Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2010 do 31.12.2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

22

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slo venskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny materiál.

Ciele navrhovanej právnej úpravy sú:

·zjednotiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci zo súčasného dualistického režimu na strane jednej podľa predpisov o bezplatnej prá vnej pomoci a na strane druhej podľa Občianskeho súdneho poriadku pod jednotný režim zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 327/2005 Z. z.')

·odstrániť niektoré aplikačné problémy pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci, ktoré sa vyskytli v praxi Centra právnej pomoci (ďalej len 'centrum'),

·odstrániť tvrdosti pri poskytovaní bezplatnej právnej pomoci,

·regulovať niektoré postupy súdov, ktoré spôsobovali výrazné neprimeranosti pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia.

Bez ďalšieho sa za oprávnenú osobu bude považovať osoba, ktorej súd podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 30) priznal bezplatné právne zastupovanie. V takom prípade centrum už nepreskúmava, či takáto osoba spĺňa podmienky a kritéria podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a rovnako ani neodníma jej súdom priznaný status. Iba súd môže takejto osobe odňať právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k jeho finančnému príjmu.

Prax centra potvrdzuje, že dochádza k necitlivému nepriznaniu bezplatnej právnej pomoci v praxi, ak žiadateľ pre pár eur už nesp ĺňa kritéria materiálnej núdze. Náležitou správnou úvahou centra môže byť priznaná právna pomoc aj v takýchto prípadoch. Centrum bude predstavovať komplexnejšiu inštitúciu pre poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej n údzi.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ reagovať aj na neprimeranosti pri rozhodovaní o trovách konania.

Osobitnou kapitolou je v praxi priznávanie cestovných náhrad. Napríklad v spore o p ár eur 'vyskočí' náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu cestujúceho 'na opačný koniec republiky' osobným motorovým vozidlom napríklad na tri pojednávania aj na cca 20.000 Sk (náhrada pohonných hmôt a náhrada za amortizáciu). A to je len náhrada cestovného. Osobitne také to vysoké výdavky rezonujú pri sporoch s nižšou hodnotou sporu o pár sto korún.

Zámerom predkladateľa nie je zaviesť komplexnú paušálnu náhradu trov konania, pretože tá by síce zjednodušila prácu súdom, ale mohla by byť na druhej strane necitlivá, napríklad pri nízkom počte úkonov právnej pomoci. Cieľom je 'vychytať' mechanizmy, ktoré umožňujú náhradu neprimeraných výdavkov účastníka konania za jeho zastupovanie advokátom, keď napríklad zjavne favorizuje hodnota právnej veci nad jej prá vnou zložitosťou.

Neprimerané postupy boli zaznamenané vo veciach súdnictva, v ktorých výška plnenia závisela od výšky znalecké ho posudku. Je spravodlivé, aby sa náhrada trov konania priznala v závislosti od dosiahnutého úspechu v konaní a nie od výš ky sumy uvedenej v žalobe (§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Známku neprimeranosti nesú aj tie postupy, v ktorých ide o zastupovanie viacerých účastníkov jedným advok átom, kedy právna úprava priznáva pri spoločnom úkone odmenu, ako keby išlo o toľko úkonov, koľko účastníkov zastupuje advokát len zní žených o 20 %. Spoločný úkon musí mať svoje primerané ocenenie a navrhuje sa 30%-tné navýšenie bez ohľadu na počet účastníkov. Týmto nie je dotknutá odmena advokáta voč i svojim klientom. Rieši sa len náhrada trov tak, aby bola primeraná.

Jedným z problémov je náhrada trov ustanoveného advokáta za zastupovanie

Podnety z aplikačnej praxe avizujú neefektívnosť niektorých úkonov právnej pomoci, za ktoré sa priznáva náhrada trov konania. Doterajší mechanizmus sa javí ako nie celkom správny. Podrobnosti budú upravené v osobitnom predpise - vyhláške, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Precizujú sa niektoré ustanovenia pre zvýšenie efektívnosti občianskeho súdneho konania.

Vo veciach domáceho násilia sa predlžuje obeti lehota na podanie návrhu na nariadenie predbežné ho opatrenia počas víkendov a sviatkov. Najmä cez víkendy je pre obeť ťažšie zorientovať sa, získať prípadne právnu pomoc a podať návrh na súd.

Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť , ani na tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼ NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu prá vneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu :

a) nie je upravená v práve Euró pskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývaj úcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení : bezpredmetné,

e) informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné

6. Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

B.Osobitná časť

K článku I - Občiansky súdny poriadok

K bodu 1 (§ 30)

Porovnaj tiež dôvodovú správu k článku II (bod 2 čl. II - § 4 písm. e)).

Účastník nemusí spĺňať podmienku kritéria stavu materiálnej nú dze a pritom je nereálne, aby si zabezpečil (zaplatil) advokáta. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k finančnému príjmu, ale aj vzhľadom na zložitosť pr ávnej veci a jej naliehavosť v prípade osoby v slabšom sociálnom postavení.

Zákon nemôže byť natoľko kazuistický, že by postihol všetky rozmanitosti spoločenských vzťahov a súdu sa musí zákonite ponechať priestor na doplnenie zákona pre prípady, s ktorými z ákon nepočíta. Nepochybne pôjde o rýchlejší spôsob získania bezplatnej právnej pomoci, než v režime administratívneho preskúmavania podmienok materiálnej núdze. Pokiaľ ide o odňatie bezplatnej prá vnej pomoci, sudca rovnako flexibilne po zistení, že bezplatné právne zastupovanie neslúži na ochranu práv účastníka, odníme priznanie bezplatného právneho zastúpenia. V prípade, že sa stane právoplatn ým uznesenie o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, takéto uznesenie sa zo zákona považuje za uznesenie o odňatí priznania bezplatnej právnej pomoci.

Ak súd rozhodne podľa § 30, tak ide o zastúpenie na základe rozhodnutia a plnomocenstvo už nie je potrebné.

K bodu 2 (§ 35 ods. 1 písm. f))

Aplikácia ustanovenia sa rozširuje na všetky spôsoby nadobudnutia vlastníctva a teda aj na prípady vydržania. Zmena reaguje aj na prípady porušenia z ákona pri vydaní osvedčenia notára o vydržaní.

K bodu 3 (§ 35 ods. 2 písm. j)

Na vybranom prehľade právnych aktov Európskej únie možno vidieť záujem Európskej únie na ochrane spotrebiteľa. Prokurátor ako priateľ súdu môže pretavova ť do súdneho procesu všetky dôležité aspekty ochrany spotrebiteľa v rovine in abstracto a najúčinnejšie to bude v súdnych sporoch na základe tzv. hromadných žalôb alebo žalôb združení na ochranu spotrebiteľov podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Predkladateľ v tomto smere odporúča do pozornosti link Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na niektoré takého žaloby http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_zal.htm.

1) Océano Grupo Editorial SA - C-240/98

http://curia.euro pa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docj=docj&docop=docop&docor=docor&docjo=docjo&numaff=C-240/98&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100

- smernica 93/13/EHS

- oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia;

2) Elisa María Mostaza Claro - C 168/05

http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rech ercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-168/05&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100

- smernica 93/13/EHS

- povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v konaní o zruš enie rozhodcovského rozhodnutia, hoc spotrebiteľ nekalosť rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;

3) Cofidis - C 473/00

http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=doc op&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-473/00&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100

-smernica 93/13/ES

- povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluv ách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov;

4) Gruber - C 464/01

http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Recherc her&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-464/01&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100

- nepriame vymedzenie pojmu spotrebiteľ;

a) osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemá právo dovolávať sa výhod vyplývajúcich z pravidiel osobitnej právomoci stanovených v č lánkoch 13 až 15 tohto dohovoru (pozn. právne normy určené na ochranu spotrebiteľa), s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetné ho plnenia len zanedbateľný význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt nie je v tomto ohľade významná,

b) je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokoji ť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný,

c) na tento účel musí tento súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu; naopak nie je potrebné zohľadňovať okolnosti alebo skutočnosti, o ktorý ch mohol druhý účastník zmluvy vedieť pri uzatváraní zmluvy, s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastní ka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely;

5) Quelle - C 404/06

http://curia.europa .eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-404/06&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100

- smernica 1999/44/ES;

- Èlánok 3 smernice 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar sa má vykladať tak, že mu odporuje vnútroštátna prá vna úprava, ktorá predávajúcemu za predpokladu, že predal spotrebný tovar vykazujúci vadu umožňuje požadovať od spotrebiteľa náhradu za užívanie vadného tovaru až do jeho nahradenia novým tovarom;

6) Hamilton C 412/06

http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=sk&lango=en&Submit=Rechercher&alldocs=alldocs&docjo=docjo&docop=docop&docor=docor&docj=docj&docrequire=&numaff=C-412/06&datefs=&datefe=&nomusuel=&domaine=&mots=&resmax=100

- smernica 85/577/EHS

- Smernicu Rady z 20. decembra 1985 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prev ádzkových priestorov treba vykladať tak, že vnútroštátny zákonodarca je oprávnený stanoviť, že právo na odstúpenie od zmluvy zakotvené v článku 5 ods. 1 tejto smernice môže byť v prípade, ž e spotrebiteľovi bola poskytnutá chybná informácia týkajúca sa uplatnenia tohto práva, uplatnené najneskôr do jedného mesiaca od úplného poskytnutia zmluvných plnení vyplývajúcich z dlhodobej ú verovej zmluvy oboma zmluvnými stranami;

7) Faccini Dori C 91/92

http://curia.europa.eu/arrets/TRA-DOC-SK-ARRET-C-0091-1992-200406762-05_00.html

- smernica 85/577/EHS;vylúčenie priameho horizontálneho účinku smernice; nepriamy účinok smernice

- a) Èlánok 1 ods. 1 a články 2 a 5 smernice Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 o ochrane spotrebiteľ a pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov sú bezpodmienečné a dostatočne presné, pokiaľ ide o určenie oprávnených osôb a minimálnej lehoty, v ktorej musí byť odstúpenie o d zmluvy oznámené.

- b) Ak v stanovenej lehote nie sú prijaté opatrenia na prebratie smernice 85/577, spotrebitelia nemôžu založiť na samotnej smernici právo na odstúpenie od zmluvy voči predajcom, s ktorými uzavreli zmluvu, a domáha ť sa tohto práva pred vnútroštátnym súdom. Vnútroštátny súd je však povinný tak pri uplatňovaní ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré boli prijaté skôr ako smernica, ako aj tých, ktor é boli prijaté neskôr, vykladať ich, pokiaľ možno, s prihliadnutím na znenie a účel smernice.

8) Luigi Scarpelli C 509/07

http://curia.europa.eu/jurisp/cgi-bin/form.pl?lang=SK&Submit=rechercher&numaff=C-509/07

Súdny dvor dospel k záveru, že existencia dohody medzi poskytovateľom úveru a dodávateľ om, na základe ktorej sa úver poskytuje výlučne zákazníkom tohto dodávateľa, nie je nevyhnutnou právnou podmienkou pre to, aby títo klienti mohli podať proti uvedenému poskytovateľovi žalobu v prípade, ž e si uvedený dodávateľ neplní povinnosti, s cieľom dosiahnuť zrušenie úverovej zmluvy a následné vrátenie súm, ktoré už boli finančnej inštitúcii zaplatené.

Vybrané smernice

a) č. 85/374/EHS, o zodpovednosti za chybné výrobky;

http://eur-lex.eu ropa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1985L0374:19990604:SK:PDF

- transpozícia - z. č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom;

b) č. 85/557/EHS, na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkový ch priestorov;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:15:01:31985L0577:SK:PDF

transpozícia - z.č.108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji;

c) č. 87/102/EHS, o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1987L0102:19980421:SK:PDF

pozn. - smernica stračí účinnosť 12.5.2010 ako dôsledok prijatia smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:133:0066:0092:SK:PDF

transpozícia - z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch;

d) č. 90/314/ES, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:13:10:31990L0314:SK:PDF

transpozícia - z. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr + Občiansky zákonník;

e) č. 93/13/EHS, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:15:02:31993L0013:SK:PDF

transpozícia - od 1.1.2000 z. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa + od 1.4.2004 Občiansky zákonník + z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

f) č. 94/47/ES, o ochrane zákazníkov s ohľadom na niektoré hľadiská kúpnych zmlú v, týkajúcich sa striedavého užívania nehnuteľností;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:13:13:31994L0047:SK:PDF

transpozícia - Občiansky zákonník

g) č. 97/7/EHS, o ochrane spotrebiteľov vzhľadom na zmluvy na diaľku;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1997L0007:20071225:SK:PDF

transpozícia - z. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji

h) č. 98/6/ES,o ochrane spotrebiteľa pri označovaní cien výrobkov ponúkaný ch spotrebiteľovi;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:15:04:31998L0006:SK:PDF

transpozícia - Nariadenie vlády SR č. 387/2007 Z. z. o označovaní výrobkov cenami;

i) č. 98/27/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1998L0027:20061228:SK:PDF

transpozícia - z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa;

j) č.1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:1999:171:0012:0016:EN:PDF

transpozícia - z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa + Občiansky zákonník;

k) č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľ om na vnútornom trhu;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2005:149:0022:0039:EN:PDF

transpozícia - z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa;

l) č. 2000/35/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách;

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:17:01:32000L0035:SK:PDF

transpozícia - Obchodný zákonník;

m) č. 2008/48/ES z o zmluvách o spotrebiteľskom ú vere a o zrušení smernice -

uvedená smernica má byť transponovaná do 12. mája 2010.

K bodu 4 (§ 44a)

Inštitút sporovej poznámky sa v praxi osvedčil a výraznou mierou nahradil predbežné opatrenie o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou. Výhodou je zápis poznámky už na druhý deň po podaní žiadosti a v spojení s ustanovením § 159a vznikol účinný prostriedok aj proti obštrukciám spojeným s účelovými prevodmi nehnuteľností v priebehu súdneho konania. V praxi sa vynorili otá zky, či má inštitút sporovej poznámky dopadať aj na mimoriadne opravné prostriedky. Nie je dôvod na to, aby sa z režimu ochranného inštitútu poznámky spornosti vyňali mimoriadne opravné prostriedky, a preto sa z preventívnych dôvodov expressis verbis do ustanovenia § 44a dopĺňa inštitút poznámky spornosti. Ide len o informatívnu poznámku, ktorá nebráni zapisovaniu vecných práv, ale plní tú najdôle žitejšiu funkciu, akú kataster nehnuteľností má plniť a to informovať všetky tretie osoby o prebiehajúcich konaniach.

K bodu 5 (§ 75 ods. 5)

Bez toho, aby došlo k ukráteniu práv obete domáceho ná silia, sa navrhuje úprava, ktorá odstráni problémy vzniknuté v aplikačnej praxi. Pre obeť je dôležité, že podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo zákona dochádza k predĺženiu ochranného režimu na základe rozhodnutia policajta podľa § 27a ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.. v znení zákona č . 491/2008 Z. z.

K bodu 6 (§ 75 ods. 6)

Vypúšťa sa obsolentné ustanovenie. Podľa § 221 odsek 3 odvolací súd zruší uznesenie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, len ak konanie zastavuje.

K bodu 7 (§ 75 ods. 6)

Explicitne sa upravuje, že predbežné opatrenia súdy môžu nariadiť nielen bez výsluchu ale aj bez nariadenia pojednávania a to s cieľom odstrániť pochybnosti o tejto otázke. Sú d by ani dobre nemohol v uložených lehotách zvládnuť pojednávanie. Naviac pri rozhodovaní o predbežnom opatrení sa nedokazuje, ale vychádza sa len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva.

K bodu 8 (§ 75b)

V praxi sa vyskytli pochybnosti o tom, či vo veciach domáceho ná silia má súd povinnosť pojednávať. Navrhovaná dikcia tieto pochybnosti odstraňuje. Navrhovaná dikcia explicitne umožňuje súdu podľa obsahu spisového materiálu zvoliť postup bez pojedná vania alebo s pojednávaním. Ak súd nariadi pojednávanie, osobitné podmienky sú upravené v ďalších odsekoch. Rovnako je len na rozhodnutí sudcu, či využije možnosť kontumačné ho rozhodnutia pre nedostavenie sa účastníka.

K bodu 9 (§ 77 ods. 4)

Legislatívnotechnická zmena vnútorného odkazu súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 75.

K bodu 10 (§ 94 ods. 4)

Napriek tomu, že súdy vydávajú množstvo rozhodnutí, podľa ktorých sa má plniť z rozpočtových prostriedkov súdu či už účastníkom konania, svedkom, znalcom z rôznych právnych dôvodov (spravidla náhrada trov konania, znalečné, tlmo čné a pod.), zákon nerieši explicitne otázku riadneho opravného konania v záujme súdu. Ide pritom o rozpočtové prostriedky, ktoré nemusia byť zanedbateľné. Napríklad vo veci ochrany osobnosti, súd ustanovi l advokáta obidvom účastníkom konania (navrhovateľovi aj odporcovi) a priznal na účet každému z advokátov po štvrť milióna korún. Až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa spravidla na zá klade podnetu učtárne súdu vyvolávajú mimoriadne opravné konania.

Vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je možné urobiť záver, že štát podľa § 94 ods. 1 je účastníkom konania ('V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.).

Navrhovaná právna úprava takto určí postup vo všetkých veciach. V zmysle splnomocňovacieho ustanovenia upraveného v § 374 ods. 1 bude podrobný postup súdu (najmä predsedu súdu) upravený vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské s údy v znení neskorších predpisov.

Je dôležité mať vytvorený jednoduchší mechanizmus nápravy, pretože sudca nereprezentuje výkonnú ale súdnu moc. Osobitný právny predpis upraví jednoduchý mechanizmus postupu predsedu súdu tak, aby ho tá to agenda výrazne nezaťažovala a jadro činnosti bude spočívať na úradníkoch a ich stručnej referencii predsedovi súdu.

V mene súdu koná predseda súdu - k tomu porovnaj § 35 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11 (§ 105 ods. 5)

V praxi môže nastať situácia, že vec napadne na iný súd rovnakého stupňa, než na s úd, ktorý je určený podľa osobitného predpisu (napríklad na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je podľa zákona č. 371/2004 Z. z. príslušný Okresný súd Bratislava I). Podľa navrhovaného ustanovenia sa zhojí nepríslušnosť takéhoto súdu. Podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je dôležité, že rozhodne súd spravodlivo a včas. Pri zhojení miestnej nepríslušnosti nepôjde už o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprá vne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3). Dôležité je, aby rozhodol súd rovnakého stupňa; inak by išlo o vecnú nepríslušnosť.

K bodom 12, 13 a 21 (§ 140 ods. 3 a 4 a § 175x)

Reaguje sa na úpravu náhrady odmeny notára a jeho výdavkov, v prípade, ak dedič zoberie návrh späť. De lege lata tieto výdavky znáša štát a dedič nenesie žiadne následky, aj ke ď sám inicioval dedičské konanie a následne bolo z dôvodu späťvzatia návrhu konanie zastavené. Ide o posilnenie zodpovednosti dediča, ktorý vyvolá konanie o znovuobjavenom majetku. Z dôvodu reš pektovania systematiky zákona sa úprava obsiahnutá v platnom § 175x ods. 3 presúva do ustanovenia § 140 ods. 4.

K bodu 14 (§ 146 ods. 1 písm. d)

Explicitne sa upravuje otázka náhrady trov konania v správnom súdnictve, ak sa konanie za čalo na návrh prokurátora (porov. § 250t ods. 2 a 8). Prokurátor reprezentuje verejný záujem, záujem celej spoločnosti a v podstate aj účastníkov, ktorí sú v súdnom konaní. Bolo by nelogické , aby pri takomto verejnom záujme platil trovy prokurátor. Z dôvodu rovnosti nebude platiť trovy ani neúspešný účastník.

K bodu 15 (§ 149 ods. 2)

Porovnaj dôvodovú správu k článku II bod 14 (§ 15). Jedinou úlohou súdu bude rozhodnúť o trovách konania a trovy priznať priamo advokátovi, ak bol určený centrom vrátane situá cie, ak o bezplatnej právnej pomoci rozhodol súd. Súd už nebude hradiť zo svojich prostriedkov advokáta.

Ak bude účastníkovi určený advokát na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., pri odmene a náhrade trov sa bude postupovať podľa § 15 tohto zákona a § 14a až § 14e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ide o zjednotenie bezplatného právneho zastupovania vo vzťahu k režimu odmeňovania.

K bodu 16 (§ 159a)

Ustanovenie § 159a sa prospešne osvedčilo v aplikačnej praxi, pretože na druhý deň po začatí súdneho konania môže mať účastník vyznačenú poznámku v katastri nehnuteľnost í, a tak zabezpečenú právnu istotu pred osobami, ktoré by mohli argumentovať dobrou vierou, že nevedeli o spornosti veci. Uvedený inštitút vo veľkom rozsahu nahradil inštitút predbežného opatrenia o zá kaze nakladania s nehnuteľnosťou. V súvislosti s novelizáciou katastrálneho zákona sa pôvodne uvažovalo, že účinky vkladu nastanú ku dňu podania návrhu na vklad. Táto právna úprava v legislatí vnom procese neprešla a z dôvodu právnej istoty je potrebné chrániť účastníkov občianskoprávnych vzťahov nie ku dňu povolenia vkladu, ale ku dňu podania návrhu na vklad. Nemôžu totiž v č ase podania návrhu na vklad vedieť, či do rozhodnutia o povolenie vkladu (niekedy ide aj o lehotu 30 dní) nenastane zápis poznámky spornosti podľa § 44a.

Predkladateľ odporúča do pozornosti iné prípady, kedy je viazaná rozsudkom aj osoba, ktorá nebola účastníkom konania, napríklad § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 54 ods. 2 in fine Obchodného zá konníka.

K bodu 17 (§ 174 ods. 2)

Obdobne ako pri nedoručení platobného rozkazu (§ 173 ods. 2 druhá veta) aj pri podaní odporu len niektorým z účastníkov sa zruší platobný rozkaz vo vzťahu k dotknutým účastní kom. Nie je dôvod na to, aby sa zrušoval platobný rozkaz aj voči tým, ktorí sú v samostatnom spoločenstve a odpor nepodali.

K bodu 18 (§ 174b ods. 1)

Je vhodné najmä v prípadoch, ak sudca zváži dlhšiu ako 15-dňovú lehotu na plnenie, aby explicitne bola vyjadrená 15-dňová lehota na podanie odporu. Je dôlež ité, aby bola zaužívaná rovnaká lehota na podanie odporu.

K bodu 19 (§ 174b ods.2)

Odstraňujú sa pochybnosti, či možno vydať rozkaz aj na plnenie v budúcnosti zročných dávok a či je možné rozhodnúť aj o plnení v splá tkach. Ak sa rozhodne rozkazom na plnenie aj o už splatnom dlhu, súd uloží plniť splatný dlh v lehote, ktorú určí na strane jednej a na strane druhej v budúcnosti zročné dávky alebo splátky, uloží zaplatiť niektorým zo štandardných výrokov, ktoré sa použijú pri rozsudku, napríklad výrok rozkazu na plnenie pri manželskom výživnom by mohol znieť:

Odporcovi sa ukladá

I. platiť navrhovateľke manželské výživné mesačne 100 eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc 1. januárom 2009 a

II. dlžné výživné za obdobie 1. januára 2009 do 30.6.2009 vo výške 600 eur zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia rozkazu na plnenie, alebo

III. podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde v lehote 15 dní od doručenia rozkazu na plnenie.

IV. Odporca je povinný do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu na plnenie zaplatiť navrhovateľ ke .....Sk a na účet právneho zástupcu navrhovateľky náhradu trov konania .......................... Sk.

K bodu 20 (§ 175u ods. 2)

Dopĺňa sa úprava, podľa ktorej pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku s údny komisár bude informovať účastníkov konania a bude prihliadať na ich výhodnejšie návrhy na spe ňažovanie majetku.

K bodu 22 (§ 231 ods. 1)

Ide o odstránenie duplicitnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniu § 228 ods. 2.

K bodu 23 (§ 250ja ods. 2)

Ide o zjednotenie režimu nariadenia pojednávania podľa štvrtej časti OSP (§ 214), kedy ide rovnako o občianskoprávne veci.

K bodom 24 a 25 (§ 273c)

Predkladateľ zastáva názor, že nie je dôvod na to, aby postup podľa ustanovenia § 273c subsumoval výlučne predbežné opatrenia nariadené podľa § 75a a že pri nariadení predbežn ého opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) by sa malo postupovať podľa ustanovenia § 272 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (teda k odňatiu dieťaťa by súd pristúpil až po márnej vý zve toho, komu bola predbežným opatrením uložená povinnosť). Navrhovaná zmena upravuje jednotný režim pre výkon predbežného opatrenia nariadeného podľa § 75a a podľa § 76 ods. 1 písm. b).

K bodu 26 (§ 374a)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ reagovať na neprimeranosti pri rozhodovaní o trová ch konania.

Predkladateľ pre zvýraznenie problému dáva do pozornosti, ako môže v praxi vyzerať odôvodnenie výroku o trovách:

Výňatok zo súdneho rozhodnutia:

Trovy konania predstavujú z úkonu právnej pomoci za určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru:

- úkon dňa 23.1.2001 prevzatie a príprava zastúpenia podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a vyhl. 240/1990 Zb. - úkon a= 200 Sk / ust. § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb./,režijný paušá l á=100.- Sk

- písomné podanie - vyjadrenie k návrhu 24.1.2001 podľa ust. §16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á=200 Sk/ podľa § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb./, re žijný paušál á=100.- Sk

- písomné podanie na súd dňa 15.2.2001 podľa § 16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á=200 Sk (podľa § 13 ods. 5 vyhl. 240/1990 Zb.), režijný paušál á=100.- Sk

- pojednávanie 12.4.2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1169 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./ režijn ý paušál á=100.- Sk

- písomné podanie na súd dňa 26.4.2002 podľa ust. § 16 ods. 1 písm. c vyhl. 263/2002 Zb., úkon á=1169 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á =100.- Sk

-pojednávanie 1.7.2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1169 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=100.- Sk

- pojednávanie 27.9.2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1169 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=100.- Sk

- pojednávanie 13.11..2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1169 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=100.- Sk

- pojednávanie 26.2.2003 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1281 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=128.- Sk

- pojednávanie 24.4.2003 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1281 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=128.- Sk

- pojednávanie 1.10.2003 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1281 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=128.- Sk

- pojednávanie 19.11.2003 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1281 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=128.- Sk

- pojednávanie 17.3.2004 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=1360 Sk / 1/10 výpočtového základu podľa § 13 ods. 6 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=136.- Sk

- vyhlásenie rozsudku 19.3.2004 t.j. ½ úkonu z výpočtového základu / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á=680 Sk / podľ a § 16 ods. 3 vyhl. 163/2002 Zb./, režijný paušál á=136 .- Sk

- pojednávanie 22.6.2005 / § 14 ods. 1 písm. d vyhl. 655/2004 Zb./úkon á= 1154 Sk /1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1vyhl. 655/2004 Zb./ režijný paušál á=150.- Sk

Trovy celkove za určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru predstavujú 13609.- Sk.

Trovy konania predstavujú úkony z náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru :

- úkon dňa 23.1.2001 prevzatie a príprava zastúpenia podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a vyh. 240/1990 Zb. - úkon a= 1388 Sk ,náhrada mzdy za 3 mesiace 3x 8.189 = 24.567 z toho úkon je 1.388 Sk/ ust. § 13 ods. 1 vyhl. 240/1990 Zb. /

- písomné podanie - vyjadrenie k návrhu dňa 24.1.2001 podľa ust. §16 ods. 1 pí sm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á= 1.388 Sk /podľa § 13 ods. 1 vyhl. 240/1990 Zb./,

- písomné podanie na súd dňa 15.2.2001 podľa § 16 ods. 1 písm. c vyhl. 240/1990 Zb. úkon á= 1.633 Sk náhrada mzdy za 4 mesiace 4 x 8. 189 = 32.756 Sk z toho úkon je 1633 Sk/ podľa § 13 ods. 1vyhl. 240/1990 Zb./,

- pojednávanie 12.4.2002 / § 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./ úkon á= 5072 Sk náhrada mzdy za 18 mesiace 18 x 8.189 = 147.402 Sk z toho úkon je 5.072 Sk , podľa § 13 ods. 1vyhl. 163/2002 Zb./

- písomné podanie na súd dňa 26.4.2002 podľa ust. § 16 ods. 1 písm. c vyhl. 263/2002 Zb., úkon á= 5.072 Sk náhrada mzdy za 18 mesiace 18 x 8.189 = 147.402 Sk z toho úkon je 5.072 Sk , podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 1.7.2002 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 5.563 Sk náhrada mzdy za 20 mesiace 20 x 8.189 = 163.780 Sk z toho úkon je 5.563 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 27.9.2002 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 6.080 Sk náhrada mzdy za 22 mesiace 22 x 8.189 = 180.000 Sk z toho úkon je 6.080 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 13.11..2002 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb./úkon á = 6.546 Sk náhrada mzdy za 24 mesiace 24 x 8.189 = 196.536 Sk z toho úkon je 6.546 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 26.2.2003 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 6.841 Sk náhrada mzdy za 27 mesiace 27 x 8.189 = 6.861 Sk z toho úkon je 6.841 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 25.4.2003 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 7.024 Sk náhrada mzdy za 29 mesiace 29 x 8.189 = 237481 Sk z toho úkon je 7.024 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 1.10.2003 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 7.434 Sk náhrada mzdy za 34 mesiace 34 x 8.189 = 278.426 Sk z toho úkon je 7.434 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 19.11.2003 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 7.516 Sk náhrada mzdy za 35 mesiace 35 x 8.189 = 286. 615 Sk z toho úkon je 7.516 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

pojednávanie 17.3.2004 /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. /úkon á = 7.843 Sk náhrada mzdy za 39 mesiace 39 x 8.189 = 319.371 Sk z toho úkon je 7.843 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./,

- vyhlásenie rozsudku 19.3.2004 t.j. ½ úkonu z hodnoty veci /§ 16 ods. 1 písm. d vyhl. 163/2002 Zb. úkon á =

3.921 Sk náhrada mzdy za 39 mesiace 39 x 8.189 = 319.371 Sk z toho úkon je 7.843 : 2 = 3.921 Sk podľa § 16

ods. 3 vyhl. 163/2002 Zb./,

- pojednávanie 22.6.2005 /§ 14 ods. 1 písm. d vyhl. 655/2004 Zb. / ú kon á = 9.150 Sk náhrada mzdy za 54

mesiace 54 x 8.189 = 442.206 Sk z toho úkon je 9.150 Sk podľa § 13 ods. 1 vyhl. 163/2002 Zb./.

Trovy celkove z náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru predstavujú 82.471,- Sk .

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dň a 9.10.2003 zobral návrh v časti náhrady mzdy vo výške 8189 Sk od 10.10.2000 s príslušenstvom späť. Právny zástupca odporcu dňa 19.11.2003 súhlasil so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti ná hrady mzdy. Súd priznal trovy konania odporcovi za úkony právnej pomoci z premetu konania za určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 13.609 av šak s poukazom na ust. § 17ods. 4 vyhl. 240/1990,§17ods. 4 vyhl. 2623/2002 a § 13 ods. 4 vyhl. 655/2004 znížil trovy na polovicu 13.609 : 2 = 6.804.- Sk. . Súd priznal trovy konania odporcovi z predmetu konania náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za o bdobie od 23.1.2001 do 19.10.2003,kedy odporca súhlasil so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti náhrady mzdy vo výške 8189 Sk od 10.10.2000 s príslušenstvom .Trovy náhrady mzdy z neplatného skonč enia pracovného pomeru za obdobie od 23.1.2001 do 19.10.2003 predstavujú 61557 Sk./Súd priznal odporcovi režijný paušál a to 15 x režijný paušál , z toho 8 x á= 100 t. j. 8 x 100=800 Sk, 4x režijný paušál á= 128 t.j. 4 x 128 = 512 Sk, 2x režijný paušál á = 136 t.j. 2 x 136= 272 Sk a 1x režijný paušál á = 150 Sk celkove 1.734 Sk. Celkove trovy konania predstavujú 6.804.- Sk. +61.557 Sk +1.734 Sk = 70.095.- Sk v zmysle vyhl. č. 240/90 Z . z. a vyhl. č. 163/2002 Zb. ,vyhl. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych Odporca písomným podaním zo dňa 5.9.2005 navrhol trovy konania odporcovi nepriznať vôbec alebo i zč asti alebo nepriznať z dôvodu podľa ust. § 150 O.s.p. Zastával názor, že spor nezavinil navrhovateľ, ale zavinil spor odporca a sú tým dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Tvrdil, že hodnota sporu je nulová, pretože navrhovateľ sa domáhal náhrady mzdy 8.189 Sk netto mesačne od 10.10.2000 do riadneho skončenia pracovného pomeru.

služieb. Súd v danom prípade sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že hodnota sporu je nulová. Neobstáli pred súdom ani tvrdenia navrhovateľa, že nezavinil spor a súd nezistil v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 O.s.p. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal dôkazmi dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania odporcovi. Súd na základe uveden ých skutočností rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.'

Výňatok z iného rozhodnutia:

Súd priznal ustanovenému zástupcovi navrhovateľov v 1. a 4. rade odmenu za zastupovanie. Premetom konania bola neplatnosť dražby a náhrada škody.

Odmena zástupcu u navrhovateľa v 1. rade predstavuje :

- 1 právny úkon z predmetu konania 14,000.000 Sk náhrady škody za nehnuteľnosť a to prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 18.1.2008 právny úkon vo výške 40.650 Sk podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. po znížení 20% pri spoločných úkonoch t.j. úkon vo výške 32.520 Sk ,

- 1 právny úkon z predmetu konania 4,000.000 Sk náhrady škody za hnute ľné veci a to prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 18.1.2008 právny úkon vo výške 14.650 Sk pod ľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. po znížení 20% pri spoločných úkonoch t.j. úkon vo výške 7.325 Sk

- režijný paušál 190 Sk,

- 19% DPH predstavuje 7.606,60 Sk

Celkove odmena zástupcu u navrhovateľa v 1. rade predstavuje 32.520 + 7.325 + 190 + 7.606,6 = 47.641 Sk. Sú d priznal ustanovenému zástupcovi odmenu za zatupovanie u navrhovateľa v 1. rade vo výške 47.641 Sk.

Odmena zástupcu u navrhovateľa v 2. rade predstavuje :

- 1právny úkon z predmetu konania 14,000.000 Sk náhrady š kody za nehnuteľnosť a to prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 18.1.2008 právny úkon vo výške 40.650 Sk pod ľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. po znížení 20% pri spoločných úkonoch t.j. úkon vo výške 32.520 Sk ,

- 1 právny úkon z predmetu konania 4,000.000 Sk náhrady škody za hnute ľné veci a to prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 18.1.2008 právny úkon vo výške 14.650 Sk podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. po znížení 20% pri spoločných úkonoch t.j. úkon vo výške 7.325 Sk

- režijný paušál 190 Sk,

- 19% DPH predstavuje 7.606,60 Sk

Celkove odmena zástupcu u navrhovateľa v 2. rade predstavuje 32.520 + 7.325 + 190 + 7.606,6 = 47.641 Sk. Súd priznal ustanovenému zá stupcovi odmenu za zatupovanie u navrhovateľa v 1. rade vo výške 47.641 Sk.

Odmena zástupcu u navrhovateľa v 3. rade predstavuje :

- 1právny úkon z predmetu konania 1,000.000 Sk ná hrady nemajetkovej ujmy a to prevzatie a príprava ,písomné podanie na súd dňa 18.1.2008 právny úkon vo výške 14650 Sk podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. po znížení 20% pri spoločných úkonoch t.j. úkon vo výške 11.720 Sk

- režijný paušál 190 Sk,

- 19% DPH predstavuje 2.262,90 Sk

Celkove odmena zástupcu u navrhovateľa v 3. rade predstavuje 11.720 + 190 + 2.262,90 = 14.172,90 Sk. Súd priznal ustanovenému zástupcovi odmenu za zatupovanie u navrhovateľa v 3. rade vo výške 14.172,90 S

Odmena zástupcu u navrhovateľa v 4. rade predstavuje:

- 1 právny úkon z predmetu konania 1,000.000 Sk náhrady nemajetkovej ujmy a to prevzatie a príprava, písomné podanie na súd dňa 18.1.2008 právny úkon vo výške 14.650 Sk podľa ust. § 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z. z. po znížení 20% pri spoločných úkonoch t.j. úkon vo výške 11.720 Sk

- režijný paušál190 Sk,

- 19% DPH predstavuje 2.262,90 Sk

Celkove odmena zástupcu u navrhovateľa v 4. rade predstavuje 11.720 + 190 + 2.262,90 = 14.172,90 Sk. Súd priznal ustanovenému zástupcovi odmenu za zatupovanie u navrhovateľa v 3. rade vo výške 14.172,90 Sk v zmysle vyhl. 655/2004 Z. z.

Súd z dôvodu, že navrhovateľom v 1. až 4. rade priznal na ich žiadosť zástupcu z radov advokátov podľa ustanovenia § 30 Osp ,ktorý si uplatn il trovy konania za vykonané úkony. Súd priznal ustanovenému zástupcovi celkovú výšku odmeny 12.3627,80 Sk podľa vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advoká tov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Osp z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľ ov v 1 až 4 . rade súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. 146 ods. 1 písm. c O.s.p., tak že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Súd upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby priznanú odmenu za zastupovanie vyplatila zo štátnych finančných prostriedkov.

Súd rozhodol, že trovy s vyplatením odmeny za zastupovanie znáša štát z dôvodu, že podľa vý sledkov konania nebolo možné určiť túto povinnosť účastníkom kom konania ,keď konanie vo veci samej bolo zastavené a súd podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Aj keď sa uvedené príklady nie v celom rozsahu dotýkajú všetkých aspektov navrhovanej právnej úpravy, predkladateľ ich dáva do pozornosti, aby demonštroval zložitosť rozhodovania vo veciach náhrady trov konania.

Podnety z aplikačnej praxe avizujú neprimeranosť odmeny za niektoré úkony právnej pomoci. Doterajš í mechanizmus sa javí ako nie celkom správny. Podrobnosti budú upravené v osobitnom predpise - vyhláške, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K článku II - zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 5 (§ 3 ods. 4, § 5a)

Podávanie žalôb združeniami na ochranu spotrebiteľov sa ukázalo ako veľmi efektí vne riešenie odstránenia neprimeraností zo zmluvných podmienok v spotrebiteľských vzťahoch. Napríklad operátori už nenechajú totálne prepadnúť kredit. Príslušnú zmenu obchodných podmienok prijali p o podaní žaloby združením na ochranu spotrebiteľa.

Obdobne na webovej stránke Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (porov. link http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/komis_zal.htm) je možné monitorovať ďalšie žaloby o plošnom zásahu proti neprimeranostiam v zmluvách. Ukazuje sa ale problém s financovaním právneho zastúpenia. Keďž e ide o ochranu širokých más obyvateľstva a nejde o zárobkovú činnosť zo strany združení na ochranu spotrebiteľov, navrhuje sa využiť inštitút Centra právnej pomoci aj pre združ enia na ochranu spotrebiteľov.

K bodu 2 (§ 4 písmeno e))

Takýto účastník nemusí spĺňať podmienku kritéria stavu materiálnej núdze a pritom je nereálne, aby si zabezpečil (zaplatil) advokáta. Sudca musí mať individuálnu možnosť posúdiť pomery účastníka nielen vo vzťahu k finančnému príjmu, ale aj vzhľadom na iné okolnosti sociálne slabšie postavenej osoby. Ak súd rozhodne o priznaní bezplatnej právnej pomoci účastníkovi podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, centrum už nebude posudzovať, či taká to osoba spĺňa kritériá podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a poskytne mu zákonom určený servis. Rovnako centrum nemôže ani odňať status bezplatnej právnej pomoci priznaný procesným kódexom. Iba súd môže rozhodnúť o odňatí súdom priznanej bezplatnej právnej pomoci. Po technickej stránke sudca právoplatné rozhodnutie zasiela centru a centrum k tomuto rozhodnutiu pristupuje tak, ako keby samo vydalo rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Ak súd rozhodne o odňatí priznania bezplatnej právnej pomoci, alebo vydá uznesenie o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov, nastáva stav, ako keby došlo k zrušeniu priznanej bezplatnej právnej pomoci. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o úplnom odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov zo zákona platí, že takéto rozhodnutie nahrádza rozhodnutie súdu o odňatí priznania bezplatnej právnej pomoci.

K bodom 3 a 4 (§ 4 písmeno i) a § 4 ods. 2)

V platnom znení zákona č. 327/2005 Z. z. je použitá iná definícia spoločne posudzovaných osôb v porovnaní s definíciou obsiahnutou v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zák onov v znení neskorších predpisov. Preto sa navrhuje zjednotiť dikciu v zákone č. 327/2005 Z. z. so zákonom č. 601/2003 Z. z.

K bodu 6 (§ 6 ods. 2)

Fyzická osoba musí spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci nielen podmienku stavu materiálnej núdze, ale aj podmienku uveden ú v § 6 ods. 1 písm. b) t.j. že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

K bodu 7 (§ 6 ods. 3)

Navrhovaná právna úprava umožní najmä v krajných prípadoch poskytnúť bezplatnú právnu pomoc a tak sa môže predísť rôznym sklamaniam osôb v materiálnej núdzi zo zistenia, že nespĺňajú podmienky napr. len pre pár korún. Ide o fakultatívne ustanovenie.

K bodu 8 (§ 9a)

Najmä združenia na ochranu spotrebiteľov sa začí najú aktivizovať a predkladateľ monitoruje už podania prvých hromadných žalôb (porov. § 3 ods. 5 zákona č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Združenia na ochranu spotrebiteľa môžu dokonca zastupovať účastníka v súdnom konaní (porov. bod 46 - § 25 ods. 3 zákona č. 397/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a môž u sa zúčastniť konania aj ako vedľajší účastník (§ 93 Občianskeho súdneho poriadku). Ak ide o iné právnické osoby, pôjde naprí klad o prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Navrhované informovanie (upovedomenie) má význam aj pri podaní žaloby podľa § 9a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzan í v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (dikcia § 9a: 'Ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, prá vom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany prá va na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe podľa § 10 ods. 1. Táto osoba sa môže domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, a ak je to možné , napravil protiprávny stav.').

K bodu 9 (§ 10 ods. 7)

Nie je daný dôvod na to, aby fyzická osoba nemohla opätovne podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a to aj skô r ako po uplynutí šiestich mesiacov od vydania rozhodnutia, ktorým sa nepriznala právna pomoc, ak medzičasom dôvod na nepriznanie právnej pomoci odpadol skôr.

K bodu 10 (§ 10 ods. 8)

Navrhuje sa doplniť nový odsek 8, ktorým sa priznáva centru oprávnenie rozhodnúť o tom, že odmietne poskytnúť prá vnu pomoc a to v prípade ak:

- v dôsledku nesúčinnosti oprávnenej osoby, bolo oprá vnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci, alebo

- oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania.

Táto situácia nebola dosiaľ v zákone č . 327/2005 Z. z. explicitne riešená.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2)

Ustanovenie § 12 ods. 2 sa neuplatní, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta. V praxi centra boli zaznamenané prípady nečinnosti advokáta, na ktoré platný zákon nereaguje.

K bodu 12 (§ 14 ods. 1 písm.b)

V predkladanom návrhu novely zákona č. 327/2005 Z. z. sa v ustanovení § 6 ods. 3 navrhuje, aby centrum mohlo priznať nárok na právnu pomoc aj v prípadoch, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Centrum má v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 povinnosť prehodnocova ť príjmovú a majetkovú situáciu osoby (teda podmienku stavu materiálnej núdze), ktorej bol nárok na poskytovanie právnej pomoci priznaný a to každý ch šesť mesiacov. Ak by ale pri prehodnocovaní centrum zistilo prekročenie zákonom ustanovenej hranice materiálnej nú dze, bolo by povinné nárok odňať podľa § 14 ods. 1 písm. b), a to aj napriek tomu, že bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v prípade, ak to je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci - t.j. aplikovalo by sa navrhované ustanovenie § 6 ods. 3 zákona. V takomto prípade by mohli nastať situácie, že sa príjem žiadateľa od priznania nároku nezmenil, ale v r ámci prehodnocovania by mu bol nárok na právnu pomoc odňatý, pretože striktne nesplnil podmienku stavu materiálnej núdze.

K bodu 13 (§ 14 ods. 3)

Režim odňatia poskytovania bezplatnej prá vnej pomoci účastníkovi, ktorému súd priznal nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, je rie šený v navrhovanom § 30 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj článok II návrhu zákona). Centrum môže dať súdu podnet na odňatie poskytovania bezplatnej právnej pomoci. Porovnaj dôvodovú správu k § 4 písmeno e) (bod 2 čl. II).

K bodu 14 (§ 15)

Advokát bude aktívne legitimovanou osobou aj na vedenie súdnej exekúcie na vymoženie n áhrady trov právneho zastúpenia, ktorá bola účastníkovi priznaná súdom. Ide o zjednodušenie ' financovania' ustanoveného advokáta osobe v materiálnej núdzi. Súd priznáva aj takémuto advoká tovi nárok na odmenu v tom istom režime, ako keby nebol ustanovený. Limitujúce ustanovenia pre odmenu advokáta upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. (§ 14a až 14e) sa použijú iba v prípade finančného vysporiadania advokáta zo strany centra, napr. ak jeho klient bol neúspešný.

Určitou poistkou pre advokáta bude navrhovaný odsek 2 in fine a to práve pre prípad mimoriadnych okolnost í, ako je napríklad zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, alebo ak advokát neuspel ani v konkurznom konaní. Štát teda bude garantovať náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi, ale až po má rnom vyčerpaní všetkých právnych prostriedkov. Na centrum pritom prechádza nárok advokáta v rozsahu, v akom plnilo advokátovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

K bodu 15 (§ 24b ods. 5)

Ak žiadateľ o azyl po podaní opravného prostriedku bol vyhosten ý z územia Slovenskej republiky, Centrum je oprávnené vziať podaný opravný prostriedok späť. Podľa platnej právnej úpravy Centrum musí zo zákona konať v azylových veciach bez ohľad u na 'zrejmú bezúspešnosť' (ako aj zásadu hospodárnosti) konania. Súdne konanie o opravnom prostriedku a ďalš ie zastupovanie stratí význam a stane sa bezpredmetné.

K bodu 16 (§ 25 ods. 2)

Ak zástupcu ustanoví súd podľa Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. o zastupovaní na základe plnomocenstva sa nepoužijú. Ak súd ustanoví za zástupcu centrum, centrum už nebude určovať advokáta.

K bodu 17 (§ 25a)

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 1. janu ára 2010.

K článku III (zákon Národnej rady Slovenskej rady č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)

Zmena súvisí aj so zmenou v článku I bode 5 (§ 75 ods. 5). Po prijatí novely č. 491/2008 Z. z. sa v praxi vyskytli otázniky ohľadne plynutia lehoty zakotvenej v § 27a ods. 8. Navrhovaná dikcia explicitne ustanovuje, že 'po čas soboty, nedele a sviatku sa plynutie tejto lehoty prerušuje. Plynutie lehoty pokračuje najbližší nasledujúci pracovný deň.'

K článku IV - Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19. august 2009

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Petríková, v.r.

podpredsedníčka vlády

a ministerka spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Cieľom predkladaného návrhu je odstrániť problémy doterajšieho stavu poskytovania právneho poradenstva, zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam občanov a harmonizovať právo SR s právom Európskeho spoločenstva.

Z iniciatívy Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti), ktoré v auguste roku 1999 uzavrelo zmluvu so Slovenskou advokátskou komorou, sa začalo poskytovanie právnej pomoci formou bezplatného právneho poradenstva v oblasti občianskeho, rodinného a pracovného práva. Na základe tejto zmluvy poskytujú advokáti bezplatné poradenstvo prevažne v sídlach jednotlivých krajských súdov. Výnimku tvorí hlavné mesto Slovenskej republiky, kde poradenstvo poskytuje pracovník ministerstva spravodlivosti. V Bratislave sa na základe zmluvy ministerstva spravodlivosti s Právnickou fakultou Univerzity Komenského na tejto právnej pomoci od roku 2000 podieľajú pod vedením ministerstva aj študenti práva. Tento druh právneho poradenstva je určený pre sociálne znevýhodnených ľudí. Pri žiadosti o právnu radu však neexistuje mechanizmus, ktorým by sa posudzovala sociálna situácia žiadateľov o právnu radu. Je preto možné, že túto možnosť bezplatného právneho poradenstva využívajú aj obyvatelia, ktorí na to nie sú skutočne odkázaní. Okrem toho takéto zavedenie bezplatného právneho poradenstva bolo len jedným z prvých krokov, ktorý vedie k potrebe vytvorenia celého systému právnej pomoci. Stále totiž ide iba o prvotné poskytovanie právnej pomoci vo forme právneho poradenstva, ktoré v sebe nezahŕňa spisovanie podaní na súdy ani zastupovanie klienta pred súdom. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že existencia týchto právnych poradní nemá oporu v žiadnom právnom predpise, keďže ide len o zmluvu medzi ministerstvom spravodlivosti a Slovenskou advokátskou komorou. Tento spôsob poskytovania právnej pomoci sa síce stretol s priaznivým ohlasom širokej verejnosti, zároveň však v tejto súvislosti treba súhlasiť s konštatovaním Slovenskej advokátskej komory, že táto forma a rozsah poskytovania bezplatnej právnej pomoci nie je systémovým riešením, lebo v konečnom dôsledku nerieši právnu pomoc fyzickým osobám, ktoré ju potrebujú pri spisovaní podaní na súdy i iné orgány. O tom svedčia mnohé reakcie tých, ktorí po danom právnom usmernení zistili, že ich problém je treba riešiť prostredníctvom súdu, účinná pomoc im však v tomto smere nemohla byť v bezplatnej právnej poradni poskytnutá.

Poskytovanie právnej pomoci tak, ako je navrhnuté v tomto návrhu zákona predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Návrh zákona komplexne upravuje poskytovanie právnej pomoci oprávneným osobám. Táto právna pomoc bude poskytovaná pred, počas i po skončení súdneho konania, teda nebude obmedzená len na poskytovanie právneho poradenstva tak ako to bolo doteraz. Ustanovujú sa kritériá, podľa ktorých sa bude posudzovať oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Návrh zákona kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Zároveň upravuje inštitúty predbežnej konzultácie a predbežného poskytnutia právnej pomoci.

Ďalším dôvodom potreby novej právnej úpravy je povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len „smernica“), a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

B. Osobitná časť:

K § 1 a 2:

Účelom zákona je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí. Ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne ústavou SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv.

Predmetom úpravy zákona sú podmienky vzniku nároku na poskytnutie takéhoto druhu právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, jednak vo vnútroštátnych sporoch a jednak v cezhraničných sporoch, a rámec inštitucionálneho a finančného zabezpečenia právnej pomoci.

K § 3:V § 3 je vymedzená vecná a osobná pôsobnosť zákona. Vo vnútroštátnych sporoch sa zákon vzťahuje na občianskoprávne, pracovnoprávne a rodinnoprávne vzťahy. V prípade cezhraničných sporov je vecná pôsobnosť rozšírená aj na obchodnoprávne veci, čo vyplýva zo záväzku SR riadne transponovať predmetnú smernicu.

Pri vytváraní a následnom fungovaní systému poskytovania právnej pomoci podľa tohto zákona ide o špecifický druh poskytovania právnej pomoci pre tých, ktorí si ju vzhľadom na svoju finančnú a majetkovú situáciu nemôžu dovoliť a tento druh právnej pomoci teda nebude v žiadnom smere konkurovať komerčnému poskytovaniu právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch bude poskytovaná všetkým fyzickým osobám a v cezhraničných sporoch fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území EÚ (okrem Dánska).

K § 4:Zákon vo svojom texte používa určité pojmy, ktoré sú definované v § 4.

Právnou pomocou sa rozumie poskytovanie právnych služieb zahŕňajúcich právne poradenstvo, právnu pomoc v mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní vrátane konania o opravných prostriedkoch a výkonu rozhodnutia, teda komplexné právne služby prispôsobené potrebám každého jednotlivého prípadu.

Cezhraničným sporom je taký spor, v ktorom žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci má trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej. Druhým prípadom je spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a príslušný súd je v Slovenskej republike alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike.

Členským štátom sa rozumie každý členský štát EÚ okrem Dánska, pričom sa tu vychádza zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (ďalej len “smernica“).

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom a nárok na poskytnutie právnej pomoci jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím centra.

Zahraničnou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu EÚ iného ako Slovenská republika alebo Dánsko a spĺňa ďalšie podmienky ustanovené týmto zákonom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol právoplatne priznaný.

Tuzemskou oprávnenou osobou je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore.

Materiálna núdza je jednou z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci. Hranica materiálnej núdze ustanovená na úrovni 1,4 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom. Ďalšou z podmienok je, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom.

Posledná definícia vymedzuje okruh spoločne posudzovaných osôb, pričom platí výnimka, že osoby sa neposudzujú spoločne, ak sú účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

K § 5:Zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bude mať formu štátnej rozpočtovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sídlom centra je Bratislava. Centrum poskytuje právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov alebo advokátov.

Štatút ustanoví podrobnosti o organizácii centra. Z hľadiska organizačnej štruktúry sa centrum bude členiť na vnútorné organizačné jednotky – kancelárie. Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave bude plniť dvojakú úlohu: jednak bude centrálou pre organizačné jednotky a jednak bude samo poskytovať a zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci pre spádovú oblasť bratislavského kraja. Na okresnej úrovni by mohli v závislosti na počte vybavovanej agendy postupne začať fungovať spoločné kancelárie centier právnej pomoci pre niekoľko okresov (pre dva, tri a pod.).

V centre budú pracovať právnici, ktorí budú poskytovať právne poradenstvo a rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Ďalších zamestnancov centra bude tvoriť administratívny aparát, personalisti a informatici. V centrách právnej pomoci budú pracovať zamestnanci vykonávajúci práce vo verejnom záujme.

Centrum bude poskytovať právnu pomoc prostredníctvom svojich zamestnancov vo forme právneho poradenstva a taktiež prostredníctvom advokátov, ktorí budú jednak poskytovať predbežnú konzultáciu a jednak zastupovať oprávnené osoby v konaní pred súdmi a vykonávať úkony s tým súvisiace.

Slovenská advokátska komora bude viesť zoznam advokátov, ktorí sú oprávnení poskytovať právne služby podľa tohto zákona (ďalej len „zoznam advokátov“) a bude ho pravidelne zasielať ministerstvu spravodlivosti a centru.

Centrum bude financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti.

K § 6 až 8: Právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká za súčasného splnenia troch podmienok. Žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze definovanej týmto zákonom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej zákonom, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Napriek stanoveniu určitých podmienok, poskytovanie právnej pomoci tak, ako sa navrhuje v zákone, predstavuje zlepšenie minimálnej právnej ochrany, ktorú zakotvuje Ústava Slovenskej republiky. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Keďže by bolo však neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom "každému a vo všetkom"), pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Pre posudzovanie materiálnej núdze platia ustanovenia § 7 tohto zákona.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada len na formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa. Keďže by však nebolo žiadúce, aby zodpovedný orgán prejudikoval možný výsledok sporu z vecnej stránky, a tým zasahoval do právomoci súdu, zamietnutie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z tohto dôvodu bude prijateľné iba v zrejmých prípadoch, napr. uplynutie prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ ide o poslednú podmienku týkajúcu sa hodnoty sporu, návrh predkladateľa vychádza z logickej premisy, aby náklady, ktoré štátu vzniknú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom negatívnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Predpokladá sa, že v takých prípadoch by účastník ani inak nevyužil odbornú právnu pomoc, a to z hľadiska jej ekonomickej neefektívnosti. Vyňaté sú spory, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

K § 9:Záujemcovia o poskytnutie právnej pomoci sa budú môcť obrátiť na pracovníka centra právnej pomoci alebo na advokáta zapísaného v zozname vedenom na tento účel Slovenskou advokátskou komorou, ktorý im poskytne prvotnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku 2, najviac však jednej hodiny.

Účel predbežnej konzultácie má tri základné ciele. Po prvé je to vysvetlenie podmienok na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci - v prípadoch, keď nie je osobám zrejmé, za akých podmienok majú nárok na poskytnutie právnej pomoci. V tomto štádiu však nebude úlohou zamestnanca centra posúdiť samotné podmienky žiadateľa. Jeho cieľom bude iba vysvetliť všeobecné podmienky, prípadne v zrejmých prípadoch nezáväzne odporučiť podanie žiadosti.

Po druhé je to oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie právnej rady - v prípadoch, keď je možné vec vyriešiť jednoduchým podaním právnej rady bez potreby ďalšieho štúdia materiálov, či výkonu ďalších úkonov (napr. sa niekto príde informovať, či má právo odísť zo zamestnania v skúšobnej dobe).

A nakoniec je to pomoc pri vypĺňaní žiadosti - zamestnanci centra môžu v rámci tejto hodiny poskytnúť žiadateľom pomoc pri vypĺňaní formulára - žiadosti.

Pri predbežnej konzultácii zamestnanec centra alebo advokát taktiež upozorní záujemcu o poskytnutie právnej pomoci na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

Aby sa predišlo možnému zneužívaniu inštitútu predbežnej konzultácie, zaviedol predkladateľ ako podmienku jeho využitia zaplatenie poplatku vo výške 150 Sk. Poplatok vybraný zamestnancom centra je príjmom štátneho rozpočtu; poplatok vybraný advokátom je jeho príjmom. Výška poplatku ani zďaleka nepokryje celkovú hodnotu právnej pomoci, ktorú fyzické osoby dostanú. Vo zvyšku im právnu pomoc hradí štát. Z holandskej štúdie zákona o právnej pomoci vyplýva, že zo skúseností pokiaľ bol prípad pre fyzickú osobu skutočne dôležitý, minimálny paušálny poplatok boli schopní zaplatiť vždy, a to vo výške 50 euro.

Predbežnou konzultáciou sa zabezpečí prvotný styk medzi žiadateľom a centrom, príp. advokátom. Predbežná konzultácia však nie je obligatórnou súčasťou procesu o poskytnutie právnej pomoci. Záleží len na žiadateľovi, či má o ňu záujem. Ak o ňu záujem nemá, môže priamo podať centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá nie je spoplatňovaná. Praktické otázky priebehu prvotných konzultácií poskytovaných zamestnancami centra (čas, miesto, objednávanie sa, priebežné poskytovanie, zodpovední zamestnanci) budú záležať na vnútornom organizačnom poriadku centra právnej pomoci a na podmienkach jeho fungovania.

K § 10:Na zjednodušenie prístupu k právnej pomoci je najúčelnejším riešením zavedenie formuláru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktorý by obsahoval položky zhodujúce sa s údajmi nutnými na posúdenie predmetnej žiadosti centrom. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa podáva na stanovenom tlačive v kancelárii centra príslušnej podľa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Formulár žiadosti bude obsahovať základné identifikačné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalé alebo prechodné bydlisko) ako aj o spoločne posudzovaných osobách. Ďalšia časť formuláru bude zameraná na zistenie príjmových a majetkových pomerov žiadateľa, a to sériou jednoduchých otázok týkajúcich sa príjmov a majetku vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bude obsahovať i čestné vyhlásenie žiadateľa o pravdivosti a úplnosti údajov v nej uvedených spolu s poučením o možných následkoch uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov.

K žiadosti sa budú prikladať základné dokumenty preukazujúce príjmovú a majetkovú situáciu žiadateľa. Predkladateľ považuje za vhodné, aby sa počet vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Avšak vzhľadom na základný cieľ reformy, ktorým je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť, je nutné, aby tieto doklady boli aktuálne. Zákon požaduje, aby doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery neboli staršie ako 3 mesiace.

Porušenie povinnosti uviesť pravdivé a úplné údaje, resp. neoznámiť zmenu skutočností rozhodujúcich pre priznanie právnej pomoci, navrhuje predkladateľ sankcionovať odňatím poskytovania právnej pomoci.

Ak žiadosť nebude úplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Na základe žiadosti, po posúdení podmienok centrum rozhodne o nároku na poskytnutie právnej pomoci v lehote 30 dní od doručenia riadne vyplnenej a doloženej žiadosti. Nárok na poskytnutie právnej pomoci vznikne právoplatným rozhodnutím centra o jej priznaní. V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum zároveň určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na vyriešenie jeho právneho problému potrebné. Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa subsidiárne vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Právoplatné rozhodnutie centra o nároku na poskytnutie právnej pomoci je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Primeraným spôsobom sa musí vyriešiť situácia, keď bude neúspešný žiadateľ opätovne podávať žiadosť v tej istej veci. Ak nenastane zmena ohľadom jeho príjmovej a majetkovej situácie, žiadosť bude opätovne možné podať až po uplynutí lehoty šiestich mesiacov od vydania negatívneho rozhodnutia centra, o čom musí byť žiadateľ v rozhodnutí poučený.

K § 11:Vzhľadom na nebezpečenstvo zmeškania, v niektorých prípadoch bude možné na žiadosť zrýchlene rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci ešte pred preskúmaním toho, či žiadateľ má skutočne nárok na právnu pomoc. Žiadateľ bude zároveň poučený o tom, že aj keď mu bude v nevyhnutnom rozsahu právna pomoc poskytnutá bezplatne, môžu mu byť dodatočne vyúčtované trovy vo výške určenej vo vyhláške o odmenách a náhradách advokátov, ak sa pri preskúmaní jeho finančnej a majetkovej situácie preukáže, že nesplnil podmienky na poskytnutie právnej pomoci bezplatne. Právoplatné negatívne rozhodnutie centra je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ak žiadateľ predtým využije inštitút predbežnej konzultácie, zamestnanec centra alebo advokát ho t upozorní na možnosť požiadať o predbežné poskytnutie právnej pomoci, ak zistí, že v konkrétnom prípade hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty.

K § 12:Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom (v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, či pôjde o konanie pred súdom alebo nie), udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advokátovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať.

Ak oprávnená osoba nesúhlasí s určením konkrétneho advokáta centrom, nemá právny nárok na výmenu advokáta.

K § 13:Riadne fungovanie a účinnosť systému poskytovania právnej pomoci si vyžaduje aj zakotvenie určitých minimálnych povinností oprávnenej osoby. Po priznaní nároku, pri poskytovaní právnej pomoci je povinná v záujme riadneho a včasného vyriešenia svojej právnej veci poskytovať centru alebo určenému advokátovi všetku potrebnú súčinnosť a spoluprácu. Na predídenie zneužívania systému osobami, ktoré na to nie sú odkázané je ustanovená povinnosť uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje a povinnosť oznamovať centru písomne do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Centrum môže oprávnenú osobu kedykoľvek vyzvať na preukázanie týchto skutočností a oprávnená osoba je povinná centru do ôsmich dní, príp. v inej dlhšej lehote určenej centrom, vyhovieť. V prípade, že oprávnená osoba tak neurobí, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, pričom na tento následok musí centrum vo výzve oprávnenú osobu upozorniť.

Ustanovenie § 13 má za cieľ predísť, prípadne obmedziť na minimum možnosti zneužívania systému právnej pomoci osobami, ktoré si právne služby môžu zabezpečiť aj z vlastných zdrojov, a zároveň efektívne riešiť právne problémy oprávnených osôb, na čo je nevyhnutná aj ich súčinnosť.

K § 14:Zákon vymenúva určité prípady, ktoré odôvodňujú odňatie poskytovania právnej pomoci. V týchto prípadoch centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 15:Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky na priznanie náhrady trov konania, neprizná sa táto náhrada jej, ale určenému advokátovi. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. V prípade vyhraného sporu sa takto štátu vrátia náklady vynaložené na poskytovanie právnej pomoci v konkrétnom prípade.

V prípade neúspechu v spore, tieto trovy znáša oprávnená osoba.

K § 16:Pri úprave poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch predkladateľ vychádzal zo smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch s cieľom splniť povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v Európskej únii.

Dňom rozhodujúcim pre určenie, či má spor charakter cezhraničného sporu je deň podania žiadosti.

K § 17:

Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak je príslušným súdom, teda vecne, miestne a funkčne príslušným, súd Slovenskej republiky za súčasného splnenia podmienok ustanovených zákonom. Podľa odseku 2 sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje aj v tom prípade, ak žiadateľ o jej poskytnutie požaduje uznanie alebo výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní v inom členskom štáte, v rámci ktorého jej bola poskytnutá právna pomoc ustanovená právom tohto členského štátu.

K § 18:

Žiadosť sa podáva na štandardnom formulári. Vzhľadom na to, že príprava formulára sa uskutočnila na nadnárodnej úrovni, na pôde pracovnej skupiny Európskej komisie, z legislatívneho hľadiska nie je potrebné vypracovanie samostatného návrhu formulára, ale vykoná sa následné prijatie vykonávacieho predpisu k zákonu, ktorý bude obsahovať vzor uvedeného formulára.

Žiadosť môže byť centru podaná buď priamo osobou žiadajúcou o právnu pomoc alebo prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, t. j. toho orgánu, ktorý je právom tohto členského štátu určený na prijímanie žiadostí a ich postupovanie príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sídli príslušný súd. Funkciu prijímajúceho orgánu podľa článku 14 odsek 1 smernice plní centrum.

O žiadosti rozhodne centrum (vždy ide o príslušný orgán štátu, v ktorom sídli príslušný súd) v lehote do 60 dní od jej doručenia alebo postúpenia a postupuje sa tak isto ako pri žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. V rozhodnutí centrum určí advokáta na zastupovanie zahraničnej oprávnenej osoby pred súdom, ak je to na ochranu jej záujmov potrebné. Právoplatné rozhodnutie centra je tak isto preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

K § 19:Právna pomoc poskytovaná zahraničnej oprávnenej osobe bude spočívať okrem všetkých opatrení, ktoré zahŕňa poskytovanie právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch aj v opatreniach vymenovaných v § 19 návrhu zákona.

K § 20:Ak bola zahraničnej oprávnenej osobe poskytnutá právna pomoc na základe neúplných alebo nepravdivých údajov, ktoré uviedla, alebo ak sa jej príjmová a majetková situácia podstatne zlepšila, centrum rozhodne, že je povinná celkom alebo sčasti náklady, ktoré boli za ňu na doposiaľ poskytnutú právnu pomoc vynaložené. Náhradu nákladov je možné dohodnúť aj v splátkach. Centrum takto nerozhodne, ak náklady na právnu pomoc zahraničnej oprávnenej osobe, ktoré už boli vynaložené centrom, boli alebo majú byť uhradené z náhrady trov konania priznanej podľa § 21. Ak by to tak nebolo, došlo by k dvojitej úhrade nákladov právnej pomoci centru, resp. advokátovi. O tejto povinnosti môže centrum rozhodnúť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti posledného rozhodnutia v tomto cezhraničnom spore, vrátane rozhodnutia v konaní opravnom prostriedku alebo konaní o výkone rozhodnutia. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia zaniká nárok zahraničnej oprávnenej osoby na poskytovanie právnej pomoci.

K § 21:Ak by mala byť zahraničnej oprávnenej osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, priznaná náhrada nákladov konania, je spravodlivé požadovať, aby táto náhrada nebola priznaná jej, ale advokátovi, keďže táto osoba v skutočnosti žiadne náklady, ktoré by jej mali byť nahradené, nevynaložila. Ak náhrada trov konania priznaná advokátovi bola vyššia než náklady na právnu pomoc poskytnutú zahraničnej oprávnenej osobe, vráti advokát centru vyplatené náklady na právnu pomoc. Obdobná úprava j obsiahnutá vo vnútroštátnych sporoch.

Ak súd zaviazal zahraničnú oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy nie sú hradené štátom v rámci poskytovania právnej pomoci, ale znáša ich zahraničná oprávnená osoba. Takáto úprava je identická s úpravou poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych veciach.

K § 22:Právnu pomoc tuzemským oprávneným osobám, ktoré sú definované v § 4 písm. f) bude na základe žiadosti poskytovať najmä príslušný orgán iného členského štátu. Pri príprave a postupovaní týchto žiadostí bude potrebnú súčinnosť poskytovať centrum.

K § 23:Právna pomoc v cezhraničnom spore bude v tomto prípade spočívať jednak v prijímaní žiadostí o právnu pomoc, ktoré majú byť postúpené do iného členského štátu a v pomoci žiadateľovi v tom, aby táto žiadosť mala všetky náležitosti stanovené právom tohto členského štátu a jednak v poskytovaní právnych rád, a to najmä za účelom mimosúdneho vyriešenia právneho sporu.

Právnu pomoc v tomto rozsahu bude zabezpečovať centrum, ktoré je postupujúcim orgánom podľa článku 14 odsek 1 smernice.

K § 24:Centrum bude rozhodovať aj o náhrade nákladov na poskytnutú právnu pomoc v prípadoch, kedy príslušný orgán iného členského štátu žiadosť zamietne alebo rozhodne, že príjemca právnej pomoci je povinný túto pomoc celkom alebo sčasti nahradiť. V súlade s článkom 3 odsek 5 smernice tak môže tento orgán urobiť vtedy, ak sa finančná situácia príjemcu právnej pomoci podstatne zlepšila alebo ak bolo rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci prijaté na základe nepresných alebo nesprávnych údajov, ktoré uviedol príjemca právnej pomoci.

K § 25:

Na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 26: Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci sa bude vo vnútroštátnych ako aj v cezhraničných prípadoch podávať na stanovených formulároch, ktorých vzory vydá ministerstvo spravodlivosti. Takto sa proces žiadania a následného posúdenia žiadostí uľahčí a sprehľadní tak pre žiadateľov ako aj pre zamestnancov centra. Žiadosti v cezhraničných prípadoch do iného členského štátu bude centrum postupovať podľa vzoru pre postúpenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, ktorý bol vypracovaný na európskej úrovni.

K § 27:Predmetným návrhom zákona sa transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernica Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch. V súlade s legislatívnymi pravidlami je preto potrebné túto skutočnosť vyjadriť v návrhu zákona.

K Čl. II:

Článok II obsahuje doplnenie zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v súvislosti so zabezpečením poskytovania právnej pomoci prostredníctvom advokátov.

K Čl. III:Vzhľadom na fakt, že ide o komplexnú reformu, na dĺžku legislatívneho procesu a personálnu a finančnú náročnosť reformy je navrhovaným dátumom účinnosti nového zákona 1. január 2006.

Bratislava 20. apríl 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu