Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.07.2018 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe požiadaviek vyplývajúcich z aplikačnej praxe, z podnetov poradného orgánu ministerstva kultúry, ktorým je Komisia na ochranu súčastí kultúrneho dedičstva, na ktoré sa vzťahuje osobitný právny režim vo vzťahu k zahraničiu, ako aj z podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty. Predkladateľ pri príprave návrhu zákona spolupracoval s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Slovenskou národnou knižnicou, Slovenským národným múzeom, Slovenskou národnou galériou, Slovenským technickým múzeom a Múzeom Slovenského národného povstania.

Návrh zákona precizuje predmet zákona z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa návrhu zákona sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie ako aj z colného územia Európskej únie, ak sa na takýto vývoz nevzťahujú podmienky podľa osobitného predpisu.

Návrh zákona rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky upravené zákonom č. 207/2009 Z. z. nevzťahujú, a to o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie podľa Colného kódexu Únie. Obsahovo sa spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona (vrátane zavedenia ďalších identifikačných znakov predmetov kultúrnej hodnoty – finančný prah a slovacikálnosť predmetu). Zavádza sa nové tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, ktoré sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovanými zmenami zákona a s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny vývozu. V súvislosti s navrhovanými zmenami zákona sa vypúšťa ustanovenie upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a s ním súvisiace tlačivá.

Vychádzajúc zo skúseností získaných z doterajšej aplikačnej praxe, s cieľom zefektívnenia, spružnenia celého procesu posudzovania žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty o povolenie vývozu, ako aj s cieľom zabezpečenia adekvátneho odborného posúdenia predmetu kultúrnej hodnoty subjektmi relevantnými pre oblasť ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva (inštitucionálnymi autoritami) sa upravuje:

-spôsob predkladania žiadosti vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty,

-postup správneho orgánu pri posudzovaní žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, ako aj

-spôsob posudzovania žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky (ako podklad pre rozhodnutie o žiadosti sa zavádzajú odborné stanoviská relevantných inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry).

V nadväznosti na povinnosť štátu chrániť kultúrne dedičstvo na svojom území proti

2

nezákonnému vývozu, ktorá vychádza aj z UNESCO Dohovoru o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, sa spresňuje forma, ktorou je predajca predmetu kultúrnej hodnoty povinný informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a v nadväznosti na uvedené sa rozširuje aj rozsah oblastí, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej ministerstvom kultúry. V súlade s navrhovanými zmenami sa upravuje aj doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov.

Zmeny v uvedených oblastiach sledujú zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva v súvislosti s jeho mobilitou ─ trvalým alebo dočasným vývozom jeho súčastí z územia Slovenskej republiky a zároveň zefektívnenie administrovania povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty a posudzovania vyvážaného predmetu z pohľadu ochrany kultúrneho dedičstva ako nenahraditeľného bohatstva Slovenskej republiky a jeho občanov. Pri tvorbe navrhovaných úprav zákona č. 207/2009 Z. z. sa prihliadalo aj na rešpektovanie vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty tak, aby jeho obmedzenie bolo len v najnevyhnutnejšom rozsahu (napríklad zásadné zúženie resp. jednoznačnejšie zadefinovanie kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa vzťahujú podmienky vývozu podľa tohto zákona).

V súvislosti s právnou úpravou návrhu zákona sa vykonali nadväzujúce zmeny a upravili sa aj niektoré ustanovenia ďalších zákonov, a to:

1.zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov doplnením kompetencie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o novú kompetenciu - vydávanie odborných stanovísk o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty na účely vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a zavedením možnosti pamiatkového úradu zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu, napríklad na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií a reštaurátorských prác a vykonávania výchovnej a propagačnej činnosti,

2.zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov doplnením osobitnej úpravy dočasného vývozu zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí a rozšírením povinností vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty v súvislosti s aktualizáciou údajov v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty,

3.zákona č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. úpravou podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je zabezpečený v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry SR. Predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyvy na služby verejnej správy pre občana a negatívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy a ani žiadny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Identifikované vplyvy návrhu zákona sú

3

rozpracované v doložke vybraných vplyvov, ktorá je súčasťou materiálu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

4

B.Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1

V § 1 ods. 1 sa precizuje znenie písmena a) z dôvodu zrozumiteľného rozlíšenia vývozných situácií spadajúcich pod úpravu zákona č. 207/2009 Z. z. od vývozných situácií spadajúcich pod úpravu osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).

Znenie § 1 ods. 1 písm. a) sa zároveň mení aj s ohľadom na úpravu znenia § 4 (bod 6) tak, aby bolo jednoznačne určené, že zákon č. 207/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty mimo colné územie Európskej únie, ktorý nie je uvedený v prílohe Nariadenia Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), ale je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 207/2009 Z. z.

(Napríklad podľa zákona č. 207/2009 Z. z. sa nebude postupovať v prípade, ak je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty maľba, ktorej hodnota je 250 000 eur (kategória A. č. 3 + dosiahnutý finančný prah v časti B. prílohy č. 1 osobitného predpisu) z územia Slovenskej republiky z colného územia Európskej únie a teda do tretej krajiny, napr. Mexiko, India, atď.

K bodu 2

Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky stanovené zákonom nevzťahujú. Doteraz platná úprava stanovuje výnimku z týchto podmienok na výtvarné diela, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora. Navrhovanou zmenou sa tieto výnimky budú vzťahovať na akékoľvek predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve ich žijúceho autora aj napriek tomu, že sa nachádzajú v kategóriách v prílohe č. 1 návrhu zákona.

K bodu 4

Vložením nového písmena sa rozširuje okruh predmetov kultúrnej hodnoty, na ktoré sa podmienky vývozu z územia Slovenskej republiky nevzťahujú. Ide o predmety dovezené na územie Slovenskej republiky, ktoré boli prepustené do colného režimu dočasné použitie v zmysle Colného kódexu Únie. Nie je dôvodné, aby predmety kultúrnej hodnoty, ktoré boli dovezené na územie Slovenskej republiky v rámci režimu dočasné použitie podliehali povinnosti žiadať o povolenie na ich vývoz späť do krajiny pôvodu (napríklad v prípade dočasného dovozu diel výtvarného umenia na územie Slovenskej republiky na prezentačné alebo študijné účely).

K bodu 5

Navrhované ustanovenie § 2 zákona upravuje podmienky trvalého, ako aj dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia. Vývozom predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie.

5

Vymedzujú sa predmety kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky je možný len s predchádzajúcim povolením na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ministerstvo kultúry povoľuje vývoz na základe žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty. Zjednotenou právnou úpravou sa zjednodušuje postup podávania žiadostí vzhľadom na to, že sa zavádza len jeden formulár tlačiva žiadosti, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona, v ktorom vlastník predmetu kultúrnej hodnoty vyznačí, či žiada o povolenie na trvalý vývoz alebo dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty.

Vlastník predmetu kultúrnej hodnoty tlačivo žiadosti podáva písomne ministerstvu kultúry, a to v troch vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v súvislosti s aplikáciou ustanovení zákonov č. 305/2013 Z. z. a č. 214/2014 Z. z. a možnosti občanov využívať služby tzv. centrálneho elektronického priečinku (CEP). Navrhované ustanovenie zároveň dáva vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty možnosť v prípade záujmu o vývoz súboru predmetov kultúrnej hodnoty podať žiadosť o vývoz tohto súboru len na jednom tlačive žiadosti pri dodržaní počtu vyhotovení v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty pripojiť znalecký posudok vyhotovený znalcom v príslušnom odbore o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty, ktorým sa preukazuje hodnota predmetu kultúrnej hodnoty zostáva zachovaná podľa doterajšej právnej úpravy s tým, že sa rozširuje pre vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty možnosť preukázať hodnotu predmetu kultúrnej hodnoty aj iným odborným posudkom znalca alebo iného uznávaného odborníka na určovanie hodnoty predmetov kultúrnej hodnoty pochádzajúceho z iného členského štátu Európskej únie. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe a podnetov vlastníkov predmetov kultúrnej hodnoty poukazujúcich na nedostatok alebo úplnú absenciu znalcov zapísaných v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v niektorých odboroch (napríklad v súvislosti s provenienciou posudzovaného predmetu kultúrnej hodnoty). Vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty sa ukladá aj povinnosť pripojiť k žiadosti fotografie identifikujúce predmet kultúrnej hodnoty a zoznam predmetov kultúrnej hodnoty tvoriacich súbor.

Vzhľadom na to, že ministerstvo kultúry môže zamietnuť žiadosť o povolenie, ak existujú dôvodné predpoklady, že predmet kultúrnej hodnoty:

-môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku,

-môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo za historický knižničný fond alebo

-sa stane zbierkovým predmetom v správe múzeí a galérie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,

navrhuje sa, že ministerstvo kultúry vydá povolenie na vývoz po prihliadnutí na odborné stanovisko príslušných vrcholných národných fondových inštitúcií. Ustanovenie určuje, že ministerstvo kultúry si k žiadosti vyžiada vždy odborné stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty. K predmetom z kategórie odboru knižná kultúra, si ministerstvo kultúry vyžiada aj odborné stanovisko Slovenskej národnej knižnice o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty (posúdenej z pohľadu splnenia atribútov, parametrov a hodnôt, ktoré musia spĺňať historické knižničné dokumenty a historické knižničné fondy vyhlásené podľa zákona č. 126/2015 Z. z). S prihliadnutím na kategóriu predmetu kultúrnej hodnoty ministerstvo kultúry si zároveň vyžiada odborné stanovisko od vrcholnej národnej fondovej (múzejnej alebo galerijnej) inštitúcie vybranej podľa charakteru a zamerania jej múzejnej alebo galerijnej dokumentačnej činnosti, od Slovenského národné múzea, Slovenskej národnej galérie, Slovenského technického múzea alebo Múzea Slovenského národného povstania. Uvedené vrcholné národné fondové inštitúcie sa vyjadria k vhodnosti nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového

6

predmetu do svojich zbierkových fondov. Na poskytnutie odborného stanoviska ministerstvu kultúry sa pre vymenované inštitúcie stanovuje 15-dňová lehota.

Ustanovenie podľa doterajšej právnej úpravy zachováva povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty umožniť ministerstvu kultúry obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je predmetom žiadosti o povolenie na vývoz. Zároveň je vlastník predmetu kultúrnej hodnoty povinný ministerstvu kultúry predložiť na vyžiadanie aj ďalšie údaje a doklady viažuce sa k predmetu kultúrnej hodnoty a poskytnúť potrebnú mu súčinnosť. V správnom konaní si správny orgán ako podklad k svojmu rozhodnutiu môže vyžiadať napríklad ďalšie fotografie umožňujúce identifikáciu predmetu kultúrnej hodnoty, doklady preukazujúce vlastníctvo k predmetu kultúrnej hodnoty resp. doklady preukazujúce nadobudnutie predmetu kultúrnej hodnoty do vlastníctva v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo napríklad doklady preukazujúce provenienciu predmetu kultúrnej hodnoty.

Ustanovenie vymedzuje osobitné dôvody, na základe ktorých môže ministerstvo kultúry prerušiť správne konanie vo veci vydania povolenia na trvalý vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, a to, ak ministerstvo kultúry ako správny orgán uváži, že je potrebné

-prizvať znalca na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty,

-vykonať obhliadku predmetu kultúrnej hodnoty,

-vytvoriť ad hoc komisiu odborníkov z príslušnej oblasti na posúdenie žiadosti, ktorej odporúčacie stanovisko bude podkladom na vydanie povolenia alebo

-získať ďalšie podklady.

Navrhovaným ustanovením sa umožní správnemu orgánu vykonať všetky potrebné úkony pre riadne posúdenie žiadosti v zákonnej lehote a tým sa zabezpečí, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty bude na svojom vlastníckom práve, v prípade zamietnutia žiadosti o povolenie na vývoz, obmedzovaný iba v nevyhnutnej miere a ak na to budú existovať dôvodné predpoklady.

Navrhované ustanovenie zachováva v zmysle doterajšej platnej zákonnej úpravy dôvody, na základe ktorých ministerstvo kultúry žiadosť o povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty zamietne. Tieto dôvody odrážajú verejný záujem v oblasti ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Týmito dôvodmi sú: dôvodný predpoklad, že predmet kultúrnej hodnoty môže byť vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, že predmet kultúrnej môže byť vyhlásený za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond alebo dôvodný predpoklad, že dôjde k nadobudnutiu predmetu kultúrnej hodnoty ako zbierkového predmetu do zbierkových fondov vrcholných národných fondových inštitúcií. V prípade, že sa do jedného roka neuplatní takto stanovený systém ochrany, štát nebude ďalej obmedzovať práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty a povolenie na jeho vývoz z územia Slovenskej republiky vydá. Lehota pre vydanie povolenia ministerstvom kultúry po opätovne doručenej žiadosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty sa stanovuje na 15 dní.

Návrh zákona ustanovuje dĺžku platnosti vývozného povolenia na jeden rok odo dňa, keď nadobudne právoplatnosť. Ustanovenie ďalej vymedzuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty uhradiť náklady spojené s vydaním povolenia, napr. vykonanie obhliadky, vrátane nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku alebo odborného posudku, náklady vzniknuté v súvislosti s predložením ďalších potrebných dokladov. Samotné vydanie povolenia nepodlieha poplatkovej povinnosti.

Ustanovenie § 2 ods. 15 ustanovuje, ktoré podmienky zákona sa vzťahujú na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty a súčasné rešpektovanie a zohľadnenie obsahu vlastníckeho práva vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ustanovenie aplikuje len vybrané

7

podmienky pre vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky. Ustanovenie upravuje, že vlastník predmetu kultúrnej hodnoty predkladá ministerstvu kultúry žiadosť o povolenie na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v troch vyhotoveniach v listinnej podobe na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 zákona alebo v elektronickej podobe bez znaleckého posudku alebo iného odborného posudku o hodnote predmetu kultúrnej hodnoty.

Maximálna doba trvania dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky zostáva zachovaná v dĺžke trvania 2 rokov.

Ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zamietnutie trvalého vývozu sa na dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty nepoužijú. Platí prezumpcia, že ak ministerstvo kultúry povolí dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky do zahraničia, tento predmet sa na územie Slovenskej republiky po uplynutí lehoty dočasného vývozu vráti, a preto nie je nutné a ani vhodné, aby na režim dočasného vývozu boli použité tak prísne podmienky, aké sa vzťahujú na konanie vo veci povolenia trvalého vývozu predmetu kultúrnej hodnoty.

Ustanovenie precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie doterajšie povinnosti držiteľa povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty voči colným úradom potvrdzujúcim, že sa z územia Slovenskej republiky vyváža predmet kultúrnej hodnoty, a to

-predložiť miestne príslušnému colnému úradu povolenie na vývoz (tlačivo s vyznačeným povolením vydaným ministerstvom) a predmet kultúrnej hodnoty, ktorý má byť trvalo vyvezený,

-umožniť pracovníkom colného úradu fyzicky skontrolovať totožnosť tohto predmetu s povolením,

-ak bol predmet kultúrnej hodnoty vyvezený dočasne, zaslať ministerstvu kultúry po spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky jeden rovnopis tlačiva s vyznačeným potvrdením colného úradu o dočasnom vyvážaní predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky a spätnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty na územie Slovenskej republiky.

Ustanovenie ponecháva v platnosti doterajšiu povinnosť colného úradu potvrdiť, že sa z územia Slovenskej republiky predmet kultúrnej hodnoty vyváža. Ak sa údaje na povolení zhodujú so skutočným stavom predmetu kultúrnej hodnoty, colný úrad potvrdí, že sa predmet kultúrnej hodnoty vyváža z územia Slovenskej republiky mimo colné územie Európskej únie alebo v rámci colného územia Európskej únie alebo, že sa predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol dočasne vyvezený podľa odseku 15 spätne doviezol na územie Slovenskej republiky z iného štátu v rámci colného územia Európskej únie alebo mimo colného územia Európskej únie. V nadväznosti na uvedené ustanovenie stanovuje miestnu príslušnosť colného úradu.

K bodu 6

§ 3 sa vypúšťa z dôvodu, že podmienky upravujúce dočasný vývoz predmetu kultúrnej hodnoty boli zahrnuté do § 2 (viď zdôvodnenie k bodu 4).

K bodu 7

Upravujú a rozširujú sa podmienky vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Ustanovenie presne vymedzuje, ktoré ustanovenia § 2 sa použijú v konaní vo veci povolenia vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa tohto osobitného predpisu.

8

K bodu 8

Znenie poznámky pod čiarou k odkazu 13 sa upravuje z dôvodu zosúladenia jeho znenia s aktuálne platným zákonom č. 126/2015 Z. z.

K bodu 9

V § 7 ods. 1 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty.

K bodu 10

V § 7 ods. 3 sa precizuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zapísať predmet kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu do evidencie predmetov kultúrnej hodnoty. Pokutu za iný správny delikt podľa § 11 ods. 1 písm. c) bod 1 zák. č. 207/2009 Z. z. (nevedenie evidencie predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 7 ods. 1 až 3 zákona) je možné uložiť na základe porušenia povinnosti. Preto je potrebné znenie ustanovenia precizovať tak, aby bolo jednoznačné, že ide o povinnosť.

V § 7 ods. 4 sa upravuje povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe. Zámerom je zefektívnenie tohto preventívneho opatrenia v oblasti boja proti nezákonnému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a eliminovanie páchania nezákonnej činnosti nelegálnych vývozov predmetov kultúrnej hodnoty z krajiny.

K bodu 11

§ 7 ods. 5 sa upravuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď. bod 1). Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že predbežné vyjadrenie k možnosti vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky nenahrádza povolenie na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 zo dňa 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009).

K bodu 12

V § 8 ods. 2 písm. a) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 13

V § 8 ods. 2 písm. b) sa upravuje znenie ustanovenia v nadväznosti na vypustenie § 3.

K bodu 14

V § 8 sa rozširuje oprávnenie povereného zamestnanca pri výkone kontroly podľa tohto zákona o preverenie dodržiavania povinnosti, ktorou je povinnosť predajcu predmetu kultúrnej hodnoty informovať nadobúdateľa predmetu kultúrnej hodnoty o povinnostiach vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky, písomnou formou.

K bodu 15

§ 9 odsek 1 písm. a) a odsek 2 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

9

K bodu 16

§ 9 odsek 1 písm. b) a odsek 4 sa precizujú v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 17

V § 10 ods. 1 sa upravuje doterajšie znenie skutkových podstát priestupkov z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona.

K bodu 18

§ 11 ods. 1 písm. c) bod 2. sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona (viď bod 10).

K bodu 19

Na postup podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Navrhovaná úprava zákona spresňuje prostredníctvom negatívneho výpočtu jednotlivých ustanovení, na ktoré ustanovenia zákona sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje.

K bodu 20

Upravuje sa postup posudzovania žiadostí o povolenie na vývoz predmetov kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky predložených do 30. júna 2018.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou „ministerstvo kultúry“.

K bodu 22

V prílohe č. 1 „Kategórie predmetov kultúrnej hodnoty“ sa obsahovo spresňuje zoznam kategórií predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých vývoz z územia Slovenskej republiky podlieha podmienkam podľa tohto zákona. Zároveň sa vybrané kategórie dopĺňajú o nové identifikačné znaky, ktorými sú:

1.vek predmetu, resp. obdobie vzniku predmetu kultúrnej hodnoty, ktorá je vymedzená nasledovne:

a)bez ohľadu na obdobie vzniku

(napr. kategória č. II. archeologické nálezy),

b)s ohľadom na obdobie vzniku - staršie ako 50 rokov, staršie ako 100 rokov

(napr. kategória č. IX. písm. a) ľudové maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 100 rokov),

c)s ohľadom na obdobie vzniku - do roku 1848, do roku 1860, do roku 1948)

(napr. kategória č. XIII. písm. c) historické pečiatky, pečate a pečatidlá – obdobie vzniku do roku 1948),

2.finančný prah - hodnota predmetu kultúrnej hodnoty vyjadrená v peniazoch v mene euro

(napr. kategória č. IV. písm. a) maľby vyhotovené akoukoľvek technikou na akomkoľvek podklade – staršie ako 50 rokov a majú vyššiu hodnotu ako 10 000 eur),

3.slovacikálnosť predmetu – vzťahuje sa na predmet kultúrnej hodnoty, ktorý sa podľa obsahu, miesta nálezu, miesta vyhotovenia, miesta vydania, autorstva, jazyka týka Slovenska alebo slovenského národa.

Vzhľadom na rozsah nevyhnutných úprav sa príloha novelizuje ako celok. Obsahová úprava kategórií a doplnenie uvedených identifikačných znakov vyplynuli predovšetkým z aplikačnej praxe, ktorá preukázala potrebu zúženia resp. jednoznačnejšieho zadefinovania predmetov

10

kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú chránené a evidované podľa osobitných predpisov pre oblasť hnuteľného kultúrneho dedičstva, ale svojou povahou a hodnotou tvoria a sú súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a ich prípadný trvalý vývoz by mohol pre Slovensku republiku predstavovať ujmu na kultúrnom bohatstve krajiny.

Zároveň sa pri tomto zúžení množiny predmetov kultúrnej hodnoty spadajúcich do kategórií predmetov kultúrnej hodnoty podľa tohto zákona (doplnením ďalších identifikačných znakov – obdobie vzniku, finančný prah, slovacikálnosť) sleduje zabezpečenie čo možno najmenšieho a najnevyhnutnejšieho obmedzenia vlastníckeho práva k predmetom kultúrnej hodnoty (nepovolením vývozu a uplatnením lehoty jeden rok podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 zákona) a v neposlednom rade eliminovanie posudzovania vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré nenapĺňajú všetky atribúty (definíciu) predmetu kultúrnej hodnoty ako nenahraditeľného bohatstva štátu a jeho občanov, napríklad v kontexte ich trvalého vedeckého, historického, kultúrneho, umeleckého alebo spoločenského významu.

Zároveň sa v prílohe č. 1 označujú grafickým znakom „(+)“ kategórie predmetov kultúrnej hodnoty, pri ktorých je umožnené vlastníkovi predmetu kultúrnej hodnoty, s ohľadom na podstatu predmetu, podať jednu žiadosť aj na súbor predmetov kultúrnej hodnoty. Súborom sa rozumie organický, obsahovo spätý celok alebo funkčný celok predmetov (napr. nábytková zostava, jedálenský alebo nápojový servis, krojová súprava, uniforma, autorský grafický album, scénické a kostýmové návrhy k jednej inscenácii a súbor drobných jednotlivín vzniknutých zberateľskou činnosťou a iné).

Príloha č. 2 sa obsahovo zosúlaďuje s navrhovaným zmenami zákona a v súlade s medzinárodnými štandardmi pre tlačivo povolenia na vývoz predmetu kultúrnej hodnoty z územia krajiny. Z hľadiska komfortného využívania tlačiva povolenia vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty, tlačivo obsahuje aj anglický preklad jednotlivých položiek. Sleduje sa tým uľahčenie administratívneho vybavovania vývozu predmetu kultúrnej hodnoty pred colnými alebo inými príslušnými orgánmi, či inštitúciami v zahraničí a zníženie prípadných výdavkov vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty na zabezpečenie prekladu tlačiva povolenia. Pre správne vyplnenie jednotlivých položiek tlačiva obsahuje tlačivo vysvetlivky, aké údaje sa v jednotlivých položkách tlačiva vyžadujú.

K bodu 23

Z dôvodu zosúladenia s navrhovanou úpravou zákona sa vypúšťajú prílohy č. 3 a 4.

K článku II:

K bodu 1

Pôsobnosť Pamiatkového úradu SR sa dopĺňa o novú kompetenciu vydávať odborné stanovisko o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty vo väzbe na nové znenie § 2 v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie vytvára právnu možnosť Pamiatkovému úradu SR zriadiť si právnickú osobu podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie rozvoja teórie a metodológie reštaurovania, na zabezpečenie budovania študijných, vývojových, reštaurátorských a analyticko-technologických pracovísk a laboratórií, na zabezpečenie pamiatkových výskumov a reštaurátorských prác a na zabezpečenie vykonávania a koordinovania dokumentačnej, vzdelávacej, výchovnej, edičnej a propagačnej činnosti.

11

K bodu 3

V súlade s § 18 ods. 1 správneho poriadku sa v hmotnoprávnom predpise jednoznačne spresnila možnosť z podnetu správneho orgánu - Pamiatkového úradu SR začať správne konanie o vyhlásení veci za národnú kultúrnu pamiatku. Je výlučne vecou správneho orgánu, aby posúdil, či a do akej miery sú splnené zákonné podmienky na začatie konania, t. j. či hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec má pamiatkovú hodnotu, ktorá má byť z dôvodu ochrany vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nie je však vylúčené, aby sa správny orgán dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom pre začatie konania, od akéhokoľvek subjektu, ale jeho podanie (oznámenie, list) nemá charakter návrhu účastníka konania, na základe ktorého by Pamiatkový úrad SR bol povinný začať správne konanie.

K bodu 4

Ustanovenie presne vymedzuje subjekty, ktoré môžu vypracovať odborné podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku. Navrhovaným znením ustanovenia sa precizuje formulácia z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti.

K bodu 5

Maximálna doba trvania dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky sa upravuje na dva roky. Uvedená úprava zosúlaďuje dĺžku lehoty dočasného vývozu národnej kultúrnej pamiatky z územia Slovenskej republiky s lehotou dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty podľa zákona č. 207/2009 Z. z., ako aj s lehotou dočasného vývozu zbierkových predmetov podľa zákona č. 206/2009 Z. z.

K bodu 6 až 8

Zosúlaďuje sa text v súlade s navrhovanou úpravou podľa novelizačného bodu 2. K úprave ustanovení § 33 ods. 7, § 35a ods. 1 a § 36 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov dochádza v súvislosti s doplnením kompetencie Pamiatkového úradu SR o možnosť zriadiť si právnickú osobu na spracovanie odborných úloh a výkon odborných prác súvisiacich s ochranou a obnovou pamiatkového fondu (bližšie novelizačný bod 2), v týchto ustanoveniach osobitne zamerané na plnenie úloh a cieľov v oblasti reštaurovania a výkonu archeologických výskumov, pretože výkon týchto prác je naviazaný na splnenie špecifických odborných predpokladov na strane fyzických osôb, ktoré tieto práce vykonávajú a úlohy plnia.

K článku III:

K bodu 1

V § 16 ods. 6 písm. c) sa rozširuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty požiadať ministerstvo kultúry o výmaz predmetu kultúrnej hodnoty z Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty aj z dôvodu jeho znehodnotenia. Doterajšia právna úprava nezohľadňuje skutočnosť, že môže dôjsť k trvalému znehodnoteniu predmetu kultúrnej hodnoty jeho zničením, poškodením alebo prirodzeným fyzickým degradovaním.

K bodu 2

Ustanovenie rozširuje oznamovacie povinnosti vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty, ktorý je zapísaný v Evidencii predmetov kultúrnej hodnoty voči ministerstvu kultúry.

Ustanovuje sa povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu odcudzenie tohto predmetu a následne, ak sa predmet kultúrnej hodnoty podarí vypátrať a dôjde k jeho vráteniu vlastníkovi, vlastník oznámi ministerstvu aj túto skutočnosť. V oboch

12

prípadoch sa stanovuje lehota 30 dní na oznámenie. Cieľom tejto úpravy je, aby Evidencia predmetov kultúrnej hodnoty bola riadne aktualizovaná podľa skutočností súvisiacich s vlastnou existenciou predmetu a vlastníctvom k nemu, ako aj využitie získaných informácií napríklad pri poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri pátraní po odcudzených predmetoch kultúrnej hodnoty, pri preverovaní vlastníctva k predmetu kultúrnej hodnoty v prípade jeho ponuky na nadobudnutie do zbierok múzeí a galérií.

Zároveň sa ustanovuje povinnosť vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty zapísaného v Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty oznámiť ministerstvu zmenu vlastníka predmetu kultúrnej hodnoty (ak sa novým vlastníkom predmetu kultúrnej hodnoty nestane múzeum alebo galéria podľa § 16 odseku 6 písmeno a) tohto zákona), a to s cieľom zabezpečiť aktualizáciu Evidencie predmetov kultúrnej hodnoty v povinnej položke „vlastník“.

K bodu 3

Znenie ustanovenia sa spresňuje z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti. Zároveň sa zabezpečuje možnosť mobility zbierkových predmetov na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Zastupiteľským úradom je diplomatická misia, stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad alebo osobitná misia. Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch a Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch majú miestnosti misie a konzulárne miestnosti osobitné postavenie (nedotknuteľnosť). Vzhľadom na subjekt, v prospech ktorého sa dočasný vývoz uskutočňuje (zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí) a vzhľadom na jeho osobitné postavenie, sa umožňuje, aby dočasný vývoz zbierkového predmetu na prezentačný účel v zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí mohol trvať aj viac ako dva roky. Ochrana zbierok zostáva zachovaná na úrovni zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o nájme, ktoré zaručujú všestrannú ochranu, bezpečnosť a starostlivosť o zapožičané zbierkové predmety počas ich prepravy a prezentácie a zodpovednosť za škody spôsobené pri preprave a prezentácii zbierkového predmetu.

K článku IV:

K bodu 1

Návrh úpravy ustanovenia precizuje podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Dôvodom je zvýšenie zabezpečenia ochrany dokumentov, ktoré sú vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond pri ich dočasnom vývoze z územia Slovenskej republiky aj do štátov v rámci colného územia Európskej únie, aj podmienením získania povolenia ministerstva. Touto úpravou sa zároveň zosúlaďujú zákonné podmienky dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky s podmienkami dočasného vývozu predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú chránené a evidované aj podľa iných osobitných predpisov pre oblasť ochrany kultúrneho dedičstva.

K bodu 2

Doplnením nového odseku 3 v § 24 sa ustanovujú náležitosti, ktoré má obsahovať žiadosť o povolenie na dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe spojenej s konaním o povolenie dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky.

13

K bodu 3

V § 24 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje odsek 4.

K bodu 4

V § 26 sa v kontexte navrhovanej úpravy podmienok dočasného vývozu historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu z územia Slovenskej republiky precizuje písmeno h).

K bodu 5

§ 27 ods. 1 písm. b) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K bodu 6

§ 27 ods. 1 písm. c) sa precizuje v kontexte navrhovanej novelizácie zákona.

K článku V:

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2018.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. 1. 2018.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

Zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu

I.  V š e o b e c n á  č a s ť

Kultúrne pamiatky sú odrazom vývoja ľudskej spoločnosti, ich stav a ochrana je svedectvom záujmu štátu a občanov, najmä vlastníkov pamiatok. Nehnuteľné kultúrne pamiatky predstavujú významnú zložku životného prostredia, krajiny a sídiel, spolu s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami tvoria nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva. Ak sú kultúrne pamiatky v dobrom stave, pozitívne formujú kultúrne vedomie ľudí, rozširujú ich poznanie, prehlbujú ich estetické cítenie, vytvárajú predpoklady na ekonomické aktivity a na rozvoj cestovného ruchu. Zachovanie, ochrana a vhodné využívanie kultúrnych pamiatok sa stáva súčasťou právneho poriadku každého vyspelého štátu a na medzinárodnej úrovni predmetom dvojstranných i mnohostranných zmlúv a dohovorov. Sú to najmä Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych hodnôt, dohovory Rady Európy o ochrane architektonického dedičstva a o ochrane archeologického dedičstva, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Plnenie týchto dokumentov okrem príslušných štátnych inštitúcií zabezpečujú a sledujú aj mimovládne medzinárodné organizácie, akými sú napr. UNESCO, Rada Európy, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla (ICOMOS), Europa Nostra a ďalšie.

Predložený návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu zohľadňuje aktuálny stav relevantných medzinárodných dokumentov. Zámerom je vytvoriť aj nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu v Slovenskej republike, jeho ďalšie zachovanie a ochranu historických štruktúr krajiny a historických jadier mestských a vidieckych sídiel. Návrh zákona je zároveň výsledkom poznatkov a skúseností získaných pri uplatňovaní  zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach a zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, podľa ktorých sa ťažisko zodpovednosti za zabezpečovanie ochrany, financovania, údržby,  obnovy a využívania pamiatok presunulo na  štát v rámci socialistického systému. Štátna pamiatková starostlivosť sa však neprejavila ako ochrana pamiatok štátom, ale ako štátny monopol na investorskú prípravu, projektovanie a  realizáciu obnovy pamiatok a štát bol sám sebe zároveň  dozorným orgánom nad touto činnosťou. 

Potrebu zásadnej zmeny nastolil už Akčný program pamiatkovej starostlivosti, ktorý začiatkom roku 1990 odsúhlasil Výbor pre vedu, kultúru a výchovu Slovenskej národnej rady a  Koncepcia záchrany kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky s dôrazom na koncepčné zámery a ciele štátnej pamiatkovej starostlivosti, schválená uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 14 z 8. januára 1991.

V návrhu zákona sa primerane premietli niektoré princípy ochrany kultúrnych pamiatok v okolitých európskych štátoch, najmä v Rakúsku, Nemecku   a Maďarsku. V Českej republike sa zatiaľ uplatňuje novelizovaný zákon z roku 1987, ktorý bol totožný so zákonom SNR č. 27/1987 Zb. Návrh zákona vychádza aj z príslušných zákonov v ďalších európskych krajinách, napr. v Poľsku, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v krajinách Beneluxu, resp. vo Švédsku. Prihliada sa tiež na niektoré ustanovenia zákona o národnej historickej ochrane v USA z roku 1966 a vo vzťahu k ochrane archeologických lokalít aj na zákon  Egyptskej arabskej republiky  č. 117 z roku 1983.

Keďže historický vývoj ochrany kultúrnych pamiatok na území Slovenska má pevné väzby na bohaté tradície rozvoja tejto disciplíny na území bývalého Rakúsko- Uhorska a neskôr v bývalom Československu, niektoré zahraničné princípy dané historickým vývojom v iných častiach kontinentu nemožno u nás aplikovať  úplne, v niektorých prístupoch ani čiastočne (napr. v mnohých štátoch je úplne odlišná väzba ochrany pamiatok na stavebný zákon). Napriek tomu boli v koncipovaní niektorých ustanovení návrhu zákona zahraničné príklady vhodným zdrojom inšpirácie najmä pri stanovovaní  práv a povinností vlastníkov a pri formovaní návrhu nového organizačného modelu na princípe jedného zodpovedného štátneho úradu vo veciach ochrany pamiatok.

Základom návrhu zákona je ochrana pamiatkového fondu, pričom sa obdobne ako v zahraničí nevymedzuje štátna starostlivosť, ale dôraz sa dáva na predmet záujmu, teda na pamiatkový fond. Návrh zákona po prvý raz vymedzuje “ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach), ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Preventívna ochrana pôsobí aj vo vzťahu k veciam, ktoré sa v procese vyhlasovania považujú za pamiatky až do rozhodnutia o vyhlásení. Ochrana podľa zákona sa vzťahuje najmä na vyhlásené nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky alebo ich súbory, ako aj na územia s pamiatkovo hodnotným stavebným fondom a zachovaným historickým prostredím (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny). Na zabezpečenie ochrany nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území môže Pamiatkový úrad vyhlásiť ochranné pásmo. Spôsob ochrany kultúrnych pamiatok sa nediferencuje a všetky pamiatky sa v princípe chránia rovnako. Druhové členenie pamiatok podľa odborných kritérií tematicky alebo iným spôsobom súvisí s ich evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a je úlohou vedeckých a odborných inštitúcií a orgánov, najmä Pamiatkového úradu a jeho odborných pracovísk.

Zjednodušujú sa administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky a pri vydávaní niektorých rozhodnutí. Najdôležitejšie ustanovenia upravujú práva a povinnosti fyzických osôb  a právnických osôb a orgánov verejnej správy pri ochrane a využívaní kultúrnych pamiatok. Ochrana kultúrnych pamiatok ostáva povinnosťou ich vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú návrhom zákona dotknuté. Záujmy vlastníka kultúrnej pamiatky chráni zákon aj tým, že ukladá povinnosť každému nespôsobovať nepriaznivé zmeny stavu kultúrnych pamiatok a ich prostredia. V opačnom prípade môže Pamiatkový úrad určiť podmienky na ďalší výkon činnosti ohrozujúcej kultúrnu pamiatku a pri ich nesplnení takúto činnosť obmedziť alebo zakázať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu rozhodnutia týkajúce sa kultúrnych pamiatok a pamiatkových území vydávať len na základe vyjadrenia Pamiatkového úradu. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb.  Podľa stavebného zákona sa môže pristúpiť aj k výnimočnému vyvlastneniu kultúrnej pamiatky v prípade, ak vlastník trvalo zanedbáva starostlivosť o kultúrnu pamiatku a ohrozuje jej zachovanie, pričom iné právne prostriedky sa ukázali ako neúčinné. Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky podľa doterajšieho zákona zostáva zachované. Predpokladá sa, že navrhované práva a povinnosti a zákaz trvalého vývozu kultúrnych pamiatok do zahraničia budú na zabezpečenie ich ochrany dostatočné. Pri dočasnom vývoze kultúrnych pamiatok do zahraničia sa uplatňujú medzinárodné dohovory, najmä príslušný dohovor UNESCO .

Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj  na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta  január 1992).

Návrh zákona spresňuje úlohy orgánov štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, ktorými sú Ministerstvo kultúry  Slovenskej republiky, Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady. Organizačná štruktúra je v súlade so zákonom SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a so zákonom NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena pôsobnosti orgánov a zriadenie pamiatkových úradov sa navrhuje aj s prihliadnutím na pripravovanú reorganizáciu orgánov verejnej správy, ktorá predpokladá vytvorenie špecializovanej štátnej správy pre ochranu pamiatok (Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady).

Ústredným špecializovaným kontrolným orgánom ostáva Pamiatková inšpekcia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky so spresnenou pôsobnosťou. Oproti minulosti sa upúšťa od zriaďovania neosvedčených komisií štátnej pamiatkovej starostlivosti a od ustanovenia funkcií okresných konzervátorov a spravodajcov štátnej pamiatkovej starostlivosti. Priestor sa dáva vzniku a rozvoju činnosti občianskych združení a nadácií.

V prípade spoločenského záujmu na záchrane kultúrnej pamiatky alebo ak nemôže vlastník kultúrnej pamiatky uhradiť z vlastných prostriedkov všetky náklady spojené s jej zachovaním, navrhuje sa možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej  pamiatky. V tomto smere sa ráta aj s využitím štátneho fondu kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991 Zb. v znení zákona SNR č. 495/1991 Zb.). Pokuty sa diferencujú s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania. V prípade väčšej škody alebo pri závažnejšom protiprávnom konaní sa ráta s postupom podľa Trestného zákona. Pri ukladaní pokút za priestupky sa bude postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 

Návrhom zákona o ochrane pamiatkového fondu by sa mal upraviť celý predchádzajúci právny systém pamiatkovej starostlivosti daný všeobecne záväznými právnymi predpismi ešte z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré sa zväčša v praxi neuplatnili. Zároveň sa navrhuje zrušenie príslušných príloh zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E k o n o m i c k ý    d o s a h

       Prijatie zákona o ochrane pamiatkového fondu nebude zakladať nové požiadavky na štátny rozpočet. Vo všeobecnosti zvýšené nároky na financovanie záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok vyplývajú z celkového zanedbaného a schátraného pamiatkového fondu. Tento stav je dedičstvom štátom deklarovanej tzv. štátnej socialistickej pamiatkovej starostlivosti v uplynulých desaťročiach a v mnohých prípadoch aj dôsledkom nezáujmu vlastníkov o tieto kultúrne hodnoty. Návrh zákona dôsledne predpokladá zvýšenie orientácie vlastníkov (právnických osôb a fyzických osôb) na zabezpečovanie dobrého stavu kultúrnych pamiatok v rámci základnej ochrany (systematickou údržbou), čím by sa malo predchádzať vzniku väčších škôd a následných požiadaviek na rozsiahle rekonštrukcie. Prípadné obmedzenie vlastníckych práv pri nakladaní s kultúrnou pamiatkou upravuje  Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 tak, že  výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky. V čl. 44 ústava zakazuje poškodzovať kultúrne pamiatky a ustanovuje povinnosť každému chrániť kultúrne dedičstvo. Zároveň sa v súlade s dnešným stavom ponecháva možnosť štátu prispievať na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok s tým, že podobná možnosť poskytovať príspevky sa dáva aj obciam.

Vzhľadom na značný úbytok kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v posledných rokoch, najmä prechodom majetku do vlastníctva obcí, čiastočne aj dôsledkom reštitúcií,  sa podiel štátu na obnove kultúrnych pamiatok a na regenerácii pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón z prostriedkov štátneho  rozpočtu značne znížil. Predpokladá sa však, že štát sa bude aj naďalej podieľať na záchrane pamiatkového fondu formou príspevkov vlastníkom kultúrnych pamiatok zo zdrojov štátneho rozpočtu (napr. doterajšími spôsobmi poskytovania príspevkov z rozpočtu kapitoly MK SR, prípadne inými obdobnými spôsobmi). Cieľom je predovšetkým účinná stimulácia vlastníkov kultúrnych pamiatok a zvýšenie záujmu o ich údržbu a využitie  tak na bývanie, ako aj na rozvoj kultúrnej turistiky, služieb, čiastočne aj na administratívne a reprezentačné účely. Je preukázateľné, rozbory v mnohých štátoch to dokazujú, že prostriedky vložené do údržby a obnovy, vhodného využívania a dostatočnej prezentácie pamiatkového fondu sú vo vyspelých štátoch Európy zhodnocované koeficientom až 2,0 (napr. v ČR je to zatiaľ 1,3), navyše dobrý stav kultúrnych pamiatok a historických sídel prináša zisky aj nepriamo v rámci zvýšeného rastu domáceho, najmä však zahraničného cestovného ruchu. Aj preto je dôležité, aby sa na kultúrne pamiatky nehľadelo ako na nejaký ”kultúrny luxus”, ktorý prostriedky iba spotrebúva, ale ako na základné (výrobné) prostriedky, ktoré pri efektívnom využívaní dokážu produkovať  zisk.

        Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov, ustanovenie ich poslania a pôsobnosti odstráni doterajšiu duplicitu  pri rozhodovaní vo veciach ochrany pamiatkového fondu. V súčasnosti vypracúva Pamiatkový ústav odborné posudky a návrhy, ktoré sú iba podkladom na vydanie záväzného stanoviska (rozhodnutia) okresného úradu, v prípade národných kultúrnych pamiatok krajského úradu. Okrem  zjednodušenia celého administratívneho procesu sa zároveň vytvoria lepšie predpoklady na zvyšovanie odbornej a administratívnej  kvality zamestnancov. Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vzniknú na báze  súčasného Pamiatkového ústavu, ktorý ministerstvo po nadobudnutí účinnosti zákona zruší. Prostriedky, zamestnanci a technické vybavenie prejdú z Pamiatkového ústavu na Pamiatkový úrad. Zároveň sa počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a mzdových prostriedkov.

          Zriadenie Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov nebude mať osobitný vplyv na štátny  rozpočet, rast miezd vrátane valorizácie a bude prebiehať v intenciách rastu miezd v orgánoch štátnej správy, obdobne sa budú riešiť otázky modernizácie technického vybavenia pracovísk  Pamiatkového úradu. Takéto opatrenia a výdavky by bolo nevyhnutné zabezpečiť aj pri zachovaní súčasnej štruktúry orgánov a organizácií ochrany kultúrnych pamiatok, navyše by vznikali náklady na údržbu duplicitnej štruktúry (orgán štátnej správy a odborná organizácia), kým podľa návrhu pôjde o zabezpečovanie funkčnosti jedného odborného (špecializovaného) aparátu. Táto štruktúra vyplýva aj z modelu transformácie orgánov verejnej správy, v ktorej je tento úspornejší model zakotvený ako Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady s územným obvodom totožným s územím budúceho vyššieho územného celku. Z hľadiska východísk štátneho rozpočtu s týmto modelom súhlasilo aj Ministerstvo financií SR listom zo 6. apríla 2001. Schválenie  tohto zákona nebude mať nepriaznivé dôsledky na zvýšenie nezamestnanosti.

II.     O s o b i t n á   č a s ť

K § 1:

Zámerom zákonodarcu je upraviť systém organizovania a zabezpečovania úloh ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ktorý je základnou súčasťou kultúrneho dedičstva slovenského národa, iných národov, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Stanovujú sa úlohy príslušných orgánov, najmä orgánov ochrany pamiatkového fondu, predovšetkým však práva a povinnosti vlastníkov kultúrnych pamiatok, ako aj povinnosti iných právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k pamiatkovému fondu.

V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu. Verejný záujem na ochrane pamiatkového fondu je vyjadrený aj  v  Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001 uverejnenej pod č. 91/2001 Z. z.

K § 2:

Definujú sa kultúrne pamiatky alebo hnuteľné veci a nehnuteľné veci a ich súbory, ktoré Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky môže za kultúrne pamiatky vyhlásiť, ako aj pamiatkové územia vyhlásené na základe ich pamiatkových hodnôt za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Predmetom ochrany podľa tohto zákona sú aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia, ktoré sú v procese vyhlasovania. Za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia môžu byť vyhlásené aj hnuteľné veci a nehnuteľné veci a územia doteraz neodkryté, identifikované metódami historického, umeleckého, reštaurátorského alebo archeologického výskumu, ktoré možno lokalizovať a topograficky vymedziť. Ochrana pamiatkového fondu okrem identifikácie, evidencie, dokumentácie, údržby, obnovy a reštaurovania zahŕňa aj primerané využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Náhrada pojmu ”starostlivosť” pojmom ”ochrana” nie je samoúčelná a okrem vecného obsahu zohľadňuje terminológiu používanú takmer vo všetkých medzinárodných dokumentoch (dohovory UNESCO, dohovory Rady Európy a pod.).

K  §  3:

Ustanovujú sa orgány ochrany pamiatkového fondu vytvorením špecializovaných úradov štátnej správy na jej jednotlivých úrovniach (ústredné a krajské štruktúry) v súlade s koncepciou transformácie orgánov  verejnej správy. 

K  §  4:

Spresňuje sa pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu a v súlade s požiadavkami praxe zriaďujú sa zo zákona príslušné poradné orgány ministerstva.

K  §  5:

Zriaďuje sa pamiatková inšpekcia ako špecializovaný kontrolný útvar, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo dohľad vo veciach pamiatkového fondu. Ministerstvo si týmto ponecháva možnosť nezávislého posúdenia a dohľadu aj nad činnosťou pamiatkového úradu, ktorý je výkonným správnym orgánom. Inšpekcia zároveň zabezpečuje kontrolu plnenia rozhodnutí vydaných ministerstvom. Pri zistení porušenia ustanovení zákona má iniciatívnu funkciu voči prvostupňovému orgánu ochrany pamiatkového fondu.

K § 6 až § 8:

Ustanovenie špecifických poradných orgánov ministerstva, teda Pamiatkovej rady a  Archeologickej rady, je odôvodnené historickým vývojom v tejto oblasti, keďže desaťročia činnosti Pamiatkovej komisie, resp. Vedeckej rady potvrdzujú opodstatnenosť takéhoto orgánu. Činnosť Archeologickej rady nadobúda možnosťou rozšírena počtu oprávnených právnických osôb vykonávať archeologický výskum ešte väčší význam ako doteraz v rámci Slovenskej akadémie vied (komisia pre terénny výskum). Komisia pre overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov je novým dôležitým orgánom posudzovania odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré chcú vykonávať pamiatkové výskumy. Ustanovenie týchto orgánov je v súlade s požiadavkami širokej odbornej obce, najmä ústavov Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. V návrhu príslušných ustanovení sa určujú základné predpoklady  členstva v týchto orgánoch.

K  §  9:

Návrh zákona špecifikuje zriadenie Pamiatkového úradu s celoslovenskou pôsobnosťou  a krajských pamiatkových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode kraja. Po transformácii verejnej správy sa pôsobnosť spresní aj s ohľadom na územie vyššieho územného celku. Vymedzuje sa organizácia a zabezpečovanie činnosti Pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov a ich finančné zapojenie na rozpočet ministerstva.

K  §  10:

Model zriadenia Pamiatkového úradu vychádza z návrhu koncepcie transformácie verejnej správy a optimálne sa približuje štruktúre a organizácii podobných pracovísk a orgánov ochrany pamiatok aj vo viacerých štátoch Európskej únie (napr. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko). Zahraničím (napr. Rakúskom) je inšpirovaný spôsob účelovej pomoci štátu na zvlášť ohrozených pamiatkach, ktorých záchrana by inak bola sotva možná, zabezpečením konzervátorských a reštaurátorských prác. Tieto práce bude v odôvodnených a nevyhnutných prípadoch zabezpečovať Pamiatkový úrad prostredníctvom svojich technologických laboratórií a reštaurátorského štúdia (dielní, ateliérov), samozrejme v súlade s podmienkami pre reštaurovanie podľa § 34 a osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Pamiatkový úrad je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na prvom stupni rozhoduje krajský pamiatkový úrad.

K  §  11:

Ustanovuje sa pôsobnosť a úlohy krajského pamiatkového úradu ako prvostupňového orgánu ochrany pamiatkového fondu na území kraja, ktorý bude totožný s územím samosprávneho kraja. Tento organizačný model je reálny už dnes vzhľadom na počet a situovanie súčasných stredísk Pamiatkového ústavu.

K  §  12:

Ustanovuje sa pôsobnosť a postavenie orgánov ochrany pamiatkového fondu a poverených osôb vo veciach štátneho dohľadu na úseku ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

K  §  13:

Návrh zákona predpokladá zachovať pôsobnosť krajského úradu so všeobecnými úlohami vytvárať podmienky na záchranu a primerané využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v teritóriu svojej pôsobnosti, avšak bez výkonnej a rozhodovacej právomoci vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Analogicky sa takáto pôsobnosť stanovuje aj pre okresné úrady v prípade ich zachovania po transformácii verejnej správy.

Úlohy orgánov regionálnej samosprávy sú ustanovené v súlade so zákonom NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkoch (zákon o samosprávnych krajoch). Ide najmä o súčinnosť s orgánmi ochrany pamiatkového fondu na zabezpečovaní rozvoja pamiatkových území v rámci územného plánovania a regionálneho rozvoja.

K  §  14:

Obec má úlohy orgánu územnej samosprávy a úlohy vlastníka. Úlohy obce ako vlastníka kultúrnych pamiatok a nehnuteľností v pamiatkovom území sú vymedzené v úlohách vlastníka. Podrobnejšie sa vymedzuje spolupôsobenie obce pri zabezpečovaní dôstojného stavu prostredia pamiatkových území, najmä uličných parterov a interiérov miest a obcí, vrátane úloh využívania a prezentácie pamiatkového fondu.

Návrh zákona umožňuje mestám a obciam okrem štátom vyhláseného pamiatkového fondu chrániť aj ďalšie regionálne a miestne kultúrne hodnoty , ktoré svojim rozhodnutím zaradí do evidencie pamätihodností mesta, resp. obce. Podľa zákona o obecnom zriadení by bolo účelné vo väčších historických mestách s početným pamiatkovým fondom zriadiť organizáciu alebo organizačnú zložku za účelom odbornej správy, dokumentácie, využívania, propagácie a prezentácie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. V žiadnom prípade by však táto organizácia nemohla nahrádzať činnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu.

K §  15:

Kultúrne pamiatky vyhlasuje ministerstvo na základe odborného návrhu spracovaného v súlade s výsledkami súčasných vedeckých metód a aktuálneho poznania veci, pričom umožňuje vlastníkovi veci sa k návrhu na vyhlásenie vyjadriť. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa kultúrne pamiatky vyhlasujú podľa správneho poriadku. Kultúrna pamiatka sa aktom vyhlásenia deklaruje za kultúrnu hodnotu chránenú vo verejnom záujme štátom, čím sa odlišuje od iných pamiatok miestneho, lokálneho alebo osobného významu, ktorých ochrana nie je predmetom tohto zákona. Zároveň sa ukladá vlastníkovi hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v procese vyhlasovania, povinnosť ochraňovať ju pred poškodením, zničením alebo odcudzením.

K §  16:

Pamiatková rezervácia je definovaná ako územie so zachovanou ucelenou historickou sídelnou štruktúrou a s veľkou sústredenosťou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo ako územie s významnými archeologickými nálezmi a náleziskami, a to aj neodkrytými, ak ich možno topograficky vymedziť. Pre ich výrazný historický, kultúrny a environmentálny význam  pamiatkové rezervácie vyhlasuje nariadením vláda Slovenskej republiky. V súčasnosti je rôznym spôsobom zákonne vyhlásených 18  pamiatkových rezervácií v mestských sídlach ( Bratislava, Svätý Jur, Trnava, Trenčín, Nitra, Banská Štiavnica, Štiavnické Bane, Kremnica, Banská Bystrica, Žilina, Spišská Sobota, Kežmarok, Podolínec, Levoča, Spišská Kapitula, Košice, Prešov, Bardejov) a 10 vo vidieckych sídlach (Veľké Leváre - Habánsky dvor, Plavecký Peter, Sebechleby-Stará Hora, Brhlovce, Čičmany, Podbiel, Vlkolínec, Špania Dolina, Ždiar, Osturňa).

K §  17:

V záujme ochrany historických urbanistických a krajinných hodnôt môže rozhodnutím ministerstvo vyhlásiť územia s pamiatkovými hodnotami alebo časti kultúrnej krajiny, ako aj územia s odkrytými archeologickými nálezmi a predpokladanými (topograficky vymedzenými) archeologickými nálezmi a náleziskami za pamiatkovú zónu. V súčasnosti je na Slovensku vyhlásených  88 pamiatkových zón, ďalšie návrhy sú pripravené na vyhlásenie.

K §  18:

Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je najmä usmerňovať rozvoj okolia a súvisiaceho  prostredia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia tak, aby sa zabránilo nežiaducim zásahom a najmä nevhodnej zástavbe, ktorá by mohla poškodiť prostredie a pamiatkové hodnoty objektov a území.  Napriek tomu že, inštitút ochranného pásma je zakotvený aj v platných právnych predpisoch, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú aj kritické situácie v praxi. Dôkazom je často “zvrásnená” tvár našich historických mestských aj vidieckych sídiel najmä z dôvodu neusmernenej a nekvalitnej zástavby (napr. panelové vežiaky v bezprostrednom susedstve významných pamiatok alebo pamiatkovej rezervácie).

K §  19:

Ustanovenie povinnosti Pamiatkovému úradu zasielať potrebné podklady a údaje o vyhlásení pamiatkovej rezervácii a pamiatkovej zóny katastrálnemu úradu  je odôvodnené záujmom orgánov pre ochranu pamiatkového fondu evidovať potrebné údaje v príslušných mapách a operátoch nehnuteľností.

K  § 20:  

Na základe objektívneho vývoja je nevyhnutné ustanoviť možnosť zrušiť ochranu kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia, resp. aj ochranného pásma, keďže v dôsledku viacerých skutočností môže dochádzať k zmenám podmienok ochrany alebo k zániku pamiatkových hodnôt, prípadne k zániku objektov alebo celých sídelných častí (napr. živelné pohromy, výstavba veľkých investičných celkov vo verejnom záujme a pod.).

K §  21:

Nová situácia po ratifikácii Dohovoru o svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve si vyžiadala upraviť možnosť nominácie do Zoznamu svetového dedičstva iba tých objektov, lokalít a území, ktoré sú podľa zákona vyhlásené za kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, čím sa zjednoduší následný proces ochrany v prípade zaradenia pamiatkových hodnôt Slovenskej republiky do prestížneho zoznamu kultúrnych hodnôt ľudstva. Zároveň sa pre ministerstvo stanovuje povinnosť všeobecne záväzným právnym predpisom oznámiť zápis slovenskej lokality do Zoznamu svetového dedičstva. V súčasnosti sú na Zozname svetového dedičstva zapísané štyri slovenské lokality (Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad s okolitými pamiatkami a pamiatkovými územiami, osada Vlkolínec, historické jadro mesta Bardejov).

K §  22:

Spresňuje sa spôsob vedenia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu systémom samostatných registrov, čím sa dôsledne odlišuje systém individuálnej ochrany jednotlivých kultúrnych pamiatok a systém územnej ochrany pamiatkových území. Stanovuje sa tiež povinnosť vyznačovať vyhlásenie ochranného pásma, resp. zaradenie kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia do Zoznamu svetového dedičstva. V záujme ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok a území s archeologickými nálezmi návrh zákona umožňuje podľa osobitných predpisov údaje o vlastníkoch a o umiestnení pamiatkových hodnôt ochraňovať pred zneužitím najmä zo strany hľadačov a priekupníkov.

Bez výslovného ustanovenia v zákone sa za samozrejmé považuje vedenie ústredného zoznamu modernými technickými, elektronickými, prípadne v budúcnosti digitálnymi formami a prostriedkami. Ústredný zoznam je už dve desaťročia vedený Pamiatkovým ústavom formou automatizovaného registra aj v elektronickej verzii, niektoré údaje o pamiatkovom fonde sú uvedené aj na internete:  (www.pamiatky.sk).

K  §  23:

Ponecháva sa možnosť predkupného práva štátu pri kúpe kultúrnej pamiatky v záujme záchrany najmä cenných hnuteľných predmetov a ucelených súborov a kolekcií, keďže v prípade predaja inej, najmä fyzickej osobe, sa môžu ocitnúť v ohrození, že  ich predajú zahraničnému záujemcovi s následnou požiadavkou na vývoz do cudziny. Kúpou štátnymi špecializovanými organizáciami (napr. múzeami, galériami) sa tiež môže dosiahnuť priaznivá prezentácia týchto hodnôt verejnosti. Štát, samozrejme, predkupné právo nestráca v prípade ďalšieho (nového) vlastníka.

K §  24:

Na rozdiel od platnej právnej úprave sa zjednodušuje proces rozhodovania vo veci premiestňovania kultúrnych pamiatok, pričom sa pripúšťa aj premiestnenie hnuteľnej kultúrnej pamiatky bez predchádzajúceho rozhodnutia príslušného pamiatkového orgánu v prípade jej bezprostredného ohrozenia alebo poškodenia, za mimoriadnej situácie a v prípade brannej pohotovosti štátu. Ak nejde o mimoriadnu situáciu vyžaduje sa rozhodnutie pamiatkového orgánu k premiestneniu hnuteľnej pamiatky predovšetkým z odborných dôvodov, lebo zväčša iba profesionálne zdatný pamiatkár s dostatočnou praxou môže predvídať úskalia  pri premiestneniach spojených s odbornou demontážou, napr. inventáru cirkevných predmetov (oltárov, organov a pod.). Odstraňovanie následkov neodbornej demontáže môže byť často už bezpredmetné a škody nenahraditeľné. Premiestnenie nehnuteľných pamiatok je opodstatnené a niekedy v záujme záchrany jedine možné, napr. záchrana pamiatok zo zátopovej oblasti Liptovská Mara, v ČR známy transfer gotického kostola v Moste, vo svete unikátna záchrana egyptských pamiatok v oblasti Asuánu a pod.  Rozhodnutím Pamiatkového úradu o premiestnení kultúrnej pamiatky podľa odseku 3 nie sú dotknuté príslušné ustanovenia stavebného zákona. 

K  §  25:

Upravuje sa inštitút dočasného vývozu kultúrnej pamiatky do zahraničia na vedecké, prezentačné alebo záchranné (výskumné, reštaurátorské) účely, trvalý vývoz kultúrnych pamiatok zákon zakazuje. Dočasný vývoz je zároveň možné viazať uzavretím poistnej zmluvy alebo zložením kaucie. Inštitút vývozu rešpektuje platný medzinárodný dohovor UNESCO, ktorý sa uplatňuje aj v prípade súhlasu s dovozom veci vykazujúcej  znaky pamiatkovej hodnoty na územie Slovenska z iného štátu.

K  §  26:

Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu návrh zákona ustanovuje možnosť návratného konania nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky alebo nezákonne dovezenej veci vykazujúcej znaky kultúrnej pamiatky v súlade s odporúčaniami Európskej únie a vychádzajúc z príslušného dohovoru UNESCO.

K  §  27:

V záujme preventívnej starostlivosti o pamiatkový fond návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy ustanovuje povinnosti základnej ochrany kultúrnych pamiatok  s cieľom predchádzať ich ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Zároveň sa vlastníkom ukladá trvalo udržiavať dobrý stav kultúrnych pamiatok a spôsob využívania a prezentácie zodpovedajúci ich stavu a pamiatkovej hodnote. V praxi by malo ísť o bežnú a pravidelnú činnosť, ktorá ešte nepodlieha režimu rozhodnutí pamiatkových orgánov v prípade takých zásahov, ktoré už možno kvalifikovať ako príslušné metódy obnovy alebo reštaurovania. Výsledkom bežnej starostlivosti a údržby je predchádzanie náročnejším opravám, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady na zanedbanosťou poškodené objekty.

K  §  28:

Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky nie sú a ani nemôžu byť vyvážené vzhľadom na verejný záujem chrániť kultúrne pamiatky často aj v rozpore s rôznymi záujmami vlastníkov. Tieto povinnosti tak vlastníkom, ale napr. aj všetkým občanom vyplývajú z Ústavy SR (čl. 20 a čl. 44).   Ťarcha bremena však nie je spôsobená vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku, ale vyplýva prevažne zo špecifických podmienok ochrany tejto veci v porovnaní s bežným (nechráneným) majetkom. Túto ťarchu okrem priznávanej majetkovej ujmy by mal vlastníkovi pomáhať strpieť aspoň čiastočne štát a obec poskytovaním finančných príspevkov, čo súvisí s objemom finančných prostriedkov určených na tieto účely. Dá sa predpokladať, že v priebehu účinnosti zákona sa ekonomická situácia zlepší tak, že poskytovanie príspevkov bude možné v rozsahu, ktorý je bežný napr. v mnohých štátoch EÚ. Novým opatrením sú povinnosti vlastníka zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky v čase mimoriadnej situácie a za brannej pohotovosti štátu. Tieto opatrenia vyplývajú zo zatiaľ platného Dohovoru UNESCO (tzv. Haagska konvencia) na ochranu kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu (Vyhláška ministra zahraničných vecí ČSR č. 94/1958 Zb.), ktorej novelizáciu UNESCO už niekoľko rokov pripravuje. Primerané povinnosti sa stanovujú aj vlastníkom nehnuteľností, ktoré nie sú vyhlásené za kultúrne pamiatky, ale  nachádzajú sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, v záujme potrebnej ochrany okolia a prostredia kultúrnej pamiatky, ako aj pamiatkových hodnôt historického sídelného a krajinného celku.

K  §  29:

Zabezpečovanie záchrany a regenerácie pamiatkových území návrh zákona predpokladá riešiť najmä súladom postupov pamiatkových orgánov s orgánmi územného plánovania predovšetkým v procese prípravy a schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie. Úlohou pamiatkových orgánov je v spolupráci s príslušnými dotknutými štátnymi subjektmi, s orgánmi územnej samosprávy a s vlastníkmi nehnuteľností spracovať zásady ochrany príslušného územia a začleniť ich do územného priemetu, ktorý by mal byť podkladom na spracovanie územného plánu príslušného sídla alebo územia. Tieto princípy vyžadujú zladenie so zásadami prípravy novej legislatívy v oblasti priestorového plánovania v pôsobnosti rezortu životného prostredia, čo oba rezorty spoločným postupom vzájomne koordinujú.

K  §  30:

V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje sa povinnosť každému občanovi, aj keď nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky, neohrozovať svojím konaním stav kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezísk. Povinnosť každého žiadať povolenie krajského pamiatkového úradu k umiestňovaniu oznamov, reklám alebo rôznych technických zariadení vyplýva z doterajšej praxe a z reálnej situácie vo všetkých historických a pamiatkových územiach, keď aj na nákladne obnovených pamiatkach alebo v ich prostredí mnohí občania, najmä podnikatelia, umiestňujú nevhodné a neestetické pútače, nápisy, oznamy, tabule a pod., čím sa výrazne oslabuje celkové pôsobenie inak hodnotného objektu alebo územia, a to aj v historicky najatraktívnejších a najnavštevovanejších lokalitách. Takto ustanovené podmienky na udržanie estetického obrazu pamiatkového prostredia majú viaceré krajiny západnej Európy.

K  §  31:

Vychádzajúc aj z ustanovení doterajšieho zákona a z obdobnej praxe aj v iných štátoch ustanovuje sa systém opatrení na nápravu v prípade zanedbávania povinností vlastníka primerane chrániť kultúrnu pamiatku, a to až spôsobom premiestnenia hnuteľnej pamiatky do odbornej úschovy. Krajná možnosť vyvlastnenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa predpokladá podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, čo je v súlade s Európskym dohovorom o ochrane architektonického dedičstva, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.

K  §  32:

V príslušných ustanoveniach o obnove kultúrnych pamiatok sa upravuje postup vydávania rozhodnutí krajského pamiatkového úradu k zámeru obnovy kultúrnej pamiatky a  k zámeru úpravy nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v pamiatkovom území a v ochrannom pásme. Rozdielnosť podmienok určených vlastníkovi kultúrnej pamiatky a vlastníkovi nehnuteľnosti je odôvodnená hodnotovými kritériami, keďže  obnova pamiatky má prísnejší režim ako úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. V prípade nehnuteľnosti bude krajský pamiatkový úrad dbať najmä na jej pôsobenie v prostredí a na vonkajší vzhľad, kým v prípade kultúrnej pamiatky ide aj o ochranu interiérov a detailnejšie usmernenie architektonického a výtvarného riešenia fasád, tvaroslovia, strechy a pod. Stanovujú sa aj požiadavky na spracovanie zámeru obnovy, postup pamiatkových orgánov, najmä však väzba na výskumnú a prípravnú dokumentáciu a na projektovú dokumentáciu, ktorú  môže  spracovať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou na výskumy  podľa navrhovaného zákona a osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na projektovanie podľa predpisov o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch.

Požiadavka na vydávanie rozhodnutí stavebným úradom aj v prípade prác, ktoré môže bežne vykonávať stavebník už na základe ohlásenia, je odôvodnená charakterom pamiatkových objektov, v ktorých aj bežnými prácami charakteru údržby alebo modernizácie môže dôjsť k nenahraditeľnému poškodeniu neodkrytých nálezov (nástenných malieb, trámových stropov, stredovekých prvkov v podlahe a pod.). V doterajšej praxi, keď na základe ohlásenia začal stavebník práce aj bez zodpovedného posúdenia a rozhodnutia pamiatkového orgánu, v prípade nálezu dochádza spravidla k jeho poškodeniu, prípadne k požiadavkám na následný výskum, čo stavbu môže skomplikovať, práce predĺžiť a náklady zvýšiť. V praxi potom stavebníci nálezy zväčša nepriznajú, alebo ich zničia. V prípadoch zásahu do nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je preto žiaduce, aby stavebné úrady zaviazali stavebníkov v stavebnom povolení zabezpečiť ochranu prípadných nálezov v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu. Účelom ustanovenia je zabezpečiť lepšiu súčinnosť krajského pamiatkového úradu a stavebného úradu. Do pôsobnosti krajského pamiatkového úradu sa zároveň dáva možnosť zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú pamiatkové hodnoty stavby.

K  §  33:

Reštaurovanie kultúrnych pamiatok a proces rozhodovania o spôsobe výkonu reštaurátorských prác a vyhotovení reštaurátorskej dokumentácie zákon zjednocuje so zákonom o Komore reštaurátorov a zároveň stanovuje povinnosti zodpovedného reštaurátora v prípade nepredvídaného nálezu.

K  §  34:

Okrem príspevku štátu prostredníctvom ministerstva, resp. z účelových fondov (fond Pro Slovakia) sa počíta aj s príspevkom obce, ako aj s formou nepriamej pomoci štátu. V niektorých prípadoch, napr. ak ide o byty v pamiatkových objektoch, sa predpokladá úhrada nákladov aj z iných príslušných fondov, napr. z prostriedkov určených na modernizáciu bytového fondu a pod.

K  §  35  a §  36:

Definujú sa jednotlivé druhy výskumov súvisiace s rozširovaním poznania o pamiatkovom fonde vrátane archeologického výskumu. V súlade s novými poznatkami vedy je archeologickým výskumom aj vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov v pôde alebo na jej povrchu. Zákon stanovuje aj podmienku vykonávať jednotlivé druhy výskumov iba na základe oprávnenia osobami s osobitnou odbornou spôsobilosťou.

K  §  37:

Požiadavky na vykonanie záchranných výskumov sa dotýkajú najmä veľkých investičných celkov, predovšetkým tzv. líniových stavieb (plynovod, ropovod, diaľnica), kde sa predpokladajú cenné historické a najmä archeologické nálezy. Okrem neodkrytých a často aj nepredvídateľných nálezov v zemi alebo vo vode môže ísť aj o nálezy v hmote stavieb, ktoré sú dotknuté výstavbou veľkých stavebných komplexov, akými sú napr. vodné diela Liptovská Mara, Gabčíkovo a pod., prípadne ťažbou surovín (napr. požiadavka na transfer časti kostola v Koši).

K  §  38:

Predpokladá sa, že náklady spojené s výskumom a záchranou nálezísk, ktoré sú ohrozené stavebnou alebo inou hospodársku činnosťou vo verejnom záujme, bude spravidla hradiť štát (napr. pri realizácii už uvedených  stavebných komplexov alebo pri líniových stavbách), a to na základe rozhodnutia toho rezortného orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí stavebník alebo organizácia, ktorej činnosť vyvolá požiadavku vykonať záchranný výskum. Financovanie však nemusí byť povinnosťou štátu v každom prípade, keďže neštátne subjekty, prípadne aj zahraničné, môžu mať aj viac ako štandardné podmienky na vykonanie záchranných výskumov a budú ochotné tieto výskumy hradiť, prípadne sponzorovať. Výskum na vedecké a dokumentačné účely vykonávajú najmä jednotlivé ústavy Slovenskej akadémie vied, vysoké školy. Môže však ísť aj o ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, nadácie a občianske združenia, ktoré preukážu odôvodnenú požiadavku na vykonanie výskumu z vedeckých a dokumentačných dôvodov príslušnými odborníkmi  podľa podmienok daných zákonom. V týchto prípadoch si získava a plánuje prostriedky ten subjekt, ktorý vedecký výskum bude vykonávať.

K  §  39:

Podmienky vykonávania výskumov vychádzajú z doterajších poznatkov vrátane zahraničných skúseností a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi najmä  progresívnymi a nedeštruktívnymi metódami. Zároveň sa ustanovuje povinnosť vykonať opatrenia v záujme záchrany odkrytého nálezu, resp. sa zakazuje výskum vykonať v prípade, ak sa nebudú do dôsledkov riešiť opatrenia na zamedzenie nepriaznivých následkov výskumov alebo na ochranu nálezov.

K  §  40:

Spresňujú sa podmienky ochrany nálezov a ponechávajú sa v pôsobnosti stavebného zákona nálezy nájdené v súvislosti s prípravou a vykonávaním stavieb. Dôsledne sa stanovuje, že všetky archeologické nálezy sú majetkom štátu. Nálezné zostáva v rozsahu doterajšieho  zákona, upravuje sa určovanie jeho výšky na základe znaleckého posudku.

K  §  41:

Vychádza sa z doterajších poznatkov a skúseností evidovať aj predpokladané a neodkryté archeologické nálezy a evidencia sa sprístupňuje najmä stavebným úradom za účelom preventívnej ochrany v procese stavebnej činnosti podliehajúcej režimu podľa ustanovení stavebného poriadku. Príslušný stupeň utajenia údajov je odôvodnený rastúcim záujmom laikov a amatérskych výskumníkov hľadať v teréne hodnotné historické predmety. Tieto sú často určené vopred dohodnutým záujemcom, prevažne zberateľom a priekupníkom so starožitnosťami, s vysokými predpokladmi ich vývozu do zahraničia.

K  §  42 a 43:

Upravujú sa opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ak je následkom protiprávneho konania zničenie, poškodenie alebo strata kultúrnej pamiatky, naplnia sa ustanovenia trestného zákona. Ako opatrenia za protiprávne konanie, ktoré nevykazuje znaky trestného činu, sa navrhuje uložiť právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, pokutu. Ak sa protiprávneho konania dopustí iná fyzická osoba, než podnikateľ, konanie sa definuje ako priestupok.

Oproti doterajšiemu zákonu sa výrazne zvyšujú pokuty, ktoré presnejšie vyjadrujú mieru poškodenia verejného záujmu na ochrane kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Navrhnuté rozpätie umožňuje diferencovať výšku pokuty s prihliadnutím na závažnosť protiprávneho konania, mieru poškodenia kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia a možnosť vrátiť vec do pôvodného stavu. Možnosť zvýšiť pokutu až na dvojnásobok pre kultúrne pamiatky a pamiatkové územia zapísané do Zoznamu svetového dedičstva podčiarkuje osobitný prístup k ich ochrane  a umožní preventívne pôsobiť pri spolupráci vlastníkov s orgánmi ochrany pamiatkového fondu.

K  §  44 až 45 :

V ustanoveniach sa navrhuje  kultúrne pamiatky a pamiatkové územia doteraz chránené podľa predchádzajúcich zákonov chrániť ako pamiatkový fond podľa tohto návrhu zákona. Vyhlásené národné kultúrne pamiatky sa budú chrániť ako kultúrne pamiatky. Štatút národnej kultúrnej pamiatky sa s ohľadom na tradície a dokumentovanie tohto javu zachová iba ako údaj v príslušnom registri ústredného zoznamu. Z uvedeného dôvodu sa nezrušia ani všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými boli vyhlásené alebo  zrušené niektoré národné kultúrne pamiatky.

Samostatné ustanovenia riešia prechod práv a povinnosti z pracovno - právnych vzťahov, majetkovo - právnych vzťahov a iných vzťahov .zamestnancov okresných  a krajských úradov všeobecnej miestnej štátnej správy a Pamiatkového ústavu.

K  §  47:

Väzba zákona na transformáciu verejnej správy podmieňuje jeho účinnosť najskôr 1.  januára 2002, okrem ustanovenia týkajúceho sa prípravy fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Prijatím zákona podmienka získania osobitnej odbornej spôsobilosti na základe príslušného vzdelania, praxe, dosiahnutých výsledkov a bezúhonnosti, ktorá sa overuje vydaním osvedčenia na základe úspešného vykonania skúšky pred komisiou. Vzhľadom k tomu, že proces prípravy, overovania spôsobilosti a udeľovania osvedčení bude možné realizovať až po nadobudnutí účinnosti zákona postupne, dva roky sú nevyhnutným preklenujúcim obdobím na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti dostatočným počtom žiadateľov tak, aby vykonávanie pamiatkových výskumov z kapacitných dôvodov nebolo ohrozené.