Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2023 do 31.12.2023

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jany ŽITŇANSKEJ, Petra KREMSKÉHO a Vladimíra LEDECKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš SVRČEK, Jana ŽITŇANSKÁ, Peter KREMSKÝ a Vladimír LEDECKÝ.

Jednými zo signifikantných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.

Cieľom návrhu zákona je upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru podľa zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

Zámerom návrhu zákona je zlepšenie podmienok a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.

Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, životné prostredie, informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou (UNESCO), však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a pod. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v centrách miest, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zákona č. 212/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhujeme zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov na 1 500 eur/m2, čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov.

K bodu 4

V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy...) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu. Cieľom navrhovanej úpravy je optimalizovať náklady pri prestavbe budov na nájomné byty. Podľa platnej právnej úpravy je táto požiadavka stanovená na 5 rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.

K bodu 5

Navrhnutou úpravou sa vytvára možnosť navýšenia poskytnutého úveru zo ŠFRB aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona č. 150/2013 Z. z. V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo ŠFRB, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu. Predmetné zvýšenie úveru je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru špecifikuje zmluva o poskytnutí podpory.

Navrhovanou úpravou sa umožňuje žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úveru aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným

3

podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči ŠFRB. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úrokov z požadovaného úveru.

K bodu 6

Navrhuje sa zmeniť podmienku pre žiadateľov o úver - právnické osoby, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstaraného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 a 9

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 6.

Čl. II

K bodu 1

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, že garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu. Garážové stojisko je určené na užívanie spolu s obstaraným nájomným bytom a nachádza sa priamo v budove s nájomnými bytmi alebo v samostatnej budove umiestnenej na spoločnom pozemku s domom alebo na priamo susediacom pozemku s pozemkom, kde sa bytový dom alebo polyfunkčný dom nachádza.

K bodu 2

Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou (UNESCO), však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a pod. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem bytový dom na všeobecný pojem budova a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v mestách, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.

4

K bodu 3

V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy...) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu. Cieľom navrhovanej úpravy je optimalizovať náklady pri prestavbe budov na nájomné byty. Podľa platnej právnej úpravy je táto požiadavka stanovená na 5 rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.

K bodu 4

Navrhovaná úprava ustanovuje, že aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu nedochádza k navýšeniu dotácie.

K bodu 5

Ustanovenie dopĺňa možnosť, kedy ministerstvo rozhodne o neposkytnutí dotácie a vrátení žiadosti žiadateľovi o situáciu, kedy bola na obstaranie nájomného bytu uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie v predchádzajúcom období, od ktorej niektorá zo zmluvných strana odstúpila. Ustanovenie má zamedziť špekulatívnemu odstupovaniu od zmluvy zo strany žiadateľa a opakovanému podávaniu žiadosti v nasledujúcom roku. Finančné prostriedky rezervované pre danú zmluvu sa vrátia do štátneho rozpočtu bez ich použitia na stimuláciu výstavby nájomných bytov a takéto odstúpenie môže znamenať, že nedošlo k poskytnutiu podpory pre iného žiadateľa.

K bodu 6

Navrhovaná úprava umožní vlastníkovi nájomného bytu poskytnúť nájomné bývanie väčšiemu okruhu osôb, ktoré sú napr. nevyhnuté pre zabezpečovanie služieb pre obec vo verejnom záujme. Limit príjmu definovaného okruhu oprávnených fyzických osôb sa zvyšuje na 5- násobok životného minima a to najmä pre osoby, ktoré zabezpečujú zdravotnícku starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce.

Čl. III

Navrhuje sa, aby novela zákona nadobudla účinnosť 1. januára 2022.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september až december 2020 a Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie schváleného uznesením vlády SR č. 547/2020.

Účelom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 zvýšenie atraktivity nájomného bývania a zefektívnenie čerpania podpory obstarávania nájomných bytov a s tým súvisiaca úprava niektorých podmienok a postupov pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania, ako aj ďalšie úpravy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Podstatnou zmenou je návrh na úpravu počtu pásiem, na základe ktorých sa stanovuje podiel poskytnutej dotácie. Ich úpravou dôjde za určitých okolností k zvýšeniu podielu poskytovanej dotácie. Navrhuje sa tiež upraviť rozsah oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť nájomný byt pridelený, čo bude mať pozitívne sociálne vplyvy, keďže sa zvýši dostupnosť verejného nájomného bývania.

Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude krytý v rámci limitu výdavkov rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby SR na príslušný rozpočtový rok. Návrh zákona má tiež pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Dátum účinnosti sa navrhuje od 1. januára 2021, pričom sa zavádza aj prechodné obdobie, počas ktorého sa môžu vlastníci nájomných bytov podporených podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010 pripraviť na novú povinnosť postupovať pri starostlivosti o podporený nájomný byt podľa tohto zákona. Táto povinnosť im vznikne až od 1. januára 2022. Od 1. januára 2023 bude platná aj dodatočná podmienka poskytnutia dotácie, a to, že minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov musí byť navrhnutých univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií a to tak, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav týchto konštrukcií. Podrobnosti univerzálneho navrhovania ustanoví ministerstvo vo vykonávacom predpise.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona č........., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej ako „MDV SR“)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Žiadne.

Termín začiatku a ukončenia PPK

júl 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

august 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

september 2020

2.Definovanie problému

Významnou formou podpory štátu do oblasti bývania je poskytovanie dotácií pre vybrané oblasti rozvoja bývania, ktoré sú poskytované podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Účelom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 zvýšenie atraktivity nájomného bývania a zefektívnenie čerpania podpory obstarávania nájomných bytov a s tým súvisiaca úprava niektorých podmienok a postupov pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania, ako aj ďalšie úpravy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa zavádza jednoduchší výpočet podlahovej plochy nájomných bytov pre žiadateľov, upravuje sa definícia účelov poskytnutia dotácie na obstaranie nájomného bytu a jej zosúladenie s poskytovaním podpory zo ŠFRB podľa novelizovaného znenia zákona č. 150/2013 Z. z., upravuje sa podiel dotácie v závislosti od priemernej podlahovej plochy bytov, upresňuje sa postup pri overovaní príjmu oprávnenej fyzickej osoby a rozširuje sa okruh oprávnených fyzických osôb pre poskytnutie nájomného bytu, upravuje sa postup pri poskytovaní dotácie.

4.Dotknuté subjekty

Obec, mesto, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestská časť, vyšší územný celok a nezisková organizácia s minimálnou 51 %-nou majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku

5.Alternatívne riešenia

Alternatívou je nulový variant, kedy by sa návrh zákona nerealizoval, t. j. Ministerstvo dopravy a výstavby SR by poskytovalo dotácie na rozvoj bývania podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov za súčasných podmienok.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 181/2019 Z. z. o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu a o výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu

Opatrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 304/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania v znení opatrenia č. 335/2018 Z. z. a opatrenia č. 349/2019 Z. z.

7.Transpozícia práva EÚ

Navrhovaná právna úprava nie je transpozíciou práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Žiadne.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

3

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Predložený návrh zákona je zmenou a doplnením zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov. Predkladaný materiál predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2021 - 2023, rozpočtovo zabezpečený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2021 - 2023. Financovanie bude realizované v rámci programu 017 Program rozvoja bývania, podprogram 01701 Výstavba a obnova bytového fondu, z ktorého sa financuje poskytovanie dotácií na obstaranie nájomného bytu, dotácií na obstaranie technickej vybavenosti a dotácií na odstránenie systémovej poruchy bytového domu podľa tohto zákona, ako aj financovanie poskytovania príspevkov podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11.Kontakt na spracovateľa

MDV SR – Mgr. Martin Majzún,02/594 94 715, martin.majzun@mindop.sk

12.Zdroje

MDV SR, aplikačná prax

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo dopravy a výstavby SR predložilo dňa 17. júla 2020 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona č........., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení zákona č. 134/2013 Z. z.“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča dopracovať časť 5. Alternatívne riešenia, keďže nespĺňa obsahové náležitosti podľa Jednotnej metodiky. Je potrebné uviesť minimálne nulový variant, t. j. popis súčasného stavu, kedy by sa návrh zákona nerealizoval.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy

Z doložky vybraných vplyvov vyplýva negatívny čiastočne rozpočtovo zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov sú vyčíslené výdavky v roku 2020 sú v sume 20 mil. eur a v rokoch 2021 až 2023 každoročne v sume 21 mil. eur. Ako rozpočtovo zabezpečené v kapitole MDV SR sú uvedené výdavky v roku 2020 v sume 20 mil. eur a v rokoch 2021 až 2023 každoročne v sume 21 mil. eur. a rozpočtovo nekrytý vplyv v rokoch 2022 a 2023 je 1 mil. eur ročne. S rozpočtovo nekrytým vplyvom nesúhlasíme. Zároveň uvádzame, že v súčasnej etape prípravy návrhu rozpočtu na roky 2021 až 2023 v kapitole MDV SR nie sú rozpočtované

4

kapitálové výdavky, ktoré si má kapitola uplatňovať v rámci prioritných výdavkových titulov. Vzhľadom na uvedené je potrebné v legislatívnom procese pokračovať až po vyjasnení krytia požadovaných výdavkov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v bode 2.2.1. Popis návrhu je v poslednom odseku uvedené, že „Vyššie uvedená podpora na obstaranie nájomných bytov vrátane technickej vybavenosti k týmto bytom navrhujeme v štátnom rozpočte vyčleniť finančné prostriedky v roku 2020 až 2022 vo výške 48 000 000 eur ročne.“. V kvantifikáciách k predloženému návrhu sa takéto objemy výdavkov neuvádzajú, žiadame preto túto vetu vypustiť, resp. preformulovať.

K analýze sociálnych vplyvov

Pri vypracovávaní analýzy sociálnych vplyvov odporúčame vypracovávať všetky jej časti a pod-časti, a to aj v prípade, ak v konkrétnej sfére vplyv identifikovaný nie je, napr. komentárom „bez vplyvu“, čím predkladateľ explicitne deklaruje, že vyhodnocoval všetky potenciálne vplyvy, na ktoré sa analýza vzťahuje.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

Vyhodnotenie pripomienok Komisie v stanovisku k doložke vybraných vplyvov:

MDV SR uplatnené pripomienky Komisie k časti 5. Alternatívne riešenia a k analýze sociálnych vplyvov akceptovalo a zapracovalo do návrhu materiálu, ktorý bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie.

V prípade pripomienky Komisie k analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, MDV SR trvá na vyčíslení výdavkov s rozpočtovo nekrytým vplyvom v návrhu materiálu v predloženom znení. Zvýšené požiadavky na rozpočet vo výške 1 000 000,- eur, ktoré návrh zákona predpokladá budú predmetom rokovania MDV SR s MF SR v rámci prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2021 – 2023.

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

v tom: MDV SR /01701

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

z toho:

- vplyv na ŠR

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

Rozpočtové prostriedky

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

v tom: ŠFRB

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

v tom: MDV SR /01701

20 000 000

0

0

0

rozpočet verejnej správy

20 000 000

20 000 000

20 000 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Predkladaný materiál predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2021- 2023, rozpočtovo krytý rozpočtom verejnej správy na roky 2021-2023. Financovanie bude realizované v rámci programu 017 Program rozvoja bývania, podprogram 01701 Výstavba a obnova bytového fondu, z ktorého sa financuje poskytovanie dotácií na obstaranie nájomného bytu, dotácií na obstaranie technickej vybavenosti a dotácií na odstránenie systémovej poruchy bytového domu podľa tohto zákona, ako aj financovanie poskytovania príspevkov podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov upravuje okrem iného aj podiel dotácie v závislosti od priemernej podlahovej plochy podporených nájomných bytov.

V prípade obstarávania nájomných bytov bežného štandardu sa navrhuje stanoviť podiel dotácie ako 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 m2 a 35 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov presahuje 52 m2 a nepresahuje 60 m2. V prípade obstarávania nájomných bytov nižšieho štandardu sa navrhuje stanoviť podiel dotácie ako 75 % z oprávnených nákladov ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nižšieho štandardu nepresahuje 55 m2.

Oproti súčasnej úprave tak dôjde k zjednodušeniu pravidiel – zníženiu počtu pásiem celkovo z piatich na tri a zároveň k zvýšeniu podielu poskytovanej dotácie.

Účelom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády na obdobie rokov 2020 – 2024 zvýšenie atraktivity nájomného bývania a zefektívnenie čerpania podpory obstarávania nájomných bytov a s tým súvisiaca úprava niektorých podmienok a postupov pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania, ako aj ďalšie úpravy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Vláda Slovenskej republiky sa v Programovom vyhlásení vlády na obdobie rokov 2020 - 2024 zaviazala pokračovať v podpore nájomného bývania a zvýšiť atraktivity nájomného bývania, čo bude následne znamenať zvýšenie zdrojov vyčleňovaných v štátnom rozpočte na uvedený účel.

V súvislosti s predkladaným návrhom zákona je potrebné poznamenať, že pre rozvoj sociálneho nájomného bývania a tým aj zabezpečenie cenovo dostupného bývania pre zraniteľné skupiny obyvateľstva by bolo potrebné zo strany štátu podporiť obstaranie cca 2 000 nájomných bytov ročne. Obstaranie tohto počtu nájomných bytov vrátane súvisiacej technickej vybavenosti by pri zákonom stanovenej výške dotácie vyžadovalo vyčleniť v štátnom rozpočte finančné prostriedky na poskytovanie dotácií vo výške 48 000 000 eur ročne.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

7

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2020

2021

2022

2023

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predkladaný materiál predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2021 - 2023, rozpočtovo krytý v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2021 - 2023. Financovanie bude realizované v rámci programu 017 Program rozvoja bývania, podprogram 01701 Výstavba a obnova bytového fondu, z ktorého sa financuje poskytovanie dotácií na obstaranie nájomného bytu, dotácií na obstaranie technickej vybavenosti a dotácií na odstránenie systémovej poruchy bytového domu podľa tohto zákona, ako aj financovanie poskytovania príspevkov podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8

Tabuľka č. 3

1 - príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

9

Tabuľka č. 4

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

20 000 000

20 000 000

20 000 000

20 000 000

10

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti – oprávnené fyzické osoby – budú mať zabezpečené nájomné bývanie.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Zabezpečenie nájomného bývania pre oprávnené fyzické osoby v bytovom dome, polyfunkčnom bytovom dome alebo v rodinnom dome.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky. V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Podľa odborného odhadu ušetria oprávnené fyzické osoby v priemere cca 200 eur mesačne na nájomnom za nájom bytu obstaraného z verejných zdrojov oproti trhovému nájomnému za byt.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Bez vplyvu.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Vzhľadom na objem predpokladaných výdavkov zo štátneho rozpočtu návrh môže ovplyvniť cca 2 500 fyzických osôb.

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Bez vplyvu.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast

výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Bez vplyvu.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

11

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞ sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞ kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞ pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞ zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞ zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞ k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞ bývaniua súvisiacimzákladným komunálnym službám,

☞ doprave,

☞ ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞ spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞ informáciám

☞ k iným právam (napr. politickým).

Návrh vytvára podmienky pre prístup k bývaniu pri 90 % obstarávaných bytov pre širší okruh fyzických osôb s príjmom do 3, resp. 4-násobku životného minima v nájomných bytoch, keďže sa mení spôsob výpočtu výšky životného minima, čo umožní prístup k bývaniu s vyšším príjmom a teda väčšiemu počtu fyzických osôb. Umožňuje sa žiadateľom, aby pri 10 % z podporených nájomných bytov poskytli bývanie v týchto bytoch osobám z dôvodov hodných osobitného zreteľa (živelná udalosť, krízové bývanie a i.) bez povinnosti skúmať príjem nájomníka.

Pri obstarávaní minimálne šiestich nájomných bytov nižšieho štandardu sa navrhuje možnosť zahrnúť do obstarávacích nákladov aj náklady na obstaranie miestnosti, ktorá bude určená pre špecifické potreby samosprávy ako vlastníka nájomných bytov. Toto opatrenie umožňuje samospráve vytvoriť zázemie pre poskytovanie služieb v súvislosti s prenájmom podporených nájomných bytov (napr. poskytovanie sociálnej služby alebo ochrany objektu) a bude mať pozitívny sociálny vplyv v sociálne vylúčených komunitách, najmä v marginalizovaných komunitách.

Návrh zákona zvyšuje hranicu príjmu oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb žijúcich s ňou v obstaranom nájomnom byte v prípade opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. Toto opatrenie bude mať pozitívne sociálne vplyvy predovšetkým na tie skupiny nájomcov, ktorým sa zvýšil príjem počas trvania nájomnej zmluvy. Zníži sa tak riziko, že kvôli zvýšeniu svojho príjmu budú musieť odísť z prideleného nájomného bytu.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞ domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞ nezamestnaní,najmädlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞ deti (0 – 17),

☞ mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞ starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ ľudia so zdravotným postihnutím,

☞ marginalizované rómske komunity

☞ domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞ jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞ príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞ iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

12

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí. Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh nemá vplyv na rovnosť príležitostí.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞ podporavyrovnávaniaekonomickej nezávislosti,

☞ zosúladeniepracovného,súkromného a rodinného života,

☞ podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞ boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞ eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

13

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania

/pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené

a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť

ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či

technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

14

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

15

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na požiadavku vyplývajúcu z predpisov v oblasti technickej normalizácie aby normatívny predpis neodkazoval na technickú normu, ktorá nie je verejne k dispozícii, sa navrhuje upraviť definíciu bežného štandardu a nižšieho štandardu nájomného bytu. Nájomný byt bude musieť byť navrhnutý tak, aby zodpovedal príslušnej technickej norme (STN 73 4301: Budovy na bývanie) alebo inej obdobnej technickej špecifikácii.

K bodom 3, 6 až 8

Navrhuje sa zo zákona vypustiť definíciu plochy obytnej miestnosti, ktorá bola odlišná od definície stanovenej predpismi v oblasti výstavby a povoľovania stavieb. Zároveň sa zužuje okruh výnimiek, ktoré sa započítavajú, resp. nezapočítavajú do podlahovej plochy nájomného bytu. Dosiahne sa tak jednoduchší výpočet podlahovej plochy nájomných bytov pre žiadateľov a projektantov, ktorí navrhujú projekty nájomných bytov.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť definíciu systémovej poruchy tak, aby z nej bolo zrejmé, že ide o systémovú poruchu bytového domu postaveného panelovou technológiou.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na výkladové problémy z aplikačnej praxe. Dotáciou na obstaranie technickej vybavenosti však naďalej bude možné podporiť len tú technickú vybavenosť, ktorá podmieňuje užívanie obstarávaných nájomných bytov.

K bodu 9

Za účelom sprehľadnenia podmienok poskytovania podpory na obstaranie nájomných bytov sa navrhuje preformulovať znenie § 4 ods. 1 zákona, ktorý upravuje spôsoby, akými možno obstarávať nájomný byt s využitím dotácie. Oproti súčasnej právnej úprave dochádza tiež k rozšíreniu o možnosť poskytnutia dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ostatnej budovy na bývanie.

Navrhovaná formulácia bude obsahovo totožná s úpravou v zákone č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov. Od takto jednotnej a prehľadnej právnej úpravy sa očakáva zvýšenie záujmu zo strany žiadateľov o obstarávanie nájomných bytov.

K bodu 10

Účelom tejto zmeny je zlepšiť adresnosť poskytovanej podpory do oblasti sociálneho bývania, aby žiadatelia mohli obstarávať nájomné byty v rodinných domoch, ktoré budú mať po dokončení minimálne dve bytové jednotky.

K bodu 11

Navrhuje sa zo zákona vypustiť podmienku, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich obstarávali nadstavbou, prístavbou alebo stavebnými úpravami existujúcich stavieb. Žiadatelia tak získajú väčšiu flexibilitu čo sa týka počtu nájomných bytov, ktoré by mohli obstarávať.

16

K bodu 12

Zmenou definície kúpy nájomného bytu sa žiadateľom umožní obstarať nájomný byt aj od druhého, resp. neskoršieho vlastníka bytu. Zmenou definície budú môcť žiadatelia obstarávať napríklad byty, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej však bude musieť ísť o novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

K bodom 13, 15 a 17

Gramatická úprava v súlade s legislatívno-technickými pokynmi.

K bodom 14 a 16

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 18

V prípade obstarávania nájomných bytov bežného štandardu sa navrhuje stanoviť dve pásma pre určenie výšky dotácie, a to 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov nepresahuje 52 m2 a 35 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov presahuje 52 m2 a nepresahuje 60 m2.

V prípade obstarávania nájomných bytov nižšieho štandardu sa navrhuje stanoviť jedno pásmo pre určenie výšky dotácie, a to vo výške 75 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.

Oproti súčasnej úprave tak dôjde k zjednodušeniu pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Zavádza sa tiež možnosť zvýšiť podiel poskytnutej dotácie, ak zhotoviteľom nájomných bytov bude registrovaný sociálny podnik podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto úpravy je v súlade s prioritami štátu podporiť subjekty, ktoré vykonávajú svoju činnosť za účelom dosiahnutia pozitívneho sociálneho vplyvu.

Za účelom odstránenia výkladových nejasností a sprehľadnenia právnej úpravy v oblasti podpory nájomného bývania sa navrhuje zmena pojmu „oprávnené náklady“ na „obstarávacie náklady“, ktorý lepšie reprezentuje výšku nákladov, ktoré žiadateľ vynaložil v súvislosti s obstaraním nájomného bytu.

Navrhuje sa tiež umožniť žiadateľom, ktorí budú obstarávať minimálne šesť nájomných bytov nižšieho štandardu, aby si do obstarávacích nákladov stavby, z ktorých sa vypočítava výška poskytnutej dotácie, mohli zahrnúť aj náklady na obstaranie miestnosti, ktorá bude určená pre ich špecifické potreby v súvislosti s prenájmom podporených nájomných bytov (napr. poskytovanie sociálnej služby alebo ochrany objektu). Toto opatrenie bude mať pozitívny sociálny vplyv najmä v marginalizovaných komunitách. Pre poskytnutie dotácie bude naďalej platiť podmienka, že výška obstarávacích nákladov na 1 m2 podlahovej plochy bytu nesmie prekročiť hranicu stanovenú vo vykonávacom právnom predpise. Keďže plocha takejto miestnosti pre špecifické potreby sa nebude zahŕňať do plochy bytov, snahy o špekulatívne obstarávanie rozsiahlych priestorov na základe tejto výnimky sú značne obmedzené.

K bodom 19 a 26

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou definície nákladov v bode 18.

K bodu 20

Podľa súčasného znenia zákona musí žiadateľ – vyšší územný celok pre poskytnutie dotácie preukázať, že obstarávaním nájomného bytu a súvisiacej technickej vybavenosti rieši bytové problémy, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja a zabezpečuje činnosti podľa zákona

17

č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. Táto podmienka však už stratila svoje opodstatnenie a navrhuje sa ju vypustiť. Podmienky pre poskytnutie dotácie žiadateľovi, ktorým je samosprávny kraj tak budú totožné s podmienkami pre žiadateľa, ktorým je obec. Aj táto drobná zmena môže pomôcť k zvýšeniu počtu obstarávaných nájomných bytov zo strany samospráv.

Zároveň sa navrhuje v zákone jednoznačne zadefinovať, že dotáciu na obstaranie toho istého nájomného bytu je možné poskytnúť iba raz.

K bodu 21

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 22

V súvislosti s rozšírením možností obstarávania nájomných bytov získaných nadstavbou alebo prístavbou ostatných budov na bývanie sa navrhuje zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia ostatnej budovy na bývanie boli vymenené najviac 5 rokov pred podaním žiadosti alebo budú vymenené počas realizácie stavebných úprav. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, že dotačné finančné prostriedky budú použité na obstaranie nájomných bytov v stavbe s moderným technickým vybavením, čo zabezpečí vysokú kvalitu bývania.

K bodu 23

Žiadatelia môžu obstarávať nájomné byty kúpou aj v prípade, ak majú so zhotoviteľom stavby uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom následnú kúpnu zmluvu musia uzatvoriť najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie. Takto ohraničené obdobie im zabezpečuje dostatok času na zhotovenie stavby, zároveň však bráni zbytočnému predlžovaniu a predražovaniu procesu výstavby a tým pádom zabezpečuje aj hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Vzhľadom na predĺženie termínu na podávanie žiadostí (novelizačný bod 36) sa navrhuje predĺžiť aj termín na uzatvorenie následnej kúpnej zmluvy, a to do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí dotácie.

K bodu 24

Podmienkou poskytnutia dotácie je zriadenie záložného práva na zachovanie nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť záložného práva aj na zabezpečenie vrátenia poskytnutej dotácie, ak by žiadateľ svojim konaním porušil pravidlá a podmienky, za ktorých bola dotácia poskytnutá.

K bodu 25

Navrhuje sa zo zákona vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie. Vypustením tejto povinnosti sa zníži administratívna náročnosť procesu čerpania priznanej dotácie, čo bude v prospech žiadateľa.

K bodu 27

Navrhovanou úpravou sa reflektuje na pripomienky odbornej verejnosti venujúcej sa problematike osôb so zdravotným znevýhodnením. Tieto osoby majú iné požiadavky na dispozičné riešenie či vybavenie bytu než bežné osoby a tým pádom majú problém obstarať si bývanie na voľnom trhu. Navrhuje sa preto ako podmienku poskytnutia dotácie stanoviť, že minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov musí byť navrhnutých univerzálne z hľadiska stavebných konštrukcií a to tak, aby tieto byty mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných stavebných úprav týchto konštrukcií. Podrobnosti univerzálneho navrhovania ustanoví ministerstvo vo všeobecne

18

záväznom predpise.

Aby sa minimalizoval negatívny dopad tejto úpravy na už rozbehnuté investičné projekty, navrhuje sa odložiť účinnosť tohto ustanovenia o dva roky, t. j. táto povinnosť sa bude prvýkrát vzťahovať až na žiadosti podané v roku 2023.

K bodu 28

Účelom poskytovanej dotácie na obstaranie nájomných bytov je zvýšiť počet nájomných bytov. Navrhuje sa preto do zákona jednoznačne stanoviť, že ak dôjde k nedodržaniu nájomného charakteru, žiadateľ bude povinný vrátiť poskytnutú dotáciu a uhradiť odvod vo výške 10 % z poskytnutej dotácie. Pri ukladaní a vymáhaní tejto sankcie bude ministerstvo postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 29

V súčasnosti platné znenie zákona upravuje ako povinnú náležitosť nájomnej zmluvy zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu. Domácnosťou sa tu rozumejú fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby podľa § 115 Občianskeho zákonníka. Vlastník nájomného bytu však zároveň má overovať príjem oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb tvoriacich domácnosť podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento predpis však definuje okruh spoločne posudzovaných osôb odchylne. V praxi tak žiadatelia mali problémy posudzovať splnenie zákonných podmienok pri domácnostiach tvorených druhom a družkou (bez spoločných detí), dospelými súrodencami či v prípade, ak sa starí rodičia starajú o svoje maloleté vnúčatá.

Aby sa tieto aplikačné problémy minimalizovali, navrhuje sa v zákone namiesto pojmu „domácnosť“ používať jednoznačný opis a teda nájomný byt môže užívať nájomca a osoby, žijúce spolu s ním v byte.

K bodu 30

V rámci výkonu kontroly sa zistilo, že v niektorých prípadoch nájomcovia ponúkali im pridelený nájomný byt na rôznych inzertných fórach do podnájmu a požadované nájomné bolo vyššie než regulované nájomné, ktoré oni sami platili. Takéto konanie nie je súlade s účelom sociálneho bývania. Navrhuje sa preto ustanoviť ako povinnú náležitosť nájomnej zmluvy vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomný byt alebo jeho časť nie je oprávnený prenechať do podnájmu tretej osobe. Vylúčia sa tak prípady, kedy nájomca takto konal z nevedomosti. Ak napriek tomu bude verejne ponúkať pridelený nájomný byt do podnájmu, pôjde o úmyselné konanie, ktoré môže byť sankcionované okamžitým ukončením nájomného vzťahu.

K bodom 31 a 32

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 33

Zmena formulácie v dôsledku zmeny definície okruhu osôb, ktoré užívajú nájomný byt. Bližšie zdôvodnenie tejto zmeny je uvedené v odôvodnení k bodu 29.

K bodom 34 a 35

V prípade opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy sa navrhuje zvýšiť limit príjmu oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb, žijúcich s ňou v byte z triapolnásobku životného minima na štvornásobok životného minima. V prípade oprávnených fyzických osôb podľa § 22 ods. 3 písm. b) zákona sa tento limit navrhuje zvýšiť zo štyriapolnásobku životného minima na päťnásobok životného

19

minima. Limit príjmu vo výške päťnásobku životného minima sa uplatní aj na oprávnenú fyzickú osobu podľa § 22 ods. 3 písm. c), ktorou sa rozumie fyzická osoba, ktorá žije sama a jej mesačný príjem nepresahuje štvornásobok životného minima.

Toto opatrenie bude mať pozitívne sociálne vplyvy predovšetkým na tie skupiny nájomcov, ktorým sa zvýšil príjem počas trvania nájomnej zmluvy. Zníži sa tak riziko, že kvôli jednorazovému zvýšeniu svojho príjmu prídu o právo užívať pridelený nájomný byt.

K bodu 36

Okruh oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť poskytnutý nájomný byt sa navrhuje rozšíriť o fyzické osoby, ktoré chce samospráva ako vlastník nájomného bytu ubytovať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Mesačný príjem týchto osôb spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich s nimi v byte nemusí spĺňať limity stanovené v § 22 ods. 3 písm. a) a b) zákona, čiže môže ísť aj o osoby s vyšším príjmom. Na druhú stranu, nebudú mať právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu (najdlhšie však tri roky) sa tak môže vlastník nájomného bytu rozhodnúť, že novú nájomnú zmluvu s nimi neuzatvorí.

K bodu 37

Systémová porucha bytového domu je definovaná v § 2 ods. 1 písm. n) zákona. Systémovými poruchami trpeli predovšetkým bytové domy vystavané panelovou technológiou v rámci komplexnej bytovej výstavby (KBV), ktoré boli následne v 90 – rokoch odpredávané do súkromného vlastníctva. Keďže miestami katastrofálny technický stav týchto budov bol aj dôsledkom nedostatočnej intervencie zo strany štátu ako dovtedajšieho vlastníka, zaviedla sa možnosť poskytovať dotácie vlastníkom bytov a nebytových priestorov na odstránenie systémovej poruchy bytového domu.

Navrhuje sa preto do zákona doplniť podmienku poskytnutia dotácie na odstránenie systémovej poruchy bytového domu, že právoplatné kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pred 1. januárom 1994. Jednoznačne sa tak o poskytnutie dotácie nebudú môcť uchádzať vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú bytové domy postavené v neskoršom období. Tieto bytové domy nie sú stavané panelovou technológiou a ich nedostatočný technický stav nie je spôsobený zvolenou technológiou v procese výstavby ale prevažne nedostatočnou starostlivosťou o bytový dom vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v tomto dome.

K bodom 38 a 39

Za účelom zvýšenia atraktivity pre žiadateľov a zvýšenia počtu bytov obstarávaných vo verejnom nájomnom sektore sa navrhuje niekoľko zmien v procese podávania a prijímania žiadostí.

Koniec lehoty na predkladanie žiadostí sa predlžuje z 28. februára až na 31. mája príslušného roka. Žiadatelia tak získajú viac času na prípravu svojich žiadostí. Okresný úrad v sídle kraja, ktorý žiadosti prijíma, bude mať 15 pracovných dní od doručenia žiadosti na overenie jej úplnosti. V prípade nedostatkov žiadosti okresný úrad v sídle kraja vyzve žiadateľa na odstránenie týchto nedostatkov, pričom mu na to určí primeranú lehotu, najviac však 30 pracovných dní. Eliminujú sa tak prípady, kedy boli žiadosti vrátené ako nevyhovujúce kvôli drobným nezrovnalostiam, ktoré môžu byť odstránené. Doručené žiadosti budú ministerstvu zasielané v poradí podľa dátumu doručenia úplnej žiadosti. Ostatné kritériá pre stanovenie poradia žiadostí sa nebudú uplatňovať. Ak však okresný úrad v sídle kraja vyzve žiadateľa na odstránenie nedostatkov, takáto žiadosť automaticky stráca poradie a môžu ju predbehnúť žiadosti, ktoré boli síce doručené okresnému úradu neskôr, avšak boli už pri predložení úplné. Žiadosti, ktoré budú zjavne v rozpore s podmienkami zákona, alebo v nich žiadateľ na výzvu okresného úradu v sídle kraja neodstránil nedostatky, budú vrátené žiadateľovi.

Ďalšou pozitívnou zmenou pre žiadateľa bude menší rozsah dokumentov, ktoré musí predkladať,

20

ak žiada o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomných bytov aj o poskytnutie dotácie na obstaranie súvisiacej technickej vybavenosti. Po novom sa bude podávať iba jedna žiadosť a teda časť dokladov (napr. kúpna zmluva, zmluva o výstavbe či uznesenia zastupiteľstva) budú predkladané iba jedenkrát.

Všetky úplné žiadosti budú okresné úrady v sídle kraja zasielať na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré ich následne bude posudzovať z hľadiska splnenia podmienok. Ak sa aj v tejto fáze posudzovania zistia nejaké nedostatky, ministerstvo vyzve žiadateľa na ich odstránenie.

K bodu 40

Vzhľadom na vypustenie povinnosti predkladať záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby žiadateľom sa § 17 ods. 2 stal nadbytočným a je možné ho vypustiť.

K bodu 41

Zákonom č. 230/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k vypusteniu lehoty pre zachovanie nájomného charakteru bytov stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) zákona. Podporené nájomné byty tak majú byť využívané ako nájomné po celú dobu ich životnosti. Vzhľadom na túto úpravu však stratilo opodstatnenie v § 18 ods. 1 zákona špecifikovať lehotu, počas ktorej je vlastník nájomného bytu obstaraného podľa tohto zákona ako aj nájomca žijúci v takomto byte povinný sprístupniť nájomné byty na kontrolu. Nové znenie tohto odseku zabezpečí, že povinnosť sprístupniť byt na kontrolu bude musieť byť zabezpečená po celú dobu trvania zmluvy o poskytnutí dotácie.

V súvislosti so zmenou definície okruhu užívateľov nájomného bytu (odôvodnenie k bodu 29) sa navrhuje vypustiť aj slová „tvoriace jeho domácnosť“.

K bodu 42

Podľa súčasného znenia zákona je vlastník nájomného bytu povinný tvoriť z dohodnutého nájomného osobitný rezervný fond ročne minimálne vo výške 0,5 % obstarávacích nákladov na obstaranie nájomného bytu. Z tohto osobitného rezervného fondu následne uhrádza preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu podľa zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „FPÚO“).

Aplikačná prax však ukázala, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome majú častokrát stanovenú nižšiu výšku preddavkov do FPÚO ako je zákonom predpísaná tvorba osobitného rezervného fondu. Vlastník nájomného bytu, ktorý je len jeden z mnohých vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak kumuluje finančné prostriedky na osobitnom rezervnom fonde, ktoré by ale nemohol nikdy použiť. Navrhuje sa preto umožniť vlastníkovi nájomného bytu, aby finančné prostriedky na osobitnom rezervnom fonde mohol použiť aj na úhradu zvýšených úhrad do FPÚO.

K bodu 43

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou definície nákladov v bode 18.

K bodu 44

Pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a dobrého technického stavu podporených nájomných bytov je nevyhnutné pravidelne investovať do ich údržby a priebežne si vytvárať finančnú rezervu na významnejšie investície do ich obnovy. Vzhľadom na to bola už od začiatku účinnosti tohto zákona prijatá podmienka, že vlastník nájomného bytu, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie nájomného bytu, musí tvoriť z vyberaného nájomného fond prevádzky, údržby a opráv ročne minimálne vo výške 0,5 % obstarávacej ceny nájomného bytu. Ďalšia väčšia legislatívna úprava starostlivosti o podporený nájomný byt prišla s účinnosťou od 1. januára 2018, kedy sa podmienky

21

bližšie upravovali v závislosti od spôsobu evidencie nájomných bytov v katastri nehnuteľností.

Podpora na obstaranie nájomných bytov sa však poskytuje už od roku 2000. Starostlivosť o nájomný byt, na ktorého obstaranie bola poskytnutá dotácia v období od 2000 do 2010 však nie je jednoznačne upravená, čo spôsobuje v praxi problémy predovšetkým žiadateľom, ktorí majú vo vlastníctve nájomné byty podporené podľa starých aj podľa nových predpisov. Aby sa zabezpečil jednotný výkon starostlivosti o podporené nájomné byty, navrhuje sa uložiť povinnosť vlastníkom nájomných bytov, na ktorých obstaranie bola poskytnutá dotácia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010, aby aj oni postupovali pri starostlivosti o nájomný byt podľa tohto zákona, teda zriadili osobitný rezervný fond podľa § 18 ods. 2 zákona alebo fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy podľa § 18 ods. 3 zákona.

K bodu 45

Pre odstránenie výkladových nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje jednoznačne definovať, že poskytovanie sociálneho bývania obcou alebo vyšším územným celkom je všeobecne prospešnou službou.

K bodom 46 a 48

Okruh oprávnených fyzických osôb, ktorým môže byť poskytnutý nájomný byt v rámci sociálneho bývania sa navrhuje rozšíriť o fyzické osoby, ktoré žijú samé v nájomnom byte a o fyzické osoby, ktoré chce samospráva ako vlastník nájomného bytu ubytovať z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žiadateľ, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, je povinný si vo svojom všeobecne záväznom nariadení stanoviť okruh oprávnených fyzických osôb vrátane dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré sa im nájomné byty prenajímajú. V praxi môže ísť o profesie, pri ktorých žiadateľ chce, aby poskytovali svoje služby v jeho sídle, pretože ich zabezpečovanie vyplýva ako povinnosť pre samosprávu. Za tým účelom bude vhodné, aby im mohla poskytnúť výhodu v poskytnutí bývania v jeho sídle. Rovnako tak môže takto kategorizovať aj osoby v ťažkej životnej situácii, ktoré potrebujú nutne zabezpečiť bývanie, z rôznych dôvodov nespĺňajú limity príjmu stanovené v § 22 ods. 3 písm. a) a b) zákona (napr. týrané matky s deťmi, ktoré majú vyšší príjem, no je im potrebné zabezpečiť krízové bývanie).

Oprávnené fyzické osoby, ktorým je nájomný byt prenajatý z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nemajú právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Vlastníci podporených nájomných bytov získajú väčšiu flexibilitu čo sa týka výberu nájomcu a disponovania so svojim vlastníctvom. Keďže však ide o významnú zmenu celej koncepcie, navrhuje sa obmedziť toto voľnejšie nakladanie s nájomnými bytmi najviac na 10 % z počtu podporených nájomných bytov.

Precizuje sa tiež úprava v prípade osôb, ktorým zanikla ústavná starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 47

Pre odstránenie problémov v aplikačnej praxi sa navrhuje jednoznačne upraviť postup výpočtu súm životného minima pre oprávnenú fyzickú osobu a ostatné osoby, ktoré s ňou žijú v nájomnom byte. Životné minimum sa tak vypočíta ako súčet súm životného minima pre plnoletú fyzickú osobu (od 1. júla 2020 je to suma vo výške 214,83 eur) za každú plnoletú fyzickú osobu, žijúcu v nájomnom byte a súčet súm životného minima pre nezaopatrené dieťa (od 1. júla 2020 je to suma vo výške 98,08 eur) za každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, žijúce s nájomcom v nájomnom byte.

22

K bodu 49

V nadväznosti na vypustenie povinnosti predkladať záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby sa navrhuje vypustiť splnomocnenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorý upravuje obsah záverečného technicko-ekonomického hodnotenia stavby.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou definície nákladov v bode 18.

K bodu 51

V § 18 sa navrhuje doplniť nový odsek 4, ktorým sa uloží vlastníkovi nájomného bytu, podporeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010, aby pri starostlivosti o tento nájomný byt postupoval podľa § 18 ods. 2 zákona, resp. podľa § 18 ods. 3 zákona (novelizačný bod 44).