Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.07.2022

Platnosť od: 30.06.2004
Účinnosť od: 01.07.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Znalci, tlmočníci, prekladatelia
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST13JUD14922DS13EUPP14ČL7

Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.07.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 382/2004 s účinnosťou od 01.07.2022 na základe 187/2022

Legislatívny proces k zákonu 187/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 187/2022, dátum vydania: 31.05.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len návrh zákona“), čo vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je najmä implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. Podľa tohto nariadenia bude možné monitorovať nielen dopravné prostriedky, ale aj iné veci (zbrane, doklady, platobné karty). Vzhľadom na to sa upravuje definícia monitorovania ako jedného z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a rozširuje sa okruh používateľov Schengenského informačného systému aj o orgány registrujúce lode, lodné motory, lietadlá a letecké motory.

Návrh zákona ďalej upravuje viaceré ustanovenia na základe aplikačnej praxe, ako napríklad zmeny v organizácii Policajného zboru, zrušenie menoviek na rovnošatách policajtov a úprava oprávnení a donucovacích prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku.

Do zákona sa zavádza základná štruktúra Policajného zboru Prezídium Policajného zboru, útvary Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR a útvary Policajného zboru s miestnou pôsobnosťou. Okrem toho sa špecificky upravuje postavenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Základné pravidlá o zriaďovaní a zrušovaní útvarov ostávajú nezmenené (minister vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru).

Vypúšťa sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata bude naďalej obsahovať identifikačné číslo policajta.

Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie sa dopĺňa aj o vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Pri zaistení osoby sa upúšťa od potreby vydávať rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale spíše sa iba úradný záznam. Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb a objektov sa zavádza zákaz činnosti bezpilotných lietadiel nad určeným objektom do výšky 120 m. Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta sa navrhuje aj pri hromadnom porušení verejného poriadku. Dopĺňa sa oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu

V nadväznosti na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) sa precizuje umiestňovanie osôb obmedzených na osobnej slobode do určeného priestoru namiesto ich umiestňovania v celách policajného zaistenia.

2

Z donucovacích opatrení sa rozširuje použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a použitie služobného psa aj na ich použitie pri ohrození alebo narušení iných druhov dopráv (nielen železničnej), rozširuje sa oprávnenie použiť putá alebo spútavací opasok aj na osobu, ktorá byť na základe rozhodnutia lekára dodaná do zdravotníckeho zariadenia a kladie aktívny odpor alebo napáda iné osoby, alebo ohrozuje svoj život alebo zdravie alebo poškodzuje majetok a technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku sa navrhuje umožniť použiť aj na vozidle, ktorého vodič mal účasť na dopravnej nehode a nezotrval na jej mieste ani sa nezdržuje v blízkosti vozidla.

V čl. II IV sa upravujú zákony súvisiace s prevádzkou a registráciou dopravných prostriedkov iných ako motorové vozidlá, čo vyplýva z nových požiadaviek Schengenského informačného systému. Podľa novely zákona o civilnom letectve (čl. II) sa nanovo upravuje vedenie registra lietadiel a dopĺňa sa povinnosť pred každým zápisom lietadla alebo pri zmene zápisu preveriť v Schengenskom informačnom systéme, či je po lietadle alebo po motore lietadla vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme. Obdobne sa navrhuje povinnosť preveriť v Schengenskom informačnom systéme aj to, či nie je vyhlásené pátranie po plavidle alebo po lodnom motore (novela zákona o vnútrozemskej plavbe čl. III) alebo po námornej lodi, rekreačnom plavidle alebo po ich motore (novela zákona o námornej plavbe – čl. IV).

V novele zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (čl. V) sa upravujú odlišnosti pôsobenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ako znaleckého ústavu.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. júna 2022 okrem zmien súvisiacich so Schengenským informačným systémom, ktoré nadobudnú účinnosť rozhodnutím Komisie.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy (pozitívny) a na podnikateľské prostredie (negatívny); uvedené vplyvy popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh nebude mať vplyv na informatizáciu, na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 19/zv. 7)

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)

Termín začiatku a ukončenia PPK

16. 7. 2021 – 27. 7. 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

20. 8 – 10. 9. 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2021

2.Definovanie problému

Potreba vypracovať návrh zákona vyplýva z dôvodu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. L 312, 07. 12. 2018) v platnom znení. Nariadenie (EÚ) 2018/1862 rozširuje okruh používateľov Schengenského informačného systému pre orgány registrujúce lode a lodné motory, lietadlá a letecké motory. Ďalej sa pozmeňuje inštitút monitoringu, pričom je možné vykonávať monitorovanie aj po ďalších veciach, čím sa rozšíri doterajší okruh objektov, po ktorých je možné vykonávať monitorovanie.

3.Ciele a výsledný stav

Udelenie prístupu k údajom v Schengenskom informačnom systéme pre orgány registrujúce lode a lodné motory, lietadlá a letecké motory. Nastavenie pravidiel a činností dotknutých orgánov v prípade stotožnenia registrovaného objektu s objektom v pátraní.

4.Dotknuté subjekty

-fyzické osoby

-vlastník objektu registrovaného v Schengenskom informačnom systéme

-záložný veriteľ

-Dopravný úrad

5.Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením je ponechanie súčasného stavu (nulový variant). V tomto prípade by to znamenalo nesplnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/1862 a zároveň absenciu právnej úpravy v danej oblasti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vykonávací predpis ministerstva dopravy k leteckému zákonu, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o zápis

4

objektu do príslušných registrov, žiadosti o zmenu údajov zapísaných v registri, žiadosti o výmaz objektu z registra; náležitosti žiadosti o predbežné pridelenie registrovej značky lietadlu a podrobnosti o prideľovaní registrových značiek a špeciálnych registrových značiek.

7.Transpozícia práva EÚ

Návrhom zákona sa v niektorých parciálnych ustanoveniach upravuje transpozícia smernice Rady 2004/82/ES a smernice (EÚ) 2016/681 bez toho, aby dochádzalo k prekračovaniu minimálnych požiadaviek požadovaných EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Implementácia nariadenia (EÚ) 2018/1862 bude predmetom schengenského hodnotenia, ktoré sa uskutoční v roku 2024. Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis je upravený nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Vybrané vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie definované vo vzťahu k ustanoveniam v čl. V predkladanej novely zákona, ktorou sa upravuje zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve.

Návrhom zákona nedochádza k zavádzaniu nových povinností, nových správnych poplatkov a ani k zmene výšky aktuálne platných správnych poplatkov. Z tohto dôvodu nevznikajú na podnikateľské prostredie nové priame finančné náklady [dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality; iné poplatky], nové nepriame finančné náklady a ani nové administratívne náklady.

Návrhom zákona nie je možné jednoznačne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov a prínosov, keďže nie je možné konkrétne určiť počet vybraných správnych poplatkov (výška správnych poplatkov sa nemení) a pokút (zavádzajú sa nové sankcie). Správne poplatky vyberané Dopravným úradom za jednotlivé služby sú nepravidelné.

Návrhom zákona vznikajú nové Iné vplyvy na podnikateľské prostredie sankcie (pokuta, priestupok). V súvislosti s kompetenciou Dopravného úradu udeliť sankcie sa predpokladá, že na základe doterajších

5

skúseností z uplatňovania zákona č. 143/1998 Z. z. si osoby činné v civilnom letectve budú plniť stanovené povinnosti. Súčasne sa poukazuje na skutočnosť, že sa stanovujú dostatočne odrádzajúce sankcie. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že stanovené povinnosti budú osobami činnými v civilnom letectve dodržiavané.

11.Kontakt na spracovateľa

Pre oblasť návrhu zákona týkajúcu sa implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862:

Peter Lőrincz,

národná ústredňa SIRENE, úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia PZ,

tel: 0961056520,

peter.lorincz@minv.sk

 

Michal Hýsek,

sekcia civilného letectva, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,

tel: 02/59494617,

michal.hysek@mindop.sk

 

12.Zdroje

Pri príprave návrhu zákona boli zohľadnené závery rokovaní medzirezortnej pracovnej skupiny zriadenej pre účely implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 a závery schengenského hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, ktoré upozornilo na nesúlad so Smernicou Rady 2004/82/ES o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich. Pri tvorbe doložky vybraných vplyvov boli podkladom interné dokumenty Ministerstva dopravy a výstavby SR a Dopravného úradu.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 130/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu doplniť chýbajúce časti doložky 1. Základné údaje doplniť termíny, 8. Preskúmanie účelnosti doplniť časovú lehotu a indikátory, 11. Kontakt na spracovateľa a 12. Zdroje – odkiaľ predkladateľ čerpal.

Pripomienky boli zapracované

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

1 720

2 660

3 100

4 900

v tom:kapitola VPS

1 720

2 660

3 100

4 900

z toho:

- vplyv na ŠR

1 720

2 660

3 100

4 900

Rozpočtové prostriedky

1 720

2 660

3 100

4 900

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

v tom:

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom:

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Výber správnych poplatkov prostredníctvom služby E-kolok zabezpečuje Slovenská pošta. Dopravný úrad zabezpečujú len evidenciu týchto správnych poplatkov.

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý predstavuje príjem štátneho rozpočtu vo forme správnych poplatkov. Výška tohto vplyvu je odhadom určená na základe expertného výpočtu. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy budú predstavovať správne poplatky v sumách uvedených v tabuľke č. 1, ktoré budú vyberané za úkony vykonané Dopravným úradom.

Výšku pokút nie je možné určiť ani expertným odhadom.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Novelou zákona č. 143/1998 Z. z. sa precizuje platná právna úprava a zavádza sa nová právna úprava vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ v platnom znení.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Správne poplatky, pokuty

Na základe návrhu zákona nie je možné exaktne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov, keďže nie je možné konkrétne určiť počet pokút a správnych poplatkov a tým aj príslušných súm, ktoré budú vybraté. Navyše podľa § 6 ods. 2 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych

8

poplatkoch v znení neskorších predpisov platí, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % z poplatku určeného podľa sadzobníka; v týchto prípadoch sa však poplatok znižuje najviac o 70 eur. Ak súčasťou návrhu prílohy, uplatní sa znížená sadzba poplatkov podľa prvej vety len vtedy, ak tieto prílohy v elektronickej podobe. Aj vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne určiť sumu vybratých správnych poplatkov, keďže nie je možné jednoznačne určiť počet podaní, ktoré budú podané elektronicky a ktoré budú podané zaužívaným spôsobom.

Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu vychádza z expertného odhadovaného výpočtu predpokladaných úkonov, ktoré budú spoplatnené správnymi poplatkami.

Predmetný odhad vybratých správnych poplatkov bude príjmom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu za vybraté pokuty nie je možné určiť, pretože sa predpokladá, že osoby činné v civilnom letectve a osoby, ktorým povinnosti vyplývajú z príslušných právnych predpisov, si budú plniť svoje povinnosti a pokuta sa uplatní len v krajnom prípade.

9

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)

1 720

2 660

3 100

4 900

odhad príjmov formou správnych poplatkov

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 720

2 660

3 100

4 900

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

10

Tabuľka č. 4

kapitola

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 v tom: transfery prijímateľom príspevku (644001)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2 v tom: kapitálové transfery prijímateľom príspevku (723001)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

11

Tabuľka č. 5

kapitola

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

0

Spolu = A+B+C+D

0

0

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

0

13

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

14

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Návrhom zákona nedochádza k zavádzaniu nových povinností, nových správnych poplatkov a ani k zmene výšky aktuálne platných správnych poplatkov. Z tohto dôvodu nevznikajú na podnikateľské prostredie nové priame finančné náklady [dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality; iné poplatky], nové nepriame finančné náklady a ani nové administratívne náklady.

Úprava § 26 zákona č. 143/1998 Z. z. do navrhovanej podoby zohľadňuje potrebu súvisiacu s implementáciou nariadenia (EÚ) 2018/1862 v platnom znení. V súčasnosti oblasť registra lietadiel Slovenskej republiky upravuje okrem § 25 a 26 zákona č. 143/1998 Z. z. aj letecký predpis L 7 Značky štátnej príslušnosti a registrové značky lietadiel. Z dôvodu prehľadnosti úpravy danej oblasti týkajúcej sa registra lietadiel Slovenskej republiky sa navrhuje „presunúť“ ustanovenia z leteckého predpisu L 7 priamo do zákona č. 143/1998 Z. z., aby bola na „jednom mieste“ upravená problematika registra lietadiel Slovenskej republiky aj z dôvodu potreby preverovať, či je po lietadle alebo motore lietadla vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

--

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Nedochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Zmena regulácie neovplyvňuje cezhraničné investície.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Neovplyvní dostupnosť základných zdrojov.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Zmena regulácie neovplyvňuje inovácie, vedu a výskum.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

--

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

15

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrhom zákona vznikajú nové Iné vplyvy na podnikateľské prostredie sankcie a pokuty. V súvislosti s kompetenciou Dopravného úradu udeliť sankcie sa predpokladá, že na základe doterajších skúseností z uplatňovania zákona č. 143/1998 Z. z., si osoby činné v civilnom letectve budú plniť stanovené povinnosti. Súčasne sa poukazuje na skutočnosť, že sa stanovujú dostatočne odrádzajúce sankcie. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že stanovené povinnosti budú osobami činnými v civilnom letectve dodržiavané.

Podľa návrhu § 51 ods. 4 písm. c) zákona č. 143/1998 Z. z. Dopravný úrad uloží pokutu do 3 300 eur osobe, ktorá nepožiada ako vlastník lietadla o zmenu údajov zapísaných v registri lietadiel do 30 dní odo dňa, keď takáto zmena nastala.

Podľa návrhu § 53 ods. 1 písm. o) zákona č. 143/1998 Z. z. Priestupku na úseku civilného letectva sa dopustí ten, kto nepožiada ako vlastník lietadla o zmenu údajov zapísaných v registri lietadiel do 30 dní odo dňa, keď takáto zmena nastala.

Podľa návrhu § 53 ods. 2 písm. j) zákona č. 143/1998 Z. z. Dopravný úrad uloží pokutu od 100 eur do 2 000 eur.

16

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 77, 79, 82, 85, 87, 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení

b) v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23. 3. 2016) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení

gestor: Ministerstvo vnútra SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo financií SR

17

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. L 295, 14. 11. 2019)

gestor: Ministerstvo vnútra SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Text s významom pre EHP) (Ú. v. L 172, 17. 5. 2021)

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo kultúry SR

-rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. L 332, 18. 12. 2007)

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. L 261, 6. 8. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. kap. 19/zv. 7)

gestor: Ministerstvo vnútra SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolugestori: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo financií SR

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-Komisia najneskôr 28. decembra 2021 prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví dátum začiatku prevádzky Schengenského informačného systému, čím sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1862 stanú účinnými

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

18

-smernica Rady 2004/82/ES je úplne prebratá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 je úplne prebratá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-úplný

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 23 (§ 2 ods. 4, § 29a ods. 4)

Ako jedna zo základných úloh Policajného zboru sa explicitne dopĺňa aj to, že Policajný zbor je úradom pre vyhľadávanie majetku, keďže v súčasnosti takéto výslovné určenie Policajného zboru ako úradu absentuje. Úlohou úradu pre vyhľadávanie majetku je zjednodušenie vypátrania a identifikácie príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, ktorý môže byť predmetom príkazu vydaného príslušným justičným orgánom na jeho zmrazenie, zaistenie alebo konfiškáciu v priebehu trestného, alebo ak je to možné podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, občianskoprávneho konania. Vzhľadom na to sa tiež explicitne dopĺňa aj oprávnenie žiadať banky o informácie o ich klientoch.

K bodu 2 (§ 4)

Ustanovenie o organizácii Policajného zboru reaguje na potrebu zakotvenia rámcového základného organizačného členenia Policajného zboru (prezídium, útvary s celoštátnou pôsobnosťou a útvary s miestnou pôsobnosťou). Zároveň takéto členenie vytvára legislatívny podklad na vytvorenie organizačnej štruktúry Policajného zboru, ktorá bude flexibilne reagovať na vývoj bezpečnostnej situácie s cieľom profesionálne zabezpečiť ochranu verejného poriadku, bezpečnosť a boj proti zločinnosti v komplexe systému bezpečnostných služieb.

Úlohou Prezídia Policajného zboru je riadiaca, metodická a kontrolná činnosť vo vzťahu k službám Policajného zboru a výkonu služobných činností. Jeho súčasťou aj útvary Policajného zboru strategického riadenia poskytujúce servis a podporu služieb Policajného zboru.

Útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky predstavujú samostatné osobitné útvary tvoriace súčasť Policajného zboru. V súčasnosti je ním napr. Národná kriminálna agentúra, ktorá je príslušná na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach patriacich do právomoci Špecializovaného trestného súdu.

Útvarmi s miestnou pôsobnosťou v súčasnosti krajské riaditeľstvá Policajného zboru, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a základné útvary Policajného zboru.

Podrobnejšie organizačné členenie Policajného zboru zákon ponecháva v kompetencii ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru, aby organizačná štruktúra nebola v zákone stanovená príliš fixne a nebránila pružnému reagovaniu na zmeny bezpečnostnej situácie s cieľom operatívne reagovať na súčasné a vznikajúce hrozby. Takáto voľne nastavená

19

podrobnejšia organizácia súvisí aj s pripravovanými organizačným zmenami v Policajnom zbore, ktorých účelom bude vytvorenie moderného Policajného zboru umožňujúceho výkon kvalitnejšieho a efektívnejšieho plnenia služobných povinností so zámerom zvýšiť kvalitatívny posun pozitívneho vnímania Policajného zboru v očiach verejnosti.

Osobitne sa zakotvuje postavenie a základné úlohy Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru priamo v zákone, pretože táto zložka Policajného zboru plní, najmä v trestnom konaní, nezastupiteľné odborné úlohy. Vzhľadom na to, že kriminalistický a expertízny ústav v súčasnosti vykonáva znaleckú činnosť v prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie a ide o špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti zapísanom v zozname, navrhuje sa, aby sa na základe zákona zapisoval do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako znalecký ústav.

K bodom 3 6 13 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c), § 14 ods. 3 a 4]

Povinnosť príslušníka Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti používať menovku bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená zákonom č. 155/2003 Z. z. V mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov však dochádza k osočovaniu, vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov. Navrhuje sa preto zrušenie povinnosti policajta pri výkone služobnej činnosti používať menovku. Zrušením tejto povinnosti by sa dosiahlo rešpektovanie súkromného a rodinného života nielen policajtov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Zákonom upravenou povinnosťou policajta nosiť na služobnej rovnošate menovku s menom, priezviskom a akademickým titulom policajta je Slovenská republika ojedinelá v rámci okolitých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie.

K bodom 7 a 8 (§ 17 ods. 1, § 17a)

V súčasnosti v oprávnení požadovať vysvetlenie absentuje možnosť požadovať potrebné vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. V prípade postupu podľa platnej právnej úpravy nie je pri podaní informácie pri odhaľovaní trestného činu podľa § 17a upravená možnosť spísania zápisnice, ani predvedenia osoby na útvar Policajného zboru. Zlúčením oboch ustanovení zjednotíme možnosti postupu v tomto štádiu odhaľovania protispoločenskej činnosti. Analogicky je oprávnenie ustanovené aj v Českej republike.

Po zapracovaní požadovania potrebného vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu do oprávnenia podľa § 17 je ustanovenie § 17a bezpredmetné.

K bodu 9 (§ 18 ods. 8, § 19 ods. 7, § 29 ods. 6, § 43 ods. 2 a § 64 ods. 2)

Ide o formálnu úpravu, ktorou sa zjednocuje gramatický výraz pri úradných záznamoch.

K bodu 10 [§ 19 ods. 1 písm. b)]

Oprávnenie zaistiť osobu sa rozširuje z osoby pristihnutej pri páchaní priestupku aj na osoby, ktoré sa dopúšťajú iného správneho deliktu, pretože ide tiež o (obdobné) protiprávne konanie, pričom v praxi nie je možné vždy hneď rozlíšiť, či sa osoba dopúšťa priestupku alebo iného správneho deliktu. Aj pri inom správnom delikte bude platiť to isté, čo pri priestupku teda, že zaistiť osobu možno len vtedy , ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Pri každom zaistení osoby navyše platí základná zásada primeranosti 8 ods. 1), podľa ktorej je vykonávaní služobnej činnosti policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a

20

nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.

K bodom 11 a 12 (§ 19 ods. 2 a 3)

Navrhované spísanie úradného záznamu namiesto vydávania rozhodnutia nastavuje právne logickejší postup pri zaisťovaní osôb podľa zákona o Policajnom zbore, a to bez reálnej ujmy na právach zaistených osôb. Pre príslušníkov Policajného zboru pôjde formálne o zjednodušenie administratívy, pretože pri zaistení osoby nebudú vydávať rozhodnutie o zaistení osoby, ale spíšu úradný záznam, ktorým zaistenú osobu odovzdajú následne policajtovi na útvare Policajného zboru. Samotná zaistená osoba však tiež bezodkladne dostane potvrdenie o zaistení s uvedením dôvodu a presného času zaistenia.

Napráva sa tým nevhodne zakotvený procesný postup pri zaisťovaní osôb. Zaistenie osoby je oprávnenie policajta, pričom pri žiadnom inom oprávnení sa rozhodnutie nevydáva (napr. zaistenie veci, zákaz vstupu na určené miesta, príp. obmedzenie osobnej slobody použitím donucovacích prostriedkov). Keďže je to oprávnenie policajta, k zaisteniu osoby dôjde jeho samotným uplatnením (obmedzením osobnej slobody), teda následné vydávanie rozhodnutia je bezpredmetné. Ide teda obdobne ako v prípade iných oprávnení policajta, o bezprostredný zásah do práv osôb, kedy preventívne formálne rozhodovanie nie je možné. Podobný mechanizmus existuje tiež pri vykázaní zo spoločného obydlia 27a), kedy policajt ani v tomto prípade nevydáva rozhodnutie, ale iba potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe.

Správnym konaním je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb. Zaistenie osoby však nie je oblasť verejnej správy (ale verejnej moci) a po zaistení osoby sa nerozhoduje o právach či povinnostiach (k obmedzeniu osobnej slobody došlo). Vydávanie rozhodnutia preto nemá žiadne konštitutívne účinky, nanajvýš tak deklaratórne, čo plne nahradzuje potvrdenie o zaistení. Taktiež aj možnosť podať opravný prostriedok do 15 dní je úplne formálna – zaistenie nemôže trvať dlhšie ako 24 hodín, resp. 48 hodín. Identické postupy sa uplatňujú aj pri zaisťovaní osôb inými bezpečnostnými zložkami v Slovenskej republike viď napr. § 41 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe alebo § 13ba a § 48 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Taktiež pri zadržaní osoby podľa § 85 Trestného poriadku sa nevydáva rozhodnutie, ale iba spisuje zápisnica.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné nahradenie rozhodnutia o zaistení úradným záznamom a potvrdením o zaistení neznemožňuje následné právne možnosti pre zaistenú osobu. Tieto totiž ani v súčasnosti nie naviazané na rozhodnutie, resp. možno ich uplatniť aj bez vydaného formálneho rozhodnutia.

Nezákonný postup pri zaisťovaní bude naďalej dôvodom na uplatňovanie si nárokov z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj akýkoľvek nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, teda nie je potrebné preukazovať existenciu nezákonného rozhodnutia. Ústavnú sťažnosť podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

21

K bodom 13 až 15 (§ 21 ods. 4, 6 a 9)

Postup pri vrátení zaistenej veci sa zosúlaďuje s obdobným postupom podľa Trestného poriadku. Ide najmä o vypustenie povinnosti oprávnenej osoby uhradiť štátu náklady za úschovu zaistenej veci, určenie osoby, ktorej sa zaistená vec vrátiť a postup pri pochybnostiach o tom, komu sa má zaistená vec vrátiť.

K bodom 16 a 46 (§ 21 ods. 12, § 69o ods. 6, § 81 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na aktuálne znenie legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 17 (§ 22 ods. 1, § 28 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným vypustením odsekov 3 a 4 v § 14.

K bodom 18 a 19 (§ 23 ods. 1, § 25 ods. 4 a 5)

Doplnenie oprávnenia na usmerňovanie pohybu (letu) bezpilotného lietadla (dronu) sa navrhuje vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe. Bezpilotné prostriedky stále viac využívané na monitorovanie pohybu a činnosti určených (chránených) osôb, čo predstavuje hrozbu pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb a určených objektov. Okrem doplnenia tohto oprávnenia sa tiež explicitne navrhuje priamo zákonom zakázať činnosť bezpilotných lietadiel do výšky 120 m nad vymedzenými objektmi (pracovisko, bydlisko alebo rezidencia prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR, predsedu vlády SR a predsedu Ústavného súdu SR a objekt, v ktorom sa konajú pravidelné rokovania Národnej rady SR, vlády SR a Ústavného súdu SR). Tento zákaz bude na daných objektoch vhodným spôsobom vyznačený.

K bodu 20 (§ 27a ods. 1)

Uvedeným návrhom dochádza k spresneniu počítania doby pri vykázaní osoby zo spoločného obydlia (14 dní) tak, aby sa do nej bez pochýb rátal aj samotný deň vykázania.

K bodu 21 (§ 28 ods. 3)

Z praxe časté prípady, že na verejne prístupných miestach dochádza k hromadnému porušovaniu verejného poriadku, pričom policajt nemá oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesto, a zabezpečiť obnovenie verejného poriadku.

K bodom 22 a 52 (§ 29a ods. 1 a 4, § 72a ods. 1, príloha č. 3)

Zjednocuje sa používanie pojmu „legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu“ v celom zákone.

K bodu 24 (§ 29b)

Ustanovenie reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online, podľa ktorého každý členský štát určiť orgán príslušný na vydávanie príkazov podľa čl. 3 a na kontrolu príkazov podľa čl. 4. Navrhuje sa preto oprávnenie na vydanie príkazu voči poskytovateľovi hostingových služieb na odstránenie teroristického obsahu online alebo na znemožnenie prístupu k nemu, pričom postup, lehoty, povinnosti, vzory príkazov, komunikačné kanály a ostatné náležitosti sú upravené v tomto priamo vykonateľnom akte EÚ.

22

K bodu 25 (§ 32a)

Na základe skúseností z aplikačnej praxe je vhodné upraviť samostatným ustanovením oprávnenie policajta vyžadovať vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu orientačnou dychovou skúškou alebo inej návykovej látky, ak je to nevyhnutné v súvislosti s vykonávaným úkonom. Dôvodom je najmä skutočnosť, že schopnosť osoby, s ktorou policajt vykonáva úkony súvisiace s objasňovaním protiprávneho konania, napríklad výsluch, konfrontácia, rekonštrukcia, môže byť požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok ovplyvnená. Pokiaľ totiž nie je preukázateľne vylúčená možnosť ovplyvnenia osoby alkoholom alebo inou návykovou látkou, môže byť takto vykonaný dôkaz spochybnený.

K bodu 26 (§ 33 ods. 1)

Podľa § 33 ods. 1 zákona môže policajt v obvode železničných dráh na zaistenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy využiť taxatívne vymenované oprávnenia. Praktický výkon služby však ukazuje, že uvedené oprávnenia policajta by bolo potrebné realizovať aj pri zaisťovaní ďalších úloh Policajného zboru v obvode železničnej dráhy, napríklad pri obnove verejného poriadku na železničných staniciach či zastávkach. Navrhovaná zmena to umožní vykonať.

K bodu 27 (§ 36)

Doplnenie sa predkladá z dôvodu zefektívnenia boja s hybridnými hrozbami. Nie vždy je možné každé jednotlivé konanie definovať ako trestný čin extrémizmu a subsumovať ho pod už uvedený dôvod na použitie informačno-technických prostriedkov. Viacero zdanlivo nesúvisiacich konaní, ktoré jednotlivo nenapĺňajú znaky trestného činu, môžu byť v spojitosti vážnou hrozbou pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Túto spojitosť odhaliť použitím iných metód alebo prostriedkov je prakticky nemožné alebo neúčinné. Pokiaľ nedôjde k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, či v prípade jednotlivých konaní alebo v ich spojitosti, nebude založená trestnoprávna zodpovednosť ich aktérov.

K bodom 28 a 49 (§ 38a ods. 1, § 39 ods. 2, § 77e ods. 4 a 5, § 77d ods. 1)

Ide o aktualizáciu pojmu „ochrana štátnej hranice“, ktorý pochádza z neplatného zákona č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice a nie je právne relevantným. Pojem „kontrola hraníc Slovenskej republiky“ je definovaný v čl. 2 ods. 10 Kódexu schengenských hraníc [nariadenie (EÚ) 2016/399].

K bodom 29 a 30 (§ 39 ods. 1 a 3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach pozmenilo inštitút monitoringu, pričom je možné vykonávať monitorovanie aj po ďalších veciach (zbraň, doklady, platobné karty), čím sa rozšíri doterajší okruh objektov, po ktorých je možné vykonávať monitorovanie.

K bodu 31 (§ 49a)

V úsilí o ďalší rozvoj medzinárodného dialógu medzi medzinárodnými orgánmi zriadenými zmluvami Rady Európy vrátane CPT (tzv. treaty bodies) predložila Slovenská republika, plniac si svoje medzinárodné záväzky, odpoveď na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. 28. marca 2018. Správa bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 283/2019.

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v bode č. 15 správy odporúčal, aby každé policajné zariadenie, kde sa môžu

23

nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode, bolo vybavené jednou alebo viacerými primerane zabezpečenými miestnosťami na účely zadržiavania osôb. Na uvedené odporúčanie reaguje predkladaný návrh, ktorý precizuje oprávnenie policajta umiestniť osobu obmedzenú na osobnej slobode v určenom priestore vytvorenom na útvare Policajného zboru, a to za splnenia podmienok presne vymedzených v zákone. Uvedené ustanovenie nadväzuje na širšie koncipované oprávnenie policajta prikázať osobe za splnenia zákonných podmienok zotrvať na určenom mieste a zužuje okruh osôb, ktorým môže byť prikázané zotrvať v určenom priestore.

Okruh osôb, ktoré možno umiestniť do určeného priestoru je takmer totožný s okruhom osôb, ktoré možno umiestniť do cely policajného zaistenia. Pôjde teda najmä o osoby zaistené podľa § 19 zákona o Policajnom zbore, zadržané osoby, zatknuté, o svedka, ktorého osobná sloboda bola obmedzená na základe príkazu súdu, o osobu, ktorá je prevzatá policajtom na vykonanie procesných úkonov z väzby, z výkonu trestu odňatia slobody alebo o osobu, ktorá má byť dodaná do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody. Tieto osoby možno umiestniť do určeného priestoru namiesto do cely vtedy, ak je takýto priestor na policajnom útvare vytvorený a nie je účelné túto osobu umiestniť do cely.

Na rozdiel od ciel bude možné do určeného priestoru umiestniť aj predvedenú osobu, avšak len na vykonanie úkonu, ktorý neznesie odklad a len na čas nevyhnutne potrebný, samozrejme za predpokladu splnenia základných podmienok, a to že je to nevyhnutné pre ochranu života, zdravia, majetku, ochranu práv a slobôd alebo ak je dôvodná obava z úteku. Ak je teda osoba predvedená na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia alebo na preukázanie totožnosti, jej predvedenie je vyslovene viazané na účel podania vysvetlenia a preukázania totožnosti a tento účel je potrebné naplniť bezodkladne po predvedení na útvar Policajného zboru a nepredlžovať obmedzenie osobnej slobody predvedenej osoby čakaním v určených priestoroch.

Základné podmienky umiestňovania osôb do určeného priestoru budú rovnaké ako pri umiestňovaní osôb do ciel (oddelené umiestňovanie osôb rôzneho pohlavia alebo osôb mladších ako 18 rokov a dospelých osôb, odobratie potenciálne nebezpečných vecí pred umiestnením a ich vrátenie pri prepustení, atď.). O umiestnení osoby do určeného priestoru sa spíše úradný záznam a osoba bude mať právo na lekárske vyšetrenie za rovnakých podmienok ako osoba umiestnená v cele.

K bodu 32 [§ 51 ods. 1 písm. f), § 53 ods. 1 písm. b)]

Umožňuje sa využiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a služobného psa aj v prípade narušenia bezpečnosti a plynulosti iného druhu dopravy ako len železničnej.

K bodu 33 [§ 52 ods. 1 písm. e)]

V súvislosti s prípadmi lekárskych vyšetrení psychicky chorých a liečených osôb, kedy ošetrujúci lekár žiada o pomoc Policajný zbor s poukazom na § 72 zákona o Policajnom zbore z dôvodu zabezpečenia ochrany jeho života a zdravia, sa navrhuje doplniť možnosť použitia pút. V prípadoch, keď lekár rozhodne, že zdravotný stav ošetrovaného si vyžaduje hospitalizáciu, sa psychicky chorá osoba vo veľkej väčšine prípadov začne správať agresívne až nepríčetne. Začne napádať ošetrujúceho lekára, rodinných príslušníkov, členov policajnej hliadky a častým sprievodným javom takéhoto agresívneho správania je aj to, že v stave nepríčetnosti dochádza k seba poškodzovaniu psychicky chorého, čo si vyžaduje okamžité zakročenie príslušníkov Policajného zboru. Takéto agresívne správanie pokračuje aj počas transportu do nemocnice na psychiatrické oddelenie, pričom z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti počas prevozu a taktiež zabezpečenia ochrany života a zdravia všetkých zúčastnených osôb, ako aj samotnej psychicky chorej osoby, môže byť potrebné použiť

24

donucovací prostriedok, akým putá. Súčasné znenie § 52 zákona o Policajnom zbore však neumožňuje zákonným spôsobom použiť uvedený donucovací prostriedok v takejto situácii.

Za predpokladu, že psychicky chorý pacient začne napádať lekára, policajtov, prípadne iné osoby alebo poškodzovať majetok, sa teoreticky dopúšťa hneď niekoľkých priestupkov, a teda zákon v takom prípade umožňuje policajtom takúto osobu predviesť na najbližší útvar Policajného zboru. Zaujať takýto postoj k riešeniu vyššie uvedenej situácie však považujeme za nesprávne a určite aj za neetické, pretože primárnym záujmom zákona je ochrana života a zdravia psychicky chorej osoby. Takúto osobu je potrebné čo najrýchlejším spôsobom previesť do príslušného zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej zdravotníckej starostlivosti a zahájenia účinnej liečby a nie začínať neúčelné konanie o priestupku.

K bodu 34 [§ 55 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie policajta použiť technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku aj v prípade účasti vodiča na dopravnej nehode a jeho nezotrvania na mieste dopravnej nehody. Ide o prípad, kedy si vodič, ktorý mal účasť na dopravnej nehode nesplnil povinnosti vodiča, a to zotrvať na mieste dopravnej nehody. Doplnenie uvedeného dôvodu na použitie tohto technického prostriedku bude mať pozitívny vplyv na rýchlosť objasňovania dopravnej nehody povereným policajtom.

K bodu 35 (poznámka pod čiarou k odkazu 18ad)

Ustanovenia upravujúce prevádzku Schengenského informačného systému boli vyňaté zo Schengenského dohovoru a boli vydané nové právne akty Európskej únie regulujúce prevádzku Schengenského informačného systému a k týmto je potrebné upraviť odkaz pod čiarou.

K bodom 36 a 38 (§ 69 ods. 9 a 11)

Nakoľko poskytovanie údajov zo Schengenského informačného systému a z databázy Interpolu sa líši čo sa týka okruhu oprávnených subjektov, je potrebné, aby bol súčasný odsek 9 rozdelený na dva samostatné odseky a informácie boli poskytované z každej databázy v súlade s medzinárodnými podmienkami používania týchto systémov.

K bodu 37 [§ 69 ods. 9 písm. g) a h)]

Nové právne akty Európskej únie k prevádzke Schengenského informačného systému stanovujú nové subjekty, ktoré majú oprávnenie prístupu k údajom v Schengenskom informačnom systéme na účely registrácie lodí a lietadiel a o tieto je potrebné rozšíriť súčasný okruh oprávnených orgánov.

K bodu 39 [§ 69 ods. 1 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v doplnení poznámky pod čiarou, ktorou sa reaguje na ostatnú novelu zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorá umožnila orgánu štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov získavať informácie a osobné údaje od útvarov Policajného zboru s cieľom zistenia identity používateľa elektronických komunikačných služieb, ktorý ponúka na predaj, kúpu alebo výmenu exempláre.

25

K bodu 40 (§ 69i ods. 1)

Na základe čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/681 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti vytvorila Európska komisia zoznam krajín s režimom zberu PNR údajov v rámci EÚ. Tento zoznam aj pravidelne aktualizuje. Z tohto dôvodu nie je potrebné duplikovať túto informáciu v leteckej informačnej príručke, ktorá nemá právnu váhu.

K bodu 41 (§ 69i ods. 6)

Pre leteckých dopravcov je to upresňujúce ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že tzv. API údaje (API údaje údajmi o cestujúcich podskupinou PNR údajov ktoré sa spracúvajú na účely predchádzania nelegálnej migrácie a uľahčenia hraničnej kontroly) musí letecký dopravca vždy zaslať pri letoch mimo schengenský priestor. Táto povinnosť explicitne vyplýva z čl. 3 smernice Rady 2004/82/ES o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich.

Zároveň sa dopĺňa povinnosť pre leteckého dopravcu vymazať API údaje, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES v platnom znení.

K bodu 42 (§ 69j ods. 6)

Záznamy o cestujúcich sa porovnávajú s údajmi v iných informačných systémoch aj pri činnosti podľa písmena c) na základe individuálnych posudzovaní tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv cestujúceho.

K bodu 43 (§ 69m ods. 3)

V nadväznosti na výklad čl. 12 odsek 3 písm. ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/681 členskými štátmi, ako aj samotnou Európskou komisiou, sa vypúšťa podmienka, že osoba, ktorá dáva súhlas o použití pseudonymizovaného súhlasu, musí byť z národnej ústredne.

K bodu 44 (§ 69n ods. 2)

V čl. 6 ods.1 smernice Rady 2004/82/ES sa uvádza, že údaje v rozsahu podľa prílohy č. 4 písm. a) g) musia byť po prenose do 24 hodín vymazané útvarom Policajného zboru na hraničnom priechode na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja s nelegálnou migráciou, ak nie potrebné na plnenie iných úloh. Ide napríklad o spracovanie údajov pre potreby správneho konania vo veci správneho deliktu leteckej spoločnosti, ktorá na územie SR neoprávnene prepravila štátneho príslušníka tretej krajiny alebo na účely administratívneho vyhostenia cudzinca, ktorý bol prepravený letecky na územie SR alebo iné obdobné spracovanie, ktoré si vyžaduje čas dlhší ako 24 hodín.

K bodu 45 (§ 69o ods. 2)

Ustanovuje sa spodná hranica správneho deliktu. Vychádza sa z čl. 4 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2004/82/ES, podľa ktorej za nedodanie API údajov sa musí leteckým dopravcom uložiť pokuta najmenej 3 000 eur.

K bodu 47 (§ 70 ods. 1)

Okrem legislatívno-technického nahradenia pojmu „ochrana štátnej hranice“ pojmom „kontrola hraníc Slovenskej republiky“ sa navrhuje, aby najmä v súvislosti s realizáciou opatrení v boji s pandémiou ochorenia Covid-19 bolo možné použiť profesionálnych vojakov počas krízovej situácie na základe rozhodnutia vlády SR aj bez potreby nariaďovať im výkon mimoriadnej služby.

26

K bodu 48 (§ 77c ods. 5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol vytvorený stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Stály zbor tvoria štyri kategórie operačných pracovníkov: kategória 1 stáli zamestnanci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) nasadení ako členovia tímov v operačných oblastiach; kategória 2 pracovníci dlhodobo vyslaní do agentúry z členských štátov; kategória 3 pracovníci z členských štátov, ktorí pripravení byť poskytnutí agentúre na krátkodobé nasadenie a kategória 4 – rezerva rýchleho zásahu.

Frontex nasadzuje členov stáleho zboru v členských štátoch, pričom takéto nasadenie musí na svojom území povoliť hostiteľský členský štát a musí sa riadiť uplatniteľným právom Únie, vnútroštátnym alebo medzinárodným právom. Keďže nejde o príslušníkov polície iného štátu, na odstránenie možných pochybností a aplikačných problémov sa výslovne dopĺňa aj možnosť pôsobenia členov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na našom území. Členovia stáleho zboru budú mať v prípade nasadenia oprávnenia a povinnosti policajta, pričom nariadenie (EÚ) 2019/1896 striktne určuje možnosti ich nasadenia, podmienky, rozsah a spôsob výkonu ich právomocí, atď.

K bodu 50 (§ 77d ods. 3)

Dobrovoľného strážcu poriadku prijíma a schvaľuje obligatórne riaditeľ útvaru Policajného zboru po overení jeho spôsobilosti. Keďže ide o dobrovoľného strážcu poriadku, ktorý bude vykonávať službu v prítomnosti policajta v služobnom obvode, je dôležité, aby mal možnosť navrhnúť osobu aj Policajný zbor.

K bodu 51 (§ 82ab)

Kvôli navrhovaným zmenám v § 4 a v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa z dôvodu právnej istoty navrhuje jednoznačne v legislatíve upraviť, že útvar kriminalisticko-expertíznych činností podľa doterajších predpisov sa považuje za Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.

K bodom 53 až 55 (príloha č. 5)

V transpozičnej prílohe sa aktualizuje citácia jednotlivých preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II (zákon č. 143/1998 Z. z.)

K bodu 1

Dopravný úrad, ako príslušný orgán štátnej správy v civilnom letectve, je príslušný na vydanie osvedčenia o zápise lietadla do registra lietadiel Slovenskej republiky alebo o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky. Zápisom do registra lietadiel Slovenskej republiky sa lietadlu prideľuje registrová značka (napr. tri písmená), ktorá sa vyznačí za značkou štátnej príslušnosti (pre Slovenskú republiku je to „OM“) a spolu so spojovníkom medzi nimi tvoria poznávaciu (tzv. imatrikulačnú) značku.

Vývojové a výrobné organizácie v procese vývoja a výroby lietadla v rámci technologického postupu vykonávajú skúšobné lety lietadlami, ktoré nie v tejto fáze vývoja alebo výroby zapísané do registra lietadiel, avšak je potrebné, aby aj tieto lietadlá boli pri vykonávaní letov vo vzdušnom priestore identifikovateľné. Pridelením špeciálnej registrovej značky vývojovej a výrobnej organizácii a jej vyznačením na lietadle bude možné takéto lietadla jednoznačne identifikovať a zároveň ich odlíšiť od lietadiel, ktoré vykonávajú lety v bežnej prevádzke.

Zohľadňujúc čl. 18 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, na základe ktorého môže byť lietadlo platne zapísané v registri lietadiel len jedného štátu, predbežným pridelením

27

registrovej značky sa umožní prevádzkovateľovi lietadla, ktorého lietadlo je zapísané v registri lietadiel cudzieho štátu, a ktorý zamýšľa lietadlo registrovať v Slovenskej republike, vybavenie dokladov (napríklad individuálne povolenie pre lietadlovú stanicu) potrebných na zápis takéhoto lietadla do registra lietadiel Slovenskej republiky, a tým jeho prevádzkovanie až do okamihu podania úplnej žiadosti o zápis lietadla do registra lietadiel Slovenskej republiky.

V § 26 ods. 5 10 zohľadnené čl. 46 a 66 nariadenia (EÚ) 2018/1862, a to ustanovením verejnej a neverejnej časti registra lietadiel, kategórie dotknutých osôb, účelu spracúvania osobných údajov a zoznamu spracúvaných osobných údajov, ako aj ustanovením ďalších údajov týkajúcich sa lietadla a jeho súčastí (motor a vrtuľa) nielen na účel vedenia registra lietadiel Slovenskej republiky, ale aj na účel poskytnutia potrebných údajov z tohto registra Policajnému zboru, ak zamestnanec Dopravného úradu v procese registrácie lietadla zistí, že po lietadle alebo jeho motore bolo vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme.

V § 26 ods. 11 sa jednoznačne ustanovuje, že zápisom údajov o záložnom práve a ďalších súvisiacich údajov do registra lietadiel Slovenskej republiky v prípade, ak zálohom je lietadlo alebo jeho súčasť (motor alebo vrtuľa), nevzniká ani k lietadlu ani k jeho súčasti záložné právo. Pre vznik záložného práva k týmto veciam je podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebná jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv.

Z dôvodu zabezpečenia aktuálnosti údajov vedených v registri lietadiel Slovenskej republiky sa v § 26 ods. 12 vlastníkovi lietadla ukladá povinnosť v určenej lehote požiadať Dopravný úrad o zmenu údajov zapísaných v registri lietadiel Slovenskej republiky.

V § 26 ods. 13 sa ustanovuje povinnosť Dopravnému úradu preveriť pred zápisom lietadla do registra lietadiel, či je lietadlo alebo motor lietadla v pátraní na základe prístupu do Schengenského informačného systému. Ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí, lietadlo v pátraní alebo motor lietadla v pátraní Dopravný úrad nezapíše do registra lietadiel. Zároveň sa ustanovuje povinnosť Dopravnému úradu bezodkladne túto skutočnosť a stanovené údaje oznámiť orgánu Policajného zboru.

K bodu 2 [§ 48 ods. 1 písm. o)]

Pôsobnosť Dopravného úradu sa dopĺňa o úkony súvisiace s navrhovanými zmenami v § 26 a 49.

K bodu 3 (§ 49 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované zmeny v odsekoch v § 26.

K bodu 4 (§ 49 ods. 4)

Podľa § 69 ods. 9 zákona o Policajnom zbore sa informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému budú poskytovať Dopravnému úradu na účely preverenia, či po lietadle alebo motore lietadla je vyhlásené pátranie. Vzhľadom na skutočnosť, že pri registračných úkonoch Dopravný úrad nemá možnosť fyzickej kontroly lietadla, ktoré je predmetom registrácie (či ide o zápis, zmenu údajov alebo o výmaz), navrhované ustanovenie § 49 ods. 4 oprávňuje osoby poverené výkonom štátneho odborného dozoru v civilnom letectve, pri výkone tohto dozoru preveriť aj skutočnosť, či po lietadle alebo jeho motore, ktoré je predmetom štátneho odborného dozoru, je vyhlásené v Schengenskom informačnom systéme pátranie.

28

K bodom 5 až 7 [§ 51 ods. 4 písm. c), § 53 ods. 1 písm. o), § 53 ods. 2 písm. j)]

Zavádza sa nová skutková podstata správneho deliktu a priestupku v prípade, ak vlastník lietadla nesplní v určenej lehote povinnosť, ktorú mu ukladá navrhované ustanovenie § 26 ods. 9.

K čl. III (zákon č. 338/2000 Z. z.)

K bodu 1 (§ 24 ods. 8)

Ustanovuje sa povinnosť Dopravnému úradu preveriť pred zápisom plavidla do registra plavidiel, či je plavidlo alebo lodný motor v pátraní na základe prístupu do Schengenského informačného systému. Ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí, plavidlo v pátraní alebo lodný motor v pátraní Dopravný úrad nezapíše do registra plavidiel. Zároveň sa ustanovuje povinnosť Dopravnému úradu bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru.

K bodu 2 [§ 24 ods. 9 písm. c)]

Ustanovuje sa povinnosť Dopravnému úradu preveriť pred vykonaním zmeny v registri plavidiel, či je plavidlo alebo lodný motor v pátraní a súčasne sa zakazuje vykonanie zmeny v registri plavidiel, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí.

K bodu 3 (§ 39d ods. 5)

Podľa § 69 ods. 9 zákona o Policajnom zbore sa informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému budú poskytovať Ministerstvu dopravy a výstavby SR na účely preverenia, či po plavidle alebo jeho lodnom motore je vyhlásené pátranie. V súvislosti s týmto ustanovením sa ustanovuje postup plavebného inšpektora pri výkone štátneho odborného dozoru na plavidlách pri zistení, že samotné plavidlo alebo lodný motor je v pátraní.

K bodom 4 až 6 (§ 39d ods. 7, 8 a 10, § 40a ods. 3 a 10)

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na navrhované zmeny v § 24 a § 39d.

K čl. IV (zákon č. 435/2000 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 4)

Podľa § 69 ods. 9 zákona o Policajnom zbore sa informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému budú poskytovať Ministerstvu dopravy a výstavby SR na účely preverenia, či po námornej lodi alebo jej motore alebo rekreačnom plavidle alebo jeho motore je vyhlásené pátranie. V súvislosti s týmto ustanovením sa ustanovuje postup povereného zamestnanca pri výkone štátneho dozoru na námorných rekreačných plavidlách alebo námorných lodiach pri zistení, že samotné rekreačné plavidlo, námorná loď alebo ich motor je v pátraní.

K bodom 2 až 4 a 7 (§ 5 ods. 8 až 10, § 23 ods. 5)

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na navrhované zmeny v § 5.

K bodu 5 (§ 12 ods. 4)

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred vykonaním zmeny v námornom registri, či je námorná loď alebo jej motor v pátraní a súčasne sa zakazuje vykonanie zmeny v námornom registri, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí.

29

K bodu 6 (§ 13 ods. 15)

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred zápisom námornej lode do námorného registra, či je námorná loď alebo jej motor v pátraní a súčasne sa zakazuje zapísanie námornej lode do námorného registra, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí. Zároveň sa ustanovuje povinnosť ministerstvu dopravy bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru.

K bodu 8 (§ 53 ods. 6)

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred zápisom rekreačného plavidla do registra námorných rekreačných plavidiel, či je rekreačné plavidlo alebo jeho motor v pátraní a súčasne sa zakazuje zapísanie rekreačného plavidla do registra námorných rekreačných plavidiel, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí. Zároveň sa ustanovuje povinnosť ministerstvu dopravy bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru.

K bodu 9 (§ 53 ods. 7)

Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred vykonaním zmeny v registri námorných rekreačných plavidiel, či je rekreačné plavidlo alebo jeho motor v pátraní a súčasne sa zakazuje vykonanie zmeny v registri námorných rekreačných plavidiel, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí.

K čl. V (zákon č. 382/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 3 (§ 2 ods. 1, § 19 ods. 5)

Navrhuje sa, aby bol Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru na základe zákona znaleckým ústavom v odbore kriminalistika. Keďže však nie je samostatnou právnickou osobou, ale je osobitnou súčasťou organizačnej štruktúry Policajného zboru, navrhuje sa v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch úprava, ktorá zohľadňuje túto skutočnosť, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré vyplývajú zo špecifického postavenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru výpočtom ustanovení zákona, ktoré sa na neho nevzťahujú (poistenie, vedenie denníka).

K bodu 2 [§ 4 ods. 6 písm. c)]

V náležitostiach zoznamu znalcov sa osobitne uvádzajú údaje, ktoré sa v zozname vedú o Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, ktoré zodpovedajú jeho osobitnému postaveniu.

30

K čl. VI

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu sa navrhuje ako dátum účinnosti 1. jún 2022.

Podľa čl. 79 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1862 Európska komisia mala najneskôr 28. decembra 2021 prijať rozhodnutie, v ktorom stanoví dátum začiatku prevádzky Schengenského informačného systému. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje účinnosť tých ustanovení návrhu, ktoré predstavujú implementáciu uvedeného nariadenia (EÚ) na vnútroštátnej úrovni, riešiť prostredníctvom osobitne upravenej účinnosti.

V Bratislave 23. februára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Roman Mikulec v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

K predpisu 382/2004, dátum vydania: 08.03.2018

Dôvodová správa
A.    Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad,  zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov.  Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Návrh rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú, či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov, odmietnutí vykonať úkon a pod. Návrh zákona reaguje aj na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí poukazujú na to, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov.
Spresňuje sa rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov o  osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti, údaje o vykonávaní praxe nielen v zamestnaneckom pomere, spodrobňujú sa zverejňované údaje o uložených sankciách za posledné tri roky, dopĺňa sa informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, rovnako aj informácia o prerušení výkonu činnosti. Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré zabezpečia aktuálnosť údajov v zoznamoch precíznejším oznamovaním skutočností, ktoré sa do zoznamu zapisujú.
Navrhuje sa bližšia úprava získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov, čoho dôsledkom bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Odstraňuje sa aj nejednoznačnosť momentu začiatku počítania praxe na účely tohto zákona.
Zo systematických zmien sa presun týka zaradenia dočasného pozastavenia činnosti  z časti správnych deliktov, ktoré nebolo správne, keďže dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv, preto sa navrhuje presun podnetov pod inštitút správnych deliktov.
Formulačné spresnenie a zmena systematického zaradenia sa dotkla ustanovení o vyčiarknutí zo zoznamu. Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže zákon ustanovuje, že poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať počas celého výkonu činnosti, spresňuje sa, že počas prerušenia výkonu činnosti sa táto povinnosť nevyžaduje.
Navrhuje sa úprava, ktorá spočíva v tom, že odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti bez uvedenia dôvodu má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám.
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom ktorých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V zákone sa upravuje povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti pre vypracovanie požadovaného úkonu ešte pred jeho zadaním, možnosť podania znaleckého posudku alebo prekladu v elektronickej podobe ako aj úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Cieľom zmeny právnej úpravy je aj ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu, služieb pre občana ani sociálne vplyvy. Vplyv sa predpokladá na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.







B. Osobitná časť
K bodu 1:     
Platné znenie § 1 upravuje predmet zákona. Je pritom vhodné, aby úvodné ustanovenie neobsahovalo len predmet, ale aj účel zákona, t. j. dôvod jeho prijatia. Uvedené má význam predovšetkým z toho dôvodu, že sa nie zriedka „zabúda“ na dôvod vedenia zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Súčasné znenie § 1 nereflektuje to, že § 25 upravuje úlohu tlmočníckych ústavov. Navrhuje sa odstrániť uvádzaný nedostatok. Účel zákona sa okrem výkonu činnosti v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci doplnil aj o zabezpečenie výkonu činnosti pre fyzické a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom, ktorým môže byť napr. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 2:   
Navrhované ustanovenie upravuje zákaz vykonávania znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona osobám, ktoré nemajú postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Na výkon znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti sa teda vyžaduje, aby išlo buď o osobu zapísanú v zozname, alebo aby išlo o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na konkrétny prípad. Ak by došlo k porušeniu tohto zákazu, mohla by tým byť naplnená skutková podstata iného správneho deliktu osoby nezapísanej v zozname podľa § 26 ods. 2 písm. a).
Povinnosť dodržiavať a postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov sa presunula z § 17 ods. 8 a § 23 ods. 8 a je aj obsahom sľubu, ktorý fyzická osoba skladá.
K bodu 3:     
Navrhuje sa zmena doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa mohol znalec, tlmočník alebo prekladateľ dohodnúť so zadávateľom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) výlučne na výške odmeny, no nie na celej výške znalečného alebo tlmočného. Doterajší stav bol spravidla taký, že ak došlo k dohode na výške odmeny, znalec, tlmočník alebo prekladateľ si už následne nenárokoval uhradenie zvyšných častí znalečného, zavedenie zmeny by dostalo tento faktický stav do súladu s právnou úpravou a zvýšilo by istotu zadávateľov. Najmä pri znaleckej činnosti sa však vyskytujú prípady, keď vopred nemožno odhadnúť výšku hotových výdavkov, vzhľadom na čo sa ponecháva v platnosti možnosť dohodnúť sa výlučne na výške odmeny.
Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa nemôže takto dohodnúť so súdom alebo iným orgánom verejnej moci, čo vyplýva z charakteru predmetného vzťahu.   
K bodu 4:     
Podľa súčasnej právnej úpravy sa výška tarifnej odmeny tlmočníkov určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré tlmočník vynaložil na svoju činnosť. Toto vymedzenie je nepresné a nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý má byť reflektovaný zaradením zohľadnenia jazykovej kombinácie, v ktorej je tlmočenie vykonané.
Výška tarifnej odmeny tlmočníka je upravená v § 8 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.  o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa tarifná odmena určí podľa počtu začatých hodín tlmočenia a jazykov, v závislosti od ktorých sa tarifná odmena pohybuje vo výške od 13,28 eur/hod. až po 26,56 eur/hod.
V § 33 písm. a) zákona je síce odkázané na to, že podrobnosti týkajúce sa tlmočného má upraviť všeobecne záväzný právny predpis, za vhodné je však považované uskutočniť navrhnutú zmenu a vo vyhláške č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov ponechať právnu úpravu podrobností, a to vrátane sadzieb odmeny príslušných pre jednotlivé kategórie jazykových kombinácií.
K bodu 5:     
Zákon upravuje demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje za hotové výdavky, rozhodujúcim je však fakt, či ide o výdavky, ktoré sú účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, bez ohľadu na ich výslovné zaradenie.
Demonštratívny výpočet zahŕňa výdavky spojené s činnosťou konzultanta, ktoré môžu vzniknúť znalcom, no nezahŕňa výdavky spojené s činnosťou korektora alebo poradcu, vzťahujúce sa na tlmočníkov a prekladateľov.
Doplnenie demonštratívneho výpočtu možno považovať za vhodné, pretože ide o často využívané inštitúty a ich nezahrnutie môže vyvolávať nejasnosti, predovšetkým v kontexte výslovného uvedenia výdavkov spojených s činnosťou konzultanta.
K bodu 6:     
Zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname je často poukazované na to, že najmä v prípadoch, ak vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom. Ide o odstup niekoľkých mesiacov, často až niekoľkých rokov.
Pochopiteľne, tento jav je vnímaný veľmi negatívne, keďže znalci, tlmočníci a prekladatelia zapísaní v zozname včas nedisponujú sumou, ktorá im bola priznaná. V dôsledku uvedeného sa mnohé osoby zapísané v zozname snažia čo najviac limitovať rozsah svojej činnosti vykonávanej pre súdy vedúce konania, a to je príčinou toho, že súdy sa opakovane obracajú na „osvedčených“ znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí sú o to intenzívnejšie dotknutí neskorou úhradou znalečného alebo tlmočného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje bližšia právna úprava úhrady preddavku na znalečné a tlmočné znalcom, prekladateľom a tlmočníkom.
Pred ustanovením znalca a zadaním úkonu znaleckej činnosti bude mať súd povinnosť zistiť možnosti uskutočnenia úkonu zo strany znalca podľa § 16 ods. 7 návrhu zákona. Podľa § 253 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, uloží zároveň povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Súd teda bude disponovať preddavkom, ktorý do 30 dní bez potreby vydávania osobitného rozhodnutia poukáže na účet znalca.
K bodu 7:     
V navrhovanom odseku 4 sa spresňuje rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov. V pôvodnom znení zákona bola opomenutá tá skutočnosť, že hoci sa na osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti podľa tohto zákona vzťahuje špeciálny režim posudzovania žiadostí o zápis do zoznamu, v prípade splnenia všetkých podmienok sa tieto osoby zapisujú do oddielu na zápis znalcov, rovnako ako osoby spĺňajúce všeobecné ustanovenia o zápise.
V odseku 5 sa podobne ako v prípade oddielu na zápis znalcov, v súvislosti s oddielom na zápis tlmočníkov a oddielom na zápis prekladateľov navrhuje doplnenie, že sa do nich zapisujú aj osoby zapísané na základe splnenia osobitných ustanovení o zápise.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname vyžaduje vykonávanie praxe v odbore. Ak nie je prax dlhodobo vykonávaná, resp. ak sa opätovne nezačalo s jej výkonom, predstavuje to dôvod na vydanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu. Do zoznamu sa však zapisujú podľa odseku 6 len identifikačné údaje zamestnávateľa. Ak je prax vykonávaná na inom základe (slobodné povolanie, samostatná zárobková činnosť, vykonávanie funkcie štatutára právnickej osoby a podobne), v zozname o tom nie je uvedený žiaden záznam. Vzhľadom na uvedené sa v odseku 6 písm. a) bod 4 navrhuje doplnenie, že do zoznamu sa zapíše aj akákoľvek informácia o vykonávaní pracovnej činnosti mimo zamestnaneckého pomeru. Znenie tohto ustanovenia sa však vzťahuje len na znalcov, pretože sa odvíja od navrhnutého znenia dôvodu na vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. c), podľa ktorého má byť nevykonávanie praxe  v odbore výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
K zverejňovaným údajom o uložených sankciách za posledné tri roky sa navrhuje doplniť taktiež obdobie zákazu výkonu činnosti, a to kvôli tomu, aby bolo zrejmé, kedy zákaz výkonu činnosti začal a kedy skončil. Táto informácia je kľúčová pre všetkých potenciálnych zadávateľov, ak by bola v zozname zapísaná a zverejnená len informácia o uložení sankcie zákazu výkonu činnosti v predchádzajúcich troch rokoch, samo osebe by to nemalo potrebnú výpovednú hodnotu.
V odseku 6 písm. a) bode 7 ide o zosúladenie aktuálneho stavu s právnou úpravou, z povahy veci je zrejmé, že v zozname, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva, musí byť pri každom zapísanom subjekte uvedený rozsah jeho oprávnenia vykonávať činnosť podľa tohto zákona a preto informácie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch majú byť diferencované v závislosti od členenia jednotlivých oddielov zoznamu na odbory a odvetvia, resp. len na odbory.
V odseku 6 písm. a) bode 8 sa navrhuje doplnenie informácie týkajúcej sa dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti. Tá má význam pre potenciálnych zadávateľov, pretože dočasné pozastavenie výkonu činnosti znamená absolútny zákaz výkonu činnosti podľa tohto zákona počas určitého obdobia, nemá preto zmysel kontaktovať dotyčnú osobu s novým zadaním.
Navrhovaná právna úprava rozlišuje medzi dočasným pozastavením výkonu činnosti podľa tohto zákona a medzi prerušením výkonu tejto činnosti, ku ktorému dôjde na základe žiadosti podanej osobou zapísanou v zozname. Na uvedené je nadviazané tým, že informácia o prerušení výkonu činnosti má byť podľa odseku 6 písm. a) bodu 9 taktiež zapísaná do zoznamu a z tohto dôvodu dostupná verejnosti.
Obdobné dôvody platia aj pri údajoch, ktoré sa majú zapisovať do zoznamu pri právnických osobách podľa odseku 6 písm. b).
V odseku 7 sa upravuje výnimka zo zverejňovania údajov zapísaných v zozname týkajúca sa dátumu narodenia, adresy trvalého alebo prechodného pobytu alebo právneho základu dočasného pozastavenia výkonu činnosti z dôvodu ochrany osobných údajov.
V odseku 8 sa navrhuje doplnenie oznámenia a písomného preukázania skutočností, na základe ktorých je ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti.
Cieľom návrhu je zabezpečenie toho, aby ministerstvo včas disponovalo informáciou o dôvodoch umožňujúcich dočasné pozastavenie výkonu činnosti. Doterajšia prax bola taká, že ministerstvu ako orgánu vedúcemu zoznam boli len málokedy oznámené dôvody umožňujúce dočasné pozastavenie výkonu činnosti, dôsledkom čoho boli prípady, keď sa ministerstvo dozvedelo predmetné skutočnosti až s veľkým časovým odstupom. Dôvodom bola nedôsledná aplikácia právnych noriem vzťahujúcich sa na oznamovanie vedenia trestných stíhaní proti znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom, ktorí celkom pochopiteľne nemali záujem upozorniť na túto skutočnosť. V prípade konania o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemal žiaden orgán verejnej moci povinnosť informovať ministerstvo.
Podobne ako v prípade ostatných okolností vymedzených v doterajšom znení § 4 ods. 8, medzi povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov má patriť oznámenie a písomné preukázanie horeuvedených skutočností. To sa bude vzťahovať nielen na prípad, keď je znalec, tlmočník alebo prekladateľ vzatý do väzby, ale aj na situácie, keď ministerstvo môže, ale nemusí rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.
Zavedením tejto povinnosti sa dosiahne zlepšenie aktuálnej situácie, predpokladá sa, že ministerstvo sa dozvie o veľkej väčšine predmetných prípadov. Treba totiž zdôrazniť, že prípadné neoznámenie takejto skutočnosti je porušením inej povinnosti podľa tohto zákona a je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a). V prípade zatajenia existencie dôvodu, kvôli ktorému by bolo ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, dotyčná osoba musí počítať s tým, že ak dôjde k dodatočnému zisteniu zo strany ministerstva, môže byť voči nej vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.
Zriadenie novej povinnosti nebude pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov neprimerane zaťažujúce, pretože oznámenie a písomné preukázanie dôvodu dočasného pozastavenia výkonu činnosti je časovo nenáročné a predovšetkým platí, že táto povinnosť vznikne iba nepatrnej časti osôb zapísaných v zozname.     
K bodu 8:     
Navrhuje sa v odseku 1 písm. c) bližšie upravenie získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov. Doterajšie znenie zákona obsahuje len pomerne vágne slovné spojenie, ktoré nie je objasnené ani vyhláškou č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V dôsledku uvedeného sa stalo určenie významu tohto slovného spojenia výlučne predmetom výkladu ministerstva posudzujúceho žiadosti o zápis do zoznamu, čo sa síce dá považovať za obhájiteľné, avšak nie úplne optimálne riešenie. Sledujúc cieľ, ktorým je zvýšenie právnej istoty a zjednodušenie získania informácií, ako lepšie riešenie bolo zvolené určiť priamo v zákone základné pravidlá posudzovania toho, čo má byť považované za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti.
Nedostatok doterajšej právnej úpravy spočíva v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti podľa tohto zákona si vopred nezistili dlhodobý výklad predmetného neurčitého právneho pojmu, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je navrhnuté premietnuť do legislatívnej podoby súčasnú rozhodovaciu prax ministerstva, podľa ktorej je v prípade znalcov za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach Slovenskej republiky.
Stanovenie zmienenej podmienky je zrejmé zo samotnej povahy znaleckej činnosti, úlohou znalcov je v mnohých prípadoch posúdenie výstupov iných osôb špecializujúcich sa na rovnakú oblasť ľudského poznania. Kvalita tejto činnosti by nemusela byť dostatočne zabezpečená zo strany osôb, ktoré získali v danom odbore len stredoškolské vzdelanie, prípadne iba určitý certifikát. Okrem kvality činnosti treba brať zreteľ aj na vnímanie znalcov zo strany odbornej aj laickej verejnosti – s určitosťou existujú osoby, ktoré by dokázali vykonávať znaleckú činnosť na postačujúcej úrovni aj napriek tomu, že nezískali vysokoškolské vzdelanie v danom odbore, no v takomto prípade by boli výstupy znalcov zakaždým spochybňované.
Nemožno súhlasiť s tým, že odbornosť je dostatočne preverená v prípade úspešného absolvovania odbornej skúšky, ak by to bolo zámerom zákonodarcu, nepochybne by medzi podmienky na zápis do zoznamu vôbec nezaradil získanie vzdelania v odbore.
Navrhnuté znenie zároveň počíta aj s prípadmi, keď v podmienkach Slovenskej republiky nemožno získať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v určitom odbore, ale je možné získať nanajvýš stredoškolské vzdelanie. Vo vzťahu k týmto odborom je vyžadované získanie stredoškolského vzdelania alebo iného vzdelania, nie je udržateľné, aby sa od žiadateľov požadovalo napríklad získanie vysokoškolského vzdelania v zahraničí (ak to je vôbec možné).
Vo vzťahu k žiadateľom o zápis do oddielu na zápis tlmočníkov a oddielu na zápis prekladateľov sa nenavrhuje prejsť na horeuvedený spôsob posudzovania vzdelania v odbore. V prípade niektorých odborov by to totiž viedlo k výraznému zníženiu počtu zápisov nových osôb, keďže len malá časť potenciálnych záujemcov získala v danej jazykovej kombinácii vysokoškolské vzdelanie (ide napríklad o  maďarský jazyk). K tomu treba doplniť, že značná časť zapísaných tlmočníkov a prekladateľov získala výlučne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, čo však vzhľadom na najčastejšie obsahové zameranie tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona nebude ani smerom do budúcnosti predstavovať dôvod zamietnutia žiadosti o zápis do zoznamu. Samozrejme, žiadatelia budú musieť preukázať získanie vzdelania v odbore, avšak na splnenie tejto podmienky na zápis bude postačovať napríklad úspešné absolvovanie štátnej skúšky, získanie jazykového certifikátu, prípadne úspešné absolvovanie maturitnej skúšky.    
Doterajšia právna úprava neobsahuje vymedzenie slovného spojenia „prax v odbore“, z gramatického znenia zákona a jeho vykonávacích predpisov teda nie je zrejmé, aká prax môže byť považovaná za odbornú prax, predstavujúca jednu z podmienok na zápis do zoznamu. 
Vhodným legislatívnym riešením nie je upraviť prípustné právne základy vykonávania odbornej praxe, jej presnú obsahovú náplň a ani jej intenzitu, vychádzajúc z prípadov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi je však žiaduce zákonom stanoviť, od ktorého momentu možno započítať odbornú prax.
Primárnym zmyslom vzdelávania je pripraviť študentov na výkon povolania, teda dosiahnuť stav, keď budú absolventi schopní adekvátne plniť odborné úlohy z danej oblasti.
Samozrejme platí, že pracovné skúsenosti môžu byť získavané aj pred dosiahnutím vzdelania v odbore, resp. počas priebehu vzdelávania a takáto prax je nepochybne cenná, no napriek tomu nemá byť považovaná za prax v odbore predstavujúcu jednu z podmienok na zápis do zoznamu. Dôvodom vyslovenia takéhoto záveru je najmä to, že náročnosť pracovných úloh vykonávaných pred získaním vzdelania v odbore sa spravidla podstate líši od úloh, ktoré sú zadávané osobe s potrebným vzdelaním v odbore. Prax v odbore preto musí byť zodpovedajúca účelu, na ktorý sa požaduje, čiže musí byť relevantná z hľadiska výkonu činnosti podľa tohto zákona.
Vykonávanie znaleckej činnosti by malo byť umožnené výlučne osobám, ktoré majú dostatočne dlhú a dostatočne kvalitnú prax v odbore. Vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky – predovšetkým vysokú rozmanitosť odborov tvoriacich zoznam – nie je možné do detailov upraviť posudzovanie každého aspektu praxe žiadateľa, no zavedenie tejto zmeny bude viesť k vyššej právnej istote a takisto ním bude zabezpečené to, že ako prax v odbore nebude môcť byť započítaná prax vykonávaná počas štúdia a podobne.  
Podľa doterajšej právnej úpravy v odseku 1 písm. i) bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu to, ak bola žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov právoplatne uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti.
Uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu bráni opätovnému zápisu vyčiarknutej osoby počas troch nasledujúcich rokov, zmyslom tejto úpravy je predísť tomu, aby vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ požiadal o zápis v krátkom období po uložení tejto sankcie. Ak by to bolo prípustné, uloženie najprísnejšej sankcie podľa tohto zákona by sa ľahko mohlo minúť svojmu zamýšľanému účinku.
Naopak, uloženie sankcie zákazu výkonu činnosti ako prekážka zápisu do zoznamu nemá podobné opodstatnenie, ako príklad môže slúžiť sankcionovanie znalca za vykonávanie znaleckej činnosti mimo odboru alebo odvetvia, kde je zapísaný. V takomto prípade by nemohol byť tri roky zapísaný do predmetného odvetvia, a to ani vtedy, ak by splnil všetky ostatné podmienky na zápis. Vychádzajúc z načrtnutých skutočností bráni zápisu jedine trvajúca sankcia zákazu výkonu činnosti.
V § 5 ods. 3 ide o terminologické spresnenie právnej úpravy, no zároveň aj o úpravu náležitostí žiadosti o zápis do zoznamu.
Doterajšie znenie bolo protichodné z toho dôvodu, že podľa § 5 ods. 3 nebolo vyžadované priloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c), no zároveň bolo v § 5 ods. 6 uvedené, že právnym následkom nepreukázania splnenia čo i len  jednej z podmienok na zápis je zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu.
Vzhľadom na tieto fakty má byť v príslušnom ustanovení uvedené, že žiadateľ o zápis  je povinný preukázať aj to, že je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a že získal požadované vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. Detaily o preukazovaní splnenia podmienok upravuje, resp. bude upravovať vykonávací predpis.
Zároveň je navrhnuté vypustenie požadovania predložiť doklad preukazujúci splnenie podmienky na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. i), keďže ministerstvo ako orgán verejnej moci vedúci zoznam, samo disponuje informáciou o tom, komu bola uložená aká sankcia na danom úseku výkonu verejnej správy.
V odseku 7 má byť podľa návrhu zákona umožnené zloženie sľubu nielen do rúk ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ale takisto i do rúk ním poverenej osoby, k čomu dôjde vtedy, ak by bolo nemožné alebo problematické stanoviť termín konania sľubu kvôli iným pracovným povinnostiam vedúceho ministerstva. Touto zmenou teda bude zabezpečené to, aby sa slávnostné zloženie sľubu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa uskutočnilo v čo najkratšom čase po splnení ostatných podmienok na zápis. Za terminologické spresnenie treba považovať záverečnú časť sľubu, minulý čas bol zmenený na budúci, keďže osoba skladajúca sľub ešte len bude vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť. Napokon došlo  k doplneniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj o skutočnostiach, o ktorých sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.
K bodu 9:   
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia odstraňujúce nedostatok aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej podmienka zloženia tzv. pracovnej skupiny znalcov nezahŕňa pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Taktiež je navrhnuté doplnenie požiadavky, aby šlo v prípade štátnych zamestnancov o stálu štátnu službu, čo je paralelou k vykonávaniu pracovnej činnosti na základe pracovného pomeru na neurčitý čas.
Súčasne sa z dôvodu zaručenia odbornosti a riadneho výkonu činnosti znaleckej organizácie zavádza podmienka, podľa ktorej musí byť osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zapísaná v zozname najmenej päť rokov. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti by mala garantovať mimoriadne vysokú úroveň odbornosti, kvôli čomu nie je vhodné, aby mohli mať takéto právne postavenie osoby, ktoré sú len krátku dobu zapísané ako znalci.
K bodu 10:   
 Prekážkou pre zápis do zoznamu právnickej osoby je, ak žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov bola právoplatne uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti a táto trvá.
K bodu 11:   
Navrhované ustanovenie zákona zavádza úspešné absolvovanie odborného minima ako podmienky na zápis do zoznamu podľa osobitného ustanovenia o zápise, vzťahujúceho sa na osoby, ktoré v zahraničí vykonávajú činnosť obdobnú znaleckej činnosti.
Úspešné absolvovanie odborného minima má zabezpečiť dostatočnú znalosť právnych predpisov súvisiacich so znaleckou činnosťou, čiže nielen znalosť tohto zákona, ale aj právnej úpravy civilného procesu, trestného konania, správneho konania a ďalších právnych predpisov. Významná časť úkonov znaleckej činnosti je vykonávaná práve pre orgány verejnej moci vedúce rôzne druhy konaní, prípadne pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré potrebujú vypracovanie úkonov znaleckej činnosti na účel takýchto konaní. Rovnako nemožno opomenúť ani všeobecnú právnu úpravu výkonu znaleckej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, keďže tá sa v niektorých aspektoch môže zásadne odlišovať od legislatívy platnej a účinnej v zahraničí.
Zavedenie úspešného absolvovania odborného minima ako podmienky na zápis má za cieľ zvýšiť odbornú úroveň znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, sformulovanie tejto požiadavky nepôsobí diskriminačne, keďže úspešné absolvovanie odborného minima je podmienkou na zápis aj podľa všeobecných ustanovení o zápise do zoznamu.
K bodu 12:   
 Ide o upresnenie, že osoba, ktorá je oprávnená za právnickú osobu zložiť vyrovnávaciu skúšku je aj jej štatutárny zástupca alebo prokurista.
K bodu 13:   
Totožne ako v prípade znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, aj pre tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v cudzine sa navrhuje zavedenie podmienky na zápis, ktorou je úspešné absolvovanie odborného minima. V tomto prípade je potreba tejto zmeny ešte zvýraznená tým, že tlmočníci a prekladatelia nemusia absolvovať vyrovnávaciu skúšku, resp. jej ekvivalent, čiže ich znalosti tuzemskej právnej úpravy nie sú akokoľvek preverované, čo môže viesť ku komplikáciám rôzneho charakteru, majúcim dopad nielen na tlmočníkov a prekladateľov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, ale taktiež i na riadny priebeh konaní pred rôznymi orgánmi verejnej moci, prípadne na práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb potrebujúcich vykonanie tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti z iných dôvodov.  
K bodu 14:     

Osobitné ustanovenie o  zápise do zoznamu a výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku bolo do zákona presunuté z vyhlášky č. 490/2004 Z. z..

K bodu 15:   
Dočasné pozastavenie výkonu činnosti bolo podľa doterajšej právnej úpravy zaradené do časti „PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY“. Takéto zaradenie je však zo systematického hľadiska nesprávne, lebo dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. V § 4 a nasl. je v zákone upravené vedenie zoznamu, popisujúce proces od podania žiadosti o zápis až po vyčiarknutie, z tohto dôvodu by nebolo vhodné, ak by sa ustanovenie o dočasnom pozastavení nachádzalo až za paragrafom pojednávajúcim o vyčiarnutí zo zoznamu.
Návrh v celosti novelizuje inštitút dočasného pozastavenia činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a systematicky je zaradený pred úpravu prerušenia výkonu činnosti a vyčiarknutia.
V navrhovanom § 7a odsek 1 reflektuje prípady fakultatívneho dočasného pozastavenia činnosti, keď nie je morálne vhodné, aby osoba, ktorá sa mohla dopustiť najzávažnejšieho protispoločenského správania vykonávala tak významnú činnosť. Navrhované ustanovenie nadväzuje na povinnosť orgánov činných v trestnom konaní oznamovať ministerstvu vznesenie obvinenia proti znalcom, tlmočníkom a prekladateľom v súlade s § 206 Trestného poriadku a dodáva mu ratio legis. Návrh plne reflektuje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a navyše špecificky upravuje možnosť pozastavenia činnosti znaleckej organizácie, ak je vznesené obvinenie osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti. Ponecháva sa na správnej úvahe ministerstva, do akej miery zohľadní pri rozhodovaní štádium trestného konania, druh trestného činu, jeho súvislosť s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti či akékoľvek ďalšie rozhodujúce skutkové a právne okolnosti.
Okrem fakultatívneho pozastavenia činnosti návrh zakotvuje v odseku 2 aj obligatórne dočasné pozastavenie výkonu činnosti, a to v prípade vzatia do väzby pre akýkoľvek trestný čin, keďže vzatím do väzby je objektívne znemožnené vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť.
V odseku 3 je upravená osobitná úprava lehoty na vydanie rozhodnutia, vzhľadom  na závažný charakter dôvodov dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť ustanovené, že ministerstvo je povinné rozhodnúť v lehote 15 dní od zistenia dôvodu dočasného pozastavenia. Na uvedené nadväzuje to, že doba dočasného pozastavenia výkonu činnosti začína plynúť nadobudnutím vykonateľnosti  rozhodnutia, končí sa odpadnutím dôvodu dočasného pozastavenia.
Oproti všeobecnej úprave správneho konania sa navrhuje upraviť, že rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu činnosti nemá odkladný účinok. Uvedené je potrebné chápať v kontexte určenia krátkej lehoty na rozhodnutie, cieľom tejto úpravy je čo najrýchlejšie nadobudnutie právnych účinkov rozhodnutia.
V § 7b sa zavádza možnosť prerušenia  výkonu činnosti na vlastnú žiadosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Ministerstvo môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení len v prípadoch, ak na to existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, v odseku 1 sa nachádza demonštratívny výpočet týchto dôvodov.
S prihliadnutím na vyžadovanie okolností hodných osobitného zreteľa návrh určuje takisto minimálnu dĺžku doby prerušenia výkonu činnosti. Ministerstvo môže  prerušiť výkon činnosti najviac trikrát, maximálna dĺžka jedného prerušenia predstavuje dva roky.
Žiadosť musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa správneho poriadku aj určenie doby prerušenia výkonu činnosti. Tú je možné určiť jedným zo štyroch možných spôsobov. V závislosti od zvoleného spôsobu určenia doby zákonodarca stanovuje časový predstih, s ktorým musí byť žiadosť ministerstvu doručená. Tento predstih je stanovený s ohľadom na lehotu na rozhodnutie podľa odseku 6 a časovú rezervu na doručenie rozhodnutia účastníkovi konania. Ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, ministerstvo vyzve znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na jej doplnenie.
Ak žiadosť nie je podaná z dôvodu hodného osobitného zreteľa alebo ak žiadosť obsahujúca všetky náležitosti nie je doručená s požadovaným časovým predstihom, ministerstvo ju rozhodnutím zamietne.
Zdôraznením výnimočného charakteru tohto inštitútu je vylúčenie možnosti podať rozklad proti rozhodnutiu o prerušení výkonu činnosti. Vychádza sa z toho, že v takomto prípade ministerstvo rozhodne na základe žiadosti, ktorej v plnom rozsahu vyhovie, nie je preto potrebné, aby mal účastník konania právo podať riadny opravný prostriedok, zavedením tejto úpravy sa zrýchli priebeh správneho konania, keďže skôr dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia, a to aj bez toho, aby sa osoba zapísaná v zozname kvalifikovanou formou vzdala práva podať rozklad, čo je prípustné až po doručení rozhodnutia.
Návrh umožňuje zrušiť rozhodnutie o prerušení výkonu činnosti ešte pred uplynutím doby prerušenia.
Osobitne sa upravuje začiatok plynutia doby prerušenia výkonu činnosti pre jednotlivé dôvody prerušenia aj s ohľadom na rôzne spôsoby určenia doby v žiadosti podľa odseku 2. O ukončení doby prerušenia výkonu činnosti sa nevydáva rozhodnutie. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ďalej pokračuje vo výkone svojej činnosti po uplynutí doby prerušenia výkonu činnosti .
Podobne ako v prípade dočasného pozastavenia výkonu činnosti sa pri prerušení výkonu činnosti navrhuje upraviť povinnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa voči zadávateľom úkonov, ktoré z tohto dôvodu nemohli byť dokončené.
K bodu 16:   
V odseku 1 písmene b) je navrhnutá zmena formulácie existujúceho dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu, namiesto slovného spojenia „kto vykonával činnosť“ sa navrhuje použiť „kto vykonal činnosť“. Pôvodná formulácia mohla byť mätúca v tom, že gramatickým výkladom by bolo možné dopracovať sa k záveru, že dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu by bolo až opakované vykonanie činnosti podľa tohto zákona bez poistenia zodpovednosti za škodu. Zámerom je však to, aby bolo vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom čo i len jedného vykonania činnosti podľa tohto zákona bez vyžadovaného poistenia, kvôli čomu má byť tento dôvod vyčiarknutia konkretizovaný, aby nevznikali interpretačné nejasnosti. 
V odseku 1 písmene c) je navrhnuté spresnenie doterajšej formulácie. Nevykonávanie praxe v odbore má byť výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
V súvislosti s povinnosťou ministerstva rozhodnúť o vyčiarknutí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zo zoznamu je potrebné poukázať aj na to, že sa navrhuje vypustenie niektorých z dôvodov zapríčiňujúcich stratu oprávnenia podľa tohto zákona.
Medzi dôvody vyčiarknutia nemá patriť dôvod doposiaľ upravený v § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti nevzniklo do troch mesiacov od zápisu do zoznamu alebo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo a nebolo obnovené do troch mesiacov“. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že popísaný následok je neprimeraný neuzatvoreniu poistenia, bez ohľadu na to, či osoba zapísaná v zozname v danom období vykonávala alebo nevykonávala činnosť podľa tohto zákona. Za postačujúce možno považovať znenie navrhnutého § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého je vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom vykonávania činnosti bez poistenia zodpovednosti za škodu.
Ďalej sa navrhuje, aby došlo k vypusteniu úpravy dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu podľa doterajšieho § 8 ods. 1 písm. e), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d)“. Pochopiteľne, uloženie tejto sankcie nemá byť novou právnou úpravou znemožnené, avšak  zo systematického hľadiska je zaradenie predmetného dôvodu vyčiarknutia na tomto mieste nesprávne, keďže tým môže vzniknúť nesprávne zdanie, že v prípade právoplatného uloženia predmetnej sankcie je potrebné ešte dodatočne rozhodnúť o vyčiarknutí osoby zo zoznamu.
Napokon sa navrhuje, aby bol spomedzi obligatórnych dôvodov vyčiarknutia zo zoznamu vypustený dôvod obsiahnutý v pôvodnom znení § 8 ods. 1 písm. g), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto viac ako pol roka nemôže pre zdravotné alebo iné závažné dôvody riadne vykonávať činnosť podľa tohto zákona“.
Od dôvodov uvedených v odseku 1 je potrebné odlíšiť dôvody vyčiarknutia zahrnuté v odseku 2. Rozdiel tkvie v tom, že kým v prípade dôvodov podľa odseku 1 ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí, pri dôvodoch podľa odseku 2 zaniká oprávnenie vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, no ministerstvo o tom nevydáva rozhodnutie, len v zozname vyznačí vyčiarknutie konkrétnej osoby.
V prípade úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho a zániku právnickej osoby sa rozhodnutie nevydáva, pretože niet účastníka konania, a teda nemožno rozhodovať v režime podľa správneho poriadku. Ako bolo zmienené, v prípade právoplatného uloženia sankcie vyčiarknutie zo zoznamu sa nevydáva ďalšie rozhodnutie, preto len dôjde k zapísaniu tejto skutočnosti do zoznamu.
V odseku 4 sa navrhuje úprava toho, že proti rozhodnutiu vydanému podľa § 8 ods. 1 písm. a) nie je prípustné podať rozklad. Všeobecnou úpravou správneho konania je pripustené, aby osobitné právne predpisy vylúčili podanie odvolania (rozkladu) proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tomto prípade je sledovaným cieľom dosiahnutie zrýchlenia procesu. Vychádza sa z predpokladu, že ak osoba zapísaná v zozname požiada o vyčiarknutie, bolo by nezmyselné, ak by následne podala rozklad proti rozhodnutiu, ktorým jej bolo vyhovené v plnom rozsahu. Absencia takejto úpravy v praxi znamená, že po doručení rozhodnutia sa musí čakať na uplynutie lehoty na podanie rozkladu, resp. účastník konania majúci záujem na čo najvčasnejšom nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je zaťažený tým, že sa následne musí vzdať práva podať rozklad, a to formou predpokladanou podľa správneho poriadku.
V odseku 6 sa navrhuje upraviť povinnosti osôb voči ministerstvu a zadávateľom, ktoré vzniknú v dôsledku vyčiarknutia zo zoznamu. V pôvodnom znení § 8 ods. 3 je upravená povinnosť odovzdať ministerstvu preukaz a textovú časť úradnej pečiatky, ktorá nemá byť dotknutá. Vo veci vrátenia podkladov a spisov sa navrhuje vykonanie zmeny spočívajúcej v tom, že vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ musí uskutočniť tento úkon z vlastnej iniciatívy, nie na základe žiadosti zadávateľa, ktorý často ani včas nemá vedomosť o tejto skutočnosti. Napokon sa navrhuje zaradiť medzi povinnosti vznikajúce vyčiarknutím zo zoznamu vyúčtovanie prijatých preddavkov a vrátenie prípadných preplatkov.
K bodu 17:     
Preukazovanie poistenia zodpovednosti za škodu na žiadosť ministerstva sa presúva do odseku 4.
      K bodom 18 a 19:
Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu, čiže znenie tohto ustanovenia je nutné vnímať v tomto kontexte. Od znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname sa vyžaduje, aby bol  poistený po celú dobu, keď vykonáva znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť s výnimkou prerušenia činnosti. Keďže jedným z údajov, ktoré ministerstvo vedie v zozname, je údaj o platnosti poistenia a obchodného mena poisťovne podľa § 4 ods. 6, má znalec, tlmočník a prekladateľ automatickú povinnosť jeho preukázania v lehote troch mesiacov od jeho zápisu do zoznamu alebo od opätovného výkonu činnosti, v ostatných prípadoch len na požiadanie ministerstva.
    K bodom 20 až 22:
Pri používaní identifikačných znakov sa navrhuje prevzatie znenia § 18 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priamo do zákona.
Ustanovuje sa jednoznačné vymedzenie toho, že výpočet dôvodov podľa § 10 ods. 3  je taxatívny a iný spôsob použitia je porušením povinnosti osoby zapísanej v zozname s výnimkou, ak tak ustanoví osobitný predpis.
Pre identifikačné znaky znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je charakteristické to, že ich nesmie mať v držbe žiadna iná, neoprávnená osoba. Ak dôjde k ich strate alebo odcudzeniu, úlohou znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Cieľ doplnenia právnej úpravy je dvojaký, dodržiavaním tejto povinnosti sa včas avizuje možné zneužitie identifikačných znakov a zároveň dôjde k iniciovaniu procesu vydania nových identifikačných znakov, čím bude docielené, aby nevzniklo neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého ich nebude mať znalec, tlmočník a prekladateľ k dispozícii. Zároveň je zdôraznená tá skutočnosť, že práve z dôvodu možného zneužitia nemôžu byť identifikačné znaky poskytnuté žiadnej inej osobe.  
K bodu 23:   
Ide o opravu chyby v písaní.
K bodu 24:     
Terminologické spresnenie, slovo „rozhodnutie“ je nahradené, nesprávne budí dojem, že ministerstvo v takýchto prípadoch vydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. V skutočnosti však ide o vydanie stanoviska, ktoré je poskytnuté mimo režimu upraveného spomenutým právnym predpisom, čo je evidentné z toho, že tento proces nemá žiadneho účastníka, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach by sa rozhodovalo, v tejto veci nie je prípustné podanie opravného prostriedku.
K bodu 25:     
Navrhuje sa úprava § 12, ktorá spočíva v tom, že bezdôvodné odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. Touto zmenou má byť reflektovaná aplikačná prax, keď osoby zapísané v zozname síce neodmietli vykonanie úkonu podľa tohto zákona, avšak tak či tak nedošlo k jeho vykonaniu, a to kvôli nedohodnutiu sa na výške odmeny. 
Pôvodné ustanovenie upravujúce dôvody odmietnutia vykonania činnosti je nevhodné, pretože obsahuje slovné spojenie „znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu“, čo pôsobí dojmom, že odmietnutie vykonania činnosti nie je povinné, ale je vecou voľnej úvahy zapísaného subjektu, či tak urobí. Takýto výklad však koliduje so znením povinností znalca, tlmočníka a prekladateľa, v konkrétnych prípadoch ide o povinnosť vykonávať činnosť riadne, včas a nestranne.
Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bolo v zákone jasne vyjadrené, že vo vymedzených prípadoch je odmietnutie vykonania činnosti povinnosťou zapísanej osoby a keď tak neurobí, musí počítať s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti.
Dôvody povinného odmietnutia vykonania činnosti sa vzťahujú na všetky prípady, bez ohľadu na druh zadávateľa. Vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám teda platí, že odmietnutie vykonania činnosti môže byť aj bez uvedenia dôvodu, pričom k nemu musí dôjsť vždy, ak sa vyskytne niektorý  zo všeobecne upravených dôvodov podľa § 12 ods. 2.
V písmene a) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 1, znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti.
V písmene b) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 3, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak by nespadalo pod rozsah jeho znaleckého, tlmočníckeho alebo prekladateľského oprávnenia.
V písmene c) sú uvedené ďalšie dôvody odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto zákona, ktorými sú vážne zdravotné dôvody, pracovné pomery, rodinné pomery alebo  iné vážne dôvody neumožňujú vykonať úkon riadne a včas. Informovaním o týchto skutočnostiach sa zabráni najmä vzniku prieťahov, keďže najlepším riešením je bezodkladne oznámiť prekážky, aby mohol súd alebo iný orgán verejnej moci vedúci konanie ustanoviť takú osobu zapísanú v zozname, ktorej aktuálne podmienky budú umožňovať riadny a včasný výkon činnosti. Dôvodom odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto písmena je aj nedisponovanie dostatočnými podkladmi na riadne vypracovanie úkonu znaleckej činnosti.
V písmene d) sú upravené situácie, keď osoba zapísaná v zozname nemôže vykonávať činnosť podľa tohto zákona, či už ide o dočasné pozastavenie výkonu činnosti, prerušenie výkonu činnosti alebo o uloženie sankcie zákaz výkonu činnosti. Upravením tejto povinnosti sa má docieliť čo najrýchlejšie nahradenie ustanovenej osoby iným znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom. 
V odseku 3 sa upravuje možnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa odmietnuť vykonanie úkonu, ak súd alebo iný orgán pred zadaním úkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej  činnosti vopred nezisťoval možnosti jeho uskutočnenia.
V odseku 4 sa bližšie upravuje postup znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pri odmietnutí vykonania úkonu. Dôraz je kladený na bezodkladnosť a takisto na to, aby bolo odmietnutie nielen oznámené, ale aby bol jeho dôvod aj dostatočne preukázaný, čím má byť urýchlené jeho posudzovanie  súdom alebo iným orgánom verejnej moci.
V § 13 návrh zákona špecifikuje povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zachovávať mlčanlivosť, ktorej rozsah by mal byť oproti pôvodnej právnej úprave zúžený.
Odsek 2 odráža požiadavku znalcov, nemá význam požadovať od nich, aby sa zdržali zopakovania toho, čo už odznelo na pojednávaní, hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, z ktorého nebola verejnosť vylúčená, keďže takéto informácie môže získať ktokoľvek a následne ich môže ďalej šíriť podľa svojho uváženia. Nepovažuje sa za potrebné, aby sa obmedzenie vzťahovalo výlučne na osoby vykonávajúce činnosť podľa tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy by najprv muselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany oprávneného subjektu, čo je nepraktické.
Odsek 3 umožňuje primerané a anonymizované použitie získaných informácií na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely, čím má byť odstránená administratívna prekážka pre prípady slúžiace nielen na odborný rozvoj daného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ale taktiež slúžiace na informovanie odbornej verejnosti o skutočnostiach, ktoré sú z určitého dôvodu považované  za podstatné. Kazuistika môže byť použitá pri koncipovaní monografií, odborných článkov, realizácii prednášok, špecializovaného vzdelávania, odborného minima a tak podobne. Je pravdepodobné, že v určitom rozsahu k tomu dochádzalo už aj v minulosti, no výslovné upravenie tejto výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť bude viesť k tomu, že znalci, tlmočníci a prekladatelia si budú istejší svojím právnym postavením, čo ich môže podnietiť k zintenzívneniu predmetných aktivít.
Na rozdiel od prípadov vymedzených v odseku 2 sú však znalci, tlmočníci a prekladatelia povinní postupovať tak, aby použitím informácií, ktoré sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona alebo v súvislosti s jej výkonom nedošlo k vzniku ujmy žiadnej z osôb, ktorej sa použité informácie týkajú. 
V odseku 4 má byť výslovne uvedené to, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť  sa nemožno dovolávať vo vzťahu k ministerstvu, ktoré je orgánom vykonávajúcim dohľad nad znaleckou, tlmočníckou a prekladateľskou činnosťou s výnimkou ochrany utajovaných skutočností. Prirodzene, aj doterajší výklad bol taký, že pri výkone dohľadu nemuselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, no zo strany dohliadaných subjektov sporadicky dochádzalo k prípadom, keď odmietali poskytnúť súčinnosť. Zaradenie tohto ustanovenia má ambíciu odstrániť výskyt takýchto prípadov.
V odseku 5 sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje nielen na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale aj na konzultantov, korektorov a poradcov, čiže na osoby, ktorým je umožnené podieľať sa na vypracovaní úkonov podľa tohto zákona, hoci nemajú (nemusia mať) postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nepochybne je vo verejnom záujme, aby boli tieto osoby administratívnoprávne zodpovedné za prípadné porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v prípade jej porušenia môže byť rozhodnuté o ich vine a o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu.
Navrhuje sa zaviesť povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov poučiť konzultanta, korektora alebo poradcu o jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Poučenie musí byť urobené vopred a ak k nemu nedôjde, ide o porušenie povinnosti osoby zapísanej v zozname, a to bez ohľadu na to, či konzultant, korektor alebo poradca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť. 
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že za obsah úkonu podľa tohto zákona je vždy plne zodpovedný znalec, tlmočník alebo prekladateľ, nezáleží na tom, či spolupracoval s konzultantom, korektorom alebo poradcom.
K bodu 26:     
Aj  keď z povahy veci vyplýva, že orgán verejnej moci ustanoví za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ad hoc len osobu, ktorá má dostatočné odborné predpoklady na splnenie určitej úlohy, súčasná právna úprava túto podmienku vyslovene neuvádza. Navrhované ustanovenie predmetný nedostatok odstraňuje.
K bodu 27:     
Doplnenie vychádza z kontextu ustanovenia.
K bodu 28:   
Ide o zjednotenie pojmov používaných v rámci právnych predpisov regulujúcich znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť.  
      K bodom 29 a 30:
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom akých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V praxi sa často stáva, že znalecká organizácia zapísaná v zozname vypracováva úkony znaleckej činnosti prostredníctvom znalcov, ktorí nie sú vo vzťahu k danej organizácii, vo výnimočných prípadoch dokonca prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca - fyzickej osoby zapísanej v zozname. Takýto stav je vnímaný negatívne, keďže tým dochádza k vytvorenie neprehľadných vzťahov a v prípade nezapísaných osôb prirodzene vznikajú vážne pochybnosti o tom, či je znalecká činnosť vykonaná riadne.
Znalecká organizácia môže byť zapísaná do zoznamu, ak spĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b), teda minimálne traja znalci musia byť v „užšom“ právnom vzťahu so znaleckou organizáciou (napr. nestačí pracovný pomer na dobu určitú ani obdobný pracovnoprávny vzťah), avšak všetci ďalší znalci, ktorí za znaleckú organizáciu majú vykonávať znaleckú činnosť môžu byť už aj v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.
Navrhnuté znenie sa nevzťahuje na znalecké ústavy, ktoré vykonávajú znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, čiže mnohokrát je nevyhnutné pristúpiť k spolupráci s tzv. externými znalcami. 
V odsekoch 4 a 5 je úprava presunutá z § 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže upravuje špecifickú situáciu pri výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku, ktorá predpokladá využitie činnosti prizvanej osoby. 
Zmenou v odseku 6 je výslovné vyjadrenie povinnosti odôvodniť v znaleckom úkone popis toho, prečo nemohol znalec zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie toho, prečo bola ako konzultant vybraná práve dotyčná osoba, bude preto nutné aspoň v stručnosti vysvetliť, prečo došlo k jej výberu, aká je jej odbornosť. Spomenutie uvedeného je dôležité najmä z hľadiska ozrejmenia toho, kto všetko sa mal možnosť oboznámiť so skutočnosťami podstatnými na vypracovanie znaleckého úkonu, taktiež sa tým predíde tomu, aby až pri výkone dohľadu došlo k označeniu osoby konzultanta a podobne.
V odseku 7 sa navrhuje  upraviť povinnosť zadávateľa ešte pred zadaním vypracovania znaleckého úkonu zistiť skutočnosti relevantné pre riadne a včasné vykonanie znaleckej činnosti. Pôvodná právna úprava obsahuje len oprávnenia zadávateľa, čo nie je vo vzťahu k súdom a iným orgánom verejnej moci ideálnym riešením. Pomerne často sa totiž vyskytujú prípady, keď znalec nevykoná svoju činnosť včas, avšak uvedené je v podstatnej miere ovplyvnené tým, že zadávateľ si vopred nezistil časové možnosti znalca a rovno rozhodol o ustanovení a o určení lehoty na vypracovanie znaleckého úkonu. Povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti je už v súčasnosti upravená v § 51a ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, no ako je zrejmé, tento právny predpis sa nevzťahuje na všetky súdy a nevzťahuje sa na iné orgány verejnej moci.
Navrhuje sa, aby bolo vo vzťahu k zadávateľom fyzickým osobám a právnickým osobám ponechané doterajšie znenie, ktoré je zo systematických dôvodov sformulované ako samostatný odsek.
K bodu 31:     
K § 17:
Navrhuje sa zaviesť okrem písomnej listinnej podoby podávania znaleckého posudku aj elektronická podoba. Nie všetky prílohy však bude možné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatriť ich kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Napríklad v prípade prílohy, ktorou je geometrický plán, ide o vektorovú grafiku, ktorá je vyhotovená vo formáte VGI. Tento formát nie je štandardom pre grafické súbory podľa výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systému verejnej správy a preto je pri elektronickom spôsobe vykonania znaleckého posudku potrebná v zmysle odseku 1 dohoda znalca so zadávateľom, či je táto podoba technicky možná.
Návrh na doplnenie právnej úpravy sa snaží reflektovať znenie § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca“.
Právna úprava znaleckej činnosti obsahuje podrobnú úpravu znaleckej doložky, ktorá je povinnou súčasťou znaleckého posudku, ale nie je v nej akokoľvek zmienená doložka patriaca k súkromnému znaleckému posudku. To spôsobuje v aplikačnej praxi pomerne veľké nejasnosti a znalci sa obracajú na ministerstvo so žiadosťami o vyjadrenie, aké by malo byť znenie doložky, kam ju treba umiestniť a tak podobne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa navrhuje v zákone upraviť, že doložka podľa § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok má tvoriť súčasť znaleckej doložky.
Upravuje sa, že prílohou znaleckého posudku nemusia byť informácie, ktoré sú verejne prístupné. Ide o znenie právnych predpisov, povinne zverejňovaných zmlúv, štatistiky zamestnanosti a tak podobne. V prípade takýchto podkladov plne postačuje samotný odkaz na ich použitie, čím sa sleduje zabezpečenie hospodárnosti výkonu znaleckej činnosti.
Z rovnakého dôvodu sú ďalšou výnimkou podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli, v takomto prípade postačuje presné odkázanie na predmetnú listinu, resp. iný podklad.
Napokon sa výslovne uvádza možnosť zahrnúť rozsiahle prílohy znaleckého úkonu na prenosný nosič dát, ktorý má byť súčasťou znaleckého posudku. Nepostačuje, ak by boli takéto informácie len súčasťou tzv. archívu znalca. 
K § 18:
Navrhuje sa nahradenie doterajšieho všeobecne sformulovaného znenia, čo je opodstatnené tým, že v praxi pomerne často dochádza k obhajovaniu nedostatkov ostatných úkonov znaleckej činnosti účelovým výkladom primeraného použitia ustanovení o znaleckom posudku.
Cieľom zmeny právnej úpravy je ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, čo je len čiastočne vyjadrené znením § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku“. Druh úkonu znaleckej činnosti je takisto určený prostredníctvom procesnoprávnych predpisov, v ostaných prípadoch je úlohou znalca, aby vzhľadom na náročnosť znaleckého skúmania určil, aký druh úkonu znaleckej činnosti by bola vhodná. Za prípadný nesprávny výber formy zodpovedá znalec, môže byť voči nemu vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť s výnimkou, ak druh znaleckého úkonu určil súd alebo iný orgán verejnej moci.
K bodu 32:     
Upresňuje a nahrádza sa pojem „oblasť znaleckej činnosti“, nakoľko ide o vágny pojem, presnejším výrazom „odbor znaleckej činnosti“.

      K bodom 33 až 35:

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade posudzovania žiadostí o zápis znaleckých organizácií aj znaleckých ústavov ide o konanie o zápise právnických osôb, na zápis znaleckých ústavov sa primerane použijú vybrané ustanovenia týkajúce sa zápisu znaleckých organizácií. Znalecký ústav môže byť zapísaný len do odboru, v ktorom sú zapísaní členovia jeho tzv. pracovnej skupiny znalcov, o zápise do zoznamu sa nevyhotovuje rozhodnutie a ministerstvo rozhodnutím zamietne žiadosť, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na zápis do zoznamu.

K bodu 36:   
V § 19 odsek 5  nie je potrebný vzhľadom na zmenu znenia odseku 4.
K bodu 37:   
 Ide o obdobný návrh ako v prípade § 16 ods. 7 a 8, ktorý sa vzťahuje na výkon znaleckej činnosti.
K bodu 38:     
Umožňuje sa podať preklad písomne aj v elektronickej podobe po dohode s prekladateľom. Pokiaľ ide o materiálne náležitosti prekladu ako základného druhu prekladateľského úkonu, súčasná právna úprava používa nepresné pojmy a neobsahuje základnú časť Preložené listiny (cieľový text),  t. j. v podstate je nerealizovateľná.  Ustanovujú sa štyri základné náležitosti prekladu.
K bodu 39:   
K § 26:
Ministerstvo zabezpečuje podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Uvedené sa premieta v priznávaní tohto oprávnenia osobám, ktoré splnia zákonom kladené podmienky. Preto je prirodzené, že ministerstvo musí disponovať aj mechanizmom ako chrániť riadny výkon tejto činnosti. Ochrana záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je zabezpečená správnym trestaním, t. j. vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania označovaného ako iný správny delikt v rámci konania o správnom delikte.
Navrhovaná právna úprava vymedzuje znaky dvoch skutkových podstát iných správnych deliktov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
V poradí prvá skutková podstata sleduje záujem štátu na riadnom dodržiavaní povinností, ktoré vyplývajú znalcom, tlmočníkom a prekladateľom z právnej úpravy. Jedna z najčastejšie  porušovaných povinnosti je povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti. Za riadny výkon činnosti ustálená judikatúra (napr. rozhodnutie NS ČR z 6. augusta 2009, sp. zn. 30 Cdo 352/2008) považuje taký úkon, ktorého čiastkové závery, resp. meritórny záver znaleckého úkonu je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady a logické úvahy, riadne vypracovaný znalecký úkon nemôže byť vnútorne rozporný. Účelom správneho trestania teda nie je postihovanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov za ich odborné názory, čo však neznamená, že vecnou správnosťou úkonov sa ministerstvo vôbec nezaoberá. Správnosťou odborného záveru sa ministerstvo zaoberá predovšetkým vtedy, ak v rámci prieskumu zistí, že došlo k zásadnému odbornému pochybeniu, ktoré sa prieči základným vedeckým tézam v tej-ktorej oblasti alebo je postavené na úvahách, ktoré sa vymykajú pravidlám formálnej logiky. Okrem postihovania neriadneho výkonu činnosti spadá pod túto skutkovú podstatu neplnenie iných povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname, napríklad neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu.
Druhou skutkovou podstatou je chránený záujem na bezprieťahovosti konaní vedených orgánmi verejnej moci. V prípade spáchania tohto správneho deliktu je spodná hranica peňažnej pokuty vyššia, čím sa zdôrazňuje dôvod vedenia, t. j. naplnenie ústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Zo skutkových podstát vymedzených v § 26 ods. 1 súčasnej právnej úpravy vyplýva, že priestupku podľa tohto zákona sa môže dopustiť len iná osoba ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu znalca, tlmočníka a prekladateľa sa zavinenie nevyžaduje. Pri delikventoch, ktorými sú právnické osoby sa subjektívna stránka z povahy veci neskúma. Práve z tohto dôvodu aktuálna právna úprava kvalifikuje rovnaké protiprávne konanie právnickej osoby ako iný správny delikt, nie ako priestupok.
Navrhované znenie zákona pozná len jeden druh protiprávneho konania  ̶ iný správny delikt. Iné správne delikty podľa § 26 možno stíhať bez ohľadu na zavinenie spravidla u osôb vystupujúcich ako podnikatelia alebo ako prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Uvedené možno dôvodiť teóriou správneho práva trestného ako aj tou skutočnosťou, že jeden z predpokladov na splnenie podmienok pre zápis je odborná skúška, ktorou sa preveruje odbornosť (znalecká, tlmočnícka alebo prekladateľská) a právne vedomie (právne normy upravujúce znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť).
„Presun“ protiprávnych konaní doteraz označovaných ako priestupky k iným správnym deliktom je potrebné dôvodiť napríklad aj tou skutočnosťou, že ministerstvo má podľa zákona o priestupkoch povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, t. j. aj pri skutkovo jednoduchých prípadoch ako je napríklad neodovzdanie textovej časti úradnej pečiatky a preukazu. Prejednanie iných správnych deliktov sa riadi ustanoveniami správneho poriadku, pričom ten ponecháva na úvahu konajúceho orgánu ústne konanie v konkrétnej veci nariadiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na osobitosť prejednávaného prípadu.
Na rozdiel od účinnej právnej úpravy návrh pri úvahe o druhu a výške sankcie ukladá ministerstvu povinnosť prihliadnuť aj na osobu delikventa (napr. doterajšia deliktuálnu bezúhonnosť, ľútosť, priznanie, majetkové pomery). Doposiaľ ministerstvo aplikovalo primerane ustanovenia trestnoprávnych predpisov (Trestný zákon,  Trestný poriadok, zákon o priestupkoch).
Návrh zavádza právny inštitút upustenia od potrestania za presne stanovených podmienok. Uvedené tak umožní ministerstvu prihliadnuť na tú okolnosť, keď sa v konaní o správnom delikte preukáže, že ide o iný správny delikt minimálnej nebezpečnosti.
Súčasná právna úprava ukladá ministerstvu povinnosť vyvodiť zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu v rámci jednoročnej lehoty (počiatok plynutia tejto lehoty pripadá na deň po dni doručenia podnetu). Aplikačná prax ukázala, že uvedená lehota je krátka z dôvodu, že vo veci prieskumu podnetu je potrebné zabezpečiť si rovnopis namietaného úkonu (znalecký alebo prekladateľský úkon), v prebiehajúcom správnom konaní je potrebné vytvoriť priestor podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu na vyjadrenie, nie zriedka je tiež potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ministerstvo musí obstarať potrebné dôkazy, pretože bremeno dokazovania v konaní o správnom delikte je na správnom orgáne (napríklad prostredníctvom požiadania znaleckého alebo tlmočníckeho ústavu o poskytnutie súčinnosti), až následne smie pristúpiť k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia. V prípade podania rozkladu musí vec v uvedenej lehote rozhodnúť aj druhostupňový orgán, pretože podľa súdnej praxe je potrebné, aby rozhodnutie o správnom delikte bolo právoplatné v rámci lehôt určujúcich zánik zodpovednosti za iný správny delikt, resp. zánik sankcionovateľnosti za iný správny delikt (porov. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp. zn. 6A 99/2001-47). Do úvahy treba vziať narastajúci počet oznámení o údajných odborných pochybeniach znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbornú a časovú náročnosť prešetrovania úkonov vykonaných na základe tohto zákona, mimoriadne vysoké pracovné vyťaženie znaleckých ústavov, kvôli ktorému spravidla nie je možné bezodkladné poskytnutie súčinnosti, ale takisto aj pomerne časté problémy s doručovaním účastníkom správnych konaní. Všetky tieto faktory majú v súhrne výrazný dopad na dĺžku správneho konania. Súčasná ročná  subjektívna lehota bola uzákonená bez skúseností s horeuvedeným procesným postupom, keďže podľa zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov nebola voči znalcom a tlmočníkom (vtedy oprávneným vykonávať tlmočnícku aj prekladateľskú činnosť) vyvodzovaná zodpovednosť v rámci správneho konania, proces odvolania znalca alebo tlmočníka mal omnoho menej formálny charakter a odvolanie nebolo preskúmateľné súdom. Z uvádzaných dôvodov sa navrhuje stanoviť subjektívnu lehotu na dva roky.
K § 27:
S prihliadnutím na tú okolnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nezahŕňa procesný predpis upravujúci konanie o inom správnom delikte a správny poriadok ako všeobecný predpis správneho práva procesného na rozdiel od Trestného poriadku alebo zákona o priestupkoch neupravuje štádium pred začatím konania o inom správnom delikte, navrhované znenie § 27 upravuje postup ministerstva po prijatí podnetu až po jeho odloženie, resp. začatie konania o inom správnom delikte.
Pod pojmom podnet treba rozumieť oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu. Ide o podobný inštitút ako je oznámenie o spáchaní priestupku, prípadne trestného činu.
Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči  podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu pre porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch môže podať každá fyzická osoba  a právnická osoba, právne predpisy bližšie neupravujú formálne ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia. S činnosťou, resp. s výstupmi znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vo veľkej miere prichádzajú do kontaktu orgány verejnej moci. Z dôvodu efektívnejšej ochrany záujmu na riadnom vykonávaní znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zavádza návrh orgánom verejnej moci oznamovať  ministerstvu podozrenia zo spáchania iných správnych deliktov. Doposiaľ bola táto povinnosť upravená len v internom predpise ministerstva, a to výlučne vo vzťahu k okresným súdom a krajským súdom, navrhuje sa vztiahnutie oznamovacej povinnosti na všetky orgány verejnej moci a jej vyjadrenie formou všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto veci treba zdôrazniť, že orgány verejnej moci vedúce konania majú povinnosť hodnotiť dôkazy (vrátane znaleckých úkonov), tento inštitút preto nemá slúžiť na to, aby ministerstvo nahrádzalo zmienenú činnosť, ale mal by byť využívaný v prípadoch, keď dôjde k zjavnému excesu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, napríklad ak znalec nedokáže obhájiť svoje odborné závery, ktoré sú v príkrom rozpore s inými výsledkami znaleckého dokazovania a podobne. Takisto aj v prípade spôsobenia prieťahov v konaní by mal orgán verejnej moci primárne využiť poriadkové opatrenia a až v prípade ich neúčinnosti by mal pristúpiť k oznámeniu možného porušenia povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ministerstvu, ktoré môže v krajnom prípade pristúpiť až k vyčiarknutiu osoby zo zoznamu.
Tá okolnosť, že ministerstvo bude oprávnené v štádiu preskúmania dôvodnosti podnetu (t. j. pred začatím konania o správnom delikte) vyžadovať od každého súčinnosť, výrazným spôsobom napomôže pri rozhodovaní o tom, či je účelné začať konanie o správnom delikte alebo vec odložiť.
Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, z dôvodu neexistencie procesného predpisu upravujúceho konania o inom správnom delikte, ministerstvo pri odložení podnetu v súčasnosti využíva analógiu priestupkového zákona (zánik zodpovednosti za iný správny delikt) alebo sa odvoláva na rozhodovaciu prax súdov, eventuálne na vlastnú rozhodovaciu činnosť (nízka spoločenská škodlivosť iného správneho deliktu, zánik právomoci ministerstva viesť konanie o inom správnom delikte z dôvodu straty oprávnenia na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podozrivého zo spáchania iného správneho deliktu). Návrh odstraňuje uvedenú medzeru a vymenováva skutočnosti, na podklade ktorých ministerstvo podnet odloží.
Jeden z dôvodov na odloženie podnetu je ten, keď ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred orgánom verejnej moci. Zavedením uvedeného dôvodu na odloženie podnetu sa zvýrazňuje tá okolnosť, že prostriedky správneho trestného práva ako práva verejného neslúžia na ochranu subjektívnych práv účastníkov konaní (civilných trestných, správnych a iných), ale na ochranu verejného záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. To však neznamená, že ministerstvo nemôže začať konanie o inom správnom delikte a vyvodiť administratívnu zodpovednosť aj za vypracovanie úkonu, ktorý bol predložený ako dôkaz v konaní pred orgánom verejnej moci (napríklad súdom). Sankčné konanie a konanie, kde je úkon použitý ako dôkaz prebiehajú popri sebe a nie sú na sebe závislé.
K § 28:
Konanie o inom správnom delikte môže ministerstvo začať na základe podozrení získaných vlastnou činnosťou (napr. vykoná kontrolu vedenia elektronického denníka do ktorého má zabezpečený prístup a na podklade získaných údajov /číslo úkonu, predmet znaleckého skúmania/ vyzve znalca na predloženie znaleckého úkonu/znaleckých úkonov). Podozrenie o spáchaní iného správneho deliktu môže ministerstvo získať aj z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Konanie o inom správnom delikte sa nezačína na návrh podávateľa podnetu, ale po posúdení dôvodnosti podnetu doručením oznámenia o začatí správneho konania podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 26. júna 2011, sp. zn. II. ÚS345/01).
Návrh pozitívnym spôsobom vymedzuje účastníka konania o inom správnom delikte, ktorým je výlučne osoba zapísaná v zozname, ktorej konanie nasvedčuje tomu, že ním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Postavenie účastníka konania nemá podávateľ podnetu, keďže účelom dohľadu je ochrana verejného záujmu, pričom podávateľ podnetu nie je oprávnený podávať opravné prostriedky, nemá právo zúčastniť sa na nariadenom ústnom pojednávaní a tak ďalej.
Z dôvodu predvídateľnosti sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva rozhodnutia o správnom delikte (rozhodnutia o vine a uložení sankcie).
K bodu 40:     
Úprava v nadpise piatej časti je potrebná kvôli presunu dohľadu ministerstva do štvrtej časti zákona.
K bodu 41:   
Účinné znenie § 29 upravuje jednotlivé spôsoby výkonu dohľadu. Z dôvodu systematiky spôsoby získavania podnetov pre začatie konania o  inom správnom delikte upravujú navrhované ustanovenia štvrtej časti zákona. Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči delikventovi ministerstvo získava jednak zo svojej činnosti (napr. náhodnými výzvami na predloženie písomných vyhotovení úkonov) a jednak od fyzických osôb a právnických osôb. S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje súčasný § 29 zrušiť.
K bodu 42:     
Vypúšťa sa nadpis pod § 30, keďže sa stal nadpisom piatej časti zákona.
K bodu 43:     
Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa overovania odbornej spôsobilosti, ktoré sa má uskutočňovať v rozsahu a termínoch určených ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobnosti týkajúce sa tohto inštitútu budú upravené vo vyhláške č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 44:   
Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv (napríklad Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Beck, 2012, 265 s.).
Podanie podnetu (napr. oznámenie o spáchaní trestného činu, resp. iného verejnoprávneho deliktu) nie je spoplatnené, z dôvodu, že sa ním sleduje ochrana verejného záujmu. Na rozdiel od podania, ktoré iniciuje konanie, ktorého výsledkom má byť ochrana subjektívnych práv (napr. žaloba v civilnom konaní).
Takisto platí, že na ochranu subjektívnych práv fyzických a právnických osôb sú v zásade povolané súdy. Výnimkou je podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, ktorej podanie nie je spoplatnené a  je vybavovaná príslušným orgánom verejnej správy. Uvedené možno dôvodiť tou skutočnosťou, že sťažnosť v tomto prípade smeruje proti činnosti alebo nečinnosti orgánov verejnej správy (porov. § 3 dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach, verejne dostupnej na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky,) , ktoré sú napojené na verejné prostriedky. Znalci, tlmočníci alebo prekladatelia nemajú postavenie orgánov verejnej správy, a preto nie je dôvod, aby ochranu subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred ich konaním zabezpečovalo ministerstvo a nie súdy.
Naviac pre konanie o sťažnosti sú vlastné relatívne krátke lehoty (spravidla 60 pracovných dní). S ohľadom na odbornú zložitosť znaleckých a prekladateľských úkonov nie je možné tie prešetriť v lehotách predpokladaných zákonom o sťažnostiach. Takisto účinná právna úprava neumožňuje ministerstvu priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ale len vyhlásiť, že subjektívne práva boli porušené.
Návrh predpokladá, že ministerstvo bude chrániť len verejný záujem na riadnom výkone znaleckej, tlmočnícke a prekladateľskej činnosti. Ak sa v konaní o inom správnom delikte preukáže, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ porušil svoje povinnosti, tak ministerstvo ho uznaná za vinného zo spáchania iného správneho deliktu. Za spáchanie tohto protiprávneho činu mu ministerstvo uloží sankciu – ide o verejnoprávnu zodpovednosť.
Z  dôvodu, že ochrana subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred znalcami, tlmočníkmi a prekladateľmi prislúcha súdom, navrhuje sa súčasný § 31 zrušiť.
K bodu 45:     
Úprava nadväzujúca na vypustenie sťažností. Naformulované nové písmeno c) reaguje na vypustenie odseku 8 v § 17 a odseku 8 v § 23, ktorý bol v časti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov presunutý do § 2 a inštrukcie ministerstva, ktorá by sa mala presunúť do vyhlášky. Z tohto dôvodu bolo upravené aj splnomocňovacie ustanovenie.
K bodu 46:     
Na základe logického výkladu možno dospieť k záveru, že účelom súčasného znenia § 33 písm. e) je nielen to, aby všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom bola upravená osnova a obsah znaleckého posudku, ale aj prekladu, pretože nejestvuje rozumný dôvod, prečo by vykonávací predpis mal upravovať iba písomnú formu základného druhu znaleckej činnosti a najpoužívanejší druh prekladateľskej činnosti nechať nepovšimnutý. Napriek uvedenému sa v praxi objavovali ojedinelé právne názory spochybňujúce právomoc ministerstva bližšie upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom formálne a materiálne náležitosti prekladu.
K bodu 47:     
Návrh pozmeňuje a precizuje úpravu týkajúcu sa doručovania príloh podaní v elektronickej podobe reagujúc na všeobecnú právnu úpravu zaručenej konverzie v zákone o e-Governmente, ktorá sa v praxi pri prijímaní žiadosti o zápis a v novelizovanom znení i žiadostí o prerušenie výkonu činnosti javí ako neprimeraná. Navrhovanou právnou úpravou sa umožní prijímanie príloh podaní v elektronickej podobe bez potreby obrátiť sa na niektorú z osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu i autorizácie takéhoto elektronického dokumentu. V prípade akýchkoľvek pochybností o takto doručených prílohách sa ministerstvu ponecháva možnosť vyžiadať si prílohy aj v listinnej podobe. Pôjde o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o e-Governmente, ktorého použitie sa v tomto rozsahu vylučuje.
K bodu 48:     
 Prechodnými ustanoveniami sa ustanovuje, že vznik právnych vzťahov, teda aj administratívnoprávnych vzťahov upravených normami správneho práva a zabezpečené orgánmi verejnej moci, ktoré v prípade zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch vznikli aplikáciou noriem správneho práva sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti subjektov týchto a nových právnych vzťahov sa už riadia novou právnou úpravou, t. j. znalci, tlmočníci a prekladatelia, majú od účinnosti novely zákona nové práva a povinnosti, resp. ich práva a povinnosti sú precíznejšie formulované (napríklad možnosť dohody o celej výške znalečného a tlmočného, nová úprava dôvodov pre odmietnutie úkonu, možnosť prerušenia činnosti, poistenie,  informačné povinnosti atď.).
Osoby, ktoré v zozname ešte nie sú zapísané, ale podali si žiadosť o zápis do zoznamu pred účinnosťou tejto novely budú mať výnimku a bude sa pri zápise postupovať podľa doterajších ustanovení hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení s ohľadom na to, že v už začatom konaní sa subjekty správali podľa dôvery v právo platné a účinné v danom čase. Nebude tak potrebné vyzývať ich na doplnenie žiadosti o zápis do zoznamu o skutočnosti, ktoré priniesla novela zákona.
Vzhľadom na to, že dohľad ministerstva sa bude vykonávať prostredníctvom posudzovania iných správnych deliktov, nevybavené sťažnosti sa budú posudzovať  ako podnety na začatie konania o inom správnom delikte.
Konania o priestupkoch sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa § 26 ods. 3, ktorý odkazuje na všeobecný zákon o priestupkoch, teda na zákon č. 372/1990 Zb. vrátane jeho ustanovení o zastavení priestupkového konania. V prípade iných správnych deliktov bolo potrebné naformulovať koexistenciu novej a staršej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti a pri ukladaní trestu za iný správny delikt.
Sankcie, ktoré boli v priestupkovom konaní alebo v konaní o inom správnom delikte právoplatne uložené, budú naďalej vymáhateľné.
K čl. II:
Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.   
V Bratislave, 8. novembra 2017






Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Lucia Žitňanská, v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky
   


Doložka vybraných vplyvov

  1.  Základné údaje
  Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 ∗  Materiál nelegislatívnej povahy
 Σ  Materiál legislatívnej povahy

 ∗  Transpozícia práva EÚ

  Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok:    7.7.2017
Ukončenie: 21.7.2017
  Predpokladaný termín predloženia na MPK*
september 2017
  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*
november 2017


  2.  Definícia problému
Úspešnosť uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, informácie v zozname o aktuálnom statuse znalca, tlmočníka a prekladateľa kvôli výberu pre zadanie úkonu, flexibilita pri dohode o odmene za úkon, vykonanie požadovaného úkonu riadne a včas, náležitosti a prehľadnosť vypracovaného úkonu a jeho preskúmateľnosť, absentujúca súčinnosť pri oznamovaní skutočností, ktoré majú vplyv na aktuálnosť údajov v zozname, systematické nedostatky z pohľadu právnej teórie, predvídateľnosť nakladania s podnetmi, neskoré úhrady za vykonanú činnosť od orgánov verejnej správy, ochrana pred zneužitím v prípade straty, odcudzenia identifikačných znakov, vykonávanie znaleckej činnosti právnickými osobami nezapísanými v zozname, rozsah mlčanlivosti, súlad s novými a novelizovanými právnymi predpismi.
  3.  Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov spresnením ustanovení o podmienkach pre zápis do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty, upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
  4.  Dotknuté subjekty
Znalci, prekladatelia, tlmočníci, zadávatelia - fyzické a právnické osoby, orgány verejnej moci.
  5.  Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované, nakoľko Programové vyhlásenie vlády SR exaktne vymedzuje zadanie, ktoré je premietnuté do návrhu zákona.
  6.  Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          Σ  Áno            ∗  Nie
  7.  Transpozícia práva EÚ

  8.  Preskúmanie účelnosti**


* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu
  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  ∗     Áno
  ∗     Nie
  ∗   Čiastočne
  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Sociálne vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na životné prostredie
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na informatizáciu
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe

  ∗     Pozitívne

  Σ     Žiadne

  ∗   Negatívne
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne


  10.  Poznámky
Informatizačné procesy prebiehajú pod kódom isvs 260, preto sa nepredpokladajú vplyvy na informatizáciu.
  11.  Kontakt na spracovateľa
JUDr. Gabriela Rusnáková, gabriela.rusnakova@justice.sk, 02/888 91 569
  12.  Zdroje

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.  K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie má Komisia za to, že predkladateľ by mal kvalitatívnejšie a prehľadnejšie rozpísať v časti 3.3 Náklady regulácie, bod 3.3.3 Administratívne náklady (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je zväčšenie rozsahu informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov), taktiež upresniť, v čom a aký vplyv, resp. prínos spočíva v súvislosti s bodom 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je rozlíšenie výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú) a zároveň vyčísliť aspoň náklady na 1 podnikateľa v bode 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

Komisia má ďalej za to, že v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne znalečné alebo tlmočné, ktoré je dnes zo strany súdov uhrádzané so značným časovým odstupom, bude podmienené uhradením preddavku, po novom sa počas dočasného pozastavenia výkonu činnosti, prerušenia výkonu činnosti a trvania sankcie zákaz výkonu činnosti nebude vyžadovať plniť povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu, potenciálny pozitívny aj negatívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne: za získanie vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov sa bude považovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach SR (ak nie, tak SŠ), odstránenie nejednoznačnosti začiatku počítania praxe, t. j. až od momentu získania vzdelania v odbore, pričom Komisia odporúča predkladateľovi kvalitatívne tieto opatrenia popísať a priradiť k nim potenciál vplyvu (pozitívny, negatívny).

Komisia chce zároveň upozorniť predkladateľa na chybne vyplnený bod 3.2 Vyhodnotenie konzultácií, nakoľko predmetný materiál je zaradený do zoznamu legislatívnych úloh, ku ktorým je potrebné vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi, a ktorý je uverejnený na webovom portáli MH SR. Podľa názoru Komisie by mali byť, v rámci prípravy takto rozsiahlej právnej úpravy, oslovené na konzultácie minimálne tieto subjekty:
Slovenská komora znalcov
Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je dopracovaná v zmysle pripomienok  a chybne vyplnený bod 3.2. je opravený, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo konzultácie s 15 subjektmi začiatkom roka 2017.

Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie


1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu:


2.
Názov návrhu právneho predpisu:


3.
Problematika návrhu právneho predpisu:


a)    nie je upravená v práve Európskej únie


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie




Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 382/2004, dátum vydania: 30.06.2004

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Podľa platnej právnej úpravy sa znalecká a tlmočnícka činnosť riadi zákonom č. 36/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje vymenovanie a odvolávanie znalcov, ustanovuje všeobecné zásady ich činnosti a odmeňovania. Podrobnosti ďalej upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č.263/1996 Z.z. v znení vyhlášky 294/2000 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch a tlmočníkoch a vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 576/2003 Z.z..

Platná právna úprava sa vzťahuje na znaleckú a tlmočnícku činnosť vykonávanú v konaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci ako aj na činnosť v súvislosti s právnymi úkonmi fyzických a právnických osôb v súkromnej sfére. V nadväznosti na túto právnu úpravu boli do niektorých zákonov a iných právnych predpisov zakotvené ustanovenia, ktoré ukladajú povinnosť dotknutým subjektom dať si pre svoje ďalšie úkony vyhotoviť znalecký posudok, resp. vykonať spoluprácu so znalcom. Ide napríklad o:

a)Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,

b)Zákon č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

c)Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok,

d)Zákon č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti,

e)Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok),

f)Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

g)Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,

h)Zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj

i)Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),

poprípade niektoré vyhlášky a iné právne predpisy, medzi ktoré patrí napríklad celý rad opatrení ústredných orgánov štátnej správy vzťahujúcich sa na úpravu dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného orgánu pri nakladaní s majetkom štátu (napríklad č. 398/2003 Z.z. pre rezort Ministerstva kultúry Slovenskej republiky).

Pri tvorbe návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladateľ kontinuálne nadviazal na rad predchádzajúcich predpisov, ktoré v minulosti upravovali činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ide najmä o zákon č. 167/1949 Zb. o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, ďalej o zákon č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov a v poslednom rade platný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a súdnych tlmočníkoch. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona zásadne vychádzal z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu naplniť a realizovať ústavného právo každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, ktoré je zakotvené v článku 46 ods. 1 s pripustenou modifikáciou v článku 51 ods. 1, doplnené ústavným nárokom podľa článku 47 ods. 4 na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka. Taktiež základným podkladom pre činnosť znalca alebo tlmočníka je naplnenie obsahu práva každého na spravodlivý proces zabezpečovaného zo strany štátu podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.

Nemenej závažným aspektom, ktorý návrh rieši, je vymedzenie rozsahu práv a povinností, ktoré tlmočníkom, prekladateľom a znalcom vznikajú pri výkone činností poskytovaných súkromným osobám na rôzne účely.

Preto požiadavka na novú právnu úpravu vyplynula jednak z potreby harmonizovať náš právny poriadok s právom Európskej únie ako aj s potreby reagovať na novú politicko-spoločenskú situáciu ktorá nastala po roku 1989, nakoľko platný zákon nedostatočne pokrýva všetky právne vzťahy, ktoré v trhovom hospodárstve vznikajú v súvislosti s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Transformácia monopolného štátneho vlastníctva formou privatizácie štátneho majetku do súkromnej sféry, nebývalý rozvoj súkromno-právnych vzťahov s medzinárodným prvkom – najmä pod vplyvom integračných aktivít Slovenskej republiky vo vzťahu k rôznym medzinárodným organizáciám alebo zoskupeniam, resp. nárast medzinárodnej kriminality alebo trestných činov spáchaných cudzími štátnymi príslušníkmi, to všetko sú dôvodmi, ktoré stáli u zrodu nového zákona.

Navrhovaný zákon nielenže zotrváva na osvedčených pojmoch „znalec“ a „tlmočník“, ale súčasne zavádza nový terminologický pojem „prekladateľ“. Upravujú sa statusové otázky a identifikačné znaky znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, definuje sa znalecká, tlmočnícka a prekladateľská činnosť a jej postavenie, rozsah a obsah pôsobnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone ich činnosti, zodpovednosť, inštitút dočasného pozastavenia výkonu znaleckej a tlmočníckej činnosti, ktorý je bežný v zákonoch upravujúcich statusové záležitosti, spôsob odmeňovania, kompetencie ministra spravodlivosti a Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti organizácie, riadenia, výkonu a kontroly znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti. Takisto je upravená aj pôsobnosť znaleckých ústavov, ako vrcholných vedeckých pracovísk, ktoré budú garantom odbornosti pri výkone znaleckej činnosti a v spolupráci z ministerstvom spravodlivosti budú zabezpečovať vzdelávanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a iné úlohy potrebné pre zabezpečenia kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Návrh explicitne uvádza, že výkon znaleckej, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa Živnostenského zákona. Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú“) náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zároveň návrh odstraňuje aj nedostatky terajšej právnej úpravy vo vzťahu k daňovým a odvodovým povinnostiam a vo vzťahu k zákonu o štátnej službe.

Návrh zákona ďalej upravuje možnosť zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov aj pre fyzické a právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia SR. V prípade že takéto osoby sa podľa právnych predpisov niektorej z krajín Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore považujú za znalcov, tak sa zapíšu do zoznamu bez splnenia požadovaných kritérií. Určitú výnimku, a to iba pre vymenované znalecké odbory, vytvára podmienka podrobiť sa vyrovnávacej skúške. Po jej úspešnom vykonaní bude zahraničný expert zapísaný do zoznamu – to neplatí pre právnickú osobu. V prípade tlmočníkov a prekladateľov navyše odpadá podmienka trvalého pobytu na území Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, nakoľko je žiadúce aby osoby z celého sveta ovládajúce aj mimoeurópske jazyky boli zapísané v zozname.

Návrh zákona takisto upravuje možnosť výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v súkromnej sfére na základe dohody s inými právnickými alebo fyzickými osobami na ich súkromné účely ako je vyhotovovanie znaleckých posudkov pre komerčne pôsobiace poisťovne, najmä v prípade spôsobenej škody, pre hypotekárne obchody na účely ohodnotenia hnuteľných vecí a nehnuteľností, ako aj na účely katastrálneho konania, preklady listín pre súkromné firmy atď. V týchto prípadoch platí samozrejme zmluvná voľnosť a odmena za takúto činnosť záleží len od dohody zmluvných strán.

Znalec, tlmočník ako aj prekladateľ budú musieť uzatvoriť aj poistenie zo zodpovednosti za škodu, ktoré bude chrániť najmä druhú stranu za škodu spôsobenú výkonom znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.

Výška odmeny za jednotlivé úkony znaleckej alebo tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, ako aj ich druhy a rozsah v konaní pred orgánmi verejnej moci bude stanovená vo vyhláške, ktorú vydá ministerstvo spravodlivosti.

Návrh zákona nemá priame negatívne dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, naopak očakáva sa príjem do štátneho rozpočtu vo výške minimálne 12 mil. S. zo správnych poplatkov čo svojim listom č. 24865/2003-81z 13. 01. 2004 potvrdilo aj Ministerstvo financií SR.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť, na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na hospodárenie súkromnej sféry.

Návrh zákona, vzhľadom na jeho zameranie nie je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi prioritné úlohy vlády, patrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 na mesiac Novemberb)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24.Problematika návrhu právneho predpisu : a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:1. Primárne právo ES : a) čl. 43- úprava slobody usadiť sa b) čl. 49-úprava slobody poskytovať služby. Spoločným princípom obidvoch slobôd je princíp rovnakého zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi členských štátov EÚ a EZVO ako so štátnymi príslušníkmi SR, ktorý je vyjadrený zákazom akejkoľvek otvorenej alebo skrytej diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti.2. Zmluvné pramene práva ES: čl. 45 Európskej dohody o pridružení (158/1997 Z.z. v znení rozhodnutia Asociačnej rady) upravujúci princíp rovnakého zaobchádzania pre usadenie sa občanov a podnikov spoločenstva v rámci hospodárskych činností, podľa čl. 45 ods. 4 písm. c) hospodárska činnosť zahŕňa najmä činnosť priemyselného charakteru, činnosť obchodného charakteru a výkon remesiel a slobodných povolaní. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskych spoločenstiev6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Bezpredmetné7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

Odhad dopadov na verejné financiePrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada administratívne posilnenie a s tým spojené vynaloženie finančných prostriedkov na zabezpečenie nových úloh. Príjmy z poplatku za zápis do zoznamu budú predstavovať sumu okolo

2 500 znalcov x 5 000 Sk = 12, 5 mil. Sk

za predpokladu ak o zápis požiada polovica osôb zapísaných v zozname podľa doteraz platných predpisov. Priamy dopad na štátny rozpočet bude mať nová vyhláška o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorá predpokladá zvýšenie súčasných odmien. Náklady na znaleckú a tlmočnícku činnosť podľa doterajších predpisov o odmenách predstavovali v roku 2001 cca 128,5 mil. Sk a v roku 2002 cca 145,5 mil. Sk. u všetkých ústredných orgánov štátnej správy. Z tejto sumy pritom len ministerstvo vnútra SR má náklady ročne okolo 100 mil. Sk, ministerstvo spravodlivosti okolo 12 mil. Sk, ministerstvo obrany 13 až 20 mil. Sk a ministerstvo financií okolo 3 až 5 mil. Sk Ďalšie rezorty nemajú žiadne náklady alebo v podstatne menšej miere, rádovo v sumách do 100 tis. Sk Po prijatí vyhlášky bude treba počítať zo zvýšením uvedených súm.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôbPrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.Odhad dopadov na životné prostrediePrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie. Odhad dopadov na zamestnanosťPrijatie návrhu zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na zamestnanosť.

B. Osobitná časť:

K § 1

Návrh zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch nadväzuje na celý rad predchádzajúcich predpisov v minulosti upravujúcich činnosť znalcov alebo tlmočníkov. Ďalej návrh zákona vychádza z nutnosti zabezpečiť vykonanie povinnosti štátu umožniť realizáciu ústavného práva každého jednotlivca na súdnu a inú ochranu, na komunikovanie s orgánmi verejnej moci prostredníctvom tlmočníka, na spravodlivý proces a tiež zabezpečiť úpravu práv a povinností, ktoré vznikajú medzi občanmi alebo podnikateľmi na strane jednej a znalcami, tlmočníkmi alebo prekladateľmi na strane druhej pri zabezpečovaní požiadaviek súkromnej sféry (na rôzne účely).

Vymedzenie predmetu zákona je preto rozdelené, vzhľadom na splnenie základného legislatívneho pravidla jasnosti zákona pre adresátov jeho obsahu a s prihliadnutím na špecifiká znaleckej, tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti, do štyroch hlavných obsahových častí, ktoré sú štrukturálne rozvrhnuté nasledovne :

◊druhá časť – Znalci,

◊tretia časť – Tlmočníci a prekladatelia,

◊štvrtá časť – Sankcie,

◊piata časť – Pôsobnosť ministerstva v oblasti výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti.

Okrem statusovej problematiky sa návrh zákona zaoberá aj právami a povinnosťami, ktorých porušenie vo všetkých skupinách (tzn. ako znalci, tlmočníci tak aj prekladatelia) vedie k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti.

Potreba upraviť postavenie znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov ako rezortných, metodických a vzdelávacích centier je len reakciou na súčasný stav, kedy tieto činnosti musí Ministerstvo spravodlivosti SR vzhľadom na svoje kapacitné možnosti zabezpečovať prostredníctvom dvojstranných zmluvných vzťahov. Zákonné zakotvenie bude prispievať k vyššiemu stupňu prehľadnosti, transparentnosti a zákonnosti takto vykonávaných činností.

K § 2 a 3

Návrh zákona vo svojom definičnom ustanovení vychádza zo všeobecného predpokladu, že každá osoba od okamihu zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa stáva znalcom alebo tlmočníkom, poprípade prekladateľom v závislosti od toho, v ktorej časti centrálne vedeného zoznamu bude zapísaná. Z uvedeného dôvodu sa do zoznamu budú zapisovať nielen fyzické a právnické osoby, ale aj znalecké ústavy. Naopak tlmočnícky a prekladateľský ústav, ktorý plní najmä vzdelávacie a koordinačné funkcie pri výkone prekladateľskej a tlmočníckej činnosti, sa do centrálneho zoznamu nezapisuje. Súčasný výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti jednou osobou návrh zákona nevylučuje.

Hoci na funkciu znalca a tlmočníka (prekladateľa) je potrebné nazerať ako na morálne ocenenie úrovne znalostí jednotlivca celou spoločnosťou, nie je možné hovoriť, že ide o výkon čestnej funkcie bez odplaty. Takýto prístup by bol v rozpore so základnými ústavnými hodnotami Slovenskej republiky, a to najmä so zákazom nútených prác uvedených v článku 18 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto je potrebné činnosť znalca alebo činnosť tlmočníka (prekladateľa) primerane honorovať odmenou, výška ktorej bude uvedená vo vykonávacom predpise. Odmena bude vychádzať z kombinácie paušálnej alebo hodinovej odmeny, resp. percentuálnej odmeny stanovenej pre jeden úkon znaleckej alebo tlmočníckej činnosti. V súčasnosti je odmena znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) určená hodinovou sadzbou, pričom sú dané možnosti jej zvýšenia alebo zníženia. Základná sadzba 200,- Sk za hodinu práce znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) bola stanovená vykonávacím predpisom v roku 1996 a odvtedy nebola bez ohľadu na dopady inflácie menená. Táto skutočnosť sa spolu s vysokými nárokmi kladenými na výkon znaleckej a tlmočníckej činnosti javí v súčasnosti ako neudržateľná, ak má štát súčasne garantovať občanovi vysokú kvalitu týchto činností. Preto je nevyhnutné zvýšenie odmeny za väčšinu znaleckých, resp. tlmočníckych úkonov. V inom prípade hrozí nebezpečenstvo, že špičkoví odborníci dajú prednosť komerčnej alebo súkromnej sfére, kde sú aj adekvátne za svoje kvality odmeňovaní. Verejný záujem tak opäť raz bude ťahať za kratší koniec.

S výkonom znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti jednoznačne súvisí vznik výdavkov na strane znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nie všetky výdavky budú spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti alebo účelnosti. Preto návrh zákona umožňuje znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) požadovať náhradu iba za hotové, tzn. vynaložené (je právne irelevantné, či sa vykonajú vo forme pokladničnej hotovostnej platby, poštovej platby cez poukážku alebo prevodného bankového príkazu, či v minulosti alebo blízkej budúcnosti). Zákon formou demonštratívneho výpočtu upresňuje najčastejšie sa vyskytujúce výdavky a to tak, že medzi ne zaraďuje rôzne poplatky, vynaložené cestovné výdavky spojené najmä s obhliadkou predmetu znaleckej činnosti alebo účasťou na úkone orgánu verejnej moci (napríklad účasť tlmočníka na súdnom pojednávaní), ďalej telekomunikačné výdavky. Ako osobitne dôležité sa javia výdavky za kopírovacie alebo iné reprografické služby, lebo písomný znalecký alebo prekladateľský úkon sa bude vyhotovovať vo viacerých exemplároch. Toto množstvo musí znalec alebo prekladateľ vyhotoviť prostredníctvom služieb iného podnikateľa alebo na vlastnom zariadení. Z uvedeného dôvodu sa tieto náklady budú paušálne vyúčtovávať zadávateľovi. Rovnako sem budú spadať výdavky spojené s činnosťou konzultanta, korektora, alebo poradcu tlmočníka (prekladateľa), výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Okrem uvedených typových skupín výdavkov bude mať znalec alebo tlmočník (prekladateľ) právo si vyúčtovať aj také osobitné skupiny výdavkov, ktoré spĺňajú podmienku výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s vykonávaním činnosti. Formulácia vynaložené výdavky však súčasne neznačí, že museli byť v čase vyúčtovania výdavkov aj uhradené. V tomto prípade bude postačujúca aj predfaktúra, resp. iný doklad o určiteľnosti platby v budúcnosti.

Všetky hore uvedené skupiny výdavkov sa budú podľa návrhu účtovať oddelene podľa účtovných dokladov (napr. kopírovanie, vyhotovovanie fotografií) v súlade s osobitnými predpismi (napríklad pre cestovné výdavky sa bude uplatňovať režim zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) alebo formou paušálov stanovených ako hodnotový ekvivalent danej služby na miestnom trhu v súlade s cenovou kalkuláciou (napríklad ak má znalec alebo tlmočník vlastný kopírovací stroj, určí sám paušálnu náhradu za jednu stranu podľa bežných cien za takúto službu v danom mieste a čase). Hotové výdavky budú zahŕňať aj výdavky vzniknuté činnosťou konzultanta (napríklad pôjde o výdavky spojené s cestovaním, kopírovaním alebo inou účelnou činnosťou konzultanta). Za hotové výdavky návrh zákona však nebude považovať náklady spojené s obstaraním potrebného materiálneho zabezpečenia pre výkon znaleckej činnosti v danom odvetví znaleckého odboru, ktoré je znalec povinný preukázať pred zápisom do zoznamu (napríklad výdavky spojené so zaobstaraním vybavenia kancelárie, výdavky na kúpu meracích zariadení, výpočtovej techniky alebo tlačiarne a iné). Rovnako za náklady spojené s aktuálnou činnosťou znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) návrh nepovažuje náklady tzv. „prevenčnej povahy“, tzn. predovšetkým náklady spojené so zápisom do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ďalej náklady spojené so vzdelaním, ďalším vzdelávaním (odborné minimum, špecializované vzdelávanie), s odbornými skúškami, s overovaním odbornej spôsobilosti a iné.

Uvedené ustanovenie však nerieši daňové povinnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Tieto povinnosti sú bližšie určené v daňových zákonoch, najmä z hľadiska dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty. Bolo však potrebné explicitne uviesť, že denník je knihou osobitnej evidencie a vyúčtovanie odmeny a nákladov je účtovným dokladom v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Ako už bolo naznačené, predkladateľ návrhu nechápe činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako naplnenie ústavného práva na slobodu podnikania podľa článku 35 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, ale naopak ako realizáciu povinnosti a súčasne ako naplnenie medzinárodného záväzku Slovenskej republiky na zabezpečenie spravodlivého procesu. Z uvedeného dôvodu návrh predpokladá, že pôjde o uskutočňovanie činnosti prekladateľa, tlmočníka alebo znalca vo forme inej zárobkovej činnosti podľa spomenutého článku 35, záver odseku 1.

Preto návrh zákona v úvode zdôrazňuje, že výkon znaleckej alebo tlmočníckej (prekladateľskej) činnosti nebude spĺňať charakteristiku podnikania uvedenú v Obchodnom zákonníku, a ani nepôjde o výkon tzv. slobodných povolaní v rámci záujmovej samosprávy (ako je napríklad činnosť advokáta, daňového poradcu, resp. autorizovaného inžiniera). Naopak návrh zákona výslovne predpokladá vznik pracovného pomeru, resp. výkon činnosti spoločníka (akcionára) alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby (bližšie viď jednotlivé ustanovenia o právnických osobách-znalcoch). Takisto u obchodných spoločností sa nepredpokladá iba samotný výkon znaleckej činnosti, ale kombinácia s inými podnikateľskými aktivitami. Tento stav prevláda aj v súčasnosti a pre obchodné vzťahy je napríklad umožnený prostredníctvom aplikácie ust. § 56 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka.

Návrh zákona rozdeľuje podľa charakteru zadávateľa činnosť znalca na dve typové skupiny :

a)Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pred orgánmi verejnej moci, ktoré túto osobu do funkcie na základe rozhodnutia pri naplnení všetkých kompetenčných limitov ustanovia, tzn. činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pre potreby súdu na účel netrestného konania (sem patrí civilná, obchodná, dedičská alebo iná agenda súdu) – napr. § 127 Občianskeho súdneho poriadku, činnosť pre potreby orgánov činných v trestnom konaní – napr. § 105 a nasl. ustanovenia Trestného poriadku, a pre potreby iných orgánov verejnej moci na účel správneho, daňového, colného alebo iného osobitného konania.

b)Realizácia jednotlivých úkonov činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na základe požiadaviek súkromnej sféry. Sem môžu popri znaleckých posudkoch na účely katastrálneho konania a prekladoch vyžiadaných inštitúciami z iných krajín patriť aj úkony, ktoré nebudú mať žiadny vzťah k orgánom verejnej moci toho-ktorého štátu vzhľadom na svoju okamžitú neuplatniteľnosť.

Keďže výkon činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa už od začiatku spája s vynaložením finančne náročný výdavkov, je potrebné na zabezpečenie jej riadneho vykonávania poskytnúť znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) primeraný preddavok pod podmienkou, ak o to požiada. V konaní pred orgánom verejnej moci bude vhodné primeranosť posúdiť na základe predbežnej konzultácie so znalcom alebo tlmočníkom, pre každý konkrétny prípad zvlášť. V praxi to znamená, že tieto preddavkované sumy môžu byť a zrejme aj budú od prípadu k prípadu rôzne. Preto nie je ani možné určiť výšku paušálnych preddavkov. Mimo konania pred orgánmi verejnej moci je preddavok a jeho primeranosť vecou dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Vo väčšine prípadov sa bude predpokladať uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti, zmluvy o dielo alebo nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Zmluvný typ bude závisieť od predmetu zmluvy ako aj charakteru účastníkov (podnikateľ na podnikateľské účely alebo občan na súkromné účely).

V navrhovanom ustanovení sa zavádza pre tretie osoby (súhrnné označenie pre občanov, podnikateľské subjekty, verejnoprávne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo verejnej moci vrátane prokuratúry o ochrancu verejných práv) súčinnostná povinnosť, tzn. na základe vyžiadania znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) poskytnúť podklady, ktorými tieto tretie osoby disponujú a ktoré sú potrebné na to, aby znalecký (tlmočnícky, resp. prekladateľský) úkon bol riadne vykonaný. V praxi ide predovšetkým o spoluprácu s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. znalec alebo tlmočník (prekladateľ) sa vždy preukáže svojimi identifikačnými znakmi, tzn. preukazom znalca, tlmočníka alebo prekladateľa a v prípade písomného vyžiadania aj úradnou pečiatkou a ďalej preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby. Osoby poskytujúce podklady, doklady, listiny, predmety a iné veci nevyhnutné na dosiahnutie činnosti znalca alebo tlmočníka (prekladateľa) sa teda nemusia obávať ich zneužitia, prípadne vydania neoprávnenej osobe. Rovnako na dôverné údaje alebo utajované skutočnosti, s ktorými sa znalec alebo tlmočník (prekladateľ) oboznámil počas výkonu svojej činnosti, sa bude vzťahovať mlčanlivosť znalca alebo tlmočníka (prekladateľa). Porušenie povinnosti mlčať voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom verejnej moci môže znalcovi alebo tlmočníkovi (prekladateľovi) vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.

Základnou náplňou činnosti znalca na rozdiel od svedka je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje, resp. na popis situácie s využitím exaktne stanovených vedných metód alebo postupov vyslovil vysoko pravdepodobný a objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo existujú v podobe opísanej v závere bez ohľadu na to, že vyslovený záver nemôže verifikovať svojim zmyslovými poznatkami. Na rozdiel od činnosti znalca je potrebné na činnosť tlmočníka alebo prekladateľa nazerať ako na umožnenie výmeny informácií o skutkovom stave, ktorý si konajúci orgán sám nemôže zabezpečiť. Uvedené závery potom slúžia pre orgány verejnej moci na posúdenie skutkového stavu. Rovnako toto je hlavný účel spolupráce znalca so súkromným sektorom.

Znalecké úkony vykonávané na základe ustanovenia za znalca alebo objednávky v konaní pred orgánmi verejnej moci, prípadne ktorých vykonanie je potrebné pre rozhodnutia týchto orgánov podľa platných právnych predpisov, sa vždy považujú za úkony pre orgány verejnej moci.

Orgánom verejnej moci sa v zmysle článku 26 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky rozumejú všetky štátne orgány, orgány štátnej správy, orgány samosprávy obce (mesta) ako aj orgány prokuratúry.

Znalci sa pre potreby tohto návrhu zákona budú deliť podľa spôsobu výkonu tejto funkcie na:

a)znalcov - fyzické osoby : ide o znalcov, ktorých poznáme aj v súčasnosti a ktorí vykonávajú svoju činnosť predovšetkým popri hlavnom zamestnaní.

b)znalcov - právnické osoby : ide o doteraz známe ústavy a iné pracoviská kvalifikované na znaleckú činnosť (známe ako tzv. „znalecké organizácie“), ktoré podľa doterajších predpisov vykonávali svoju činnosť prevažne ako vedľajšiu činnosť obchodnej spoločnosti predovšetkým v odbore podnikové hospodárstvo. Tento model ostáva zachovaný s tým, že sú zjednotené pojmy a zmenené podmienky pre zápis do zoznamu.

c)znalecké ústavy – ide o terminologicky nový pojem, ktorým sa odlíšia znalci právnické osoby od znaleckých ústavov, ktoré okrem výkonu samotnej znaleckej činnosti budú plniť aj funkciu metodického, riadiaceho, vzdelávacieho centra v jednotlivých odvetviach znaleckých odborov. Ďalej budú poskytovať súčinnosť pri riadiacej, kontrolnej a činnosti ministerstva.

Inou osobou vykonávajúcu znaleckú činnosť sa rozumejú tzv. znalci „ad hoc“, resp. znalci na jeden prípad. Títo znalci môžu byť ustanovení iba v konaní prebiehajúcom pred príslušným orgánom verejnej moci a pri splnení podmienok uvedených v návrhu zákona, tzn. dobrovoľnosť ustanovenej osoby a časová alebo iná núdza pre konajúci orgán verejnej moci

K § 4

Upúšťa sa od vedenia 8 regionálnych zoznamov znalcov a tlmočníkov, ktoré boli pre verejnosť ťažko prístupné :

1.prístup verejnosti sa umožňoval iba v stránkové dni príslušných krajských súdov,

2.za nahliadnutie do zoznamu alebo za odpis zo zoznamu sa požadovalo zaplatenie súdneho poplatku vo výške 50,– Sk, poprípade

3.mohla nastať skutočnosť, že po nahliadnutí záujemcu do zoznamu na jednom krajskom súde sa tento dozvedel, že v danom odbore nie je zapísaný žiadny znalec alebo tlmočník, hoci v zozname iného krajského súdu boli zapísané aj viaceré osoby.

Doterajšie členenie zoznamu na jednotlivé odbory a odvetvia sa v prípade znalcov celkom zachová, v prípade tlmočníkov a prekladateľov sa budú vytvárať iba jazykové odbory s dôrazom na jazykovú obojstrannosť, poprípade viacstrannosť (nielen prekladateľ z jazyka anglického ale aj súčasne do jazyka slovenského, poprípade ďalšia kombinácia bez slovenského jazyka). V súčasnosti sú v zozname znalecké odbory rozčlenené podľa vedných odborov do číselných kódov od 01 00 00 – Bezpečnosť práce až po číselný kód 53 00 00 – Podnikové hospodárstvo. Mnohé z nich sú rozčlenené do viacerých odvetví. Napríklad znalecký odbor č. 49 00 00 ZDRAVOTNÍCTVO A FARMÁCIA sa člení na nasledovné odvetvia :

49 01 00 Anestéziológia a resuscitácia

49 02 00 Dermatovenerológia (dermatológia, venerológia)

49 03 00 Gynekológia a pôrodníctvo

49 04 00 Hematológia a transfuziológia (vyšetrovanie krvi v paternitných sporoch)

49 05 00 Hygiena a epidemiológia (hygiena práce - pracovné lekárstvo)

49 06 00 Chirurgia (traumatológia, kardiochirurgia, neurochirurgia, plastická chirurgia)

49 07 00 INTERNÁ MEDICÍNA

49 07 01 Diabetológia

49 07 02 Endokrinológia,

49 07 03 Ftyzeológia,

49 07 04 Gastroenterológia,

49 07 05 Geriatria,

49 07 06 Infektológia,

49 07 07 Kardiológia,

49 07 08 Nefrológia,

49 07 09 Hyperbarická medicína

49 07 10 Choroby z povolania

49 08 00 Klinická biochémia

49 09 00 Lekárska mikrobiológia a imunológia (bakteriológia, virológia a parazitológia)

49 10 00 Neurológia

49 11 00 Oftalmológia (očné lekárstvo)

49 12 00 Ortopédia (ortopedická protetika, fyziatria, balneológia, liečebná rehabilitácia)

49 13 00 Otorinolaryngológia /ORL - ušné, nosné a krčné/ (foniatria, audiológia)

49 14 00 Patológia

49 15 00 Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia)

49 16 00 Pediatria (detské lekárstvo)

49 17 00 Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománii, gerontopsychiatria)

49 18 00 Rádiodiagnostika a rádioterapia (klinická onkológia)

49 19 00 Sexuológia

49 20 00 Stomatológia (čeľustná ortopédia, stomatologická protetika)

49 21 00 Toxikológia

49 22 00 Urológia

49 23 00 Farmácia (biochemická a toxikologická analytika, klinická farmakológia, farmakológia a toxikológia liečiv, farmácia).

V niektorých znaleckých odboroch mohli v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch len ústavy a iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť vykonávať túto činnosť. Išlo o odbor č. 51 00 00 - Kriminalistika, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru SR, a odbor č. 52 00 00 - Ochrana utajovaných skutočností, kde znaleckú činnosť mohol vykonávať iba Národný bezpečnostný úrad.

Uvedený prehľad iba naznačuje, že problematika znalcov ako aj prekladateľov a tlmočníkov je veľmi rozsiahla a komplexná.

Do zoznamu sa budú zapisovať údaje, ktoré budú prístupné verejnosti. Ďalšie údaje zapisované do zoznamu, ktoré určí vykonávací predpis budú slúžiť na aktuálne zastihnutie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v prípade jeho okamžitej potreby. Bude sa teda jednať predovšetkým o telefónne číslo, číslo na mobil alebo iný podobný údaj.

K § 5 a 6

Návrh presne vymedzuje podmienky zápisu nielen pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré sú fyzické osoby, ale rieši podrobnosti pre zápis znalcov - právnické osoby. Ďalej sa upúšťa od zaužívaného systému vymenovania osoby do funkcie znalca. Návrh zákona naopak zavádza odbornú skúšku , ako podmienku zápisu do zoznamu, ktorá by mala garantovať odbornosť uchádzačov o výkon činnosti. Po splnení všetkých podmienok pre zápis vznikne právny nárok na zapísanie do zoznamu. Preukazovanie získaného vzdelania sa bude uskutočňovať predložením diplomu o vzdelaní vydaného vysokou školou alebo iného dokladu o skončení príslušnej školy ( napr. maturitné vysvedčenie ). V prípade občanov iných krajín, budú musieť samozrejme predložiť doklad o uznaní ich odbornej kvalifikácie podľa zákona 477/2002 Z.z ak pôjde o príslušníkov EÚ. V ostatných prípadoch, u občanov „tretích krajín“ ako napr. USA sa ich vzdelanie bude uznávať podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi podmienky zápisu pre fyzické osoby do zoznamu už nebude patriť vzhľadom na integračný proces podmienka štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale sa dáva možnosť pôsobenia odborníkov z krajín Európskej únie a členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky. Preto sa navrhuje obmedzenie ich prístupu na trh služieb Slovenskej republiky. V prípade nezapísania sa môže uchádzač domáhať ochrany vrátanie prieskumu rozhodnutia súdnou cestou. Obsah sľubu je zvolený tak, aby vyjadroval zákonný, odborný i etický rámec výkonu činnosti a jej objektivitu. Zároveň vyjadruje záväzok zachovať mlčanlivosť, ktorý je možno prelomiť len za explicitne stanovených zákonných podmienok.

Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 7

Návrh zákona rieši aj požiadavku Európskych spoločenstiev zakotvenú v čl. 69 a 70 Asociačnej dohody týkajúcu sa toho, aby Slovenská republika v príslušnom časovom úseku odstránila prekážky, ktoré obmedzujú voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Hoci znalec je čiastočne napojený na výkon verejnej moci (viď povinnosť opatrovať otlačkom pečiatky všetky znalecké úkony vyhotovené v písomnej forme), napriek tejto skutočnosti nie je znalec orgánom realizácie (resp. aplikácie) verejnej moci pri výkone znaleckej činnosti, a preto nie je možné sa dovolávať výhrady zakotvenej v Zmluve o ES, poprípade v Asociačnej dohode.

Preto v súlade s článkom 1 písm. a), d) a článku 4 ods. 1 písm. b) Smernice Rady Európskej únie z 21. decembra 1988 (89/48/EHS) o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania a odbornej prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov je do návrhu zakomponovaná požiadavka, aby sa odborník - cudzinec v prípadoch, kedy sa obsah vzdelania a odbornej prípravy, ktoré absolvoval podľa článku 3 písm. a) a b) podstatne odlišuje od toho obsahu, ktorý sa vyžaduje pre získanie diplomu v Slovenskej republike, podrobil prevereniu svojich znalostí formou vyrovnávacej skúšky. Nie všetky znalecké odbory vzhľadom na pokročilý stupeň harmonizácie vzdelávacích osnov v rezorte ministerstva školstva ako aj na záväznosť medzinárodných technických noriem pre Slovenskú republiku budú zahrnuté do povinnosti vykonať vyrovnávaciu skúšku. Z tohto dôvodu spôsob preukazovania, že uchádzač o zápis je súčasne relevantným spôsobom evidovaný v príslušnom zozname znalcov v členských štátoch EÚ, ako aj dotknuté znalecké odbory spolu s rozsahom a podmienkami vyrovnávacej skúšky určí ministerstvo vo vykonávacom predpise.

Vzhľadom na plnenie medzinárodno-právnych záväzkov EHP návrh pripustil okrem odborníkov, ktorí sú usadení v členských štátoch Európskej únie aj odborníkov z členských štátov Európskej hospodárskej zóny, tzn. Z Lichtenštajnska, Nórska, Islandu a Švajčiarska. Na druhej strane nie je žiadúce, aby Slovenská republika umožnila pôsobenie odborníkov z iných tretích krajín, tzn. z krajín, ku ktorým Slovenská republika v súčasnosti nemá medzinárodno-právne záväzky.

K § 8

Návrh v prípade porušenia povinností uložených znalcovi (tlmočníkovi a prekladateľovi) týmto zákonom, alebo v prípade výskytu iných právnych skutočností ako sú smrť alebo pozbavenie, poprípade obmedzenie právnej spôsobilosti na právne úkony (iba vo forme súdneho rozhodnutia), alebo v prípade žiadosti o dobrovoľné vyčiarknutie zo zoznamu, rieši vzniknutú situáciu tak, že ministerstvo je oprávnené vydať rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu.

Takisto pri zistení nesplnenia podmienok, ktoré sú podkladom pre zápis do zoznamu, vzniká dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu. Napríklad tu prichádza do úvahy podvodné konanie smerujúce k preukázaniu vzdelania alebo povinnej dĺžky praxe, ktorú uchádzač nenadobudol.

Rozhodnutie bude vydané v správnom konaní, nebude mať odkladný účinok (viď § 55 ods. 1 Správneho poriadku), ale ako každé rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom.

K § 9

Na krytie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone znaleckej činnosti (tlmočníckej alebo prekladateľskej) bolo potrebné zaviesť povinnosť uzatvoriť poistenie, tak ako pri výkone iných slobodných povolaní (notárstvo, advokácia a iné), a tak ako je to v rámci úpravy okolitých krajín obvyklé. Začatie samotného výkonu činnosti je viazané na odkladaciu podmienku vzniku poistenia. Z dôvodu odstránenia prekážok vyžadovaných pre uzatvorenie poistenia návrh upustil od požiadavky, že zápis do zoznamu sa uskutoční až po vzniku poistenia. Nie je dôležité v tomto prípade, či bude poistná zmluva uzatvorená individuálnym spôsobom alebo kolektívnym spôsobom.

K § 10

V súvislosti s úpravou definície statusu znalca ( tlmočníka a prekladateľa) a v súvislosti s poskytnutím súčinnosti od tretích osôb je potrebné, aby znalec (tlmočník a prekladateľ) disponoval dokladmi, ktoré preukazujú jeho oprávnenosť disponovať s informáciami a ktoré súčasne zamedzia, že nedôjde k zneužitiu týchto informácií. Návrh jednoznačne na prvé miesto postavil preukaz, ktorým sa znalec bude identifikovať pri znaleckých úkonoch vykonaných osobne. Naopak pečiatku bude znalec používať iba v prípade korešpondencie. Návrh neumožňuje znalcovi používať pečiatu aj na iné aktivity, napríklad na potvrdenie objednávky školenia alebo súkromných nákupov materiálneho zabezpečenia znalca.

V praxi sa znalec bude preukazovať v prípade spolupráce s rôznymi verejnými registrami ako je napríklad katastrálny úrad, súkromnými alebo štátnymi archívmi a s ďalšími osobami. Znalec sa okrem povinnosti preukázať svojimi identifikačnými znakmi aj preukáže, že účel súčinnosti súvisí s jeho činnosťou podľa návrhu tohto zákona. Z tohto ustanovenia bude zrejmý aj účel jeho činnosti pre tretie osoby.

Používanie štátneho znaku na pečiatke znalca je v súlade so zákonom č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, nakoľko znalecká činnosť je činnosť zabezpečujúca výkon povinností štátu.

Osobitným príkladom súčinnosti znalca a orgánu verejnej moci je vytváranie aj potrebného zázemia pre vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu. Napríklad v súvislosti so znaleckou činnosťou vykonávanou v civilnom súdnom konaní sa môže znalec obrátiť na súd a podľa § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku požiadať sudcu, aby účastníkovi, prípadne i niekomu inému uložil povinnosť predložiť znalcovi potrebné predmety, podať mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné. V posledne vymenovanom prípade ide o situáciu získania napríklad prístupu k špeciálnym skúšobným strojom, ktoré znalcovi odmietla tretia osoba dobrovoľne zapožičať. Pritom nejde o bezplatné, ale naopak vždy o odplatné služby. Obdobne to platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 11 a 12

V záujme vysokej objektivity znaleckého úkonu ( tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu ) je nutné obmedziť vykonanie takého znaleckého úkonu v prípadoch, kedy sa nemôže objektívnosť garantovať. Súčasne je však potrebné vyjasniť vzťah medzi nemožnosťou vykonať znalecký úkon z dôvodu zaujatosti a bezdôvodným odmietnutím úkonu tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto úkonu. V konaní pred orgánmi verejnej moci bude vecou príslušného orgánu, aby posúdilo všetky skutočnosti a okolnosti pre rozhodnutie o vylúčení znalca z vykonania znaleckého úkonu.

V prípade, že sa vysloví nezaujatosť znalca, je znalec povinný tento úkon vykonať. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré môže vykonanie znaleckého úkonu odmietnuť, sú zdravotné okolnosti spravidla potvrdené lekárom. Rozhodovanie o vylúčení znalca z konania je upravené v procesných predpisoch, napríklad § 30 ods. 4 Trestného poriadku, § 10 Správneho poriadku, alebo § 15 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Znalec podľa odseku 1 nesmie vykonať znalecký úkon ani pre osoby blízke (pre trestné účely sa vychádza z ust. § 89 ods. 7 Trestného zákona, na účely civilného konania je naopak smerodajné ust. § 116 Občianskeho zákonníka), pre zamestnávateľa viď pomer k veci – rodinný, pracovný, vlastnícky a iný.

Možnosť odmietnutia vykonania znaleckého úkonu sa viaže na neposkytnutie primeranej výšky preddavku. Preddavok pre znaleckú činnosť vykonávanú pre súkromnú sféru je potrebné zložiť, tzn. zaplatiť alebo v hotovosti alebo bankovým prevodom. Naopak v konaní pred orgánom verejnej moci sa preddavok a jeho primeraná výška bude riešiť v rámci konzultácie, a v konečnom dôsledku sa bude vymedzovať v konkrétnom rozhodnutí konajúceho orgánu verejnej moci.

Návrh zákona nepriamo ukladá súčinnostnú povinnosť pre konkrétne osoby konajúce v mene štátu, a to vo forme konzultácie so znalcom o :

a)primeranej výške preddavku na vykonanie konkrétneho znaleckého úkonu a o

b)primeranosti stanovenia lehoty.

Opätovne je v tomto smere potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že konajúci orgán štátnej moci nie je výplatným miestom znalečného, ale na druhej strane musí zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky na vykonanie znaleckého úkonu. Ďalej v plnom rozsahu zodpovedá za splnenie ústavného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Medzi spomenuté podmienky patrí vhodnosť výberu znaleckého odboru (nie všetky znalecké odbory jednoznačne a transparentne signalizujú pre konajúce orgány vedné oblasti, na ktoré sa vzťahujú), primárne vyvolaných nákladov, ktoré v jednotlivých znaleckých odboroch môžu predstavovať podstatnú časť znalečného (napríklad vykonanie pitvy si vyžaduje najskôr zaobstarať rôzne a nákladné chemické preparáty, meranie určitých fyzikálnych vlastností stavebných alebo strojných prvkov je spojené s prenájmom drahých skúšobní a ďalšie iné druhy nákladov) ako aj reálnosť splnenia lehoty, počas ktorej znalec má vykonať znalecký úkon. Pritom konajúci orgán verejnej moci musí do úvahy zobrať aj subjektívne prekážky na strane znalca (práceneschopnosť, výkon funkcie v zahraničí, viacero predchádzajúcich žiadostí iných orgánov a iné) pri stanovovaní konkrétnej osoby znalca a lehoty. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 13

Návrh zákona akceptuje tú skutočnosť, že znalec ( tlmočník a prekladateľ ) sa môže stretnúť počas výkonu znaleckej činnosti, resp. oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré svojou podstatou tvoria obsah určitej formy tajomstva (bankové, obchodné a iné formy). Ako na všetky osoby oboznámené sa s tajomstvom, aj na znalca sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Porušenie povinnosti mlčanlivosti voči subjektom súkromného alebo verejného práva môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v § 122 Trestného zákona – Ohrozovanie obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva. Rovnako v prípade porušenia mlčanlivosti voči orgánom štátnej moci môže znalcovi vzniknúť trestná zodpovednosť pri naplnení trestného činu uvedeného v § 105 Trestného zákona – Vyzvedačstvo alebo v § 106 – Ohrozenie utajovanej skutočnosti, popr. § 107 citovaného zákona.

Návrh ďalej rieši výnimku vo verejnom záujme z povinnosti mlčanlivosti znalca. Svojou podstatou ide o prelomenie zásady z dôvodu umožnenia aplikácie ustanovení § 167 – Neprekazenie trestného činu a § 168 – Neoznámenie trestného činu Trestného zákona. Obdobné výnimky sú zakotvené aj v iných profesiách (napríklad povinnosť mlčanlivosti u advokátov). Ďalšou výnimkou je pozbavenie mlčanlivosti znalca, ktoré vykoná alebo zadávateľ alebo minister spravodlivosti s výnimkou tých prípadov, pokiaľ táto kompetencia nie je daná iným rezortným ministrom alebo ústavným činiteľom. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 14

Denník sa navrhuje viesť pôvodnou formou (jeden pre viac rokov) alebo v „silných“ znaleckých odvetviach sa navrhuje pre každý rok viesť samostatný denník. Náležitosti denníka sú podobné ako doposiaľ s tým, že bude predpísaná forma a obsah.

Denník vydá znalcovi ministerstvo alebo bude vedený podľa zásad uvedených vo vykonávacom predpise podobne ako peňažný denník v elektronickej podobe, ktorej písomná podoba bude podliehať každoročnému overeniu na oddelení pre znalcov a tlmočníkov príslušného krajského súdu. Takéto oddelenie pečiatkou a podpisom potvrdí správnosť vedenia denníka. Dátum vykonanej kontroly vyznačí v denníku.

Okrem doposiaľ evidovaných znaleckých posudkov sa budú v denníku evidovať všetky vykonané znalecké úkony ( tlmočnícke a prekladateľské úkony ). Jednotlivým úkonom budú prideľované čísla podľa poradia lomené rokom, v ktorom bol úkon vykonaný. Takto sa budú evidovať aj ústne znalecké úkony (výpoveď, odborné vyjadrenie, odborné stanovisko, potvrdenie, podané do zápisnice).

Denník bude mať rovnakú formu ako doposiaľ, formát A4 na ležato, pričom na jednej strane budú záznamy o desiatich znaleckých úkonoch. Vzor bude uvedený v prílohe vykonávacieho predpisu. Obdobne platí aj pre tlmočníkov a prekladateľov.

K § 15

Návrh zákona predpokladá, že znalecká činnosť ( tlmočnícka a prekladateľská činnosť ) bude rovnomerne pokrývať všetky oblasti života spoločnosti v takom rozsahu, aby bola vždy zaručená dostupnosť výkonu znaleckej činnosti. Napriek tomu však môže vzniknúť situácia v bežnom živote, kedy zo subjektívnych (znalec je vylúčený pre pochybnosť o zaujatosti alebo neexistuje znalecký odbor, resp. jeho odvetvie) alebo z objektívnych dôvodov (smrť znalca, ktorý je jediný v príslušnom znaleckom odbore, resp. jeho dlhodobá práceneschopnosť) by neumožnila riadny výkon ústavného práva na súdnu alebo inú ochranu porušeného práva. Z uvedeného dôvodu, aby štát zabránil zbytočným prieťahom pri ochrane práva, sa umožňuje konajúcemu orgánu verejnej moci, aby po predchádzajúcom súhlase dotknutej fyzickej osoby ju ustanovil do funkcie znalca.

Tento postup je však možný iba v prípade konania pred orgánom verejnej moci. V rámci súkromných aktivít znalcov tento postup nie je prípustný. Po ustanovení do funkcie „ad hoc“ znalca musí ustanovená fyzická osoba zložiť sľub. Až potom môže začať vykonávať svoju „ad hoc“ činnosť.

K § 16

Účelom navrhovaného ustanovenia bolo definovať samotnú znaleckú činnosť a jej obsah, pretože doteraz táto problematika v právnej úprave absentovala a spôsobovala veľké problémy v praxi. Jednoznačným definovaním znaleckej činnosti sa relevantne upraví jej postavenie vo vonkajších aj vnútorných vzťahoch. Upravenie obsahu znaleckej činnosti si vyžiadala taktiež prax, pretože je značne širšie a nemožno ho chápať len ako podávanie znaleckých posudkov.

Z definície znaleckej činnosti vyplýva, že sa vykonáva prostredníctvom realizácie jednotlivých znaleckých úkonov (úkonov znaleckej činnosti). Hoci znalecká činnosť je založená najmä na vyhotovovaní znaleckých posudkov ako najviac frekventovaného znaleckého úkonu, napriek tomu návrh za znalecké úkony označuje aj iné úkony ako sú znalecké posudky. Najčastejšie ide o doplnenia a vysvetlenia (písomné aj ústne) už k podaným znaleckým posudkom, ďalej o odborné stanoviská, vyjadrenia, potvrdenia a vysvetlenia o skutočnostiach, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania – napríklad podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku alebo § 127 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, poprípade § 36 zákona Správneho poriadku. Hore vymenované typy znaleckých úkonov nemusia byť vždy podané písomnou formou, ale môžu byť podané aj prostredníctvom výpovede do zápisnice. Toto je však možné využiť v konaní pred orgánom verejnej moci. Okrem týchto typov znaleckých úkonov môžu nimi byť aj konzultácie poskytnuté pre iné subjekty a iných znalcov za úhradu.

Osobný výkon znaleckej činnosti sa predpisuje u znalcov fyzických osôb. Osobným výkonom sa nerozumejú pomocné a prípravné práce na znaleckom úkone.

Výnimka z tohto ustanovenia je možná v prípade znalca právnickej osoby, kde je zákonom predpokladaná a vyžadovaná tímová práca znalcov a ďalších odborníkov.

U znalcov právnických osôb znalec, ktorý je určený ako zodpovedný za výkon znaleckej činnosti v danom znaleckom odbore vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných znalcov (odborníkov).

V prípadoch, v ktorých si to povaha a rozsah posudku vyžaduje je znalec oprávnený pribrať konzultanta, pričom v konaní pred orgánmi verejnej moci musí mať ich súhlas (ide hlavne o posúdenie predpojatosti konzultanta). V prípadoch pribratia jedného, poprípade viacerých konzultantov na vyriešenie alebo posúdenie znaleckých úloh v tom istom odbore a odvetví, v ktorom je znalec vymenovaný (najmä pri rozsiahlych znaleckých posudkoch), môže byť konzultantom len znalec. Za vykonaný znalecký úkon, ktorý obsahuje časti vypracované konzultantom alebo o ktorých sa konzultovalo, nesie plnú zodpovednosť znalec, ktorý znalecký úkon vykoná. Ak napríklad znalec z odboru stavebníctvo priberie k ohodnoteniu priemyslového areálu ďalšieho znalca, ktorý mu vykoná ohodnotenie niektorých častí, jeho zodpovednosť za podaný znalecký posudok jeho pribratím nie je dotknutá. Rovnako to platí aj v prípade pribratia viacerých konzultantov.

Konzultáciami sa hlavne rozumie snaha o položenie kvalitných a zmysluplných otázok orgánmi verejnej moci v znaleckých dokazovaniach (nie je problém s § 30 zákona 385/2000 Z.z.). Týmto sa predchádza predlžovaniu lehôt a zároveň sa zabezpečuje rýchlejšie riešenie sporov.

Odborné stanovisko, vyjadrenie, potvrdenie alebo vysvetlenie nemusí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí však byť v prípade jeho písomného podania zviazané, označené číslom, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku a opatrené pečiatkou a podpisom znalca. Tieto odborné závery sa najčastejšie budú používať pri riešení čiastkových znaleckých úloh, na ktoré nie je potrebné podať znalecký posudok.

K § 17 a 18

Pre zabezpečenie preskúmatelnosti podaného znaleckého posudku je nevyhnutné predpísať jeho formálne a obsahové náležitosti. Znalecký posudok sa bude spravidla podávať vo väčšine prípadov písomnou formou, avšak procesné predpisy vyžadujú aj možnosť podania znaleckého posudku ústnou formou napr. priamo do zápisnice v konaní. V praxi pôjde o jednoduchšie prípady. Písomne podaný znal. posudok má presne predpísané členenie, ktoré musí byť dodržané, musí byť očíslovaný, zviazaný spolu s prílohami a opatrený znaleckou doložkou s identifikačnými údajmi. Doba archivovania je navrhnutá najmä s ohľadom na kontrolu správnosti podaného znaleckého posudku, plynutie lehôt na uplatnenie nároku napr. zo zodpovednosti za škodu, alebo trestnoprávnu zodpovednosť znalca.

Oprávnenou osobou sa rozumie prvotný objednávateľ, orgán verejnej správy, ktorý znalca na vykonanie znaleckého úkonu ustanovil alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu ( § 90 a 94 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 12 ods. 1 Trestného poriadku). Kópiou znaleckého posudku sa rozumie aj rovnopis znaleckého posudku, tzn. fotokópia textu znaleckého posudku s pripojeným originálnym podpisom.

K § 19

Funkcia a pôsobnosť znaleckých ústavov a jej zákonné zakotvenie si vynútili požiadavky praxe, kedy ministerstvo nemá kapacitné a ani odborné možnosti zabezpečiť všetky úlohy v oblasti znaleckej činnosti len svojimi silami. Aj v súčasnosti na to využíva špecializované pracoviská formou zmluvných vzťahov. Pracoviská, ktoré budú plniť úlohu metodického rezortného centra sú zriadené pri vysokých školách, čo garantuje ich odbornú kvalitu a vedecký rozvoj v príslušnej oblasti výkonu znaleckej činnosti.

Pracoviská, ktoré spĺňajú v súčasnosti podmienky a budú zapísané do zoznamu znaleckých ústavov aj doposiaľ a aj v budúcnosti budú vykonávať najmä náročné znalecké úkony. Takýmito sú predovšetkým znalecké posudky v obzvlášť zložitých prípadoch zvlášť náročných na odborné posúdenie.

K § 20

V definícii tlmočníka návrh zákon používa rôzne slovné spojenia. Jazykové vzdelanie sa bude preukazovať vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského lingvistického štúdia, v ideálnom prípade je toto štúdium zamerané na tlmočenie. Keďže v pomeroch Slovenskej republiky nie je možné prakticky predpokladať tlmočnícke štúdium vo všetkých jazykoch, ktoré si podmienky Slovenskej republiky vyžadujú, je potrebné v prípade potreby pri stanovení kvalifikačných predpokladov pri takýchto jazykoch (konzultovať možno metodické centrum) prihliadnuť napríklad k úspešnému absolvovaniu štátnej jazykovej skúšky, k preukázaniu jazykového vzdelania v príslušnom jazyku v zahraničí či dokonca – vo výnimočných prípadoch a v prípade naliehavej potreby – k dlhodobému pobytu v krajine s príslušným jazykom, pričom tento jazyk dokonca nemusí byť v príslušnej krajine štátnym jazykom (najmä africké, ázijské a juhoamerické jazyky).

Ďalšie odborné vzdelanie sa preukazuje vysvedčením o absolvovaní vysokoškolského štúdia (napr. právnického, technického, prírodovedného a iného druhu), stredného odborného štúdia, odborných kvalifikačných a ďalších kurzov, tzn. akákoľvek ďalšia odbornosť získaná na Slovensku alebo v zahraničí. Túto špecializáciu by bolo možné rozširovať, ak by už menovaný tlmočník preukázal ministerstvu rozšírenie svojho vzdelania. Toto riešenie umožní orgánom verejnej moci prednostne využiť toho tlmočníka, ktorého ďalšie odborné vzdelanie umožňuje predpokladať, že v konkrétnom prípade odvedie kvalitnejší výkon ako iní tlmočníci bez nutnosti využiť služieb poradcu. Pritom nie sú kladené žiadne vyššie nároky na prácnosť alebo finančnú náročnosť.

Jazykovými prostriedkami sa na účely návrhu zákona rozumejú predovšetkým pracovné jazyky tlmočníka, najmä slovenčina a jazyk, pre ktorý bol menovaný. Za jazykové prostriedky možno ďalej považovať lexikografické a encyklopedické príručky, paralelné texty a pod. Návrh sa preto vyhol pojmu „rodný“ alebo „materinský“ jazyk a nepredpokladá, že už sama štátna príslušnosť je kvalifikáciou na zvládnutie slovenčiny na úrovni, ktorú si výkon činnosti tlmočníka vyžaduje (viď napríklad nadobudnutie štátneho občianstva naturalizáciou). S rozvíjajúcou sa slobodou pohybu by mohla nastať napríklad situácia, keby tlmočník, ktorého rodným jazykom je africká hauština, tlmočil do slovenského jazyka z iného príbuzného afrického jazyka. Z toho vyplýva potreba absolvovania jazykových skúšok z pracovných jazykov, teda aj zo slovenčiny, pred zápisom do zoznamu.

Technickými prostriedkami a pomôckami sa rozumejú pracovné prostriedky tlmočníka ako sú napríklad písacie potreby, tlmočnícky blok, (vreckový) počítač, ako aj technické vybavenie v priestoroch, v ktorých tlmočník vykonáva svoju funkciu.

Umožnením komunikácie na účely tohto návrhu znamená, že tlmočník je iba sprostredkovateľom procesu komunikácie medzi dvoma účastníkmi (v princípe to platí aj pre väčší počet osôb), kde jeden z účastníkov pochádza z jedného kultúrneho a jazykového prostredia a druhý z účastníkov pochádza z iného kultúrneho a jazykového prostredia, pričom tieto dve prostredia môžu byť viac alebo menej príbuzné (napríklad české a slovenské prostredie v porovnaní s prostredím niektorej východoázijskej krajiny). Návrh prihliada aj k tej skutočnosti, že proces komunikácie pred štátnymi orgánmi je charakterizovaný najmä prítomnosťou stresu jedného alebo druhého účastníka procesu komunikácie, ktorý môže mať vplyv na ich jazykový prejav (afekt, nervozita, bolesť, vedomé klamanie a pod.), čo sa nutne musí prejaviť aj vo výkone tlmočníka. Zásadnou chybou, ktorá sa niekedy vyskytuje v konaní pred orgánmi verejnej moci je laická predstava, že tlmočiť možno po jednotlivých slovách a že jeden jazyk popisuje realitu rovnakým spôsobom ako iný jazyk. V konkrétnych jazykových prejavoch sú pritom isté lexikálne významové jednotky, ktoré tvoria najmenšie tlmočiteľné úseky reči, pričom tieto jednotky sú rôzne v rôznych jazykoch, ba dokonca – v závislosti od komunikačnej situácie – aj v tom istom jazyku.

Špeciálnym typom tlmočenia je tlmočenie z listu, keď tlmočník očami číta text v jednom jazyku a s minimálnym časovým posunom ho ústne prednáša v inom jazyku.

Významným momentom pri umožnení komunikácie je zavedenie možnosti tlmočníka nahliadnuť do spisu. Je to bežné, ba vyžadované vo všetkých iných prípadoch tlmočenia, zatiaľ však nemožné v prípade tlmočníka pre štátne orgány. Je naivné predpokladať, že tlmočník je chodiaca viacjazyčná encyklopédia, ktorá sa napr. na rozdiel od sudcu či advokáta, nemusí pripraviť na matériu, ktorá bude prejednávaná. Tlmočník je pritom viazaný tajomstvom.

Jazykové špecifické schopnosti sú schopnosti tlmočníka uplatniť psychické dispozície založené na funkciách príslušných mozgových centier a na súčinnosti mozgu s orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku) spolu s naučenými vedomosťami, nacvičenými zručnosťami a praxou získanými skúsenosťami pri využívaní svojej jazykovej kompetencie. Významným faktorom pre schopnosť tlmočiť je talent – podobne ako pri iných tvorivých činnostiach.

Jednorazové vnímanie v konkrétnej jazykovej situácii – Pri tlmočení sú zapojené určité mozgové centrá a kanály medzi týmito centrami a orgánmi reči a sluchu (ale aj napr. zraku), ktoré využívajú najmä schopnosť krátkej pamäte tlmočníka, tzn. že tlmočník, ktorý na podporu krátkej pamäte využíva napr. tlmočnícky zápis, „produkuje“ okamžité riešenie prevodu z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry, ktoré je priamo a v značnej miera závislé od konkrétnej jazykovej situácie. Mimoriadne významným faktorom v procese tlmočenia je časový faktor, keď tlmočník má na uskutočnenie prevodu prekladovo relevantných jednotiek iba zlomky sekundy. V každom prípade sa pri tlmočení (rovnako ako pri preklade) strácajú menej alebo viac dôležité informácie.

Tlmočnícky úkon sa neposkytuje v písomnej forme – deje prebiehajúce v mozgu tlmočníka svojou podstatou neumožňujú tlmočníkovi zápis textu, ktorý je výsledkom tlmočenia. Hovorený text produkovaný tlmočníkom možno nahrať a prepísať, možno ho zaznamenávať treťou osobou, a možno ho porovnať s hovoreným textom originálu. Možno dať tlmočníkovi oba texty znova porovnať, ale nemožno tlmočníka „brať na zodpovednosť“ za to čo a ako v konkrétnej jazykovej situácii – ktorá je jedinečná napr. prízvukom či gestikuláciu hovorcu a nadväznosťou prehovoru na iné prehovory – pretlmočil.

Do návrhu zákona boli oproti predchádzajúcemu právnemu stavu doplnené dve možnosti tlmočenia pre osoby so sluchovým postihnutím. Ide o klasického tlmočníka posunkovej reči a tlmočníka artikulačného. V poslednom období sa v praxi vyskytlo viac prípadov osôb so sluchovým postihnutím, ktoré majú závažnú stratu sluchu, ale neovládajú posunkovú reč. Vo väčšine prípadov ide o osoby, ktoré nepočujú a neovládajú posunkovú reč. Slovenskému jazyku rozumejú, slová odzerajú z pier, ale len za upravených podmienok. Napríklad ide o podmienky, že osoba, ktorá sa s nimi rozpráva, ďalej dobre artikuluje, je vzdialená najviac 2 metre, nemá pery prekryté fúzmi, v miestnosti nehovoria naraz viacerí, resp. sa neprekrikujú a iné podmienky. Vzhľadom na demografický vývoj je reálny predpoklad, že potreba takýchto tlmočníkov bude narastať vzhľadom na skutočnosť, že ide o osoby veľmi často sa vyskytujúce vo vyšších vekových skupinách. Druhou veľkou skupinou sú osoby nedoslýchavé (k postihnutiu došlo v priebehu ich života), ktoré neovládajú posunkovú komunikáciu a zároveň bežná komunikácia je pre nich nevyhovujúca.

Takýto tlmočník je potrebný z dôvodu naplnenia práva na informácie (na polícii, resp. na súdoch) aj osoby so sluchovým postihnutím, ktorá neovláda posunkovú reč.

Tlmočník vykonáva svoju činnosť aj v prípadoch, ktoré hoci nepredstavujú konanie pred orgánom verejnej moci, ale napriek tomu tieto prípady „vyúsťujú“ do konania pred štátnym orgánom. Ako príklad možno uviesť zasadanie predstavenstva či valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, kde časť členov predstavenstva či akcionárov hovorí iným jazykom ako slovenským. Zápisnica sa ukladá do Zbierky listín Obchodného registra. Preto by mal zákon umožňovať, aby tlmočník vykonával funkciu aj v prípadoch, pre ktoré sa vyžaduje nepriamo činnosť tlmočníka. Inojazyčným účastníkom týchto komunikačných procesov to zabezpečuje okrem naplnenia práva na komunikáciu v materskom jazyku aj pocit právnej istoty ako tlmočenie živnostníka či zamestnanca, ktorí nemusia byť vo vzťahu k účastníkom valného zhromaždenia nestranní.

K § 21

Prekladateľ využíva špecifickú schopnosť zachovať pri písomnom prevode z jednej (jazykovej) kultúry do inej (jazykovej) kultúry obsahový invariant. V každom prípade sa však strácajú menej alebo viac dôležité informácie. Ani pri najlepšom prekladateľovi či východiskovom texte nemožno rátať s tým, že by bol preklad stopercentne verný originálu. Prekladateľské zručnosti možno vo veľkej miere nacvičiť a skúsenosti získať praxou. Jazykové výrazové prostriedky sú základné dorozumievacie prostriedky. Nimi sa buduje, formuje a modifikuje každý jazykový prejav. Vlastnú sémantickú hodnotu nadobúdajú až v konkrétnom texte, avšak aj samy osebe sú nositeľmi istých významov.

Technickými prostriedkami a pomôckami prekladateľa sú prostriedky umožňujúce dekódovanie textu, jeho pochopenie a vytvorenie preloženého textu. patria k nim najmä PC s tlačiarňou a programovým vybavením (editori, elektronické databázy, elektronické slovníky) prístup na Internet a možnosť používať elektronickú poštu, skener, paralelné texty, encyklopedické, slovníkové a monografické diela v tlačenej (knižnej) podobe, bežné kancelársky potreby, lupa a pod.

K § 22

Činnosť korektora, odborného a jazykového, je základným atribútom adekvátneho, vecne a odborne správneho a jazykovo štandardného prekladu. Poradcom sa myslí odborník v konkrétnom odbore ľudského poznania, ktorý je schopný a ochotný poskytnúť odbornú radu, na základe ktorej tlmočník alebo prekladateľ zvýši odbornú úroveň pretlmočeného alebo preloženého textu.

Predpokladom na riadne a včasné vykonanie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu môže byť práve konzultácia tlmočníka (prekladateľa) so zadávateľom, pri ktorej možno obojstranne vyjasniť tie stránky úkonu, ktoré nie sú zrejmé samé osebe.

Tlmočník (prekladateľ) môže byť v čase, keď má vykonať úkon pre orgán verejnej moci, viazaný výkonom iného úkonu pre orgán verejnej moci. Bez predbežného prerokovania lehoty by mohlo dôjsť k porušeniu podmienky riadneho a včasného vykonania úkonu. Podobná situácia môže nastať, ak je tlmočník (prekladateľ) zmluvne viazaný vykonať v rovnakom čase inú odbornú činnosť v režime iného zákona (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Autorský zákon).

K § 23 a 24

Návrh zákona upravuje podrobne formu a obsah tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu. Táto úprava v zákone č. 36/1967 Zb. chýba a spôsobuje interpretačné problémy. Vzhľadom na nové rozčlenenie pôvodných povinností tlmočníka medzi prekladateľa a tlmočníka sa v návrhu pristúpilo k podmienke, že tlmočnícky úkon, ako určitú formu komunikácie, nie je možné vykonať písomne. Jedinou výnimkou, kedy tlmočník bude vykonávať podľa predloženého návrhu písomné úkony, je vedenie denníka a vystavovanie daňových, resp. účtovných dokladov.

K § 25

Tlmočnícke ústavy budú rovnako ako znalecké ústavy plniť funkciu metodického a rezortného centra. Hlavný rozdiel spočíva v tom že nebudú vykonávať tlmočnícku činnosť ani prekladateľskú činnosť, keďže výkon týchto činností je nanajvýš osobný a nie je ho možné vykonávať kolektívne ako u znaleckej činnosti znaleckými ústavmi. Z tohto dôvodu sa tlmočnícke ústavy ani nezapisujú do zoznamu.

V súčasnosti na Slovensku pôsobí občianske združenie - Asociácia tlmočníkov posunkovej reči nepočujúcich Slovenska v skratke ATLPRENES, ktoré od Ministerstva školstva SR získalo akreditáciu na vzdelávanie tlmočníkov posunkovej reči pre nepočujúcich. Rovnako ako toto občianske združenie, aj Jednota tlmočníkov Slovenska, tiež ako občianske združenie, bude v budúcnosti vytvárať základ pre ustanovenie za tlmočnícke a prekladateľské ústavy. Na základe tejto skutočnosti sú vytvorené dostatočné podmienky na zabezpečenie vykonania osobitných tlmočníckych alebo prekladateľských skúšok v krátkom časovom období.

K § 26

Ustanovujú sa skutkové podstaty priestupkov ktorých sa môže fyzická osoba dopustiť – neoprávnené sa vydávanie za znalca (tlmočníka a prekldateľa) a porušenie povinností uložených zákonom. Pri prejadnávaní sa bude postupovať podľa zákona o priestupkoch.

K § 27

Znalci, tlmočníci a prekladatelia sú zodpovedný za porušenie ustanovení podľa tohto zákona. Okrem toho sa zavádza aj zodpovednosť iných právnických osôb za nedodržanie povinností uložených zákonom. Postupovať sa bude podľa správneho poriadku ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodovať bude ministerstvo a v druhom stupni minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

K § 28

Minister bude mať podľa tohto ustanovenia možnosť pozastaviť výkon tej-ktorej činnosti za presne stanovených taxatívnych podmienok. Akonáhle tieto dôvody pominú, bude toto pozastavenie automaticky zrušené a znalec, tlmočník alebo prekladateľ bude môcť pokračovať vo výkone svojej činnosti. Samozrejme len v prípade, ak nebude následne vyčiarknutý zo zoznamu.

K § 29 a 31

Ministerstvo spravodlivosti podľa kompetenčného zákona zabezpečuje v celom rozsahu výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Zabezpečenie spočíva predovšetkým v jej metodickom a organizačnom riadení, vykonávaním kontroly denníka atd.. Ministerstvo ďalej prostredníctvom znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov zabezpečí vzdelávanie tak uchádzačov o výkon znaleckej činnosti, ako aj zapísaných znalcov. Upravuje sa aj postup pri vybavovaní sťažností.

K § 30

Ustanovenie zavádza povinnosť v určených odvetviach odborov znaleckej činnosti podrobiť sa overovaniu odbornej spôsobilosti. Spočíva predovšetkým v posúdení správnosti formálnych a vecných postupov pri vypracovaní znaleckých úkonov, ako aj v overení aktuálnych znalostí právnych predpisov upravujúcich výkon znaleckej činnosti, či znalosti metodík a ich aplikácii v praxi.

Upravuje sa vzdelávanie a pôsobnosť ministerstva, znaleckých respektívne tlmočníckych ústavov. Výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je nemysliteľný bez prehlbovania odbornosti, ako aj znalostí o všeobecnej právnej úpravy znaleckej, tlmočníckej, prekladateľskej činnosti a jej zmien. Doterajšie skúsenosti z praxe preukazujú, že zavedenie podmienky vzdelávania je akútne, pretože väčšina už zapísaných znalcov a tlmočníkov pracuje rutinne a neprehlbuje svoje poznatky.

K § 32

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku.

K § 33

Návrh zákona otvoril nové oblasti, ktorých úprava si vyžiada vydanie vykonávacích predpisov. Z uvedeného dôvodu a v súlade s ustanovením § 123 Ústavy Slovenskej republiky je preto Ministerstvo spravodlivosti SR poverené na vydanie vykonávacieho predpisu v rozsahu písmen a) až h).

K § 34

Návrh zákona rieši v prechodných ustanoveniach vplyv na postavenie, práva a povinnosti znalcov a tlmočníkov, vrátane znaleckých ústavov, ktoré im priznávali doterajšie právne predpisy. Aby nedošlo k stavu, že bude automaticky do zoznamu zapísaná osoba, ktorá túto činnosť nechce už vykonávať, a súčasne aby nebol porušený zákaz retroaktivity, návrh zavádza povinnosť znalca alebo tlmočníka na predloženie dokladov preukazujúcich bezúhonnosť, zaplatenia poplatku za zápis a uzatvorenie poistenia, ako aj nahlásenie údajov ktoré sa zapisujú do zoznamu v určenej lehote pod sankciu vyčiarknutia zo zoznamu. Tým sa sleduje určité „prečistenie“ radov znalcov a tlmočníkov ktorý už nebudú mať záujem o výkon svojej činnosti za nových podmienok.

Rovnako spresňuje lehotu na doplnenie si vedomostí predpísaných v návrhu pre znalcov, tlmočníkov alebo prekladateľov, ktorí budú do zoznamu zapisovaní už podľa tohto návrhu.

K § 35

Všetkým znalcom a tlmočníkom vymenovaným podľa doterajších predpisov sa prenesie postih uložený podľa doterajších predpisov aj do ďalšieho obdobia, čo znamená že po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú začínať s „čistým štítom“ ale v prípade administratívnoprávneho konania sa takto uložený postih bude považovať za „priťažujúcu okolnosť“.

Odvolanie v uvedenom prípade sa bude považovať za vyčiarknutie zo zoznamu a bude prekážkou pre zápis do zoznamu.

K § 36

Návrh sa musí vyporiadať, najmä z hľadiska zatriedenia jednotlivých znaleckých, tlmočníckych a prekladateľských úkonov, s odlišnou a roztrieštenou terminológiou, ktorá sa používala na označenie týchto úkonov iných právnych predpisoch, resp. medzinárodných zmluvách. Preto významovo a obsahovo rovnaké pojmy, ktoré sa vzťahujú k znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti, vyjadrené v týchto predpisoch odlišnými terminologickými prostriedkami sa na účely tohto zákona považujú za pojmy, ktoré sú vyjadrené terminologickými prostriedkami tohto návrhu zákona.

K § 37

Zrušuje sa zákon č. 36/1967Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vykonávacie predpisy.

K čl. II a čl. III

Ruší sa súdny poplatok a zavádza sa správny poplatok za zápis do zoznamu a za výpis zo zoznamu. Výška poplatku je daná reálnymi nákladmi na zápis a vedenie celej agendy týkajúcej sa zoznamu. Zahŕňa výdavky na denník, na vydanie preukazu a vykonávanie všetkých zmien v preukaze, náklady na softvérové vybavenie potrebné na vedenie zoznamu v elektronickej forme a jeho sprístupnenie na internete, ako aj náklady na výpis zo zoznamu.

K čl. IV

Novelizuje sa Občiansky súdny poriadok v záujme zosúladenia používaných pojmov.

K čl. V, VI, VII, VIII a IX.

Je potrebné novelizovať zákon 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorý zakazoval vykonávať pre príslušníkov znaleckú činnosť a ktorý pôsobia v Kriminalistickom a expertíznom ústave policajného zboru zriadeného pri ministerstve vnútra SR. V záujme rovnakého zaobchádzania sa novelizujú aj ostatné zákony o štátnej službe a vojenskej službe.

K čl. X.

Upravuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 10. február 2004Mikuláš Dzurindapredseda vládySlovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore