Zákon o kritickej infraštruktúre 45/2011 účinný od 01.03.2021 do 28.02.2023

§ 2
Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
prvkom kritickej infraštruktúry (ďalej len „prvok“) najmä inžinierska stavba,2) služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia,
b)
sektorom kritickej infraštruktúry (ďalej len „sektor“) časť kritickej infraštruktúry, do ktorej sa zaraďujú prvky; sektor môže obsahovať jeden alebo viac podsektorov kritickej infraštruktúry (ďalej len „podsektor“),
c)
kritickou infraštruktúrou systém, ktorý sa člení na sektory a prvky,
d)
sektorovými kritériami súbor technických a funkčných kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú pri určovaní prvkov toho istého sektora,
e)
prierezovými kritériami súbor kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú prierezovo pri určovaní prvkov všetkých sektorov,
f)
prvkom európskej kritickej infraštruktúry najmä inžinierska stavba,2) služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky uvedené v písmene a) v Slovenskej republike a aspoň v jednom ďalšom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „dotknutý členský štát“),
g)
európskymi sektorovými kritériami súbor technických a funkčných kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú pri určovaní prvkov európskej kritickej infraštruktúry toho istého sektora,
h)
európskymi prierezovými kritériami súbor kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú prierezovo pri určovaní prvkov európskej kritickej infraštruktúry,
i)
ochranou prvku zabezpečenie funkčnosti, integrity a kontinuity činnosti prvku s cieľom predísť, odvrátiť alebo zmierniť hrozbu jeho narušenia alebo zničenia,
j)
analýzou rizík sektora dokument, ktorý obsahuje posúdenie hrozby narušenia alebo zničenia sektora, jeho zraniteľné miesta, ako aj predpokladané dôsledky narušenia alebo zničenia sektora,
k)
citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre (ďalej len „citlivá informácia“) neverejná informácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku,
l)
prevádzkovateľom právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo fyzická osoba, ktorá je vlastníkom prvku alebo z iného právneho dôvodu prevádzkuje prvok,
m)
mechanickým zábranným prostriedkom prostriedok
1.
obvodovej ochrany, najmä pevná bariéra, brána, závora a turniket,
2.
plášťovej ochrany, najmä dvere, mreža, bezpečnostné sklo a bezpečnostná zámka,
3.
predmetovej ochrany, najmä komorový trezor a komerčný úschovný objekt,
n)
technickým zabezpečovacím prostriedkom najmä systém na kontrolu vstupu, elektronický zabezpečovací systém, kamerový systém, elektrická požiarna signalizácia, zariadenie na detekciu látok a predmetov, zariadenie proti odpočúvaniu a zariadenie na fyzické ničenie nosičov informácií,
o)
jadrovým zariadením jadrové zariadenie podľa osobitného predpisu2a) uvádzané do prevádzky držiteľom povolenia na uvádzanie do prevádzky alebo prevádzkované držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia.

§ 8
Postup pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry

(1)
Prvok sa určuje podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií.
(2)
Na určenie prvku sa vyžaduje splnenie aspoň jedného sektorového kritéria a aspoň jedného prierezového kritéria.
(3)
Prvok európskej kritickej infraštruktúry sa určuje podľa európskych sektorových kritérií a európskych prierezových kritérií.
(4)
Na určenie prvku európskej kritickej infraštruktúry sa vyžaduje splnenie aspoň jedného európskeho sektorového kritéria a aspoň jedného európskeho prierezového kritéria.
(5)
Prvok európskej kritickej infraštruktúry možno určiť len po dohode s príslušným orgánom dotknutého členského štátu.
(6)
Postup podľa etáp pri určovaní prvku a prvku európskej kritickej infraštruktúry je uvedený v prílohe č. 1.
(7)
Postup podľa odsekov 1 až 6 sa nevzťahuje na jadrové zariadenie, ktoré sa považuje za prvok kritickej infraštruktúry podľa tohto zákona. Orgány štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry a prevádzkovateľ sú povinní zosúladiť svoju činnosť a postupy zodpovedajúcim spôsobom.

§ 9
Povinnosti prevádzkovateľa

(1)
Prevádzkovateľ je povinný ochraňovať prvok pred narušením alebo zničením. Na ten účel prevádzkovateľ je povinný
a)
uplatniť pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu,
b)
zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho zaradení do sektora, ak sa vo výnimočnom odôvodnenom prípade nedohodne s príslušným ústredným orgánom na predĺžení tejto lehoty; lehotu je možné predĺžiť iba jedenkrát, maximálne o tri mesiace,
c)
prehodnocovať priebežne bezpečnostný plán, a ak je to potrebné, zaviesť po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu aktualizovaný bezpečnostný plán,
d)
oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu s bezpečnostným plánom,
e)
precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky modelovú situáciu hrozby narušenia alebo zničenia prvku,
f)
určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba, ak ide o prvok európskej kritickej infraštruktúry,
g)
poskytnúť príslušnému ústrednému orgánu súčinnosť, najmä údaje, doklady a vysvetlenia potrebné na
1.
určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, ako aj vyradenie prvku zo sektora,
2.
posúdenie ochrany prvku vrátane zabezpečenia ochrany prvku prevádzkovateľom strážnej služby3) alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom,
3.
vypracovanie analýzy rizík sektora,
4.
správu registra prvkov,
h)
postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade hrozby narušenia alebo zničenia prvku.
(2)
Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému ústrednému orgánu
a)
zmenu v predmete činnosti, ktorá môže mať vplyv na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora,
b)
prevod alebo prechod prvku na iného, vrátane predaja podniku alebo časti podniku, ako aj zmien v osobách, ktoré majú priamu alebo nepriamu účasť na prevádzkovateľovi v rozsahu presahujúcom účasť 10 % na jeho základnom imaní alebo hlasovacích právach alebo majú možnosť uplatňovania vplyvu na riadenie prevádzkovateľa, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „nadobúdateľ“),
c)
vstup do likvidácie, začatie konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo iného obdobného konania, exekúcie alebo iného obdobného vykonávacieho konania, ako aj začatie výkonu záložného práva alebo iného obdobného práva vo vzťahu k prevádzkovateľovi alebo jeho majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o konanie, na ktoré je daná právomoc orgánov Slovenskej republiky.
(3)
Na prevádzkovateľa, ktorý vypracúva havarijný plán alebo obdobný bezpečnostný dokument podľa osobitného predpisu,4) sa nevzťahuje odsek 1 písm. b), c), d) e) a h).

2)
§ 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
2a)
§ 2 písm. f) atómového zákona.
3)
§ 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4a)
§ 20 zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4b)
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
5)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
10)
§ 2 ods. 2 písm. d) zákona č. 69/2018 Z. z.
11)
Napríklad § 28c, § 28d, § 45 ods. 8 a § 64 ods. 4 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, čl. 45 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení, § 14 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/584 zo 14. júla 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy bližšie určujúce organizačné požiadavky na obchodné miesta (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2017).
12)
Napríklad čl. 127 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), čl. 12 ods. 12.1, čl. 22 Protokolu (č. 4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 9 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 132/2013 Z. z., nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013).
13)
Napríklad čl. 3 ods. 3.1, čl. 22 Protokolu (č. 4) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016), nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 z 3. júla 2014 o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami v platnom znení (Ú. v. EÚ L 217, 23. 7. 2014).
14)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 3 písm. a), d) a h) zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie (EÚ) č. 1024/2013, nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014).