Trestný zákon 300/2005 účinný od 01.12.2009 do 31.12.2009

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa RAJTÁRA, Ondreja DOSTÁLA, Alojza BARÁNIKA, Natálie BLAHOVEJ a Petra OSUSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský.

    Účelom návrhu zákona je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona. Tento trestný čin býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti.

Zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007 v  Rezolúcii č. 1577. Generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland vyzval v máji 2016 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače členské krajiny, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ohovárania nebudú viesť k autocenzúre v médiách a nebudú oslabovať verejnú diskusiu v spoločnosti.

Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe. Zmenu tejto nelichotivej situácie by síce bolo možné dosiahnuť aj cestou znižovania trestných sadzieb, prípadne úpravou skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ale predkladatelia považujú za najlepšie riešenie úplné zrušenie tohto trestného činu a jeho vypustenie z Trestného zákona.

Niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu (Francúzsko, Bulharsko, Chorvátsko a Srbsko). Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne. V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska ohováranie ako trestný čin zrušili v roku 2009. V roku 2009 zrušili trestný čin ohovárania aj v Írsku. V Rumunsku zrušili trestný čin ohovárania pri prijímaní nového trestného zákonníka v januári 2014. V Čiernej Hore zrušili trestný čin ohovárania v roku 2011. Trestné je iba šírenie informácií týkajúcich sa osobného a rodinného života, za ktoré je peňažný trest. V Macedónsku trestný čin ohovárania neexistuje. Cyprus zrušil trestný čin ohovárania v roku 2003. Existuje trestný čin „verejnej urážky s cieľom vyprovokovať útok“ s maximálnou sadzbou 1 mesiac väzenia alebo pokuta.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v  súlade s  Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie
b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 

 X
 
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
 

 X
 
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy  na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
 


 X
 
4. Vplyvy na životné prostredie
 
 X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

    Navrhuje sa vypustenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (§ 373).

K čl. II

Ide nevyhnutnú legislatívnu úpravu v Trestnom poriadku, vyvolanú vypustením skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (čl. I).

K čl. III

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.


 

Vládny návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona č. .../2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ návrh zákona“) transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. 11. 2007 o platobných slu žbách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) (ďalej len „smernica o platobných slu žbách“).

Cieľom návrhu zákona je vytvorenie jednotného platobného trhu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP “) zavedením harmonizovaného právneho rámca transponovaním smernice o platobných služb ách a so zámerom zrušiť hranice na vnútornom trhu pri poskytovaní platobných slu žieb. To znamená, že návrh zákona nerozlišuje tuzemské prevody a cezhraničné prevody, s výnimkou ustanovenia o kratšej lehote na vykonanie tuzemskej úhrady. Pri transponovaní smernice o platobný ch službách bol uplatnený princíp plnej harmonizácie bez možnosti odchýlenia sa v rámci vymedzeného rozsahu smernice o platobn ých službách, ak text smernice o platobných službách neumožňuje inak.

Návrhom zákona je transponovaná smernica o platobných službách a zároveň zo zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobnom styku“) sú prevzaté ustanovenia, ktorými boli transponované

1. smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovací ch systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03) a

2. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronické ho peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 03),

pričom prijatím návrhu zákona o platobných službách bude zá kon o platobnom styku zrušený.

Návrh zákona o platobných službách upravuje

1.poskytovanie platobných služieb v rozsahu smernice o platobných službách, ako aj mimo rámca smernice o platobných službách,

2.podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov v rozsahu časti smernice o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúč tovacích systémoch cenných papierov, ktorá sa týka platobných systémov, ako aj vznik a prevádzkovanie platobných systémov mimo rámca tejto smernice,

3.podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách,

4.podmienky na vznik a podnikanie inštitúcií elektronick ých peňazí v rozsahu smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva,

5.sťažnosti, reklamácie a riešenie sporov pri poskytovaní platobných služieb mimosúdnou cestou,

6.dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad platobnými inštitúciami a dohľad nad inštitúciami elektronick ých peňazí.

Prvá časť a druh á časť návrhu zákona, ktorá upravuje poskytovanie platobných služieb, sa vzťahuje na platobné služby poskytované poskytovateľom platobných služieb

a)v mene euro alebo v inej mene zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), pričom platobné služby sú poskytované v rámci EHP, pretože rozsah pôsobnosti smernice o platobných službách je limitovaný len na také platobné operácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa a zároveň aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú svoje sídlo v rámci EHP a platobné služby sú poskytované v menách zmluvných štátov EHP,

b)v inej mene ako je mena zmluvného štátu EHP, prič om platobné služby sú poskytované v rámci EHP a

c)vo všetkých menách, pričom platobn é služby sú poskytované poskytovateľom platobných služieb so sídlom na území Slovenskej republiky do/z tretích krajín mimo zmluvného štátu EHP.

Platobné služby poskytované podľa písmen b) a c) nie sú regulované smernicou o platobných službách a ich úprava v návrhu zákona ide mimo rámca smernice o platobných službách, pričom cieľom regulácie poskytovania takýchto platobných služieb je ochrana spotrebiteľa v rozsahu vymedzenom tý mto návrhom zákona. Rozsah aplikácie ustanovení návrhu zákona je obmedzený len na niektor é ustanovenia návrhu zákona, pretože nie je možné aplikovať všetky ustanovenia ná vrhu zákona na poskytovanie takýchto platobných služieb, a to predovšetký m z hľadiska ich vykonateľnosti – ide napríklad o zákonom vymedzenú lehotu na vykonanie platobnej oper ácie v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP v rámci EHP, ktorá sa nevzťahuje na platobnú operáciu napríklad v mene USD do Nemecka alebo Japonska.

Tretia časť návrhu z ákona, ktorá upravuje podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, vymedzuje pojem platobný systém, pričom zákon umožňuje existenciu viacerých platobných systémov v rámci Slovenskej republiky, ako napríklad platobný systém prevádzkovaný Národnou bankou Slovenska, ktorým je EURO SIPS a TARGET2-SK, pričom Národná banka Slovenska prevádzkuje platobný systém bez povolenia alebo platobný systém prevádzkovaný iným poskytovateľom platobných služieb na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska.

Táto právna úprava rešpektuje ustanovenia smernice č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov, predovšetkým definície obsiahnuté v článku◊2 tejto smernice. Takisto pripravovaný zákon spĺňa nariadenia smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu, ktorá zaručuje, aby každý poskytovateľ platobných služieb mal pr ístup k službám technických infraštruktúr platobných systémov. Tento prístup by však mal podliehať príslušným požiadavkám, aby sa zabezpeč ila bezpečnosť a stabilita uvedených systémov. Každý poskytovateľ platobných služieb, ktorý žiada o účasť v platobnom systéme, by mal účast níkom tohto platobného systému predložiť dôkaz o tom, že jeho vnú torné mechanizmy sú dostatočne zabezpečené proti všetkým druhom rizík. Táto smernica ustanovuje nediskriminačné zaobchádzanie s oprávnenými platobnými a úverovými inštitúciami, aby mohol každý poskytovateľ platobných služieb na vnútornom trhu používať služby technických infraštruktúr tý chto platobných systémov za rovnakých podmienok. Je vhodné stanoviť rozdielne zaobchádzanie s oprávnenými poskytovateľmi platobných služieb a tými poskytovateľmi, na ktor ých sa vzťahuje výnimka podľa tejto smernice. To by sa nemalo dotýkať práva členské ho štátu obmedziť prístup k systémovo dôležitým systémom v súlade so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobn ých zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov.

Ustanovenia o prístupe k platobným syst émom by sa nemali vzťahovať na systémy, ktoré zriaďuje a prevádzkuje jediný poskytovateľ platobných služieb. Tieto platobné systémy môžu fungovať buď v priamej hospodárskej súťaži s platobnými systémami, alebo v tej oblasti trhu, ktorá nie je primerane pokrytá ostatnými platobnými systémami.

Štvrtá časť a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcií v rozsahu smernice o platobných službách a inštitúcií elektronických peňazí, ktorej cieľom je odstránenie prekážok fungovania platobného trhu v štátoch EHP, alebo udržanie kontinuity fungovania trhu v oblasti vydávania a správy elektronických peňazí.

Ak ide o platobné inštitúcie, touto právnou úpravou sa vytvára nový subjekt na platobnom trhu v štátoch EHP, ktorý bude jednou z kategórií poskytovateľov platobný ch služieb s oprávnením vykonávať len špecializované činnosti v oblasti poskytovania platobných služieb, a teda nebude oprávnený prijímať vklady ani vydávať elektronické peniaze ako niektoré kategórie poskytovateľov platobných služ ieb (ako napríklad banka alebo inštitúcia elektronických peňazí). Podmienky a pravidlá na činnosť platobných inštitúcií vychádzajú zo smernice o platobných službách, čím je zabezpečené, aby sa na vo všetkých štátoch EHP uplatňovali rovnaké podmienky na povolenie, ako aj na činnosť platobných inš titúcií. Platobná inštitúcia bude podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štátu.

V prípade inštitúci í elektronických peňazí, táto právna úprava vychádza zo smernice o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inš titúcií elektronického peňažníctva, ktorá bola vymedzená v ustanoveniach § 21a až 21d zákona o platobnom styku, pričom tieto ustanovenia sa prenášaj ú do tohto návrhu zákona. Inštitúcie elektronických peňazí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu iného členského štá tu.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona z ... 2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na výdavky štátneho rozpočtu, na rozpočty obcí či vyšších ú zemných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Realizáciou navrhovaného zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)Je upravená v prá ve Európskych spoločenstiev

-primárnom

čl. 105 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29.12.2006),

čl. 3 a čl. 22 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centr álnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založený Euró pskeho spoločenstva (Oznámenie č. 185/2004 Z. z.)

-sekundárnom

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007),

smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ , kap. 6/zv. 3),

smernica 2000/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 z 19. decembra 2001 o cezhraničných platbách v eurách (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4),

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančn ých prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006).

b)Nie je upravená v práve Európskej únie.

c)Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)L ehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredn ých orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k ná vrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabul iek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 1. november 2009.

b)I nformácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskyc h spoločenstiev v platnom znení

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie vo veci porušenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení.

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rá mcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/26/ES bola prebratá aj zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenný ch papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o cenných papieroch) a zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnen í niektorých zákonov.

5.Stupeň zlu čiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – čiastočný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Odsek 1 vymedzuje okruh spoločenských vzť ahov, ktoré má návrh zákona upraviť a to poskytovanie platobných služieb, podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov, podmienky na vznik a podnikanie platobných inštitúcii a in štitúcií elektronických peňazí, sťažnosti, reklamácie a rieš enie sporov pri poskytovaní platobných služieb a dohľad nad prevádzkovateľmi platobných systémov a dohľad nad platobnými inštitúciami a nad inštitú ciami elektronických peňazí.

Odsek 2 vymedzuje platobné služby, na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Podľa písmena a) ide o platobné služby v mene euro alebo v mene zmluvného štátu EHP, ktoré sú poskytovan é v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napríklad o platobné operácie v národnej mene na území SR alebo platobné operácie v CZK, ak poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Èeskej republike.

Podľa písmena b) ide o platobné služby v mene inej než je mena euro a mena zmluvného š tátu EHP, poskytované v rámci EHP, t.j. poskytovateľ platobných služieb platite ľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu majú sídlo v rámci EHP. Ide napr íklad o platobné operácie v mene USD, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa má sídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v Nemecku.

Podľa písmena c) ide o platobné služby vo všetkých mená ch poskytované mimo EHP, t.j. ak napríklad poskytovateľ platobných služieb platiteľa má s ídlo v SR a poskytovateľ platobných služieb príjemcu má sídlo v krajine mimo rámca EHP ako napríklad platobné operácie v USD zo SR do USA.

Odsek 3 vymedzuje platobné operácie, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje. Ide o platobné operácie ako

a) hotovosť,

b) operácie sprostredkované obchodným zástupcom konajúceho v mene platiteľa alebo prí jemcu,

c) prepravu bankoviek a mincí napríklad súkromnou bezpečnostnou firmou alebo inou profesionálnom spoloč nosťou,

d) výber a dodanie hotovosti v rámci napríklad charitatívnych akcií alebo kostolov,

e) „cash back“ operácie u príjemcu, ktorý je obchodníkom na prijímanie platobných kariet a ktorý umožňuje výber hotovosti priamo na predajnom mieste platobnou kartou prostredníctvom technického zariadenia,

f) zmenárenská činnosť vykonaná v hotovosti napríklad výmena bankoviek a mincí v cudzej mene za inú menu v hotovosti,

g) šeky, zmenky, kupóny napríklad kupón na uplatnenie zľavy, poukážky napríklad stravné poukážky, cestovné šeky alebo poštové poukážky v listinnej forme,

h) operácie vykonané napríklad v rámci platobného systému pri vykonávaní príkazov z/na účet účastníka platobného systému,

i) operácie súvisiace s finančnými nástrojmi,

j) služby, ktoré poskytujú technickí prevádzkovatelia pri podpore poskytovania platobných služieb, pričom nedochádza zo strany takýchto prevádzkovateľov k vlastníctvu finančn ých prostriedkov súvisiacich s vykonaním platobnej operácie, a to napríklad spracovanie a uchovávanie údajov ako napríklad správa a personalizácia platobných kariet, ochrana zverených hodnôt ako napr íklad ochrana údajov, plastových kariet alebo technických zariadení, overovanie údajov a totožnosti ako napríklad autorizácia platobnej operácie, ochrana a bezpečnosť súkromných údajov, zabezpečovanie informačných technológii a komunikačnej siete, správa a údržba terminálov a zariadení používaných pri platobných službách,

k) používanie platobných prostriedkov ako napríklad vernostných, alebo klubových kariet, kariet na č erpanie pohonných hmôt, telefónnych kariet, stravovacích kariet, SAD kariet, MHD kariet a podobne určených na použitie v sieti jedného poskytovateľa služieb alebo v rámci limitovanej alebo obmedzenej siete viacerý ch poskytovateľov alebo na nákup limitovaného alebo obmedzeného rozsahu tovarov alebo služieb,

l) platobné operácie napríklad za hlasové a dátové služby v sieti mobilného operátora, ktorý okrem takýchto základných služieb môž e ponúkať aj vlastné doplnkové služby (zvonenia, hudba, pozadia, prístup na internet a podobne) alebo služ by spojené s prístupom alebo distribúciou služieb iných poskytovateľov zriadením SMS centra napríklad sprístupnením SMS čísla, na ktoré je možné zaslať požiadavku ohľadom stiahnutia zvonenia alebo pozadia, pričom uvedené produkty alebo služby sa dajú použiť výhradne len prostredníctvom mobilného telefónu, pričom mobilný oper átor nekoná len ako sprostredkovateľ,

m) medzibankové transakcie, transakcie medzi poskytovateľom a pobočkou a podobne,

n) transakcie medzi materským podnikom a jeho dcérskym podnikom alebo

o) služby poskytovateľov, ktorí prevádzkujú vlastné ATM zariadenia, pričom tieto ATM zariadenia nepatria do bankovej siete.

K § 2

V odseku 1 je vymedzený pojem „platobná služba“, ktorou sa rozumie služba

a) vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet, a to vrátane všetký ch činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

b)výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu, a to vrátane všetkých činností súvisiacich s vedením platobného účtu,

c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov ako úhrada, inkaso alebo platobná operácia napríklad prostredníctvom platobnej karty,

d) vykonávanie platobných operácií z poskytnutého úverového rá mca formou povoleného prečerpania na platobnom účte (úhrada, inkaso alebo platobná operácia naprí klad prostredníctvom platobnej karty) alebo formou úverového rámca napríklad ku kreditnej karte (napr íklad platba kreditnou kartou alebo charge kartou),

e) poukazovanie peňazí (služba „money remittance“) poskytovaná napríklad platobnými inštitúciami (napríklad Western Union),

f) vykonávanie platobných operácií prostredníctvom mobilného telefónu alebo iných sietí, pričom používateľ platobnej služby udeľuje sú hlas na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom mobilného telefónu alebo inej siete (tzv. mobilné platby), pričom naprí klad mobilný operátor alebo prevádzkovateľ inej siete má udelené povolenie na poskytovanie platobných služieb ako platobná inštitúcia (napríklad kúpa lí stkov do kina, kúpa tovaru z automatov alebo kúpa digitálneho tovaru alebo služby od iného poskytovateľa ne ž je platobná inštitúcia), platba sa vykoná priamo mobilnému operátorovi alebo prevádzkovateľovi inej siete, ktorý koná iba ako sprostredkovateľ medzi používateľom platobných služieb a dodávateľom tovaru alebo služieb a

g) vydávanie a prijímanie (akceptácia) platobných prostriedkov ako napríklad vyd ávanie a akceptácia platobných kariet t.j. služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je vydavateľom platobných kariet alebo služba poskytovateľa platobných služieb, ktorý je prijí mateľom platobných kariet, t.j. uzatvára zmluvu s obchodníkom (obchodným miestom) ohľadom možnosti platenia platobnou kartou

Odsek 2 vymedzuje pojem „platobná operácia“, ktorou sa rozumie činnosť súvisiaca s vkladom, výberom a prevodom finančných prostriedkov na pokyn používateľa platobných služ ieb. Vkladom sa rozumie napríklad vklad peňažných prostriedkov na platobný účet, vklad pe ňažných prostriedkov prostredníctvom technického zariadenia. Výberom sa rozumie napríklad výber peňažných prostriedkov z platobného účtu, výber peňažných prostriedkov kreditnou kartou. Prevodom sa rozumie napríklad úhrada, inkaso, platba platobným prostriedkom, platenie elektronickými peniazmi. Prevodom sa ďalej rozumie aj nákup alebo predaj finančných prostriedkov v jednej mene za finanč né prostriedky v inej mene.

Odsek 3 vymedzuje „poskytovateľa platobný ch služieb“ teda osoby, ktoré v rámci svojho podnikania môžu poskytovať platobné slu žby. Ide o

a) banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk,

b) inštitúcie elektronických peňazí (napríklad činnosť súvisiaca s vykonávaním platobných operácií prostredníctvom elektronických peňazí), pričom samotná činnosť vydávania elektronických peňazí nie je považovaná za platobnú službu; do tejto kategórie inštitú cií patria aj zahraničná inštitúcia elektronických peňazí a jej pobočka,

c) poštový podnik, za predpokladu, že je oprávnený podľa osobitného pr ávneho predpisu poskytovať platobné služby,

d) platobná inštitúcia ako nový typ inštitúcie, ktorá bude oprá vnená poskytovať platobné služby na základe povolenia NBS; do tejto kategórie in štitúcií patria aj zahraničná platobná inštitúcia a jej pobočka,

e) Národná banka Slovenska, ak bude poskytovať platobné služby na komerčnej báze (napríklad poskytovanie platobných služieb pre zamestnancov); ak Národná banka Slovenska koná ako menová autorita alebo ako verejná inštitúcia (napríklad vedenie účtov pre Štátnu pokladnicu alebo pre iné verejné inštitúcie), nebude v postavení poskytovateľa platobných slu žieb, čo znamená, že bude môcť uzatvárať individuálne zmluvy pri poskytovaní platobných služieb, pričom sa nemusí riadiť t ýmto zákonom,

f) Štátna pokladnica pri poskytovaní platobných služieb nekoná ako orgán verejnej moci a bude považovaná za poskytovateľa platobných služieb podľa tohto zákona. Do kategórie poskytovateľov platobných služieb patria aj Eximbanka, regionálne alebo miestne orgány, a to za predpokladu, že poskytujú platobné služby na komerčnej báze (ak takéto orgány plnia svoje úlohy vyplývajúce z právnych predpisov SR napríklad v rámci decentralizácie verejnej správy a prenosu kompetencií na samosprávy alebo vyššie územné celky, potom konajú vo verejnom záujme a v týchto prí padoch nie sú považované za poskytovateľov platobných služieb).

V odsekoch 4 až 6 je vymedzený pojem „používateľ platobných služieb “ ako „platiteľ“ alebo „príjemca“, pričom ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

V odseku 7 je vymedzený pojem „spotrebiteľ“, ktorým sa rozumie fyzická osoba a mikropodnik a to za predpokladu, že poskytovateľ platobných služieb uzná mikropodnik za spotrebiteľ a. Poskytovateľ platobných služieb môže zvážiť status mikropodniku ako spotrebiteľa, keďže spotrebitelia a mikropodniky nemajú rovnakú úroveň ochrany. S cieľom zaručiť rovnakú úroveň ochrany tak spotrebiteľov ako aj mikropodnikov by sa tak ustanovenia tohto zákona uplatňovali rovnakým spôsobom pre spotrebiteľov aj pre mikropodniky. Cieľom je taktiež chráni ť klienta ako spotrebiteľa v prípadoch nesplnenia si informačných povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

V odseku 8 je vymedzený pojem „poukazovanie peňazí“, ktorý m sa rozumie platobná služba, ktorá spočíva v prevedení finančných prostriedkov platiteľa zložených v hotovosti v prospech príjemcu bez nutnosti zriadenia platobného účtu napríklad prevod peňažných prostriedkov v mene EUR zložených platiteľom zo Slovenskej republiky v prospech klienta v Èeskej republike.

V odseku 9 je vymedzený pojem „platobný účet“, ktorým je bežný účet alebo sporiaci účet, z ktorých je možné vykonávať platobné operácie ako napríklad vklad alebo výber bez uplatnenia sankcií napríklad za výber hotovosti alebo ku ktorým je možné vydať platobný prostriedok. Platobným účtom nie je vkladový účet podľa Obchodného zákonníka ako napríklad termínovaný ú čet s viazanosťou peňažných prostriedkov a sankčným úrokom pri predčasnom výbere. Platobným účtom nie je účet stavebného sporenia, ktorý je účelovo zriadený a vedený podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 je vymedzený pojem „platobný príkaz“, ktorým sa rozumie jednoznačný pokyn používateľa platobných služieb na vykonanie platobnej operácie, ako napríklad platobný príkaz na úhradu, platobn ý príkaz na platbu platobnou kartou a podobne.

V odsekoch 11 až 13 sú vymedzené ďalšie pojmy ako „úhrada“, „ inkaso“ a „finančné prostriedky“.

Odsek 14 vymedzuje pojem „referenčný dátum“ použitý na výpočet úrokov z finančných prostriedkov, pričom týmto dátumom sa rozumie dá tum valuty (debetná valuta a kreditná valuta).

V odsekoch 15 a 16 sú vymedzené pojmy „referenčný výmenný kurz“ , ktorým je napríklad kurzový lístok Národnej banky Slovenska a „referenč ná úroková sadzba“, ktorou je napríklad základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

V odseku 17 je vymedzený pojem „autentifikácia“ ako proces, ktorý umožňuje poskytovate ľovi platobných služieb overiť, či došlo k použitiu platobného prostriedku zadaním správnych personalizovaných bezpečnostných prvkov t.j. či platobná operá cia bola riadne vykonaná, zaznamenaná, spracovaná a zaúčtovaná.

Odsek 18 vymedzuje pojem „jedinečný identifikátor“, ktorý je dôlež itý z pohľadu napríklad správneho smerovania platobnej operácie v prospech príjemcu, t.j. jedná sa o jednoznačnú identifikáciu príjemcu formou označenia príjemcu napríklad tuzemské bankové spojenie alebo medziná rodné bankové číslo účtu (IBAN) alebo .adresa príjemcu alebo elektronická adresa príjemcu alebo číslo mobilného telefónu.

V odseku 19 je vymedzený pojem platobného prostriedku, ktorým sa rozumie personalizované zariadenie ako napríklad platobná karta alebo súbor postupov dohodnutý medzi zmluvnými stranami ako napríklad zadanie personalizovaný ch bezpečnostných prvkov ako napríklad hesla za účelom prihlásenia sa do aplikácie elektronického bankovníctva.

Odsek 20 upravuje pojem „platobná karta“, ktorou sa rozumie platobný prostriedok, prostredníctvom ktoré ho môže používateľ platobných služieb vykonávať platobn é operácie ako napríklad platba u obchodníka alebo výber hotovosti, a to do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb.

Odsek 21 vymedzuje pojem „pobočka“ ako organizačná zložka platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí.

Odsek 22 sa vymedzuje pojem „pobočky zahranič nej platobnej inštitúcie“ alebo „pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí“, ktorou sa rozumie organizačná zložka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí na prevá dzkovanie určitej činnosti prostredníctvom tejto organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Takáto pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie alebo inštitúcie elektronický ch peňazí nemá právnu subjektivitu.

Odsek 23 vymedzuje „skupinu“ za účelom využitia tohto pojmu v ustanoveniach osobitnej časti tohto zá kona.

Odsek 24 vymedzuje „úzke väzby“, pretože tvoria pojmový znak definície skupiny.

Odseky 25 a 26 vymedzujú pojmy „domovský členský štát“ a „hostiteľský členský štát“.

Odsek 27 vymedzuje „vhodnú osobu“ v súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb a povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí. Definícia nadväzuje na zákonnú pož iadavku zamedzenia legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zároveň zakotvuje požiadavku na spôsobilosť na riadne a bezpečné vykonávanie činností.

V odseku 28 sa vymedzuje pojem „kvalifikovaná účasť“. Smernica PSD v čl. 5 písm. h) odk azuje na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorý zavádza pre vymedzenie pojmu „kvalifikovaný podiel“ prvý minimálny treshold na úrovni 10% zo základného imania alebo z hlasovacích práv. Recit ál 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ďalej len „M&A Directive“), ktorý členským krajinám umožňuje stanoviť si jeden minimálny treshold, sa v tomto prípade podľa nášho názoru nedá aplikovať z dôvodu, že Smernica PSD vo svojom čl. 5 písm. h) odkazuje výlučne na čl. 4 ods. 11 Smernice 2006/48/ES, ktorého sa M&A Directive priamo nedotkla.

Vymedzenie „nepriameho podielu“ v odseku 29 je potrebné z dôvodu formulovania presnej definície skupiny s ú zkymi väzbami. Väzby v rámci takejto skupiny sa skúmajú podľa ustanovení v osobitnej časti zákona pri udeľovaní povolenia na poskytovanie platobných služieb.

Účelom ustanovenia odseku 30, ktorým sa vymedzuje pojem „odborná spôsobilosť“ je zabezpeč iť, aby sa na riadení regulovaného subjektu podieľali osoby disponujúce potrebnou praxou a spĺňajú ce zákonné kritériá vzdelania. Obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch prax mož no získať v oblasti poskytovania platobných služieb, bankovníctva alebo inej oblasti finančného trhu. Pripúšťa sa aj možnosť uznať osobu s ukončeným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa s praxou v inej ekonomickej oblasti. Ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa možno substituovať úplným stredným vzdelaní m a predĺženou praxou vo vyššie uvedených oblastiach alebo aj v inej ekonomickej oblasti..

V odseku 31 sa vymedzuje pojem „dôveryhodnosť fyzickej osoby“ obdobne ako pri iných regulovaných subjektoch, sleduje sa bezúhonnosť v oblasti trestných činov majetkovej povahy a trestných činov spáchaných v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Rovnako sa zameriava na zodpovedný výkon funkcií u osôb v riadiacich funkciách v regulovanom subjekte v minulosti.

V súvislosti so zavedením pojmu oblasti finančného trhu je potrebné definovať finanč nú inštitúciu. V odseku 32 legálna definícia vychádza zo súčasného stavu regulovaných subjektov finančného trhu.

K § 3

Podľa tohto paragrafu vykonáva poskytovateľ platobných služieb platobné operácie na základe jednoznačného pokynu používateľa platobných služieb, pričom takýmto pokynom sa rozumie platobný príkaz, ktorý môže mať listinnú (papierovú) fo rmu, ako napríklad predtlačené tlačivo alebo formulár alebo elektronickú formu, ako naprí klad elektronický formulár v internet bankingu alebo ATM. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ platobných služieb odpíše peňažné prostriedky z platobného ú čtu bez predloženého platobného príkazu. Platobné operácie sa vykonávajú v mene, ktorá je dohodnutá medzi poskytovateľom platobných služieb a použí vateľom platobných služieb.

Pri realizácii platobnej operácie na mieste predaja prostredníctvom technického zariadenia, pri ktorom sa ponúka konverzia, je príjemca povinný ešte pred začatím platobnej operácie vopred oznámiť platiteľovi výmenný kurz ako aj poplatky s konverziou spojené, pričom príjemca môže vykonať konverziu len so súhlasom platiteľa. Ide predovšetkým o platby platobnými kartami, kde napríklad platiteľ by chcel platiť inou menou ako je mena krajiny (napríklad v ÈR v US dolá roch). Príjemca peňažných prostriedkov tak ponúkne platiteľovi konverziu na inú menu, s ktorou ak platiteľ súhlasí, platobná operácia sa zrealizuje.

K § 4

V odseku 1 je vymedzený pojem „okamih prijatia platobného príkazu“, ktorým sa rozumie tak ý okamih, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijal platobný príkaz. Platobný príkaz môže byť predložený platiteľom, ako napríklad platobný príkaz na úhradu alebo príjemcom, ako napríklad platobný príkaz na inkaso alebo prostredníctvom pr íjemcu, napríklad obchodníkom, ktorý prijíma platobný príkaz na platbu platobnou kartou. Tento odsek zá roveň uvádza, kedy sa považuje platobný príkaz za prijatý, ak okamihom prijatia nie je pracovný deň poskytovateľa platobných služieb platiteľa, v tom prípade je platobný príkaz prijatý v nasledujúci pracovný deň. Zároveň poskytovateľ platobných služieb platiteľa môže stanoviť čas pred koncom pra covného dňa tzv. „cut-off čas“ t.j. dokedy prijíma platobné prí kazy počas svojich prevádzkových hodín, pričom po uplynutí tohto stanoveného času sa platobný príkaz považuje za prijatý v nasledujúci pracovný deň. Uvedený „cut-off čas“ môže poskytovateľ platobných služieb stanoviť výhradne pred koncom pracovného dňa a nie počas pracovného dňa.

Odsek vymedzuje pojem pracovný deň, ktorý je dôležitý z hľadiska vykonávania platobných operácií, prič om ide o deň, ktorý nie je dňom pracovného pokoja podľa Zákonníka pr áce, t.j. taký pracovný deň, v ktorom vykonávajú svoju činnosť poskytovateľ platobných služieb platiteľa alebo poskytovateľ platobných služieb príjemcu.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň, prič om na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje okamih prijatia platobného príkazu ako dohodnutý deň medzi používateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom platobných služieb, ktorým sa rozumie dohodnut ý konkrétny deň alebo určitá lehota, kedy bude platobný príkaz vykonaný (napríklad peňažné prostriedky budú odpísané z platobného úč tu) alebo deň, kedy platiteľ poskytol peňažné prostriedky k dispozícii poskytovateľovi platobných služieb.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosti poskytovateľa plat obných služieb ohľadom odmietnutia platobného príkazu ak sú splnené v šetky podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve, potom poskytovateľ platobných služieb nesmie odmietnuť vykonanie autorizovaného platobného príkazu s výnimkou takých prípadov, kde je napríkla d podozrenie z trestnej činnosti. Zároveň upravuje informačné povinnosti poskytovateľa platobných služieb voči používateľovi platobných služieb v prípade odmietnutia vykonania platobného príkazu, a ak je to možné aj postup opravy chýb ako napríklad správn a súslednosť krokov pri vypĺňaní platobného príkazu alebo doplnenie chýbajúcich informácií na platobnom príkaze potrebných na správne vykonanie platobné ho príkazu a umožňuje poskytovateľovi platobných služieb účtovať za toto ozná menie poplatky, ak je to objektívne odôvodnené (napríklad chyba pri vypĺňaní platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb) a dohodnuté v r ámcovej zmluve.

K § 6

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje neodvolateľnosť platobného príkazu zo strany používateľa platobných služieb, pričom po okamihu prijatia platobného príkazu poskytovateľom platobných služieb nesmie používateľ platobný ch služieb odvolať platobný príkaz s výnimkami podľa tohto paragrafu, a to na základe dohody zmluvných strán a v prípade inkasa aj so súhlasom príjemcu.

Podľa odseku 2 platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz, ktorý bol predložený prostredníctvom príjemcu (napríklad platba platobnou kartou) po odoslaní pokynu na vykonanie platobnej operácie (po potvrdení súhlasu na vykonanie takejto platobnej operácie platiteľom – napríklad zadan ím PIN čísla) alebo bol predložený príjemcom, a to za predpokladu, že vykonaniu takejto platobnej operácie predchádzal súhlas platiteľa udelený príjemcovi na vykonanie inkasa. Avšak v prípade podľa odseku 3, ak platiteľ udelil súhlas na inkaso, má právo na (a) odvolanie platobného príkazu a tým zároveň aj súhlasu na inkaso alebo (b) na odvolanie platobného príkazu (t.j. jednotlivej platobnej operá cie, v takomto prípade súhlas na inkaso platí, právo na odvolanie platobného prí kazu sa týka iba jednotlivej platobnej operácie), a to v obidvoch prípadoch najneskôr do konca pracovného dňa predchádzajúceho dohodnutému dňu, keď majú byť finančné prostriedky odpísané z platobného účtu.

K § 7

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa, poskytovateľ a platobných služieb príjemcu, ako aj všetkých sprostredkovateľov medzi týmito poskytovate ľmi platobných služieb vykonať platobnú operáciu v plnej sume. Avš ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu sa môže dohodnúť s príjemcom, ž e sumu platobnej operácie zníži o svoje poplatky, pričom príjemca musí byť informovaný napríklad formou výpisu z platobného účtu samostatnou položkou o sume platobnej operácie a samostatnými položkami o sume poplatkov, pričom ak je suma platobnej operácie znížená o ďalš ie poplatky a platobný príkaz predkladá platiteľ, potom poskytovateľ platobných služieb platiteľa zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie (napríklad op ätovným zaslaním sumy platobnej operácie alebo rozdielu medzi sumou iniciovanou platiteľom a prijatou príjemcom) alebo ak platobný príkaz predkladá príjemca alebo prostredníctvom príjemcu, potom poskytovateľ platobný ch služieb príjemcu zabezpečí, aby príjemca dostal plnú sumu platobnej operácie.

K § 8

Odsek 1 upravuje pojem autorizácie platobnej operácie, t.j. udelenie súhlasu platiteľa na vykonanie platobnej operácie. Takýto súhlas udelí platiteľ pred vykonaním platobnej operácie (napríklad zada nie PIN čísla alebo podpis na platobnom príkaze na úhradu) alebo po vykonaní platobnej operácie (naprí klad súhlas na inkaso, pričom platiteľ udeľuje súhlas priamo príjemcovi), a to za predpokladu, že sa na uvedenom platiteľ a poskytovateľ platobných služieb dohodli.

Odseky 2 až 4 upravujú ďalšie skutočnosti ohľadom autorizácie platobnej operácie, pričom forma udelenia súhlasu (napríklad mandát na inkaso, podpisový vzor, elektronický podpis, pridelenie PIN čísla a podobne) a postup udelenia súhlasu (napríklad podpísanie platobného prí kazu, zadanie správneho PIN čísla, postupnosť krokov pri potvrdení platobného príkazu v elektronickej forme a podobne) sú dohodnuté v rámcovej zmluve. Ak platiteľ udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, má možnosť takýto súhlas odvolať, a to do momentu, kedy sa platobná operácia stáva neodvolateľnou, pričom o tomto momente je platiteľ informovaný poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Platobné operácie vykonané bez súhlasu platiteľa sú považované za neautorizované.

K § 9

Používateľ platobných služieb musí čo najskôr informovať poskytovateľa platobných služieb o každom spore, ktorý sa týka údajne neautorizovaných alebo nesprávne vykonaných platobných transakcií za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb splnil svoje informačné povinnosti vymedzené týmto zákonom.

Ak používateľ platobných služieb dodrží lehotu pre toto oznámenie, má nárok na nápravu zo strany poskytovateľa platobných služieb.

K § 10

V prípade, keď používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú transakciu autorizoval, alebo tvrdí, že platobná transakcia nebola správne vykonaná, je na jeho poskytovateľovi platobných služieb, aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Ak používateľ platobných služieb popiera, že vykonanú platobnú oper áciu autorizoval (to znamená, že platiteľ neudelil súhlas na vykonanú platobnú operáciu, t.j. ide o neautorizovanú platobnú operáciu), potom samotné použitie platobného prostriedku nie je postačujúcim dôkazom toho, že platobná operácia uskutočnená tak ýmto platobným prostriedkom bola vykonaná oprávneným používateľom platobného prostriedku. Môže ísť o situácie, kedy napríklad došlo k zneužitiu platobnej karty inou osobou ako platiteľom a takéto zneužitie nebolo zapríčinené konaním alebo opomenutí m platiteľa alebo došlo k odpozorovaniu PIN čísla a následne ku krádeži platobnej karty alebo doš lo k technickému pozmeneniu technického zariadenia a následne k zneužitiu údajov z magnetického prúžku platobnej karty alebo PIN čísla.

K § 11

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný bez zbytočného odkladu ( vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieli ť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná transakcia vôbec nevykonala alebo vrá ti sumu neautorizovanej platobnej operácie, ak platiteľ nemá platobný účet, vrátane ďal šej preukázanej škody. V takomto prípade je dôkazne bremeno na poskytovateľovi platobných služieb aby dokázal, že platobná transakcia bola autentifikovaná, riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv nijaká technická porucha ani iný nedostatok.

Odsek 3 vymedzuje prípady, kedy neplatí zodpovednosť za neautorizované platobné oper ácie vykonané prostredníctvom elektronických peňazí. Ide o také situácie, kedy poskytovateľ platobných služieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 12

Používateľ platobných služieb je zodpovedný iba za sumu obmedzenú do výšky do 100 eur, ak nekonal podvodným spôsobom alebo s hrubou nedbanlivosťou. Navyše, ak používateľ informoval poskytovateľa platobných služieb o tom, že jeho platobný nástroj mohol byť zneužitý, od používateľa by sa nemalo žiadať, aby hradil ďalšie straty vyplývajúce z neautorizovaného použitia tohto nástroja. Tento zákon nemá vplyv na zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb za technickú bezpečnosť vlastný ch produktov.

Ustanovenie tohto paragrafu sa nevzťahuje na elektronické peniaze za predpokladu, že poskytovateľ platobných slu žieb platiteľa nemá možnosť zablokovať platobný účet alebo zablokovať elektronické zariadenie, ktoré uchováva elektronické peniaze.

K § 13

V prípade, keď v čase autorizácie nebola určená konkrétna suma platobnej operácie a zároveň vykonaná platobná operácia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné za obvyklých okolností očakávať, má platiteľ pr ávo na refundáciu (vrátenie sumy platobnej operácie). V prípadoch, keď si platiteľ ná rokuje refundáciu platobnej operácie, práva na refundáciu nemajú vplyv na zodpovednosť platiteľa voči príjemcovi vyplývajúcu zo základného vzťahu, napríklad za objednaný , spotrebovaný alebo oprávnene účtovaný tovar alebo služby, ani na práva používateľa, ak ide o odvolanie platobného príkazu.

Tento paragraf sa vzťahuje na kartové operácie a inkasný systém, a to v prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa poskytuje platiteľ priamo príjemcovi – tzv. Creditor Mandate Flow alebo v prípade, keď súhlas na inkaso poskytuje platiteľ svojmu poskytovateľovi platobných služieb - tzv. Debtor Mandate Flow.

V prípade, keď súhlas na vykonanie inkasa dal platiteľ priamo svojmu poskytovateľovi platobných služieb (inkasný systém Debtor Mandate Flow) a ak je to možné, informácia o konkré tnej sume budúcej platobnej operácie sa platiteľovi poskytne alebo sprístupní v lehote podľa tohto paragrafu, zmluvné strany sa v rámcovej zmluve môžu dohodnúť, že platiteľ nemá nárok na vrátenie finančných prostriedkov (refundáciu platobnej operácie) . Ide napríklad o takú situáciu, kedy príjemca pravidelne inkasuje platiteľa na základe súhlasu na inkaso, pričom v dohodnutých termínoch vykonáva doúčtovanie sumy za poskytnutú slu žbu alebo tovar. V takomto prípade je príjemca povinný platiteľovi poskytnúť alebo sprí stupniť informáciu o konkrétnej sume platobnej operácie (napríklad formou faktúry) v lehote podľa tohto paragrafu.

K § 14

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzuje lehoty na vrátenie finančných prostriedkov v prípade tzv. refundu z pohľadu poskytovateľa a používateľa platobných služieb.

K § 15

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje lehoty, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní platobných operácií. Lehota podľa odseku 1 je stanovená na D+1, pričom v rámci tejto lehoty je suma platobnej operácie – úhrady zároveň poskytnutá príjemcovi k dispozí cii. Zmluvné strany sa môžu podľa prechodného ustanovenia dohodnúť na maximálnej lehote D+3, alebo D+4 v prípade, ak je napríklad platobný príkaz na úhradu predložený v listinnej forme, pričom takto vymedzená lehota bude platiť len do 1. januára 2012. Lehota podľa odseku 2 sa predlžuje o ďalší pracovný deň v prípadoch, ak platobný príkaz na vykonanie platobnej operá cie (napríklad úhrady) je predložený v listinnej forme. Podľa odseku 3 je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný pripísať sumu platobnej operácie príjemcovi v ten istý pracovný deň, keď bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu (t.j. vnútorný alebo technický účet poskytovateľa platobných služieb vedený v rámci jeho evidencie). Lehoty na vykonanie platobných operácií, ktoré sú vykonávané na základe platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu, sú do hodnuté podľa odseku 4 zmluvnými stranami napríklad v prípade inkasa je poskytovateľ platobných služieb príjemcu povinný predložiť platobný pr íkaz na inkaso (zaslať výzvu na inkaso) v zmluvne dohodnutej lehote, aby bolo možné vykonať inkaso v dohodnutý de ň alebo v prípade obchodníka, ktorý akceptuje platobné karty, sú platby pripí sané v prospech jeho účtu v zmluvne dohodnutých lehotách.

K § 16

V prípade, že príjemca nemá platobný účet, je poskytovateľ platobn ých služieb príjemcu povinný zabezpečiť sprístupnenie finančných prostriedkov pre príjemcu tak, aby príjemca mohol disponovať so sumou platobnej operácie bezodkladne potom, ako je táto suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Podľa tohto paragrafu ide predovšetkým o poskytnutie platobnej služby „poukazovanie peňazí“, kedy platiteľ a príjemca nemajú za týmto účelom zriadený platobný účet.

Poskytovateľ platobných služieb informuje príjemcu o sprístupnení finančných prostriedkov na základe jedinečného identifikátora, ktorým môže byť meno a adresa príjemcu. Zároveň poskytovateľ platobných služieb určí prí jemcovi primeranú lehotu na vyzdvihnutie týchto prostriedkov. Po uplynutí takejto lehoty poskytovateľ platobných služieb príjemcu bezodkladne vráti sumu platobnej operácie poskytovateľovi platobných slu žieb platiteľa.

K § 17

Vklad hotovosti na platobný účet spotrebite ľom je pripísaný v prospech tohto účtu s referenčným dátumom dňa pripísania (s kreditnou valutou), pričom suma takéhoto vkladu na platobnom účte je okamžite poskytnutá spotrebite ľovi k dispozícii po okamihu prijatia finančných prostriedkov, pričom takýto okamih je vymedzený poskytovateľom platobných služieb v rámcovej zmluve, a to v závislosti od možností vkladu hotovosti (napríklad prijatie hotovosti zamestnancom banky, vklad hotovosti prostredníctvom ATM alebo iného technické ho zariadenia). V prípade používateľa platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľom, je suma vkladu k dispozícii s referenčným dátumom toho istého pracovného dňa alebo na sledujúceho pracovného dňa po prijatí finančných prostriedkov v prípade vkladu v hotovosti prostredníctvom technického zariadenia.

K § 18

Podľa tohto paragrafu je vymedzená lehota na vykonanie tzv. tuzemskej úhrady, t.j. lehota D+1 v prípade úhrad prostr edníctvom tzv. retailového platobného systému alebo lehota D+0 pri RTGS platbách alebo lehota D+0 v prí pade úhrad vykonávaných v rámci toho istého poskytovateľa platobných služieb.

Ak napríklad nastane situácia, že v platobnom systéme TARGET2-SK je pracovný deň , pričom na území Slovenskej republiky je štátny sviatok, potom poskytovateľ platobných služieb príjemcu (účastník tohto platobného systému) so sídlom na území Slovenskej republiky pripíše sumu platobnej operácie na účet príjemcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po dni štátneho sviatku.

K § 19

Odsekom 1 je vymedzený pojem referenčný dátum použitý pri pripísaní sumy platobnej operácie na účet príjemcu, pričom takýto referenčný dátum t.j. kreditná valuta je najneskôr pracovný deň , keď suma platobnej operácie je pripísaná na účet poskytovateľa platobný ch služieb príjemcu. Napríklad, ak je suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu v deň D, potom suma tejto platobnej operácie je pripísaná na účet príjemcu v deň D s valutou dňa D. Je zakázané používať valutu nasledujúcich pracovných dní, t.j. pripísať sumu platobnej operácie v deň D s valutou napríklad D+2.

Zároveň sa upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu poskytnúť príjemcovi sumu platobnej operácie v ten istý deň, keď bola táto suma pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb príjemcu s referenčným dátumom (valutou) tohto dňa pripísaním na platobný účet príjemcu alebo sprístupnením pre príjemcu, ak príjemca nemá platobný účet. Uvedené ustanovenie teda upravuje dostupnosť finančných prostriedkov pre príjemcu sumy platobnej operá cie.

Zároveň sa vymedzuje pojem referenčný dátum použitý pri odpí saní sumy platobnej operácie z účtu platiteľa, pričom takýto referenčný dátum t.j. debetná valuta je najskôr okamih, keď suma platobnej operácie je odpísaná z účtu platiteľa. Napríklad, ak je suma platobnej operácie odpísaná z účtu platiteľa v deň D, tak potom s valutou dňa D. Je zakázané používať spätnú valutu (napríklad spätnú valutu pri odpísaní sumy platobnej operá cie vykonanej prostredníctvom platobnej karty). Poskytovateľ platobných služieb môže použiť spätnú valutu v odôvodnených prípadoch, kedy použitie spätnej valuty je v prospech použí vateľa platobných služieb – napríklad v prípadoch chybne vykonanej platobnej operácie alebo vrátenia finančných prostriedkov v prípade neautorizovanej platobnej operácie.

K § 20

Lehoty vymedzené týmto zákonom sa uplatňujú na platobné operácie v eurách. Uvedené lehoty platia aj na platobné operácie vykonávané v ostatných menách zmluvných štátov EHP v rámci EHP priestoru, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. V takom prípade sú lehoty dohodnuté v rámcovej zmluve, pričom takáto lehota nesmie byť dlhšia ako D+4.

K § 21

Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného identifiká tora, napríklad čísla účtu vo formáte IBAN, považuje sa takýto prevod za správne vykonaný aj vtedy, ak používateľ platobných služieb uvedie ďalšie doplňujú ce informácie. V prípade nesprávneho jedinečného identifikátora, p oskytovateľ platobných služieb nenesie zodpovednosť za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operá cie. V takomto prípade však poskytovateľ platobných služieb platiteľa vyvinie maximálne úsilie, aby bola suma platobnej operácie vrátená platiteľovi a ak sa zmluvné strany dohodli, mô že si poskytovateľ za takúto službu účtovať poplatok.

K § 22

Podľa odseku 1 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za správne vykonanie platobného príkazu predloženého platiteľom. Poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá voči platiteľovi, že suma platobnej operácie bude pripísaná na účet poskytovateľa platobných služieb v lehote podľ a tohto zákona. V prípade, že takáto lehota nie je dodržaná a poskytovateľ platobný ch služieb platiteľa preukáže, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola doručená suma platobnej operácie v lehote podľa tohto zákona, potom za správne vykonanie platobného príkazu zodpovedá poskytovateľ platobných služieb prí jemcu.

Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a to napríklad pripísaním takejto sumy platobnej operácie na účet platiteľa so spätnou valutou.

Ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedá za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, je povinný bez zbytočného odkladu umožniť príjemcovi disponovať so sumou platobnej operácie.

Poskytovateľ platobných služieb platiteľa je povinný, a to bez ohľadu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti platiteľa, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať platiteľa.

Podľa odseku 3 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne odoslanie platobného príkazu predloženého príjemcom alebo prostredníctvom príjemcu poskytovateľovi platobných služieb platiteľa.

Podľa odseku 4 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu voč i príjemcovi za správne vykonanie platobnej operácie t.j. suma platobnej operácie je pre príjemcu k dispozícii bez zbytočného odkladu potom, ako bola suma platobnej operácie pripísaná na účet poskytovate ľa platobných služieb príjemcu.

Podľa odseku 5 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb platiteľa voč i platiteľovi za nevykonanie alebo chybné vykonanie platobnej operácie, ktoré nebolo zapríčinené poskytovateľom platobných služieb príjemcu podľa odsekov 3 a 4. V takýchto prípadoch je poskytovateľ platobných služieb platiteľa povinný bez zbytočného odkladu napraviť svoju chybu a vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie.

Podľa odseku 6 poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný, a to bez ohľ adu na zodpovednosť podľa tohto paragrafu a na základe žiadosti príjemcu, vynaložiť primerané úsilie na zistenie priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie a o výsledku informovať pr íjemcu.

Podľa odseku 7 sa vymedzuje zodpovednosť poskytovateľov platobných služieb voči použí vateľom platobných služieb za poplatky alebo úroky uplatnené v dôsledku nevykonanej alebo ch ybne vykonanej platobnej operácie zapríčinené poskytovateľom platobných služieb Ide o poplatky alebo úroky, o ktoré používateľ platobných služieb prišiel z dôvodu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, pričom pri ich vrátení napríklad použije poskytovateľ platobných služieb spätnú valutu pri ich pripísaní na platobný účet.

Podľa odseku 8 môže poskytovateľ platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní, vykonať opravné zúčtovanie.

Podľa odseku 9 nie je možné vykonať opravné zúčtovanie, ak poskytovate ľom platobných služieb príjemcu chybne vykonanej úhrady je Štátna pokladnica. Poskytovateľ platobných služieb, ktorý zapríčinil chybné vykonanie úhrady požiada Št átnu pokladnicu o zabezpečenie vrátenia chybne vykonanej úhrady. Na vrátenie takejto ú hrady sa vyžaduje súhlas tohto príjemcu. V prípade nesúhlasu tohto príjemcu poskytuje Št átna pokladnica súčinnosť poskytovateľovi platobných služieb, ktorý spôsobil chybu v zúčtovaní.

K § 23

Používateľ platobných služieb má nárok na náhradu škody alebo na úrok z omeškania, pričom pri uplatnení takéhoto nároku sa postupuje podľ a práva, ktorým sa riadi zmluva medzi poskytovateľom a používateľom platobných služieb.

K § 24

Podľa tohto paragrafu má poskytovateľ platobných služieb právo poža dovať od iných poskytovateľov alebo sprostredkovateľov vrátenie vzniknutých nákladov spojených s nevykonaním alebo chybným vykonaním platobnej operácie, ktoré bolo zavinené t ýmito inými poskytovateľmi alebo sprostredkovateľmi.

K § 25

Poskytovateľ platobných služieb nezodpovedá za porušenie povinnosti pri poskytovaní platobných služieb, ktoré boli spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť alebo postupom podľa osobitných predpisov.

K § 26

V tomto paragrafe sú upravené povinnosti používateľa platobných služieb, ktorý má povinnosť používať◊platobný prostriedok v sú lade s obchodnými podmienkami poskytovateľa platobných služieb. Používateľ platobných služieb má predovšetkým povinnosť bezodkladne podať poskytovateľovi platobných slu žieb alebo ním poverenej osobe oznámenie o strate alebo odcudzení platobného prostriedku, ako aj oznámenie o zneužití alebo o neautorizovanom použití platobného prostriedku. Dodržiavaním týchto povinností sa totiž podstatne znižuje riziko zneužitia platobného prostriedku. Použív ateľ platobných služieb je ďalej povinný vykonať všetky primerané úkony, aby po prevzatí platobného prostriedku zabezpečil ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov tohto platobného prostriedku, ako napríklad povinnosť neuchovávať platobnú kartu s o sobným identifikačným číslom k tejto platobnej karte.

K § 27

V odseku 1 sa ukladá poskytovateľom platobných služieb povinnosť zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky pri vydaní platobného prostriedku neboli prístupné iný m osobám. Poskytovateľ platobných služieb nesmie odoslať používateľovi platobných služieb ním nevyžiadaný alebo nepožadovaný platobný prostriedok s vý nimkou napríklad zmluvne dohodnutej automatickej obnovy platobnej karty, ktorá sa nepovažuje za nevyžiadaný platobný prostriedok. Za nevyžiadaný platobný prostriedok sa považujú napríklad aj predvyrobené, ale neaktívne platobné karty, ktoré sú zasielané používateľom platobných služieb v rámci marketingových akcií. Poskytovateľ platobných služieb má povinnosť vytvoriť technické podmienky na prijímanie oznámení používateľa platobných služieb o stratách alebo krádežiach platobných prostriedkov alebo o zneužití platobného prostriedku, ako aj žiadostí používateľ a platobných služieb ohľadom odblokovania platobného prostriedku. Poskytovatelia platobný ch služieb si uloženú povinnosť môžu splniť napríklad zriadením nepretržitej pevnej telefónnej linky na prijímanie takých oznámení používateľov platobných služieb. Zároveň sa ukladá poskytovateľovi platobných služieb povinnos ť, aby po podaní takého oznámenia používateľa platobných služieb bezodkladne zamedzil ďalšiemu používaniu platobných prostriedkov, na ktoré sa vzťahuj ú podané oznámenie používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb je povinný archivovať alebo viesť záznamy o takýchto ozná meniach alebo žiadostiach, pretože na žiadosť používateľa platobných služieb je poskytovateľ platobných služieb povinný v lehote 18 mesiacov preukázať používateľ ovi platobných služieb, že takéto oznámenie alebo takáto žiadosť bola zaznamenaná.

K § 28

Podľa odseku 1 sa zmluvné strany môžu dohodnúť na výdavkových limitoch pre platobné operácie vykonané prostredníctvom napríklad platobnej karty, ak sa na účely udelenia súhlasu použ ije platobná karta (napríklad stanovenie limitu na výšku úhrady, pričom platiteľ udeľ uje súhlas zadaním PIN čísla prostredníctvom ATM).

Podľa odseku 2 má poskytovateľ platobných služieb právo zablokovať platobný prostriedok z dôvodov vymedzených rámcovou zmluvou (napríklad zneužitie, strata alebo krádež platobného prostriedku, platobná neschopnosť pri kreditnej karte).

Podľa odsekov 3 a 4 je poskytovateľ platobných služieb povinný spôsobom dohodnutý m v rámcovej zmluve oznámiť platiteľovi zablokovanie platobného prostriedku, vrátane dôvodov, ktoré viedli k zablokovaniu platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb odblokuje platobný prostriedok, ak dôvody, ktoré viedli k zablokovaniu už pominuli.

K § 29

Toto ustanovenie ustanovuje výnimky pri vydávaní a používaní platobných prostriedkov na vyk onávanie platieb nízkej hodnoty (ak ide o jednotlivé platobné operácie, ktoré nikdy neprevy šujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) a elektronických peniazoch, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur.

Ïalej tento paragraf ustanovuje výnimky, kedy povinnosti používateľa platobných služieb a poskytovateľa platobných služieb a zodpovednosť platiteľa za neautorizované operácie sa nevzťahujú na prípady, ak sa platobný prostriedok nedá zablokovať alebo ak sa nedá zabrániť jeho ďalšiemu používaniu.

Taktiež možno v rámcovej zmluve dohodnúť, aby sa niektoré ustanovenia neuplatňovali v prípadoch, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo poskytovateľ platobných služieb nemôže dokázať z iných dôvodov, ktoré vyplývajú z povahy platobného prostriedku, že platobná operácia bola autorizovaná.

Ïalej, aby sa odchylne od niektorých článkov nevyžadovalo, aby poskytovateľ platobných služieb oznámil používateľovi platobných služieb odmietnutie platobného príkazu, ak je nevykonanie platobného príkazu zjavné z kontextu.

§ 29 tiež ustanovuje, kedy platiteľ nesmie odvolať platobný príkaz po prevedení platobného príkazu alebo udelení jeho súhlasu s vykonaním platobnej operácie príjemcovi a kedy sa uplat ňujú iné lehoty na vykonanie.

K § 30

Tento paragraf vymedzuje ustanovenia vzťahujúce sa na platobné služby v cudzej mene (mene inej než sú meny členských štátov EHP) poskytované v rámci EHP a na platobné služby vo všetkých menách poskytovaných mimo EHP, a taktiež vykonávanie platobných služieb v týchto menách, ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu je tá istá osoba. V praxi to znamená, že niektoré práva a povinnosti budú regulované týmto zákonom, pričom ď alšie práva a povinnosti budú upravené zmluvnými podmienkami.

K § 31

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb poskytuje používateľovi platobných služieb jednorazové platobné služby bez vykonania následných platobných operácií prípadne opakujúcich sa viacerých platobných operácií a platobn é služby na základe rámcovej zmluvy, ktorá upravuje vykonávanie jednotlivých a následn ých operácií, a ktorá môže tiež upravovať podmienky zriadenia a vedenia platobného účtu. Neoddeliteľnú súčasť rámcovej zmluvy, tak banky platiteľa ako aj banky príjem cu, tvoria obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávaní a používaní elektronických peňazí. Iná osoba ako poskytovateľ platobných služieb nemôže poskytovať platobné služby podľa tohto zákona.

Rámcová zmluva musí obsahovať informácie potrebné na realizá ciu platobných služieb ako sú údaje o poskytovateľovi platobných služieb, o podmienkach používania platobných služieb (napríklad náležitosti platobného príkazu, ktoré používateľ platobných služieb uvedenie na platobnom príkaze, aby bol takýto príkaz riadne vykonaný) o poplatkoch, úrokoch a prípadných výmenných kurzoch, o komunikačných prostriedkoch, o bezpečnostných a opravných opatreniach o zmenách rá mcovej zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu.

V praxi sú rámcové zmluvy a platobné služby, ktoré sa na zá klade rámcových zmlúv poskytujú, oveľa bežnejšie a hospodársky dô ležitejšie ako jednorazové platobné služby. Ak používateľ platobných služieb si chce zriadiť platobný účet alebo používať osobitný platobný prostriedok musí uzatvoriť rámcovú zmluvu s poskytovateľom platobných služ ieb. Požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím preto musia byť dostatočne vyčerpávajúce. Tieto informácie sa musia poskytovať v listinnej forme, alebo na inom trvanlivom médiu ako sú výtlačky z tlačiarní na tlačenie výpisov z účtov, diskety, CD-ROM, DVD, pevné disky osobných počítačov, na ktor ých možno ukladať elektronickú poštu, a tiež internetové stránky, ak tieto strá nky umožňujú prístup k týmto informáciám pre budúce po užitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú reprodukciu ulož ených informácií. Poskytovateľ a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť v rámcovej zmluve na spôsobe, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných službách, napríklad, že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online.

K § 32

Toto ustanovenie stanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb informovať používateľa platobných služieb o každej zmene rá mcovej zmluvy vopred v dostatočnom predstihu, a to v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien, aby používateľ tak mohol využiť právo na okamžité ukončenie rá mcovej zmluvy bez poplatkov pred dňom začatia uplatňovania zmien.

Ak obchodné podmienky platobných služieb, ktoré tvoria súčasť rámcovej zmluvy, sú zároveň súčasťou všeobecných obchodných podmienok, toto ustanovenie upravuje oznamovaciu povinnosť výhradne pre obchodné podmienky príslušných platobných služieb a nie pre celé všeobecné obchodné podmienky.

Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa však môžu dohodnúť na domnienke o prijatí navrhovaných zmien, ak používateľ platobn ých služieb nevyjadrí nesúhlas so zmenami pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti zmien. Ak však používateľ platobných služieb nesúhlasí so zmenami rámcovej zmluvy, má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dň om účinnosti týchto zmien. Obidve skutočnosti musia byť zakotvené v r ámcovej zmluve.

Zmeny úrokovej sadzby alebo výmenného kurzu sa môžu uplatňovať okamžite aj bez predchádzajúceho oznámenia, ak sa takéto právo dohodlo v rámcovej zmluve a ak sa zmena zakladá na referenčnej úrokovej sadzbe alebo referenčnom výmennom kurze dohodnutom v súlade s rámcovou zmluvou.

Používateľ platobných služieb musí byť informovaný čo najskôr o každej zmene úrokovej sadzby v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, ak sa nedohodli na osobitnej frekvencii alebo spôsobe poskytovania alebo sprístupňovania takejto zmeny, pričom pri zmene úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov v prospech používateľa platobných služieb, nie je potrebné používateľa informovať o tejto zmene.

Poskytovateľ platobných služieb môž e meniť úrokovú sadzbu alebo výmenný kurz napríklad v závislosti od situácie na finančných trhoch, pričom zmena úrokovej sadzby alebo zmena výmenného kurzu použitej pri platobnej operácií - napríklad zmena úrokov ej sadzby použitej pri výbere hotovosti kreditnou kartou alebo zmena výmenného kurzu pri úhrade, ak sa ú hrada vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu - musia byť poskytovateľom platobných služieb vypočítavané takým spôsobom, aby nedochádzalo k znevýhodňovaniu napríklad jednotlivých spotrebiteľov, t.j. uplatňuje sa princíp rovnakého zaobchádzania.

K § 33

V zmysle tohto ustanovenia používateľ platobných služieb môže kedykoľvek vypovedať rámcovú zmluvu, ak sa nedohodne s poskytovateľom platobných služieb na výpovednej lehote. Ak sa však dohodne výpovedná lehota, tak táto pre používateľa platobnej služby nesmie by ť dlhšia ako jeden mesiac.

S cieľom uľahčiť mobilitu klientov používateľ platobných služ ieb má možnosť ukončiť rámcovú zmluvu po uplynutí roka bez toho, aby mu boli účtované poplatky. V ostatných prípadoch musia byť poplatky za vypovedanie zmluvy primerané a v súlade so skutočnými nákladmi.

V rámcovej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú je možné dohodnúť výpovednú lehotu, ktorá zo strany poskytovateľa platobných služieb nesmie byť kratšia ako dva mesiace a musí byť vypovedaná v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Ak používateľ platobný ch služieb konal preukázateľne podvodným spôsobom takáto dohoda neplatí.

V prípade pravidelne účtovaných poplatkov za platobné služby je použí vateľ povinný uhradiť len pomernú časť poplatkov prislúchajúcu do skončenia platnosti rámcovej zmluvy a ak sa uhrádzajú vopred, ich pomerná časť sa mu musí vrátiť. Jedná sa o pravidelné účtované poplatky za platobn é služby ako napríklad poplatok za vedenie platobného účtu, ak skončením platnosti rámcovej zmluvy sa zrušuje aj platobný účet (platobné služby podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) tohto zákona) alebo poplatok za vydanie/obnovu platobnej karty.

Ak je v rámcovej zmluve dohodnutá výpovedná lehota t.j. pre používateľ a platobných služieb nie dlhšia ako jeden mesiac a pre poskytovateľa platobných služieb najmenej dvojmesač ná, v prípade bežného účtu sa nepoužijú ustanovenia § 715 Obchodn ého zákonníka, týkajúce sa výpovedných lehôt.

Toto ustanovenie nemá vplyv na povinnosť poskytovateľa platobných služieb vypovedať zmluvu o poskytovaní platobných služieb za výnimočných okolností na základe iný ch príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátny ch právnych predpisov, napríklad právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akýchkoľvek akcií zameraných na zmrazenie finančných prostriedkov alebo akýchkoľvek osobitných opatrení súvisiacich s predchádzaním a vyšetrovaním trestnej činnosti.

Toto ustanovenie má uľahčiť mobilitu klientov medzi platobnými inštitúciami a posilniť postavenie používateľa platobných služieb. Naopak však, ďalšie znev ýhodnenie poskytovateľov platobných služieb môže znamenať spomalenie vývoja nových platobných produktov (ak by bola predĺžená výpovedná lehota poskytovateľa platobný ch služieb), zvýšenie nákladov týchto poskytovateľov (ak by sa skrátila výpovedná lehota používateľa), pričom vyššie náklady by sa odrazili na vyššej cene iný ch služieb.

K § 34

Ustanovením tohto paragrafu sa ukladá informačná povinnosť poskytovateľovi platobný ch služieb, ak ide o poskytovanie prípadne sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva a poskytnutie informácií o poskytovaní platobných služieb na základe rámcovej zmluvy (napríklad výpisov z príslušných bankových účtov jednotlivých klientov) používateľom platobn ých služieb s cieľom poskytnúť vysokú úroveň prehľadných inform ácií o týchto službách a prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov.

Spôsob, akým poskytovateľ platobných služieb poskytuje požadované informácie používateľovi platobných služieb, musí zohľadňovať potreby používateľa, ako aj praktické technické aspekty a efektívne vynakladanie nákladov v z ávislosti od situácie s podmienkami dohodnutými v príslušnej rámcovej zmluve o poskytovaní platobný ch služieb. Tento zákon preto rozlišuje medzi dvoma spôsobmi, akými poskytovateľ platobných služieb poskytuje informácie, a to buď ich poskytuje, prípadne oznamuje, aktívnym spô sobom v príslušnom čase stanovenom zákonom bez toho, aby používateľ platobných služ ieb o to žiadal alebo na žiadosť používateľa platobných služieb ich sprí stupňuje. V tomto prípade používateľ platobnej služby musí vyvinúť určitú iniciatívu, aby tieto informácie získal. Na tieto účely poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

K § 35

V záujme transparentnosti tento paragraf ustanovuje harmonizované požiadavky nevyhnutné na zabezpečenie poskytnutia potrebných a dostatočný ch informácií používateľom platobných služieb, ktoré sa týkajú vykonania jednorazovej platobnej operácie.

Ustanovením tohto paragrafu sa upravuje právo používateľa platobných služieb na bezplatné získanie dôležitých informácií predtým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo pred vyjadrením ponuky. Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie a zároveň prispenia k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľov je dôležité, aby boli poskytnuté a sprístupnené všetky potrebné informácie vopred, pričom požadované inform ácie majú byť primerané potrebám používateľa platobných služieb a poskytované dohodnutým spôsobom.

Tento paragraf ustanovuje minimálny výpočet povinne zverejňovaných najdôležitejších informácií, ktoré je poskytovateľ jednorazovej platobnej operácie povinný poskytnú ť alebo sprístupniť z pohľadu používateľa platobných služieb, ako sú údaje alebo jedinečný identifikátor pre riadne vykonanie príkazu, maximálna lehota na vykonanie platobnej služby, suma všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis a výmenný alebo referenčný výmenný kurz v prípade konverzie.

Požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej operácii sa líšia od požiadaviek rámcovej zmluvy, ktorá zahàňa viacero platobných operácií. V prípade jednorazových platobných operácií poskytovateľ platobných služieb poskytuje iba základné informácie. Keďže platiteľ je pri podávaní platobného príkazu obyčajne prítomný, nie je potrebné požadovať aby sa informácie v každom prípade poskytovali v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Poskytovateľ platobných služieb mô že poskytnúť informácie ústne pri priehradke alebo ich inak ľahko sprístupniť, napríklad umiestnením obchodných podmienok na nástenke v priestoroch. Informácie by sa mali poskytnúť aj o tom, kde sú k dispoz ícii ďalšie podrobnejšie informácie (napríklad adresa internetovej strá nky). Ak používateľ o to požiada, musia sa mu základné informácie poskytnúť v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Tieto informácie musia byť zrozumiteľné pre verejnosť, v št átnom jazyku (teda slovenskom) alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

Pri poskytnutí jednorazovej platobnej služby pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožň ujú poskytovateľovi platobných služieb splniť si informačné povinnosti pred vykonaní m operácie, je povinný urobiť tak ihneď po vykonaní platobnej operácie.

V prípade jednorazových platobných operácií nie je potrebné poskytovať alebo sprístupňovať informácie ak bola predložená používateľovi kópia návrhu zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej operácie alebo návrhu platobného príkazu, ktoré obsahujú potrebné informácie.

Poskytovateľ platobných služieb je tiež povinný poskytnúť alebo sprístupniť používateľovi platobných služieb ľahko dostupným spôsobom (napríklad adresa internetovej stránky) aj ďalšie dôležité informácie ako s ú predovšetkým obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb alebo o vydávan í a používaní elektronických peňazí.

Ak už boli poskytnuté používateľovi platobných služieb dané inform ácie, prípadne sa predpokladá ich poskytnutie, na základe inej rámcovej zmluvy, nie je potrebné, aby poskytovateľ platobných služieb opätovne poskytoval potrebné informácie (napríklad pri platbá ch platobnou kartou v zahraničí stačí ak si voči používateľovi platobných služieb splnil informačné povinnosti poskytovateľ platobných služieb, ktorý vydal platobnú kartu a nevyžaduje sa, aby potrebné informácie poskytoval tiež poskytovateľ platobnej služby v zahraničí a naopak).

K § 36

Tento paragraf ukladá povinnosť poskytovate ľovi platobných služieb platiteľa bezodkladne po prijatí platobného príkazu na jednorazovú platobnú operáciu poskytnúť alebo sprístupniť platiteľovi minimálny výpočet údajov takým spôsobom, aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, sumu platobnej operácie v mene použitej v platobnom príkaze, sumu všetkých poplatkov, prípadne ich rozpis, použitý výmenný kurz a sumu platobnej operá cie v prípade konverzie a dátum prijatia platobného príkazu.

K § 37

V zmysle tohto paragrafu poskytovateľ platobných služieb príjemcu je povinný bezodkladne po vykonaní jednorazovej platobnej operácie poskytnúť alebo sprístupniť príjemcovi minimálny výpočet údajov, na žiadosť používateľa platobných služieb v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, tak aby mu bolo umožnené identifikovať platobnú operáciu alebo platiteľa a informácie sprevádzajúce platobnú operáciu, sumu platobnej operácie v mene ktorej sú príjemcovi finančné prostriedky k dispozícii, sumu všetký ch poplatkov za platobnú operáciu, prípade rozpis súm, použitý vý menný kurz a sumu platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet.

S cieľom umožniť príjemcovi overenie toho, že splatná suma je správne zaplatená, následne poskytnuté informácie o platobnej operácii musia obsahovať nielen plnú sumu prevedených finančných prostriedkov, ale aj výšku všetkých poplatkov.

K § 38

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje právo používateľa kedykoľvek počas zmluvného vzť ahu žiadať o bezplatné poskytnutie rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu, čo mu umožní porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich podmienky, a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti. Poskytovateľ platobných služieb musí zabezpečiť možnosť prístupu k informá ciám a dostupnosť informácií pre používateľa platobných služieb.

Z dôvodu transparentnosti poskytnutia platobnej služby a za účelom jej realizácie je dôležité, aby poskytovateľ platobnej služby poskytol a sprístupnil používateľovi platobnej služ by všetky potrebné informácie pred uzavretím rámcovej zmluvy alebo pred vyjadrením ponuky s primeraný m časovým predstihom, jasne a zrozumiteľne v štátnom (slovenskom) jazyku alebo v inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú v listinnej forme alebo na inom trvanlivom médiu. Cieľom úpravy týchto informačných povinností je predovšetkým zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služby a zároveň prispieť k zvýšeniu právnej ochrany klientov ako spotrebiteľ ov.

Pri zmluve na diaľku, ak táto bola uzavretá na žiadosť používateľa platobných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré neumožňujú poskytnutie potrebných informácií, poskytovateľ platobných služieb musí zaslať používateľovi platobných služieb tieto informácie bezprostredne po uzavretí rámcovej zmluvy.

Ak boli poskytnuté potrebné informácie vopred formou kópie návrhu rámcovej zmluvy nie je potrebné, aby tieto boli poskytované opätovne inou formou.

K § 39

Za účelom transparentnosti poskytnutia platobnej služby ustanovenie tohto paragrafu upravuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby na žiadosť platiteľa informovať platiteľa ešte pred vykonaním tejto platobnej operácie o maximálnej lehote na jej vykonanie a poplatkoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť, prípadne aj ich rozpis, ak platiteľ predkladá pokyn na vykonanie jednotlivej platobnej operácie na základe rámcovej zmluvy. Poskytovateľ platobných služieb môže poskytnúť tieto informácie ústne pri priehradke, prípadne inou formou.

K § 40

Ustanovením tohto paragrafu sa ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobnej služby platiteľa informovať platiteľa bez zbytočného odkladu po odpísaní jednotlivej platobnej operácie z úč tu platiteľa alebo ak platiteľ nepoužíva platobný účet po prijatí platobného prí kazu tak, aby mohol identifikovať platobnú operáciu alebo príjemcu, ďalej informovať o sume platobnej operácie v mene, v ktorej sa odpísala z platobného účtu platiteľa (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok) alebo použitej v plato bnom príkaze, o sume všetkých poplatkov za platobnú operáciu prípadne ich rozpise alebo o úrokoch, ktoré je platiteľ povinný zaplatiť. Taktiež platiteľ musí byť informovaný o použitom výmennom kurze v prípade konverzie (t.j. o výmennom kurze, ktorý bol po užitý poskytovateľom platobných služieb platiteľa pri konverzii) a referenčnom dátume odpísania sumy platobnej operácie z platobného účtu alebo dátume prijatia platobného príkazu. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne platiteľovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že napríklad platiteľ neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrátane poštovného) alebo na inom trvanlivom mé diu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb platiteľa poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlač enia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatne platiteľovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje platiteľovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 41

V zmysle tohto ustanovenia poskytovateľ platobnej služby príjemcu je povinný bez zbytočného odkladu po vykonaní jednotlivej platobnej operácie poskytnúť príjemcovi dostatok informácií za účelom identifikácie platobnej operácie, prípadne platiteľa a ďalších informácií spojených s platobnou operáciou ako sú napríklad suma v mene pripísanej na platobný účet (t.j. o sume platobnej operácie, ktorá nezahàňa prípadný poplatok), výška poplatkov, prípadne ich rozpis, úroky, použitý výmenný kurz v prípade konverzie (t.j. výmenný kurz, ktorý bol použitý poskytovateľom platobných služieb príjemcu pri konverzii) a suma platobnej operácie pred konverziou a referenčný dátum pripísania sumy platobnej operácie na platobný účet. Tieto informácie poskytovateľ platobnej služby poskytne bezplatne príjemcovi v listinnej forme (bezplatne v tomto prípade znamená, že naprí klad príjemca neplatí žiadny poplatok za papierový výpis odoslaný poštou, a to vrá tane poštovného) alebo na inom trvanlivom médiu, ak v rámcovej zmluve nie je dohodnuté, že takéto informácie poskytovateľ platobných služieb príjemcu poskytuje (napríklad v listinnej forme alebo v elektronickej forme napríklad prostredníctvom internet bankingu, formou SMS správy, elektronickou poštou) alebo sprístupňuje (napríklad formou tlačenia výpisov prostredníctvom technického zariadenia) bezplatn e príjemcovi pravidelne najmenej raz mesačne, a to spôsobom, ktorý umožňuje príjemcovi ukladať a reprodukovať nezmenené informácie.

K § 42

Ustanovenie tohto paragrafu ustanovuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb v prípade platobných služieb pri platobných prostriedkoch, ak ide o platby nízkej hodnoty (t. j. u ktorých jednotlivé platobné operácie nikdy neprevyšujú 30 eur alebo ktoré majú výdajový limit 150 eur) alebo elektronické peniaze, ktorých hodnota nikdy neprekročí 150 eur, informovať platiteľa najm ä o hlavných charakteristikách platobnej služby, spôsobe použitia platobného prostriedku, povinnostiach, účtovaných poplatkoch, podstatných informáciách potrebných na informované rozhodovanie sa a mieste, kde sú ľahko dostupným spôsobom sprístupnené všetky ostatné informácie, týkajúce sa rámcovej zmluvy.

S cieľom príliš nezaťažiť poskytovateľa platobných služieb poskytovaním informácií pri platobných službách nízkej hodnoty alebo elektronických peniazoch možno v rámcovej zmluve dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb nie je povinný informovať o zmenách rámcovej zmluvy v listinnej forme alebo na inom trvanlivom mé diu.

V rámcovej zmluve ďalej možno dohodnúť, že informácie pre platiteľa a príjemcu o jednotlivých platobných operáciách, t.j. napríklad informáciu umožň ujúcu identifikovať platobnú operáciu, sumu platobnej operácie, sumu poplatkov a použitý výmenný kurz nie je poskytovateľ platobnej služby povinný poskytovať, ale stačí ak poskytne alebo spr ístupní odkaz, ktorý umožňuje používateľovi získať tieto informácie. Avšak poskytovateľ nie je povinný poskytnúť alebo sprístupniť ani takýto odkaz, ak sa platobný prostriedok používa anonymne alebo ak takýto odkaz nie je možné z technického hľadiska poskytnúť. Poskytovateľ platobných služieb však musí zabezpečiť možnosť prístupu k informáciám a dostupnosť informácií na účely overenia sumy uložených finančných prostriedkov.

Platobné prostriedky na vykonávanie platobných operácií nízkej hodnoty majú predstavovať lacnú a ľahko použiteľnú alternatívu v prípade tovarov a služieb nízkej hodnoty a nemajú byť zbytočne zaťažené nadmern ými požiadavkami. Príslušné požiadavky na poskytovanie informácií a pravidlá pre ich používanie sa preto obmedzujú na základné informácie, pričom zohľadň ujú aj technické možnosti nástrojov používaných pri platbách nízkej hodnoty.

Aj napriek jednoduchšiemu režimu používateľ platobných služieb má ma ť primeranú ochranu vzhľadom na obmedzené riziko, aké tieto platobné nástroje predstavujú, najmä ak ide o predplatené platobné nástroje. Príliš prísne informa čné povinnosti poskytovateľov platobných služieb by mohli brániť rozvoju týchto modern ých platobných prostriedkov, prípadne ich použitie zdražiť. Naopak príliš vysoké nastavenie limitov by mohlo výrazne znevýhodniť klasické platobné prostriedky.

K § 43

Podľa ustanovenia § 43 poskytovateľ platobných služieb nesmie používateľovi platobných služieb účtovať poplatky za poskytovanie alebo sprístupnenie informácií o jednorazových platobných operáciách, na ktoré sa nevzťahuje rámcová zmluva. Ïalej sa upravuje právo používateľa na získanie základných informácií o vykonaných platobných službách na základe rámcovej zmluvy, bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnimku tvorí dodatočné alebo častejšie poskytovanie informá cií po odpísaní sumy jednotlivej platobnej operácie z účtu platiteľa alebo po prijatí platobného príkazu, a tiež informácií o jednotlivých platobných operáciách než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, alebo poskytovanie týchto informácií inými komunikačnými prostriedkami než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe ž iadosti používateľa platobných služieb. V tomto prípade možno dohodnúť, ž e poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Taktiež, ak ide o dodatočné poskytovanie informácií rámcovej zmluvy než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve alebo za poskytovanie týchto informácií na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, a to na základe žiadosti používateľa platobný ch služieb . V tomto prípade možno tiež dohodnúť, že poskytovateľ platobných služieb môže účtovať poplatky.

Prípadné poplatky za dodatočné, častejšie poskytovanie informácií alebo na inom trvanlivom médiu než bolo dohodnuté v rámcovej zmluve, ktoré poskytovateľ platobných služieb bude požadovať od používateľa platobných služieb, musia byť primerané a v súlade so skutočnými nákladmi poskytovateľa platobných služieb.

Cieľom úpravy všeobecných (tzv. predbežných) informačných povinností je zabezpečiť zvýšenie informovanosti používateľa platobnej služ by o poplatkoch v súvislosti s použitím daného platobného nástroja ešte pred zač atím platobnej transakcie ako napríklad informácia o poplatku prostredníctvom internet bankingu pred zadaním platobného príkazu na úhradu, informácia o poplatku sprístupnená v priestoroch poskytovate ľa platobných služieb, informácia o poplatku za výber hotovosti prostredníctvom ATM formou zobrazenia informácie na obrazovke ATM alebo na viditeľnom mieste pri ATM zariadení a podobne .

K § 44

Podľa § 44 poskytovateľ plato bných služieb nesmie účtovať používateľovi platobných služ ieb poplatky za plnenie svojich informačných povinností (napríklad informácie podľa § 42) alebo za nápravné alebo preventívne opatrenia (napríklad blokovanie platobnej karty, vrátenie sumy neautori zovanej platobnej operácie, oznamovanie straty alebo krádeže platobnej karty), okrem prípadov uvedených v § 5 ods. 1, §6 ods. 5 a § 21 ods. 2. Cieľom tejto úpravy je prispieť k ochrane klientov ako spotrebiteľov v pr ípadoch nesplnenia si povinností zo strany poskytovateľa platobnej služby.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje, kedy znáša poplatky platiteľ a kedy príjemca v prí pade platobnej operácie, ktorá nezahàňa konverziu, t.j. poplatky účtované poskytovateľom platobný ch služieb platiteľa znáša platiteľ a účtované poskytovateľom platobných služieb príjemcu, príjemca. Za účelom uľahčenia priameho spracúvania platieb je efektívne rozdeliť poplatky medzi platiteľa a príjemcu, to však je uplatniteľné iba v pr ípadoch, kedy si platobná operácia nevyžaduje konverziu. Ak platobná operácia zahàň a konverziu, poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať napríklad poplatok za takúto službu – to znamená , že platobná operácia sa vykonáva v inej mene než je mena platobného účtu.

Podľa tohto ustanovenia poskytovateľ platobných služieb tiež nesmie brániť, aby príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) platiteľovi ponúkol zľavu za používanie platobnej karty, a taktiež príjemca platobných kariet (zvyčajne obchodník) nesmie žiadať od platiteľa poplatok za používanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku. Poskytovateľ platobných služieb si môže účtovať poplatky od príjemcu (obchodní ka) za použitie platobnej služby (tzv. provízia), v dôsledku čoho sa poplatky nevyberajú od platiteľ a.

Poskytovateľ platobných služieb nesmie účtovať používate ľovi platobných služieb poplatky za tzv. účtovné položky, ktoré súvisia s obratom na platobnom účte v súvislosti s pripísaním sumy platobnej operácie na platobný účet alebo s odpísaním sumy platobnej operácie z platobného účtu, ak si účtuje poplatok za poskytnutie jednotlivej platobnej služby, napríklad pri účtovaní poplatku za platobnú službu „ vklad finančných prostriedkov v hotovosti na platobný účet“ nesmie poskytovateľ platobných služieb účtovať poplatok za obrat na platobnom účte, t.j. za pripísanie tejto sumy platobnej operácie na platobný účet.

K § 45

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú základné pojmy a definície v oblasti platobných systémov. V odseku 1 je vymedzený pojem „platobný systém“, v odseku 2 je vymedzený pojem „príkaz“.

Odsek 3 vymedzuje jednotlivé druhy platobných systémov, ktoré môžu byť prevádzkované podľa tohto zákona. Ide o

a) platobný systém prev ádzkovaný Národnou bankou Slovenska ako napríklad platobný systém EURO SIPS alebo TARGET2-SK,

b) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň agentom pre vyrovnanie v tomto platobnom systéme,

c) platobný systém prevádzkovaný na základe povolenia Národnej banky Slovenska, pričom prevádzkovateľ platobného systému je právnická osoba, prič om takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie; vyrovnanie príkazov prebieha v platobných systé moch uvedených v písmenách a) alebo b) ako napríklad platobný systém prevádzkovaný spoločnosťou First Data, a.s.,

d) platobný systém bez povolenia, pričom ide o tzv. uzavretý platobný systém ako napríklad systém bankovej skupiny alebo systém Diners Club.

Platobné systémy uvedené v písmenách a) a b) sú systé mami podľa smernice č.◊98/26/ES a platobné systémy podľa pí sm. c) a d) sú tzv. iné platobné systémy, na ktoré sa nevzťahuje smernica č. ◊98/26/ES.

V odseku◊4 je zadefinované všeobecné členenie platobný ch systémov na dva základné typy v závislosti od princípov prevádzkovania platobný ch systémov, teda v závislosti od spôsobu vyrovnania príkazov v platobných systémoch. Ide o vyrovnanie jednotlivých položiek v reálnom čase napríklad platobný systém TARGE T2-SK alebo vyrovnanie rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému napríklad platobný systém SIPS, ktor ý vyrovnáva pozície prostredníctvom platobného systému TARGET2-SK.

V odseku 5 a 6 sa vymedzuje obsah a spôsob vysporiadania v jednotlivých typoch platobných systémov, teda v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania jednotlivých položiek v reá lnom čase, alebo vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľadávok a zá väzkov účastníkov platobného systému.

Vysporiadanie je kľúčová činnosť (operácia) platobných systémov, v rámci ktorej sa zabezpečuje správne spracovanie príkazov pre platobný systém, výpočet výsledkov zo spracovania príkazov pre platobný systém, overenie výpočtu výsledkov a konečné vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Pritom v platobných systémoch prevádzkovaných na princípe vyrovnania rozdielov vypočítaných zo vzájomných pohľ adávok a záväzkov účastníkov platobného systému, je ich jedinou vzájomnou pohľadávkou alebo ich jediným vzájomným záväzkom k príslušnej uzávierke celkový vypočítaný výsledný rozdiel, a to v závislosti od celkového vypočítaného výsledného rozdielu pre jednotlivých účastníkov platobného systému.

Odsek 8 vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri výkone hodnotenia platobnej infraštruktúry (tzv. oversight), t.j. hodnotenia platobného systému, systému zúčtovania a vyrovnania obchodov s finančnými ná strojmi, platobných služieb a elektronických peňazí. Národná banka Sloven ska môže od osôb podľa tohto odseku požadovať informácie potrebné na hodnotenie platobnej infraštruktúry, pričom tieto osoby sú povinné tieto informácie poskytn úť Národnej banke Slovenska. Hodnotenie platobnej infraštruktúry vykonáva Národná banka Slovensk a podľa platných medzinárodných štandardov a hodnotiacich kritérií a v súlade s postupmi príslušných orgánov členského štá tu (napríklad Európskej centrálnej banky). Keďže platobná infraštruktúra je v rá mci EHP vzájomne poprepájaná, takéto hodnotenie platobnej infraštruktú ry v sebe spája aj cezhraničnú spoluprácu a cezhraničné hodnotenie platobnej infraštrukt úry ako napríklad hodnotenie infraštruktúry SWIFT, kartových schém alebo SEPA úhrad.

Odsek 9 vymedzuje zodpovednosť prevádzkovateľa platobného systému podľa odseku 3 písm. a) až c) za straty vzniknuté účastníkovi platobného systému, ak boli zaprí činené v dôsledku hrubej alebo bežnej nedbanlivosti tohto prevádzkovateľa systému.

K § 46

Ustanovenie tohto paragrafu vymedzuje platobné systémy podľa § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, ak prevádzkovateľom tohto syst ému je poskytovateľ platobných služieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

Platobný systém možno veľmi zjednodušene prirovnať k určitej platobno-finančnej spojovacej centrále, v ktorej dochádza k súbežnému uskutočňovaniu zúč továvania a vyrovnania obchodov účastníkov platobného systému.

Z hľadiska formálneho zoskupenia (zloženia) musí platobný systém mať v zásade najmenej troch svojich účastníkov. Dvoch účastníkov vtedy, ak

a) tento platobný systém zabezpečuje prepojenie systémov vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi podľa osobitného predpisu alebo systémov uvedených v zozname Európskej komisie, prič om jedným z týchto účastníkov je platobný systém prevádzkovaný podľa tohto zákona,

b) je tento platobný systém prevádzkovaný na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi vš etkými účastníkmi platobného systému, pričom sa účastn íci platobného systému dohodli, že zmluva sa musí riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky,

c) vykonáva príkazy účastníkov platobného systému a zabezpečuje ich vyrovnanie u agenta pre vyrovnanie.

K § 47

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú účastníkov platobných systémov podľ a § 45 ods. 3 písm. a) a b), t.j. ide o platobné systémy prevádzkované Národnou bankou Slovenska a platobné systémy prevádzkované na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systé mu, ak prevádzkovateľom tohto systému je poskytovateľ platobných služ ieb, ktorý je zároveň aj agentom pre vyrovnanie.

V odseku◊1 je vymedzený okruh možných účastníkov platobných systémov. Pritom ide predovšetkým o Národnú banku Slovenska, banky a pobočky zahran ičných bánk, ktoré poskytujú absolútnu väčšinu platobný ch služieb v Slovenskej republike. Do zákonom určeného okruhu možných účastní kov patria aj centrálne banky iných štátov, Európska centrálna banka, iné inštitúcie zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré sú v rá mci svojej ustanovenej činnosti oprávnené zabezpečovať prevody finančných prostriedkov alebo organizovať a prevádzkovať systém zúčtovania a vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi (napríklad Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Centr álny depozitár cenných papierov). Novým prvkom oproti predchádzajúcej právnej úprave je vymedzenie platobného systému ako možného účastníka v platobnom systéme (t.j. systém v systéme – napríklad účastníkom platobného systému TARGET2-SK je aj platobný systém SIPS) alebo platobnej inštitúcie, alebo inštitúcie elektronický ch peňazí, v oboch prípadoch za predpokladu, že spĺňajú všetky prístupové pravidlá platobného systému vymedzené pravidlami platobného systému. Nakoniec ide o zahrani čné osoby, ktorých činnosť zodpovedá stanoveným podmienkam.

Odsek◊2 ustanovuje, že ten istý účastník platobného systému môže v tomto platobnom systéme zabezpečovať funkciu agenta pre vyrovnanie alebo klíringového ústavu, alebo obidve tieto funkcie alebo iba niektorú časť týchto funkcií.

Agentom pre vyrovnanie platobného systému sa rozumie osoba, ktorá vedie vyrovnacie účty pre účastní kov platobného systému, na ktorých sa vyrovnávajú príkazy účastníkov, a ktorá na tento účel môže poskytovať úvery účastníkom platobn ého systému.

Klíringový ústav je osoba, ktorá v platobnom systéme zodpovedá za správne spracovanie príkazov pre platobný systém a zároveň zodpovedá za výpočet vý sledkov zo spracovania týchto príkazov.

Odsek 5 sa vzťahuje k zmluvným vzťahom medzi účastníkmi platobného systému, ktoré sú stanovené v zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému. V zmluve o platobnom systéme prevádzkovateľa platobného systému musia účastní ci platobného systému určiť prevádzkovateľa platobného systém u. Takisto sú následne povinní poskytnúť prevádzkovateľovi platobného systému ich štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osô b, ktoré vystupujú za účastníka platobného systému jednak pri odovzdávaní príkazov a jednak pri nakladaní s vyrovnacím účtom.

Naopak, prevádzkovateľovi platobného systému ukladá povinnosť poskytnúť účastníkom platobného systému jeho štatutárnym orgánom schválený aktuálny zoznam osôb zodpovedných za spracovanie príkazov.

K § 48

Toto ustanovenie upravuje pravidlá platobného systému, keďže prevádzkovateľ platobného systému je tieto povinný vydať a sprístupniť účastníkom platobného systému v písomnej alebo elektronickej forme a v štátnom jazyku (odsek 1).

Prevádzkovateľ platobného systému uzatvorí s každým účastníkom platobného systému zmluvu o platobnom systéme s rovnakým obsahom. Súčasť ou zmluvy o platobnom systéme sú pravidlá platobného systému (ide o obdobu obchodných podmienok bánk). Pravidlá platobného systému, okrem formálneho ustanovenia prevádzkovateľa, agenta pre vyrovna nie a účastníkov platobného systému vrátane ich práv a povinností, obsahujú aj podmienky dôležité pre fungovanie platobného systému ako sú spôsob prenosu príkazov a ich zabezpečenie proti zneužitiu, spôsob zabezpečenia likvidity na vyrovnanie príkazov, sp ôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok a záväzkov úč astníkov platobného systému, okamih prijatia príkazu platobným systémom, menu, sadzobník poplatkov, reklamačný poriadok atď. Zmluva ďalej vymedzuje spôsob plnenia povinnosti prevádzkovateľa platobného systému informovať účastníka platobného systému o každej zmene pravidiel platobného systému.

K § 49

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú všeobecné zásady uchovávania dokumentácie k prí kazom a uchovávania súborov odovzdaných prevádzkovateľovi, ktoré sú pla tné pre platobné systémy. V odseku◊2 sa každému účastníkovi vrátane prevádzkovateľa platobného systému ukladá povinnosť účastníkov uchovávať vyrovnané príkazy najmenej päť rokov od ich vyrovnania.

K § 50

Ustanovenia tohto paragrafu určujú spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov potrebných na vyrovnanie príkazov. Na účely zabezpečenia vyrovnania a v záujme ochrany pred systémový m rizikom zákon ustanovuje oprávnenie agenta pre vyrovnanie vyžadovať od účastníkov platobného systému, ktorým vedie účty, aby na týchto účtoch vždy držali sumu peňažných prostriedkov, ktorá je určená agentom pre vyrovnanie (povinný minimálny zostatok).

V prípade nedostatku peňažných prostriedkov, zákon umožňuje agentovi pre vyrovnanie poskytnúť účastníkom platobného systému úver, ktorý je splatný v deň jeho poskytnutia (tzv. vnútrodenný úver) a slúži výhradne na finančné krytie a vyrovnanie príkazov pre platobný systém. Úver musí byť zabezpečen ý cennými papiermi, finančnými prostriedkami, pohľadávkami z úveru alebo inými maje tkovými hodnotami. Za týmto účelom sa v odseku◊5 ustanovuje, že agent pre vyrovnanie zverejní zoznam cenných papierov akceptovaných ako zábezpeku, formou prístupnou pre vš etkých účastníkov platobného systému.

K § 51

Ustanoveniami tohto paragrafu sa zabezpečuje predovšetkým ochrana platobných systémov pred rizikami, ktoré pre platobné systémy vyplývajú z prípadnej insolventnosti ktoréhokoľvek účastníka platobného systému zúčastňujúceho sa na činnosti platobn ého systému. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa každý pr íkaz účastníka platobného systému, ktorý už vstúpil do platobného systému, mohol vždy a za každých okolností dokončiť, a to dokonca aj vtedy, ak by medzičasom bol na majetok účastníka platobného systému vyhlásený konkurz, povolená rešt rukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek iné obdobné opatrenie (odsek 2). Týmto je zabezpečená zároveň aj ochrana účastníkov platobného systému pred rizikom spojeným s úpadkom niektorého účastníka platobného systému.

Ak by takáto situácia nastala, odsek 3 ustanovuje, že pri týchto skutočnostiach nie je dotknutá povinnosť platobného systému spracovať a vyrovnať príkazy tohto účastníka platobného systému, ani platnosť a vymáhateľnosť týchto prí kazov voči tretím osobám, ak ide o príkazy, ktoré boli prijaté platobným systémom v zhode s dohodnutými pravidlami.

V odseku 4 sa zakazuje spätné prepočítavanie vzájomných pohľadávok a záväzkov účastníkov platobného systému v tomto platobnom systéme.

V odseku 5 sa zabraňuje vzniku „dominového efektu“ v platobnej neschopnosti ostatných ú častníkov v platobnom systéme, ak na niektorého účastníka platobného systému bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizáca, zastavenie alebo obmedzenie platieb alebo akékoľvek in é obdobné opatrenie. V praxi to znamená, že zábezpeka (kolaterál) sa nebude blokovať vplyvom týchto opatrení na účely konkurzu, ale použije sa na úhradu jeho závä zkov voči ostatným účastníkom platobného systému. Takisto nie sú dotknuté práva na zábezpeku, ktorú tento účastník poskytol inému ú častníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom syst éme.

V odseku◊6 sa ustanovuje, že finančné prostriedky na vyrovnacích účtoch platobného systému, ktoré sú určené na plnenie záväzkov účastníkov platobného systému vyplývajúcich z ich účasti v platobnom systéme, ako aj zábezpeky ktorú tento účastník poskytol inému účastníkovi platobného systému alebo inej osobe v súvislosti so svojou účasťou v tomto platobnom systéme, nemôžu byť použité na realizáciu výkonu rozhodnutia, napríklad na s údny výkon rozhodnutia ani na exekúciu a iné podobné spôsoby výkonu rozhodnutia.

K § 52

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. c), t.j. taký platobný systém, ktorý je prevádzkovaný na základe povolenia na prevádzkovanie platobného systému, pričom prevádzkovateľom je právnická osoba, pričom takýto platobný systém nemá agenta pre vyrovnanie. Takýto platobný systém nie je platobným systémom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v zúčtovacích systémoch cenných papierov. Takýto platobný systém sa riadi primerane ustanoveniami tohto zákona (t.j. § 46 až 51), s výnimkou ochrany účastníkov platobného systému pred konkurzným konaním podľa § 51 ods. 2 až 6. Takýto platobný systém musí mať vypracované prístupové pravidlá ohľadom kritéri í pre poskytovateľov platobných služieb ohľadom účasti v takomto platobnom systéme. Tieto prí stupové kritéria nemôžu byť diskriminačné a nemô žu diskriminovať uvedených poskytovateľov ohľadom účasti v takomto systému, avšak so zreteľom na špecifické riziká ohľadom finančnej a prevádzkovej stability tohto systému. Tieto prístupové kritéria sa týkajú tých systémov, kto ré svojou podstatou sú otvorenými platobnými systémami, ako napríklad systém prevádzkovaný spoločnosťami VISA a MasterCard alebo Fisrt Data.

K § 53

Ustanovenia tohto paragrafu určujú platobný systém podľa § 45 ods. 3 písm. d), t.j. systémy, ktoré svojou podstatou tvoria uzavretý systém alebo schému, ako napríklad platobné systémy bankových skupín alebo kartový platobný systém alebo schéma ako napríklad Diners Club. V prípade takýchto systémoch sa nedá hovoriť o prevádzkovateľovi systému v pravom slova zmysle, pretože takýto systém alebo schéma má majiteľa alebo ústredie, pričom výraz ako účastník systému sa taktiež ned á použiť v kontexte bankovej skupiny alebo kartovej schémy ako napríklad Diners Club.

K § 54

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti Národnej banky Slovenska, ktorá vedie zoznamy platobných systémov, ktoré následne oznamuje Európskej komisii a zoznamy iných platobných systémov, pričom tieto zoznamy zverejňuje predovšetkým na svojej internetovej stránke. Zároveň ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú oznamovaciu povinnosť Národnej banky Slovenska, ak jej bolo doručené oznámenie o zastavení platieb, o vyhlásení konkurzu na majetok, o povolení reštrukturaliz ácie alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu od konkurzného súdu alebo inej príslušnej autority, a to vo vzťahu k účastníkom platobného systému, ktorého prevádzkovateľom je Národná banka Slovenska, vo vzťahu k prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí prevádzkujú takýto systém na základe povolenia Národnej banky Slovenska a vo vzťahu k príslušným autoritám iných č lenských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

K § 55

Ustanovenia tohto paragrafu určujú oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa platobného systému voči Národnej banke Slovenska.

K § 56

Ustanovenie tohto paragrafu určuje voľbu právneho poriadku.

K § 57

Ustanovenia § 57 určujú podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov poskytovate ľom platobných služieb t.j. platobných systémov, ktoré na svoju činnosť potrebujú povolenie na prevádzkovanie platobných systémov podľa § 45 ods. 3. O udelení povolenia a o zmene povolenia na prevádzkovanie platobného systému rozhoduje Národná banka Slovenska.

K § 58 a 59

Ustanovenia týchto paragrafov určujú podmienky na odobratie povolenia prevádzkovateľovi platobného systému Národnou bankou Slovenska a zánik povolenia.

K § 60 až 62

Predmetné ustanovenia ustanovujú dohľad nad prevádzkovateľom platobného systému vrátane opatrení na nápravu a pokuty.

K § 63

Definícia platobnej inštitúcie ako regulovanej osoby, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, vychádza z úpravy zakotvenej v smernici o platobných službá ch.

K § 64

Účelom je preskúmať v konaní materiálne, technické a organizačné predpoklady na poskytovanie platobných služieb. Nadväzujúc na smernicu o platobných službách výška peňažného vkladu závisí od rozsahu poskytovaných platobný ch služieb a je ňou určená. Z dôvodu ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti je žiadateľ povinný preukázať prehľadný , dôveryhodný a zákonný pôvod peňažného vkladu do základného imania.

Predmetom skúmania je i odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť personálneho substrátu žiadateľa. Nadväzujúc na úpravu stanovenú v čl. 5 smernice o platobn ých službách je žiadateľ v obchodnom pláne povinný preukázať či je schopný používať vhodné a primerané technické systémy, zdroje a postupy pre riadne poskytovanie platobných služieb. Transponujúc úpravu stanovenú smernicou o platobných službách žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb obsahuje opis organizačnej štruktúry žiadateľa, zámer využitia agentov a pobočiek, opis zverenia prevádzkových činností tretej osobe.

K § 65

V § 65 ods. 2 sa dopĺňajú k všeobecnej úprave náležitostí rozhodnutia podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z.z.“) osobitné náležitosti rozhodnutia, ktorým sa povoľuje poskytovanie platobn ých služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu je oprá vnená v rozhodnutí, ktorým sa udeľuje povolenie na poskytovanie platobných služieb na základe správnej úvahy určiť podmienky ktoré musí platobná inštitúcia spĺňať pred začatím poskytovania platobných služieb, alebo ktoré musí dodržiavať pri výkone poskytovania platobných služieb.

Platobná inštitúcia je povinná dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia na poskytovanie platobných služieb z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľ adu povinná informovať Národnú banku Slovenska o iných zmenách ako podľa § 72, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia.

K § 66

Navrhovaná úprava reguluje činnosť platobnej inštitúcie po udelení povolenia na poskytovanie platobných služieb. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľ uje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony platobnej inštitúcie ako regulovanému subjektu podľa zákona č. 747/2004 Z.z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej š truktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej bank e Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorým vydala Ná rodná banka Slovenska predchádzajúci súhlas.

K § 67

Ustanovenie obsahuje zákonné dôvody zániku povolenia, obdobné ako pre iné regulované subjekty. Vrátenie povolenia platobnou inštitúciou podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska. Úprava definuje v súlade so smernicou o platobných službách odobratie povolenia platobnej in štitúcii a určité požiadavky na proces súvisiaci s odobratím povolenia.

K § 68

Týmto ustanovením sa upravujú určité odlišnosti zrušenia platobnej in štitúcie s likvidáciou od „klasických“ obchodných spoločností, napríklad právomoc Národnej banky Slovenska vymenovať likvidátora, oznamovacie povinnosti likvidátora voči Národnej banke Slovenska, avšak likvidácia sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

K § 69

Podmienky zachovania platnosti povolenia na činnosť platobných inštitúcií majú podľa smernice o platobných službách zahàňať požiadavky obozretného riadenia prime rané prevádzkovým a finančným rizikám, ktorým pri vykonávaní obchodných činností tieto inštitúcie čelia. V tejto súvislosti sa upravuje organizácia, riadenie a organizačnú štruktúru platobnej inštitúcie, režim výkon vnútornej kontroly, postupy vedenia účtovníctva a vedenie obchodnej dokumentácie.

Nakoľko sa platobné inštitúcie radia medzi regulované subjekty, aj podľa zákona č. 747/2004 Z.z., a podliehajú požiadavkám na podnikanie obdobne ako v prípade finančných in štitúcií a nakoľko Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykoná vanie činností podľa smernice o platobných službách, navrhujú sa uplatňovať na platobné inštitúcie povinnosti správneho riadenia spoločnosti (corporate governance), aby ich činnosť, ak ide o výkon dohľadu a nutnosť overovania vnútorných informačných tokov spoločnosti, rozdelenie zodpovedností a overovanie plnenia rozhodovacích právomocí vn útri spoločnosti, bola najmenej v rozsahu povolenom Národnou banku Slovenska vykonávaná prehľadne.

Smernica o platobných službách tiež vyžaduje, aby sa na platobné inštitúcie vzťahovali ustanovenia a predpisy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a na boj proti financovaniu terorizmu.

K § 70

V súlade s požiadavkami podľa § 68 sa navrhuje povinnosť zriadiť v platobne j inštitúcii systém vnútornej kontroly a samostatný útvar vnútornej kontroly, jeho vzťahy s orgánmi spoločnosti, kontrolnými orgánmi a s Národnou bankou Slovenska, ak ide o činnosť tohto útvaru.

K § 71

Smernica o platobných službách požaduje, aby boli ustanovené povinnosti platobnej in štitúcie, uplatňovaním ktorých sa zabezpečí nutnosť viesť prostriedky klientov oddelene od finančných prostriedkov platobnej inštitúcie určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať viesť obchodnú dokumentá ciu aj tomu zodpovedajúcim spôsobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý má platobná inštitúcia spadať, je nevyhnutné, aby platobná inštitúcia viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad.

Ak ide minimálnu dĺžku obdobia uchovávania obchodnej dokumentácie, ide o výslovnú pož iadavku čl. 19 smernice o platobných službách.

K § 72

Platobná inštitúcia, podobne ako finančné inštitúcie, ktoré sú regulované, má dodržiavať zákonom predpísanú minimá lnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné ustanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výšku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svo jich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby platobná inštitúcia kryla časť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len cudzích zdrojov.

K § 73

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa podstatne nenaru šila kvalita vnútornej kontroly platobnej inštitúcie a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností zo strany platobnej inštitúcie. V nadväznosti na Smernicu sú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkových činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so Smernicou takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia.

K § 74

Podľa čl. 13 smernice o platobnýc h službách sa zriaďuje zoznam platobných inštitúcií, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o platobných inštitúciá ch, ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, ich agentov a pobočiek zahraničných platobný ch inštitúcií. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných služieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sa zverejňujú na internetovej stránke Národnej banky Slovenska.

K § 75

Platobná inštitúcia môže svoje platobné služby poskytovať aj prostredníctvom inej osoby na území domovského členského štátu a aj v inom členskom štáte. Táto osoba sa označuje ako „agent“ a podľa definície zavedenej v tomto ustanovení môže byť agentom fyzická alebo právnická osoba, s ktorou má platobná inštitúcia uzatvorenú písomnú zmluvu. O tejto skutoč nosti informuje platobná inštitúcia Národnú banku Slovenska, pričom sa ustanovujú urč ité požiadavky na oznámenie ako aj doklady, ktoré je potrebné predložiť Národnej banke Slovenska. Ak má platobná inštitúcia zámer poskytovať platobné služby prostredníctvom agenta platobných služieb v inom členskom štáte, je zápis agenta do zoznamu viazaný na stanovisko orgánu dohľadu hostiteľského štátu, a ak je stanovisko negatívne, môže zápis odmietnuť alebo ho zrušiť. Ak chce za hraničná platobná inštitúcia poskytovať služby na území Slovenskej republiky, má Národná banka Slovenska povinnosť zaslať stanovisko orgánu, kde má táto inštitúcia sídlo po posúdení, či poskytovaním platobný ch služieb prostredníctvom takéhoto agenta nedôjde k legalizácii prí jmov z trestnej činnosti alebo financovaniu terorizmu.

K § 76

Smernica o platobných službách vyžaduje, aby platobné inštitúcie zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorý ch typov spoločností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovný ch závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných úč toch bánk a iných finančných inštitúcií, čo je inak v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tiež má platiť, ako vyplýva zo smernice o platobných službách, aby ro čnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú zá vierku platobnej inštitúcie overoval audítor.

Preto je dôležité vyžadovať od platobnej inštitúcie a od audí tora predkladanie zodpovedajúcich informácií a správ Národnej banke Slovenska, na overenie a vykonanie dohľadu.

K § 77

Podľa čl. 16 Smernice môže platobná inštitúcia okrem platobn ých služieb vykonávať aj iné činnosti, ktoré ustanovenie § 76 bližšie špecifikuje ich pozitívnym a negatívnym vymedzením. Osobitná pozornosť je venovaná mož nosti poskytovania úverov platobnými inštitúciami, ktorá sa však v súlade so Smernicou paušálne neviaže k všetkým platobným službám. Ú čelom je preto popri podmienkach pre poskytovanie úverov platobnými inštitúciami zároveň špecifikovať platobné služby, v súvislosti s ktorými je možné spájať poskytovanie takýchto úverov.

K § 78

Do tohto ustanovenia boli premietnuté články 20 a 21 Smernice PSD. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom preto okrem dohliadania platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií vykonáva dohľad aj nad činnosťou agentov platobných inštitúcií a pobočiek zahraničný ch platobných inštitúcií a nad činnosťou osôb, ktorým bol zverený výkon prevádzkových činností. Sankcie za nedodržanie zákona alebo podmienok povolenia na vykonávanie platobných služieb je možné ukladať výlučne platobnej inštitúcii a pobočke zahraničnej platobnej inštitúcie. Ukladanie sankcií je takto upravené z dôvodu, že platobná inštitúcia alebo zahraničná platobná inštitúcia, ktorá poskytuje platobné služby prostredníctvom agen ta, alebo ktorá využíva tretie osoby prostredníctvom zverenia výkonu prevádzkov ých činností, sa týmto v súlade s článkom 18 ods. 2 Smernice PSD nemôže zbaviť zodpovednosti za výkon platobných služieb a za výkon prevádzkových činností, ktoré súvisia s výkonom platobných služieb.

K § 79

Smernica o platobných službách uplatňuje pri platobných inštitúciá ch princíp jednotného povolenia – tzv. single passport, ktorý sa týmto ustanovením začleňuje do nášho právneho poriadku. Tento princíp znamená, že sa vydáva iba jedno povolenie (licencia), ktoré poskytuje oprávnenie držiteľovi tohto povolenia vykonávať aj na územ í iného členského štátu tieto činnosti bez povolenia od príslušn ého orgánu tohto členského štátu (tzv. hostiteľského štá tu).

K § 80

Upravuje vo všeobecnosti oblasť vydávania elektronických peňazí, vecnú aj osobnú pôsobnosť zákona v tejto oblasti; nanovo sa v tejto oblasti využíva širší pojem „poskytovateľa platobných služieb“, na rozdiel od doterajšieho úzkeho pomenovania „vydavateľa elektronického platobného prostriedku“ v spojení s vydá vaním a správou elektronických peňazí a platobných prostriedkov elektronických peň azí (tiež označeným ako „elektronicko-peňažná činnosť“). Text zákona sa v tomto smere zjednodušuje a sprehľadňuje, nakoľko sa v súvisl osti s vykonávaním „elektronicko-peňažnej činnosti“ hovorí len o vydávaní a správe elektronických peňazí a definuje, v spojení ostatnými ustanoveniami zákona, kto môže byť takýmto vydavateľom a správcom (banka alebo pobo čka zahraničnej banky, inštitúcia elektronických peňazí alebo pobočka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí).

Ide o prevzatie a prispôsobenie niektorých ustanovení zákona o platobnom styku v oblasti „elektornicko-peň ažnej činnosti“ a aj o nové ustanovenia preberajúce informačné povinnosti vzťahujúce sa na vydavateľov elektronických peňazí zo smernice o platobných službách, čo je aj v súlade s platnou smernicou 2000/46/ES.

Konkrétne v § 80 ods. 5 písm. a) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa č l. 47 smernice o platobných službách za súčasného využitia § 28 z ákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. b) ide o uplatňovanie informačnej povinnosti podľa čl. 48 smernice o platobných službách, v § 80 ods. 5 písm. c) sa preberá znenie § 29 zákona o platobnom styku, v § 80 ods. 5 písm. d) a e) sa preberá znenie § 30 zákona o platobnom styku a napokon v § 80 ods. 5 písm. f) sa preberá znenie § 27 zákona o platobnom styku o informačnej povinnosti vydavateľa elektronických peňazí voči Národnej banke Slovenska, za účelom vykonávania do hľadu nad týmito osobami.

K § 81

Definuje sa inštitúcia elektronických peňazí podľa smernice o platobných službách, ako regulovaná osoba, na vykonávanie činnosti ktorej je potrebné povolenie Národnej banky Slovenska, ak je vydavateľom a správcom elektronických peňazí; naďalej sa využí va aj čl. 8 smernice 2000/46/ES, podľa ktorého Národná banka Slovenska vydá povolenie aj takým osobám, ktoré vydávajú a spravujú elektronické peniaze v „obmedzenom rozsahu“ (viď § 87). Tým sa pokračuje v členení inštitúcií ele ktronických peňazí na dve kategórie, pričom kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí bola po prvý raz ustanovená zákonom č. 270/2008 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.8.2008 novelizoval zákon o platobnom styku.

K § 82

V zásade ide o prevzatie znenia § 21a zákona o platobnom styku, čo je aj naďalej v sú lade s požiadavkami na vydanie povolenia na činnosti inštitúcie elektronických peňazí pod ľa smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto sm ernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (č o je upravené v samostatnom § 87).

Podľa súčasného znenia smernice 2006/48/ES sú inštitúcie elektronických peňazí úverovými inštitúciami, preto, ak ide o požiadavky na vydanie povolenia na činnosť, sa vyžaduje splnenie obdobných podmienok na vykonávanie svojej činnosti, ako na banky, najmä z hľadiska pôvodu finančných prostriedkov použitých na financovanie a z hľadiska vhodnosti akcion árov.

Naďalej sa vyžaduje, aby inštitúcia elektronických peňazí mala formu akciovej spoločnosti.

K § 83

Ide o ďalšie ustanovenia týkajúce sa povolenia na činnosť inštitú cie elektronických peňazí a zmeny tohto povolenia, čo je aj v súlade s požiadavkami smernice 2000/46/ES, okrem tých, na ktoré sa vzťahujú výnimky podľa čl. 8 tejto smernice a vykonávajú svoju činnosť v „obmedzenom rozsahu“ (čo je upravené v samostatnom § 87).

V § 83 ods. 1 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 6 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 2 sa spresň uje rozsah náležitostí rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vydávanie a správa elektronických peňazí, ako je ustanovený zákonom č. 747/2004 Z.z. V § 83 ods. 4 sa preberá ustanovenie v § 21a ods. 4 zákona o platobnom styku. V § 83 ods. 5 ide o spresnenie požiadaviek ohľadne zapísania činností inštitúcie elektronických peňazí do obchodné ho registra.

K § 84

Na rozdiel od jestvujúceho znenia zákona o platobnom styku, upravujú sa podmienky za splnenia ktorých zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančného trhu. Ustanovenia § 84 sa vzťahujú na oba druhy inštitúcií elektronických peňazí .

K § 85

V zásade v nezmenenom znení sa preberajú ustanovenia v § 21b zákona o platobnom styku. Aj v tomto prípade platí, že na inštitúcie elektronických peňazí sa v ohraničenom rozsahu vzťahujú také požiadavky na podnikanie, ako na úverové inštitúcie podľa smernice 2006/48/ES, nakoľko sú súčasťou tejto definície. Uvedené vyplýva zo smernice 2000/46/ES, nakoľko prijímanie peňažných prostriedkov inštitúciou elektronických peňazí, ako prostriedkov výmeny za elektronické peniaze, majú povahu vkladov klientov, čomu majú zodpovedať aj tomu adekvátne pravidlá podnikania na ochranu peňaž ných prostriedkov klientov.

K § 86

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje dohľad nad činnosťou inštitúcie elektronických peňazí, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska a ustanovuje druhy opatrení na nápravu, pokuty a iné sankcie v prípade, že Národná banka Slovenska zistí nedosta tky v činnosti inštitúcie elektronických peňazí.

K § 87

§ 87 (pôvodné § 21d zákona o platobnom styku v znení zákona č. 270/2008 Z. z. a v znení zákona č. 552/2008 Z. z.) predstavuje prevzatie do 1.8.2008 nevyužitého článku 8 smernice 2000/46/ES, ak ide o podmienky, za ktorých môžu byť tiež vydávané a spravované elektronické peniaze. Zmyslom uvedených výnimiek je oslobodenie niektorých osôb vydávajú cich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou, ale aj smernicou, ktorá nahradila smernicu 2000/12/ES (teda smernicou 2006/48/ES). Ide o osoby (v tomto znení návrhu zákona pomenovaných už ako in štitúcie elektronických peňazí s „obmedzeným rozsahom“ činnosti), u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, k torou primárne nie je „elektronicko-peňažná činnosť“.

V minulosti, prijatím pôvodného § 21d zákona o platobnom styku došlo v oblasti vydá vania elektronických peňazí k výraznému posunu a úľavám, ak ide o plnenie pož iadaviek na podnikanie – táto úprava sa prenáša v čiastočne doplnenom znen í do § 87; ide o nutnosť dodržiavania niektorých objemových ukazovateľov týkajú cich sa funkcie samotných platobných prostriedkov elektronických peňazí uvedených v § 87. Na rozdiel od pôvodného znenia § 21d zákona o platobnom styku, pribúdajú aj niektoré požiadavky na udelenie povolenia na vydávanie a správu elektronických peňazí.

Ak ide o vecné odôvodnenie § 87, má toto znenie vzťah na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií, najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, v nadväznosti aj na zámer a odporúčanie Európskej komisie, ktoré sa týka č lánku 8 smernice 2000/46/ES a absencie jeho uplatňovania, ak ide o jeho prevzatie v niektorých členských št átoch.

K § 88

Ustanovenie § 88 upravuje povinnosť mlčanlivosti o všetkých informáci ách súvisiacich s platobnými službami pre poskytovateľov platobných služieb a ostatných účastníkov platobných systémov. Túto povinnosť mlčanlivosti upravuje v obdobnom rozsahu ako je upravené bankové tajomstvo v bankách. Takéto riešenie je opodstatnen é preto, lebo banky a pobočky zahraničných bánk zároveň predstavujú väčš inu subjektov, ktoré budú povinné zachovávať mlčanlivosť podľa navrhovaného zákona. V záujme vytvorenia plne kompatibilného režimu medzi bankovým tajomst vom a medzi povinnosťou mlčanlivosti podľa navrhovaného zákona sa tiež ustanovuje, ž e platobné tajomstvo je „prelomené“ v rovnakom rozsahu a z rovnakých dôvodov ako bankové tajomstvo. Tak éto vecné riešenie je výhodné aj z hľadiska lepšej prehľadnosti práv neho poriadku, lebo pre porovnateľnú právnu problematiku, ktorá sa navyše z veľ kej časti prelína, bude platiť vecne unifikovaná úprava.

Navrhovanou úpravou sa reaguje na zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý okrem iného reguluje aj požiadavky na obsah všetkých zákonov na základe ktorých je potrebné a možné spracúvať osobné údaje fyzických osôb aj bez súhlasu dotknutých fyzických osôb. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že ustanovenia § 3 a § 4 písm. a) a g) zákona o oc hrane osobných údajov obsahujú mimoriadne široké definície osobných údajov, spracúvania osobných údajov a informačného systému. Z definícii vyplý va, že osobnými údajmi sú jednak osobné identifikačné údaje (meno a priezvisko, rodné číslo, adresa) každej fyzickej osoby (vrátane držiteľov elektronických platobných prostriedkov, majiteľov účtov a iných klientov v oblasti platobných služieb, účastníkov rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobných služieb a tiež ich zástupcov), ako aj akékoľvek ďalšie údaje týkajúce sa konkré tnej (identifikovateľnej) fyzickej osoby, a to vrátane konkrétnych údajov o platbách a iných službách v oblasti platobných služieb vykonávaných pre jednotlivé fyzické osoby (klientov v oblasti platobných služieb a ich zástupcov) a tiež vrátane konkrétnych údajov o účastníkoch a predmete rozhodcovského konania o sporoch v oblasti platobného styku. Zároveň zo spomenutých definícií v zákone o ochrane osobných údajov vyplýva, že za spracúvanie osobných údajov v informačnom systéme by sa považovala dokonca aj samotná príprava, preverenie a úschova všetkých podkladov, ktoré sú nevyhnutné na prípravu, vykonanie a zdokumentovanie obchodov v oblasti platobných služieb. To znamená, že bez spracúvania osobných údajov o klientoch v oblasti platobných služieb (a o ich prípadných zá stupcoch) by v žiadnom prípade nebolo možné zabezpečiť funkčnosť platobných služieb a platobného systému v Slovenskej republike, čo by bolo v zásadnom rozpore s právnymi normami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ktoré sa vzťahuj ú na peňažné platobné služby (predovšetkým so smernicou č. 97/5/ES o cezhraničných prevodoch a so smernicou č.◊98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a v systémoch zúčtovania cenných papierov). Navrhnuté znenie §◊88 je v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom obehu týchto ú dajov, s článkom◊4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 91/308/ES o predchádzaní zneužitia finančného systému na pranie peňazí a s kritériom č.◊12 spomedzi 40◊záväzných medziná rodných odporúčaní FATF (Financial Action Task Force pri OECD).

K § 89

Ak sa používateľ platobnej služby a iná zúčastnená osoba domnieva, že boli porušené ustanovenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzn ých právnych predpisov vzťahujúcich sa na poskytovanie platobných služieb, môže predložiť podanie Národnej banke Slovenska alebo inému príslušnému orgánu dohľadu, pričom tieto inštitúcie pri vybavovaní doručeného podania postupujú bez z bytočných prieťahov.

Ustanovenia tohto paragrafu upravujú postupy ohľadom uplatnenia reklamácie používateľom platobných služieb u poskytovateľa platobných služieb – t.j. ustanovujú sa základné zásady a postupy pri vybavovaní reklamácií. Tento paragraf definuje povinnosti poskytovateľov platobný ch služieb v súvislosti s realizáciou reklamácie. Cieľom ustanovenia týchto základný ch zásad je predovšetkým upraviť práva používateľov platobných slu žieb pri uplatňovaní reklamácií poskytovaných platobných služie b, a týmto prispieť k zvýšeniu právnej ochrany používateľov platobných služieb

K § 90

Významnou súčasťou smernice č. 97/64/ES o platobných službách na vn útornom trhu, ktorá platí v Európskej únii je článok◊83, ktorý pre prípad sporov týkajúcich sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice vyžaduje, aby členský štát zabezpečil zavedenie primeraných a účinných postupov mimosúdneho vybavovania sťažností a mimosúdneho vyrovnania pre spory medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi plato bných služieb, pričom prípadne využijú existujúce orgány.

V Slovenskej republike ako mimosúdny spôsob rie šenia sporov už existuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovské konanie je využívaný nástroj od roku 1996 a je upravené zákonom NR◊SR č. 244/2002◊Z.◊z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je v podmienkach Slovenskej republiky najefektívnejšie využiť postup podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pri čom zákon o platobných službách upravuje iba niektoré odchýlky pre stály rozhodcovsk ý súd na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb tak, aby bola naplnená smernica č. 97/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu.

V § 90 sa ukladá povinnosť vytvoriť poskytovateľom platobných služieb na rozhodovanie sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb stály rozhodcovský súd podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Tento stály rozhodcovský súd zriadia poskytovatelia platobných služieb, a to buď spoločne alebo prostredn íctvom svojho reprezentatívneho záujmového združenia (teda prostredníctvom Asociácie bánk na Slovensku). Zároveň sa poskytovateľom platobných služieb ukladá povinnosť ponúknuť svojim používateľom platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory vzniknuté pri poskytovaní platobných služieb budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, pričom užívatelia platobných služieb nie sú povinní návrh takejto rozhodcovskej zmluvy prijať.

K § 91

§ 91 ustanovuje, že výdavky na činnosť stáleho rozhodcovského súdu sa uhrádzajú z ročných príspevkov poskytovateľov platobných služ ieb. Výšku týchto príspevkov určuje zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu a schvaľuje Národná banka Slovenska.

V záujme vytvorenia mechanizmu na finančne primerané a efektívne riešenie sporov vzniknutých medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovateľmi platobných služ ieb sa vychádza z toho, že za podanie návrhu na stály rozhodcovský súd na rozhodnutie sporu vzniknuté ho pri poskytovaní platobných služieb sa nemajú platiť poplatky.

K § 92

Zároveň však § 92 ustanovuje, že za konanie pred stálym rozhodcovským s údom o iných sporoch ako sporoch, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb a ich poskytovate ľmi platobných služieb sa uhrádzajú trovy rozhodcovského konania. Tento paragraf takisto upravuje ustanovenie o štatúte a rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu, za vydanie ktorých je zodpovedný jeho zriaďovateľ.

K § 93

V § 93 je upravená možnosť dohody účastníkom rozhodcovského konania ohľadom miesta rozhodcovského konania a jazyka rozhodcovského konania. Zároveň sa vymedzuje súčinnosť účastníkov rozhodcovského konania pri dosiahnutí účelu rozhodcovského konania.

Odsekmi 3 a 4 § 93 sa precíznejšie regulujú niektoré povinnosti poskytovateľov platobných služieb pri riešení sporov z poskytovania platobných služieb v konaniach pred stálym rozhodcovským súdom. Pritom sa predovšetkým upravuje povinnosť poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb bezodk ladne predložiť, na návrh používateľa platobných služ ieb alebo na požiadanie stáleho rozhodcovského súdu, stálemu rozhodcovskému súdu sú visiace podklady, listiny, doklady a iné dôkazy, ktoré má poskytovateľ platobných služieb vo výlučnej dispozícií v súvislosti s poskytovaním platobný ch služieb a ktoré sú dôležité pre správne posúdenie sporu vo veci samej. Môže ísť napríklad o záznam alebo prepis nahrávky telefonického rozhovoru medzi používateľom platobných služieb a operátorom poskytovateľa platobných slu žieb pri nahlasovaní straty alebo krádeže platobnej karty. predmetný návrh reaguje na poznatky z nesprávnej aplikačnej praxe, kde niektorí poskytovatelia platobných služieb nerešpektovali a ignorovali uznesenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo poskytovateľovi platobných služieb uložené predložiť stálemu rozhodcovskému súdu súvisiaci dôkaz, ktorý navrhoval používateľ platobných služieb, ale ktorý použ ívateľ nemohol fyzicky predložiť preto, lebo tento príslušný dôkaz má k dispozícií výlučne len poskytovateľ platobných služ ieb. Navrhovanou úpravou sa zamedzí špekulatívnym prieťahom v konaní, prípadne nemož nosti rozhodnúť vo veci samej vzhľadom na pasívny prístup poskytovateľa platobných služieb pri riešení sporov pri poskytovaní platobných služieb.

K § 94

V záujme zachovania kontroly stáleho rozhodcovského súdu príslušnou autoritou v § 94 je uložená povinnosť zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu predložiť Národnej banke Slovenska každoročne správu o jeho činnosti a hospodáren í.

K § 95

Ustanovenie paragrafu 95 upravuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu spolupracovať s orgánmi členských krajín v prípade cezhraničných sporov. Ïalej sa vymedzuje povinnosť stáleho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu informovať Národnú banku Slovenska o porušovaní povinností zo strany poskytovateľov platobných služieb pri poskytovaní platobných služieb.

Cieľom ustanovení § 90 až 95 je vytvoriť v Slovenskej republike taký mechanizmus mimosúdneho riešenia sporov vzniknutých pri poskytovaní platobných služieb, ktorý bude aj z hľadiska komfortu pre používateľov platobný ch služieb plne porovnateľný s existujúcimi mechanizmami mimosúdneho riešenia v ostatných členských štátoch Európskej únie.

K § 96

Ustanovenie § 96 obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, na základe ktorých je Národn á banka Slovenska oprávnená vydať, alebo má možnosť vydať opatrenia Národnej banky Slovenska, ako vykonávacie právne predpisy k tomuto zákonu.

K § 97

Ustanovenie § 97 obsahuje transpozičné ustanovenie.

K § 98

Ustanovenie § 98 upravuje možnosť poskytovateľa platobných služieb a používateľa platobných služieb dohodnúť sa, že niektoré paragrafy sa v celom rozsahu alebo s časti nebudú uplatňovať, ak používateľ nie je spotrebiteľom.

Ustanovením tohto paragrafu sa ďalej upravuje možnosť poskytnutia zvýšenej ochrany používateľom platobných služieb, ktorá spočíva v presune dôkazného bremena o plnení informačnej povinnosti z používateľa platobnej služby na poskytovateľa platobnej služby, ak v prípade sporu vyvstane potreba túto skutočnosť dokázať. Poskytovateľ platobných služieb tak v prípade sporu musí preukázať, že požiadavku na poskytnutie informácie splnil podľa tohto ustanovenia. Zmluvné podmienky týkajúce sa poskytovania a používania platobného nástroja, ktorých účinkom by bolo zvýšenie dôkazn ého bremena používateľa alebo zníženie dôkazného bremena poskytovateľa, by sa mali považovať za neplatné.

Poskytovatelia platobných služieb sa nemôžu odchyľovať na úkor používateľov platobných služieb od ustanovení tohto zákona, avšak môžu poskytnúť pou žívateľom priaznivejšie podmienky, ako napríklad použitie spätnej valuty v prípade vrátenia sumy neautorizovanej platobnej operácie alebo voľba príslušnej poplatkovej schémy pri jednotlivej platobnej operácií (napríklad OUR – t.j. všetky poplatky za platobnú operáciu znáša platiteľ) a to na základe výslovnej žiadosti platiteľa alebo vý slovného súhlasu platiteľa.

Tí poskytovatelia platobných služieb alebo prevádzkovatelia platobných systémov, ktorý m Národná banka Slovenska podľa odseku 5 pridelila identifikačný kód, sú povinní zverejniť prevodník identifikačných kódov. Národná banka Slovenska prideľuje identifikačný kód tým poskytovateľom platobných služieb alebo prevádzkovateľom platobných systémov, ktorí využívajú tuzemské ba nkové spojenie ako jedinečný identifikátor podľa tohto zákona. Na základe uvedeného je potrebné identifikačný kód chápať ako tuzemský štandard na účely identifikácie poskytovateľa platobných služieb alebo prevádzkovate ľa platobného systému napríklad v rámci platobného systému (obdobným štandardom je BIC kód v rámci siete SWIFT).

K § 99

Toto ustanovenie vymedzuje podmienky zaokrúhľovania pri platobných operáciách vykonávaný ch finančnými prostriedkami v hotovosti. Obsah tohto ustanovenia je vecne identický s obsahom ustanovenia § 74 doterajšieho zákona o platobnom styku. Týmto ustanovením sa zabezpečuje jasný a jednoznačný postup pri uskutočňovaní peňažných platieb v hotovosti, ktorých celkovú sumu nemožno bezo zvyšku rozčleniť na nominálnu hodnotu platných bankoviek a mincí, predovšetkým keď ide o platby vypočítavané s pomocou percentuálnych, zlomkových alebo iných obdobných podkladových veličín, koeficientov či ukazovateľov, napríklad ak ide o výplatu zostatku na bankovom účte s percentuálnym úročením vkladu na účte. V žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise neexistuje takéto generálne ustanovenie o zaokrúhľovaní peňažných platieb v hotovosti a už len preto by bolo právne neopodstatnené a pre prax nevýhodné, aby obsah doterajšieho ustanovenia § 74 zákona o platobnom styku nebol prevzatý aj do pripravovaného nového zákona o platobných službách.

K § 100

Ustanovenie § 100 zákona upravuje, že na výkon dohľadu zverené ho Národnej banke Slovenska sa okrem tohto zákona primerane vzťahuje aj zákon č. 747/2004 Z.z. o doh ľade nad finančným trhom a zákon NRSR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K § 101

Prechodné ustanovenia umožňujú kontinuitu právnych vzťahoch, ktor é boli upravené podľa predpisov účinných do 1. novembra 2009.

V ďalších prípadoch ako napríklad v prípade podnikov pomocných bankových služieb, ktoré vykonávali činnosti súvisiace so spracovaním dát pri prevodoch, môžu vykonávať tieto činnosti bez zosúladenia s týmto zákonom do 31. decembra 2010 – t.j. určuje sa prechodné obdobie, pričom v rámci tohto obdobia musia tieto podniky po žiadať o povolenie na prevádzkovanie platobného systému, inak po uplynutí tejto lehoty nebudú mô cť vykonávať činnosti prevádzkovateľa platobného systému (ide napr íklad o klíringový systém prevádzkovaný spoločnosť ou First Data, a.s.).

K § 102

Zákonom o platobných službách sa zrušuje zákon č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané podľa zákona o platobnom styku.

K čl. II

V Obchodnom zákonníku sa upravuje použí vanie pojmu „poskytovanie platobných služieb“ namiesto pojmu „prevody peňažných prostriedkov“ a tiež sa vylučuje použitie lehôt uvedených v § 500 ods. 2 a v § 715 ods. 2, v prípade lehôt ustanovených zákonom o platobných službách.

K čl. III

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový. Z ustanovenia čl. III § 8 sa navrhuje sa vypustiť odsek 2, ktorý by aj v platobnej oblasti mohol pôsobiť obsolentne a mätúco, keďže odkazuje na medzičasom už neexistujúcu osobitnú zákonn ú úpravu o využívaní zmeniek (poľnohospodárskych zmeniek) pri platobných operáciá ch súvisiacich s poľnohospodárskymi úvermi. Zároveň sa legislatívno-technicky upravuje zostávajúce ustanovenie čl. III § 8 tak, že sa zrušuje označenie odseku 1 vzhľadom na vypustenie odseku 2.

K čl. IV

V živnostenskom zákone sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. V

V zákone Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorš ích predpisov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobných službách.

K čl. VI

Upravuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Ná rodnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobn ých službách.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedená v ustanovení § 1 ods. 3] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predložen ého návrhu nahradený zákonom o platobných službách.

K bodu 3

Vypúšťajú sa pojmy „z účtovacie systémy“ a „platobný styk a zúčtovávanie dát platobného styku“, ktoré sa v zákone o platobných službách nepoužívajú.

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 1a [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 1 písm. c)] vzhľadom na skutočnosť, že doterajší zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude podľa predloženého návrhu nahradený zákonom o platobných služb ách.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovení § 2 ods. 1 písm. d) a ods. 2, § 6 ods. 3, § 17a ods. 3, § 17b ods. 2, 3 a 5, § 17c ods. 2, § 18, 22 a 23, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 41a ods. 1 a 2 zá kona o NBS, ktoré sa stali obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 5

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 1b [ktorá je zavedená v ustanovení § 2 ods. 3] v nadväznosti na zmeny leg islatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technické vypustenie obsolentnej poznámky od čiarou k odkazu 2caa, ku ktorej v zákone už nie je relevantný odkaz, ale ktorá de iure zo zákona ešte nebola vypustená.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technické vypustenie č asti ustanovenia § 17a ods. 2 zákona o NBS, ktoré sa stalo obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 17a ods. 3 zákona o NBS a poznámky pod čiarou k odkazu 3d tak, aby v nich boli odkazy na relevantné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17b ods. 4 zákona o NBS tak, aby z upraveného ustanovenia bolo bez výkladu explicitne zrejmé, že aj výmeny (tzv. rozmieňanie) nepoškodených eurobankoviek a euromincí za iné nepoškodené platné eurobankovky a euromince patria medzi bankové obchody, teda že aj na vykonávanie tý chto výmen (tzv. rozmieňania) europeňazí sa vzťahujú rovnaké pravidlá ako na vykonávanie iných bankových obchodov, napríklad pravidlá o preukazovaní totožnosti klientov pri bankových obchodoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 17e ods. 4 zákona o NBS tak, aby sa pre orgány činné v trestnom konaní (polícii a prokuratúre) vytvorili predpoklady na zefektívnenie ich postupu pri trestnom konaní na základe oznámení o podozreni ach zo spáchania trestného činu falšovania, pozmeňovania alebo neoprávnenej výroby peňazí v prípadoch, ak sa pri expertíznej kontrole zadržaných (odobratých) bankoviek a minc í dodatočne zistí, že nejde o falšované ani pozmenené peniaze, ale že ide o pravé peniaze (bankovky a mince).

K bodu 11

Ide o legislatívno-technické vypustenie tej č asti poznámky od čiarou k odkazu 3h [zavedenej v ustanovení § 17d ods. 1], ktorá sa stala obsolentné od zavedenia eura v Slovenskej republike preto, lebo nariadenie Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001 sa vzťahuje len na člensk é štáty EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, teda od zavedenia eura sa už nevzťahuje na Slovenskú republiku.

K bodu 12

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 3n [zavedená v ustanovení § 17g] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú korekciu a spreh ľadnenie ustanovenia § 17h ods. 1 zákona o NBS.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú korekciu pozná mok pod čiarou k odkazom 4aa a 4ab [zavedených v ustanovení § 19 ods. 1] tak, aby sa v týchto pozn ámkach používala rovnaká legislatívna technika uvádzania údajov o publikovaní nariadenia ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ), ako sa údaje o publikovaní naria dení ES (v slovenskom vydaní Úradného vestníka EÚ) jednotne uvádzajú vo všetkých ostatných poznámkach pod čiarou v zákone o NBS.

K bodu 15

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4b [zavedená v ustanovení § 25 ods. 1] tak, že sa vypúšťa obsolentná časť poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 4c a 4d [zavedené v ustanoveniach § 25 ods. 2 a § 27b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje pozná mka pod čiarou k odkazu 4f [zavedená v ustanovení § 28 ods. 2] tak, aby poznámka odkazovala aj na relevantné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Rovnako riešený odkaz na predmetné ustanove nia Zmluvy o založení ES obsahujú aj analogické poznámky pod čiarou vo viacerých iných zákonoch (tzv. rezortných eurozákonoch), napríklad poznámka pod čiarou k odkazu 33a v z ákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a poznámka pod čiarou k odkazu 5a v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, že v prípade poskytnutia platobných služieb podľa § 27a je Národná banka Slovenska poskytovateľom platobných služieb podľa zákona o platobných službách.

K bodu 19

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 20

Navrhovaným ustanovením sa zlaďujú pojmy používané v zákone o platobných službách.

K bodu 21

Vypúšťa sa ustanovenie § 31 z dôvodu, že navrhovaný zákon o platobných službách upravuje poskytovanie platobných služieb a podmienky na vznik a prevádzkovanie platobných systémov. Zároveň spolu s ďalší mi právnymi predpismi vymedzuje kompetencie Národnej banky Slovenska pri udeľovaní povolenia a dohľade nad podnikaním poskytovateľov platobných služieb, pri dohľade nad prevádzkovateľ om platobného systému a pri hodnotení tzv. platobnej infraštruktúry (t.j. oversight) v spolupráci s ECB, centr álnymi bankami ESCB alebo s orgánmi ostatných členských štátov. Zároveň zákon o platobných službách umožňuje Národnej banke Slovenska vydať opatrenia o prípadných hláseniach alebo výkazoch predkladaných prevádzkovate ľom platobného systému alebo platobnou inštitúciou, alebo inštitúciou elektronických peňazí pri poskytovaní platobných služieb alebo pri vydávaní elektronických peňazí.

Navrhnutou úpravou ustanovenia § 31 sa nahrádza jeho doterajšie znenie (ktoré sa stáva bezpredmetným v dôsledku ustanovení predloženého nového zákona o platobný ch službách) tak, že novým znením § 31 sa v zákone o NBS explicitne zakotvuje ú loha NBS v oblasti zberu štatistických a iných údajov na účely zabezpečenia plnenia zákonom ustanoveného hlavného cieľa NBS a ďalších úloh a činností NBS, prič om navrhnutá úprava plne rešpektuje úlohy národných centrálnych bánk v oblasti zberu údajov v zmysle ustanovení čl. 5 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

K bodu 22

V dôsledku vypustenia ustanovenia § 31 sa vypúšťajú aj poznámky pod čiarou k odkazom 5aa, 5b a 5c.

K bodu 23

Navrhuje sa upraviť § 34 tak, aby v ň om bola ustanovená fakultatívna možnosť na vydanie vykonávacieho predpisu, a to vzhľadom na reálne dosiahnuteľné možnosti a zmysel koordinácie pri nateraz aktuálne dosiahnutej úrovni rozvoja a rozmanitosti súčasných informatívnych systémov subjektov finančného trhu. Z hľadiska legislatívneho riešenia ide o obdobnú úpravu ako napríklad v čl. I bode 26 zákona č. 382/2008 Z. z.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia § 36 zákona o NBS tak, aby sa v zákone o NBS zabezpečila precízna harmonizácia znenia jeho § 36 so znením § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 8 ods. 1 a § 10 zákona o NBS.

K bodu 25

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5g [zavedenej v ustanovení § 34a ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktor é nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných slu žbách.

K bodu 26

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje poznámka pod čiarou k odkazu 5h [zavedenej v ustanovení § 34b ods. 1] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom, ako aj v nadväznosti na predložený návrh zákona o platobných službách.

K bodu 27

Navrhovaným ustanovením sa aktualizujú poznámky pod čiarou k odkazom 5l, 5n, 5o, 6 a 6b [zavedené v ustanoveniach § 34b ods. 2 a 3, § 35a ods. 1 a § 35a ods. 2 písm. I)] vzhľadom na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 28

Navrhovaným ustanovením sa aktualizuje t erminológia v ustanovení § 37 vzhľadom na aktuálnu (novelizovanú) terminológiu v § 17f a aj vzhľadom na terminológiu v navrhovanom zákone o platobných službách, prič om zároveň sa v § 37 aktualizuje pôvodný nesystematicky umiestnený odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu vzhľadom na úpravy zákona o NBS vykonané ustanoveniami článku II zákona č. 659/2007 Z. z.

K bodu 29

Ide o legislatívno-technické spresnenie a aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 7d (ktorý je § 38 ods. 1 a 3) tak, aby táto poznámka odkazovala na všetky relevantné súvisiace ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu terminológie v ustanovení § 38 ods. 2 zákona o NBS vzhľadom na terminológiu používan ú v čl. 27 ods. 27.1 Štatútu ESCB a ECB.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením nadpisu v § 41.

K bodu 32

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 43 zákona o NBS tak, aby zákonom o NBS boli ustanoven é pracovné predpoklady na náležitý odborný výkonu vlastnej ochrany NBS, a to v nadväznosti na všeobecné ustanovenie § 41 ods. 2 Zákonníka práce.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje Devízový zákon.

K bodu 1

Vypúšťa sa pojem „zahraničné cenné papiere“, nakoľko obchodovanie s cennými papiermi je investičnou službou podľa zákona o cenných papieroch (zákon o cenných papieroch, ktorý premietol MiFiD Smernicu, nerozlišuje medzi cenným papierom a zahraničn ým cenným papierom) a nevyužíva sa pri obchodovaní s devízovými hodnotami.

K bodu 2

Úpravou doterajšieho ustanovenia § 2 písm. i) sa novelizuje pojem „obchodovanie s devízovými hodnotami“ v nadväznosti na vypustenie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami (§ 2 písm. k) a devízových peň ažných služieb (§ 2 písm. m), ktoré sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobn ých službách. Bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú obsahovo premietnuté v pl atobnej službe vykonávania platobných operácií, a to v prevode finančných prostriedkov, pri ktorých sa vymieňa jedna mena za inú menu s určitou odplatou premietnutou vo výmennom kurze. Dev ízové peňažné služby sú premietnuté v službe poukazovania peň azí.

K bodu 3

Navrhuje sa vypustiť pojmy „bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami“ (§ 2 písm. k) a „devízové peňažné služby“ (§ 2 písm. m), nakoľko sú identifikované v navrhovanom zákone o platobných službách ako platobné služby a tieto je potrebné považovať za platobné služby. Preto je vhodné, aby sa na ne vzťahoval zákon o platobných službách. Z uvedené ho dôvodu sú takéto devízové obchody obsahovo premietnuté v zákone o platobných službách, a to konkrétne bezhotovostné obchody s devízovými hodnotami sú v r ámci vykonávania platobných operácií pod prevodom finančných prostriedkov a devízové peňažné služby v poukazovaní peňazí.

K bodom 4 až 15

Ide o legislatívno-technické úpravu vo väzbe na bod 2 a 3.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu tým, že sa novelizuje definícia devízového miesta a splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia vo väzbe na vypustenie bezhotovostný ch obchodov s devízovými hodnotami a devízových peňažných služieb, ktoré sú v zmysle navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobné služby a teda sú obsahovo premietnuté v zákone o platobný ch službách.

K bodu 17

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje právna úprava výkonu dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Sl ovenska v znení neskorších predpisov a týmto zákonom nad osobami, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, nad ktorými Národná banka Slovenska vykonáva dohľad. Súčasne sa navrhuje spoplatnenie úkonov pred Národnou bankou Slovenska, čím sa zabezpečí zrovnoprávnenie postavenia osôb, ktorým bola udelená devízová licencia s ostatnými subjektmi finančného trhu, ktoré sú dohliadané a regulované pod ľa zákona o dohľade.

K bodu 18

Navrhovanou novelou sa vypúšťajú ustanovenia o devízových licenciách na vykonávanie bezhotovostných obchodov s devízovými hodnotami ako aj ustanovenia o devízových licenciách na poskytovanie devízových peňažných služieb, ktoré sú podľa navrhovaného zákona o platobných službách identifikované ako platobn é služby. Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov vzniknutých pred 1. novembrom 2009, teda účinnosťou tejto novely.

K čl. VIII

V zákone o ochrane vkladov sa upravuje používanie nových pojmov zavedených v zákone o platobný ch službách.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, že sa definuje na účely tohto zákona použitý pojem „kreditná karta“.

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v zákone o platobných službách.

K čl. XI

Ide o legislatívno-technickú úpravu zákona o cenných papieroch. Upravuje sa pojem „nepriamy po diel“ a tiež sa upravuje, že dôveryhodnosť sa bude preukazovať odpisom z registra trestov.

K čl. XII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 6, 7, 9 a 12

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v z ákone o platobných službách.

K bodu 4

Návrh ustanovuje oprávnenie ministerstvu, v prí pade nesúladu medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu, určovať priority realizácie výdavkov pre klientov uvedených v § 2a ods. 1 písm. a), ktorými sú štátne rozpočtové organizácie.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej účelom je aktualizovať znenie poznámky pod čiarou k odkazu 12 nahradením neplatného zákona o utajovaných skutočnostiach platným a účinným zákonom č. 215/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zároveň sa znenie tejto poznámky pod čiarou upravuje z dôvodu zamedzenia jej nesúladu a nesúladu súvisiacich § 4 ods. 7 , § 5, 8, 8a , 15 ods. 7 a § 16 s navrhovaným znením nového § 21a , v ktorom sa upravuje ochrana a poskytovanie informácií a dokladov Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

K bodu 8

Návrh ustanovuje oprávnenie Štátnej pokladnici konať podľa určených priorít na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom.

K bodu 10

Návrh upravuje postup Štátnej pokladnici pri odsúhlasovaní žiadostí o realizáciu platobných operácií v prí pade uplatnenia rozhodnutia vydaného ministerstvom, v ktorom určí priority čerpania výdavkov rozpočtových organizácií pri nesúlade medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu.

K bodu 11

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na menu euro.

K bodu 13

Navrhuje sa doplniť zákon o nový § 21a, ktorý upravuje postup Štátnej pokladnice alebo agentúry pre riadenie štátneho dlhu pri ochrane a poskytovaní informácií a dokladov týkajúcich sa klientov Štá tnej pokladnice, agentúry pre riadenie štátneho dlhu alebo iných účastní kov finančného trhu, pričom sa ustanovuje, že sa pri ochrane a poskytovaní týchto informácií a dokladov postupuje rovnako ako pri ochrane a poskytovaní informácií ktoré sú bankovým tajomstvom podľa zákona o 483/2001 Z. z. o bankách.

K čl. XIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovní ctve v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

Podľa čl. 15 ods. 1 smernice o platobných službách „Smernica 78/660/EHS a prípadne smernice 83/349/EHS a 86/635/EHS a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem sa primerane uplatňujú na platobné inštitúcie.“. Preto sa do § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve dopĺňa, že aj platobná inštitúcia je povinná zostavovať individuálnu účtovnú z ávierku podľa právnych predpisov EÚ upravujúcich uplatňovanie medzinárodných účtovných noriem.

K čl. XIV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1, 2, 5, a 9

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej zmeny je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods.7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 6

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §5 ods.2 doplnením legislatívno-technickej skratky na koniec §5 ods.2 prvej vety a nadväzne legislatívno-technicky upraviť §5 ods.2 druhú vetu tak, aby jej znenie bolo z hľ adiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 7

Navrhuje sa legislatívno-technicky upraviť §7 ods.2 druhú vetu tak, aby sa napravil chybne použitý výraz v tejto vete a aby výrazy použité v tejto vete terminologicky korešpondovali s obsahom ostatných ustanovení §7.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť §7 ods.4 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných dohliadanými subjektmi proti osobám poverenýc h výkonom dohľadu na mieste u dohliadaného subjektu.

K bodu 10

Navrhuje doplniť §14 ods.5 v záujme vyprecizovania a urýchlenia postupu pri rozhodovaní o námietkach zaujatosti podaných účastníkom konania vo veciach dohľadu proti zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom Bankovej rady NBS, ktoré sa podieľajú na konaní vedenom Národnou bankou Slovenska.

K bodu 11

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 16 ods. 5 o skutočnosť, v akom jazyku sa predklad á žiadosť na základe ktorej sa začína konanie pred Národnou bankou Slovenska.

K bodu 12

Navrhuje sa legislatívno-technicky vyprecizovať §27 ods.5 (v nadväznosti na doplnenie legislatívno-technickej skratky do §5 ods.2 prvej vety) tak, aby znenie §27 ods.5 bolo z hľadiska čitateľnosti prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie.

K bodu 13

Navrhuje sa dotknuté slová dať do množného čísla.

K bodu 14

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods.3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýš enia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods.3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami §44 zákona o NBS a jednak sa NBS umož ní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môž u mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení , ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodu 15 a 16

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek6, ktorého cie ľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej ú pravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadan ých subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K čl. XV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a re štrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadvä znosti na navrhovaný zákon o platobných službách.

K bodom 4 a 5

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou v súvislosti s návrhom zákona o platobný ch službách.

K čl. XVI

V nadväznosti na nový zákon o platobných službách sa upravujú v z ákone o ochrane spotrebiteľa ustanovenia o poskytovaní informácií o platobných služb ách.

K čl. XVII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v nadväznosti na navrhovaný zákon o platobných službách. Doteraz používaný pojem „elektronický platobný prostriedok“ sa nahrádza pojmom upraveným v zákone o platobných službách a to „platobný prostriedok a elektronické peniaze“.

K čl. XVIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2009.

Príloha k zákonu obsahuje zoznam preberan ých právnych aktov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 15. jú la 2009.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh - Trestný zákon

34

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a rok 2004 boli Ministerstvom spravodlivosti SR predložené do legislatívneho procesu návrhy nových trestných kódexov. Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.4.2004 návrh Trestného zákona a dňa 26.5.2004 návrh Trestného poriadku. Následne boli vládne návrhy nov ých trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Išlo o výsledok práce Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje k polovici roka 1999.

Napriek snahám predkladateľa a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na ú činný boj s kriminalitou, počas prerokovávania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade SR boli schválené v druhom čítaní také pozmeňujúce návrhy, ktoré by značne tento boj oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto minister spravodlivosti na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zobral 8.2.2005 vládny návrh Trestného zákona späť.

K základným výhradám, pre ktoré nebolo možné akceptovať schválenie vládneho návrhu zákona v znení uplatnených pozmeňujúcich návrhov, patrí:

1. Trestnosť prípravy sa viazala iba na obzvlášť závažný zločin, t.j. trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov; to by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných č inov ako je lúpež, hrubý nátlak (t.j. výpalníctvo), vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbra ňami atď. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná – napr. príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu (č. 593/2002 Z.z.), Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kult úrnych dohôd (č. 304/2004 Z.z.), Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (č . 703/2004 Z.z.), Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (č. 621/2003 Z.z.).

2. Definícia zločineckej skupiny bola schválená v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

3. Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny bol zmenený tak, že trestným bolo len založenie alebo zosnovanie zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, ale nie členstvo v nej a jej podpora. Opätovne by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu.

4. Z vládneho návrhu zákona bola vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednos ť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o právne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa tý ka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala zaviesť trestno-právnu zodpovednosť právnických osôb.

Do legislatívneho procesu sa opätovne predkladá návrh Trestného zákona so zapracovaním jednotlivých pozmeňujúcich návrhov uplatnený ch na rokovaní Národnej rady SR, ktoré podľa Komisie pre rekodifikáciu trestného práva a predkladateľa nenarúšajú celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text zákona s vyznačením jednotlivých zmien, ku ktorým dochádza oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý vzal minister spravodlivosti späť z rokovania Národnej rady SR dňa 8.2.2005.

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. je účinný od 1.1.1962. Od nadobudnutia účinnosti bol vyše 30 krát novelizovaný, z toho po roku 1989 vyše 20 krát.

Ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý.

Trestný zákon sa v dôsledku veľkého počtu noviel stal pomerne neprehľadným. Niektoré inštitúty trestného práva hmotného, s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomick é zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sú už v porovnaní s novým ústavným zriadením a súčasnou orientáciou Slovenskej republiky zastaralé a nekonvenujú ani právnym systémom vyspelých demokratický ch krajín EÚ.

Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Trestnoprávna ochrana nových spoločenských vzťahov sa formuje až následne, v zá vislosti na stupni poznania škodlivosti konkrétnych konaní, ktoré novým právnym normám odporujú.

Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladie nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú mož no zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Jej úlohou a cieľom je predovšetkým:

a)zhodnotiť aktuálnosť zásad a princípov, na ktorých bolo slovenské trestné prá vo hmotné v ostatných rokoch, najmä do roku 1989, budované,

b)novou trestnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov reagovať na zásadné politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ku ktorý m došlo po roku 1989, na vznik samostatnej Slovenskej republiky a funkcie demokratického právneho štátu, na vznik nového ústavného zriadenia a na dynamicky sa vyvíjajúcu legislatívu v rámci iných prá vnych odvetví jednotného systému slovenského objektívneho práva,

c)v nadväznosti na potreby Slovenskej republiky, jej právne a kultúrne tradície, požiadavky na ochranu práv a oprávnených záujmov fyzick ých a právnických osôb i štátu, najmä na ochranu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd (úst. zákon č.23/1991 Zb.), z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a z dokumentov medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických prá vach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly), vytvoriť moderný, optimálny a komplexný nástroj trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorý bude zodpovedať princípom organizácie a činnosti demokratického právneho štátu a požiadavkám na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických štátov,

d)odstrániť neprehľadnosť platnej trestnoprávnej úpravy, vyvolanú početnými a nie vždy organickými zásahmi do Trestného zá kona novelami v priebehu doby jeho doterajšej platnosti,

e)upraviť systematiku Trestného zákona tak, aby zodpovedala (poradím hláv jeho osobitnej časti i prísnosťou trestov, ktoré možno uloži ť za jednotlivé trestné činy) hierarchii hodnôt a záujmov moderného demokratického právneho štátu,

f)nahradiť materiálne chápanie trestného činu jeho formálnym chápaním a zaviesť novú kategorizáciu protispoločenských činov,

g)preskúmať ustanovenia Trestného zákona upravujúce základy trestnej zodpovednosti z hľadiska, či zodpovedajú poznatkom modernej právn ej vedy i poznatkom súvisiacich vedných odborov (kriminológie, psychológie, psychiatrie, pedagogiky, ekonómie a i.), podľa potreby tieto ustanovenia zmeniť alebo doplniť,

h)aktualizovať Trestný zákon súčasnej etiológii zločinnosti, súčasnému stavu, vývoju, štruktúre a formám kriminality, jej pr íčinám a podmienkam, osobitne pokiaľ ide o prejavy organizovaného zločinu,

i)upresniť zákonné znaky doterajších skutkových podstát trestných činov, prípadne ich doplniť o ďalšie, reagujúc na nové a zvlášť škodlivé formy protispoločenskej činnosti, prípadne vypustiť z Trestného zákona skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú už prekonané,

j)preskúmať platný systém trestnoprávnych sankcií, najmä systém trestov, a ustanovenia upravujúce ich ukladanie i výkon z hľadiska, či zodpovedajú aktuálnym poznatkom vedy (najmä penológie, psychológie a medicíny), potrebám moderného demokratického právneho štátu, záväzkom medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i skúsenostiam vyspelých demokratických štátov, tieto ustanovenia podľa potreby zmeniť alebo doplniť,

k)znížiť rozpätie trestných sadzieb, zaistiť lepšiu previazanosť systému trestov a ich sadzieb za jednotlivé trestn é činy, a to najmä v závislosti na ich typovej závažnosti a zmene v systematike Trestného zákona.

Vláda SR v máji 2000 schv álila nasledovné ciele novej rekodifikácie:

- zabezpečiť ochranu ľudských pr áv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných ľudských práv a slobôd a z Ústavy Slovenskej republiky prostriedkami trestného práva;

- vytvoriť podmienky na realizáciu trestnej politiky demokratickej spoločnosti založenej na princí poch humanizmu, ktorá bude zároveň garantovať primeranú satisfakciu obetiam trestných činov a bude smerovať k sociálnej reintegrácii páchateľov;

- vytvoriť strategickú tendenciu na perspektívnu dekrimininalizáciu a depenalizáciu Trestného zákona v prípade menej závažných protispoločenských konaní pri súčasnom rešpektovaní ochrany spoloč nosti represívnymi opatreniami v oblastiach jej najväčšieho ohrozenia.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu trestnej zodpovednosti fyzických osôb a prá vnych dôsledkov tejto zodpovednosti.

2.Zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb – na základe striktne vymedzených podmienok – ktorá sa bude uplatňovať vedľ a trestnej zodpovednosti fyzických osôb (z tejto zodpovednosti bude vyňatý štát).

3.Upraviť trestnú zodpovednosť mladistvých tak, aby boli zohľadnené najnovšie (interdisciplinárne) vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, socioló gie, pedopsychológie a pedopsychiatrie v súlade s novou právnou úpravou v ďalších relevantných oblastiach nášho právneho poriadku.

4.Zmeniť celkovú filozofiu ukladania trestných sankcií, v rámci ktorej bude treba predovšetkým zmeniť hierarchiu sankcií tak, aby v jej rá mci bol trest odňatia slobody chápaný ako ultima ratio, a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. V rámci tejto filozofie bude kladený dôraz na individuálny prístup pri riešení trestný ch vecí na základe širokej možnosti využitia alternatívnych sankcií a odklonov tak, aby sa v najširšej miere zaistila pozitívna motivácia páchateľa.

5.Dosiahnuť takú úroveň kodifikácie, aby bola zrovnateľná s úrovňou trestného práva hmotného európskeho štandardu, pri plnom reš pektovaní medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z integračných procesov.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol rešpektovaný model kontinent álneho právneho systému, kultúrne a právne tradície Slovenskej republiky, a boli akceptované progresívne a aj dnes použiteľné (a potrebné) trestnoprávne inštitúty z celého obdobia prvej È SR, rokov 1948 - 1989 i rokov 1990 - 1996. Kontinuita právnych úprav trestnoprávnych vzťahov, i jej špecifiká u nás boli akceptované.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol prísne rešpektovaný rámec daný platným znením Ústavy SR.

Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primá rne formálne, pričom pri prečine sa bude skúmať aj jeho závažnosť. Formálne chápanie bolo dôvodom oveľa podrobnejšieho definovania znakov základných a kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona a samostatné ho interpretovania mnohých týchto znakov v novej tretej časti zákona, a to v ďaleko širšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ.

Došlo aj k zmene kategorizácie trestných činov na prečiny a zločiny.

Upustilo sa aj od niektorých doterajších znakov, ktoré boli vý razom prechádzajúcich spoločenských a ekonomických podmienok (napríklad znak 'pre zárobok').

Pribudli aj tri tresty – domáce väzenie a trest povinnej prá ce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Oveľa podrobnejšie sú upravené základy trestnej zodpovednosti - v z ákone sú premietnuté aj také otázky, ktoré boli doposiaľ prenechávané súdnemu výkladu a právnej teórii, aj keď v konečnom dôsledku šlo o určenie práv a slobôd, ktoré môžu byť stanovené len zákonom.

Pribudli niektoré nové právne inštitúty (napr. dovolené riziko), rozšírili sa podmienky nutnej obrany a krajnej núdze, zavádza sa súdny - probačný dohľad nad odsúdeným a i., rozšírili sa pravidlá pre ukladanie trestov a došlo k zmene a doplneniu väčšiny ustanovení všeobecnej a osobitnej časti doterajšieho Trestného zákona.

Výrazom nového prístupu je aj zmena systematiky osobitnej časti Trestného zákona, kde sú dané do popredia najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

Niektoré súvisiace otázky budú musieť byť právne upravené v osobitných zákonoch (výkon trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce).

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.

Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodá rskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite.

Návrh zákona nebude mať priamy finančný dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť dopad na verejné financie dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona – bližšie v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií vo svojom

stanovisku z 10.7.2003 (č. 13 609/03-81) uviedlo vo vzťahu k návrhu Trestn é poriadku (do pripomienkového konania bol dopad na verejné financie vyčíslený spoločne pre oba návrhy trestných kódexov), že 's ohľadom na neustály tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a obmedzené zdrojové možnosti štátneho rozpočtu v roku 2004, bude potrebné požadované prostriedky zabezpečiť zahrnutím do priorít štátneho rozpočtu a uplatňovať v rámci rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu'.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť

Návrh Trestného zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť tento dopad dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona, a to perspektívne v horizonte desiatich a ž pätnástich rokov, najmä v súvislosti so zvýšením hornej hranice trestu odňatia slobody na 25 rokov, obligatórnym uložením trestu doživotia páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktor ý taký čin spácha tretíkrát, ale aj skôr úpravou nových druhov trestov (najmä trest povinnej práce, domáce väzenie) a ochranných opatrení.

Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie. Svojimi ustanoveniami však chráni životné prostredie tým, že určité protispoločenské konania voči životnému prostrediu upravuje ako trestné činy.

Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Nepriamo môže byť tento vplyv dotknutý úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, avšak kladným spôsobom, keďž e budú sankcionované také konania, ktoré sú ako trestné činy vymedzené Trestným zákonom. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je predkladaná v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Trestný zákon.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy na ú seku boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a úlohy na úseku zefektívnenia činnosti súdnictva, pričom medzi strednodobými prioritami je aj úloha uskutočniť rekodifikáciu trestných kódexov.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu.

Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 obsahoval úlohu predložiť návrh nového Trestného zákona (mesiac apríl).

b)Negociačná pozícia v 24. kapitole – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí – a v dodatkových informáciách k nej obsahuje aj záväzky týkajúce sa trestného práva, pričom jedným z týchto záväzkov je aj uskutoč nenie celkovej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c) je upravená v práve Európskej únie, a to v dokumentoch:

- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – ' Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci',

- Európska dohoda o pridružení – Slovenská republika sa v článku 6 zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch,

- Spoločné stanovisko zo 6.10.1997 ako ho definovala Rada na základe článku K3 Zmluvy o EÚ k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcim sa korupcie, Druhé spoločné stanovisko z 13.11.1997 a Spoločné opatrenie z 22.12.1998 na základe článku K.3 Zmluvy o EÚ o korupcii v súkromnom sektore,

- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami,

- Spoločný postup zo 17.12.1996 schválený Radou EÚ na základe článku K3 Zmluvy o EÚ týkajúci sa aproximácie zákonov a praxe v členských štátoch EÚ na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami,

- Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ,

- Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o zvýšení ochrany trestnými postihmi a inými sankciami proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura,

- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí ,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,

- Rezolúcia Rady z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú so súdnym konaním v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.5.2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostný ch platobných prostriedkov,

- Spoločné opatrenie z 15.7.1996 schválené Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii týkajú ce sa postupu na boj proti rasizmu a xenofóbii,

- Rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o boji proti detskej pornografii na internete,

- Smernica Rady z 28.11.2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.11.2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tr anzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 27.1.2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.7.2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.12.2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu det í a detskej pornografii,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 25.10.2004 o stanovení minimálnych ustanovení znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:

a)úplná.

6.Gestor : Ministerstvo spravodlivosti SR.

7.Účasť expertov: priamo z Európskej únie nebola využitá.

II. Osobitná časť

K Všeobecnej časti

K § 1

Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestné ho zákona, pričom v v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami.

K I. hlave

V tejto hlave je upravená pôsobnosť Trestného zákona a sú upravené základy trestnej zodpovednosti. Oproti doterajšiemu Trestnému zákonu sa hneď v úvode definuje pôsobnosť slovenského Trestného zákona, potom je upravovaná problematika pojmu trestného činu ako také ho vrátane zavinenia jeho spáchania, v druhom dieli je upravená problematika páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu. V treťom dieli sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a na ne v štvrtom dieli nadväzujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu.

K § 2

Toto ustanovenie zakotvuje ústavnú zásadu vylúč enia retroaktivity, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Oproti doterajšej právnej úprave sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoľvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Zároveň sa ustanovenie v odseku 1 výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

K § 3

Toto ustanovenie vyjadruje územnú pôsobnosť Trestného zákona via žucu sa k územiu Slovenskej republiky a spresňuje, čo sa považuje za územie Slovenskej republiky, resp. kedy sa tiež považuje trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky.

K § 4

Toto ustanovenie je výnimkou z územnej príslušnosti, pričom prednos ť dostáva osobná pôsobnosť Trestného zákona, na základe vzťahu osoby páchateľa k Slovenskej republike, občan SR, trvalý pobyt na území SR.

K § 5

V tomto ustanovení je premietnutý princíp ochrany nášho obč ana pred zločinmi spáchanými proti nemu mimo územia Slovenskej republiky.

K § 6

V tomto ustanovení je zakotvená možnosť postihu páchateľa trestn ého činu keď nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosť Trestného zákona, avšak páchateľ bol zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie.

K § 7

Toto ustanovenie zakotvuje, že pôsobnosť nášho Trestného zá kona môže byť upravovaná aj vyhlásenými medzinárodnými zmluvami, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí.

V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.

K § 8

Toto ustanovenie definuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotn ého – trestný čin. Oproti doterajšej právnej úprave práve v tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene nového Trestného zákona oproti doterajšiemu platnému zneniu, ktoré vychádza z materi álneho ponímania trestného činu. V novom zákone sa definuje trestný čin ako v zásade formálna kategória, čo vyplynulo najmä z pož iadaviek praxe. Takýmto poňatím trestného činu je tiež lepšie zabezpečená ústavná zásada rovnosti pred zákonom. Preto došlo k vypusteniu pojmu spoločenská nebezpečnosť, ktoré ho používanie v justičnej praxi bolo často krát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti.

Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa.

Na naplnenie znakov trestného činu bude potrebné aby boli splnené dve podmienky:

1.musí ísť o protiprávny čin,

2.jeho znaky musia byť uvedené výlučne v Trestnom zákone (iné zákony už do budúcna nebudú obsahovať skutkové podstaty trestných činov, napríklad aj trestný čin proti mieru sa preberá zo zákona na ochranu mieru do osobitnej časti Trestného zákona hneď na prvé miesto).

Z obsahu definície trestného činu sa však spoločenská nebezpeč nosť úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie už sám o sebe označil za najvyššiu formu protiprávneho konania a tým je trestný čin. Naviac zákon u prečinov pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu ak bude závažnosť činu nepatrná a u mladistvého malá, ( ak pôjde o prečin ) tak nepôjde o trestný čin.

Široká možnosť odklonov, ktorá bude zakotvená v Trestnom poriadku súčasne zabezpečí aby sa nedostávali pred súdy páchatelia takých konaní, ktoré by mohli byť charakterizované ako bagateľné trestné činy.

K § 9

Trestnými činmi sú prečiny a zločiny. Touto kategorizá ciou sa Slovenská republika vracia k tradícii delenia trestných činov v medzivojnovom období. Znamená to aj návrat k pôvodnej bipartícii súdne trestných činov platnej do 1. júla 1990 (prečiny a trestné č iny).

Nejde o samoúčelné delenia trestných činov. Umožňuje presnej šie vyjadrenie ich rôznej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite.

Kategorizácia ďalej umožní podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých kategóriách trestný ch činov. Menovite konanie o menej závažných prečinoch doteraz zbytočne formálne a zdĺhavé napomôže zjednodušiť a urýchliť a tiež môže prispieť k vytvoreniu priestoru pre vykonanie skutoč ne kvalitného a dôsledného trestného konania o obzvlášť závažných zločinoch, ktorých kategória sa tiež zavádza. Z hľadiska teoreticko-praktického však zostáva naďalej nadradený m pojmom trestný čin.

Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórií trestných činov je síce ich typová závažnosť , ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné činy uložiť podľa osobitnej č asti tohto zákona.

Pre určenie, či ide o zločin alebo prečin pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú súd v konkrétnom prípade za trestný čin páchateľovi skutočne uloží, ani minimálna hranica trestu odň atia slobody ktorú súd môže páchateľovi uložiť, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných činov uplatňuje.

Jediným kritériom u úmyselných trestných činov je len výmera trestu odňatia slobody – jeho horná hranica, ktorý je možné za trestný čin uložiť podľa tohto zákona. Nedbanlivostné trestné činy sú všetky prečiny, bez ohľadu na stanovenú trestnú sadzbu.

V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej časti tohto zákona u každého trestného činu zvlášť upresňovať či ide o zločin alebo prečin. Na túto otázku dávajú dostatočn ú odpoveď všeobecné definície prečinu alebo zločinu uvedené v tomto ustanovení. Až po dôslednom komplexnom posúdení každého činu zvlášť a po zistení, ktoré zákonné znaky osobitnej č asti tohto zákona napĺňa a trest odňatia slobody v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedať či ide o prečin alebo zločin – rýdzo formálny prístup. Pri takejto defin ícii sa potom môže vyskytnúť pri prvom odseku úmyselného trestného činu prípad, kde vzhľadom na trestnú sadzbu bude čin kvalifikovaný ako prečin a v ďalších kvalifikovaných skutkových podstat ách už ako zločin.

Zavedením inštitútu nepatrnej závažnosti avšak výlučne u prečinov je sledovaná možnosť vylúčenia súdneho prejednávania takýchto bagateľných prečinov.

K §§ 10, 11

Tieto ustanovenia presne definujú prečin a zločin. Súč asne je definovaná podkategória zločinu – obzvlášť závažný zločin.

K § 12

Uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale tie ž príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného prá va a výklad orgánov činných v trestnom konaní.

K §§ 13, 14

Uvedené ustanovenia upravujú vývojové štádia trestných činov pred ich dokonaním, ktoré z hľadiska ochrany zá ujmov chránených Trestným zákonom je tiež potrebné postihovať. Ponechávajú sa dve vývojové fázy trestného činu, príprava a pokus, pričom sú súčasne vymedzené podmienky ich trestnosti. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného činu, t.j. naplnenie všetkých jeho znakov vrátane následku.

Zakotvuje sa že príprava bude trestná len u vyššej formy trestného činu, a to u zločinu – rovnaká úprava je v platnom trestnom zákone (§ 7), kde je síce príprava viazaná na obzvlášť závažný trestný čin, ktorým je vš ak trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, t.j. podľa návrhu ide o zločin.

Doterajšie obsahové vymedzenie prípravy a pokusu ostalo v podstate zachované. Osobitne však bolo treba vyjadri ť v praxi opomínané, avšak právnou teóriou akceptované pravidlo, že páchateľ prípravy ešte nezačal na rozdiel od páchateľa pokusu napĺňať znaky trestného činu, ku ktorému prí prava smeruje. Preto sa v praxi príprava s pokusom neraz zamieňala práve pre opomenutie tohto základného rozdielu, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateľa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. A ž na nepatrné zmeny zostali nezmenené tiež podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu.

Políciou podľa § 11 ods. 3 písm. b), ako aj podľa ďalších ustanovení, sa rozumie akýkoľvek príslušní k poverených orgánov uvedených v § 10 ods. 8 návrhu Trestného poriadku, t.j. napr. akýkoľvek príslušník Policajného zboru.

K §§ 15 až 18

V týchto ustanoveniach Trestného zákona je definovaná subjektí vna stránka skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia, ako vnútorného psychického vzťahu páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Doterajšie dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostávajú zachované. Taktiež členenie § 15 a § 16 umožňuje rozlíšiť zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.

K §§ 19 až 21

Tieto ustanovenia Trestného zákona definujú subjekt trestného č inu, t.j. páchateľa, spolupáchateľa a účastníka.

Spáchanie trestného činu za použitia tzv. živého nástroja nie je ani v novom zákone zakotvené, lebo v týchto prípadoch ide o typicky nepriameho páchateľa. Napr. použitie nepríč etnej osoby na spáchanie trestného činu, použitie dieťaťa atď. Pokiaľ ide o použitie zvieraťa na spáchanie trestného činu ide o prípad priameho páchateľstva a iba z hľadiska zavinenia - subjektí vnej stránky bude taký čin posudzovaný ako úmyselný alebo nedbanlivostný.

Vzhľadom na vývoj kriminality, kedy dochádza k častému páchaniu trestnej činnosti tzv. na objednávku, bolo na túto skutočnosť reagované aj v tomto Trestnom zákone, kedy bol popri návodcovi osobitne definovaný aj ďalší účastník na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse a to objednávateľ. V tomto prípade totiž nejde o typické navedenie na spáchanie trestného činu, pretože nájomní páchatelia trestn ých činov sú tieto už vopred ochotní spáchať a objednávateľ len konkretizuje prakticky predmet útoku.

K §§ 22, 23

V týchto ustanoveniach sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Na rozdiel od okolností vylučujúcich protiprávnosť v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu, avšak pre nedostatok veku a príčetnosti na strane páchateľa nemôže dôjsť k jeho potrestaniu.

Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. Pre rozvoj modernej civiliz ácie je príznačná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveľa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieť ani to, že i po tejto stránke dnešná mlá dež dospieva oveľa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov.

Nesporne je to vyvolané aj celkovým, životným štýlom, materiálnymi podmienkami, tempom a úrovňou jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií vrátane výpočtovej techniky a podobne.

Tieto faktory a mnohé k nim pridružené bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, p red sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí systému výchovy a vzdelávania, vytvoriť mládeži materiálne i kultúrne podmienky pre vzdelávanie, kultúrne vyž itie i pre pracovné uplatnenie, zvýšiť ich perspektívy pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, vrátane oddychu, využívania voľného času a zdravé výchovné prostredie.

Na druhej strane niet ale žiadnych pochybností o tom, že u mládeže sa neustále znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú mnohí už opakovane a v trestnej činnosti v súčinnosti s dospelými p áchateľmi na páchaní mnohokrát závažnej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. Veľmi často sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok, drogy nevynímajúc. Sú stavne to dokazujú kriminalistické štatistiky, dokumentujúce stav a vývoj kriminality, jej štruktúru i štruktúru jej páchateľov.

V prevencii trestnej a inej protispoločenskej činnosti mládeže musia dominovať neprávne prostriedky tak ako sú vyššie uvedené. Pokiaľ ide o právne prostriedky, tak tieto najmä mimo trestného práva a prostriedky trestného práva považovať len ako najkrajnejšie riešenie, ak iné prostriedky formy a metódy zlyhajú.

Treba prihliadať aj na to, že mládež sama nemôže niesť dôsledky za mnohé problémové javy v sociálnej, ekonomickej a iných oblastiach spoločenského života, ktoré sama nezavinila a ktoré sú mnohokr át impulzom jej delikvencie. Rovnako treba prihliadať tiež na fakt, že mládež samotná je jednou z prvých a najviac zraniteľných obetí zločinu.

Značná časť tých, ktorí predložili námety na obsahové zameranie rekodifikácie vrátane schváleného legislatívneho zámeru vlády navrhla znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z pätná stich na štrnásť rokov.

Je zrejmé, že takéto opatrenie samo o sebe problém kriminality mládeže nevyrieši. Na druhej strane je ale tiež jasné, že zníženie vekovej hranice zodpovednosti za trestné činy vyjadrí i dnešnú disproporciu v akcelerácii vývoja dospievania (a to aj mentálneho) mládeže, čo je nutné z hľadiska ochrany spoločnosti pred kriminalitou.

Nejde teda len o automatický a ničím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšiu hranicu trestnej zodpovednosti ako pätnásť rokov pozná napokon celá rada vyspelých demokratických štátov.

V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je súčasne zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrn ásty rok veku. Podľa nového Trestného poriadku sa u páchateľov vo veku 14 až 15 rokov bode skúmať mentálna vyspelosť obligatórne. U mladistvých do 18 rokov sa táto vyspelosť bude skúmať v odôvodnen ých prípadoch.

K §§ 24 až 30

Ustanovenia štvrtého dielu I. hlavy Všeobecnej časti Trestného zá kona upravujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Ide o sedem nasledujúcich okolností: nutná obrana, krajná núdza, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného, oprávnené použitie zbrane a plnenie úloh agenta. S výnimkou dovoleného rizika ide o okolnosti, ktoré poznal aj doterajší Trestný zákon. U niektorý ch okolností však došlo k spresneniu podmienok ich uplatňovania.

Najmä u nutnej obrany, ktorá z hľadiska praktického v rozhodovacej činnosti vyvolávala najväčšie problémy došlo k spresneniu a rozšíreniu podmienok jej uplatnenia. V súlade s legislatívnym zámerom vl ády bola do definícií zahrnutá aj problematika omylu tak aby tento automaticky nevylučoval nutnú obranu. Za nutnú obranu sa bude môcť ďalej považovať aj konanie v silnom rozrušení spôsobenom útokom najmä v dôsledku zmätku, strachu, alebo zľaknutia.

Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku bola zachovaná, avšak zákon presnejš ie vyjadruje z čoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzať (spôsob, miesto a čas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útočníka, tak aj obrancu).

Zásada proporcionality u krajnej núdzi sa upravuje tak, že spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Ako už bolo spomenuté novou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť bude dovolené riziko. Tejto okolnosti sa verejnosť domáha už niekoľko rokov. Potrebu zakotvenia dovoleného rizika ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť trestného činu v Trestnom zákone sa týka len činov alebo činností v oblasti výroby a výskumu. Môže ísť aj o akýkoľvek iný vo svojej podstate nie nebezpečný čin (činnosť), ktorého uskutočnenie v danom mieste, čase, alebo daným spô sobom je spojené s určitým rizikom, lebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, ale inak ide o čin (činnosť) spoločensky prospešný, ktorý však nemôže byť uskutočnený bez rizika. Podmienkami dovoleného rizika sú:

a)výsledok, ku ktorému čin (činnosť) smeruje zjavne zodpovedá miere rizika,

b)vykonanie činu neodporuje zákonu, alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti ani sa neprie či dobrým mravom,

c)čin (činnosť) sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v čase jeho vykonania,

d)činom (činnosťou) sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu,

e)spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu (činnosti) očakáva nemožno dosiahnuť bez rizika.

Pokiaľ ide o výkon práv a povinností, u tejto okolnosti došlo k podstatnej zmene vyplývajúcej z požiadaviek medzinárodných zmlúv (Štatút medzinárodného trestného súdu) v tom smere, že sa vymenovávajú prípady, kedy sa táto okolnosť neuplatní buď z hľ adiska vedomia páchateľa alebo z hľadiska konkrétnych trestných činov (genocídium, neľudskosť).

Zásadná zmena bola urobená v súlade s legislatívnym zámerom vlády u oprávneného použitia zbrane, keď túto bude možné použiť aj vo svojom obydlí, a to aj v prípade, keď ešte nepôjde o nutnú obranu. Ochrana života alebo zdravia osoby v jej obydlí už bude ohrozená, avšak ešte nemusí ísť o priamo hroziaci alebo trvajúci útok. Použitie tejto okolnosti však bude vylúčené , ak pri takomto použití zbrane vo svojom obydlí dôjde k usmrteniu ohrozujúcej osoby.

K II. hlave

K § 31

Návrh zachováva doterajšiu bipartíciu trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia. Takéto delenie sa v minulosti v plnej miere osvedčilo. Súčasne vyjadruje základné zásady humanizácie, demokratizácie nášho trestného práva a v neposlednom rade aj zá sadu zodpovednosti páchateľa za spáchaný trestný čin s vylúčením dopadu následkov trestného činu na iné osoby, event. minimalizáciu takéhoto dopadu. Návrh definuje tak tresty ako aj ochranné opatrenia, pričom v týchto definíciách je zakotvený už aj účel ukladania a výkonu trestných sankcií. Tým sa však nemení skutočnosť, že tresty a ochranné opatrenia slúžia ochrane spoloč nosti.

K § 32

Návrh v porovnaní s platným Trestným zákonom rozš iruje systém trestov o ďalšie dva druhy. Sú to: domáce väzenie a trest povinnej práce. Rozšírenie druhov trestu je výrazom depenalizácie, pretože umožňuje súdom vo zvýšenej miere siahať aj k trestom bez odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchate ľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odň atia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.

K § 33

Návrh rozširuje aj doterajší systém ochranných opatrení . Ako nové ochranné opatrenie zavádza ochranný dohľad a tzv. detenciu. Ochranný dohľad bol už súčasťou systému trestných sankcií platného trestného zákona. Neosvedčilo sa však jeho vykoná vanie policajnými orgánmi. Naviac jeho účel sa často míňal cieľa a namiesto dovàšenia nápravy páchateľa slúžil ako prostriedok dosahovania policajných úloh. Na druhej strane aj doterajš ia prax potvrdila, že u tých páchateľov, ktorí páchajú trestné činy zo zvyku, resp. z návratu do kriminogénneho prostredia, je nevyhnutné pokračovať v resocializácii aj v etape postpenitenciá rnej starostlivosti, pričom u nebezpečných páchateľov je nevyhnutné ponímať túto formu postpenitenciárnej starostlivosti ako nútenú, pričom dohľad nad odsúdeným treba zveriť orgánom súdneho dohľ adu – probačnému a mediačnému úradníkovi. Naopak detencia by mala slúžiť na ochranu spoločnosti proti tým páchateľom, u ktorých ochranné liečenie je neúčinné buď preto, že sa mu ods údený odmieta podrobiť alebo preto, že jeho ochorenie je podľa poznatkov súčasnej vedy neliečiteľné, ale v prípade jeho prepustenia na slobodu neprestáva byť nebezpečným pre spoločnosť.

K §§ 34, 35

V porovnaní s ustanoveniami platného Trestného zákona o všeobecn ých zásadách pre ukladanie trestu, návrh nového Trestného zákona kladie dôraz predovšetkým na zásadu humanity a vychádza pritom z medzinárodne prijatých zásad proti mučeniu neľudskému zaobchá dzaniu týraniu alebo trestaniu. Návrh zdôraznil aj zásadu 'nulla poena sine lege' (nijaký trest bez zákona), aj zásadu úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. S prihliadnutím na rozšírenie systé mu trestov návrh novo koncipuje nezlučiteľnosť sankcií, ktoré postihujú rovnaké práva odsúdeného. Okrem toho zákon v tom istom paragrafe zakotvuje aj základné zásady pre ukladanie ochranných opatrení . Ide skutočne len o základné zásady, ktoré sú ďalej doplnené a upresnené napríklad ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, o ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom a i.

Zakotvuje sa širšia možnosť ukladania iných trestov než je trest odňatia slobody a to ako trestov samostatných, pričom trestné sadzby u jednotlivých trestných činov osobitnej časti Trestného zákona budú obsahovať len sadzbu trestu odňatia slobody. Takéto samostatné uloženie iného trestu bude však vylúčené za trestné č iny, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov.

U trestu odňatia slobody na doživotie sa súčasne zakotvuje možnosť v určitých prípadoch rozhodnúť o zákaze podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Oproti doterajšej ú prave sa osobitne definujú aj zásady pre ukladanie ochranných opatrení.

K §§ 36 až 38

Návrh nového Trestného zákona vychádza z taxatívneho vymenovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré však rozvádza ďaleko podrobnejšie než platná právna ú prava. Naviac návrh výslovne ukladá súdom povinnosť, aby sa na tie poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré sú zákonným znakom trestného činu neprihliadalo a naviac zakotvuje aj povinnosť sú du prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri prevahe priťažujúcich okolností nebude môcť spravidla rozhodnúť o uložení trestu len na hranici dolnej sadzby (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu resp. pri opakovaní trestnej činnosti o polovicu). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa navrhuje zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

K § 39

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o znížení trestu pod dolnú hranicu ale s prihliadnutím na rozšírenie systému trestov a na zakotvenú podpornú zásadu trestu odňatia slobody stanovuje aj minimálne hranice iných druhov trestu, pod ktoré sú d nesmie daný druh trestu uložiť ani v prípade ukladania trestu pod všeobecnú dolnú hranicu daného druhu trestu. Oproti platnej úprave sa rozširujú dôvody kedy možno uložiť trest pod dolnú hranicu ( napr. pomoc páchateľa pri objasnení závažnej trestnej činnosti a konanie o dohode atď. ).

K § 40

Ustanovenia o upustení od potrestania zakotvené v platnom Trestnom zá kone sa osvedčili. Ich prevzatie do nového Trestného zákona je preto dôvodné. Návrh však striktne stanovuje, že nemožno upustiť od potrestania páchateľa trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

K § 41

Ustanovenie o úhrnnom treste sa preberá aj do nového návrhu zá kona. Návrh však zakotvuje tak trest za jednočinný, ako aj viacčinný súbeh, pri ktorom zároveň stanovuje, že úhrnný trest sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednou polovicou zá konom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu - ide o dôsledné uplatnenie asperačnej zásady priamo v zákone. Súčasne sa zavádza nový pojem spoločného trestu vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu, čím sa vytvára možnosť pre trestné stíhanie aj vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, o ktorého in ých čiastkových útokoch už bolo súdom rozhodnuté a bol za ne uložený trest.

K § 42

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenie o súh rnnom treste, ktorý sa ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu.

K §§ 43, 44

Návrh zakotvil aj z platného zákona známy inštitút ďalš ieho trestu, resp. inštitút upustenia od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu. Túto skutočnosť návrh zvýrazňuje aj v názve príslušných ustanovení.

K § 45

Inštitút započítania väzby a trestu preberá nový zákon z doposiaľ platného zákona, ale ho rozširuje aj na prípady prevzatia trestného stíhania alebo výkonu trestu pre ten istý skutok z cudziny.

K §§ 46, 47

Návrh zavádza trest odňatia slobody ako dočasný trest na určit ú dobu alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pojem výnimočného trestu sa vypúšťa. Súčasne na rozdiel od platného zákona výslovne stanovuje podpornú úlohu trestu odňatia slobody. Pre ulož enie trestu odňatia slobody na doživotie stanovuje iba dve podmienky a to že, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobru určitú.

Doterajšie členenie trestov odňatia slobody s najvyššou možnou výmerou pätnásť rokov a na výnimočný trest do dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie sa nahradzuje členením u trestu odň atia slobody na určitú dobu s najvyššou možnou výmerou do dvadsaťpäť rokov a na trest odňatia slobody na doživotie..

Zavádza sa obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie.

Ide o uplatnenie tzv. zásady trikrát a dosť pri splnení podmienok, že

- ide o taxatívne vymenované trestné činy,

- trestný čin dospel do štádia dokonania,

- páchateľ bol doposiaľ dvakrát potrestaný a čo aj sčasti vykonal uložené tresty.

V odôvodnených prípadoch bude možné aj tu uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov.

K § 48

Na rozdiel od platného zákona, návrh precizuje pojem vonkajš ej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody a ruší aj pojem 'nápravnovýchovné skupiny'. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že už platný zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej str áže zrušil nápravnovýchovné ústavy a namiesto nich zaviedol ústavy na výkon trestu. Diferenciačné skupiny sa v návrhu delia podľa miery izolácie odsúdeného a najmä bezpečnosti ústavu. Návrh s íce stanovuje diferenciačné kritérium použité aj v platnom zákone (posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu). Obdobne, ako doteraz platný zákon, obsahuje návrh aj možnosť iného diferenciačného kritéria, než ktoré ukladá spravidla použiť, s výnimkou trestu odňatia slobody na doživotie a trestu odň atia slobody nad pätnásť rokov ukladaného za obzvlášť závažný zločin.

K §§ 49, 50

V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky pre povolenie podmieneč ného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, možnosť určenia obmedzení, a taktiež aj postup v prípade, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí.

K §§ 51, 52

V týchto ustanoveniach sa zavádza podmienečný odklad vý konu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Probačný dohľad bude možné uložiť u trestu odň atia slobody neprevyšujúceho tri roky. Tento bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda by mal byť ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejš ie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností.

K § 53

Návrh zavádza v tomto ustanovení nový druh trestu bez odň atia slobody – trest domáceho väzenia, ktorého hornú hranicu stanovil až na jeden rok a určuje aj podmienky pre uloženie tohto trestu, ale len za prečin. Zároveň zavádza kontrolu odsúdeného technickými prostriedkami, ktoré sa v niektorých západoeurópskych krajinách, USA a v Škandinávii veľmi osvedč ili. Je to ďalšia alternatíva ku krátkodobým trestom odňatia slobody. Zároveň sú v návrhu určené aj podmienky premenenia jeho zvyšku na nepodmienečný trest odňatia slobody.

K §§ 54, 55

Tieto ustanovenia zavádzajú nový druh trestu bez odňatia slobody a to trest povinnej práce. Zákon podmieňuje uloženie tohto trestu súhlasom páchateľa, ale len za prečin.

K §§ 56, 57

Návrh veľmi podrobne stanovuje podmienky ukladania peňažné ho trestu ako aj jeho výkonu, podmienky premenenia tohto trestu, upustenia od jeho výkonu alebo zvyšku, ako aj podmienky zahladenia Podstatne sa zvyšuje horná hranica peňažného trestu z 5 miliónov na 10 miliónov.

K §§ 58, 59

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia majetku a tieto ďalej prispôsobil iným ustanoveniam návrhu. Ukladá sa tento trest spolu s trestom odňatia slobody na doživotie alebo pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu. Pri vymenovaných trestných činoch sa musí uložiť trest prepadnutia majetku vtedy, ak bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok z nelegálnych príjmov alebo časť tohto majetku.

K § 60

Návrh prevzal ďalšie osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia veci z platného Trestného zákona a tieto ďalej upresnil a stanovil ďalšie podmienky pre jeho ukladanie.

Reagoval tiež na Dohovor o praní špinavých peňazí, vyh ľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti (Štrasburg, 8.11.1990) a na Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí tak, že rozšíril možnosti ulož enia prepadnutia veci a príjmov z trestného činu pre prípad, že v pôvodnej podobe sú z faktických alebo právnych dôvodov neidentifikovateľné, nedosiahnuteľné alebo zmiešané s legálnym majetkom a roz širuje ju tiež na úžitky z uvedených príjmov. Podobné ustanovenie má Občiansky zákonník v § 458 ods. 1, 2.

K § 61

Trest zákazu činnosti sa v plnej miere osvedčil, a preto bol prevzatý aj do nového Trestného zákona. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, ktorej sa tento trest týka. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o mož nosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 62

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste zákazu pobytu. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 5 rokov za každý úmyselný trestný čin, ak bud ú splnené podmienky podľa § 62 ods. 2. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o možnosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 63

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zá kona, ktorý upravoval pojem ukladanie a výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní. Sprísnil však podmienky jeho ukladania a v prípade, že sa tento trest ukladá popri kratšom treste odň atia slobody ako 5 rokov alebo popri inom treste, spojil jeho uloženie nie s povolaním páchateľa, ale s ohrozením vážnosti dotknutých čestných titulov a vyznamenaní. Tento trest možno uložiť len za obzvlášť závažný zločin.

K § 64

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste straty vojenskej a inej hodnosti, pričom podmienky jeho uloženia sú upravené v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia.

K § 65

Okrem toho, že návrh prevzal ustanovenie platného Trestného zákona o treste vyhostenia, návrh veľmi dôsledne upravuje podmienky ukladania tohto trestu a v stanovených prípadoch, najmä ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, uloženie tohto trestu vyluč uje. Naviac zakotvuje aj podmienky zahladenia tohto trestu. Návrh precizoval zákonné dôvody na uloženie trestu vyhostenia v zmysle článku 23 ods. 5 Ústavy SR a nadväzujúcich vnútroštátnych noriem, napr. zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie. Predmetný trest už nebude mať trvalý charakter, lebo sa bude ukladať najviac na 15 rokov, ako maximálna výmera.

K §§ 66 až 68

Návrh prevzal všetky osvedčené ustanovenia platného Trestného z ákona o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, avšak dochádza k sprísneniu ohľadom doby po uplynutí ktorej je možne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu - je možné podmieneč ne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní jednej polovice trestu u osoby odsúdenej za prečin, dvoch tretín trestu u osoby odsúdenej za zločin a troch štvrtín trestu u osoby odsúdenej za obzvláš ť závažný zločin. Pritom u osoby odsúdenej na doživotie až po vykonaní 25 rokov tohto trestu. Súčasne sa stanovujú prípady, kedy osoba nemôže byť z výkonu trestu odňatia slobody prepustená.

K §§ 69, 70

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

K §§ 71, 72

Rovnako v nezmenenej podobe prevzal návrh aj ustanovenia platného Trestné ho zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu.

K §§ 73, 74

Návrh v podstate v nezmenenom rozsahu prevzal z platného Trestného zá kona aj jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení – ochranné liečenie.

K § 75

Ustanovenie o ochrannej výchove, ako špeciálnom ochrannom opatrení , ktoré je viazané výslovne na mladistvých páchateľov, je upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých .

K §§ 76 až 80

Návrh nového Trestného zákona sa vracia k niekdajšiemu inštitú tu ochranného dohľadu, resp. zákon preberá platnú zákonnú úpravu ochranného dohľadu. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná k dovàšeniu nápravy obzvlášť nebezpečných recidivistov, páchateľov obzvlášť závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. š peciálnymi recidivistami a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez nútenej postpenitenciárnej starostlivosti povedú riadny život. Návrh ponecháva súdu mo žnosť uloženia ochranného dohľadu aj u tých odsúdených, ktorí v priebehu celého výkonu trestu odňatia slobody odmietajú výchovné pôsobenie a je obava, že po prepustení budú pokračovať v p áchaní trestnej činnosti. Návrh vylučuje uloženie ochranného dohľadu mladistvému (ak je to potrebné, možno mu uložiť ochrannú výchovu), ako aj odsúdenému na doživotie, kde by také to opatrenie nemalo zmysel. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje taktiež probačnému a mediačnému úradníkovi, čím sa má zabrániť možnému zneužitiu tohto opatrenia policajný mi zložkami na plnenie operatívnych úloh.

K §§ 81, 82

Návrh zavádza aj ďalší nový druh ochranného opatrenia, ktorý m je detencia. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou du ševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Ná vrh zákona umožňuje súdu, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ a, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže síce v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže č asom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborn ého lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného.

K § 83

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenia o zhabaní veci, ktoré majú za účel zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými nebezpečnými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom trestu prepadnutia veci. Tieto ustanovenia sú v podstate v zhodnej podobe prevzaté z platného Trestného zákona.

K III. hlave

K § 84

Ide o generálne ustanovenie, ktoré stanoví, že pri splnení urč enej podmienky, napr. pri zmene zákona, zanikajú trestné dôsledky trestného činu, ktorý inak v čase, keď k nemu došlo, spĺňal všetky pojmové náležitosti trestného činu.

V praxi sa vyskytli problémy pri aplikovaní ustanovení o pôsobnosti trestných zákonov, keď skutok, ktorý je predmetom trestného konania v čase spáchania napĺňa všetky znaky príslušného ustanovenia v tom čase účinného Trestného zákona, ale neskorší zákon meniaci alebo dopĺňajúci Trestný zákon, toto ustanovenie Trestného zákona zruší a ďalší (neskorší) zákon takéto konanie op äť posudzuje ako trestný čin. Navrhovanou úpravou sa táto nejasnosť na základe zákona odstráni.

K § 85

Úpravou podmienok zániku trestnej zodpovednosti u vymenovaných trestných činov v dôsledku účinnej ľútosti sa sleduje ochrana dôležitých spoločenských záujmov, ktorá sa dosiahne sľ ubom beztrestnosti páchateľovi, ak škodlivý následok trestného činu napraví alebo zamedzí.

K § 86

Ide o osobitné ustanovenia o účinnej ľútosti, ktoré zahàň a taxatívnym výpočtom trestné činy, pri ktorých trestnosť zanikne pri splnení podmienok uvedených pre konkrétne trestné činy, pričom sa líšia najmä momentom kedy ešte možno napraviť následok.

K § 87

Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom stanovenej premlč acej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. Súčasne sa upravujú dôvody, ke ď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú. Zároveň sa predlžujú premlčacie doby.

K § 88

Toto ustanovenie určuje výnimky z inak všeobecnej platnosti inštitú tu premlčania trestného stíhania.

K § 89

Uvedené ustanovenie je premietnutie ústavného práva prezidenta republiky do Trestného zákona.

K § 90

Inštitút premlčania výkonu trestu vychádza v podstate z rovnaké ho predpokladu ako inštitút premlčania trestného stíhania. Podmienkou premlčania výkonu trestu je uplynutie premlčacej doby ustanovenej zákonom. Je určená podľa druhu a výšky uloženého trestu. Súč asne sa upravujú dôvody, keď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie výkonu trestu prerušujú.

K § 91

Tresty uložené za trestné činy uvedené v XII. hlave osobitnej časti s výnimkou vymenovaných trestných činov sú z premlčania vylúčené, preto použitie ustanovenia o preml čaní výkonu trestu pri nich neprichádza do úvahy, bez ohľadu na to, aký trest súd v konkrétnom prípade uložil.

K §§ 92, 93

Toto ustanovenie určuje podmienky a lehoty zahladenia odsúdenia. Tento inš titút umožní aby sa pri splnení určitých podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v ďalšom ž ivote. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo odsúdenie zahladené nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia. Podstatnou zmenou je zahladenie iných trestov ako trestom od ňatia slobody už momentom ich vykonania.

K IV. hlave

V osobitnej hlave všeobecnej časti Trestného zákona sa síce zachov áva doterajšia koncepcia stíhania mladistvých, ale na kvalitatívne inej úrovni. Táto hlava stanovuje odlišnosti oproti všeobecne platným zásadám pre stíhanie dospelých páchateľov, pričom jednotlivé ustanovenia sú motivované obnovujúcimi účinkami trestného práva, lebo sa kladie dôraz na vyváženú, spravodlivú reakciu spoločnosti na trestný čin mladistvého a vyvodzuje z neho dô sledky nielen pre neho samého, ale aj pre riešenie problémov ďalších zúčastnených osôb a skupín spojených s trestným činom. Mladistvý tak má byť stimulovaný, aby prevzal osobnú, nielen formá lnu trestnú zodpovednosť za trestný čin a nápravu ním spôsobených následkov. Adekvátne tomu Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, ktoré sú vo vzťahu špeciality k ďalším ustanoveniam všeobecnej časti Trestného zákona, tak konkretizujú ústavný princíp osobitnej starostlivosti, ktorú spoločnosť venuje mládež i (článok 41 ods. 1 Ústavy SR).

Návrh tejto právnej úpravy rešpektuje medzinárodné dokumenty prijaté pre oblasť zaobchádzania s delikventnou mláde žou, najmä:

Minimálne štandardné pravidlá sú dnictva nad mládežou (tzv. Pekingské pravidlá, rezolúcia OSN č. 40/43 z 29. 11. 1985),

Smernica OSN pre prevenciu kriminality mládeže (tzv. Riyadská smernica, rezolúcia OSN č. 45/112 z 14. 12. 1990),

Dohovor o právach dieťaťa (rezolúcia OSN č. 44/25 z 20. 11. 1989 uverejnená v oznámení MZV č. 104/1991 Zb.).

Pokiaľ ide o dokumenty Rady Európy, v tomto smere sa vychádza predovš etkým z nasledovných odporúčaní:

·č. R (87) 20, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže,

·č. R (88) 6, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže z radov mladých ľudí pochádzajúcich z prisťahovaleckých rod ín,

·Rezolúcie č. R (66) 25, o krátkodobom zaobchádzaní s mladistvými páchateľmi do 21 rokov veku.

K § 94

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá dovàšila štrná sty rok svojho veku a neprekročila osemnásty rok veku. Individuálna duševná vyspelosť (zisťovaná o.i. aj povinným psychologickým vyšetrením mladistvých vo veku od 14 do 15 rokov - tzv. podmienečná príč etnosť, ktoré upravuje Trestný poriadok) bude korektívom na stanovenie trestnej zodpovednosti mladistvého, ako aj na zvolenie predovšetkým výchovných prístupov zameraných na jeho nápravu.

Zníženie dolnej hranice veku o jeden rok, nemá viesť ku kriminalizácii mladistvých, ale k tomu, aby sa všetkými dostupnými, primárne výchovnými prostriedkami zabránilo recidíve. Hoci v mnohých prípadoch p ôjde o žiakov základnej školy, problém spočíva v kriminologickom zistení, že ak takýto mladý človek zopakuje trestný skutok do dovàšenia dospelosti, stane sa z neho v ďalšom vývine dospelý recidivista. Kriminalita mladistvých vo všeobecnom význame tohto slova rastie v Európe i v USA. Postihuje mladistvých bez ohľadu na sociálny pôvod, ba sklon k zločinnosti sa prejavuje stále viac u mladistvých z majetných vrstiev a výrazne sa zvyšuje aj podiel dievčat. Pritom istá časť mládeže začína byť vzhľadom na stav spoločnosti anomická. Väčšina pedopsychológov a pedopsychiatrov zastáva názor, že akcelerácia psychického a fyzického vývinu mládeže v posledných desaťročiach spôsobila, že mladiství najmenej vo veku štrnástich rokov sú reálne spôsobilí rozpoznať a posúdiť ná sledky svojho konania a s tým spojené trestno-právne dôsledky pri všetkých trestných činoch.

Tento prístup k stanoveniu fyzického veku ako základu trestnej zodpovednosti je porovnateľný s väčšinou demokratických krajín, kde je dolná hranica tohto veku v mnohých prípadoch nižšia.

K § 95

Toto ustanovenie zákona reaguje na skutočnosť, že stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti je vo veku okolo 14 rokov u jednotlivých mladistvých veľmi rozdielny. Preto zákon stanoví, že mladistvý, ktorý v dobe spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Osobitné ustanovenie Trestného poriadku o o zisťovaní sociálnych pomerov mladistvého stanov í, že toto skúmanie bude obligatórne u mladistvého vo veku od 14 do 15 rokov, u starších len vtedy, ak to bude odôvodnené.

Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti, ktorá je závislá na dosiahnutom stupni intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého (v dobe činu). Obdobnú úpravu majú v Spolkovej republike Nemecko a v È eskej republike.

Zákon bude teda vyžadovať, aby si mladistvý bol vzhľadom na úroveň svojho vývoja schopný uvedomiť, že páchaným skutkom koná proti normám spoločnosti alebo aby bol schopný zodpovedajúcim spô sobom usmerniť svoje správanie. Nezrelosť mladistvého musí pritom byť podstatná, teda musí byť zrejmé, že v čase činu ešte nedosiahol takého stupňa vývoja (intelektuálneho alebo mravného), aké ho spravidla dosahujú jeho vrstovníci. Na preukázanie tejto skutočnosti bude priberaný znalec z odboru psychiatrie alebo psychológie mládeže na skúmanie mladistvého do 15 rokov veku a u ostatných mladistvých iba v t ých prípadoch, v ktorých budú pochybnosti o duševnej zrelosti mladistvého.

Pri činoch, na ktorých protiprávnosť nebude treba prihliadať, nepôjde u mladistvého o trestnú zodpovednosť. Spravidla tomu bude v prípadoch naplnenia formálnych znakov trestného činu, bez ich významnejš ej relevancie.

K § 96

Návrh zákona odlišne upravuje premlčacie lehoty trestnosti č inu, lebo sa vychádza zo zásady, že včasná reakcia na spáchanie trestného činu mladistvým je mimoriadne dôležitá. Ohľadom začiatku, spočívania a prerušenia premlčacej doby bude platiť všeobecn á úprava zákona. Iba so zreteľom na medzinárodné záväzky sa vylúčil zánik trestnosti uplynutím premlčacej doby pri trestných činoch taxatívne uvedených v zákone.

K § 97

Ustanovenie o účele sankcií a výchovných opatrení zahàňa v sebe interpretačné pravidlo pre všetky ustanovenia zákona o stíhaní mladistvých. Vychádza z princípu, že všetky opatrenia, postupy a prostriedky zákona treba využívať na obnovenie narušených sociá lnych vzťahov, na integráciu mladistvého do širšieho sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Preto poukazuje predovšetkým na to, že ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou mládeže je najlepš ie dosiahnuteľná riadnou výchovou detí, čo možno dosiahnuť predovšetkým rešpektovaním ich potrieb a vytváraním vhodného sociálneho zázemia pre ich zdravý duševný, telesný a sociálny vý voj a spoločensky prospešné uplatnenie, na čo treba pri ukladaní sankcie alebo opatrenia primárne prihliadať.

Osobitné ustanovenia Trestného poriadku stanovia aj osobitné spôsoby zaobchádzania s mladistvými v rámci trestného konania, vrátane alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí.

K §§ 98 až 100

Návrh zákona významne rozširuje mož nosti upustenia od potrestania mladistvého, čím vytvára podmienky na aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na mladistvého Právnym predpokladom na upustenie od potrestania je uznanie viny mladistvého.

Základným predpokladom na upustenie od potrestania je, že mladistvý bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu menšej závažnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po n áprave. Za týchto podmienok pôjde o prípad, keď vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred sú dom malo na mladistvého dostatočný výchovný vplyv, alebo o prípad keď sa mladistvý dopustil činu preto, že nepoznal právne predpisy a táto skutočnosť je najmä zo subjektívnych dôvodov ospravedlniteľn á, pričom uloženie trestu ani opatrenia nie je nevyhnutné (napr. ak by prichádzalo do úvahy uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu). Tretím prípadom upustenia od potrestania bude prijatie záruky za nápravou mladistvého. Súd bude prihliadať na výchovný vplyv toho, kto ponúkol záruku, ako aj na to, aký čin mladistvý spáchal a prirodzene aj na jeho osobnostné predispozície.

Ak súd upustí od potrestania mladistvého môže prenechať jeho postih zákonnému zástupcovi, škole, ak ide o čin, ktorý súvisí so školskou dochádzkou alebo inému výchovnému zariadeniu, v ktorom mladistvý žije, alebo môže vec sám vybaviť tým, že mladistvého napomenie. Uvedené subjekty budú zaviazané povinnosťou podať správu súdu o výsledku ich postihu. Prenechanie postihu mladistvé ho citovaným subjektom môže byť účinné najmä v prípadoch, kedy postihnutie zo strany rodičov alebo výchovného zariadenia (pri zvýšenom dozore) môže byť pre neho citeľnejšie a v konečnom dô sledku s väčším výchovným efektom, ako pri postihu súdom.

Ïalšími možnosťami upustenia od potrestania mladistvého, ale z kvalitatívne iných dôvodov, bude prípad, kedy mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou a súd má za to, ž e ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí jeho nápravu lepšie ako trest, a prípad, kedy sa voči mladistvému už vykonáva ochranné alebo výchovné opatrenie, a preto nie je na dosiahnutie úč elu zákona, uloženie sankcie potrebné.

Osobitným prípadom upustenia od uloženia sankcie alebo opatrenia bude prípad, ak súd – na rozdiel od vyššie uvedených prípadov – bude považovať za potrebné po stanovenú dobu sledovať sprá vanie mladistvého. Pritom mu určí skúšobnú dobu až na jeden rok, prípadne aj ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenie. Zároveň bude môcť uložiť mladistvému aj probačný dohľad.

K § 101

Podmienečné upustenie od uloženia sankcie rozširuje možnosti pôsobenia na prevýchovu mladistvého páchateľa inak ako sankciou.

K §§ 102 až 105

Návrh zákona preberá doterajšiu právnu ú pravu podmienok, kedy bude možné mladistvému uložiť ochrannú výchovu. Naďalej bude základnou podmienkou pre jej uloženie odsúdenie mladistvého, teda uznanie jeho viny súdom. Ostatné ochranné opatrenia – ochranné liečenie a zhabanie veci – sa budú ukladať podľa všeobecných ustanovení zákona.

Návrh upresňuje dôvod uloženiach ochrannej výchovy v písm. c) tak, aby vyjadroval požiadavku, že ochrannú výchovu primárne nevyžaduje prostredie, ale predovšetkým mladistvý a zabezpečenie jeho riadnej v ýchovy. Dopĺňa sa tiež spôsob výkonu ochrannej výchovy o alternatívu umožňujúcu jej výkon v náhradnej rodine.

Všetky ostatné podmienky výkonu, zmeny, predĺženia a skončenia ochrannej výchovy zostávajú taktiež nezmenené.

Rovnako podmienky na uloženie ochrannej výchovy v občianskoprávnom konaní osobe, ktorá dovàšila dvanásty rok a je mladšia ako štrnásť rokov, ak spáchala čin, za ktorý je možné uložiť trest od ňatia slobody na doživotie, zostali nezmenené.

K § 106 až 108

Predovšetkým z dôvodov individuálnej prevencie sa pri stíhaní mladistvých zavádza možnosť uloženia výchovných opatrení, výchovných povinností a napomenutie s výstrahou.

Pri upustení od sankcie alebo ochranné ho opatrenia - rovnako aj pri podmienečnom upustení od ich uloženia, môžu byť mladistvému uložené výchovné opatrenia, ktorými sú dohľad probačného a mediačného úradníka, probačný program, výchovné povinnosti, výchovné obmedzenia a napomenutie s výstrahou. Výkon týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o dohľad probačného a mediačného úradníka a ďalšie probačné aktivity, upravuje Trestný poriadok.

Výchovné povinnosti sú uvedené exemplifikatívne, napr. aby mladistv ý býval s rodičom, nahradil škodu, podrobil sa liečeniu závislosti alebo sociálnemu výcviku a pod.. Ani ich uložením ale nesmie byť narušená príprava na budúce povolanie.

Výchovné opatrenie je možné so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, ukladať už v priebehu trestného konania. Jeho uloženie nebude mať bezprostredný vplyv na priebeh ďalšieho konania, ale prejaví sa v jeho postupu pri použití niektorého odklonu upraveného Trestným poriadkom, upustenia od potrestania atď..

Napomenutie s výstrahou – pred súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom – má za cieľ zabrániť recid íve mladistvého v súčinnosti s jeho zákonným zástupcom alebo v stanovených prípadoch so školou.

K §§ 109, 110

Druhy sankcií, ktoré je možné mladistvému uloži ť vychádzajú z doterajšej koncepcie ukladania trestov mladistvým, kde je vedúcou zásadou výchovný účel trestania. Preto návrh preferuje ukladanie sankcií nespojených s trestom odňatia slobody v tomto porad í : trest povinnej práce, peňažný trest, prepadnutie veci, zákaz činnosti, vyhostenie, trest odňatia slobody podmienečne odložený (tzv. podmienečné odsúdenie), trest odňatia slobody podmienečne odložen ý s probačným dohľadom a trest odňatia slobody, ktorý sa vykoná.

K § 111 až 113

Trest povinnej práce a zákazu činnosti sa znižujú na polovicu; zá kaz činnosti bude možné uložiť iba vtedy, ak to nebude na prekážku príprave na povolanie. Vyhostenie mladistvého bude možné uložiť pri všeobecne stanovených podmienkach, ale vo výmere od jedné ho do piatich rokov. Korektívom bude prihliadnutie na rodinné a osobné pomery, ako aj možné nebezpečenstvo spustnutia.

K §§ 114 až 116

Ukladanie sankcie vo forme peňažného trestu je u mladistvého limitovan é rozpätím od 1.000 do 500.000 Sk, pri splnení všeobecných podmienok stanovených zákonom a za predpokladu, že mladistvý je zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu dovoľujú.

Režim ukladania náhradného trestu odňatia slobody sa nemení. Novým spôsobom ale bude možné mladistvému po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený peňažný trest, ako alternatí vu k nemu alebo ku zvyšku nevykonaného náhradného trestu odňatia slobody, uložiť po jeho vyjadrení všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.

Navyše, u peňažného trestu bude možný podmienečný odklad jeho výkonu na dobu až troch rokov pri splnení analogických podmienok, ako pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako bude možn é, na prehĺbenie výchovného účinku tohto trestu, uložiť aj výchovné opatrenia. Správanie sa mladistvého bude po uplynutí skúšobnej doby skúmané rovnako, ako v iných prípadoch podmienečné ho odkladu výkonu trestu, vrátane rozhodnutia o osvedčení.

K §§ 117 až 119

Vo vzťahu k odňatiu slobody návrh zákona predpokladá zachovanie doterajšieho režimu, a preto sa trestné sadzby znižujú na polovicu. Zároveň stanovuje najvyššiu dolnú a hornú hranicu trestnej sadzby. Na ďalšie zmierňovanie trestného postihu pri najzávaž nejších zločinoch spáchaných mladistvými niet dôvodu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody mladistvému bude možné uložiť iba pri splnení zákonom stanovených podmienok, najm ä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.

Na druhej strane, rozšírenie možností výmery odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bez akýchkoľvek obmedzen í, dáva súdu väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého.

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého alebo jeho podmienečnom odsúdení s dohľadom, stanoví návrh zákona súdu možnosť určiť skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Dohľad nad odsúdený m mladistvým vykonáva probačný a mediačný úradník v zmysle ustanovení Trestného poriadku.

V nadväznosti na platnú právnu úpravu môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého, najmä ak je dôvodný predpoklad na jeho polepšenie, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Zá roveň môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky (pritom nesmie prekročiť hornú hranicu piatich rokov). Súčasne môže nariadiť dohľad a ďalšie výchovné opatrenia, najmä výchovné obmedzenia a výchovné povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

K §§ 120, 121

V nadväznosti na novú úpravu premlčania trestného stíhania u mladistvých, bolo nevyhnutné primeraným spôsobom upraviť aj premlčanie výkonu trestu, lebo z hľadiska účinnosti treba zaistiť výkon sankcií a opatrení v čo najkratšej dobe po spáchaní skutku, v z áujme zabezpečenia zmeny v ďalšom živote mladistvého. V ostatných častiach aj tu platí všeobecná úprava stanovená Trestným zákonom, vrátane nepremlčania taxatívne vymenovaných trestných č inov.

Pokiaľ ide o zahladenie odsúdenia, vrátane fikcie zahladenia, návrh v podstate preberá doterajšiu právnu úpravu (súd mus í rozhodnúť z úradnej povinnosti po výkone trestu), ktorá sa osvedčila. Upravuje sa však zahladenie vyhostenia uplynutím určenej doby tejto sankcie.

K V. hlave

So zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva EÚ, ako aj z medziná rodných zmlúv, a s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej právnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o prá vne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala k zavedeniu trestno-právnej zodpovednosti právnických osôb. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhnutá v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osô b sa postupne presadila vo viacerých krajinách kontinentálnej Európy. V roku 1982 ju zaviedlo Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, roku 1996 Dánsko a Holandsko a v roku 1999 Belgicko a Slovinsko. Anglické trestné právo pozná trestnú zodpovednosť právnických osôb už od polovice minulého storočia, pričom trestná zodpovednosť právnických osôb je všeobecne uznávaná aj v USA. Ïalšie legislat ívne projekty sú pripravené vo Švajčiarsku a v Èeskej republike. Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je široko diskutovaná tiež v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Litve a v ďalších krajin ách.

Existuje tiež mnoho medzinárodných vedeckých iniciatív prihovárajúcich sa za takéto riešenie. Rada Európy už v roku 1988 odporúčaním č. R. (88) vyzvala členské štáty zvážiť zavedenie trestnej zodpovednosti súkromných a verejných právnických osôb. Rezolúcia XV. Medzinárodného kongresu trestného práva konaná v Rio de Janeiro v roku 1994 rovnako odporučila zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb, najmä u trestných činov proti životnému prostrediu.

Európsky dohovor pre otázky trestnej činnosti (CDPC) v dokumente 'Európa v období zmien', odporúčaním č. R (96) z 5. septembra 1996 opätovne vyzval najmä štáty východnej a strednej Európy vykonať opatrenia na zabezpečenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V tejto súvislosti je nemenej významnou skutočnosťou, že v poslednej dobe bolo prijatých niekoľko medzinárodných dokumentov týkajúcich sa zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Niektoré z nich majú síce iba odporúčajúci charakter a nie sú preto pre Slovenskú republiku záväzné, avšak v záujme integračných snáh sa javí vhodné odporúčaniam vyhovieť. Také hoto druhu je napr. Celosvetový akčný plán proti organizovanému zločinu prijatý Svetovou ministerskou konfederáciou v Neapoli v roku 1994, ktorý v § 15 odporúča zaviesť trestnú zodpovednosť právnický ch osôb tam, kde je to potrebné k potláčaniu organizovaného zločinu.

Mimoriadny význam má z tohto pohľadu aj prijatie druhého protokolu k Európskej dohode o ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva z 19. 6. 1997 (Counsil Act 97/C, 221/02), ktorý v článku 3 a 4 zavä zuje členské štáty EÚ zaviesť zodpovednosť právnických osôb za podvod, aktívnu korupciu a pranie špinavých peňazí.

Trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhovaná tiež v projekte Corpus Juris, ktorý mal byť prototypom a zárodkom budúceho supranacionálneho európskeho trestného zákonníka.

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nepochybné, ž e sa aj na našu krajinu vzťahuje povinnosť zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Trestná zodpovednosť právnických osôb všeobecne vychádza z filozofie, že ak v spoločnosti môžu konať v zmysle občianskeho a obchodného práva, potom môžu konať aj v zmysle práva trestného.

V anglosaskej právnej oblasti sa k teoretickému odôvodneniu zavinenia právnických osôb v zmysle trestného práva využíva tzv. identifikačná teória. Podľa nej určitých nositeľov rozhodnutí v rá mci právnickej osoby možno z právneho pohľadu považovať za identických s touto právnickou osobou. Právnická osoba potom zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ toto konanie patrí do rá mca jej pôsobnosti.

Viacerí prívrženci zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Nemecku potrebu takejto legislatívnej zmeny odôvodňujú tým, že právnická osoba je schopná konať aj v prenesenom zmysle. Ide o tzv. odvodenú schopnosť konať, nakoľko za firmu koná jej zástupca. Z toho sa vyvodzuje záver, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Je teda schopná viny, pričom však nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o tzv. organizačnú vinu, ktorá nemá žiadny psychologický obsah. Podľa nemeckých teoretikov subjektívnu strá nku trestného činu právnickej osoby tvorí tzv. 'vina vedenia podniku', ktorej obsahom je chybný výkon tzv. rizikového managementu, t. j. chybné zvládnutie zvyšného rizika vyplývajúceho z č innosti podniku, ktoré vedie k sociálnym poruchám.

Na podporu novodobých snáh o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné uviesť niekoľko argumentov.

V súčasnom spoločenskom a hospodárskom živote sa vyskytujú nové, doteraz nepoznané antisociálne javy, produkované právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami. Vzrastajúca ekonomická a politická sila nadnárodných spoločnosti, ako aj rozvoj zložitej infraštruktúry obchodu a priemyslu, vyvolávajú nové riziká a poskytujú stále viac príležitostí aj pre vyvíjanie spoločensky škodlivých aktivít, vrátane takých, ktoré je možné označiť ako kriminálne. Právnické osoby vystupujú stále č astejšie ako nástroje, pomocou ktorých sú páchané závažné trestné činy. Niektoré druhy protispoločenských činností napr. podvodné vylákanie dotácií, hospodárske podvody a iné hospodá rske machinácie, sú typicky uskutočňované v rámci aktivít právnických osôb. Tiež mnohé moderné ohrozovacie delikty, z ktorých je mimoriadne závažné najmä poškodzovanie životné ho prostredia, sú späté s činnosťou právnických osôb. Následky týchto deliktov sú často veľmi ťažké a spôsobené škody bývajú značne vysoké (napr. prípady havárie ropný ch tankerov a pod.).

Ukazuje sa, že trestný postih takýchto nových deliktov opretý o ideu individuálnej trestnej zodpovednosti nie je dostatočne účinný. Súčasné modely riadenia, decentralizácia a autorizácia pracovných skup ín v hospodárskej sfére vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý z právno–dogmatických dôvodov má za následok, že iba konanie viacerých osôb môže síce viesť k ná sledku predpokladaného v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Odôvodňuje to preto zá ver, aby v takýchto prípadoch zodpovedala právnická osoba. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že interné podnikové dôvody už teraz ohraničujú možnosť individualizácie trestnej zodpovednosti. Hľ adanie skutočne vinného sa darí iba v prípade hierarchicky budovanej štruktúry podniku. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. To odôvodňuje potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby nezávisle na tradič nom princípe zavinenia, resp. na pragmatickom rozšírení pojmu viny.

Trestným postihom právnických osôb sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských záujmov. Tá má by ť dosiahnutá hrozbou a výkonom trestných sankcií, ktoré budú schopné ovplyvniť chovanie právnických osôb žiadúcim smerom. Sankcie predpokladané pre právnické osoby majú predovšetkým ekonomick ú povahu a sú často prísnejšie než v prípade fyzických osôb, čo sa ukazuje ako zvlášť efektívny regulátor kolektívneho chovania. To všetko by malo aktivizovať zodpovedných pracovníkov prá vnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiadúcim smerom. Kumulácia individuálnej a kolektívnej zodpovednosti je vedená cieľom zvýšiť regulatívny účinok trestného práva.

Je všeobecne známym faktom, že v poslednom období sa na európskom kontinente presadzovala zodpovednosť právnických osô b v oblasti správneho práva. Správe právo veľmi flexibilne zareagovalo na protispoločenské aktivity právnických osôb a vytvorilo špeciálne skutkové podstaty tzv. správnych deliktov, ktorých páchateľmi m ôžu byť aj právnické osoby. Sankciami za tieto delikty sú najčastejšie peňažné pokuty, často veľmi vysoké a presahujúce výšku peňažných trestov podľa Trestného zákona.

Správne delikty právnickej osoby spravidla nevyžadujú zavinenie, lebo sú založené na objektívnej, absolútnej zodpovednosti.

Slovenskú právnu úpravu správnych deliktov právnických osôb nemožno považovať za dokonalú. Možno jej vytknúť roztrieštenosť, nejednotnosť, komplikovanosť a absenciu úpravy všeobecných materi álnoprávnych inštitútov, akými sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť a trestnosť, zánik trestnosti, zásady pre ukladanie sankcií a pod.. Nedokonalá je aj procesná ú prava, a preto hmotno-právne podmienky v režime trestného práva poskytujú lepšie záruky dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na odchylný sp ôsob úpravy zodpovednosti v správnom práve a v trestnom práve. Správne právo môže zásadne sankciami postihnúť len také konanie, ktorého protiprávnosť vyplýva z porušenia vopred definovaných a dostatočne konkrétnych pokynov, ako má subjekt správne konať. Správne právo musí teda najskôr, čo možno najpresnejšie, stanoviť pravidlá pozitívneho konania a potom tam, kde tieto špeciálne pravidlá nie sú dodržané, má nastúpiť zodpovednosť za správny delikt. Takáto úprava má za následok, že v rámci týchto postupov nie je možné postihnúť také delikty, ktoré neboli vopred definované správnymi normami. Pritom je ale skutočnosťou, že v činnosti právnických osôb sa vyskytujú všeobecne nebezpečné a škodlivé spôsoby konania, ktoré nemusia porušovať špeciálny prá vny predpis, ale porušujú iba všeobecný príkaz náležitej opatrnosti. Práve zodpovednosť za takéto spoločensky škodlivé konania by mala byť založená Trestným zákonom, ktorý bol schopný prekryť medzery v administratívnej úprave. Uvedené skutočnosti preto dostatočne odôvodňujú zavedenie trestno-práv nej zodpovednosti právnických osôb aj v slovenskom právnom poriadku.

K § 122

Týmto ustanovením sa zavádza originálna trestná zodpovednosť právnických osôb. Tým sa ustupuje od tradičného 'societas deliquere non potest' (spoločnosť – korporácia nemôže byť potrestaná).

Základné pravidlo, od ktorého sa odvíja trestná zodpovednosť, je osobné spáchanie trestného činu. Toto vš ak ani doteraz neplatí absolútne, lebo aj pri fyzickej osobe poznáme radu výnimiek, napr. nepriame páchateľstvo a akcesorické účastníctvo.

Odsek 1 – toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že trestná zodpovednosť právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu je možná iba za presne vymedzených podmienok stanovených tý mto zákonom.

Zákon nedefinuje pojem právnickej osoby. Je tomu tak preto, že definíciu prenecháva iným právnym oblastiam (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník). Okrem toho nie je ani vhodné, aby práve Trestný zá kon vytváral určitú všeobecnú definíciu tohto pojmu. Z tohto potom vyplýva, že trestne zodpovednou môže byť každá organizácia, ktorej platné právo priznáva štatút právnickej osoby (pozri Obč iansky zákonník § 17 a nasl., Obchodný zákonník § 56 a nasl.). Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sú pritom významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: ide o útvar, ktorý má svoj osobitn ý majetok, má svoje vedúce a dozorné orgány, ktoré usmerňujú jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna sp ôsobilosť. Len v takomto prípade môžu jej orgány konať v jej mene a na jej prospech.

Odsek 2 - trestná zodpovednosť sa nevzťahuje na štát, štátne orgány (vrátane Ná rodnej banky Slovenska). Aj keď štát je historicky najstaršou právnickou osobou, jeho zodpovednosť nemožno zapájať do konceptu zodpovednosti, ktorá by mala platiť pre všetky ostatné právnické osoby. V prí pade štátu sa totiž nepredpokladá, že by trestný čin, ktorý spácha niektorý z jeho predstaviteľov, ak keď v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech, mohol vyplývať zo štátnych osobitných vn útorných záujmov. Z toho preto možno vyvodiť jednoznačný záver, že trestné činy, ktoré spáchajú predstavitelia štátu sú výlučne ich osobnými skutkami bez predpokladaného materiá lneho prispenia štátu. Ak by sme v spojení s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby chceli brať na zodpovednosť aj jednotlivé štátne orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujú ce pre rozdelenie moci na tri základné orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujúce pre rozdelenie moci na tri základné oblasti (zákonodárnu, výkonnú a súdnu). Aj keď zákon výslovne neuv ádza, že zodpovednosť právnických osôb za trestné činy je vylúčená aj prípade cudzích štátov, je to logické, lebo opak by bol v rozpore s uznanou suverénnosťou podľa medzinárodného prá va.

Odseky 3 a 4 - ide o vymedzenie pôsobnosti Trestného zákona obdobne ako je to pri páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Odsek 5 – v tomto odseku je upravená zásada, ktorá stanovuje, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia všeobecnej č asti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa základov trestnej zodpovednosti, okolností vylučujúcich protiprávnosť, trestnosť, zánik trestnosti, ustanovenia týkajúce sa pô sobnosti Trestného zákona a všeobecné zásady pre ukladanie sankcií.

K § 123

Odseky 1 a 2 – zavinenie prá vnickej osoby je prirodzene koncipované širšie ako pri fyzickej osobe, lebo proti opačnej konštrukcii by stratilo svoj efekt. Je založené na princípe tzv. organizačnej viny, ktorá znamená , že vedúce osobnosti právnickej osoby (štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný orgán alebo člen dozorného orgánu, osoba oprávnená konať alebo rozhodovať za právnickú osobu, resp. prípady ich nedostatočného dohľadu alebo kontroly) svoje konanie podriaďujú cie ľom a záujmom právnickej osoby. Musia pritom konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že táto zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti musí však byť trestný čin spáchaný za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu. Takto je vymedzená trestná zodpovednosť právnických osôb v jednotlivých rámcových rozhodnutiach EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku.

Odsek 3 – ustanovuje zásadu, že zodpovednosť právnickej osoby nevylučuje zodpovednosť fyzickej osoby za ten istý trestný čin, ktorá aj naďalej zostáva primárna a ktorá sa bude posudzova ť podľa všeobecného ustanovenia Trestného zákona.

V odseku 4 – v tomto ustanovení sú vymenované trestné činy, za spáchanie ktorých môže byť trestne zodpovedná právnická osoba – ide o minimálnu verziu trestnej zodpovednosti právnických os ôb, t.j. iba na trestné činy, pri ktorých vyplýva povinnosť takej úpravy z práva EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku, resp. medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

K §§ 124 až 130 - všeobecne

Pre právnické osoby zákon stanovuje osobitný katalóg trestov, č o logicky vyplýva z toho, že pre právnické osoby sa prirodzene nemôžu použiť tie isté tresty, aké zákon predpokladá u fyzických osôb. V modernom trestnom práce pritom nie je žiadnou novinkou, ž e sa pre určitú kategóriu páchateľov predpisujú a stanovujú iné trestné sankcie, než sú predpísané vo všeobecnosti, napr. u mladistvých páchateľov.

Pre právnické osoby prichádzajú do úvahy predovšetkým majetkové tresty, t.j. tresty, ktoré sa nepochybne dotknú právnickej osoby v jej najcitlivejšej oblasti. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ná mietky, že takto dochádza ku kolektívnemu potrestaniu malých akcionárov a iných oprávnených osôb, majúcich vzťah k majetku právnickej osoby, lebo zákon ustanovuje, aby hmotné tresty zasahovali priamo do vnú torného majetkového usporiadania právnických osôb. Pritom treba mať na zreteli, že aj pri potrestaní fyzických osôb zhoršenie hmotných pomerov vzniká nielen páchateľovi, ale aj osobám z jeho blí zkeho okolia a to ešte v oveľa citeľnejších podobách.

K § 124

Obsahuje katalóg trestov a ochranných opatrení, ktoré je možné ukladať právnickým osobám. V súvislosti s trestným stíhaním právnických osôb bude potrebné tiež zmeniť zákon o registri trestov, aby bola zabezpečená aj evidencia trestov uložených právnick ým osobám v trestnom konaní.

K § 125

Vymedzuje základné zásady pre ukladanie trestov a ochranných opatren í právnickým osobám. Zároveň stanovuje, ktoré z nich nie je možné uložiť politickým stranám a hnutiam, právnickým osobám zriadeným zákonom, obciam alebo vyšším územným celkom.

K § 126

Upravuje ukladanie peňažného trestu až do 500 miliónov korún v z ávislosti od sadzby trestu odňatia slobody pri jednotlivých trestných činoch.

K § 127

V tomto ustanovení je upravený najprísnejší trest, ktorý mož no uložiť právnickej osobe. V tejto súvislosti bude potrebné zmeniť Obchodný zákonník tak, aby právnickú osobu bolo možné zrušiť aj na základe právoplatné ho rozsudku vyneseného v trestnom konaní.

K § 128

Toto ustanoveni upravuje trest zá kazu vymedzenej činnosti, ktorý môže byť trvalý alebo prechodný – v tomto prípade najviac na 5 rokov.

K § 129

V tomto ustanovení je upravený trest typický pre právnickú osobu. Spočíva v zákaze podieľať sa na verejných financiách alebo na verejnom obstarávaní.

K § 130

Súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby je ochranné opatrenie uložené na určitú dobu, najviac 5 rokov. Cieľom je zistiť, či si právnická osoba plní povinnosti a opatrenia uložené súdom.

K VI. hlave

Trestné právo všeobecne, ako aj Trestný zákon použí va pojmy, ktoré sú vlastné len pre trestné právo (napríklad odsúdený, potrestaný, teroristická skupina, svojvoľné vzdialenie), súčasne používa pojmy, ktoré sú vlastné iným prá vnym odvetviam, najmä právu občianskemu (napríklad škoda, osoba, dieťa), resp. pojmy zo všeobecnej teórie práva (napríklad právo, povinnosť, záväzné pravidlá), ako aj všeobecne používané pojmy (napríklad verejne, zbraň, násilie).

Pre trestné právo je pritom nevyhnutne žiaduce, aby tieto pojmy boli vykladané v trestnom konaní jednotne, pričom v minulosti vznikali v praxi pri výklade týchto pojmov značné rozdiely. Ujednotenie výkladu prostrední ctvom Najvyššieho súdu SR sa pritom javí ako nepostačujúce, nakoľko tento je záväzný len v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto v tejto hlave pristúpilo k definovaniu jednotného výkladu niektorých najdôležitejších a najčastejšie používaných pojmov priamo prostredníctvom zá kona. Oproti doterajšej úprave pojmov uvedenej v doterajšom § 89 Tr. zák. došlo k podstatnému rozšíreniu týchto ustanovení, pričom bola zavedená prehľadnejšia systematika.

V tejto časti sú definované základné pojmy pre potreby vš eobecnej časti, ale najmä osobitnej časti zákona.

K § 131

V týchto ustanoveniach týkajúcich sa spôsobov spáchania trestné ho činu je definovaný pojem verejne, spáchanie trestného činu so zbraňou, vrátane riešenia problematiky jej napodobeniny, je tu definovaný pojem vlámanie a ľsti, súčasne sú tu definované pojmy ktoré doteraz upravovala len teória trestného práva a to spáchanie trestného činu opätovne, opakovane, pokračovací trestný čin, hromadný a trvajúci trestný čin a pokračovanie v konaní.

K § 132

Pokiaľ sa týka poruchy zdravia, sú v tomto ustanovení definované tri stupene poruchy od najmiernejšej až po najzávažnejšiu: ujma na zdraví, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví.

K §§ 133 až 135

Trestný zákon venuje veľkú pozornosť problematike škody, či u ž z hľadiska jej definície, tak aj určenia jej výšky a to nielen klasickej hmotnej škode na veciach, ale aj z hľadiska ujmy na životnom prostredí, chránených druhov živočíchov, rastlín, š kody na veciach pamiatkovo chránených, alebo majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu.

Z hľadiska kvantitatívneho došlo k zúženiu pojmov, keď hranicou medzi priestupkom a trestným činom bude škoda malá, ktorá prevyšuje sumu 8 000 Sk. Predtým to bola škoda nie nepatrná. Ïalšie hranice škody sú väčšia - najmenej 10 násobok, značná – najmenej 100 násobok, veľkého rozsahu – najmenej 500 násobok. Základná suma je stanovená priamo Trestným zákonom, preto aby len zákon ur čoval čo je trestný čin – ústavná zásada, keď doteraz predmetnú sumu – minimálnu mzdu, stanovovala vláda síce na základe zákona, ale nariadením.

K § 136

V centre pozornosti trestného práva je ľudský jedinec, a to najmä z pohľadu osoby ako obete trestného činu. V tomto ustanovení sú definované pojmy pre potreby trestného práva ako sú: dieťa, osoba blízka veku mladistv ým, osoba vyššieho veku, blízka osoba, chorá, bezbranná, osoba zverená do starostlivosti a dozoru a napokon závislá a podriadená osoba.

K § 137

V tomto ustanovení sú definované pojmy osôb vzťahujúce sa na p áchateľa trestného činu: verejný činiteľ, zahraničný verejný činiteľ, vojak, odsúdený, potrestaný, postihnutý za obdobný čin.

K § 138

Skupina osôb a organizá cie majúce vzťah k trestnému činu sú definované jednak počtom osôb, jednak inými znakmi, ktoré musia podľa zákona spĺňať (s výnimkou skupiny osôb). Pokiaľ ide o organizovanú, zločineckú a teroristickú skupinu, tu ide vždy o najmenej tri osoby, pričom tieto skupiny sa l íšia účelom, za ktorým boli tieto zoskupenia vytvorené. Napríklad teroristická skupina na účely páchania trestného činu teroru, alebo terorizmu, zatiaľ čo zločinecká skupina má účel priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody, a to prostredníctvom spáchania jedného alebo viacej zločinov, trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie. Zároveň sa definuje činnos ť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu.

K §§ 139, 140

Vzhľadom na potrebu jednotnej praxe zákon pristúpil k definovaniu pojmu 'vec všeobecného záujmu', pričom zahrňuje hľadisko nielen záujmov spoločností vo verejnom ale aj v súkromnom sektore.

Tieto ustanovenia sa zaoberajú vecou ako právnou kategóriou, pričom je presne definované čo sa za vec v zmysle Trestného zákona a pre jeho účely rozumie (vec hnuteľná a nehnuteľn á, byt alebo nebytový priestor, zviera ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, nehmotná informácia, dáta v ýpočtovej techniky, obrazový záznam na technickom nosiči). V týchto ustanoveniach je definované prisvojenie si veci, ale tiež pojem zverenej veci a návykovej látky. Osobitne je definovaný pojem ú platku ako veci alebo iného plnenia majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Ïalej je tu definovaný pojem prostriedku hromadnej prepravy, veci všeobecného záujmu. V súvislosti s ochranou životného prostredia sa v tomto ustanovení definuje aj pojem nakladania s odpadmi.

K § 141

Vzhľadom na znenie niektorých skutkových podstát trestných činov bol v tomto ustanovení definovaný pojem prostitúcie, pornografie a osobitne detskej pornografie.

K § 142

Rovnako pre potreby niektorých trestných činov bolo nutné jednotne definovať cudziu moc a cudzieho činiteľa .

K § 143

Pre účely Trestného z ákona bolo potrebné vymedziť aj pojmy ústavné zriadenie a krízová situácia.

K § 144

Z dôvodu možnosti postihnutia pre trestný čin osoby, ktorá drogu u žíva a odlíšenia tohto trestného činu od osoby tzv. dílera drog bol jednotne definovaný pojem prechovávania drog pre vlastnú potrebu, č o predstavuje trojnásobok obvyklej jednorázovej dávky. Vo väčšom rozsahu tu má na mysli desaťnásobok obvyklej jednorázovej dávky.

K §§ 145, 146

Aj v trestnom práve je potrebné počítanie času a preto priamo tu bolo vyjadrené pravidlo pre takýto postup a napokon v súvislosti s trestným činom dezercie bol definovaný pojem svojvoľného sa vzďaľovania a sústavného svojvoľného sa vzďaľovania.

K §§ 147 až 152 všeobecne

V druhom dieli šiestej hlavy Všeobecnej časti Trestného zákona doch ádza úplne novým spôsobom k definovaniu pojmov, ktoré svojim obsahom zahrňujú doteraz najčastejšie kvalifikované okolnosti opakovane vyskytujúce sa vo väčšine kvalifikovaných skutkových podstát trestn ých činov a majúce vplyv na použitie vyššej trestnej sadzby.

Význam tejto zásadnej zmeny, ktorá sa premietla predovšetkým do znenia kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov je potrebné vidieť najmä v dvoch smeroch:

1. dochádza k typovému zoradeniu jednotlivých kvalifikačných znakov tak aby bola zachovaná jednotnosť u rôznych trestných činov

2. takéto zoradenie do jednotlivých kvalifikovaných skutkových podstát m á vplyv na stanovenie trestných sadzieb tak, aby určitá kvalifikačná okolnosť mala približne rovnaký vplyv na zvýšenie trestnej sadzby.

Na základe vyššie uvedeného boli jednotlivé okolnosti zaradené do troch základných skupín podľa vplyvu na zvýšenie trestnej sadzby.

1. závažnejší spôsob konania, chránená osoba, osobitný motív, väčšia škoda

2. nebezpečné zoskupenie, značná škoda, ťažká ujma na zdraví alebo smrť

3. škoda veľkého rozsahu , smrť viacerých osôb, krízová situácia.

Popri týchto kvalifikovaných okolnostiach budú sa naďalej u niektorý ch trestných činov vyskytovať špecifické okolnosti, ako je napríklad spáchanie trestného činu verejne, resp. verejným činiteľom a podobne.

Jednotlivé osobitné kvalifikačné pojmy sú formulované tak, aby pri ich praktickej aplikácii nemuselo dochádzať k právnym problémom.

K § 147

Doterajší vývoj trestnej činnosti a trestná prax umo žnila vytypovať desať hlavných okolností ktoré spravidla bývajú znakom trestnej činnosti a ktoré uľahčujú páchateľovi trestný čin sp áchať (zbraň, lesť, vlámanie), ďalej poškodzujú vo väčšej ako obvyklej miere poškodeného (páchanie trestného činu dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom na viacerých osobách) a sťažujú aj odhalenie trestnej činnosti (organizovaná skupina).

K § 148

Ako poškodený prichádza do úvahy spravidla fyzická osoba. Ustanovenie o chránenej osobe vymedzuje spomedzi fyzických osôb tie osoby, ktorým má byť poskytnutá zvýšená ochrana, či už z hľadiska veku (dieťa, osoba vyššieho veku), z hľadiska biologické ho, či zdravotného stavu (tehotná žena, chorá osoba), z hľadiska vzťahu k páchateľovi (osoba blízka, osoba odkázaná na páchateľovi), z hľadiska postavenia poškodeného (verejný činiteľ, svedok, znalec, tlmočník), ale tiež z hľadiska medzinárodné ho práva (zajatec).

K § 149

V súčasnom období sa zvyšuje počet trestný ch činov, ktoré sú páchané na základe osobitnej najmä majetkovej motivácie (na objednávku), motivácie osobnej (z pomsty, v úmysle zakryť, alebo uľahčiť trestný čin), ako aj motivácie súvisiacej s národnostným, etnickým pôvodom, rasou, farbou pleti alebo sexuálnym motívom.

K § 150

Popri doterajšom znaku páchania trestnej činnosti org anizovanou skupinou je potrebné osobitne a prísnejšou sadzbou postihnúť prípady páchania trestnej činnosti v rámci zločineckej, alebo dokonca teroristickej skupiny. Páchanie trestnej činnosti tý mito skupinami predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu bezpečnosti občanov.

K §§ 151, 152

ažká ujma na zdraví sa definuje ako spôsobenie ná sledku na zdraví, ktorý obsahuje konkrétne druhy tejto formy ublíženia na zdraví. V zmysle poznatkov vedy sa zároveň definuje aj smrť, ako biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť ).

Prostredníctvom týchto ustanovení dochádza najmä k výraznému sprísneniu trestných sadzieb u kvalifikovaných trestných činov, osobitne v prípadoch ak napr. dôjde k smrti najmenej troch osôb.

K osobitnej časti

Zmena prístupu k trestnoprávnej ochrane významných spoločenský ch záujmov týmto zákonom a nadradenie ľudských práv a základných slobôd nad ostatné záujmy viedli k zásadným zmenám aj v systematike jeho osobitnej časti. Ich vyjadrením je nové poradie jednotlivý ch hláv druhej - osobitnej časti tohto zákona.

Do centra pozornosti tohto zákona a do popredia trestnoprávnej ochrany sa dostáva človek, jeho život, zdravie, telesná integrita, česť, dôstojnosť a vážnosť, nedotknuteľnosť, osobná sloboda, ochrana jeho s úkromia, obydlia, majetku a iných jeho základných ľudských práv, slobôd a záujmov.

Do I. hlavy boli zaradené trestné činy proti životu a zdraviu a do II. hlavy trestné činy proti slobode a ľudskej d ôstojnosti. Ide o skupiny trestných činov, ktoré najzávažnejšie zasahujú do základných práv a slobôd jednotlivca.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej hodnoty a tradície sú nedotknuteľné a jej význam je neoceniteľný . Preto trestné činy proti rodine a mládeži, reprezentujúcej novú generáciu ľudstva, kontinuitu a perspektívu spoločenského vývoja, boli z hľadiska významu oboch týchto hodnôt zaradené do III. hlavy osobitnej časti tohto zákona.

Ochranu majetku a vlastníckych a užívacích práv k nemu vyjadrujú skutkové podstaty trestných činov proti majetku, zaradených do IV. hlavy. V V. hlave sú zaradené trestné činy hospodárske. Ž ivot, zdravie alebo majetok chránia aj skutkové podstaty trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu, ktoré sú zaradené do VI. hlavy.

Až v ďalších hlavách nasledujú trestné činy proti kolektívnym záujmom a právam, proti štátu, ako najvyššej forme politickej organizácie spoločnosti, proti jeho orgánom, iným organizáciá m resp. právnickým osobám. Do VII. hlavy boli zaradené trestné činy proti republike a do VIII. hlavy boli zaradené trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Nová IX. hlava obsahuje skupinu trestných č inov proti iným právam a slobodám.

V X. hlave sa napokon nachádzajú trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti . Do XI. hlavy sú zaradené trestné činy vojenské.

V novovytvorenej XII. hlave sú zaradené trestné činy proti mieru, ľudskosti a vojnové, ktoré doteraz boli medzi trestnými činmi proti ľudskosti pričom podľa vývoja medzinárodných zmlúv dochádza v oblasti trestného práva k rozlišovaniu trestných činov vojnových a proti ľudskosti.

K I. hlave

Trestné činy proti životu a zdraviu sú rozdelené do troch dielov. V prvom sú zaradené poruchové trestné činy proti životu, v druhom poruchové trestné činy proti zdraviu a do tretieho oddielu boli zaradené najvýznamnejšie ohrozovacie trestné činy proti životu a zdraviu.

Trestných činov, ktorých objektom je ž ivot alebo zdravie, alebo ktoré spôsobujú takéto následky na živote alebo zdraví, je v tomto zákone ďaleko viac. Do tejto hlavy osobitnej časti však boli zaradené len tie, u ktorých je život alebo zdravie jedin ým alebo hlavným objektom trestného činu.

K 1. dielu

K §§ 153 až 155

Konanie vedené úmyslom iného úmyselne usmrtiť, sa vo väčš ine právnych poriadkov už tradične označuje ako vražda.

Pojem 'vražda' je spoločným menovateľom konaní, kde úmysel páchateľa (priamy alebo nepriamy) sa vzťahuje nielen ku konaniu, ale aj k jeho následku.

Miera úmyselného zavinenia nemusí byť u všetkých vrážd rovnaká. Páchateľ ale musí vždy vedieť, že svojí m konaním dosiahne sledovaný následok - smrť iného, a pre prípad, že sa tak stane, musí s tým byť aspoň uzrozumený a so smrteľným následkom musí súhlasiť inak by nemohlo ísť o vraždu.

Ani typy vrážd nie sú rovnaké. Líšia sa formou konania (komisívne alebo omisívne konanie), mechanizmom usmrtenia obete a použitými prostriedkami (so strelnou alebo bodnou zbraňou, za použitia výbušniny, jedu, resp. so zbraňou v zmysle tohto zákona vôbec a pod.), motívom páchateľa (lúpežný, sexuálny, teroristický , pomsta, nenávisť a i.) a ďalšími znakmi.

Medzi najdôležitejšie kritéria z hľadiska závažnosti patria motív páchateľa a spôsob vykonania vraždy.

Niektoré z nich, ako to dokazuje spoločenská prax, sú spáchané na podklade spontánneho rozhodnutia, napríklad vraždy vyprovokované konaním obete, týraním zo strany obete, vraždy v afekte, v silnom rozrušen í alebo citovom rozpoložení, kde vražedný čin páchateľa je okamžitou, vopred neuváženou reakciou na podnet, ktorý ho k takémuto konaniu vyprovokoval.

Tento typ vrážd, hoci neospravedlniteľných, treba dôsledne odlíšiť od tých, ktorých vykonanie si páchateľ dôkladne vopred rozvážil, neraz ich dlho pripravoval a dokonale naplánoval, ba dokonca sa o jej dokonanie viackrát pokúsil a kde v spojitosti so spáchaním vraždy prebehli všetky vývojové fázy tohto trestného činu, od prípravy cez pokus až po jeho dokonanie, teda kde páchateľ vraždu uskutočň oval postupne, dokonca niekedy i surovým alebo trýznivým spôsobom, je vedený zavrhnutiahodnou, napríklad zištnou pohnútkou.

Formy vrážd v ostatnom čase alarmujúco signalizujú i prítomnosť nových prvkov, typických pre aktivitu zločineckých skupín - páchanie vrážd na objednávku alebo ako aktu pomsty, alebo vzájomné ho vybavovania si účtov.

Alarmujúcim signálom je aj štruktúra obetí - čoraz viac sú objektom vražedných aktivít, spravidla s lúpežným a ba dokonca i so sexuálnym, motívom osoby vyššieho veku, alebo osoby osamelé č i nemocné, neraz vo svojom vlastnom byte.

V rámci rekodifikácie je nutné na tieto aspekty reagovať. Predovšetkým treba od takzvanej jednoduchej vraždy, v jej doterajš ej legislatívnej podobe, odlíšiť úkladnú vraždu, spáchanú s vopred uváženým úmyslom.

Osobitným typom vraždy je vražda v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky, vražda s teroristickým motívom.

Od týchto typov vrážd treba aj naďalej odlišovať vraždu novonarodeného dieťaťa matkou, spáchanú v ospravedlniteľnom silnom rozrušení spôsobenom pôrodom. Ïalej je potrebné spôsobom, ktorý zodpovedá prechodu na formálne chápanie trestného činu, precizovať všetky skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú závažnosť činu, a preto musia byť považované za okolnosti podmieňujúce použ itie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o motív, za takúto okolnosť treba považovať najmä to, ak páchateľ spáchal v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľah čiť iný trestný čin, že ju spáchal z pomsty, pre presvedčenie iného alebo z národnostnej, rasovej, náboženskej alebo osobnej nenávisti, príslušnosti k etnickej skupine alebo z inej zavrhnutiahodnej pohnú tky. Pokiaľ ide o charakter obete, že ju spáchal na osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo na osobe vyššieho veku, na blízkej osobe, na tehotnej žene alebo na osobe bezbrannej, nemocnej, odkázanej alebo na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci alebo na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon ich povinnosti. Pokiaľ ide o sp ôsob vykonania činu, že vraždu spáchal na objednávku, alebo ako člen organizovanej či zločineckej skupiny, opätovne alebo na dvoch či viacerých osobách, alebo že ju spáchal surovým alebo trýznivým sp ôsobom.

Tieto okolnosti sú u úkladnej vraždy i vraždy vyjadrené v ich kvalifikovaných skutkových podstatách ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

K §§ 156, 157

Nie každé konanie vedené s úmyslom ublížiť inému na zdrav í, vyústi do ublíženia na zdraví a nie každé konanie vedené s úmyslom inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, skutočne vyústi do ťažkej ujmy na zdraví.

V rozpore s predstavou páchateľa ním predpokladaný následok nemusí nastať vôbec, alebo je iný, než si ho páchateľ predstavoval. V porovnaní s jeho predstavou môže byť ľahší, alebo môže by ť ťažší ako páchateľ predpokladal. Základné skutkové podstaty trestného činu zabitia v ustanoveniach postihujú úmyselné konania, ktorými páchateľ z nedbanlivosti spôsobil ťažší ná sledok, menovite, keď inému spôsobil smrť. Podľa doposiaľ platného Trestného zákona tieto spôsoby zabitia predstavovali len osobitné formy trestného činu ublíženia na zdraví, presnejšie, u trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa páchateľ dopustil úmyselne, boli len okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k nim postačovalo nedbanlivostné zavinenie.

Teda páchateľ konaním v úmysle inému ublížiť na zdraví, môže v skutočnosti inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť, alebo môže inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť i konaním v ú mysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.

Názov 'zabitie' dostatočne vyjadruje bežnú predstavu väčšiny verejnosti o charaktere tohto spôsobu usmrtenia iného. Verejnosť zvyčajne chápe, že tu nejde o vraždu o úmyselné usmrtenie, pretož e smrť samotná nastala v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľ si smrť obete neželal, aj keď mal úmysel ublížiť jej na zdraví, alebo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Smrť vš ak nechcel, ba dokonca ani nevedel, že z jeho konania môže nastať. Vzhľadom na okolnosti a svoje pomery ju však mal a mohol predpokladať. A pokiaľ o možnosti usmrtenia iného prípadne i vedel, neželal si ho, ani nesúhlasil s usmrtením, no na druhej strane sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že smrť nenastane. Teda popieranie možnosti smrti z jeho strany bolo neadekvátna jej objektívnej hrozbe, a to bez dostatočných dô vodov. Nie každé zabitie je rovnako závažné. Líši sa nielen základným zámerom páchateľa, t.j. či páchateľ mal úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, čo je nesporne závažnej šia forma tohto trestného činu, alebo či chcel inému spôsobiť ľahkú ujmu na zdraví. Okrem toho bolo potrebné u oboch foriem trestného činu zabitia odstupňovať ich závažnosť, a v nadvä znosti na to vyjadriť rozpätie trestnej sadzby trestu odňatia slobody, aj podľa okolností týkajúcich sa spôsobu a okolností konania páchateľa, jeho všetkých dôsledkov, motívu a iných závažných sku točností, ktoré sú u týchto činov považované za okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú závažnejší spôsob konania, ako aj spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu a pri úmyselnej forme tohto trestného č inu aj jeho spáchanie za krízovej situácie.

K § 158

Konečným dôsledkom každého trestného činu proti životu je sp ôsobenie smrti iného. Trestný čin usmrtenia je na rozdiel od jednotlivých foriem vraždy a zabitia už vo svojom základe nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobi ť svojím konaním ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví (ďalej len 'ujma na zdraví'), ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napríklad pri dopravnej alebo inej prevá dzkovej nehode). Podľa doposiaľ platného zákona sa aj takéto konanie považovalo len za jednu z viacerých foriem trestného činu ublíženia na zdraví. Kým u vraždy alebo zabitia je názov útoku na život a jeho dôsledok (smrť) vystupňovaný osobitnými pojmami, ktoré aj v bežnom jazykovom význame obvykle vyjadrujú vyššiu mieru závažnosti útoku, v závislosti na povahe subjektívnej stránky, u tohto trestn ého činu niet dôvodu v názve gradovať tento aspekt, a preto je na mieste jeho názov odvodzovať len od samotného dôsledku uvedeného činu, teda od spôsobenia smrti (usmrtenia).

Ani jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné. Mieru ich závažnosti taktiež môže ovplyvniť celý rad konkrétnych skutočností týkajúcich sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, n ásledkov a podobne. Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať i v súčasnosti to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil dôlež itú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Ïalšími dôvodmi použitia vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude to, že pá chateľ spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( ods. 2), alebo ak ho spáchal na viacerých osobách pri súčasnom hrubom porušení predpisov o bezpečnosti práce, dopravy alebo hygieny (ods. 3)

K §§ 159 až 162

Doterajšie formy trestného činu nedovoleného preruš enia tehotenstva sa i v tomto zákone ponechávajú. Ide o osobitnú formu úmyselného usmrtenia živého ľudského plodu. Zmenené (a čiastočne upravené) bolo len poradie jednotlivých skutkových podstá t tohto trestného činu a upresnené boli niektoré jeho znaky, v závislosti na v súčasnosti platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva. V základnej skutkovej podstate ustanovenia § 159 ods. 1 je upravená trestnosť konania páchateľa, ktorý preruší tehotenstvo tehotnej ženy bez jej súhlasu. Kvalifikovaná skutková podstata upravuje potom závažnejšie formy takéhoto konania, najmä pokiaľ ide o použitie ná silia alebo jeho hrozby, podľa veku ženy, opakovania takéhoto trestného činu, porušenie osobitných povinností páchateľa alebo vzhľadom na spôsobenie ťažšieho následku (ťažká ujma na zdraví alebo smrť).

Ïalšie dve skutkové podstaty upravujú trestnoprávnu zodpovednosť páchateľov, ktorí prerušia tehotenstvo tehotnej ženy s jej súhlasom, prípadne tehotnú ženu navedú na taký čin, alebo jej pomáhajú pri takom čine (za ktorý žena sama trestne nezodpovedá, ani keby ho vykonala sama, alebo keby o to iného sama požiadala). V kvalifikovaných skutkových podstatách sú upravené závažnejšie formy takýchto konan í, ktoré spočívajú buď v použití násilia alebo hrozby násilím, v zneužití tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, v spôsobení závažnejšieho následku a pod..

K § 163

Každý má právo rozhodovať sám o svojom ž ivote. Usmrtenie seba samého (samovražda) podľa tohto zákona nie je trestným činom. Nikto však nemá právo, úmyselne či neúmyselne iného usmrtiť alebo aby mu pomohol pri samovražde. Nikto nemá prá vo vedome iného akýmkoľvek spôsobom pohnúť k samovražde, ani mu pri nej pomáhať. Na týchto princípoch je stavaná skutková podstata trestného činu účasti na samovražde, ktorá sa v tomto zá kone aj naďalej ponecháva.

Ide o špecificky prípad účasti (vo forme návodu alebo pomoci) na čine iného, ktorý inak nie je trestným činom, č ím je vlastne popretý v tomto prípade princíp akcesority účastníctva. Dopĺňajú sa nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v niektorých závažných pr ípadoch, najmä vyjadrujúce osobitné vlastnosti a postavenie obete tohto trestného činu, osobitne závažnejší spôsob konania alebo osobitný motív jeho páchateľa.

K 2. dielu

K § 164

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme, smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, sa nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestn ého činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ťažká ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ťažká ujma na zdraví). Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe smrti, ktorá sa stala znakom základnej skutkovej podstaty nového trestného činu zabitia. Pribudli aj ďal šie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spôsobu a ďalší ch okolností jeho vykonania, povahy obete. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v chránenej osobe a osobitnom motíve páchateľa.

K § 165

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme sa taktiež nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné ublíženie na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestného činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ľahká ujma na zdraví).

Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví a smrti, ktoré sa stali znakmi základných skutkov ých podstát nových trestných činov úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a zabitia.

Pribudli aj ďalšie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spô sobu a ďalších okolností jeho vykonania, povahy obete a i.

K §§ 166, 167

V týchto ustanoveniach sú osobitne upravené znaky trestných č inov ublíženia na zdraví v nedbanlivostnej forme. V § 167 znaky trestného činu nedbanlivostného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, v § 168 znaky nedbanlivostného ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustí páchateľ, len ak inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

K §§ 168, 169

Neoprávnený odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela č loveka je vážnym zásahom do jeho práva na zachovanie telesnej integrity a práva na nedotknuteľnosť činom dotknutej osoby.

Navyše, pokiaľ ide o odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela živej osoby, môže dôjsť aj k po škodeniu jej zdravia a nie je vylúčená ani jej smrť. Aj keď na záchranu života a zdravia iných ľudí je za určitých okolností potrebné a možné na účely transplantácií ľudských orgá nov, tkanív a buniek ich odobratie z tela živého darcu, musia byť pri tomto postupe zachované ich práva a podmienky ustanovené osobitným zákonom.

V odseku 2 je ako samostatná skutkov á podstata postihovaná neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby.

K 3. dielu

Do samostatného tretieho oddielu boli zaradené skutkové podstaty niektor ých trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Nie sú to všetky trestné činy predpokladajúce takýto následok. Sú to len tie, u ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jedin ým alebo dominantným objektom.

K § 170

Protiprávne konania, ktorým páchateľ úmyselne či z nedbanlivosti iného usmrtí, alebo mu spôsobí ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví, aj keď došlo ku konaniu v rámci zdravotníckej starostlivosti o život alebo zdravie ľudí, môžu byť považované , podobne ako iné konania, za trestné činy proti životu podľa prvého oddielu alebo za trestné činy proti zdraviu podľa druhého oddielu tejto druhej hlavy. V rámci trestných činov ohrozujúcich ž ivot alebo zdravie ľudí bolo potrebné reagovať na niektoré osobitné javy spoločenského života, ktoré tieto hodnoty zjavne ohrozujú, napr. na lekársky experiment. Lekársky experiment je jednou z nutný ch podmienok vývoja lekárskej vedy. Vývoj lekárskej vedy je zase veľmi dôležitým predpokladom rozvoja a zdokonaľovania zdravotníckej starostlivosti o život a zdravie ľudí.

Lekársky experiment, ak sa má vykonať na človeku, je však veľmi vážnym zásahom do jeho práv a slobôd, najmä do práva na život, na zdravie, na zachovanie telesnej integrity a zá sahom do jeho osobnej slobody. Nie je preto možné pripustiť, aby sa uskutočňoval na človeku bez splnenia presne vymedzených podmienok. Overovaním nových medicínskych poznatkov sa na človeku nesmie život a zdravie ľ udí zámerne resp. nadbytočne ohrozovať a musí slúžiť len na potvrdenie vopred určenej hypotézy potrebnej na získanie nových medicínskych poznatkov, alebo vypracovanie nových metód a hypotéz alebo klinick é skúšanie liečiv v záujme zachovania alebo zlepšenia zdravia ľudí, nie v rozpore s týmto záujmom. Overovanie preto nemožno vykonať, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúč astnenej na overovaní. V prípade, že k takému ohrozeniu zdravotného stavu dôjde počas vykonávania overovania, je potrebné overovanie okamžite zastaviť.

Na druhej strane však za takéto overovanie nemožno považovať lekárske výkony, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicí nske metódy (metódy lege artis).

Je preto nutné rozlišovať, či ide o zdravotne indikované overovanie, alebo o overovanie bez zdravotnej indikácie.

Zdravotne indikovaným overovaním sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy na pacientovi trpiacom chorobou, na ktorú je overovanie zamerané za predpokladu, že sa očakáva účinnejší výsledok liečby tejto choroby alebo že cieľom takéhoto overovania je diagnostický alebo liečebný prospech pre pacienta. Na tento typ overovania nových medicínskych poznatkov sa podmienky trestnej zodpovednosti za nový trestný čin neoprávneného experimentu na človeku v podstate nevzťahujú. Trestným činom tu mô že byť iba porušenie zákazu overovania nových medicínskych poznatkov, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúčastnenej na overovaní, pokiaľ nejde o lekárske výkony, ktoré v konkrétnych pr ípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicínske metódy (metódy lege artis).

Na rámec týchto podmienok bolo potrebné ustanoviť osobitné podmienky trestnej zodpovednosti za osobitný ohrozovací trestný čin neoprávneného experimentu na človeku, dopadajúci najmä na prípady overovania nov ých medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie. Ide o vážne zásahy do sféry ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa nielen priečia už i samotnej lekárskej etike, ale môž u aj vážne ohroziť samotný život a zdravie ľudí, ktorý má medicína chrániť, preto bolo potrebné, v súlade so súčasným stavom spoločenského právneho vedomia, reagovať na hrubé prejavy poru šenia pravidiel overovania nových medicínskych poznatkov na človeku aj prostriedkami trestného práva.

Overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy alebo liečiva na zdravej osobe, alebo na osobe trpiacej inou chorobou, než na akú je overovanie zameran é. Jeho cieľom nie je diagnostický alebo liečebný prospech pre osobu, ktorá sa overovaniu podrobila, ale overenie novej preventívnej, diagnostickej a liečebnej metódy alebo liečiva, prípadne získanie nového medic ínskeho poznatku pre rozvoj lekárskej vedy.

Aj overovanie bez zdravotnej indikácie možno vykonať v niektorých prípadoch, ale len za splnenia celého radu podmienok ustanovených osobitným zákonom (o zdravotnej starostlivosti).

Prvou z nich je písomný alebo inak preukázateľný súhlas osoby staršej ako 18 rokov, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.

Osoba, na ktorej sa má overovanie bez zdravotnej indikácie vykonať, musí byť úplne poučená o zdravotných rizikách, ktor é môže overovanie priniesť. Poučenie a súhlas treba zaznačiť do zdravotnej dokumentácie, ktorá sa zriaďuje osobitne na tento účel.

Overovanie bez zdravotnej indikácie na osobe možno robiť iba ak:

a)overovanie má jasný cieľ, odôvodnenie a vychádza zo všetkých doterajších teoretick ých a klinických poznatkov o skúmanom probléme,

b)získanie nového medicínskeho poznatku a vypracovanie novej metódy je pre spoločnosť potrebné a nemožno ho dosiahnuť iným spôsobom,

c)overovaniu predchádzal úspešný laboratórny výskum, overovanie na zvieratách alebo iné vedecky úspešne overené skutočnosti,

d)možno predpokladať, že výsledok overovania presiahne závažnosť očakávaných rizík, ktoré by mohli ohroziť občana,

e)možno predpokladať, že následkom overovania nedôjde k smrti, k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k nepriaznivej zmene osobnosti a

f)fyzické útrapy, psychické útrapy a obmedzenie voľnosti osoby, ktorá sa podrobuje overovaniu, budú obmedzené na najmenšiu možnú mieru.

Overovanie bez zdravotnej indikácie je zakázané na:

a)tehotných ženách,

b)osobách neplnoletých a osobách pozbavených spôsobilosti na právne úkony,

c)ľudských plodoch a zárodkoch,

d)osobách vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody,

e)vojakoch základnej a náhradnej služby a osobách vykonávajúcich civilnú službu a na cudzincoch.

Trestného činu neoprávneného experimentu na človeku sa však s prihliadnutím na všetky tieto podmienky a obmedzenia dopustí len ten, kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód, alebo na potvrdenie hypotéz alebo na klinické skúšanie liečiv vykoná va overovanie nových medicínskych poznatkov napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, pokiaľ nejde o nutné výkony, spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený ž ivot, alebo overovanie bez zdravotnej indikácie vykonáva bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľ udskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie.

V rámci odseku 2 je na základe zásadnej pripomienky Ministerstva zdravotníctva SR uvedená samostatná skutková podstata, ktorou sa má postihovať klonovanie človeka, keďže zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje v § 46a takýto zákaz a jeho porušenie sankcionuje pokutou do 500.000 Sk, avšak túto pokutu je možné uložiť len zdravotníckenu zariadeniu.

V rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty sa nachádza výpočet okolností, ktoré budú u tohto trestného činu podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Tieto sú obsiahnuté v z ávažnejšom spôsobe konania páchateľa, v osobitnom motíve páchateľa trestného činu a v jeho spáchaní na chránenej osobe.

K § 171

Účelom tohto zákona nie je kogentne zakázať, ale ani povoliť tzv. ľudové liečiteľstvo. Je však potrebné i trestnoprávne reagovať na niektoré negatívne dôsledky tohto spoločenského javu tam, kde dochádza k ohrozeniu života a zdravia ľudí, resp. kde navyše ešte k liečiteľskému úkonu dochádza bez súhlasu oprávnenej osoby, ktorej sa úkon dotýka.

Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia štátu, obcí, fyzických osôb a právnických osôb v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicí nskymi vedami. Záruku v tomto smere poskytuje príprava a odborná spôsobilosť lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov i odborných pracovníkov v zdravotníctve.

Osoby, ktoré vykonávajú liečiteľskú činnosť, sa nepovažujú za zdravotníckych pracovníkov ani za iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorým prislúcha poskytovanie zdravotní ckej starostlivosti.

Záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí si vyžaduje, aby odborná zdravotná starostlivosť bola zverená iba osobám, ktoré spĺňajú odborné kvalifikačné predpoklady pre vý kon tejto činnosti na úrovni poznatkov modernej lekárskej vedy a poznatkov iných, súvisiacich vedných odborov.

Existenciu liečiteľstva v spoločnosti, ako určitej doplnkovej formy starostlivosti o zdravie ľudí (ľudové liečiteľstvo, alternatívna medicína, lekárskou vedou zatiaľ nepreskúmané, resp. neuznané alebo odmietané diagnostické, terapeutické metódy a postupy alebo výkony smerujúce k záchrane ľudského života alebo zdravia) nemožno prehliadať, ani ich oficiálne akceptovať. Nedovoľuje to vysoké riziko, ktoré je s týmto javom spojené v dôsledku absencie záruk odbornosti a dohľadu nad takouto činnosťou.

Ide o zložitý spoločenský, právny, mravný, teoretický i praktický problém, najmä ak sa človek slobodne a váž ne sám rozhodne podrobiť liečiteľským úkonom.

Právo na život je vecou každého človeka a každý si o svojom živote môže rozhodovať sám. Nikomu nemož no prikázať, aby sa nepodroboval výkonom ľudového liečiteľstva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (č l. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Nemožno tiež nevidieť i rozdiel v jednotlivých druhoch liečiteľstva, v úrovni ich poznania, ktoré je ich základom, v ich prístupoch k človeku a jeho zdraviu, v ich metódach a postupoch a napokon aj v ich vý sledkoch.

Niektoré z nich napríklad, majú základ v poznaní, ktoré akceptuje aj lekárska veda (napr. fytoterapia), resp. ktoré nie sú vedou v zásade odmietané, aj keď nie sú zatiaľ akceptované. Predstavujú v zásade šetrnú, doplnkovú, nie nebezpečnú alebo málo nebezpečnú metódu, ktorou sa dosahujú pozitívne výsledky, napr. v rámci liečebnej rehabilitácie.

Iné zase naopak, vychádzajú z nedostatočného stavu vedeckého poznania, ba dokonca z nevedeckého základu, svojou povahou a dopadmi sú agresívne a neraz aj ohrozia alebo poškodia zdravie človeka.

Práve voči takýmto praktikám je namierená skutková podstata nového trestného činu neodborného liečiteľstva.

Trestným činom teda nebude vykonávanie liečiteľstva samotného ale len to, keď niekto vykonáva, i keď nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovní ka v zdravotníctve, úkony zdravotníckej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným výkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv a iných zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotní ckej techniky, čo aj z nedbanlivosti, bezprostredne ohrozí život iného, alebo inému ublíži na zdraví, alebo vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov alebo liečiv alebo iný ch zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotníckej techniky uskutoční bez súhlasu iného a ohrozí takým úkonom jeho zdravie.

Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade bude to, ak páchateľ spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, prí padne ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 172, 173

Trestný čin šírenia nebezpečnej ľudskej choroby nie je v tomto z ákone novým trestným činom.

Vznikol oddelením skutkových podstát úmyselnej a nedbanlivostnej formy trestného činu šírenia nákazlivej choroby, pokiaľ ide len o ľudské choroby (šírenie nákazlivých chorôb domácich a iný ch hospodársky dôležitých zvierat, nákazlivých chorôb rastlín a zavlečenie alebo rozšírenie ich škodcov bolo ponechané ako samostatný, všeobecne nebezpečný trestný čin).

K §§ 174 až 176

V § 174 a § 175 sa ustanovuje nový trestný č in ohrozovania nákazou vírusom ľudskej imunodeficiencie úmyselnou a nedbanlivostnou formou a § 176 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia inou pohlavnou chorobou.

Doplnené boli tiež nové okolnosti podmieňujúce u týchto trestn ých činov použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a to, že páchateľ spácha takýto trestný čin závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe, prípadne že týmto č inom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 177, 178

Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a iný mi potrebami je prevzatý z doposiaľ platného Trestného zákona. Doplnený bol len výpočet okolností, ktoré u tohto trestného činu budú podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody , ktoré sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania alebo v spôsobení následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, prípadne v spáchaní činu za krízovej situácie.

Takouto okolnosťou bude, ak páchateľ spácha takýto čin ako člen organizovanej skupiny, alebo ho spácha v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo ak poru ší takým činom osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo ak spácha taký čin za krí zovej situácie, alebo ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K § 179

Trestný čin ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami a zdravotníckou technikou je v tomto zákone novým ohrozovacím trestným činom.

Podmienky predpisovania, vydávania, predaja alebo podávania liečiv, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotníckych potrieb, ako aj podmienky používania zdravotníckej techniky ustanovuje osobitný zákon (o zdravotní ckej starostlivosti).

Predpisovať, vydávať a predávať možno len liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby, ktoré sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie povolilo ministerstvo zdravotníctva alebo ktor é majú certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva. Predpisovať liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby môže len lekár na tlačivách na to určených.

Ak chorému neboli poskytnuté potrebné liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby priamo pri výkone zdravotnej starostlivosti, vydá mu ich na lekársky predpis lekáreň alebo iné zariadenie na to určen é.

Za zdravotnícku techniku sa považujú prístroje a nástroje používané pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdravotnícka technika určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záv äznými právnymi predpismi a technickými normami.

Zdravotnícke zariadenia pri nákupe alebo inom obstarávaní zdravotníckej techniky sú povinné požadovať rozhodnutie o schválení alebo certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva alebo schvaľovací výmer vydaný ministerstvom zdravotníctva.

Je neprípustné konaním v rozpore s týmito povinnosťami ohrozovať život alebo zdravie ľudí, najmä ich vystavovať zvýšenému nebezpečenstvu vydávaním, predajom alebo podávaním neodskúšaný ch, nepovolených či zakázaných liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok alebo potrieb, alebo používaním nebezpečnej, technicky nepreverenej, nepovolenej alebo zakázanej techniky.

Vzhľadom na nebezpečenstvo hroziace ľudskému zdraviu z prípadného používania takýchto liekov, liečiv, pomôcok, potrieb alebo techniky sa preto ustanovuje i trestná zodpovednosť za hrubé, opakované či sú stavné porušovanie takýchto povinností.

Trestného činu sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že v rámci vyšetrovacích alebo liečebných výkonov opätovne inému predpíše, vyd á, predá alebo podá liečivá, zdravotnícke pomôcky alebo zdravotnícke potreby, ktoré nie sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie nebolo príslušným orgánom povolené, alebo bolo zakázan é, alebo ktoré neboli predpísaným spôsobom odskúšané, alebo kto sústavne používa zdravotnícku techniku, ktorá nespĺňa požiadavky ustanovené právnymi predpismi a technickými normami, pokiaľ vo v šetkých týchto prípadoch použitie liečiv, zdravotníckych pomôcok a potrieb alebo zdravotníckej techniky je nebezpečné ľudskému zdraviu.

Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitné ho motívu, prípadne spôsobenie následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.

K §§ 180 až 182

Otvorenie sa svetu a nové ekonomické a sociálne podmienky podmienili v ostatných rokoch i na Slovensku nebývalé rozšírenie drog, tak pokiaľ ide o ich zneužívanie, ako aj pokiaľ ide o ich dovoz, vývoz, prevoz a obchodovanie s nimi na našom území. Orgány činné v trestnom konaní majú konkrétne poznatky o tranzite drog cez Slovenskú republiku (tzv. Balkánska cesta), ale napriek znásobenému úsiliu orgánov Policajného zboru a iných orgánov sa len ojedinele darí odhaliť ich pašerákov a dealerov. Slovenská republika sa stala už aj cieľovou stanicou drog a stúpa počet osôb, ktoré sú na nich závislé, najmä medzi mládežou. Výroba a obchod s drogami, žiaľ, je aj u n ás v prevažnej miere v latencii.

Sú to alarmujúce údaje najmä z hľadiska tempa rozšírenia uvedeného javu a nesmierne rozsiahlych negatívnych dôsledkov pre život a zdravie ľudí, osobitne mládeže, ktorí sa stali na drogách závislí . Užívanie drog priamo súvisí i s nárastom majetkovej kriminality, ktorej sa takéto osoby dopúšťajú v snahe získať peniaze na ich nákup. Obchod s drogami a ich rozšírenie je sprievodný prejav ná stupu organizovaného zločinu na Slovensku.

Do určitej miery má na nepriaznivom stave v oblasti šírenia drog a závislosti na drogách aj nedokonalá legislatíva. Problémy spojené s narkomániou nevyriešila ani novela Trestného zákona č . 248/1994 Z. z., ktorá umožnila trestne postihnúť i toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku prechováva pre seba.

Dobre mienené legislatívne opatrenie sa obrátilo najmä proti osobám, ktoré sú na drogách závislé, avšak najväčší vinníci tohto negatívneho javu, výrobcovia a obchodníci s drogami, ostávajú aj naďalej viac - menej bokom, buď neodhalení, alebo trestne postihovaní len veľmi mierne. Mierny postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami nepriamo ovplyvnil aj tento zákon svojimi miernymi sankciami za takéto trestné činy.

Do novej úpravy sa v podstate preberá úprava zakotvená novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z.

Už touto novelou došlo k zásadnej zmene podmienok trestnej zodpovednosti u toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed alebo prekurzor neoprávnene vyrobí, dováža, vyváža alebo preváža, kupuje, predá va, vymieňa alebo inak zadovažuje, alebo prechováva pre iného, resp. kto takúto činnosť sprostredkováva, oproti tomu, kto ju nadobúda alebo prechováva len pre svoju vlastnú potrebu.

Trestný postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami sa kardinálne sprísňuje. Naopak, u užívateľov drog sa počíta s miernejším postihom, s akcentom na ukladanie ochranného liečenia takýmto osobám.

Nový prístup k uvedenému negatívnemu javu sa prejavuje aj v novom názve tohto trestného činu (nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchod s nimi).

Na vyjadrenie miernejšej trestnej zodpovednosti voči tým, ktorí nadobúdajú a prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu je určená privilegovaná skutková podstata, ktorá je rozdelená do dvoch odsekov a to podľa množstva drogy prechovávajúcej pre vlastnú potrebu – trojnásobok jednorázovej dávky a desaťnásobok jednorázovej dávky. Na lepšie vyjadrenie vyššej miery trestnej zodpovednosti výrobcov a obchodníkov s drogami sa rozširuje okruh okolností, ktoré u nich budú podmieňovať použitie vy ššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 181. Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú prísnejšie okrem závažnejšieho spáchania konania a spáchania činu na chránenej osobe aj ďalšie formy, napr. spáchanie tohto činu na osobe mladšej ako 15 rokov, prípadne spáchanie tohto činu páchateľom, ktorý je členom nebezpečného zoskupenia alebo spá chanie tohto trestného činu s následkom ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Zachováva sa osobitná skutková podstata, s podstatne prísnejšou výmerou trestu odňatia slobody, dopadajúca na tý ch páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky alebo jedu alebo prekurzora.

K § 183

Toto ustanovenie postihuje podporovanie k pou žívaniu iných návykových látok než je alkohol.

K § 184

Alkohol je návykovou, aj keď voľne dostupnou látkou, ktorej nadmerné požívanie môže viesť k alkoholizmu, k deštrukcii osobnosti a k vážnemu narušeniu sociálnych vzťahov.

Takéto nebezpečenstvo je osobitne akútne u mládeže, ktorá sa ešte vyvíja aj fyzicky, aj psychicky.

Mládež je preto potrebné chrániť i prostriedkami trestného práva pred podávaním alkoholických nápojov. Skutková podstata trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži sa preto v tomto z ákone aj naďalej ponecháva. Preraďuje sa však medzi trestné činy proti životu a zdraviu, aby sa tak lepšie vyjadril jej hlavný objekt - ochrana zdravia mladej generácie a jej zdravého fyzického a psychické ho rozvoja.

K § 185

Aj naďalej sa ponecháva v tomto zákone osobitná skutková podstata trestného činu podávania anabolických látok mládeži a na lepšie vyjadrenie jej hlavného objektu, zdravia mladej generácie, sa preraďuje medzi trestné činy proti životu a zdraviu.

Ide o podávanie anabolických prostriedkov osobám mladším ako osemnásť rokov na iné než liečebné účely. Dôvodom je nutnosť reagovať na výskyt prípadov, najmä v športe, keď dochádza k dlh šie trvajúcemu podávaniu týchto prostriedkov, ktoré môže mať obdobné následky ako požívanie niektorých omamných a psychotropných látok. Ochrana sa poskytuje iba osobám mladším ako osemnásť rokov, ktoré často nemôžu náležite posúdiť všetky dôsledky takéhoto konania.

K §§ 186, 187

Každý je povinný osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo jav í príznaky vážnej poruchy zdravia, poskytnúť potrebnú pomoc, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre iného.

Je to nielen mravná, ale aj právna povinnosť človeka, vyjadrujúca elementárny humanizmus a súcit k inému.

Ïalekosiahle dôsledky, ktoré môže zapríčiniť nevšímavosť človeka k človeku a ľudská ľahostajnosť, núti plnenie tejto povinnosti vynucovať aj prostriedkami trestného práva.

Osobitne nebezpečné je, ak osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia, neposkytne potrebnú pomoc ten, kto je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, a teda má na základe toho i potrebné odborné predpoklady na poskytnutie kvalifikovanej prvej pomoci.

Neustály nárast dopravnej nehodovosti s vážnymi následkami na životoch a zdraví ľudí si vyžaduje vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti aj voči tým vodičom dopravných prostriedkov, ktorí po dopravnej nehode, na ktorej mali účasť, neposkytnú potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nej utrpela ujmu na zdraví.

Doterajšia právna úprava podmienok trestnej zodpovednosti za neposkytnutie pomoci zostáva preto nezmenená. Skutkové podstaty týchto trestných činov sa presúvajú medzi trestné činy ohrozujúce ž ivot alebo zdravie.

K II. hlave

Druhá hlava sa delí na dva diely – v prvom sú zaradené trestné činy proti slobode a v druhom sú zaradené trestné činy proti ľudskej d ôstojnosti. Skutkové podstaty trestných činov v oboch dieloch budú chrániť jednotlivcov v rozsahu, ktorý vychádza zo súčasne platného právneho stavu. Jednotlivé skutkové podstaty však boli precizované , najmä so zreteľom na súlad s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.

K 1. dielu

K §§ 188 až 190

Týka sa to predovšetkým novej koncepcie trestného činu obchodovania s ľuďmi a obchodovania s deťmi. Nová právna úprava vychádzajúca v zásade z posledných noviel Trestného zákona reaguje na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuď mi, osobitne so ženami a deťmi a zo Spoločného postupu prijatého Radou na základe čl. K. 3 Zmluvy o EÚ, týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí.

Trestný čin obchodovania so ženami sa v zmysle uvedených dokumentov zmenil tak, aby sa vzťahoval na obchodovanie s ľuďmi za účelom pohlavného styku alebo iného sexuálneho zneužívania, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža alebo dieťa. Tým sa zabezpečuje rovnosť pohlaví v zmysle čl. 12 Ústavy SR a čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.

Samostatnou skutkovou podstatou bude obchodovanie s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania v zmysle najzávažnejších foriem, ktoré uvádza táto skutková podstata, vrátane neoprávneného odoberania orgá nov alebo tkanív. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú stav, ak je trestný čin spáchaný proti vôli iného, ako aj spáchanie takých činov na účely prostitúcie. Zvýšenými trestn ými sadzbami sa postihuje spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou, po dlhší čas, na chránenej osobe – na dieťati, závislej osobe atď., z osobitné ho motívu – na objednávku, zo ziskuchtivosti atď., ale aj pri získaní skutočného prospechu). Ïalšie kvalifikované skutkové podstaty postihujú až maximálnymi trestami spáchanie činu zloč ineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, resp. pri získaní značného prospechu a prospechu veľkého rozsahu, ako aj spôsobenie smrti viacerých osôb.

Objektívne toto ustanovenie jednak postihuje obchodovanie s ľuďmi na území Slovenska a jednak reaguje na situáciu, ž e aj Slovensko sa stáva krajinou určenou na obchod s ľuďmi (nie iba na tranzit). Táto úprava postihuje len obchod s ľuďmi s cieľom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie, ktoré postihujú iné ustanovenia.

Navrhované znenie ustanovení o obchodovaní s deťmi upravuje postih páchateľa tak, že už nie je nutné prijatie alebo s ľub odmeny, ale bude stačiť, ak konania uvedené v znakoch objektívnej stránky páchateľ vykoná v akomkoľvek zištnom úmysle.

Z hľadiska objektívnej stránky sa za trestný čin obchodovania s deťmi bude považovať nielen zverenie dieťaťa do moci iného, ale sa zaň bude považovať aj únos dieťaťa v tuzemsku, alebo jeho zavleč enie do cudziny za účelom adopcie, využívania detskej práce alebo na iný účel (napr. na prostitúciu), ktorý odporuje základným ľudským právam a slobodám – osobitne aj právam dieťaťa (pri zi štnom úmysle).

Sprísnenie trestných sadzieb sa týka ako základnej, tak aj kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré reflektujú aj nov é organizované páchanie tejto trestnej činnosti, lebo ide o nebezpečnosť činov, ktoré korešpondujú trestnému činu obchodovania s ľuďmi . Preto podstatne vyššie trestné sadzby budú postihovať sp áchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, resp. pri získaní majetkového prospechu, resp. spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia a pri spôsobení vážnej poruchy zdravia, č i smrti. Maximálne tresty postihnú páchateľa pri získaní prospechu veľkého rozsahu alebo spôsobení smrti viacerých osôb.

K §§ 191, 192

Trestné činy proti slobode zostávajú oproti doterajš ej právnej úprave nezmenené, preto sa zachovávajú v základných skutkových podstatách zhodne. So zreteľom na ich typovú nebezpečnosť pribudli viaceré kvalifikované skutkové podstaty – spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu alebo členom nebezpečného zoskupenia atď. Tomu zodpovedajú zvýšené trestné sadzby až po trest odň atia slobody na doživotie.

K § 193

Ústava SR v článku 23 zaručuje každému slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR, má právo toto územie, resp. konkrétne miesto slobodne opustiť. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno núti ť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu ( okrem prípadov stanovených ratifikovanou medzinárodnou zmluvou, najmä pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti ). Tieto práva zaruč uje aj Dodatkový protokol č. 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ( č. 209/1992 Zb. ).

V záujme trestnoprávnej ochrany slobody pohybu a slobody pobytu sa zavádza skutková podstata trestného č inu obmedzovania slobody pobytu pred neoprávnenými zásahmi uvedenými v objektívnej stránke tohto trestného činu. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú závažnejšie spôsoby konania.

K § 194

Zavádza sa nová skutková podstata mimoriadne nebezpečného trestného činu

K § 195

Novým trestným činom v tejto časti je vydieračský únos, ktor ým sa reaguje na lúpežné únosy ľudí (podnikateľov, ich rodinných príslušníkov a pod.) s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, ale aj nemajetkového plnenia.

Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru, únosu, obmedzovania osobnej slobody, vydierania, či lúpeže, bolo treba zaviesť túto špeciálnu skutkovú podstatu, lebo ani jedno z uvedených ustanovení komplexne nevyjadruje všetky znaky tohto konania a jeho špeciálny motív.

Kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu postihujú prísnymi sankciami spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, napr. so zbraňou, lsť ou, využitím tiesne, organizovanou skupinou, jeho spáchanie na dieťati, blízkej osobe, verejnom alebo ústavnom činiteľovi a pod., ako aj jeho spáchanie nebezpečným zoskupením, či skutočné spôsobenie ťa žšieho následku, vrátane smrti viacerých osôb. Trestné sankcie sa podľa ich závažnosti stupňujú až k trestu odňatia slobody na doživotie.

K §§ 196 až 207

Znaky uvedených trestných činov, z ktorých niektoré boli zavedené poslednými novelami Trestného zákona (napríklad hrubý nátlak v dvoch ustanoveniach, z ktorých jeden postihuje aj hrozbu nemajetkovou ujmou), sa nezmenili, a preto boli do návrhu prebraté v pôvodnom znení , lebo zodpovedajú súčasným aj budúcim požiadavkám na ochranu občanov v jednotlivých oblastiach osobnej slobody, pokiaľ ide o slobodu rozhodovania, vrátane slobody vyznania, domovej slobody, či slobody združ ovania a zhromažďovania a tajomstva prepravovaných správ. Úprava vychádza z nového zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (§ 8 a nasl.), resp. zo zákona o elektronických komunikáciách č . 610/2003 Z.z. (§ 4 a 5), ktorý je účinný od 1.1.2004. Správy prepravované elektronickými komunikačnými službami zahàňajú aj správy prepravované telekomunikačnými službami. Postihuje sa aj vý roba, resp. zadováženie alebo prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby.

Významným spôsobom sa však rozšíril okruh okolností podmieňujúcich použitie prísnejších trestných sadzieb. Každé z uvedených ustanovení prísnejšie postihuje spáchanie činu závažnej ším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením alebo pri trestných činoch zavlečenia do cudziny, lúpeže, hrubom nátlaku, vydieraní a ná tlaku aj spôsobenie ťažších následkov vo forme smrti, smrti viacerých osôb, vrátane získania prospechu veľkého rozsahu. V týchto prípadoch nastupuje najprísnejšia sankcia.

K 2. dielu

K § 208 až 212

Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti zostali v podstate nezmenené oproti doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa v praxi osvedčila. Prebrala sa aj skutková podstata sexuálneho násilia zavedená novelou Trestného zákona č. 253/2001 Z. z.

Precizovali sa však kvalifikované skutkové podstaty znásilnenia, sexuálneho násilia i sexuálneho zneužívania (v § 211 bola zmena v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady o boji proti sexuálnemu zneuží vaniu detí a detskej pornografii). Každý uvedený trestný čin bude prísnejšie potrestaný, ak bude spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu a prvé dva trestné činy aj špecificky na osobe vo výkone väzby alebo trestu. Tieto dva trestné činy a trestný čin sexuálneho zneužívania majú najprísnejšiu trestnú sadzbu od 10 do 20 rokov pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (tu ide o následok z nedbanlivosti), alebo ak bol taký čin spáchaný za krízovej situácie.

Pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho násilia sa v už uvedenej kvalifikovanej skutkovej podstate reaguje aj na štatistické zistenie, že v rokoch 1996 až 2000 bolo až 56,24% znásilnení spáchaných v rá mci domáceho násilia (viď kvalifikovaný znak 'na chránenej osobe').

Pri trestnom čine súlože medzi príbuznými sa zavádza nová kvalifikovaná skutková podstata pre prípad postihu páchateľa, ktorý taký čin vykoná na viacerých osobách.

K III. hlave

K §§ 213 až 220

Tieto ustanovenia poskytujú trestnoprávnu ochranu rodine a mládeži v podstate v rovnakom rozsahu, ako v doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa osvedčila. Počet trestných činov sa však v tejto hlave oproti predchádzajúcej úprave znížil, lebo trestné činy obchodovania s de ťmi, podávania alkoholických nápojov mládeži, resp. podávania anabolických látok mládeži boli v dôsledku dodržania systematiky preradené do iných hláv .

Skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy sa upresnila o určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti – najmenej tri mesiace (v súlade s jednou z posledných noviel Trestného zákona – zákonom č. 171/2003 Z.z.). Naďalej bude trestná tak nedbanlivostná, ako aj úmyselná forma jeho spáchania. Už v základnej skutkovej podstate sa však sprísnila trestná sadzba na dva roky odňatia slobody. Ú myselné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti bude trestané odňatím slobody až na tri roky. Závažnejší spôsob spáchania trestného činu (napr. po dlhší čas), voči viacerým oprávneným osobám alebo vydanie takých osôb nebezpečenstvu nú dze, bude postihované trestom od 1 do 5 rokov. Rovnakým trestom bude postihnuté aj spáchanie tohto trestného činu v prípade predchádzajúceho odsúdenia alebo podmienečné ho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v priebehu dvoch rokov.

Spresnené boli znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, aby eliminoval domáce násilie vyvolávajúce fyzické alebo psychické utrpenie a zodpovedal európskym š tandardom. Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním príkladmo uvedeným v tomto ustanovení. V záujme zamedzenia jeho zneužitia pri banálnych konfliktoch, napr. medzi manželmi, sa bude vyžadovať, aby sa tak stalo opakovaným konaním.

Na druhej strane závažnejší spôsob konania (napr. po dlhší čas, surový spôsob atď.), osobitný motív (pomsta, ziskuchtivosť), spáchanie činu na viacerých osobách, recidíva, spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (z nedbanlivosti), bude postihované sadzbou od 5 do 12 rokov. Až trest odňatia slobody na doživotie postihne páchateľa ak takým činom spôsob í ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb (z nedbanlivosti).

Novou skutkovou podstatou je trestný čin odloženia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť iba rodič dieťaťa v úmysle zbaviť sa svojich rodičovských povinností. Tým sa odlišuje od trestného č inu opustenia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť aj niekto iný než biologický rodič a kde naviac dochádza aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa.

Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže bude postihované v rovnakom rozsahu, ako podľa doteraz platnej právnej úpravy. Skutková podstata sa rozšírila špecificky o umožnenie záškolá ctva. Samostatnou skutkovou podstatou je nezákonné zamestnávanie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov konaním, ktorým sa mu bráni v povinnej školskej dochádzke (ods. 2).

K IV. hlave

Štvrtá hlava chráni majetok prostredníctvom 34 skutkových podstá t. Treba pripomenúť, že táto hlava bola v poslednom desaťročí najčastejšie novelizovaná. Preto aj so zreteľom na čiastočné overenie účinnosti predmetných ustanovení v praxi, bolo možné vš etky skutkové podstaty (vrátane významných zmien vykonaných predovšetkým novelami Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. a č. 253/2001 Z.z). vo vzťahu k väčšine trestných činov tejto hlavy, najmä vš ak k trestnému činu krádeže, všetkých foriem podvodu, podvodnému úpadku a zavinenému úpadku, ďalšieho upresnenia trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti resp. k samostatné mu postihu neoprávneného vyrobenia a obstarania platobnej karty, resp. telefónnej karty, v základných skutkových podstatách prebrať do navrhovaného zákona.

K § 221

Konštrukcia základnej skutkovej podstaty trestného činu krádež e, tak ako je uvedená v odseku 1 (prisvojenie si cudzej veci malej hodnoty zmocnením sa) a v odseku 2 uvedenými špecifickými, taxatívne stanovenými formami bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ) sa v praxi osvedč ila. Ustanovenie ods. 2 písm. e) – zavedené novelou č. 253/2001 Z.z. – pôsobí predbežne najmä preventívne, lebo jeho uplatňovanie v praxi si vyžaduje predovšetkým intenzívnejšie ochranné pô sobenie vlastníkov pozemkov, pôdy a lesov, resp. rybníkov s intenzívnym chovom. Taktiež nie je potrebné, aby bola spôsobená malá škoda v tých prípadoch, kedy dôjde k neoprávnené mu odberu napr. elektriny, vody, plynu, tepla, telekomunikačnej prevádzky a pod., alebo bol páchateľ za obdobný čin v poslednom roku postihnutý .

Osvedčila sa aj rovnaká základná trestná sadzba pri oboch odsekoch, ktor é sú samostatnými skutkovými podstatami (do 2 rokov).

Postih recidívy (spáchanie činu do 2 rokov po odsúdení za taký čin), spôsobenie väčšej škody a spáchanie takého činu z osobitného motívu, sú vyjadrené v prvej kvalifikovanej skutkovej podstate. Prísnejší trestný postih vo vzťahu k závažnejšiemu spô sobu konania, resp. pri spôsobení následkov uvedených v odsekoch 4 a 5 vyjadrujú potrebnú mieru ochrany majetku.

K § 222

V podstate rovnakým spôsobom (okrem taxatívne uvedených okolností v ods. 2) je upravený aj trestný čin sprenevery, pri ktorom objektívnou stránkou konania je taktiež prisvojenie si cudzej veci, pričom ale musí ísť o zverenú vec. Z tohto dôvodu je pri tomto trestnom čine rovnak á aj základná trestná sadzba. Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu (napr. na objedná vku, zo zištnosti a pod.), ale aj osobu, ktorá má chrániť poškodeného alebo ak čin spácha správca konkurznej podstaty. Spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia, spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. spôsobenie škody veľkého rozsahu alebo spáchanie činu za krízovej situácie sú postihované zvýšenými sadzbami diferencovane podľa jednotlivých odsekov.

K § 223

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného bol prevzatý bez zmeny, v rozsahu v akom bol do Trestného zákona zavedený novelou č. 183/1999 Z.z.. V základnej skutkovej podstate sa akcentuje skutočnosť, že páchateľ mal v deň splatnosti mzdy, platu atď., finančné prostriedky na ich výplatu, ktorej nevyhnutnej nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Tri kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú také konanie voči viac ako 10 zamestnancom, alebo ak bol čin spáchaný z osobitného motívu, resp. sprís ňujú postih podľa výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu.

K §§ 224 až 226

Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci i trestné č iny neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (cudzieho i cudzieho, ktoré bolo páchateľovi zverené) zostali v základných skutkových podstatách nezmenené. Prísnejšie sú však postihované konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách, a to v podstate pri všetkých týchto trestných činoch zhodne: od závažnejšieho spôsobu konania, konania voči chránenej osobe, z osobitného motí vu, pri recidíve, resp. podľa hodnoty užívaného vozidla, resp. výšky spôsobenej škody.

K § 227

Vlastníctvo domu, bytu alebo nebytového priestoru je chránené proti neoprávnenému obsadeniu alebo užívaniu, ale aj proti neoprávnenému bráneniu v užívaní týchto objektov oprávnenej osobe. Podmienkou trestnosti páchateľa je jeho špeciálna recidíva v posledný ch dvoch rokoch po odsúdení alebo postihnutie v posledných dvoch rokoch pre spáchaním posudzovaného trestného činu (hoci aj vo forme blokovej pokuty za obdobný priestupok). Oproti doterajšej právnej úprave sa zavá dza prísnejší postih v prípade závažnejšieho spôsobu konania (napr. so zbraňou, po dlhší čas, vlámaním atď.) alebo ak bude taký čin spáchaný z osobitného motívu (napr. na objednávku, z pomsty atď.).

K § 228

Samotné neoprávnené vyrobenie akéhokoľvek elektronického platobného prostriedku alebo inej platobnej karty, resp. predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bude trestné. Prísnejšie bude tak ý čin trestný, ak bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku, zo ziskuchtivosti). Pokiaľ takým činom bude spôsobená š koda pôjde o súbeh s trestným činom podvodu.

K § 229

Rozmach trestnej činnosti vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám viedol k zavedeniu skutkovej podstaty, ktorej úč elom je ochrana identifikačných znakov motorových vozidiel.

K §§ 230 až 234

Základná konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu podvodu zost áva zachovaná v doterajších dvoch formách: v uvedení iného do omylu alebo vo využití omylu iného, v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Pôjde nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody preto môže byť peňažná suma, vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú ma jetkovú hodnotu.

V základnej skutkovej podstate sa vyžaduje spôsobenie malej škody. Prísnejšie bude postihnutý páchateľ, ktorý sa takého činu dopustí závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitné ho motívu, alebo ak ním spôsobí väčšiu škodu. Najprísnejšie bude potrestaný ten, kto spácha taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo ním spôsobí značnú škodu, resp. škodu ve ľkého rozsahu alebo taký čin spácha za krízovej situácie.

Na báze základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu sú následne konštruované špecifické trestné činy podvodu a to úverový, poisťovací, kapitálový (investičný) a subvenčný . V týchto prípadoch podvodným konaním páchateľ vyláka od iného úver, poistné plnenie alebo dotáciu, subvenciu, príspevok atď., čím mu spôsobí škodu. Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú ďalšie znaky objektívnej stránky toho-ktorého trestného činu (v podstate zhodne ako u základného trestného činu podvodu), pričom iba trestný čin subvenčného podvodu sa v základných skutkový ch podstatách (sú tri) odlišuje tým, že diferencuje subjekt, resp. spôsob nakladania napríklad s dotáciou.

K § 235

Trestný čin neoprávneného obohatenia je tiež špecifický m druhom podvodu, ktorý je spáchaný neoprávneným zásahom do hardwaru alebo softwaru počítača, alebo iného elektronického prístroja. Týmto konaním páchateľ obohatí seba alebo iného a spôsobí na cudzom majetku škodu formami, ktoré sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Prísnejšie trestné sadzby postihnú páchateľa, ktorý taký čin spácha závažnejším spôsobom konania (napr. po dlh ší čas, organizovanou skupinou z osobitného motívu) alebo ním spôsobí väčšiu škodu alebo pre seba alebo pre iného získa väčší prospech. Spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. š kody veľkého rozsahu a ďalšie nebezpečnejšie formy spáchania činu budú potrestané v dvoch nasledujúcich kvalifikovaných skutkových podstatách.

K §§ 236, 237

Pri trestnom čine podvodného úpadku ide opäť o osobitný druh podvodu, ktorý je spáchaný formou tzv. prelievania kapitálu v podobe založenia inej právnickej osoby alebo na zistenie majetkovej účasti v inej právnickej osobe.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú výšku spôsobenej škody alebo získaného prospechu, resp. aj spôsobenie úpadku inému.

Zavinený úpadok je tiež osobitným druhom podvodu. Postihuje sa v prípade zavinenia úpadku a zmarenia uspokojenia veriteľa, resp. veriteľom vo väčšom rozsahu konania, ktoré je v rozpore so zásadami obozretného podnikania, alebo nevýhodný úver, použitie majetku pre vlastnú spotrebu, prípadne na hazard.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú predovšetkým rovnakú trestnosť subjektov zo základne skutkovej podstaty v pr ípade, ak úpadok bol odvrátený dobrovoľným konaním orgánom štátu alebo územnej samosprávy, či verejnoprávnej inštitúcie. Ïalšie vyjadrujú vyššiu trestnosť v závislosti na výške sp ôsobenej škody, či získanom prospechu.

K §§ 238, 239

Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok je trestné v prípade, ak p áchateľ stanoví pravidlá, ktoré nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom.

Peňažnou hrou je hra, na ktorej sa zúčastní osoba odlišná od prevádzkovateľa hry, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Stávka je prísľub spravidla peňažn ého plnenia, ktorého splnenie závisí od určitej udalosti, ktorá má nastať v budúcnosti, alebo od toho, že určité tvrdenie sa ukáže ako pravdivé. Sem nie je možné zaradiť tzv. hazardné hry.

Prevádzka lotérií a iných podobných hier je trestná, ak ich páchateľ prevádzkuje bez povolenia. Podmienky prevádzkovania lotérií alebo iných podobných hier stanovuje zákon č. 218/2001 Z. z.

Pri oboch trestných činoch sa páchateľ prísnejšie potrestá, ak spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, alebo spôsobí väčšiu škodu. Prísnejšie sankcie s ú odôvodnené spôsobením väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu alebo získaním pre seba alebo pre iného značného prospechu, resp. prospechu veľkého rozsahu.

K §§ 240, 241

Trestný čin podielníctva vo svojej úmyselnej i nedbanlivostnej forme zostáva zachovaný v nezmenenej podobe. Èiastočne sa však pri úmyselnej forme rozšírila trestnosť. Predmetom útoku je cudzia vec získaná trestným činom (nie priestupkom), ktorý spá cha iná osoba, ako podielnik alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené. Formy objektívnej stránky trestného činu spočívajú v ukrytí takej vec, v jej prevedení na seba alebo iného, v prená jme takej veci alebo v jej prijatí ako zálohu. Nedbanlivostná forma bude trestná od väčšej hodnoty veci.

Kvalifikované skutkové podstaty zhodne postihujú závažnejší spôsob konania, osobitný motív, mieru získaného prospechu, resp. pri nedbanlivostnej forme aj jeho spáchanie vo vzťahu k vymenovaným nebezpečný m látkam.

K §§ 242, 243

Skutkovou podstatou trestného činu legalizácie príjmu z trestnej č innosti sa do vnútroštátneho práva premieta článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, ktorá bola prijatá Radou Európy v novembri 1990.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu s akýmkoľvek príjmom alebo s majetkom z trestného činu. Formy tejto dispozície sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Úmyslom páchateľa je zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie.

Èo je príjmom z trestného činu stanoví § 2 zákona č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje špecifický úmysel páchateľa v zmysle vyššie rozvedeného, aby bolo naplnené citované ustanovenie zákona č. 367/2000 Z.z..

Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, osobitný motív, resp. konanie verejného činiteľa. Rovnako sú odstupňované konania podľa miery dosiahnuté ho zisku, resp. vzťah k vymenovaným nebezpečným látkam, ako aj spáchanie trestného činu nebezpečným zoskupením (zločinecká alebo teroristická skupina) alebo vo vzťahu k obchodu s nebezpečnými lá tkam, zbraňami a ľuďmi.

V zmysle osobitnej skutkovej podstaty je trestné aj neoznámenie alebo neohlásenie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal uvedený trestný čin, alebo neobvyklú obchodnú operáciu napriek tomu, že mu tak á povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Exculpačným dôvodom bude, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blí zku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

K § 244

Naďalej bude trestné úžerníctvo. Objektom tohto trestného č inu je slobodná dispozícia majetkom ako celkom (nie vlastnícke právo). Preto bude trestné, ak páchateľ zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie.

Prísnejšie bude trestný závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Výška spôsobenej škody alebo miera zisku bude taktiež prísnejšie trestná , rovnako ako spáchanie činu v nebezpečnom zoskupení.

K § 245

Zatajenie veci – teda prisvojenie si veci, ktorá sa dostala do páchateľovej moci nálezom, omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby bude trestným činom, ak taká vec má aspoň malú hodnotu.

K §§ 246, 247

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo možné sa dopustiť (od novely č. 183/1999 Z.z.) iba úmyselnou formou. Narastajúci počet trestných činov nazývaných všeobecne ako 'tunelovanie' páchaných osobami oprávnenými spravovať a v rámci výkonu tejto správy nakladať s majetkom tretích os ôb, a to najmä právnických osôb odôvodňujú zavedenie aj nedbanlivostnej formy tohto trestného činu. Likvidátori spoločností, vyrovnací správcovia, správcovia konkurzných podstát i štatutá rne orgány obchodných spoločností, vrátane oprávnených osôb štátnych podnikov, nakladajú so spravovaným majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sú veľké hospodárske straty pre spravovaný majetok (a prospech pre 'správcov' a prepojené osoby). Prostriedky občianskeho práva neboli na elimináciu tohto javu účinné. Preto je nastolenie trestnej zodpovednosti aj nedbanlivostnou formou odôvodnené.

Kvalifikované skutkové podstaty pri úmyselnej forme tohto trestného činu postihujú závažnejší spôsob konania, spáchanie činu voči chránenej osobe, z osobitného motívu a sprísňujú postih podľ a výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením.

K § 248

Trestný čin poškodzovania veriteľa chráni právo veriteľ a na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Pojmové znaky tohto trestného činu budú naplnené, ak dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Na trestnú zodpovednosť ale nebude stačiť, ak dlžník oddiaľuje, prípadne sťaž uje uspokojenie veriteľa, pokiaľ má veriteľ možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku (porov. č. 41/1991 Zb. rozh. tr.).

Podľa druhého odseku bude zodpovedná len iná osoba než dlžník, pričom nie je rozhodujúce, či o konaní páchateľa alebo jeho povahe dlžník vôbec vie. Podstatou konania je zmarenie uspokojenia veriteľ a (hoci len čiastočného). Uplatnenie neexistujúceho práva alebo pohľadávky znamená aktívnu činnosť páchateľa (poslanie upomienky, podanie žaloby a pod.)

Kvalifikované skutkové podstaty k obom základným skutkovým podstatám budú postihovať páchateľa v rovnakom rozsahu, ako pri predchádzajúcich trestných činoch.

K § 249

Trestný čin zvýhodňovania veriteľa patrí medzi tzv. úpadkový delikt, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky podľa zásad konkurzného a vyrovnacieho konania. Konanie páchateľa spočíva v tom, že zmarí, hoci aj čiastočne, uspokojenie svojho verite ľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je predĺžený, mu plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerné ho uspokojenia, a to na úkor ostatných veriteľov.

Prísnejšie bude páchateľ potrestaný v prípade spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu.

K §§ 250 až 252

Uvedené ustanovenia postihujú machinácie s konkurzným a vyrovnací m konaním, ako aj jeho marenie.

Objekt trestného činu je rovnaký, ako pri zvýhodňovaní veriteľa. Konkurz a s tým súvisiace konanie upravuje osobitný zákon, ktor ého účelom je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, a cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podstatou konania pri machináciách (odsek 1) je pasívne úplatkárstvo, alebo aktívne úplatkárstvo (v odseku 2), lebo majetkový alebo iný prospech má v oboch prípadoch povahu úplatku. O súvislosť s hlasovan ím pôjde vtedy, ak iná osoba poskytla alebo sľúbila majetkový alebo iný prospech páchateľovi, aby ten ako veriteľ vykonal niektorý úkon v súvislosti s hlasovaním.

Páchateľom môže byť iba konkurzný veriteľ alebo veriteľ pri vyrovnacom konaní alebo veriteľ pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu.

Pri marení konkurzného alebo vyrovnacieho konania obe ustanovenia postihujú jeho marenie, ktorého formy ustanovuje zákon taxatívne vymedzenými spôsobmi konania (dvomi, resp. štyrmi formami). Páchateľ om prvého trestného činu môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu, páchateľom druhého trestného činu môže byť, okrem uvedený ch subjektov ktokoľvek kto marí konkurzné konanie niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení, napr. aj iný člen štatutárneho orgánu, ktorý nie je oprávnený konať za spoločnosť atď..

Kvalifikované skutkové podstaty postihuj ú závažnejšie spôsoby konania, ako aj diferencovane spôsobenie škody.

K § 253

Ide novú skutkovú podstatu, ktorá chráni obchodné spoločnosti a družstvá pred spôsobením škody vlastnými pracovníkmi alebo členmi, ktorí sú taxatí vne vymenovaní v Obchodnom zákonníku – zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že naprí klad vymenovaní pracovníci alebo členovia podnikajú v predmete podnikania materskej spoločnosti alebo družstva. Zákaz konkurencie sa vzťahuje len na zakázané činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v Obchodnom z ákonníku a nepatria sem dohodnuté obmedzenia.

K §§ 254, 255

Objektom trestného činu je vlastnícke právo – konkrétne neporu šenosť a použiteľnosť veci. Predmetom útoku je preto cudzia vec.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že sa vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.

Druhý trestný čin poškodzovania cudzej veci postihuje tzv. sprejerov, ktorí poškodzujú cudzie veci tým, že ich postriekajú, pomaľujú atď. a tým ich znehodnotia. Ide o spoločenský problém, lebo tý mto konaním sa znehodnocujú múry domov, kultúrne pamiatky, dopravné prostriedky a iné objekty. Náprava takého poškodenia uvedených vecí stojí obrovské prostriedky.

Pri oboch trestných činoch postihujú kvalifikované skutkové podstaty rovnaké okolnosti, ako predchádzajúce majetkové trestné činy.

K § 256

Objektom tohto trestného činu je poškodenie a zneužitie zá znamu na nosiči informácií, teda fakticky ochrana uložených údajov. Predmetom ochrany je nosič informácií, jeho obsah a technické a programové vybavenie počítača.

Na trestnosť páchateľa bude stačiť, ak po získaní prístupu k nosiču informácií koná niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1, pričom v konkrétnom prípade môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Ustanovenie vychádza aj zo zákona č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Trestný čin bude dokonaný už tým, že páchateľ získa prístup k nosiču informácií a v uvedenom úmysle koná niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1.

Prísnejšie budú postihnuté formy konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách.

K § 257

Objektom trestného činu je dôležitý kultúrny alebo iný dôle žitý všeobecný záujem. Ide o výnimku z nedotknuteľnosti vlastníctva (čl. 20 Ústavy SR ).

Predmetom ochrany budú najmä kultúrne pamiatky, chránené časti prírody, prípadne aj životné prostredie, ak nepôjde o trestný čin ohrozenia životného prostredia.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že poškodí spôsobom uvedeným v tomto ustanovení chránené objekty. Dôležitým kultúrnym záujmom je záujem na ochrane kultúrnych pamiatok, napr. podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Tento zákon ukladá vlastníkovi veci, ktorá je kultúrnou pamiatkou, osobitné povinnosti, resp. obmedzenia. Iným dôležitým všeobecným záujmom sa rozumie vedecký z áujem, záujem na ochrane prírody a iné oblasti, ktorých ochrana je upravená zákonom.

K § 258

Platný zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkové ho fondu vymedzuje archeologické nálezy a výskumy, ako aj práva týkajúce sa týchto výskumov i povinnosti nálezcov, ale sankcie pri ich porušovaní nie sú adekvátne novej forme poškodzovania a znehodnocovania kultúrneho dedičstva formou nepovoleného vykonávania archeologického výskumu alebo výkopov na území s archeologickými nálezmi. Ide o činnosť za pomoci špičkových detektorov kovov dová žaných zo zahraničia, ktorými jednotlivci i celé 'záujmové skupiny' vykrádajú a následne devastujú vzácne kultúrne pamiatky s jediným zámerom, získať čo najviac hmotných pamiatok – mincí, šperkov, zbraní, nástrojov atď. Tieto sú nezriedka vyvážané do zahraničia.

Z uvedených dôvodov je namieste vytvorenie osobitnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá bude postihovať tieto negatívne aktivity. Prísnejšie bude postihnutý nielen závažnejší spô sob konania (napr. organizovaná skupina), ale aj spôsobenie škody od väčšej po škodu veľkého rozsahu, resp. prisvojenie si archeologického nálezu alebo jeho vyvezenie mimo územia SR.

K V. hlave

Trestné činy hospodárske sú obsiahnuté v štyroch dieloch a z h ľadiska obsahu jednotlivých ustanovení, primeraným spôsobom chránia trhové hospodárstvo pred jeho ohrozením.

K 1. dielu

K § 259

V tomto ustanovení sa chráni riadny priebeh hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve. Ide o ochranu proti nekalej súťaži, ako aj proti konaniu, ktoré je v rozpore so zá konom o ochrane hospodárskej súťaže. Ide o normu s blanketovou dispozíciou, lebo uvedené pojmy vysvetľuje Obchodný zákonník, napr. v ust. § 44 ods. 2, § 41, § 45 až § 52.

Páchateľom tohto ohrozovacieho trestného činu môže byť ktokoľvek, nemusí ísť priamo o súťažiteľa. Kvalifikovaná skutková podstata postihuje tak závažnejší spôsob konania, ako aj ďalš ie špecifické následky činu.

K § 260

Za neoprávnené podnikanie, ktoré je podľa tohto ustanovenia trestné , treba považovať neoprávnené poskytovanie služieb alebo výkon inej zárobkovej činnosti v rozpore so živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi, ktoré ustanovujú podmienky na ich prevá dzkovanie, ale aj nad rámec oprávnenia. Na naplnenie znaku vo väčšom rozsahu sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú po živnostensky s cieľom získať trvalý zdroj prí jmov. (Podnikanie upravuje § 2 ods. 2 OBZ, podnikanie na základe živnostenského oprávnenia upravuje zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon).

Kvalifikované skutkové podstaty stanovujú za akých okolností bude čin prísnejšie trestný.

K § 261

V tomto ustanovení ide o vymedzenie trestnej zodpovednosti za špeciá lnu formu neoprávneného obchodného podnikania – obchodovania s devízovými hodnotami, t.j. s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, zahraničnými cennými papiermi a finančnými derivátmi vo väčš om rozsahu. Obchodom treba rozumieť kúpu alebo predaj týchto hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena – dev ízový zákon č. 202/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. vykonávacia vyhláška č. 203/1995 Z.z..

K § 262

Objektom tohto trestného činu je záujem na účinnom boji proti neopr ávnenému páleniu liehu, ktoré vytvára nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Prevádzkovateľom výroby liehu môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na prevá dzkovanie liehovarníckeho závodu. Podmienky ustanovuje zákon č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

Za väčšie množstvo liehu v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie okolo 15 litrov čistého alkoholu. Prechovávanie je trestné aj keď ho páchateľ prechováva iba pre seba, hoci ho nevyrobil, ale vie, že bol vyrobený bez povolenia. Uvádzaním do obehu sa rozumie akýkoľvek spôsob jeho prechodu na iného – predajom, darom, výmenou a pod. Zariadením na výrobu liehu sa rozumie každé zariadenie vyhotovené a určené na vý robu liehu, ale aj jeho súčasti mechanicky oddelené, keď je zariadenie mimo prevádzky.

K § 263

Toto ustanovenie ochraňuje hospodárske a iné záujmy (bezpečnostné , veterinárne, kultúrne a pod.), pokiaľ by mohlo dôjsť k ich ohrozeniu nekontrolovaným pohybom tovaru cez štátnu hranicu. Na dokonanie činu stačí konanie páchateľa, ktorý úmyselne poruší v prá vnom predpise vyslovený zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, a tým ohrozí všeobecný záujem.

Ide normu s blanketovou dispozíciou, ktorá odkazuje na právne predpisy upravujúce dovoz, vývoz a prevoz tovaru. Základnými predpismi sú najmä Colný zákon č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, colný sadzobník, zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov atď..

Pokiaľ ide o skrátenie alebo nezaplatenie cla alebo inej platby, musí ísť o väčší rozsah (porovnaj väčšiu škodu). Iná platba vyberaná podľa zákona – ide napr. o bývalú dovoznú prirážku (porovnaj zák. č. 42/1980 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhl. č . 118/1999 Z.z.).

K §§ 264 až 266

Ide o trestné činy s blanketovou dispozíciou, ktoré odkazujú na osobitné predpisy týkajúce sa nakladania s niektorými druhmi tovaru a technológiami a ich kontroly. Účelom osobitného kontrolného režimu je zabrániť úniku tovaru a technológií strategického vý znamu do určitých štátov (osobitné zoznamy uvádzajú o ktoré tovary a technológie ide - týkajú sa atómovej energetiky, vojenských zariadení a priemyselnej časti). Základným predpisom v tejto oblasti je zákon č. 26/2002 Z.z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajú cich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).

Jednotlivé skutkové podstaty trestných činov stanovujú všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť príslušného pracovníka, ktorý poruší dôležitú povinnosť, resp. vývozcu, či v ýrobcu, ktorý koná podvodne.

K § 267

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane riadneho hospodá renia s devízovými prostriedkami. Aj tu ide o normu s blanketovou dispozíciou – devízové predpisy na ktoré sa odvoláva sú jej súčasťou.

Základnými predpismi devízového hospodárstva sú najmä devízový z ákon č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonávacia vyhláška č. 390/1999 Z. z. a zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K 2. dielu

K §§ 268, 269

Chráneným objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom veden í hospodárskej a obchodnej evidencie a na pravdivosti zápisov v obchodnom registri. Adresátom týchto informácií – formulovaných ako povinné údaje – je predovšetkým štát, nepriamo vš ak aj obchodní partneri, akcionári a pod.

Ide o úmyselný trestný čin, pričom sa pri štatistickom zisťovaní a pri evidencii zamestnancov vyžaduje pohnútka zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody. Páchateľom bude spravidla pracovník podniku alebo organizácie, resp. jej zložky, vrátane s úkromného podnikateľa, ktorý má prístup k podkladom, ktoré slúžia na kontrolu národného hospodárstva, a má takú funkciu alebo postavenie, že nesie zodpovednosť za správnosť údajov.

Zásahom do technického vybavenia počítača – v zmysle odseku 2 – je akýkoľvek zásah do tzv. hardwaru (technické vybavenie počítača), resp. do softwaru (databáza, program).

Kvalifikované skutkové podstaty uvádzajú konania, ktor é sú prísnejšie trestné.

Pri nedbanlivostnej forme tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie škody veľkého rozsahu.

K §§ 270 až 272

Európska únia nazýva porušenie svojich finančných zá ujmov podvodom. Keďže v našom ponímaní podvod vyžaduje podvodný úmysel, ochrana finančných záujmov EÚ na našom území v požadovaných oblastiach sa skôr blíži k porušeniu hospodá rskej disciplíny. Uvedené ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev vychádzajú z príslušného Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ide o postihnutie rôznych machinácií, pričom sa vyžaduje ich škodlivý následok vo forme umožnenia sprenevery alebo protiprávneho zadržania prostriedkov z rozpočtu EÚ. Ustanovenie postihuje v samostatnej skutkovej podstate aj riadiacich a kontrolných pracovníkov, ktorí neplnením svojich povinností umožnia spáchať základný trestný čin, pričom v súlade s Protokolom sa postihuje aj nedbanlivostné konanie.

K § 273

Vyzvedaním obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo poštového a telekomunikačné ho tajomstva sa rozumie akékoľvek úmyselné konanie, ktoré smeruje k neoprávnenému získaniu údajov tvoriacich predmet tohto tajomstva. Ide v tomto trestnom čine o dve samostatné skutkové podstaty. Vyzradiť uvedené tajomstvo nepovolanej osobe (odsek 1) možno tak priamo (pri rozhovore, listom), ako aj nepriamo (prostredníctvom rozhlasu, televíziou, tlačou, ale aj internetom). Vyzvedať alebo vyzradiť také tajomstvo do cudziny je prísnejšie trestné.

K § 274

Toto ustanovenie chráni rovnosť prístupu k informáciám v obchodnom styku pred tými páchateľmi, ktorí z titulu svojho postavenia majú informácie a tieto zneužívajú.

K §§ 275 až 277

Ide o ustanovenia, ktoré boli v nezmenenej podobe prevzaté z platného zákona, a preto zostáva ich výklad taktiež nezmenen ý. K jedinej zmene dochádza ohľadom nahradenia pojmu 'verejná súťaž' pojmom 'verejné obstarávanie' a 'verejná dražba'.

K § 278

Ochrana spotrebiteľa v súvislosti s rozmachom súkromného podnikania je mimoriadne dôležitá. Použitie prostriedkov trestného práva je tu významnou podmienkou pre obchodn é vzťahy a služby. Objektívna stránka – konanie je tu uvedené taxatívne.

K 3. dielu

K §§ 279 až 288

Ustanovenia tretieho dielu obsahujú skutkové podstaty trestných č inov proti mene a trestné činy daňové. Aj tieto ustanovenia boli po predchádzajúcich zmenách, vykonaných niekoľkými novelami Trestného zákona, prevzaté v podstate bezo zmeny. Reaguje sa vš ak na ochranu euromeny pri trestnom čine falšovania, neoprávnenej výroby a pozmeňovania peňazí a cenných papierov (vrátane ochranných prvkov), resp. na nové formy falšovania a pozmeňovanie peňazí a ich ochranných prvkov počítačovým programom. Ochraňujú sa aj cudzozemské známky, kolky, úradné pečate a uzávery, kontrolné známky, pásky a iné kontrolné technické opatrenia na označ enie tovaru na daňové účely.

Aj úprava trestných činov skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, vrátane nezaplatenia dane, je prevzatá v doteraz platnom rozsahu ako vyhovujúca.

K § 289

Toto ustanovenie rozširuje dosah týchto trestných činov napr. aj na euro.

K 4. dielu

K §§ 290 až 292

Ustanovenia štvrtého dielu o trestných činoch proti priemyselným právam a proti autorskému právu zodpovedajú v novej predlohe vnútroštátnym potrebám, ako aj medzinárodným záväzkom SR.

Aj ustanovenia tejto hlavy boli v potrebnom rozsahu upresnené pokiaľ ide o kvalifikované skutkové podstaty, vrátane EÚ požadovaného primeraného sprísnenia trestných sadzieb.

K VI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona boli zaradené trestné č iny všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, ktoré taktiež ohrozujú život a zdravie ľudí a majetok.

K 1. dielu

K §§ 293, 294

V týchto ustanoveniach Trestný zákon poskytuje skupine ľudí ochranu pred takými konaniami, s ktorými je spojené nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Môže to byť nebezpečenstvo spôsobené dopravnou nehodou na železnici, banskou katastrofou alebo inou prevádzkovou nehodou pod. Ak prerastie ohrozenie v konkrétnu poruchu, často to má za následok obete na životoch, vysoké škody na majetku. Takéto udalosti vzbudz ujú pozornosť širokej verejnosti a rozhorčenie voči vinníkom býva veľmi silné.

Aj naďalej sa trestný čin všeobecného ohrozenia v Trestnom zákone vyjadruje v dvoch formách - v úmyselnej a v nedbanlivostnej.

V znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v úmyselnej forme je navyše obsiahnuté aj vymedzenie pojmu 'všeobecné nebezpečenstvo', ktoré sa ďalej používa ako legislatí vna skratka.

Vymedzenie uvedeného pojmu bolo doplnené o ďalšie znaky a celkovo upresnené. Oproti doterajšiemu vymedzeniu sa už v základnej skutkovej podstate spresňuje, že musí ísť o vydanie 'skupiny ľudí' do nebezpečenstva predpokladaného v tomto ustanovení, navyše sa do výpočtu všeobecne nebezpečných látok a síl zaraďuje aj rádioaktivita. Ostatné zmeny sú len legislatívno-technického charakteru.

V kvalifikovaných skutkových podstatách sú ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby u tohto ohrozovacieho trestného činu zaradené jednotlivé formy následkov a účinkov - na ž ivote, na zdraví a na majetku. Za takéto okolnosti sa tu považujú aj iné okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a rad iných, ktoré priamo determinujú závažnosť úmyselného a nedbanlivostného v šeobecného ohrozenia. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v spáchaní činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo v krízovej situácii.

K §§ 295 až 297

Tieto ustanovenia upravujú podmienky zodpovednosti páchateľov za trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Právna úprava uvedených podmienok sa nemení, ani nedopĺňa. V niektorých prípadoch sa zvyšuje sadzba trestu odňatia slobody, napr. pri spôsobení poruchy všeobecne prospešného zariadenia alebo v prípade sp áchania tohto činu za krízovej situácie, atď.

K § 298

Aj naďalej je potrebné prostriedkami trestného práva chrániť ž ivot a zdravie ľudí a majetok pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky (alkoholu, psychotropných alebo iných návykových látok), ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť väčšiu škodu na majetku.

Trestný zákon z roku 1961 označoval takýto trestný čin ako 'opilstvo', obmedzujúc trestnú zodpovednosť len na prípady požitia alkoholického nápoja.

Novela Trestného zákona č. 175/1990 Zb. na jednej strane obmedzila trestnú zodpovednosť po objektívnej stránke len na štyri závažnejšie prípady trestnosti takýchto č inov, ale na druhej strane podmienky trestnej zodpovednosti rozšírila aj na vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti aj po požití iných návykových látok než je alkohol. Trestného činu ohrozovania pod vplyvom ná vykovej látky sa dopustil ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľud í alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

a)hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odň atia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

b)hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v posledných dvoch rokoch postihnutý, alebo

c)spôsobil takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku alebo iný záva žný následok.

Podmienky trestnej zodpovednosti za tento trestný čin ostali v podstate nezmenené.

Pretože ale ide svojou povahou o trestný čin prevažne ohrozovací (v dôsledku čoho bol aj preradený medzi všeobecne nebezpečné trestné činy), bolo potrebné to vyjadriť aj legislatívne.

Kým formy pod písmenami a/, b/, c/ predstavovali typický ohrozovací trestný čin, forma pod písmenom d/ je formou poruchového trestného činu, osobitného aj tým, že aj keď v zásade ide o trestný čin ú myselný, na zavinenie následku postačuje zavinenie čo i len z nedbanlivosti.

Doterajšia základná skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bola preto rozdelená na dve základné skutkové podstaty. Prvá vyjadruje tri formy konania ohrozenia pod vplyvom návykovej l átky, ktoré budú trestným činom všeobecne nebezpečným, štvrtá vyjadruje podmienky trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin vo forme poruchy a bude postihovaná inými ustanoveniami Trestného zákona.

K § 299

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá stanovuje trestnú zodpovednosť za odopretie alebo zmarenie poskytnutia pomoci pri odvracaní alebo zmiernení hrozivej tiesne, pritom ide o povinnosť poskytnúť pomoc uloženú podľa zákona alebo ku ktorej sa páchateľ zaviazal.

K §§ 300 až 302

Medzi najzávažnejšie zločiny súčasnosti, a to aj v medziná rodnom meradle, treba zaradiť prípady ohrozenia bezpečnosti lietadiel a plavidiel prejavmi pirátstva terorizmu.

Nie zriedka takéto útoky končia rozsiahlymi následkami na živote a zdraví nevinných pasažierov a ťažko vyčísliteľnými škodami.

Boj proti takýmto javom je vecou celého medzinárodného spoločenstva štátov.

Vyjadrením medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v tomto smere je aj zaradenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla do tohto zákona, ktorá v ňom bola aj naďalej ponechaná bez podstatnejší ch zmien alebo doplnkov.

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana bezpečnosti vzdušnej dopravy a civilných plavidiel (riečnych i morských) pred ná silnými útokmi a nesprávnou navigáciou s úmyslom získať alebo vykonávať nad takýmto dopravným prostriedkom kontrolu. Bez zmien bola ponechaná v tomto zákone aj skutková podstata trestného činu zavleč enia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, ktorá dopadá na prípady zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku, ktorého sa páchateľ zmocní, resp. ktorý, ak mu bol zverený a na tento úč el ho neoprávnene použije, do cudziny.

K §§ 303, 304

Záväzné pravidlá platné pre nadobúdanie, držanie a nosenie zbraní obsahuje zákon o zbraniach a strelive.

Výroba, dovoz, vývoz, prevoz, kúpa - predaj alebo iné spôsoby nadobúdania, prechovávanie či hromadenie strelných alebo hromadne účinných zbraní, streliva a výbušnín, v rozpore s predpismi platný mi pre takúto činnosť, v sebe vždy skrýva potencionálne ohrozenie života a zdravia ľudí a majetku.

Počet nelegálne držaných zbraní rastie. Narastá i počet prípadov ich neoprávneného použitia na spáchanie trestné ho činu, ako aj počet vrážd, lúpeží a iných násilných trestných činov, pri ktorých došlo k usmrteniu alebo zraneniu obete strelnou zbraňou alebo výbušninou.

Používanie strelných zbraní a výbušnín na páchanie trestnej činnosti je typickým prejavom organizovaného zloč inu.

A naopak, práve ten má podstatný podiel na ziskoch z nelegálneho predaja zbraní.

Nedovolené ozbrojovanie je dôležitý fenomén súčasnosti a patrí k prvoradým negatívnym javom, na ktoré treba reagovať. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava, aj so zmenami, ktoré priniesli novela Trestného zákona č. 253/2001 Z. z. a novela Trestného zákona č. 421/2002 Z.z..

Ïalšie zmeny aplikujú Protokol proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Ottawský dohovor zakazujúci protipechotné míny.

K §§ 305, 306

Novelami Trestného zákona z roku 1999 a 2002 bola zakotvená nová skutková podstata trestného činu 'Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny. Novým návrhom dochádza k rozdeleniu tohto trestného činu na dva samostatné trestné činy – osobitne vo vzťahu k zločineckej skupine a osobitnej vo vzťahu k teroristickej skupine.

Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v založení, zosnovaní, v členstve, v činnosti alebo v podporovaní takejto skupiny.

Týmito trestnými činmi dochádza k povýšeniu prípravy na dokonaný trestný čin. Zároveň aj konanie páchateľa pri zakladaní alebo zosnovaní takejto skupiny (t.j. pri spáchaní trestného činu) v podobe podpory je povýšené na priame páchateľstvo vrátane podpory po zosnovaní a založení takejto skupiny, t.j. po spáchaní trestného činu.

K úprave trestnosti založenia, zosnovania, členstva, podpory a činnosti v prospech zloč ineckej skupiny a teroristickej skupiny výslovne požaduje Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorým je SR viazaná a právo EÚ (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu). Podpora, členstvo a činnosť v prospech zločineckej skupiny musí byť výslovne upravená v skutkovej podstate daného trestného činu a uvedené nie je možné riešiť prostrední ctvom ustanovení o účastníctve, resp. pomocníkovi, keďže podľa platnej judikatúry pomoc nie je možná po dokončení trestného činu.

K §§ 307, 308

Varovným signálom v súčasnosti je aj neoprávnené nadobú danie jadrových materiálov a obchod s nimi.

Jadrový, resp. iný rádioaktívny materiál sa v ostatnom čase stal žiadaným artiklom na tzv. čiernom trhu a obchod s ním je lukratívny. Ohrozenie života a zdravia ľudí pri manipuláciách s ním, č asto bez potrebných bezpečnostných opatrení, je nesporné. Navyše, hrozí nebezpečenstvo jeho zneužitia na nelegálne účely a na páchanie násilných trestných činov.

Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov a obchod s nimi bola v tomto zákone z uvedených dôvodov ponechaná.

Základná skutková podstata tohoto trestného činu bola navyše doplnená tak, aby dopadala nielen na neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz alebo prechovávanie jadrového alebo iného rádioaktívneho materiá lu, ale aj na neoprávnený obchod s ním a na sprostredkovávanie takejto činnosti.

Rozšírený bol aj okruh okolností podmieňujúcich u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. v prípade spáchania tohto trestného činu závažnejším spô sobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie.

Zachováva sa osobitná skutková podstata , týkajúca sa páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu jadrového alebo rádioaktí vneho materiálu, ale inej vysoko rizikovej chemickej látky.

K 2. dielu

K §§ 309, 310

Úmyselná i nedbanlivostná forma trestného činu ohrozenia a poruš enia životného prostredia ostala zachovaná. Boli iba spresnené niektoré znaky jeho základných a kvalifikovaných skutkových podstát, ktorých výklad a aplikácia v praxi spôsoboval problémy.

K § 311

Skutková podstata tohto trestného činu postihuje akékoľvek neoprá vnené nakladanie s odpadmi, pričom tento pojem vychádza zo súčasnej zákonnej úpravy (zák. č. 223/2001 Z.z.) a bližšie je upravený vo všeobecnej časti Trestného zákona (§ 140 ods. 2). Táto skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi je z komplexu tých, ktoré majú chrániť ekológiu a súčasne umožňujú trestne postihn úť hrubé porušovanie predpisov o odpadoch.

K §§ 312, 313

Ochrane vody ako životne dôležitej látke je potrebné venovať pozornosť samostatnými skutkovými podstatami, v ktorých je zakotvená tak úmyselná, ako aj nedbanlivostná forma spáchania tohto trestného činu. Kvalifikovamné skutkové podstaty u oboch týchto trestných č inov postihujú spôsobenie následkov vo forme škody veľkého rozsahu.

K § 314

Fauna a flóra patrí k dominantným zložkám prírody a krajiny. V rámci ochrany životného prostredia a prírodného a kultúrneho dedičstva je ľudstvo povinné chrániť toto bohatstvo a zachovať ho aj pre ďalšie generácie. Pretože moderná civilizácia svojou celkovou činnosťou, najmä výrobou, narúša citlivú ekologickú rovnováhu a i niektoré druhy živočíchov a rastlín sa stávajú ohrozené, je potrebné i prostriedkami trestného práva zaistiť, aby nedoch ádzalo k ich nadbytočnému decimovaniu, aby sa zachovali ich stavy aj pre budúcnosť a nedošlo dokonca až k ich vyhynutiu.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia živočíchov a rastlín ostala v tomto zákone zachovaná. Bol upresnený názov trestného činu (trestným činom nemôže byť 'ochrana' - pôvodný ná zov trestného činu totiž bol 'ochrana živočíchov a rastlín') a bol rozšírený okruh i skutočností podmieňujúcich u neho použitie vyššej trestnej sadzby.

Ide o ustanovenie, ktoré bolo zakotvené do Trestného zákona až jeho novelou č. 177/1993 Z.z.. Jeho aktuálnosť stále trvá, pretože vzhľadom na súčasný stav v oblasti ochrany prírody je nevyhnutné i na ďalej postihovať rôzne úmyselné formy porušovania predpisov o ochrane živočíchov a rastlín.

K § 315

Poskytuje sa samostatnou skutkovou podstatou ochrana stromom a krovinám v lesnom pôdnom fonde pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spô sobenie ekologickej ujmy nelegálnymi výrubmi stromov rastúcich v lesnom pôdnom fonde podľa doterajšej platnej právnej úpravy nie je možné, a to dokonca ani v prípadoch nelegálnych výrubov v chránený ch krajinných oblastiach a v národných parkoch, v ktorých platí druhý a tretí stupeň ochrany.

K §§ 316, 317

Na ochranu živočíšnej a rastlinnej ríše slúžia aj skutkov é podstaty trestného činu šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín (jeho úmyselná i nedbanlivostná forma).

S tým upresnením, že objektom ochrany pred nákazlivými chorobami alebo škodcami sú domáce a iné hospodársky dôlež ité zvieratá a úžitkové rastliny.

Týmito prostriedkami je spoločnosť chránená aj z hľadiska produkcie zdravotne nezávadných potravín a iných poľ nohospodárskych produktov a nepriamo je teda nimi chránený aj život a zdravie ľudí. Skutkové podstaty uvedeného trestného činu boli v zákone ponechané, s tým, že došlo k rozšíreniu okruhu skutoč ností, ktoré u neho podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečn ého zoskupenia, atď.

K § 318

Potreba ochrany životné ho prostredia viedla aj k zavedeniu novej skutkovej podstaty, ktorá súvisí s rozmachom vedy výskumu a vývoja geneticky modifikovaných organizmov.

K § 319

Novelami Trestného zákona č. 399/2000 Z.z. a č . 253/2001 Z.z. bola upravená súčasná právna úprava trestného činu pytliactva, ktorá sa preberá v podstate podľa súčasného znenia.

K VII. hlave

K §§ 320 až 329

Skupinové záujmy sú v rámci štruktúry spoločnosti najzjavnej šie reprezentované prostredníctvom štátu, ako formy politickej organizácie spoločnosti.

Do tejto hlavy osobitnej časti zákona boli systematicky zaradené trestné činy proti republike, ktoré majú za cieľ chrániť prostriedkami trestného práva práve takéto záujmy.

VII. hlava osobitnej časti tohto zákona sa člení na dva diely. Do prv ého sú zaradené trestné činy proti základom republiky (vlastizrada, úklady proti republike, teror, záškodníctvo, sabotáž), do druhého dielu trestné činy proti bezpečnosti republiky (vyzvedačstvo a ohrozenie utajovanej skutočnosti).

V celom rozsahu bola prevzatá právna úprava trestných činov proti republike z doposiaľ platného Trestného zákona. K jedinej zmene došlo len u trestného činu záškodníctva. Pretože ide o osobitnú formu všeobecného ohrozenia v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky, jeho znaky, až na motív, boli po objektívnej stránke zosúladené so znakmi trestného činu všeobecné ho ohrozenia v úmyselnej forme. Boli doplnené kvalifikované skutkové podstaty o znak krízová situácia, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti

Trestné činy, ktoré v doposiaľ platnom Trestnom zákone tvorili tretí oddiel s označením 'trestné činy proti obrane vlasti' (spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada a služba v cudzom vojsku) boli systematicky zaradené do X. hlavy - medzi trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti.

Navrhuje sa zmena skutkových podstát trestného činu vlastizrady a trestného činu rozvracania republiky a tieto nahradiť novými ustanoveniami o vlastizrade, úkladoch proti Slovenskej republike a o príprave takých ú kladov. Trestný čin vlastizrady sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre naplnenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady sa vyžaduje preukázanie spáchania niektorého v nej uvedených trestn ých činov za predpokladu spojenia páchateľa s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

Navrhované znenie trestného činu úkladov proti Slovenskej republike jednoduchším spôsobom postihuje protiprávne konania páchateľov smerujúce proti základom štátu. Základný m znakom skutkovej podstaty tohoto trestného činu je pokus o násilné konanie páchateľa. V odseku 2 navrhovaného znenia sa postihujú závažnejšie formy takéhoto konania.

Trestný čin prípravy úkladov proti republike vyhlasuje za dokonaný zločin konanie páchateľa už v štádiu prípravy, pričom ide o také konanie, ktoré síce smeruje proti základom štátu, ale v nená silnej forme. Ide v podstate o zhromažďovanie síl a prostriedkov k pripravovanému násilnému útoku smerujúcemu proti základom štátu. V kvalifikovanej skutkovej podstate sú postihnuté závažnejšie protipr ávne konania páchateľa tohto zločinu.

Pod pojmom násilnej zmeny Ústavy Slovenskej republiky treba rozumie násilné donútenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bez možnosti slobodného rozhodovania zmenila Ústavu Slovenskej republiky v smere, ktorý je uveden ý v tomto ustanovení.

K VIII. hlave

Verejný poriadok je dôležitou podmienkou uplatňovania funkcií demokratického právneho štátu.

V záujme riadneho fungovania verejnej správy (orgánov štátnej správy a územnej samosprávy) a ďalš ích štátnych i neštátnych orgánov a organizácií boli v tomto zákone ponechané v podstate všetky doterajšie trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, prípadne ich zákonné znaky bolo č iastočne zmenené alebo doplnené a tak prispôsobené súčasným podmienkam a potrebám a boli vytvorené niektoré skutkové podstaty nových trestných činov v tejto oblasti.

Táto hlava osobitnej časti tohto zákona sa systematicky člení na päť dielov. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, do druhého dielu trestné činy verejných činiteľov, do tretieho dielu úplatkárstvo a korupcia, do štvrtého dielu niektoré formy trestnej súčinnosti a do piateho dielu boli zaradené iné formy rušenia činnosti orgánu verejnej moci.

K 1. dielu

K §§ 330 až 334

Znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci sa v podstate nezmenili. Naďalej sa budú trestne postihovať, ale len dve doterajšie formy - použitie násilia, hrozba násilím pričom sa vypúšťa urážka resp. ohováranie. V ustanovení § 336 sa poskytuje ochrana aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa, voči ktoré mu bolo použité násilie, vyhrážky alebo hrubé urážky.

Zo zákonných znakov útoku na verejného činiteľa, bola v súlade s platnou právnou úpravou vypustená forma urážok, resp. ohovárania verejného činiteľa, teda verbálna forma útokov.

K 2. dielu

K § 335

Znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania prá vomoci verejného činiteľa boli čiastočne upresnené, boli doplnené dve nové kvalifikované skutkové podstaty a okruh okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto trestného činu bol rozšírený.

Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí páchateľ, ktorý ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnen ú výhodu alebo prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom hrubo odporujúcim zákonu, alebo závažným spôsobom prekročí svoju právomoc, alebo nesplní dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho prá vomoci.

K § 336

Pokiaľ ide o trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti, bola ponechaná jeho základná skutková podstata, ktorej znaky boli po objektívnej stránke upravené tak, aby bolo trestným zmarenie splnenia dôležitej úlohy (vzhľadom na kolíziu s kárnou resp. disciplinárnou zodpovednosťou niektorých osôb, ktoré sa považujú pod ľa tohto zákona za verejných činiteľov).

K 3. dielu

Preberá sa v podstate terajšia právna úprava korupcie, v ktorej s ú premietnuté platné medzinárodné dohovory.

K §§ 337 až 340

Kvôli lepšej zrozumiteľnosti boli základné skutkové podstaty trestného činu prijímania úplatku od seba oddelené a zaradené do samostatných ustanovení. Na obe nadväzujú samostatné kvalifikované skutkové podstaty, ktoré, okrem pôvodnej (že čin spá cha niekto ako verejný činiteľ), boli doplnené aj o niektoré nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Trestného činu prijímania úplatku sa dopustí jednak ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci verejného záujmu žiada úplatok (prísnejšie sa potrestá okrem iného ten, kto poskytnutím ú platku dokonca podmieňuje obstaranie veci verejného záujmu), ako aj ten, kto v súvislosti s obstaraním veci verejného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť úplatok. Rôzna miera závažnosti oboch foriem prijí mania úplatku je vyjadrená aj odstupňovaním trestnej sadzby odňatia slobody. Ustanovením sa postihuje aj úplatkárstvo v súkromnom sektore.

Vo všeobecnej časti Trestného zákona pri výkladových pojmoch sa zakotvila zásada, že pod pojmom úplatok sa rozumie aj iná nenáležitá vý hoda, pod ktorou sa rozumie nielen plnenie majetkovej povahy ale aj plnenie ktoré môže mať povahu nemateriálnu. Z toho dôvodu z novej právnej úpravy sa v názve aj v texte už používa len pojem úplatok.

K §§ 341 až 344

Preberá sa terajšia právna úprava. Už novelou Trestného zákona č. 10/1999 Z.z. došlo k návratu trestnosti podplácania, ktoré bolo predtým zrušené novelou Trestného zákona č. 105/1995 Z.z. Tohoto trestného činu sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s vecou vš eobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok.

K § 345

Preberá sa terajšia právna úprava nepriamej korupcie, ktorá je upravená v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je SR viazaná.

K 4. dielu

K § 346

Zákonné znaky trestného činu podnecovania sa čiastoč ne zmenili. Dopustí sa ho ten, kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom alebo na jeho základe alebo za závažné porušovanie verejné ho poriadku.

K § 347

Zákonné znaky schvaľovania trestného činu sa nemenia.

K § 348

Nemenia sa ani znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nadrž ovania. Doterajšia právna úprava sa však rozširuje o nový ods. 3, v ktorom je upravená beztrestnosť páchateľa, ktorý bol donútený k pomoci osobe uvedenej v odseku 2 a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo takúto osobu neuviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

K § 349

Preberá sa právna úprava neoznámenia trestného činu s tý m rozdielom, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov alebo na trestné činy korupcie.

K § 350

Preberá sa doterajšia právna úprava neprekazenia trestného činu s tým rozdielom, že povinnosť prekaziť trestný čin sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desa ť rokov alebo na trestné činy korupcie.

Upresňuje sa po objektívnej stránke aj spôsob neprekazenia zločinu a to buď osobne alebo i prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo kompetentného orgánu.

K 5. dielu

K §§ 351 až 353

Nezávislosť súdov a sudcov, proklamovaná a garantovan á ústavou a v zákone o súdoch a sudcoch, ako aj vážnosť súdnej moci, bude aj naďalej chránená prostredníctvom trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu a pohàdania súdom, ktorý ch znaky sa nemenia. Rozširuje sa len okruh okolností, ktoré budú dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody u trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu a taktiež sa rozširujú podmienky trestnosti v základnej skutkovej podstate trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.

Trestný č in marenia spravodlivosti sa dopĺňa tak, aby sa vzťahoval aj na občianske súdne konanie.

K § 354

Konštrukcia zákonných znakov trestného činu krivé ho obvinenia je vecne i právne správna a logická, nebolo ju potrebné meniť alebo dopĺňať.

Doplnené boli len niektoré nové okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktoré sú vyjadrené napr. spáchaním činu závažnejším sp ôsobom konania, z osobitného motívu, verejne, alebo spôsobením následku vo forme značnej škody alebo iného závažného následku.

K § 355

Právna úprava znakov krivej výpovede bola oproti doterajš ej právnej úprave pozmenená tým, že zo znakov základnej skutkovej podstaty bol vyňatý nepravdivý znalecký posudok a tlmočnícky úkon. Podmienky ich trestnosti sú upravené samostatne.

Vzhľadom na to, že n ávrh Trestného poriadku obsahuje aj ustanovenie o povinnosti zložiť prísahu, príslušným spôsobom bol doplnený aj Trestný zákon.

K § 356

Zaraďuje sa ako samostatn ý nový trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorý vznikol oddelení m od trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku .

Ide o to, aby sa za trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu považovalo nielen to, keď znalec, tlmočník alebo prekladateľ pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom v trestnom konaní uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo ak takúto okolnosť zamlčí, ale aby takéto konanie bolo trestným činom aj pred súdom v občianskom súdnom konaní, alebo pred správnym orgánom alebo orgánom konajú cim objasňovanie priestupkov v správnom konaní, alebo pred správcom dane v daňovom konaní.

V odseku 1 písm. b) sa takéto konanie upravuje ako trestný čin aj pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy, ak inému spôsobí škodu malú tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmo čnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, resp. ak takúto okolnosť zamlčí.

Tento návrh vychádza z poznania, že znalci, tlmočníci a prekladatelia podávajú znalecké posudky alebo vykonávajú úkony v úradný ch veciach aj na podklade zmluvy s konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré sú neraz podkladom pre rozhodnutie štátneho orgánu, čím môžu dôjsť k poškodeniu iného alebo k inému závažné mu následku.

K §§ 357, 358

Aj naďalej je nutné v tomto zákone ponechať trestný čin marenia v ýkonu úradného rozhodnutia, ktorého dôsledky budú dopadať na konania spočívajúce v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných štátnych orgánov.

Osobitná povaha týchto rozhodnutí a povinností v nich obsiahnutých, núti k tomu, aby sa ich plnenie vynucovalo hrozbou trestu podľa tohto zákona, resp. jeho uložením, pretože iné právne prostriedky na vynútenie ich plnenia neexistujú.

Ponechávajú sa v platnosti všetky tri základné skutkové podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, dve pre oblasť trestného konania, jedna pre oblasť občianskeho súdneho konania. Prostriedkami trestného práva by sa nemalo vynucovať plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, a ak, tak len takých, kde nie je možná alebo účinná iná náprava.

Na vynucovanie plnenia povinností plynúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní majú slúžiť iné právne prostriedky - súdny výkon rozhodnutia a exekučná činnosť. Upravuje trestnopr ávna zodpovednosť páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, alebo výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskoprávnom sú dnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Pokiaľ ide o marenie výkonu úradného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, boli čiastočne upresnené najmä zákonné znaky prvej základnej skutkovej podstaty.

Účinky trestnosti konania podliehajúceho znakom druhej základnej skutkovej podstaty v odseku 2, ako už bolo vyššie uvedené, sa obmedzujú len na marenie výkonu rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

K § 359

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý má ochraňovať riadne plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Ústavného súdu SR.

K § 360

Zmeny základnej skutkovej podstaty trestného č inu marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda sú len legislatívno-technickej povahy. Sú v nej premietnuté aj zmeny, ku ktorým došlo novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z. Do novej kvalifi kovanej skutkovej podstaty však boli zaradené viaceré okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 361

Preberá sa v podstate doterajšia právna úprava falš ovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Najmä v spojitosti s krádežami motorových vozidiel v ostatnom čase vystupuje do popredia potreba roz šíriť účinky trestnoprávnej ochrany prostredníctvom trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery aj na iné úradné znaky a značky (napr. puncové, štátne poznávacie značky), ktoré osvedčujú rovnaké skutočnosti ako verejné listiny.

K § 362

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozenia d ôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti zodpovedajú súčasnej legislatíve a potrebám aj po novej právnej úprave ochrany utajovaných skutočností (zákon č. 241/2001 Z.z.).

K §§ 363 až 366

Všetky tri formy trestného činu nedovoleného prekročenia štá tnej hranice (za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo pomoc k nemu a porušovanie predpisov o medzinárodných letoch) boli v tomto zá kone ponechané.

Ide síce o čiastočné obmedzenie slobody pohybu a pobytu, avšak nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku, života i zdravia ľudí a majetku, a to pred konaniami, ktoré sa aj inde považuj ú za trestné.

Zmeny upravené v § 364 vyplývajú z potreby implementovať Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, mori a letecky doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zlo činu.

K § 367

Znaky trestného činu vzbury väzňov sa nezmenili, preberá sa terajš ia právna úprava.

K IX. hlave

Do tejto hlavy boli zaradené trestné činy doteraz v platnom Trestnom zá kone začlenené medzi trestné činy hrubo narušujúce občianskej spolužitie.

Ide o trestné činy proti iným právam a slobodám než sa predpokladá v predchádzajúcich hlavách osobitnej časti tohoto zákona. Ide o útoky najmä proti cti, vážnosti, dôstojnosti, dobrý m mravom ale sekundárne alebo nepriamo aj proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti a majetku.

K § 368

Skupina obyvateľov je tu chránená pred vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou alebo pred použitím násilia.

K § 369

Ani trestný čin nebezpečného vyhrážania nie je v tomto zákone novým trestným činom. Vznikol oddelením od pôvodného trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

Jeho nový názov zvýrazňuje reálnu samostatnosť v konaní spo čívajúcich vo vyhrážkach usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže u iného vzbudiť dôvodnú obavu, že svoj zámer uskutoční.

K §§ 370, 371

Šírenie poplašných správ najmä v podobe hrozieb deštrukč nou akciou v dôsledku uloženia výbušniny sa v posledných rokoch stali frekventovanou a zároveň nebezpečnou formou kriminality. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava.

V prvom odseku sa postihuje úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy. V odseku druhom sa vymedzuje trestnoprávna zodpovednos ť voči páchateľovi, ktorý takúto nepravdivú poplašnú správu oznámi právnickej osobe alebo polícii, alebo inému štátnemu orgánu pričom trestnosť takéhoto konania je viazaná nielen na vedomos ť páchateľa o nepravdivosti tejto správy ale aj na jeho vedomosť, že jeho oznámenie môže vyvolať opatrenia vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva.

V ustanovení § 370 sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť voči páchateľovi, ktorý počas krízovej situácie štátu čo aj z nedbanlivosti spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvate ľstva rozširovaním poplašnej správy.

K § 372

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu opilstva.

K § 373

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu výtržní ctva s rozšírením podmienok trestnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty, v ktorej sa postihuje závažnejší spôsob konania, alebo spáchanie tohto trestného činu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemn ásť rokov.

K §§ 374, 375

Do tohoto zákona sa zaraďujú skutkové podstaty nový ch trestných činov, a to hanobenie a miesta posledného odpočinku a hanobenie màtveho.

Ide vlastne o špecifické formy výtržníctva, ktoré však aj v iných právnych poriadkoch majú spravidla formu samostatného trestného činu. Týmto sa vlastne vypĺňa určitá medzera v našom právnom poriadku a spoločenským záujmom ktoré sú individuálnym objektom sa poskytne patričná trestnoprá vna ochrana.

K § 376

Prostitúcia v našej republike zatiaľ sama o sebe nie je zakázaná . Jej vykonávanie sa však ostro prieči dobrým mravom a navyše podstatne zvyšuje nebezpečenstvo rozširovania pohlavných chorôb a vírusu HIV.

V záujme dôsledne rozlíšiť formy vykonávania trestného činu kupliarstva vytvárajú sa dve základné skutkové podstaty.

Pri trestnom čine kupliarstva ide o zneužitie inak legálneho podnikania na vykonávanie prostitúcie neraz aj v spojení s obmedzovaním osobnej slobody a iným poškodzovaním práv prostitútok.

Trestného činu kupliarstva formou pasáctva (§ 378) sa dopustí ten páchateľ, ktorý iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie alebo kto koristí s prostitúcie vykonávanej iným.

K §§ 377 až 379

Preberá sa terajšia právna úprava zakotvená novelou, Trestného z ákona č. 183/1999 Z.z. vo vzťahu k výrobe, rozširovaniu a prechovávaniu detského pornografického diela.

K §§ 380, 381

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozovania mravnosti sú kvôli prehľadnosti oddelené, sú vyjadrené samostatne a sú čiastočne upravené aj znaky uvedeného trestného činu.

Pokiaľ ide o druhú základnú skutkovú podstatu táto je špeciálna a je osobitne určená na ochranu mravnosti osôb mladších ako 18 rokov.

Na obe skutkové podstaty nadväzujú viaceré okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody, prispôsobené špecifikám oboch foriem ohrozovania mravnosti.

K §§ 382

Na ochranu cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena i súkromia os ôb je osobitne určená skutková podstata trestného činu ohovárania. V podstate sa preberá terajšia právna úprava.

K §§ 383 až 385

Ochrana osobných údajov občanov je zaručená aj Ústavou SR (čl ánok 22 ods. 1), každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Trestnoprávnym vyjadrením tejto ochrany sú skutkové podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestného činu poškodzovania cudzích práv v § 384.

V § 385 sa poskytuje trestno-právna ochrana aj takému konaniu, ktor ým dochádza k spôsobeniu vážnej ujmy na právach (napr. spochybnenie bezúhonnosti, dobrého mena) konaním páchateľa, ktorý zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo inak použije tzv. súkromné informácie (listiny, písomnosti a podobne) alebo dôverné prejavy. Táto skutková podstata bola do návrhu zákona doplnená na základe uplatneného pozmeňujúceho návrhu pri prerokovávaní vládneho návrhu Trestného zákona, ktor ý bol vzatý späť z rokovania Národnej rady SR.

K § 386

Dochádza k čiastočnému spresneniu znakov zá kladnej skutkovej podstaty a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu týrania zvierat. Tohoto trestného činu sa dopustí nielen ten, kto týra zviera hoci bol za obdobný priestupok v poslednom roku postihnutý alebo za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený, ale aj ten kto týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom.

K X. hlave

Táto hlava sa systematicky člení na štyri diely. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti brannosti, do druhého trestné činy proti civilnej službe, do tretieho trestné činy proti službe v ozbrojených silách a do štvrtého dielu sú zaradené trestné činy proti obrane vlasti, v predchádzajúcom Trestnom zákone zaradené medzi trestné činy proti republike.

K 1. dielu

K § 387

Trestný čin marenia spôsobilosti na službu sa v tomto zákone ponech áva v nezmenenej podobe. Ide o ustanovenie, ktoré zabezpečuje pripravenosť občanov na plnenie brannej povinnosti, ale aj na ochranu života a zdravia občanov.

K § 388

Znaky trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti sa nemenia.

K § 389

Doterajšia právna prax umožňuje prevziať platnú pr ávnu úpravu. Toto ustanovenie zabezpečuje riadnu pripravenosť na plnenie branných povinností.

K 2. dielu

K §§ 390, 391

Nenastúpenie civilnej služby bude trestným činom za rovnakých podmienok ako doposiaľ. Ide o ustanovenia, ktoré zabezpečujú povinnosť občana po zákonnom odmietnutí vojenskej služby nastúpiť a vykonať civilnú službu. Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenen á.

K §§ 392, 393

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu trestnoprávnych dôsledkov za vyhýbanie sa výkonu civilnej služby a pod hrozbou trestu donucujúceho riadne plniť povinnosti spojené s prevzatím záväzku podrobiť sa civilnej službe.

K 3. dielu

K §§ 394 až 396

Prostredníctvom týchto troch skutkových podstát trestného č inu nenastúpenia služby v ozbrojených silách sa i naďalej bude pod hrozbou trestnej zodpovednosti zabezpečovať plnenie povinnosti občana riadne a včas nastúpiť vojenskú službu.

K § 397

Nemení sa ani právna úprava znakov trestného činu poruš ovania osobných a vecných povinností, ktoré pod hrozbou trestu zabezpečuje plnenie osobných alebo vecných povinností v zmysle branného zákona pre obranu vlasti. Porušovanie povinností je však trestné len ak sa ho páchateľ dopustil po vyhlásení mobilizácie.

K 4. dielu

K § 398

Spoluprácu s nepriateľom treba aj naďalej považovať za váž ny zločin proti obrane vlasti.

K § 399

To isté je potrebné povedať aj o vojnovej zrade, ktorej trestnosť ost áva nezmenená.

K § 400

Občanovi Slovenskej republiky z branného zákona vyplýva branná a služobná povinnosť v prospech svojej vlasti. Nedovolená služba v cudzom vojsku sa zásadne prieči tejto jednej zo základných občianskych povinností.

K XI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona sú zaradené trestné č iny vojenské.

Systematicky sa táto hlava člení na päť dielov. Do prvého sú zaradené trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti, do druhého dielu trestné činy proti povinnosti konať vojenskú služ bu, do tretieho trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby, do štvrtého trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť a napokon do piateho dielu sú zaradené spoločné ustanovenia týkajú ce sa trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov.

Táto hlava poskytuje ochranu spoločenským vzťahom daným zvláštnosťami úloh a organizáciou ozbrojených síl a zborov. Je výrazom záujmu spoločnosti na tom, aby všetci občania povolaní na vý konu vojenskej služby statočne a uvedomele plnili požiadavky prísnej a pevnej vojenskej disciplíny, ktorá je základným predpokladom vysokej bojaschopnosti a pohotovosti vojsk. Doterajšia prax vyžaduje viaceré ustanovenia tejto hlavy pozmeniť alebo doplniť. Súčasne došlo k úpravám trestných sadzieb s prihliadnutím najmä na zmeny v ustanoveniach všeobecnej časti tohto zákona pokiaľ ide o trest odň atia slobody. Medzi kvalifikované znaky skutkovej podstaty trestného činu bolo doplnené spáchanie trestného činu počas krízovej situácie, ktorý pojem je uvádzaný v ústavnom zákone o bezpečnosti.

K 1. dielu

Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená. Na zá klade skúseností v aplikačnej praxi došlo k úprave znakov trestného činu porušovania práv a chránených záujmov vojakov (tzv. šikanovanie). Ustanovenia tohto oddielu svojim obsahom chránia prejavy veliteľ skej vôle, autoritu osôb konajúcich určitú vojenskú povinnosť a vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.

K §§ 401, 402

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu neuposlú chnutia rozkazu zostáva nezmenená.

K § 403

Nie je potrebné meniť alebo dopĺňať znaky trestného č inu sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť.

K §§ 404 až 406

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu znakov trestného činu urážky medzi vojakmi. Spáchanie tohto trestného činu už bude možné aj medzi vojakmi rovnakej hodnosti.

Vzťahy medzi príslušníkmi ozbrojených síl a vojensky organizovaných zborov sú prirodzene upravené a organizované ďaleko dôslednejšie než vzťahy medzi civilnými občanmi.

Zaistenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a vojensky organizovaných ozbrojených zboroch si vyžaduje trestnoprávne postihovať i konania, ktoré sa podľa týchto ustanovení považujú za uráž ku medzi vojakmi.

K § 407

Znaky trestného činu násilia voči nadriadenému sa nemenia.

K § 408

Doterajšia prax si vyžaduje zlúčenie platných trestných č inov porušovania práv a chránených záujmov vojakov do jedného ustanovenia. Podstata zostala zachovaná s tým, že tohto trestného činu sa bude môcť podľa novej úpravy dopustiť aj podriadený alebo niž ší voči nadriadenému alebo vyššiemu. Ide o záujem v čo najširšej miere predchádzať tzv. šikanám. Súčasne došlo k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

K 2. dielu

Ustanovenia tohto oddielu boli upravené, pokiaľ ide o jednotlivé sadzby trestu odňatia slobody a sú navrhované ďalšie doplnenia, tak ako je ďalej uvedené.

K §§ 409 až 412

Vyhýbanie sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby je vá žnou prekážkou plnenia úloh v armáde.

Okrem úpravy trestných sadzieb trestu odňatia slobody preto tento zákon u rovnomenného trestného činu predpokladá zaradenie novej kvalifikovanej skutkovej podstaty oproti platnej právnej úprave, ktorá by mala napomôcť pri zamedzovaní recidívy v požívaní alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov v služ be, alebo v súvislosti s ňou.

K §§ 413, 414

Pokiaľ ide o trestný čin dezercie, okrem úpravy trestný ch sadzieb trestu odňatia slobody dochádza i k zaradeniu novej kvalifikovanej skutkovej podstaty ak sa dopustí tohoto trestného činu vojak, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky. Skracujú sa tiež doby svojvoľ ných vzdialení pre naplnenie znakov trestného činu.

K 3. dielu

Pre zabezpečenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch je nevyhnutným predpokladom riadny a bezchybný výkon všetkých druhov služieb. Doterajšia prax si vyžiadala ďalej uvedené spresnenia.

K § 415

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania povinností strážnej slu žby, jeho doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená.

K § 416

U trestného činu porušovania povinností dozornej služby okrem ú pravy trestnej sadzby sa navrhuje spresnenie tak, že ide 'o obdobnú' službu službe dozornej. Ïalej v odseku 2 sa upresňuje, že páchateľ takto koná 'v obvode pôsobnosti takejto služby'.

K § 417

Dôležitosť riadneho plnenia služieb pri obrane vzdušné ho priestoru si vyžaduje ponechanie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri ochrane vzdušného priestoru v tomto zákone aj naďalej.

K 4. dielu

V ustanoveniach tohto oddielu došlo k spresneniu znakov trestného č inu porušovania služobných povinností, k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

Trestný čin ublíženia parlamentárovi bol preradený z dôvodov systematiky medzi trestné činy vojnové.

K § 418

Doterajšia právna úprava znakov ohrozovania morálneh o stavu jednotky zostáva, s výnimkou trestných sadzieb odňatia slobody, nezmenená.

Jeho poslaním je ochraňovať morálny stav ozbrojených síl a bojové vlastnosti jednotiek.

K § 419

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania služobných povinností dochádza k upresneniu v tom, že páchateľ môže takto konať aj 'porušením uložených služobných povinností'.

Toto ustanovenie sleduje zabezpečenie bezchybnej využiteľnosti vojenského materiálu, finančných prostriedkov a napokon aj vojakov na zákonom určený účel. Chráni tzv. materiálnu bojaschopnosť ozbrojených s íl a zborov.

K § 420

Nemení sa nič ani na úprave znakov trestného č inu zbabelosti pred nepriateľom.

Úspešné plnenie úloh malých a veľký ch jednotiek za bojovej situácie vyžaduje, aby si každý ich príslušník za útoku počínal smelo a rozhodne, v obrane pevne a úporne, ničil nepriateľa všetkými spôsobmi a dovolený mi prostriedkami, prejavoval chrabrosť, iniciatívu a vynaliezavosť.

S týmito požiadavkami sa nezlučuje vzdanie sa nepriateľovi do zajatia inak než násilím nepriateľa, alebo v bezvládnom stave.

K § 421

Doterajšia právna úprava trestného činu nesplnenia bojovej ú lohy zostáva nezmenená. Ustanovenie chráni osobné plnenie bojovej úlohy ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné vedenie bojových operácií.

K § 422

Preberá sa platná právna úprava trestného činu opustenia bojový ch prostriedkov.

Dôležitosť bojovej techniky, výzbroje a vojnového materiálu a jej udr žiavanie v použiteľnom stave si musí uvedomovať každý vojak. Význam tejto skutočnosti vzrastá v súvislosti s konkrétnou bojovou situáciou. Preto každé svojvoľné zaobchádzanie so zbraňou, alebo in ým vojnovým materiálom je nutné postihovať ako trestný čin.

K § 423

Každý veliteľ aj jednotlivý vojak je povinný všemožne uchová vať vojenské sily, bojovú techniku, opevnenie, alebo iné bojové prostriedky k plnému využitiu proti nepriateľovi.

Ide o jeden z najdôležitejších predpokladov úspešné ho vedenie boja.

Skutková podstata trestného činu vydania bojových prostriedkov nepriate ľovi, ktoré ostáva bez zmien, slúži práve tomuto účelu.

K 5. dielu

K § 424

Toto ustanovenie poukazuje na potrebu úzkej súčinnosti veliteľa, prokur átora a súdu pri posudzovaní protiprávnych konaní vojakov.

Vychádza sa z toho, že veliteľ je hlavný činiteľ pri výchove vojakov, zabezpečení disciplíny a bojaschopnosti jednotiek a útvarov.

Trestné činy tohto druhu sú predovšetkým vyjadrením prísnej vojenskej disciplíny a trestnosť činov v záujme udržanie bojovej pohotovosti a disciplíny je určená oveľa prísnejšie ako u iných č inov nevojakov. Preto sa tu oproti iným prípadom rozširuje možnosť upustiť od potrestania v súčinnosti s príslušným veliteľom.

K XII. hlave

K 1. dielu

K § 425

Trestný čin proti mieru bol doposiaľ obsiahnutý v osobitnom zá kone na ochranu mieru č.165/1950 Zb., ktorý sa navrhuje zrušiť.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia mieru je prispôsobená súčasným spoločenským podmienkam a potrebám i dnešnej legislatívnej technike vyjadrenia trestného činu a jeho znaky definuje ako osobitnú formu podnecovania.

Upresnené boli aj okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 426

Pôvodná právna úprava znakov trestného činu genocídia sa nemen í. Jeho trestnosť sa odvíja od Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia.

Toto ustanovenie je vykonaním rezolúcie 96/I. z 11. 12. 1946, ktorým Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo genocídium za zločin podľa medzinárodného práva, priečiaci sa duchu a cieľom OSN a zavrhnutý civilizovan ým svetom, vo vedomí, že genocídium spôsobilo ľudstvu vo všetkých obdobiach dejín veľké straty a v presvedčení, že k oslobodeniu ľudstva od takéhoto nebezpečenstva je nevyhnutná široká medzin árodná spolupráca.

Je nevyhnutné aj v súčasnom období poskytovať trestnoprávnu ochranu pred útokmi smerujúcimi k zničeniu niektorej národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

Oproti terajšiemu zneniu sa mení kvalifikovaná skutková podstata uvedená v odseku 2, v ktorej sa vyvodzuje prísnejší postih voči páchateľom tohto trestného činu počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

K § 427

V súlade so zvýšeným úsilím boja proti terorizmu sa zavá dza nová skutková podstata. Na rozdiel od trestného činu teroru kde sa má na mysli ústavné zriadenie Slovenskej republiky, pod pojmom krajina sa má na mysli ktorákoľvek krajina alebo viac krajín. Konanie bude spočí vať v spáchaní zločinu ohrozujúceho život alebo zdravie ľudí, alebo majetok, pričom k tomu pristupuje cieľ – pohnútka – vážne zastrašenie obyvateľstva, zásah do politického, hospodá rskeho, spoločenského usporiadania krajiny, alebo donútenie vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala alebo sa zdržala nejakého konania. Obligatórne sa zavádza popri treste odň atia slobody trest prepadnutia majetku.

Prísnejšia trestnosť v odseku 2 sa zavádza jednak vzhľadom na spôsob vykonania činu – obzvlášť surový spôsob a jednak z hľadiska následku – spôsobenie smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb, t.j. minimálne troch, a ohrozenie najmä ústavných činiteľov. V tomto prípade bude súd ukladať obligatórne trest odňatia slobody na doživotie. Nové ustanovenie o trestnom postihu trestný ch činov terorizmu je vyvolané potrebou zintenzívnenia boja proti terorizmu, pričom je nevyhnutné využiť aj prísnejšie odstrašenie a represiu. Návrh vykonáva Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti te rorizmu zo 7.12.2001.

K § 428

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu mučenia a iné ho neľudského a krutého zaobchádzania v podstate zostáva nezmenená. Ide o vykonanie Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (č. 26/1995 Z.z.).

V znení odseku 1 sa okrem doposiaľ zakotvených foriem páchania tohoto činu zaraďuje aj pojem 'týranie'.

Kvalifikované skutkové podstaty sa rozširujú o ďalšie závažnejšie formy páchania tohoto činu, najmä z hľadiska motivácie a pohnútky páchateľa.

K §§ 429, 430

Doterajšia úprava znakov trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu pr áv a slobôd občanov (§ 260 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu ÈSFR zo 4.9.1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb.) zostáva v podstate nezmenená. Vychádza najmä z Medziná rodnej dohody o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, o potlačení a trestaní zločinu apartheidu a medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Aj naďalej je potrebné chrániť našu spoločnos ť pred útokmi predpokladanými v skutkových podstatách tohto trestného činu, najmä z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd občanov, zakotvených v druhej hlave Ú stavy Slovenskej republiky.

Upravuje sa trestnosť aj u tzv. 'osvienčimskej lži', a to v súlade s platnou právnou úpravou.

K § 431

Zavádza sa trestnosť verejného hanobenia národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny. Ochrana sa týmto ustanovením poskytuje aj skupine osôb pre jej náboženské vyznanie, alebo preto, že takáto skupina je bez vyznania, a to v súlade s platným právnym stavom.

K § 432

Podnecovanie k národnostnej, etnickej a rasovej nenávisti je špecifickou formou podnecovania, ktoré sa i naďalej ponecháva v tomto zákone.

Oproti doterajšiemu zneniu sa po objektívnej stránke znaky tohto trestného činu dopĺňajú o tzv. nebezpe čné vyhrážky obmedzením práv a slobôd, adresované jednotlivcovi alebo určitej skupine ľudí pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, vyznanie alebo presvedčenie. Kvalifikovaná skutková podstata okrem doposiaľ zaradených znakov zakotvuje postih vážnejších foriem páchania tohoto činu jednak z hľ adiska spôsobu spáchania (v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, spáchanie činu za krízovej situácie, ako aj z hľadiska subjektu tohto činu (verejný činiteľ).

K § 433

Dochádza k implementácii Rímskeho štatútu o medzin árodnom trestnom súde. Nová skutková podstata je blanketovej povahy aby bola zabezpečená kompletná implementácia zločinu proti ľudskosti uvedenom v predmetnom štatúte.

K 2. dielu

K § 434

V podstate sa preberá platná právna úprava znakov trestného č inu používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.

Zakotvenie niektorých uznávaných zásad medzinárodného vojnového práva v dohodách viedlo k tomu, že bojujúce strany majú obmedzené právo na výber prostriedkov, ktorými môžu nepriateľovi škodi ť.

Táto trestnoprávna úprava vychádza z viacerých medzinárodných dohovorov: Petrohradská deklarácia z r. 1868 o zákaze používania určitých nábojov, Poriadok pozemnej vojny (II. Haagská konferencia z r. 1907), Protokol z r. 1925 o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny a prostriedky bakteriologické, Dohoda o zákaze vývoja, výroby a hromadení zásob bakteriologických a toxínový ch zbraní a o ich ničení, podpísané v Londýne, Moskve a Washingtone v roku 1972.

Kvalifikovaná skutková podstata v ods. 3 sa oproti doterajšiemu zneniu doplňuje o dva nové zákonné znaky (spôsobenie smrti viacerých osôb alebo škody veľkého rozsahu).

K § 435

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu plienenia v priestore vojenských operácií zostáva nezmenená.

Cieľom tohto ustanovenia je v súlade so základnými zásadami medzinárodného vojnového práva zabezpečiť na miestach, ktoré boli postihnuté vojnovými operáciami, alebo sa na nich nachádzajú, určitý pr ávny poriadok a ochranu majetku.

Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, v ktorých je upravený postih páchateľov tohoto činu závažnejším spôsobom najmä z hľadiska ná sledku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, značnej škody, spáchanie činu so smrteľným následkom), z hľadiska spôsobu jeho spáchania (použitie násilia alebo jeho hrozby) a z hľadiska povahy predmetu ú toku (spáchanie činu na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 436

Táto trestnoprávna úprava vychádza zo Ženevskej dohody z roku 1949 na ochranu obetí vojny. V podstate sa preberá doterajšia právna úprava znakov trestného činu zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov. Èiastočná zmena spočíva v rozší rení znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 3, kde sa upresňuje charakter obzvlášť priťažujúcich okolností, ktorými by bola zvýraznená závažnosť činu pokiaľ ide o povahu následku.

Toto ustanovenie poskytuje ochranu najmä označeniu Èerveného kríža, jednotiek OSN a označeniam obdobného druhu v súlade s medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

K § 437

Medzinárodné vojnové právo (Dohovor o zá konoch a obyčajoch pozemnej vojny) zakotvuje ochranu osoby, ktorá bola vojenským velením vyslaná vyjednávať s nepriateľským velením. Návrh ustanovenia predpokladá rozšírenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dovoľujú prísnejšie postihnúť závažné formy spáchania tohoto trestného činu z hľadiska jeho následku.

K § 438

Zneužitie rekviračného práva je novým trestným č inom. Jeho zaradením do tohto zákona sa sleduje cieľ - chrániť majetok fyzických a právnických osôb pred neoprávnenými konaniami, uskutočnenými pod zámienkou potreby majetku na verejné účely a s poukazom na ich vecné povinnosti pri obrane vlasti v súvislosti s vojnou alebo ozbrojeným konfliktom.

Cieľom je tiež zabezpečiť, aby rekvirovaný majetok nebol zneužit ý na iné než verejné ciele, pre ktoré bola rekvirácia nariadená.

Môže byť spáchaný alternatívne buď ako zneužitie pr ávomoci pri výkone rekvizičného práva, alebo podvodné predstieranie práva na rekvizíciu, alebo ako porušovanie povinnosti na úseku evidencie vykonanej rekvizície a jej rozsahu.

Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody sú jednak skutočnosti kvantifikujúce rozsah následku, resp. účinku (značná škoda, značný prospech, škoda veľké ho rozsahu, prospech veľkého rozsahu), ako aj skutočnosti vyjadrujúce osobitný spôsob konania (násilím alebo hrozbou násilia) alebo predmetu útoku (osoby alebo veci požívajúce podľa zá kona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 439

Preberá sa platná právna úprava trestného č inu vojnovej krutosti. Ochrana civilného obyvateľstva a majetku za vojny je jedným zo základných princípov medzinárodného vojnového práva. Táto zákonná úprava vychá dza najmä zo Ženevských dohôd z r. 1949 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, o ochrane civilných osôb počas vojny, a z Haagského dohovoru z r. 1954 na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu.

Kvalifikované skutkové podstaty upravujú postih páchateľ ov tohoto trestného činu závažnejšieho charakteru, či z hľadiska spôsobu jeho spáchania, alebo jeho následkov.

K § 440

Doterajšia úprava znakov trestného činu perzek úcie obyvateľstva v podstate zostáva nezmenená. Táto zákonná úprava vychádza najmä zo Ženevskej dohody z roku 1949 o ochrane obetí vojny, Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní apartheidu a Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

K zmene dochádza v ods. 1 doterajšieho znenia, kde sa časové obmedzenie spáchania tohoto č inu rozširuje o obdobie 'ozbrojeného konfliktu'. Rovnako sa toto obdobie upravuje aj v základnej skutkovej podstate v ods. 2. V tomto odseku v pí smene e) sa zároveň slovo 'previnenie' nahrádza pojmom 'trestný čin'.

K § 441

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá dopĺňa implementáciu Rí mskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do nášho trestného práva za použitia blanketovej normy.

K § 442

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý reaguje na ničenie kultúrnych hodnôt vo vojne v poslednom období. Ide o vykonanie Druhého protokolu k Haagskému dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.

K 3. dielu

K § 443

Ustanovenie upravuje problematiku protiprávnosti činnosti páchateľa, ktorý plnil rozkazy či príkazy vojenského alebo iného nadriadené ho. Problematiku riešila charta Norimberského tribunálu, v súčasnom období Štatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Štatút medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Štat útu medzinárodného trestného súdu. Prvé tri dokumenty prijali úpravu, že rozkaz nadriadeného nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin v ich pôsobnosti, teda za genocídium, zločiny proti ľ udskosti a za vojnové zločiny. Posledný z nich prijíma úpravu, že ho za žiadnych okolností nezbavuje zodpovednosti za spáchaný trestný čin genocídia a za zločiny proti ľudskosti. Ide o ustanovenie medzin árodného humanitárneho práva, ktoré je záväzné. Pri zodpovednosti za vojnové zločiny by sa trestnosť činu naďalej posudzovala podľa odseku 1.

Odsek 3 a 4 doplňuje, že pri trestných činoch uvedených v tejto hlave ide o špecifickú formu zodpovednosti tak veliteľa, ako aj civilného nadriadeného za spáchanie uvedených trestných činov ich podriadenými v dôsledku zlyhania jeho riadiacej činnosti. Ide o aplikáciu Ž enevských dohovorov z r. 1949, Dodatkových protokolov k ním z r. 1977 a novšie aj štatútov medzinárodných tribunálov. Za politického režimu v dobe vzniku Trestného zákona nemohla byť taká forma trestnej zodpovednosti v zákone zakotvená. Má prispieť k tomu, aby za najzávažnejšie zločiny neboli braní na zodpovednosť len páchatelia na najnižšom článku.

K TRETEJ ÈASTI

K §§ 444 až 448

V tretej časti zákona sa upravujú spoločné ustanovenie (aproximač ná príloha), prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia a účinnosť zákona (s potrebnou dostatočnou legisvakančnou lehotou), ktorá je navrhovaná rovnako ako v prípade vládneho návrhu Trestn ého poriadku, resp. pozmeňujúceho návrhu upraveného v Spoločnej správe výborov Národnej rady SR.

Bratislava, 23. február 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu