Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach 164/2008 účinný od 01.06.2008 do 31.01.2010

Platnosť od: 15.05.2008
Účinnosť od: 01.06.2008
Účinnosť do: 31.01.2010
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Kontrolné orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUD56DS2EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach 164/2008 účinný od 01.06.2008 do 31.01.2010
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 164/2008 s účinnosťou od 01.06.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach

K predpisu 164/2008, dátum vydania: 15.05.2008

13

Dôvodová správak návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach

Všeobecná časťZákon o kontrole v štátnej správe v roku 1996, kedy bol prijatý, reagoval na potreby vyplývajúce z právnej úpravy organizácie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Úrad vlády Slovenskej republiky sa v tom čase stal ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre kontrolu plnenia úloh štátnej správy a hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy, ako aj pre vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov.

Podľa pôvodnej dôvodovej správy k návrhu zákona bolo nevyhnutné právne upraviť kompetencie úradu vlády, ktorý sa stal kontrolným orgánom pre potreby vlády Slovenskej republiky. Zákon tak určil kompetencie úradu vlády vykonávať vonkajšiu kontrolu ako základ pre poskytovanie objektívneho prehľadu o plnení úloh štátnej správy a ďalších nevyhnutných informácií, pre potreby činnosti vlády ako najvyššieho orgánu exekutívy.

Zo skúseností, ktoré predchádzali prijatiu tohto zákona, ako aj zo skúseností iných krajín, bolo zrejmé, že je potrebné prijať zákon, ktorý bude plniť úlohu všeobecnej normy v oblasti štátnej kontroly, pretože predpisy, ktoré upravujú konkrétne, úzko špecializované oblasti kontroly, ani zákon, ktorý upravuje „parlamentnú“ kontrolu, nemôže nahradiť kontrolu plnenia úloh na úrovni exekutívy.

Zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe tak bol schválený ako právny predpis, ktorý rešpektoval kompetencie ostatných orgánov kontroly v štátnej správe, predložil mapu systému kontroly v štátnej správe a poskytol všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti.

Novela vykonaná článkom III. zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola nešetrným zásahom do konštrukcie zákona. Bez ohľadu na zmysel zákona boli vypustením ustanovení, ktoré upravovali kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, odňaté úradu vlády kompetencie, nevyhnutné na vykonávanie objektívnej a komplexnej kontroly fungovania štátnej správy.

Ani novela vykonaná zákonom č. 461/2002 Z. z., ktorou bola úradu vlády zverená kompetencia vykonávať kontrolu efektívnosti štátnej správy, nevyriešila uvedený problém. Navyše, nepostačovala na vykonávanie ďalších kompetencií úradu vlády, a to plniť úlohy ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva.

Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj s ohľadom na postupné zmeny v organizácii štátnej správy v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, najmä jeho § 24, bolo nevyhnuté analyzovať zákon o kontrole v štátnej správe a revidovať ho tak, aby zodpovedal svojmu pôvodnému poslaniu a súčasným potrebám štátnej správy v najširšom význame slova.

Návrh zákona obsahuje výrazné zmeny oproti pôvodnému zákonu, ako aj v porovnaní s vykonanými novelizáciami Ich cieľom je vrátiť zákonu jeho pôvodný zmysel, a súčasne zapracovať do jeho textu ustanovenia, ktoré reagujú na aktuálne potreby systému štátnej správy, jej riadenia a kontroly. Motívom pre revíziu zákona o kontrole v štátnej správe je aj zosúladiť systém kontroly v štátnej správe a v konečnom dôsledku v štáte. Vzhľadom na existenciu zákona o finančnej kontrole, oproti právnemu stavu v roku 1996, sa nenavrhuje opätovné zapracovanie kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale navrhuje sa podrobnejšia úprava ustanovení upravujúcich kontrolu efektívnosti štátnej správy. Rovnako bolo nevyhnutné precíznejšie upraviť už existujúcu kompetenciu úradu vlády plniť úlohy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev a reagovať pritom na pripravovaný zákon o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

Výraznou zmenou oproti pôvodnému zákonu je navrhovaná úprava spôsobu zisťovania osôb, ktoré v kontrolovanom subjekte zodpovedajú za zistené nedostatky. Táto zmena si vyžiadala zásah do viacerých ustanovení zákona.

K pružnejšej aplikácii zákona prispeje aj podrobnejšia úprava poverenia na vykonanie kontroly a výsledných materiálov z kontroly, ako aj úprava poriadkovej pokuty.

Novela § 11 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach sa spolu s návrhom novely zákona o kontrole v štátnej správe predkladá z dôvodu operatívneho riešenia príslušnosti na vybavenie sťažností. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby vedúci orgánu verejnej správy preniesol svoje oprávnenie vybaviť sťažnosť na inú osobu. V praxi to spôsobuje neúmerné zaťažovanie vedúcich týchto orgánov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Úrad vlády Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom:

Zmluva o Európskej únii, článok 280

- sekundárnom:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF)

Nariadenie Rady (EURATOM) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 týkajúce sa vyšetrovaní vedených Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999

Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006 , ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006, z 11. júla 2006 , ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94

Nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia (EHS) č. 595/91

Nariadenie Komisie (ES) č. 2035/2005 z 12.decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 1681/94 o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním štrukturálnych politík a organizácii informačného systému v tejto oblasti

Nariadenie Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov ES

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii: bezpredmetné,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca: bezpredmetné,

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: bezpredmetné,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : bezpredmetné

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : bezpredmetné.

OSObitná časť:

K bodu 1:

Navrhovaná úprava reaguje na text § 24 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy. Uvedené vymedzenie úloh sa vzťahuje iba na úrad vlády.

K bodu 2:

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá presnejšie a prehľadnejšie upravuje, ktoré orgány sú orgánmi kontroly podľa tohto zákona. Súčasne bol aktualizovaný text poznámky pod čiarou.

K bodu 3:

V roku 2001 bol novelou vykonanou zákonom č. 502/2001 Z z. o finančnej kontrole a vnútornom audite zmenený aj zákon č. 10/1996 Z .z. o kontrole v štátnej správe. Týmto zásahom bola zo zákona o kontrole v štátnej správe vyňatá právomoc vykonávať ním kontrolu hospodárnosti štátnej správy. Zákon č. 461/2002 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o kontrole v štátnej správe, reagoval na potrebu kontrolovať plnenie úloh štátnej správy aj z hľadiska jej efektívnosti. Efektívnosť štátnej správy, ako vyplýva z § 2a, je z dôvodu komplexnosti nevyhnutné posudzovať tak z hľadiska kvality plnených úloh, ako aj z hľadiska využitia všetkých disponibilných zdrojov potrebných na činnosť štátnej správy, teda aj finančných.

Ustanovenie § 2a v podobe, v akej je v platnom zákone o kontrole v štátnej správe, je legislatívno-technicky, ako aj z hľadiska jeho praktického využitia nedostatočné. Preto sa navrhuje, aby úrad vlády mohol, ak tak určí vláda, vykonať aj kontrolu využitia disponibilných prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh štátnej správy.

Navrhovaná úprava je nevyhnutná taktiež pre plnenie povinností Slovenskej republiky vykonávať ochranu finančným záujmov ES prostredníctvom Úradu vlády SR (jeho odboru ochrany finančných záujmov EÚ a boja proti korupcii), poskytovať súčinnosť pri kontrolách vykonávaných inšpektormi Európskej komisie - Európskym úradom boja proti podvodom (OLAF) na mieste (administratívne vyšetrovanie), ako aj pri kontrolách súvisiacich s ohrozením alebo poškodením finančných záujmov ES vykonávaných pracovníkmi kontroly ÚV SR.

Pri kontrolách využitia financií zo štátneho rozpočtu, ako aj poskytovania a využitia prostriedkov ES sa plne rešpektuje postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit.

Ustanovenie § 2 ods. 3 bolo do zákona implantované novelou vykonanou zákonom č. 461/2002 Z. z., teda v čase, kedy Slovenská republika nebola ešte členskou krajinou Európskej únie. Od tohto času, aj v nadväznosti na členstvo v EÚ, sa formovalo postavenie úradu vlády ako koordinátora ochrany finančných záujmov EÚ v SR. Vláda SR v roku 2007 svojím uznesením schválila Národnú stratégiu ochrany finančných záujmov ES v SR a z nej vyplývajúcich dokumentov.

Navrhovaná formulácia ustanovenia presnejšie vystihuje úlohy, ktoré má úrad vlády plniť v súvislosti s ochranou finančných záujmov ES a jeho vzťah k ostatným orgánom zapojeným do ochrany finančných záujmov ES, ako aj vzťah k Európskemu úradu boja proti podvodom (OLAF).

K bodu 4:

Problematika kontroly efektívnosti štátnej správy je predloženým textom formulovaná jednoduchšie a tým, že v prvom odseku obsahuje vysvetlenie pojmu, je vymedzená jednoznačnejšie. Princípom efektívnosti štátnej správy je jej fungovanie na požadovanej úrovni, v požadovanom rozsahu a kvalite v nadväznosti na zdroje tak finančné, materiálne, ako aj personálne. Požadovaná úroveň štátnej správy, resp. plnenia jej úloh, je determinovaná požiadavkami platných právnych predpisov, uloženými úlohami uzneseniami vlády a pod. Efektívnosť štátnej správy však nemôže byť dosiahnutá minimalizáciou zdrojov na úkor kvality plnenia úloh.

Druhý odsek, vzhľadom na to, že členské štáty Európskej únie sú v zmysle článku 280 zmluvy o Európskej únii povinné poskytovať finančným záujmom ES rovnakú ochranu akú poskytujú svojim prostriedkom, vzťahuje kontrolu efektívnosti aj na poskytovanie a využitie pomoci z fondov EÚ.

Tretí odsek vymedzuje pojem „kontrola efektívnosti štátnej správy“.

K bodu 5:

Navrhovaná úprava reaguje na zmeny v legislatíve týkajúcej sa miestnej štátnej správy. Oproti doterajšej úprave, obmedzenej iba na obce, sa orgánom štátnej správy umožní vykonávať kontrolu zákonom prenesených úloh štátnej správy vo všetkých orgánoch územnej samosprávy. Súčasne bol upravený text poznámky pod čiarou.

K bodom 6 až 8

Navrhovaná úprava, vrátane dopracovania poznámok pod čiarou, upresňuje doterajší text a reaguje na zmeny v legislatíve.

K bodu 9:

Text je zmenený podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, na ktorý odkazuje aj nový text poznámky pod čiarou.

K bodom 10 a 11:

Ide o legislatívno-technickú úpravu a aktualizáciu poznámkového aparátu.

K bodu 12:

Navrhovaná úprava do § 7 dopĺňa povinnosť subjektu vydať interný predpis upravujúci vnútornú kontrolu a do predmetu vnútornej kontroly aj kontrolu prešetrovania sťažností a petícií. Taktiež sa doplňuje vnútorná kontrola efektívnosti štátnej správy vykonávaná orgánmi kontroly vo vlastných subjektoch a v subjektoch nimi zriadených, prípadne založených. Vnútornej kontrole sa zveruje aj kontrola plnenia opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhuje sa nové znenie ods. 2, ktoré presnejšie vymedzuje pojem vnútornej kontroly a útvary, ktoré vnútornú kontrolu vykonávajú. Systém vnútornej kontroly v jednotlivých orgánoch kontroly bude determinovaný organizačnou štruktúrou daného orgánu. Taktiež sa zakotvuje možnosť, aby v orgánoch, ktoré nemajú útvar kontroly, vnútornú kontrolu vykonávala osoba určená vedúcom tohto orgánu.

K bodu 13:

Vzhľadom na to, že platný text nie je v súlade s právnou úpravou územnej samosprávy, je nevyhnutné upraviť ho podľa platného právneho stavu.

K bodu 14:

Zmena v písmene a) spočíva vo vypustení prívlastku „objektívny“ v súvislosti kontrolovanými skutočnosťami. Nie je potrebné vo vymedzení kontrolnej činnosti dávať kontrolovaným skutočnostiam akýkoľvek prívlastok. Do textu sa doplnilo zisťovanie súladu kontrolovaných skutočností s uzneseniami vlády.

V písmene b) sa navrhuje presnejšia formulácia, a to, že príčiny a škodlivé následky nevyplývajú zo zistených nedostatkov, ako to upravuje platný text, ale zisťujú sa príčiny a škodlivé následky nedostatkov, ktoré boli kontrolou zistené.

Pôvodné písmeno c) tohto ustanovenia, ktoré upravuje zisťovanie zodpovednej osoby pracovníkmi kontroly, sa vypúšťa. Určenie zodpovednej osoby sa upravuje odlišným spôsobom, porovnateľným s inými zákonmi z oblasti kontroly. Do textu sa zaraďuje nová úprava, a to kontrola opatrení, ktoré kontrolovaný subjekt prijal na odstránenie zistených nedostatkov a zisťovanie ich účinnosti.

K bodu 15:

Slová „a hospodárnosť“ sa vypúšťajú z dôvodu, že navrhovaná úprava kontroly efektívnosti štátnej správy je pre komplexnosť kontroly plnenia úloh štátnej správy postačujúca. Po novele zákona v roku 2001, kedy bola kontrola hospodárnosti zo zákona vypustená, ostala o nej zmienka iba v tomto ustanovení bez toho, aby bolo jednoznačne definované, čo je hospodárnosť a bez možnosti kontrolovať ju. Presným vymedzením kontroly efektívnosti štátnej správy a umožnením vykonávať v odôvodnených prípadoch kontrolu finančných zdrojov, ktoré sa navrhuje, nie je potrebná zmienka o kontrole hospodárnosti v zákone o kontrole v štátnej správe.

K bodu 16:

Navrhovaná zmena textu reaguje na doplnenie ustanovenia o nový odsek, ktorý uvádza príkladmo náležitosti poverenia. Nový text ďalej umožňuje, aby poverenie na vykonanie kontroly mohol okrem vedúceho orgánu kontroly vydať aj jeho zástupca, ak ho tým vedúci orgánu kontroly splnomocní. Dôvodom pre doplnenie splnomocnenia na vydanie poverenia pre zástupcu orgánu kontroly do ustanovenia je podpora operatívnosti kontroly.

K bodu 17:

Do § 9 sa navrhuje doplniť nový odsek 4, ktorý vyplní existujúci nedostatok prehľadnej úpravy náležitostí poverenia na vykonanie kontroly. Doterajšia právna úprava nebola dostatočne právne jednoznačná. Náležitosti poverenia sú v návrhu uvedené ako príkladné, pričom je na orgáne kontroly, či do poverenia uvedie aj ďalšie skutočnosti. Uvedená úprava prechádzajúceho ustanovenia aj tohto ustanovenia umožňuje orgánom kontroly vnútornú kontrou upraviť v internom predpise primerane na ich organizačné podmienky.

Úprava odbornej spôsobilosti, vrátane odkazu na osobitnú právnu úpravu sa vypúšťa z dôvodu jej neplatnosti.

K bodu 18 - 22:

Vypustením slov „najneskôr do začatia kontroly“ v prvom odseku § 10 sa umožní pracovníkom kontroly zareagovať na prípadnú predpojatosť aj po začatí kontroly, čo doteraz zákon neumožňoval. Pracovník kontroly, ktorý do začatia kontroly nevedel, že v kontrolovanom subjekte existujú skutočnosti, ktoré ho môžu stavať do pozície predpojatosti, už po začatí kontroly nemal možnosť na túto situáciu zareagovať. Súčasne sa upresňuje, komu má pracovník kontroly pochybnosti o svojej nepredpojatosti oznámiť.

V druhom odseku sa upresňuje, že ak majú zamestnanci kontrolovaného subjektu pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov kontroly, námietku predpojatosti môže podať vedúci kontrolovaného subjektu vedúcemu orgánu kontroly.

Úprava tretieho odseku sa rozširuje o prípady, kedy uvedené osoby samy upozornili na pochybnosti o svojej nepredpojatosti.

Vo štvrtom odseku sa rovnako ako v treťom odseku rozširuje úprava o prípady, kedy samotní pracovníci kontroly a prizvané osoby upozorňujú na pochybnosti o svojej nepredpojatosti. Súčasne sa doterajšia trojdňová lehota na rozhodnutie o týchto skutočnostiach predlžuje na päť dní a upresňuje sa, že ide o dni pracovné.

K bodu 23:

Platné znenie obmedzuje oprávnenia a povinnosti pracovníkov kontroly iba na obdobie „pri výkone kontroly“. To znamená, že sa na nich vzťahujú v období od začatia kontroly (teda od preukázania sa oprávnením na vykonanie kontroly s preukazom totožnosti) do ukončenia kontroly (teda do dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly alebo do podpísania záznamu). Navrhovaná úprava rozširuje tieto oprávnenia aj mimo vymedzeného času výkonu kontroly, avšak viaže sa na súvislosť s vykonávaním kontroly. Pracovníci kontroly tak budú oprávnení napríklad vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu aj v čase prípravy na kontrolu, vstupovať do objektov aj pred alebo po skončení kontroly, avšak ak to bude potrebné v súvislosti s pripravovanou (ukončenou) kontrolou a pod.

Vypustenie slov „pri výkone kontroly“ má význam predovšetkým pre aplikáciu ustanovení, ktoré upravujú povinnosť informovať o výsledkoch kontroly nadriadený orgán, ako aj odovzdať výsledné materiály z vykonanej kontroly vedúcemu kontrolovaného subjektu, čo je, logicky, možné až po prerokovaní protokolu, teda po ukončení kontroly.

Navrhovaná zmena má význam aj pre aplikáciu písm. k) vzhľadom na to, že zachovávať mlčanlivosť iba pri výkone kontroly je nepostačujúce. Žiaduce je, aby sa mlčanlivosť vzťahovala na skutočnosti vyplývajúce z kontroly aj na obdobie po ukončení kontroly.

K bodu 24:

Navrhovaný text, vrátane poznámky pod čiarou, reaguje na legislatívne zmeny v oblasti ochrany utajovaných skutočností.

K bodu 25:

Doterajšia úprava sa doplňuje o oprávnenie vyhotovovať si kópie dokumentácie kontroly.

K bodu 26:

Oprávnenie pracovníkov kontroly v súvislosti s výkonom kontroly sa pri týchto subjektoch rozširuje o súvislosť so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní a využití prostriedkov Európskych spoločenstiev vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie týchto úloh; v tomto prípade sú však uvedené subjekty súčinnosť povinné poskytnúť. Navrhovaná úprava korešponduje § 2 ods. 2 a ods. 3.

K bodu 27:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zjednotenie používaných pojmov.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – doteraz používané slovné spojenie nie je na označenie odobratých materiálov vhodné.

K bodu 29:

Navrhované zmeny sa týkajú povinností pracovníkov kontroly v súvislosti s výkonom kontroly. Navrhovaný text písmena c) sa týka povinnosti pracovníkov kontroly oznamovať orgánom činným v trestnom konaní okolnosti, ktoré nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin. Nový text reaguje na zmeny v trestnoprávnej oblasti. V nadväznosti na to sa upravuje aj text poznámky pod čiarou k odkazu č. 18.

Navrhované zmeny v písm. d) a e) reagujú na zmenu zisťovania, resp. určovania osôb zodpovedných za zistené nedostatky.

K bodom 30 a 31:

Navrhované zmeny súvisia so zmenou zisťovania, resp. určovania osôb zodpovedných za zistené nedostatky.

K bodu 32:

Oproti súčasnej právnej úprave sa tu navrhuje, aby osoby, ktoré sú zodpovedné za zistené nedostatky, určil vedúci kontrolovaného subjektu, a aby sa do zápisnice z prerokovania protokolu uviedla lehota, v ktorej tak má urobiť, vrátane predloženia správy o splnení prijatých opatrení a oznámenia, aké vyvodil právne dôsledky, orgánu kontroly.

K bodu 33:

Ide o legislatívno-technickú úpravu – presnejšia formulácia textu.

K bodu 34:

Úprava reaguje na zmenu v právnej úprave ochrany utajovaných skutočností.

K bodu 35:

Do tretieho odseku § 11 sa dopĺňa veta, ktorá vzťahuje povinnosti pracovníkov kontroly na výkon vnútornej kontroly v rozsahu, ktorý upraví interným predpisom vedúci orgánu kontroly. Primeranosť úpravy povinností pracovníkov kontroly pri výkone vnútornej kontroly je determinovaná podmienkami a potrebami orgánu kontroly. Ide najmä o prípady zložitej organizačnej štruktúry orgánov kontroly (napríklad Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR), kedy by mohla byť aplikácia niektorých ustanovení problematická.

K bodom 36 - 40:

Navrhované zmeny rekonštruujú ustanovenie § 12. Celý paragraf je konštruovaný ako oprávnenie a povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu.

Navrhovaná úprava odseku 1, tak ako aj ďalšie odseky, súvisí so zmenou zisťovania, resp. určovania zodpovedných osôb. Upravuje sa právo vedúceho kontrolovaného subjektu predkladať pracovníkom kontroly vyjadrenia ku kontrolovaným skutočnostiam počas celého výkonu kontroly a námietky ku kontrolným zisteniam v protokole o výsledku kontroly, s ktorým bol oboznámený.

Povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sú v platnom zákone uvedené v jednom odseku 2, návrh rozdelil do dvoch odsekov. Nový odsek 2, ukladá vedúcemu kontrolovaného subjektu povinnosť poskytovať pracovníkom kontroly pri výkone kontroly súčinnosť, ktorá zodpovedá ich zákonným oprávneniam a v treťom odseku sú uvedené ďalšie povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu poskytovať kontrole súčinnosť, materiálnu podporu, ako aj informovať pracovníkov kontroly o osobitnom režime v priestoroch kontrolovaného subjektu. Oproti doterajšej právnej úprave sú formulované konkrétnejšie.

Ustanovenie obsahuje ďalšie úpravy, ktoré súvisia so zmenou určovania zodpovednej osoby.

K bodu 41:

Navrhuje sa upraviť názov paragrafu tak, aby vystihoval obsah ustanovenia. Ustanovenie upravuje výsledný materiál z vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky - protokol, vrátane priebežného a čiastkového protokolu, ako aj výsledný materiál z kontroly, ktorou nedostatky zistené neboli – záznam; upravuje sa aj zápisnica o prerokovaní protokolu. V platnom právnom predpise to však názov ustanovenia nevystihuje.

K bodu 42:

Navrhovaná nová úprava prvého odseku je prehľadnejšia. Obsahuje základné údaje, ktoré má protokol o výsledku kontroly obsahovať. Oproti platnej úprave sa do textu dopĺňa povinnosť pre pracovníkov kontroly vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti v prípade, ak kontrolné zistenie je nezrovnalosťou. Táto povinnosť bude súvisieť s kontrolami vykonávanými v súvislosti s ochranou finančných záujmov, ako aj z postavenia úradu vlády ako koordinátora ochrany finančných záujmov ES, ktorý je za Slovenskú republiku zodpovedný za zber a oznamovanie nezrovnalostí Európskemu úradu boja proti podvodom (OLAF). Jeho text taktiež reaguje na zmenu spôsobu zisťovania, resp. určovania osoby zodpovednej za zistené nedostatky.

K bodu 43:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Ustanovenie odseku 2 sa formuluje prehľadnejšie a jednoznačnejšie, a tretí odsek odkazuje pri vypracovaní priebežného a čiastkového protokolu na postup pri vypracovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly.

Súčasná právna úprava odseku 4 je čiastočne zmätočná tým, že úpravu vypracovania dodatku sa tu vzťahuje aj na záznam o kontrole. Vzhľadom na to, že záznam o kontrole sa vypracúva v prípade, keď vykonanou kontrolu nie sú zistené nedostatky, nie je v praxi reálne, že by kontrolovaný subjekt vzniesol námietky ku kontrolným zisteniam a musel sa dodatok vypracovať.

K bodu 44:

Do ustanovenia § 13 sa vkladá nový odsek, ktorý výslovne uvádza, ktoré dokumenty sú súčasťou protokolu.

K bodom –45 - 47:

Navrhované úpravy súvisia s novou úpravou zisťovania, resp. určovania zamestnanca zodpovedného za zistené nedostatky. Podľa platnej úpravy zisťujú zodpovednú osobu pracovníci kontroly. Podľa navrhovanej zmeny bude vedúci kontrolovaného subjektu určovať zodpovednú osobu a oznamovať túto skutočnosť, spolu s prijatými opatreniami a vyvodenou právnou zodpovednosťou, orgánu kontroly.

K bodu 48:

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Slovo „len“, ktoré je v ustanovení, spôsobuje mylnú predstavu, že záznam o kontrole nie je rovnocenný protokolu o výsledku kontroly. Záznam o kontrole je rovnocenný výsledný materiál, rovnako ako protokol o výsledku kontroly preukazuje stav kontrolovaných skutočností v kontrolovanom subjekte.

K bodu 49:

Navrhuje sa prehľadnejšia formulácia textu odseku 8 (doterajšieho odseku 7).

Súčasne sa upravuje, že na ukončenie kontroly, ktorou neboli zistené nedostatky a vypracoval sa záznam, postačuje podpísanie záznamu pracovníkmi kontroly a jeho odovzdanie vedúcemu kontrolovaného subjektu. Takéto riešenie ukončenia kontroly sa zavádza ako reakcia na praktické skúsenosti.

K bodom –50 - 52:

Navrhuje sa nová úprava súčinnosti. Zmena prvého odseku viaže súčinnosť orgánov kontroly iba na plnenie povinností, ktoré im ukladá zákon o kontrole v štátnej správe. Súčasne však ruší obmedzenie „pri výkone kontroly“. Uvedenou zmenou sa umožní orgánom kontroly spolupracovať aj pri príprave kontroly a pri následných činnostiach po jej ukončení, tak ako to umožňuje tento zákon. Doplnením tretieho odseku sa rozšíri povinnosť súčinnosti aj pri príprave kontroly a v tejto súvislosti aj na kontrolované subjekty. Navrhované doplnenie má význam najmä z hľadiska súčinnosti orgánov kontroly a kontrolovaných subjektov pri príprave kontrolných akcií a pri dôslednej realizácii nápravných opatrení.

K bodu 53:

Navrhovaná úprava reaguje na zmenu právnej úpravy, ktorá sa týka práce, ktorá je iným úkonom vo všeobecnom záujme. Súčasne sa mení text poznámky pod čiarou k odkazu č. 19.

K bodu 54 :

Navrhuje sa nová konštrukcia ukladania pokút vzhľadom na to, že právna úprava v platnej podobe sa v praxi takmer neaplikovala.

Navrhuje sa pokutu formulovať jednoznačne ako poriadkové – donucovacie opatrenie, aby bolo zrejmé, že nejde o sankciu. Cieľom poriadkovej pokuty je donútiť toho, kto sa prieči plniť povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona, spolupracovať s pracovníkmi kontroly, a tým bráni pracovníkom kontroly, aby mohli kontrolu riadne vykonať. Taktiež sa pamätá na konanie kontrolovaného subjektu, ktoré smeruje k nesprávnemu výsledku kontroly. Poriadková pokuta sa môže ukladať v čase prípravy kontroly a v čase výkonu kontroly v prípade ohrozenia riadneho výkonu kontroly alebo správneho objektívneho výsledku kontroly, a po ukončení kontroly, ak kontrolovaný subjekt neplní povinnosti súvisiace s opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov a vyvodením právnej zodpovednosti.

Ustanovenie obsahuje odkaz na použitie procesnej normy pri ukladaní pokút a upravuje, že výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K čl. II:

Do návrhu zákona sa na základe požiadaviek praxe zapracovala aj novela ustanovia § 11 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Uvedené ustanovenie v platnej podobe je ťažko aplikovateľné. Vybavením sťažnosti je oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti sťažovateľovi. Podľa citovaného ustanovenia je príslušný vybaviť sťažnosť vedúci orgánu verejnej správy. Pri dôslednom uplatňovaní cit. ustanovenia je povinný vedúci orgánu verejnej správy – minister, vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy a pod., podpisovať všetky odpovede sťažovateľom.

Oproti právnej úprave zákona 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá upravovala možnosť delegovania právomocí, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy túto možnosť neupravuje. Vzhľadom na akútny stav pri aplikovaní uvedeného ustanovenia sa navrhuje, aby vedúci orgánu verejnej správy mohol poveriť iného zamestnanca tohto orgánu vybavovaním sťažností.

K čl. III:

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona o kontrole v štátnej správe.

K čl. IV:

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. mája 2008.

Bratislava 10. januára 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič, v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore