Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 220/2004 účinný od 01.02.2023 do 31.03.2024

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina FECKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko.

Pôda predstavuje kľúčový prírodný zdroj a je ekonomickým a sociálnym potenciálom Slovenskej republiky. Starostlivosť o pôdu je prejavom vyspelosti štátu a kultúrnej úrovne jeho obyvateľstva.

Cieľom návrhu zákona je opätovne rozšíriť právnu ochranu a najmä nastoliť podmienky regulácie povinností majiteľov a užívateľov pôdy, ktorá síce primárne nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Ide práve o pôdu, ktorá v minulosti tvorila súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu – ostatné poľnohospodárske plochy.

Zavedením nového druhu pozemku – ostatné poľnohospodárske plochy aj na účely zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa umožní zmierniť doterajšiu tvrdosť zákona spočívajúcu v tom, že rovnaká daň sa platila za ostatnú plochu, ktorá bola využívaná komerčne (napr. parkovisko), ako aj za ostatnú plochu, ktorá bola využívaná v súvislosti s poľnohospodárstvom. Takto bude možné tieto ostatné plochy rozlíšiť aj na účely platenia miestnych daní, čo pomôže najmä poľnohospodárom, ktorí ich pri svojej činnosti využívajú. Na účely zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa zároveň zavádza nový druh pozemku - ostatné poľnohospodárske plochy.

V slovenskom právnom poriadku sa dlhé desaťročia venovala zvýšená pozornosť ochrane poľnohospodárskej či lesnej pôde. Táto dlhodobá starostlivosť o ochranu poľnohospodárskej pôdy vyplývala zo skutočnosti, že vzhľadom na počet obyvateľstva v Slovenskej republike a vzhľadom na nároky na zabezpečenie výživy obyvateľstva má Slovensko relatívne málo pôdy, pričom jej kvalita nie je najlepšia.

Starostlivosť o právnu úpravu lesnej pôdy zaznamenávame od najstaršieho stredoveku v rámci bývalého Uhorska (a špeciálne pre terajšie Slovensko), a to bohatým zákonodarstvom o lesnom hospodárstve s ochranou lesov i lesnej pôdy, najmä povinnosťou zavčasu zalesňovať vyrúbané plochy pestovaním kvalitných sadeníc.

V prípade poľnohospodárskej pôdy nemožno v minulosti hovoriť priamo o environmentalistike (ochrana „pôdy pre pôdu“ ako zložka prírody, resp. životného prostredia) alebo o environmentálnom práve, i keď príslušné právne predpisy zamerané na poľnohospodárstvo (orbu, roľníctvo, rastlinnú výrobu, poľnohospodárstvo) regulovali jej využívanie a chránili ju pred ešte väčšími devastačnými vplyvmi. Avšak najmä z pohľadu vlastníctva pozemkov a úžitku z pôdy, na Slovensku pretrvávala dlho absencia zákona o ochrane pôdy. Čiastočne túto ochranu ustanovil zákon č. 48/1959 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý bol neskôr nahradený zákonom č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Od roku 1992 platil namiesto uvedených zákonov zákon SNR č.

2

307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorého ustanovenia mali výrazný environmentálny charakter a neobmedzovali sa len na ochranu pôdneho fondu pred záberom na výstavbu alebo iné nepoľnohospodárske aktivity.

Postupom času však nastali významné zmeny v prírodnom prostredí najmä pod vplyvom intenzívneho konvenčného poľnohospodárstva, v dôsledku čoho sa postupne znížila pôdna biodiverzita, autoregulačné schopnosti pôdy, narušila sa ekologická stabilita prírodného prostredia a prirodzená rovnováha krajinného priestoru. V súvislosti s týmito procesmi došlo k premnoženiu rôznych škodlivých činiteľov, vznikli ich rezistentné formy, znížila sa konkurenčná schopnosť a vitalita kultúrnych porastov a zvýšili sa náklady na ich výživu a ochranu. Uvedené negatívne vplyvy sa podieľali a neustále podieľajú na zhoršovaní životného prostredia a stavu prírody. To viedlo v konečnom dôsledku k zhoršeniu kvality výživy a k ohrozovaniu ľudského zdravia. Tieto javy, vyskytujúce sa v mnohých krajinách celého sveta vyvolali naliehavú orientáciu na trvalo udržateľný rozvoj.

V súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja si ľudstvo uvedomuje nutnosť ochrany pôdy nielen pre seba, ale aj pre svojich potomkov. Ochrana pôdy ako zložky životného prostredia, si preto zasluhuje rovnocennú pozornosť a musí byť verejným záujmom, integrovanou súčasťou opatrení na ochranu životného prostredia a súčasne aj dlhodobých cieľov štátnej politiky.

S cieľom ochrany pôdy bol v podmienkach Slovenskej republiky v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy“). Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečovania jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom.

Štátna pôdna politika Slovenskej republiky deklaruje, že pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a mala by ostať základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.

Štátna pôdna politika prostredníctvom zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy definuje pôdu, jej funkcie, jej využívanie a pod. V tomto kontexte zdôrazňuje ochranu poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k životnému prostrediu, ochranu pôdy jej stabilizáciou a zabránením neodôvodneným záberom. Ochranu kvality a kvantity pôdy rieši aj realizovaním opatrení zameraných na prevenciu a odstránenie jej neustáleho poškodzovania.

Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy bol spracovaný na základe Zásad štátnej pôdnej politiky Slovenskej republiky (schválené uznesením vlády SR č. 1141 dňa 6. decembra 2001) a Koncepcie ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy z apríla 2000. Od platného zákona SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 83/2000 Z. z. sa súčasný zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy odlišuje uzákonením praktickej, účelovej ochrany vlastností a funkcií pôdy vo vzťahu povinnosti vlastníka a užívateľa pozemku k ochrane poľnohospodárskej pôdy pred jej degradáciou. Realizáciu agrotechnických opatrení zameraných na ochranu poškodených a degradovaných poľnohospodárskych pôd, pôd postihnutých prírodnými

3

katastrofami a opatrení zameraných na usporiadanie druhu pozemku v katastri u dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, možno zabezpečiť práve prostredníctvom vlastníkov a užívateľov poľnohospodárskej pôdy alebo realizáciou konkrétneho projektu pozemkových úprav.

Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje definícia pojmu poľnohospodárska pôda. Kým súčasná právna úprava v súvislosti s ochranou poľnohospodárskej pôdy reguluje len produkčne potenciálnu pôdu, ktorá je v katastri nehnuteľností evidovaná ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty, v minulosti zákon (zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu) ustanovoval definíciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu širšie. Poľnohospodárskym pôdnym fondom boli nielen samotné poľnohospodárske pozemky, ale aj všetky nadväzujúce súčasti, ako poľné cesty, plochy so zariadením pre vodné závlahy, aj vodné toky, vodné nádrže, poľnohospodárska účelová zeleň a tiež ochranné trasy proti erózii. Súčasťou tohto fondu bola tiež pôda, ktorá je pre poľnohospodárstvo nenahraditeľná.

Ako už bolo vyššie uvedené, je vo verejnom záujme efektívne upraviť podmienky ochrany pôdy, a preto sa zdôrazňuje tiež racionalita v jej užívaní.

Základným bodom tohto návrhu je zadefinovanie pojmu ostatnej poľnohospodárskej plochy a podmienok starostlivosti o ňu.

Účelom navrhovanej úpravy je už spomínaná potreba rozvoja v oblasti ekologizácie, ktorá je v tomto prípade orientovaná na dlhodobé udržanie úrodnosti pôdy, jej optimálne využívanie a s tým neodmysliteľne súvisiacu ochranu a zamedzenie procesov znečisťovania vodných režimov, povrchových i podzemných vôd, na hospodárne využívanie energie a obmedzovanie používania neobnoviteľných zdrojov energie, najmä však na výrazné obmedzenie procesov znehodnocovania poľnohospodárskej pôdy.

Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočty obcí, ktoré v súlade so zákonom stanovujú miestnu daň z nehnuteľností (pozemkov). Na druhej strane bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredia, najmä na poľnohospodárov.

Návrh zákona má tiež pozitívny vplyv na životné prostredie. Deklaruje totiž význam poľnohospodárskej pôdy ako základného prírodného zdroja a zložky životného prostredia a dopĺňa pod právnu reguláciu zákona úpravu, ktorou je v princípe ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, jej zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho využívania tak, ako to deklaruje dokument „Zásady štátnej pôdnej politiky“. Predkladaný návrh zákona nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

4

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Návrh zákona dopĺňa definíciu „ostatnej poľnohospodárskej plochy“ s cieľom nastoliť základné zásady právnej regulácie, osobitne z hľadiska starostlivosti vlastníka alebo užívateľa takto zadefinovaných plôch a tiež z hľadiska právnej zodpovednosti.

Z pohľadu ochrany životného prostredia a v záujme rozvoja poľnohospodárstva právne predpisy zdôrazňujú povinnosť vlastníka a užívateľa poľnohospodárskej pôdy, aby ju využíval na výrobu kvalitnej produkcie, najmä potravín. Opomína sa však starostlivosť o pôdu, ktorá síce nezodpovedá charakteru poľnohospodárskej pôdy, no slúži na zabezpečenie poľnohospodárskeho využívania pôdy. Pri zadefinovaní pojmu „ostatnej poľnohospodárskej plochy“ navrhovateľ vychádzal z pôvodnej definície poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý v minulosti tvorili tiež všetky nadväzujúce súčasti poľnohospodárskej pôdy, ako poľné cesty, silážne jamy, hnojiská, plochy so zariadením pre vodné závlahy, poľnohospodárska účelová zeleň a tiež ochranné trasy proti erózii a iné. Inými slovami pôda, ktorá je pre poľnohospodárstvo nenahraditeľná.

V prípade posudzovania pôdy ide často o riešenie odborných otázok, a preto sa v záujme odstránenia pochybností navrhuje, aby o tom, či konkrétne pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy rozhodol orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktorý si v prípade potreby môže vyžiadať odborné stanovisko pôdnej služby. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy bude rozhodovať na základe žiadosti užívateľa sporných pozemkov.

K bodu 2

Prax potvrdzuje, že veľmi často dochádza k závažnému poškodzovaniu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a neraz sa objavuje hrozba i jej väčšieho poškodzovania. Preto zákon ukladá jednoznačne povinnosť každého vlastníka (alebo nájomcu a správcu ostatnej poľnohospodárskej plochy) ostatnej poľnohospodárskej plochy vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú ochranu, zachovanie a obnovu prirodzených vlastností ostatnej poľnohospodárskej plochy, predchádzajú výskytu a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu ostatnej poľnohospodárskej plochy a neohrozujú prístup, obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, ktorej využitiu bezprostredne slúžia. A ak tak neurobí povinná osoba, orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodnutím určí opatrenia na odstránenie poškodenia.

Podľa návrhu zákona aj spôsob využívania ostatných poľnohospodárskych plôch musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území, zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia. Inak povedané: platí prísne pravidlo, že každý vlastník, ktorý využíva ostatné poľnohospodárske plochy, t.j. plochy, ktoré bezprostredne slúžia na obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, je povinný využívať tieto plochy spôsobom a na účely, ako to vymedzujú príslušné predpisy a pritom zachovať prirodzenú úrodnosť poľnohospodárskej pôdy.

5

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 1 návrhu zákona.

K bodu 4

V nadväznosti na doplnenie definície pojmu „ostatné poľnohospodárske plochy“, pri určovaní ktorých je determinujúci spôsob ich využívania na zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy a predchádzanie výskytu a šíreniu burín, čo má efektívne brániť znehodnoteniu a poškodeniu poľnohospodárskej pôdy, sa dopĺňa právomoc obvodného pozemkového úradu ako orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy rozhodovať o tom, či pozemky patria medzi ostatné poľnohospodárske plochy podľa § 2 písm. c), ktorý si v prípade potreby vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby.

Pôdna služba ako špeciálny odborný útvar Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave plní úlohu odborného poradného orgánu využívaného orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v záujme ich vysoko odborného rozhodovania pri riešení prevencie a reálnej degradácie poľnohospodárskych pôd. Tento ústav je jediná inštitúcia pre spoznávanie a výskum pôdy v Slovenskej republike. Poskytuje odborné služby pre riadiacu sféru, odborné inštitúcie a orgány pôsobiace a vykonávajúce činnosti v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, územného plánovania, regionálneho rozvoja atď. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby obvodný pozemkový úrad na účely správneho rozhodovania vo veciach zaradenia posudzovaných pozemkov pod definíciu ostatných poľnohospodárskych plôch požiadal o stanovisko pôdnej služby podložené zistením stavu pôdy v teréne a odborným návrhom pôdnej služby.

K bodom 5 a 6

Vypracovanie zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy vyplynulo z potreby zosúladiť ciele a spôsob ochrany pôdy s odborným, politickým a legislatívnym vnímaním pôdy v medzinárodnom priestore, najmä v členských štátoch Európskej únie. Ako už bolo vyššie niekoľkokrát spomenuté principiálnou základňou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je uznanie jej multifunkčného charakteru, osobitné riešenie ochrany ohrozených, degradovaných a poškodených pôd, zabezpečenie starostlivosti o pôdu prostredníctvom vlastníkov a užívateľov pôdy, a zabezpečenie výkonu odborných a dozorných činností súvisiacich s ochranou pôdy prostredníctvom pôdnej služby. Prioritou zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ako ochrana významného prírodného zdroja, a stabilizácia výmery a objemu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska. Odborný dohľad nad ochranou poľnohospodárskej pôdy, dohľad nad dodržiavaním a uplatňovaním ustanovení zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy je vykonávaný orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy v spolupráci s pôdnou službou a Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. V záujme zabezpečenia odborného dohľadu nad ochranou ostatných poľnohospodárskych plôch sa navrhuje ich včlenenie do príslušných ustanovení zákona, ktoré túto právnu ochranu doposiaľ zaručovali len poľnohospodárskej pôde.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s čl. I bodom 2 návrhu zákona.

6

K bodom 8 až 15

Návrh analogicky s právnou úpravou ochrany poľnohospodárskej pôdy navrhuje doplniť špecifikáciu konaní povinných osôb, ktoré sa považujú za priestupky a iné správne delikty súvisiace s dodržiavaním tohto zákona.

Podľa navrhovanej úpravy, priestupku na úseku ochrany ostatných poľnohospodárskych plôch sa dopustí ten, kto (i) nezabezpečí základnú starostlivosť o ostatnú poľnohospodársku plochu alebo spôsobí jej poškodenie (§ 8a), (ii) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie ostatnej poľnohospodárskej plochy alebo nepoľnohospodárskeho pozemku v blízkosti ostatnej poľnohospodárskej plochy (§ 8a), (iii) nesplní povinnosť uloženú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 8a).

Správneho deliktu sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ dopustí okrem iného, aj v prípade ak (i) nezabezpečí základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo ostatnú poľnohospodársku plochu alebo spôsobí ich poškodenie (§ 3 až 7) alebo (ii) spôsobí svojou nečinnosťou zaburinenie poľnohospodárskej pôdy (§ 3) alebo ostatnej poľnohospodárskej plochy (§ 8a).

Návrh zákona spresňuje výšku sankcie za spáchanie priestupku a iného správneho deliktu, ako aj spôsob jej výpočtu, a to rovnako, ako sú upravené sankcie v prípade poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 16

Podľa platného zákona ustanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky charakteristiku spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy formou všeobecne záväzného právneho predpisu. Keďže aj ostatné poľnohospodárske plochy sú takýmto druhom pozemku, je namieste, aby uvedené ministerstvo upravilo charakteristiku spôsobu využívania aj tohto druhu pozemku. Prijatie takéhoto predpisu napomôže tiež pri rozlíšení, či je ostatná plocha ostatnou poľnohospodárskou plochou alebo len inou ostatnou plochou.

K bodu 17

S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov v už prebiehajúcich konaniach podľa platného zákona sa zakotvujú prechodné ustanovenia zabraňujúce spätnej pôsobnosti novej právnej úpravy.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

Navrhovaná úprava dopĺňa povinnosť vlastníkov a užívateľov ostatných poľnohospodárskych plôch platiť dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“).

Podľa platnej právnej úpravy je na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa § 6 ods. 1 zákona o miestnych daniach určujúce zaradenie pozemku podľa katastra, ak nie je ďalej v zákone ustanovené inak.

7

K bodu 4

Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023. V nadväznosti na ustanovenie § 98 zákona o miestnych daniach sa navrhuje, aby ustanovenie § 6 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použilo na zdaňovacie obdobie roka 2023.

K bodom 5 a 6

Spresnenie prílohy č. 1 je potrebné, aby bolo možné správne stanoviť výšku sumy, ktorá sa má platiť ako miestna daň za ostatné poľnohospodárske plochy na rozdiel od výšky sumy, ktorá sa platí ako miestna daň za ostatné plochy s využitím hodnôt podľa prílohy č. 2.

K Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov pojem „ostatné poľnohospodárske plochy“ v rámci kategorizácie pozemkov nerozlišuje, z uvedeného dôvodu sa novo zadefinovaný pojem „ostatné poľnohospodárske plochy“ dopĺňa do členenia pozemkov na území Slovenskej republiky.

Čl. IV.

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona od 1. januára 2023. Nadobudnutie účinnosti zákona v tomto dátume zohľadňuje legisvakačnú lehotu v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

9

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona predpokladá skôr negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočet obcí, ktoré stanovujú miestnu daň z nehnuteľností vrátane dane z pozemkov, keďže časť ostatných plôch, a to ostatných poľnohospodárskych plôch bude podliehať nižšej sadzbe ako zvyšné ostatné plochy. Presný dopad na rozpočet obcí však nie je možné vyčísliť jednak preto, že nie je známy údaj, aký počet terajších ostatných plôch zostane aj po nadobudnutí účinnosti návrhu zákona ostatnými plochami a ktoré z nich budú prekvalifikované na ostatné poľnohospodárske plochy s prihliadnutím na to, že v prípade nejasností o tom bude rozhodovať príslušný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy a tiež na to, že aj samotné obce majú v zmysle zákona o miestnych daniach isté možnosti, ako upravovať výšku dane z nehnuteľností.

Na druhej strane návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na podnikateľskú sféru, najmä na hospodárenie poľnohospodárov.

Návrh zákona predpokladá tiež pozitívny vplyv na životné prostredie. Deklaruje totiž význam poľnohospodárskej pôdy ako základného prírodného zdroja a zložky životného prostredia a dopĺňa pod právnu reguláciu zákona úpravu, ktorou je v princípe ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k vlastnostiam a funkciám pôdy, jej zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho využívania tak, ako to deklaruje dokument „Zásady štátnej pôdnej politiky“.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie sú dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii spôsobujú problémy. Taktiež v rámci schvaľovacieho procesu došlo v návrhu zákona k niektorým zmenám, ktoré neumožňujú zabezpečiť povinnosti súvisiace so základnou starostlivosťou o poľnohospodársku pôdu a riešiť niektoré správne delikty.

Na základe uvedeného bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. Predloženým návrhom zákona sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Odvody sa navrhujú odvádzať do štátneho rozpočtu.        Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Zavedením odvodov sa zároveň finančne zabezpečia úlohy vyplývajúce pre Slovenskú republiku a ministerstvo z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. 

V súvislosti s inštitútom odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

Predloženým návrhom zákona sa upravujú veci  týkajúce sa vykonateľnosti a zjednodušenia postupov orgánov štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti 

právneho predpisu s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
   č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

1. je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: čl. 174 až 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

2. nie je upravená v práve Európskej únie,
3. nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

1. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,
2. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,
3. bezpredmetné, 
4. proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení podľa čl. 226 až 228,
5. bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie

• úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je cca 750 miliónov Sk ročne. Navrhnutý objem príjmov za odvody je orientačný a podľa príslušných ustanovení zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude spresnený v bežnom rozpočtovom roku.

Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Neobrábané poľnohospodárske pozemky sú často významným prírodným prvkom dôležitým z hľadiska ochrany prírody a krajiny (napr. ako hniezdiská a lovné lokality niektorých druhov vtákov, ako miesto výskytu niektorých ohrozených druhov rastlín a pod.), preto sa zamedzuje absolutizovaniu povinnosti odburiňovania neobrábaných pozemkov.

K bodu 2

V § 9 ods. 1 písm. c) zákona má v súčasnosti deklaratórny charakter „súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy so zalesnením poľnohospodárskej pôdy“, to znamená, že rozhodnutie nie je právnym podkladom na zmenu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Navrhuje sa doplniť text ustanovenia tak, aby „zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok, na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, mohla byť v katastri nehnuteľností vyznačená a spadala pod charakter využívania lesného pozemku. Pretože za súčasného právneho stavu nemôže byť na poľnohospodárskej pôde vysádzaný drevinový porast, cieľ zalesnenia nemôže byť prakticky vykonávaný, kým nie je pozemok prehlásený za lesný pozemok.

K bodu 3 

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou súvisiacou s odborným stanoviskom pôdnej služby sa sleduje zjednodušenie postupu orgánu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pri rozhodovaní o zmene druhu pozemku a zmene spôsobu využívania poľnohospodárskeho druhu pozemku. Návrhy na zmenu druhu pozemku podľa § 9 ods. 1 písm. a) a  c) zákona posúdi na dostatočnej odbornej úrovni orgán štátnej správy, ktorý o zmene rozhoduje.

K bodu 5

V § 10 ods. 2 písm. c) zákona ide o konanie s cieľom usporiadať dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy. Za súčasného právneho stavu takýmto konaním však nie je možné zmeniť dlhodobo zalesnený poľnohospodársky druh pozemku na lesný pozemok, pretože o tom, či ide o lesný pozemok rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. § 10 ods. 2 písm. c) zákona má iba deklaratórny charakter, ide o priznanie právne významnej skutočnosti, že pozemok je dlhodobo zalesnený a vhodný na preradenie do lesných pozemkov. Novým znením ustanovenia sa navrhuje doplniť text tak, aby orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v prípade dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, rozhodol o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na podklade takéhoto rozhodnutia môže byť zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok v katastri nehnuteľností vyznačená (a tým spadá pod charakter využívania lesného pozemku).

K bodu 6

V bode 6 sa navrhuje ustanoviť povinnosť investorov zaplatiť odvod, a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti aj penále, za úbytok najprodukčnejších pôd Slovenska
a celospoločensky významnú nenahraditeľnú stratu pôdy ako zložky životného prostredia.
S každou plošnou stratou poľnohospodárskej pôdy rezort pôdohospodárstva súčasne prichádza o dotácie do poľnohospodárstva z úrovne Európskej únie, a tiež o národné dotácie. Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy sa navrhujú ako systémový ekonomický nástroj ochrany poľnohospodárskej pôdy. Odvody a penále budú príjmom štátneho rozpočtu. Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Ustanovením odvodov za odňatie sa dosiahnu tri celospoločensky prospešné ciele:

• ochrana a stabilizácia výmery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska,
• usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia finančných nákladov orientovali do lokalít Slovenska mimo Bratislavského a Trnavského kraja, na pôdy menej kvalitné (BPEJ v 5. až 9. skupine) a menej významné pre poľnohospodársku prvovýrobu, kde bude výška odvodov nižšia, a tiež aby v tom istom ekonomickom záujme obmedzovali svoje pôdne nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia,
• zabezpečenie finančných prostriedkov na výkon niektorých ustanovení zákona, najmä činnosti týkajúce sa usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, identifikácie rizikových oblastí poľnohospodárskej krajiny a financovanie sanácie kontaminovaných a inak znehodnotených lokalít poľnohospodárskej pôdy, tvorba informačného systému o pôdach.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby orgán štátnej správy mohol udeliť individuálny súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel - pre konkrétny stavebný alebo iný zámer v prípadoch, keď napríklad obec nemá z rôznych dôvodov spracovanú alebo chválenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Spracovanie územného plánu je finančne a časovo náročné, preto pre orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy v týchto prípadoch postačuje záväzné vyjadrenie obce, že pripravovaný investičný zámer v obci je v súlade s rozvojovými urbanistickými a inými zámermi obce. Podklady pre posúdenie návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy predkladá orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadateľ o vydanie súhlasu.

K bodu 8

So zreteľom na skutočnosť, že v rámci územnoplánovacej dokumentácie spracovatelia neriešia dočasné zmeny funkčného využitia územia, upravuje sa doteraz platné a účinné znenie predmetného ustanovenia, a to aj s cieľom dosiahnuť vyššiu hospodárnosť a efektivitu správneho konania.

K bodu 9

Navrhuje sa zjednodušený postup orgánov štátnej správy pri posudzovaní drobných záberov poľnohospodárskej pôdy, napríklad pre objekty nadzemného a podzemného vedenia a pri evidovaní drobných spresnení hraníc druhov pozemkov v katastri nehnuteľností. V tomto zmysle pre taxatívne ustanovené prípady rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať a postačuje stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy vo veci, ak v jednotlivých prípadoch ide o konečný záber alebo o jednorazovú zmenu druhu pozemku do  výmery 15 m².

K bodom 10 a 11

Navrhujú sa doplňujúce ustanovenia súvisiace s osobami oprávnenými na spracovanie dokumentácie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy, pretože ide o spracovanie odborných dokumentov, ktoré si vyžadujú odborné vzdelanie poľnohospodára a pôdoznalca. Z praxe vyplynula potreba určiť, že oprávnenou osobu na spracovanie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy je fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru (napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre) alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo (napríklad Univerzita J. A. Komenského - prírodovedecká fakulta), alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva. Z dôvodu, že pri projekte spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, ide o projekt zúrodňovania poľnohospodárskych pôd, ktoré boli dlhšie predmetom nepoľnohospodárskeho použitia, dôraz je kladený na odbornosť poľnohospodára.

K bodu 12

V nadväznosti na povinnosť zaplatiť odvod sa pre žiadateľa o odňatie poľnohospodárskej pôdy navrhuje povinnosť priložiť k žiadosti aj výpočet odvodu.

K bodom 13 a 14

Vzhľadom na špecifický charakter ustanovení o strate platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí a rozhodnutia o trvalom odňatí ustanovuje sa, že strata platnosti týchto rozhodnutí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

K bodu 15

Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy žiadateľ o odňatie poľnohospodárskej pôdy nie je povinný zaplatiť odvod.

K bodu 16

Pojem „podnikateľ“ je nahradený pojmom „právnická osoba a fyzická osoba
– podnikateľ“ z dôvodu, že platná právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože jedna skupina - fyzické osoby a podnikatelia sú postihovaní za porušenie zákona (neoprávnené zábery a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy), a iná skupina – obce, mestá, školy, politické strany, nadácie, atď. nie sú za to isté porušenie zákona postihovaní, respektíve postihnuteľní. Podľa predmetného návrhu za správne delikty uvedené v § 26 budú postihovaní všetci, ktorí sa dopustia správneho deliktu.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v súlade s aplikačnou praxou a predmetom úpravy zákona, ktorý je zameraný výlučne na ochranu poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby svojvoľné vykonanie zmeny druhu pozemku v teréne bez potrebného rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 9 sa považovalo za správny delikt. Ide napríklad o svojvoľné rozoranie trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov), klčovanie viníc, likvidovanie ovocných sadov. Svojvoľné zmeny druhov pozemkov, bez rozhodnutia príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, vytvárajú podmienky pre znehodnotenie vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie ekologickej stability daného územia, a tiež pre obchádzanie iných zákonov.

K bodu 19

V súvislosti s ustanovením  inštitútu odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

K bodu 20

V záujme zachovania právnej istoty a zabráneniu neželaného retroaktívneho pôsobenia zákona sa upravuje prechodné ustanovenie pre konania začaté do účinnosti tohto zákona. Ak bola žiadosť o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy predložená do účinnosti predkladaného zákona, nie je žiadateľ povinný zaplatiť odvod za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2008.

Bratislava 30. januára 2008 

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert  F i c o, v. r. 

Ministerka pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Zdenka  K r a m p l o v á, v. r.