Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 220/2004 účinný od 01.04.2013 do 26.02.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie sú dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii spôsobujú problémy. Taktiež v rámci schvaľovacieho procesu došlo v návrhu zákona k niektorým zmenám, ktoré neumožňujú zabezpečiť povinnosti súvisiace so základnou starostlivosťou o poľnohospodársku pôdu a riešiť niektoré správne delikty.

Na základe uvedeného bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. Predloženým návrhom zákona sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Odvody sa navrhujú odvádzať do štátneho rozpočtu.        Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Zavedením odvodov sa zároveň finančne zabezpečia úlohy vyplývajúce pre Slovenskú republiku a ministerstvo z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. 

V súvislosti s inštitútom odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

Predloženým návrhom zákona sa upravujú veci  týkajúce sa vykonateľnosti a zjednodušenia postupov orgánov štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti 

právneho predpisu s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
   č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

1. je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: čl. 174 až 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

2. nie je upravená v práve Európskej únie,
3. nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

1. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,
2. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,
3. bezpredmetné, 
4. proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení podľa čl. 226 až 228,
5. bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie

• úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je cca 750 miliónov Sk ročne. Navrhnutý objem príjmov za odvody je orientačný a podľa príslušných ustanovení zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude spresnený v bežnom rozpočtovom roku.

Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Neobrábané poľnohospodárske pozemky sú často významným prírodným prvkom dôležitým z hľadiska ochrany prírody a krajiny (napr. ako hniezdiská a lovné lokality niektorých druhov vtákov, ako miesto výskytu niektorých ohrozených druhov rastlín a pod.), preto sa zamedzuje absolutizovaniu povinnosti odburiňovania neobrábaných pozemkov.

K bodu 2

V § 9 ods. 1 písm. c) zákona má v súčasnosti deklaratórny charakter „súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy so zalesnením poľnohospodárskej pôdy“, to znamená, že rozhodnutie nie je právnym podkladom na zmenu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Navrhuje sa doplniť text ustanovenia tak, aby „zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok, na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, mohla byť v katastri nehnuteľností vyznačená a spadala pod charakter využívania lesného pozemku. Pretože za súčasného právneho stavu nemôže byť na poľnohospodárskej pôde vysádzaný drevinový porast, cieľ zalesnenia nemôže byť prakticky vykonávaný, kým nie je pozemok prehlásený za lesný pozemok.

K bodu 3 

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou súvisiacou s odborným stanoviskom pôdnej služby sa sleduje zjednodušenie postupu orgánu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pri rozhodovaní o zmene druhu pozemku a zmene spôsobu využívania poľnohospodárskeho druhu pozemku. Návrhy na zmenu druhu pozemku podľa § 9 ods. 1 písm. a) a  c) zákona posúdi na dostatočnej odbornej úrovni orgán štátnej správy, ktorý o zmene rozhoduje.

K bodu 5

V § 10 ods. 2 písm. c) zákona ide o konanie s cieľom usporiadať dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy. Za súčasného právneho stavu takýmto konaním však nie je možné zmeniť dlhodobo zalesnený poľnohospodársky druh pozemku na lesný pozemok, pretože o tom, či ide o lesný pozemok rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. § 10 ods. 2 písm. c) zákona má iba deklaratórny charakter, ide o priznanie právne významnej skutočnosti, že pozemok je dlhodobo zalesnený a vhodný na preradenie do lesných pozemkov. Novým znením ustanovenia sa navrhuje doplniť text tak, aby orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v prípade dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, rozhodol o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na podklade takéhoto rozhodnutia môže byť zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok v katastri nehnuteľností vyznačená (a tým spadá pod charakter využívania lesného pozemku).

K bodu 6

V bode 6 sa navrhuje ustanoviť povinnosť investorov zaplatiť odvod, a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti aj penále, za úbytok najprodukčnejších pôd Slovenska
a celospoločensky významnú nenahraditeľnú stratu pôdy ako zložky životného prostredia.
S každou plošnou stratou poľnohospodárskej pôdy rezort pôdohospodárstva súčasne prichádza o dotácie do poľnohospodárstva z úrovne Európskej únie, a tiež o národné dotácie. Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy sa navrhujú ako systémový ekonomický nástroj ochrany poľnohospodárskej pôdy. Odvody a penále budú príjmom štátneho rozpočtu. Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Ustanovením odvodov za odňatie sa dosiahnu tri celospoločensky prospešné ciele:

• ochrana a stabilizácia výmery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska,
• usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia finančných nákladov orientovali do lokalít Slovenska mimo Bratislavského a Trnavského kraja, na pôdy menej kvalitné (BPEJ v 5. až 9. skupine) a menej významné pre poľnohospodársku prvovýrobu, kde bude výška odvodov nižšia, a tiež aby v tom istom ekonomickom záujme obmedzovali svoje pôdne nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia,
• zabezpečenie finančných prostriedkov na výkon niektorých ustanovení zákona, najmä činnosti týkajúce sa usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, identifikácie rizikových oblastí poľnohospodárskej krajiny a financovanie sanácie kontaminovaných a inak znehodnotených lokalít poľnohospodárskej pôdy, tvorba informačného systému o pôdach.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby orgán štátnej správy mohol udeliť individuálny súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel - pre konkrétny stavebný alebo iný zámer v prípadoch, keď napríklad obec nemá z rôznych dôvodov spracovanú alebo chválenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Spracovanie územného plánu je finančne a časovo náročné, preto pre orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy v týchto prípadoch postačuje záväzné vyjadrenie obce, že pripravovaný investičný zámer v obci je v súlade s rozvojovými urbanistickými a inými zámermi obce. Podklady pre posúdenie návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy predkladá orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadateľ o vydanie súhlasu.

K bodu 8

So zreteľom na skutočnosť, že v rámci územnoplánovacej dokumentácie spracovatelia neriešia dočasné zmeny funkčného využitia územia, upravuje sa doteraz platné a účinné znenie predmetného ustanovenia, a to aj s cieľom dosiahnuť vyššiu hospodárnosť a efektivitu správneho konania.

K bodu 9

Navrhuje sa zjednodušený postup orgánov štátnej správy pri posudzovaní drobných záberov poľnohospodárskej pôdy, napríklad pre objekty nadzemného a podzemného vedenia a pri evidovaní drobných spresnení hraníc druhov pozemkov v katastri nehnuteľností. V tomto zmysle pre taxatívne ustanovené prípady rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať a postačuje stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy vo veci, ak v jednotlivých prípadoch ide o konečný záber alebo o jednorazovú zmenu druhu pozemku do  výmery 15 m².

K bodom 10 a 11

Navrhujú sa doplňujúce ustanovenia súvisiace s osobami oprávnenými na spracovanie dokumentácie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy, pretože ide o spracovanie odborných dokumentov, ktoré si vyžadujú odborné vzdelanie poľnohospodára a pôdoznalca. Z praxe vyplynula potreba určiť, že oprávnenou osobu na spracovanie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy je fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru (napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre) alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo (napríklad Univerzita J. A. Komenského - prírodovedecká fakulta), alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva. Z dôvodu, že pri projekte spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, ide o projekt zúrodňovania poľnohospodárskych pôd, ktoré boli dlhšie predmetom nepoľnohospodárskeho použitia, dôraz je kladený na odbornosť poľnohospodára.

K bodu 12

V nadväznosti na povinnosť zaplatiť odvod sa pre žiadateľa o odňatie poľnohospodárskej pôdy navrhuje povinnosť priložiť k žiadosti aj výpočet odvodu.

K bodom 13 a 14

Vzhľadom na špecifický charakter ustanovení o strate platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí a rozhodnutia o trvalom odňatí ustanovuje sa, že strata platnosti týchto rozhodnutí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

K bodu 15

Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy žiadateľ o odňatie poľnohospodárskej pôdy nie je povinný zaplatiť odvod.

K bodu 16

Pojem „podnikateľ“ je nahradený pojmom „právnická osoba a fyzická osoba
– podnikateľ“ z dôvodu, že platná právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože jedna skupina - fyzické osoby a podnikatelia sú postihovaní za porušenie zákona (neoprávnené zábery a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy), a iná skupina – obce, mestá, školy, politické strany, nadácie, atď. nie sú za to isté porušenie zákona postihovaní, respektíve postihnuteľní. Podľa predmetného návrhu za správne delikty uvedené v § 26 budú postihovaní všetci, ktorí sa dopustia správneho deliktu.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v súlade s aplikačnou praxou a predmetom úpravy zákona, ktorý je zameraný výlučne na ochranu poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby svojvoľné vykonanie zmeny druhu pozemku v teréne bez potrebného rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 9 sa považovalo za správny delikt. Ide napríklad o svojvoľné rozoranie trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov), klčovanie viníc, likvidovanie ovocných sadov. Svojvoľné zmeny druhov pozemkov, bez rozhodnutia príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, vytvárajú podmienky pre znehodnotenie vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie ekologickej stability daného územia, a tiež pre obchádzanie iných zákonov.

K bodu 19

V súvislosti s ustanovením  inštitútu odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

K bodu 20

V záujme zachovania právnej istoty a zabráneniu neželaného retroaktívneho pôsobenia zákona sa upravuje prechodné ustanovenie pre konania začaté do účinnosti tohto zákona. Ak bola žiadosť o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy predložená do účinnosti predkladaného zákona, nie je žiadateľ povinný zaplatiť odvod za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2008.

Bratislava 30. januára 2008 

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert  F i c o, v. r. 

Ministerka pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Zdenka  K r a m p l o v á, v. r.