Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 222/1996 účinný od 01.01.2004 do 31.12.2004

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

K Čl. I

Návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a uznesení vlády Slovenskej republiky č. 370/2003 a č. 371/2003, ktoré ukladajú v nadväznosti na príslušné odvetvové úseky miestnej štátnej správy, v súlade s ďalšími krokmi realizácie decentralizácie a modernizácie verejnej správy, rozpracovať projekty odovzdania ďalších kompetencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na orgány miestnej samosprávy a ukladajú ministrom predložiť na rokovanie vlády návrhy zmien príslušných zákonov, ktorými sa prevedú ďalšie zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje.

Pokračovaním reformy verejnej správy sa naďalej sleduje cieľ priblížiť služby štátu čo najviac k občanovi, ekonomicky zefektívniť celý výkon štátnej správy a vytvoriť dostatočne slobodný priestor v oblasti riadenia na všetkých úsekoch a úrovniach verejnej správy. Vláda Slovenskej republiky rozhodla, že je potrebné preniesť ďalšie kompetencie na samosprávne orgány miest a obcí a na samosprávne kraje aj na úseku školstva. V oblasti školstva naďalej zostáva delená kompetencia medzi orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy.

Približne 60 % kompetencií, ktoré v súčasnosti v oblasti školstva vykonáva okresný úrad sa presúva na obce. Odbornosť výkonu týchto činností sa garantuje tak, že tieto kompetencie budú môcť vykonávať len tie obce alebo viacero obcí (spoločný obecný úrad), ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky na úseku školstva. Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti na úseku školstva musia spĺňať príslušné kvalifikačné predpoklady na výkon činností v oblasti školstva a sú viazaní povinnosťou získať osobitné kvalifikačné predpoklady prostredníctvom vzdelávania, ktoré budú zabezpečovať akreditované vzdelávacie inštitúcie. V prípade nedodržania podmienok na výkon štátnej správy na úseku školstva obcou sa vytvára možnosť udelenia sankcií obci prostredníctvom krajského školského úradu.

Na jednej strane zostáva nenahraditeľná zodpovednosť štátu za úroveň vzdelania občanov prostredníctvom tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov, určovanie podmienok odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov, stanovovaním podmienok pre výkon riadiacich funkcií v oblasti školstva, určovaním obsahu a organizovaním pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania pedagogických zamestnancov, vedy a výskumu v oblasti výchovy a vzdelávania, vydávania a schvaľovania základných pedagogických dokumentov, učebníc a učebných textov, spravovaní siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, kontroly hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami poskytnutými štátom na vzdelávanie v školách a školských zariadeniach. Zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení v osobitných prípadoch, špeciálnych škôl a špeciálnych zariadení prostredníctvom krajských školských úradov a kontroly výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom nezávislej Štátnej školskej inšpekcie.

Pre zabezpečenie výkonu miestnej štátnej správy na úseku školstva Ministerstvo školstva Slovenskej republiky zriaďuje osem krajských školských úradov, ktorých sídla sú zhodné so sídlami samosprávnych krajov.

Činnosti krajských školských úradov budú zabezpečovať zamestnanci, ktorých činnosti s účinnosťou od 1.1.2004 prechádzajú z krajských úradov a okresných úradov na krajské školské úrady.

Pôvodne sa navrhovalo na zabezpečenie týchto činnosti krajských školských úradov 344 zamestnancov. Z uvedeného počtu bolo plánovaných 334 zamestnancov krajských školských úradov a 10 zamestnancov bolo plánovaných do aparátu Ministerstva školstva Slovenskej republiky na personálne posilnenie špeciálnych odborov štátnej služby – financie , školstvo.

Vláda Slovenskej republiky svojim uznesením č.691 zo dňa 16. júla 2003 znížila tento navrhovaný počet odborných zamestnancov krajských školských úradov na 184, čo je priemerne 23 zamestnancov.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave bude 90 obcí, 794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16046 v ZŠ 51534 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 3955 okrem škôl a školských zariadení v pôsobnosti samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 81 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trnave bude 251 obcí, 1105 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 15522 v ZŠ 57162 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2964 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 74 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Trenčíne bude 276 obcí, 1077 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 16234 v ZŠ 65143 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 1803 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 46 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Nitre bude 354 obcí, 1464 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 18526 v ZŠ 70427 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2893 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 69 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Žiline bude 315 obcí, 1197 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 19667 v ZŠ 80618 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 2582 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 71 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Banskej Bystrici bude 516 obcí, 1318 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 17554 v ZŠ 68560 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 4670 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 105 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Prešove bude 666 obcí, 1794 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 24544 v ZŠ 98425 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7370 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 100 škôl a školských zariadení.

V územnej pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach bude 461 obcí, 1543 škôl a školských zariadení s počtom detí v MŠ 22089 v ZŠ 84636 a v špeciálnych školách a školských zariadeniach 7029 okrem škôl a školských zariadení samosprávneho kraja a v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti bude 95 škôl a školských zariadení.

Orgány územnej samosprávy vzhľadom na svoj bezprostredný styk s občanom budú prostredníctvom ďalších prenesených kompetencií z krajských úradov a rušených okresných úradov zabezpečovať proces výchovy a vzdelávania ako celok.

Pre zabezpečenie kvalitného výkonu štátnej správy na úseku školstva, bolo nutné prostredníctvom jednotlivých ustanovení predkladaného zákona stanoviť odborné a kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, ktorí budú vykonávať činnosti na úseku školstva.

Schválením predkladaného zákona sa vytvára legislatívne prostredie, ktoré umožní zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení prostredníctvom obcí, samosprávnych krajov, cirkví a náboženských spoločností, fyzických osôb alebo iných právnických osôb, ako aj špecializovanej štátnej správy v školstve (krajských školských úradov), ak to vyžadujú osobitné podmienky a zriaďovanie špeciálnych škôl a špeciálnych školských zariadení.

V zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov naďalej zostávajú

a)stredné školy,

b)učilištia

c)strediská praktického vyučovania,

d)základné umelecké školy,

e)záujmovo-vzdelávacie zariadenia, okrem jazykových škôl pri základných školách,

f)domovy mládeže,

g)zariadenia školského stravovania,

h)zariadenia praktického vyučovania,

i)strediská služieb škole,

j)školy v prírode,

k)centrá voľného času z územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja.

V zriaďovateľskej pôsobnosti obce naďalej zostávajú

a)základné školy,

b)základné umelecké školy,

c)predškolské zariadenia

d)školské kluby detí,

e)školské strediská záujmovej činnosti,

f)centrá voľného času

g) školské kuchyne a školské jedálne zabezpečujúce stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti v predškolských zariadeniach,

h)jazykové školy pri základných školách,

i)strediská služieb škole.

Orgánom štátnej správy (krajským školským úradom) bude ponechaná zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k

a)základným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b)stredným školám, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c)špeciálnym materským školám,

d)špeciálnym základným školám,

e)špeciálnym stredným školám,

f)praktickým školám,

g)odborným učilištiam,

h)špeciálnym výchovným zariadeniam,

i)školám, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku podľa osobitného predpisu,

j)zariadeniam špeciálno-pedagogického poradenstva,

k)pedagogicko-psychologickým poradniam, pre predškolské zariadenia a základné školy,

l)pedagogicko-psychologickým poradniam pre stredné školy,

m)školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedených v písm. a) až i).

Školy uvedené pod písmenami a) a b) budú zriaďované orgánom štátnej správy iba pri vzniku osobitných podmienok ( napr. ohrozenie štátom garantovanej povinnej školskej dochádzky).

Štátnej školskej inšpekcii naďalej zostáva úloha kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou kvality výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane predmetov náboženstva a náboženskej výchovy v súlade s poverením príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa ich vnútorných predpisov.

Definujú sa priestupky na úseku školstva a zavádzajú sa finančné sankcie pre zriaďovateĺov škôl a školských zariadení napr. pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, pri zmenách v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, pri menovaní riaditeľov škôl a školských zariadení a pod. Pre riadiacich zamestnancov v školstve pri neodstránení nedostatkov zistených Štátnou školskou inšpekciou.

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy si naďalej ponecháva kompetencie v oblasti prípravy koncepcií, legislatívy a metodiky riadenia škôl a školských zariadení. Prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly prerozdeľuje prostredníctvom krajských školských úradov finančné prostriedky štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí, pre súkromné školy a súkromné školské zariadenia a pre cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia a pre školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Kontroluje čerpanie a využívanie pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ministerstvu sa umožňuje predkladanie návrhu na odvolanie riaditeľa školy v prípadoch porušení všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z dôvodu jednotného postupu pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky sa v uvedených ustanoveniach presne stanovujú podmienky a kritériá, ktoré musia byť splnené zo strany všetkých zriaďovateľov škôl a školských zariadení.

Z dôvodu mnohých podnetov z praxe, bolo nutné upraviť niektoré ustanovenia, ktoré riešia problematiku školskej samosprávy. Jednalo sa hlavne o riešenie problémov týkajúcich sa odvolania delegovaných zástupcov v orgánoch školskej samosprávy, počtu pedagogických zamestnancov a zvolených zástupcov rodičov v radách škôl, personálne obsadenie obecných školských rád a pod. Kladie sa dôraz na väčšinový počet členov rady školy, ktorí nie sú zamestnancami školy.

V spoločných ustanoveniach sa rieši problematika výchovno-vzdelávacieho procesu, plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnými školami, pedagogickej dokumentácie, príspevkov na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o deti a žiakov v školách a v školských zariadeniach a pod.

V prechodných ustanoveniach sa rieši funkčné obdobie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pracovno-právne vzťahy zamestnancov v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry krajských úradov a okresných úradov k 1. 1. 2004, ktorých pracovné činnosti prechádzajú podľa tohto zákona na krajský školský úrad, delimitácia majetku krajských úradov, okresných úradov na krajské školské úrady v zmysle platných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Týmto článkom sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení ďalších zákonov, kde sa jednotlivými ustanoveniami rieši financovanie a hmotné zabezpečenie detí a žiakov v špeciálnych školských zariadeniach, ktorým bola nariadená ústavná výchova alebo ochranná výchova. Pobyt a zabezpečenie týchto detí v špeciálnych školách internátnych a v špeciálnych materských školách internátnych sa bude zabezpečovať podľa doterajších predpisov len do roku 2006. K tomuto termínu sa predpokladá, že každé takéto dieťa už bude mať svoj „kmeňový“ detský domov.

K Čl. III

Článkom sa mení a dopĺňa zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení ďalších predpisov, kde sa jednotlivými ustanoveniami upravuje spájanie škôl a školských zariadení splynutím do združenej strednej školy, rieši sa možnosť úpravy poplatkov rodičov alebo zákonných zástupcov žiakov v základných umeleckých školách vo vzťahu k sume životného minima pre nezaopatrené dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Uvedené príspevky zostávajú príjmom školy s podmienkou, že príspevky pre príslušnú školu zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu zostávajú nezmenené.

Z dôvodu nejasností okolo presného zaraďovania zamestnancov škôl a školských zariadení do kategórie pedagogický zamestnanec, bolo nutné upraviť príslušné ustanovenie a to vymenovaním všetkých zamestnancov, ktorí svojou pracovnou činnosťou spĺňajú kritéria uvedenej kategórie zamestnancov.

Vykonávacie predpisy vyplývajúce z návrhu zákona nadobudnú účinnosť k 1. júlu 2004.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky.

V práve Európskej únie nie je uvedená problematika upravená a nie je ani prioritou podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Bielej knihy.

Návrh zákona bol v súlade s ustanovením § 51 zákona č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona bol opakovane prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody v dňoch 15. 8.2003 a 19.8.2003 a dňa 18.8.2003 bol prerokovaný v poradnom orgáne pre odborné vzdelávanie Asociácie zamestnávateľských zväzov Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Celková kvantifikácia počtu zamestnancov, ktorí predmetné činnosti za všetky presúvané kompetencie na úseku školstva doposiaľ vykonávajú na KÚ a OÚ po zohľadnení uznesenia vlády SR zo dňa 25.6.2003, ktorým vláda SR rozhodla o znížení počtu zamestnancov KÚ a OÚ:

KÚ - štátna služba (ŠS)97,7 zamestnancov

- verejná služba (VŠ)7,5 zamestnancov

OÚ- ŠS539,75 zamestnancov

- VS154,39 zamestnancov

Spolu: ŠS637,15 zamestnancov

VS161,89 zamestnancov

Celkom:799,04 zamestnancov

V zmysle uznesenia vlády SR č.691 zo dňa 16. 7. 2003 bude z tohoto počtu zamestnancov presunutých od 1.1.2004 z KU a OU 712 zamestnancov do špecializovanej miestnej štátnej správy – krajských školských úradov a samosprávnych krajov.

Z uvedeného počtu zamestnancov je plánovaný stav k 1.7.2004 nasledovný:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

Obce 518 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady184 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

Požadovaný variant:

Obce 368 odborných zamestnancov

Krajské školské úrady334 odborných zamestnancov

Ministerstvo školstva10 odborných zamestnancov

2. Dopad na štátny rozpočet vyplývajúci z navrhovaného článku II. a III.

Súčasný stav výberu poplatkov v základných umeleckých školách je asi 29 mil. Sk. V prípade všeobecného využitia navrhovaného horného pásma poplatkov by bol predpokladaný výber poplatkov pri nezmenenom počte žiakov základných umeleckých škôl cca 116 mil. Sk, čo je pozitívny nárast asi o 87 mil. Sk. Tieto

finančné prostriedky by mali byť v zmysle zákona č.506/2001 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, príjmom školy. Uvedené úpravy nebudú mať dopad na štátny rozpočet.

3. Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na presun zamestnancov:

Variant podľa uznesenia vlády SR č.691/2003:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000438271668672. polrok

20041841876870845792031644Rok 200491392345002879243827198511Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004518528021993213981086715Rok 200452802199321398186715MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146218551964334643827288587

VÚCRok 2004163264123285005346

Požadovaný variant:

V tis. Sk

RokPočty zamestnancovMzdyPoistnéTovary

a službyBežné

transfery*SpoluKŠÚ1.polrok

2004712726242741623000321301551702. polrok

2004334 340681286111178058107Rok 2004106692402773417832130213277Obce1.polrok

20040000002.polrok 2004368375361417010314062020Rok 200437536141701031462020MŠ SRRok 200410202476457303361Spolu:Rok 2004146252552114506532130278658

VÚCRok 2004163264123285005346

4. a) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na prenesený výkon štátnej správy v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania :

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce7 624 9382 878 4142 300 59612 803 948VÚC5 071 0111 914 3072 117 9289 103 246Celkom12 695 9494 792 7214 418 52421 907 194

b) Kvantifikácia objemov finančných prostriedkov – bežných výdavkov na samosprávne pôsobnosti (originálne) v tis. Sk v nadväznosti na zabezpečovanie výchovy a vzdelávania:

MzdyPoistnéPrevádzkaSpoluObce3 854 1721 454 9501 429 2276 738 349VUC896 029338 251403 9351 638 215Celkom4 750 2011 793 2011 833 1628 376 564

V štátnom rozpočte na rok 2004 v nadväznosti na presun zamestnancov je potrebné kapitolu Ministerstvo školstva SR navŕšiť o sumu 213 608 tis. Sk presunom z kapitol krajských úradov a do rozpočtovej kapitoly „Súhrnný finančný vzťah“ k obciam a VÚC je potrebné presunúť finančné prostriedky, v prípade, že bude uplatnený variant v zmysle uznesenia vlády SR č.691/2003 v celkovom objeme 92061.- tis. Sk a v prípade, že bude uplatnený požadovaný variant 67366.- tis. Sk z kapitol KÚ.

Financovanie na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v prenesenej kompetencii i v originálnej kompetencii obcí a samosprávnych krajov (tab. 4a a 4b) bude zabezpečované prostredníctvom kapitoly MŠ SR. Uvedené údaje tvoria len východzie podklady pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2004. V údajoch uvedených vyššie sa neuvádzajú náklady potrebné na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu.

5. Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Zákon nemá dopad na uvedené skupiny.

6. Dopad na životné prostredie.

Zákon nemá dopad na životné prostredie.

7. Dopad na zamestnanosť.

Návrh zákona bude mať dopad na zamestnanosť na základe delimitácie zamestnancov Krajských úradov a okresných úradov na Krajské školské úrady, samosprávne kraje a obce podľa bodu 3.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

B. Osobitná časť:

K § 1:Zákon určuje pôsobnosť vo veci výkonu štátnej správy v školstve všetkým subjektom, ktoré definuje v nasledovnom ustanovení ako orgány štátnej správy v školstve. Určuje taktiež ich pôsobnosť vo veciach školskej samosprávy, vo veciach zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení.

K § 2:V záujme prehľadnosti o tom, aké subjekty môžu vykonávať štátnu správu v školstve a aké subjekty vykonávajú školskú samosprávu je dikcia ustanovenia tohto paragrafu rozdelená na dva odseky.

V prvom odseku sa vymenúvajú subjekty, ktoré vykonávajú štátnu správu v školstve. Novým subjektom je krajský školský úrad, ktorý ako špecializovaný orgán štátnej správy v školstve by mal byť nástupcom okresných úradov a krajských úradov, po ktorých preberá výkon niektorých činností. Riaditelia neštátnych škôl a školských zariadení nemajú postavenie orgánu štátnej správy. Inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na úseku školstva je napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v zmysle zákona č.277/1994 Z. z. určuje sieť stredných zdravotníckych škôl a pod.

V druhom odseku sú vymenované subjekty, ktoré vykonávajú školskú samosprávu. V názve a druhoch sa stav oproti súčasnému stavu nič nemení.

K § 3:Toto ustanovenie rieši problematiku riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia v oblasti jeho menovania do funkcie a jeho odvolávanie z funkcie.

Na čele školy alebo školského zariadenia stojí riaditeľ. Ak je však školské zariadenie súčasťou školy (napr. školská jedáleň, školský klub detí a pod.), je priamym nadriadeným školského zariadenia vedúci (vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.).

Menovať a odvolať riaditeľa má plne v kompetencii zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia. V prípade, ak je zriaďovateľom obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, tak sa menovanie riaditeľa uskutočňuje na základe návrhu rady školy, ktorý musí vzísť z výberového konania. Riaditeľa na návrh rady školy menuje starosta (primátor) obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského školského úradu. Menovanie riaditeľa na základe výberového konania sa nemusí uskutočniť v súkromnej škole alebo školskom zariadení, nakoľko pri takýchto školách alebo školských zariadeniach sa rada školy nezriaďuje a riaditeľ takejto školy alebo školského zariadenia nemá postavenie zamestnanca vo verejnej službe. Vymenovanie riaditeľa takejto školy sa môže uskutočniť priamym rozhodnutím zriaďovateľa. Osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní majú riaditelia cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení, ktorí majú postavenie zamestnanca vo verejnej službe, ale pri týchto školách sa rada školy nezriaďuje. Vymenovanie riaditeľa cirkevnej školy alebo cirkevného školského zariadenia sa preto uskutočňuje obdobne ako na všetkých školách a školských zariadeniach, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje (napr. pedagogicko-psychologická poradňa, zariadenie školského stravovania a pod). t.j. výberovým konaním podľa ustanovenia § 4 zákona o verejnej službe. V takomto prípade sa menovanie uskutočňuje na základe návrhu výberovej komisie, ktorú určuje zamestnávateľ.

Zákonom sa ustanovujú všeobecné kvalifikačné požiadavky na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Tieto kvalifikačné požiadavky sú stanovené pre riaditeľov všetkých škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa, t.j. aj pre cirkevné a súkromné školy a školské zariadenia. Ide o jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, aby výchovno-vzdelávací proces garantoval odborník s dostatočnou praxou a vzdelaním. Preverenie jeho managerských schopnosti je do určitej miery možné vykonať v rámci výberového konania.

Legislatívne sa taktiež riešia aj pracovno-právne vzťahy riaditeľa. Nakoľko veľká časť škôl a školských zariadení sú právnickými osobami, je riaditeľ ich štatutárom. Keď podľa doterajších predpisov existuje niekoľko výkladov k pracovno-právnym vzťahom riaditeľov, navrhuje sa upraviť tieto vzťahy jednoznačne v tomto návrhu zákona. Riaditeľ je zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak je právnickou osobou. Pracovno-právne vzťahy a teda aj pracovnú zmluvu s ním uzatvára ten, kto ho do funkcie ustanovil a okrem iného mu určí aj platové náležitosti. Pracovný pomer s riaditeľom sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 42 Zákonníka práce t.j. menovaním a jeho pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú tak, že menovanie sa obmedzuje na funkčné obdobie.

Novým prvkom je zavedenie funkčného obdobia riaditeľov škôl a školských zariadení. Jeho dĺžka sa v školách a v školských zariadeniach zriadených obcou, samosprávnym krajom alebo krajským školským úradom ustanovuje na 5 rokov, čím sa do určitej miery stáva nezávislým od rozhodnutí volených orgánov obcí, samosprávnych krajov, ktoré sú politickými orgánmi a aj od orgánov školskej samosprávy. Funkčné obdobia týchto orgánov sú štvorročné. Neustanovuje sa obmedzený počet funkčných období riaditeľa, ale tento mechanizmus sa zavádza z toho dôvodu, že minimálne každých päť rokov bude práca riaditeľa podrobená zo strany školskej samosprávy, rodičov i zriaďovateľov, prísnemu prehodnocovaniu, a bude sa rozhodovať, či riaditeľ môže pokračovať vo svojej funkcii alebo ukončí svoju riadiacu prácu uplynutím funkčného obdobia. Tento mechanizmus však umožňuje riaditeľovi aj dôstojne odísť z funkcie tým, že po ukončení funkčného obdobia oznámi, že nebude pokračovať v práci riaditeľa. Ak po uplynutí funkčného obdobia nebude riaditeľ vo funkcii potvrdený, má zamestnávateľ (v tomto prípade zriaďovateľ) možnosť pokračovať v pracovnom pomere, ak sa dohodnú o zmene pracovnej zmluvy (môže pokračovať ako učiteľ) alebo môže zamestnávateľ uplatniť ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce. V tomto prípade mu neprináleží v zmysle Zákonníka práce odstupné.

Legislatívne sa ustanovujú presné podmienky, kedy je možné riaditeľa odvolať z funkcie aj pred ukončením jeho funkčného obdobia. Týmto ustanovením sa sleduje eliminovanie možnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa z funkcie z iných dôvodov, ako sú uvedené v návrhu zákona, a tak do určitého stupňa zabezpečiť politickú nezávislosť funkcie riaditeľa. Riešenie pracovno-právnych vzťahov po odvolaní riaditeľa vyplýva zo zákona o verejnej službe.

K § 4:Výberové konanie na riaditeľa sa uskutočňuje v podstate rovnakým mechanizmom ako určuje ustanovenie § 4 zákona o verejnej službe. Ustanovenie tohto paragrafu upravuje osobitosti, ktoré sa vzťahujú len na výberové konanie na riaditeľa. Najzásadnejšou osobitosťou je skutočnosť, že v tomto prípade zriaďovateľ neustanovuje výberovú komisiu, ale výberovou komisiou je rada školy, ktorá realizuje výberové konanie.

Podmienky, ktoré sú v rámci vyhlasovania výberového konania stanovené všeobecne, t.j. platia pre všetky školy a školské zariadenia v SR. Obsahujú však aj možnosť stanovenia špeciálnych podmienok, ktoré by mali mať možnosť reagovať na regionálne podmienky, osobitné podmienky školy a podobne.

Keďže rada školy realizuje výberové konanie a zloženie rady školy nemusí zabezpečovať odbornosť napr. pri posudzovaní kvalifikačných požiadaviek uchádzačov, stanovuje sa rade školy povinnosť pozvať na výberové konanie zástupcu zriaďovateľa a zástupcu krajského školského úradu, ktorí budú sledovať odbornú stránku výberového konania. Títo zástupcovia, keďže sledujú len technickú stránku veci, majú len hlas poradný.

Pri výbere a hlasovaní je rada školy viazaná, v rámci zabezpečenia nezávislosti v rozhodovaní každého člena rady školy, vykonať výber kandidáta tajným hlasovaním. Zároveň sa stanovuje záväznosť poradia pre zriaďovateľa. Z toho vyplýva, že zriaďovateľ musí v prvom rade menovať uchádzača prvého v poradí. Ak sa napríklad prvý uchádzač vzdá, má zriaďovateľ možnosť vymenovať uchádzača, ktorý nasleduje ako druhý v poradí, ak spĺňa všetky podmienky stanovené vo vyhlásení výberového konania, alebo môže vypísať nové výberové konanie.

Ak na výberovom konaní rada školy nevyberie žiadneho uchádzača, nemôže zriaďovateľ vymenovať nového riaditeľa podľa vlastného výberu, ale vypíše nové výberové konanie.

V záujme zamedzenia prieťahov sa stanovuje maximálna lehota 2 mesiace na konanie rady školy, čo znamená, že zriaďovateľ musí obdržať jej návrh na vymenovanie riaditeľa najneskôr do 2 mesiacov. Ak rada školy v tejto lehote preukázateľne nekoná, v takomto prípade môže zriaďovateľ vymenovať riaditeľa aj bez návrhu rady školy, ale na základe výberového konania, ktoré uskutoční výberová komisia v zmysle § 4 zákona o verejnej službe, t.j. zriaďuje ju zriaďovateľ. Vymenovanie nového riaditeľa musí byť uskutočnené najneskôr do 6 mesiacov od uvolnenia funkčného miesta riaditeľa, nakoľko zriaďovateľ môže poveriť riadením zamestnanca, ktorý spĺňa požiadavky v zmysle zákona o verejnej službe najdlhšie však na 6 mesiacov.

Súčasťou tohto ustanovenia je aj stanovenie postupu pri menovaní a odvolávaní ostatných vedúcich zamestnancov škôl a školských zariadení (zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúca školskej jedálne a pod.). V týchto prípadoch sa menovanie taktiež uskutočňuje na základe výberového konania, ale podľa § 4 už citovaného zákona.. Toto výberové konania realizuje zamestnávateľ t.j. ak je škola právnická osoba tak škola, ak nie je právnická osoba tak zriaďovateľ. Na zástupcu riaditeľa sa ustanovujú rovnaké kvalifikačné požiadavky ako na riaditeľa, nakoľko sa predpokladá, že môže byť stanovený za štatutárneho zástupcu s výkonom kompetencií za riaditeľa v čase jeho neprítomnosti a to v plnom rozsahu.

Zamestnávateľ môže dočasne ustanoviť vedúceho zamestnanca, najdlhšie však na 6 mesiacov. V tejto lehote by mal byť ustanovený vedúci zamestnanec na základe výberového konania.

K § 5:Aby sa každých päť rokov nemuseli všeobecne vykonávať výberové konania, zavádza sa mechanizmus potvrdzovania riaditeľa školy vo funkcii príslušnou radou školy. Ustanovuje sa časová lehota, ktorá zabezpečí dostatočný časový úsek na konanie rady školy, ktorá v tomto časovom úseku prehodnotí činnosť riaditeľa počas jeho funkčného obdobia, vyzve ho v dostatočnom predstihu, aby si mohol pripraviť koncepciu svojej práce na ďalšie funkčné obdobie a pozve ho na svoje zasadnutie. Ak je rada školy spokojná s prácou riaditeľa a prijme jeho koncepčné zámery má možnosť potvrdiť ho v jeho funkcii na ďalšie funkčné obdobie. V takomto prípade sa potvrdenie riaditeľa vo funkcii považuje za návrh rady školy na vymenovanie riaditeľa do funkcie a zriaďovateľ nevyhlasuje výberové konanie, ale vymenuje súčasného riaditeľa do funkcie na ďalších päť rokov. V prípade, že rada školy vyhodnotí doterajšie pôsobenie riaditeľa ako nedostatočné, nepotvrdí jeho zotrvanie vo funkcii, takýto riaditeľ ukončí výkon funkcie riaditeľa dňom ukončenia jeho funkčného obdobia. Zriaďovateľ môže okamžite, ako sa o nepotvrdení riaditeľa vo funkcii vyhlásiť výberové konanie na riaditeľa. Poslednou možnosťou je, že sa riaditeľ rozhodne nereflektovať na nové funkčné obdobie. Taktiež v tomto prípade vyhlási nové výberové konanie. Ak sa výberové konanie na riaditeľa uskutočňuje podľa § 4 citovaného zákona, a to len v prípadoch, keď sa pri škole nezriaďuje rada školy (pedagogicko-psychologická poradňa, a podobne), tak kompetencia potvrdzovania prechádza na zriaďovateľa. Ak je zriaďovateľom obec alebo samosprávny kraj uskutoční potvrdenie riaditeľa obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, že rada školy z akéhokoľvek dôvodu vo veci nekoná.

K § 6:V tomto ustanovení sú presne vyšpecifikované povinnosti riaditeľa. Sú rozdelené na všeobecné, t.j. povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetkých riaditeľov, z ktorých vyplýva, že riaditeľ je v konečnom dôsledku zodpovedný za celý výchovno-vzdelávací proces, jeho realizáciu a kvalitu, za zostavenie rozpočtu, hospodárenie a ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Povinnosť ďalej sa vzdelávať je uložená nie len riaditeľovi, ale aj ostatným vedúcim zamestnancom. Povinnosti riaditeľa vo veci výkonu štátnej správy v školstve v prvom stupni je rozdelený podľa druhu a typu školy.

V záujme zabezpečenia odbornosti riadenia sa ukladá riaditeľovi, ale aj všetkým vedúcim zamestnancom povinnosť absolvovať v rámci ďalšieho vzdelávania, prípravu vedúcich zamestnancov, ktorú sú povinní začať najneskôr do jedného roka od vymenovania do funkcie.

V zmysle Zákonníka práce môže riaditeľ vnútorným predpisom určiť, či sa miesta vedúcich zamestnancov (zástupca riaditeľa, vedúci školskej jedálne, vedúci školského klubu detí a pod.) budú obsadzovať na základe vymenovania. Obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca uskutoční vždy na základe výberového konania podľa § 4 zákona o verejnej službe.

Vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky má riaditeľ oznamovaciu povinnosť príslušnému orgánu štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a príslušnej obci (pri počte viac ako 15 neospravedlnených hodín, za účelom určenia osobitného príjemcu prídavku na dieťa a pri počte viac ako 60 neospravedlnených hodín za účelom priestupkového konania.).

K § 7:Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť obce, ako orgánu, ktorý vykonáva štátnu správu v školstve.

Obec je v rámci preneseného výkonu štátnej správy v školstve povinná vytvárať podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky najmä tým, že zriaďuje základné školy, v ktorých sa vykonáva povinná školská dochádzka v rámci 1. až 9. ročníka a nultého ročníka, ak je v základnej škole zriadený. Obec taktiež rozpisuje finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia, ktorých je zriaďovateľom. Financovanie základných škôl, ktoré obec v prenesenej pôsobnosti zriadi musí byť v celom rozsahu hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V rámci originálnych kompetencií je obec zriaďovateľom výchovno-vzdelávacích inštitúcií uvedených v odseku 2 ustanovenia tohto paragrafu.

V záujme zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, detí a žiakov mimoriadne nadaných a talentovaných v mieste ich bydliska alebo v jeho blízkosti sa obci, ako zriaďovateľovi základnej školy ukladá, povinnosť vytvárať podmienky na túto výchovu a vzdelávanie tak, ako im to umožňuje legislatívne prostredie, t.j. formou individuálnej integrácie alebo zriaďovaním špeciálnych tried alebo tried pre nadané a talentované deti alebo žiakov (napr. športové triedy, školské strediská záujmovej činnosti, základné umelecké školy a pod.)

Obci ukladá povinnosť vykonávať štátnu správu v prvom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky. Toto konanie sa uskutočňuje na základe oznámenia riaditeľa príslušnej školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, v priestupkovom konaní proti zákonnému zástupcovi dieťaťa. Vykonáva ho obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt.

Každá obec, ako zriaďovateľ, bude vykonávať štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ a ktoré sú uvedené v odseku 5.

Odbornosť vo výkone štátnej správy v školstve zo strany obce sa zabezpečuje legislatívnym tlakom na obce tým, že pri zabezpečení výkonu štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje riaditeľ školy a o ktorých doteraz rozhodoval okresný úrad, musí obec zabezpečiť personálne tak, že zamestnanec vykonávajúci tieto odborné činnosti musí spĺňať kvalifikačné požiadavky uvedené v §8 ods. 1.

Obci, v záujme možnosti kontroly účelnosti nakladania s jej majetkom, sa ponecháva kompetencia schvaľovania zmlúv o nájme a prenájme priestorov.

V zmysle ustanovenia § 18 ods. 2 zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov obce a spolupracovať s príslušnými štátnymi orgánmi, čo nezakladá povinnosť kontrolovať finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a finančné prostriedky Európskych spoločenstiev a kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva. Z uvedeného dôvodu sa kompetencia kontrolovať tieto skutočnosti udeľuje týmto zákonom.

Keďže obec je zodpovedná za vytváranie podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky je potrebné v záujme dostatočnej kontroly výkonu tejto povinnosti zo strany zákonných zástupcov (stále sa v praxi stáva, že sa objavujú deti vo veku 10 dokonca až 15 rokov, ktoré neboli zapísané na plnenie povinnej školskej dochádzky) uložiť obci povinnosť viesť evidenciu detí vo veku povinnej školskej dochádzky (6 až 16 rokov veku) a viesť evidenciu, v ktorých školách ju plnia.

V ustanovení tohto paragrafu sa zriaďovateľská pôsobnosť obce a samosprávneho kraja prekrýva k niektorým druhom škôl a školských zariadení. Rozdielnosť týchto škôl je v ich pôsobnosti. Napr. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti obce má spravidla pôsobnosť na územie obce. ZUŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja má pôsobnosť územia samosprávneho kraja.

Ukladá sa povinnosť obci, v ktorej bude mať sídlo spoločný obecný úrad, ktorý bude vykonávať činnosti na úseku školstva, oznámiť túto skutočnosť krajskému školskému úradu spoločne so zoznamom obcí, pre ktoré tieto činnosti bude vykonávať. Ministerstvo v záujme verejnej informovanosti tento zoznam bude každoročne zverejňovať.

K § 8:V tomto ustanovení sa definujú kvalifikačné požiadavky zamestnancov obce, ktorí budú odborne zabezpečovať spracovanie podkladov pre rozhodovanie samosprávnych orgánov obce na úseku školstva.

V záujme zachovania odbornosti výkonu štátnej správy aj v orgánoch územnej samosprávy sa ukladá aj zamestnancom obcí vykonávajúcim činnosti na úseku školstva povinnosť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je absolvovanie vzdelávania ukončované skúškou podľa osobitného predpisu, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K § 9:Ústava SR vo svojom Čl. 42 ustanovila povinnú školskú dochádzku. V záujme orientácie občana, ale aj v záujme adresnosti poukazovania finančných prostriedkov na žiaka vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, obec svojim všeobecne záväzným nariadením ustanoví každej základnej škole školský obvod. V rámci školského obvodu sa vytvára priestor, kde si v prvom rade môže zákonný zástupca uplatniť právo na vzdelanie poskytované základnou školou. V tejto základnej škole nemôže byť jeho dieťa odmietnuté. Do tejto školy má taktiež dieťa právo vrátiť sa, ak zlyháva v štúdiu v strednej škole s osemročným štúdiom. V prvom rade sa takéto dieťa má právo vrátiť do základnej školy v školskom obvode, v ktorej má zákonný zástupca trvalé bydlisko.

Legislatívne sa upravuje aj možnosť, že obec nezriadi základnú školu, respektíve zriadi malotriednu základnú školu. V takomto prípade sa môže dohodnúť s inou obcou na spoločnom školskom obvode, v ktorom si budú plniť povinnú školskú dochádzku deti občanov oboch obcí. V prípade, že k takejto dohode nepríde a obec nezriadi základnú školu, môže vo veci školského obvodu pre občanov obce, ktorá si nezriadi základnú školu, rozhodnúť príslušný krajský školský úrad.

V rámci slobodného výberu vzdelávacej inštitúcie si môže zákonný zástupca dieťaťa vybrať aj inú základnú školu, ktorá nie je v jeho školskom obvode. Do takejto základnej školy môže byť prijatý žiak len so súhlasom riaditeľa príslušnej základnej školy. Prijatie žiaka môže byť odmietnuté napríklad z kapacitných dôvodov. Legislatívne sa taktiež upravuje postup príslušných orgánov štátnej správy v školstve.

Upravuje sa taktiež spôsob zabezpečenia dopravy žiakov do základnej školy v prípade, že obec nezriadi základnú školu a dohodne sa na spoločnom školskom obvode s inou obcou. V takomto prípade škola, v ktorej žiak plní povinnú školskú dochádzku zabezpečí dopravu alebo uhradí zákonnému zástupcovi žiaka dopravu vo výške ceny hromadnej dopravy. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na žiakov, ktorých zákonní zástupcovia si vybrali dobrovoľne základnú školu mimo svoj školský obvod.

K § 10:Ustanovenie tohoto paragrafu rieši samosprávny kraj obdobne ako obec. Vo veciach výchovy a vzdelávania sa na samosprávny kraj a primerane vzťahujú ustanovenia § 8.

V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona NR SR č. 302/2001 Z.z.

o samospráve vyšších územných celkov, v znení neskorších predpisov, hlavný kontrolór je oprávnený vykonávať len kontrolu príjmov a výdavkov VUC, čo nezakladá povinnosť kontrolovať prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu a prostriedky Európskych spoločenstiev a z uvedeného dôvodu sa samosprávnemu kraju ukladá v tomto ustanovení obdobná kontrolná činnosť akú má obec.

Pod vytváraním podmienok na plnenie povinnej školskej dochádzky sa okrem iného myslí aj činnosť samosprávneho kraja pri prijímacom konaní. Ak sa žiak vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky v rámci prijímacieho konania neumiestni v žiadnej strednej škole, oboznámi verejnosť, v ktorých stredných školách je možné takéto dieťa umiestniť. Na základe tejto informácie sa rodič obráti na riaditeľa príslušnej strednej školy, ktorý rozhodne o jeho prijatí v príslušnom školskom roku.

K § 11:Týmto ustanovením sa zriaďuje krajský školský úrad ako rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Krajský školský úrad ako právnická osoba sa zriaďuje v sídlach samosprávnych krajov s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja. Z uvedeného vyplýva, že sa zriaďuje 8 krajských školských úradov. Krajský školský úrad ako špecializovaný orgán štátnej správy riadi prednosta krajského školského úradu, ktorý je štátnym zamestnancom a preto musí byť menovaný na základe výberového konania, ktoré sa uskutoční v zmysle zákona o štátnej službe. Menuje a odvoláva ho minister školstva.

Na krajský školský úrad prechádza zriaďovateľská pôsobnosť voči školám a školským zariadeniam, ktorých zriaďovateľom bol krajský úrad a okresný úrad (jedná sa hlavne o špeciálne školy a školské zariadenia, ktorým je ťažko určiť územnú pôsobnosť, nakoľko majú väčšinou nadregionálnu pôsobnosť a poradenské zariadenia). Ďalším dôvodom, prečo si štát ponecháva zriaďovateľskú pôsobnosť voči týmto školám je skutočnosť, že sa, žiaľ, ešte stále stretávame s odmietavým postojom niektorých orgánov územnej samosprávy pri zriaďovaní špeciálnych škôl a školských zariadení respektíve pri využívaní priestorov vo vlastníctve územnej samosprávy.

Krajský školský úrad môže byť zriaďovateľom aj napr. základnej školy za osobitných podmienok. Napríklad pri nemožnosti určenia spoločného školského obvodu, čo sa môže stať na národnostne zmiešanom území, alebo na území s ťažkými prírodnými podmienkami spojenými s obmedzenou dostupnosťou a pod.

Pri zriaďovaní strednej školy krajským školským úradom môže byť osobitnou podmienkou skutočnosť, že samosprávny kraj nezriadi strednú školu s tzv. „ťažkými študijnými alebo učebnými odbormi“, na ktoré sa hlási málo záujemcov, ale existuje na ne spoločenská objednávka. V takomto prípade môže krajský školský úrad takúto strednú školu zriadiť. Ďalším dôvodom môže byť zriadenie strednej školy na základe medzinárodnej zmluvy alebo pod.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v školstve v prvom stupni vo veciach uznávania rovnocennosti dokladov o vzdelaní, poskytnutých zahraničnými školami. Túto kompetenciu doteraz vykonával okresný úrad (vo veci základných škôl) a krajský úrad (vo veci stredných škôl).

Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky, v ktorej v prvom stupni rozhoduje obec. V súčasnosti druhostupňové konanie v tejto veci vykonáva okresný úrad.

Krajský školský úrad vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého je školský úrad zriaďovateľom. Táto kompetencia prechádza na krajský školský úrad z krajského úradu.

Štát, v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry, si ponecháva kompetenciu kontrolovať, či príslušná obec, spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla vykonávať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich podmienky uložené týmto zákonom. V prípade zistenia porušenia tohoto zákona (§ 8) môže krajský školský úrad uložiť obci sankcie vo forme pokuty.

Nie menej dôležitou kompetenciou štátu prostredníctvom krajského školského úradu je kontrola dodržiavania tohto zákona vo veci menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Táto kompetencia krajského školského úradu smeruje ku všetkým školám bez rozdielu zriaďovateľa. Ide o kontrolu štátu nad dodržiavaním kvalifikačných požiadaviek na funkciu riaditeľa, nakoľko sa jedná o prvý článok vo výkone štátnej správy v školstve a zároveň osobu, ktorá má dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení, ktoré riadi.

Ďalšou dôležitou kompetenciou krajského školského úradu ako orgánu špecializovanej štátnej správy v školstve je určitá garancia nad skúškami, na základe ktorých sa získava štátom uznaný stupeň vzdelania a to najmä záverečná skúška (stredné odborné vzdelanie), maturitná skúška (úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie), absolventská skúška (vyššie odborné vzdelanie). Túto garanciu zabezpečuje v rámci svojej kompetencie menovať predsedov skúšobných komisií na tieto skúšky.

K § 12:

V záujme sprehľadnenia finančných tokov, zberu informácií potrebných pri zostavovaní rozpočtu bude krajský školský úrad prerodzeľovať finančné prostriedky vrátane miezd zamestnancov škôl a školských zariadení samosprávnym krajom, neštátnym školám a školským zariadeniam, obciam, školám a školským zariadeniam, ktorých je zriaďovateľom.

Povinnosťou krajského školského úradu bude taktiež poskytovanie odbornej pomoci v oblastiach uvedených v tomto ustanovení. Túto povinnosť má voči všetkým zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Krajský školský úrad vykonáva príslušné kontrolné činnosti, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a v zmysle tohoto zákona je vstupovanie zamestnancov krajských školských úradov do škôl a školských zariadení, nazeranie do dokumentácie a pod. oprávnené.

V záujme šetrenia verejných finančných prostriedkov a zabezpečenia odbornosti pri spracovaní personálnej a účtovnej agendy môže krajský školský úrad vykonávať príslušný druh prác pre svoje školy a školské zariadenia. Takúto činnosť bude môcť krajský školský úrad vykonávať len na základe dohody.

Rezort školstva má v súčasnosti vybudovaný systém súťaží a olympiád, ktoré gestorujú okresné a krajské úrady. Keďže sa neosvedčuje presun týchto kompetencií na územnú samosprávu, bude krajský školský úrad vykonávať kompetencie krajských úradov a aj okresných úradov v predmete uvedených činností.

K § 13 a § 14:V záujme zabezpečenia kontroly štátu nad kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a v záujme zabezpečenia nezávislosti takejto kontroly sa ponecháva existencia Štátnej školskej inšpekcie, ako nezávislého orgánu štátnej správy v školstve, ktorý je rozpočtovou organizáciou zapojenou svojimi finančnými vzťahmi na ministerstvo školstva. Štátnu školskú inšpekciu riadi hlavný školský inšpektor. Jeho nezávislosť je do určitej miery legislatívne zabezpečená tak, že ho minister školstva môže odvolať len z dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto zákone, respektíve, ako štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe. Jeho kompetencie v oblasti výkonu štátnej správy sú pomerne výrazné. Od odporúčaní, cez uloženie pokuty riaditeľovi školy alebo zriaďovateľovi školy až po predloženie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi alebo predloženia návrhu ministerstvu školstva na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete.

V tomto ustanovení sa vymedzuje jej pôsobnosť a kompetencie. Školská inšpekcia sa vykonáva prostredníctvom školských inšpektorov, ktorí však na vykonávanie tejto činnosti musia mať poverenie hlavného školského inšpektora.

V záujme odbornosti vykonávania školskej inšpekcie v predmetoch náboženstvo a náboženská výchova môžu túto inšpekčnú činnosť vykonávať školskí inšpektori a osoby, ktoré okrem poverenia hlavného školského inšpektora majú aj poverenie príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Akékoľvek poverenie na vykonanie inšpekcie sa vydáva pre konkrétnu školu.

Školskí inšpektori na základe preukázania sa služobným preukazom a poverením sú oprávnení vstupovať do priestorov škôl a školských zariadení a vyžadovať dokumentáciu potrebnú na vykonanie potrebných úkonov.

V záujme zachovania odbornosti sa dáva kompetencia Ministerstvu zdravotníctva SR vykonávať školskú inšpekciu odbornej zložky vzdelávania v stredných zdravotníckych školách.

K § 15:Ústredným orgánom štátnej správy v školstve je ministerstvo školstva. Toto ustanovenie v záujme kvality a pružnosti riadenia výkonu štátnej správy v školstve umožňuje takéto riadenie vykonávať prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov a prostredníctvom rezortných smerníc, pokynov (napríklad pedagogicko-organizačné pokyny na príslušný školský rok a pod.)

V záujme prípravy odborných podkladov pre svoje rozhodnutia si ministerstvo školstva zriaďuje priamo riadené organizácie (v súčasnosti sú to napr. Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Ústav informácií a prognóz v školstve a pod.). Ich štatutárnych zástupcov menuje a odvoláva minister školstva v súlade kompetenciami vyplývajúcimi z osobitných predpisov.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy v školstve bude zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre celý rezort školstva. Zisťovanie podkladov k spracovaniu rozpočtu a jeho prerozdeľovanie bude zabezpečovať prostredníctvom krajských školských úradov.

Ministerstvo vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje krajský školský úrad (napríklad uznávanie rovnocennosti dokladov o vzdelaní poskytnutého zahraničnými školami a pod.)

Nemenej dôležitou kompetenciou ministerstva, ako garanta výchovy a vzdelávania, je kompetencia spravovania siete škôl a školských zariadení, čo je v podstate určitý systém akreditácie, ktorý uznáva, že stupne vzdelania, ktoré poskytujú školy zaradené do siete sú štátom uznávané stupne vzdelania. Túto správu siete vykonáva systémom rozhodnutí vo veciach zaradenia alebo vyradenia do a zo siete a o zmenách v sieti.

V záujme predchádzania neodborných zásahov do výchovy a vzdelávania je vytvorený systém experimentálneho overovania, ktorý v zmysle tohoto ustanovenia riadi ministerstvo.

Ministerstvu sa ďalej ukladá kompetencia výkonu následnej kontroly nad využívaním finančných prostriedkov pridelených zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ, taktiež vykonáva kontrolu nad správou majetku štátu, ktorý spravujú ministerstvom zriadené orgány a organizácie (Štátna školská inšpekcia, krajské školské úrady, Štátny pedagogický ústav a pod.).

Na základe výsledkov vyššie uvedených kontrolných činností sa ministrovi školstva dáva kompetencia, predložiť návrh na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia.

K § 16:Ustanovenie, ktoré rieši definíciu a problematiku siete sa objavuje v školskej legislatíve prvý krát. V súčasnosti neexistuje v SR legislatívny predpis, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Z uvedeného dôvodu sa definuje pojem siete.

Keďže sa zaradenie do siete chápe ako určitý spôsob akreditácie výchovno-vzdelávacej inštitúcie bez rozdielu zriaďovateľa, dáva sa takejto inštitúcii kredit na to, že môže zabezpečovať výchovu a vzdelávanie a s tým spojené priznávanie stupňa vzdelania. Zároveň takejto škole alebo školskému zariadeniu vzniká právny nárok na zabezpečenie financovania v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.

V záujme prehľadnosti a jednotnosti vedenia siete sa legislatívne upravujú skutočnosti, ktoré musia byť v sieti vedené. Takýto spôsob vedenia siete poskytuje dostatok informácií o príslušnej škole alebo školskom zariadení, ktoré môžu byť rozhodujúcimi ukazovateľmi pre výber vzdelávacej inštitúcie zo strany občana.

K § 17:Zaraďovanie do siete je v súčasnosti upravené v rámci školskej legislatívy len vo veci školských zariadení. V záujme ujednotenia postupu pri zaraďovaní do siete vo veci škôl a školských zariadení a na základe skutočnosti, že sa jedná o výkon štátnej správy v školstve prostredníctvom rozhodnutia ministerstva, sa tento proces upravuje v navrhovanej dikcii zákona.

Stanovenie lehoty na predloženie žiadosti je potrebné najmä z dôvodu, ak bude mať zaradenie nového subjektu dopad na prostriedky štátneho rozpočtu. Táto lehota zabezpečuje, že požiadavka môže byť uplatnená v rozpočte na ďalší kalendárny rok. Môžu však nastať prípady, že zaradenie nebude mať dopad na štátny rozpočet. V takomto prípade môže minister povoliť iný termín predloženia a následne môže byť zaradenie vykonané už v príslušnom kalendárnom roku.

Žiadateľovi o zaradenie školy alebo školského zariadenia do siete sa ukladá predložiť také podklady, ktoré sú rozhodujúce pre správne rozhodnutie ministerstva.

Vytvára sa taktiež také legislatívne prostredie, ktoré do určitej miery vylučuje „špekulatívne“ konanie žiadateľa. (Eliminuje sa napríklad žiadateľ, ktorý nespĺňa morálne kritéria zabezpečovateľa výchovy a vzdelávania, nakoľko bol právoplatne odsúdený, alebo bolo proti nemu zahájené trestné stíhanie, alebo má určité podlžnosti voči štátu alebo iným veriteľom.). Taktiež sa ustanovuje spôsob preukazovania požadovaných údajov o žiadateľovi.

Ak ide o zaradenie do siete školy, ktorá zabezpečuje odborné vzdelávanie (stredné odborné učilište, stredná odborná škola) vyjadruje sa k návrhu príslušný ústredný orgán štátnej správy (napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pod.) K návrhu sa vyjadrujú taktiež sociálni partneri.

V záujme eliminácie prieťahov v konaní sa ministerstvu ukladá povinnosť rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní.

K § 18:Spôsob vyraďovania školy alebo školského zariadenia zo siete sa upravuje obdobným spôsobom ako zaraďovanie. Ustanovuje sa taktiež, kto môže byť predkladateľom žiadosti o vyradenie zo siete. Týmto spôsobom sa zabezpečuje tzv. štátny dohľad nad činnosťami vo veci výchovy a vzdelávania. Do určitej miery možno hovoriť, že ak podáva návrh Krajský školský úrad alebo Hlavný školský inšpektor, ide odobratie akreditácie. Prax ukazuje, že dôvody na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete môžu vzniknúť kedykoľvek, na predloženie žiadosti o vyradenie zo siete sa nestanovuje termín.

K § 19:Za zmenu v sieti sa považuje akákoľvek zmena údajov, ktoré tvoria súčasť rozhodnutia ministerstva o zaradení školy alebo školského zariadenia do siete. Každá takáto zmena sa musí vykonať novým rozhodnutím ministerstva.

Taktiež sa ustanovuje, že akákoľvek zmena v sieti, ktorá sa vykoná bez rozhodnutia ministerstva sa považuje za porušenie rozhodnutia a ministerstvo môže na základe zistenia takejto skutočnosti uložiť pokutu v rámci správneho konania.

Všetky zmeny v sieti musia byť uskutočnené tak, aby nemohlo prísť k porušeniam práv občanov, ktoré im vo veciach výchovy a vzdelávania garantuje Ústava SR (slobodný výber povolania a prípravy naň, všeobecné právo na bezplatné vzdelávanie v základných a stredných školách, právo na vzdelanie v materinskom jazyku a pod.)

K § 20:Ustanovuje sa, že školu alebo školské zariadenie možno zriadiť až po jeho zaradení do siete a to z toho dôvodu, že až po zaradení do siete nadobúdajú právo poskytovať vzdelanie a finančné zabezpečenie z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia môže byť každý subjekt definovaný týmto zákonom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom.

Upravuje sa, kedy je škola alebo školské zariadenie cirkevné a kedy súkromné.

Tým, že sa určuje rovnocennosť vzdelania poskytnutého školami bez rozdielu zriaďovateľov sa zároveň zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľov.

K § 21:V záujme efektívneho využívania priestorov, personálneho zabezpečenia, finančných prostriedkov a skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, sa okrem spájania škôl a školských zariadení podľa ustanovenia § 2 ods. 2 a § 63 zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, na základe ktorých spojením vznikajú združené stredné školy a základné školy s materskou školou, sa týmto ustanovením umožňuje aj ďalšie spájanie, napr. základná škola, gymnázium a základná umelecká škola a podobne. Takto vzniknutý subjekt sa nazýva „spojená škola“. Spojené školy sa však zo siete nestrácajú – nestrácajú akreditáciu, ale sa naďalej vedú v sieti ako školy spojenej školy, čím sa umožňuje vydávanie vysvedčení – dokladov o získanom vzdelaní, s názvom len príslušnej školy, ktorá vzdelanie poskytla. V záujme koordinácie spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý si však zo zákona musí ustanoviť svojich zástupcov pre príslušný druh a typ školy, na ktorý on nespĺňa kvalifikačné požiadavky.

Spájanie školy so školskými zariadeniami zostáva nezmenené, v takomto prípade sa školské zariadenie stáva súčasťou školy.

Podľa navrhovaného ustanovenia sa môže spojiť napr. základná škola so základnou umeleckou školou alebo gymnáziom (vzniká spojená škola). Ak sa spojí základná škola s materskou školou (§ 63 ods. 4 zákona č. 29/1984 Zb.) vzniká základná škola s materskou školou. Ak sa zlúčia akékoľvek stredné školy vzniká združená stredná škola (§ 2 zákona č.29/1984 Zb.)

Pri vzniku spojenej školy, združenej strednej školy, základnej školy s materskou školou a pod. vzniká nový školský samosprávny orgán a uskutočňuje sa výberové konanie na riaditeľa. Zloženie takejto rady školy by malo, podľa možností, zohľadňovať paritné zastúpenie zástupcov všetkých spojených subjektov.

K § 22:Toto ustanovenie určuje spôsob označovania školy alebo školského zariadenia, pričom zohľadňuje umiestnenie školy (napr. národnostne zmiešané územie), vyučovací jazyk školy, čestný názov (A. Dubčeka) alebo historický názov (lýceum), zriaďovateľa (cirkevná, súkromná), zameranie (športová) a pod.

K § 23:Dôležitým aktom zriaďovateľa pri zriaďovaní školy alebo školského zariadenia je vydanie zriaďovacej listiny. Toto ustanovenie zjednocuje postup pri vydávaní zriaďovacích listín škôl a školských zariadení, čo v konečnom dôsledku uľahčuje postup zriaďovateľov pri akejkoľvek zmene, ktorá je viazaná na zmenu v sieti (napr. spojenie), uzatváranie nových právnych vzťahov (napr. prechod na právnu subjektivitu) a pod. Tieto zmeny sa uskutočňujú vypracovaním dodatkov k zriaďovacej listine.

K § 24:

Toto ustanovenie rieši problematiku zrušovania škôl a školských zariadení. Zabezpečuje, že zriaďovateľ môže zrušiť školu alebo školské zariadenie len v tých prípadoch, ktoré sú definované pri vyraďovaní zo siete. Nemalo by sa stať napr., že obec zruší základnú školu a nebude zabezpečené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, alebo samosprávny kraj zruší strednú školu a nebude vyriešené, kde si žiaci strednej školy môžu ukončiť vzdelanie v príslušnom študijnom alebo učebnom odbore.

K § 25:Toto ustanovenie v prvom rade definuje orgány školskej samosprávy a vymedzuje ich činnosť tak, aby to boli orgány, ktoré sa podieľajú na správe vecí verejných a plnia funkciu verejnej kontroly. Na základe skúseností z praxe nie je opodstatnená existencia rád škôl pri neštátnych školách a školských zariadeniach, nakoľko mohli mať len výrazne obmedzené kompetencie (nemohli navrhovať a uskutočňovať výberové konanie na riaditeľa, a mali vo všetkých veciach len vyjadrovaciu kompetenciu).

Ustanovovanie rád škôl pri liečebno-výchovných sanatóriách, diagnostických centrách a reedukačných domovoch bez zvolených zástupcov zákonných zástupcov sa realizuje z toho dôvodu, že deti sú v týchto zariadeniach vo väčšine prípadov umiestnené na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, nakoľko rodičia ich výchovu nezvládali resp. priamo negatívne zasahovali do ich výchovy.

Upravujú sa podmienky ustanovovania obecný školských rád tak, že sa zvyšuje počet školských obvodov a aj počet škôl a školských zariadení, ktorý je rozhodujúci pre ustanovenie obecnej školskej rady. Takto budú ustanovené obecné školské rady len v takých obciach, kde je ich činnosť opodstatnená. V súčasnosti je situácia taká, že v obci sú zriadené dve školy alebo školské zariadenia, pri ktorých sú ustanovené rady škôl, ustanovená je aj obecná školská rada a pri obecnom zastupiteľstve je zriadená ešte školská komisia, ktorá je poradným orgánom obce a jej pôsobnosť nesmeruje priamo ku školám a školským zariadeniam. Túto kompetenciu majú len školské samosprávne orgány určené podľa tohoto zákona. Školská komisia sa zriaďuje podľa zákona o obecnom zriadení. Ponecháva sa však na rozhodnutí obce, kedy si ustanoví obecnú školskú radu pri nižšom počte škôl alebo školských obvodoch.

Ustanovovanie územnej školskej rady zostáva oproti súčasnému stavu nezmenené.

K § 26:Týmto ustanovením sa posilňuje počet členov v rade školy, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia. Na základe podnetov z praxe sa ustanovuje, že delegovaným zástupcom zriaďovateľa, ak je ním obec alebo samosprávny kraj, je poslanec obecného zastupiteľstva alebo poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Oproti súčasnému stavu sa mení zloženie obecnej školskej rady a územnej školskej rady. V záujme odbornosti sa ustanovuje, obecná školská rada a územná školská rada, ktorá je zložená zo zvolených zástupcov riaditeľov, zvolených zástupcov predsedov rád škôl, zvolených zástupcov rodičov a delegovaných zástupcov obce, samosprávneho kraja a krajského školského úradu.

Skončenie členstva v orgánoch školskej samosprávy sa navrhuje tak, aby každý člen rady školy, či už bol zvolený alebo delegovaný, mohol byť z členstva odvolaný. Taktiež sa rieši problematika prípadov, keď sa niektorý člen rady školy prihlási do výberového konania na riaditeľa školy. V takomto prípade sa jeho členstvo pozastavuje až do skončenia výberového konania. Takýto postup sa zabezpečuje, čo sa v školstve veľmi často stáva, ak sa do výberového konania prihlási aj osoba blízka.

K § 27:Orgánom školskej samosprávy je aj žiacka školská rada, ktorá vzniká len na stredných školách, ako reprezentant žiakov strednej školy a toto ustanovenie jej udeľuje určité kompetencie, napr. zvoliť zástupcu žiakov strednej školy v rade školy.

K § 28:

V súvislosti so zvýšeným pohybom občanov Slovenskej republiky mimo jej územia sa umožňuje ich deťom plniť povinnú školskú dochádzku aj mimo územia SR. Takéto plnenie povinnej školskej dochádzky sa považuje za osobitný spôsob školskej dochádzky.

V záujme kontroly štátu nad zabezpečením plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov Slovenskej republiky sa osobitný spôsob školskej dochádzky povoľuje vždy rozhodnutím riaditeľa školy, v ktorej má dieťa plniť povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky. Ustanovuje sa taký mechanizmus, aby „kmeňová škola“ mohla kedykoľvek skontrolovať tento výkon.

Za účelom kontroly kvality vzdelávania žiakov, ktorí vykonávajú školskú dochádzku osobitným spôsobom sa zavádza mechanizmus skúšok. Tento mechanizmus zabezpečuje uznávanie získaného stupňa vzdelania a pokračovanie vzdelávania žiaka v školskom systéme Slovenskej republiky po jeho návrate na jej územie.

K § 29:Toto ustanovenie upravuje spôsob vydávania vysvedčení, na všetkých školách. Spôsob ich vyplňovania a vydávania ak je vyučovacím jazykom štátny jazyk, bilingválne vzdelávanie alebo jazyk národnostnej menšiny.

Ukladá sa školám povinnosť poskytovať rodičom alebo zákonným zástupcom informácie o hodnotení a klasifikácii ich detí aj po dovŕšení ich plnoletosti.

Zmocňuje sa ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti v predmetnej problematike (napr. vyhlášky č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.).

K § 30:V tomto ustanovení sa definuje, čo sa považuje za pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia a určuje sa spôsob jej vedenia, archivovania a škartácie. Týmto spôsobom sa upravujú niektoré činnosti, ktoré boli doteraz definované vykonávacím predpisom č.217/1999 Z.z. o pedagogickej dokumentácii. Zároveň sa umožňuje škole alebo školskému zariadeniu zisťovať potrebné údaje o žiakoch, s ktorými v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu pracuje. Z dôvodu ochrany zisťovaných údajov sa ukladá povinnosť mlčanlivosti pre všetky osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku.

K § 31:V tomto ustanovení sa definuje, aké výchovné opatrenia môžu byť uložené žiakovi, či už ako odmenu alebo trest. Podrobnosti sú v súčasnosti riešené vykonávacími predpismi, ktoré budú následne zmenené (vyhláška č.143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov, č.80/1991 Zb. o strednej škole v znení neskorších predpisov a pod.)

K § 32 až 35:V súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku, alebo študuje v strednej škole mimo územia Slovenskej republiky pomerne veľká časť žiakov. Po ukončení vzdelávania v zahraničí sa vracajú na územie SR s cieľom pokračovať vo svojom štúdiu v školách v SR. Aby mohli byť do tejto školy prijatí, musia spĺňať požiadavky stanovené legislatívnymi predpismi SR. Či sú tieto podmienky splnené sa preveruje v rámci rozhodovacieho konania o uznávaní rovnocennosti získaného vzdelania. Ak nie, musí vykonať žiak komisionálnu skúšku.

Ustanovenie reaguje na novo vzniknutú spoločenskú situáciu a proces uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje tak na občanov Slovenskej republiky, ako aj na občanov Európskej únie.

Ustanovenie určuje, kedy sa doklad o vzdelaní uznáva bez nostrifikácie (napríklad, ak ide o medzištátnu zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní).

K § 36:Týmto ustanovením sa ukladá zákonnému zástupcovi uhrádzať čiastočné náklady na hmotné zabezpečenie jeho dieťaťa (napr. stravovanie), alebo na čiastočnú úhradu nákladov na vzdelanie, ktoré nie je Ústavou SR garantované, ako bezplatné – záujmová výchova a vzdelávanie ( § 24 a 33a zákona č.29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, § 14b zákona č.279/1993 Z.z. o školských zariadeniach a pod.).

K § 37:

Z dôvodu potrebnosti zainteresovať zákonného zástupcu na čiastočnej úhrade nákladov na stravovanie a ubytovanie, ak je jeho dieťa umiestnené v internátnom zariadení alebo v internátnej škole sa ustanovuje povinnosť zákonnému zástupcu uhrádzať tieto čiastočné náklady. Podrobnosti v súčasnosti riešia vykonávacie predpisy (vyhláška č.245/1993 Z.z. finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, č.196/1994 Z.z. o domovoch mládeže, č.121/1994 Z.z. o zriaďovaní, činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania v znení neskorších predpisov), ktoré budú z dôvodu obsolétnosti zmenené.

K § 38:Toto ustanovenie v prvom odseku definuje priestupky podľa tohoto zákona.

Určujú sa taktiež subjekty, ktoré sú oprávnené vo veci priestupkov konať. V druhom stupni vo veciach priestupkov, v ktorých v prvom stupni rozhoduje obec, koná krajský školský úrad, a v ktorých v prvom stupni koná Štátna školská inšpekcia koná v druhom stupni ministerstvo školstva.

K § 39:Toto ustanovenie stanovuje rozsah pôsobnosti tohoto zákona. Na školy a školské zariadenia, ktoré sú zriadené inými ústrednými orgánmi sa ustanovenia tohoto zákona nevzťahujú, nakoľko tieto školy a školské zariadenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi týchto ústredných orgánov.

V záujme možnosti dovolania sa práv a povinností občanov a dotknutých subjektov sa ustanovuje rozsah rozhodovacích kompetencií, ktoré sa musia uskutočniť podľa zákona o správnom konaní.

Určujú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na cirkevné alebo súkromné školy a školské zariadenia , ako napr. menovanie riaditeľa školy, školská samospráva a pod. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ súkromnej alebo cirkevnej školy a školského zariadenia a riaditelia škôl a školských zariadení, ktorých sú zriaďovateľmi obce alebo samosprávne kraje v originálnej kompetencii pri svojom rozhodovaní nepostupujú podľa zákona o správnom konaní.

K § 40:V záujme zabránenia hromadnej výmeny orgánov školskej samosprávy (napr. obecné školské rady a územné školské rad, ktoré vznikli na jeseň roku 2002 na základe zákona č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č.416/2001 Z.z.) sa ustanovuje, že podľa tohoto zákona sa budú ustanovovať až nové školské samosprávne orgány, ktoré vzniknú po ukončení funkčných období terajších školských samosprávnych orgánov.

V záujme zabránenia hromadnej výmeny riaditeľov a tým spojeného výberového konania (čo by malo dopad na prostriedky štátneho rozpočtu) sa ustanovuje, že sa výber nových riaditeľov bude uskutočňovať postupne, alebo k výmene riaditeľa nepríde, ak ho rada školy vo funkcii potvrdí.

Práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov vo verejnej službe zanikajúcich okresných úradov a presunom kompetencií z krajských úradov sa budú riešiť v súlade so zákonom č.312/2001 Z.z. o štátnej službe a zákonom č.313/2001 Z.z. o verejnej službe.

Ustanovuje sa taktiež lehota, od ktorej je obec alebo samosprávny kraj povinný zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy prostredníctvom zamestnancov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zákonom. Ukladá sa im oznamovacia povinnosť, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom a na základe tohoto oznámenia im krajský školský úrad poskytne finančné prostriedky.

K § 41:Navrhovaný zákon nahrádza v súčasnosti platný zákon Slovenskej národnej rady č.542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu sa tento zákon zrušuje.

Ďalej sa zrušujú vykonávacie predpisy týkajúce sa podrobností, ako napr. o plnení povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, uznávaní dokladov o vzdelaní a príslušné ustanovenia vykonávacích predpisov, ktoré rieši tento zákon.

K Čl. II:K bodu 1:Keďže zriaďovateľská pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov je definovaná v Čl. 1 § 7 a § 10, vypúšťa sa ustanovenie § 2 ods. 3 tohoto zákona.

K bodom 2 a 3:Problematika zaraďovania do siete a vyraďovanie zo siete je spoločne vo vzťahu ku školám a školským zariadeniam riešená v Čl. I. V záujme odstránenia duplicity sa ustanovenia §§ 2a a 2b vypúšťajú.

K bodom 4 až 7:Ustupuje sa od možnosti výkonu ústavnej výchovy v špeciálnych školách internátnych a to na základe koncepčných zámerov, že každé dieťa s nariadenou ústavnou výchovou (teda aj dieťa s postihnutím) musí mať svoj detský domov. Každé dieťaťa bude zaradené do príslušného detského domova a do špeciálnej školy internátnej bude dochádzať ako ostatné deti.

K Čl. III:K bodu 1:V záujme možnosti vytvorenia takého prostredia, ktoré umožní spájať a následne efektívnejšie využívať majetok, priestory a zamestnancov stredných škôl, rozširuje sa možnosť spájania všetkých druhov stredných škôl do združenej strednej školy.

K bodu 2:V záujme možnosti vytvárania prípravných ročníkov v špeciálnych základných školách sa rozširuje možnosť zriaďovania 11 ročníkov v týchto školách. Ide o špeciálne základné školy, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie žiakov s ťažším mentálnym postihnutím.

K bodu 3:

Podľa odseku 1 základná umelecká škola poskytuje talentovaným žiakom odborné umelecké vzdelanie. Podstatná časť žiakov navštevujúcich základnú umeleckú školu uplatní nadobudnuté zručnosti, návyky a vedomosti priamo v rámci záujmovej umeleckej činnosti alebo v individuálnej umeleckej tvorbe.

Štúdium v základnej umeleckej škole je pre mnohých žiakov prípravou pre ich profesionálne pôsobenie v oblasti umenia. Tu sa pripravujú na štúdium na konzervatóriu, štúdium v rôznych učebných a študijných odboroch na stredných školách umeleckého zamerania.

Najmä v štúdiu na II. stupni základného štúdia alebo v štúdiu pre dospelých sa však niektorí žiaci pripravujú na štúdium na vysokej škole pedagogického alebo umeleckého –pedagogického zamerania.

V poslednej vete tohto ustanovenia sa deklaruje rozdiel v obsahu a cieľoch výchovy a vzdelávania v základnej škole a v základnej umeleckej škole

Podľa odseku 2 sa v základných umeleckých školách môže zriadiť hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický odbor alebo niektoré z uvedených odborov.

Vzhľadom na súčasné trendy v oblasti umeleckého vzdelávania sa predpokladá vznik aj iných ako uvedených umeleckých odborov. Riadiace a koordinačné právomoci v tomto procese bude mať ministerstvo školstva.

Jednotlivé umelecké odbory sa môžu členiť na oddelenia. Napríklad oddelenie strunových nástrojov, oddelenie klávesových nástrojov, oddelenie dychových nástrojov v hudobnom odbore, alebo oddelenie dramatické a slovesné, oddelenie bábkarské v literárno-dramatickom odbore a pod.

Vzhľadom na špecifický rozvoj umeleckého talentu základná umelecká škola poskytuje vzdelávanie pre veľmi širokú vzorku záujemcov, vo vekovom rozpätí detí predškolského veku až dospelých uchádzačov, ako je uvedené v odseku 3. Rozhodujúci počet žiakov základných umeleckých škôl, viac ako 90 %, tvoria žiaci mladšieho a staršieho školského veku, teda žiaci základných škôl. Zároveň sa definujú jednotlivé druhy štúdia.

V odseku 4 sú uvedené základné organizačné formy štúdia v základnej umeleckej škole.

V odseku 5 sa žiakom ukladá povinnosť prispievať na úhradu nákladov spojených s výchovou a vzdelávaním v základnej umeleckej škole.

V písmenách a) až c) sa diferencovane ustanovujú najnižšie a najvyššie hranice príspevkov žiakov na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu, v základnom štúdiu a v štúdiu pre dospelých pri individuálnom a skupinovom vyučovaní.

V písm. a) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v prípravnom štúdiu v skupinovom vyučovaní na 20,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, ktorá v súčasnosti predstavuje výšku 1 780,-Sk. Päť percent z tejto sumy predstavuje 89,-Sk.

Zabezpečenie individuálneho štúdia je finančne náročnejšie. Z hľadiska väčšej náročnosti je výška limitu príspevku v individuálnom vyučovaní dvojnásobne vyššia, ako v skupinovom vyučovaní.

V písm. b) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 40,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 1 780,-Sk mesačne. Z uvedeného vyplýva, že najvyšší poplatok za základné štúdium v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu bude 178,-Sk mesačne.

Pásmo, v ktorom sa bude pohybovať výška mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v základnom štúdiu v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 25,-Sk a najviac 89,-Sk mesačne. Najvyššia hranica predstavuje 5 % životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa uvedeného ustanovenia citovaného zákona.

V písm. c) sa ustanovuje najnižšia suma mesačného príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hlavného predmetu na 60,-Sk a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Táto suma predstavuje v súčasnosti 3 930,-Sk mesačne. Desať percent tejto sumy predstavuje 393,-Sk mesačne.

Mesačná výška príspevku žiaka na úhradu nákladov v štúdiu pre dospelých v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu sa ustanovuje na najmenej 40,-Sk a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, čo po zaokrúhlení predstavuje maximálnu sumu 196,-Sk mesačne. Pokiaľ sa využije horná hranica stanoveného limitu pôjde v prvom prípade asi o 600 % zvýšenie súčasných poplatkov v individuálnom vyučovaní a takmer o 500 % zvýšenie v skupinovom vyučovaní v štúdiu pre dospelých.

V odseku 6 sa riaditeľ základnej umeleckej školy splnomocňuje ustanovením výšky príspevkov na príslušný školský rok v rámci limitu stanoveného zákonom.

Zároveň sa ustanovuje, že finančné prostriedky získané z príspevkov sú príjmom základnej umeleckej školy.

Ustanovuje spôsob úhrady príspevku škole. Navrhuje sa, aby sa príspevok uhrádzal vopred, spravidla do 10 dňa v mesiaci. Vzhľadom na administratívnu, ale aj finančnú náročnosť poukázania príspevku škole sa umožňuje jeho úhrada aj na dlhšie časové obdobie. Zároveň sa ustanovuje, že príspevok sa žiakovi vráti iba v prípade, keď sa na škole z rôznych dôvodov nevyučovalo dlhšie ako 4 týždne. Použitie výnosu z príspevkov musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Príspevok sa zároveň umožňuje vrátiť žiakovi v prípade závažných dôvodov z jeho strany. V tejto súvislosti ide predovšetkým o dlhodobejšie ochorenie žiaka neumožňujúce jeho návštevu školy, prípadne aj ďalšie závažné dôvody.

Aj súčasné znenie vyhlášky MŠMŠ SR č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách umožňuje riaditeľovi základnej umeleckej školy odpustiť školné zo sociálnych dôvodov. Navrhované znenie ods. 7 vyžaduje preukázanie podmienok na poskytovanie sociálnej pomoci (predloženie rozhodnutia o dávke sociálnej pomoci podľa osobitného predpisu). Viaže sa na konkrétne ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov týkajúce sa riešenia hmotnej núdze.

Tak, ako aj v súčasnom znení školského zákona sa aj v predloženom návrhu v odseku 8 ustanovuje, že vzdelávanie v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách možno poskytovať za úhradu. Zároveň sa ustanovuje, že pokiaľ výška príspevku žiaka na úhradu nákladov nie je vyššia, ako je uvedené v odseku 5, nezníži sa príspevok zo štátneho rozpočtu podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 506/2001 Z. z o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odsek 9 je splnomocňujúcim ustanovením pre ustanovenie podrobností týkajúcich sa prevádzky základných umeleckých škôl a organizácie štúdia v nich.

K bodu 4:Týmto ustanovením sa rieši spôsob vzdelávania žiakov, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje absolvovať výchovno-vzdelávací proces. O tom, kedy bude do tohoto procesu zaradené rozhodne lekár.

K bodu 5:Toto ustanovenie jasne definuje, kto je pedagogickým zamestnancom.

K bodu 6:Ustanovenia tohoto paragrafu sú riešené v Čl. I § 15. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie tohoto paragrafu vypúšťa.

K bodu 7:Keďže problematika poplatkov v základných umeleckých školách je riešená novým ustanovením § 33a tohoto zákona, v záujme odstránenia duplicity, sa zrušuje ustanovenie § 11 vyhlášky MŠMŠ SR č.477/1990 Zb.

K Čl. IV:Účinnosť zákona sa zosúlaďuje s časovým termínom zrušenia okresných úradov a krajských úradov podľa doterajších predpisov. Týmto termínom je 1. január 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martin Fronc v. r.

minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

45

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

1.Doterajšia legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republiky uplatňované od roku 1994, kedy vstúpil do platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní). Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosti procesu verejného obstarávania, nediskriminácie a zabezpečenia rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov. Úprava jednotlivých foriem verejného obstarávania a ich počet bol prispôsobený podmienkam transformácie trhu Slovenskej republiky. Na základe iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol s účinnosťou od 1. apríla 1994 prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v dvoch ustanoveniach, ktorými sa upravovali finančné limity pre použitie cenovej ponuky a priameho zadania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., možno označiť ako prvý krok k aproximácii pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev. V tomto zákone sa tiež premietli viac ako dvojročné skúsenosti z fungovania systému verejného obstarávania v podmienkach trhu Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie výkonu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na novozriadené krajské úrady.

Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra 1999 predstavuje významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Metódy a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie. V zákone uplatnenými inštitútmi a to odbornou spôsobilosťou na verejné obstarávanie, námietkami proti postupu obstarávateľa a výkonom dohľadu nad verejným obstarávaním sa sledovalo skvalitnenie procesu verejného obstarávania, odstránenie diskriminačných prvkov, hlavne pri určení predmetu verejného obstarávania a podmienok vyhlásenej metódy verejného obstarávania.

Prijatie tohto zákona zvýšilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím transparentnosť procesu verejného obstarávania tým, že určilo okruh zmlúv, na ktoré sa nebudú aplikovať metódy a postupy verejného obstarávania. Zákon upravil štyri metódy verejného obstarávania, z ktorých verejná súťaž, užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením sa povinne zverejňuje vo Vestníku verejného obstarávania a v prípade, ak ide o nadlimitnú metódu verejného obstarávania aj v zahraničnej periodickej tlači, ktorej odporúčaný zoznam vydáva Úrad pre verejné obstarávanie. Pri týchto metódach verejného obstarávania sa umožňuje, aby do procesu verejného obstarávania sa zapojil neobmedzený počet uchádzačov alebo záujemcov. Týmto zákonom sa uložila obstarávateľom povinnosť zverejňovať výsledky všetkých metód verejného obstarávania.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z metód a postupov verejného obstarávania. Vzhľadom na signály o niektorých nežiadúcich praktikách, na ktoré poukazoval aj Audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti, bolo uložené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 694/2000 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 74/2001 zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa vytvorí rámec pre verejné obstarávanie pri podprahovom obstarávaní, t. j. pri obstarávaní tovarov, služieb a prác s nižšou cenou, ako bola dolná hranica pre uplatňovanie zákona pri podlimitných metódach verejného obstarávania. Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

Zákonom č. 557/2001 Z. z. sa určili metódy a postupy verejného obstarávania pre tovary, služby a práce nízkych hodnôt. Umožnilo sa obstarávateľom, aby zohľadnili v rámci verejného obstarávania regionálny aspekt tým, že o oslovení konkrétneho okruhu uchádzačov rozhoduje sám. Súčasne s vládnym návrhom zákona bol v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovávaný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto návrhom sa sledovalo upresnenie a rozšírenie okruhu obstarávateľov, na ktorých sa majú vzťahovať pravidlá verejného obstarávania. Obstarávateľmi od účinnosti zákona č. 557/2001 Z. z. t. j. od 1. januára 2002 sú aj Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, vyššie územné celky (samosprávne kraje) a nimi zriadené organizácie, záujmové združenia s právnou subjektivitou, ktoré vytvoria právnické osoby podliehajúce režimu tohto zákona. Ďalej v prípade právnických osôb podnikajúcich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácii boli zahrnuté aj právnické osoby, ktoré prevádzkujú verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a právnické osoby, ktoré podnikajú v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy a energií a disponujú osobitnými právami k stavbám, pozemkom alebo právam k nim za účelom výstavby alebo iných opatrení vo verejnom záujme podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj ich dcérske spoločnosti.

Ďalšie zmeny tohto zákona zvýšili transparentnosť verejného obstarávania. Za týmto účelom sa v zákone ustanovila povinnosť pre obstarávateľa umožniť všetkým uchádzačom zúčastniť sa otvárania obálok s ponukami a tiež zverejňovať relevantné údaje o ponukách vo väčšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ. K tomu slúži zasielanie zápisnice z otvárania obálok s ponukami všetkým uchádzačom, vo Vestníku verejného obstarávania zverejňovanie vylúčených podnikateľov, ktorí v záujme zapísania sa do zoznamu podnikateľov použili falošné alebo neplatné doklady. Predpokladá sa, že takáto „negatívna reklama“ bude motivovať podnikateľov k riadnemu plneniu zákonných povinností. Pri uplatnení metódy verejného obstarávania rokovacieho konania bez zverejnenia musia obstarávatelia vykonať výber zmluvného partnera na základe vykonaného prieskumu trhu.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Novo sa definujú verejné zmluvy uzavierané obstarávateľmi, ktoré umožnia presnejšiu interpretáciu zmlúv podliehajúcich režimu zákona. Upravili sa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a rozširujú sa aj dôvody, na základe ktorých môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený z metódy verejného obstarávania.

Týmto zákonom sa zaviedli aj zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2002 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

2.Zhodnotenie súčasného stavu

Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. a zákona č. 530/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v pomerne veľkej šírke pokrýva subjekty, ktoré sú povinné uplatňovať pri uzavieraní verejných zmlúv metódy a postupy verejného obstarávania. Upravuje päť metód verejného obstarávania. Obstarávateľ – právnická osoba podnikajúca v oblasti vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií, môže použiť verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťaž návrhov bez obmedzenia; použitie rokovacieho konania bez zverejnenia je podmienené splnením jednej z podmienok uvedenej v § 52 zákona o verejnom obstarávaní.

Procesná stránka výberu zmluvného partnera je v súťažných metódach verejného obstarávania upravená tak, že obstarávateľ alebo ním zriadená komisia najskôr posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní t. j., či si uchádzači alebo záujemcovia plnia svoje odvodové povinnosti voči štátu a poisťovniam, či majú príslušné podnikateľské oprávnenie, či ich manažment je bezúhonný, a či vôbec sú finančne, ekonomicky a technicky spôsobilí plniť zmluvu, ktorá je zo strany obstarávateľa ponúkaná. Až následne sú komisiou na vyhodnotenie ponúk, zriadenou obstarávateľom, ponuky posudzované z hľadiska splnenia požiadaviek obstarávateľa na predmet obstarávania. Vyhodnocované sú len ponuky, ktoré tieto požiadavky spĺňajú.

V ročnej správe Úradu pre verejné obstarávanie sa poukazuje na niektoré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto problémy súvisia predovšetkým s tým, že viacerí obstarávatelia v nie dostatočnej miere uplatňujú prvky plánovania, princípy transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú zárukou pre vytvorenie potrebného konkurenčného prostredia, kulminujúceho do efektívneho a hospodárneho výsledku procesu verejného obstarávania.

Napriek tomu, že sa zvýšil počet vyhlásených súťažných metód verejného obstarávania, stále je pomerne vysoký počet zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rokovacieho konania bez zverejnenia. K tomuto nepriaznivému pomeru prispievajú aj pomerne dlhé lehoty na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a lehoty na predkladanie ponúk, ale aj zdĺhavý proces medzi oznámením poradia úspešnosti ponúk a uzavretím zmluvy, ktorý je pevne viazaný na lehotu viazanosti ponúk. Skrátenie lehôt na predkladanie ponúk prispeje k samotnému zvýšeniu transparentnosti procesu verejného obstarávania a je možné domnievať sa, že zníži počet zmlúv uzatvorených na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

Vo viacerých obstarávateľských organizáciách nie sú vytvorené potrebné podmienky na samotnú aplikáciu zákona tým, že nie sú odovzdávané skúsenosti už z uskutočnených dodávok pre nové obstarávania. To vyúsťuje v konečnom dôsledku do zvýšených nákladov obstarávateľov, pretože aj opakujúce sa a rovnaké plnenia sú vytvárané vždy ako nové zmluvy s rôznym obsahom. Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pri vypracovaní súťažných podkladov ukladá obstarávateľovi povinnosť určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania, obstarávatelia časť zmluvy ponechávajú na uchádzačov, čím sa stávalo aj v minulosti, že uzatvárali nevýhodné zmluvy.

Súčasný stav vo verejnom obstarávaní spôsobuje aj skutočnosť, že v systéme právnych predpisov absentujú pravidlá hospodárenia verejnoprávnych organizácií, alebo nástroje, ktoré by umožňovali objektívne stanoviť predpokladané náklady obstarávanej stavby. Tiež chýba účinný kontrolný systém procesu verejného obstarávania, ale aj správy majetku štátu. Tým, že obstarávateľské organizácie nie sú pravidelne kontrolované, môžu nedostatky vo svojej činnosti vykonávať dlhšie obdobie. Je potrebné dosiahnuť, aby kontrola alebo audit bola v každej obstarávateľskej organizácii vykonávaná aspoň jedenkrát ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že auditom sa vykonáva kontrola hospodárenia organizácie s finančnými prostriedkami vôbec, nie je možné povinnosť vykonávať audit riešiť zákonom, ktorý stanovuje pravidlá verejného obstarávania.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je oblasťou, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

V krajinách EÚ je oblasť verejného obstarávania upravená nasledovnými základnými predpismi a ich novelami:

1.Smernica 89/665/EHS, upravujúca postup pri koordinácii predpisov upravujúcich proces kontroly schvaľovania zmlúv,

2.Smernica 92/13/EHS, upravujúca postup pri koordinácii procesu verejného obstarávania a opravných prostriedkov pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

3.Smernica 92/50/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní služieb,

4.Smernica 93/36/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní tovarov,

5.Smernica 93/37/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní prác,

6.Smernica 93/38/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

7.Smernica 98/4/ES pozmeňujúca Smernicu 93/38/EHS,

8.Smernica 97/52/ES pozmeňujúca Smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS a

9.Smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES.

Prevzatie smerníc Európskeho spoločenstva do legislatívy Slovenskej republiky je jednou z podmienok pre vstup Slovenskej republiky do EÚ a prispeje k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr. Ide napríklad o pristúpenie Slovenskej republiky k Dohode o vládnom obstarávaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

V Pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 sa konštatuje, že v oblasti legislatívy vnútorného trhu Slovenská republika dosiahla viditeľný pokrok o. i. v oblasti verejného obstarávania. Vo verejnom obstarávaní sa dosiahol určitý pokrok prijatím Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 389/2000 Z. z. o podmienkach zverejňovania predbežných oznámení, oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, o obsahu súťažných podkladov a výsledkoch verejného obstarávania, ktoré nadobudlo účinnosť v januári 2001. Čo sa týka celkového hodnotenia verejného obstarávania hodnotiaca správa konštatuje, že Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva zverené kompetencie dobre, poukazuje však na potrebu vykonania niektorých opatrení, ktoré sa týkajú

◊zaplnenia niekoľkých medzier v legislatíve, ktoré sa okrem iného týkajú ustanovení na podporu nedostatočne rozvinutých regiónov, ktoré sú zo strany Európskej únie chápané ako diskriminačné a nedostatočného pokrytia podnikov verejných služieb v súkromnom vlastníctve,

◊skvalitnenia existujúceho systému námietok a ich preskúmavania,

◊významu transparentnosti vo verejnom obstarávaní, ktorý nikdy nie je zbytočne zdôrazňovaný a platí to najmä v súvislosti s uplatňovaním rokovacieho konania bez zverejnenia a

◊potreby riešiť korupciu a podvody pri verejnom obstarávaní.

V Pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z októbra 2002 sa okrem iného uvádza, že Úrad pre verejné obstarávanie funguje dobre a vykonáva svoje úlohy veľmi proaktívnym spôsobom, je potrebné úsilie na zabezpečenie širšieho a pravidelnejšieho monitorujúceho kontrolného systému. Kvalita a počet tých, ktorí kontrolujú verejné obstarávanie by sa mali zvýšiť. Porušenia na strane obstarávateľa sa zdajú byť pomerne bežné, najmä na úrovni obcí. Ďalšie úsilie je potrebné na zabezpečenie transparentnosti a presadzovania súčasných pravidiel na všetkých úrovniach vlády a vo všetkých sektoroch. Pri výkone preskúmavacích postupov je potrebné uskutočniť kroky na posilnenie celkovej nezávislosti a primeranej kapacity úradu.

Harmonizácia pravidiel verejného obstarávania platných v Slovenskej republike s právom Európskych spoločenstiev je významná aj z hľadiska čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Po vstupe sa totiž majú uplatňovať národné predpisy pre oblasť verejného obstarávania, ktoré musia spĺňať nasledujúce kritéria:

-Spoločné pravidlá zverejňovania: zverejňovanie oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania na území celého Spoločenstva a regiónu PHARE, ktorou sa rozvinie skutočná súťaž medzi ekonomickými operátormi vo všetkých členských štátoch,

-Spoločné pravidlá pre metódy verejného obstarávania: zákaz technických špecifikácií, ktoré by mohli diskriminovať potencionálnych zahraničných účastníkov tejto súťaže, pričom dané špecifikácie je nutné zostaviť v jednom z oficiálnych jazykov EÚ, ako aj v jazyku štátnom,

-Spoločné pravidlá pre technické hodnotenie: uplatnenie objektívnych kritérií pre výber účastníkov metódy verejného obstarávania a udelenie príslušných zmlúv, vrátane postupu prijateľnosti a vhodnosti príslušnej účasti,

-Spoločné pravidlá pre účasť a prijatie ponuky a uzavretie zmluvy: primeranosť a zmluvné dokumenty otvorené pre krajiny EÚ a PHARE.

Okrem toho si Európska komisia vyhradila, že budú používané len predpisy o verejnom obstarávaní, ktoré Komisia schválila ako predpisy spĺňajúce požiadavky Časti IX Finančného nariadenia platného pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev. V praxi to predstavuje premietnutie týchto štyroch kritérií do národnej legislatívy upravujúcej verejné obstarávanie, ktoré je nutné dodržiavať na to, aby sa predišlo diskriminačným opatreniam a nespravodlivému prístupu.

Východiskom návrhu zákona bolo aj rokovanie so zástupcami Európskej komisie, ich pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní uskutočnené v januári a marci tohto roku. Na základe ich pripomienok a smerníc Európskych spoločenstiev upravujúcich proces verejného obstarávania sa zmenili, resp. doplnili znenia ustanovení, ako napríklad obstarávateľ pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktorých tzv. dcérske spoločnosti nie sú obstarávateľom podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale za splnenia stanovených podmienok môže obstarávateľ v sektore prirodzených monopolov uzavierať zmluvy na poskytovanie služieb s takýmito právnickými osobami bez aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.

V navrhovanom zákone sa precizujú aj ustanovenia o zmluvách, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide napríklad o zmluvy, ktorých uzavretie a plnenie podlieha utajovanému režimu v stupni utajenia Prísne tajné a Tajné. Ďalej zmluvy vyňaté z pôsobnosti zákona riadiace sa inými pravidlami postupu a príjimania, ako upravuje návrh zákona o verejnom obstarávaní. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskej únie.

Postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv sa premietli do ustanovení návrhu zákona. Je to z toho dôvodu, že na uzavieranie koncesných zmlúv sa používajú rovnaké metódy a postupy verejného obstarávania ako v prípade zmlúv na dodanie tovarov, zhotovenie prác alebo poskytnutie služieb. V navrhovaných ustanoveniach zákona sa upravuje pojem koncesnej zmluvy v súlade so smernicou č. 93/37/EHS a tiež definícia koncesionára. Rovnako sú riešené aj opravné prostriedky pri postupoch vedúcich k uzavretiu koncesnej zmluvy, ktorých cieľom je vytvoriť konkurenciu a zároveň zabrániť diskriminácii uchádzačov alebo záujemcov. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky č. 357/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a problematiku uzavierania koncesných zmlúv riešiť v rámci systému verejného obstarávania upraveného v zákone o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa upraviť a zjednodušiť systém predkladania ponúk, prijatia ponúk a uzavretia zmlúv. V tomto prípade sa vychádza zo skutočnosti, že obstarávateľ musí vedieť jednoznančne určiť svoju potrebu (predmet obstarávania), určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania. Z tohto pohľadu ponuka predkladaná uchádzačom musí byť reakciou na požiadavku uplatnenou obstarávateľom. V prípade technických požiadaviek a technických špecifikácií na predmet obstarávania a jeho obchodných podmienok dodania môže ísť zo strany uchádzača len o ich akceptovanie. Súťaž medzi predloženými ponukami potom bude spočívať buď v najnižšej cene alebo v ekonomicky najvýhodnejšie ponuke, t. j. v závislosti od obstarávateľom uplatnených kritérií na vyhodnotenie ponúk. Týmto novým prístupom sa očakáva zvýšenie konkurencie predkladaných ponúk, ale aj vyššia transparentnosť procesu vyhodnotenia ponúk. Oproti terajšiemu systému, kedy uchádzači museli predkladať návrh zmluvy a v rámci neho sa dopúšťali prepisových chýb, za ktoré boli neraz vylučovaní, sa okrem tohto cieľu sleduje aj zníženie administratívnej náročnosti pri vypracovaní ponúk zo strany uchádzačov. Ďalšia zmena, ktorá je premietnutá do navrhovaného znenia zákona je, že oznámenie výsledku verejného obstarávania uchádzačom nebude pevne viazané na lehotu viazanosti ponúk. Túto lehotu si obstarávateľ určí dostatočne dlhú tak, aby v nej mohol vykonať všetky činnosti spojené s vyhodnotením ponúk, oznámením o výsledku vyhodnotenia ponúk uchádzačom a uzavretím zmluvy. Navrhovanou zmenou sa zefektívni uzavretie zmlúv hlavne pri zrýchlených postupoch v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné upraviť aj ustanovenia o súťažných podkladoch. Ide hlavne o povinnosť obstarávateľa opísať predmet obstarávania a určiť obchodné podmienky jeho dodania. Tieto ustanovenia už vytvárajú priestor pre novú kvalitu opisu predmetu obstarávania, v prípade nadlimitných metód verejného obstarávania založenú na európskych špecifikáciách.

Postavenie právnických osôb pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa v poslednom období značne zmenilo. Kým v minulosti medzi týmito obstarávateľmi dominovali tí, ktorí boli riadení alebo kontrolovaní štátom alebo obcami, v súčasnosti sa pomer medzi súkromnými spoločnosťami a štátnymi alebo obecnými organizáciami pôsobiacimi vo vyššie uvedených oblastiach výrazne mení. Na túto skutočnosť reaguje aj navrhované znenie zákona, tým, že umožňuje tomuto typu obstarávateľov väčšie možnosti výberu metód verejného obstarávania, ale aj začatia procesu verejného obstarávania. Obstarávateľom pôsobiacim v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa umožňuje, vzhľadom na ich postavenie a skutočnosť, že v ich prípade ide vlastne o výrobné podniky, aby si na transparentné uzavretie zmluvy mohli viesť kvalifikačné systémy spôsobilých právnických osôb alebo fyzických osôb, s ktorými efektívnym spôsobom môžu v prípade potreby uzavrieť zmluvu na dodanie tovarov, na zhotovenie prác, na poskytnutie služieb na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Upresňuje sa tiež postup obstarávateľa, ak zverejňuje pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž (predtým predbežné oznámenie, ktorým sa nahradzovalo oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania), ktorého výsledkom bude uzavretie zmluvy.

Návrh zákona upravuje aj opravné mechanizmy vo verejnom obstarávaní, kde v prvom rade sa ponecháva vykonanie nápravy u obstarávateľa, po novom je riešený dohľad nad verejným obstarávaním. Súčasne je zavedený inštitút kontroly, ktorý sa bude uplatňovať po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a týka sa prirodzených monopolov.

Navrhovaným znením zákona sa už upravuje zverejňovanie oznámení po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Súčasne sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa upraví obsah a vzory jednotlivých oznámení. Ďalšie úpravy navrhovaného znenia zákona sú zamerané na úpravu

◊niektorých pojmov, ako napríklad pridružený podnik, koncesionár, koncesná zmluva, technické špecifikácie,

◊finančných limitov predpokladanej ceny predmetu obstarávania,

◊vyhlasovania verejného obstarávania vo vzťahu k zverejňovaniu v Úradnom vestníku Európskej únie,

◊podmienok účasti vo verejnom obstarávaní zamerané na finančné a ekonomické postavenie a technickú spôsobilosť,

◊podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia,

◊povinnosti obstarávateľa voči Európskej komisii,

◊kompetencií úradu.

4. Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obstarávateľom zo sektora prirodzených monopolov môžu vzniknúť náklady v súvislosti s vykonaním atestácie postupov aplikovaných vo verejnom obstarávaní. Nakoľko sa jedná o fakultatívne ustanovenie, nie je možné odhadnúť výšku nákladov na atestáciu. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť.

5. Ekonomické prínosy

Z výsledkov štatistického zisťovania o použitých metódach verejného obstarávania za rok 2002 vyplýva, že uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania prináša úsporu výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 3,7 % z predpokladaných nákladov, na úrovni obcí 6,3 %, celkovo bola dosiahnutá úspora 4, 7 %.

6.Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Zákony, ktorých ustanovenia sú týmto zákonom dotknuté, sú uvedené v návrhu tohto zákona.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 434-2000/2003 zo dňa 7. apríla 2003 vzalo na vedomie, že návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon č. ........ o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)oblasť verejného obstarávania je výslovne uvedená v Kapitole č. II, čl. 68 Európskej dohody o pridružení,

Biela kniha, kapitola č. 12,

potreba ďalšej aproximácie legislatívy verejného obstarávania vyplýva aj z Národného programu pre prijatie acquis communautaire (v rámci kapitoly č. 1 – slobodný pohyb tovaru, kam oblasť verejného obstarávania patrí), z Rozhodnutia Rady 2002/93/ES z 28. januára 2002 o princípoch, prioritách, strednodobých cieľoch a podmienkach obsiahnutých v Partnerstve pre vstup,

Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

b)negociačné rokovania v rámci kapitoly č. 1

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

Základné smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania:

◊Smernica Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa koordinujú postupy na udeľovanie verejných objednávok na tovary (Smernica pre verejné tovary),

◊Smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov na udeľovanie verejných objednávok na verejné práce (Smernica pre verejné práce),

◊Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 týkajúca sa koordinácie postupov na udeľovanie verejných objednávok na služby (Smernica pre verejné služby),

◊Smernica Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa koordinujú postupy verejného obstarávania subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Smernica pre verejnoprospešné podniky),

◊Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení vzťahujúcich sa na používanie overovacieho konania pri udeľovaní verejných objednávok na tovary a verejné práce (Smernica pre verejné opravné prostriedky),

◊Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia vzťahujúce sa na aplikáciu pravidiel Spoločenstva na postupy verejného obstarávania subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Smernica pre opravné prostriedky verejnoprospešných podnikov),

Ďalšie smernice, ktoré upravujú vyššie uvedené základné smernice:

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 pozmeňujúca Smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS týkajúce sa koordinácie postupov pre schvaľovanie zmlúv o verejných službách, zmlúv o verejných dodávkach a zmlúv o verejných prácach v uvedenom poradí,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/4/ES zo 16. februára 1998 pozmeňujúca Smernicu 93/38/EHS koordinujúca postupy obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodohospodárskych, energetických, dopravných a telekomunikačných odvetviach.

◊Smernica Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 o zmene a doplnení Prílohy IV k Smernici Rady 93/36/EHS, Príloh IV, V a VI k Smernici Rady 93/37/EHS, Príloh III a IV k Smernici Rady 92/50/EHS, v znení zmenenom Smernicou 97/52/ES, a Príloh XII až XV, XVII a XVIII k Smernici Rady 93/38/EHS, v znení zmenenom a doplnenom Smernicou 98/4/ES (Smernica o používaní štandardných formulárov pri uverejňovaní oznámení o verejných zmluvách).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom návrhu právneho predpisu je Úrad pre verejné obstarávanie.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Návrh zákona bol prerokovaný konzultáciami na neformálnych stretnutiach so zástupcami Európskej komisie – Direktoriát pre vnútorný trh.

B. Osobitná časť

K § 1

Vyjadrením predmetu právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť zákona na osobitnú skupinu procesov vedúcich k uzavretiu zmluvy, osobitnú skupinu subjektov hospodáriacich s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, obecných rozpočtov a hospodáriacich s majetkom štátu alebo obce. Činnosť týchto subjektov môže byť v porovnaní s typickými podnikateľskými subjektami obmedzovaná viacerými legislatívnymi predpismi (napríklad zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o obecnom zriadení), ktorými sa zabezpečuje správne a racionálne použitie verejných prostriedkov.

Navrhovaným znením ustanovenia sa určuje predmet úpravy zákona, ktorým sú metódy a postupy verejného obstarávania, ktoré je obstarávateľ povinný aplikovať a vedú k uzavretiu záväzkového vzťahu. Zmluvy na dodanie tovaru, uskutočnenie prác a poskytnutie služieb, ktoré sú výsledkom tohto procesu sa navrhuje pre účely tohto zákona označiť ako verejné zmluvy, nakoľko ide o vymedzenú skupinu zmluvných vzťahov, ktoré sú obstarávateľom financované z verejných prostriedkov alebo uzavierané vo verejnom záujme. Rozlíšenie týchto zmlúv je potrebné najmä v prípade, ak obstarávateľ v záväzkovom vzťahu vystupuje ako dodávateľ a druhá zmluvná strana nie je obstarávateľom podľa tohto zákona. Takáto zmluva nebude mať charakter verejnej zmluvy. Zároveň sa vytvorí lepší predpoklad pre interpretáciu, aplikáciu a správne chápanie zákonnej úpravy.

Stanovením postupov a metód pre určitú obmedzenú skupinu zmluvných vzťahov sa odstraňuje doteraz nesprávne pochopený účel verejného obstarávania najmä vo vzťahu k zmluvám uzavieraným podľa Občianskeho zákonníka, pracovným zmluvám a zmluvám, z ktorých obstarávateľ získaval finančné prostriedky.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje, aby celý proces verejného obstarávania, bol vedený v súlade s princípmi verejného obstarávania. Uzavretie záväzkového vzťahu ako výsledku verejného obstarávania, musí vychádzať zo zásad hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov.

Na základe požiadavky uvedenej v práve Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a v súlade so zaužívanou praxou sa toto ustanovenie odvoláva na transponovanie príslušných právnych aktov ES do návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Príloha č. 1 obsahuje ich výpočet.

K § 2

Povinnosti subjektov, ktoré sú v súlade s týmto zákonom obstarávateľmi, smerujú najmä k jeho povinnej aplikácii. Obstarávatelia musia zákon aplikovať pri získavaní zmluvného partnera na dodanie tovarov, prác alebo služieb. Preto sa všeobecne ustanovuje obsah týchto pojmov.

Ustanovením sa upravujú aj výnimky z použitia zákona. Jedná sa najmä o zmluvy, ktorými sa zabezpečujú predmety obstarávania, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad ak predmet zmluvy bude tvoriť utajovanú skutočnosť v stupni Prísne tajné a Tajné alebo bezpečnosť prevozu jadrového paliva alebo iných nebezpečných látok, ktorých presun po dopravných cestách môže byť všeobecnou informovanosťou ohrozený.

Z dôvodu precíznejšieho vymedzenia a v súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje okruh zmlúv vyňatých z pôsobnosti zákona riadiace sa inými pravidlami postupu a prijímania, ako upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskych spoločenstiev. Výnimka sa nevzťahuje na uzavieranie zmlúv financovaných zo štrukturálnych fondov ES po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Výnimkou z aplikácie ustanovení zákona je aj zabezpečovanie úloh výskumu a vývoja, ktoré slúžia výlučne pre potreby obstarávateľa. Toto ustanovenie je určené najmä v prípade úloh výskumu a vývoja pre potreby subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktoré sú podľa zákona obstarávateľom, a výsledky z týchto úloh neslúžia na účely zabezpečenia zisku. Podmienkou je, že úhradu za ich dodanie vykoná obstarávateľ z vlastných finančných prostriedkov v celej výške.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje spresnenie tých zmlúv, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti zákona podľa čl. 296 Zmluvy o založení Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť hospodársku súťaž na trhu výrobkov, ktoré nie sú špeciálne určené na vojenské účely.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje upraviť zmluvy vyňaté z pôsobnosti zákona, ktoré sa týkajú služieb vo veciach arbitrážnych, rozhodcovských alebo v zmierovacích konaniach. Môže ísť o zmierovateľa stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich riešením súdnou cestou.

Výnimkou z aplikácie zákona sú činnosti, ktoré Národná banka Slovenska ako centrálna banková inštitúcia vykonáva v súvislosti s udržiavaním cenovej stability, ktorým je napríklad určovanie menovej politiky, vydávanie bankoviek a mincí, riadenie, koordinovanie a zabezpečovanie peňažného obehu, platobného styku a zúčtovanie dát platobného styku, vykonávanie dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.

Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby sa v súvislosti s nájmom nehnuteľností zabránilo, aby obstarávateľ bez uplatnenia pravidiel verejného obstarávania uzavieral zmluvy v súvislosti s ďalším plnením naviazaným na zmluvu o nájme.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa upravuje výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, pri uzavieraní zmlúv na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám obstarávateľom spadajúcim pod klasický sektor, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom ES pre oblasť verejného obstarávania. Jedná sa o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

V prípade uzavierania zmlúv zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí sa stanovuje výnimka z aplikácie zákona, ale len pri zmluvách pod finančnými limitmi určenými pre použitie nadlimitných metód verejného obstarávania. Požiadavka hospodárneho a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov, tak ako to vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, zostáva zachovaná.

K § 3

Dôvodom navrhovaného ustanovenia je dosiahnutie súladu s právom ES pre obstarávateľa v klasickom sektore. Ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť zaviazať subjekty poskytujúce služby vo verejnom záujme na základe osobitného alebo výlučného práva, ktoré im obstarávateľ udelil, aby pri uzavieraní zmlúv na dodanie tovarov s tretími osobami, ktoré súvisia s udeleným právom, dodržiavali princíp nediskriminácie zahraničných dodávateľov. Neznamená to však povinnosť aplikovať metódy a postupy ustanovené v zákone o verejnom obstarávaní.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Je vo verejnom záujme, aby zákon o verejnom obstarávaní uplatňoval každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo uzaviera zmluvy vo verejnom záujme.

Obstarávateľ je definovaný čo najvšeobecnejšie, pomocou pojmov verejné právo a verejný záujem, aj napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov definované a vymedzené tak, aby mohli byť všeobecne akceptované. Pojem „verejný záujem“ používa Ústava Slovenskej republiky aj iné zákony.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určujú Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS a 92/50/EHS - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Kontext štátu, regionálnej a miestnej samosprávy sa neobmedzuje len na administratívu ako takú, ale zahŕňa aj úrady a organizácie, ktoré aj keď nie sú formálne časťou tradičnej administratívnej štruktúry, nemajú vlastnú právnu subjektivitu a vykonávajú úlohy, ktoré sú bežne povinnosťou štátu alebo samosprávy, ktoré úplne zastupujú rôznymi spôsobmi. Podľa výkladu tohto článku vydaným Európskym súdnym dvorom v prípade „Beentjes versuz Holandský štát“ definícia štátu musí byť chápaná logicky. Musí zahŕňať inštitúcie, ktoré aj keď sú formálne oddelené od obstarávateľov, v skutočnosti na nich úplne závisia a plnia v ich mene úlohy. V tomto prípade súd rozhodol, že inštitúcia, ktorej zloženie a štruktúra sú dané zákonom a ktorej členovia sú menovaní úradmi, ktorých kompetencie sú garantované štátom a ktorá financuje zmluvy o verejných prácach, ktoré je jej úlohou prijať, musí byť považovaná za spadajúcu pod pojem štát, aj keď formálne netvorí časť štátnej administratívy. Tento princíp by mal byť použitý pre všetkých ďalších obstarávateľov, uvedených v smerniciach, teda by to malo byť chápané ako zahrnutie akýchkoľvek organizácií (inštitúcií), ktoré sa vytvorili na základe zákona, nariadenia alebo administratívneho aktu. Do tejto kategórie spadajú štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, vyššie územné celky, miestna samospráva, rozpočtové organizácie vyšších územných celkov alebo rozpočtové organizácie miestnej samosprávy.

Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom b) patria vyššie územné celky, mestá a obce.

Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom c) patria napríklad organizácie zriadené obstarávateľmi zahrnutých pod písmenom a) a b), zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Národná banka Slovenska. Do tejto kategórie obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými obstarávateľmi.

Združenie môže byť iba právnická osoba, ktorú vytvorili jedna alebo viacero organizácií uvedených v písmene a) až c). Platí to aj pre prípad združenia, v ktorom je aspoň jeden z jeho členov obstarávateľom. Vzhľadom na to, že obstarávatelia v klasickom sektore sa pri vytváraní združení riadia osobitnými predpismi, ktoré upravujú ich činnosť, práva a povinnosti, nie je potrebné, aby zákon bližšie určoval typ združenia.

Obstarávateľ – iná organizácia riadená verejným právom je definovaná rovnako ako v práve Európskych spoločenstiev na základe troch kumulatívnych kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť je alebo môže byť ovplyvnená obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov v duchu jednej alebo viacerých podmienok, ktoré vytvárajú tretie kritérium. Obstarávateľom je v tomto prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú obstarávateľmi na základe znakov, ktoré zákon o verejnom obstarávaní stanovuje, aplikovať metódy a postupy zákona v prípadoch, ak mu obstarávateľ z klasického sektora poskytne finančné prostriedky na práce alebo služby súvisiace so zmluvou na práce. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú, že výška poskytnutých finančných prostriedkov je viac ako polovica nákladov na práce alebo služby spojené s prácou a realizované práce súvisia s výstavbou budov nemocníc, športových zariadení, rekreačných a oddychových zariadení, škôl, univerzít alebo budov verejnej správy. Znamená to, že ak subjektu budú poskytnuté finančné prostriedky, musí pri uzavieraní zmlúv na uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb, ktoré súvisia s prácami používať metódy a postupy podľa zákona a na určitú dobu sa tak stane obstarávateľom. Tento princíp obsahuje aj právo ES pre oblasť verejného obstarávania.

K § 5

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky a dopravy, ktorí sú povinní aplikovať zákon, ale iba pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení, na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. prirodzených monopolov, tak ako to rozpracováva právo Európskych spoločenstiev, ktoré rozlišuje obstarávateľov vo verejnom (klasickom) sektore a sektore prirodzených monopolov.

Obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) je obstarávateľ v klasickom sektore (§ 4), ktorý vykonáva aspoň jednu z vymedzených činností v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má obstarávateľ z klasického sektora priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu, riadenia alebo kontroly a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností uvedených v odseku 2. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností uvedených v odseku 2, alebo podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom. Obdobne to platí aj v prípade budovanie sietí na, pod, alebo nad diaľnicou.

Do kategórie týchto obstarávateľov podľa ods. 6 tohto ustanovenia, nie je možné zahrnúť podnikateľské subjekty v oblasti poskytovania autobusovej dopravy, ak ich vykonávajú paralelne a za rovnakých podmienok, ako verejní prepravcovia.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri uzavieraní ktorých zmlúv alebo za akých podmienok nemusí obstarávateľ v sektore prirodzených monopolov postupovať podľa zákona. Dôvodom je, že zákon o verejnom obstarávaní by nemal zasahovať do činností, ktoré sú mimo sektorov vodných, energetických, dopravných a telekomunikačných služieb a sú vystavené konkurenčným trhovým podmienkam, alebo tieto činnosti sú vykonávané mimo územia Európskych spoločenstiev za podmienky, že sa nevyužívajú siete alebo geografické územie spoločenstva.

Ak tovary nie sú určené na spotrebu obstarávateľa, ale sú určené na ďalší predaj alebo nájom, pri takýchto nákupoch nie je obstarávateľ povinný dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Musí byť však splnená podmienka, že na trhu pôsobia za rovnakých podmienok aj iní dodávatelia alebo nájomcovia tohto tovaru.

V prípade, ak určité telekomunikačné služby poskytuje aj ďalší subjekt, obstarávateľ nie je povinný pri uzavieraní zmlúv v súvislosti s týmito službami postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Pravidlá obstarávania nie je vhodné aplikovať pri nákupoch vody, ktorú je potrebné obstarávať zo zdrojov blízkych oblastí, kde má byť použitá. Metódy a postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre prirodzené monopoly sú z pôsobnosti zákona vylúčené niektoré zmluvy na poskytnutie určitých služieb, ak tieto služby poskytuje pridružený podnik alebo subjekt zriadený na tento účel obstarávateľovi alebo skupine, ktorej je obstarávateľ súčasťou. Záujmy zriadenia takéhoto podniku sú nadradené ponuke takýchto služieb trhom. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky.

Pre správnu aplikáciu sa súčasne definujú znaky pridruženého podniku, ktoré vychádzajú zo zákona o účtovníctve a z účasti na ich kapitálovom majetku a účasti na ich riadení.

K § 7 a § 8

Pojmy uchádzač a záujemca sa navrhujú upraviť v súlade s pojmami, ktoré sú definované právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a sú vyjadrené čo najvšeobecnejšie.

Uchádzačom je fyzická alebo právnická osoba oprávnená dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu a predloží ponuku v ktorejkoľvek metóde verejného obstarávania.

Na účely zákona sa zavádza aj pojem záujemca. Toto členenie rozlišuje účastníkov procesu verejného obstarávania z hľadiska časovej rozdielnosti preukazovania podmienok účasti vo verejnom obstarávaní pre prehľadnejšiu identifikáciu subjektov zúčastňujúcich sa metód verejného obstarávania.

Záujemcom je fyzická alebo právnická osoba oprávnená dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením alebo v rokovacom konaní bez zverejnenia. Záujemca je aj v rokovacom konaní bez zverejnenia v závislosti od podmienky jej použitia, to znamená, že v určitých prípadoch môže byť účastník procesu verejného obstarávania na určitú dobu v pozícii záujemcu. Môže to byť v prípade, ak obstarávateľ potrebuje zabezpečiť predmet obstarávania z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorú sám nespôsobil a vzhľadom na časový faktor nemôže uskutočniť súťažné metódy verejného obstarávania, na ktoré je potrebný väčší časový priestor.

K § 9

Vzhľadom na to, že na uzavretie koncesnej zmluvy sa navrhuje používať metódy a postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní je definovaný pojem koncesionár, ktorým sa stane úspešný uchádzač a obstarávateľ s ním uzavrie koncesnú zmluvu.

K § 10

Návrh zákona kategorizuje zmluvy, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Obstarávateľ musí rozhodnúť o type zmluvy v súlade s osobitnými predpismi.

Cieľom ustanovenia je odlíšiť charakter verejnej zmluvy na dodanie tovarov, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb, na ktorých uzavieranie sa používajú postupy podľa tohto zákona od zmlúv, kde sa tieto postupy neaplikujú. Jedná o uzavieranie zmlúv písomnou formou, ktoré majú finančné plnenie.

Podľa Obchodného zákonníka je možné zmluvu uzavrieť aj ústnou dohodou. Pre zabezpečenie priehľadnosti postupu verejného obstarávania sa iná, než písomná forma zmluvy nepripúšťa, okrem zmluvy uzavieranej podprahovou metódou verejného obstarávania s nižšou cenou. Táto odchýlka od Obchodného zákonníka je potrebná najmä preto, aby boli vytvorené podmienky pre spoľahlivé objasnenie prípadných sporov.

Medzi zmluvy na dodanie tovaru patria aj lízingové zmluvy, zmluvy na nákup tovaru na splátky alebo zmluvy na prenájom tovaru.

V súlade s právom ES je upravená definícia rámcovej zmluvy, v ktorej sa určujú zmluvné strany, podmienky zostavenia ceny, predpokladané množstvo, ak je známe, a pravidlá pre uzavierania čiastkových zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť počas jej platnosti.

Rámcová zmluva je písomná dohoda medzi obstarávateľom a jedným alebo viacerými víťaznými uchádzačmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky osobitne vo vzťahu k cene, k predpokladanému množstvu predmetu obstarávania, ktorými sa budú riadiť čiastkové zmluvy uzavierané počas určitého obdobia. Na základe rámcovej zmluvy nie je možné vyžadovať plnenie. Dodanie predmetu obstarávania je podmienené uzavretím čiastkovej zmluvy, napr. kúpna zmluva. Rámcové zmluvy je možné vnímať ako trvajúce ponuky, ktoré ostávajú v platnosti počas dohodnutej doby.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zmluvy na uskutočnenie prác s odkazom na prílohu č. 2, ktorá obsahuje zoznamy odborných činností týkajúcich sa prác podľa klasifikácie OSN používanej členskými štátmi Európskej únie pri definovaní prác.

Navrhovaným ustanovením sa súčasne definuje koncesná zmluva, ktorá je výsledkom verejného obstarávania prác, ak uskutočnené práce sú kompenzované právom užívať stavbu na dohodnutú dobu, prípadne môže byť spojené s peňažných plnením zo strany obstarávateľa z klasického sektora.

K § 11

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese verejného obstarávania je vynútiť viazanosť ponúk, najmä v prípadoch finančne náročných projektov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo môže byť považované za zábezpeku. Vymedzením pojmu sa umožňuje všetkým uchádzačom reagovať na požiadavku obstarávateľa, ak si ju uplatní. Obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Účel zábezpeky v procese verejného obstarávania nie je totožný so zárukami požadovanými pre zabezpečenie plnenia zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

K § 12

Súťažné podklady slúžia na vypracovanie ponuky. Súťažné podklady vypracúva obstarávateľ a vyjadruje nimi požiadavky na predmet obstarávania, požiadavky súvisiace s jeho dodaním, stanovuje pokyny na vypracovanie ponúk. Obsah súťažných podkladov podrobnejšie upravuje § 36 návrhu zákona.

K § 13

Návrh ponuky vychádza z pokynov a dokumentov tvoriacich súťažné podklady vypracované obstarávateľom. To znamená, že obstarávateľ v súťažných podkladoch určí, ktoré dokumenty budú súčasťou zmluvy. Z toho vyplýva všeobecná definícia ponuky, ktorú uchádzač predkladá ako prejav svojej vôle uzavrieť zmluvu na dodanie predmetu obstarávania, za predpokladu, že spĺňa podmienky určené v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.

K § 14

Pojem súťaž návrhov definuje osobitnú metódu verejného obstarávania, ktorá umožňuje obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie územnoplánovacích dokumentácií, architektonických návrhov alebo softwarových riešení, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s autorskými právami.

K § 15

Ustanovením sa taxatívne určujú metódy výberu zmluvného partnera v procese verejného obstarávania. Sú to verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťaž návrhov.

Ďalej sa upravuje základné pravidlo pre používanie jednotlivých metód verejného obstarávania pre obstarávateľov v klasickom sektore a v sektore prirodzených monopolov.

Z ustanovenia vyplýva rovnocennosť verejnej súťaže a užšej súťaže. Je na obstarávateľovi, aby sa rozhodol, ktorú z metód verejného obstarávania využije na získanie zmluvného partnera.

Osobitnými metódami sú rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré môžu obstarávatelia tzv. klasický sektor použiť iba v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok pre ich použitie. Obstarávatelia tzv. prirodzený monopol môžu použiť metódu rokovacie konanie so zverejnením bez splnenia podmienky na jej použitie a pre použitie metódy rokovacie konanie bez zverejnenia musia splniť aspoň jednu podmienku z príslušného ustanovenia. Súťaž návrhov je metóda, ktorá znamená osobitný postup bez uzavretia zmluvy alebo časť postupu, ktorý vedie k uzavretiu zmluvy.

Obstarávateľ je povinný zverejniť oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania – verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťaž návrhov a ich výsledok. V prípade rokovacieho konanie bez zverejnenia je obstarávateľ povinný zverejniť iba jeho výsledok.

Pravidlá verejnej obchodnej súťaže ustanovené v Obchodnom zákonníku sa neaplikujú na uzavieranie zmlúv metódami a postupmi verejného obstarávania.

K § 16

Návrh zákona upravuje metódy verejného obstarávania ako nadlimitné a podlimitné, podprahové s vyššou cenou alebo podprahové s nižšou cenou, v závislosti od typu obstarávateľa, predmetu obstarávania a výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Finančný limit sa vzťahuje na predpokladanú cenu predmetu obstarávania bez dane z pridanej hodnoty.

V prípade použitia nadlimitnej metódy verejného obstarávania, obstarávateľ zverejňuje vyhlásenie metódy verejného obstarávania okrem Vestníka verejného obstarávania, povinne aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pri použití podlimitnej metódy verejného obstarávania, obstarávateľ zverejňuje vyhlásenie metódy verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania.

Pri podprahových metódach verejného obstarávania v závislosti od použitej metódy verejného obstarávania obstarávateľ zverejňuje výzvu verejne prístupným spôsobom a súčasne ju zašle trom uchádzačom alebo záujemcom.

Zákon umožňuje zverejňovanie vyhlásenia metódy verejného obstarávania aj v odbornej celoštátnej alebo regionálnej tlači.

Pre použitie podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou sú zákonom stanovené postupy, a to, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, pri ktorom nie je stanovená podmienka jeho použitia a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je možné použiť len v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok pre jej použitie.

Pri podprahovej metóde verejného obstarávania s nižšou cenou obstarávateľ použije rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je upravené v ustanoveniach § 76 a § 77 návrhu zákona, pritom nie je potrebné splniť podmienku jej použitia.

K § 17

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Predpokladaná cena predmetu obstarávania sa určuje v plánovacej etape procesu verejného obstarávania. Pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, resp. predbežného oznámenia alebo pravidelného oznámenia sa obstarávateľovi stanovuje povinnosť skontrolovať už stanovenú predpokladanú cenu.

Pri určovaní predpokladanej ceny predmetu obstarávania vychádza obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej ceny predmetu obstarávania je vhodné, aby obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami a až do zaslania predbežného oznámenia alebo oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania na zverejnenie sledoval kurz slovenskej koruny vo vzťahu k zahraničným menám a iné skutočnosti ovplyvňujúce stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania.

Navrhovanými ustanoveniami sa stanovujú pravidlá na určenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Pri opakovaných obstarávaniach sa predpokladaná cena stanovuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Uplatnenie opcie v zmluvných podmienkach dáva obstarávateľovi právo, ale nie povinnosť, kúpiť tovar za dohodnutú realizačnú cenu v určitom termíne alebo do určitého termínu. Predpokladaná cena predmetu zmluvy musí byť stanovená ako najvyššia možná cena, do ktorej sa započítava aj samotná opcia. Opakované obstarávania a následné plnenia a uplatnenie opcie sú nevyhnutne spojené s plánovaním verejného obstarávania a uzavierania zmlúv v budúcich obdobiach so zabezpečením ich finančného krytia.

Pojem opcia sa všeobecne vysvetľuje ako druh podmieneného derivátového obchodu (derivát je pojem pre označenie termínových obchodov odvodených od iných obchodov alebo nástrojov), ktorého podstatou je dohoda medzi dvoma subjektami. Na základe tejto dohody má kupujúci (obstarávateľ) právo na kúpu určitej komodity, na ktorú je opcia viazaná, v dohodnutom čase za vopred dohodnutú realizačnú cenu. Toto právo kúpiť je podmienené rozhodnutím kupujúceho, t.j. uskutoční sa len vtedy, ak kupujúci uplatní v dohodnutom časovom termíne svoje zmluvné právo kúpiť tovar, na ktorý sa opcia viaže.

Ďalšie pravidlo určenia predpokladanej ceny sa týka obstarávania služieb, ktoré charakterizuje ich rozdelenie na dve kategórie služieb tvoriace prílohy zákona. Členenie vychádza zo smernice ES pre služby. Ak predmet obstarávania na poskytnutie služieb tvoria služby zaradené do jednej i druhej kategórie služieb, na základe stanovenia predpokladanej ceny sa predmet obstarávania zaradí do príslušnej kategórie služieb, podľa toho, ktorá kategória je prevažujúca. Kategorizácia služieb má vplyv na minimálnu výšku finančného limitu stanoveného pre použitie nadlimitných metód verejného obstarávania a s tým spojené ich publikovanie v Úradnom vestníku Európskej únie v čase, keď Slovenská republika bude členom EÚ.

Navrhovaným znením sa spresňuje ustanovenie vytvárajúce predpoklad pre obmedzenie situácií, v ktorých sa obchádza uplatňovanie metód a postupov upravených zákonom tým, že sa zakazuje rozdeľovať predmet obstarávania alebo zmluvu. Návrh zákona stanovuje finančné limity a taktiež pravidlá pre výpočet predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Pri zistení nedodržania finančných limitov sa uplatňujú represie voči obstarávateľovi.

K § 18

Základom pre určovanie predpokladanej ceny tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. V prípade zmlúv na pevne stanovené obdobie sa predpokladaná cena predmetu obstarávania stanovuje na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná cena sa určuje 48- násobkom predpokladanej mesačnej splátky.

Medzi pravidlá pre určenie predpokladanej ceny tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

K § 19

V predmetnom ustanovení zákona sú definované náklady, ktoré obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej ceny predmetu obstarávania – služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov.

Pri rozhodnutí obstarávateľa, ktorú metódu verejného obstarávania – nadlimitnú, podlimitnú, podprahovú bude aplikovať, je potrebné, aby zobral do úvahy dĺžku trvania zmluvného vzťahu a predpokladanú cenu služby. Obstarávateľ stanoví predpokladanú cenu, v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy. V prípade uzatvárania zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú, určuje sa predpokladaná cena 48-násobkom mesačnej splátky.

K § 20

Cieľom navrhovaného ustanovenia je určiť spôsob stanovenia predpokladanej ceny tovarov a služieb pri uzavieraní takých zmlúv, ktoré zakladajú pravidelné plnenie alebo obnovovanie. Východiskom pre stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania môžu byť skutočné náklady, ktoré sa stanovujú z podobných alebo rovnakých už realizovaných zmlúv upravené o zmeny, ktoré sa očakávajú alebo odhadované náklady, ak sa podobné zmluvy nerealizovali.

K § 21

Do všeobecných pravidiel určovania predpokladanej ceny predmetu obstarávania sa navrhuje zaradiť aj pravidlo pre určenie predpokladanej ceny prác, ak na plnenie zmluvy na uskutočnenie prác poskytne obstarávateľ určité tovary. To znamená, že zmluva zakladá aj vlastné plnenie obstarávateľa. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej ceny prác a tým aj možnosti vyhnúť sa z hľadiska stanovených finančných limitov aplikácii nadlimitných, resp. podlimitných metód verejného obstarávania.

K § 22 až 24

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje stanovenie finančných prahov pre tovary, služby a práce, v závislosti od predpokladanej ceny predmetu obstarávania a typu obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať nadlimitné metódy verejného obstarávania a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v sume zvláštnych práv čerpania (SDR) zodpovedajúcej EUR alebo v EUR v závislosti od predmetu obstarávania a typu obstarávateľa.

Metódu výpočtu finančného limitu stanovuje právo ES pre oblasť verejného obstarávania a prehodnocuje sa v zásade každé dva roky. Povinnosťou úradu je prepočítať a vyhlásiť hodnotu finančných limitov vyjadrenú v slovenských korunách.

Navrhované ustanovenie zavádza limity pre obstarávateľov podliehajúcich Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Nad týmito prahmi finančných limitov sú títo obstarávatelia povinní používať nadlimitné metódy verejného obstarávania.

K § 25

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania osobitne pre klasický sektor a pre sektor prirodzených monopolov tak, ako to vyplýva z práva ES pre oblasť verejného obstarávania a z odlišného charakteru týchto subjektov.

Zverejnením predbežného oznámenia (klasický sektor) a pravidelného oznámenia bez výzvy na súťaž (prirodzený monopol) sa verejné obstarávanie nepovažuje za vyhlásené.

V navrhovanom znení sa určujú publikácie, v ktorých sa zverejňujú metódy verejného obstarávania. Nadlimitné metódy verejného obstarávania sa pred vstupom SR do EÚ zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania a v zahraničnej tlači. Účinnosť tohto ustanovenia zaniká vstupom Slovenskej republiky do EÚ, kedy sa prioritne zverejňujú oznámenia pri nadlimitných metódach verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale), až po jeho odoslaní je možné ich zverejniť vo vestníku.

Použitie podlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávateľ povinný zverejniť vo Vestníku verejného obstarávania.

Určuje sa aj používanie klasifikácií v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní, kde účinnosť tohto ustanovenia je stanovená vstupom Slovenskej republiky do EÚ. Dovtedy sa používajú klasifikácie podľa platných právnych predpisov ako je navrhnuté v prechodných ustanoveniach.

Ďalej sa určujú pravidlá pre zasielanie oznámení pri nadlimitných metódach verejného obstarávania Publikačnému úradu Európskych spoločenstiev a princípy zverejňovania oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V splnomocňovacích ustanoveniach je úrad poverený na vydanie vykonávacieho predpisu na úpravu obsahov a vzorov oznámení používaných vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa jeho vyhlasovania. Výraznou zmenou je doplnenie o oznámenia vzťahujúce sa ku koncesiám a tiež k novým postupom, ktoré môžu uplatňovať obstarávatelia v sektore prirodzených monopolov (kvalifikačný systém, pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž alebo pravidelné oznámenia s výzvou na súťaž). Cieľom zavedenia vzorov oznámení je zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania v oblasti zverejňovania informácií a údajov v oznámeniach, administratívne zjednodušenie vypracovania jednotlivých oznámení obstarávateľmi. Vzory oznámení sú zároveň predpokladom pre e-obstarávanie.

Navrhovaným ustanovením sa diferencovane pre obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov v sektore prirodzených monopolov upravujú pravidlá pre zverejňovanie tzv. súhrnných predbežných oznámení alebo pravidelných oznámení pri tovaroch, pri službách uvedených v navrhovanej prílohe a pri nadlimitných prácach, ktoré sú podmienené osobitnými postupmi obstarávania.

K § 26

Predbežným oznámením (klasický obstarávateľ) sa zverejňuje informácia o pripravovaných metódach verejného obstarávania a o predmetoch verejného obstarávania. Súčasne sa stanovuje povinnosť pre obstarávateľa zverejniť predbežné oznámenie v prípade, ak objem predpokladaných cien napríklad všetkých tovarov, obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto „súhrnné“ predbežné oznámenie je obstarávateľ povinný zverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel obstarávať predmetné tovary nadlimitnou metódou verejného obstarávania. V prípade obstarávania prác nadlimitnou metódou verejného obstarávania, obstarávateľ má povinnosť zverejniť predbežné oznámenie.

Obstarávateľ (prirodzený monopol) zverejňuje pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž alebo pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž aspoň raz za rok. V prípade obstarávania prác nadlimitnou metódou verejného obstarávania obstarávateľ je povinný zverejniť pravidelné oznámenie s výzvou na súťaže alebo pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž.

K § 27 a § 28

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov pôsobiacich v sieťových odvetviach (prirodzené monopoly) sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž a kvalifikačný systém.

Pri pravidelnom oznámení s výzvou na súťaž, obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Obstarávateľ môže rozhodnúť, či sa záujemcovia prihlásia na základe oznámenia alebo ich na základe výzvy, v ktorej poskytne ďalšie stanovené údaje a informácie, opätovne vyzve na potvrdenie záujmu o účasť. Stanovuje sa minimálna lehota, v ktorej obstarávateľ môže žiadať prihlásenie sa alebo potvrdenie opätovného záujmu účasti záujemcov v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Umožňuje sa vo výnimočnom prípade túto lehotu skrátiť. Okolnosti a skutočnosti vedúce obstarávateľa k skráteniu lehoty, nie je možné vymenovať, táto možnosť vyplýva z charakteru obstarávateľa pôsobiaceho na trhu ako komerčný subjekt. Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvolenej metódy verejného obstarávania. Pri vyhlásení verejného obstarávania zverejnením pravidelného oznámenia s výzvou na súťaž, nie je potrebné zverejňovanie oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania.

V súlade s právom ES pre prirodzené monopoly sa navrhovaným ustanovením umožňuje obstarávateľom pôsobiacim v sieťových odvetviach viesť kvalifikačný systém podnikateľov na rôznych úrovniach a stupňoch. Kvalifikačný systém je možné vytvoriť a viesť maximálne tri roky. V prípade, ak bude trvať dlhšie obdobie, zverejňuje sa oznámenie o kvalifikačnom systéme každý rok. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému. Povinnosťou obstarávateľa je zverejňovanie kvalifikačného systému, ktorým je možné vyhlásiť verejné obstarávanie metódou užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Záujemcovia sú v tomto prípade vybratí z existujúceho kvalifikačného systému.

K § 29

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade so smernicami ES okruh skutočností, ktoré sú dôvodom na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania. Nie je v záujme štátu alebo obce, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obcí alebo od ostatných subjektov, ktorí sú podľa tohto zákona obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom, ktoré zabezpečujú politiku štátu v daných oblastiach. Ustanovením sa tiež zabezpečuje, aby verejné objednávky nezískavali subjekty, ktorých štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu nie sú bezúhonní, t.j. boli právoplatne odsúdení pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania. Preto sa povinnosť preukazovať splnenie tejto podmienky výpisom z registra trestov týka všetkých osôb, ktoré predstavujú štatutárny orgán uchádzača alebo záujemcu.

V ustanovení je zakotvený princíp rovnakého prístupu k uchádzačom alebo záujemcom bez ohľadu na krajinu ich pôvodu.

Ustanovenie umožňuje preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto zákona tým, že predloží potvrdenie úradu o splnení požadovaných podmienok, čím sa vytvárajú podmienky pre odstránenie administratívnej náročnosti spočívajúcej v množstve predkladaných dokladov.

Súčasne sa týmto ustanovením stanovujú aj lehoty platnosti dokladov, ktoré predkladá uchádzač alebo záujemca v procese verejného obstarávania.

Vzhľadom na to, že v rokovacom konaní sa v rámci rokovaní spresňujú a dopĺňajú informácie, ktoré sú súčasťou súťažných podkladov, nie je možné jednoznačne povedať, že v tomto prípade sa záujemcovia nepodieľajú na príprave súťažných podkladov.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa splnenie podmienky, že uchádzač alebo záujemca je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu preukazuje príslušným dokladom, potvrdením príslušného orgánu alebo čestným vyhlásením. Závisí to od povolenia vykonávať činnosti v tej ktorej krajine.

K § 30

Navrhovaným znením ustanovenia sa sleduje, aby obstarávateľ primerane k predmetu obstarávania stanovil dôkazy o ekonomickom, finančnom postavení a technickej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu. Doklady na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti sú uvedené v tomto ustanovení príkladmo a obstarávateľ môže použiť niektoré z uvedených alebo aj iné.

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia je možné vyžadovať aj doklad o poistení náhrady škody vyplývajúcej z podnikateľského rizika a upravuje sa predkladanie účtovnej závierky, nielen ako celku, ale aj možnosť vyžadovať len časť z nej, v závislosti od stanovených podmienok účasti.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať finančné a ekonomické postavenie iným dokladom ako požadoval obstarávateľ. Obstarávateľ však musí súhlasiť s predložením takéhoto dokladu.

Zároveň sa uvádzajú dôkazy, na preukázanie technickej spôsobilosti osobitne pre tovary, práce a služby.

Pri preukazovaní technickej spôsobilosti je možné požadovať aj predkladanie zoznamu dodávok, resp. realizovaných zmlúv tým, že uvádzané dodávky majú byť potvrdené odberateľom. V prípade, ak nie je možné preukázať sa takýmto dokladom, uchádzač alebo záujemca doloží vyhlásenie o realizácii dodávky.

K § 31

Navrhované ustanovenie rieši vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania v prípade, ak nesplnil podmienky účasti alebo obstarávateľ zistil, že predložené doklady sú neplatné. Zároveň ustanovenie komplexnejšie rieši možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z procesu verejného obstarávania, ak nesplnil nielen morálne predpoklady, ale aj podmienky, ktorými preukazuje finančné, ekonomické postavenie alebo technickú spôsobilosť na dodanie predmetu obstarávania, alebo obstarávateľovi poskytol skreslené alebo nepravdivé informácie.

K § 32

Navrhovaným znením sa upravuje pravidlo, ktoré obsahujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania, ktoré má umožniť dodávateľom najmä pri zložitých službách a prácach, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých uchádzačov, ktorí spoločne predkladajú ponuku. Vytvorenie špecifickej právnej formy môže obstarávateľ od takejto skupiny dodávateľov požadovať až po tom, ako ich ponuka bola prijatá.

Ak ponuku predkladá skupina podnikateľov, každý subjekt tvoriaci túto skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti podľa § 29, ale dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej spôsobilosti sa predkladajú z hľadiska výkonu a zodpovednosti za plnenie budúcej zmluvy spoločne za celú skupinu.

K § 33

Navrhovaným znením sa stanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania a zároveň, aby podmienky uvedené v súťažných podkladoch neboli iné ako bolo uvedené v oznámení.

Súčasne sa obstarávateľovi poskytuje možnosť požiadať uchádzačov alebo záujemcov o vysvetlenie dokladov a v nich uvedených údajov pri preukazovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Nejedná sa o doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, toto zákon neumožňuje, ale o vysvetlenie dokladov už predložených alebo doplnenie k už predloženému dokladu. Požiadavka na takéto doplnenie nesmie byť nad rámec požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania.

Záznam z posúdenia splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplniť o zoznam záujemcov, ktorí v prípade užšej súťaže a rokovacieho konania so zverejnením pre obmedzenie ich počtu nebudú obstarávateľom vyzvaní na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

Zároveň sa upravuje povinnosť pre obstarávateľa oznámiť uchádzačom alebo záujemcom dôvody ich vylúčenia.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje zjednotenie vyhodnocovania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní vo všetkých metódach verejného obstarávania.

K § 34

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady pre výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Hodnotenie predložených ponúk sa vykonáva na základe kritérií, ktoré obstarávateľ uvádza v oznámení o vyhlásení príslušnej metódy verejného obstarávania a pravidiel pre ich hodnotenie určených obstarávateľom v súťažných podkladoch. V zákone sú uvedené niektoré kritériá výberu najvýhodnejšej ponuky, avšak obstarávateľ môže použiť aj ďalšie alebo iné kritériá podľa druhu predmetu obstarávania. Hodnotiace kritériá majú byť zamerané na obsah a kvalitu zmluvného záväzku a vo vzťahu k predmetu obstarávania. Pravidlá hodnotenia jednotlivých kritérií musia byť jednoznačné a musia vyjadrovať ich dôležitosť tak, aby zabezpečili kvalitatívne rozlíšenie jednotlivých kritérií a výber najvhodnejšej ponuky.

Súčasne sa stanovujú pravidlá na vyhodnotenie ponúk, pričom obstarávateľ môže postupovať dvomi spôsobmi. V prvom prípade, ak určí len jedno kritérium, je ním vždy len najnižšia cena. Druhou možnosťou je určenie viacerých kritérií na hodnotenie ponúk. V tomto prípade musí obstarávateľ stanoviť aj pravidlá ich uplatnenia tak, aby vybral ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. V prípade, ak obstarávateľ stanoví na vyhodnotenie ponúk viacej kritérií, tieto kritériá musia tvoriť súčasť zmluvných dokumentov.

Ustanovenie zakazuje použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk dĺžku záruky, nakoľko si ju musí stanoviť obstarávateľ ako zmluvnú podmienku a dodržať ju musia všetci uchádzači.

Pre obstarávateľa sa stanovuje povinnosť zverejniť kritériá na vyhodnotenie ponúk a zostupné poradie dôležitosti stanovených kritérií, a to v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo vo výzve na predloženie ponúk.

Súčasne sa navrhovaným ustanovením určuje, že kritériá vymenované v tomto ustanovení nie sú úplným vymenovaním kritérií, ktoré je možné použiť pri vyhodnocovaní ponúk. Obstarávateľ môže použiť aj iné kritériá na vyhodnotenie ponúk.

K § 35

Navrhovaným ustanovením sa obstarávateľovi v prípade nadlimitnej metódy verejného obstarávania určuje a pri podlimitnej metóde verejného obstarávania umožňuje, aby pre účely viazanosti ponúk vyžadoval zábezpeku. V takom prípade musí určiť podmienky jej zloženia, prepadnutia a termín vrátenia. Aby obstarávateľ bezdôvodne neobmedzoval účasť záujemcov alebo uchádzačov v súťaži, je zákonom stanovená maximálna výška zábezpeky, ktorú môže vyžadovať.

Ustanovením sa umožňuje uchádzačom preukázať zloženie zábezpeky dvomi spôsobmi. Obstarávateľ je povinný akceptovať všetky spôsoby zloženia zábezpeky. Podmienky zloženia zábezpeky stanovuje obstarávateľ tak, aby si spôsob zloženia zábezpeky mohol vybrať uchádzač. Spôsob zloženia stanovuje obstarávateľ už v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a podrobnejšie v súťažných podkladoch. Preto je potrebné vychádzať zo súťažných podkladov vypracovaných obstarávateľom. Obstarávateľ by mal stanoviť termín na zloženie zábezpeky formou finančných prostriedkov na svoj účet tak, aby finančné prostriedky boli najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk zložené na účte obstarávateľa. Túto skutočnosť si komisia na hodnotenie ponúk overí v rámci procesu vyhodnocovania ponúk.

Vzhľadom na to, že sa upravuje oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a uzavretie zmluvy, ktoré nie je viazané k stanovenej lehote viazanosti ponúk, upravuje sa aj lehota na uvoľnenie zábezpeky. Navrhuje sa, aby obstarávateľ uvoľnil uchádzačom zábezpeku najneskôr do siedmich dní od uzavretia zmluvy. Je to z dôvodu, aby zábezpeku obstarávateľ zbytočne neviazal neprimerane dlhú dobu, ak bola zmluva uzavretá. Uvoľnenie zábezpeky je preto viazané na uzavretie zmluvy a nie na lehotu viazanosti, ako bolo v predchádzajúcich zneniach zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, ak obstarávateľ zruší vyhlásenú metódu verejného obstarávania, prestanú platiť lehoty a obstarávateľ bezodkladne vráti zábezpeku uchádzačom.

Navrhovaným ustanovením sa definuje lehota viazanosti ponúk, ktorú obstarávateľ určuje v oznámení o vyhlásení príslušnej metódy verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch v závislosti od zvolenej metódy verejného obstarávania. Pri jej stanovení, obstarávateľ by mal zohľadnil náročnosť procesu vyhodnotenia ponúk, vytvoriť priestor pre možné vysvetľovanie zo strany komisie, na vyhodnotenie ponúk, dostatočný priestor na uzavretie zmluvy. Lehota viazanosti ponúk počas ktorej sú uchádzači viazaní svojimi ponukami by sa nemala meniť s výnimkou uplatnenia revíznych postupov, t.j. pri riešení žiadosti o nápravu obstarávateľom, námietok, prípadne kontroly pred uzavretím zmluvy.

K § 36 a § 37

Navrhované znenie ustanovenia týkajúce sa súťažných podkladov plne korešponduje s požiadavkami na vymedzenie a opis predmetu obstarávania uvedenými v práve ES pre oblasť verejného obstarávania.

Kladne sa vymedzuje, čo má opis predmetu obstarávania obsahovať s dôrazom na technické špecifikácie. Má zohľadňovať aj ďalšie náklady spojené s užívaním predmetu obstarávania, ak sa použijú ako kritériá na hodnotenie ponúk a skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy. Obstarávateľ rozhodne, ktoré časti súťažných podkladov budú tvoriť zmluvu a tieto nie je dovolené meniť.

Vymedzujú sa aj údaje, ktoré nie je prípustné, aby súťažné podklady obsahovali. Týmto vymedzením sa má zabrániť možnej diskriminácii uchádzačov.

Pri aplikácii zákona sa vyskytujú situácie, keď obstarávateľ v čase poskytovania súťažných podkladov zistí, že je potrebné doplniť niektorú informáciu uvedenú v súťažných podkladoch. Navrhovaným ustanovením je umožnené obstarávateľovi v týchto výnimočných situáciách tak urobiť. Z dôvodu ponechania dostatočného časového priestoru uchádzačom na vypracovanie ponuky vo vzťahu k doplneniu a objasneniu, sa stanovuje lehota na ich poskytnutie. Princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami zostáva nedotknutý a musí byť zachovaný.

Ďalším navrhovaným ustanovením sa stanovuje obstarávateľovi spôsob vypracovania technických špecifikácií pri nadlimitných metódach verejného obstarávania ako vyplýva z práva ES pre oblasť verejného obstarávania. Predmet obstarávania je potrebné opísať na základe technických špecifikácií v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú harmonizované s právom Európskych spoločenstiev a odkazom na technické normy, spoločné technické špecifikácie alebo európske technické osvedčenia. Zároveň sa určujú výnimky, kedy obstarávateľ nemusí dodržať stanovený postup. Technické špecifikácie sú uvedené v prílohe zákona.

K § 38

Z hľadiska zabezpečenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami je v tomto ustanovení zakotvené právo uchádzačov alebo záujemcov požadovať vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, avšak len za určených podmienok. Súčasne ukladá povinnosť obstarávateľovi poskytnúť vysvetlenie v stanovených lehotách všetkým záujemcom alebo uchádzačom rovnakou mierou.

Ak obstarávateľ poskytol vysvetlenie súťažných podkladov a po ich zaslaní poskytuje súťažné podklady ďalším podnikateľom, musí tieto doplniť o poskytnuté vysvetlenia.

Navrhovaným ustanovením sa pre obstarávateľa stanovuje aj hraničná lehota na poskytnutie vysvetlenia, ktorá závisí od lehoty stanovenej na predkladanie ponúk alebo dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 39

Navrhovaným znením sa stanovuje povinnosť zabezpečiť spôsob dorozumievania medzi obstarávateľom a uchádzačom alebo záujemcom tak, aby bolo zaručené trvalé zachytenie jeho obsahu a určujú sa podmienky, ktoré musí tento spôsob dorozumievania spĺňať pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov.

Súčasne sa stanovujú spôsoby predkladania ponúk, pri ktorých je možno využiť moderné spôsoby prenosu informácií najmä za podmienky, že bude zachovaná dôvernosť ponúk, a zabránenie manipulácie s nimi pred tým ako budú otvorené.

K § 40

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby obstarávateľ stanovil jazyk, v ktorom sa budú predkladať dokumenty v procese verejného obstarávania. Povinnosťou je predloženie ponuky v slovenskom jazyku, ale môže sa určiť aj ďalší jazyk, v ktorom uchádzači alebo záujemcovia predkladajú ponuky a ďalšie doklady súvisiace s procesom verejného obstarávania.

Ak má uchádzač alebo záujemca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, musia byť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predložené v jazyku krajiny jeho sídla a súčasne aj ich úradný preklad. Výnimku tvoria doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní uchádzačov alebo záujemcov so sídlom v Českej republike.

K § 41

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob predkladania ponúk tak, aby boli dodržané princípy transparentnosti a nediskriminácie uchádzačov.

Ponuky musia byť doručené obstarávateľovi najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk, ktorá je uvedená v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk. V opačnom prípade je obstarávateľ povinný vrátiť ponuku v neporušenom obale odosielateľovi.

Ponuky, ktoré uchádzači predkladajú obstarávateľovi poštou alebo osobne, je možné do lehoty na predkladanie ponúk meniť rovnakým postupom, ako boli pôvodne predložené.

Stanovenie dĺžky lehoty na prekladanie ponúk je v kompetencii obstarávateľa, závisí od zložitosti predmetu obstarávania a zákon taxatívne stanovuje iba minimálnu hranicu lehoty na predkladanie ponúk pri jednotlivých metódach verejného obstarávania. Každý uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku.

Pretože ponuky môžu obsahovať údaje, ktoré môžu byť predmetom obchodného tajomstva podnikateľov, môže uchádzač ponuku alebo niektoré z jej častí označiť za dôverné, okrem údajov, ktoré sa zverejňujú. Obstarávateľ je rozhodnutím uchádzača viazaný a nesmie s týmito informáciami nakladať tak, aby ich obsah zverejnil alebo poskytol tretím osobám.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, akým spôsobom obstarávateľ nakladá s predloženými variantnými riešeniami a podmienky, kedy môže umožniť predloženie variantného riešenia a vyhodnocovať ponuku s variantným riešením.

Možnosť predkladania variantov sa uvedie v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Varianty sú prípustné, ak spôsob hodnotenia je založený na výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Zároveň sa upravuje dôvod, kedy obstarávateľ nesmie vylúčiť variantné riešenie z vyhodnotenia ponúk.

K § 42

Ustanovenie upravuje zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk. Pozitívne vymedzuje podmienky, ktoré musia osoby spĺňať, aby mohli byť členmi komisie na vyhodnotenie ponúk. Súčasne sa negatívnym vymedzením určuje, ktorá osoba sa nemôže stať členom komisie na vyhodnotenie ponúk.

Ustanovením sa sleduje aj nezávislosť členov komisie na vyhodnotenie ponúk od uchádzačov a súčasne zdôrazňuje minimálny počet jej členov.

Na zabezpečenie transparentnosti procesu verejného obstarávania môže obstarávateľ menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky, avšak títo musia spĺňať rovnaké podmienky, aké sú kladené na členov komisie, ktorí vyhodnocujú ponuky. Títo členovia sa nezapočítavajú do počtu členov s právom vyhodnocovať ponuky.

K § 43

Navrhované ustanovenie podrobne vymedzuje postupnosť jednotlivých úkonov komisie na vyhodnotenie ponúk (otváranie obálok s ponukami, splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, splnenie ostatných podmienok obstarávateľa, vyhodnotenie ponúk, obsah zápisnice o vyhodnotení ponúk).

Obstarávateľ musí umožniť účasť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v lehote na predkladanie ponúk, na otváraní obálok s ponukami, čím sa zabezpečí jeho transparentnosť. Všetkým zúčastneným sa z predložených ponúk zverejní obchodné meno, adresa sídla uchádzača a návrhy na plnenie jednotlivých kritérií.

Postup komisie pri vyhodnotení ponúk je upravený tak, aby umožnil komisii vylúčiť uchádzačov nespĺňajúcich podmienky účasti, požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponúk alebo povinnosť požiadať o vysvetlenie neobvykle nízkych ponúknutých cien. Súčasne sa uvádza k akým skutočnostiam má smerovať požiadavka komisie o vysvetľovanie návrhu ceny, aby vysvetľovanie plnilo svoj účel.

Vzhľadom k tomu, že vyhodnocovanie ponúk je potrebné vykonávať vzájomným porovnávaním jednotlivých ponúk a hodnotiť na základe určených kritérií a pravidiel hodnotenia, komisia nezostavuje poradie úspešnosti. Určí úspešnú ponuku a v porovnaní s ňou odôvodní neprijatie ostatných ponúk, ktoré sa vyhodnocovali.

Komisia zriadená obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk v zápisnici identifikuje úspešného uchádzača. V prípade neúspešných uchádzačov, ktorých ponuky podliehali vyhodnoteniu, uvedie a odôvodní neúspešnosť ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Predpokladom spracovania tejto časti zápisnice je, že komisia pri vyhodnocovaní ponúk postupuje spôsobom vzájomného porovnávania ponúk. Napriek tomu, že nie je potrebné zostaviť poradie úspešnosti, nie sú týmto postupom dotknuté pravidlá uplatnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých sa hodnotia predložené ponuky.

K § 44

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri obstarávaní tovarov obstarávateľmi zo sektora prirodzených monopolov. V súlade so smernicou ES pre prirodzené monopoly je umožnené zamietnuť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % tovarov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európske spoločenstvá neuzavreli bilaterálne alebo multilaterálne dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov Európskych spoločenstiev na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné zamietnuť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie obstaral tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 45 až 47

Navrhovaným znením ustanovenia sa systémovo rieši postup obstarávateľa od prevzatia zápisnice z vyhodnotenia ponúk až po oznámenie výsledku verejného obstarávania v samostatných ustanoveniach.

Prvým postupovým krokom obstarávateľa je povinnosť bez zbytočného odkladu doručiť výsledok vyhodnotenia ponúk uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Neúspešnému uchádzačovi sa uvedú dôvody neúspešnosti jeho ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača, úspešnému uchádzačovi oznámi prijatie jeho ponuky.

Uzavretie zmluvy je podmienené uplatnením revíznych postupov zo strany účastníkov procesu verejného obstarávania alebo dotknutých osôb pred uzavretím zmluvy alebo podnetom na výkon kontroly pred uzavretím zmluvy.

Ak nie sú mechanizmy opravných prostriedkov uplatnené, obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu v stanovených lehotách, ktoré sa viažu k doručeniu oznámenia výsledku vyhodnotenia ponúk.

Poslednou povinnosťou obstarávateľa je oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Stanovujú sa publikácie, v ktorých sa zverejňujú výsledky verejného obstarávania. Sú to identické periodiká ako pri zverejňovaní oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania v diferenciácii pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a type obstarávateľa. Výsledky nadlimitných metód verejného obstarávania sa pred vstupom do Európskej únie zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania a v zahraničnej tlači. Účinnosť tohto ustanovenia zaniká vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy sa prioritne zverejňujú oznámenia o výsledkoch nadlimitných metód verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku nadlimitnej metódy verejného obstarávania vychádza z práva ES pre oblasť verejného obstarávania.

Výsledok podlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávateľ povinný zverejniť vo Vestníku verejného obstarávania v najneskoršej lehote 48 dní od uzavretia zmluvy.

Vykonávací predpis Úradu pre verejné obstarávanie upraví obsah a vzor oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K § 48

Ustanovenie taxatívne určuje podmienky zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania. Zrušenie vyhlásenej metódy verejného obstarávania musí byť oznámené vo vestníku. Obstarávateľ zrušenie metódy verejného obsarávania oznámi každému uchádzačovi alebo záujemcovi. Na písomnú žiadosť uchádzača oznámi aj dôvod zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania, ktorým môže byť napríklad nesplnenie podmienok uchádzačov v súťaži, nepredloženie ponúk, na nariadenie zrušenia metódy obstarávania úradom.

Pri použití nadlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávteľ povinný oznámiť dôvody jej zrušenia alebo ďalší postup aj Publikačnému úradu Európskych spoločenstiev.

K § 49

Pre zabezpečenie sledovania postupu obstarávateľa aj po uzavretí zmluvy, ukladá sa povinnosť obstarávateľovi povinnosť evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v jednotlivých vyhlásených metódach verejného obstarávania. Nie je potrebné, aby zákonom bol upravený podrobný obsah dokumentácie o vyhlásenej metóde verejného obstarávania, pretože tento obsah je závislý od použitej metódy verejného obstarávania, jej zložitosti a rozsahu vo vzťahu k obstarávanému predmetu a tým, že je uložená povinnosť archivovať všetky dokumenty, sú dostatočne zabezpečené situácie, kedy je potrebné poskytovanie informácií v prípadných sporoch.

Ustanovením sa upravuje právomoc Protimonopolného úradu z hľadiska jeho pôsobnosti vyžiadať si dokumentáciu o použitej metóde verejného obstarávania. Súčasne sa určuje povinnosť obstarávateľom predložiť dokumentáciu aj iným orgánom.

K § 50

Navrhované ustanovenie upravuje koncesné obstarávanie, ktoré bolo doteraz upravené samostatným legislatívnym predpisom a to zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Právo ES pre oblasť verejného obstarávania upravuje aj postup pri uzavieraní koncesných zmlúv. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú začleniť do zákona o verejnom obstarávaní ustanovenia, ktoré sa budú používať pri uzavieraní koncesných zmlúv a pravidlá, podľa ktorých koncesionár postupuje v prípade, ak je obstarávateľom a v prípade, ak nie je obstarávateľom podľa tohto zákona.

Osobitne sú uvedené pravidlá pre koncesionára, ktorým je obstarávateľ z klasického sektora. V tomto prípade postupuje koncesionár pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu.

V prípade, ak koncesionár nie je obstarávateľ z klasického sektora, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami použije zákon o verejnom obstarávaní, ak postupuje nadlimitnými metódami verejného obstarávania a riadi sa pravidlami uvedenými v zákone (ako napríklad povinnosť dodržať pravidlá oznamovania pri súťažných metódach verejného obstarávania, stanovenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, na predkladanie ponúk).

Za tretie osoby sa nepovažujú subjekty tvoriace skupinu uchádzačov alebo záujemcov, s ktorou bola uzavretá koncesná zmluva alebo pridružený podnik, ktorý je definovaný v tomto ustanovení.

Navrhovanou úpravou sa určuje aj maximálna koncesná doba, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy.

K § 51

V prípade zmlúv uzavieraných obstarávateľmi z klasického sektora, ktoré sa týkajú projektovania a verejnej bytovej výstavby a ich rozsah, zložitosť a predpokladaná doba trvania prác si vyžadujú, aby plánovanie bolo od začiatku založené na úzkej spolupráci v rámci skupiny zloženej zo zástupcov obstarávateľa, projektantov a zhotoviteľov prác, je možné použiť osobitný postup na výber najvhodnejších dodávateľov na začlenenie do tejto skupiny. Na výber dodávateľov obstarávateľ použije užšiu súťaž a v oznámení o jej vyhlásení musí uviesť čo najpresnejší opis prác, aby si dodávatelia vytvorili reálnu predstavu o prácach, ktoré je treba vykonať. Súčasne uvedie aj podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 52

Pre zabezpečenie princípu transparentnosti je potrebné aj sústreďovať informácie súvisiace s verejným obstarávaním, napríklad pre informovanie verejnosti, alebo výmenu informácií medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, EFTA a úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode.

Smernice ES upravujú pre obstarávateľov z členských krajín povinnosť predkladať ročné správy s podrobnými údajmi o uzavretých zmluvách. Tieto sa vzťahujú prednostne na predmety obstarávania, ktoré sa získavajú nadlimitnými metódami verejného obstarávania, ale aj súhrnné údaje z podlimitných metód verejného obstarávania. Ustanovením sa určuje minimálny obsah informácií, ktoré sú podkladom pre vypracovanie týchto správ.

Úrad môže dodatočne vyžadovať od obstarávateľov poskytnutie ďalších doplňujúcich údajov alebo informácií.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pre obstarávateľov povinnosť potvrdiť podnikateľovi referencie týkajúce sa splnenia predmetu zmluvy. Referencia by mala obsahovať predmet zmluvného záväzku, zmluvnú cenu, termín realizácie predmetu zmluvy a hodnotenie kvality plnenia zmluvy. Rovnopis referencie je obstarávateľ povinný zaslať úradu do 15 dní.

Ďalšia navrhovaná úprava sa týka predkladania štatistických výkazov. Na základe vylúčenia verejného obstarávania zo štatistického zisťovania podľa predpisov o štátnej štatistike, sa ponecháva úradu možnosť vyžadovať od obstarávateľov predloženie štatistického výkazu za účelom zisťovania údajov potrebných pre správy o verejnom obstarávaní Európskej komisii.

K § 53

Z práva ES pre oblasť verejného obstarávania vyplýva poskytovanie určitých informácií zo strany obstarávateľských subjektov priamo Európskej komisii, ak táto požiada o poskytnutie informácií. Tieto ustanovenia sa navrhujú implementovať aj do zákona o verejnom obstarávaní ako povinnosť určená pre obstarávateľov. Týka sa to správy alebo časti správ o zmluvách uzavretých nadlimitnými metódami verejného obstarávania, v prípade obstarávateľov zo sektora prirodzených monopolov je to napríklad informácia o činnostiach spadajúcich pod aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní vykonávaných v tretích krajinách, informácia o pridružených podnikoch, s ktorými obstarávateľ uzaviera zmluvy na poskytnutie určitých služieb atď.

K § 54

Verejná súťaž sa z procesného hľadiska odlišuje od ostatných metód verejného obstarávania tým, že splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži uchádzači preukazujú priamo v predložených ponukách.

Navrhovaným ustanovením sa deklaruje, že tejto metódy verejného obstarávania sa môže zúčastniť neobmedzený počet uchádzačov. Je to najotvorenejší spôsob verejného obstarávania vhodný pre zabezpečovanie bežných, jednoduchých predmetov obstarávania, ktoré nevyžadujú náročné špecifikácie, alebo osobitné kvalifikácie na účastníkov procesu verejného obstarávania.

K § 55

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, ktoré vychádzajú z práva ES a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Stanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu obstarávania, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť uchádzačovi súťažné podklady. Stanovením lehoty na poskytovanie súťažných podkladov sa sleduje možnosť poskytnutia súťažných podkladov všetkým uchádzačom, ktorí o ne prejavili záujem.

Vzhľadom na navrhovanú úpravu ustanovení týkajúcich sa vyhlasovania verejného obstarávania je nevyhnutné priamo v postupe pri verejnej súťaži uviesť pravidlo časového limitu zverejňovania oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže nasledujúcom po predbežnom oznámení alebo pravidelnom oznámení bez výzvy na súťaž, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk.

Ustanovením sa upravuje predloženie ponuky vo verejnej súťaži, ktoré je podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

K § 56

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý je určený v druhej hlave zákona v postupoch verejného obstarávania (§ 33) a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti postupom určeným na vyhodnocovanie ponúk.

K § 57

Navrhované ustanovenie upravuje definíciu užšej súťaže, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk zákon stanovuje minimálny počet záujemcov, ktorým má obstarávateľ poskytnúť súťažné podklady v prípade, ak splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

Súčasne sa stanovuje pre obstarávateľa povinnosť určiť spôsob výberu záujemcov v oznámení o vyhlásení užšej súťaže.

K § 58

Navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie dokladov, na základe ktorých bude posudzovať splnenie podmienok účasti záujemcov v užšej súťaži pred poskytovaním súťažných podkladov. Súťažné podklady môže získať len taký uchádzač, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti uchádzačov vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

V prípade použitia užšej súťaže sa obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v užšej súťaži v prípade, ak sa nachádza v odôvodnenej časovej tiesni.

K § 59

Navrhovaným ustanovením sa posudzovanie splnenia podmienok účasti záujemcov v súťaži ponecháva na úvahe obstarávateľa na základe ním zvoleného spôsobu. Spôsob hodnotenia však musí byť zverejnený v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Obstarávateľ by mal pri stanovení spôsobu hodnotenia splnenia podmienok účasti záujemcov v užšej súťaži zobrať do úvahy zložitosť obstarávaného predmetu, aby si zabezpečil najlepších záujemcov, ktorí mu budú predkladať ponuky.

K § 60

Navrhovanými úpravami sa v postupoch pri užšej súťaži umožňuje vo výzve na predkladanie ponúk, ktorú obstarávateľ posiela kvalifikovaným záujemcom požadovať doplňujúce doklady, ktoré slúžia na overenie predložených vyhlásení pri posudzovaní kvalifikácie alebo doplnenie údajov požadovaných v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania, ak sú potrebné. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže.

Z tých istých dôvodov a rovnakým spôsobom ako vo verejnej súťaži je potrebné priamo v postupe pri užšej súťaži uviesť pravidlo časového limitu zverejňovania oznámenia o vyhlásení užšej súťaže nasledujúcom po predbežnom oznámení alebo pravidelnom oznámení bez výzvy na súťaž, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa pri užšej súťaži pre obstarávateľa v sektore prirodzených monopolov umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk po dosiahnutí spoločného konsenzu tohto termínu so všetkými vybratými záujemcami, ktorí splnili podmienky účasti. Dosiahnutím dohody je naplnený princíp nediskriminácie. Ak obstarávateľ nedosiahne konsenzus týkajúci sa lehoty na predkladanie ponúk, môže určiť sám túto lehotu, nesmie byť však kratšia ako 24 dní a vo výnimočných prípadoch desať dní.

Tak ako vo verejnej súťaži sa navrhuje aj do postupov upravujúcich užšiu súťaž zakomponovať ustanovenie, na základe ktorého obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk musí zohľadniť časové hľadisko nevyhnutné na úkony súvisiace s vypracovaním ponuky.

K § 61

Ustanovením sa upravuje použitie rokovacieho konania so zverejnením, ktoré má stanovené podmienky použitia. Pre použitie tejto metódy je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov obstarávania, napríklad, keď okolnosti neumožnili úspešnú aplikáciu verejnej alebo užšej súťaže alebo obstarávanie je takého charakteru, keď postupy podľa verejnej a užšej súťaže nie je možné aplikovať v celom rozsahu.

Navrhovaným ustanovením sa upravujú podmienky pre použitie rokovacieho konania so zverejnením, ak v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo v užšej súťaži boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijateľné a pôvodné zmluvné podmienky sa podstatne nezmenia. Podmienkou je, že boli vyzvaní všetci uchádzači, ktorí v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 62

Navrhovaným ustanovením sa definuje metóda rokovacie konanie so zverejnenia, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovania a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred zverejnený.

K § 63

Týmto navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ktorá nesmie byť kratšia ako 37 dní s výnimkou uvedenou v odseku 2, t.j. v prípade, ak sa obstaráva tovar, práce alebo služby v časovej tiesni. V tomto prípade je minimálna lehota na predkladanie dokladov 15 dní. Lehota na predkladanie dokladov začína plynúť nasledujúci deň po dni odoslania oznámenia o vyhlásení rokovacieho konania so zverejnením na zverejnenie.

K § 64

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú postupy obstarávateľa v rokovacom konaní so zverejnením. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený. Obstarávateľ musí zabezpečiť, aby všetci uchádzači získali na rokovaniach rovnaké informácie a bola zachovaná dôvernosť o obsahu rokovaní, a preto je zákonom viazaný rokovať spoločne so všetkými uchádzačmi. Informovanosť o obsahu rokovaní potvrdzujú uchádzači podpísaním zápisnice z každého rokovania.

Ďalej sa ustanovením určuje, že obsahom rokovania je rokovanie o podmienkach zmluvy, najmä o jej technických, administratívnych alebo finančných podmienkach. Súčasne sa upravuje obsah výzvy na rokovanie, ktorú obstarávateľ zasiela vybratým uchádzačom. Po ukončení rokovaní s uchádzačmi obstarávateľ ich vyzve na predloženie ponúk v lehote.

Navrhovanými úpravami sa v postupoch pri rokovacom konaní so zverejnením umožňuje vo výzve na predkladanie ponúk požadovať ďalšie doklady, ktoré slúžia na overenie alebo doplnenie údajov uvedených už v predložených dokladoch, ak sú potrebné. Tieto doklady musia však súvisieť s dokladmi požadovanými ako dôkazy na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

K § 65

Navrhovanou úpravou sú stanovené minimálne lehoty na predkladanie ponúk v rokovacom konaní so zverejnením osobitne pre obstarávateľov klasického sektora a pre prirodzené monopoly. Prirodzeným monopolom sa umožňuje, aby si lehotu na predkladanie ponúk dohodol s vybratými záujemcami. Avšak v prípade, ak k dohode nedôjde, určí lehotu obstarávateľ, ktorá je minimálne 24 dní a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako desať dní od odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Lehota stanovená obstarávateľom zohľadňuje čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu obstarávania.

K § 66

Navrhované ustanovenie stanovuje podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia týkajúce sa napríklad autorských práv, práv priemyselného vlastníctva, patentových práv, kde je možné uzavrieť zmluvu len s určitým dodávateľom, ktorým napríklad v prípade autorských práv je autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je uzavretie zmluvy z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením a má v určitom časovom období zabezpečiť predmet zmluvy.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov, prác a služieb za stanovených podmienok.

Osobitne sú ustanovené podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia pre sektor prirodzených monopolov, ako napríklad uzavretie čiastkovej zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy, doplňujúce plnenie od pôvodného dodávateľa, zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, prípadne od likvidátora.

K § 67

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia, ktorý vychádza z postupu určeného pre rokovacie konanie so zverejnením. V prvej fáze obstarávateľ vyhodnotí kvalifikačné predpoklady a výsledok oznámi všetkým záujemcom. Ďalšou fázou je rokovanie o podmienkach zmluvy, najmä o technických, administratívnych a finančných, ktoré sa uskutočňuje so všetkými uchádzačmi spoločne. Ďalej nasleduje výzva na predloženie ponuky a vyhodnotenie predložených ponúk. Pri organizovaní rokovacieho konania bez zverejnenia nie je potrebné dodržať lehoty ustanovené zákonom na predkladanie dokladov a ponúk.

K § 68

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom ES pre oblasť verejného obstarávania a odkazuje sa na limity, ktoré sú stanovené pre obstarávanie služieb, pričom sa členia podľa toho, či sa jedná o súčasť postupu vedúci k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, alebo výsledkom nebude uzavretá zmluva. V tomto prípade sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté záujemcom.

Ustanovením sa sleduje, aby pri metóde verejného obstarávania – súťaž návrhov neboli obmedzovaní záujemcovia na základe regionálneho prístupu, t.j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a pod.

Ustanovením sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie vykonávacieho predpisu na vzor oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

K § 69

Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vypracováva zápisnicu.

Ak obstarávateľ v oznámení o vyhlásení metódy obstarávania uvedie, že sa jedná o súťaž návrhov vedúcu k uzavretiu zmluvy a rozhodnutie poroty bude pre neho záväzné, potom s uchádzačom, ktorého predložený návrh bol vyhodnotený porotou ako víťazný, uzavrie zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia. V prípade, ak je viac víťazov, na rokovanie vyzve všetkých.

K § 70

Ustanovením sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávania na vydanie vykonávacieho predpisu na obsah a vzor oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

K § 71

V návrhu ustanovenia sa označujú dve podprahové metódy verejného obstarávania v závislosti od výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Jedna je podprahová metóda s vyššou cenou a druhá je podprahová metóda s nižšou cenou.

Pri podprahovej metóde verejného obstarávania sa použije postup, ktorý je ustanovený v Štvrtej hlave návrhu zákona, kde sa súčasne odkazuje na niektoré ustanovenia pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou podľa ktorých sa nepostupuje.

K § 72

V navrhovanom ustanovení sú určené všeobecné pravidlá pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou cenou.

Pravidlá sú stanovené tak, aby boli dodržané princípy verejného obstarávania, ale súčasne aby obstarávateľ pomerne v krátkom časovom období zabezpečil výber zmluvného partnera na požadovaný predmet obstarávania. Tieto pravidlá sa týkajú stanovenia predpokladanej ceny predmetu obstarávania, splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, kde je povinnosť vyžadovať doklad o oprávnení podnikať, prípadne ďalšie doklady, ktoré sú závislé od predmetu obstarávania. V súťažných podkladoch musí byť uvedený podrobný opis predmetu obstarávania, pri dodržaní princípu nediskriminácie uchádzačov, ako aj obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania. Obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie ponúk tak, aby zohľadnil dostatočný čas na spracovanie ponuky a vytvoril priestor na vysvetľovanie ponúk, Súčasne je stanovená lehota na vysvetľovanie údajov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk. Je na rozhodnutí obstarávateľa, či zriadi komisiu na vyhodnotenie ponúk alebo nie, avšak musí určiť lehotu viazanosti ponúk, pri stanovení ktorej zohľadní časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk, ako aj prípadnú komunikáciu medzi komisiou, obstarávateľom a uchádzačom, na záver s úspešným uchádzačom v lehote viazanosti uzavrie zmluvu a ostatným oznámi, že neuspeli.

Obstarávateľ pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou cenou môže použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia.

Pri použití podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou má obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

K § 73

Navrhovaným ustanovením sa určuje obstarávateľovi povinnosť pri podprahovom obstarávaní metódou užšej súťaže vyzvať na predkladanie ponúk najmenej troch podnikateľov. Súčasne musí výzvu zverejniť verejne dostupným spôsobom. Toto zverejnenie výzvy slúži ako informácia pre ďalších potencionálnych uchádzačov a dáva im možnosť požiadať obstarávateľa o poskytnutie súťažných podkladov potrebných na vypracovanie ponuky.

Aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ale súčasne aby sa zabránilo nadmernému množstvu uchádzačov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obstarávania s celkove nižšími cenami má obstarávateľ možnosť obmedziť počet uchádzačov minimálne na 6, čo však musí uviesť vo výzve na predkladanie ponúk. Zákon nestanovuje podmienky na obmedzovanie počtu uchádzačov. Stanovenie tejto podmienky plne v kompetencii obstarávateľa.

K § 74

Navrhovaným ustanovením sa určuje obstarávateľovi povinnosť pri podprahovom obstarávaní metódou rokovacieho konania so zverejnením vyzvať najmenej troch podnikateľov. Súčasne, obdobne ako pri užšej súťaži, musí výzvu zverejniť verejne dostupným spôsobom, či na informačnej tabuli, resp. na svojej internetovej stránke, alebo iným spôsobom.

Aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ale súčasne aby sa zabránilo nadmernému množstvu uchádzačov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obstarávania s celkove nižšími cenami má obstarávateľ možnosť obmedziť počet uchádzačov, čo však musí uviesť vo výzve na rokovanie.

Ďalej sa upravuje aj časové obdobie, kedy obstarávateľ posúdi splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj poskytnutie vysvetľovania údajov uvedených vo výzve. Je to priamo v priebehu rokovaní so záujemcami.

K § 75

Treťou metódou pri podprahovom obstarávaní s vyššou cenou je rokovacie konanie bez zverejnenia. Obstarávateľ môže použiť túto metódu len v tom prípade, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 66 návrhu zákona.

Výber uchádzača obstarávateľ uskutoční na základe informácií, ktoré získa vyhodnotením trhových podmienok a vyzve ho na rokovanie o podmienkach zmluvy. V rámci rokovaní požiada vybratého uchádzača o predloženie dokladu o oprávnení podnikať, prípadne ďalších dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti, ak sa na plnenie zmluvy vyžadujú.

K § 76

V prípade podprahového obstarávania s nižšou cenou je upravený najjednoduchší postup, ktorý vychádza z rokovacieho konania bez zverejnenia. Tento postup použije obstarávateľ bez splnenia podmienok, ktoré uvádza § 66 návrhu zákona.

Výber uchádzača uskutočňuje obstarávateľ na základe prieskumu trhu, napríklad z aktuálnych katalógov, prostredníctvom telekomunikačného zariadenia.

Pri uzavieraní zmlúv podprahovou metódou verejného obstarávania s nižšou cenou, sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem zmlúv, pri ktorých to vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis.

K § 77

V ustanovení sa deklaruje, že obstarávateľ činnosti pri podprahovom obstarávaní s nižšou cenou nemusí vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zjednodušených postupov verejného obstarávania a archivovať ju štyri roky.

K § 78 až 90

Navrhovanými ustanoveniami je upravená odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie. Inštitút odbornej spôsobilosti je pre účely zabezpečenia profesionalizácie činnosti v oblasti verejného obstarávania. Procesná úprava odbornej spôsobilosti je určená pre fyzické osoby – občanov, nie pre právnické osoby (inštitúcie). Odbornú spôsobilosť môže získať len fyzická osoba – občan, nie právnická osoba (inštitúcia).

Z ustanovenia vyplýva povinnosť pre subjekty v postavení obstarávateľa, zabezpečovať činnosti spojené s verejným obstarávaním prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb. To znamená, že každý obstarávateľ musí mať takúto osobu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Právna úprava umožňuje vykonávať tieto činnosti aj na základe živnostenského oprávnenia. Obstarávateľ si takúto osobu na poskytnutie služby vyberá postupom podľa zákona. V takomto prípade musí mať obstarávateľ uzatvorenú osobitnú zmluvu s odborne spôsobilou osobou (napríklad mandátnu zmluvu). Informácie o osobách, ktoré sú odborne spôsobilé, vedie úrad v zozname odborne spôsobilých osôb, ktoré svoje oprávnenie budú preukazovať preukazom o odbornej spôsobilosti. Obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na výkon činnosti vo verejnom obstarávaní aj s právnickou osobou, ak je táto činnosť predmetom jej podnikania.

V pojme odborná spôsobilosť je vyjadrený obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických skúseností, čo znamená, že osoba odborne spôsobilá má garantovať správnu aplikáciu zákona, nie však správnosť rozhodnutí obstarávateľa o určení jeho potrieb. Z uvedeného vyplýva, že od odborne spôsobilej osoby nemožno očakávať odborné vedomosti k celej škále predmetov obstarávania (tovary, služby, práce) z hľadiska vecnej povahy predmetu obstarávania. Napríklad v prípade spracovania súťažných podkladov odborne spôsobilá osoba môže garantovať len rozsah súťažných podkladov podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že za vecnú stránku súťažných podkladov z hľadiska technického, ekonomického, právneho musia prevziať zodpovednosť príslušní odborníci.

Ustanovením sú vymedzené predpoklady pre získanie odbornej spôsobilosti, ktoré sú bezúhonnosť, dosiahnuté vzdelanie a odborná prax, absolvovanie odbornej prípravy a úspešné vykonanie skúšky.

Odbornú prípravu môžu vykonávať iba organizátori školenia, ktorí majú uzavretú zmluvu s úradom. Úrad zabezpečuje garanciu odbornej úrovne v procese vzdelávania vo verejnom obstarávaní s cieľom zvýšiť kvalitu obstarávania. Po absolvovaní odbornej prípravy je organizátor školenia povinný vydať účastníkovi potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, ktoré je jedným z predpokladov pripustenia ku skúške.

Zákonom sa určujú podmienky pre zriadenie skúšobnej komisie, práva a povinnosti jej členov a predsedu komisie, ktoré sú upravené v štatúte skúšobnej komisie. Priebeh skúšky a rozhodovanie skúšobnej komisie upravuje skúšobný poriadok. Skúšobná komisia musí byť najmenej trojčlenná, predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Skúška sa vykonáva bezodplatne. Termíny skúšok úrad vyhlasuje vo vestníku, prípadne iným spôsobom (napr. vyvesením oznamu na úradnej tabuli). Desaťdňová lehota na oznámenie pozvania na skúšku, je objektívnou lehotou pre úrad, pred uplynutím ktorej musí úrad zaslať pozvanie na skúšku a počas ktorej môže oznámiť pozvanie aj iným dostupným spôsobom /fax, e-mail/. Ustanovenie určuje priebeh skúšky, pozostávajúci z písomnej a ústnej časti.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie úrad, má povahu verejného zoznamu, do ktorého môže nazerať ktokoľvek. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejňovaný vo vestníku s cieľom zabezpečenia informovanosti v oblasti verejného obstarávania

Konanie vo veciach vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb je upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní. Zápis do zoznamu je okrem iného podmienený aj úhradou správneho poplatku.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje podmienky zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie a taktiež vymedzuje skutočnosti, na základe ktorých je možné odborne spôsobilú osobu zo zoznamu vyčiarknuť.

Najneskôr do 30 dní odo dňa zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb obdrží osoba preukaz o odbornej spôsobilosti. Odborne spôsobilá osoba je povinná oznámiť úradu stratu, odcudzenie alebo zničenie dokladu a predkladať informácie o jej činnostiach vykonávaných vo verejnom obstarávaní na požiadanie úradu.

Vzhľadom na to, že sa na odborne spôsobilé osoby kladú vysoké nároky na odbornosť, je v zákone zakotvená povinnosť zúčastniť sa na výzvu úradu preškolenia z právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

K § 91 až 97

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje zápis do zoznamu podnikateľov a vedenie zoznamu podnikateľov. Zoznam podnikateľov sa navrhuje viesť z toho dôvodu, že systém preukazovania spôsobilosti na dodanie predmetu obstarávania si vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu predkladať viacero druhov dokladov. Vzhľadom na to, že činnosť pri ich zabezpečovaní je administratívne náročná, navrhuje sa umožniť nahradiť tieto doklady potvrdením úradu, ak je uchádzač alebo záujemca evidovaný v zozname podnikateľov pre verejné obstarávanie vedeného úradom.

Ustanovením sa určuje obsah žiadosti o zapísanie do zoznamu, lehoty v ktorých sa zápis do zoznamu vykoná a platnosť zápisu. Súčasne sa umožňuje doplnenie dokladov, ak podnikateľ predloží neúplnú žiadosť.

Ďalej sa ustanovením určuje obsah údajov, ktoré sa zapisujú do zoznamu podnikateľov. Pre zabezpečenie vedenia kvalitného zoznamu podnikateľov je potrebné zabezpečiť aktualizáciu údajov o podnikateľovi zaradenom v zozname. Preto sa ustanovením určujú povinnosti pre podnikateľov, ktorými sa aktualizácia vykoná, vrátane lehôt na predloženie dokladov.

Aby bolo využívanie zoznamu podnikateľov efektívne je potrebné, aby podnikatelia v krátkej dobe obdržali potvrdenie úradu. Ustanovením sa určuje lehota, do ktorej musí úrad na základe žiadosti potvrdenie vydať, obsah žiadosti a obsah potvrdenia.

Ustanovením sa určujú podmienky vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov. Vo vybraných prípadoch je vylúčenie časovo ohraničené a vzťahuje sa ku konkrétnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Na postup pri vyčiarknutí podnikateľa zo zoznamu sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

Vzhľadom na to, že pri záujme o zapísanie do zoznamu podnikateľov, musia podnikatelia spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, tzv. osobné predpoklady, ktoré preukazujú dokladmi vymenovanými v zákone, navrhuje sa odkazom na toto ustanovenie riešiť aj doklady, ktoré je potrebné predkladať ako súčasť žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov.

K § 98

Navrhovaným ustanovením sa pre naplnenie princípu transparentnosti a nediskriminácie v procese verejného obstarávania upravuje zverejňovanie informácií vyplývajúcich z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu úrad vydáva Vestník verejného obstarávania, kde okrem informácií, ktorých zverejnenie sa vyžaduje navrhovaným zákonom, sa zverejňujú aj informácie úradu, ktoré majú obstarávateľom napomáhať pri aplikácii zákona.

Lehoty na zverejňovanie predbežných oznámení a oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania boli prevzaté z práva ES podľa ktorých je stanovený maximálny limit na zverejnenie oznámení úradom najneskôr do 12 dní odo dňa odoslania oznámenia a pri skrátených lehotách metód užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením najneskôr do 5 dní odo dňa odoslania oznámenia.

Pre zabezpečenie aktuálnych informácií obstarávateľom a skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa vestník vydáva podľa potreby.

K § 99 až 101

Navrhovaným ustanovením sa pre oblasť verejného obstarávania uvádza ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou Úrad pre verejné obstarávanie. Problematika verejného obstarávania je nadrezortného charakteru, preto si vyžaduje osobitné postavenie v sústave štátnych orgánov, aby tak mohli byť racionálne a efektívne zabezpečované úlohy vyplývajúce jednak z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a krajinami EFTA, bilaterálnymi dohodami o voľnom obchode, ale aj s prípravou na pristúpenie k Dohode o vládnom obstarávaní prijatej Svetovou organizáciou obchodu (WTO-GPA).

Pre zabezpečenie zvýšenia operatívnosti činnosti úradu, zákonom je mu umožnené zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Navrhované ustanovenie určuje štatutárny orgán úradu a upravuje dĺžku ich funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia je stanovená na päť rokov. Dĺžka funkčného obdobia štatutárneho orgánu úradu je stanovená rozdielne od funkčného obdobia členov vlády, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie, aj vzhľadom na zachovanie objektivity a nezávislosti konkrétnej osoby pri zabezpečovaní činnosti úradu. Ďalším obmedzením je, že štatutárny orgán úradu môže byť do funkcie menovaný maximálne na dve funkčné obdobia tak, aby výkon funkcie nepresiahol 10 rokov.

K § 102

Navrhovaným ustanovením je vymedzená pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Druh činnosti nie je totožný s činnosťou vykonávanou obstarávateľmi, ani s činnosťami typickými pre orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami sú smerované k skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, je ďalšou ťažiskovou oblasťou riešenie nezávislosti vykonávania dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo ES. Medzi ďalšie činnosti patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu podnikateľov, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, metodické usmerňovanie.

K § 103

Navrhovaným ustanovením sa v súlade s požiadavkami práva ES pre oblasť verejného obstarávania určujú povinnosti úradu voči Európskej komisii, ktoré sa týkajú štatistických správ z verejného obstarávania. Uvádza sa obsah týchto správ.

K § 104 až 123

Navrhované ustanovenia vychádzajú z potreby zosúladiť opravné prostriedky vo verejnom obstarávaní so smernicami 89/556/EEC a 92/13/EEC a z potreby praxe presnejšie vymedziť postup úradu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch. V súlade s možnosťou danou smernicami sa zavádza inštitút vybavovania žiadostí o nápravu obstarávateľom, ktorý zjednoduší a zrýchli vybavovanie opravných prostriedkov vykonaním nápravy porušenia zákona priamo obstarávateľom bez zasahovania úradu. Uplatnenie žiadosti o nápravu je podmienkou pre podanie námietok úradu, s výnimkou zrýchlených postupov verejného obstarávania so skrátenými lehotami.

Dohľad nad verejným obstarávaním zahŕňa konanie o námietkach a kontrolu vo verejnom obstarávaní, pričom navrhované znenie podrobne upravuje postup úradu a účastníkov konania pri každom z týchto konaní. V konaní o námietkach sa možnosť podávania námietok rozšírila na všetky osoby, ktorých práva boli alebo mohli byť postupom obstarávateľa dotknuté a na každý úkon obstarávateľa, ktorý je v rozpore s týmto zákonom. Konanie o námietkach sa delí na dve samostatné konania, kde účelom konania o námietkach pred uzavretím zmluvy je rýchle a účinné zjednanie nápravy porušenia zákona a účelom konania po uzavretí zmluvy je vytvorenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní.

Navrhuje sa spôsob kolektívneho rozhodovania v prípade námietok uchádzačov alebo záujemcov proti podmienkam verejného obstarávania alebo rozhodnutiam obstarávateľa v procese verejného obstarávania pred uzavretím zmluvy a po uzavretí zmluvy.

Kolektívne rozhodovanie úradu sa nenavrhuje, ak sa konanie zastaví z dôvodov, ktoré taxatívne ustanovuje zákon (§ 108 ods. 1 a § 110 ods. 1).

Pri navrhovanom spôsobe rozhodovania sa vyžaduje prijatie rozhodnutia v kolektívnom orgáne – komisii, ktorej zloženie sa navrhuje trojčlenné, v prípade nadlimitnej metódy verejného obstarávania sa rozhoduje v päťčlennej komisii. Pri podlimitnej metóde verejného obstarávania môže byť členom komisie aj osoba mimo zamestnancov úradu, pri nadlimitnej metóde verejného obstarávania dvaja členovia komisia sú externé osoby, napríklad z iného ústredného orgánu. Bude však potrebná spolupráca úradu so služobnými úradmi.

Navrhovaný spôsob riešenia námietok v procese verejného obstarávania predpokladá zvýšenie objektívnosti rozhodovania o námietkach a posilnenie dôvery účastníkov procesu verejného obstarávania a verejnosti v správnosť rozhodnutí. Zostavovanie komisií, spôsob rokovania a rozhodovania komisie, ako aj ďalšiu činnosť upraví štatút a rokovací poriadok úradu, ktorý vydá predseda úradu.

Kontrola sa vykonáva na základe podnetov osôb (občanov a orgánov verejnej správy), ktoré nemali záujem uzavrieť s obstarávateľom verejnú zmluvu a preto ich práva podľa tohto zákona nemohli byť postupom obstarávateľa dotknuté. Postup úradu pri výkone kontroly sa rovnako delí na dva samostatné postupy. Účelom kontroly postupu obstarávateľa pred uzavretím zmluvy je obdobne ako v konaní o námietkach pred uzavretím zmluvy rýchle zjednanie nápravy. Po uzavretí zmluvy, kedy nie je možné dosiahnuť nápravu sa postupuje podľa zákona o kontrole v štátnej správe.

Navrhovateľ aj autor podnetu v konaní o námietkach a pri podávaní podnetu uvádza identifikačné údaje. Sú to údaje rozhodujúce pre to, aby tieto subjekty boli oboznámené s výsledkom konania. To znamená, že ide o uvedenie napríklad názvu alebo obchodného mena, miesta podnikania alebo sídla.

Navrhované ustanovenie ukladá úradu povinnosť uložiť pokutu za taxatívne vymedzené porušenia zákona, kým pre ostatné, spravidla menej závažné porušenia zákona, je uloženie pokuty fakultatívne. Vzhľadom na časté porušovanie zákona zo strany obstarávateľov a dôležitosť dodržiavania metód a postupov verejného obstarávania, najmä v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli zvýšené sadzby pokút.

K § 124 až 126

Navrhované ustanovenie zavádza inštitúty kontroly pre prirodzené monopoly, ktoré sa v zmysle smerníc 89/556/EEC a 92/13/EEC budú uplatňovať po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Fakultatívnu atestáciu súladu postupov a metód verejného obstarávania obstarávateľov uvedených v § 5 so smernicami ES pre a zákonom o verejnom obstarávaní budú vykonávať nezávislá akreditovaná osoba v súlade Európskou normou EN 45503.

Navrhované ustanovenie upravuje postup úradu vo vzťahu k Európskej komisii v prípade, ak táto upozorní Slovenskú republiku na porušenie metód a postupov verejného obstarávania podľa smerníc 93/36/EEC, 93/37/EEC, 93/38/EEC alebo 92/50/EEC a podľa tohto zákona.

K § 127

Navrhované ustanovenie je generálnou klauzulou, čo znamená, že na všetky konania, v ktorých sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb zúčastňujúcich sa procesu verejného obstarávania, sa vzťahuje zákon o správnom konaní, s výnimkou tých ustanovení, ktorých postup pri konaní úradu je upravený priamo v ustanoveniach zákona. Jedná sa o konaniach pri skúškach na získanie odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie a pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním.

K § 128

Navrhované prechodné ustanovenie rieši postup obstarávateľa pri jednotlivých metódach verejného obstarávania, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona. Súčasne rieši postup obstarávateľa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

Zároveň sa rieši prechodná platnosť ustanovení týkajúcich sa vyhlasovania verejného obstarávania a výsledkov nadlimitných metód verejného obstarávania, finančných limitov a používania klasifikácií do vstupu Slovenskej republiky do EÚ.

K § 129

Vzhľadom na navrhované znenie zákona je nevyhnutná derogácia doterajších právnych prepisov.

K Čl. II

V zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa navrhuje, vzhľadom na začlenenie legislatívy upravujúcej uzavieranie koncesných zmlúv do zákona o verejnom obstarávaní, vypustiť kompetenciu úradu pre oblasť koncesného obstarávania, nakoľko sa stáva bezpredmetnou.

K Čl. III

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004, okrem niektorých ustanovení, ktoré sa vzťahujú k nadlimitným metódam verejného obstarávania a s nimi súvisiacimi povinnosťami a ich účinnosť je podmienená vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

K prílohe č. 1

Súčasťou navrhovaného zákona je príloha, ktorá obsahuje zoznam transponovaných smerníc.

K prílohám č. 2, 3 a 4

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sú súčasťou navrhovaného zákona prílohy, ktoré obsahujú zoznam odborných činností podľa Všeobecnej priemyselnej klasifikácie ekonomických činností v Európskych spoločenstvách (NACE 70), podľa ktorej sa zatrieďujú práce a kategórie služieb zatriedené podľa klasifikácie CPC.

K prílohe č. 5

Navrhovaná príloha obsahuje zoznam tovarov pre rezort Ministerstva obrany SR, ktoré majú na stanovenie predpokladanej ceny tovarov vo vzťahu k použitiu nadlimitnej metódy verejného obstarávania.

K prílohe č. 6

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa definujú pojmy ako technické špecifikácie, norma, európska norma, európske technické osvedčenie atď., na ktoré je možné sa odvolať pri definovaní predmetu obstarávania pri nadlimitných metódach verejného obstarávania. Dôvodom je zovšeobecnenie pravidiel v technickej oblasti používaných pri nadlimitných obstarávaniach. Pod pojmom harmonizované všeobecne záväzné právne predpisy je potrebné rozumieť také právne predpisy, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie, a ktoré sa stanú funkčnou súčasťou ich právneho poriadku.

Bratislava, 16. júla 2003

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Rozália M o l n á r o v á

predsedníčka

Úradu pre verejné obstarávanie

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov

4

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh na nové usporiadanie orgánov miestnej štátnej správy vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR v oblasti verejnej správy. Vl áda SR v tomto dokumente určila zámer pokračovať v decentralizácii štátnej správy na vyššie územné celky a obce. Vzhľadom k tomu, že nie všetka pôsobnosť orgánov štátnej sprá vy prejde na orgány samosprávy, vytvoria sa špecializované orgány štátnej správy v odvetvovej pôsobnosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Pri zriaďovaní špecializovaných orgánov štátnej správy je potrebné dodržať princíp transparentnosti, aby občan bol trvalo informovaný, ktorý orgán štátnej správy mu môže poskytn úť požadovanú službu, ďalej princíp dvojstupňovosti, subsidiarity, dostupnosti pre občana a efektívnosti.

Návrh na zriadenie špeciálnych orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vychádza z uvedených princípov a tieto boli uplatnené pri vypracovaní predkladaného návrhu zákona alebo sú už zakotvené v platných zákonných predpisoch na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva.

Pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva vyplýva priamo zo zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákona SNR č. 100/1977 Zb. o hospodáren í v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov, zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov a predpisov vydaných na ich základe.

O právach, právom chránených záujmov alebo o povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb budú rozhodovať obvodné lesné úrady (I. stupeň) a krajské lesné úrady (II. stupeň).

Rozhodovanie je sústredené až na niektoré prípady na prvostupňovom orgáne štátnej správy.

Vzhľadom na umiestnenie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva v krajských sídlach a vo väčších okresoch, ich dostupnosť pre občana je zabezpečená.

Efektívnosť týchto orgánov sa zvýši znížením počtu úradov I. stupňa zo súčasných 79 na 39, zvýšením odbornej úrovne zamestnancov a zlepšením ich materiálno-technické ho vybavenia.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení z ákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení , Bielej knihy, Partnerstva pre vstup, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, screeningu, Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii a Prioritnou ú lohou vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

Návrh zákona nebol úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003.

b)V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

4.Problematika návrhu zákona:

a)

b) problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

c)problematika návrhu zákona nie je upravená ani v práve Eur ópskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: Vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie je bezpredmetné

6.Gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zá kona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: Osobná účasť expertov Európskej únie a domácich expertov, ani iná forma expertnej spolupráce pri príprave návrhu zákona nebola.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na

zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Počet odborných zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu správu na úseku lesného hospodárstva a poľovní ctva na odboroch pozemkových, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva krajských úradov a okresných úradov je 257, po znížení k 1. 7. 2003.

Na zabezpečenie činnosti špecializovaných úradov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva bude vytvorený administratívno-správny aparát, ktorého základ budú tvoriť odborní zamestnanci, ktorí tieto činnosti vykonávajú na krajských úradoch a okresných úradoch a zamestnanci týchto úradov vo verejnej služ be, ktorí budú na nových úradoch zabezpečovať obslužné a prierezové činnosti.

V zmysle bodu B.2 uzn. vlády SR č. 371/2003 finančný dopad na štátny rozpočet v roku 2004 neprekročí rozsah rozpočtu schváleného na rok 2003. Vzhľadom na súčasnú neustálenú situá ciu ekonomického prostredia, sa vplyv na štátny rozpočet na ďalšie roky môže zodpovedne navrhnúť až v roku 2004.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nepredpokladá dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva budú vykonávať odborní zamestnanci, ktorí túto činnosť v súčasnosti vykonávajú na krajský ch úradoch a okresných úradoch. Predpokladá sa, že u všetkých odborných zamestnancov a zamestnancov vo verejnej službe, zabezpečujúcich obslužné a prierezové činnosti, dôjde k prechodu práv a povinnost í z pracovnoprávnych vzťahov z krajských úradov a okresných úradov na nové orgány špecializovanej štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva.

V roku 2003 sa počíta so znížením celkového počtu zamestnancov na týchto úsekoch o cca 10 % s orientáciou na zamestnancov v dôchodkovom veku a zamestnancov, ktorí nespĺňajú špecifické predpoklady. D á sa predpokladať aj samoregulácia z dôvodu nevyhovujúcej dochádzky do zamestnania.

Osobitná časť

K čl. I k bodu 1.

Zriaďujú sa krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady ako špecializované orgány štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva a ustanovujú sa ich sídla a územná pôsobnos ť, s možnosťou zriadiť pracovisko obvodného lesného úradu i mimo jeho sídla. Vymedzuje sa postavenie krajského lesného úradu ako samostatnej rozpočtovej organizácie a jej vzťah k obvodnému lesnému ú radu. Ustanovuje sa pôsobnosť pri vymenúvaní a odvolávaní najvyšších predstavených krajských lesných úradov a obvodných lesných úradov.

Ïalej sa ustanovuje, že krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady vykonávajú aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, konkrétne na úseku rastlinoleká rskej starostlivosti a na úseku odrôd a osív.

K bodu 2.

Rieši sa prechod pôsobnosti na úseku štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzť ahov, majetku a rozpočtu k 1. januáru 2004 z krajských úradov a okresných úradov na krajské lesné úrady a obvodné lesné úrady, týkajúcich sa zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto pôsobnosti a č asti zamestnancov zabezpečujúcich obslužné a prierezové činnosti.

K bodu 3.

Úprava vyplýva z nového názvu orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorý je potrebné premietnuť do celého zákona.

K čl. II až IV

Zmeny vyplývajú zo zriadenia špecializovaných orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva ich vyčlenením zo súčasných orgánov miestnej štátnej správy krajských úradov a okresných úradov a súčasne ustanovením ich pôsobnosti aj na úseku rastlinolekárskej starostlivosti a na úseku odrôd a osív.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš D z u r i n d a

Minister pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Zsolt S i m o n

zobraziť dôvodovú správu