Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70305
Dôvodové správy: 2215
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
13.11.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 39/2015 účinný od 01.10.2019 do 31.12.2019


Platnosť od: 05.03.2015
Účinnosť od: 01.10.2019
Účinnosť do: 31.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankové a finančné inštitúcie, Poistenie a ochrana vkladov

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST13 JUD DS14 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 39/2015 účinný od 01.10.2019 do 31.12.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 39/2015 s účinnosťou od 01.10.2019 na základe 281/2019

Legislatívny proces k zákonu 281/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 281/2019, dátum vydania: 26.09.2019

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Eximbanke“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov, ktorými Exportno-importná banka Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“), Fond ochrany vkladov a Národný fond pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu (ďalej len „Národný fond“).

Hlavnými dvoma dôvodmi novelizácie zákona o Eximbanke (i) rozšírenie činností Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie (EÚ) určených na rozvojovú spoluprácu a (ii) umožnenie Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery.

K prvému dôvodu širšie uvádzame, že v roku 2015 schválilo medzinárodné spoločenstvo na pôde Organizácie spojených národov nový rámec rozvojovej spolupráce – Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj. Na rozdiel od predchádzajúcich konceptov (napr. Miléniové rozvojové ciele) sa Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj sústreďuje na zmeny, ktoré je potrebné v záujme udržateľného rozvoja dosiahnuť nielen v rozvojových, ale aj v rozvinutých krajinách. Prirodzenou súčasťou tohto procesu je postupný posun od tradičných, najmä grantových foriem rozvojovej spolupráce k novým nástrojom a spôsobom jej realizácie. Zároveň si dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré nie je možné zabezpečiť výlučne formou oficiálnej rozvojovej pomoci (v anglickom jazyku Official Development Assistance /ODA/). Preto sa ako nevyhnutné ukazuje zapojenie súkromného sektora a s tým spojené využívanie nových finančných nástrojov.

Na uvedený posun v nastavení ekosystému rozvojovej spolupráce reflektovala Európska únia prostredníctvom vytvorenia Externého investičného plánu (EIP) a v rámci neho ako jeho prvého piliera zriadením Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD (Ú. v. L 249, 27.9.2017)), ktorého cieľom je mobilizácia finančných prostriedkov na investičné projekty najmä v štátoch Afriky a európskeho susedstva. Verejné prostriedky EIP/EFSD pomôžu prilákať investície verejných finančných inštitúcií, ako aj súkromného sektora a podporiť tak realizáciu životaschopných projektov v rozvojových krajinách.

Súkromný sektor v medzinárodnom rozvoji nezastupiteľnú úlohu. Prináša obyvateľom nové pracovné príležitosti, potrebné know-how a celkovo prispieva k zlepšeniu podnikateľského prostredia a ekonomického rastu v daných štátoch. Zapájanie sa do spoločensky prospešných projektov a investícií v rozvojových krajinách predstavuje zároveň pre firmy príležitosť expandovať na nové trhy. Slovenská republika sa dlhodobo snaží o zvýšenie zapojenia slovenského súkromného sektora do rozvojovej spolupráce. Deje sa tak nie len prostredníctvom viacerých projektov a programov /napr. projektu Rozvojmajstri realizovaného v spolupráci Ministerstva financií SR a Rozvojového programu Organizácie spojených národov, Programu podnikateľských partnerstiev Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS)/ a prostredníctvom vytvárania špecifických fondov s medzinárodnými finančnými inštitúciami a medzinárodnými organizáciami, ale aj

2

legislatívnymi úpravami formou zavedenia nových nástrojov rozvojovej spolupráce /napr. zadanie zákazky prostredníctvom SAMRS, zvýhodnené vývozné úvery). Napriek existencii uvedených mechanizmov je úroveň aktivizácie slovenského súkromného sektora v rozvojovej spolupráci veľmi slabá.

Na potrebu efektívnejšieho zapájania súkromného sektora reflektuje aj prijatá Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2019 2023. Konkrétnym nedostatkom, na ktorý reaguje uvedený materiál, je len limitované zapájanie slovenských firiem do projektov a verejných súťaží v rozvojových krajinách, financovaných zo zdrojov rozpočtu EÚ. Rozvojová spolupráca sa realizuje najmä prostredníctvom grantov na podporu projektov a zákaziek, ktoré zadávané prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj ďalšími mechanizmami (napr. rozpočtová podpora). Z celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovenská republika každoročne poskytuje (cca 119 mil. USD za rok 2017), tvorí príspevok na rozvojovú spoluprácu nosnú časť (za rok 2017 to bolo 57,4 mil. EUR). Z nej sa však len malá časť (okolo 5 %) vracia v podobe zákaziek a projektov realizovaných slovenskými subjektmi.

Z uvedeného vyplýva, že Slovensko sa do väčších rozvojových projektov zapája v obmedzenej miere a uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci zaostáva za svojím potenciálom. Príčin je niekoľko, pričom jednou z nich aj obmedzené zdroje na realizáciu finančne náročnejších investičných projektov. Slovensku v súčasnosti chýba inštitúcia, ktorá by mohla využívať zdroje EIP/EFSD formou tzv. kombinovaného financovania (tzv. blending), pri ktorom časť rozvojového projektu je financovaná napr. nenávratne zo zdrojov rozpočtu a časť návratne zo zdrojov súkromného alebo verejného sektora. Uvedená skutočnosť je prepojená s chýbajúcim tzv. rozvojovým mandátom t. j. kompetenciou finančnej inštitúcie, resp. kvázi finančnej inštitúcie podporovať hospodársky rozvoj v rozvojových krajinách. Tieto nedostatky podrobne popisuje materiál s názvom „Informácia o plánovanom rozšírení mandátu Exportno-importnej banky SR na využívanie zdrojov v rámci Externého investičného plánu EÚ“, ktorý vláda Slovenskej republiky prekovala v decembri minulého roka. Vychádzajúc z predmetného materiálu sa z tohto dôvodu v návrhu zákona (v rámci úpravy zákona o Eximbanke) navrhuje rozšíriť činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu. Samotná primárna úprava možnosti využívania finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu ako ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce však bude obsiahnutá v zákone č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozvojovej spolupráci“), keďže predmetom tohto zákona je okrem iného aj agregovaná úprava nástrojov rozvojovej spolupráce (pozn.: táto súvisiaca právna úprava je riešená v čl. IV návrhu zákona). Popri zabezpečení prijatia potrebného právneho rámca pre Eximbanku sa bude Eximbanka musieť podrobiť tzv. Pillar Assessment-u EÚ, to znamená formy zhodnotenia spôsobilosti inštitúcie implementovať rozpočtové zdroje alokované v EIP/EFSD. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby aj agentúra SAMRS mohla vykonávať finančné nástroje EÚ určené na rozvojovú spoluprácu, ktorá, obdobne ako Eximbanka, oficiálne požiadala o vykonanie Pillar Assement a ktorá tým pádom bude môcť priamo realizovať napr. grantové, ale rovnako aj iné formy rozvojovej spolupráce financované zo zdrojov EÚ.

Druhou dôležitou úpravou zákona o Eximbanke je umožniť Eximbanke priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Tieto boli ako nástroj rozvojovej spolupráce zavedené do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2015, avšak doposiaľ sa nepodarilo zrealizovať ani jeden projekt viazanej pomoci formou zvýhodneného vývozného úveru. Z doterajších snáh o praktickú aplikáciu súčasnej právnej úpravy vyplýva, že jednou z príčin môže byť aj skutočnosť, že súčasná právna úprava umožňuje poskytovať

3

zvýhodnené vývozné úvery len komerčnými bankami, ktoré objektívne z dôvodu vyššieho rizika nemusia vždy ponúknuť dlhodobý splátkový kalendár, pričom odberatelia z rozvojových krajín uprednostňujú práve dlhé financovanie. Preto sa navrhuje v novele zákona o Eximbanke umožniť Eximbanke nielen poisťovať, ale aj priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Možnosť poskytovať zvýhodnené vývozné úvery komerčnými bankami samozrejme zostane zachovaná (s podmienkou ich poistenia Eximbankou tak ako doposiaľ), aby bolo možné aj komerčný bankový sektor zapájať do financovania rozvojovej spolupráce vrátane spolufinancovania veľkých rozvojových projektov. Primárnym dôvodom pre nižší záujem odberateľov z rozvojových krajín o „slovenské“ zvýhodnené vývozné úvery však pravdepodobne bude prísnejšie nastavenie podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v porovnaní s tým, aké umožňuje kapitola III prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES (Ú. v. L 326, 8.12.2011) v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 1233/2011“), ktorá ustanovuje formy viazanej pomoci a podmienky týkajúce sa poskytovania viazanej pomoci. Preto sa súčasne navrhuje zlepšenie existujúcich podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v prospech partnerských krajín. Nová komplexná úprava podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov ako jedného z nástrojov rozvojovej spolupráce je riešená v rámci novelizácie zákona o rozvojovej spolupráci.

Potreba súvisiacej novelizácie zákona o rozvojovej spolupráci sa využila aj na rozšírenie zákonnej úpravy nástrojov rozvojovej spolupráce o nový nástroj bilaterálnej rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností. Hlavným cieľom poskytovania vedomostí a skúseností ako jedného z nástrojov ODA je podpora partnerských krajín pri napĺňaní cieľov udržateľného rozvoja. Teritoriálne sa tento nástroj bude zameriavať na krajiny a teritóriá definované v strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, avšak jeho využitie bude možné aj v ďalších krajinách, ktorých zoznam vydáva Výbor pre rozvojovú pomoc pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, a v ktorých je zriadený zastupiteľský úrad Slovenskej republiky. Súčasťou zmeny zákona o rozvojovej spolupráci sú na základe skúseností z doterajšej aplikačnej praxe aj legislatívne zmeny týkajúce sa fungovania iných nástrojov rozvojovej spolupráce, a to poskytovania finančného príspevku a poskytovania vládneho štipendia.

Novelou zákona o Eximbanke sa riešia aj ďalšie úpravy týkajúce sa efektívnejšieho fungovania Eximbanky spočívajúce v umožnení otvárať a potvrdzovať akreditívy, v rozšírení obsahu úverových podmienok a podmienok úverového poistenia pri financovaní a poisťovaní vývozných úverov a pri financovaní dovozných úverov a pod.

Dôvodom novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane vkladov“) je vytvorenie legislatívnych predpokladov (priestoru) pre diverzifikáciu pri správe peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov pri súčasnom zachovaní doterajšej miery bezpečnosti pri správe peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov. To znamená, že napriek rozšíreniu možností pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov zostane zachovaná doterajšia miera absencie rizika zníženia hodnoty týchto finančných prostriedkov.

Navrhovaná právna úprava zákona o ochrane vkladov reflektuje na nové usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/671 (ECB/2019/7) o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (Ú. v. L 113, 29.4.2019), podľa ktorého pri

4

vedení v národných centrálnych bankách budú od 1. októbra 2019 aj peňažné prostriedky národných systémov (fondov) pre ochranu vkladov podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Z tohto dôvodu sa navrhuje umožniť viesť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice. Takáto právna úprava ochrany vkladov je plne v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. L 173, 12.6.2014).

Dôvodom novelizácie zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o riešení krízových situácií“) je vytvorenie legislatívnych predpokladov (priestoru) pre diverzifikáciu pri správe peňažných prostriedkov Národného fondu pri súčasnom zachovaní doterajšej miery bezpečnosti pri správe peňažných prostriedkov Národného fondu. To rovnako ako v prípade Fondu ochrany vkladov bude znamenať, že napriek rozšíreniu možností pre efektívnejšiu správu peňažných prostriedkov Národného fondu zostane zachovaná doterajšia miera absencie rizika zníženia hodnoty týchto finančných prostriedkov. Pritom správu peňažných prostriedkov Národného fondu zabezpečuje v zmysle zákona o riešení krízových situácií samotný Fond ochrany vkladov. Preto sa z dôvodu uvedeného pri zmene právnej úpravy ochrany vkladov navrhuje rovnako umožniť viesť peňažné prostriedky Národného fondu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice.

Vzhľadom na to, že schválením tejto právnej úpravy sa okrem vytvorenia legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov vytvoria aj predpoklady pre širšie uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci, návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Z dôvodu potreby zabezpečenia podpory poskytovania zvýhodnených vývozných úverov bude mať návrh zákona čiastočne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však rozpočtovo krytý, keďže, ako bolo spomínané, právna úprava poskytovania zvýhodnených vývozných úverov bola prijatá v roku 2015. Zdrojové krytie výdavkov na realizáciu nového nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytovanie vedomostí a skúseností, ako aj výdavkov pre verejné vysoké školy na personálne a materiálne zabezpečenie vzdelávania študentov z partnerských krajín, je zabezpečené v rámci medzirezortného programu rozvojovej spolupráce, ktorého financovanie bolo schválené v Strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce na roky 2019 až 2023. Prijatie zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 čl. 66, čl. 208, čl. 209 a čl. 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b)Sekundárne právo:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch

ochrany vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. L 173, 12.6.2014), gestor: Ministerstvo financií SR.

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o

zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD, (Ú. v. L 249, 27.9.2017), gestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014,

ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (Ú. v. L 77, 15.3.2014), gestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014,

ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. L 77, 15.3.2014), gestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014,

ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. L 77/44, 15.3.2014), gestor: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011

o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES, (Ú. v. L 326, 8.12.2011) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR.

c)Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

6

a)Lehota na prebratie smernice 2014/49/EÚ bola stanovená do 3.7.2015, s výnimkou čl. 8 ods. 4, kde bola lehota stanovená do 31.5.2016.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c)Smernica 2014/49/EÚ bola prebratá do zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

7

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

25. marec 2019 - 5. apríl 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

apríl 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

máj 2019

2.Definovanie problému

V rámci zefektívnenia činností Eximbanky navrhovaná právna úprava v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti rozvojovej spolupráce a napĺňania cieľov udržateľného rozvoja reaguje na potrebu udelenia rozvojového mandátu pre Eximbanku a na potrebu umožniť Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Súvisiaca právna úprava rozvojovej spolupráce si preto vyžaduje rozšírenie nástrojov rozvojovej spolupráce vrátane využívania zdrojov EÚ určených na tento účel, čim reaguje aj na potrebu výraznejšieho zapájania slovenského súkromného sektora do rozvojovej spolupráce. Významnou príležitosťou je práve realizácia väčších investičných projektov v rozvojových krajinách. Tieto projekty však finančne náročné a obvykle vyžadujú uplatnenie tzv. blendingu (kombinovaného financovania). Európska komisia na tento účel alokovala zdroje do tzv. Externého investičného plánu, Slovenská republika však aktuálne nedisponuje inštitúciou, ktorá by mohla prijímať tieto zdroje určené na rozvojovú spoluprácu. Predkladaný návrh zákona legislatívne tento nedostatok odstráni a umožní Eximbanke vykonávať finančné nástroje určené na rozvojovú spoluprácu so zámerom financovania projektov rozvojovej spolupráce v partnerských krajinách s využitím prostriedkov Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD) a iných zdrojov EÚ.

Skúsenosti z doterajšej aplikácie právnej úpravy poskytovania zvýhodnených vývozných úverov ako ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce indikovali aj nevyhnutnosť zlepšenia podmienok ich poskytovania v prospech subjektov v partnerských krajinách. Požiadavky z rozvojových krajín zadefinovali aj potrebu zavedenia nového nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytovanie vedomostí a skúseností týmto krajinám. Aplikačná prax si vyžiadala aj procesnú úpravu iných, existujúcich nástrojov rozvojovej spolupráce, ktorými poskytovanie finančného príspevku a poskytovanie vládneho štipendia.

8

V rámci zefektívnenia činností Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu (ďalej len „Národný fond“) predkladaná právna úprava reaguje na nové usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/671 (ECB/2019/7) o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 113, 29.4.2019), podľa ktorého aj peňažné prostriedky uložené v národných centrálnych bankách budú od 1. októbra 2019 podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Preto je potrebné zaviesť alternatívu pre takéto nepriaznivé prechodné obdobia, aby nedochádzalo k znižovaniu objemu resp. hodnoty finančných prostriedkov Fondu ochrany vkladov ako aj Národného fondu uložených na účtoch v Národnej banke Slovenska.

3.Ciele a výsledný stav

Rozšírenie predmetu činností Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu a o prijímanie zdrojov na tieto účely umožní Eximbanke získavať ďalšie zdroje financovania projektov, nad rámec vlastných zdrojov/zdrojov štátneho rozpočtu. Rozvojový mandát vytvára pre Eximbanku na jednej strane podmienky pre zefektívnenie jej činností, na strane druhej priestor na pôsobenie v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách. Synergicky so schémou zvýhodnených vývozných úverov dokáže Eximbanka podporiť slovenské podnikateľské subjekty pri ich prieniku na trhy rozvojových krajín či v obstarávacích procesoch EÚ. Vytvorením porovnateľných podmienok, za akých vedia podporiť svojich exportérov rozvojové inštitúcie z okolitých krajín, sa významne zvýši konkurencieschopnosť slovenských firiem, ktoré v rámci subdodávok môžu zapojiť do realizácie rozvojových projektov aj malé a stredné podniky (MSP), pričom menšie projekty môžu realizovať samotné MSP. Slovensko bude podporovať projekty s pozitívnymi ekonomickými a sociálnymi dopadmi v rozvojových krajinách, pričom zároveň zabezpečí čiastočnú návratnosť zdrojov alokovaných v EFSD. Do využívania zdrojov na rozvojovú spoluprácu sa navrhuje zapojiť aj Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá bude môcť tiež vykonávať finančné nástroje určené na rozvojovú spoluprácu.

Umožnenie viesť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov a Národného fondu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice vytvorí bezpečnú alternatívu pre zhodnocovanie týchto prostriedkov.

4.Dotknuté subjekty

Podnikatelia, vývozcovia.

5.Alternatívne riešenia

Iné alternatívne riešenia neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Nie je.

8.Preskúmanie účelnosti**

Nie je.

9

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Od roku 2016 MF SR aktívne participuje v spolupráci s MZVaEZ SR a s Eximbankou na aplikácii nového nástroja, ktorým zvýhodnené vývozné úvery. Ide o financovanie grantovej zložky vývozných úverov poskytnutých verejným dlžníkom z krajín s nízkymi príjmami. Grantovú zložku, ktorá sa pohybuje v minimálnej výške 35 %, je možné vykázať ako ODA. Uvedený nástroj predstavuje aj jednu z mála príležitostí pre slovenský súkromný sektor preniknúť a uplatniť sa na rozvojových trhoch. Z tohto dôvodu zvýhodnené vývozné úvery súčasťou programového vyhlásenia vlády SR. Na túto činnosť zabezpečené v kapitole Všeobecné pokladničná správa pre Eximbanku na podporu exportu (zvýhodnené vývozné úvery) v rámci výdavkového titulu Zahraničná ekonomická pomoc finančné prostriedky na rok 2019 vo výške 1 mil. EUR, na rok 2020 vo výške 1 mil. EUR a na rok 2021 vo výške 1,5 mil. EUR; pre rok 2022 sa uvažuje so sumou 2,0 mil. EUR (FK: 01.2.1, EK: 649003). Zdrojové krytie výdavkov agentúry SAMRS na realizáciu nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytovanie vedomostí a skúseností, je na roky 2019 2021 zabezpečené v kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci programu 05T0A Rozvojová spolupráca MZVaEZ SR, ktorého financovanie bolo schválené v materiáli „Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce na roky 2019 2023“ (uznesenie vlády SR č. 40 z 30. januára 2019). Zdrojové krytie výdavkov pre verejné vysoké školy na personálne a materiálne zabezpečenie vzdelávania študentov z partnerských krajín v rámci jazykovej prípravy alebo vysokoškolského štúdia (štipendistov) na roky 2019 2021 je zabezpečené v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v rámci programu 05T08 Oficiálna rozvojová pomoc MŠVVaŠ SR, ktorého financovanie bolo tiež schválené v predmetnom vládnom materiáli. Zdrojové krytie vykonávania finančných

10

nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu ako aj podpory vykonávania týchto nástrojov je zabezpečené v rámci príslušných fondov EÚ určených na tejto účel.

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo financií SR

Ing. Marián Podolák, sekcia finančného trhu, tel. č. 02/59582527, e-mail:

marian.podolak@mfsr.sk

 

Ing. Soňa Gabčová, sekcia medzinárodných vzťahov, tel. č. 02/59583416, e-mail:

sona.gabcova@mfsr.sk

 

Ing. Jana Horvátová, sekcia finančného trhu, tel. č. 02/59582509, e-mail:

jana.horvatova@mfsr.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Konzultácie s Európskou úniou, diskusie s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky o nerealizovateľných projektoch z dôvodu handicapu financovania.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vo svojom stanovisku zo dňa 5.4.2019 č. 066/2019 neuplatnila k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania a vyjadrila súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

Kapitola: Všeobecná pokladničná správa

Výdavkový titul: Zahraničná ekonomická pomoc, EXIMBANKA SR

FK: 01.2.1., EK: 649003

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

z toho:

- vplyv na ŠR

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

Rozpočtové prostriedky

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

Kapitola: Všeobecná pokladničná správa

Výdavkový titul: Zahraničná ekonomická pomoc, EXIMBANKA SR

FK: 01.2.1., EK: 649003

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

12

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zabezpečenie finančného krytia poskytovania príspevkov na splatenie časti úrokov a príspevkov na splatenie časti istiny k zvýhodneným vývozným úverom na roky 2019 2022 je uvedené v tabuľke č. 1. Z tohto dôvodu návrh zákona v tejto záležitosti nevyžaduje ďalšie rozpočtové zdroje.

Výdavky agentúry SAMRS na realizáciu nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytovanie vedomostí a skúseností, sa predpokladajú v roku 2019 vo výške 100 tis. EUR, v roku 2020 vo výške 110 tis. EUR a v roku 2021 vo výške 120 tis. EUR, pričom ich zdrojové krytie na tieto rozpočtové roky je zabezpečené v kapitole Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci programu 05T0A Rozvojová spolupráca MZVaEZ SR. Financovanie tohto programu je tiež kvantifikované v materiáli „Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce na roky 2019 2023“. Z tohto dôvodu návrh zákona v tejto záležitosti nevyžaduje dodatočné rozpočtové zdroje.

Zdrojové krytie výdavkov pre verejné vysoké školy na personálne a materiálne zabezpečenie vzdelávania študentov z partnerských krajín v rámci jazykovej prípravy alebo vysokoškolského štúdia (štipendistov) na roky 2019 2021 je zabezpečené v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v rámci programu 05T08 Oficiálna rozvojová pomoc MŠVVaŠ SR. Celkové financovanie tohto programu je kvantifikované v materiáli „Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce na roky 2019 2023“, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 40 z 30. januára 2019. Z tohto dôvodu návrh zákona v tejto záležitosti tiež nevyžaduje dodatočné rozpočtové zdroje. Tieto výdavky však vzhľadom na ich charakter nie je možné exaktne samostatne vyčísliť, keďže nie je možné odhadnúť počet budúcich študentov z partnerských krajín.

Zdrojové krytie vykonávania finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu ako aj podpory vykonávania týchto nástrojov je zabezpečené v rámci príslušných fondov EÚ určených na tento účel. Konkrétnu kvantifikáciu zdrojov nie je možné v súčasnosti špecifikovať, pretože bude známa na základe schválených projektov; spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR sa nevyžaduje. Z tohto dôvodu návrh zákona v tejto záležitosti rovnako nevyžaduje dodatočné rozpočtové zdroje.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Eximbanke“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je vytvorenie legislatívnych predpokladov pre efektívnejšie fungovanie špecializovaných finančných subjektov, ktorými Exportno-importná banka Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“), Fond ochrany vkladov a Národný fond pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu (ďalej len „Národný fond“).

13

Hlavnými dvoma dôvodmi novelizácie zákona o Eximbanke je (i) rozšírenie činností Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie (EÚ) určených na rozvojovú spoluprácu a (ii) umožnenie Eximbanke priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery.

K prvému dôvodu uvádzame, že Slovensko sa do väčších rozvojových projektov zapája v obmedzenej miere a uplatnenie slovenského podnikateľského sektora v rozvojovej spolupráci zaostáva za svojím potenciálom. Príčin je niekoľko, pričom jednou z nich aj limitované zdroje na realizáciu finančne náročnejších investičných projektov. Slovensku v súčasnosti chýba inštitúcia, ktorá by mohla využívať zdroje EIP/EFSD formou tzv. kombinovaného financovania (tzv. blending), pri ktorom časť rozvojového projektu je financovaná napr. nenávratne zo zdrojov rozpočtu a časť návratne zo zdrojov súkromného alebo verejného sektora. Uvedená skutočnosť je prepojená s chýbajúcim tzv. rozvojovým mandátom t. j. kompetenciou finančnej inštitúcie, resp. kvázi finančnej inštitúcie podporovať hospodársky rozvoj v rozvojových krajinách. Z tohto dôvodu sa v návrhu zákona (v rámci úpravy zákona o Eximbanke) navrhuje rozšíriť činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu. Samotná primárna úprava možnosti využívania finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu ako ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce však bude obsiahnutá v zákone č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozvojovej spolupráci“), keďže predmetom tohto zákona je okrem iného aj agregovaná úprava nástrojov rozvojovej spolupráce (pozn.: táto súvisiaca právna úprava je riešená v čl. IV návrhu zákona). Popri zabezpečení prijatia potrebného právneho rámca pre Eximbanku sa bude Eximbanka musieť podrobiť tzv. Pillar Assessment-u EÚ, to znamená formy zhodnotenia spôsobilosti inštitúcie implementovať rozpočtové zdroje alokované v EIP/EFSD. V tejto súvislosti sa navrhuje, aby aj agentúra SAMRS mohla vykonávať finančné nástroje určené na rozvojovú spoluprácu, ktorá, obdobne ako Eximbanka, oficiálne požiadala o vykonanie Pillar Assement, a ktorá tým pádom bude môcť priamo realizovať napr. grantové, ale rovnako aj iné formy rozvojovej spolupráce financované zo zdrojov EÚ.

Druhou dôležitou úpravou zákona o Eximbanke je umožniť Eximbanke priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Tieto boli ako nástroj rozvojovej spolupráce zavedené do slovenského právneho poriadku ešte v roku 2015, avšak doposiaľ sa nepodarilo zrealizovať ani jeden projekt viazanej pomoci formou zvýhodneného vývozného úveru. Z doterajších snáh o praktickú aplikáciu súčasnej právnej úpravy vyplýva, že jednou z príčin môže byť aj skutočnosť, že súčasná právna úprava umožňuje poskytovať zvýhodnené vývozné úvery len komerčnými bankami, ktoré objektívne z dôvodu vyššieho rizika nemusia vždy ponúknuť dlhodobý splátkový kalendár, pričom odberatelia z rozvojových krajín uprednostňujú práve dlhé financovanie. Preto sa navrhuje v novele zákona o Eximbanke umožniť Eximbanke nielen poisťovať, ale aj priamo financovať alebo spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Možnosť poskytovať zvýhodnené vývozné úvery komerčnými bankami samozrejme zostane zachovaná (s podmienkou ich poistenia Eximbankou tak ako doposiaľ), aby bolo možné aj komerčný bankový sektor zapájať do financovania rozvojovej spolupráce vrátane spolufinancovania veľkých rozvojových projektov. Primárnym dôvodom pre nižší záujem odberateľov z rozvojových krajín o „slovenské“ zvýhodnené vývozné úvery však pravdepodobne bude prísnejšie nastavenie podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v porovnaní s tým, aké umožňuje kapitola III prílohy II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES (Ú. v. L 326, 8.12.2011) v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 1233/2011“), ktorá ustanovuje formy viazanej pomoci a podmienky týkajúce

14

sa poskytovania viazanej pomoci. Preto sa súčasne navrhuje zlepšenie existujúcich podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov v prospech partnerských krajín. Nová komplexná úprava podmienok poskytovania zvýhodnených vývozných úverov ako jedného z nástrojov rozvojovej spolupráce je riešená v rámci novelizácie zákona o rozvojovej spolupráci.

Potreba súvisiacej novelizácie zákona o rozvojovej spolupráci sa využila aj na rozšírenie zákonnej úpravy nástrojov rozvojovej spolupráce o nový nástroj bilaterálnej rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností. Hlavným cieľom poskytovania vedomostí a skúseností ako jedného z nástrojov ODA je podpora partnerských krajín pri napĺňaní cieľov udržateľného rozvoja. Súčasťou návrhu zákona na základe skúseností z doterajšej aplikačnej praxe aj legislatívne zmeny týkajúce sa fungovania iných nástrojov rozvojovej spolupráce (poskytnutie finančného príspevku, poskytnutie vládneho štipendia).

Dôvodom novelizácie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonač. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vytvorenie legislatívnych predpokladov (priestoru) pre diverzifikáciu pri správe peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov a Národného fondu pri súčasnom zachovaní doterajšej miery bezpečnosti pri správe peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov a Národného fondu, ktoré sa vedú na účtoch Národnej banky Slovenska. Od 1. októbra 2019 sa budú peňažné prostriedky vedené na účtoch Národnej banky Slovenska úročiť zápornou úrokovou sadzbou, preto sa navrhuje umožniť viesť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov a Národného fondu nielen na účtoch Národnej banky Slovenska, ale aj na účtoch Štátnej pokladnice.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2019

2020

2021

2022

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

15

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 000 000

1 000 000

1 500 000

2 000 000

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Podnikatelia, vývozcovia.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

K materiálu bola zverejnená predbežná informácia v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky;

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2018/298

 

(20.12.-8.1.2019).

Konzultácie s podnikateľskými subjektmi neboli uskutočnené, nakoľko túto povinnosť má predkladateľ v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „metodika“) iba v prípade, ak bol o tejto povinnosti informovaný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle bodu 5.5 metodiky a legislatívny materiál predpokladá významné vplyvy na podnikateľské prostredie (bod 5.4 metodiky), čo nie je tento prípad. Vzhľadom na to, že žiaden z podnikateľských subjektov, ktoré boli oslovené neprejavil záujem zúčastniť sa konzultácií, MH SR rozhodlo, že nie je potrebné vykonať konzultácie k predmetnému materiálu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k zvýšeniu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

20

Nedochádza k zvýšeniu nepriamych finančných nákladov.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k zavedeniu nových povinností.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-

-

Nepriame finančné náklady

-

-

Administratívne náklady

-

-

Celkové náklady regulácie

-

-

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Rozšírenie predmetu činností EXIMBANKY SR o vykonávanie finančných nástrojov EÚ určených na rozvojovú spoluprácu vrátane prijímania zdrojov na tieto účely umožní EXIMBANKE SR pôsobiť v oblasti rozvojového financovania v partnerských krajinách za rovnakých podmienok, ako vedia podporiť svojich exportérov rozvojové inštitúcie z okolitých krajín. Tým sa zvýši prístup slovenských firiem k financovaniu ich dodávateľských projektov v partnerských krajinách a tým aj konkurencieschopnosť slovenských firiem pri ich prieniku na trhy rozvojových krajín či v medzinárodných tendroch, pričom tieto môžu v rámci subdodávok zapojiť do realizácie rozvojových projektov aj malé a stredné podniky (MSP), pričom menšie projekty môžu realizovať samotné MSP.

Pozitívne dopady predstaveného zámeru na slovenské podnikateľské prostredie nie je možné exaktne vyčísliť. V prípade slovenského trhu s financovaním rozvojovej spolupráce však ide v súčasnosti o „dieru na trhu“, ktorú by EXIMBANKA SR mohla byť schopná efektívne pokryť, a to aj prostredníctvom zapojenia komerčného bankového sektora formou spolufinancovania veľkých rozvojových projektov.

21

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Priamo nemá vplyv.

22

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o Eximbanke (ďalej pre čl. I aj ako „zákon“) o skutočnosť, že Eximbanka sa podieľa aj na realizácii rozvojovej spolupráce. Konkrétne spôsoby, ktorými sa podieľa na realizácii rozvojovej spolupráce, sa ustanovujú v rámci príslušných činností Eximbanky 20 ods. 1 písm. c), § 24 ods. 5 písm. h)), ktorých výpočet je zhrnutý v § 2 zákona, ktorý sa odvoláva na úlohy uvedené v § 1 ods. 3 zákona.

K bodu 2

V § 6 ods. 4 písm. c) zákona je poznámka pod čiarou k odkazu 2 znejúca na starý zákonč. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom vzhľadom na zavedenie nového odkazu 13b v § 35a ods. 1 zákona (viď novelizačný bod 13), ktorý sa odvoláva na nový zákon č. 423/2015 Z. z., je potrebné zjednotenie platných zákonov v oblasti štatutárneho auditu.

K bodu 3

Doplnením nového písmena c) v § 20 ods. 1 zákona sa navrhuje rozšíriť financovanie vývozných úverov o priame financovanie a spolufinancovanie zvýhodnených vývozných úverov. V rámci zefektívnenia fungovania Eximbanky pôjde o jednu z činností, ktorou sa Eximbanka bude podieľať na realizácii rozvojovej spolupráce. Doposiaľ mohla Eximbanka len poistiť zvýhodnený vývozný úver poskytnutý komerčnou bankou. Eximbanka v porovnaní s komerčnými bankami však dokáže ponúknuť aj dlhé financovanie vrátane odkladu splácania istiny, ktoré tiež prispieva k vyššiemu zvýhodneniu zvýhodneného vývozného úveru. Podrobnosti o poskytovaní zvýhodnených úverov upravuje zákon o rozvojovej spolupráci, čo je riešené novým odkazom 6b na § 12 zákona o rozvojovej spolupráci.

K bodu 4

Ustanovenie odseku 2 v § 20 sa precizuje z dôvodu, že z definície vývozného úveru vyplýva, že vývozný úver možno poskytnúť aj inému subjektu ako vývozcovi (banke vývozcu, zahraničnému odberateľovi, banke zahraničného odberateľa) a preto je toto ustanovenie potrebné upraviť tak, aby sa Eximbanka riadila úverovými podmienkami schválenými Radou banky pri financovaní všetkých vývozných úverov, nie len pri tých, ktoré poskytované pre vývozcov (pozn.: samozrejme každý druh vývozného úveru môže mať osobitné úverové podmienky). Zároveň sa predmetné ustanovenie dopĺňa o výnimku, že pri priamom financovaní a spolufinancovaní zvýhodnených vývozných úverov môže byť vývozcom aj iná osoba ako je definovaná v § 4 písm. a), a to z dôvodu, že pri poskytovaní zvýhodnených vývozných úverov ide o vývozné úvery v rámci viazanej pomoci ako jednej z foriem rozvojovej spolupráce, v rámci realizácie ktorej nemusí byť vývozcom vždy podnikateľský subjekt, ale zo skúseností z iných krajín to vo veľa prípadoch môžu byť aj neziskové organizácie a iné združenia alebo aj akékoľvek iné osoby.

K bodu 5

Ustanovenie odseku 2 v § 21 sa upravuje z obdobného dôvodu, z akého sa precizuje predchádzajúce ustanovenie § 20 ods. 2 zákona, pričom v tomto prípade z dôvodu, že dovozný úver možno poskytnúť aj inému subjektu ako dovozcovi, a to banke dovozcu, zahraničnému dodávateľovi alebo banke zahraničného dodávateľa.

23

K bodu 6

Ide legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že poznámka pod čiarou k odkazu 6b sa v rovnakom význame prvýkrát zaviedla v § 20 ods. 1 písm. c), pričom podľa platných Legislatívnych pravidiel vlády SR sa nemá viackrát opakovať.

K bodu 7

Ustanovenie odseku 2 v § 22 sa dopĺňa o výnimku, že pri poisťovaní zvýhodnených vývozných úverov môže byť vývozcom aj iná osoba ako je definovaná v § 4 písm. a), a to z dôvodu uvedeného v odôvodnení k bodu 4 (druhá veta zdôvodnenia).

K bodu 8

Úprava správneho názvu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

K bodu 9

Navrhuje sa rozšíriť ďalšie činnosti Eximbanky o otváranie a potvrdzovanie akreditívov (ktoré je upravené v § 682 691 Obchodného zákonníka) z dôvodu zefektívnenia činností Eximbanky v záujme umožnenia poskytnutia komplexných služieb zo strany Eximbanky pre exportérov a zahraničných odberateľov pri financovaní ich zahraničnoobchodných operácií, a to vrátane tých, ktoré sa budú týkať realizácie rozvojovej spolupráce. Dokumentárny akreditív sa používa ako zabezpečovací nástroj na minimalizáciu rizík z obchodného vzťahu, pričom dokumentárnym akreditívom je možné ošetriť aj politické riziko krajiny odberateľa. Obchodný zákonník v § 762 umožňuje použiť ustanovenia upravujúce zmluvu o otvorení akreditívu aj pre prípady, keď namiesto banky takúto zmluvu uzaviera iná osoba, ktorá je na to oprávnená, pričom zo zákona o Eximbanke by takéto oprávnenie získala aj Eximbanka.

K bodu 10

Novým znením doterajšieho písmena g) /po preoznačení písmena h)/ v § 24 ods. 5 zákona sa rovnako z dôvodu zefektívnenia činností Eximbanky navrhuje rozšíriť činnosti Eximbanky o vykonávanie finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu s odkazom na nový § 12a zákona o rozvojovej spolupráci. Ako bolo okrem iného podrobne vysvetlené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, samotná navrhovaná úprava možnosti využívania finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu ako ďalšieho nástroja rozvojovej spolupráce je obsiahnutá v novelizácii zákona o rozvojovej spolupráci. Doterajšie písmeno g) v § 24 ods. 5 zákona o Eximbanke (cit. „podľa poverenia ministra vymáhať pohľadávky štátu“) sa stalo obsolentným z dôvodu prijatia novej právnej úpravy vymáhania pohľadávok štátu (zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v zmysle ktorej je vymáhanie pohľadávok štátu zabezpečené centrálne prostredníctvom jedinej právnickej osoby (viď § 14 citovaného zákona).

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zosúladenia s ustanovením § 1 ods. 6 a § 2 zákona.

K bodu 12

Legislatívna úprava z dôvodu zosúladenia s platným zákonom o účtovníctve, pričom navyše súčasný odkaz 13a sa odvoláva na § 21 zákona o účtovníctve, ktorý bol tomto zákone zrušený.

K bodu 13

Z dôvodu prenesenia úpravy inštitútu výboru pre audit zo zákona o účtovníctve do zákona o štatutárnom audite sa v § 35a ods. 1 doterajší odkaz 13 nahrádza novým odkazom 13b.

24

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava z dôvodu preoznačenia písmen v § 24 ods. 5.

K bodu 15

Novým § 42d sa ustanovuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2019, podľa ktorého bude Eximbanka do konca roka 2019 povinná zosúladiť svoje úverové podmienky a podmienky úverového poistenia s novými zneniami § 20 ods. 2, § 21 ods. 2a § 22 ods. 2 z dôvodu, že sa tieto podmienky budú vzťahovať na širšie spektrum vývozných úverov a dovozných úverov vrátane novej právnej úpravy zvýhodnených vývozných úverov, pri poskytovaní a poisťovaní ktorých bude môcť byť vývozcom aj iná osoba ako je uvedená v § 4 písm. a). Novým § 42e sa vkladá zrušovacie ustanovenie, ktorým sa zrušuje vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 188/1997 Z. z. o spôsobe úhrady príspevkov do fondov Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že táto vyhláška sa nepoužíva a splnomocňovacie ustanovenie k nej bolo zrušené.

K čl. II

Z dôvodu zefektívnenia činnosti Fondu ochrany vkladov sa navrhuje umožniť uložiť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov aj na účty Štátnej pokladnice. Súčasná právna úprava umožňuje viesť peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov len na účtoch Národnej banky Slovenska. Od 1. októbra 2019 však budú v zmysle nového usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/671 (ECB/2019/7) o domácich operáciách riadenia aktív a pasív zo strany národných centrálnych bánk (Ú. v. L 113, 29.4.2019) aj peňažné prostriedky národných systémov (fondov) pre ochranu vkladov uložené v národných centrálnych bankách podliehať zápornej úrokovej sadzbe. Preto je potrebné zaviesť alternatívu pre takéto nepriaznivé prechodné obdobia, aby nedochádzalo k znižovaniu objemu resp. hodnoty finančných prostriedkov potrebných pre zákonnú ochranu vkladov.

K čl. III

Z dôvodu zefektívnenia činnosti Národného fondu sa rovnako ako v prípade Fondu ochrany vkladov navrhuje umožniť uložiť peňažné prostriedky Národného fondu na účty Štátnej pokladnice. Súčasná právna úprava umožňuje viesť peňažné prostriedky Národného fondu len na účtoch Národnej banky Slovenska, pričom správu peňažných prostriedkov Národného fondu zabezpečuje v zmysle zákona o riešení krízových situácií samotný Fond ochrany vkladov. Preto je z dôvodu uvedeného v odôvodnení k čl. II rovnako potrebné zaviesť bezpečnú alternatívu aj pre zhodnocovanie prostriedkov Národného fondu. Navyše, navrhnuté doplnenie § 91 ods. 2 zákona o riešení krízových situácií by nijako nemalo byť problematické ani z hľadiska povahy Národného fondu, keďže § 87 ods. 2 a § 92 ods. 2 tohto zákona zakotvujú, že Národný fond bol a je zriadený pre Radu pre riešenie krízových situácií a žev rámci správy peňažných prostriedkov Národného fondu je Fond ochrany vkladov príslušný a oprávnený konať za Radu pre riešenie krízových situácií aj za Národný fond. V prípade navrhnutej úpravy § 91 ods. 2 by teda Fond ochrany vkladov bol zo zákona príslušný a oprávnený taktiež so Štátnou pokladnicou uzavrieť zmluvy o zriadení a vedení osobitných účtov určených na uloženie prostriedkov Národného fondu.

25

K čl. IV

K bodu 1

Úprava pojmológie v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj. Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“, schválenom uznesením vlády SR č. 95 z 2. marca 2016.

K bodu 2

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe, s cieľom vypracovania komplexnej a podrobnej správy o rozvojovej spolupráci za prechádzajúci rok, je potrebné predĺžiť lehotu na jej predloženie vláde Slovenskej republiky o dva mesiace.

K bodu 3

Navrhuje sa priamo do ustanovenia § 4 ods. 4 zákona o rozvojovej spolupráci (ďalej pre čl. IV aj ako „zákon“) doplniť Eximbanku medzi subjekty, ktoré sa podieľajú na realizácii rozvojovej spolupráce.

K bodu 4

V nadväznosti na zmenu kompetencie v procese schvaľovania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku podľa § 8 ods. 1 písm. b) d) zákona z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, navrhuje sa tiež výslovná úprava tejto právomoci vo vzťahu k riaditeľovi tejto agentúry.

K bodu 5

Z dôvodu zavedenia nových nástrojov rozvojovej spolupráce, ktorými poskytnutie vedomostí a skúseností a vykonávanie finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu, na realizácii ktorých sa bude podieľať aj Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, je potrebné, z dôvodu úpravy taxatívneho výpočtu nástrojov rozvojovej spolupráce ustanovených v § 6 zákona, upraviť znenie písmena a) v § 5 ods. 5 zákona.

K bodom 6 a 7

Z dôvodu navrhovaného rozšírenia nástrojov rozvojovej spolupráce o poskytnutie vedomostí a skúseností (nový § 9a zákona) a o vykonávanie finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu (nový § 12a zákona) sa upravuje súhrnný výpočet nástrojov rozvojovej spolupráce ustanovený v § 6 zákona. Z dôvodu dodržania vecnej hierarchie výpočtu týchto nástrojov je potrebná ich úprava v dvoch samostatných ustanoveniach.

K bodu 8

Zjednodušuje a racionalizuje sa postup poskytovania finančného príspevku ako nástroja rozvojovej spolupráce. Vzhľadom na osobitné podmienky poskytnutia finančného príspevku medzinárodnej organizácii a partnerskej krajine podľa § 8 ods. 1 písm. a) a e) bude aj naďalej možné, aby takýto finančný príspevok poskytlo priamo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, pričom sa zároveň navrhuje, aby ho mohla poskytnúť aj Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu.

K bodu 9

Navrhuje sa úprava poskytovania finančného príspevku podľa § 8 ods. 1 písm. b) d) tak, aby sa zabezpečila väčšia konzistentnosť tohto procesu a zlepšilo sa monitorovanie poskytovaných finančných príspevkov. Tento finančný príspevok bude na základe žiadosti schvaľovať

26

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu v nadväznosti na záväzné súhlasné stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

K bodu 10

Z dôvodu potreby efektívnejšej implementácie nástroja rozvojovej spolupráce, ktorým je zadanie zákazky, sa navrhuje skrátenie lehoty na zverejnenie súťažných podmienok na predkladanie ponúk na zadanie zákazky.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť nový nástroj rozvojovej spolupráce, ktorým je poskytnutie vedomostí a skúseností ako jeden z nástrojov ODA. Cieľom tohto nástroja je, v súlade s jeho navrhovanou definíciou, odovzdávanie vedomostí a skúseností napr. z transformačného alebo integračného procesu Slovenskej republiky, a to najmä formou študijnej návštevy alebo stáže v Slovenskej republike, vyslania odborníkov do partnerskej krajiny alebo odborného podujatia. Doplnenie nového nástroja rozvojovej spolupráce nadväzuje na skúsenosti Slovenskej republiky z integrácie do európskych a severoatlantických štruktúr. Prostredníctvom tohto nástroja je možné odovzdávať aj odborné znalosti, skúsenosti a odporúčania z úspešných reforiem správy vecí verejných v rôznych oblastiach, kde Slovenská republika komparatívne výhody, čím možno prispieť k budovaniu personálnych kapacít verejnej správy v partnerských krajinách a k ich pripravenosti využívať programy Európskej únie. Vzhľadom na to, že bol zaznamenaný stúpajúci záujem o túto formu rozvojovej spolupráce zo strany partnerských krajín, navrhuje sa jej výslovná zákonná úprava. Tento nástroj rozvojovej spolupráce bude môcť realizovať Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu na základe projektu poskytnutia vedomostí a skúseností, pričom návrh tohto projektu bude vyhodnocovať a schvaľovať komisia, ktorú zriaďuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Poskytnutie vedomostí a skúseností budú môcť v rámci svojej pôsobnosti realizovať aj ústredné orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy SR, a to aj bez potreby existencie projektu poskytnutia vedomostí a skúseností, schváleného komisiou zriadenou ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

K bodu 12

Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona sa upravuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že vládne štipendium sčasti kryje aj náklady na jazykovú prípravu k štúdiu na verejnej vysokej škole so sídlom na území SR, ako aj z dôvodu zavedenia legislatívnych skratiek „jazyková príprava“ a „verejná vysoká škola“.

K bodu 13

Ustanovenie § 10 ods. 2 zákona sa dopĺňa o spresnenie podmienok pre priznanie vládneho štipendia Slovákom žijúcim v zahraničí, pričom zároveň sa tretia veta tohto ustanovenia upravuje z dôvodu uvedeného k novelizačným bodom 14 a 17. Keďže týmto doplnením sa pojem „Slovák žijúci v zahraničí“ prvýkrát použil v tomto odseku 2, je potrebné v rámci tejto úpravy zaviesť odkaz 11 nad slovom „zahraničí“.

K bodom 14 a 17

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa precizujú ustanovenia § 10 ods. 2 tretej vety, ods. 3 úvodnej vety, ods. 3 písm. c) úvodnej vety a ods. 12 tak, aby sa rozlíšilo priznanie vládneho štipendia, ktoré sa vykonáva oznámením o priznaní vládneho štipendia, od poskytovania vládneho štipendia, ktorým sa rozumie priebežné poukazovanie vládneho štipendia, samozrejme pri splnení, resp. dodržaní podmienok ustanovených zákonom.

27

K bodom 15 a 16

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s úpravou § 10 ods. 1.

K bodu 18

V kontexte dôvodov uvedených k bodom 14 a 17 sa upravuje ustanovenie § 10 ods. 6 tak, aby bolo jednoznačné, že na vládne štipendium ako také nie je právny nárok, to znamená ani na jeho priznanie, ani na jeho poskytovanie.

K bodu 19

Ustanovenie § 10 ods. 7 sa upravuje v kontexte s úpravami v bodoch 14 a 17 ako aj z dôvodu zavedenia legislatívnej skratky „štipendista“ na účely jej použitia v nasledujúcich ustanoveniach § 10, vrátane novonavrhovaných odsekov 14 19 v tomto paragrafe tak, aby z vymedzenia tejto skratky bolo jednoznačné, že osoba, ktorej je priznané vládne štipendium (ktorá získa štatút „štipendistu“), je povinná splniť si povinnosti ustanovené v odseku 7 (pritom v tomto čase jej ešte nie je vládne štipendium poskytované), a aby z vymedzenia tejto skratky bolo zároveň nespochybniteľné, že príspevok na štipendistu sa verejnej vysokej škole (viď navrhovaný odsek 14) môže poskytovať aj na osobu, ktorej sa vládne štipendium už neposkytuje (napr. z dôvodu, že prekračuje štandardnú dĺžku štúdia príslušného študijného programu), ale ktorá ešte stále má štatút štipendistu.

K bodu 20

Prostredníctvom nového znenia sa upravujú a precizujú odseky 8 až 10 v § 10, a to z dôvodu zavedenia vyššie uvedenej legislatívnej skratky „štipendista“, ako aj z dôvodu potreby chronologickej úpravy jednotlivých situácií, pri ktorých dochádza k odobratiu vládneho štipendia (odsek 8), potreby zmeny obdobia pozastavenia poskytovania vládneho štipendia z 10 dní v mesiaci na 15 dní v mesiaci vzhľadom na to, že podľa skúseností z doterajšej praxe bol počet 10 dní príliš prísny (odsek 9) a tiež z dôvodu spresnenia obdobia súvisiaceho s obnovou poskytovania vládneho štipendia (odsek 10 písm. a)) - príklad: študent vycestuje na študentskú mobilitu do zahraničia v termíne od 11. februára do 30. júna . Opätovnú účasť na vzdelávacích činnostiach preukáže od 1. júla. Poskytovanie vládneho štipendia bude obnovené od 1. augusta.

K bodu 21

Úprava slovnej citácie odkazujúcej sa na správny poriadok v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K bodu 22

Odseky 14 19 sa do § 10 dopĺňajú z dôvodu zosúladenia so súčasným stavom poskytovania príspevku na štipendistu, ktorý sa poskytuje v súlade so zmluvami uzavretými medzi ministerstvom školstva a verejnými vysokými školami so sídlom na území Slovenskej republiky na úhradu nákladov za štúdium štipendistu. Týmito novými odsekmi sa ustanovuje účel príspevku, podmienky poskytovania príspevku, pozastavenie a ukončenie poskytovania príspevku.

K bodu 23

Novým znením § 12 sa komplexne upravujú podmienky poskytovania zvýhodneného vývozného úveru. V rámci jeho novej definície sa vymedzuje, že ide o vývozný úver poskytnutý v rámci viazanej pomoci, pri ktorej sa odkazuje na kapitolu III prílohy II nariadenia EÚ č. 1233/2011, ktorá upravuje formy viazanej pomoci (ide o formy viazanej pomoci v oblasti obchodu v rámci ODA). Ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti dôvodovej správy, zvýhodnený vývozný úver bude môcť poskytovať Eximbanka. Možnosť poskytovať

28

zvýhodnený vývozný úver bankou alebo pobočkou zahraničnej banky zostane zachovaná, v takom prípade však úver musí byť poistený Eximbankou, pričom túto povinnosť obsahovala aj doterajšia právna úprava. Nová právna úprava túto situáciu precizuje o skutočnosť, že v takom prípade musí byť poistné zahrnuté do istiny zvýhodneného vývozného úveru, a to z dôvodu, aby zahraničný verejný odberateľ mohol príspevok na splatenie časti istiny tohto úveru de facto použiť aj na úhradu poistného. Obdobný model využívajú okolité donorské štáty pri poskytovaní zvýhodnených vývozných úverov v rámci viazanej obchodnej pomoci. Novou právnou úpravou sa rozširuje aj okruh právnických osôb, ktoré môžu byť zahraničným verejným odberateľom. Doposiaľ to mohli byť len také právnické osoby, ktoré pod 100%-nou kontrolou partnerskej krajiny, pričom podľa navrhovanej právnej úpravy to budú môcť byť aj právnické osoby, za ktorých záväzky ručí alebo iným obdobným spôsobom zabezpečuje štátny orgán partnerskej krajiny alebo právnická osoba pod 100%-nou kontrolou partnerskej krajiny. Slovné spojenie „iným obdobným spôsobom“ sa použilo z dôvodu, že toto zabezpečenie sa bude riadiť právnym poriadkom príslušnej partnerskej krajiny, ktorý v niektorých partnerských krajinách nemusí poznať inštitút ručenia v obsahu, v akom je zakotvený v právnom poriadku SR, pričom takýmto zabezpečením môže byť napríklad aj čiastočná finančná zábezpeka. Novou právnou úpravou sa precizuje aj definícia príspevku na splatenie časti úrokov a príspevku na splatenie časti úveru, a to z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že beneficientom z týchto príspevkov je zahraničný verejný odberateľ, pričom Eximbanka alebo komerčná banka len sprostredkovateľmi tejto pomoci v rámci modelu zvýhodneného vývozného úveru. Zároveň sa v tejto súvislosti ustanovuje, že tieto príspevky nie dotáciami podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to aj z toho dôvodu, že dotáciu nemožno podľa § 8a ods. 8 tohto zákona poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek. Precizuje sa aj odkaz na výpočet celkovej úrovne zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru, postup pri poukazovaní príspevku na splatenie časti úveru a tiež postup pri poukazovaní príspevku na splatenie časti úrokov, ktorý sa bude uhrádzať k dátumu splatnosti príslušnej platby úrokov (nie ex post). Spôsob poukazovania a ročného zúčtovania príspevkov na úhradu časti úrokov prostredníctvom Eximbanky, ak zvýhodnený vývozný úver poskytne komerčná banka, zostáva zachovaný.

K bodu 24

Novým § 12a zákona sa ustanovuje už spomínaný ďalší nástroj rozvojovej spolupráce, ktorým je vykonávanie finančných nástrojov určených na rozvojovú spoluprácu. Vykonávať tieto finančné nástroje budú môcť Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a Eximbanka, pričom na účely ich vykonávania budú môcť prijímať z EÚ finančné prostriedky alebo iné formy podpory. Takýmito finančnými nástrojmi môžu byť tak nenávratné finančné nástroje, ako napr. dotácie alebo finančné príspevky, ktoré môže vykonávať a na tieto účely prijímať z Slovenská agentúra pre medzinárodnú a rozvojovú spoluprácu v rámci delegovania spolupráce, ako aj návratné finančné nástroje, napr. úvery vrátane úverov v lokálnej mene, záruky, protizáruky, poistenie, nástroje kapitálového trhu, účasť na vlastnom imaní alebo kvázi vlastnom imaní a pod., na ktoré sa bude môcť špecializovať Eximbanka. Práve implementácia návratných finančných nástrojov predstavuje spomínaný posun z tradičných grantových foriem financovania rozvojovej spolupráce k novým inovatívnym nástrojom, pričom podpora týchto návratných finančných nástrojov môže mať stále formu finančných príspevkov, investičných grantov, úrokových dotácií, záruk a iných postupov pre zvýšenie kreditnej kvality alebo pre rozdelenie rizika. Samozrejme, právna úprava je navrhnutá tak, aby Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a rovnako Eximbanka mohla vykonávať akékoľvek finančné nástroje určené na rozvojovú spoluprácu. Nie všetky finančné nástroje určené na rozvojovú spoluprácu ako aj možnosti čerpania finančných prostriedkov a prijímania iných foriem podpory týchto finančných nástrojov majú podobu

29

právne záväzných noriem, pričom niektoré z nich upravené iba vo forme operatívnych postupov a finančných schém pre časovo limitovanú platformu, zameranú na špecifické vybrané teritóriá partnerských krajín. Preto sa použila demonštratívna poznámka pod čiarou k odkazu 23a a ako príklad uviedli niektoré významné nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré upravujú túto problematiku. Z rovnakého dôvodu je koncipované samotné znenie § 12a, aby bolo aplikovateľné aj pre prípadné iné budúce finančné nástroje určené na rozvojovú spoluprácu a ich zdrojové krytie bez potreby prijatia zmeny zákona o rozvojovej spolupráci.

K bodu 25

Novým § 14a sa ustanovuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2019, podľa ktorého sa na zvýhodnené vývozné úvery poskytnuté pred 1. októbrom 2019 bude vzťahovať predpis účinný do 30. septembra 2019. Aj keď sa doposiaľ reálne nepodarilo poskytnúť žiadny zvýhodnený vývozný úver, nie je vylúčené, že sa tak nestane do účinnosti novej právnej úpravy, pretože existuje viacero rozpracovaných projektov poskytnutia takejto formy viazanej obchodnej pomoci. Z tohto dôvodu je potrebné aj túto možnú situáciu zákonom upraviť.

K Čl. V

Z dôvodu potreby urýchleného zabezpečenia vytvorenia legislatívnych predpokladov pre zefektívnenie činností Eximbanky, Fondu ochrany vkladov a Národného fondu (pozn.: od 1. októbra 2019 sa peňažné prostriedky na účtoch NBS úročia zápornou úrokovou sadzbou), ako aj z dôvodu zámeru čo najskôr implementovať do praxe nové nástroje rozvojovej spolupráce, sa účinnosť zákona navrhuje od 1. októbra 2019.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. mája 2019.

Peter P e l l e g r i n i, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ladislav K a m e n i c k ý, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 39/2015, dátum vydania: 05.03.2015

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 155 z 3. apríla 2013 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedný ch za prebratie a aplikáciu smerníc.

Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č . 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľ adu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len 'smernica Solventnosť II').

Cieľom implementácie smernice Solventnosť II je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú pois ťovne a zaisťovne vystavené. Na vytvorenie funkčného systému sa využil Lamfalussyho proces (t.j. 1. úroveň – rámcová smernica, 2. úroveň – vykonávacie predpisy Európskej komisie a 3. úroveň – technické štandardy Európskej komisie a odporúčania vydané Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Cieľom Solventnosti 2 je najmä zabezpečiť lepš iu ochranu pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšiu integráciu poistného trhu EÚ, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov z EÚ a zabezpečiť lepšie rozdelenia kapitálový ch zdrojov. Nový systém solventnosti by mal poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie 'celkovej solventnosti' dohliadaných spoločností, ktoré sú založené na výhľadovom a rizikovo orientovanom prístupe. Proces dohľadu už nebude pozostávať len z kvantitatívnych prvkov, ale bude pokrývať aj kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú existenciu rizika v spoloč nosti (riadiacu kapacitu, kontrolu vnútorného rizika, procesy monitorovania rizika atď.).

Pre nový systém bol navrhnutý trojpilierový systém pozostávajúci z Piliera 1 - Finančné požiadavky, Piliera 2 – Systém správy a riadenia a Piliera 3 – Vykazovanie pre účely dohľadu a zverejň ovanie informácií. V rámci Piliera 1 obsahuje nový systém solventnosti dve kapitálové požiadavky vypočítané pre odlišné účely a podľa odlišných metód – kapitálovú pož iadavku na solventnosť (SCR) a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť (MCR). SCR predstavuje úroveň kapitálu, ktorá umožňuje poisťovni absorbovať závažné neočakávané straty a, ktorá z ároveň poskytuje poisteným primeranú ochranu. Samotný výpočet SCR bude prebiehať prostredníctvom štandardného vzorca alebo interného modelu vyvinutého poisťovňou alebo zaisťovňou. MCR predstavuje takú úroveň kapitálu, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť.

Nakoľko nový systém je navrhnutý tak, aby stimuloval poisťovne a zaisťovne k meraniu a adekvátnemu riadeniu svojho rizika, bude aj činnosť dohľadu zameraná na identifikáciu rizikového profilu dohliadanej spoloč nosti. Solventnosť II prináša aj výrazné zmeny v súvislosti s dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine – poistné skupiny budú dohliadané komplexne, s čím je úzko spojený presun ur čitých kompetencií pri výkone dohľadu na orgán dohľadu nad skupinou, resp. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

V súvislosti s transpozíciou smernice Solventnosť II obsahuje návrh zákona v článku II novelizáciu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa poskytovania predzmluvný ch informácií klientom. Èlánok III obsahuje novelu zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa zavádza pre poisťovne povinnosť uplatňovať systém bonus a malus.

Návrh zákona sa nepredkladá na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č . 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou vnútroštátnymi orgánmi o návrhu právnych predpisov, keďže sa ním implementujú právne predpisy Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a na verejné financie. Vzhľadom na jeho komplexnosť môže zvýšiť administratívne zaťaženie pre poisťovne. Zároveň bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem t ých ustanovení, ktoré súvisia s nábehom na nový režim, pričom tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. apríla 2015.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 39/2015, dátum vydania: 05.03.2015

42

1

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravuje účel zákona o poisťovníctve. Predmetom návrhu zákona o poisťovníctve (ďalej len 'ná vrh zákona') sú niektoré vzťahy sú visiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činností poisťovní a zaisťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, úprava reorganizácie a niektorých vzťahov súvisiacich s ich zánikom. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákon upravuje sú niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných č lenských štátov a zaisťovní z iných členských štátov vykonávajúcich poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe jednotného európskeho pasu a zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní so sídlom mimo územia Európskej únie, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek. Ná vrh zákona upravuje aj vykonávanie dohľadu nad poisťovacou a zaisťovacou činnosťou.

K § 2

V súlade s článkom 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len 'smernica Solventnosť II') ustanovenie špecifikuje, že návrh zákona sa vzťahuje na životné poisťovne, neživotné poisťovne, univerzá lne poisťovne a zaisťovne.

K § 3

Je vhodné, aby sa návrh zákona nevzťahoval na určité subjekty, ktoré poskytujú poisťovacie služby, a to pre ich veľkosť, právne postavenie, povahu – keďže sú úzko prepojené s verejnými systémami poistenia – alebo pre špecifické služby, ktoré poskytujú. Uvedené ustanovenie preto špecifikuje subjekty a činnosti, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Explicitne sa stanovuje, že sa návrh zákona nevťahuje na vykonávanie verejného zdravotné ho poistenia, sociálneho poistenia a na ďalšie činnosti a subjekty v súlade s článkami 5, 6, 9, 10 a 11 smernice Solventnosť II.

K § 4

V ustanovení sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii. V tomto ustanovení sú definované subjekty poistného trhu, bližšia charakteristika poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a finitného zaistenia.

K § 5

V tomto ustanovení sú vymedzené pojmy používané len na účely tohto zákona. Ide o pojmy, ktoré súvisia s udeľovaním povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti (napr. úzke väzby, kvalifikovaná účasť) alebo, ktoré súvisia s výkonom dohľadu (napr. dcérska spoločnosť, materská spoločnosť, členský štát, členský štát pobočky, členský štát, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát záväzku, domovský členský štát, vnútroskupinová transakcia) alebo o pojmy, ktoré súvisia s požiadavkami na poisť ovne alebo zaisťovne (napr. zverenie výkonu činnosti, upisovacie riziko, trhové riziko, kreditné riziko, operačné riziko, riziko likvidity).

K § 6

Obsah tohto ustanovenia návrhu zákona tvoria zásadné náležitosti týkaj úce sa vykonávania poisťovacej činnosti. Vykonávanie poisťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne. Stanovuje sa, že poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredn íctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne by mali obmedziť svoje aktivity na poisťovanie a súvisiace činnosti. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia alebo pre poistný druh neživotné ho poistenia. Výnimka z tejto zásady je možná v prípade poisťovní vykonávajúcich životné poistenie, týmto môže byť udelené povolenie aj n a vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby alebo v prípade poisťovní vykonávajúcich iba poistenie úrazu a poistenie choroby, ktorým môže byť udelené povolenia na vykonávanie životného poistenia. Súčasné vykonávanie životného poistenia a neživotného poistenia je možné aj v prí pade poisťovní vykonávajúcich poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi. Èlenenie poistných druhov na jednotlivé poistné odvetvia tvorí prílohu č. 1 k návrhu zákona.

K § 7

Začatie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovňou musí podlieha ť predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia poisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť poisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie požiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu delegovaného nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. .../ z 28. júla 2014 pozmeňujúcom smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (ďalej len 'vykonávacie nariadenie') osoby, ktoré skutočne riadia poisťovňu pozostávajú z členov predstavenstva poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôle žitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností poisťovne, čiže bez nich by poisťovňa nedokázala poskytovať svoje služby. Zahàňajú funkciu riadenia rizí k, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre poisťovňu vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Pr íkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedený ch vyššie sú vývoj a oceňovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce č innosti nie sú považované za kritické alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, š kolenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služ ieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

Stanovujú sa prípady, kedy N árodná banka Slovenska žiadosť zamietne, pričom v prípade ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok len pre niektoré z požadovaných činností, môže Národná banka Slovenska vyhovieť žiadosti čiastočne.

K § 8

Obsah tohto ustanovenia tvoria zásadné náležitosti týkajúce sa vykonávania zaisťovacej činnosti. Vykonávanie zais ťovacej činnosti je podmienené povolením, ktorým sa povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne. Stanovuje sa, ž e zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti. Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisť ovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky, ktorej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Uvedené obmedzenie neplat í v prípade zaisťovní z tretích krajín, ktorých režim solventnosti je v zmysle článku 172 smernice Solventnosť II rovnocenný s režimom Solventnosť II. V takom prípade sa zaistné zmluvy uzavreté s takýmito zahraničnými zaisťovňami posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisť ovne by mali obmedziť svoje aktivity na zaisťovanie a súvisiace činnosti. Táto požiadavka by nemala brániť zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať č innosti ako poskytovanie poradenstva v oblasti štatistickej alebo poistno-matematickej, analýzy rizík alebo výskumu pre svojich klientov. Môže tiež zahàňať funkcie holdingovej spoločnosti a činnosti finančné ho sektora v zmysle článku 2 ods. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finanč nom konglomeráte. Táto požiadavka v žiadnom prípade neumožňuje vykonávanie nesúvisiacich bankových a finančných činností. Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zais ťovacej činnosti pre poistný druh životného poistenia, neživotného poistenia alebo pre oba tieto poistné druhy.

Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže Národná banka Slovenska udeliť aj poisťovni.

K § 9

Začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zaisťovňou musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu. Z uvedeného dôvodu sa stanovujú podmienky a postup udeľovania povolenia na vykon ávanie zaisťovacej činnosti v súlade so smernicou Solventnosť II. Podmienky, ktoré musia zakladatelia zaisťovne splniť sú zamerané najmä na prehľadnosť finančných prostriedkov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované skutočne riadiť zaisťovňu alebo ktoré budú mať iné kľúčové funkcie, splnenie po žiadaviek ohľadne základných vlastných zdrojov a použiteľných vlastných zdrojov a dodržiavanie systému správy a riadenia. V zmysle návrhu vykonávacieho nariadenia osoby, ktoré skutočne riadia zaisťov ňu pozostávajú z členov predstavenstva zaisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ktorí sú zodpovední za riadenia a implementáciu strategických rozhodnutí predstavenstva ako i za implementovanie koncepcií schválených predstavenstvom. Kritická alebo dôležitá operačná funkcia je funkcia alebo činnosť nevyhnutná pre výkon činností zaisťovne, čiže bez nich by zaisťovň a nedokázala poskytovať svoje služby. Zahàňajú funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu s predpismi, funkciu vnútorného auditu, aktuársku funkciu a funkcie špecifickej dôležitosti pre zaisťovň u vzhľadom na vykonávané činnosti a organizačnú štruktúru. Príkladom kritickej alebo dôležitej operačnej funkcie okrem štyroch základných funkcií uvedených vyššie sú vývoj a oceň ovanie produktov, riadenie aktív a investovanie, likvidácia poistných udalostí, účtovníctvo a vykonávanie vlastného posúdenia rizika a solventnosti. Naopak, nasledujúce činnosti nie sú považované za kritick é alebo dôležité operačné funkcie:

a) poskytnutie poradenstva a iných služieb, ktoré nie sú súčasťou zaisťovacej činnosti, napríklad právne poradenstvo, š kolenia zamestnancov, bezpečnostné služby,

b) nákup štandardizovaných služieb, napríklad marketingový prieskum, trhové ukazovatele, nákup štandardizovaného softwaru,

c) nákup obslužných služ ieb, napríklad upratovacie služby, stravovacie služby.

V prípade, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti žiada poisťovňa, uplatňujú sa ustanovenia paragrafu primerane s dôrazom na splnenie požiadaviek potrebných a príznačných pre vykoná vanie zaisťovacej činnosti.

Obdobne ako pri udeľovaní povolenia na vykonávanie pois ťovacej činnosti sa tu upravuje možnosť Národnej banky Slovenska pri posúdení žiadosti o vydanie povolenia žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť.

K § 10

Toto ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské poisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkaj ú len zahraničných poisťovní. Pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisť ovne. Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpo čet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú pož iadavku na solventnosť sa môžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú poisťovňu prostredníctvom jej pobočky je pod ľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, ž e právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 11

Nasledovné ustanovenie upravuje udelenie povolenia na vykon ávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky. Pravidlá a podmienky sú obdobné ako pre slovenské zaisťovne s prihliadnutím na niektoré špecifiká, ktoré sa týkajú len zahraničných zaisťovní. Pre poboč ku zahraničnej zaisťovne obdobne ako pre pobočku zahraničnej poisťovne sa stanovuje povinnosť uložiť finančné prostriedky vo výške štvrtiny absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť na samostatnom účte v banke, pričom tieto finančné prostriedky musia byť ulo žené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne. Zahraničná zaisť ovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky a má oprávnenie udelené aj v inom členskom štáte môže požiadať N árodnú banku Slovenska o poskytnutie výhod spočívajúcich v tom, že finančné prostriedky môže uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, výpočet kapitálovej pož iadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu zaisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch a aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa m ôžu umiestniť v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná zaisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť. Národná banka Slovenska pri posudzovaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti pre zahraničnú zaisťovňu prostredníctvom jej pobočky je podľa konkrétnych podmienok oprávnená žiadosti vyhovieť aj čiastočne, prípadne žiadosť zamietnuť, avšak dô vodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu ani skutočnosť, že prá vna forma zahraničnej zaisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

K § 12

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisť ovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zais ťovaciu činnosť na území celého Spoločenstva prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

Ustanovenie ďalej upravuje rozsah povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej č innosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o ž iadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, že povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by také to povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne alebo zaisťovne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 7 alebo § 9. Rovnaká povinnosť sa ukladá aj pre zahraničné poisťovne alebo zahraničné zaisťovne, ktoré majú sídlo v inom ako členskom štáte a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky.

K § 13

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisť ovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uveden ých v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 14

V súlade s článkom 26 smernice Solventnosť II sa upravuje predchádzajúca konzultácia Ná rodnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov pred udelen ím povolenia poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, dcérskou spoločnosťou materskej spoloč nosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, alebo spoločnosťou kontrolovanou tou istou osobou, ktorá kontroluje aj poisťovňu z iného členského štá tu alebo zaisťovňu z iného členského štátu. Rovnako sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia, ak je budúca poisťovňa alebo zaisťovňa majetkovo prepojená s finančnými inštitúciami členských štátov EÚ. Príslušné orgány dohľadu sa musia navzájom informovať aj o skutočnostiach, ktoré sa t ýkajú vhodnosti akcionárov a vhodnosti a odbornosti všetkých osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo majú iné kľúčové funkcie. Vš etky tieto informácie sú dôležité pre príslušné orgány dohľadu pri udeľovaní povolenia ako aj pre priebežnú kontrolu dodržiavania podmienok činnosti finančnými inštitúciami.

K § 15

Upravuje sa informačná povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá sa rozhodla zriadiť pobočku na území iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Okrem základn ých informácií ako je členský štát plánovanej pobočky, navrhované sídlo pobočky, meno a priezvisko osoby navrhovanej za vedúceho pobočky a organizačnej štruktúry pobočky, musí ozná menie obsahovať plán poisťovacej činnosti a, ak sa poisťovňa rozhodla vykonávať povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyhlásenie, že sa stala členom n árodnej kancelárie a národného garančné ho fondu členského štátu pobočky. Obdobne sa upravuje oznamovacia povinnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu. Zároveň sa stanov uje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o plánovaných zmenách najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.

K § 16 a 17

V sú lade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa alebo zaisťovňa so sídlom na území Slovenskej republiky vykonáva ť poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov a to prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodné ho poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informáci í medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu hostiteľských členských štátov pri vykonávaní dohľadu nad pôsobení m uvedených poisťovní a zaisťovní.

Dohľad nad vykonávaním činnosti poisťovní a zais ťovní so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iných členských štátov vykonáva Národná banka Slovenska. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu, je povinná vykonať alebo strpie ť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

K § 18 až 20

V súlade so smernicou Solventnosť II sa stanovujú postupy, za ktorých môže poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu vykonávať svoju poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky alebo na základe slobodného poskytovania služieb. Upravuje sa výmena informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu domovských členských štátov a Ná rodnou bankou Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad pôsobením uvedených osôb.

Dohľad nad vykonávaním poisťovacej a zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu vykonáva príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu, ak zákon neustanovuje inak.

K § 21

Upravuje sa postup Národnej banky Slovenska, v prí pade zistenia porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu. Národná banka Slovenska je oprávnená vyzvať tieto subjekty na uskutočnenie nápravy v stanovenej lehote a súčasne o tom informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada o vykonanie opatrení na ukončenie protiprávneho stavu (článok 155 smernice Solventnosť II). Ak napriek tomuto opatreniu poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naď alej porušuje právne predpisy môže Národná banka Slovenska, po informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, sama uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

V prípade odobratia oprávnenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu alebo odobratia povolenia na vykoná vanie zaisťovacej činnosti zaisťovňou z iného členského štátu príslušným orgánom dohľadu, prijme Národná banka Slovenska, hneď ako sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykoná vania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Upravuje sa oznamovacia povinnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovne z iného členského štátu voči Národnej banke Slovenska. Z ároveň sa v odseku 7 upravuje informačná povinnosť Národnej banky Slovenska voči príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu v prípade, ak Národná banka Slovenska zistí, že č innosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu by mohla mať negatívny vplyv na jej finančnú situáciu.

Ustanovenie umožňuje v zmysle článku 155 smernice Solventnosť II, Národnej banke Slovenska pož adovať od poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zais ťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.

K § 22

V súlade so smernicou Solventnosť II sa upravuje oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska vo vzť ahu k Európskej komisii (ďalej len 'Komisia'), Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a k príslušným orgá nom dohľadu iných členských štátov.

K § 23

Niektoré riziká môžu byť náležite zvládnuté skôr len prostredn íctvom požiadaviek na správu ako prostredníctvom kvantitatívnych požiadaviek premietnutých v kapitálovej požiadavke na solventnosť. Účinný systém správy a riadenia je preto podstatný pre primerané riadenie poisťovne a zaisťovne a pre systém regulácie. Systém správy a riadenia zahàňa minimálne funkciu riadenia rizík, funkciu dodržiavania súladu, funkciu vnútorného auditu a poistno-matematickú funkciu (kľúčové funkcie).

Funkcia predstavuje administratívnu schopnosť vykonávať konkrétne úlohy správy a riadenia. Určenie konkrétnej funkcie nebráni poisťovni a zaisťovni voľne rozhodnúť, ako zabezpečiť tú to funkciu v praxi, ak sa v zákone nestanovuje inak. To by nemalo viesť k neprimerane zaťažujúcim požiadavkám, lebo by sa malo prihliadať na povahu, rozsah a zložitosť operácií poisťovne a zaisť ovne. Preto by malo byť možné, aby tieto funkcie vykonávali vlastní pracovníci alebo sa môže využiť poradenstvo externých odborníkov, prípadne ich možno zabezpečiť prostredníctvom externých odborní kov v súlade s obmedzeniami stanovenými v zákone.

V malých a menej zložitých poisťovniach a zaisťovniach môže jedna osoba alebo organizačná jednotka vykonávať viac ako jednu funkciu, okrem funkcie vnútorného auditu.

Funkcie zahrnuté v systéme správy a riadenia sa považujú za kľúčové funkcie, a teda aj za dôležité a kritické funkcie.

Vzhľadom na osobitnú povahu činností finitného zaistenia poisťovne a zais ťovne, ktoré uzatvárajú zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne stanoviť, merať a riadiť riziká vyplývajúce z týchto zmlúv alebo č inností.

Podrobnejšie požiadavky na systém správy a riadenia a odbornosť a vhodnosť osôb, ktoré skutočne riadia spoločnosť alebo vykonávajú iné kľú čové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, podrobnejšiu charakteristiku a požiadavky na výkon jednotlivých funkcií a podmienky, za ktorých sa m ôže vykonávať zverenie výkonu činnosti, budú stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie.

K § 24

Ustanovením sa transponuje článok 42 smernice Solventnosť II. Stanovuje sa, že všetky osoby, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, poboč ke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne musia spĺňať požiadavky na vhodnosť a odbornosť, pričom podliehajú oznamovacej povinnosti voči Národnej banke Slovenska. Na účely posúdenia požadovanej úrovne schopností osôb, ktoré vykonávajú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ich odborná kvalifikácia a skúsenosti, by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory. Na účely zákona sa definuje dôveryhodná fyzická osoba.

K § 25

Ustanovením sa transponuje článok 44 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočká m zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci straté gie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizí k minimálne zahàňať.

K § 26

Každá poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne by mala mať ako neoddeliteľnú súčasť svojej podnikateľskej stratégie štandardný postup hodnotenia svojich celkových potrieb solventnosti vzhľadom na svoj špecifický rizikový profil (vlastné hodnotenie rizika a solventnosti). Uvedené hodnotenie nevyžaduje vývoj vnútorné ho modelu, ani neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky odlišnej od kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo od minimálnej kapitálovej požiadavky. Hodnotenie sa má vykonávať v pravidelných intervaloch, avšak minimálne raz ročne, ako aj po každej významnej zmene rizikového profilu spoločnosti. Vý sledky každého hodnotenia by mali byť oznámené Národnej banke Slovenska ako súčasť informácií, ktoré je potrebné poskytovať na účely dohľadu.

K § 27

Ustanovením sa transponuje článok 46 smernice Solventnosť II. Poisťovniam, zaisťovniam, pobočkám zahraničných poisťovní a pobočkám zahraničných zaisťovní sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahàňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, rámec vnútornej kontroly, procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetk ých úrovniach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a funkciu dodržiavania súladu s predpismi. Zároveň sa v zmysle smernice Solventnosť II vymedzuje funkcia dodr žiavania súladu s predpismi.

K § 28

Ustanovenie transponuje článok 47 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Zároveň sa stanovuje, že funkcia vnútorného auditu musí byť nezávislá od operačných činností. Osoba alebo organizačná jednotka zodpovedná za vý kon funkcie vnútorného auditu nesmie vykonávať inú funkciu. Pre dosiahnutie objektívneho a nezávislého výkonu funkcie vnútorného auditu je potrebné , aby osoby zodpovedné za vykonávanie tejto funkcie m ali prístup k potrebným informáciám a, aby každé svoje zistenie a odporúčanie oznámili predstavenstvu alebo dozornej rade.

K § 29

Ustanovením sa transponuje článok 48 smernice Solventnosť II. Poisťovňa, zaisťovň a, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Osoby vykonávajúce aktuársku funkciu musia mať znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Zároveň musia byť schopn é preukázať, že ich schopnosti primerane zodpovedajú platným profesným pravidlám.

K § 30

Ustanovenie predmetné ho paragrafu transponuje článok 49 smernice Solventnosť II. V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad funkciami alebo činnosťami obstarávanými prostredníctvom zverenia výkonu č innosti je dôležité, aby Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu mala prístup ku všetkým dôležitým údajom, ktoré vlastní poskytovateľ externých výkonov bez ohľadu na to, č i je tento poskytovateľ regulovaný subjekt alebo neregulovaný subjekt, ako aj právo vykonávať kontroly, resp. dohľad na mieste. V záujme zohľadnenia vývoja na trhu a na zabezpečenie neustáleho dodržiavania podmienok zverenia výkonu činnosti by Národná banka Slovenska mala byť informovaná pred zverením výkonu kritických alebo dôležitých funkcií alebo činností.

K § 31

Ustanovením sa stanovuje povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne upraviť organizačnú štruktúru a nastavenie vnútorných procesov spôsobom zabezpečujú cim minimalizovanie rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov. Na účely zistenia konfliktov záujmov sa najmä berie do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv alebo za uzatváranie iných ako poistných zml úv nie sú voči klientom v osobitnom vzťahu, resp. postavení. Stanovuje sa povinnosť zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov, ktoré musia byť vypracované v p ísomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štrukt úry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.

K § 32

Stanovuje sa povinnosť poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťa žností a ich evidenciu umožňujúci spravodlivé vyšetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.

K § 33 až 35

Ustanoveniami sa transponujú články 51, 53, 54 a 55 smernice Solventnosť II.V záujme zaručenia transparentnosti je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná najmenej raz ročne zverejni ť, t. j. bezplatne sprístupniť verejnosti v tlačenej alebo elektronickej forme dôležité informácie o svojej solventnosti a finančnom stave. Ustanovenia tohto zákona zároveň nebránia poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne dobrovoľne zverejniť ďalšie informácie. Bližšia charakteristika náležitosti správy o solventnosti a finanč nom stave ako aj ďalšie súvisiace povinnosti budú upravené vykonávacím nariadením.

K § 36

Stanovuje sa všeobecný princíp oceňovania aktív a pasív poisťovňou, zaisťovňou, poboč kou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne. V dôsledku povahy niektorých aktív a pasív je možný odklon od stanoveného spôsobu oceňovania, ak tak stanovuje zákon v ďalší ch ustanoveniach alebo vykonávacie nariadenie.

K § 37 až 44

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poboč ka zahraničnej zaisťovne je povinná zriadiť primerané technické rezervy s cieľom dodržať svoje z áväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia.

Hodnota technických rezerv by preto mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záv äzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne. Hodnota technických rezerv by teda mala zodpovedať sume, ktorú by iná poisťovň a, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (referenčný podnik) žiadala, ak by mala prevziať a vyrovnať podkladové poistné a zaistné záväzky. Výška technick ých rezerv by mala zohľadňovať vlastnosti poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa, ktorý je ich základom. Pri ich výpočte by sa preto mali používať len informácie týkajúce sa konkrétnej poisť ovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, napríklad informácie o správe nárokov a o výdavkoch, keďže tieto informácie umožňujú, aby poisťovne, zaisť ovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní lepšie zohľadnili vlastnosti základného poistného alebo zaistného kmeňa.

Na účel výpočtu technických rezerv by malo byť možné použiť primerané interpolácie a extrapolácie z priamo sledovateľných trhových hodnôt.

Na získanie ekonomického ocenenia poistných alebo zaistných záväzkov je potrebné, aby sa očakávaná súčasná hodnota poistných a zaistných záväzkov počítala na základe aktuálnych a hodnoverných informácií a realistických predpokladov so zohľadnením finančných záruk a opcií v poistných alebo zaistných zmluvách. Malo by sa vyžadovať použitie účinných a zosúladených poistno-matematických metód.

V záujme premietnutia špecifickej situácie malých a stredných poisťovní by sa mali umožniť zjednodušené prístupy k výpočtu technických rezerv.

Hodnota technických rezerv je určená súčtom najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže. Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budú cim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záv äzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s t ýmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov.

Príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier zohľadňuje dlhodobý charakter poistných záväzkov. Preto z dôvodu zníženia vplyvu krátkodobých vý kyvov na finančnú situáciu poisťovní a zaisťovní sa pri jej zostrojení zohľadňuje párovacia úprava alebo úprava volatility. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách a hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhš ími splatnosťami ku konečnej forwardovej sadzbe.

Ïalšie spresnenia výpočtu technických rezerv budú stanovené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 45 až 47

Kapitálové požiadavky kladené na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne by mali byť kryté vlastnými zdrojmi poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a poboč ky zahraničnej zaisťovne bez ohľadu na to, či sú vo forme súvahových alebo podsúvahových položiek alebo nie. Keďže nie všetky finančné zdroje zabezpečujú úplnú absorpciu strát v prípade likvidácie alebo v prípade aktívneho podniku, položky vlastných zdrojov by sa mali klasifikovať v súlade s kritériami kvality do troch tried a oprávnená suma vlastných zdrojov na krytie kapitálových požiadaviek by mala byť zodpovedajúcim spôsobom obmedzená.

Vo všeobecnosti sú aktíva bez akýchkoľvek predvídateľných záväzkov dostupné na účely absorbovania strát vyplývajúcich z negatívnych obchodných výkyvov pri pokračovaní činnosti a v prí pade likvidácie. Preto by sa prevažná väčšina prebytku aktív nad záväzkami oceneného v súlade so zásadami stanovenými v návrhu zákone mala pokladať za vysokokvalitný kapitál (trieda 1).

V niektorých členských štátoch je obvyklé, že poisťovne predá vajú produkty životného poistenia, pri ktorých poistníci a oprávnené osoby prispievajú na rizikový kapitál podniku výmenou za celý alebo čiastočný výnos z príspevkov. Tieto fondy akumulovaný ch prostriedkov sú prebytočné zdroje, ktoré sú majetkom právnickej osoby, ktorá ich vytvorí.

Fondy akumulovaných prostriedkov by sa mali oceňovať v súlade s ekonomickým prístupom stanoveným v návrhu zákona.

V súvislosti so stanovením vlastných zdrojov, klasifikáciou vlastných zdrojov a použiteľnosť ou vlastných zdrojov budú viaceré náležitosti ako napr. kritéria schvaľovania dodatkových vlastných zdrojov Národnou bankou Slovenska, zoznam položiek vlastných zdrojov jednotlivých tried, metódy použiteľn é Národnou bankou Slovenska pri schvaľovaní hodnotenia a zaradenia položiek vlastných zdrojov do jednotlivých tried, kvantitatívne limity pre jednotlivé triedy a pod. upravené vykonávacím nariadením vydaným Komisiou.

K § 48

Kapitálová požiadavka na solventnosť by mala odrážať úroveň oprávnených vlastných zdrojov, ktorá umožňuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne absorbovať výrazné straty a ktorá dáva poistníkom a príjemcom poistného plnenia primeranú záruku, že platby sa vykonajú v čase splatnosti.

Na zabezpečenie toho, že poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničný ch poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní priebežne disponujú použiteľnými vlastnými zdrojmi kryjúcimi kapitálovú požiadavku na solventnosť, pričom sa zohľadňujú zmeny v ich rizikovom profile, sú povinné minimálne raz ročne vykonať výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, priebežne ju sledovať a prepočítať ju pri každej významnej zmene rizikov ého profilu.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa ur čí ako ekonomický kapitál, ktorý by poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní mali držať s cieľom zabezpečiť, aby úpadok nenastal častejšie než v jednom z 200 prípadov, alebo aby tieto podniky stále boli schopné splniť svoje záväzky voči poistní kom a oprávneným osobám počas nasledujúcich 12 mesiacov s pravdepodobnosťou aspoň 99,5 %. Tento ekonomický kapitál sa musí počítať na základe skutočného rizikového profilu týchto pois ťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničn ých poisťovní lebo pobočiek zahraničných zaisťovní a so zohľadnením vplyvu prípadných postupov zmierňovania rizika a účinkov diverzifikácie.

K § 49 až 53

Stanovuje sa štandardný vzorec na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktorý umožní poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahranič nej zaisťovne hodnotiť jej ekonomický kapitál. Pre štruktúru štandardného vzorca platí modulárny prístup, čo znamená, že v prvom kroku by sa mala hodnotiť individuálna expozícia voči každej kateg órii rizika a v druhom kroku by sa mala potom kumulovať. Ak použitie špecifických parametrov jednotlivej poisťovne alebo zaisťovne umožňuje lepšie zachytiť skutočný rizikový profil tejto poisťovne alebo zais ťovne, môže táto poisťovňa alebo zaisťovňa na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska použiť tieto svoje špecifické parametre.

Zároveň sa povoľuje zjednodušené prístupy k výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť v súlade so štandardným vzorcom s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu malých a stredných poisť ovní a zaisťovní.

V prípade, ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza š tandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže nariadiť použitie parametrov charakteristických pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu.

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými spoločnosťami pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť prostredníctvom š tandardného vzorca, Komisia prostredníctvom vykonávacieho nariadenia stanoví viaceré náležitosti ako napr. úpravu štandardného vzorca, podmoduly nevyhnutné alebo presnejšie kryjúce riziká patriace do príslušných rizikových modulov, metódy, predpoklady a štandardné parametre, ktoré sa majú použiť pri výpočte každého rizikového modulu alebo podmodulu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, korelačné parametre rizík, metódy a parametre použiteľné pri hodnotení kapitálovej požiadavky pre operačné riziko, metódy použiteľné na výpočet úpravy zohľadňujúcej kapacitu te chnických rezerv a odložených daní absorbovať straty a pod.

K § 54 až 62

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa môže na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť použiť namiesto štandardného vzorca čiastočný alebo úplný vn útorný model. S cieľom zabezpečenia rovnocennej úrovne ochrany poistníkov a oprávnených osôb podlieha použitie čiastočného alebo úplného vnútorného modelu predchádzajúcemu schváleniu Ná rodnej banky Slovenska. Pri schvaľovaní čiastočného alebo vnútorného modelu sa postupuje podľa vykonávacieho nariadenia vydan ého Komisiou.

Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prí padoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska. Za odôvodnený prípad sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vn útorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne. Ak po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa prestanú dodržiavať stanovené požiadavky, sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že účinok nedodržiavania požiadaviek nie je významný.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch a pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho alokáciu vrátane vlastného posúdenia rizika a solventnosti.

S cieľom zabezpečiť zosúladený postup pri používaní vnútorných modelov v celom Spoločenstve vydá Komisia vykoná vacie nariadenie stanovujúce podrobnejšie podmienky.

K § 63

Stanovuje sa, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použ iteľnými vlastnými zdrojmi. Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť stanovuje minimálnu úroveň, pod ktorú by výška finančných zdrojov nemala klesnúť. Je nutné, aby sa uvedená úroveň počítala podľa jednoduchého vzorca, pre ktorý je stanovené minimum a maximum na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, a aby vychádzala z údajov, ktoré možno overiť auditom. Poisťovňa a zaisť ovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledky výpočtu oznámiť Národnej banke Slovenska. Minimálna kapitálová pož iadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne sa pohybuje v intervale 25% až 45% kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne. Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej pož iadavky na solventnosť ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Komisia vydá vykonávacie nariadenie upresňujúce výpo čet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 64

Ustanovenie zavádza v zmysle čl ánku 132 smernice Solventnosť II zásadu 'obozretnej osoby', ktorou by sa mali riadiť všetky investície, ktoré držia poisťovne a zaisťovne. V porovnaní s doterajšou reguláciou, návrh zákona nestanovuje zoznam prípustných aktív. Poisťovňa a zaisťovňa však investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môžu riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti. Poisťovne a zaisťovne by mali mať aktíva dostatočnej kvality na pokrytie svojich celkových finančných po žiadaviek. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie Komisia môže vydať vykonávacie nariadenie spresňujúce kvalitatívne pož iadavky pre investovanie poisťovní a zaisťovní.

K § 65

Stanovuje sa, že ustanovenia návrhu zá kona upravujúce oceňovanie aktív a záväzkov, technické rezervy, vlastné zdroje, kapitálovú po žiadavku na solventnosť, minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a investovanie sa primerane vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti a zais ťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne.

K § 66

V zmysle článku 211 smernice Solventnosť II sa umožňuje zriadenie a činnosť účelovo vytvorených subjektov na území Slovenskej republiky na základe predchádzajúceho povolenia zo strany Národnej banky Slovenska. Èinnosť účelovo vytvorených subjektov spočíva v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré ú čelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom. Rozsah povolenia, povinné podmienky, ktoré sa zahrnú do všetkých vydaných zmlúv, po žiadavky vhodnosti a odbornosti na osoby riadiace účelovo vytvorený subjekt, požiadavky na akcionárov alebo členov vlastniacich kvalifikovaný podiel, mechanizmy vn útornej kontroly a požiadavky rizikového manažmentu, požiadavky na účtovníctvo a obozretné podnikanie a požiadavky na solventnosť účelovo vytvorených subjektov budú upravené vo vykonávacom nariadení vydanom Komisiou.

K § 67

Na základe článku 172 smernice Solventnosť II Komisia príjme vykonávacie opatrenia, ktorými stanov í kritéria na zhodnotenie, či režim solventnosti v tretej krajine, ktorý sa uplatňuje na zaisťovaciu činnosť poisťovní a zaisťovní so sídlom v tejto tretej krajine, je rovnocenný s režimom Solventnosť II. Ak sa usúdi, že režim solventnosti v tretej krajine je rovnocenný, zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v tejto tretej krajine, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so spoločnosťami so sídlom v členskom štáte. Uvedeným postupom sa zabezpečí pružný postup na úrovni Spoločenstva, ktorý umožní hodnotiť rovnocennosť s tretími krajinami v oblasti obozretnosti, s cieľom zlepšiť liberalizáciu služieb zaistenia v tretích krajinách buď formou usadenia sa, alebo cezhraničného poskytovania služieb.

K § 68

Ustanovuje sa spôsob prerozdelenia prostriedkov z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto prostriedky rozdeľuje Ministerstvo vn útra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky hasičským jednotkám a zložkám Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K § 69

V zmysle článku 209 smernice Solventnosť II sa ukladá povinnosť stanoviť výšku poistného v životnom poistení, tzn. cenu, za ktorú sa poskytuje poisťovacia služba, ktorú musí zaplatiť poistený ako protihodnotu za krytie rizika, na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby sa umožnilo poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.

K § 70

Ustanovením odseku 1 sa stanovujú poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne viaceré povinnosti majúce za cieľ vykonávanie činnosti s odbornou starostlivosťou v záujme ich klientov, poskytovanie informácií potrebných na uzavretie poistnej zmluvy a zákaz používania nepravdivých alebo zavádzajúcich inform ácií pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.

Ustanoveniami odseku 2 a 3 sa stanovuje poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisť ovne povinnosť postupovať v uvedených prípadoch podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovením odseku 4 sa upravuje povinnosť poskytnúť poistníkovi v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím poistnej zmluvy dôležité zmluvné podmienky uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Dostatočný časový predstih sa chápe ako časový priestor potrebn ý na zodpovedné rozhodnutie sa pre poistný produkt, pričom jeho reálne trvanie závisí od skúseností a znalostí klienta v oblasti konkrétneho poistného produktu, ako aj od charakteru a zložitosti predmetného poistn ého produktu. Dostatočný časový predstih potrebný pre konkrétneho klienta je na posúdení osoby, ktorá s klientom uzatvára poistnú zmluvu.

Nasledujúce odseky ustanovujú povinnosť pre členov predstavenstva a členov dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcich pobočky zahraničnej poisťovne a vedúcich pobočky zahraničnej zaisťovne, nútených správcov, zástupcov nútených správcov, prokuristov a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne vykonávať svoju činnosť spôsobom zohľadňujúcim a minimalizujúcim riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov a v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a ich klientov. Upravuje sa zodpovednosť za skutočnú škodu spôsobenú členom predstavenstva poisťovne a zaisťovne a vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne a vedú cim pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 71

V tomto ustanovení sa určujú podmienky, ktoré musí poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne dodržiavať pri vykonávaní obchodov s osobami, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne. Cieľom je zreteľne vylúčiť vykonávanie takých obchodov, ktoré by poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne z hľ adiska rizika a rentability s ktorýmkoľvek iným klientom nevykonala. Ïalej sa ustanovuje, aby obchody s takýmito osobami boli vykonané len ak daný obchod schváli jednomyseľne štatutárny orgán poisťovne a zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne s vylúčením osoby, ktorej by sa takýto vzťah týkal. Taktiež musí byť zmluvne zabezpečený obchod sankciou neplatnosti ak dôjde k následnému zisteniu porušenia podmienok uvedených v tomto ustanovení.

K § 72

V tomto ustanovení sa stanovuje povinnosť vybraným fyzickým osobám zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na zá klade svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov. Rovnako sa stanovuje povinnosť zachovať mlčanlivosť vo vzťahu k osobným údajom klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa poskytovanie informácie nepovažuje za porušenie mlčanlivosti v s úlade s článkom 68 smernice Solventnosť II, takýmto sú napr. poskytnutie informácie Ná rodnej banke Slovenska pri výkone dohľadu, súdu na účely občianskeho súdneho konania, daňovým orgánom vo veciach daňového konania.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa taktiež nepovažuje výmena informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zais ťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní v zákonom určených dôvodov a taktiež výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a vymedzenými osobami.

K § 73

S cieľom chrániť záujmy poistníkov alebo poistených sa stanovuje, ž e poisťovňa vykonávajúca súčasne činnosti životného poistenia aj neživotného poistenia (tzv. univerzálna poisťovňa) je povinná riadiť tieto činnosti osobitne. Predovšetkým sa stanovuje, ž e na tieto poisťovne sa vzťahujú rovnaké kapitálové požiadavky ako požiadavky vzťahujúce sa na rovnocennú skupinu poisťovní, ktorú tvorí životná poisťovňa a neživotná poisťovňa, so zoh ľadnením vyššej prevoditeľnosti kapitálu v prípade univerzálnych poisťovní.

V súvislosti s možnosťou vykonávať súčasne poisťovaciu činnosť aj zaisťovaciu činnosť sa stanovuje, že ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť je povinná vykonávať tieto činnosti tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených a zaistených a viesť oddelenú analytickú evidenciu.

Zároveň sa stanovuje povinnosť viesť oddelenú správu, viesť oddelen ú analytickú evidenciu a uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pois ťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť v tomto poistnom odvetví.

K § 74

Ustanovuje sa povinnosť viesť účtovníctvo v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorš ích predpisov, pričom účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Taktiež sa ukladá povinnosť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovni, zaisťovni a pobočke zahranič nej zaisťovni oznámiť Národnej banke Slovenska audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorý bol poverený overením účtovnej závierky. V prípade, že Národná banka Slovenska má voč i osobe audítora alebo audítorskej spoločnosti výhrady, môže výber odmietnuť. V prípade, ke ď poisťovňa alebo zaisťovňa síce vybrala iného audítora alebo audítorskú spoločnosť, ale Národná banka Slovenska má oprávnené výhrady k jeho osobe a odmietne aj jeho, Národná banka Slovenska sama vyberie audítora alebo audítorskú spolo čnosť, ktorý preskúma účtovnú závierku.

Na účely posilnenia dohľadu nad poisťovňami a zaisťovň ami a ochrany poistníkov sa stanovuje povinnosť audítorov a audítorských spoločností okamžite ohlásiť Národnej banke Slovenska akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať závažný vplyv na finančnú situá ciu alebo administratívnu organizáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.

K § 75

V zmysle článku 159 smernice Solventnosť II sa upravuje informačná povinnosť poisťovne a zaisťovne voči Národnej banke Slovenska týkajúca sa cezhraničného vykonávania poisťovacej č innosti a zaisťovacej činnosti. Informácie sa poskytujú osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej prostredníctvom pobočky v príslušnom členskom št áte a osobitne o výsledkoch činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Pre neživotné poistenie sa informácie poskytujú v členení podľa skupín odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu z ákona, pre životné poistenie v členení podľa poistných odvetví podľa prílohy č. 1 k návrhu zákona.

Zároveň sa stanovuje povinnosť pre poisťovňu, poboč ku zahraničnej poisťovne a poisťovňu z iného členského štátu bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska rozhodnutie o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v poistnom odvetv í uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, pričom ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štá tu najskôr tri mesiace po doručení tohto oznámenia.

K § 76

V súlade s článkami 57 a 61 smernice Solventnosť II sa vyžaduje od každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá chce zrušiť alebo znížiť svoju priamu alebo nepriamu kvalifikovanú účasť na základnom imaní poisť ovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni, aby túto skutočnosť oznámila vopred Národnej banke Slovenska a zároveň sa u stanovuje aj obsah takéhoto písomného oznámenia.

Pois ťovni a zaisťovni sa ukladá povinnosť informovať Národnú banku Slovenska, ak sa dozvie o nadobudnutiach alebo likvidáciách účasti na základom imaní alebo na hlasovacích právach, ktoré spôsobia, ž e tieto účasti prekročia alebo poklesnú pod jednu z hraníc stanovených v návrhu zákona. V súlade s článkom 61 smernice Solventnosť II sa zároveň stanovuje, že poisťovňa a zaisťovňa je povinná zostavovať zoznam svojich akcionárov s kvalifikovanou účasťou a predkladať ho Národnej banke Slovenska.

K § 77

Ustanovuje sa povinnosť vyžiadať si predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska v prípadoch uveden ých v návrhu zákona. Ide predovšetkým o také významné skutočnosti, akými sú nadobudnutie alebo ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v pois ťovni alebo zaisťovni v stanovených hraniciach, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne, predaj podniku, vrá tenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, vykonávanie finančné ho sprostredkovania, neuverejnenie informácií, ktoré obsahuje správa o solventnosti a finančnom stave, viaceré žiadosti týkajúce sa stanovenia a zaradenia vlastných zdrojov, nahradenie niektorých parametrov v štandardnom vzorci parametrami charakteristickými pre prí slušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, schválenie a následné zmeny vnútorného modelu, viaceré žiadosti pri aplikácii osobitného režimu.

Definujú sa tu podmienky, ktoré je potrebné splniť na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska, ako aj kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak úkon, na ktor ý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nebol vykonaný v zákonom stanovej lehote, je tento úkon neplatný.

K § 78

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov, sú klienti a ich zástupcovia povinní poisťovni, poboč ke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na základe jej žiadosti poskytnúť osobné údaje v prípade fyzickej osoby, identifikačné údaje v prípade prá vnickej osoby, kontaktné údaje, doklady potrebné na splnenie požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy a taktiež umožniť získať osobné údaje kop írovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním. Následne sa upravuje spracovávanie údajov poisťov ňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a podmienky ich poskytovania tretím osobám.

V tomto ustanovení návrhu zákona sa ď alej ustanovuje povinnosť poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré uzavierajú poistné zmluvy v životnom poistení, aby požadovali od klientov preukázanie totožnosti. Taktiež sa stanovuje poisťovni, pobo čke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne povinnosť zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy v životnom poistení nad zákonom stanovenú hranicu. Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné poistné zmluvy vrátane ich zmien a súvisiacich dokladov, údaje a k ópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použit ých klientom na uzavretie poistnej zmluvy uschovávať najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.

K § 79

Hlavným cieľom regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi je riadna ochrana poistníkov a oprávnených osôb. Pojem oprávnená osoba by mal zahàňať každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má určité právo v zmysle poistnej zmluvy. Finančná stabilita a objektívne a stabilné trhy sú ďalšími cieľmi regulácie poistenia a zaistenia a dohľadu nad nimi, na ktoré je takisto potrebné prihliadať, ktoré by avšak nemali narušiť hlavný cieľ. Návrh zákona poveruje výkonom dohľadu Národnú banku Slovenska a vymedzuje, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu. Prá vomoci a povinnosti Národnej banky Slovenska a kontrolovaných osôb, ako aj procesné postupy pri vykonávaní kontroly sú bližšie upravené v zákone o dohľade nad finančným trhom.

V návrhu zákona sa ďalej vymedzuje predmet dohľadu ako kontrola vykonávania poisťovacej alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa z ákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, vrátane právne záv äzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov.

V zmysle Hlavy I Kapitoly III smernice Solventnosť II sa stanovujú všeobecné právomoci dohľadu, všeobecné zásady výkonu dohľadu, postup pri výkone dohľadu pri cezhraničnom poskytovaní služieb, poskytovanie informácii pre účely dohľadu a poskytovanie informácii Národnou bankou Slovenska iným subjektom.

K § 80

S cieľom zabezpečiť výkon dohľadu Národnej banky Slovenska nad zvereným výkonom funkcií a činností sa v zmysle článku 38 smernice Solventnosť II stanovujú podmienky, ktoré musí poisť ovňa a zaisťovňa splniť, keď zveruje výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe. Zároveň sa upravuje režim výkonu dohľadu na mieste v priestoroch poskytovateľa služieb pri cezhraničnom zverení výkonu funkcie alebo č innosti.

K § 81 až 86

V zmysle článku 212 smernice Solventnosť II sa definuj ú subjekty podliehajúce výkonu dohľ adu nad skupinou ako sú spoločnosť s účasťou, príbuzná spoločnosť, skupina, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť. Zároveň sa definujú subjekty podieľajúce sa na výkone dohľadu nad skupinou, a to orgán dohľadu nad skupinou a kolégium orgánov dohľadu.

V súlade s článkom 213 smernice Solventnosť II sa stanovuje rozsah a prípady uplatňovania dohľadu nad skupinou. Pre vybrané subjekty sa v určených prípadoch stanovuje možnosť uplatňovať len ustanovenia zákona upravujúce dopl ňujúci dohľad.

V súlade s článkom 214 sa stanovuje rozsah pôsobnosti dohľadu nad skupinou. Vymedzujú sa prí pady, kedy môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľ adu nad skupinou vylúčiť právnickú osobu z dohľadu nad skupinou.

Dohľad nad skupinou sa v každom prípade uplatňuje na ú rovni konečnej materskej spoločnosti so sídlom v Spoločenstve. V súlade s opciou danou členským štátom uvedenou v článku 216 smernice Solventnosť II sa však povoľuje Národnej banke Slovenska vykonávať v primeranom rozsahu dohľad nad skupinou na úrovni konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni. V takom prípade je Národná banka Slovenska oprávnená uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských š tátoch, kde sa nachádza iná príbuzná spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni v inom členskom štáte, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na ú rovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov.

V súvislosti s výkonom dohľadu nad skupinou budú viaceré podrobnosti upravené vykonávacím nariadením Komisie.

K § 87 až 96 a 99

Na úrovni skupiny je potrebné kalkulovať solventnosť za pois ťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu tvoriace súčasť skupiny. Pois ťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou alebo v prípade holdingových poisťovní, poisťovňa alebo zaisťovňa v skupine, sú povinné zabezpečiť, že v skupine budú dostupné použiteľné vlastné zdroje, ktoré sa budú stále minimálne rovnať kapitálovej požiadavke na solventnosť skupiny. Uvedené výpočty sa vykonaj ú minimálne raz ročne, a to buď poisťovňou s účasťou, zaisťovňou s účasťou alebo holdingovou poisťovňou a predložia sa orgánu dohľadu nad skupinou. Ak sa rizikový profil skupiny vý znamne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa opätovne bezodkladne vypočíta a ozná mi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Stanovujú sa technické zásady a metódy výpoč tu solventnosti skupiny. Poisťovňa s účasť ou alebo zaisťovňa s účasťou vypočíta skupinovú solventnosť podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii alebo, ak orgán dohľadu nad skupinou určil po konzultácii s ostatnými príslušn ými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou z dôvodu vhodnosti metódu založenú na odpočte a agregácii alebo kombináciu oboch metód.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná ú časť, ktorú má spoločnosťou s účasťou vo svojich prepojených spoločnostiach. Pomerná účasť sa stanoví buď ako percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov alebo ako pomer upísan ého kapitálu v priamej alebo nepriame držbe spoločnosti s účasťou. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nemôžu viacnásobne zohľadniť použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej pož iadavky na solventnosť jednotlivých spoločností v skupine. Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou s účasťou alebo zaisťovňou s účasťou a príbuznou spoločnosťou, spoločnosť ou s účasťou alebo inou príbuznou spoločnosťou niektorej z jej spoločností s účasťou.

K § 97

Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypoč íta na základe vnútorného modelu len ak bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou po spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov dohľadu. Žiadosť o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitá lovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu predkladá poisťovňa s ú časťou alebo zaisťovňa s účasťou a tieto príbuzné spoločnosti. V súlade s článkom 231 smernice Solventnosť II sa stanovuje proces schvaľovania použitia vnútorného modelu.

K § 98

Pri nariadení navýšenia kapitá lu skupiny sa postupuje primerane podľa § 142 návrhu zákona a vykonávacieho nariadenia. Pri stanovení, č i konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny sa na úrovni skupiny posudzuje najmä to, či existujú riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté a, či sú uložené navýšenia kapitálu príbuzným spoločnostiam, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny.

K § 100

V súlade s článkom 235 smernice Solventnosť II sa stanovuje výpočet solventnosti skupiny, ak je poisťov ňa alebo zaisťovňa dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Spoločenstva. Na úč ely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje ako poisťovňa s účasťou alebo zaisťovňa s účasťou podliehajú ca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 101 až 105

V súlade s článkami 236 až 240 smernice Solventnosť II sa upravuje osobitný režim pre poisťovňu a zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisť ovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a spĺňa zákonom stanovené podmienky. V prí pade splnenia podmienok a uplatnenia režimu rozhodnutia Národnej banky Slovenska týkajúce sa navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, požiadavky na vý počet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca alebo požiadavky, aby pri v ýpočte modulov upisovacieho životného rizika, upisovacieho neživotného rizika a upisovacieho zdravotného rizika, poisťovňa alebo zaisťovňa nahradila niektoré parametre štandardné ho vzorca parametrami charakteristickými pre túto poisťovňu alebo zaisťovňu, podliehajú predchádzajúcej konzultácii príslušných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich v lehote jedného mesiaca od návrhu Národnej banky Slovenska a pred dosiahnutím spoločnej dohody kolé gia postúpiť danú vec Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktor é môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgá nom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnut ím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcé rskou spoločnosťou nedodržala kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán predložený touto poisťovň ou alebo zaisťovňou. Kolégium orgánov dohľadu v lehote štyroch mesiacov odo dň a zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, príjme stanovisko k návrhu ozdravného plánu. Národná banka Slovenska príjme rozhodnutie o návrhu tohto ozdravného plánu a zohľadní názory a v ýhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu. Ak Národná banka Slovenska zistí zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bez zbytočného odkladu informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení voči poisťovni alebo zaisťovni. S výnimkou situácií, ktoré neznesú odklad, sa navrhované opatrenie prediskutuje v rámci kolégia orgánov dohľadu. N árodná banka Slovenska uloží opatrenie prijaté kolégiom orgánov dohľadu poisť ovni alebo zaisťovni a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcé rskou spoločnosťou nedodržala minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobý finančný plán predlož ený touto poisťovňou alebo zaisťovňou. Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu o opatreniach tejto poisťovne alebo zaisťovne prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej pož iadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska alebo orgán dohľadu nad skupinou môž e postúpiť skutočnosti Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov). V takom prípade Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) prijať v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) alebo po uplynutí lehoty jedného mesiaca prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Eur ópskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgá nu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane.

V zmysle článku 240 smernice Solventnosť II sa stanovujú prípady, kedy sa na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu prestane osobitný režim uplatňovať.

K § 106

V zmysle článku 244 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad na koncentráciou rizík na úrovni skupiny, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môž e vydať vykonávacie nariadenie stanovujúce vymedzenie a identifikáciu významnej koncentrácie rizík a predkladania správ o významných koncentráciách rizík na úrovni skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 107

V zmysle článku 245 smernice Solventnosť II sa upravuje dohľad nad vnútroskupinovými transakciami, ktorý vykonáva orgán dohľ adu nad skupinou. Komisia v tejto súvislosti môže vydať vykonávacie nariadenie stanovuj úce vymedzenie a identifikáciu významnej vnútroskupinovej transakcie a predkladania správ o významných vnútroskupinových transakciách v rámci skupiny orgánu dohľadu nad skupinou.

K § 108

V zmysle článku 246 smernice Solventnosť II sa upravuje riadenie rizík a vnútorná kontrola na úrovni skupiny, ktoré podliehajú kontrole orgánom dohľadu nad skupinou. Vnútorná kontrola skupiny zahàňa minimálne primerané procesy týkajúce sa solventnosti skupiny umožňujúce identifikovať a merať všetky dôležité riziká a identifikova ť prislúchajúce použiteľné vlastné zdroje a postupy oznamovania a účtovné postupy umožňujúce sledovať a riadiť vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík. Stanovuje sa povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva vykonávať na úrovni skupiny vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré podlieha kontrole orgánu dohľadu nad skupinou. Po súhlase orgánu dohľadu nad skupinou sa môže vykonať súčasne s vlastným posúdení m rizika a solventnosti na úrovni skupiny aj posúdenie na úrovni dcérskej spoločnosti v skupine a vyhotoviť dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia, ktorý sa predloží všetkým príslušným orgá nom dohľadu.

K § 109

Všetky skupiny poisťovní a zaisťovní, na ktoré sa vzťahuje dohľad nad skupinou, by mali mať orgán dohľadu nad skupinou vymenovaný spomedzi dotknutých orgánov dohľadu pr íslušných členských štátov. V súlade s článkom 247 smernice Solventnosť II sa stanovuje spôsob určenia orgánu dohľadu nad skupinou. Medzi práva a povinnosti orgánu dohľadu nad skupinou by mali patriť vhodné koordinačné a rozhodovacie právomoci potrebné pre v ýkon dohľadu nad skupinou.

K § 110 až 112

Orgány dohľadu zo všetkých členských štátov, v ktor ých majú poisťovne, poisťovne z iných členských štátov, zaisťovne a zaisťovne z iných členských štátov skupiny svoje sídlo, by sa mali stať súčasťou dohľadu nad skupinou prostrední ctvom kolégia orgánov dohľadu. Všetci členovia kolégia orgánov dohľadu by mali mať prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii ostatné orgány dohľadu v kolégiu, a mali by sa aktívne a na sú stavnom základe zapájať do procesu rozhodovania. V rámci kolégia by sa malo zabezpečiť účinné uplatňovanie postupov spolupráce, výmeny informácií a konzultácií medzi orgánmi dohľadu v kolégiu.

Èinnosti kolégia by mali byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti všetkých spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny, ako aj cezhraničnému rozmeru. Orgány dohľ adu by mali využívať kolégium na účely zbližovania svojich príslušných rozhodnutí a na účely úzkej spolupráce, aby mohli vykonávať činnosti súvisiace s dohľadom nad skupinou podľa harmonizovan ých kritérií.

K § 113

V zmysle článku 251 smernice Solventnosť II sa upravuje výmena informácii medzi orgánom dohľadu nad skupinou a orgánmi dohľadu členského štátu, v ktorých má materská spoločnosť svoje ú stredie, a ktoré samotné nevykonávajú dohľad nad skupinou. S cieľom zabrániť dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom zapojeným do dohľadu, kontaktuje orgán dohľadu na skupinou pri informáci ách, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, tento orgán dohľadu, ak je to možné.

K § 114

V súlade s článkom 252 smernice Solventnosť II sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu členských štátov zodpovednými za dohľad nad bankami alebo subjektmi kolektívneho investovania, ak poisťovňa alebo zaisťovňa a banka so s ídlom v inom členskom štáte, alebo subjekt kolektívneho investovania so sídlom v inom členskom štáte sú priamo alebo nepriamo prepojené, alebo majú spoločnú spoločnosť s účasťou.

K § 115

V zmysle článkov 254 a 255 smernice Solventnosť II sa upravujú práva a povinnosti Národnej banky Slovenska v procese získavania a výmeny informácií. Pri výkone dohľadu nad skupinou môže Národná banka Slovenska požadovať informácie potrebné na ú čely výkonu tohto dohľadu priamo od spoločnosti v skupine, ak aj nevykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, ak už tieto informácie boli vyžiadané, ale neboli v primeranej časovej lehote poskytnuté. V prípade, že Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, stanovuje sa jej právomoc udeliť výnimku z pravidelného predkladania údajov v intervaloch kratší ch ako jeden rok na úrovni skupiny a z predkladania údajov po jednotlivých položkách na úrovni skupiny s tým, že v obidvoch prí padoch musia byť splnené stanové podmienky. Získané informácie je Národná banka Slovenska oprávnená overiť dohľadom na mieste. Upravuje sa režim pri cezhraničnom overovaní predložených informácií a možnosť obrátiť sa na Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 116 a 117

V súlade s článkom 256 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva každoročne uverejniť správu o solventnosti a finančnom stave skupiny. Na zverejnenie správy sa uplatňujú ustanovenia vzťahujúce sa na zverejňovanie správy na sólo úrovni. Sprá va o solventnosti a finančnom stave môže na základe žiadosti konečnej materskej spoločnosti na úrovni Spoločenstva a so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou obsahovať aj informácie za každú dcérsku spolo čnosť v rámci skupiny. Tieto informácie musia byť jednotlivo identifikovateľné a uverejnené v súlade s pravidlami pre uverejňovanie na sólo úrovni.

V súlade s článkom 256a smernice Solventnosť II sa stanovuje pre poisťovňu, zaisťovňu, holdingovú poisťovňu a zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť povinnosť minimálne raz ročne zverejniť právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru skupiny.

K § 118

V zmysle článku 257 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že všetky osoby, ktoré skutočne riadia poisť ovaciu holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, sú povinné spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť pri výkone svojich funkcií. Na plnenie požiadaviek sa uplatňujú ustanovenia paragrafu upravujúcom požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť sólo entít.

K § 119

V súlade s článkom 258 smernice Solventnosť II sa upravujú postupy voči poisťovacej holdingovej spoločnosti ako konečnej materskej spoločnosti pri nedodržaní príslušných požiadaviek zá kona alebo pri potenciálnom ohrození solventnosti, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisť ovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá je dcérskou spoločnosťou príslušnej poisťovacej holdingovej spoločnosti.

K § 120 až 123

Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej ústredie sa nachádza mimo Spoločenstva, by sa mal vzťahovať rovnocenný a primeraný režim dohľadu nad skupinou. Z uvedeného dôvodu je potrebn é zabezpečiť transparentnosť pravidiel a výmenu informácií s orgánmi tretích krajín o všetkých dôležitých okolnostiach. S cieľom zabezpečiť zosúladený prístup k urč eniu a hodnoteniu rovnocennosti dohľadu nad poistením a zaistením v tretích krajinách sa Komisii umožňuje prijatie záväzných rozhodnutí týkajúcich sa rovnocennosti režimov solventnosti v tretích krajiná ch. V prípade tretích krajín, vo vzťahu ku ktorým Komisia neprijala rozhodnutie, uskutoční hodnotenie rovnocennosti orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a v spoluprá ci s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 124

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (ďalej len 'smernica 2002/87/ES) sa definuje doplňujúci dohľad, ktorým sa rozumie sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, zaisťovne a ďalšie osoby vystavené z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.

K § 125

V súlade s článkom 2 smernice 2002/87/ES sa definuj ú niektoré pojmy potrebné pre výkon doplňujúceho dohľadu, najmä čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančný m sektorom, skupinou, regulovanou osobou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a vymedzujú sa jednotlivé finančné sektory, ktoré môžu byť zastú pené vo finančnom konglomeráte, a to sektor bankový, sektor poisťovníctva a sektor investičných služieb.

K § 126

Ustanovenie v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES určuje, kedy doplňujúci dohľad nad finančn ým konglomerátom vykonáva Národná banka Slovenska. Ide o skupiny prípadov, ak je finančný konglomerát kontrolovaný poisťovňou alebo zaisťovň ou alebo je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľ ad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, prenechať alebo prevziať vý kon doplňujúceho dohľadu týmto orgánom dohľadu.

K § 127

Na základe článkom 4 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje Národnej banke Slovenska povinnosť spolupráce s príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov vykonať identifikáciu finančný ch konglomerátov podliehajúcich doplňujúcemu dohľadu a oznámiť túto skutočnosť osobe kontrolujúcej finančný konglomerát, pričom Národná banka Slovenska oznámi osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, že bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Oznamovaciu povinnosť má Národná banka Slovenska aj voči príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a Komisii.

K § 128

V tomto ustanovení sa určujú kritéria na určenie toho, či skupinu podnikateľských subjektov možno považovať za finančný konglomerát na úč ely výkonu doplňujúceho dohľadu. Určuje sa najmä či činnosti vo finančnom sektore v skupine sú významné, t. j viac ako 40% podiel na celkových aktívach skupiny, a či sú medzisektorové činnosti významné,

t. j viac ako 10% podiel celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam subjektov finančného sektora v skupine a podiel minimálnej výš ky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.

V záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu sa umožňuje Národnej banke Slovenska po dohode s pr íslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov v odôvodnených prípadoch upustiť od zaradenia skupiny do doplňujúceho dohľadu, resp. kritéria pri výpočte podielov nahradiť alebo doplniť kritériami uvedenými v zákone v súlade s článkom 3 smernice 2002/87/ES.

K § 129

V zmysle článku 5 smernice 2002/87/ES sa upravujú povinnosti poisťovne alebo zaisť ovne, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu dodržiavať podmienky dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík, obmedzenia vnútroskupinových transakcií a riadenia a monitorovania rizík na ú rovni finančného konglomerátu.

V súlade s uvedeným článkom smernice sa upravuje aj skutočnosť, že ak je finančný konglomerát kontrolovaný zmiešanou finančnou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štá te, a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný doplňujúcemu dohľadu podľa tohto zákona. V uvedenom prípade môže Národná banka Slovenska urči ť v záujme plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v tomto finančnom konglomeráte a môže obmedziť alebo zakázať tejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové transakcie, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok primeranosti vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne.

K § 130

Návrh zákona v tomto ustanovení v súlade s článkom 6 smernice 2002/87/ES upravuje pravidlá primeranosti vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu. Hlavným zámerom je zabezpečenie a udržanie dostatočnej a bezpečnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomer átu. V návrhu zákona je stanovená základná povinnosť zabezpečiť dostatočnú výšku vlastných zdrojov, ako aj povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska požadované údaje o výške vlastn ých zdrojov a tiež vymedzenie dostatočnosti vlastných zdrojov. Podrobnosti o vlastných zdrojoch na úrovni finančného konglomerátu, minimálnu výšku vlastných zdrojov osôb v skupine a metódy ich výpoč tu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K § 131

V súlade s článkom 7 smernice 2002/87/ES sa stanovujú pravidlá pre koncentráciu rizík na úrovni finančného konglomerátu a taktiež povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz roč ne každú významnú koncentráciu rizík. Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu vydá Národná banka Slovenska opatrenie, ktoré ustanoví spôsob výpočtu majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu.

K § 132

Stanovujú sa tu pravidlá pre vnútroskupinové transakcie vo finančnom konglomeráte a povinnosť hlásiť Národnej banke Slovenska najmenej raz ročne každú významnú vnútroskupinovú transakciu, medzi členmi skupiny prevyšujúcu 5% zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, za účelom obmedzenia rizík pre finančný konglomerát v súlade s článkom 8 smernice 2002/87/ES.

K § 133

V súlade s článkom 9 smernice 2002/87/ES sa určuje v záujme dosiahnutia cieľov doplňujúceho doh ľadu nad finančnými konglomerátmi povinnosť regulovať aj vnútorné riadenie a postupy u osôb tvoriacich finančný konglomerát. Na základe uvedeného sa poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je sú časťou finančného konglomerátu stanovuje povinnosť vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly za účelom sledovania dodržiavania solventnosti, koncentrácie rizík a obmedzenia vnú troskupinových transakcií na úrovni finančného konglomerátu.

K § 134

Ustanovenie v zmysle článku 11 smernice 2002/87/ES upravuje právomoc Národnej banky Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu nad finančným konglomerátom. Úlohou Ná rodnej banky Slovenska je najmä výkon funkcie koordinátora zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a plánovanie a koordinovanie výkonu doplňuj úceho dohľadu v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov vykonávajúcimi dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

K § 135

Toto ustanovenie upravuje rozsah spolupráce Národnej banky Slovenska a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, vrátane rozsahu výmeny informácií potrebných na výkon dopl ňujúceho dohľadu.

V súlade s článkom 12 smernice 2002/87/ES sa ukladá povinnosť Národnej banke Slovenska spolupracovať pri výkone dohľadu s orgánmi dohľadu iných členských štátov a poskytovať si potrebné informácie navzájom. Spolupráca pozostáva nielen z výmeny určených informácií potrebných pre vý kon tohto doplňujúceho dohľadu ale aj povinnosti prerokovať pripravované rozhodnutia o nadobudnutí podielu na základnom imaní regulovaných osôb a rozhodnutia o udelení sankcií.

K § 136

Návrh zákona v súlade s článkom 14 smernice 2002/87/ES taktiež upravuje spoluprácu Národnej banky Slovenska a príslušného orgánu doh ľadu iného členského štátu. Národná banka Slovenska na žiadosť príslušného orgánu dohľadu preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasť ou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená požiadať príslušný org án dohľadu iného členského štátu o preverenie informácie potrebnej na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území iného členského štátu.

K § 137

V súlade s článkom 15 smernice 2002/87/ES sa ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, poskytovať si navz ájom informácie potrebné na plnenie povinností uvedených v predmetných ustanovenia návrhu zákona.

K § 138

V tomto ustanovení sa určuje povinnosť zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy potrebné na výkon dopl ňujúceho dohľadu. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ upraví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska. Ú daje vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 139

Predmetné ustanovenie návrhu zákona upravuje sankcie, ktoré môže uložiť Národná banka Slovenska, ak zistí nedostatky v činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo poboč ky zahraničnej zaisťovne. Sankcie sa ukladajú aj za nedodržanie zákonom stanovených povinností. Národná banka Slovenska môže podľa rozsahu zistených nedostatkov uložiť napr. opatrenie na odstránenie a ná pravu zistených nedostatkov, povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy, skončiť nepovolenú činnosť, peňažnú pokutu, obmedziť alebo pozastaviť oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov, obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami, odobrať povolenie na vykonávanie činnosti, atď. Za nedodržiavanie podmienok podľ a zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť vybrané sankcie aj Slovenskej kancelárii poisťovateľov.

K § 140

V súlade s článkom 17 smernice 2002/87/ES je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť sankcie zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad ako aj členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti za účelom splnenia si povinností sú visiacich s výkonom doplňujúceho dohľadu.

K § 141

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje jednotlivé druhy opatrení na ozdravenie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisť ovne.

V odseku 2 sa stanovujú prípady, kedy môže Národn á banka Slovenska nariadiť prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo ich častí. V lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovň a alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu vrátane súhlasné ho vyjadrenia preberajúcej poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. V prípade, ak v tejto lehote nená jde preberajúci subjekt, odôvodní túto skutočnosť Národnej banke Slovenska.

K § 142

Východiskom primeranosti kvantitatívnych požiadaviek v poisťovníctve je kapit álová požiadavka na solventnosť. Národná banka Slovenska by preto mala mať právomoc nariadiť zvýšenie kapitálu nad kapitálovú požiadavku na solventnosť len za výnimočných okolností v prí padoch uvedených v návrhu zákona a po preskúmaní stavu. Cieľom štandardného vzorca kapitálovej požiadavky na solventnosť je odrážať rizikový profil väčšiny poisťovní a zaisťovní. Môž u však existovať určité prípady, keď štandardizovaný prístup neodráža primerane veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

Nariadenie navýšenia kapitálu je výnimočné v tom zmysle, že by sa malo využívať len ako opatrenie poslednej inštancie v prípade, že iné opatrenia dohľadu sú neúčinné alebo nevhodné . Okrem toho by sa mal pojem výnimočné chápať skôr v kontexte osobitnej situácie každej poisťovne alebo zaisťovne než vo vzťahu k počtu navýšení kapitálu nariadených na konkrétnom trhu.

Navýšenie kapitálu by sa malo zachovať, pokiaľ sa neodstránia podmienky, za ktorých bolo nariadené. V prípade závažných nedostatkov úplného alebo čiastočného vnútorného modelu alebo závažný ch zlyhaní v oblasti správy by Národná banka Slovenska mala zabezpečiť, aby príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa vynaložila maximálne úsilie na nápravu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu navý šenia kapitálu. V prípadoch, keď štandardizovaný prístup primerane neodráža veľmi špecifický rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne, sa však navýšenie kapitálu môže zachovať poč as niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov.

Podrobnejšie okolnosti, za ktorých sa môže uložiť navýšenie kapitálu a metódy jeho výpočtu ustanoví Komisia vo vykonávacom nariadení.

K § 143

V zmysle článku 52 smernice Solventnosť II sa stanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska informovať Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o navýšeniach kapitá lu nariadených Národnou bankou Slovenska.

K § 144

V s úvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahranič nej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu. Do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisť ovne povinná predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska realistický ozdravný plán.

Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahrani čnej poisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, dosiahla nápravu stavu a to buď obnovou použiteľný ch vlastných zdrojov na požadovanú úroveň alebo znížením svojho rizikové ho profilu. Uvedená lehota môže byť Národnou bankou Slovenska predĺžená o tri mesiace, v prípade mimoriadnej situácie na finančný ch trhoch aj o dlhšie obdobie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať každé tri mesiace Ná rodnej banke Slovenska správu o vývoji.

Ak sa podľa Národnej banky Slovenska bude situácia poisťovne, zaisť ovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne ďalej zhoršovať, môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie ozdravného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisť ovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 145

V súvislosti s minimálnou kapitálovou pož iadavkou na solventnosť ako jednou zo základných kapitálových požiadaviek sa stanovujú povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne pri jej nedodržaní alebo predpokladanom nedodržaní. V takomto prípade je povinná informovať Národnú banku Slovenska a pozastaviť vyplácanie dividend, tantiém a in ých podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.

Do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺň a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predložiť na schválenie Ná rodnej banke Slovenska realistický krátkodobý finančný plán. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahranič nej zaisťovne je povinná v lehote troch mesiacov od zistenia dosiahnuť nápravu stavu a to buď zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje na požadovanú úroveň alebo znížiť svoj rizikový profil.

Národná banka Slovenska môže obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s aktívami. V prípade, ak Národná banka Slovenska vyžiadala predloženie finančného plánu, nevydá rozhodnutie o prevode kmeňa dotknutej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisť ovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

K § 146

Ustanovenie umožňuje Národnej banke Slovenska pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, ak si to situácia vyžaduje, uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Opatrenie sa môže týkať tak časti rozsahu poisťovacích činností a zaisťovacích činností ako aj celkového rozsahu činnosti. O uvedenej skutočnosti Národná banka Slovenska informuje verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ak sa pozastavenie oprávnenia týka pobočky zahraničnej poisťovne alebo poboč ky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovň a alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila túto pobočku.

K § 147 až 155

Núten ú správu zavádza Národná banka Slovenska v prípadoch priameho ohrozenia splniteľnosti záväzkov pois ťovne alebo zaisťovne. Nútená správa je reš trukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým sa pozastavuje výkon činnosti orgánov spoločnosti.

Výsledkom tohto opatrenia je buď ozdravenie finančnej situá cie poisťovne alebo zaisťovne, alebo jej likvidácia. Cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť maximálne možn ú ochranu poistených subjektov. V inštitúte nútenej správy sa uvádzajú dôvody pre ktoré je orgán dohľadu oprávnený použiť tento nástroj, spôsob jej zavedenia, kompetencie núteného sprá vcu ako aj ukončenie nútenej správy.

Upravuje sa zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia s obdobným účelom a vplyvom na prá va tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy. Toto opatrenie sa zavádza v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu a vzťahuje sa aj na ich pobočky zriadené na ú zemí Slovenskej republiky.

Príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia a N árodná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o jeho zavedení vo vestníku Národnej banky Slovenska, nakoľko účinky zavedenia nútenej správy nastávajú okamžite, čo do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť prvých opatrení, ktoré musí nútený správca nevyhnutne prijať a to najmä vo vzťahu k členom orgánov poisťovne alebo zais ťovne, jej jednotlivým organizačným útvarom ako aj vedúcim pracovníkom. Zavedenie nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou je potrebné zverejniť v záujme informovanosti klientov, akcionárov pois ťovne ale aj ostatnej verejnosti.

V ustanoveniach sa ďalej upravuje informačnú povinnosť medzi Národnou bankou Slovenska a pr íslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.

Správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov počas nútenej správy a je zodpovedný za jej výkon. V prí pade potreby môže správca jedného zo zástupcov po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska splnomocniť vykonávaním úkonov v jeho mene. V záujme riešenia konkrétnych a naliehavých odborných problémov môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska prizvať odborných poradcov. V návrhu zákona sa podrobnejšie upravujú aj niektoré základné oprávnenia správcu vo vzťahu k valnému zhromaž deniu, vo vzťahu k záväzkom a majetku poisť ovne alebo zaisťovne, ako aj oprávnenie správcu podať návrh na konkurz alebo na odobratie povolenia na vykoná vanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Kompetencie správcu a jeho zástupcov sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o v ýkone činnosti správcu uzavretou s Národnou bankou Slovenska. Určené osoby, ktoré pôsobia v poisť ovni alebo zaisťovni v čase zavedenia nútenej správy zaväzuje zákon k súčinnosti pri výkone nútenej správy. Ide o osoby, ktoré majú pravdepodobne najlepšie informácie o situácii v poisťovni alebo zaisťovni, pričom je potrebné, aby správca mohol využiť ich skúsenosti a poznatky s cieľom splnenia účelu nútenej správy. Správca má však vytvorený aj právny priestor na to, aby mohol posúdi ť mieru zavinenia niektorých z uvedených osôb, zodpovedných za vznik problémov, ktoré doviedli poisťovňu alebo zaisťovňu k nútenej správe, ktorých účasť na výkone nútenej správy alebo ďal šie zotrvanie v poisťovni alebo zaisťovni je nežiaduce a aby mohol voči nim prijať opatrenia v súlade so v šeobecne záväznými právnymi predpismi.

Pri výkone nútenej správy núteným správcom na území iného členského štátu sa postupuje v súlade s právnym poriadkom členského št átu, na území ktorého pôsobia. Osoby, ktoré vykonávajú zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte majú pri jeho výkone rovnaké právne postavenie a všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu; musia však postupovať v súlade so všeobecne záväznými prá vnymi predpismi Slovenskej republiky.

Významným nástrojom je ustanovenie v rámci ktorého má správca oprávnenie odporovať určité právne úkony, čím sa sleduje nielen záujem pois ťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ale aj samotných poistencov, resp. ostatn ých veriteľov. V návrhu sú upravené podrobnosti týkajúce sa zápisu a výmazu nútenej správy, správcu poisťovne alebo zaisťovne a zástupcov správcu v obchodnom registri.

Ustanovenie § 155 upravuje skutočnosti, ktorých naplnením dôjde ku skončeniu nútenej sprá vy, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť skončenie nútenej správy.

K § 156 a 157

Ustanovenia návrhu zákona upravujú prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa ku ktorému môže dôjsť buď na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne, odovzdávajúcej pobočky zahraničnej pois ťovne, odovzdávajúcej zaisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej zaisťovne alebo na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa § 141. Poistný kmeň ako súbor uzavretých platný ch poistných zmlúv alebo zaistný kmeň ako súbor uzavretých platných zaistných zmlúv môže byť predmetom obchodu medzi poisťovňami a zaisťovňami. Aj v takomto prípade však podmienky a spô sob tohto prevodu nesmú poškodzovať oprávnené záujmy poistených, a preto je takýto prevod mož né uskutočniť iba na základe súhlasného stanoviska Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska pred vydaním súhlasu s takto zamýšľanou zmenou preskúma schopnosť preberajúcej i odovzdávajú cej spoločnosti splniť všetky z toho vyplývajúce záväzky. V ustanovení sa upravujú nálež itosti žiadosti o prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťov ňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote uvedenej v návrhu oznámiť, že tento záväzok preberá a je tiež povinná oznámiť túto skutočnosť poisteným, ktorý ch poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka. Preberajúca poisťovňa, preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne, preberajúca zaisťovňa a preberajúca pobočka zahraničnej zaisťovne preberá na seba všetky práva a povinnosti odovzdávajúcej spoločnosti, ktoré boli predmetom prevodu. Obsahom ustanovení je aj úprava, týkajúca sa skutočností , pre ktoré Národná banka Slovenska prevod poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti neschv áli.

V návrhu zákona sa ďalej v súlade so smernicou Solventnosť II upravuje postup prevodu poistného kmeňa a zaistného kmeňa v rámci členských štátov. Poisťovňa, poboč ka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo zaistný kmeň na poisťovňu z iného členského štátu, zaisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu preberajúcej spoločnosti. Obdobne sa upravuje spolupráca Národnej banky Slovenska s orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý požiadal Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti.

K § 158 a 159

V týchto ustanoveniach sú v súlade s článkom 144 smernice Solventnosť II taxat ívne vymedzené dôvody na základe ktorých je Národná banka Slovenska povinná alebo na zá klade ktorých môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Odobratie povolenia je najzávažnejším zásahom do činnosti poisťovne alebo zaisťovne. Základným zámerom tohto opatrenia je zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov poistených. Upravuje sa tu aj odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej pois ťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovni a stanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť t úto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa.

Poisťovňa alebo zaisťovňa po doručení rozhodnutia o odobratí povolenia alebo od zániku tohto povolenia nesmie uzatvárať nové poistné zmluvy alebo zaistné zmluvy a všetky úkony musia smerovať k jej zániku. Napriek tomu, že takýto subjekt v záujme doriešenia svojich obchodov koná ako poisťovňa, zaisťovňa alebo poboč ka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, nevzťahujú sa na tento subjekt vš etky povinnosti ako pre riadnu poisťovňu alebo zaisťovňu, napr. nepredkladá štatistické výkazy.

Návrh zákona ďalej upravuje po žiadavku uverejnenia rozhodnutia o odobratí povolenia v Obchodnom vestníku, zápisu rozhodnutia o odobratí povolenia do obchodného registra, ako aj povinnosť Národnej banky Slovenska podať návrh na zrušenie a likvid áciu poisťovne alebo zaisťovne a na vymenovanie likvidátora. V záujme rýchlosti konania sa v uvedených prípadoch nepoužijú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

K § 160

V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované skutočnosti, kedy zaniká povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o vzniku skutočností vedúcich k zániku povolenia.

K § 161 a 162

Vzhľadom na charakter činnosti poisťovne a zaisťovne návrh zákona osobitne upravuje niektoré postupy pri likvidácii poisťovne a zaisťovne. Naprí klad určuje, že návrh na menovanie a odvolanie likvidátora môže podať iba Národná banka Slovenska, určuje kto môže byť likvidátorom, ustanovuje povinnosť mlčanlivosti pre likvidátora a tiež informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Týmto postupom sa sleduje najmä bezpečné likvidovanie poisťovne a zaisťovne zabezpečujú ce ochranu poistených a príjemcov poistného plnenia.

V súlade s článkom 160 smernice Solventnosť II sa ustanovuje, že záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek poisťovne alebo pobočiek zaisťovne v iných členských štátoch alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, v prípade likvidácie poisťovne alebo zaisťovne, musia byť plnené rovnakým spôsobom ako záväzky vzniknuté z iných poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej poistenej osoby a príjemcu poistného plnenia.

Ïalej sa upravujú pravidlá týkajúce sa postupov pri likvidácií poisťovne, poisťovne z in ého členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu v rámci členských štátov. Ustanovujú sa postupy Národnej banky Slovenska pri zrušení poisťovne a zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky formou likvidácie, pričom rozhodnutie Národnej banky Slovenska o likvidácii poisťovne a zaisťovne po nadobudnutí jeho právoplatnosti sa uznáva vo všetkých členských štátoch. Ïalej sa v tomto ustanovení v súlade so smernicou 2001/17/ES upravujú práva a povinnosti orgánu dohľadu a likvidátora v prípade likvidácie.

Oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iné ho členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu zverejní Národná banka Slovenska vo vestníku Národnej banky Slovenska a likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia o likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku. Ïalej sa v ustanovení upravuje povinnosť likvidátora písomne oznamovať veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte lehotu v rámci, ktorej majú prihlasovať svoje pohľadávky ako aj ďalš ie informácie.

Ustanovenie upravuje aj postavenie likvidátora z iného č lenského štátu, ktorý chce vykonávať likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky. Jeho povinnosťou je preukáza ť sa Národnej banke Slovenska úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokumentom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

K § 163

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska, v prípade porušenia ustanovení upravených v návrhu zákona, pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisť ovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. V záujme uplatnenia tohto práva uvedené ustanovenie upravuje postup (najmä povinnosti) poisťovne alebo zaisťovne pred valným zhromaždením. Za splnenia určitých podmienok ustanovených v návrhu zá kona sa môže Národná banka Slovenska obrátiť na s úd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. Ide najmä o prípady, ak boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy alebo stanovy poisťovne alebo zaisťovne.

K § 164

V tomto ustanovení sa upravuje problematika spolupoistenia, to znamená upravuje sa možnosť uzavrieť poistn ú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovn í.

Vytvára sa inštitút hlavného spolupoisťovateľa, ktorý musí byť uvedený v poistnej zmluve a zároveň v prípade viacerých spolupoisťovateľov sa stanovuje povinnosť v poistnej zmluve uviesť výšku podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch zo spolupoistenia. Poistený má právo na poistné plnenie voči hlavnému spolupoisťovateľovi len v prí pade, ak tak bolo dohodnuté v poistnej zmluve, pričom spolupoisťovatelia sa medzi sebou vyrovnajú v pomere podľa svojich podielov, ak nebolo dohodnuté inak.

K § 165

Účinné vykonávanie spolupoistenia v rámci Spoločenstva pre č innosti, ktoré by z dôvodu ich povahy alebo veľkosti mohli spadať do predmetu medzinárodného spolupoistenia, by malo byť uľahčené minimálnym zosúladením s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej sú ťaže a rozdielom v zaobchádzaní. V súvislosti s tým by hlavný spolupoisťovateľ mal stanoviť poistné plnenie a výšku technických rezerv. Ïalej sa zabezpečuje osobitná spoluprá ca v oblasti spolupoistenia v rámci Spoločenstva medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov, ako aj medzi Národnou bankou Slovenska a Komisiou.

K § 166

V s úlade s článkom 198 smernice Solventnosť II sa definuje poistenie právnej ochrany. Následne sa v zmysle článku 200 smernice Solventnosť II stanovujú opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmu vyplývajúcim najmä zo skutoč nosti, že poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne súčasne s poistením právnej ochrany poskytuje aj poistenie v inom odvetví neživotného, prí padne pri univerzálnych poisťovniach, aj životného poistenia. Za týmto účelom je možno vhodnú úroveň ochrany poistníkov dosiahnuť rôznymi spôsobmi, pričom poisťovňa alebo pobočka zahraničnej pois ťovne je povinná zabezpečiť minimálne jedno z týchto opatrení.

K § 167

Veľmi malé poisťovne spĺňajúce podmienky, že hrubé predpísané poistné za účtovne obdobie neprevyšuje 5 miliónov eur, celkové technické rezervy poisť ovne neprevyšujú 25 miliónov eur, ak poisťovňa patrí do skupiny, tak celkové technické rezervy skupiny neprevyšujú 25 miliónov eur, poisťovňa nevykonáva poisťovaciu alebo zaisťovaciu činnosť v poistných odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 10 až 15, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 500 000 eur, technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 2 500 000 eur, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti neprevyšuje 10 % jej celkového hrubého predpísaného poistného alebo technické rezervy zo zaisťovacej č innosti neprevyšujú 10 % jej celkových technických rezerv, ak poisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť a poisťovňa nevykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iného č lenského štátu na základe jednotného európskeho pasu, sú vyňaté z pôsobnosti príslušných častí návrhu zákona v zmysle článku 4 smernice Solventnosť II. V zmysle smernice Solventnosť II sa vš ak nebráni poisťovniam spĺňajúcim uvedené kritéria pokračovať v režime Solventnosť II pri splnení zákonom stanovených požiadaviek.

K § 168

Stanovujú sa podmienky pre udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti Národnou bankou Slovenska v prípade, že žiadateľ o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti preukáže, že budúca poisť ovňa v nasledujúcich piatich účtovných obdobiach od udelenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti splní podmienky stanovené v § 167 ods. 1 a tento žiadateľ nepožiada o udelenie povolenia podľa § 7 návrhu zákona.

K § 169

Ustanovenie určuje, že povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti sa vydáva na neurčitý čas a nie je prevoditeľné na inú osobu. Povolenie oprá vňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť len na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by poisťovňa chcela využiť možnosti jednotného európskeho pasu musí požiadať o povolenie podľa § 7 zákona. Ustanovenie ďalej stanovuje dodatočné náležitosti, ktoré musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľ uje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti obsahovať.

Ustanovenie rieši aj vzťah konania o žiadosti na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti a platnej medzinárodnej zmluvy tak, ž e povolenie nemôže byť udelené, pokiaľ by takéto povolenie bolo v rozpore s príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Zároveň sa upravuje povinnosť poisťovne informovať N árodnú banku Slovenska o zmenách skutočností uvedených v § 168.

K § 170

Ustanovenie upravuje postup a podmienky pri žiadosti poisťovne na zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej č innosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 návrhu zákona, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životn é poistné. O žiadosti o zmenu povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 171 až 178

Ustanovenia upravujú tvorbu technických rezerv poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim. Technické rezervy sa tvoria v súlade s vymedzeným predmetom podnikania v takej výške, aby bola v každom okamihu zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv.

Technické rezervy predstavujú cudzí zdroj krytia závä zkov, ktoré vznikli z poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti. Jednotlivé druhy technických rezerv sú v zákone taxatívne vymedzené a tvoria sa samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. V prípade, ak sa záväzky voči poisteným nemôžu uhrádzať z týchto technických rezerv, poisťovňa je oprávnená vytvárať aj ďalšie technické rezervy, za splnenie podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska.

V súlade s doterajšou praxou sa určuje spôsob umiestnenia prostriedkov technický ch rezerv napr. do dlhopisov vydaných Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, vydaných bankami alebo zahraničnými bankami členských štátov, do dlhopisov vydaných Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj, do pokladničných pouk ážok, do hypotekárnych záložných listov alebo vkladových listov, kúpy nehnuteľností a do iných aktív ustanovených v § 178 návrhu zákona. Limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením. Stanovuje sa povinnosť umiestniť prevažnú časť prostriedkov technických rezerv do aktív v tej mene, v ktorej sa poisťovňa zaviazala plniť.

K § 179

Ustanovením sa upravuje solventnosť poisťovne, t.j. schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej č innosti alebo zaisťovacej činnosti. Jej stanovenie má v praxi mimoriadny význam z dôvodu, že v poisťovacej praxi nie je vždy isté či prijaté poistné a vytvorené technické rezervy umožnia poisťovni splni ť si vo všetkých prípadoch svoje záväzky z poistenia a zaistenia. Za týmto účelom je poisťovňa povinná kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastný mi zdrojmi. Definuje sa minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť, ktorej absolútnu spodnú hranicu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K § 180

Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém sprá vy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Organizačná štruktúra poisťovne musí byť primerane transparentná s jasným a vhodným rozdelením zodpovedností tak, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo vzniku konfliktu záujmov. Zároveň musí byť zabezpečená účinná výmena informácií v rámci poisťovne. Poisťovňa je povinná v organizačnej štruktúre zahrnúť útvar vnútorného auditu, útvar riadenia rizík a útvar aktuárskych výpočtov, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne. Za účelom sústavného dodrž iavania požiadaviek je poisťovňa povinná vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Stanovuje sa povinnosť zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne v rozsahu uvedený ch činností ako aj povinnosť prehodnocovať túto písomnú koncepciu. Stanovujú sa povinnosti pri aktívnom a pasívnom výkone finitného zaistenia.

K § 181

Stanovuje sa, že členovia predstavenstva a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva musia po celý čas spĺňať požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť. Zmeny týkajúce sa týchto osôb podliehajú notifikačnej povinnosti zo strany poisťovni voč i Národnej banke Slovenska. Pre účely posúdenia sa definuje odborná spôsobilosť a dôveryhodná osoba.

K § 182

Poisťovniam, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim, sa stanovuje povinnosť zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežné ho zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Systém riadenia rizík musí byť účinný a vhodne začlenený do organizačnej štruktúry a do rozhodovacích procesov. Zároveň sa stanovujú oblasti, ktoré musí systém riadenia rizík minimálne zahàňať. Stanovuje sa povinnosť predkladať Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizika, pričom náležitosti správy ustanoví Národná banka Slovenska opatren ím vyhláseným v zbierke zákonov.

K § 183

Stanovujú sa úlohy útvaru aktuárskych výpočtov. Poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný re žim, je povinná zabezpečiť osobám vykonávajúcim činnosti v útvare aktuárskych výpočtov prístup k všetkým potrebným informáciá m. Stanovujú sa povinnosti vedúcemu útvaru aktuárskych výpočtov pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne.

K § 184

Stanovuje sa povinnos ť zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly zahàňajúci minimálne administratívne a účtovné postupy, kontrolné procesy a postupy a procesy a postupy upravujúce oznamovanie informá cii na všetkých úrovniach poisťovne. Stanovujú sa povinnosti útvaru vnútorného auditu. Výkon vnútorného auditu musí byť objektívny a nezá vislý od operačných činností. S týmto cieľom návrh zákona stanovuje určité požiadavky na útvar vnútorného auditu – jeho vedúci nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne, ktorej je zamestnancom, osoby vykonávajúce vnútorný audit musia mať prístup k informáciám potrebných na výkon ich úloh a vedúci útvaru je povinný ozn ámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu poisťovne. Poisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatý ch opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok. Nálež itosti tohto oznámenia môže ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením.

K § 185

Ustanovuje sa možnosť poisťovne, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, zveriť jednu alebo viac činností inej osobe na základe zmluvy o zverení činnosti schválenej predstavenstvom poisťovne. Zverením výkonu činnosti nezaniká zodpovednosť poisťovne za dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných právnych predpisov. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí poisťovňa zabezpečiť pri zverení v ýkonu činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

Poisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon činností v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisť ovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, pričom je povinná následne informovať o významných zmenách v súvislosti s týmito činnosťami. Ustanovujú sa náležitosti zmluvy o zverení výkonu činnosti.

K § 186

Ak poisťovňa, na ktorú sa vzťahuje osobitný režim, vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie je povinná zriadiť z hľadiska personá lneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie. Táto oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistený ch v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu. Stanovujú sa podmienky ohľadne stanovenia a krytia kapitálových požiadaviek. Ïalej sa stanovuje povinnosť viesť účtovnú evidenciu osobitne pre životné poistenie a zaistenie životného poistenia a pre neživotné poistenie a zaistenie neživotného poistenia a pripraviť účtovné závierky tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady, najmä poistné , platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Rozdelenie spoločných položiek musí byť akceptované Národnou bankou Slovenska. Stanovuje sa postup Národnej banky Slovenska, ak výška položiek použiteľn ých základných vlastných zdrojov v súvislosti s činnosťou v jednom poistnom druhu nie je dostatočná na krytie minimálnych kapitálových požiadaviek v druhom poistnom druhu.

K § 187

Stanovuje sa povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť schopnosť poisťovne plniť závä zky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Zároveň sa stanovuje povinnosť pravidelného predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ďalších údajov a informácií vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ. Údaje iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazn é, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

K § 188

Ustanovenie upravuje väzbu návrhu zákona na všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka a zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stanovuje sa forma akcií vydaných poisťovňou a zaisťovňou.

K § 189

Ustanovujú sa podmienky pri rozdelení, splynutí, zlúčení alebo zrušení poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťov ňou alebo zaisťovňou, ako aj povinnosti právnickej osoby, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.

K § 190

V predmetom ustanovení sa určuje v akých prí padoch sa úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, považuje za neplatný.

K § 191 až 193

Ustanovenie upravuje väzbu na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami n ávrhu zákona najneskôr do 1. januára 2016.

Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali pois ťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľ a tohto zákona.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajš ích predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za pobočku z iného členského štátu zriadenú podľa tohto zákona.

Povolenie na vznik a činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, ktoré je platné k 31. decembru 2015, sa považuje za povolenie na činnosť pois ťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa tohto zákona.

Národná banka Slovenska vydá ku dňu účinnosti tohto zákona poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne osvedčenie o rozsahu poisťovacej činnosti alebo zaisť ovacej činnosti podľa prílohy č. 1 návrhu zákona, ktorú je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oprávnená vykonávať na základe povolenia.

Nedostatky zistené v činnosti poisťovní, zaisťovní a iných osôb sa budú posudzovať a prejednávať podľ a tohto zákona a pokuty sa budú ukladať podľa tohto zákona, ak to bude pre tieto subjekty priaznivejšie bez ohľadu na to, či sa do účinnosti tohto zákona začalo o týchto nedostatkoch konanie alebo sa začne až po účinnosti tohto zákona.

K § 194

S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016 sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje mo žnosť poisťovne a zaisťovne podať od 1. apríla 2015 žiadosť o schválenie potrebných náležitostí. Pri ich posudzovaní postupuje Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a vykonávacieho nariadenia. Zároveň sa stanovuje právomoc Ná rodnej banky Slovenska posudzovať ďalšie požiadavky od 1. júla 2015. Súhlasy, povolenia a iné rozhodnutia vydané v tejto súvislosti sú vykonateľné najskôr od 1. januára 2016.

K § 195

S cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje právomoc N árodnej banky Slovenska rozhodnúť od 1. apríla 2015 o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

K § 196

V s úlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre poisťovne a zaisťovne, ktoré do 1. januára 2016 zastavia uzatváranie nových poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a spravujú výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, a ktoré sa zaviazali Národnej banke Slovenska ukončiť svoju činnosť do 1. januá ra 2019.

K § 197

V súlade s článkami 129 a 131 smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa stanovenia a krytia minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

K § 198

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajú ce sa predkladania informácií pre účely dohľadu.

K § 199

V súlade s článkom 77f smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajú ce sa poskytovania informácii Národnou bankou Slovenska Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

K § 200

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa zahrnutia položiek skutočnej miery solventnosti stanovených v súlade s doterajšími predpismi do triedy 1 alebo triedy 2 základných vlastných zdrojov.

K § 201

V súlade s člá nkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúce sa investovania do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011 a parametrov štandardné ho vzorca podmodulu rizika koncentrá cie a podmodulu rizika úverového rozpätia.

K § 202

V súlade s článkom 308b smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia pre prípad, že poisťovň a alebo zaisťovňa k 31. decembru 2015 spĺňa požadovanú mieru solventnosti v súlade s doterajšími predpismi, ale v roku 2016 nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa tohto zákona.

K § 203

V súlade s článkom 308c smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska na použitie prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier v prípade prípustných poistných záväzkov a zaistných záväzkov.

K § 204

V súlade s článkom 308d smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa udelenia predchádzajúceho súhlasu N árodnej banky Slovenska na prechodné zníženie technických rezerv.

K § 205

V súlade s článkom 308e smernice Solventnosť II sa stanovujú prechodné ustanovenia týkajúca sa povinností poisťovne alebo zaisťovne uplatňujúcej prechodné ustanovenie informovať Národnú banku Slovenska o tom, že by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia.

K § 206

Preberané právne záväzné akty Európskej únie sú vymenované v prílohe č. 2 návrhu zákona.

K § 207

Uvedené ustanovenie obsahuje zrušovacie ustanovenia.

K čl. II

K bodom 1 až 3

V súlade s článkami 183 a 185 smernice Solventnosť II sa upravuje poskytovanie informácií poistníkom, a to pred uzavretím poistnej zmluvy a poč as trvania poistnej zmluvy.

K bodu 4

V zmysle článku 199 smernice Solventnosť II sa stanovuje, že krytie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy.

K bodu 5

Stanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.

K bodu 6

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej ú nie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nové ho zákona o poisťovníctve.

K bodu 3

Navrhovaná zmena vyplýva z právnych dôsledkov vyplývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 4

Stanovuje sa povinnosť poisťovateľa zohľadňovať pri stanovovaní poistného v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodový priebeh buď formou zľ avy na poistnom (bonus) za bezškodový priebeh poistenia zodpovednosti alebo formou príplatku k poistnému (malus) v prípade, ak došlo z poistenia zodpovednosti k poistnému plneniu. Úlohou systému bonus-malus je tiež zabezpečiť poisteným spravodlivé určenie poistné ho, povzbudzovať poistencov jazdiť bezpečnejšie a lepšie oceniť individuálne riziko, za ktoré bude každý poistenec platiť adekvátne poistné. Zavedením systému bonus-malus by malo poistné korešpondovať so škodovosťou každého poisteného. Zavedenie systému bonus-malus sa bude vzťahovať len na novouzatvorené poistné zmluvy v poistení zodpovednosti.

K bodu 5

Z dôvodu ochrany spotrebiteľa sa stanovuje maximálna lehota na zánik poistnej zmluvy z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené v deň jeho splatnosti.

K bodu 6

Vypúšťa sa ustanovenie stanovujúce povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu na zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom, ak poistenie zodpovednosti zaniklo počas poistného obdobia pre neplatenie poistného. Uvedené ustanovenie spô sobovalo v praxi neprehľadnú právnu situáciu, keď poistený platil poistné za poistenie zodpovednosti, ale až pri poistnej udalosti sa zistilo, že predmetná poistná zmluva je neplatná.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na ustanovenie bodu 6.

K bodu 8

Vypúšťa sa ustanovenie odseku 12 § 11 stanovujúce, že poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemož no uzavrieť u iného poisťovateľa. Cieľom predmetného ustanovenia bolo primárne zabrániť prípadom nežiaduceho viacn ásobného poistenia, keď prevádzkovateľ motorového vozidla je poistený naraz po to isté poistné obdobia u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, hoci poistné plnenie (náhradu škody) za neho môže vyplati ť len jeden z nich. Prax však ukázala na ďalšiu neopodstatnenosť uvedeného ustanovenia.

K bodom 9 a ž 12

Ide o legislatívno-technické zmeny vyplývajúce s predloženia nové ho zákona o poisťovníctve.

K bodom 13 a 14

Navrhované zmeny vyplývajú z právnych dôsledkov vypl ývajúcich z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K bodu 15

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe k zákonu o smernicu Solventnosť II.

K čl. IV

Stanovuje sa účinnosť návrhu zákona. S cieľom umožniť poisťovniam a zaisťovniam plný prechod na nový režim od 1. januára 2016, sa v súlade s článkom 308a smernice Solventnosť II stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona ustanovujúcich možnosť poisťovne a zaisťovne podať žiadosť o schválenie potrebných náležitostí Národnej banke Slovenska. Zároveň s cieľom zabezpečiť od 1. januára 2016 efektívny výkon dohľadu nad skupinou sa stanovuje skoršia účinnosť ustanovení návrhu zákona umožňujúcich Národnej banky Slovenska rozhodnúť o príslušných náležitostiach súvisiacich s výkonom dohľadu nad skupinou.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 5. novembra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore