Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 01.01.2023 do 31.03.2025

Platnosť od: 20.11.2008
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 31.03.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Živnostenské podnikanie, Právo sociálneho zabezpečenia
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD6916DS28EUPP2ČL1

Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 01.01.2023 do 31.03.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 448/2008 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 494/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 494/2022, dátum vydania: 23.12.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona na základe doterajšej aplikačnej praxe je posilniť a podporiť na Slovensku priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky, teda produktívnych, distributívnych a spotrebiteľských aktivít, organizovaných nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je prinášať spoločenský prospech (či prostredníctvom netrhovej činnosti, alebo prostredníctvom sociálneho podnikania).

Právna forma vniesť do tejto oblasti poriadok v zmysle ustálenia pojmov a regulácie, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju a posilneniu sociálnej ekonomiky bránia, ako aj dotvoriť systém podpory pre podniky sociálnej ekonomiky, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

Návrh zákona je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona ako napríklad spresnenie definície znevýhodnenej osoby v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (napr. osoba so psychiatrickými chorobami, osoba s poruchou autistického spektra a pod.). Navrhované ustanovenie spresňuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom. Navrhuje sa špecifikovať spôsob preukazovania zdravotného postihnutia, nakoľko v praxi dochádza k právnej neistote a k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov pre registrované integračné sociálne podniky (ďalej len „integračný podnik“) zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie.

Navrhuje sa negatívne vymedziť, že za znevýhodnenú osobu podľa § 2 ods. 5 písm. a) zákona sa nepovažuje poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku. Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že sociálne podniky vytvárajú medzitrh práce pre znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, ktoré sa ťažko uplatňujú na otvorenom trhu práce. Návrhom zákona sa navrhuje, že pre účely integračného registrovaného sociálneho podniku sa nepovažuje za znevýhodnenú osobu poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, rovnako ako pri platnom znení zákona sa nepovažuje za zraniteľnú osobu. Znevýhodnené osoby, ktoré v zákone definované definované z dôvodu, že tieto osoby majú problém integrovať sa na otvorený pracovný trh a to z dôvodu rôznych obmedzení (dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním, zdravotne znevýhodnení, atď.). Za znevýhodnené osoby v zmysle zákona naďalej považované osoby nad 50 rokov veku a to práve z dôvodu vekovej diskriminácie na pracovnom trhu. Návrh zákona v žiadnom prípade nezasahuje do možnosti poberateľom starobného

2

dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku zamestnať sa v sociálnom podniku.

Navrhuje sa návrhom zákona zadefinovať pre integračný podnik fikciu spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku podľa § 6 ods. 1 písm. g) pri poklese tohto stanoveného minima a to počas obdobia šiestich mesiacov, ak v tomto období dôjde k doplneniu počtu zamestnancov do povinného minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku tak, ako to ustanovuje § 6 ods. 1 písm. g). Z praxe vyplynulo naplnenie tejto pôvodnej podmienky ako dosť problematické, nakoľko zamestnávateľ, ak by stratil z akéhokoľvek dôvodu jedného z dvoch zamestnancov, ministerstvo práce by mu v tomto prípade muselo zrušiť štatút registrovaného sociálneho podniku.

Návrhom zákona sa vložia nové ustanovenia do zákona č. 112/2018 Z. z. týkajúce sa problematiky rodinných podnikov, ktoré by vytvorili samostatnú časť a rodinné podnikanie by tak nadobudlo samostatný právny rámec.

Zámerom návrhu zákona v kontexte rodinných podnikov je tieto upraviť zákonnou normou a to predovšetkým s dôrazom na vymedzenie jeho určujúcich znakov, medzi ktorými je existencia rodinných väzieb. Tieto väzby pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania ako aj z pohľadu ich možného vplyvu na samotné podnikanie. Hlavným cieľom rodinného podniku je nepochybne podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka, avšak na rozdiel od bežných podnikov, rodinné podniky môžu klásť dôraz aj na kultiváciu rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku, posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života, nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície. Rodinný podnik tak neplní len základný cieľ realizácie podnikateľskej činnosti s cieľom tvorby zisku, ale môže mať aj vyšší zámer s cieľom kultivácie a rozvoja rodinného prostredia a tzv. spoločnej rodiny.

V zákone je rodinný podnik upravený spôsobom, kedy sleduje vlastnú autonómnu líniu sprvu bez primárneho presahu do priestoru sociálnej ekonomiky a podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Rodinný podnik sa však môže stať aktérom sociálnej ekonomiky, subjektom sociálnej ekonomiky, podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky, či dokonca registrovaným sociálnym podnikom (ak sa tak rozhodne) bez toho, aby sa musel vzdať svojich základných charakteristických znakov ako rodinný podnik.

Rodinný a sociálny podnik spája skutočnosť, kedy oba sledujú vyšší zámer, pričom na jeho podporu vyčleňujú vybrané percento svojho zisku (sociálny podnik viac ako 50 % zisku a rodinný podnik 12 % zisku po zdanení). Podnikateľská činnosť je im v tomto prípade prostriedkom (okrem dosahovania zisku) k dosahovaniu alebo napĺňaniu tohto zámeru.

V línii zákona rodinný podnik sleduje trajektóriu sociálneho podniku v zmysle jeho základného vymedzenia, resp. pomenovania jeho základných atribútov a ďalej v zmysle jeho registrácie s cieľom získania štatútu rodinného podniku. Na druhej strane registrácia, resp. získanie štatútu rodinného podniku bude kvalifikáciou pre prístup k vybraným formám priamej a nepriamej pomoci, ktorá v budúcnosti môže (no i nemusí) v niektorých ohľadoch kopírovať formy pomoci a podpory určenej podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomikya sociálnym podnikom. Formy podpory rodinných podnikov nateraz nebudú predmetom zákonnej úpravy.

Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023.

3

Návrhom zákona sa v súvislosti s úpravou navrhnutou v čl. I novelizuje v čl. II zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v čl. III zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, v čl. IV zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v čl. V zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v čl. VI zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a vplyvy sociálne. Návrh zákona pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a na informatizáciu spoločnosti. Na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že v každej zo sledovaných oblastí identifikovaných vybraných vplyvov, okrem vplyvov na rozpočet verejnej správy, výrazne prevládajú pozitívne vplyvy.

 

1

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nových ustanovení týkajúcich sa rodinných podnikov. Návrhom zákona sa dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa problematiky rodinných podnikov v rámci samostatnej časti, čím rodinné podnikanie nadobúda samostatný právny rámec. Zámerom návrhu zákona v kontexte rodinných podnikov je tieto upraviť zákonnou normou, a to predovšetkým s dôrazom na vymedzenie jeho určujúcich znakov, medzi ktorými je existencia rodinných väzieb. Tieto väzby pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania a prirodzene tak i z pohľadu dosahovania cieľov v podnikaní. Jedným z hlavných cieľov rodinného podniku, na rozdiel od bežných komerčných firiem, je práve kultivácia týchto rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku s dôrazom na posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície.

K bodu 2 [§ 2 ods. 5 písm. a)]

Navrhuje sa negatívne vymedziť, že za znevýhodnenú osobu podľa § 2 odseku 5 písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. (ďalej len „zákon“) sa nepovažuje poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku. Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že sociálne podniky vytvárajú medzitrh práce pre znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, ktoré sa ťažko uplatňujú na otvorenom trhu práce. Registrovaný sociálny podnik má povinnosť z celkového počtu zamestnancov zamestnávať 30% znevýhodnených osôb a/alebo zraniteľných osôb. Novelou zákona sa navrhuje, že pre účely integračného registrovaného sociálneho podniku sa nepovažuje za znevýhodnenú osobu poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, rovnako ako pri platnom znení zákona sa nepovažuje za zraniteľnú osobu. Znevýhodnené osoby, ktoré v zákone definované definované z dôvodu, že tieto osoby majú problém integrovať sa na otvorený pracovný trh a to z dôvodu rôznych obmedzení (dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním, zdravotne znevýhodnení, atď.). Za znevýhodnené osoby v zmysle zákona naďalej považované osoby nad 50 rokov veku a to práve z dôvodu vekovej diskriminácie na pracovnom trhu. Novela zákona o sociálnej ekonomike v žiadnom prípade nezasahuje do možnosti poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku zamestnať sa v sociálnom podniku.

K bodu 3 [V § 2 ods. 5 písm. b) druhý bod]

Navrhuje sa spresniť definíciu znevýhodnenej osoby v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu zákona, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (napr. osoba so psychiatrickými chorobami, osoba s poruchou autistického spektra a pod.). Navrhované ustanovenie spresňuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom. Navrhuje sa špecifikovať spôsob preukazovania zdravotného postihnutia, nakoľko v praxi dochádza k právnej neistote a k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Rozšírená definícia osoby resp. pracovníka so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v čl. 2 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci

2

za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov pre registrované integračné sociálne podniky (ďalej len „integračný podnik“) zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 sa vypúšťa.

K bodu 4 [§ 2 ods. 8 písm. b)]

Navrhuje sa konkrétnejšie upraviť okruh subjektov, ktoré nie zainteresovanou osobou v zmysle zákona. Tento okruh subjektov sa doslovne rozšíril na fyzickú osobou, ktorá je závislou osobou právnickej osoby - príslušného sociálneho podniku, na závislú osobu štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku ako aj na závislú osobu člena štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku. Úpravou tohto ustanovenia zákona sa spresňuje a rozširuje výklad okruhu subjektov, ktoré sa považujú za zainteresované osoby v aplikačnej praxi. Sleduje sa ním rovnako zamedzenie konfliktu záujmov v rámci orgánov sociálneho podniku kedy by napr. štatutár/spoločník sociálneho podniku alebo jeho blízke osoby boli členom poradného výboru.

K bodu 5 (§ 2 ods. 10)

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa identifikácie nového podniku. Navrhuje sa zavedenie nového pojmu pre lepšiu identifikáciu začínajúceho podniku v zmysle zákona. Za nový podnik sa považuje taký podnik, ktorý existuje najdlhšie jeden rok alebo ktorý v období jedného roka pred podaním žiadosti o štatút nevykonával hospodársku činnosť súvisle viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace. Zároveň sa predmetná definícia rozširuje aj na rodinný podnik, za nový podnik sa považuje taký podnik, ktorý existuje najdlhšie jeden rok.

K bodu 6 (§ 2 ods. 11 až 13)

Bližšie sa špecifikuje kto sa považuje za dôveryhodného pre účely priznania registrovaného sociálneho podniku a pre priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Podmienka dôveryhodnosti je zvlášť dôležitá je potrebné sa presvedčiť, že nejde iba o „papierové“ splnenie podmienok, ale že žiadateľ naozaj ako sociálny podnik alebo organizácia sektora sociálnej ekonomiky funguje alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude fungovať. Za dôveryhodného sa na účely tohto ustanovenia nepovažuje ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že v súvislosti s vykonávaním činnosti registrovaného sociálneho podniku alebo v súvislosti s vykonávaním činnosti organizácie sektora sociálnej ekonomiky bude čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. „Preukázateľné“ spochybnenie podľa § 2 ods. 11 písm. a) môže vychádzať napríklad zo samotnej deklarácie subjektu, resp. jeho zástupcu, ktorý sám v rámci preukázania dôveryhodnosti explicitne alebo implicitne prejaví neochotu plniť zákonné povinnosti. Ďalším príkladom spochybnenia môže byť fakt, kedy sa subjekt, napriek svojej žiadosti o štatút, odmieta so zákonnými povinnosťami oboznámiť pre účel ich budúceho nasledovania častokrát v kombinácii s históriou zanedbávania takýchto povinností. Za dôveryhodného sa na účely tohto ustanovenia nepovažuje ten, kto pôsobil v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o štatút alebo žiadosti o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky vo funkcii štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady alebo spoločníka právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorej majetok bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom ktorejkoľvek z uvedených skutočností. Alebo kto v období troch rokov pred podaním žiadosti o štatút bol fyzickou osobou - podnikateľom, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku

3

alebo na ktorej majetok bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku v mieste podnikania na území Slovenskej republiky. Preukázanie dôveryhodnosti je jednou zo základných podmienok, ktoré musí žiadateľ splniť v rámci konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku alebo o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, aby mu bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku alebo postavenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Dôveryhodnosť môže byť okrem iného spochybnená aj konaním, ktoré je možné objektívne posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s princípmi sociálneho podnikania a zákona č. 112/2018 Z. z. ako takého, alebo v rozpore s princípmi, na ktorých postavené iné právne normy. Voči prípadnému zamietnutiu žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku alebo žiadosti o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky z dôvodu nedôveryhodnosti sa žiadateľ môže brániť v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré uvedené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bezúhonnosťou (ods. 12) a so správnym zadefinovaním základných dokumentov subjektov sociálnej ekonomiky (ods.13). V prípade žiadateľa o štatút registrovaného sociálneho podniku, ktorý sídlo na území iného členského štátu Európskej únie, alebo štátu, ktorý je stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, bezúhonnosť bude v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 112/2018 Z. z. (ako aj v zmysle bodu 22 návrhu zákona) preukazovať príslušnými dokladmi tento žiadateľ. V prípade subjektov podľa § 2 ods. 13 písm. f) sa navrhuje za základný dokument na účely zákona č. 112/2018 Z. z. považovať čestné vyhlásenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 6 ods. 1 písm. b). V prípade fyzickej osoby - podnikateľa a účelového zariadenia cirkvi žiaden právny predpis neupravuje konkrétnu formu a ani názov základného dokumentu, ktorým sa tieto subjekty zriaďujú, resp. v ktorom by mali mať upravené obligatórne náležitosti kladené na základný dokument v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 112/2018 Z. z., ktoré zákon vyžaduje pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. V zmysle nášho právneho poriadku, žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí mať v základnom dokumente upravené obligatórne náležitosti kladené na základný dokument v zmysle ustanovenia § 6 zákon č. 112/2018 Z. z. Túto povinnosť si žiadateľ splní, ak si tieto náležitosti upraví vo svojom pôvodnom základnom dokumente, ktorý môže mať rôznu právnu formu a rovnako aj názov. Tento základný dokument môže mať charakter zakladateľskej listiny, štatútu, stanov, zmluvy, prípadne iný názov.

K bodu 7 [§ 5 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa spresniť v akej lehote (do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky posledného účtovného obdobia každého príslušného roka) sa použiť zisk za účelom socializácie na dosiahnutie hlavného cieľa registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 8 [§ 5 ods. 3 písm. b)]

Navrhuje sa spresniť v akej lehote (do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky posledného účtovného obdobia každého príslušného roka) sa použiť zisk za účelom socializácie na dosiahnutie hlavného cieľa podniku so sociálnym dosahom.

K bodu 9 (§ 5 ods. 5)

V písmene a) sa precizuje spôsob použitia zisku, ktorý je predmetom úľavy na dani z príjmu, podľa osobitného predpisu. V písmene b) sa navrhuje ustanoviť, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky vo výške zisku po zdanení použité na doplnenie fondov, ktoré sociálny podnik vytvára vo výške stanovenej podľa osobitných predpisov avšak najviac do výšky 25 % základného imania sociálneho podniku, ak na tento účel nemožno použiť zisk, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b). V písmene c) sa navrhuje spresniť, že podmienka

4

socializácie zisku je splnená len vtedy, ak na krytie účtovnej straty boli prv použité všetky prostriedky z rezervného fondu, z nedeliteľného fondu alebo osobitného fondu podľa písmena e), celý nerozdelený zisk z minulých období a celý zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b); ak ide o registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv výlučne nehospodárskou činnosťou, je podmienka podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu splnená uvedeným spôsobom najdlhšie počas piatich rokov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. V písmene d) g) sa navrhuje ustanoviť, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky v hodnote zisku po zdanení doplnené do osobitného fondu vytvoreného na účel budúceho použitia finančných prostriedkov na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, pričom k ich použitiu musí dôjsť najneskôr do piatich rokov odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia. V prípade odpisovaného majetku je možné splniť túto podmienku použitia zisku spôsobom začatia odpisovania predmetného majetku do piatich rokov odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky. Taktiež sa navrhuje, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky v hodnote zisku po zdanení doplnené do osobitného fondu zriadeného s cieľom krytia rizík podnikania, ak ide o sociálny podnik, ktorému právny predpis upravujúci jeho právnu formu neustanovuje povinnosť zriadiť osobitný fond s cieľom krytia rizík svojho podnikania, a to najviac v sume 5% zo zisku po zdanení. Taktiež sa navrhuje, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky poskytnuté ako peňažné plnenie zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažuje za mzdu zamestnávateľom zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní. Uvedené sa vzťahuje na vyplatenie podielu na zisku po zdanení zamestnancovi bez účasti na základnom imaní registrovaného sociálneho podniku, ak na tento účel bol použitý celý zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b) najviac do výšky 25% z hodnoty zisku po zdanení, ktorá podlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b). Taktiež sa navrhuje, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak sú finančné prostriedky v hodnote zisku po zdanení použité na nákup zásob, ktoré nie určené na vlastnú spotrebu podniku, inými slovami, určené na ďalší predaj. Poznámka pod čiarou k odkazu 34 sa vypúšťa.

K bodom 10 až 15 (§ 6 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16 [§ 6 ods. 1 písm. g) až i)]

Návrhom znenia ustanovenia sa podmienka zamestnávania najmenej dvoch zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času v integračnom podniku vzťahuje okrem obchodných spoločností a fyzických osôb podnikateľov aj na všetky ostatné právne formy subjektov, ktoré definované v § 4 zákona ako subjekt sociálnej ekonomiky. Zároveň sa explicitne vymedzuje kto sa nepovažuje za zamestnanca na účely ustanovenia. Táto zmena sleduje filozofiu vzniku a fungovania integračného sociálneho podniku kde hlavným cieľom integračného sociálneho podniku je podpora zamestnanosti, prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb. Nové navrhované znenie písmen h) a i) reflektujú nedoplatky na poistnom a nedoplatky voči daňovému a colnému úradu v Slovenskej republike a zároveň, ak ide o právnickú osobu v štáte sídla, alebo ak ide o fyzickú osobou v štáte miesta podnikania nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu.

5

K bodom 17 a 18 [§ 6 ods. 1 písm. j) a písm. l)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s legislatívnou skratkou a rozširuje sa ustanovenie o podmienku, že ten u koho bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku môže opäť podať žiadosť o štatút najskôr po šiestich mesiacoch, a to z dôvodu eliminovania podávania bezdôvodných, neopodstatnených žiadostí a znižovania administratívnej záťaže pre ministerstvo práce.

K bodu 19 (§ 6 ods. 2 a 3)

V ods. 2 ide o legislatívno-technickú úpravu. V prípade účelového zariadenia cirkvi sa navrhuje doplniť preukazovanie splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 odseku 1 písm. k) zákona čestným vyhlásením. Preukazovanie splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 odseku 1 písm. k) zákona čestným vyhlásením sa upravuje z dôvodu, že preukazovanie splnenia tejto podmienky sa nedá hodnoverne overiť v rámci evidencie právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností a nepodliehajú inej evidencii a registrácii, do ktorej sa tieto subjekty evidujú. Príslušnú evidenciu vedie cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, a ktorý vykonáva v zákonom vymedzenom rozsahu štátnu správu na úseku cirkvi a náboženských spoločností. V zmysle príslušnej platnej právnej úpravy cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky nemá žiadny mechanizmus, aby vynucoval od subjektov evidovaných v príslušnej evidencii splnenie oznamovacej povinnosti v prípade ak v rámci týchto subjektov nastanú právne skutočnosti, ktoré predstavujú prekážku v rámci konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Overovanie tejto skutočnosti prostredníctvom evidencie nemusí byť hodnoverné, nakoľko informácie uvedené v evidencii nemusia byť v čase rozhodovania o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku aktuálne. V ods. 3 sa špecifikuje, že pre splnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. g) sa ako zamestnanec započítava istá fyzická osoba najviac v dvoch registrovaných sociálnych podnikoch.

K bodu 20 (§ 6 sa vypúšťajú odseky 4 a 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 21 (§ 7 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s legislatívnou skratkou. Zároveň sa spresňuje, že žiadosť o štatút sa podáva v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému sociálnej ekonomiky ak je to technicky možné.

K bodu 22 [§ 7 ods. 1 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Podľa zákona č. 330/2007 Z. z. sa bezúhonnosť preukazuje výpisom z registra trestov. V prípade osôb z iného členského štátu sa uplatní §17a zákona č. 330/2007 Z. z..

K bodom 23 a 24 [§ 7 ods. 2 a ods. 3 písm. c)]

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa použitej terminológie. Preto sa navrhuje predefinovanie pojmu osvedčenie na pojem potvrdenie, ktoré môže vydať organizácia sektora sociálnej ekonomiky podľa § 26.

K bodu 25 (§ 7 ods. 4)

Navrhuje sa ustanoviť, že ministerstvo práce zastaví konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, aj ak žiadateľ neposkytol súčinnosť pri overovaní skutočností rozhodujúcich pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

6

K bodu 26 (§ 7 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27 (§ 7 ods. 7 a 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa doplnenie lehoty vo vzťahu k splneniu podmienky bezúhonnosti. Zároveň sa navrhuje doplnenie ustanovenia, ktorým sa navrhuje doplnenie fikcie, v akej lehote je registrovaný sociálny podnik povinný zriadiť poradný výbor alebo uplatňovať demokratickú správu, a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce. Navrhuje sa fikcia na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. h) a i). Zároveň sa navrhuje, že podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. h) a i) sa považujú za splnené, aj ak registrovanému sociálnemu podniku povolené splátky dlžných súm poistného na sociálne poistenie, splátky dlžných súm z pohľadávok evidovaných zdravotnou poisťovňou, je povolené zaplatenie colného dlhu v splátkach a povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach a príslušná dlžná suma sa nestala splatnou.

K bodu 28 (§ 7 ods. 9 a 10)

Navrhuje sa, že registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov zapisovaných do registra registrovaných sociálnych podnikov (ďalej len „register sociálnych podnikov“), ktoré nie zapísané v inej zákonom ustanovenej evidencii, do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Ak došlo k zmene fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, registrovaný sociálny podnik je povinný spolu s oznámením tejto zmeny predložiť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov podľa osobitného predpisu a súhlas s ich spracovaním alebo výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Zároveň sa spresňuje, že registrovaný sociálny podnik je povinný v obchodnej komunikácii uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ. Registrovaný sociálny podnik je povinný podať návrh na zápis podľa druhej vety do troch mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 29 [§ 8 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30 [§ 8 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 31 a 32 (V § 9 ods. 7 a 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady 233 Zákonníka práce) sa navrhuje vypustiť, nakoľko zamestnanecká rada podľa Zákonníka práce nie je použiteľná na účely poradného výboru alebo uplatňovania demokratickej správy v zmysle zákona. Pri splnení potrebných podmienok je možné, aby úlohu poradného výboru zastúpili aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.

K bodu 33 (§ 12 ods. 2)

Navrhuje sa presnejšie definovať zamestnávanie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v nadväznosti na aplikačnú prax. Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej

7

−30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

−30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

−30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Zároveň sa spresňuje, že na účel dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sa ako zraniteľná osoba alebo znevýhodnená osoba započítava istá fyzická osoba len v dvoch integračných registrovaných sociálnych podnikoch.

K bodu 34 (§ 12 ods. 4)

Navrhuje sa predefinovanie pojmoslovia rozšírenia výroby na pojmoslovie rozšírenia kapacity existujúcej prevádzkarne podľa článku 2 bodu 49 (definícia počiatočnej investície) a pridanie pojmoslovia rozšírenia podniku podľa článku 17 ods. 3 písm. a) GBER. Zosúladenie definícií s Nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení.

K bodu 35 (§ 12 ods. 5)

Navrhuje sa zadefinovať pre integračný podnik fikciu spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku podľa § 6 ods. 1 písm. g) pri poklese tohto stanoveného minima a to počas obdobia šiestich mesiacov, ak v tomto období dôjde k doplneniu počtu zamestnancov do povinného minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku tak, ako to ustanovuje § 6 ods. 1 písm. g).

K bodu 36 (§ 13 ods. 1)

V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje prehľadnejšie definovať predmetné ustanovenie, ktoré sa vecne nezmenilo.

K bodom 37 a 38 (§ 13 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa, že oprávnenými osobami na účely odseku 2 fyzické osoby, ktoré tvoria domácnosť a ktorých mesačný príjem v úhrne neprevyšuje päťnásobok sumy životného minima. Účelom tohto ustanovenia je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré týmto modelom inšpirované. Zároveň sa jedná o legislatívno-technickú úpravu. V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje zrozumiteľnejšie a prehľadnejšie definovať predmetné ustanovenie ods. 4.

K bodu 39 (§ 14 ods. 1)

Súčasné znenie zákona stanovuje registrovanému sociálnemu podniku povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Žiadateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva dostane predmetná povinnosť do situácie, kedy je (po priznaní štatútu) nútený zmeniť spôsob účtovania počas kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka. V rámci jedného účtovného obdobia však nemožno viesť účtovníctvo dvoma spôsobmi, preto povinnosť vedenia podvojného účtovníctva sa navrhuje stanoviť od účtovného obdobia, ktoré bezprostredne nasleduje po roku, v ktorom bol žiadateľovi priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Zároveň sa navrhuje v nadväznosti na aplikačnú prax rozšírenie účtovného obdobia u registrovaného sociálneho podniku o hospodársky rok podľa osobitného predpisu.

8

K bodu 40 (§ 14 sa vypúšťa odsek 3)

Aktuálna právna úprava zdvojnásobila hranice auditu pre všetky spoločnosti a pre sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku, je povinnosť auditu nad 500.000 eur obratu veľmi prísna a finančne nákladná. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

K bodom 41, 42, 43, 44 a 45 15 ods. 1, § 15 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 2 písm. g), § 15 odseky 3 až 5]

V nadväznosti na možnosť uplatniť v sociálnom podniku hospodársky rok sa zosúlaďujú ustanovenia § 15 ods. 1, § 15 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 2 písm. g). Zároveň v nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje vypustiť povinnosť, že registrovaný sociálny podnik predkladá výročnú správu do 15. júla nasledujúceho kalendárneho roka ministerstvu práce, ktoré ju zverejňuje na svojom webovom sídle a povinnosť, že registrovaný sociálny podnik je povinný zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle, ak ho zriadené. A to z dôvodu preťaženia webového úložiska ministerstva práce veľkým objemom dát a neprimeranej duplicity. V odseku 4 sa bližšie špecifikuje, že registrovaný sociálny podnik povinnosť uložiť výročnú správu do registra účtovných závierok podľa osobitného predpisu do siedmich mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

K bodu 46 (nová tretia časť)

K § 15a

Vymedzuje sa rodinný podnik a jeho základné definičné znaky, pričom rodinný podnik musí byť podnikateľom (1) podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j.:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Okruh vymedzených osôb sa ďalej zužuje na vybrané právne formy, medzi ktoré patrí: obchodná spoločnosť, družstvo a fyzická osoba podnikateľ. Postuluje sa tak skutočnosť, kedy rodinným podnikom nemôže byť subjekt, ktorý nebol primárne zriadený za účelom podnikania, alebo ktorý by vykonával hospodársku činnosť, ktorá nemá charakter podnikania.

Pre rodinné podniky sa nevytvára nová samostatná právna forma, ale ustanovujú sa definičné znaky rodinného podniku pre subjekty existujúcich právnych foriem.

Druhým zo základných definičných znakov rodinného podniku je existencia rodinných väzieb v rodinnom podniku (2). Tento základný definičný znak je inšpirovaný viacerými pohľadmi na úrovni krajín Európskej únie, pričom navrhované ustanovenie najbližšie k českej definícii rodinného podniku, tak ako bola prijatá Uznesením vlády ČR zo dňa 13. 05. 2019 č. 330 o vymedzení rodinného podniku v ČR.

Jeho podstatou je:

−väčšinový výkon hlasovacích práv v prospech členov jednej rodiny,

−účasť na vedení spoločnosti prostredníctvom osoby štatutára ako člena rodiny, a

−väčšinový hospodársky prospech členov jednej rodiny.

9

Pre účely preukázania rodinných väzieb návrh predmetného ustanovenia 15a ods. 2) pracuje s pojmom spoločná rodina alebo člen spoločnej rodiny. Členovia spoločnej rodiny sa ustanovujú v rozsahu: manželia, príbuzní v priamom rade, súrodenci a iné osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a manželia týchto osôb.

Odsek 3 ustanovuje podmienky, za akých môže do rodinného podniku vstúpiť rozvojový kapitál spôsobom ekvity, a zavádza právnu fikciu, kedy pri zmenených vnútorných podmienkach podnik naďalej spĺňa základné definičné znaky rodinného podniku. Cieľom takejto úpravy je umožniť okrem vlastného a bankového (prípadne iného dlhového) financovania aj ekvitné financovanie.

V odsekoch 4 a 5 sa ustanovuje že evidovaným rodinným podnikom je taký rodinný podnik, ktorý bol zaevidovaný do evidencie rodinných podnikov a registrovaným rodinným podnikom je rodinný podnik, ktorý prešiel procesom registrácie a bol mu priznaný štatút registrovaného rodinného podniku.

V odseku 6 sa definuje, že rodinný podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť je rodinnou farmou.

K § 15b

Existencia Rady rodinného podniku je podmienkou registrácie rodinného podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, uznášaniaschopnosť a úlohy Rady rodinného podniku. Rada rodinného podniku mať najmenej troch členov a väčšinu členov Rady rodinného podniku majú tvoriť členovia spoločnej rodiny.

Zriadením rady rodinného podniku nie je dotknutá pôsobnosť iných orgánov spoločnosti.

K § 15c

Ustanovuje sa, že podnik, ktorý spĺňa základné definičné znaky rodinného podniku možno zaradiť do evidencie rodinných podnikov. Ustanovuje sa forma žiadosti o zaradenie do evidencie rodinných podnikov a jej prílohy. Počet evidovaných podnikov môže byť do budúcna základom pre tvorbu či úpravu súvisiacej verejnej politiky a legislatívy v oblasti firemného rodinného nástupníctva, zamestnávania členov rodiny, transferového oceňovania, a iných oblastí.

Navrhuje sa, aby rodinný podnik, ktorý bol zaradený do evidencie rodinných podnikov a je evidovaným rodinným podnikom, bol oprávnený uvádzať označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“. Predmetné ustanovenie tak poskytuje možnosť, aby sa o tento pojem mohli vo svojej činnosti rodinné podniky opierať, prihlásiť sa k nemu a tým zviditeľniť existenciu sektora rodinných podnikov na Slovensku.

K § 15d

V § 15d sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného rodinného podniku“. Na rozdiel od rodinného podniku definovaného v § 15a, registrovaný rodinný podnik získava od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky štatút, ktorým preukazuje, že je aktívnym rodinným podnikom. Toto sa preukazuje spôsobom, kedy registrovaný rodinný podnik musí aktívne vykonávať hospodársku činnosť a nestačí tak byť len osobou-podnikateľom zapísanou v príslušnom registri. Hospodárska činnosť sa tu pritom chápe v kontexte štátnej pomoci, kedy predmetný rodinný podnik umiestňuje svoje tovary a/alebo služby na trh.

10

Pre registrovaný rodinný podnik paragraf 15d ustanovuje tretí zo základných definičných znakov rodinného podniku (prvé dva pozri v § 15a), ktorým je dôraz na posilňovanie a rozvoj rodinnej kultúry a rodinného prostredia (3). Tento definičný znak ukazuje, že cieľom registrovaného rodinného podniku je súbežne s dosahovaním ekonomických cieľov predovšetkým kultivácia jeho vnútorného prostredia a to spôsobom rozvíjania rodinných väzieb a posilňovaním rodinných hodnôt a kvality rodinného života. Tento znak registrovaného rodinného podniku je natoľko určujúci, že deklarácia jeho napĺňania musí byť súčasťou základného dokumentu, ktorý sa podnik zaväzuje dodržiavať. Predmetným ustanovením sa vymedzenie registrovaných rodinných podnikov dostáva za rámec formálnych definičných znakov (1 a 2) a určuje model správania, ktorý byť pre registrovaný rodinný podnik príznačný. Týmto nie je umenšený cieľ tvorby zisku, ktorý zostáva hlavným cieľom podniku. Pre naplnenie tohto definičného znaku registrovaný rodinný podnik stanoví percentuálnu výšku zisku po zdanení (min. 12%, viď nižšie), ktorú použije na dosahovanie vyššie uvedeného cieľa. Predmetné sa nevzťahuje na evidované rodinné podniky, u ktorých je napĺňanie predmetného cieľa otázkou voľby a pre ktoré platia definičné znaky 1 a 2.

Posledným štvrtým základným definičným znakom registrovaného rodinného podniku je participatívna forma akou sa členovia spoločnej rodiny podieľajú na zosúlaďovaní cieľov rodinného podniku a cieľov rodiny prostredníctvom Rady rodinného podniku (4), ktorej zriadenie je v prípade registrovaného rodinného podniku povinné.

Okrem splnenia vyššie zmienených podmienok, ktoré zároveň základnými definičnými znakmi registrovaného rodinného podniku predmetné ustanovenie vymenúva viaceré ďalšie požiadavky medzi ktoré patrí zákaz nelegálneho zamestnávania a iné.

Rovnako ako je tomu v prípade evidovaného rodinného podniku, i registrovaný rodinný podnik sleduje v kontexte zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch samostatnú (autonómnu) líniu a nie je v prieniku so subjektmi sociálnej ekonomiky. Registrovaný rodinný podnik je zároveň definovaný spôsobom, kedy sa žiadneho zo svojich základných definičných znakov nemusí vzdať v prípade, že sa rozhodne vykonávať svoje aktivity aj s cieľom dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a stať sa tak podnikom sociálneho dosahu alebo sociálnym podnikom.

V odseku 2 sa v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa uvádza splnenie ktorých podmienok zisťuje z úradnej povinnosti ministerstvo práce.

K § 15e

V § 15e sa upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku. Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce.

V odseku 5 sa ustanovuje pre žiadateľa, ktorý je novým podnikom výnimka zo splnenia povinnosti mať zriadenú radu rodinného podniku pri podávaní žiadosti, a stanovuje sa lehota 3 mesiacov od priznania štatútu registrovaného rodinného podniku na jej dodatočné splnenie.

K § 15f

§ 15f upravuje jednotlivé povinnosti registrovaného rodinného podniku.

V odseku 1 sa navrhuje, aby bol registrovaný rodinný podnik povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného rodinného podniku s výnimkou pre nový podnik.

11

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť registrovanému rodinnému podniku použiť najmenej 12% zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov v súlade s § 15d ods. 1 písm. c), pričom sa uvádzajú príklady ako ich môže podnik použiť a zároveň sa navrhujú spôsoby ako je toto použitie možné odložiť, najviac však po dobu 5tich rokov. Zároveň sa navrhuje uznať splnenie podmienky použitia 12% zisku po zdanení spôsobom, kedy je tento použitý na krytie straty registrovaného rodinného podniku.

Jedným zo spôsobov ako môže registrovaný rodinný podnik použiť zisk na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov je napríklad dôchodkové zabezpečenie členov spoločnej rodiny. Dôchodkovým zabezpečením sa rozumie príspevok nad rámec zákonných povinností, t. j. príspevok na dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie a príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie členov spoločnej rodiny, nad rámec existujúcich zákonných povinností registrovaného rodinného podniku. Poznamenávame, že uvedené ustanovenie upravuje použitie tých finančných prostriedkov, ktoré zdanené, t. j. „čistý“ zisk. Použitie uvedeným spôsobom je nad rámec zákonných povinností a bude uskutočňované na základe zmluvy medzi rodinným podnikom a členom spoločnej rodiny, ktorému rodinný podnik chce prispievať na dôchodkové zabezpečenie. Ustanoveným znením sa nezasahuje do práv a povinností upravených osobitnými predpismi v oblasti dôchodkového zabezpečenia, predkladaný zákon len zavádza možnosť takéhoto použitia v zmysle súčasne platných právnych predpisov. Registrovaný rodinný podnik nie je v danom prípade aktívne legitimovaný, t. j. možnosť prispievať zo strany registrovaného rodinného podniku navrhovaným spôsobom bude možné len vo vzťahu k členom spoločnej rodiny, ktorí už budú v danom čase dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo budú zúčastnené v II. alebo III. pilieri.

Odsek 4 ustanovuje povinnosť, aby registrovaný rodinný podnik vo svojom účtovníctve osobitne sledoval použitie najmenej 12 % zisku po zdanení v súlade s § 15d ods. 1 písm. c), a to prostredníctvom tvorby analytických účtov alebo iných pomocných evidencií.

Odsek 5 ustanovuje oznamovaciu povinnosť každej zmeny skutočností súvisiacich s priznaným štatútom registrovaného rodinného podniku.

V odseku 6 sa navrhuje, aby registrovaný rodinný podnik bol povinný uvádzať označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratku „r. r. p.“.

K § 15g

Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného rodinného podniku. Štatút registrovaného rodinného podniku zanikne

zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný,

vrátením štatútu.

Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému rodinnému podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho priznanie alebo poruší povinnosť použiť najmenej 12% zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov v súlade s § 15d ods. 1 písm. c), nezriadi radu rodinného podniku alebo poruší zákaz nelegálneho zamestnávania. Ministerstvo práce môže zrušiť štatút registrovaného rodinného podniku, ak registrovaný rodinný podnik opakovane alebo závažným spôsobom porušil povinnosti podľa tohto zákona neuvedené v odseku 2.

12

K bodu 47 (§ 16 ods. 2)

Navrhuje sa v nadväznosti na aplikačnú prax vyšpecifikovať, že podporu podniku v širšom priestore sociálnej ekonomiky je možné poskytnúť, len ak podnik vykonáva činnosť, na ktorú sa podpora poskytuje a pozitívny sociálny vplyv dosahuje na území Slovenskej republiky.

K bodu 48 (poznámka pod čiarou k odkazu 49)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 49 (§ 16 ods. 3)

Špecifikácia povinnosti ministerstva práce sa navrhuje vypustiť vzhľadom na to, že príliš obmedzuje možnosti podpory nad rámec pravidiel EÚ, keďže v súlade s týmito pravidlami je možné poskytovať štátnu pomoc a pomoc de minimis nielen na základe schém pomoci, ale aj ako pomoc ad hoc. Na druhej strane ustanovenie, že podporu podniku širšej sociálnej ekonomiky je možné poskytnúť iba v súlade s osobitnými predpismi v oblasti štátnej pomoci je nadbytočné, keďže toto obmedzenie vyplýva z primárnej legislatívy a teda uvádzať ho v zákone je duplicitné. Poznámka pod čiarou k odkazu 50 sa vypúšťa.

K bodu 50 (§ 16 ods. 4)

Navrhuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorý je zároveň registrovaným rodinným podnikom splní podmienku 100% socializácie zisku v prípade, kedy popri povinnosti použitia 12 % zisku po zdanení ako registrovaný rodinný podnik v súlade s § 15f ods. 2, použije na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu 88% zisku po zdanení.

K bodom 51 a 52 [§ 16 ods. 5 a ods. 7 písm. a) a § 24 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53 [§ 17 ods. 1 písm. g)]

Úľavu na dani z príjmu podľa § 30d zákona č. 595/2003 o dani z príjmov možno použiť iba na účely socializácie, inými slovami: na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona. Jeden z dôvodov vypustenia písmena g) je fakt, že v kontexte možných spôsobov socializácie zisku, je investičný projekt podľa § 17 ods. 1 zákona len jednou z viacerých možností. Zaradenie úľavy na dani z príjmov pod investičnú pomoc spôsobilo neželané zúženie použitia úľavy výhradne na účel podpory investície alebo prípravy projektu investície. Navyše de facto niet poskytovateľa, ktorému by bolo možné v žiadosti o úľavu na dani ako formy investičnej pomoci predložiť investičný zámer alebo projekt a podmieniť úľavu na dani jeho schválením. Vypustením predmetného ustanovenia zo zákona sa neruší ustanovenie § 30d zákona 595/2003, naopak vypustenie umožní použitie úľavy na dani v celom spektre možností socializácie zisku pokiaľ táto bude použitá podľa § 30d odsek 4 písm. a) zákona 595/2003. Poznámka pod čiarou k odkazu 57 sa vypúšťa.

K bodu 54 [§ 17 ods. 3 písm. b)]

Navrhuje sa úprava, ktorá bližšie precizovať predmetnú formu financovania. Účelom daného odseku je stanoviť minimálnu úroveň návratnej zložky investičnej pomoci v prípade finančného nástroja (písmeno a) odseku) a v prípade trhovo poskytovaných zdrojov (písmeno b) odseku). V druhom prípade však nebola povaha týchto trhových zdrojov zrejmá ani ohraničená. Navrhovanou úpravou sa negatívne vymedzuje, že nejde o návratnú podporu, ktorá by mala povahu štátnej pomoci či pomoci de minimis, ani o podporu zo strany právnickej osoby, ktorá v príslušnom sociálnom podniku majetkovú účasť alebo ktorá je jeho závislou osobou, z čoho inými slovami vyplýva, že ide o podporu poskytovanú za trhových podmienok

13

súkromnými subjektami, ako bolo aj pôvodným zámerom. Poznámka pod čiarou k odkazu 58a sa upresňuje.

K bodu 55 (§ 17 ods. 5)

Deň priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku nemožno považovať za deň poskytnutia investičnej pomoci formou úľavy na dani z príjmov podľa § 30d zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, keďže deň priznania štatútu nie je dňom jej uplatnenia v podanom a následne prijatom daňovom priznaní. Ustanovenie sa rovnako vypúšťa z dôvodu vypustenia predmetného písmena v § 17 ods. 1 písm. g).

K bodu 56 (§ 18 ods. 2 druhá veta a tretia veta)

Navrhované zmeny majú dva účely. Prvým účelom je pri limitoch investičnej pomoci pre integračné podniky zohľadniť možnú nerovnakú veľkosť týchto podnikov. Tento účel sa dosahuje tým, že súčasný limit zostáva minimom pre všetky podniky, avšak pomocou naviazania na obrat sa zvyšuje pre väčšie podniky. Na druhej strane sa limity investičnej pomoci pre integračné podniky viažu na hospodársky vývoj, nakoľko pevne stanovené sumy v doterajšom zákone by bolo nutné periodicky valorizovať. Vďaka navrhovanej zmene táto potreba odpadá. Čiastka 50 000 eur v pôvodnom texte zákona sa nahrádza sumou ročnej výšky trojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa investičná pomoc poskytuje, nakoľko v súčasnosti táto suma približne zodpovedá uvedeným 50 000 eurám. Čiastka 30 000 eur v pôvodnom texte zákona sa nahrádza sumou zodpovedajúcou ročnej výške dvojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa investičná pomoc poskytuje, nakoľko táto suma v súčasnosti približne zodpovedá uvedeným 30 000 eurám. Zároveň sa navrhuje, že suma dvojnásobku ročnej výšky celkovej ceny práce podľa druhej vety ustanovenia zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je dohodnutý rozsah týždenného pracovného času kratší, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, táto suma sa pomerne kráti. Poznámka pod čiarou k odkazu 59a sa upresňuje.

K bodu 57 (§ 19 ods. 1)

V odseku sa ustanovujú nové podmienky, za ktorých sa podnik v širšom priestore sociálnej ekonomiky kvalifikuje na kompenzačnú pomoc. Ide o situáciu, kedy podnik pri dosahovaní svojho pozitívneho sociálneho vplyvu nie je schopný dosiahnuť aspoň vyrovnané hospodárenie a to z dôvodov objektívnych, kedy pôsobí na trhu, ktorého špecifiká želateľný ekonomicky výsledok dosiahnuť neumožňujú. Je však v záujme komunity, prípadne spoločnosti ako celku, aby na danom trhu zotrval z dôvodu preukázateľného napĺňania verejného alebo komunitného záujmu, ktorého dosahovanie je týmto spôsobom efektívnejšie ako priama účasť štátu. Zároveň sa ustanovuje, že kompenzačnú pomoc je možné poskytnúť podniku v širšom priestore sociálnej ekonomiky aj na náhradu škody spôsobenej prírodnou katastrofou; prírodnou katastrofou sa rozumie zemetrasenie, zosuv pôdy, povodeň, lavína, plošný požiar prírodného pôvodu alebo iná nepriaznivá prírodná udalosť za predpokladu, že je možný jej dostatočne presný opis. A taktiež na zmiernenie negatívnych následkov spôsobených situáciou, ktorá bola dôvodom vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa osobitného predpisu. Špecifikujú sa poznámky pod čiarou k odkazom 60a a 60b.

14

K bodom 58 a 59 [§ 20 ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v ods. 2 písm. b) súvisiaca so zavedením skratky. Navrhuje sa nové znenie odseku 3 a to, že dotáciu nie je možné poskytnúť počas trvania zmluvy o poskytnutí dotácie podľa osobitných predpisov na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel.

K bodom 60 a 61 [§ 23 ods. 4 a § 24 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 62 a 63 (§ 24 ods. 2)

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa možností použitia zisku po zdanení registrovaným sociálnym podnikom aj na prípadné odmeny, ktoré sa nepovažujú za mzdu vyplácané zamestnancom zo zisku registrovaného sociálneho podniku po zdanení, ktorí nemajú účasť na základnom imaní. Úprava ustanovenia zamedzuje tomu, aby bolo možné cez podiely na zisku vyplatené zamestnancovi s účasťou na základnom imaní obchádzať povinnosť registrovaného sociálneho podniku zakotvenú v §24 ods. 2 zákona. Zároveň je znenie upravené v zmysle toho, aby pri porovnávaní sumy najvyššej mzdy a sumy najnižšej mzdy podľa prvej vety sa vychádzalo z miezd zodpovedajúcich pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas. Zároveň sa doplnila legislatívna skratka.

K bodu 64 (§ 24 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 65 (§ 24 ods. 12)

Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik podľa § 16 ods. 5, ktorému bola poskytnutá investičná pomoc podľa § 17 ods. 1 písm. d) alebo písm. e) mal povinnosť použiť 100 % zisku po zdanení v úhrne za obdobie piatich rokov od poskytnutia tejto investičnej pomoci na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona. Doterajší odsek 12 sa označí ako odsek 13.

K bodu 66 (nadpis piatej časti)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nových ustanovení týkajúcich sa rodinných podnikov.

K bodom 67 až 73 (§ 25 ods. 1 a 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nových ustanovení týkajúcich sa rodinných podnikov.

K bodu 74 (§ 25a)

Navrhované ustanovenie vymedzuje lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona. Spresňuje sa spôsob preukazovania zdravotného znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom, a spresňuje sa kto je oprávnený takýto lekársky posudok vydať. Výkon tejto posudkovej činnosti bude zabezpečovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odovzdá lekársky posudok posudzovanej fyzickej osobe. Táto lekárska posudková činnosť sa doplnila, nakoľko v praxi dochádza k právnej neistote a k nepochopeniu ustanovenia zdravotného postihnutia fyzickej osoby prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Preukazovanie je dôležité z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov

15

pre integračné podniky zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie. Rozšírená definícia osoby resp. pracovníka so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v čl. 2 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Poznámky pod čiarou k odkazom 71a 71d upresňujú ustanovenia týkajúce sa § 25a.

K bodom 75 a 76 [§ 26 ods. 2 a 3, § 26 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 77 [§ 26 ods. 2 písm. e) až h)]

V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhujú spresniť podmienky k priznaniu postavenia strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

K bodu 78 [§ 26 ods. 3 písm. c) až f)]

V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje spresniť podmienky k priznaniu postavenia najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

K bodu 79 (§ 26 ods. 4)

Navrhovaným znením sa precizuje právna úprava v súvislosti s konaním o priznaní postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky na základe aplikačnej praxe.

K bodu 80 (§ 26 ods. 5)

V rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa o postavenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky sa uvádza splnenie ktorých podmienok zisťuje z úradnej povinnosti ministerstvo práce. Zároveň sa navrhuje, že Národný inšpektorát práce je povinný do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť ministerstvu práce elektronicky z informačného systému informácie týkajúce sa splnenia podmienok neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti o postavenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Doterajšie odseky 5 10 sa označujú ako odseky 6 až 11.

K bodu 81 (§ 26 ods. 6)

Navrhovaným znením sa precizuje právna úprava súvislosti s konaním o priznaní postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

K bodu 82 (§ 26 ods. 7)

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, že ministerstvo práce zastaví konanie o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, aj ak žiadateľ neposkytol súčinnosť pri overovaní skutočností rozhodujúcich pre priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 8 až 12.

K bodu 83 [§ 26 ods. 9 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 84 [§ 26 ods. 9 písm. b) a c)]

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa použitej terminológie. Preto sa navrhuje predefinovanie pojmu osvedčenie na pojem potvrdenie, ktoré môže vydať organizácia sektora sociálnej ekonomiky.

16

K bodom 85 a 86 [§ 26 ods. 9 písm. d) a ods. 10]

Legislatívno-technická úprava. Zároveň sa vymedzuje uloženie pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania organizácii sektora sociálnej ekonomiky.

K bodom 87 a 88 (§ 26 ods. 11 a 12)

Navrhovaným znením sa precizuje právna úprava k povinnostiam postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. V nadväznosti na aplikačnú prax sa spresňujú podmienky priznania a zachovania si postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. T. j. tieto podmienky musia spĺňať nepretržite najmenej počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje oznamovacia povinnosť organizáciám sektora sociálnej ekonomiky oznamovať každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa odseku 2 alebo odseku 3, a zmenu údajov ak dôjde k zmene údajov zapisovaných do registra organizácii sektora sociálnej ekonomiky. Tieto zmeny povinné ministerstvu práce písomne oznámiť do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Taktiež sa navrhuje, že ak došlo k zmene fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, je organizácia sektora sociálnej ekonomiky povinná spolu s oznámením tejto zmeny predložiť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov podľa osobitného predpisu a súhlas s ich spracovaním alebo výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 13.

K bodu 89 (§ 27)

Navrhovaným znením sa precizujú ustanovenia týkajúce sa registra sociálnych podnikov.

K bodom 90 95 27a ods. 1 a ods. 2 písm. b) a § 27a ods. 4, § 27b ods. 1 písm. d), § 27b ods. 1 písm. e), § 27b ods. 3]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 96 (§ 27c až 27e)

Navrhuje sa zriadiť evidencia rodinných podnikov, ktorá bude obsahovať predpísané údaje o evidovaných rodinných podnikoch. Do evidencie rodinných podnikov sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností a tiež údaje o registrovaných rodinných podnikoch. Evidencia sa vedie prevažne pre štatistické účely. Do evidencie rodinných podnikov sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v evidencii.

Navrhuje sa zriadiť register registrovaných rodinných podnikov, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných rodinných podnikoch. Do registra rodinných podnikov sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri.

Navrhuje sa zriadiť register organizácií sektora sociálnej ekonomiky, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o organizáciách sektora sociálnej ekonomiky. Do registra organizácií sektora sociálnej ekonomiky sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri.

K bodu 97 (§ 28 ods. 2 až 4)

Precizujú sa sankcie pre registrované sociálne podniky. A zároveň sa navrhuje rozšíriť pokuty v súvislosti s prijatím nových povinností týkajúcich sa rodinných podnikov a organizácií sektora sociálnej ekonomiky.

17

K bodom 98 104 28 ods. 5, § 29 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), § 32 ods. 2, ods. 3 a ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 105 (§ 34)

V odseku 1 sa určuje, že znevýhodnenou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2023 je aj zamestnanec integračného podniku, ktorý bol v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku znevýhodnenou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2022 do uplynutia platnosti lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

V odseku 2 sa v nadväznosti na zavedenie novej povinnosti u sociálneho podniku, registrovaného sociálneho podniku alebo podniku so sociálnym dosahom, ktorý pred 1. januárom 2023 použil zisk na dosiahnutie svojho hlavného cieľa spôsobom podľa § 5 ods. 5 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2022, sa podmienka podľa § 5 ods. 5 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje za splnenú, ak finančné prostriedky vložené do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu na ich budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu budú použité na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu najneskôr do piatich rokov odo dňa ich vloženia do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu.

V odseku 3 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, že je povinný povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 12 ods. 2 druhou vetou splniť do 30. júna 2023; u tohto registrovaného sociálneho podniku sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 12 ods. 2 druhou vetou považuje do 30. júna 2023 za splnenú. Vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) prvého bodu a piateho bodu v spojení s § 6 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2023 splniť a jej splnenie preukázať ministerstvu práce do 30. júna 2023; u tohto registrovaného sociálneho podniku sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 6 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje do 30. júna 2023 za splnenú. Vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) druhého bodu štvrtého bodu v znení účinnom od 1. januára 2023 splniť do 31. decembra 2023; u tohto registrovaného sociálneho podniku sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) druhého bodu štvrtého bodu v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje do 31. decembra 2023 za splnenú.

V odseku 4 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2023 v spojení s § 2 ods. 11 písm. b) a c) považuje za splnenú.

V odseku 5 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2023, povinnosť podať návrh na zápis údajov podľa § 7 ods. 10 druhej vety, ak ich nemá zapísané v registri alebo inej evidencii, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, najneskôr do 31. marca 2023.

18

V odseku 6 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorý v súlade s predpisom účinným do 31. decembra 2022 spĺňal podmienku zriadenia poradného výboru prostredníctvom pôsobenia zamestnaneckej rady, že je povinný zriadiť poradný výbor alebo začať uplatňovať demokratickú správu a ich existenciu preukázať ministerstvu práce do 31. marca 2023. Ministerstvo práce zruší štatút registrovaného sociálneho podniku, ak registrovaný sociálny podnik nesplní povinnosť podľa prvej vety.

V odseku 7 sa určuje organizácii sektora sociálnej ekonomiky, ktorej bolo priznané postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, že povinnosť podľa § 26 ods. 11 vo vzťahu k podmienke podľa § 26 ods. 2 písm. e) alebo ods. 3 písm. c) v spojení s § 2 ods. 11 písm. b) považuje za splnenú.

V odseku 8 sa určuje organizácii sektora sociálnej ekonomiky, ktorej bolo priznané postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, že je povinná povinnosť podľa § 26 ods. 11 vo vzťahu k podmienke podľa § 26 ods. 2 písm. f) alebo ods. 3 písm. d), splniť do 30. júna 2023; u tejto organizácie sektora sociálnej ekonomiky sa povinnosť podľa § 26 ods. 11 vo vzťahu k podmienke podľa § 26 ods. 2 písm. f) alebo ods. 3 písm. d) považuje do 30. júna 2023 za splnenú.

V odseku 9 sa určuje, že osvedčenie podľa § 26 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2022 vydané pred 1. januárom 2023 sa považuje za potvrdenie podľa § 26 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2023.

V odseku 10 sa určuje, že organizácia sektora sociálnej ekonomiky, ktorej bolo priznané postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo postavenie najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, je povinná oznámiť ministerstvu práce zoznam svojich členov a predložiť zápisnice zo zasadnutí orgánov organizácie sektora sociálnej ekonomiky, v ktorých zaznamenané rozhodnutia o prijatí za člena alebo vylúčení člena, na účely § 27e ods. 2 písm. f) do 31. marca 2023 alebo do troch mesiacov od priznania postavenia strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo postavenia najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky podľa odseku 11.

V odseku 11 sa určuje, že konanie začaté pred 1. januárom 2023, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

K čl. II (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

Navrhuje sa do zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy doplniť rodinné podniky do kompetencie ministerstva práce v nadväznosti na nové ustanovenia týkajúce sa rodinného podnikania prijatých v zákone.

K čl. III (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri)

Pre posilnenie sektora sociálnej ekonomiky je dôležité hodnoverne zviditeľňovať v registri označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Zároveň sa navrhuje obdobne postupovať v nadväznosti na nové ustanovenia týkajúce sa rodinného podnikania prijatých v zákone. Právnická osoba, ktorá je registrovaným rodinným podnikom podľa osobitného predpisu, uvedie označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratka „r. r. p.“. Právnická

19

osoba, ktorá je evidovaným rodinným podnikom podľa osobitného predpisu, môže uviesť aj označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“. Pred zápisom údaja o registrovanom sociálnom podniku, o evidovanom rodinnom podniku a o registrovanom rodinnom podniku do ďalších právnych skutočností registrový súd z predložených listín preverí, či zapísanej osobe bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku alebo bol priznaný štatút registrovaného rodinného podniku alebo je evidovaný rodinný podnik.

K čl. IV (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2 [§ 53f ods. 1 písm. a) a ods. 5 písm. b)]

Navrhuje sa upraviť podmienky poskytovania príspevku v zmysle § 53f, nakoľko podľa súčasného znenia ustanovenia, nie je jednoznačný mechanizmus poskytovania tohto príspevku. Rozširuje sa podmienka, že nové zamestnanie znevýhodneného zamestnanca na chránenom pracovisku nezakladá nárok na poskytnutie tohto príspevku integračnému podniku.

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 59f)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4 [§ 53g ods. 3 písm. a) a b)]

Navrhuje sa zjednotenie výšky poskytovania príspevku pre znevýhodnené osoby v zmysle zákona s maximálnym stropom, ktorý sa môže poskytnúť v súlade s Nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Zároveň sa navrhuje pre zdravotne znevýhodnené osoby, ktoré nie uznané za invalidné podľa osobitného predpisu znížiť výšku poskytovania príspevku. A to vo výške 55 % oprávnených nákladov skutočne vynaložených na každého takého zamestnanca, najviac vo výške 55 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje Predmetné sa navrhuje nakoľko v praxi dochádza k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Rozšírená definícia osoby resp. pracovníka so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v čl. 2 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. V zmysle precizovania daných ustanovení sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom 59h a 59ha.

K bodu 5 (§ 53g ods. 4)

Vzhľadom na efektívne poskytovanie finančného príspevku, je potrebné pri mzdových nákladoch doplniť alikvotné krátenie. Výška príspevku zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálny strop výšky príspevku sa pomerne kráti. Doterajšie odseky 4 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.

K bodom 6 až 8 (§ 53g ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so spresnením obdobia za ktoré sa tento príspevok poskytuje.

K bodu 9 (§ 53g ods. 9)

Legislatívno-technická úprava.

20

K bodu 10 [príloha č. 1 písm. E písm. f) šiesty bod]

Rozširuje sa povinnosť pre Sociálnu poisťovňu o poskytovanie údajov, ktorými disponuje, ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K čl. V (zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. VI (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

Navrhuje sa v § 71 ods. 1 písm. h) a ods. 3 písm. g) zjednotenie a upravenie paragrafového znenia na „z príjmu sociálneho podniku“. Samotný subjekt verejného prípadne neverejného poskytovateľa sociálnej služby sa môže stať sociálnym podnikom, preto „z príjmu [vlastného] sociálneho podniku“. Sociálny podnik nie je samostatne stojaca entita pri poskytovateľovi sociálnej služby, ide o jeden a ten istý subjekt, ktorý na seba ako poskytovateľ sociálnej služby zobral atribúty sociálneho podniku a k svojej sociálnej službe pridal samostatnú hospodársku činnosť, z ktorej príjmov financuje svoju sociálnu službu. Zároveň sa aktualizuje odvolávka číslo 34 na vybrané ustanovenie zákona, v situácii, kedy zanikol pôvodný § 50b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

K čl. VII (účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebu následného prijatia zákonnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore