Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 458/2022 účinný od 01.02.2023
| Platnosť od: | 20.12.2022 |
| Účinnosť od: | 01.02.2023 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Štátne orgány, Zmluvy, dohody a dohovory |
| Originál dokumentu: |
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K predpisu 458/2022, dátum vydania: 20.12.2022Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Predloženým návrhom zákona sa zároveň napĺňajú záväzky deklarované v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2020-2024, ktorými sú potreba pokračovania v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, ako aj potreba venovania osobitnej pozornosti obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov s cieľom minimalizovať opakovanú a druhotnú viktimizáciu obetí.
Predkladaným návrhom zákona sa nadväzuje na národný projekt s názvom „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“ (ďalej len „národný projekt“) realizovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vzhľadom na skutočnosť, že obete trestných činov vo významnej miere využívajú okrem iných dostupných služieb aj služby informačných kancelárií pre obete, ktoré sú zriadené na základe národného projektu, je potrebné, aby informačné kancelárie pre obete vykonávali svoju činnosť aj po uplynutí doby realizácie národného projektu. V súčasnosti je národný projekt v procese predĺženia s predpokladaným financovaním aktivít do 31. decembra 2023.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je rozšíriť pôsobnosť ministerstva v oblasti zlepšenia ochrany, podpory a pomoci nielen obetiam kriminality, ale aj obetiam inej protispoločenskej činnosti. Na tento účel sa navrhuje, aby ministerstvo zriaďovalo informačné kancelárie pre obete ako súčasti svojej organizačnej štruktúry. V záujme zabezpečenia efektívnosti využívania informačných kancelárií pre obete je kľúčová ich občianska dostupnosť, preto sa navrhuje, aby informačné kancelárie pre obete boli zriadené spravidla so sídlom v okresnom úrade v sídle kraja.
Okrem vyššie uvedeného sa navrhujú aj úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe; vypúšťa sa termín pre schvaľovanie a poskytovanie dotácií v oblasti prevencie kriminality, ktorý nie je možné dodržať vzhľadom na enormný nárast žiadostí o poskytnutie dotácií v oblasti prevencie kriminality, ako aj časovú náročnosť procesu schvaľovania a poskytovania týchto dotácií a taktiež sa vypúšťa ustanovenie zákona, ktoré obligatórne určuje právnu formu Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality ako zariadenie ministerstva.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv, čo je podrobne vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
2
V navrhovanej účinnosti zákona 1. februára 2023 sa zohľadňuje predpokladaný priebeh legislatívneho procesu a dostatočná dĺžka legisvakancie na prípravu jeho vykonávania.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV.
Termín začiatku a ukončenia PPK
2. 12. 2021- 10. 12. 2021
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
16. 2. 2022 – 8. 3. 2022
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
september 2022
2.Definovanie problému
Potreba nadviazania na národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“ realizovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktorého doba realizácie uplynie v decembri 2023. Informačné kancelárie v súčasnosti vykonávajú svoju činnosti na základe tohto národného projektu. Vzhľadom na skutočnosť, že informačné kancelárie poskytujú efektívnu pomoc obetiam trestných činov , je potrebné, aby informačné kancelárie existovali a vykonávali činnosť aj po uplynutí termínu realizácie národného projektu. Zároveň prijatím navrhovanej právnej úpravy dôjde k zabezpečeniu udržateľnosti výsledkov národného projektu, a teda k splneniu záväzku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona je rozšírenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v oblasti zlepšenia ochrany, podpory a pomoci nielen obetiam kriminality, ale aj obetiam inej protispoločenskej činnosti. Na výkon tejto pôsobnosti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zriaďuje informačné kancelárie.
4.Dotknuté subjekty
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Obete kriminality a inej protispoločenskej činnosti
Okresné úrady v sídlach krajov
Žiadatelia o dotácie zo štátneho rozpočtu na financovanie projektov v oblasti prevencie kriminality
5.Alternatívne riešenia
Neprijatím návrhu zákona, a tým pádom nezabezpečením udržateľnosti výsledkov národného projektu by bol porušený záväzok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prijímateľa finančných prostriedkov, a aj medzinárodný záväzok Slovenskej republiky voči Európskej únii vyplývajúci z partnerskej dohody, a tým by Slovenskej republike vyplynulo možné uloženie sankcií a povinnosť vrátenia finančných prostriedkov.
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok schválená Európskou komisiou obsahuje popis projektu, ktorého súčasťou je „Situácia po realizácii projektu a udržateľnosť projektu“, ktorá zaväzuje MV SR k udržateľnosti výsledkov projektu v nasledovnom rozsahu:
• zabezpečiť pokračovanie činnosti novovybudovaného špeciálneho pracoviska pre analýzu potrieb a podporu obetí,
• pokračovať v poskytovaní služieb prostredníctvom vytvorenej siete kontaktných bodov vzniknutých s podporou projektu,
• pri rozširovaní systému prevencie kriminality vychádzať zo schválených štandardov a metodík vytvorených pre špecifické oblasti,
4
• systemizovať kontaktné body a pripraviť predpoklady pre ich legislatívne ukotvenie (zjednotenie činností kontaktných bodov, vytvorenie siete kontaktných bodov, zlepšiť rozsah a dostupnosť služieb vykonávaných pre cieľovú skupinu a zabezpečenie systémovosti financovania kontaktných bodov ako štandardného prvku prevencie kriminality),
• zabezpečiť pokračovanie poskytovania pomoci a podpory obetiam trestných činov prostredníctvom platformy vzniknutej s podporou projektu,
• zachovať dostupnosť pro-klientsky orientovaných služieb poskytovaných prostredníctvom vytvorenej databázy dostupnej na webovom sídle, ktorá obsahuje informácie, činnosť a údaje z jednotlivých kontaktných bodov,
• pokračovať v preventívnych aktivitách zameraných na zvýšenie kvality života a pocitu bezpečia cieľových skupín, ktoré budú zabezpečované sieťou koordinátorov a vytvorenou platformou.
Predkladateľ nevidí iný možný spôsob zabezpečenia udržateľnosti projektu, zriadenia informačných kancelárií, nasystemizovania pracovných miest a zabezpečenia finančných prostriedkov rozpočtovým opatrením, ako prijatím návrhu zákona.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením
V žiadnom.
8.Preskúmanie účelnosti
Účelnosť činnosti informačných kancelárií je v rámci národného projektu „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“ vyhodnocovaná a kontrolovaná už od roku 2018. Všetky údaje sú vyhodnocované a analyticky spracovávané na mesačnej báze. Po prijatí návrhu zákona sa bude vo vyhodnocovaní činností informačných kancelárií naďalej pokračovať na pravidelnej báze. Hlavnými kritériami na spracovanie analýzy a vyhodnotenie činnosti informačných kancelárií je počet klientov na informačných kanceláriách, cieľové skupiny a druh sprostredkovanej pomoci.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☒
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☐
Áno
☒
Nie
Sociálne vplyvy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
5
10.Poznámky
Vypustenie odseku 3 ustanovenia § 7 predmetného zákona nezakladá negatívne sociálne vplyvy. Vypustenie predmetného ustanovenia nebude mať žiaden priamy dopad na existenciu Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality (ďalej len „IC OSĽ“). IC OSĽ bude naďalej plniť úlohy vyplývajúce Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky z § 7, ako aj úlohy vyplývajúce z Opatrenia štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 58/2015 o úlohách IC OSĽ. Primárnou činnosťou IC OSĽ naďalej ostávajú úlohy súvisiace predovšetkým s Národným programom boja proti obchodovaniu s ľuďmi 2019 – 2023, t. j. poskytovanie pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.
11.Kontakt na spracovateľa
Mgr. Barbora Minárová, odbor prevencie kriminality kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Mgr. Viliam Kaliňák, odbor prevencie kriminality kancelárie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
12.Zdroje
Analýza zdôvodňujúca potrebu, funkčnosť a vyťaženosť informačných kancelárií v súčasnosti, ako aj predpoklad vývoja do budúcnosti, bola vytvorená na základe údajov vyplývajúcich zo súčasnej činnosti informačných kancelárií.
Štatistické údaje informačných kancelárií zriadených na základe národného projektu s názvom „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 258/2021
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča lepšie popísať bod č. 5. Alternatívne riešenia – nulový variant - analýzu súčasného stavu, v rámci ktorej sa uvedú dôsledky vyplývajúce z dôvodu absencie právnej úpravy, ak by nebol prijatý predmetný zákon.
Komisia odporúča doplniť chýbajúce body, a to č. 8. Preskúmanie účelnosti – časovú lehotu a kritéria a bod č. 12. Zdroje – z čoho predkladateľ čerpal.
Odôvodnenie: V zmysle aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, v súlade s časťou II. Obsahové požiadavky doložky, účinnej od 1.júna 2021
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Pripomienky boli akceptované. V doložke vybraných vplyvov bol doplnený text v bode č. 5. Alternatívne riešenia, v bode č. 8. Preskúmanie účelnosti a v bode č. 12 Zdroje.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 kvantifikovaný celkový nárast výdavkov na kapitolu Ministerstvo vnútra SR v sume 502 126 eur v roku 2022 a v sume 669 501 eur každoročne v rokoch 2023 až 2025, ktorý vyplýva zo zvýšenia počtu štátnozamestnaneckých miest v stálej štátnej službe od 1.4.2022 (24 miest v platovej triede 6, 1 miesto v platovej triede 8 a 2 miesta v platovej triede 9).
V rámci prípravy Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 kapitola Ministerstvo vnútra SR neuplatnila v prioritách požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov na uvedený účel. V kapitole Všeobecná pokladničná správa nie je na predmetný účel vytvorená žiadna rezerva.
Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona žiada Komisia zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov a počtu zamestnancov dotknutého subjektu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv. Predmetné konštatovanie je potrebné uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.
6
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Žiadosť Komisie zabezpečiť všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v rámci schválených limitov výdavkov a počtu zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy je neakceptovaná.
Predkladateľ nedisponuje s voľnými zdrojmi vo svojej kapitole, ktorými by vedel zabezpečiť finančné krytie predmetného návrhu zákona.
Na základe rozporového konania uskutočneného na úrovni štátnych tajomníkov rezortov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky bol vzniknutý rozpor odstránený, a teda Ministerstvo financií Slovenskej republiky zvýši finančné prostriedky po schválení predmetného návrh zákona na roky 2024 a ďalšie. Národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“ s kódom ITMS2014+ č. 314011L605 je realizovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pričom financovanie zabezpečované z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa malo pôvodne skončiť 31.7.2022. Vzhľadom na aktuálnu celospoločenskú situáciu súvisiacu so zmenou bezpečnostnej situácie v Európe v dôsledku vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine je v aktuálnom období národný projekt v procese predĺženia a zmeny realizácie jeho aktivít s predpokladaným financovaním do 31.12. 2023. V tejto súvislosti bolo dňa 12.8.2022 zverejnené Usmernenie č. 1 k Vyzvaniu na národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“. Doložka vybraných vplyvov bola aktualizovaná.
K sociálnym vplyvom
V Doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky považuje Komisia za potrebné uviesť skutočnosti, prečo predkladateľ nepredpokladá žiadne sociálne vplyvy (v rámci ktorých sa hodnotia aj vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov), a to aj napriek návrhu na rozšírenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na základe ktorej bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vykonávať činnosti prostredníctvom informačných kancelárií pre obete, a to za účelom zlepšenia ochrany, podpory a pomoci obetiam kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Predkladateľovi Komisia odporúča v tejto súvislosti uviesť, že predmetný návrh sa predkladá z dôvodu potreby plnenia záväzku vyplývajúceho z národného projektu s názvom „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“, ktorý je aktuálne realizovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pričom už v súčasnosti sú informačné kancelárie pre obete zriadené na základe tohto národného projektu, ktorého doba realizácie však uplynie 31. marca 2022.
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Predkladateľ identifikoval pozitívny vplyv na sociálne vplyvy, pričom uvedené zohľadnil v doložke vybraných vplyvov a vypracoval analýzu sociálnych vplyvov.
V Doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky v považuje Komisia za potrebné uviesť aj skutočnosti uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy k novelizačnému bodu č. 6, ktoré zároveň odôvodňujú, prečo návrh na vypustenie odseku z predmetného zákona, ktorý určuje obligatórnu právnu formu Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality, nezakladá žiadne sociálne vplyvy. Bod č. 10 Poznámky – doplnený.
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Pripomienka bola akceptovaná. V doložke vybraných vplyvov bol doplnený text v bode č. 10 Poznámky.
K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Komisia odporúča predkladateľovi, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov zmenil v predkladacej správe text, že predkladaný materiál nemá žiadny vplyv na manželstvo rodičovstvo a rodinu, pretože návrh zákona o prevencii kriminality rieši otázky domáceho násilia a násilia na ženách, čím sa dotýka aj problematiky rodiny, má mať pozitívny vplyv. Zároveň Komisia odporúča predkladateľovi, aby identifikoval v doložke vybraných vplyvov v bode 9. pozitívne vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu a vypracoval príslušnú analýzu vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu, ktorá je povinnou súčasťou predkladaného materiálu.
Zároveň Komisia upozorňuje predkladateľa na bod 9.1 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, podľa ktorého sa na záverečné posúdenie vybraných vplyvov po medzirezortnom pripomienkovom konaní, predkladajú Stálej pracovnej komisii Legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky materiály, pri ktorých po pripomienkovom konaní došlo v rámci doložky k zmene v identifikácii vplyvov v bode 9 doložky alebo k významnej zmene aspoň jedného z vybraných vplyvov, a tým aj k zmene dotknutej analýzy vplyvu.
7
Odôvodnenie: Predkladateľ neidentifikoval žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu v predkladacej správe ani v doložke vybraných vplyvov. Avšak opatrenia zákona, ktoré pomáhajú obetiam násilia, ktorými sú často deti v rodine, alebo ženy v rodine musia mať pozitívne vplyvy na rodinu. Na základe uvedeného je nevyhnutné, aby predkladateľ identifikoval a podrobnejšie popísal aspoň tie aktivity, u ktorých očakáva najzásadnejšie pozitívne vplyvy na rodinu.
Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:
Pripomienka nebola akceptovaná. Predkladateľ trvá na tom, že návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zriadením informačných kancelárií nie je možné predpokladať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a to z dôvodu, že cieľom informačných kancelárií nie je zachovanie manželského zväzku a tým aj úplnosť rodiny ako celku, čo by mohlo zakladať pozitívne vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu. Zároveň cieľom informačných kancelárií nie je ani docieliť rozpad rodiny (napr. rozvedenie manželstva). Cieľom informačných kancelárií je poskytovať služby podľa návrhu zákona všetkým obetiam kriminality a inej protispoločenskej činnosti bez ohľadu na skutočnosť, či ide o obeť domáceho násilia alebo o obeť inej trestnej činnosti, či inej protispoločenskej činnosti.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.
Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
8
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
669 501
669 501
v tom: Ministerstvo vnútra SR
0
0
669 501
669 501
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
669 501
669 501
Rozpočtové prostriedky
0
0
669 501
669 501
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
27
27
- vplyv na ŠR
0
0
27
27
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
496 110
496 110
9
- vplyv na ŠR:
0
0
496 110
496 110
z toho: Ministerstvo vnútra SR
0
0
496 110
496 110
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: Ministerstvo vnútra SR
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv
0
0
669 501
669 501
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Analýza činností informačných kancelárií – nový § 7a návrhu zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky realizuje národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“ s kódom ITMS2014+ č. 314011L605 (ďalej len „národný projekt“). Národný projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Operačného programu Efektívna verejná správa, pričom financovanie jeho aktivít malo pôvodne skončiť 31.7.2022. Vzhľadom na aktuálnu celospoločenskú situáciu súvisiacu so zmenou bezpečnostnej situácie v Európe v dôsledku vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine je v aktuálnom období národný projekt v procese predĺženia a zmeny realizácie jeho aktivít s predpokladaným financovaním do 31.12.2023. V tejto súvislosti bolo dňa 12.8.2022 zverejnené Usmernenie č. 1 k Vyzvaniu na národný projekt „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“.
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok schválená Európskou komisiou obsahuje popis projektu, ktorého súčasťou je „Situácia po realizácii projektu a udržateľnosť projektu“, ktorá zaväzuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky k udržateľnosti výsledkov projektu v nasledovnom rozsahu:
•zabezpečiť pokračovanie činnosti novovybudovaného špeciálneho pracoviska pre analýzu potrieb a podporu obetí (prostredníctvom novovytvorených pracovných miest v počte 2),
•pokračovať v poskytovaní služieb prostredníctvom vytvorenej siete kontaktných bodov vzniknutých s podporou projektu (prostredníctvom novovytvorených pracovných miest v počte 8),
•pri rozširovaní systému prevencie kriminality vychádzať zo schválených štandardov a metodík vytvorených pre špecifické oblasti,
10
•systemizovať kontaktné body a pripraviť predpoklady pre ich legislatívne ukotvenie (zjednotenie činností kontaktných bodov, vytvorenie siete kontaktných bodov, zlepšiť rozsah a dostupnosť služieb vykonávaných pre cieľovú skupinu a zabezpečenie systémovosti financovania kontaktných bodov ako štandardného prvku prevencie kriminality),
•zabezpečiť pokračovanie poskytovania pomoci a podpory obetiam trestných činov prostredníctvom platformy vzniknutej s podporou projektu,
•zachovať dostupnosť pro-klientsky orientovaných služieb poskytovaných prostredníctvom vytvorenej databázy dostupnej na webovom sídle, ktorá obsahuje informácie, činnosť a údaje z jednotlivých kontaktných bodov,
•pokračovať v preventívnych aktivitách zameraných na zvýšenie kvality života a pocitu bezpečia cieľových skupín, ktoré budú zabezpečované sieťou koordinátorov a vytvorenou platformou.
V súvislosti so systemizáciou 27 štátnozamestnaneckých miest Ministerstvo financií Slovenskej republiky zvýši finančné prostriedky po schválení predmetného návrhu zákona na roky 2024 a ďalšie.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu
Systemizácia v rámci prebiehajúceho projektu je nastavená na 31 štátnozamestnaneckých miest v dočasnej štátnej službe. Minimálny záväzok voči Európskej komisii je udržanie 8 štátnozamestnaneckých miest na informačných kanceláriách a 2 štátnozamestnaneckých miest na špeciálnom pracovisku pre analýzu potrieb a podporu obetí.
Zo subjektov poskytujúcich porovnateľné služby pre porovnateľné cieľové subjekty (obete trestných činov) má najbližšie k fungovaniu informačných kancelárií (ďalej len „IK“) organizácia Bílý Kruh Bezpečí z.s.1 (ďalej len „BKB“) pôsobiaca v Českej republike už 29 rokov.
V porovnaní činnosti a štruktúry BKB a IK je uvedené, že s porovnateľným personálnym obsadením by boli IK v roku 2022 schopné pomôcť pomernému počtu obetí trestných činov a zrealizovať väčší počet preventívnych aktivít zameraných na primárnu prevenciu kriminality.
1Viac informácií na
https://www.bkb.cz/o-nas/poslani-a-cinnost/
2 Priemer účastníkov na preventívnej aktivite vychádza z výpočtu dát za rok 2020 (128 uskutočnených aktivít s 4 023 účastníkmi)
BKB (2020)
IK (2022)
počet obetí
33 094
8 855
počet klientov
1 999
1 565
počet zamestnancov v prac. pomere
30
24
počet pracovísk
11
16
počet preventívnych aktivít
81
800
počet účastníkov preventívnych aktivít
2 137
24 800
priemer na preventívnu aktivitu
26
31 2
mzdové náklady
680 904,24 €
669 500,64 €
11
Porovnanie činnosti a štruktúry BKB a IK
V období december 2018 až december 2021 poskytli informačné kancelárie pomoc spolu 1816 klientom. Rapídny nárast klientov bol zaznamenaný v roku 2021 (1 056 klientov), čo tvorí nárast klientov o 134,7 % oproti roku 2020, na porovnanie v roku 2020 bol zaznamenaný nárast klientov o 48 % oproti roku 2019.
1056
450
304
6
0
500
1000
1500
2021
2020
2019
2018
Vývoj počtu klientov
Kým priemerný mesačný počet klientov, ktorí vyhľadali IK v rokoch 2019 a 2020 bol 31,4 klientov/mesiac, tak v roku 2021 je to 88 klientov/mesiac, čo predstavuje takmer trojnásobok priemeru v rokoch 2019 a 2020. Rastúci trend počtu klientov vylučuje, aby IK boli schopné pomôcť obetiam trestných činov za predpokladu, že je na IK len 1 pracovník. V mesiaci august 2021 navštívilo IK celkovo 145 klientov, pričom v priemere pripadlo 18,1 klienta na jednu informačnú kanceláriu, na ktorej pôsobia 3 pracovníci3. V nadväznosti na prepočet záťaže, ktorý pripravila členka expertnej pracovno-poradnej skupiny odborníčka Mgr. Eva Klimová, prezidentka Slovenskej komory psychológov, je jedna IK pri obsadenosti 3 pracovníkov schopná vybaviť najviac 250 klientov ročne, t. j. 20,8 klientov mesačne4. Za tohto predpokladu je odporúčané maximum 7 klientov na jedného pracovníka na mesiac5.
Celkový evidovaný počet klientov na IK k 31.12.2021 je 1 816, pričom počet obetí, ktorých prípad nebol hlásený na Polícií SR pred návštevou IK sa dlhodobo pohybuje okolo 40-50%. Takmer polovica klientov, ktorí vyhľadali IK nie je zachytená a evidovaná v štatistikách kriminality v Slovenskej republike vedených Policajným zborom SR.
3 V priemere vybavil jeden pracovník IK v mesiaci august 2021 celkovo 6 klientov
4 Vo výpočte je zohľadnený aj čas nevyhnutne potrebný na administratívny chod kancelárie a čas, kedy zamestnanec nie je prítomný na pracovisku zo zákonných dôvodov (dovolenka, PN, prekážky v práci a i.)
5 Výpočet: 250 klientov/ročne = 250:12 = 20,8:3 = 6,9 klienta mesačne na jedného pracovníka.
12
5
158
228
506
1
131
183
447
15
39
99
0%
20%
40%
60%
80%
100%
2018
2019
2020
2021
(neuvedené)
Nie
Áno
Podiel latencie medzi klientami IK (Bol prípad hlásený na PZ?)
6
2
3
12
15
29
27
26
41
34
46
24
45
44
41
23
13
21
49
33
29
48
63
47
39
30
53
61
65
102
131
110
145
89
96
93
81
0
20
40
60
80
100
120
140
160
2018
Januárštv12019
Február
Marec
Aprílštv2
Máj
Jún
Júlštv3
August
September
Októberštv4
November
December
Januárštv12020
Február
Marec
Aprílštv2
Máj
Jún
Júlštv3
August
September
Októberštv4
November
December
Januárštv12021
Február
Marec
Aprílštv2
Máj
Jún
Júlštv3
August
September
Októberštv4
November
December
Vývoj počtu klientov
Nárast záujmu o služby sprostredkúvané na IK viedlo aj k otvoreniu detašovaných pracovísk v nových 8 lokalitách. Za prvé mesiace fungovania detašovaných pracovísk sme zaznamenali celkom 145 klientov, čo tvorí až 13,7 % z celkového počtu klientov za rok 2021.
10
33
26
44
23
18
15
16
0
20
40
Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún
Júl
August
September
Október
November
December
Počet klientov v jednotlivých mesiacoch roka 2021 - Detašované pracoviská
13
Zvýšený záujem o služby IK vedie na základe vyššie uvedených údajov k záveru, že pôvodná kapacita 8 pracovníkov IK vyplývajúca zo záväzkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rámci udržateľnosti projektu, nie je z dlhodobého hľadiska dostatočná a udržateľná.
Navrhujeme preto systemizovať:
•24 štátnozamestnaneckých miest v stálej štátnej službe na odbore prevencie kriminality KMV v PT 6 a
•3 štátnozamestnanecké miesta v stálej štátnej službe na odbore prevencie kriminality KMV (2 v PT 9 a 1 v PT 8),
a to najmä z týchto hlavných dôvodov:
•v prípade obsadenosti IK len jedným pracovníkom bol v roku 2021 limit klientov na pracovníka za kalendárny rok v zmysle vyššie uvedeného prepočtu záťaže dosiahnutý už v priebehu mesiaca august 2021, pri zachovaní súčasného trendu v počte klientov by to v roku 2022 bolo oveľa skôr;
•v prípade jedného pracovníka na IK by táto neposkytovala služby minimálne 44 pracovných dní z dôvodu čerpania dovolenky a služobného plateného voľna na lekárske ošetrenie a sprevádzanie rodinného príslušníka, pričom toto číslo nepočíta s prípadnou práceneschopnosťou;
• v prípade obsadenosti IK len jedným pracovníkom by prestali fungovať detašované pracoviská, ktoré už v súčasnosti pri fungovaní v režime jedného dňa v týždni prinášajú tretinu klientov;
•v prípade obsadenosti IK len jedným pracovníkom nebude možné realizovať jeden zo záväzkov v rámci udržateľnosti národného projektu, a to zabezpečenie preventívnych aktivít zameraných na zvýšenie kvality života a pocitu bezpečia cieľových skupín.
Ročné mzdové náklady pri počte miest
Platová tarifa
IK 24 + centrála 3
Platová tarifa
(24 plat. trieda 6, 2 plat. trieda 9, 1 plat. trieda 8) + navrhovaný osobný príplatok
669 501,00 €
2.2.2.Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
14
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3.Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2022
2023
2024
2025
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4.Výpočty vplyvov na verejné financie
Na zabezpečenie vykonávania činností na informačných kanceláriách, ktoré budú na okresných úradoch v sídlach krajov v počte 24 zamestnancov v stálej štátnej službe na tabuľke s platovou triedou 6 a 3 zamestnanci v stálej štátnej službe na MV SR zriadenom špeciálnom pracovisku pre analýzu potrieb a podporu obetí trestných činov a protispoločenskej činnosti, ktoré sa zameriava na identifikáciu, zber, spracovanie, analyzovanie a vyhodnocovanie údajov o obetiach trestných činov na regionálnej úrovni pre potreby informačných kancelárií s platovou triedou (2 PT 9 + 1 PT 8) – rozpísané do tabuľky č. 4 podľa platnej ekonomickej klasifikácie.
15
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Bežné výdavky (600) Ministerstvo vnútra SR
0
0
669 501
669 501
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
496 110
496 110
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
173 391
173 391
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
669 501
669 501
16
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
17
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2022
2023
2024
2025
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
27
27
z toho vplyv na ŠR
0
0
27
27
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
1 531
1 531
z toho vplyv na ŠR
0
0
1 531
1 531
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
669 501
669 501
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
496 110
496 110
z toho vplyv na ŠR
0
0
496 110
496 110
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
173 391
173 391
z toho vplyv na ŠR
0
0
173 391
173 391
18
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č.
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č.
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
19
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
20
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Návrh má priamy pozitívny vplyv na osoby v postavení obetí kriminality a inej protispoločenskej činnosti v oblasti možností uplatnenia ich práv, ktoré sú im priznané osobitnými predpismi. Návrhom sa rozšíria možností uvedenej cieľovej skupiny obyvateľstva uplatniť svoje právo na informácie, uložené osobitným predpisom, ktoré by jej prijatím návrhu boli poskytované štátom nad rámec orgánov činných v trestnom konaní, a to aj prostredníctvom jeho civilnej zložky. Zároveň sa prijatím návrhu predpokladá aj uľahčenie prístupu cieľovej skupiny k službám poskytovaným subjektmi, ktoré sú oprávnené poskytovať odbornú pomoc cieľovej skupine v zmysle osobitných predpisov. Uvedené je umožnené na základe posúdenia individuálnych charakteristík prípadu osoby, v nadväznosti na čo sú jej poskytované informácie o regionálne a národne dostupných druhoch odbornej pomoci a subjektoch oprávnených dané druhy odbornej pomoci osobe poskytnúť po aplikácii ich vlastných podmienok. Zároveň, z hľadiska charakteru cieľovej skupiny pre ktorú sú služby určené, dochádza k situáciám, kedy je v rámci výkonu činností informačných kancelárií okrem identifikácie skutočností nasvedčujúcich spáchanie trestnej činnosti identifikovaný aj jav porušovania práv dieťaťa na čo je upozornený aj príslušný orgán, ktorý v nadväznosti na túto vedomosť realizuje opatrenia v oblasti sociálnoprávnej ochrany.
Poskytovanie vyššie uvedenej pôsobnosti informačných kancelárií bude zároveň pre potreby cieľovej skupiny rovnomerne teritoriálne rozmiestnené v rámci územia Slovenskej republiky, spravidla v každom krajskom meste a priestorovo situované na verejnosti prístupnom a dostupnom mieste na okresnom úrade.
Účelom návrhu zákona je zefektívniť prístup obetí kriminality a inej protispoločenskej činnosti k ich právam. Informačné kancelárie uľahčia obetiam kriminality a inej protispoločenskej činnosti prístup k pomoci, a to konkrétne sprostredkovaním odbornej pomoci po individuálnom posúdení potrieb.
Zriadením informačných kancelárií, spravidla so sídlom v okresnom úrade sídla kraja, bude zabezpečená občianska dostupnosť, ktorá je kľúčová pre efektívnosť informačných kancelárií.
b)
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
Bez vplyvu
21
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
22
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov garantuje práva a zároveň aj ich uplatňovanie bez akejkoľvek diskriminácie založenej na pohlaví, rase, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, rodinnom stave, farbe pleti alebo iného statusu. Informačné kancelárie poskytujú svoje služby v súlade s touto zásadou.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodržiava povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, veku, sexuálnej orientácie, rasy, etnicity, náboženstva, viery, či zdravotného postihnutia.
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
Bez vplyvu.
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
Bez vplyvu
f)
Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
Bez vplyvu
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Bez vplyvu
23
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
Bez vplyvu
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
Bez vplyvu
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
Bez vplyvu
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
Bez vplyvu
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
Bez vplyvu
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
Bez vplyvu
24
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve
-čl. 3 Zmluvy o Európskej únii,
-čl. 82, čl. 83 a čl. 87 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)v sekundárnom práve
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcove rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011), gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012), gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-603/19, ktorý okrem iného rozhodol, že článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, sa má vykladať v tom zmysle, že táto smernica sa neuplatňuje na právnické osoby ani na štát, aj keď im vnútroštátne právo priznáva postavenie poškodeného v rámci trestného konania.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ bola Slovenská republika povinná transponovať do 6. apríla 2013, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ do 16. novembra 2015,
b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu
25
s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – bezpredmetné,
c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ bola úplne prebratá napr. do zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov, zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
zákona
215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi
v znení neskorších predpisov, zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, atď.; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ bola úplne prebratá napr. do zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov, zákona
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených
v znení neskorších predpisov, zákona
Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore
v znení neskorších predpisov, atď.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne
26
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Z dôvodu každoročného nárastu žiadostí o poskytnutie dotácií v oblasti prevencie kriminality, ako aj časovej a administratívnej náročnosti procesu schvaľovania a poskytovania dotácií v oblasti prevencie kriminality Radou vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality zo štátneho rozpočtu, sa vypúšťa konkrétny termín, do ktorého rada zverejňuje, schvaľuje a poskytuje predmetné dotácie. Rada bude naďalej zverejňovať, schvaľovať a poskytovať dotácie v oblasti prevencie kriminality.
K bodu 2
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 7 ods. 1 písm. a) o fyzické osoby sa rozširuje rozsah subjektov, od ktorých ministerstvo vnútra získava údaje o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti, vrátane osobných údajov, za účelom ich spracúvania. Ide o údaje, zahrňujúc osobné údaje, získavané napríklad od fyzických osôb, s ktorými ministerstvo vnútra prichádza do kontaktu v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa § 7 ods. 1 písm. f) prostredníctvom informačných kancelárií pre obete, ktorých postavenie a činnosti sú podrobnejšie upravené v novelizačnom bode 9 (§ 7a).
K bodu 3
Ide o zjednotenie terminológie aplikovanej v rámci celého zákona, nakoľko sa pojem „kriminalita“ definovaný v § 3 písm. b) využíva v celom znení zákona.
K bodu 4
Ide o upresnenie textu a zosúladenie s aplikačnou praxou. Vychádzajúc z aplikačnej praxe sa navrhuje zúženie okruhu údajov, ktoré ministerstvo vnútra poskytuje subjektom vymedzeným v ustanovení § 7 ods. 1 písm. d) v rámci výkonu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Ministerstvo vnútra poskytuje uvedeným subjektom predovšetkým štatistické údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi.
K bodu 5
V ustanovení § 7 ods. 1 písm. e) sa navrhuje ďalšia legislatívna zmena, ktorej cieľom je to, že ministerstvo vnútra pri výkone svojej pôsobnosti podľa § 7 ods. 1 písm. f) (novelizačné body 6 a 9) poskytuje osobné údaje podľa odseku 2 orgánom verejnej moci, avšak len ak je to nevyhnutné na plnenie úloh orgánov verejnej moci podľa osobitných predpisov. Môže ísť napríklad o prípad, keď sa zamestnanec informačnej kancelárie pre obete dozvie o skutočnosti, že v prípade klienta informačnej kancelárie pre obete dochádza k porušovaniu práv dieťaťa, v takom prípade má zamestnanec zákonnú povinnosť upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na túto skutočnosť, a následne je orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinný uplatniť opatrenia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 6
27
Navrhovaným ustanovením sa rozširuje pôsobnosť ministerstva vnútra na účel zlepšenia ochrany, podpory a pomoci obetiam kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Ministerstvo vnútra bude vykonávať túto pôsobnosť prostredníctvom informačných kancelárií pre obete, ktorých postavenie a činnosti sú bližšie upravené v novelizačnom bode 9 (§ 7a).
K bodu 7
Navrhovaným znením § 7 ods. 2 sa deklaruje skutočnosť, že ministerstvo vnútra spracúva a poskytuje osobné údaje o páchateľoch a obetiach kriminality a inej protispoločenskej činnosti v rozsahu uvedenom v zákone na účel prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v súlade s osobitnými predpismi, ktoré sú vymedzené príkladmo v poznámke pod čiarou k odkazu č. 1a).
K bodu 8
Ustanovenie § 7 ods. 3 určuje obligatórnu právnu formu Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality. Vypustenie predmetného odseku predstavuje pre ministerstvo vnútra širší priestor v rámci rozhodovania, akým spôsobom a prostredníctvom akej organizačnej zložky bude zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo zákona. Informačné centrum bolo zriadené ministerstvom vnútra v súlade s jeho organizačnými zásadami, t. j. výslovným ustanovením v organizačnom poriadku ministerstva vnútra, ktorý predstavuje základný vnútorný organizačný predpis vychádzajúci z pôsobnosti, ktorá je ministerstvu daná zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a inými osobitnými predpismi. Ministerstvo vnútra bude aj naďalej uskutočňovať zákonom ustanovený výkon pôsobnosti bez zmeny jeho rozsahu. Zároveň, vypustenie predmetného ustanovenia nebude mať žiaden priamy dopad na existenciu Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality.
K bodu 9
Informačné kancelárie pre obete sú zriadené od roku 2018 na základe národného projektu s názvom „Zlepšenie prístupu obetí trestných činov k službám a vytvorenie kontaktných bodov pre obete“. V súčasnosti je národný projekt v procese predĺženia, pričom sa predpokladá, že financovanie aktivít bude zabezpečené z Európskeho sociálneho fondu do 31. decembra 2023.
Obete trestných činov využívajú informačné kancelárie pre obete vo veľkej miere. V období december 2018 až december 2021 poskytli informačné kancelárie pomoc spolu 1816 klientom. Rapídny nárast klientov bol zaznamenaný v roku 2021 (1 056 klientov), čo tvorí nárast klientov o 134,7 % oproti roku 2020, na porovnanie v roku 2020 bol zaznamenaný nárast klientov o 48 % oproti roku 2019.
Zriadením informačných kancelárií pre obete dochádza aj k naplneniu čl. 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315/57, 14.11. 2012).
Informačné kancelárie pre obete budú súčasťou organizačnej štruktúry ministerstva vnútra. Je potrebné ich efektívne teritoriálne usporiadať pokrývajúc celé územie Slovenskej republiky tak, aby nimi poskytované služby boli skutočne dostupné a hospodárne. Sídlo informačných kancelárií pre obete sa navrhuje spravidla v okresnom úrade v sídle kraja.
28
Štruktúra rozmiestnenia informačných kancelárií pre obete sa tak môže prispôsobovať aktuálnym potrebám spoločnosti, ktoré sa v budúcnosti môžu meniť.
Zároveň sa ustanovuje rozsah služieb poskytovaných informačnými kanceláriami pre obete tak, aby došlo k prepojeniu a k vytvoreniu homogénneho celku so subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a akreditovanými subjektami, ktoré poskytujú pomoc obetiam podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Služby poskytované informačnými kanceláriami pre obete majú predovšetkým informačný charakter a predstavujú určité usmernenia pre obete trestných činov a inej protispoločenskej činnosti. Činnosť informačných kancelárií pre obete spočíva predovšetkým v poskytnutí informácii po individuálnom zvážení potrieb konkrétneho klienta, ako aj vhodného usmernenia, tak aby sa klient následne samostatne a dobrovoľne rozhodol a realizoval ďalšie kroky, ktoré prispejú k riešeniu jeho situácie. Informačné kancelárie pre obete nepredstavujú súčasť orgánov ochrany práva, tak ako napríklad orgány činné v trestnom konaní a súdy, a taktiež nesubstituujú subjekty poskytujúce právne služby.
K čl. II
Vzhľadom na potrebnú dĺžku legislatívneho procesu a dostatočnú legisvakanciu sa navrhuje účinnosť zákona od 1. februára 2023.
Schválené vládou Slovenskej republiky 28. septembra 2022.
predseda vlády Slovenskej republiky
Roman M i k u l e c, v. r.
minister vnútra Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu