osvedčenia o absolvovaní programov kontinuálneho vzdelávania podľa tohto zákona, čím sa zaručuje, že osvedčenia budú obsahovať náležitosti, ustanovené týmto zákonom. Vydané osvedčenia sú verejnými listinami, pretož e na ich základe vznikajú pedagogickým a odborným zamestnancom právne nároky. Odsek 9 upravuje podmienky ukončovania kontinuálneho vzdelávania a atestačných skúšok v tom zmysle, že poskytovateľovi a organizátorovi vyplýva povinnosť podľa registratúry evidovať protokoly. Odsek 10 ustanovuje povinnosť ministerstva školstva zabezpečiť vzdelávanie pedagogický ch zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí cudzincov v zmysle § 146 zákona č. 245/2008 Z. z.

K § 61:

Podľa navrhovaného ustanovenia pedagogickí zamestnanci, ktorí spĺňali odbornú a pedagogickú spôsobilosť pred účinnosťou tohto zákona, spĺňajú kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zá konom. Vzhľadom na to, že doterajšie predpisy ustanovovali kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti asistenta učiteľa úplné stredné vzdelanie bez ďalších znalostí v oblasti pedagogiky a psychol ógie sa ustanovuje, aby títo pedagogickí zamestnanci absolvovali vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov do 31. decembra 2013. Do doby ukončenia uvedeného vzdelávania sa posudzujú ako kvalifikovaní podľ a doterajších predpisov. Po uvedenom termíne však bez absolvovania vzdelávania na doplnenie kvalifikačných predpokladov nebudú môcť vykonávať pedagogickú činnosť. Opätovne sa ustanovuje termí n na doplnenie si pedagogickej spôsobilosti a špeciálno-pedagogickej spôsobilosti. Ustanovuje sa, že výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania udelená pedagogickým zamestnancom podľa doterajších platných pr ávnych predpisov do účinnosti tohto zákona zostáva zachovaná, ak vykonávajú takú istú alebo obdobnú činnosť, na ktorú im bola výnimka udelená. Získanie prvej kvalifikačnej skúšky (alebo jej ná hrady) podľa doterajších predpisov sa považuje za získanie prvej atestácie. Podobne sa získanie druhej kvalifikačnej skúšky (alebo jej náhrady) podľa doterajších predpisov považuje za získanie druhej atest ácie. Rieši sa zaradenie začínajúcich zamestnancov, ktorí uzatvorili pracovný pomer pred a po termíne 30. júna 2009 tak, že všetci, ktorí pracovný pomer uzatvorili pred 30. júnom sa zaradia do kariérové ho stupňa „samostatný“ a tí, ktorí uzatvorili pracovný pomer po 30. júni 2009 sa zaradia do kariérového stupňa „začínajúci“. Do 31. decembra 2016 sa neuplatňuje u vedúceho pedagogického resp. ved úceho odborného zamestnanca požiadavka vykonania prvej atestácie, ak v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa neuplatňovala požiadavka prvej kvalifikač nej skúšky alebo jej náhrady. Tým sa vytvára legislatívny priestor pre vyhlasovanie výberových konaní na miesta vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Všetky projekty, uskutočňované organizá ciami ministerstva školstva, oprávnenými vykonávať ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, musia byť ukončené do 31. augusta 2010. Po tomto termíne možno uskutočňovať len programy kontinuá lneho vzdelávania podľa tohto zákona. V záujme obnovy poznatkov, ktoré získali vedúci zamestnanci pred viac ako piatimi rokmi, zákon ustanovuje povinnosť týmto vedúcim zamestnancom absolvovať funkčné inovačn é vzdelávanie.

K § 62:

V zmysle predmetného ustanovenia sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené, ktoré tvoria súčasť prílohy návrhu zákona.

K § 63:

Zrušujú sa všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré boli vypracované na základe zákona č. 29/1984 Zb., ktorý bol zákonom č. 245/2008 Z. z. zrušený, čím sa tieto predpisy stali obsolentnými.

K Èl. II

Ustanovenie upravuje nevyhnutnú zmenu trestného zákona. Úpravou ustanovenia § 128 odsek 1 sa dosiahne, aby pedagogický a odborný zamestnanec regionálneho školstva a vysokoškolský učiteľ nadobudol prá vne postavenie verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte. Zmena taktiež spôsobí skutkový stav, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestné ho činu proti verejnému činiteľovi bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému a odbornému zamestnancovi. Pri výkone pedagogickej činnosti pedagogick ého zamestnanca, odborných činností odborného zamestnanca a výkone činnosti vysokoškolského učiteľa dôjde k zvýšenej právnej ochrane týchto osôb pred protiprávnymi konaniami, a to nielen trestnoprá vnymi, ale aj ustanovenými administratívnoprávnymi deliktami.

K Èl. III

K bodu 1 až 3:

Navrhuje sa, aby sa zákon o odmeňovaní vzťahoval aj na zamestnancov cirkevných škôl a cirkevných školských zariadení a na zamestnancov súkromných škôl a súkromných školských zariadení , ak sa tak tieto školy a školské zariadenia rozhodnú. Z toho dôvodu sa do rozsahu pôsobnosti zákona včleňujú aj uvedené školy a školské zariadenia. Navrhuje sa, aby sa cirkevné školy a školské zariadenia a súkromné školy a súkromné školské zariadenia mohli rozhodnúť, či budú pri odmeňovaní uplatňovať Zákonník práce alebo zákon o odmeňovaní.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava. Upravuje sa citácia k odkazu pod čiarou týkajúca sa kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov, ktorá sa doteraz odvolávala na vyhlášku MŠ SR č . 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, ktorá bude ustanovením § 63 zákona o pedagogických zamestnancoch zrušená a nahradená citovaným zákonom a jeho vykonávací m predpisom.

K bodu 5 a 6:

Navrhuje sa doplnenie jednotlivých zložiek platu o príplatok za výkon špecializovanej činnosti a kreditový príplatok, ktoré sa budú poskytovať za výkon špecializovaných činností (napr. triedny učiteľ , uvádzajúci učiteľ) a za získanie stanoveného počtu kreditov, ktoré získa pedagogický alebo odborný zamestnanec za kontinuálne vzdelávanie podľa zákona o pedagogických zamestnancoch. Zároveň sa vykon áva legislatívno-technická úprava paragrafu 4.

K bodu 7:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8:

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu platu do zákona, ktorým je pracovná trieda, uvedené ustanovenie zadefinováva pracovnú triedu a spôsob a podmienky zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov do pracovných tried. Navrhujú sa dve pracovné triedy. Z dôvodu vykonávania náročnejšej činnosti sa do pracovnej triedy 2 zaraďujú zamestnanci škôl, školských zariadení a tried určený ch pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z uvedeného dôvodu sa do tejto pracovnej triedy zaraďujú aj odborní zamestnanci podľa tohto zákona. Ostatní pedagogickí zamestnanci sa zaraďujú do pracovnej triedy 1.

bodu 9:

Z dôvodu, že ustanovenie § 6 ods. 1 podľa doterajšieho znenia zákona vynímalo zo systému zaraďovania zamestnancov do platových stupňov len pedagogických zamestnancov, navrhovanou úpravou sa bude uvedená vý nimka vzťahovať aj na odborných zamestnancov.

K bodu 10:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11 až 13:

Z dôvodu, že postup pri odmeňovaní odborných zamestnancov bude rovnaký ako pre pedagogických zamestnancov, pôsobnosť uvedených ustanovení sa rozširuje aj na odborných zamestnancov.

K bodu 14:_

Z dôvodu, že systém odmeňovania odborných zamestnancov bude taký istý, ako systém pedagogických zamestnancov, vypúšťa sa z uvedeného ustanovenia zákona určovanie platov odborných zamestnancov podľ a osobitnej stupnice platových taríf pre vybrané skupiny zamestnancov uvedenej v prílohe č. 4 zákona. Zároveň sa posúvajú body, v ktorých sú uvedené jednotlivé kategórie zamestnancov, ktorí sa odmeňuj ú podľa tejto stupnice.

K bodu 15 a 16:

Z dôvodu, že postup pri odmeňovaní odborných zamestnancov bude rovnaký ako pre pedagogických zamestnancov, pôsobnosť uvedených ustanovení sa rozširuje aj na odborných zamestnancov.

K bodu 17 až 19:

Z dôvodu, že sa kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov zohľadňuje v kariérovom systéme v prepojení na odmeňovanie, vypúšťa sa ustanovenie, ktorým sa pedagogický m zamestnancom za ďalšie vzdelávanie priznával osobný príplatok. Zároveň sa upravuje spôsob stanovovania maximálneho limitu priznania osobného príplatku odborným zamestnancom rovnako ako pedagogickým zamestnancom

K bodu 20:

Navrhuje sa zaviesť pre pedagogických a odborných zamestnancov príplatok za výkon špecializovanej činnosti, ktorou je činnosť triedneho učiteľa a činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzaj úceho odborného zamestnanca. Zároveň sa ustanovuje spôsob priznávania týchto príplatkov.

K bodu 21:

Navrhuje sa zaviesť pre pedagogických a odborných zamestnancov kreditový príplatok za stanovený počet kreditov získaných za jednotlivé formy kontinuálneho vzdelávania. Zároveň sa navrhuje upraviť podmienky poskytovania kreditového príplatku a to odkedy sa kreditový príplatok bude poskytovať, na akú dobu, kedy ho zamestnávateľ môže odobrať a postup zamestnávateľa pri poskytovaní kreditového prí platku pri zmene zamestnávateľa pedagogického a odborného zamestnanca.

K bodu 22 až 24:

Ide o legislatívno-právnu úpravu.

K bodu 25:

V záujme právnej istoty zamestnancov ustanovenie upravuje termín určenia tarifného platu pri zmene pracovnej triedy, zároveň určuje termín priznania kreditového príplatku.

K bodu 26:

Navrhuje sa v prechodných ustanoveniach upraviť zachovanie výšky funkčného platu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom poskytovaného podľa predpisov platných do 31. 8. 2009 v prí pade, ak by pri jeho určení podľa tohto zákona malo dôjsť k jeho zníženiu. Navrhuje sa zachovať prax priznanú pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom ku dňu účinnosti zákona a určiť nový plat uvedenej skupine zamestnancov už za mesiac september 2009. Navrhuje sa zvýšiť platovú tarifu odborným zamestnancom ku dňu účinnosti zákona o 1% za každý rok započítanej praxe k 31. 12. 2008 do 16 rokov započítanej praxe a od 17 rokov do 32 o 0,5 %, tak ako sa zvyšuje platová tarifa pedagogickým zamestnancom.

K bodu 27:

Do zákona sa vkladá nová príloha č. 7, ktorou je stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov účinná od 1. septembra 2009.

K Èl. IV a V

Návrhom sa upravujú a dopĺňajú pojmy v osobitných zákonoch v súlade s navrhovanou právnou úpravou v zákone o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI

Ustanovuje sa, že zákon o pedagogických zamestnancoch nadobúda účinnosť 1. septembra 2009, okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť k 1. septembru 2009 by predstavovala vysokú záťaž pre štátny rozpočet. Od 1. januára 2010 nadobúda účinnosť ustanovenie, na základe ktorého pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu. Od 1. januára 2012 nadobudnú účinnosť ustanovenia, na základe ktor ých zamestnávateľ poskytuje pedagogickým a odborným zamestnancom príspevok na rekondičný pobyt a ustanovenia, na základe ktorých zamestnávateľ poskytuje pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom prí spevok na vakcínu proti hepatitíde typu A a B.

Bratislava 9. februára 2009

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu