Tento zákon sa vzťahuje na

Tento zákon sa vzťahuje na

Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)

Kaptívna poisťovňa je poisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať poistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcii, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.

Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.

Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.

Pobočka zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky,4) ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)

Zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)

Kaptívna zaisťovňa je zaisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať zaistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcií, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.

Zaisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.

Pobočka zaisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka zaisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť v mene zaisťovne z iného členského štátu.

Zahraničná zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.

Pobočka zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)

Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky.

Zaisťovacia činnosť je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je prijímanie rizík postúpených poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou; zaisťovacou činnosťou je aj prijímanie rizík postúpených akémukoľvek členovi združenia upisovateľov Lloyd’s poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou a poskytovanie krytia zaisťovňou pre zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť.4a)

Finitné zaistenie je zaistenie, v ktorom určená maximálna možná strata, vyjadrená ako maximum preneseného ekonomického rizika vyplývajúceho tak z prenosu významného upisovacieho rizika, ako aj z prenosu rizika načasovania, presiahne počas trvania zaistnej zmluvy sumu postúpeného poistného o sumu ohraničenú, ale významnú sumu, ak zaistná zmluva obsahuje ustanovenia

Technická úroková miera je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistno-matematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.

Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.

Poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.15) Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“. Slovo „poisťovňa“, jeho cudzojazyčný preklad alebo slovo, v ktorého základe sa toto slovo alebo jeho cudzojazyčný preklad vyskytuje, môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.16) Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať zmenu obchodného mena poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, alebo inej právnickej osoby; poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

Iná osoba ako poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesmie vykonávať poisťovaciu činnosť, ak osobitný predpis17) neustanovuje inak.

Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 10.

Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže vykonávať len činnosti, na ktoré jej bolo udelené povolenie podľa § 7 ods. 1,§ 10 ods. 1 alebo § 168 a činnosti s nimi priamo súvisiace. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať finančné sprostredkovanie pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.18)

Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh

Poisťovňa nemôže súčasne vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie okrem poisťovne, ktorá

Poisťovňa môže vykonávať činnosti podľa § 3 písm. d) a e), len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti A bode 18 a ak v odsekoch 9 a 10 nie je ustanovené inak.

Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti pre jedno poistné odvetvie alebo skupinu poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A a C, môže poistiť aj riziká zahrnuté do iného odvetvia bez toho, aby musela získať povolenie pre toto poistné odvetvie (ďalej len „doplnkové riziko“), ak doplnkové riziká spĺňajú tieto podmienky:

Za doplnkové riziko podľa odseku 9 nie je možné považovať riziko zahrnuté do poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 14 a 15.

Poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 17 možno považovať za doplnkové riziko k odvetviu uvedenému v prílohe č. 1 časti A bode 18, ak sú splnené podmienky podľa odseku 9 a súčasne

Poisťovňa môže vykonávať aj zaisťovaciu činnosť na základe povolenia Národnej banky Slovenska na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Základné imanie poisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska.

Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie

O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.

Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne aj, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.

Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“).

Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže, že zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie poisťovne.

Ak Národná banka Slovenska rozhoduje o udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni, z ktorej obchodno-finančného plánu vyplýva, že časť činností bude vykonávaná v inom členskom štáte a tieto činnosti budú pravdepodobne relevantné pre trh hostiteľského členského štátu, oznámi túto skutočnosť Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „Európsky orgán dohľadu“) a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského štátu.

Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti tejto zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení. Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.

Zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.15) Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie „zaisťovňa“. Slovo „zaisťovňa“, jeho cudzojazyčný preklad alebo slovo, v ktorého základe sa toto slovo alebo jeho cudzojazyčný preklad vyskytuje, môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať zmenu obchodného mena zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo inej právnickej osoby; zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

Iná osoba ako zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, poisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať zaisťovaciu činnosť, ak tento zákon v § 6 ods. 12, § 66 a 67 neustanovuje inak.

Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti podľa § 11 ods. 1; to nebráni, aby zahraničná zaisťovňa, ktorá nemá zriadenú pobočku, preberala poistné riziká na základe uzatvorenej zaistnej zmluvy, ak sídlo zaisťovne je v inom ako členskom štáte, ktorého režim solventnosti bol uznaný za rovnocenný podľa § 67, alebo ak je s týmto iným ako členským štátom uzavretá medzinárodná dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná.20aa)

Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže vykonávať len činnosti, na ktoré jej bolo udelené povolenie podľa § 9 ods. 1 alebo § 11 ods. 1, a činnosti s nimi priamo súvisiace. Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať sprostredkovanie zaistenia a iné sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.18)

Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poistný druh

Národná banka Slovenska môže udeliť poisťovni povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti len pre poistný druh, pre ktorý jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti predkladá zakladateľ zaisťovne alebo poisťovňa Národnej banke Slovenska, ak tento zákon v § 6 ods. 12 neustanovuje inak. Ustanovenia odsekov 2 až 5 platia primerane, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti požiada poisťovňa.

Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie

O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu zaisťovacej činnosti.

Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, aj ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.

Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže, že zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie zaisťovne.

Ak Národná banka Slovenska rozhoduje o udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovni, z ktorej obchodno-finančného plánu vyplýva, že časť činností bude vykonávaná v inom členskom štáte a tieto činnosti budú pravdepodobne relevantné pre trh hostiteľského členského štátu, oznámi túto skutočnosť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského štátu.

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná poisťovňa.

Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

V žiadosti podľa odseku 1 zahraničná poisťovňa uvedie

O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.

Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, aj ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.

Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.

Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovne prostredníctvom jej pobočky vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie podľa odseku 1 len pre jeden poistný druh, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo. Poisťovaciu činnosť pre druhý poistný druh na území Slovenskej republiky môže zahraničná poisťovňa vykonávať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti; ustanovenie § 6 ods. 1 tým nie je dotknuté. Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti len pre ten istý poistný druh, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo.

Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia podľa odseku 1 alebo jej už bolo také povolenie udelené a ktorá požiadala o oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte alebo jej bolo také oprávnenie udelené v inom členskom štáte, môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod, ktoré spočívajú v tom, že

Výhody podľa odseku 10 možno poskytnúť len súčasne. Žiadosť o poskytnutie týchto výhod sa predkladá príslušným orgánom dohľadu členských štátov, na ktorých území chce zahraničná poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť. V žiadosti o poskytnutie výhod podľa odseku 10 musí byť určený príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti pobočiek zahraničnej poisťovne vykonávajúcich poisťovaciu činnosť na území členských štátov, a odôvodnenie určenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu.

Výhody podľa odseku 10 možno poskytnúť, len ak s ich poskytnutím súhlasia všetky príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná. Výhody podľa odseku 10 možno uplatniť odo dňa, keď Národná banka Slovenska dostala informáciu od príslušného orgánu dohľadu určeného zahraničnou poisťovňou o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11, alebo odo dňa, keď Národná banka Slovenska ako určený príslušný orgán dohľadu informovala príslušné orgány členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.

Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť určenému príslušnému orgánu dohľadu členského štátu všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11. Ak je ako príslušný orgán dohľadu určená Národná banka Slovenska, je oprávnená požadovať od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.

Ak sa poskytli výhody podľa odseku 10, finančné prostriedky podľa odseku 10 písm. a) sa musia uložiť na samostatnom účte v banke so sídlom v členskom štáte, ktorého príslušný orgán dohľadu vykonáva dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.

Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu alebo iného príslušného orgánu členského štátu, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tieto výhody a o ich odobratí informuje príslušné orgány dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska odoberie zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia podľa odseku 1, výhody podľa odseku 10 z vlastného podnetu, informuje o tom príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná, a zároveň ich požiada o odobratie nimi poskytnutých výhod.

Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu na overovanie solventnosti podľa odseku 12, Národná banka Slovenska má pri uplatňovaní § 144 až 146 rovnaké postavenie ako orgán dohľadu členského štátu, na ktorého území sa nachádza ústredie poisťovne vykonávajúcej činnosť na území členských štátov.

Na zahraničnú poisťovňu so sídlom na území Švajčiarskej konfederácie, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky alebo už vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky pre poistný druh iný ako životné poistenie, sa uplatňujú ustanovenia tohto zákona upravujúce pôsobenie zahraničnej poisťovne, ak nie je v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná,20a) uvedené inak.

O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná zaisťovňa.

Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie podmienok podľa § 10 ods. 2 písm. a) až k).

V žiadosti podľa odseku 1 zahraničná zaisťovňa uvedie údaje podľa § 10 ods. 3 primerane.

Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni prostredníctvom jej pobočky vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 postupuje Národná banka Slovenska primerane podľa ustanovení § 10 ods. 5 až 8 a 10 až 17. Národná banka Slovenska postupuje podľa ustanovení § 10 ods. 10 až 17 aj pri už pôsobiacej pobočke zahraničnej zaisťovne, ktorá požiadala o poskytnutie výhod podľa § 10 ods. 10.

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené poisťovni alebo zaisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať zaisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.

Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, obsahovať

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa povinná dodržiavať pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis poisťovne alebo zaisťovne do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo jeho zmeny do 60 dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho zmena nadobudla právoplatnosť.

Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 7 ods. 2 a 3 alebo v § 9 ods. 2 a 3; zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 10 ods. 2 a 3 alebo v § 11 ods. 2 a 3.

Na žiadosť poisťovne alebo zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zmeniť. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistenie.

Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. i) až l) alebo § 10 ods. 2 písm. e) až g) v súvislosti s rozširovanou poisťovacou činnosťou. Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, je zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. i) až k) alebo § 10 ods. 2 písm. e) až g) v súvislosti s rozširovanou zaisťovacou činnosťou.

Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jedným alebo viacerými poistnými odvetviami alebo jedným alebo viacerými rizikami v rámci poistného odvetvia, o ktoré sa povolenie zužuje. Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s poistným druhom, o ktoré sa povolenie zužuje.

Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistné odvetvia uvedené v prílohe č. 1 časti A prvom a druhom bode a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca len činnosti neživotného poistenia v poistných odvetviach uvedených v prílohe č. 1 časti A prvom a druhom bode, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistný druh životného poistenia, okrem skutočností uvedených v odseku 2, preukáže aj, že má v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre životné poistenie a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre neživotné poistenie podľa § 63 ods. 3.

Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 7 a 9, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je

Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, orgánom bankového dohľadu iného členského štátu alebo orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 7 a 9, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je

Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s orgánmi dohľadu podľa odsekov 1 a 2 najmä vhodnosť akcionárov a dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť všetkých osôb, ktoré riadia poisťovňu alebo zaisťovňu alebo majú kľúčové funkcie v inej spoločnosti tej istej skupiny, a vymieňať si s týmito orgánmi dohľadu všetky informácie potrebné na udelenie povolenia podľa § 7 alebo § 9 a na účely dohľadu činnosti osôb podľa odsekov 1 a 2.

Poisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska plánované zmeny v údajoch uvedených v odseku 2 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.

Na poisťovňu, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť na území Švajčiarskej konfederácie prostredníctvom pobočky alebo už vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Švajčiarskej konfederácie pre poistný druh iný ako životné poistenie, sa uplatňujú ustanovenia tohto zákona upravujúce činnosť poisťovne v inom ako členskom štáte, ak nie je v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná20a) uvedené inak.

Ak poisťovňa oznámila podľa § 15 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, odovzdá Národná banka Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 15 ods. 1 a potvrdenie preukazujúce, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63, má primeraný systém správy a riadenia, primeranú finančnú situáciu a fyzická osoba navrhovaná za vedúceho pobočky spĺňa požiadavky na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.

Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky až po tom, keď príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského členského štátu, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky poisťovne. Národná banka Slovenska oznámi túto informáciu poisťovni. Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu neoznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského členského štátu, poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky najskôr po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu.

Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o primeranosti systému správy a riadenia, splnení požiadaviek na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 pre vedúceho pobočky alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. V takom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa osobitného predpisu3) do troch mesiacov od doručenia všetkých údajov v zmysle § 15 ods. 1 a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.

Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.

Dohľad nad pobočkou poisťovne alebo nad pobočkou zaisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska.

Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu, na území ktorého je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Ak pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne na území členského štátu pobočky neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 6, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.

Pri výkone dohľadu podľa odseku 7 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od pobočky poisťovne alebo pobočky zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.

Národná banka Slovenska je povinná oznámiť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu skutočnosť, že zistila zhoršujúci sa finančný stav alebo iné vznikajúce riziká, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území hostiteľského členského štátu prostredníctvom pobočky.

Národná banka Slovenska môže Európskemu orgánu dohľadu predložiť žiadosť o vytvorenie platformy spolupráce, ak

Národná banka Slovenska poskytne Európskemu orgánu dohľadu všetky potrebné informácie na účely riadneho posúdenia potreby vytvorenia platformy spolupráce podľa odseku 10. Oznámenie podľa odseku 9, § 7 ods. 9, § 9 ods. 9, § 17 ods. 11 a § 21 ods. 8 a 9 musí byť dostatočne presné na jeho riadne posúdenie. Národná banka Slovenska zároveň poskytne Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu všetky informácie potrebné na riadne fungovanie platformy spolupráce.

Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v inom členskom štáte písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.

Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť

V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a)

O skutočnostiach podľa odseku 3 informuje Národná banka Slovenska poisťovňu. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte po tom, keď jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa prvej vety.

Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a), vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa osobitného predpisu3) a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.

Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien; ustanovenia odsekov 3 až 5 platia primerane.

Dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky vykonáva Národná banka Slovenska.

Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska, že poisťovňa alebo zaisťovňa pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 8, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.

Pri výkone dohľadu podľa odseku 9 môže príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu od poisťovne alebo zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na jeho území na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.

Národná banka Slovenska je povinná oznámiť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu skutočnosť, že zistila zhoršujúci sa finančný stav alebo iné vznikajúce riziká, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v hostiteľskom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Pobočka poisťovne z iného členského štátu musí v mieste svojho sídla a v písomnom styku vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka poisťovne z iného členského štátu“.

Národná banka Slovenska v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.

Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.

Poisťovňa z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu

Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 4 sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.

Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska.

Na zmenu údajov poskytnutých podľa § 17 ods. 2 písm. b), ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.

Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.

Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti alebo zaisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu. Národná banka Slovenska o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

Ak poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Ak napriek opatreniam podľa odseku 2 alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané, alebo ak členský štát neprijal žiadne opatrenia, poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.

Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť alebo ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu zaisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne z iného členského štátu.

Na účely odsekov 1 až 4 môže Národná banka Slovenska od poisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky alebo zaisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť, alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť, predkladala na štatistické účely hlásenia o svojej činnosti na území Slovenskej republiky. Rozsah, spôsoby a termíny predkladania hlásení ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosti poisťovne z iného členského štátu pôsobiacej na území Slovenskej republiky alebo činnosti zaisťovne z iného členského štátu pôsobiacej na území Slovenskej republiky by mohli negatívne ovplyvniť ich finančnú situáciu, informuje o tom príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.

Ak má Národná banka Slovenska vážne a odôvodnené obavy, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti porušuje práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, môže oznámiť túto skutočnosť orgánu dohľadu domovského členského štátu.

Národná banka Slovenska môže požiadať o pomoc pri náprave zistených nedostatkov Európsky orgán dohľadu, ak nebolo dohodnuté spoločné riešenie s príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu.

Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) a Európsky orgán dohľadu, že odmietla splnenie svojej povinnosti podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 a postupovala podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 5 a svoj postup odôvodní.

Národná banka Slovenska oznamuje Komisii

Skutočnosti podľa odseku 2 písm. c), f) a g) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov. Skutočnosti podľa odseku 2 písm. a) a c) až g) oznamuje Národná banka Slovenska aj Európskemu orgánu dohľadu.

Národná banka Slovenska informuje Komisiu aj o

Skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Predstavenstvo poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedné za dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vnútorných predpisov a koncepcií vzťahujúcich sa na vykonávanie činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém správy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Systém správy a riadenia zahŕňa minimálne primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným a vhodným rozdelením zodpovedností a účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií pri zabezpečení súladu s požiadavkami uvedenými v § 24 až 30. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, a to najmä spôsobom, ktorý

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať systém správy a riadenia primeraný povahe, rozsahu a zložitosti ich činnosti a rozsahu poskytovaných služieb.

Poisťovňa je povinná prijať primerané opatrenia zabraňujúce konfliktu záujmov s cieľom nezávislého riadenia rizík, najmä zabezpečiť, aby výkon úloh spojených s oceňovaním rizík bol funkčne nezávislý od politiky odmeňovania závislej na hospodárskom výsledku poisťovne. Poisťovňa je povinná prijať aj ďalšie primerané opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne o riadení rizík, systéme vnútornej kontroly, vnútornom audite, predkladaní informácii na účely dohľadu, zverejňovaní, vybavovaní sťažností, a ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zveruje výkon činností podľa § 30, aj písomnú koncepciu o zverení výkonu činností.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné prehodnotiť písomné koncepcie podľa odseku 6 minimálne raz za rok. Písomné koncepcie podliehajú predchádzajúcemu schváleniu predstavenstva alebo dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne. Písomné koncepcie pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne podliehajú schváleniu vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné upraviť písomnú koncepciu pri každej podstatnej zmene v systéme správy a riadenia.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel využíva poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uzatvoria zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne identifikovať, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať riziká vyplývajúce zo zmlúv o finitnom zaistení alebo z vykonávaných činností finitného zaistenia.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného stavu a bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k takému zhoršeniu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky na informácie poskytované na účely dohľadu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie, spĺňali po celý čas tieto požiadavky:

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska všetky zmeny osôb, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo sú zodpovedné za kľúčové funkcie vrátane všetkých informácií potrebných na posúdenie, či nová fyzická osoba, ktorá bude riadiť poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo bude zodpovedať za kľúčové funkcie, spĺňa požiadavky podľa odseku 1.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 bola nahradená inou osobou z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1.

Na účely tohto zákona sa za dôveryhodnú považuje fyzická osoba,

Fyzickú osobu nespĺňajúcu podmienku podľa odseku 4 písm. b) možno uznať za dôveryhodnú, ak z povahy veci vyplýva, že táto fyzická osoba nemohla ovplyvniť skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na jej ďalšie pôsobenie vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu.

Na účely preskúmavania a preukazovania skutočností o dôveryhodnosti podľa odseku 4 písm. a) a § 181 ods. 3 písm. a) sú žiadateľ a dotknutá osoba povinné písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov;25a) na vyžiadanie, vydanie a zaslanie výpisu z registra trestov sa vzťahujú osobitné predpisy25aa) s tým, že Národná banka Slovenska je príslušná podávať žiadosti o výpis z registra trestov.25aa)

Dokumenty preukazujúce skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) sa nesmú predložiť po uplynutí troch mesiacov od ich vystavenia. Ak sa tieto dokumenty nevydávajú, možno ich nahradiť čestným vyhlásením, alebo v členských štátoch, kde nie je čestné vyhlásenie dokladom, ktorý je porovnateľný s čestným vyhlásením dotknutým cudzím štátnym príslušníkom pred príslušným súdnym orgánom, správnym orgánom alebo notárom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého tento cudzí štátny príslušník prichádza.

Pri posudzovaní požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť je potrebné zohľadniť povahu, zložitosť a rozsah činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ako aj pracovnú pozíciu konkrétnej osoby.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrnujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Také riadenie rizík sa vykonáva jednotlivo a súhrne.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby systém riadenia rizík bol účinný a vhodne začlenený do ich organizačnej štruktúry a do ich rozhodovacích procesov, kde sa primerane zohľadnia fyzické osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie.

Systém riadenia rizík zahŕňa riziká, ktoré sú zahrnuté do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 48 ods. 5, ako aj riziká, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú úplne zahrnuté do tohto výpočtu.

Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:

Písomná koncepcia o riadení rizík podľa § 23 ods. 6 zahŕňa minimálne oblasti uvedené v odseku 4. Ak sa uplatňuje korekcia volatility podľa § 42, písomná koncepcia zahŕňa aj kritériá uplatňovania korekcie volatility.

Ak sa uplatňuje párovacia korekcia podľa § 40 alebo korekcia volatility podľa § 42, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zostaviť plán likvidity obsahujúci projekciu prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k aktívam a pasívam, na ktoré sa tieto korekcie vzťahujú.

Pri riadení aktív a pasív, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne pravidelne posudzujú

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné každoročne predložiť Národnej banke Slovenska výsledky posúdenia podľa odseku 7. Ak by zníženie párovacej korekcie alebo korekcie volatility na nulu malo za následok nesúlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť, predloží aj analýzu opatrení potrebných na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom obnoviť plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak ide o investičné riziko, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné preukázať súlad s § 64.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zabezpečenú funkciu riadenia rizík spôsobom uľahčujúcim vykonávanie systému riadenia rizík.

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa externé ratingové hodnotenia na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť, súčasťou riadenia rizík, v záujme zamedzenia akejkoľvek automatickej závislosti na externých ratingových hodnoteniach, je posúdenie vhodnosti týchto externých ratingových hodnotení, a to dodatočným vlastným posúdením, ak je to možné.

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne využíva čiastočný vnútorný model alebo úplný vnútorný model schválený podľa § 54, funkcia riadenia rizík zabezpečuje tieto činnosti:

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať ako súčasť svojho systému riadenia rizík vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré zahŕňa minimálne

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať na účely uvedené v odseku 1 písm. a) procesy primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v ich činnosti, ktoré im umožnia správne určiť a posúdiť riziká, ktorým sú vystavené alebo by mohli byť vystavené tak z krátkodobého hľadiska, ako aj z dlhodobého hľadiska. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné Národnej banke Slovenska preukázať metódy použité na uvedené posúdenie.

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uplatňuje párovaciu korekciu podľa § 40, korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenia podľa § 203 a 204, vykoná posúdenie nepretržitého dodržiavania kapitálových požiadaviek podľa odseku 1 písm. b) so zohľadnením týchto korekcií a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia.

Ak sa používa vnútorný model, spolu s posúdením uvedeným v odseku 1 písm. c) sa vykoná opätovná kalibrácia vnútorného modelu a stanoví sa nová kapitálová požiadavka na solventnosť.

Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne je neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie a neustále sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať posúdenie podľa odseku 1 pravidelne, minimálne raz ročne, ako aj bez zbytočného odkladu po každej významnej zmene v ich rizikovom profile.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné informovať Národnú banku Slovenska o výsledkoch každého vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasť informácií oznamovaných na účely dohľadu.

Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť. Kapitálová požiadavka na solventnosť môže byť zmenená len podľa § 97 až 99, 103 a 142.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly, ktorý zahŕňa minimálne

Funkcia dodržiavania súladu s predpismi zahŕňa

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy a riadenia.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť vnútorného auditu od operačných činností.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť osobám vykonávajúcim funkciu vnútorného auditu prístup k informáciám, ktoré si osoby vykonávajúce funkciu vnútorného auditu v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.

Fyzická osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu je povinná oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu alebo dozornej rade, ktorá určí, aké opatrenia budú prijaté vo vzťahu ku každému zo zistení a odporúčaní a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Aktuárska funkcia zahŕňa minimálne tieto činnosti:

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, že aktuársku funkciu vykonávajú osoby, ktoré majú znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a sú schopné preukázať, že majú primerané skúsenosti zodpovedajúce platným profesijným pravidlám v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zodpovedajú za neplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich činnosť, ak zverujú výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby pri zverení výkonu kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností inej osobe nedošlo k

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v dostatočnom časovom predstihu informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností inej osobe, ako aj bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akýchkoľvek významných skutočnostiach, ktoré nastanú v súvislosti s týmito funkciami alebo činnosťami.

Organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov.

Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv voči klientom

Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie iných ako poistných zmlúv, ktoré môžu ovplyvniť finančnú situáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne voči iným osobám ako klientom, s ktorými sa tieto zmluvy uzatvárajú,

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov. Tieto opatrenia musia byť vypracované v písomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizačnú štruktúru poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.

Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia spĺňať tieto podmienky:

Postupy a opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia zabezpečovať, že príslušné osoby vykonávajúce činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené konfliktom záujmov, vykonávajú tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná povahe týchto činností, pričom takými opatreniami sa rozumejú najmä:

Ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov s klientom, musí sa povaha a zdroj konfliktu záujmov oznámiť klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy alebo výkonom inej činnosti voči klientovi, a poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sa musia ubezpečiť, že táto skutočnosť nie je na ujmu klienta. Pri konflikte záujmov súčasne s viacerými klientmi je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná zaistiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.

S opatreniami na zamedzenie konfliktu záujmov musia byť oboznámení všetci zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj iné osoby zodpovedné za činnosti, ktoré môžu byť dotknuté konfliktom záujmov.

Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov sa primerane aplikujú aj pri zverení výkonu činnosti podľa § 30.

Ak opatrenia prijaté poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne na účely riešenia konfliktov záujmov nie sú dostatočné na to, aby s náležitou istotou zabezpečili, že sa zabráni rizikám poškodenia záujmov samotnej poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo jej klientov, predstavenstvo poisťovne musí byť urýchlene informované, aby mohlo prijať nevyhnutné rozhodnutia na zamedzenie konfliktu záujmov.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné analyzovať údaje získané v rámci vybavovania sťažností s cieľom zabezpečiť, aby identifikovali a riešili všetky individuálne, opakujúce sa alebo systémové problémy, potenciálne právne a operačné riziká, ako aj odstránili zistené nedostatky.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v každej svojej prevádzkarni, v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné viesť evidenciu sťažností v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje informácie podľa odseku 2 v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na informácie uverejnené na základe iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú z hľadiska povahy a rozsahu rovnocenné.

Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje popis

Popis uvedený v odseku 2 písm. d) obsahuje, ak sa uplatňuje

Popis uvedený v odseku 2 písm. e) prvom bode zahŕňa analýzu každej významnej zmeny v porovnaní s obdobím, za ktoré bola predložená predchádzajúca správa o solventnosti a finančnom stave, vysvetlenie každého významného rozdielu hodnoty aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov v porovnaní s ich hodnotami v účtovných závierkach a stručný popis prevoditeľnosti vlastných zdrojov.

Pri zverejňovaní kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 2 písm. e) druhom bode sa osobitne uvedie suma vypočítaná podľa štandardného vzorca alebo podľa vnútorného modelu a osobitne každé navýšenie kapitálu uložené podľa § 142. Zároveň sa uvedie vplyv charakteristických parametrov, ktoré poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa podľa § 53, spolu so stručnou informáciou obsahujúcou zdôvodnenie Národnej banky Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska neukončila kontrolu hodnoty kapitálovej požiadavky na solventnosť, zverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť sa doplní o túto informáciu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a procesy s cieľom splniť požiadavky ustanovené v odsekoch 1 až 6 a v § 34 a 35 ods. 1. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať písomnú koncepciu, aby informácie uverejňované podľa odsekov 1 až 6, § 34 a 35 boli priebežne aktualizované.

Správa o solventnosti a finančnom stave sa zverejní až po schválení predstavenstvom alebo dozornou radou poisťovne, predstavenstvom zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne.

Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne na nezverejnenie niektorých informácii podľa § 33, ak

Ak Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa odseku 1, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uvedie túto skutočnosť vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave a vysvetlí dôvody.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne môžu využiť informácie zverejnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo uviesť odkaz na už zverejnené informácie v rozsahu, v akom tieto zverejnené informácie zodpovedajú svojou povahou a rozsahom informáciám požadovaným podľa § 33.

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na informácie zverejnené podľa § 33 ods. 2 písm. e).

Ak nastane nepriaznivý finančný vývoj, ktorý významne ovplyvňuje relevantnosť informácií zverejnených podľa § 33 a 34, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu zverejniť dodatočné informácie o povahe vzniknutej situácie a jej dôsledkoch.

Za nepriaznivý finančný vývoj podľa odseku 1 sa považuje najmä, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne

Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. a), Národná banka Slovenska je povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných základných vlastných zdrojov a minimálnej kapitálovej požiadavky spolu s vysvetlením príčin nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení. Ak sa napriek krátkodobému finančnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo dosiahnuť nápravu do troch mesiacov od zistenia nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol krátkodobý finančný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.

Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. b), Národná banka Slovenska je povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných vlastných zdrojov a kapitálovej požiadavky na solventnosť spolu s vysvetlením príčin nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení. Ak sa napriek ozdravnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo odstrániť nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť do šiestich mesiacov od zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol ozdravný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne môžu zverejniť aj iné informácie alebo vysvetlenia, ktorých zverejnenie sa podľa odseku 1, § 33 alebo 34 nepožaduje.

Ak tento zákon v § 37 až 46 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oceňovať aktíva a záväzky takto:

Pri oceňovaní záväzkov podľa odseku 1 písm. b) poisťovňa alebo zaisťovňa nevykoná žiadnu úpravu s cieľom zohľadniť vlastné kreditné riziko.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tvoriť technické rezervy na všetky záväzky voči poistníkom, poisteným, príjemcom poistného plnenia, príjemcom zaistného plnenia.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné pri výpočte technických rezerv postupovať podľa zásad uvedených v odsekoch 3 až 5, v súlade s ustanoveniami § 38 až 44 a príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu26) a so zreteľom na zásady oceňovania ustanovené v § 36 ods. 1.

Hodnota technických rezerv zodpovedá súčasnej hodnote, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa zaplatila, ak by svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne.

Pri výpočte technických rezerv poisťovňa alebo zaisťovňa využíva a zohľadňuje informácie získané z finančných trhov a všeobecne dostupné údaje o upisovaných rizikách.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné určiť technické rezervy obozretným, spoľahlivým a objektívnym spôsobom.

Na žiadosť Národnej banky Slovenska je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná preukázať primeranosť hodnoty technických rezerv, vhodnosť a primeranosť použitých metód a vhodnosť použitých štatistických údajov.

Hodnota technických rezerv sa rovná súčtu najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže podľa odsekov 2 a 3.

Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budúcim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Výpočet najlepšieho odhadu je založený na aktuálnych a dôveryhodných informáciách a na realistických predpokladoch a uskutoční sa za použitia primeraných, použiteľných a vhodných aktuárskych metód a štatistických metód. Predpokladaný vývoj peňažných tokov použitý pri výpočte najlepšieho odhadu zohľadňuje všetky prírastky a úbytky peňažných prostriedkov súvisiace s vysporiadaním poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Najlepší odhad sa vypočíta ako hrubá hodnota bez odpočítania sumy plnenia zo zaistných zmlúv a od účelovo vytvorených subjektov. Pohľadávky zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sa vypočítajú samostatne v súlade s ustanoveniami § 43.

Poisťovňa alebo zaisťovňa stanoví hodnotu rizikovej marže v takej výške, aby sa hodnota technických rezerv rovnala sume, za ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa prevzala poistné záväzky alebo zaistné záväzky.

Poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záväzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov. Ak poisťovňa a zaisťovňa takto stanovia hodnotu technických rezerv, nie sú povinné samostatne oceniť najlepší odhad a rizikovú maržu.

Ak poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková marža sa vypočíta prostredníctvom nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sa rovnajú kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na krytie poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Použitá miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov sa rovná dodatočnej sadzbe voči príslušnej bezrizikovej úrokovej miere, ktorá je potrebná na držbu použiteľných vlastných zdrojov rovnajúcich sa kapitálovej požiadavke na solventnosť potrebných na zabezpečenie poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov ustanovená osobitným predpisom26) je rovnaká pre všetky poisťovne a zaisťovne a pravidelne sa prehodnocuje.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zohľadniť pri výpočte technických rezerv okrem pravidiel podľa odsekov 1 až 5 aj tieto položky:

všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe poistných záväzkov a zaistných záväzkov,

infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov,

všetky platby poistníkom a príjemcom poistných plnení vrátane budúcich dobrovoľných podielov na výnosoch, ktoré poisťovňa a zaisťovňa plánujú vyplatiť bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované.

Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte technických rezerv aj hodnotu finančných garancií a akýchkoľvek zmluvných opcií zahrnutých v poistných zmluvách alebo v zaistných zmluvách. Každý predpoklad určený poisťovňou alebo zaisťovňou týkajúci sa pravdepodobnosti, že poistníci využijú zmluvné opcie vrátane ukončenia poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy a výplaty odkupnej hodnoty, musí byť realistický a musí vychádzať zo súčasných a dôveryhodných informácií. V predpokladoch sa zohľadnia, explicitne alebo implicitne, možné vplyvy budúcich zmien podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.

Poisťovňa a zaisťovňa rozčlenia pri výpočte technických rezerv svoje poistné záväzky a zaistné záväzky do homogénnych rizikových skupín minimálne podľa skupín činnosti podľa osobitného predpisu.26)

Pri určení príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 38 ods. 2 sa využívajú informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a táto štruktúra je s nimi konzistentná. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje, vrátane dlhopisov, so splatnosťami, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné. Pre splatnosti, pri ktorých trhy s relevantnými finančnými nástrojmi už nie sú efektívne, likvidné ani transparentné, sa príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier extrapoluje.

Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhšími splatnosťami, pri ktorých sú trhy s relevantnými finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné, ku konečnej forwardovej sadzbe.

Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia alebo zaistenia vrátane anuít plynúcich zo zmlúv neživotného poistenia alebo zaistenia môžu použiť párovaciu korekciu príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier, pričom použitie párovacej korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska.

Na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:

Podmienka uvedená v odseku 2 písm. h) sa neuplatní na aktíva, ktorých peňažné toky závisia od inflácie, a ktoré replikujú peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, ktoré závisia od inflácie.

Ak emitenti alebo iné tretie strany majú právo zmeniť peňažné toky aktív vyhradeného portfólia a investor dostane dostatočnú kompenzáciu na opätovnú investíciu do aktív rovnakej alebo lepšej kreditnej kvality na získanie rovnakých peňažných tokov, podmienka ustanovená v odseku 2 písm. h) týkajúca sa práva zmeniť peňažné toky sa neuplatní.

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá použije párovaciu korekciu na portfólio poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, sa nesmie vrátiť k prístupu, ktorý nevyužíva párovaciu korekciu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá používa párovaciu korekciu, už nie je schopná spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2, bezodkladne o tom informuje Národnú banku Slovenska a prijme opatrenia potrebné na opätovné splnenie týchto podmienok. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je schopná v lehote dvoch mesiacov od porušenia podmienok podľa odseku 2 zabezpečiť opätovné splnenie týchto podmienok, nesmie ďalej používať párovaciu korekciu na žiadne svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky. V takom prípade poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie používať párovaciu korekciu počas nasledujúcich 24 mesiacov.

Párovacia korekcia sa nepoužije na poistné záväzky alebo zaistné záväzky, pre ktoré sa na výpočet najlepšieho odhadu používa príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier, ktorá zahŕňa korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenie pre bezrizikové úrokové miery podľa § 203.

Pre každú menu sa párovacia korekcia uvedená v § 40 vypočíta v súlade s týmito zásadami:

Fundamentálna prirážka sa rovná súčtu

Fundamentálna prirážka pre expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov musí byť vo výške najmenej 30 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.

Pri aktívach iných ako uvedených v odseku 3 musí byť vo výške najmenej 35 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.

Určenie pravdepodobnosti zlyhania aktív podľa odseku 2 písm. a) je založené na dlhodobej štatistike zlyhania, ktorá je relevantná pre aktívum z hľadiska jeho durácie, kreditnej kvality a triedy aktív. Ak z dlhodobej štatistiky zlyhania nie je možné odvodiť spoľahlivú kreditnú prirážku, fundamentálna prirážka sa rovná časti dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou určeného podľa odsekov 3 a 4.

Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu podľa § 38 ods. 2 môžu použiť korekciu volatility príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier.

Pre každú menu sa korekcia volatility stanoví na základe rozpätia medzi výnosom aktív zahrnutých v referenčnom portfóliu danej meny a sadzbami príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu.

V referenčnom portfóliu danej meny sú obsiahnuté aktíva denominované v danej mene, do ktorých poisťovne a zaisťovne investujú s cieľom kryť najlepší odhad poistných záväzkov a zaistných záväzkov v danej mene.

Výška korekcie volatility zodpovedá 65 % rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny. Rizikovo upravená kreditná prirážka meny sa vypočíta ako rozdiel medzi rozpätím uvedeným v odseku 2 a časťou tohto rozpätia, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávaných strát plynúcich z kreditného či iného rizika týchto aktív. Korekcia volatility sa uplatní len na tú časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier, ktorá nie je odvodená extrapoláciou podľa § 39. Pre extrapoláciu príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery sa použijú bezrizikové úrokové miery upravené o korekciu volatility.

Ak rozdiel medzi rizikovo upravenou kreditnou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny je kladný a rizikovo upravená prirážka štátu je vyššia ako 85 bázických bodov, potom korekcia volatility podľa odseku 4 pre daný štát sa pred uplatnením faktora 65 % zvýši o rozdiel medzi rizikovo upravenou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej prirážky meny. Zvýšená korekcia volatility sa uplatní na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu. Rizikovo upravená kreditná prirážka štátu sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená kreditná prirážka meny pre menu daného štátu, ale na základe referenčného portfólia, ktoré je reprezentatívne pre aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom kryť najlepší odhad poistných záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu v mene daného štátu.

Korekcia volatility sa neuplatní, ak príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier používaná na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov zahŕňa párovaciu korekciu podľa § 40.

Pre meny a štáty, pre ktoré nie je ustanovená korekcia volatility osobitným predpisom,26) sa pri výpočte najlepšieho odhadu neuplatní žiadna korekcia volatility.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné dodržiavať pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom primerane ustanovenia § 37 a 38.

Pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sú poisťovňa a zaisťovňa povinné zohľadniť časové rozdiely medzi splatnosťou pohľadávok a priamymi platbami. Výsledok tohto výpočtu sa upraví tak, aby zohľadňoval očakávané straty z dôvodu zlyhania protistrany. Uvedená úprava vychádza z hodnotenia pravdepodobnosti zlyhania protistrany a z priemernej straty vyplývajúcej z tohto zlyhania.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých pri výpočte technických rezerv.

Ak poisťovňa a zaisťovňa za podmienok podľa osobitného predpisu26) nemá dostatočné údaje príslušnej kvality potrebné na to, aby na skupinu alebo podskupinu svojich poistných záväzkov a zaistných záväzkov, alebo pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom použili spoľahlivé aktuárske metódy, na účely výpočtu najlepšieho odhadu sa môžu použiť vhodné aproximačné metódy.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce, aby sa najlepší odhad a predpoklady použité pri výpočte najlepšieho odhadu pravidelne porovnávali so skúsenosťami.

Ak sa porovnaním podľa odseku 3 odhalia systematické odchýlky medzi skúsenosťami a výpočtami najlepšieho odhadu, poisťovňa a zaisťovňa vykoná primerané úpravy použitých aktuárskych metód alebo použitých predpokladov.

Vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvorí súčet

Základné vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria tieto položky:

Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria položky, iné ako základné vlastné zdroje, ktoré sa môžu použiť na krytie strát poisťovne a zaisťovne.

Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne zahŕňajú tieto položky, ak nie sú položkami základných vlastných zdrojov:

Ak položky dodatkových vlastných zdrojov boli splatené alebo vyžiadané, považujú sa za aktíva a prestávajú tvoriť súčasť položiek dodatkových vlastných zdrojov.

Určenie hodnoty položky dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne alebo použitie vlastnej metódy poisťovne alebo zaisťovne na ohodnotenie položky dodatočných vlastných zdrojov podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77.

Hodnota priradená ku každej položke dodatkových vlastných zdrojov vyjadruje schopnosť položky kryť stratu a vychádza z obozretných a realistických predpokladov. Ak má položka dodatkových vlastných zdrojov pevnú nominálnu hodnotu, hodnota tejto položky sa rovná jej nominálnej hodnote, ak je predpoklad, že poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná touto hodnotou kryť stratu.

Fond akumulovaných prostriedkov je kumulovaný zisk, ktorý nebol určený na rozdelenie medzi poistníkov a príjemcov poistných plnení.

Položky vlastných zdrojov sú zaradené do troch tried. Zaradenie položky do triedy závisí od toho, či ide o základné vlastné zdroje, alebo dodatkové vlastné zdroje a od toho, do akej miery spĺňajú tieto charakteristiky:

Pri posudzovaní, do akej miery spĺňa položka vlastných zdrojov charakteristiky uvedené v odseku 1, sa náležite zohľadňuje doba trvania položky, najmä či má, alebo nemá dátum splatnosti. Ak má položka vlastných zdrojov dátum splatnosti, pri posudzovaní sa zohľadní pomer lehoty do splatnosti položky voči trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov poisťovne a zaisťovne.

Okrem charakteristík uvedených v odsekoch 1 a 2 sa posudzuje, že

Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy jedna.

Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 písm. b) so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3 sú tieto položky zaradené do triedy dva. Ak položky dodatkových vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy dva.

Všetky ostatné položky základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov sú zaradené do triedy tri.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaradiť svoje položky vlastných zdrojov na základe kritérií uvedených v odsekoch 4 až 6 a podľa osobitného predpisu.26) Ak položka vlastných zdrojov nie je zahrnutá do zoznamu podľa osobitného predpisu,26) poisťovňa alebo zaisťovňa položku zaradí do príslušnej triedy na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

Akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne a zaisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú banky alebo zahraničné banky so sídlom v členskom štáte, sa zaradia do triedy dva.

Ak ide o plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, použiteľná výška položiek triedy dva a triedy tri podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili splnenie minimálne týchto podmienok:

Ak ide o plnenie minimálnej kapitálovej požiadavky, suma položiek základných vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré sú zaradené do triedy dva, podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili minimálne to, že podiel položiek triedy jedna na použiteľných základných vlastných zdrojoch je vyšší ako polovica celkovej hodnoty použiteľných základných vlastných zdrojov.

Použiteľná hodnota vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 48 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek tried jedna až tri.

Použiteľná suma základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 63 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek triedy jedna a dva.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 7 buď na základe štandardného vzorca, alebo s využitím vnútorného modelu.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe predpokladu, že poisťovňa a zaisťovňa budú nepretržite pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti.

Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta spôsobom zabezpečujúcim zohľadnenie všetkých kvantifikovateľných rizík, ktorým sú poisťovňa a zaisťovňa vystavené. Kapitálová požiadavka na solventnosť nepokrýva riziko straty základných vlastných zdrojov v dôsledku zmien korekcie volatility podľa § 42. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe aktuálnej expozície voči riziku a očakávaným záväzkom z poistných zmlúv prebratých počas nasledujúcich 12 mesiacov. Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva neočakávané straty aktuálnej expozície voči riziku.

Kapitálová požiadavka na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 99,5 % v časovom horizonte jedného roka.

Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva minimálne tieto riziká:

Operačné riziko zahŕňa právne riziká a nezahŕňa riziká vyplývajúce zo strategických rozhodnutí ani riziko straty dobrého mena.

Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť vplyvy techník zmierňovania rizík, ak kreditné riziko a ostatné riziká vyplývajúce z použitia takých techník sú náležite zohľadnené v tejto kapitálovej požiadavke na solventnosť.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne raz ročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré kryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku na solventnosť. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné priebežne sledovať hodnotu použiteľných vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušná poisťovňa a zaisťovňa bez zbytočného odkladu opätovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť a výsledok oznámia Národnej banke Slovenska.

Ak sa podľa Národnej banky Slovenska rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, Národná banka Slovenska môže od príslušnej poisťovne a zaisťovne požadovať prepočítanie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca sa rovná súčtu týchto položiek:

Štruktúra základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pozostáva minimálne z týchto rizikových modulov:

Na účely odseku 2 písm. a) až c) sa poisťovacie činnosti a zaisťovacie činnosti priradia k modulu upisovacieho rizika, ktorý najlepšie odráža technickú povahu podkladových rizík.

Celková kapitálová požiadavka na solventnosť sa stanoví v súlade so zásadami uvedenými v § 48 ods. 2 až 7.

Každý rizikový modul uvedený v odseku 2 sa kalibruje podľa ustanovenia § 48 ods. 4. V štruktúre každého rizikového modulu sa, ak je to primerané, zohľadní vplyv účinku diverzifikácie.

Poisťovňa a zaisťovňa použijú rovnakú štruktúru a špecifikáciu rizikových modulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť a zjednodušeného výpočtu podľa § 52.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť rozdielnu špecifikáciu podľa geografického umiestnenia rizika, ak je to primerané, na výpočet rizík vyplývajúcich z katastrofických udalostí pre moduly podľa odseku 2 písm. a) až c).

Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môžu poisťovňa a zaisťovňa pri výpočte modulov podľa odseku 2 písm. a) až c) nahradiť niektoré parametre parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu a zaisťovňu.

Parametre podľa odseku 8 sa kalibrujú na základe vlastných údajov alebo údajov, ktoré priamo súvisia s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podáva žiadosť o predchádzajúci súhlas, a v súlade so štandardizovanými metódami. Tieto údaje musia byť úplné, presné a primerané rozsahu vykonávanej činnosti.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov

Kapitálová požiadavka na operačné riziko zohľadní operačné riziká, ak už nie sú zohľadnené v rizikových moduloch uvedených v § 49 a určí sa podľa § 48 ods. 3 a 4.

Ak ide o zmluvy životného poistenia, pri ktorých investičné riziko nesie poistník alebo poistená osoba, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní výšku ročných nákladov vynaložených v súvislosti s týmito poistnými záväzkami.

Ak ide o poistné zmluvy a zaistné zmluvy iné ako zmluvy uvedené v odseku 2, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní objem týchto činností, a to prostredníctvom zaslúženého poistného a hodnoty technických rezerv, ktoré sú vytvorené na krytie záväzkov vyplývajúcich z týchto poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv. Kapitálová požiadavka na operačné riziko je určená maximálne vo výške 30 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť vzťahujúcej sa na tieto poistné zmluvy a zaistné zmluvy.

Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty zohľadní prípadnú kompenzáciu neočakávaných strát prostredníctvom súčasného zníženia technických rezerv alebo odložených daní, alebo kombináciu oboch postupov.

Úprava podľa odseku 1 zohľadní účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení z poistných zmlúv, ak poisťovňa a zaisťovňa môžu preukázať, že zníženie takých plnení možno použiť na krytie neočakávaných strát v čase ich vzniku. Účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení nesmie byť vyšší ako súčet technických rezerv súvisiacich s uvedenými budúcimi dobrovoľnými plneniami a odložených daní.

Na účely úpravy podľa odseku 2 sa hodnota budúcich dobrovoľných plnení určená podľa predpokladov najlepšieho odhadu porovná s ich hodnotou určenou podľa predpokladov vzniku nepriaznivých okolností.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť zjednodušený výpočet kapitálovej požiadavky pre určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to je opodstatnené povahou, rozsahom a zložitosťou rizík, ktorým je vystavená, a ak by bolo neprimerané požadovať, aby vypočítala túto kapitálovú požiadavku podľa štandardného vzorca.

Zjednodušený výpočet sa určí podľa § 48 ods. 3 a 4.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť prostredníctvom použitia úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu. Na používanie úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 77, ak tento zákon v § 97 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak.

Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne je zodpovedné za zavedenie systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť čiastočné vnútorné modely na výpočet jedného alebo viacerých nasledujúcich prvkov

Poisťovňa a zaisťovňa môžu uplatniť čiastočné vnútorné modely na všetky svoje činnosti alebo len na jednu, alebo viaceré hlavné zložky činnosti.

Prílohami žiadosti o schválenie vnútorného modelu sú minimálne dokumenty preukazujúce, že vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61. Ak sa žiadosť o schválenie týka čiastočného vnútorného modelu, požiadavky uvedené v § 57 až 61 sa prispôsobia tak, aby zohľadňovali obmedzený rozsah uplatnenia vnútorného modelu.

O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti.

Národná banka Slovenska schváli žiadosť podľa odseku 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa má vhodné systémy na identifikáciu, meranie, monitorovanie, riadenie a oznamovanie rizika a zároveň vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61.

Ak Národná banka Slovenska schválila používanie vnútorného modelu poisťovni alebo zaisťovni, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby jej poisťovňa a zaisťovňa oznámili odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť určený podľa štandardného vzorca.

Národná banka Slovenska schváli používanie čiastočného vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne, ak tento čiastočný vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v odseku 7 a tieto dodatočné podmienky:

Pri hodnotení žiadosti o použitie čiastočného vnútorného modelu môže Národná banka Slovenska požadovať, aby poisťovňa alebo zaisťovňa predložila realistický plán na rozšírenie rozsahu vnútorného modelu.

V pláne podľa odseku 10 sa stanoví, akým spôsobom plánuje poisťovňa alebo zaisťovňa rozšíriť rozsah vnútorného modelu na iné podmoduly alebo zložky činnosti tak, aby vnútorný model zahŕňal v rámci rizikového modulu prevažnú časť ich činnosti.

V rámci procesu schvaľovania vnútorného modelu Národná banka Slovenska schváli písomnú koncepciu zmeny vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa môže zmeniť svoj vnútorný model len v súlade s touto koncepciou.

Písomná koncepcia zahŕňa identifikáciu významných zmien vnútorného modelu a nevýznamných zmien vnútorného modelu. Na významné zmeny vnútorného modelu a na zmeny koncepcie zmien vnútorného modelu je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.

Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne schváli žiadosť o schválenie vnútorného modelu predloženú Národnej banke Slovenska, ako aj žiadosť o schválenie každej následnej významnej zmeny vnútorného modelu.

Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prípadoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

Za odôvodnený prípad podľa odseku 4 sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vnútorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné ďalej preukázať, že frekvencia výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou jeho využitia na účely uvedené v odseku 1.

Predstavenstvo poisťovne a predstavenstvo zaisťovne sú zodpovedné za zabezpečenie sústavného vhodného nastavenia a funkčnosti vnútorného modelu a za to, aby vnútorný model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zabezpečiť, aby vnútorný model a najmä určenie podkladového odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vnútorného modelu spĺňal kritériá uvedené v odsekoch 2 až 9.

Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na primeraných, použiteľných a vhodných aktuárskych a štatistických technikách a sú v súlade s metódami použitými na výpočet technických rezerv. Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti využívajú aktuálne, presné a primerané informácie a realistické predpoklady. Poisťovňa a zaisťovňa musia byť schopné zdôvodniť Národnej banke Slovenska výber predpokladov vnútorného modelu.

Údaje použité pre vnútorný model musia byť presné, úplné a primerané rozsahu vykonávanej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa aktualizujú údaje použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti minimálne raz ročne.

Poisťovňa a zaisťovňa si zvolia metódu výpočtu odhadu rozdelenia pravdepodobnosti. Poisťovňa a zaisťovňa musia byť na základe vnútorného modelu schopné ohodnotiť riziko tak, aby bolo zabezpečené využitie vnútorného modelu v systéme správy a riadenia poisťovne a zaisťovne, najmä v systéme riadenia rizík, rozhodovacích procesoch a v procesoch umiestnenia kapitálu. Vnútorný model musí zahŕňať všetky materiálne riziká, ktorým sú poisťovňa alebo zaisťovňa vystavené, minimálne riziká ustanovené v § 48 ods. 5.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok diverzifikácie v rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami, ak Národná banka Slovenska nevyhodnotí systém použitý na meranie tohto účinku diverzifikácie ako neprimeraný.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok techník zmierňovania rizika, ak sú kreditné riziká a iné riziká vyplývajúce z použitia techník zmierňovania rizika náležité zohľadnené vo vnútornom modeli.

Poisťovňa a zaisťovňa vo svojom vnútornom modeli presne ohodnotia významné riziká spojené s finančnými zárukami a všetkými zmluvnými opciami, vrátane vplyvu budúcich zmien finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.

Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia vo vnútornom modeli všetky očakávané platby poistníkom a príjemcom poistných plnení bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne zaručené.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť budúce rozhodnutia ich predstavenstva, ktoré je možné v určitých situáciách očakávať, vrátane času potrebného na ich uskutočnenie.

Poisťovňa a zaisťovňa môžu na účely vnútorného modelovania použiť iné časové obdobie alebo mieru rizika ako tie, ktoré sú uvedené v § 48 ods. 3 a 4, a ak na základe použitia tohto vnútorného modelu bude poistníkom alebo poisteným zabezpečená rovnaká alebo vyššia úroveň ochrany, ako je ustanovená v § 48, môže byť tento vnútorný model použitý na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak je to možné, poisťovňa a zaisťovňa odvodia kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom s použitím metódy výpočtu hodnoty v riziku podľa § 48 ods. 3 a 4.

Ak poisťovňa a zaisťovňa nemôžu odvodiť kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom, Národná banka Slovenska môže povoliť pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť použitie aproximačných metód za podmienky, že poisťovňa a zaisťovňa preukážu Národnej banke Slovenska, že poistníci alebo poistené osoby majú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany, ako sa ustanovuje v § 48.

Národná banka Slovenska môže od poisťovne a zaisťovne požadovať, aby svoj vnútorný model uplatnili na vhodných porovnávacích portfóliách s predpokladmi vychádzajúcimi z externých údajov s cieľom overiť kalibráciu vnútorného modelu a skontrolovať, či je metodika vnútorného modelu v súlade s trhovými postupmi.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidelný cyklus validácie vnútorného modelu, ktorý zahŕňa

Použité štatistické metódy nemajú testovať len vhodnosť odhadu rozdelenia pravdepodobnosti v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými novými údajmi a s nimi súvisiacimi informáciami.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zdokumentovať štruktúru a detaily vnútorného modelu. Táto dokumentácia musí spĺňať požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 a ustanoveniach § 57 až 60.

Dokumentácia poskytuje podrobnú charakteristiku teórie, predpokladov, matematických a empirických podkladov vnútorného modelu. V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky, za ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať. Poisťovňa a zaisťovňa zdokumentujú všetky významné zmeny vo vnútornom modeli uskutočnené podľa § 55.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi.

Na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť platia tieto zásady:

Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta ako lineárna funkcia na základe týchto premenných znížených o podiel zaistenia:

Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 4 je nižšia ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142. Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 4 je vyššia ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa nie sú povinné na účely určenia limitov podľa odseku 5 vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť štvrťročne.

Ak minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne je ustanovená podľa odseku 5, poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná túto skutočnosť zdôvodniť Národnej banke Slovenska.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné investovať všetky svoje aktíva v súlade so zásadami obozretného investovania uvedenými v odsekoch 2 až 9.

Poisťovňa a zaisťovňa investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná poisťovňa a zaisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti podľa § 26.

Všetky aktíva, najmä aktíva kryjúce minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú požiadavku na solventnosť, sa investujú spôsobom zabezpečujúcim bezpečnosť, kvalitu, likviditu a výnosnosť portfólia ako celku a umiestňujú sa spôsobom zabezpečujúcim ich dostupnosť.

Aktíva kryjúce technické rezervy sa investujú spôsobom primeraným povahe a trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme všetkých poistníkov a príjemcov poistných plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej písomnej koncepcie, ktorá obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať z prostriedkov technických rezerv, ako aj možné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.

Ak nastane konflikt záujmov poisťovňa alebo osoby, ktoré riadia jej portfóliá aktív, zabezpečia, aby sa aktíva investovali najlepším možným spôsobom v záujme poistníkov a príjemcov poistných plnení.

Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov v podielových fondoch, od hodnoty cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, od hodnoty prevoditeľných cenných papierov alebo od hodnoty aktív spravovaných vo vlastnom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria hodnotou týchto podielových jednotiek alebo, ak tieto podiely nie sú určené, týmito aktívami. Vlastným fondom poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie portfólio aktív vo vlastníctve poisťovne zvlášť vyčlenených na krytie záväzkov v životnom poistení pre určenú skupinu zmlúv. Ak poisťovňa využíva vlastný fond poisťovne je povinná vypracovať pre tento fond štatút, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Štatút vlastného fondu poisťovne obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne s majetkom vo fonde, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať zo zhromaždených peňažných prostriedkov, ako aj prípadné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.

Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od akciového indexu alebo od inej referenčnej hodnoty ako hodnôt uvedených v odseku 6, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria buď podielovými jednotkami, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu, alebo ak tieto podielové jednotky nie sú určené, aktívami s primeranou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu.

Ak plnenia uvedené v odsekoch 6 a 7 zahŕňajú finančné garancie alebo ďalšie garantované plnenia, na aktíva držané na účely krytia zodpovedajúcich technických rezerv pre tieto garancie sa vzťahujú ustanovenia odseku 9.

Na aktíva iné ako uvedené v odsekoch 6 a 7 sa vzťahujú tieto zásady:

Poisťovňa vykonávajúca činnosť v odvetviach životného poistenia a zaisťovňa vykonávajúca činnosť vo vzťahu k záväzkom zo životného poistenia je povinná vypracovať a dodržiavať zásady zapájania do výkonu práv akcionárov podľa osobitného zákona.26a) Tým nie sú dotknuté ustanovenia o konflikte záujmov podľa § 23, 31 a 64 ods. 5.

Ak zásady zapájania, vrátane hlasovania v mene poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 1, uplatňuje správca aktív podľa osobitného zákona,26b) ktorému poisťovňa alebo zaisťovňa podľa odseku 1 zverila riadenie portfólia aktív, poisťovňa a zaisťovňa podľa odseku 1 sú povinné uviesť odkaz na to, kde tieto informácie zverejnil správca aktív.

Poisťovňa alebo zaisťovňa podľa odseku 1 je povinná sprístupniť, akým spôsobom sú hlavné prvky jej stratégie investovania do kapitálových cenných papierov zosúladené s profilom a trvaním jej záväzkov, najmä dlhodobých záväzkov, a ako prispievajú k strednodobej až dlhodobej výkonnosti jej aktív.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa podľa odseku 1 zverila riadenie portfólia aktív správcovi aktív26b) na spravovanie podľa voľnej úvahy správcu aktív pre jednotlivých klientov alebo prostredníctvom fondu kolektívneho investovania, je povinná sprístupniť tieto informácie týkajúce sa jej zmluvy so správcom aktív:

Ak zmluva so správcom aktív neobsahuje niektorú z informácií podľa odseku 4, je poisťovňa alebo zaisťovňa podľa odseku 1 povinná poskytnúť jasné a odôvodnené vysvetlenie tejto skutočnosti.

Informácie podľa odsekov 2 až 5 je poisťovňa a zaisťovňa podľa odseku 1 povinná sprístupniť bezplatne na svojom webovom sídle a aspoň raz ročne ich aktualizovať; povinnosť aktualizácie informácií sa neuplatňuje, ak nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. Poisťovňa a zaisťovňa podľa odseku 1 môže uviesť informácie podľa odsekov 4 a 5 vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave.

Povolením na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu sa za podmienok ustanovených osobitným predpisom26) povoľuje vznik účelovo vytvoreného subjektu a vykonávanie činnosti spočívajúcej v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré účelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.

O udelení povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu predkladajú zakladatelia účelovo vytvoreného subjektu Národnej banke Slovenska.

O žiadosti podľa odseku 2 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu na základe posúdenia žiadosti a príloh k žiadosti.

Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v osobitnom predpise26) alebo ak žiadosť vrátane príloh nie je úplná, alebo predložené informácie nie sú preukázateľné.

Národná banka Slovenska je oprávnená odobrať povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu za podmienok ustanovených osobitným predpisom.26)

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odviesť 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ministerstvu vnútra najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné predložiť Národnej banke Slovenska údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného.

Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka.

Ministerstvo vnútra je povinné predložiť ministerstvu financií do 15. februára nasledujúceho roka prehľad rozdelenia prostriedkov z osobitného účtu podľa odseku 2 čerpaných do 31. decembra príslušného roka. Zároveň je ministerstvo vnútra povinné zverejniť také rozdelenie prostriedkov v súlade s osobitným predpisom.27)

Poistné pre nové zmluvy v životnom poistení sa stanoví v dostatočnej výške na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby umožnilo poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.

Na tento účel môžu poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne zohľadniť všetky aspekty ich finančnej situácie bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného a príjmov z neho tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich solventnosti z dlhodobého hľadiska.

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné využívať na finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia32) len osoby, ktoré sú zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v oblasti poskytovania úverov na bývanie a ktorí sú oprávnení na vykonávanie tejto činnosti.

Pred uzavretím poistnej zmluvy musí byť poistník s dostatočným časovým predstihom písomne oboznámený s dôležitými zmluvnými podmienkami uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom dokumentu podľa osobitných právnych predpisov.32a) Ak osobitný právny predpis32a) neustanovuje vzor dokumentu o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, s ktorými musí byť poistník oboznámený pred uzavretím poistnej zmluvy, môže Národná banka Slovenska ustanoviť vzor dokumentu opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne, nútený správca, zástupca núteného správcu, prokurista, a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne sú povinní vykonávať svoju činnosť

Člen predstavenstva alebo člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena predstavenstva alebo člena dozornej rady poisťovne alebo predstavenstva alebo dozornej rady zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.

Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá za skutočnú škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 6 a 7 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 139 ods. 10, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu pre prípad odvolania z funkcie alebo odmenu priznanú vnútornými aktmi riadenia pre prípad odvolania z funkcie; právo na takú odmenu zaniká dňom odvolania.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne nesmie odmeňovať alebo posudzovať výkonnosť svojich zamestnancov spôsobom, ktorý by bol v rozpore s ich povinnosťou konať v súlade s najlepšími záujmami potenciálnych klientov alebo klientov. Na tento účel nesmie zaviesť žiadne mechanizmy v podobe odmien, cieľov predaja ani iných nástrojov, ktoré by mohli byť pre jej zamestnancov stimulom, aby potenciálnemu klientovi alebo klientovi odporúčali určitý poistný produkt, ak môžu ponúknuť potenciálnemu klientovi alebo klientovi iný poistný produkt poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorý by lepšie spĺňal jeho potreby.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť, uplatňovať a prehodnocovať proces schvaľovania pre každý poistný produkt, ktorého sú tvorcami. Schvaľovacím procesom musí prejsť každý poistný produkt alebo jeho významná zmena, a to ešte pred uvedením na finančný trh alebo pred predajom potenciálnemu klientovi a klientovi. Schvaľovací proces poistného produktu musí byť pre daný poistný produkt vhodný a primeraný jeho povahe.

Schvaľovací proces poistného produktu musí vymedziť cieľový trh pre každý poistný produkt, zabezpečiť posúdenie všetkých relevantných rizík s ohľadom na takýto vymedzený cieľový trh a zabezpečiť, aby predaj poistného produktu zodpovedal určenému cieľovému trhu a aby sa prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť predaj poistného produktu na určený cieľový trh.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná rozumieť poistným produktom, ktoré ponúka alebo predáva, pravidelne ich musí preverovať, pričom prihliada na akékoľvek udalosti, ktoré by mohli významne ovplyvniť potenciálne riziko pre určený cieľový trh, aby posúdila, či príslušný poistný produkt aj naďalej zodpovedá potrebám vymedzeného cieľového trhu a či je plánovaná distribučná stratégia stále vhodná.

Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne, ktoré vypracúvajú poistný produkt, poskytnú finančnému agentovi, s ktorým majú uzavretú zmluvu podľa osobitného predpisu,18) alebo finančnému poradcovi, ktorý o to požiada, všetky vhodné informácie o poistnom produkte a schvaľovacom procese poistného produktu vrátane určeného cieľového trhu poistného produktu.

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná pred uzavretím poistnej zmluvy poskytnúť potenciálnemu neprofesionálnemu klientovi30) jednoznačným, presným a zrozumiteľným spôsobom, písomne alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu32b) informáciu o jednotlivých zložkách poistného vo vzťahu k uzatváranej poistnej zmluve, a to prostredníctvom informačného formulára. Vzor informačného formulára o jednotlivých zložkách poistného ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

Ak ide o poistenie spojené s investičnými fondmi uvedené v prílohe č. 1 časti B treťom bode, poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná investovať do aktív, ktoré budú slúžiť na krytie technických rezerv z investovania finančných prostriedkov v mene poistených vyplývajúcich z tohto poistenia, finančné prostriedky vo výške, ktorá je rovná alebo väčšia ako

Ak ide o poistenie podľa odseku 1 a poistník ukončí poistnú zmluvu pred uplynutím poistnej doby, poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne vyplatí poistníkovi počas prvých troch rokov trvania poistnej zmluvy odkupnú hodnotu minimálne vo výške aktuálnej hodnoty aktív, do ktorých poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne investovala podľa odseku 1, ku dňu ukončenia poistnej zmluvy, zníženej o poistné na krytie rizika dožitia alebo úmrtia počas trvania poistnej zmluvy a zníženej o plnenia, ktoré boli z tohto poistenia už v minulosti poskytnuté. Výška odkupnej hodnoty musí byť v ďalších rokoch trvania poistenia vždy kladná.

Ak ide o poistenie, iné ako uvedené v odseku 1, pri ktorom vzniká právo na odkupnú hodnotu a poistník ukončí poistnú zmluvu pred uplynutím poistnej doby, poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne vyplatí poistníkovi počas prvých troch rokov trvania poistnej zmluvy odkupnú hodnotu minimálne vo výške súčtu

Výška odkupnej hodnoty musí byť v ďalších rokoch trvania poistenia podľa odseku 3 vždy kladná.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie uzatvárať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, poistné zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa neuzavreli s ostatnými klientmi. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pred uzavretím poistnej zmluvy preveriť či osoba, s ktorou zmluvu uzatvára, k nej nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne pravdivé informácie, ktoré poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne potrebuje na účely tohto preverenia. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve sankciou neplatnosti uzavretia takej zmluvy.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne môže s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, bez obmedzení uzatvárať poistné zmluvy za podmienok, ktoré sú bežne dostupné aj inému klientovi v porovnateľnej situácii. Zmluvu, ktorá nespĺňa podmienku predchádzajúcej vety, môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne s osobou, ktorá má k nej osobitný vzťah, uzavrieť, ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán poisťovne, zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.

Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni, sa na účely tohto zákona považujú

Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne, sa na účely tohto zákona považujú

Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu, pobočky zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia, predbežní správcovia v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorní správcovia vykonávajúci dozornú správu, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov.

Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi

Pri sprístupňovaní, poskytovaní a výmene informácií podľa odsekov 1 až 4 a § 78 poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej zaisťovne neposkytne bez súhlasu

Národná banka Slovenska je oprávnená použiť informácie získané podľa odseku 4 len na účely, na ktoré jej boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa odseku 4, ktoré ich poskytli.

Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným zákonom42) oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.

Poisťovne, pobočky poisťovní z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní si na účely výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistnej udalosti alebo škodovej udalosti môžu vytvoriť, s použitím automatizovaných prostriedkov alebo neautomatizovaných prostriedkov, register vybraných informácií o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach (ďalej len „register poistných udalostí“), prostredníctvom ktorého sú poisťovne, pobočky poisťovní z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní oprávnené, za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom,54) navzájom sprístupniť a poskytovať bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov údaje evidované v tomto registri bez súhlasu dotknutých osôb.

Register poistných udalostí obsahuje tieto údaje o poistnej udalosti alebo škodovej udalosti:

Prevádzkovať register poistných udalostí vytvorený podľa odseku 8 vrátane spracúvania údajov v registri poistných udalostí môže iba tretia osoba. Členmi alebo vlastníkmi tretej osoby môžu byť len poisťovne, pobočky poisťovní z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní. Tretia osoba je povinná register poistných udalostí a informácie v registri poistných udalostí uchovávať, primerane zálohovať, utajovať a chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.

Údaje poskytnuté do registra poistných udalostí musia byť pravdivé, aktuálne a úplné. Údaje poskytnuté do registra poistných udalostí alebo z registra poistných udalostí sú predmetom mlčanlivosti podľa odsekov 1 a 2. Informácie z registra poistných udalostí a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním registra poistných udalostí možno poskytovať len poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov, pobočkám zahraničných poisťovní a osobám podľa odseku 3, ak tieto osoby zabezpečia ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako prevádzkovateľ registra poistných udalostí podľa odseku 10 a účel, na ktorý boli poskytnuté. Voči ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov tretej osoby podľa odseku 10 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách.

Údaje, ktoré poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne poskytla do registra poistných udalostí, sa môžu uchovávať v registri poistných udalostí päť rokov od zániku poistnej zmluvy alebo päť rokov od zániku práva na poistné plnenie podľa toho, ktorá udalosť nastala neskôr.

Ak klient poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne namieta správnosť údajov v registri poistných udalostí alebo správnosť zápisu údajov v registri poistných udalostí, môže podať sťažnosť poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu alebo pobočke zahraničnej poisťovne. Ak poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne sťažnosti do 30 dní od jej doručenia nevyhovie a nezabezpečí v registri poistných udalostí opravu alebo výmaz údajov v súlade s tým, čoho sa domáha klient, má klient proti poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu alebo pobočke zahraničnej poisťovne právo domáhať sa výmazu alebo opravy údajov v registri poistných udalostí na súde; výmaz údajov z registra poistných udalostí alebo ich opravu na základe rozhodnutia súdu zabezpečí poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne alebo prevádzkovateľ registra poistných udalostí. Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne zodpovedá za škodu, ktorá klientovi vznikla v dôsledku zápisu nesprávnych údajov do registra poistných udalostí a prevádzkovateľ registra poistných udalostí zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu do registra poistných udalostí.

Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, je povinná zriadiť z organizačného hľadiska oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali len v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu.

Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, vypočíta hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na jej činnosť

Poisťovňa, ktorá vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, je povinná kryť prostredníctvom zodpovedajúcej výšky položiek použiteľných základných vlastných zdrojov aspoň hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na činnosti životného poistenia alebo zaistenia a neživotného poistenia alebo zaistenia.

Krytie hypotetickej minimálnej kapitálovej požiadavky podľa odseku 3 v súvislosti s činnosťou životného poistenia nemôže byť na ťarchu neživotného poistenia a naopak.

Poisťovňa môže používať na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť položky použiteľných vlastných zdrojov pridelených pre životné poistenie alebo neživotné poistenie, ak sú hypotetické minimálne kapitálové požiadavky uvedené v odseku 3 splnené a poisťovňa informuje Národnú banku Slovenska.

Národná banka Slovenska dohliada nad výsledkami činností životného poistenia a neživotného poistenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek v súlade s odsekmi 1 až 5.

Poisťovňa je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu osobitne pre životné poistenie a neživotné poistenie a pripraviť účtovnú závierku tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady pre životné poistenie a neživotné poistenie, najmä poistné, platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, zmenu poistných záväzkov, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Položky spoločné pre obidva poistné druhy sa zaúčtujú podľa rozdelenia navrhnutého poisťovňou spôsobom akceptovaným Národnou bankou Slovenska.

Poisťovňa je povinná na základe účtovných závierok vypracovať výkaz, v ktorom sa jasne identifikujú položky použiteľných základných vlastných zdrojov kryjúce každú hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku uvedenú v odseku 2 podľa § 47 ods. 4.

Poisťovňa môže previesť položky použiteľných základných vlastných zdrojov použiteľných pre jeden poistný druh na druhý poistný druh len na základe predchádzajúceho súhlasu podľa § 77. Ak výška položiek použiteľných základných vlastných zdrojov v súvislosti s jedným z týchto poistných druhov nie je dostatočná na krytie hypotetických minimálnych kapitálových požiadaviek uvedených v odseku 3, Národná banka Slovenska pre činnosť v poistnom druhu s nedostatočnou výškou použiteľných základných vlastných zdrojov prijme opatrenia, bez ohľadu na výsledky v činnosti v druhom poistnom druhu.

Ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, je povinná

Ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne podľa § 6 ods. 12 vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť, je povinná vykonávať poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch a zaistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali len v prospech poistených a výnosy v príslušnom druhu zaistenia využívali len v prospech zaistených.

Poisťovňa a zaisťovňa, ktorá vykonáva súčasne zaisťovaciu činnosť pre poistný druh životné poistenie a poistný druh neživotné poistenie, je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v lehote stanovenej Národnou bankou Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska na jej žiadosť správy o ich finančnej situácii zodpovedajúce pravdivému a vernému obrazu o ich finančnej situácii a ktoré sú v súlade s platnými účtovnými štandardmi a pravidlami.

Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné viesť účtovníctvo v súlade s osobitným predpisom.43) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné na žiadosť Národnej banky Slovenska oznámiť výšku pohľadávok, ktoré majú prednosť pred nárokmi z poistenia pri likvidácii alebo konkurze, a ich krytie aktívami.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu účtovného obdobia.

Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí vykonávajú audit účtovnej závierky alebo inú zákonom uloženú povinnosť v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, sú povinní bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o každej skutočnosti alebo rozhodnutí, týkajúceho sa tejto poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, o ktorom získajú vedomosť počas vykonávania tejto činnosti a ktoré by mohli spôsobiť

Ustanovenie odseku 5 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu s úzkymi väzbami.

Audítor alebo audítorská spoločnosť sú povinní na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu činnosti v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne.

Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni podľa § 71 ods. 3 písm. a) až h) a j) a k) a osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa § 71 ods. 4 písm. a) až h) z dôvodov ustanovených v osobitnom predpise,44) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený overením účtovnej závierky, a to do 30. júna kalendárneho roka alebo polovice účtovného obdobia, za ktoré sa má audit vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená do 31. augusta tohto kalendárneho roka alebo do ôsmich mesiacov od začiatku účtovného obdobia po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Ak ide o poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v priebehu kalendárneho roka, oznámenie sa vykoná do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť, ak sa zistia závažné nedostatky v overení účtovnej závierky alebo si nesplní informačnú povinnosť podľa odseku 5. Do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora alebo audítorskú spoločnosť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku overia.

Pri zmene audítora alebo audítorskej spoločnosti sa postupuje primerane podľa odseku 9.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné informovať Národnú banku Slovenska podľa § 79 ods. 11 o operáciách vykonávaných zvlášť na základe práva usadiť sa a zvlášť na základe slobody poskytovať služby o sume poistného, poistných plnení a poplatkov bez odpočítania zaistenia podľa jednotlivých členských štátov takto:

Ak poisťovňa a zaisťovňa vykonáva poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a), informuje aj o početnosti poistných plnení a priemerných nákladoch na poistné plnenia.

Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je Národná banka Slovenska povinná mu zaslať tieto informácie v primeranom čase a v súhrnnej podobe.

Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska rozhodnutie o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode. Ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu najskôr tri mesiace po doručení tohto oznámenia.

Osoba, ktorá sa rozhodla zrušiť kvalifikovanú účasť na poisťovni alebo zaisťovni alebo znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo tak, že poisťovňa alebo zaisťovňa by prestala byť jej dcérskou spoločnosťou, musí o tejto skutočnosti vopred písomne informovať Národnú banku Slovenska.

Oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:

Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene, pri ktorej dôjde k prekročeniu 20 %, 30 % alebo 50 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode45) alebo poisťovňa alebo zaisťovňa sa stane dcérskou spoločnosťou, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.

Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene, pri ktorej dôjde k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode45) pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo poisťovňa alebo zaisťovňa prestane byť dcérskou spoločnosťou, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.

Na účely dohľadu je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná podľa stavu k 30. júnu a 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov s kvalifikovanou účasťou a predkladať ho Národnej banke Slovenka vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak je akcionár fyzickou osobou, tento zoznam obsahuje osobné údaje akcionára, a to meno, priezvisko, titul, trvalý pobyt, a musí obsahovať najmenej údaje o podiele na základnom imaní a o podiele na hlasovacích právach.

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na

Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa

Ak súčasťou predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. b) a c) je aj prevod poistného kmeňa alebo prevod zaistného kmeňa, na vydanie predchádzajúceho súhlasu sa primerane vzťahujú § 156 a 157. Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. v) sa vzťahujú § 156 a 157.

Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. d) musí byť preukázané, že zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s vykonávanou poisťovacou alebo zaisťovacou činnosťou.

Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) až c) musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod finančných prostriedkov v súlade s osobitným zákonom47) a ich dostatočný objem a vyhovujúca skladba na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 písm. a) možno vydať, len ak sa nepreukázalo, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu nadobúdateľom negatívne ovplyvní schopnosť poisťovne alebo zaisťovne naďalej plniť povinnosti uložené týmto zákonom.

Ustanoveniami odseku 1 písm. a) až c) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.48)

Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 neudelí, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odsekov 2 až 5. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 neudelí, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé a aktuálne.

Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. h) a i) Národná banka Slovenska hodnotí

Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa

Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie prechádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Národná banka Slovenska je povinná do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) písomne potvrdiť nadobúdateľovi jej doručenie; to platí aj pre následné doručenie náležitostí žiadosti, ktoré neboli predložené súčasne so žiadosťou. Národná banka Slovenska môže najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie žiadosti podľa odseku 12 písomne požiadať o dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na posudzovanie žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a). Na obdobie odo dňa odoslania žiadosti Národnej banky Slovenska o dodatočné informácie do doručenia odpovede sa konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu prerušuje, najviac však na 20 pracovných dní. Ak Národná banka Slovenska požiada o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, lehota na rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu sa neprerušuje. Lehotu na prerušenie konania podľa tretej vety je Národná banka Slovenska oprávnená predĺžiť na 30 pracovných dní, ak nadobúdateľ má sídlo alebo sa riadi právnymi predpismi iného ako členského štátu alebo ak nadobúdateľ nie je poisťovňou, zaisťovňou, obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, bankou alebo obdobnou inštitúciou z členského štátu.

O žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) rozhodne Národná banka Slovenska do 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o doručení žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) a po doručení všetkých náležitostí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak Národná banka Slovenska nerozhodne v tejto lehote, považuje sa predchádzajúci súhlas za vydaný. Národná banka Slovenska informuje nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia v potvrdení o doručení podľa odseku 11. Ak Národná banka Slovenska rozhodne o zamietnutí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), písomne zašle toto rozhodnutie nadobúdateľovi do dvoch pracovných dní od tohto rozhodnutia, najneskôr však pred uplynutím lehoty podľa prvej vety.

Ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a) by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska je aj preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, a vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

Ak valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne alebo iný orgán poisťovne alebo zaisťovne rozhoduje o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich pracovných dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo zápisnice zo zasadnutia orgánu poisťovne alebo zaisťovne, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice zo zasadnutia tohto orgánu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o vykonaní úkonov, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.

Národná banka Slovenska je pri posudzovaní splnenia podmienok podľa odseku 2 písm. a) povinná konzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ak nadobúdateľom podľa odseku 1 písm. a) je

Národná banka Slovenska je povinná konzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov splnenie podmienok na nadobúdanie podielov na poisťovni z iného členského štátu alebo na zaisťovni z iného členského štátu podľa právnych predpisov členských štátov, ak nadobúdateľom podielu na poisťovni z iného členského štátu alebo na zaisťovni z iného členského štátu je banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi alebo správcovská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike.

Predmetom konzultácií podľa odsekov 15 a 16 je včasné poskytovanie podstatných informácií alebo potrebných informácií pri posudzovaní splnenia podmienok na nadobudnutie príslušných podielov na poisťovni, zaisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu. Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu na jeho žiadosť všetky potrebné informácie a z vlastného podnetu všetky podstatné informácie. Národná banka Slovenska požiada príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o všetky potrebné informácie.

V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) sa uvedú názory alebo výhrady oznámené Národnej banke Slovenska príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorého dohľadu podlieha nadobúdateľ podľa odseku 1 písm. a).

V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska určiť aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od udelenia predchádzajúceho súhlasu, ak Národná banka Slovenska neurčila v záujme ochrany investorov inú lehotu.

Osoba alebo osoby konajúce v zhode,45) ktoré nadobudli kvalifikovanú účasť alebo zvýšili kvalifikovanú účasť na poisťovni alebo zaisťovni spôsobom uvedeným v odseku 1 písm. a) bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, nemôžu vykonávať hlasovacie práva spojené s takto nadobudnutou kvalifikovanou účasťou, a to do udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska. Osoby podľa prvej vety sú zároveň povinné bez zbytočného odkladu požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a).

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na jej žiadosť

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b).

Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a jej klientmi, na účely likvidácie poistných udalostí alebo škodových udalostí zo strany poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, na účel ochrany a domáhania sa práv poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania činnosti poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami, pobočkami poisťovní z iných členských štátov a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností a úloh poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov52) je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb53) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať54) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 72 ods. 1 ako aj údaje súvisiace s požiadavkami a potrebami klienta, jeho skúsenosťami a znalosťami týkajúcimi sa príslušného poistenia a s jeho finančnou situáciou zisťovanými a zaznamenávanými na základe osobitného predpisu;18) pritom je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla55) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.

Na účely správy zaistných zmlúv medzi poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, na účely vybavovania nárokov zo zaistných zmlúv a na účel kontroly poskytnutých plnení z poistných zmlúv, ku ktorým zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne poskytuje zaistenie, je zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb53) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať54) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 72 ods. 1.

Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 4 a § 72 ods. 1, je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb53) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov oprávnená poskytovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 72, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa § 72. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 4 a § 72 ods. 1, je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska na účel vykonávania a zdokumentovania vykonávania pôsobnosti, činností a úloh Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov na jej požiadanie aj bez súhlasu dotknutých osôb.

Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 4 a § 72 ods. 1, môže poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone56) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Ak výška poistného za kalendárny rok je vyššia ako 1000 eur alebo jednorazové poistné je vyššie ako 2 500 eur, poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti poistníka a poistník je povinný takej žiadosti vyhovieť. Ak sa poistná zmluva uzaviera prostredníctvom finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia a finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia,57) môže totožnosť zisťovať aj finančný agent v sektore poistenia alebo zaistenia a finančný poradca v sektore poistenia alebo zaistenia.57) Uzavieranie poistnej zmluvy so zachovaním anonymity klienta sú poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, finančný agent v sektore poistenia alebo zaistenia a finančný poradca v sektore poistenia alebo zaistenia57) povinní odmietnuť.

Na účely odseku 7 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta. Pri uzavieraní poistnej zmluvy prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a rodný list maloletého klienta.

Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať a ochraňovať pred poškodením, pozmenením, zničením, stratou, odcudzením, vyzradením, zneužitím a neoprávneným sprístupnením poistné zmluvy vrátane ich zmien a s nimi súvisiacich dokladov, údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy počas trvania poistenia a po zániku poistenia do uplynutia premlčacej doby na uplatnenie práv z poistnej zmluvy, najmenej však päť rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom. Zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné uschovávať a ochraňovať pred poškodením, pozmenením, zničením, stratou, odcudzením, vyzradením, zneužitím a neoprávneným sprístupnením zaistné zmluvy vrátane ich zmien a s nimi súvisiacich dokladov počas trvania zaistnej zmluvy a po zániku poistenia najmenej do uplynutia premlčacej doby na uplatnenie práv zo zaistnej zmluvy.

Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenskej kancelárie poisťovateľov a nad činnosťou osôb, ktoré vykonávajú poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne alebo Slovenskou kanceláriou poisťovateľov zverené funkcie alebo činnosti. Za podmienok podľa § 21 podlieha dohľadu aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Dohľad sa tiež vykonáva nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine podľa § 81 až 123.

Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska. Hlavným cieľom dohľadu nad poisťovníctvom je ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním.

Predmetom dohľadu je kontrola vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty uvedené v odseku 1 alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou a so zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1. Predmetom dohľadu je aj vybavovanie podaní klientov a potenciálnych klientov dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1 súvisiacich s poskytovaním finančných služieb dohliadaných subjektov podľa osobitného predpisu.3)

Národná banka Slovenska vykonáva dohľad pravidelne, primerane k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a podľa stanovenej minimálnej frekvencie a rozsahu. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či systém správy a riadenia, prijaté stratégie, zavedené procesy a postupy pri výkone poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a vlastné zdroje dostatočne kryjú riziká pri vykonávaní obozretného podnikania dohliadaného subjektu.

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje na základe dostupných informácií možný vplyv svojich rozhodnutí alebo postupov na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, a to najmä v kritických situáciách. Ak nastane výnimočný pohyb na finančných trhoch, Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadní možný procyklický účinok svojich rozhodnutí alebo postupov.

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu využíva kontrolný systém, ktorý jej umožní včas identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a následne kontrolovať spôsob riešenia takejto situácie.

Národná banka Slovenska je oprávnená vypracovať kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie testovania schopnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vysporiadať sa s možnými budúcimi udalosťami alebo zmenami ekonomických podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na ich celkovú finančnú situáciu a tieto subjekty majú povinnosť vykonávať takéto testovanie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné umožniť zúčastniť sa Národnej banke Slovenska na rokovaní jej valného zhromaždenia, dozornej rady, štatutárneho orgánu alebo vedenia pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedenia pobočky zahraničnej zaisťovne.

Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, pobočiek zahraničných zaisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní z iného členského štátu a ich klientov, na ktorých rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1, dohľadu podľa § 81 až 123 a doplňujúcemu dohľadu podľa § 124 až 138 sú v lehote určenej Národnou bankou Slovenska povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje, doklady, informácie a iné podklady a vysvetlenia, ktoré Národná banka Slovenska potrebuje na vykonávanie svojich úloh podľa tohto zákona a osobitného predpisu.3)

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej a štatistickej evidencie a aj ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 72. Údaje podľa prvej vety sa predkladajú podľa právne záväzných aktov Európskej únie. Rozsah, spôsob a termíny predkladania týchto údajov ustanoví osobitný predpis26) a Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Údaje, doklady a informácie podľa odsekov 10 a 11 musia byť úplné, správne, pravdivé, zrozumiteľné, prehľadné, preukázateľné a musia byť predložené včas. Ak údaje, doklady a informácie nie sú predložené ustanoveným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, správnosti, pravdivosti, zrozumiteľnosti, prehľadnosti alebo preukázateľnosti, dohliadané subjekty podľa odseku 1 sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej primeranej lehote.

Národná banka Slovenska môže povoliť pravidelné predkladanie údajov podľa odseku 11 v termínoch dlhších, ako sú ustanovené podľa odseku 11, okrem údajov podľa § 63 ods. 6, ak

Národná banka Slovenska môže povoliť predkladanie údajov podľa odseku 13 len poisťovniam a zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia. Podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe predpísaného poistného nezníženého o poistné postúpené zaisťovateľom (ďalej len „hrubé predpísané poistné“) a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe hrubých technických rezerv.

Národná banka Slovenska pri povolení predkladania údajov podľa odseku 13 uprednostní poisťovňu alebo zaisťovňu s najnižším podielom na trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia určeným podľa odseku 14.

Národná banka Slovenska môže udeliť výnimku z predkladania údajov podľa odseku 11 po jednotlivých položkách, ak

Národná banka Slovenska môže povoliť predkladanie údajov podľa odseku 16 len poisťovniam a zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia. Podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe hrubého predpísaného poistného a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe hrubých technických rezerv.

Národná banka Slovenska pri povolení predkladania údajov podľa odseku 16 uprednostní poisťovňu alebo zaisťovňu s najnižším podielom na trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia určeným podľa odseku 17.

Národná banka Slovenska pri posudzovaní podmienky podľa odseku 13 písm. a) a odseku 16 písm. a) zohľadní najmä

Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle

Informácie podľa odseku 20 sa pravidelne aktualizujú a zverejňujú podľa osobitného predpisu.26)

Národná banka Slovenska je povinná umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zaisťovne z iného členského štátu priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Tento dohľad Národná banka Slovenska umožní vykonať až po tom, ako ju príslušný orgán domovského členského štátu informuje, že chce taký dohľad vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená zúčastniť sa takého dohľadu. Ak príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu neumožní Národnej banke Slovenska zúčastniť sa takého dohľadu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad na území iného členského štátu nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného členského štátu, po informovaní príslušného orgánu hostiteľského členského štátu. Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu neumožní Národnej banke Slovenska vykonať dohľad na území tohto členského štátu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Pri výkone dohľadu sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného predpisu.3)

Národná banka Slovenska pri výkone svojich úloh je povinná zohľadňovať spoločné postupy a odporúčania Európskeho orgánu dohľadu pri uplatňovaní tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť poisťovníctva. Národná banka Slovenska je na tento účel povinná

Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov.59) Národná banka Slovenska je oprávnená poskytnúť informácie získané pri výkone dohľadu

Informácie získané pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám ako osobám podľa odseku 26 len so súhlasom dotknutých subjektov.

Ustanoveniami odsekov 26 a 27 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným zákonom42) oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktoré zverujú výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, sú povinné prijať kroky potrebné na zabezpečenie splnenia týchto podmienok:

Ak má poskytovateľ služby pre poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu sídlo na území Slovenskej republiky, príslušný orgán dohľadu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu môže po informovaní Národnej banky Slovenska vykonať dohľad na mieste v priestoroch prevádzkovateľa služby priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel.

Národná banka Slovenska pred vykonaním dohľadu na mieste u poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte informuje príslušné orgány dohľadu členského štátu poskytovateľa služby. Národná banka Slovenska môže poveriť výkonom takéhoto dohľadu na mieste orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má poskytovateľ služby sídlo.

Ak Národná banka Slovenska nemôže vykonať dohľad na mieste podľa odseku 3 na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine sa rozumie

Na účely dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine považuje Národná banka Slovenska za materskú spoločnosť aj akúkoľvek spoločnosť, ktorá uplatňuje podľa Národnej banky Slovenska rozhodujúci vplyv na inú spoločnosť.

Národná banka Slovenska považuje za dcérsku spoločnosť aj akúkoľvek spoločnosť, na ktorú uplatňuje podľa Národnej banky Slovenska materská spoločnosť rozhodujúci vplyv.

Národná banka Slovenska považuje za majetkovú účasť aj priamu alebo nepriamu držbu hlasovacích práv, alebo kapitálu v spoločnosti, ktorý podľa Národnej banky Slovenska skutočne podlieha významnému vplyvu.

Dohľad na úrovni skupiny sa vykonáva podľa § 81 až 123. Ustanovenia tohto zákona, ktorými sa ustanovujú pravidlá dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami posudzovanými jednotlivo, sa na tieto poisťovne a zaisťovne uplatňujú, ak v § 81 až 123 nie je ustanovené inak.

Dohľad na úrovni skupiny sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne,

Ak sa vykonáva dohľad podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b) a poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, je príbuznou spoločnosťou regulovaného subjektu alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá podlieha doplňujúcemu dohľadu podľa § 124 až 138, alebo ona sama je regulovaným subjektom alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, môže Národná banka Slovenska po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že nebude na úrovni tejto poisťovne s majetkovou účasťou, zaisťovne s majetkovou účasťou, tejto poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík podľa § 106, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami podľa § 107, alebo oba tieto dohľady.

Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia podľa § 81 až 123 a podľa § 124 až 138, najmä pokiaľ ide o dohľad nad rizikami, môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len príslušné ustanovenia § 124 až 138.

Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,5) najmä pokiaľ ide o dohľad nad rizikami, môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, na základe dohody s orgánom konsolidovaného dohľadu v sektore bankovníctva a investičných služieb uplatniť len ustanovenia zákona, ktoré sa vzťahujú na najvýznamnejší sektor podľa § 124 až 138.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, informuje Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán dohľadu o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 4 a 5.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa § 82 ods. 2, nie je povinná vykonávať individuálny dohľad nad zahraničnou poisťovňou, zahraničnou zaisťovňou, poisťovacou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou poisťovacou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ak § 118 neustanovuje inak.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže z dohľadu nad skupinou vylúčiť právnickú osobu,

Ak by malo byť vylúčených niekoľko jednotlivých spoločností rovnakej skupiny podľa odseku 2 písm. b), tieto spoločnosti nemožno vylúčiť, ak majú spoločne nezanedbateľný význam.

Ak niektorá poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa by nemala byť začlenená pod dohľad nad skupinou podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c), Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, prijme rozhodnutie o jej vylúčení z dohľadu nad skupinou až po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak príslušný orgán dohľadu nad skupinou vylúči niektorú poisťovňu alebo zaisťovňu z dohľadu nad skupinou, Národná banka Slovenska môže požiadať konečnú materskú spoločnosť o poskytnutie informácií potrebných na výkon dohľadu nad touto poisťovňou alebo zaisťovňou.

Ak poisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovňa z iného členského štátu s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa z iného členského štátu s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť nie je dcérskou spoločnosťou inej poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, inej poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo inej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má svoje sídlo v členskom štáte, považuje sa za konečnú materskú spoločnosť na úrovni Európskej únie.

Ustanovenia § 87 až 119 sa uplatňujú len na poisťovňu s majetkovou účasťou alebo zaisťovňu s majetkovou účasťou alebo poisťovaciu holdingovú spoločnosť, alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá je konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie.

Ak je konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie, dcérskou spoločnosťou spoločnosti, ktorá podlieha doplňujúcemu dohľadu podľa § 124 až 138, môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že nebude na úrovni tejto konečnej materskej spoločnosti vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík podľa § 106, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami podľa § 107, alebo oba tieto dohľady.

Konečná materská spoločnosť na vnútroštátnej úrovni je poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej materská spoločnosť má sídlo na území iného členského štátu. Ak konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie podľa § 84 poisťovne s majetkovou účasťou, zaisťovne s majetkovou účasťou, poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti má sídlo v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska môže po konzultácii s orgánom dohľadu nad skupinou a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie rozhodnúť, že § 87 až 119 bude primerane uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni. Národná banka Slovenska vysvetlí svoje rozhodnutie orgánu dohľadu nad skupinou a konečnej materskej spoločnosti na úrovni Európskej únie.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a príslušný orgán dohľadu iného členského štátu informuje Národnú banku Slovenska o jeho rozhodnutí uplatňovať dohľad nad skupinou na konečnú materskú spoločnosť na jeho vnútroštátnej úrovni, Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu.

Národná banka Slovenska môže pri dohľade nad skupinou na vnútroštátnej úrovni neuplatňovať ustanovenia § 87 až 104, § 105 až 107 alebo § 108.

Ak sa Národná banka Slovenska rozhodne uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni ustanovenia § 87 až 105, metóda, ktorú podľa § 88 zvolí orgán dohľadu nad skupinou v súvislosti s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie podľa § 84, sa bude považovať za určujúcu a bude uplatňovaná Národnou bankou Slovenska.

Ak sa Národná banka Slovenska rozhodne uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni ustanovenia § 87 až 105, a ak konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie podľa § 84 získala podľa § 97 alebo § 99 ods. 5 povolenie vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovní a zaisťovní v skupine na základe vnútorného modelu, toto rozhodnutie sa bude považovať za určujúce a bude uplatňované Národnou bankou Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska usudzuje, že rizikový profil konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni sa významne odchyľuje od vnútorného modelu schváleného na úrovni Európskej únie, a ak táto spoločnosť nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť o uložení navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny na vnútroštátnej úrovni. Za výnimočných okolností, ak takéto navýšenie kapitálu nie je vhodné, Národná banka Slovenska môže požadovať od tejto spoločnosti výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny na vnútroštátnej úrovni na základe štandardného vzorca. Národná banka Slovenska oznámi dôvody tohto rozhodnutia spoločnosti a orgánu dohľadu nad skupinou.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a príslušný orgán dohľadu iného členského štátu informuje Národnú banku Slovenska o jeho rozhodnutí uložiť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny na jeho vnútroštátnej úrovni alebo vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny na jeho vnútroštátnej úrovni na základe štandardného vzorca, Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu.

Ak sa Národná banka Slovenska rozhodne uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni ustanovenia § 87 až 105, tejto spoločnosti sa nepovolí predložiť podľa § 101 až 105 žiadosť o povolenie, aby sa na ktorúkoľvek z jej dcérskych spoločností uplatňovali ustanovenia § 103 a 104.

Národná banka Slovenska nesmie prijať rozhodnutie podľa odseku 1 alebo takéto rozhodnutie ďalej uplatňovať, ak je konečná materská spoločnosť na vnútroštátnej úrovni dcérskou spoločnosťou konečnej materskej spoločnosti na úrovni Európskej únie podľa § 84, ktorá podľa § 102 alebo § 105 získala povolenie, aby sa na túto dcérsku spoločnosť vzťahovali ustanovenia § 103 a 104.

Národná banka Slovenska môže uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, v ktorých sa nachádza iná príbuzná spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni v inom členskom štáte, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov. Národná banka Slovenska a tieto orgány dohľadu vysvetlia svoju dohodu orgánu dohľadu nad skupinou a konečnej materskej spoločnosti na úrovni Európskej únie.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a príslušné orgány dohľadu z iných členských štátov informujú Národnú banku Slovenska o ich rozhodnutí uzavrieť dohodu o vykonávaní dohľadu nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov, Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska uzavrie dohodu podľa odseku 1, dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny sa vykonáva len na úrovni konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni, ktorá sa nachádza v členskom štáte, ktorého orgán dohľadu vykonáva dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny podľa odseku 1. Ustanovenia § 85 ods. 3 až 8 platia primerane.

Kontrola solventnosti skupiny sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 a 3 a § 108 až 119.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa § 82 ods. 2 písm. a), poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou je povinná zabezpečiť, že skupina bude mať nepretržite dostupné použiteľné vlastné zdroje minimálne vo výške kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny vypočítanej podľa § 88 až 99.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa § 82 ods. 2 písm. b), je poisťovňa v skupine alebo zaisťovňa v skupine povinná zabezpečiť, že skupina bude mať nepretržite dostupné použiteľné vlastné zdroje minimálne vo výške kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny vypočítanej podľa § 100.

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad skupinou, poisťovňa s majetkovou účasťou a zaisťovňa s majetkovou účasťou sú povinné primerane postupovať podľa § 23 ods. 10 a § 144.

Bez zbytočného odkladu potom ako poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou zistí, že skupina prestala spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo jej hrozí, že ju nebude spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch a informovala o tom Národnú banku Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109, Národná banka Slovenska informuje o tom ostatné orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná vykonať výpočty uvedené v odsekoch 2 a 3 aspoň raz ročne. Príslušné údaje a výsledky tohto výpočtu je povinná predložiť orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou, alebo ak skupinu neriadi poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou, tak poisťovacia holdingová spoločnosť, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo spoločnosť v skupine, ktorú po dohode s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou určí orgán dohľadu nad skupinou.

Poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sú povinné priebežne sledovať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny. Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sú povinné kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny opätovne bez zbytočného odkladu vypočítať a oznámiť orgánu dohľadu nad skupinou. Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže požadovať opätovný výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny pri každej významnej zmene rizikového profilu skupiny od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny.

Výpočet solventnosti skupiny poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou uvedený v § 82 ods. 2 písm. a) sa vykoná v súlade s technickými zásadami a na základe jednej z metód ustanovených v § 89 až 99.

Poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou vypočíta skupinovú solventnosť podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii, ktorá je ustanovená v § 96 až 98. Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s majetkovou účasťou alebo zaisťovňou s majetkovou účasťou určiť na výpočet solventnosti skupiny metódu založenú na odpočte a agregácii podľa § 99 alebo kombináciu oboch metód, ak by výlučné uplatňovanie metódy založenej na účtovnej konsolidácii nebolo vhodné.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná majetková účasť, ktorú má poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou vo svojich príbuzných spoločnostiach. Majetková účasť sa zohľadní takto:

Bez ohľadu na použitú metódu, ak použiteľné vlastné zdroje príbuznej spoločnosti, ktorá je dcérskou spoločnosťou, sú nedostatočné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, vo výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní rozdiel medzi použiteľnými vlastnými zdrojmi a kapitálovou požiadavkou na solventnosť tejto spoločnosti.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže povoliť, aby sa rozdiel podľa odseku 2 zohľadnil vo výpočte solventnosti skupiny pomerným spôsobom, ak podľa príslušných orgánov dohľadu zodpovednosť materskej spoločnosti je obmedzená len kapitálovým podielom v tejto dcérskej spoločnosti.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, určí po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s majetkovou účasťou alebo zaisťovňou s majetkovou účasťou podiel, ktorý sa zohľadní, ak

Ak má poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou viac ako jednu príbuznú poisťovňu, príbuznú poisťovňu z iného členského štátu, príbuznú zahraničnú poisťovňu, príbuznú zaisťovňu, príbuznú zaisťovňu z iného členského štátu alebo príbuznú zahraničnú zaisťovňu, výpočet solventnosti skupiny sa vykoná prostredníctvom začlenenia každej takejto príbuznej spoločnosti.

Ak má príbuzná spoločnosť podľa odseku 1 sídlo v inom členskom štáte, výpočet solventnosti skupiny musí zohľadňovať spôsob výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov tejto spoločnosti podľa právnych predpisov tohto členského štátu.

Ak má príbuzná spoločnosť podľa odseku 1 sídlo v inom ako členskom štáte, výpočet solventnosti skupiny podľa § 99 musí zohľadňovať spôsob výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov tejto spoločnosti podľa tohto zákona.

Ak príbuzná spoločnosť podľa odseku 3 má sídlo v inom ako členskom štáte, v ktorom režim solventnosti je minimálne rovnocenný s režimom ustanoveným v § 36 až 64, výpočet solventnosti skupiny podľa § 99 musí zohľadňovať spôsob výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov tejto spoločnosti podľa právnych predpisov tohto štátu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, overí na žiadosť poisťovne s majetkovou účasťou, zaisťovne s majetkovou účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, či je režim solventnosti platný v inom ako členskom štáte minimálne rovnocenný s režimom ustanoveným v § 36 až 64. Národná banka Slovenska spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu a rozhodnutie o rovnocennosti konzultuje s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Národná banka Slovenska neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k inému ako členskému štátu, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tomuto štátu okrem potreby zohľadnenia významných zmien v režime ustanovenom v § 36 až 64 a v režime dohľadu v tomto štáte.

Ak orgán dohľadu nad skupinou prijme rozhodnutie o rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte a Národná banka Slovenska nesúhlasí s týmto rozhodnutím, môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom22) v lehote troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu nad skupinou.

Ak Komisia prijme rozhodnutie o rovnocennosti alebo dočasnej rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte, odsek 5 sa neuplatňuje.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa nemôžu viacnásobne zohľadniť použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť jednotlivých spoločností v skupine a ak metódy podľa § 96 až 99 viacnásobné zohľadnenie vlastných zdrojov umožňujú, je potrebné vlastné zdroje skupiny znížiť o

Nasledujúce položky sa môžu začleniť do výpočtu solventnosti skupiny len v rozsahu, v akom sú použiteľné na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príslušnej príbuznej spoločnosti:

Z výpočtu solventnosti skupiny sa vylučuje aj upísaný, ale nesplatený kapitál

Ak príslušné orgány dohľadu považujú použiteľné vlastné zdroje iné ako uvedené v odseku 2 za nevhodné na krytie solventnosti skupiny, môžu byť zohľadnené v tomto výpočte, len ak sú použité na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť v príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.

Súčet vlastných zdrojov uvedených v odsekoch 2 až 4 nesmie presiahnuť kapitálovú požiadavku na solventnosť príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.

Všetky použiteľné vlastné zdroje príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, podliehajúce predchádzajúcemu súhlasu príslušnému orgánu dohľadu nad touto príbuznou spoločnosťou sú začlenené do výpočtu solventnosti skupiny len vtedy, ak boli povolené príslušným orgánom dohľadu zodpovedným za dohľad nad touto príbuznou spoločnosťou. Ak predchádzajúci súhlas podľa prvej vety udeľuje Národná banka Slovenska, postupuje podľa § 45.

Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou s majetkovou účasťou alebo zaisťovňou s majetkovou účasťou a

Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuznej spoločnosti poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, ak príslušné vlastné zdroje vyplývajú zo vzájomného financovania s akoukoľvek inou príbuznou spoločnosťou tejto poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou.

Za vzájomné financovanie sa považuje najmä, ak poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou, alebo jej príbuzná spoločnosť, má v držbe podiely v inej spoločnosti, alebo poskytuje pôžičky inej spoločnosti, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou.

Aktíva a pasíva sa oceňujú podľa § 36.

Ak poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou vlastní majetkovú účasť v príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, prostredníctvom poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, vo výpočte skupinovej solventnosti sa zohľadní aj táto poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

Na účely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť podľa odseku 1 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa odseku 1 posudzuje ako poisťovňa alebo zaisťovňa podliehajúca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Ak poisťovacia holdingová spoločnosť podľa odseku 1 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa odseku 1 vlastní použiteľné vlastné zdroje klasifikované v triede dva alebo triede tri podľa § 46, na stanovenie limitov pre jednotlivé triedy použiteľných vlastných zdrojov skupiny podľa § 47 sa použije kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny.

Všetky dodatkové vlastné zdroje poisťovacej holdingovej spoločnosti podľa odseku 1 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 1 sa môžu začleniť do výpočtu solventnosti skupiny, len ak boli schválené orgánom dohľadu nad skupinou.

Pri výpočte solventnosti skupiny poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ktorá má v držbe majetkovú účasť vo finančnej inštitúcii, poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou môže použiť metódu účtovnej konsolidácie alebo metódu agregácie podľa osobitného predpisu.26) Metóda účtovnej konsolidácie sa môže použiť, len ak orgán dohľadu nad skupinou nemá výhrady k úrovni integrácie riadenia a vnútornej kontroly subjektov zahrnutých do konsolidácie. Zvolená metóda sa používa počas daného obdobia rovnako.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže rozhodnúť na základe žiadosti poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, alebo z vlastnej iniciatívy, že odpočíta majetkové účasti vo finančných inštitúciách podľa odseku 1 z použiteľných vlastných zdrojov skupiny na účely solventnosti skupiny.

Solventnosť skupiny sa rovná rozdielu medzi

Pravidlá ustanovené v § 45 až 62 sa uplatňujú na určenie použiteľných vlastných zdrojov skupiny a kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny založenej na konsolidovaných údajoch.

Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny je kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny založená na konsolidovaných údajoch. Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypočíta na základe štandardného vzorca alebo schváleného vnútorného modelu v súlade so všeobecnými zásadami ustanovenými v § 48 až 62.

Minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny je určená súčtom

Minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny musí byť krytá použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi podľa § 47 ods. 4. Základné vlastné zdroje skupiny na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny sa upravia podľa zásad ustanovených v § 89 až 95. Ak základné vlastné zdroje skupiny sú nedostatočné na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, postupuje sa primerane podľa § 145.

Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypočíta na základe vnútorného modelu, len ak bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou po spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov dohľadu. Žiadosť o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu predkladá poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou a tieto príbuzné spoločnosti. Ak konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie je poisťovacia holdingová spoločnosť, túto žiadosť predkladajú príbuzné spoločnosti poisťovacej holdingovej spoločnosti orgánu dohľadu nad skupinou spoločne. Ak konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, túto žiadosť predkladajú príbuzné spoločnosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti orgánu dohľadu nad skupinou spoločne. Orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu informuje o prijatí žiadosti príslušné orgány dohľadu členských štátov vrátane Európskeho orgánu dohľadu a postúpi im úplnú žiadosť vrátane dokumentácie. Orgán dohľadu nad skupinou a príslušné orgány dohľadu spolupracujú pri prijímaní rozhodnutia o udelení povolenia a môžu určiť podmienky, za akých sa povolenie udelí.

Orgán dohľadu nad skupinou a príslušné orgány dohľadu v lehote šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému orgán dohľadu nad skupinou prijal úplnú žiadosť, prijmú spoločné rozhodnutie o žiadosti.

Ak počas lehoty uvedenej v odseku 2 a pred dosiahnutím spoločného rozhodnutia akýkoľvek príslušný orgán dohľadu konzultuje s Európskym orgánom dohľadu, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Orgán dohľadu nad skupinou po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou odovzdá žiadateľovi rozhodnutie obsahujúce podrobné odôvodnenie.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote šiestich mesiacov od dátumu prijatia úplnej žiadosti, orgán dohľadu nad skupinou vydá vlastné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti. Orgán dohľadu nad skupinou náležite zohľadní stanoviská a námietky iných príslušných orgánov dohľadu, ktoré boli vyjadrené počas tejto šesťmesačnej lehoty. Orgán dohľadu nad skupinou odovzdá žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom dohľadu rozhodnutie obsahujúce podrobné odôvodnenie. Uvedené rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak sa podľa Národnej banky Slovenska rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny, a ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže uložiť podľa § 141 ods. 1 písm. f) navýšenie kapitálu na kapitálovú požiadavku na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne určenú podľa vnútorného modelu.

Národná banka Slovenska môže určiť, za výnimočných okolností, za ktorých by navýšenie kapitálu podľa odseku 6 bolo nevhodné, hodnotu navýšenia kapitálu podľa § 142 ods. 1 písm. a) a c) na základe hodnoty kapitálovej požiadavky na solventnosť určenej podľa štandardného vzorca a na tento účel môže požadovať od príslušnej poisťovne alebo zaisťovne výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca.

Každé rozhodnutie podľa odseku 6 alebo odseku 7 Národná banka Slovenska odôvodní príslušnej poisťovni alebo zaisťovni, ako aj ostatným členom kolégia orgánov dohľadu.

Skupinová solventnosť poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou sa rovná rozdielu medzi

Agregované použiteľné vlastné zdroje skupiny sú súčtom

Agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa rovná súčtu

Ak poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou má v držbe nepriamu majetkovú účasť v príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, položka uvedená v

Ak poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť žiada o schválenie výpočtu kapitálovej požiadavky skupiny na základe vnútorného modelu, postupuje sa podľa § 97.

Orgán dohľadu nad skupinou pri nariadení navýšenia kapitálu skupiny postupuje primerane podľa § 142 a osobitného právneho predpisu.26) Pri stanovení, či agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny, sa posudzujú aj riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté.

Ak je poisťovňa alebo zaisťovňa dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie, výpočet solventnosti skupiny sa vykoná na úrovni tejto poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 88 ods. 2 až § 99.

Na účely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje ako poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou podliehajúca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

orgán dohľadu nad skupinou nevylúčil túto poisťovňu alebo zaisťovňu z dohľadu nad skupinou,

procesy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly materskej spoločnosti sa uplatňujú na poisťovňu alebo zaisťovňu a materská spoločnosť spĺňa požiadavky na obozretné riadenie tejto poisťovne alebo zaisťovne,

materskej spoločnosti bol doručený súhlas podľa § 108 ods. 6,

materskej spoločnosti bol doručený súhlas podľa § 116 ods. 2,

žiadosť materskej spoločnosti o povolenie, aby sa na ňu uplatňovali § 103 a 104, bola schválená podľa § 102.

Na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, sa uplatňujú ustanovenia § 103 a 104, len ak bola schválená žiadosť po spoločnom rozhodnutí kolégia orgánov dohľadu alebo orgánom dohľadu nad skupinou podľa odseku 5. Túto žiadosť o povolenie predkladá materská spoločnosť Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje o žiadosti kolégium orgánov dohľadu a postúpi orgánom dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu úplnú žiadosť. Kolégium orgánov dohľadu spolupracuje pri prijímaní rozhodnutia o udelení povolenia na uplatňovanie § 103 a 104 a môže určiť podmienky, za akých sa toto povolenie udelí.

Kolégium orgánov dohľadu v lehote troch mesiacov odo dňa, ku ktorému všetky orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu prijali úplnú žiadosť, prijme spoločné rozhodnutie o žiadosti.

Ak počas lehoty uvedenej v odseku 2 a pred dosiahnutím spoločného rozhodnutia akýkoľvek príslušný orgán dohľadu konzultuje s Európskym orgánom dohľadu, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Orgán dohľadu nad skupinou po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.

Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, Národná banka Slovenska postúpi žiadateľovi spoločné rozhodnutie podľa odseku 2 obsahujúce podrobné odôvodnenie. Spoločné rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňuje ho Národná banka Slovenska.

Ak sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov dohľadu neprijme v lehote podľa odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti, v ktorom zohľadní všetky

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a vysvetlenie každej významnej odchýlky od výhrad príslušných orgánov dohľadu kolégia orgánov dohľadu podľa odseku 5 písm. a). Orgán dohľadu nad skupinou doručí rozhodnutie žiadateľovi a postúpi kópiu rozhodnutia príslušným orgánom dohľadu. Rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.

Ak sa kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, vypočíta podľa vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny podľa § 97 a ak podľa Národnej banky Slovenska sa rizikový profil významne odchyľuje od tohto vnútorného modelu, a ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže navrhnúť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 142 tejto poisťovni alebo zaisťovni. Za výnimočných okolností, ak takéto navýšenie kapitálovej požiadavky nie je vhodné, Národná banka Slovenska môže požadovať od tejto poisťovne alebo zaisťovne výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca. Národná banka Slovenska prerokuje svoj návrh v rámci kolégia orgánov dohľadu a oznámi dôvody tohto návrhu poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.

Ak sa kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, vypočíta podľa štandardného vzorca, a ak podľa Národnej banky Slovenska sa rizikový profil významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec, a ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže požadovať, aby pri výpočte modulov upisovacieho životného rizika, upisovacieho neživotného rizika a upisovacieho zdravotného rizika poisťovňa alebo zaisťovňa nahradila niektoré parametre štandardného vzorca parametrami charakteristickými pre túto poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo Národná banka Slovenska môže navrhnúť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 142 tejto poisťovni alebo zaisťovni. Národná banka Slovenska prerokuje svoj návrh v rámci kolégia orgánov dohľadu a oznámi dôvody tohto návrhu poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.

Ak sa dosiahne dohoda príslušných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu, táto dohoda je rozhodujúca a uplatňovaná príslušnými orgánmi dohľadu. Národná banka Slovenska pred prijatím rozhodnutia zohľadní toto stanovisko. Rozhodnutie sa doručí poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, a kolégiu orgánov dohľadu.

Ak medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich v lehote jedného mesiaca od návrhu Národnej banky Slovenska a pred dosiahnutím spoločnej dohody kolégia orgánov dohľadu postúpiť danú vec Európskemu orgánu dohľadu. Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Rozhodnutie sa doručí poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane podľa odsekov 3 a 4.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcérskou spoločnosťou, nesplnila kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán predložený touto poisťovňou alebo zaisťovňou podľa § 144.

Kolégium orgánov dohľadu v lehote štyroch mesiacov odo dňa zistenia nesplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť prijme stanovisko k návrhu ozdravného plánu podľa odseku 1. Národná banka Slovenska prijme rozhodnutie o návrhu tohto ozdravného plánu a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska zistí zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bez zbytočného odkladu informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení voči poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou. Okrem situácií, ktoré neznesú odklad, sa navrhované opatrenie prediskutuje v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Kolégium orgánov dohľadu v lehote jedného mesiaca odo dňa prijatia návrhu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 prijme stanovisko k navrhnutému opatreniu. Národná banka Slovenska uloží toto opatrenie poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcérskou spoločnosťou, nesplnila minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobý finančný plán predložený touto poisťovňou alebo zaisťovňou podľa § 145. Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu o opatreniach tejto poisťovne alebo zaisťovne prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Národná banka Slovenska alebo orgán dohľadu nad skupinou môže postúpiť skutočnosti podľa odsekov 2 až 4 Európskemu orgánu dohľadu, ak nesúhlasia

Skutočnosti podľa odsekov 2 až 4 sa nepostúpia Európskemu orgánu dohľadu

Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Rozhodnutie sa doručí poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane podľa odsekov 6 a 7.

Postupy ustanovené v § 103 a 104 sa prestanú uplatňovať, ak

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a rozhodne, po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu, o vylúčení dcérskej spoločnosti z dohľadu nad skupinou podľa § 83 ods. 2, bez zbytočného odkladu informuje o tomto rozhodnutí materskú spoločnosť a orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie tejto dcérskej spoločnosti.

Materská spoločnosť je zodpovedná za nepretržité dodržiavanie podmienok podľa § 101 písm. b), § 108 a 116. Ak materská spoločnosť tieto podmienky nedodržiava, bez zbytočného odkladu o tom informuje orgán dohľadu nad skupinou a orgán dohľadu príslušnej dcérskej spoločnosti. Materská spoločnosť je povinná predložiť plán, ktorým sa v primeranej časovej lehote zabezpečí opätovné dodržiavanie podmienok podľa § 101 písm. b), § 108 a 116.

Orgán dohľadu nad skupinou minimálne raz ročne kontroluje dodržiavanie podmienok uvedených v § 101 písm. b), § 108 a 116. Orgán dohľadu nad skupinou vykoná takúto kontrolu aj na základe žiadosti zo strany príslušného orgánu dohľadu. Ak sa na základe tejto kontroly zistia nedostatky, materská spoločnosť je povinná predložiť orgánu dohľadu nad skupinou plán, ktorým sa v primeranej časovej lehote zabezpečí opätovné dodržiavanie podmienok podľa § 101 písm. b), § 108 a 116.

Ak podľa orgánu dohľadu nad skupinou, po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu, plán podľa odseku 3 alebo odseku 4 nie je dostačujúci alebo nebol uskutočnený v stanovenej časovej lehote, orgán dohľadu nad skupinou rozhodne, že podmienky uvedené v § 101 písm. b), § 108 a 116 nie sú splnené, a bezodkladne o tom informuje príslušný orgán dohľadu.

Ustanovenia § 103 a 104 sa môžu opätovne uplatniť na základe novej žiadosti podľa § 102.

Ustanovenia § 101 až 105 sa uplatňujú na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Dohľad nad koncentráciou rizík na úrovni skupiny vykonáva orgán dohľadu nad skupinou v súlade s odsekmi 2 a 3 a § 109 až 119.

Ak sa neuplatňuje § 84 ods. 3, konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná pravidelne, minimálne raz za rok, predložiť správu o významných koncentráciách rizík na úrovni skupiny orgánu dohľadu nad skupinou. Túto správu môže predložiť orgánu dohľadu nad skupinou aj iná spoločnosť v rámci skupiny, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie.

Orgán dohľadu nad skupinou určí po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie typ rizík, ktoré sa oznamujú. Orgán dohľadu nad skupinou a ostatné orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu musia pri určovaní týchto typov rizík, alebo pri ich posudzovaní, zohľadniť konkrétnu skupinu a štruktúru riadenia rizík tejto skupiny.

Orgán dohľadu nad skupinou určí po porade s ostatnými orgánmi dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie hodnotu významnosti koncentrácie rizík na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, technických rezerv, alebo ich kombinácie. Orgán dohľadu nad skupinou pri kontrole koncentrácie rizík sa zameriava najmä na riziko škodlivého vplyvu skupiny, riziko vzniku konfliktu záujmov a ohodnotenie rizík.

Dohľad nad vnútroskupinovými transakciami vykonáva orgán dohľadu nad skupinou v súlade s odsekom 2 a § 109 až 119.

Ak sa neuplatňuje § 84 ods. 3, konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná pravidelne, minimálne raz za rok, predložiť správu orgánu dohľadu nad skupinou o významných vnútroskupinových transakciách poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v rámci skupiny, vrátane transakcií, ktoré sa uskutočnili s fyzickými osobami, ktoré majú úzke väzby na spoločnosť v skupine. Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť každú významnú vnútroskupinovú transakciu, ktorá by mohla mať dopad na finančnú situáciu spoločnosti v skupine. Túto správu môže predložiť orgánu dohľadu nad skupinou aj iná spoločnosť v rámci skupiny, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie.

Orgán dohľadu nad skupinou určí po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie typ vnútroskupinových transakcií, ktoré musia poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu v danej skupine oznámiť.

Na určenie významnosti vnútroskupinových transakcií sa primerane použije ustanovenie § 106 ods. 4.

Požiadavky ustanovené v § 23 až 30 sa uplatňujú primerane na úrovni skupiny. Systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy oznamovania sa uplatňujú rovnakým spôsobom vo všetkých spoločnostiach skupiny. Tieto systémy a postupy oznamovania sa kontrolujú na úrovni skupiny.

Vnútorná kontrola skupiny zahŕňa minimálne primerané

Systémy a postupy oznamovania uvedené v odsekoch 1 a 2 podliehajú kontrole orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s pravidlami ustanovenými v § 109 až 119.

Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná vykonávať na úrovni skupiny vlastné posúdenie rizika a solventnosti podľa § 26 podliehajúce kontrole orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109 až 119.

Ak sa výpočet solventnosti skupiny vykonáva podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii, konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie vysvetlí orgánu dohľadu nad skupinou rozdiel medzi súčtom kapitálových požiadaviek na solventnosť spoločností v skupine a konsolidovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny.

Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie môže vykonať, po súhlase orgánu dohľadu nad skupinou, posúdenie podľa § 26 na úrovni skupiny a súčasne na úrovni dcérskej spoločnosti v skupine a môže vyhotoviť dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia. Tento dokument sa predloží všetkým príslušným orgánom dohľadu. Uplatnenie tejto možnosti nezbavuje príslušné poisťovne alebo zaisťovne od zodpovednosti za dodržiavanie ustanovenia § 26.

Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu podľa odseku 6 konzultuje a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Spomedzi orgánov dohľadu príslušných členských štátov sa určí orgán dohľadu nad skupinou zodpovedný za koordináciu a výkon dohľadu nad skupinou.

Ak je skupina tvorená poisťovňami alebo zaisťovňami a nie je tvorená poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou, funkciu orgánu dohľadu nad skupinou bude vykonávať Národná banka Slovenska.

Ak nie je v odseku 2 alebo v odseku 4 ustanovené inak, funkcia orgánu dohľadu nad skupinou je vykonávaná

Príslušné orgány dohľadu môžu na žiadosť ktoréhokoľvek orgánu dohľadu prijať spoločné rozhodnutie o odchýlení sa od kritérií ustanovených v odseku 3, ak by ich uplatňovanie bolo nevhodné, pričom zohľadnia štruktúru skupiny a relatívnu dôležitosť činností poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a vymenujú iný orgán dohľadu za orgán dohľadu nad skupinou. Na tento účel môže ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu požiadať o prehodnotenie, či sú kritériá uvedené v odseku 3 vhodné. Takéto prehodnotenie sa uskutoční maximálne raz do roka.

Príslušné orgány dohľadu prijmú spoločné rozhodnutie o určení orgánu dohľadu nad skupinou v lehote troch mesiacov od žiadosti podľa odseku 4. Príslušné orgány dohľadu pred prijatím svojho rozhodnutia požiadajú o stanovisko skupinu. Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží skupine spoločné rozhodnutie s uvedením úplného odôvodnenia.

Ak počas lehoty uvedenej v odseku 5 a pred dosiahnutím spoločného rozhodnutia akýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpi určenie orgánu dohľadu nad skupinou Európskemu orgánu dohľadu, príslušné orgány dohľadu odložia svoje spoločné rozhodnutie a počkajú na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Príslušné orgány dohľadu prijmú svoje spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté. Toto spoločné rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží skupine a kolégiu orgánov dohľadu spoločné rozhodnutie s uvedením úplného odôvodnenia. Pokiaľ sa spoločné rozhodnutie nedosiahne, funkciu orgánu dohľadu nad skupinou vykonáva orgán dohľadu určený v súlade s odsekom 3.

Orgán dohľadu nad skupinou

Pre zabezpečenie výkonu dohľadu nad skupinou sa zriadi kolégium orgánov dohľadu, ktorému predsedá orgán dohľadu nad skupinou. Kolégium orgánov dohľadu zabezpečuje, aby sa spolupráca, výmena informácií a postup konzultácie medzi orgánmi dohľadu, ktoré sú členmi kolégia orgánov dohľadu, efektívne uplatňovali v súlade s požiadavkami na výkon dohľadu nad skupinou. Ak si orgán dohľadu nad skupinou neplní úlohy uvedené v § 109 ods. 7 alebo ak členovia kolégia orgánov dohľadu nespolupracujú v požadovanom rozsahu, ktorýkoľvek z dotknutých orgánov dohľadu môže túto skutočnosť postúpiť Európskemu orgánu dohľadu.

Členmi kolégia orgánov dohľadu sú orgán dohľadu nad skupinou a orgány dohľadov poisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní alebo zaisťovní z iného členského štátu v skupine a Európsky orgán dohľadu. Zúčastniť sa v kolégiu orgánov dohľadu sa povolí aj orgánom dohľadu významných pobočiek poisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní alebo zaisťovní z iného členského štátu v skupine alebo príbuzných spoločností s cieľom zabezpečenia výmeny informácií. Efektívne fungovanie kolégia orgánov dohľadu môže vyžadovať, aby niektoré činnosti v rámci kolégia vykonával len obmedzený počet orgánov dohľadu.

Vytvorenie a fungovanie kolégia orgánov dohľadu je založené na dohodách o koordinácii, ktoré uzatvára orgán dohľadu nad skupinou a ostatné príslušné orgány dohľadu.

Ak majú členovia kolégia orgánov dohľadu rozdielne názory na dohody o koordinácii, môže každý člen kolégia orgánov dohľadu postúpiť vec Európskemu orgánu dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou prijme svoje konečné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou postúpi rozhodnutie ostatným príslušným orgánom dohľadu.

V dohodách o koordinácii uvedených v odseku 3 sa stanovia postupy

Dohody o koordinácii môžu poverovať orgán dohľadu nad skupinou, ostatné orgány dohľadu alebo Európsky orgán dohľadu dodatočnými úlohami, aby sa dosiahol účinnejší dohľad nad skupinou a aby neboli narušené činnosti členov kolégia orgánov dohľadu.

Dohody o koordinácii môžu ďalej špecifikovať spoluprácu s inými orgánmi dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109, informuje Európsky orgán dohľadu o fungovaní kolégia orgánov dohľadu a o problémoch, ktoré sa vyskytli pri činnosti kolégia orgánov dohľadu.

Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu o fungovaní kolégií orgánov dohľadu a o akýchkoľvek ťažkostiach kolégií orgánov dohľadu, ktoré sú dôležité pre preskúmania vykonávané Európskym orgánom dohľadu.

Národná banka Slovenska spolupracuje s ostatnými členmi kolégia orgánov dohľadu, najmä ak sa zhorší finančná situácia poisťovne alebo zaisťovne v skupine.

Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, ako k nim získa prístup, alebo na požiadanie, oznámi všetky dôležité informácie ostatným členom kolégia orgánov dohľadu s cieľom umožniť a uľahčiť výkon úloh dohľadu týmto orgánom dohľadu. Súčasťou týchto informácií sú aj informácie o činnosti skupiny, činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a informácie poskytnuté skupinou.

Ak Národnej banke Slovenska príslušný orgán dohľadu neoznámil príslušné informácie, alebo žiadosť o spoluprácu, najmä žiadosť o výmenu príslušných informácií, bola zamietnutá alebo nebola vybavená do dvoch týždňov, Národná banka Slovenska môže vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109, poskytne dotknutým orgánom dohľadu a Európskemu orgánu dohľadu všetky informácie o skupine týkajúce sa úzkych väzieb, informácie podľa § 33 ods. 2 a § 115 ods. 2, najmä ak ide o informácie týkajúce sa právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny.

Národná banka Slovenska iniciuje stretnutie kolégia orgánov dohľadu, najmä ak

Národná banka Slovenska pred prijatím rozhodnutia, ktoré je dôležité pre výkon dohľadu ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu, prekonzultuje s týmito orgánmi dohľadu

Ak Národná banka Slovenska prijíma rozhodnutie na základe informácií od iného orgánu dohľadu, prekonzultuje ho s príslušnými orgánmi dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Národná banka Slovenska pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) a c) prekonzultuje uloženie opatrenia alebo sankcie s orgánom dohľadu nad skupinou.

Národná banka Slovenska môže v situácii, ktorá neznesie odklad, prijať rozhodnutie podľa odseku 1 bez konzultácie s ostatnými orgánmi dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu a o prijatom rozhodnutí bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.

Ak Národná banka Slovenska plní funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a materská spoločnosť má sídlo v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska môže vyzvať orgán dohľadu tohto členského štátu, aby požiadal materskú spoločnosť o všetky informácie potrebné pre výkon práv a povinností orgánu dohľadu nad skupinou a o ich odovzdanie Národnej banke Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska požiada materskú spoločnosť príslušnej skupiny, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, na základe výzvy orgánu dohľadu nad skupinou o všetky informácie potrebné pre výkon práv a povinností orgánu dohľadu nad skupinou, táto materská spoločnosť je povinná v lehote stanovenej Národnou bankou Slovenska predložiť požadované informácie orgánu dohľadu nad skupinou.

Ak orgán dohľadu nad skupinou potrebuje informácie uvedené v § 115 ods. 2, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, požiada tento orgán dohľadu o ich postúpenie, z dôvodu zabránenia dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom dohľadu.

Osoby patriace do pôsobnosti dohľadu nad skupinou, ich príbuzné spoločnosti a spoločnosti s majetkovou účasťou sú povinné zabezpečiť vzájomnú výmenu všetkých informácií dôležitých z hľadiska dohľadu nad skupinou.

Národná banka Slovenska môže pri výkone dohľadu nad skupinou požadovať informácie potrebné na účely výkonu tohto dohľadu. Národná banka Slovenska sa môže obrátiť priamo na spoločnosť v skupine s cieľom získať nevyhnutné informácie, len ak takéto informácie už boli vyžiadané od poisťovne alebo zaisťovne v skupine, ale neboli poskytnuté v určenej lehote. Spoločnosť v skupine je povinná predložiť požadované informácie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže udeliť výnimku z pravidelného predkladania údajov, ktoré sa predkladajú v intervaloch kratších ako jeden rok, na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v rámci skupiny majú z takéhoto predkladania údajov prospech s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou skupiny.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže udeliť výnimku z predkladania údajov po jednotlivých položkách na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v rámci skupiny majú z takéhoto predkladania údajov prospech vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny a vzhľadom na cieľ finančnej stability.

Národná banka Slovenska je oprávnená overiť informácie získané podľa odseku 2 dohľadom na mieste v

Ak má spoločnosť v skupine, sídlo na území iného členského štátu a Národná banka Slovenska potrebuje overiť informácie týkajúce sa tejto spoločnosti, požiada orgán dohľadu tohto členského štátu o vykonanie overenia týchto informácií alebo po súhlase orgánu dohľadu z tohto členského štátu vykoná overenie sama. Ak Národná banka Slovenska nevykoná overenie sama, môže sa takéhoto overenia zúčastniť.

Ak Národná banka Slovenska dostane žiadosť od orgánu dohľadu iného členského štátu o overenie informácie o spoločnosti v skupine, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, je oprávnená vykonať overenie týchto informácií prostredníctvom dohľadu na mieste v

Národná banka Slovenska je oprávnená povoliť orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý predložil žiadosť, aby vykonal overenie sám, alebo je oprávnená poveriť overením podľa odseku 5 inú osobu. Národná banka Slovenska informuje orgán dohľadu nad skupinou o prijatom opatrení.

Ak Národná banka Slovenska požiadala orgán dohľadu iného členského štátu o overenie informácie o spoločnosti v skupine, ktorá ma sídlo na území tohto členského štátu, a táto žiadosť nebola vybavená do dvoch týždňov alebo Národná banka Slovenska nemôže vykonať dohľad na mieste na území tohto členského štátu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)

Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná každoročne uverejniť správu o solventnosti a finančnom stave skupiny. Na zverejnenie správy sa uplatňujú ustanovenia § 33 až 35.

Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie môže so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou predložiť spoločnú správu o solventnosti a finančnom stave obsahujúcu informácie

Ak Národná banka Slovenska plní funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, pred poskytnutím súhlasu podľa odseku 2 konzultuje a zohľadní názory a námietky ostatných členov kolégia orgánov dohľadu.

Ak v správe o solventnosti a finančnom stave podľa odseku 2 chýbajú niektoré informácie o poisťovni alebo zaisťovni v skupine, ktoré Národná banka Slovenska požaduje od porovnateľných poisťovní alebo zaisťovní, a ak sú chýbajúce informácie dôležité, potom táto poisťovňa alebo zaisťovňa na základe požiadavky Národnej banky Slovenska uverejní potrebné dodatočné informácie.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a nie sú dodržiavané požiadavky podľa § 87 až 108 alebo sú požiadavky splnené, ale môže byť ohrozená solventnosť, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, môže vyžadovať od poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti ako konečnej materskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky prijatie nevyhnutných opatrení s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu.

Ak poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je konečná materská spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, informuje orgán dohľadu v tomto členskom štáte o svojich zisteniach, aby tento orgán dohľadu mohol prijať nevyhnutné opatrenia.

Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a nie sú dodržiavané požiadavky podľa § 87 až 108 alebo sú požiadavky splnené, ale môže byť ohrozená solventnosť, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, informuje orgán dohľadu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v skupine o svojich zisteniach, aby tento orgán dohľadu mohol prijať nevyhnutné opatrenia.

Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nedodržiava požiadavky podľa § 87 až 108, alebo môže byť ohrozená solventnosť, alebo vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne, Národná banka Slovenska môže vyžadovať prijatie nevyhnutných opatrení s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu.

Ak orgán dohľadu nad skupinou informuje Národnú banku Slovenska, že nie sú dodržiavané požiadavky podľa § 87 až 108 poisťovacou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou ako konečnou materskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska prijme nevyhnutné opatrenia voči tejto spoločnosti s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu.

Národná banka Slovenska koordinuje svoje opatrenia a spolupracuje s orgánom dohľadu nad skupinou a ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby sankcie alebo opatrenia boli účinné.

Národná banka Slovenska overí, či dohľad na úrovni skupiny nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má materskú spoločnosť so sídlom na území iného ako členského štátu podľa § 82 ods. 2 písm. c), je rovnocenný s dohľadom nad skupinou podľa tohto zákona.

Overenie podľa odseku 1 sa vykoná, ak by Národná banka Slovenska vykonávala funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, ak by sa uplatnili kritériá ustanovené v § 109 ods. 2, a to na žiadosť materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v skupine so sídlom v členskom štáte, alebo z vlastnej iniciatívy, ak Komisia predtým nerozhodla v prospech rovnocennosti dotknutého iného ako členského štátu.

Národná banka Slovenska pri overovaní podľa odseku 2 spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu a rozhodnutie o rovnocennosti konzultuje s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Národná banka Slovenska neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k inému ako členskému štátu, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tomuto štátu okrem potreby zohľadnenia významných zmien v režime ustanovenom v § 24 až 64 a v režime dohľadu v tomto štáte.

Ak orgán dohľadu nad skupinou prijme rozhodnutie o rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte a Národná banka Slovenska nesúhlasí s týmto rozhodnutím, môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom22) v lehote troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu nad skupinou.

Ak Komisia prijme rozhodnutie o rovnocennosti alebo dočasnej rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte, odseky 1 až 4 sa neuplatňujú.

Ak dohľad na úrovni skupiny v inom ako členskom štáte je rovnocenný s dohľadom na úrovni skupiny ustanoveným v tomto zákone, dohľad nad skupinou je vykonávaný orgánom dohľadu z tohto iného ako členského štátu.

Ak dohľad na úrovni skupiny na území iného ako členského štátu je dočasne rovnocenný s dohľadom na úrovni skupiny ustanoveným v tomto zákone a hodnota majetku vyjadrená v súvahe poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu

Na spoluprácu Národnej banky Slovenska a orgánov dohľadu z iného ako členského štátu podľa odsekov 6 a 7 sa primerane uplatňujú ustanovenia § 109 až 119.

Ak nie je rovnocenný dohľad podľa § 120 alebo ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 120 ods. 7 písm. b), na poisťovne alebo zaisťovne v skupine sa primerane použijú ustanovenia § 87 až 119 okrem § 101 až 105 alebo postupy ustanovené podľa odseku 4.

Všeobecné zásady a metódy ustanovené v § 87 až 119 sa uplatňujú na úrovni materskej spoločnosti so sídlom na území iného ako členského štátu.

Na účely výpočtu solventnosti skupiny sa materská spoločnosť posudzuje ako poisťovňa alebo zaisťovňa a na určenie použiteľných vlastných zdrojov sa použijú ustanovenia § 45 až 47. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa určí v súlade s ustanovením

Národná banka Slovenska môže pre dosiahnutie cieľov dohľadu nad skupinou vymedzených v tejto hlave uplatniť ďalšie postupy, ktorými sa zabezpečí primeraný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine, ak boli schválené orgánom dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu, a oznámi ich ostatným príslušným orgánom dohľadu a Komisii. Národná banka Slovenska môže požadovať zriadenie poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte.

Ak je materská spoločnosť uvedená v § 120 dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom ako členskom štáte alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom ako členskom štáte alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, overenie podľa § 120 sa uplatní len na úrovni konečnej materskej spoločnosti, ktorá je poisťovacou holdingovou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, zahraničnou poisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou.

Ak na úrovni konečnej materskej spoločnosti podľa odseku 1 nie je rovnocenný dohľad podľa § 120, Národná banka Slovenska môže vykonať nové overenie na nižšej úrovni, ak existuje materská spoločnosť poisťovne alebo zaisťovne, ak sa jedná o poisťovaciu holdingovú spoločnosť so sídlom v inom ako členskom štáte, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť so sídlom v inom ako členskom štáte, zahraničnú poisťovňu alebo zahraničnú zaisťovňu; Národná banka Slovenska vysvetlí svoje rozhodnutie príslušným orgánom dohľadu a skupine.

Ustanovenie § 121 sa uplatní primerane.

Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj vtedy, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.

Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu, ktorý by inak vykonávala podľa odseku 1, príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.

Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 128, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.

Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa osobitného predpisu63) každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.

Národná banka Slovenska oznámi právnickej osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 126 ods. 1, alebo poisťovni alebo zaisťovni s najväčšími celkovými aktívami, ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska o tom informuje aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu zriadený podľa osobitného predpisu.63)

Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri Komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík finančného konglomerátu podľa § 131 a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 132.

Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na zoznam finančných konglomerátov zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa osobitného predpisu.63)

Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.

Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta

Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 a na meranie najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.

Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 000 000 000 eur, alebo ak skupina dosiahne hodnotu priemeru podľa odseku 2 z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú nižšie ako 6 000 000 000 eur, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 130 až 133, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 oznámi Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a zverejní ich, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.

Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť jednu majetkovú účasť alebo viaceré majetkové účastí v najmenšom sektore, ak sú tieto majetkové účasti rozhodujúce pre identifikáciu finančného konglomerátu a spoločne majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,

Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu a nebrať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.

Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov, celkových aktív v správe a podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo viacerými súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo viaceré tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.

Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 %, ak ide o finančné konglomeráty, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu vo výške 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.

Ak ide o skupinu, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 000 000 000 eur, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 000 000 000 eur.

Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.

Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom celkových aktív osôb v skupine z ich riadnych individuálnych účtových závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, tie sa použijú namiesto súhrnu údajov.

Minimálna výška vlastných zdrojov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne na účely doplňujúceho dohľadu musí dosahovať výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných zákonov,24) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje a výšky vlastných zdrojov príslušnej regulovanej osoby.

Národná banka Slovenska každoročne vyhodnocuje odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu a posudzuje kvantitatívne ukazovatele ustanovené v odsekoch 1 až 14 a hodnotenia zamerané na riziká vzťahujúce sa na finančné skupiny.

Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 130 až 133, ak

Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 130 až 133 sa vzťahujú na poisťovňu, zahraničnú poisťovňu vrátane jej pobočiek, zaisťovňu alebo zahraničnú zaisťovňu vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.

Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 130 až 133. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 130 až 133 z dôvodu, že dohľad vykonávaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska môže určiť, že poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o skutočnosti, či je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové obchody, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok solventnosti.

Národná banka Slovenska preverí, či nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 je vykonávaný dohľad, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, ak sa tak dohodol s orgánmi dohľadu iného členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastného podnetu. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3. Ak Národná banka Slovenska nesúhlasí s rozhodnutím príslušného orgánu členského štátu v záležitosti podľa prvej vety, postupuje sa podľa osobitného predpisu.64)

Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť poisťovňou, zahraničnou poisťovňou vrátane jej pobočiek, zaisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou vrátane jej pobočiek, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 125 písm. a) bodoch 1c. a 1d., a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.

Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu bola dodržaná dostatočná výška vlastných zdrojov a aby na úrovni finančného konglomerátu boli prijaté pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu je nula alebo kladné číslo.

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa jednej z metód ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 9.

Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 9 sa použije.

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.

Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za právnické osoby podľa § 125 písm. b) a za zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,

Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom štáte.

Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými konglomerátmi v inom členskom štáte.

Na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov,

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná k 31. marcu kalendárneho roka alebo na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety predkladá Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.

Koncentráciou rizík finančného konglomerátu sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie každá činnosť osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť a bezpečnosť regulovaných osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu; taká koncentrácia môže byť v riziku protistrany, úverovom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, operačnom riziku a inom riziku alebo v kombinácii týchto rizík.

Ak finančný konglomerát ovláda poisťovňa alebo zaisťovňa, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu rovnako ustanovenia tohto zákona upravujúce koncentráciu rizík. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.24)

Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte sektor poisťovníctva, vzťahujú sa na koncentráciu rizík sektora poisťovníctva a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane ustanovenia tohto zákona upravujúce koncentráciu rizík.

Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov spôsob výpočtu

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska, najmenej však raz ročne k 31. marcu kalendárneho roka predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.

Vnútroskupinovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie obchod, v ktorom regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu priamo alebo nepriamo využívajú iné spoločnosti tej istej skupiny alebo osoby, ktoré ovládajú na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.

Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa § 130 ods. 9 písm. a).

Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje podľa osobitného predpisu.65)

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.

Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa

Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa hodnotenie postupov

Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná na úrovni finančného konglomerátu pravidelne každoročne

Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu podľa § 126

Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce pri uplatňovaní ustanovení § 127, 128, § 129 ods. 3 a 5, § 130, § 135 ods. 2 a § 140.

Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu. Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktoré sú uvedené v § 130 ods. 2.

Na účely koordinácie a spolupráce Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, sa pri výkone doplňujúceho dohľadu primerane použijú ustanovenia § 110.

Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výkone doplňujúceho dohľadu, a to aj vtedy, keď doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.

Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu a doplňujúceho dohľadu, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou a podľa osobitného predpisu66) aj s Európskym výborom pre systémové riziká.

Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä

Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,

Národná banka Slovenska nie je povinná prerokovať skutočnosti podľa odseku 4, ak toto prerokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska o tom bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.

Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 134 a aby jej postúpili tieto informácie.

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone doplňujúceho dohľadu.

Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.

Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.

Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom a o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.

Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 126 sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 130 ods. 2,§ 131 ods. 1 a § 132 ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 7 alebo § 9 až 11 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu nad skupinou uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov67) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov

Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť na území Slovenskej republiky, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že ich činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže Národná banka Slovenska v súlade s § 21 podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov

Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného predpisu,68) je oprávnená podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), b), e) a i).

Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba bez povolenia podľa tohto zákona vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, je oprávnená uložiť osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania a následkov pokutu od 1 000 eur do 1 000 000 eur a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.34)

Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do dohľadu nad skupinou, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov, pokutu od 1 000 eur do 1 000 000 eur alebo inú ako finančnú sankciu podľa odseku 1, ak táto právnická osoba

Národná banka Slovenska môže uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na individuálnom základe, v rámci skupiny a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov

Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto súhlasu, je oprávnená uložiť osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a miery zavinenia pokutu od 1 000 eur do 35 000 eur.

Národná banka Slovenska môže uložiť sankciu podľa odseku 1 písm. g), ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nedodržiava povinnosti podľa § 37 až 44 alebo nastala situácia podľa § 144 ods. 9 a § 145 ods. 3. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska je povinná svoj zámer vopred oznámiť a po uložení sankcie bez zbytočného odkladu informovať príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa budú tieto opatrenia vzťahovať. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa má aktíva umiestnené v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska môže požiadať príslušný orgán dohľadu o uloženie opatrenia na obmedzenie alebo zákaz voľného nakladania s aktívami poisťovne alebo zaisťovne.

Národná banka Slovenska je povinná na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu uložiť opatrenie na obmedzenie alebo zakázanie voľného nakladania s aktívami poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu pre druh aktív, ktoré boli na tento účel určené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 126 ods. 1 písm. b) až e) je povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť odvolanie fyzickej osoby, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou.

Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 9 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane. Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 9 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku. Lehoty podľa druhej a tretej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného predpisu,69) pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu.70)

Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, alebo osobami, ktoré majú kľúčové funkcie, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.

O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udelených pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku 1.

Ustanovenia odsekov 1 až 12 sa primerane vzťahujú na poisťovaciu holdingovú spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike a na zmiešanú poisťovaciu holdingovú spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike.

Pokuta podľa odsekov 1 až 7 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Národná banka Slovenska môže zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 1000 eur do 1 000 000 eur, ak

Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu, alebo ak je ohrozené dodržanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená

Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 79 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená udeliť sankciu podľa § 139 na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 79 ods. 1.

Ak Národná banka Slovenska uložila sankciu osobe podľa § 79 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúcemu dohľadu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.

Opatrením na ozdravenie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa rozumie

Národná banka Slovenska môže nariadiť previesť poistný kmeň alebo jeho časť alebo zaistný kmeň alebo jeho časť podľa odseku 1 písm. g), ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesplní opatrenia uložené Národnou bankou Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv alebo v súvislosti so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu. Ak v tejto lehote poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nenájde preberajúcu poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, odôvodní túto skutočnosť Národnej banke Slovenska. Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne alebo preberajúcej zaisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej zaisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.

Pri nariadení prevodu poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa Národnou bankou Slovenska podľa odseku 2 sa uplatnia ustanovenia § 157 primerane.

Národná banka Slovenska môže za výnimočných okolností uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenie, aby navýšila svoj kapitál. Národná banka Slovenska môže uložiť opatrenie o navýšení kapitálu, ak

Navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. a) a b) sa určí spôsobom zabezpečujúcim, že poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne splní ustanovenia § 48 ods. 3 a 4. Navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. c) sa určí vo výške primeranej významným rizikám vyplývajúcim z nedostatkov, na základe ktorých Národná banka Slovenska rozhodla o uložení navýšenia kapitálu. Navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. d) sa určí vo výške primeranej významným rizikám vyplývajúcim z použitej korekcie alebo prechodných opatrení.

Ak Národná banka Slovenska uložila navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. b) a c), poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná napraviť nedostatky, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu.

Národná banka Slovenska skontroluje navýšenie kapitálu podľa odseku 1 minimálne raz za rok. Národná banka Slovenska zruší navýšenie kapitálu, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne napraví nedostatky, ktoré viedli k jeho uloženiu.

Na účely výpočtu rizikovej marže podľa § 38 ods. 5 kapitálová požiadavka na solventnosť nezahŕňa navýšenie kapitálu uložené podľa odseku 1 písm. c).

Národná banka Slovenska poskytuje Európskemu orgánu dohľadu raz ročne tieto informácie:

Údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uvedú samostatne za

Údaje podľa odsekov 1 a 2 sa oznámia aj v členení podľa § 142 ods. 1.

Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu o každom udelení povolenia alebo odňatí povolenia poisťovni alebo zaisťovni.

Národná banka Slovenska informuje v súlade s osobitným predpisom70a) Európsky orgán dohľadu o všetkých žiadostiach týkajúcich sa využívania alebo zmeny vnútorného modelu. Národná banka Slovenska môže Európsky orgán dohľadu požiadať o technickú pomoc.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, že prestali spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch po sebe idúcich mesiacoch; poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne pozastaví vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska ozdravný plán do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť. Predložený ozdravný plán musí vychádzať z realistických predpokladov.

Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, prijala nevyhnutné opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska je oprávnená lehotu na prijatie opatrení podľa prvej vety predĺžiť o tri mesiace.

Ak nastanú výnimočné nepriaznivé situácie, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne s významným podielom na trhu alebo s významným podielom na dotknutých skupinách činností, a Európsky orgán dohľadu zverejní na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu, že k takýmto situáciám došlo, Národná banka Slovenska je oprávnená lehotu na prijatie opatrení podľa prvej vety odseku 3 predĺžiť, a to najviac o sedem rokov. Pri predĺžení lehoty sa zohľadnia všetky relevantné faktory vrátane priemerného trvania technických rezerv.

Výnimočné nepriaznivé situácie nastávajú vtedy, keď má na finančnú situáciu poisťovní alebo zaisťovní so značným podielom na trhu alebo dotknutej skupine činností vážny alebo nepriaznivý vplyv jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o vyhlásenie vzniku výnimočnej nepriaznivej situácie, ak nie je pravdepodobné, že poisťovne alebo zaisťovne s významným podielom na trhu alebo s významným podielom na dotknutých skupinách činností obnovia použiteľné vlastné zdroje na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo znížia svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu pri pravidelnom hodnotení platnosti podmienok trvania výnimočnej nepriaznivej situácie a vyhlásení ukončenia tejto výnimočnej nepriaznivej situácie.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať každé tri mesiace Národnej banke Slovenska správu o vývoji, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a dosiahnuté zlepšenie s cieľom splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Národná banka Slovenska zruší predĺženie lehoty podľa odseku 3, ak je zo správy podľa odseku 7 zrejmé, že poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nedosiahla významné zlepšenie krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi alebo nedošlo k významnému zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi dňom zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a dňom predloženia správy podľa odseku 7.

Za mimoriadnych okolností, ak Národná banka Slovenska zistí, že finančná situácia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa bude ďalej zhoršovať, môže uložiť opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. g). Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa toto opatrenie bude vzťahovať.

Ozdravný plán obsahuje

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná vypracovať ozdravný plán, Národná banka Slovenska vydá zamietavé stanovisko podľa § 141 ods. 1 písm. g) alebo § 158 ods. 3, kým sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

Národná banka Slovenska informuje príslušné orgány dohľadu hostiteľských členských štátov o všetkých opatreniach, ktoré prijala v súvislosti s nesplnením kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch po sebe idúcich mesiacoch; poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne pozastaví vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.

Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie krátkodobý finančný plán. Predložený finančný plán musí vychádzať z realistických predpokladov. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v lehote troch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje, alebo znížiť svoj rizikový profil tak, aby bola splnená minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť.

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska môže uložiť opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. g). Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa toto opatrenie bude vzťahovať.

Finančný plán obsahuje

Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná vypracovať finančný plán, Národná banka Slovenska vydá zamietavé stanovisko podľa § 141 ods. 1 písm. g) alebo § 158 ods. 3, kým sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.

Národná banka Slovenska informuje príslušné orgány dohľadu hostiteľských členských štátov o všetkých opatreniach, ktoré prijala v súvislosti s nesplnením minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.

Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv a sankcie uložené Národnou bankou Slovenska podľa § 139 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v súvislosti so zavedením nútenej správy.

Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv vo všetkých alebo v niektorých poistných odvetviach v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie bolo poisťovni udelené povolenie. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak ide o pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, Národná banka Slovenska informuje o pozastavení podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takú pobočku.

Nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.

Účelom nútenej správy je najmä

Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 144 alebo Národná banka Slovenska ozdravný plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovne alebo zaisťovne alebo závažne, alebo opakovane ohrozuje práva alebo právom chránené záujmy jej klientov alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti poisťovne alebo zaisťovne.

Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.

Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.

Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo nad pobočkou zahraničnej zaisťovne je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak odseky 1 až 5, 7, 8 a § 148 až 155 neustanovujú inak.

Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 6, ktoré jej bolo oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.

Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takých údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.

Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 79 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zaisťovne z iného členského štátu zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.

Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 8 a § 148 až 155 vzťahujú primerane.

Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.

Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.

Núteným správcom môže byť osoba uvedená v odseku 5, zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba. Ak je núteným správcom alebo zástupcom núteného správcu fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 24.

Núteným správcom, ak je ním fyzická osoba, a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá

Núteným správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,71) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou71) pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie núteného správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť núteným správcom. Ak je núteným správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca núteného správcu a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 3 a nie sú vylúčené podľa odseku 4.

Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov. Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 151 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 151 ods. 1.

Zástupca núteného správcu je zodpovedný nútenému správcovi za zverenú oblasť činnosti poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi. Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 151 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;72) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 151 ods. 1.

Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.

Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.

V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 151 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 24. Odborným poradcom nemôže byť fyzická osoba podľa odseku 4.

Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom nútenej správy, alebo porušenia zmluvy podľa § 151 ods. 1.

Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Tým nie je dotknuté právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.73)

Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne, riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

Nútený správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo prevodu zaistného kmeňa alebo jeho časti podľa § 157 alebo 158 a tiež vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo organizačnej jednotky zaisťovne ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne alebo inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť ich činnosť; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 77 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.

Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni alebo zaisťovni.

Ak sa zhoršuje finančná situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na 30 dní.

Nútený správca môže podať po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska návrh na vyhlásenie konkurzu,74) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku.

Nútený správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti uvedené v § 158.

Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.

Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb, a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech a v prospech im blízkych osôb.75)

Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jeho úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy a ustanovenie § 72 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie, a uzavrie so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

Pribranie odborných poradcov podľa § 148 ods. 10 nútený správca uskutoční na základe zmluvy a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.

Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.

Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou bola zavedená nútená správa.

Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci a osoby majúce kľúčové funkcie sú povinní na požiadanie núteného správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.

Nútený správca je oprávnený vedúcich zamestnancov preradiť na inú prácu, okamžite im skončiť pracovný pomer alebo dať im výpoveď.76)

V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena pri skončení členstva v týchto orgánoch poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.

Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v inom členskom štáte, ak ide o

Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.

Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,78) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej veriteľa.

Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.

Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zavedením zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného členského štátu kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.

Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného členského štátu predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.

Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4 až 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, v ktorej je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odobraté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.

Zavedením nútenej správy nie je dotknutá platnosť, účinnosť a výkon práv podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo zmluvy o finančných zábezpekách, ak tieto zmluvy spĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.79)

Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra.73) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.80)

Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obchodnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak taký zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.

Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorá má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie.

Nútená správa sa končí

Oznámenie o skončení nútenej správy Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zverejní aspoň v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

Bez zbytočného odkladu po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne sa môže uskutočniť na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 77 ods. 1 písm. b), c) alebo písm. v). Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť aj na základe návrhu postupu podľa § 141 ods. 2, o ktorom Národná banka Slovenska rozhodne do 30 dní od ich podania.

V návrhu postupu podľa § 141 ods. 2 alebo v žiadosti podľa odseku 1 sa uvedú

Prílohou návrhu postupu podľa § 141 ods. 2 alebo žiadosti podľa odseku 1 je zmluva o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo odovzdávajúcou pobočkou zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo preberajúcou pobočkou zahraničnej poisťovne; preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne môže byť len poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.

Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti Národná banka Slovenska neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto prevode preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne nedosahovala potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 48.

Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým bola schválená žiadosť podľa odseku 1 alebo návrh postupu podľa § 141 ods. 2, oznámiť osobám, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.

Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov z odovzdávajúcej poisťovne alebo z odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.

Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti musí byť skončený najneskôr do šesť mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 alebo § 141 ods. 2.

Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 7 rovnako.

Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt“) na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 písm. b), c) alebo písm. v). Národná banka Slovenska je povinná tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku alebo členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.

Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko k prevodu podľa odseku 1 zamietavé, Národná banka Slovenska tento prevod neschváli. Ak konzultovaný príslušný orgán dohľadu členského štátu podľa prvej vety nevydá stanovisko k tomuto prevodu do troch mesiacov od doručenia žiadosti, považuje sa to za súhlas s prevodom.

Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu požiada Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne vykonávajúcej činnosť na území tohto členského štátu na poisťovňu, inú poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je Národná banka Slovenska povinná vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak Národná banka Slovenska v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jej súhlas s prevodom.

Národná banka Slovenska povolí prevod podľa odseku 3 len ak po zohľadnení tohto prevodu bude poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne dosahovať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Ak poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska vydá zamietavé stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.

Rozhodnutie o schválení prevodu podľa odseku 1 je záväzné pre všetky osoby, ktoré majú práva alebo povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu podľa odseku 1.

Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o schválení prevodu podľa odseku 1 v členskom štáte záväzku alebo v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko.

Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 156 vzťahujú rovnako.

Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 7 rovnako.

Národná banka Slovenska je povinná odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak

Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti

Ak Národná banka Slovenska odobrala povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo povolenie zaniklo, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušné orgány dohľadu ostatných členských štátov.

Národná banka Slovenska spolu s týmito príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistených osôb, a najmä obmedzia voľné nakladanie s aktívami poisťovne.

Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo odo dňa zániku tohto povolenia nesmie právnická osoba, ktorej bolo odobraté alebo jej zaniklo také povolenie, vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť okrem činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov.

Rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zašle Národná banka Slovenska do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia Obchodnému vestníku na uverejnenie.

Právoplatné rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oznámi Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni alebo rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo odobraté také povolenie, svoju pobočku.

Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zapisuje do obchodného registra. Do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.80)

Bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu tejto právnickej osoby a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného predpisu.81)

Konanie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zastaví na základe právoplatného rozhodnutia o vyhlásení konkurzu podľa osobitného predpisu.41)

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaniká

Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 bez zbytočného odkladu po ich vzniku.

Na likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak odseky 3 až 10 a § 162 neustanovujú inak.

Na účely likvidácie poisťovne alebo zaisťovne sa rozumie

Ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa zrušuje s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnená podať len Národná banka Slovenska. Pri zápise vstupu poisťovne alebo zaisťovne do likvidácie a pri zápise likvidátora sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.80)

Likvidátorom nesmie byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni.

Na účely likvidácie poisťovne alebo zaisťovne sa za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni, považujú

S prihliadnutím na rozsah činnosti likvidátora určí Národná banka Slovenska výšku a splatnosť jeho odmeny.

Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii poisťovne alebo zaisťovne, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;3) ustanovenia § 77 tým nie sú dotknuté.

Likvidátor predkladá Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu účtovné výkazy a doklady spracúvané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom83) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účely posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie.

Pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne musia byť záväzky, ktoré vznikli z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek poisťovne alebo pobočiek zaisťovne v iných členských štátoch alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, plnené rovnako ako záväzky, ktoré vznikli z iných poistných zmlúv alebo z iných zaistných zmlúv bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej poistenej osoby a príjemcu poistného plnenia.

Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zabezpečiť, aby pohľadávky tretích strán, ktoré majú prednosť pred nárokmi z poistenia a ktoré sú evidované v účtovníctve poisťovne alebo zaisťovne, boli sústavne kryté aktívami a nezávisle od možnej likvidácie poisťovne alebo zaisťovne.

Ustanovenia § 153 platia pri likvidácii rovnako.

Nároky z poistenia zmlúv sa v rámci likvidácie v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o tom, že podala návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch a o ich vstupe do likvidácie.

Rozhodnutie o zrušení a likvidácii poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch je platné pre všetky členské štáty.

Národná banka Slovenska zverejní vo vestníku Národnej banky Slovenska oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo oznámenie o začatí likvidácie zaisťovne z iného členského štátu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie.

Likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia podľa odseku 2 v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku, ktorý obsahuje najmä označenie príslušného orgánu dohľadu, príslušné právne predpisy a označenie likvidátora.

Likvidátor po začatí likvidácie bez zbytočného odkladu písomne oznámi známym veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, lehotu, v ktorej majú prihlásiť svoje pohľadávky, následky neprihlásenia pohľadávok a ďalšie informácie súvisiace s likvidáciou subjektov podľa odseku 1, najmä informáciu o tom, či veritelia, ktorí majú prednostné pohľadávky, sú povinní si svoju pohľadávku prihlásiť, a dátum zániku poistných zmlúv a zaistných zmlúv.

Informácie v oznámení podľa odseku 5 sa uvedú v úradnom jazyku alebo v jednom z viacerých úradných jazykov členského štátu, v ktorom majú veritelia trvalý pobyt alebo sídlo. Oznámenie podľa odseku 5 sa označí „Výzva na uplatnenie pohľadávky; lehoty, ktoré treba dodržať“.

Veriteľ, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, je oprávnený si uplatniť svoju pohľadávku na príslušnom orgáne v Slovenskej republike v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu alebo v slovenskom jazyku, ak ho ovláda. Doklad, ktorým si veriteľ uplatňuje pohľadávku, sa označí „Uplatnenie pohľadávky“.

Likvidátor je povinný pravidelne informovať veriteľov o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska je povinná na požiadanie poskytnúť informácie o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1 príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.

Ak likvidátor z iného členského štátu, ktorý vykonáva likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo likvidáciu zaisťovne z iného členského štátu, chce pôsobiť na území Slovenskej republiky, jeho vymenovanie sa Národnej banke Slovenska preukazuje úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu a Národná banka Slovenska môže požadovať jeho preklad do slovenského jazyka.

Národná banka Slovenska pozastaví osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 77 ods. 1 písm. a), ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 77 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov alebo pri ktorej má Národná banka Slovenska dôvodné podozrenie z porušenia § 77 ods. 1 písm. a), výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa poisťovne alebo zaisťovne je na ujmu riadneho a obozretného podnikania poisťovne alebo zaisťovne alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať.

Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 začína Národná banka Slovenska z vlastného podnetu, ak zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.

Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia3) vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska osobe, u ktorej zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, a dotknutej poisťovni alebo zaisťovni. Týmto rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia je poisťovňa alebo zaisťovňa viazaná. Za doručenie osobe, u ktorej Národná banka Slovenska zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, sa považuje doručenie rozhodnutia o predbežnom opatrení aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.

Poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť prítomnosť osoby, ktorej bol pozastavený výkon akcionárskych práv podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených touto osobou na konanie v jej mene.

Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom poisťovňou alebo zaisťovňou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas podľa § 77 ods. 1 písm. a).

Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší.

Národná banka Slovenska podá návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne z dôvodu porušenia tohto zákona alebo stanov. Toto právo zanikne, ak ho Národná banka Slovenska neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený k rozhodujúcemu dňu,84) ktorý je určený najmenej päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Tento výpis je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska bezodkladne na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho poisťovni alebo zaisťovni najneskôr v deň predchádzajúci konaniu valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne.

Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté, aj ak Národná banka Slovenska na výpise podľa odseku 1 písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.

Poisťovaciu činnosť možno vykonávať aj formou spolupoistenia. Pri spolupoistení možno uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovní (ďalej len „spolupoisťovateľ“), a to v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov. V poistnej zmluve sa musí uviesť, kto je hlavným spolupoisťovateľom a výška podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch vyplývajúcich zo spolupoistenia.

Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti, vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.

Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v celej výške voči hlavnému spolupoisťovateľovi len vtedy, ak tak bolo v poistnej zmluve dohodnuté. Spolupoisťovatelia sa medzi sebou vzájomne vyrovnajú v pomere svojich podielov podľa odseku 1, ak sa nedohodlo inak.

Záväzky vyplývajúce zo spolupoistenia musia byť pri likvidácii spolupoisťovateľa vyporiadané rovnako ako ostatné záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých týmto spolupoisťovateľom bez ohľadu na štátnu príslušnosť poistníka.

V rámci spolupoistenia môže byť poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, ktorí uzavreli vzájomnú dohodu o spoločnom postupe pri poistení určitých poistných rizík, a to v mene a na účet všetkých poisťovateľov. Touto dohodou o spoločnom postupe možno zriadiť spoločný orgán na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom, ktoré by inak vykonával hlavný poisťovateľ.

V poistnej zmluve nie je možné sa odchýliť od ustanovení odsekov 1 až 5, a to ani ak sa niektorý poisťovateľ zúčastní na spolupoistení prostredníctvom obchodnej siete založenej v mieste sídla poisťovateľa alebo jeho pobočky, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát sídla hlavného poisťovateľa, alebo ak sa poistné riziko nachádza v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike.

Na operácie spolupoistenia vykonávané na území členských štátov sa odseky 2 až 7 uplatňujú, ak sú splnené tieto podmienky:

Veľkým rizikom sa na účely tohto zákona rozumie riziko vzťahujúce sa na poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené

Poisťovňa je povinná postupovať podľa ustanovení § 15 až 17 len, ak je určená ako hlavný spolupoisťovateľ.

Poisťovňa je povinná stanoviť výšku technických rezerv podľa tohto zákona, najmenej však vo výške určenej hlavným spolupoisťovateľom podľa pravidiel platných v jeho domovskom členskom štáte.

Poisťovňa je povinná identifikovať členské štáty, na území ktorých vykonáva operácie spolupoistenia a evidovať štatistické údaje o objeme operácií spolupoistenia na území týchto členských štátov.

Ak sa likviduje poisťovňa, záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzatvorených formou spolupoistenia na území iných členských štátov sa plnia rovnakým spôsobom ako záväzky z iných poistných zmlúv poisťovne bez ohľadu na štátnu príslušnosť poistených a príjemcov poistných plnení.

Národná banka Slovenska poskytuje príslušným orgánom dohľadu členských štátov potrebné informácie o operáciách spolupoistenia vykonávaného na území týchto členských štátov. Národná banka Slovenska spolupracuje s Komisiou na účely preskúmania všetkých ťažkostí, ktoré by mohli vzniknúť pri vykonávaní spolupoistenia na území členských štátov, najmä je povinná preskúmať všetky postupy, ktoré môžu naznačovať, že hlavný spolupoisťovateľ nepreberá vedúcu úlohu pri výkone spolupoistenia, alebo že poistené riziká jednoznačne nevyžadujú spoluúčasť dvoch alebo viacerých poisťovateľov na ich krytie.

Poistenie právnej ochrany uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 17 predstavuje záväzok poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne znášať za úhradu poistného náklady na právne konanie a poskytovať iné služby priamo spojené s poistným krytím prostredníctvom

Pri vysporiadaní nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví musí poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne zabezpečiť najmenej jedno z týchto opatrení:

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na

Na poistenie právnej ochrany sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 1 až 3 neustanovujú inak.

Ustanovenia § 7, 9, 12, 13, 23 až 30, 33 až 65, 73 a 75 sa nevzťahujú na poisťovňu, ktorá spĺňa tieto podmienky:

Ak podmienky ustanovené v odseku 1 poisťovňa nesplní tri za sebou nasledujúce účtovné obdobia, od štvrtého účtovného obdobia sa na poisťovňu ustanovenia šiestej časti tohto zákona nevzťahujú.

Ustanovenia šiestej časti tohto zákona sa začnú od nasledujúceho účtovného obdobia vzťahovať na poisťovňu, v ktorej Národná banka Slovenska zistila tieto skutočnosti:

Poisťovňa, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať ustanovenia šiestej časti tohto zákona. O tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informuje Národnú banku Slovenska.

Na poisťovňu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1 a pri ktorej Národná banka Slovenska rozhodla podľa odseku 3 v konaní podľa osobitného predpisu,3) sa vzťahujú ustanovenia šiestej časti tohto zákona.

Na žiadosť žiadateľa o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, ktorý preukáže, že budúca poisťovňa v nasledujúcich piatich účtovných obdobiach od udelenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti splní podmienky ustanovené v § 167 ods. 1 a tento žiadateľ nepožiada o udelenie povolenia podľa § 7, sa vzťahujú odseky 2 až 11.

O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska.

Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie

O žiadosti podľa odseku 2 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.

Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok uvedených v odseku 3. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne aj, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 2 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 3 len pre niektoré z požadovaných činností.

Podmienky podľa odseku 3 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.

Na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa uplatnia ustanovenia odsekov 1 až 7 primerane.

Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 3 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 3 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. b), a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie poisťovacej činnosti v záujme stability finančného trhu.

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné na území Slovenskej republiky.

Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, obsahovať

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí poisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa povinná dodržiavať pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.

Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Poisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis poisťovne do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo jeho zmeny do 60 dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho zmena nadobudla právoplatnosť.

Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach ustanovených v § 168 ods. 3 a 4.

Na žiadosť poisťovne možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zmeniť. Národná banka Slovenska postupuje pri posudzovaní žiadosti o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti primerane podľa § 168.

Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, je poisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska obchodno-finančný plán podľa § 168 ods. 3 písm. i), ktorý zohľadňuje aj požadované rozšírenie poisťovacej činnosti a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 179. Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, je poisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska obchodno-finančný plán podľa § 168 ods. 3 písm. i), ktorý zohľadňuje aj požadované rozšírenie zaisťovacej činnosti a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 179.

Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti jedným alebo viacerými poistnými odvetviami alebo jedným alebo viacerými rizikami v rámci poistného odvetvia, o ktoré sa povolenie zužuje. Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s poistným druhom, o ktoré sa povolenie zužuje.

Poisťovňa vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistné odvetvia uvedené v bodoch 1 a 2 prílohy č. 1 časti A a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca len činnosti neživotného poistenia v poistných odvetviach uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy č. 1 časti A, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistný druh životného poistenia, okrem skutočností uvedených v odseku 2 preukáže aj, že má v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení podľa § 179 ods. 12.

Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:

Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky voči poistníkom, poisteným a príjemcom poistného plnenia a používajú sa na ich úhradu.

Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. f) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku 1 písm. a) až e). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne.

Poisťovňa je povinná vytvárať technické rezervy podľa odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce zo zaistných zmlúv.

Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných záväzkov poisťovne.

Poisťovňa je povinná vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 178.

Ak sa zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne, je poisťovňa povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.

Poisťovňa je povinná preukázať Národnej banke Slovenska dostatočnosť technických rezerv podľa odsekov 2 a 4 vykonaním testu primeranosti záväzku86) a poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej vyžiadanie všetky podklady, doklady a iné informácie určené Národnou bankou Slovenska potrebné na výpočet dostatočnosti technických rezerv.

Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady: