Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69452
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
24.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 30.06.2019 do 30.11.2019


Platnosť od: 10.12.2009
Účinnosť od: 30.06.2019
Účinnosť do: 30.11.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Dopravné prostriedky, Kontrolné orgány, Železničná doprava

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST19 JUD1 DS16 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 30.06.2019 do 30.11.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 514/2009 s účinnosťou od 30.06.2019 na základe 146/2019

Legislatívny proces k zákonu 146/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 146/2019, dátum vydania: 30.05.2019

DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny návrh.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ harmonizovať vnútroštátne právo s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru a precizovať niektoré ustanovenia podľa skúseností z aplikačnej praxe napríklad ustanovenia o dopravnej obslužnosti územia. Návrhom zákona sa do zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov transponuje smernica Komisie (EÚ) 2018/1846 z 23. novembra 2018, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru odkazuje v oddiele I.1 prílohy I, v oddiele II.1 prílohy II a v oddiele III.1 prílohy III na ustanovenia medzinárodných dohôd o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru po cestách (ADR), po železnici (RID) a po vnútrozemských vodných cestách (ADN), ktoré sa aktualizujú každé dva roky. V dôsledku toho sa posledné zmenené verzie týchto dohôd začnú uplatňovať od 1. januára 2019 s prechodným obdobím do 30. júna 2019. Zmenené a doplnené prílohy k týmto dohodám budú uverejnené prostredníctvom oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Zbierke zákonov SR do 30. júna 2019.
Dátum účinnosti navrhovaného zákona 30. jún 2019 je v súlade s transpozičnou lehotou smernice Komisie (EÚ) 2018/1846.
Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky



Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ













Predkladaný návrh zákona má za cieľ harmonizovať vnútroštátne právo s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru. Návrhom zákona sa do zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov transponuje smernica Komisie (EÚ) 2018/1846 z 23. novembra 2018, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku.

Termín začiatku a ukončenia PPK
-

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
február 2019


2.Definovanie problému

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru odkazuje v oddiele I.1 prílohy I, v oddiele II.1 prílohy II a v oddiele III.1 prílohy III na ustanovenia medzinárodných dohôd o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru po cestách (ADR), po železnici (RID) a po vnútrozemských vodných cestách (ADN), ktoré sa aktualizujú každé dva roky. V dôsledku toho sa posledné zmenené verzie týchto dohôd začnú uplatňovať od 1. januára 2019 s prechodným obdobím do 30. júna 2019. Zmenené a doplnené prílohy k týmto dohodám budú uverejnené prostredníctvom oznámenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Zbierke zákonov SR do 30. júna 2019.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).
Cieľom návrhu zákona je harmonizovať vnútroštátne právo s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:
Nie sú dotknuté subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
Bol posudzovaný súčasný stav a primárnym cieľom návrhu tohto zákona je transpozícia smernice, ku ktorej nie sú alternatívne riešenia. Ďalšie úpravy uvedené v zákone sú spracované z dôvodu zjednotenia terminológie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie


7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
Národná právna úprava nie je nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného



























predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
-


9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

























Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne






10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.
-

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií
štátny dopravný úrad
Ing. Miloš Dunajský – milos.dunajsky@mindop.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
-

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania
Nie sú identifikované žiadne vplyvy.










DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve:
−v tretej časti, hlave VI čl. 90 a 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b)sekundárnom práve:
−smernica Komisie (EÚ) 2018/1846 z 23. novembra 2018, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 299, 26.11.2018) - gestor MDV SR,
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
−nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:
Do 30. júna 2019.
b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie:
V danej oblasti nebolo proti Slovenskej republike začaté konanie.
c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Smernica Komisie (EÚ) 2018/1846 nie je prebraná v iných právnych predpisoch.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a)úplne
b)čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu)
-
c)ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu
-
B. Osobitná časť
K čl. I (bod 9), čl. II (bod 7), čl. IV (bod 2) (transpozícia smernice)
Do transpozičných príloh zákonov sa dopĺňajú transpozičné odkazy na smernicu Komisie (EÚ) 2018/1846 z 23. novembra 2018, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku. Tieto transpozičné odkazy sa dopĺňajú do zákonov, ktorými sa vykonávajú Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR), Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) - Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách (ADN).
K čl. I (zákon č. 56/2012 Z. z.)
K bodom 1 až 5:

Ide o zosúladenie terminológie v oblasti dopravnej obslužnosti územia používanej v zákone.
K bodu 6:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 7:

Ide o zosúladenie textu s aplikačnou praxou. Zároveň sa skracuje počet rokov praxe bezpečnostného poradcu.
K bodu 8:

Ide o zosúladenie terminológie v oblasti dopravnej obslužnosti územia používanej v zákone.
K čl. II (zákon č. 338/2000 Z. z.)
K bodu 1:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza pojem členský štát.
K bodu 2:

Zjednocuje sa používanie pojmov v celom zákone vzhľadom na bod 1.
K bodu 3:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka.
K bodu 4:

Cieľom navrhovanej úpravy je zlepšiť možnosti poskytovania služieb verejnej osobnej lodnej dopravy aj prostredníctvom vodnej dopravy pre odľahčenie preťaženej cestnej siete.
K bodu 5:

Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na bod 3.
K bodu 6:

Ide o gramatickú úpravu ustanovenia.
K čl. III (zákon č. 513/2009 Z. z.)
Precizuje sa ustanovenie, v ktorom sa prevádzkovateľovi dráhy umožňuje kontrolovať dodržiavanie predpisov týkajúcich sa prevádzkovania dráhy a prevádzkovania dopravy na dráhe dopravcov, nakoľko v aplikačnej praxi vznikali rôzne výklady rozsahu daných predpisov.
K čl. IV (zákon č. 514/2009 Z. z.)
K bodu 1:

Precizuje sa ustanovenie, ktoré zakotvuje povinnosť objednávateľov dopravných služieb v celoštátnej, regionálnej alebo v mestskej doprave zostavovať plán dopravnej obslužnosti.
K čl. V
Ustanovuje sa účinnosť zákona. Dátum účinnosti návrhu zákona sa navrhuje 30. júna 2019 v súlade s čl. 2 ods. 1 smernice Komisie (EÚ) 2018/1846.
Bratislava 27. februára 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Arpád Érsek, v. r.
minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o doprave na dráhach

K predpisu 514/2009, dátum vydania: 10.12.2009

19

dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov bol prijatý v čase, keď Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie. Jeho obsah, usporiadanie a terminológia preto v zásade tvorí kontinuitu s právnou úpravou dráh a dopravy na dráhach na našom území s predchádzajúcou úpravou (zákonom č. 51/1964 Zb.), avšak už očistenou od dobového centrálneho spôsobu štátneho riadenia všetkých dráh a dopravy na dráhe. Z hľadiska výstavby a fungovania systému dráh a dopravy na nich, najmä vo vzťahu k železniciam, koncepčne a základnými pravidlami prevádzky nadväzoval na pravidlá založené ešte v Rakúsko-Uhorsku.

Treba však povedať, že ani právotvorba orgánov Európskej únie v tom čase nebola rozvinutá a zákon sa v čase prípravy a prijatia opieral v podstate len o smernicu Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc spoločenstva v pôvodnom znení. Bolo to v čase, ktorý sama Európska komisia teraz hodnotí v oznámení 2008/C 184/07 (Ú.v. EÚ C 185, 22.7.2008) tak, že sektor železničnej dopravy v Európe trpí od 60. rokov 20. storočia nedostatočnou príťažlivosťou a ako hlavný dôvod uvádza, že „úpadok európskeho železničného sektora vyplýva do veľkej miery z historickej organizácie ponuky dopravy podľa vnútroštátnych a monopolistických schém“, že „nejestvovala hospodárska súťaž na vnútroštátnych sieťach“ a že „rozvoj dopravy bol obmedzený nedostatočnosťou štandardizácie a interoperability sietí“.

Európske spoločenstvo postupne otváralo trh v sektore železníc hospodárskej súťaži v podobe tzv. balíčkov. Prvý balíček liberalizácie bol prijatý v roku 2001 novelou smernice Rady 91/440/EHS vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES, ako aj ďalšími smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a 2001/14/ES a o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii.

Druhý balíček nasledoval v roku 2004. Jeho obsahom bolo zriadenie Európskej železničnej agentúry (nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004) a prijatie ďalších smerníc Európskeho parlamentu a Rady – smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc, smernice 2004/50/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a smernice 2004/51/ES, ktorá opätovne novelizovala základnú smernicu 91/440/EHS o rozvoji železníc.

Napokon tretí balíček sa týka rokov 2007 a 2008. Obsahuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/58ES, ktorá tretíkrát podstatne novelizuje základnú smernicu Rady 91/440/ES, smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/110/ES, ktorá novelizuje smernicu 2004/49/ES. Súčasťou tohto balíčka je aj podstatná zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004, ktorým bol zriadená Európska železničná agentúry (nariadenie (ES) č. 1335/2008). Súčasťou tohto balíčka sú aj ďalšie opatrenia, napríklad rozhodnutia týkajúce technických špecifikácií interoperability.

Kým prvé dva balíčky riešili najmä železničný systém, tretí balíček sa popri železničnom systéme zaoberá prevažne dopravou v železničnej sieti a trhovými aspektami železničnej dopravy v Spoločenstve. Spoločným menovateľom je cieľavedomá postupnosť krokov - postupná liberalizácia dopravných služieb a vytvorenie najprv národných trhov a následne celoeurópskeho trhu v oblasti železničnej dopravy a otvorenie národných železničných infraštruktúry pre žiadateľov z ostatných členských štátov a napokon vytvorenie spoločného transeurópskeho železničného systému a jednotného trhu dopravných služieb.

Na prvé dva balíčky právotvorby orgánov Európskej únie reagoval aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach postupne 12 novelami, čo síce naplnilo transpozičnú povinnosť, ale spôsobilo rozvrat jeho pôvodnej koncepcie. Včlenenie právnych aktov celého tretieho balíčka do platného zákona sa ukazuje ako neuskutočniteľné, a preto sa pristúpilo k vypracovaniu novej právnej úpravy problematiky a k jej rozdeleniu do dvoch zákonov.

Rozdelenie problematiky do dvoch samostatných zákonov odráža obsah právnych aktov Európskych spoločenstiev, ktoré tvoria spomenuté balíčky. Prvým krokom orgánov Európskych spoločenstiev bolo oddelenie činností spojených s výstavbou a správou dráh od dopravy na dráhach v rámci existujúcich prevažne štátnych alebo štátom regulovaných podnikov (u nás do konca roku 1993 Československé štátne dráhy podľa zákona č. 68/1989 Zb.), a to vnútorným organizačným usporiadaním podnikového typu a oddelením hospodárenia.

Ďalším krokom bolo fyzické odčleňovanie podnikov správy železničnej infraštruktúry od podnikov poskytujúcich dopravné služby. V Slovenskej republike tak vznikli Železnice Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ železničnej siete (zákon č. 258/1993 Z.z.) a Železničná spoločnosť, a.s., (zákon č. 259/2001 Z.z.) ako poskytovateľ dopravných služieb.

Tretí balíček už ráta s prístupom železničných podnikov ako podnikateľov nielen na domácu železničnú infraštruktúru, ale aj na železničné infraštruktúry ostatných členských štátov a s prístupom na systém transeurópskych železníc. Rovnako sa ráta aj s možnosťou prístupu prevádzkovateľov železničnej infraštruktúry k správe železničných infraštruktúr v iných členských štátoch. Tento protrhový posun znamená takú koncepčnú zmenu, ktorú nemožno vtesnať do existujúceho zákona.

Dôvodom rozdelenia problematiky do dvoch zákonov je aj to, že sa tak vytvorili dve zložky trhu v sektore železníc – prevádzkovanie železničnej infraštruktúry ako podnikanie na obmedzene trhovej báze pod štátnou reguláciou a trh železničnej dopravy ako podnikanie železničných podnikov tiež zatiaľ so štátnou reguláciou. Tieto zložky trhu budú mať nerovnakú periodicitu zmien v práve Európskych spoločenstiev. Oddelenie právnej úpravy po vzore cestnej infraštruktúry (cestný zákon z roku 1961) a cestnej dopravy (zákon o cestnej doprave z roku 1996) zníži počet noviel, ktoré by museli byť vykonané, keby zostalo všetko upravené v jednom komplexnom zákone.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je uvedený v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný aj v Hospodárskej a sociálnej rade vlády Slovenskej republiky.

II.Účelom novej právnej úpravy problematiky dráh je transponovať smernice tretieho balíčka v oblasti

a)štandardizácie a technickej harmonizácie interoperability existujúceho železničného systému,

b)zosúladenia bezpečnostných požiadaviek na manažérov infraštruktúry existujúceho železničného systému a na železničné podniky,

c)zosúladenia pravidiel prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry a cien za služby s tým spojené,

d)úpravy vzťahu k novozriadenej Európskej železničnej agentúre a k Európskej komisii,

e)vytvorenie národného železničného systému a jeho napojenie na systém (konvenčných) železníc Spoločenstva a na systém transeurópskych (vysokorýchlostných a konvenčných) železníc,

f)ďalšieho posilnenia trhových princípov v správe železničnej infraštruktúry, ako aj ďalšieho stupňa liberalizácie v železničnej doprave, a tým posilnenia konkurencieschopnosti železnice s inými druhmi dopravy (najmä s cestnou dopravou a s leteckou dopravou),

g)presné vymedzenie úloh bezpečnostného orgánu, regulačného orgánu, vyšetrovacieho orgánu a cenového orgánu ako regulátorov trhu v sektore železníc tak, aby ich úlohy boli vo všetkých členských štátov v zásadných veciach rovnaké a umožnili jednak vzájomnú spoluprácu a jednak spoluprácu s Európskou železničnou agentúrou a s Európskou komisiou.

V oblasti týkajúcej sa iných druhov dráh nedochádza k podstatným koncepčným zmenám. Nová úprava problematiku iných dráhových infraštruktúr upresňuje a zosúlaďuje s existujúcimi trhovými faktormi a odstraňuje zastarané pravidlá ešte z čias federálneho Československa.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Vplyv na verejný rozpočet: Navrhovaný zákon po presune kompetencií zo štátu na VÚC v objednávaní dopravných služieb v regionálnej železničnej doprave nebude klásť zvýšené nároky na verejné financie.Do konca roku 2010 bude objednávateľom železničnej osobnej dopravy v SR ako celku MDPT SR. Taktiež bude financovať straty vznikajúce z jej prevádzkovania.

Od roku 2011 budú presúvané prostriedky na financovanie regionálnej železničnej dopravy na samosprávne kraje z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Tieto budú účelovo viazané v rozpočtovej kapitole MDPT SR a uvoľňované iba na objednané výkony. Objednávateľom výkonov regionálnych vlakov od tohto roku budú vyššie územné celky.

Po aktualizácii potreby rozpočtových prostriedkov na úhradu straty vypracovanú pre komisiu, ktorá bola vytvorená na MF SR za účelom odstránenia zásadných rozporov k materiálu „Prehodnotenie výkonnosti a ekonomickej efektívnosti železničných spoločností“, týkajúcich sa zvýšeného nároku na štátny rozpočet SR a pre tvorbu rozpočtu na roky 2010 – 2012, predpokladaná úhrada straty pre vlaky samosprávnych krajov podľa predbežných výpočtov v roku 2010 bude vo výške 75, 67 mil. EUR (2 279,5 mil. Sk), z toho: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,40 mil. Eur, VÚC NR – 9,31 mil. Eur, VÚC TN – 5,27 mil. Eur, VÚC ZA – 13,12 mil. Eur, VÚC PO – 16,69 mil. Eur, VÚC KE – 10,76 mil. Eur, VÚC BB – 13,97 mil. Eur). Uvedená suma, tak ako aj odhady pre ďalšie roky, nezohľadňujú úroveň primeraného zisku pre dopravcu.

V roku 2011, na základe zavedenia nového systému spoplatňovania železničnej infraštruktúry, po odrátaní fixných nákladov za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré budú uhradené zo štátneho rozpočtu priamo Železniciam SR, bude úhrada straty za vlaky samosprávnych krajov predstavovať sumu 73, 34 mil. EUR (2 209,4 mil. Sk). Za jednotlivé samosprávne kraje to bude predstavovať: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,22 mil. Eur, VÚC NR – 9,01 mil. Eur, VÚC TN – 5,16 mil. Eur, VÚC ZA – 12,68 mil. Eur, VÚC PO – 16,24 mil. Eur, VÚC KE – 10,30 mil. Eur, VÚC BB – 13,61 mil. Eur). Zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu ako celok v rámci osobnej dopravy bude predstavovať v tomto roku (v porovnaní s rokom 2010) sumu 16,4 mil. Eur (t.j. 493,6 mil. Sk).

Za rok 2012 výška úhrady straty za vlaky jednotlivých samosprávnych krajov bude vo výške 75, 25 mil. EUR (2 276,0 mil. Sk), z toho: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,38 mil. Eur, VÚC NR – 9,24 mil. Eur, VÚC TN – 5,31 mil. Eur, VÚC ZA – 12,99 mil. Eur, VÚC PO – 16,68 mil. Eur, VÚC KE – 10,52 mil. Eur, VÚC BB – 13,99 mil. Eur). Zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu ako celok v rámci osobnej dopravy bude predstavovať v tomto roku (v porovnaní s rokom 2010) sumu 15,5 mil. Eur (465,6 mil. Sk).

Konkrétna výška prostriedkov na úhradu straty z výkonov vo verejnom záujme bude upresnená každoročne pri návrhu rozpočtu verejnej správy, pričom uvedené nároky budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na tento účel.

2.Odhad ekonomického vplyvu: Postupná realizácia navrhovanej úpravy by mala v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu verejnej dopravy na Slovensku, najmä zlepšenie podnikateľského postavenia manažéra infraštruktúry a železničných podnikov a vyššia starostlivosť o bezpečnosť, plynulosť a rýchlosť železničnej dopravy by mali zvýšiť záujem o prepravy tak v nákladnej doprave, ako aj v osobnej doprave. To by malo mať pozitívny vplyv na celkovú ekonomiku i na podnikateľské prostredie a na mobilitu obyvateľstva. Tento pozitívny trend sa nedá vyčísliť, dá sa len celkovo predpokladať. V tomto smere možno očakávania rozvoja železničnej dopravy vzťahovať aj na mestskú električkovú a trolejbusovú dopravu.

3.Odhad environmentálneho vplyvu: Návrh bezprostredne nebude mať nijaký priamy environmentálny vplyv. Zlepšenie bezpečnosti železničnej dopravy a zvýšenie technickej spôsobilosti železničnej infraštruktúry, najmä modernizáciou a obnovou tratí a vozového parku železničných vozidiel, možno predpokladať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to aj predpokladaným presunom časti prepráv z cestnej nákladnej dopravy na železnicu. Zmena spôsobu spoplatnenia používania železničnej infraštruktúry (dopravcovia budú platiť len variabilné náklady za jej používane) môže motivovať samosprávne kraje k zabezpečeniu prepravy zamestnancov podnikateľov pôsobiacich v ich regióne, v dôsledku čoho by došlo k odľahčeniu cestnej infraštruktúry, a tým k zníženiu znečistenia životného prostredia spôsobeného autobusovou dopravou.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť: Podpora rozvoja trhu a racionálnejšie správanie sa podnikov budú viesť pravdepodobne k znižovaniu prezamestnanosti. Možno očakávať, že požiadavka na vyrovnané hospodárenie tak manažéra infraštruktúry, ako aj železničných podnikov ich bude ekonomicky tlačiť do racionalizácie činností, do úspory nákladov a do zvyšovania technickej úrovne. To môže znamenať aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Určitým východiskom by bolo rozširovanie doplnkových dopravných služieb na prospech objednávateľov prepráv tovarov a na zvýšenie kultúry cestovania v osobnej doprave, do ktorých by sa presunula časť uvoľnených zamestnancov. Na to však navrhovaný zákon nemá priamy vplyv.

IV.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev

1.Predkladateľ návrhu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu: Zákon o doprave na dráhach.

3.Problematika návrhu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev takto:

-v primárnom práve – v článkoch 71, 73, 75, 87 a 88 zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva;

-v sekundárnom práve

-v smernici Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc spoločenstva (Ú.v. ES, L 237,24.8.1991) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. januára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v EÚ kap.7/zv.5, L 75, 15.3. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 7/zv. 8, smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú.v. EÚ, L 363, 20.12.2006);

-v smernici Rady 95/18/ES z 9. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom (Mimoriadne vydanie Ú.v. ES, kap. 7/zv. 2, L 143, 27.6.1995) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES z 26. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap/zv. 5, L 75, 15.3.2001) a smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap.7/zv.8, L 164, 30.4. 2004);

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007);

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES zo 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú.v. EÚ, L 260,30.9.2008);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (Ú.v.EÚ, L 164, 30.4.2004);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú.v. EÚ, L 315,3.12.2007);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev;

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)pre Slovenskú republiku vyplýva z gestorstva smerníc v oblasti železničného systému povinnosť prijať potrebné opatrenia do 4. júna 2009 (smernica 2007/58/ES), do 30. júna 2009 (smernica 2008/68/ES), do 4. decembra 2009 (smernica 2007/59/ES) a do 3. júna 2010 (vykonanie článku 12 nariadenia (ES) č. 1371/2007); nariadenie (ES) č. 1371/2007 je účinné už od 3. decembra 2008 a nariadenie (ES) č. 1370 bude účinné od 3. decembra 2009;

b)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článkov 226 až 228 tejto zmluvy v platnom znení;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvedené smernice už prebraté:

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov prevzal doterajšími 12 novelami z rokov 1997 až 2007 všetky smernice vydané do roku 2004 (prvý a druhý balíček);

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev: úplný.

6.Gestor návrhu: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovuje sa predmet právnej úpravy. Základným obsahom je úprava železničnej dopravy v železničnej sieti Slovenskej republiky a úprava dopravy na ostatných dráhach, ktorá je v podstate v nezmenenom stave prevzatá z doterajších predpisov.

Tak, ako doteraz, sa zákon venuje len verejnej doprave na dráhach. Režim dopravy pre vlastné potreby zákon priamo nereguluje, ale každý vstup na verejnú infraštruktúru znamená rešpektovanie právnej úpravy upravujúcej technickú stránku vozidlového parku a rešpektovanie grafikonu dopravy.

K § 2: Ustanovenie má definičnú povahu. Preberajú sa definície sčasti zo smerníc a sčasti z platnej úpravy. Najmä definície týkajúce sa železníc majú podstatný význam pre ostatný text zákona. Definíciu verejnej osobnej dopravy na železniciach obsahuje nariadenie (ES) č. 1370/2007, a preto sa naň len odkazuje.

Integrovaný dopravný systém je funkčné spojenie viacerých druhov dopravy, najmä dráhovej a cestnej. Vo verejnej osobnej doprave (odsek 3) je aktuálny na zabezpečenie dopravných služieb mestskej aglomerácie ako spojenie mestskej dopravy s prímestskou dopravou. Integrovaný dopravný systém je založený na kombinácii (funkčnom spojení) železničnej dopravy do miest a mestských aglomerácií s mestskou električkovou a trolejbusovou dopravou a s mestskou autobusovou dopravou. Tento systém musia tvoriť vzájomne prepojené (nadväzujúce) linky a časovo zosúladené spoje na jednotlivých linkách, aby to umožnilo racionálne cestovanie medzi dopravnými systémami na jeden prepravný doklad. Pritom nie je rozhodujúce, či systém spravuje a organizuje jeden podnik, alebo niekoľko podnikov (napríklad železničný podnik s mestským dopravným podnikom).

V nákladnej doprave je integrovaným systémom kombinovaná doprava. Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o ustanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi definuje tento systém ako prepojenie cestnej dopravy, železničnej dopravy a vodnej dopravy s použitím kontajnerov, návesov a ostatných nákladových jednotiek, ktoré sa prekladajú medzi cestným vozidlom, železničným vozidlom a plavidlom.

V odseku 5 sa rieši požiadavka ozbrojených síl, ktorým boli vyhradené železničné siete na presun ozbrojených síl.

V odseku 6 je vyjadrená všeobecná požiadavka na fungovanie dopravy na všetkých dráhach.

K § 3: Aj toto ustanovenie má definičnú povahu prevzatú zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady. Členenie vnútroštátnej dopravy je odlišné od terajšieho členenia na celoštátne a regionálne dráhy, pretože ide o nepresné vymedzenie.

Dráhou je stavebno-technická, a teda fyzická stránka systému (napríklad stavba dráhy, modernizácia, oprava a údržba dráhy, teleso dráhy, súčasti dráhy), ale navrhovaný zákon upravuje prevádzkovú stránku dopravy na dráhe ako na dopravnej ceste a pre túto stránku právo Európskych spoločenstiev používa výrazy trať (železničná trať, električková trať) a sieť (železničná sieť ako ucelený súbor tratí).

Ani vyjadrenie „celoštátna a regionálna“ nie je presné, lebo takéto členenie v praxi neexistuje, ani z hľadiska vlastníctva k dráham (všetky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky), ani z hľadiska fyzického, lebo dráhy spravuje jeden správca a prevádzkovateľ (tzv. manažér infraštruktúry), ktorým je v súčasnosti zákonom zriadený podnik Železnice Slovenskej republiky.

Definície regionálnej železničnej dopravy a mestskej a prímestskej železničnej dopravy sú prevzaté zo smernice 91/440/ES v platnom znení. Vyjadrujú nie technickú stránku dráh (vlastníctvo a správu), ale prepravnú stránku, najmä z hľadiska ciest do zamestnania, do škôl, a podobne, čiže základom tohto členenia je dopravná obslužnosť územia rozdelená na mestá a mestské aglomerácie a na medzimestskú (medziregionálnu) dopravnú potrebu spravidla osobnými a zrýchlenými vlakmi.

V odseku 3 je zavedený termín objednávateľ dopravných služieb. Je ním orgán verejnej správy, ktorý má povinnosť zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia zabezpečením verejnej dopravy (objednaním dopravných výkonov) u dráhového (železničného) podniku. V celoštátnom meradle je to Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, v regionálnom meradle je to vyšší územný celok a v miestnom meradle obce.

K § 4: Toto ustanovenie obsahuje definície medzinárodnej železničnej dopravy prevzaté zo smernice 91/440/ES v platnom znení (odseky 1 a 2).

Zo štátov Európskej únie (odsek 3) sa vyčleňuje Cyprus a Malta, lebo nemajú železničnú sieť, a tak nepripadá do úvahy medzinárodná železničná doprava s týmito štátmi. Táto úprava sa opiera o smernicu 91/440/ES. Do 15. marca 2008 sa medzinárodná doprava nevzťahovala ani na Írsko, Severné Írsko a Grécko. Zo štátov, ktoré sú účastníkmi zmluvy o Európskom hospodárskom priestore, železnice nemá Island.

Odsek 4 reaguje na aktuálny právny stav, keď medzinárodná železničná doprava podlieha režimu zmlúv a dohôd rôznej právnej sily. V poznámke pod čiarou sú uvedené len niektoré, ktoré boli uzatvorené na štátnej úrovni. Doprava s Ukrajinou sa vykonáva na základe platných medzinárodných dohôd SMPS a SMGS.

K § 5: Pojem „dráhový podnik“ má pre celý zákon vyjadriť každý podnik, ktorý prevádzkuje dopravu na dráhe. Do tejto množiny patria železničné podniky, mestské podniky prevádzkujúce električkovú a trolejbusovú dopravu i podniky prevádzkujúce dopravu na lanovej dráhe alebo špeciálnej dráhe.

Na podnikaní dráhového podniku je rozhodujúce, že musí ísť o podnikateľa, ktorý poskytuje dopravné služby pre verejnosť.

K § 6: Pojem „dopravca“ vyjadruje postavenie dráhového podniku od momentu vzniku zmluvného vzťahu s cestujúcim (v osobnej doprave) alebo s objednávateľom prepravy tovaru (v nákladnej doprave) do skončenia prepravy (niekedy aj dlhšie, ak nastupuje zodpovednosť za vady poskytnutej služby alebo za škodu).

Toto rozdelenie má právny význam, pretože dráhový podnik je podnikateľ, ktorý je subjektom trhových právnych vzťahov voči iným podnikateľom v rovine obchodného práva (napríklad k prevádzkovateľovi dráhy, k dodávateľom energie, vozidiel, údržby a opráv) a voči verejnej správe v rovine správneho práva (napríklad licencia, povolenia a iné rozhodnutia, evidencie) a finančného práva (napríklad dane, clo a poplatky).

Dopravca je poskytovateľ služby a cestujúci je zákazník (klient), ktorý uzavrel občianskoprávnu zmluvu o preprave podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Čiže práva a povinnosti dopravcu a cestujúceho majú občianskoprávnu povahu, lebo ide o poskytovanie služieb a o občianskoprávnu zodpovednosť.

Na takomto rozlíšení podniku a dopravcu je založené aj nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave, ako aj vzťah dopravcu a cestujúceho v iných druhoch dopravy.

K § 7: Prepravný poriadok je základný dokument upravujúci vzťahy dopravcu a cestujúceho, v ktorom je upravené postavenie dopravcu ako podnikateľa a poskytovateľa dopravných služieb. Z právneho hľadiska ide o všeobecné obchodné podmienky obdobné napríklad obchodným podmienkam mobilných operátorov, poštovým podmienkam, a podobne, ktoré sú pre zákazníka (klienta) obchodnou ponukou a v momente uzatvorenia zmluvy sa stávajú súčasťou zmluvy a sú pre zmluvné strany záväzné.

Odsek 1 upravuje demonštratívny výpočet obsahu prepravného poriadku, pretože dopravný podnik môže ako dopravca akokoľvek rozšíriť jeho obsah a ponúkať cestujúcim aj ďalšie služby, najmä doplnkové služby spojené s cestovaním. Zákonným rámcom vzájomných práv poskytovateľa služby a zákazníka v zmluve o preprave, a tým aj prepravného poriadku, je Občiansky zákonník.

Odsek 2 umožňuje mať jeden prepravný poriadok v integrovanom dopravnom systéme, ako aj v systéme mestskej dopravy, ktorá je kombináciou dráhovej dopravy (električiek a trolejbusov) a cestnej dopravy (pravidelnej autobusovej dopravy) sústredených do jedného dopravného podniku, v ktorom tento podnik vystupuje voči cestujúcim ako jeden dopravca (napríklad Dopravný podnik mesta Bratislavy). Spoločným znakom je, že ide o jeden druh dopravnej služby – verejnú osobnú dopravu – pričom rozdiel v druhu dopravy nemá vplyv na práva a povinnosti strán zmluvy o preprave.

K § 8: Ustanovenie upravuje tarifu cestovného za všetky poskytované dopravné služby. Tarifa cestovného je súčasťou prepravného poriadku a obsahovo ide o komplexný sadzobník cestovného a cien prípadných doplnkových služieb.

Základom tarify cestovného je základné cestovné vo verejnej osobnej doprave a prepravné v nákladnej doprave a ich tarifné podmienky. K základnému cestovnému pristupuje systém rôznych príplatkov (napríklad za batožinu, za zviera, za vyhradené miesto, expresný príplatok), zliav (komerčné zľavy podniku) a prirážky k cestovnému za cestu bez prepravného dokladu, ako aj podmienky ich uplatňovania. Tarifa cestovného upravuje aj osobitné cestovné, za ktoré cestujú zvýhodnené skupiny cestujúcich, napríklad pre zdravotne postihnutých, pre študentov, pre dôchodcov).

Ustanoveniami o prirážke k základnému cestovnému sa v podstate podľa doterajšieho stavu rieši cestovanie bez platného prepravného dokladu, čiže tzv. cestovanie „na čierno“.

K § 9: Ustanovenie upravuje reguláciu cestovného vo verejnej osobnej doprave v podstate rovnako, ako doteraz.

Regulovaným cestovným je len základné cestovné a osobitné cestovné v rozsahu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave a v mestskej doprave. V ostatných prípadoch ide o ceny dohodou podľa pravidiel ustanovených zákonom o cenách. Tieto ceny musia byť tiež vopred zverejnené v tarife cestovného vrátane komerčných zliav a príplatkov.

Základné cestovné a osobitné cestovné vo verejnej osobnej doprave na dráhach ako záväzok vo verejnom záujme sú regulované regulačným orgánom. Regulačným orgánom pre určovanie základného cestovného a osobitného cestovného vo verejnej osobnej doprave na železnici je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 37 ods. 1 písm. c)] a na mestských dráhach je ním obec (resp. mesto) [§ 39 ods. 1 písm. b)].

Osobitné cestovné platia za prepravu vybrané skupiny cestujúcich a za prepravu psov so špeciálnym výcvikom. Okruh vybraných skupín cestujúcich, určuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Odsek 2 ustanovuje metódu regulácie cestovného. Pri základnom cestovnom je to najmä maximálna výška a pri osobitnom cestovnom je to určené percento zo základného cestovného.

V odseku 4 sa v prospech vybraných skupín cestujúcich popri regulácii cestovného umožňuje vyčlenenie kapacity dráhových vozidiel, ide napríklad o vyhradené sedadlá, o vyhradené vozne alebo ich časti, o priestor vyhradený pre zdravotné pomôcky (napríklad vozíky) a pre psov so špeciálnym výcvikom.

K § 10: Dopravné služby ako predmet podnikania možno poskytovať len na základe licencie. Licencia je podnikateľské oprávnenie podobné napríklad živnostenskému oprávneniu (licencii).

Ustanovenia navrhovaného zákona upravujúceho licenciu sú v zásade transponovaním smernice Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom v znení smerníc 2001/13/ES a 2004/49/ES, avšak s tým rozdielom, že navrhovaný zákon ich v zásade vzťahuje na všetky dopravné služby na dráhe nielen na železničné dopravné služby. Preto sa používa pojem „dráhový podnik“ a nie „železničný podnik“, ako používa smernica. Je to z toho dôvodu, že nie je podstatný rozdiel medzi povoľovaním podnikania v železničnej doprave a v inej verejnej doprave na ostatných dráhach a že to smernica nevylučuje. Zásadný rozdiel je však v tom, že ostatné dráhy sú len vnútroštátne, takže mnohé ustanovenia sa v skutočnosti neuplatnia. Avšak tam, kde je potrebné vzťahovať požiadavky len na železničné dopravné služby sa priamo používa pojem „železničný podnik“ (napríklad pre finančnú spôsobilosť).

Samostatná licencia je potrebná na každú ucelenú a samostatnú dopravnú službu určenú verejnosti (odsek 2), napríklad na vnútroštátnu verejnú osobnú dopravu, na medzinárodnú nákladnú dopravu, na dopravu na lanovej dráhe, na dopravu na špeciálnej dráhe, a pod. Licencia nie je potrebná na neverejnú dopravu na vlečkách. Táto doprava totiž nie je podnikaním, a preto nie je potrebné podnikateľské oprávnenie. Predpisy o dráhach sa však vzťahujú aj na takúto dopravu. Na druhej strane držiteľ licencie na železničnú nákladnú dopravu môže prevádzkovať alebo užívať aj vlečku (odsek 3).

Odsek 4 preberá článok 5 ods. 1 citovanej smernice. Ide o súčasť prvého balíčka smerujúceho k vytvoreniu jednotného trhu železničnej dopravy. Na ostatné dráhy sa to nevzťahuje, pretože nevykonávajú medzinárodnú dopravu.

Odsek 5 preberá článok 13 citovanej smernice.

K § 11: Udeľovanie licencie je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje všeobecný procesný predpis - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s odchýlkami, ktoré upravuje navrhovaný zákon a sú prevzaté z citovanej smernice. V tomto paragrafe a v nasledujúcom paragrafe sú hmotnoprávne požiadavky, ktorých existenciu bude skúmať licenčný orgán v licenčnom konaní.

Odsek 1 a 2 sú v zásade prevzaté z článkov 4 až 9 citovanej smernice a doplnené o obvyklé požiadavky podľa vnútroštátneho práva pri udeľovaní podnikateľských oprávnení.

Odsek 3 preberá článok 8 citovanej smernice a odsek 4 preberá článok 9 citovanej smernice upravené do znenia obvyklého pre slovenské právo. Primerané poistné krytie určí licenčný orgán v licenčnom konaní na základe rozsahu poskytovaných dopravných služieb.

Ustanovenia odsekov 5 až 8 sa týkajú len železničných podnikov. Len tie musia preukázať na začatie podnikania finančnú spôsobilosť. Tento paragraf tak dopĺňa všeobecné požiadavky na uchádzača o licenciu uvedené v predchádzajúcom paragrafe.

Celý text paragrafu je v podstate transpozíciou článku 7 a prílohy citovanej smernice, ktoré upravujú finančnú spôsobilosť železničného podniku.

Správnym orgánom (licenčným orgánom) je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy pre železničnú dopravu, dopravu na špeciálnych dráhach, a pre dopravu na lanových dráhach [§ 37 ods. 1 písm. a)] a vyšší územný celok pre dopravu na mestských dráhach [§ 38 ods. 2 písm. a)].

K § 12: Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o licenciu (odseky 1 a 2) a procesné odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania ako vyplývajú z článkov 4 (miestna príslušnosť) a 15 (lehota na rozhodnutie) citovanej smernice.

Odsek 3 druhá veta sa opiera o § 47 ods. 7 správneho poriadku a odsek 4 o § 19 ods. 2 správneho poriadku.

K § 13: Ustanovenie upravuje režim platnosti a postup preskúmavania licencie počas jej platnosti. Tieto ustanovenia sú kompletne prebraté z časti III citovanej smernice. Dôvodom na pozastavenie platnosti licencie alebo odňatie licencie je okrem konkurzného konania aj exekučné konanie, likvidácia alebo súdne určenie správy.

Nakladanie s licenciou podľa citovanej smernice je však v návrhu upravené tak, aby bez zmeny obsahu časti III smernice bolo súladné so všeobecnou úpravou správneho konania, a to aby bolo zrejmé, ktoré úkony licenčného orgánu sú neformálne bez vplyvu na platnosť licencie a ktoré úkony sú už procesnými úkonmi v konaní o pozastavenie platnosti licencie alebo v konaní o odňatie licencie.

Dôvodom na pozastavenie platnosti licencie môže byť okrem konkurzného konania aj likvidácia alebo súdom určená správa.

K § 14: Aj toto ustanovenie má základ v citovanej smernici, konkrétne v článku 11 ods. 2 o poskytovaní súčinnosti (odsek 1), odseku 3 o možnosti udelenia dočasnej licencie (odsek 2) a odseku 8 o informačnej povinnosti voči Európskej komisii (odsek 3). Ide len o licencie udelené v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev, ktoré v Slovenskej republike priamo platia.

K § 15: Ustanovenie zahŕňa základné povinnosti každého dráhového podniku bez ohľadu na druh dopravy na dráhe (odsek 1). V jednotlivých písmenách sú určené povinnosti vyplývajúce z iných ustanovení navrhovaného zákona, z predpisov o dráhach a z bezpečnostných predpisov.

V odseku 2 sú určené základné povinnosti železničného podniku ako vyplývajú z ustanovení navrhovaného zákona, z predpisov o dráhach, ktoré sa týkajú železničného systému, pričom väčšina má základ v niektorej zo smerníc transponovaných týmto zákonom a zákonom o dráhach.

Odsek 3 je prebratím článku 12 ods. 2 smernice 95/18/ES.

K § 16: Toto ustanovenie upravuje práva a povinnosti každého dopravcu (odseky 1 a 2), ktoré má voči svojím klientom (cestujúcim a odosielateľom tovaru). Mnohé z týchto povinností sú prevzaté s drobnými úpravami z platnej právnej úpravy, iné vyplývajú z transpozície smerníc do navrhovaného zákona.

Ďalšie odseky sa vzťahujú len na dopravcov v železničnej doprave. Tu je situácia jednoduchšia v tom, že tieto práva a povinnosti upravuje priamo Európsky parlament a Európska rada formou nariadenia (ES) č. 1371/2007, ktoré je účinné od 3. decembra 2008 aj pre Slovenskú republiku. Preto navrhovaný zákon ukladá povinnosť prevziať a spodrobniť obsah nariadenia v prepravných poriadkoch všetkých dopravcov (odsek 7).

Ustanovením odseku 6 sa sleduje rozšíriť základný obsah nariadenia aj na iné druhy dráhovej dopravy, pretože práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich sú v osobnej doprave v zásade rovnaké a aj Občiansky zákonník upravuje len jednotnú zmluvu o preprave bez členenia podľa druhu dráhy.

Regulačným orgánom na udeľovanie výnimiek z nariadenia (ES) č. 1371/2007 je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy.

K § 17: Ustanovenie rieši tzv. prepravnú povinnosť dopravcu. Obdobne, ako aj v iných prípadoch služieb pre verejnosť (napríklad v poštových službách, v telekomunikačných službách, v zdravotníckych službách), je dopravca povinný prepraviť každého cestujúceho, ktorý o to prejaví záujem a splní všetky podmienky uzatvorenia zmluvy o preprave (najmä zaplatí cestovné a je pripravený nastúpiť do pristaveného dráhového vozidla na zastávke alebo na nástupišti). Výnimky z tejto povinnosti musia byť uvedené v prepravnom poriadku v rámci zákonných medzí (odsek 2).

K § 18: V ustanovení sa rieši tzv. dopravná povinnosť. To je povinnosť trvalo poskytovať služby uvedené v licencii. Bez takejto zákonnej povinnosti poskytovateľov verejných služieb by nebolo možné trvalé poskytovanie služby verejnosti napríklad v dodávke elektriny a plynu, tepla, poštových služieb, telefónnej prevádzky, zdravotnej starostlivosti, a podobne.

Aj v doprave na dráhe sa vychádza z povinnosti trvalého poskytovania dopravných služieb, z ktorej však existujú výnimky založené na objektívnych možnostiach. Odsek 2 upravuje dôvody, pre ktoré je dráhový podnik oprávnený so súhlasom objednávateľa (odsek 4) prerušiť poskytovanie dopravných služieb. Odsek 5 upravuje dôvody, kedy je dráhový podnik povinný prerušiť poskytovanie dopravných služieb na príkaz regulačného orgánu, pretože verejná doprava na dráhe podlieha štátnej regulácii a štátnemu dozoru.

Odsek 5 rieši najmä situáciu predvídateľného obmedzenia dopravy, napríklad pre plánovanú modernizáciu trate, pre údržbu trakcie, pre poškodenie dráhy, a podobne. Takéto plánované obmedzenia by mali byť súčasťou cestovného poriadku. Ostatné obmedzenia treba zverejniť výveskami na staniciach, zastávkach a vo vozidlách, na internetovej stránke dráhového podniku, v informačných strediskách, prípadne v miestnej v tlači, a podobne.

K § 19: Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie o dopravnej povinnosti, pretože táto povinnosť sa vzťahuje na tzv. dopravnú obslužnosť určeného územia, napríklad celého územia štátu, hlavných tratí, regiónov, miest a aglomerácií, určitých liniek a spojov. Rozsah dopravnej obslužnosti vychádza zo záujmu (dopytu) verejnosti o dopravné služby na určitom území a v určitom čase, najmä v závislosti od pracovného času zamestnávateľov, úradných hodín verejných orgánov, ordinačných hodín poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vyučovacích hodín škôl, a podobne.

Dopravná povinnosť je síce vo svojom základe celoplošná, ale intenzita jej zabezpečovania závisí od záujmu cestujúcej verejnosti v konkrétnom čase a mieste. Ten môže byť územne rozdielny alebo časovo rozdielny (napríklad zvýšený záujem pred sviatkami, v rannej a popoludňajšej špičke, počas prázdnin, a pod.).

Predpokladá sa, že sám dráhový podnik má záujem čo najviac vyťažiť z poskytovania dopravných služieb, lebo je to predmet jeho podnikania a základný zdroj príjmov. Ale vzhľadom na to, že verejná doprava podlieha regulácii, nemôže byť plnenie postavené len na trhových princípoch, a preto podlieha aj regulácii zo strany objednávateľa dopravných služieb. Základným nástrojom tohto spôsobu regulácie je zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme, ktorej zásadné otázky rieši nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

K § 20: Ustanovenie bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Rieši totiž situáciu, keď v určitom území po nezanedbateľný čas je disproporcia medzi záujmom verejnosti o dopravné služby a kapacitami infraštruktúry alebo kapacitami dráhového podniku.

Plán dopravnej obslužnosti má riešiť postupné odstránenie disproporcie opatreniami, ktoré presahujú možnosti jedného podniku a vyžadujú zásah objednávateľov verejnej dopravy, spravidla investície do dráh a do vozidlového parku, usporiadanie súbežných dopráv, aby na seba nadväzovali a neodčerpávali si cestujúcich a prepravovaný tovar, čo spôsobuje u jedného podniku preťaženosť a u druhého nevyužitú kapacitu vozidiel.

Obdobnú povinnosť zostavovať plán dopravnej obslužnosti má aj objednávateľ verejnej autobusovej dopravy (vyšší územný celok), čo má umožniť zosúladenie súbežných prepráv najmä medzi železničnou verejnou osobnou dopravou a verejnou autobusovou dopravou a medzi železničnou nákladnou dopravou a kamiónovou dopravou.

K § 21: Ustanovenia o zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme sa týkajú železničnej dopravy a mestskej dopravy. Svojím obsahom sú prevzatím niektorých zásad z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave do prostredia mestskej dopravy. Dôvodom je to, že takéto zmluvy sa uzatvárajú nielen v železničnej doprave, ale aj cestnej osobnej (autobusovej) dopravy, vrátane mestskej dopravy, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje. V záujme čo najväčšieho priblíženia podmienok a formy zmluvy sa čerpá z nariadenia do všeobecnej úpravy.

Objednávateľom verejnej dopravy je ten, kto má zákonnú povinnosť zabezpečovať verejnú dopravu (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre celoštátnu železničnú dopravu, vyšší územný celok pre regionálnu autobusovú a železničnú dopravu a obce pre mestskú dopravu).

Zatiaľ vo verejnej doprave na dráhach nie je taká konkurencia, aby bolo možné dodávateľa dopravných služieb (železničný podnik) vyberať formami verejného obstarávania z viacerých uchádzačov. Preto nariadenie (ES) č. 1370/2007 pre verejnú železničnú a cestnú dopravu a na základe neho aj navrhovaný zákon (v odseku 5) riešia zabezpečenie železničnej dopravy a mestskej dopravy (v odseku 4) formou priameho zadania vlastnému podniku alebo podniku, na ktorý majú priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv (napríklad počtom akcií, rozhodovacieho podielu, oprávnením konštituovať orgány podniku, a podobne).

Odseky 7 až 10 upravujú finančnú stránku plnenia záväzku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Aj v tomto prípade ide o ustanovenia nadväzujúce na spomenuté nariadenie (najmä článok 6). Plnenie záväzku za regulované cestovné tvorí dráhovému podniku stratu, ktorú je potrebné kompenzovať dotáciou zo štátneho rozpočtu.

Ustanovenie ďalej upravuje náležitosti a formu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Aj tu sa vychádza z citovaného nariadenia (ES).

V odseku 12 sa zavádza povinnosť evidencie nákladov a výnosov v záujme vyčíslenia preukázateľnej straty z plnenia záväzku.

Ďalšie odseky podrobne riešia výpočet náhrady straty spôsobenej poskytovaním dopravnej služby, ktorá je pre podnik stratová, ale ktorú musí podľa zmluvy poskytovať. Aj tu sa vychádza z nariadenia (ES) č. 1370/2007 (výpočet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku).

K § 22: Ustanovenie upravuje režim dotácií zo štátneho rozpočtu. Rozlišujú sa dotácie dráhového podniku za finančné straty, ktoré nie sú súčasťou regulovaných úhrad (odseky 1 až 3), dotácie na podporu železničného podniku, ktorý plní zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme (odseky 4 až 6) a dotácie podnikateľovi v kombinovanej doprave (odseky 7 až 10). V záverečnom odseku sú spoločné ustanovenia o náležitostiach žiadosti o dotáciu.

K § 23: Tento paragraf reaguje na novú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, ktorú treba transponovať do 30. júna 2009. Táto smernica sa vzťahuje na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou v členských štátoch a medzi členskými štátmi vrátane súvisiacich činností, akými sú najmä nakládka a vykládka, prechod z jedného druhu dopravy na iný druh (kombinovaná doprava) a zastávky vyvolané okolnosťami prepravy.

Podstatou tejto smernice je, že povoľuje prepravu, ak je to v súlade s požiadavkami medzinárodných pravidiel upravených v Európskej dohode o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR) a v Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID). Pritom v prílohe II odkazuje na prílohu k RID s účinnosťou od 1. januára 2009.

Z uvedeného dôvodu sú v ustanoveniach tohto paragrafu upravené len prevzaté definície (odseky 1 a 2), rozsah platnosti RID pre železničnú sieť na území Slovenska (odsek 3) a kompetencie regulačného orgánu [tým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR podľa § 36 ods. 1 písm. d)], ako vyplývajú zo smernice (odseky 4 až 6). Konkrétne pravidlá zostávajú v RID s tým, že budú platiť priamo pre železničné podniky.

Prechodné ustanovenia z prílohy II citovanej smernice sú upravené v prechodných ustanoveniach navrhovaného zákona (v § 46 ods. 3 až 8).

K § 24: Ide o úvodné ustanovenie tretej časti, ktorá upravuje certifikáciu rušňovodičov a je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve do slovenského práva.

Smernica je účinná od 4. decembra 2007 a treba ju transponovať do 4. decembra 2009. Smernica však predpokladá postupné zavádzanie certifikácie rušňovodičov, a preto upravuje pomerne veľkorysé prechodné obdobia (článok 37); tie sú transponované do prechodných ustanovení navrhovaného zákona (§ 46 ods. 9 až 13).

Táto časť sa nevzťahuje na dráhy, ktoré nie sú súčasťou železničného systému (odsek 2), ani na osoby, ktoré nie sú rušňovodičmi (odsek 3). Citovaná smernica predpokladá (v článku 28 ods. 2) vydanie ďalšej smernice vzťahujúcej sa na vlakový personál. Túto budúcu smernicu bude potrebné transponovať novelizáciou navrhovaného zákona.

K § 25: Ustanovenie preberá definíciu rušňovodiča (odsek 1) z článku 3 písm. b) smernice.

Ďalšie odseky preberajú požiadavky na rušňovodiča z článku 4 ods. 1 a 2 smernice, vrátane výnimiek uvedených v odseku 4 až 6.

Najdôležitejšími dokladmi rušňovodiča sú preukaz rušňovodiča a harmonizované doplnkové osvedčenie (odsek 2). Ide o doklady, bez ktorých nemožno vykonávať prácu rušňovodiča a ktorými sa musí preukazovať pri kontrole podobne, ako vodiči v cestnej premávke (odsek 3).

K § 26: Ustanovenia tohto paragrafu preberajú základné ustanovenia smernice týkajúce sa preukazu rušňovodiča (článok 6 ods. 1,článok 7 ods. 1, článok 8, článok 9 ods. 2, článok 14 ods. 2, 4, 5 a 6 smernice).

Proces rozhodovania o vydaní preukazu rušňovodiča je správnym konaním, ktorého účastníkom je žiadateľ alebo v jeho mene jeho zamestnávateľ ako zástupca v konaní. Preto sa v odseku 2 uvádzajú náležitosti žiadosti (podania).

Príslušným správnym orgánom je bezpečnostný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy). Pri kladnom vybavení sa žiadateľovi vydá preukaz rušňovodiča a rozhodnutie sa len poznamená v spise (§ 55 ods. 6 správneho poriadku).Pri zamietnutí návrhu sa vyhotovuje a oznamuje písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa Správneho poriadku.

K § 27: Ustanovenie preberá článkov 10 a 11 smernice o základných požiadavkách na získanie preukazu rušňovodiča, vrátane príloh II a IV smernice.

Vzhľadom na to, že vydávanie preukazov rušňovodiča je správnym konaním, treba jednotlivým požiadavkám rozumieť tak, že doklady o nich sú náležitosťami podania podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku a ich pravdivosť sa preukazuje v rámci dokazovania na správnom orgáne (bezpečnostnom orgáne).

K § 28: Aj ustanovenia tohto paragrafu sú prebraté zo smernice upravujúce harmonizované doplnkové osvedčenie (článok 3 písm. j), článok 4 ods. 1 a 3, článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 2, článok 12 smernice). Vydávanie tohto osvedčenia nie je správnym konaní a samotné osvedčenie nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale podnikovým dokladom udeleným vlastnému zamestnancovi na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Preto sa na tento postup nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

V odsekoch 6 a 7 sa upravuje postup a refundácia nákladov pri zmene zamestnávateľa. Aj upravený postup je prevzatý zo smernice (články 17 a 24 smernice). Ich cieľom je zamedziť podnikovej fluktuácii rušňovodičov a keď už sa tak stane, je nárok na pomernú kompenzáciu výdavkov na získanie osvedčenia medzi podnikmi.

K § 29: Ustanovenie upravuje postup podniku pri vydávaní osvedčenia. Aj v tomto prípade ide o transpozíciu článkov 11 ods. 2 a 3, článku 15, článku 16 ods. 2 smernice.

Systém riadenia bezpečnosti spomenutý v odseku 1 je spoločným dokumentom manažéra infraštruktúry a železničného podniku podľa zákona o dráhach, do ktorého bol prevzatý zo smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc.

Úlohy uvedené v odsekoch 2 a 3 plní každý zamestnávateľ za seba a za svojich rušňovodičov, ale vytvorenie postupov vydávania osvedčení a postupov ich preskúmavania (odsek 1) je súčasťou systému riadenia bezpečnosti.

K § 30: Ustanovenie transponuje články 23 a 25 kapitoly VI smernice 2007/59/ES.

Strediskom odbornej prípravy je vzdelávacie zariadenie, ktoré Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky poverí odbornou prípravou rušňovodičov.

Obsah vzdelávania je uvedený v prílohách navrhovaného zákona, ale v súlade so smernicou (článok 23 ods. 3) sa bude dopĺňať a upresňovať jednotlivými technickými špecifikáciami interoperability a kritériami navrhnutými Európskou železničnou agentúrou. Technické špecifikácie interoperability vydáva Európska komisia spravidla formou rozhodnutí uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Touto formou budú vydané aj kritériá navrhnuté Európskou železničnou agentúrou.

K § 31: Ustanovenie je transpozíciou článkov 26 a 27 kapitoly VII smernice 2007/59/ES.

Systém riadenia bezpečnosti spomenutý v odsekoch 1 a 2 je dokumentom manažéra infraštruktúry a železničného podniku podľa smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc. Jeho obsahom je aj systém vydávania osvedčení a systém nadobúdania odbornej spôsobilosti rušňovodičov. Nezávislé hodnotenie realizácie týchto systémov sleduje odstraňovať zistené nedostatky.

K § 32: Ustanovením sa transponuje článok 16 smernice 2007/59/ES.

Pravidelnými prehliadkami sa rozumejú overovanie odbornej spôsobilosti rušňovodiča vo vzdelávacom zariadení (stredisku odbornej prípravy), ako aj preventívne lekárske prehliadky.

Podrobnosti o rozsahu a obsahu lekárskych vyšetrení rušňovodičov a o špecializácii lekárov oprávnených na ich vykonávanie ustanoví vykonávací predpis (§ 36 ods. 3).

K § 33: Ustanovenie preberá povinnosť podnikov monitorovať vlastných rušňovodičov z článku 18 smernice 2007/59/ES a na tento účel vytvoriť systém monitorovania. Táto povinnosť je uložená zamestnávateľom rušňovodičov a zahŕňa rôzne opatrenia, o. i. aj povinnosť rušňovodiča podrobiť sa kontrole na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky tak, ako v cestnej doprave.

Vlastnými rušňovodičmi sa rozumejú tí, ktorí sú v pracovnom pomere, ako aj tí, ktorých má podnik dočasne pridelených od iného podniku alebo od manažéra infraštruktúry, napríklad na výpomoc alebo na zastupovanie.

K § 34: Ustanovenie je súhrnom úloh (odseky 1 a 2) a oprávnení (odseky 3 a 4) bezpečnostného orgánu vo veciach certifikácie rušňovodičov a opiera sa najmä o článok 19 smernice 2007/59/ES. Vo veciach certifikácie rušňovodičov je bezpečnostným orgánom Úrad pre reguláciu železničnej dopravy podľa § 37 ods. 1 písm. a). Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. f) návrhu dohliada na proces certifikácie rušňovodičov.

K § 35: Týmto ustanovením začína štvrtá časť venovaná verejnej správe na úseku dopravy na dráhach. V tomto ustanovení sa uvádza len zoznam orgánov verejnej správy vo veciach dopravy na dráhach, ktorých úlohy sú uvedené v nasledujúcich ustanoveniach.

K § 36: Toto ustanovenie súhrnne vymedzuje kompetencie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredného orgánu, ktorý riadi a kontroluje verejnú správu vo veciach dopravy na dráhach (odsek 1), a ktorý vydáva podzákonné právne predpisy na vykonanie navrhovaného zákona podľa článku 123 ústavy (odsek 2).

V odseku 3 je splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho zdravotnícku problematiku, na ktorý sa vyžaduje súčinnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 37: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy má rozhodujúce kompetencie v oblasti železničnej dopravy, ako vyplývajú z transponovaných smerníc a v oblasti dopravy na lanových dráhach. Sú mu komplexne zverené regulačné funkcie, keď je licenčným orgánom, bezpečnostným orgánom, regulačným orgánom, okrem úloh zverených v § 36 ods. 1 Ministerstvu dopravu, pôšt a telekomunikácií SR.

Štruktúru úradu a postavenie predsedu a podpredsedu upravuje § 103 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 38: Vyšší územný celok je objednávateľom regionálnej dopravy a mestských a prímestských dopravných služieb na železnici. To sa zabezpečuje najmä účasťou pri zostavovaní cestovného poriadku celoštátnej železničnej siete, v možnosti uzavierať so železničnými podnikmi zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme a v zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti s cieľom čo najlepšie zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia kraja. Keďže aj podľa predpisov o cestnej doprave má obdobné oprávnenia, v komplexe by mal mať dostatočné nástroje na uspokojenie dopravných potrieb obyvateľstva kraja vo verejnej osobnej doprave.

K § 39: Úlohy obcí vychádzajú z povinnosti zabezpečovať verejnú dopravu v obci podľa predpisov o obecnom zriadení. Preto sa im zverujú oprávnenia objednávateľa verejnej dopravy v obci a kompetencie orgánov voči dráhovým podnikom zabezpečujúcim mestskú dopravu. V oblasti regulácie cien v mestskej doprave sa obce riadia č.18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

K § 40: Štátny dozor je forma kontroly vykonávanej orgánmi verejnej správy. Členenie na odborný dozor a na odborný technický dozor sa preberá z terajšej právnej úpravy.

Štátny odborný dozor nad železničnou dopravou, dopravou na špeciálnych dráhach a nad dopravou na lanových dráhach bude naďalej vykonávať Úrad pre reguláciou železničnej dopravy [§ 37 ods. 1 písm. g)] a štátny dozor nad mestskou dopravou bude ako prenesený výkon štátnej správy vykonávať vyšší územný celok [§ 38 ods. 2 písm. b)]. Vymedzenie špeciálnych dráh je v § 2 ods. 6 navrhovaného zákona o dráhach. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bude poverovať osoby výkonom štátneho dozoru a vydávať im preukazy [§ 36 ods. 1 písm. q)].

K § 41: Výkon štátneho dozoru a oprávnenia a povinnosti poverených kontrolórov a kontrolovaných upravujú predovšetkým základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa § 8 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (odsek 1).

V odsekoch 2 až 5 sú uvedené odchýlky od základných pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré vyplývajú z osobitostí výkonu štátneho dozoru v doprave. Napríklad odchýlkou je, že na kontrolné činnosti sa nebudú používať tzv. prizvané osoby z externého prostredia a nebude sa vyžadovať doručenie predchádzajúceho oznámenia o výkone kontroly, ani osobitné poverenie (odseky 2 a 3).

V odsekoch 4 a 5 sú odchýlky týkajúce sa oprávnení poverených kontrolórov a povinností kontrolovaných.

V odseku 6 sa uvádza odchýlna výška poriadkovej pokuty; inak postup jej ukladania zostáva zachovaný v základných pravidlách kontrolnej činnosti.

K § 42: Úprava skutkových podstát priestupkov v porovnaní s terajším stavom je podrobnejšia a špecifikovanejšia v členení na osoby predstavujúce verejnosť a na kvalifikované osoby (vodičov a rušňovodičov) a s využitím sankcie zákazu činnosti.

Hmotnoprávne ustanovenia a prejednávanie priestupkov zostane nezmenené.

K § 43: Ide o úpravu tzv. iných správnych deliktov právnickým osobám a podnikateľom v oblasti dopravy na dráhach. Všetky skutkové podstaty korešpondujú s povinnosťami uloženými týmto zákonom

Skutkové podstaty sú členené podľa druhu správneho orgánu, podľa intenzity a škodlivosti porušení zákona (odstupňovanie sankcie) a podľa adresáta sankcie. Niektoré skutkové podstaty sa vzťahujú na všetky dráhové podniky, iné zasa len na manažéra infraštruktúry alebo na železničné podniky.

Správnymi orgánmi budú viaceré orgány verejnej správy podľa ich postavenia v navrhovanom zákone. Postavenie bezpečnostného, licenčného, regulačného orgánu majú viaceré orgány verejnej správy podľa druhu dráh, takže jednu skutkovú podstatu budú používať viaceré správne orgány, napríklad regulačným orgánom je aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, aj obec (pre mestskú dopravu), rovnako licenčným orgánom je aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, aj vyšší územný celok.

K § 44: Spoločné ustanovenia upravujú všeobecné procesné pravidlo (odsek 1). Zo správneho konania sú vylúčené len postupy, ktoré nie sú rozhodovaním o právach a povinnostiach vo verejnej správe (napríklad podnikové rozhodovanie voči vlastným zamestnancom), alebo ktoré vylučujú iné zákony (napríklad reguláciu cestovného a poverovanie a evidenciu právnických osôb a lekárov).

Odsek 2 je odchýlkou od správneho poriadku, spočíva v dvojinštančnosti rozhodovacieho procesu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy vo veciach regulácie, v ktorých sa vyžaduje jeho nezávislosť. Takéto riešenie majú aj iné regulačné orgány a ide o terajší stav.

Odsek 3 rieši uznávanie odborných kvalifikácií rušňovodičov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá bola transponovaná do slovenského práva zákonom č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K § 45: Ustanovenie je transpozičným ustanovením právnych aktov uvedených v prílohe č. 5.

K § 46: Prechodné ustanovenia riešia platnosť už vydaných licencií dráhovým podnikom (odsek 1). Keďže tie majú obmedzenú platnosť a platné licencie sú predmetom pravidelnej kontroly, nie je dôvod hromadne ich zrušovať.

Odseky 2 až 8 sú prechodné ustanovenia prevzaté z prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

Odseky 9 až 13 sú prechodnými ustanoveniami vyplývajúcimi z postupného prechodu na režim certifikácie rušňovodičov, ako ho upravuje článok 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Európskom spoločenstve.

Odseky 14 a 15 riešia prechod úloh objednávateľa verejnej dopravy z ministerstva na vyššie územné celky v rozsahu regionálnej dopravy. V roku 2010 bude objednávateľom celoštátnej a regionálnej dopravy ministerstvo a od 1.1.2011 budú objednávateľmi regionálnej dopravy vyššie územné celky. Financovanie výkonov v regionálnej osobnej doprave bude zabezpečené zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva dopravy.

Odsek 16 rieši prechodné ustanovenie týkajúce sa cezhraničnej prepravy nebezpečného tovaru len medzi účastníkmi Dohody SMGS (vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácii).

K § 47: Reálny odhad nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona vzhľadom na obvyklý priebeh legislatívneho procesu a na plán práce Národnej rady Slovenskej republiky je 1. január 2010, a to aj s prihliadnutím na rozpočtové opatrenia uvedené v doložke vplyvov a v prechodných ustanoveniach..

K prílohám č. 1 až 4: Prílohy sú prevzaté z príloh I až VII smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve.

K prílohe č. 5: Ide o transpozičnú prílohu.

Bratislava 15. júla 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore