Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. 327/2005 účinný od 01.01.2010 do 31.12.2011

§ 3
Pôsobnosť zákona

(1)
Tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach (ďalej len „vnútroštátne spory“) a v azylových veciach. V cezhraničných sporoch sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach.
(2)
Týmto zákonom nie je dotknuté poskytovanie právnych služieb podľa osobitného predpisu.1)
(3)
Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje iba fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a.
(4)
Za podmienok ustanovených v § 5a sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje aj právnickým osobám.

§ 4
Vymedzenie pojmov

(1)
Na účely tohto zákona je
a)
právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených,
b)
cezhraničným sporom
1.
spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike, a súd, ktorý vo veci koná (ďalej len „príslušný súd“), má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v inom členskom štáte Európskej únie,
2.
spor, v ktorom strana sporu žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike a príslušný súd je v Slovenskej republike, alebo ide o rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v Slovenskej republike,
c)
azylovou vecou konanie, v ktorom fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona je
1.
žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,1b)
2.
azylant,1c)
3.
cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,1d)
d)
členským štátom členský štát Európskej únie okrem Dánska,
e)
oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorej bol po preukázaní splnenia podmienok podľa § 6 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci, fyzická osoba, ktorej súd ustanovil bezplatného právneho zástupcu,1e) a v azylovej veci fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 24a,
f)
zahraničnou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore a tento nárok jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím Centra právnej pomoci,
g)
tuzemskou oprávnenou osobou fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a žiada o poskytnutie právnej pomoci v inom členskom štáte, v ktorom príslušný súd koná o cezhraničnom spore,
h)
materiálnou núdzou stav, keď príjem fyzickej osoby nedosahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
(2)
Do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima;2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

§ 6
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci

(1)
Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci, ak
a)
sa nachádza v stave materiálnej núdze,
b)
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c)
hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
(2)
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
(3)
Ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže priznať právnu pomoc, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

§ 10
Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci

(1)
Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní.
(2)
Účastníkom konania je žiadateľ.
(3)
Žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa.
(4)
Žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.
(5)
Centrum rozhodne o žiadosti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
(6)
V rozhodnutí, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum určí advokáta na zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
(8)
Ak v dôsledku neposkytnutia súčinnosti oprávnenej osoby bolo oprávnenej osobe rozhodnutím centra odňaté poskytovanie právnej pomoci alebo ak oprávnená osoba bezdôvodne zavinila zastavenie konania, centrum môže z týchto dôvodov rozhodnutím odmietnuť opätovne priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci.

§ 12

(1)
Ak bol žiadateľovi rozhodnutím centra priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, centrum ho vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci priamo s centrom alebo s určeným advokátom, udelenie plnomocenstva na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci centru alebo určenému advokátovi.
(2)
Ak oprávnená osoba neudelí plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci určenému advokátovi alebo ak udelené plnomocenstvo odvolá, nemá nárok na určenie iného advokáta; to neplatí, ak oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta.

§ 14
Odňatie poskytovania právnej pomoci

(1)
Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak
a)
oprávnená osoba neposkytuje centru alebo určenému advokátovi potrebnú súčinnosť,
b)
sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zmenia príjmové a majetkové pomery oprávnenej osoby a tá už ďalej nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. a) na trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci; § 6 ods. 3 sa použije primerane,
c)
oprávnená osoba do troch mesiacov od vydania právoplatného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci neuzavrie s určeným advokátom dohodu alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi,
d)
vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo
e)
oprávnená osoba nevyhovie výzve podľa § 13 ods. 3.
(2)
Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je prípustný opravný prostriedok.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak oprávnenou osobou je osoba, ktorej súd priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

§ 15
Návratnosť vynaložených finančných prostriedkov

(1)
Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom na priznanie náhrady trov konania,18) súd prizná náhradu trov konania namiesto oprávnenej osobe advokátovi, ktorý je oprávnený vo vlastnom mene a na svoj účet náhradu trov konania aj vymáhať.
(2)
Centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu16) prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu;18a) to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa odseku 1. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa odseku 1.
(3)
Ak centrum vyplatilo advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia, advokát je povinný vrátiť centru tú časť, ktorá mu bola vyplatená na základe rozhodnutia súdu podľa odseku 1.
(4)
Ak súd zaviazal oprávnenú osobu na náhradu trov konania, tieto trovy znáša oprávnená osoba.
(5)
Ak centrum vyplatilo advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa predchádzajúcich odsekov, hoci súd advokátovi náhradu trov konania priznal, na centrum prechádza nárok vymáhať náhradu trov proti osobe, ktorej bola súdom uložená povinnosť nahradiť trovy advokáta v rozsahu, v akom centrum náhradu trov konania advokátovi vyplatilo.

§ 24b

(1)
Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci žiadateľ podáva v centre alebo na ministerstve vnútra počas pohovoru v konaní o azyle. Ak bola žiadosť podaná na ministerstve vnútra, ministerstvo vnútra ju doručí centru spolu s rozhodnutím podľa § 24a ods.1 písm. c). Ak nejde o rozhodnutie podľa § 24a ods.1 písm. c), ministerstvo vnútra oznámi fyzickej osobe v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, že toto rozhodnutie nezakladá právo na poskytnutie právnej pomoci; v takom prípade ministerstvo vnútra centru žiadosť nedoručuje. Ak bola žiadosť podaná v centre, centrum o tom bezodkladne informuje ministerstvo vnútra.
(2)
Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci musí byť zrejmé, komu je určená, kto ju podáva, čo sa sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná. Ďalej žiadosť musí obsahovať číslo azylového spisu, adresu, kam je možné žiadateľovi doručovať písomnosti, čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ nemá svojho právneho zástupcu podľa § 24a písm. b), a plnomocenstvo pre centrum na zastupovanie v príslušnom konaní. Plnomocenstvo sa vzťahuje aj na advokáta, ak ho centrum určí na zastupovanie. Ak žiadateľ požiada o poskytnutie právnej pomoci po doručení rozhodnutia podľa § 24a písm. c), musí toto rozhodnutie alebo jeho kópiu priložiť k žiadosti.
(3)
Centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci, najmä podá opravný prostriedok, a to aj v prípade, ak žiadosť nie je úplná. Všetky úkony centra sa považujú za úkony žiadateľa. Ak je žiadosť neúplná, centrum vyzve žiadateľa na jej doplnenie v primeranej lehote. Ak žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centrom alebo centrom určeným advokátom zaniká; centrum o tom upovedomí žiadateľa na adrese, ktorú uviedol v žiadosti.
(4)
Ak si žiadateľ po podaní žiadosti o právnu pomoc zvolí svojho právneho zástupcu na konanie, v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, považuje sa to za späťvzatie žiadosti.
(5)
Ak bol žiadateľ z územia Slovenskej republiky vyhostený, centrum je oprávnené vziať podaný opravný prostriedok späť.
(6)
Centrum zasiela žiadateľovi písomnosti v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.

§ 25
Spoločné ustanovenie

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,16) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak ide o ustanovenie zástupcu súdom podľa osobitného predpisu,20) ustanovenia tohto zákona o zastupovaní na základe plnomocenstva sa nepoužijú. Ak súd ustanovil za zástupcu centrum, centrum už neurčuje advokáta.