Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.09.2014 do 28.04.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

31

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Dopĺňa sa vymedzenie pojmu pracovné podmienky.

K bodu 2

Upravuje sa definícia hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

K bodu 3

Dopĺňa sa pojem zamestnanec na účel návrhu zákona, ktorý zahàňa aj žiakov strednej odbornej školy a študentov vysokej školy pri praktickej výučbe.

K bodu 4

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky navrhovať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zmeny a doplnenia príloh č. 1, 2 a 4 k zákonu č . 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú zoznamu chorôb z povolania, chorôb a stavov, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť a percentuálnej miery poklesu z árobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.

K bodu 5

Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Cieľom predskríningu je vylúčiť z hodnotenia dopadov na verejné zdravie tie návrhy, u ktorý ch nie je odôvodnené predpokladať významný vplyv na zdravie.

K bodu 6

Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky pri zmenách a odobratí oprávnení vydaných na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

K bodu 7

Dopĺňa sa vedenie evidencie vydaných, odobratých a zmenen ých oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo vydané, odobraté alebo zmenené oprávnenie na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 8

Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky pri zmenách oprávnení vydaných na výkon pracovnej zdravotnej služby ako aj pri odobratí oprávnení a upresňuje sa kompetencia kontrolovať plnenie povinností pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 9

Dopĺňa sa vedenie evidencie vydaných oprávnení na vý kon pracovnej zdravotnej služby o evidenciu odobratých a zmenených oprávnení, ako aj zverejňovanie zoznamu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým bolo odobraté alebo zmenené oprá vnenie a evidenciu fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorí vykonávajú samostatne niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, v ktorom uvedie informácie a uverejňuje ich na webovom sídle Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 10

Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s centrálnym registrom rizikových prác, vedeným Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 11

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znen í neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 12

Upravujú sa kompetencie Úradu verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky v oblasti kozmetických výrobkov – koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a ostatným členským štátom EÚ.

K bodu 13

Upravuje sa kompetencia regionálneho úradu verejného zdravotn íctva vykonať predskríning a posúdenie potreby vykonania hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Cieľom predskríningu je vylúčiť z hodnotenia dopadov na verejné zdravie tie návrhy, u ktorých nie je odôvodnen é predpokladať významný vplyv na zdravie.

K bodu 14

Dopĺňa sa kompetencia regionálnych úradov verejné ho zdravotníctva, ktorá umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať aj činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa a plnenie vybraných povinností tímov PZS a v celom rozsahu povinností osôb yykonávajúcich dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 samostatne, ako aj kontrola PZS vykonávanej vlastnými zamestnancami.

K bodu 15

Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s registrom rizikových prác, vedeným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

K bodu 16

Na základe doplnenej kompetencie môže regionálny ú rad verejného zdravotníctva v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobu z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (inšpektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o preš etrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou (zabezpečovanou vlastnými zamestnancami, alebo dodávateľsky tí mom pracovnej zdravotnej služby alebo osobou vykonávajúcou samostatne niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby).

K bodu 17

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 18

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 19

Dopĺňajú sa kompetencie orgánov verejného zdravotní ctva mimo rezortu zdravotníctva, ktoré umožnia v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať aj činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa a prešetrovať pracovné podmienky a spôsob pr áce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania na základe žiadosti špecializovaného pracoviska, ako aj podmienky výkonu práce u ostatných zamestnancov rovnakej profesie na tom istom pracovisku.

Špecializovaným pracoviskom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných č inností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore dermatovenerológia (lekár v ambulancii pracovné ho lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Zároveň sa dopĺňa kompetencia orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva v rámci opatrení súvisiacich s uznanou chorobu z povolania u zamestnanca požiadať príslušný orgán dozoru (in špektorát práce alebo orgán štátnej banskej správy) o prešetrenie bezpečnostných a technických príčin vzniku choroby z povolania na pracovisku, v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.

K bodu 20

Dopĺňajú sa osobné údaje súvisiace s registrom rizikových prác, vedeným orgánom verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Dopĺňa sa spracovanie osobných údajov fyzický ch osôb súvisiacich s ich zdravotným stavom orgánom verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva.

K bodu 21

Spresňuje sa činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva pri prešetrovaní podozrenia na chorobu z povolania.

K bodu 22

Dopĺňa sa spracovanie osobných údajov fyzických osôb sú visiacich s ich zdravotným stavom Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva na účely plnenia špecializovaných úloh verejného zdravotníctva.

K bodom 23 a 24

Upravuje sa a dopĺňa rozsah opatrení na predchá dzanie vzniku poškodenia zdravia a odstránenie zistených nedostatkov pri výkone štátneho zdravotného dozoru kozmetických výrobkov tak, aby bol v súlade s nariadením (ES) č. 1223/2009.

K bodu 25

Doplnením ustanovenia sa upresňuje, že zdravotný dohľ ad pre zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 26

Upravuje sa posudková činnosť pri používaní biologický ch faktorov.

K bodu 27

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy, vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 28

Orgány verejného zdravotníctva posudzujú podľa § 13 ods. 4 písm. a) návrhy na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní ako aj návrhy na uvedenie do skúšobnej prevádzky a podľa § 13 ods. 4 písm. b) zákona schvaľujú prevádzkové poriadky zariadení. Procesu schvaľovania podliehajú aj prevádzky alebo zariadenia, v ktorých sa nakladá s odpadom vrátane nebezpečného odpadu. Takéto hodnotenie sa vykonáva komplexne, teda sa hodnotí ochrana zdravia tak zamestnancov prevádzky ako aj vplyv na zdravie obyvateľstva z hľadiska všetkých možných faktorov, ktoré by mohli negatívne ohroziť zdravie. Samostatné posudzovanie nakladania s odpadom predstavuje jednoznačne duplicitu v zákone č. 355/2007 Z. z., ktorá znamená zbytočnú a neodôvodnenú administratívnu záťaž tak pre orgány verejného zdravotníctva ako aj podnikateľské subjekty.

Vypustenie uvedeného ustanovenia bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie znížením regulačnej záťaže.

K bodu 29

Dopĺňa sa posudková činnosť orgánov verejného zdravotníctva o rozhodovanie o návrhoch na zmenu alebo vyradenie pracovných činností z kategórie 3 alebo 4.

K bodu 30

V § 15 odsek 1 sa slovo dopadov nahrádza slovom vplyvov.

K bodu 31

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 32

Spresnenie ustanovenia, že odbornú spôsobilosť na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použite alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie preukazuje fyzická osoba – podnikateľ, vedúci zamestnanec, ktorý je zodpovedný za odborné vykonávanie týchto činností na pracovisku, alebo zamestnanec, ktorý vykonáva pr ácu samostatne.

K bodom 33 a 34

Vzhľadom na veľký rozsah zmien v novej euró pskej chemickej legislatíve a národnej chemickej legislatíve (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Eur ópskej chemickej agentúry, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 528/2012 o sprístupň ovaní biocídnych výrobkov na trh a ich používanie, legislatívne úpravy v oblasti ochrany zdravia pri práci, legislatívne úpravy v oblasti manipulácie s prípravkami na ochranu rastlín a pod.) je potrebné na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami, absolvovať odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti vo vzdelávacej in štitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program, v dĺžke najmenej desať vyučovacích hodín.

V súčasnosti je takéto odborné vzdelávanie ukončené získaním dokladu o odbornej spôsobilosti povinné v oblasti uvádzania prípravkov na ochranu rastlín a ich profesionálne použitie podľa zákona č . 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Odborné vzdelávanie vyžaduje aj nariadenie Komisie (EÚ) č. 276/2010, ktorým sa mení a dopĺň a REACH, pri činnostiach spojených s odstraňovaním starých náterov dichlórmetánom.

Doplnením odbornej prípravy sa zavádza rovnocenné vzdelávanie aj do ostatných odvetví, ako aj do činností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, kde je zvýšené riziko možný ch dopadov na zdravie a životné prostredie (napríklad vo výrobných podnikoch s veľkými objemami toxických látok, pri profesionálnom používaní toxických látok a zmesí na povrchové ú pravy alebo pri profesionálnom používaní biocídnych prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov vrátane plynovania a podobne).

K bodu 35

Odborná spôsobilosť podľa súčasného znenia zá kona sa uznáva osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký účel. Preto nie je potrebné pre tieto osoby určovať ďalš ie podmienky (§ 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 34).

K bodu 36

Jednou z podmienok na získanie osvedčenia o odbornej spô sobilosti je aj predloženie dokladu o absolvovaní odbornej prípravy, ktorý nesmie byť starší ako dva roky.

K bodu 37

Splnenie požiadavky na odbornú spôsobilosť na obchodovanie alebo odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí a dezinfekčných prípravkov na profesionálne použite alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie bez vykonania skúšky alebo pred vykonaním skúšky sa okrem dĺžky praxe podmieňuje novou povinnosťou absolvovať odbornú prípravu s ohľadom na pož iadavky a rozsah zmien v európskej a národnej legislatíve.

Odborná spôsobilosť sa podľa súčasného znenia zákona uznáva aj osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom členskom štáte na základe dokladu, ktorý slúži na rovnaký úč el. Preto nie je potrebné pre tieto osoby určovať ďalšie podmienky (§ 16 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 35), teda nemusia absolvovať odbornú prípravu.

Vzhľadom na zmeny v európskej chemickej legislatíve a ná rodnej chemickej legislatíve žiadateľ o získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami musí absolvovať odbornú prípravu podľ a druhu vykonávanej činnosti vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program (zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých z ákonov) v dĺžke najmenej 10 vyučovacích hodín. Žiadateľ o získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prí pravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie musí absolvovať takúto odbornú prípravu v dĺžke najmenej 16 vyučovacích hodín.

Okrem toho každá osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti (vrátane osoby, ktorá získala osvedčenie na základe dokladu z iného členského štátu), má novú povinnosť absolvova ť najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia, aktualizačnú odbornú prípravu vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program, v rozsahu najmenej 10 vyuč ovacích hodín (držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín (držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie).

Splnenie tejto podmienky overuje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy, ktorý mu písomne predloží držiteľ osvedčenia o odbornej spô sobilosti. Vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy sú doplnené do príloh zákona č. 355/2007 Z. z.

Rozsah odbornej prípravy na získanie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti bude doplnený do vykonávacieho predpisu k zákonu č. 355/2007 Z. z. – vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje rozsah odbornej prípravy, rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a č innosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti a rozsah aktualizačnej odbornej prípravy.

Stanovuje sa zoznam osobných údajov v registri odborne spôsobilých osôb ako aj zoznam osobných údajov, ktoré sú uvedené v osvedčení o odbornej spôsobilosti.

Dopĺňa sa nový dôvod, pre ktorý môže príslušný orgán verejného zdravotníctva odobrať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, a to ak držiteľ osvedčenia o odbornej spô sobilosti neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu alebo nepredložil príslušnému orgánu verejného zdravotníctva doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy.

Fyzická osoba – podnikateľ alebo prá vnická osoba, ktorej príslušný orgán verejného zdravotníctva odobral osvedčenie z dôvodov uvedených v zákone, môže o nové osvedčenie požiadať až po uplynutí šiestich mesiacov odo dň a jeho odobratia (§ 16 ods. 32 písm. a) a c)) alebo po uplynutí jedného roka odo dňa jeho odobratia (§ 16 ods. 32 písm. b)).

Zároveň sa zosúlaďuje terminológia podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zá kon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 38

Upravujú sa povinnosti zamestnávateľa týkajú ce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu pre všetkých zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

Ïalej sa upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením hodnotenia zdravotného rizika, vypracovaním posudku o riziku a kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík zdravotníckym pracovn íkom s príslušnou špecializáciou alebo pracovnou zdravotnou službou, vypracovaním prevádzkového poriadku a posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajú cich rizikové práce.

Stanovuje sa zoznam osobných údajov, ktoré zamestnávateľ uvádza v záznamoch pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní (meraní) jednotlivých zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad je v legislatíve SR obsiahnutá aj v aproximačných nariadeniach vlády SR, ktorými sa transponovali do slovenského právneho poriadku smernice Rady, ktoré obsahujú zdravotn é a bezpečnostné požiadavky pri expozícii zamestnancov fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom pri práci. Sú to:

- Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z. (Smernica Rady 2003/10/ES o minimálnych zdravotných a bezpeč nostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk)),

- Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2006 Z. z. (Smernica Rady 2002/44/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie)),

- Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpe čnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami (Smernica Rady 90/269/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta),

- Nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu v znení nariadenia vlády SR č. 217/2008 Z. z. (Smernica EP a Rady 2004/40/ES o minimá lnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia)),

- Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotn ých a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu (Smernica EP a Rady 2006/25/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných pož iadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie)),

- Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov (Smernica Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemick ými faktormi pri práci),

- Nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení nariadenia vlády SR č. 301/2007 Z. z. (Smernica EP a Rady 2004/37/ES o ochrane pracovní kov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci),

- Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci (Smernica Rady 83/477/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci),

- Nariadenie vlády SR č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri prá ci (Smernica EP a Rady 2000/54/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci).

Upravujú sa povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa, ktor á nezamestnáva iné fyzické osoby, týkajúce sa ochrany zdravia pri práci; povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) sa vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda práce v kateg órii 3 a 4. U ostatných SZÈO je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine.

Nové znenie návrhu zákona týkajúce sa samostatne zárobkovo činných osôb neukladá zabezpečenie zdravotného dohľadu pre vlastnú osobu ako povinnosť, ale ako právo (možnosť).

Takáto dikcia zodpovedá aj zneniu Odporúčania pre pracovné zdravotné služby č. 171 z r. 1985 Medzinárodnej organizácie práce, ktorá na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 161/1985 o pracovných zdravotných službách stanovuje, že princípy ná rodnej politiky v oblasti pracovných zdravotných služieb by mali byť stanovené tak, aby poskytovanie PZS bolo dostupné aj pre samostatne zárobkovo činné osoby a umožňovalo im ochranu analogickú zabezpeč ovaniu PZS pre zamestnancov. Aj iné štáty (napr. Fínsko) riešia zabezpečenie PZS pre SZÈO ako možnosť, dobrovoľný akt.

V návrhu zákona je zakotvené právo SZÈO na zdravotný dohľad, nie je to však povinnosť. V návrhu zákona je táto možnosť uvedená aj preto, aby SZÈO mohla zdravotný dohľad vlastnej osoby započí tať ako režijné náklady.

Problematika zabezpečenia zdravotného dohľadu a pracovných zdravotných služieb u SZÈO je v smerniciach EÚ v dobrovoľnej rovine, ale európske inštitúcie čoraz častejšie upozorňujú a aj v praxi pravidelne zisťujú spôsob zabezpečenia ochrany zdravia u SZÈO v jednotlivých členských štátoch.

Európsky parlament podporuje snahy Komisie rozšíriť pôsobnosť rámcovej smernice 89/391/EHS na skupiny pracovníkov, na ktoré sa doposiaľ nevzťahovala, ako sú vojaci, samostatne zárobkovo činné osoby, pomocn íci v domácnosti a osoby pracujúce z domu.

Podľa návrhu zákona sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľstva) vzťahuje len fyzické osoby - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, ale vykonávajú rizikové prá ce, teda práce v kategórii 3 a 4. Ak by nebol regulovaný zdravotný dohľad u SZÈO vykonávajúcich rizikové práce, prejavilo by sa to o niekoľko rokov v prudkom náraste chorôb z povolania u týchto osôb a vo zvýšených nákladoch na verejný zdravotný systém.

Dopĺňa sa pôsobnosť zákona vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Policajného zboru a profesionálnym vojakom ozbrojených síl Slovenskej republiky a colníkom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pri výkone štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky a pôsobnosť zákona vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby a pr íslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a záchranného zboru zaradeným mimo činnej štátnej služby.

K bodu 39

V záujme zjednocovania legislatívy je potrebné presunúť všetky legislatívne podmienky činnosti PZS do zákona č. 355/2007 Z. z. Èinnosti vykonávané v rámci PZS tvoria nedeliteľný celok odborných zdravotných výkonov v oblasti primárnej prevencie poškodení zdravia zamestnancov, ktorý je priamo previazaný s činnosťami úradov verejného zdravotníctva pri výkone štátneho zdravotné ho dozoru pri ochrane zdravia zamestnancov. Riešenie zdravotného dohľadu v rámci PZS v zákone č. 355/2007 Z. z. a v zákone č. 124/2006 Z. z. je roztrieštením jedného celku a tým je problematika PZS značne neprehľ adná. Preto v záujme zjednocovania a sprehľadnenia legislatívy je žiaduce celý legislatívny rámec upravujúci činností PZS uviesť v jednom zákone a to v zákone č. 355/2007 Z. z.

Úrad verejného zdravotníctva SR vydáva oprávnenie na činnosť PZS, kontroluje plnenie povinností PZS v praxi a preto je v záujme efektívneho usmerňovania vývoja poskytovania týchto služ ieb v SR presun celej legislatívy PZS pod gesciu MZ SR logický a žiaduci. Jednotiacim prvkom v zákone č. 124/2006 Z. z. bude definícia preventívnych a ochranných služieb.

MZ SR je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu zdravia a pre zdravotnú starostlivosť. Všeobecne platí, že všetky oblasti uvedené pre jednotlivé ústredné orgány štátnej správy v kompetenčnom zákone musia byť príslušným ministerstvom aj kontrolované. Èinnosť PZS kontroluje ÚVZ SR, výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k pr áci, ktoré vykonávajú lekári PZS, je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré v plnom rozsahu kontroluje MZ SR.

Zdravotný dohľad zahàňa celú činnosť PZS a to dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu cielených lekárskych preventí vnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Ustanovenie § 30a upravuje spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľom. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená diferencovane podľ a miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie zabezpečuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spô sobilosti na prácu tímom PZS.

Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo návrh zákona, pod ľa ktorého zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou osobou samostatne, ktorou môž e byť lekár s určenou špecializáciou, alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010) alebo bezpečnostný technik; alebo môže využiť tím PZS – aplikuje sa teda diferencovaný prístup.

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí s ním uzavreli pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a vykonávajú pracovnú zdravotnú službu pre tohto zamestnávateľa. V tomto prípade musí mať zamestnávateľ vlastný tím pracovnej zdravotnej služby, ktorého súčasťou je minimálne pracovný lekár s určenou špecializá ciou a verejný zdravotník (minimálny tím), ak jeho zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Vedúci tímu PZS musí byť lekár s určenou špecializ áciou.

Ïalším spôsobom je zmluvné zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá má oprávnenie vydané na vý kon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vykonáva túto činnosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.

Tím pracovnej zdravotnej služby je možné využiť aj na zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce.

Osobitným spôsobom teda mô že zamestnávateľ zabezpečiť zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce.

Osobitným spôsobom môže zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 1 a 2) aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (§ 4 zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov). Èinnosť pracovnej zdravotnej služby, týkajúcu sa dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad spôsobom vykonávania práce z hľadiska vplyvu na zdravie zamestnancov, môž e vykonávať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti osobne (ak je fyzická osoba), alebo ju môžu vykonávať jeden alebo viacerí zdravotnícki pracovníci, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú ako zamestnávateľovi z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci z príslušných legislatívnych ú prav.

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti a doložiť potrebné doklady.

Návrh zákona ustanovuje postup pri vydávaní oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby (ďalej len 'oprávnenie'), pričom v § 30b ods. 2 a 3 rozlišuje, či je žiadateľom osoba už podnikajúca, čiže právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ (§ 30b ods. 2) alebo či ide o ešte nepodnikajúcu fyzickú osobu alebo založenú právnickú osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra (ďalej len 'založená právnická osoba”, čiže právnickú osobu, ktorá ešte právne nevznikla (§ 30b ods. 3). V § 30b ods. 2 až 4 sú uvedené doklady, ktoré žiadateľ predkladá úradu verejného zdravotníctva. Rozsah týchto dokladov zodpovedá rozsahu zmluvnej dispozície, ktorú má žiadateľ v danom štádiu a ktorú je schopný v danom štádiu prezentovať relevantným spôsobom. Nemožno preto očakávať, že založená právnická osoba bude schopná predložiť platné pracovné zmluvy, napr. s osobami, ktoré tvoria minimálny tí m pracovnej zdravotnej služby, pretože v štádiu podávania žiadosti je právnická osoba len založená a právne ešte nevznikla (nebula zapísaná do obchodného registra). Tento stav je len dočasný, pretož e v odseku 6 je explicitne ustanovené, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má oprávnenie na výkon pracovnej zdravoptnej slu žby a živnostenské oprávnenie a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady, ktorými preukazuje obchodné meno, miesto podnikania a identifikač né číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, ďalej predkladá už spomínané živnostenské opr ávnenie, doklady preukazujúce, že má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah s osobami, ktoré tvoria minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 7 a doklad, že má k dispozícii ambulanciu, a to buď predloží buď povolenie na prevá dzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie. Ide všetko o doklady, ktoré podľa § 30b ods. 2 predkladá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré u ž podnikajú a rozširujú si svoje podnikateľské aktivity o výkon pracovnej zdravotnej slu žby.

Úrad verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky vedie a zverejňuje na webovom sídle evidenciu fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktorým vydal, zmenil alebo odobral oprávnenie na vý kon pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom. Dopĺňa sa ustanovenie, na základe ktorého môže byť odobraté oprávnenie aj na základe požiadania držiteľa oprávnenia.

Úrad verejného zdravotní ctva Slovenskej republiky vedie a zverejňuje na svojom webovom sídle aj evidenciu fyzických osôb – podnikateľov alebo právnických osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej slu žby v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami.

Určujú sa povinnosti držiteľa oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby v rozsahu dohľadu nad pracovný mi podmienkami. Pracovná zdravotná služba, vykonávaná vlastnými zamestnancami alebo dodávateľsky, na základe oprávnenia alebo osobami samostatne vykonávajúcimi zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami, okre m iného musí vykonávať odborné činnosti v súlade so súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dô razom na ochranu zdravia zamestnancov.

Určuje sa náplň č innosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá pre zamestnávateľa v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami hodnotí najmä zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovan í posudkov o riziku, zúčastňuje sa na vypracovávaní programov ochrany zdravia zamestnancov, pripravuje rozbory pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, zúčastň uje sa na organizovaní systému prvej pomoci u zamestnávateľa a vzdeláva zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci a ďalšie činnosti súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov. Na činnosti pracovnej zdravotnej služby v pracovnom prostredí nadväzuje hodnotenie expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon konkrétnych pracovných činností. V pr ílohe sa dopĺňa minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie rizikových prác.

Podrobne sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa sú visiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k pr áci u zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, teda práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov. Rovnaké povinnosti súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vzťahujú aj na fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby. Hodnotenie zdravotného rizika u nej vykonáva zdravotn ícky pracovník s príslušnou špecializáciou. Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u vybraných profesií - zamestnancov pri opakovanom v ýskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov (u prác zaradených do kategórie 2, 3 alebo 4).

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej leká rskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonan í lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie a u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2.

Určuje sa obsah lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorý môže vypracovať len lekár s určenou špecializáciou a doručí ho zamestnávateľovi, zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ïalej sa určuje postup, ak sú pochybnosti o správnosti pos údenia zdravotnej spôsobilosti na prácu zo strany zamestnanca, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie. Náklady, ktoré vznikli v s úvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza žiadateľ, ak sa potvrdí záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ak sa nepotvrdí správnos ť pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu, náklady uhrádza poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

K bodu 40

Spresňujú sa kritériá na zaradenie prác do druhej kateg órie.

K bodu 41

Dopĺňa sa rozhodovacia činnosť orgánov verejné ho zdravotníctva v súvislosti so zmenou alebo vyradením práce z tretej alebo štvrtej kategórie.

Kategorizácia prác ako spôsob hodnotenia a klasifikácie zdravotných rizík pri práci má niekoľko desaťročí dlhú tradíciu v rámci európskeho priestoru v krajinách bývalej Èesko-slovenskej republiky, teda v Èechách a na Slovensku. Je to jedine čný prepracovaný systém jednotných objektívnych kritérií, ktorý v konečnom dôsledku vychádza v ústrety zamestnávateľom, pretože im v podstate umožňuje (pri nevyhnutnom vykonávaní účinn ých opatrení) vykonávať práce, pri ktorých sú prekročené limity zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia (rizikové práce v kategórii 3 a 4). Táto možnosť musí byť vyvá žená systémom zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie § 30.

K bodu 43

Návrhom zákona sa rieši postup uznávania choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania špecializovaným pracoviskom, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosť ou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializač nom odbore dermatovenerológia (lekár v ambulancii pracovného lekárstva alebo kožného lekárstva, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné leká rstvo a klinická toxikológia alebo dermatovenerológia).

Úprava určuje aj lehoty na vypracovanie lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania špecializovaným pracoviskom a na vypracovanie stanoviska k uznaniu choroby z povolania regioná lnou komisiou alebo Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania. Lehota je určená aj pre príslušný orgán verejného zdravotníctva, ktorého pracovníci prešetrujú pracovné podmienky a spôsob pr áce posudzovanej osoby. Určená lehota sa príslušnému orgánu verejného zdravotníctva predlžuje, napríklad ak prešetruje pracovné podmienky u niekoľkých zamestnávateľov posudzovanej osoby. V prílohe z ákona sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

Zároveň sa ustanovujú podmienky činnosti Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania na účely posudzovania obzvlášť zložitých prípadov podozrení na chorobu z povolania, ako aj podmienky č innosti regionálnych komisií na posudzovanie chorôb z povolania vrátane regionálnych komisií na posudzovanie kožných chorôb z povolania. Určuje sa obsah lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania, ktorý vypracuje špecializované pracovisko a určujú sa subjekty, ktorým sa tento lekársky posudok doručuje. Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania je doplnený do príloh zákona č. 355/2007 Z. z.

Úprava určuje postup pri hlásení choroby z povolania a evidencii uznaných chorôb z povolania. Ïalej sa upravuje postup osoby, u ktorej sa posudzovalo podozrenie na chorobu z povolania, alebo jej zamestnávateľa, ak má pochybnosti o správnosti tohto posúdenia špecializovaným pracoviskom.

K bodu 44

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa posúdiť záťaž teplom a chladom pri práci.

K bodu 45

Text sa mení v súvislosti s používanou odbornou terminológiou.

K bodu 46

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci a po dohode so zá stupcom zamestnancov ich upraviť vnútorným predpisom.

Doterajšie znenie zákona de facto ukladalo zamestnávateľovi pri záťaži teplom a chladom jedinú povinnosť a to upraviť čas práce až pri dosiahnutí hodnôt vymedzujúcich dlhodobo a kr átkodobo únosný čas. Nový návrh vymenováva opatrenia, ktoré zamestnávateľ vykonáva pri prekročení prípustných hodnôt tepelnej záťaže s cieľom znížiť tepelnú záťaž zamestnancov.

Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny, spôsobujúce nárast počtu mimoriadne teplých dní počas letného obdobia, vyvstáva potreba konkretizácie opatrení pred záťažou teplom, ktor é by zohľadňovali špecifické podmienky jednotlivých pracovísk. Táto požiadavka vyplynula z rokovaní so zástupcami odborových zväzov a nadväzuje na obdobnú požiadavku zákona č. 124/2006 Z. z., ktor ý v § 6 ods. 3 písm. b) ukladá zamestnávateľovi povinnosť upraviť zabezpečovanie pitného režimu vnútorným predpisom.

Dopĺňa sa povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok.

V doterajšom znení zákona č . 355/2007 Z. z. nebola povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok pre pracoviská so záťažou teplom a chladom jednoznačne stanovená a spôsobovala nejednotný výklad. Nový návrh túto povinnosť jednoznač ne stanovuje aj pre záťaž teplom a chladom pri práci.

K bodom 47 až 49

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa posúdiť fyzickú záťaž pri práci a vypracovať prevádzkový poriadok pri zvýšenej fyzickej záťaži pri práci.

Upravuje sa text v súvislosti s používanou terminológiou na povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov.

K bodu 50

Systematicky sa upravujú povinnosti zamestnávateľa súvisiace s ochranou zdravia zamestnancov pri odstraňovaní azbestu zo stavieb. Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci odstraňujú azbest alebo materi ály obsahujúce azbest zo stavieb, musí mať oprávnenie na túto činnosť vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Pre žiadateľov sa upravujú podmienky získania tohto oprávnenia.

Po získaní oprávnenia musí právnická osoba ale bo fyzická osoba – podnikateľ pred výkonom búracích prác na konkrétnej stavbe požiadať o posúdenie technických a organizačných opatrení vrátane prevádzkového poriadku miestne príslušný orgán verejného zdravotníctva a následne oznámiť začiatok a ukončenie výkonu prác na stavbe.

Dopĺňa sa ustanovenie o vydávaní oprávnenia na konkrétne špecifikované činnosti odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

Zároveň sa určujú dôvody, pre ktoré môže Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky oprávnenie odobrať, ako aj lehota po uplynutí ktorej, môže právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ opätovne požiadať o vydanie nového oprávnenia.

Dopĺňa sa ustanovenie o špecifikáciu činností spojených s expozíciou azbestu (údržbárske práce, opravy a iné činnosti), pri ktorých je predpoklad prekroč enia technickej smernej hodnoty napriek vykonaným opatreniam.

Dopĺňa sa ustanovenie o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraň ovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s určením jeho poskytovateľa a rozsahu (10 vyučovacích hodín).

Dopĺňa sa ustanovenie o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

Dopĺňa sa ustanovenie o zabezpečení merania azbestu vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia v súlade s doteraz vykonávanou vnútroštátnou vykonávanou praxou.

Dopĺňa sa ustanovenie o zneškodňovaní odpadu v súvislosti so zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dopĺňa sa ustanovenie s uvedením podrobností pre žiadateľa – fyzickú osobu o oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá ešte nemá vydané živnostenské oprávnenie.

Doplnenie náležitostí vydávaných oprávnení. Doplnenie platnosti vydaných oprávnení na dobu neurčitú na základe zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dopĺňa sa ustanovenie s uvedením povinností pred začiatkom činnosti odstraňovania pre fyzickú osobu, ktorej bolo vydané živnostenské oprávnenie.

Dopĺňa sa ustanovenie s podrobnejšou špecifikáciou činností odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (v interiéri, v exteriéri, do 10 m3) v závislosti od preukázaného technického vybavenia kvôli spresneniu a na odstránenie nejasností výkladu zákona v praxi.

Doplnenie požiadaviek na technologické vybavenie pri odstraňovaní materiálov s obsahom azbestu.

Doplnenie možnosti odobratia oprávnenia na vlastnú žiadosť.

Určenie možností zániku platnosti oprávnenia.

Stanovenie doby opätovného požiadania o vydanie oprávnenia po jeho odobratí.

Dopĺňa sa ustanovenie s určením náležitostí návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktoré sú predkladané príslušnému orgánu verejné ho zdravotníctva držiteľmi oprávnenia.

Doplnenie intervalu vykonania aktualizačnej odbornej prípravy (každý ch 5 rokov) .

Doplnenie povinnosti oznámenia príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkré tnej stavbe. Uvedená povinnosť súvisí a nadväzuje na ňu výkon štátneho zdravotného dozoru orgánov verejného zdravotníctva na mieste výkonu odstraňovania.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa, ktorého zamestnanci sú exponovaní biologickým faktorom o poskytovanie očkovania zamestnancom, ktorí sú pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii očkovacia látka. Rozsah povinného a odporúčaného očkovania zamestnancov pri ich profesionálnej expozícii je upravený vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov.

Ustanovujú sa povinnosti zodpovednej osoby a distribútora pri v ýrobe, uvedení na trh a sprístupnení na trh kozmetických výrobkov podľa nariadenia č. 1223/2009.

K bodu 51

V § 51 sa vkladá nové písmeno, ktoré sa týka dodrž iavania požiadaviek na zdravotnú nezávadnosť pri výrobe hotových pokrmov a pri manipulácii s hotovými pokrmami v zariadeniach spoločného stravovania.

K bodu 52

Upresňuje sa povinnosť vykonať kvalitatívne a kvantitat ívne zisťovanie zdraviu škodlivých faktorov životného a pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou podľa § 16 ods. 1.

K bodu 53

V § 52 ods. 1 písm. d) sa slovo 'dopadov' nahrádza slovo m 'vplyvov'.

K bodom 54 až 58

Upresňuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v súvislosti s vypracovaním prevádzkové ho poriadku a pri zabezpečovaní zdravotného dohľadu pre zamestnancov.

Upresňuje sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľ ov a právnických osôb zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov podľa § 30a a § 30d.

Dopĺňa sa povinnosť fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb zabezpečiť pre zamestnancov pitnú vodu pri práci.

Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a prá vnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému š pecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

K bodu 59

Zosúlaďuje sa terminológia podľa zákona č . 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislat ívy, vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

Èasť vety bola vypustená z dôvodu problematickej realizácie v praxi, pretože pri samoobslužnom predaji môžu toxické látky a zmesi vydávať aj iné osoby, nielen predavač.

K bodu 60

Ustanovuje sa povinnosť pre poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti a zdravotníckeho pracovníka poskytovať osobné údaje príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na účel hodnotenia zdravotných rizík pri práci a preš etrovania podozrenia na chorobu z povolania, ako aj ich evidencie v registri rizikových prác.

K bodu 61

Z povinností fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb sa vypúšťa hlásenie profesijných otráv a ochorení súvisiacich s prácou príslušnému regionálnemu ú radu verejného zdravotníctva. Oznamovacia povinnosť patrí príslušnému špecializovanému pracovisku, ktoré uznalo chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

K bodu 62

Dopĺňa sa povinnosť kontrolovať plnenie opatrení nariaden ých na predchádzanie ochoreniam.

K bodu 63

Dopĺňajú sa oprávnenia orgánov verejného zdravotní ctva pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad kozmetickými výrobkami prijať na mieste opatrenia potrebné k okamžitému zásahu alebo na zrušenie dočasne uložených opatrení.

K bodu 64

V § 56 sa dopĺňa skutková podstata priestupku na ú seku verejného zdravotníctva.

K bodu 65

Upravujú sa iné správne delikty na úseku verejné ho zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci určené v § 30, § 30a, § 30e a § 63c.

Ïalej sa upravujú iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci určené v § 30.

K bodu 66

Upravuje sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotn íctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby, ak neplní povinnosti týkajúce sa činnosti pracovnej zdravotnej služby.

K bodom 67 a 68

Upravuje sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotn íctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorých sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je držiteľom oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujú cich azbest zo stavieb, ak si neplní oznamovaciu povinnosť, týkajúcu sa začiatku a ukončenia odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe.

K bodu 69

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s úpravou § 41 ods. 16.

K bodu 70

Upravuje sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotn íctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak neplní povinnosti týkajúce sa ochrany zdravia pri práci s biologickými faktormi určen é v § 42.

K bodom 71 a 72

Vymedzuje sa rozsah správnych deliktov, ktorých sa dopustí fyzická a právnická osoba pri výrobe, uvedení na trh a sprístupnení na trhu kozmetických výrobkov, ak nesplní povinnosti uložené zákonom a nariadením (ES) č. 1223/2009.

K bodu 73

Zosúlaďujú sa správne delikty na úseku verejné ho zdravotníctva, ktorých sa dopustí fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ak porušia povinnosti uvedené v § 52 odseku 1.

Dopĺňa sa iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nezabezpečí pre zamestnancov pitnú vodu pri práci.

K bodu 74

Upravujú sa správne delikty v oblasti zaobchádzania s veľ mi toxickými látkami alebo toxickými látkami a zmesami podľa zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov a podľa súvisiacej chemickej legislatívy vrátane legislatívy v oblasti ochrany zdravia pri práci.

K bodu 75

Upravujú sa iné správne delikty pre osoby, ktoré vykoná vajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby samostatne v rozsahu dohľadu nad pracovnými podmienkami.

K bodu 76

Vymedzuje sa výška pokút za správne delikty na úseku verejného zdravotníctva, ktoré ukladá príslušný orgán verejného zdravotníctva fyzickým osobám – podnikateľom a prá vnickým osobám.

K bodu 77

Upravuje sa, že na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prá cu a na uznávanie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní vzhľadom na skutočnosť, že lekár vystavuje lekársky posudok o zdravotnej spô sobilosti na prácu a špecializované pracovisko sa vyjadruje k uznaniu choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania formou lekárskeho posudku podľa § 16 ods. l písm. a) a b) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 78

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykoná vacieho predpisu, ktorým sa ustanovuje rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa dopĺňa o odbornú prípravu a aktualizačnú odbornú prípravu.

K bodu 79

Dopĺňajú sa splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykoná vacieho predpisu, ktorý podrobne upraví rozsah a náplň výkonu pracovnej zdravotnej služby, zloženie tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú a ich odbornú spôsobilosť a vykonávacieho predpisu, ktorý uprav í podrobnosti o hodnotení dopadov na verejné zdravie.

K bodu 80

V prechodných ustanoveniach sa zosúlaďuje platnosť opr ávnení na odstraňovanie azbestových materiálov zo stavieb vydaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky do 31. mája 2010 so zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tieto oprávnenia sa považujú za oprávnenia vydané na neurčitú dobu.

Dopĺňa sa povinnosť všetkých držite ľov osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s toxickými a veľmi toxickými látkami a zmesami a osvedčení o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použ itie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, platných ku dňu účinnosti tohto zákona, absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu s termínom urč eným podľa dátumu vydania osvedčenia.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa, ktorý vykoná val svoju činnosť pred účinnosťou tohto zákona, zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizí k a posudku o riziku pracovnou zdravotnou službou alebo zdravotníckym pracovníkom s príslušnou špecializáciou najneskôr do 31.12.2014. Zamestnávateľ, ktorý začal vykonávať činnosť po nadobudnutí ú činnosti zákona, musí splniť túto povinnosť do jedného roka od začatia činnosti.

Dopĺňa sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva do 31. júla 2014, ak zabezpečoval pracovnú zdravotnú služ bu vlastnými odbornými zamestnancami už pred účinnosťou tohto zákona.

Dopĺňa sa možnosť vykonávania vybraných činností pracovnej zdravotnej služby v dohľade nad pracovnými podmienkami lekármi so špecializáciou podľa predpisov účinných do 28. marca 2002 v š pecializačnom odbore hygiena práce a pracovné lekárstvo s praxou na pracovisku preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie alebo v špecializačnom odbore hygiena a epidemiológia.

Ïalej sa dopĺňa možnosť vykonávania vybraných činností pracovnej zdravotnej služby v dohľade nad pracovnými podmienkami diplomovanými asistentmi hygieny a epidemiológie, podľa predpisov účinných do 30. júna 2010, asistentmi hygieny a epidemiológie podľa predpisov účinných do 1. mája 2004, asistentmi hygienickej služby podľa predpisov účinných do 28. marca 2002, inými zdravotníckymi pracovn íkmi podľa predpisov do roku 2010 a bezpečnostnými technikmi.

Rámcová smernica požaduje príslušnú odbornú spôsobilosť členov tímu PZS. Èinnosť PZS je komplex úzko súvisiacich odborných zdravotníckych činností, ktoré musia vykonávať zdravotnícki pracovníci najmä v zdravotnom dohľade výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Dopĺňa sa špecializácia lekárov podľa predpisov ú činných do 28. marca 2002.

Dopĺňa sa povinnosť všetkých držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb platných ku dňu účinnosti tohto zá kona, absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest s termínom určeným podľa dátumu vydania oprá vnenia.

Tlačivo určené na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, ktoré sa používalo pred účinnosťou tohto zákona sa môže používať najdlhšie do 31.12.2014. Ustanovuje sa, že oprávnenia na výkon pracovnej zdravotnej služby vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.

K bodu 81

Zrušujú sa výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 30/2003 o organizácii a úlohách na úseku ochrany zdravia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z. ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetických výrobkov a aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorš ích predpisov.

K bodom 82 až 85

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s úpravou § 16.

Text sa mení v súvislosti so zavedenými odbornými názvami príslušných chemických látok.

K bodu 86

Na zabezpečenie jednotného postupu vzdelávacích inštit úcií, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu osôb na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie a aktualizačnú odbornú prípravu pre držiteľov týchto osvedčení o odbornej spôsobilosti, v rámci akreditovaných vzdelávacích programov, sú v prílohe č. 3a zákona doplnené vzory dokladov o absolvovaní odbornej prí pravy na overenie odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej prípravy.

V prílohe č. 3b sa ustanovuje minimálny rozsah vý konu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa.

Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, ako aj špecializovaných pracovísk, ktoré posudzujú podozrenie na chorobu z povolania, sú v prílohách č. 3c a 3e zákona doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania.

V prílohe č. 3d sa ustanovujú náležitosti odborného stanoviska z prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

V prílohe č. 3f sa dopĺňa vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania v súvislosti s právnou úpravou v § 31b.

Na zabezpečenie jednotného postupu vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú odbornú prípravu zamestnancov a osôb zodpovedných za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujú cich azbest zo stavieb, ako aj aktualizačnú odbornú prípravu v rámci akreditovaných vzdelávacích programov, sú v prílohe č. 3g zákona doplnené vzory dokladov o absolvovaní odbornej prípravy a aktualizač nej odbornej prípravy.

K bodu 87

Dopĺňa sa zoznam preberaných právnych aktov Euró pskych Spoločenstiev a Európskej Únie o smernicu Rady 89/391/EHS, ktorá v článku 7 upravuje ochranné a preventívne služby, medzi ktoré patrí pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba.

K bodu 88

Dopĺňa sa upravenie problematiky ochrany osobných údajov týkajúcich sa vedenia registra rizikových prác, hodnotenia zdravotných rizík pri práci, prešetrovania pracovných podmienok a spô sobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania a hlásení uznaných chorôb z povolania a zosúlaďuje sa zákon č. 355/2007 Z. z. v platnom znení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. II

Novelizuje sa zákon o priestupkoch.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno - technická úprava súvisiaca s úpravou § 30a.

K bodu 2

Upravuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 3

Upravujú sa živnosti v bode 71, ktoré budú vykonávať osoby, ktoré získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 15 ods. 1 pí sm. a), b) a f) a § 15 ods. 3 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.

V bode 4

Dopĺňajú sa viazané živnosti na dohľad nad pracovnými podmienkami a na odstraňovanie azbestu alebo materiálov s obsahom azbestu zo stavieb pri búrac ích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach.

K čl. IV

Zrušujú sa správne poplatky v súvislosti s novou prá vnou úpravou v článku I, v paragrafe 43, v oblasti vydávania rozhodnutí na použitie iných ako povolených regulovaných látok a neuvedenie látok v zozname zložiek z dôvodu obchodného tajomstva.

K čl. V

K bodu 1

Text sa mení vzhľadom na terminológiu používanú v § 31a ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodom 2 a 3

Text sa mení vzhľadom na terminológiu používanú v § 31a a 31d zákona č. 355/2007 Z. z.

K čl. VI

K bodom 1 až 14

Text sa mení a dopĺňa v sú vislosti so zavedenou odbornou terminológiou v tejto oblasti.

K čl. VII

K bodu 1

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s novelizačný m bodom 2.

K bodu 2

Doplnením sa špecifikuje, že zamestnanec, ktorý je povinn ý podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu, nemá právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vzhľadom na povinnosť zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu danú zamestnávateľovi, ako aj na striktné určenie lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v tí me pracovnej zdravotnej služby alebo mimo tohto tímu, ktorí vykonajú cielenú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vzhľadom na konkrétne pracovné podmienky zamestnanca.

K bodu 3

Upresňuje sa terminológia súvisiaca s lekárskym posudkom v zmysle terminológie používanej v zákone č. 355/2007 Z. z.

K bodu 4

Doplnenie definície lekárskeho posudku v súvislosti s uznaním choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania upraveného v § 31a zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodom 5 a 6

Legislatívno – technická úprava súvisiaca s noveliza čným bodom 2.

K čl. VIII

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ďalšie druhy vyslania profesioná lneho vojaka mimo územia Slovenskej republiky, počas ktorých sa na činnosti, ktoré profesionálny vojak bude vykonávať, nebudú vzťahovať ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. Pri výkone jeho činností bude potrebné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a zdravia.

K bodom 2 a 3

Poznámky pod čiarou a text ustanovenia sa navrhuje zmeniť vzhľadom na zmenu a doplnenie zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 4

Text sa spresňuje vzhľadom na vypustenie § 26.

K bodu 5

Text sa spresňuje vzhľadom na povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekársk ym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci v prípadoch uvedených v § 30e ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 6

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zá kona č. 355/2007 Z. z. sa v § 21 zákona č. 124/2006 Z. z. spresňujú ustanovenia súvisiace so zriadením a činnosťou bezpečnostnotechnickej služby. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť bezpeč nostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí sú so zamestnávateľom v pracovnom pomere, pričom musí byť vybavený pracovnými prostriedkami (technickým a prístrojovým vybavením) potrebn ými na výkon úloh bezpečnostnotechnickej služby, ktoré musia byť u zamestnávateľa vykonávané so zreteľom na pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúce riziká nachádzajúce sa na pracoviskách zamestnávateľa. Zamestnávateľ si môže zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu aj zmluvne, dodávateľským spôsobom s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má oprávnenie vydané na v ýkon bezpečnostnotechnickej služby Národným inšpektorátom práce. Národný inšpektorát práce vedie a zverejňuje evidenciu vydaných oprávnení fyzickým osobám – podnikateľom alebo prá vnickým osobám, ktorým vydal oprávnenie na výkon činnosti bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom.

K bodu 7

Text sa upravuje vzhľadom na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby tímom zdravotníckych pracovníkov s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (§ 30a ods. 1 zákona č . 355/2007 Z. z.). Pracovníci bezpečnostnotechnickej služby nemajú zdravotnícke vzdelanie a príslušnú špecializáciu, ktorá je podľa zákona č. 355/2007 Z. z. potrebná na výkon pracovnej zdravotnej služby zdravotníckymi pracovníkmi.

K bodu 8

Vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa § 26.

K bodu 9

Text sa mení vzhľadom na presunutie splnomocňovacích ustanoven í vykonávacích predpisov súvisiacich s pracovnou zdravotnou službou a s hlásením, registráciou a evidenciou choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 10

Text sa mení vzhľadom na presunutie právnej ú pravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 11

Vzhľadom na presunutie právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. sa vypúšťa prechodné ustanovenie súvisiace s plnením úloh pracovnej zdravotnej služby.

K bodu 12

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do z ákona č. 355/2007 Z. z. a novej úprave uznávania chorôb z povolania, hlásenia a evidencie chorôb povolania v zákone č. 355/2007 Z. z sa zrušujú vykonávacie predpisy zákona č. 124/2006 Z. z., ktoré upravujú náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z.) a spôsob hlásenia, evidencie a registrácie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z.).

K bodu 13

Vzhľadom na aplikačnú prax je potrebné upraviť činnosť , ktorú podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z. môže vykonávať len fyzická osoba zdravotne spôsobilá a s platným osvedčením.

K bodu 14

Upravený je publikačný zdroj smernice Rady 89/391/EHS.

K čl. IX

Stanovuje sa povinnosť štátnej veterinárnej a potravinovej sprá ve Slovenskej republiky poskytovať súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracovaní výročnej správy o počte a type testov vykonaných na zvieratách.

K čl. X

Vzhľadom na rozsah zmien a doplnení zákona č . 355/2007 Z. z. sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

K čl. XI

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. augusta 2014.

V Bratislave, 23. apríla 2014

Zuzana Zvolenská, v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona' ) predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

V návrhu zákona sa upravujú povinnosti zamestnávateľa týkajú ce sa ochrany zdravia pri práci súvisiace so zabezpečením zdravotného dohľadu nad pracovnými podmienkami a nad zdravím zamestnancov.

Návrh zákona spĺňa požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci (ďalej len 'rámcová smernica'). Ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia zdravotného dohľadu pre zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby (ďalej len 'PZS') vychádzajú z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č . 161 z roku 1985 o závodných zdravotných službách, z Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 171 z roku 1985 o závodných zdravotných službách a z požiadaviek rámcovej smernice.

Návrh zákona vo svojich ustanoveniach uvádza požiadavky v optimálnom rozsahu tak, aby spĺňal požiadavky rámcovej smernice, aby bol v súlade so zavedeným vnútroštátnym zdravotným systémom a aby boli v maximálnej možnej miere akceptované pripomienky zamestnávateľov z predchádzajúceho legislatívneho procesu (späťvzatý vládny návrh zákona uznesením č. 124/2013 z marca 2013, parlamentná tlač 407).

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov je upravená diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

Zamestnávateľ môže využiť spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom a to tímom pracovnej zdravotnej služby na základe oprá vnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, alebo samostatne právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby samostatne v rozsahu dohľ adu nad pracovnými podmienkami pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie.

Ministerstvo zdravotníctva SR vychádza z predpokladu, že zdravotný dohľad, ktorý je tvorený dohľadom nad pracovnými podmienkami a posudzovaním zdravotnej sp ôsobilosti na prácu (výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci) by mali vykonávať najmä zdravotnícki pracovníci kvalifikovaní podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností.

Opakované zásadné pripomienky zamestnávateľov sa týkali požiadavky zúžiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby len pre zamestnancov vykon ávajúcich rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4 (súčasný právny stav). U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2 je však priznaných až 66 % chorôb z povolania, teda je založené na objektívnych dôkazoch, že požiadavka zamestnávateľov nemá opodstatnenie z hľadiska ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávatelia túto požiadavku opakovane odôvodňujú vysokými fixnými finančnými nákladmi na PZS (paušálne zmluvy). Návrh zákona neupravuje zmluvné vzťahy, ktoré upravuje Obchodný zákonník. V šeobecné princípy fungovania trhu na základe ponuky a dopytu však okrem paušálneho finančného plnenia umožňujú aj plnenie na základe konkrétneho výkonu/diela. Z ustanovení návrhu zákona nevyplý va zamestnávateľom povinnosť uzatvárať paušálne zmluvy s PZS.

Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravilo návrh zákona, pod ľa ktorého zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2 zabezpečuje dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou osobou samostatne, ktorou môž e byť lekár s určenou špecializáciou, alebo verejný zdravotník, alebo iný zdravotnícky pracovník (podľa predpisov do roku 2010) alebo bezpečnostný technik; alebo môže využiť tím PZS – aplikuje sa teda diferencovaný prístup.

Zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4 zabezpečuje zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu tímom PZS.

V prípade fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby sa povinnosť chrániť svoje zdravie (a zdravie obyvateľov) vzťahuje len na osoby vykonávajúce rizikové práce, teda prá ce v kategórii 3 a 4. U ostatných osôb je ochrana ich zdravia pri práci v dobrovoľnej rovine.

Účelom návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k prá ci. Doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby je rozdelená v dvoch zákonoch, a to v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov a v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo spôsobuje zamestnávateľ om problémy v aplikačnej praxi.

Pracovná zdravotná služba v súčasnosti už vo významnej miere ovplyvňuje úroveň zdravia zamestnancov pri práci v pozitívnom zmysle vzhľadom na jej základné zameranie, ktorým je prevencia chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou a udržanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Zabezpečenie účinnej prevencie profesionálnych ochorení pre zamestnancov prostrední ctvom pracovnej zdravotnej služby podporuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá na svojom 6. Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2007 schválila Globálny akčný plán týkajúci sa zdravia zamestnancov na r. 2008 – 2017. V tomto Globálnom akčnom pláne nabáda členské štáty, aby smerovali svoje úsilie na plné pokrytie všetkých zamestnancov vrátane zamestnancov malých a stredný ch podnikov, zamestnancov v poľnohospodárstve, migrujúcich a zmluvných zamestnancov pracovnými zdravotnými službami na účel zabezpečenia primárnej prevencie profesionálnych ochorení a ochorení sú visiacich s prácou. Jedným z hlavných cieľov Globálneho akčného plánu je 'zlepšenie činnosti a dostupnosti pracovných zdravotných služieb'. Efektívne zabezpečenie činnosti pracovnej zdravotnej slu žby po odbornej aj personálnej stránke je primárne zdravotníckou úlohou.

Návrhom zákona sa dopĺňa zameranie na kvalitu činnosti pracovnej zdravotnej služby s dôrazom na kontrolnú činnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky u jednotlivých právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktoré vykonávajú činnosť dodávateľským spôsobom a doplnenie novej kompetencie príslušných orgánov verejného zdravotníctva, teda regionálnych úradov verejn ého zdravotníctva a orgánov verejného zdravotníctva rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby, ktorá umožní v rámci štátneho zdravotného dozoru kontrolovať činnosť pracovnej zdravotnej služby u zamestnávateľa.

Určuje sa náplň č innosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá v rámci dohľadu nad pracovnými podmienkami najmä hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťuje expozí ciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie, hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika, vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, podporuje prisp ôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia, poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom v oblasti ochrany zdravia pri práci, zúčastňuje sa na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného h ľadiska a spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia.

Podrobne sú rozpracované podmienky posudzovania zdravotnej sp ôsobilosti na prácu na základe lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, ktorí vykon ávajú rizikové práce, teda práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a u zamestnancov, ktorých zdravotná spôsobilosť sa vyžaduje podľa osobitných predpisov. Rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

Ïalej sa dopĺňa povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť leká rske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnancov, ak nevykonávali prácu dlhšie ako šesť mesiacov zo zdravotných dô vodov a ich práca je zaradená do kategórie 2, 3 alebo 4.

Okrem lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej leká rskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou alebo sa zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov na vykonan í lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci aj u ďalších zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do kategórie 1 alebo 2. Na zabezpečenie jednotného postupu lekárov, ktorí vykonávajú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci a posudzujú zdravotnú spôsobilosť na prácu, sú v prílohe návrhu zákona doplnené vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Návrhom zákona sa dopĺňa aj právna úprava prešetrovania pracovný ch podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania, ako aj uznávania choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, ako aj zriadenie celoslovenskej komisie na posudzovanie obzvlášť zlož itých prípadov podozrení na chorobu z povolania. Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania zriaďuje minister zdravotníctva. Dopĺňajú sa aj podmienky zriadenia regionálnych komisií na posudzovanie chor ôb z povolania a kožných chorôb z povolania v univerzitných nemocniciach.

Návrhom zákona sa upravujú niektoré ustanovenia súvisiace s ochranou zdravia pri práci. Zmeny si vyžiadali poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe na odstránenie nejednoznačného výkladu práv, povinností a kompetencií zamestnávateľov, resp. SZÈO alebo orgánov verejného zdravotníctva (napr. vydávanie, zmena a odob eranie oprávnení na odstraňovanie azbestu, alebo na výkon pracovnej zdravotnej služby), alebo možnosť rozhodnúť nielen o zaradení práce do kategórie rizika, ale aj o jej preradení do inej kategórie alebo o vyraden í práce z kategórie rizika, ako aj potreba zosúladenia s inými právnymi predpismi, napr. zákonom č. 67/2010 Z. z. (zmena terminológie toxických látok a zmesí), alebo zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii prá ce v znení neskorších predpisov (spolupráca orgánov dozoru).

Uvedené zmeny vychádzajú v ústrety zamestnávateľom, resp. podnikateľskej sfére, keďže v konečnom dôsledku zjednodušujú a sprehľadňujú pravidlá doterajších ustanovení.

Navrhovanou novelou zá kona sa upravuje aj problematika hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Hodnotenie dopadov na verejné zdravie je súbor nástrojov a postupov, cieľom ktorého je znižovať zdravotné riziká na základe zhodnotenia predpokladan ých vplyvov navrhovaných činností a schvaľovaných dokumentov na zdravie populácie. Vychádza zo skutočnosti, že zdravie jednotlivcov i populačných skupín je silne ovplyvňované aj politikami, stratégiami a aktivitami iných sektorov, mimo zdravotníctva. Hodnotenie dopadov na zdravie je prioritou Európskej únie, upravenou v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zavedením metodoló gie hodnotenia dopadov na zdravie populácie do praxe sa predpokladá integrovanejší prístup k prevencii a zlepšenie a podpora zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Návrh zákona upravuje aj problematiku ochrany osobných údajov týkajúcich sa vedenia registra rizikových prác, hodnotenia zdravotných riz ík pri práci, prešetrovania pracovných podmienok a spôsobu práce fyzickej osoby pri podozrení na chorobu z povolania a hlásení uznaných chorôb z povolania a zosúlaďuje zákon č. 355/2007 Z. z. v platnom znení so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona sa predkladá so zámerom implementovať do slovensk ého právneho poriadku ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú . V. ES L 342, 22.12.2009).

V predkladanom návrhu zákona sa v zmysle požiadaviek nariadenia (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 upravujú kompetencie orgánov verejného zdravotníctva v ob lasti kozmetických výrobkov, najmä koordinačné, komunikačné a informačné povinnosti voči Európskej komisii a dozorným orgánom ostatných členských štátov, povinnosti výrobcov, dovozcov a distrib útorov kozmetických výrobkov, upravujú sa postupy pri výkone štátneho zdravotného dozoru, definujú správne delikty fyzických a právnických osôb a následne sa upravujú pokuty v závislosti od druhu poru šení a rizika. Zároveň sa zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú analytické metódy na kontrolu zloženia kozmetick ých výrobkov.

Návrhom zákona sa v článku II novelizuje zákon o priestupkoch.

Návrhom zákona sa v článku III dopĺňajú nové ž ivnosti do viazaných živností, na základe ktorých budú určené činnosti vykonávať osoby, ktoré zí skali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 355/2007 Z. z. alebo majú príslušné vzdelanie.

Návrhom zákona sa v článku IV mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov, ktorým sa rušia správne poplatky v oblasti kozmetických výrobkov.

Návrhom zákona sa v článku V mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v súvislosti s terminológiou používanou v § 31a návrhu zákona.

Návrhom zákona sa v článku VI mení a dopĺňa zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o ná hrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Vš eobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v súvislosti so zavedenou odbornou terminológiou.

Návrhom zákona sa v článku VII mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službá ch súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s právom na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti u zamestnanca, ktorý je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Doplnením zákona č. 576/2004 Z. z. sa ustanovuje, že tento zamestnanec nemá právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vzhľadom na povinnosť danú zamestnávateľovi zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre zamestnancov, ako aj na striktné určenie lekárov vykonávajúcich lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci v tíme pracovnej zdravotnej služ by alebo mimo tohto tímu, ktorí vykonajú cielenú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci vzhľadom na konkrétne pracovné podmienky zamestnanca.

Po presunutí právnej úpravy pracovnej zdravotnej služby do zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ná vrhom zákona v článku VIII mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o ustanovenia súvisiace s úpravou pracovnej zdravotnej služby v návrhu zákona.

Návrhom zákona sa v článku IX dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého Štátna veterinárna a potravinová sprá va Slovenskej republiky poskytuje súčinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracovaní výročnej správy o počte a type testov vykonaných na zvieratách.

Návrhom zákona sa v článku X vzhľadom na rozsah zmien a doplnení z ákona č. 355/2007 Z. z. splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a na informatiz áciu spoločnosti. Možno predpokladať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a na verejnú správu. Odhaduje sa, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na finančné zaťaženie zamestnávateľov v súvislosti s dohľadom nad pracovný mi podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii. Tento negatívny vplyv zmierňuje možnosť vykonávať dohľad nad pracovnými podmienkami zamestnancov vykonávajúcich práce v prvej a druhej kategórii aj bezpečnostným technikom.

Zníži sa regulačné zaťaženie pre výrobcov, dovozcov a distribútorov kozmetických výrobkov, pretože údaje o kozmetických výrobkoch budú ohlasova ť jednorazovo do centrálnej európskej databázy, ako aj pre podnikateľov vzhľadom na vypustenie ustanovenia, ktoré sa týka posudzovania nakladania s nebezpečným odpadom orgánmi verejného zdravotníctva.

Nie je možné dosiahnuť, aby takýto právny predpis finančne nezaťa žil podnikateľské prostredie, resp. zamestnávateľov. Návrh zákona sa snaží optimalizovať/minimalizovať finančnú záťaž vyplývajúcu z povinnosti zabezpečiť zdravotný dohľad pre všetký ch zamestnancov ustanoveniami umožňujúcimi splnenie tejto povinnosti diferencovane podľa miery zdravotného rizika vyplývajúceho z pracovných podmienok.

Návrh zákona je v s úlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu