Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.07.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „ návrh zákona“), čo vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.

Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je najmä implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. Podľa tohto nariadenia bude možné monitorovať nielen dopravné prostriedky, ale aj iné veci (zbrane, doklady, platobné karty). Vzhľadom na to sa upravuje definícia monitorovania ako jedného z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a rozširuje sa okruh používateľov Schengenského informačného systému aj o orgány registrujúce lode, lodné motory, lietadlá a letecké motory.

Návrh zákona ďalej upravuje viaceré ustanovenia na základe aplikačnej praxe, ako napríklad zmeny v organizácii Policajného zboru, zrušenie menoviek na rovnošatách policajtov a úprava oprávnení a donucovacích prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku.

Do zákona sa zavádza základná štruktúra Policajného zboru – Prezídium Policajného zboru, útvary Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR a útvary Policajného zboru s miestnou pôsobnosťou. Okrem toho sa špecificky upravuje postavenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Základné pravidlá o zriaďovaní a zrušovaní útvarov ostávajú nezmenené (minister vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru).

Vypúšťa sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata bude naďalej obsahovať identifikačné číslo policajta.

Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie sa dopĺňa aj o vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Pri zaistení osoby sa upúšťa od potreby vydávať rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale spíše sa iba úradný záznam. Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb a objektov sa zavádza zákaz činnosti bezpilotných lietadiel nad určeným objektom do výšky 120 m. Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta sa navrhuje aj pri hromadnom porušení verejného poriadku. Dopĺňa sa oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu

V nadväznosti na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) sa precizuje umiestňovanie osôb obmedzených na osobnej slobode do určeného priestoru namiesto ich umiestňovania v celách policajného zaistenia.

2

Z donucovacích opatrení sa rozširuje použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a použitie služobného psa aj na ich použitie pri ohrození alebo narušení iných druhov dopráv (nielen železničnej), rozširuje sa oprávnenie použiť putá alebo spútavací opasok aj na osobu, ktorá má byť na základe rozhodnutia lekára dodaná do zdravotníckeho zariadenia a kladie aktívny odpor alebo napáda iné osoby, alebo ohrozuje svoj život alebo zdravie alebo poškodzuje majetok a technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku sa navrhuje umožniť použiť aj na vozidle, ktorého vodič mal účasť na dopravnej nehode a nezotrval na jej mieste ani sa nezdržuje v blízkosti vozidla.

V čl. II až IV sa upravujú zákony súvisiace s prevádzkou a registráciou dopravných prostriedkov iných ako sú motorové vozidlá, čo vyplýva z nových požiadaviek Schengenského informačného systému. Podľa novely zákona o civilnom letectve (čl. II) sa nanovo upravuje vedenie registra lietadiel a dopĺňa sa povinnosť pred každým zápisom lietadla alebo pri zmene zápisu preveriť v Schengenskom informačnom systéme, či je po lietadle alebo po motore lietadla vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme. Obdobne sa navrhuje povinnosť preveriť v Schengenskom informačnom systéme aj to, či nie je vyhlásené pátranie po plavidle alebo po lodnom motore (novela zákona o vnútrozemskej plavbe – čl. III) alebo po námornej lodi, rekreačnom plavidle alebo po ich motore (novela zákona o námornej plavbe – čl. IV).

V novele zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (čl. V) sa upravujú odlišnosti pôsobenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ako znaleckého ústavu.

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. júna 2022 okrem zmien súvisiacich so Schengenským informačným systémom, ktoré nadobudnú účinnosť rozhodnutím Komisie.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy (pozitívny) a na podnikateľské prostredie (negatívny); uvedené vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh nebude mať vplyv na informatizáciu, na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 19/zv. 7)

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)

Termín začiatku a ukončenia PPK

16. 7. 2021 – 27. 7. 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

20. 8 – 10. 9. 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

december 2021

2.Definovanie problému

Potreba vypracovať návrh zákona vyplýva z dôvodu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 07. 12. 2018) v platnom znení. Nariadenie (EÚ) 2018/1862 rozširuje okruh používateľov Schengenského informačného systému pre orgány registrujúce lode a lodné motory, lietadlá a letecké motory. Ďalej sa pozmeňuje inštitút monitoringu, pričom je možné vykonávať monitorovanie aj po ďalších veciach, čím sa rozšíri doterajší okruh objektov, po ktorých je možné vykonávať monitorovanie.

3.Ciele a výsledný stav

Udelenie prístupu k údajom v Schengenskom informačnom systéme pre orgány registrujúce lode a lodné motory, lietadlá a letecké motory. Nastavenie pravidiel a činností dotknutých orgánov v prípade stotožnenia registrovaného objektu s objektom v pátraní.

4.Dotknuté subjekty

-fyzické osoby

-vlastník objektu registrovaného v Schengenskom informačnom systéme

-záložný veriteľ

-Dopravný úrad

5.Alternatívne riešenia

Alternatívnym riešením je ponechanie súčasného stavu (nulový variant). V tomto prípade by to znamenalo nesplnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/1862 a zároveň absenciu právnej úpravy v danej oblasti.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vykonávací predpis ministerstva dopravy k leteckému zákonu, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o zápis

4

objektu do príslušných registrov, žiadosti o zmenu údajov zapísaných v registri, žiadosti o výmaz objektu z registra; náležitosti žiadosti o predbežné pridelenie registrovej značky lietadlu a podrobnosti o prideľovaní registrových značiek a špeciálnych registrových značiek.

7.Transpozícia práva EÚ

Návrhom zákona sa v niektorých parciálnych ustanoveniach upravuje transpozícia smernice Rady 2004/82/ES a smernice (EÚ) 2016/681 bez toho, aby dochádzalo k prekračovaniu minimálnych požiadaviek požadovaných EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Implementácia nariadenia (EÚ) 2018/1862 bude predmetom schengenského hodnotenia, ktoré sa uskutoční v roku 2024. Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis je upravený nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Vybrané vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie sú definované vo vzťahu k ustanoveniam v čl. V predkladanej novely zákona, ktorou sa upravuje zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve.

Návrhom zákona nedochádza k zavádzaniu nových povinností, nových správnych poplatkov a ani k zmene výšky aktuálne platných správnych poplatkov. Z tohto dôvodu nevznikajú na podnikateľské prostredie nové priame finančné náklady [dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality; iné poplatky], nové nepriame finančné náklady a ani nové administratívne náklady.

Návrhom zákona nie je možné jednoznačne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov a prínosov, keďže nie je možné konkrétne určiť počet vybraných správnych poplatkov (výška správnych poplatkov sa nemení) a pokút (zavádzajú sa nové sankcie). Správne poplatky vyberané Dopravným úradom za jednotlivé služby sú nepravidelné.

Návrhom zákona vznikajú nové Iné vplyvy na podnikateľské prostredie – sankcie (pokuta, priestupok). V súvislosti s kompetenciou Dopravného úradu udeliť sankcie sa predpokladá, že na základe doterajších

5

skúseností z uplatňovania zákona č. 143/1998 Z. z. si osoby činné v civilnom letectve budú plniť stanovené povinnosti. Súčasne sa poukazuje na skutočnosť, že sa stanovujú dostatočne odrádzajúce sankcie. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že stanovené povinnosti budú osobami činnými v civilnom letectve dodržiavané.

11.Kontakt na spracovateľa

Pre oblasť návrhu zákona týkajúcu sa implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862:

Peter Lőrincz,

národná ústredňa SIRENE, úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia PZ,

tel: 0961056520,

peter.lorincz@minv.sk

Michal Hýsek,

sekcia civilného letectva, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,

tel: 02/59494617,

michal.hysek@mindop.sk

12.Zdroje

Pri príprave návrhu zákona boli zohľadnené závery rokovaní medzirezortnej pracovnej skupiny zriadenej pre účely implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 a závery schengenského hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, ktoré upozornilo na nesúlad so Smernicou Rady 2004/82/ES o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich. Pri tvorbe doložky vybraných vplyvov boli podkladom interné dokumenty Ministerstva dopravy a výstavby SR a Dopravného úradu.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 130/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu doplniť chýbajúce časti doložky – 1. Základné údaje – doplniť termíny, 8. Preskúmanie účelnosti – doplniť časovú lehotu a indikátory, 11. Kontakt na spracovateľa a 12. Zdroje – odkiaľ predkladateľ čerpal.

Pripomienky boli zapracované

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

1 720

2 660

3 100

4 900

v tom:kapitola VPS

1 720

2 660

3 100

4 900

z toho:

- vplyv na ŠR

1 720

2 660

3 100

4 900

Rozpočtové prostriedky

1 720

2 660

3 100

4 900

EÚ zdroje

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

v tom:

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom:

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Výber správnych poplatkov prostredníctvom služby E-kolok zabezpečuje Slovenská pošta. Dopravný úrad zabezpečujú len evidenciu týchto správnych poplatkov.

7

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý predstavuje príjem štátneho rozpočtu vo forme správnych poplatkov. Výška tohto vplyvu je odhadom určená na základe expertného výpočtu. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy budú predstavovať správne poplatky v sumách uvedených v tabuľke č. 1, ktoré budú vyberané za úkony vykonané Dopravným úradom.

Výšku pokút nie je možné určiť ani expertným odhadom.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Novelou zákona č. 143/1998 Z. z. sa precizuje platná právna úprava a zavádza sa nová právna úprava vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ v platnom znení.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Správne poplatky, pokuty

Na základe návrhu zákona nie je možné exaktne kvantifikovať charakter a rozsah celkových príjmov, keďže nie je možné konkrétne určiť počet pokút a správnych poplatkov a tým aj príslušných súm, ktoré budú vybraté. Navyše podľa § 6 ods. 2 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych

8

poplatkoch v znení neskorších predpisov platí, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe návrhu podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50 % z poplatku určeného podľa sadzobníka; v týchto prípadoch sa však poplatok znižuje najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou návrhu prílohy, uplatní sa znížená sadzba poplatkov podľa prvej vety len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe. Aj vzhľadom na uvedené nie je možné jednoznačne určiť sumu vybratých správnych poplatkov, keďže nie je možné jednoznačne určiť počet podaní, ktoré budú podané elektronicky a ktoré budú podané zaužívaným spôsobom.

Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu vychádza z expertného odhadovaného výpočtu predpokladaných úkonov, ktoré budú spoplatnené správnymi poplatkami.

Predmetný odhad vybratých správnych poplatkov bude príjmom rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Výpočet predpokladaného príjmu do štátneho rozpočtu za vybraté pokuty nie je možné určiť, pretože sa predpokladá, že osoby činné v civilnom letectve a osoby, ktorým povinnosti vyplývajú z príslušných právnych predpisov, si budú plniť svoje povinnosti a pokuta sa uplatní len v krajnom prípade.

9

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1 v tom: Administratívne poplatky (221004)

1 720

2 660

3 100

4 900

odhad príjmov formou správnych poplatkov

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 720

2 660

3 100

4 900

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

10

Tabuľka č. 4

kapitola

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2 v tom: transfery prijímateľom príspevku (644001)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2 v tom: kapitálové transfery prijímateľom príspevku (723001)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

11

Tabuľka č. 5

kapitola

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

0

Spolu = A+B+C+D

0

0

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

0

13

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

14

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Návrhom zákona nedochádza k zavádzaniu nových povinností, nových správnych poplatkov a ani k zmene výšky aktuálne platných správnych poplatkov. Z tohto dôvodu nevznikajú na podnikateľské prostredie nové priame finančné náklady [dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality; iné poplatky], nové nepriame finančné náklady a ani nové administratívne náklady.

Úprava § 26 zákona č. 143/1998 Z. z. do navrhovanej podoby zohľadňuje potrebu súvisiacu s implementáciou nariadenia (EÚ) 2018/1862 v platnom znení. V súčasnosti oblasť registra lietadiel Slovenskej republiky upravuje okrem § 25 a 26 zákona č. 143/1998 Z. z. aj letecký predpis L 7 Značky štátnej príslušnosti a registrové značky lietadiel. Z dôvodu prehľadnosti úpravy danej oblasti týkajúcej sa registra lietadiel Slovenskej republiky sa navrhuje „presunúť“ ustanovenia z leteckého predpisu L 7 priamo do zákona č. 143/1998 Z. z., aby bola na „jednom mieste“ upravená problematika registra lietadiel Slovenskej republiky aj z dôvodu potreby preverovať, či je po lietadle alebo motore lietadla vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

--

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Nedochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Zmena regulácie neovplyvňuje cezhraničné investície.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Neovplyvní dostupnosť základných zdrojov.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Zmena regulácie neovplyvňuje inovácie, vedu a výskum.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

--

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

15

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrhom zákona vznikajú nové Iné vplyvy na podnikateľské prostredie – sankcie a pokuty. V súvislosti s kompetenciou Dopravného úradu udeliť sankcie sa predpokladá, že na základe doterajších skúseností z uplatňovania zákona č. 143/1998 Z. z., si osoby činné v civilnom letectve budú plniť stanovené povinnosti. Súčasne sa poukazuje na skutočnosť, že sa stanovujú dostatočne odrádzajúce sankcie. Z uvedených dôvodov sa predpokladá, že stanovené povinnosti budú osobami činnými v civilnom letectve dodržiavané.

Podľa návrhu § 51 ods. 4 písm. c) zákona č. 143/1998 Z. z. Dopravný úrad uloží pokutu do 3 300 eur osobe, ktorá nepožiada ako vlastník lietadla o zmenu údajov zapísaných v registri lietadiel do 30 dní odo dňa, keď takáto zmena nastala.

Podľa návrhu § 53 ods. 1 písm. o) zákona č. 143/1998 Z. z. Priestupku na úseku civilného letectva sa dopustí ten, kto nepožiada ako vlastník lietadla o zmenu údajov zapísaných v registri lietadiel do 30 dní odo dňa, keď takáto zmena nastala.

Podľa návrhu § 53 ods. 2 písm. j) zákona č. 143/1998 Z. z. Dopravný úrad uloží pokutu od 100 eur do 2 000 eur.

16

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 77, 79, 82, 85, 87, 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení

b) v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23. 3. 2016) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. EÚ L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení

gestor: Ministerstvo vnútra SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7. 12. 2018) v platnom znení

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo financií SR

17

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14. 11. 2019)

gestor: Ministerstvo vnútra SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 172, 17. 5. 2021)

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo kultúry SR

-rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 18. 12. 2007)

gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Ú. v. EÚ L 261, 6. 8. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 19/zv. 7)

gestor: Ministerstvo vnútra SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016)

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolugestori: Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Ministerstvo financií SR

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

-Komisia najneskôr 28. decembra 2021 prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví dátum začiatku prevádzky Schengenského informačného systému, čím sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1862 stanú účinnými

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

18

-smernica Rady 2004/82/ES je úplne prebratá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 je úplne prebratá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

-úplný

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 23 (§ 2 ods. 4, § 29a ods. 4)

Ako jedna zo základných úloh Policajného zboru sa explicitne dopĺňa aj to, že Policajný zbor je úradom pre vyhľadávanie majetku, keďže v súčasnosti takéto výslovné určenie Policajného zboru ako úradu absentuje. Úlohou úradu pre vyhľadávanie majetku je zjednodušenie vypátrania a identifikácie príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, ktorý môže byť predmetom príkazu vydaného príslušným justičným orgánom na jeho zmrazenie, zaistenie alebo konfiškáciu v priebehu trestného, alebo ak je to možné podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, občianskoprávneho konania. Vzhľadom na to sa tiež explicitne dopĺňa aj oprávnenie žiadať banky o informácie o ich klientoch.

K bodu 2 (§ 4)

Ustanovenie o organizácii Policajného zboru reaguje na potrebu zakotvenia rámcového základného organizačného členenia Policajného zboru (prezídium, útvary s celoštátnou pôsobnosťou a útvary s miestnou pôsobnosťou). Zároveň takéto členenie vytvára legislatívny podklad na vytvorenie organizačnej štruktúry Policajného zboru, ktorá bude flexibilne reagovať na vývoj bezpečnostnej situácie s cieľom profesionálne zabezpečiť ochranu verejného poriadku, bezpečnosť a boj proti zločinnosti v komplexe systému bezpečnostných služieb.

Úlohou Prezídia Policajného zboru je riadiaca, metodická a kontrolná činnosť vo vzťahu k službám Policajného zboru a výkonu služobných činností. Jeho súčasťou sú aj útvary Policajného zboru strategického riadenia poskytujúce servis a podporu služieb Policajného zboru.

Útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky predstavujú samostatné osobitné útvary tvoriace súčasť Policajného zboru. V súčasnosti je ním napr. Národná kriminálna agentúra, ktorá je príslušná na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach patriacich do právomoci Špecializovaného trestného súdu.

Útvarmi s miestnou pôsobnosťou sú v súčasnosti krajské riaditeľstvá Policajného zboru, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a základné útvary Policajného zboru.

Podrobnejšie organizačné členenie Policajného zboru zákon ponecháva v kompetencii ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru, aby organizačná štruktúra nebola v zákone stanovená príliš fixne a nebránila pružnému reagovaniu na zmeny bezpečnostnej situácie s cieľom operatívne reagovať na súčasné a vznikajúce hrozby. Takáto voľne nastavená

19

podrobnejšia organizácia súvisí aj s pripravovanými organizačným zmenami v Policajnom zbore, ktorých účelom bude vytvorenie moderného Policajného zboru umožňujúceho výkon kvalitnejšieho a efektívnejšieho plnenia služobných povinností so zámerom zvýšiť kvalitatívny posun pozitívneho vnímania Policajného zboru v očiach verejnosti.

Osobitne sa zakotvuje postavenie a základné úlohy Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru priamo v zákone, pretože táto zložka Policajného zboru plní, najmä v trestnom konaní, nezastupiteľné odborné úlohy. Vzhľadom na to, že kriminalistický a expertízny ústav už v súčasnosti vykonáva znaleckú činnosť v prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie a ide o špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti zapísanom v zozname, navrhuje sa, aby sa na základe zákona zapisoval do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako znalecký ústav.

K bodom 3 až 6 [§ 13 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c), § 14 ods. 3 a 4]

Povinnosť príslušníka Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti používať menovku bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená zákonom č. 155/2003 Z. z. V mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov však dochádza k osočovaniu, vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov. Navrhuje sa preto zrušenie povinnosti policajta pri výkone služobnej činnosti používať menovku. Zrušením tejto povinnosti by sa dosiahlo rešpektovanie súkromného a rodinného života nielen policajtov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Zákonom upravenou povinnosťou policajta nosiť na služobnej rovnošate menovku s menom, priezviskom a akademickým titulom policajta je Slovenská republika ojedinelá v rámci okolitých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie.

K bodom 7 a 8 (§ 17 ods. 1, § 17a)

V súčasnosti v oprávnení požadovať vysvetlenie absentuje možnosť požadovať potrebné vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. V prípade postupu podľa platnej právnej úpravy nie je pri podaní informácie pri odhaľovaní trestného činu podľa § 17a upravená možnosť spísania zápisnice, ani predvedenia osoby na útvar Policajného zboru. Zlúčením oboch ustanovení zjednotíme možnosti postupu v tomto štádiu odhaľovania protispoločenskej činnosti. Analogicky je oprávnenie ustanovené aj v Českej republike.

Po zapracovaní požadovania potrebného vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu do oprávnenia podľa § 17 je ustanovenie § 17a bezpredmetné.

K bodu 9 (§ 18 ods. 8, § 19 ods. 7, § 29 ods. 6, § 43 ods. 2 a § 64 ods. 2)

Ide o formálnu úpravu, ktorou sa zjednocuje gramatický výraz pri úradných záznamoch.

K bodu 10 [§ 19 ods. 1 písm. b)]

Oprávnenie zaistiť osobu sa rozširuje z osoby pristihnutej pri páchaní priestupku aj na osoby, ktoré sa dopúšťajú iného správneho deliktu, pretože ide tiež o (obdobné) protiprávne konanie, pričom v praxi nie je možné vždy hneď rozlíšiť, či sa osoba dopúšťa priestupku alebo iného správneho deliktu. Aj pri inom správnom delikte bude platiť to isté, čo pri priestupku – teda, že zaistiť osobu možno len vtedy , ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Pri každom zaistení osoby navyše platí základná zásada primeranosti (§ 8 ods. 1), podľa ktorej je vykonávaní služobnej činnosti policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a

20

nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.

K bodom 11 a 12 (§ 19 ods. 2 a 3)

Navrhované spísanie úradného záznamu namiesto vydávania rozhodnutia nastavuje právne logickejší postup pri zaisťovaní osôb podľa zákona o Policajnom zbore, a to bez reálnej ujmy na právach zaistených osôb. Pre príslušníkov Policajného zboru pôjde formálne o zjednodušenie administratívy, pretože pri zaistení osoby už nebudú vydávať rozhodnutie o zaistení osoby, ale spíšu úradný záznam, ktorým zaistenú osobu odovzdajú následne policajtovi na útvare Policajného zboru. Samotná zaistená osoba však tiež bezodkladne dostane potvrdenie o zaistení s uvedením dôvodu a presného času zaistenia.

Napráva sa tým nevhodne zakotvený procesný postup pri zaisťovaní osôb. Zaistenie osoby je oprávnenie policajta, pričom pri žiadnom inom oprávnení sa rozhodnutie nevydáva (napr. zaistenie veci, zákaz vstupu na určené miesta, príp. obmedzenie osobnej slobody použitím donucovacích prostriedkov). Keďže je to oprávnenie policajta, k zaisteniu osoby dôjde jeho samotným uplatnením (obmedzením osobnej slobody), teda následné vydávanie rozhodnutia je už bezpredmetné. Ide teda obdobne ako v prípade iných oprávnení policajta, o bezprostredný zásah do práv osôb, kedy preventívne formálne rozhodovanie nie je možné. Podobný mechanizmus existuje tiež pri vykázaní zo spoločného obydlia (§ 27a), kedy policajt ani v tomto prípade nevydáva rozhodnutie, ale iba potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe.

Správnym konaním je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb. Zaistenie osoby však nie je oblasť verejnej správy (ale verejnej moci) a po zaistení osoby sa už nerozhoduje o právach či povinnostiach (k obmedzeniu osobnej slobody už došlo). Vydávanie rozhodnutia preto nemá žiadne konštitutívne účinky, nanajvýš tak deklaratórne, čo plne nahradzuje potvrdenie o zaistení. Taktiež aj možnosť podať opravný prostriedok do 15 dní je úplne formálna – zaistenie nemôže trvať dlhšie ako 24 hodín, resp. 48 hodín. Identické postupy sa uplatňujú aj pri zaisťovaní osôb inými bezpečnostnými zložkami v Slovenskej republike – viď napr. § 41 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe alebo § 13ba a § 48 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Taktiež pri zadržaní osoby podľa § 85 Trestného poriadku sa nevydáva rozhodnutie, ale iba spisuje zápisnica.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné nahradenie rozhodnutia o zaistení úradným záznamom a potvrdením o zaistení neznemožňuje následné právne možnosti pre zaistenú osobu. Tieto totiž ani v súčasnosti nie sú naviazané na rozhodnutie, resp. možno ich uplatniť aj bez vydaného formálneho rozhodnutia.

Nezákonný postup pri zaisťovaní bude naďalej dôvodom na uplatňovanie si nárokov z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj akýkoľvek nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, teda nie je potrebné preukazovať existenciu nezákonného rozhodnutia. Ústavnú sťažnosť podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

21

K bodom 13 až 15 (§ 21 ods. 4, 6 a 9)

Postup pri vrátení zaistenej veci sa zosúlaďuje s obdobným postupom podľa Trestného poriadku. Ide najmä o vypustenie povinnosti oprávnenej osoby uhradiť štátu náklady za úschovu zaistenej veci, určenie osoby, ktorej sa má zaistená vec vrátiť a postup pri pochybnostiach o tom, komu sa má zaistená vec vrátiť.

K bodom 16 a 46 (§ 21 ods. 12, § 69o ods. 6, § 81 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na aktuálne znenie legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 17 (§ 22 ods. 1, § 28 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným vypustením odsekov 3 a 4 v § 14.

K bodom 18 a 19 (§ 23 ods. 1, § 25 ods. 4 a 5)

Doplnenie oprávnenia na usmerňovanie pohybu (letu) bezpilotného lietadla (dronu) sa navrhuje vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe. Bezpilotné prostriedky sú stále viac využívané na monitorovanie pohybu a činnosti určených (chránených) osôb, čo predstavuje hrozbu pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb a určených objektov. Okrem doplnenia tohto oprávnenia sa tiež explicitne navrhuje priamo zákonom zakázať činnosť bezpilotných lietadiel do výšky 120 m nad vymedzenými objektmi (pracovisko, bydlisko alebo rezidencia prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR, predsedu vlády SR a predsedu Ústavného súdu SR a objekt, v ktorom sa konajú pravidelné rokovania Národnej rady SR, vlády SR a Ústavného súdu SR). Tento zákaz bude na daných objektoch vhodným spôsobom vyznačený.

K bodu 20 (§ 27a ods. 1)

Uvedeným návrhom dochádza k spresneniu počítania doby pri vykázaní osoby zo spoločného obydlia (14 dní) tak, aby sa do nej bez pochýb rátal aj samotný deň vykázania.

K bodu 21 (§ 28 ods. 3)

Z praxe sú časté prípady, že na verejne prístupných miestach dochádza k hromadnému porušovaniu verejného poriadku, pričom policajt nemá oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesto, a zabezpečiť obnovenie verejného poriadku.

K bodom 22 a 52 (§ 29a ods. 1 a 4, § 72a ods. 1, príloha č. 3)

Zjednocuje sa používanie pojmu „legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu“ v celom zákone.

K bodu 24 (§ 29b)

Ustanovenie reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online, podľa ktorého má každý členský štát určiť orgán príslušný na vydávanie príkazov podľa čl. 3 a na kontrolu príkazov podľa čl. 4. Navrhuje sa preto oprávnenie na vydanie príkazu voči poskytovateľovi hostingových služieb na odstránenie teroristického obsahu online alebo na znemožnenie prístupu k nemu, pričom postup, lehoty, povinnosti, vzory príkazov, komunikačné kanály a ostatné náležitosti sú upravené v tomto priamo vykonateľnom akte EÚ.

22

K bodu 25 (§ 32a)

Na základe skúseností z aplikačnej praxe je vhodné upraviť samostatným ustanovením oprávnenie policajta vyžadovať vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu orientačnou dychovou skúškou alebo inej návykovej látky, ak je to nevyhnutné v súvislosti s vykonávaným úkonom. Dôvodom je najmä skutočnosť, že schopnosť osoby, s ktorou policajt vykonáva úkony súvisiace s objasňovaním protiprávneho konania, napríklad výsluch, konfrontácia, rekonštrukcia, môže byť požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok ovplyvnená. Pokiaľ totiž nie je preukázateľne vylúčená možnosť ovplyvnenia osoby alkoholom alebo inou návykovou látkou, môže byť takto vykonaný dôkaz spochybnený.

K bodu 26 (§ 33 ods. 1)

Podľa § 33 ods. 1 zákona môže policajt v obvode železničných dráh na zaistenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy využiť taxatívne vymenované oprávnenia. Praktický výkon služby však ukazuje, že uvedené oprávnenia policajta by bolo potrebné realizovať aj pri zaisťovaní ďalších úloh Policajného zboru v obvode železničnej dráhy, napríklad pri obnove verejného poriadku na železničných staniciach či zastávkach. Navrhovaná zmena to umožní vykonať.

K bodu 27 (§ 36)

Doplnenie sa predkladá z dôvodu zefektívnenia boja s hybridnými hrozbami. Nie vždy je možné každé jednotlivé konanie definovať ako trestný čin extrémizmu a subsumovať ho pod už uvedený dôvod na použitie informačno-technických prostriedkov. Viacero zdanlivo nesúvisiacich konaní, ktoré jednotlivo nenapĺňajú znaky trestného činu, môžu byť v spojitosti vážnou hrozbou pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Túto spojitosť odhaliť použitím iných metód alebo prostriedkov je prakticky nemožné alebo neúčinné. Pokiaľ nedôjde k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, či v prípade jednotlivých konaní alebo v ich spojitosti, nebude založená trestnoprávna zodpovednosť ich aktérov.

K bodom 28 a 49 (§ 38a ods. 1, § 39 ods. 2, § 77e ods. 4 a 5, § 77d ods. 1)

Ide o aktualizáciu pojmu „ochrana štátnej hranice“, ktorý pochádza z neplatného zákona č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice a už nie je právne relevantným. Pojem „kontrola hraníc Slovenskej republiky“ je definovaný v čl. 2 ods. 10 Kódexu schengenských hraníc [nariadenie (EÚ) 2016/399].

K bodom 29 a 30 (§ 39 ods. 1 a 3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach pozmenilo inštitút monitoringu, pričom je možné vykonávať monitorovanie aj po ďalších veciach (zbraň, doklady, platobné karty), čím sa rozšíri doterajší okruh objektov, po ktorých je možné vykonávať monitorovanie.

K bodu 31 (§ 49a)

V úsilí o ďalší rozvoj medzinárodného dialógu medzi medzinárodnými orgánmi zriadenými zmluvami Rady Európy vrátane CPT (tzv. treaty bodies) predložila Slovenská republika, plniac si svoje medzinárodné záväzky, odpoveď na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. až 28. marca 2018. Správa bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 283/2019.

Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v bode č. 15 správy odporúčal, aby každé policajné zariadenie, kde sa môžu

23

nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode, bolo vybavené jednou alebo viacerými primerane zabezpečenými miestnosťami na účely zadržiavania osôb. Na uvedené odporúčanie reaguje predkladaný návrh, ktorý precizuje oprávnenie policajta umiestniť osobu obmedzenú na osobnej slobode v určenom priestore vytvorenom na útvare Policajného zboru, a to za splnenia podmienok presne vymedzených v zákone. Uvedené ustanovenie nadväzuje na širšie koncipované oprávnenie policajta prikázať osobe za splnenia zákonných podmienok zotrvať na určenom mieste a zužuje okruh osôb, ktorým môže byť prikázané zotrvať v určenom priestore.

Okruh osôb, ktoré možno umiestniť do určeného priestoru je takmer totožný s okruhom osôb, ktoré možno umiestniť do cely policajného zaistenia. Pôjde teda najmä o osoby zaistené podľa § 19 zákona o Policajnom zbore, zadržané osoby, zatknuté, o svedka, ktorého osobná sloboda bola obmedzená na základe príkazu súdu, o osobu, ktorá je prevzatá policajtom na vykonanie procesných úkonov z väzby, z výkonu trestu odňatia slobody alebo o osobu, ktorá má byť dodaná do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody. Tieto osoby možno umiestniť do určeného priestoru namiesto do cely vtedy, ak je takýto priestor na policajnom útvare vytvorený a nie je účelné túto osobu umiestniť do cely.

Na rozdiel od ciel bude možné do určeného priestoru umiestniť aj predvedenú osobu, avšak len na vykonanie úkonu, ktorý neznesie odklad a len na čas nevyhnutne potrebný, samozrejme za predpokladu splnenia základných podmienok, a to že je to nevyhnutné pre ochranu života, zdravia, majetku, ochranu práv a slobôd alebo ak je dôvodná obava z úteku. Ak je teda osoba predvedená na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia alebo na preukázanie totožnosti, jej predvedenie je vyslovene viazané na účel podania vysvetlenia a preukázania totožnosti a tento účel je potrebné naplniť bezodkladne po predvedení na útvar Policajného zboru a nepredlžovať obmedzenie osobnej slobody predvedenej osoby čakaním v určených priestoroch.

Základné podmienky umiestňovania osôb do určeného priestoru budú rovnaké ako pri umiestňovaní osôb do ciel (oddelené umiestňovanie osôb rôzneho pohlavia alebo osôb mladších ako 18 rokov a dospelých osôb, odobratie potenciálne nebezpečných vecí pred umiestnením a ich vrátenie pri prepustení, atď.). O umiestnení osoby do určeného priestoru sa spíše úradný záznam a osoba bude mať právo na lekárske vyšetrenie za rovnakých podmienok ako osoba umiestnená v cele.

K bodu 32 [§ 51 ods. 1 písm. f), § 53 ods. 1 písm. b)]

Umožňuje sa využiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a služobného psa aj v prípade narušenia bezpečnosti a plynulosti iného druhu dopravy ako len železničnej.

K bodu 33 [§ 52 ods. 1 písm. e)]

V súvislosti s prípadmi lekárskych vyšetrení psychicky chorých a liečených osôb, kedy ošetrujúci lekár žiada o pomoc Policajný zbor s poukazom na § 72 zákona o Policajnom zbore z dôvodu zabezpečenia ochrany jeho života a zdravia, sa navrhuje doplniť možnosť použitia pút. V prípadoch, keď lekár rozhodne, že zdravotný stav ošetrovaného si vyžaduje hospitalizáciu, sa psychicky chorá osoba vo veľkej väčšine prípadov začne správať agresívne až nepríčetne. Začne napádať ošetrujúceho lekára, rodinných príslušníkov, členov policajnej hliadky a častým sprievodným javom takéhoto agresívneho správania je aj to, že v stave nepríčetnosti dochádza k seba poškodzovaniu psychicky chorého, čo si vyžaduje okamžité zakročenie príslušníkov Policajného zboru. Takéto agresívne správanie pokračuje aj počas transportu do nemocnice na psychiatrické oddelenie, pričom z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti počas prevozu a taktiež zabezpečenia ochrany života a zdravia všetkých zúčastnených osôb, ako aj samotnej psychicky chorej osoby, môže byť potrebné použiť

24

donucovací prostriedok, akým sú putá. Súčasné znenie § 52 zákona o Policajnom zbore však neumožňuje zákonným spôsobom použiť uvedený donucovací prostriedok v takejto situácii.

Za predpokladu, že psychicky chorý pacient začne napádať lekára, policajtov, prípadne iné osoby alebo poškodzovať majetok, sa teoreticky dopúšťa hneď niekoľkých priestupkov, a teda zákon v takom prípade umožňuje policajtom takúto osobu predviesť na najbližší útvar Policajného zboru. Zaujať takýto postoj k riešeniu vyššie uvedenej situácie však považujeme za nesprávne a určite aj za neetické, pretože primárnym záujmom zákona je ochrana života a zdravia psychicky chorej osoby. Takúto osobu je potrebné čo najrýchlejším spôsobom previesť do príslušného zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej zdravotníckej starostlivosti a zahájenia účinnej liečby a nie začínať neúčelné konanie o priestupku.

K bodu 34 [§ 55 písm. e)]

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie policajta použiť technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku aj v prípade účasti vodiča na dopravnej nehode a jeho nezotrvania na mieste dopravnej nehody. Ide o prípad, kedy si vodič, ktorý mal účasť na dopravnej nehode nesplnil povinnosti vodiča, a to zotrvať na mieste dopravnej nehody. Doplnenie uvedeného dôvodu na použitie tohto technického prostriedku bude mať pozitívny vplyv na rýchlosť objasňovania dopravnej nehody povereným policajtom.

K bodu 35 (poznámka pod čiarou k odkazu 18ad)

Ustanovenia upravujúce prevádzku Schengenského informačného systému boli vyňaté zo Schengenského dohovoru a boli vydané nové právne akty Európskej únie regulujúce prevádzku Schengenského informačného systému a k týmto je potrebné upraviť odkaz pod čiarou.

K bodom 36 a 38 (§ 69 ods. 9 a 11)

Nakoľko poskytovanie údajov zo Schengenského informačného systému a z databázy Interpolu sa líši čo sa týka okruhu oprávnených subjektov, je potrebné, aby bol súčasný odsek 9 rozdelený na dva samostatné odseky a informácie boli poskytované z každej databázy v súlade s medzinárodnými podmienkami používania týchto systémov.

K bodu 37 [§ 69 ods. 9 písm. g) a h)]

Nové právne akty Európskej únie k prevádzke Schengenského informačného systému stanovujú nové subjekty, ktoré majú oprávnenie prístupu k údajom v Schengenskom informačnom systéme na účely registrácie lodí a lietadiel a o tieto je potrebné rozšíriť súčasný okruh oprávnených orgánov.

K bodu 39 [§ 69 ods. 1 písm. a)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v doplnení poznámky pod čiarou, ktorou sa reaguje na ostatnú novelu zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorá umožnila orgánu štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov získavať informácie a osobné údaje od útvarov Policajného zboru s cieľom zistenia identity používateľa elektronických komunikačných služieb, ktorý ponúka na predaj, kúpu alebo výmenu exempláre.

25

K bodu 40 (§ 69i ods. 1)

Na základe čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/681 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti vytvorila Európska komisia zoznam krajín s režimom zberu PNR údajov v rámci EÚ. Tento zoznam aj pravidelne aktualizuje. Z tohto dôvodu nie je potrebné duplikovať túto informáciu v leteckej informačnej príručke, ktorá nemá právnu váhu.

K bodu 41 (§ 69i ods. 6)

Pre leteckých dopravcov je to upresňujúce ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že tzv. API údaje (API údaje sú údajmi o cestujúcich – podskupinou PNR údajov – ktoré sa spracúvajú na účely predchádzania nelegálnej migrácie a uľahčenia hraničnej kontroly) musí letecký dopravca vždy zaslať pri letoch mimo schengenský priestor. Táto povinnosť explicitne vyplýva z čl. 3 smernice Rady 2004/82/ES o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich.

Zároveň sa dopĺňa povinnosť pre leteckého dopravcu vymazať API údaje, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES v platnom znení.

K bodu 42 (§ 69j ods. 6)

Záznamy o cestujúcich sa porovnávajú s údajmi v iných informačných systémoch aj pri činnosti podľa písmena c) na základe individuálnych posudzovaní tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv cestujúceho.

K bodu 43 (§ 69m ods. 3)

V nadväznosti na výklad čl. 12 odsek 3 písm. ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/681 členskými štátmi, ako aj samotnou Európskou komisiou, sa vypúšťa podmienka, že osoba, ktorá dáva súhlas o použití pseudonymizovaného súhlasu, musí byť z národnej ústredne.

K bodu 44 (§ 69n ods. 2)

V čl. 6 ods.1 smernice Rady 2004/82/ES sa uvádza, že údaje v rozsahu podľa prílohy č. 4 písm. a) až g) musia byť po prenose do 24 hodín vymazané útvarom Policajného zboru na hraničnom priechode na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja s nelegálnou migráciou, ak nie sú potrebné na plnenie iných úloh. Ide napríklad o spracovanie údajov pre potreby správneho konania vo veci správneho deliktu leteckej spoločnosti, ktorá na územie SR neoprávnene prepravila štátneho príslušníka tretej krajiny alebo na účely administratívneho vyhostenia cudzinca, ktorý bol prepravený letecky na územie SR alebo iné obdobné spracovanie, ktoré si vyžaduje čas dlhší ako 24 hodín.

K bodu 45 (§ 69o ods. 2)

Ustanovuje sa spodná hranica správneho deliktu. Vychádza sa z čl. 4 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2004/82/ES, podľa ktorej za nedodanie API údajov sa musí leteckým dopravcom uložiť pokuta najmenej 3 000 eur.

K bodu 47 (§ 70 ods. 1)

Okrem legislatívno-technického nahradenia pojmu „ochrana štátnej hranice“ pojmom „kontrola hraníc Slovenskej republiky“ sa navrhuje, aby najmä v súvislosti s realizáciou opatrení v boji s pandémiou ochorenia Covid-19 bolo možné použiť profesionálnych vojakov počas krízovej situácie na základe rozhodnutia vlády SR aj bez potreby nariaďovať im výkon mimoriadnej služby.

26

K bodu 48 (§ 77c ods. 5)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol vytvorený stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Stály zbor tvoria štyri kategórie operačných pracovníkov: kategória 1 – stáli zamestnanci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) nasadení ako členovia tímov v operačných oblastiach; kategória 2 – pracovníci dlhodobo vyslaní do agentúry z členských štátov; kategória 3 – pracovníci z členských štátov, ktorí sú pripravení byť poskytnutí agentúre na krátkodobé nasadenie a kategória 4 – rezerva rýchleho zásahu.

Frontex nasadzuje členov stáleho zboru v členských štátoch, pričom takéto nasadenie musí na svojom území povoliť hostiteľský členský štát a musí sa riadiť uplatniteľným právom Únie, vnútroštátnym alebo medzinárodným právom. Keďže nejde o príslušníkov polície iného štátu, na odstránenie možných pochybností a aplikačných problémov sa výslovne dopĺňa aj možnosť pôsobenia členov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na našom území. Členovia stáleho zboru budú mať v prípade nasadenia oprávnenia a povinnosti policajta, pričom nariadenie (EÚ) 2019/1896 striktne určuje možnosti ich nasadenia, podmienky, rozsah a spôsob výkonu ich právomocí, atď.

K bodu 50 (§ 77d ods. 3)

Dobrovoľného strážcu poriadku prijíma a schvaľuje obligatórne riaditeľ útvaru Policajného zboru po overení jeho spôsobilosti. Keďže ide o dobrovoľného strážcu poriadku, ktorý bude vykonávať službu v prítomnosti policajta v služobnom obvode, je dôležité, aby mal možnosť navrhnúť osobu aj Policajný zbor.

K bodu 51 (§ 82ab)

Kvôli navrhovaným zmenám v § 4 a v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa z dôvodu právnej istoty navrhuje jednoznačne v legislatíve upraviť, že útvar kriminalisticko-expertíznych činností podľa doterajších predpisov sa považuje za Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.

K bodom 53 až 55 (príloha č. 5)

V transpozičnej prílohe sa aktualizuje citácia jednotlivých preberaných právnych aktov Európskej únie.