Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 483/2001 účinný od 01.01.2015 do 31.03.2015

§ 6

(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.
(2)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi podľa § 29 ods. 3. Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi. Národná banka Slovenska na základe tohto posúdenia oznámi banke, či jej vlastné zdroje sú dostatočné na krytie rizík; ak vlastné zdroje nie sú dostatočné na krytie rizík, Národná banka Slovenska v oznámení uvedie výšku vlastných zdrojov potrebných na krytie rizík. Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje možný vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému, a to najmä v kritických situáciách podľa § 48 ods. 8 písm. c). Ak Národná banka Slovenska zistí na základe vykonaného preskúmania, že banka alebo pobočka zahraničnej banky môže predstavovať systémové riziko, bezodkladne informuje o výsledkoch tohto preskúmania Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).13o)
(3)
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(4)
Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.15)
(5)
Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.15)
(6)
Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.
(7)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(8)
Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(9)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(10)
Orgán dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu alebo v súlade s týmto zákonom; takú dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je orgán dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(11)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu. Na dcérsku spoločnosť banky podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia § 23, 23a, 23b, 23e, 24, 25 a 27, ak materská banka v Európskej únii alebo banka kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii preukáže, že to právne predpisy iného štátu nepripúšťajú.
(12)
Centrálny depozitár cenných papierov a člen centrálneho depozitára cenných papierov16) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu dohľadu.
(13)
Pri výkone dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iného členského štátu, so Slovenskou komorou audítorov, s audítormi alebo audítorskými spoločnosťami17) (ďalej len „audítor“), s prevádzkovateľmi platobných systémov9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri výkone dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18) Na účely dohľadu nad pobočkou banky zriadenou v inom členskom štáte Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu najmä informácie o riadení a vlastníckej štruktúre banky, informácie týkajúce sa dodržiavania pravidiel likvidity, udržiavania svojich vlastných zdrojov a obmedzení majetkovej angažovanosti banky, ďalšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť systémové riziko vyvolané bankou a informácie o systéme ochrany vkladov, administratívnych a účtovných postupoch a o vnútorných kontrolných postupoch banky. Národná banka Slovenska môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ak bola jej žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote. Národná banka Slovenska poskytuje príslušnému orgánu dohľadu členského štátu akékoľvek informácie a zistenia týkajúce sa dohľadu nad likviditou banky v rozsahu, v ktorom sú dôležité pre ochranu vkladateľov alebo investorov v členskom štáte, v ktorom má banka pobočku; ak sa vyskytne alebo sa môže odôvodnene očakávať problém s likviditou, tieto informácie zahŕňajú aj údaje o plánovaní a realizácii plánu na obnovu a o opatreniach prijatých v rámci dohľadu. Ak ide o pobočku zahraničnej banky zriadenú v Slovenskej republike, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o systéme ochrany vkladov uplatňovanom v Slovenskej republike. Dôverné informácie od príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov môže Národná banka Slovenska zverejniť len so súhlasom týchto orgánov dohľadu, ktoré tieto informácie poskytli. Poskytnuté dôverné informácie od orgánov dohľadu iných členských štátov Národná banka Slovenska môže použiť len pri výkone svojich povinností a na účely
a)
dohľadu nad dohliadanými subjektmi pri kontrole a monitorovaní dodržiavania podmienok týkajúcich sa začatia podnikania dohliadaných subjektov a podnikania dohliadaných subjektov na individuálnom základe alebo konsolidovanom základe, najmä ak ide o monitorovanie ich likvidity, kapitálovej primeranosti, veľkej majetkovej angažovanosti, administratívnych a účtovných postupov a mechanizmov vnútornej kontroly,
b)
uplatňovania sankcií podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,15)
c)
konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Národnej banky Slovenska,
d)
súdnych konaní o preskúmavaní rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo iných súdnych konaní súvisiacich s dohliadanými subjektmi alebo s dohľadom nad dohliadanými subjektmi.
(14)
Ak Národná banka Slovenska dospeje k záveru, že pobočka zahraničnej banky je významná, podá žiadosť spolu s odôvodnením orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad zahraničnou bankou alebo orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ktorý vykonáva dohľad nad zahraničnou bankou, ktorá pobočku zahraničnej banky zriadila, aby určil, že pobočka tejto zahraničnej banky je významná; Národná banka Slovenska pritom osobitne prihliada na
a)
to, či podiel tejto pobočky zahraničnej banky presahuje 2 % všetkých prijatých vkladov v Slovenskej republike,
b)
pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia činnosti zahraničnej banky na likviditu trhu a na platobný systém, systém zúčtovania a systém vyrovnania v Slovenskej republike a
c)
veľkosť a význam tejto pobočky zahraničnej banky z hľadiska počtu klientov v rámci finančného systému v Slovenskej republike.
(15)
Národná banka Slovenska v záujme určenia, že pobočka zahraničnej banky je významná, spolupracuje s orgánmi dohľadu podľa odseku 14. Ak sa Národná banka Slovenska a orgán dohľadu podľa odseku 14 v lehote do dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 nedohodnú o určení, že pobočka zahraničnej banky je významná, Národná banka Slovenska do dvoch kalendárnych mesiacov po uplynutí tejto lehoty určí, či táto pobočka zahraničnej banky je významná. Národná banka Slovenska pritom zohľadňuje názory a výhrady orgánu dohľadu podľa odseku 14. Ak v lehote dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 orgán dohľadu podľa odseku 14 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,19) Národná banka Slovenska určí, či pobočka zahraničnej banky je významná v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska určí samostatne, či je pobočka zahraničnej banky významná. Národná banka Slovenska postúpi informáciu o tom, že pobočka zahraničnej banky je významná, spolu s úplným odôvodnením orgánu dohľadu podľa odseku 14. Určenie, že pobočka zahraničnej banky je významná, nemá vplyv na práva a povinnosti Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov.
(16)
Národná banka Slovenska oznamuje príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnená pobočka banky určená ako významná, informácie podľa § 48 ods. 9 písm. c) a d) a pri spolupráci s týmto príslušným orgánom dohľadu postupuje podľa § 48 ods. 7 písm. c). Ak sa Národná banka Slovenska dozvie o kritickej situácii podľa § 48 ods. 1 v banke, ktorej pobočka je určená ako významná, bezodkladne upozorní príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnená významná pobočka banky a ďalší orgán verejnej moci v tomto členskom štáte, ktorý má informácie o tejto pobočke banky. Národná banka Slovenska oznámi príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnená významná pobočka banky, výsledok posúdenia rizika podľa odseku 2, ako aj svoje rozhodnutia podľa § 50 v rozsahu relevantnom pre túto pobočku banky. Národná banka Slovenska tiež konzultuje s príslušným orgánom dohľadu nápravné opatrenia, ak je to relevantné pre riziká týkajúce sa likvidity.
(17)
Ak Národná banka Slovenska nie je orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe a nepostupuje podľa § 48 ods. 9 a 10 a ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad bankou s pobočkou v inom členskom štáte, ktorá je určená ako významná, Národná banka Slovenska
a)
zriadi a vedie pracovnú skupinu orgánov dohľadu (ďalej len „pracovná skupina“) s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa odsekov 13 a 16,
b)
určuje, ktorý príslušný orgán dohľadu sa zúčastňuje na zasadnutí a činnosti pracovnej skupiny,
c)
prihliada na dôležitosť činnosti orgánu dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému podľa odseku 2 a na povinnosti uvedené v odseku 16,
d)
vopred úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o termíne, mieste uskutočnenia a programe zasadnutia pracovnej skupiny,
e)
včas a úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o rozhodnutiach prijatých na zasadnutí pracovnej skupiny a o vykonaných opatreniach.
(18)
Informácie poskytnuté podľa odseku 12 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, auditu a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 12 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(19)
Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
(20)
Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom,
b)
spôsob uplatňovania národnej voľby v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona,
c)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk,
d)
súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora,
e)
zoznam uznaných ratingových agentúr,20)
f)
zoznam vyšších územných celkov alebo obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom.
(21)
Na základe zistení vyplývajúcich z preskúmania podľa odseku 2 môže Národná banka Slovenska zvýšiť počet a frekvenciu dohliadok na mieste, vyžadovať predloženie dodatočných správ, častejšie preskúmanie strategických plánov alebo obchodných plánov alebo uskutočniť tematické zameranie dohliadok.
(22)
Národná banka Slovenska každoročne vypracováva plán dohliadok na mieste a plán dohliadok na diaľku. Tieto plány dohliadok obsahujú informácie najmä o
a)
výkone dohľadu,
b)
subjektoch, ktoré sú predmetom dohľadu podľa odseku 1,
c)
pláne dohliadok podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 9.
(23)
Pri tvorbe plánov dohliadok podľa odseku 22, ak ide o banky, Národná banka Slovenska prihliada najmä na
a)
výsledky stresového testovania bánk,
b)
informácie a zistenia od príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, v ktorom pobočka banky vykonáva svoju činnosť,
c)
systémové riziko,
d)
tie banky, pri ktorých to Národná banka Slovenska považuje za potrebné.
(24)
Podmienky podľa § 30 až 32, za ktorých bol banke udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32, je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti predchádzajúceho súhlasu. Národná banka Slovenska prehodnocuje aspoň každé tri kalendárne roky plnenie podmienok, za ktorých bol banke udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32, s prihliadnutím najmä na nové druhy obchodov.
(25)
Ak banka prestane spĺňať podmienky podľa § 30 až 32, za ktorých jej bol udelený predchádzajúci súhlas, Národná banka Slovenska môže banke odobrať udelený predchádzajúci súhlas alebo uložiť potrebné opatrenia na zlepšenie interného prístupu podľa § 30 až 32. Takými opatreniami môže byť okrem opatrení podľa § 50 aj opatrenie v podobe predloženia plánu na obnovu v súlade s podmienkami, za ktorých jej bol udelený predchádzajúci súhlas, s určenou lehotou jeho predloženia a realizácie. Ak banka nebude schopná v určenej lehote predložiť a zrealizovať plán na obnovu, udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32 jej Národná banka Slovenska odoberie alebo obmedzí len na tú časť, ktorá je v súlade s požadovanými podmienkami na interný prístup podľa § 30 až 32. Ak by uvedený nesúlad s podmienkami, za ktorých jej bol udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32, mohol viesť k neprimeraným vlastným zdrojom, Národná banka Slovenska je oprávnená od banky vyžadovať preukázanie splnenia podmienok na vlastné zdroje podľa osobitného predpisu.20a)
(26)
Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) informácie o
a)
zisteniach z preskúmaní a hodnotení podľa odseku 2,
b)
metodike, z ktorej vychádzajú rozhodnutia podľa odsekov 2, 22 až 25 a § 50.
(27)
Národná banka Slovenska vykoná najmenej raz ročne stresové testovanie a výsledky vykonaných stresových testov20b) môže zverejniť alebo ich poskytnúť Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) na účely zverejňovania výsledkov stresových testov z Európskej únie.
(28)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu poskytne informácie a zistenia Národnej banke Slovenska týkajúce sa pobočky banky pri výkone bankových činností alebo banky pri výkone bankových činností na území tohto členského štátu, na základe ktorých je potrebné vykonať opatrenia na nápravu, tak Národná banka Slovenska oznámi a na požiadanie vysvetlí príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, aké opatrenia na nápravu prijala. Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu z dôvodu nesúhlasu s postupom Národnej banky Slovenska prijme vlastné opatrenia na nápravu a Národná banka Slovenska nesúhlasí s týmito opatreniami na nápravu, môže vec predložiť na vyjadrenie Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) podľa osobitného predpisu.19)
(29)
Ak Národná banka Slovenska poskytne informácie a zistenia príslušnému orgánu dohľadu členského štátu týkajúce sa pobočky zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničnej banky pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky, na základe ktorých je potrebné vykonať opatrenia na nápravu, a tento členský štát neprijme primerané opatrenia, Národná banka Slovenska môže po informovaní tohto príslušného orgánu dohľadu a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) prijať náležité opatrenia na zabránenie ďalším porušeniam s cieľom chrániť záujmy vkladateľov, investorov a ostatných subjektov, ktorým sa poskytujú služby, alebo chrániť stabilitu finančného systému.
(30)
Národná banka Slovenska okrem kreditného rizika, trhového rizika a operačného rizika preskúmava a hodnotí v rámci výkonu dohľadu aj
a)
výsledky stresových testov uskutočňovaných bankou, ktorá používa prístup interných ratingov podľa osobitného predpisu,20c)
b)
expozície voči riziku koncentrácie a riadenie tohto rizika bankou vrátane ich súladu s osobitným predpisom,20d)
c)
vhodnosť a spôsob uplatňovania postupov pre riadenie rizika spojeného so zmierňovaním kreditného rizika,
d)
rozsah primeranosti vlastných zdrojov banky voči aktívam, ktoré sú predmetom sekuritizácie s ohľadom na jej ekonomickú podstatu a stupeň presunu rizika,
e)
expozície voči riziku likvidity, meranie a riadenie rizika likvidity bankou vrátane analýz alternatívnych scenárov, riadenie faktorov zmierňujúcich riziko,
f)
dopady rozloženia rizika a spôsob, akým sú tieto dopady začlenené do systému merania rizika, výsledky stresového testovania uskutočňovaného bankou, ktorá používa vlastný model výpočtu trhového rizika podľa osobitného predpisu,20e)
g)
geografické rozmiestnenie expozícií banky,
h)
obchodný model banky,
i)
systémové riziko.
(31)
Národná banka Slovenska na účely odseku 30 písm. e) v rámci výkonu dohľadu preskúmava a hodnotí aj
a)
celkové riadenie rizika likvidity banky, pričom zohľadňuje postavenie banky na finančnom trhu,
b)
či banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu; ak sa zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát, prijme opatrenie, ktoré bude zohľadňovať riziko, že banka v budúcnosti poskytne skrytú podporu na sekuritizáciu,
c)
či úpravy oceňovania pozícií alebo portfólií v obchodnej knihe podľa osobitného predpisu20f) umožňujú banke za bežných trhových podmienok v krátkom čase predať alebo zaistiť svoje pozície bez toho, že by došlo k významnej strate,
d)
expozície banky voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z neobchodných činností; ak by v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny úrokových sadzieb o viac ako 200 bázických bodov alebo o hodnotu určenú Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) klesla ekonomická hodnota banky o viac ako 20 % z hodnoty vlastných zdrojov, uloží Národná banka Slovenka opatrenie na nápravu,
e)
expozície banky voči nadmernému používaniu finančnej páky,
f)
riadiaci a kontrolný systém banky, spôsobilosť členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady vykonávajúcich svoje povinnosti.

§ 17

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že pobočka zahraničnej banky podľa § 11 ods. 1 pri výkone bankových činností alebo zahraničná banka pri výkone bankových činností podľa § 11 ods. 2 na území Slovenskej republiky porušuje právne predpisy alebo existuje odôvodnené riziko nedodržiavania právnych predpisov, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo. Ak Národná banka Slovenska zistí, že príslušný orgán dohľadu členského štátu neprijal opatrenia na odstránenie porušovania právnych predpisov alebo na odvrátenie odôvodneného rizika nedodržiavania právnych predpisov, môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o riešenie tohto stavu.
(2)
Národná banka Slovenska na základe informácií od príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu o porušení právnych predpisov alebo o existencii odôvodneného rizika nedodržiavania právnych predpisov pobočkou banky alebo bankou, ktorá vykonáva bankové činnosti na území tohto členského štátu, prijme opatrenia na odstránenie porušovania právnych predpisov alebo na odvrátenie odôvodneného rizika nedodržiavania právnych predpisov touto bankou alebo pobočkou banky. O týchto opatreniach informuje príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.
(3)
Ak vec neznesie odklad a príslušný orgán dohľadu členského štátu neprijme opatrenia podľa odseku 1 alebo reorganizačné opatrenia podľa § 53 ods. 8, môže Národná banka Slovenska prijať preventívne opatrenia na ochranu klientov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo klientov zahraničnej banky podľa odseku 1, ktoré môžu spočívať aj v pozastavení platobných operácií24e) s vkladmi. Tieto preventívne opatrenia nemôžu uprednostniť veriteľov pobočky zahraničnej banky podľa odseku 1 alebo zahraničnej banky podľa odseku 1. O prijatí takých opatrení bezodkladne informuje Národná banka Slovenska Európsku Komisiu (ďalej len „Komisia“), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo. Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu prijme preventívne opatrenia a Národná banka Slovenska má proti týmto opatreniam námietky, Národná banka Slovenska môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) podľa osobitného predpisu.19)
(4)
Ak príslušný orgán členského štátu prijme reorganizačné opatrenia podľa § 53 ods. 8, tak preventívne opatrenia, ktoré prijala Národná banka Slovenska podľa odseku 3, sú neplatné a Národná banka Slovenska ich zruší. Ak príslušný orgán členského štátu neprijme reorganizačné opatrenia podľa § 53 ods. 8 a preventívne opatrenia, ktoré prijala Národná banka Slovenska podľa odseku 3, sa stanú neopodstatnenými, Národná banka Slovenska ich zruší.

§ 23

(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci banky, a upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je ďalej povinná v súlade s týmto zákonom zahrnúť do stanov zásady odmeňovania, ktoré sú zohľadňované v rámci systému riadenia rizík banky a podporujú ho, ako aj upraviť činnosť výboru pre odmeňovanie v banke, ak sa zriaďuje, alebo činnosť určenej osoby zodpovednej za systém odmeňovania v banke. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane samostatného a nezávislého útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému riadenia rizík, ktorým je banka vystavená a za činnosť výboru pre riadenie rizík,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov podľa § 34,
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
informačný systém,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu,
i)
činnosť výboru pre odmeňovanie v banke.
(2)
Banka je povinná vo svojich vnútorných predpisoch upraviť podrobnosti o
a)
organizačnej štruktúre banky podľa odseku 1 s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon bankových činností v rámci banky,
b)
systéme vnútornej kontroly, do ktorého je zahrnutý aj útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
c)
vypracovaní, uskutočňovaní a aktualizácii ozdravného plánu banky (ďalej len "ozdravný plán").
(3)
Banka je v rámci systému vnútornej kontroly povinná v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nedostatočného riadenia banky zabezpečiť vykonávanie
a)
kontrolných činností, ktoré sú súčasťou prevádzkových pracovných postupov, a vyvodzovanie opatrení na nápravu z vykonávania kontrolných činností a realizáciu týchto opatrení v jednotlivých organizačných útvaroch banky, pričom tieto činnosti a opatrenia vykonávajú
1.
zamestnanci alebo organizačné útvary banky, ktoré sa zúčastňujú na jednotlivých prevádzkových pracovných postupoch,
2.
vedúci zamestnanci jednotlivých organizačných útvarov banky zodpovední za kontrolované procesy a za výsledky ich kontroly alebo nimi poverení zamestnanci,
b)
kontroly nezávislej od prevádzkových pracovných postupov, ktorú vykonáva útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu, pričom vo výnimočných a vopred určených prípadoch sa môže vykonávať ako súčasť prevádzkového pracovného postupu banky, a to vtedy, ak je zabezpečené zachovanie nezávislosti a vylúčenie akéhokoľvek konfliktu záujmov.
(4)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov banky a postupov v banke; skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu a udržiavanie vlastných zdrojov banky vo vzťahu k jej požiadavkám na vlastné zdroje, likviditu a dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti; skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík, zásady odmeňovania, ktoré sú zohľadňované v rámci systému riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je zodpovedný za sledovanie odstraňovania zistených nedostatkov a za sledovanie realizácie schválených návrhov a odporúčaní na nápravu nedostatkov. Za zriadenie a funkčnosť útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedá štatutárny orgán banky; túto zodpovednosť nemôže preniesť na inú osobu. Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu je priamo podriadený štatutárnemu orgánu banky, dozornej rade banky alebo jednému z členov štatutárneho orgánu banky alebo dozornej rady banky.
(5)
Banka je povinná dodržiavať organizačnú štruktúru spĺňajúcu požiadavky podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(6)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík:
1.
kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera,
2.
trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých sa trhové riziko meria,
3.
operačné riziko podľa osobitného predpisu,25aa)
4.
riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti,
5.
systémové riziko vyplývajúce z možného vplyvu na stabilitu finančného systému s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami na finančný systém a národné hospodárstvo Slovenskej republiky,
6.
riziko modelu vyplývajúce z možnej straty, ktorá môže banke vzniknúť v dôsledku rozhodnutí založených najmä na výsledkoch interných prístupov, a to z dôvodu chýb pri ich vypracovaní, uplatňovaní alebo používaní,
7.
riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa osobitného predpisu,25ab)
b)
riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík,
c)
systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík, meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík, systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu,
d)
vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika,
e)
centrálnou protistranou centrálna protistrana podľa osobitného predpisu,25ac)
f)
zmierňovaním kreditného rizika zmierňovanie kreditného rizika podľa osobitného predpisu,25ad)
g)
interným prístupom, prístup podľa osobitného predpisu.25ae)
(7)
Kópiu platného znenia stanov banka doručí Národnej banke Slovenska bezodkladne po každej zmene stanov banky.
(8)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý udeľuje Národná banka Slovenska na základe žiadosti banky.
(9)
Opatrením,23) ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia:
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia banky podľa odseku 1,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly banky podľa odseku 3, podrobnosti o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ako aj rozsah, počet a termíny vykonávaných kontrol týmto útvarom,
c)
čo sa rozumie významným rizikom na účely systému riadenia rizík,
d)
rozsah, v akom pobočky zahraničných bánk podliehajú požiadavkám ustanoveným podľa písmen a) a b),
e)
náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 8 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti,
f)
podrobnosti týkajúce sa zásad odmeňovania v bankách podľa § 23a až 23c, a to
1.
kritériá na určenie pomeru medzi pevnou zložkou celkovej odmeny a pohyblivou zložkou celkovej odmeny zamestnanca banky,
2.
spôsob zahŕňania hodnôt pohyblivej odmeny poskytovanej vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov do celkovej hodnoty pohyblivej odmeny,
g)
kritériá zriadenia výboru pre odmeňovanie v banke podľa § 23d.

§ 27

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať,
d)
tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať.
(3)
Na účely odsekov 2 a 4 si banka môže zriadiť výbor pre riadenie rizík; ak banka nezriadi výbor pre riadenie rizík, je povinná riadenie rizík vykonávať výborom pre audit podľa osobitného predpisu,26ga) ktorý vykonáva činnosti podľa odsekov 2 a 4.
(4)
V organizačnej štruktúre banky musí byť zahrnutý vedúci zamestnanec a ďalší zamestnanci zodpovední za výkon funkcie riadenia rizík, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
monitorovanie a uplatňovanie stratégie riadenia rizík a postupov podľa odseku 1,
b)
predkladanie písomnej správy o výkone svojej činnosti aspoň raz ročne členom štatutárneho orgánu banky a členom dozornej rady banky,
c)
vytváranie podpory a poskytovanie informácie štatutárnemu orgánu banky a dozornej rade banky v súvislosti s celkovým identifikovaním, analyzovaním, monitorovaním, vykazovaním a riadením rizík,
d)
preskúmavanie, či hodnoty aktív a pasív ponúkaných klientom zohľadňujú obchodný zámer a investičný zámer a stratégiu riadenia rizík.
(5)
Zamestnanci podľa odseku 4 vykonávajú funkciu riadenia rizík nezávisle od iných útvarov banky a bezodkladne informujú dozornú radu o akomkoľvek nedostatku, ktorý by mohol mať vplyv na porušenie povinnosti podľa odseku 1.
(6)
Vedúceho zamestnanca podľa odseku 4 je možné odvolať len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady.
(7)
Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa
a)
stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu,
b)
postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám,
c)
systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške.
(8)
Vnútorný kapitál banky musí byť primeraný skutočným trhovým rizikám, ktoré nepodliehajú požiadavke na vlastné zdroje. Banka, ktorá si pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko podľa osobitného predpisu26h) započítala svoje pozície v jednej akcii alebo vo viacerých akciách vytvárajúcich akciový index proti jednej pozícii alebo viacerým pozíciám vo futures na akciový index alebo v inom produkte akciového indexu, musí mať primeraný vnútorný kapitál na pokrytie bázického rizika straty spôsobenej tým, že hodnota futures alebo iného produktu sa nepohybuje úplne v súlade s hodnotou jej podkladových akcií. Banka musí mať primeraný vnútorný kapitál aj vtedy, ak má v držbe opačné pozície vo futures na akciový index, ktoré nie sú identické z hľadiska svojej splatnosti alebo zloženia. Pri využívaní postupu podľa osobitného predpisu26i) banka musí mať v držbe dostatočný vnútorný kapitál voči riziku straty, ktorá existuje v čase od prijatia prísľubu do nasledujúceho pracovného dňa.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť,
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity,
c)
bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o neplnení alebo predpokladanom neplnení povinností podľa písmena b) a následne predložiť Národnej banke Slovenska plán na včasné obnovenie plnenia ukazovateľov likvidity.
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
1.
pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,
2.
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd,
3.
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
4.
vypracúva obchodné zámery a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií,
b)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
c)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobných služieb, je povinná na svoje náklady a bezodkladne zabezpečiť nápravu.
(12)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.
(13)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom.
(14)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj ďalšie druhy rizík,
b)
ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 9 a spôsob jej zisťovania,
c)
percentuálne pomery podľa odseku 19, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte celkovej devízovej pozície,
d)
rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk.
(15)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky.
(16)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(17)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 18.
(18)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných predpisov banky.
(19)
Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm. c) percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom,
b)
celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.

§ 36a

(1)
Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, § 75 ods. 1 písm. h), ods. 4 písm. a) až g), ods. 6, 9 až 12 sa použijú rovnako na úver poskytnutý bankou alebo pobočkou zahraničnej banky za týchto podmienok:
a)
úver sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o takomto úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania,
b)
úver je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru, a to aj rozostavaným,
c)
účelom úveru je financovanie tuzemskej nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru, a to aj rozostavaných,
d)
úver nie je hypotekárnym úverom ani spotrebiteľským úverom podľa osobitného predpisu.32a)
(2)
Ustanovenia § 75 ods. 1 písm. h), ods. 4 písm. d), ods. 6, 10 až 12 sa nepoužijú na úvery podľa odseku 1, ktoré majú fixnú úrokovú sadzbu počas celej doby splatnosti úveru.
(3)
Ustanovenia § 75 ods. 1 písm. h), ods. 4 písm. b) a d), ods. 6, 9 až 12 sa nepoužijú na úvery podľa odseku 1, ktoré poskytuje banka alebo pobočka zahraničnej banky svojim zamestnancom bez úroku alebo s úrokovou sadzbou nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktoré sa neponúkajú verejne.
(4)
Ak je fyzickou osobou podľa odseku 1 písm. a) osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, zmluva o úvere podľa odseku 1 musí obsahovať aj záväzok banky alebo pobočky zahraničnej banky, že jej umožní odložiť splátky istiny úveru alebo znížiť mesačnú splátku úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tejto osobe narodí dieťa a táto osoba o to banku alebo pobočku zahraničnej banky písomne požiada v lehote do troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.
(5)
Odloženie splátok istiny úveru alebo zníženie mesačnej splátky úveru podľa odseku 4, a to na základe výberu z týchto možností osobou podľa odseku 4, začne plynúť dňom účinnosti zmeny zmluvy o úvere podľa odseku 1, ktorej predmetom je odloženie splátok istiny úveru alebo zníženie mesačnej splátky úveru.

§ 38

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne poskytovať do registra bankových úverov a záruk vedeného Národnou bankou Slovenska36) (ďalej len „register“) podľa odseku 2 údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám, o žiadostiach o poskytnutie úveru podnikateľom alebo právnickým osobám, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov podnikateľom alebo právnickým osobám a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky voči podnikateľom alebo právnickým osobám v eurách alebo v cudzej mene. Banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedajú za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov, ktoré poskytli do registra. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta vykonať v registri opravy poskytnutých údajov, ktoré nie sú správne, úplné alebo aktuálne, a o vykonaných opravách zasielať oznámenie Národnej banke Slovenska.
(2)
Register obsahuje údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa odseku 1 a Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;37aa) tento register nepodlieha registrácii podľa osobitného predpisu.37)
(3)
Národná banka Slovenska môže aj bez súhlasu klienta využívať údaje z registra pri výkone svojich úloh, činností a pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitného zákona8) a aj bez súhlasu klienta poskytuje údaje z registra banke, pobočke zahraničnej banky a Exportno-importnej banke Slovenskej republiky37aa). Národná banka Slovenska poskytuje údaje z registra aj klientovi, ak sa týkajú jeho osoby, a to na základe písomnej žiadosti klienta. Žiadosť klienta o poskytnutie údajov z registra musí obsahovať úradne osvedčený podpis klienta, štatutárneho orgánu klienta alebo inej osoby preukázateľne oprávnenej konať za klienta. Prílohou k žiadosti klienta, ktorý je podnikateľom alebo právnickou osobou, je aj výpis z obchodného registra alebo inej úradnej evidencie, do ktorej je klient zapísaný, nie starší ako jeden mesiac pred doručením žiadosti. Národná banka Slovenska poskytne klientovi informácie v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti. Ak klient zistí, že v registri sú o ňom uvedené nesprávne alebo neúplné údaje, môže požiadať o opravu údajov o ňom len banku, pobočku zahraničnej banky alebo Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, ktorá tieto údaje poskytla do registra. Národná banka Slovenska môže ustanoviť poplatok za poskytnutie údajov z registra klientovi, ktorý je splatný pri doručení žiadosti; na tieto poplatky sa rovnako vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o poplatkoch uhrádzaných Národnej banke Slovenska.37ab)
(4)
Údaje poskytnuté podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska zostávajú naďalej predmetom bankového tajomstva a z registra ich nemožno poskytovať iným osobám ako osobám uvedeným v odseku 3. Údaje poskytnuté podľa odseku 3 bankám, pobočkám zahraničných bánk alebo Exportno-importnej banke Slovenskej republiky zostávajú naďalej predmetom bankového tajomstva a nemožno ich poskytovať iným osobám ako klientovi, ktorého sa týkajú. Národná banka Slovenska je povinná uchovávať údaje poskytnuté podľa odseku 1 do registra po dobu najmenej päť rokov odo dňa podania žiadosti o poskytnutie úveru, splatenia úveru alebo jeho zániku, zániku zabezpečenia pohľadávky z poskytnutého úveru alebo zániku prijatého záväzku.
(5)
Národná banka Slovenska môže na základe vzájomnej písomnej dohody poskytnúť údaje z registra aj bez súhlasu klienta centrálnej banke iného členského štátu alebo inému subjektu členského štátu, ktorý má povinnosť viesť databázy údajov porovnateľné s registrom za predpokladu, že podmienky prístupu k týmto údajom a spôsob ich ochrany v príslušnom členskom štáte sú na porovnateľnej úrovni ustanovenej týmto zákonom.
(6)
Údaje poskytnuté Národnej banke Slovenska z databáz údajov centrálnej banky iného členského štátu alebo iného subjektu členského štátu, ktorý má povinnosť viesť databázy údajov porovnateľné s registrom na základe vzájomnej písomnej dohody, sa stávajú súčasťou registra.
(7)
Národnej banke Slovenska na účely vedenia a používania registra podľa odsekov 1 až 6 sú orgány verejnej moci povinné bezplatne sprístupniť a poskytovať informácie a podklady z verejných aj neverejných častí nimi vedených registrov,37aba) evidencií, zoznamov a iných súborov informácií a súvisiacich zbierok listín vrátane obchodného registra, živnostenského registra, registra organizácií a registra zamestnávateľov, a to aj v elektronickej podobe spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup prostredníctvom elektronickej komunikácie.
(8)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví podrobnosti o vedení a používaní registra, rozsah a spôsob poskytovania údajov do registra a údajov z registra, podrobnosti o opravách údajov v registri a o zasielaní oznámení o vykonaných opravách údajov v registri Národnej banke Slovenska a spôsob technického zabezpečenia ochrany poskytovaných zdrojov, ako aj náležitosti žiadosti klienta o poskytnutie údajov z registra a doklady prikladané k tejto žiadosti; týmto opatrením sa tiež ustanoví hodnota poplatkov alebo sadzba poplatkov za poskytnutie údajov z registra klientovi a môžu sa ustanoviť aj podrobnosti o týchto poplatkoch, spôsob výpočtu ich hodnoty a podrobnosti o zaokrúhľovaní a platení týchto poplatkov.

§ 47

(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým je vykonávaný dohľad príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe a spôsob výmeny informácií v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska navrhne uzavretie takejto dohody, ak súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. a) alebo b) je banka so sídlom v inom členskom štáte. V prípade, že takáto dohoda nie je uzavretá, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak má v Slovenskej republike sídlo banka s najvyššími aktívami v rámci konsolidovaného celku; ak je výška aktív banky a zahraničnej banky so sídlom v inom členskom štáte v rámci konsolidovaného celku rovnaká, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, ak bolo banke udelené povolenie ako prvej.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj nad bankami so sídlom v inom členskom štáte, ak sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b).
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak materská finančná holdingová spoločnosť, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii má najvyššiu hodnotu aktív spomedzi ostatných finančných holdingových spoločností so sídlom v iných členských štátoch, ktoré rovnako kontrolujú uvedenú banku v inom členskom štáte alebo majú v nej majetkovú účasť.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 len v tom prípade, ak aspoň jedna z bánk, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 písm. b), má sídlo v Slovenskej republike; Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa odseku 2 aj v tom prípade, ak predchádzajúcu podmienku nespĺňa žiadny iný členský štát a súčasne banka s najvyššou hodnotou aktív spomedzi ostatných bánk, ktoré sú rovnako súčasťou konsolidovaného celku finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, má sídlo na území Slovenskej republiky.
(5)
V prípadoch podľa odsekov 2, 3 a 4 môže Národná banka Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov na základe vzájomnej písomnej dohody upustiť od podmienok uvedených v týchto odsekoch, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané pri zohľadnení povahy bánk a významu ich činností v rôznych krajinách, a poveriť príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. V týchto prípadoch Národná banka Slovenska podľa potreby umožní materskej banke v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, alebo banke s najvyššou hodnotou celkových aktív, aby sa vyjadrila k návrhu rozhodnutia pripravovaného v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov.
(6)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu v osobách, ktoré sú zahrnuté do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v členskom štáte príslušného orgánu dohľadu; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odsekov 1 a 5. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu; nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(7)
Národná banka Slovenska vyhovie žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu o informáciu súvisiacu s výkonom dohľadu na konsolidovanom základe.
(8)
Národná banka Slovenska oznámi Komisii a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) uzavretie písomnej dohody podľa odsekov 1 a 5 a jej obsah.
(9)
Ak Národná banka Slovenska zodpovedá za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými bankami v Európskej únii a nad bankami, ktoré sú kontrolované materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v Európskej únii, alebo v ktorých majú materské finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii alebo materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v Európskej únii majetkovú účasť,
a)
plánuje dohľad na mieste a koordinuje činnosti dohľadu na mieste pri bežnej činnosti aj vo vzťahu k povinnostiam podľa § 6 ods. 2, § 23 až 27 a § 37 ods. 9 až 15 v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu,
b)
vykonáva dohľad na mieste a overuje dodržiavanie požiadaviek určených v § 37, § 45 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 1,
c)
koordinuje zhromažďovanie a poskytovanie významných alebo nevyhnutných informácií pri bežnej činnosti a v kritických situáciách pre iné príslušné orgány dohľadu členských štátov,
d)
plánuje dohľad na mieste a koordinuje činnosti dohľadu na mieste pri bežnej činnosti v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu a ak je to potrebné, s centrálnymi bankami, pri príprave na kritické situácie a počas nich, vrátane obdobia nepriaznivého vývoja v bankách alebo zahraničných bankách alebo na finančných trhoch, pričom sa, ak je to možné, využívajú vymedzené existujúce komunikačné prostriedky na uľahčenie krízového riadenia; plánovanie a koordinácia činností zahŕňa výnimočné opatrenia uvedené v § 49 ods. 1 a 2, prípravu spoločných hodnotení, implementáciu plánov pre nepredvídané udalosti a komunikáciu s verejnosťou,
e)
môže upozorniť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ak s ňou príslušné orgány dohľadu nespolupracujú v rozsahu, ktorý je potrebný na plnenie úloh podľa písmen a) až d).
(10)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
významnou informáciou informácia potrebná na výkon konsolidovaného dohľadu príslušných orgánov dohľadu členských štátov,
b)
nevyhnutnou informáciou informácia, ktorá môže významne ovplyvniť hodnotenie spoľahlivosti a bezpečnosti banky alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte.
(11)
V prípade žiadostí o predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32 alebo na používanie vlastných odhadov straty v prípade zlyhania a vlastných odhadov konverzných faktorov predložených materskou bankou v Európskej únii a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo spoločne s dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pri rozhodovaní o udelení týchto predchádzajúcich súhlasov a určovaní podmienok, ktorým by takýto predchádzajúci súhlas mal podliehať. Táto žiadosť sa predkladá Národnej banke Slovenska v prípade, ak ide o materskú banku v Európskej únii alebo banku, ktorá je kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo v ktorej má materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii majetkovú účasť.
(12)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 samostatne, ak sa v lehote najneskôr do šiestich mesiacov neprijme spoločné rozhodnutie s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov s odôvodnením tohto rozhodnutia, ktoré spoločne schvaľujú v jednom dokumente, a nie je v tejto lehote vo forme rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase doručené žiadateľovi. Táto lehota začína plynúť dňom doručenia úplnej žiadosti Národnej banke Slovenska, ktorá ju bezodkladne postúpi ostatným príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov. Ak v lehote šiestich mesiacov podľa prvej vety ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 11 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,18ab) Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 11 v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.
(13)
Rozhodnutie Národnej banky Slovenska podľa odseku 11 spolu s úplným odôvodnením a stanoviskami ostatných príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov vyjadrených v šesťmesačnej lehote sa doručí žiadateľovi a postúpi ostatným orgánom dohľadu.
(14)
Národná banka Slovenska postupuje primerane podľa odsekov 11 až 13, ak banka so sídlom na území Slovenskej republiky je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte.
(15)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe,
a)
vyvinie v rámci svojich právomocí spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii maximálne úsilie na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o
1.
uplatnení § 6 ods. 2 a § 27 ods. 7 s cieľom zistiť, že výška vlastných zdrojov na konsolidovanom základe držaných skupinou je dostatočná so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a má požadovanú úroveň vlastných zdrojov voči každému subjektu v skupine inštitúcií na konsolidovanom základe a nie je potrebné uplatniť požiadavku podľa § 50 ods. 13,
2.
opatreniach na riešenie akýchkoľvek podstatných záležitostí a podstatných zistení týkajúcich sa dohľadu nad likviditou vrátane tých, ktoré sa týkajú primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikom likvidity podľa § 23 ods. 6 písm. a) štvrtého bodu a ktoré sa týkajú potreby špecifických parametrov pre banku,
b)
predloží ostatným príslušným orgánom dohľadu správu obsahujúcu hodnotenie
1.
na účely písmena a) prvého bodu rizika skupiny inštitúcií na konsolidovanom základe podľa § 6 ods. 2 a § 27 ods. 7,
2.
na účely písmena a) druhého bodu profilu rizika likvidity skupiny inštitúcií na konsolidovanom základe orgánom konsolidovaného dohľadu podľa § 23 ods. 6 písm. a) štvrtého bodu,
c)
dosiahne spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov podľa písmena a) prvého bodu a do jedného mesiaca podľa písmena a) druhého bodu po predložení správy podľa písmena b) prvého bodu.
d)
vezme do úvahy v spoločnom rozhodnutí podľa písmena c) hodnotenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonajú príslušné orgány dohľadu podľa § 6 ods. 2 a § 27 ods. 7, a uvedie jeho úplné odôvodnenie,
e)
doručí spoločné rozhodnutie podľa písmena c) materskej banke v Európskej únii,
f)
konzultuje na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných príslušných orgánov dohľadu s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) vzniknuté nezhody pri prijímaní rozhodnutia; ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) vyjadrí svoje stanovisko, zváži jeho odporúčania a vysvetlí akúkoľvek významnú odchýlku od nich,
g)
môže konzultovať svoj postup s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) z vlastnej iniciatívy,
h)
vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 13 v spojení s § 6 ods. 2 pri neplnení § 27 ods. 7 na konsolidovanom základe, ak sa nedosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena c), pričom náležite zváži hodnotenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonali príslušné orgány dohľadu, a ich stanoviská a výhrady,
i)
odôvodní rozhodnutie vydané podľa písmena h),
j)
predloží všetkým príslušným orgánom dohľadu a materskej banke v Európskej únii rozhodnutie podľa písmena h),
k)
dosiahne spoločné rozhodnutie podľa písmena c), a ak také rozhodnutie neexistuje, vydá rozhodnutie podľa písmena h),
l)
preverí aktuálnosť, a ak je potrebné, aktualizuje spoločné rozhodnutie podľa písmena c), a ak také rozhodnutie neexistuje, preverí aktuálnosť, a ak je potrebné, vydá nové rozhodnutie podľa písmena h), pričom za nové rozhodnutie sa považuje aj zmena alebo zrušenie dovtedajšieho rozhodnutia vydaného podľa písmena h); preverenie aktuálnosti a prípadné vydanie nového rozhodnutia sa uskutočňuje najmenej raz za rok, alebo ak príslušný orgán dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami materskej banky v Európskej únii alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii v prípade uplatňovania požiadavky podľa § 50 ods. 13 požiada o vydanie nového rozhodnutia predložením písomnej a náležite odôvodnenej žiadosti Národnej banke Slovenska, pričom v takom prípade sa môže vykonať preverenie aktuálnosti a vydanie nového rozhodnutia na dvojstrannom základe medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu, ktorý jej predložil,
m)
postupuje primerane podľa písmen a) až l), ak banka podľa § 2 ods. 1 je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného príslušným orgánom dohľadu v inom členskom štáte; spoločné rozhodnutie dosiahnuté s príslušným orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe je záväzné pre banku, ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe.
(16)
Ak v lehote podľa odseku 15 písm. c) ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 15 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,19) Národná banka Slovenska rozhodne podľa odseku 15 písm. c) v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.

§ 50

(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky od 3 300 eur do 332 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 664 000 eur,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej činnosti alebo výkon niektorého druhu obchodov,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 63,
l)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na zlepšenie riadenia rizík,
m)
uložiť banke udržiavať hodnotu vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje určenej týmto zákonom podľa § 29 ods. 4,
n)
uložiť banke uplatňovať osobitné postupy zohľadňovania znehodnotenia majetku a predpokladaných strát z podsúvahových položiek banky, ak bankou vykonané ocenenie majetku alebo hodnota bankou vypočítaných predpokladaných strát z podsúvahových položiek nezodpovedá objektívnej skutočnosti, a to na účely udržiavania vlastných zdrojov banky vo vzťahu k hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje,
o)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností,
p)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky udržiavať stanovený rozsah aktív banky alebo pobočky zahraničnej banky v určenej výške,
r)
uložiť banke, aby obmedzila poskytovanie pohyblivej zložky celkovej odmeny osobám podľa § 23a vo výške určenej percentom z celkových odmien vyplatených osobám podľa § 23a za najmenej jeden predchádzajúci kalendárny rok, a to na účely udržiavania vlastných zdrojov banky podľa § 29 ods. 4,
s)
uložiť banke, aby použila zisk na udržanie hodnoty vlastných zdrojov vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje podľa § 29 ods. 4.
t)
uložiť banke povinnosť uskutočniť opatrenie uvedené v ozdravnom pláne banky tak, aby došlo k náprave v lehote určenej Národnou bankou Slovenska,
u)
uložiť banke povinnosť vykonať aktualizáciu ozdravného plánu banky,
v)
uložiť banke povinnosť zvolať valné zhromaždenie banky a určiť jeho program; ak banka túto povinnosť nesplní, zvolať valné zhromaždenie banky a určiť jeho program,
w)
uložiť banke povinnosť odvolať v určitej lehote člena predstavenstva, člena dozornej rady, prokuristu, vedúceho zamestnanca banky,
x)
uložiť banke povinnosť vypracovať plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s veriteľmi banky,
y)
uložiť banke povinnosť vykonať zmeny v obchodnej stratégii banky,
z)
uložiť banke povinnosť vykonať zmeny v organizačnej štruktúre banky a vo výkone bankových činností,
za)
uložiť banke povinnosť predložiť rezolučnej rade všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií banky alebo prípravu rezolučného konania a vykonanie ocenenia aktív a záväzkov banky podľa osobitného predpisu.46a)
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, správcovi na výkon nútenej správy, alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 49c ods. 1 písm. b) až e) alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka, zahraničná banka, finančná holdingová spoločnosť podľa § 44 ods. 3 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 49c ods. 1 písm. b) povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán udržiavania vlastných zdrojov banky vo vzťahu k hodnotám zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
b)
predloženie analýzy nedostatkov v činnosti banky a záväzného plánu vrátane časového harmonogramu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov,46) iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,47) tantiém48) a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu a zamestnancom,
d)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd alebo odmien členom štatutárneho orgánu, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky alebo pobočky zahraničnej banky,
f)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky alebo pobočky zahraničnej banky; tieto obchody môže začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska,
g)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík,
h)
prijatie opatrení na zabránenie presunu rizika pri sekuritizácii.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak banka neplní povinnosti podľa § 23 a 30 alebo ak zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát.
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorá neplní povinnosti podľa § 23 alebo 30, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. e), Národná banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(7)
Za porušenie ustanovení § 3, § 4 ods. 1 a § 28 môže Národná banka Slovenska uložiť opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu a pokutu
a)
do 10 % celkového ročného obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku, ak ide o právnickú osobu; ak je právnická osoba dcérskou spoločnosťou, za základ celkového ročného obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku sa použije hrubý príjem z konsolidovanej závierky materskej spoločnosti,
b)
do 5 000 000 eur, ak ide o fyzickú osobu alebo
c)
do dvojnásobku sumy obohatenia vyplývajúcej z porušenia týchto ustanovení, ak je túto sumu možné určiť.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu spravuje správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7, § 51 ods. 1, § 51a ods. 1 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku. Premlčacie lehoty podľa prvej a druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného zákona,48aa) pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo inej osoby, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona.48a)
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami, vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
(12)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky udržiavať stanovený rozsah aktív banky alebo pobočky zahraničnej banky v určenej výške aj vtedy, ak je to potrebné z dôvodu objektívnych okolností súvisiacich s finančnými trhmi, účinkom ktorých by mohlo dôjsť k narušeniu stability finančného trhu alebo narušeniu dôveryhodnosti finančného trhu. Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť opatrenia podľa odseku 1 písm. s) až z) aj vtedy, ak banka pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší ktorúkoľvek z povinností vyplývajúcich z tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov,46) iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, najmä ak na základe zistenia Národnej banky Slovenska úroveň primeranosti vlastných zdrojov presahuje požiadavku na vlastné zdroje o menej ako 1,5 percentuálneho bodu z dôvodu zhoršujúcej sa finančnej situácie banky vrátane likviditnej situácie, zvyšovaniu finančnej páky, objemu nesplácaných úverov alebo zvyšujúcemu sa riziku koncentrácie.
(13)
Ak Národná banka Slovenska na základe dohľadu vykonávaného podľa § 6 ods. 2 zistí, že riziká, ktorým banka je alebo môže byť vystavená, nie sú dostatočne kryté vlastnými zdrojmi financovania, a to ani po tom, čo banka prijala opatrenia vyplývajúce z oznámenia zaslaného Národnou bankou Slovenska podľa § 6 ods. 2, Národná banka Slovenska môže uložiť banke osobitnú požiadavku na vlastné zdroje vo výške presahujúcej hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje ustanovenej týmto zákonom podľa § 30 ods. 4 a 5, pričom zohľadní kvantitatívne a kvalitatívne aspekty systému hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu podľa § 27 ods. 3.
(14)
Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky informuje48b) Národnú banku Slovenska o výsledku stresových testov, ktorý bude zodpovedať prekročeniu požiadaviek na vlastné zdroje voči korelačnému obchodnému portfóliu, Národná banka Slovenska môže určiť požiadavku na vlastné zdroje krytia špecifického rizika pre korelačné obchodné portfólio.
(15)
Informácie o výroku opatrení na nápravu a pokutách podľa odsekov 1, 2 ,7, § 51 ods.1, § 51a ods. 1 a 2 a § 52 ods.1, proti ktorým už nie je prípustný opravný prostriedok Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle najmenej po dobu piatich rokov48c), a to bezodkladne potom ako bola banka, pobočka zahraničnej banky, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo osoba o uložení opatrenia na nápravu alebo pokute informovaná.
(16)
Národná banka Slovenska podľa odseku 15 zverejňuje najmä informácie o druhu uloženého opatrenia na nápravu a pokute, povahe porušenia, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo banky, pobočky zahraničnej banky, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo osoby, ktorej opatrenie na nápravu alebo pokuta boli uložené. Informácie podľa prvej vety sa zverejňujú v súlade s osobitným predpisom.48d)
(17)
Informácie podľa odseku 16 sa zverejnia anonymne, ak ide o
a)
fyzickú osobu a zverejnenie osobných údajov je neprimerané,
b)
odôvodnené riziko ohrozenia stability finančných trhov alebo prebiehajúceho vyšetrovania podľa osobitného predpisu,48e)
c)
odôvodnené riziko spôsobenia neprimeranej škody banke alebo fyzickej osobe.
(18)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť povinnosť podľa odseku 1 písm. d) aj vtedy, ak sa finančná situácia banky výrazne zhorší, ak dotknutá osoba závažným spôsobom porušila právne predpisy alebo stanovy banky alebo ak sa dopustila závažných pochybení pri plnení svojich úloh.
(19)
Národná banka Slovenska do dvoch pracovných dní od vydania rozhodnutia podľa § 50 zašle rozhodnutie na vedomie rezolučnej rade. Rezolučná rada je oprávnená uložiť banke povinnosť, aby začala rokovania s prípadnými záujemcami o kúpu banky alebo jej časti podľa osobitného predpisu.48f)
(20)
Na opatrenia podľa odseku 1 písm. t) až za) sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.30zy)

§ 53

(1)
Účelom nútenej správy nad bankou je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo narastaním škody,
d)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
(2)
Nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu, ak banka svoje vlastné zdroje udržiava na úrovni nižšej ako 50 % súčtu hodnôt zodpovedajúcich požiadavkám na vlastné zdroje banky20a).
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie alebo ohrozujú práva alebo právom chránené záujmy jej klientov, ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období je strata banky prevyšujúca 30 % z jej základného imania, alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti banky. Národná banka Slovenska zavedie nútenú správu podľa prvej vety, len ak odvolanie člena predstavenstva alebo člena dozornej rady podľa § 50 ods. 1 písm. w) a voľba nového člena predstavenstva alebo člena dozornej rady a výkon ich funkcie v banke neviedlo k odstráneniu nedostatkov v činnosti banky, ktoré ohrozujú jej bezpečné fungovanie alebo ohrozujú práva alebo právom chránené záujmy jej klientov, neviedlo k odstráneniu iných závažných nedostatkov v činnosti banky alebo neviedlo k náprave finančnej situácie banky spočívajúcej v strate prevyšujúcej 30 % zo základného imania banky ako výsledku hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období.
(5)
Nútená správa je zavedená okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Doručením tohto rozhodnutia je splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska.
(6)
Nútená správa nad bankou sa od okamihu jej zavedenia vzťahuje aj na jej pobočky umiestnené na území členských štátov a je účinná aj vo vzťahu k tretím osobám. Nútená správa v pobočke banky umiestnenej na území členského štátu sa vykonáva a jej účinky sa spravujú podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Národná banka Slovenska nemôže zaviesť nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky, ktorú zriadila zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte. Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej banky sa primerane vzťahujú ustanovenia o nútenej správe nad bankou.
(8)
Zahraničné reorganizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy (ďalej len „zahraničné reorganizačné opatrenie"), ktoré bolo zavedené v členskom štáte v zahraničnej banke so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na jej pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte nad pobočkou zahraničnej banky, ktorá má sídlo mimo Európskej únie, je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí vo Vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad bankou, ktorá má pobočku umiestnenú na území členského štátu, Národná banka Slovenska bezodkladne zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie a v príslušnom členskom štáte najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou, a to v slovenskom jazyku a v úradnom jazyku príslušného členského štátu. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje príslušný orgán dohľadu členského štátu o zavedení nútenej správy v banke, ktorá má pobočku umiestnenú na území tohto členského štátu. Informácia obsahuje aj uvedenie účinkov, ktoré vyplývajú zo zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 16 nad pobočkou zahraničnej banky zistí dôvody na zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke, ktorá má sídlo v členskom štáte a ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu príslušného členského štátu.

§ 54

(1)
Nútenú správu banky vykonáva správca banky (ďalej len „správca") a zástupca správcu. Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú. Národná banka Slovenska môže pre tú istú banku vymenovať aj viacerých nútených správcov.
(2)
Osvedčením o vymenovaní správcu a zástupcu správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reorganizačné opatrenie v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(3)
Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5.
(4)
Správca, ak je ním fyzická osoba, a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé primerane podľa § 7 ods. 14. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom rezolučnej rady alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom rezolučnej rady kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca, ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom správcu, prostredníctvom ktorého správca vykonáva nútenú správu alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, alebo vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(5)
Správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,49a) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou49a) pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie správcu alebo má dostatočnú výšku vlastných zdrojov financovania a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom.
(6)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov alebo spolupracovať so štatutárnym orgánom banky na riadení banky a jej zamestnancov. Štatutárny orgán je povinný poskytnúť správcovi všetku súčinnosť potrebnú na výkon jeho kompetencií. Kompetencie správcu sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi49b) a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie správcu, ktorý je fyzickou osobou, sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(7)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú určené v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis.27) Výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, na ktorej výkon sa poskytuje pracovné voľno podľa osobitného predpisu. Po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska môže správca písomne splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene, na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(8)
Správca a zástupca správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené v členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reorganizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reorganizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri realizácii aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom písomnom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Správca na účel podľa prvej vety môže pribrať odborného poradcu len na také úkony, na vykonanie ktorých má potrebné odborné vedomosti a skúsenosti. Odborným poradcom nemôže byť osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť správcom.
(11)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy, uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom ich odvolania z funkcie. Národná banka Slovenska odvolá správcu alebo zástupcu správcu, ak v súvislosti s nútenou správou porušia tento zákon alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy alebo ak sa naplnia dôvody na ich odvolanie určené v zmluve o výkone činnosti správcu alebo v zmluve o výkone činnosti zástupcu správcu.

§ 55

(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky okrem valného zhromaždenia a vedúcich zamestnancov banky a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu. Ak ide o členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo štatutárneho orgánu podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady sa na správcu nevzťahuje osobitný predpis.1)
(2)
Správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie banky, riadiť jeho priebeh a má právo predkladať na ňom návrhy.
(3)
Správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie likvidity banky, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane predaja pobočky banky alebo organizačnej jednotky banky ako časti podniku banky alebo predaja podniku banky za primeranú cenu, uzavrieť pobočku alebo inú organizačnú jednotku banky alebo ukončiť ich činnosť; týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 28 ods. 1.
(4)
Správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ozdravenia banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v banke.
(5)
Správca môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska a rezolučnej rady podať návrh na vyhlásenie konkurzu,52) ak je banka v úpadku.24aa)
(6)
Správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie bankového povolenia, ak zistí skutočnosti uvedené v § 63.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa neuplatnia, ak kompetencie správcu podľa § 54 ods. 6 spočívajú v spolupráci so štatutárnym orgánom na riadení banky.

§ 56

(1)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoje funkcie s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Správca a ním poverený zástupca správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy. Národná banka Slovenska môže od správcu požadovať, aby jej pravidelne predkladal správu o finančnej pozícii banky. Správu je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy.
(2)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom banky vo svoj prospech a v prospech osôb im blízkych.30)
(3)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;8) povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 7 a § 93 týmto nie sú dotknuté.

§ 58

(1)
Členovia štatutárneho orgánu, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci, vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu sú povinní na požiadanie správcu spolupracovať so správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Správca je oprávnený vedúcim zamestnancom, vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu okamžite zrušiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.27) To neplatí, ak kompetencie správcu podľa § 54 ods. 6 spočívajú v spolupráci so štatutárnym orgánom na riadení banky.
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom štatutárneho orgánu a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch banky vyplývajúca zo zmluvy medzi bankou a členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi banky.

§ 60

(1)
Zavedenie nútenej správy, údaje o správcovi a jeho zástupcovi, skončenie nútenej správy a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra.1) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje
a)
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo správcu a zástupcu správcu, ak ide o fyzickú osobu, a
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo správcu, zástupcu správcu ak ide o právnickú osobu.
(3)
Správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(4)
Zavedenie zahraničného reorganizačného opatrenia v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva príslušný orgán dohľadu členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné reorganizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reorganizačné opatrenie.

§ 62

(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na banku,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy; to neplatí, ak podľa posúdenia Národnej banky Slovenska po uplynutí 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy pretrvávajú dôvody na jej zavedenie, alebo
d)
odobratím alebo zánikom bankového povolenia.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bezodkladne zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej obchodných prevádzkach. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bezodkladne po skončení nútenej správy je banka povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je banka povinná zaradiť odvolanie doterajších členov a voľbu nových členov štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky; noví členovia štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky musia spĺňať podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. e).

§ 75

(1)
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä
a)
náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
b)
postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
c)
podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
e)
postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,
f)
prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov,
h)
informácie o právach klienta podľa odsekov 6 až 12.
(2)
Z dôvodov na strane hypotekárnej banky alebo jej právnych nástupcov sa nemôže vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí aj pri zrušení a likvidácii hypotekárnej banky.
(3)
Súčasťou informácií, ktoré je hypotekárna banka povinná sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch podľa § 37 ods. 1, musia byť aj všeobecné podmienky hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov podľa odseku 1 a percentuálna výška príspevku podľa § 84 ods. 1 a § 85a ods. 1 určeného na jednotlivé kalendárne roky. Na požiadanie klienta je hypotekárna banka povinná poskytnúť mu ďalšie doplňujúce informácie.
(4)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať
a)
identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta podnikania, ak ide o právnickú osobu,
b)
sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorá sa pri hypotekárnom úvere skladá z platnej základnej úrokovej sadzby hypotekárnej banky a hrubej marže hypotekárnej banky a podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere; na účely tohto zákona sa platnou základnou úrokovou sadzbou hypotekárnej banky rozumie základná úroková sadzba hypotekárnej banky stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách a zverejnená podľa odseku 9 ku dňu uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a hrubou maržou hypotekárnej banky sa rozumie úroková marža stanovená hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách,
c)
presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d)
podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady vyžadované od klienta,
e)
podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere,
f)
ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vyžadované podľa všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov,
g)
podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru na podnet klienta,
h)
záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.
(5)
Zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere môže obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi hypotekárnou bankou a klientom.
(6)
Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve o komunálnom úvere. Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru alebo jeho časti na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru alebo jeho časti dôjde v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ak ide o variabilnú úrokovú sadzbu; hypotekárna banka je povinná bezodplatne oznámiť klientovi termín
a)
uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby, ak v odseku 11 nie je ustanovené inak,
b)
vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, úrokovú sadzbu na nasledujúce úrokové obdobie, aktuálnu výšku základnej úrokovej sadzby zverejnenú podľa odseku 9 ku dňu vyhotovenia oznámenia a výšku hrubej marže na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred jej vykonaním a začatím uplatňovania tejto zmeny, ak v odseku 11 nie je ustanovené inak.
(7)
Odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho úveru podľa odseku 4 písm. h) si klient, ktorým je fyzická osoba podľa § 85a ods. 1, môže počas piatich rokov od poskytnutia a začatia úročenia hypotekárneho úveru uplatniť len, ak si neuplatnil odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru podľa § 85a ods. 3 písm. b) druhého bodu; v tomto prípade nárok na štátny príspevok pre mladých zostáva zachovaný.
(8)
Odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho úveru podľa odseku 4 písm. h), a to na základe výberu z týchto možností klientom podľa odseku 4 písm. h), začne plynúť dňom účinnosti zmeny zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorej predmetom je odloženie splátok istiny hypotekárneho úveru alebo zníženie mesačnej splátky hypotekárneho úveru.
(9)
Hypotekárna banka je povinná zverejňovať výšku jej základnej úrokovej sadzby na svojom webovom sídle.
(10)
Hypotekárna banka je povinná v oznámení podľa odseku 6 poučiť klienta o podmienkach predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo jeho časti, pri splnení ktorých nie je možné od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov.
(11)
Ak hypotekárna banka vyžaduje predloženie žiadosti o predčasné splatenie hypotekárneho úveru alebo jeho časti pred uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pred vykonaním zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, je povinná zaslať oznámenie podľa odseku 6 najneskôr dva mesiace pred termínom vyžadovaným hypotekárnou bankou na predloženie tejto žiadosti.
(12)
Ak ide o hypotekárny úver s variabilnou úrokovou sadzbou, pri ktorom nedošlo k zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, klient je oprávnený jedenkrát ročne predčasne splatiť takýto hypotekárny úver alebo jeho časť, pričom hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s týmto predčasným splatením hypotekárneho úveru.

§ 89

(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.72b) Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;72c) takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu72d) najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta okrem obchodov uvedených v odseku 5; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.
(3)
Na účely odseku 2 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta podľa osobitných predpisov o dokladoch totožnosti,73) alebo podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, ako aj rodný list maloletého klienta.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode s hodnotou najmenej 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet; toto písomné vyhlásenie klienta o vlastníctve peňažných prostriedkov môže byť aj súčasťou písomnej zmluvy, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uzatvára s klientom v súvislosti s dohodnutým obchodom. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať banke alebo pobočke zahraničnej banky aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na Národnú banku Slovenska, rezolučnú radu, banku, pobočku zahraničnej banky, burzu cenných papierov, komoditnú burzu, centrálneho depozitára cenných papierov, obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, sprostredkovateľa investičných služieb, poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zahraničnej zaisťovne, správcovskú spoločnosť ani pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti, ak v záväznom písomnom vyhlásení predloženom podľa tohto odseku uvedú, že obchody vykonávajú výlučne na svoj vlastný účet alebo na účet svojich klientov podľa osobitného zákona6) a že na vykonávanie obchodov používajú výlučne vlastné prostriedky alebo prostriedky svojich klientov, ktoré majú zverené a spravujú pre svojich klientov podľa osobitného zákona;6) to sa rovnako vzťahuje aj na dôchodkovú správcovskú spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť a správca bytového domu podľa osobitného predpisu73a), ak sú povinnou osobou podľa osobitného predpisu.21a) Povinnosť predkladať písomný súhlas podľa tohto odseku sa nevzťahuje ani na zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte, zahraničnú inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v členskom štáte a zahraničnú finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(5)
Ak klient nakladá so sumou nepresahujúcou 2 000 eur a ak osobitný zákon21a) neustanovuje inak, banky a pobočky zahraničných bánk nie sú povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta
a)
pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov,
b)
pri poskytovaní finančných služieb na diaľku,74a)
c)
pri nakladaní s vkladom okrem zriadenia vkladu.
(6)
Ustanovením odsekov 2 a 4 nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu;21a) rovnako nie je dotknuté právo bánk a pobočiek zahraničných bánk zisťovať totožnosť prostredníctvom tretích osôb podľa osobitného zákona.21a)

§ 91

(1)
Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn na účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta a informácie podľa osobitného predpisu.76a)
(2)
Na účely tejto časti zákona sa za klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky považuje aj právny nástupca pôvodného klienta v rozsahu týkajúcom sa práv a povinností, ktoré nadobudol tento právny nástupca, osoba, s ktorou banka alebo pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil, osoba, ktorá prestala byť klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky, a tiež osoba, o ktorej banka alebo pobočka zahraničnej banky dostala podľa tohto zákona údaje od inej banky alebo pobočky zahraničnej banky, údaje z registra bankových úverov a záruk podľa § 38, údaje z registra klientov podľa § 92 ods. 7 alebo údaje zo spoločného registra bankových informácií podľa § 92a.
(3)
Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať Národnej banke Slovenska, osobám povereným výkonom dohľadu vrátane prizvaných osôb15a) a osôb uvedených v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2, rezolučnej rade na účely vykonávania jej pôsobnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,30zx) audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom40) a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu;77) stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení78) a hypotekárna banka svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho správcu a aj osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch.
(4)
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
a)
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,79)
b)
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,80)
c)
daňového orgánu,80a) colného orgánu80b) alebo správcu dane, ktorým je obec,80c) vo veciach daňového konania alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu,81) vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní,
d)
správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,67) alebo Slovenskej komory exekútorov na účely zabezpečenia vykonania auditu účtovníctva a exekučných konaní exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol podľa osobitného predpisu,82a)
f)
orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia,83) ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie,
g)
služby kriminálnej polície a služby finančnej polície Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich84) a na účely úloh finančnej polície podľa osobitného predpisu84a) o preukazovaní pôvodu majetku,
h)
ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,85)
i)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorného správcu vykonávajúceho dozornú správu, ak ide o záležitosti týkajúce sa klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, na majetok ktorého sa vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu,58)
j)
príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,86) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva,
k)
Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu,86a)
l)
Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona37) nad spracúvaním a ochranou osobných údajov klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
m)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného zákona86b) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
n)
Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona86c) od klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
o)
Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu,86d)
p)
Vojenskému spravodajstvu na účely získavania, sústreďovania a vyhodnocovania informácií dôležitých na zabezpečenie obrany Slovenskej republiky o aktivitách cudzích spravodajských služieb, terorizme a o skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť vojensko-hospodárske záujmy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,86da)
r)
agentúre na poskytovanie pomoci klientom v rozsahu potrebnom na preverovanie údajov týkajúcich sa splácania úverových záväzkov a finančnej a majetkovej situácie klientov žiadajúcich o zaradenie alebo zaradených do programu poskytovania pomoci klientom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.
s)
Kriminálnemu úradu finančnej správy na účely plnenia úloh pri odhaľovaní trestných činov, zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich,86db)
t)
ministerstva v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných sankcií podľa osobitného predpisu.86dc)
(5)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa odseku 4 písm. b), g) a o). Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. a) musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. e) musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. i) musí obsahovať rozhodnutie konkurzného súdu o ustanovení do funkcie správcu alebo predbežného správcu alebo odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bolo takéto rozhodnutie zverejnené; ak ide o písomnú žiadosť dozorného správcu, musí obsahovať odkaz na Obchodný vestník, v ktorom bol zverejnený oznam o zavedení dozornej správy. Rozhodnutie súdu o takomto poverení alebo ustanovení sa musí odovzdať v originálnom vyhotovení alebo ako úradne osvedčená kópia podľa osobitných predpisov,50) ak nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku. Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 je možné po dohode s bankou a pobočkou zahraničnej banky podávať aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu alebo iného písomne dohodnutého spôsobu overovania totožnosti žiadateľa, alebo písomným spôsobom a postupom podľa odseku 10; v takom prípade rozhodnutie súdu o poverení alebo ustanovení nie je potrebné predkladať.
(6)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie údajov potrebných na poskytovanie platobných služieb prostredníctvom určenej právnickej osoby.9)
(7)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu21a) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne poskytovať ministerstvu v lehotách ním určených zoznam klientov, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie zavedené podľa osobitného predpisu;86e) poskytnutý zoznam musí obsahovať aj čísla účtov a výšku zostatku na účtoch týchto klientov.
(9)
Správu podľa odseku 4 môže banka a pobočka zahraničnej banky podať aj elektronickými prostriedkami; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 10.
(10)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 je možné banke alebo pobočke zahraničnej banky podávať v elektronickej podobe a dožiadaná banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná správu podľa odseku 4 s požadovanými informáciami o klientovi podávať žiadateľovi tiež v elektronickej podobe, pričom vzájomný prenos informácií medzi žiadateľom a bankou alebo pobočkou zahraničnej banky sa uskutočňuje prostredníctvom automatizovaného elektronického komunikačného systému zaobstaraného záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk.86f) Písomné vyžiadanie podľa prvej vety sa vykonáva spôsobom a s náležitosťami podľa odseku 5 na základe dohody uzavretej medzi žiadateľom alebo skupinou žiadateľov a záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk, pričom znenie uzavretej dohody je záujmové združenie povinné bezodkladne poskytnúť každej banke a pobočke zahraničnej banky a postup podľa dohody sú povinné uplatňovať všetky banky a pobočky zahraničných bánk. Ak žiadateľ alebo skupina žiadateľov podľa odseku 4 dohodne so záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk formulár písomného vyžiadania, príslušný žiadateľ alebo príslušná skupina žiadateľov má povinnosť tento formulár jednotne využívať pri každom svojom písomnom vyžiadaní podľa odseku 4, a to aj vtedy, ak písomné vyžiadanie nepodáva prostredníctvom automatizovaného elektronického komunikačného systému zaobstaraného záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk.

§ 93

(1)
Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce preklad alebo činnosť podľa § 92 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví. Povinnosť mlčanlivosti podľa tohto odseku neplatí voči osobám povereným výkonom dohľadu.
(2)
Zamestnanci a členovia orgánov určenej právnickej osoby,9) ktorá zabezpečuje platobné služby a jeho zúčtovanie, sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu8) a rezolučnej rady pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 30zx) o všetkých skutočnostiach súvisiacich s poskytovaním platobných služieb a jeho zúčtovania.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.88)

Príloha k zákonu č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 603/2003 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii bánk (Ú. v. ES L 125, 5. 5. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad bankami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 04).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30. 4. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 6/zv. 07).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 85/611/EHS, 91/675/EHS, 92/49/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES, 98/78/ES, 2000/12/ES, 2001/34/ES, 2002/83/ES a 2002/87/ES s cieľom vytvoriť novú organizačnú štruktúru výborov pre finančné služby (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi s ohľadom na určité termíny (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností bánk (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a bánk (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30. 6. 2006).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú. v. EÚ L 329, 14. 12. 2010).
11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10. 10. 2009).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011).
14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013).
15. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).