Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 374/2014 účinný od 31.12.2021

Vládny návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A.Všeobecná časť

Podpredseda vlády a minister financií SR predkladá návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „návrh zákona“). Návrh zákona sa predkladá na základe úlohy B.9. uznesenia vlády č. 221/2021 zo dňa 28.04.2021. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti SR je zriadený na základe na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, (ďalej len ako „nariadenie EÚ“). Mechanizmus je súčasťou Nástroja EÚ pre ďalšie generácie (Next Generation EU).

Predkladateľom a gestorom zákona je Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako orgán zodpovedný za prípravu Plánu obnovy a odolnosti a za vyjednávanie a prípravu nariadenia EÚ.

Slovenská a európska ekonomika sa v súvislosti s negatívnymi následkami pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2, prepadla do krízy. Táto pandémiou spôsobená kríza, ako aj predchádzajúca hospodárska a finančná kríza ukázali, že rozvoj odolných ekonomík a finančných systémov postavených na silných hospodárskych a sociálnych štruktúrach pomáha členským štátom efektívnejšie reagovať na otrasy a rýchlejšie sa z nich spamätať.

Strednodobé a dlhodobé následky krízy budú závisieť od toho, ako rýchlo sa ekonomiky členských štátov spamätajú z krízy, čo zase závisí od fiškálneho priestoru, ktorý majú členské štáty k dispozícii na prijatie opatrení na zmiernenie sociálneho a ekonomického vývoja dopadu krízy a na odolnosť ich ekonomík.

Aj z týchto dôvodov Európska komisia navrhla vytvorenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo je celoeurópsky program, v rámci ktorého budú z rozpočtu Európskej únie podporené investície a reformy v členských štátoch. Tieto reformy a investície musia byť zamerané na riešenie štrukturálnych slabostí ekonomík a na posilnenie ich odolnosti a sú preto nevyhnutné na to, aby sa ekonomiky vrátili na cestu udržateľného oživenia a zabránilo sa ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov v Únii.

Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby zavedenia právnej úpravy v SR, ktorá by upravila vzťahy pri vykonávaní mechanizmu, pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu, pôsobnosť orgánov štátnej správy a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu a zodpovednosť za porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu.

Návrh zákona upravuje pôsobnosť Úradu vlády SR ako národnej implementačnej a koordinačnej autority, ktorá má koordinovať a riadiť vykonávanie mechanizmu a jeho finančné toky ako aj jeho postavenie ako orgánu zodpovedného za vykonávanie a koordináciu auditu mechanizmu. Rovnako upravuje postavenie a zodpovednosti ostatných ministerstiev ako vykonávateľov týchto investícií alebo reforiem, ako aj sprostredkovateľov a orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných záujmov Európskej únie.

Návrh zákona ďalej upravuje spôsob, postup a podmienky poskytovania prostriedkov mechanizmu na základe zmluvy alebo rozhodnutia, režim a charakter prostriedkov mechanizmus z hľadiska vnútroštátnych rozpočtových pravidiel, kontrolu a audit prostriedkov

mechanizmu, finančné opravy na národnej úrovni, ochranu finančných záujmov Európskej únie a práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a na rokovanie vlády SR sa predkladá bez rozporov s ústrednými orgánmi štátnej správy. Rozpory pretrvávajú so zástupcami verejnosti ako je uvedené vo vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana ani na podnikateľské prostredie, a má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Deň nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje na 15. októbra 2021 okrem čl. I § 11, ktorého účinnosť sa navrhuje na 1. júla 2022.

1

A.Osobitná časť

Čl. I

§ 1

Ustanovenie prvého odseku § 1 pozitívnym spôsobom definuje predmet úpravy zákona.

Predmetom zákona je právna úprava otázok a právnych vzťahov, postupov a procesov, ktoré vznikajú pri implementácii plánu obnovy a odolnosti v Slovenskej republike (ďalej len „plán obnovy a odolnosti“) s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, vykonávanie a kontrolu vykonávania mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Zákon v tejto súvislosti upravuje pôsobnosť orgánov verejnej správy pri vykonávaní mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pri poskytovaní prostriedkov z mechanizmu prijímateľom, ako aj práva a povinnosti osôb v súvislosti s vykonávaním mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Zákon obsahuje aj procesné ustanovenia pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu. Definuje sa zároveň plán obnovy a odolnosti ako dokument upravený v nariadení, ktorý zahŕňa všetky investície a reformy, ku ktorým sa členský štát zaviazal voči Európskej komisii.

§ 2

Ustanovenia § 2 obsahujú v rámci základných ustanovení definície základných pojmov používaných v návrhu zákona.

Niektoré pojmy odkazujú priamo na text nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2021/241 o zriadení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, v ktorom sú ich definície obsiahnuté, prípadne na iné nariadenia EÚ. Vykonávaním mechanizmu sa myslí činnosť pri takých investíciách a reformách, ktoré sú financované prostriedkami mechanizmu. Ide teda o užší pojem ako vykonávanie plánu obnovy a odolnosti. Činnosť zahrnutá v pláne obnovy a odolnosti, ktorá je financovaná prostriedkami z mechanizmu v rámci vykonávania mechanizmu je investíciou. Zároveň sú definované prostriedky mechanizmu, systém implementácie mechanizmu, finančný nástroj a nezrovnalosti. Pri definícii nezrovnalosti bolo treba zaviesť novú definíciu na národnej úrovni, nakoľko na rozdiel od programov zdieľaného riadenia tento mechanizmus nemá definovanú nezrovnalosť v európskej legislatíve, avšak Európska komisia požaduje od členských štátoch riešenie a nápravu nezrovnalostí.

Odlišnosť implementačnej štruktúry pri vykonávaní mechanizmu vyžaduje zadefinovanie jednotlivých subjektov, ktoré sa podieľajú na jeho vykonávaní. Definuje sa prijímateľ, žiadateľ, dodávateľ, subdodávateľ a finančný sprostredkovateľ. Dodávateľ je definovaný tak, aby tam spadali subjekty v prípade postupu podľa verejného obstarávania ako aj v prípade postupu podľa výnimky z pravidiel verejného obstarávania.

§ 3

Ustanovenia § 3 návrhu zákona vymedzujú pôsobnosť vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci pri vykonávaní mechanizmu.

Vláda Slovenskej republiky pôsobí ako najvyššia schvaľovacia autorita, čomu zodpovedá aj jej navrhovaná pôsobnosť. Vláda Slovenskej republiky schvaľuje všetky významné dokumenty týkajúce sa plánu obnovy a odolnosti v Slovenskej republike: systém implementácie

2

mechanizmu, návrh dohody medzi Slovenskej republikou a Európskou komisiou uzatvorenou podľa článku 23 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2021/241 a plán obnovy a odolnosti a akékoľvek jeho zmeny, a to vrátane aktualizácie plánu obnovy a odolnosti, ktorá sa predkladá Európskej komisii v prípade, ak členský štát navrhne zmenu alebo aktualizáciu plánu obnovy a odolnosti.

Vláda Slovenskej republiky zároveň určuje vykonávateľov zodpovedných za jednotlivé komponenty plánu obnovy a odolnosti.

Pri dohľade nad rýchlym a efektívnym vykonávaním mechanizmu schvaľuje vláda Slovenskej republiky návrh na zavedenie krízových opatrení na návrh národnej implementačnej a koordinačnej autority, ako aj zmenu alebo ukončenie krízových opatrení.

§ 4

Ustanovenia § 4 vymedzujú pôsobnosť národnej implementačnej a koordinačnej autority. Národnou implementačnou a koordinačnou autoritou je Úrad vlády Slovenskej republiky.

Národná implementačná a koordinačná autorita plní úlohy v oblasti koordinácie, komunikácie, finančného riadenia, kontroly a vykonávania plánu obnovy a odolnosti, ako aj mechanizmu. Európska komisia požaduje od členských štátov, aby na národnej úrovni jasne určili orgán, ktorý bude zodpovedný za koordináciu a riadenie mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ktorý bude mať dostatočnú pôsobnosť a právomoc na výkon všetkých svojich úloh.

Odsek 2 tohto paragrafu stanovuje funkcie a úlohy národnej implementačnej a koordinačnej autority ako koordinačného orgánu pri koordinácii mechanizmu, pričom táto koordinácia má tri hlavné rozmery.

V prvom prípade ide o koordináciu všetkých subjektov zapojených do vykonávania mechanizmu na národnej úrovni (vykonávatelia, sprostredkovatelia a prijímatelia).

V druhom prípade ide o koordináciu, zabezpečovanie komplementarity a synergií medzi mechanizmom a inými formami podpory na úrovni Európskej únie ako aj na vnútroštátnej úrovni, pričom pri zabezpečovaní tejto funkcie spolupracuje s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a iným orgánmi štátnej správy zodpovednými za iné programy Európskej únie.

V treťom prípade ide o zabezpečenie jednotnej komunikácie smerom k Európskej komisii.

Národná implementačná a koordinačná autorita zároveň riadi a usmerňuje jednotnú komunikáciu o pláne obnovy a odolnosti a jeho plnení.

Odsek 3 upravuje funkcie a úlohy národnej implementačnej a koordinačnej autority pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti, ktorá zahŕňa najmä prípravu, zmeny a predkladanie plánu obnovy a odolnosti a dohody s Európskou komisiou, kontrolu nad vykonávaním a dodržiavaním plánu obnovy a odolnosti, jeho monitorovanie a dohľad, vypracovávanie a predkladanie návrhov na zavedenie krízových opatrení ako aj ďalšie úlohy. Národná implementačná a koordinačná autorita vopred schvaľuje výzvy a priame vyzvania, sprostredkovateľov a osoby vykonávajúce finančné nástroje aby bola zabezpečená štíhla a flexibilná implementačná štruktúra.

Odsek 4 upravuje funkcie a úlohy národnej implementačnej a koordinačnej autority ako finančného koordinátora pri vykonávaní mechanizmu, ktorá spočíva v riadení a koordinácii finančných tokov na národnej úrovni a medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Národná implementačná a koordinačná autorita je zodpovedná aj za predkladanie žiadostí

3

o platbu a ich príloh Európskej komisii. Zároveň zriaďuje samostatný účet, na ktorý prechádzajú prostriedky od Európskej komisie, a z ktorého po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky sú prevádzané do rozpočtu.

Národná implementačná a koordinačná autorita zároveň zhromažďuje a oznamuje Európskej komisii informácie o zistených nezrovnalostiach pri vykonávaní mechanizmu.

Odsek 5 obsahuje zmocnenie pre národnú implementačnú a koordinačnú autoritu žiadať od ktoréhokoľvek subjektu zapojeného do vykonávania mechanizmu informácie a údaje, ktoré národná implementačná a koordinačná autorita potrebuje pre výkon svojich úloh podľa tohto zákona.

§ 5

Právna úprava v ustanoveniach § 5 vymedzuje postavenie a úlohy vykonávateľa. Vykonávateľom môže byť iba ústredný orgán štátnej správy, ktorý je za vykonávateľa určený vládou Slovenskej republiky.

Vykonávateľ je zodpovedný za realizáciu investície alebo reformy, ktorá je zahrnutá v pláne obnovy a odolnosti. Vykonávateľ má možnosť prostriedky mechanizmu sám používať na realizáciu investície alebo reformy, pričom v tomto prípade ich neposkytuje prijímateľovi, ale sám ich používa na nákup tovarov a služieb potrebných pre zabezpečenie investície. Ak vykonávateľ prostriedky mechanizmu sám nepoužíva, poskytuje ich prijímateľovi alebo osobe vykonávajúcej finančné nástroje. Vykonávateľ je oprávnený zveriť časť svojich úloh napríklad realizáciu grantovej výzvy, sprostredkovateľovi po súhlase národnej implementačnej a koordinačnej autority. Toto zverenie prebieha na základe písomnej zmluvy, v ktorej vykonávateľ presne stanoví, ktoré úlohy a povinnosti prechádzajú na sprostredkovateľa.

Odsek 5 zabezpečuje oddelenie funkcií pri výkone kontroly, ak vykonávateľ sám používa prostriedky mechanizmu.

Odsek 6 ustanovuje povinnosť vykonávateľa, postupovať v súlade so zákonmi a dodržiavať povinnosti stanovené v pláne obnovy a odolnosti, v Operačnej dohode a systéme implementácie, v pokiaľ sám používa prostriedky mechanizmu na realizáciu investície alebo reformy.

Odsek 7 zmocňuje pre vykonávateľa žiadať od ktoréhokoľvek subjektu zapojeného do vykonávania mechanizmu informácie a údaje, ktoré vykonávateľ potrebuje pre výkon svojich úloh podľa tohto zákona.

§ 6

Právna úprava upravuje postavenie sprostredkovateľa.

Vzhľadom na snahu dosiahnuť čo najväčšiu efektnosť vykonávania mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je vhodné umožniť zverenie niektorých činností vykonávateľa na inú osobu, v tomto prípade na sprostredkovateľa. Tým môže byť právnická osoba, s ktorým uzavrie vykonávateľ písomnú zmluvu.

Všetky práva a povinnosti vykonávateľa, okrem tých, ktoré tento zákon nedovoľuje zmluvou preniesť, sa vzťahujú aj na sprostredkovateľa, ak sú tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnej zmluve. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uvádzajú práva,

4

postavenie a povinnosti vykonávateľa, sú tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľ nemôže byť poverený rozhodovaním o námietkach podľa § 17.

§ 7

Právna úprava v ustanoveniach § 7 vymedzuje postavenie a úlohy Orgánu zabezpečujúceho ochranu finančných záujmov Európskej únie.

Úrad vlády Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov je koordinačným útvarom pre boj proti podvodom, pričom zabezpečuje, koordinuje a monitoruje výmenu informácií medzi subjektmi verejnej správy a vo vzťahu k Európskemu úradu pre boj proti podvodom.

Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom boja proti podvodom a poskytuje súčinnosť pri administratívnom vyšetrovaní s cieľom poskytnúť ochranu finančných záujmom Európskej únie v Slovenskej republike.

Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike.

§ 8

Ustanovenie § 8 upravuje vládny audit pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti. Audit v rámci mechanizmu sa vykonáva ako vládny audit podľa § 19 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Koordinovanie a centrálne plánovanie výkonu vládnych auditov pri vykonávaní plánu obnovy a odolnosti je úlohou Ministerstva financií Slovenskej republiky. Samotný výkon vládnych auditov Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje prostredníctvom svojich administratívnych kapacít, administratívnych kapacít Úradu vládneho auditu alebo inej právnickej osoby.

Pokiaľ sa využijú kapacity inej právnickej osoby, musí byť zabezpečené, že táto právnická osoba má dostatočné odborné, personálne a materiálne predpoklady pre výkon vládneho auditu.

Odsek 2 ustanovuje, že v súvislosti s výkonom vládneho auditu je potrebné zabezpečiť, aby osoby vykonávajúce vládny audit boli pri jeho výkone nezávislé od akéhokoľvek subjektu zapojeného do vykonávania plánu obnovy a odolnosti.

§ 9

Prostriedky mechanizmu sú verejnými prostriedkami a v nadväznosti na tento fakt § 9 upravuje rozpočtový režim týchto prostriedkov.

Ustanovuje sa, že z prostriedkov mechanizmu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky na realizáciu investícií a reforiem zahrnutých do plánu obnovy a odolnosti.

5

Vykonávateľ rozpočtované prostriedky mechanizmu na výdavkovom účte sám používa alebo sa ich poskytuje prijímateľom.

Prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z Európskej únie na samostatný účet národnej implementačnej a koordinačnej autority sa postupne prevádzajú do príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, a to vždy po dohode medzi národnou implementačnou a koordinačnou autoritou a Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Z týchto prostriedkov sa zabezpečuje krytie výdavkov súvisiacich s vykonávaním plánu obnovy a odolnosti.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky má v zmysle odseku 4, v prípade nesúladu skutočných a rozpočtovaných príjmov, oprávnenie upraviť rozpočtované príjmy z prostriedkov mechanizmu.

Nevyužité prostriedky mechanizmu rozpočtované v danom rozpočtovom roku možno použiť aj v ďalších rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel, najneskôr však do 31. decembra 2026.

Ustanovuje sa, že pokiaľ Európska komisia požiada o vrátenie poskytnutých prostriedkov na vykonávanie plánu obnovy a odolnosti alebo výnosov z nich, prostriedky sa Európskej komisii vrátia zo samostatného účtu národnej implementačnej a koordinačnej autority.

§ 10

Paragraf 10 obsahuje právnu úpravu krízových opatrení ako jedného z inštitútov dohľadu národnej implementačnej a koordinačnej autority nad vykonávaním plánu obnovy a odolnosti.

Ustanovuje sa možnosť zaviesť krízové opatrenia, ktorých cieľom je napomôcť vykonávateľovi v riadnej implementácii investície alebo reformy, ak hrozí, že investícia alebo reforma nebude implementovaná v stanovenej lehote, účele alebo rozsahu. Krízové opatrenia spočívajú napríklad v povinnosti plniť určité opatrenia, vykonať určité úkony, strpieť intenzívnejší dohľad národnej implementačnej a koordinačnej autority alebo podávať informácie a správy vláde Slovenskej republiky alebo predsedovi vlády Slovenskej republiky.

Krízové opatrenia navrhuje národná implementačná a koordinačná autorita po predchádzajúcej diskusii s vykonávateľom a schvaľuje ich vláda Slovenskej republiky. Každé opatrenie, jeho časový harmonogram, ako aj lehota splnenia, musí byť najprv prerokované s dotknutým vykonávateľom.

Plnenie krízových opatrení vyhodnocuje národná implementačná a koordinačná autorita. Ak tá zistí, že sa situácia v implementácii investície alebo reformy dostala do žiadúceho stavu, pripraví návrh na ukončenie uplatňovania krízových opatrení. Ak národná implementačná a koordinačná autorita zistí, že sa situácia v oblasti implementácie investície alebo reformy nezlepšila, pripraví návrh nových krízových opatrení, alebo návrh na zmenu už zavedených krízových opatrení. Tieto návrhy schvaľuje vláda na návrh národnej implementačnej a koordinačnej autority.

Ak by hrozili Slovenskej republike vážnejšie dôsledky z neuspokojivej implementácie plánu obnovy a odolnosti a reforiem a investícií v ňom zahrnutých, môže sa po schválení vládou Slovenskej republiky navrhnúť Európskej komisii vykonanie zmeny v pláne obnovy a odolnosti, alebo aktualizáciu tohto plánu. Podľa identifikovaných príčin neuspokojivej implementácie reforiem alebo investícií môže navrhovanú zmenu plánu obnovy a odolnosti predstavovať napríklad návrh na re-alokáciu v rámci jednotlivých komponentov alebo zmenu subjektu zodpovedného za implementáciu komponentu.

6

§ 11

Ustanovuje sa informačný a monitorovací systém pre plán obnovy a odolnosti, ktorý spravuje národná implementačná a koordinačná autorita a definuje sa jeho obsah.

Ustanovuje sa povinnosť pre subjekty zapojené do vykonávania plánu obnovy a odolnosti pravidelne evidovať a aktualizovať údaje o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti a využívaní prostriedkov mechanizmu, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o fyzickom a finančnom stave implementácie plánu obnovy a odolnosti.

Informačný a monitorovací systém plánu obnovy a odolnosti zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby plnenia úloh podľa tohto zákona.

§ 12

V § 12 sa ustanovujú všeobecné podmienky pre poskytovanie prostriedkov mechanizmu v Slovenskej republike.

Prostriedky mechanizmu sa prijímateľovi poskytujú na základe priameho vyzvania alebo výzvy.

Priame vyzvanie sa použije v prípade, ak je prijímateľ, ktorému sa majú poskytnúť prostriedky mechanizmu, individuálne určený v pláne obnovy a odolnosti, v rámci ktorého ho schváli Európska komisia. Priame vyzvanie sa použije aj v prípade, ak sa prostriedky mechanizmu poskytujú na také investície a reformy, ktoré v zmysle osobitného predpisu zabezpečuje konkrétny prijímateľ, ktorý má na plnenie takejto úlohy pôsobnosť (napr. zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V týchto prípadoch nemusí byť na národnej úrovni realizovaný žiadny proces výberu prijímateľa. Vykonávateľ zašle priamo určenému prijímateľovi návrh zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu a písomne vyzve tohto prijímateľa na jej uzavretie.

Odsek 2 ustanovuje, že pokiaľ nie je v zmysle odseku 1 možné priamo určiť prijímateľa, prijímateľ je vybraný zo širšieho okruhu potenciálnych žiadateľov uplatnením pravidiel a postupov v zmysle tohto zákona realizovaných za týmto účelom vykonávateľom.

§ 13

Odsek 3 ustanovuje povinnosť všetkých subjektov zapojených do vykonávania mechanizmu predchádzať dvojitému financovaniu z prostriedkov mechanizmu a z fondov Európskej únie alebo z iných programov Európskej únie. Znamená to, že na tie isté výdavky alebo tie isté náklady nemožno získať prostriedky z viacerých zdrojov Európskej únie, ak by tým došlo k ich dvojitému, resp. duplicitnému financovaniu. Duplicitné financovanie je považované za závažnú nezrovnalosť a v prípade podozrenia alebo zistenia takejto nezrovnalosti je potrebné nahlásiť ju národnej implementačnej a koordinačnej autorite, ktorá následne zabezpečí jej riešenie.

7

Aby boli verejné prostriedky poskytované len osobám, ktoré sa nedopustili závažných porušení predpisov, ustanovujú sa vylučujúce podmienky, za ktorých nie je možné poskytnúť prijímateľom prostriedky mechanizmu. V odseku 4 sa upravujú aj podmienky vylučujúce prijímateľa, ktorou je právnická osoba, ktorá má vo svojich orgánoch osobu právoplatne odsúdenú pre niektorý z určených trestných činov.

Odsek 5 oprávňuje vykonávateľa a sprostredkovateľa žiadať od žiadateľa, prijímateľa, alebo osôb konajúcich v ich mene, údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a povinnosť žiadateľa, prijímateľa, alebo osôb konajúcich v ich mene tieto údaje poskytnúť.

Použitie prostriedkov mechanizmu prijímateľom je naviazané na konkrétny účel, podmienky a čas, ktoré sú určené v zmluve o poskytnutí prostriedkov mechanizmu uzavretej medzi prijímateľom a vykonávateľom.

Na postupy pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu sa nevzťahuje Správny poriadok okrem konania o námietkach podľa § 17. Na toto konanie o námietkach sa pritom primerane uplatnia ustanovenia § 24, 25, 25a, 27, 47 a 52 Správneho poriadku.

§ 14

Upravuje sa poskytovanie prostriedkov mechanizmu prijímateľovi nenávratným spôsobom.

Prostriedky mechanizmu sa prijímateľovi poskytujú na základe inominátnej zmluvy s vykonávateľom uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá upraví práva a povinnosti vykonávateľa a prijímateľa v súvislosti s poskytovaním prostriedkov mechanizmu. Prijímateľ bude počas trvania zmluvy naďalej povinný plniť povinnosti mu uložené zákonom.

Ustanovuje sa povinnosť žiadateľa poskytnúť vykonávateľovi pred uzavretím zmluvy súčinnosť v rozsahu potrebnom na uzavretie zmluvy. Ide napríklad o preukázanie splnenia takých podmienok, ktorých splnenie a preukázanie sa nevyžaduje od všetkých žiadateľov, ale len od tých, s ktorými bude uzavretá zmluva. Neposkytnutie potrebnej súčinnosti vykonávateľovi môže mať za následok neuzatvorenie zmluvy.

Nadobudnutím účinnosti zmluvy, vzniká právny nárok na poskytnutie prostriedkov mechanizmu. Reálne poskytnutie prostriedkov mechanizmu je však viazané aj na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve.

Prostriedky mechanizmu sa poskytujú prijímateľovi s cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov a míľnikov určených v pláne obnovy a odolnosti. Čiastkové míľniky a ciele, ktoré má splniť prijímateľ, sú uvedené v zmluve. Nesplnenie čiastkových cieľov a míľnikov uvedených v zmluve môže byť porušením zmluvy, a môže tak mať vplyv na reálne poskytnutie prostriedkov mechanizmu v zazmluvnenej výške.

Poskytovanie prostriedkov mechanizmu prijímateľovi môže mať jednu z foriem uvedených v čl. 125 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046, a to formou financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, formou refundácie skutočne vynaložených oprávnených nákladov, formou jednotkových nákladov, formou jednorazovej platby, formou paušálneho financovania alebo kombináciou týchto foriem.

§ 15

8

Výzvu vypracuje vykonávateľ a po jej predchádzajúcom písomnom schválení národnou implementačnou a koordinačnou autoritou ju vyhlási zverejnením na svojom webovom sídle. Informácia o zverejnení výzvy môže byť následne šírená aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za účelom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve. Záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené spôsobom podľa tohto zákona, t. j. na webovom sídle vykonávateľa.

Obsahom výzvy sú formálne náležitosti, obsahové náležitosti a podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu. Zákon bližšie upravuje obsah jednotlivých častí výzvy.

Vykonávateľ môže výzvu zrušiť vtedy, ak nie je možné poskytovať prostriedky mechanizmu na základe výzvy, najmä ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa výzva vyhlásila, napríklad ak došlo k zmene plánu obnovy a odolnosti a investícia sa už viac nebude realizovať, alebo ak sa vyskytli dôvody, pre ktoré nemožno od vykonávateľa požadovať, aby vo vyhlásenej výzve pokračoval, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona alebo iných predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie.

Ak ide o výzvu končiacu konkrétnym dátumom, môže ju vykonávateľ zrušiť aj po uplynutí tohto dátumu, a to do zaslania prvého návrhu zmluvy prijímateľovi. V takom prípade poskytovateľ predložené žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu vráti žiadateľom.

Ak ide o výzvu končiacu na základe nejakej skutočnosti, ktorou je napr. vyčerpanie alokácie , môže byť výzva zrušená do momentu, kým nenastala táto skutočnosť. V takom prípade vykonávateľ predložené žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu vráti alebo ich posúdi. Pri voľbe postupu vo vzťahu k žiadostiam o poskytnutie prostriedkov mechanizmu predložených do času zrušenia výzvy vychádza vykonávateľ z posúdenia dôvodov zrušenia výzvy a do úvahy berie najmä skutočnosť, či je možné na žiadosti aplikovať podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu alebo či je možné uplatniť kritériá a spôsob posúdenia uvedené vo výzve.

Zrušenie výzvy podlieha režimu riadneho zverejnenia na webovom sídle vykonávateľa spolu s odôvodnením jej zrušenia.

Vykonávateľ je oprávnený zmeniť vyhlásenú výzvu, ak ide o zmenu formálnych náležitostí výzvy podľa odseku 3. Vykonávateľ môže vo vyhlásenej výzve zmeniť podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu podľa odseku 5, avšak len v prípade, ak by táto zmena nemala za následok zmenu v posudzovaní už predložených žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu alebo ak zmena podmienok podľa odseku 5 vyplýva zo zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov.

Aj zmena výzvy podlieha režimu riadneho zverejnenia na webovom sídle vykonávateľa. Zmenu výzvy môže vykonávateľ vykonať, a to jej zverejním, až po jej predchádzajúcom písomnom schválení národnou implementačnou a koordinačnou autoritou.

§ 16

Žiadosť o poskytnutie prostriedkov mechanizmu podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy zverejnenej vykonávateľom. Žiadosť o poskytnutie prostriedkov mechanizmu sa podáva od zverejnenia výzvy do uzavretia výzvy, okrem prípadu, ak poskytovateľ určí vo výzve inú lehotu na predkladanie žiadosti. Žiadosť o poskytnutie prostriedkov mechanizmu musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti a musí byť podaná riadne, včas a vo forme určenej v zverejnenej výzve.

9

Upravuje sa proces vyhodnocovania žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu, ktorý začína doručením žiadosti vykonávateľovi. Na tento postup sa Správny poriadok nevzťahuje.

Ak žiadosť o poskytnutie prostriedkov mechanizmu nie je úplná, vykonávateľ vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti. V prípade potreby je vykonávateľ oprávnený požiadať žiadateľa aj o vysvetlenie žiadosti. Ustanovenia týkajúce sa postupu doplnenia alebo vysvetlenia žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu slúžia ako nástroj na odstránenie neúplnosti žiadosti alebo vyjasnenia skutočností neumožňujúcich posúdenie splnenia podmienok poskytnutia prostriedkov mechanizmu. Vykonávateľ môže umožniť doplnenie a vysvetlenie žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu takým spôsobom a v takom rozsahu, aby boli dodržané princípy uvedené v odseku 5. Vykonávateľ poskytne žiadateľovi primeranú lehotu na doplnenie alebo vysvetlenie žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu.

Pri vyhodnocovaní žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu sa postupuje spôsobom a podľa kritérií konkrétne uvedených vo výzve. Poradie žiadateľov o poskytnutie prostriedkov mechanizmu, ktorí splnili podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu, sa zostavuje v závislosti od najlepšie splnených kritérií alebo v závislosti od najskoršie doručenej úplnej žiadosti o prostriedky. Splnenie kritérií sa vyhodnocuje z kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky.

Na základe posúdenia žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu vykonávateľ informuje žiadateľa o tom, či žiadosť spĺňa alebo naopak nespĺňa podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu určené vo výzve.

Žiadateľ, ktorého žiadosť nespĺňa podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu je oprávnený podať písomné námietky, a to do šiestich pracovných dní od doručenia oznámenia.

Vykonávateľ bezodkladne zašle návrh zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu žiadateľovi, ktorý splnil podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu určené v zákone a vo výzve, pričom postupuje vzostupne podľa poradia žiadateľov vytvoreného podľa odseku 4. V rámci tohto poradia oslovuje vykonávateľ s návrhom na uzatvorenie zmluvy žiadateľov až do momentu vyčerpania prostriedkov mechanizmu na účel určený vo výzve.

Vykonávateľ otvorene a transparente zverejňuje a aktualizuje na svojej webovej stránke zoznam žiadateľov, ktorí splnili podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu, zoznam žiadateľov, ktorí nesplnili podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu a zoznam prijímateľov s ktorými bola uzatvorená zmluva.

§ 17

Žiadateľ môže predložiť vykonávateľovi proti posúdeniu nesplnenia podmienok poskytnutia prostriedkov mechanizmu námietky, a to písomne a v stanovenej lehote. O námietkach rozhoduje v prípade autoremedúry vykonávateľ, inak štatutárny orgán vykonávateľa.

Vykonávateľ môže v rámci autoremedúry opodstatneným námietkam vyhovieť v plnom rozsahu. Vykonávateľ tak môže urobiť do ôsmich pracovných dní od doručenia námietky vykonávateľovi. V prípade, že tak vykonávateľ v stanovenej lehote neurobí, t. j. námietkam v plnom rozsahu nevyhovie, postúpi v tejto lehote námietky na rozhodnutie štatutárnemu orgánu vykonávateľa. Štatutárny orgán vykonávateľa rozhoduje o námietkach v lehote do desiatich pracovných dní od predloženia námietok, pričom v odôvodnených prípadoch sa táto lehota predlžuje o ďalších pätnásť pracovných dní. O predĺžení lehoty je vykonávateľ povinný žiadateľa upovedomiť.

10

Námietky proti posúdeniu nesplnenia podmienok poskytnutia prostriedkov mechanizmu musia byť odôvodnené. Na neodôvodnené námietky sa neprihliada.

Proti rozhodnutiu o námietkach nemožno podať opravný prostriedok.

§ 18

Ustanovenia § 18 popisujú možnosti poskytovania prostriedkov mechanizmu návratným spôsobom, prostredníctvom osoby vykonávajúcou finančné nástroje ako aj základne finančné toky a zmluvné vzťahy pri vykonávaní finančných nástrojov financovaných z prostriedkov mechanizmu.

Vykonávateľ poskytuje prostriedky mechanizmu osobe vykonávajúcej finančné nástroje na základe zmluvy o financovaní.

Osoba vykonávajúca finančné nástroje sa môže rozhodnúť vykonávať finančný nástroj priamo a v tom prípade uzavrie zmluvu s prijímateľom. Pri tomto postupe nie je súčasťou implementačnej štruktúry finančný sprostredkovateľ.

V prípade, ak osoba vykonávajúca finančné nástroje poverí časťou vykonávania finančného sprostredkovateľa, poskytne mu prostriedky mechanizmu na základe zmluvy s finančným sprostredkovateľom. Finančný sprostredkovateľ potom uzatvára zmluvu s prijímateľom.

Odseky 5 až 7 následne upravujú povinnosti týkajúce sa vrátenia prostriedkov z jednotlivých úrovni implementácie finančných nástrojov.

§ 19

Ustanovenia § 19 stanovujú, čo je zmluva o financovaní finančného nástroja, ktorá upravuje vzťah medzi vykonávateľom a osobou vykonávajúcou finančné nástroje, ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 2 ustanovuje osobitné obsahové náležitosti zmluvy o financovaní finančného nástroja výpočtom náležitostí, ktoré sú povinnou súčasťou zmluvy o financovaní.

§ 20

Ustanovenia § 20 stanovujú, čo je zmluva s finančným sprostredkovateľom, ktorá upravuje vzťah medzi osobou vykonávajúcou finančné nástroje a finančným sprostredkovateľom, ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 2 ustanovuje osobitné obsahové náležitosti zmluvy s finančným sprostredkovateľom výpočtom náležitostí, ktoré sú povinnou súčasťou zmluvy s finančným sprostredkovateľom.

§ 21

11

Ustanovenie v odseku 1 definuje pojem finančnej opravy. Na právnom základe tohto inštitútu vzniká povinnosť vrátiť alebo viazať prostriedky mechanizmu, ak je zistená nezrovnalosť alebo iné porušenie pri poskytovaní alebo používaní prostriedkov mechanizmu. Pod nezrovnalosťou sa pritom v zmysle ustanovenia § 2 písm. m) tohto návrhu zákona rozumie „akékoľvek porušenie práva Európskej únie alebo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa jeho uplatňovania pri vykonávaní mechanizmu, vyplývajúce z konania alebo opomenutia fyzickej osoby, právnickej osoby alebo subjektu, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní mechanizmu, dôsledkom čoho je alebo by mohlo byť poškodenie finančných záujmov Európskej únie.“

Odsek 2 špecifikuje postup pri finančných opravách voči prijímateľom alebo osobám vykonávajúcim finančné nástroje. Ak je na strane prijímateľa alebo osoby vykonávajúcej finančné nástroje zistená nezrovnalosť alebo iné porušenie pri poskytovaní alebo používaní prostriedkov mechanizmu, finančná oprava sa uskutočňuje vrátením prostriedkov alebo ich časti. Toto neplatí iba v prípade, ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia. V prípade štátnej rozpočtovej organizácie sa finančná oprava vysporiada viazaním prostriedkov mechanizmu.

Odsek 3 sa týka finančných opráv voči vykonávateľom. Vykonávateľmi sú v zmysle § 5 ods. 1 zákona ústredné orgány štátnej správy, ktoré sú ako vykonávatelia určené vládou Slovenskej republiky. Vykonávatelia zodpovedajú za realizáciu investície alebo reformy v súlade s plánom obnovy a odolnosti, vrátane dosahovania míľnikov a cieľov investícií a reforiem, a to v súlade s dohodou uzatvorenou s Európskou komisiou v zmysle čl. 23 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/241. Ak je zistená nezrovnalosť alebo iné porušenie pri poskytovaní alebo používaní prostriedkov mechanizmu na strane vykonávateľa, je tento povinný uskutočniť viazanie prostriedkov mechanizmu. V prípade, že tak neurobí sám, vykoná viazanie prostriedkov mechanizmu na návrh národnej implementačnej a koordinačnej autority Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Odsek 4 má procesnú povahu. Bližšie odkazuje na ustanovenia zákona, podľa ktorých sa postupuje v prípade vzniku povinnosti vrátiť prostriedky mechanizmu alebo ich časť na strane prijímateľa alebo osoby vykonávajúcej finančné nástroje.

Odsek 5 bližšie upravuje postup v prípade vzniku povinnosti vrátiť prostriedky mechanizmu alebo ich časť na strane prijímateľa alebo osoby vykonávajúcej finančné nástroje, ak neboli vysporiadané prijímateľom alebo osobou vykonávajúcou finančné nástroje z vlastnej iniciatívy. V takej situácii má vykonávateľ povinnosť vyzvať prijímateľa alebo osobu vykonávajúcu finančné nástroje na vrátenie prostriedkov mechanizmu alebo ich časti. Ak sú tieto prostriedky mechanizmu v určenej lehote vrátené, voči prijímateľovi alebo osobe vykonávajúcej finančné nástroje sa ďalšie sankčné prostriedky (penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny) neuplatňujú. V prípade, že suma prostriedkov mechanizmu alebo ich časti, ktorá sa má vrátiť, nepresiahne 40 eur, táto suma sa neuplatňuje a nevymáha. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie takýchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymáhanie môžu presiahnuť náklady na vymáhanie.

Odsek 6 upravuje situáciu, že prijímateľ alebo osoba vykonávajúca finančné nástroje nevráti prostriedky mechanizmu alebo ich časť ani po výzve zaslanej vykonávateľom, a povinnosť vrátiť prostriedky mechanizmu vznikla v dôsledku porušenia finančnej disciplíny. Pojem porušenie finančnej disciplíny je legálne definovaný v ustanovení § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa v tomto prípade aj ďalej postupuje. V prípade, že povinnosť vrátiť prostriedky mechanizmu vznikla v dôsledku iného porušenia, postupuje sa

12

pri vrátení prostriedkov mechanizmu podľa ustanovení § 131 až § 138 Civilného sporového poriadku.

§ 22

Ustanovenie § 22 ods. 1 upravuje správu pohľadávok štátu, ktoré vznikli z vykonávania mechanizmu, pričom odkazuje na postup a povinnosti správcu pohľadávky štátu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa danej právnej úpravy sa postupuje, ak § 21 ods. 5 a 6 predkladaného zákona neustanovujú inak.

Odsek 2 určuje, že správcom pohľadávky štátu z prostriedkov mechanizmu do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny je vykonávateľ. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny sa správcom pohľadávky štátu z prostriedkov mechanizmu stáva orgán, ktorý dané rozhodnutie vydal.

Odsek 3 sa venuje účtovaniu o pohľadávke štátu, ktorá vznikla z prostriedkov mechanizmu, pričom o nej účtuje správca tejto pohľadávky.

§ 23

Ochrana finančných záujmov Európskej únie je jednou z hlavných podmienok vykonávania mechanizmu, ktorým Európska komisia podmieňuje jeho implementáciu a distribúciu prostriedkov z rozpočtu Európskej únie. Právna úprava v tomto paragrafe sa inšpiruje právnou úpravou ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktorú Slovenská republika zaviedla pri implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov v období 2014 až 2020.

Odsek 1 vypočítava okruh konaní, ktoré zákonodarca očakáva, že budú sledované v rámci napĺňania ochrany finančných záujmov Európskej únie pri vykonávaní mechanizmu. Patria sem prevencia, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a vysporiadanie finančných opráv.

Odsek 2 stanovuje povinnosť národnej implementačnej a koordinačnej autority, vykonávateľa, sprostredkovateľa, osoby vykonávajúcej finančné nástroje, finančného sprostredkovateľa a prijímateľa predchádzať vzniku nezrovnalostí. Ak nezrovnalosť vznikne, sú tieto subjekty povinné bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Pod nezrovnalosťou sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. m) tohto zákona rozumie „akékoľvek porušenie práva Európskej únie alebo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa jeho uplatňovania pri vykonávaní mechanizmu, vyplývajúce z konania alebo opomenutia fyzickej osoby, právnickej osoby alebo subjektu, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní mechanizmu, dôsledkom čoho je alebo by mohlo byť poškodenie finančných záujmov Európskej únie.“

Odseky 3 až 8 stanovujú ďalšie povinnosti pre rôzne subjekty zapojené do vykonávania mechanizmu pri zisťovaní, nahlasovaní a evidovaní nezrovnalostí tak, aby nikdy nedošlo k porušeniu práva s vplyvom na rozpočet Európskej únie, ktoré by nebolo zaevidované a vyriešené.

Odsek 9 stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musí obsahovať správa o nezrovnalosti a odsek 10 zveruje vyriešenie nezrovnalosti vykonávateľovi.

13

§ 24

Ustanovenia § 24 upravujú predchádzanie a riešenie konfliktu záujmov pri vykonávaní mechanizmu, pričom toto predchádzanie a riešenie je založené na nulovej tolerancii konfliktu záujmov.

Odsek 1 stanovuje, že národná implementačná a koordinačná autorita, vykonávateľ, sprostredkovateľ a osoba vykonávajúca finančné nástroje sú povinní pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu konať tak, aby nehrozil, nevznikol a tiež netrval konflikt záujmov. Ak však napriek týmto opatreniam dôjde k situácii, že hrozí, vzniká alebo trvá konflikt záujmov, sú tieto subjekty povinné prijať všetky opatrenia, ktorými zabránia tomu, že táto situácia ovplyvní, naruší alebo ohrozí nestranný, transparentný, nediskriminačný, efektívny, hospodárny a objektívny výkon plnenia ich úloh pri vykonávaní mechanizmu.

Odsek 2 stanovuje ktoré osoby sú vylúčené z ktorých úkonov v rámci implementácie plánu obnovy a odolnosti.

Odsek 3 definuje, kto sa chápe ako zainteresovaná osoba na strane žiadateľa alebo prijímateľa. Pod iným obdobným právnym vzťahom uvedeného v písm. e) daného ustanovenia sa rozumie obchodnoprávny vzťah alebo právny vzťah na základe iného právneho predpisu ako Zákonníka práce (napr. mandátna zmluva).

Odsek 4 vymedzuje obdobie, v ktorom sa posudzuje osoba podľa odseku 3 ako zainteresovaná osoba na strane žiadateľa alebo prijímateľa.

Odsek 5 určuje, že z realizácie investície sú vylúčené zainteresované osoby na strane vykonávateľa a sprostredkovateľa. Výnimku tvoria situácie, ak investíciu uskutočňuje sám vykonávateľ.

Odsek 6 stanovuje, že zainteresovanou osobou na strane vykonávateľa a sprostredkovateľa je zamestnanec vykonávateľa alebo zamestnanec sprostredkovateľa podieľajúci sa na riadení alebo vykonávaní niektorej z činností pri príprave výzvy, posudzovaní žiadosti o prostriedky, rozhodovaní o námietkach a kontrole vykonávania plánu obnovy a odolnosti, alebo iná osoba spôsobilá ovplyvniť narušiť alebo ohroziť nestranné, transparentné, nediskriminačné, efektívne, hospodárne alebo objektívne plnenie úloh pri vykonávaní mechanizmu.

Podľa odseku 7 je zamestnanec národnej implementačnej a koordinačnej autority, zamestnanec vykonávateľa alebo zamestnanec sprostredkovateľa povinný bezodkladne oznámiť skutočnosti nasvedčujúce konfliktu záujmov, o ktorých sa dozvedel, svojmu najbližšiemu nadriadenému. Iná osoba podieľajúca sa na implementácii mechanizmu plánu obnovy a odolnosti, ktorá sa dozvedela o konflikte záujmov, má povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť vykonávateľovi, sprostredkovateľovi alebo národnej implementačnej a koordinačnej autorite.

Podľa odseku 8, ak dôjde k identifikácii konfliktu záujmov vykonávateľom alebo sprostredkovateľom, sú títo povinní vykonať príslušné opatrenia, aby bol konflikt záujmov odstránený.

§ 25

Ustanovenia § 25 upravujú získavanie, spracúvanie a prístup k osobným údajom fyzických osôb zapojených do vykonávania mechanizmu, keďže ide o jednu o požiadaviek Európskej komisie a nariadenia (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

14

Odsek 1 oprávňuje národnú implementačnú a koordinačnú autoritu, vykonávateľa a sprostredkovateľa, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, spracúvať v stanovenom rozsahu osobné údaje.

Odsek 2 stanovuje, ktoré osobné údaje sa podľa zákona spracúvajú.

Odsek 3 bližšie upravuje spracúvanie osobných údajov dodávateľa a subdodávateľa.

Odsek 4 oprávňuje národnú implementačnú a koordinačnú autoritu, vykonávateľa a sprostredkovateľa na prístup k osobným údajom v rozsahu podľa odseku 2, ktoré sa nachádzajú v informačných systémoch iných právnických osôb. Zároveň sú dotknuté iné právnické osoby povinné tieto údaje poskytnúť.

Odsek 5 stanovuje povinnosť a oprávnenie pre národnú implementačnú a koordinačnú autoritu, vykonávateľa a sprostredkovateľa poskytnúť osobné údaje v rozsahu odseku 2 zákona na účely kontroly alebo auditu.

Čl. II

Týmto sa mení a dopĺňa § 31a ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov tak, že sa stanovuje výnimka zo zákazu určeného nakladania s prioritným majetkom, ak ním nezisková organizácia zabezpečuje pohľadávku štátu zo zmluvy uzatvorenej podľa osobitného predpisu.

Čl. III

Týmto ustanovením sa dopĺňa § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, čím sa rozširuje vecná pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy aj na oblasť koordinácie a vykonávania Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a vykonávania mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Čl. IV

Tento článok dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) tak, že dopĺňa nový § 20b, kde upravuje rozpočtový charakter prostriedkov mechanizmu.

Prvý bod upravuje predmet a rozsah úpravy zákona č. 523/2004 Z. z., ktorá sa tak vzťahuje aj na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na postupy, právne vzťahy, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k týmto prostriedkom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Následne sa upravuje aj odkaz k poznámke pod čiarou.

Pri bode 3 ide o rozšírenie legálnej definície verejných prostriedkov podľa zákona č. 523/2004 Z. z., aj o prostriedky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.

V bode 4 ide o legislatívno-technickú úpravu. Dochádza k rozšíreniu okruhu subjektov, ktoré sú povinné postupovať podľa §19a zákona č. 523/2004 Z. z., o subjekty pripravujúce investíciu

15

alebo koncesiu, ktorej najmenej polovica výdavkov je financovaná zo štátneho rozpočtu, upravuje odsek 11.

V bode 5 sa vkladá do zákona č. 523/2004 Z. z. nový § 20b, ktorým sa zavádza osobitná právna úprava vzťahujúca sa na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Toto ustanovenie má význam z hľadiska pôsobnosti zákona č. 523/2004 Z. z., keďže predovšetkým určuje, ktoré ustanovenia tohto predpisu sa vzťahujú či prípadne nevzťahujú na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Čl. V

Tento článok dopĺňa v ustanovení § 162 ods. 3 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov novým písmenom k), na základe ktorého sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v rámci svojich pracovných povinností či postavenia člen štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, zamestnanec, prokurista, likvidátor, správca konkurznej podstaty, nútený správca, zástupca núteného správcu, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti správcovskej spoločnosti a depozitára, ak je informácia poskytnutá národnej implementačnej a koordinačnej autorite, vykonávateľovi a Ministerstvu financií Slovenskej republiky pri výkone kontroly alebo auditu finančných nástrojov ustanovených osobitným predpisom.

Čl. VI

Tento článok mení a dopĺňa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.“) tak, že v § 1 sa ods. 3 dopĺňa písmenom d). Na jeho základe sa zákon 374/2014 Z. z., nevzťahuje na pohľadávky štátu vzniknuté z vykonávania mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti medzi národnou implementačnou a koordinačnou autoritou a Európskou komisiou podľa zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti.

Okrem toho sa v § 1 za odsek 4 vkladá nový odsek 5, v zmysle ktorého sa upravuje pôsobnosť zákona č. 374/2014 Z. z., na pohľadávky štátu z určených zmluvných vzťahov na základe zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ale aj z právoplatného rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.

Čl. VII

Tento článok mení zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V bode 1 sa mení a dopĺňa poznámka pod čiarou.

V bode 2 sa menia § 4 ods. 4 písm. b) a c) zákona č. 357/2015 Z. z. Na základe tejto zmeny má Úrad vládneho auditu právomoc v konaní rozhodovať o porušení finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ukladať a vymáhať sankcie za toto porušenie.

16

Čl. VIII

Ustanovuje sa účinnosť zákona, pričom sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 15. októbra 2021 okrem čl. I § 11, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2022.

V Bratislave dňa 16. júna 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič, v. r.

podpredseda vlády a

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu