Hore

Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 68921
Dôvodové správy: 1798
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
16.02.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 374/2014 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 20.12.2014
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Finančné právo, Občianske právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6 JUD DS5 EU PP2 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 374/2014 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 372/2018

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 374/2014, dátum vydania: 20.12.2014

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.