Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2015 do 31.03.2015

Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

44

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa do slovenského prá vneho poriadku zavádza nový zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu nového zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 ktorou sa stanovuje rá mec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len 'smernica BRRD ') a niektoré ustanovenia Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len 'dohoda'). Smernica BRRD sa spolu s dohodou implementuje novým zákonom o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica BRRD sa implementuje ďalej novelou ustanovení zá kona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investič ných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Cieľom implementácie smernice BRRD je zavedenie nového rámca prevencie a riešenia možných krízových situácií na finančnom trhu, ktorý bol vypracovaný na úrovni Európskej únie ako odpoveď na finančn ú krízu. Finančná kríza preukázala značný rozsah a rôznu podobu rizík na finančnom trhu, kde komplexnosť vzájomných prepojení vytvára pri zlyhaní jednej finančnej inštitúcie možnosť vzniku systémovej krízy, ktorá sa môže preniesť na celý finančný systém.

Prioritou navrhovaného zákona je zaviesť do praxe efektívny systém krízového manažmentu vytvorený smernicou BRRD pre zapracovanie vo všetkých členských štá toch EÚ. Tento systém umožní riešenie krízových situácií finančných inštitúcií bez ohrozenia stability finančných trhov a zaistí kontinuitu základný ch finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie. Systém krízového manažmentu pozostáva z troch fáz, pričom v prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon zavádza povinnosti finančn ých inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa ustanovia mechanizmy a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. V druhej fáze nový zá kon stanovuje možnosť intervencie s cieľom zabránenia zhoršenia a vyriešenia situácie finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov. Tretia fáza stanovuje spoločné parametre na spustenie uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií v prípade, ak záchrana upadajúcej spoločnosti je vo verejnom záujme a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitú cie v primeranom časovom rámci. Nový zákon určuje novú inštitúciu, radu pre riešenie krízových situácií, ktorá bude vykonávať právomoci pri riešení krízových situácií finančný ch inštitúcií. Zavedením uvedeného systému sa zníži riziko zlyhania finančných inštitúcií a zlepší sa schopnosť včas identifikovať a predchádzať možným krízovým situáciám.

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej sprá vy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraný ch vplyvov.

Tretia fáza mechanizmu riešenie krízových situácií (rezolučné konanie upravené v § 32 až 71 a s ním spojené kompetencie Rady pre riešenie krízových situácií upravené v § 9 až 13) predstavujú zásah do vlastníckych práv, ktorý pod ľa návrhu zákona možné vykonať len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme (§ 32). Konanie sa začne len ak neexistujú iné opatrenia, ktoré by v primeranom čase umožnili predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Cieľom rezolučného konania je zachovať kritické funkcie banky a predísť negatívnym následkom zlyhania banky na finančnú stabilitu Slovenskej republiky (§1 ods. 2). Primeranú náhradu pre vlastníkov zaručuje princíp, podľa ktorého sa môže rezolučné konanie začať len pokiaľ jeho v ýsledok bude pre dotknutých vlastníkov lepší, ako by sa dosiahol v bežnom konkurznom konaní. Za týmto účelom Rada zaistí vykonanie ocenenia majetku banky pred začatím rezolučného konania a po jeho skončen í a porovnanie s výsledkom konkurzu (§55 a 77). Ak by na základe porovnania ocenení bolo zrejmé, že v konkurznom konaní by dotknutí vlastníci získali viac, rozdiel sa doplatí z národného rezolučného fondu (§78).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, z ákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, z ....2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v ka ždej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Návrh zákona predpokladá v prípade systémovej krízy ako hraničnú alternatívu možnosť využitia doplnkových zdrojov financovania v podobe vládnych stabilizačných opatrení, resp. využitia finančný ch prostriedkov štátneho rozpočtu na záchranu upadajúcich finančných inštitúcií. Odhad potenciálnych dopadov však v súčasnosti nie je možné vykonať z dôvodu veľkého množstva faktorov, ktor é môžu reálne ovplyvniť výšku potenciálne poskytnutej pomoci štátu – ide napríklad o veľkosť vybranej inštitúcie, príslušnosť vybranej inštitúcie k bankovej skupine, výška strá t vybranej inštitúcie, výška strát bankovej skupiny, podiel odvedených príspevkov vybranej inštitúcie ...

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Banky a pobočky zahrani čných bánk (spolu 27) a obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (spolu 14)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zavádza sa rámec na postup pre riešenie krízových situácií pre banky a obchodníkov s cennými papiermi ktorý upravuje podmienky vypracovania plánov pre riešenie krízových situácií, zriadenie a pô sobnosť rady pre riešenie krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať. 3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Účelom je zabezpečiť výkon primárnych funkcií vybranej inštitú cie, ktorej krízová situácia sa rieši a predchádzať tak vzniku nepriaznivých vplyv, ktoré by mohli narúšať finančnú stabilitu Slovenskej republiky, ochraňuje verejné financie stanovení m hierarchie, kde akcionári a veritelia znášajú straty ako prví a v neposlednom rade zabezpečuje ochranu vkladateľov a ochranu finančných prostriedkov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatí vne akty:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (E Ú) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgá n dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺň a rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktor ým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. jú la 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. jú na 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Euró pska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup rieš enia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízov ých situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.07.2014),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zruš ení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014).

2.nelegislatí vne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Euró pskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ je stanovená do 31.12. 2014.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená bezodkladne.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o banká ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenný ch papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná čas ť

K Èl. I

Prvá časť

K § 1

Predmetom n ávrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinné riešenie situácií zlyhávajúcich alebo potenciálne zlyhávajúcich finančn ých inštitúcií. V ustanovení § 1 sa upravujú všeobecné pravidlá postupu pri riešení krízových situácií inštitúcií na finančnom trhu v Slovenskej republike. Ïalšou oblasťou, ktorú n ávrh zákona upravuje je vypracúvanie a schvaľovanie plánov pre riešenie krízových situácií radou pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'rada”), zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatren í rady pri riešení krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'národný fond”). Ustanovenie určuje ciele zákona a stanovuje vybrané inštitúcie alebo osoby, ktorých práva a povinnosti sa zákonom upravujú

K § 2

V ustanoven í sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich apliká cií. V tomto ustanovení sú okrem iného definované vybran é inštitúcie a osoby finančného trhu, definuje sa samotný pojem 'krízová situácia', ďalej opatrenia finančného trhu, orgány dohľadu a rezolučné orgány a mechanizmy financovania systémov. Platí, že rozsah činností vykonávanými osobitnými organizačnými útvarmi Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií upravuje vnútorný predpis dotknutý ch inštitúcií a nie je legislatívne upravený v predmetnom návrhu zákona.

Druhá časť

K § 3 až 5

V predmetný ch ustanoveniach sa vymedzuje zriadenie, zloženie a pôsobnosť rady. Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Ïalší š tyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky a deviatym členom je riaditeľ agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Predsedom rady je štátny tajomník. Rada na svoje fungovanie nemá plánované žiadne príjmy ani výdavky. Všetky náklady sú visiace s činnosťou rady budú preplatené Národnou bankou Slovenska. Toto sa však nevzťahuje na samotné rezolučné konanie (oceňovanie, zriadenie preklenovacej inštitúcie, činnosť správcov), kde všetky s úvisiace náklady hradí dotknutá vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. V súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15.mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, rada vypracováva a schvaľ uje plány pre riešenie krízových situácií, hodnotí riešiteľnosť krízových situácií, odstraňuje prekážky riešiteľnosti krízových situácií a vedie rezolučné konanie. V zmysle tohto návrhu sa určuje hospodárenie rady s finančnými prostriedkami. V tomto ustanovení sú ďalej definované činnosti rady, a to najmä vydávanie metodologických usmernení a odporúčaní , schvaľovanie štatútu rady, spolupráca s ministerstvom na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií, vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí , spolupráca s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu a zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti riešenia krízových situácií. Rada musí vykonávať činnosť nestranne a nezávisle. Èlenovia rady musia vykonávať rozhodnutia na vysokej odbornej úrovni. Nakoľko nominovanými členmi rady budú len vysokopostavení zamestnanci Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska, podmienka odbornej spôsobilosti bude splnená automaticky, a to aj bez spresnenia v zákon e. Zároveň predmetné paragrafy definujú spôsob zániku funkcie člena rady.

K § 6

Predmetný paragraf upravuje rokovanie a rozhodovanie rady. Èinnosť rady je detailne upravená v jej štatúte a riadi ju predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Za radu navonok koná predseda rady, alebo člen rady poverený predsedom rady. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a e šte nie je vymenovaný nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, ak nie je vymenovaný ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou. Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná , ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Èlen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov prítomných členov rady. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Rada tiež v zmysle predmetného paragrafu upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania. Štatút rady môže všeobecným spô sobom ustanoviť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov, alebo iný počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia. Proti rozhodnutiu rady je možné podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na preskúmavanie jej rozhodnutí alebo postupu je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schvá leniu rady, môže rozhodnúť predseda spolu s podpredsedom. Rozhodnutie je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Takéto rozhodnutie potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí plénum. Rokovanie rady je neverejné a na jej rokovaní sa okrem členov môžu zúčastniť osoby uvedené v štatúte rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie prizve rada. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania. Inak sa však z rokovania rady zverejňujú len také informácie o schválených materiáloch, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.

K § 7

Uprav uje sa povinnosť orgánov a osôb, ktorých činnosť súvisí s osobami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, poskytovať radou požadovanú súčinnosť na účely výkonu pôsobnosti rady podľ a tohto zákona a osobitných zákonov. Súčasne sa upravuje právo nesprístupnenia a neposkytnutia požadovaných informácií v prípade, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti v prípade rozporu so z ákonom alebo medzinárodne záväznými zmluvami. Rada je taktiež oprávnená vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných členských štá toch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami. Táto úprava ďalej stanovuje podmienky, za akých môže byť príslušný orgán zbavený mlčanlivosti, av šak sprístupnené informácie možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií danej inštitúcie.

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť osobám a vybraným inštitúciám o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť riadny a efektívny výkon činnosti rady, zá ujmy Slovenskej republiky alebo iného členského štátu v oblasti finančnej, hospodárskej alebo menovej politiky, ďalej obchodné alebo bankové tajomstvo, dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska a konanie pred Národnou bankou Slovenska a konanie vedené radou. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Ná rodnou bankou Slovenska za podmienok definovaných v tomto paragrafe. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ak rada a osoby spomenuté v tomto paragrafe poskytnú informácie v súhrnnej podobe, spô sobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu osobu alebo inštitúciu sa jedná, ako aj so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Zároveň platí, že právomoc zbaviť mlčanlivosti pri občianskych súdnych konaniach má zo zá kona iba rada, menovite iba jej predseda, a nie sudca, aby sa predišlo zneužitiu. Toto ustanovenie neplatí pri trestných konaniach. Pre zbavenie mlčanlivosti sa použijú ustanovenia z §41 zákona o NBS, pričom platí, ž e rada nemôže zbaviť mlčanlivosti automaticky, ale iba po naplnení dôvodov pre takéto konanie. Povinnosť mlčanlivosti sa rovnako vzťahuje aj na osobitného správcu podľ a §12, rezolučného správcu podľa §42 a núteného správcu a jeho zástupcu.

K § 9

V predmetnom ustanovení sa vymedzujú právomoci rady v rezolučnom konaní, a to najmä právomoc vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo štatutárnych org ánov spoločnosti. Rada má tiež právomoc prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znížiť, prípadne odpustiť závä zok vybranej inštitúcie voči tretím osobám, vykonať výmenu pohľadávok za kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva, zrušiť dlhový nástroj vydaný dotknutou vybranou inštitúciou s vý nimkou zabezpečených záväzkov, znížiť menovitú hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených závä zkov, ako aj vymenovať a odvolať riadiaci alebo štatutárny orgán rady a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V zmysle tohto ustanovenia sa vymedzuje právomoc rady v rezoluč nom konaní s výnimkou podľa III. časti a IV. časti tohto zákona tak, aby sa na radu nevzťahovala požiadavka získavať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej alebo sú kromnej osoby, vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záv äzkov a nepotrebuje súhlas s takýmto prevodom. Vzťah uplatňovania právomocí medzi radou a štatutármi vybranej inštitúcie, ako aj vý kon inštitútu správcov je podrobne upravený ďalej v §11 a §12, kde sa tiež určuje, ktoré činnosti vykonáva rada, osobitný správca a ktoré činnosti vykonávajú pôvodní štatutári.

K § 10

Opatrenia na predchádzanie krízy alebo opatrenia krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, za začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknut é plnenie základných zmluvných záväzkov, vrátane úhrad platieb a dodávok plnení, alebo poskytnutého zabezpečenia. Zároveň však nevzniká osobitné právo druhej zmluvnej strany ukončiť, pozastavi ť, zmeniť zmluvu alebo započítať práva, ani pokiaľ ide o zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti alebo poskytnuté zabezpečenia osobou v rámci skupiny.

K § 11

Rada by v s úvislosti s plánmi riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a opatrení, ktoré má k dispozícii, mala zohľadniť povahu obchodnej činnosti vybranej inštitúcie, akcioná rsku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie vybranej inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo vš eobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzné ho konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečí, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraný m spôsobom. Predmetné ustanovenie vyčleňuje právomoc rady vykonávať práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada má z ároveň právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Ïalším ustanovením, v zmysle predmetného paragrafu, sa počas rezolučného konania rušia hlasovacie práva akcionárov spojené s akciami alebo vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva. Rada je však viazaná povinnosťou posudzovať pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele a všeobecné princí py rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní. Právomoci v zmysle tohto paragrafu môže vykon ávať rada priamo, alebo prostredníctvom inej určenej osoby, ktorú na tento účel vymenuje v súlade s §12 a §42. Osoby tvoriace radu budú odborníkmi s právomocami a zodpovednosťou za svoje úkony, a preto právomoci, s výnimkou predmetných paragrafov, nie je možné ďalej delegovať.

K § 12

V nadvä znosti na §11 predmetného návrhu zákona rada je zodpovedná za vymenovanie a zverejnenie osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán vybranej inštitúcie, ktorá je v kríze. Osobitný správca, ak ním je fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý spôsobom upraveným v predmetnom paragrafe, je vymenovaný na obdobie nie dlhšie ako jeden rok, má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu vybranej inštitúcie, avšak iba pod dohľadom rady. Zároveň sa presne zadávajú náležitosti, ktoré sa musia v sú vislosti s osobitným správcom zapísať do obchodného registra. Predmetné ustanovenie určuje správcovi zákonnú povinnosť vykonávať všetky opatrenia potrebné na riešenie krízovej situácie, pričom táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov vybranej inštitú cie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Predmetné ustanovenie zároveň v súlade s opatreniami na riešenie krízových situácií môže zahàňať zvýšenie kapitálu, reorganiz áciu vlastníckej štruktúry vybranej inštitúcie alebo prevzatia vybranými inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne stabilné.

K § 13 až § 18

Rada má na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom Národnej banky Slovenska zmeny štruktúry a organizácie vybraných inštitúcií, prijíma ť nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie vybraný ch inštitúcií. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých vybraných inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby rada mala možnosť riešiť krízovú situá ciu akejkoľvek vybranej inštitúcie. V zmysle tohto ustanovenia má preto rada široké právomoci, ktoré však môže vykonávať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov rezolučného konania. Predmetné paragrafy detailne stanovujú právomoci rady, pričom rada pri ich výkone zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu. Rada je tiež oprávnená obmedziť veriteľov vo výkone práv zabezpečujúcich plnenie z áväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákona upravuje, je právomoc rady v prípade nakladania s aktívami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, právami alebo záväzkami, ktoré sa riadia právnym poriadkom iného členského štá tu, uložiť správcovi vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, povinnosť vykonať prevod, odpísanie, konverziu alebo iný úkon v rámci rezoluč ného konania, vykonávať držbu alebo uhradiť záväzok v mene príjemcu. Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, súčinnosť v podobe poskytnutia slu žieb a materiálneho vybavenia za účelom efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitú cie do rezolučného konania, inak za obvyklých podmienok.

K § 19

V zmysle n ávrhu zákona upravuje predmetný paragraf povinnosť rady poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu všetku potrebnú súčinnosť pre zníženie/odpísanie sumy istiny záväzkov alebo ná strojov, alebo pre konverziu záväzkov alebo nástrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, so sídlom v Slovenskej republike. Zároveň však predmetným ustanovením nie je dotknuté prá vo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov umiestnených v inom členskom štá te alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu. Zároveň nie je dotknuté právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku zníženie sumy istiny alebo konverziu ná stroja alebo záväzkov voči veriteľom z iného členského štátu.

K § 20

Rada ako ú stredný rezolučný orgán je viazaná právnymi aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a je preto povinná plniť úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách. Rezolučný orgán z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže preto na území Slovenskej republiky vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízových situ ácií vo vzťahu k pobočke alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej inštitúcie, pričom táto zahraničná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Tento však m ôže vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízovej situácie na území Slovenskej republiky len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným zahraničným orgánom riešenia krízových situ ácií, a to len na základe vzájomnosti. Predmetné ustanovenie definuje a určuje spôsob a podmienky, za akých môže zahraničný orgán vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky.

Tretia časť

K § 21

Plá novanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu vybranej inštitúcie alebo skupiny. Vzhľadom k tomu, že vybraná inš titúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, rada vypracúva plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutý ch dotknutými vybranými inštitúciami. V zmysle ustanovení upravených v predmetnom paragrafe má rada povinnosť vypracovať plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčas ťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny na individuálnom základe. Ïalšou upravovanou oblasťou v zmysle predmetné ho paragrafu sú náležitosti plánu riešenia krízových situácií. Upravuje sa tiež postup rady vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií a návrh opatrení a použ itia opatrení na riešenie krízových situácií. Rada má za úlohu identifikovať prekážky riešenia krízovej situácie a navrhnúť spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom. Rada má pr ávomoc uložiť povinnosť viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách vybraným inštitúciám a osobám. Predmetné ustanovenie definuje, čo sa rozumie finančnou zmluvou.

K § 22

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť vybranej inštitúcie a Národnej banky Slovenska poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie potrebné na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu na riešenie krízový ch situácií. Národná banka Slovenka spolupracuje s radou s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď sú takéto informácie dostupné, Národná banka Slovenska poskytne tieto informácie rade pre potreby vypracovania, aktualizácie alebo vykonania plánov pre riešenie krízových situácií.

K § 23

Rade sa uklad á povinnosť predkladať plán riešenia krízových situácií a jeho zmeny Národnej banke Slovenska. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží predmetný plán príslušným orgá nom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

K § 24

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom posudzuje riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny. Predmetné ustanovenie definuje, za akých okolností sa krízová situácia považuje za riešiteľnú. Posúdenie sa uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií a pri jeho aktualizá cii. Predmetný paragraf definuje radou skúmané a zohľadňované náležitosti v záujme náležitého posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

K § 25

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie by nemali brániť vybraným inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Predmetné ustanovenie udeľuje rade povinnosť, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, doručiť rozhodnutie o tom, že existujú podstatné prekáž ky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a rezolučným orgánom v členských štátoch, v ktorých sídlia významné pobočky vybranej inštitú cie. V zmysle predmetného paragrafu sa ukladá vybranej inštitúcii povinnosť predložiť rade opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení do štyroch mesiacov od doručenia. Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi opatrenia ako nedostatočné, uloží vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia, ktoré uvedie v rozhodnutí a rozhodnutie doručí vybranej inštitúcii. Vybraná inštitúcia v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia o náhradných opatreniach navrhne rade plán na ich splnenie. Ï alšou upravovanou oblasťou je zoznam náhradných opatrení, ktoré je rada oprávnená vybranej inštitúcii uložiť. Rada pred rozhodnutím o použití náhradných opatrení posúdi, po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska, možný vplyv týchto opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej ú nii ako celku.

K § 26

Predmetný paragraf ukladá povinnosť rade zabezpečiť spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po konzultácií s rezolučnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to pre dan ú významnú pobočku relevantné, vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahàňajú plán riešenia krízov ých situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Európskej únii ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Európskej ú nii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií vybraných dcérskych inštitúcií. Predmetné ustanovenie sa týka materských spoločností so sídlom v Slovenskej republike, dcé rskych spoločností v Európskej únii a iných osôb v súlade s §1 ods. 3 písm. b) až d). tohto zákona. Paragraf tiež upravuje náležitosti, ktoré z vecného hľadiska musia byť súčasťou plánu pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny ako aj súhrn opatrení, ktoré skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie obsahovať. Zároveň platí, že skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie mať neprimeran é dôsledky pre žiaden členský štát.

K § 27

Rada zabezpe čí, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej č innosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek člena skupiny, ktorý by mohol mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu. Prijatie plánu riešenia krízovej situá cie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia rezolučného orgánu na úrovni skupiny a rezolučných orgánov dcérskych spoločností. Tieto príjmu spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dá tumu, kedy rezolučný orgán odoslal informácie. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na ú rovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii rezolučný orgán na úrovni skupiny. Ak sa spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastn é rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre vybrané inštitúcie a osoby v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní a uvedú sa v ňom dôvody nesú hlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady príslušných rezolučných orgánov a orgánov dohľadu. Každý rezolučný org án oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Rezolučné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle predchádzajúcej vety, môžu dospieť k spoločné mu rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii. Ak otázka týkajúca sa skupinového plánu riešenia krízových situácií zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie skupinového plánu riešenia krízových situácií materskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii, ktorej dcérska spoločnosť patrí do pôsobnosti rady.

K § 28

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny spolu s rezolučnými orgánmi a s rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantn é, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín. Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre rezolučné orgány realizovateľné buď zlikvidovať členov skupiny v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením opatrení a právomocí riešenia krízových situácií na osoby skupiny a zároveň sa v najväč šej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských št átov, v ktorých sú osoby skupiny usadení, alebo iných členských štátov alebo Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré osoby skupiny vykonávajú, ak ich mo žno ľahko a včas oddeliť. Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie je súčasťou prípravy skupinového plánu riešenia krízových situácií a jeho aktualizácie. Ïalšou upravovanou oblasť ou v predmetnom paragrafe sú náležitosti, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie.

K § 29

Predmetný paragraf upravuje právomoci Rady riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny. Rada spolu s rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultá cii s kolégiom dohľadu a rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií prijmú náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatnení opatrení vo vzťahu ku všetkým vybraným inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny. Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do š tyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Európskej únii a v takom prípade sa považuje toto rozhodnutie za konečné. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý rada poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v uvedenej lehote, rada prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na ú rovni skupiny.

K § 30

Rada, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie na finančný systém prihliada pri posudzovaní plánu riešenia krízových situácií na individuá lnom základe, ako aj na úrovni skupiny, okrem iného na povahu podnikania vybranej inštitúcie, zložitosť jej činnosti, jej akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, prá vne postavenie, previazanosť s inými účastníkmi finančného systému, členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme.

K § 31

Predmetný paragraf upravuje povinnosť vybraných inštitúcií, aby splnili minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá je stanovená ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív, do ktorých sú zahrnuté derivátové záväzky a vlastné zdroje s výnimkou pasív vyplývaj úcich z derivátov inštitúcie. Oprávnené záväzky musia spĺňať podmienky stanovené v tomto paragrafe a zároveň výšku minimálnej požiadavky stanovuje rada po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska za účelom uplatnenia rezolučných opatrení vrátane kapitalizácie a za účelom zaistenia dostatku oprávnených záväzkov vybraných inštitúcií, aby v akomkoľvek prí pade kapitalizácie bolo možné absorbovať straty a obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 na požadovanú úroveň. Minimálna požiadavka je určená radou aj na základe charakteristiky vybranej inštitú cie a na základe rozsahu, v akom systém ochrany vkladov prispieva k financovaniu rezolúcie. Na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti určí minimálnu požiadavku orgán na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, zohľadňujúc vyššie spomenuté podmienky, konkrétny prípad a potrebu riešiť rezolúciu dcérskych spoloč ností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny. Uvedené orgány pracujú súčinne a mali by dosiahnuť spoločné rozhodnutie o minimálnych požiadavkách uplatňovaných na konsolidovanej ú rovni. Spoločné rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a materskej spoločnosti ho poskytne rezolučný orgán na úrovni skupiny. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučn ý orgán na úrovni skupiny prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Také rozhodnutie, ako aj spoločné rozhodnutie, je záväzné. Rada stanovuje minimálne požiadavky, ktoré sa majú uplatniť na dcérske spoločnosti na individuálnom základe. Rovnako by rada a rezolučný orgán na úrovni skupiny mali dosiahnuť spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek pre príslušnú dc érsku spoločnosť. Spoločné rozhodnutie musí byť odôvodnené a v prípade, že do štyroch mesiacov sa neprijme, rozhodnutie o ich úrovni prijme rada, pričom zohľadní názory rezolučného orgánu na úrovni skupiny. Ïalej sa v predmetnom paragrafe vymedzujú prípady, kedy rada môže rozhodnúť o neuplatňovaní minimálnej požiadavky pre materskú a dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, ako aj pr ípady kedy rada rozhoduje o čiastočnom alebo úplnom plnení minimálnej požiadavky na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni prostredníctvom zmluvnej kapitalizácie.

Štvrtá časť

K § 32 a § 33

Predmetný paragraf stanovuje všeobecné zásady pri riešení krízových situácií, kedy rada prijíma opatrenia na riešenie krízových situácií, pri ktorých akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situ ácia sa rieši, znášajú straty ako prví, následne znášajú straty po akcionároch veritelia vybranej inštitúcie v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. V rá mci opatrení na riešenie krízových situácií v niektorých prípadoch môže byť riadiaci orgán a vrcholový manažment danej inštitúcie vymenený, zároveň žiaden veriteľ neutrpí vyšš ie straty, než by utrpel, ak by daná vybraná inštitúcia bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania. Kryté vklady sú chránené v plnej miere. V prípade, že vybraná inštitúcia je č lenom skupiny, používajú sa také nástroje pre riešenie krízových situácií, ktorými sa minimalizuje vplyv na ostatných členov, celú skupinu, na finančnú stabilitu v členských štátoch Európskej únie, a najmä v krajine, v ktorej skupina pôsobí.

K § 34

Rezolučn é konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme. Predmetný paragraf definuje verejný záujem, ako aj pomenúva konkrétne ciele rezolučného konania. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu o skutočnosti, že vybraná inštitúcia zlyháva, alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá. Rada pritom posudzuje, či sú splnené podmienky pre začatie rezolučné ho konania a vyhodnocuje najmä, či vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá, či pretrváva verejný záujem alebo iný obdobne závažný dôvod a či môžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Rada počas celého konania skúma, či trvajú podmienky podľa predošlej vety. Ak zistí, ž e podmienky netrvajú, tak svojim rozhodnutím konanie zastaví a rozhodne aj o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

K § 35 a § 36

Predmetné ustanovenia určujú, že účastníkom rezolučného konania je osoba, ktorej sa rozhodnutie o začatí konania týka. Na návrh rady sa môže účastníkom konania stať tiež iná osoba ('navrhovateľ” ), ktorá preukáže, že jej práva alebo povinnosti môžu byť v konaní dotknuté. V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností účastníka v konaní sa tento môže domáhať určenia práv účastníka žalobou na súde. Platí, že účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom a tiež platí, že viacerí účastníci, ak môž u byť v konaní dotknuté práva a povinnosti rovnakého druhu, si môžu zvoliť spoločného zástupcu.

K § 37 až § 39

Predmetné paragrafy špecifikujú náležitosti postupov pred začatím rezolučného konania, rozhodnutiach o začatí rezolučn ého konania a samotnom začatí rezolučného konania. Pritom platí, že ak sa rezolučné konanie začína bez návrhu, rada pred vydaním rozhodnutia požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska. Konanie ako také možno začať bez návrhu, alebo na návrh Národnej banky Slovenska alebo vybranej inštitúcie, o ktorej právach sa má rozhodovať v rezolučnom konaní a to prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Návrh sa pod áva výlučne písomne. Predmetný paragraf tiež definuje všeobecné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať. Konanie bez návrhu sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania. Predmetný paragraf upresňuje v odsekoch 2 a 3 náležitosti takéhoto rozhodnutia. Zároveň platí, že doručením je rozhodnutie vykonateľné. Rozhodnutie o začatí konania môže účastník, ktorého sa rozhodnutie t ýka, napadnúť žalobou sa súde. Takéto podanie žaloby však nemá odkladný účinok, pokiaľ súd nerozhodne inak.

K § 40

V zmysle predmetného paragrafu účinky začatia rezolučného konania potvrdzuje rada po vydaní rozhodnutia o začatí konania. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov úkonov alebo rozhodnúť, ž e sa ich účinok odkladá. Začatím konania sa prerušujú iné konania a súčasne začatie konania bráni začatiu konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo zavedeniu nútenej správy. Oprá vnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať prechádza na radu. Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a ich rozsahu.

K § 41

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje právomoc rady rozhodnúť o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštit úcie. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup rady a náležitosti, ktoré musí takéto rozhodnutie obsahovať. Rada pritom postupuje samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iný ch osôb. Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej sú vislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 42

Predmetný paragraf zadáva možnosť rady zveriť výkon činností vyplývajúcich z rozhodnutia odborne spôsobilej osobe (ďalej len 'správca”). Pre výkon činností správcu sa použijú primerané ustanovenia o mandátnej zmluve podľa obchodného zákonníka. Správca koná a rozhoduje s ohľadom na vec samotnú, v rozsahu udeleného poverenia. V zmysle upravovaného ustanovenia sa stanovujú podmienky vymenovania sprá vcu, jeho zástupcov ako aj povinnosti a kompetencie správcu, pričom vymenovaním rezolučného správcu sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov vybranej inštitúcie a vedúcich zamestnancov a pôsobnosť š tatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, súčasne sa pozastavujú práva akcionárov.

K § 43

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky, za akých postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká. Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom, môže žalobou podľa osobitné ho predpisu napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh. Podanie žaloby však nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

K § 44

Tento zá kon umožňuje rade prerušiť konanie. Predmetný paragraf zadáva povinnosť prerušiť konanie až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v konaní pokračuje. Počas prerušenia rezolučného konania sa však môž e pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené začatím rezolučného konania.

K § 45

Rade v zmysle tohto paragrafu nadobúda právomoc zastaviť konanie bez návrhu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie začalo. Návrh na zastavenie konania je oprávnená podať jedine Národná banka Slovenska. Rozhodnutím rady o zastavení konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím konania, ak nie je v rozhodnutí určené inak. Usmernenie zadáva právo účastní kov podať proti rozhodnutiu o zastavení konania alebo niektorému výroku opravný prostriedok, avšak bez odkladného účinku. Konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie rady o začat í konania.

K § 46

Rada rozhodne o skončení konania po splnení účelu rezolučného konania. Predmetný paragraf identifikuje práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie konania.

K § 47

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rady oznámiť vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní orgánom a inštitúciám, vymenovaným v upravovanom paragrafe.

Piata časť

K § 48

Rada má pr ávomoc prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej finančnej inštitúcii uvedenej v §1 ods. 3 písm. b) tohto zákona, ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľ adu na konsolidovanom základe, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií. Rada môže prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k osobe uvedenej v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zákona, ak sú vzhľadom na osobu uvedenú v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zá kona, ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, alebo ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Európskej únii, rezolučný orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny. Predmetný paragraf zadáva podmienky pre riešenie krí zových situácií aj pre prípady, ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti.

K § 49

V zmysle predmetného paragrafu rada bezodkladne oznámi príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia rezolučných orgánov, ž e vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania. Súčasne rada oznámi opatrenia pre riešenie krízových situácií, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcii. Rada v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučného orgánu na úrovni skupiny udeľuje súhlas na začatie konania v prípade, ak lehota uplynie a podmienky na začatie rezolučné ho konania budú splnené. Program skupinového riešenia krízových situácií sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a uvedených orgánov. Ak rada nesúhlasí s návrhom programu z dôvodu zachovania finanč nej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť a odôvodniť túto skutočnosť dotknutým orgánom. Rovnako je rada oprávnená odchýliť sa od programu a prijať samostatné opatrenie na riešenie krízov ých situácií.

K § 50

Predmetné ustanovenie tohto zákona zadáva povinnosť rezolučnému orgánu na úrovni skupiny bezodkladne oznámiť rozhodnutie a navrhované opatrenia na riešenie krízových situácií o materskej spoločnosti v Európskej únii, za ktorú je zodpovedný, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny. Ak opatrenia, ktoré navrhol rezolučný orgán podľa predchádzajúcej vety nezahàňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny

Šiesta časť

K § 51

Predmetné ustanovenie identifikuje spôsoby oceňovania na účely riešenia krízových situácií. Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje rada zabezpečí, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrá tane rady, ako aj od vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre rie šenie krízovej situácie. Predmetný paragraf zadáva vybranej inštitúcii v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) doplniť ocenenie definovanými informáciami z účtovných kníh a záznamov v zmysle tohto paragrafu. V ocenení sa uvedie ďalš ie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. V súlade s predošlými vetami, ak nezávislé ocenenie nie je možné, rada môže uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Ïalšou upravovanou oblasťou, ktorou sa predmetný paragraf zaoberá, je zadefinovanie účelov oceňovania. Bez toho, aby bol dotknutý rá mec Európskej únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, najmä pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa vybranej in štitúcii alebo osobe v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnú ť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zá rukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené predmetným paragrafom, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktor é je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto paragrafe. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktí v vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, stanovuje predmetný paragraf právomoci orgánu pre riešenie krízovej situácie pri ďalšom postupe. Predbežné ocenenie predstavuje pre radu platný zá klad pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou v zmysle § 1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení opatrenia riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

Siedma časť

K § 52

Predmetné ustanovenie definuje všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia riešenia krízových situácií. Ak rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) opatrenie na riešenie krízových situ ácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf definuje, sú samotné opatrenia riešenia krízový ch situácií. Rada môže uplatňovať opatrenia ne riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii. Pritom platí výnimka, že rada môže použiť opatrenie oddelenia aktí v len spolu s iným opatrením riešenia krízových situácií. Paragraf tiež upravuje konanie voči zvyškovej inštitúcii. Rada môže vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v s úvislosti s použitím opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými opatreniami. Vo veľmi výnimoč nej situácii systémovej krízy môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení.

K § 53 a § 54

Rada má pr ávomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situá cia sa rieši. Prevod sa vykoná za komerčných podmienok a zohľadnia sa okolnosti daného prípadu. Rada má právomoc v prípade doplnkového prevodu vykonať takýto prevod viac ako raz. Zároveň rada môže so s úhlasom kupujúceho vykonať prevod späť na pôvodných vlastníkov. Ïalej sa stanovuje postup v prípade, ak sa neukončilo posúdenie od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Zabezpečí sa, aby kupujúci mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, vyrovnávacích a zúčtovacích systémoch, na burzá ch cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Rada pri uplatňovaní opatrenia predaja majetku na vybranú inštitúciu ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej vybranej inštitúcie, ktoré má v úmysle previesť na finanč nom trhu, alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na finančný trh. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na finančnom trhu ponúkať oddelene.

K § 55

Predmetný paragraf udeľuje právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií, ktor ých krízová situácia sa rieši. S výhradou práva podať opravný prostriedok sa prevod môže uskutočniť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je pr íslušnou preklenovacou inštitúciou bez splnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa tohto zákona. Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorú úplne alebo čiastočne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť rada. Zároveň je preklenovacia inštitúcia právnickou osobou, ktorá bola založená za účelom prijatia a držby niektorých alebo všetký ch akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií. Rada zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitú ciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.

K § 56

Predmetný paragraf upravuje prevádzku preklenovacej inštitúcie. Pri prevádzke preklenovacej inštitúcie sa zabezpečuje, aby obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schválila rada. V závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie rada vymenuje alebo schváli jej riadiaci orgán, odmeny jej členov, jej stratégiu, rizikový profil a iné náležitosti. Rada prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v prípadoch v zmysle predmetného paragrafu. Odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov rade sa uskutoční za podmienok, ktoré nebudú znevýhodňova ť alebo diskriminovať potenciálnych kupujúcich. Daný predaj sa vykoná za obvyklých obchodných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu.

K § 57

V zmysle tohto ustanovenia má rada právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív. Prevod môže uskutočni ť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou. Na účely opatrenia oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu akt ív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto paragrafe. Subjekt pre správu aktív spravuje tieto aktíva tak, aby bola ich hodnota maximalizovaná. Každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív za nadobudnuté aktíva, práva alebo záväzky získaných od vybranej inštitúcie, ide v prospech vybranej inštit úcie.

K § 58

Rada uplatň uje opatrenie kapitalizácie za účelom rekapitalizácie vybranej inštitúcie a/alebo vykonania konverzie na vlastné imanie alebo zníženia výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov, prevedený ch na preklenovaciu inštitúciu alebo v rámci opatrenia predaja majetku alebo opatrenia oddelenia aktív. Kapitalizácia sa uplatňuje za účelom obnovenia finančného zdravia danej vybranej inštitúcie, pričom v kaž dom prípade si daná vybraná inštitúcia zachováva právnu formu alebo si môže právnu formu zmeniť.

K § 59

V zmysle predmetného paragrafu sa vylučujú z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie kryté vklady, zabezpečené pasíva vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu a akékoľvek iné záväzky stanoven é v tomto paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie. Jednotlivé náležitosti poskytovaných príspevkov sú ď alej upravené v §88, §89 a §90 tohto zákona.

K § 60

Rada v sú lade s ocenením pri kapitalizácii určí sumu odpisovaných prípustných pasív tak, aby čistá súčasná hodnota aktív bola rovná nule a sumu konvertovaných prípustných pasív na akcie alebo iný druh kapitálových nástrojov tak, aby sa obnovilo plnenie kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní alebo preklenovacej inštitúcie. Stanovuje sa pritom suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z Národného fondu na riešenie krízových situácií. V zmysle predošlej vety je cieľom udržanie dostatočnej dô very trhu vo vybranú inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa vybranej inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naď alej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie. Ak rezolučné orgány plánujú použiť opatrenie oddelenia aktív, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prí pade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív. Rada zriadi a dodržiava mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasí vach vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

K § 61

Predmetný paragraf určuje právomoc rady pri uplatňovaní opatrenia kapitalizácie alebo pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. Rada príjme jedno alebo obidve opatrenia, definované v tomto paragrafe. Postup podľ a predošlej vety platí aj pre akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ktorí nadobudli akcie v dôsledku konverzie dlhových nástrojov na základe zmluvy, pred vstupom vybranej inštitúcie podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) do rezolučné ho konania, alebo nadobudli akcie alebo iné nástroje vlastníctva v dôsledku konverzie iných kapitálových nástrojov na nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 postupom a za podmienok zadefinovanými v §70 a §71.

K § 62

V sú lade s upravovaným paragrafom sa upresňuje postup pri odpisovaní dlhu a vykonávaní jeho konverzie. Rada pri použití opatrenia kapitalizácie môže rozhodnúť odpísať a právomoc vykonať konverziu v sú lade s požiadavkami zadefinovanými v upravovanom paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup a spôsob, akým rada pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu rozdelí straty rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky.

K § 63

Rada vykoná va právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátov až pri zavretí pozícií týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situ ácie má rada oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o derivátovom obchode. V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania opatrenia kapitalizá cie rada nemá povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte. Ïalšou upravovanou oblasťou je poskytnutý rámec, ktorým rada určí hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivá tov. Ak je transakcia s derivátmi súčasťou dohody o konečnom zúčtovaní, rada alebo nezávislý odhadca určia výšku záväzkov z toho plynúcu v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

K § 64

Rada môž e uplatniť rôzny konverzný pomer pre rôzne triedy kapitálových nástrojov, pričom platí, že konverzný pomer má predstavovať primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu z odpí sania dlhu alebo konverzie. V prípade použitia rôznych konverzných pomerov, konverzný pomer použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyš ší než konverzný pomer použitý na podriadené záväzky.

K § 65

Predmetné ustanovenie definuje postup a opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov v zmysle predmetných paragrafov podľa tohto zákona.

K § 66

Do jedné ho mesiaca od uplatnenia opatrenia kapitalizácie na vybranú inštitúciu alebo osobu podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované v zmysle §12 a § 42 vypracujú a predložia rade plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak sa opatrenie kapitalizácie uplatní na dve a viaceré osoby skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Európskej únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v sú lade s postupom v zmysle upravovaného paragrafu a predloží sa rezolučnému orgánu na úrovni skupiny. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej ž ivotaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadn í aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zranite ľné miesta vybraných inštitúcií. Predmetný paragraf ďalej upravuje náležitosti a prvky, ktoré by mali opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) zahàňať. Platí, ž e do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný rezolučný orgán posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Ak rada nie je presvedčená o tom, že cieľ podľa predošlej vety by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným rezolučný orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám vymenovaným podľa §12 a §42, a požiada ho o zmenu plánu. Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované podľa §12 a §42, vykonávajú plá n reorganizácie schválený radou a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podávajú rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

K § 67

V zmysle predmetného paragrafu rada zabezpečí, aby sa v prípadoch zadefinovaných v tomto paragrafe vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre vybranú inštit úciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné. Ïalej platí, že rada je oprávnená na všetky súvisiace úkony, upravené predmetný m paragrafom. Ak rada na základe svojich právomocí zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo ná roky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzť ahu k vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii, nie sú prípustné.

K § 68

Upravovaný paragraf upresňuje právomoc rady uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) udržiavať dostatočnú výšku schváleného základného imania alebo nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitá lu Tier 1, aby bolo možné vydať dostatočný počet nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na účely konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva. V prípade konverzie pohľad ávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva sa neprihliada na predkupné práva, na podmienky v zakladateľských zmluvách, stanovách alebo iných zmluvných dokumentoch, nevyžaduje sa žiadny súhlas orgánov spolo čnosti.

K § 69

Predmetný paragraf upravuje zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rada uloží vybraným inštitúciám a osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci závä zok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dl žnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí radou, za predpokladov definovaných v predmetnom paragrafe. Skutočnosť, že vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení , ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade s predošlou vetou, toto nebráni rade vo výkone právomocí odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

Ôsma časť

K § 70 a § 71

Predmetné ustanovenia tohto zákona upravujú podmienky a postup pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. V zmysle tohto paragrafu právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa m ôže vykonávať buď nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľ a tohto zákona. Rada zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácii mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybran ých inštitúcii alebo osôb v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu. Predmetný paragraf tiež definuje okolnosti, pri akých rada môže odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu vo vzťahu k relevantným kapitá lovým nástrojom, ktoré vydala vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Tiež sa upravujú podmienky, pri akých sa vybraná inštitú cia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nepovažuje viac za životaschopnú. Platí, že skupina zlyhá va alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrá tane, a nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší. Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčš om rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, je právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania. Definujú sa požadované výsledky, ktoré sa očakávajú od rady pri plnení požiadavky odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Odpísaním sa suma istiny kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú a záväzky voči majiteľovi kapitálového ná stroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania, s výnimkou záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapit álových nástrojov, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, sa zadáva povinnosť vybraným inštitúciám alebo osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vydať nástroje vlastné ho kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Poslednou upravovanou oblasťou sú podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné konvertovať relevantné kapitálové nástroje pod ľa predošlej vety.

Deviata časť

K § 72 a § 73

Predmetné paragrafy zadávajú možnosť rade v prípade výrazného zhoršenia situácie na finančnom trhu požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačný ch opatrení, upravených v §74 a §75 tohto zákona. Èlenské štáty poskytnú mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie so zá merom riešiť krízovú situáciu vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácii, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií. S cieľom pou žiť opatrení na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie. Vládne ná stroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné opatrenia riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, prič om sa zachová finančná stabilita. V zmysle tohto paragrafu tiež platí, že keď sa uplatňujú vládne opatrenia na finančnú stabilizáciu zabezpečí sa, aby ministerstvo alebo vláda alebo rada uplatň ovali tieto vládne opatrenia iba za podmienok stanovených v predmetnom paragrafe.

K § 74 a § 75

V zmysle predo šlého paragrafu, opatrenia na finančnú stabilizáciu tvoria opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasné opatrenie verejného vlastníctva. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) môže byť prevzatá do do časného verejného vlastníctva, pričom platí, že na tento účel sa môže vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, ktorých nadobúdateľom je buď nominant alebo spoločnosť v plnom vlastníctve Slovenskej republiky. Vybrané inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasné opatrenie verejného vlastníctva, majú byť riadené na komerčnom a profesionálnom zá klade a prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia. Ïalšou upravovanou oblasťou je právomoc podieľať sa na rekapitalizácii vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) tým, ž e jej/mu poskytnú kapitál výmenou za opatrenia v zmysle predmetného paragrafu, pri dodržiavaní ustanovení práv obchodných spoločností podľa osobitého predpisu a plnení požiadaviek podľ a tohto paragrafu. Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu kapitálovej podpory.

Desiata časť

K § 76

V zmysle predmetného paragrafu v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, zabezpečia, aby v prípade ak rada prevedie len časti práv, aktív a závä zkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľ ko by sa im vyplatilo, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania. V prípadoch, v ktorých rada uplatňuje opatrenie odpísania dlhu, akcion árom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania bezprostredne v č ase, keď sa prijalo rozhodnutie.

K § 77

Na úč ely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, člensk é štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Predmetný paragraf tiež určuje ciele takéhoto oceň ovania ako aj predpoklady, z ktorých sa vychádza pri oceňovaní.

K § 78

V zmysle pr edmetného paragrafu sa zaistí, že ak sa v oceňovaní podľa predošlého paragrafu skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov, veriteľov alebo systému na ochranu vkladov vznikli väčš ie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z Národného fondu riešenia krízových situácií.

K § 79

Predmetné ustanovenie upravuje ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch. V zmysle tohto paragrafu sa ukladá povinnosť pri uplatňovaní ochranných opatrení dodržiavať podmienky definované v tomto paragrafe. V zmysle predošlej vety sa upravujú aj dohody a zmluvné strany týchto dohôd a povinnosť členských štátov zaistiť ich primeranú ochranu. Ustanovenia v zmysle tohto paragrafu platia bez ohľadu na pr ávny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán, alebo právny poriadok podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.

K § 80

Predmetný paragraf usmerňuje povinnosť rady zaistiť primeranú ochranu dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrá niť prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohô d o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 81

Predmetný paragraf definuje udalosti, ktorým je potrebné zabrániť pri plnení povinností rady zaisťovať primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 82

Zaisť uje sa primeraná ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní s cieľom zabrániť udalostiam, spresneným v predmetnom paragrafe. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné , s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 83

V zmysle predmetného paragrafu rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov, alebo sa vykonávajú právomoci, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybran á inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi, v rámci ktorý ch dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.

Jedenásta časť

K § 84

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie zadefinovaných špecifických úloh v zmysle tohto zákona, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s rezolučnými z tretích krajín. Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre rezolučný orgán na úrovni skupiny, ostatné rezolučné orgány a prípadné dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali úlohy zadefinované v predmetnom paragrafe, ktorý zároveň zadáva, kto sa stáva členom takéhoto kolégia na riešenie krízových situácií. Rezolučný orgány z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo vybraná inštitúcia usadená v Únii má dcérsku vybran ú inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti.

K § 85

Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, rezolučne orgány členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia euró pske kolégium pre riešenie krízových situácií. Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vo vzťahu k dcérskym vybraným inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám. Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na vybran ú inštitúciu alebo materskú spoločnosť tretej krajiny. Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie. Európskemu kol égiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak sú domáce dcérske spoločnosti v držbe finanč nej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii alebo ak k nej patria významné pobočky. Na základe vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán sa Európske kolégium nemusí zriadiť.

K § 86

Rada, prí slušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a zahraničné príslušné orgány si na žiadosť a bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon stanovených úloh. Rezolučný orgán na úro vni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi rezolučnými orgánmi. Platí najmä, že rezolučný orgán na úrovni skupiny poskytne rezolučným orgánom v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh v zmysle tohto zákona. Rezolučné orgány nie sú povinné postúpi ť informácie poskytnuté rezolučným orgánom z tretej krajiny ak rezolučný orgán z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie. Pr íslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo sú hlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie. Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a príslušné ministerstvá, nesmú poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín. V prípa de, ak relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, nesúhlasí s ich zverejnením, tak informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

Dvanásta časť

K § 87

Predmetný paragraf upresňuje náležitosti zriadenia národného fondu, ako osobitného účelového fondu, s ktorým hospodári a nakladá rada a v ktorom sa sústreďujú peňažné príspevky (ďalej len 'príspevky ”) vybraných inštitúcií na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomoci rady podľa tohto zákona. Národný fond nie je prá vnickou osobou, jeho prostriedky netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu a jeho správu zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení kr ízových situácií platením príspevkov na tento účel do národného fondu. Tento zákon zo svojej podstaty vylučuje štátnu pomoc, a preto platí, že v súvislosti predmetným návrhom zákona sa neplá nuje zásah do platného rámca bankového odvodu. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom úč te v Národnej banke Slovenska.

K § 88

V zmysle predmetného ustanovenia sa zadáva povinnosť vybraných inštitúcií uhrádzať do národného fondu pravidelné ročné príspevky, ako aj mimoriadne príspevky. Za mimoriadny príspevok, podľ a tohto paragrafu, sa považuje príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím n árodného fondu pri riešení krízových situácií.

K § 89

Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s Ministerstvom financií a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inš titúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie. Predmetné ustanovenie definuje, kedy je rada povinná určiť výšku príspevku na príslušný rok, metodiku výpočtu ročného príspevku, ako aj možnosť využívať neodvolate ľné platobné záväzky ako časť ročného príspevku. Výšku ročného príspevku určuje rada tak, aby do 31. decembra 2024 (ďalej len 'prechodné obdobie”) kumulované prostriedky národné ho fondu dosiahli výšku 1% krytých vkladov (ďalej len 'cieľová úroveň”) vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Ak sa po uplynutí prechodného obdobia zn ížia prostriedky národného fondu pod cieľovú úroveň podľa predošlej vety, rada obnoví pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu. Ïalš ou upravovanou oblasťou je konanie rady v súvislosti s výškou príspevkov vo výnimočných situáciách a metodiku stanovenia a výberu mimoriadnych príspevkov. Výber a spravovanie príspevkov vybraných inštitú cií vyberaných na základe tohto zákona má na starosti rada.

K § 90

Predmetné ustanovenie zadáva lehoty splatnosti príspevkov. V zmysle tohto paragrafu platí, že pravidelný ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do 15. júna príslušného kalendá rneho roka, ak rada neurčí inak. Mimoriadny príspevok je splatný v lehote určenej rozhodnutím rady. Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí riadne a včas príspevok do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky, ktoré sú príjmom národné ho fondu.

K § 91

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rade použiť mechanizmy financovania z národného fondu len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení riešenia krízových situácií a to na úč ely vymedzené predmetným paragrafom. Právo rozhodovať o použití národného fondu má jedine rada. Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ak ju o to požiada národný fond iné ho členského štátu. Prostriedky národného fondu riešenia krízových situácií sa nepoužívajú priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto vybranej in štitúcie alebo osoby. Predmetný paragraf usmerňuje postup rady v prípade, ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu riešenia krízových situácií mohlo byť čiastočné prenesenie strá t vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na Národný fond riešenia krízových situácií.

K § 92

Predmetný paragraf upravuje lehoty a termíny, dokedy je rada povinná previesť prostriedky z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií. Prevedené prostriedky národného fondu do jednotné ho fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.

K § 93

Upravovanou oblasťou v zmysle v predmetného paragrafu sú zdroje národného fondu. Rada môže národný fond naplniť príspevkami podľa § 88, ďalej úvermi definovanými v predmetnom paragrafe §88, výnosmi z dobrovoľného požičania finančných prostriedkov národným fondom iných členských štátov podľa §91. Platí, že úroková sadzba, doba splatnosti a ostatn é podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov národným fondom iných členských štátov sa dohodnú medzi radou a ostatnými národnými fondmi Únie. Nesplatený úver poskytnutý národné mu fondu iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu. Zároveň predmetný paragraf určuje ď alšie možnosti rady v súvislosti so zdrojmi národného fondu.

K § 94

Kompetentný orgán zodpovedný za stanovenie, výber a spravovanie príspevkov vyberaných v zmysle tohto zákona je rada. §94 tohto zákona usmerňuje práva a povinnosti rady v súvislosti s existenciou fondu. Rada v rá mci svojich kompetencií overuje pravidelne jedenkrát ročne funkčnosť systému vyplácania náhrad za straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií. Rada vypracú va správu o výsledku overenia funkčnosti systému vyplácania náhrad za straty, náklady a iné výdavky spojené s riešením krízových situácií za príslušný kalendárny rok a predkladá ju na schvá lenie všetkým jej členom bezodkladne po jej vypracovaní. Predmetný paragraf tiež určuje a dopĺňa ďalšie práva a povinnosti rady v s úvislosti s národným fondom.

K § 95

V prí pade, ak rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití finančných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zá konom.

K § 96

V zmysle predmetného paragrafu sa plánom financovania rozumie plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa tohto zákona. Ïalšou upravovanou oblasťou sú náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutnou súčasťou plánu financovania. Zároveň predmetný paragraf stanovuje pravidlá, ktoré budú základom pre rozdelenie celkov ého príspevku spoločného fondu medzi jednotlivé vnútroštátne národné fondy na úrovni skupiny, ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

K § 97

Predmetný paragraf usmerňuje princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov. Platí, že rada môže použiť peňažné prostriedky podľa §96 ods.2 písm. d) v prípade, ak chránené vklady bud ú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrenia kapitalizácie a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou, okrem prípadov spresnených v predmetnom paragrafe.

Trinásta časť

K § 98

Predmetný paragraf usmerňuje udeľovanie sankcií a iných administratívnych opatrení. Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií sa prideľuje rade, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu poruš enia. Rada a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Rada a príslušné orgány pri výkone svojich pr ávomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhrani čných prípadov. Ak rada zistí nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v rozhodnutí rady uložených vybranej inštitúcii alebo osobami podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), v nedodržiavaní alebo v obchá dzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií bánk, môže rada podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, n ásledkov a povahy zistených nedostatkov uvaliť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) sankcie, usmernené predmetným paragrafom tohto zákona. Rada a príslušné orgány zverejnia na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Také to zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totož nosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

K § 99

V príl ohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločnost í a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. II

K § 33o

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že banka, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, banka, ktorá podlieha dohľadu Európskej centrálnej banky alebo banka, ktorá má v ýznamný podiel na finančnom systéme vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať vybraná inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozí ciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàň ať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scená rov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémov ých stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb. Banka je povinná aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po kaž dej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

K § 33p

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a banku požiada, aby do dvoch mesiacov odstránila nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uvedené nedostatky a prekáž ky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

K § 33q

V zmysle upravovaného paragrafu ak je banka dcérskou spoločnosťou banky so sídlom v členskom štáte, je povinná vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná banka a jej dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plá nu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situá cie skupiny alebo banky pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány bánk na individuá lnej úrovni.

K § 33r

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťamisnaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plá nu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným rozhodnutím o preskúmaní a posúdení plá nu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedného mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upres ňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcé rskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

K § 33s

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

K § 33t

V zmysle upravovaného paragrafu môže materská banka, materská banka v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančn ými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, sú podmienky, ktoré musia byť splnené pred uzatvorením zmluvy o skupinovej podpore. Práva zo zmluvy o skupinovej podpore vykonávajú zmluvné strany samostatne, na zmluvy o právach iných osôb sa neprihliada.

K § 33u

V zmysle predmetného paragrafu materská inštitúcia predloží Národnej banke Slovenska žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, upravenej v predošlom paragrafe. Žiados ť musí obsahovať znenie navrhovanej dohody s označením členov skupiny, ktorí sa majú stať stranami tejto zmluvy. Národná banka Slovenska rozhodne o takejto žiadosti v lehote štyroch mesiacov odo dňa doruč enia žiadosti. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote, Národná banka Slovenska prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdô vodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov. Èlenovia dotknutej podskupiny sú povinní dodržať rozhodnutie o zmluve o skupinovej podpore, ktoré vydala Národná banka Slovenska.

K § 33v

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že každá navrhovaná zmluva sa predloží akcionárom a podlieha jej schváleniu na valnom zhromaždení. Zmluva o finančnej podpore v rámci skupiny je platná len ak akcioná ri dotknutej vybranej inštitúcie splnomocnili štatutárny orgán danej vybranej inštitúcie na prijatie príslušných rozhodnutí. Štatutárny orgán každej osoby, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí skupinovej podpory, podáva každý rok akcionárom správu o plnení zmluvy a o vykonaní každého rozhodnutia prijatého na základe zmluvy.

K § 33w

V nadvä znosti na predošlé upravované paragrafy môže vybraná inštitúcia poskytnúť takúto finančnú podporu len ak sú splnené podmienky zadefinované v predmetnom paragrafe.

K § 33x

V zmysle predmetného paragrafu platí, že rozhodnutie o poskytnutí skupinovej finančnej podpory v súlade so zmluvou prijme štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu poskytnúť. Také to rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí byť uvedený cieľ navrhovanej finančnej podpory. Zároveň platí, že rozhodnutie o prijatí skupinovej finančnej podpory prijme štatutárny orgán č lena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu prijať. Ïalšou upravovanou oblasťou je povinnosť člena podskupiny doručiť rozhodnutie podľa predošlej vety orgánom podľa tohto paragrafu. Ak dohľ ad na konsolidovanom základe vykonáva Národná banka Slovenska, o rozhodnutí v zmysle tohto paragrafu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia a radu.

K § 33y

Predmetný paragraf zadáva povinnosť štatutárnemu orgánu člena podskupiny, ktorý má zámer poskytnúť skupinovú finančnú podporu, oznámiť takýto zámer orgánom v zmysle tohto paragrafu. Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, o rozhodnutí povoliť, zakázať alebo obmedziť poskytnutie skupinovej podpory, ktoré vydala, alebo ktoré jej ozn ámil iný orgán dohľadu, bez zbytočného odkladu informuje ostatných členov kolégia, radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľ adu nad bankou, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, nesúhlasí s rozhodnutím rezolučného orgánu dohľadu iného štátu, ktorým bolo obmedzené, alebo zakázané poskytnutie skupinovej podpory dotknutej banke, do dvoch dní odkedy sa dozvie o vydaní takéhoto rozhodnutia môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

K § 33z

Ustanovenie zavádza povinnosť člena skupiny zverejňovať všetky zmluvy o skupinovej podpore s uvedením všeobecných podmienok a zmluvných strán. Zároveň je povinný aktualizovať túto informá ciu najmenej raz ročne. Forma zverejňovania je elektronická a to prostredníctvom webového sídla subjektu.

K bodu 5

Ustanovenie paragrafu 50 odseku 1 dopĺňa právomoci Národnej banky Slovenska uložiť banke povinnosti v prípade, ak banka nespĺňa podmienky pre výkon jej činností. Uvedený rozsah povinností je transpozí ciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti banky v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré by v prípade nekonania mohli viesť k aktivácií mechanizmov rie šenia krízových situácií.

K bodu 6

Doplnené ustanovenie rozširuje a sprísňuje opatrenie na obnovu podľa odseku 1 § 50, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť banke, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti banky a pobočky zahraničnej banky s povinnosťami ustanovenými zákonom o bankách ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúci í. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 7

Ustanovenie stanovuje možnosť využitia opatrení podľa písm. s) až z) odseku 1 § 50 aj v prípadoch, kedy je zlyhanie alebo neplnenie podmienok činnosti banky len pravdepodobné z vývoja jej činnosti a finančný ch ukazovateľov a zlyhanie alebo neplnenie je možné predpokladať z informácií dostupných Národnej banke Slovenska.

K bodu 8

Doplnené znenie § 50 v odsekoch 18 a 19 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť pokutu banke za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov banky zo strany dotknutej osoby banky a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 50. Rada m ôže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť banke povinnosť, aby začala s prípadnými záujemcami rokovať o predaji banky alebo jej časti ako opatrení na riešenie jej krízovej situácie.

K bodu 9

V novom § 50b je ustanovený proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgá nom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy je potrebné uplatniť niektoré z ustanovení § 50 t) až za) alebo opatrení podľa § 53 ods. 1. Orgány dohľ adu by mali spolupracovať v záujme vhodnosti uplatnenia jednotlivých opatrení na členov skupiny.

K bodom 10 až 12

Zmeny v ustanoveniach o nútenej správe sú premietnutím ustanovení smernice o dočasnom správcovi na zabezpečenie výkonu činností banky v rámci opatrení včasnej intervencie. Nútená správa je novo definovaná ako reorganizačné opatrenie, ktoré nemá priamy vplyv na výplatu vkladov vkladateľov a pozastavenie ich vyplácania, ale slúži na zmenu činnosti banky a zabezpečenie obnovy jej riadneho fungovania.

K bodu 13

Ustanovenie vypúšťa možnosť Národnej banky menovať správcu a jeho zástupcov.

K bodu 14

Ustanovenie rozširuje okruh osôb vylúčených z možnosti byť správcom alebo zástupcom správcu aj na členov rady a to súčasných ako aj bývalých členov rady, ktorí členstvo ukončili v období dvoch rokov pred zavedením nútenej správy.

K bodu 15

Ustanovenie rozširuje možnosti výkonu nútenej správy, kedy správca môže okrem priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracovať so štatutárnym orgánom a ten je povinný poskytovať sprá vcovi všetku potrebnú súčinnosť na výkon jeho kompetencií.

K bodom 16 až 18

Navrhované znenie § 55 odseku 1 prvej vety mení rozsah pozastavenia výkonu funkcií, ktoré mala doterajšia nútená správa a určuje, že výkon funkcií valného zhromaždenia nie je zavedením nútenej správy dotknut ý. Zároveň sa zrušuje pozastavenie práv akcionárov zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom a obmedzenia výkonu funkcie valného zhromaždenia uvedené v iných častiach § 55.

K bodu 19

Ustanovenie navrhuje zrušenie oprávnenia čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s vkladmi v banke zo strany správcu.

K bodu 20

Ustanovenie určuje potrebu súhlasu rady na vyhlásenie konkurzného konania na banku.

K bodu 21

Kompetencie správcu spolu s následkami zavedenia nútenej správy na výkon funkcií a práv v banke sa neuplatňujú v prípade, ak správca namiesto priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracuje so štatutárnym orgánom banky.

K bodu 22

Ustanovenie upravuje možnosť Národnej banky Slovenska okrem informácií o úkonoch vykonaných správcom a zástupcom správcu počas nútenej správy požadovať pravidelné písomné správy o finanč nej pozícií banky. Správu o finančnej pozícií je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy a to aj bez toho, aby o jej predloženie Národná banka Slovenska požiadala.

K bodu 23

Ustanovenie rovnako ako v predchádzajúcich bodoch upravuje výkon kompetencií správcu v prípade, ak tento uskutočňuje ich výkon v spolupráci so štatutárnym orgánom. Správcovi v takom prípade nepatrí pr ávo zrušiť pracovný pomer, dať výpoveď alebo previesť na inú prácu určených vedúcich zamestnancov banky.

K bodu 24

Stanovuje sa možnosť pre Národnú banku Slovenska predĺžiť nútenú správu nad bankou, ak počas obdobia dvanástich mesiacov od jej zavedenia neboli odstránené dôvody, pre ktoré bola nútená sprá va nad bankou zavedená.

K bodu 25

Ustanovenie navrhovaného § 62a určuje proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Eur ópskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy Národná banka Slovenska zvažuje zavedenie nútenej správy ako reorganizačného opatrenia alebo o zavedení reorganiza čného opatrenia uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spolupráca orgánov dohľadu pri uplatňovaní reorganizačných opatrení pri riešení potenciálnych alebo existujúcich krízový ch situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančného trhu.

K bodu 26

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. III

K § 53f

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje udeľovanie výnimiek pri vymáhaní dohôd o finančnej zábezpeke, obmedzeniach účinkov záložného práva, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vz ájomného započítania a zadáva rámec pri ich zahàňaní do ozdravných plánov pre obchodníkov s cennými papiermi.

K § 71df

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že obchodník s cennými papiermi je povinný v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť za vypracovanie, uskutočňovanie a aktualizáciu ozdravného plá nu. Obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý má významný podiel na finančnom systé me vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po tom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàňať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasné ho vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresový ch situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií a stresových situácií týkajú cich sa konkrétnej právnickej osoby alebo skupiny právnických osôb. Obchodník s cennými papiermi je povinný aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktú ry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

K § 71dg

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a obchodníka s cennými papiermi požiada, aby do dvoch mesiacov odstránil nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uveden é nedostatky a prekážky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

K § 71dh

V zmysle upravovaného paragrafu ak je obchodník s cennými papiermi materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte, je povinný vypracovať a predložiť Ná rodnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu, schválený štatutárnym orgánom obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná obchodník s cennými papiermi a jeho dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dc érskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo obchodníka s cennými papiermi pri zohľadnení finanč nej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány obchodníkov s cennými papiermi na individuálnej úrovni.

K § 71di

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušným kolégiom snaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote š tyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným roz hodnutím o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedné ho mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upresňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

K § 71dj

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

K § 71dk

V zmysle upravovaného paragrafu môže materský obchodník s cennými papiermi , materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretí ch krajín, podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Na poskytovanie finančnej podpory v rámci skupiny sa primerane vzťahujú ustanovenia podľ a tohto paragrafu.

K § 71dl

Predmetný paragraf vymedzuje obchodníkov s cennými papiermi, na ktorých sa v závislosti od výšky základného imania vzťahujú povinnosti podľa určených ustanovení. Ustanovenie harmonizuje znenie návrhu novely zá kona o cenných papieroch s novým zákonom o riešení krízových situácií. Zavádza odkaz na zákon o cenných papieroch a príslušné ustanovenia o nútenej správe a skupinovej nútenej správe.

K bodu 3

Predmetné ustanovenie vymedzuje výnimku uplatnení upravujúcich ponuky na prevzatie a to v prípade uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií podľa zákona o cenných papieroch a zákona o riešení krízový ch situácií.

K bodu 4

Ustanovenie právomoci N árodnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosti v prípade, ak nespĺňa podmienky pre výkon svojej činnosti. Uvedený rozsah povinností je transpozíciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti obchodníka v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré v prípade nekonania by mohli viesť k aktivácií mechanizmov rieš enia krízových situácií.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie roz širuje a sprísňuje opatrenie na obnovu, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti obchodníka s povinnosťami ustanovenými zákonom o cenných papieroch ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 6

Doplnené znenie § 144 v odsekoch 29 a 31 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pokutu za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov obchodníka zo strany dotknutej osoby a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 144. Rada môže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť obchodníkovi povinnosť, aby začal s prípadnými záujemcami rokovať o predaji podniku alebo jeho časti ako opatrení na riešenie vzniknutej kr ízovej situácie.

K bodu 7

Ustanovenia navrhované ho § 144a a 144b určujú proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad obchodníkom, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku s Euró pskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu, kedy Národná banka Slovenska zvažuje uplatnenie opatrení alebo o uplatnení opatrení uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spoluprá ca orgánov dohľadu pri uplatňovaní opatrení pri predchádzaní a riešení potenciálnych alebo existujúcich krízových situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančn ého trhu.

K bodu 8

V prílohe sa uvá dza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktor ou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 25

V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. má ja 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. IV

K bodom 1 až 4

Navrhované ustanovenia určujú vzťah nového zákona a rezolučného konania s konkurzným konaním, pričom určujú začiatok alebo priebeh rezolučného konania ako prekážku začatia alebo pokračovania konkurzné ho konania. Ustanovenia rovnako stanovujú výnimku pre rezolučné konanie z pravidla prerušenia súdnych a iných konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu pri vyhlásení konkurzu. Prebiehajúce rezolučn é konanie, predmetom ktorého je majetok úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa neprerušuje.

K Èl. V

Doplnení m ustanovenia § 1 ods. 2 sa upravuje výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre zákazky súvisiace s činnosťou rady a to z dôvodu potreby rýchleho a flexibilného reagovania rady a Národnej banky Slovenska v procese riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

K Èl. VI

K bodu 1

Stanovuje sa zodpovednosť Fondu ochrany vkladov za správu prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť použitia prostriedkov Fondu na ochranu vkladov na financovanie riešenia krízových situácií. Jedná sa o transpozíciu ustanovení smernice, ktoré stanovujú zaradenie národných syst émov na ochranu vkladov v obmedzenej miere a za splnenia podmienok ako zdrojov pre financovanie riešenia krízových situácií.

K bodu 3

Z dô vodu napojenia Fondu ochrany vkladov na rámec financovania riešenia krízových situácií navrhované ustanovenie vytvára možnosť jeho doplnenia na základe rozhodnutia Rady fondu o zvýšení prí spevku tak, aby sa Fond v období šiestich rokov doplnil na potrebnú úroveň.

K bodu 4

Ustanovenie u pravuje možnosť náhrady nákladov Fondu ochrany vkladov spojených s financovaním riešenia krízových situácií v prípade, ak tieto prekročia úroveň, ktorú by Fond ochrany vkladov nahrádzal vkladateľ om pri likvidácií alebo konkurznom konaní voči banke, ktorej krízová situácia sa riešila v rezolučnom konaní.

K bodu 5

Ustanovenie stanovuje právomoci Fondu na ochrany vkladov vo vzťahu

K bodom 6, 8 a 10

Ustanovenia bodov 6, 8 a 9 stanovujú bariéry vyžadované smernicou na predchádzanie konfliktu záujmov pri riešení krízových situácií, ktorý by mohol vzniknúť zapojením zástupcov komerčných bá nk do procesu riešenia krízových situácií pri výkone ich funkcií v orgánoch Fondu ochrany vkladov.

K bodu 7

Ustanovenie určuje pôsobnosť Prezídia Fondu ochrany vkladov a Prezidenta Fondu ochrany vkladov pri riešení krízových situácií podľa zákona o riešení krízových situácií finančných inštitú cií a to najmä ako členov kolégií pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

K bodu 9

Ustanovenie upravuje zabezpečenie výkonu činností Fondu ochrany vkladov spojených s riešením krízových situácií zo strany úradu fondu.

K bodu 11

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. VII

K bodu 1 - § 13 ods. 1 písm. f)

Navrhuje sa, aby u vybranej inštitúcie bol odpis závä zkov vykonaný v rámci rezolučného konania podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov oslobodený od dane.

K bodu 2 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 6

Za daňový výdavok bude možné považovať u veriteľ a aj odpis pohľadávok voči vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní, ak o odpise záväzku rozhodla Rada pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o riešení kr ízových situácií na finančnom trhu a o z mene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 3 a 4 - § 20 ods. 2 písm. g) a § 20 ods. 21

U daňovníka, ktorý je veriteľom vybranej inš titúcie v rezolučnom konaní, sa umožňuje, aby za daňový výdavok bola považovaná aj tvorba opravných polož iek k pohľadávkam voči tomuto dlžníkovi. Tvorba opravných položiek sa zahrnie do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane.

K Èl. VIII

Tento zá kon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h

guvernér

Národnej banky Slovenska

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu