Na účely tohto zákona

informáciou o životnom prostredí je akákoľvek informácia v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme

o stave všetkých zložiek životného prostredia, ako sú ovzdušie, voda, pôda, horninové prostredie, významné biotopy prírodného prostredia, ako sú mokrade, morské pobrežné biotopy a ďalšie biotopy voľne žijúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov, ako aj informácie o stave štruktúry krajiny, biologickej diverzity a o geneticky modifikovaných organizmoch,

o faktoroch, ako sú látky, energia, hluk, vibrácie, žiarenie, odpady vrátane rádioaktívnych odpadov, emisie a iné uvoľňovanie znečisťujúcich látok1) do životného prostredia, ktoré znečisťujú, ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť zložky životného prostredia uvedené v prvom bode,

o činnostiach a opatreniach vrátane administratívnych opatrení, predpisoch, politikách, plánoch, programoch a dohodách vo veciach životného prostredia, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť zložky alebo faktory uvedené v prvom a druhom bode, ako aj o činnostiach a opatreniach na ochranu týchto zložiek,

o správach o aplikácii a plnení podmienok všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku starostlivosti o životné prostredie,

o analýzach nákladov a prínosov a o ďalších analýzach a podkladoch ekonomického charakteru používaných v rámci opatrení a činností uvedených v treťom bode alebo

o stave zdravia a bezpečnosti osôb vrátane prípadnej kontaminácie potravinového reťazca, o fyzikálnych, chemických a biologických faktoroch životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí,1a) o kultúrnych lokalitách a sídelných štruktúrach, ak sú alebo môžu byť dotknuté v dôsledku stavu zložiek životného prostredia uvedených v prvom bode alebo cez tieto zložky z hociktorého z dôvodov uvedených v druhom a treťom bode,

šírením informácie o životnom prostredí je jej zverejnenie2) a iná forma jej aktívneho šírenia povinnou osobou alebo iným subjektom v okruhu verejnosti, na ktorý sa vzťahuje alebo nevzťahuje obmedzenie,3) najmä prostredníctvom miestnych, regionálnych alebo celoštátnych oznamovacích prostriedkov, odborných podujatí, priameho oslovenia alebo informovania určitých skupín verejnosti, pri ktorej nemusia byť splnené všetky náležitosti ako pri jej zverejnení,

verejnosťou je jedna alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb a združenia organizácie alebo skupiny tvorené týmito osobami,

informáciou o životnom prostredí, ktorou disponuje povinná osoba, je informácia podľa písmena a), ktorú má povinná osoba a bola ňou prijatá alebo vypracovaná, ako aj taká informácia, ktorú z poverenia povinnej osoby pre ňu uchováva iná fyzická osoba alebo právnická osoba,

uvoľňovaním znečisťujúcej látky je jej zavedenie do životného prostredia v dôsledku zámernej alebo náhodnej ľudskej činnosti, pri štandardných i neštandardných operáciách a mimoriadnych udalostiach vrátane rozliatia, emisie, vypúšťania, injektáže, zneškodňovania, skládkovania alebo prostredníctvom kanalizačných systémov bez záverečného čistenia odpadových vôd,3a)

prevádzkovateľ3b) je podnikateľ, ktorému patrí taký podnik,3c) prípadne taká organizačná zložka podniku,3d) v ktorom je vykonávaná jedna alebo viac činností podľa osobitného predpisu,3e) a to aj v prípadoch, že zmluvou tento podnikateľ niekomu inému prenajal alebo zapožičal jednu alebo viac prevádzok, na ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností podľa osobitného predpisu;3e) prevádzkovateľom je aj právny nástupca prevádzkovateľa, ktorý na základe ustanovení osobitných predpisov3f) vykonáva jednu alebo viac činností podľa osobitného predpisu.3e)

V prípade pochybnosti, či ide o informáciu o životnom prostredí, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ak sa pochybnosť o informácii o životnom prostredí týka veci upravenej všeobecne záväzným právnym predpisom v pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s týmto ústredným orgánom štátnej správy.

Osobami povinnými zhromažďovať, uchovávať a šíriť informácie o životnom prostredí podľa tohto zákona (ďalej len „povinná osoba“) sú

ústredné orgány štátnej správy, samosprávne kraje, miestne orgány štátnej správy a obce (ďalej len „orgán verejnej správy“),

fyzické osoby alebo právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby založené alebo zriadené orgánom verejnej správy podľa osobitného predpisu,4) ktoré plnia úlohy verejnej správy vrátane odborných povinností, činností alebo služieb týkajúcich sa životného prostredia,

fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré na základe zmluvy s orgánom verejnej správy alebo s právnickou osobou podľa písmena b) plnia odborné úlohy a s tým spojené služby týkajúce sa životného prostredia, a to v rozsahu tejto zmluvy.

V prípade pochybnosti, či ide o povinnú osobu podľa odseku 1, rozhodne ministerstvo.

Povinné osoby sú povinné zhromažďovať, uchovávať a podľa potreby aktualizovať informácie o životnom prostredí súvisiace s výkonom ich verejných funkcií podľa osobitných predpisov5) so zámerom ich efektívneho a systematického šírenia.

Systém zhromažďovania a uchovávania musí byť zvolený tak, aby čo najviac umožňoval transparentný a efektívny prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom. Na tento účel povinné osoby najmä

využijú doterajšie nástroje zhromažďovania informácií o životnom prostredí, najmä vo forme hlásení, oznámení, kontrolnej a rozhodovacej činnosti, a podľa potreby tieto nástroje upravia a doplnia,

vyvinú primerané úsilie na to, aby sa informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú alebo ktorými disponujú nimi riadené alebo kontrolované povinné osoby, zhromažďovali a uchovávali vo forme, ktorá je ľahko reprodukovateľná a dostupná čo najširšiemu okruhu záujemcov, najmä prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, hlavne prostredníctvom siete internetu, a aby tieto informácie boli aktualizované, presné a porovnateľné,

vytvoria a budú udržiavať v aktuálnom stave verejne prístupné zoznamy, registre alebo iné vhodné prostriedky na informovanie verejnosti

o druhu a rozsahu informácií o životnom prostredí, ktorými majú disponovať v súlade s odsekom 1, ako aj o tých, ktorými v skutočnosti disponujú,

o základných lehotách a podmienkach, za ktorých sú informácie o životnom prostredí sprístupňované, a o postupe, ktorým môžu byť získané, najmä o tom, kde možno podať žiadosť, podnet, sťažnosť alebo iné podanie alebo kde možno nájsť príslušnú informáciu v elektronickej forme,

určia osoby alebo útvary zodpovedné za sprístupňovanie informácií o životnom prostredí vrátane prípadnej poradenskej činnosti pre verejnosť v tejto oblasti.

Ministerstvo vedie a udržiava v aktuálnom stave osobitný verejne prístupný zoznam, ktorý obsahuje

názov a adresu (sídlo) povinných osôb, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu (trvalý pobyt alebo miesto podnikania), ak ide o fyzickú osobu,

prehľad druhov informácií o životnom prostredí, ktoré majú mať jednotlivé povinné osoby k dispozícii v súlade s odsekom 1,

elektronickú adresu, na ktorej sú verejne dostupné informácie zo zoznamov a registrov vedených povinnými osobami podľa odseku 2 písm. c).

Vedením zoznamu podľa odseku 3 môže ministerstvo poveriť ním riadenú právnickú osobu (ďalej len „poverená právnická osoba“).

Povinné osoby oznámia ministerstvu údaje potrebné na vytvorenie verejného zoznamu podľa odseku 3 do 30. júna 2005; zmeny v údajoch budú oznamovať polročne do 30. júna a do 31. decembra kalendárneho roka.

Národný register uvoľňovania znečisťujúcich látok a prenosov mimo lokality prevádzkarne (ďalej len „národný register znečisťovania“) je databázou založenou na povinnom periodickom oznamovaní údajov. Oznamovaním na účely tohto zákona sa rozumie poskytovanie údajov do národného registra znečisťovania.

Národný register znečisťovania, ktorý je informačným systémom verejnej správy,5a) obsahuje najmä informácie podľa osobitného predpisu.5b)

Ministerstvo zhromažďuje údaje do národného registra znečisťovania a spravuje národný register znečisťovania. Ministerstvo môže tieto úlohy vykonávať prostredníctvom poverenej právnickej osoby.

Údaje v národnom registri znečisťovania vedie ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba tak, aby sa umožnilo vyhľadávanie údajov o uvoľňovaní znečisťujúcich látok a o prenosoch mimo lokality prevádzkarne najmä podľa

prevádzkarne a jej umiestnenia,

činnosti,

prevádzkovateľa,

znečisťujúcej látky alebo odpadu,

zložky životného prostredia, do ktorej sa znečisťujúca látka uvoľňuje,

cieľa prenosu odpadu mimo lokality prevádzkarne, prípadne aj podľa toho, či ide o ich zneškodňovanie alebo zhodnocovanie,

cieľa prenosu znečisťujúcej látky v odpadových vodách určených na čistenie mimo lokality prevádzkarne.

Národný register znečisťovania umožňuje tiež vyhľadávanie informácií o uvoľňovaní znečisťujúcich látok podľa plošných zdrojov5c) v ňom zaradených.

Národný register znečisťovania je verejne prístupný prostredníctvom internetu.

Osoby, ktoré oznamujú údaje podľa osobitného predpisu,5d) oznamujú tieto údaje ministerstvu alebo ním poverenej právnickej osobe. Ministerstvo priamo alebo prostredníctvom ním poverenej právnickej osoby koordinuje prenos týchto údajov do národného registra znečisťovania.

Ministerstvo priamo alebo prostredníctvom ním poverenej právnickej osoby koordinuje prenos údajov do Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok.5e)

Oznámenie do národného registra znečisťovania obsahuje najmä údaje podľa osobitného predpisu.5f) Osoby povinné oznamovať údaje do národného registra znečisťovania oznamujú tieto údaje na oznámení.

Osobami povinnými oznamovať údaje do národného registra znečisťovania podľa odseku 7 sú

právnická osoba, ktorá je ministerstvom poverená na plnenie úloh zberu, výpočtu alebo odborného odhadu údajov o plošných zdrojoch5c) znečisťovania ovzdušia, vody alebo pôdy alebo je ministerstvom poverená oznamovať do národného registra znečisťovania údaje ňou získané pri výkone štátnej správy podľa osobitného predpisu,5g)

právnická osoba, ktorá je ministerstvom poverená zapracúvaním oznámení prevádzkovateľov podávaných podľa osobitného predpisu5h) do národného registra znečisťovania.

Osoby podľa odseku 8 a osoby, ktoré oznamujú údaje podľa osobitného predpisu,5f) sú povinné oznamovať údaje za oznamovací rok5i) raz ročne, najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. V osobitných prípadoch v súvislosti s mimoriadnou udalosťou5j) alebo počas krízovej situácie5k) oznamujú tieto osoby údaje aj na žiadosť ministerstva.

Osoby podľa odseku 8 sú povinné viesť evidenciu a uchovávať údaje potrebné na určenie uvoľňovania znečisťujúcej látky, ako aj na určenie prenosov mimo lokality prevádzkarne vrátane opisu metodiky použitej na určenie uvoľňovania znečisťujúcej látky alebo prenosov mimo lokality prevádzkarne. Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať údaje sa vzťahuje aj na oznámenia. Uchovávaním sa rozumie zachovávanie informácií a ich ochrana pred poškodením, znehodnotením alebo stratou. Osoby podľa odseku 8 sú povinné viesť evidenciu a uchovávať údaje po dobu päť rokov nasledujúcich po príslušnom oznamovacom roku.5i)

Osoby podľa odseku 8 a povinné osoby podľa § 3 sú povinné údaje zhromažďovať. Zhromažďovaním sa rozumie sústreďovanie informácií podľa tohto zákona a ich následné spracovanie do výstupov na potrebu ich šírenia podľa tohto zákona alebo ich využitia pre rozhodovací proces orgánov verejnej správy alebo pre potreby verejnosti.

Prevádzkovateľ jednej alebo viac činností podľa osobitného predpisu3b) a osoby podľa odseku 8 písm. a) sú povinné používať najlepšie dostupné informácie vrátane údajov z monitoringu, výpočtov a odborných posudkov, pričom zodpovedajú za kvalitu a správnosť údajov uvedených v oznámení podľa odseku 7 a v evidencii podľa odseku 10 pri

určovaní uvoľňovania znečisťujúcej látky,

určovaní prenosov mimo lokality prevádzkarne,

zbere, výpočte alebo odbornom odhade údajov o plošných zdrojoch5c) znečistenia ovzdušia, vody alebo pôdy.

Údaje získané z oznámení podľa odseku 7 musia byť zapracované do národného registra znečisťovania a zverejnené najneskôr do 15 mesiacov od skončenia prvého oznamovacieho roka podľa osobitného predpisu5e) a následne najneskôr do 12 mesiacov od skončenia každého ďalšieho oznamovacieho roka.5i) Údaje zapracované do národného registra znečisťovania podľa tohto odseku sa musia uchovávať tak, aby bol zabezpečený prístup verejnosti k nim najmenej desať rokov.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

obsah národného registra znečisťovania a formu umožňujúcu ministerstvu v národnom registri znečisťovania vyhľadávanie údajov používateľskými dopytmi,

podrobnosti o vedení evidencie a uchovávaní údajov,

obsah a vzorovú štruktúru oznámenia a podrobnosti o podmienkach a spôsobe jeho podávania,

kritériá na zaraďovanie plošných zdrojov5c) do národného registra znečisťovania,

podrobnosti o prenose údajov do európskeho registra znečisťovania,

podrobnosti o zdieľaní údajov medzi osobami podľa odseku 8.

Povinné osoby šíria informácie o životnom prostredí, ktorými disponujú a ktoré majú alebo sú pre ne uchovávané, s úmyslom ich aktívne a systematicky na verejnosti šíriť.

Povinné osoby utvoria podmienky na to, aby sa čo najväčšia časť informácií o životnom prostredí šírila zverejnením prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí, najmä prostredníctvom siete internetu. Informáciami šírenými v tejto forme musia byť

texty medzinárodných zmlúv, dohovorov a dohôd, návrhy a texty všeobecne záväzných právnych predpisov o životnom prostredí alebo s ním súvisiacich,

politiky, koncepcie, programy a plány týkajúce sa životného prostredia vrátane ich návrhov, prípadne aj významné analýzy a skutočnosti týkajúce sa ich prípravy, na všetkých úrovniach verejnej správy,

správy o stave plnenia záväzkov a povinností a o aplikácii dokumentov uvedených v písmenách a) a b) a prípadne tiež informácie o výkone verejných funkcií alebo o poskytovaní verejných služieb týkajúcich sa životného prostredia,

správa o stave životného prostredia v Slovenskej republike,6) ako aj ďalšie obdobné správy vydávané na regionálnej alebo miestnej úrovni,

údaje a súhrny z dát odvodených zo sledovania činností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť životné prostredie,

povolenia s významným vplyvom na životné prostredie a dohody vo veciach alebo týkajúce sa životného prostredia, prípadne odkaz na miesto, kde možno žiadať alebo dostať informáciu postupom podľa § 10 ods. 1,

štúdie o environmentálnych vplyvoch a o hodnotení rizika týkajúce sa zložiek životného prostredia uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo odkaz na miesto, kde možno žiadať alebo dostať informáciu postupom podľa § 10 ods. 1,

národný register znečisťovania a prípadne aj ďalšie registre a zoznamy vedené podľa tohto zákona.

Správy o stave životného prostredia podľa odseku 2 písm. d) musia obsahovať najmä údaje o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu, ako aj údaje o trendoch jeho vývoja a o opatreniach na ochranu a zlepšovanie životného prostredia vrátane medzinárodnej spolupráce.

Povinnosti podľa odseku 2 možno plniť aj vytváraním prepojení cez adresy internetu, na ktorých sa možno dostať k príslušnej informácii o životnom prostredí.

Ustanovenia osobitného predpisu7) o ochrane niektorých sprístupňovaných informácií sa primerane vzťahujú aj na ochranu informácií o životnom prostredí šírených podľa § 7.

Slovenská inšpekcia životného prostredia8) (ďalej len „inšpekcia“) uloží pokutu

od 660 eur do 6 600 eur osobe, ktorá

nedodrží ustanovenú formu, termín alebo obsah oznámenia alebo neoznámi údaje na žiadosť ministerstva podľa § 6 ods. 9,

nevedie evidenciu alebo neuchováva údaje podľa § 6 ods. 10,

oznámi nekvalitné alebo nesprávne údaje alebo nepoužije najlepšie dostupné informácie podľa § 6 ods. 12,

od 990 eur do 9 900 eur povinnej osobe, ktorá nesplní povinnosť podľa § 7 ods. 2,

od 9 900 eur do 16 500 eur právnickej osobe poverenej ministerstvom na plnenie úloh ministerstva, ktorá

neskoordinuje prenos údajov do národného registra znečisťovania podľa § 6 ods. 5,

neskoordinuje prenos údajov do Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok podľa § 6 ods. 6.

Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody, alebo následkov protiprávneho konania.

Inšpekcia môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť povinnému, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do 33 193,91 eura, a to aj opätovne.

Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa odseku 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 3 splniť. Uložením pokuty nie je dotknutá povinnosť vykonať opatrenia na nápravu ani zodpovednosť za náhradu spôsobenej škody alebo na nápravu spôsobenej ekologickej ujmy.

Výnosy z pokút podľa odsekov 1 a 3 sú príjmom štátneho rozpočtu rozpočtovej kapitoly ministerstva.9)

Sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosti upravuje osobitný predpis.7)

Povinné osoby (§ 3) do 1. júla 2006 zosúladia svoj systém zhromažďovania a uchovávania informácií o životnom prostredí tak, aby spĺňal podmienky podľa § 4.

Povinnosť šírenia informácií podľa § 7 ods. 2 písm. a) až g) prostredníctvom verejných elektronických komunikačných sietí sa nevzťahuje na informácie o životnom prostredí vyhotovené pred 1. júlom 2004, ak ich povinná osoba nemá k dispozícii v elektronickej forme.

Prvým nahlasovacím rokom podľa § 6 ods. 3 je rok 2007.

Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe.