Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 330/2007 účinný od 01.01.2010 do 31.05.2010

Vládny návrh zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov

41

dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov bol prijatý v čase, keď Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie. Jeho obsah, usporiadanie a terminológia preto v zásade tvorí kontinuitu s právnou úpravou dráh a dopravy na dráhach na našom území s predchádzajúcou úpravou (zákonom č. 51/1964 Zb.), avšak už očistenou od dobového centrálneho spôsobu štátneho riadenia všetkých dráh a dopravy na dráhe. Z hľadiska výstavby a fungovania systému dráh a dopravy na nich, najmä vo vzťahu k železniciam, koncepčne a základnými pravidlami prevádzky nadväzoval na pravidlá založené ešte v Rakúsko-Uhorsku.

Treba však povedať, že ani právotvorba orgánov Európskej únie v tom čase nebola rozvinutá a zákon sa v čase prípravy a prijatia opieral v podstate len o smernicu Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc spoločenstva v pôvodnom znení. Bolo to v čase, ktorý sama Európska komisia teraz hodnotí v oznámení 2008/C 184/07 (Ú.v. EÚ C 185, 22.7.2008) tak, že sektor železničnej dopravy v Európe trpí od 60. rokov 20. storočia nedostatočnou príťažlivosťou a ako hlavný dôvod uvádza, že „úpadok európskeho železničného sektora vyplýva do veľkej miery z historickej organizácie ponuky dopravy podľa vnútroštátnych a monopolistických schém“, že „nejestvovala hospodárska súťaž na vnútroštátnych sieťach“ a že „rozvoj dopravy bol obmedzený nedostatočnosťou štandardizácie a interoperability sietí“.

Európske spoločenstvo postupne otváralo trh v sektore železníc hospodárskej súťaži v podobe tzv. balíčkov. Prvý balíček liberalizácie bol prijatý v roku 2001 novelou smernice Rady 91/440/EHS vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES, ako aj ďalšími smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a 2001/14/ES a o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii.

Druhý balíček nasledoval v roku 2004. Jeho obsahom bolo zriadenie Európskej železničnej agentúry (nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004) a prijatie ďalších smerníc Európskeho parlamentu a Rady – smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc, smernice 2004/50/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a smernice 2004/51/ES, ktorá opätovne novelizovala základnú smernicu 91/440/EHS o rozvoji železníc.

Napokon tretí balíček sa týka rokov 2007 a 2008. Obsahuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/58ES, ktorá tretíkrát podstatne novelizuje základnú smernicu Rady 91/440/ES, smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/110/ES, ktorá novelizuje smernicu 2004/49/ES. Súčasťou tohto balíčka je aj podstatná zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004, ktorým bol zriadená Európska železničná agentúry (nariadenie (ES) č. 1335/2008). Súčasťou tohto balíčka sú aj ďalšie opatrenia, napríklad rozhodnutia týkajúce technických špecifikácií interoperability.

Kým prvé dva balíčky riešili najmä železničný systém, tretí balíček sa popri železničnom systéme zaoberá prevažne dopravou v železničnej sieti a trhovými aspektmi železničnej dopravy v Spoločenstve. Spoločným menovateľom je cieľavedomá postupnosť krokov - postupná liberalizácia dopravných služieb a vytvorenie najprv národných trhov a následne celoeurópskeho trhu v oblasti železničnej dopravy a otvorenie národných železničných infraštruktúry pre žiadateľov z ostatných členských štátov a napokon vytvorenie spoločného transeurópskeho železničného systému a jednotného trhu dopravných služieb.

Na prvé dva balíčky právotvorby orgánov Európskej únie reagoval aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach postupne 12 novelami, čo síce naplnilo transpozičnú povinnosť, ale spôsobilo rozvrat jeho pôvodnej koncepcie. Včlenenie právnych aktov celého tretieho balíčka do platného zákona sa ukazuje ako neuskutočniteľné, a preto sa pristúpilo k vypracovaniu novej právnej úpravy problematiky a k jej rozdeleniu do dvoch zákonov.

Rozdelenie problematiky do dvoch samostatných zákonov odráža obsah právnych aktov Európskych spoločenstiev, ktoré tvoria spomenuté balíčky. Prvým krokom orgánov Európskych spoločenstiev bolo oddelenie činností spojených s výstavbou a správou dráh od dopravy na dráhach v rámci existujúcich prevažne štátnych alebo štátom regulovaných podnikov (u nás do konca roku 1993 Československé štátne dráhy podľa zákona č. 68/1989 Zb.), a to vnútorným organizačným usporiadaním podnikového typu a oddelením hospodárenia.

Ďalším krokom bolo fyzické odčleňovanie podnikov správy železničnej infraštruktúry od podnikov poskytujúcich dopravné služby. V Slovenskej republike tak vznikli Železnice Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ železničnej siete (zákon č. 258/1993 Z.z.) a Železničná spoločnosť, a.s., (zákon č. 259/2001 Z. z.) ako poskytovateľ dopravných služieb.

Tretí balíček už ráta s prístupom železničných podnikov ako podnikateľov nielen na domácu železničnú infraštruktúru, ale aj na železničné infraštruktúry ostatných členských štátov a s prístupom na systém transeurópskych železníc. Rovnako sa ráta aj s možnosťou prístupu prevádzkovateľov železničnej infraštruktúry k správe železničných infraštruktúr v iných členských štátoch. Tento protrhový posun znamená takú koncepčnú zmenu, ktorú nemožno vtesnať do existujúceho zákona.

Dôvodom rozdelenia problematiky do dvoch zákonov je aj to, že sa tak vytvorili dve zložky trhu v sektore železníc – prevádzkovanie železničnej infraštruktúry ako podnikanie na obmedzene trhovej báze pod štátnou reguláciou a trh železničnej dopravy ako podnikanie železničných podnikov tiež zatiaľ so štátnou reguláciou. Tieto zložky trhu budú mať nerovnakú periodicitu zmien v práve Európskych spoločenstiev. Oddelenie právnej úpravy po vzore cestnej infraštruktúry (cestný zákon z roku 1961) a cestnej dopravy (zákon o cestnej doprave z roku 1996) zníži počet noviel, ktoré by museli byť vykonané, keby zostalo všetko upravené v jednom komplexnom zákone.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je uvedený v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný aj v Hospodárskej a sociálnej rade vlády Slovenskej republiky.

II.Účelom novej právnej úpravy problematiky dráh je transponovať smernice tretieho balíčka v oblasti

a)štandardizácie a technickej harmonizácie interoperability existujúceho železničného systému,

b)zosúladenia bezpečnostných požiadaviek na manažérov infraštruktúry existujúceho železničného systému a na železničné podniky,

c)zosúladenia pravidiel prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry a cien za služby s tým spojené,

d)úpravy vzťahu k novozriadenej Európskej železničnej agentúre a k Európskej komisii,

e)vytvorenie národného železničného systému a jeho napojenie na systém (konvenčných) železníc Spoločenstva a na systém transeurópskych (vysokorýchlostných a konvenčných) železníc,

f)ďalšieho posilnenia trhových princípov v správe železničnej infraštruktúry, ako aj ďalšieho stupňa liberalizácie v železničnej doprave, a tým posilnenia konkurencieschopnosti železnice s inými druhmi dopravy (najmä s cestnou dopravou a s leteckou dopravou),

g)presné vymedzenie úloh bezpečnostného orgánu, regulačného orgánu, vyšetrovacieho orgánu a cenového orgánu ako regulátorov trhu v sektore železníc tak, aby ich úlohy boli vo všetkých členských štátov v zásadných veciach rovnaké a umožnili jednak vzájomnú spoluprácu a jednak spoluprácu s Európskou železničnou agentúrou a s Európskou komisiou.

V oblasti týkajúcej sa iných druhov dráh nedochádza k podstatným koncepčným zmenám. Nová úprava problematiku iných dráhových infraštruktúr upresňuje a zosúlaďuje s existujúcimi trhovými faktormi a odstraňuje zastarané pravidlá ešte z čias federálneho Československa.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v rámci realizácie úloh z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a z Dopravnej politiky Slovenskej republiky v oblasti zvyšovania efektívností železničných spoločností vypracovalo strategický materiál „Prehodnotenie výkonnosti a ekonomickej efektívnosti železničných spoločností“, ktorého súčasťou je aj „Koncepcia spoplatňovania železničnej dopravnej cesty“. Skrátená verzia tohto materiálu bola predložená na rokovanie vlády SR; doteraz však nebola prerokovaná.

Z tohto materiálu vyplýva, že navrhnutý model spoplatňovania používania železničnej infraštruktúry je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry v platnom znení. Výška súčasnej úhrady za používanie železničnej siete je vo verejnej osobnej železničnej doprave 2,8-krát vyššia, ako spoplatnenie v cestnej osobnej doprave a v železničnej nákladnej doprave 3-krát vyššia, ako v nákladnej cestnej doprave. V tranzite cez územie Slovenskej republiky je rozdiel v týchto konkurenčných druhoch dopravy ešte priepastnejší a v rámci Európskeho spoločenstva je dokonca jedna z najvyšších. Vysokú cenu úhrady, a tým nedodržiavanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES vyčítala Slovenskej republiky aj Európska komisia. Navrhovaný model zohľadnil uvedené skutočnosti a jeho zavedenie bolo rozvrhnuté na obdobie rokov 2009 až 2012 s prípadnou možnosťou jednoročného posunu. Model financovania železničnej dopravy vychádza zo vstupných údajov roku 2007. V navrhovanom zákone o dráhach, do ktorého sa implementujú doteraz platné smernice Európskeho parlamentu a Rady, je už vyššie spomenutý model premietnutý.

Model financovania železničnej dopravy je založený na princípe úhrady fixných nákladov manažérovi infraštruktúry z prostriedkov štátneho rozpočtu. Do regulovanej úhrady za používanie železničnej infraštruktúry sa premietnu iba variabilné náklady, ktoré manažérovi infraštruktúry vzniknú pri vstupe železničného podniku na železničnú trať, ako to vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES.

Z tejto regulovanej úhrady sú vyčlenené neregulované ceny za doplnkové a vedľajšie služby. Tieto služby budú spoplatňované dohodou v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, pričom objem týchto služieb a ich cena sa bude riadiť dopytom a budú ju platiť iba tie železničné podniky, ktoré o tieto služby prejavia záujem.

Model financovania prístupu k železničnej infraštruktúre vychádzal z údajov pred vypuknutím celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy. Odvtedy sa zmenil rozsah výroby a tým aj preprava tovarov na železničnom dopravnom trhu.

Na odstránenie rozporov medzi MF SR a MDPT SR bola na MF SR vytvorená pracovná skupina zložená zo zástupcov MF SR, MDPT SR, ŽSR, ZSSK a ZSSK Cargo. Železničné spoločnosti predložili aktualizovanú podobu svojich výkonov ako predpokladaný hospodársky výsledok na roky 2010 – 2014. Požiadavky na ŠR boli upresnené nielen v tejto aktualizácii, ale aj pri návrhu štátneho rozpočtu na roky 2010 – 2012.

V rámci koncepcie spoplatňovania železničnej dopravnej cesty sa v roku 2010 bude postupovať tak, ako doteraz a od roku 2011 budú do úhrad za používanie železničnej infraštruktúry zahrnuté iba variabilné náklady spojené s prevádzkou vlakov na železničnej infraštruktúre. Týmto sa znížia náklady železničných nákladných a osobných dopravcov. Štát podľa uvedenej koncepcie a smernice 2001/14/ES bude hradiť fixné náklady manažérovi infraštruktúry (ŽSR). V rokoch 2010 – 2012 ŽSR predpokladajú stratu zo Zmluvy o prevádzkovaní dráhy (po zahrnutí novej koncepcie spoplatňovania dopravnej cesty od r. 2011) nasledovne: rok 2010 – 263 255,6 tis. Eur, rok 2011 – 307 343,0 tis. Eur a rok 2012 – 314 495,0 tis. Eur.

Uvedené nároky na krytie straty zo Zmluvy o prevádzkovaní dráhy v roku 2010 budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na rok 2010. Od roku 2011 štát bude hradiť fixné náklady manažérovi infraštruktúry (ŽSR). Suma potrebná na pokrytie strát z vyššie uvedeného dôvodu bude každoročne spresnená v návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.

2.Odhad environmentálneho vplyvu: Po znížení ceny za používanie železničnej infraštruktúry možno očakávať presun cestujúcich a tovarov z cestnej dopravy na železničnú dopravu, čo bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Železničná doprava je environmentálne vyhovujúcim dopravným systémom, pretože veľké objemy tovaru môžu byť na veľké vzdialenosti prepravené nielen rýchlo, ale aj s minimálnym vplyvom na životné prostredie.

V porovnaní s cestnou dopravou je železničná doprava šetrnejšia k životnému prostrediu, pretože produkuje menšie množstvo emisií. V železničnej doprave sú tiež niekoľkonásobne nižšie náklady na obnovu zasiahnutého životného prostredia, ako pri cestnej doprave. Z celkových nákladov na redukciu škodlivého vplyvu emisií z dopravy na životné prostredie len 8 percent pripadá na železničnú dopravu, ale až 90 percent na cestnú dopravu, a to pri menej ako polovičnom prepravnom výkone cestnej dopravy.

Významnou skutočnosťou, ktorá posúva železničnú dopravu pred cestnú dopravu, je aj nízky záber poľnohospodárskej pôdy. Kým cestná doprava zaberá takmer 73 % takto využitej poľnohospodárskej pôdy, železničná doprava sa na tomto zábere podieľa len 27 %, pričom má takmer dvojnásobne vyšší prepravný výkon. Aj zaťaženie životného prostredia hlukom v železničnej doprave dosahuje v porovnaní s cestnou dopravou nižšie hodnoty. Intenzita železničnej dopravy je viazaná cestovným poriadkom a železničná infraštruktúra je budovaná predovšetkým mimo obytných zón, kým veľké prepravné prúdy cestnej dopravy sú smerované aj do obytných zón.

3.Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie: ceny za služby a úhrady za použitie železničnej infraštruktúry v porovnaní s rokom 2009 klesnú v nákladnej doprave o 41 267,87 tis. Eur (1, 243 mld. Sk) a v osobnej doprave o 15 054,1 tis. Eur (0,454 mld. Sk), t.j. celkom o 56 321,97 tis. Eur (1,697 mld. Sk), čo utvorí priaznivé podmienky pre harmonizáciu železničnej dopravy a cestnej dopravy a zvýši predpoklad vstupu nových železničných podnikov na dopravný trh v Slovenskej republike.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť: Podpora rozvoja trhu a racionálnejšie správanie sa podnikov budú viesť k znižovaniu prezamestnanosti. Možno očakávať, že požiadavka na vyrovnané hospodárenie tak manažéra infraštruktúry, ako aj železničných podnikov ich bude tlačiť do racionalizácie činností, do úspory nákladov a do zvyšovania technickej úrovne železničnej infraštruktúry a vozového parku železničných vozidiel. To môže znamenať postupné znižovanie stavu zamestnancov. Určitým východiskom by bolo rozširovanie doplnkových dopravných služieb podľa prílohy č. 13 na prospech objednávateľov prepráv tovarov a na zvýšenie kultúry cestovania vo verejnej osobnej doprave, do ktorých by sa presunula časť uvoľnených zamestnancov. Na to však navrhovaný zákon nemá priamy vplyv.

IV.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev

1.Predkladateľ návrhu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu: Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev takto:

-v primárnom práve – v článkoch 71, 73, 75, 87 a 88 zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva;

-v sekundárnom práve

-v smernici Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc spoločenstva (Ú.v.ES L 237,24.8.1991) v platnom znení;

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry (Ú.v. ES, L 75,15.3.2001) v platnom znení;

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Ú.v. EÚ, L 164, 30.4.2004) v platnom znení;

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v spoločenstve (prepracované znenie - Ú.v. EÚ, L 191,18.7.2008);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 zo 16. decembra 2003 o štatistike železničnej dopravy (Ú.v. EÚ, L 14, 21.1.2004) v platnom znení;

-v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (Ú.v. EÚ, L 164,30.4.2004) v platnom znení;

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007),

-v nariadení Komisie (ES) č. 62/2006 z 23. decembra 2005 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa telematických aplikácií pre subsystém nákladnej dopravy transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú.v. EÚ, L 13,18.1.2006);

-v nariadení Komisie (ES) 851/2006 z 9. júna 2006 ustanovujúce obsah rôznych položiek účtovnej osnovy podľa prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 1108/70 zo 4. júna 1970 (Ú.v. EÚ, L 158, 10.6.2006);

-v nariadení Komisie (ES) č. 653/2007 z 13. júna 2007 o používaní spoločných európskych vzorov bezpečnostných osvedčení a žiadostí v súlade s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES a o platnosti bezpečnostných osvedčení predkladaných podľa smernice 2001/14/ES (Ú.v. EÚ, L 153,14.6.2007);

-v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú.v. EÚ, L 218, 13.8.2008).

-v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES zo 23. júla 1996 o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú.v. EÚ, L 228, 9.9.1996);

-v rozhodnutí Komisie č. 2006/861/ES z 28. júla 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „vozový park – nákladné vozne“ transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú.v. EÚ L 344, 8.12.2006) v platnom znení;

-v rozhodnutí Komisie 2006/920/ES z 11. augusta 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „Prevádzka a riadenie dopravy“ transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú.v EÚ, L 359, 18.12.2006) v platnom znení;

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev;

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)pre Slovenskú republiku vyplýva z gestorstva smerníc v oblasti železničného systému povinnosť prijať potrebné opatrenia do 4. júna 2009 (smernica 2007/58/ES), do 4. decembra 2009 (smernica 2007/58/ES) a do 19. júla 2010 (smernica 2008/57/ES);

b)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článkov 226 až 228 tejto zmluvy v platnom znení;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvedené smernice už prebraté:

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení jeho doterajších noviel z rokov 1997 až 2007 prebral všetky smernice vydané do roku 2004;

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev: úplný.

6.Gestor návrhu: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Slovenskej republike bolo doručené formálne oznámenie Komisie Európskych spoločenstiev 2008/2109 z 26.6.2008, týkajúce sa nesprávnej implementácie smernice 91/440/EHS a smernice 2001/14/ES. S pripomienkami komisie sa predkladateľ v návrhu zákona vysporiadal.

B.Osobitná časť

K § 1: Ustanovenie určuje medze právnej úpravy. Spoločným menovateľom je úprava dráh ako stavebno-technického a funkčného základu pre dráhovú dopravu.

Zákon sa vzťahuje na všetky druhy a typy dráh, na ktorých sa uskutočňuje verejná doprava. Tým sa rozumie najmä železničná infraštruktúra a potom lokálna infraštruktúra v podobe električkových a trolejbusových sietí v mestách, špeciálnych dráh a lanových dráh.

Vzhľadom na toto kritérium sa zo zákona vylučujú dráhy, na ktorých sa neuskutočňuje verejná doprava. Prepravy uskutočňované na dráhach, na ktoré sa zákon nevzťahuje, slúžia na ťažobné a obdobné prevádzkové účely v baniach a v lomoch, v priemyselných podnikoch na vnútropodnikovú prepravu polotovarov a surovín a na výrobné linky, v lesoch na približovanie dreva, alebo na zábavné, rekreačné a turistické účely.

K § 2: Tento paragraf je základným ustanovením týkajúcim sa členenia dráh a základných definícií platných pre celý zákon. Definície sú v zásade prevzaté z terajšej právnej úpravy.

Dráhou sa rozumie jej fyzická stavebno-technická podoba, ako cesty určenej pre pohyb dráhového vozidla. Na účely dopravy na dráhe sa používa termín trať. Kým dráha môže existovať ako vec aj bez dopravného využitia, tak trať je vyjadrenie dopravne využívanej dráhy.

Vlečky sú železničnými dráhami, ale nie sú železničnými traťami, lebo sa na nich neuskutočňuje pravidelná verejná doprava. Ich hlavný zmysel je preprava tovaru a iných vecí z trate do prekladísk a naopak z výrobných závodov a skladov na trať.

Špeciálnymi dráhami sú jednak rôzne miestne dráhy využívané na účelovú, rekreačnú alebo doplnkovú dopravu, najmä úzkorozchodné dráhy (napríklad, Tatranská elektrická železnica, Čiernohronská železnička, košická dráha v Čermeli, a podobne), ako aj rôzne rýchlodráhy v mestách, ako napríklad metro a rýchloelektričky. Tieto dráhy nie sú zaústené do železničnej siete, a preto sa na ne nevzťahujú ustanovenia zákona týkajúce sa železničného systému.

Železničná infraštruktúra je podrobne vymedzená v spomenutom nariadení Európskej komisie. Železničnou infraštruktúrou podľa prílohy II tohto nariadenia sú – pozemky, dráhové teleso a pláň (napríklad násypy, drenáže, spevňovacie múry, odvodňovacie priekopy, atď.), inžinierske stavby (napríklad mosty, priechody, nadjazdy, tunely, oporné múry), úrovňové križovania s pozemnými komunikáciami (priecestia), železničný zvršok (napríklad koľaje, podvaly, točne, štrkové lôžka), cestné zariadenia na predstaničných plochách a nákladných staniciach vrátane príjazdových ciest, zabezpečovacie, signalizačné a oznamovacie zariadenia na voľnej trati a na staniciach, energetické zariadenia, koľajové brzdy, osvetľovacie zariadenia na chod a bezpečnosť dopravy, zariadenia na prívod a premenu prúdu (napríklad meniarne, napájacie vedenia, trolejové vedenia so stožiarmi) a služobné budovy traťovej služby.

Železničnou sieťou je prevádzková časť železničnej infraštruktúry – železničné dráhy a ich súčasti.

K § 3: Obvod dráhy je vnútorný ochranný a manipulačný priestor, ktorý je nevyhnutný na bezpečnú prevádzku, opravy a údržbu dráhy a jej súčastí (odsek 1).

Ustanovenie v porovnaní s terajším stavom rieši jednak nové obvody dráhy, ktoré vznikajú výstavbou dráhy, a jednak obvody existujúcich dráh. Pozemok obvodu dráhy je súčasťou stavby dráhy, a preto sa pri novej výstavbe v zásade vymedzuje najmä v stavebnom povolení špeciálneho stavebného úradu (odsek 2).

Pre existujúce dráhy zostáva vymedzenie priamo zákonom vyjadrené v metroch (odsek 3).

Obvod dráhy sa v zásade meria od samotného telesa dráhy. Dráha sa však skladá aj zo súčastí, ktoré presahujú pôdorys telesa dráhy, napríklad mosty, tunely a iné inžinierske stavby, budovy staníc, zastávky s nástupišťami, trolejové stožiare a vedenia, signalizačné zariadenia a podobne. Pri týchto súčastiach dráhy sa vzdialenosť vonkajšej hranice obvodu dráhy meria nie od telesa dráhy, ale od vonkajšieho pôdorysu týchto súčastí dráhy.

Úprava zániku obvodu dráhy (odsek 4) je prevzatá z terajšieho právneho stavu.

K § 4: Toto ustanovenie sa tiež venuje obvodu dráhy, ale z funkčného hľadiska. Pre bezpečnosť a prevádzku dráhy sú dôležité zákazy uvedené v tomto paragrafe (odseky 1 a 6). Obvod dráhy by mal byť trvalo udržiavaný tak, aby vyrastená zeleň, ani pohyb osôb a umiestnenie vecí neohrozovalo dráhu ani dopravu na nej. Preto minimálne priechodný prierez dráhy musí byť za každých okolností voľný.

Priechodným prierezom dráhy sa rozumie nevyhnutný voľný priestor od stredu koľaje na obe strany umožňujúci bezpečný prejazd železničného vozidla.

Povinnosť udržiavať obvod dráhy má jej prevádzkovateľ (odsek 3). Na to, aby mohol svoju povinnosť účinne plniť, priznávajú sa mu oprávnenia, ktoré sú blízke oprávneniam energetických podnikov chrániť energetické vedenia a zariadenia na prenos energie. Je to tak preto, lebo aj v tomto prípade verejný záujem na bezpečnej prevádzke dráhy je nadradený iným záujmom.

Účelom týchto oprávnení je nepretržitá každodenná starostlivosť o priestor tvoriaci obvod dráhy, najmä priestor priľahlý k telesu dráhy. Ide najmä o odstraňovanie spadnutých stromov, zosunutých kameňov, okliesňovanie presahujúcich vetví stromov, ale aj následky ľudskej činnosti, najmä odstraňovanie skládok odpadu a vrakov vozidiel.

Podobne, ako v predpisoch o energetike a o verejných vodovodoch a kanalizáciách zriaďuje sa ex lege trvalé vecné bremeno (odsek 4) viaznuce na pozemkoch tvoriacich obvod dráhy. V súlade s článkom 20 ods. 4 ústavy po vzore v týchto predpisoch sa navrhuje jednorazové odškodnenie vlastníkov (užívateľov) pozemkov, ak sa zriadením vecného bremena obmedzí ich obvyklé užívanie. V § 112 ods. 5 je ustanovená prekluzívna lehota na uplatnenie jednorazového odškodnenia. jednorazové odškodnenie sa určí znaleckým posudkom podľa mieri obmedzenia obvyklého užívania nehnuteľností.

Odseky 5, 7 a 8 riešia okruh osôb, ktoré sa môžu pohybovať v obvode dráhy. Najmä pohyb osôb v obvode dráhy, ktorý je bezprostredne priľahlý k telesu dráhy je nebezpečný, lebo hrozí ujma na zdraví alebo na živote z trakčných zariadení a vedení a z prejazdu vlaku.

K § 5: Ochranné pásmo dráhy je vonkajším priestorom slúžiacim na ochranu dráhy a na ochranu plynulej a bezpečnej dopravy (odsek 1).

Aj v tomto prípade ochranné pásmo určuje špeciálny stavebný úrad v stavebnom povolení pri nových stavbách alebo pri ich významnej obnove. Základné vymedzenie umiestnenia dráhy (koridor) musí byť založené už v územnom pláne, a to vrátane ochranného pásma. Pred vydaním stavebného povolenia možno chrániť potrebný priestor na novostavbu dráhy územnými rozhodnutiami podľa stavebného zákona o stavebnej uzávere, o ochrannom pásme a o umiestnení stavby.

Pre existujúce dráhy ochranné pásmo ustanovuje priamo zákon (odsek 3). Na určenie hranice ochranného pásma pri železničnej doprave platia dva údaje – jednak vzdialenosť od krajnej koľaje a jednak vzdialenosť od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Je to tak preto, lebo železničná doprava vzhľadom na rýchlosti dosahované vlakmi a na početnosť a veľkosť súčastí dráhy (staníc, mostov, terminálov, a podobne) vyžaduje väčší ochranný priestor.

K § 6: Ustanovenie aj pre ochranné pásmo dráhy ustanovuje záväzné pravidlá v záujme zaistenia bezpečnosti dráhy a dopravy na nej. Zákazom a príkazom (odseky 1 a 2) korešponduje oprávnenie prevádzkovateľa dráhy (odseky 3 až 6). Účelom týchto vzťahov vlastníkov a užívateľov nehnuteľností a prevádzkovateľa dráhy je ochrana dráhy ako verejnoprospešného zariadenia, ktoré je svojou prevádzkou prirodzene nebezpečné svojmu okoliu.

Pri formulovaní vzájomných vzťahov sa vychádzalo z článku 20 ods. 3 ústavy, ktorý ustanovuje, že vlastníctvo zaväzuje a jeho výkon nesmie ohrozovať iných vlastníkov a životné prostredie. Preto je povinnosťou predovšetkým vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov, vôd a stavieb, aby sa starali o svoj majetok spôsobom, ktorý neohrozí prevádzku dráhy a dopravu na nej.

Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy vstupovať a vykonávať ochranné opatrenia na cudzom pozemku je núdzovým riešením, keď si vlastník (užívateľ, správca) neplní svoje povinnosti. Preto je opodstatnené, aby náklady na tieto opatrenia uhradil (refundoval) prevádzkovateľovi dráhy.

Rozhodovacia kompetencia špeciálneho stavebného úradu (odsek 4) je rovnaká, akú má všeobecný stavebný úrad podľa stavebných predpisov voči vlastníkovi (užívateľovi) stavby, ktorú je nevyhnutné vo verejnom záujme udržiavať alebo opraviť (§ 87 stavebného zákona). Aj v tomto prípade ide o správne konanie s možnosťou odňatia odkladného účinku odvolania (§ 55 ods. 2 správneho poriadku).

K § 7: Výstavba nových dráh a ich súčastí sa spravuje stavebnými predpismi. Navrhované ustanovenie je potrebné na navrhovanie, projektovanie a výstavbu dráh, pretože teraz takáto úprava v zákone chýba a pri jej absencii sa postupuje len podľa vykonávacích predpisov.

Aj pre toto ustanovenie platí, že všeobecná úprava je v stavebnom zákone, konkrétne v § 43d (základné požiadavky na stavby), v 43e (všeobecné technické požiadavky na výstavbu), ale aj v § 47 (všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb) a v § 48 až 53 ( všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb).

Navrhované ustanovenie upravuje podrobnosti týkajúce všeobecných technických požiadaviek, ktoré musia byť zohľadnené pri navrhovaní, projektovaní, povoľovaní, výstavbe a kolaudácii stavieb jednotlivých druhov dráh. Podrobný technický rozmer týchto požiadaviek bude upravený vo vykonávacom predpise (102 ods. 2) a v technických špecifikáciách interoperability (pre železničné trate napojené na európsky železničný systém), v európskych špecifikáciách (pre ostatné železničné dráhy) alebo v neharmonizovaných slovenských technických normách (pre ostatné dráhy).

K § 8: Stavby dráh sú vo všeobecnosti stavbami, a preto sa na ne vzťahuje všeobecná úprava v stavebnom zákone a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Rovnako aj zmeny stavieb dráh ich modernizáciou alebo významnou obnovou. V tomto ustanovení je len spresnenie postavenia prevádzkovateľa dráhy v konaniach podľa všeobecnej úpravy v stavebnom zákone.

Odsek 2 upravuje tzv. vyvolané investície, s ktorými je v praxi problém tak vo výstavbe diaľnic a ciest, ako aj v dráhovej doprave. Vyvolané investície (napríklad preložky ciest a vedení, vybudovanie protihlukových zábran, chodníkov, podchodov a nadchodov, oporných múrov) sú súčasťou rozpočtu stavby dráhy a po ich zhotovení sa skolaudované bezodplatne odovzdávajú vlastníkovi (užívateľovi, správcovi).

V odseku 3 sa rieši praktický problém, ktorý vzniká pri výstavbe a prevádzke železničných vlečiek. Tieto vzťahy doteraz neboli riešené zákonom. Vlečka je železničná dráha zaústená do železničnej trate, a preto najväčší význam pre jej prevádzku má odbočková výhybka, ktorá je umiestnená na železničnej trati a umožňuje vjazd (odbočenie) zo železničnej trate na vlečku a späť. Preto je nevyhnutné, aby odbočková výhybka bola trvalo spravovaná, nepretržite obsluhovaná a riadne udržiavaná. Ustanovenie nevylučuje, aby prevádzkovateľ vlečky prenechal do správy alebo do vlastníctva odbočkovú výhybku manažérovi infraštruktúry, lebo bez neho aj tak nemá voľný prístup na železničnú trať.

Navrhovaná procesná úprava (odsek 4) vychádza z § 14 ods. 1 správneho poriadku, je v súlade so stavebným zákonom a zodpovedá aj terajšiemu právnemu stavu.

K § 9: Ustanovenie preberá súčasný stav obsahu kolaudácie stavieb dráh, ktorý však je teraz právne upravený len v podzákonnej úprave. To už nevyhovuje súčasným požiadavkám na členenie problematiky medzi zákon a vykonávací predpis. Preto aspoň základné ustanovenia o technicko-bezpečnostnej skúške stavby sa uvádzajú priamo v zákone (odseky 1 a 6).

Technicko-bezpečnostná skúška sa vykonáva v rámci kolaudácie celej stavby dráhy. Popri nej sa uplatnia aj samostatné kontroly niektorých súčastí dráhy (odseky 2 a 3). Pre mosty je to záťažová skúška, ktorou sa skúša nosnosť mosta, pre mosty, tunely a trakčné zariadenia je to hlavná prehliadka, ktorá je zameraná na rozmery a montáž, najmä na zachovanie priechodného prierezu.

Odsek 4 reaguje na samostatnú úpravu výstavby a kolaudácie štrukturálnych subsystémov v rámci interoperability železničného systému a na systém overovania určených technických zariadení, ktoré majú samostatný režim, lebo nie sú stavbami v pravom slova zmysle.

K § 10: Ustanovenie podrobnejšie na účely stavieb dráh upravuje skúšobnú prevádzku dráhy, ktorá je vo všeobecnosti upravená v § 84 stavebného zákona.

Skúšobná prevádzka je z hľadiska overenia bezpečnosti a najmä funkčnosti náhradou za technicko-bezpečnostnú skúšku stavby vtedy, keď je nevyhnutné funkčnosť preveriť prevádzkou koľajových vozidiel po telese dráhy. V konkrétnom prípade rozhodne špeciálny stavebný úrad, či sa uskutoční len technicko-bezpečnostná skúška stavby, alebo aj skúšobná prevádzka dráhy.

Doteraz v zákone chýba podrobnejšia úprava špeciálne zameraná na postup špeciálneho stavebného úradu a na skúšobnú prevádzku dráhy.

K § 11: Ustanovenie upresňuje terajší vyvlastňovacie dôvod v oblasti dráh. (§ 108 ods. 1 písm. l) stavebného zákona). Obsahovo nejde o zmenu v porovnaní s terajším stavom. Zmena je v spresnení znenia s použitím terminológie navrhovaného zákona

Z odseku 2 vyplýva, že inak sa na vyvlastňovanie zostane vzťahovať stavebný zákon (§ 108 až 116).

Na túto úpravu nadväzuje priama novela stavebného zákona v článku II.

K § 12: Ustanovenie podrobnejšie, ako teraz rieši problematiku zrušenia dráhy. V odseku 1 sú uvedené kumulatívne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa mohla zrušiť dráha. Týka sa to najmä železničných dráh, pretože tie sú pre dopravnú obslužnosť územia rozhodujúce a sú v nich kumulované značné finančné prostriedky.

Odsek 2 sú upravené základné procesné predpoklady pre zrušenie železničnej dráhy. Správnym orgánom príslušným na rozhodnutie o zrušení železničnej trate je ministerstvo (po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky) [§ 102 ods. 1 písm. j)] a o zrušení vlečky je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 103 ods. 3 písm. e)]. O zrušení ostatných druhov dráh rozhoduje ich vlastník.

Odsekom 3 sa v nadväznosti na stavebné predpisy upravuje kompetencia špeciálneho stavebného úradu na rozhodovanie o fyzickom odstránení stavby dráhy, čiže telesa dráhy a pevných zariadení dráhy, čiže o určenie rozsahu likvidácie, podmienok vykonávania demontáže a búracích prác, odvozu stavebného odpadu a určenia skládky, požiadavky na rekultivácie pozemkov, a podobne.

Odsek 4 umožňuje využiť zostávajúce časti dráhy pre vlastné potreby vlastníka alebo prevádzkovateľa dráhy, alebo na prenájom alebo predaj na iné využívanie.

K § 13: Ustanovenie odseku 1 je definíciou styku dráh. Z technického hľadiska musí pri prepojení dráh ísť o kompatibilné dráhy (pri súbehu dráh, aj pri zaústení dráh), keď železničné vozidlo plynule prechádza z jednej trate na druhú. Kompatibilita musí byť tak v rozchode koľají, ako aj v elektrickom napätí.

Pri križovaní dráh je možné aj križovanie nekompatibilných dráh (napríklad križovanie električkovej dráhy a železničnej dráhy).

Účelom odseku 2 je vymedziť hranice správy a údržby stýkajúcich sa dráh. To má jednak technický význam najmä na účely zaistenia bezpečnosti prevádzky, opráv a údržby, ako aj právny význam v obsahu správy a vo vzájomných právach a povinnostiach prevádzkovateľov dráh.

K § 14: Ustanovenie rieši výstavbu a vybavenie priecestí, na ktorých sa križuje dráha s cestou (chodníkom).

Požiadavka mimoúrovňového križovania hlavných železničných tratí s cestami je opodstatnená vzhľadom na požiadavky bezpečnosti dopravy na dráhe budovanej na vyššie rýchlosti expresných vlakov a rýchlikov. Novú výstavbu už teraz možno povoliť len s mimoúrovňovým križovaním. Pri existujúcich hlavných železničných tratiach možno povoliť ich modernizáciu len s podmienkou vybudovania mimoúrovňového križovania, alebo úplného zrušenia. Dovtedy treba vybudovať aspoň signalizačné zariadenia.

Aby železničná doprava mohla fungovať a nezastavila sa dňom účinnosti navrhovaného zákona, existuje systém výnimiek. Základom je rozhodovanie cestného správneho orgánu podľa zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý udeľuje so súhlasom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR výnimky z povinnosti mimoúrovňového križovania zo strany ciest.

Kompetencia špeciálneho stavebného úradu (odsek 3) sa opiera o obdobnú kompetenciu všeobecného stavebného úradu voči obyčajným stavbám (§ 87 stavebného zákona).

Pri ostatných dráhach vzhľadom na ich veľký počet, nižšiu prevádzkovú rýchlosť dráhových vozidiel a nákladnosť výstavby nových a prestavby existujúcich dráh treba naďalej pripustiť úrovňové križovania a ich bezpečnosť riešiť signalizačnými alebo inými zabezpečovacími zariadeniami alebo inými riešeniami mimo dráhu (napríklad nadchodmi pre peších, súbežnou cestou na najbližšie existujúce mimoúrovňové križovanie, vybudovaním nadjazdu bez zásahu do dráhy).

K § 15: Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s formulačnými spresneniami. Zásadou je, aby sa akékoľvek vedenia umiestňovali tak, aby svojou prevádzkou nerušili prevádzku dráhy alebo dopravu na nej a aby ich údržba a opravy neznamenali zastavenie alebo obmedzenie prevádzky dráhy. Vylučuje sa, aby vedenia, ktoré neslúžia dráhe ani doprave na nej, boli umiestňované v telese dráhy v súbežnom smerovaní s dráhou.

Ak je to výnimočne nevyhnutné, napríklad pre potrebu križovania s dráhou, treba to riešiť umiestnením vedenia kolmo na smerovanie dráhy tak, aby pri výmene alebo oprave vedenia nebolo potrebné zasahovať do prevádzky dráhy (napríklad umiestnenie v kolektore, v podchode, v podjazde pod dráhou).

Odsek 2 rieši podrobnejšie aj právnu stránku križovania vedení s dráhou. Súčinnosť špeciálneho stavebného úradu sa navrhuje z dôvodu, že križovanie vedení s dráhou je stavbou podľa stavebných predpisov, a teda má podliehať ohlasovaniu, ku ktorému musí byť priložená spomínaná dohoda (§ 55 ods. 2 a § 57 ods. 1 stavebného zákona)

Odsek 4 rieši tzv. vyvolané investície z dôvodu preložky vedenia alebo cesty. Navrhované ustanovenie to rieši obdobne, ako cestný zákon. Tým sa odstraňuje rozdielnosť povinností stavebníkov pri vyvolaných investíciách na cestách a na dráhach.

K § 16: Určené technické zariadenia sú také stroje, prístroje a konštrukcie, ktoré sú nebezpečné pre okolie svojou prevádzkou, najmä pohybom, elektrickým napätím, plynom alebo inou nebezpečnou látkou, a preto si vyžadujú odbornú manipuláciu. Ustanovenie vymenúva skupiny určených technických zariadení v oblasti dráh a dopravy na dráhach (odsek 1). Ich podrobnejšia štruktúra sa zveruje vykonávaciemu predpisu (§ 102 ods. 2).

Vzhľadom na nebezpečnosť určených technických zariadení sa vyžaduje, aby pred ich uvedením do prevádzky ako súčastí dráh alebo ako prvkov dopravy na dráhach prešli overením a schválením spôsobilosti na prevádzku (odsek 3). Účelom tejto požiadavky je minimalizovať prípadné zlyhania alebo neštandardné správania sa týchto zariadení po uvedení do štandardnej prevádzky, ktoré by ešte zvýšili ich všeobecnú nebezpečnosť pre ľudí a zvieratá, ktoré majú k nim nechránený prístup a môžu s nimi manipulovať.

Orgánom verejnej správy príslušným overovať a schvaľovať spôsobilosť určených technických zariadení je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 103 ods. 3 písm. g)]. Samotné rozhodovanie uskutočňuje úrad, ale overovaním môže poveriť inú právnickú osobu, ktorá je spôsobilá personálne i technickým vybavením vykonávať overovanie (skúšky a merania).

Základom schvaľovania spôsobilosti je posudzovanie zhody úžitkových a funkčných vlastností s technickými požiadavkami, ktoré sa na ne vzťahujú podľa technických, bezpečnostných, hygienických a požiarnych predpisov a podľa technických špecifikácií (t.j. podľa technických noriem a technických osvedčení).

Postup posudzovania zhody určených technických zariadení vo všeobecnosti upravuje zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak sa však niektoré určené technické zariadenie má použiť v železničnom systéme, na ktorý sa vyžaduje dosiahnuť interoperabilitu podľa predpisov Európskych spoločenstiev, ďalej sa označuje ako komponent interoperability alebo subsystém železničného systému a použije sa osobitný postup upravený tzv. technickými špecifikáciami interoperability podľa štvrtej časti zákona.

Porušenie povinnosti prevádzkovateľa určených technických zariadení (odsek 5) sú sankcionované v § 109 ods. 4.

K § 17: Určenými činnosťami sú také pracovné postupy a súvisiace činnosti, ktoré samé osebe alebo v spojení s určeným technickým zariadením sú všeobecne nebezpečné (napríklad zváranie kovov, montáž a údržba elektrických zariadení, plnenie tlakových nádob plynom, atď.) a sú hrozbou pre život a zdravie tak osôb, ktoré ich vykonávajú, ako aj pre iné osoby a pre zvieratá, prípadne aj pre okolie dráhy; ich výpočet je uvedený v odseku 1. Preto je potrebné, aby určené činnosti vykonávali len právnické osoby, ktoré majú udelené oprávnenie od bezpečnostného orgánu, ktorým je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 103 ods. 3 písm. g)]. Tým sa sleduje minimalizovať nebezpečenstvo hroziace pri ich zabezpečovaní.

V odseku 4 sa ustanovujú predpoklady na vydanie oprávnenia právnickej osobe na vykonávanie určených činností. Postup vydávania je správnym konaním. Rovnako aj konania o obmedzení rozsahu oprávnenia alebo o jeho zrušenie.

K § 18: Keďže odborne spôsobilá a zdravotne spôsobilá môže byť len fyzická osoba, určujú sa pravidlá pre získanie dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach, najmä na revízie, inšpekcie, skúšky a obsluhu určených technických zariadení. Tento doklad zamestnanca je podmienkou na vydanie oprávnenia pre právnickú osobu podľa § 17 ods. 4 písm. a).

Aj v tomto prípade je bezpečnostným orgánom Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 103 ods. 3 písm. g)]. Overovaním odbornej spôsobilosti uchádzačov o doklad môže poveriť inú právnickú osobu, ale samotný doklad vydáva sám. Aj postup vydávania tohto dokladu je správnym konaním.

K § 19: Aj pri splnení všetkých požiadaviek na určené technické zariadenia a na určené činnosti sa nedá vyhnúť mimoriadnym udalostiam pri manipulácii s nimi a pri výkone práce, najmä technickým zlyhaniam a pracovným úrazom.

Ustanovenie upravuje postup, čo treba urobiť pri vzniku takejto udalosti (odsek 1). Navrhnutý postup a jednotlivé opatrenia sú blízke opatreniam upraveným pre nehody a mimoriadne udalosti na železnici, pretože majú viaceré spoločné znaky vzniku a spravidla aj podobné následky.

Dôležité požiadavky sú: ohlasovacia povinnosť (odsek 2), záchranné práce smerujúce k záchrane postihnutých osôb (odsek 3), zisťovanie príčin a prevencia následných škôd (odsek 4). Pritom je dôležité umožniť vyšetrovanie na mieste, aby sa mohli získať podklady pre prijatie nápravných a preventívnych opatrení.

Odsek 5 vymedzuje povinnosť bezpečnostného orgánu, kedy je povinný zisťovať príčiny mimoriadnej udalosti. V ostatných prípadoch tak môže, ale nemusí urobiť.

K § 20: Ustanovenie a nasledujúce sa zaoberajú dráhovými vozidlami, ich štruktúrou (odseky 1 a 2) platnou pre celý zákon. Definícia železničného vozidla (odsek 3) je prevzatá z článku 2 písm. c) smernice 2008/57/ES.

Ustanovenie odseku 4 sa vzťahuje na všetkých typy dráhových vozidiel, vrátane železničných vozidiel.

V odseku 5 je vyjadrená všeobecná požiadavka na uvádzanie akýchkoľvek dráhových vozidiel na trh.

K § 21: Ustanovenie sa vzťahuje na všetky železničné vozidlá (rušne, vozne, pracovné stroje) vrátane tých, ktoré sú súčasťou existujúceho železničného systému a sú v prevádzke na určených hlavných železničných tratiach napojených na systém transeurópskych železníc. Tu sa upravuje ich schvaľovanie ako typov a v štvrtej časti sa rieši ich individuálne povoľovanie na prevádzku v transeurópskej sieti železníc, pretože železničné vozidlá existujú v dvoch skupinách: tie, ktoré musia spĺňať požiadavky interoperability a tie ostatné schvaľované podľa národných predpisov. Pri týchto železničných vozidlách postupy posudzovania zhody s európskymi špecifikáciami uskutočňuje tzv. poverená osoba. Autorizáciu na posudzovanie zhody udeľuje Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR podľa zákona č. 264/1999 Z.z..

Spôsobilosť dráhových vozidiel sa skúma a schvaľuje jednak ako typ dráhového vozidla, pri ktorom príslušné technické špecifikácie upravujú druhovú skladbu technických, bezpečnostných a prevádzkových požiadaviek celej série dráhových vozidiel rovnakého druhu (napríklad plošinových železničných nákladných vozňov určeného typu), a jednak individuálne schvaľovanie každého jednotlivého dráhového vozidla pred jeho uvedením do prevádzky.

K § 22: Ustanovenia sa týkajú schvaľovania typov električiek a trolejbusov na mestské dráhy a železničných vozidiel na špeciálnych dráhach. Schvaľovanie typu týchto dráhových vozidiel nie je upravené právnymi aktmi orgánov Európskej únie, a tak sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje vnútroštátna úprava podľa slovenských technických noriem a postupov posudzovania zhody podľa zákona č. 264/1999 Z.z.

Posledný odsek sa týka vozidiel lanových dráh. Odlišnosť je v tom, že sa neschvaľujú typy týchto vozidiel, ale len technická spôsobilosť celého typu lanovkového systému.

Schvaľovacím orgánom na schvaľovanie typu dráhových vozidiel je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky [§ 102 ods. 1 písm. s)].

K § 23: Obdobne, ako pri stavbách v rámci kolaudácie, aj v prípade dráhových vozidiel sa vykonáva technicko-bezpečnostná skúška, ktorá je však zameraná na overovanie funkčnosti dráhového vozidla. Bez takéhoto praktického vyskúšania dráhového vozidla totiž nemožno overiť, či je naozaj bezpečné, funkčne a technicky spôsobilé na prevádzku. V rámci tejto skúšky treba prakticky vyskúšať fungovanie palubných systémov, systém bŕzd, systémov napájania energiou z trakčných vedení, vykurovací systém, a podobne.

Povinnosť uhradiť náklady skúšky žiadateľom je založená tým, že on má záujem na uvedení do prevádzky. Aj v cestnej doprave držiteľ auta uhrádza náklady všetkých skúšok potrebných na uvedenie auta do premávky.

K § 24: Ustanovenie sa týka technických kontrol jednotlivých dráhových vozidiel v prevádzke. Tieto kontroly majú obdobnú funkciu, ako technické kontroly motorových vozidiel v cestnej premávke.

Účelom pravidelných technických kontrol je zistiť aktuálny technický stav dráhového vozidla, najmä odchýlky od požadovaných parametrov pre schválený typ dráhového vozidla a od parametrov jeho schvaľovania pri uvedení do prevádzky.

Ak zistené rozdiely vykazujú nezhodu, postupuje sa podobne, ako pri motorových vozidlách opatreniami na odstránenie nezhody opravami až po prípadné vyradenie dráhového vozidla z prevádzky, ak nezhoda vážne ohrozuje bezpečnosť prevádzky dráhového vozidla.

K § 25: Ustanovenie upravuje všeobecné požiadavky na spôsobilosť viesť dráhové vozidlo, čiže v podstate na vodičské oprávnenie na vedenie dráhového vozidla s vlastným pohonom v súlade s § 110 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o pravidlách cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto ustanovenie sa vzťahuje na vedenie všetkých druhov dráhových vozidiel s vlastným pohonom (napríklad rušňov a posunovacích rušňov, samostatných dielov, trolejbusov, električiek, dráhových stavebných strojov, drezín, lanovky).

Vo vzťahu k rušňovodičom v existujúcom železničnom systéme a ich certifikácii (smernica 2007/59/ES) sa však toto ustanovenie použije len v rozsahu, v akom zákon o doprave na dráhach neupravuje inak.

Odsek 2 je odchylnou procesnou úpravou od § 19 ods. 2 a § 49 správneho poriadku.

Odsek 3 ustanovuje minimálne odborné, vekové, zdravotné a osobnostné požiadavky na získanie preukazu oprávňujúceho viesť dráhové vozidlo v prevádzke. Aj tieto požiadavky vyplývajú z predpisov Európskej únie.

Povinnosť v odseku 4 je zhodná s povinnosťou vodičov motorových vozidiel v cestnej premávke.

Oprávnenie bezpečnostného úradu v odseku 5 (Úrad pre reguláciou železničnej dopravy na železnici, na špeciálnych dráhach a na lanovkách a vyšší územný celok na električkách a trolejbusoch) voči vodičom dráhových vozidiel je obdobné, ako oprávnenie polície pri kontrolách v cestnej premávke voči vodičom motorových vozidiel.

K § 26: Skúšobným komisárom je odborne spôsobilá osoba, ktorej úloha je obdobná postaveniu skúšobného komisára v cestnej premávke pri skúške spôsobilosti na vedenie motorového vozidla podľa § 24 zákona č. 8/2009 Z.z. o pravidlách cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V odseku 2 sú uvedené požiadavky na uchádzača o osvedčenie skúšobného komisára. Jednou z nich je, že musí byť zamestnancom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku. Strata postavenia zamestnanca tak je stratou osvedčenia skúšobného komisára. Táto požiadavka je odôvodnená tým, že preukaz na vedenie dráhového vozidla môže získať len zamestnanec prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku. Nejde teda o postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Vydávanie osvedčenia skúšobného komisára je správnym konaním. Správnym orgánom je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.

K § 27: Ide o úvodné ustanovenie druhej časti s definíciami potrebnými na úpravu prevádzkovania všetkých dráh.

V tejto časti ide

-o prevádzku železničných i neželezničných dráh vo veciach, ktoré sú spoločné prevádzke všetkých dráh,

-o prevádzku železničných dráh (vrátane vlečiek, izolovaných a miestnych železničných sietí) v spoločných veciach.

Neupravuje to, čím je železničná infraštruktúra, na ktoré sa vzťahuje požiadavka interoperability železničného systému podľa štvrtej časti, odlišná od obyčajných železničných dráh.

Prevádzkovateľom dráhy (odsek 4) vo všeobecnosti môže byť ktorákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá dokáže naplniť požiadavky prevádzkovania dráhy podľa odsekov 1 až 3 a má povolenie na prevádzkovanie dráhy podľa § 29.

Dráhovým podnikom vo všeobecnosti je každý podnikateľ, ktorý poskytuje dopravné služby, čiže ako podnikanie pre verejnosť. Môže ním byť tak fyzická osoba-podnikateľ, ako aj právnická osoba-podnikateľ. Z toho vyplýva, že obdobne, ako v cestnej doprave dráhovým podnikom nie je ten, kto prevádzkuje dopravu len pre seba, pre svoje vlastné prepravné potreby bez ponuky služieb pre verejnosť, pretože chýba znak podnikania a znak dopravných služieb.

Na účely prevádzkovania železničnej infraštruktúry sú však potrebné ďalšie predpoklady podľa tretej časti (§ 34 a nasledujúce).

K § 28: Ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti každého vlastníka dráhy bez ohľadu na osobu vlastníka a druh dráhy.

Odseky 1 a 2 vyjadrujú hlavnú zásadu zákona – povinnosť vlastníka dráhu prevádzkovať. Táto prevádzková povinnosť sa ukladá jednak z dôvodu, že dráha je všeobecne prospešnou stavbou, ktorá má slúžiť najmä na verejnú dopravu a na zabezpečenie verejného záujmu (dopravnej obslužnosti územia), a jednak z dôvodu, že dráha sama osebe je nebezpečným zariadením, ktoré ohrozuje životy ľudí a zvierat, je zásahom do krajiny a negatívne vplýva na životné prostredie, čo vyžaduje jej nepretržitú prevádzku, teda aj prevádzku v čase, keď na nej neprebieha nijaká doprava.

Druhá veta odseku 2 vyplýva zo základných požiadaviek na stavby podľa smernice Rady 89/106/EHS transponovanej do § 43d stavebného zákona a vyžaduje po celý čas existencie stavby starať sa o to, aby úžitkové ukazovatele a funkčné vlastnosti stavby trvalo zodpovedali základným požiadavkám na stavby; inak prichádza do úvahu kompetencia stavebného úradu podľa § 87 stavebného zákona.

Hoci zatiaľ v Slovenskej republike nie sú rozšírené dráhy v súkromnom vlastníctve, zákon (odsek 3) musí riešiť aj takúto situáciu v záujme zabezpečenia povinnosti prevádzkovať dráhu. Ponuková povinnosť má uprednostniť štát a miestnu samosprávu vzhľadom na to, že dráha je verejnoprospešná stavba, ktorá má slúžiť najmä širokej verejnosti.

Odseky 4 a 5 riešia praktický problém styku železničnej trate a vlečky, v ktorej je kľúčovým miestom odbočková výhybka. Bez nej nie je možný prístup na vlečku a z nej.

Odsek 6 utvára legislatívny priestor na predaj alebo prenájom neefektívnych vedľajších tratí miestnej samospráve na miestnu dopravu alebo iným osobám, napríklad na rekreačnú dopravu.

Odsek 7 nadväzuje na ustanovenie o zrušení dráhy (§ 12).

K § 29: Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie o základnej povinnosti každého vlastníka akejkoľvek dráhy – totiž prevádzkovať ju. Toto ustanovenie uvádza všeobecné podmienky, za ktorých je prevádzkovanie každej dráhy vrátane železničnej dráhy možné (odsek 1); pre železničnú infraštruktúru ako súčasť systému transeurópskych železníc platí aj tretia časť.

Vzhľadom na to, že každá dráha je zložité technické zariadenie, ktorého prevádzka je všeobecne nebezpečná pre okolie, nemôže prevádzkovať dráhu hocikto. Preto nasledujúce odseky ustanovujú právne, technické a odborné podmienky prevádzkovania dráhy.

V odseku 2 sú základné požiadavky na prevádzkovanie akejkoľvek dráhy – povolenie (koncesia) a odborne spôsobilý personál, ktorý bude zabezpečovať prevádzku. Bezúhonnosť je vymedzená v § 104 ods. 2, pretože ide o spoločné ustanovenie pre viacero konaní podľa tohto zákona.

Odsek 3 ustanovuje odborné kvalifikačné predpoklady prevádzkovateľa, ktoré sú zároveň kvalifikáciou účastníka povoľovacieho konania. Odbornou kvalifikáciou sa rozumie tak, ako v iných obdobných prípadoch podnikania, vzdelanie a odborná prax (odsek 3).

Obdobne, ako v živnostenskom podnikaní, aj tu sa predpokladá zodpovedný zástupca ako odborný garant prevádzkovateľa dráhy. Požiadavky na jeho osobu sú v odseku 4 a obsahovo sú inšpirované § 11 živnostenského zákona.

Zmluva medzi vlastníkom a prevádzkovateľom (odsek 5) je zmluvou, ktorá má najbližšie k nájomnej zmluve, takže navrhovaný zákon neustanovuje jej všeobecné náležitosti.

Odseky 6 až 8 sú procesnými ustanoveniami pre konanie o povolenie prevádzkovania dráhy. Podstatná časť ustanovení je prevzatá z terajšej právnej úpravy.

K § 30: Toto ustanovenie obsahuje základné povinnosti každého prevádzkovateľa dráhy bez ohľadu na osobu prevádzkovateľa a na druh dráhy.

Odsek 1 je zoznamom základných povinností pre prevádzkovateľov dráh, na ktorých sa poskytujú všetky dopravné služby, odsek 2 len pre dráhy, na ktorých sa poskytujú dopravné služby s cieľom verejnej osobnej dopravy (železničnej, električkovej, trolejbusovej) i na lanových a špeciálnych dráhach.

Tieto povinnosti treba chápať v kontexte základnej povinnosti – trvalo prevádzkovať dráhu, čiže ide o trvalé povinnosti prevádzkovateľa dráhy voči dráhovým podnikom a voči cestujúcim a voči odosielateľom a prijímateľom vecí (tzv. prepravcom).

Odseky 3 a 4 upravujú podmienky obmedzenia prevádzky dráhy. V odseku 4 ide o stav, keď sa na dráhe neprevádzkuje doprava z akéhokoľvek dôvodu na strane dráhového podniku. Z prevádzkovej povinnosti vyplýva, že prevádzkovateľ dráhy je povinný udržiavať prevádzkyschopnosť dráhy tak, aby sa na nej mohla kedykoľvek obnoviť doprava. Čiže musí udržiavať všetky signalizačné a telekomunikačné zariadenia v chode, udržiavať prívod trakčnej energie, udržiavať v chode výhybky a stanice, a podobne (odsek 4).

K § 31: Plynulé a bezpečné prevádzkovanie dráhy vyžaduje odbornú, zdravotnú a psychickú spôsobilosť tých zamestnancov prevádzkovateľa dráhy, ktorí reálne zabezpečujú prevádzkovanie dráhy, a to od riadiacich zamestnancov až po výkonných zamestnancov v robotníckych profesiách (odsek 1).

Okruh zamestnancov je v určitej časti zhodný pre všetky druhy dráh, ale v inej časti je rozdielny podľa druhu dráhy. Rovnako časť požiadaviek na odbornú a zdravotnú spôsobilosť je spoločná pre zamestnancov prevádzkovateľa dráhy i pre zamestnancov dráhových podnikov, ktoré poskytujú dopravné služby na dráhe. Vzhľadom na to je nemožné priamo v zákone ustanoviť pre každého pracovné miesto v podniku predpoklady spôsobilosti, a preto sa navrhuje (odsek 2), aby si podniky vytvorili pre jednotlivé druhy dráh zoznamy pracovných pozícií a činností vyžadujúcich odbornú, zdravotnú a psychickú spôsobilosť, ako aj obsahové zameranie odbornej prípravy zamestnancov, či už v školskom systéme (školskú kvalifikáciu), alebo v rezortných alebo podnikových školiacich zariadeniach (v kurzoch odbornej prípravy). Rovnako aj požadovanú zdravotnú spôsobilosť na konkrétne pracovné miesta. Nepochybne časť zdravotných a zmyslových požiadaviek bude spoločná, ale časť bude vyžadovať rôzne odchýlky.

Odsek 3 pamätá na prípady, keď činnosti vyžadujúce spôsobilosť budú vykonávať osoby, ktoré nie sú zamestnancami prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku, ale napríklad zamestnancami údržbového podniku pri údržbe tratí a traťových zariadení, stavebného podniku pri modernizácii alebo obnove dráh a jej súčastí.

K § 32: Ustanovenie sa týka odbornej spôsobilosti na výkon práce. Odseky 1 a 3 sú v podstate všeobecnou definíciou odbornej spôsobilosti a odsek 2 je základným rámcom pre zostavenie zoznamov podľa predchádzajúceho paragrafu. V rámci týchto skupín zamestnávateľ určí, aká odborná spôsobilosť je potrebná na konkrétnu prácu, činnosť, pracovnú pozíciu alebo funkciu.

Odseky 4 a 5 ustanovujú zákonnú povinnosť zamestnanca podrobiť sa odbornej príprave ako pracovnoprávneho predpokladu na výkon práce na pracovnej pozícii určenej v zozname podľa predchádzajúceho paragrafu. To znamená, že neúčasť na odbornej príprave je porušením zákonnej povinnosti. Dôsledkom toho môže byť aj to, že zamestnanec prestane spĺňať predpoklady na výkon dohodnutej práce, a to je už výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce.

Odsek 6 rieši náklady na odbornú spôsobilosť zamestnancov. Druhá veta má zabezpečiť spravodlivosť voči zamestnávateľom pri pohybe (fluktuácii) vyškolených zamestnancov. Inšpirácia tohto riešenia refundácie vynaložených nákladov vzišla zo smernice 2007/59/ES o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve, kde sa predpokladá ako povinnosť zamestnávateľov. Dobrovoľným skončením zamestnania treba rozumieť výpoveď zo strany zamestnanca alebo dohodu o rozviazaní pracovného pomeru navrhnutú zamestnancom.

Odseky 7 a 8 riešia kontrolu dokladov o odbornej spôsobilosti a následky pri kontrolných zisteniach. Doklad o odbornej spôsobilosti je preukazom, že jeho držiteľ získal odbornú spôsobilosť a že sa podrobil preškoleniam a preskúšaniam. Odobratie preukazu stavia zamestnanca do pozície zamestnanca, ktorý nespĺňa predpoklady na výkon práce.

K § 33: Toto ustanovenie rieši zdravotnú a psychickú spôsobilosť zamestnancov na výkon práce. Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie tak celkový zdravotný stav, ako aj zmyslová (najmä zraková a sluchová) spôsobilosť zamestnanca v závislosti od pracovnej pozície, na ktorú je prijatý do pracovného pomeru. Napríklad pre rušňovodičov rozsah prehliadky a zdravotnú spôsobilosť ustanovuje spomínaná smernica 2007/59/ES o rušňovodičoch, ktorý v rámci transpozície tvorí prílohu č. 2 zákona o doprave na dráhach.

Odsek 2 zavádza povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke a psychologickému vyšetreniu v závislosti na požiadavky na pracovné pozície uvedené v zoznamoch podľa § 31. Takéto požiadavky sú v určitom rozsahu spoločné pre všetky pracovné pozície, iné sú zasa rozdielne. Napríklad rušňovodič alebo traťový zamestnanec musí mať bezchybné zmyslové schopnosti počuť a vidieť, čo nie je až natoľko dôležité u riadiaceho zamestnanca.

Nepodrobenie sa zdravotnej prehliadke alebo strata zmyslovej alebo psychickej spôsobilosti, ako aj určité choroby a úrazy môžu znamenať, že zamestnanec prestane spĺňať predpoklady na výkon práce, a to môže skončiť preradením na inú prácu alebo až výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Náklady na lekárske preventívne prehliadky sú väčšinou uhrádzané z povinného zdravotného poistenia, ostatné však musí uhradiť zamestnávateľ (odsek 5).

K § 34: Týmto ustanovením začína tretia časť navrhovaného zákona týkajúca sa výlučne prevádzky železníc určených a používaných na dopravné služby verejnosti, ktorých cieľom je verejná osobná doprava a nákladná doprava. Z hľadiska usporiadania zákona táto časť je špeciálnou vo vzťahu k predchádzajúcim dvom častiam, pretože upravuje odchýlky železničnej infraštruktúry od ostatných dráhových infraštruktúr.

Väčšina ustanovení tejto časti je transpozíciou smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva v platnom znení (čiže v znení smerníc 2001/12/ES, 2004/51/ES, 2006/103/ES a 2007/58/ES) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry v platnom znení (čiže v znení rozhodnutia Komisie 2002/844/ES, smernice 2004/49/ES a smernice 2007/58/ES).

V tomto ustanovení sa preberajú zo smernice o rozvoji železníc definície (odseky 1 a 2) a požiadavky na postavenie manažéra železničnej infraštruktúry ako podnikateľa s dopravnými službami vo verejnej železničnej doprave.

Termín „manažér infraštruktúry“ je základný termín v oblasti železničnej dopravy, ktorým sa v právne záväzných aktoch orgánov Európskych spoločenstiev označuje osoba, ktorá prevádzkuje železničnú infraštruktúru. Preto sa tento termín preberá aj do zákona. Teraz je to v Slovenskej republike len podnik Železnice Slovenskej republiky, perspektívne však manažérov infraštruktúry môže byť viac. Pre prevádzkovanie ostatných druhov dráh zákon zostáva pri tradičnom označení – prevádzkovateľ dráhy.

V odsekoch 3 až 6 sú požiadavky na manažéra infraštruktúry ako právnickú osobu-podnikateľa. Požaduje sa, aby jeho podnik bol spravovaný podľa pravidiel pre obchodné spoločnosti ako vyplýva z Obchodného zákonníka, čím sa má dosiahnuť prehľadnosť vnútropodnikových vzťahov i jeho postavenie na (zatiaľ obmedzenom) trhu. V slovenských podmienkach však manažér infraštruktúry (Železnice Slovenskej republiky) nie je plnohodnotnou obchodnou spoločnosťou, hoci vnútorná organizácia zodpovedá tejto požiadavke smernice. Tento podnik je zriadený samostatným zákonom, ktorý upravuje aj jeho úlohy a správu majetku. Napriek tomu vyhovuje požiadavke smernice, lebo vnútorný chod a usporiadanie orgánov spoločnosti zodpovedá pravidlám pre obchodné spoločnosti (pre akciové spoločnosti).

Finančná spôsobilosť sa bude tak, ako doteraz, vyžadovať len na prevádzkovanie železničných tratí na zabezpečenie verejnej dopravy na nich. Vlečky nie sú určené na verejnú dopravu a slúžia len vnútornej potrebe prevádzkovateľa alebo užívateľa, a preto nie je potrebné od jej vlastníka (prevádzkovateľa) požadovať finančnú spôsobilosť.

Pre iné dráhy sa taktiež nevyžaduje finančná spôsobilosť, lebo sú buď vo vlastníctve územnej samosprávy a v prevádzke jej dráhového podniku (mestského dopravného podniku), alebo vo vlastníctve a zároveň aj v prevádzke jednej osoby (špeciálne dráhy a lanové dráhy).

V odsekoch 7 a 8 sú definície vzťahujúce sa na odsek 6 písm. a), ale ktoré sa používajú v ďalších častiach zákona.

K § 35: Železničným podnikom sa podľa prevzatej definície (odsek 1) rozumie právnická osoba - podnikateľ poskytujúca dopravné služby vo verejnej osobnej doprave a v nákladnej doprave na železniciach. V súčasnosti je dvadsať železničných podnikov, ktoré vykonávajú nákladnú dopravu, najväčší z nich je Cargo, a.s., vo verejnej osobnej doprave je to Železničná spoločnosť, a.s.

V odseku 2 je odkaz na zákon o doprave na dráhach, ktorý upravuje vzťahy dráhových podnikov vrátane železničných podnikov jednak vo vzťahu k prevádzkovateľom dráh a k prepravcom (obchodnoprávne vzťahy), jednak k štátnym orgánom vo veciach dopravy (administratívnoprávne vzťahy) a jednak ako dopravcov voči cestujúcim (občianskoprávne vzťahy).

K § 36: Podnikateľský plán manažéra infraštruktúry má slúžiť ako koncepčný nástroj na plánovaný rozvoj železničnej infraštruktúry, najmä na modernizáciu hlavných železničných tratí, ktoré sú súčasťou systému transeurópskych železníc, ako aj na obnovu a údržbu ostatných tratí existujúceho železničného systému (odsek 1). Jeho existenciu vyžaduje v článku 7 ods. 4 smernica 91/440/EHS v znení smernice 2001/12/ES.

Povinnosť mať podnikateľský plán podľa článku 7 ods. 4 smernice 91/440/EHS v platnom znení sa však vyžaduje aj na železničný podnik. Jeho obsahové zameranie logicky súvisí s poskytovaním dopravných služieb, čiže investície sú smerované do zlepšovania a modernizácie vozňového parku železničných vozidiel a na zlepšovanie služieb pre cestujúcich a prepravcov.

Na plnenie jednotlivých programov tohto plánu možno prideľovať finančné prostriedky ako štátnu pomoc zo štátneho rozpočtu (odsek 6). Pravidlá tejto pomoci upravuje v súlade s článkami 73, 87 a 88 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nariadenie Rady (EHS) č. 110/70 o poskytovaní pomoci pre železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu a najnovšie aj oznámenie Európskej komisie 2008/C 184/07 z 22. júna 2008, ktorým sa usmerňuje štátna pomoc pre železničné podniky a v rámci nej aj pre manažérov železničnej infraštruktúry. Z právneho hľadiska sa uplatnia ustanovenia zákona o štátnej pomoci a zákona o štátnom rozpočte na jednotlivé rozpočtové obdobia.

K § 37: Poskytovanie kapacity infraštruktúry nemôže byť subjektívnym rozhodovaním manažéra infraštruktúry, ale je jeho zákonnou povinnosť, ktorú má plniť transparentne a nediskriminačne. Z tohto dôvodu má veľký význam vypracovanie a zverejnenie podmienok používania železničnej siete, a to ešte predtým, než budú žiadatelia podávať žiadosti o pridelenie kapacity.

Podmienky používania železničnej siete sú obchodnými podmienkami manažéra infraštruktúry, za akých umožňuje používanie železničnej siete dráhovými podnikmi, údržbovými podnikmi a inými užívateľmi. Obchodné podmienky sú však limitované politikou vlastníka železničnej infraštruktúry, zákonnými limitmi, najmä prepravnou a dopravnou povinnosťou, predpismi o bezpečnosti a požiadavkami na dopravnú obslužnosť územia v zmluvách o dopravných službách vo verejnom záujme.

Aj pravidlá a obsah podmienok používania železničnej siete je smernicou regulovaný. Regulačné požiadavky sú prevzaté z článku 3 a prílohy I smernice 2001/14/ES v platnom znení do prílohy č. 13. Z hľadiska prideľovania kapacity infraštruktúry a podmienok používania železničnej siete ide o základný programový podnikateľský dokument manažéra infraštruktúry.

K § 38: Ustanovenie spolu s nasledujúcimi transponuje oddiel V smernice 91/440/EHS v znení noviel vykonaných smernicami z rokov 2001, 2004 a 2007.

Z uvedenej smernice vyplýva, že právo prístupu na slovenskú železničnú infraštruktúru majú už teraz všetky železničné podniky členských štátov, ktoré poskytujú dopravné služby v medzinárodnej nákladnej doprave a v medzinárodnej kombinovanej doprave (článok 10 ods.3 smernice 91/440/EHS), pretože prechodné obdobia (k 1. januáru 2006 a k 1. januáru 2007) už uplynuli.

V medzinárodnej osobnej doprave sa tak stane k 1. januáru 2010, ale s možnou výnimkou k 1. januáru 2012, ak medzinárodná preprava cestujúcich tvorí viac ako polovicu obratu cestujúcich verejnej osobnej dopravy (článok 10 ods. 3a smernice). Podľa zistenia skutočných objemov prepravných výkonov a počtov cestujúcich má možnosť o nej rozhodnúť regulačný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy). Podľa terajšieho stavu obratu cestujúcich nie sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky.

Ďalšou výnimkou je obmedzenie z dôvodu reciprocity, keď možno odmietnuť železničný podnik z členského štátu, ktorý neumožní prístup slovenským železničným podnikom na svoju železničnú infraštruktúru (článok 10 ods. 3d smernice).

Odsek 2 umožňuje podľa smernice ochranu slovenského trhu pred železničnými podnikmi, ktoré by mohli narušiť riadne fungovanie trhu. Právo vystúpiť z vlaku a nastúpiť do vlaku na stanici v Slovenskej republike na medzinárodnej vlakovej trase možno obmedziť, ak ide o podnik, ktorý v domovskom štáte nevykonáva medzinárodnú dopravu a ani medzinárodná vlaková trasa na územie Slovenskej republiky nie je základným účelom vlakovej trasy, ale len skrytou formou na odlákanie cestujúcich napríklad z prvej stanice za štátnou hranicou.

Odsek 3 rieši prístup k železničným staniciam ak terminálom nákladnej dopravy na vykládku a nakládku tovaru, vrátane prekládky v kombinovanej doprave. Obmedziť prístup ku konkrétnej stanici alebo k terminálu je možné, ak na vlakovej trase je iná vhodná železničná stanica alebo iný vhodný terminál.

Posledný odsek sa týka dopravných podnikov cestnej dopravy, leteckej dopravy a vodnej dopravy, ktorým sa musí zabezpečiť prístup k železničným staniciam a k terminálom na prestup cestujúcich (do alebo z autobusu, z alebo do lode alebo z alebo do lietadla) alebo na prekládku tovaru zo železnice alebo na železnicu.

K § 39: Toto ustanovenie upravuje možnosti obmedzenia prístupu k slovenskej železničnej infraštruktúre zo strany zahraničných železničných podnikov, ako ich umožňuje článok 10 ods. 3b a 3c smernice) v súvislosti s uzatvorenými zmluvami o dopravných službách vo verejnom záujme alebo v súvislosti s udelenou koncesnou zmluvou uzatvorenou pred 4. decembrom 2007, a to všetko len na čas platnosti týchto zmlúv, najviac však na 15 rokov, t.j., do 4. decembra 2022.

Obmedzenie prístupu však nemôže byť mechanické, ale musí vyplývať z povinne vykonanej analýzy (odseky 3 a 4), z ktorej musí vyplynúť, že bez obmedzenia prístupu k železničnej infraštruktúre by bola narušená hospodárska rovnováha na slovenskom trhu dopravných služieb, a tým ohrozená ekonomicky zdravá existencia slovenských železničných podnikov. Ani analýza sa však nemôže robiť hocijako účelovo, ale len na odôvodnenú žiadosť a podľa určených kritérií.

V odsekoch 6 a 7 sa preberá zo smernice možnosť tzv. kompenzačného oprávnenia na náhradu ušlého príjmu z poskytovania dopravných služieb voči zahraničným železničným podnikom, ktorých prevádzkou je narušená hospodárska rovnováha na trhu dopravných služieb na železnici. Nerovnováha je spôsobená tým, že zahraničný železničný podnik odčerpal cestujúcich domácemu železničnému podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za regulované cestovné. Tým tento podnik prišiel o časť plánovaných príjmov, ktorý by mu mal nahradiť objednávateľ dopravných služieb (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR alebo vyšší územný celok) z verejného rozpočtu. Regulačný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy) tak môže urobiť až po analýze, aby nedošlo k diskriminácii.

K § 40: Kapacitou infraštruktúry je vlastne možné využitie železničnej trate na prejazd vlaku v určitom čase. Prideľovanie kapacity je závislé od hustoty dopravy na určitej trati, od druhu vlakov a iných železničných vozidiel a od účelu dopravných služieb. Vlaková trasa pre expresné vlaky verejnej osobnej dopravy je vzhľadom na ich rýchlosť a počet staníc iná, ako pre osobné vlaky alebo nákladné vlaky. Toto ustanovenie a nasledujúce transponujú kapitolu III smernice 2001/14/ES upravujúcu pravidlá prideľovania kapacity infraštruktúry.

V ustanovení sa vychádza z toho, že železničná infraštruktúra je verejná železničná sieť na účely poskytovania verejných služieb, a preto sa prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry konštituuje ako zákonné právo realizované pod dohľadom regulačného orgánu (Úradu pre reguláciu železničnej dopravy). Úlohou regulačného orgánu je určiť v tzv. rámcových pravidlách pravidlá prideľovania kapacity infraštruktúry záujemcom; základný obsah rámcových pravidiel je v odseku 1. Manažér infraštruktúry je povinný prideľovať kapacitu v rámci pravidiel uvedených v rámcových pravidlách (článok 14 smernice 2001/14/ES).

V odseku 2 sa preberá článok 13 ods. 1 smernice. Týmto sa sleduje, aby sa pridelená kapacita využívala len na účel, na ktorý bola pridelená a aby ju využíval len ten, komu bola pridelená. Účelom je, aby sa neznižovala dopravná obslužnosť územia pod plánovaný rozsah a štruktúru v prospech iných dopravných služieb a zamedzilo ochromeniu verejnej dopravy a aby na železničnú infraštruktúru nevstupovali podniky, ktorým nebola pridelená kapacita z dôvodu nesplnenie bezpečnostných požiadaviek, ale ktoré by si ju kúpili.

Časové obmedzenie práva na pridelenie kapacity (odsek 3) vychádza tiež z článku 13 smernice. Pridelenie kapacity na dlhší čas by obmedzovalo zostavovanie grafikonu dopravy a cestovného poriadku verejnej osobnej dopravy, pre ktorý existuje zjednocujúca osobitná úprava vrátane času platnosti (príloha III smernice 2001/14/ES a rozhodnutie Komisie 2002/844/ES z 23. októbra 2002).

Zároveň sa však nevylučuje uzavretie rámcovej dohody s ťažiskovými železničnými podnikmi, ktoré poskytujú najžiadanejšie dopravné služby v rámci medzinárodnej dopravy alebo v rámci vnútroštátnej dopravy, a tým zabezpečujú rozhodujúcou mierou dopravnú obslužnosť územia. Ide o zvýhodnenie ťažiskových dopravcov, aby mohli naplánovať stabilné vlakové trasy, ktoré čo najlepšie uspokoja dopravnú obslužnosť územia.

V odseku 4 sa umožňuje vykonávať medzinárodná osobná doprava pridelením kapacity zahraničnému železničnému podniku. Aby sa to nemohlo zneužiť, tak v súlade so smernicou sa prístup umožňuje len železničnému podniku so sídlom v členskom štáte, ktorý skutočne v domovskom štáte vykonáva medzinárodnú dopravu, čím sa vylučujú železničné podniky, ktoré v štáte sídla vykonávajú len vnútroštátnu dopravu. Ďalším obmedzením je to, aby išlo o skutočne medzinárodnú vlakovú trasu a nie len špekulatívny prejazd štátnej hranice do najbližšej stanice s cieľom odlákať časť cestujúcich domácim železničným podnikom.

K § 41: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce a týka sa medzinárodných vlakových ciest, najmä v rámci transeurópskej siete železničnej nákladnej dopravy tým, že rieši prideľovanie kapacity infraštruktúry v medzinárodnom rozmere, ktorý si nevyhnutne vyžaduje súčinnosť s manažérmi železničných infraštruktúr na predpokladanej trase. Ide o nové ustanovenie, ktoré preberá pravidlá uvedené pre manažéra infraštruktúry v článku 15 smernice 2001/14/ES.

Základom poskytovania železničnej infraštruktúry na účely vytvorenia medzinárodných trás je spolupráca manažérov infraštruktúr zo štátov, ktorými majú prechádzať vlakové trasy v rámci medzinárodnej nákladnej dopravy. Smernica predpokladá stretnutia manažérov infraštruktúr dokonca s tým, že Európska komisia bude o nich informovaná a prizývaná na ich rokovania ako pozorovateľ. Cieľom by malo byť vytvorenie stálych medzinárodných vlakových trás, ktoré by sa zverejnili a boli dostupné všetkým železničným podnikom na základe pridelenia kapacity ktorýmkoľvek manažérom infraštruktúry na vlakovej trase.

K § 42: Ustanovenia vychádzajú z článku 16 smernice 2001/14/ES a upravujú prípustný okruh žiadateľov o kapacitu infraštruktúry.

Základom žiadateľov sú samozrejme vnútroštátne a zahraničné železničné podniky, ktoré poskytujú dopravné služby verejnosti ako dopravcovia, najmä prepravu osôb vo verejnej osobnej doprave, a prepravu tovaru a iných vecí v nákladnej doprave, vrátane spoluúčasti na kombinovanej doprave. Finančnou zárukou podľa odseku 3 je určenie zálohových platieb manažérovi infraštruktúry od žiadateľov.

K § 43: Rámcová dohoda je v súlade s článkom 17 smernice 2001/14/ES výnimkou z pravidla, že kapacita infraštruktúry sa prideľuje len na jeden cyklus cestovného poriadku.

Účelom rámcovej dohody je rezervovať kapacitu pre určitého žiadateľa alebo určitých rozhodujúcich žiadateľov, ktorí sú kľúčoví pre používanie infraštruktúry najmä z hľadiska významu dopravných služieb alebo ich intenzity a kapacity, napríklad pre medzinárodnú verejnú osobnú dopravu (medzinárodné expresy) alebo transeurópsku nákladnú dopravu, alebo vo vnútroštátnych pomeroch pre toho, kto v rozhodujúcej miere zabezpečuje dopravnú obslužnosť na celoštátnej alebo na regionálnej úrovni.

Podľa smernice 2007/58/ES sa rámcové zmluvy uzatvárajú spravidla na päť rokov s tým, že konkrétna kapacita a grafikon sa upresňuje (konkretizuje) na čas platnosti cestovného poriadku celej železničnej siete.

Rámcovou zmluvou nemožno vyťažiť celú kapacitu, lebo by nezostala pre iných žiadateľov. Potom by dohoda nemala rámcový charakter, ale monopolizáciu trhu dopravných služieb.

Uzatvorenie rámcovej dohody na viac ako päť rokov umožňuje smernica 2007/58/ES (nový odsek 5a v článku 17), a to až na 15 rokov s možnosťou výnimočného predĺženia z dôvodu rozsiahlych investícií v záujme ich návratnosti. Takáto rámcová dohoda sa môže týkať len tzv. špecializovanej infraštruktúry a za predpokladu existencie alternatívnej trasy. Špecializovaná je časť železničnej infraštruktúry pre určité špecializované prepravy (napríklad doprava energetického uhlia do tepelnej elektrárne, doprava železnej rudy do železiarní) vyčlenená manažérom infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete (§ 37).

Počiatočná rámcová dohoda od 1. januára 2010 sa môže vypracovať na päť rokov a raz predĺžiť podľa výsledku využívania kapacity v týchto piatich rokov a na ňu musí vydať súhlas regulačný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy).

Zákon v súlade s článkami 2 písm. b) a 16 ods. 1 smernice utvára najmä pre budúcnosť priestor aj pre možných iných žiadateľov o kapacitu. Na to, aby túto možnosť mohli využiť, však takíto žiadatelia musia spĺňať požiadavky, aké tento zákon kladie na železničné podniky z hľadiska bezpečnosti, interoperability a odbornej spôsobilosti personálu. V podstate by muselo ísť tiež o železničné podniky, ktoré by však neposkytovali dopravné služby verejnosti ako dopravcovia, ale pridelenú kapacitu by využívali pre vlastné prepravné potreby, alebo pre potreby stálych zmluvných partnerov, napríklad pre veľkých výrobcov (automobilky, elektrárne, teplárne, oceliarne, a podobne) alebo odberateľov a pre poštové podniky.

Požiadavky v odseku 2 musia byť v medziach rámcových pravidiel určených bezpečnostným orgánom a musia byť vopred známe a pôsobiť celoplošne.

K § 44: Ustanovenie upravuje postup zostavovania cestovného poriadku pre celú železničnú sieť spravovanú jedným manažérom infraštruktúry. Prvým krokom je potreba vyčleniť kapacitu pre medzinárodnú dopravu na základe dohôd s manažérmi susedných železničných infraštruktúr (odsek 1), aby sa zabezpečili medzinárodné vlakové trasy.

V odseku 2 je harmonogram zostavovania cestovného poriadku, ktorý vypracuje manažér na základe uzatvorených dohôd a došlých žiadostí o pridelenie železničnej infraštruktúry. V ňom sa zohľadňujú požiadavky článku 20 smernice 2001/14/ES a jej prílohy I v znení rozhodnutia Komisie 2002/844/ES.

Po zostavení návrhu cestovného poriadku nasleduje pripomienkové konanie so žiadateľmi (odsek 5) o pridelenie kapacity. V ňom sa zohľadňujú požiadavky medzinárodnej dopravy, požiadavky dopravnej obslužnosti celoštátneho a regionálneho rozsahu verejnej osobnej dopravy i prímestských a mestských železničných dopravných služieb. Zainteresovanými osobami sa rozumejú železničné podniky, objednávatelia verejnej osobnej dopravy (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a vyššie územné celky), ako aj ďalší zainteresovaní na výsledku a objeme dopravy, napríklad veľkí zamestnávatelia so zamestnancami závislými na železničnej doprave.

Lehoty platnosti a zmien výsledného cestovného poriadku verejnej osobnej dopravy sú skoordinované právnym aktom Európskej komisie (prílohou II smernice 2001/14/ES a rozhodnutím 2002/844/ES) a dohodami združenia manažérov infraštruktúry.

V odsekoch 7 až 10 sa riešia ad hoc zmeny vyvolané nejakou udalosťou.

K § 45: Ustanovenie v súlade s článkom smernice 2001/14/ES upravuje koordinačný postup pri zostavovaní grafikonu v rámci pripomienkového konania podľa predchádzajúceho paragrafu.

Koordinačný postup nastupuje, ak sa bezvýsledne vyčerpalo rokovanie na základe požiadaviek uplatnených v pripomienkovom konaní. Cieľom je uspokojiť všetkých záujemcov aj za cenu krátenia požiadaviek v exponovanom čase a v mieste najväčšieho dopytu po kapacite, ktorý presahuje ponuku a reálne možnosti železničnej siete alebo konkrétnej železničnej trate.

Dôležité je, aby sa pravidlá koordinácie upravili už v podmienkach používania železničnej siete (§ 37), ktoré sú vopred zverejnené, a aby prípadné krátenie bolo nediskriminačné a transparentné.

K § 46: Ustanovenie transponuje článok 22 smernice 2001/14/ES a súvisí s predchádzajúcim paragrafom. Preťaženou infraštruktúrou sú tie železničné trate, o ktorých používanie v určitom čase je podľa predložených žiadostí väčší dopyt, ako sú prevádzkové možnosti ich využívania a o ktorých sa uskutočňuje koordinácia podľa § 45.

Ak ide o významný a pretrvávajúci previs dopytu alebo o previs týkajúci sa väčšej časti dňa bez možnosti časového rozloženia, manažér infraštruktúry popri koordinácii vyhlási železničnú trať alebo jej časť za preťaženú infraštruktúru. Za takúto môže vyhlásiť aj takú časť, o ktorej je zrejmé, že v blízkej budúcnosti sa stane preťaženou na základe očakávanej udalosti (napríklad postavenia významného výrobného podniku), keď sa výrazne zvýši dopyt po prepravných výkonoch tak vo verejnej osobnej doprave (doprava zamestnancov), ako aj v nákladnej doprave (doprava surovín a polotovarov a odvoz hotových výrobkov, napríklad vyrobených áut).

Manažér infraštruktúry je povinný uskutočňovať požadované organizačné opatrenia, napríklad rozložiť požadované dopravné výkony na viac hodín denne, krátiť pridelenú kapacitu v rámci koordinácie, pripraviť a sprevádzkovať alternatívnu vlakovú trasu, vymedziť kapacitu na špecifické typy prepravy, koordináciou s inými druhmi dopravy, požiadať železničný podnik o krátenie alebo o vrátenie pridelenej kapacity alebo ju v nevyhnutnom rozsahu odňať, a podobne.

Ak uvedené opatrenia nepostačujú vyrovnať dopyt a ponuku, je povinný uskutočniť kapacitnú analýzu (§ 48) a prijať plán na zvýšenie kapacity preťaženej časti železničnej infraštruktúry (§ 49).

K § 47: Špecializovaná infraštruktúra je v súlade s článkom 24 smernice 2001/14/ES časť železničnej infraštruktúry, napríklad určitá železničná trať vyčlenená na špecializované prepravy s obmedzením iných druhov prepráv. Napríklad vyčlenenie na dovoz energetického uhlia, železnej rudy, odvoz automobilov od výrobcu a podobne. Vyčlenenie môže byť trvalé, alebo časovo obmedzené (napríklad sezónne) alebo v priebehu časti dňa (napríklad v nočných hodinách).

Zákonnou podmienkou je, aby bola aj na takejto trati ešte voľná kapacita pre iné prepravy (napríklad doprava zamestnancov do výrobného podniku), alebo aby na iné prepravy existovala alternatívna železničná trať. Vyčlenenie železničnej trate na špecializovaný účel musí byť uvedené už v podmienkach používania siete (§ 37), aby sa vedeli ostatní záujemcovia o kapacitu zariadiť podľa vopred oznámeného obmedzenia.

K § 48: Kapacitná analýza je jedným z dôležitých opatrení podľa článku 25 smernice 2001/14/ES na perspektívne odstránenie preťaženia železničnej infraštruktúry. Analýza je prvým krokom na perspektívne riešenie zvýšenia ponuky. Z nej by mali vyplynúť poznatky o dôvodoch nižšej ponuky alebo vyššieho dopytu a o možných riešeniach organizačného alebo investičného charakteru.

Odsek 3 preberá lehotu požadovanú článkom 25 ods. 3 smernice 2001/14/ES.

K § 49: Ďalším krokom manažéra infraštruktúry na odstránenie preťaženosti infraštruktúry je vypracovať plán na zvýšenie kapacity preťaženej infraštruktúry.

Uvedená lehota (v odseku 1) a obsah plánu v odseku 2 sú prevzaté z článku 26 ods. 1 a 2 smernice 2001/14/ES.

Aj sankcia a jej odpustenie uvedené v odseku 4 sú prevzaté z tohto článku smernice. Dôvody, ktoré nemôže manažér infraštruktúry ovplyvniť, sú dôvody na strane vlastníka železničnej infraštruktúry alebo fyzická nemožnosť v dôsledku geografických podmienok, napríklad nie je možné postaviť druhú koľaj pre nedostatok priestoru.

K § 50: Ustanovením sa transponuje článok 28 smernice 2001/14/ES. Je prirodzené, že pri prideľovaní kapacity infraštruktúry treba brať do úvahy aj údržbu železničných tratí, ktoré počas jej výkonu je obmedzujúcim faktorom. Údržba železničnej infraštruktúry je tiež užívaním železničnej siete a skrátením kapacity infraštruktúry, takže manažér infraštruktúry musí údržbový podnik brať do úvahy ako riadneho záujemcu.

Manažér infraštruktúry môže urobiť opatrenia na zníženie nároku na kapacitu infraštruktúry vhodným opatrením, napríklad, výluku v určitom čase, obmedzením rýchlosti vlakov, zriadením obchádzkovej vlakovej trasy, znížením počtu spojov, skrátením vlakovej trasy, údržbou v nočných hodinách. Manažér infraštruktúry by mal toto obmedzenie zohľadniť v znížení prideľovanej kapacity podľa možnosti plošne a nediskriminačne.

K § 51: Riešenie núdzových situácií spôsobených technickou poruchou, nehodou alebo mimoriadnou udalosťou, ktoré obmedzujú prevádzku železničnej siete a majú obmedzujúci dosah na dopravné služby, musí tiež mať nejaké všeobecné pravidlá. V tomto ustanovení sa takéto pravidlá preberajú z článku 30 smernice 2001/14/ES, ktorý bol zmenený smernicou 2004/49/ES a smernicou 2007/58/ES.

Povinnosť vypracovať havarijný plán (odsek 1) pre prípad takýchto udalostí môže minimalizovať zmätky a nesprávne rozhodnutia, keď nastane núdzová situácia, pretože je vopred známy zamestnancom tak manažéra infraštruktúry, ako aj zamestnancom železničných podnikov a mal by byť dostupný aj v záchranných systémoch.

Organizácia obnovy normálneho stavu je plne v rukách a na zodpovednosti manažéra infraštruktúry. Odseky 2 a 3 upravujú oprávnenia manažéra infraštruktúry a povinnosti železničných podnikov podieľať sa na čo najskoršej obnove normálnej prevádzky.

K § 52: Ustanovenie sústreďuje požiadavky smernice na vnútroštátny regulačný orgán, na jeho postavenie v sústave orgánov činných na železnici a na jeho úlohy (odseky 1 a 2). V slovenských podmienkach je regulačným orgánom Úrad pre reguláciu železničnej dopravy pre železničné trate. Pre mestské dráhy a špeciálne dráhy je ním vyšší územný celok.

Odseky 3 až 5 sú procesnými ustanoveniami, ktorými sa upravujú odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania alebo dopĺňajú oprávnenia v súvislosti s rozhodovacou činnosťou. Ich základom sú požiadavky smernice.

K § 53: Úhrady za používanie železničnej infraštruktúry sú hlavným podnikateľským príjmom manažéra infraštruktúry. Podmienky a spôsob ich úhrady upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry v platnom znení, čiže vrátane noviel z rokov 2002, 2004 a 2007.

Dôležité postavenie má regulačný orgán, pretože železničná infraštruktúra je len jedna a všetci užívatelia používajú tie isté železničné trate jednej železničnej siete. V tomto smere ide o tzv. prirodzený monopol, ktorý musí byť regulovaný vo verejnom záujme. Pravidlá regulácie vyplývajú v oblasti prístupu k železničnej infraštruktúre a k úhradám práve zo spomínanej smernice, ktoré sa tu preberajú.

Pravidlá regulácie úhrady sú vyňaté z úpravy podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách.

Regulačným orgánom je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy.

K § 54: Ustanovenie sa v odseku 1 týka tzv. minimálneho prístupového balíčka služieb spojených s pridelením kapacity, ktoré musí manažér infraštruktúry poskytovať železničným podnikom a iným užívateľom siete. Rozsah minimálneho balíčka a s ním súvisiacich služieb je prevzatý do prílohy č. 13 z článku 5 a prílohy II smernice.

Ostatné dva odseky riešia nepovinné služby, tzv. doplnkové služby a vedľajšie služby, ktoré sú uvedené v prílohe č. 13, ktoré manažér infraštruktúry môže, ale nemusí poskytovať.

K § 55: Ustanovenie rieši určovanie úhrad za poskytovanie kapacity infraštruktúry a povinných služieb s tým súvisiacich uvedených v § 54 ods. 1. Ustanovuje postup a mechanizmus ich výpočtu a pravidlá uplatňovania. Tie sú vrátane tzv. spoplatňovacieho rámca prevzaté z článku 4 smernice 2001/14/ES.

K § 56: Ustanovenie preberá citlivú problematiku nákladov z článku 6 smernice 2001/14/ES. Cieľom smernice je dosiahnuť, aby podnikanie manažéra infraštruktúry bolo aspoň vyrovnané. Jeho podnikateľská snaha by mala smerovať k vyrovnanosti príjmov a výdavkov postupne bez štátneho príspevku. Tým nie sú dotknuté pravidlá štátnej pomoci spomínané k ustanoveniu podnikateľského plánu manažéra infraštruktúry podľa § 36.

Smernica ponúka nástroj (odsek 2) ako postupne dosiahnuť vyrovnané hospodárenie podniku manažéra infraštruktúry s pomocou štátu. Hoci sa predpokladá štátny príspevok na základe zmluvy, musí sa predovšetkým motivovať podnik na znižovaní nákladov, čo znamená modernizáciu technickej základne, prijať opatrenia na pritiahnutie prepravy z iných druhov dopravy na železnicu, vykonávať riadnu údržbu prevádzkovaných traťových zariadení, rozširovať minimálny balíček služieb o ďalšie služby, zlepšiť vnútropodnikové hospodárenie a zrejme aj riešiť prezamestnanosť.

Aplikácia modelu spoplatňovania na báze fixných a variabilných nákladov je založená na princípe úhrady iba variabilných nákladov manažéra infraštruktúry zo strany železničných podnikov s cieľom zlepšiť výkonnosť a efektivitu železničných podnikov. Na základe výsledkov štúdie vypracovanej a.s. Výskumný ústav dopravný v Žiline, sa predpokladá podiel variabilných a fixných nákladov k celkovým ekonomickým oprávneným nákladom v pomere 77:23 a firmou Halcrow v pomere 85:15, z čoho vyplynula potrebná suma neinvestičnej dotácie od 319,8 mil. eur do 353,1 mil. eur na pokrytie fixných nákladov s prihliadnutím na náklady nevyužitej kapacity železničnej infraštruktúry. Fixnými nákladmi sa rozumejú náklady na prevádzku železničných tratí bez ohľadu na to, či na nich prebieha alebo neprebieha doprava. Manažér infraštruktúry musí trvalo udržiavať železničnú trať v prevádzke.

K § 57: Princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry sú transpozíciou článku 7 smernice 2001/14/ES a jej prílohy II.

Základom ustanovenia je predpokladaná aktivita manažéra infraštruktúry, od ktorého sa očakáva transparentná a kvalifikovaná ponuka (odseky 1 až 3). Kvalita ponuky, najmä okruh ponúkaných železničných služieb a úroveň a spoľahlivosť ich poskytovania spolu s marketingom by mali prispievať k rozšíreniu okruhu a k zvýšeniu objemu podnikateľských príjmov manažéra infraštruktúry, a to aj pri existencii regulácie základných a rozhodujúcich príjmov z úhrady za pridelenie kapacity infraštruktúry.

Environmentálne náklady spôsobené prevádzkou vlakov (odseky 4 a 5) sú fakultatívnym príjmom, ktorý je ovplyvnený jednak tým, či existujú v porovnateľnej miere aj v cestnej doprave, a jednak tým, či sú vôbec preukázateľne vypočítateľné.

K § 58: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf tým, že upravuje pravidlá možného zvyšovania úhrady nad úroveň podľa princípov spoplatňovania podľa článku 8 smernice 2001/14/ES v znení rozhodnutia Komisie 2002/844/ES z 23. októbra 2002.

V tomto ustanovení ide o mimoriadne príjmy z mimoriadnych železničných služieb, nákladov alebo okolností. Účelom ustanovenia je bez narušenia pravidiel a transparentnosti na trhu zvýšiť príjem manažéra infraštruktúry, aby bol motivovaný vykonať opatrenia a činnosti, ktoré umožňujú zvýšenie úrovne úhrad.

K § 59: Ustanovenie umožňuje v súlade s článkom 11 smernice 2001/14/ES spoplatňovanie prístupu na železničnú infraštruktúru aj na základe objemu dopravných výkonov železničných podnikov a iných požívateľov železničnej siete. Aj táto možnosť však musí byť transparentná s vopred zverejnenými pravidlami a platiť celoplošne na každého rovnako.

Tento spôsob spoplatňovania je vhodný pre železničné podniky, ktoré poskytujú intenzívne dopravné služby na celej železničnej sieti denne a v značných objemoch, aby sa čo najviac vyrovnali prémie a pokuty uplatňované podľa odseku 1.

Odsek 3: Aj toto ustanovenie sa ešte týka spôsobu výpočtu a uplatňovania úhrady za prístup a cien za poskytované železničné služby. Transponuje sa ním článok 12 smernice 2001/14/ES. Svojím obsahom má byť tiež motivačným v záujme lepšieho vyťaženia kapacity železničnej infraštruktúry. Úplný efekt však má tam, kde dopyt po kapacite presahuje ponuku, alebo je aspoň vyrovnaný s ponukou. Na málo využívaných tratiach sa jeho účelnosť neprejaví.

Účelom odseku 4 je umožniť lepšie využívanie voľnej alebo uvoľnenej kapacity infraštruktúry.

K § 60: Toto ustanovenie tiež nadväzuje na princípy spoplatňovania, ale opačným smerom, čiže upravuje možné poskytovanie zliav z úhrad v medziach článku 9 smernice 2001/14/ES.

Aj poskytovanie zliav musí mať pevné pravidlá, aby sa zabránilo úniku príjmov manažéra infraštruktúry, a tým zvýšeniu tlaku na štátny príspevok, a aby sa dosiahla transparentnosť a nediskriminácia pri ich poskytovaní. Preto základnou zásadou uplatnenia zliav je plošnosť ich poskytovania všetkým v rovnakej pozícii, či už na určitej železničnej trati, alebo pre určité železničné služby.

K § 61: Toto ustanovenie dopĺňa predchádzajúce úpravou pravidiel dotácie zo štátneho rozpočtu podľa článku 10 smernice 2001/14/ES pre manažéra infraštruktúry za činnosti, ktoré musí vykonať na vlastné náklady a z ktorých nemá náležitý príjem.

Poskytovanie dotácie je opodstatnené tým, že úlohy manažéra infraštruktúry sú verejnou službou na zabezpečenie verejnej dopravy pre potreby hospodárstva a obyvateľstva. Tieto služby nemôžu byť založené len na čisto podnikateľských príjmoch, lebo manažér infraštruktúry by neprosperoval a ako podnikateľ by v podstate skrachoval. Okrem toho železničná infraštruktúra je vo vlastníctve štátu a manažér ju spravuje a prevádzkuje v záujme štátu.

V ostatných odsekoch sú rámcové pravidlá poskytovania dotácie. Podrobnosti upraví vykonávací predpis na základe navrhovaného zákona (§ 102 ods. 2), namiesto doterajšieho vykonávacieho predpisu založeného zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Nariadenie Komisie (EHS) č. 1192/69 z 26. septembra o spoločných pravidlách pre normalizáciu účtov železničných podnikov vymedzuje nasledujúce finančné bremená alebo poskytnuté výhody manažérovi infraštruktúry:

Trieda IV: Náklady, ktoré nesú železničné podniky za prejazdy

Trieda VII: Uložené presuny obnovy a údržby

Trieda XII: Výdaje sociálneho charakteru, najmä zdravotnej starostlivosti, odlišné od výdajov, ktoré by železničné podniky niesli, keby prispievali na rovnakej báze ako ostatné dopravné podniky

Trieda XIII: Finančné bremená pripadajúce na železničné podniky, pretože štát od ni ch požaduje, aby udržiavali v prevádzke zariadenia za okolnosti, ktoré sa nezlučujú s operáciami na obchodnej báze

Trieda XV: Úroky kapitálu a bremien, ktoré sú dôsledkom nedostatku normalizácie v minulosti.“

K § 62: Týmto paragrafom začína osobitná časť týkajúca sa len železničného systému ako súčasti transeurópskych konvenčných železníc. Z hľadiska usporiadania zákona ide o špeciálnu časť vo vzťahu k predchádzajúcim trom častiam. V rámci nej ide v podstate o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve do slovenského práva.

Cieľom pravidiel interoperability je zaviesť jednotné opatrenia v oblasti technickej normalizácie pre vzájomne prepojené železničné siete členských štátov, dosiahnuť ich vzájomnú technickú a prevádzkovú kompatibilitu a umožniť ich sprístupnenie pre železničné podniky so sídlom v Európskom spoločenstve, a tým vytvoriť jeden európsky železničný systém ako trh bez vnútorných hraníc.

Železničné siete členských štátov, ktoré tvoria systém transeurópskych konvenčných železníc, (odsek 2) sú menovite určené v prílohe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. februára 2001, ktorou sa novelizovala základná smernica Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc, a pre Slovenskú republiku v Akte o podmienkach pristúpenia nových štátov do Európskej únie.

Definície v tomto ustanovení sú prevzaté z uvedenej smernice spolu aj s prílohami č. 1 a 2 a vzťahujú sa len na túto časť zákona.

K § 63: Termín „existujúci železničný systém“ je prevzatý z článku 2 citovanej smernice a na účely tohto zákona sa ním rozumie železničný systém aktuálne existujúci v Slovenskej republike (odsek 1). Konkrétne ho tvoria dve zložky - hlavné a vedľajšie železničné trate slovenskej železničnej siete, po ktorých vlaky a všetky železničné vozidlá premávajú.

Odsek 2: V rámci Aktu o podmienkach pristúpenia sú od 1. mája 2004 súčasťou transeurópskeho železničného systému konvenčných železníc aj hlavné trate existujúceho slovenského železničného systému, a to trate Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou a Bratislava – Zvolen – Košice – Čierna nad Tisou, ako aj ich pripojenia na hlavné trate v Českej republike (Lanžhot, Horní Lideč a Mosty u Jablunkova), v Maďarskej republike (Rajka, Szob, Hidasnémethy) a v Poľskej republike (Zwardoň a Muszina).

Odsek 3 ustanovuje, na ktoré železničné siete a infraštruktúry sa táto časť nevzťahuje. Nevzťahuje sa ani na vlečky, lebo nie sú súčasťou železničných tratí a neslúžia verejnej doprave.

V odseku 4 je na účely právneho výkladu ustanovení zákona vyjadrené, že táto časť zákona je lex specialis vo vzťahu k predchádzajúcim častiam zákona, ktorý tak má voči existujúcemu železničnému systému subsidiárne postavenie. Toto riešenie bolo zvolené z toho dôvodu, že požiadavky interoperability podľa smernice sa povinne vzťahujú v zásade len na určené hlavné železničné trate (na trate podľa odseku 2) a vozidlá, ktoré na nich jazdia, ale na ostatné železničné trate existujúcej siete a na železničné vozidlá určené výhradne pre tieto trate možno použiť doterajšie pravidlá technickej spôsobilosti. Tento stav je dôsledkom technickej zastaranosti a nižšej výkonnosti železničných tratí a zastaraného vozidlového parku železničných vozidiel a prechod na nový systém nie je možný z finančných a technických dôvodov uskutočniť hneď, ale bude sa vykonávať súbežne s modernizáciou a obnovou.

K § 64: Celý tento paragraf je transpozíciou ustanovení citovanej smernice 2008/57/ES. V odseku 1 je základná definícia termínu „interoperabilita“ prevzatá z článku 2 písm. b) smernice. Úrovňou výkonnosti sa rozumejú projektované prevádzkové a technické vlastnosti vlakov v konvenčnom železničnom systéme.

Základné parametre (odsek 2) sú definované podľa článku 2 písm. k) smernice a znamenajú konkrétne požiadavky vyjadrené spravidla fyzikálnymi veličinami na to, aby bola dosiahnutá interoperabilita celého železničného systému. Vyplývajú z právnych (najmä z bezpečnostných, protipožiarnych a hygienických) predpisov, z prevádzkových predpisov a z technických špecifikácii interoperability, napríklad z rozhodnutia Komisie 2004/446/ES z 29. apríla 2004 o vymedzení základných parametrov technických špecifikácií interoperability pre hluk, nákladné vozne a telematické aplikácie pre nákladnú dopravu (Ú.v.EÚ L 155, 30.4.2004).

V odseku 3 je prevzatá definícia základných požiadaviek z článku 2 písm. g) smernice. Základné požiadavky na železničný systém sú uvedené v prílohe č. 2, ktorá je prevzatá z prílohy III smernice. Patria medzi ne napríklad požiadavky na bezpečnosť železničnej trate a železničného vozidla, ich spoľahlivosť a použiteľnosť, na ochranu zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, na technickú kompatibilitu dráhy a železničného vozidla, a podobne. Základné požiadavky musia spĺňať tak jednotlivé komponenty interoperability vrátane rozhraní, ako aj subsystémy a celý železničný systém.

K § 65: Technické špecifikácie interoperability [článok 2 písm. i) smernice 2008/57/ES] sú základné technické predpisy potrebné na dosiahnutie interoperability železničného systému tým, že určujú základné parametre na jednotlivé subsystémy a komponenty, a tým dosiahnutie základných požiadaviek (odsek 1). Pripravuje ich na základe mandátu Európskej komisie Európska železničná agentúra a vydáva Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie, napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 62/2006 z 23. decembra 2005 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa telematických aplikácií pre subsystém nákladnej dopravy transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú.v.EÚ L 13, 18.1.2006) alebo rozhodnutie Komisie 2006/867/ES z 28. júla 2006 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „vozový park – nákladné vozne“ transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (Ú.v.EÚ L 344,8.12.2006).

Odseky 2 a 3 riešia technickú spôsobilosť subsystémov a komponentov interoperability v situácii, keď ešte neexistuje technická špecifikácia interoperability, alebo ešte nie je účinná. Vtedy sa postupuje podľa vnútroštátnych predpisov (u nás podľa zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody) s posudzovaním zhody s technickými normami (STN EN alebo STN ISO), prípadne s európskymi alebo slovenskými technickými osvedčeniami. Vnútroštátne postupy a technické špecifikácie však sú v členských štátoch v zásade harmonizované, takže nemal by nastať principiálne iný výsledok technickej spôsobilosti v jednotlivých členských štátoch.

K § 66: Komponenty interoperability sú základné prvky, ktoré ovplyvňujú interoperabilitu železničného systému.

V odseku 1 uvedená definícia je prevzatá z článku 2 písm. f) citovanej smernice. Ide o rôzne výrobky uvádzané na trh, z ktorých niektoré sú vyrobené a určené do niektorého subsystému železničného systému a niektoré sú vyrobené prevažne na iný účel, ale sú použiteľné aj do niektorého subsystému železničného systému. Ak sa však majú použiť do subsystému, musia spĺňať základné parametre vyžadované na to, aby subsystém spĺňal základné požiadavky (odsek 2).

Ďalej uvádzaný postup, pravidlá a požiadavky na ES vyhlásenie o zhode (odseky 3 až 5) sú v podstate rovnaké, ako v iných prípadoch posudzovania zhody výrobku s technickými špecifikáciami s cieľom ich uvádzania na trh (napríklad, komponenty do motorových vozidiel, stavebné výrobky, elektrotechnické výrobky, zdravotnícke pomôcky, kozmetické výrobky, atď.).

K § 67: Aj tento paragraf sa venuje uvádzaniu komponentov interoperability na trh a použitie v subsystéme. Všetky komponenty interoperability sú v kategórii tzv. určených výrobkov (§ 9 zák. č. 264/1999 Z.z.), ktoré povinne podliehajú postupom posudzovania zhody a pri uvádzaní na trh alebo pri ich použití v subsystéme musia mať ES vyhlásenie o zhode. Ustanovenie transponuje článok 11 citovanej smernice.

K § 68: Tak, ako aj pri iných výrobkoch, aj tu sa vychádza zo základnej zásady prístupu na trh, že rozhodujúcim faktorom je výrobca (odsek 1). On predovšetkým musí vykonať predpísané postupy vedúce k tomu, že jeho výrobok bude zhodný so základnými parametrami technickej špecifikácie vzťahujúcej sa na výrobok, a vydať vyhlásenie o zhode.

Z druhej vety tohto vyplýva v súlade s článkom 13 ods. 1 smernice, že prednostne sa uplatnia technické špecifikácie interoperability a ak tie nie sú, alebo sú nedostatočné, uplatnia sa podľa odseku 5 vnútroštátne predpisy o posudzovaní zhody (čiže zákon č. 264/1999 Z.z.). Rovnaké postavenie v prístupe na trh, ako výrobca, má aj splnomocnený zástupca výrobcu so sídlom v členskom štáte, prípadne ten, kto uvádza na trh. To je ochrana pred zahraničnými výrobkami, ktorých výrobca nie je povinný dodržiavať požiadavky práva Európskych spoločenstiev.

Odsek 2 preberá článok 13 ods. 3 smernice týkajúci sa konkurencie právnych aktov. Vzťahuje sa jednak na tie komponenty, ktoré nie sú účelovo vyrobené len na použitie v subsystéme železničného systému, ale možno ich na tento účel použiť, alebo ktoré sú všeobecne použiteľné na rôzne účely, z ktorých jeden je aj použitie v subsystéme, a jednak na tie komponenty, ktoré sú vyrobené ako komponenty interoperability na použitie v subsystéme, ale za splnenia podmienok určených v iných technických špecifikáciách alebo právnych predpisoch ich možno použiť aj na iný účel.

Odsek 3 transponuje článok 13 ods. 4 smernice. Najčastejšie ide o komponenty vyrobené v treťom štáte, ktoré sa do členského štátu dovážajú na použitie v subsystéme.

Odsekmi 4 a 5 sa transponuje článok 13 odsek 5 smernice. Aj v tomto prípade ide o štandardné postupy pri zistení nezhody výrobku s technickou špecifikáciou, aké sa uplatňujú aj pri iných výrobkoch, napríklad pri stavebných výrobkoch, pri potravinách a krmivách, pri kozmetických výrobkoch a podobne. Najprv sa dáva šanca výrobcovi, aby odstránil nezhodu vlastnými silami v rámci podniku, prípadne za spoluúčasti autorizovanej osoby, napríklad vykonaním inšpekcie vnútropodnikovej kontroly výrobcu, skúškou výrobku, skúšobnou prevádzkou.

V odseku 4 druhej vete je uvedené krajné riešenie, ak hrozí nebezpečenstvo na zdraví alebo na životnom prostredí, alebo je ohrozená bezpečnosť celého systému alebo plynulosť jeho prevádzky.

K § 69: Ustanovenie je transpozíciou článku 14 ods. 1 a 3 smernice. Ide o situácie, keď sa zistí nezhoda na takom výrobku (komponente interoperability), ktorý už má požadované ES vyhlásenie o zhode s technickými špecifikáciami, a teda navonok deklaruje zhodu.

Účelom opatrení je zabrániť ohrozeniu funkčnosti alebo poškodeniu subsystému v dôsledku takých zistených parametrov alebo vlastností komponentu interoperability, ktoré ohrozujú interoperabilitu subsystému, prípadne aj celého železničného systému. To by totiž v krajnom prípade mohlo viesť k znefunkčneniu prevádzky na železničnej trati alebo k nehode. Keďže nemusí ísť vždy len o chybu výrobcu alebo notifikovanej osoby [odsek 1 písm. a) a b)], v písmene c) sa počíta aj s možnou systémovou chybou v technickej špecifikácii interoperability s cieľom dosiahnuť jej opravu.

K § 70: Týmto paragrafom začína časť venovaná subsystémom, z ktorých je zložený železničný systém. Aj nasledujúce paragrafy sú prevažne transpozíciou spomenutej smernice, konkrétne jej kapitoly IV.

Odsek 1 je základné ustanovenie pre subsystémy, od ktorého sa odvíjajú ostatné postupy a pravidlá. Vychádza sa zo zásady, že železničný systém môže náležite fungovať a byť interoperabilný len vtedy, keď sú všetky jeho štrukturálne systémy navrhnuté, skonštruované a inštalované v súlade so základnými požiadavkami na bezpečnosť, na technickú a prevádzkovú zlučiteľnosť a na bezpečnú integráciu.

V odseku 2 sa preberá podstatný obsah článku 5 ods. 2 a článku 20 ods. 1 smernice.

V odsekoch 3 až 5 sa preberá podstatný obsah článku 2 písm. l), článku 8 ods. 3 a 4 a článku 9. Postupom podľa osobitného predpisu sa rozumie postup podľa vnútroštátnych predpisov vzťahujúcich sa na postupy posudzovania zhody podľa zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovaní zhody, pričom za tzv. určené výrobky treba považovať všetky štrukturálne subsystémy železničného systému, ktoré majú vplyv na jeho fungovanie.

Tzv. špecifické prípady (odsek 4) sú určitou odchýlkou od základnej zásady súladu subsystémov s postupom posudzovania podľa technických špecifikácií interoperability, pri ktorej sa uplatnia vnútroštátne predpisy. Dôvodom je skutočnosť, že požiadavka interoperability sa nevzťahuje na celý existujúci železničný systém, ale len na určené hlavné železničné trate a pripojenia na železničné systémy v Česku, v Maďarsku a v Poľsku. Uplatnenie požiadaviek smernice aj na špecifické prípady [najmä na písmená a) a c)] však tým nie je vylúčená.

Možnosť použiť výnimku (odsek 5) s odobrením Európskou komisiou je možná v uvedených prípadoch. Postup Európskej komisie a lehotu na rozhodnutie upravuje článok 9 ods. 3 až 5 smernice.

Náležitosti oznámenia výnimky (odsek 7) sú prevzaté z prílohy IX smernice do prílohy č. 5.

Definície modernizácie a obnovy subsystému (odseky 9 a 10) sú prevzaté z článku 2 písm. m) a n) smernice. Definícia výmeny v rámci údržby uvedená v poslednej vete odseku 10 je prevzatá z článku 2 písm. p) smernice.

K § 71: Ustanovenie preberá najmä článok 15 smernice. V odseku 1 prvej vete sa preberá článok 15 ods. 1 smernice, ako základné ustanovenie. Definícia v druhej vete odseku 1 je prevzatá z článku 2 písm. q) smernice.

Aj odsek 2 je transpozíciou článku 15 ods. 1 smernice, a to druhého pododseku, rovnako ako navrhovaný odsek 3.

Odsekom 4 sa preberá požiadavka predbežného overovania subsystémov uvedená v článku 15 ods. 2 smernice.

Odseky 4 a 6 upravuje kontrolu subsystému pred a počas jeho prevádzky v zmysle článku 15 ods. 3 smernice, čiže pri udeľovaní bezpečnostného povolenia manažérovi infraštruktúry (§ 87), ak ide o štrukturálny subsystém železničnej infraštruktúry, a pri udeľovaní bezpečnostných certifikátov železničným vozidlám, ako aj v rámci bezpečnostného dohľadu nad ich prevádzkou.

Odsek 5 reaguje na prípadnú neexistenciu technickej špecifikácie interoperability alebo v nej chýbajúcu úpravu postupu preukazovania zhody alebo úpravu výkonu kontroly nad subsystémami.

K § 72: Ustanovením sa v odsekoch 1 a 2 preberá článok 16 smernice. Voľným pohybom sa rozumie jeho uvedenie na trh alebo použitie v rámci vnútorného trhu Európskych spoločenstiev tak, ako pri iných výrobkoch, napríklad výrobkoch bežnej spotreby.

Odsekom 3 sa preberá článok 17 ods. 1 a 2 smernice a odsekmi 4 a 5 sa preberajú požiadavky smernice uvedené v článku 17 ods. 3 týkajúce sa zoznamu technických predpisov uplatňovaných pri vnútroštátnom postupe posudzovania zhody, či spĺňajú základné požiadavky, a pri notifikácii tohto zoznamu Európskej komisii na účely ich monitorovania.

K § 73: Toto ustanovenie sa opiera o článok 18 smernice. Odsek 1 je prevzatím článku 18 ods. 1 smernice s tým, že postup vypracovania ES overenia uvedený v prílohe č. 4 je prevzatý z prílohy VI smernice.

Odsekom 2 sa preberá článok 18 ods. 2 smernice. Európska železničná agentúra bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004 (Ú.v.EÚ L 164, 30.4.2004) ako odborný orgán Európskej komisie na plnenie úloh v oblasti bezpečnosti a interoperability železníc. Nariadenie (ES) č. 881/2004 bolo podstatným spôsobom novelizované nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1335/2008 zo 16. decembra 2008 (Ú.v. EÚ, L 354, 31.12.2008).

Ostatné odseky 3 až 5 preberajú ostatné ustanovenia článku 18 smernice.

K § 74: Ustanovením sa preberá článok 19 smernice. Upravený postup sa týka subsystémov už uvedených do prevádzky, ktoré majú ES osvedčenie, ale u ktorých sa v prevádzke zistí, že nie sú v súlade so základnými požiadavkami.

Účelom dodatočnej skúšky je zistiť základné parametre a vlastnosti subsystému a konfrontovať ich s požadovanými parametrami podľa technickej špecifikácie interoperability, ktorá sa na subsystém vzťahuje.

K § 75: V tomto ustanovení ide o transpozíciu článku 20 smernice, ktorá upravuje postup uvádzania subsystému do prevádzky po jeho modernizácii alebo obnove. Ustanovenie v odseku 1 dáva možnosti posúdiť rozsah zmien vykonaných modernizáciou alebo obnovou subsystému, najmä z hľadiska prevádzkovej bezpečnosti a funkčnosti a ich vzťahu k interoperabilite železničného systému. Nepodstatné zmeny z hľadiska vplyvu na interoperabilitu železničného systému by nemali viesť k novému postupu posudzovania zhody a povoľovaniu prevádzky.

Ak sa však zistí podstatná zmena subsystému z hľadiska vplyvu na interoperabilitu, nezostáva iné, než nové povoľovanie (odsek 2).

Odsek 3 je procesným ustanovením ako odchýlka od všeobecnej úpravy lehôt na rozhodnutie v § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Odsekom 4 sa preberá požiadavka voči Európskej komisii uvedená v článku 20 ods. 2 smernice na postup, keď treba nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky.

K § 76: Týmto paragrafom sa transponuje kapitola V smernice, ktorá sa zaoberá uvádzaním železničných vozidiel do prevádzky. Týka sa to železničných rušňov a iných hnacích železničných vozidiel a všetkých železničných vozňov, ktoré sa majú použiť v existujúcom železničnom systéme.

Na uvedenie železničného vozidla do prevádzky je potrebné povolenie (článok 21 smernice). Takéto povolenie je správnym rozhodnutím platným vo všetkých členských štátoch. Príslušným správnym orgánom na povoľovanie je bezpečnostný orgán členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť. V Slovenskej republike je to Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 103 ods. 2 písm. a)].

Tento paragraf transponuje článok 21 smernice 2008/57/ES.

K § 77: Ustanovenie tohto paragrafu je transpozíciou článkov 22 a 23 smernice 2008/57/ES, ktorá upravuje prvé povoľovanie železničných vozidiel do prevádzky. To sa týka železničných vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky technických špecifikácií interoperability. Okrem toho sa upravuje postup možného konania o dodatočnom povolení, ak ide o železničné vozidlá prvý raz povolené v inom členskom štáte.

Procesné ustanovenia v rámci konania o dodatočné povolenie (odseky 4 až 10) sú lex specialis k ustanoveniam správneho poriadku. Odsek 11 vylučuje použitie § 49 správneho poriadku.

K § 78: Ustanovením sa preberajú články 24 a 25 smernice 2008/57/ES. Vzťahuje sa na železničné vozidlá, ktoré nespĺňajú platné technické špecifikácie interoperability.

Pre túto skupinu železničných vozidiel sa upravuje postup pre tzv. prvé povolenie. Povoľovací režim (odsek 1) zohľadňuje, že železničné vozidlo spĺňa niektoré technické špecifikácie interoperability, a preto uplatňuje v tejto časti postup, ako keby spĺňalo všetky časti, a v ostatných aspektoch, ktorými nespĺňa požiadavky, sa uplatní vnútroštátny postup.

V odseku 3 sa upravuje možnosť dodatočného povolenia, ak ide o železničné vozidlo, ktoré bolo prvý raz povolené v inom členskom štáte.

K § 79: Navrhovaný systém číslovania železničných vozidiel preberá článok 32 smernice. Transpozíciou sa dosiahne jednotné číslovanie v celom Európskom spoločenstve.

K § 80: Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf. národný register železničných vozidiel má parametre vyžadované článkom 33 smernice, vrátane úpravy ohlasovacej povinnosti držiteľa registrácie železničného vozidla.

Spoločné špecifikácie na vedenie národných registrov (odsek 3) vypracuje Európska železničná agentúra a vydá Európska komisia podľa článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 881/2004 v znení novely (nariadenia (ES) č. 1335/2008), dovtedy platí vnútroštátna úprava v rámci uvedenej štruktúry národného registra podľa článku 33 ods. 4 smernice.

Ustanovenie upravuje aj vedenie národného registra železničnej infraštruktúry (odsek 6) v súlade s článkom 35 smernice o interoperabilite železníc.

Spoločné špecifikácie pre vedenie tohto registra Európska železničná agentúra ešte len vypracuje a odporučí Európskej komisii podľa článku 18 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 881/2004 v znení nariadenia (ES) č. 1335/2008.

K § 81: Významnú úlohu v posudzovaní zhody podľa tohto zákona a vydávaní ES vyhlásení o overení má tzv. notifikovaná osoba. V ustanovení sa uvádzajú základné požiadavky na právnickú osobu, ktorá môže byť notifikovanou osobou. Notifikáciu uskutočňuje každý štát samostatne po splnení požadovaných predpokladov, ale vystupovať ako notifikovaná osoba môže až po notifikácii na Európskej komisii, čím sa vlastne stane uznanou pre celé Európske spoločenstvo.

V odseku 2 sú uvedené prísne kritériá na notifikovanú osobu. Uchádzač musí byť vnútroštátne autorizovaný Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR podľa § 11 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, pričom sa jeho spôsobilosť posudzuje podľa prílohy č. 7, ktorá je prevzatím prílohy VIII smernice, a zároveň jeho postavenie a organizačná štruktúra musí byť v súlade s požiadavkami uvedenými v citovaných článkoch rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008. Notifikovaných osôb môže byť v každom štáte viac.

V odsekoch 3 a 4 sú možnosti, v akom rozsahu možno uchádzača autorizovať jednak z hľadiska postupov posudzovania zhody (odsek 3) a jednak z hľadiska predmetu posudzovania zhody (odsek 4). Z uvedeného vyplýva, že notifikovaných osôb môže byť aj niekoľko pre rôzne etapy posudzovania zhody a pre rôzne výrobky.

K § 82: Týmto paragrafom začína piata časť týkajúca sa bezpečnosti železníc. Jej rozhodujúci obsah je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii, ktorá bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a smernicou 2008/110/ES zo 16. decembra 2008.

Odsek 1 je prevzatím textu článku 2 odsek 1 uvedenej smernice a odsek 2 zhŕňa prvky bezpečnosti železníc z celej smernice do bodov, ktoré sú v ďalších ustanoveniach upravené podrobne.

V odseku 3 sa preberá definícia spoločných bezpečnostných cieľov (CST) z článku 3 písm. e) smernice a vymedzenie rizík, ktoré súvisia s určením minimálnej úrovne bezpečnosti, ako sú upravené v článku 7 ods. 4 smernice. Spoločné bezpečnostné ciele určuje Európska komisia a zverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie, prvý súbor k 30. aprílu 2009 a ďalší k 30. aprílu 2011. V podstate sa prvým súborom má zabezpečiť, že súčasná úroveň bezpečnosti železničných systémov jednotlivých členských štátov neklesne ani v jednom z nich. V druhom súbore sa uvedú prioritné oblasti, v ktorých je potrebné ďalej zvýšiť bezpečnosť železničných systémov všetkých členských štátov. Z uvedeného je zrejmé, že spoločné bezpečnostné ciele sa budú inovovať v závislosti na všeobecnom vývoji bezpečnosti železníc.

V odseku 4 sa preberá definícia spoločných bezpečnostných metód (CSM) z článku 3 písm. f) a z článku 6 smernice (je v § 77 ods. 5). Dôležitosť týchto metód je v tom, že zisťovanie úrovne bezpečnosti železničných systémov v členských štátoch a následná aplikácia spoločných bezpečnostných cieľov sa bude uskutočňovať jednotne vo všetkých členských štátoch i na úrovni Európskej železničnej agentúry a Európskej komisie.

Na zistenie konkrétneho stavu bezpečnostnej úrovne železničného systému pri uplatnení spoločných bezpečnostných metód slúžia spoločne bezpečnostné indikátory (CSI) definované v odseku 4. Ich účelom je umožniť posúdiť zhodu konkrétneho železničného systému so spoločnými bezpečnostnými cieľmi a uľahčiť monitorovanie úrovne bezpečnosti každého železničného systému.

K § 83: Ustanovenie v súlade s článkom 8 smernice upravuje tzv. národné bezpečnostné predpisy (odsek 1).

Existencia národných bezpečnostných predpisov a ich akceptovanie v železničných systémoch je dôsledkom skutočnosti, že orgány Európskej únie dosiaľ napriek rýchlemu tempu ešte nestihli predpismi a technickými normami upraviť všetky prvky ovplyvňujúce bezpečnosť železníc. Národné bezpečnostné predpisy, ktoré sú často založené na vnútroštátnych technických normách, by sa postupne mali nahradiť predpismi založenými na spoločných normách uvedených v technických špecifikáciách interoperability. Ani dosiahnutie tohto cieľa však v dohľadnom čase neodstráni národné bezpečnostné predpisy, pretože požiadavky interoperability sa zatiaľ nevzťahujú na celý železničný systém členských štátov, ale len na určené hlavné železničné trate napojené na systém transeurópskych (konvenčných) železníc.

Účelom notifikácie národných bezpečnostných predpisov (odsek 2) a povinnosť ich publikácie (odsek 4) je vytvoriť na úrovni Európskeho spoločenstva informačnú databázu prístupnú členských štátom, ich manažérom infraštruktúry a železničným podnikom s cieľom nielen poznať ich obsah na prevádzkové účely, ale umožniť ich konfrontáciu s cieľom ich postupnej aproximácie založenej na spoločnom prístupe.

V odsekoch 4 a 5 sa preberá postup prijímania nových národných bezpečnostných predpisov, ktorý je upravený tak, aby čo najviac sťažoval odchylné a izolované úpravy. Vyžaduje sa rokovanie aj vtedy, ak by niektorý členský štát chcel predbehnúť dobu a prijať národný bezpečnostný predpis, ktorý vyžaduje vyššiu úroveň bezpečnosti než určuje spoločný bezpečnostný cieľ. V praktickej rovine by išlo zrejme o prostriedok svojvoľnej diskriminácie alebo skryté obmedzenie prístupu manažérov infraštruktúry a najmä železničných podnikov z iných členských štátov.

K § 84: Ustanovenie preberá obsah článku 9 ods. 1 až 3 smernice. V odseku 1 je definícia systému riadenia bezpečnosti prevzatá z článku 3 písm. i) smernice. Vypracovanie systému riadenia bezpečnosti je spoločnou povinnosťou manažéra infraštruktúry a železničného podniku.

Systém riadenia bezpečnosti je dokumentom, ktorý vypracúvajú manažér železničnej infraštruktúry so železničným podnikom, ktorý v železničnej infraštruktúre poskytuje dopravné služby. V ňom sú jednotlivé opatrenia a úlohy, ktoré majú zabezpečiť bezpečnosť železničného systému a dopravy na železničnej infraštruktúre, pričom každý z nich zodpovedá za svoju časť.

Na vypracovanie systému riadenia bezpečnosti vyplývajú zo smernice určité pravidlá, ktoré sa tu v jednotlivých odsekoch preberajú do slovenského práva. Celkovo musí byť tento systém zameraný na to, aby existujúci železničný systém mohol dosiahnuť minimálne spoločné bezpečnostné ciele, zároveň bol v súlade so slovenskými bezpečnostnými predpismi, spĺňal požiadavky uvedené v prílohe č. 10 (ide o prevzatie príloh II a III smernice), ako aj požiadavky na bezpečnosť určené v technických špecifikáciách interoperability a aby sa pri jeho realizácii uplatňovali spoločné bezpečnostné metódy s používaním spoločných bezpečnostných indikátorov umožňujúcich monitorovanie úrovne bezpečnosti.

K § 85: Ustanovenie preberá článok 9 ods. 4 upravujúci výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Takúto bezpečnostnú správu každoročne vypracujú pre bezpečnostný orgán manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorý majú prijatý systém riadenia bezpečnosti (§ 84).

K § 86: Bezpečnostné osvedčenie je popri licencii ďalším dôležitým dokumentom, bez ktorého železničný podnik nemá prístup k železničnej infraštruktúre a nemôže poskytovať dopravné služby, ktorých obsahom je uskutočňovanie prepravy osôb a tovaru (odsek 1). Ustanovenie preberá článok 10 smernice.

Cieľom bezpečnostného osvedčenia je preukázať, že železničný podnik zaviedol systém riadenia bezpečnosti (§ 84), že je schopný splniť požiadavky vyplývajúce z technických špecifikácií interoperability na železničných tratiach, ktoré sú súčasťou systému transeurópskych konvenčných železníc a z bezpečnostných predpisov, ktoré sú zamerané na kontrolu rizík, a že je schopný poskytovať bezpečné dopravné služby v rámci slovenskej železničnej siete (odsek 2).

V ďalších odsekoch sa upravujú procesné ustanovenia týkajúce sa udeľovania a obsahu bezpečnostných osvedčení (odseky 3 až 7) a informačnú povinnosť držiteľa bezpečnostného osvedčenia (odsek 9) a bezpečnostného orgánu (odsek 12).

Ostatné náležitosti bezpečnostného osvedčenia a náležitosti žiadosti upravila Európska komisia spolu so vzormi v nariadení č. 653/2007.

K § 87: Bezpečnostné povolenie je popri povolení prevádzkovať železničnú infraštruktúru základným dokumentom manažéra infraštruktúry v oblasti bezpečnosti železničného systému. Potrebuje ho na to, aby vôbec mohol prevádzkovať železničnú infraštruktúru. Ustanovenia preberajú článok 11 smernice.

K § 88: Ustanovenie je prevažne procesnou úpravou preberajúcou článok 12 smernice. Ide o spoločné ustanovenia pre konanie o udelení bezpečnostného osvedčenia i pre konanie o udelení bezpečnostného povolenia.

Oba bezpečnostné dokumenty sú výsledkom správneho konania, v ktorom správnym orgánom je bezpečnostný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy). Odchýlky od správneho poriadku sa týkajú lehoty na rozhodnutie (odsek 1) a náležitostí podania (odsek 4).

Odseky 2 a 3 sa týkajú povinnosti správneho orgánu voči účastníkovi konania (žiadateľovi) v začatom konaní (po podaní žiadosti), čo nepochybne bude mať pozitívny vplyv na fázu dokazovania a zrýchli konanie.

K § 89: Bezpečnostné školenia rušňovodičov a ostatného vlakového personálu sú povinnosťou vyplývajúcou všetkým členským štátom z článku 13 smernice i zo smernice o certifikácii rušňovodičov.

Manažér železničnej infraštruktúry a železničné podniky sú povinné zabezpečiť takéto profesijné vzdelávanie svojich zamestnancov, pretože osvedčenia o absolvovaní a vykonaní následnej skúšky sú súčasťou požiadaviek na odbornú spôsobilosť týchto zamestnancov a zároveň odborná spôsobilosť zamestnancov je predpokladom na vydanie bezpečnostného osvedčenia (§ 86) a bezpečnostného povolenia (§ 87).

Smernica predpokladá, že bezpečnostné školenia nebudú predmetom podnikania, a preto priamo upravuje pravidlá jeho financovania (odsek 4) a refundáciu medzi podnikmi pri pohybe zamestnancov (odsek 5).

K § 90: Rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní úloh podľa smernice v oblasti bezpečnosti železníc má bezpečnostný orgán členského štátu (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy). Toto ustanovenie preberá jeho základné úlohy, ako vyplývajú z článku 16 smernice, a zásady jeho činnosti z článku 17 smernice.

V odseku 1 je úplný výpočet jeho základných úloh podľa smernice vo formuláciách, aké sú použité v jednotlivých ustanoveniach zákona.

V odsekoch 2 a 3 sa upravujú zásady jeho činnosti. Bezpečnostný orgán plní úlohy patriace štátu a plní ich v mene štátu a na zodpovednosť štátu, a preto ich plnenie nemožno na nikoho previesť.

Odsek 4 upravuje pravidlá výkonu kontroly plnenia niektorých úloh v rámci dozornej činnosti bezpečnostného orgánu. Ustanovenie o poriadkovej pokute je osobitnou úpravou k § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe.

Odseky 5 a 6 sú procesnými ustanoveniami upravujúcimi súčinnosť s účastníkmi (odsek 5) a lehotu na rozhodnutie a náležitosť rozhodnutia (odsek 6). Tieto ustanovenia v podstate upravuje aj platný správny poriadok (okrem dĺžky lehoty na rozhodnutie), ale v záujme komplexnosti úpravy a deklarovania transpozície smernice sa tu uvádzajú.

K § 91: Ustanovenie o výročnej správe je prevzaté z článku 18 smernice. Podkladom pre výročnú správu sú bezpečnostné správy manažéra železničnej infraštruktúry a železničných podnikov a poznatky a výsledky vlastnej rozhodovacej, evidenčnej a dozornej činnosti bezpečnostného orgánu.

K § 92: Týmto paragrafom začína skupina paragrafov, ktorá upravuje vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo v železničnej infraštruktúre. Týmito ustanoveniami sa preberá kapitola V smernice 2004/49/ES.

V tomto paragrafe sa preberajú definícia nehody a členenie nehôd z článku 3 písm. k) smernice a z nariadenia Komisie (ES) č. 1192/2003. Toto členenie má význam jednak na plnenie vyšetrovacej povinnosti vyšetrovacieho orgánu, manažéra železničnej infraštruktúry a dotknutého železničného podniku a jednak na štatistické účely, ktorých výsledky slúžia pre Európsku železničnú agentúru a pre Európsku komisiu na prípravu technických špecifikácií infraštruktúry a bezpečnostných predpisov. Upravuje sa aj rozsah škody pre kategorizáciu nehôd. Väčšia škoda je definovaná podľa § 125 Trestného zákona.

Ďalej (odsek 3) sa upravujú mimoriadne udalosti, ktoré sa vyskytnú v železničnom systéme. Ide o také udalosti, ktoré nemajú pôvod (prvotnú príčinu) v prevádzke železničnej infraštruktúry, ani v podstate železničnej doprave a nie sú spôsobené pohybujúcim sa železničným vozidlom, ale ktoré majú spravidla rovnaké alebo podobné následky ako nehody. Sem patria rôzne zásahy prírody (napríklad blesk, zaliatie alebo zasypanie dráhy) alebo dôsledky ľudskej činnosti na dráhe mimo dopravu (napríklad pád auta alebo lietadla na dráhu, sabotáž alebo iný úmyselný čin s cieľom vykoľajiť vlak alebo spôsobiť zrážku vlakov).

Na účely vyšetrovania mimoriadnych udalostí platia tie isté pravidlá, ako na vyšetrovanie nehôd.

K § 93: V tomto ustanovení je koncentrovaný postup manažéra železničnej infraštruktúry a dotknutého železničného podniku, keď dôjde k nehode alebo k mimoriadnej udalosti.

Prvou a základnou ich povinnosťou je ohlásenie nehody alebo mimoriadnej udalosti (odsek 1). Tento úkon musí byť bezodkladný, aby mohli okamžite reagovať záchranné zložky najmä v záujme záchrany životov postihnutých cestujúcich a iných dotknutých osôb.

K § 94: Ustanovenie upravuje, čo sa má robiť a naopak nesmie robiť po nehode do príchodu záchranných zložiek a polície, aby sa na jednej strane zachránili postihnuté osoby a urýchlilo uvoľnenie dráhy a na druhej strane, aby sa nezmarili možnosti vyšetrenia. Ide o bezprostredne druhý krok po ohlásení nehody alebo mimoriadnej udalosti.

Povinnosti sú v mnohom podobné tým, aké má vodič v cestnej premávke, keď je účastníkom dopravnej nehody.

K § 95: Ustanovenie preberá z článku 19 ods. 1 smernice o bezpečnosti železníc č. 2004/49/ES vyšetrovaciu povinnosť (odsek 1). Vyšetrovaciu povinnosť majú v prvom rade manažér infraštruktúry a dotknutý železničný podnik. Táto ich povinnosť sa vzťahuje na všetky nehody a mimoriadne udalosti bez ohľadu na ich príčiny a následky (odsek 3).

Vyšetrovacia povinnosť vyšetrovacieho orgánu sa v duchu smernice podľa tohto zákona bude vzťahovať len na vážne nehody. Zároveň sa v súlade s článkom 19 ods. 2 smernice umožňuje, aby vyšetrovací orgán vyšetril aj inú nehodu alebo mimoriadnu udalosť (odsek 2). Aby pritom existovali nejaké pravidlá v rámci celého Európskeho spoločenstva a vylúčila sa rôzna svojvôľa a diametrálne rozdielne situácie v jednotlivých členských štátoch, uvádzajú sa aj pravidlá (v súlade s článkom 19 ods. 2 smernice), ktoré umožňujú vyšetrovaciemu orgánu vyšetriť aj inú nehodu alebo mimoriadnu udalosť.

K § 96: V odseku 1 sa preberá definícia vyšetrovania z článku 3 písm. n) smernice doplnená o cieľ prevzatý z článku 19 ods. 1 smernice. V tomto odseku sa preberá zásada vyjadrená v článku 19 ods. 4 smernice, že vyšetrovanie uskutočňované vyšetrovacím orgánom sa nezaoberá zavinením osôb, ale zistením príčin v systéme. Je to z toho dôvodu, lebo vyšetrovanie je zamerané na prevenciu nehôd a na zvýšenie bezpečnosti železníc z technického a prevádzkového charakteru. Výsledkom by mali byť návrhy na zmenu alebo zlepšenie nejakej činnosti alebo zariadenia. Otázkou viny konkrétnych osôb a zodpovednosti za škodu sa zaoberá polícia, prokuratúra a súdy.

V odseku 2 je prevzatý článok 19 ods. 3 smernice. Určenie rozsahu vyšetrovania je plne v právomoci vyšetrovacieho orgánu. Uvádzané kritériá sú len rámcové.

Odsek 3 reaguje na článok 20 smernice. Z neho v podstate vyplýva, že vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí prebieha v zásade tromi linkami. Vždy po linke manažéra železničnej infraštruktúry a nehodou dotknutého železničného podniku, po linke vyšetrovacieho orgánu, keď nastanú dôvody podľa vyšetrovacej povinnosti a napokon po linke polície, ak je podozrenie z trestného činu alebo z priestupku. V záujme zistenia objektívneho výsledku je žiaduce, aby všetky tri vyšetrovania v zásade prebiehali nezávisle, ale aby všetci mali k dispozícii tie isté dôkazy.

K § 97: Vyšetrovateľ je osoba, ktorá vyšetruje nehodu alebo mimoriadnu udalosť v železničnom systéme v mene vyšetrovacieho orgánu (odsek 1). Nejde teda o policajného vyšetrovateľa, ale o zamestnanca vyšetrovacieho orgánu (Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre nehody a mimoriadne udalosti na železničných dráhach podľa § 102 ods. 1 písm. c), Úrad pre reguláciu železničnej dopravy pre nehody a mimoriadne udalosti v doprave na lanových dráhach a na špeciálnych dráhach podľa § 103 ods. 2 písm. a) a vyšší územný celok pre nehody a mimoriadne udalosti na mestských dráhach podľa § 105 ods. 1 písm. a).

Odsek 2 rieši súčinnosť policajného vyšetrovateľa s vyšetrovateľom vyšetrovacieho orgánu. To samozrejme prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o nehodu, ktorú obaja vyšetrujú. Pri incidentoch a pri mimoriadnych udalostiach s následkami incidentu, keď nie je ani podozrenie zo spáchania trestného činu alebo priestupku, toto ustanovenie nepríde do úvahy.

V odseku 3 sa vyjadruje jeho postavenie vo vyšetrovaní a uvádzajú sa jeho oprávnenia voči manažérovi infraštruktúry a policajnému vyšetrovateľovi. Aj toto ustanovenie má pôvod v článkoch 20 ods. 2 a 21 ods. 2 smernice.

Napokon odsek 4 má zabezpečiť osobám, ktoré poveril manažér infraštruktúry a železničný podnik, aby zistili príčinu nehody alebo mimoriadnej udalosti, prístup na miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti a k zisteniam vyšetrovateľa.

K § 98: Ustanovenie upravuje postup vyšetrovania podľa rovnomenného článku 22 smernice.

Odseky 1 a 2 riešia príslušnosť vyšetrovacieho orgánu s cieľom riešiť prípadný kompetenčný konflikt v situácii, keď prichádzajú do úvahy aj vyšetrovacie orgány iných členských štátov. Nimi sa preberá článok 22 ods. 1 a 2 smernice.

V odseku 3 je z článku 22 ods. 3 smernice prevzatá zásada ako metodicky uskutočňovať vyšetrovanie tak, aby bolo účinné a zároveň poskytovalo verejnosti prijateľnú mieru informácií.

Odsek 4 preberá článok 22 ods. 4 a článok 25 ods. 1 smernice.

K § 99: Týmto ustanovením sa preberá článok 23 smernice o povinnom vypracovaní záverečnej vyšetrovacej správy. Vyšetrovacie správy sú veľmi dôležité na dosiahnutie cieľa vyšetrovania, a to na prevenciu nehôd a na zlepšenie bezpečnosti železníc. Vo vyšetrovacej správe sú totiž uvedené zistenia o okolnostiach, ktoré viedli k nehode a jej následkom.

Jednotlivé odseky v záujme dosiahnutia jednotnosti postupu vyšetrovacích orgánov členských štátov upravujú lehoty a obsah vyšetrovacej správy podľa smernice a nariadenia č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy.

Bezpečnostné odporúčania (odseky 4 až 6) sú súčasťou záverečnej bezpečnostnej správy a pre budúcnosť, najmä pre prevenciu nehôd v podstate jej najdôležitejšou časťou. Obsah tohto ustanovenia zákona je prevzatý z článku 25 smernice.

K § 100: Ustanovenie upravuje definíciu a postavenie vyšetrovacieho orgánu vo vyšetrovaní a jeho vzťahy k manažérovi železničnej infraštruktúry a k železničným podnikom. Aj toto postavenie a upravené vzťahy vyplývajú z citovanej smernice a sú koncentrované do jedného ustanovenia.

V Slovenskej republike sú vyšetrovacími orgánmi Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre nehody a mimoriadne udalosti na železničných dráhach podľa § 102 ods. 1 písm. c), Úrad pre reguláciu železničnej dopravy pre nehody a mimoriadne udalosti v doprave na lanových dráhach a na špeciálnych dráhach podľa § 103 ods. 2 písm. a) a vyšší územný celok pre nehody a mimoriadne udalosti na mestských dráhach podľa § 105 ods. 1 písm. a).

K § 101: Týmto paragrafom začína šiesta časť upravujúce kompetencie verejnej správy. V tomto paragrafe ide o výpočet orgánov verejnej správy činných na úseku dráh. V porovnaní s platným stavom sa nenavrhuje nijaká zmena v tejto sústave.

K § 102: Ustanovenie v odseku 1 je súhrnným zoznamom úloh Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vo veciach dráh. V rozsahu úloh neprichádza k podstatným zmenám v porovnaní s terajším stavom.

V odseku 2 je súhrnné splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov.

K § 103: Ustanovenie súhrnne upravuje úlohy Úradu pre reguláciu železničnej dopravy. Aj v tomto prípade rozsah úloh zostáva bez podstatnej zmeny. Úlohy sú však upravené v súlade s požiadavkami smerníc tzv. tretieho balíčka na bezpečnosť železníc.

K § 104: Preberá sa z platnej úpravy spôsob konštituovania vedenia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy bez vecných zmien. Prevzatie je potrebné preto, lebo zrušením teraz platného zákona by takáto úprava nebola nikde.

K § 105: Formulujú sa kompetencie vyššieho územného celku vo veciach dráh. Štruktúra týchto úloh zahŕňa len prenesený výkon štátnej správy. Vyššie územné celky ako rozhodujúce regionálne celky postupne preberajú úlohy aj pre oblasť regionálnej dráhovej dopravy.

K § 106 a 107: Ustanovenia konštituujú orgány štátneho dozoru v podstate rovnako, ako v platnej úprave so spresneniami vyplývajúcimi z transpozície smerníc.

Kontrolná činnosť v rámci štátneho dozoru je vo svojej podstate rovnaká, ako každá iná kontrola v štátnej správe. Z tohto dôvodu a v záujme prehľadnosti právneho poriadku sú ustanovenia o štátnom dozore konštruované ako odchýlky (doplnenia) od základných pravidiel kontrolnej činnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z.

K § 108: Ustanovením sa novo formulujú skutkové podstaty priestupkov so súčasným zrušením § 23 zákona SNR o priestupkoch (v článku III). Takto budú všetky skutkové podstaty priestupkov týkajúce sa dráh sústredené do jedného ustanovenia. Ostatné veci týkajúce sa priestupkov zostávajú nezmenené a na prejednávanie zostáva v platnosti § 52 zákona o priestupkoch.

K § 109: Ustanovením sa konštruujú skutkové podstaty tzv. iných správnych deliktov, ktoré postihujú podniky pôsobiace vo veciach dráh – prevádzkovateľov dráh, vrátane manažéra infraštruktúry, dráhové podniky, vrátane železničných podnikov, prevádzkovateľov určených technických zariadení, vlastníkov dráh, vrátane vlastníkov vlečiek.

Ide o štandardnú úpravu s procesným zabezpečením zákonom o správnom konaní.

K § 110: V odseku 1 je pre celý zákon platné ustanovenie o bezúhonnosti, ako kvalifikačnom predpoklade.

Odsek 2 vymedzuje pojem „členský štát“. V súlade s citovanými smernicami sa vylučujú štáty, ktoré nemajú železnice (Cyperská republika, Malta a Islandská republika).

Odsekom 3 sa rieši vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí, ku ktorým došlo na iných dráhach, než sú železničné trate. Dôvodom tohto riešenia je skutočnosť, že v metodike vyšetrovania a v právach a povinnostiach prevádzkovateľov dráh a dráhových podnikov nie je nijaký podstatný rozdiel a ich opakovanie v prvej časti by bolo v podstate len opakovaním ustanovení časti týkajúcich sa vyšetrovania nehôd a mimoriadnych udalostí v železničnej infraštruktúre.

K § 111: Ustanovenie rieši procesnú stránku. Podľa odseku 1 na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy vo veciach dráh sa generálne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v jednotlivých ustanoveniach, spravidla ide o odchýlky v lehotách na rozhodnutie a v úpravách náležitostí podania. Zároveň sa vylučujú z režimu správneho poriadku rozhodovacie procesy na úrovni podnikov, ktoré síce majú regulačný význam pre organizáciu prevádzkovania dráhy alebo verejnej dopravy na dráhe pre nepodriadené osoby, ale ani tieto rozhodnutia z týchto podnikov nerobia orgány verejnej správy.

Odsek 2 je odchýlkou od § 49 správneho poriadku, ktorá je potrebná vzhľadom na charakter rozhodovania úradu.

Zásadnou odchýlkou je konštituovanie dvojinštančnosti rozhodovacieho procesu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy vo veciach regulácie, v ktorých sa vyžaduje jeho nezávislosť (odsek 3). Takéto riešenie majú aj iné regulačné orgány a ide o terajší stav.

K § 112: Prechodné ustanovenia riešia kontinuitu existencie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy a kontinuitu výkonu funkcií predsedu a podpredsedu (odseky 1 a 2).

V odseku 3 sa ponechávajú v platnosti všetky rozhodnutia a dokumenty až do uplynutia lehoty platnosti. Samozrejme ich individuálne zrušenie na základe zákona je možné vždy.

Odsek 4 rieši dokončenie začatých procesov. Tak, ako je to obvyklé v procesných predpisoch dokončia sa podľa nového zákona. Výnimkou je len ukladanie sankcií, pri ktorej platí trestnoprávna zásada zákazu reformácie in peius (odsek 4).

Odsek 5 má vzťah k založeniu vecného bremena k pozemkom v obvode dráhy. Tak, ako je to v predpisoch o energetike a o vodovodoch a kanalizácii, aj tu sa predpokladá jednorazová primeraná náhrada, ak vecné bremeno sťažuje štandardné užívanie.

Odsek 6 upravuje prechod na novú tvorbu regulovanej úhrady za prístup železničnej infraštruktúre v časti týkajúcej sa náhrady za fixné náklady (za trvalú prevádzku železničnej infraštruktúry bez ohľadu na frekvenciu dopravy na nej). Limitovaná náhrada za stratu sa predpokladá len na prvý rok účinnosti zákona zákonom o štátnom rozpočte. Od 1. januára 2011 sa s limitovaním už nepočíta.

V odseku 7 sa upravuje, že podľa nových pravidiel regulácie úhrady za prístup na železničnú infraštruktúru sa bude postupovať až po roku od účinnosti zákona, pretože je potrebné vykonať veľký objem prípravných krokov počnúc zmenou účtovníctva a vykazovania výkonov.

K § 113: Ide o transpozičný odkaz na prílohu č. 15.

K § 114: Zrušujú sa všetky predpisy naviazané na zrušovaný zákon. O predpisoch Federálneho ministerstva dopravy v praxi existujú pochybnosti o ich zrušení v roku 1996, a tak v záujme právnej istoty sa výslovne a bez podmienky zrušujú.

K článku II: Novelou stavebného zákona sa v bode 2 upresňuje vyvlastňovací dôvod tak, aby bol formulačne zhodný s § 11. Ostatné body novely 3 a 4 reagujú na rozdelenie problematiky dráh do dvoch zákonov.

Vecnou zmenou je len bod, ktorý po vzore iných sankčných ustanovení určuje lehotu na trestanie.

K článku III: Zrušuje sa torzo ustanovenia § 23 zákona SNR o priestupkoch, ktoré sa vzťahuje už len na železničnú dopravu. Predchádzajúce predpisy týkajúce sa iných druhov dopravy už preriedili skutkové podstaty uvedené v § 23. Prejednávanie priestupkov zostáva nezmenené.

K článku IV: Novelou zákona o správnych poplatkoch sa upravuje zoznam podľa nových správnych úkonov orgánov verejnej správy, resp. upravovaných v dôsledku rôzneho administratívneho zaťaženia v dôsledku novej právnej úpravy.

K článku V: Novela zákona o cenách je vyvolaná tým, že cenová regulácia nie je v oblasti dráh a dopravy na dráhach rovnaká. Vo veciach dráh je regulovaná len úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre a k službám manažéra infraštruktúry v rozsahu minimálneho prístupového balíka a traťových služieb k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13, ktorá vyžaduje úpravu zákona o cenách, aby sa z režimu tohto zákona vylúčila. Vo veciach dopravy na dráhach ide o reguláciu cestovného, ktorá tiež nie je v súlade s platným znením zákona o cenách. Cenová regulácia podľa zákona o cenách zostane len pre reguláciu cestovného v mestskej doprave.

Navrhnutá účinnosť prihliada na transpozičné lehoty a na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

K prílohám č. 1 až 14: Všetky prílohy sú bez zmien prevzaté z príloh smerníc uvedených v prílohe č. 15.

Bratislava 15. júla 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa upravuje predmet navrhovanej právnej úpravy. Predmetom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) finančné sprostredkovanie, finančné poradenstvo, vedenie registra osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a výkon dohľadu nad vykonávaním predmetných činností.

Táto právna úprava explicitne vymedzuje na čo sa návrh zákona nevzťahuje v súlade so smernicami 2002/92/ES a 2004/39/ES.

K § 2

V tomto ustanovení sa definuje finančné sprostredkovanie v jednotlivých sektoroch finančného trhu podľa obsahu vykonávanej činnosti. Finančným sprostredkovaním sa rozumie predkladanie ponúk, smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ďalej je to spolupráca pri správe zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov. V ustanovení sa ďalej upravuje finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, v sektore poistenia alebo zaistenia ide predovšetkým o zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika. Ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie s jednou alebo viacerými finančnými inštitúciami a spočíva v ponuke produktov týchto finančných inštitúcií. Z uvedené vyplýva že ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančných inštitúcií.

K § 3

V tomto ustanovení sa definuje finančné poradenstvo v jednotlivých sektoroch finančného trhu. Na rozdiel od finančného sprostredkovania pri finančnom poradenstve ide o poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní klientovi, to znamená že táto činnosť sa vykonáva na základe zmluvného vzťahu osôb vykonávajúcich finančné poradenstvo a klienta. Finančné poradenstvo musí byť poskytované na základe nestrannej analýzy dostatočného počtu finančných služieb dostupných na finančnom trhu.

K § 4

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii v praxi.

K § 5

Toto ustanovenie definuje klienta, potenciálneho klienta a neprofesionálneho klienta.

Ak profesionálny klient chce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s neprofesionálnym klientom, je povinný poskytnúť o tejto skutočnosti písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie či sa vzťahuje na jednu alebo viaceré finančné služby v jednom alebo viacerých sektoroch, Toto vyhlásenie odovzdá finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi, ktorý mu písomne potvrdí prijatie a jedno vyhotovenie vráti klientovi.

K § 6

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú subjekty, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie na zmluvnom základe.

K § 7 až 12

Obsahom právnej úpravy je vykonávanie finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy, t.j. vykonávania činnosti finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným finančným agentom a viazaným investičným agentom a vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom. V týchto ustanoveniach sa súčasne upravuje problematika zodpovednosti za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona, to znamená, ktorý subjekt je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona.

V ustanovení § 11 sa upravuje vykonávanie činnosť finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorého domovský členský štát nie je Slovenská republika. Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia môže na území Slovenskej republiky začať vykonávať svoju činnosť v lehote určenej zákonom, kedy bol informovaný príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak tento orgán dohľadu zaslal oznámenie, že chce vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky Národnej banke Slovenska.

K § 13

V tomto ustanovení sa v súlade so smernicami EÚ upravuje register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Tento register sa člení na podregistre pre jednotlivé sektory finančných služieb a zoznamy podľa sektorov finančných služieb. Do príslušných registrov sa zapisujú základné údaje o finančných agentoch, finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia a ich zmeny, to znamená evidované údaje, z ktorých niektoré sú uverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, t.j. zverejňované údaje. Národná banka Slovenska rozhoduje o zápise osoby do registra na základe splnenia zákonom ustanovených podmienok.

K § 14

Národná banka Slovenska zapíše viazaného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh finančnej inštitúcie, s ktorou má tento viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu a podriadeného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh samostatného finančného agenta, s ktorým má podriadený finančný agent uzavretú zmluvu. Ak je návrh na zápis neúplný, Národná banka Slovenska ho vráti navrhovateľovi. Národná banka Slovenska zapíše finančného agenta a finančného poradcu do príslušného zoznamu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým im bolo udelené príslušné povolenie na vykonávanie činnosti.

Ustanovenie ďalej upravuje kedy je viazaný finančný agent, podriadený finančný agent a viazaný investičný agent oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie a to odo dňa zápisu do registra. Ak Národná banka Slovenska informuje navrhovateľa, že jemu podriadený subjekt, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu je zapísaný do registra, navrhovateľa bez zbytočného odkladu vydá tomuto subjektu osvedčenie o zápise do registra.

K § 15

Upravuje sa skutočnosť v prípade ak nastanú zmeny v evidovaných údajoch, ustanovuje sa povinnosť navrhovateľa pri postupe podávania návrhu na zmenu zápisu, ako aj postup Národnej banky Slovenska pri vyznačovaní zmien zápisu v registri.

K § 16

Ak nastanú skutočnosti uvedené v tomto ustanovení návrhu zákona je Národná banka Slovenska oprávnená zrušiť zápis v registri príslušných subjektov.

K § 17

V tomto ustanovení ustanovujú údaje, ktoré Národná banka Slovenska eviduje pri zápise do registra u príslušných osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a taktiež sa zabezpečuje aj verejnosti dostupná evidencia, na základe ktorej si môže klient overiť oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

K § 18

Na udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu sú tieto osoby povinné spĺňať zákonom stanovené podmienky. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti. Národná banka Slovenska je oprávnená žiadosť o udelenie povolenia činnosti finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu zamietnuť, ak táto žiadosť neobsahuje potrebné zákonné náležitosti.

K § 19

Upravujú sa dôvody zániku povolenia na výkon činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na výkon činnosti finančného poradcu a ustanovuje sa povinnosť pre tieto subjekty bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach, ktoré vedú k zániku povolenia.

K § 20

Toto ustanovenie upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v sektore poistenia alebo zaistenia vykonávané osobami s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky na území iného členského štátu za dodržania povinnosti informovať o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska. Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.

K § 21

Ustanovenie definuje odbornú spôsobilosť pre účely zákona a ustanovuje stupne odbornej spôsobilosti a požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa jednotlivých stupňov. Taktiež sa upravujú požiadavky odbornej spôsobilosti, ktoré musia spĺňať osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o absolvovaní odborného štúdia, na strednej alebo vysokej škole, praxou v jednotlivých sektoroch, zložením odbornej skúšky a absolvovaním osobitného finančného vzdelávania.

K § 22

Vzhľadom na dynamickosť legislatívneho vývoja sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, priebežne si dopĺňať odborné vedomosti po skončení štúdia, ako aj v priebehu ďalších rokov. Ďalej sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré musia spĺňať zákonom stanovený stupeň odbornej spôsobilosti absolvovania overenia odbornej spôsobilosti a to absolvovaním osobitného finančného vzdelávania, vykonaním odbornej skúšky alebo vykonaním odbornej skúšky s certifikátom. Táto povinnosť sa nevzťahuje na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu, ktorého odbornú spôsobilosť dohliada orgán dohľadu domovského členského štátu..

V ustanovení sa ďalej definuje čo sa rozumie osobitným finančným vzdelávaním, odbornou skúškou a odbornou skúškou s certifikátom.

K § 23

V ustanovení sa upravuje aká osoba sa pre účely zákona považuje za dôveryhodnú a taktiež sa upravuje preukazovanie dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 24 až 26

Návrh zákona upravuje organizačné požiadavky na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, to znamená, upraviť organizačnú štruktúru, vzťahy medzi štatutárnym orgánom a zamestnancami, právomoc a zodpovednosť finančného agenta a finančného poradcu tak, aby zabezpečovali bezpečný výkon činnosti a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov. V týchto ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej upravujú povinnosti, týkajúce sa zodpovednosti vedúceho zamestnanca finančného agenta a finančného poradcu.

Ustanovuje sa povinnosť finančného agenta a finančného poradcu vypracovať a dodržiavať predpisy a postupy preverenia a primerane rýchleho vybavovania sťažností klientov. Finančná inštitúcia musí taktiež dodržiavať stanovený postup pri vedení záznamov o každej sťažnosti týchto klientov a o opatreniach prijatých na riešenie sťažností. Ďalej s ustanovuje obsah takýchto záznamov.

K § 27

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v prípade zistenia vzájomného konfliktu záujmov medzi ním, ak ide o fyzickú osobu, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu a jeho zamestnancami, osobami prepojenými s finančným agentom alebo finančným poradcom vzťahom kontroly, či už priamej alebo nepriamej. Ak sa pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva konfliktu záujmov nemožno vyhnúť, ustanovuje sa povinnosť o tom informovať klienta ešte pred vykonávaním predmetnej činnosti, uprednostniť záujmy klienta a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.

Toto ustanovenie vymedzuje okruh osôb, ktoré nesmú byť samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným alebo finančným poradcom, štatutárnym orgánom a zamestnancom týchto osôb.

K § 28

Upravujú sa všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s odbornou starostlivosťou v záujme klienta. V tomto ustanovení sa ďalej ukladá povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Ustanovuje sa povinnosť pre finančnú inštitúciu preverovať dodržiavanie povinností zo zákona viazaným finančných agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu a povinnosť samostatného finančného agenta preverovať dodržiavania povinností ustanovené týmto zákonom podriadeným finančným agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu. V prípade zistenia nedostatkov sú finančná inštitúcia a samostatný finančný agent povinní prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

K 29

V tomto ustanovení sa ustanovuje povinnosť pre finančnú inštitúciu a samostatného finančného agenta, ako osôb, ktoré dohliada priamo Národná banka Slovenska, využiť všetky prostriedky na kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich z návrhu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov im podriadených osôb, s ktorými majú uzavretú písomnú zmluvu na vykonávanie finančného sprostredkovania. Ich povinnosťou je teda sústavné preverovanie činnosti viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta. V ustanovení sa upravuje čo má byť obsahom zmluvy medzi finančnou inštitúciou a viazaným finančným agentom a zmluvy medzi samostatným finančným agentom a podriadeným finančným agentom. Finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent musia napríklad požadovať nápravu zistených nedostatkov ich v činnosti, môže im zadržať odmenu, znížiť odmenu alebo im ju nevyplatiť ak zistí, že porušením pravidiel činnosti spôsobili klientovi škodu, postup pri plnení týchto povinností musí byť upravený v osobitnom vnútornom predpise.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť vedúceho zamestnanca finančnej inštitúcie alebo vedúceho zamestnanca samostatného finančného agenta predkladať v zákonom stanovenej lehote správu o plnení povinností finančnej inštitúcie a samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska.

Obsah, členenie a spôsob predkladania tejto správy ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným v Zbierke zákonov.

K § 30

Návrh zákona upravuje povinnosť poistenia za spôsobenie škody spôsobenej pri vykonávaní činnosti finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva finančným agentom a finančným poradcom. Ustanovuje sa výška poistného plnenia a to najmenej 100 000 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 150 000 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti. Ak ide o osoby vykonávajúce predmetnú činnosť v sektore poistenia a zaistenia poistná zmluva musí byť platná na území všetkých členských štátov a výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť na každú poistnú udalosť najmenej 1 120 200 eur a pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárom roku v prepočte najmenej 1 680 300 eur. Povinnosť poistenia sa vzťahujú aj na viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta, to neplatí ak za nich prevzala zodpovednosť za škodu finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent.

K § 31

V tomto ustanovení sa na účely identifikácie potencionálnych klientov alebo klientov ustanovuje povinnosť pre tieto subjekty poskytnúť osobe vykonávajúcej finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

K § 32

Upravuje skutočnosť, že v súvislosti s výkonom finančného sprostredkovania nesmie finančný agent vykonávajúci túto činnosť poskytovať klientovi žiadne výhody finančnej povahy, hmotnej alebo nehmotnej povahy, na ktoré klient nemá nárok. Výnimku tvorí poskytnutie drobných reklamných predmetov. V súvislosti s poskytovaním finančného poradenstva nesmie finančný poradca prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie s výnimkou od svojho klienta. V prípade finančného agenta, v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti, musí byť klient presne a zrozumiteľne informovaný o existencii a ak klient o to požiada aj o výške peňažného alebo nepeňažného plnenia, ktoré prijíma finančný agent od inej osoby. Existencia akéhokoľvek peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia nesmie brániť jeho povinnosti konať v záujme klienta. Finančný poradca môže prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie len od svojho klienta.

K § 33 a 34

Vymedzuje sa rozsah informácií zo strany finančného agenta a finančného poradcu vo vzťahu ku klientom; okrem všeobecných informácií by sa mali poskytovať aj špecifické informácie o ponúkaných finančných službách. Osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie je povinná informovať klienta či tieto zmluvy majú výhradnú alebo nevýhradnú povahu a ak klient o to požiada, oznámiť mu obchodné mená týchto subjektov. Ďalej je táto osoba povinná informovať klienta aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie na základe zmluvy s jedným subjektom alebo s viacerými, alebo ako finančný poradca. V informáciách poskytovaných klientom sa nesmie používať názov Národná banka Slovenska ani názov iného príslušného orgánu, aby sa nevytváral dojem, že tento orgán podporil alebo schválil produkty alebo sprostredkúvané služby. Pri poskytovaní informácií klientom telefonicky alebo prostredníctvom systému umožňujúcemu diaľkový prístup musí byť zabezpečená verejná prístupnosť údajov finančného agenta o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň začatia vykonávania sprostredkovania. Ak sa informácie odvolávajú na konkrétny daňový režim, musí byť uvedené, že tento daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a môže sa zmeniť. Informácie v reklamných dokumentoch musia byť v súlade s ďalšími informáciami, ktoré osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo poskytuje klientom pri poskytovaní finančných služieb. V ustanovení sa ďalej upravuje posudzovanie klientov a potenciálnych klientov na základe skutočnosti, či klient, ktorý je považovaný za profesionálneho klienta má potrebnú úroveň, skúsenosti a znalosti, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám.

V ustanovení § 34 sa upravuje, že každá reklama a propagácia nesmie znejasńovať dôležité skutočnosti, informácie poskytované klientovi musia byť presné a nesmú zdôrazňovať žiadne výhody finančnej služby a musí im porozumieť väčšina klientov.

K § 35

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu, ešte pred samotným poskytnutím finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva zisťovať, zaznamenávať požiadavky klienta, jeho skúsenosti s poskytovanou finančnou službou. Na základe takto získaných informácií zistí, či tento klient má potrebnú úroveň skúseností, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám, ktoré súvisia s poskytovanou finančnou službou. Ak finančný agent alebo finančný poradca nezíska potrebné informácie od klienta podľa tohto ustanovenia nesmie klientovi poskytnúť finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 36

V tomto ustanovení sa upravuje vedenie evidencie, ktorá musí obsahovať všetky dokumenty, ktoré obsahujú práva a povinnosti medzi finančným agentom alebo finančným poradcom a klientom, ako aj podmienky, ktoré musia byť splnené osobou vykonávajúcou finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, ktorá poskytne klientovi finančnú službu. Dokumenty sú povinné osoby uchovávať v lehote určenej zákonom.

Vedenú dokumentáciu sú tieto osoby povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu. Dokumentáciu je táto osoba povinná uchovávať na médiu, ktoré umožňuje uchovávanie informácií tak, aby Národná banka Slovenska mohla v budúcnosti tieto informácie použiť v takej forme a spôsobom aby boli zákonom splnené podmienky – jednoduchý spôsob, možnosť zistiť zmeny ap.

V súlade s týmto ustanovením sa ustanovuje povinnosť samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi v lehote určenej zákonom predkladať výkaz o o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkaz o vykonávaní finančného poradenstva.

Ak je finančný agent oprávnený inkasovať, za dodržania podmienok ustanovených týmto zákonom, finančné prostriedky nie sú majetkom finančného agenta a musia byť uložené na osobitnom účte finančného agenta a ak sa vyhlási konkurz na majetok tohto agenta, nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.

K § 37

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore investičných služieb. Finančný agent v sektore investičných služieb okrem iného nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky alebo finančné nástroje klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky alebo cenné papiere.

K § 38

Dohľad nad vykonávaním finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom a finančného poradenstva finančným poradcom vykonáva Národná banka Slovenska. V tomto ustanovení sa presne vymedzuje predmet dohľadu a osoby podliehajúce dohľadu Národnej banky Slovenska sú povinné na jej požiadanie v určenej lehote vypracovať a predložiť aktuálne, úplné a pravdivé údaje, ako aj doklady a informácie potrebné pre riadny výkon dohľadu.

Tomuto dohľadu za určitých podmienok podlieha aj finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu. Ustanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska umožniť vykonať dohľad na mieste príslušnému orgánu domovského členského štátu finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak ju o to príslušný orgán dohľadu požiada. Ustanovuje sa povinnosť pre Národnú banku Slovenska informovať príslušné orgány dohľadu o uložení opatrenia na nápravu finančnému sprostredkovateľovi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak by toto opatrenie viedlo k zrušeniu zápisu v evidencii, ktorú vedie domovský členský štát. Táto úprava vyplýva zo smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia, kde je stanovená povinnosť vedenia registra pre všetky členské štáty, ktoré uvedenú smernicu transponovali do svojho právneho poriadku.

K § 39

Národná banka Slovenska môže pri zistení nedostatkov v činnosti samostatného finančného agenta a finančného poradcu podľa závažnosti, dĺžky trvania, rozsahu, následkov a povahy týchto nedostatkov uložiť týmto osobám sankcie. Sankcie a opatrenia k náprave umožňujú Národnej banke Slovenska včasný a efektívny zásah pri neplnení podmienok uložených týmto zákonom, najmä v prípade ohrozenia oprávnených záujmov klienta a majú svoje špecifiká, ktoré sa dajú uplatniť len v prípade vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

O každej sankcii uloženej finančnému sprostredkovateľovi v sektore poistenia alebo zaistenia so sídlom na území iného ako členského štátu je Národná banka Slovenska povinná informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu tohto štátu.

K § 40

Notifikačným orgánom v sektore sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia vo vzťahu k orgánom EÚ je Ministerstvo financií SR.

K § 41 a 42

V týchto ustanoveniach sú uvedené prechodné ustavenia k úpravám obsiahnutým v návrhu zákona.

Ustanovenie § 41 v odseku 1 až 3 upravuje kategorizáciu sprostredkovateľov, pričom doterajším predpisom podľa odseku 1 sa rozumie zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odseku 2 predmetného ustanovenia sa za doterajší predpis považuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v odseku 3 sa za doterajší predpis považuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Upravuje sa skutočnosť, že povolenia vydané Národnou bankou Slovenska podľa doterajších predpisov sa považujú za povolenia udelené podľa tohto zákona.

Iné ako osoby uvedené, ktoré vykonávajú činnosť na ktorú sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona sú povinné ku dňu účinnosti tohto zákona v určenej lehote podať žiadosť o udelenie povolenia alebo navrhovateľ v tejto lehote je povinný podať návrh na zápis do registra. Ak tieto osoby nepodajú žiadosť o udelenie povolenia v stanovenej lehote nesmú vykonáva finančné sprostredkovania alebo finančné poradenstvo podľa tohto zákona.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje zamietnutie žiadosti Národnou bankou Slovenska ak príslušná osoba nepodala žiadosť o udelenie povolenia včas alebo navrhovateľ nepodal včas návrh na zápis do registra.

Ustanovujú sa lehoty na zosúladenie vykonávania činností podľa tohto zákona týkajúce sa odbornej spôsobilosti základného, stredného, vyššieho a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti, splnenie povinnosti finančného agenta informovať v stanovenej lehote Národnú banku Slovenska o platných zmluvách s finančnou inštitúciou alebo iným finančným agentom Preukazovanie týchto povinností o uzavretých platných zmluvách Národnej banke Slovenska sa týka aj samostatného finančného agenta a finančnej inštitúcie.

Ustanovuje sa, ak samostatný finančný agent nesplní povinnosť zosúladenia činnosti týkajúcej sa dosiahnutého stupňa odbornej spôsobilosti Národná banka Slovenska mu odoberie povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta. Ak finančná inštitúcia a finančný agent nesplnia povinnosť preukázania platných zmlúv s im podriadenými subjektami, Národná banka Slovenska zruší zápis podriadeného finančného agenta alebo viazaného finančného agenta v registri.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty vo väzbe tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

K 43

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 44

Zrušuje sa

1.zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 70/2008 Z. z.,

2. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 285/2007 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 8/2002 Z. z. o obsahu odbornej skúšky sprostredkovateľa investičných služieb, spôsobe jej vykonania a výške úhrady za jej vykonanie v znení vyhlášky č. 278/2005 Z. z.

4. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 100/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zápisoch do registra sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia.

K Čl. II až XI

Potreba úpravy zákonov uvedených v týchto článkoch vyplynula zo znenia návrhu zákona uvedeného v Čl. I. Hlavným cieľom týchto úprav je zosúladenie pojmov uvedených v týchto zákonoch s pojmami uvedenými v návrhu zákona v Čl. I.

K Čl. XII

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2010.

V Bratislave 14. januára 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. augusta 2007 č. 624/2007, ktorým bola schválená Koncepcia ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej činnosti a poradenskej činnosti na finančnom trhu (ďalej len „koncepcia“).

Cieľom tejto právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Kde je to však nevyhnutné a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnej oblasti finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy v súlade s právom Európskych spoločenstiev sú prvky osobitnej právnej úpravy v navrhovanej právnej úprave zachované.

Vykonávanie činností spojených so sprostredkovaním finančných nástrojov a služieb a poskytovaním finančného poradenstva je v súčasnosti upravené osobitnými zákonmi pre oblasť poistenia a zaistenia, investičných služieb a doplnkového dôchodkového sporenia, pričom do konca roka 2006 bola činnosť sprostredkovateľov osobitne upravená tiež v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

Nová právna úprava zabezpečí porovnateľnú ochranu spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov na základe ktorých sú mu poskytované finančné služby. Na základe zhodnotenia súčasnej právnej úpravy sprostredkovania a odborného poradenstva vo vybraných oblastiach finančného trhu v súlade s uznesením vlády SR č. 624/2007 sa vytvorí právny rámec pre spoločnú reguláciu finančného sprostredkovania a finančného poradenstva na slovenskom finančnom trhu. Nová právna úprava zohľadňuje pozitívne prvky a skúsenosti z doterajšej právnej úpravy a výkonu dohľadu nad činnosťou sprostredkovateľov, najmä v oblasti poisťovníctva a investičných služieb.

Nakoľko cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby, navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých oblastiach finančného trhu.

Návrh zákona upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý sa tieto činnosti vykonávajú sa výrazne líši. Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, s poskytovaním informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, týkajúcich sa ponúkaných finančných služieb.

Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní spotrebiteľovi, dostatočných na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, analýzy, odborné stanoviská alebo osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.

Účelom návrhu zákona je zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať kvalifikované, racionálne a nezávislé rozhodnutia. Na druhej strane nie je cieľom návrhu zákona zabezpečovať ochranu osobám, ktoré túto ochranu z objektívnych dôvodov nepotrebujú a preto na základe uvedeného sú v návrhu zákona klienti kategorizovaní na profesionálnych a neprofesionálnych.

V návrhu zákona sa vymedzujú osoby, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú a poradenskú činnosť a zároveň sa zavádza ich jednotný register, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Jednotná registrácia umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením.

Návrh zákona ďalej ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je v kompetencii Národnej banky Slovenska. Zámerom tohto zákona je zabezpečiť účinnosť dohľadu a vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.

Hlavným zámerom návrhu zákona je teda vymedziť postupy a pravidlá činnosti finančného sprostredkovateľa a finančného poradcu tak, aby sa minimalizovalo riziko, že sprostredkovaná finančná služba by bola pre danú osobu nevhodná alebo nezodpovedajúca jej finančným alebo osobným možnostiam a aby existujúce pravidlá pre finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo boli v čo najväčšej možnej miere zjednotené na spoločnú platformu.

Súčasne navrhovaná nová právna úprava vyvolá potrebu opätovnej notifikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. januára 2009 s pripomienkami, ktoré boli zapracované do návrhu zákona a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu