Trestný zákon 300/2005 účinný od 17.07.2022

Platnosť od: 02.07.2005
Účinnosť od: 17.07.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Všeobecné súdnictvo, Trestné právo procesné, Prokuratúra, Trestné právo hmotné, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Trestné konanie, Notárstvo, Pomocné vedy, Advokácia, Verejný ochranca práv, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Trestné činy, Polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST42JUD419>999DS42EUPP2ČL350

Trestný zákon 300/2005 účinný od 17.07.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 300/2005 s účinnosťou od 17.07.2022 na základe 111/2022

Legislatívny proces k zákonu 111/2022

Vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 111/2022, dátum vydania: 06.04.2022

 

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021. Predloženým návrhom zákona dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto

2

špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade so základnými cieľmi smernice a navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom navrhovaná právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.

V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov v týchto konaniach. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že návrhom zákona dochádza v súlade s požiadavkami smernice na špecializáciu súdnych orgánov aj k zavedeniu kauzálnej príslušnosti súdov v prípadoch obzvlášť náročných konkurzných, reštrukturalizačných a preventívnych konaní. Určenie kauzálnej príslušnosti súdov vychádza z analýz a odporúčaní subjektu vybraného Európskou komisiou v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem, ktoré vychádzali z počtu reštrukturalizácií a konkurzov v období rokov 2011 2020 a z počtu dlžníkov v členení podľa veľkosti podniku, a to podľa jednotlivých konkurzných súdov. Na základe uvedených analýz vyššie uvedený subjekt odporúčal upraviť kauzálnu príslušnosť „špecializovaných“ súdov, ktoré by sa mali venovať tejto špecifickej agende. Podľa týchto analýz v závislosti od rozdelenia okresov na základe geografického rozloženia a priradenia váh dôležitosti skúmaných atribútov (počet konaní otvorených viac ako 5 rokov, počet sudcov, stabilita súdov, počet vyšších súdnych úradníkov, percentuálny podiel podnikov v kraji, vzdialenosť z okresných miest) mali najvyššie skóre práve vybrané okresné súdy, ktoré sa navrhujú ako kauzálne príslušné pre tieto konania.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája 2022 vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré nevyhnutne potrebné na to, aby bolo možné v dostatočnom časovom predstihu zabezpečiť naplnenie oddielu špeciálnych správcov v zozname správcov, a aby bolo

3

možné následne týchto správcov ustanoviť do funkcie v príslušných konaniach. Účinnosť čl. I, čl. II, čl. III, čl. IV, čl. V bodov 1 3, 5 a 6, čl. VII, čl. VIII a čl. IX bodov 1 10, 15 28, 30 49, § 51 v bode 51 a bod 52 sa navrhuje od 17. júla 2022, a to vzhľadom transpozičnú lehotu a vzhľadom na dostatočnú legisvakačnú dobu.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)

Termín začiatku a ukončenia PPK

Júl – august 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

September 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Členské štáty Európskej únie sa podujali spoločne zaviesť všeobecné rámce procesov zameraných na riešenie podnikov v ťažkostiach, ktoré by mali predovšetkým umožniť dlžníkom (podnikateľom) účinne reštrukturalizovať v počiatočnom štádiu a zabrániť tak úpadku, a to Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“).

V právnom poriadku Slovenskej republiky bolo možné riešiť hroziaci úpadok len reštrukturalizáciou podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), pričom právna úprava reštrukturalizácie nezodpovedala ustanoveniam smernice, ktoré vyžadovali upraviť pomerne jasné a striktné pravidlá týkajúce sa riešenia hroziaceho úpadku podnikateľských subjektov, vrátane pravidiel tzv. prerušenia jednotlivých konaní. V tejto súvislosti sa preto navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v samostatnom právnom predpise a bezprostredne s tým súvisiace zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. Rovnako tak právna úprava obsiahnutá v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) nezodpovedala požiadavkám smernice na zvýšenie odbornosti a nezávislosti správcov. Okrem uvedeného v oblasti právnej úpravy výkonu dohľadu nad činnosťou správcov Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky boli identifikované viaceré aplikačné problémy, ktoré súčasne navrhovaná právna úprava rieši, najmä nedostatočná právna úprava dohľadu prešetrovaním písomných podnetov.

Pri riešení problematiky transpozície smernice súčasne vyplynula potreba riešenia súvisiacich otázok v Obchodnom zákonníku (definícia spoločnosti v kríze), v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 zb.“) týkajúcich sa súdnych poplatkov za vedenie preventívneho konania a za vedenie konkurzného konania a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov a zavedenia nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky a zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s odporúčaniami sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

5

3.Ciele a výsledný stav

V súlade so základnými cieľmi smernice sa navrhuje nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Okrem uvedeného návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona č. 71/1992 Zb. V tejto súvislosti dochádza k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa zavádza nová domnienka platobnej schopnosti dlžníka, a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie sú spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, a ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaniach, a aj v preventívnych konaniach. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z., zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rovnako k zmenám v zákone č. 145/1995 Z. z., pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

4.Dotknuté subjekty

Právnické osoby, fyzické osoby, správcovia, štát

5.Alternatívne riešenia

Vzhľadom na rozsiahlosť a náročnosť úprav v dotknutej oblasti Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) iniciovalo získanie podpory na úrovni Európskej komisie. Na základe uvedeného Slovenská republika v rámci Programu pre podporu štrukturálnych reforiem z Generálneho riaditeľstva pre podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie získala rozsiahlu podporu na analýzu prijatia zmien v oblasti preventívnej reštrukturalizácie, prostriedkov zvýšenia efektívnosti insolvenčného konania vo všeobecnosti, ako i pre včasné nástroje varovania pre podnikateľov. Na základe tejto podpory Európska komisia vybrala subjekt PWC Slovensko, ktorý realizoval uvedené činnosti, vrátane vykonávania konzultácií so Slovenskou bankovou asociáciou, súdmi a správcami za súčinnosti ministerstva, pričom návrh zákona je výsledkom tejto činnosti.

Na základe odporúčaní, ktoré boli predostreté vybraným subjektom, ktorý posudzoval vhodnosť novelizácie

6

zákona č. 7/2005 Z. z. v časti reštrukturalizácie tak, aby táto zodpovedala požiadavkám smernice alebo alternatívne prijatie nového právneho predpisu upravujúceho osobitne riešenie hroziaceho úpadku, bolo vyhovené odporúčaniu k prijatiu osobitného „nového“ právneho predpisu z dôvodu, že pri prijatí tohto nového právneho predpisu sa komplexne upraví riešenie hroziaceho úpadku v súlade s požiadavkami smernice, čo je považované za najvhodnejšie riešenie danej problematiky. Právna úprava reštrukturalizácie v zákone č. 7/2005 Z. z. má byť podľa odporúčaní určená pre riešenie výlučne úpadku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov v súvislosti s novou právnou úpravou konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, ktorej úprava je nutná v súvislosti s novou právnou úpravou platobnej neschopnosti a domnienky platobnej schopnosti dlžníka alternatívne vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o medzere krytia a spôsobe určenia platobnej neschopnosti, predlženia, hroziaceho úpadku a hroziacej platobnej neschopnosti

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti s elektronizáciou prihlasovania pohľadávok a podania

návrhov a ostatnými navrhovanými zmenami v návrhu zákona.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o Kancelárskom poriadku pre správcov, ktorej úprava je nevyhnutná v súvislosti so zmenou aktuálnej právnej úpravy.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. .../2022 o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá má upraviť

a) podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,

b) prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,

c) podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,

d) podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,

e) podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie,

f) podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi,

g) podrobnosti o činnosti veriteľského výboru.

Návrh vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii, ktorá upraviť podrobnosti o špeciálnej správcovskej skúške a špeciálnej komisii alternatívne novelizácia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 291/2005 Z. z. o vzdelávacom poriadku správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie.

7.Transpozícia práva EÚ

Navrhovaná právna úprava prekračuje minimálne požiadavky transpozície smernice tým, že dochádza k transpozícii ustanovení smernice, ktorých transpozícia je pre členský štát dobrovoľná.

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účinnosti a účelnosti návrhu zákona bude dochádzať každoročne v súvislosti so zberom údajov o reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaniach k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.

V rámci preskúmania účelnosti sa bude preskúmavať najmä počet reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a ich ukončenie, priemerná dĺžka jednotlivých konaní, výsledok uvedených konaní podľa spôsobu ukončenia, veľkosť dlžníkov, ktorí právnickými osobami, v rámci oddlženia rozdelenie konaní podľa dlžníka, t. j. či ide o fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

7

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu, pričom vplyvy zhodnotené v jednotlivých analýzach k doložke vplyvov. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet, na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy jednoznačným spôsobom na obdobie nasledujúcich štyroch rokov, nakoľko na tieto vplyvy dopad aj množstvo rôznorodých skutočností, ktoré nie je možné odhadnúť, napr. správanie sa podnikateľských subjektov a aj správcov vzhľadom na novú právnu úpravu, využitie preventívnych konaní, uplatňovanie práva podať námietku zaujatosti a pod. Aj napriek tomu bolo vykonané vyčíslenie vplyvov aspoň v rozsahu, ktorý bol možný (aj s prípadnými odhadmi).

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Alena Hambáleková

Sekcia legislatívy občianskeho a obchodného práva

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Tel.: 02/ 888 91 117

Mail:

alena.hambalekova@justice.sk

 

12.Zdroje

Informačné systémy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 144/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie bodu 9. Doložky vybraných vplyvov a vyznačenie, či sa uplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

K dotknutým subjektom, ktoré ovplyvní schválenie predloženého materiálu patria okrem iného „fyzické osoby“. Zároveň predkladateľ uvádza, že základným cieľom návrhu zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka, čím by sa súčasne malo „zabrániť strate pracovných miest“. Ďalej návrh

8

zákona definuje viaceré reštrukturalizačné opatrenia, medzi inými aj „reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, najmä prepustenie zamestnancov, prijatie nových zamestnancov alebo úprava pracovnoprávnych vzťahov najmä pracovného času, pracovnej náplne, druhu práce“. Zároveň návrh počíta aj s výberom „odborníkov pre vykonávanie správcovskej činnosti“.

Na základe vyššie uvádzaného sa Komisia domnieva, že predložený materiál zakladá sociálne vplyvy, ktoré je potrebné označiť v bode 9. Doložky vybraných vplyvov a vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov.

Vyhodnotenie:

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkami Komisie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny aj negatívny, rozpočtovo nezabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V analýze vplyvov je v tabuľke č. 1 kvantifikovaný negatívny vplyv v sume 79 340 eur na rok 2022 (príprava nových elektronických formulárov a úprav IT systémov), ktorý nie je zabezpečený v rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR.

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet

Vyhodnotenie:

Pripomienka bola akceptovaná aj na základe rozporových konaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, pričom došlo k dopracovaniu analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy aj na základe požiadavky Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení (opise regulácie) č. 1 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.

Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu

napr. na 100 € výťažku zo speňaženého majetku.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 3 a opatrení č. 4 použiť na kvantifikáciu modelový príklad.

Odôvodnenie: Náklady na podnikateľské prostredie je možné kvantifikovať na základe modelového príkladu na

1 podnikateľský subjekt.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.2 pri opatrení č. 6 a č. 7 objasniť spôsob výpočtu.

Odôvodnenie: Predkladateľ v časti pre doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov popísal len to, ako

kvantifikoval počet dotknutých subjektov, ale nepopísal spôsob výpočtu nákladov.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1.1 a 3.1.2 identifikovať a kvantifikovať všetky administratívne vplyvy, ktoré návrh zákona ukladá. V prípade, ak nie je možné kvantifikovať vplyvy jednoznačne, Komisia žiada predkladateľa použiť modelový príklad.

Odôvodnenie: Predkladateľ v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie nezahrnul niektoré administratívne

náklady, ako napr.:

-Informatívna povinnosť dlžníka voči veriteľom pri využití služieb poradcu a pri každej zmene poradcu, ako aj o jeho odmene;

-Návrh dlžníka o využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie;

-Podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany;

-Informačná povinnosť správcu pri zisťovaní dôvodov pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácií;

-Povinnosť správcu preskúmať zodpovednosť štatutárneho orgánu, úkonov dlžníka, ktoré mohli spôsobiť úpadok dlžníka;

-Poskytovanie súčinnosti dlžníka správcovi pri výkone činnosti vo verejnej preventívnej reštrukturalizácií

-a ďalšie.

Vyhodnotenie:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola doplnená v súlade s pripomienkami Komisie.

K sociálnym vplyvom

Je potrebné vypracovať separátnu Analýzu sociálnych vplyvov a komisia predovšetkým odporúča zhodnotiť vplyvy na hospodárenie domácnosti dotknutých fyzických osôb v bode 4.1 - vplyvy na zamestnanosť a na trh

9

práce v bode 4.4 - prípadne aj v bode 4.2 – vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Vyhodnotenie:

Analýzy sociálnych vplyvov bola dopracovaná v súlade s pripomienkami Komisie.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

V bode 6.1. pri novej elektronickej službe ks_340610 je nutné uviesť presný názov tak, ako je uvedený/zapísaný v MetaIS.

Vyhodnotenie:

Analýza vplyvov na informatizáciou spoločnosti bola opravená v súlade s pripomienkou Komisie a následne aj v súlade s uplatnenými pripomienkami v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 144_2/2021 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V časti 2. „Definovanie problému“ doložky vybraných vplyvov je v predposlednej vete nesprávny slovosled. Správne má byť uvedené “.... týkajúce sa ročných správnych poplatkov správcov.“

Vyhodnotenie:

Doložka vybraných vplyvov bola upravená v súlade s pripomienkou Komisie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V rámci MPK MF SR uplatnilo nasledovnú zásadnú pripomienku „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiadame zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet a v tomto zmysle prepracovať doložku a analýzu vplyvov na rozpočet. Predmetné konštatovanie je potrebné uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.“ Analýza vplyvov je prepracovaná tak, že vplyv na kapitolu MS SR je rozpočtovo krytý a po MPK bol doplnený vplyv na kapitolu MF SR, ktorý je v analýze uvádzaný ako krytý, čo Komisia berie na vedomie. Konštatovanie, ktoré MF SR žiadalo uviesť v časti 2.1.1. analýzy vplyvov však uvedené nie je.

V nadväznosti na tvrdenie z doložky vybraných vplyvov z časti 10. Poznámky, že „vzhľadom na to, že ide o novú právnu úpravu, ako aj vzhľadom na absenciu niektorých údajov, nebolo možné vyčísliť všetky vplyvy na rozpočet“, Komisia naďalej zásadne žiada v analýze vplyvov v časti 2.1.1. uviesť konštatovanie, že „Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet“.

Vyhodnotenie:

Požadované konštatovanie bolo doplnené v časti 2.1.1. analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

10

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

A

ks_340609

Podávanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s možnosťou podania návrhu na poskytnutie dočasnej ochrany

4

A

ks_340610

Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom - nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu

4

A

ks_ 340611

Návrh dlžníka na potvrdenie plánu súdom

4

B

ks_ 339296

Podávanie návrhu na predĺženie dočasnej ochrany

4

B

ks_339049

Podávanie žiadosti o ukončenie dočasnej ochrany podnikateľa

4

B

sluzba_egov_7850

Podávanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

4

B

ks_339278

Podávanie návrhu na vyhlásenie malého konkurzu

4

B

ks_186518

Podávanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

ks_186519

Podávanie návrhu na oddlženie

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

isvs_8257

Register správcov

Nie

B

isvs_239

Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS)

Áno

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_255

Informačný systém súdov – Súdny manažment

Nie

B

isvs_5840

Informačný systém registra úpadcov

Nie

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

Nie

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

X

11

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Preventívne konania konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a konanie o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii

Riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby verejnou preventívnou reštrukturalizáciou alebo neverejnou preventívnou reštrukturalizáciou. Riešenie úpadku právnickej osoby, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Áno

Nie

V rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii bude z pohľadu užívateľa zabezpečené vo väčšej miere konanie v elektronickej podobe. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany či žiadosti o jej ukončenie bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade podania kvalifikovaného podnetu z hľadiska zabezpečenia čo najširšieho prístupu všetkých veriteľov a možných subjektov sa výslovne neupravuje forma tohto podnetu, čo však nevylučuje jeho podanie v elektronickej podobe.

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

V rámci konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, zo samotného účelu neverejnej preventívnej reštrukturalizácie, toto konanie je koncipované ako interné konanie, do ktorého vstupuje súd v minimálnej miere.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

V konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii - koncept plánu a prílohy:

- zoznam veriteľov,

- zoznam majetku so stanovením hodnôt,

- zoznam ručiteľov a iných garantov,

- zoznam spriaznených osôb,

- zoznam úkonov so spriaznenými osobami za

posledné tri roky,

- zoznam zamestnancov,

- analýza hroziaceho úpadku,

- analýza najlepšieho záujmu veriteľov,

- analýzy pravidla relatívnej priority,

- analýzy životaschopnosti.

Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím vyjadria súhlas veritelia.

V prípade návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie s dočasnou ochranou dlžník prikladá aj

12

- priebežná účtovná závierka k rozhodnému dňu nie staršia ako 60 dní a

- súhlas veriteľov nie starší ako 30 dní pred

podaním návrhu.

O predĺženie dočasnej ochrany je možné požiadať len so súhlasom veriteľského výboru.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

V prípade navrhovaného procesu, ide o aktuálne údaje o stave a o životaschopnosti podniku, ktoré právnická osoba vypracováva ku konkrétnemu dátumu, a ktoré nie sú vedené v iných evidenciách.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Zoznam správcov sa upravuje o oddiel špeciálnych správcov pre špecifické konkurzné a reštrukturalizačné konanie a pre konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Čerpanie zverejnených údajov v Obchodnom vestníku.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z .z. o e-Governmente?

Áno

Nie

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Bezpredmetné.

13

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

131 766

0

0

v tom:

MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR

0

79 340

0

0

MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR

0

52 426

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

131 766

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

131 766

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

131 766

0

0

v tom:

MS SR/0EK0C - IT financované zo ŠR – MS SR

0

79 340

0

0

MF SR/0EK0D - IT financované zo ŠR – MF SR

0

52 426

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

14

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky v súvislosti so zabezpečením zmien vyplývajúcich z návrhu zákona a vytvorením nových formulárov budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MS SR.

Finančné prostriedky na úpravu informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (kapitola MF SR organizácia FR SR) budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR.

Všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z návrhu zákona žiada Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov zabezpečiť v jednotlivých rokoch v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona zavádza novú právnu úpravu riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktorým sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia. Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Na dosiahnutie tohto účelu sa navrhuje upraviť aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný. Návrhom zákona súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Z preventívnej reštrukturalizácie vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“).

Okrem uvedeného, návrh zákona upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.

Väčšinu úkonov v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie bude realizovať dlžník elektronickou formou. Podanie návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, podanie žiadosti o predĺženie dočasnej ochrany alebo žiadosti o jej ukončenie, podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu (prípadne aj podanie návrhu na potvrdenie verejného plánu spolu s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu) bude možné podať prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. V prípade tzv. kvalifikovaného podnetu sa neupravuje jeho forma. Podľa návrhu zákona sa údaje o dlžníkovi a informácia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii a o jej skončení, o poskytnutí alebo predĺžení dočasnej ochrany, ako aj o jej zániku, vrátane zákonom ustanovených dokumentov, ako je zoznam veriteľov, súhlas veriteľov s poskytnutím

15

dočasnej ochrany, budú zverejňovať v Obchodnom vestníku.

V súlade so základnými cieľmi smernice a v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou riešenia hroziaceho úpadku jedným z preventívnych konaní dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa upravuje povinnosť uhrádzať ich nároky pomerne (nemôže dochádzať k zvýhodňovaniu akéhokoľvek veriteľa), virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok. V súlade s požiadavkami smernice s cieľom odstrániť prekážky na ďalšie podnikanie sa výslovne zavádza možnosť dlžníka, ktorý bol oddlžený, pokračovať vo výkone podnikateľskej činnosti alebo získať živnosť. Súčasne dochádza k potrebným zmenám pri úprave súdnych poplatkov. Je potrebné uviesť, že akékoľvek iné návrhy, oznámenia alebo žiadosti adresované súdu v preventívnom konaní oslobodené od úhrady súdneho poplatku, pokiaľ nie spoplatnené v súvislosti s iným konaním.

Nová právna úprava v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) rieši zvýšené požiadavky na odbornosť a nezávislosti správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach. Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov menovať minister spravodlivosti. K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky. Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. a rovnako k zmenám v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom vo väčšine dotknutých predpisov súčasne dochádza aj k zmenám, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.

V súlade s odporúčaniami a znením smernice sa taktiež zavádza kauzálna príslušnosť súdov, ktoré majú riešiť obzvlášť náročné prípady konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v Civilnom sporovom poriadku, pričom určenie kauzálnej príslušnosti súdov v prípade preventívnych konaní je obsiahnuté v čl. I návrhu zákona.

Návrh bude implementovať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

16

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Predmetný návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti so zabezpečením zmien a vytvorením nových formulárov, ktoré majú byť používané v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a v konaní neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, ako aj v konaniach podľa zákona č. 7/2005 Z. z. (konkurz, malý konkurz, reštrukturalizácia oddlženie).

Za týmto účelom sa vytvárajú nové interaktívne elektronické formuláre návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, návrhu na potvrdenie plánu súdom, návrhu na potvrdenie plánu súdom s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu a návrhu na potvrdenie plánu súdom alebo sa menia existujúce interaktívne elektronické formuláre, ktoré štruktúrou vychádzajú z existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu, prípadne ide o zmeny v návrhoch na vyhlásenie konkurzu, vyhlásenie malého konkurzu alebo povolenie reštrukturalizácie. V súvislosti so zavedením novej právnej úpravy dochádza však aj k viacerým dopadom na informačné systémy v správe Ministerstva spravodlivosti SR, najmä z dôvodu zabezpečenia zverejňovania potrebných informácií, zberu nevyhnutných údajov v súlade s ustanoveniami smernice, vytvorením nového oddielu v zozname správcov, z dôvodu spracovania podaní a preberania údajov z nich v informačnom systéme súdov (Súdnom manažmente), ako aj z dôvodu potrebného nasadenia jednotlivých zmien v jednotlivých informačných systémoch v správe Ministerstva spravodlivosti SR, čo vplyv na Informačný systém súdov Súdny manažment (isvs_255), Informačný systém registra úpadcov (isvs_5840), na Internetové služby rezortu spravodlivosti (IS RS) isvs_239, na register správcov (isvs_8257) a na Informačný systém Obchodného vestníka (isvs 9771).

Celkový negatívny dopad na rozpočet verejnej správy je podľa analýzy dodávateľov vo výške 66 116 eur bez DPH, to je 79 340 eur s DPH. Počet človekodní bol vyčíslený na celkovú hodnotu 157,5.

Finančný vplyv návrhu zákona na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR bol vyčíslený vo výške 52 426 eur, ktorý súvisí s úpravami informačného systému Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD). V ISFS-SD je potrebné zapracovať funkcionalitu spracovania elektronického formulára prihlášky v konkurze, reštrukturalizácii a oddĺžení prostredníctvom na to určeného formulára zverejneného v informačnom systéme registra úpadcov. Prácnosť úpravy ISFS-SD bola vyčíslená na 68 človekodní.

Predmetný návrh zákona bude mať aj pozitívny vplyv na rozpočet kapitoly Všeobecná pokladničná správa v oblasti príjmov, nakoľko dochádza k:

a) zmene súdneho poplatku za konkurzné konanie tak, že súdny poplatok bude predstavovať 1 % z každého výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do súpisu majetku vo všeobecnej

17

podstate najviac 33 193,50 eur a 05 % z výťažku v oddelenej podstate najviac 33 193,50 eur,

b) zmene súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022, ktorá sa navrhuje vo výške 500 eur,

c) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,

d) zvýšeniu správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) zo 165,50 eur na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022,

e) zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky vo výške 5 000 eur.

Ide však o príjmy, ktoré nie je možné vopred presne kvantifikovať, preto nie je v tabuľkovej časti uvedená žiadna suma. Rovnako, ako je možné očakávať navýšenie príjmov, je možné očakávať aj čiastočné zníženie príjmov. V zmysle uvedeného uvádzame nižšie, tam kde je to možné, bližšie informácie k odhadovanému zvýšenia príjmov.

a) Zmenu súdneho poplatku za konkurzné konanie nie je možné vyčísliť a to ani odhadom, nakoľko jej určenie závisí od množstva rôznorodých faktorov (nápad vecí, dosiahnutie výťažku, spôsob ukončenia konkurzu, počty zrušených konkurzov, činnosť správcu atď.), ktoré nie sú Ministerstvu spravodlivosti SR známe, resp. údaje potrebné pre vyčíslenie nie sú dostupné.

b) súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti v insolvenčnom konaní a preventívnom konaní s účinnosťou od 17. júla 2022 bude predstavovať sumu vo výške 500 eur. Celkový dopad na rozpočet na nasledujúce roky nie je možné vyčísliť ani odhadom z dostupných informácií a údajov, ktorými Ministerstvo spravodlivosti SR disponuje.

c) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu fyzickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 200 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov fyzických osôb 740 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 148 000 eur ročne.

d) Zvýšenie správneho poplatku (ročný poplatok správcu právnickej osoby za každý, aj neskončený rok trvania zápisu v zozname správcov) na 400 eur s účinnosťou od 17. júla 2022, pri aktuálnom počte správcov právnických osôb 109 predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 43 600 eur ročne.

e) Zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky nie je možné vyčísliť ani odhadom, nakoľko nie je možné odhadnúť záujem o jej vykonanie.

Vo vzťahu k vyčísleniu príjmov do štátneho rozpočtu v dôsledku zvýšenia ročného poplatku správcov je nutné uviesť, že tento výpočet je vykonaný len na základe aktuálnych údajov a aktuálneho počtu správcov v zozname správcov. V súčasnosti nie je reálne možné odhadnúť počty správcov v zozname správcov na najbližšie štyri roky a to vzhľadom na novú právnu úpravu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí pokles správcov v zozname správcov vzhľadom na striktnejšiu právnu úpravu, pri čom súčasne nie je možné odhadnúť, v akom rozsahu sa na druhej strane rozšíri okruh správcov o tzv. špeciálnych správcov.

18

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

19

Tabuľka č. 4

Ministerstvo spravodlivosti SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

79 340

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 711

79 340

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

79 340

0

0

20

Tabuľka č. 4

Ministerstvo financií SR

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

52 426

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 - 718

52 426

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

52 426

0

0

21

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

23

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Okrem uvedeného návrh zákona predpokladá v rámci preventívneho konania účasť poradcu a správcu, ktorý by mal byť zapísaný v novozriaďovanom oddiele zoznamu správcov oddiel špeciálnych správcov, a ktorý vykonávať funkciu aj v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva EÚ umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.

Všetky reštrukturalizačné opatrenia, vrátane úpravy účasti poradcu a tzv. špeciálneho správcu, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sú opatreniami, ktoré spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k účasti poradcu a správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov je potrebné uviesť, že v tomto prípade môže dôjsť k zvýšeniu príjmov tých poradcov alebo správcov, ktorí budú vykonávať svoju funkciu v rámci preventívneho konania alebo v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, čo však závisí od výberu a splnenia tak kvalifikačných a iných predpokladov na výkon tej ktorej funkcie. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v príslušných konaniach; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).

c)

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú

24

známe.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. Súčasne sa v súlade s požiadavkami práva umožňuje fyzickým osobám, ktoré boli oddlžené, prevádzkovať živnosť.

Všetky reštrukturalizačné opatrenia, ako aj úpravy možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení opatreniami, ktoré spôsobilé zvýšiť príjem domácností. V prípade reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „pozitívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k zachovaniu alebo otvoreniu nových pracovných miest v rámci podniku alebo v rámci reštrukturalizácie majetku dlžníka a teda aj možnosti zachovania existujúceho príjmu domácnosti zamestnanca takéhoto podniku (prípadne jeho zvýšeniu) alebo možnosti získania zamestnania. Vo vzťahu k úprave možnosti prevádzkovania živnosti po oddlžení sa predpokladá zvýšenie príjmu domácnosti fyzickej osoby, ktorá bola oddlžená a začne prevádzkovať živnosť.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré pozitívne ovplyvní príjem týchto domácností; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia splnia zákonné a iné predpoklady pre výkon funkcie poradcu alebo správcu zapísaného v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov a túto funkciu budú vykonávať v dotknutých konanich; všetky domácnosti, ktorých člen/členovia budú oddlžení a následne začnú prevádzkovať živnosť (úspešne).

i)

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

k)

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby – dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní

25

príjem týchto domácností.

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

e)

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Cieľom predkladaného návrhu zákona je riešenie situácie podnikateľa (právnickej osoby), ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní a tým mu poskytnúť priestor na preventívnu reštrukturalizáciu, v rámci ktorej je možné využiť viaceré „reštrukturalizačné opatrenia“, ktoré vhodné, potrebné a majú viesť k odstráneniu hrozby úpadku alebo úpadku. Medzi tieto opatrenia sa zaraďuje aj reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku, ako vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania. V rámci reštrukturalizácie ľudských zdrojov v rámci preventívneho konania totiž môže dôjsť k „negatívnej reštrukturalizácii“ ľudských zdrojov, kedy môže dôjsť k prepusteniu zamestnancov alebo inej úprave pracovnoprávnych podmienok, ktoré spôsobilé znížiť príjem domácnosti, ak dôjde napr. k strate pracovného miesta v dôsledku preventívnej reštrukturalizácie alebo k zníženiu príjmu zamestnanca takejto právnickej osoby.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetky domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, ktorých člen/členovia zamestnancami právnickej osoby dlžníka, ktorý využije možnosť realizácie preventívneho konania podľa návrhu zákona, ak sa v rámci preventívneho konania dospeje k záveru, že súčasťou verejného alebo neverejného plánu bude vykonaná reštrukturalizácia ľudských zdrojov alebo prijaté iné reštrukturalizačné opatrenie, ktoré negatívne ovplyvní príjem týchto domácností.

i)

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nie je možné kvantifikovať.

k)

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné kvantifikovať vzhľadom na to, že takáto kvantifikácia závisí od množstva rôznych a rôznorodých skutočností a faktorov, ktoré v súčasnosti nie sú známe.

26

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný návrh zákona môže mať všeobecný pozitívny ako aj negatívny vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám všeobecne, nakoľko predpokladá tak zvýšenie príjmov domácnosti ako aj zníženie (v závislosti od prijatia, obsahu a rozsahu konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania).

Okrem uvedeného sa predpokladá pozitívny vplyv aj na trh práce, nakoľko navrhovaná právna úprava môže umožniť zachovanie alebo vznik nových pracovných miesť, vznik nových samostatne zárobkovo činných osôb, prípade výkon funkcie poradcu alebo správcu (špeciálneho) v rámci preventívneho konania.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Navrhovaná právna úprava môže mať pozitívny, avšak aj negatívny vplyv na zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, najmä v súvislosti s prijatím konkrétnych reštrukturalizačných opatrení v rámci preventívneho konania, ak toto konanie bude podnikateľom (právnickou osobou) využité ide o návrhové konanie (dobrovoľné). Okrem uvedeného sa predpokladá aj pozitívny vplyv v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť u osôb, ktoré boli oddlžené.

27

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Predkladaný návrh zákona plne rešpektuje princíp rovnakého zaobchádzania.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

28

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Navrhovaná právna úprava práve môže ovplyvniť dopyt po práci v súvislosti s pozitívnymi vplyvmi reštrukturalizačných opatrení, v súvislosti s výkonom funkcie poradcu a správcu v preventívnom konaní, prípadne v obzvlášť náročných konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, a rovnako tak aj v súvislosti s možnosťou prevádzkovať živnosť oddlženej osoby.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Navrhovaná právna úprava bude mať dosah na fungovanie trhu práce (pozitívny a čiastočne aj negatívny vplyv, avšak v menšom rozsahu). Základným cieľom návrhu zákona je realizácia preventívnej reštrukturalizácie podniku (právnickej osoby), ktorá je v hroziacom úpadku a tým predísť hroziacemu úpadku alebo dokonca úpadku a teda aj výraznej strate pracovných miest. V rámci reštrukturalizácie môže dôjsť k takým reštrukturalizačným opatreniam v oblasti ľudských zdrojov, ktoré v prípade väčších zamestnávateľov môžu ovplyvniť fungovanie trhu práce, dopyt po práci, ovplyvniť úroveň miezd, prípadne aj pozitívne vplývať na nezamestnanosť. Uvedené však závisí od rôznych rôznorodých faktorov a skutočností, ktoré nie je možné aktuálne zosumarizovať, pričom tieto dopady primárne závisia od rozhodnutia podnikateľa využiť inštitút preventívneho konania (ide o dobrovoľné konanie) a od následného priebehu preventívneho konania ako aj od rozsahu a obsahu prijatých reštrukturalizačných opatrení. Trh práce môže byť ovplyvnený aj vznikom funkcie poradcu a správcu zapísaného v oddiele špeciálnych správcov, ako aj zavedením možnosti vykonávať živnosť po oddlžení, a to len pozitívne.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy v posudzovanej oblasti.

29

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.

Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

Čl. 49 až 51, čl. 53, čl. 63, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení,

(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. L 172, 26.6.2019), gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

(gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky).

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety),

bezpredmetné.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

17. júla 2022 podľa čl. 34 ods. 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019)

17. júla 2024 – súlad s čl. 28 písm. a), b) a c)

30

17. júla 2026 – súlad s čl. 28 písm. d)

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy,

- bezpredmetné

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav,

- bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a) úplne.

31

B. Osobitná časť

K čl. I

§ 1

Návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20. júna 2019 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii) (ďalej len ,,smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky. V súvislosti s transpozíciou smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádzajú niektoré nástroje na riešenie hroziaceho úpadku, ktorý nastal v dôsledku hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Vymedzenie hroziaceho úpadku, ako aj hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka a domnienky jeho platobnej schopnosti, vrátane hmotnoprávnej úpravy povinností dlžníka v situácii hroziaceho úpadku je predmetom zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) a príslušných vykonávacích predpisov.

V podmienkach Slovenskej republiky ide o úplne novú právnu oblasť, keďže doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok spomínali, avšak jeho riešenie nijako systematicky neupravovali. V súlade s cieľmi smernice sa preto zavádzajú nástroje riešenia hroziaceho úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou, ktorými verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Tento zákon tak upravuje procesné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť v prípade, ak sa dlžník rozhodne riešiť svoju situáciu hroziaceho úpadku, ktorý nastal z dôvodu jeho hroziacej platobnej neschopnosti, pričom tieto pravidlá sa uplatňujú v závislosti od druhu preventívneho konania.

V súlade so základným cieľom a účelom smernice sa tak navrhuje nová právna úprava riešenia hroziaceho úpadku v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu (likvidačnému konaniu). Základným cieľom zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou v súlade s ustanoveniami smernice. Okrem uvedeného sa týmto zákonom umožňuje prostredníctvom verejnej preventívnej reštrukturalizácie riešiť aj úpadok dlžníka, ak úpadok nastal z dôvodu jeho platobnej neschopnosti počas prebiehajúcej verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Riešenie hroziaceho úpadku zákonom sa nevzťahuje na riešenie hroziaceho úpadku právnickej osoby, ktorá je vylúčená z pôsobnosti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Vylúčenie týchto subjektov je odôvodnené najmä existujúcou osobitnou právnou úpravou dohľadu a riešenia krízových situácií týchto osobitných

32

subjektov. Vylúčenie, ak ide o večné subjekty práva (napr. štát), môže byť absolútne alebo relatívne, a to pokiaľ ide o subjekty, ktorých úpadok resp. hroziaci úpadok podlieha osobitným pravidlám riešenia (napr. banka).

§ 2

Ustanovenie definuje jednotlivé pojmy na účely tohto zákona.

Medzi jednotlivými pojmami sa vymedzujú aj pojmy ako drobný veriteľ, malý veriteľ, relevantný veriteľ a významný veriteľ, pričom na určenie postavenia konkrétneho veriteľa v rámci preventívneho konania je rozhodujúci stav v čase začatia preventívneho konania, t. j. v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „návrh“) alebo v čase oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu. Vymedzenie jednotlivých pojmov čerpá zásadne inšpiráciu najmä zo všeobecného predpisu o konkurznom konaní.

§ 3

S cieľom podporiť efektívne riešenie hroziaceho úpadku je dôležité zaistiť, aby štatutárne orgány dlžníka neboli odrádzané od vykonania primeraného obchodného úsudku a v prípade finančných ťažkostí mohli prijať potrebné a primerané opatrenia, napríklad vyhľadať profesionálne poradenstvo vrátane poradenstva v oblasti reštrukturalizácie a platobnej neschopnosti. Na tento účel sa v zákone č. 7/2005 Z. z. vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom. Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná ,a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Pri výbere poradcu je dlžník povinný zvážiť a určiť také kritériá výberu poradcu, ktoré zabezpečia výber vhodného poradcu spôsobilého reálne napomôcť riešeniu situácie dlžníka vzhľadom na jeho odborné vedomosti, skúsenosti a organizačné zázemie vo vzťahu k veľkosti dlžníka a rozsahu jeho problémov, ako aj vzhľadom na iné podstatné skutočnosti ovplyvňujúce výber poradcu.

Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany. Uvedená povinnosť svoje opodstatnenie z dôvodu, že ak dlžník nezískal tento súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany, je možné predpokladať, že veritelia buď nesúhlasia s riešením situácie dlžníka verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, alebo nemajú dostatočné informácie o situácii dlžníka, prípadne tieto informácie nehodnoverné, resp. veritelia nemajú dôveru v „poctivý zámer“ dlžníka na riešení svojej situácie. Poradca by mal v takejto situácii odstrániť pochybnosti veriteľov a zabezpečiť transparentnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu.

Transparentnosť výberu poradcov je taktiež zabezpečená prostredníctvom odporúčaní a výhrad relevantných veriteľov, keďže sa očakáva aktívna spolupráca dlžníka s veriteľmi pri výbere poradcu. Všetky výhrady a odporúčania veriteľov je dlžník povinný dôkladne zvážiť tak, aby ich neakceptovanie nebolo prekážkou dosiahnutia rýchleho a efektívneho preventívneho konania. Okrem uvedeného dlžník informatívnu povinnosť voči veriteľom, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a voči veriteľskému výboru pri každej zmene poradcu.

33

Zavádza sa povinnosť dlžníka informovať veriteľov o využití alebo plánovanom využívaní služieb poradcu, ako aj o jeho odmene prostredníctvom konceptu plánu a následne musí byť táto informácia súčasťou verejného plánu. Dlžník je preto povinný v koncepte plánu ako aj vo verejnom pláne vymedziť všetky skutočnosti týkajúce sa poradcu a jeho odmeny.

V rámci preventívneho konania poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania. Výpočet základných úloh, ktoré by mal poradca plniť v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie vymedzené demonštratívne, pričom konkrétne úlohy a povinnosti poradcu závisia od obsahu záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý s dlžníkom tento poradca uzatvára. Všetky povinnosti a úlohy poradcu by tak mali byť jednoznačným spôsobom určené a vymedzené v zmluve (písomnej), ktorú poradca uzatvára s dlžníkom, pričom všetky práva a povinnosti, ako aj niektoré právne následky tohto záväzkovoprávneho vzťahu predmetom hmotnoprávnej úpravy vymedzenej v Obchodnom zákonníku v závislosti od druhu zmluvy, ktorú medzi sebou poradca s dlžníkom.

Rovnako sa upravujú základné povinnosti poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, a to najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu (rozsah poistného krytia je ponechaný na úvahu dlžníka, prípadne odporúčanie veriteľov). Okrem uvedeného sa zavádza povinnosť poradcu, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, bezodkladne písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak sa o úpadku dlžníka poradca dozvedel v priebehu vykonávania svojej funkcie poradcu v preventívnom konaní. Poradca je tiež povinný sa zúčastniť informatívnej a schvaľovacej schôdze. Osobitne sa zdôrazňuje, že pokiaľ by mal poradca vykonávať činnosti alebo poskytovať služby v rámci riešenia hroziaceho úpadku dlžníka podľa ustanovení tohto zákona, na ktoré osobitné predpisy vyžadujú splnenie určitých zákonných podmienok a predpokladov pre výkon takejto činnosti alebo na poskytovanie konkrétnych služieb, poradca musí tieto podmienky a predpoklady ustanovené osobitnými predpismi spĺňať. Napríklad v prípade, ak by išlo o poskytovanie právnych služieb v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, poradca musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom pre poskytovanie právnych služieb.

§ 4

Upravujú sa niektoré pravidlá pre odmenu poradcu, ktorá by potenciálne mohla ohrozovať uspokojenie veriteľov, ak preventívne konanie nepovedie k vyriešeniu problémov dlžníka. Odmena poradcu je závislá samozrejme od zmluvnej voľnosti. Osobitne sa však upravujú pravidlá, ktoré majú zamedziť dohodám o neprimeranej odmene poradcu a súčasne sa upravujú pravidlá, ktoré zaručujú postavenie poradcu ako nedotknutého veriteľa v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Odmena poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie nepodlieha žiadnemu procesu schvaľovania alebo posudzovania jej primeranosti alebo neprimeranosti. Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie však odmenu poradcu, ako aj úhradu neuhradenej časti odmeny poradcu za jeho činnosť, ktorý vykonal pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená časť odmeny“) schvaľuje veriteľský výbor. Pokiaľ

34

veriteľský výbor schváli odmenu poradcu, ktorá mu patrí za výkon funkcie po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo schváli úhradu neuhradenej časti jeho odmeny, poradca sa v tejto schválenej výške odmeny alebo neuhradenej časti jeho odmeny považuje za nedotknutého veriteľa, a teda dlžník mu je povinný plniť túto schválenú odmenu v dohodnutom rozsahu v dohodnutých termínoch splatnosti. Pokiaľ však veriteľský výbor odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej časti neschváli, táto sa považuje do splnenia verejného plánu za nevymáhateľnú a dlžník ju nesmie plniť. Základným predpokladom pre schválenie odmeny poradcu, prípadne úhrady jej neuhradenej časti je jej primeranosť a to s ohľadom na pomery dlžníka. O neprimeranosti odmeny poradcu je oprávnený rozhodnúť veriteľský výbor a takejto odmene môže odporovať každý veriteľ, pričom režim odporovateľnosti závisí od času jeho aplikácie, t. j. či je využitý počas konkurzu alebo nie (kedy sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka). Za neprimeranú sa však nepovažuje odmena poradcu, ak poradca preukáže jej primeranosť.

Súčasne sa ustanovuje zákonná domnienka primeranosti odmeny poradcu, kedy sa odmena poradcu považuje za primeranú, pokiaľ sa na základe určitých objektívnych skutočností nepreukáže jej neprimeranosť.

§ 5

Upravuje sa aj zodpovednosť poradcu za porušenie zákonných povinností voči dlžníkovi. Ide teda primárne o tzv. internú zodpovednosť. Akékoľvek dohody medzi dlžníkom a poradcom, ktoré (úplne) vylučujú zodpovednosť poradcu zakázané, avšak dohody obmedzujúce zodpovednosť poradcu možné len v prípade, ak schválené veriteľským výborom. Súčasne sa upravuje zodpovednosť poradcu aj externe, t. j. voči veriteľom, avšak len v prípade úmyselného porušenia zákonných povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

§ 6

Štatutárny orgán dlžníka a aj jeho členovia majú v bežných pomeroch dlžníka v zásade dve povinnosti a to postup s odbornou starostlivosťou a potrebnou lojalitou. Tieto povinnosti sa nazývajú tiež fiduciárne povinnosti. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, postup s odbornou starostlivosťou je potrebné zvýrazniť do tej miery, že zahŕňa aj proaktívne konanie. Ak štatutárny orgán dlžníka využije poskytovanú možnosť riešiť svoju situáciu verejnou preventívnou reštrukturalizáciou podľa ustanovení tohto zákona, je povinný poskytovať veriteľom všetky potrebné informácie, najmä informácie o svojej situácii, možnostiach riešenia, aktuálnom stave financií a financovania, aktuálnom stave riešenia hroziaceho úpadku, atď., ktoré nevyhnutné k prijatiu ich rozhodnutí v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie na účely dosiahnutia cieľa sledovaného týmto preventívnym konaním. Vo svojej podstate tak štatutárny orgán dlžníka poskytnúť veriteľom všetky podstatné informácie, ktoré veriteľmi požadované, ako aj tie, ktoré môžu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť rozhodnutie veriteľov pokračovať vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, prípadne prijať iné rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť jej priebeh. Štatutárny orgán teda musí konať a aktívne spolupracovať s veriteľmi na riešení hroziaceho úpadku tak, aby sa predišlo úpadku dlžníka, došlo k včasnej „reštrukturalizácii“ podniku na účely zabezpečenia jeho riadneho fungovania na trhu včas.

Súčasne sa upravujú povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka súvisiace s plnením verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (ďalej len „verejný plán“) alebo neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu (ďalej len „neverejný plán“), kedy je

35

štatutárny orgán povinný presadzovať plnenie verejného plánu alebo neverejného plánu a nesmie realizovať úkony, ktoré spôsobilé zmariť jeho riadne a včasné plnenie. Ide o všeobecnú povinnosť, ktorá zabrániť konaniu, ktoré by bolo v rozpore s účelom verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie v každom jej štádiu, vrátane plnenia potvrdeného verejného plánu alebo neverejného plánu.

V najvšeobecnejšom vyjadrení to znamená, že v rámci riešenia hroziaceho úpadku je potrebné konať v dobrej viere. Keďže ide o právnu povinnosť, ten kto tak nekoná, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.

§ 7

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou (aktívna procesná legitimácia) a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti (aktívna vecná legistimácia). Okrem všeobecných náležitostí musí návrh obsahovať aj osobitné náležitosti, ktoré preukazujú splnenie podmienok a predpokladov pre povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Touto osobitnou náležitosťou je vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

K návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu, ktorý zákonom predpokladané náležitosti a prílohy, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Ak dlžník záujem o poskytnutie dočasnej ochrany, musí k návrhu pripojiť aj súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany. V prípade, ak dlžník k návrhu takýto súhlas nepripojí, uvedené nie je prekážkou pokračovania v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, avšak v tomto prípade musí dlžník preukázať, že na riešení jeho situácie sa podieľa poradca.

Upravuje sa forma a spôsob podania návrhu, ktorý bude možné podať výlučne prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky príslušného súdu, pričom obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je jeho autorizácia podľa ustanovení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Iná forma podania návrhu (osobne, poštou) sa nepripúšťa. Nesplnenie týchto formálnych náležitostí návrhu má za následok, že súd na návrh nebude prihliadať.

§ 8

Koncept plánu je listina, ktorá je obligatórnou prílohou k návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Pri povinnosti jeho predloženia na úvod preventívneho konania ide o významnú koncepčnú zmenu oproti reštrukturalizácii. Pri reštrukturalizácii nemusel mať dlžník podrobnejšiu predstavu o spôsobe riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku. To vytváralo právnu neistotu a tohto dôsledkom boli často veľmi napäté vzťahy. Predkladateľ v úmysle týmto praktikám zamedziť a to aj za cenu, že návrhov na verejnú preventívnu reštrukturalizáciu bude zrejme menej ako návrhov na reštrukturalizáciu pred rokom 2015. Aj ekonomické výsledky dlžníkov, ktorí prešli reštrukturalizáciou v spätnej retrospektívne naznačujú, že formálne úspešná reštrukturalizácia málokedy znamenala ekonomicky úspešnú reštrukturalizáciu, a to najmä v situáciách, ak nedošlo k zásadnejšej zmene personálnej organizácie dlžníka a reštrukturalizačné opatrenia sa viac-menej orientovali na „haircut“ veriteľov.

36

Pri koncepte plánu ide v zásade o „predbežný verejný plán“ vypracovaný dlžníkom, resp. poradcom dlžníka, ktorý v počiatočnom štádiu preventívneho konania informuje o obsahu a smerovaní budúceho verejného plánu, preto koncept plánu musí obsahovať všetky náležitosti verejného plánu. Pokiaľ ide o podrobný plán peňažných tokov, stačí ho v koncepte plánu uviesť na nasledujúce obdobie šiestich mesiacov.

§ 9

Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, prílohy, vyhlásenia, je príslušný súd povinný bezodkladne poučiť dlžníka (navrhovateľa) o týchto nedostatkoch a vyzvať ho na ich odstránenie. Súd súčasne určí dlžníkovi desať dňovú lehotu na odstránenie nedostatkov návrhu, prípadne doloženie príloh alebo potrebných vyhlásení a zároveň ho poučí, že ak nedôjde k odstráneniu vytknutých nedostatkov v určenej lehote, tak súd na takýto návrh nebude prihliadať.

§ 10

Na základe návrhu, ktorý všetky náležitosti ustanovené zákonom, súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, ak je dlžník v hroziacom úpadku v zmysle tohto zákona (t. j. z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti) a neexistujú iné prekážky ustanovené týmto zákonom (napr. nemá poradcu a k návrhu nedoložil súhlas s dočasnou ochranou, existujú prekážky vymedzené v odseku 2, nie je zapísaný v čase podania návrhu v registri partnerov verejného sektora podľa odseku 3 a pod.).

Podľa negatívneho vymedzenia súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, ak existuje predpoklad, že podnik dlžníka nie je životaschopný. Demonštratívnym spôsobom sú vymenované situácie, kedy nemožno predpokladať, že podnik dlžníka je životaschopný, pričom ide o situácie, ktoré vzhľadom na ich charakter formálne indikujú neživotaschopnosť podniku. Toto negatívne vymedzenie v zásade zdôrazňuje nevyhnutnosť riešenia úpadku právnickej osoby konkurzným alebo reštrukturalizačným konaním podľa zákona č. 7/2005 Z. z., pretože každý z uvedených predpokladov indikuje úpadok dlžníka bez reálnej vyhliadky na jeho sanáciu prostredníctvom preventívneho konania.

Súd o povolení alebo nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie rozhoduje uznesením, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. Opätovný vstup dlžníka do procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je z dôvodu prevencie jeho zneužívania časovo obmedzený na dobu dvoch rokov, pričom začiatok plynutia tejto lehoty závisí od toho, či po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo nie. Ak došlo k potvrdeniu verejného plánu súdom, dlžník môže opätovne žiadať o povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie po uplynutí dvoch rokov od jeho splnenia. V takomto prípade musí dlžník pri preukazovaní podmienok povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie preukázať, kedy došlo k splneniu potvrdeného verejného plánu v pôvodnom preventívnom konaní a tak preukázať aj uplynutie dvojročnej lehoty v čase podania opätovného návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Pokiaľ v pôvodnom preventívnom konaní nedošlo k potvrdeniu verejného plánu, dvojročná lehota začína plynúť od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým sa pôvodná verejná preventívna reštrukturalizácia skončila, a dlžník je oprávnený podať opätovný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie po jej uplynutí. Obmedzenie sa však nevzťahuje na situáciu, kedy súd nepovolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

37

§ 11

O povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácii rozhodne súd do desiatich dní, odkedy bol súdu doručený návrh na jej povolenie alebo od odstránenia nedostatkov návrhu, ak sú splnené všetky zákonné podmienky pre jej povolenie a súd v čase rozhodovania o tomto návrhu na podklade doručených listín za preukázané, že neexistujú dôvody na vydanie rozhodnutia o nepovolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo o zastavení preventívneho konania z dôvodu absencie procesných podmienok podľa osobitného predpisu alebo o odmietnutí návrhu podľa osobitného predpisu. Uznesenie, ktorým však vo veci rozhodne, vrátane procesného rozhodnutia o zastavení konania alebo odmietnutí návrhu, však súd musí vydať do desiatich dní.

Súčasne s rozhodnutím o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie súd ustanoví dlžníkovi správcu náhodným výberom zo osobitného zoznamu tzv. podľa osobitného predpisu, avšak len v prípade, ak byť dlžníkovi poskytnutá aj dočasná ochrana (t. j. ak k návrhu dlžník priložil aj súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany v zmysle ustanovení tohto zákona), alebo ak z konceptu plánu a ostatných príloh návrhu možno dôvodne predpokladať, že v rámci schvaľovacieho procesu verejného plánu bude potrebné nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu, t. j. najmä ak existujú skutočnosti preukazujúce nesúhlas niektorých dotknutých veriteľov s vedením verejnej preventívnej reštrukturalizácie, prípadne skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k záveru o nesúhlase dotknutých veriteľov s predloženým konceptom plánu a jeho obsahom alebo rozsahom a pod. Rovnako tak súd ustanovení správcu aj v prípade, ak to navrhne dlžník, alebo ak ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov. Týmto osobitným zoznamom sa rozumie oddiel špeciálnych správcov zoznamu správcov vedeného podľa zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Okrem iného je súčasťou rozhodnutia o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie aj výrok o poskytnutí dočasnej ochrany a čase jej trvania, ak dlžník splnil zákonné predpoklady pre jej poskytnutie.

V prípade, ak súd ustanovil dlžníkovi správcu z dôvodu existencie dôvodných predpokladov o vzniku dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu alebo na základe návrhu dlžníka, alebo na základe návrhu väčšiny veriteľov, môže správca podať súdu návrh, aby uložil navrhovateľom povinnosť zložiť primeraný preddavok na odmenu správcu. Pokiaľ dlžník tento preddavok na odmenu správcu nezloží dlžník, súd konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii zastaví. Ak však ustanovenie správcu navrhli veritelia, súd povinnosť zložiť preddavok na odmenu správcu uloží veriteľom, ktorí takýto návrh podali a v prípade, ak veritelia tento preddavok nezložia, súd správcu odvolá a verejná preventívna reštrukturalizácia môže pokračovať bez ustanoveného správcu.

Upravuje sa zásada publicity vo vzťahu k povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, v zmysle ktorej je súd povinný bezodkladne po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku údaje o dlžníkovi, informáciu o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a zoznam veriteľov. V prípade, že s povolením verejnej preventívnej reštrukturalizácie bola súčasne dlžníkovi poskytnutá aj dočasná ochrana, súd zverejní aj informáciu o jej poskytnutí a tiež poskytnutý súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany.

Na účely zabezpečenia transparentnosti preventívneho konania je dlžník povinný po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie bezodkladne sprístupniť (na elektronické adresy, resp. mailom) elektronickú verziu návrhu spolu s prílohami a konceptom plánu

38

všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov a následne aj každému dotknutému veriteľovi, ktorý požiada o doplnenie zoznamu veriteľov v ustanovenej lehote, t. j. túto povinnosť vo vzťahu ku každému dotknutému veriteľovi, ktorý je zapísaný v zozname veriteľov alebo byť zapísaný v zozname veriteľov na základe jeho žiadosti podanej v zákonom ustanovenej lehote.

§ 12

Upravuje sa informatívna (notifikačná) povinnosť štatutárneho orgánu počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie pre prípad, že počas tohto preventívneho konania nastane úpadok dlžníka. Predmetná povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka je splnená formou písomného informovania súdu, správcu, veriteľského výboru a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak táto dočasná ochrana bola poskytnutá, akonáhle nastal u dlžníka úpadok (bezodkladne po zistení úpadku dlžníka).

Vznik úpadku dlžníka počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nemá automaticky za následok ukončenie procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie a vznik povinnosti podať návrh podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. Ak je dôvodný predpoklad, že dlžník svoje nové záväzky bude riadne a včas plniť a zároveň, že plán bude súdom potvrdený, alebo že dlžník úpadok odvráti iným spôsobom, môže dlžník vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii pokračovať. Ak takýto predpoklad neexistuje alebo nie je dôvodný, dlžník je povinný podať súdu návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Spravidla posúdenie vhodnosti pokračovania v procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie by malo byť v kompetencii poradcu a najmä by malo byť konzultované s veriteľmi.

Porušenie vyššie uvedených povinností dlžníkom rovnaké právne dôsledky, ako oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, t. j. v prípade porušenia informatívnej povinnosti alebo povinnosti podať návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii (ak nebola splnená informatívna povinnosť) vzniká právna fikcia vzniku zmluvnej pokuty, ako aj vznik zodpovednosti dlžníka za škodu veriteľom podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.

§ 13

Jedným zo spôsobov ukončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie je jej zastavenie rozhodnutím súdu. Zastaviť verejnú preventívnu reštrukturalizáciu môže súd v zásade len na základe kvalifikovaného podnetu alebo na návrh dlžníka. Návrh dlžníka na zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie preskúma súd len formálne, keďže sa nevyžaduje aby dlžník návrh odôvodnil. Vzhľadom na subsidiaritu všeobecného procesného predpisu, môže súd zastaviť aj z dôvodu nedostatkov v podmienkach konania.

Zastaviť konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu je možné len z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo 2, pričom nie je vylúčená ani kumulatívna existencia dôvodov na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Upravujú sa skutkové podstaty, naplnenie ktorých je dôvodom pre zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, pričom je potrebné rozlišovať medzi skutkovými podstatami, ktoré majú byť, resp. mali byť naplnené v čase podania návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie (odsek 1) a skutkovými podstatami, ktorých podmienky

39

boli naplnené v priebehu verejnej preventívnej reštrukturalizácie (odsek 2).

§ 14

Aktívne procesne legitimovaným na podanie kvalifikovaného podnetu je správca, veriteľský výbor alebo člen veriteľského výboru, poradca, významný veriteľ, veriteľ, voči ktorému dlžník, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, neplní nové záväzky riadne alebo včas, veriteľ, voči ktorému dlžník, ktorému nebola poskytnutá dočasná ochrana, neplní záväzky riadne alebo včas, alebo tak môže urobiť aj samotný zákonný sudca (pôjde o výnimočnú situáciu). Takáto právna úprava umožňuje zákonnému sudcovi aktívne riešiť podnety, ktoré nebudú spĺňať požiadavky kvalifikovanosti. Musí si však osvojiť tvrdenia podávateľa podnetu.

Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo opis skutočností odôvodňujúcich preskúmanie správcom v závislosti od toho, ktorému subjektu sa kvalifikovaný podnet podáva. Zároveň k nemu musia byť pripojené listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete. Je zrejmé, že ak tento podnet podáva zákonný sudca, listiny sa nachádzajú v súdnom spise, preto tieto nie je potrebné prikladať opätovne, ak teda nie dokladané nové listiny preukazujúce nové tvrdenia a zistenia. Súd alebo správca posudzuje len skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete, pričom ďalšie skutočnosti skúma len vtedy, ak je to potrebné, t. j. ak je zrejmé, že ďalšie skutočnosti v bezprostrednej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v kvalifikovanom podnete skutočne odôvodňujú zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo preskúmanie správcom. Je teda na rozhodnutí súdu alebo správcu, či bude v rámci svojho preskúmavania získavať a zisťovať nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

Ak podanie nemá náležitosti kvalifikovaného podnetu, súd alebo správca na také podanie neprihliada, je však povinný bezodkladne poučiť podávateľa kvalifikovaného podnetu o tejto skutočnosti.

§ 15

Zákon upravuje niekoľko spôsobov skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá sa skončí vždy právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Je potrebné zdôrazniť, že ak skončí verejná preventívna reštrukturalizácia, automaticky zaniká aj dočasná ochrana, ak bola poskytnutá, nakoľko táto nemôže byť poskytnutá a mať účinky bez toho, aby bolo vedené konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie je súd povinný bezodkladne zverejniť údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia v Obchodnom vestníku.

§ 16

V prípade, že v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii nedôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom, štatutárny orgán povinnosť do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku. Ide o osobitnú povinnosť dlžníka po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom, splnením ktorej dlžník deklaruje, že sa nenachádza

40

v úpadku. Takúto povinnosť štatutárny orgán dlžníka nemá, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z., a na základe takéhoto návrhu sa následne aj začne konkurzné konanie. Je potrebné uviesť, že ak štatutárny orgán dlžníka nesplní tieto osobitné povinnosti, resp. povinnosť, vzniká mu zodpovednosť za škodu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. (§ 11 ods. 2).

§ 17

Dlžník je oprávnený, na účely dosiahnutia cieľa verejnej preventívnej reštrukturalizácie a na účely podpory rokovania o verejnom pláne s cieľom umožniť mu pokračovať v prevádzke podniku, dosiahnuť poskytnutie dočasnej ochrany (tzv. všeobecné moratórium) a to najmä za predpokladu, že k návrhu pripojí súhlas veriteľov s jej poskytnutím. Pre poskytnutie dočasnej ochrany v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je potrebný súhlas väčšiny nespriaznených veriteľov počítanej podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok. Dočasnú ochranu však môže súd poskytnúť aj vtedy, ak s jej poskytnutím súhlasí aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok avšak súčasne musia byť splnené dve podmienky, a to že koncept plánu nepredpokladá u žiadneho z veriteľov čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti, ktoré by presahovalo 20% z jeho pohľadávky a súčasne koncept plánu nepredpokladá odklad splácania ktorejkoľvek pohľadávky veriteľov dlhší ako jeden rok.

V prípade, že dlžník pripojí k návrhu súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, súd mu automaticky v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie poskytne dočasnú ochranu na obdobie troch mesiacov. Pre „platný súhlas veriteľov“ sa vyžaduje, aby tento súhlas veriteľov nebol starší viac ako 30 dní pred podaním návrhu a aby išlo o súhlas veriteľov nespriaznených pohľadávok (na súhlasy spriaznených veriteľov sa neprihliada), pričom na účely určenia tejto výšky nespriaznených pohľadávok sa vychádzať z priebežnej účtovnej závierky nie staršej ako 60 dní, ktorá je taktiež v tomto prípade prílohou návrhu.

V oboch prípadoch sa len na súhlasy veriteľov nespriaznených pohľadávok. Veritelia spriaznených pohľadávok by s najväčšou pravdepodobnosťou súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany a z tohto dôvodu by prihliadanie na ich súhlas pre tento účel mohlo potenciálne ohroziť záujmy nespriaznených veriteľov.

Súhlas veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany je možné podmieniť ustanovením veriteľského výboru alebo zmenou alebo odvolaním štatutárneho orgánu, alebo jeho člena alebo člena dozorného orgánu dlžníka pred podaním návrhu. Uvedené podmienky súhlasu by sa mali uskutočniť podľa pravidiel, ktoré majú byť vymedzené priamo v súhlase veriteľov.

Explicitne sa vymedzuje vznik účinkov dočasnej ochrany na účely zabezpečenia právnej istoty. Tie vznikajú deň nasledujúci po dni zverejnenia údajov o dlžníkovi a informácie o poskytnutí dočasnej ochrany spolu s ďalšími informáciami podľa ustanovení tohto zákona v Obchodnom vestníku, pričom súd je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na publikovanie informácie o poskytnutí dočasnej ochrany Obchodnom vestníku, ako aj o ostatných skutočnostiach.

§ 18

S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi právami dlžníka a jeho veriteľov sa dočasná ochrana prvý krát poskytuje na zákonom ustanovené trojmesačné obdobie.

41

V prípadoch, kedy sa vyžaduje vzhľadom na komplexnosť a náročnosť preventívnej reštrukturalizácie dlžníka viac času, zákon pripúšťa možnosť jej predĺženia o ďalšie tri mesiace, avšak celková doba trvania dočasnej ochrany nesmie presiahnuť obdobie šiestich mesiacov, t. j. o predĺženie dočasnej ochrany môže dlžník žiadať len raz. Dlžník musí požiadať o predĺženie dočasnej ochrany vo vymedzenom časovom období, inak súd na žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany nebude prihliadať a zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť.

O predĺženie dočasnej ochrany môže požiadať dlžník len v prípade, že sa v rokovaniach o verejnom pláne dosiahol náležitý pokrok a jej predĺženie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie a práve z uvedeného dôvodu získal dlžník súhlas veriteľského výboru na jej predĺženie. Iné dôvody predĺženia dočasnej ochrany sa v súlade so smernicou nepripúšťajú, a to ani v prípade, ak by dlžník získal súhlas veriteľského výboru. Predĺženie dočasnej ochrany sa rovnako tak nepripúšťa, bez ohľadu na dôvody, ani v prípade, ak dlžník presunul svoje centrum hlavných záujmov z iného členského štátu v období troch mesiacov pred podaním návrhu. Ide o konkrétnu transpozíciu.

Pokiaľ splnené podmienky na predĺženie dočasnej ochrany, súd rozhodne o jej predĺžení uznesením a dočasnú ochranu predĺži o ďalšie tri mesiace. Pri rozhodovaní by súd mal dbať na to, aby nedošlo k pretrhnutiu doby trvania dočasnej ochrany, t. j. táto by mala na seba bezprostredne nadväzovať a v súlade s uvedeným by mal súd rovnako tak postupovať aj v prípade plnenia publikačnej povinnosti. Súd je totiž rovnako tak povinný bezodkladne vykonať opatrenia na publikovanie údajov o dlžníkovi a informácie o predĺžení dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

§ 19

Dočasná ochrana za následok, že vedie k čiastočnému obmedzeniu niektorých úkonov a majetkových dispozícií dlžníka. V prípade, ak s poskytnutím dočasnej ochrany súhlasia veritelia, títo oprávnení v súhlase s poskytnutím dočasnej ochrany určiť konkrétne úkony, ktoré je dlžník oprávnený vykonať len so súhlasom poradcu. V takomto prípade v zásade môže ísť o akýkoľvek úkon, teda nielen o bežné právne úkony, ale aj o úkony, ktorými sa podstatne mení skladba majetku záväzkov alebo záväzkových vzťahov, pričom toto obmedzenie je časovo ohraničené zánikom dočasnej ochrany v závislosti od druhu právneho úkonu dlžníka. Toto dispozičné obmedzenie byť preto uplatňované od okamihu poskytnutia tohto súhlasu veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, t. j. obmedzenie byť realizované už v čase, kedy ešte dočasná ochrana poskytnutá byť nemusí, pričom jeho uplatňovanie závisí od druhu úkonu dlžníka, na ktorý je požadovaný súhlas poradcu. Pokiaľ ide bežné právne úkony, bežnú činnosť dlžníka, ktorá by bola podliehala schváleniu poradcom, tak takéto obmedzenie by malo byť platné do zániku dočasnej ochrany, pokiaľ veritelia v súhlase s jej poskytnutím neurčili inak. Pokiaľ však ide o úkony, ktorými sa podstatne mení skladba majetku dlžníka, jeho záväzkov alebo záväzkových vzťahov, v tomto prípade je schválenie úkonu poradcom v zmysle obmedzenia vyjadreného v súhlase veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, časovo ohraničené ustanovením veriteľského výboru. Po tom, ako bol dlžníkovi vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii ustanovený veriteľský výbor, je totiž dlžník priamo zákonom obmedzený len na výkon bežnej činnosti a bežných právnych úkonov (pokiaľ nie sú podmienené poradcovým schválením), nakoľko nemôže vykonávať, resp. musí obmedziť svoju činnosť len na úkony, ktorými sa podstatne nemení skladba jeho majetku, záväzkov alebo záväzkových vzťahov. Iné úkony môže dlžník vykonávať iba so súhlasom veriteľského výboru. Je potrebné uviesť, že tretie osoby sa o prípadnom podmienení úkonov dlžníka ich schválením poradcom dozvedia priamo zo súhlasu veriteľov s poskytnutím dočasnej ochrany, ak je dočasná

42

ochrana poskytnutá, ktorý je zverejnený. V ostatných prípadoch ide o zákonné dispozičné obmedzenie dlžníka, ktoré musí byť zrejmé a tretie osoby musia mať na zreteli toto zákonné dispozičné obmedzenie pri úprave svojich právnych vzťahov.

V prípade, že dlžník realizuje úkon, na ktorý sa vyžadovalo schválenie poradcom alebo veriteľským výborom bez tohto schválenia, veritelia alebo správca (v konkurze) môžu takémuto úkonu odporovať. Veriteľ vie v zásade takémuto úkonu odporovať kedykoľvek, avšak správca má túto možnosť iba v následnom konkurze. Odporovacie právo však bude neopodstatnené, ak druhá strana preukáže, že takýmto neschváleným úkonom, na ktorý inak zákon vyžadoval schválenie buď poradcom alebo veriteľským výborom, nedošlo k ukráteniu veriteľov.

Dispozičné obmedzenia spočívajúce v schválení úkonov dlžníka poradcom alebo veriteľským výborom voči osobám, ktorým boli alebo