Zbierka 18.200 zákonov od roku 1945 - všetky konsolidované znenia
+ najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné k dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 67506
Dôvodové správy: 1680
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
18.10.2017
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch 372/1990 účinný od 01.02.2017


Platnosť od: 06.09.1990
Účinnosť od: 01.02.2017
Autor: Slovenská národná rada
Oblasť: Priestupkové konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST71 JUD>99974 DS48 EU PP5 ČL4
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch 372/1990 účinný od 01.02.2017
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 372/1990 s účinnosťou od 01.02.2017 na základe 315/2016

Vládny návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 315/2016, dátum vydania: 29.12.2016

Dôvodová správa

 

  1. A. Všeobecná časť 

 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“). 

 

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2016 a vecne vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré tým napĺňa.  

 

Účelom návrhu zákona je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu. 

 

Návrh zákona na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, ktorá je limitovaná len na procesy spojené s verejným obstarávaním, má plošný charakter z hľadiska prístupu k verejným zdrojom. Narábanie s verejnými prostriedkami v rámci verejného obstarávania predstavuje približne iba 20% výdavkov verejného sektora.  Súčasná právna úprava nerieši dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože je založená čestnom vyhlásení; od tohto konceptu návrh zákona upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod.    

 

Partnerom verejného sektora bude fyzická osoba a právnická osoba, ktorá spĺňa návrhom zákona vymedzené znaky a ktorá prijíma verejné zdroje vrátane majetku nad určený zákonný limit. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t.j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom, alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva.     

 

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod nebude podkladom zápisu do registra čestné vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod, ale bude sa musieť uplatniť procedúra identifikácie konečného užívateľa výhod. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca. Oprávnená osoba bude povinná postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú na tento účel upravuje. Návrh zákona však neostáva len pri prvotnej identifikácii konečného užívateľa výhod, keďže predpokladá aj následnú identifikáciu, a o to vždy keď nastane verifikačná udalosť, napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy a pod. 

 

Návrh zákona zavádza štandardné registračné konanie, ktorým treba rozumieť konanie o zápise údajov do registra, zmene zapísaných údajov alebo výmaze údajov zapísaných do registra. Registráciu bude vykonávať Okresný súd Žilina. Registračné konanie sa koncipuje ako výlučne elektronické konanie, na ktoré sa vzťahuje úprava elektronickej podoby výkonu verejnej moci. 

 

Návrh zákona s cieľom posilniť jeho reálnu vymáhateľnosť zavádza sankčné mechanizmy, a to najmä pre prípad porušenia povinnosti uvádzať pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod. Na tento účel bude možné partnerovi verejného sektora uložiť pokutu vo výške neoprávnene získaného hospodárskeho prospechu. Štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora bude možné uložiť pokutu v zákonom určenom rozsahu; za zaplatenie tejto pokuty bude ručiť oprávnená osoba. Súčasne bude rozhodnutie o pokute podkladom pre výmaz partnera verejného sektora z registra, ako aj pre zapísanie štatutárneho orgánu do registra diskvalifikovaných osôb so všetkými následkami s tými spojenými. Súčasne platí, že návrh zákona svojou povahou – úprava podmienok prístupu k verejným zdrojom, zavedenie novej úradnej evidencie právnych vzťahov štátu hospodárskeho charakteru – spĺňa atribúty, ktoré umožňujú podradiť vznikajúcu právnu úpravu aj normám trestného práva; k tomu pozri osobitnú časť dôvodovej správy. 

 

Ochrana záujmov štátu sa posilňuje tým, že právoplatné rozhodnutie o pokute bude zakladať právo štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj tým, že pri porušení povinností ustanovených zákonom zo strany partnera verejného sektora, resp. oprávnenej osoby štát nebude musieť plniť svoje zmluvné záväzky a nedostane sa do omeškania. 

 

Súčasťou návrhu zákona sú aj novelizácie súvisiacich zákonov, a to primárne tých, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi. Definícia konečného užívateľa výhod bude obsiahnutá v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novelizácia sa taktiež navrhuje. 

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti; tieto vplyvy sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana. 

 

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a Hospodárskou a sociálnou radou vlády. Vláda Slovenskej republiky návrhy zákona prerokovala a schválila 17. augusta 2016.

 

 

 

  1. B. Osobitná časť

 

K čl. I 

(zákon o registri partnerov verejného sektora)

 

K § 1

 

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet právnej úpravy, t.j. okruh spoločenských vzťahov, ktoré zákon reguluje. 

 

Návrh zákona upravuje zriadenie registra. Súčasne vymedzuje subjekty a údaje o nich, ktoré sa do tohto registra (povinne) zapisujú, ako aj procedúru zápisu údajov, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov. V tejto časti zákon vychádza z rokmi a praxou osvedčenej právnej úpravy obchodného registra (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Návrh zákona ďalej upravuje niektoré povinnosti spojené s evidenciou údajov v registri, a to najmä overovanie údajov o konečných užívateľoch výhod. Súčasťou návrhu zákona sú aj sankčné mechanizmy určené na riešenie situácie, keď dôjde k porušeniu zákonom ustanovených povinností. 

 

Zriaďovaný register nahrádza doterajší register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

Predkladaný návrh zákona nepredstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Využívajú sa však niektoré prvky zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – najmä konečný užívateľ výhod.

 

Návrh zákona je potrebné vnímať v kontexte aj iných súvisiacich úprav.

 

Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy ide najmä o zákony, ktoré regulujú prístup k verejným zdrojom. Novelizácie týchto zákonov tvoria základnú časť pripojených novelizačných článkov. Ide o zákony, ktoré definujú podmienky prístupu k verejným zdrojom – všeobecná úprava rozpočtových pravidiel, poskytovanie dotácií, verejné obstarávanie a pod. Novou podmienkou je zápis do registra – táto skutočnosť sa preto zohľadňuje práve novelizáciou dotknutých zákonov. 

 

Z hľadiska procesného je potrebné mať na zreteli najmä právnu úpravu Civilného sporového poriadku, ktorá sa subsidiárne bude aplikovať aj na registráciu a ukladanie pokút podľa predkladaného návrhu zákona. 

 

K § 2 

 

V § 2 sa zavádza základný pojmový aparát využívaný v návrhu zákona. 

 

Partner verejného sektora je definovaný niekoľkými definíciami. Právna úprava obsahuje pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora a súčasne aj negatívne vymedzenie tohto pojmu. Jednotiacim znakom jednotlivých definícii partnera verejného sektora je prvok spočívajúci v nakladaní s verejnými zdrojmi, a to buď s ohľadom na finančné limity alebo bez ohľadu na tieto limity. V § 2 ods. 1 písm. a) je pozitívna definícia partnera verejného sektora, negatívne definičné vymedzenie je v § 2 ods. 2, 3 a 4. Posúdenie otázky, či subjekt je partnerom verejného sektora, a teda má povinnosť zápisu do registra, je vždy závislé od všetkých aspektov definície partnera verejného sektora, pričom primárne sa skúma naplnenie pozitívneho vymedzenia partnera verejného sektora a následne, či tu nie je okolnosť, ktorá by vylučovala označenie subjektu ako partnera verejného sektora (negatívna definícia). Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy je v rámci definície partnera verejného sektora výslovne vylúčený samotný verejný sektor; k tomu pozri dikciu „...ktorá nie je subjektom verejnej správy...“.

 

V rámci pozitívnej definície je primárne partnerom verejného sektora fyzická osoba a právnická osoba, ktorá zjednodušene povedané prijíma verejné zdroje vrátane zdrojov z verejného zdravotného poistenia, a to buď priamo alebo sprostredkovane ako subdodávateľ v ktoromkoľvek rade. Tomu je podriadené aj usporiadanie jednotlivých bodov v § 2 ods. 1 písm. a). Táto problematika je vzhľadom na rôznorodosť dotknutých právnych vzťahoch riešená rozdelením jednotlivých znakov definície partnera verejného sektora do viacerých bodov.

 

Podľa prvého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma peňažné plnenie z verejných rozpočtov, z európskych fondov alebo od právnickej osoby zriadenej zákonom alebo kto prijíma štátnu pomoc. Verejnými rozpočtami na účely zákona sú štátny rozpočet, rozpočet štátneho fondu, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku. Prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov nemusia byť nevyhnutne súčasťou verejných rozpočtov, preto sa uvádzajú osobitne. Osobitne je v ustanovení spomenutá štátna pomoc. Štátnou pomocou je potrebné v kontexte označovania verejných zdrojov v tomto ustanovení potrebné chápať primárne ako nepriamu pomoc; priame formy štátne pomoci sú už obsiahnuté v plnení z verejných rozpočtov. Do prvej definície sú zahrnuté aj finančné prostriedky, ktoré poskytujú právnické osoby zriadené zákonom, rovnako aj právnické osoby, ktoré sú zriadené subjektmi verejnej správy, v ktorých majú tieto subjekty výlučnú (t.j. 100%-tnú) majetkovú účasť; ide najmä o tzv. obecné podniky, resp. štátne obchodné spoločnosti. 

 

Podľa druhého bodu je partnerom verejného sektora ten, kto prijíma nepeňažné plnenie od subjektu verejného sektora. Toto plnenie je vymedzené ako majetok, práva k majetku a iné majetkové práva. Majetkom treba rozumieť najmä hnuteľné veci a nehnuteľnosti. Právami k majetku najmä právo užívať vec (napr. na základe nájomnej zmluvy). 

 

Podľa tretieho bodu je partnerom verejného sektora každý subjekt, ktorý sa zúčastňuje ako uchádzač verejného obstarávania s prihliadnutím na finančné limity podľa odseku 2. Z hľadiska dopadov na verejné obstarávanie je návrh zákona koncipovaný aj so zreteľom na novú povinnosť – verifikácia konečného užívateľa výhod. Preto je pre posúdenie toho, či sa zákon vzťahuje na každého uchádzača vo verejnom obstarávaní rozhodujúce naplnenie finančných limitov podľa § 2 ods. 2

 

Podľa štvrtého bodu je partnerom verejného sektora poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a podľa piateho bodu zdravotná poisťovňa. Nejde však o každého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale len toho, ktorý má zo zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a u ktorého nie sú dané okolnosti podľa § 2 ods. 2 až 4. Pri zdravotnej poisťovni sa neuplatnia limity podľa § 2 ods. 2 a 3, resp. negatívne vymedzenie podľa § 2 ods. 4 Vzhľadom na to, že v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní nejde o nakladanie s rozpočtovými zdrojmi a majetkom štátu, ale o nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, je potrebné túto kategóriu partnerov verejného sektora pojmovo vymedziť samostatne.    

 

Podľa šiesteho bodu je partnerom verejného sektora ten, na koho bola postúpená pohľadávka voči subjektu verejného sektora, t.j. v tomto prípade voči štátu, štátnemu fondu, obci, vyššiemu územnému celku, právnickej osobe zriadenej zákonom, resp. subjektom, ktoré toto ustanovenie označuje. Nie je zámerom zákona obmedzovať hmotnoprávne možnosť postúpiť pohľadávku voči (zjednodušene) štátu na iné subjekty. Účelom tohto zákona v tomto prípade je zvýšiť transparentnosť právnych vzťahov so štátom aj tam, kde sa narába s pohľadávkami voči štátu. Nedodržanie tohto štandardu otvorenosti právnych vzťahov má za následok odloženie plnenia zo strany štátu do momentu kedy sa tento štandard dosiahne zápisom partnera verejného sektora (veriteľa) do registra, a to bez vzniku omeškania na strane štátu.

 

V siedmom bode sa za partnera verejného sektora označuje aj každý subdodávateľ iných partnerov verejného sektora, ak sú splnené finančné limity podľa § 2 ods. 2. Tieto finančné limity sa posudzujú vo vzťahu ku každému subdodávateľovi zvlášť. Materiálny korektív právnej úpravy je vyjadrený slovami „a súčasne vie alebo má vedieť“; t.j. právna úprava rešpektuje tú skutočnosť, že v rámci subdodávateľských vzťahov nie je vždy objektívne možné posúdiť, či je daná vedomosť o tom, či dodanie služby, tovaru alebo stavených prác je realizované v rámci realizácie zákazky z verejných zdrojov, ale to už je otázkou konania s odbornou starostlivosťou, ktoré zákon vyžaduje.  

 

V rámci negatívnej definície partnera verejného sektora sa volí dvojaký prístup, a to prostredníctvom určenia finančných limitov (odseky 2 a 3) a zároveň sektorovým vymedzením subjektov, ktoré sa nepovažujú za partnerov verejného sektora. Navrhované finančné limity boli predkladateľom analyzované a zvolené s ohľadom na mieru administratívne záťaže spojenej s realizáciou zákona tak, aby nezaťažovali partnerov verejného sektora plošne pri akokoľvek objeme plnenia zo strany štátu. Cieľom je teda nájsť optimálnu rovnováhu a mať nastavené vyššie požiadavky na transparentnosť právnych vzťahov so štátom len v prípadoch výrazne vyšších plnení z verejných zdrojov. Z tohto pohľadu sa finančný limit 100 000 eur pri jednorazovom plnení a 250 000 eur pri opakujúcom sa plnení v priebehu roka javí ako optimálna hranica pre naplnenie sledovaného cieľa. Predkladateľ bude pochopiteľne takto koncipovanú právnu úpravu priebežne vyhodnocovať a podľa potreby bude možné tieto finančné limity prehodnocovať. Podľa odseku 4 platí, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) a finančných limitov sa za partnera verejného sektora nepovažuje, ak pôsobí v rámci neziskového sektora alebo ak financuje prostredníctvom úverov a pôžičiek samotný verejný sektor. Osobitne zákon rieši otázku zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, kde sa navrhuje neuplatňovať v určenom rozsahu návrh zákona; rovnaká výnimka sa navrhuje aj vo vzťahu poskytovaniu rozvojovej spolupráce a medzinárodnej humanitárnej pomoci zo strany Slovenskej republiky.

 

Finančné limity navrhované v zákone treba posudzovať tak, že v prípade podľa § 2 ods. 2 je rozhodujúci konkrétny právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a verejným sektorom, t.j. posudzuje sa každé plnenie zvlášť a nedochádza k ich sčítavaniu. V prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení. V prípade limitov podľa § 2 ods. 3 je potrebné uviesť, že pri posudzovaní hodnoty majetku sa vychádza zo všeobecnej hodnoty majetku, t.j. hodnoty určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 

 

Oprávnená osoba podľa písmena c) je subjekt, ktorý bude plniť úlohy spojené s identifikáciou konečného užívateľa výhod a jej overovaním. V tomto prípade sa ustanovuje okruh subjektov, ktoré môžu plniť úlohy oprávnenej osoby. Sú nimi advokáti, notári, banky vrátane pobočiek zahraničných bánk, audítori a daňoví poradcovia. Vychádza sa z predpokladu, že ide o subjekty spôsobilé plniť požiadavky podľa tohto zákona, a to z dôvodu, že už v súčasnosti vykonávajú podobné úlohy ako tzv. povinné osoby podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon však nie je koncipovaný na báze povinného plnenia úloh oprávnenej osoby vo vzťahu k uvedeným subjektom – túto činnosť budú vykonáva na dobrovoľnej báze, ako jednu z ďalších komerčných činností. Je potrebné zdôrazniť, že činnosť oprávnenej osoby podľa predloženého návrhu zákona nie je výkonom advokácie, výkonom funkcie notára, audítora, daňového poradcu alebo činnosťou vykonávanou v zmysle zákona o bankách v prípade banky alebo pobočky zahraničnej banky. Ide o činnosť sui generis, ktorú môžu vykonávať zákonom určené subjekty (profesie). Návrh zákona ďalej ustanovuje, že medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou musí existovať špecifický zmluvný vzťah, a teda oprávnenou osobou je len ten advokát (notár, daňový poradca, banka atď.), ktorý má s partnerom verejného sektora uzatvorenú zmluvu. Tento právny vzťah nie je koncipovaný ako mandátny vzťah (viazanosť pokynmi), ale právna úprava čerpá inšpiráciu v zmluve kontrolnej činnosti podľa Obchodného zákonníka, keďže v tomto prípade má ísť o nestranný výkon činnosti oprávnenej osoby, ktorá nepodlieha pokynom klienta (mandanta).   

 

Oprávnená osoba je dôležitým prvkom v procese registrácie konečných užívateľov výhod, keďže len oprávnená osoba je aktívne legitimovaná iniciovať registračné konanie (prvozápis, zmena a výmaz) a súčasne oprávnená osoba nesie zodpovednosť za riadnu identifikáciu konečného užívateľa výhod. Návrh zákona predpokladá, že oprávnenou osobou môže byť len subjekt s bydliskom, resp. sídlom na území Slovenskej republiky. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu, činnosť oprávnenej osoby nie je výkonom regulovaného povolania (napr. advokát), resp. činnosti (napr. banka), ale ide o špecifickú činnosť, ktorá smeruje k transparentnosti vzťahov štátu a jeho partnerov, ktorý prijímajú finančné plnenia alebo majetok štátu. Z uvedeného dôvodu je preto vo verejnom záujme, aby túto činnosť vykonávali len subjekty, vo vzťahu ku ktorým možno reálne vyvodzovať aj zodpovednosť (administratívnoprávnu, trestnú) za porušenie zákonom ustanovených povinností. Túto podmienku podľa názoru predkladateľa spĺňajú len subjekty s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. 

 

Konečný užívateľ výhod je ďalším z pojmov používaných zákonom, a ide o ďalší kľúčový pojem návrhu zákona. Z hľadiska legislatívno-technického vymedzenia obsahu tohto pojmu sa volí konštrukcia, podľa ktorej sa odkáže na definíciu konečného užívateľa výhod v osobitnom predpise. Týmto osobitným predpisom je  zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V čl. XII sa vykonáva novelizácia cit. zákona s cieľom precizovať doterajšie vymedzenie konečného užívateľa výhod. Faktom je, že v súčasnosti existujú v právnom poriadku dve definície konečného užívateľa výhod (historicky) prvá je súčasťou zákona č. 297/2008 Z. z., druhá bola zavedená v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zriadenie registra konečných užívateľov výhod; následne ju prevzal aj nový zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 343/2015 Z. z.). Je namieste, aby právny poriadok obsahoval jednu univerzálnu definíciu konečného užívateľa výhod. Na tento účel sa preto aktualizuje pojem „konečný užívateľ výhod“ v zákone č. 297/2008 Z. z. a súčasne sa vypúšťa definícia konečného užívateľa výhod zo zákona o verejnom obstarávaní. 

 

Zavedenie účelovej definície pojmu „zmluva“ je potrebné vzhľadom na označenie právneho základu pre poskytovanie finančných prostriedkov, resp. majetku vo všeobecnosti. Osobitné predpisy novelizované v predloženom návrhu zákona sú koncipované z hľadiska prístupu k verejným zdrojom v drvivej väčšine prípadov na zmluvnom princípe, prípadne k nadobudnutiu majetku, či vzniku nároku na finančné prostriedky dochádza na základe iného právneho úkonu (napr. príklep na dražbe, rozhodnutie štátneho orgánu). Ak teda zákon používa pojem zmluva, robí tak v intenciách uvedených súvislostí a pod tento pojem treba zahrnúť akúkoľvek zmluvu alebo iný právny úkon, ktorý je právnym základom pre poskytnutie verejných zdrojov partnerov verejného sektora. 

 

K § 3

 

Register sa vymedzuje ako zoznam údajov a dokumentov ustanovených predkladaným návrhom zákona. Údajmi v tomto prípade sú údaje podľa § 4, dokumentmi sú tzv. verifikačné dokumenty. Register má verejný charakter, pričom verejný prístup je garantovaný tým, že register sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom platí, že údaje zapísané v registri nie je potrebné preukazovať pre orgánmi verejnej moci. V ďalšom texte návrh zákona je register vymedzený ako informačný systém verejnej správy. V dôsledku toho sa naň vzťahu ustanovenia zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správa a prevádzka tohto informačného systému sa zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Zámerom predkladateľa je rozšíriť funkcionalitu existujúcich informačných systémov používaných na súdoch (najmä Súdny manažment). Prezentačná vrstva informačného systému bude k dispozícii tak ako predpokladá návrh zákona na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 

 

Podľa odseku 1 bude register zverejnený na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, t.j. bude dostupný každému a bezplatne; bezplatnosť je daná tým, že niet zákonnej úpravy, ktorá by predpisovala poplatkovú povinnosť pre prístup k údajom zapísaných v registri. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda vzťahujú sa naň aj príslušné ustanovenia zákon o súdoch.

 

Odseky 2 a 3 preberajú súčasnú právnu úpravu § 159 ods. 3 a 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov využívanú v súvislosti s prevádzkou doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. 

 

Podľa odseku 2 sa zavádza materiálna publicita údajov zapísaných v registri. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať to, že je zapísaný v registri pred orgánmi verejnej moci, keďže túto skutočnosť si môže ten, kto to potrebuje overiť nahliadnutím do registra, ktorý bude dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Rešpektuje sa tak jedna zo zásad elektronického výkonu verejnej moci vyjadrená v § 17 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

 

Registrujúcim orgánom je potrebné rozumieť okresný súd, ktorý vykonáva registračné konanie a rozhoduje o uložení pokút podľa tohto zákona. Týmto okresným súdom bude Okresný súd Žilina. Pôsobnosť tohto súdu je výlučná a je daná pre celé územie Slovenskej republiky. S prihliadnutím na príbuznosť registračného konania ku konaniu v agende obchodného registra bol zvolený ako registrujúci orgán jeden z existujúcich registrujúcich súdov. Vzhľadom na charakter registračného konania – ide o formalizované konanie – bol zvolený len jeden z ôsmich registrových súdov. Na tomto súde pôjde o novú agendu, na ktorú je potrebné vzťahovať všeobecné ustanovenia osobitných predpisov regulujúcich organizáciu práce súdov a konanie pred nimi. V tomto kontexte sa použije najmä úprava o náhodnom prideľovaní vecí podľa § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah procesných ustanovení návrhu zákona k civilným procesným kódexom je budovaný na zásade subsidiarity s prednosťou osobitnej právnej úpravy. Primárne sa navrhuje subsidiarita Civilného mimosporového poriadku – aj agenda obchodného registra, ktorá je vzorom novej úpravy, je z procesného hľadiska podriadená režimu Civilného mimosporového poriadku.  

 

Podľa odseku 3 budú z registra vydávané výpisy (obdobne ako v prípade obchodného registra) a súčasne aj potvrdenia o tom, že určité údaje v registri zapísané nie sú. Z hľadiska technickej realizácie registra sa predpokladá možnosť vygenerovania autorizovaného výpisu v elektronickej podobe priamo na webovom sídle ministerstva spravodlivosti s možnosťou jeho stiahnutia a ďalšieho využitia. Výpisy a potvrdenia budú vydávané výlučne v elektronickej podobe a budú mať kvalitu verejnej listiny. Ďalej návrh zákona predpokladá, že register bude sprístupnený aj v podobe datasetov, ktoré umožnia automatizované spracovanie zapísaných údajov v iných informačných systémov, resp. analytickú prácu so zapísanými údajmi, a to ako na strane štátnych orgánov, tak aj na strane verejnosti. 

 

K § 4

 

Navrhovaný § 4 vymedzuje obsah registra. Nadväzuje sa na definičné vymedzenie registra, t.j. ide o verejný zoznam údajov a dokumentov. A teda ustanovujú sa údaje zapisované do registra a dokumenty ukladané do registra.

 

Základná požiadavka ustanovená zákonom je, aby sa do registra zapisovali partneri verejného sektora, t.j. fyzické osoby a právnické osoby, ktoré spĺňajú definičné vymedzenie partnera verejného sektora podľa § 2. Zápis partnera verejného sektora sa síce vykonáva na dobu neurčitú (§ 7 ods. 3), ale návrh zákona súčasne požaduje, aby tento zápis trval minimálne po dobu trvania právneho vzťahu (zmluvy) medzi partnerom verejného sektora a subjektom, ktorý reprezentuje štát, územná samospráva či verejnoprávna inštitúcia. Právne vzťahy, o ktoré tu ide, majú zmluvný základ, to znamená, že ich trvanie možno stotožniť s trvaním samotnej zmluvy. V tomto kontexte je potrebné osobitne posudzovať aj jednotlivé zmluvné typy, keďže existuje kategória zmlúv, ktorých hospodársky účel pominie bezprostredne po tom, čo sú skonzumované. Typickým príkladom je napríklad zmluva týkajúca sa prevodu vlastníctva k veci, kde jej účel pominie bezprostredne po odovzdaní predmetu vlastníctva a zaplatení dohodnutej ceny. Tieto zmluvy treba odlíšiť od dlhodobo trvajúcich zmlúv, kam treba zaradiť napríklad zmluvy o dielo, či nájomné zmluvy.  

 

Nad rámec toho sa umožňuje, aby sa do registra zapisovali aj iné subjekty, avšak v tomto prípade na dobrovoľnej báze; k tomu pozri § 17. 

 

V odsekoch 2 a 3 sa ustanovujú údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra, a to v členení podľa toho, či je partnerom verejného sektora fyzická osoba (odsek 2) alebo právnická osoba (odsek 3). Súčasťou zápisu o každom partnerovi verejného sektora budú údaje o konečných užívateľoch výhod a oprávnenej osobe. Rozsah zapisovaných údajov volí predkladateľ tak, aby jednak vo svojom úhrne poskytli komplexný pohľad na partnera verejného sektora a aby súčasne tvorili základňu pre efektívne a rýchle vyhľadávanie subjektov v registri. Osobitnú kategóriu údajov o registri predstavujú údaje verejných funkcionároch. Nad rámec doterajšej úpravy rozlišovania verejného funkcionára ako konečného užívateľa výhod ide návrh zákona ďalej, keď vyžaduje v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod identifikovať aj každého verejného funkcionára, ktorý sa nachádza vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora. V tomto prípade teda nemusí byť verejný funkcionár nevyhnutne konečným užívateľom výhod, aby bol zapísaný do registra.     

 

Osobitná právna úprava sa bude uplatňovať pri zapisovaný konečného užívateľa výhod pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (odsek 4). V tomto prípade sa predpokladá, že ako konečný užívateľ výhod sa do registra zapíše vrcholový manažment právnickej osoby (materská obchodná spoločnosť). Tento režim sa však neuplatní, ak existuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. V tomto prípade zákon vyžaduje štandardný režim zapisovania konečného užívateľa výhod.

 

V odseku 5 sa definujú ďalšie údaje, ktoré sa budú zapisovať do registra. Ide o údaje, ktoré sú potrebné pre riadnu aplikáciu zákona a prípadne vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie zákona. Pre tieto údaje je charakteristické, že budú vytvárať historický profil partnera verejného sektora a budú aj súčasťou výpisu z registra. A teda do registra sa bude zapisovať dátum každého overenia identifikácie konečného užívateľa výhod; k tomu pozri § 11 ods. 2 návrhu zákona. Rovnako aj dátumy zápisu a výmazu  akýchkoľvek iných údajov. Súčasťou zápisu v registri o partnerovi verejného sektora budú aj verifikačné dokumenty, ktoré potvrdzujú overenie identifikácie partnera verejného sektora (k tomu pozri § 11). Z toho pohľadu bude register nie len verejným zoznamom aktuálnych zápisov, ale súčasne aj prehľadom všetkých historických zápisov.

 

V odseku 6 sa upravuje pravidlo, podľa ktorého partner verejného sektora môže mať v registri zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu. Tento koncept sa volí najmä s ohľadom na zodpovednostné vzťahy vznikajúce v súvislosti s navrhovanou úpravou. Pravidlo vyjadrené v odseku 5 však nebráni zmene oprávnenej osoby; k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3.

 

Ustanovenie § 4 ako celku je potrebné vykladať v spojitosti s § 18. Podstata tejto úpravy spočíva v tom, že ak osobitné predpisy budú ustanovovať podmienku zápisu do registra ako podmienku pre získanie verejných zdrojov, táto podmienka bude splnená len vtedy, ak budú v registri zapísané všetky údaje podľa § 4. Inak povedané, ak napr. dôjde k výmazu oprávnenej osoby z registra, a nebude zapísaná nová oprávnená osoba, nebude splnená podmienka zápisu do registra na účely osobitných predpisov. Rovnako to bude platiť aj pre ostatné údaje zapisované do registra, najmä pre údaje o konečnom užívateľovi výhod. Rovnako absencia zápisu fyzickej osoby alebo právnickej osoby do registra vyvolá rovnaký účinok. Osobitnými predpismi, na ktoré sa v právnej norme odkazuje sú tie, ktoré sú súčasťou návrhu zákona v čl. II a nasl. Ide teda o predpisy, ktoré regulujú nakladanie s verejnými zdrojmi alebo majetkom, pričom podstata novelizácie týchto predpisov spočíva práve v tom, že sa v nich konštituuje nová podmienka prístupu k verejným zdrojom, a to zápis v registri osoby, ktorá sa o tieto verejné zdroje uchádza alebo ich prijíma.

 

Všeobecne k procesnej časti návrhu zákona 

 

Návrh zákona obsahuje právnu úpravu procedúry vykonávania zápisov údajov do registra, ako aj zmeny a výmazu týchto zápisov a povinnosti s tým spojené. Registračné konanie je návrhovým konaním s výnimkou výmazu partnera verejného sektora z registra, ktoré možno vykonať aj z úradnej moci, ak sú na to splnené podmienky (§ 10 ods. 1). Registračné konanie je formalizovaným konaním, a to ako z hľadiska posudzovania návrhu na zápis, tak aj z hľadiska formalizácie návrhu na zápis (predpísaný formulár). Registračné konanie síce ponúka opravný prostriedok (námietka), ale tento opravný prostriedok nebude mať devolutívny účinok a taktiež sa nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu o námietke. Svojimi atribútmi vychádza registračné konanie z konania v agende obchodného registra. Registračné konanie je navrhované ako výlučne elektronické konanie, preto sa budú naň vzťahovať ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 

 

K § 5

 

Ustanovenie § 5 upravuje začatie konania o návrhu na zápis. Pod slovným spojením „návrh na zápis“ treba rozumieť návrh na zápis údajov (tzv. prvozápis), zmenu zapísaných údajov alebo výmaz zapísaných údajov. 

 

Aktívna legitimácia je na strane oprávnenej osoby, ktorá návrh na zápis podáva za partnera verejného sektora. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou zmluvný základ, ustanovuje sa zákonná povinnosť, a teda kogentná norma, partnera verejného sektora poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť. Rozsah súčinnosti je vymedzený slovami „na účely podľa tohto zákona“; tento pojem treba vykladať v intenciách povinností oprávnenej osoby podľa tohto zákona, t.j. na účely samotného registračného konania, ale najmä na účely overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. 

 

V odseku 2 sa navrhuje, aby návrhy na zápis boli podávané registrujúcemu orgánu výlučne v elektronickej podobe v intenciách zákona o e-Governmente. Návrh na zápis bude musieť byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, inak sa naň nebude prihliadať, t.j. neuplatní sa odmietnutie návrhu na zápis. Uvedené vyplýva z použitej dikcie „autorizácia“. Autorizáciou upravuje § 23 zákona o e-Governmente.    

 

Návrh na zápis bude mať podľa povahy vykonávaného zápisu niekoľko povinných príloh. Prvou prílohou, ktorú zákon upravuje je verifikačný dokument. Verifikačný dokument je povinnou prílohou pri prvom zápise, pri zmene údajov o konečnom užívateľovi výhod a pri oznamovaní vykonania verifikácie bez zmeny v osobe konečného užívateľa výhod v rámci jednotlivých verifikačných udalostí. Ak sa zápis alebo zmena zapisovaných údajov týka oprávnenej osoby, povinnou prílohou bude vyhlásenie oprávnenej osoby a písomná dohoda preukazujúca existenciu právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou.  

 

Aj prílohy budú musieť byť v elektronickej podobe a podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok neprihliadanie na návrh na zápis ako celok.   

 

Vzhľadom na povahu registra, ako aj povahu konania o návrhu na zápis sa navrhuje nepripustiť späťvzatie návrhu na zápis; ide o obdobnú konštrukciu, ktorá sa používa aj v rámci agendy obchodného registra. Vzhľadom na lehotu dvoch pracovných dní je späťvzatie návrhu na zápis prakticky vylúčené.   

 

V odseku 5 sa upravuje zodpovednosť za obsahovú správnosť návrhu na zápis. Ide o dôležitú povinnosť, ktorú je oprávnená osoba musí realizovať s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti zakladá zodpovednosť oprávnenej osoby a partnera verejného sektora. 

 

Návrh na zápis sa bude podávať na formulári, ktorého vzor bude ustanovený vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti na základe splnomocnenia podľa § 16 ods. 1. Návrh vyhlášky je súčasťou vládneho návrhu zákona.

 

K § 6

 

V odseku 1 sa upravujú skutočnosti, ktoré registrujúci orgán preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou), jednak o podmienky viažuce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho prílohy má v prvom rade formálno-právny a nie materiálny charakter, t.j., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do registra) ponesie partner verejného sektora a oprávnená osoba.

 

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k odseku 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na formulári, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto zákonom. 

 

K § 7

 

Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov podľa  § 6 a 7 zákona, je v zmysle odseku 1 registrujúci orgán povinný vykonať zápis v lehote dvoch pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Ustanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o návrhy bez vád, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter. 

 

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nebude prípustný opravný prostriedok, t.j. námietky. 

 

Podľa odseku 2 registrujúci orgán informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle. Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Nevyžaduje sa preto jeho doručovanie do vlastných rúk, keďže niet opravného prostriedku.

 

V odseku 3 sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého sa zápisy do registra vykonávajú s účinnosťou odo dňa nasledujúceho po dni samotného zápisu. Súčasne sa ustanovuje, že zápisy sa vykonávajú na dobu neurčitú. Uvedené však nie je prekážkou toho, aby došlo k výmazu údajov z registra, a to buď na návrh alebo aj bez tohto návrhu; k zmenám a výmazom údajov zapísaných do registra pozri § 9 a 10 návrhu zákona. Ako už bol uvedené vyššie, register bude mať aj historickú výpovednú hodnotu. Samotný výmaz údajov z registra neznamená, že tieto sa trvalo „stratia“, ale v registri bude označený dátum ich výmazu.   

 

K § 8

 

V odseku 1 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 5 a 6 zákona. V takomto prípade registrujúci orgán navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrujúci orgán upovedomiť navrhovateľa. Registrujúci orgán si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto oprávnenej osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu. Keďže ide o doručenie rozhodnutia, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok a od doručenia ktorého začína plynúť lehota na uplatnenie opravného prostriedku, povaha veci vyžaduje, aby sa vykonalo doručovanie do vlastných rúk. Doručovanie sa bude v tomto prípade vykonávať elektronicky podľa zákona o e-Governmente, pričom sa použijú tie ustanovenie cit. zákona, ktoré upravujú elektronickú obdobu doručovania do vlastných rúk, t.j. ide o doručovane s elektronickou doručenkou. Keďže v § 7 ods. 1 zákon ustanovuje dvojdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bola oprávnená osoba približne v rovnakej lehote upovedomená aj o skutočnosti, že registrujúci orgán navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrujúci orgán je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto dvojdňovej lehoty.

 

V odseku 2 zákon upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 1. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie elektronickú podobu, z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok – námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (t.j. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v zákone), čo uľahčí ďalší postup oprávnenej osoby pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu.

 

V odseku 3 je ustanovená lehota na podanie námietok a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia oznámenia. V tomto prípade sa bude uplatňovať obdobný postup ako v prípade agendy obchodné registra s tým rozdielom, že proti rozhodnutiu o námietkach nebude prípustné odvolanie. V praxi sa predpokladá rozhodovanie o námietkach vyšším súdnym úradníkom, jeho rozhodnutie je vždy preskúmateľné sudcom (čl. 142 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Zároveň sa vylučuje podania odvolania proti rozhodnutiu o námietkach. To znamená, že rozhodnutie sudcu o námietkach je konečným rozhodnutím. Námietky sa budú musieť podávať v elektronickej podobe (k tomu pozri dikciu „ustanovenie § 5 ods. 2 sa na námietky vzťahuje rovnako“).  Na konanie o námietkach sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku s už spomenutou výnimkou vylúčenia odvolania proti rozhodnutiu sudcu o námietkach. 

 

K § 9

 

V ustanovení odsekov 1 a 2 sa navrhuje úprava mechanizmu zmeny údajov zapísaných v registri. V tomto prípade nejde len o údaje o konečnom užívateľovi výhod, ale o všetky údaje zapisované do registra v rozsahu § 4. Zmena zapísaných údajov sa bude vykonávať na základe návrhu (k tomu pozri § 5 až 8). Koncepčne je právna úprava nastavená na vzájomnej súčinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Vychádza sa pri tom z predpokladu, že partner verejného sektora je primárne tým subjektom, ktorý sa ako prvý dozvie o zmene zapísaných údajov. Preto je v odseku 1 ako prvé pravidlo vyjadrená informačná povinnosť partnera verejného sektora smerom k oprávnenej osobe. Túto povinnosť je partner verejného sektora splniť bezodkladne potom, čo sa dozvedel o zmene údajov. Na podklade toho je oprávnená osoba povinná podať návrh na zmenu zapísaných údajov. Lehota na podanie návrhu je 30 dní, čo vytvára dostatočný časový priestor pre overovania údajov o konečnom užívateľovi výhod. Pretože o zmene údajov sa môže dozvedieť aj oprávnená osoba, v odseku 2 sa navrhuje, aby existovala informačná povinnosť aj na strane oprávnenej osoby. 

 

K § 10

 

Výmaz partnera verejného sektora sa bude vykonávať na návrh samotného partnera, ktorý za neho podáva oprávnená osoba a v jedinom prípade aj bez tohto návrhu, a to vtedy, ak partnerovi verejného sektora bude uložená pokuta podľa § 13 ods. 1 alebo ods. 4, t.j. z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo o existencii vylúčenia oprávnenej osoby. Výmaz bude vždy spôsobovať vylúčenie z možnosti uchádzať sa o verejné zdroje nad rámec limitov podľa § 2 ods. 2 a 3. Konanie o výmaze údajov je konaním, ktoré teda možno začať aj z úradnej moci. Výmaz oprávnenej osoby sa bude realizovať buď na návrh partnera verejného sektora alebo oprávnenej osoby. 

 

Vzhľadom na to, že oprávnená osoba vykonáva úkony pre partnera verejného sektora na báze dobrovoľnosti, je namieste umožniť jej ukončiť spoluprácu s partnerom verejného sektora, a to najmä v prípadoch kedy partner verejného sektora nebude poskytovať oprávnenej osobe súčinnosť, prípade nebude oprávnenej osobe poskytovať požadované informácie o konečnom užívateľovi výhod, prípadne bude oprávnenú osobu nútiť konať v rozpore s požiadavkami konania s odbornou starostlivosťou a pod. Tomuto zámeru je podriadená úprava v odseku 2. Výmazom oprávnenej osoby z registra na jej návrh vzniká partnerovi verejného sektora povinnosť zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní. Táto lehota začína plynúť odo dňa výmazu predchádzajúcej oprávnenej osoby. Dikcia „je ... povinný zabezpečiť...“ indikuje, že nejde o povinnosť partnera verejného sektora podať návrh na zápis, keďže návrh na zápis zaňho podáva oprávnená osoba (§ 5 ods. 1). Partner verejného sektora je však povinný podniknúť všetky kroky k tomu, aby našiel novú oprávnenú osobu, poskytol jej potrebnú súčinnosť a inicioval podanie návrhu na zápis prostredníctvom tejto oprávnene osoby. Nesplnenie povinnosti zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby v lehote 30 dní zakladá oprávnenie účastníka zmluvného vzťahu odstúpiť od zmluvy podľa § 15 ods. 1 návrhu zákona. Taktiež platí, že počas tejto 30 dňovej lehoty sa suspenduje povinnosť účastníka zmluvu plniť partnerovi verejného sektora, a to bez toho, aby sa tento účastník, ktorý má plniť dostal do omeškania. Zákon nebráni tomu, aby jeden subjekt bol súčasne oprávnenou osobou viacerých partnerov verejného sektora. V takýchto prípadoch bude potrebné, aby v prípade svojho výmazu vždy označil partnera verejného sektora, u ktorého sa chce nechať vymazať ako oprávnená osoba. Inak povedané, ak bude subjekt zapísaný ako oprávnená osoba o desiatich partnerov verejného sektora a bude chcieť ukončiť svoju činnosť ako oprávnená osoba vo vzťahu ku všetkým partnerom, bude musieť podať desať návrhov na výmaz, a to zvlášť vo vzťahu ku každému partnerovi verejného sektora. Vzhľadom na to, že existencia zápisu oprávnenej osoby je podmienkou úplnosti zápisu údajov v registri, navrhuje sa, aby partner verejného sektora dostal vždy informáciu od registrujúceho orgánu, že došlo k výmazu oprávnenej osoby. 

 

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, keď oprávnenú osobu nahradí novou oprávnenou osobou partner verejného sektora. Ani v tomto prípade zákonná úprava nerieši dôvody, pre ktoré tak môže partner verejného sektora spraviť, resp. partner verejného sektora nie je v tomto smere nijako limitovaný. Otázky tohto typu je namieste riešiť dohodou pri vzniku právneho vzťahu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Návrh zákona však v tomto prípade vyžaduje, aby spolu s návrhom na výmaz oprávnenej osoby bol podaný aj návrh na zápis novej oprávnenej osoby. Ak tieto návrhy nie sú podané spolu, registrujúci orgán nevykoná zmenu, nakoľko nie sú splnené podmienky pre registráciu. Aj v prípade tohto výmazu oprávnenej osoby sa navrhuje zavedenie osobitnej notifikačnej povinnosti, ktorej nositeľom je registrujúci orgán a adresátom pôvodne zapísaná oprávnená osoba.

 

Zmena v osobe oprávnenej osoby je dôvodom pre vykonanie dodatočného overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Preto sa výslovne upravuje požiadavka, aby v prípadoch podaní podľa § 10 ods. 1 a 2 sa vykonalo overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. 

 

K § 11

 

V § 11 sa upravuje inštitút overovania identifikácie konečného užívateľa výhod. Ide o koncept, ktorý nahrádza doterajšiu úpravu čestných vyhlásení o konečnom užívateľovi výhod. Nositeľom povinnosti overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod bude oprávnená osoba, ktorej na tento účel je partner verejného sektora povinný poskytovať súčinnosť (§ 5 ods. 1). 

 

V odseku 1 sa upravuje zodpovednosť za správnosť údajov zapísaných v registri. Zodpovednými subjektmi sú partner verejného sektora a oprávnená osoba. Oprávnená osoba však len v rozsahu korektívu konania s odbornou starostlivosťou. 

 

V odseku 2 sa upravujú situácie (tzv. verifikačné udalosti), ktoré zakladajú povinnosť oprávnenej osoby identifikovať konečného užívateľa výhod. Primárne sa bude identifikácie konečného užívateľa výhod vykonávať pri tzv. prvozápise, t.j. pri podaní návrhu na zápis partnera verejného sektora do registra. Následne sa vyžaduje identifikácia konečného užívateľa výhod počas trvania tohto zápisu:

 

  1. a) pri zápise zmeny konečného užívateľa výhod – v tomto prípade o overenie identifikácie na základe § 9 ods. 1 a 2 zákona, t.j. pri zmene už zapísaných údajov o konečnom užívateľovi výhod
  2. b) pri zápise novej oprávnenej osoby – zákon predpokladá možnosť zmeny oprávnenej osoby (k tomu pozri § 10 ods. 2 a 3), ak k takejto zmene dôjde, bude sa vyžadovať opätovné overenie konečného užívateľa výhod, a to zo strany oprávnenej osoby, ktorá sa zapisuje do registra namiesto pôvodnej oprávnenej osoby
  3. c) každoročne k 31. decembru – v tomto prípade ide o pravidelné overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod
  4. d) v súvislosti s uzavretím zmluvy – v tomto prípade sa vyžaduje overenie konečného užívateľa výhod pred podpisom zmluvy (k pojmu zmluva pozri § 2 ods. 1), a to v lehote 5 alebo menej dní pred uzavretím zmluvy; táto úprava sa bude vzťahovať aj na zmenu zmluvy
  5. e) v súvislosti s plnením zo zmluvy – v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k overeniu konečného užívateľa výhod pred tým, než dôjde napr. k vyplateniu finančných prostriedkov, aj v tomto prípade v lehote 5 alebo menej dní pred plnením zo zmluvy. 

 

Nesplnenie povinnosti podľa odseku 2 zo strany oprávnenej osoby má svoje následky. Tieto sú ustanovené v § 15 ods. 2 návrhu zákona. Platí pravidlo, že dokým nie je vykonané overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, tak subjekt reprezentujúci verejný sektor nie je povinný plniť zo zmluvy, a nedostane sa pri tom do omeškania. Ide o súkromnoprávnu „sankciu“ za nesplnenie povinnosti overovať konečného užívateľa výhod. 

 

Osobitne sú vnímané verifikačné udalosti podľa odseku 2 písm. d) a e), pri ktorých sa podľa odseku 3 uplatní pravidlo, že oprávnená osoba je povinná vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, len ak jej partner verejného sektora oznámi, že tieto verifikačné udalosti majú nastať. Je žiaduce, aby praktické dôsledky tohto pravidla boli konkretizované v dohode medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobou. Rovnako v týchto prípadoch sa uplatní výnimka z nutnosti absolvovať procedúru verifikácie, ak v prechádzajúcich šiestich mesiacoch došlo k verifikácii konečného užívateľa výhod.

 

V odseku 4 sa upravuje povinnosť oprávnenej osoby postupovať pri overovaní konečného užívateľa výhod s odbornou starostlivosťou. Ak oprávnená osoba túto povinnosť zanedbá, môže to viesť k vzniku zákonného ručenia oprávnenej osoby za zaplatenie pokuty uloženej za uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod; k tomu pozri § 13 ods. 3. Koncept konania s odbornou starostlivosťou nie je v právnom poriadku novinkou. Uvedenú skutočnosť zohľadňuje aj návrh zákona. Návrh zároveň zavádza účelovú definíciu konania s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že výkon funkcie oprávnenej osoby nie je výkon regulovaného povolania napr. advokáta, daňového poradcu, či notára alebo výkon činnosti banky. Z uvedeného dôvodu je preto namieste zaviesť osobitný štandard konania s odbornou starostlivosťou. To znamená, že ak advokát uzavrie s partnerom verejného sektora dohodu na účely registrácie v registri, a teda ak advokát začne plniť úlohy oprávnenej osoby, pri posudzovaní konania s odbornou starostlivosťou sa použije § 11 ods. 4 a nie § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 

 

V odseku 5 sa upravujú obsahové náležitosti verifikačného dokumentu. Verifikačný dokument bude určený na preukázanie identifikácie konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Vyhotovovať ho bude oprávnená osoba, ktorá zodpovedá za obsah a dostatočnosť verifikačného dokumentu, pričom pri posudzovaní jej zodpovednosti, t.j. konania s odbornou starostlivosťou (odsek 3) sa prihliada výlučne na skutočnosti, ktoré uviedla vo verifikačnom dokumente, a teda nemôže prísť s dodatočnými vysvetleniami. Nedodržanie predpísaných náležitostí verifikačného dokumentu je dôvodom pre odmietnutie vykonania zápisu podľa § 6 ods. 1. Verifikačný dokument tvorí povinnú prílohu návrhu na zápis, ak sa tento návrh týka údajov o konečnom užívateľovi výhod. Ďalej je povinnou prílohou aj oznámenia o overení identifikácie konečného užívateľa výhod podľa odseku 6. Ak sa v uvedených prípadoch nepriloží verifikačný dokument k podaniu, registrujúci orgán odmietne vykonať úkon; rovnakou bude postupovať aj vtedy, ak verifikačný dokument nebude obsahovať predpísané obsahové náležitosti.

 

Ustanovenie odseku 6 má za cieľ upraviť procedúru zápisu overenia identifikácie konečného užívateľa výhod do registra v prípade jednotlivých verifikačných udalostí. Ak je registračnou udalosťou samotná zmena v osobe konečného užívateľa výhod, použije sa postup podľa § 9, t.j. podá sa štandardný návrh na zmenu zapísaných údajov. To platí aj pre prípad zmeny oprávnenej osoby na návrh partnera verejného sektora. V prípade ostatných verifikačných udalostí môžu nastať dve situácie – ak je výsledkom verifikácie zistenie, že došlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod, postupuje sa podľa § 9, keďže je potrebné zmeniť už zapísané údaje. Ak je výsledkom verifikácie potvrdenie správnosti zápisu o konečnom užívateľovi výhod, t.j. pri verifikačnej udalosti sa zistí, že nedošlo k zmene v osobe konečného užívateľa výhod, oznámi sa táto skutočnosť prostredníctvom na to určeného formulára (oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod) registrujúcemu orgánu. Prílohou oznámenia je v tomto prípade nový verifikačný dokument. Na oznámenia sa vzťahuje povinnosť podať ho elektronicky.

 

Odpoveď na otázku ako naloží s oznámením o overení identifikácie konečného užívateľa výhod registrujúci orgán ponúka úprava v odseku 7. Registrujúci orgán v tomto prípade zapíše do registra dátum overenia identifikácie konečného užívateľa výhod. Na postup registrujúceho orgánu sa použijú sa použijú § 5 až 7. To znamená, že registrujúci orgán formálne skontroluje oznámenie, a to či je priložený verifikačný dokument a či oznámenie vykonala oprávnená osoba (rovnaké použitie § 6). Ak oznámenie spĺňa požadované náležitosti, vykoná sa v lehote dvoch pracovných dní zápis dátumu verifikácie do registra. Ak oznámenie nepodala oprávnená osoba, oznámenie je neúplné alebo nie je k nemu priložený verifikačný dokument, prípadne verifikačný dokument nespĺňa požadované náležitosti, registrujúci orgán odmietne vykonať zápis (rovnaké použitie § 7 a 8). Proti odmietnutiu vykonania zápisu budú aj v prípade oznámenia prípustné námietky, na ktoré sa vzťahuje v plnom rozsahu § 8 ods. 3.  

 

Návrh zákona v odseku 8 zavádza povinnosť fyzickej osoby, ktorá sa stane konečným užívateľom výhod oznámiť túto skutočnosť partnerovi verejného sektora a v registri zapísanej oprávnenej osobe. Nie vždy sa musí túto skutočnosť partner verejného sektora dozvedieť z vlastnej činnosti. Ak sa tak udeje, partner verejného sektora postupuje tak, že prostredníctvom oprávnenej osoby vykoná zmenu zápisu konečného užívateľa výhod v registri. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany (nového) konečného užívateľa výhod je sankcionované pokutou. 

 

K § 12

 

V § 12 sa navrhuje mechanizmus verifikácie konečného užívateľa výhod vykonávaný z úradnej moci. Na tento účel sa navrhuje, aby registrujúci orgán mal jednak oprávnenie vyzvať partnera verejného sektora a oprávnenú osobu na poskytnutie súčinnosti (odsek 2) a súčasne sa umožňuje, aby registrujúci orgán mohol využiť pri overovaní konečného užívateľa výhod aj iné orgány, a to tzv. povinného osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

 

Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa bude realizovať buď na základe kvalifikovaného podnetu alebo aj bez tohto podnetu. Úprava kvalifikovaného podnetu je prevzatá z platného znenia zákona o verejnom obstarávaní, pričom je rozšírená aj o notifikačnú povinnosť vo vzťahu k oznamovateľovi o spôsobe vybavenia jeho podnetu. 

 

Z procesného hľadiska sa na postup registrujúceho orgánu, t.j. súdu budú vzťahovať ustanovenia § 289 až 298 Civilného mimosporového poriadku, ktoré svojou povahou najviac vyhovuje potrebám § 12. Vzhľadom na subsidiárnu aplikáciu procesných kódexov nič nebráni tomu, aby súd nariadil znalecké dokazovanie alebo si vyžiadal potrebné odborné vyjadrenia mimo znaleckého dokazovania.

 

K § 13

 

V § 13 sa upravujú pokuty za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom. Pokuty sú diferencované podľa závažnosti porušenej povinnosti do dvoch kategórií. 

 

V odseku 1 sa upravuje pokuta, ktorá bude ukladaná za porušenie týchto povinností:

  1. 1. uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis,
  2. 2. uvedenie nepravdivých údajov alebo neúplných údajov o verejných funkcionároch, alebo 
  3. 3. nesplnenie povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom (§ 9 ods. 1),
  4. 4. porušenie zákazu výkonu funkcie oprávnenej osoby podľa § 19.

 

V týchto prípadoch sa pokuta bude jedným rozhodnutím ukladať partnerovi verejného sektora a súčasne aj jeho štatutárnemu orgánu, prípadne všetkým jeho členom (vo význame každému osobitne). Z povahy veci sa uloženie pokuty štatutárnemu orgánu nepoužije, ak je partnerom verejného sektora fyzická osoba. 

 

Výška pokuty je v prípade partnera verejného sektora definovaná dvojako – v prvom rade sa pokuta uloží vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal zo zmluvy. Ak tento hospodársky prospech nie je možné zistiť, pokuta sa uloží v rozmedzí od 10000 do 1000000 eur.

 

Zmyslom tohto právneho inštitútu je odňať vo forme pokuty všetko to, o čo sa partner verejného sektora obohatil v dôsledku toho, že bol uvedením nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod spôsobilý uzatvoriť zmluvu so subjektom verejného sektora. Pod pojmom hospodársky prospech treba rozumieť akýkoľvek finančný príjem alebo peniazmi ocenený prírastok na majetku alebo jeho hodnote, plynúci zo zmluvy alebo dohody, ktorému nezodpovedá priamy, preukázateľný a účelný náklad partnera verejného sektora, vynaložený na plnenie zmluvy alebo dohody (oprávnený náklad). Spôsob vyčíslenia hospodárskeho prospechu závisí od predmetu zmluvy. Jedným zo spôsobov vyčíslenia hospodárskeho prospechu je rozdiel medzi cenou, ktorú subjekt verejného sektora uhradil partnerovi verejného sektora za dodanie tovaru alebo služieb a finančnými prostriedkami ktoré partner verejného sektora vynaložil na obstaranie resp. vyrobenie/poskytnutie tovarov alebo služieb, ktoré sú predmetom plnenia podľa zmluvy alebo dohody a boli v skutočnosti dodané. Analogicky preto platí tiež, že ak partner verejného sektora nadobúdal majetok, práva k majetku alebo majetkové práva, predstavuje hospodársky prospech rozdiel medzi finančnými prostriedkami, ktoré za tieto práva zaplatil a trhovou hodnotou, ktorú získal. Úmyslom zákonodarcu je najmä odňať sankcionovanému partnerovi verejného sektora akýkoľvek zisk z predmetnej transakcie, pričom na tieto účely treba podrobne skúmať oprávnenosť nákladov povinnej osoby.

 

Výška pokuty ukladanej štatutárnemu orgánu partnera verejného sektora je vymedzená v rozsahu od 10000 do 100000 eur. Za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu bude zo zákona ručiť oprávnená osoba, a to tá oprávnená osoba, ktorá bola zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti. Oprávnená osoba však má k dispozícii možnosť liberácie, ak preukáže, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod alebo jej overovaní konala s odbornou starostlivosťou (§ 12 ods. 4). 

 

V odseku 2 sa koncipuje druhá kategória pokút, a to za porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa § 12. V týchto prípadoch sa pokuta ukladá partnerovi verejného sektora, a to vo výške do 100 000 eur.

 

V odseku 3 sa navrhuje zavedenie pokuty ukladanej konečnému užívateľovi výhod, ktorý si nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 11 ods. 8.

 

V odseku 4 sa upravuje pokuta za porušenie zákazu vyjadreného v § 19. Pokuta sa v tomto prípade bude ukladať oprávnenej osobe. 

 

Pri ukladaní pokút bude registrujúci orgán postupovať podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Výnosy s uložených pokút budú príjmom štátnej rozpočtu.

 

Ďalej je potrebné sa zmieniť o trestnoprávnych dosahoch novej právnej úpravy. V prvom rade je potrebné uviesť, že návrh zákona zavádza novú podmienku prístupu k verejným zdrojom, ktorou je zápis v registri partnerov verejného sektora. Je nepochybné, že týmto zápisom sa rozumie úplný a pravdivý zápis v registri. Porušenie tejto povinnosti môže viesť okrem administratívneho postihu aj k trestnoprávnemu postihu. Do úvahy prichádza najmä použitie trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona. 

 

K trestnému činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona

 

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie za účelom ochrany pred jej skresľovaním. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Nepravdivými alebo hrubo skresľujúcimi údajmi sú údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo skreslene informujú o podstatných okolnostiach a faktoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia. Registrom podľa osobitného predpisu je napr. register podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; pod tento pojem možno subsumovať aj register partnerov verejného sektora.

 

Podľa § 5 ods. 3 návrhu zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,,Ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou návrhu na zápis je verifikačný dokument.“ Z uvedeného možno odvodiť, že za daných okolností je verifikačný dokument podkladom nevyhnutným na to, aby došlo k zápisu do registra partnerov verejného sektora,   t. j. aj podkladom slúžiacim na zápis do iného registra v zmysle skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Nakoľko subjekt predmetného trestného činu je všeobecný, môže sa ho dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, a teda aj partner verejného sektora, ako aj oprávnená osoba.

 

K trestnému činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona

 

Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií alebo iných príspevkov z verejných zdrojov. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Partner verejného sektora môže byť páchateľom tohto trestného činu. Pri oprávnenej osobe je situácia ,,zložitejšia“ v tom zmysle, že taká oprávnená osoba síce môže vylákať od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie, avšak nie je tou osobou, ktorá nespĺňa podmienky, na ktoré je viazané poskytnutie alebo použitie danej dotácie, subvencie a pod. podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (osobou, ktorá nespĺňa tieto podmienky je partner verejného sektora). Do úvahy však prichádza trestnosť oprávnenej osoby za spolupáchateľstvo, kedy je medzi spolupáchateľmi rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu tak, že ich konanie naplní všetky znaky predmetného trestného činu iba vo svojom súhrne. Pritom sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy (t. j. konanie každého zo spolupáchateľov nemusí mať všetky znaky trestného činu), ale stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne napĺňa znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Do úvahy tiež prichádza trestnoprávny postih oprávnenej osoby za niektorú z foriem účastníctva [napr. ako pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona].

 

K trestnému činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona

 

V prípade, že by nebolo možné subsumovať stanovenú situáciu pod niektoré z vyššie uvedených trestných činov (trestný čin subvenčného podvodu je lex specialis k trestnému činu podvodu), bolo by ju možné zahrnúť pod trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Tohto trestného činu sa môže dopustiť tak partner verejného sektora ako aj oprávnená osoba. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje aj spôsobenie škody. V prípade, že by bola škoda (pod ktorú by v danom prípade boli zahrnuté štátom poskytnuté finančné prostriedky partnerovi verejného sektora) vyššia ako 100 000 eur, do úvahy by prichádzala kvalifikácia predmetného skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona alebo trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ak by bola škoda vo výške najmenej 133 000 eur.

 

K § 14

 

Ďalším postihom štatutárneho orgánu partnera verejného sektora, ktorému bude uložená pokuta z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod v návrhu na zápis bude diskvalifikácia podľa Obchodného zákonníka; k tomu pozri § 13a cit. zákona. V praxi to bude znamenať, že registrujúci orgán zašle právoplatné rozhodnutie o pokute príslušnému súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií. Na podklade tohto rozhodnutia súd, ktorý vedie register diskvalifikácií v spolupráci s registrovými súdmi vykoná výmaz dotknutej fyzickej osoby zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých figuruje ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Doba vylúčenia (diskvalifikácie) je v tomto prípade tri roky; k tomu pozri § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka.

 

Koncept diskvalifikácie podľa Obchodného zákonníka je nastavený tak, že umožňuje, aby osobitný zákon ustanovil konkrétne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky za rozhodnutia o vylúčení. V súčasnosti sú takto definované dve rozhodnutia – rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu (§ 74a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.) a rozhodnutie o treste zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu (§ 61 ods. 10 Trestného zákona). Rozhodnutie o pokute podľa § 13 ods. 1 predkladaného zákona sa tak stane v poradí tretím rozhodnutím súdu, ktoré spôsobuje vylúčenie podľa predpisov obchodného práva. 

 

K § 15

 

Ustanovenie § 15 upravuje súkromnoprávne dôsledky porušenia niektorých povinností ustanovených zákonom. 

 

Ak dôjde k právoplatnému uloženiu pokuty za porušenie povinností uvádzať v návrhu na zápis pravdivé údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo si podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote ustanovenej týmto zákonom, vznikne účastníkovi zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, právo odstúpiť od tejto zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy vznikne aj v prípade nesplnenia povinnosti zabezpečiť zápis oprávnenej osoby podľa § 10 ods. 2 v zákonom ustanovenej lehote. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník. 

 

Porušenie povinnosti vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa výhod alebo nesplnenie povinnosti vykonať zápis oprávnenej osoby do registra včas bude mať za následok to, že účastník zmluvy, s ktorým partner verejného sektora uzavrel zmluvu, nemusí plniť svoje zmluvné povinnosti a nedostane sa tým od omeškania so splnením svojho záväzku.

 

K § 16

 

Zákonná úprava predpokladá, že podania adresované registrujúcemu orgánu budú formalizované a bude ich potrebné vykonať na predpísaných formulároch. Tieto budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Navrhuje sa preto štandardné splnomocňujúce ustanovenie pre vydanie týchto formulárov. Vychádzajúc z textu zákona možno rozlišovať tieto podania:

 

  • - návrh na prvý zápis partnera verejného sektora (§ 5 ods. 1)
  • - návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov (§ 9 a § 10)
  • - návrh na výmaz oprávnenej osoby (§ 10 ods. 2)
  • - oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod (§ 11 ods. 6).

 

Z dôvodu prehľadnosti budú formuláre pre návrh na prvý zápis a návrh na zmenu (výmaz) zapísaných údajov diferencované podľa toho či je partnerom verejného sektora fyzická osoba alebo právnická osoba.

 

Návrh príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je v súlade s čl. 17 ods. 1 písm. i) Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky súčasťou predkladaného materiálu.

 

V odseku 2 sa koncipuje právna úprava, ktorá čerpá z § 13 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a ktorá umožňuje reagovať na praktické fungovanie súdu pri vybavovaní agendy registra partnerov verejného sektora v časti týkajúcej sa zápisov, zmien a výmazov údajov. 

 

Z dôvodu zachovania vysokej úrovne transparentnosti sa navrhuje v odseku 3  jednoznačne určiť, že rozhodnutia o pokute podľa § 13 sa budú zverejňovať ako každé iné súdne rozhodnutie. Tieto rozhodnutia sa taktiež budú sprístupňovať na vyžiadanie. Podmienky za akých sa tak deje upravuje § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z. 

 

V odseku 4 sa upravuje subsidiarita použitia ustanovení § 591 ž 600 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o kontrolnej činnosti na dohodu medzi partnerom verejného sektora a oprávnenou osobu. Povahou ide o najvhodnejší zmluvný typ. 

 

V odseku 5 sa upravuje subsidiarita použitia civilných procesných kódexov v konaní o námietkach a v konaní podľa § 1, pričom sa vychádza z príbuznosti uvedených ustanovení a celkovo príbuznosti agendy obchodného registra.  

 

K § 17

 

Navrhuje sa, aby platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora mohli využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, resp. verejný sektor ako taký. Na tento účel sa umožňuje zapisovať do registra aj subjekty, ktoré nie sú partnermi verejného sektora, a teda nemajú zákonnú povinnosť zápisu. Možno očakávať, že napr. veľké korporácie preberú tento mechanizmus aj pre svoje B2B obchodné vzťahy. V tomto prípade však ide o dobrovoľnú registráciu (pozri dikciu v odseku 1 „ak o to požiada“). 

 

Pod pojmom „postupom a za podmienok podľa tohto zákona“ treba rozumieť, že na takúto registráciu sa vzťahuje procesná úprava v § 5 až 11. 

 

Na takto zapísanú osobu sa budú vzťahovať povinnosti podľa tohto zákona, napr. povinnosť verifikácie podľa § 11. Vzhľadom na dobrovoľný charakter zápisu sa však navrhuje nepoužiť na takto zapísanú osobu ustanovenia o pokutách (§ 13), o vylúčení (§ 14) a o odstúpení od zmluvy a omeškaní (§ 15).

 

Z hľadiska technického spracovania prezentačne vrstvy registra na webovom sídle ministerstva spravodlivosti sa predpokladá rozdelenie registra na časť, do ktorej sú zapísaní tí, ktorých sa zákon týka v prvom rade, t.j. partneri verejného sektora, a na časť do ktorej sú zapísané dobrovoľne sa zapisujúce subjekty. 

 

K § 18

 

Charakteristickým znakom zákona je, že vykonáva novelizáciu právnych predpisov regulujúcich prístup k verejným zdrojom, resp. majetku. Podstata týchto novelizácií spočíva v tom, že sa zavádza nová podmienka pre získanie verejných zdrojov alebo majetku, ktorá spočíva v tom, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa o tieto zdroje či majetok uchádza musí byť zapísaná v registri. Táto povinnosť bude splnené len vtedy, ak bude zápis v registri obsahovať všetky údaje ustanovené v § 4. Ide teda o výkladové ustanovenie, ktoré určuje kedy možno považovať povinnosť zápisu v registri za splnenú.

 

K § 19

 

V § 19 sa upravujú okolnosti, ktoré zamedzujú výkon činností oprávnenej osoby, ak tu existujú okolnosti, ktoré sú dôvodným predpokladom zaujatosti oprávnenej osoby. V prípade písmena a) sa pri tom vychádza z logiky veci, že je neprípustné, aby v jednej veci bol partner verejného sektora a oprávnená osoba ten istý subjekt. Rovnako je neprípustné, aby oprávnenou osobou bola osoba, ktorá je v tej istej veci aj konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora. Podľa písmena b) bude vylúčené, aby oprávnená osoba vykonávala činnosť podľa tohto zákona, ak jej konečný užívateľ výhod je tá istá osoba ako v prípade partnera verejného sektora. V písmene c) sa ako diskvalifikačné kritériu zavádza vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, ktorý je spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, a to najmä formou personálneho alebo majetkového prepojenia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby.   

 

Ak teda nastane niektorá zo skutočností uvedených v písmenách a), b) alebo c), oprávnená osoba nebude môcť vykonávať činnosť oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu zo strany oprávnenej osoby je sankcionované pokutou, ktorá sa ukladá priamo oprávnenej osoby. Porušenie tohto zákazu zároveň vedie k uloženiu pokuty podľa § 13 ods. 1, t.j. bude sankcionovaný aj partner verejného sektora a jeho štatutárne orgány. V dôsledku uloženia pokuty podľa § 13 ods. 1 sa súčasne aktivizuje § 14 a 15 návrhu zákona. 

 

K § 20

 

Z dôvodu predchádzania prípadných výkladovým nezrovnalostiam sa navrhuje výslovne vyjadriť tú skutočnosť, že činnosť advokáta, notára, banky, pobočky zahraničnej banky, audítora a daňového poradcu podľa zákona o partneroch verejného sektora nijako nenahrádza ich povinnosti podľa zákona  č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K § 21

 

Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení je vysporiadať sa s existujúcim registrom konečných užívateľov výhod zriadeným zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

 

Podľa návrhu zákona sa subjekty zapísané v registri podľa zákona o verejnom obstarávaní budú považovať za subjekty zapísané do registra partnerov verejného sektora, a to odo dňa účinnosti zákona. Na tento účel ministerstvo spravodlivosti preberie databázu registra konečných užívateľov výhod. Osoby zapísané pôvodne v registri konečných užívateľov výhod budú však povinné vykonať dodatočne, v lehote šiestich mesiacov proces overenia identifikácie konečného užívateľa výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti povedie k výmazu dotknutého subjektu z registra konečných užívateľov výhod. 

 

K § 22

 

Prechodné ustanovenia podľa § 22 majú za cieľ zabezpečiť verifikáciu konečného užívateľa výhod aj v prípadoch zmluvných vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona a trvajú aj po jeho účinnosti. Na tento účel sa v odseku 1 ustanovuje povinnosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré spĺňajú podmienky pre zápis do registra, aby zabezpečili svoj zápis do registra do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Podmienkami pre zápis do registra treba rozumieť naplnenie definície partnera verejného sektora podľa § 2.  

 

V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa uplatní postu podľa odseku 2, v zmysle ktorého subjekt reprezentujúci verejný sektor nebude povinný plniť zo zmluvy a nedostane sa do omeškania a ďalej vznikne právo odstúpiť od zmluvy. Pri posudzovaní dôsledkov odstúpenia od zmluvy treba vychádzať z povahy zmluvného vzťahu, ktorý sa ukončuje odstúpením, a teda aplikovať buď Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.  

 

K § 23

 

Vzhľadom na skutočnosť, že partnerom verejného sektora budú podľa § 2 ods. 1 písm. a) aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navrhuje sa ustanoviť prechodné obdobie, v rámci ktorého sa budú musieť dodatočne zapísať do registra, ak spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. 

 

K čl. II

(zákon č. 92/1991 Z. z.)

 

Do zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie privatizovaného majetku, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. III

(zákon č. 138/1991 Zb.)

 

Do zákona o majetku obcí sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku obce, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o majetok obce (mesta) spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. IV

(zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.)

 

Do zákona o správe majetku štátu sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku štátu, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o  majetok štátu spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. V

(zákon č. 446/2001 Z. z.)

 

Do zákona o majetku vyšších územných celkov sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku vyššieho územného celku, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza majetok vyššieho územného celku spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. VI

(zákon č. 483/2001 Z. z.)

 

Navrhnutá úprava v čl. VI bode 1 je potrebná na legislatíve zabezpečenie prelomenia bankového tajomstva podľa § 91 ods. 4 zákona o bankách tak, aby bola zabezpečená harmonizácia zákona o bankách s ustanoveniami pripravovaného zákona o registri partnerov verejného sektora

 

K čl. VII

(zákon č. 527/2002 Z. z.)

 

Územná samospráva a verejnoprávne inštitúcie sú povinné predávať svoj majetok spravidla formou dražby. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. prechádza na vydražiteľa vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, prechod majetku je podmienený len zaplatením kúpnej ceny. Na tento účel sa navrhuje doplnenie cit. zákona tak, aby udelenie príklepu bolo titulom pre nadobudnutie vlastníctva len vtedy, ak je splnená podmienka zápisu do registra partnerov verejného sektora. Uvedená právna konštrukcia sa vzťahuje len na tie osoby, ktoré spĺňajú definičné znaky partnera verejného sektora. Na iné osoby sa však nevzťahuje.

 

K čl. VIII

(zákon č. 549/2003 Z. z.)

 

Doplnenie zákona o súdnych úradníkoch má za cieľ umožniť zveriť do pôsobnosti vyšších súdnych úradníkov vykonávanie zápisov do registra, zmeny zapísaných údajov a výmazu zapísaných údajov v tomto registri. Ide o analogickú úpravu aká sa používa v prípade agendy obchodného registra; k tomu pozri § 4 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch.

 

K čl. IX

(zákon č. 176/2004 Z. z.)

 

Do zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií sa zavádza nová podmienka pre nadobudnutie majetku verejnoprávnej inštitúcie, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o  majetok verejnoprávnej inštitúcie spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov  podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. X

(zákon č. 523/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Do zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie dotácie, ktorá spočíva v zápise žiadateľa o dotáciu do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K bodu 2

 

Zavádza sa všeobecné pravidlo v rámci pravidiel rozpočtového hospodárenia, podľa ktorého verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva bude možné poskytnúť fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré majú povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora len, ak sú tieto osoby zapísané v registri. Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

   

K čl. XI

(zákon č. 581/2004 Z. z.)

 

K bodu 1

 

V intenciách definičného vymedzenia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod návrhu zákona sa navrhuje medzi partnerov verejného sektora zaradiť aj zdravotné poisťovne, pretože tieto nakladajú s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Odkrytie konečných užívateľov výhod v prípade zdravotných poisťovní je preto legitímne požadovať. Na zdravotnú poisťovňu zapísanú v registri sa tak budú vzťahovať povinnosti ustanovené v zákone o registri (čl. I). Porušenie týchto povinností môže viesť k uplatneniu všetkých dôsledkov, ktoré tento zákon spája s nesplnením zákonných povinností partnera verejného sektora (§ 13 až 16 návrhu zákona).

 

K bodu 2

 

Navrhuje sa, aby prílohou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia bol aj výpis z registra. To znamená, že subjekt, ktorý má byť budúcou zdravotnou poisťovňou musí byť pred podaním žiadosti zapísaný v registri. 

 

K bodu 3

 

Navrhuje sa rozšíriť okruh dôvodov, pre ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia aj o skutočnosť, že zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri. Predmetné ustanovenie nadobudne účinnosť až v momente uplynutia lehoty podľa navrhovaného prechodného ustanovenia; k tomu pozri bod 4.

 

K bodu 4

 

Ustanovuje sa prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov pre vykonanie zápisu do registra zo strany zdravotných poisťovní. Nesplnenie tejto povinnosti bude zakladať použitie § 39 ods. 1 písm. k) zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, t.j. zrušenie povolenia.  

 

K čl. XII

(zákon č. 7/2005 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Navrhované doplnenie zákon o konkurze a reštrukturalizácii má za cieľ využiť systém odkrývania konečných užívateľov výhod aj v rámci konkurzu a reštrukturalizácie. Na tento účel sa rozširuje definičné vymedzenie spriaznenej osoby, ktorou bude aj ten veriteľ, ktorý si prihlasuje pohľadávku vo výške nad 1 milión eur voči dlžníkovi, ktorý je partnerom verejného sektora alebo ním bol v posledných piatich rokoch pred vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie. Právna úprava sa nevzťahuje na orgány verejnej správy podľa rozpočtových predpisov. 

 

K bodu 2

 

V zmysle navrhovaného prechodného ustanovenia sa nová práva úprava spriaznených osôb bude vzťahovať len konania začaté po účinnosti zákona. 

 

K čl. XIII

(zákon č. 561/2007 Z. z.)

 

Do zákona o investičnej pomoci sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie investičnej pomoci, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Povinnosť zápisu do registra je daná vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa uchádza o privatizovaný majetok spĺňa definičné znaky partnera verejného sektora podľa § 2 návrhu zákona. 

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. XIV

(zákon č. 297/2008 Z. z.)

 

K bodom 1 a 2

 

Cieľom zmeny zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nanovo definovať konečného užívateľa výhod. Definícia konečného užívateľa výhod je koncipovaná jednak vo všeobecnej rovine a jednak demonštratívnym výpočtom osôb, ktorá je potrebné vždy považovať za konečných užívateľov výhod. 

 

Vo všeobecnej časti definície konečného užívateľa výhod návrh zákona vychádza z čl. 3 bod 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES.   

 

K bodom 3 až 5

 

Vo väzbe na § 12 zákona o registri partnerov verejného sektora sa navrhuje upraviť súčinnostné ustanovenia novelizovaného zákona. Subjektom, ktorému sa bude po novom poskytovať súčinnosť bude registrujúci orgán, t.j. Okresný súd Žilina. 

 

K čl. XV

(zákon č. 292/2014 Z. z.)

 

Do zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa zavádza nová podmienka pre poskytnutie pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorá spočíva v zápise do registra.

 

Zápisom do registra treba rozumieť zápis všetkých údajov podľa § 4 návrhu zákona do registra; k tomu pozri tiež § 18 návrhu zákona.

 

K čl. XVI

(zákon č. 343/2015 Z. z.)

 

K bodu 1

 

Zmena zákona o verejnom obstarávaní zahŕňa najmä vypustenie právnej úpravy doterajšieho registra konečných užívateľov výhod. Táto právna úprava sa stáva v súvislosti so zavádzaním nového registra – registra partnerov verejného sektora – bezpredmetnou.

 

Nedochádza však k vypusteniu podmienky zápisu v registri ako podmienky uzavretia zmluvy po skončení procesu verejného obstarávania. Táto podmienka zostáva zachovaná. Podmienku zápisu v registri je však potrebné vnímať v súvislosti s finančnými limitmi zavádzanými v § 2 ods. 2 návrhu zákona. Na dosiahnutie uvedeného cieľa sa doterajšie znenie § 11 nahrádza novým znením, kde je vyjadrená podmienka zápisu v registri ako podmienka pre uzavretie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Táto podmienka sa vzťahuje ako na uchádzačov, tak aj na ich subdodávateľov. Subdodávateľom v tomto prípade nie je len subdodávateľ vymedzený v zákone vo verejnom obstarávaní, ale aj subdodávateľ vymedzený v § 2 ods. 1 písm. a) siedmy bod návrhu zákona. 

 

K bodu 2

 

Ide o zmenu vyvolanú zmenou § 11 novelizovaného zákona.

 

K bodu 3

 

Je legitímne požadovať, aby podmienku zápisu do registra spĺňal aj nový dodávateľ alebo nový koncesionár. Preto sa táto požiadavka v zákone upravuje výslovne. 

 

K bodu 4

 

Doterajšie znenie § 19 ods. 3 sa prispôsobuje novej právnej úprave registra partnerov verejného sektora. Jeho vecná podstata sa však nemení. 

 

K bodom 5 až 14

 

Ide o zmeny vyvolané zmenou § 11 novelizovaného zákona.

 

K bodu 15

 

Vypúšťa sa doterajšia právna úprava registra konečných užívateľov výhod. Vzhľadom na zavedenie právnej úpravy registra partnerov verejného sektora sa doterajšia právna úprava stáva bezpredmetnou. 

 

K bodom 16 a 17

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

 

K bodu 18

 

Navrhuje sa ponechať doterajší správny delikt upravený v § 182 ods. 1 písm. d) s tým, že musí dôjsť k zmene jeho skutkovej podstaty vzhľadom na zmenu právnej úpravy v § 11. Doterajší zákaz uzavrieť zmluvu s osobu, ktorá nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod sa nahrádza zákazom podľa § 11. Analogicky k tomu sa preto nanovo koncipuje doterajšia úprava § 182 ods. 1 písm. d).

 

K bodu 19

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením časti ustanovení v § 56.

 

K bodu 20

 

Navrhuje sa vypustiť doterajšie správne delikty podľa § 182 ods. 3 písm. b), g) a h), a to z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie sa obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona. 

 

K bodu 21

 

Ide o zmenu vyvolanú vypustením § 162 ods. 1.

 

K bodu 22

 

V § 187a ods. 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová právna úprava použije aj na verejné obstarávania, pri ktorých nebola do 31. decembra 2016 uzavretá zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva.

 

V § 187a ods. 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie, ktoré má za cieľ umožniť Úradu pre verejné obstarávanie dokončiť konania začaté podľa doterajších predpisov vo veciach súvisiacich s povinnosťou evidencie konečných užívateľov výhod.  

 

K čl. XVII

(účinnosť)

 

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2017, čo zároveň zabezpečuje dostatočnú legisvakačnú lehotu, a to aj s prihliadnutím na prechodné ustanovenia obsiahnuté v čl. I. Delená účinnosť vo vzťahu k čl. XI je daná potrebou odložiť účinnosť ustanovenia umožňujúceho odňatie licencie na výkon činnosti zdravotnej poisťovne v prípade nesplnenia povinnosti vykonať registráciu podľa tohto zákona v rámci určeného prechodného ustanovenia. Až po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné prvýkrát aplikovať oprávnenie odňať licenciu. 

 

V Bratislave, 17. augusta 2016

 

 

 

 

 

 

 

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

Lucia Žitňanská, v.r.

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

 

 

 
zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.