Zákon o ochrane pamiatkového fondu 49/2002 účinný od 01.07.2018 do 31.12.2018

§ 10
Pamiatkový úrad

(1)
Pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady.
(2)
Pamiatkový úrad
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu uskutočňovaný krajskými pamiatkovými úradmi,
b)
rieši a koordinuje odborné a výskumné úlohy a rozpracúva teóriu a metodológiu ochrany pamiatkového fondu,
c)
zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany,
d)
schvaľuje zásady ochrany pamiatkového územia vypracované podľa § 11 ods. 2 písm. b),
e)
rozhoduje v prvom stupni v správnom konaní9) vo veciach zverených mu týmto zákonom na úseku ochrany pamiatkového fondu,
f)
preskúmava záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov,
g)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských pamiatkových úradov a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
h)
plní funkciu správcu príslušnej časti štátneho informačného systému,
i)
vedie archív10) v oblasti ochrany pamiatkového fondu,
j)
zabezpečuje rozvoj teórie a metodológie reštaurovania, buduje študijné, vývojové, reštaurátorské a analyticko-technologické pracovisko a laboratóriá,
k)
zabezpečuje pamiatkové výskumy a reštaurátorské práce,
l)
vykonáva a koordinuje dokumentačnú, vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú činnosť,
m)
poskytuje odbornú a metodickú pomoc krajským pamiatkovým úradom,
n)
spolupracuje s občianskymi združeniami a nadáciami zriadenými na záchranu, využívanie a prezentáciu pamiatkového fondu,
o)
podieľa sa na medzinárodných projektoch ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok a pamiatkových území a spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a partnerskými inštitúciami v zahraničí,
p)
poskytuje výpisy a elektronické odpisy10a) z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ďalej len „ústredný zoznam“),
q)
vydáva pre potreby orgánov verejnej správy, orgánov činných v trestnom konaní a súdov odborné posudky a odborné stanoviská vo veci ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk,
r)
zastupuje štát ako poškodenú stranu v trestnom konaní v rozsahu pôsobnosti podľa tohto zákona,
s)
vydáva odborné stanovisko o pamiatkovej hodnote predmetu kultúrnej hodnoty podľa osobitného predpisu.10aa)
(3)
Pamiatkový úrad môže na vykonávanie činností podľa odseku 2 písm. j) až l) zriadiť právnickú osobu podľa osobitného predpisu.8)

§ 15
Vyhlasovanie kultúrnej pamiatky

(1)
Pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu z vlastného podnetu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí.
(2)
Podklady na vyhlásenie veci za národnú kultúrnu pamiatku vypracuje
a)
krajský pamiatkový úrad,
b)
pamiatkový úrad,
c)
krajský pamiatkový úrad v spolupráci s inou odbornou inštitúciou alebo
d)
pamiatkový úrad v spolupráci s inou odbornou inštitúciou.
(3)
Vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je účastníkom konania. Ak má byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec, účastníkom konania je aj obec.
(4)
Vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku
a)
chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom z územia Slovenskej republiky a oznámiť pamiatkovému úradu každú zamýšľanú alebo uskutočnenú zmenu jej vlastníctva,
b)
poskytnúť na písomnú výzvu krajského pamiatkového úradu alebo pamiatkového úradu potrebné údaje o veci alebo umožniť oprávneným osobám obhliadku veci s cieľom vyhotoviť odbornú dokumentáciu.
(5)
Pamiatkový úrad bezodkladne zašle rozhodnutie o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku alebo o zamietnutí vyhlásenia veci za kultúrnu pamiatku vlastníkovi veci, krajskému pamiatkovému úradu, a ak je vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec, aj obci. Právoplatné rozhodnutie o vyhlásení nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku zašle pamiatkový úrad aj príslušnému okresnému úradu.16)

§ 25

Kultúrne pamiatky vo vzťahu k zahraničiu
(1)
Kultúrnu pamiatku alebo jej časť nemožno trvalo vyviezť z územia Slovenskej republiky.22)
(2)
Kultúrnu pamiatku alebo jej časť možno z územia Slovenskej republiky dočasne vyviezť, najdlhšie na dva roky, len na základe povolenia ministerstva, v ktorom určí podmienky dočasného vývozu. Na základe odôvodnenej žiadosti žiadateľa môže ministerstvo podmienky dočasného vývozu kultúrnej pamiatky alebo jej časti zmeniť. Kultúrnu pamiatku alebo jej časť nemožno dočasne vyviezť z územia Slovenskej republiky, ak je dôvodný predpoklad, že kultúrna pamiatka alebo jej časť môže podliehať v krajine určenia výkonu rozhodnutia, exekúcii alebo súd v krajine určenia by mohol nariadiť neodkladné opatrenie alebo prijať rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré by bránilo navráteniu kultúrnej pamiatky alebo jej časti na územie Slovenskej republiky.
(3)
Žiadosť o povolenie na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti obsahuje identifikačné údaje žiadateľa, identifikačné údaje príjemcu kultúrnej pamiatky alebo jej časti, identifikačné znaky kultúrnej pamiatky alebo jej časti, účel vývozu, čas trvania vývozu a vyjadrenie príslušného krajského pamiatkového úradu. Žiadosť sa podáva ministerstvu na formulári, ktorého vzor ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.
(4)
Ministerstvo môže vydanie povolenia na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti viazať na uzavretie poistnej zmluvy, predloženie zmluvy o výpožičke alebo aj na podmienku záruky podľa ceny kultúrnej pamiatky určenej znaleckým posudkom,23) alebo na splnenie ďalších podmienok. Náklady súvisiace s povolením na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti uhrádza žiadateľ alebo ten, v koho záujme sa povolenie vydalo.
(5)
Žiadateľ je povinný vrátenie kultúrnej pamiatky alebo jej časti na územie Slovenskej republiky bezodkladne oznámiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu, ktorý do 30 dní odo dňa oznámenia overí zhodu vrátenej kultúrnej pamiatky alebo jej časti s vyvezenou kultúrnou pamiatkou alebo jej časťou a posúdi jej celkový stav.
(6)
Vec pamiatkovej hodnoty, ktorá bola na územie Slovenskej republiky zapožičaná cudzím štátom, ktorý vyhlásil, že táto vec je v jeho vlastníctve, nepodlieha výkonu rozhodnutia ani exekúcii23a) a neodkladným opatrením nemožno uložiť s takou vecou nenakladať; nemožno ani prijať rozhodnutie, ktoré by bránilo vrátiť takúto vec cudziemu štátu.
(7)
Dočasný vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti z colného územia Európskej únie sa vykonáva podľa osobitných predpisov.23b) Žiadosť o povolenie na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky alebo jej časti z colného územia Európskej únie sa podáva ministerstvu na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohách osobitného predpisu;23b) tlačivo o povolenie na dočasný vývoz poskytuje na vyžiadanie ministerstvo. Na vývoz mimo colného územia Európskej únie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 až 6.

§ 33
Reštaurovanie kultúrnej pamiatky

(1)
Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti33) (ďalej len „reštaurovanie") je osobitným druhom obnovy.
(2)
Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia krajského pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie.
(3)
K žiadosti o rozhodnutie o zámere na reštaurovanie priloží vlastník zámer na reštaurovanie, ktorý obsahuje údaje o kultúrnej pamiatke, údaje o vlastníkovi a vymedzenie a odôvodnenie reštaurátorského zásahu.
(4)
Druh reštaurátorskej dokumentácie, rozsah reštaurátorských výskumov, druh, rozsah a podmienky vykonávania reštaurátorských prác určí krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí o zámere na reštaurovanie v prípade nehnuteľnej kultúrnej pamiatky najneskôr v rozhodnutí o prípravnej dokumentácii obnovy kultúrnej pamiatky.
(5)
Reštaurátorská dokumentácia je súčasťou reštaurovania a spracúva sa v dvoch stupňoch:
a)
správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie,
b)
dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác.
(6)
Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné rozhodnutie o každom stupni reštaurátorskej dokumentácie; o správe z reštaurátorského výskumu môže vydať samostatné rozhodnutie.
(7)
Reštaurovanie môže vykonávať
a)
pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s pamiatkovým úradom alebo ním zriadenou právnickou osobou, spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 33a a má poverenie od pamiatkového úradu alebo ním zriadenej právnickej osoby na vykonávanie reštaurovania,
b)
člen Komory reštaurátorov33) alebo
c)
vysoká škola v rámci študijného programu reštaurátorská tvorba uskutočňovaného v študijnom odbore reštaurátorstvo.
(8)
V priebehu reštaurovania vykonáva krajský pamiatkový úrad štátny pamiatkový dohľad. Ak sa zistili nové skutočnosti alebo nedostatky, následkom ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky, krajský pamiatkový úrad rozhodnutím dotknuté práce zastaví.
(9)
Ak v priebehu reštaurovania dôjde k novým skutočnostiam alebo k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, zodpovedný reštaurátor je povinný práce prerušiť až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Krajský pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe najneskôr do troch pracovných dní od prerušenia prác.
(10)
Krajský pamiatkový úrad si po vydaní rozhodnutia ponechá jedno vyhotovenie návrhu na reštaurovanie na vykonávanie štátneho pamiatkového dohľadu. Po skončení reštaurovania je vlastník povinný do 60 dní krajskému pamiatkovému úradu odovzdať bezplatne jedno vyhotovenie dokumentácie vykonaných reštaurátorských prác.
(11)
Podrobnosti o vykonávaní reštaurátorských prác a o reštaurátorskej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 35a
Osobitná odborná spôsobilosť na vykonávanie pamiatkového výskumu

(1)
Pamiatkový výskum podľa tohto zákona, okrem archeologického výskumu, môže vykonávať fyzická osoba, ktorá má osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti“) a pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s pamiatkovým úradom alebo ním zriadenou právnickou osobou, spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 3 písm. a) a c) a má poverenie od pamiatkového úradu alebo ním zriadenej právnickej osoby na vykonávanie pamiatkového výskumu. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva ministerstvo na obdobie piatich rokov; platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti možno na základe žiadosti predĺžiť o ďalších päť rokov, a to aj opakovane.
(2)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa získava v týchto odboroch pamiatkového výskumu:
a)
umelecko-historický výskum,
b)
architektonicko-historický výskum,
c)
urbanisticko-historický výskum,
d)
archeologický výskum.
(3)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti môže získať fyzická osoba, ktorá
a)
má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v príslušnom študijnom odbore,
b)
preukáže odbornou skúškou teoretické vedomosti a odborné znalosti o kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach,
c)
má najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti pamiatkového výskumu a
d)
je bezúhonná; za bezúhonnú osobu sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.
(4)
K žiadosti o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa prikladá úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vzdelaní, doklad o odbornej praxi, odborný posudok pamiatkového úradu alebo archeologického ústavu o absolvovaní odbornej praxe a výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. K žiadosti o predĺženie platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa prikladá výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Predložené doklady si ministerstvo ponechá.
(5)
Ministerstvo odníme osvedčenie o odbornej spôsobilosti fyzickej osobe, ak vykonáva pamiatkový výskum v rozpore s týmto zákonom alebo ak jej zavinením došlo k vážnemu poškodeniu pamiatkových hodnôt. Ministerstvo odníme osvedčenie o odbornej spôsobilosti aj fyzickej osobe, ak bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.
(6)
Ministerstvo zverejňuje zoznam fyzických osôb, ktoré majú platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti v konkrétnom odbore pamiatkového výskumu na svojom webovom sídle. Zoznam obsahuje údaje o mene, priezvisku, akademickom titule a kontaktné údaje.
(7)
Podrobnosti o podmienkach získania a predĺženia platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 36
Archeologický výskum a oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu

(1)
Archeologický výskum na účely tohto zákona je súhrn odborných nedeštruktívnych metód a deštruktívnych metód a techník zameraných na vyhľadávanie, identifikáciu, vyhodnocovanie, dokumentáciu, evidenciu alebo na záchranu archeologického náleziska, archeologického nálezu alebo nálezovej situácie, ako aj na vyhľadávanie a zber archeologických nálezov na povrchu zeme, v zemi a pod vodou.
(2)
Pred začatím stavebnej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti na evidovanom archeologickom nálezisku podľa § 41 ods. 1 je vlastník, správca alebo stavebník povinný podať žiadosť o vyjadrenie k zámeru na krajský pamiatkový úrad. Žiadosť obsahuje majetkovo-právne údaje a špecifikáciu zamýšľaného zásahu do terénu.
(3)
Krajský pamiatkový úrad môže rozhodnúť o povinnosti vykonať archeologický výskum aj na mieste stavby alebo inej hospodárskej činnosti, ktoré nie je evidovaným archeologickým náleziskom podľa § 41 ods. 1, ak na tomto mieste dôvodne predpokladá výskyt archeologických nálezov. Krajský pamiatkový úrad zašle rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum aj príslušnému stavebnému úradu.
(4)
Archeologický výskum je oprávnený vykonávať pamiatkový úrad alebo ním zriadená právnická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu s pamiatkovým úradom alebo ním zriadenou právnickou osobou, spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 35a ods. 3 písm. a) a c) a má poverenie od pamiatkového úradu alebo od ním zriadenej právnickej osoby na vykonávanie archeologického výskumu a archeologický ústav prostredníctvom osôb s odbornou spôsobilosťou; iná právnická osoba môže archeologický výskum vykonávať iba na základe oprávnenia vydaného ministerstvom.
(5)
Ministerstvo vydá oprávnenie na archeologický výskum právnickej osobe, ktorá
a)
zabezpečuje vykonávanie archeologického výskumu prostredníctvom fyzických osôb s odbornou spôsobilosťou získanou podľa § 35a, z ktorých najmenej jedna je zamestnancom právnickej osoby v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas a
b)
preukáže, že disponuje personálnym vybavením, materiálnym vybavením a priestorom, potrebným na vykonávanie výskumu, ochranu, konzerváciu a dočasné uloženie hnuteľných nálezov.
(6)
Fyzická osoba uvedená v odseku 5 písm. a), ktorá je zamestnancom právnickej osoby v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, má postavenie vedúceho archeologického výskumu. Ak je takýchto osôb viac, vedúceho archeologického výskumu určí štatutárny orgán právnickej osoby. Vedúci archeologického výskumu je oprávnený v mene právnickej osoby vykonávať súčasne najviac päť archeologických výskumov. Archeologický výskum na účely tohto ustanovenia trvá od začatia terénnych prác do odovzdania výskumnej dokumentácie podľa § 39 ods. 10.
(7)
Ministerstvo odníme právnickej osobe oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu, ak zanikli alebo boli porušené podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie vydané, alebo ak konaním právnickej osoby došlo k vážnemu poškodeniu alebo zničeniu archeologického nálezu alebo archeologického náleziska.
(8)
Ministerstvo zverejňuje zoznam právnických osôb oprávnených na vykonávanie archeologického výskumu na svojom webovom sídle.

1)
Napríklad Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný – oznámenie č. 344/2001 Z. z.) a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.).
2)
Čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
3)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
5)
Trestný poriadok.
7)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
8)
§ 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 5 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10)
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
10a)
§ 7 zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10aa)
§ 2 ods. 4 zákona č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 160/2018 Z. z.
10b)
Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
11)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
12)
Čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
13)
§ 7 zákona č. 302/2001 Z. z.
14)
§ 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
15)
Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
16)
§ 6 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
17)
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.).
20)
§ 606 Občianskeho zákonníka.
21)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
22)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov.
23)
§ 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23a)
Napríklad Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, § 114 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
23b)
Nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009). Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie), (Ú. v. EÚ L 324, 22. 11. 2012).
24)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
26)
Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
27)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 94/1958 Zb. o Dohovore na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu a Protokole k nemu.
28)
§ 133 Občianskeho zákonníka.
28a)
§ 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
29)
§ 420a Občianskeho zákonníka.
29a)
§ 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
29b)
§ 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 4/1958 Zb. o ľudovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z.
31a)
Piata časť zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
31aa)
§ 94 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
31ab)
§ 87 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
31b)
§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
32)
§ 102 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení neskorších predpisov.
35)
§ 95 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.
36)
§ 4 ods. 1 písm. d) a § 5 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 231/1999 Z. z.
36a)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
37)
§ 127 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.
37a)
§ 3 ods. 3 zákona č. 206/2009 Z. z.
37b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
38a)
Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
40)
Zákon č. 71/1967 Zb.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.