Zákon o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 205/2004 účinný od 15.03.2013 do 31.10.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.    Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

V návrhu zákona sa upravujú ustanovenia, na ktoré sa vzťahujú námietky Európskej komisie o nedostatočnej alebo neúplnej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v platnom znení, ktoré Európska komisia uplatnila  v rámci prípadu č. EUP(2016)8980.
Návrh zákona obsahuje aj úpravy, ktorými sa rieši požiadavka na uzavretie skládok odpadov vyplývajúca z prehraného súdneho sporu pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike a z konania o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti,  ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, pričom prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.
Návrhom zákona obsahuje aj viaceré úpravy, ktoré vyplynuli z poznatkov z aplikačnej praxe. Ide najmä o jednoznačné vymedzenie verejnosti informačného systému, presunutie správneho delikt podľa § 37 ods. 1 písm. c), ktorého skutkovou podstatou  je nepodanie žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia prevádzkovateľom na výzvu inšpekcie, z nižšej sadzby pokút do vyššej a úprava niektorých procesných postupov v integrovanom povoľovaní.  
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie (vybraných prevádzkovateľov skládok odpadov). Sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sa nepredpokladajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť



Čl. I

K bodom 1 a 2 
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v bode 1 odkazom na relevantné ustanovenia zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov spresňuje, kedy ide o prevádzku, ktorá slúži na výskum, vývoj a skúšanie  nových výrobkov a výrobných postupov. V bode  2 sa spresňuje definícia pojmu „prevádzka“ pre účely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len     „ zákon“).

K bodu 3
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii čl. 3 ods. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) v platnom znení (ďalej len „smernica“), pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „najlepšie dostupné techniky“ v § 2 písm. n). Do vymedzenia pojmu sa dopĺňa skutočnosť, že najlepšie dostupné techniky predstavujú základ aj pre určenie iných podmienky povolenia.  

K bodu 4
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 12 ods. 1 písm. h) smernice v § 7 ods. 1 písm. e) o tom, že sa  nesprávne uvádzajú opatrenia na využitie odpadov produkovaných zariadením, a nie opatrenia na zhodnotenie odpadov produkovaných zariadením.

K bodu 5
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 22 ods. 2 druhej zarážky smernice v § 8 ods. 3 písm. c) týkajúcej sa  nesprávneho krížového odkazu na § 28 ods. 1,  správne má byť odkaz na § 26 ods. 3.

K bodu 6
Navrhovanou úpravou v § 11 ods. 5 písm. d)  sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980 o netransponovaní požiadavky podľa bodu 1 písm. b) prílohy č. IV  smernice o potrebe informovať verejnosť o tom, že rozhodnutie podlieha konzultáciám medzi členskými štátmi.



K bodu 7
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 24 ods. 1 písm. c)  smernice v § 11 ods. 9 písm. c) týkajúcej sa  nesprávneho krížového odkazu na § 21 ods. 7,  správne má byť odkaz na § 22 ods. 6.

K bodom 8, 19 a 35 
Navrhovanou úpravou v § 40e v spojení s § 11a sa rieši potreba prijať opatrenia na čo najrýchlejšie uzatvorenie skládok podľa článku 14 smernice Rady č. 1999/31 z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov v platnom znení, pričom požiadavka na uzatvorenie skládok v zmysle tohto článku smernice vyplýva už aj rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 25. apríla 2013 vo veci C‑331/11 Európska komisia proti Slovenskej republike  (ďalej len „rozsudok Súdneho dvora“) a z konania o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie  č. 2017/2035 (ďalej len „konanie č. 2017/2035“).  Navrhovanou úpravou v § 40e v spojení s § 11a sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadov, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Ide teda o skládku odpadov, ktorá je predmetom rozsudku Súdneho dvora a skládky odpadov z konania č. 2017/2035, vo vzťahu ku ktorým je prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe. Navrhovanou úpravou v § 11a sa súčasne zabezpečuje, aby nemohlo dôjsť k podobnej situácii v prípadoch, keď vznikne povinnosť prevádzkovateľa  uzavrieť skládku odpadov. V § 11a sa navrhuje, aby inšpekcia mala možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov rozhodnutím upustiť od prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b), ktorou sa majú predložiť uvedené doklady. Zároveň sa úpravou v § 26a poskytuje vlastníkovi dotknutého pozemku alebo stavby možnosť získania náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby od prevádzkovateľa prostredníctvom jednorazovej náhrady. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že takéto rozhodnutie nahrádza doklady prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b) a je podkladom pre možnosť uplatnenia práva na primeranú jednorazovú náhradu. Toto rozhodnutie musí  podľa § 11a ods. 2 obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Právo na túto náhradu zaniká, ak ho vlastník neuplatní u prevádzkovateľa do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o upustení od prílohy žiadosti podľa § 7 ods. 2 písm. b). Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom  nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby rozhodne o jej výške súd. Podanie návrhu na súd je limitované lehotou  jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.

K bodu 9 
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii opatrení, ktoré má obsahovať povolenie podľa čl. 14 ods. 1 písm. a)   smernice. V tejto súvislosti sa do záväzných podmienkach prevádzkovania  podľa § 21 ods. 2 písm. b)  dopĺňa  určenie emisných limitov aj pre iné znečisťujúce látky. Určovanie emisných limitov pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe 3 a aj pre iné znečisťujúce látky je upravené v § 22 a 23. Z uvedených ustanovení vyplýva, že emisné limity akýchkoľvek znečisťujúcich látok nesmú byť miernejšie ako sú uvedené v rozhodnutiach o záveroch o najlepších dostupných technikách, ak nebola uplatnená odchýlka, pričom vždy musí byť dodržaná norma kvality životného prostredia. 

K bodu 10
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k neúplnej transpozícii opatrení, ktoré má obsahovať povolenie podľa čl. 14 ods. 1 písm. b)   smernice a v tejto súvislosti sa do záväzných podmienok prevádzkovania v § 21 ods. 2 vkladá nové písmeno f) týkajúce sa určenie opatrení na monitorovanie a nakladanie s odpadmi produkovanými v prevádzke.
 
K bodu 11
Navrhovanou úpravou § 22 ods. 6 v spojení s úpravou v § 24 ods. 5 prvej vety, teda vložením novej podmienky pri určovaní odchylných hodnôt emisných limitov vychádzajúcej z požiadavky čl. 15 ods. 4 štvrtej zarážky smernice, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k netransponovaniu tejto zarážky, podľa ktorej má  príslušný orgán zabezpečiť, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

K bodu 12 
Navrhovanou úpravou, vložením nového odseku 4 do § 23, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980 k neúplnej transpozícii článku 14 ods. 5 smernice, pokiaľ ide o druhú zarážku.

K bodu 13
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 14 ods. 6 smernice v platnom § 23 odsek 5, pokiaľ ide o požiadavku, aby príslušný orgán stanovil podmienky povolenia po predchádzajúcej porade s prevádzkovateľom. Súvisiaca legislatívno - technická úprava -  posun v číslovaní odsekov.  

K bodu 14
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietkam Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 16 ods. 1 smernice a to, námietke, že v platnom § 23 ods. 6 sa nesprávne odkazuje na § 21 ods. 2 písm. k) a námietke, že požiadavky v oblasti monitorovania sú založené na predchádzajúcej dohode s prevádzkovateľom, čo je v rozpore so znením tohto článku smernice. Súvisiaca legislatívno - technická úprava - posun v číslovaní odsekov a v           § 21 ods. 2  posun v označovaní písmena.

 K bodu 15
Navrhovanou úpravou v  § 24 ods. 1 zákona sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 16 ods. 2 smernice, pokiaľ ide o odkaz v § 24 ods. 1. Správne sa má odkazovať na § 21 ods. 2 písm. k), ktorým sa transponuje čl. 14 ods. 1 písm. e) smernice.  Súvisiaca legislatívno - technická úprava – v § 21 ods. 2  posun  v označovaní písmen.
 
K bodu 16
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 15 ods. 4 smernice, konkrétne prvej vety prvej zarážky, a to vo vzťahu k odkazu v § 24 ods. 5. Správne sa má odkazovať na § 23 ods. 2, ktorým sa transponuje článok 18 smernice.  V ustanovení sa súčasne vykonáva úprava, ktorou sa spolu s úpravou v     § 22 ods. 6 (bod 11) rieši námietka nedostatočnej transpozície čl. 15 ods. 4 štvrtej zarážky smernice. 

K bodu 17
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980            k nesprávnej transpozícii čl. 20 ods. 3 smernice a do § 26 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa odkaz na kapacitné prahové hodnoty uvedené v prílohe I k smernici, ktorých prekročenie sa vždy považuje za podstatnú zmenu  prevádzky. Čl. 20 sa vzťahuje k povinnosti prevádzkovateľa informovať o všetkých plánovaných zmenách v prevádzke, vrátane rozšírenia, ktoré sú transponované v § 26 ods. 1. V prípade plánovaných podstatných zmien na ne nadväzuje povinnosť prevádzkovateľa podať žiadosť o vydanie povolenia pri zmene v prevádzke podľa     § 20 ods. 1. 

K bodu 18
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 22 ods. 3 smernice, konkrétne druhej zarážky, a to vo vzťahu  k odkazu v § 26 ods. 4. Správne sa má odkazovať na § 7 ods. 1 písm. c), ktorým sa transponuje čl. 12 ods. 1 písm. d) smernice.

K bodom 20 a 28  
Legislatívno technické úpravy v nadväznosti na posun písmen v § 21 ods. 2.

K bodom 21, 23, 25 a 36
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa vo všetkých relevantných ustanoveniach jednoznačne definuje, že obsah informačného systému  je verejný.

K bodu 22
Úpravou v § 31 ods. 1 písm. i) sa upravuje kompetencia ministerstva tak, aby ministerstvo malo možnosť rokovať s orgánmi aj organizáciami Európskej únie, medzinárodnými organizáciami a inými subjektami, napríklad Európska únia siete pre vykonávanie a presadzovanie práva životného prostredia (IMPEL).

K bodu 24
Doplnením nového písmena j) do § 32 ods. 1 sa definuje možnosť povoľujúcemu orgánu vydať stanovisko, ktorým posúdi, či právnická osoba – prevádzka má byť povoľovaná podľa tohto zákona.

K bodu 26
Navrhovanou úpravou, doplnením nového písmena g) do § 33 ods. 1, sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 21 ods. 4  smernice, pokiaľ ide o transpozíciu požiadavky na prehodnotenie a aktualizáciu podmienok povolenia, keď sa vývojom v oblasti najlepších dostupných techník umožnilo významné zníženie emisií.

K bodu 27
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 8 ods. 2 písm. b) smernice v § 33 ods. 4 písm. e). Požiadavka Európskej komisie vyplývajúca z uvedeného článku smernice je jednoznačne stanoviť povinnosť prevádzkovateľa čo najviac skrátiť časový úsek medzi prijatím opatrenia a zabezpečením splnenia požiadaviek povolenia. 

K bodu 29 
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 23 ods. 2 smernice v § 34 ods. 2 v tom, že vypracovanie plánu kontrol sa má vzťahovať pre všetky prevádzky.

K bodu 30
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k neúplnej  transpozícii čl. 23 ods. 5 smernice v § 34 ods. 9, pokiaľ ide o požiadavku aby sa kontroly vykonali čo možno najskôr a požiadavku, aby  sa v prípade potreby   prehodnotilo povolenie pred jeho udelením alebo jeho aktualizáciou.

K bodu 31
Navrhovanou úpravou sa vyhovuje námietke Komisie v rámci prípadu č. EUP(2016)8980  k nesprávnej  transpozícii čl. 23 ods. 6 smernice, konkrétne prvej vety druhej zarážky. V záujme správnej transpozície bolo potrebné odstrániť duplicitu, pokiaľ ide o doručovanie správy o kontrole prevádzkovateľovi v § 34 ods. 11 a 12. Úpravou v § 34 ods. 12 sa  vypúšťa zasielanie správy o kontrole prevádzkovateľovi, ktorá bola upravená duplicitne, aj keď iným spôsobom, v § 34 ods. 11. Tým sa dosiahne správna transpozícia prvej vety druhej zarážky odseku 6 tohto článku smernice týkajúca sa oznámenia správy prevádzkovateľovi v § 34 ods. 1 a súčasne správna transpozícia druhej vety druhej zarážky odseku 6 tohto článku smernice týkajúca sa sprístupnenia správy verejnosti v § 34 ods. 12. 

K bodom 32 až 35
K bodom 32 a 35: Do správnych deliktov sa dopĺňa nesplnenie povinnosti vybraných prevádzkovateľov skládky odpadov podľa § 40e ods. 1, teda nesplnenie ich povinnosti podať žiadosť o uzavretie skládky odpadu alebo časti do 31. októbra 2018. V tejto súvislosti sa v § 37 ods. 3 dopĺňa sankcia za nesplnenie tejto povinnosti (pokuta od 1000 eur do 333 000 eur).
K bodom 33 a 34: Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou  v § 37 presúva správny delikt podľa § 37 ods. 1 písm. c) z nižšej sadzby pokút (od 100 eur do 33 000 eur) do vyššej (od 1000 eur do 150 000 eur), kedže súčasná sadzba pokút nespĺňa prevenčný charakter v tom zmysle, aby dostatočne motivovala prevádzkovateľov reagovať na výzvu inšpekcie o podanie žiadosti na vydanie integrovaného povolenia alebo zmenu integrovaného povolenia. Inšpekcia je povinná vyzvať prevádzkovateľa na podanie žiadosti z dôvodov ustanovených v    § 11 ods. 2 zákona.   Ide o prípady zistenia činnosti v prevádzke, na ktorú má byť vydané povolenie,  alebo prípady, keď je potrebné vo vydanom povolení  zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania, a to na základe zmeny právnych predpisov alebo zmeny najlepších dostupných techník, alebo keď znečisťovanie prevádzky spôsobuje alebo môže spôsobiť prekročenie noriem kvality životného prostredia,  alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania. V závislosti od dôvodu, na ktorý sa výzva inšpekcie vzťahuje a ďalších faktorov, ako napríklad charakter a veľkosť prevádzky, môže ignorovanie výzvy inšpekcie prevádzkovateľom viesť aj k závažným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo ľudské zdravie, túto skutočnosť inšpekcia zohľadní pri určení výšky pokuty v súlade s § 37 ods. 6 zákona. 

K bodu 37
V odsekoch  1 a 2 sa upravujú prechodné ustanovenia  v súvislosti s úpravou v § 11a tak, aby sa táto úprava mohla uplatňovať vo všetkých neskončených konaniach týkajúcich sa uzavretia skládky odpadov alebo jej časti, ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Prechodným ustanovením sa súčasne ukladá povinnosť všetkým prevádzkovateľom skládok odpadov, alebo ich častí, ku ktorým bola ukončená činnosť k 15. júla 2009 a ktorí k 30. júnu 2018 nemajú splnenú povinnosť uzavrieť skládku odpadov podať v stanovenej lehote žiadosť o uzavretie skládky odpadu alebo časti.   To sa nevzťahuje na prevádzkovateľov v prípadoch, ak už bolo začaté konanie o uzavretie skládky a prípadov, keď stavebné konanie bolo právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky, ale prevádzkovateľ ešte nemá vydané potvrdenie o uzavretí skládky. Bližšie vysvetlenie k dôvodom zavedenia tejto povinnosti  je uvedené v novelizačnom bode 8.
V odseku 3  sa upravuje prechodné ustanovenie v súvislosti s presunom správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. c) do vyššej sadzby pokút. 

K čl. II
Dátum účinnosti je navrhovaný v súvislosti s potrebou vyriešiť požiadavku na uzavretie skládky odpadov alebo ich častí  vyplývajúcu z rozsudku Súdneho dvora a z konania č. 2017/2035. Navrhovanými úpravami sa rieši možnosť uzavretia skládky odpadu alebo jej časti,  ktorej uzatvorenie je predmetom integrovaného povoľovania, ktorého súčasťou je stavebné konanie na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie, pričom prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím vo veci samej  je preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu alebo právo k stavbe.


V Bratislave dňa 20. apríla 2018                                




 Peter Pellegrini, v. r. 
predseda vlády
Slovenskej republiky



László Sólymos, v. r. 
podpredseda vlády a minister životného prostredia
                                                           Slovenskej republiky



 

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Európska únia v záujme obmedziť znečisťovanie životného prostredia priemyselnou činnosťou, sprísňuje pravidlá pre vypúšťanie emisie z priemyselných zariadení. V roku 2010 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovan á prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 75/2010/EÚ ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky, ktoré zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a tak aj vytvoria jednotn ú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v rámci Európskej únie.

Nová právna úprava rieši požiadavky na obmedzovanie znečisťovania životného prostredia priemyselnými činnosťami prierezovo (ovzdušie, voda, odpady).

Jednak sprísňuje požiadavky pre prevádzky podliehajúce integrovanému povoľovaniu, ale z ároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničit ého, ktoré nesmú byť prekročené ani pri derogácii.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 75/2010/EÚ bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci nového zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia s účinnos ťou od roku 2013, zákona o ovzduší, zákona o vodách a zákona o odpadoch.

Právna úprava integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania je upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životné ho prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla tak rozsiahle zmeny oproti súčasnému stavu, že prijatie nového zákona sa javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Aplikácia platného zákona tiež preukázala niekoľko probl émových miest, pričom snahou novej právnej úpravy je napomôcť ich odstráneniu.

Proces integrovaného povoľovania sa riadi všeobecnými princípmi a procesnými pravidlami Správneho poriadku a pokiaľ návrh zákona niečo výslovne neupravuje inak (napr. lehotu na vydanie integrované ho povolenia) alebo nevylučuje, platí vždy príslušné ustanovenie všeobecného procesného predpisu – Správneho poriadku.

Navrhovaný zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. marca 2013, pričom prevádzky, ktoré momentálne nespadajú pod zákon č . 245/2003 Z. z., ktorých prevádzkovatelia majú v úmysle vykonávať činnosť aj po 6. júli 2015 a nemajú IP, sú povinní podať žiadosť v lehote určenej vo výzve správneho orgánu, inak najneskô r do 31.12. 2014. Títo prevádzkovatelia (vykonávajúci činnosti, ktoré budú novými aktivitami v oblasti integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia) môžu vykonávať č innosti bez integrovaného povolenia do 6. júla 2015. Správny orgán rozhodne o ich žiadostiach do 6. júla 2015. Pre fungujúce prevádzky bude kontrola podľa § 20 nového zákona účinná od 7. januára 2014.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

K § 1

Upravuje predmet zákona a jednotlivé úseky jeho pôsobnosti.

K § 2

Vymedzuje základné pojmy, ktoré sú použ ívané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky.

Ustanovenie preberá väčšinou pojmy zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. septembra 2010 o priemyslených emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (ď alej len "smernica o IPKZ") pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice o IPKZ.

K § 3

Konanie o vydanie integrovaného povolenia zahàňa jednotlivé nutné kroky potrebné pre vydanie integrovaného povolenia podľa jednotlivých zložiek samostatne – ovzdušie, odpady, povrchové vody a podzemné vody, ochrana poľnohospodárskej pôdy, oblasť ochrany lesný ch pozemkov, oblasť ochrany zdravia ľudí, oblasť veterinárnej ochrany územia, v oblasti ochrany prírody a krajiny, ukladania oxidu uhličitého. Taktiež obsahuje všeobecne záväzné pravidlá pre konanie o vydanie integrovaného povolenia.

Ustanovenie je v zásade len prebraté z doteraz platného znenia zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov (ďalej len "zá kon o integrovanej prevencii").

K § 4

Stanovuje podmienky konzultácie a predbežné ho prerokovania, ich proces, a následné vydanie písomného stanoviska inšpekcie.

Èasť je prebratá z pôvodnej legislatívy a niektoré odseky vyplynuli z praxe. Je tu určený nový poplatok pre podnikateľskú prax, ktorého účelom je zníženie počtu neefektívnych priebežných prerokovaní, čím nebudú pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia zbytočne zaťažovaní návštevami ale môžu sa sústrediť na povoľovací a kontrolný proces.

K § 5

Definuje odbornú spôsobilosť, oprávnenú osobu aj jej kompetencie v procese predbežného prerokovania alebo príprav žiadosti o vydanie integrovaného povolenia. Podrobnosti o vydaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahuje vykonávací predpis.

Znenie ustanovenia je v zásade prevzaté zo znenia zá kona o integrovanej prevencii.

K § 6

Definuje formy podania žiadosti. Ustanovenie v odseku 2 umožňuje opätovné doplnenie podkladov k žiadosti v prípade, ak inšpekcia počas konania zistí, že bez náležitého doplnenia podkladov nie je možné pokračovať ďalej v konaní o vydanie integrovan ého povolenia.

K § 7

Definuje obsah žiadosti ako aj jej povinné prí lohy.

Ustanovenie v zásade preberá súčasne platn é znenie zákona o integrovanej prevencii pričom je doplnené o požiadavky dané nevyhnutnou transpozíciiou smernice o IPKZ.

K § 8

Definuje a dopĺňa povinnosť vypracovať východiskovú správu všetkým prevádzkovateľom, ktorí buď to žiadajú o vydanie integrovaného povolenia, alebo majú už v súč asnosti vydané integrované povolenie. Popisuje na čo slúži východisková správa a popisuje základné princípy východiskovej správy. Jej presné znenie a vzor je súčasťou všeobecne záväzného pr ávneho - vykonávacej vyhlášky k zákonu.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou príslušných ustanovení smernice o IPKZ. Bude mať vplyv na podnikateľské subjekty z dôvodu nutnosti vypracovania podkladov a analýz oprá vnenou osobou podľa zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologického zákona).

K § 9

Definuje účastníkov konania a dotknuté org ány pre účely tohto zákona

Uvedené znenie je kombináciou odkazu na sprá vny poriadok, ktorý ako základný všeobecný procesný predpis upravuje základne vymedzený okruh účastníkov konania, potrieb vyvolaných presnou transpozíciou smernice o IPKZ a doterajšej praxe pri integrovanom povo ľovaní. Ustanovenie tiež upravuje postavenie dotknutých orgánov, ktoré uplatňujú v konaní svoje kompetencie a záujmy vydávaním vyjadrení, súhlasov alebo stanovísk.

K § 10

Definuje pojem "zainteresovaná verejnosť" pre ú čely tohto zákona, pričom definícia tohto pojmu obsahuje aj pojem "verejnosť".

Samostatné znenie paragrafu je zavedené najmä kvôli dôlež itosti definovania zainteresovanej verejnosti a jej následnej prípadnej účasti v procese integrovaného povoľovania.

K § 11

Obsahuje osobitosti začatia konania neobsiahnuté vo všeobecnej platnej úprave začatia konania podľa správneho poriadku

Ustanovenie z väčšej časti preberá súčasne platné znenie zákona o integrovanej prevencii.

K § 12

Definuje možnosti, spôsob a termí ny pre vyjadrenia dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti v procese konania o vydanie integrovaného povolenia.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 13

V tomto paragrafe sú popísané možnosti rie šenia rozporov medzi orgánmi štátnej správy v priebehu konania a spôsob riešenia týchto rozporov.

K § 14

Definuje možnosti a spô sob vyjadrenie cudzieho dotknutého orgánu

K § 15

Definuje spôsob a charakter ústneho pojedná vania, ako z pohľadu inšpekcie ako povoľovacieho orgánu, tak aj z pozície účastníkov konania.

K § 16

Definuje možnosti a spôsob zastavenia konania.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 17

Definuje trovy konania v súvislosti so zhromaždením obyvateľov obce. Ostatné ustanovenia týkajúce sa trov konania rieši správny poriadok.

K § 18

Určuje spôsob zisťovania podkladu integrované ho povoľovania, definuje čo je záväzné pre inšpekciu a ktoré podklady nie sú záväzné.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnené ustanoveniami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe s doterajším znením zákona o integrovanej prevencii.

K § 19

Definuje vydanie integrovaného povolenia, prá vnu podstatu vydania integrovaného povolenia vzhľadom na prevádzkovateľa a jeho činnosť prevádzky, termín vydania integrovaného povolenia ako aj možnosti predĺženia lehoty pre vydanie integrovaného povolenia.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 20

Určuje spôsob vydania integrované ho povolenia pri zmene činnosti v prevádzke.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 21

Popri náležitostiach povolenia ustanovený ch v správnom proiadku vymenúva a určuje obsah vydaného integrovaného povolenia, záväzné podmienky povolenia, z pohľadu environmentálneho ako aj technického. Toto integrované povolenie je záväzné a prevá dzkovateľ je povinný splniť všetky záväzné podmienky.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslušné ho ustanovenia zákona o integrovanej prevencii, doplnený je o povinnú transpozíciu smernice o IPKZ.

K § 22

Definuje určenie emisných limitov pre prevá dzky v jednotlivých kategóriách činnosti v integrovaných povoleniach, definuje vzťah emisného limitu k miestu prevádzky, ako aj podmienku emisných limitov, aby vychádzali z najlepších dostupných techní k. Uvedené sú aj možnosti udelenia výnimiek v odôvodnených prípadoch.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smrnice o IPKZ.

K § 23

Definuje uplatňovanie najlepš ie dostupnej techniky, jej záväznosť pre prevádzku po vydaní rozhodnutia o najlepších dostupných technikách Európskou komisiou pre jednotlivé činnosti uvedené v prílohe I.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 24

Definuje monitorovanie a spôsob monitorovania v prev ádzkach ako aj ich kontrolu inšpekciou.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 25

Určuje spôsob oznámenia integrované ho povolenia.

Ustanovenie preberá súčasne platné znenie príslu šného ustanovenia zákona o integrovanej prevencii.

K § 26

Definuje základné povinnosti prevádzkovateľ a prevádzky počas riadneho fungovania prevádzky. Ïalej upravuje podmienky počas porušenia podmienok integrovaného povolenia, keď hrozí závažné poškodenie ľudského zdravia alebo závažné znečistenie životného prostredia v ktorejkoľvek zložke. Taktiež určuje podmienky pri zmene a zániku prevádzkovateľa.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smrnice o IPKZ a čiastoč ne preberá platné znenia ustanovení zákona o integrovanej prevencii.

K § 27

Definuje postup v prí pade mimoriadnej udalosti alebo havárie a povinnosti v týchto prípadoch vyplývajúcich ako pre prevádzkovateľa tak aj pre inšpekciu.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ a čiastočne preberá platné znenia ustanovení zákona o integrovanej prevencii.

K § 28

V tomto paragrafe je uvedený spôsob definitívneho ukončenia činnosti prevádzky ak aj jeho podmienky pre prevádzkovateľa tak aby sa územie, kde bola umiestnená prevádzka dalo do stavu v zmysle vý chodiskovej správy a spôsobom definovaným v integrovanom povolení. Uvádza sa aj spôsob kontroly správneho definitívneho ukončenia prevádzky

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ. Pojem 'kvantifikované posúdenie' uvedený v odseku 1 znamená, že ide o posúdenie na základe merateľných veličín.

K § 29

Určuje podmienky zániku integrované ho povolenia ako aj spôsob postupu inšpekcie v prípade, ak ide o zrušenie povolenia.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 30

Vymenúva orgány štátnej správy

K § 31

Definuje kompetencie ministerstva na účely tohto zákona, definuje obsah všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo na spodrobnenie povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva vo vzťahu k Európskej únii.

Uvedený paragraf je prebratý z platného znenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnený o znenia podmienené skúsenosťami z praxe a kompetenciami vyplývajúcimi z povinnej transpozície.

K § 32

Definuje inšpekciu ako orgán štátneho dozoru, ako aj povoľujúci orgán pre vydávanie integrovaných povolení, jej funkcie a kompetencie pre účely tohto zákona. Ministerstvo sprístupň uje zainteresovanej verejnosti informácie prostredníctvom informačného systému a ministerstvom poverenej organizácie.

Uvedený paragraf je prebraný z pôvodného znenia zákona o integrovanej prevencii, pričom je doplnený o znenia podmienené skúsenosťami z praxe a kompetenciami vyplývajúcimi z povinnej transpozí cie smernice o IPKZ.

K § 33

V ustanovení sa definujú podmienky, za ktorý ch sa prehodnocuje integrované povolenia a vykoná zmena povolenia. Povinnosti orgánu štátneho dozoru pri zmene alebo prehodnocovaní integrovaného povolenia. Taktiež povinnosti prevádzkovateľa, ktoré musí pravidelne vykonávať, aby mal orgán štátneho dozoru dostatočné množstvo podkladov a informácií pre prehodnotenie a posúdenie potreby prehodnotiť alebo zmeniť integrované povolenie.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 34

Určuje spôsob vykonávania environmentá lnych kontrol orgánom štátneho dozoru. Definuje obsah plánu kontrol, periodicitu environmentálnych kontrol v závislosti od typu rizikovosti prevádzky ako aj štandardné environmentálne kontroly.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ.

K § 35

Definuje opatrenia na nápravu nedostatkov, ktoré m ôže uložiť orgán štátneho dozoru prevádzkovateľovi v prípade porušenia podmienok uvedených v integrovanom povolení.

Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou smernice o IPKZ a čiastočne tiež preberá ustanovenia súčasne platného zákona o integrovanej prevencii.

K § 36

Určuje práva a povinnosti osôb vykonávajú cich štátny dozor.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platného zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 37

Presne definuje správne delikty v závislosti od porušenia podmienok integrovaného povolenia lebo podmienok jasne definovaných týmto zákonom, ako aj od rozsahu a závažnosti vplyvu na životné prostredie alebo ľudský organizmus.

Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje krit ériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platné ho zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 38

Definuje informačný systé m integrovanej prevencie a kontroly znečistenia, dôvody jeho zriadenia, ako aj povinnosti poskytovať požadované údaje.

Uvedený paragraf preberá ustanovenia súčasne platné ho zákona o integrovanej prevencii a je doplnený o znenie podmienené skúsenosťami z doterajšej aplikačnej praxe.

K § 39

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákon k správnemu poriadku, ako všeobecnému predpisu, podľa ktorého sa integrované povoľovanie riadi. Zároveň sa vymedzujú ustanovenia, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu, ktoré sú vo vúčšine prípadov len rozšírením všeobecných procesných ustanovení a len v niektorých prípadoch sú zmenou všeobecne stanovených procesných ustanovení (napríklad lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 40

Definuje prechodné ustanovenia, ktoré majú napom ôcť prevádzkovateľom ako aj inšpekcii pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice o IPKZ. Uvedený paragraf je povinnou transpozíciou prechodných ustanovení smernice o IPKZ.

K § 41

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uveden ý úplný názov smernice o IPKZ, ktorého ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 42

Zrušovacie ustanovenia

Èl. II

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov

Èl. III

Novela živnostenského zákona sú visiaca s potrebou zadefinovania odbornej spôsobilosti v novej právnej úprave na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.

Èl. IV

Zrušením pôvodného zákona č. 245/2003 Z.z. a jeho vykon ávacej vyhlášky 391/2003 sa ruší oznamovanie údajov do Integrovaného informačného systému. Preto je potrebné zrušiť aj vedenie Integrovaného informačného systému, ktorým je poverený SHMÚ.

Èl. V

Na národnej úrovni je potrebné zabezpečiť zber údajov o emisiách pre potreby podávania správ v zmysle smernice 2010/75/EÚ článok 72 Podávanie správ zo strany členských štátov. Tieto údaje bez prahových hodnôt znečisťujúcich látok doteraz zabezpeč ovalo oznamovanie údajov do Integrovaného informačného systému podľa zákona 245/2003 Z. z. a jeho vykonávacej vyhlášky, ktoré sa v čl. IV vypúšťa.

Nejde teda o novú povinnosť, ale presmerovanie oznamovania údajov do Národného registra znečisťovania..

Z toho dôvodu je potrebné do zákona 205/2004 a do informačného systému 'Národný register znečisťovania prevziať povinnosť oznamovania údajov bez prahových hodnôt znečisťujúcich látok, ktor é uvádza Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR), ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES'.

Èl. VI

Navrhovaný dátum účinnosti zákona je zvolený tak, aby bola zabezpečená čo najskoršia možná účinosť ustanovení preberajúcich ustanovenia smernice o IPKZ.

K prílohám

Príloha č.1 – zoznam priemyselných činností, ktoré podliehajú tomuto zákonu a pre ktoré je povinné vydanie integrovaného povolenia

Príloha č.2 – Zoznam znečisťujúcich látok

Príloha č.3 – Kritéria určovania najlepšej dostupnej techniky

Vyššie uvedené prílohy sú plne prebraté zo znenia smernice 75/2010/EU ako povinná súčasť transpozície.

Príloha č.4 - Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 31. októbra 2012

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí

10

D ô v o d o v á s p r á v a

k návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí

_____________________________________________________________

A. Všeobecná časťZákladná úprava práva každého človeka na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov je obsiahnutá v čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd zavedenej do právneho poriadku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 462/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) – ďalej len „Ústava“ – do ktorej bola inkorporovaná aj Listina základných práv a slobôd, obsahuje v rámci druhej hlavy, ako súčasť základných práv a slobôd, osobitný šiesty oddiel nazvaný „Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva“. V čl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, že „každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“. Podľa čl. 51 Ústavy sa vyššie uvedeného práva možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto ustanovenie vykonáva.

Právo na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí všeobecne alebo špecificky (s ohľadom na zameranie daného dokumentu) bolo a je upravené vo viacerých medzinárodných dokumentoch, resp. predpisoch EÚ. Od roku 1990 ide najmä o tieto dokumenty:

1.Smernica Rady č. 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí.

2.Dohovor (EHK OSN) o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo, z 25.2.1991) – pozri oznámenie MZV SR č. 162/2000 Z.z.

3.Dohovor (EHK OSN) o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (Helsinský dohovor, zo 17.3.1992) – najmä jeho čl. 9 a Prílohy V a VIII.

4.Dohovor (EHK OSN) o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (prijatý 17.3.1992 v Helsinkách – najmä jeho čl. 16) – pozri oznámenie MZV SR č. 358/2002 Z.z.

5.Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, jún 1992) - jej 10. zásada.

6.Rámcový dohovor (OSN) o zmene klímy (Rio de Janeiro, jún 1992) – najmä jeho čl. 6.

7.Dohovor (Rady Európy) o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie (Lugano, 21.6.1993) – najmä jeho čl. 13 až 16.

8.Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (Smernica Seveso II – z 9.12.1996) – najmä jej čl. 13.

9.Smernica Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (tzv. Smernica IPPC – z 24.9.1996) – najmä jej čl. 15 a 17.

Princípy a záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov boli zapracované najmä do

a)zákona č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí (neskôr zrušenom zákonom č. 211/2000 Z.z.),

b)zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),

c)zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Základným a prelomovým medzinárodným dokumentom v oblasti reálneho napĺňania základných ľudských práv a slobôd v oblasti súvisiacej so starostlivosťou o životné prostredie je Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) z roku 1998. Aarhuský dohovor obsahuje tri základné piliere na naplnenie tohto cieľa, a to

1.prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí,

2.účasť verejnosti v procese rozhodovania týkajúcom sa životného prostredia,

3.prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Aarhuský dohovor, v porovnaní s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, upravuje oblasť sprístupňovania informácií o životnom prostredí podstatne komplexnejším, precíznejším a modernejším spôsobom zaručujúcim väčší rozsah práv verejnosti a umožňujúcim efektívny a transparentný výkon týchto práv i sústavné zvyšovanie úrovne v tejto oblasti.

V súčasnosti upravuje v Slovenskej republike problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám, ktorými disponujú tzv. povinné osoby (nielen k informáciám o životnom prostredí), zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Tento zákon v značnej miere vychádza tiež z princípov Aarhuského dohovoru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravy značne presahujúci oblasť prvého piliera Aarhuského dohovoru nenapĺňa a ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmä pokiaľ ide o niektoré špecifiká týkajúce sa informácií o životnom prostredí a systému ich zhromažďovania, uchovávania a šírenia, posudzovania jednotlivých prípadov pri ochrane niektorých údajov chránených osobitnými predpismi, okrem viacerých nepresností ustanovuje podľa nášho názoru neodôvodnene krátke lehoty (ktoré môžu byť v skutočnosti kontraproduktívne), do značnej miery byrokratizuje proces pasívneho spôsobu sprístupňovania informácií s určitými právnymi medzerami, resp. nepresnosťami, neobsahuje ustanovenia na zabránenie zneužívania práva na informácie a pod.

Preto Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo prehľad najpálčivejších nedostatkov, ktoré bude treba časom korigovať. Prehľad týchto nedostatkov je uvedený v Prílohe Dôvodovej správy a môže slúžiť ako podklad pri novelizácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.

Európske spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998. Na zabezpečenie konzistentnosti komunitárnej legislatívy s prvým pilierom Aarhuského dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica ES“).

Slovenská republika nie je signatárom Aarhuského dohovoru, avšak vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72 z 2. februára 2000 vyslovila súhlas s prístupom Slovenskej republiky k tomuto dohovoru a zároveň uložila ministrovi životného prostredia predložiť na rokovanie vlády návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru. Na základe prerokovania návrhu predloženého ministrom životného prostredia vláda svojím uznesením č. 1061 zo 7. novembra 2001 o.i. v bode B.2. uložila ministrovi životného prostredia pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o získavaní, spracúvaní, uchovávaní, aktualizácii, prenose a poskytovaní informácií o životnom prostredí.

Predmetom právnej úpravy tohto zákona, pripravovaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003, je transpozícia smernice ES, a tým aj príslušných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého piliera Aarhuského dohovoru, do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hoci Aarhuský dohovor je základným dokumentom, z ktorého vychádza aj vyššie cit. smernica ES, s ohľadom na platné legislatívne pravidlá vlády SR a na proces nášho začleňovania do EÚ poukážeme v tejto dôvodovej správe predovšetkým na zhodu s príslušnými ustanoveniami smernice ES, ktoré sú oficiálnou transpozíciou princípov prvého piliera Aaurhuského dohovoru do komunitárnej legislatívy. Iba v niektorých prípadoch, ako to bude vhodné, poukážeme osobitne tiež na príslušný princíp, záväzok a pod. vyplývajúci z Aarhuského dohovoru.

V súlade s vyššie uvedenými dokumentmi navrhovaná právna úprava obsahuje najmä tieto princípy:

I.Vymedzenie pojmu „informácia o životnom prostredí“ a „povinná osoba“, ako aj niektorých ďalších základných pojmov na účely tohto zákona.

II. Princípy pre zber a šírenie informácií o životnom prostredí (tzv. aktívny spôsob sprístupňovania), najmä:

1.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa k ich funkciám. Vytvoriť tiež tok informácií a zabezpečiť okamžité informovanie verejnosti v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí alebo životného prostredia.

2.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že

a)spôsob, akým sú informácie o životnom prostredí šírené verejnosti, je transparentný a

b)informácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné (vytvorenie verejne prístupných zoznamov a registrov, kontaktných útvarov, pomoc úradníkov žiadateľom a pod.).

3.Zabezpečenie, aby informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, boli postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

4.Určenie náležitostí správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky (§ 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobných správ na regionálnej a miestnej úrovni.

5.Prijatie opatrení na šírenie určených druhov materiálov zásadného charakteru (najmä legislatívneho, koncepčného a medzinárodného) týkajúcich sa životného prostredia vrátane zverejňovanie informácií o rozhodovaní a tvorbe politík v záležitostiach životného prostredia.

6.Zavedenie a náležitostí národného registra uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok (ďalej len „národný register znečistenia“) vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej prostredníctvom štandardizovaných hlásení.

K vypusteniu časti zákona o pasívnom sprístupňovaní informácií o životnom prostredí pozri ďalej.

Navrhovaný zákon nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko nebol zaradený do Plánu práce na II. polrok 2003.

Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi.

Navrhovaný zákon je tiež v súlade s čl. 5 Aarhuského dohovoru a s návrhom jeho vykonávacieho Protokolu o Registroch uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok, s čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými dokumentmi uvedenými v úvode tejto časti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

b)Podľa čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES (pozri bod 4) sú členské štáty povinné prijať potrebné zákony, vykonávacie predpisy a administratívne opatrenia na plnenie ustanovení tejto smernice najneskôr do 14. februára 2005 a bezodkladne o tom informovať Komisiu.

4.Problematika návrhu zákona:

a)V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v nasledujúcich právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:-článok 174 a čl. 175 ods. 1 o životnom prostredí Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktorý zakotvuje ako jeden z cieľov politiky ES udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia vychádzajúc z princípov ochrany, prevencie, nápravy škody pri zdroji a platiaceho znečisťovateľa;

◊pramene sekundárneho práva, a to

-smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS.

b)V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Návrh zákona zabezpečuje takmer úplnú zlučiteľnosť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES – pozri tabuľku zhody.

6.Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu tohto zákona sa zahraniční experti nezúčastňovali.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplýva potreba nárastu pracovníkov s ohľadom na zavedenie a aktualizáciu metadátového katalógu (§ 4 ods. 3 až 5) a národného registra znečisťovania (§ 5 a 6) o 3 zamestnancov, z toho

1na Slovenskej agentúre životného prostredia počnúc rokom 2005 a

2na Slovenskom hydrometeorologickom ústave počnúc rokom 2007.

Predpokladané celkové finančné dôsledky na štátny rozpočet budú

Náklady/rok200520062007Ďalšie rokyBežné výdavky

(tis. Sk)4004001 2001 200Kapitálové výdavky

(tis. Sk)100-200-Výdavky spolu

(tis. Sk)5004001 4001 200

Uvedené náklady ministerstvo uplatní vo svojej rozpočtovej kapitole pri príprave štátneho rozpočtu na uvedené roky.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obce, ktoré majú svoje web- stránky na internete nebudú mať žiadne výdavky spojené s aplikáciou návrhu zákona a obce, ktoré nemajú zriadenú internetovú stránku budú mať len zanedbateľné výdavky spojené so zabezpečením zhromažďovania a uchovávania informácií o životnom prostredí.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Príslušná evidenčná a nahlasovacia povinnosť prevádzkovateľov (znečisťovateľov) už z väčšej časti vyplýva z platných všeobecne záväzných právnych predpisov – pôjde zväčša iba o jej upresnenie. Na druhej strane uľahčenie prístupu podnikateľskej sféry (i celej verejnosti) k informáciám o životnom prostredí môže priniesť príslušným subjektom úsporu času i nákladov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Transpozícia smernice č. 2003/4/ES a príslušných princípov Aarhuského dohovoru týmto zákonom do právneho poriadku SR prispeje k efektívnejšiemu prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, k šíreniu týchto informácií a tým aj k zvýšeniu environmentálneho povedomia verejnosti vrátane podnikateľskej sféry, k voľnej výmene názorov, k efektívnejšej účasti verejnosti na environmentálnom rozhodovaní a v dôsledku toho tiež k zlepšovaniu životného prostredia – porovnaj tiež čl. 44 ods. 1 a čl. 45 Ústavy.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný zákon vyžaduje zvýšenie počtu o 1 zamestnanca na vedenie metadátového katalógu a 2 zamestnancov na vedenie národného registra znečisťovania a zhromažďovanie a aktualizáciu údajov o určených difúznych zdrojoch (pozri prvú časť tejto doložky). Ďalšie dopady v tomto smere sa nepredpokladajú.

B. Osobitná časť

K § 1Predmet právnej úpravy vychádza z čl. 45 Ústavy a z čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica“); prihliada tiež na čl. 1, 4 a 5 Aarhuského dohovoru.

Pôvodne sa zvolila forma osobitnej komplexnej právnej úpravy oblasti zhromažďovania, uchovávania a sprístupňovania (aktívnym i pasívnym spôsobom) informácií o životnom prostredí vrátane príslušných definícií, lehôt a pod. v súlade s čl. 1 až 8 smernice, ako aj s čl. 2 ods. 2, 3 a 5 a čl. 4 a 5 a čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru.

Na základe výsledku medzirezortného pripomienkového konania bola celá časť upravujúca sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosť (tzv. pasívny spôsob sprístupňovania) z návrhu tohto zákona vypustená s odkazom na postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

K § 2Najzákladnejším pojmom vymedzeným v tomto paragrafe je „informácia o životnom prostredí“; vymedzenie tohto pojmu je v priamom vzťahu k rozsahu platnosti tohto zákona.

Definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ sa skladá z dvoch základných častí:

1.Jedným z identifikačných znakov je forma, resp. spôsob zhromažďovania, uchovávania (i šírenia) informácie – znamená akúkoľvek informáciu podľa bodu 2 v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme.2.Druhým identifikačným znakom je predmet informácie, t.j. o čom musí informácia byť, aby mala charakter informácie o životnom prostredí.

Hoci je predmet informácie o životnom prostredí rozdelený do šiestich písmen, možno konštatovať, že v podstate ho možno rozdeliť do troch kategórií (v súlade s čl. 45 Ústavy), a to ako informáciu

1.o stave zložiek životného prostredia – výslovne sa uvádzajú tiež biologická diverzita a jej zložky vrátane GMO, ako aj interakcie medzi zložkami životného prostredia,

2.o príčinách tohto stavu – ide o faktory, ktoré poškodzujú alebo reálne môžu poškodiť životné prostredie, ako aj o opatrenia, činnosti a pod., ktoré môžu negatívne alebo pozitívne vplývať na životné prostredie,

3.o následkoch tohto stavu - dopady na životné prostredie, na zdravie, bezpečnosť a podmienky života ľudí, ako aj na kultúrne miesta (lokality) a kultúrne pamiatky,

a to vrátane príslušných analýz, správ a iných podkladových materiálov súvisiacich s týmto stavom, resp. s jeho riadením.

V odseku 2 sa ustanovuje postup v prípade pochybnosti o tom, či konkrétna informácia je alebo nie je informáciou o životnom prostredí. Kompetencia na rozhodovanie v tejto veci sa zveruje ministerstvu; v určitých prípadoch po prerokovaní s dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.

K § 3

Vymedzenie povinných osôb vychádza z čl. 2 bod 2 smernice ES. Povinnými osobami sú tri skupiny subjektov:

a) Do prvej skupiny patria orgány štátnej správy a orgány samosprávy (predovšetkým obce a samosprávne kraje) v návrhu označené legislatívnou skratkou „orgány verejnej správy“ – okrem ústredných orgánov štátnej správy pôjde na okresných, krajských a pod. úradoch nielen o odbory životného prostredia, ale aj o ďalšie odbory, napríklad o odbory poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a poľovníctva, odbory zdravotníctva, odbory kultúry, stavebné úrady, ako aj o orgány Slovenskej inšpekcie životného prostredia a pod., ktoré disponujú informáciami spĺňajúcimi definíciu „informácia o životnom prostredí“.

b) Druhú skupinu tvoria rôzne odborné organizácie zriadené zákonom alebo orgánom verejnej správy na základe zákona, ktorým prípadne sú zverené určité rozhodovacie kompetencie. Pôjde napríklad o Slovenskú agentúru životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Geologickú službu SR, Štátnu ochranu prírody a krajiny, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský kontrolný a skúšobný ústav, Recyklačný fond, stavovské komory atď. Tieto subjekty disponujú pomerne rozsiahlymi informáciami o životnom prostredí.

c)Do tretej skupiny budú patriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, ktoré na základe zmluvy s orgánom verejnej správy alebo s právnickou osobou podľa písmena b) plnia určité odborné úlohy a s tým spojené služby týkajúce sa životného prostredia (napr. špecializované laboratóriá a skúšobne, organizácie zabezpečujúce zvoz komunálneho odpadu a pod.) – tieto však len v rozsahu zmluvne vykonávaných úloh.

K § 4V tomto paragrafe sa ustanovujú základné podmienky a postupy na

a)systém zhromažďovania (zberu) informácií o životnom prostredí vrátane zabezpečenia potrebných tokov príslušných údajov k povinným osobám od prevádzkovateľov, monitorovacích systémov, vedecko-výskumných pracovísk, iných povinných osôb a ďalších subjektov, ktoré zabezpečia, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí súvisiace s ich verejnými funkciami,

b)systém uchovávania a aktualizácie (vrátane zaručenia primeranej kvality) informácií o životnom prostredí vo forme ľahko dostupnej čo najširšiemu okruhu záujemcov,

c)uľahčenie a zefektívnenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí (registre, zoznamy, poradenstvo a pod.),

d)zabezpečenie toho, že informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, budú postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, najmä internetu. Z návrhu nevyplýva povinnosť násilného a hromadného prenášania informácií o životnom prostredí existujúcich na iných nosičoch na elektronické médiá, avšak ustanovuje sa postupný prechod na zabezpečenie zhromažďovania a šírenia čo najväčšieho rozsahu informácií o životnom prostredí prostredníctvom elektronických médií.

Na lepšiu orientáciu verejnosti pri vyhľadávaní požadovaných informácií sa zriadi tzv. metadátový katalóg, teda zoznam, ktorý bude záujemcom o informáciu poskytovať prehľad o tom, kde hľadať konkrétny druh informácie. Takéto katalógy sa vytvárajú aj v iných krajinách (napr. v Rakúsku) ako praktická pomôcka pre verejnosť pri získavaní informácií o životnom prostredí. Vedením tohto katalógu bude poverená Slovenská agentúra životného prostredia.

K § 5Jedným z nových aspektov, ktoré priniesol Aarhuský dohovor, je požiadavka, aby zmluvné strany vyvinuli potrebnú aktivitu pri vytváraní národných registrov znečistenia, ktoré sú nákladovo efektívne, podporujú šetrnejšie správanie sa voči životnému prostrediu, zabezpečujú efektívny prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach vypúšťaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a môže tiež slúžiť na zisťovanie pokroku pri znižovaní znečisťovania, pri monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými zmluvami a pri stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov.

Podľa oficiálnej Príručky na implementáciu Aarhuského dohovoru národný register znečistenia je databáza potenciálne škodlivého vypúšťania (emisií) do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj odpadov prepravovaných za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia. Zariadenia vypúšťajúce jednu alebo viac určených látok musia pravidelne podávať správy o tom, čo, koľko a kam sa vypúšťa. Tieto informácie sa potom sprístupnia verejnosti. Vytvorením a implementáciou takéhoto systému, ktorý je adaptovaný na národné potreby, možno do značnej miery sledovať tvorbu, vypúšťanie, ďalšie použitie a zneškodnenie rôznych nebezpečných látok od „kolísky po hrob“.

Využitie národného registra znečistenia je mnohostranné a prospešné nielen pre verejnosť, ale aj pre verejné inštitúcie a zmluvné strany Aarhuského dohovoru, ako aj pre samotných znečisťovateľov.

Nadväzujúc na článok 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru bol na piatej ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu v máji 2003 v Kyjeve prijatý Protokol o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorý podrobnejšie upravuje zriaďovanie národných registrov znečistenia, ich obsah a povinnosť podávania správ (hlásení) do registra. Návrh na zriadenie národného registra znečisťovania v tomto zákone vychádza z uvedeného Protokolu.

V odsekoch 1 až 3 sa nadväzne na čl. 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru ustanovuje zriadenie národného registra znečistenia. Národný register znečistenia bude počítačovou databázou s prípadným prepojením na niektoré ďalšie databázy, napr. na informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania vytvorený na základe zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (preberajúci rozhodnutie komisie 2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok – EPER).

Národný register znečistenia má obsahovať údaje o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do životného prostredia z činností (prevádzkarní) uvedených v prílohe č. 2 zákona a o prenosoch týchto látok a odpadov mimo hranice prevádzkarní, vrátane prípadných informácií o vstupoch niektorých látok používaných vo výrobných procesoch alebo privezených za účelom uskladnenia, ako aj vody, energie a zdrojov (surovín), ktoré vstupujú do výrobných procesov. Ide o sledovanie uvoľňovania znečisťujúcich látok tak z bodových zdrojov prekračujúcich prahové hodnoty podľa prílohy č. 2, ako aj z určených difúznych zdrojov. Difúznym zdrojom sa rozumie viacero malých (podprahových) roztrúsených zdrojov znečisťovania, ktoré spoločne v dôsledku kumulácie alebo synergie nimi spôsobovaného znečistenia môžu mať významný vplyv na životné prostredie, pričom nie je vhodné a účelné zhromažďovať osobitne údaje z každého jednotlivého zdroja. Kritériá na určenie difúznych zdrojov a spôsob zberu a zhromažďovania príslušných údajov ustanoví vykonávací predpis.

V odsekoch 4 a 5 sa v súlade s čl. 5 Protokolu ustanovuje podoba a štruktúra registra vrátane postupu pri určovaní difúznych zdrojov.

Protokol v čl. 5 ods. 4 vyžaduje, aby národný register znečistenia bol vytvorený tak, aby v maximálnej miere uľahčoval prístup verejnosti k informáciám v registri, t.j. predovšetkým prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako je internet. Podoba registra musí umožňovať, aby boli informácie v registri kontinuálne a okamžite prístupné elektronickými prostriedkami. Zmluvná strana však musí zabezpečiť tiež poskytovanie údajov z registra pasívnym spôsobom, t.j. na základe príslušnej žiadosti. Tieto požiadavky Protokolu sú premietnuté do odseku 6K § 6Prevádzkovateľom národného registra znečistenia by malo byť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie. Faktický výkon vedenia registra nebude zrejme zabezpečovať ministerstvo priamo, ale poverí ním niektorú zo svojich odborných organizácií. Obdobne, ako pri informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ), by mal byť touto poverenou odbornou organizáciou Slovenský hydrometeorologický ústav.

Národný register znečistenia obsahuje informácie, ktoré možno rozdeliť na dve základné skupiny. Prvou sú informácie, ktoré oznamujú vlastníci alebo prevádzkovatelia, ak uvoľňujú znečisťujúce látky alebo prenášajú mimo lokalitu prevádzkarne znečisťujúce látky alebo odpady v množstve prekračujúcom ustanovenú prahovú hodnotu. Druhou sú informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z určitých difúznych zdrojov; zber a oznamovanie údajov z týchto zdrojov bude zabezpečovať odborná organizácia poverená ministerstvo (SHMÚ).

Príslušné údaje z bodových zdrojov budú do národného registra znečistenia nahlasovať prevádzkovatelia činností uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, ak prekročia v príslušnom nahlasovacom (kalendárnom) roku prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1 tohto zákona.

V návrhu zákona sa ustanovujú základné náležitosti takýchto hlásení vrátane požiadaviek na zabezpečenie ich kvality a vierohodnosti a príslušných lehôt, ako aj povinnosti týkajúce sa vedenia evidencie a uchovávania príslušných údajov.

Podrobnosti o obsahu národného registra znečistenia, o zhromažďovaní a nahlasovaní príslušných údajov vrátane kritérií na hodnotenie ich kvality, ako aj kritériá na určovanie difúznych zdrojov ustanoví vykonávací predpis. V tomto predpise sa bude vychádzať z Protokolu, a to aj v nadväznosti na prípadné ďalšie podrobnosti, ktoré vyplynú zo zasadnutí zmluvných strán Protokolu a z ďalšej medzinárodnej spolupráce s prihliadnutím najmä na čl. 3 ods. 6, čl. 6 ods. 2 a čl. 16 a 17 Protokolu.K § 7

V tomto paragrafe je ustanovená povinnosť povinných osôb šíriť informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú.

V nadväznosti na požiadavku čl. 7 ods. 1 smernice ES (obdobne tak čl. 5 ods. 3 Aarhuského dohovoru) o zabezpečení postupnej dostupnosti informácií o životnom prostredí v elektronických databázach sa v odseku 2 povinným osobám ukladá povinnosť vytvoriť podmienky na to, aby sa čo najväčšia časť informácií o životnom prostredí šírenia aktívnym spôsobom, t.j. ich zverejnením, a to najmä prostredníctvom siete internetu, a zároveň sa uvádza demonštratívny výpočet dokumentov, resp. informácií o životnom prostredí, ktoré majú byť takýmto spôsobom sprístupnené. Tento výpočet treba považovať za minimálny a okruh takto zhromažďovaných a šírených informácií o životnom prostredí by sa mal postupne a cieľavedome rozširovať, resp. by sa mali hľadať stále nové a nové formy na zabezpečenie efektívneho prístupu verejnosti k týmto informáciám (porovnaj tiež § 4 až 6 tohto zákona).

Postupná dostupnosť určitých informácií o životnom prostredí v elektronickej forme však neznamená automatické zrušenie iných foriem zhromažďovania, uchovávania a najmä šírenie informácií o životnom prostredí, pretože by to mohlo vytvoriť prekážky k uplatneniu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí značnej časti verejnosti, ktorá nemá možnosť alebo nevie narábať s týmito prostriedkami. Rovnako tak neznamená povinnosť násilného hromadného prenášania informácií o životnom, ktoré boli vyhotovené pre dňom účinnosti tohto zákona, do elektronickej formy, ak ich povinná osoba nemá v tejto forme.

Jedným z druhov dokumentov, ktoré musia byť takto šírené, je správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky (pozri § 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobné správy vydávané na regionálnej alebo miestnej úrovni. V odseku 3 sa demonštratívnym spôsobom ustanovuje minimálny obsah týchto správ.

V odseku 5 sa uvádza primeraná platnosť ustanovení o ochrane niektorých informácií podľa zákona o slobode informácií aj na prípady šírenia informácií o životnom prostredí podľa § 7 tohto zákona.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov vyplývajúcich z neplnenie povinností podľa tohto zákona, výška pokuty, ako aj kritériá na jej určovanie, orgán príslušný na ukladanie pokút vrátane príslušných lehôt, ako aj plynutie výnosu z pokút.

K § 9S ohľadom na vypustenie právnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. prichádza do úvahy pri rozhodovaní v prípade pochybnosti , či ide o informáciu o životnom prostredí podľa § 2 ods. 2 alebo či ide o povinnú osobu podľa § 3 ods. 2 a pri ukladaní pokút podľa § 8 tohto zákona.

K § 10

V dôsledku zásadných pripomienok viacerých pripomienkujúcich subjektov (pozri vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania) došlo k vypusteniu celej osobitnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti (pôvodné § 9 až 19) z návrhu tohto zákona a v odseku 1 sa iba odkazuje na postup podľa všeobecného zákona o slobode informácií.

V súčasnosti platné všeobecne záväzné právne predpisy a ďalšie normatívne právne akty upravujú už do značnej miery príslušné evidenčné, nahlasovacie a pod. povinnosti. Je však potrebné, aby sa postupne vytvoril systém nahlasovania (toku informácií), zhromažďovania, uchovávania (vrátane aktualizácie a hodnotenia kvality) informácií o životnom prostredí v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z tohto zákona.

Preto sa v prechodných ustanoveniach ukladá povinnosť zosúladiť príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, metodické pokyny a pod., ale tiež prípadné zmluvy so subjektami podľa § 3 ods. 1 písm. c) tohto zákona tak, aby sa vytvárali podmienky na plnenie povinnosti a princípov vyplývajúcich z tohto zákona a tým aj princípov a záväzkov vyplývajúcich v tejto oblasti z Aarhuského dohovoru a smernice ES.

V nadväznosti na čl. 8 a 27 Protokolu sa tiež ustanovuje prvý nahlasovací rok na zapracovanie údajov do národného registra znečisťovania.

Zároveň sa uvádza referenčný odkaz na transponovanú smernicu uvedenú v prílohe č. 3.

K § 11Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.7.2004, s výnimkou § 4 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006.

K prílohe č. 1Touto prílohou sa preberá Príloha II Protokolu upravená na variant zoznamu činností podľa ich kapacity.

V tejto prílohe sa uvádza zoznam znečisťujúcich látok a prahové hodnoty ich uvoľňovania, resp. prenosov, pri prekročení ktorých vzniká nahlasovacia povinnosť do národného registra znečisťovania.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá Príloha I Protokolu o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok uvádzajúca zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania údajov a vedenia národného registra znečisťovania. V súlade s čl. 7 cit. protokolu a v záujme jednotnosti právnej úpravy, najmä v porovnaní s prílohou č. 1 zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z., ale aj s Prílohou I Aarhuského dohovoru sa preberá variant zoznamu činností v závislosti od kapacity výroby.

K prílohe č. 3

V tejto prílohe je uvedená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS, ktorá je transponovaná do slovenského právneho poriadku. Uvedená smernica je transponovaná len čiastočne vzhľadom na výsledky pripomienkového konania a potreby novelizácie zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

V Bratislave dňa 18. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu