Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.01.2016 do 29.02.2016

Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“

Pierre de Coubertin

„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“

Tissot, francúzsky lekár

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport -  v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.

Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.

Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.

Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:

špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,

potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;

špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce

akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,

zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,

nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,

zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.

Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.

Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.

Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.

Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.

Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.

Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.

Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.

Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.

V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.

V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.

Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.

Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.

Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)

Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.

Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.

Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.

Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.

Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).

Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.

Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.

V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.

Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.

Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.

Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.

Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo   evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.

Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.

V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.

ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.

Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.

Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.

Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.

Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.

Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.

Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.

Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.

Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.

Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.

Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

Vládny návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa 

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, predstavuje nástroj na legislatívne zabezpečenie Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej len „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. 

Hlavným účelom realizácie projektu je vytvorenie komplexného informačného systému Jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), ktorý zabezpečí efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave, a to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky podľa požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. v rozsahu dotknutom projektom.

Realizáciou projektu dôjde k zvýšeniu komfortu a rýchlosti komunikácie občana a podnikateľských subjektov s orgánmi verejnej správy na úseku cestnej dopravy
a poverenými organizáciami využitím moderných informačno-komunikačných technologických prostriedkov napr. zavedením elektronických podaní žiadostí (autoškoly vykonanie technickej a emisnej kontroly alebo kontroly originality, schvaľovanie dovezených vozidiel a typové schvaľovanie vozidiel, atď.), odstránením duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania požiadavky zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie.

Návrh zákona vytvára legislatívne podmienky na využitie všetkých navrhovaných funkcionalít JISCD, najmä z hľadiska definovania povinností zapojených subjektov
a prepojenia existujúcich zdrojov informácií (verejných i súkromných registrov
a evidencií) nevyhnutných pre riadne fungovanie JISCD.

Súčasťou predloženého návrhu zákona sú ako ďalšie články aj sprievodné novely ďalších súvisiacich zákonov z oblasti cestnej dopravy, a to zákona č 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov, zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov a zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. 

Predložený návrh zákona obsahuje aj novely ďalších zákonov, ktoré súvisia s vytvorením a fungovaním JISCD a tiež úpravy (spresnenia a doplnenia), ktorých cieľom je eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych či čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v doterajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení. 

Návrh zákona reaguje aj na povinnosť Slovenskej republiky s účinnosťou od
1. januára 2016 prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 a 168/2013, a to v novele zákona
č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a v novele zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa zameriava aj na úpravu priestupkov a správnych deliktov, výšky pokút (znižujú sa pokuty) a  rozkazného konania na úseku výberu mýta a výberu úhrady diaľničnej známky, a to v novele zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v novele zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona sa nepredkladá do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

Doložka 

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Prijatie navrhovaného zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Predmetnou právnou úpravou v spojení s technickým riešením sa vytvárajú podmienky na elektronizáciu výkonu verejnej moci v konaniach dotknutých projektom, k odstráneniu duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania žiadosti zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie a pod. Pozitívny vplyv na príjmovú časť rozpočtu verejnej správy nemožno v súčasnej dobe presne kvantifikovať z dôvodu, že ich výška závisí od rozsahu využívania elektronickej formy konania. 

Ďalej dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie o oblasť výkonu dohľadu pri uvedení na trh alebo sprístupnení na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. V zmysle uvedenej novely bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia ukladať dozorovaným subjektom aj sankcie; výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone dohľadu nad trhom budú príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti možno očakávať zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku uložených pokút. 

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu materiálu

Tabuľka č.1

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č.2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu

Navrhované znenie zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave je výsledkom požiadaviek Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej len „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Celková výška nákladov na projekt predstavuje sumu 25 979 999,98 eur, z toho prostriedky EÚ vo výške 19 565 537,98 eur. V roku 2014 bolo na realizáciu projektu vyčerpaných 14 867 999,98 eur, z toho prostriedky EÚI vo výške 11 197 090,73 eur. V roku 2015 bude použitých zvyšných 11 112 000,00 eur, z toho prostriedky EÚ vo výške 8 368 447,25 eur.

Vytvorenie komplexného informačného systému Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), zabezpečí efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave, a to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky podľa požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. v rozsahu dotknutom projektom.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu vzhľadom na skutočnosť, že predmetnou právnou úpravou v spojení s technickým riešením sa vytvárajú podmienky na elektronizáciu výkonu verejnej moci v konaniach dotknutých projektom, odstráneniu duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania žiadosti zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie a pod.

Ukončenie projektu a uvedenie informačného systému JISCD do produkčnej prevádzky bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu trvalej udržateľnosti projektu financovaného zo štrukturálnych fondov EÚ v zmysle čl. 57 Nariadenia Rady (ES) 1083/2006. Finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na príslušný rozpočtový rok. Ide o prostriedky určené na údržbu a podporu prevádzky systému JISCD, nájomné za priestory dvoch dátových centier a poskytovanie s tým súvisiacich služieb (poplatky za spotrebu energie, zabezpečenie protipožiarnej ochrany a pod.). 

Podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 a podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 sa na Slovenskú republiku s účinnosťou od 1. januára 2016 vzťahuje povinnosť ustanoviť a vymenovať orgán dohľadu nad trhom v súlade s týmito nariadeniami, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (viď nižšie uvedené). Tento orgán, názov, adresa a oblasť pôsobnosti musí byť nahlásený Európskej komisii, ktorá ich zverejní na svojej internetovej stránke. Za nesplnenie tejto povinnosti môže byť voči Slovenskej republike začaté konanie za neplnenie zmluvy o Európskej únii.

V súvislosti s navrhovanými zmenami uvedenými v článku VI a VII, ktoré sa týkajú zmien  zákona č. 725/2004 Z. z. a zákona č. 128/2002 Z. z. dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie o oblasť výkonu dohľadu pri uvedení na trh alebo sprístupnení na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. V zmysle uvedenej novely bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia ukladať dozorovaným subjektom aj sankcie; výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone dohľadu nad trhom budú príjmom štátneho rozpočtu. 

V súvislosti so zavedením nových správnych deliktov a poriadkových pokút pri vykonávaní dohľadu nad trhom sa v prvom roku účinnosti zákona odhadujú príjmy vo výške 146 920 EUR.

V súvislosti s rozšírením právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie bude potrebné personálne posilniť príslušné útvary. Predložený návrh zákona predpokladá navýšenie o 2 zamestnancov na zabezpečenie aplikácie zákona v oblasti metodického riadenia. Navýšenie počtu zamestnancov vychádza zo súčasného stavu poznania, pričom je predpoklad, že v ďalšom období bude potrebné personálne posilniť každý inšpektorát o 2 zamestnancov (celkovo + 16 zamestnancov), a to vzhľadom na rozsah plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona. Nie je však nevyhnutné, aby 16 zamestnancov pôsobilo v rámci inšpektorátov ihneď od účinnosti zákona. Predpokladaný vývoj počtu zamestnancov a zodpovedajúcich osobných nákladov (mzdy a poistné) v jednotlivých rokoch je v nasledujúcej tabuľke:

Návrh zákona zároveň súčasne zavádza nové správne poplatky, ktoré sú ustanovené v článkoch IV v bodoch 3, 5, 7, 22., a to poskytovanie údajov z informačného systému  spoplatnené sumou 5 EUR, vydanie štatistických údajov z informačného systému  spoplatnené sumou  20 EUR, 10 EUR za vydanie inštruktorského preukazu alebo predĺženie platnosti  a 30 EUR za zmenu v registrácii na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku. V súvislosti s poverovaním subjektov na vykonávanie odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci alebo žiadosť o predĺženie jeho platnosti sa zavádza správny poplatok vo výške 100 EUR. Pri podaní žiadosti  o vykonanie zmeny v poverení na vykonávanie odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel    prepravujúcich nebezpečné veci sa zavádza správny poplatok 50 EUR. 

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu a zavedenie rozkazného konania, je predpoklad, že prevádzkovatelia vozidiel si svoje povinnosti budú plniť. V súčasnosti nie je možné predpokladať, koľko prevádzkovateľov vozidiel si svoje povinnosti plniť nebude a koľko prevádzkovateľov vozidiel v prípade uloženia pokuty rozkazom využije svoje právo podať odpor. 

2.3.2. Charakteristika návrhu

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

  x   iné 

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

 Tabuľka č.3

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Úrad vlády SR

 Tabuľka č. 4

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

 Tabuľka č. 5

Ministerstvo hospodárstva SR                                                                               Tabuľka č. 6 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie  

 Tabuľka č. 7

       Tabuľka č. 8               

*priemerný mzdový výdavkov pre 1 osobu v roku 2016 predstavuje sumu 1 134 EUR/mesiac, čo pri 2 osobách predstavuje ročné mzdové výdavky 27 216 EUR. Suma 38 400 EUR predstavuje navýšenie miezd pre 16 zamestnancov SOI o 200 EUR/mesiac/osoba za vykonávanie činností podľa tohto zákona.

** priemerný mzdový výdavkov pre 1 osobu v roku 2017 predstavuje sumu 916 EUR/mesiac, čo pri 10 osobách predstavuje ročné mzdové výdavky 109 968 EUR. Suma 19 200 EUR predstavuje navýšenie miezd pre 8 zamestnancov SOI o 200 EUR/mesiac/osoba za vykonávanie činností podľa tohto zákona.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

1. 2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

1. 3. Problematika návrhu právneho predpisu:

1. je upravená v práve Európskej únie

• - v primárnom práve

čl.4 Hlava I (vnútorný trh), čl. 7 Hlava II (voľný pohyb tovaru) a čl. 91 Hlava VI (Doprava) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

• - sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty: 

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013
o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom
s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013
 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh  (Ú. v. EÚ L 300,14.11.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006
(Ú v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení.

2. nelegislatívne akty: -,

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa  mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej
a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85
a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS
(Ú. v. EÚ L 226, 10. 9. 2003) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006
o vodičských preukazoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006) v platnom znení,

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

1. a) lehota na prebratie:   z legislatívy Európskej únie vyplýva záväzok s účinnosťou od
   1. januára 2016 prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami
   a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013
   z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek

1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:   - nie je určená,

1. c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: v danej oblasti nebolo proti Slovenskej republike začaté konanie, 

1. d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: návrh zákona nepreberá smernice.

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

• - úplný.

1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. 

B. Osobitná časť

K čl. I

Tento článok obsahuje návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave.

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona.

K § 2

Definuje sa Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) ako informačný systém verejnej správy, ktorý sa bude využívať v rozsahu procesov vyplývajúcich z tohto zákona a právnych predpisov na úseku cestnej dopravy, ktoré boli do JISCD zapracované.

Správcom JISCD je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“).

K § 3

Upravujú sa funkcie JISCD, jeho integrované súčasti, vrátane registrov, v ktorých sa budú sústreďovať údaje zhromažďované JISCD potrebné na zabezpečenie účelu zavedenia JISCD. 

V odseku 1 sa upravuje rámec funkcionalít JISCD vrátane evidencie a používania iných údajov podľa osobitných predpisov. Napríklad poverená technická služba overovania vozidiel bude evidovať v JISCD protokoly o testoch a skúškach vozidiel spolu s návrhmi na spracovanie základného technického opisu; ministerstvo dopravy bude prostredníctvom príslušnej poverenej technickej služby oznamovať príslušnej oprávnenej osobe termín a miesto konania skúšky z odbornej spôsobilosti [zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel)]. Ako ďalší príklad možno uviesť povinnosť prevádzkovateľa autoškoly zaznamenávať do JISCD výsledky lekárskej prehliadky prípadne psychologického vyšetrenia pred zaradením uchádzača do kurzu [zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o autoškolách“)].

Navrhované znenie odseku 2 vymedzuje registre, ktoré budú vytvorené v rámci JISCD, a ktoré budú evidovať údaje získané z činnosti ministerstva dopravy a od osôb vymedzených v § 3 ods. 5 zákona.

V odseku 3 sa navrhuje vymedziť už existujúce informačné systémy ministerstva dopravy integrované do JISCD, ktorých údaje budú používané na plnenie funkcionalít JISCD ako aj na evidenciu priestupkov na úseku cestnej dopravy, v ktorej JISCD umožní evidovať údaje o priestupkoch na úseku cestnej dopravy.

V navrhovanom znení odseku 4 sa špecifikujú evidencie a registre iných orgánov verejnej moci, ktorých údaje sa používajú v JISCD.

V  znení odseku 5 sa určujú informačné systémy tretích osôb, ktorých údaje budú používané na plnenie funkcionalít JISCD a budú evidované v registroch JISCD.

V odsekoch 7 a 8 sa určuje povinnosť osobám, ktoré spravujú alebo vedú informačné systémy, registre a evidencie uvedené v odsekoch 4 a 5, poskytnúť bezodplatne ministerstvu dopravy prístup k údajom, a to nepretržite a automatizovane alebo nepretržite a priamo. Pri automatizovanom prístupe sa budú údaje poskytovať cez rozhranie medzi dvoma informačnými systémami bez sprostredkovateľského informačného systému; pri priamom prístupe sa budú údaje poskytovať prostredníctvom užívateľského rozhrania daného informačného systému. Právna úprava v odseku 7 má pokryť poskytnutie údajov na "konanie" orgánu verejnej moci nad rámec definície "výkonu verejnej moci " podľa § 3 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o e-Governmente“), t. j. na tieto "konania" sa § 17 ods. 6 zákona
o e-Governmente nevzťahuje. Úprava v odseku 8 reaguje na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o komunikáciu medzi orgánmi verejnej moci, nakoľko osoby uvedené v odseku 5 nie sú orgánmi verejnej moci (napr. poverené technické služby sú osoby, ktoré zabezpečujú činnosti súvisiace s technickými službami v mene ministerstva), a zákon o e-Governmente sa na ne vzťahuje.

K § 4

Určuje sa okruh osôb, ktoré budú používať JISCD v rozsahu a spôsobom uvedeným v tomto zákone a osobitných predpisoch na úseku cestnej dopravy.

K § 5

Ustanovuje sa úprava vzťahujúca sa k ochrane osobných údajov vedených  v JISCD, najmä pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov.

Navrhované znenie odseku 2 zabezpečuje, aby údaje poskytované z JISCD  mohli byť použité na právne účely, a aby ministerstvo dopravy nemuselo osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov, a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť predmetných údajov, pokiaľ nebude preukázaný opak.

V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť, že na poskytovanie údajov z neverejných častí registrov JISCD sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 6 až 11

Ustanovenia o registroch sú základnými ustanoveniami, ktoré bližšie špecifikujú registre vymedzené v § 3 ods. 2 z hľadiska účelu, na ktorý ich ministerstvo dopravy vedie, aké údaje sa v registroch používajú z registrov iných orgánov verejnej moci a aké údaje ministerstva dopravy sa v registroch evidujú. Predmetné ustanovenia zároveň vymedzujú, ktoré z údajov obsiahnutých v registroch sú verejné, ako aj okruh osôb, ktoré sú povinné evidovať údaje v príslušných registroch prostredníctvom JISCD.

JISCD predpokladá vytvorenie šiestich registrov: registra technických staníc, registra technikov, registra prehliadok z technických staníc, registra autoškôl a školiacich stredísk, registra odborne spôsobilých osôb a registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. Predmetné registre sú vytvárané za účelom plnenia ich funkcie ako referenčných registrov podľa požiadaviek zákona o e-Governmente.

Register technických staníc sa zriaďuje za účelom evidencie osôb, ktoré majú udelené povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, evidencie oprávnených osôb technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, evidencie staníc technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k osobám evidovaným v registri. Register technických staníc obsahuje aj údaje o osobách, ktoré vykonávajú diagnostiku a opravy cestných motorových vozidiel, a ktoré sa dobrovoľne zaregistrujú v registri technických staníc, a to v rozsahu nimi poskytnutých údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľnú registráciu predmetných osôb, budú v registri obsiahnuté iba údaje, ktoré osoba poskytne pri registrácii. Register technických staníc sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Register technikov sa zriaďuje za účelom evidencie údajov o kontrolných technikoch, technikoch emisnej kontroly, technikoch kontroly originality a technikoch montáže plynových zariadení v súvislosti s výkonom ich činností, ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k technikom. Register technikov je neverejný. 

Register z prehliadok z technických staníc sa zriaďuje za účelom evidencie údajov z vykonaných technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality a montáží plynových zariadení. Register z prehliadok technických staníc je neverejný.

Register autoškôl a školiacich stredísk sa zriaďuje na účely evidencie autoškôl, školiacich stredísk, poverených zariadení ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k prevádzkovateľom autoškôl, prevádzkovateľom školiacich stredísk a povereným zariadeniam. Register autoškôl a školiacich stredísk sa člení na verejnú časť
a neverejnú časť.

Register odborne spôsobilých osôb sa zriaďuje za účelom evidencie odborne spôsobilých osôb v cestnej doprave. Register odborne spôsobilých osôb sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel sa zriaďuje na účely evidencie a rozhodovania o správnych deliktoch prevádzkovateľov vozidiel. Register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel je neverejný. 

K § 12

Upravuje sa poskytovanie údajov z jednotlivých registrov JISCD vrátane okruhu orgánov a osôb, ktoré majú nepretržitý a automatizovaný alebo priamy prístup k údajom z registrov.

K § 13

V rámci prechodných ustanovení sa určuje dočasný postup, pretože v čase nadobudnutia účinnosti zákona o JISCD, nebudú zrejme vybudované všetky agendové systémy a nebude možná komunikácia medzi nimi cez modul úradnej komunikácie vzhľadom na prechodné obdobie podľa § 60 ods. 7 zákona o e- Governmente a tiež z dôvodu, že v súčasnosti nie je  vydaný zoznam referenčných registrov. 

K čl. II

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu  1  [§ 1 ods. 4]

Navrhnutou úpravou sa do § 1 ods. 4 dopĺňajú zariadenia, ktoré nie sú súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. 

K bodu  2  [§ 8 ods. 5]

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou v spôsobe výpočtu správneho poplatku, ktorý sa vyberá dodatočne za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia.

K čl. III

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa odborná spôsobilosť pre viazanú živnosť prevádzkovanie autoškoly, ktorú musí spĺňať osoba, ktorá ohlási takúto živnosť alebo požiada o vydanie osvedčenia
o živnostenskom oprávnení.

K čl. IV

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K bodu  1  [položka 68, splnomocnenie]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje pri úhrade správneho poplatku pri zrýchlenom konaní skrátiť lehotu na zrýchlené vybavenie z desiatich dní na päť dní.

K bodu  2  [položka 69a]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava výšky správneho poplatku zo súčasnej jednotnej sumy 33 eur pre všetky kategórie vozidiel tak, že pre kategórie vozidiel s nižšou obstarávacou cenou sa navrhuje nižšia výška správneho poplatku (25 eur) a pre ostatné kategórie vozidiel sa navrhuje zvýšenie správneho poplatku (50 eur), čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že celkový príjem do štátneho rozpočtu bude nezmenený. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou vzhľadom na to, že povolenie evidencie, uvedenia na trh alebo do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách sa od 1. januára 2016 bude vykonávať aj prostredníctvom nových európskych nariadení.

K bodu  3  [položka 69b]

V súvislosti s vytvorením JISCD sa navrhuje pre poskytovanie štatistických údajov správny poplatok vo výške 20 eur. Ide o obdobnú položku, ako je poskytovanie štatistických údajov z evidencie vozidiel alebo z evidencie dopravných nehôd (položka 66). 

Pre poskytnutie údajov z JISCD týkajúcich sa osoby žiadateľa sa navrhuje správny poplatok vo výške 5 eur.

K bodu  4  [položka 74 písm. e) a f)]

V súvislosti s rozsahom inštruktorského oprávnenia upravenom v § 17 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 349/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 259/2012 Z. z. (ďalej len „vykonávacia vyhláška k zákonu o autoškolách“) sa navrhuje zosúladiť úhradu správnych poplatkov s rozsahom inštruktorského oprávnenia, ktoré oprávňuje inštruktora autoškoly vykonávať v kurzoch výučbu a výcvik pre viaceré skupiny. Samotná výška správnych poplatkov sa pri niektorých skupinách zvyšuje a pri niektorých znižuje, čo v konečnom dôsledku nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Vzhľadom na to, že pri opakovanej skúške sa vyberá poplatok vo výške 50 %, správne poplatky sú navrhnuté v takej výške, aby boli jednoducho deliteľné dvomi a bolo ich možné, čo najjednoduchšie uhradiť na Slovenskej pošte prostredníctvom Potvrdenia pre evidenciu poplatku.

K bodu  5  [položka 74 nové písm. g)]

V súvislosti s vydávaním inštruktorského preukazu okresnými úradmi v sídle kraja sa dopĺňa správny poplatok za vydanie inštruktorského preukazu. Výška správneho poplatku sa navrhuje na 10 eur, čo by malo pokryť výrobu a distribúciu inštruktorských preukazov ako aj samotnú administratívu spojenú s vydávaním inštruktorského preukazu.

K bodu  6  [položka 77]

V súvislosti s vykonaním zmeny registrácie autoškoly sa navrhuje správny poplatok rozdeliť, a to správny poplatok vo výške 100 eur bude iba v prípade zmeny rozsahu registrácie. V ostatných prípadoch zmeny (mimo rozsahu registrácie) sa navrhuje správny poplatok vo výške 20 eur. Taktiež sa presnejšie definuje, aký správny poplatok sa vyberá v súvislosti s rozšírením rozsahu skupín registrácie autoškoly.

K bodom  7 až 9  [položka 77a] 

Ide o zosúladenie zákona o správnych poplatkoch v súvislosti s jednotnou registráciou školiaceho strediska pre základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik a doplnenie správneho poplatku za zmenu registrácie školiaceho strediska.

K bodu  10  [položka 77b nové písm. c) a d)]

Navrhuje sa sadzobník správnych poplatkov doplniť o nové správne poplatky v súvislosti so schválením identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách alebo schválením programového vybavenia autoškoly.

K bodu  11  [položka 78a písm. a)]

Zosúladenie znenia so zákonom o podmienkach prevádzky vozidiel.

K bodu  12  [položka 78a písm. a) druhý bod]

Upravuje sa výška správneho poplatku v súvislosti so skúškou odbornej spôsobilosti pri emisnej kontrole na rovnakú úroveň, ako je pri technickej kontrole a pri kontrole originality. Pri novele zákona o správnych poplatkoch účinnej k 1. októbru 2012 (zákon
č. 286/2012 Z. z.) došlo k preklepu a výška správnych poplatkov bola zmenená iba pri skúške odbornej spôsobilosti pri technickej kontrole a kontrole originality, pričom pri skúške odbornej spôsobilosti pri emisnej kontrole k zmene nedošlo. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotná výška správneho poplatku.

K bodu  13  [položka 79 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že úkon schválenie cestovného poriadku sa vykonáva až po schválení dopravnej licencie, pričom pre schválenie cestovného poriadku sa nepodáva samostatná žiadosť.

K bodom  14 až 21  [položka 79]

Ide o legislatívno-technické úpravy z dôvodu jednoznačnosti, že príslušný poplatok sa platí pri podaní žiadosti alebo prihlášky.

K bodu  22  [položka 79 nové písm. t) a u)]

Navrhujú sa nové správne poplatky v súvislosti s vykonávaním odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci. Podľa § 41 ods. 1 písm. o) v spojení s § 37 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ministerstvo dopravy poveruje právnické osoby odbornou prípravou bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci a v súvislosti s tým, je potrebné zaviesť adekvátny správny poplatok.

K bodu  23  [položka 80 nové písm. c) a d)]

Zavádzajú sa tzv. „šesťmesačné a trojmesačné permanentky“ za nadmernú a nadrozmernú prepravu. Z činnosti okresných úradov, z informácií od samotných dopravcov ako aj z poznatkov správcov pozemných komunikácií vyplýva, že o povolenie na zvláštne užívanie pred vykonaním nadmernej alebo nadrozmernej prepravy požiada len nepatrné množstvo dopravcov. Pri súčasne platnom režime jednorazových povolení za každú jednotlivú prepravu a prepravný zámer dopravcovia, ktorí si chcú vybaviť povolenia na zvláštne užívanie, často nemôžu z časového hľadiska operatívne reagovať na ponuky objednávateľov, pretože do povolenia nevedia zadať presný termín prepravy, prípadne o požiadavke na uskutočnenie prepravy sa dozvedia často 1-2 dni pred uskutočnením prepravy a tak, buď odmietnu takúto prepravu alebo oveľa častejšie riskujú a vykonajú prepravu bez povolenia.

Novou úpravou sa teda zavádza možnosť opakovanej prepravy na dobu najviac troch alebo šiestich mesiacov, spoplatnenej dva a pol násobkom alebo päťnásobkom sumy za jednotlivú prepravu a prepravný zámer. Výška správneho poplatku je z pohľadu predkladateľa nastavená priaznivo a motivačne, tak aby dopravcovia neobchádzali zákon a požiadali o povolenie na zvláštne užívanie, ktoré je najmä pri vyšších hmotnostiach nevyhnutné, pretože v povolení cestný správny orgán určuje trasu, po ktorej sa môže nadmerná alebo nadrozmerná preprava uskutočniť tak, aby nedochádzalo najmä k poškodeniu mostných objektov. 

Pri prepravách do 60 ton sa preprava povolí na dobu najviac šiestich mesiacov a pri prepravách nad 60 ton sa preprava povolí na dobu najviac troch mesiacov.

K bodu  24  [položka 80 časť Splnomocnenie bod 2]

Vyvolané novou úpravou v bode 25.

K bodu  25  [položka 80 časť Splnomocnenie nový bod 3]

Výška dodatočne vyberaného správneho poplatku sa posudzuje podľa percentuálneho preťaženia celkovej hmotnosti vrátane nákladu a nápravového preťaženia. Takto získané sumy sa na záver sčítajú.

Príklad: 

Došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti jazdnej súpravy ustanovenej na 40,00 ton podľa bodu 2 písm. i) prílohy č. 1 nariadenia vlády  Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi
a o označovaní vozidiel a jazdných súprav, o 9,62 ton, t. j. o 24,05 %, keďže nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy bola 49,62 ton. Poplatok za túto nadmernú prepravu mal byť podľa písmena a) bodu 2.1. (od 30,01 do 50,00 ton) 300 eur.

Poplatok podľa bodu 3.1. sa vypočíta ako trojnásobok 300=900 eur, pretože percentuálne preťaženie je nad 9,01 %.

Zároveň došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti na dvojnápravu prívesu pretože  nameraná hmotnosť bola 19,10 ton, pričom povolená hmotnosť je 18,00 ton podľa bodu 3 písm. d) bodu 3. prílohy č. 1  nariadenia vlády  Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. v znení nariadenia  vlády Slovenskej republiky č. 439/2013 Z. z..  Došlo k preťaženiu o 1,10 ton, t. j. o 6,11 %. Poplatok za túto nadmernú prepravu mal byť podľa písmena a) bodu 2.2. (od 5,01 do 10,00  %) 150 eur. Poplatok podľa bodu 3.2. sa vypočíta ako dvojnásobok 150=300 eur, pretože percentuálne preťaženie je od 6,01% do 9%.

Sadzby podľa bodov 3.1 a 3.2 sa sčítajú (900+300=1200 eur).

K bodu  26  [položka 80  časť Poznámka bod 6]

Pri jazdnej súprave skladajúcej sa z motorového vozidla spojeného s návesom sa samostatne neposudzuje hmotnosť motorového vozidla. Navrhovaným doplnením sa vyhovuje požiadavke dopravcov prevážajúcich  štrk, sypký materiál, palety a iný materiál,  ktorý nie je možné rovnomerne rozložiť na ložnej ploche jazdnej súpravy a už pri brzdení sa tento materiál posunie do prednej časti návesovej súpravy, čo sa prejaví na preťažení motorového vozidla, pričom celková hmotnosť jazdnej súpravy a hmotnosť na nápravy nemusí byť vôbec prekročená.

K bodu  27  [položka 80 časť Poznámka bod 12]

Cieľom návrhu je, aby sa sadzba za tranzitnú prepravu pripočítala k sadzbe za viacnásobne opakovanú prepravu len raz. Rovnako sa navrhuje, aby sa sadzba za tranzit pripočítala len raz aj v prípade dodatočne vyberaného správneho poplatku, pri ktorom sa doposiaľ strojnásobila základná sadzba, ktorá bola vypočítaná ako súčet sadzieb podľa písmena a) a sadzba za tranzit podľa písmena b). Dodatočne sa tranzit pripočíta len v prípade, ak v doklade o úradnom meraní je uvedená (je preukázaná) východisková a cieľová krajina a tento doklad je podpísaný vodičom.

K bodu  28  [položka 80 časť Poznámka bod 13]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  29  [položka 80 časť Poznámka body 14 až 16]

V bode 14 sú uvedené podmienky, za akých je možné povoliť “permanentky“ pre nadmerné prepravy s celkovou hmotnosťou nad 60 ton.

V bode 15 v prípade porušenia podmienok v povolení na viacnásobne opakovú prepravu, sa preprava posudzuje ako preprava bez povolenia na zvláštne užívanie a dodatočne sa vyberá poplatok podľa Splnomocnenia bodu 3.

Bod 16 spresňuje, že ak sa stavebným mechanizmom vykoná nadmerná alebo nadrozmerná preprava bez povolenia na zvláštne užívanie, zvýšený správny poplatok sa vypočíta zo sumy vypočítanej podľa písmena a), keďže bez povolenia na zvláštne užívanie je táto preprava považovaná za „klasickú nadmernú alebo nadrozmernú prepravu“.  

K čl. V

Tento článok obsahuje novelu zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.
o premávke na pozemných komunikáciách.

Z dôvodu zavedenia JISCD sa presnejšie špecifikujú základné úlohy Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl v súvislosti s organizáciou inštruktorských kurzov, doškoľovacích kurzov inštruktorov, vykonávaním inštruktorských skúšok a v súvislosti s používaním samotného JISCD.

K čl. VI 

Ustanovuje sa prepojenie zákona o podmienkach prevádzky vozidiel so zákonom
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodom  1 a 2  [§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 nové písmeno l), poznámka pod čiarou k odkazu 9e] 

Dopĺňa sa kompetencia a predmet kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie o dohľad nad trhom podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

K bodu  3  [§ 8 ods. 1 písm. b)] 

Zároveň sa v § 8 ods. 1 písm. b) navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu za účelom zosúladenia s § 101a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

K čl. VII 

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel (zákon č 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá primárne súvisí s návrhom zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave. Navrhuje sa tiež úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti dohľadu nad trhom, pretože s účinnosťou od 1. januára 2016 sú členské štáty Európskej únie povinné prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 a 168/2013. Ďalšie navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a poznatkov ministerstva dopravy s cieľom spresnenia niektorých ustanovení zákona za účelom vylúčenia nejednotného výkladu a zjednotenia aplikačnej praxe.

K bodu  1  [§ 1 ods. 1 písm. a) a b)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Predmet zákona sa spresňuje v nadväznosti na doplnenie úpravy podmienok uvádzania na trh a sprístupnenia na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov a samostatných jednotiek. 

K bodom  2, 3, 4, 5, 6 a 16  [§ 4 ods. 3 písm. b) a ods. 6 písm. c), § 5 ods. 4 písm. b) a ods. 10 písm. b), § 7 ods. 5 písm. c) a ods. 8 písm. c), § 8 ods. 4 písm. c), § 18 ods. 8 písm. c)]

V rámci typového schvaľovania vozidiel, ich systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek  ako  aj v rámci hromadnej prestavby typu vozidla sa upravuje, akým spôsobom sa preukazuje systém riadenia a kvality výroby. Výrobca a hromadný výrobca môže tento systém preukázať priamo certifikátom udeleným príslušným certifikačným orgánom alebo vyhlásením výrobcu (hromadného výrobcu), že má zavedený systém riadenia a kvality výroby, ktorý musí následne aj preukázať (napríklad vypracovanou príručkou kvality alebo vnútropodnikovou smernicou o systéme riadenia a kvality výroby). 

K bodom  7, 48 a 51  [§ 12 ods. 1 písm. q) a r), § 107 ods. 9 písm. a), § 107 ods. 12 písm. a)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Európska únia v nariadeniach upravujúcich typové schvaľovanie, ktoré sú priamo aplikovateľné v členských štátoch, ukladá členským štátom povinnosť prijať do svojho právneho poriadku ustanovenia o sankciách (pokutách) za konkrétne druhy porušení, ktorých skutkové podstaty už sú alebo v budúcnosti budú určené v európskych nariadeniach. 

Z tohto dôvodu sa do § 12 ods. 1 dopĺňajú nové povinnosti pre výrobcu a zástupcu výrobcu vyplývajúce z príslušných európskych nariadení  a  nadväzne sa v § 107 upravujú správne delikty za ich porušenie.

K bodu  8  [§ 12 ods. 7] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom a so založením kompetencie v § 101a pre Slovenskú obchodnú inšpekciu vykonávať dohľad nad trhom s novými vozidlami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami. 

K bodu  9  [§ 13a]  

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami  a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek ustanovujú povinnosti pre subjekty, ktoré uvádzajú na trh a sprístupňujú na trhu nové vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky. 

Podľa týchto nariadení sa uvedením na trh rozumie prvé sprístupnenie vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky v Európskej únii. Sprístupnením na trhu sa rozumie každá dodávka nového vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky určená na distribúciu alebo používanie na trhu v priebehu obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne.

Uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu môže vykonať výrobca, zástupca výrobcu, dovozca alebo distribútor, ktorí sú v terminológii príslušných európskych nariadení označovaní ako hospodárske subjekty. V tejto súvislosti sa v § 13a ustanovujú povinnosti pre hospodárske subjekty. 

K bodom  10 a 19  [§ 14 ods. 2, § 14a ods. 1, § 15 ods. 2 a 8, § 16 ods. 3, § 16d ods. 2, § 23 ods. 14 písm. a), § 23a ods. 3]  

Vzhľadom na to, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) umožňuje prihlásenie vozidla do evidencie aj podľa miesta prevádzky resp. organizačnej zložky, v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel sa navrhuje, aby na konanie v súvislosti s jednotlivo vyrobeným vozidlom, jednotlivo dokončeným vozidlom alebo jednotlivo dovezeným vozidlom a v súvislosti s opätovným schválením vozidla na prevádzku v cestnej premávke, bol miestne príslušným správnym orgánom okresný úrad aj podľa sídla organizačnej zložky resp. prevádzkarne u právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa. U fyzickej osoby sa miestna príslušnosť okresného úradu navrhuje podľa jej pobytu tak, ako je definovaný v § 2 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke.

K bodom  11, 12, 14 a 15  [§ 16d ods. 3 nové písm. c) a ods. 4 vypustenie písm. d), § 17 ods. 8 nové písm. e) a ods. 9 vypustenie písm. f)] 

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Legislatívna zmena sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že samotné rozhodnutie o pridelení náhradného identifikačného čísla vozidla VIN nebude potrebné predkladať ako prílohu k žiadosti, keďže bude evidované v JISCD.

K bodom  13  a 21  [§ 17 ods. 7, § 18 ods. 17, § 19 ods. 2, § 24 ods. 4]

V súvislosti s výmenou karosérie na vozidle  a  s vykonaním prestavby na vozidle sa miestna príslušnosť správneho orgánu na konanie navrhuje u evidovaných vozidiel podľa miesta evidencie vozidla a u vozidiel, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel, podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. 

Rovnakým spôsobom sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu v súvislosti s trvalým vyradením vozidla z cestnej premávky.

K bodom  17 a 46  [§ 21 ods. 1 písm. b), § 107 ods. 2 nové písm. g) a h)]  

Medzi základné povinnosti prevádzkovateľa vozidla sa dopĺňa povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a emisnej kontrole pravidelnej aj po ukončení dočasného vyradenia vozidla z evidencie, ak vozidlo nemá platnú technickú kontrolu alebo nemá platnú emisnú kontrolu [§ 21 ods. 1 písm. b) tretí a štvrtý bod]. Táto povinnosť je v súčasnosti upravená v zákone o cestnej premávke, ktorý však technické a emisné kontroly neupravuje. Navrhovaným doplnením sa povinnosti pre prevádzkovateľov vozidiel súvisiace s technickými a emisnými kontrolami zjednocujú v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel.

Úprava sa navrhuje aj z dôvodu, že pri automatickom ukladaní pokút za nepodrobenie vozidla technickej a emisnej kontrole je nevyhnutné, aby všetky povinnosti prevádzkovateľov vozidiel boli upravené výlučne v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel.

Z dôvodu doplnenia tretieho a štvrtého bodu je potrebné v odseku 1 spresnenie znenia uvádzacej vety a v písmene b) úprava znenia prvého a druhého bodu.

Porušenie novo doplnených povinností do § 21 ods. 1 písm. b) tretieho a štvrtého bodu sa kvalifikuje ako správny delikt, za ktorý správny orgán uloží pokutu podľa § 107 ods. 2 písm. g) a h).

K bodu  18  [§ 21a ods. 3]

V súvislosti s demontážou deliacej priečky vozidiel kategórie N₁ sa miestna príslušnosť okresného úradu  na konanie vo veci zápisu zmeny do osvedčenia o evidencii alebo do osvedčenia o evidencii časti II navrhuje podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie.

K bodu  20  [§ 23a nový odsek 17]

Zákonom č. 388/2013 Z. z. sa do zákona o cestnej premávke zapracovali niektoré elektronické služby v súvislosti s vybudovaním národnej evidencie vozidiel. Tieto služby umožňujú prihlásenie vozidla priamo schvaľovacím úradom (okresným úradom – odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií) v konaní podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel pri jednotlivo vyrobenom vozidle (§ 14 ods. 21 a 22), pri jednotlivo dokončenom vozidle (§ 14a ods. 10), pri jednotlivo dovezenom vozidle (§ 16a ods. 28 a 29, § 16b ods. 6
a 17) a pri opätovnom schválení vozidla na prevádzku (§ 16d ods. 7). Obdobne sa navrhuje tieto elektronické služby využiť aj pri prihlásení vozidla do evidencie priamo schvaľovacím úradom pri výmene technického osvedčenia vozidla za osvedčenie o evidencii podľa § 23a.

K bodu  22  [§ 24b ods. 2 prvá veta]

Uvedenou zmenou sa odstráni nesúlad medzi znením odseku 1 a 2 v § 24b.

K bodom  23 a 50  [§ 29 ods. 1 nové písm. c), § 107 ods. 11]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Navrhuje sa udeliť povereným technickým službám overovania vozidiel oprávnenie a povinnosť uložiť dokumenty, ktoré vystavujú podľa § 29 ods. 1 písm. b), priamo do JISCD, čím odpadne pre účastníka konania povinnosť predložiť takéto doklady ku konaniu pred správnym orgánom (napríklad pri dovoze jednotlivého vozidla). Tieto doklady bude správny orgán získavať priamo z JISCD, ak v ňom budú dostupné; inak vyzve účastníka konania na ich predloženie.

Zároveň sa dopĺňa pokuta pre poverenú technickú službu overovania vozidiel za nesplnenie tejto povinnosti.

K bodu  24  [§ 30 ods. 1 písm. f), § 31 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 1 písm. f), § 33 ods. 1 písm. f)]

Navrhnutá zmena súvisí s úpravou JISCD za účelom zabezpečenia toku informácií z informačných systémov poverených technických služieb do JISCD. 

K bodom  25 a 37  [§ 32 ods. 4 prvá veta, § 84 ods. 4 prvá veta]

Pri kontrolách originality vozidiel sa preveruje vozidlo aj v pátracích evidenciách. V praxi sa zistilo, že pri pokusoch legalizovať kradnuté vozidlá, boli pri kontrole originality vozidla spravidla vždy predložené neplatné (pôvodne stratené) doklady totožnosti fyzickej osoby. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa pri kontrole originality vozidla overovalo, či po doklade totožnosti fyzickej osoby nie je vyhlásené pátranie. Je potrebné, aby poverená technická služba kontroly originality vozidiel bola oprávnená požadovať informácie, či nie je v pátraní konkrétny doklad totožnosti fyzickej osoby. Taktiež sa upravuje postup technika kontroly originality, ak zistí, že po konkrétnom doklade totožnosti fyzickej osoby je vyhlásené pátranie.

K bodom  26, 31 a 33  [§ 39 ods. 2 nové písm. g), § 57 ods. 2 nové písm. g), § 74 ods. 2 nové písm. g)]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Samotné rozhodnutie o povolení na zriadenie stanice technickej kontroly, rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska emisnej kontroly a rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska kontroly originality nebude potrebné predkladať ako prílohu k žiadosti, keďže tieto rozhodnutia budú evidované v JISCD.

K bodu  27  [§ 42 ods. 3 písm. d) a § 60 ods. 3 písm. d)]

Navrhuje sa, aby pri vykonaní technickej kontroly resp. emisnej kontroly bez pristavenia vozidla bolo možné automaticky zrušiť oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly resp. oprávnenie na vykonávanie emisnej kontroly. Na staniciach technickej kontroly a pracoviskách emisnej kontroly boli povinne zo zákona namontované monitorovacie záznamové zariadenia (tzv. kamerové systémy), aby nebolo možné vykonať technickú alebo emisnú kontrolu bez pristavenia vozidla; ak napriek tomu niekto vykoná takú kontrolu bez pristavenia vozidla, dôsledkom bude, že oprávnená osoba ihneď príde o príslušné oprávnenie. 

K bodu  28  [§ 43 ods. 5, § 61 ods. 5, § 78 ods. 5, § 91 ods. 5]

Navrhovaná legislatívna úprava vypúšťa možnosť podania jednej žiadosti pre viaceré fyzické osoby v konaní súvisiacom s odbornou spôsobilosťou kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení.

K bodom  29, 32, 34 a 38  [§ 47 ods. 3, § 65 ods. 3 druhá veta, § 82 ods. 3 druhá veta, § 95 ods. 3 druhá veta] 

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Ustanovenia sa dopĺňajú o oznámenie termínu a miesta konania skúšky aj fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá má platné povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly alebo na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo kontroly originality, ako aj osobe, ktorá žiada o udelenie oprávnenia na montáž plynového zariadenia, a to z dôvodu, že aj tieto osoby podávajú žiadosti na skúšku z odbornej spôsobilosti na získanie osvedčenia kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení. Termín a miesto skúšky sa bude vykonávať prostredníctvom JISCD.

K bodom  30 a 35  [§ 47 ods. 4, § 65 ods. 4, § 82 ods. 4 prvá veta, § 95 ods. 4]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. JISCD umožní podanie žiadosti aj na opakovanú skúšku. 

Súčasne sa doplnením slov „alebo zdokonaľovacieho školenia“ odstráni nepresnosť právnej úpravy; to sa nevzťahuje na § 82 ods. 4, pretože technici kontroly originality neabsolvujú zdokonaľovacie školenie.

K bodu  36  [§ 83 ods. 4 písm. b)]  

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje vyprecizovanie znenia písmena b) v § 83 ods. 4 takým spôsobom, aby bola zrejmá povinnosť vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla; vecne však nejde o zmenu terajšieho stavu.

K bodu  39  [§ 98 písm. d)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 a 168/2013 sa dohľadom nad trhom rozumejú činnosti
a opatrenia vnútroštátnych orgánov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré sú sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Európskej únie a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu.

Po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskou obchodnou inšpekciou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie o výkon dohľadu nad trhom podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel a príslušných európskych nariadení. 

Slovenská obchodná inšpekcia sa dopĺňa do § 98 medzi orgány štátnej správy.

K bodu  40  [§ 98 písm. w)]    

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Na základe požiadavky Slovenskej obchodnej inšpekcie sa do pôsobnosti ministerstva dopravy (štátneho dopravného úradu) dopĺňa metodické usmerňovanie výkonu dohľadu nad trhom.

K bodu  41  [§ 101a]    

Zakladá sa kompetencia pre Slovenskú obchodnú inšpekciu vo veciach dohľadu nad trhom.

K bodu  42  [§ 102 ods. 2 písm. d)]  

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Dopĺňa sa možnosť pre správny orgán získavať údaje potrebné na výkon štátneho odborného dozoru aj na základe výstupov z informačných systémov.

K bodu  43  [§ 107 ods. 1 písm. b) a c)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie textu v nadväznosti na porušenie povinností uvedených v § 21 ods. 1 písm. e) prvom až treťom bode, za ktoré sa ukladá pokuta.

K bodu  44  [§ 107 ods. 2 uvádzacia veta]  

Navrhnutá zmena súvisí s rozkazným konaním. Výška pokuty sa zaokrúhľuje na sumu deliteľnú tromi bezo zvyšku vo väzbe na zavedenie možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu (pozitívna motivácia) v § 107b ods. 5.

K bodu  45  [§ 107 ods. 2 písm. c) až e)]  

Navrhuje sa legislatívno-technické vyprecizovanie znenia písmen c) až e) v § 107 ods. 2 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie týchto ustanovení; vecne však nejde o zmenu terajšieho stavu.

K bodu  47  [§ 107 ods. 3]  

Cieľom tejto úpravy je (vo väzbe na § 107 ods. 16) ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správnych deliktov uvedených v § 107 ods. 3.

K bodu  49  [§ 107 ods. 10 písm. a) až c)]

Účelom legislatívnej úpravy je, aby správny orgán na základe voľnej úvahy (§ 107 ods. 14) určil výšku pokuty v rámci daného rozpätia.

K bodu  52  [poznámka pod čiarou k odkazu 40a]  

Legislatívno-technická úprava, skrátená citácia predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 40a, ako aj doplnenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758
z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES.

K bodu  53  [§ 107 nové odseky 15 až 18] 

K § 107 ods. 15: vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktoch, navrhuje sa do § 107 ods. 15 doplniť pravidlá pre spoločné konanie a pre ukladanie úhrnného trestu pri súbehu správnych deliktov, s cieľom zamedziť problémom
v aplikačnej praxi.

Ak sa ten istý páchateľ dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré je príslušný prejednať ten istý správny orgán (vecne, miestne a funkčne príslušný), prejednajú sa tieto v spoločnom (jednom) konaní. Viac správnych deliktov páchateľa je v súbehu vtedy, ak medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebolo vydané správnym orgánom rozhodnutie (hoci aj neprávoplatné) o uložení sankcie za správny delikt. Činy spáchané po vydaní takéhoto rozhodnutia do nadobudnutia jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu, t. j. opätovné spáchanie správneho deliktu. Ak spáchal obvinený zo správneho deliktu po oznámení prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte a po uložení sankcie zaň nový správny delikt, nejde o súbeh správnych deliktov a v oboch prípadoch treba uložiť samostatné sankcie.

Za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie použiteľný (tzv. absorpčná metóda, kedy vyššia alebo prísnejšia sankcia pohlcuje /absorbuje/ nižšiu alebo menej prísnu sankciu). 

K § 107 ods. 16: absorpčná zásada sa nepoužije v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností viazaných na jednotlivé vozidlo, kedy sa o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé porušenie povinnosti. 

Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nie je možné spojiť do spoločného správneho konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Vo všeobecnosti možno uviesť, že spájanie konaní môže byť prekážkou rýchleho vybavenia veci v prípadoch správnych deliktov tých istých páchateľov, ktoré sa často opakujú (v praxi pôjde o páchateľov, ktorí majú napríklad väčšie množstvo vozidiel). Zavedenie samostatného konania pre vybrané správne delikty umožní to, aby správny orgán pri zistení ďalšieho správneho deliktu začal ďalšie správne konanie. Napokon pri rôznych správnych deliktoch tých istých páchateľov bude i dôkazná situácia rozdielna. Preto sa javí v prípade frekventovaných správnych deliktov za zbytočné spájať napríklad konania, kde je jednoduchá dôkazná situácia s konaniami, kde je dôkazná situácia zložitejšia. Záverom možno uviesť, že i naviazanie určenia miestnej príslušnosti na miesto evidencie vozidla môže sťažiť proces spájania konaní (okresné úrady nemusia bezprostredne zistiť, že iný okresný úrad vedie správne konanie o ďalšom alebo inom správnom delikte páchateľa).

Ak by sme pripustili spoločné konanie aj o iných správnych deliktoch prevádzkovateľa, napríklad podľa § 107 ods. 1 písm. a) a správnych deliktov, ktoré sa budú riešiť v rámci rozkazného konania (keď nastane situácia podľa § 107d ods. 5, že sa rozkaz zruší  a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa
§ 107), mohla by nastať situácia, že nebude zrejmé, či sa prevádzkovateľovi vozidla má uložiť pokuta podľa najprísnejšie postihnuteľného ustanovenia alebo súčtom pokút. 

K § 107 ods. 17: v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel v čase spáchania správneho deliktu.

K § 107 ods. 18: zákon o podmienkach prevádzky vozidiel upravuje povinnosti pre prevádzkovateľa vozidla, ktorým sa podľa § 2 písm. am) rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii (držiteľ vozidla). Za dodržiavanie povinností ustanovených zákonom je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, teda aj vlastník aj držiteľ vozidla. 

V súvislosti s ukladaním pokút za správne delikty sa navrhuje ukladať pokuty držiteľovi vozidla. V prípade, že držiteľ vozidla nie je známy (bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol), pokuta sa uloží vlastníkovi vozidla.

K bodu  54  [§ 107 ods. 22]  

  Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna päťročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej päťročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej päťročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodu  55  [§ 107a ods. 7]  

Upravuje sa postup v konaní o uloženie poriadkovej pokuty.

K bodu  56  [§ 107b až 107d]

Všeobecne k § 107b až 107d

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. V § 107b až 107d je upravené rozkazné konanie a ukladanie pokút v rámci objektívnej zodpovednosti za vybrané správne delikty, ktoré je možné jednoznačne preukázať. Hlavným účelom zavádzania objektívnej zodpovednosti je zefektívniť ukladanie pokút predovšetkým za nepodrobenie vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole. Podľa § 101 písm. k) okresné úrady (odbory cestnej dopravy a pozemných komunikácií) sledujú, či každý prevádzkovateľ vozidla v ustanovených lehotách podrobuje vozidlo technickým a emisným kontrolám. V súčasnosti je v evidencii vozidiel približne 250 000 vozidiel starších ako štyri roky, ktoré nemajú platnú technickú alebo emisnú kontrolu, pričom od splnenia povinností prevádzkovateľov vozidiel neodradila ani hrozba uloženia pokuty.

Súčasný systém ukladania pokút v správnom konaní je administratívne zdĺhavý a náročný (oznámenie o začatí správneho konania, vysporiadanie sa s vyjadrením účastníka konania, vydanie rozhodnutia o pokute, odvolanie a podobne), takže okresné úrady podľa kapacitných možností ukladajú tieto pokuty skôr sporadicky (na jeden okresný úrad
v súčasnej dobe pripadá cca 7000 nevyriešených prípadov). 

Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrýchlený postup vo forme (zrýchleného) rozkazného konania, podobne ako je tomu pri objektívnej zodpovednosti zavedenej v zákone
o cestnej premávke a v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mýte“).

Celý proces bude postupne vykonávaný prostredníctvom JISCD automatickým generovaním vozidiel, ktoré v ustanovených lehotách neboli podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole, a následne sa automatizovaným spôsobom spracuje rozkaz o uložení sankcie, čo prispeje k úspore času a pracovnej sily na okresných úradoch a urýchli sa proces ukladania pokút. 

Rozkazné konanie je zjednodušeným konaním, a to až do fázy vydania rozhodnutia, ktorým v tomto konkrétnom prípade dôjde k vydaniu rozhodnutia (rozkazu) o uložení pokuty. Zavedením rozkazného konania nebude potrebné začínať klasické správne konanie o uložení pokuty, ktoré v počiatočných fázach ukladá správnemu orgánu povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa (o veci, ktorá sa kladie účastníkovi konania za vinu). V prípade automatického sankcionovania sa však javí klasické správne konanie o správnom delikte zbytočné, vzhľadom na to, že porušenie povinnosti bude jednoznačné (nevykonanie technickej kontroly alebo emisnej kontroly v ustanovenej lehote). Právo účastníka konania podať opravný prostriedok voči rozkazu o uložení pokuty, a to odporu, je v návrhu zákona zachované. 

K § 107b

V odseku 1 sa ustanovujú správne delikty držiteľa vozidla so striktným určením pokuty. Okresný úrad nebude oprávnený uložiť inú pokutu a nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa. 

Odsek 2 obsahuje osobitnú úpravu postupu a postihu vybraných správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. O viacerých správnych deliktoch toho istého prevádzkovateľa vozidla okresný úrad rozhodne a sankciu uloží vo viacerých samostatných rozkazných konaniach vedených osobitne podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný a osobitne pre každé porušenie povinnosti. Samostatné rozkazné konania o správnych deliktoch nemožno spájať do spoločného rozkazného konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.

Z procesného hľadiska pôjde o zjednodušenie a zrýchlenie celého systému sankcionovania. Za podmienok vylúčenia spoločného konania nebude v procese sankcionovania potrebné spájať konania, a teda viazať rozhodnutie o správnych deliktoch napr. na vývoj dôkaznej situácie iných správnych deliktov. Vedenie samostatných konaní má zmysel aj z toho pohľadu, že cieľom je ukladať sankcie za každé jednotlivé porušenie povinnosti a za každé vozidlo osobitne, ako aj predísť problémom, na ktoré sa poukazuje v dôvodovej správe k § 107 ods. 16. 

V odseku 3 sa uvádzajú dôkazy, na základe ktorých okresný úrad vie spoľahlivo preukázať, že prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť. 

Z dôvodu jednoznačnosti sa v odseku 4 ustanovuje možnosť použitia uvedených dôkazov aj pri rozhodovaní v konaní o správnom delikte podľa § 107 ods. 1 písm. b) alebo písm. c)  alebo podľa § 107 ods. 2 písm. c), d) alebo písm. e).

V odseku 5 sa navrhuje zaviesť pozitívnu motiváciu na rýchle zaplatenie pokuty za správny delikt, kde ak prevádzkovateľ vozidla zaplatí pokutu v lehote inak ustanovenej na podanie odporu (podľa návrhu zákona do 15 dní od doručenia rozkazu) postačuje, ak zaplatí len 2/3 z uloženej pokuty. Zvyšná 1/3 pokuty sa nebude vymáhať. Ak však bude pokuta uhradená po tejto lehote, je povinný zaplatiť už 100% z  pokuty, resp. zvyšok tejto pokuty môže byť predmetom vymáhania.  Z dôvodu možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu sú pokuty zaokrúhľované na sumy deliteľné tromi bezo zvyšku.

Pokutu bude prevádzkovateľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov (odsek 6).

Podľa odseku 7 sa na rozkazné konanie primerane vzťahujú ustanovenia § 107 ods. 17 až 19 a 22 o miestnej príslušnosti okresného úradu, o definícii prevádzkovateľa vozidla na účely sankčného konania, o splatnosti a rozpočtovom určení pokuty a o lehotách na uloženie pokuty.

K § 107c

V odseku 1 sú taxatívne uvedené dôvody, kedy okresný úrad vec odloží.

Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napríklad pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí piatich rokov od porušenia povinnosti. 

Okresný úrad odloží vec v prípadoch, ak sa preukáže, že bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti (napríklad zo zistených skutočností a dôkazov nemožno dostatočne preukázať nezákonnosť) alebo sa preukáže, že v čase porušenia povinnosti bolo vozidlo odcudzené.  

Odloženie veci sa navrhuje pri vozidlách podľa § 3 ods. 5 zákona; ide o vozidlá, ktoré nie sú prihlásené do evidencie vozidiel podľa zákona o cestnej premávke (napríklad vozidlá ozbrojených síl, vozidlá Policajného zboru a pod.).

O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 4 správneho poriadku); ak nemá prevádzkovateľ vozidla vedomosť o možnom konaní voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci (odsek 2).

K § 107d

Podľa odseku 1 ak je nepochybne zistené, že konkrétny prevádzkovateľ vozidla spáchal správny delikt, okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní. 

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa v odseku 2 navrhuje možnosť podať odpor proti rozkazu. Odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a súčasne vo vecnom odôvodnení odporu musí ten, kto ho podáva, uviesť konkrétne tvrdenie, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť a dôvodnosť v rozkaze uloženej pokuty. Zároveň priloží dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Účastník konania však, v prípade neúspechu, v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur (odsek 7).

V odseku 3 sa uvádzajú dôvody, kedy okresný úrad odmietne odpor. 

Podľa odseku 4 odmietnutie odporu má formu rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Navrhuje sa však, aby sa účastník konania mohol žalobou na súde domáhať preskúmania rozhodnutia, ak tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach. Určuje sa moment právoplatnosti rozkazu, ak nebol podaný odpor - márnym uplynutím lehoty na jeho podanie alebo ak odpor bol podaný - dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.

Podľa odseku 5 podaný odpor, ktorý nebol odmietnutý, teda zrušuje rozkaz a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa § 107. V záujme jednoznačnosti sa presne určuje moment začatia konania o správnom delikte, čo má vplyv napríklad na procesné lehoty. Za prvý úkon v konaní o správnom delikte sa považuje deň doručenia rozkazu účastníkovi konania za podmienky, že pred vydaním rozkazu nebol voči nemu urobený iný úkon v konaní o správnom delikte.

Ak podaný odpor obsahuje také skutočnosti, príp. sú doložené relevantné dôkazy, ktoré odôvodňujú zastavenie konania, okresný úrad podľa odseku 6 konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nepripúšťa odvolanie.

Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektorých náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku,
a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožňuje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby (odsek 8).

K bodu  57  [Štvrtá časť sa dopĺňa treťou hlavou, § 108a, § 108b, 108c] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Do štvrtej časti zákona sa dopĺňa nová hlava (§ 108a a 108b) upravujúca výkon dohľadu nad trhom.

V § 108a sa ustanovujú podmienky dohľadu nad hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu typu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Upravuje sa postup pri kontrole hospodárskych subjektov a súčinnosť s vymedzenými orgánmi a osobami pri výkone dohľadu.

V § 108b sa ustanovujú osobitné pokuty za správne delikty, ktoré bude orgán dohľadu nad trhom oprávnený ukladať za zistené nedostatky.

V § 108c sa upravujú poriadkové pokuty a postup pri ich ukladaní.

K bodu  58  [§ 109 nové odseky 11 až 13]

V spoločnom ustanovení o konaniach sa v súvislosti s elektronickou komunikáciou dopĺňa do § 109 nový odsek 11, podľa ktorého účastník konania je povinný presne vyšpecifikované doklady doručiť správnemu orgánu výlučne v písomnej podobe. Sú to doklady, ktoré majú ochranné prvky a nie je možné vykonať ich zaručenú konverziu.  Ide aj o prípady napríklad pri dovoze jednotlivého vozidla, kedy správny orgán má povinnosť odňať zahraničné doklady a namiesto nich vystaviť slovenské evidenčné doklady, alebo ide o doklady, do ktorých je správny orgán povinný urobiť dodatočný zápis o vykonanom úkone.

Znenie odseku 12 v § 109 má za cieľ odbremeniť účastníkov správneho konania pri komunikácii so správnym orgánom dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento správny orgán eviduje v JISCD alebo skutočnosť, ktorú iný správny orgán eviduje vo svojich informačných systémoch.

K § 109 ods. 13: Uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie § 12 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri trestov“), a to na účely preukazovania bezúhonnosti osoby v konaní o vydanie a v konaní o zrušenie osvedčenia kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality a technika montáže plynových zariadení.

K bodu  59  [§ 112g]  

Navrhnuté znenie súvisí s rozkazným konaním ako aj s JISCD. Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

V odseku 1 sa v súvislosti so zavedením zrýchleného rozkazného konania pri ukladaní pokút navrhuje tzv. generálny pardon pre prevádzkovateľov vozidiel, ktorí v období pred účinnosťou tejto novely zákona, nesplnili zákonnú povinnosť v ustanovených lehotách podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Pardon bude trvať do dvoch mesiacov po účinnosti tohto zákona a jeho podmienkou je, že prevádzkovateľ vozidla v tejto lehote splní zákonnú povinnosť alebo požiada o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky. Okresný úrad v týchto prípadoch nezačne konanie o uložení pokuty prípadne začaté konanie o uložení pokuty, ktoré s ohľadom na ustanovenie odseku 1 nie je potrebné dokončiť, zastaví.

Voči prevádzkovateľom vozidiel, ktorí v období generálneho pardonu svoju povinnosť aj tak nesplnia, okresné úrady pristúpia k ukladaniu pokút formou rozkazného konania, ktorým sa celý administratívny proces zrýchli.

Prevádzkovatelia vozidiel, ktorí s vozidlami dlhšiu dobu nejazdia, alebo ide o sezónne vozidlá (ktoré sa napríklad v zime nepoužívajú), alebo nepojazdné vozidlá vplyvom poruchy alebo vozidlá po dopravnej nehode, môžu požiadať na príslušnom okresnom úrade
o dočasné vyradenie vozidla z premávky. Prevádzkovateľ vozidla odovzdá orgánu Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) tabuľky s evidenčným číslom spolu
s dokladmi vozidla (osvedčenie o evidencii časť I a časť II) a následne sa naň nevzťahuje povinnosť podrobiť vozidlo technickej ani emisnej kontrole. Za vozidlo dočasne vyradené
z cestnej premávky sa neplatí ani povinné zmluvné poistenie (poisťovňa za obdobie dočasného vyradenia vozidla z premávky vráti alikvotnú časť peňazí). Dočasné vyradenie vozidla z premávky na obdobie do jedného roka je spoplatnené správnym poplatkom
v hodnote iba 5,- eur.

Znenie odseku 2 v § 112g reaguje na zníženie výšky pokuty za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo technickej kontrole a emisnej kontrole v § 107 ods. 2. Vychádza sa zo zásady prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, podľa ktorej ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť miernejšie sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (neskoršia právna úprava sa použije, ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie).

Možno dôvodne predpokladať, že sa zvýši disciplína prevádzkovateľov vozidiel v dôslednom plnení svojich povinností, čo prispeje k všeobecne sledovanému zámeru zvyšovania bezpečnosti cestných vozidiel, a tým aj bezpečnosti na cestách. Technické kontroly vozidiel majú podstatný význam pri podpore bezpečnosti cestnej premávky. 

K bodom  60 a  62  [§ 114, názov prílohy č. 2]

Legislatívno-technická úprava v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami vlády.

K bodu  61  [príloha č. 1]

Podrobnejšie členenie niektorých kategórií vozidiel upravujú priamo európske predpisy o typovom schvaľovaní vozidiel. Z tohto dôvodu je vhodné neupravovať ich priamo v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel (išlo by o duplicitu), ale iba odkázať na konkrétny predpis o typovom schvaľovaní vozidiel.

K čl. VIII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o autoškolách (zákon č. 93/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu  1  [§ 2 ods. 1 písm. b)]

Navrhuje sa spresnenie, ktoré činnosti môže vykonávať autoškola v súvislosti so zákonom o cestnej premávke. Ide o doškoľovacie kurzy vodičov, osobitné výcviky a kondičné kurzy.

K bodu  2  [§ 2 ods. 4]

Dopĺňa sa ustanovenie tak, že autoškola okrem kurzov prvej pomoci môže vykonávať aj kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku podľa zákona č. 280/2006 Z. z.
o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o základnej kvalifikácii vodičov“).

K bodu  3  [§ 2 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom  4, 12 a 28  [§ 3 ods. 2 písm. b) a ods. 8 a § 8 ods. 6]

Ustanovujú sa požiadavky na bezúhonnosť tak pre fyzické osoby, ako aj pre štatutárov právnickej osoby pri registrácii autoškoly, pre zodpovedného zástupcu autoškoly, na účely registrácie autoškoly a na účely inštruktorského oprávnenia. V súčasnosti platná právna úprava riešila otázku posudzovania bezúhonnosti len vo vzťahu k fyzickým
osobám - inštruktorom, a to pri udeľovaní inštruktorského oprávnenia resp. predlžovaní platnosti inštruktorského preukazu. Navrhovaná právna úprava rozširuje posudzovanie bezúhonnosti aj na žiadateľa o registráciu autoškoly a jeho zodpovedného zástupcu, pričom sa za bezúhonného nebude považovať aj ten,

• - komu bola zrušená registrácia autoškoly z dôvodu vykonávania kurzov v rozpore so zákonom, vykonávacím predpisom a učebnými osnovami
• - kto nespĺňa podmienky registrácie  autoškoly a zmenu podmienok, na základe ktorých mal autoškolu zaregistrovanú, neoznámi okresnému úradu v sídle kraja,
• - komu bolo odňaté inštruktorské oprávnenie za opakované vykonávanie výučby alebo výcviku v rozpore s učebnými osnovami.

K bodu  5  [ § 3 ods. 2]

Doplnením tohto ustanovenia do zákona sa zamedzí pôsobeniu jedného inštruktora ako odborne spôsobilej osoby vo viacerých autoškolách. Jeden zodpovedný zástupca by nemal figurovať vo viacerých autoškolách. 

K bodu  6  [§ 3 ods. 3 písm. c) a d)]

Legislatívna zmena ohľadom rozsahu identifikačných údajov inštruktorov autoškôl nadväzuje na zavedenie JISCD, ktorého súčasťou budú kompletné údaje o inštruktoroch. Vzhľadom na obsah evidencií vytvorených v rámci JISCD ako aj integráciu systému na iné informačné systémy verejnej správy sa navrhuje zúžiť rozsah identifikačných údajov o inštruktoroch autoškoly na uvedenie mena a priezviska inštruktora a čísla jeho inštruktorského preukazu, pod ktorým bude možné danú osobu vyhľadať v evidencii inštruktorov autoškôl.

Zároveň sa špecifikuje rozsah údajov o technickej základni autoškoly, ktoré bude musieť žiadosť o registráciu autoškoly obsahovať. Navrhovaný rozsah zodpovedá elektronickému formuláru žiadosti zverejnenému na portáli JISCD. Ide o doplnenie a spresnenie náležitostí žiadosti za účelom informovania žiadateľa o tom, ktoré z údajov ohľadom technickej základne autoškoly sú pre posúdenie predpokladov schválenia žiadosti relevantné.

K bodu  7  [§ 3 ods. 3 písm. e)]

Ide o zosúladenie zákona s novým označením skupín a zrušením podskupín vodičských oprávnení platných od 19. januára 2013 obsiahnutých v zákone o cestnej premávke, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch v platnom znení. Obdobná zmena je aj v § 15 ods. 1 písm. b).

K bodu  8  [§ 3 ods. 4 písm. f)]

Potreba rozšírenia zoznamu o prílohy vo vzťahu k náhradnej výcvikovej ploche vyplynula z rozšírenia technickej základne autoškoly. 

K bodu  9  [§ 3 nový ods. 5]

Prílohy podľa § 3 ods. 4 písm. c) nebude žiadateľ povinný predkladať, pokiaľ sú súčasťou JISCD.

K bodu  10  [§ 3 ods. 6]

Upresňuje sa zamestnávanie inštruktorov v autoškolách, a to v pracovnom pomere alebo podľa živnostenského zákona.

K bodu  11  [§ 3 ods. 7]

Rozširuje sa okruh údajov zodpovedného zástupcu o údaj o bezúhonnosti.

K bodu  13  [§ 3 ods. 9 až 11]

Upravuje sa, ktoré doklady sa predkladajú vo fotokópiách a ktoré overuje okresný úrad na mieste pri preverení technickej základne.

Zavádza sa zákonná úprava žiadosti o zmenu registrácie autoškoly v prípadoch, ak sa bude jednať o zmenu rozsahu registrácie. Ako zmenu rozsahu registrácie zákon definuje zmenu rozsahu skupín, druhov kurzov a zmenu adresy prevádzkových priestorov. Ide o najzávažnejšie zmeny, ktoré si vyžadujú opätovné preskúmanie podmienok registrácie autoškoly. Žiadosť podáva prevádzkovateľ autoškoly na okresný úrad v sídle kraja, ktorý ju preskúma a rozhodne o zmene v registrácii autoškoly. Na základe kladného rozhodnutia sa žiadateľovi vydá nové osvedčenie o registrácii. Okresný úrad v sídle kraja vydá nové osvedčenie o registrácii autoškoly aj v iných prípadoch, ak dôjde k zmene údajov uvedených v osvedčení bez ohľadu na dôvod zmeny.

K bodu  14  [§ 5 ods. 2]

Upresňuje sa, že priestory autoškoly musia mať aj  kanceláriu. Touto právnou úpravou bude umožnené prevádzkovateľovi autoškoly zriadiť ďalšiu učebňu na zabezpečenie teoretickej výučby len v rámci okresu, v ktorom má autoškola sídlo alebo prevádzku.

K bodu  15  [§ 5 ods. 3 písm. b)]

Ide o doplnenie náhradnej výcvikovej plochy medzi technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie autoškoly za účelom vyhovenia potrebám praxe.  Prevádzkovateľ autoškoly bude mať možnosť zabezpečiť technické vybavenie autoškoly buď autocvičiskom alebo trenažérom spolu s náhradnou výcvikovou plochou. Uvedené nevylučuje, aby nad rámec nevyhnutných požiadaviek prevádzkovateľ disponoval popri autocvičisku aj trenažérom a/alebo náhradnou výcvikovou plochou.

K bodu  16  [§ 5 nové ods. 4 až 6]

Ustanovuje sa povinnosť autoškoly vybaviť všetky výcvikové vozidlá ako aj učebne a trenažéry osobitnými identifikačnými zariadeniami. Technické požiadavky na identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra určí ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy bude tiež schvaľovať spôsobilosť týchto zariadení na používanie v autoškolách. Identifikačné zariadenia umožnia zaznamenanie údajov o identite účastníka kurzu a inštruktora autoškoly pomocou identifikátora priradeného konkrétnemu žiakovi alebo inštruktorovi. V prípade identifikačného zariadenia výcvikového vozidla sa okrem údajov o identite osôb zúčastnených na jazde (účastníka kurzu a inštruktora) zaznamenajú aj údaje o trase a trvaní jazdy s pomocou GPS signálu. V prípade identifikačných zariadení učebne a trenažéra zariadenie zaznamená okrem identity účastníka kurzu a inštruktora autoškoly aj údaj o čase strávenom v učebni alebo na trenažéri. Všetky údaje budú z identifikačných zariadení automaticky zasielané do JISCD. V záujme zamedzenia prenosu zariadení medzi vozidlami sa vyžaduje montáž zariadenia do výcvikového vozidla, aby bolo možné jednoznačne priradiť jednotlivé zariadenie a údaje z neho ku konkrétnemu výcvikovému vozidlu.

Účastník kurzu pred začiatkom kurzu bude mať autoškolou pridelený identifikátor (napr. RFID čip; bude záležať od technologického vybavenia jednotlivých schválených identifikačných zariadení), prostredníctvom ktorého sa bude zaznamenávať absolvovanie teoretickej prípravy, ako aj praktického výcviku. Prostredníctvom JISCD bude možné každého účastníka kurzu prihlásiť na skúšku z odbornej spôsobilosti len vtedy, keď absolvoval predpísaný počet hodín teoretickej prípravy ako aj praktický výcvik stanovený učebnými osnovami. Týmto spôsobom každý účastník bude musieť absolvovať všetko, čo stanovujú učebné osnovy. Taký istý identifikátor bude mať pridelený aj inštruktor autoškoly, čím sa zamedzí, aby výučbu alebo výcvik vykonával duplicitne v rozpore s učebnými osnovami. Práve takáto identifikácia účastníkov kurzov a inštruktorov autoškôl predstavuje zásadný krok k tomu, aby frekventanti v autoškolách dostali takú transparentnú výučbu a transparentný výcvik, aký predpisujú učebné osnovy. 

Dôsledkom zavedenia nového spôsobu preukazovania účasti na jazde v autoškole, ktorý umožní, aby jazda bola zaznamenaná len pre jedného účastníka kurzu, nebude ďalej potrebná legislatívna úprava zákazu prítomnosti iných účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy (napríklad účastníka kurzu, ktorý je prihlásený na nasledujúcu jazdu).

K bodu  17  [§ 5 ods. 7]

Upresňuje sa, aké vozidlá možno použiť v autoškole ako výcvikové vozidlá. Ide o prepojenie s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá ustanovuje, aké vozidlá možno použiť pri skúške z vedenia motorového vozidla. Taktiež sa ustanovuje, že záznam o výcvikovom vozidle musí byť zaznamenaný v dokladoch vozidla.

K bodu  18  [§ 5a]

Ustanovujú sa požiadavky na výrobcu alebo zástupcu výrobcu identifikačného zariadenia výcvikového vozidla a identifikačného zariadenia učebne a trenažéra v procese schvaľovania identifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly. Identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra musí pred schválením prejsť testovaním kompatibility programového vybavenia zariadenia na komunikáciu s JISCD. O výsledku testovania vydá prevádzkovateľ JISCD správu. Ďalej sa ustanovujú povinnosti žiadateľa, náležitosti žiadosti o schválenie spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách, podmienky schvaľovania spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách ministerstvom dopravy. Povinnosti vyplývajúce zo zákona môže prevádzkovateľ autoškoly splniť aj prostredníctvom vlastného programového vybavenia, ktoré musí byť kompatibilné na komunikáciu s JISCD, najmä na odosielanie záznamov do JISCD v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. 

K bodu  19  [§ 6 ods. 1 písm. e)]

JISCD umožní autoškole evidovať v elektronickej forme údaje o zdravotnej
a psychickej spôsobilosti účastníkov kurzu ako jednej z podmienok pre vydanie osvedčenia o absolvovaní vodičského kurzu. Vzhľadom na zavedenie elektronickej evidencie výsledkov lekárskej prehliadky a psychologického vyšetrenia sa zavádza nová povinnosť prevádzkovateľa autoškoly, a to povinnosť zaznamenať pred zaradením uchádzača do kurzu do JISCD výsledok lekárskej prehliadky a psychologického vyšetrenia. Údaje o absolvovaných úkonoch zaznamená prevádzkovateľ autoškoly v systéme na základe predloženého dokladu o zdravotnej spôsobilosti alebo dokladu o psychickej spôsobilosti. Jedným z účelov vytvorenia JISCD je i zavedenie elektronickej formy vedenia dokumentácie autoškoly v tomto informačnom systéme, ktorá by mala v plnej miere nahradiť doterajšie evidencie autoškôl. Vzhľadom k uvedenému sa k povinnostiam prevádzkovateľa autoškoly dopĺňa povinnosť viesť dokumentáciu o jednotlivých kurzoch a evidenciu o technickej základni autoškoly elektronicky v JISCD. Elektronizácia evidencie si vyžiada i zmenu požiadaviek na obsahové a formálne náležitosti evidencie doposiaľ vedenej v listinnej forme upravených vykonávacou vyhláškou k zákonu o autoškolách.

K bodu  20  [§ 6 ods. 1 písm. f)]

Rozširuje sa povinnosť používať na kurzy aj náhradnú výcvikovú plochu.

K bodu  21  [§ 6 ods. 1 písm. h) až k)]

Rozširujú sa povinnosti prevádzkovateľa autoškoly o povinnosť zaznamenať pred zaradením uchádzača do kurzu výsledok lekárskej prehliadky na základe predloženého dokladu o zdravotnej spôsobilosti, výsledok psychologického vyšetrenia na základe predloženého dokladu o psychickej spôsobilosti do informačného systému, viesť dokumentáciu o jednotlivých kurzoch a evidenciu o technickej základni autoškoly elektronicky v JISCD a  používať počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v súlade
s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  22  [§ 6 ods. 2]

Legislatívna zmena je vyvolaná v dôsledku zavedenia novej formy evidencie údajov ohľadom autoškôl v JISCD. Vzhľadom k uvedenému je potrebná zmena zákonnej oznamovacej povinnosti vo vzťahu k zmene údajov v evidencii okresného úradu v sídle kraja na povinnosť vo vzťahu k zmene údajov vedených v JISCD. 

K bodu  23  [§ 7 ods. 3 písm. d)]

Ustanovenie upresňuje dôvod na zrušenie registrácie autoškoly vtedy, ak nespĺňa podmienky registrácie autoškoly podľa tohto zákona.

K bodu  24 [§ 7 ods. 5 písm. c)]

Ustanovenie sa rozširuje o dôvod uvedený v § 7 ods. 3 písm. d). Zároveň sa predlžuje lehota, kedy sa môže prevádzkovateľ opätovne sa stať prevádzkovateľom autoškoly zo šiestich mesiacov na päť rokov.

K bodu  25  [§ 8 ods. 4]

JISCD vytvorí pre záujemcu o získanie inštruktorského oprávnenia možnosť elektronicky podať žiadosť o vydanie inštruktorského preukazu. Elektronické podanie žiadosti prinesie zjednodušenie celého procesu, čo sa týka povinne poskytovaných údajov zo strany žiadateľa, ako aj predložených príloh. Nakoľko splnenie podmienok, ktoré boli preukazované na základe príloh podľa doterajších písmen d) a f) (informácia z evidencie vodičov a protokol o vykonaní inštruktorskej skúšky), si príslušný okresný úrad v sídle kraja môže overiť prostredníctvom údajov dostupných z JISCD, resp. iných informačných systémov verejnej správy, žiadateľovi odpadne povinnosť doložiť k žiadosti tieto prílohy. Zákon o cestnej premávke v § 109 predpokladá poskytovanie informácií z evidencie vodičov vybraným subjektom (medzi inými aj okresným úradom v sídle kraja) diaľkovým, nepretržitým
a priamym prístupom, tieto informácie nie je okresný úrad v sídle kraja oprávnený vyžadovať od žiadateľa v súlade s § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente. Skutočnosti, ktoré mali byť zo strany žiadateľa preukázané predložením protokolu o vykonaní inštruktorskej skúšky, si príslušný okresný úrad v sídle kraja overí v JISCD. Zároveň sa do zoznamu príloh dopĺňa farebná fotografia podobizne tváre žiadateľa, ktorá je súčasťou inštruktorského preukazu a žiadateľ bol povinný ju predložiť pred jeho vydaním.

K bodu  26  [§ 8 ods. 5]

Ustanovenie § 8 ods. 5 predpokladalo tiež predloženie občianskeho preukazu
a vodičského preukazu žiadateľom, a to v origináli len na nahliadnutie. Predloženie akýchkoľvek dokladov osobne žiadateľom na nahliadnutie konajúcemu orgánu znižuje využiteľnosť elektronických podaní prostredníctvom JISCD v praxi. Vo vzťahu k vodičskému preukazu skutočnosti, ktoré mali byť zo strany žiadateľa preukázané jeho predložením, si príslušný okresný úrad v sídle kraja môže overiť v evidencii vodičov. Ohľadom povinnosti predloženia občianskeho preukazu pri podaní žiadosti sa považuje za dostatočné i následné overenie totožnosti žiadateľa. Zrušením povinnosti predloženia občianskeho preukazu
a vodičského preukazu na nahliadnutie sa zjednoduší proces podávania žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu a podporí elektronická forma podávania žiadosti. Pretože zákon vyžaduje predloženie dokladov v origináli na nahliadnutie alebo v osvedčenej fotokópii, v prípade elektronickej žiadosti sa predložia elektronické dokumenty vytvorené zaručenou konverziou.

K bodu  27  [§ 8 ods. 6]

Rozširujú sa dôvody o to, že za bezúhonného na účely inštruktorského oprávnenia sa nepovažuje aj ten, komu bolo odňaté inštruktorské oprávnenie podľa § 10 ods. 2 písm. e)
v posledných piatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo žiadosti o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu podľa § 11 ods. 1 zákona.

K bodu  28  [§ 8 nové ods. 7 a 8]

V § 8 ods. 7 sa upravuje, akým spôsobom možno preukázať bezúhonnosť. Ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti osoby v konaní o udelenie inštruktorského oprávnenia podľa § 8 a nasl. zákona. 

V § 8 ods. 8 sa upravuje postup správneho orgánu v súvislosti s úpravou rozsahu skupín inštruktorského oprávnenia, keď sa lekárskou prehliadkou alebo psychologickým vyšetrením zistí, že inštruktor nie je spôsobilý viesť niektoré skupiny motorových vozidiel. 

K bodu  29   [§ 9 ods. 2 až 5]

V ustanovení § 9 sa spoločne upravuje inštruktorská skúška. Zákonné ustanovenie sa zároveň dopĺňa o niektoré podstatné skutočnosti ohľadom skúšok (termín, právo na opakovanú skúšku), ktoré boli doposiaľ upravené vo vykonávacej vyhláške k zákonu
o autoškolách a v metodickom pokyne ministerstva dopravy (Metodický pokyn ministerstva č. 19/2005 na vykonávanie inštruktorských skúšok na udelenie inštruktorského oprávnenia a skúšok na predĺženie platnosti inštruktorského preukazu). V súvislosti s prihlásením na inštruktorskú skúšku sa výslovne upravuje úloha ministerstva dopravy určiť dátum a miesto konania inštruktorskej skúšky. Zároveň sa zákonom upravuje lehota odo dňa skončenia inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu, v ktorej sa má inštruktorská skúška uskutočniť. Právo absolvovať po neúspešnej skúške opakovanú skúšku, doposiaľ upravené vo vykonávacej vyhláške k zákonu o autoškolách, sa upravuje priamo v zákone o autoškolách pričom táto lehota sa predlžuje z dvoch mesiacov na šesť mesiacov. Vzhľadom na prípady z praxe, kedy sa účastníci kurzov bez udania dôvodu (a to aj opakovane) nedostavili na určený termín skúšky, ktorý bol následne z hľadiska hospodárnosti niekedy neefektívny, navrhovanou zmenou ak účastník inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl preukáže, že sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na inštruktorskej skúške v určenom termíne, ministerstvo môže určiť nový termín skúšky; ak sa ani v určenom termíne na skúške nezúčastní, ďalšiu inštruktorskú skúšku môže vykonať až po opätovnom absolvovaní inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl. Vytvorenie JISCD umožní okrem iného i elektronizáciu správy skúšobných komisií
a termínov konania inštruktorských skúšok. Všetky údaje vrátane protokolu o vykonaní skúšky sa priebežne zaznamenajú v JISCD. Ďalšie podrobnosti upraví vykonávacia vyhláška k zákonu o autoškolách. 

K bodu  30  [§ 10 ods. 1]

Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s grafickým vzorom inštruktorského preukazu uverejneným v prílohe č. 2 vykonávacej vyhlášky k zákonu  o autoškolách. Rozsah údajov podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona o autoškolách, na ktorý zákonné ustanovenie odkazovalo, nezodpovedal vzorovému vyobrazeniu inštruktorského preukazu vo vyhláške a jeho reálnemu vyhotoveniu v praxi. Vzhľadom k uvedenému sa navrhovanou zmenou v zákone vypúšťa odkaz na údaje vymenované v § 8 ods. 3 písm. a), ale výslovne sa uvádzajú konkrétne údaje zodpovedajúce skutočnému vyhotoveniu inštruktorského preukazu.

K bodu  31  [§ 10 ods. 2]

Ide o úpravu, podľa ktorej okresný úrad v sídle kraja rozhodne o odňatí inštruktorského oprávnenia.

K bodu  32  [§ 10 ods. 2 nové písm. f) a g)]

Rozširujú sa dôvody, pre ktoré okresný úrad v sídle kraja rozhodne o odňatí inštruktorského oprávnenia, keď držiteľ inštruktorského preukazu stratil podľa psychologického vyšetrenia spôsobilosť, nesplnil povinnosť podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu alebo nevykonal úspešne opakovanú mimoriadnu skúšku.

K bodu  33  [§ 10 nové ods. 3 až 5]

Ustanovujú sa podmienky v súvislosti s rozhodnutím o odňatí alebo obmedzení rozsahu inštruktorského oprávnenia. Počas odňatia alebo obmedzenia rozsahu inštruktorského oprávnenia sa zakazuje vykonávať v autoškole výučbu alebo výcvik až do času jeho vrátenia.

K bodu  34  [§ 10a písm. c)]

Vzhľadom na zavedenie nového spôsobu preukazovania účasti na jazde v autoškole už nie je potrebné vylúčiť prítomnosť ďalších účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy.

K bodu  35  [§ 10a nové písm. d) a e)]

Dopĺňajú sa povinnosti inštruktora autoškoly o povinnosť podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu inštruktorov autoškôl a následne skúške v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 17 ods. 2 písm. c)  alebo podľa § 18 ods. 1 písm. d) za porušenie povinností podľa tohto zákona a o  povinnosť zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  36  [§ 10a nové ods. 2 a 3]

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti inštruktora o povinnosť chrániť inštruktorský preukaz, oznámiť okresnému úradu do siedmich dní zmenu svojich osobných údajov uvedených v inštruktorskom preukaze, zmenu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, povinnosť odovzdať okresnému úradu inštruktorský preukaz bezodkladne odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa obmedzilo alebo odobralo vodičské oprávnenie, odovzdať okresnému úradu inštruktorský preukaz bezodkladne po zadržaní vodičského preukazu podľa zákona o cestnej premávky ako aj spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 8 ods. 6.

K bodu  37  [§ 11 ods. 1]

Posúdenie bezúhonnosti žiadateľa o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu podlieha rovnakým požiadavkám a rovnakému procesu ako posúdenie žiadateľa pri podaní žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu, preto sa navrhuje použitie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona.

K bodu  38  [§ 11 ods. 2]

Organizácia skúšok po doškoľovacom kurze inštruktorov prebieha obdobne ako pri inštruktorských skúškach, preto sa navrhuje  použitie  ustanovení § 9 zákona.

K bodu  39  [§ 11 ods. 3 až 5]

JISCD umožní podanie žiadosti o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu elektronickou formou. Rozsah elektronizácie procesu je obdobný ako pri žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu. Žiadosť o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu je potrebné podať najskôr šesť mesiacov a najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti inštruktorského preukaz, inak okresný úrad v sídle kraja žiadosť zamietne. Žiadosť obsahuje identifikačné údaje o žiadateľovi, a to meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresu bydliska, číslo inštruktorského preukazu a dátum a miesto jeho vydania. 

Prílohou žiadosti je výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, doklad
o psychologickom vyšetrení nie starší ako tri mesiace, farebná fotografia podobizne tváre.

K bodu  40  [§ 12 ods. 1 písm. e)]

Upresňujúca legislatívno-technická úprava.

K bodu  41  [§ 12 ods. 1 nové písm. f) a g)]

V ustanovení § 12 ods. 1 sa formulujú kompetencie ministerstva dopravy schvaľovať identifikačné zariadenia a programové vybavenie autoškôl a rozhodovať o zmene a rušení takéhoto schválenia, ako aj vydávať skúšobný poriadok na vykonávanie inštruktorských skúšok.

K bodu  42  [§ 14 písm. a)]

Ustanovenie sa dopĺňa o rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja o zmene v registrácii autoškoly.

K bodu  43  [§ 14 písm. c)]

Podľa nového písmena c) okresný úrad v sídle kraja zaznamenáva údaje o inštruktoroch a inštruktorských oprávneniach do evidencie inštruktorov autoškôl vedenej
v JISCD.

K bodu  44  [§ 15]

JISCD v správe ministerstva dopravy zabezpečí vedenie viacerých registrov a evidencií v oblasti cestnej dopravy v elektronickej forme. V súvislosti s uvedeným sa zavádza nová elektronická evidencia inštruktorov autoškôl, ktorá nahradí doterajšiu evidenciu na evidenčných kartách upravenú v §15 zákona o autoškolách. Evidenciu inštruktorov autoškôl vedie a za jej obsah zodpovedá ministerstvo dopravy, s tým že evidencia je súčasťou JISCD. Údaje z evidencie inštruktorov autoškôl o udelených inštruktorských oprávneniach
a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu meno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresu jeho bydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia platnosti inštruktorského preukazu sa sprístupňujú orgánom Policajného zboru.

K bodu  45  [§ 16 nový ods. 6]

Ustanovuje v oblasti štátneho dozoru nad autoškolami, že výsledok kontrolnej činnosti sa zaznamená v JISCD.

K bodu  46  [§ 17 ods. 1]

Ustanovuje sa u správnych deliktov pokuta od 100 eur do 3 350 eur.

K bodu  47  [§ 17 ods. 1 písm. d)]

Dopĺňa sa, že správneho deliktu sa dopustí prevádzkovateľ aj vtedy keď používa nevyhovujúcu náhradnú výcvikovú plochu. 

Súčasne sa z § 17 ods. 1 vypúšťajú správne delikty uvedené v písm. h) a i), keďže autoškoly už nebudú podávať hlásenia o kurzoch a používať matričnú knihu. 

K bodu  48  [§ 17 ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  49  [§ 17 ods. 1 nové písm. i) až l)]

Okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu aj za nové správne delikty, ktorými sú, že prevádzkovateľ autoškoly prevádzkuje autoškolu v rozpore s osvedčením o registrácii autoškoly, priebežne nevedie predpísanú dokumentáciu o jednotlivých kurzoch alebo údaje v dokumentácii o jednotlivých kurzoch nezodpovedajú skutočnosti, nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 2 zákona, použije identifikačné zariadenie v rozpore s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  50  [§ 17 ods. 2 uvádzacia veta]

          Ustanovuje sa dolná hranica pokuty 50 eur pre inštruktora - podnikateľa, ak spácha správne delikty podľa odseku 2.

K bodu  51  [§ 17 ods. 2 písm. d), § 18 ods. 1 písm. e)]

Legislatívna zmena skutkovej podstaty správneho deliktu a priestupku je vyvolaná legislatívnymi zmenami opísanými v predchádzajúcich bodoch. V súvislosti s elektronizáciou evidencií o kurzoch a zavedením automatického sledovania účasti účastníkov kurzu na jazde, nie je naďalej nutné obmedzovať prítomnosť iných účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy. Vzhľadom k uvedenému sa vypúšťa v správnych deliktoch a priestupkoch sankcionovanie porušenia povinnosti neprepravovať vo výcvikovom vozidle počas výučby účastníka kurzu, ktorý sa priamo nepodieľa na vedení vozidla.

K bodu  52  [§ 17 ods. 2 nové písm. e) a f)]

Ustanovujú sa ďalšie pokuty pre inštruktora autoškoly, ak poruší povinnosti podľa
§ 10a ods. 2 písm. b) až d) a ods. 3, nezabezpečí počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom
a vykonávacím predpisom.

K bodu  53  [§ 18 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa, aby motorové vozidlo schválené ako výcvikové vozidlo, mohlo byť používané aj na iné účely ako výcvik. V takomto prípade, ale nemôže byť na vozidle označenie výcvikového vozidla.

K bodu  54  [§ 18 ods. 1 nové písm. f)]

Ide o úpravu týkajúcu sa porušenia povinností inštruktorom autoškoly aj v súvislosti s povinnosťou inštruktora zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  55  [§ 18 ods. 2]

Ustanovuje sa dolná hranica pokuty 50eur, ktorá sa uloží.

K bodu  56  [§ 19 ods. 2 až 4]

Legislatívna zmena prinesie zjednodušenie procesu rozhodovania o žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu obdobne, ako je tomu pri vodičských preukazoch. Navrhuje sa, aby žiadateľovi o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo o predĺženie jeho platnosti bol v prípade, ak sa žiadosti vyhovie v celom rozsahu, vydaný inštruktorský preukaz bez toho, aby sa vydávalo aj rozhodnutie o žiadosti.

V odseku 5 sa ustanovuje, že v konaní o zrušenie registrácie autoškoly podľa § 7 ods. 2 alebo inštruktorského oprávnenia podľa § 8 ods. 9 okresný úrad v sídle kraja žiadosť zamietne, ak sa v čase jej podania vykonáva nad žiadateľom štátny odborný dozor podľa § 16.

K bodu  57  [§ 21 ods. 1 písm. e)]

Zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu sa vypúšťa evidenčná karta vodiča vzhľadom na úpravu § 15 a takisto z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa preukaz o kvalifikácii vodiča, ktorú upravuje zákon o základnej kvalifikácii vodičov.

K bodu  58  [§ 21 ods. 1 písm. f)]

Ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu sa dopĺňa o vydanie podrobnosti
o technických požiadavkách na identifikačné zariadenia, odosielaní záznamu do JISCD a testovaní kompatibility identifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly.

K bodu  59  [§ 22b]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, podľa ktorých konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. októbrom 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Prevádzkovateľ autoškoly je povinný najneskôr do 30. novembra 2016 preukázať okresnému úradu v sídle kraja bezúhonnosť a technickú základňu autoškoly podľa tohto zákona účinného od 1. októbra 2015. Inak okresný úrad v sídle kraja zruší registráciu autoškoly; na zrušenie registrácie autoškoly sa vzťahujú ustanovenia § 7 ods. 4 až 7.

Kondičné kurzy podľa § 2 ods. 1 písm. b) je oprávnená vykonávať autoškola, ktorá je registrovaná podľa doterajších predpisov na vykonávanie vodičských kurzov podľa § 2 ods. 1 písm. a) v rozsahu skupín vodičského oprávnenia uvedených v osvedčení o registrácii.

K čl. IX

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o základnej kvalifikácii vodičov (zákon č. 280/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu  1  [§ 1]

Ide o úpravu predmetu zákona, pretože sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených zákonom.

K bodom  2, 3, 5, 27, 36, 37, 41  [§ 2 ods. 1, § 2 ods. 4 písm. f) prvý bod, § 3 ods. 4 až 6, § 10 ods. 4, príloha č. 1, príloha č.2]

Ide o zosúladenie zákona s novým označením skupín a zrušením podskupín vodičských oprávnení platných od 19. januára 2013 obsiahnutých v zákone o cestnej premávke, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch v platnom znení.

K bodu  4  [§ 3 ods. 1]

Navrhuje sa, že základnej kvalifikácií sa môžu podrobiť aj budúci vodiči, ktorí ešte nie sú držiteľmi vodičského oprávnenia a sú iba zapísaní v autoškole vo vodičskom kurze. Týmto návrhom sa pre nového vodiča skráti celková doba potrebná na získanie vodičského preukazu a na získanie kvalifikačnej karty.

K bodu  6  [§ 4 ods. 3]

V prípade, že účastník kurzu základnej kvalifikácie absolvoval v posledných 12-tich mesiacoch kurz prvej pomoci (napríklad vo vodičskom kurze v autoškole) nebude potrebné kurz prvej pomoci absolvovať.

K bodu  7  [§ 4 nové odseky 5 až 8]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa, že školiace stredisko  hlási začatie a ukončenie kurzu prostredníctvom informačného systému a po ukončení kurzu vydáva potvrdenie o ukončení kurzu. Upravuje sa súbeh kurzu základnej kvalifikácie a súbeh vodičského kurzu v autoškole. Taktiež sa ustanovuje, že kurz základnej kvalifikácie trvá maximálne jeden rok. V praxi sa stávali prípady, že začatý kurz neukončili všetci účastníci (dobrovoľné ukončenie kurzu), čo v praxi znamenalo, že školiace stredisko nemohlo kurz ukončiť.

K bodu  8  [§ 4a ods. 2 písm. b), c) a d)]

Pre lektorov sa okrem požadovaného vzdelania dopĺňa päťročná prax v danom odbore.

V rámci registrácie školiaceho strediska sa ustanovujú jednotné podmienky pre učebne a pre výcvikové vozidlá, ktoré budú upravené vo vykonávacom predpise.

K bodu  9  [§ 4a ods. 2 písm. f) a g)]

Ide o doplnenie požiadavky pre žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie, ktorý musí pri žiadosti doložiť výpis z registra trestov nie starší ako tri roky.

K bodu  10  [§ 4a nové odseky 4 až 6]

Dopĺňajú sa podmienky pre registráciu školiaceho strediska, ktorá môže byť udelená zvlášť pre osobnú dopravu alebo zvlášť pre nákladnú dopravu alebo spoločne pre osobnú a nákladnú dopravu. Upravuje sa, čo musí obsahovať rozhodnutie o registrácií školiaceho strediska, aby bola zachovaná jednotnosť v rámci okresných úradov v sídle kraja.

Dopĺňajú sa podmienky bezúhonnosti v rámci registrácie školiacich stredísk.

K bodu  11  [§ 4c ods. 4 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

K bodu  12  [§ 4c ods. 4 nové písmená c) a d)]

Dopĺňajú sa prípady zrušenia registrácie školiaceho strediska v prípade, že školiace stredisko neplní podmienky registrácie počas celej doby registrácie, alebo školiace stredisko neplní podmienky bezúhonnosti.

K bodu  13  [§ 5 odsek 1]

Vzhľadom na zavedenie informačného systému vypúšťa sa povinnosť prevádzkovateľa školiaceho strediska aby zasielal hlásenie okresnému úradu mailom, poštou alebo faxom.  Zároveň sa upravuje lehota, dokedy sa musí vykonať skúška od ukončenia kurzu základnej kvalifikácie.

K bodu  14  [§ 5 ods. 3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so splnomocňovacím ustanovením uvedeným v doplnenom § 11i.

K bodu  15  [§ 7 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie osvedčenia o základnej kvalifikácii a spresnenie uvádzacej vety.

K bodu  16  [§ 7 ods. 1 písm. f), § 10 ods. 1 písm. f)]

Upravuje sa kto podpisuje osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku.

K bodu  17  [§ 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 nové písm. h) až j)]

Dopĺňajú sa potrebné údaje do osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku a to štátne občianstvo, číslo vodičského preukazu a platnosť osvedčenia.

K bodu  18  [§ 7 ods. 4]

Upravuje sa, že skúšobná komisia môže oslobodiť od absolvovania kurzu základnej kvalifikácie, ale nie od skúšky žiadateľa a to v prípade, že obsah učebného alebo študijného odboru obsahoval celý rozsah kurzu základnej kvalifikácie.

K bodu  19  [§ 8 ods. 1]

Spresňuje sa, že pravidelný výcvik je zameraný okrem bezpečnosti cestnej premávky a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt a defenzívnu jazdu. Defenzívnou jazdou sa rozumie bezpečný spôsob vedenia motorového vozidla, ktorý umožní vodičovi identifikovať a predvídať riziká v cestnej premávke a to prostredníctvom zásad ako sa do krízovej situácie predovšetkým nedostať. Hlavným cieľom je zníženie dopravnej nehodovosti, ktoré sa dá dosiahnuť pozitívnou zmenou návykov správania vodiča.

K bodu 20 [§ 8 odseky 2 a 3]

Spresňuje sa ustanovenie vzhľadom na to, že niektoré členské štáty po absolvovaní kurzu pravidelného výcviku nevydávajú potvrdenia - osvedčenia o pravidelnom výcviku, ale iba doklad (kvalifikačnú kartu vodiča alebo vodičský preukaz), v ktorom je uvedený harmonizovaný kód „95“.  Ide o zosúladenie pojmov vyplývajúcich z praxe a smernice. Lehota uvedená v ustanovení § 3 ods. 3 zákona určuje, že vodič musí vykonať pravidelný výcvik do piatich rokov od stanoveného dátumu, t.j. od 10.09.2008 (ak ide o vodičov vozidiel osobnej dopravy) do 10.09.2013 a od 10.09.2009 (ak ide o vodičov vozidiel nákladnej dopravy) do 10.09.2014. Podľa terajšej právnej úpravy, uvedené ustanovenie zákona už nemá opodstatnenie.

K bodu  21  [§ 8 ods. 4]

Vypúšťa sa uvedené ustanovenie z dôvodu, že uvedené ustanovenie je upravené v § 10 ods. 4, kde je uvedené, že pri zmene dopravcu a prípadne zmene dopravy nie je potrebné absolvovať nový pravidelný výcvik, ak daná osoba je už držiteľom osvedčenia o pravidelnom výcviku. Kvalifikačná karta vodiča je vydaná na držiteľa s obmedzenou platnosťou a zmena dopravu nemá žiadny vplyv na jej platnosť. Zmena dopravcu v rámci pravidelného výcviku nemá žiadny vplyv na pravidelný výcvik.

K bodu  22  [§ 9 ods. 1]

Ustanovuje sa podmienka pre registráciu na vykonávanie kurzov pravidelného výcviku. Registrácia na vykonávanie kurzov pravidelného výcviku by mala byť udelená ak prevádzkovateľ zároveň má udelenú registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu  23  [§ 9 ods. 2]

V súlade s prílohou 1 odsek 1 smernice 2003/59/ES sa mení pojem praktická jazda na praktickú zručnosť. Doterajšie  praktické jazdy budú rozšírené o alternatívu absolvovania príslušných ďalších zručností potrebných na výkon povolania vodiča s dôrazom na bezpečnosť cestnej premávky a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt. Tieto alternatívy budú upravené vo vykonávacom predpise.

K bodu  24  [§ 9 nové odseky 3 až 7]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa, že školiace stredisko hlási začatie a ukončenie kurzu prostredníctvom informačného systému a po ukončení kurzu vydáva potvrdenie o ukončení kurzu. Taktiež sa ustanovuje, že kurz pravidelného výcviku trvá maximálne jeden rok a zároveň sa dopĺňa, že pri pravidelnom výcviku sa vykonávajú aj kurzy prvej pomoci. 

Taktiež sa do zákona dopĺňa, že v prípade žiadateľov vodičov, ktorí neovládajú štátny jazyk je potrebné, aby kurz pravidelného výcviku bol doplnený simultánnym tlmočením.

K bodu  25  [§ 10 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie osvedčenia o pravidelnom výcviku, a prílohy žiadosti.

K bodu  26  [§ 10 ods. 2]

Ide o opatrenie aby vodiči mohli absolvovať pravidelný výcvik v priebehu posledného piateho roka bez vplyvu na krátenie platnosti nového osvedčenia o pravidelnom výcviku.

K bodu 27 [§ 10 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 28 [§ 11 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie kvalifikačnej karty vodiča, a spresnenie ustanovenia.

K bodu  29  [§ 11 ods. 4 až 6]

Upresňujú sa ustanovenia v prípade nahradenia kvalifikačnej karty vodičským preukazom s harmonizovaným kódom a taktiež sa upresňuje preukazovanie kvalifikácie vodičov profesionálov z tretích štátov.

K bodu  30  [§ 11a až 11h]

Komplexne sa do zákona dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa:

• - kompetencií ministerstva dopravy,
• - kompetencií okresného úradu v sídle kraja,
• - vykonávania štátneho odborného dozoru,
• - ukladania pokút za správne delikty a poriadkové pokuty,
• - súčinnosti,
• - splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu.

K bodu  31   [§ 12]

Upravujú sa doklady, ktoré sú potrebné na vedenie vozidla v cestnej premávke, ktorými sú kvalifikačná karta vodiča alebo u zahraničných vodičov vodičský preukaz s harmonizovaným kódom.

K bodu  32  [§ 12a ods. 2]

Ide o legislatívno-technické úpravu v súvislosti so zavedením kompetencie pre okresný úrad v sídle kraja v novo doplnenom § 11b.

K bodu 33 [§ 12a nové odseky 3 až 6]

Odsekom 3 sa dopĺňa výnimka, ktorú umožňuje § 47 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, kedy pri úkonoch, kde sa účastníkovi konania vyhovie v plnom rozsahu, nebude potrebné vydávať rozhodnutie a namiesto rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá priamo osvedčenie o základnej kvalifikácií, osvedčenie o pravidelnom výcviku alebo kvalifikačná karta vodiča.

Odsekom 4 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

V odseku 5 sa upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov.

V odseku 6 sa upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

K bodu  34  [§ 13b]

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s registráciou školiaceho strediska a prispôsobením na nové úpravy a prechodné ustanovenia v súvislosti so začatým a neukončeným konaním.

K bodu  35  [nadpis prílohy č. 1 ]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom  38, 39, 40  [príloha č. 1]

Dopĺňa sa, že hodinou sa rozumie vyučovacia hodina, ktorá trvá 45 minút a kurzy základnej kvalifikácie a zrýchlenej kvalifikácie sa vykonávajú v maximálne desaťhodinových denných sústredeniach.

K bodu  41 [príloha č. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. X

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodom  1 a 2  [§ 71 ods. 1 a 3]

Ustanovením sa dopĺňa oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz aj pri spáchaní priestupku na úseku výberu mýta a tiež pri spáchaní priestupku na úseku cestnej dopravy. 

K bodu  3  [§ 72 ods. 1  písmena m) a n)]

Ustanovuje sa oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla v prípade neochoty vodiča uhradiť mýto, čo bolo doteraz riešené v § 26 zákona o mýte, a dopĺňa sa nové oprávnenie zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom, ak bola vodičovi uložená pokuta a ten je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.

Zároveň sa ustanovuje oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla, ak vodič autobusu, vodič nákladného automobilu alebo vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg poruší ustanovenia osobitného predpisu o cestnej doprave.

K bodu  4  [§ 72 ods. 6]

Ide o prenesenie súčasného textu o zodpovednosti za škodu z § 26 zákona o mýte, ktorý sa v čl. XII návrhu tohto zákona vypúšťa a zadržiavanie tabuľky s evidenčným číslom vozidla bude upravené len v zákone č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu  5  [§ 107 ods. 2 nové písm. f)]

Dopĺňa sa evidencia vodičov v súvislosti s § 27 ods. 7 zákona o mýte
a z dôvodu potreby evidencie napomenutí na účely následného určovania sankcie za porušenie povinnosti úhrady mýta. 

K bodu  6  [§ 108 vypustenie odseku 4]

Zákon o cestnej premávke v ustanovení § 108 ods. 4 predpokladá poskytovanie údajov o inštruktoroch autoškôl do evidencie vodičov ako osobitného informačného systému Policajného zboru. Zákon o cestnej premávke ukladá ministerstvu dopravy bezodplatne zasielať v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu meno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresu jeho bydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia platnosti inštruktorského preukazu. Vytvorením elektronickej evidencie inštruktorov autoškôl v rámci JISCD a sprístupnením jeho údajov v rozsahu vymedzenom v § 108 ods. 4 zákona o cestnej premávke orgánom Policajného zboru, dôjde k splneniu zákonnej povinnosti odovzdať predmetné informácie na účely vedenia evidencie orgánom Policajného zboru. Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje nahradiť právnu úpravu ustanovenia § 108 ods. 4 zákona o cestnej premávke právnou úpravou v zákone o autoškolách (§ 15 ods. 3), v zmysle ktorej sa časť údajov z evidencie inštruktorov autoškôl o udelených inštruktorských oprávneniach
a platnosti inštruktorských preukazov sprístupní orgánom Policajného zboru bez potreby ich osobitného zasielania zo strany ministerstva dopravy. V nadväznosti na uvedenú legislatívnu zmenu zákona o autoškolách sa predpokladá i vypustenie ustanovenia § 108 ods. 4 zo zákona o cestnej premávke.

K bodu  7  [§ 108 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu  8  [§ 109 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu  9  [§ 119a ods. 7]

Navrhovaná úprava súvisí s povinnosťou prevádzkovateľa vozidla podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a emisnej kontrole pravidelnej aj po ukončení dočasného vyradenia vozidla z evidencie, ak vozidlo nemá platnú technickú kontrolu alebo platnú emisnú kontrolu. Táto povinnosť je v súčasnosti upravená iba v § 119a ods. 7 zákona
o cestnej premávke. Keďže povinnosti v súvislosti s technickými kontrolami a emisnými kontrolami komplexne upravuje zákon o podmienkach prevádzky vozidiel, navrhuje sa  túto povinnosť doplniť do uvedeného zákona do § 21 ods. 1 písm. b) tretieho a štvrtého bodu, do sankcií v § 107 ods. 2 písm. g) a f) a § 107b ods. 1 písm. b).

K čl. XI

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej doprave (zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 1 [§ 5 odsek 3]

Ide o spresnenie termínu, dokedy sa majú prevádzkovatelia cestnej dopravy zapísať do obchodného registra.

K bodom 2 [§ 6 odseky 7 až 9]  a  3  [§ 6  nové odseky 13 až 18]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľom o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje spresnenie a doplnenie ustanovení zákona, ktoré upravujú získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy. Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na skúšku a opakovanú skúšku, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa výslovne návrhom upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

Navrhovaný odsek 13 upravuje získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxislužby, pričom na jej získanie sa použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne.

K bodom  4 a 5  [§ 7]

Do všeobecných povinností dopravcu sa dopĺňajú ďalšie povinnosti, ktoré je povinný splniť každý prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Ide aj o doplnenie povinnosti pre dopravcov zamestnávať profesionálnych vodičov, ktorí absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik. Dopĺňa sa možnosť, aby pri prevádzkovaní taxislužby bola vo vozidle buď kópia koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby.

K bodu  6  [§ 11 ods. 1 písmeno d)]

Do základných povinností dopravcu sa dopĺňa ďalšia povinnosť, ktorú je povinný splniť každý dopravca v pravidelnej doprave. Ide o povinnosť uzavrieť zmluvu s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, pričom ide o zosúladenie podmienok s povinnosťami iných osôb podľa § 23.

K bodom  7 a 8 [§ 23  nový odsek 2 a ods. 4]

Ide o ustanovenie týkajúce sa zriaďovania zastávky. 

K bodu  9  [§ 27 ods. 2]

Od 1. januára 2014 je aj preprava vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča taxislužbou. V súčasnosti sa preprava osôb vozidlami do 9 miest vo veľkej miere uskutočňuje z územia Slovenskej republiky do okolitých štátov, najmä Rakúska, Nemecka a podobne. Navrhované znenie umožňuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe pri takýchto prepravách prepravovať cestujúcich, ako napríklad opatrovateľky, aj z iného územia Slovenskej republiky ako je vymedzené v koncesii, pričom je podmienkou, že cieľové miesto je mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu  10  [§ 27 ods. 3 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  11  [§ 28 ods. 2  nové písmeno e)]

Z dôvodu jednoznačnosti sa do podmienok na vydanie preukazu vodiča dopĺňa preukázanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby.

K bodu  12  [§ 28 nové odseky 5 až 10]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť do zákona úpravu získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby Vzhľadom na to, že samotný proces získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby je obdobný ako v prípade odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo na vykonávanie taxislužby, sa tu použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne s tým, že odseky 5 a 6 upravujú odlišnosti, a to oslobodenie od skúšky a lehotu na vykonanie opakovanej skúšky. Tomu, kto úspešne vykonal skúšku alebo bol od skúšky oslobodení vydá dopravný správny orgán preukaz vodiča podľa odseku 7.

K bodu  13  [§ 30 ods. 2  nové písmeno d)]

Dopĺňa sa podmienka, aby vozidlo taxislužby mohlo byť evidované len v jednej koncesii. Ide o zabezpečenie, aby nedochádzalo k situáciám, kedy vozidlo taxislužby používajú viacerí prevádzkovatelia taxislužby a v prípade kontroly nie je preukázateľné, ktorý prevádzkovateľ taxislužby dané vozidlo v danom čase používal.

K bodu  14  [§ 30 nový odsek 3]

Navrhované znenie zákona zavádza osvedčenie vozidla taxislužby, ktoré sa vydáva na každé evidenčné číslo vozidla uvedené v koncesii a bude sa nachádzať v každom vozidle taxislužby. Zároveň sa necháva možnosť dopravcu mať vo vozidle kópiu koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby. Táto úprava súvisí so všeobecnými povinnosťami dopravcu. V súčasnosti, ak si držiteľ koncesie obstará nové vozidlo, musí v každom vozidle vymeniť koncesiu za novú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa ku koncesii vydávali aj osvedčenia vozidiel taxislužby, pričom koncesia bude u dopravcu a v prípade obstarania nového vozidla osvedčenia v ostatných vozidlách dopravcu zostanú bez potreby ich výmeny.

K bodu  15  [§ 33 odsek 2]

Podľa nariadenia (ES) č. 1073/2009  je kabotážna preprava povolená pre pravidelnú dopravu, ktorú vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte počas pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dopravy, ktorá plní potreby mestských centier alebo mestských aglomerácií alebo dopravné potreby medzi nimi a priľahlými oblasťami. Kabotážna preprava sa nevykonáva nezávisle od takejto medzinárodnej dopravy.

Ustanovenie súčasného znenia, že kabotáž je vylúčená pri pravidelnej doprave, je najmä kvôli štátom mimo Európskej únie, avšak to jasne z toho ustanovenia nevyplýva. Novela zákona z uvedeného dôvodu dopĺňa, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Ide o spresnenie z hľadiska aplikačnej praxe.

K bodu  16  [§ 34 ods. 1 písmeno a)]

Ide o zosúladenie terminológie s ustanovením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

K bodu  17  [§ 34 ods. 3]

Typovo schválené vozidlo je aj vozidlo, ktoré nevyhovuje požiadavkám dohody ADR. Navrhované znenie spresňuje túto podmienku, pretože prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len vozidlom, ktoré vyhovuje požiadavkám dohody ADR.

K bodu  18  [§ 35 ods. 1 písm. b)]

Požiadavka vyplýva zo zmien a doplnkov príloh A a B dohody ADR platných od 1.1.2013.

K bodu  19  [§ 35 odsek 2]

Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.4.2.1.3 dohody ADR.

K bodu  20  [§ 36 odsek 1]

Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.8.3.3 dohody ADR, zabezpečenie archivácie podľa dohody ADR a predkladanie výročnej správy príslušnému dopravnému správnemu orgánu.

K bodom  21  [§ 36 ods.3, § 37 a § 41 ods.1 písm. n) a o)]  a  22  [§ 36 ods.3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

K bodu  23  [§ 37 ods. 3]

Ustanovuje sa doba platnosti poverenia na školenie bezpečnostných poradcov a vodičov.

K bodom  24  [§ 37 ods. 3 písmeno a)]  a 25  [§ 37 ods. 3 písm. c)]

Navrhuje sa spresniť § 37 ods. 3 písm. a) ohľadne predkladaných dokumentov
a doplniť, ktoré doklady sa predkladajú v originály alebo úradne osvedčenej kópii vzhľadom na to, že v prípade podania žiadosti elektronicky bude potrebná forma elektronických dokumentov vytvorených zaručenou konverziou.

K bodu  26  [§ 37 ods. 4 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

K bodu  27  [§ 37 nové odseky 5 a 6]

V ustanovení § 37 sa odsekom 5 dopĺňa úprava odňatia poverenia poverenému zariadeniu.

Odsekom 6 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

K bodom  28 až 33  [§ 37 odseky 7 až 14]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenia o školení vodiča komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť a spresniť  úpravu získavania odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov a vodičov vrátane ich školenia.

Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na školenie priamo v podanej žiadosti o vydanie osvedčenia, prihlásenie na skúšku bezpečnostného poradcu a vodiča vrátane opakovanej skúšky, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním skúšky a opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

K bodu  34  [§ 39 odsek 1]

Ide o zosúladenie podmienok s dohodou ADR.

K bodu  35  [§ 41 ods. 1 písm. n)]

Ide o spresnenie, že ministerstvo organizuje nielen skúšky bezpečnostných poradcov, ale aj vodičov.

K bodu  36  [§ 41 ods.1 písm. p)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  37  [§ 41 ods. 1 písmeno q)]

Ministerstvo ukladá sankcie podľa tohto zákona iba v prípadoch, v ktorých ministerstvo vydáva povolenie/osvedčenie. Ide o prípady vydávania osvedčení vodiča, povolení na medzinárodnú pravidelnú dopravu a povolení na kabotážnu prepravu.

V ostatných prípadoch dopravným správnym orgánom, ktorý ukladá pokuty je okresný úrad v sídle kraja, okrem pravidelnej dopravy a taxislužby. Ministerstvo je zároveň odvolacím orgánom voči okresným úradom v sídle kraja. Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam vyšších územných celkov je podľa § 22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov súd, pretože nejde o prenesený výkon štátnej správy.

K bodu  38  [poznámka pod čiarou k odkazu 56]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu  39  [§ 41 ods.1 písm. r)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  40  [§ 41 ods. 1  nové písmená u) až y)]

Ide o spresnenie a doplnenie kompetencií ministerstva z hľadiska aplikačnej praxe, najmä zabezpečenie vydávania jednotlivých povolení, vedenie evidencie protokolov o skúškach podľa dohody ADR a podobne.

K bodu  41  [§ 41 ods. 2 nové písmená l) až n)]

Ide o doplnenie podrobností a vzorov, ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K bodu 42 [§ 41 ods. 3]

V súvislosti s čl. I, ktorý upravuje jednotný informačný systém v cestnej doprave, sa
v § 41 ods. 3 zákona o cestnej doprave  mení označenie „jednotný informačný systém“ na „informačný systém“ z dôvodu pojmovej jednoznačnosti a identifikácie, o ktorý informačný systém ide.

K bodu  43  [§ 41  nové odseky 4 a 5]

Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a údaje, ktoré bude ministerstvo viesť v registri taxislužby a ADR registri. Zároveň sa upravujú podmienky, za akých môže ministerstvo poveriť vedením celoštátneho informačného systému autobusových liniek fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu.

K bodu  44  [§ 42 písm. c)]

Ide o zabezpečenie vydávania osvedčení vozidiel taxislužby.

K bodom  45  [§ 42 písmeno d)]  a 46  [§ 42 písm. h)]

Ide o spresnenie ustanovení vzhľadom na to, že sa návrhom zákona výslovne upravuje vydávanie duplikátov dopravným správnym orgánom, ak dôjde k strate, poškodeniu, odcudzeniu alebo zničeniu vydaných osvedčení alebo preukazu vodiča.

K bodu 47 [§ 42 písmeno i)]

Ide o zabezpečenie zapisovania údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy, do jednotného informačného systému a do registra taxislužby.

K bodu  48 [§ 42 písm. j)]

V súvislosti s vymedzením kompetencií ministerstva v § 41 ods. 1 písm. q) sa precizuje ustanovenie ohľadne udeľovania pokút okresným úradom v sídle kraja.

K bodu 49 [§ 43 písm. b)]

Ide o spresnenie kompetencií okresného úradu v sídle kraja z hľadiska aplikačnej praxe.

K bodu  50  [§ 45 ods. 1 nové písmená g) a h)]

Navrhované znenie zavádza, že v rámci odborného dozoru u prevádzkovateľa cestnej dopravy sa kontroluje, či vodiči absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik podľa zákona o povinnej základnej kvalifikácii. Ďalej sa dopĺňa kontrola poverených zariadení.

K bodu  51  [§ 45 ods. 2]

Navrhovaná úprava je z dôvodu spresnenia kontroly vykonávanej colnými orgánmi.

K bodom  52  až  54  [§ 45 ods. 3, 4 a 7]

Ide o úpravu kompetencií aj v súvislosti so zavedením osvedčení vozidla taxislužby. Zároveň ide o úpravu kompetencií v súvislosti s kontrolami prepravy nebezpečných vecí.

K bodu  55  [§ 45 odsek 8]

Ide o spresnenie kompetencií colných orgánov. 

K bodu  56  [§ 45 ods. 9]

Kontroly v rámci odborného dozoru vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly. Zmena zákona bližšie špecifikuje možnosti poverenia, a to, že obec môže poveriť výkonom odborného dozoru aj príslušníkov obecnej (mestskej) polície.

K bodu  57  [§ 45  nový odsek 10]

Ide o doplnenie povinnosti colných orgánov poskytovať potrebné údaje uvedené v colných vyhláseniach ministerstvu na účely evidencie a kontroly dokladov, napríklad prepravných povolení.

K bodu  58  [§ 46 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  59  [§ 47 ods. 1]

Ide o zabezpečenie, aby orgán odborného dozoru podával oznámenie dopravnému správnemu orgánu len v prípadoch, kedy nebude priestupok prejednaný v blokovom alebo rozkaznom konaní.

K bodu  60  [§ 47 ods. 5 písmeno b)]

Upravujú sa potrebné doklady, ktoré musí mať vodič počas prepravy pri sebe.

K bodu  61  [§ 47 nový odsek 6]

Navrhované znenie zákona dopĺňa kompetenciu colníkov, aby mohli v spolupráci s Policajným zborom prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistia, že vodič nemá pri sebe potrebné doklady.

K bodu  62  [§ 47 nový odsek 9 ]

Ide o zabezpečenie zapisovania zistených závažných porušení do elektronického registra podnikov cestnej dopravy. Povinnosť zapisovať zistené závažné porušenia vyplýva z nariadenia (ES) č. 1071/2009.

K bodom  63  až  71  [§ 48]

Ide o úpravu a doplnenie správnych deliktov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodu  72  [§ 49]

Ide o úpravu a doplnenie priestupkov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

K bodu 73 [§ 50 ods. 4 písmeno d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  74  [§ 50 nové odseky 5 až 7]

Navrhovaný odsek 5 vyplýva z potreby prispôsobiť konania podľa zákona o cestnej doprave v prípade elektronickej komunikácie špecifikám, ktoré priniesol zákon
o e-Governmente. Ide najmä o doplnenie výnimky z elektronického konania v prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie konverzie podľa § 38 zákona
o e-Governmente.

Odsek 6 upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov.

Odsek 7 návrhu zákona upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

K bodu  75  [§ 51 ods. 2]

Ide o spresnenie miestnej príslušnosti pri zmene sídla dopravcu alebo pri zmene trvalého pobytu.

K bodom  76  a 77  [§ 52 ods. 1]

Ide o zosúladenie zákona s nariadením (ES) č. 1071/2009, podľa ktorého prevádzkovateľ cestnej dopravy musí po tom, čo mu bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované alebo iným spôsobom uvedené do premávky v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, či už sú tieto vozidlá vo vlastníctve, alebo nadobudnuté napríklad podľa zmluvy o prenájme alebo lízingovej zmluvy.

K bodu  78  [§ 53 ods. 1 písm. b)]

Povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy udeľuje a odníma okresný úrad v sídle kraja. Dopravné správne orgány, ktoré udeľujú a odnímajú dopravné licencie, sú v pravidelnej doprave okrem mestskej dopravy  vyšší územný celok a v mestskej doprave obec. Z dôvodu, že vyššie územné celky a obce nemajú evidenciu o vydaných povoleniach na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa navrhuje, aby návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu obsahoval kópiu uvedeného povolenia.

K bodu  79  [§ 54 ods. 1 písm. a)]

V taxislužbe nie je možné zamestnať vedúceho dopravy, ktorý by bol odborne spôsobilý. V taxislužbe preukazuje odbornú spôsobilosť priamo navrhovateľ, ak ide o fyzickú osobu, alebo jeden z členov štatutárneho orgánu, ak navrhovateľom je právnická osoba.

K bodu  80  [§ 54 ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  81  [§ 54 ods. 1 písmeno f)]

Ide o úpravu v súvislosti s úpravou § 54 ods. 1 písm. a).

K bodu  82  [nový § 56b]

Ide o úpravu prechodných ustanovení.

K čl. XII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o mýte (zákon
č. 474/2013 Z. z.).

K bodu  1  [§ 1 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  2  [§ 2 nové odseky 3 a 4]

Zavádza sa na účely zákona č. 474/2013 Z. z. vlastná definícia prevádzkovateľa vozidla a definícia nedoplatku mýta. 

K bodu  3  [§ 3 písm. e)]

Na základe skúseností z praxe sa zužuje oslobodenie vozidiel a vypúšťajú sa z oslobodenia vozidlá právnických a fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona
č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť uplatňovaniu si náhrady vynaložených nákladov (t.j. mýta) zo strany právnických osôb a fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. i) cit. zákona u poškodeného, a to aj napriek skutočnosti, že vozidlá skôr uvedených osôb sú oslobodené od úhrady mýta. Predmetná položka, okrem iných položiek, by potenciálne mohla byť zahrnutá vo faktúrach vystavovaných poškodeným, a tým pádom by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane právnických osôb a fyzických osôb poskytujúcich pomoc pri ochrane života, zdravia a majetku.

K bodu  4  [§ 3 nový ods. 2]

Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa ustanovenie, ktoré stanovuje, že pri vozidlách povinných registrovať sa v mýtnom systéme, oslobodenie od platenia mýta nie je priamo zo zákona ale na jeho uplatnenie je potrebná registrácia vozidiel. Ak si prevádzkovatelia vozidiel oslobodených od úhrady mýta nesplnia povinnosť registrácie, budú v systéme vyhodnotení ako prevádzkovatelia vozidiel, ktorí užívajú vymedzené úseky ciest bez úhrady mýta, a teda dopustia sa tým porušenia predpisov na úseku mýta, za čo im bude uložená sankcia. 

K bodu  5  [§ 9 ods. 1]

Cieľom je precizovanie ustanovenia o základnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla platiť mýto, ktorá znamená aj to, že bez úhrady mýta nesmie ani prevádzkovateľ vozidla užívať vymedzené úseky ciest. 

K bodom  6   [§ 9 ods. 2]

Na základe skúseností z praxe dochádza k spresneniu existujúcich povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča a k doplneniu povinnosti registrácie technických údajov a údajov o prevádzkovateľovi vozidla prípadne ich zmeny v mýtnom systéme tak, aby boli v súlade s osvedčením o evidencii vozidla, nakoľko nastávajú situácie, keď rôzne uvedené údaje majú za následok pozitívny alebo negatívny vplyv na výšku uhrádzaného  mýta. Rovnako sa dopĺňa a precizuje formulácia povinnosti zadať do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby korešpondoval so skutočným počtom náprav na ceste, nakoľko od toho sa odvíja výška uhrádzaného mýta.

K bodom  7 až 9  [§ 9 ods. 3 a 4, § 10 ods. 2, 3 a 6, § 12 ods. 7 a § 17 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  10  [§ 10 ods. 3]

Vozidlá ozbrojených síl a civilných zložiek vysielajúceho štátu sú do elektronického mýtneho systému registrované podľa § 10 ods. 3 zákona o mýte ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Za účelom nastavenia jednoznačných zodpovednostných vzťahov sa dopĺňa identifikácia prevádzkovateľa vozidla. 

K bodu  11  [§ 10 nový ods. 5]

Uvedeným ustanovením sa reaguje na problémy z praxe, nakoľko v elektronickom mýtnom systéme sa nachádzajú neaktualizované údaje vozidiel oslobodených od mýta, a teda nie je možná kontrola  najmä skutočnosti, či  zaregistrované vozidlo je alebo nie je používané na účel, ktorý spĺňa podmienky oslobodenia podľa  § 3 zákona.

K bodu  12  [§ 10 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  13  [§ 11 ods. 3]

Podrobnosti o inštalácii,  umiestnení a používaní palubnej jednotky je upravené aj vo všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa palubnej jednotky. 

K bodom  14 a 15  [§ 11 ods. 5 a 7]

Cieľom je precizovanie ustanovení.

K bodu  16  [§ 12 ods. 5 písm. a)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

K bodu  17  [poznámka pod čiarou k odkazu 21]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  18  [§ 12 ods. 5 nové písm. h)]

Dopĺňa sa ďalší údaj potrebný k výpočtu mýta, resp. pre stanovenie správnej sadzby mýta.

K bodu  19  [§ 12 ods. 7, § 17 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  20  [§ 12 nový ods. 9]

V súvislosti s výkonom činnosti ministerstva dopravy a okresných úradov sú správca výberu mýta a osoba poverená podľa odseku 2 povinní poskytnúť informácie zhromaždené elektronickým zariadením. Ide napríklad o činnosti v súvislosti s vedením správnych konaní o priestupkoch a správnych deliktoch vrátane tvorby evidencií priestupkov a správnych deliktov, výkon dozoru a kontroly na úseku cestnej dopravy alebo o činnosti potrebné v súvislosti s dopravným plánovaním a  prípravou stavieb diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest I. triedy.  

K bodom 21 a 22  [§ 13 ods. 2, § 23 ods. 2 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  23  [§ 25 ods. 5 písm. b)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

K bodu  24  [§ 25 ods. 10 a 11]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  25  [§ 25 nový ods. 12]

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje možnosť použitia dôkazov získaných prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov správcom výberu mýta alebo osoby poverenej výkonom kontroly podľa § 25 ods. 10 aj na konanie podľa § 27 a 28.

K bodu  26  [vypustenie § 26]

Cieľom je odstrániť duplicitnú právnu úpravu so zákonom o cestnej premávke, ktorý sa v čl. X predloženého návrhu zákona dopĺňa nielen o možnosť zadržania osvedčenia o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla v prípade neochoty vodiča uhradiť mýto, ale aj o prípad, ak bola vodičovi uložená pokuta a ten je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.   

K bodu  27  [§ 27 až 29]

K § 27

Precizujú sa vymedzenia skutkových podstát niektorých priestupkov [ods. 1 písm. c) až e)], čím sa reaguje na problémy z praxe. Cieľom je rozlíšiť skutok podľa písm. a) a c). Skutková podstata priestupku podľa ods. 1 písm. c) sa použije len v prípade, ak sa vozidlo nachádza na vymedzenom úseku s nulovou sadzbou (t.j. niektoré cesty I. triedy a cesty II. a III. triedy) a nemá palubnú jednotku alebo ju nemá zapojenú, či zapnutú. 

Ak vo vozidle nie je palubná jednotka pri užívaní spoplatnených vymedzených úsekoch s inou ako nulovou sadzbou, nedopúšťa sa vodič priestupku podľa ods. 1 písm. c),  ale v tomto prípade pôjde o priestupok podľa písm. a), čiže neuhrádza mýto. Za uvedené skutkové podstaty sú stanovené aj rozličné výšky pokút. 

V prípade, ak vo vozidle je palubná jednotka ale mýto nie je uhradené, ide o priestupok podľa písm. a). K uvedenému môže dôjsť napríklad  z dôvodu, že v režime predplateného mýta došlo k vyčerpaniu predplateného mýta, na vozidlo nie je uzavretá zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest, alebo palubná jednotka neumožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta z dôvodu jej zablokovania, či už preto, že suma neuhradeného mýta presiahla zloženú bankovú alebo hotovostnú zábezpeku alebo z dôvodu zablokovania palivovej karty.

Odsek 1 písm. d) sa použije len v prípade, ak mýto je uhradené, ale vodič si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) , a teda má napr. nesprávne umiestnenú palubnú jednotku a pod.  

Úpravou priestupku podľa ods. 1 písm. e) sa rovnako reaguje na problémy z praxe, kedy sa stávalo, že vodič z dôvodu nesprávneho zadania počtu náprav do palubnej jednotky uhradil vyššie mýto, ako by  mal uhradiť pri zadaní správneho počtu náprav a dopustil sa tým priestupku. V prípade ak vodičovi z dôvodu nesprávneho nastavenia náprav v palubnej jednotke nevzniká nedoplatok mýta, nie je to považované za priestupok, a teda nie je možné mu za to uložiť pokutu ako doteraz. Príslušník Policajného zboru môže v takom prípade zastaviť vozidlo a upozorniť vodiča na povinnosť správne a úplne nastaviť počet náprav v palubnej jednotke. 

Nová skutková podstata v písmene i) rieši registráciu technických údajov alebo údajov o prevádzkovateľovi príp. ich zmenu v elektronickom mýtnom systéme, tak aby boli v súlade s údajmi v evidencii vozidiel Slovenskej republiky. V prípade, ak sa zistí, že vozidlo tým, že má zle zaregistrované údaje v mýtnom systéme, má nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom uvedeného je zabezpečenie zadávania presných a pravdivých informácií do mýtneho systému, splnenie si oznamovacej povinnosti pri nahlasovaní zmien údajov ako aj zamedzenie špekuláciám s úmyslom platiť nižšie mýto, ako by sa za dané vozidlo malo platiť.  

Situácia podľa písm. j) môže nastať napríklad v prípade, ak dôjde k zámene palubných jednotiek, a teda mýto je uhrádzané, ale prostredníctvom palubnej jednotky pridelenej inému vozidlu. Ak je však mýto uhrádzané v nižšej výške ako by malo, a teda vznikne nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta.   

Cieľom je priblížiť prejednávanie priestupkov okresným úradom, ktorý sa nachádza v mieste bydliska fyzickej osoby. S cieľom zefektívniť riešenie priestupkov voči zahraničným priestupcom sa navrhuje v odseku 12 miestna príslušnosť na tom okresnom úrade v sídle kraja, kde došlo k zisteniu porušenia povinnosti podľa tohto zákona. 

K § 28

V odseku 1 sa navrhuje precíznejšia úprava skutkových podstát správnych deliktov
a zjednotenie znení všetkých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov tak, ako vyplývajú z povinností uložených vodičovi a prevádzkovateľovi v § 9 zákona, keďže tie sú formulované rovnako pre vodiča ako aj prevádzkovateľa vozidla.  

Cieľom je rovnako rozlíšiť skutok podľa ods. 1 písm. a) a b). Skutková podstata správneho deliktu podľa ods. 1 písm. b) sa použije len v prípade, ak sa vozidlo nachádza na vymedzenom úseku s nulovou sadzbou (t.j. niektoré cesty I. triedy a cesty II. a III. triedy) a nemá vo vozidle palubnú jednotku alebo ju nemá zapojenú, či zapnutú.

Ak prevádzkovateľ vozidla nezabezpečí, aby vozidlo pri užívaní spoplatnených vymedzených úsekoch s inou ako nulovou sadzbou bolo vybavené palubnou jednotkou, nedopúšťa sa deliktu podľa ods. 1 písm. b), ale v tomto prípade pôjde o správny delikt podľa písm. a), čiže neuhradenie mýta. Za uvedené skutkové podstaty sú stanovené aj rozličné výšky pokút. V prípade, ak vo vozidle je palubná jednotka ale mýto nie je uhradené, ide o priestupok podľa písm. a). K uvedenému môže dôjsť napríklad z dôvodu, že v režime predplateného mýta došlo k vyčerpaniu predplateného mýta,  na vozidlo nie je uzavretá zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest, alebo palubná jednotka neumožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta z dôvodu jej zablokovania, či už preto, že suma neuhradeného mýta presiahla zloženú bankovú alebo hotovostnú zábezpeku alebo z dôvodu zablokovania palivovej karty.

Odsek 1 písm. c) sa použije len v prípade, ak mýto je uhradené, ale prevádzkovateľ vozidla si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a), a teda má napr. nesprávne umiestnenú palubnú jednotku a pod. 

Úpravou správneho deliktu podľa ods. 1 písm. e) sa rovnako reaguje na problémy z praxe, kedy sa stávalo, že porušením povinnosti podľa tohto zákona bolo aj zadanie nesprávneho počtu náprav do palubnej jednotky, čím bolo uhradené vyššie mýto, ako by sa malo uhradiť  pri zadaní správneho počtu náprav. V prípade, ak z dôvodu nesprávneho nastavenia náprav v palubnej jednotke nevzniká nedoplatok mýta, nie je to považované za správny delikt, a teda nie je možné za to uložiť pokutu ako doteraz. 

Nová skutková podstata v písmene f) rieši registráciu technických údajov alebo údajov o prevádzkovateľovi príp. ich zmenu v elektronickom mýtnom systéme, tak aby boli v súlade s údajmi v evidencii vozidiel Slovenskej republiky. V prípade ak sa zistí, že vozidlo tým, že má zle zaregistrované údaje v mýtnom systéme, má nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom uvedeného je zabezpečenie zadávania presných a pravdivých informácií do mýtneho systému, splnenie si oznamovacej povinnosti pri nahlasovaní zmien údajov ako aj zamedzenie špekuláciám s úmyslom platiť nižšie mýto, ako by sa za dané vozidlo malo platiť. Situácia podľa písm. g) môže nastať napríklad v prípade, ak dôjde k zámene palubných jednotiek, a teda mýto je uhrádzané, ale prostredníctvom palubnej jednotky pridelenej inému vozidlu. Ak je však mýto uhrádzané v nižšej výške, ako by malo, a teda vznikne tým nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom odsekov 4 až 9 je vymedzenie pokút. 

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktoch a s poukázaním na technické riešenie mýtneho systému ako aj klasifikáciu porušení predpisov na úseku mýta ako trvajúcich porušení, nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch alebo trestného práva, preto sa v odseku 9 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 9 a 10 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia ale rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť alebo prípadne, že rozhodnutie je už právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku mýta neúmerne predlžovalo správne trestanie. 

Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1.  

S cieľom rovnomernejšieho rozdelenia prejednávania správnych deliktov okresnými úradmi sa ustanovuje v odseku 11 miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta bydliska fyzickej osoby, miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom vozidla. Na prejednávanie správnych deliktov cudzincov je miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja.

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K § 29

Návrh zákona odstraňuje duplicity skutkových podstát správnych deliktov. Skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sa budú uplatňovať v rámci objektívnej zodpovednosti sú obsiahnuté v § 28 ods. 1 písm. a), b) a e). V § 29 je upravené len rozkazné konanie a ukladanie sankcií v rámci objektívnej zodpovednosti za vybrané správne delikty, ktoré je možné jednoznačne preukázať bez zastavenia vozidla prostredníctvom stacionárnych a mobilných elektronických zariadení.  

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktov a s poukázaním na technické riešenie mýtneho systému ako aj klasifikáciu porušení predpisov na úseku mýta ako trvajúcich porušení nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch alebo trestného práva, preto sa v odseku 8 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 8 a 9 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia ale rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, prípadne rozhodnutím, ktoré je právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku mýta neúmerne predlžovalo správne trestanie. 

Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1.  

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodom  28 až 30  [§ 30 ods. 1, 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  31  [§ 31 a 32]

K § 31

Vzhľadom k tomu, že administratívne trestanie na úseku mýta zavádza inštitút objektívnej zodpovednosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla, navrhovaná právna úprava v odseku 2 vylučuje možnosť prevádzkovateľa vozidla vyviniť sa zo správneho deliktu označením vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo. 

Z ustanovenia odseku 3 sa vypúšťajú niektoré dôvody odmietnutia odporu. Odmietnutie odporu, ak bol podaný oneskorene, sa vypúšťa z dôvodu, že oneskorené podanie odporu nespĺňa charakter odporu ako opravného prostriedku, v ktorom sa niečo namieta. Ak príde oneskorený odpor a rozkaz je právoplatný, správny orgán ho preskúma z dôvodu, či nechýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne a v takom prípade sa rieši podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. 

Rovnako sa vypúšťa odmietnutie odporu, ak bol podaný neoprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je ten, koho uzná správny orgán (osoba, voči ktorej správny orgán začal konanie). Ak podá neoprávnená osoba, nemá to vplyv na správoplatnenie rozkazu voči oprávnenej osobe. Správny orgán preskúma aj takéto podanie, či napr. sám nepochybil. Ak zistí, že pochybil vec rieši v správnom konaní, v opačnom prípade to správny orgán oznámi danej osobe, že je neoprávnenou osobou na základe uvedených dôvodov.

V odseku 4 sa upúšťa od upovedomovania prevádzkovateľa o odmietnutí odporu, ale okresný úrad o odmietnutí odporu vydá rozhodnutie. Z dôvodu efektívneho riešenia správnych deliktov a odstránenia úmyselného predlžovania správneho konania, podľa navrhovanej právnej úpravy nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Prevádzkovateľ vozidla má však možnosť použiť mimoriadne opravné prostriedky a žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu.

K § 32

Precizujú sa pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady „Ne bis in idem“. 

K bodu  32  [vypustenie § 33]

V súvislosti s pripravovaným novým zákonom o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel na úseku výberu mýta, sa z dôvodu duplicity ustanovenie § 33 vypúšťa.

K bodu  33  [§ 34 ods. 2 vypustenie písm. d)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  34  [§ 36a]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

K čl. XIII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

K bodu  1  [§ 2 nový ods. 4]

Zavádza sa na účely tohto zákona vlastná definícia prevádzkovateľa vozidla. 

K bodu  2  [§ 3 ods. 4]

Ustanovuje sa, že 10-dňové a mesačné diaľničné známky zakúpené na prelome rokov zostávajú v platnosti do konca ich platnosti. 

K bodu  3  [§ 4 ods. 2]

V súvislosti so zavedením vlastnej definície prevádzkovateľa vozidla je potrebné vypustiť odkaz na definíciu prevádzkovateľa vozidla v osobitnom predpise spolu s príslušnou poznámkou pod čiarou. 

K bodu  4  [§ 7 nový ods. 2]

Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa ustanovenie, ktoré stanovuje, že pri vozidlách povinných registrovať sa v systéme správcu úhrady diaľničnej známky, oslobodenie od  úhrady diaľničnej známky nie je priamo zo zákona, ale na jeho uplatnenie je potrebná registrácia vozidiel. Ak si prevádzkovateľ vozidla, oslobodený od úhrady diaľničnej známky, nesplní povinnosť registrácie, bude v systéme vyhodnotený ako prevádzkovateľ vozidla, ktorý užíva vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky, čím sa dopustí porušenia povinnosti na úseku diaľničnej známky, za čo mu bude uložená sankcia. 

K bodu  5  [§ 7 ods. 3]

Cieľom úpravy je zamedziť špekuláciám, kedy na jeden parkovací preukaz chcú prevádzkovatelia vozidiel oslobodiť aj väčší počet vozidiel.

K bodu  6  [§ 7 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava

K bodu  7  [§ 7 ods. 5]

Vozidlá ozbrojených síl a civilných zložiek vysielajúceho štátu sú do systému správcu úhrady diaľničnej známky registrované podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona ministerstvom obrany. Za účelom nastavenia jednoznačných zodpovednostných vzťahov sa dopĺňa identifikácia prevádzkovateľa vozidla. 

K bodom  8 a 9  [§ 7 ods. 6 a 7]

Legislatívno-technická úprava

K bodu  10  [§ 7 ods. 8]

Ustanovením sa dopĺňa povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať informácie o držiteľoch parkovacích preukazov, ktoré sú potrebné na účely kontroly platnosti a aktuálnosti parkovacieho preukazu.   

K bodu  11  [§ 8 ods. 6]

V súvislosti s výkonom činnosti ministerstva dopravy a okresných úradov sú správca úhrady diaľničnej známky a osoba poverená podľa § 8 ods. 1 povinní poskytnúť na požiadanie informácie zhromaždené elektronickým zariadením. Ide napríklad o činnosti
v súvislosti s vedením správnych konaní o priestupkoch a správnych deliktoch vrátane tvorby evidencií priestupkov a správnych deliktov alebo o činnosti potrebné v súvislosti s dopravným plánovaním a  prípravou stavieb diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest I. triedy.  

K bodu  12  [§ 9 ods. 5 písm. b)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

K bodu  13  [§ 9 ods. 12]

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje možnosť použitia dôkazov získaných prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov správcom úhrady diaľničnej známky alebo osoby poverenej výkonom kontroly podľa § 9 ods. 10 aj na konanie
o priestupkoch podľa § 10.

K bodu  14  [§ 10 ]

Cieľom je rozlíšiť skutkovú podstatu pri diaľničnej známke v elektronickej podobe a v papierovej podobe, precizovanie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že okresné úrady prejednávajú priestupky len v riadnom správnom konaní. 

S cieľom zefektívniť riešenie priestupkov voči zahraničným priestupcom, sa navrhuje miestna príslušnosť na tom okresnom úrade v sídle kraja, kde došlo k zisteniu porušenia povinnosti podľa tohto zákona, a to vrátane rozhodovania v odvolacom konaní. 

K bodu  15  [§ 11 ods. 2]

Zavedenie osobitnej úpravy postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa a ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé jednotlivé vozidlo samostatne možno považovať za dostačujúce a dostatočne prevenčné, nie je preto potrebné opakovane ukladať pokuty.

K bodu  16  [§ 11 nové ods. 4 až 6]

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktov a s poukázaním na technické riešenie elektronických diaľničných známok ako aj klasifikáciu porušenia predpisu na úseku diaľničnej známky ako trvajúceho porušenia, nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch a trestného práva, preto sa v odseku 4 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov  spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 4 a 5 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia, ale  rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, prípadne rozhodnutie je právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku diaľničných známok neúmerne predlžovalo správne trestanie. Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 11 ods. 1.  

S cieľom rovnomernejšieho rozdelenia prejednávania správnych deliktov okresnými úradmi sa ustanovuje v odseku 6 miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta bydliska fyzickej osoby, miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom vozidla. Na prejednávanie správnych deliktov cudzincov je miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja.

K bodu  17 [§ 11 ods. 7]

Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodu  18  [§ 13 a 14]

K § 13

Z ustanovenia odseku 3 sa vypúšťajú niektoré dôvody odmietnutia odporu. Odmietnutie odporu, ak bol podaný oneskorene, sa vypúšťa z dôvodu, že oneskorené podanie odporu nespĺňa charakter odporu ako opravného prostriedku, v ktorom sa niečo namieta. Ak príde oneskorený odpor a rozkaz je právoplatný, správny orgán ho preskúma z dôvodu, či nechýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne a v takom prípade sa rieši podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. 

Rovnako sa vypúšťa odmietnutie odporu, ak bol podaný neoprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je ten, koho uzná správny orgán (osoba, voči ktorej správny orgán začal konanie). Ak podá neoprávnená osoba, nemá to vplyv na správoplatnenie rozkazu voči oprávnenej osobe. Správny orgán preskúma aj takéto podanie, či napr. sám nepochybil. Ak zistí, že pochybil, vec rieši v správnom konaní, v opačnom prípade to správny orgán oznámi danej osobe, že je neoprávnenou osobou na základe uvedených dôvodov.

V odseku 4 sa upúšťa od upovedomovania prevádzkovateľa o odmietnutí odporu, ale okresný úrad o odmietnutí odporu vydá rozhodnutie. Z dôvodu efektívneho riešenia správnych deliktov a odstránenia úmyselného predlžovania správneho konania, podľa navrhovanej právnej úpravy nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Prevádzkovateľ vozidla má však možnosť použiť mimoriadne opravné prostriedky a žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť  rozhodnutia a postupu.

Novým znením druhej vety odseku 7 sa reaguje na aplikačnú prax z oblasti mýta, keďže na diaľničné známky sa zatiaľ neaplikuje objektívna zodpovednosť, avšak rovnaký problém môže nastať v tomto prípade. V praxi sa opakujú prípady, keď prevádzkovateľ nahlási vodiča, ktorý má pobyt v cudzine. Takého konanie o priestupku sa často ani nepodarí začať a nie ešte ukončiť. Preto z novej dikcie ustanovenia vyplýva, že ak nie je možné zistiť páchateľa priestupku, nemožno priestupok prejednať alebo to obvinenému nebolo preukázané pokračuje sa v konaní o správnom delikte s prevádzkovateľom vozidla. Týmto za zefektívni správne konanie a odstráni možnosť špekulatívneho postupu.

K § 14

Precizujú sa pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady „Ne bis in idem“. 

K bodu  19  [vypustenie § 15]

V súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel na úseku úhrady diaľničnej známky, sa z dôvodu duplicity ustanovenie vypúšťa.

K bodu  20  [§ 16a]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

K čl. XIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016. 

Bratislava  26. augusta 2015 

Robert Fico, v. r. 

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby 

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

B. Osobitná časť

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Zosúladenie definície pojmu fluórované skleníkové plyny so znením nového nariadenia (EÚ) č. 517/2014.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 2 v súvislosti s uplatňovaním nového nariadenia EP a Rady o fluórovaných skleníkových plynoch a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1191/2014.

K bodu 3

Navrhuje sa nové znenie § 2. Ide o pojmové zosúladenie s nariadením (EÚ) č. 517/2014 a doplnenie pojmov zahŕňajúcich nakladanie s výrobkami a zariadeniami, ktoré boli doplnené ako nové definície v nariadení. Upravila sa definícia výrobku a zariadenia, ktorá vyplynula a bola daná do súladu s textom nariadenia (EÚ) č. 517/2014. Zároveň sa zavádza nový pojem „zhodnotený fluórovaný skleníkový plyn“. Je to z dôvodu spresnenia kedy je fluórovaný skleníkový plyn, odobratý z výrobku a zariadenia a skladovaný, považovaný za zhodnotené chladivo (v zmysle tohto zákona a nariadenia a vo vzťahu napr. k zákonu o odpadoch), ktoré je možné recyklovať alebo regenerovať a kedy sa už stáva odpadom. Zadefinovanie tohto pojmu vyplynulo z praktickej aplikácie zákona, aby nedochádzalo k rozdielnej a mylnej interpretácii tohto pojmu.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 9 v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 517/2014, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 10 týkajúca sa definície prevádzkovateľa zariadenia.

K bodu 6

Vlastník zariadenia je v zmysle zákona povinný určiť prevádzkovateľa zariadenia, ktorý má určité právomoci a zodpovednosť za bezpečné fungovanie zariadenia a má povinnosti vo vzťahu k týmto zariadeniam, ktoré mu vyplývajú z nariadenia (EÚ) č. 517/2014 ako aj zákona č. 286/2009 Z.z.. Vzhľadom na absenciu termínu, do ktorej má túto povinnosť splniť a ktorá vyplynula aj z požiadaviek praxe pri aplikácii zákona sa navrhuje určenie prevádzkovateľa vlastníkom zariadenia najneskôr do 30 dní od uvedenia zariadenia do prevádzky.

K bodu 7

Vzhľadom na to, že okruh zariadení, na ktoré sa vzťahuje nariadenie a zákon bol v nariadení (EÚ) č. 517/2014 rozšírený a nezahŕňa len stacionárne zariadenia vypúšťa sa v § 4 ods. 1 slovo „stacionárneho“ a zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 13, ktorá odkazovala na definíciu stacionárneho zariadenia.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 14.

K bodu 9

Limity únikov fluórovaných skleníkových plynov, ktoré sú špecifikované vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa vykonáva zákon o fluórovaných skleníkových plynoch sú ustanovené len pre stacionárne chladiace a klimatizačné zariadenia a tepelné čerpadlá obsahujúce tieto plyny. Keďže v ustanovení § 4 ods. 2  zákona neboli druhy zariadení, ktorých sa to týka špecifikované a zosúladené s textom vyhlášky a v praxi dochádzalo k nejasnostiam akých zariadení sa to týka, bolo ustanovenie náležite doplnené.

K bodu 10

V § 4 je navrhnuté nové znenie odseku 3, ktorý ustanovuje povinnosti vo vzťahu ku kontrolám únikov fluórovaných skleníkových plynov zo zariadení. Kontroly úniku sa vykonávajú  v intervaloch aspoň raz za 12, 6 alebo 3 mesiace, ktoré sú stanovené v osobitnom predpise, avšak z praktických skúseností odborne spôsobilých osôb, ktoré vykonávajú kontroly na únik vyplynulo, že nie je vždy možné uskutočniť kontrolu úniku v termíne  na presný deň, ako bola stanovená pri predchádzajúcej kontrole. Preto sa navrhuje, aby bola kontrola na únik vykonaná v stanovených intervaloch, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca v ktorom má byť uskutočnená. Zároveň bola do odseku doplnená nová poznámka pod čiarou k odkazu 14a. Pôvodné znenie odseku 3 sa stalo neaktuálnym a nadbytočným, nakoľko povinnosti prevádzkovateľa pri zistení úniku zo zariadenia ustanovuje nariadenie (EÚ) č. 517/2014.

K bodu 11

Vzhľadom na to, že okruh zariadení, na ktoré sa vzťahuje nariadenie a zákon bol v nariadení (EÚ) č. 517/2014 rozšírený a nezahŕňa len stacionárne zariadenia vypúšťa sa v § 4 ods. 4 slovo „stacionárneho“. 

K bodu 12

V § 4 sa vypúšťa odsek 5 ako neaktuálny a zároveň duplicitný, nakoľko v novom nariadení (EÚ) č. 517/2014 boli do špecifikácie zariadení, ktorých sa týkajú povinnosti a požiadavky nariadenia doplnené chladiace jednotky chladiarenských nákladných vozidiel a prípojných vozidiel.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 15, ktorý odkazuje na článok 6 nariadenia týkajúci sa vedenia záznamov a informácií, ktoré musia takéto záznamy vedené prevádzkovateľmi zariadení obsahovať.

K bodu 14

Prevádzkovateľ zariadení je povinný oznamovať údaje o fluórovaných skleníkových plynoch, výrobkoch a zariadeniach príslušnému okresnému úradu. Uvedené sa však týka len zariadení obsahujúcich určité množstvo plynov, resp. tých ktoré sú kontrolované na únik. Vzhľadom na to, že v pôvodnom ustanovení nebolo špecifikované ktorých zariadení sa táto povinnosť týka a dochádzalo k nejasnostiam jednak zo strany prevádzkovateľov a jednak zo strany pracovníkov úradov, bol do ustanovenia § 5 odsek 2 nad slovo „zariadenia“ doplnený odkaz na príslušný článok nariadenia (EÚ) č. 517/2014, v ktorom sú špecifikované zariadenia, ktoré podliehajú kontrole na únik a ktorých sa v nadväznosti na toto ustanovenie týka oznamovanie údajov prevádzkovateľmi. 

K bodu 15, 16 a 17

Nariadenie (EÚ) č. 517/2014 rozšírilo zoznam plynov, na ktoré sa vzťahuje nahlasovacia povinnosť o prílohu II – Iné fluórované skleníkové plyny. Uvedené bolo premietnuté a doplnené aj do povinnosti viesť evidenciu o týchto fluórovaných skleníkových plynoch a následne oznamovať ustanovené údaje o týchto plynoch ministerstvu. Zároveň bola v § 5 ods. 5 zadefinovaná povinnosť oznamovania údajov o výrobkoch a zariadeniach obsahujúcich fluórované skleníkové plyny prostredníctvom na to určeného elektronického systému, ktorého správcom je certifikačný orgán určený ministerstvom.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 16. Ide o zosúladenie s nariadením (EÚ) č. 517/2014.

K bodu 19

Vzhľadom k tomu, že znenia jednotlivých odsekov § 6 boli doplnené a upravené viacerými novelizačnými bodmi navrhlo sa zlúčiť tieto novelizačné body do jedného a zapracovať ich do nového znenia § 6, čím došlo k sprehľadneniu výsledného znenia tohto paragrafu. V príslušných odsekoch boli upravené a doplnené nasledujúce ustanovenia a požiadavky:

Okrem činností uvedených v osobitnom predpise aj uvedenie fluórovaných skleníkových plynov na trh môže vykonávať len osoba, ktorá získala odbornú spôsobilosť na nakladanie s fluórovanými skleníkovými plynmi, nakoľko proces a spôsob nakladania s fluórovanými skleníkovými plynmi musí byť uzavretý len medzi certifikovanými osobamia spoločnosťami. Uvedená činnosť sa preto dopĺňa do ustanovenia § 6 odsek 1.

Upravilo sa znenie § 6 odseku 2 v nadväznosti na zosúladenie podmienok získania živnostenského oprávnenia podľa živnostenského zákona so znením zákona č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch ako aj v súvislosti s novo ustanovenými viazanými živnosťami, ktoré boli doplnené do prílohy č. 2 živnostenského zákona. Osobitnou podmienkou prevádzkovania živnosti je osvedčenie o odborných znalostiach. Zároveň bola náležite upravená poznámka pod čiarou k odkazu 17 vzhľadom na doplnenie činností súvisiacich s nakladaním s fluórovanými skleníkovými plynmi do prílohy č. 2 – Viazané činnosti - živnostenského zákona.

V odsekoch 3 a 5 paragrafu sa slová „Európskeho spoločenstva“ nahradili slovami „Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“ a to vzhľadom na platnosť Lisabonskej zmluvy, ktorou sa právo Európskeho spoločenstva recipovalo do práva Európskej únie. V ods. 3 písm. b) a c) ako aj v ods. 5 písm. b) a c) sa upravilo a spresnilo dokladovanie technických prostriedkov a vybavenia v súvislosti so získaním certifikátu o odbornej spôsobilosti

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou k odkazu 18 a 19. Zosúladenie s ustanoveniami platného nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch.

Navrhuje sa nové znenie odseku 7 v paragrafe 6, v ktorom sa upravila doba platnosti jednak osvedčení o odborných znalostí pre fyzické osoby a  jednak certifikátov o odbornej spôsobilosti pre fyzické osoby podnikateľov a právnické osoby.  Ukladá sa povinnosť certifikačnému orgánu určenému ministerstvom, aby vytvoril a viedol databázu fyzických osôb, ktoré získali osvedčenie o odborných znalostiach a fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb, ktoré získali certifikát o odbornej spôsobilosti a ktoré vykonávajú činnosti uvedené v nariadení (EÚ)             č. 517/2014 na území Slovenskej republiky. 

V odseku 8 bol upravený spôsob podávania žiadosti o udelenie certifikátu o odbornej spôsobilosti, ktorú môže fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba podávať certifikačnému orgánu určenému ministerstvom buď písomne alebo prostredníctvom na to určeného elektronického systému, ak je takýto systém vytvorený. Prevádzkovateľom a správcom takéhoto systému bude certifikačný orgán určený ministerstvom. V tejto súvislosti bola urobená aj úprava spôsobu predloženia dokladov k žiadosti o udelenie certifikátu v nadväznosti na možnosť predloženia žiadosti elektronicky prostredníctvom elektronického systému cez webové sídlo certifikačného orgánu, ktorý takýto systém poskytuje.

V § 6 sa vypúšťa odsek 11 ako v súčasnosti neaktuálny a nadbytočný, nakoľko požiadavky na znalosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na získanie osvedčení o odborných znalostiach ustanovujú príslušné nariadenia Komisie, ktorými sa ustanovujú požiadavky na získanie osvedčenia pre jednotlivé kategórie činností a typy zariadení. V nadväznosti na uvedené sa upravilo číslovanie odseku v § 6 ods. 12 uvádzacej vety. 

V ustanovení odseku 12 písm. d) sa zosúladilo znenie s požiadavkami nariadenia (EÚ)                        č. 517/2014, keďže bola v nariadení doplnená nová činnosť vyžadujúca si odbornú spôsobilosť – kontrola úniku z elektrických rozvádzačov a zároveň bol upravený nesprávne zavedený pojem „zber“, ktorý bol nahradený pojmom „zhodnotenie“, čo korešponduje s definíciou v nariadení.

V odseku 13 bol upravený spôsob predloženia  žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti, ktorú môže fyzická osoba podávať hodnotiacemu orgánu určenému ministerstvom buď písomne alebo prostredníctvom na to určeného elektronického systému, ak je takýto systém vytvorený. Správcom takéhoto systému bude hodnotiaci orgán určený ministerstvom.

V návrhu znenia nových odsekov 16 a 17 sa ustanovujú podmienky zrušenia certifikátu o odbornej spôsobilosti certifikačným orgánom určeným ministerstvom, ktorý takýto certifikát vydal a tiež podmienky, kedy certifikát o odbornej spôsobilosti zaniká, ktoré v zákone absentovali.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 33 v súvislosti s uplatňovaním nového nariadenia o fluórovaných skleníkových plynoch.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 34.

K bodu 22

Splniť požiadavky, ktoré sú vyžadované od kontrolovaných subjektoch pri kontrole, ktorú vykonáva Slovenská inšpekcia ŽP, musia nielen prevádzkovatelia zariadení, ale aj všetky fyzické osoby podnikatelia a právnické osoby, ktoré nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi, výrobkami a zariadeniami. Keďže v doteraz platnom zákone nebola táto skutočnosť jasne špecifikovaná, bolo uvedené doplnené do ustanovenia § 11 odsek 3. 

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 36 vzhľadom na príslušné ustanovenia platného nariadenia týkajúce sa zákazov a obmedzení uvedenia na trh fluórovaných skleníkových plynov, výrobkov a zariadení.

K bodu 24

V súvislosti s doplnením ďalších správnych deliktov do uvedeného paragrafu a viacerých legislatívno-technických úprav sa upravilo znenie písmen c) až p) paragrafu 12, ktoré ustanovujú správne delikty, ktorých sa môžu dopustiť osoby, ktoré nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi. 

K bodu 25 

V § 13 sa navrhuje nové znenie odseku 2 vzhľadom na doplnenie hornej hranice pokuty, ktorá nebola v platnom zákone určená  a s tým súvisiacu úpravu súm pokút, ktoré môže  inšpekcia uložiť za správne delikty ustanovené v zákone. Zároveň sú v príslušných písmenách doplnené nové správne delikty.

K bodu 26

Do ustanovenia § 14 sa doplnila povinnosť pre prevádzkovateľa, ktorý je povinný zabezpečiť a overiť si, že inštaláciu, servis, údržbu, opravy, vyraďovanie a kontroly úniku zariadení a zhodnotenie fluórovaných skleníkových plynov zo zariadení vykonáva fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá má certifikát o odbornej spôsobilosti, čo si jednak overí prostredníctvom zoznamu, ktorý vedie certifikačný orgán určený ministerstvom a je dostupný na jeho webovom sídle a jednak fyzickým predložením certifikátu v listinnej podobe. Uvedené vyplynulo z praktických skúseností, aby nebola postihovaná len spoločnosť, ktorá vykonáva činnosti bez certifikátu ale aj samotný prevádzkovateľ, ktorý si takúto službu objedná od necertifikovanej spoločnosti, čo je v rozpore so nariadením (EÚ) č. 517/2014.  

K bodu 27

Navrhuje sa prechodné ustanovenie týkajúce sa určenia prevádzkovateľa zariadenia vlastníkom zariadenia, ktorý má povinnosť určiť prevádzkovateľa. V prípade, ak tak ešte neurobil podľa doterajšieho zákona, musí určiť prevádzkovateľa zariadenia najneskôr do 30. júna 2016. Uvedené prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zavedenia povinnosti určiť prevádzkovateľa zariadenia do 30 dní od uvedenia zariadenia do prevádzky v tejto novele zákona.

K Čl. II

V článku II návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z.z. o fluórovaných skleníkových plynoch sa do prílohy č. 2 – Viazané živnosti – živnostenského zákona dopĺňajú nové živnosti týkajúce sa činností súvisiacich s nakladaním s fluórovanými skleníkovými plynmi, ktoré môžu vykonávať len osoby, ktoré majú certifikát o odbornej spôsobilosti. Certifikát o odbornej spôsobilosti je osobitnou podmienkou prevádzkovania takejto živnosti.

K Čl. III

Ustanovuje sa účinnosť tohto zákona.

Bratislava 8. júla 2015

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

            Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015. Hlavným dôvodom vypracovania návrhu novelizácie zákona je uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 517/2014). Nariadenie (EÚ) č. 517/2014 sa začalo uplatňovať od 1. januára 2015 a nahradilo dovtedy platné nariadenie (ES)  č. 842/2006. 

            Niektoré fluórované skleníkové plyny, kontrolované podľa Kjótskeho protokolu a nariadenia (EÚ) č. 517/2014 majú vysoký potenciál globálneho otepľovania. Cieľom nariadenia je preto chrániť životné prostredia znižovaním a predchádzaním emisií fluórovaných skleníkových plynov, stanoviť pravidlá obmedzovania, používania, zhodnotenia a zneškodnenia týchto plynov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré tieto plyny obsahujú, stanoviť kvantitatívne limity na uvádzanie fluórovaných skleníkových plynov na trh a zabezpečiť, aby činnosti súvisiace s nakladaním s týmito plynmi a výrobkami a zariadeniami obsahujúcimi fluórované skleníkové plyny vykonávali len osoby, ktoré sú držiteľmi certifikátu o odbornej spôsobilosti. 

           Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z.z. vychádza z cieľov nariadenia (EÚ) č. 517/2014, zosúlaďuje zákon  č. 286/2009 Z. z. s ustanoveniami citovaného nariadenia, dopĺňa požiadavky a podmienky, ktoré vyplynuli pre členské štáty z nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a ktoré je potrebné stanoviť na jeho realizáciu.

            Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z.z. sa súčasne upravujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula  z  aplikácie zákona č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch. V príslušných ustanoveniach sú upravené a doplnené povinnosti osôb, ktoré nakladajú s fluórovanými skleníkovými plynmi a upravené požiadavky na výrobky a zariadenia, ktoré vzišli z aplikačnej praxe zákona č. 286/2009 Z. z., požiadavky týkajúce sa evidencie a oznamovania údajov o týchto plynoch a výrobkoch a zariadeniach, ktoré tieto plyny obsahujú, vymedzuje a spresňuje niektoré pojmy, do živnostenského zákona sa navrhuje doplnenie viazaných činností súvisiacich s nakladaním s fluórovanými skleníkovými plynmi, ktoré môžu vykonávať len osoby, ktoré získali certifikát o odbornej spôsobilosti, čo je osobitná podmienka prevádzkovania živnosti; boli doplnené niektoré správne delikty a nadväzne naň aj sankcie za porušenie tohto zákona ako aj nariadenia. 

            Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

            Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 286/2009 Z.z. je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskym spoločenstiev a právom Európskej únie.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je podporiť vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, uľahčiť prístup osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakov ým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuá lnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a v súlade s európskou legislatívou rozš íriť obmedzenia vo vzťahu k mediálnej komerčnej komunikácii týkajúcej sa cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.

Uvedená právna úprava si vyžiadala novelizáciu troch právnych predpisov, a to zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon o vysielaní a retransmisii'), z ákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitá lnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len' zákon o digitálnom vysielaní') a zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zá kon o audiovízii'). V súvislosti s novým Autorským zákonom, ktorý je v súč asnosti v legislatívnom procese sa navrhuje novelizovať taktiež zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa v legislatívnej rovine zabezpečiť podporu vysielania slovenských hudobných diel, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, v rozhlasovom vysielaní. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenský ch autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Podpora slovenských hudobných diel vo vysielaní sa navrhuje zákonným stanovením minimálneho percentuálneho podielu, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť týmto dielam. Systém kvót vo vysielaní je už v slovenskom právnom poriadku osvedčený, keďže zákon stanovuje napr. podiel programov vo verejnom záujme, podiel európskych diel a diel nezávislých producentov, ktorým sú televízni vysielatelia povinní vyhradiť vysielací čas. Podpora domácej hudobnej produkcie prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.

Navrhuje sa, aby bol vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % č asu vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % č asu vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov, a tí majú mnohokrát problém osloviť poslucháčov práve prostredníctvom rozhlasového vysielania. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 do 24.00 hodiny. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Výška minimálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel sa navrhuje v takej percentuálnej sadzbe, ktorá by nemala mať za následok nadmerné zaťaženie rozhlasových vysielateľov, no na druhej strane umožní zvýšiť šance slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.

V súvislosti s touto novou povinnosťou sa na účel jej efektívnej kontroly zavádzajú nové povinnosti vysielateľov, ako aj nové právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu .

Návrh zákona v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k programom a vymedzeným audiovizuálnym dielam, ktoré sú distribuované verejnosti, zavádza nový pojem 'titulky pre osoby so sluchovým postihnutím'. Titulky pre osoby so sluchovým postihnutím sú obrazovo zachytený text v slovenskom jazyku, ktorý je synchronizovaný so zvukovou stopou programu, zachytáva hovorený prejav v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožň uje porozumieť jeho obsahu a je v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ď alej len 'ministerstvo'). V tejto súvislosti ministerstvo pripraví návrh vyhlášky, ktorá špecifikuje požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.

Návrhom zákona sa kvóty programov vysielaných s multimodálnym prístupom pre vysielateľov nemenia, dochádza len k vymedzeniu požiadaviek na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktorého účelom je uľahčiť prístup osobám so sluchovým postihnutím k vysielaným programom. V záujme zabezpečenia prístupu zdravotne postihnutých osôb k programom, ktoré sú ku koncovému užívateľovi šírené prostredníctvom retransmisie, sa navrhuje zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie, poskytovať retransmisiu programovej služ by vrátane multimodálneho prístupu. V zmysle návrhu zákona sa povinnosti prevádzkovateľa retransmisie, a teda aj povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu, budú vzťahovať aj na tých prevádzkovateľov retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu na území Slovenskej republiky, ale majú sídlo mimo jej územia. Úpravou sa tak sleduje cie ľ zabezpečiť ochranu koncového užívateľa služby retransmisie, bez ohľadu na to, z akého zdroja a od aké ho subjektu prijímajú užívatelia signál programových služieb.

V spojitosti s novozavedenou povinnosťou distributéra audiovizuá lneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, zabezpečiť pre takéto audiovizuálne dielo aj úpravu titulkami pre osoby so sluchov ým postihnutím a hlasové komentovanie pre nevidiacich, sa novelizuje aj zákon o audiovízii.

Návrhom zákona sa zároveň do slovenského prá vneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa vý roby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES, ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety. V dôsledku prebratia príslušných ustanovení tejto smernice sa rozširujú obmedzenia týkajúce sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a iným tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety. V zmysle navrhovanej úpravy sa tak rozširujú obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety. Rovnako sponzorom programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie nesmie byť právnická osoba ani fyzická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety.

V súvislosti s touto problematikou sa navrhuje novelizovať aj zákon o audiovízii. V zmysle návrhu zákona sa tak rozšíria obmedzenia umiestňovania produktov aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety, ako aj umiestňovanie produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety.

Návrhom zákona dochádza aj k zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na nový autorský zákon, ktorý zaviedol pojem 'nezávislý subjekt správy' a pojem 'správa práv ', ktorú vykonávajú nezávislé subjekty správy a organizácie kolektívnej správy, sa navrhuje úprava, ktorá stanovuje, že správa práv, ktorú vykonávajú tieto právnické osoby, nie je živnosť ou. Zavedenie pojmu nezávislý subjekt správy je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorský ch práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zá kona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Predpokladá sa pozitívny aj negatívny vplyv návrhu zákona na podnikateľsk é prostredie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materi álu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č . 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené subjekty pôsobiace v oblasti slovenského hudobného priemyslu, najmä autori a výkonní umelci, nakoľko sa zavádzajú minimálne percentuá lne podiely na vysielanie slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby.

Negatívny dopad bude mať navrhovaná právna úprava na distributérov slovenských audiovizuálnych diel alebo audiovizuálnych diel v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, nakoľko títo budú mať v zmysle ná vrhu zákona novú povinnosť zabezpečiť pre uvedené audiovizuálne diela titulky pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasové komentovanie pre nevidiacich.

Negatívny vplyv môže mať návrh zákona aj na vysielateľov televíznej programovej služby, ktorým sa síce nezvyšuje zákonom stanovená kvóta minimálneho percentuálneho podielu programov odvysielaných s multimodálnym prístupom, no v záujme zvýšenia kvality týchto titulkov sa vymedzujú presné kritéria, ktoré musia titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať.

Negatívny vplyv môže mať návrh zákona aj na prevádzkovateľov retransmisie, ktorý budú mať povinnosť zabezpečiť každému koncovému užívateľovi jeho služby na základe písomnej ž iadosti set-top-box, ktorý technicky umožňuje multimodálny prístup.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zavedenie minimálneho percentuálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby má podporiť slovenskú hudobnú tvorbu ako celok, v dôsledku čoho budú nepriamo podporení aj autori hudby, textov a v neposlednom rade aj samotní výkonní umelci.

Distributéri audiovizuálnych diel, ktorí verejne rozširujú slovenské audiovizuálne diela alebo audiovizuálne diela v slovenskej pô vodnej jazykovej úprave, budú v zmysle návrhu zákona povinní zabezpečiť pre takéto audiovizuálne diela titulky pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasové komentovanie pre nevidiacich. To môže viesť k miernemu zvýšeniu nákladov pre tieto subjekty.

V súvislosti so zavedením požiadaviek, ktoré musia spĺňať titulky pre osoby so sluchovým postihnutím môže dôjsť k miernemu zvýšeniu nákladov vysielateľov televíznej programovej služby na výrob u takýchto titulkov. Kvóty programov s multimodálnym prístupom sa pre vysielateľov návrhom zákona nemenia, a teda zvýšenie nákladov sa predpokladá iba v súvislosti so samotnou kvalitou takýchto titulkov, ktoré bud ú musieť spĺňať viaceré požiadavky.

Mierne zvýšenie nákladov môže návrh zákona spôsobiť aj prevádzkovateľom retransmisie v súvislosti s výmenou set-top-boxov, ktoré technicky umož ňujú multimodálny prístup.

Dodatočné náklady vyššie uvedených subjektov však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

V súvislosti s implementáciou návrhu zákona sa nepredpokladá zvýš enie administratívnych nákladov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne zásadné zmeny sú visiace s fungovaním podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v zlepšení prístupu osôb so sluchovým postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím k programom vysielaných v rámci televíznych programových služieb a poskytovaných v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a k distribuovaným audiovizuá lnym dielam,

-podpore hranosti slovenskej hudobnej tvorby zavedením percentuá lnych podielov slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľ stva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Nepredpokladá sa priamy vplyv materiálu na hospodárenie domácností.Kvantifikujte:

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na príjmy/výdavky domácností. - Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zlepšenie prístupu osôb so sluchovým postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím k programom vysielaným v rámci televíznej programovej služby alebo poskytovaný m v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj k návrhom zákona vymedzeným audiovizuálnym dielam distribuovaným verejnosti.

Predkladaným návrhom zákona sa podporí cirkulácia hudby slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov na území Slovenskej republiky a zároveň sa zlepší prístup poslucháč ov k domácej hudbe.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príle žitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primá rnom

Èl. 26, 49, 56, 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Èl. 26 Charty základných práv Európskej únie

-sekund árnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektor ých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediá lnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii z ákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014)

2.nelegislatívne akty

-sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-475/12 UPC DTH Sà rl proti Nemzeti Média◊ és Hírközlé si Hatóság Elnökhelyettese

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2014/40/EÚ je do 20. mája 2016

b)lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice u ž prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

smernica 2010/13/EÚ bola prebratá do nasledovných právnych predpisov: – zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, – zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní progra mových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

smernica 2010/13/EÚ - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

smernica 2014/40/EÚ - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V súvislosti so zavedením novej povinnosti vysielateľov rozhlasovej programovej služby vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel vysielacieho času slovenským hudobným dielam, sa rozširuje pôsobnosť rady spracúvať štatistiky o vysielaní aj na štatistiky o podiele vysielania slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní.

K bodu 2

Ustanovuje sa prá vomoc rady rozhodovať o udelení výnimky z povinnosti vysielateľov rozhlasovej programovej služby vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel vysielacieho času slovenským hudobným dielam a výnimky z povinnosti vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel vysielacieho času novým slovenským hudobným dielam, ak je to vzhľadom na zameranie rozhlasovej programovej služby úplne vylúčené.

K bodu 3 a 4

Náležitosti výročnej správy sa rozširujú aj o štatistické údaje o rozhlasovom vysielaní slovenských hudobných diel a o spôsob uvádzania týchto údajov vo výročnej správe rady.

K bodu 5

V súvislosti s povinnosťou vysielateľa poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom na ich požiadanie nevyhnutný vysielací čas na odvysielanie dôležitého a neodkladného oznamu, vý zvy alebo rozhodnutia alebo odvysielanie informácie civilnej ochrany sa v záujme zabezpečenia prístupu osôb so sluchovým postihnutím k týmto dôležitým a neodkladným oznamom, výzvam, rozhodnutiam a informáciá m vysielateľovi ustanovuje povinnosť zabezpečiť ich odvysielanie vo forme prístupnej pre osoby s postihnutím sluchu, t. j. s ich úpravou titulkovaním alebo s tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich.

K bodu 6

Aby rada mohla spracúvať štatistiky o rozhlasovom vysielaní slovenských hudobných diel a účinne kontrolovať plnenie povinnosti rozhlasových vysielateľov zaraďovať do vysielania stanovený podiel tý chto diel, zavádza sa povinnosť vysielateľov viesť štatistiku o odvysielaných programoch rozhlasovej programovej služby, obsahové náležitosti tejto štatistiky a povinnosť doručovať ju v stanovených termí noch rade.

K bodu 7

Za účelom uľahčenia a zabezpečenia prístupu pre osoby so sluchovým postihnutím alebo so zrakovým postihnutím k programom, sa prevádzkovateľom retransmisie zavádza nová povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrá tane multimodálneho prístupu. Multimodálny prístup k programovej službe je v zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z. o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) doplnková obsahová služba, ktorá je vysielaná súbežne s príslušnou televíznou programovou službou umožňujúca prístup nepočujúcich alebo nevidiacich k reláciá m vysielania alebo iným zložkám programovej služby, najmä prostredníctvom titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich a hlasového komentovania pre nevidiacich.

Povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu má prevádzkovateľ retransmisie v rozsahu súhlasu pôvodného vysielateľa programovej služby s jej retransmisiou v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) zákona.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby sa povinnosti prevádzkovateľov retransmisie vzťahovali aj na tých prevádzkovateľov retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu na území Slovenskej republiky, ale majú sídlo mimo jej ú zemia. Povinnosti ukladané prevádzkovateľom retransmisie sledujú ciele verejného záujmu, najmä ochranu koncového užívateľa služby retransmisie a zabezpečenie prístupu k informáciám vrátane multimodá lneho prístupu bez ohľadu na to, z akého zdroja a od akého subjektu prijímajú užívatelia signál programových služieb.

K bodu 9

Ustanovuje sa výnimka z poskytovania multimodálneho prístupu jednotlivému koncovému užívateľovi v prípade, že takýto prístup z technických dôvodov neumožňuje technické zariadenie na príjem programovej služ by (napr. set-top box, CA modul), ktoré poskytuje tomuto koncovému užívateľovi prevádzkovateľ retransmisie. V takomto prípade však môže užívateľ požiadať prevádzkovateľa retransmisie o poskytnutie takého technického zariadenia na príjem programovej služby, ktoré multimodálny prístup umožní a prevádzkovateľ retransmisie je povinný užívateľovi takéto technické zariadenie poskytnúť za rovnakých podmienok, za akých poskytol užívateľovi pôvodné technické zariadenie, a to v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti užívateľa. Cieľom takejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby prev ádzkovateľom retransmisie nevznikli neprimerané náklady spôsobené výmenou všetkých technických zariadení na príjem programových služieb, ktoré z technických dôvodov neumožňujú multimodá lny prístup, no zároveň zabezpečiť, aby osoby so sluchovým postihnutím alebo so zrakovým postihnutím mali na základe písomnej žiadosti k dispozícii také technické zariadenie na príjem programovej služ by, ktorý technicky umožňuje multimodálny prístup.

K bodu 10

Vzhľadom na to, že verejnoprávny vysielateľ vysiela v súčasnosti už len digitálne, vypúšťa sa jeho povinnosť zabezpečiť v celoplošnom vysielaní televíznej programovej služby, ktorú nevysiela digit álne, aby bolo najmenej 25% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, ktoré korešpondujú s dejom vysielaného programu, a to v každej takej programovej službe a 1% všetk ých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, a to najmenej v jednej takej programovej službe.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 10.

K bodu 12

V § 18aa sa zavádza definícia titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, a to najmä za účelom vytvorenia jednotného štandardu takýchto titulkov. Odsek 2 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne z áväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví konkrétne požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 10.

K bodu 14

V súvislosti so zavedením povinnosti vyhradiť vo vysielaní rozhlasovej programovej služby stanovený podiel vysielacieho času slovenským hudobným dielam sa dopĺňa aj nadpis šiestej časti zákona.

K bodu 15

V navrhovanom novom § 28a sa pre účely tohto zákona zavádza pojem 'slovenské hudobné dielo'. Legálna definícia tohto pojmu zahàňa hudobné diela s textom aj bez textu, pričom podmienkou je, ž e autor hudby alebo autor textu alebo výkonný umelec tohto diela má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Takéto vymedzenie slovenského hudobného diela má zabezpečiť, aby pod tento pojem boli zahrnuté aj hudobné diela tých autorov alebo výkonných umelcov, ktorí už nežijú, ale počas svojho života pôsobili na území dnešnej Slovenskej republiky, ale zahàňa aj umelcov, ktorí naprí klad na Slovensku mali trvalý pobyt, no v súčasnej dobe už žijú a tvoria v zahraničí. V prípade, že pôjde o hudobné dielo vytvorené viacerými autormi alebo predvedené viacerými výkonný mi umelcami, bude postačovať, ak podmienku trvalého pobytu bude spĺňať aspoň jeden z nich. Pri hudobných dielach s textom sa toto dielo bude považovať automaticky za slovenské, ak jeho text bude v slovenskom jazyku. Predkladateľ koncipuje vymedzenie pojmu slovenského hudobného diela čo najširšie, s cieľom nevylučovať z tejto kategórie tvorbu slovenských autorov a interpretov, ktorí tvoria hudobné diela bez textu alebo v inom ako slovenskom jazyku, ale ani umelcov, ktorí napríklad už nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, no tvoria hudbu so slovenským textom, či inak spätú so slovenskou kultúrou.

So zámerom podporiť cirkuláciu hudby slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov na území Slovenskej republiky sa v § 28b navrhuje, aby bol vysielateľ rozhlasovej programovej služby s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času, ktorý vo svojom vysielaní venuje vysielaniu hudby, slovenským hudobným dielam. Vzhľadom na špecifické poslanie verejnoprávneho vysielateľa, ktorým je poskytovať slu žbu verejnosti v oblasti vysielania, pričom jeho programovú službu majú tvoriť aj programy, ktoré rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky, kvóta pre tohto vysielateľ a je vyššia ako kvóta vysielateľa s licenciou, a je stanovená na najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac. Účelom navrhovanej úpravy je podpora pôvodnej slovenskej tvorby ako súč asti kultúrneho dedičstva, nevyhnutnosť ochrany a zveľaďovania ktorého zakotvuje aj Ústava SR v čl. 44 ods. 2.

Aby sa predišlo tomu, že vysielatelia slovenské hudobné diela zaradia do vysielania v čase, keď je z objektívnych dôvodov počúvanosť najnižšia, bude sa do zákonom stanovené ho podielu (najmenej 25 % pre vysielateľa s licenciou, najmenej 35 % pre verejnoprávneho vysielateľa) započítavať iba slovenské hudobné dielo odvysielané v čase od 6.00 do 24.00 hodiny. Za základ pre výpoč et podielu slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní vyhradenom vysielaniu hudby sa ale bude považovať celkový čas hudby odvysielanej počas celého kalendárneho mesiaca.

Na účel podpory nových slovenských hudobných diel sa zavádza povinnosť rozhlasových vysielateľov vyhradiť z celkového času, ktorý budú venovať slovenským hudobným dielam, najmenej 20 % novým slovensk ým hudobným dielam. Odvysielané slovenské hudobné dielo sa bude považovať za nové, ak medzi jeho prvým uvedením na verejnosti a odvysielaním neuplynulo viac ako päť rokov. V zmysle navrhovaného § 28d sa povinnosť zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel alebo nových slovenských hudobných diel nebude vzťahovať na tých rozhlasových vysielateľov, u ktorých rada rozhodla, ž e je to zameraním programovej služby úplne vylúčené.

Výška podielu slovenských hudobných diel vo vysielaní je navrhnutá tak, aby nedošlo k nadmernému zaťaženiu rozhlasových vysielateľov na jednej strane, no aby sa na druhej strane zvýšili mož nosti slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania.

Navrhovaná povinnosť je analogickou k povinnosti televíznych vysielateľov vyhradiť väčšinový podiel celkového času vysielania za kalendárny mesiac európskym dielam a dielam nezávislých producentov vyhradiť najmenej 10 % celkového času vysielania (vysielateľ s licenciou a vysielateľ prostredníctvom internetu), resp. najmenej 15 % celkového času vysielania za kalendárny mesiac (vysielateľ na základe zá kona). Rovnako aj poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie majú povinnosť vyhradiť najmenej 20% z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov európskym dielam. Do podielu euró pskych diel sa započítavajú aj slovenské diela. Uvedené opatrenia vyplývajú aj zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a ich cieľom je zabezpečiť cirkuláciu európskeho audiovizuálneho obsahu v televíznom vysielaní v rámci členských krajín EÚ. Ak je teda európskou snahou podporovať tvorbu a vysielanie európskych diel v televíznom vysielaní, považujeme za legitímnu snahu podporovať tvorbu a vysielanie hudby slovenských umelcov v slovenskom rozhlasovom vysielaní.

Takisto v kontexte právnej úpravy podpory národných diel v legislatíve európskych krajín je navrhovaný systém štandardným spôsobom podpory národnej produkcie.

Navrhovaný § 28c vymedzuje, ktoré údaje bude vysielateľ rozhlasovej programovej služby povinný poskytnúť rade na jej požiadanie.

K bodom 16 a 17

Ustanoveniami sa transponuje čl. 20 ods. 5 písm. b), c) a e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských št átov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.

K bodom 18,19, 20 a 21

Zavádzajú sa sankcie za nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu a povinnosti poskytnúť na žiadosť užívateľa technické zariadenie na príjem programovej služby, ktoré umožňuje multimodálny prístup. Taktiež sa zavádzajú sankcie za nesplnenie nových povinností vysielateľa rozhlasovej programovej služby súvisiacich s povinnosť ou vyhradiť stanovený podiel vysielania slovenským hudobným dielam (za nesplnenie povinnosti viesť štatistiku o odvysielanom programe, neposkytnutie údajov o odvysielaní slovenských hudobných diel a za nesplnenie povinnosti zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel).

K bodu 22

Spoločné ustanovenia sa dop ĺňajú o oprávnenie rady na prístup k údajom z registra fyzických osôb podľa § 23a až § 23c zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Sl ovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o oprávnenie na získavanie a spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, a to na účely kontroly plnenia povinností vysielateľov podľa § 28b ods. 1 a 4 a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu, pričom za nevyhnutný rozsah sa považujú údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a trvalom pobyte. Osobné údaje môže rada použiť len na účely podľa tohto zákona a podliehajú ochrane podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

K bodu 23

V § 76dg sa stanovuje prechodn é obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021, počas ktorého možno do podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 18a písm. a) započíta ť aj program sprevádzaný titulkami, ktoré nie sú titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím v zmysle definície zavedenej v § 18aa, ale spĺňajú podmienky, v zmysle ktorých sú titulky sprevádzajú ce tento program synchronizované so zvukovou stopou programu a zachytávajú hovorený prejav v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu, a zároveň približujú ostatné zvuky obsiahnuté v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu. Zároveň však takýto program musel byť prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. januárom 2016.

V § 76dh sa stanovuje prechodné obdobie od 1. apríla 2016 do 31. decembra 2016, počas ktorého bude vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam najmenej 20 % času vysielania hudobný ch diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 30 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.

Súčasne sa stanovuje výnimka pre tie rozhlasové programové služby, pri ktorých rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.

Z dôvodu právnej istoty sa v § 76 di stanovuje, že ustanovenia § 39 ods. 7 a § 39a ods. 7 upravujúce umiestňovanie produktov týkajúce sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety, ako aj umiestňovanie produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety, sa vzťahujú iba na programy vyrobené od 20. mája 2016.

K bodu 24

Transpozičná príloha zá kona sa dopĺňa o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa vý roby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.

K čl. II

Ustanovenie bolo doplnené a spresnené v súvislosti s novým Autorským zákonom, ktorý zaviedol úpravu nového subjektu, a to 'nezávislého subjektu správy', čo predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnú tornom trhu. V zmysle uvedenej smernice sa v piatej časti Autorského zákona upravuje správa práv, ktorá zahàňa správu výkonu majetkových práv nezávislým subjektom správy, ako aj kolektívnu správu prá v organizáciou kolektívnej správy. Navrhuje sa, že správa práv podľa Autorského zákona nie je živnosťou.

K čl. III

V súvislosti so zavedení m definície titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách sa upravuje definícia multimodálneho prí stupu k programovej službe.

K čl. IV

K bodu 1

V nadväznosti na terminológiu nového Autorského zákona sa upravuje definícia distributéra audiovizuálneho diela. Zároveň sa v záujme zabezpečenia jednoznačnej interpretácie pojmu 'distributér audiovizuá lneho diela' dopĺňa negatívne vymedzenie tohto pojmu – distributérom audiovizuálneho diela nie je ani prevádzkovateľ mediatéky.

K bodu 2

Obdobne ako v prí pade vymedzenia pojmu 'distributér audiovizuálneho diela' sa v záujme zabezpečenia jednoznačnosti pri výklade pojmov 'distributér multimediálneho diela' a 'distributér zvukového záznamu umeleckého vý konu' dopĺňa ich negatívne vymedzenie. V zákone o audiovízii sa tak výslovne ustanovuje, že distributérom multimediálneho diela a distributérom zvukového záznamu umeleckého výkonu nie je ani prevádzkovate ľ mediatéky.

K bodu 3

V súvislosti so zavedení m definície titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím sa zjednocuje terminológia používaná v zákone o audiovízii.

K bodom 4, 5 a 6

Z dôvodu ťažkostí v praxi pri realizácii povinnosti distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznamov umeleckých výkonov a distributérov multimediálnych diel uviesť vekovú vhodnosť audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel na ich nosiči, sa táto povinnosť vypúšťa. Vzhľadom na skutočnosť, že mnohokrát sú nosiče lisované v zahrani čí pre širší región, distributéri nemajú možnosť ovplyvniť výslednú podobu nosiča. Naďalej zostáva zachovaná povinnosť distributérov audiovizuálnych diel a distributérov multimediá lnych diel uvádzať vekovú vhodnosť na viditeľnom mieste na obale a na distribučnom liste a povinnosť distributéra zvukových záznamov umeleckých výkonov uvádzať vekovú vhodnosť na obale nosiča.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie definícií v novelizačných bodoch 1 a 2 sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa druhá veta v § 13 ods. 5 zákona o audiovízii.

K bodu 8

Z dôvodu uľahčiť prístup osôb so sluchovým postihnutím a nevidiacich k audiovizuálnym dielam, sa zavádza nová povinnosť pre distributérov audiovizuálnych diel, ktorí verejne rozširujú slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, zabezpečiť pre toto dielo úpravu titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

K bodom 9 a 10

Úprava týkajúca sa umiest ňovania produktov v audiovizuálnych dielach sa zjednocuje s úpravou umiestňovania produktov vo vysielaní. Zákaz umiestňovania produktov sa rozširuje o umiestňovanie produktov týkajúce sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety a o zákaz umiestňovania produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet a pl niacich fľaštičiek pre elektronické cigarety.

K bodu 11

V prechodných ustanoveniach sa ustanovuje, že povinnosť distributéra audiovizuálneho diela zabezpečiť pre slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave ú pravu titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich sa nevzťahuje na tie audiovizuálne diela, ktoré začal distributér prvýkrát verejne rozširovať pred 1. januárom 2016 a ktoré nie sú audiovizuálnymi dielami, ku ktorým vykonáva práva Slovenský filmový ústav podľa § 21 ods. 2 zákona o audiovízii. Zákaz umiestňovania produktov týkajúci sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety a zákaz umiestňovania produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet a plniacich f ľaštičiek pre elektronické cigarety sa vzťahuje iba na tie audiovizuálne diela, ktoré boli vyrobené od 20. mája 2016.

K čl. V

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. januára 2016, okrem ustanovení, ktoré stanovujú podiel vysielacieho času, ktor ý sú jednotliví rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť vysielaniu slovenských hudobných diel a ustanovení s tým súvisiacich, ktorých nadobudnutie účinnosti sa navrhuje na 1. apríla 2016. Neskoršia ú činnosť týchto ustanovení sa navrhuje z dôvodu, aby mali tí vysielatelia, ktorí majú za to, že určenie podielu slovenských hudobných diel vo vysielaní je v ich prípade z dôvodu zamerania programovej služ by úplne vylúčené, dostatok času obrátiť sa na radu, aby určila, že ustanovenia § 28b a 28c zákona o vysielaní a retransmisii sa na nich nevzťahujú. 20. mája 2016 nadobudnú účinnosť ustanovenia z ákona o vysielaní a retransmisii, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských št átov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES a s nimi súvisiace ustanovenia. Ustanovenia týkajúce sa umiestňovania produktov v audiovizu álnych dielach v zákone o audiovízii tiež nadobúdajú účinnosť 20. mája 2016, a to z dôvodu zabezpečenia jednotnej úpravy s úpravou pre oblasť vysielania.

V Bratislave, 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

96

B. Osobitná časť

K Èl. I. Prvá časť

K § 1 Predmet úpravy

K odseku 1

V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o odpadoch') je ustanovenie doplnené o programov é dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zru šenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.

K odseku 2

V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.

K odseku 4

Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíš ne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

K § 2 Odpad

K odseku 1

Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definí cii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj 'látka' – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitý ch smerníc (ďalej len 'rámcová smernica').

K odseku 2

Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdá vanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

Doplnenie definície 'prúd odpadu' nadväzuje na zavedenie inštitútu roz šírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem 'vyhradený prúd odpadu'. Pojem 'prúd odpadu' je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadové ho hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.

K odseku 4

Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné lá tku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.

K odseku 5

Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorý ch odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto krit ériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľ ov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.

K odsekom 6

Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríl a 1999 o skládkach odpadov.

Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.

K odseku 7 a 8

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definí cia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.

K odseku 9

Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.

K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18

Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.

Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odseku 2

Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahàňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.

K odseku 3

Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa pova žuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platné ho stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrá tane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.

K odseku 6

Doplnenie pojmu 'výkup odpadu', ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.

K odsekom 7 a 8

Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rá mcovej smernice. Pojem 'triedenie odpadov' je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne čí slo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje 'triedený zber'.

K odseku 9

Pojem 'úprava odpadu' sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.

K odsekom 10 a 12

'Príprava na opätovné použitie' je činnosť , ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho 'opätovné použitie' je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak č innosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13 a 14

Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prú dy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starý ch vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odsekom 15 až 17

Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.

K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia t ýchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, p ôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahova ť na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpa doch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom ná vrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.

K odsekom 3 a 4

Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, ž e pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj č innosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s n ím však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľ a odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom

Definície zariadenia na zber odpadov, z ariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.

K odseku 1

V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.

K odsekom 2 až 4

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.

K odseku 5

Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj intern á skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prev ádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.

K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva

K odsekom 1 a 2

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a zni žovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálov ým zhodnotením.

K odsekom 3 až 10

Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch' ), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.

Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

K § 7 - Program predchá dzania vzniku odpadu

K odseku 1

Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.

K odseku 2

Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.

K odsekom 3 a 4

Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.

K odsekom 5 a 6

Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizá ciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizá ciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

K § 8 – Základné ustanovenia

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva (ďalej len 'program') je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklá cie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.

K odseku 2

Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah programu.

K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja

K odseku 1

Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 24/2006 Z. z.') ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.

K odseku 2

Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.

K odseku 3

Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posú dení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.

K odseku 5

Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená pož iadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.

K odseku 9

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.

K odseku 10

Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z čl ánku 30 rámcovej smernice.

K § 10 - Program obce

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyšš ia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimá lne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odsekom 2 a 3

Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dop ĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.

K odsekom 4 a 5

Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schva ľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej sprá vy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude pož adovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces pos údenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môž e obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.

K odsekom 6 až 9

Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až poč as doby platnosti programu kraja.

K odseku 10

V odseku 10 je ustanovená mo žnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločné ho programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerý mi obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva, spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajú cich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktor ý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program vš ak bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.

K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov

K odseku 1

Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len 'smernica o PCB') vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaní m s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontaminá ciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.

K odseku 2

Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.

K odseku 3

Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaný ch bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.

Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

K odseku 1

Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myš lienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.

K odseku 2

Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavan í povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.

K odseku 3

Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmen ách a) až b) v súlade s princípom 'znečisťovateľ platí'. Uvedené sa nevzťahuje na nez ákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 4

Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.

K odseku 5

Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.

K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi

§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.

V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych sklá dok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.

V písmene b) – doteraz platný zákaz.

V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšť ať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vô d a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú sprá vcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu ná sledného čistenia tokov.

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčný m odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zne škodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejaký m procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.

V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov 'opotrebovaných pneumatík' na 'odpadové pneumatiky.

Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľ a ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komuná lneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo zá hrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. 'zelený' odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložite ľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené z ákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Straté giou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schvá lenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.

Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme roz šírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na sklá dku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedené ho zberu nevychádzalo nazmar.

Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.

V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodň ovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.

V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu

V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.

Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, ž e dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre spr ávne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platné ho zákona o odpadoch.

Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu člá nku 18 rámcovej smernice.

Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť , ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.

Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustan ovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.

Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe š tatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.

V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprá vnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.

Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovate ľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môž e uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u p ôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.

Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.

S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).

V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).

Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli v súlade so skutočným stavom a súč asne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.

K odseku 2

Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzť ahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.

K odseku 3

Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.

K odseku 4

Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.

V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ , ktorí majú odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti dr žiteľa.

K odsekom 5 a 6

V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domá cnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 člá nku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).

K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 1

Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľ nosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 2

Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadové ho hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.

K odseku 3

V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej sprá vy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.

K odseku 4

Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.

K odseku 5

Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.

Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne umiestneným odpadom vykonan ím miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.

K odseku 6

Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.

K odseku 7

Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.

K odseku 8

Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľ nosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.

K odseku 11

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestnen ým odpadom.

K odseku 12

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.

K odseku 14

Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej územ í bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.

K odseku 16

Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.

K odseku 17

Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.

K odseku 18

Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je t ým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.

K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu

Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.

K odseku 1

V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ď alšie povinnosti.

K odseku 2

Fyzická osoba môže produkovať len komuná lny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie m á zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod in é katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvný ch partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.

K odseku 3

Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s prí slušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného pr údu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia 's príslušnou' či 'príslušného' vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prí pade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.

K odsekom 4

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajú cich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľ om tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.

K odseku 5 až 8

Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Ke ďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s tak ýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cie ľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.

V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovové ho odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.

K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov

Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.

Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Z ároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie 'zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov', a to 'zariadenie'. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľ a zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).

V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.

K § 18

Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.

Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K § 19 Povinnosti prevá dzkovateľa skládky odpadov

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.

K odseku 1

Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpe čenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finanč nej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finanč nej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby úč elovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastoč ne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvoren í.

K odseku 3

Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia sklá dok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie sklá dky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí .

Nakladanie s kovovou ortuťou

K § 20 Základné ustanovenie

Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti ( ďalej len 'nariadenie č. 1102/2008'), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje pož iadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa z ároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prí lohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len 'rozhodnutie 2003/33/ES'). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné krité ria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len 'smernica 2011/97/EÚ'). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zá kona o odpadoch (ďalej len 'vyhláška č. 310/2013 Z. z.').

Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľný ch baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdý ch hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškod nenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené prá ve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, ž e ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č . 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia.

K § 21 Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného usk ladnenia ortuti

K odsekom 1 až 3

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ide o povinnosti, ktoré sa svojim obsahom značne prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov, a to z toho d ôvodu, že pri ustanovení povinností tomuto prevádzkovateľovi sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Niektoré povinnosti však vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ napr. pož iadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri.

K odseku 4

Preberá sa smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ.

K § 22 Odovzdanie ortuti a prevzatie kovovej ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

K odseku 1

Ukladá sa povinnosť, kam je pôvodcom ortuti povinný túto ortuť odovzda ť, uskladnenie ortuti je možné aj v inom členskom štáte.

K odseku 2

V odseku 2 sa ustanovuje, že na úložisko dočasné ho uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je odpadom a zároveň ide o ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, zbavenú nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlí kovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, takýmito nečistotami sú napríklad roztok kyseliny dusičnej, roztoky chloridových solí. Uvedená požiadavka súvisí s prílohou II bod 6 časť C smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 3

Ustanovuje, ktoré doklady musia byť priložené k ortuti, aby ju prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti mohol prevziať na dočasné uskladnenie. Uvedené doklady tvoria súčasťou záznamov, ktor é vedie a uchováva prevádzkovateľ. Požiadavkou potvrdenia o kontajneri sa preberá bod 2 písmeno C prvá veta prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Z odseku 4 vyplýva, že uskladnenie ortuti je iba dočasné, a teda je možné predpokladať, že Európska únia v nejakom časovom horizonte upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti. Vzhľ adom na dočasnosť uskladnenia sa ustanovuje požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu z dôvodu znášania nákladov v prípade vzniku potreby vyskladnenia tejto ortuti.

K odsekom 5 a 6

Preberá sa písmeno C druhá odrážka prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K § 23 Vyskladnenie kovovej ortuti

K odsekom 1 až 7

Keďže uskladnenie ortuti je iba dočasné, upravuje sa režim jej vyskladnenia, ktorý vychádza z ustanovení uvedených vo vyhláške č. 310/2013 Z. z. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za úč elom následného trvalého uloženia ortuti. Upravuje sa okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. Keďže v praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť do časne uskladniť zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu ustanovuje sa v odseku 3 postup v prípade vzniku takýchto prípadov. V odseku 5 sa upravuje, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úlož iska a v odseku 7 sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekul áciám v následnom nakladaní s týmto odpadom. Novým ustanovením je odsek 6, ktorý ustanovuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. Cieľ om je sledovať celý tok nakladania s touto ortuťou.

K § 24 Účelová finančná rezerva

K odseku 1

Ponecháva sa platný právny stav pre prevádzkovateľov sklá dok odpadov tvoriť finančnú rezervu za účelom uzatvorenia, rekultivácie a následného monitoringu skládky odpadov s doplnením povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finan čnej rezervy možno použiť aj na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzenie dôsledkov havárie. Naďalej sa ponecháva povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov, že ak prevá dzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania ú čelovej finančnej rezervy.

K odseku 3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy.

K odseku 4

Sprísňuje sa režim vedenia prostriedkov tvoriacich účelovú finančnú rezervu, ktoré sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných úč toch prevádzkovateľa skládky odpadov, pričom prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, vrátane zabezpečenia ich viazanosti v prospech ministerstva.

K odseku 5

Napriek viazanosti prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktoré možno použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov, bolo potrebné na základe skúseností doplniť výslovné ustanovuje, že sa s prostriedkami finančnej rezervy nesmie disponovať, okrem úrokov, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebraná z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 7

Ponecháva sa platný právny stav, kedy je potrebné odviesť výšku účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V ýška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpeč enie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí.

K odsekom 8 až 12

Upravuje sa režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v prípade, keď prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho ná stupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukon čením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade upravuje návrh zákona prechod práv a povinnosti súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpe čením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Hlavným dô vodom prechodu dispozičného práva k finančnej rezerve na obec je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. V odsekoch 8 a 9 sa dopĺ ňa, že povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy a to z dôvodu, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali rozpočet obec.

K odseku 13

Rešpektuje sa doteraz platný právny stav s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov.

K odseku 14

Ponecháva sa súčasné znenie ustanovenia, ktoré umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým org ánom, vykonávať kontrolu správnosti kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

K odseku 15

Rešpektuje sa platný právny stav.

K odseku 16

Ponecháva sa doteraz platné znenie ustanovenia, ktoré ukladá povinnosť predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa.

K odseku 17

Ukladá sa povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov.

K odseku 18

Výslovne sa stanovuje, že účelovú finančnú rezervu je povinný vytvárať aj prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

K § 25 Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Uvedené ustanovenie upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Preber á sa z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bolo zaradené v Piatej časti – Nakladanie s odpadmi. Keďže nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktor é ho robia nebezpečným, zvolilo sa presunutie uvedeného ustanovenia. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rá mcovou smernicou. Navrhované ustanovenia o nakladaní s nebezpečným odpadom sú v podstate prevzatím príslušných ustanovení z doteraz platného zákona o odpadoch a je možné konštatovať, že ich zá kladom je jednak zrušená smernica o nebezpečných odpadoch, ale aj rámcová smernica, konkr étne jej články 17 až 20.

K odsekom1 až 4

V predmetných odsekoch sú prebraté ustanovenia čl. 17, 18 a 19 rámcovej smernice.

K odseku 5

Stanovuje sa, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zlož enia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s n ím je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečný ch vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životn ého prostredia a zdravia ľudí.

K odseku 9

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností - podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je vo ľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti 'Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi' osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú sp ôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

K odseku 10 až 12

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Predmetné odseky 10 až 12 upravujú podrobnosti týkajúce sa vypracovania havarijného plánu.

K § 26 Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

K odsekom 1 až 3 a 5

Preberá sa § 20 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastoč nými zmenami. Za odosielateľa sa považuje nie len ten kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vylo ženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktoré ho okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať.

K odseku 4

Oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch sa dopĺňa nový ods. 4, ktorý upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Predmetnú povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa doteraz platnej pr ávnej úpravy, avšak uvedená povinnosť bola špecifikovaná vo vykonávacom predpise a nie v zákone o odpadoch, tak ako u príjemcu nebezpečného odpadu. S cieľom zjednotiť povinnosti pre odosielateľa a prí jemcu nebezpečného odpadu, ako aj vyhnúť sa pochybnostiam bol doplnený tento odsek.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje kedy sa povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 neuplatňujú.

Štvrtá časť Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Prvý oddiel

K § 27 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza z ákon nové spoločné pojmy. Pojem 'vyhradený výrobok' uvedený v odseku 1 označuje všetky výrobky, na ktoré sa RZV podľa tohto zákona vzťahuje (elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidl á pneumatiky a neobalové výrobky). Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. V odseku 2 sa vymedzuje primárny nositeľ zodpovednosti v systéme RZV, ktorým sú výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je ustanovená v citovaný ch paragrafoch, napr. pre obaly je to § 52 ods. 11 a pre neobalové výrobky je to § 73 ods. 4. Ako spoločné pravidlo možno uviesť, že pod pojmom 'výrobca' sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'rozšírená zodpovednosť výrobcov' a jej obsahu. Rozšírená zodpovednosť výrobcov nebola doposiaľ zákonom definovaná. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale o širokú škálu povinností výrobcov zahàňajúcu aj podmienky výroby výrobku vrátane ekodizajnu. Zavádza sa formou legislatívnej skratky pojem 'vyhraden ý prúd odpadu', ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov.

K odseku 4

Zákon zavádza nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým nahrádza mechanizmu riadený Recyklačným fondom, a tomu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré sa určujú v tomto odseku. Okrem okruhu povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, ustanovuje sa tu aj okruh povinností finančn ého a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinností majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a k získaniu prehľadu o jeho fungovaní. Povinnosti uvedené v tomto odseku sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V pí smene k) je ustanovená nová dôležitá povinnosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v Prílohe č. 4.

K odseku 5

Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Zároveň sa však počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy prípadný zisk, ktorý sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť vý robcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku.

K odseku 6

Zákon ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť vý robcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne zapojením sa do systému príslušnej OZV. Pre niektoré komodity sú však v zákone ustanovené vý nimky. Pre obaly je v § 54 ods. 3 ustanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. Podľa § 54 ods. 2 je na vý robcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Ak to výrobca nepreukáže, je povinný plniť si vyhradené povinnosti kolektívne.

Vo vzťahu k neobalovým výrobkom treba upozorniť, že zákon sa vzťahuje len na tie, odpad z ktorých bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, takže pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolekt ívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa neuvažuje s vytváraním samostatných OZV, ale kolektívne plnenie povinností sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov, teda vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou OZV.

Vyhradené povinnosti, ktoré za výrobcu plní príslušná OZV, sú povinnosti ustanovené v ods. 4 písm. d) až k), nie však povinnosti ustanovené v písmenách a) až c). Zodpovednosť za plnenie týchto troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, a to aj v prípade, že napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov poverí OZV, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať.

K odseku 7 a 8

Vymedzuje sa úprava povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľ skej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku (uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca). Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu (dovozcu) a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto vý robcu (dovozcu) sa nevzťahuje povinnosť podľa odseku 6 uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou OZV ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľ a odseku 4 písm. a), c), g) a h). A samozrejme musí s takto vzniknutým odpadom nakladať v súlade so zákonom o odpadoch, teda napr. odovzdať takýto odpad len osobe oprávnenej s takýmto odpadom nakladať. Uvedená v ýnimka sa uplatňuje len vo vzťahu k tej časti výrobkov daného výrobcu, ktorá spĺňa uvedené podmienky. Pre výrobky, pre ktoré bude takýto výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť podľa odseku 4 písm. g) – zhodnotenie a recykláciu vo výške ustanovených limitov, ale zároveň aj povinnosť podľa písm. h) - vedenie evidencie ohlasovacia povinnosť , a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na OZV, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených vý robkov.

Výrobca fungujúci v takomto osobitnom režime musí zároveň pre vyhradené výrobky spĺňajúce podmienky odseku 7 plniť povinnosti podľa odseku 8, teda ohlasovať uvedené údaje príslušnému koordinačn ému centru.

K odsekom 9 a 10

Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhraden ého výrobku spočíva v širokej škále povinností rôznych subjektov a v ich zmluvnej spolupráci. Tieto subjekty budú spolupracovať na princípoch hospodárskej súťaže, preto sa v zákone súhrnne ozna čujú ako účastníci hospodárskej súťaže.

Účastníci hospodárskej súťaže sú všetky subjekty participujúce na systéme nakladania s odpadmi, ktorými sú napr. výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod.

K odseku 11

Zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností je uľah čiť, resp. zreálniť možnosť výrobcu plniť tieto povinnosti. Uzavretím zmluvy s OZV sa konkrétny výrobca odbremeňuje od plnenia väčšiny povinností ustanovených v odseku 4. Výrobcovi však vž dy zostáva zodpovednosť zabezpečiť splnenie cieľov a limitov ustanovených v prílohe č. 4. Je teda na výrobcovi, aby si vybral takú OZV, u ktorej má záruku, že uvedené povinnosti pre neho dokáže splniť .

K odseku 12 a 13

Upravuje sa vzťah medzi organizáciou zodpovednosti výrobcu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Ustanovenia týchto odsekov vytváraj ú regulovaný priestor a základy férovej spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža jednak v znení písm. a), a teda aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj v znení písm. d) a odseku 13, ktoré umožňujú vzájomnú kontrolu medzi zmluvnými partnermi.

K odseku 14 až 16

Striktné stanovenie termínov, ku ktorým je výrobca vyhradeného výrobku oprávnený ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov bolo zvolené v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností a zároveň s cieľ om zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. V odseku 14 písmene a) je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov a v písmene b) je upravená možnosť ukončenia zmluvné vz ťahu bez udania dôvodu, ale len ku koncu kalendárneho roku. V odseku 15 je upravený rež im vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a v odseku 15 sú uvedené termíny doručenia výpovede.

K odseku 17

Striktné oddelenie evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu nachádzaj úcim sa v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu je jednak z dôvodu odlišného režimu zmluvných vzťahov, keďže v prípade komunálneho odpadu sa vyžaduje prepojenie s obcou, ktoré absentuje v prípade prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. Zákaz krížového financovania znamená, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odsekom 18 až 20

Inštitút splnomocneného zástupcu je inšpirovaný režimom zavedeným v článku 17 v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (ďalej len 'smernica OEEZ') a má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri vý robcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu.

K odsekom 21

V záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej ú nie – voľný pohyb tovaru a služieb sa generálne upravuje princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štá te, ktorý nie je členským štátom, a to za splnenia požiadavky, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie 1013/2006').

K § 28 Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpeč ovanie plnenia vyhradených povinností

K odseku 1

Vymedzuje sa subjekt, ktorý môže v zastúpení plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Založiť, vlastniť a prevádzkovať organizá ciu zodpovednosti výrobcov môžu iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Požiadavka na založenie a prev ádzkovanie výrobcami zhodnej komodity je zásadná, ale zároveň prostredníctvom prechodného ustanovenia sa umožňuje transformácia subjektom, ktoré vykonávali obdobnú činnosť podľa doterajší ch predpisov (kolektívne organizácie a oprávnené organizácie). OZV môže plniť vybrané povinnosti za zastúpených výrobcov jedného vyhradeného výrobku, tzn. jedna OZV pre vozidlá, jedna OZV pre pneumatiky. Avšak v prípade elektrozariadení môže OZV vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže OZV vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa § 42 ods. 3 a v prí pade obalov a neobalov musí OZV vniknúť pre obaly a neobaly súč asne, t. j. nemôže byť samostatná OZV pre obaly a samostatné pre neobaly. Zákon vš ak nezakazuje, aby jedna OZV mohla získať autorizáciu aj na viaceré komodity (napr. elektro a baterky alebo obaly a elektro), vždy však musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre obe, resp. viaceré komodity.

Zákon neustanovuje pre OZV právnu formu, ale ustanovuje, že účelom OZV nie je dosahovanie zisku. Prípadný zisk je OZV podľa ods. 4 písm. m) povinná použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej ustanovuje zá kon o odpadoch. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákon nezakazuje OZV obchodovať so zozbieraným odpadom, len ustanovuje, akým spôsobom možno použiť prípadný zisk.

K odseku 2 a 3

Vymedzuje sa vlastnícka a zakladajúca štruktúra vrátane prevádzkovateľ a organizácie zodpovednosti výrobcov, pod ktorým sa rozumie osoba, ktorá má priamy vplyv na výkon, riadenie či fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Predchádza sa stretu záujmov medzi organizá ciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi pôsobiacimi na trhu nakladania s odpadom ako aj kríženiu záujmov s inou organizáciou a možnej manipulácii trhom.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti, ktorých plnenie je každá organizá cia zodpovednosti výrobcov povinná dodržiavať. Na OZV v oblasti obalov sa ešte naviac vzťahujú povinnosti ustanovené v § 59. Spoločné povinnosti všetkých OZV je možné rozdeliť do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahàňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností, ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhraden ého výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpeč enia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvol í kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny povinnosti je možné zaradiť povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Popri týchto skupinách povinností, ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní.

V písm. b) sa uvádzajú 'nediskriminačné podmienky' čím sa v texte myslí, že podmienky uzatvorenia zmluvy medzi OZV a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, č i ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizá cie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podľa písm. e) je OZV povinná odobrať z obce vš etok odpad daného prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by nastala situácia, že OZV by v dôsledku tejto povinnosti musela odobrať z obcí viac, než je súhrnný zberový podiel jej zast úpených výrobcov ktoré zákon označuje ako 'presahujúce množstvo', musí v súlade s písm. r) oznámiť toto presahujúce množstvo koordinačnému centru. Toto oznámenie je povinné . Na rozdiel od toho však nie je povinnosťou OZV poskytnúť tieto množstvá v prospech iných OZV. Ustanovenie v písm. r), ktorým sa zavádza možnosť OZV ponúknuť presahujúce množstvá vyzbierané v zazmluvnených obciach v prospech iných OZV a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí sú klientami koordinačného centra je zárukou toho, že OZV nebudú špekulatívne využívať tieto množstvá na zabezpečenie si povinnosti vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. V prípade, že by zákon ustanovil pre OZV povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá iným OZV, tie OZV, ktoré by vynakladali financie na zabezpečenie triedeného zberu odpadov v obciach by boli v nevýhode, nakoľko by množstvá vyzbierané nad svoj podiel museli ponúknuť OZV- čkam, ktoré by len 'čakali' na ponúkané množstvá, a to bez akejkoľvek vynaloženej námahy. Práve nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systé m pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík.

V odseku 5 sa ustanovuje akými dokladmi a informáciami preukazuje OZV, že skutočne má vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Pož iadavky ustanovené v odseku 5 musí plniť OZV po celý čas svojho pôsobenia. V písm. f) sa pre oblasť obalov požaduje preukázanie vyrovnanej bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnených obcí. V odseku 6 sa ustanovuje akým spôsobom preukazuje OZV, žiadajúca o udelenie autorizácie, niektoré z požiadaviek odseku 5, ktoré v čase podania žiadosti ešte nemôže mať OZV splnené . V odseku 7 sa ustanovuje lehota do uplynutia ktorej musí OZV preukázať v plnom rozsahu plnenie podmienok podľa odseku 5.

K odseku 8

Vymedzuje situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organiz áciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa poč íta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku.

K odseku 9

Ustanovujú sa náležitosti Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorú je OZV povinná zasielať každoročne ministerstvu za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 10

Vymedzujú sa údaje, ktoré OZV zverejňuje zo správy, pričom ide o zúžený rozsah údajov uvedených v správe, z dôvodu citlivosti niektorých údajov a nutnosti ich ochrany pred zverejnením.

K odseku 11

Uvedeným odsekom sa umožňuje obciam zachovať si existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje a tento je zazmluvnená OZV povinná reš pektovať. Cieľom je plynulosť prechodu obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie trvalé zakonzervovanie súčasného stavu. Vzťah obcí a OZV by mal byť flexibilný a umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedené ho zberu odpadov v obciach z dôvodu efektívnosti vynakladaných nákladov a zlepšovania samotného triedeného zberu. Vo vzťahu k obalom sú podrobnejšie podmienky vzájomného vzťahu OZV a obcí ustanovené v § 59.

K § 29 Individuálne plnenie vyhradených povinností

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sú ustanovené v § 28, ktorých nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastn ý systém zmluvných vzťahov prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne ako v § 28 aj tu je možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania.

Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komun álneho odpadu.

K odseku 2 a 3

Vymedzujú sa doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a sl úžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom.

K odseku 4

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku preukázať splnenie podmienok do stanovenej lehoty.

K § 30 Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného prúdu odpadu

K odseku 1

V zmysle § 27 ods. 4 písm. a) je výrobca vyhradeného výrobku povinný sa zaregistrovať v Registri výrobcov príslušnej komodity (ďalej len 'register' ). Uvádza sa spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra vyhlásenie, či bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapí saný v registri, nesmie vyhradený výrobok uvádzať na trh. Zodpovednosť za splnenie povinnosť výrobcu zaregistrovať sa v príslušnom registri nemôže výrobca preniesť na OZV.

K odseku 2 až 4

Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra. V prí pade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do 6 mesiacov odo dňa zápisu získať autorizáciu na výkon individuálneho plnenie vyhradených povinností. V prípade, ak bude plniť vý robca vybrané povinnosti kolektívne, je povinný priložiť už k žiadosti o zápis do potvrdenie o uzatvorení zmluvy (pri batériách a akumulátoroch aj s treťou osobou) o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. V prípade, ak bude vý robca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K odseku 5

Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie.

K odsekom 6 až 8

Ustanovujú sa lehoty v ktorých musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní, zmeny v uplatňovaní spô sobov plnenia vyhradených povinností do 15 dní odo dňa vzniku zmeny.

K odseku 9

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dň a, kedy nastala niektorá z ustanovených skutočností.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sí dle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.

K § 31 Koordinačné centrum

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa, že koordinačné centrum je právnická osoba, pričom prá vna forma sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch, ktorými môžu byť výlučne osoby, ktoré majú postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov alebo výrobcu vyhradeného výrobku. Zriaďovatelia jednotlivého koordinačného centra musia zároveň zabezpečovať nakladanie s tým vyhradeným prúdom odpadu, pre ktor ý sa koordinačné centrum zriaďuje.

Koordinačné centrum bude združovať výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia svoje povinnosti individuálne a organizácie zodpovednosti vý robcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Aj výrobca, ktorý plní vyhradené povinnosti osobitným spôsobom (§ 27 ods. 7) má v § 27 ods. 8 vo vzťahu ku koordinačnému centru ustanovené niektoré povinnosti.

Pre jednotlivý vyhradený prúd odpadu môže byť zriadené iba jedno koordinačné centrum. Koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov bude špecifické v tom, že pre dva vybrané pr údy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné centrum. Taktiež pre elektroodpad bez ohľadu na kategó rie uvedené v prílohe č. 7, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3 a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno koordinačn é centrum.

V prípade obalov a neobalov sa vychádza z toho, že v obciach je zavedený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov, keďže triedený zber komunálneho odpadu je obec povinná zaviesť pre zložku napr. plasty a nie iba pre plastové obaly a súčasne v tom, že organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečujúca systém združeného nakladanie pre odpady z obalov je povinná v rámci tohto systé mu zabezpečiť aj nakladanie s odpadom z neobalových výrobkom. Vzhľadom na uvedené sa javí ako účelné, aby pre tieto vybrané prúdy odpadu bolo zriadené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä OZV, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam plynulo zabezpečovať povinnosti zo zá kona. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prú dov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný vyhradý prúd odpadu podľa tohto zákona nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzý vajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba ú zkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. V tomto štádiu má ministerstvo postavenie 'sprostredkovateľa', keďže jeho úlohou je zabezpe čiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode tý chto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo ulož í povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V tomto prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výluč ne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

K odseku 7

Ustanovuje sa prípad ak KC podľa postupu uvedeného v ods. 3 až 6 nevznikne. Ide o krajný prípad, ku ktorému mo žno prikročiť len ak zlyhali všetky vyššie uvedené postupy. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový syst ém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odsekom 8 až 10

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch.

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organiz ácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodné mu vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizá cie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordina čným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné , aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť.

K odseku 11

Ustanovujú sa povinnosti, na plnenie ktorých sa koordinačné centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum bude musieť vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude osobitne významné pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu, napr. pre obaly. Ïalšie úlohy bude plniť KC pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov (písm. b), d) a f)) Ïalšiu skupinu povinnost í tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov (písm. e) a g)). Ako ďalšiu skupinu je možné vymedziť povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve (písm. c), h) a i)). Úlohy uvedené v tomto odseku sú spoločné pre v šetky koordinačné centrá.

K odsekom 12

Oproti spoločným povinnostiam uvedeným v odseku 12 sa ustanovujú ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyš e úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni.

K odseku 13

Ustanovuje sa špeciálne povinnosti KC pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z dom ácnosti.

K odseku 14

Povinnosť pre Koordinačné centrum vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 15

Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nové ho koordinačného centra

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Cieľom štvrtej časti, druhého oddielu návrhu zákona je zabezpečiť transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronický ch zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej č asti doteraz platného zákona o odpadoch. Smernica OEEZ zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchá dzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných suroví n. Smernica OEEZ v plnom rozsahu uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom v zmysle čl. 3 ods. 1 rámcovej smernice.

Ciele smernice OEEZ obsahujú nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Smernica OEEZ definuje ambiciózne ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii.

V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celé ho odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

K § 32 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 4

Definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia navrhovaného zákona vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. V odseku 2 je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona a odsek 3 definuje vý nimky, na ktoré sa ustanovenia zákona nevzťahujú. V odseku 4 sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018.

K odsekom 5 až 29

Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domá cností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú transpozíciou príslušných písmen z článku 3 ods. 1 smernice OEEZ.

Elektroodpad iný ako z domácností (odsek 8) je zadefinovaný pre potreby v zákone, nevyplýva zo smernice o elektroodpade.

V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení.

Na účely tohto zákona je v ods. 17 definovaný vyhradý výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 7

Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení.

V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie.

Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie.

Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice OEEZ, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby.

K odsekom 30 až 33

Ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 33 Zákazy

Podľa tohto ustanovenia sa zakazuje zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu.

K § 34 Povinnosti výrobcov elektrozariadení

K odseku 1

V odseku 1 sa ukladajú povinnosti výrobcov elektrozariaden í pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných pr ávnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Následne sú definované povinnosti výrobcov elektrozariadení pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazní kovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch.

V písmene e) sú definované formy zberu elektroodpadov z domácností, iný ch elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinn ý zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne.

V písm. f) až h) sú definované povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov.

Písm. i) definuje výrobcovi elektrozariadení povinnosť zabezpečiť spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personá lu a obyvateľstva – BAT.

Písm. k) až l) definujú výrobcovi povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 navrhovaného zákona.

Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný podľa písm. m) poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o sp ôsobe najvhodnejšieho spracovania.

K odsekom 2 až 6

V odseku 2 sú vymedzené povinnosti vý robcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení.

Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu je povinný podľa odseku 3 pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte splnomocniť ním vybranú právnickú osobu, alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte.

Podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti vý robcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení definuje odsek 4.

Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému pou žívateľovi formou zásielkového obchodu, je povinný podľa odseku 5 zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu.

Podľa odseku 6 je výrobca osvetľovacích zariadení povinný zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálne alebo kolektívne.

K § 35 Nakladanie s elektroodpadom z domácností

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 (odsek 1) a pred 13. 8. 2005 (odsek 2).

K § 36 Nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností

K odsekom 1 až 4

Jednotlivé odseky stanovujú povinnosti vý robcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení (odsek 1), funkčnosti elektrozariadenia (odsek 2), času uvedenia na trh - historický elektroodpad (odsek 3) a v odseku 4 je daná možnosť podieľať sa na nakladaní s elektroodpadom výrobcovi a držiteľovi na zá klade písomnej dohody pri predaji elektrozariadenia. K elektroodpadu, ktorý nie je elektroodpadom z domácností patrí aj odpad z fotovoltaických panelov.

K § 37 Povinnosti a práva a distribútora elektrozariadení

Distribútori elektrozariadení sú dôležitou sú časťou systému zberu elektroodpadu a majú dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu.

K odseku 1

V písmene a) sa ukladá distribútorom povinnosť uvá dzania recyklačných poplatkov, písm. b) definuje povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a písm. c) ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. V písmene d) je definovaná povinnosť vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, p ísm. e) definuje povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov tak, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. v písmene f) sa uvádza povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov.

K odseku 2

Ustanovujú sa práva distribútora pri preberaní elektroodpadov v rámci spätného zberu a možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelný ch zdrojov bez povinnosti kúpy nového elektrozariadenia aj v prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m2 na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi.

K odseku 3

V zmysle odseku 3 distribútor, ktorý poskytuje priamo kone čnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti vý robcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

K § 38 Povinnosti držiteľa elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Odsek 1 určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Odsek 2 definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k iného ako z domácností.

K § 39 Zber elektroodpadu

K odsekom 1 až 3

Ustanovuje sa, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrá cia podľa § 97 a § 98. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonáva ť len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

K odseku 4

Ustanovujú sa povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľ ov.

V písmene a) sa upravuje odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorý zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom, cieľom písmen b) a c) je zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým sp ôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovaniu elektroodpadu a v písm. d) a e) je ustanovení evidenčná a ohlasovacia povinnosť.

K odseku 5

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov zabezpečiť výkon zberu elektroodpadov v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

K § 40 Príprava na opätovné použitie elektroodpadu

K odsekom 1 a 2

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je č innosť zhodnocovania, ktorá si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnut ím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie, napr. rozhodnutia EP a Rady o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení.

K § 41 Spracovateľ elektroodpadu

Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľ a elektroodpadov.

V písmenách a) a b) sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnos ť, v písmene c) povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Podľa písmena d) je spracovateľ elektroodpadu povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. V písmenách e) a f) sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Písmená g) až j) upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Podľa písm. k) musí spracovateľ elektroodpadu prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčas ťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Podľa písm. l) je spracovateľ elektroodpadu vo vzť ahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3 s uvedení m spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

K § 42 Základné ustanovenia

Ustanovenia tejto časti zákona sú v značnej miere prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch, pričom dôsledná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulá toroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (ďalej len 'smernica o batériách') bola zabezpečená novelou zákona o odpadoch č. 484/2013 Z. z. Aj v tejto komodite sa zavádza rozšírená zodpovednosť vý robcu a oproti doteraz platnému stavu dochádza niektorým doplneniam a legislatívnym zmenám.

K odsekom 1 a 2

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom.

K odseku 3

V texte návrhu zákona sa často používa členenie batéri í podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Nakoľko ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v základných ustanoveniach a v ďal šom texte je iba odvolávka na predmetné ustanovenie.

K odseku 4

Výhradným výrobkom v prípade batérií a akumulátorov je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3. Uvedeným ustanovením sa umožňuje v kontexte na vznik OZV pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom sa v ustanovení mení samotná štruktúra textu z dôvodu toho, že v texte smernice je v uvedenom ustanovení použ ité spojenie 'a/alebo', pričom naša legislatíva predmetné spojenie nepoužíva. Preto sú možnosti v texte uvedené jednotlivo.

K odseku 6

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 7

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách, uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumul átory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahàňajú jednočlánkov é batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických ná strojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v škol ách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

K odseku 8

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách.

K odseku 9

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom v definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K odseku 10

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov podľa bodu 9 preambuly smernice o batériách zahàňajú batérie a akumulátory používané ako núdzov ý alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošin ách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahàňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kó dov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v s úvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahàňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlá ch, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú baté riu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

K odseku 11

Ide o prebratie definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. V definícii sa ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá je prebratá z článku 2 bod 2 nariadenia Komisie č. 493/2012 a znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahàňa okrem iného skladovanie, manipulá ciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora.

K odseku 12

Ide o prebratie definície recyklácie použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách.

K odseku 13

Uvedená definícia spracovateľa vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom uvedené činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelen á na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie, to znamená, že žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie, v ktorom sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklá cie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov.

K odseku 14

Uvedená definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba – podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnos ťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách.

K odseku 15

Ide o prebratie definície distribútora zo smernice o batériách.

K odseku 16

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pre účely tohto zákona sa do definície doplnilo 'na trh Slovenskej republiky'. Uvedenie na trh sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti tohto zákona (napr. vyvezené). Taktiež sa za uvedenie na trh nepovažuje ani odovzdanie batérií a akumul átorov vyrobených pod značkou alebo na základe požiadavky zadávateľa, ak sa odovzdajú zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh.

K odseku 17

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom definícia odkazuje na pojem elektrozariadenia, ktorý je definovaný v samostatnej časti tohto zákona.

K odseku 18

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom podľa bodu 11 preambuly smernice o batériách príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci použ ívajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vàtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiá lov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

K odseku 19

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, aj keď sa uvedený pojem v ďalšom texte tejto časti zákona nepoužíva.

K odseku 20

Upravuje sa definícia trhového podielu.

K odseku 21

Ide o prebratie definície zo smernice o batériách, pričom pojem 'limit pre zber' sa v zákone nahrádza pojmom 'miera zberu'. V definícii je dôležitý aj posledný pododsek, upozorňujúci na skutočnosť, že do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumul átory v elektrických a elektronických zariadeniach. Uvedený pododsek sa nenachádza v definícii limitu pre zber v smernici o batériách, avšak je uvedený v článku 10 Ciele zberu odsek 1, druhá veta smernice o bat ériách.

K odseku 22

V definícii 'zberné miesto' bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systé m zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na zá klade uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Ïalej sa v definícii uvá dza miesto, kam musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste – je to určená nádoba. Dôležitá je tu skutočnosť, že spätný zber použitý ch prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje.

K odseku 23

Definícia 'sp ätný zber' je definíciou, ktorá sa zavádza z dôvodu, že v texte druhej časti zákona sa tento pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, vykonávan ú s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku.

K § 43 Zákaz

K odseku 1

V písmene a) sa do textu uviedla výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujú cim 2 hmotnostné percentá a to do 1.10.2015. Ide o ustanovenie, ktorým sa preberá smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch (ďalej len ' smernica 2013/56/EÚ'), ktorá nadobudla účinnosť 30.12.2013. Ïalej sa v písmene b) uvádza výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa ako nové dopĺňa do tohto písmena dátum – 31.12.2016 – dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je opäť transponovaný zo smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 2

Uvedený odsek je formulovaný v zmysle smernice 2013/56/EÚ, kde sa doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob.

K odseku 3

V jednotlivých písmenách predmetného odseku sú uvedené činnosti, ktoré sú zakázané vykonávať s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi.

K § 44 Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností

K odseku 1

Upravuje sa definícia tretej osoby, pričom táto zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 2 a 3

Ide o ustanovenie, ktorým sa prenášajú v ustanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu v prípade uzatvorenia zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a vý robcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov.

K odseku 4

Ide o prípady kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a vý robca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

K odsekom 5 a 6

Ustanovuje sa zmluvný vzťah medzi obcou a treťou osobou a možnosť vypovedania tejto zmluvy.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť uvedená v § 27 odsek 17 aj na tretiu osobu avšak iba v prípade nakladania s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odsekom 8 a 9

Ustanovujú sa povinnosti tretej osoby.

K odsekom 10 a 11

Ustanovuje preukázanie podmienok treťou osobou pri podávaní ž iadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť.

K odsekom 12 a 13

Upravuje podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby.

K § 45 Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V jednotlivých písmenách sú uvedené povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, vzťahujúce sa na ich označovanie - písm. a), kapacitu – písm. b), chemické zloženie – písm. c) a povinnos ť na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov – písm. d). Uvedené povinnosti, týkajúce sa označovania batérií a akumulátorov sú prebratím článku 21 smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov.

V písmenách e) a f) sú uvedené ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov, súvisiace so spracovaním a recykláciou použitých batérií akumulátorov, so zabezpečením použitia najlep ších dostupných techník pri výkone zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

V písmene g) je uvedená povinnosť výrobcu batérií a akumulátorov oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

K odseku 2

V uvedenom odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov, tý kajúce sa možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Tieto povinnosti boli doplnené o ustanovenia, ktoré sú transponovaním nového člá nku 11 smernice o batériách v zmysle článku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K odseku 3

V uvedenom odseku sa uvádzajú tie prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti uvedené v odseku 2 nevzťahujú. Ide o výnimku ustanovenú v novom článku 11 smernice o batériách v zmysle člá nku 1 odsek 4 smernice 2013/56/EÚ.

K § 46 Povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov

K odseku 1

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulá torov, týkajúce sa zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V uvedenom ustanovení sa zavádza povinnosť výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, neuvádzať pri ich predaji konečnému používateľovi náklady na zber spracovanie a recykláciu použitý ch prenosných batérií a akumulátorov. Ide o transpozíciu ustanovenia článku 16 ods. 4 smernice o batériách, ktorý doteraz nebol prebratý v našom právnom predpise.

K § 47 Povinnosti výrobcu automobilových batérií a akumul átorov a priemyselných batérií a akumulátorov

K odseku 1

V tomto odseku sa ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia zariadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti kone čných používateľov.

Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretí mi osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného vý robku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, č o je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K odseku 2

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumul átory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných bat érií a akumulátorov môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoloč nosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu.

K § 48 Povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora prenosný ch batérií a akumulátorov, týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zá sielkový obchod vrátane elektronického, ďalej sú to povinnosti týkajúce sa zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene ná klady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. V poslednom písmene uvedeného odseku je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto písmene.

K odseku 2

V uvedenom odseku sa ustanovujú povinnosti pre distribútora automobilov ých batérií a akumulátorov, rovnako ako v odseku 1 týkajúce sa zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v pr ípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobá m vymedzených v tomto písmene.

K odseku 3

Týmto ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodá rskymi subjektmi, konkrétne kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory (v zmysle či je alebo nie je daný výrobca zapísaný v Registri príslušnej komodity) a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, sám sa stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumuláto rom a odpadu z nich pochádzajúceho.

K § 49 Povinnosti držiteľa použitých batérií a akumul átorov

V uvedených odsekoch sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, t ýkajúce sa odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov vymedzeným subjektom v týchto odsekoch, pričom je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zberným miestom ustanoveným v odseku 1 môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ako koneční používatelia, môcť odovzdávať použité prenosn é batérie a akumulátory.

K § 50 Zber použitých batérií a akumulátorov

K odseku 1

V uvedenom odseku sa uvádza povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov, pričom je tu uvedená výnimka z tejto povinnosti, ktorá sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory, ktoré s ú súčasťou elektroodpadu a starých vozidiel.

K odseku 2

V uvedenom odseku je daná povinnosť pre výrobcu zabezpečiť bezplatný zber (aj zber v zariadení alebo osobou oprávnenou na zber) v prípade použitých automobilový ch batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie zabezpečuje správnu transpozíciu článku 8 ods. 4 smernice o batériách.

K odseku 3

Uvedený odsek ustanovuje výnimku z požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätné ho zberu u distribútora. Uvedená výnimka je transpozíciou článku 8 ods. 1smernice o batériách.

K odseku 4

V uvedenom odseku sú ustanovené evidenčné a ohlasovacie povinnosti pre osobu, vykonávajú cu zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta.

K § 51 Spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov

Uvedený odsek ukladá povinnosti spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, týkajúce sa prevádzkovania zariadenia na zhodnocovanie použitých batérií a akumulátorov, povinnosti nakladať s použit ými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou, povinnosti vedenia evidencie a ohlasovania údajov z evidencie, pričom sa do týchto povinností preberá aj ustanovenie článku 12 ods.1 písmeno a) smernice o batériách, ktoré hovorí o zavedení systémov spracovania a recyklácie s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a ž ivotného prostredia. Medzi povinnosti spracovateľa patrí aj povinnosť zabezpečenia minimálnej recyklačnej efektivity, pričom výpočet recyklačnej efektivity bude po novom vychádzať z metodiky ustanovenej v Nariaden í Komisie č. 493/2012. Ïalšou dôležitou povinnosťou je povinnosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pri čom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorou sa reportujú každoročne Európskej komisii údaje o recyklačnej efektivite za Slovenskú republiku.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len 'smernica o obaloch'), ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladan í s obalmi a s odpadmi z obalov.

K § 52 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, jeho p ôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, ktoré upravujú niektoré aspekty nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

K odsekom 3 až 6

V týchto ustanoveniach sú definované základné pojmy, s ktorými tento oddiel štvrtej časti zákona pracuje a ktoré zodpovedajú pojmom definovaný m v smernici o obaloch.

Základnou definíciou je definícia pojmu obal, pričom zákon rozlišuje a definuje v súlade so smernicou o obaloch obaly spotrebiteľské, skupinové a prepravné. Zároveň vyčleňuje z pojmu prepravných obalov cestn é, železničné, lodné a letecké kontajnery, na ktoré sa táto časť zákona nevzťahuje. Definícia zároveň zahàňa nové kritériá a príklady bližšie ilustrujúce pojem obal obsiahnuté v pr ílohe č. 7.

K odseku 7

Definícia opakovane použiteľného obalu je v zásade prevzatím súčasnej definície, avšak došlo k spresneniu okamihu, kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Uvedené spresnenie bude podstatné najmä pre ú čely evidencie špecifického typu drevených obalov – drevených paliet, pre ktoré bude podľa § 54 ods. 4 platiť, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh resp. do distribúcie až keď sa stanú odpadom. Pri ostatných opakovane použiteľných obaloch sa okamih započítania do množstiev uvedených na trh resp. do distribúcie nemen í (§ 54 ods. 4).

K odseku 8

Podstata definície opakovaného použitia je prevzatá zo súčasného zákona o obaloch. Zmenou je legislatívne spresnenie, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, tzn. nie je odpadom.

K odseku 9

Do základných pojmov sa zavádzajú definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. Okrem zálohovania opakovane použiteľných obalov sa ponecháva v zákone aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Uvedené definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

K odseku 10

Ide o novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, prič om vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri ná kupe ďalšieho tovaru.

K odseku 11

V nadväznosti na zmenu vo všetkých komoditách predmetného návrhu zákona, dochádza k zmene pojmu 'povinná osoba' uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem 'výrobca obalov'. Navrhovaná definícia výrobcu obalov zahàňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: 1. - ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou; 2. - pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou znač kou sa tovar uvádza na trh; 3. - ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom; 4. – ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľ ovi na bezprostredné zabalenie tovaru; 5. – ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom; 6. - ktorá uvádza na trh obaly s vý nimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b), d) a e) zákona.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

K odseku 12

Definícia 'uvedenie na trh' je prebratím ustanovenia platného zákona o obaloch a vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky.

K odseku 13

Uvedená definícia 'distribúcia' nahrádza pojem ' uvedenie do obehu' a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko vyu žitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pokiaľ chceme plnohodnotne zabezpečiť plnenie povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme 'uvedenie do obehu', je účelom pojmu 'distribúcia obalov' vymedziť ostatné obchodné činnosti, v dôsledku ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

K odseku 14

Dopĺňa sa definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia s ostatnými komoditami v navrhovanom zákone. V kontexte so súčasným zákonom o obaloch ide v podstate o označenie 'toho, kto uvádza obaly do obehu'.

K odseku 15

Definícia 'odpad z obalov' je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a má riešiť výkladové nejasnosti; definícia je prebratá zo smernice. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod.

K odseku 16

Definícia pojmu 'nakladanie s obalmi' je prebratím ustanovenia platného zákona pre zjednodušenie aplikácie tohto oddielu štvrtej časti zákona aj vzhľadom na to, že zákon tento pojem používa.

K odseku 17

Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zá lohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov (napr. prepravky, palety). Na rozdiel od súčasného zákona o obaloch je v tejto definí cii exaktne vyjadrené, že odber sa uskutočňuje aj za účelom sústredenia opakovane použiteľných obalov určených na vyradenie.

K odsekom 18 až 20

Definície 'recyklácia', 'organická recyklácia' a 'energetické zhodnocovanie' boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

K odseku 21

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa § 7 ods. 4 súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s aplikačnou praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu prá vnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupn ú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odseku 22

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu (u pôvodného pô vodcu odpadu resp. v obci), čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu (napr. prekategorizáciou odpadu po ú prave). Na druhej strane podstata definície nebráni tomu, aby v aplikačnej praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania (udelením mandátu) spolupracujúcu tretiu stranu.

K odseku 23

Ide o prevzatie definície zo smernice o obaloch.

K odseku 24

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti vý robcu obalu na relevantnom trhu. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky (v tomto prípade obaly) končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prí pade obalov je nevyhnutné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov, tzn. prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

K odseku 25

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. V ýrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 26

Dopĺňa sa možnosť zverejňovania údajov celkového mno žstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový resp. zberový podiel sú výrobcovia obalov.

K § 53 Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov

K odseku 1

Stanovujú sa požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Ide o základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa týkajú výrobného zlož enia obalu z hľadiska jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane už odpadom.

K odsekom 2 a 3

Požiadavky na zloženie a vlastnosti obalov uvedené v odseku 2 tohto ustanovenia vychádzajú z článku 11 smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch.

K odsekom 4 až 8

Obsahuje výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3. Tieto výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách - výnimky platili 10 rokov od účinnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo nahraden é rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Ustanovenie odseku 4 písm. c) obsahuje výnimky z pož iadaviek uvedených v odseku 3, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito; osoba, ktorá obaly vyrába je na úč ely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ, nie výrobca v zmysle definície výrobcu obalov. V danom prípade ide o to, že za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby ur čité výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov stanovené v odseku 3. V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu, v odseku 7 povinnos ť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažk ých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu.

K odseku 9

Ide o presun z § 1 ods. 3 doteraz platného zákona o obaloch, a ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré nad rámec odpadovej legislatív y môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

K § 54 Povinnosti výrobcu obalov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

V prípade písmena a) zákon naďalej ponecháva označovanie obalov na rozhodnutí výrobcu obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami (vo vykonávacej vyhláške). Dobrovoľnosť označovania obalov podľa tohto zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov (napr. označovanie potrav ín, chemických látok a pod.).

Písmená b) a c) preberajú súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (zhodnotenie a recyklácia odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkré tnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

K odseku 2

Zákon ustanovením princí pu v odseku 2 kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z obalu výrobcu o balov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyviniť z účasti na týchto ná kladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvá dza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru (SIŽP) a z organizácií zodpovednosti výrobcov (pokiaľ si bude vý robca obalov plniť povinnosti kolektívne).

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch (prípadne osobitný spôsob podľa § 27 ods. 7) je možné len ak obaly vý robcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade (s použitím právnej fikcie podľa odseku 2) sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly, aby financoval aj triedený zber komunálneho odpadu.

K odseku 4

Ustanovenie je v zásade prevzatím princí pu ustanovenom v § 7 ods. 6 platného zákona o obaloch, doplneným o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Práve drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich použí vania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite 'drevo'. Opakovaným zahàňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzný ch limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, eliminuje sa nepresnosť v evidencii obalov.

K § 55 Povinnosti výrobcu obalov pri zálohovaní obalov

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, len legislatívno-technicky rozdeľuje na tie, ktoré prináležia v ýrobcovi obalov (§ 55) a tie, ktoré prináležia distribútorovi obalov (§ 56).

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 6

Ustanovuje sa povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informova ť distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak výrobca obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejni ť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

K § 56 Povinnosti distribútora obalov

K odseku 1

Ustanovuje sa povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch.

K odsekom 2 až 5

Ustanovuje sa povinnosť distribútorom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Distribútor obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať iného distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zá lohovaných opakovane použiteľných obalov. Ak distribútor obalov prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiá ch a oznamom priamo v predajni.

K odseku 6

Odsek 6 ustanovuje postupnosť účtovania zálohu a jeho ná sledného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Povinnosť je oproti súčasnému zákonu o obaloch postavená na reciprocite, spočívajúcej v priamom vzťahu medzi tými istý mi osobami v rámci dvoch obchodných stupňov resp. medzi predávajúcim a spotrebiteľom. Ustanovenie predstavuje povinný zákonný rámec, ktorý ale nebráni distribú torovi obalov, aby si vytvoril (zachoval) model vracania zálohu konformnejší pre spotrebiteľov.

K odseku 7

Ustanovuje sa povinnosť distribútorovi obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnaké ho druhu aj v opakovane použiteľných obaloch. Táto povinnosť je stanovená predajnou plochou od 200 m2.

K odseku 8

Ustanovenie ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo vý robcov obalov ignoruje svoju povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Úč elom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom obalov).

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h (evidenčná a ohlasovacia povinnosť), na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, spočívajúci v poskytnut í všetkých potrebných údajov.

K odseku 10

Ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútoro vi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom ustanovenia je minimalizovať nepresnosti evidencie obalov, spočívajúce buď v nevedomom opakovanom/viacná sobnom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov pri ich opakovanom použití alebo spočívajúce v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia Slovenskej republiky vyvezené.

K § 57 Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

K odseku 1

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to p ôvodní pôvodcovia odpadov (napr. hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky). Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj tzv. výkupne odpadov podľa § 16 ods. 4.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov resp. splnenia zberového podielu prostrední ctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započ ítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

K odseku 4

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

K odseku 5

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použit ého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

K odseku 6

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať, tam kde je to vhodné, energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostň uje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záv äzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58 Povinnosti držiteľa odpadu z obalov, ktoré nie sú s účasťou komunálneho odpadu

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje pre pôvodcu odpadov z obalov povinný spôsob nakladania s odpadom z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálnych odpadov. Ide o špeciálne – zužujúce ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov podľa § 14 ods. 1. Týka sa však iba takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

K odsekom 2 až 3

V týchto odsekoch je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

K § 59 Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti vý robcov pre obaly

K odseku 1

Uvedené ustanovenie upravuje špecifiká organizá cie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalový ch výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komuná lnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Z uvedeného dôvodu má byť partnerom obce vždy len jedna organizá cia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 2

Nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komuná lnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

K odseku 3

V odseku 3 sa ustanovenie minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpeč uje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K odseku 4

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

K odsekom 5 až 8

Ustanovenie umožňuje organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efekt ívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber. Na základe takejto kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec navrhované zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 4, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu ná kladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

K § 60 Základné ustanovenia

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa predmet úpravy tohto oddielu.

K odseku 3

Znenie odseku 3 vychádza z článku 3 odsek 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (ďalej len 'smernica o vozidlách').

K odseku 4

V zmysle čl. 3 ods. 4 smernice o vozidlách sa odsekom 4 stanovilo, že na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termí nov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel.

V odsekoch 5 až 19 sa prevzali definície z § 49 doteraz platného zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlá ch, a to pojmy v odseku 5 (vozidlo), odseku 6 (staré vozidlo), odseku 9 (výrobca vozidiel), odseku 11 (prevencia) a odsekoch 14 až 19 (spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačn é zariadenie - dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí).

K odseku 5

Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem 'motorové vozidlo', v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definí cia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

K odseku 6

V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 6 stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

K odseku 7

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom vymedziť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Dochádza však k sprísneniu tejto definí cie a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

K odseku 8

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla. Ide o určité nadviazanie všeobecného pojmu 'držiteľ odpadu' podľa návrhu tohto zákona a pojmu 'držite ľ vozidla' podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 9

V zmysle čl. 2 ods. 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa odsekom 9 doplnila definícia výrobcu vozidiel.

K odseku 10

Dopĺňa sa pojem uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky.

K odsekom 11 až 16

Preberajú sa definície z doteraz platného zákona o odpadoch, a to pojem prevencia, zber, spracovateľ, spracovanie, opätovné použitie a recyklácia starých vozidiel.

K odseku 17

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

K odsekom 18 a 19

V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám a v zmysle čl. 2 bod 13 pojem informácie o rozobrat í starého vozidla.

K odseku 20

Definícia pojmu určené parkovisko vychádza z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom bol tento pojem vymedzený len formou legislatívnej skratky v § 51 ods. 4.

K § 61 Povinnosti výrobcu vozidiel

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa čiastočne vychádzalo z § 50 doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri konštrukcii prevent ívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti.

K odseku 1

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce z článku 4 odsek 1 smernice o starých vozidlách, aby členské š táty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečný ch látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce z článku 9 odsek 2 smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom k potenciálnym kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel., cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť v ýrobcov vozidiel. K úpravám došlo tým spôsobom, že sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujú cim vozidiel.

K odsekom 2 až 6

Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom.

Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty.

K odseku 7

Odsek 7 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých z ákonov.

Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

K § 62 Povinnosti a práva ďalších subjektov

Cieľom tohto ustanovenia je rozšíriť informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v člá nku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Èiastočne tento paragraf vychádza z § 50 odsek 5 doteraz platného z ákona.

K odsekom 1 a 2

Odsekom 1 a odsekom 2 sa informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informa čné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Odsek 3 ukladá osobe, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyroben ého vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo.

K odseku 4

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľ om zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

K odseku 5

Odsek 4 konštatuje, že informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K odseku 6

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Odsekom 6 sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou - nepodnikateľ om; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

K § 63 Povinnosti držiteľa starého vozidla

K odseku 1

Odsekom 1 sa len z časti preberá § 51 ods. 1 z doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla.

Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

K § 64 Zber starých vozidiel

K odsekom 1 a 2

Preberajú sa ustanovenia z § 52a doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovený ch podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe sú hlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel. Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s eviden čným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní staré ho vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II.

Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

K § 65 Povinnosti spracovateľa starých vozidiel

K odseku 1

Preberá sa § 52 doteraz platného zákona o odpadoch, v ktorom sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevá dzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť vý robcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitý ch batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých baté rií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držite ľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. Ustanovenie informačných povinností iba výrobcovi bolo Slovenskej republike zo strany Európskej komisie vytknuté ako nedostatočn á transpozícia uvedeného článku.

K odseku 2

Odsek 2 konštatuje, že povinnosti, vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 66 Určené parkovisko

Odsekmi 1, 2 a 3 sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska.

Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

Odsek 4 ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na urč enom parkovisku.

Odsek 5 subjekty, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

K § 67 Umiestnenie vozidla na určené parkovisko a sú visiace povinnosti držiteľa vozidla

Ustanovenie § 67 je možné považovať za nové i keď jeho obsah čiastočne vychádza z ustanovení § 51 a § 53 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť.

K odseku 2 až 9

V odseku 2 až 7 je upravený postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale správa sa omis ívne, t. j. vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku. I keď uvedené omisívne konanie by mohlo napĺňa ť subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na ulož enie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonní ka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu alebo, ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štá t, tak že vozidlo je starým vozidlom.

Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisť ovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán š tátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

K odsekom 10 až 12

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

K § 68 Rozhodnutie o neexistencii vozidla

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Cieľom tejto časti návrhu zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozší renej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

K § 69 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 11

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali.

V odsekoch 1 a 2 je vymedzená pôsobnosť tohto oddielu zákona.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika.

V odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu 'distribútor pneumatík' je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považ uje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymie ňa.

K § 70 Povinnosti výrobcu pneumatík

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľ ov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatí k do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumat ík uvedeného v programe Slovenskej republiky.

K § 71 Povinnosti distribútora pneumatík

K odseku 1

Obdobne ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatí k na svojich predajných miestach [písmeno a)]. Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sí dle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkov ého obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečn ého užívateľa, je povinný podľa písmena d) sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Podľa písmena e) distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky je povinný odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatí k do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačné mu centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík (písmeno f)).

K odseku 2

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov prísluš nej komodity prechádzajú podľa odseku 2 povinnosti výrobcu pneumatík.

K odseku 3

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

K § 72 Povinnosti iných osôb

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatí k okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73 Základné ustanovenia

K odsekom 1 až 2

Vymedzenie pôsobnosti ôsmeho oddielu. Tento oddiel zá kona upravuje iba nakladanie s odpadom z neobalových výrobkov, ktorý je komunálnym odpadom, nevzťahuje sa na neobalové výrobky, z ktorých nebude komunálny odpad.

K odseku 3

Zadefinovanie pojmu 'neobalový výrobok'. V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorý ch odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu (papier, plasty, sklo, viacvrstvové kombinované materiály) a nie sú odpadmi z obalov.

K odsekom 4 až 6

Ustanovujú sa základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností (výrobca neobalových výrobkov) a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto oddielu zá kona.

K odseku 7

Účelom definície zberového podielu je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalový ch výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľ adom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

K odseku 8

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s aplikačnou praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na odliš nosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov (napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu), no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

K odsekom 9 a 10

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systé m samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových v ýrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom (výrobcom neobalových výrobkov).

K odseku 12

Ustanovuje sa definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

K § 74 Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

K odseku 1

Odsek 1 ustanovuje základnú povinnosť pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Ide o povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého vý robcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa pou žije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov.

K odseku 2

Zákon rovnako, ako pri obaloch kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou je zákonná fikcia, že odpad z neobalového vý robku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber . Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyvini ť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

K odseku 3

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov – zabezpečovaných organiz áciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

K § 75 Zber a zhodnocovanie odpadov z neobalových výrobkov

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú analogické s povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad, napriek tomu je potrebné mať na pamäti hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele vyplývajúce z člá nku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona.

K odseku 1

Ide o základnú povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov (napr. prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov), informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiá lovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov.

K odseku 3

Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

K odseku 4

Ustanovenie je opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Piata časť

Osobitné prúdy odpadov

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorší ch predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

K § 76 Nakladanie s odpadovými olejmi

K odseku 1

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice.

K odseku 2

Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

K odsekom 4, 5 a 6

Odsekmi sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadový ch olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi.

K odsekom 7 a 8

Odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomick é a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadový ch olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov.

K odseku 9

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie.

K § 77 Nakladanie so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií

K odseku 1

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údrž be stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

K odseku 2

Ustanovuje sa, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavací ch prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, ú držby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií. Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pô vodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú.

K odseku 3

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebné ho odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

K odseku 4

Upravuje sa definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií, ktor á sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

K § 78 Nakladanie s odpadmi z výroby oxidu titaničitého

K odsekom 1 a 2

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a znečisťovanie životné ho prostredia.

K odseku 3

Tento odsek preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o z ákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia.

K odseku 4

Ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO2 v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

K odseku 5

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO2 a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO2 najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie.

K odseku 6

Vymedzuje povinnosť orgánu štátnej správy monitorovať zneškodňovanie odpadu z výroby TiO2 a to podľa položiek D15, D1, D3 uvedených v prílohe č. 3 zákona.

Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K § 79 Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

K odsekom 1 až 7

Preberajú sa definície pojmov 'polychlórované bifenyly', 'zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly', 'použité polychlórované bifenyly', 'držiteľ polychlórovaných bifenylov', ' dekontaminácia' a 'zneškodnenie' ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

K odseku 8

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 9

Ustanovuje sa hranica objemu 5 dm3 pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm3. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm3 súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držite ľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3.

K odseku 10

Ustanovujú sa v súlade s bodom 2 člá nku 4 smernice o PCB povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta.

K odsekom 11 a 12

Ustanovujú sa povinnosti ministerstvu.

K odsekom 13 a 14

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm3, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovaný mi bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly.

K odsekom 19, 21 a 22

Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

K odseku 23

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť , ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

K odseku 24

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Šiesta časť

Komunálny odpad

K § 80 Základné ustanovenie

K odseku 1

Definícia komunálneho odpadu oproti doteraz platnému zneniu je č iastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Obec je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejný ch priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Komunálnym odpadom je aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, pričom do tohto odpadu sa zahàňa len odpad, ktorý sa na uvedených miestach nachádza, nie odpad, ktorý vzniká z činnosti čistenia, (napr. handry).

K odseku 2

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo vä zbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami - druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zmyslom triedeného zberu odpadu je zabezpečiť zhodnotenie vytriedených zložiek komuná lneho odpadu, preto je veľmi dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky. Pri zbere odpadov z obalov je preto osobitné ustanovenie v § 59 ods. 5 písm. b), ktoré oprávňuje organizáciu zodpovednosti vý robcov, ktorá má zmluvu s danou obcou, aby uskutočňovala priebežnú kontrolu skutočného zloženia odpadu v triedenom zbere.

K odseku 3

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Rámcová smernica používa spojenie 'tok odpadu' a ' typ odpadu'. Keďže v slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem 'prúd odpadu', ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem 'typ odpadu' je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo a pod.,) javí sa vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem 'zložka komunálneho odpadu'.

K odseku 4

Uvedenou definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komuná lny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Definícia zmesového komunálneho odpadu doposiaľ v právnej úprave chýbala, prič om sa v praxi tento pojem často používa. Preto bolo potrebné definíciu doplniť. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinn á triediť alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Tento pojem je dôležitý najmä z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie v ýrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

K odseku 5

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatí vna skratka, čo je nepostačujúce. Spresňujú sa kritériá vymedzenia tohto odpadu tak, že sa vypúšťa nejasná a nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu. Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, č omu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

K odsekom 6

Pojem zberný dvor nebol doposiaľ právne definovaný, čo viedlo k nejasnostiam v praxi. Preto sa tento pojem do návrhu zákona dopĺňa. Podrobnejšie upravuje činnosť zberného dvora § 82. Prevádzkovanie zberného dvora vyžaduje vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 pí sm. d). Zberný dvor môže prevádzkovať buď sama obec, prípadne združenie obcí alebo iný subjekt, ktorý však vždy musí mať zmluvu s príslušnou obcou alebo so združením obcí. Zberný dvor je ur čený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z VZN danej obce, resp. obcí.

K odseku 7

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľ adiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci; napr. je často využívaný pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu. Aj tento pojem je v zákone nový. Bolo potrebné ho doplniť, lebo sa v praxi bežne používa.

K odseku 8

Doterajší pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

K § 81 Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi

K odseku 1

Zodpovednosť obce za riadenie celého procesu nakladanie s komuná lnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území zostáva v návrhu zákona zachovaná, pričom však navrhovaný spôsob uplatnenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam v mnohom plnenie ich povinností u ľahčuje.

K odseku 2

Upresňuje čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrá tane frakcií zo separovaného (triedeného) zberu). Pozri aj § 16 ods. 2 písm. a).

K odsekom 3 až 5

Uvedené ustanovenia určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby ná hrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Je teda na obci, aký spôsob financovania týchto zberných ná dob si zvolí.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na tieto zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. Na rozdiel od toho obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

K odseku 6

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komuná lneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú uvedené zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz v § 13 písm. e) bod 7, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prich ádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom resp. OZV v zmysle § 16 ods. 3.

K odseku 7

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy keď odpad prejde od pôvodcov (fyzických a právnických osôb) do faktickej držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené v tomto osobitnom ustanovení taxatívne. Povinnosti obcí sú formulované spravidla tak, že obec je povinná 'zabezpečiť' ich splnenie, teda nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzť ahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť v ýrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. Táto odlišnosť je daná rozdielmi v spôsoboch a podmienkach zberu, pričom v prípade podľa písm. c) sa pož aduje, aby obec mala na tieto činnosti uzavretú zmluvu s jednou OZV (pozri ďalej ods. 22).

V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

K odseku 8

Zákon taxatívne upravuje, čo má obec vo všeobecne závä znom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemn ému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy, atď. Pre uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dôležité, že sa v p ísmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pre odpad z obalov sa ustanovuje, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Vo vzťahu k zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať, keďže miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotní ctva.

Podľa prechodných ustanovení § 135 ods. 15 je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

K odseku 9

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vypl ýva z jeho podstaty ako prameňa práva, ale zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom všeobecné záväzné nariadenie príslušnej obce. Vý slovne sa ustanovujú základné povinnosti pôvodcu, bez ktorých plnenia by nemohol systém zberu komunálnych odpadov fungovať.

K odsekom 10 až 12

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania tejto činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na túto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tý ch komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú deliacu čiaru medzi financovaním zo strany výrobcov a zo strany obcí. Najťažšie bolo nájsť túto deliacu čiaru vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia tý chto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov (pri iných zložkách je odlišný systém zberu v obciach) je podľa § 59 ods. 5 písm. b) oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či 'obsah zahàňa v prevažnej miere inú zložku'. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný striktne, teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8 musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber – pozri odsek 14.

Pôvodne bol odsek 12 navrhovaný ako povinnosť obce ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady obce na zmesový odpad a DSO, ale počas medzirezortného pripomienkového konania bola formulácia zmiernená na slová 'obec ustanoví' s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

K odseku 13 a 15

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Obec v zmluve upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zosúladenie existujúcich zmlúv s novým zákonom je riešené v prechodných ustanoveniach v § 135 ods. 14.

K odseku 14

Toto ustanovenie sa viaže na § 59 ods. 8, teda na prúd odpadov z obalov z komunálnych odpadov a spolu s nimi zbieraných neobalových výrobkov. Ustanovuje sa, ž e obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu (v tomto prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov) dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak sa obec nezhodne s OZV a bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov.

K odsekom 16 a 17

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebn é odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá (vznikajú na jej území), a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osô b napr. prevádzkovateľa kuchyne.

K odsekom 18 až 20

Z praxe sa ukázala potreba jednoznačne vymedziť pojem množstvový zber (pozri § 80 ods. 8), ktorého znakom je :

- platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej mno žstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas,

- individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou,

- výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo

všeobecne záväznom nariadení obce.

Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si mô že vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom. Zavádza sa povinnosť pre obce zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

K odseku 21

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnos ť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) vý nimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosť ou R1 podľa prílohy č. 2 alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľ ov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

K odseku 22

Návrh zákona ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstv á odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pô vodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Takýmto nastavením sa chce zamedziť obchodovaniu 's potvrdeniami' na množstvá vyzbierané v obciach, bez toho, aby vô bec obec vedela, ktorá OZV vykazuje 'jej' množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Týmto prístupom je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo jednoznač ne vyhodnotiteľné a kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov, čo sa v súčasnosti v praxi bežne deje. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Fixácia zmlúv na obdobie jedného roka zabezpečuje na jednej strane stabilitu vzťahov počas jedného roka, ale zároveň umožň uje zmenu každý rok.

K odseku 23

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním vo VZN (pozri vyššie ods. 8 písm. d)), ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne (pozri § 83). Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie č i zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu.

K § 82 Zberný dvor

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Súčasťou systému triedeného zberu zložiek komuná lneho odpadu sú aj zberné dvory. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Pozri aj definíciu v § 80 ods. 6. Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť vý robcov znášajú výrobcovia (§ 81 ods. 11), náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku (§ 81 ods. 10), preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslu šnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené o čom môž e rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a držiteľom odpadu. Keďže vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzť ahuje sa na neho povinnosť podľa § 16 ods. 3 mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Podľa odseku 3 písm. b) má prevádzkovateľ zberného dvora informovať obec o množstvách prevzatých odpadov od obyvateľov obce.

K § 83 Prevádzkovateľ kuchyne

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevá dzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzn ým nariadením obce.

Siedma časť Cezhraničný pohyb odpadov

Slovenská republika sa 01.05.2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhrani čnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 01.02.1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorší ch noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14.júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len 'nariadenie č. 1013/2006'). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre v šetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy. Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štá tu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ïalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhranič ného pohybu odpadov.

K § 84 základné ustanovenia

K odseku 1

Úprava terminológie, v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy:

–Cezhraničná preprava - cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu,

–Dovoz/vývoz - dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na ú zemie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ,

–Tranzit cez územie Slovenskej republiky.

Súhrne sa všetky tieto činnosti/prepravy v zákone o odpadoch označujú ako 'cezhraničný pohyb odpadu'.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o odpadoch.

K odseku 2

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životné ho prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

K odseku 3

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejské ho dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. O predmetnom rozhodnutí v súlade s Bazilejský m dohovorom informovala Slovenská republika ostatné zmluvné strany.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o odpadoch.

K odseku 4

V predmetnom ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu bl ízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

K odseku 5

Precíznejšie vymedzenie zákazu zabezpečuje postih všetký ch foriem konania v rozpore so siedmou časťou zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzť ahuje aj na toho, sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahàňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 18 ods. 4 písm. s) a t) zákona o odpadoch.

K § 85 Oznámenie

K odsekom 1 a 2

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov.

Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. N áležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č . 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s vý nimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona o odpadoch Z. z.

K odseku 3

Uvedené ustanovenie je navrhnuté z dôvodu rýchlejšieho a efektívnejšieho vybavovania jednotlivých oznámení, nakoľko v mnohých prípadoch oznamovateľ po doručení výzvy na doplnenie oznámenia už v predmetnej veci ďalej nekoná a predmetné oznámenie už nem ôže byť vybavené.

V plnom rozsahu sa preberá doteraz platné ustanovenie § 26 zákona o odpadoch.

K § 86 Námietky

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu (t. j. zakázať prepravu odpadov). Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej č asti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

K § 87 Finančné zabezpečenie

K odsekom 1 až 3

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú

a)náklady na dopravu,

b)náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných č inností a

c)náklady na skladovanie počas 90 dní,

a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto ná kladov.

Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokr ýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku t ýchto nákladov. Zvýšenie nákladov o jeden a pól násobok (tzv. globálny rizikový faktor) je navrhnuté z dôvodu nepredvídaných, nepriaznivých podmienok v prípade späť vzatia odpadu.

Finančné zabezpečenie sa vzťahuje na množstvo odpadu, ktoré zodpovedá buď celkovému plánovanému množstvu odpadu v tonách podľa položky č. 5 v Doklade o oznámení alebo množstvu tzv. ' aktí vnej zásielky', ktorá predstavuje množstvo odpadu prepraveného a zhodnoteného/zneškodneného v priebehu jedného mesiaca.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný org án miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančn ú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských št átov EÚ a v prípade potreby ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa č l. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

Dopĺňa sa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

K odseku 4

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu.

K § 88 Cezhraničná preprava elektroodpadu a použitých elektrozariadení

V preambule smernice OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabrá nenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení , pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

K odsekom 1 až 5

Do odsekov 1 až 5 sa čiastočne transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Èasť prí lohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu.

Upravujú sa doklady a dokumentácia, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, ž e ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006.

Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

Ôsma časť Administratívne nástroje

Prvý oddiel Autorizácia

K § 89 Autorizované činnosti a udelenie autorizácie

K odseku 1

Rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizá cia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Novou je autorizácia na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti prá vnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na č innosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý pln í vybrané povinnosti individuálne.

K odsekom 2 a 3

Èinnosti uvedené v odseku 1 sa môžu vykonávať len na základe autorizácie udelenej ministerstvom. Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizá cie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

K odseku 4

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať miniosterstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie.

K odseku 5

Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo.

K § 90 Podmienky udelenia autorizácie

K odsekom 1 až 4

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizá cie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe - podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe (odseky 1 a 2). Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčn ého systému združeného, resp. individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

K odseku 5

Upravuje sa vymedzenie, kto sa považuje za bezúhonné ho. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala všeobecne na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V zmysle tohto odseku sa za bezúhonného na účely tohto zákona pova žuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.

K odsekom 6 a 7

Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá § 9 odseky 4 a 5.

K § 91 Rozhodnutie o udelení autorizácie

K odsekom 1 až 6

Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku. Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie sa udeľ uje samostatné rozhodnutie. Následne v odsekoch 3 až 6 sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Nie je cieľom, aby obsahom rozhodnutia boli zoznamy výrobcov, obcí a pod., ale ustanovenie koncipované všeobecne z dôvodu, aby povoľujú ci orgán mohol flexibilne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autoriz ácie môžu líšiť.

K odseku 7

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním v súlade s § 31 ods. 12 písm. c).

K § 92 Platnosť a predĺženie platnosti autorizácie

K odsekom 1 až 6

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná automaticky zo zákona, na základe prá vomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie je možné predĺžiť za zákonom stanovených podmienok. V prípade nedodr žania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť, v prípade ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemám.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona o odpadoch s cieľ om udržať pri výkone autorizovaných činností trvalo vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Vyňatie z tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažé rstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

K § 93 Zmena autorizácie

K odsekom 1 a 2

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpe čenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Ustanovenie reaguje aj na skutočnosť, že počas trvania platnosti autorizácie mô žu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie. Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil povinnosť v zmysle odseku 1.

K § 94 Zrušenie a zánik autorizácie

K odsekom 1 až 7

Autorizáciu príslušný orgán zruší, ak nastanú dôvody uvedené v zákone alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnos ť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Odsek 4 dáva ministerstvu, na rozdiel od odsekov 1 až 3, oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v pr ípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Odsek 4 sa však vzťahuje iba na autorizáciu na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a na činnosť individuálneho plnenia povinností. Je možné predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v zá ujme predídenia jej zrušeniu. Odseky 5 až 7 sa preberajú z doteraz platného § 14 zákona o odpadoch. V odseku 7 sa však oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, že aj dedič, ktorý chce pokračovať vo vý kone činnosti, musí spĺňať podmienky udelenia autorizácie.

K § 95 Odborne spô sobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

K odseku 1

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykoná vala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť.

K odseku 2

Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

K odseku 3

Uvádza rozsah skúšky.

K odseku 4

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedč enia na autorizovanú činnosť.

K odseku 5

Ustanovuje povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť.

K odseku 6

Ukladá sa povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

K § 96 Zmena, zruš enie a zánik osvedčenia na autorizovanú činnosť

K odseku 1

Uvádza podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

K odseku 2

Definuje dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 3

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

K odseku 4

Upravujú sa dôvody zániku odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť.

Druhý oddiel

K § 97 Súhlasy

Ustanovenie sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch s č iastočnými zmenami a doplneniami v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každé ho zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V odseku 1 sa vymenúvajú činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú , ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu. Úprava daného ustanovenia sa vykonala na základe skutočnosti, že pôvodcovia začali rušiť zmluvy s odberateľmi nebezpečných odpadov a daný nebezpečný odpad dávajú do kontajnerov na komunálny odpad.

V odsekoch 2 až 10 sú ustanovené náležitosti jednotlivých súhlasov.

V odseku 11 je ustanovená výnimka, kedy je l átka alebo vec vedľajším produktom bez udelenia súhlasu.

V odsekoch 12 a 14 doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Z odseku 16 vyplýva, že súhlasy uvedené v odseku 1 je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V doteraz platnom zákone o odpadoch bola doba platnosti, na akú sa súhlas udeľuje ponechaná na úvahe príslušného úradu, čo v praxi spôsobilo vydanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu (10, 15 a viac rokov), s výnimkou súhlasu podľ a písm. g), m) a). V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni pä ť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov (odsek 17) a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v pr ípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja (odsek 18).

Tretí oddiel

K § 98 Registrácia

Preberá sa ustanovenie z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami. Inštitút registrácie zaviedla ešte smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/12ES o odpadoch (zrušená rámcovou smernicou) a pozná ho aj rámcová smernice. V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v r ámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením.

V zmysle odseku 1 sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania prič om sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu, z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Podľa odseku 2 aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený sú hlas alebo autorizácia.

Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Cieľom ustanovenia je mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

K § 99 Vyjadrenie

Preberá sa inštitút vyjadrení z § 16 v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzduš ia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz), k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pô vodne do Desiatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

K § 100 Vydanie osvedč enia o odbornej posudkovej spôsobilosti

Preberajú sa ustanovenia § 76 doteraz platného zákona o odpadoch.

K odseku 1

Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov.

K odsekom 2 a 3

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po ú spešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov.

K odseku 4

Vymedzuje sa pojem odborná posudková spôsobilosť.

K odseku 5

Získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vyd áva ministerstvo.

K odseku 6

Upravuje sa dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platné mu stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺž enia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané.

K odsekom 7 a 8

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje f yzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V odseku 8 sa určujú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúš obnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

K odseku 9

Ustanovuje sa vedenie registra osôb oprávnených na vydávanie odborný ch posudkov ministerstvom.

K § 101 Povinnosti oprávnenej osoby na vydávanie odborných posudkov

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť, pričom nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosť ami uvedenými v § 77 doteraz platného zákona o odpadoch.

K § 102 Zmena a zrušenie osvedčen ia o odbornej posudkovej spôsobilosti

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 77a odseky 1 a 2 doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje opr ávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, resp. zmeniť.

Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvodov, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej ú rovni. Uvedené súvisí s úpravou, ktorá sa vykonala v odseku 4.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu [§ 77a ods. 2 písm. b) doteraz platného zákona o odpadoch] doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade ak opr ávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom.

K odsekom 5 a 6

Ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dô vodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), ná klady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite.

K odseku 7

Do odseku 7 sa preberá § 77a odsek 4 a § 76 odsek 10 z doteraz platného zákona o odpadoch. Uvedené ustanovenie viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprá vnených na vydávanie odborných posudkov.

Šiesty oddiel - Informačný systém odpadového hospodárstva

K § 103

K odsekom 1 až 8

Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodá rstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhuje riešenie Informačné ho systému odpadového hospodárstva (ďalej len 'ISOH') tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a to jednak či sa uskutočňuje v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva vrá tane množstva produkcie odpadov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systé my v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike (RISO, štatistické zisťovanie o nakladaní s odpadmi Štatistickým úradom Slovenskej republiky, informačné systémy tretích strán), bude ná strojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými závä zkov Slovenskej republiky v tejto oblasti. ISOH bude slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady.

ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie, resp. zne škodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších ú dajov uvedených v odseku 3. Súčasťou ISOH budú registre uvedené v odseku 4.

Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH bezplatne ohlasovať vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje frekvencia ohlasovania údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

Deviata časť Orgány štátnej správy odpadového hospod árstva

K § 104 Základné ustanovenia

Ustanovenie taxatívne vymenováva orgány štátnej sprá vy odpadového hospodárstva, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len 'inšpekcia'), okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Ustanovenie súčasne vymenováva ďalšie orgány, ktoré v ustanovenom rozsahu tiež vykonávajú štátnu správu odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi sú obce, Slovenská obchodná inšpekcia a orgá ny štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K § 105 Ministerstvo

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Po zmená ch vykonaných zákonom č. 37/2010 Z. z. sa na krátke časové obdobie ústredný orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 01. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Do odseku 2 sa preberá pôsobnosť ministerstva v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície prá vnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z .z. o odpadoch (ďalej len 'zákon o obaloch').

Vypúšťa sa oprávnenie ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a od jeho zavedenia ani nevznikla potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychló rovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), t. j. zrušenia Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažmentu (COHEM) došlo v niektorých doteraz platn ých ustanoveniach k vypusteniu pojmu 'prostredníctvom poverenej organizácie', ktorá za ministerstvo zabezpečovala vedenie a aktualizáciu zoznamu kontaminovaných zariadení, registrov a činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Je potrebn é uviesť, že vzhľadom na zavádzanie nových inštitútov, povinností ako aj vzhľadom na aplikačné problémy, ktoré ukázala prax dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je n ásledne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov resp. minimálne, že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu.

V odseku 4 sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Eur ópskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii.

K § 106 Inšpekcia

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložen ých fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporn ých prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly - inšpekcia ukladá fyzickým osobám - podnikateľom a prá vnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona.

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

K § 107 Okresný úrad v sídle kraja

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberá sa v plnom rozsahu § 70 doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 108 Okresný úrad

Preberá sa § 71 doteraz platného zákona o odpadoch a § 16 zákona o obaloch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe resp. z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ.

K § 109 Obec

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

K § 110 Slovenská obchodná inšpekcia

Vymedzuje sa postavenie Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len ' SOI'), ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaný ch bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie (ďalej len 'ŠEI') vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI.

K § 111 Orgány štátnej správy v oblasti daní , poplatkov a colníctva

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničné ho pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Formulačná zmena nastali iba v odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. K tejto formulačnej zmene sa pristúpilo v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inš pekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla.

K § 112 Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodrž iavanie povinností fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe.

Ustanovenie upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

Vymedzuje sa právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosť ou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

K § 113 Konanie

K odsekom 1 a 2

Preberá sa § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledovnými zmenami v odseku 2, ktorý sa formulačne upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje sprá vny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Rozhodovanie v prípade pochybností, či vý robok je, alebo nie je obalom sa presúva z doteraz platného zákona o obaloch.

K odsekom 3 až 7

Preberajú sa odseky 3 až 7 z § 74 doteraz platného zákona o odpadoch s týmito zmenami.

V odseku 4 sa v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov (§ 99 ods. 1), vypustenie niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov, upravili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dop ĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využí vanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevá dzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza jednak z dôvodu zruš enia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku, a teda správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocn ý pri ich odstraňovaní.

K odseku 8

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.

K odsekom 9 a 10

Vychádza sa z § 74 odsekov 8 a 9 doteraz platného stavu.

K odseku 11

Predmetné ustanovenie upravuje prípady kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

Odsek 12

Ustanovuje možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený

K § 114 Zmena, zrušenie, strata platnosti rozhodnutia

K odsekom 1 až 4

Preberá sa § 75 odseky 1 až 5 z doteraz platného zákona o odpadoch.

Desiata časť

Zodpovednosť za porušenie povinností

K § 115 Priestupky

K odsekom 1 až 7

Ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zauj ímavým a nelegálnym zdrojom príjmov.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil.

§ 116 Ukladanie pokút

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie preberá doterajší platný právny stav.

Ustanovenie upravuje obvyklé lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadov ého hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti (najmä dňom prerokovania protokolu z kontroly) a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uveden ím lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ro čnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku prísluš nej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu.

K § 117 Iné správne delikty

K odsekom 1 až 6

Ustanovenie vymenováva správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba - podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia s určením dolných a horných hraníc pokú t. Pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v jednotlivých odsekov tohto ustanovenia ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inš pekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní.

Jedenásta časť

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočný mi zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systé m fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizá cie zodpovednosti výrobcov.

Prvá hlava Èinnosť Recyklačné ho fondu

Prvý oddiel Fungovanie Recyklačného fondu

K § 118 Recyklačný fond

K odseku 1

V uvedenom ustanovení sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách v akých bol zriadený. Zjednocuje sa, že ide o sústreďovanie prostriedkov na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania uvedených odpadov.

K odsekom 2 a 3

V týchto odsekoch je uvedené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov, dochádza len k zjednoteniu ich názvu podľa komod ít.

K § 119 Orgány Recyklačného fondu