Zákon o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 205/2004 účinný od 01.02.2010 do 14.03.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

1.Zhodnotenie súčasného stavu a dôvody vypracovania návrhu zákona

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný v zmysle programového vyhlásenia vlády SR. Predkladateľom je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a predkladá sa v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2009.

Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky zaviazalo okrem iného vládu Slovenskej republiky - využiť nastávajúce obdobie na prípravu primárne takých zákonov, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska nášho členstva v EÚ. V súlade s predmetným programovým vyhlásením vlády v oblasti starostlivosti o životné prostredie má Slovenská republika zabezpečiť elimináciu environmentálnych rizík, najmä kontrolu environmentálnej bezpečnosti, zariadení a výrobkov, ako aj znižovania negatívnych vplyvov chemických, fyzikálnych a biologických faktorov na zdravie ľudí, hospodárstvo, prírodné a kultúrne dedičstvo.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES (ďalej len „nariadenie o Európskom PRTR“), popri cieli zlepšiť prístup verejnosti k environmentálnym informáciám prostredníctvom zavedenia komplexného a integrovaného Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (ďalej len „Európsky PRTR“) prispieva k znižovaniu negatívnych vplyvov chemických, fyzikálnych a biologických faktorov na zdravie ľudí, hospodárstvo, prírodné a kultúrne dedičstvo. Popri tom má prispievať aj k poskytovaniu údajov pre tvorcov politiky a k vytváraniu podmienok pre účasť verejnosti na prijímaní rozhodnutí o otázkach životného prostredia.

Nariadením o Európskom PRTR sa zriaďuje integrovaný register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok na úrovni Spoločenstva vo forme verejne prístupnej elektronickej databázy a ustanovujú sa pravidlá jeho prevádzky s cieľom vykonať Protokol EHK OSN o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (ďalej len „Protokol“).

Nariadenie o Európskom PRTR obsahuje špecifické informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy a o prenosoch odpadov a znečisťujúcich látok v odpadovej vode mimo lokality prevádzkarne. Tieto údaje musia oznamovať prevádzkovatelia prevádzkarní vykonávajúcich určité konkrétne činnosti. Okrem toho Európsky PRTR by mal obsahovať aj údaje o uvoľňovaní z plošných zdrojov, napr. z cestnej dopravy a z vykurovania domácností, pokiaľ budú takéto údaje k dispozícii.

Súčasná platná právna úprava, zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) je výsledkom implementácie dvoch, z hľadiska obsahu tohto zákona, problematík a to:

· problematiky „prístupu k informáciám o životnom prostredí“- súčasťou ktorej je najmä problematika šírenia t.j. zverejňovania informácií o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

· problematiky „Národného registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok do životného prostredia“- súčasťou ktorej je najmä oblasť, ktorá predstavuje implementáciu Protokolu.

2.Princípy predkladaného návrhu zákona

Predmet úpravy

Návrhom zákona sa zosúlaďuje právny poriadok Slovenskej republiky – zákon s nariadením o Európskom PRTR. Európskym PRTR sa bude na európskej úrovni vykonávať Protokol, ktorý je protokolom OSN k Aarhuskému dohovoru a ktorý podpísalo Európske spoločenstvo a 23 členských štátov v máji 2003 v Kyjeve.

Európsky PRTR je nástupcom Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok (EPER), podľa ktorého sa oznamovali údaje v predchádzajúcich rokoch.

Nariadenie o Európskom PRTR sa v niektorých kľúčových detailoch líši od Protokolu. Ide napríklad o rozšírený počet podnikateľských činností a aj rozšírený počet znečisťujúcich látok, ktoré majú byť predmetom sledovania a oznamovania do Európskeho PRTR.

Kľúčový ciel návrhu zákona - zabezpečenie súladu medzi ustanoveniami nariadenia o Európskom PRTR a národnou právnou úpravou – sa zabezpečuje najmä tým, že do národnej normy sa z nariadenia o Európskom PRTR preberá nový rozšírený zoznam činností, nový rozšírený zoznam znečisťujúcich látok a kľúčové terminologické pojmy.

Okrem vyššie uvedených doplnení súčasnej právnej úpravy sa novelizáciou rieši aj skvalitnenie vypovedacej schopnosti ustanovení návrhu zákona, a to najmä spresnením a zjednoznačnením pôvodných pojmov, zjednoznačnením právomocí a povinností, vyprecizovaním predpokladov na prenos vybraných povinností ministerstva na právnické osoby zriadené ministerstvom ako aj novou úpravou sankcií. Dôležitým aspektom novelizácie je aj naštartovanie nového konceptu, ktorým sa má znižovať administratívna záťaž podnikateľských právnických osôb a podnikateľských fyzických osôb najmä v rovine duplicitných povinnosti vyplývajúcich z viacerých právnych úprav – pri zachovaní plnej funkcionality súvzťažných zákonov.

Na vykonanie zákona bol vydaný vykonávací predpis a to vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2007 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č.205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 24/2006 Z. z.. Predmetná novelizácia zákona bude mať za dôsledok aj následnú novelizáciu tohto všeobecne záväzného vykonávacieho predpisu, resp. bude mať za dôsledok vydanie nového vykonávacieho predpisu a to v rozsahu, v porovnaní s terajšou platnou právnou úpravou, väčšieho množstva splnomocňovacích ustanovení.

3.Vyhlásenie o súlade

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s príslušnými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je v súlade s článkom 4 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd nakoľko povinnosti v ňom ukladané budú povinnosťami ukladanými na základ zákona a v jeho medziach.

Návrh zákona je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V §2 ods.1 písm. a) sa doplňujú slová v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. a) smernice 2003/4/ES.

K bodu 2

V súvislosti so zmenou v § 6 ods. 8 písm. a) bod 1 sa navrhuje doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 1 nad slovom „znečisťujúcich látok“.

K bodu 3

V § 2 ods. 1 písm. a) sa upravujú slová v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b) smernice 2003/4/ES.

K bodu 4

V § 2 ods. 1 písm. c) sa doplňujú slová v súlade s článkom 2 ods. 6 smernice 2003/4/ES.

K bodu 5

V súvislosti so zmenou v § 6 ods. 8 písm. a) bod 3 sa navrhuje doplnenie poznámky pod čiarou k odkazu 3a nad slovom „odpadových vôd“.

K bodu 6

Ide o vyprecizovanie predmetu a pôsobnosti zákona – v súlade s terminologickými pojmami, ktoré sú vymedzené nariadením o Európskom PRTR.

Nariadenie o Európskom PRTR vymedzuje pojmy „prenos mimo lokality prevádzkarne“ „prevádzkareň“, „prevádzka“, „prevádzkovateľ“.

Podľa článku 2 bod 11 nariadenia o Európskom PRTR „prenos mimo lokality“ je pohyb odpadov určených na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie a pohyb znečisťujúcich látok v odpadovej vode určenej na čistenie mimo lokality prevádzkarne. Prenosom mimo lokality sa nemá na mysli „pohyb znečisťujúcej látky“ v tom zmysle ako to upravuje §2 ods. 1 písmeno f platnej verzie zákona.

Podľa článku 2 bod 3 nariadenia o Európskom PRTR „prevádzka“ je stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe Inariadenia o Európskom PRTR, ako aj všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti vykonávané v tom istom mieste a ktoré by mohli mať vplyv na znečisťovanie životného prostredia.

Podľa článku 2 bod 4 nariadenia o Európskom PRTR „prevádzkareň“ znamená „jednu alebo viac prevádzok v tej istej lokalite, ktoré prevádzkuje ten istý prevádzkovateľ“ pričom „lokalitou“ sa podľa článku 2 bodu 5 má na mysli „geografická poloha prevádzkarne“. Lokalita sa nestáva dvomi lokalitami len preto, že sú dve pozemkové parcely oddelené fyzickou prekážkou, ako je cesta, železnica alebo rieka.

Pojem „prevádzkovateľ“ vymedzený článkom 2 bod 6 nariadenia o Európskom PRTR je zosúladený s ustanoveniami obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.) v tom zmysle, že prevádzkovateľom je taká právnická osoba, alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá má v obchodnom imaní technickú jednotku, v ktorej je vykonávaná jedna alebo viac činností uvedených v Prílohe I. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006.

Ako súčasť vyprecizovania predmetu a pôsobnosti zákona sa v návrhu zákona vypúšťa dikcia uvedená v zákone v § 2 v prvom odseku pod písmenom h) nakoľko sa ako súčasť návrhu zákona, v § 6 odsek 3, preberá významovo identický pojem „plošný zdroj“ ktorý je vymedzený článkom 2 bodom 12 nariadenia o Európskom PRTR.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou sa vypúšťajú definície pojmov „prevádzkareň“ a „difúzny zdroj“.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa aktualizuje citácia poznámky pod čiarou k odkazu 5, nakoľko zákon č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov bol zrušený.

K bodu 9

Odstraňuje sa nesúlad v transpozícii smernice 2003/4/ES.

K bodu 10

V § 4 ods. 2 písm. b) sa upravuje v súlade s článkom 8 ods. 1 smernice 2003/4/ES.

K bodu 11

Doterajšie znenia § 5 a 6 zákona sa v návrhu zákona nahrádzajú novým znením.

Podľa textu uvedeného k bodu 21 nariadenia o Európskom PRTR sa členským štátom neberie právo zachovať alebo zaviesť rozsiahlejší alebo verejne prístupnejší register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok. Keďže zákon už v roku 2004 ustanovil slovenský „Národný register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok do životného prostredia“ a keďže sa nám, ako členskému štátu EÚ neupiera právo mať vlastný register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, predkladateľ nevidí dôvod nezachovať v tomto zmysle kontinuitu. Z uvedeného dôvodu sa návrhom zákona definuje národný register znečisťovania, a to ako nástroj na zber a spracovanie informácií – v súlade s kritériami nariadenia o Európskom PRTR - o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do životného prostredia, a ako nástroj na zverejňovanie takýchto informácií ako aj ich reportovanie do Európskeho PRTR. Ide o národnú štruktúrovanú databázu - na báze úpravy dátového modelu Národného registra znečistenia vytvoreného podľa zákona z roku 2004 - obsahujúcu súbor informácií účelovo spracovaných z podkladov, ktoré majú byť zasielané najmä prevádzkovateľmi. Podklady zasielané najmä prevádzkovateľmi majú byť, čo sa týka obsahu a formy, zostavené tak, aby splňovali všetky atribúty obsahu a funkcionality ustanovené pre Európsky PRTR a aby sa na základe toho, popri zverejňovaní informácií, umožňovalo aj plnenie reportingových povinností Slovenska.

V zákone ustanovený pojem Národný register znečistenia sa, v návrhu zákona gramaticky upravuje na pojem „Národný register znečisťovania“ tak aby sa zdôraznila priebehová vlastnosť informácií – t.j. že sa jedná o neukončený stav.

Zároveň sa dikciou § 5 zavádza terminologický pojem „oznamovanie“ a to na označenie procesu, ktorým sa informácie od najmä prevádzkovateľov oznamujú do národného registra znečisťovania.

Národný register znečisťovania je počítačom spracovaný súbor informácií v súlade s článkom 3 nariadenia o Európskom PRTR

· o uvoľňovaní každej znečisťujúcej látky, uvedenej v prílohe II nariadenia o Európskom PRTR do ovzdušia alebo do vody alebo do pôdy, u ktorej došlo k prekročeniu prahovej hodnoty ustanovenej v relevantnom stĺpci prílohy II nariadenia o Európskom PRTR a tieto informácie sú povinní oznamovať prevádzkovatelia prevádzkarní vykonávajúcich činnosti uvedené prílohe I nariadenia o Európskom PRTR,

· o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z plošných zdrojov a tieto informácie je povinná oznamovať právnická osoba poverená ministerstvom na plnenie úloh zberu alebo výpočtu alebo odborného odhadu údajov o takých plošných zdrojoch znečisťovania ovzdušia alebo vody alebo pôdy – na ktoré sú alebo na ktoré v danom čase budú všeobecne záväzným právnym predpisom ktorý vydá ministerstvo ustanovené kritéria,

· o pohybe nebezpečného odpadu ak sa objem viac ako 2 tony ročne prenáša mimo lokalitu prevádzkarne alebo o pohybe nie nebezpečného odpadu ak sa objem viac ako 2000 ton ročne prenáša mimo lokalitu prevádzkarne. Oznamovanie týchto kategórií odpadu sa týka procesov R1 až R13 ich zhodnocovania, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 2 k zákonu číslo 409/2006 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako tak sa oznamovanie týchto odpadov sa týka procesov D1, D4, D5, D6, D7, D8, D9, D10, D11, D12, D13, D14, D15, ich zneškodňovania, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 3 k zákonu číslo 409/2006 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa toho či je odpad určený na zhodnocovanie alebo na zneškodňovanie sa do oznámenia uvedie „R“ (recovery – zhodnocovanie) resp. „D“ (disposal – zneškodňovanie). V prípade prenosu nebezpečného odpadu cez hranice štátu sa do oznámenia uvedie názov a adresa subjektu, ktorý vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu a skutočné miesto zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu. Pre odpady prenášané mimo lokalitu prevádzkarne a následne zneškodňované úpravou pôdnymi procesmi alebo hĺbkovou injektážou t.j. procesmi D2 alebo D3 ktoré sú ustanovené v prílohe č. 3 k zákonu číslo 409/2006 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov - platí pravidlo, že oznamovaciu povinnosť má prevádzkovateľ, ktorý takto zneškodňovaný odpad vyprodukoval. Takto zneškodňovaný odpad sa oznamuje ako uvoľňovanie do pôdy.

· o prenosoch akejkoľvek znečisťujúcej látky, uvedenej v prílohe II nariadenia o Európskom PRTR, v odpadovej vode mimo lokalitu prevádzkarne ak je takáto odpadová voda určená na čistenie v čistiarni odpadových vôd a ak takáto odpadová voda prenášaná mimo lokalitu prevádzkarne obsahuje znečisťujúcu látku v množstve vyššom alebo rovnom ako prahová hodnota ustanovená v prílohe II v stĺpci 1b nariadenia o Európskom PRTR.

Doterajšie dikcie § 6 zákona sa v návrhu zákona nahrádzajú novým znením. Ide o legislatívno-technické úpravy pričom ťažisko je položené na:

- vyprecizovanie ustanovení o právomociach a povinnostiach ministerstva životného prostredia v oblasti procesov týkajúcich sa:

o spravovania súboru informácií v národnom registri znečisťovania,

o agregovania zákonom určených kategórií informácií,

o sprístupňovania informácií verejnosti v elektronickej forme,

o importovania informácií - získaných na základe ustanovení napríklad zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania – do národného registra znečisťovania,

o prenášania nariadením o Európskom PRTR určených informácií – do Európskeho PRTR,

- určenie kategórií právnických osôb, ktorým sú ukladané povinnosti.

Návrh zákona má v ustanovení § 6 ods. 5 zakomponovaný koncept znižovania administratívnej záťaže právnických osôb v tom zmysle, že ruší oznamovaciu povinnosť pre takých prevádzkovateľov, ktorí majú oznamovaciu povinnosť s rovnakým obsahom podľa inej právnej úpravy – v tejto etape (konceptu, ktorým sa má znižovať administratívna záťaž) sa má na mysli povinnosť podľa § 20 ods. 3 písm. g) resp. § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení neskorších predpisov. Informácie oznamované prevádzkovateľmi podľa citovaného zákona 245/2003 budú importované do národného registra znečisťovania v gescii ministerstva životného prostredia.

Vychádzajúc z predpokladov, že ministerstvo má na výkon niektorých svojich povinností zriadené špecifické právnické osoby napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav, alebo Slovenskú agentúru životného prostredia – návrh zákona presne špecifikuje tie právomoci a povinnosti ministerstva životného prostredia, ktoré môžu byť prenesené niektorej z takýchto špecifických právnických osôb.

Návrh zákona v dikcii § 6 ods.13 ustanovuje tzv. „evidenčnú“ a „uchovávaciu“ povinnosť a to ako povinnosť všetkých prevádzkovateľov jednej alebo viac činností, ktoré sú vymenované v prílohe I k nariadeniu o Európskom PRTR, na ktorých sa vzťahuje oznamovacia povinnosť. Povinnosť evidovať a uchovávať sa ustanovuje aj špecifickým právnickým osobám, ktoré budú ministerstvom poverené – viesť evidenciu a uchovávať informácie:

· o uvoľňovaní znečisťujúcich látok uvedených v prílohe II

· o uvoľňovaní znečisťujúcich látok uvedených v prílohe II z plošných zdrojov

· o prenosoch odpadov mimo lokalitu prevádzkarne

· o prenosoch znečisťujúcich látok uvedených v prílohe II v odpadových vodách určených na čistenie mimo lokalitu prevádzkarne.

Návrh zákona v ustanovení § 6 ods. 11 ustanovuje povinnosť zhromažďovať údaje len špecifickým právnickým osobám. Zároveň je pojem zhromažďovanie údajov definovaný tak, aby bolo jednoznačné, že ide o agregovanie relevantných informácií predovšetkým na účely ich zverejňovania. Táto povinnosť sa prevádzkovateľov netýka.

K bodu 12

V § 7 ods. 1 sa doplňuje v súlade s článkom 7 ods.1 smernice 2003/4/ES.

K bodu 13

V § 7 ods. 2 písm. e) sa upravuje v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. e) smernice 2003/4/ES.

K bodu 14

Na účel zachovania rovnakých terminologických pojmov sa pôvodný pojem „národný register znečistenia“ mení na pojem „národný register znečisťovania“.

K bodu 15

Slovenskej inšpekcii životného prostredia sa dáva právomoc ukladať pokuty za neplnenie presne vymenovaných povinností.

K bodu 16 a 18

Navrhuje sa vypustenie príloh k zákonu.

K bodu 17

Navrhuje sa prechodné ustanovenie na účel zosúladenia národného registra znečisťovania s osobitným predpisom.

K Čl. II

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti 1. decembra 2009.

V Bratislave dňa 9. septembra 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti,

ľudské práva a menšiny

poverený riadením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí

10

D ô v o d o v á s p r á v a

k návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí

_____________________________________________________________

A. Všeobecná časťZákladná úprava práva každého človeka na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov je obsiahnutá v čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd zavedenej do právneho poriadku bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.

Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 462/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov) – ďalej len „Ústava“ – do ktorej bola inkorporovaná aj Listina základných práv a slobôd, obsahuje v rámci druhej hlavy, ako súčasť základných práv a slobôd, osobitný šiesty oddiel nazvaný „Právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva“. V čl. 45 tohto oddielu sa ustanovuje, že „každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu“. Podľa čl. 51 Ústavy sa vyššie uvedeného práva možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto ustanovenie vykonáva.

Právo na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí všeobecne alebo špecificky (s ohľadom na zameranie daného dokumentu) bolo a je upravené vo viacerých medzinárodných dokumentoch, resp. predpisoch EÚ. Od roku 1990 ide najmä o tieto dokumenty:

1.Smernica Rady č. 90/313/EHS o voľnom prístupe k informáciám o životnom prostredí.

2.Dohovor (EHK OSN) o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo, z 25.2.1991) – pozri oznámenie MZV SR č. 162/2000 Z.z.

3.Dohovor (EHK OSN) o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (Helsinský dohovor, zo 17.3.1992) – najmä jeho čl. 9 a Prílohy V a VIII.

4.Dohovor (EHK OSN) o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (prijatý 17.3.1992 v Helsinkách – najmä jeho čl. 16) – pozri oznámenie MZV SR č. 358/2002 Z.z.

5.Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro, jún 1992) - jej 10. zásada.

6.Rámcový dohovor (OSN) o zmene klímy (Rio de Janeiro, jún 1992) – najmä jeho čl. 6.

7.Dohovor (Rady Európy) o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené činnosťami nebezpečnými pre životné prostredie (Lugano, 21.6.1993) – najmä jeho čl. 13 až 16.

8.Smernica Rady č. 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (Smernica Seveso II – z 9.12.1996) – najmä jej čl. 13.

9.Smernica Rady č. 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (tzv. Smernica IPPC – z 24.9.1996) – najmä jej čl. 15 a 17.

Princípy a záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených medzinárodných dokumentov boli zapracované najmä do

a)zákona č. 171/1998 Z.z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí (neskôr zrušenom zákonom č. 211/2000 Z.z.),

b)zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon),

c)zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

d)návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Základným a prelomovým medzinárodným dokumentom v oblasti reálneho napĺňania základných ľudských práv a slobôd v oblasti súvisiacej so starostlivosťou o životné prostredie je Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) z roku 1998. Aarhuský dohovor obsahuje tri základné piliere na naplnenie tohto cieľa, a to

1.prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí,

2.účasť verejnosti v procese rozhodovania týkajúcom sa životného prostredia,

3.prístup verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Aarhuský dohovor, v porovnaní s vyššie uvedenými medzinárodnými dokumentmi, upravuje oblasť sprístupňovania informácií o životnom prostredí podstatne komplexnejším, precíznejším a modernejším spôsobom zaručujúcim väčší rozsah práv verejnosti a umožňujúcim efektívny a transparentný výkon týchto práv i sústavné zvyšovanie úrovne v tejto oblasti.

V súčasnosti upravuje v Slovenskej republike problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám, ktorými disponujú tzv. povinné osoby (nielen k informáciám o životnom prostredí), zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Tento zákon v značnej miere vychádza tiež z princípov Aarhuského dohovoru, ale s ohľadom na rozsah predmetu právnej úpravy značne presahujúci oblasť prvého piliera Aarhuského dohovoru nenapĺňa a ani nemôže dôsledne napĺňať jeho princípy, najmä pokiaľ ide o niektoré špecifiká týkajúce sa informácií o životnom prostredí a systému ich zhromažďovania, uchovávania a šírenia, posudzovania jednotlivých prípadov pri ochrane niektorých údajov chránených osobitnými predpismi, okrem viacerých nepresností ustanovuje podľa nášho názoru neodôvodnene krátke lehoty (ktoré môžu byť v skutočnosti kontraproduktívne), do značnej miery byrokratizuje proces pasívneho spôsobu sprístupňovania informácií s určitými právnymi medzerami, resp. nepresnosťami, neobsahuje ustanovenia na zabránenie zneužívania práva na informácie a pod.

Preto Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo prehľad najpálčivejších nedostatkov, ktoré bude treba časom korigovať. Prehľad týchto nedostatkov je uvedený v Prílohe Dôvodovej správy a môže slúžiť ako podklad pri novelizácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií.

Európske spoločenstvo podpísalo Aarhuský dohovor 25. júna 1998. Na zabezpečenie konzistentnosti komunitárnej legislatívy s prvým pilierom Aarhuského dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica ES“).

Slovenská republika nie je signatárom Aarhuského dohovoru, avšak vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72 z 2. februára 2000 vyslovila súhlas s prístupom Slovenskej republiky k tomuto dohovoru a zároveň uložila ministrovi životného prostredia predložiť na rokovanie vlády návrh opatrení na zabezpečenie vykonávania tohto dohovoru. Na základe prerokovania návrhu predloženého ministrom životného prostredia vláda svojím uznesením č. 1061 zo 7. novembra 2001 o.i. v bode B.2. uložila ministrovi životného prostredia pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o získavaní, spracúvaní, uchovávaní, aktualizácii, prenose a poskytovaní informácií o životnom prostredí.

Predmetom právnej úpravy tohto zákona, pripravovaného Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003, je transpozícia smernice ES, a tým aj príslušných princípov a záväzkov vyplývajúcich z prvého piliera Aarhuského dohovoru, do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hoci Aarhuský dohovor je základným dokumentom, z ktorého vychádza aj vyššie cit. smernica ES, s ohľadom na platné legislatívne pravidlá vlády SR a na proces nášho začleňovania do EÚ poukážeme v tejto dôvodovej správe predovšetkým na zhodu s príslušnými ustanoveniami smernice ES, ktoré sú oficiálnou transpozíciou princípov prvého piliera Aaurhuského dohovoru do komunitárnej legislatívy. Iba v niektorých prípadoch, ako to bude vhodné, poukážeme osobitne tiež na príslušný princíp, záväzok a pod. vyplývajúci z Aarhuského dohovoru.

V súlade s vyššie uvedenými dokumentmi navrhovaná právna úprava obsahuje najmä tieto princípy:

I.Vymedzenie pojmu „informácia o životnom prostredí“ a „povinná osoba“, ako aj niektorých ďalších základných pojmov na účely tohto zákona.

II. Princípy pre zber a šírenie informácií o životnom prostredí (tzv. aktívny spôsob sprístupňovania), najmä:

1.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa k ich funkciám. Vytvoriť tiež tok informácií a zabezpečiť okamžité informovanie verejnosti v prípade bezprostredného ohrozenia zdravia ľudí alebo životného prostredia.

2.Vytvorenie a udržiavanie potrebných systémov, ktoré by zabezpečovali, že

a)spôsob, akým sú informácie o životnom prostredí šírené verejnosti, je transparentný a

b)informácie o životnom prostredí sú skutočne dostupné (vytvorenie verejne prístupných zoznamov a registrov, kontaktných útvarov, pomoc úradníkov žiadateľom a pod.).

3.Zabezpečenie, aby informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, boli postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí.

4.Určenie náležitostí správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky (§ 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobných správ na regionálnej a miestnej úrovni.

5.Prijatie opatrení na šírenie určených druhov materiálov zásadného charakteru (najmä legislatívneho, koncepčného a medzinárodného) týkajúcich sa životného prostredia vrátane zverejňovanie informácií o rozhodovaní a tvorbe politík v záležitostiach životného prostredia.

6.Zavedenie a náležitostí národného registra uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok (ďalej len „národný register znečistenia“) vo forme štruktúrovanej a verejne prístupnej počítačovej databázy zostavovanej prostredníctvom štandardizovaných hlásení.

K vypusteniu časti zákona o pasívnom sprístupňovaní informácií o životnom prostredí pozri ďalej.

Navrhovaný zákon nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, nakoľko nebol zaradený do Plánu práce na II. polrok 2003.

Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými právnymi predpismi.

Navrhovaný zákon je tiež v súlade s čl. 5 Aarhuského dohovoru a s návrhom jeho vykonávacieho Protokolu o Registroch uvoľňovania a prenosu znečisťujúcich látok, s čl. 35 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj s ďalšími medzinárodnými dokumentmi uvedenými v úvode tejto časti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti obsiahnuté v článku 70 (prioritná oblasť životné prostredie) a článku 81 Európskej dohody o pridružení, ktorý upravuje oblasť životného prostredia.

Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

b)Podľa čl. 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES (pozri bod 4) sú členské štáty povinné prijať potrebné zákony, vykonávacie predpisy a administratívne opatrenia na plnenie ustanovení tejto smernice najneskôr do 14. februára 2005 a bezodkladne o tom informovať Komisiu.

4.Problematika návrhu zákona:

a)V práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená v nasledujúcich právnych predpisoch:

◊pramene primárneho práva, a to:-článok 174 a čl. 175 ods. 1 o životnom prostredí Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení, ktorý zakotvuje ako jeden z cieľov politiky ES udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia vychádzajúc z princípov ochrany, prevencie, nápravy škody pri zdroji a platiaceho znečisťovateľa;

◊pramene sekundárneho práva, a to

-smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS.

b)V práve Európskej únie táto problematika nie je upravená.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

Návrh zákona zabezpečuje takmer úplnú zlučiteľnosť so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES – pozri tabuľku zhody.

6.Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu tohto zákona sa zahraniční experti nezúčastňovali.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť – Odhad dopadov na verejné financie

Z uplatnenia navrhovanej právnej úpravy vyplýva potreba nárastu pracovníkov s ohľadom na zavedenie a aktualizáciu metadátového katalógu (§ 4 ods. 3 až 5) a národného registra znečisťovania (§ 5 a 6) o 3 zamestnancov, z toho

1na Slovenskej agentúre životného prostredia počnúc rokom 2005 a

2na Slovenskom hydrometeorologickom ústave počnúc rokom 2007.

Predpokladané celkové finančné dôsledky na štátny rozpočet budú

Náklady/rok200520062007Ďalšie rokyBežné výdavky

(tis. Sk)4004001 2001 200Kapitálové výdavky

(tis. Sk)100-200-Výdavky spolu

(tis. Sk)5004001 4001 200

Uvedené náklady ministerstvo uplatní vo svojej rozpočtovej kapitole pri príprave štátneho rozpočtu na uvedené roky.

Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obce, ktoré majú svoje web- stránky na internete nebudú mať žiadne výdavky spojené s aplikáciou návrhu zákona a obce, ktoré nemajú zriadenú internetovú stránku budú mať len zanedbateľné výdavky spojené so zabezpečením zhromažďovania a uchovávania informácií o životnom prostredí.

Druhá časť – Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický osôb

Z finančného hľadiska sa neočakáva významné zvýšenie nákladov na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Príslušná evidenčná a nahlasovacia povinnosť prevádzkovateľov (znečisťovateľov) už z väčšej časti vyplýva z platných všeobecne záväzných právnych predpisov – pôjde zväčša iba o jej upresnenie. Na druhej strane uľahčenie prístupu podnikateľskej sféry (i celej verejnosti) k informáciám o životnom prostredí môže priniesť príslušným subjektom úsporu času i nákladov.

Tretia časť – Odhad dopadov na životné prostredie

Transpozícia smernice č. 2003/4/ES a príslušných princípov Aarhuského dohovoru týmto zákonom do právneho poriadku SR prispeje k efektívnejšiemu prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, k šíreniu týchto informácií a tým aj k zvýšeniu environmentálneho povedomia verejnosti vrátane podnikateľskej sféry, k voľnej výmene názorov, k efektívnejšej účasti verejnosti na environmentálnom rozhodovaní a v dôsledku toho tiež k zlepšovaniu životného prostredia – porovnaj tiež čl. 44 ods. 1 a čl. 45 Ústavy.

Štvrtá časť – Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný zákon vyžaduje zvýšenie počtu o 1 zamestnanca na vedenie metadátového katalógu a 2 zamestnancov na vedenie národného registra znečisťovania a zhromažďovanie a aktualizáciu údajov o určených difúznych zdrojoch (pozri prvú časť tejto doložky). Ďalšie dopady v tomto smere sa nepredpokladajú.

B. Osobitná časť

K § 1Predmet právnej úpravy vychádza z čl. 45 Ústavy a z čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS (ďalej len „smernica“); prihliada tiež na čl. 1, 4 a 5 Aarhuského dohovoru.

Pôvodne sa zvolila forma osobitnej komplexnej právnej úpravy oblasti zhromažďovania, uchovávania a sprístupňovania (aktívnym i pasívnym spôsobom) informácií o životnom prostredí vrátane príslušných definícií, lehôt a pod. v súlade s čl. 1 až 8 smernice, ako aj s čl. 2 ods. 2, 3 a 5 a čl. 4 a 5 a čl. 9 ods. 1 Aarhuského dohovoru.

Na základe výsledku medzirezortného pripomienkového konania bola celá časť upravujúca sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosť (tzv. pasívny spôsob sprístupňovania) z návrhu tohto zákona vypustená s odkazom na postup podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

K § 2Najzákladnejším pojmom vymedzeným v tomto paragrafe je „informácia o životnom prostredí“; vymedzenie tohto pojmu je v priamom vzťahu k rozsahu platnosti tohto zákona.

Definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ sa skladá z dvoch základných častí:

1.Jedným z identifikačných znakov je forma, resp. spôsob zhromažďovania, uchovávania (i šírenia) informácie – znamená akúkoľvek informáciu podľa bodu 2 v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme.2.Druhým identifikačným znakom je predmet informácie, t.j. o čom musí informácia byť, aby mala charakter informácie o životnom prostredí.

Hoci je predmet informácie o životnom prostredí rozdelený do šiestich písmen, možno konštatovať, že v podstate ho možno rozdeliť do troch kategórií (v súlade s čl. 45 Ústavy), a to ako informáciu

1.o stave zložiek životného prostredia – výslovne sa uvádzajú tiež biologická diverzita a jej zložky vrátane GMO, ako aj interakcie medzi zložkami životného prostredia,

2.o príčinách tohto stavu – ide o faktory, ktoré poškodzujú alebo reálne môžu poškodiť životné prostredie, ako aj o opatrenia, činnosti a pod., ktoré môžu negatívne alebo pozitívne vplývať na životné prostredie,

3.o následkoch tohto stavu - dopady na životné prostredie, na zdravie, bezpečnosť a podmienky života ľudí, ako aj na kultúrne miesta (lokality) a kultúrne pamiatky,

a to vrátane príslušných analýz, správ a iných podkladových materiálov súvisiacich s týmto stavom, resp. s jeho riadením.

V odseku 2 sa ustanovuje postup v prípade pochybnosti o tom, či konkrétna informácia je alebo nie je informáciou o životnom prostredí. Kompetencia na rozhodovanie v tejto veci sa zveruje ministerstvu; v určitých prípadoch po prerokovaní s dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.

K § 3

Vymedzenie povinných osôb vychádza z čl. 2 bod 2 smernice ES. Povinnými osobami sú tri skupiny subjektov:

a) Do prvej skupiny patria orgány štátnej správy a orgány samosprávy (predovšetkým obce a samosprávne kraje) v návrhu označené legislatívnou skratkou „orgány verejnej správy“ – okrem ústredných orgánov štátnej správy pôjde na okresných, krajských a pod. úradoch nielen o odbory životného prostredia, ale aj o ďalšie odbory, napríklad o odbory poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a poľovníctva, odbory zdravotníctva, odbory kultúry, stavebné úrady, ako aj o orgány Slovenskej inšpekcie životného prostredia a pod., ktoré disponujú informáciami spĺňajúcimi definíciu „informácia o životnom prostredí“.

b) Druhú skupinu tvoria rôzne odborné organizácie zriadené zákonom alebo orgánom verejnej správy na základe zákona, ktorým prípadne sú zverené určité rozhodovacie kompetencie. Pôjde napríklad o Slovenskú agentúru životného prostredia, Slovenský hydrometeorologický ústav, Geologickú službu SR, Štátnu ochranu prírody a krajiny, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenský kontrolný a skúšobný ústav, Recyklačný fond, stavovské komory atď. Tieto subjekty disponujú pomerne rozsiahlymi informáciami o životnom prostredí.

c)Do tretej skupiny budú patriť iné právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, ktoré na základe zmluvy s orgánom verejnej správy alebo s právnickou osobou podľa písmena b) plnia určité odborné úlohy a s tým spojené služby týkajúce sa životného prostredia (napr. špecializované laboratóriá a skúšobne, organizácie zabezpečujúce zvoz komunálneho odpadu a pod.) – tieto však len v rozsahu zmluvne vykonávaných úloh.

K § 4V tomto paragrafe sa ustanovujú základné podmienky a postupy na

a)systém zhromažďovania (zberu) informácií o životnom prostredí vrátane zabezpečenia potrebných tokov príslušných údajov k povinným osobám od prevádzkovateľov, monitorovacích systémov, vedecko-výskumných pracovísk, iných povinných osôb a ďalších subjektov, ktoré zabezpečia, že povinné osoby budú zhromažďovať, mať (disponovať), aktualizovať a šíriť informácie o životnom prostredí súvisiace s ich verejnými funkciami,

b)systém uchovávania a aktualizácie (vrátane zaručenia primeranej kvality) informácií o životnom prostredí vo forme ľahko dostupnej čo najširšiemu okruhu záujemcov,

c)uľahčenie a zefektívnenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí (registre, zoznamy, poradenstvo a pod.),

d)zabezpečenie toho, že informácie o životnom prostredí, najmä ich určité druhy, budú postupne dostupné v elektronických databázach ľahko prístupných verejnosti prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, najmä internetu. Z návrhu nevyplýva povinnosť násilného a hromadného prenášania informácií o životnom prostredí existujúcich na iných nosičoch na elektronické médiá, avšak ustanovuje sa postupný prechod na zabezpečenie zhromažďovania a šírenia čo najväčšieho rozsahu informácií o životnom prostredí prostredníctvom elektronických médií.

Na lepšiu orientáciu verejnosti pri vyhľadávaní požadovaných informácií sa zriadi tzv. metadátový katalóg, teda zoznam, ktorý bude záujemcom o informáciu poskytovať prehľad o tom, kde hľadať konkrétny druh informácie. Takéto katalógy sa vytvárajú aj v iných krajinách (napr. v Rakúsku) ako praktická pomôcka pre verejnosť pri získavaní informácií o životnom prostredí. Vedením tohto katalógu bude poverená Slovenská agentúra životného prostredia.

K § 5Jedným z nových aspektov, ktoré priniesol Aarhuský dohovor, je požiadavka, aby zmluvné strany vyvinuli potrebnú aktivitu pri vytváraní národných registrov znečistenia, ktoré sú nákladovo efektívne, podporujú šetrnejšie správanie sa voči životnému prostrediu, zabezpečujú efektívny prístup verejnosti k informáciám o znečisťujúcich látkach vypúšťaných a prenášaných v jednotlivých komunitách a môže tiež slúžiť na zisťovanie pokroku pri znižovaní znečisťovania, pri monitorovaní súladu s niektorými medzinárodnými zmluvami a pri stanovovaní priorít a hodnotení pokroku dosiahnutého na základe environmentálnych politík a programov.

Podľa oficiálnej Príručky na implementáciu Aarhuského dohovoru národný register znečistenia je databáza potenciálne škodlivého vypúšťania (emisií) do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj odpadov prepravovaných za účelom zhodnotenia alebo zneškodnenia. Zariadenia vypúšťajúce jednu alebo viac určených látok musia pravidelne podávať správy o tom, čo, koľko a kam sa vypúšťa. Tieto informácie sa potom sprístupnia verejnosti. Vytvorením a implementáciou takéhoto systému, ktorý je adaptovaný na národné potreby, možno do značnej miery sledovať tvorbu, vypúšťanie, ďalšie použitie a zneškodnenie rôznych nebezpečných látok od „kolísky po hrob“.

Využitie národného registra znečistenia je mnohostranné a prospešné nielen pre verejnosť, ale aj pre verejné inštitúcie a zmluvné strany Aarhuského dohovoru, ako aj pre samotných znečisťovateľov.

Nadväzujúc na článok 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru bol na piatej ministerskej konferencii Životné prostredie pre Európu v máji 2003 v Kyjeve prijatý Protokol o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorý podrobnejšie upravuje zriaďovanie národných registrov znečistenia, ich obsah a povinnosť podávania správ (hlásení) do registra. Návrh na zriadenie národného registra znečisťovania v tomto zákone vychádza z uvedeného Protokolu.

V odsekoch 1 až 3 sa nadväzne na čl. 5 ods. 9 Aarhuského dohovoru ustanovuje zriadenie národného registra znečistenia. Národný register znečistenia bude počítačovou databázou s prípadným prepojením na niektoré ďalšie databázy, napr. na informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania vytvorený na základe zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (preberajúci rozhodnutie komisie 2000/479/ES o zavedení Európskeho registra emisií znečisťujúcich látok – EPER).

Národný register znečistenia má obsahovať údaje o uvoľňovaní znečisťujúcich látok do životného prostredia z činností (prevádzkarní) uvedených v prílohe č. 2 zákona a o prenosoch týchto látok a odpadov mimo hranice prevádzkarní, vrátane prípadných informácií o vstupoch niektorých látok používaných vo výrobných procesoch alebo privezených za účelom uskladnenia, ako aj vody, energie a zdrojov (surovín), ktoré vstupujú do výrobných procesov. Ide o sledovanie uvoľňovania znečisťujúcich látok tak z bodových zdrojov prekračujúcich prahové hodnoty podľa prílohy č. 2, ako aj z určených difúznych zdrojov. Difúznym zdrojom sa rozumie viacero malých (podprahových) roztrúsených zdrojov znečisťovania, ktoré spoločne v dôsledku kumulácie alebo synergie nimi spôsobovaného znečistenia môžu mať významný vplyv na životné prostredie, pričom nie je vhodné a účelné zhromažďovať osobitne údaje z každého jednotlivého zdroja. Kritériá na určenie difúznych zdrojov a spôsob zberu a zhromažďovania príslušných údajov ustanoví vykonávací predpis.

V odsekoch 4 a 5 sa v súlade s čl. 5 Protokolu ustanovuje podoba a štruktúra registra vrátane postupu pri určovaní difúznych zdrojov.

Protokol v čl. 5 ods. 4 vyžaduje, aby národný register znečistenia bol vytvorený tak, aby v maximálnej miere uľahčoval prístup verejnosti k informáciám v registri, t.j. predovšetkým prostredníctvom elektronických prostriedkov, ako je internet. Podoba registra musí umožňovať, aby boli informácie v registri kontinuálne a okamžite prístupné elektronickými prostriedkami. Zmluvná strana však musí zabezpečiť tiež poskytovanie údajov z registra pasívnym spôsobom, t.j. na základe príslušnej žiadosti. Tieto požiadavky Protokolu sú premietnuté do odseku 6K § 6Prevádzkovateľom národného registra znečistenia by malo byť ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre životné prostredie. Faktický výkon vedenia registra nebude zrejme zabezpečovať ministerstvo priamo, ale poverí ním niektorú zo svojich odborných organizácií. Obdobne, ako pri informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania (IPKZ), by mal byť touto poverenou odbornou organizáciou Slovenský hydrometeorologický ústav.

Národný register znečistenia obsahuje informácie, ktoré možno rozdeliť na dve základné skupiny. Prvou sú informácie, ktoré oznamujú vlastníci alebo prevádzkovatelia, ak uvoľňujú znečisťujúce látky alebo prenášajú mimo lokalitu prevádzkarne znečisťujúce látky alebo odpady v množstve prekračujúcom ustanovenú prahovú hodnotu. Druhou sú informácie o uvoľňovaní znečisťujúcich látok z určitých difúznych zdrojov; zber a oznamovanie údajov z týchto zdrojov bude zabezpečovať odborná organizácia poverená ministerstvo (SHMÚ).

Príslušné údaje z bodových zdrojov budú do národného registra znečistenia nahlasovať prevádzkovatelia činností uvedených v prílohe č. 2 tohto zákona, ak prekročia v príslušnom nahlasovacom (kalendárnom) roku prahové hodnoty ustanovené v prílohe č. 1 tohto zákona.

V návrhu zákona sa ustanovujú základné náležitosti takýchto hlásení vrátane požiadaviek na zabezpečenie ich kvality a vierohodnosti a príslušných lehôt, ako aj povinnosti týkajúce sa vedenia evidencie a uchovávania príslušných údajov.

Podrobnosti o obsahu národného registra znečistenia, o zhromažďovaní a nahlasovaní príslušných údajov vrátane kritérií na hodnotenie ich kvality, ako aj kritériá na určovanie difúznych zdrojov ustanoví vykonávací predpis. V tomto predpise sa bude vychádzať z Protokolu, a to aj v nadväznosti na prípadné ďalšie podrobnosti, ktoré vyplynú zo zasadnutí zmluvných strán Protokolu a z ďalšej medzinárodnej spolupráce s prihliadnutím najmä na čl. 3 ods. 6, čl. 6 ods. 2 a čl. 16 a 17 Protokolu.K § 7

V tomto paragrafe je ustanovená povinnosť povinných osôb šíriť informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú.

V nadväznosti na požiadavku čl. 7 ods. 1 smernice ES (obdobne tak čl. 5 ods. 3 Aarhuského dohovoru) o zabezpečení postupnej dostupnosti informácií o životnom prostredí v elektronických databázach sa v odseku 2 povinným osobám ukladá povinnosť vytvoriť podmienky na to, aby sa čo najväčšia časť informácií o životnom prostredí šírenia aktívnym spôsobom, t.j. ich zverejnením, a to najmä prostredníctvom siete internetu, a zároveň sa uvádza demonštratívny výpočet dokumentov, resp. informácií o životnom prostredí, ktoré majú byť takýmto spôsobom sprístupnené. Tento výpočet treba považovať za minimálny a okruh takto zhromažďovaných a šírených informácií o životnom prostredí by sa mal postupne a cieľavedome rozširovať, resp. by sa mali hľadať stále nové a nové formy na zabezpečenie efektívneho prístupu verejnosti k týmto informáciám (porovnaj tiež § 4 až 6 tohto zákona).

Postupná dostupnosť určitých informácií o životnom prostredí v elektronickej forme však neznamená automatické zrušenie iných foriem zhromažďovania, uchovávania a najmä šírenie informácií o životnom prostredí, pretože by to mohlo vytvoriť prekážky k uplatneniu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí značnej časti verejnosti, ktorá nemá možnosť alebo nevie narábať s týmito prostriedkami. Rovnako tak neznamená povinnosť násilného hromadného prenášania informácií o životnom, ktoré boli vyhotovené pre dňom účinnosti tohto zákona, do elektronickej formy, ak ich povinná osoba nemá v tejto forme.

Jedným z druhov dokumentov, ktoré musia byť takto šírené, je správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky (pozri § 33b zákona č. 17/1992 Zb. v znení zákona č. 211/2000 Z.z.) a obdobné správy vydávané na regionálnej alebo miestnej úrovni. V odseku 3 sa demonštratívnym spôsobom ustanovuje minimálny obsah týchto správ.

V odseku 5 sa uvádza primeraná platnosť ustanovení o ochrane niektorých informácií podľa zákona o slobode informácií aj na prípady šírenia informácií o životnom prostredí podľa § 7 tohto zákona.

K § 8

V tomto paragrafe sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov vyplývajúcich z neplnenie povinností podľa tohto zákona, výška pokuty, ako aj kritériá na jej určovanie, orgán príslušný na ukladanie pokút vrátane príslušných lehôt, ako aj plynutie výnosu z pokút.

K § 9S ohľadom na vypustenie právnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti postup podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. prichádza do úvahy pri rozhodovaní v prípade pochybnosti , či ide o informáciu o životnom prostredí podľa § 2 ods. 2 alebo či ide o povinnú osobu podľa § 3 ods. 2 a pri ukladaní pokút podľa § 8 tohto zákona.

K § 10

V dôsledku zásadných pripomienok viacerých pripomienkujúcich subjektov (pozri vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania) došlo k vypusteniu celej osobitnej úpravy sprístupňovania informácií o životnom prostredí na základe žiadosti (pôvodné § 9 až 19) z návrhu tohto zákona a v odseku 1 sa iba odkazuje na postup podľa všeobecného zákona o slobode informácií.

V súčasnosti platné všeobecne záväzné právne predpisy a ďalšie normatívne právne akty upravujú už do značnej miery príslušné evidenčné, nahlasovacie a pod. povinnosti. Je však potrebné, aby sa postupne vytvoril systém nahlasovania (toku informácií), zhromažďovania, uchovávania (vrátane aktualizácie a hodnotenia kvality) informácií o životnom prostredí v súlade s požiadavkami a princípmi vyplývajúcimi z tohto zákona.

Preto sa v prechodných ustanoveniach ukladá povinnosť zosúladiť príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, metodické pokyny a pod., ale tiež prípadné zmluvy so subjektami podľa § 3 ods. 1 písm. c) tohto zákona tak, aby sa vytvárali podmienky na plnenie povinnosti a princípov vyplývajúcich z tohto zákona a tým aj princípov a záväzkov vyplývajúcich v tejto oblasti z Aarhuského dohovoru a smernice ES.

V nadväznosti na čl. 8 a 27 Protokolu sa tiež ustanovuje prvý nahlasovací rok na zapracovanie údajov do národného registra znečisťovania.

Zároveň sa uvádza referenčný odkaz na transponovanú smernicu uvedenú v prílohe č. 3.

K § 11Nadobudnutie účinnosti tohto zákona sa predpokladá od 1.7.2004, s výnimkou § 4 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2006.

K prílohe č. 1Touto prílohou sa preberá Príloha II Protokolu upravená na variant zoznamu činností podľa ich kapacity.

V tejto prílohe sa uvádza zoznam znečisťujúcich látok a prahové hodnoty ich uvoľňovania, resp. prenosov, pri prekročení ktorých vzniká nahlasovacia povinnosť do národného registra znečisťovania.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá Príloha I Protokolu o registroch uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok uvádzajúca zoznam činností, na ktoré sa vzťahuje povinnosť nahlasovania údajov a vedenia národného registra znečisťovania. V súlade s čl. 7 cit. protokolu a v záujme jednotnosti právnej úpravy, najmä v porovnaní s prílohou č. 1 zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 391/2000 Z.z., ale aj s Prílohou I Aarhuského dohovoru sa preberá variant zoznamu činností v závislosti od kapacity výroby.

K prílohe č. 3

V tejto prílohe je uvedená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje smernica Rady č. 90/313/EHS, ktorá je transponovaná do slovenského právneho poriadku. Uvedená smernica je transponovaná len čiastočne vzhľadom na výsledky pripomienkového konania a potreby novelizácie zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

V Bratislave dňa 18. decembra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu