Zákon o kritickej infraštruktúre 45/2011 účinný od 01.03.2021 do 28.02.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon o kritickej infraštruktúre, zákon č. 45/2011 Z. z. v platnom znení (ďalej len “ZKI”) definuje aktíva, ktoré sú z pohľadu zabezpečenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany zdravia obyvateľstva a národnej bezpečnosti považované za kritickú infraštruktúru. Štát má na základe ZKI prostriedky ako vstupovať do procesu zaraďovania jednotlivých strategických aktív do siete kritickej infraštruktúry, ale ZKI ani iné aktuálne platné všeobecne záväzné právne predpisy neobsahujú postupy, ktoré by limitovali prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry v nakladaní s predmetnými prvkami, ktoré sú síce ich vlastníctvom, ale zároveň sú na základe splnenia zákonných predpokladov, zaradené do siete kritickej infraštruktúry.

Štát, ako subjekt vykonávajúci štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry, síce rozhodne zákonným spôsobom, ktoré aktívum sa zaradí do siete kritickej infraštruktúry, ale nemá žiadny dosah na to, ako s daným prvkom kritickej infraštruktúry jeho prevádzkovateľ (vlastník) ďalej nakladá. V dôsledku tohto nedostatku prevádzkovateľ (vlastník) prvku kritickej infraštruktúry môže takéto aktívum v rámci svoje bežnej obchodnej činnosti použiť ako predmet zabezpečenia plnenia svojich záväzkov voči tretím osobám (zriadenie záložného práva), pričom v prípade neplnenia svojich záväzkov môže byť vlastnícke právo k prvku prevedené na subjekt, ktorý nemusí byť schopný prevádzkovať prvok takým spôsobom, aby bola zabezpečená schopnosť prvku kritickej infraštruktúry plniť potreby štátu na úseku kritickej infraštruktúry.

Štát takisto nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti prevádzkovateľov (vlastníkov) prvkov kritickej infraštruktúry, výsledkom ktorej môže byť, že na majetok prevádzkovateľa je vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia, pričom štát nevie aktuálne žiadnym spôsobom ovplyvniť, aby sa novým prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry stal subjekt, ktorý bude schopný garantovať riadnu prevádzku prvku kritickej infraštruktúry a plnenie úloh predpokladaných ZKI.

Zároveň štát nemá žiadne možnosti ako vstupovať do procesu zmeny vlastníckych pomerov v prevádzkovateľovi prvku kritickej infraštruktúry (zmena kontroly nad prevádzkovateľom). V dôsledku absencie akejkoľvek kontroly nad týmito procesmi môže nastať situácia, že kontrolu nad prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry získa subjekt, ktorý nebude schopný zabezpečiť a garantovať riadne plnenie úloh na úseku kritickej infraštruktúry štátu, resp. ktorý predstavuje z pohľadu národnej bezpečnosti relevantné riziko. Štát musí chrániť prvky kritickej infraštruktúry, aby sa nedostali do sféry vplyvu subjektov, ktoré nedokážu zabezpečiť ich riadnu prevádzku a tým môžu ohroziť verejné zdravie a národnú bezpečnosť.

Štát musí rešpektovať vlastnícke právo tretích osôb k prvkom zaradeným do kritickej infraštruktúry a nemôže zasahovať do slobodnej vôle tretích osôb nakladajúcich so svojim majetkom, avšak, je namieste zaviesť určité pravidlá, ktorými štát bude informovaný o tom, čo sa deje s prvkami kritickej infraštruktúry a bude mať možnosť do určitej miery posúdiť spôsobilosť prípadného nového prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry.

Novela ZKI preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas MH SR, ako ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným

ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.

Predkladanou novelou ZKI sa zároveň dopĺňa Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len “ZKR”).

Implementácia predkladaných zmien a doplnení ZKI a ZKR sa javí ako nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. Štát, aby vedel zabezpečiť plnenie svojich úloh vo výnimočných situáciách, musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov (prevádzkovateľov).

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, sociálne vplyvy, ani vplyv na manželstvo rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná zákonná úprava je v súlade aj s právom Európskej únie.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1.

Rozširuje sa vymedzenie pojmov používaných v ZKI, a to o jadrové zariadenie. Jadrovým zariadením je súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na

1. výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu,

2. nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,

3. nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,

4. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo

5. obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva.

K bodu 2.

Vo vzťahu k jadrovému zariadeniu sa ustanovuje výnimka na postup pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry.

K bodu 3.

Spresňuje sa povinnosť prevádzkovateľa bezodkladne oznamovať príslušnému ústrednému orgánu skutočnosti týkajúce sa majetkového a právneho stavu prvku.

K bodu 4.

Navrhované § 9b až 9f sa vzťahujú na prvky zo sektorov v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Novela ZKI zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas ústredného orgánu na úseku kritickej infraštruktúry, so zmenou vlastníctva k prvku KI, resp. zmenou kontroly nad prevádzkovateľom prvku KI. O návrhu na udelenie súhlasu rozhoduje vláda SR na základe podkladov pripravených príslušným ministerstvom. K návrhu sa zároveň vyjadruje bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu vlády možno podať opravný prostriedok vo forme žaloby na NS SR.

K Čl. II

K bodu 1.

V nadväznosti na doplnenie § 9e do ZKI je potrebné formálne doplniť do ustanovenia § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z. organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy možnosť výnimky z pravidla, že uznesenie vlády SR nepodlieha preskúmaniu súdom.

K bodu 2.

Legislatívno-technická úprava.

K Čl. III

K bodom 1. a 2.

Zmeny ZKR zavádzajú možnosť štátu podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry ak je jeho prevádzkovanie ohrozené, pričom ohrozením sa chápe situácia, keď samotný prevádzkovateľ alebo osoba, ktorá má kontrolu nad prevádzkovateľom prvku KI vstúpila do likvidácie, začalo sa voči nej konkurzné konanie, alebo výkon zabezpečovacieho práva. Prevádzkovanie prvku KI je takisto ohrozené, ak vláda SR rozhodla o zrušení súhlasu so zmenou vlastníctva k prvku KI alebo súhlas so zmenou vlastníckej štruktúry prevádzkovateľa podľa ZKI (viď výklad vyššie) podmienila.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave1. februára 2021

Igor Matovič

predseda vlády Slovenskej republiky

Richard Sulík

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre

4

15

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný vý znam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo zničenie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivé ho prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životného prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štá tnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.

Cieľom návrhu zákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie skvalitniť doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristick ých útokov. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebný právny nástroj vo forme zákona, ktorý má eliminovať slabé články v ochrane kritickej infraštruktúry a zároveň zabezpečiť najvhodnejší sp ôsob jej ochrany.

Navrhovaná zákonná úprava vychádza taktiež z Koncepcie kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsobe jej ochrany a obrany schválenej uznesením vlády č. 120/2007 a z Národné ho programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike schváleného uznesením vlády č. 185/2008. V uznesení vlády prijatom k uvedenej koncepcii sa ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi vnú tra v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o kritickej infraštruktúre.

V obsahu predloženého návrhu zákona sa zohľadňuje skutočnosť, že niektorá strategicky významná infraštruktúra z hľadiska plnenia základných funkcií štátu je predmetom ochrany podľa platný ch právnych predpisov, napríklad na úseku obrany štátu obranná infraštruktúra podľa zákona o obrane Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh zákona predovšetkým

a) ustanovuje štruktúru a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry,

b) upravuje proces určovania prvkov kritickej infraštruktúry, ktorými budú najmä dôležité stavby z hľadiska riadneho hospodárskeho chodu štátu, niektoré z nich s cezhraničným významom, keďž e ich narušenie alebo zničenie by malo závažné negatívne dôsledky aj mimo územia Slovenskej republiky,

c) vymedzuje úlohy právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a fyzických osôb, ktorí ako prevádzkovatelia prvkov kritickej infraštruktúry budú mať priamu zodpovednosť za ich ochranu,

d) ustanovuje sektory kritickej infraštruktú ry v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, do ktorých sa zaraďujú jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry,

e) rieši zodpovednostné správne (administratívnoprávne) vzťahy pri porušení tohto zákona.

Dopad návrhu zákona na verejné financie a iné relevantn é sféry spoločenského života je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, súvisiacimi zákonmi, ktorými sú najmä zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákon ov v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona je taktiež v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzin árodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad s Dohovorom o fyzickej ochrane jadrových materiálov (oznámenie MZV SR č. 329/2001 Z. z.).

Z doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody je zrejmé, že navrhovaná zákonná úprava je úplne zlučiteľná s právom Európskej únie vrátane smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorú je potrebné implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.

DOLOŽKA VYBRANÝ CH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o kritickej infraštruktúre

Termín začatia a ukončenia predbežného pripomienkového konania:

03.08.2010 – 17.08.2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej spr ávy

XX2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?XX3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťX4. Vplyvy na životné prostredieX5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostiX

A.3. Poznámky

Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo znič enie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivého prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životné ho prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.

Navrhovaná z ákonná úprava je úplne zlučiteľná so smernicou Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorá sa má implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 12. januára 2011.

Cieľom návrhu z ákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie skvalitniť doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických ú tokov. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebný právny nástroj vo forme zákona, ktorý má eliminovať slabé články v ochrane kritickej infraštruktúry a zároveň zabezpečiť najvhodnejší spô sob jej ochrany.

Navrhovaná zá konná úprava vychádza taktiež z Koncepcie kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsobe jej ochrany a obrany schválenej uznesením vlády č. 120/2007 a z Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike schváleného uznesením vlády č. 185/2008. V uznesení vlády prijatom k uvedenej koncepcii sa ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o kritickej infraštruktúre.

V obsahu predloženého návrhu zákona sa zohľadňuje skutočnosť, že niektorá strategicky významná infraštruktúra z hľadiska plnenia základných funkcií štátu je predmetom ochrany podľa platný ch právnych predpisov, napríklad na úseku obrany štátu obranná infraštruktúra podľa zákona o obrane Slovenskej republiky.

Schválenie ná vrhu zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet v súvislosti so zriadením, prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry, vytvorením a prevádzkou kontaktný ch miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, na pravidelné školenia a preškolenia odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzin árodnej úrovni. Tieto aktivity budú financované prostredníctvom medzirezortného programu – 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry.

Úpravou jednotn ého procesu identifikácie a ochrany prvkov (objektov) kritickej infraštruktúry prijatie návrhu zákona prispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky a k zachovaniu ich životnej úrovne.

Návrh zákona môže mať finančný vplyv na hospodársku činnosť právnych subjektov v súvislosti s plnením povinností prevádzkovateľov pri ochrane prvkov kritickej infraštruktúry. Nepredpokladá sa z ásadný finančný dosah na hospodársku činnosť dotknutých subjektov. Tieto finančné náklady však v súčasnosti nemožno uviesť ani kvalifikovaným odhadom, pretože prvky kritickej infraštruktúry bud ú určené až po účinnosti zákona, pričom zrejme nebudú na rovnakej úrovni ochrany a ich ochrana bude vyplývať zo súčasného stavu ich ochrany, ktorý je taktiež na rozdielnej úrovni.

A.4. Alternatívne riešenia

Pre zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z návrhu zákona nie sú alternatívne riešenia.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo pôdohospod árstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR súhlasí s predkladateľom, že predmetný materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti, zároveň súhlasí s analýzou vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Sekcia rozpoč tovej politiky ministerstva súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov.

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR súhlasí s predmetnou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpoč et verejnej správy (v €)rr + 1r + 2r + 3Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho vplyv na štátny rozpočet0000z toho vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom05580025800 25800v tom:

Ministerstvo vnútra SR

0930043004300Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR0930043004300Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

0930043004300Min. pôdohospodárstva, živ. prostredia a regioná lneho rozvoja SR

0930043004300Ministerstvo financií SR

0930043004300Ministerstvo zdravotníctva SR0930043004300z toho vplyv na štátny rozpočet0558002580025800z toho vplyv na územnú samosprávu000 0Celková zamestnanosť (počet)0000zamestnanci v štátnej službe0000zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme0000iné skupiny zamestnancov (špecifikovať)0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0558002580025800v tom:

Ministerstvo vnútra SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry0930043004300Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry0930043004300Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry0930043004300Min. pôdohospodárstva, živ. prostredia a regionálneho rozvoja SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry09300 43004300Ministerstvo financií SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infra štruktúry0930043004300Ministerstvo zdravotníctva SR / 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry0930043004300

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v €)rr + 1r + 2r + 3Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)0+55800+25800+25800z toho vplyv na štátny rozpočet0+55800+25800+25800financovanie zabezpečené v rozpočte0+55800+25800+25800ostatné zdroje financovania00 00Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na rieš enie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov:

Prijatie návrhu zákona si vyžiada vytvoriť neverejný elektronický register prvkov kritickej infraštruktúry, vytvoriť kontaktn é miesta na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, preškoliť odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzinárodnej úrovni a akt ívne pôsobiť v medzinárodných organizáciách.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis ná vrhu:

Ochrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky ako aj pre bezpečnosť ďalších členských štátov Európskej únie. Narušenie alebo znič enie kritickej infraštruktúry, jej časti alebo jednotlivého prvku môže mať za následok straty na ľudských životoch, vážne poškodenie zdravia ľudí, škody na majetku, znehodnotenie životné ho prostredia a dlhodobé narušenie dôvery verejnosti k štátnym orgánom a iným právnym subjektom zabezpečiť ochranu týchto relevantných hodnôt.

Navrhovaná z ákonná úprava je úplne zlučiteľná so smernicou Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, ktorú je potrebné implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 12. januára 2011.

Cieľom návrhu z ákona o kritickej infraštruktúre je v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie skvalitniť doterajšiu ochranu kritickej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických ú tokov. Na zabezpečenie tohto cieľa je potrebný právny nástroj vo forme zákona, ktorý má eliminovať slabé články v ochrane kritickej infraštruktúry a zároveň zabezpečiť najvhodnejší spô sob jej ochrany.

V obsahu predlož eného návrhu zákona sa zohľadňuje skutočnosť, že niektorá strategicky významná infraštruktúra z hľadiska plnenia základných funkcií štátu je predmetom ochrany podľa platných právnych pr edpisov, napríklad na úseku obrany štátu obranná infraštruktúra podľa zákona o obrane Slovenskej republiky.

Schválenie ná vrhu zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet v súvislosti s predpokladaným vytvorením, prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry, vytvorením a prevá dzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, na pravidelné školenia a preškolenia odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na n árodnej a medzinárodnej úrovni. Tieto aktivity budú financované prostredníctvom medzirezortného programu – 0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry.

Schválenie návrhu zákona predpokladá aj pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z výnosov pokút. Nakoľko v súčasnej dobe nie je možné kvantifikovať množstvo finančných prostriedkov prijat ých z pokút, nie je možné ani tento vplyv kvantifikovať v analýze vplyvov.

Úpravou jednotn ého procesu identifikácie a ochrany prvkov (objektov) kritickej infraštruktúry prijatie návrhu zákona prispeje k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov Slovenskej republiky a k zachovaniu ich životnej úrovne.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov:

Návrh zákona o kritickej infraštruktúre je novou úpravou na výkon činností niektorých dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, ktoré doteraz nevykonávali. Jedná sa o činnosti smerom k EÚ v prí pade prvkov, ktoré budú určené ako európska kritická infraštruktúra. Zároveň ide aj o činnosti, ktoré smerujú do vnútra štátu, smerom k prvkom kritickej infraštruktúry, ktoré budú identifikovan é v súlade so zákonom.

2.3.3. Predpoklady v ývoja objemu aktivít:

Objem nových aktivít je značne rozsiahly. Ide o tieto základné aktivity:

1.) Ministerstvo vnútra SR

a) vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh koncepcie kritickej infraštruktúry, ktorý predkladá vláde,

b) koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný ústrednými orgánmi,

c)predkladá so svojím stanoviskom vláde návrh sektorových kritérií a európskych sektorových kritérií,

d)vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií, ktorý predkladá vláde,

e) predkladá so svojím stanoviskom vláde návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj návrh na vyradenie prvku zo sektora,

f) oznamuje príslušnému ústrednému orgánu rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku do sektora, ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,

g) vypracúva ako gestor v spolupráci s ústrednými orgánmi návrh medzirezortného programu kritickej infraštruktúry, ktorý predkladá vláde,

h) určuje v rámci svojej pôsobnosti rozsah citlivých informácií,

i) určuje osobu oprávnenú na oboznamovanie sa s citlivou informáciou (ďalej len „oprávnená osoba“),

j) spravuje v elektronickej forme neverejný centrálny register prvkov v rozsahu

1. n ázov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno alebo názov, sídlo, predmet činnosti, prvok, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho org ánu alebo členov štatutárneho orgánu, identifikačné číslo organizácie, ak prevádzkovateľ je právnická osoba,

2. n ázov ústredného orgánu, sektor, podsektor, obchodné meno, miesto podnikania, predmet činnosti, prvok, kontaktná osoba, dotknutý členský štát, adresa trvalého pobytu, identifikačné číslo organizá cie, ak prevádzkovateľ je fyzická osoba – podnikateľ; to sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa, ktorý je fyzická osoba okrem obchodného mena a miesta podnikania,

k) kontroluje v spolupráci s príslušným ústredným orgánom plnenie povinností prevádzkovateľa prvku európskej kritickej infraštruktúry,

l) je kontaktným miestom na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry, ktoré najmä

1. koordinuje s dotknutým členským štátom a Európskou komisiou (ďalej len „Komisia“) záležitosti týkajúce sa ochrany prvku európskej kritickej infraštruktúry,

2. zúčastňuje sa spolu s príslušným ústredným orgánom rokovania s príslušným orgánom dotknutého členského štátu pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

3. môže požiadať Komisiu o pomoc pri určovaní prvku európskej kritickej infraštruktúry,

4. informuje dotknutý členský štát o určení prvku európskej kritickej infraštruktúry a o dôvode tohto určenia,

5. môže požiadať Komisiu o súčinnosť pri zabezpečení účasti Slovenskej republiky na rokovaní s iným členským štátom Európskej únie pri určovaní európskej kritickej infraštruktú ry na jeho území, ak jej narušenie alebo zničenie by malo závažné nepriaznivé dôsledky v Slovenskej republike a Slovenská republika nebola týmto štátom takto identifikovaná,

6. informuje Komisiu o predĺžení lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu prevádzkovateľa (ďalej len „bezpečnostný plán“) prvku európskej kritickej infraštruktúry,

7. informuje raz za rok Komisiu o počte prvkov európskej kritickej infraštruktúry podľa sektorov a o počte dotknutých členských štátov,

8. predkladá raz za dva roky Komisii správu o rizikách, hrozbách a zraniteľných miestach v sektoroch, v ktorých sú prvky európskej kritickej infraštruktúry,

9. informuje dotknutý členský štát o vyradení prvku európskej kritickej infraštruktúry zo sektora a o dôvode tohto vyradenia,

m)m ôže spolupracovať v rozsahu svojej pôsobnosti s obdobnou inštitúciou so sídlom v zahraničí.

2.) Ústredný orgán

a) vypracúva návrh sektorových kritérií a európskych sektorových kritérií, ktorý predkladá ministerstvu,

b) uplatňuje postup podľa § 8 a vypracúva návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj ná vrh na vyradenie prvku zo sektora, ktoré predkladá ministerstvu,

c) oznamuje prevádzkovateľovi rozhodnutie o určení prvku a zaradení prvku do sektora, ako aj rozhodnutie o vyradení prvku zo sektora,

d) prehodnocuje priebežne prvok podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií a prvok európskej kritickej infraštruktúry podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových krit érií,

e) vypracúva analýzu rizík sektora a jej aktualizáciu, ktorú predkladá ministerstvu,

f) vyjadruje sa písomne k bezpečnostnému plánu a jeho aktualizácii; oznamuje ministerstvu predĺženie lehoty na zavedenie bezpečnostného plánu,

g) určuje v spolupráci s prevádzkovateľom rozsah citlivých informácií,

h) určuje oprávnenú osobu,

i) spravuje v elektronickej forme neverejný register prvkov v rozsahu podľa § 5 písm. j); oznamuje ministerstvu zmeny údajov v registri,

j) vypracúva zameranie kontrolnej činnosti a kontroluje plnenie povinností prevádzkovateľa,

k) predkladá ministerstvu súhrnnú správu o kontrole prevádzkovateľov do 31. marca nasledujúceho roku za predchádzajúci kalendárny rok,

l) prejednáva priestupky a iné správne delikty,

m)m ôže spolupracovať v rozsahu svojej pôsobnosti s obdobnou inštitúciou so sídlom v zahraničí.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pre jednotlivé výpoč ty sa vychádzalo z týchto údajov:

– v prvom roku účinnosti sa počíta

a)s vytvorením a prevádzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktú ry, teda nákup vybavenia, ako je nábytok, výpočtová technika a kancelárske potreby,

b)s vytvorením, prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry,

c)na pravidelné školenia a preškolenia odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzinárodnej úrovni,

– v ostatných rokoch ú činnosti sa počíta

a)s prevádzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, teda nákup kancel árskych potrieb,

b)s prevádzkou a správou neverejného elektronického registra prvkov kritickej infraštruktúry,

c)na pravidelné školenia a preškolenia odborníkov v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na národnej a medzinárodnej úrovni.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančný mi pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 1 – prí jmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabu ľka č. 5 – Ministerstvo vnútra SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0930043004300 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

2000

3000

300

2000

2000

300

2000

2000

300

2000

2000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0930043004300

Tabu ľka č. 5 – Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0930043004300 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

2000

3000

300

2000

2000

300

2000

2000

300

2000

2000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0930043004300

Tabuľka č. 5 – Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0930043004300 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

2000

3000

300

2000

2000

300

2000

2000

300

2000

2000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0930043004300 Tabuľka č . 5 – Ministerstvo pôdohospodárstva, živ. prostredia a regionálneho rozvoja SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraš truktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0930043004300 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

2000

3000

300

2000

2000

300

2000

2000

300

2000

2000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0930043004300

Tabuľka č. 5 – Ministerstvo financií SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0930043004300 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

2000

3000

300

2000

2000

300

2000

2000

300

2000

2000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0930043004300 Tabuľka č . 5 – Ministerstvo zdravotníctva SR/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0930043004300 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

2000

3000

300

2000

2000

300

2000

2000

300

2000

2000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0930043004300

Tabuľka č. 5 – Súhrnná tabuľka za všetky ministerstvá/0AS01 – Ochrana kritickej infraštruktúry

Výdavky (v €) Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600)0558002580025800 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) 0000 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0000 Tovary a služby (630)2

633001 interierové vybavenie

633002 výpočtová technika

633006 všeobecný materiál (kanc. potreby, kanc. papier atď)

637 001 Školenia, kurzy, semináre, porady

631 002 Zahraničné cestovné náhrady

0

0

0

0

0

12000

18000

1800

12000

12000

1800

12000

12000

1800

12000

12000 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôži čkami a NFV (650)2Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom0558002580025800 Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov - štátna služba (pr íslušníci policajného zboru, štátna služba, hasiči) - zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme - iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Priemerný mzdový výdavok (v eurách) - štátna služba - zamestnanci vo verejnom záujme - iné skupiny zamestnancov (špecifikovať) Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) - štátna služba - zamestnanci vo verejnom zá ujme - iné skupiny zamestnancov ( špecifikovať) Poistné a prí spevok do poisťovní (620) - štátna služba - zamestnanci vo verejnom zá ujme - iné skupiny zamestnancov ( špecifikovať) Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.Poistné tvorí podiel mzdových vý davkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu štátna služba a odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre prísluš níkov policajného zboru, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane Horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „vý davky“.1

36

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Podnikateľské subjekty, ktoré budú predmetným zákonom ovplyvnené, nie je možné v súčasnej dobe definovať. Samotný zákon ukladá ústredným orgánom a ministerstvu vnútra navrhnúť sektorov é a prierezové kritériá na určenie prvkov kritickej infraštruktúry. Tento návrh ministerstvo vnútra predloží vláde do 31. mája 2011. Kritériá bude schvaľovať vláda. Na základe týchto kritéri í sa uskutoční proces určovania prvkov kritickej infraštruktúry, ktorý bude ukončený do 31. októbra 2011, kedy ministerstvo vnútra predloží na schválenie vláde návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektorov. Už teraz možno konštatovať, že ako prvky nebudú určené všetky podnikateľské subjekty. Pôjde iba o podnikateľské subjekty, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpeč nosti, majetku, ako aj životného prostredia.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Na základe konštatovania v odseku 3.1. tejto tabuľky nie je možné určiť rozsah nákladov, ktoré budú musie ť jednotlivé podnikateľské subjekty vynaložiť. Tieto finančné náklady v súčasnosti nemožno uviesť ani kvalifikovan ým odhadom, pretože prvky kritickej infraštruktúry budú určené až po účinnosti zákona, pričom zrejme nebudú na rovnakej úrovni ochrany a ich ochrana bude vyplývať zo súčasné ho stavu ich ochrany, ktorý je taktiež na rozdielnej úrovni. Prevádzkovatelia budú povinný zabezpečiť nasledovné opatrenia, ktoré si môžu vyžiadať finančné náklady

a) zabezpečiť ochranu prvku – nové náklady nie je možné určiť. Možno však konštatovať, že podnikateľské subjekty, ktoré budú určené ako prvky už majú v súčasnej dobe zabezpečený určitý stupeň ochrany,

b) zaviesť bezpečnostný plán prevádzkovateľa

– vypracovanie tohto plánu si môže vyžiadať určité náklady. Počiatočná situácia u prevádzkovateľov je v šak opäť rozdielna, nakoľko prevádzkovatelia, ktorí vypracúvajú havarijný plán alebo obdobný bezpečnostný dokument nebudú vypracúvať bezpečnostný plán (§ 9 ods.3 návrhu zákona),

c) určiť oprávnen ú osobu, ktorá je zároveň kontaktnou osobou, ak ide o prvok európskej KI – v tomto prípade taktiež závisí od rozhodnutia podnikateľského subjektu. Touto osobou môže byť súčasný zamestnanec. Prevádzkovateľ sa však môže rozhodnúť, že na plnenie úloh a opatrení ochrany kritickej infraštruktúry vytvor í nové pracovné miesto. Návrh zákona taxatívne neurčuje prevádzkovateľovi takéto pracovné miesto vytvoriť.3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Pre určenie výšky administratívnych nákladov platí to, čo je vyššie uvedené.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu)?

Pripravovaný návrh nijakým spôsobom neovplyvní fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Splnenie opatrení určených v návrhu zákona bude mať pre podnikateľské subjekty jednoznačný prínos. Bude skvalitnená ochrana a bezpečnosť týchto subjektov, a tým aj ochrana ich majetku. Ú pravou jednotného procesu identifikácie prvkov kritickej infraštruktúry sa zdokonalí bezpečnosť najdôležitejšej hospodárskej infraštruktúry.

Ïalším dôsledkom zvýšenia stupňa ochrany a odolnosti subjektu je vlastne zníženie výdavkov na odstránenie prípadných následkov narušenia prvku mimoriadnou udalosťou.

Vplyvy na informatiz áciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíš te ich funkciu a úroveň poskytovania.)Podľa § 5 písm. j) Ministerstvo vnú tra SR spravuje v elektronickej forme neverejný centrálny register prvkov. Pôjde o databázu prvkov KI. Databáza bude obsahovať údaje uvedené v §5 písm. j) bodoch 1 a 2. Ústredné orgány štátnej správy bud ú spravovať register prvkov KI za sektor vo svojej pôsobnosti.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte sp ôsob jej zabezpečenia.)Nie.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítač ovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o informačno-komunikačnej technológii?

(Uveď te spôsob, napríklad: projekty, školenia.)Nie.

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a informačno-komunikačnej technológii?

(Uveď te typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlep šuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveď te spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Nie.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveď te jeho funkciu.)Návrhom zákona sa zavádza informačný systém evidencie prvkov kritickej infraštruktúry na báze softvé ru MS Windows Excel.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveď te spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveď te spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveď te spôsob jej zabezpečenia.)Nie. Informačný systé m evidencie prvkov kritickej infraštruktúry na úrovni Ministerstva vnútra SR a ústredných orgánov štátnej správy nebude on-line prepojený.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť informačnej technológie?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany informačnej technológie.)Návrhom zákona sa jednoznačne zvyšuje bezpečnosť informačných technológií. Informačné a komunikačné technológie sú podľa prí lohy č. 3 návrhu zákona sektorom kritickej infraštruktúry a podsektor tvoria informačné systémy a siete a ďalším podsektorom je internet. Samotný návrh zákona vytvára legislatívne prostredie pre samotn ú identifikáciu ako aj pre skvalitnenie ochrany prvkov kritickej infraštruktúry v tomto sektore.6.12. Rozširuje sa technická infra štruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Prijatie návrhu zákona si vyžiada rozšírenie technickej infraštruktúry vytvorením, prevádzkou a správou neverejného elektronické ho registra prvkov kritickej infraštruktúry, vytvorením a prevádzkou kontaktných miest na príslušných orgánoch štátnej správy na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry, zvýšenie počtu osobných po čítačov, kabeláže, serverov a periférnych zariadení.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatiz ácie?

(Uveďte popis zmien.)Áno. Rozširuje sa agenda riadenia informatizácie v súvislosti s kritickými informačnými systémami.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popí šte príslušnú úroveň financovania.)Finančné náklady, ktoré budú potrebné na zabezpečenie informatizácie sú vyjadrené v tejto doložke.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu ú pravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Struč ne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie.Doložka zlu čiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskej únie

1. Predkladateľ pr ávneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov ná vrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona o kritickej infraštruktúre

3. Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a) je upravená v prá ve Európskej únie

primárnom

Počnúc 1. decembrom 2009 v dôsledku vstupu do účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Eur ópskeho spoločenstva, je problematika ná vrhu právneho predpisu upravená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, hlava XXIII.

sekundárnom

Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ, L 345, 23.12.2008)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu.

4. Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne z áväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

do 12. januára 2011

b) informácia o konan í začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (od 1.12.2009 čl. 258 až 261 Zmluvy o fungovan í Európskej únie)

bezpredmetné

c) informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5. Stupeň zluč iteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky (gestor),

Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky,

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým je ustanovenie štruktúry a pôsobnosti orgánov štátnej správy a úloh právnických osôb a iných právnych subjektov na úseku kritickej infraštruktúry, úprava postupu pri určovaní jednotlivý ch prvkov kritickej infraštruktúry a reglementácia zodpovednostných správnych vzťahov.

Deklaruje sa, že súčasťou systému kritickej infraštruktúry je aj obranná infraštruktúra, teda objekty, ktoré slúžia na zabezpečenie obrany štátu podľa režimu upraveného v osobitnom zákone.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy používané v ná vrhu zákona.

K § 3

Ustanovuje sa štruktúra orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry. Pôsobnosť na spomenutom úseku štátnej správy sa navrhuje zveriť vláde, ďalej ministerstvu vnútra, ako aj niektorým ústredným orgánom štátnej správy, ktoré bud ú mať vo svojej pôsobnosti sektory kritickej infraštruktúry, do ktorých sa budú zaraďovať prvky kritickej infraštruktúry.

K § 4

Navrhovaná pôsobnosť vlády zodpovedá jej ústavné mu postaveniu vrcholného orgánu výkonnej moci. Vláda bude schvaľovať koncepčné dokumenty týkajúce sa rozvoja úseku kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na význam upravovanej problematiky z hľadiska zabezpe čovania niektorých základných funkcií štátu sa zverujú vláde taktiež niektoré konkrétne rozhodovacie právomoci, a to ustanovenie kritérií na určovanie prvkov kritickej infraštruktúry, rozhodovanie o určení určitého objektu za prvok kritickej infraštruktúry a jeho zaradenie do príslušného sektora kritickej infraštruktúry, ako aj jeho vyradenie zo sektora, ak prestane spĺňať ustanovené kritériá.

K § 5

Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje pôsobnosť ministerstva vn útra na úseku kritickej infraštruktúry.

Ministerstvu vnútra sa navrhuje zveriť výkon koordinačnej funkcie vo vzťahu k príslušným ministerstvám, ďalej niektoré pôsobnosti v procese určovania jednotlivých kritérií a prvkov kritickej infraš truktúry, vedenia ústredného registra týchto prvkov, ako aj úlohy vyplývajúce z postavenia ministerstva vnútra ako kontaktného bodu na ochranu prvkov európskej kritickej infraštruktúry vo vzťahu k príslušn ým členským štátom Európskej únie a Európskej komisii.

K § 6

Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje pôsobnosť príslušn ých ministerstiev na úseku kritickej infraštruktúry. Tieto ústredné orgány štátnej správy budú vykonávať štátnu správu vrátane kontrolnej činnosti v sektore kritickej infraštruktú ry vo svojej odvetvovej pôsobnosti, a to najmä vo vzťahu k prevádzkovateľom prvkov kritickej infraštruktúry.

K § 7

Vymedzujú sa pravidlá, z ktorých sa vychádza pri ustanoven í presných limitných hodnôt všetkých druhov kritérií. Pri sektorových a európskych sektorových kritériách sa rešpektujú charakteristické znaky konkrétneho sektora kritickej infraštruktú ry. Prierezové a európske prierezové kritériá sa ustanovujú podľa predpokladaného počtu ohrozených osôb, hospodárskeho vplyvu a vplyvu na verejnosť.

Z povahy veci vyplýva, že európske sektorové a prierezové kritériá budú mať vyššie limitné hodnoty ako ostatné kritériá.

K § 8

Určovanie prvku kritickej infraštruktúry je postup ústredn ých orgánov štátnej správy, ktorý sa ukončuje rozhodnutím vlády. Na ten účel je potrebné najprv ustanoviť sektorové kritériá a prierezové kritériá, podľa ktorých sa prvky kritickej infraš truktúry určujú a zaraďujú do sektorov, ako aj z nich vyraďujú. Podmienkou na určenie prvku kritickej infraštruktúry a jeho zaradenie do niektorého sektora je skutočnosť, že spĺňa najmenej jedno sektorov é kritérium a zároveň jedno prierezové kritérium.

Niektorý z potenciálnych objektov kritickej infraštruktúry môže podľa európskych sektorových a európskych prierezových kritérií vykazovať znaky prvku európskej (nadnárodnej) kritickej infraštruktú ry. Pôjde o prvok kritickej infraštruktúry osobitného významu, ktorého narušenie alebo zničenie by malo negatívne cezhraničné následky minimálne na jeden ďalší členský štát Európskej ú nie. Tento predpoklad cezhraničných účinkov môže vyplývať predovšetkým zo závislosti medzi vzájomne prepojenými infraštruktúrami globálnej ekonomiky.

K § 9

Úplným výpočtom sa vymedzujú povinnosti prevá dzkovateľa na úseku kritickej infraštruktúry. Zvýrazňuje sa najmä základná povinnosť a priama zodpovednosť prevádzkovateľa za zabezpečenie ochrany prvku kritickej infraštruktúry. Ïalš ie povinnosti prevádzkovateľa sa ustanovujú na účel naplnenia tohto prioritného cieľa.

K § 10

Bezpečnostný plán má byť základný právny ná stroj na ochranu prvku kritickej infraštruktúry. Prevádzkovateľ musí mať vypracovaný a do praxe zavedený aktuálny bezpečnostný plán osobitne ku každému prvku kritickej infraštruktúry. Návrh zá kona ustanovuje striktne obsahové náležitosti bezpečnostného plánu so zreteľom na zabezpečenie ochrany prvku kritickej infraštruktúry.

K § 11

Kontaktná osoba bude pôsobiť ako kontaktný bod pre otá zky týkajúce sa bezpečnosti prvku európskej kritickej infraštruktúry medzi prevádzkovateľom tohto prvku, ústredným orgánom štátnej správy, v ktorého sektore kritickej infraštruktúry sa tento prvok nach ádza a ministerstvom vnútra. Podmienky na náležité plnenie úloh zabezpečí kontaktnej osobe prevádzkovateľ ako jej zamestnávateľ. Taktiež sa ustanovujú podmienky bezúhonnosti kontaktnej osoby, ktorá bude z ároveň oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s citlivými informáciami.

K § 12

S ohľadom na dôležitosť citlivých informácií z hľadiska ochrany prvku kritickej infraštruktúry sa ustanovujú nevyhnutné pravidlá na zabezpečenie ich ochrany pred vyzradením nepovolanej osobe.

Citlivé informácie o kritickej infraštruktúre ako osobitný druh neverejných informácií sa nebudú vzhľadom na svoj význam sprístupňovať verejnosti. Ich neverejný charakter totiž vyplýva priamo z prá vneho aktu Európskej únie, ktorý sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 13

Prvok vrátane prvku európskej kritickej infraštruktú ry sa vyradí zo sektora kritickej infraštruktúry, a teda stratí postavenie prvku, ak prestane spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

K § 14 a 15

Vymedzujú sa jednotlivé skutkové podstaty priestupkov a in ých správnych (administratívnych) deliktov na úseku kritickej infraštruktúry a rozsah sankcií za tieto delikty. Vzhľadom na túto skutočnosť sa vykonávajú aj ďalšie súvisiace úpravy.

K § 16 a 17

V spoločných ustanoveniach sa odkazuje na príslušnú pr ílohu zákona, upravuje sa vzťah k niektorým osobitným zákonom (správnemu poriadku, zákonu o ochrane utajovaných skutočností a zákonu o kontrole v štátnej správe) a vymedzujú sa ustanovenia týkajú ce sa prvkov kritickej infraštruktúry, ktoré sa zároveň vzťahujú aj na prvky európskej kritickej infraštruktúry.

V prechodných ustanoveniach je potrebné ustanoviť úlohy ústredným orgánom štátnej správy vrátane lehôt ich splnenia, ktoré sa týkajú najmä postupu pri určovaní prvkov kritickej infraštruktúry. T ýmto spôsobom sa zabezpečí vytvorenie prvotnej sústavy prvkov kritickej infraštruktúry.

K § 18 a 19

Záverečné ustanovenia obsahujú uvádzaciu vetu k transpozičnej prílohe, ako aj ustanovenie o účinnosti predmetného zákona vzhľadom na štádium legislatívneho procesu, v ktorom sa navrhovaná právna úprava nachádza.

K prílohe č. 1

V súlade s § 8 ods. 6 návrhu zákona sa v š tyroch postupných etapách (krokoch) podrobnejšie upravuje postup identifikácie prvku kritickej infraštruktúry a prvku európskej kritickej infraštruktúry.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 10 ods. 4 návrhu zá kona sa upravuje minimálny obsah postupu pri vypracúvaní bezpečnostného plánu prevádzkovateľa.

K prílohe č. 3

V súlade s § 16 ods. 1 návrhu zákona sa ustanovujú sektory vrátane podsektorov kritickej infraštruktúry s uvedením príslušného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorých sa budú zaraďovať prvky kritickej infraštruktúry podľa ustanovený ch kritérií.

K prílohe č. 4

Ide o transpozičnú prílohu s presným označení m preberaného právneho aktu a údaja o jeho publikácii.

V Bratislave 20. okt óbra 2010

Iveta Radičov á v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipš ic v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu