Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2008 účinný od 01.01.2023 do 30.04.2023

Platnosť od: 20.11.2008
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 30.04.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Sociálna pomoc

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST38JUD12779DS31EUPP3ČL0

Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2008 účinný od 01.01.2023 do 30.04.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 447/2008 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 352/2022, 401/2022 a 400/2022

Legislatívny proces k zákonu 352/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 352/2022, dátum vydania: 29.10.2022

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. (ďalej len „Ústava SR“), záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie“), Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a na základe špecifických odporúčaní Rady EÚ pre Slovenskú republiku.

Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 3 až 5 Ústavy SR, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2023.

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Zákon o sociálnom poistení doposiaľ takúto možnosť neupravuje a z tohto dôvodu sa v čl. I navrhuje zaviesť novú dôchodkovú dávku rodičovský dôchodok.

Ústava SR súčasne ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004. Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov výkonom zárobkovej činnosti alebo z dôvodu činnosti, ktorá objektívne znemožňovala jej výkon, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Navrhovaná právna úprava je v súlade so záväzkom vyplývajúcim z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky zabezpečiť, aby nárok na aktuárne neutrálne plnenie z I. priebežne financovaného dôchodkového piliera získala osoba po zákonom určenom minimálnom počte odpracovaných rokov.

V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa ďalej v článku I navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému a stabilizovať výplatnú fázu dôchodkov.

2

V nadväznosti na uvedené špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku sa navrhuje aj korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

V súvislosti so zavedením rodičovského dôchodku a úpravou podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné novelizovať aj zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. II), zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. III) a zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IV).

Návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 13 ods. 2 písm. a) bod 5]

Navrhuje sa ustanoviť nová dôchodková dávka sociálneho poistenia rodičovský dôchodok.

K bodom 2 až 4 [§ 64 ods. 3 až 5]

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v treťom štvrťroku príslušného kalendárneho roka zverejnenej štatistickým úradom (ďalej „priemerná mesačná mzda v treťom štvrťroku“). Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Na základe prognózy sa predpokladá, že kombináciou vplyvov opatrení - korekcia ADH a naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života, bude mať bezdetný poistenec na dlhodobom horizonte približne rovnako vysoký dôchodok (v niektorých prípadoch vyšší) ako podľa súčasného právneho stavu a to v dôsledku dlhšieho obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 5 až 7 [§ 65 ods. 2 až 5 a ods. 8 a 9]

Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby ženám, ktoré vychovali dieťa, bol aj naďalej dôchodkový vek znížený o 6 mesiacov za každé vychované dieťa, maximálne však o 18 mesiacov (platí pre ženy, ktoré vychovali tri a viac detí).

V prípade, ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno pri určení dôchodkového veku zohľadniť žene, navrhuje sa subsidiárne obdobie výchovy zohľadniť mužovi, ktorý dieťa vychoval v rovnakom rozsahu.

V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa navrhuje, aby sa všeobecný dôchodkový vek ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 5 rokov dopredu.

K bodu 8 [§ 66b až § 66d]

Navrhuje sa ustanoviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a na jeho výplatu.

Navrhuje sa, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku (ďalej len „poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového

2

veku“), ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Súčasne sa navrhuje definovať obdobia, ktoré sa na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu považujú za obdobia dôchodkového poistenia. V zmysle návrhu je obdobím dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal podľa § 15 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec mal v posudzovanom kalendárnom roku vymeriavací základ a nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné počas celého kalendárneho roka a obdobie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Obdobím dôchodkového poistenia je iba obdobie poistenia získané podľa zákona o sociálnom poistení.

Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb, resp. z dôvodu zabezpečenia administratívnej vykonateľnosti.

Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku, t.j. ak dieťa najneskôr do 31. októbra piateho roku od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok vyhlási, že nárok na rodičovský dôchodok zaniknúť, nárok zanikne od prvého dňa šiesteho kalendárneho roku (sledovaný rok) od posledného vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

Ak dieťa uvedené vyhlásenie vykoná po tomto termíne, resp. v termíne do 31. októbra ďalšieho roku, účinky jeho vyhlásenia (zánik nároku na rodičovský dôchodok) sa posunú o jeden kalendárny rok.

Príklady:

1.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.10.2026, že nárok zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028 nakoľko rok 2028 je šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok a teda nárok môže zaniknúť najskôr od 1.1.2028 (nie 2027).

2. Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 31.10.2027, že nárok zaniknúť. V takomto prípade nárok zanikne 1.1.2028. Dieťa stihlo lehotu a rok 2028 je sledovaný rok, teda šiesty rok od posledného (v tomto prípade aj prvého) vzniku nároku na rodičovský dôchodok.

3.Dieťa poberateľa rodičovského dôchodku, ktorému vznikol nárok 1.1.2023 podľa ods. 1 písm. a) vyhlási 1.11.2027, že nárok zaniknúť. V takom prípade nárok zanikne najskôr 1.1.2029, nakoľko uvedené vyhlásenie nestihlo do 31.10.2027.

Súčasne sa navrhuje, aby každý nasledujúci rok mohlo dieťa vyjadriť súhlas s opätovným vznikom nároku na rodičovský dôchodok v nasledujúcom roku.

3

Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. V prípade, ak poberateľovi dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vznikne nárok na výplatu viacerých rodičovských dôchodkov, navrhuje sa vyplácať len jeden rodičovský dôchodok v úhrnnej sume rodičovských dôchodkov.

Navrhuje sa, aby vyššie uvedené vyhlásenia mohlo dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou. Navrhuje sa, aby sa vyššie uvedené vyhlásenie doručovalo Sociálnej poisťovni.

Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Zároveň sa navrhuje, aby úhrn súm rodičovských dôchodkov viacerých poberateľov starobného dôchodku v príslušnom kalendárnom roku určených z úhrnu vymeriavacích základov jedného dieťaťa bol najviac 3 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacieho základu dieťaťa (maximálne 3% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku).

Navrhuje sa aby rodičovský dôchodok nepodliehal výkonu rozhodnutia podľa zákona o sociálnom poistení a podľa osobitných predpisov.

K bodu 9 [§ 66b ods. 6 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zmenou umiestnenia inštitútu dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie z § 142 odsek 3 do § 142 odsek 5 vyvolaného inou novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 10 [§ 67 ods. 1 písm. b), § 67 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok – získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky). Uvedené sa navrhuje z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť, resp. činnosť, ktorá ju obmedzovala vo výkone zárobkovej činnosti (takouto činnosťou je napríklad výchova dieťaťa).

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. b) sa navrhuje ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 11 a 12 [§ 67 ods. 1 písm. c) a § 67 ods. 2 písm. c)]

V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia

4

dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia 82b ods. 3), ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia).

Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. V prípade takéhoto poistenca sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v prípade, ak bude súčet súm predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení a sumy predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia vyššia ako suma minimálneho dôchodku, ktorá by mu za získané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia patrila ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok.

K bodu 13 [§ 67 ods. 8]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou predčasného starobného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch sa navrhuje, aby odpracovanými rokmi boli všetky roky dôchodkového poistenia, okrem

-období dôchodkového poistenia získaných pred rokom 2004, ktorými doba nezamestnanosti a doba štúdia a odborného a politického školenia a

-období, počas ktorých bola fyzická osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku po roku 2004, ak za tieto obdobia bolo dodatočne zaplatené poistné.

K bodu 14 [§ 68 ods. 1]

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek. Rozdielne krátenie predčasného starobného dôchodku sa navrhuje s cieľom motivácie poistencov, ktorí nezískali 40 odpracovaných rokov, zostať na trhu práce.

K bodom 15 a 16 [§ 68 ods. 4, 5 a 8]

Navrhuje sa, aby sa poberateľovi, ktorému vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok z dôvodu splnenia podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý počas nároku naň získal 40 odpracovaných rokov, primerane ex offo upravilo krátenie, teda, aby sa za zostávajúcu časť obdobia poberania predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov krátila suma predčasného starobného dôchodku o 0,3 % za

5

každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.

V odsekoch 5 a 8 sa súčasne navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s vložením odseku 4 v § 68.

K bodom 17 a 18 [§ 69a ods. 2, § 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť prepočet sumy predčasného starobného dôchodku pri jeho nepoberaní so zohľadnením aktuárne neutrálneho krátenia predčasného starobného dôchodku po získaní 40 odpracovaných rokov.

K bodu 19 [§ 81 ods. 6]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

K bodu 20 [§ 82 ods. 10]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie. Výška rodičovského dôchodku sa bude každoročne meniť v závislosti od výšky vymeriavacieho základu dieťaťa v roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému roku.

K bodu 21 [§ 109 ods. 2]

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (o asignácii časti poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa, ktoré predstavuje sumu rodičovského dôchodku, a teda aj o existencii samotného nároku na rodičovský dôchodok rozhoduje dieťa), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok patrí iba osobe, ktorá je poberateľ dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (vznikol jej nárok na výplatu takéhoto dôchodku) sa navrhuje, aby nárok na výplatu rodičovského dôchodku vznikol bez podania žiadosti o priznanie alebo vyplácanie rodičovského dôchodku.

K bodu 22 [§ 116 ods. 3]

Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou. V záujme zníženia administratívnej záťaže najmä Sociálnej poisťovne a príjemcu dávky sa navrhuje, aby v prípade, ak je suma rodičovského dôchodku nižšia ako 5 eur mohla Sociálna poisťovňa vyplatiť rodičovský dôchodok jedenkrát ročne, v decembri (štandardne sa navrhuje, aby sa dávka vyplácala mesačne).

K bodu 23 [§ 116 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením poznámky pod čiarou k odkazu 65 2 písm. a) zákona č.

601/2003 Z. z.

o životnom minime) v § 67 ods. 1 písm. c).

K bodu 24 [§ 116 ods. 8]

V § 116 ods. 8 sa navrhuje legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním § 116.

K bodu 25 [§ 123 ods. 3 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s presunutím legislatívnej skratky do § 65 ods. 9.

K bodu 26 [§ 151 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou § 116.

6

K bodu 27 [§162 ods. 1 písm. d)]

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa navrhuje zaradiť túto dôchodkovú dávku medzi dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia.

K bodu 28 [§ 233 ods. 11]

Navrhuje sa príkladmo uviesť rozsah oznamovacej povinnosti príslušných útvarov sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov voči Sociálnej poisťovni v súvislosti s novo navrhnutou dôchodkovou dávkou rodičovským dôchodkom, keďže sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa vyplácala rodičovský dôchodok aj poberateľom výsluhových dôchodkov, o ktorých nemá potrebné informácie.

K bodu 29 [§ 293fr až 293fu]

V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje v § 293fr právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. augustom 2022 budú aj po tomto dni posudzovať podľa doterajšej právnej úpravy.

V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa v § 293fs navrhuje osobitná lehota na doručenie prvého vyhlásenia dieťaťa podľa § 66b ods. 1.

V § 293ft sa navrhuje, aby dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa aj naďalej určoval v súlade s pravidlami aktuálne účinnej právnej úpravy t. j. podľa prílohy č. 3a, resp. v prípade muža, ktorý vychoval dieťa podľa prílohy č. 3b.

V § 293fu sa navrhuje ustanoviť dostatočne dlhú lehotu (do 31. decembra 2026), v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o úprave sumy predčasného starobného dôchodku poberateľa predčasného starobného dôchodku resp. poberateľa starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1, ktorý získal 40 odpracovaných rokov pred dovŕšením dôchodkového veku pred účinnosťou tohto zákona. Uvedené sa navrhuje s ohľadom na široký okruh dotknutých poistencov, o ktorých nárokoch bude potrebné rozhodnúť nad rámec bežnej rozhodovacej činnosti Sociálnej poisťovne. Súčasne sa navrhuje, aby sa obdobie rozdielu dôchodkových vekov, za ktoré bolo upravené krátenie predčasného starobného dôchodku do odpracovaných rokov nezapočítavalo.

K bodu 30 [príloha č. 3aa]

Navrhuje sa vzorec na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

K bodu 31 [príloha č. 3a a 3b]

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie tabuľky dôchodkového veku.

K bodu 32 [príloha č. 3c]

Navrhuje sa vzorec na určenie dôchodkového veku od ročníka 1967 v závislosti od rastu strednej dĺžky života.

Príklad:

Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Predlžovanie dôchodkového veku od roku 2023 bude opätovne naviazané na zmenu strednej dĺžky života.

7

Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života. Ak by ministerstvo vydávalo všeobecne záväzným právnym predpisom dôchodkový vek napríklad v roku 2022 pre osoby narodené v roku 1967 použijú sa na určenie dôchodkového veku hodnoty strednej dĺžky života v rokoch 2009 2020. Obdobie rokov 2009 až 2020 sa rozdelí na 7 tzv. referenčných období (obdobie 2015-2020; obdobie 2014 2019; obdobie 2013 2018; obdobie 2012 2017; obdobie 2011 2016; obdobie 2010 2015; obdobie 2009 2014), kde sa skúma zmena strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte, čiže napríklad v referenčnom období 2015 2020 sa zoberú údaje o strednej dĺžke života v referenčnom veku (v našom prípade vo veku 64 rokov), hodnoty sa odčítajú a vydelia dĺžkou horizontu, t. j. 5 – timi rokmi.

Pri aplikácii na reálne dáta by to znamenalo nasledovné:

1.Referenčné obdobie 2015 až 2020 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2020 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2020; 64 - SDŽ2015; 64)/5 = (17,663 – 17,546)/5 = 0,023

2.Referenčné obdobie 2014 až 2019 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2019 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2019; 64 - SDŽ2014; 64)/5 = (18,540 – 17,726)/5 = 0,163

3.Referenčné obdobie 2013 až 2018 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2018 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2013 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2018; 64 - SDŽ2013; 64)/5 = (18,008 – 17,460)/5 = 0,110

4.Referenčné obdobie 2012 až 2017 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2017 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2012 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2017; 64 - SDŽ2012; 64)/5 = (17,988 – 17,271)/5 = 0,144

5.Referenčné obdobie 2011 až 2016 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2016 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2011 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2016; 64 - SDŽ2011; 64)/5 = (18,027 – 17,167)/5 = 0,172

6.Referenčné obdobie 2010 až 2015 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2015 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2010 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2015; 64 - SDŽ2010; 64)/5 = (17,546 – 16,671)/5 = 0,175

7.Referenčné obdobie 2009 až 2014 – podiel rozdielu strednej dĺžky života v roku 2014 vo veku 64 rokov a strednej dĺžky života v roku 2009 vo veku 64 rokov a čísla 5

(SDŽ2014; 64 - SDŽ2009; 64)/5 = (17,726 – 16,728)/5 = 0,200

Následne sa vypočítané zmeny strednej dĺžky zoradia od najnižšej po najvyššiu (0,023; 0,110; 0,144; 0,163; 0,172; 0,175; 0,200) a vyberie sa prostredná hodnota, t. j. hodnota 4. v poradí. O túto hodnotu 0,163 sa zvýši dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku, t. j. v našom prípade dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966. V našom prípade by sme upravovali dôchodkový vek osôb narodených v roku 1967, t. j. dôchodkový vek 64 rokov (dôchodkový vek osôb narodených v roku 1966) bol zvýšený o 0,163 roka na hodnotu 64,163 roka. V poslednom kroku sa dôchodkový vek pre príslušný ročník vyjadrí v rokoch a kalendárnych mesiacoch, pričom kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celé mesiace nadol a pre osoby, ktoré vychovali deti zníži tento vek o príslušný počet mesiacov. To znamená, že ak by MPSVR SR vydalo všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku v roku 2022, pre osoby narodené v roku 1967, ich dôchodkový vek by bol určený na 64 rokov a 1 mesiac. Následne v ďalšom roku, keď MPSVR SR bude určovať dôchodkový vek pre osoby narodené v roku 1968 sa zmena strednej dĺžky života aplikuje na nezaokrúhlený dôchodkový vek, t. j. na dôchodkový vek

8

64,163 a zaokrúhlenie na celé roky a mesiace sa vykoná následne, čím sa sleduje maximálne priblíženie k vývoju strednej dĺžky života, pričom nikdy nedochádza k situácii, aby bol dôchodkový vek zvýšený po zaokrúhlení o vyšší počet dní/mesiacov ako predstavuje zmena strednej dĺžky života.

K čl. II

Navrhuje sa na účely určenia súm životného minima nepovažovať rodičovský dôchodok za príjem a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský dôchodok by sa nemal považovať za príjem napr. pre účely určenia sumy pomoci v hmotnej núdzi. Uvedené sa navrhuje najmä z dôvodu, že by bolo nevhodné, aby štát krátil svoje výdavky napr. na pomoc v hmotnej núdzi, ak členovi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prispieva dieťa určitou sumou prostredníctvom rodičovského dôchodku ako aj vzhľadom na predpokladanú výšku takéhoto dôchodku by bolo administratívne náročné prehodnocovanie príjmov.

K čl. III

K bodu 1, 2, 5 a 6 [(§ 31 písm. b), poznámka pod čiarou k odkazu 37, § 41 ods. 1, poznámka pod čiarou k odkazu 39 a § 46f ods. 5]

V nadväznosti na zmeny v čl. I, na základe ktorých by mal poistenec získať nárok na predčasný starobný dôchodok z I. piliera iba vtedy, ak suma jeho predčasného starobného dôchodku bude minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (resp., ak takýto poistenec nezískal 30 rokov dôchodkového poistenia, potom minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 rokov dôchodkového poistenia) je nevyhnutné vykonať aj zmeny v podmienkach pre vyplácanie predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia.

Navrhuje sa preto, aby v príslušných ustanoveniach týkajúcich sa podmienok vyplácania predčasného starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia bolo porovnanie s pôvodným parametrom (1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu) nahradené touto novo definovanou podmienkou. Z dôvodu udržania prehľadnosti a zrozumiteľnosti právnej úpravy sa navrhuje, aby ustanovenia v zákone č. 43/2004 Z. z. neobsahovali presný výpočet podmienok, tak ako ich ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ale iba všeobecne odkazovali na podmienky uvedené v tejto právnej norme (spolu s príslušnými zmenami a doplneniami v odkazoch a poznámkach pod čiarou).

K bodu 3 [§ 33 ods. 2 a § 33a ods. 2]

Podmienkou pre poberanie dočasného dôchodku a programového výberu je, aby súčet doživotne poberaných dôchodkových dávok sporiteľa bol vyšší ako referenčná suma, t. zn., že doživotné zabezpečenie sporiteľov byť minimálne na úrovni priemerného starobného dôchodku v čase, kedy sa tento dôchodok začína poberať. Na základe návrhu novely zákona č. 461/2003 Z. z. bude dôchodkovou dávkou aj rodičovský dôchodok. Keďže k predmetnému porovnaniu s referenčnou sumou dochádza v zásade jednorazovo v okamihu vyhotovenia ponúk dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, v prípade žiadostí o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia by mohlo ísť práve o mesiace, kedy by sa do tohto súčtu započítal aj rodičovský dôchodok. Túto dávku ale nemožno v zmysle návrhu chápať ako dávku, ktorá zabezpečuje sporiteľovi pravidelný mesačný doživotný príjem (nárok na rodičovský dôchodok môže aj zaniknúť, resp. jeho výška môže kolísať, t. zn., že charakter tejto dávky nie je totožný s ostatnými dôchodkovými dávkami, ktoré do výpočtu vstupujú), navyše rodičovský dôchodok nevstupuje ani do výpočtu referenčnej sumy podľa § 46da.

Navrhuje sa preto, aby bol rodičovský dôchodok vyňatý z okruhu dôchodkových dávok vymedzených v § 33 ods. 2 a § 33a ods. 2.

9

K bodu 4 [poznámka pod čiarou k odkazu 38e]Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v § 33 ods. 2 a v § 33a ods. 2.

K čl. IV

Na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zohľadňuje príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom výška príjmu môže ovplyvniť výšku resp. samotné poskytnutie či neposkytnutie konkrétneho peňažného príspevku. Zámerom zavedenia novej dávky rodičovského dôchodku nebolo znížiť prístup osôb s ťažkým zdravotným postihnutím ku kompenzáciám sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhuje sa preto upraviť v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že rodičovský dôchodok sa nepovažuje za príjem.

K čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2022 okrem čl. I bodov 2 7, 9, 10, 13 18, 25, § 297ft a 293fu v bode 29 a bodov 30 32, čl. II, čl. III bodov 3 a 4 a čl. IV, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

Účinnosť 1. januára 2023 sa navrhuje pri ustanoveniach, ktoré je vzhľadom k účinnosti novely Ústavy SR (1.1.2023) potrebné vykonať až od 1. januára 2023.

Bratislava 6. apríla 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

K predpisu 447/2008, dátum vydania: 13.06.2018

B. Osobitná časť


K Čl. I


K bodu 1
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 2
K § 3 ods. 1
    Navrhuje sa zmena terminológie v súvislosti so zrušením zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov ktorý nahradil zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov. Pôvodný rozsah účastníkov právnych vzťahov sa rozširuje len o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa        § 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s pripravovaným Štátnym integračným programom pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. V zmysle vyššie navrhovanej zmeny by fyzické osoby s udelenou doplnkovou ochranou spĺňali zákonné podmienky pre jednotlivé peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to pri rešpektovaní zásady zákazu diskriminácie v porovnaní s ostatnými účastníkmi právnych vzťahov. Aj naďalej sa navrhuje považovať za účastníka právnych vzťahov aj štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva (napr. štátni príslušníci Ruskej federácie).

K bodom 3 až 5
    Ide o legislatívno-technické zmeny podľa § 3 ods. 1.

K bodu 6
K § 11 ods. 7
    Navrhuje sa upraviť nová možnosť, aby pri ďalšom posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nebol viazaný iba skutočnosťami uvedenými v lekárskom náleze, ktorý vyhotovuje všeobecný lekár, ale mohol vychádzať aj z lekárskeho nálezu odborného lekára. Aktuálnosť odborného lekárskeho nálezu je na posúdení posudkového lekára. Uvedené má za cieľ zefektívnenie lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko nebude potrebné vždy predkladať lekársky nález na účely kompenzácií, ktorý je upravený v prílohe č. 1.

K bodu 7
K § 11 ods.  9
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 7 písm. b).

K bodu 8
K § 11 ods. 13
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie obsahu lekárskeho posudku so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1  o parkovacom preukaze ako aj zavedením prílohy č. 18. Zároveň sa z ustanovenia presúva diagnóza praktická alebo úplná slepota do novo navrhovanej prílohy č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.


K bodu 9
K § 11 ods. 17 a 18
    Navrhuje sa nevyhotovovanie lekárskeho posudku v situácii, ak pri opätovnom posúdení neboli zistené zmeny, ktoré by mali vplyv na mieru funkčnej poruchy alebo na odkázanosť na kompenzáciu alebo na zmenu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe     č. 18. V tom prípade posudkový lekár nevydáva nový lekársky posudok, ale písomne potvrdzuje platnosť posledného lekárskeho posudku.
    V novo navrhovanom ods. 18 sa precizuje určovanie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu tým spôsobom, že posudkový lekár nezohľadňuje len, či môže dôjsť k zmene určenej miery funkčnej poruchy, ale aj predpoklad, či môže prísť k zmene v odkázanosti na kompenzáciu alebo k zmene zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe   č. 18 alebo z zmene odkázanosti na kompenzáciu.

K bodu 10
K § 12 ods. 5
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 18.

K bodu 11
K § 13 ods. 1 písm. d)
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1.  Podľa vládneho návrhu zákona parkovací preukaz možno vyhotoviť na základe zdravotného postihnutia uvedeného v novo navrhovanej prílohe č. 18 „Zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu“ a posúdenie zdravotného postihnutia patrí do pôsobnosti posudkového lekára.  

K bodu 12
K § 14 ods. 6
    Precizuje sa ustanovenie definujúce odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tým spôsobom, že sa delí odkázanosť najmä na tri základné časti, a to ťažké poruchy mobility,  duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Uvedené sa navrhuje precizovať aj z toho dôvodu, že v aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy za „inú situáciu“ bolo považované obdobie liečby osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (najmä z dôvodu možných infektov).

K bodu 13
K § 14 ods. 9
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa zosúlaďujú ustanovenia § 14 a § 38 ods. 9.

K bodu 14
K § 15 ods. 1 písm. f)
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1.  Diagnóza praktická alebo úplná slepota je upravená v novo navrhovanej prílohe č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.





K bodu 15
K § 15 ods. 7
    Precizuje sa ustanovenie, týkajúce sa straty platnosti komplexného posudku, a to aj v prípade, ak  fyzická osoba prestane spĺňať  podmienku  ťažkého zdravotného postihnutia a teda nový komplexný posudok sa nevyhotovuje, ale vydáva sa len nový lekársky posudok.

K bodu 16
K § 15 ods. 8
    Navrhuje sa vypustiť ustanovenie ako nadbytočné, nakoľko v rámci konania o parkovacom preukaze podľa novo navrhovanej úpravy príslušný orgán neposudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

K bodu 17
    Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu prečíslovania odseku  v novelizačnom bode 12.

K bodu 18
K § 17 ods. 1
    Naďalej zostáva zachovaná možnosť vyhotoviť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak spĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň sa však navrhuje  rozšíriť okruh osôb, ktorým bude možné vyhotoviť takýto  preukaz, a to o osoby, ktoré majú niektorý zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe ustanovenej na tento účel. Ide o zdravotné postihnutia, ktoré nepodmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov by bola pre osoby s predmetným zdravotným postihnutím významnou pomocou. Táto zmena sa navrhuje na základe požiadavky zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím. 
Zároveň sa zjednodušuje administratívny postup pri vyhotovovaní parkovacieho preukazu. U žiadateľov, ktorých odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom už bola posúdená v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu, sa nevyžaduje podanie žiadosti o parkovací preukaz, ale sa im vyhotoví tento preukaz automaticky na základe  ich záujmu, a to bez nutnosti viesť samostatné konanie v tejto veci.

K bodu 19
K § 18  ods. 1 písm. b)
    Na účely posudzovania a zisťovania príjmu  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje nepovažovať úvery a pôžičky podľa zákona o dani z príjmov za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Za majetok sa však budú považovať hnuteľné a nehnuteľné veci zakúpené aj z týchto finančných prostriedkov.

K bodu 20
K § 18  ods. 6
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 21
K § 18  ods. 18
    V súvislosti so zmenou ustanovenia § 55  ods. 3 sa znižuje administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia.

K bodu 22
K § 18 ods. 19
Upravuje sa ustanovenie § 18 ods. 1, ktoré upravuje čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím  tak, že sa upúšťa od skúmania či osobné motorové vozidlo táto osoba využíva na svoju individuálnu prepravu.

K bodu 23
K § 20 ods. 2
Navrhované má deklarovať, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia, ale či v danom prípade je naplnený účel osobnej asistencie.

K bodom 24 a 25
K § 21 ods. 3 a 22 ods. 4
    Upravuje sa možnosť poskytovať v určitých prípadoch peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu a ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Jednou z takýchto situácií je, ak je potrebná starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečovaná zo strany profesionálneho náhradného rodiča v jeho domácom prostredí. V takomto prípade však nebude možné, aby osobnú asistenciu vykonával profesionálny náhradný rodič. Zároveň sa navrhuje umožniť riešiť vyššie uvedenú odkázanosť prostredníctvom osobnej asistencie aj u plnoletých fyzických osôb, ktorým je aj po dosiahnutí plnoletosti poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Týmto osobám je v detskom domove poskytované len ubytovanie a peňažný príspevok na osobnú asistenciu by podporil ich samostatnosť a nezávislosť.
 
K bodom 26 a 31
K § 22 ods. 5, § 23 ods. 6 až 8
    Navrhuje sa vypustiť z úkonov osobnej asistencie úkony tlmočenia posunkového, taktilného a artikulačného a tým pádom aj kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať  osobný asistent pri týchto  spôsoboch tlmočenia. Je to jediná činnosť osobnej asistencie, pri ktorej je nevyhnutné zo strany osobného asistenta dosiahnuť určitú úroveň znalosti v oblasti tlmočenia. V rámci osobnej asistencie sa činnosť tlmočenie vykonáva pri  úradnom styku, uzatváraní právnych aktov a pod (napr. v banke, pri vybavovaní na úradoch, u lekára). Tlmočníci dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že ide o odbornú činnosť tak ako je to v prípade tlmočníckej služby a  ktorá by mala byť aj primerane odmeňovaná. V záujme zvyšovania kvality tlmočenia sa navrhuje, aby bolo tlmočenie zabezpečované na profesionálnej úrovni prostredníctvom sociálnej služby.  Potreba pomoci inej osoby pri komunikácii, ktorá si  nevyžaduje odbornosť tlmočníka, bude naďalej riešená prostredníctvom peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie, napr. pri bežných rodinných, záujmových, občianskych aktivitách.  Zároveň sa rodinným príslušníkom umožňuje vykonávanie novo navrhovanej činnosti osobnej asistencie – sprostredkovanie komunikácie formou augmentatívnej a alternatívnej komunikácie doplnenej do prílohy č. 4. 


K bodu 27
K 22 ods.10
    Navrhuje sa nastavenie pevnej sadzby  osobnej asistencie na sumu 2,82 eura.  

K bodu 28
K § 23 ods. 2
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že osobnú asistenciu možno vykonávať iba na základe  zmluvy o výkone osobnej asistencii, ktorej forma je písomná.

K bodu 29
K § 23 ods. 3 písm. b)
Upúšťa sa  od uvádzania miesta výkonu osobnej asistencie vzhľadom na skutočnosť, že osobnú asistenciu nie je možné viazať na konkrétne jedno miesto.

K bodu 30
K § 23 odsek 4
    Precizuje sa lehota, v ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná predložiť príslušnému orgánu zmluvu o výkone osobnej asistencie jej zmeny a zánik zmluvy. Ak fyzická osoba uzavrela zmluvu o výkone osobnej asistencie ešte pred podaním žiadosti, je povinná k žiadosti priložiť existujúce zmluvy o výkone osobnej asistencie. V prípade ak tak nevykoná, na tieto zmluvy a ich dodatky sa neprihliada. V prípade, že zmluva o výkone osobnej asistencie bola uzavretá po podaní žiadosti, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je ju povinná predložiť  do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca odo dňa jej uzatvorenia. 

K bodu 32
K § 23 ods. 6 a 7
    Precizujú sa ustanovenia tým spôsobom, že sa jednoznačne uvádza, že povinnosti podľa uvedených odsekov sa výlučne vzťahujú na fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým bol právoplatným rozhodnutím priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Táto povinnosť neplatí v prípade výkonu osobnej asistencie, ak peňažný príspevok nebol priznaný, nakoľko táto povinnosť slúži na účely výplaty priznaného príspevku. 

K bodu 33
K § 23 ods. 8 a 9
    Navrhuje sa, aby zmluva o výkone osobnej asistencie automaticky zanikla v prípade, ak na jej základe nie je príslušnému orgánu v zákonom stanovenej lehote predložený výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Navrhované má zabezpečiť, aby príslušné orgány evidovali iba zmluvy, na základe ktorých je reálne vyplácaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a)  sa navrhuje, aby povinnosti  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri výkone osobnej asistencie vykonával ustanovený osobitný príjemca podľa § 44.

K bodu 34
K § 25
    Legislatívno-technická úprava s cieľom zosúladiť ustanovenie so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súvislosti s doplnením § 42 o nový odsek 7.


K bodom 35 až 38, 41, 42, 47, 48
K § 28 ods. 2, 5 a 6, § 33 ods. 18, § 34 ods. 21, 22 a 23, § 37 ods. 18 a 19,

    Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, napr. ak bol osobe vyplatený peňažný príspevok na kúpu pomôcky, avšak táto si ju už nestihla zakúpiť.

K bodu 39
K § 34 ods. 9 a 10
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že sa medzi taxatívne vymenované osoby, ktoré môžu vyhotoviť doklad o cene osobného motorového vozidla, dopĺňa aj osoba, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovanie predaja (tzv. autobazár, komisionálny predaj).

K bodu 40
K § 34 ods. 14
    Jednoznačne sa upravuje povinnosť fyzickej osobe vrátiť každý poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v prípade nesplnenia povinností uvedených v odseku 10 a 12, a to bez ohľadu na skutočnosť, či príspevok bol poskytnutý ako prvý alebo ako ďalší.

K bodom 43 a 44
K 37 ods. 9 a 10
    Precizuje sa ustanovenie, tak aby bolo zrejmé, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia.

K bodu 45
K § 37 ods. 12
Navrhuje sa, aby doklad o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže mohla vyhotoviť aj osoba s predmetom podnikania „Uskutočňovanie stavieb a ich zmien“, ktorá  zabezpečí, že stavebné práce majúce charakter remeselných živností (murárske práce, vodoinštalatérske, elektrikárske práce), ktoré tvoria väčšinu úprav navrhovaných v rámci tohto príspevku, budú vykonané odborne spôsobilými osobami, t.j. osobami so živnostenským oprávnením na vykonávanie remeselnej živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Potreba doplniť toto ustanovenie aj o tieto osoby vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko v súčasnosti majú fyzické osoby s ŤZP veľký problém nájsť odborne spôsobilú osobu, ktorá má oprávnenie vykonávať všetky druhy stavebných prác, čo v praxi znamená, že v rámci jednej úpravy musí každú odbornú prácu (murárstvo, vodoinštalatérstvo, elektrikárske práce) vykonať a teda aj doklad o cene úpravy vyhotoviť každá odborne spôsobilá osoba samostatne. 

K bodu 46
K § 37 ods. 17
    Odstraňuje sa tvrdosť ustanovenia tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže je rozhodujúce, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol uvedený peňažný príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený dom, byt alebo garáž.
K bodom 49 a 50
K § 38 ods. 9 a 11
Navrhuje sa, aby peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mohol byť poskytovaný aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu, alebo ktorým sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj počas udržiavacej liečby.    

K bodu 51
K § 40 ods. 1
    Precizuje sa úprava peňažného príspevku na opatrovanie tým spôsobom, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie túto činnosť musí vykonať osobne.

K bodom 52 až 54
K § 40 ods. 7 až 9
    Návrhom novely zákona sa zvyšuje výška peňažného príspevku na opatrovanie u skupiny poberateľov v  produktívnom veku. Dôvodom návrhu tejto zmeny je skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie býva u týchto opatrovateľov hlavným, príp. jediným zdrojom príjmu. Zároveň pri stanovení výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa u tejto skupiny osôb zohľadňuje aj príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

K bodu 55
K § 40 ods. 10
    Podľa súčasnej právnej úpravy ak opatrovateľ poberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok, peňažný príspevok na opatrovanie je ustanovený v paušálnej výške a príjem opatrovanej  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neovplyvňuje výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Navrhuje sa zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na zvýšenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie tento príspevok je možné znížiť, ak sa opatrovanej osobe poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

K bodom 56 a 57
K § 40 ods. 11 a 13
Starobné dôchodkové sporenie upravené zákonom č. 43/2004 Z. z. (druhý pilier) spolu s dôchodkovým poistením (prvý pilier), ktoré je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tvorí základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia a má zabezpečiť sporiteľovi druhého piliera príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia. 

K bodu 58
K § 40 ods. 18
    Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Z uvedeného pravidla sa navrhuje výnimka v prípade, že osoba vykonávajúca opatrovanie je sprievodcom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zároveň sa upúšťa od znižovania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu.

K bodu 59
K § 40 ods. 20
    V peňažnom príspevku na opatrovanie sa navrhuje zaviesť  mechanizmus, že v prípade úmrtia opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vyplatí peňažný príspevok za celý mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, ako aj za nasledujúci mesiac.  Uvedené má za cieľ pomôcť fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie prekonať obdobie po smrti opatrovanej osoby.

K bodu 60
K § 41 ods. 1
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 61
K § 41 ods. 8
    Ide o legislatívno-technickú úpravu. Precizuje sa lehota povinnosti fyzickej osoby  predložiť potvrdenie o skutočnosti, že v zákonom stanovenej lehote (tri mesiace,  šesť mesiacov) nebolo možné z objektívnych dôvodov využiť jednorazový peňažný príspevok na stanovený účel. Objektívnosť dôvodov príslušný orgán preskúmava v rámci správneho konania. Za príslušnú lehotu sa považuje pre účel tohto ustanovenia lehota troch alebo šiestich mesiacov.

K bodu 62
K § 41 ods. 10
    Rozširuje sa taxatívny výpočet subjektov, ktorým je možné poskytnúť vrátenú kompenzačnú pomôcku o školu a školské zariadenie.

K bodu 63
K § 42  ods. 2
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 64
K § 42 ods. 6 až 8
   
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu účastníkov právnych vzťahov o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné riešiť situáciu, kedy tieto osoby na území Slovenskej republiky môžu mať udelený len prechodný pobyt. Z toho dôvodu sa pre týchto účastníkov právnych vzťahov za trvalý pobyt považuje miesto prechodného pobytu.
Navrhuje sa výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovovať k 1. júlu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 65
K § 43 ods. 2 a 3
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 40 ods.20.
K bodu 66
K § 43 ods. 9
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia § 17 ods. 1.

K bodom 67 a 68
K § 44 ods. 1, 2 a 4
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže byť priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 21 ods. 3 písm. a) navrhuje sa v zákone ustanoviť výnimku podľa ktorej pri osobnej asistencii bude  zo zákona osobitným príjemcom zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktorého sa povinnosti uvedené v § 23 vzťahujú obdobne ako na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň ostáva zachovaná povinnosť príslušného orgánu dohliadať na plnenie povinností osobitného príjemcu. 

K bodu 69
K § 45 ods. 11
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že aj dodatočne vyplatený príjem opatrovateľa za obdobie poberania peňažného príspevku na opatrovanie sa považuje za príjem, ktorý má vplyv na výšku poskytnutého peňažného príspevku. 

K bodu 70
K § 45 ods. 13
    Rozširuje sa možnosť zúčtovať naviac vyplatené sumy na peňažný príspevok na kompenzáciu bez naviazania na dôvody uvedené v § 45 ods. 9 až 11. 

K bodu 71
K § 45 ods. 14
    Ide o legislatívno-technickú úpravu . 

K bodom 72 a 73
K § 46 ods. 2 a 3
    Povinnosť vrátiť neprávom poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu fyzickou osobou sa delí na dve situácie, a to v prípade, že bol poskytnutý fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím jednorazový peňažný príspevok alebo opakovaný peňažný príspevok.
    V prípade poskytnutého jednorazového peňažného príspevku sa navrhuje zmeniť mechanizmus tým spôsobom, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol príspevok neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov alebo z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, možno priznať ten istý príspevok iba v prípade, že pôvodný jednorazový peňažný príspevok vrátila v plnej výške. Zároveň sa navrhovaným pri jednorazových peňažných príspevkoch ruší lehota 12 mesiacov, počas ktorej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nemožno poskytnúť rovnaký peňažný príspevok.

K bodom 74  až 76
K § 47 ods. 1 až 3
    Ide o legislatívno-technickú úpravu. 

K bodom 77 a 78
K § 52 písm. b) a p)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v §41 ods. 10. 
K bodu 79
K § 55 ods. 2
    Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a)  sa navrhuje,  aby zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu konalo v mene neplnoletej fyzickej osoby.

K bodu 80
K § 55 ods. 3
    Navrhuje sa upraviť vzhľadom na zmeny vykonané v § 11 kedy je povinnou súčasťou žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku aktuálny lekársky nález a kedy je postačujúci odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Znižuje sa administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán  bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia. Lehota troch mesiacov je lehota od podania žiadosti.

K bodu 81
K § 55 ods. 14
    Navrhuje sa nevydávať písomné rozhodnutia vo všetkých  prípadoch, kedy k zvýšeniu výšky peňažného príspevku dochádza výlučne z dôvodu zmeny sumy životného minima alebo z dôvodu vydania nariadenia vlády SR podľa § 42 ods. 7.

K bodu 82
K § 58 ods. 1
Navrhuje sa rozšíriť okruh povinností podľa § 58 fyzickej osoby aj o prípady, ak bol fyzickej osobe poberajúcej peňažný príspevok na opatrovanie alebo fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne vyplatený príjem za obdobie poberania týchto peňažných príspevkov na kompenzáciu a táto skutočnosť bola v lehote oznámená, ako aj pri zmene rozhodujúcich skutočností (napr.  fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa začala poskytovať celoročná pobytová sociálna služba na dobu neurčitú, ktorá vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav túto skutočnosť neoznámila; neskôr vyplatený príjem zo zárobkovej činnosti než bola zrealizovaná výplata príspevku).

K bodom 83 a 84
K nadpisu § 59 a ods. 3
Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je osobitným príjemcom peňažného príspevku na osobnú asistenciu ako aj vo veci tohto peňažného príspevku koná za maloleté dieťa, navrhuje sa aby toto zariadenie bolo zodpovedné za vrátenie neprávom vyplatenej sumy. Vzhľadom na uvedené sa mení názov nadpisu na „Zodpovednosť pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu“.

K bodu 85
K § 60
    Navrhuje sa rozšíriť súčinnosť aj o školské zariadenia z dôvodu potreby spolupráce pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu  ťažkého zdravotného postihnutia.



K bodu 86
K §67b
    Navrhuje sa opätovne predĺžiť prechodné obdobie, ktoré upravuje výnimku z odbornej spôsobilosti posudkových lekárov nakoľko situáciu s nedostatkom posudkových lekárov sa do súčasnosti nepodarilo  odstrániť.  Obdobie platnosti prechodného ustanovenia navrhujeme do 31.decembra 2021 nakoľko do tohto obdobia by mala byť zjednotená lekárska posudková činnosť, ktorej gestorom je MZ SR.

K bodu 87
K § 67e

K § 67e ods. 1
    Vzhľadom na vypustenie činnosti tlmočenia z činností osobnej asistencie sa úkony tlmočenia budú považovať za činnosť sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby od 1. 7. 2018. Ide o tie prípady, keď fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vznikol nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a tento stále trvá aj po 1.7.2018. Pri opätovnom posúdení príslušný orgán odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc pri artikulačnom tlmočení, taktilnom tlmočení a tlmočení v posunkovej reči na účely určenia rozsahu osobnej asistencie nezohľadní, ani v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. Zmena  časového rozsahu osobnej asistencie pri úkonoch sprostredkovania komunikácie pri prehodnocovaní podľa § 21 ods. 6 týmto prechodným ustanovením nie je dotknutá. 

K § 67e ods. 2
    Navrhuje sa, aby pohľadávky, ktoré vznikli podľa zákona účinného do 30. júna 2018 v súvislosti s úmrtím fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a uplatnili sa v konaní o dedičstve pred 1. júlom 2018, sa stali nevymožiteľnými. Na tieto pohľadávky príslušný orgán nebude prihliadať.

K § 67e ods. 3
    Navrhuje sa stanoviť trojmesačnú lehotu od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018, v ktorej je príslušný orgán povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie ako aj o zmene výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

K § 67e ods. 4
Vzhľadom na vykonané zmeny v § 14 ods. 6 sa navrhuje upraviť prechodným ustanovením, že príslušný orgán nebude prehodnocovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom u osôb, ktorým je poskytovaný peňažný príspevok na prepravu alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny zákona ale iba v prípade ak je potrebné vykonať nové posúdenie z iných dôvodov (napr. v rámci konania o novej žiadosti o niektorý príspevok na kompenzáciu, pri zmene zdravotného stavu). To znamená, že zmena zákona nezakladá dôvod na automatické vykonanie nového posúdenia uvedenej odkázanosti. 

K bodu 88
K prílohe č. 2
Navrhuje sa zosúladiť prílohu č. 2 so zmenami v ustanovení § 11.


K bodu 89
K prílohe č. 4
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti zo zmenou v §§ 22 a 23.

K bodu 90
K prílohe č. 4
Precizuje sa ustanovenie bodu 13 tým spôsobom, že sa dopĺňa o formy komunikácie augmentatívne a alternatívne.   

K bodu 91
K prílohe č. 4
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 92
K prílohe č. 4
    Zoznam činností osobnej asistencie sa rozširuje o novú činnosť. Ide o snahu napomôcť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa narodilo dieťa, aby zvládla rodičovskú starostlivosť napriek svojmu hendikepu a to do 3 rokov veku dieťaťa.

K bodu 93
K prílohe č.  15
    Legislatívno-technická úprava. Zosúlaďuje sa znenie vyhlásenia s ustanovením § 18. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely všetkých konaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom vyhlásenia.

K bodu 94
K prílohe č.  16
    Vo výkaze o odpracovaných hodinách osobnej asistencie sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Cieľom je zabezpečiť, aby boli peňažné príspevky na osobnú asistenciu poskytované účelne a umožniť v prípade potreby vykonať kontrolu, čo je zákonom stanovenou povinnosťou pre príslušné orgány. Zároveň sa výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie zosúlaďuje so zmenami v ustanovení § 23.  Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú každomesačne fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom výkazu.

K bodu 95
prílohe č.  18
    Navrhuje sa zaradenie novej prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá obsahuje zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 17. Fyzické osoby definované v prílohe č. 18 tvoria širšiu skupinu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím než je skupina osôb odkázaných na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 





K Čl. II

K bodom 1 až 6
K § 15 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 2, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3 a   § 229 ods. 1

    V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Dôchodkové poistenie mu zanikne odo dňa, od ktorého prestane vykonávať osobnú asistenciu v potrebnom rozsahu (minimálne 140 hodín mesačne) alebo ju prestane vykonávať úplne.
    Navrhuje sa, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ktorej dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniklo opätovne bez potreby podania prihlášky.
Rovnako ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok, bude aj dotknutý osobný asistent povinný podať odhlášku z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého prestal vykonávať osobnú asistenciu (úplne alebo v potrebnom rozsahu).
    Výkon osobnej asistencie na účely vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia osobného asistenta, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je viazaný na obdobie výkonu osobnej asistencie dohodnuté v zmluve o výkone osobnej asistencie, teda začína dňom uvedeným v zmluve ako začiatok obdobia výkonu osobnej asistencie a končí dňom uvedeným v zmluve, prípadne iným dňom (napr. úmrtím, zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone osobnej asistencie).



K Čl. III


Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2018.


Bratislava 20. apríla 2018


Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky




Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky



 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore