Civilný mimosporový poriadok 161/2015 účinný od 01.05.2021 do 30.06.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „vládny návrh zákona“) v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zlepšiť prístup k spravodlivosti a taktiež sa zaviazala realizovať analýzu rekodifikácie občianskeho procesného práva a podľa potreby navrhnúť zmeny právnej úpravy.

Cieľom vládneho návrhu zákona je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy, a v niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Aj vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na samotný charakter právneho inštitútu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý je špecifický nadobudnutím vecného práva ex lege bez konštitutívneho rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, sa navrhuje prenesenie tejto právomoci na súd, ktorý v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, alebo návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia zamietne, ak zistí, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vydržania navrhovateľom. Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania zabezpečuje zverejnenie informácie o tomto procese (publicita). Vládny návrh zákona súčasne obsahuje, okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomoci deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou. V súvislosti so zavedením nového konania o potvrdení vydržania sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania.

Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona sa navrhuje od 1. marca 2021 tak, aby bola zachovaná dostatočná dĺžka legisvakancie vládneho návrhu zákona.

Vládny návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Vládny návrh zákona nezakladá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Vláda Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: august 2020

Ukončenie: august 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

August 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Október 2020

2. Definícia problému

Súčasná právna úprava umožňuje notárom ako štátom povereným osobám, deklarovať vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v jednoduchom, krátkom a neverejnom procese, v rámci ktorého boli zaznamenané aplikačné problémy, zneužívanie tohto procesu na úkor ochrany vlastníckeho práva a na úkor zabezpečenia právnej istoty v spoločnosti. Najmä vzhľadom na uvedené sa navrhuje presun tejto právomoci na príslušné orgány verejnej moci, súdy, ktoré následne budú skúmať a rozhodovať o otázke vydržania v osobitnom, zákonom upravenom procese, ktorý okrem iného zabezpečuje aj publicitu a informovanie dotknutých osôb o tom, že je v súdnom konaní riešená otázka vydržania. Vlády návrh zákona súčasne obsahuje, okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomoci deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom vládneho návrhu zákona je zmeniť nastavenie súčasných pravidiel úradného potvrdenia vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Vládny návrh zákona zavádza nové mimosporové konanie, predmetom ktorého je potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, výsledkom ktorého je potvrdenie vydržania navrhovateľovi prostredníctvom deklaratórneho súdneho rozhodnutia alebo iné skončenie tohto konania, ktoré nepotvrdzuje vydržanie vecného práva navrhovateľom. Prostredníctvom tohto nového súdneho konania sa zabezpečí nielen súdna ochrana vlastníckeho práva navrhovateľa a ďalších dotknutých osôb, ale sa zabezpečí aj dodržiavanie princípu právnej istoty v spoločenských vzťahoch, nakoľko nové súdne konanie o potvrdení vydržania je upravené spôsobom, ktorý zabezpečuje aj informovanosť ostatných osôb v dostatočnom časovom predstihu a rozsahu pred samotným potvrdením vydržania vecného práva. Okrem uvedeného sa navrhuje aj zmena právnej úpravy týkajúca sa zapožičiavania spisov oprávneným osobám tak, aby došlo k odstráneniu nadbytočnej a neefektívnej administratívnej záťaže a súčasne aj k odstráneniu konaní, ktoré smerujú k znemožňovaniu alebo k sťažovaniu výkonu štátneho dohľadu nad činnosťou notárov. Okrem uvedeného sa navrhuje aj právna úprava smerujúca k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou.

V súvislosti so zavedením nového konania o potvrdení vydržania sa navrhuje zavedenie nového súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania.

4. Dotknuté subjekty

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, súdy, notári, fyzické osoby, právnické osoby.

3

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenie - pri príprave vládneho návrhu zákona bola posudzovaná možnosť úpravy a sprísnenia súčasných pravidiel úradného potvrdenia vydržania vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, avšak táto možnosť nebola vyhodnotená ako vhodná a efektívna.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno * Nie

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy

7. Transpozícia práva EÚ

Nie.

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného materiálu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti a jeho aplikácii.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

Vzhľadom na zavedenie novej poplatkovej povinnosti za návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa predpokladajú pozitívne vplyvy na štátny rozpočet. V prípade tejto poplatkovej povinnosti ide o zavedenie nového súdneho poplatku, ktorý bude príjmom kapitoly „Všeobecná pokladničná správa“. Konkrétne vplyvy na rozpočet verejnej správy však nie je možné kvantifikovať, nakoľko primárne sú príjmy závislé od počtu návrhov na začatie konania, ktoré sú závislé od iniciatívy konkrétnych právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré sa budú domáhať vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pričom počet týchto subjektov nie je známy a nie je ani zistiteľný z dostupných informačných systémov, prípadne vykonaním štatistického zisťovania.

V súvislosti s vládnym návrhom zákona sa nepredpokladá a ani neráta s personálnym navýšením na jednotlivých súdoch Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona preto nezakladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na základe údajov predložených Notárskou komorou Slovenskej republiky o počte osvedčených vyhlásení o vydržaní vyplýva, že v roku 2018 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 130 notárov z celkového počtu notárov 328, pričom išlo celkovo o 3 293 osvedčení vyhlásení o vydržaní. V roku 2019 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 119 notárov z celkového počtu notárov 334, pričom išlo celkovo o 2 390 osvedčení vyhlásení o vydržaní. Údaje z roku 2020 nie sú k dispozícii. Z predložených údajov vyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydávalo v rokoch 2018 a 2019 len cca 35 – 39 % notárov z ich celkového počtu. Vzhľadom na klesajúcu tendenciu vydržaní a sprísnenie podmienok vydania potvrdenia o vydržaní možno očakávať minimálny nápad vecí týkajúcich sa vydržaní v ročnom rozmedzí od 10 do 20 vecí pre jednotlivé súdy (pri počte 54 okresných súdov). Vzhľadom na to, že konanie o potvrdení vydržania je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania, a vzhľadom na očakávaný nápad vecí na jednotlivé súdy, nie je potrebné navyšovať personálne obsadenie na jednotlivých súdoch.

4

Konanie o potvrdení vydržania budú súdy vybavovať v rámci bežnej civilnej agendy súdu a navyšovanie personálu (sudcov alebo vyšších súdnych úradníkov) neodôvodňuje ani charakter konania o potvrdení vydržania ani očakávaný nápad vecí v tejto oblasti, ktorý bude zanedbateľný.

11. Kontakt na spracovateľa

JUDr. Alena Hambáleková

Sekcia legislatívy

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Tel.: 02/ 888 91 117

Mail:

alena.hambalekova@justice.sk

12. Zdroje

Vlastná činnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) vyjadrila k predloženému materiálu nesúhlasné stanovisko a uplatnila k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania.

Pripomienky a odporúčania Komisie:

K doložke a analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy:

Podľa názoru Komisie môže mať materiál nielen pozitívny, ale aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu navrhovaného presunu kompetencií vo veciach vydržania z notárov na sudcov, a to vo forme zvýšených výdavkov na zamestnancov súdu alebo sudcov. V predkladanom materiáli chýbajú informácie o počte podaní vo veci vydržania v posledných rokoch a odhad počtu podaní v budúcnosti, na základe ktorých by bolo možné zhodnotiť zvýšené pracovné zaťaženie jednotlivých okresných súdov, ktoré by mohlo viesť k zvyšovaniu počtu súdnych úradníkov ako aj sudcov v civilnej agende. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a doplniť analýzu vplyvov na rozpočet, v ktorej bude kvantifikovaný negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, pričom predmetný negatívny vplyv žiadame zabezpečiť v rámci schválených limitov výdavkov ako aj limitov počtu zamestnancov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti s návrhom zákona nedeklarovalo negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy v súvislosti s presunom kompetencií vo veciach vydržania z notárov na súdy, nakoľko tieto vplyvy nezistilo, pretože súdy majú veci týkajúce sa konania o potvrdení vydržania vybavovať v rámci bežnej civilnej agendy a navýšenie personálneho obsadenia jednotlivých súdov v súvislosti s týmto novým konaním o potvrdení vydržania nie je odôvodnené ani očakávaným nápadom vecí, ani charakterom konania.

Ministerstvo na základe uplatnenej pripomienky požiadalo Notársku komoru Slovenskej republiky o predloženie údajov o počte vydaných osvedčení vyhlásení o vydržaní notármi. Z predložených údajov, ako aj z údajov, ktoré má ministerstvo k dispozícii z vlastnej činnosti bolo zistené, že v roku 2018 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 130 notárov z celkového počtu notárov 328, pričom išlo celkovo o 3 293 osvedčení vyhlásenia o vydržaní. V roku 2019 osvedčilo vyhlásenie o vydržaní 119 notárov z celkového počtu notárov 334, pričom išlo celkovo o 2 390 osvedčení vyhlásenia o vydržaní. Údaje z roku 2020 nie sú k dispozícii. Z predložených údajov vyplýva, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydávalo v rokoch 2018 a 2019 len cca 35 – 39 % notárov z ich celkového počtu. Z uvedených údajov je evidentná klesajúca tendencia vydržaní. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na sprísnenie podmienok vydania potvrdenia o vydržaní možno očakávať minimálny nápad vecí týkajúcich sa vydržaní v ročnom rozmedzí cca od 10 do 20 vecí pre jednotlivé súdy. Vzhľadom na to, že konanie o potvrdení vydržania je pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania a vzhľadom na očakávaný nápad vecí na jednotlivé súdy ministerstvo nepovažuje za potrebné navyšovať personálne obsadenie na jednotlivých súdoch.

Vzhľadom na uvedené ministerstvo čiastočne vyhovelo uplatnenej pripomienke Komisie, avšak ani na základe doplnenia požadovaných údajov ministerstvo nedospelo k názoru, že by bolo potrebné navyšovať počty zamestnancov súdov. Vzhľadom na uvedené ministerstvo zotrváva na názore, že návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie:

V prípade identifikácie vplyvov na podnikateľské prostredie je predkladateľ povinný tieto vplyvy prinajmenšom kvalitatívne popísať v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie. V priloženej Analýze vplyvov na

5

podnikateľské prostredie však absentuje konkrétny a špecifikovaný popis pozitívnych vplyvov predloženého materiálu na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie je popísaný stručne, napriek tomu, že v časti 9. Vplyvy navrhovaného materiálu Doložky vybraných vplyvov je vyznačený pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Komisia preto žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v zmysle podrobnejšieho popisu identifikovaných vplyvov.

V časti 3.2 Vyhodnotenie konzultácií – z toho MSP Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie predkladateľ neuviedol žiadne relevantné informácie o procese, zúčastnených subjektoch a výsledkoch konzultácií s podnikateľskými subjektmi. Komisia preto žiada o doplnenie uvedenej časti Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia zároveň žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, a to v každom prípade, v ktorom je takáto kvantifikácia možná (napríklad vzhľadom na nemenný počet notárov by takáto kvantifikácia mala byť možná), pričom odporúčaným riešením je najmä využitie modelového výpočtu na jeden dotknutý podnikateľský subjekt.

Vyhodnotenie uplatnených pripomienok:

Pripomienky uplatnené Komisiou boli akceptované a jednotlivé časti analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie boli dopracované, pričom z obsahovej stránky bolo dopracovanie analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie konzultované s pripomienkujúcim subjektom. Úprava analýz je ovplyvnená aj zmenou vlastného materiálu, z ktorého bola vypustená úprava donucovacích opatrení (novelizácia Exekučného poriadku).

Vo vzťahu k pripomienke o kvantifikácii odhadovaných nákladov/úspor regulácie v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie ministerstvo uvádza, že kvantifikáciu nie je možné realizovať z objektívnych dôvodov (absencia potrebných údajov potrebných ku kvantifikácii, ktoré nie sú dostupné, a ich počet závisí od subjektívnych „nepredvídateľných“ okolností), čo je zdôraznené tak v analýzach vplyvov, ako aj v samotnej doložke s odôvodnením. Pri presune kompetencií v súvislosti s vydržaním z notárov na súdy, nedochádza k vzniku nákladov na strane notárov (nemožno túto veličinu subsumovať pod časť analýzy vzťahujúcej sa k regulácii nákladov a úspor), ale môže dôjsť potencionálne k strate potencionálneho príjmu notára súvisiaceho s vydaním osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Vo vzťahu k tomuto negatívnemu vplyvu bola upravená analýza na podnikateľské prostredie.

K analýze sociálnych vplyvov:

Komisia považuje za potrebné doplniť, ak je to možné, modelové príklady vplyvov zhodnotených opatrení na jednu domácnosť.

Vyhodnotenie uplatnenej pripomienky:

Vzhľadom na tú skutočnosť, že z návrhu zákona bol vypustený návrh právnej úpravy donucovacích opatrení (novelizácia Exekučného poriadku), ku ktorej sa pripomienka Komisie vzťahovala, považujeme túto pripomienku za bezpredmetnú a na základe uvedeného došlo k príslušnej úprave analýzy sociálnych vplyvov.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

6

Predkladaným vládnym návrhom zákona v časti týkajúcej sa zmien a doplnení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, budú ovplyvnení notári, ktorí vydávali osvedčenia vyhlásení o vydržaní, keďže sa predkladaným vládnym návrhom zákona táto kompetencia vyníma z ich právomoci a navrhuje sa preniesť súd. Z dostupných štatistických údajov za roky 2018 a 2019 uvádzame, že osvedčenia vyhlásení o vydržaní vydávalo cca 35 – 39 % notárov, celkovo v roku 2018 bolo vydaných 3 293 osvedčení vyhlásenia o vydržaní a v roku 2019 bolo vydaných 2 390 osvedčení vyhlásenia o vydržaní formou notárskej zápisnice. Odmena notára za spísanie notárskej zápisnice, poskytnutie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je upravená v osobitnom predpise – vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov. Predmetná odmena notára je tvorená kombináciou viacerých položiek, pričom výška odmeny za spísanie notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa odvíja najmä od hodnoty danej nehnuteľnosti. Z uvedeného možno dedukovať, že časť notárov môže v dôsledku uvedenej zmeny právnych predpisov prísť o príjmy spojené s vydávaním osvedčení vyhlásení o vydržaní, čo predstavuje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, avšak tento nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať vzhľadom na neznámy potencionálny nápad vecí v tomto smere a vzhľadom na absenciu údajov o výške ceny za notársku zápisnicu, ktorá sa naviac odvíja od hodnoty nehnuteľnosti.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladaný vládny návrh zákona bol konzultovaný so zástupcami odbornej praxe. Predkladaný vládny návrh zákona bol odkonzultovaný so zástupcami Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorí vyslovili nesúhlas s presunom právomoci vydávať deklaratórne rozhodnutie potvrdzujúce vydržanie vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na súd, avšak vyjadrili súhlas s potrebou zmeny tejto právnej úpravy.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaným vládnym návrhom zákona nedochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predkladaný vládny návrh zákona nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb a ani nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

7

Predkladaný vládny návrh zákona nezavádza, neodstraňuje a ani neupravuje existujúce informačné povinnosti podnikateľských subjektov, v súvislosti s ktorými by mali vzniknúť na strane podnikateľských subjektov akékoľvek administratívne náklady.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá vplyvy v sledovanej oblasti.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá vplyvy v sledovanej oblasti.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

8

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Predkladaný vládny návrh zákona v časti týkajúcej sa zmien a doplnení zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov zakladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácností, ktorý sa prejaví najmä v predpokladanom znížení výdavkov, ktoré by dotknuté domácnosti museli vynaložiť na úhradu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sa v súčasnosti vydáva formou notárskej zápisnice. Odmena notára za spísanie notárskej zápisnice, poskytnutie právnych rád a spisovanie iných listín v súvislosti s výkonom notárskej činnosti je upravená v osobitnom predpise – vyhláške č. 31/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Predmetná odmena notára je tvorená kombináciou viacerých položiek, pričom výška odmeny za spísanie notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčuje vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa odvíja od hodnoty danej nehnuteľnosti. Vládny návrh zákona zavádza jednotnú výšku súdneho poplatku 99,50 eur za návrh na začatie konania o povolení vydržania bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Pozitívne ovplyvnené osoby návrhom zákona sú tie, ktoré podajú návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívne sociálne vplyvy.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívne sociálne vplyvy.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Vládny návrh zákona nepredpokladá negatívne sociálne vplyvy.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Nemožno kvantifikovať.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Nepredpokladá sa.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Nemožno kvantifikovať.

9

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Predpokladaný rast príjmov/pokles príjmov nie je možné kvantifikovať vzhľadom na absenciu údajov o možných budúcich prípadoch vydržaní, pričom iniciovanie konaní o potvrdení vydržania závisí výlučne od aktívneho konania príslušných subjektov.

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

Nemožno kvantifikovať.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

10

patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Predkladaný návrh zákona dôsledne rešpektuje rovnosť príležitostí, povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie a zákaz diskriminácie.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

11

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Predkladaný vládny návrh zákona nebude mať špecifické negatívne dôsledky na profesie, zamestnancov ani samostatne zárobkové osoby.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Predkladaný vládny návrh zákona nepredpokladá vplyvy v posudzovanej oblasti.

12

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.

Názov vládneho návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.

Predmet vládneho návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku),

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora),

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety).

Vzhľadom na to, že predmet vládneho návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

13

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 (§ 282 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu smerujúcu k zjednoteniu používania pojmu „námietky“.

K bodu 2 (§ 309j)

Ide o sprecizovanie právnej úpravy a jej legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3 (§ 359a až § 359k)

K § 359a

Zavádza sa nové civilné mimosporové konanie, konanie o potvrdení vydržania, ktorého základnou úlohou je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným orgánom verejnej moci (súdom). Presun právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať nadobudnutie vecného práva z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Okrem uvedeného presun právomoci je odôvodnený aj samotnou podstatou právneho inštitútu vydržania, v rámci ktorého sa vecné právo nadobúda ex lege, teda na jeho nadobudnutie nie je potrebné konštitutívne rozhodnutie. V súlade s princípom právnej istoty sa zabezpečuje aj zverejnenie informácie v podobe vyzývacieho uznesenia o tom, že takéto konanie o potvrdení vydržania vecného práva prebieha, čo zaručí publicitu informácie o tomto konaní a tým aj umožní dotknutým osobám v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt uplatňovať zákonné prostriedky určené na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v dostatočnom časovom rozmedzí, t. j. už nebude možné potvrdiť vydržanie vecného práva vydaním vyhlásenia o osvedčení vydržania bez publicity a v krátkom (v niektorých prípadoch aj v čase v rozmedzí jedného dňa) časovom horizonte, ktorý znemožňuje uplatňovanie prostriedkov ochrany vlastníckych a iných vecných práv dotknutých osôb.

K § 359b

Upravuje sa výlučná miestna príslušnosť na konanie o potvrdení vydržania, ktorá je determinovaná obvodom súdu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Ak je na konanie o vydržaní miestne príslušných niekoľko súdov (nehnuteľnosť sa nachádza v obvode viacerých súdov), je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Civilného sporového poriadku o určení miestnej príslušnosti súdu (§ 37 CSP).

K § 359c

Keďže ide o návrhové konanie, účastníkom konania je vždy navrhovateľ, ktorým môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

14

zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, t. j. osoba, ktorá tvrdí, že splnila zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a súčasne splnenie týchto zákonom ustanovených podmienok osvedčuje, teda preukazuje relevantnými, najmä listinnými prostriedkami (dôkazmi).

Účastníkom konania je okrem navrhovateľa vždy ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ten subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Účelom tejto právnej úpravy je poskytnúť možnosť všetkým dotknutým subjektom, ktoré majú konkrétne vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, vyjadriť sa k vydržaniu vlastníckeho práva alebo vecného práva k nehnuteľnosti navrhovateľa a účinne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka. Účastníkom konania je ďalej aj správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, pričom tieto subjekty môžu byť v konaní nečinné, ak sa ich predmet konania o potvrdení vydržania netýka (nie sú povinné uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na základe doručeného vyzývacieho uznesenia podať námietky voči vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania).

K § 359d

Napriek skutočnosti, že konanie o potvrdení vydržania je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ide o civilné konanie, ktoré je možné začať len na návrh a začatie konania ex offo sa nepripúšťa.

Upravujú sa základné obligatórne náležitosti návrhu na začatie konania a rozsah bremena tvrdenia a dôkazného bremena navrhovateľa, keď navrhovateľ je povinný osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil zákonom ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.

Základným účelom a cieľom právnej úpravy spočívajúcej v „odložení povinnosti doručovať návrh na začatie konania ostatným účastníkom konania“ je zabezpečiť rýchle a efektívne posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vydržania navrhovateľa súdom na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania a na základe najmä listinných dôkazov preukazujúcich navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Toto „predprípravné“ štádium má za cieľ vylúčiť z konania neodôvodnené a neopodstatnené návrhy na začatie konania o potvrdení vydržania, pri ktorých je jednoznačne zrejmé, že k vydržaniu nedošlo, a súčasne nezaťažovať ostatných účastníkov konania (ich účasť v tomto štádiu konania nie je potrebná a preto sa nevyžaduje).

K § 359e

Upravuje sa osobitne oprávnenie súdu pri skúmaní procesných podmienok odmietnuť návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak súd zistí, že skutočnosti a dôkazy predložené navrhovateľom v návrhu na začatie konania neosvedčujú, že ide o osobu, ktorá sa domáha nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, prípadne nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vydržaním.

15

V tomto štádiu konania je súd oprávnený vyzvať navrhovateľa na doplnenie návrhu na začatie konania a predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, ak to vzhľadom na zistené skutočnosti považuje za potrebné a tieto si nevie zabezpečiť sám. Súd môže taktiež sám vykonať potrebné šetrenia, najmä ak ide o skutočnosti a listiny, ktoré navrhovateľ nemôže sám bez svojej viny získať a predložiť súdu, prípadne tieto nemá k dispozícii a ich získanie navrhovateľom a následné predloženie súdu by bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne ide napríklad o také dôkazy, ktoré sa nachádzajú v informačných systémoch verejnej správy a pod.

Ak súd má za to, že hmotnoprávne podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľom možno na základe doposiaľ zistených skutočností považovať za splnené, pokračuje v konaní o potvrdení vydržania vydaním vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. V opačnom prípade návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne.

O odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania v tomto štádiu konania súd rozhoduje bez účasti ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania, pričom ostatným účastníkom konania nedoručuje ani návrh na začatie konania a ani uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania vydané podľa § 359e, a to vzhľadom na charakter tohto „predbežného“ štádia konania o potvrdení vydržania (do tohto štádia konania ostatní účastníci nevstupujú).

K § 359f

Upravuje sa postup súdu v konaní o potvrdení vydržania po tom, ako navrhovateľ osvedčil, že možno považovať zákonné hmotnoprávne podmienky vydržania jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za splnené, keď súd pokračuje v tomto konaní vydaním tzv. vyzývacieho uznesenia, ktoré je určené na zverejnenie a doručenie ostatným účastníkom konania tak, aby mali všetky dotknuté subjekty príležitosť a možnosť uplatňovať svoje práva v konaní o potvrdení vydržania prostredníctvom námietok. Súd preto vo vyzývacom uznesení vyzve všetky oprávnené osoby, aby v lehote, ktorú súčasne určí uvedením konkrétneho dňa (deň, mesiac a rok), podali námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania (ďalej len „námietky“) s príslušným odôvodnením podľa § 359h ods. 3, ak takéto námietky majú.

Pri určení dňa vo vyzývacom uznesení, ktorý je termínom pre podanie námietok oprávnených osôb, je súd limitovaný šesť mesačnou lehotou, ktorá plynie od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku. To znamená, že súd pri určení dňa, ktorý je posledným dňom určeným na podanie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, musí prihliadať aj na obdobie, ktoré je nevyhnutné pre účely zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku, a na základe tohto posúdenia určí posledný deň lehoty na podanie námietok tak, aby lehota na podanie námietok nebola kratšia, ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku (minimálna lehota na podanie námietok je tak šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku). Súčasne sa upravujú obligatórne náležitosti vyzývacieho uznesenia.

16

K § 359g

Vzhľadom na základnú funkciu vyzývacieho uznesenia, ktoré slúži na to, aby boli všetky dotknuté subjekty oboznámené so skutkovým stavom veci a účastníci konania aj s obsahom návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, ktorí sú súčasne týmto vyzývacím uznesením vyzvaný na preloženie svojich námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania, ak tieto námietky majú, sa upravujú osobitosti doručovania a zverejňovania tohto súdneho rozhodnutia. Doručovanie vyzývacieho uznesenia ostatným účastníkom konania, ako aj jeho zverejňovanie v Obchodnom vestníku a zabezpečenie zverejnenia na úradnej tabuli obce, prípadne prostredníctvom iných hromadných oznamovacích prostriedkov, zabezpečuje súd prvej inštancie.

Osobitne sa upravuje doručovanie účastníkovi konania, ktorým je subjekt, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti. Tomuto účastníkovi konania sa vyzývacie uznesenie spolu s návrhom na začatie konania a jeho prílohami doručuje do vlastných rúk. Doručovanie do vlastných rúk ostatným účastníkom konania sa nevyžaduje.

Súd vyzývacie uznesenie doručuje aj okresnému úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania, a to na účely plnenia povinností dočasného správcu podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, keďže tento subjekt môže byť právnym nástupcom vlastníkov evidovaných v katastri nehnuteľností, avšak o tejto skutočnosti sa nemusel dozvedieť. Obdobne to platí aj v prípade obce, avšak tejto sa priamo vyzývacie uznesenie nedoručuje, keďže sa toto vyzývacie uznesenie doručuje obci na účely jeho zverejnenia vždy, teda obec sa o vydaní vyzývacieho uznesenia, ako aj o jeho obsahu dozvie, a na účely uplatňovania prípadných námietok podľa § 359h je táto vedomosť obce dostačujúca.

Okrem uvedeného, zásada publicity vyzývacieho uznesenia sa premieta aj do povinnosti súdu doručiť vyzývacie uznesenie príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností na vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania na liste vlastníctva k nehnuteľnosti označenej vo vyzývacom uznesení. Vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania na liste vlastníctva má výlučne informatívny charakter. Táto právna úprava má zabezpečiť čo najširšie uplatnenie zásady publicity vyzývacieho uznesenia, najmä vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré nemajú priestor a dôvody skúmať obsah zverejňovaných skutočností v Obchodnom vestníku.

Vyzývacie uznesenie súd súčasne zverejní v Obchodnom vestníku, a to bezodkladne po jeho vydaní, a na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť (ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka) nachádza; ak ide o viacero obcí, vyzývacie uznesenie sa zverejní na úradnej tabuli každej z nich. Súd môže zverejniť vyzývacie uznesenie aj verejnou vyhláškou prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov, ak to bude považovať za potrebné; táto forma zverejnenia nie je obligatórna. Základným cieľom týchto foriem zverejňovania vyzývacieho uznesenia (publicita vyzývacieho uznesenia) je, aby mohli aj iné subjekty, ktorých práva alebo oprávnené záujmy by mohli byť vydržaním dotknuté, podať odôvodnené námietky, prípadne aj subjekty, ktoré majú relevantné vedomosti a dôkazy o tom, že navrhovateľ nesplnil hmotnoprávneho podmienky vydržania.

17

K § 359h

Námietky, ako právny prostriedok ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb (oprávnených osôb) a súčasne ako právny prostriedok zabezpečujúci ochranu vlastníckych a iných vecných práv, môže podať nielen ktorýkoľvek účastník konania, ale aj iná osoba (fyzická osoba alebo právnická osoba), ktorej vecné právo k nehnuteľnosti (ktorej sa konanie týka), môže byť navrhovateľom tvrdeným vydržaním inak dotknuté, ako aj jej právny nástupca (napr. dočasný správca podľa § 5 zákona č. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, obec a pod.), prípadne iné osoby, ktoré tvrdia a osvedčujú, že navrhovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky vydržania.

Námietky podáva oprávnená osoba na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to v lehote určenej vo vyzývacom uznesení. Upravuje sa osobitné pravidlo (fikcia včasného doručenia) pre účastníka konania, ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo ktorý má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva iné vecné právo k nehnuteľnosti [§ 359c ods. 2 písm. b], prípadne jeho právny nástupca, pri ktorých sa námietky považujú za podané včas, aj keď boli podané po lehote určenej súdom vo vyzývacom uznesení, ak sú doručené súdu prvej inštancie najneskôr do okamihu vydania uznesenia o potvrdení vydržania.

Upravujú sa obligatórne náležitosti námietok vo vzťahu k jednotlivým subjektom oprávneným podať námietky a spôsob rozhodovania súdu o námietkach podaných oneskorene alebo námietkach, ktoré neobsahujú zákonné dôvody podľa § 359h ods. 3, ktoré súd bez nariadenia pojednávania odmietne uznesením.

K § 359i

Súd skúma obsah podaných námietok, ktoré boli podané včas a obsahovali dôvody ustanovené zákonom. V tomto štádiu konania môže súd sám vykonať vyšetrenie potrebné na zistenie skutočností uvádzaných v námietkach alebo vyzvať podávateľa námietok na doplnenie ďalších dôkazov, ak je ich predloženie potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom na tento účel môže nariadiť pojednávanie, ak to bude považovať za potrebné. Ak námietky boli podané odôvodnene (boli preukázané skutočnosti a tvrdenia, ktoré vylučujú navrhovateľove nadobudnutie vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním), súd uznesením návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne. Ak súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne, v tomto štádiu konania bezodkladne zasiela toto rozhodnutie príslušnému okresnému úradu na úseku katastra nehnuteľností, ktorý na základe tohto uznesenia vymaže vyznačenú poznámku na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v uznesení.

K § 359j

Upravujú sa podmienky rozhodnutia súdu vo veci, ktorým potvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu navrhovateľa. Súd tak vydá uznesenie o potvrdení vydržania, ak nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania na základe podaných námietok alebo ak márne uplynula lehota na podanie námietok ustanovená súdom vo vyzývacom uznesení (námietky neboli podané), alebo ak boli podané námietky odmietnuté podľa § 359h ods. 4. Právna úprava umožňuje súdu v prípade, ak ide o námietky neodôvodnené alebo nedôvodné, alebo podané oneskorene rozhodnúť o podaných námietkach priamo vydaním uznesenia o potvrdení vydržania, pričom

18

nedôvodnosť (oneskorenosť) námietok musí byť v odôvodnení uznesenia o potvrdení vydržania riadne odôvodnená.

Ustanovujú sa obligatórne náležitosti uznesenia o potvrdení vydržania tak, aby toto rozhodnutie bolo spôsobilé ako verejná listina pre zápis záznamu do katastra nehnuteľností.

K § 359k

Právoplatné uznesenie súdu o potvrdení vydržania je všeobecne záväzné a je spôsobilým titulom na zápis záznamu do príslušného katastra nehnuteľností.

Právoplatné uznesenie súdu o potvrdení vydržania nebráni žiadnej osobe, aby sa žalobou domáhala ochrany svojho vecného práva k nehnuteľnosti na príslušnom súde. Podmienkou pre vedenie tohto sporového konania je však tá skutočnosť, že táto osoba musí v novom sporovom konaní preukázať, že skutočnosti a námietky, ktorými odôvodňuje záver o tom, že jej vecné práva k nehnuteľnosti sú potvrdeným vydržaním ohrozené alebo porušené, resp. boli porušené (prípadne sa domáha určenia vecného práva), nemohla uplatniť prostredníctvom námietok v konaní o potvrdení vydržania vedenom podľa Civilného mimosporového poriadku.

Súčasne sa zavádza ochrana dobromyseľného nadobúdateľa vecného práva od osoby, ktorej bolo vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu potvrdené uznesením súdu v konaní o potvrdení vydržania vedenom podľa Civilného mimosporového poriadku. Dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva od neoprávneného vydržateľa je základnou podmienkou, aby sa mu v zmysle tohto ustanovenia poskytla taká ochrana, ako keby nadobudol vecné právo od vlastníka. V prípade, ak by podmienka dobromyseľnosti nebola splnená, takýto nadobúdateľ je povinný vydať nehnuteľnosť oprávnenému vlastníkovi a sám má právo požadovať od vydržateľa prípadnú náhradu škody, ak škoda vznikla.

Čl. II

V súvislosti so zavedením nového civilného konania do Civilného mimosporového poriadku sa v Sadzobníku súdnych poplatkov zavádza nový súdny poplatok za návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vo výške 99,50 eura.

Čl. III

K bodu 1 (Poznámky pod čiarou)

Ide o legislatívnu úpravu spojenú s aktualizáciou poznámok pod čiarou.

K bodu 2 (§ 12 ods. 3)

Explicitne sa vyjadruje povinnosť notára vykonávať zápisy do notárskych centrálnych registrov a povinnosť vedenia iných (lokálnych) registrov prostredníctvom Centrálneho informačného systému. Ide o zosúladenie právneho stavu so stavom faktickým.

19

K bodu 3 (§ 29 ods. 4)

Vedenie iných (lokálnych) registrov notára v súčasnosti upravuje interný predpis Notárskej komory Slovenskej republiky, a navrhovaná právna úprava posilňuje právny základ pre vedenie týchto registrov, ktorý bol daný prostredníctvom splnomocňovacieho ustanovenia, na účely odstránenia rozdielnych výkladov. Na zriadenie registrov interným predpisom Notárskej komory Slovenskej republiky sa vyžaduje súhlas ministerstva.

K bodu 4 (§ 47 ods. 3)

Explicitne sa upravuje všeobecné upustenie od požiadavky osvedčenia pravosti podpisu, ak právny úkon bol spísaný formou notárskej zápisnice a totožnosť osoby, ktorá tento úkon urobila, bola zistená zákonným spôsobom (§ 48).

K bodu 5 a 6 [§ 56 ods. 1 písm. g) a § 63]

V súvislosti s presunom právomoci deklaratórnym rozhodnutím potvrdzovať nadobudnutie vecného práva vydržaním z notárov na príslušný orgán verejnej moci (súd) dochádza v Notárskom poriadku k nevyhnutným legislatívnym a legislatívno-technickým zmenám.

K bodu 7 (§ 83 ods. 1)

Ide o sprecizovanie zákonného ustanovenia upravujúceho povinnosť notára zapožičať spisy notárom a znalcom za ustanovených podmienok a taktiež oprávneným orgánom. Vypúšťa sa obligatórne odôvodnenie žiadosti oprávneného orgánu o zapožičanie spisu notára. Účelom tejto právnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov, keďže sa v praxi objavovali prípady, kedy bol uprednostňovaný striktný jazykový výklad zákonného ustanovenia napriek tomu, že mala byť uprednostnená teleologická metóda výkladu, čím sa obchádzal účel zákonného ustanovenia, ktorým bolo okrem iného aj vytvorenie zákonnej platformy pre výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov. Dôvodom písomnej žiadosti o zapožičanie spisov oprávneným orgánom je výkon štátneho dohľadu, čo vyplývalo aj z doterajšej právnej úpravy. V prípade písomných žiadostí iných notárov, kedy dôvodov na zapožičanie spisu môže byť viacero (na rozdiel od žiadostí oprávnených orgánov, kedy dôvodom je najmä výkon štátneho dohľadu), je potrebné, aby v písomnej žiadosti bol tento dôvod uvedený. Ide teda o odstránenie realizácie doterajších úkonov notárov smerujúcich k znemožňovaniu výkonu zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov, ktoré boli vykonávané z dôvodu, že notári, po doručení písomnej žiadosti oprávnených orgánov, viedli polemiku o tom, či je samotný výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov dostatočným dôvodom na zapožičanie spisov. Uvedenými obštrukciami notárov dochádzalo najmä k mareniu a sťažovaniu výkonu štátneho dohľadu.

K bodu 8 (§ 100g)

V súvislosti s precizovaním právnej úpravy týkajúcej sa vedenia iných notárskych registrov zriadených interným predpisom Notárskej komory Slovenskej republiky, na zriadenie ktorých sa vyžuje súhlas ministerstva, sa na účely zabezpečenia právnej istoty upravujú prechodné ustanovenia, podľa ktorých sa pre ďalšie vedenie existujúcich notárskych registrov zriadených interným predpisom Notárskej komory Slovenskej republiky v Centrálnom

20

informačnom systéme vyžaduje súhlas ministerstva daný najneskôr do 1. apríla 2021. Na udelenie súhlasu ministerstva je potrebná žiadosť Notárskej komory Slovenskej republiky.

Čl. IV

(Účinnosť)

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje k 1. marcu 2021 tak, aby bola zachovaná dostatočná dĺžka legisvakancie vládneho návrhu zákona.

V Bratislave, 28. októbra 2020

Igor Matovič v. r.

Mária Kolíková v. r.

Vládny návrh zákona Civilný mimosporový poriadok

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná rodnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona Civilný mimosporový poriadok (ďalej len 'vládny návrh zákona').

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesné ho (ďalej len 'legislatívny zámer'), ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného legislatívneho zámeru na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a na z áklade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Súdnictvo: 'V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné sú dne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.'. Predkladaný materiál je súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrením pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci 'Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri prí prave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky'.

Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného mimosporové ho poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., pričom všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne. Predkladateľ si uvedomuje, že nová právna úprava si vyžiada rozsiahle zmeny vo veľkom počte právnych predpisov, pričom návrhy týchto zmien budú súč asťou samostatného zákona, ktorý bude predložený do legislatívneho procesu neskôr.

Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, odôvodňuje, aby pre súdne konania rôzneho druhu platili rôzne procesné pravidlá. Nie je mo žné spochybňovať základné delenie nachádzacieho (základného) súdneho konania na konania sporové a osobitné (tzv. 'mimosporové').

Na rozdiel od konania sporového ('spor o hmotné právo') bude Civilný mimosporový poriadok vychádzať z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V tý chto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Dôvodom je záujem na ochrane rodiny, statusu, vyššieho záujmu maloletého, ochrane hodnôt s cie ľom zachovania právnej istoty. Vzhľadom na uvedené je potrebné hľadať kritérium pre členenie vzťahov na sporové a mimosporové v hmotnom práve – charaktere predmetu konania. Následne treba zdôrazniť z toho vyplývajúcu špecifikáciu určitých osobitých spoločenských vzťahov, ktoré si svojou právnou povahou vyžadujú iný rozsah a formu ochrany, a tá vyvoláva potrebu diferencovania právnej ú pravy procesného postupu.

Súčasnú skladbu mimosporových konaní predstavujú konania upravené v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku – de lege lata však toto zoskupenie vecí nie je dôsledné. Dôvodné pochybnosti vyvstávajú najmä vo veciach určenia otcovstva, zapretia otcovstva, rozvodu manželstva a pod.

Mimosporové konania ponechávajú širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri sú časnom presadzovaní verejného záujmu. Treba zdôrazniť, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory oh ľadne predmetu konania (napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného, či v konaniach v niektorých veciach právnických osôb a i.). Mimosporové konania nepredstavujú konania, v ktorý ch neexistuje spor, ale konania, ktoré sú svojou povahou osobité.

V novej právnej úprave sa zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní podľa rakúskeho či nemeckého vzoru. Sporovými konaniami potom budú tie, ktoré nebudú explicitne zaradené medzi konania mimosporov é.

Procesnoprávna úprava pri akceptovaní diferenciácie konania na sporové a mimosporové by mala určovať medze a mieru procesnej aktivity súdu v týchto konaniach. Mimosporové konanie z tohto uhla pohľadu treba vníma ť ako 'materiálne konanie' (ovládané vyhľadávacím princípom), teda procesná úprava musí poskytovať súdu dostatok priestoru na to, aby zistil stav veci. V tejto súvislosti môže a musí zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Vyšetrovací (vyhľadávací) princíp teda subsumuje mieru dôkaznej iniciatívy a procesnej aktivity súdu.

Naplnenie účelu týchto osobitných konaní je úzko späté aj s funkciou preventívnou – t. j. aby sa v týchto vzťahoch poskytovala ochrana právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozen ím. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. Pre dôsledné naplnenie cieľu vyjadreného týmto princípom je potrebné uplatňovať aj iné metódy sú dneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.

Myšlienka rozdelenia kódexov predstavuje veľkú koncepčnú zmenu prinášajúcu prehľadnosť v otázke vedenia konania, ktoré má byť bezpochyby v prípade sporových a mimosporových vecí rozdielne. Pre mimosporové konania sa upravili iba tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, aby bolo dostatočne jasné, že v týchto prípadoch je vylúčená aplikácia Civilného sporového poriadku. Naopak procesné inštitúty, ktoré budú totožné v sporovom aj v mimosporovom konaní, sa osobitne vo všeobecnej časti mimosporového kódexu neupravili, ale sa odká zalo na subsidiárnu aplikáciu sporového kódexu.

Vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí pomocou všeobecných kritérií sa pristupuje k ich vymedzeniu taxatívnym výpočtom v druhej časti Civilného mimosporového poriadku.

Pre naplnenie účelu mimosporového konania predkladateľ považoval za potrebné zaviesť nové inštitúty, resp. precizovať inštitúty už existujúce, ktoré odstraňujú aplikačné nedostatky a nejasnosti súčasnej právnej úpravy.

Za účastníkov konania sa bude považovať navrhovateľ a tí, o ktorých to ustanoví samotný zákon. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, budú účastníkmi konania aj tí, o ktorých pr ávach a povinnostiach sa má konať.

Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, posilnená bude ingerencia prokurátora. Prokurátor bude mať právo podať návrh na začatie konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon. V z ákonom ustanovených konaniach bude mať prokurátor právo do konania vstúpiť.

Konanie v mimosporových veciach bude začínať na návrh účastníka konania a v taxatívne stanovených veciach vydaním uznesenia súdu o začatí konania. Proces dokazovania bude ovládaný vyšetrovacou zá sadou a možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Na postup vykonávania dôkazov sa bude subsidiárne aplikovať Civilný sporový poriadok.

Súd môže rozhodnúť aj ultra petitum, ak Civilný mimosporový poriadok neustanoví inak. Rozhodnutie súdu bude m ôcť súd zmeniť aj po jeho právoplatnosti v súlade so zásadou rebus sic stantibus, ak dôjde k zmene pomerov v z ákonom stanovených prípadoch.

Opravné prostriedky sú primárne upravené v Civilnom sporovom poriadku, pričom Civilný mimosporový poriadok upraví iba výnimky zo všeobecnej úpravy.

V osobitnej časti Civilného mimosporového poriadku sú samostatne upravené jednotlivé mimosporové konania, pričom dôraz sa v nich kladie najmä na špecifikáciu inštitútov ako miestna príslušnosť, zač atie konania, účastníci konania, potreba nariaďovať pojednávanie, forma rozhodnutia súdu vo veci samej, možnosť podania opravných prostriedkov a tiež možnosť zmeniť rozhodnutie napr. v dôsledku zmeny okolnost í.

Konania vo veciach rodinnoprávnych sú v zákone taxatívne stanovené, pričom ich enumerácia je závislá od hmotnoprávnej úpravy rodinného práva v Občianskom zákonníku. Patria sem konanie o povolení uzavrieť manželstvo, o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti a neexistencie manželstva, vo veciach určenia rodičovstva, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprá vnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a vo veciach výživného plnoletých osôb.

Za účelom odbremenenia súdov sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Sprehľadnila sa úprava účastníkov dedičsk ého konania, ktorá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých ustanoveniach, aby v praxi nepretrvávali problémy, najmä s účasťou veriteľov v konaní o dedičstve a ich právami a povinnosťami. Novým sp ôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva tak, aby sa odstránili doterajšie výkladové problémy a nejednoznačná výkladová prax. Nová právna úprava je preto podrobnejšia, prec íznejšia, nepripúšťajúca divergentný výklad.

Konania v statusových veciach fyzických osôb sú taxatívne upravené v tomto zákone v závislosti od hmotnoprávnej úpravy. Predkladateľ sem zaraďuje najmä konanie o vyhlásení za màtveho, konanie o spô sobilosti na právne úkony, detenčné konanie, opatrovnícke konanie.

Predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra stanovuje predkladateľ taxatívnym výpočtom konaní. Osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave absentovalo.

V Civilnom mimosporovom poriadku sú upravené procesnoprávne inštitúty týkajú ce sa konaní vo veciach právnických osôb, ktoré sú určené taxatívnym výpočtom. Upravujú otázky týkajúce sa zrušenia a likvidácie právnických osôb, konanie vo veci menovania, odvolania a zmeny likvidátora, ako aj konanie o odmene likvidátora, konanie o vyhlásení obchodnej spoločnosti za neplatnú, kedy súd môže rozhodnúť o neplatnosti obchodnej spoločnosti iba z dôvodov stanovených zá konom, konanie o návrhu na vyhlásenie uznesenia obchodnej spoločnosti alebo družstva za neplatné, konanie o poverenie zvolať valné zhromaždenie, konanie o vymenovanie nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti a pod.

Ïalej medzi mimosporové konania patria konanie o umorenie listiny a konanie vo veciach solučných úschov, ktoré sa z dôvodu potreby odbremenenia súdov zverujú notárom, ako aj ustanovenia upravujúce osvedčenie o eur ópskom exekučnom titule.

Samostatnú časť Civilného mimosporového poriadku tvoria niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy Civilného sporové ho poriadku.

Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú.

Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Občianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila. Na rekodifikácii pracovala Rekodifika čná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Èlenovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej p ôsobia odborníci z radov sudcov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Èlenmi Rekodifikačnej komisie s ú aj českí odborníci na civilné právo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu.

Navrhovaný zákon sa skladá z piatich častí.

Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú zákon základné princípy, na ktor ých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku.

Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje ustanovenia, ktoré sú odchyľujú od v šeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, konkrétne sú tu ustanovenia o predmete zákona, o príslušnosti súdov, o účastníkoch konania a ich úkonoch, postupy v rámci konania v prvej inš tancii a pod. Prvá časť ďalej obsahuje niektoré ustanovenia o dokazovaní, o súdnych rozhodnutiach, o trovách konania a o opravných prostriedkoch.

Druhá časť je časťou osobitnou, teda upravuje konkrétne mimosporové konania, a to konania vo veciach rodinnoprávnych, konanie o dedičstve, konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb, konania vo veciach obchodného registra, konania v niektorých veciach právnických osôb, konanie o umorení listiny a konania vo veciach notárskych úschov.

Tretia časť upravuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach sú du. Podobne ako prvá časť nadväzuje na všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku.

Štvrtá časť navrhovaného zákona obsahuje výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Piata časť vymedzuje spoločné, prechodné ustanovenia a účinnosť zákona.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zá kona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa apliká ciou zákona dosiahne. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona Civilný mimosporový poriadok

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „vládny návrh zákona“).
 
Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného (ďalej len „legislatívny zámer“), ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného legislatívneho zámeru na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Súdnictvo: „V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku.“. Predkladaný materiál je súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrením pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci „Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri príprave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky“.   
 
Predkladaný vládny návrh zákona je súčasťou troch procesných kódexov (okrem Civilného mimosporového poriadku sú to Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., pričom všetky tri navrhované procesné kódexy sú do legislatívneho procesu predložené súčasne. Predkladateľ si uvedomuje, že nová právna úprava si vyžiada rozsiahle zmeny vo veľkom počte právnych predpisov, pričom návrhy týchto zmien budú súčasťou samostatného zákona, ktorý bude predložený do legislatívneho procesu neskôr.
 
Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, odôvodňuje, aby pre súdne konania rôzneho druhu platili rôzne procesné pravidlá. Nie je možné spochybňovať základné delenie nachádzacieho (základného) súdneho konania na konania sporové a osobitné (tzv. „mimosporové“).
 
Na rozdiel od konania sporového („spor o hmotné právo“) bude Civilný mimosporový poriadok vychádzať z toho, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach je potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy. Dôvodom je záujem na ochrane rodiny, statusu, vyššieho záujmu maloletého, ochrane hodnôt s cieľom zachovania právnej istoty. Vzhľadom na uvedené je potrebné hľadať kritérium pre členenie vzťahov na sporové a mimosporové v hmotnom práve – charaktere predmetu konania. Následne treba zdôrazniť z toho vyplývajúcu špecifikáciu určitých osobitých spoločenských vzťahov, ktoré si svojou právnou povahou vyžadujú iný rozsah a formu ochrany, a tá vyvoláva potrebu diferencovania právnej úpravy procesného postupu.
 
Súčasnú skladbu mimosporových konaní predstavujú konania upravené v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku – de lege lata však toto zoskupenie vecí nie je dôsledné. Dôvodné pochybnosti vyvstávajú najmä vo veciach určenia otcovstva, zapretia otcovstva, rozvodu manželstva a pod.
 
Mimosporové konania ponechávajú širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. Treba zdôrazniť, že hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nevylučuje to, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania (napr. v konaní o dedičstve, pri otázkach výchovy, výživného, či v konaniach v niektorých veciach právnických osôb a i.). Mimosporové konania nepredstavujú konania, v ktorých neexistuje spor, ale konania, ktoré sú svojou povahou osobité.
 
V novej právnej úprave sa zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní podľa rakúskeho či nemeckého vzoru. Sporovými konaniami potom budú tie, ktoré nebudú explicitne zaradené medzi konania mimosporové.
   
Procesnoprávna úprava pri akceptovaní diferenciácie konania na sporové a mimosporové by mala určovať medze a mieru procesnej aktivity súdu v týchto konaniach. Mimosporové konanie z tohto uhla pohľadu treba vnímať ako „materiálne konanie“ (ovládané vyhľadávacím princípom), teda procesná úprava musí poskytovať súdu dostatok priestoru na to, aby zistil stav veci. V tejto súvislosti môže a musí zasahovať do dokazovania, čím ovplyvňuje procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Vyšetrovací (vyhľadávací) princíp teda subsumuje mieru dôkaznej iniciatívy a procesnej aktivity súdu.  
 
Naplnenie účelu týchto osobitných konaní je úzko späté aj s funkciou preventívnou – 
t. j. aby sa v týchto vzťahoch poskytovala ochrana právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. Pre dôsledné naplnenie cieľu vyjadreného týmto princípom je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.
 
Myšlienka rozdelenia kódexov predstavuje veľkú koncepčnú zmenu prinášajúcu prehľadnosť v otázke vedenia konania, ktoré má byť bezpochyby v prípade sporových a mimosporových vecí rozdielne. Pre mimosporové konania sa upravili iba tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním, aby bolo dostatočne jasné, že v týchto prípadoch je vylúčená aplikácia Civilného sporového poriadku. Naopak procesné inštitúty, ktoré budú totožné v sporovom aj v mimosporovom konaní, sa osobitne vo všeobecnej časti mimosporového kódexu neupravili, ale sa odkázalo na subsidiárnu aplikáciu sporového kódexu.
 
Vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí pomocou všeobecných kritérií sa pristupuje k ich vymedzeniu taxatívnym výpočtom v druhej časti Civilného mimosporového poriadku.
 
Pre naplnenie účelu mimosporového konania predkladateľ považoval za potrebné zaviesť nové inštitúty, resp. precizovať inštitúty už existujúce, ktoré odstraňujú aplikačné nedostatky a nejasnosti súčasnej právnej úpravy.
 
Za účastníkov konania sa bude považovať navrhovateľ a tí, o ktorých to ustanoví samotný zákon. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, budú účastníkmi konania aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať.
 
Nakoľko si konanie v mimosporových veciach vyžaduje záujem spoločnosti, posilnená bude ingerencia prokurátora. Prokurátor bude mať právo podať návrh na začatie konania vo veciach, ktoré ustanoví zákon. V zákonom ustanovených konaniach bude mať prokurátor právo do konania vstúpiť.
 
Konanie v mimosporových veciach bude začínať na návrh účastníka konania a v taxatívne stanovených veciach vydaním uznesenia súdu o začatí konania. Proces dokazovania bude ovládaný vyšetrovacou zásadou a možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Na postup vykonávania dôkazov sa bude subsidiárne aplikovať Civilný sporový poriadok.
 
Súd môže rozhodnúť aj ultra petitum, ak Civilný mimosporový poriadok neustanoví inak. Rozhodnutie súdu bude môcť súd zmeniť aj po jeho právoplatnosti v súlade so zásadou rebus sic stantibus, ak dôjde k zmene pomerov v zákonom stanovených prípadoch.
 
Opravné prostriedky sú primárne upravené v Civilnom sporovom poriadku, pričom Civilný mimosporový poriadok upraví iba výnimky zo všeobecnej úpravy.
 
V osobitnej časti Civilného mimosporového poriadku sú samostatne upravené jednotlivé mimosporové konania, pričom dôraz sa v nich kladie najmä na špecifikáciu inštitútov ako miestna príslušnosť, začatie konania, účastníci konania, potreba nariaďovať pojednávanie, forma rozhodnutia súdu vo veci samej, možnosť podania opravných prostriedkov a tiež možnosť zmeniť rozhodnutie napr. v dôsledku zmeny okolností.
 
Konania vo veciach rodinnoprávnych sú v zákone taxatívne stanovené, pričom ich  enumerácia je závislá od hmotnoprávnej úpravy rodinného práva v Občianskom zákonníku. Patria sem konanie o povolení uzavrieť manželstvo, o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti a neexistencie manželstva, vo veciach určenia rodičovstva, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a vo veciach výživného plnoletých osôb.
 
Za účelom odbremenenia súdov sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Sprehľadnila sa úprava účastníkov dedičského konania, ktorá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých ustanoveniach, aby v praxi nepretrvávali problémy, najmä s účasťou veriteľov v konaní o dedičstve a ich právami a povinnosťami. Novým spôsobom sa upravil procesný postup v prípadoch likvidácie dedičstva tak, aby sa odstránili doterajšie výkladové problémy a nejednoznačná výkladová prax. Nová právna úprava je preto podrobnejšia, precíznejšia, nepripúšťajúca divergentný výklad.
 
Konania v statusových veciach fyzických osôb sú taxatívne upravené v tomto zákone v závislosti od hmotnoprávnej úpravy. Predkladateľ sem zaraďuje najmä konanie o vyhlásení za mŕtveho, konanie o spôsobilosti na právne úkony, detenčné konanie, opatrovnícke konanie.
 
Predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra stanovuje predkladateľ taxatívnym výpočtom konaní. Osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave absentovalo.
 
V Civilnom mimosporovom poriadku sú upravené procesnoprávne inštitúty týkajúce sa konaní vo veciach právnických osôb, ktoré sú určené taxatívnym výpočtom. Upravujú otázky týkajúce sa zrušenia a likvidácie právnických osôb, konanie vo veci menovania, odvolania a zmeny likvidátora, ako aj konanie o odmene likvidátora, konanie o vyhlásení obchodnej spoločnosti za neplatnú, kedy súd môže rozhodnúť o neplatnosti obchodnej spoločnosti iba z dôvodov stanovených zákonom, konanie o návrhu na vyhlásenie uznesenia obchodnej spoločnosti alebo družstva za neplatné, konanie o poverenie zvolať valné zhromaždenie, konanie o vymenovanie nezávislého experta na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti a pod.
 
Ďalej medzi mimosporové konania patria konanie o umorenie listiny a konanie vo veciach solučných úschov, ktoré sa z dôvodu potreby odbremenenia súdov zverujú notárom, ako aj ustanovenia upravujúce osvedčenie o európskom exekučnom titule.
 
Samostatnú časť Civilného mimosporového poriadku tvoria niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku.
 
Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú.
 
Pri rekodifikačných prácach boli využité aj viaceré úpravy z posledných noviel Občianskeho súdneho poriadku, ako aj predchádzajúca právna úprava, ktorá sa osvedčila. Na rekodifikácii pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v júli 2012. Členovia Rekodifikačnej komisie boli účelne vybraní tak, aby sa vytvorila rôznorodá skupina, v ktorej pôsobia odborníci z radov sudcov, advokátov, exekútorov, notárov, expertov na právnu históriu či európske právo. Zastúpenie majú právni teoretici aj praktizujúci odborníci. Členmi Rekodifikačnej komisie sú aj českí odborníci na civilné právo procesné. Okrem stálych členov však Rekodifikačná komisia využila pri svojich prácach i názory a podnety ďalších expertov, ktorí pôsobia ako ad hoc členovia, či ako stáli členovia pracovných skupín pre jednotlivé oblasti civilného procesu.
 
Navrhovaný zákon sa skladá z piatich častí.
Pred samotným paragrafovým znením uvádzajú zákon základné princípy, na ktorých má stáť samotný zákon. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku.
 
Prvá časť navrhovaného zákona obsahuje ustanovenia, ktoré sú odchyľujú od všeobecnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, konkrétne sú tu ustanovenia o predmete zákona, o príslušnosti súdov, o účastníkoch konania a ich úkonoch, postupy v rámci konania v prvej inštancii a pod. Prvá časť ďalej obsahuje niektoré ustanovenia o dokazovaní, o súdnych rozhodnutiach, o trovách konania a o opravných prostriedkoch.
 
Druhá časť je časťou osobitnou, teda upravuje konkrétne mimosporové konania, a to konania vo veciach rodinnoprávnych, konanie o dedičstve, konania v niektorých statusových veciach fyzických osôb, konania vo veciach obchodného registra, konania v niektorých veciach právnických osôb, konanie o umorení listiny a konania vo veciach notárskych úschov.
 
Tretia časť upravuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. Podobne ako prvá časť nadväzuje na všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku. 
 
Štvrtá časť navrhovaného zákona obsahuje výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.
 
Piata časť vymedzuje spoločné, prechodné ustanovenia a účinnosť zákona.
 
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
 
Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním rozsudkov a iných oznámení na webovej stránke súdu sa zavádzajú nové elektronické služby. Rovnako má vládny návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä s ohľadom na zvýšenú vymožiteľnosť práva, ktorá sa aplikáciou zákona dosiahne. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy ani na životné prostredie.
 
B. Osobitná časť


K čl. 1
Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Subsidiárne sa použijú aj princípy upravené v článkoch Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Základné princípy sú rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.
Článok 1 zdôrazňuje podstatu mimosporového konania, v ktorom je najdôležitejším princípom ochrana verejného záujmu. Pre splnenie tohto cieľa je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.
 
K čl. 2
V navrhovanom článku 2 CMP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CMP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie CMP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
 
K čl. 3
Navrhovaný článok 3 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka ZGB.
 
K čl. 4
CMP v článku 4 vyjadruje všeobecný ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, podľa ktorého majú účastníci konania pri aplikácii procesných predpisov pred súdom rovné postavenie. Zákon v konaní pred súdom vyrovnáva faktickú nerovnosť účastníkov podpornými opatreniami, napr. ustanovením procesného opatrovníka, poučením o procesných právach a povinnostiach, účasťou dôverníka na konaní Rovnosť účastníkov konania vychádza všeobecne zo zásady, že postavenie procesných strán nesmie byť závislé na pohlaví, náboženstve, rase, národnosti ani sociálnom pôvode.
Celý CMP akcentuje práva vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa (najmä čl. 12), zo súvisiacich Všeobecných komentárov k Dohovoru o právach dieťaťa (najmä č. 10, 12 a 14) a z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (najmä čl. 13).
 
K čl. 5
V navrhovanom článku 5 je upravený princíp oficiality, jeden z najcharakteristickejších princípov mimosporového konania. Ochrana záujmov vyjadrených konkrétnymi právnymi normami alebo povahou mimosporových konaní môže byť efektívne zabezpečená jedine možnosťou orgánov ochrany práva (najmä súdu) postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov konania, ktorých iniciatíva však môže zostať ako fakultatívny a subsidiárny nástroj tejto ochrany.
Rovnako je v tomto článku vyjadrený princíp rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv, teda princíp hospodárneho konania súdu, ako i iných subjektov konania, ktorého zmyslom je efektívna, teda adekvátna ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv presahujúcich rámec bežných súkromnoprávnych vzťahov – ide teda o ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, na ktorých je širší celospoločenský (verejný) záujem.
 
K čl. 6
V článku 6 je vyjadrený nosný princíp mimosporového konania, a to princíp materiálnej pravdy. Dichotómia princípu materiálnej pravdy a princípu formálnej pravdy je esenciou diferenciácie civilného súdneho konania na sporové a mimosporové. Z dôvodu akcentácie širšieho verejného záujmu na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v mimosporovom konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Súd teda zisťuje z úradnej povinnosti, či sú naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy a z takto zisteného skutočného stavu veci vyvodzuje konkrétnu formu ochrany z dispozície právnej normy, prípadne trestá (sankcia právnej normy).
Rovnako je v čl. 6 vyjadrený princíp vyšetrovací (druhá veta) ktorý funkčne i teleologicky súvisí s princípom oficiality vyjadreným vo vete prvej. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.
 
K čl. 7
Čl. 7 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu. Namietanie formálnych nedostatkov konania sa obmedzuje iba na prípady, v ktorých malo toto pochybenie skutočný vplyv na výsledok konania, čím sa sleduje zabránenie prieťahov v konaní. Tretia veta čl. 7 reflektuje zásadu oficiality a protektívnu funkciu mimosporových konaní. Súd môže vo výnimočných prípadoch upustiť od určitých procesných úkonov za účelom dosiahnutia ochrany verejného záujmu.
 
K čl. 8
Navrhované znenie čl. 8 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon ustanovuje, kedy pojednávanie nariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu konania. Uvedené rešpektuje povahu predmetu konania a dôraz na efektívnu ochranu práv a právom chránených záujmov.
 
K čl. 9
Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci. Verejnosť môže byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená len v taxatívne ustanovených prípadoch.
 
K čl. 10
Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
 
K čl. 11
Navrhovaný čl. 11 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarchia právnych predpisov (napríklad prednosť úniového práva, medzinárodnej zmluvy atď.).
Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo druhého účastníka ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).
Postup súdu v súlade s platnými právnymi predpismi nevylučuje aplikáciu neúčinných právnych predpisov, na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.
 
K čl. 12
Navrhované znenie čl. 12 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla.
 
K čl. 13
Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku účastníkov so súdom. Čl. 13 reflektuje aj právo nechať sa v konaní zastúpiť ako i povinnosť byť zastúpený a obligatórnosť zastúpenia advokátom v zákonom ustanovených prípadoch.
 
K čl. 14
Navrhované znenie čl. 14 je vyjadrením princípu voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru, ako i vyjadrením princípu materiálnej reciprocity medzinárodného práva.
 
K § 1
V navrhovanom znení sa premieta ustanovenie tzv. taxatívne výlučnej právomoci súdov v mimosporovej agende. CMP sa ako procesný kódex uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v samotnom CMP.
 
K § 2
Vyjadruje sa všeobecná subsidiarita CSP spočívajúca v koncepcii, že CMP upravuje iba odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Tomu je prispôsobená systematika zákona a označenie jednotlivých častí a dielov, a to ako základné ustanovenia a niektoré ustanovenia napr. o príslušnosti, účastníkoch a pod. Zdôraznenie procesných rozdielov sa premieta aj do terminológie.
Za účelom precizovania generálna norma odseku 2 ustanovuje výkladové pravidlo, podľa ktorého sa rozdielna terminológia sporového a mimosporového konania výkladovo zjednocuje.
 
K § 3
CMP používa pojem "niektoré ustanovenia o..." v prípadoch, ak sú v CMP upravené len špecifiká daného inštitútu, ktorý komplexne upravuje CSP a tieto ustanovenia CSP sa použijú subisidárne. Ak v nadpise nie sú uvedené slová "niektoré ustanovenia o...", znamená to, že CMP upravuje inštitút komplexne. Takáto technika sa používa v celom kódexe.
Upravuje sa všeobecná subsidiarita CSP a navrhované znenie upravuje odchýlku od všeobecnej súdnej príslušnosti. Príslušnosť upravuje CMP spravidla v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní ako výlučnú miestnu príslušnosť, ktorá je reflexiou zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa tohto zákona Ak takto príslušnosť ustanovená nie je, z povahy mimosporového konania sa zákonodarca priklonil k odlišnej generálnej klauzule príslušnosti ako v CSP a ustanovuje sa príslušnosť podľa všeobecného súdu navrhovateľa.
 
K § 4
Odlišnosť procesného režimu proti CSP sa prejavuje v práve účastníkov konania vyjadriť sa k delegácii z dôvodu vhodnosti. Najmä vo vzťahu ku konaniam, ktoré je možné začať aj ex offo, z dôvodu hospodárnosti konania, priznáva zákon právo vyjadriť sa k možnej delegácii veci inému ako príslušnému súdu len tým účastníkom, ktorí sú v čase začatia konania známi.
 
K § 5 a 6
Odlišnosť oproti generálnemu kódexu CSP spočíva v ex officio skúmaní všetkých druhov príslušnosti počas celého konania. Civilný mimosprový proces identifikuje základné procesné podmienky a ich skúmanie s dôrazom na potrebu zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa CMP bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Odlišný procesný režim je odôvodnený aj v prípade odchýlok pri postupovaní veci, pričom ostáva zachovaná povinnosť súdu upovedomiť účastníkov konania o postúpení.
 
K § 7
V mimosporovom konaní sa navrhuje ponechať pojem účastníci konania a rovnako sa navrhuje ponechať druhú (odsek 1) a tretiu (odsek 2) doktrinálnu definíciu účastníctva. Tieto definície sú dostatočne pokryté judikatúrou i právnou náukou, reflektujú veci prejednávané podľa tohto kódexu a preto sa nemenia.
 
K § 8
Navrhuje sa procesne riešiť situácie, kedy návrh na začatie konania uplatní subjekt, ktorému nesvedčí ani druhá ani tretia definícia účastníctva. V kontexte princípu oficiality pri začatí konaní považuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že ak z takéhoto odmietnutého návrhu (podania) zistí súd skutočnosti odôvodňujúce konanie vo veci samej, vydá uznesenie o začatí konania.
 
K § 9
Povaha mimosporového konania odôvodňuje osobitný procesný režim pri nedostatku procesnej spôsobilosti v navrhovanom znení. Ustanovenie je zvýšenou právnou ochranou subjektov, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ale v konaní pred súdom je dôvodné ich zastúpenie zákonným zástupcom, hoci v hmotnoprávnych vzťahoch by mohli konať samostatne. Uvedené súvisí so špecifickosťou procesných úkonov a s postupom v konaní pred súdom.
 
K § 10
Tradičný inštitút pribratia do mimosporového konania sa navrhuje ponechať v CMP ako osobitný inštitút, ktorý bude mať opodstatnenie tam, kde určenie okruhu účastníkov nemusí byť v čase začatia konania jednoznačné. Z procesného hľadiska je tiež nevyhnuté zastavenie konania voči tomu, kto získal procesné postavenie účastníka, ale jeho práva resp. povinnosti nie sú predmetom konania.
 
K § 11
Povaha mimosporového konania odôvodňuje vylúčiť intervenciu (vedľajšie účastníctvo) v CMP. Vylúčenie intervencie súvisí s odlišným nazeraním na procesné postavenie účastníkov mimosporových konaní a ktorých zvýšená procesná ochrana sa realizuje inými inštitútmi (vstup prokurátora tiež iných subjektov do konania, zastúpenie).
 
K § 12
V jednotlivých osobitných konaniach podľa druhej časti zákona môže byť odôvodnená zvýšená ochrana prostredníctvom subjektov, ktorým uvedené vyplýva z ich právomoci. V tých mimosporových konaniach, ktoré sa týkajú detí a ide o právne vzťahy s cudzím prvkom, ustanovenie reflektuje povahu a funkcie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, rovnako súd môže do konania pribrať orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo právnoochranné subjekty. V konaní môžu tieto subjekty vykonávať procesné práva a povinnosti s obmedzením tých, ktoré majú dopad do sféry hmotného práva.
 
K § 13
Účasť prokurátora ako orgánu ochrany práva je v CMP dôkladne posilnená ako návrhovými, tak i vstupovými oprávneniami a aj inštitútom dovolania generálneho prokurátora. Nastavenie týchto oprávnení vyplýva z penza špecifických predmetov v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona, ktorým je takto garantovaná zvýšená právna ochrana. Úprava súčasne precizuje vstup prokurátora v konaní o rozvod manželstva s maloletými deťmi len v časti o úprave pomerov manželov k deťom na čas po rozvode.
 
K § 14 a 15
Predkladateľ považuje za opodstatnené ponechať vo veciach mimosporových možnosť spísania podania do zápisnice, čím sa garantuje zvýšená ochrana subjektov v mimosporovom konaní. Povaha mimosporových vecí nevylučuje uzavretie dohody o predmete konania, verifikovanie tejto dohody je potom potrebné podpísaním zápisnice, ktorá dohodu obsahuje.
 
K § 16 až 22
Komplexná právna úprava je odôvodnená zvýšenou ingerenciou notára v mimosporových konaniach ustanovených v osobitnej časti tohto zákona. Ustanovenia vyjadrujú delegovanie decíznej právomoci na súdneho komisára, ako aj kvalitatívne vnímanie úkonov ním realizovaných na základe poverenia. Súčasne diferencuje možnosť odňatia veci notárovi a poverenie iného notára, ak sú dané dôvody pre vylúčenie notára. Zavádza sa primeraná aplikácia ustanovení CSP, na rozdiel od generálnej subsidiarity vyjadrenej v § 2. Podmienky pre ustanovenie zástupcu alebo náhradníka notára upravuje zákon č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky poriadok“).
 
K § 23
Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konania sa prejavuje zásadnou možnosťou súdu začať konanie bez procesnej iniciatívy účastníka – táto však vylúčená nie je, čo predkladateľ reflektuje možnosťou podať návrh na začatie konania. Pokiaľ z právnej úpravy výslovne nevyplýva možnosť začať konanie výlučne na návrh, uplatní sa čo do začatia konania princíp oficiality. Dôsledná diferenciácia CSP a CMP sa prejavuje aj v odlišnej terminológii základného procesného úkonu – pre účely CMP návrh na začatie konania.
 
K § 24
Osobitosť procesného režimu momentu začatia konania je prispôsobená princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania a reflektuje časový okamih podania návrhu, resp. vydanie uznesenia o začatí konania.
 
K § 25
Špeciálna právna úprava CMP v oblasti procesnej iniciatívy účastníkov konania smerujúcej k začatiu konania sa prejavuje povinnosťou pravdivo a úplne substancovať skutkové tvrdenia, čo v sporovom konaní predkladateľ vyžadovať nemôže. Táto povinnosť úzko súvisí s dôrazom na taký procesný postup súdu, ktorý je zameraný na zistenie čo najobjektívnejšieho stavu veci a ktorý je spätý aj s procesnou súčinnosťou účastníkov konania.
 
K § 26
Navrhovaný procesný režim zohľadňuje špecifiká mimosporového konania vo vzťahu k zvýšenej protektívnej funkcii voči účastníkom konania. Ustanovenie reflektuje v zmysle základných princípov, na ktorých je kódex budovaný, snahu o efektívnu a účinnú ochranu, ktorá v opodstatnených prípadoch môže znamenať menej prísny režim pri plnení procesných povinností účastníkov.
 
K § 27
Povinnosť doručiť rozhodnutie, ktorým sa konanie začína, do vlastných rúk, je prejavom protektívnej funkcie mimosporového konania a súčasne garantuje účastníkom konania právo na spravodlivý proces a realizáciu procesných práv a povinností.
 
K § 28 a 29
Klasické dispozičné úkony, zmena návrhu, či späťvzatie návrhu sú procesne modifikované vo vzťahu k osobitným funkciám mimosporového konania. Uvedené sa výrazne prejavuje v možnosti súdu pokračovať v konaniach, ktoré sú ovládané princípov oficiality pri ich začatí.
 
K § 30 a 31
Princíp oficiality ovládajúci mimosporové konanie sa prejavuje v navrhovaných ustanoveniach, ako aj v ďalších ustanoveniach CMP zvýšenou procesnou ingerenciou súdu, pričom princíp hospodárnosti je vyžadovaný o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich vyriešení v čo najkratšom možnom čase je eminentný verejný záujem. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá široké spektrum informácií a je dôvodné využitie súčinnosti čo najširšieho spektra subjektov. Nečinnosť účastníkov konania nemôže byť na úkor dôrazu na efektívne a pružné prejedanie a rozhodnutie veci.
 
K § 32
Napriek panujúcemu princípu oficiality v mimosporovom konaní sa i tu v istej miere prejavuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania ako základné procesné povinnosti; to však nemení povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci a postupovať v konaní aj prípade nečinnosti účastníkov.
 
K § 33
Ustanovenie reflektuje základné ústavné princípy, typické tak pre konanie sporové ako aj mimosporové a to princíp ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, ktoré sa prejavujú v prejedaní veci za prítomnosti účastníkov konania, spravidla na pojednávaní. Povaha predmetu konania môže byť dôvodom, kedy zákon dáva možnosť prejednať vec bez nariadenia pojednávania (vyhlásenie za mŕtveho). Predkladateľ zachováva primeraný časový priestor na prípravu účastníka pred pojednávaním.
Osobitným dôvodom vylúčenia verejnosti z kontroly verejnej moci predstavuje dôvod mravnosti, ktorý v mimosporových konaniach najčastejšie bude splývať s verejným záujmom.
Ak súd vylúčil verejnosť z pojednávania podľa odseku 1 preto, že verejné prejednanie veci by ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, môže súd povoliť prítomnosť jednotlivým osobám na pojednávaní alebo jeho časti podľa odseku 2 iba vtedy, ak sú tieto osoby oprávnené oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).
 
K § 34
Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii sú zo všeobecných inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty a tým sa pre mimosporový proces vymedzujú odlišne hranice procesnej aktivity účastníkov a tiež sa vylučuje prísnosť zákona vyjadrená v CSP koncentráciou konania.
 
K § 35 až 37
Mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania v tom smere, že sa súd nemôže spoliehať na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale dôkladne aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu. Uvedené nevylučuje, aby súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré ale musia byť konfrontované s výsledkami vykonaného dokazovania.
 
K § 38
Predkladateľ dôsledne aplikuje ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, v tomto prípade konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne. Predkladateľ sa snažil eliminovať zisťovanie názoru dieťaťa sprostredkovane, pričom spôsob zisťovania názoru dieťaťa ponecháva na sudcu a predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti dieťaťa.
 
K § 39
Vo veciach podľa tohto zákona má rozsiahle penzum vecí povahu statusovú, preto sa preferuje ako meritórne rozhodnutie rozsudok. Povaha mimosporového konania a dôraz na jeho efektívnosť umožňuje vydávať meritórne uznesenia v prípadoch taxatívne ustanovených v osobitnej časti tohto zákona, prípadne v iných častiach tohto zákona.
 
K § 40
Princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy sa prejavujú v mimosporových konaniach aj tým, že neplatí zásada ne ultra petitum, teda že súd zásadne nie je viazaný návrhom účastníkov.
 
K § 41
Ústne prejednanie veci je v mimosporovom konaní pravidlom, preto je ustanovený okamih vyhlásenia meritórneho rozhodnutia zásadne na pojednávanie, na ktorom súd ukončil dokazovanie. Tento postup plne korešponduje základným princípom zdôrazňujúcim efektívny postup konaní a čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci.
 
K § 42
V navrhovanom ustanovení predkladateľ reflektuje zvýšenú protektívnu funkciu mimosporového konania skrátením všeobecnej lehoty na vyhotovenie meritórneho rozhodnutia.
 
K § 43
Navrhuje sa zásadná odchýlka od tzv. materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia v CSP rozšírením subjektívnej hranice záväznosti statusových rozhodnutí, ktoré zásadne budú pôsobiť erga omnes.
 
K § 44
Úprava reflektuje funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Tento osobitný účel pri všetkých druhoch vyživovacích povinností, vrátane vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom zdôrazňuje predkladateľ nastavením predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom, a to ex lege.
 
K § 45
V prípadoch meritórnych uznesení sa primerane aplikujú ustanovenia o rozsudkoch, čo vyplýva z ustanovení CSP, a to vrátane povinnosti doručiť toto meritórne rozhodnutie do vlastných rúk, čím sa stiera rozdiel medzi formou rozhodnutia, pokiaľ sa ním rozhoduje v merite veci.
 
K § 46
Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii sú zo všeobecných inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty. S ohľadom na základné princípy CMP považuje predkladateľ za dôvodné vylúčenie využitia skrátených foriem konania a rozhodnutí v nich vydaných.
 
K § 47 a 48
V katalogizácii druhov trov konania sa prejavuje osobitný charakter trov konania, do ktorých popri subsidiárne aplikovateľných ustanoveniach CSP predkladateľ zaradil aj niektoré osobitné druhy trov podľa § 47 a § 48.
 
K § 49 až 51
Predkladateľ ponecháva princíp diferenciácie platenia a náhrady trov konania s tým, že vo fáze platenia trov konania si v zásade účastníci trovy platia sami, okrem prípadov, kedy podľa osobitnej časti tohto zákona trovy konania platí štát (§ 49).
Osobitne sú ustanovené zásady platenia trov v dedičskom konaní (§ 50), ako aj v konaní o umorení istiny (§ 51).
 
K § 52
Generálne sa vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56.
 
K § 53
V navrhovaných typoch konaní môže za istých okolností prichádzať náhrada trov konania podľa princípu úspechu v konaní, no koncepcia oproti CSP je úplne odlišná vo fakultatívnej možnosti súdu priznať takúto náhradu, a to len s použitím materiálneho korektívu možnosti spravodlivo náhradu trov konania požadovať. Súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného materiálneho korektívu.
 
K § 54
Aj v mimosporových konaniach prichádza do úvahy obmedzená aplikácia princípu zavinenia pri porušení procesných povinností s využitím náhrady takto vzniknutých trov konania. Procesná zodpovednosť za zavinené trovy sa prejaví v možnosti ich separácie, a to i v prípadoch, ak sa priznáva náhrada podľa § 53.
 
K § 55
Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.
 
K § 56
Povinnosť náhrady trov konania v prípadoch, kedy súd podľa § 53 až § 55 náhradu trov konania prizná, nemožno z povahy veci uložiť prokurátorovi.
 
K § 57 a  58
Nakoľko z ustanovení § 52 až § 56 vyplýva, že inštitút náhrady trov konania bude v mimosporových konaniach mimoriadne zriedkavo aplikovateľný, je účelné, aby v týchto zriedkavých prípadoch rozhodoval súd len na návrh. Ak o tomto nároku rozhodne, na rozdiel od všeobecnej koncepcie CSP rozhoduje jediným rozhodnutím o nároku, aj o vyčíslení náhrady trov konania.
 
K § 59
Zo všeobecnej subsidiarity CSP vyplýva, že ustanovenia CMP budú korigovať iba určité odchýlky od všeobecnej úpravy. Nad rámec uznesení, voči ktorým pripúšťa odvolanie CSP, bude v CMP odvolanie prípustné aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie vo veci samej, s výnimkou uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia.
 
K § 60
Predkladateľ sa pridržiava pravidla, že v prípade, ak uznesenie vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravným prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod. Uvedené riešenia prispieva k zrýchleniu konania za súčasného zachovania práv účastníkov na preskúmanie rozhodnutia.
 
K § 61
Odpustenie zmeškania lehoty, a tým navrátenie do predošlého stavu nie je vo vymenovaných prípadoch možné pripustiť s ohľadom na zákonný zákaz dvojmanželstva, ku ktorému by aplikáciou všeobecných inštitútov odpustenia zmeškania lehoty mohlo dôjsť.
Navrhovaná lehota 15 dní v odseku 2 reflektuje predovšetkým právnu istotu účastníkov v konaniach spravidla statusového charakteru, resp. vo vzťahu k špecifickým predmetom konaní, na rozdiel od všeobecného režimu CSP v prípadoch, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie, resp. obsahuje nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania.
 
K § 62
Osobitný režim odvolacích dôvodov, resp. odchýlky od všeobecného režimu ustanoveného v CSP sú odôvodnené predovšetkým systémom úplnej apelácie, ktorý sa v mimosporových konaniach uplatňuje a ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu veci ako podkladu meritórneho rozhodnutia. Modifikácia odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania.
 
K § 63
CMP neobmedzuje procesnú aktivitu účastníkov princípom koncentrácie. Navrhované ustanovenie dôsledne dodržiava koncepciu úplného apelačného systému v mimosporových konaniach vrátane tzv. práva novôt v odvolacom konaní.
 
K § 64
S ohľadom na princíp úplnej apelácie v mimosporových konaniach je dispozícia s návrhom na začatie konania v zásade prípustná aj v štádiu odvolacieho konania.
 
K § 65 až 67
Z princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania je odvodená i zásadná neviazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli.
O vady konania podľa § 67 pôjde vždy, ak sa vyskytne vada, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Ak sa síce vyskytne procesná vada, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na takúto vadu konania neprihliada.
 
K § 68
Princíp materiálnej pravdy a tiež princíp vyšetrovací sa v odvolacom konaní prejavuje okrem iného aj povinnosťou zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak to z povinnosti zistiť skutočný, úplný, stav veci vyplýva.
 
K § 69 a 70
Osobitne sa navrhuje riešiť prípustnosť odvolania voči uzneseniam vydaným notárom ako súdnym komisárom. Súdny komisár vykonáva decíznu právomoc na základe delegovania tejto právomoci verifikovanej poverením a proti takýmto uzneseniam je odvolanie zásadne prípustné.
Takéto odvolanie sa podáva priamo u notára, ktorý bol poverený ako súdny komisár, prípadne priamo na súde prvej inštancie, ktorý o tomto odvolaní bude rozhodovať alebo na príslušnom odvolacom súde.
                                                                                          
K § 71
Na konanie o odvolaní voči uzneseniu notára vo funkcii súdneho komisára je zásadne funkčne príslušný súd prvej inštancie s výnimkami podľa § 72 a § 73.
 
K § 72
Po predložení odvolania súdu prvej inštancie v prípadoch meritórnych uznesení podľa odseku 1 je procesný postup diferencovaný podľa toho, či súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako dôvodné alebo nie. Ak odvolanie vyhodnotí ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie sám zmení alebo ho zruší a vráti súdnemu komisárovi na ďalšie konanie – v tomto prípade vysloví právny názor, ako v konaní ďalej postupovať, ktorým je súdny komisár viazaný. Ak napadnuté rozhodnutie uznesením zmení, je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd.
Ak súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako nedôvodné, predloží ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
 
K § 73
Ak nejde o prípady meritórnych uznesení vymenovaných v § 72, funkčná príslušnosť na odvolanie svedčí súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie ani dovolanie prípustné nie je. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa v tomto prípade nepovažuje za rozhodnutie odvolacieho súdu, preto predkladateľ len proklamatívne zdôraznil neprípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu.
 
K § 74
Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanželstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť.
 
K § 75
Navrhované ustanovenie je potrebné z hľadiska systematiky diferenciácie sporového a mimosporového konania. Predstavuje ďalšie rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pokiaľ nie je možná modifikácia iným zákonným postupom, a z povahy veci nemôže byť uvedený v CSP.
 
K § 76
Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanželstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť. Obmedzenie vo vzťahu k prípustnosti sa vzťahuje aj na rozhodnutie v konaní o návrat maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
 
K § 77
Princíp oficiality, ktorý dôsledne ovláda mimosporové konanie, sa prejavuje i v zásadnej neviazanosti dovolacieho súdu rozsahom dovolania.
 
K § 78 až 86
Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania odôvodňujú zavedenie komplexnej právnej úpravy osobitného mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania generálneho prokurátora. V mimosporovom konaní, ktorého základným rysom je silný verejný záujem na vyriešení otázok tvoriacich predmet týchto konaní sa nemôže vyskytnúť otázka súladnosti tohto inštitútu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či s konštantnou judikatúrnou líniou ESĽP. Generálny prokurátor ako osobitný orgán ochrany práva je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku tam, kde to vyžaduje verejný záujem či ochrana práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť mimoriadneho dovolania je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práv a právom chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu.
Dovolanie generálneho prokurátora sa nepripúšťa voči rozhodnutiu najvyššieho súdneho orgánu sústavy všeobecného súdnictva a z dôvodov právnej istoty proti rozsudkom o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva a vo veci návratu maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Navrhuje sa zachovať lehota jedného roka od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, ako aj náležitosti a dôvody v zásade v intenciách doterajšieho inštitútu mimoriadneho dovolania.
Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia CSP, vrátane ustanovení o rozhodnutí dovolacieho súdu.
 
K osobitnej časti
V osobitnej časti CMP predkladateľ ustanovuje spôsobom taxatívneho výpočtu konania, ktoré majú mimosporový charakter. Všeobecná subsidiarita CSP sa v osobitnej časti CMP prejavuje osobitnou osnovou týchto konaní, pričom v ostatných veciach, ktoré nie sú výslovne upravené v CMP, sa postupuje podľa všeobecných ustanovení CSP (normatívne vyjadrené: niektoré ustanovenia o...). Predkladateľ v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní precizuje predovšetkým predmet konania, miestnu príslušnosť, účastníkov konania, návrhovosť alebo beznávrhovosť konkrétneho typu konania, otázku nariadenia pojednávania alebo možnosti konať aj bez pojednávania a otázku formy a spôsobu meritórneho rozhodnutia (či sa rozhoduje rozsudkom alebo uznesením vo veci samej).
Tejto všeobecnej štruktúre zásadne zodpovedá štruktúra jednotlivých typov mimosporových konaní.
 
K § 87 až 91
Tradičné mimosporové konanie predkladateľ upravil na báze doterajších aplikačných skúseností, pričom nóvum spočíva aj v možnosti podať spoločný návrh účastníkmi konania. Aj keď sa spoločný návrh nepodáva, účastníkmi sú obe osoby, ktoré hodlajú uzavrieť manželstvo, a to podľa osvedčenej druhej doktrinálnej definície účastníctva, ktorá je preferenčnou definíciou pre celé mimosporové konanie, t.j. účastníkmi konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Otázka miestnej príslušnosti nie je výslovne riešená, teda sa postupuje podľa všeobecnej časti CMP.
Ide len o návrhové konanie, meritórne sa rozhoduje rozsudkom, po predchádzajúcom pojednávaní.
 
Ku konaniu o rozvod manželstva
Predkladateľ medzi mimosporové konania výslovne zavádza konanie o rozvod manželstva, čo je determinované súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru. CMP vnímame ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Uvedené ako aj osobitosti procesného režimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konania mimosporové. Predkladateľ tým zdôrazňuje verejný záujem na ochrane manželstva aj v procese rozhodovania o jeho zrušení rozvodom.
 
K § 92
Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.
 
K § 93
Z povahy veci vyplýva obligatórnosť návrhu na začatie konania o rozvod manželstva jedným z manželov, čo korešponduje autonómii vôle subjektov tohto právneho vzťahu.
 
K § 94
Predkladateľ ustanovuje druhú definíciu účastníctva, ktorá je determinovaná hmotnoprávnou úpravou manželstva v zákone o č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o rodine“).
 
K § 95
Osobitný procesný režim späťvzatia návrhu je odôvodnený ochranou pred zneužitím dispozície návrhom na začatie konania vo vzťahu k manželovi, ktorý návrh nepodal.
 
K § 96
Predkladateľ rešpektuje existenciu manželstva ako základného rodinnoprávneho vzťahu, preto pri posudzovaní existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi preferuje zmierovaciu funkciu súdu.
 
K § 97
Nová úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, súčasne sa rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.
 
K § 98
Navrhované ustanovenie je plne v súlade s koncepčnou líniou preferencie zmierlivého riešenia rozporov účastníkov konania a zachovania inštitútu manželstva pred jeho zánikom.
 
K § 99
Nová právna úprava pamätá aj na situácie, keď jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť. Keďže primárnou objektívnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik manželstva je v takom prípade smrť, úprava rieši procesný postup, ktorý uvedené reflektuje. Súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania). Rozhodnutie súd doručí druhému účastníkovi konania.
 
K § 100
Predkladateľ zachováva obligatórnosť spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
 
K § 101 až 103
Predkladateľ ponecháva svojou povahou tradičné mimosporové konanie v režime CMP. K otázke miestnej príslušnosti treba uviesť, že ak sa konanie začína ex offo a účastníci konania nebývajú spoločne, tak sú príslušné oba súdy, kde bývajú.
Navrhované ustanovenia § 102 a 103 sa týkajú konania vo veciach neplatnosti manželstva, nie neexistencie manželstva.
Ide o konanie obligatórne návrhové. Osobitným predpisom, ktorý ustanoví, kedy sa toto konanie môže začať aj bez návrhu, je zákon o rodine. Účastníctvo je ustanovené režimom druhej definície účastníctva (§ 103), nakoľko právna úprava § 17 Zákona o rodine ustanovuje len dôvody, pre ktoré je manželstvo ničotné (neexistentné), nevyplýva z nej možný procesný postup súdu a predmetné ustanovenie sa obmedzuje len na konštatovanie hmotnoprávnych následkov.
 
Ku konaniu vo veciach určenia rodičovstva
Predkladateľ navrhuje komplexne upraviť inštitút konaní o určenie rodičovstva v režime mimosporových konaní, čo je odôvodnené povahou týchto zásadných rodinnoprávnych vzťahov a determinované do značnej miery hmotnoprávnou úpravou de lege lata.
 
K § 104
Predkladateľ preberá bývalé konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením, ktoré sa nemení. Jeho systematickým zaradením sa zdôrazňuje jeho preferencia pred konaním o určení otcovstva treťou zákonnou domnienkou podľa zákona o rodine. V zákone o rodine je špecifikovaný prípad, kedy súd upustí od výsluchu matky - ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (§ 91 ods. 4).
 
K § 105
Taxatívnym výpočtom konaní, ktoré sú konaniami o určení rodičovstva reflektuje predkladateľ hmotnoprávny stav de lege lata.
 
K § 106
Osobitný režim miestnej príslušnosti sleduje ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, len subsidiárne sa aplikujú kritériá všeobecného súdu matky, resp. všeobecného súdu muža, ktorého otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
 
K § 107
Povaha veci odôvodňuje obligatórnosť návrhu na začatie konania.
 
K § 108
Predkladaná procesná úprava je reflexiou na hmotnoprávny predmet konania a predstavuje druhú definíciu účastníctva.
Pojem „navrhovateľ“ sa vykladá ako iná osoba, než je vymenovaná pri jednotlivých typoch konania, pričom takto nastavené penzum účastníkov ponecháva priestor pre prípadné kreovanie novej právnej úpravy určovania rodičovstva bez potreby zásahu do procesného kódexu.
 
K § 109
Povaha veci a záujem maloletého dieťaťa preferuje určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, prípadne osvojenie dieťaťa. Preto je odôvodnené konanie o určení otcovstva zastaviť v prípadoch uvádzaných v hypotéze ustanovenia § 109.
 
K § 110
Obligatórnosť spojenia konania s konaním o výchove a výžive je odôvodnené len pri konaní o určenie otcovstva. Nie je dôvodné predpokladať, že by bolo potrebné rozhodnúť o výchove a výžive k maloletému pri konaní o určenie materstva, a to z toho dôvodu, že ak je sporné, kto je matka, nebude zrejmé, kto je otec dieťaťa.
 
K § 111
Predkladateľ v tradičnom type mimosporového konania ustanovuje tzv. numerus clausus konaní predstavujúcich veci starostlivosti súdu o maloletých, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu, pričom písmeno p) tohto ustanovenia ponecháva možnosť osobitným predpisom ustanoviť ďalšie typy konaní bez potreby normatívnej zmeny navrhovaného ustanovenia.
 
K § 112
Miestna príslušnosť súdu je podriadená záujmu maloletého dieťaťa. Iný zákonný spôsob určenia bydliska maloletého predstavuje umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti, určenie bydliska jedným z rodičov, pokiaľ druhý nežije a pod.
Inštitút prenesenia príslušnosti súdu predkladateľ ponecháva v doterajšom režime OSP, s dôrazom na fakultatívny postup zo strany súdu, podmienený zmenou pomerov a ochranu záujmov maloletého.
 
K § 113
Osobitný dôraz na efektívnosť postupu súdu pri rozhodovaní vo veciach maloletých premieta predkladateľ aj do úpravy procesného režimu, umožňujúceho sa dočasne odchýliť od procesných podmienok. V navrhovanom ustanovení sa prejavuje protektívna funkcia mimosporových konaní – ak neexistuje právne bydlisko podľa navrhovaného režimu podľa § 112, vykoná procesné úkony v záujme maloletého súd, kde sa maloletý fakticky zdržiava. Preferuje sa však, aby o dieťati rozhodoval príslušný súd.
 
K § 114
Navrhované ustanovenie predstavuje osobitné návrhové oprávnenie prokurátora na uloženie ochrannej výchovy podľa Trestného zákona.
 
K § 115
Otázka súčinnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má zásadný význam pre garantovanie efektívnej a kvalifikovanej ochrany. V predmetnom ustanovení sa zdôrazňuje protektívna funkcia predovšetkým tohto typu konania a preferuje sa princíp oficiality, podľa ktorého, ak sa súd dozvie o potrebe začať konanie starostlivosti súdu o maloletých, takéto konanie ex officio začne. Pri realizácii procesných úkonov súd využije súčinnosť ďalších subjektov, aby sa zabezpečila riadna starostlivosť o maloletých.
 
K § 116
Navrhované ustanovenie predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo v širšom kontexte vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.

K § 117
Predkladateľ zachováva ochranu maloletého v konaní prostredníctvom osobitného hmotnoprávneho opatrovníka, ktorý má v konaní postavenie zákonného zástupcu. Právna úprava vytvára priestor pre ustanovenie osoby blízkej do funkcie opatrovníka. Ak pre uvedené nie sú splnené predpoklady, ustanoví súd za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí.
 
K § 118
Predkladateľ uprednostňuje dohodu účastníkov o starostlivosti o maloletých, preto preferuje zmierovaciu funkciu súdu.
 
K § 119
V určitých prípadoch hmotné právo vyžaduje ingerenciu súdu pre zachovanie ochrany maloletých – napr. § 28 Občianskeho zákonníka. Predkladateľ zásadne nemení pôvodnú právnu úpravu § 179 OSP a zásadným kritériom na posúdenie uvedeného je záujem maloletého.
 
K § 120
Z hľadiska spôsobu a formy rozhodnutia sa preferuje rozhodovanie rozsudkom. V taxatívne ustanovených prípadoch sa pripúšťa vydanie meritórneho uznesenia.
Osobitosťou meritórnych rozhodnutí v tomto type konania je špeciálna poučovacia povinnosť podľa odseku 3, ktorá v sebe subsumuje preventívne výchovný prvok a má viesť k dobrovoľnému plneniu judikovaných povinností.
 
K § 121
Predkladateľ akcentuje zásadu zmeniteľnosti ustanovených typov rozsudkov podľa zásady výhrady nezmenených pomerov (rebus sic stantibus), rozhodnutie teda bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov.
 
K § 122
Novokoncipovaný inštitút zdôrazňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní a jeho zmyslom je zamedziť šikanóznym podávaniam odvolania tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastníkov.
 
Ku konaniu o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo zadržania
Predkladateľ zavádza nový typ mimosporového konania, ktorý je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.
 
K § 123
Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a o veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“).
Obmedzenie zásady oficiality a vyšetrovacieho princípu pri zisťovaní skutočného stavu veci, ktoré vyplýva z odseku 2, je odôvodnené potrebou uskutočniť konanie v čo najkratšom čase, čo bude v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa.
 
K § 124
Predkladateľ ponecháva tzv. kauzálnu príslušnosť z hľadiska potreby špecializácie súdov a sudcov, ako aj z hľadiska procesnej ekonómie – kauzálna príslušnosť v tomto prípade predstavuje aj zjednodušenie skúmania podmienok miestnej príslušnosti súdu.
 
K § 125
Povaha veci vylučuje možnosť začať konanie aj bez návrhu, konanie je teda obligatórne návrhovým.
 
K § 126
Predkladateľ určuje okruh účastníkov tohto konania druhou definíciou účastníctva a reflektuje pri tom hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
 
K § 127
Z hľadiska procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania písomností v tomto konaní sa zavádza osobitná procesná povinnosť navrhovateľa nezastúpeného v tomto konaní advokátom.
 
K § 128
Z dôvodov procesnej ekonómie predkladateľ obmedzil možnosť prerušiť konanie, čo je odôvodnené záujmom maloletého dieťaťa a špecifickým predmetom tohto konania.
 
K § 129
Rovnako z dôvodu procesnej ekonómie a snahe o rýchle rozhodnutie vo veci nie je možné využitie inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty.
 
K § 130
Osobitná povaha tohto konania odôvodňuje princíp oficiality ustanovený v odseku 1. Súd môže na návrh, ale aj bez návrhu rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým alebo primeranými opatreniami prispieť k vytvoreniu podmienok pre návrat dieťaťa.
 
K § 131
Procesný postup sleduje súčinnosť účastníka, ktorý porušuje právo navrhovateľa, pričom cieľom je získať jeho vyjadrenie, resp. listinné, prípadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež jeho stanovisko k prejedaniu veci bez pojednávania. Výzvu súd realizuje uznesením, ktoré sa doručuje do vlastných rúk.
 
K § 132
Upustenie od nariadenia pojednávania v zákonom ustanovených prípadoch sleduje dôraz na efektívne rozhodnutie veci.
 
K § 133
Predkladateľ navrhuje ustanoviť výnimku vo forme meritórneho uznesenia v tomto type konania z dôvodov procesnej ekonómie.
Odsek 2 predstavuje osobitný procesný režim vykonateľnosti, ktorého cieľom je, aby rozhodnutie o návrate dieťaťa nebolo vykonané počas odvolacieho konania.
 
K § 134
Protektívna funkcia celého mimosporového konania a osobitne tohto typu konania s cudzím medzinárodným prvkom odôvodňujú ustanovenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Šesťtýždňová lehota na rozhodnutie predstavuje splnenie záväzku Slovenskej republiky z čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
V meritórnom uznesení platí osobitná poučovacia povinnosť podľa odseku 2 z dôvodu zvýšenej ochrannej funkcie vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa.
 
Ku konaniu o osvojenie
Predkladateľ zachováva tradičné konanie mimosporového charakteru, pričom doterajšie konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojenie zjednocuje pod súhrnnú rubriku siedmeho dielu tejto časti zákona a dopĺňa ho o úpravu konania o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ako obligatórneho inštitútu predchádzajúceho rozhodnutiu súdu o osvojení.
 
K § 135
Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu zákona o rodine, odstraňuje terminologické nejasnosti. Ustanovenie zdôrazňuje, že konaniami vo veciach osvojenia sú tri relatívne samostatné konania, pričom konanie o osvojiteľnosti zásadne predchádza konaniu o osvojenie dieťaťa a konaniu o osvojenie predchádza konanie o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
 
K § 136
Zohľadňuje sa právne bydlisko, ale aj fakticita bydliska (kde sa dieťa skutočne zdržuje).
Ako kritérium príslušnosti súdu je odôvodnené ustanoviť aj iný zákonný spôsob, napr. obvyklé umiestnenie dieťaťa v ústavnom zariadení.
 
K § 137
Toto konanie možno začať aj bez návrhu, čo samozrejme nevylučuje možnosť podať návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Nová úprava rozširuje účastníctvo vo veciach osvojenia tým, že výslovne umožňuje podať návrh aj zariadeniu, do ktorého je dieťa prípadne umiestnené, ak podalo návrh na začatie konania, čo vnímame ako pozitívne nóvum.
 
K § 138
Zásadne sa ponecháva okruh účastníkov nezmenený v režime druhej definície účastníctva. Právna úprava sa zásadne preberá z pôvodného § 180a ods. 2, 3, 4 OSP.
Dôvod, pre ktorý sa predkladateľ priklonil k hranici 16 rokov na samostatné konanie maloletého rodiča pred súdom je predpoklad jeho dostatočnej vyspelosti, podobne ako v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo.
 
K § 139
Predkladateľ navrhovaným ustanovením zdôrazňuje záujmy maloletého dieťaťa, čo plne odôvodňuje uplatnenie princípu oficiality a vyšetrovacieho princípu.
 
K § 140
Predkladateľ rieši nedostatok súčasnej úpravy a vymedzuje postup súdu, ak nie sú splnené podmienky osvojiteľnosti. V takom prípade súd konanie zastaví.
 
K § 141
Aj keď nový CMP sa snaží eliminovať prípady, kedy ex lege vyplývajú lehoty pre rozhodnutie súdu, protektívna funkcia mimosporových konaní a osobitne záujmy maloletého dieťaťa odôvodňujú zásadné ponechanie pôvodnej právnej úpravy § 180a ods. 6 OSP – o lehotách na rozhodnutie súdu.
 
K § 142
V navrhovanom ustanovení sa prejavuje zásada výhrady zmenených pomerov, avšak z povahy veci vyplýva, že túto výhradu môže súd reflektovať len na návrh podaný do momentu, kým nie je dieťa odovzdané do starostlivosti budúcich osvojiteľov – zákonodarca totiž uprednostňuje právnu istotu vzťahov medzi osvojiteľmi a dieťaťom pred povinnosťou prihliadať na zmenu pomerov.
 
K § 143
Povaha veci odôvodňuje obligatórnu návrhovosť tohto typu konania.
 
K § 144
Predkladateľ ponecháva účastníctvo v tomto type mimosporového konania v režime druhej definície účastníctva a predovšetkým sa reflektuje hmotnoprávna úprava. Týmto ustanovením sa preberá § 181 ods. 1 až 4 OSP.
 
K § 145
Právny záujem na efektívnom postupe v konaní a meritórnom rozhodnutí veci v krátkom čase v tomto type statusového konania plne odôvodňuje ponechanie lehoty na rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, pričom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy § 181 ods. 5 OSP túto lehotu skracuje na šesť mesiacov. Po šiestich mesiacoch od podania návrhu možno konať len ak súd nemohol vykonať dôkazy nevyhnutne potrebné na rozhodnutie o osvojení.
 
K § 146
Rozhoduje sa s pojednávaním a posilňuje sa princíp priamosti a ústnosti, čo predkladateľ považuje za plne odôvodnené účelom tohto typu mimosporového konania. Ustanovenie je s ohľadom na aplikačnú bezproblémovosť prebraté z pôvodného § 182 OSP.
 
K § 147 až 150
Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú právnu úpravu § 183 až § 185 OSP. Nóvum právnej úpravy spočíva v povinnosti súdu zisťovať zdravotný stav dieťaťa komplexne, podľa potreby nie len na základe lekárskeho vyšetrenia ale napr. tiež psychologického posúdenia a nóvum úpravy je aj povinnosť súdu zasielať právoplatný rozsudok o osvojení orgánu poverenému vedením matriky vzhľadom na kompetenciu tohto orgánu.
 
K § 151 až 153
Úprava reflektuje obligatórnosť zverenia dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov, pričom konanie možno začať výlučne na návrh budúceho osvojiteľa. O účastníkoch konania platia primerane ustanovenia o účastníkoch konania o osvojenie. V merite veci rozhoduje súd s ohľadom na procesnú ekonómiu uznesením.
 
K § 154 až 157
Reflektuje sa hmotnoprávna úprava zákona o rodine, ktorý medzi vyživovacie povinnosti a príspevky zaraďuje i vyživovaciu povinnosť voči plnoletým osobám. Zaradenie týchto konaní reflektuje rozdiely v nastavení procesného priebehu pri určovaní výživného pre plnoleté osoby. Hmotnoprávna úprava determinuje obligatórnu návrhovosť konania, ako i ustanovený okruh účastníkov konania podľa druhej definície. Návrhovosť sa prejavuje i v uplatnení výhrady zmenených pomerov (§ 157).
V dôsledku subsidiárnej aplikácie Civilného sporového poriadku je aj v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb možné uzavrieť zmier, avšak v súvislosti s aplikačnými problémami je potrebné upozorniť na povinnosť súdu skúmať hmotnoprávne podmienky uzavretia zmieru, keďže v mimosporových konaniach platí zásada materiálnej pravdy.
 
Ku konaniu o dedičstve
Predkladateľ ponecháva tradičné mimosporové konanie v režime CMP s mnohými procesnými novotami, no v zásade reflektuje súčasnú hmotnoprávnu úpravu dedičského práva v Slovenskej republike.
 
K § 158 a 159
Ostáva zachovaná miestna príslušnosť súdu ako osobitná výlučná príslušnosť, ktorá je určená kritériami adresy trvalého pobytu poručiteľa, majetku alebo miesta úmrtia poručiteľa, podľa pravidiel subsidiarity (§ 158).
Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne ustanovuje miestna príslušnosť súdu podľa § 159.
Príslušnosť súdu na dodatočné konanie o dedičstve nebola doteraz osobitne upravená, no prax odôvodnila aj prijatie takejto výslovnej úpravy, keďže sa objavili prípady, kedy z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov, museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch, pričom dedičské spisy po jednom poručiteľovi boli takisto vedené na rôznych súdoch - pri dodatočnom konaní o dedičstve dedičský spis obsahuje aj zoznam pripojených skorších dedičských spisov po tom istom poručiteľovi - § 176 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok“).
 
K § 160
Navrhovaná nová právna úprava má za cieľ výrazne zjednodušiť a zhospodárniť schvaľovanie právnych úkonov maloletého dediča súdom. Doterajšia právna úprava sa častokrát javila ako neefektívna a nehospodárna, preto predkladateľ pristúpil k novej úprave v tomto ustanovení. V praxi sa nie ojedinele stalo, že príslušným na schválenie právneho úkonu nespôsobilej osoby bol iný súd, ako dedičský súd (poručenský súd podľa bydliska nespôsobilej osoby), čo predlžovalo režim schvaľovania právneho úkonu.
V prípade postupu podľa § 160 ods. 3 sa použijú subsidiárne najmä § 64 a § 65 CSP.
 
K § 161
Predkladateľ ponecháva právnu úpravu súdneho komisariátu, teda konanie a rozhodovanie notára v konaní o dedičstve na základe poverenia súdu, pričom poverenie nie je rozhodnutím súdu. Rozširuje sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony a rozhodnutia, okrem taxatívne vymenovaných procesných úkonov podľa odseku 2, podľa písmena b) ide o situáciu, kedy môže o poskytnutie právnej pomoci požiadať výlučne súd, čo vyplýva napríklad zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z. z.)
 
K § 162
Predkladateľ navrhuje zmeniť súčasný režim poverovania súdnych komisárov, a to z dôvodu zhospodárnenia a zefektívnenia tohto režimu. Právomoc vydať rozvrh práce notárov ako súdnych komisárov na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky prechádza z predsedu krajského súdu na predsedu okresného súdu do obvodu, do ktorého boli notári vymenovaní.
 
K § 163 a 164
Osobitná povaha konania o dedičstve umožňuje predkladateľovi ponechať súčasný režim rozhodovania uznesením aj vo veci samej. Predkladateľ navrhuje ustanoviť osobitné náležitosti uznesenia oproti všeobecnému režimu CSP, čo je odôvodnené povahou veci.
 
K § 165 až 167
Predkladateľ navrhuje ponechať účastníctvo v režime druhej doktrinálnej definície účastníctva zásadne podľa doterajšieho právneho stavu. Všeobecne sú účastníkmi konania dedičia poručiteľa, ktorí sú účastníkmi konania aj v prípade zastavenia konania, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok, na rozdiel od zastavenia konania podľa § 188, kedy je účastníkom len usporiadateľ pohrebu. Predkladateľ výslovne ustanovuje, v ktorých prípadoch je účastníkom štát, mimo postavenia závetného dediča.
 
K § 168
Osobitne je ustanovené účastníctvo veriteľa poručiteľa taxatívnym výpočtom.
Vyporiadaním pohľadávky podľa písm. a) sa myslí taká situácia, kedy má prejsť pohľadávka veriteľa na dedičov inak, ako zo zákona podľa § 470 Občianskeho zákonníka (dohodou).
Precizuje sa, že účastníkom konania je veriteľ až po nariadení likvidácie (prihlásení svojej pohľadávky).
 
K § 169 až 171
Predkladateľ nemení doterajšiu právnu úpravu a špecifické subjekty v týchto ustanoveniach rovnako podliehajú režimu účastníctva podľa doterajšej druhej zákonnej definície účastníctva.
 
K § 172
V odseku 1 predkladateľ výslovne zavádza a rešpektuje inštitút dedičskej transmisie v nadväznosti na inštitút účastníctva konaní o dedičstve. Inštitút transmisie nebol v súčasnej právnej úprave obsiahnutý a v praxi spôsoboval nejednotný postup súdov a notárov.
V odseku 2 predkladateľ rieši aplikačné problémy doterajšej právnej úpravy a výslovne ustanovuje, v ktorom konaní bude poučený dedič zomretého dediča o dedičskom práve. Prioritne by mal súdny komisár v konaní o dedičstve disponovať dedičským rozhodnutím po zomretom dedičovi, resp. potvrdením o okruhu dedičov, ktoré mu môže vyhotoviť notár, ktorý vedie konanie po zomretom dedičovi až po tom, čo sa dedičia vyjadria k možnosti dedičstvo prijať alebo odmietnuť (takisto až po vysporiadaní sa so závetom alebo listinou o vydedení). Súdny komisár sám realizuje poučenie a určí okruh dedičov po zomretom dedičovi až po tom, čo takýto postup nie je možný, alebo napr. konanie po zomretom dedičovi bolo zastavené pre nemajetnosť alebo pre vydanie majetku nepatrnej hodnoty. Rovnako normatívnou úpravou podľa odseku 3 sa odstraňujú doterajšie aplikačné problémy výslovným ustanovením režimu neprejednania majetku po zomretom dedičovi.
 
K § 173
Predkladateľ ponecháva doterajšiu právnu úpravu § 175a ods. 1 OSP, ktorá je bezproblémová.
 
K § 174
Predkladateľ ponecháva konanie o dedičstve v režime fakultatívnej návrhovosti, t.j. konanie o dedičstve sa môže začať na návrh, ale i bez návrhu. Začatie konania v dodatočnom konaní o dedičstve upravuje § 210, pričom ostáva zachovaný aj možnosť podať podnet na začatie konania určenými osobami.
 
K § 175
Inštitút predbežného vyšetrenia sa ponecháva v doterajšej aplikačne bezproblémovej rovine § 175d OSP s prispôsobením terminológie novému CMP.
 
K § 176
Právna úprava sa zosúlaďuje s predpismi Európskej únie, konkrétne s ustanovením čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 07. 2012).
Novotou je aj to, že zistenie stavu a obsahu závetu robí notár poverený na prejednanie dedičstva a nie ten, u ktorého je závet uložený.
 
K § 177
Ustanovenie predstavuje nóvum právnej úpravy. V konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.
 
K § 178
§ 178 predstavuje praktické nóvum nadväzujúce na úpravu v paragrafe § 177. Závet ostáva u notára až do právoplatného skončenia konania.
 
K § 179 až 181
Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú úpravu s prispôsobením terminológie novému CMP.
V § 180 ods. 1 nejde o úschovu kvalifikovanú ako notársku úschovu, ale len úschovu u notára v dedičskom konaní v zmysle § 100 Spravovacieho poriadku.
Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré povahou nemožno uschovať, sa primerane použije ustanovenie o likvidácii dedičstva.
V ustanovení § 180 ods. 3 sa notárskou úschovou rozumie tzv. solučná úschova s účinkami splnenia dlhu.
 
K § 182 až 184
Predkladateľ v zásade ponecháva pôvodnú úpravu s prispôsobením terminológie novému CMP s tým, že sa spresňuje, že správcom dedičstva môže byť aj notár nevykonávajúci v konkrétnom konaní o dedičstve funkciu súdneho komisára. Inštitút správcu dedičstva by mal byť v praxi využívaný najmä v prípadoch kedy poručiteľ bol jediným konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ale aj v iných prípadoch, kedy by bez odbornej správy došlo k zníženiu alebo zániku majetkových hodnôt poručiteľa.
 
K § 185
Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje možnosť súdu zbaviť správcu dedičstva funkcie a prípadne možnosť ustanoviť nového správcu dedičstva – v prípadoch, kedy to potrebné nebude, môže súd ďalej konať aj bez správcu dedičstva, pričom predkladateľ zdôrazňuje formálne uskutočnenie postupu podľa tohto ustanovenia uznesením.
 
K § 186
Osobitne je riešený zánik funkcie správcu dedičstva (odseky 1 a 2) a povinnosti správcu po skončení funkcie (odsek 3). Častým prípadom v praxi pravdepodobne bude, že funkciu správcu bude vykonávať so súhlasom ostatných dedičov jeden z dedičov (ten u koho na to budú najlepšie predpoklady). Preto bude možné, aby si správca nenárokoval svoju odmenu, ani náhradu hotových výdavkov za výkon funkcie.
 
K § 187
Známym pobytom podľa odseku 2 sa rozumie pobyt v čase vydania uznesenia podľa odseku 1. Prax súdov pri doručovaní uznesenia o zastavení konania pre nemajetnosť doteraz nebola jednotná. Kým niektoré súdy doručovali uznesenie všetkým „potenciálnym“ dedičom (v prípade, že poručiteľ nezanechal majetok, účastníci neboli poučovaní o dedičskom práve, keďže neexistoval jeden z predpokladov dedenia – zanechaný majetok poručiteľa), iné ho doručovali len usporiadateľovi pohrebu a ďalšie ho len založili v spise. Nová úprava by mala odstrániť aj tento problém, navyše navrhované znenie, s úmyslom zbytočne nepredlžovať konanie, a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti, počíta s prípadmi, kedy nebudú známe adresy pobytov všetkých dedičov.
 
K § 188
Nová právna úprava reaguje na aplikačné problémy a ako alternatívne kritérium k pojmu majetok nepatrnej hodnoty zavádza kritérium majetku, ktorý nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa.
Zjednocujú sa následky v prípade, ak je sporné, kto sa postaral o pohreb s následkami nesúhlasu s prevzatím majetku podľa odseku 2.
Nová právna úprava posilňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní doručením uznesenia podľa odseku 1. Toto uznesenie sa bude doručovať osobám známym podľa výsledku predbežného vyšetrenia. Pri zisťovaní ich adresy vykoná notár iba základné šetrenia, ďalšie náročnejšie úkony, ktoré by inak vykonával, odpadávajú. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, kvôli zaručeniu procesných práv účastníkov.
 
K § 189
Novokoncipované upovedomenie o dedičskom práve zvyšuje protektívnu funkciu dediča povinnosťou doručiť upovedomenie do vlastných rúk alebo ústne do zápisnice. Na účinnosť doručenia do vlastných rúk je potrebné osobitné plnomocenstvo, nestačí napríklad splnomocnenie na preberanie poštových zásielok.
Odsek 2 vylučuje použitie ustanovení o tzv. fikcii doručenia podľa všeobecných ustanovení CSP. Ustanovenie je lex specialis vo vzťahu k právnej úprave CSP.
Potrebné šetrenia podľa odseku 3 predstavujú lustráciu matriky, registra obyvateľov, zahraničnej polície a pod. Odsek 3 je potrebné vykladať v súvislosti s § 468 Občianskeho zákonníka.
 
K § 190
Akcentujú sa moderné formy elektronickej komunikácie, čím sa výrazne zvyšuje ochranná funkcia dedičského práva vo vzťahu k tomu, o kom možno dôvodne predpokladať, že je dedičom, avšak jeho pobyt nie je známy.
Osoba, ktorá nie je známa, ale o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je napríklad osoba zistená z predbežného vyšetrenia bez akýchkoľvek ďalších informácií o nej.
 
K § 191
V odseku 1 sa navrhuje zaviesť obligatórnosť pojednávania; z povahy veci vyplýva fakultatívnosť nariadenia pojednávania podľa odseku 3. Predkladateľ ponecháva pojednávanie vzhľadom na jeho povahu v konaní o dedičstve v súčasnom režime obligatórnej neverejnosti.
 
K § 192
Napriek mimosporovému charakteru konania o dedičstve sa môžu v jeho priebehu vyskytnúť sporné otázky incidenčného charakteru. Ich riešenie predkladateľ upravuje v § 193 a § 194.
 
K § 193
Navrhuje sa zaviesť pojem ukončenie účastníctva o dedičstve, ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti dedičského práva potenciálnych dedičov, znamená to, že účasť na konaní sa danej osobe končí, teda sa na ňu nebude prihliadať. Uznesenie, ktorým sa účasť na konaní ukončuje, je poslednou písomnosťou, ktorú takej osobe notár doručí. Toto ustanovenie upravuje tzv. právny spor, v ktorom skutočnosti medzi účastníkmi síce nie sú sporné (napr. existencia závetu), ale sporné je právne posúdenie veci (napr. posúdenie, či konkrétnej osobe svedčí dedičský titul zákonného dedenia). Navrhovaná úprava je inšpirovaná právnou úpravou Českej republiky.
 
K § 194
Žalobná žiadosť (petit žaloby) znie na určenie spornej skutočnosti. V tomto prípade sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, lebo je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením (§ 194). Nevyvrátiteľná domnienka ustanovená v odseku 3 je nevyhnutná pre pokračovanie v konaní o dedičstve, ak o žalobe nebolo meritórne rozhodnuté. Ustanovenie upravuje tzv. skutkový spor.
 
K § 195 a 196
Predkladateľ precizoval pôvodnú právnu úpravu § 175l OSP, avšak zásadným spôsobom ju nemenil, nakoľko nevykazovala zásadné aplikačné nedostatky.
 
K § 197
Predkladateľ navrhuje zaviesť legálny pojem majetok na pokrytie všetkých aktív poručiteľa a legálny pojem dlhy na pokrytie všetkých pasív poručiteľa. Tieto legálne pojmy viac korešpondujú so súkromnoprávnou úpravou, predovšetkým v Občianskom zákonníku.
 
K § 198
Čistá hodnota dedičstva sa rozumie absolútna hodnota majetku, od ktorého sa odpočíta hodnota dlhov poručiteľa.
 
K § 199
Na zistenie čistej hodnoty dedičstva možno na návrh dedičov využiť postup podľa odseku 1, pričom notifikácia tohto uznesenia je zabezpečená elektronickými prostriedkami.
V praxi má konvokácia význam najmä v prípadoch, kedy dedičia neboli v „blízkom kontakte“ s poručiteľom, prípadne nemajú informácie o všetkých jeho prípadných dlhoch.
 
K § 200
Odstraňujú sa výkladové problémy pri určovaní všeobecnej hodnoty majetku, pričom sa postupuje podľa všeobecných ustanovení o dokazovaní a v zmysle princípu materiálnej pravdy.
 
K § 201
Predkladateľ nemení súčasnú právnu úpravu § 175r OSP a ponecháva ju v pôvodnom znení.
 
K § 202
Predkladateľ nemení súčasnú právnu úpravu § 175p OSP a ponecháva ju v pôvodnom znení. Dohoda dedičov a veriteľov o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov musí byť v súlade s právnym poriadkom SR, predovšetkým s Občianskym zákonníkom, so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a pod.
 
K § 203
Nahrádza sa doterajší inštitút osvedčenia o dedičstve. Pod pojmom súd sa tu rozumie notár poverený funkciou súdneho komisára, ktorému je zverené vydávanie uznesenia o dedičstve. V prípade, ak notár vykoná vyporiadanie medzi dedičmi, postupuje napríklad podľa § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb., alebo podľa § 22 a 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Fakultatívnou súčasťou tohto uznesenia môžu byť aj uznesenia podľa odseku 2, čo bude spravidla odôvodnené princípom procesnej ekonómie.
 
K § 204
Fáza prejednania dedičstva je skončená právoplatnosťou uznesenia o dedičstve podľa § 203.
V zmysle ustanovenia odseku 2 sa zrušia najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané.
 
K § 205
Namiesto fázy prejednania dedičstva možno fakultatívne uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva s obligatórnou konvokáciou veriteľov (odsek 3) s procesnými následkami ustanovenými pre prípad neprihlásenia pohľadávok veriteľov do likvidácie. Publicita uznesenia o nariadení likvidácie je zabezpečená predovšetkým elektronickými prostriedkami.
 
K § 206
Z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva. Z dôvodu odstránenia doterajších aplikačných nejasností, navrhované ustanovenie explicitne ustanovuje, že nariadením likvidácie sa exekučné konanie zastavuje a majetok poručiteľa sa bude ďalej speňažovať likvidáciou.
Ustanovenia odsekov 2 a 3 upravujú situácie, v ktorých exekútor vymohol peňažné prostriedky v exekučnom konaní a tieto ešte neboli vyplatené oprávnenému (odsek 2) alebo bola vykonaná dražba nehnuteľnosti a nebolo rozhodnuté o schválení príklepu (odsek 3).
 
K § 207
Pojem notár v odseku 2 je predkladateľom volený zámerne z dôvodu, že ide o úkon, ktorý celkom výnimočne nemôže vykonať súd, ale iba notár vo funkcii súdneho komisára.
Účet zriadi notár na každú prebiehajúcu likvidáciu zvlášť.
V odseku 2 a 3 ponecháva predkladateľ pôvodnú právnu úpravu terminologicky precizovanú pre potreby nového CMP.
 
K § 208
Predkladateľ navrhuje ponechať jednu generálnu procesnú normu ustanovujúcu postup pri rozvrhu výťažku a tou je Exekučný poriadok (§ 154 až 165 Exekučného poriadku). V Exekučnom poriadku ako generálnej norme je pomerne podrobne upravený postup pri speňažovaní majetku. Nejaví sa ako vhodné ani účelné zavádzať osobitný procesný režim v CMP, predkladateľ preto volí formu primeranej aplikácie ustanovení Exekučného poriadku. Niektoré aplikačné problémy, ktoré tým môžu byť vyvolané však podľa názoru predkladateľa nepredstavujú takú komplikáciu, ktorá by opodstatňovala potrebu ustanovovania osobitného procesného režimu v CMP.
Pri postupe podľa Exekučného poriadku sa trovy pohrebu budú považovať za akúkoľvek inú nezabezpečenú pohľadávku.
 
K § 209
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 175v ods. 4 OSP. Predpokladom zániku neuspokojených pohľadávok veriteľov poručiteľa voči dedičom je to, že po speňažení majetku neboli aspoň čiastočne uspokojené v rámci rozvrhu výťažku a poručiteľ iný majetok nezanechal. V prípade, že sa neskôr objaví iný majetok poručiteľa, ktorý nebol speňažený v rámci likvidácie, bude tento majetok predmetom dodatočného postupu, po ktorom budú pohľadávky uspokojované v rámci poradia rozvrhu výťažku, bez ohľadu na tento zánik pohľadávok.
 
K § 210 a 211
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 175w OSP a § 175x OSP.
Podľa § 211, ak sa po skončení dedičského konania objaví majetok aj dlh poručiteľa, postupuje sa podľa prvej vety. Ak sa objaví iba dlh, postupuje sa podľa druhej vety.
 
K § 212
Ponecháva sa súčasný režim tzv. hereditatis petitio, čo reflektuje predovšetkým hmotnoprávnu úpravu.
 
K § 213
V prípade právomoci cudzieho štátu vo veci prejednania dedičstva sa úkony súdu Slovenskej republiky obmedzia len na predbežné šetrenia podľa odseku 1. V prípade povinnosti vydať majetok do cudziny sa preferuje doručenie upovedomenia podľa odseku 2 známym účastníkom. Publicita vo vzťahu k neznámym účastníkom je zabezpečená elektronickými prostriedkami.
 
K § 214 až 219
Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou transponuje príslušné ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve do slovenského právneho poriadku.
 
K tretej hlave
Predkladateľ v navrhovanej úprave sumarizuje tie typy konaní, ktoré súvisia s právnym statusom fyzických osôb, teda rozhodnutia v týchto konaniach majú i výrazné hmotnoprávne účinky. Doterajšia právna úprava vykazovala zásadné nedostatky vo vzťahu k ochrane práv a právom chránených záujmov osôb, ktorých sa predmet konania bezprostredne týkal a nezodpovedala judikatúre významných medzinárodných súdnych autorít.
 
K § 220
Miestna príslušnosť súdu sa navrhovanou právnou úpravou nemení.
 
K § 221
Začatie konania je reflexiou nosného princípu oficiality v konaniach podľa CMP, pričom navrhovaná právna úprava vychádza z fakultatívnej návrhovosti tohto konania (pôvodný § 195 ods. 1 OSP). Doterajšia právna úprava sa terminologicky spresňuje a prispôsobuje novému CMP.
 
K § 222
Na zastupovanie záujmov fyzickej osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, ustanoví súd obligatórne procesného opatrovníka (na ustanovenie procesného opatrovníka sa subsidiárne použije CSP).
 
K § 223
Povaha veci a realizácia procesných úkonov pripúšťa možnosť rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Právna úprava precizuje postup, keď súd v priebehu konania zistí neexistenciu podmienok pre vyhlásenie za mŕtveho – v takomto prípade sa konanie o vyhlásení za mŕtveho uznesením zastaví.
 
K § 224
Navrhovaná právna úprava predstavuje eventualitu konania bez vydania tzv. ediktu, kedy je nad všetky rozumné pochybnosti isté, že fyzická osoba už nežije (napr. letecké katastrofy, banské nešťastia a pod.), len nie je daná možnosť reálneho vykonania ohliadky tela a vyslovenie smrti. V týchto prípadoch nie je dôvodné podmieňovať rozhodnutie súdu uplynutím ediktálnej doby, ak sú splnené ostatné predpoklady pre vydanie rozhodnutia. Výrok rozhodnutia potom obsahuje deň smrti fyzickej osoby.
 
K § 225
Navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej právnej úpravy § 196 OSP, ide o postup pri prezumpcii smrti a právna úprava korešponduje súčasnej, len ju terminologicky spresňuje.
 
K § 226
V odseku 1 je riešená publicita ediktu. Iným vhodným spôsobom podľa odseku 2 je zabezpečenie publicity prostredníctvom obce, rozhlasu, či iných masovokomunikačných prostriedkov alebo informačných médií.
 
K § 227 a 228
Ak aj po šetrení súdu prostredníctvom orgánov polície a iných štátnych orgánov, výsluchom svedkov a pod. sa javí ako pravdepodobné, že fyzická osoba už nežije, rozhodne súd rozsudkom o jej vyhlásení za mŕtvu, pričom tento rozsudok musí spĺňať náležitosti podľa § 228 odsek 2, s dôrazom na to, že výrok rozsudku obsahuje identifikáciu len prezumptívneho dňa smrti, resp. dňa, ktorý fyzická osoba neprežila.
 
K § 229
Meritórne rozhodnutie o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu má zásadné právne následky, preto v prípade nesprávne určeného tzv. prezumptívneho dňa smrti, súd ex officio vydá nový rozsudok o vyhlásení za mŕtveho, v ktorom vykoná nápravu.
 
K § 230
V modifikovanej podobe sa preberá doterajšia právna úprava § 199 odsek 1 OSP, pričom je kladený dôraz na procesný postup podmieňujúci primárne začatie konania a následne zrušenie vydaného rozhodnutia s precizovaním formy rozhodnutia.
 
K § 231
Predkladateľ ustanovuje predmet konania spôsobilosti na právne úkony v rámci jedného typu konania z dôvodu procesnej účelnosti, pričom vylúčil už v súčasnosti protiprávne pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.
 
K § 232
V otázke miestnej príslušnosti súdu sa ponecháva doterajšia právna úprava, ktorá rešpektuje princíp priamosti, hospodárnosti konania a ochranu osôb, o spôsobilosti ktorých sa koná.
 
K § 233
Otázka okruhu účastníkov je podstatným spôsobom precizovaná, a to aj podľa odseku 2, kde pôjde o fyzickú osobu žiadajúcu navrátenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
 
K § 234
Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania je plne odôvodnené zásahom do integrity fyzickej osoby týmto druhom konania. Z tohto dôvodu predkladateľ ustanovuje ako obligatórnu náležitosť návrhu aj preukázanie skutočností, že menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby neprichádzajú do úvahy. Uvedené ustanovenie rovnako reflektuje princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie (napr. členom domácnosti) alebo ustanovenie opatrovníka.
 
K § 235
Ustanovenie osobitných náležitostí návrhu na začatie konania v prípadoch podľa odseku 1, prípadne odseku 2 je odôvodnené pomerne radikálnym zásahom do integrity fyzickej osoby a cieľom prekladateľa je zamedziť podávaniu šikanóznych návrhov, preto v prípadoch nesplnenia povinnosti podľa odseku 1 a 2 súd konanie obligatórne zastaví.
 
K § 236
Ustanovenie okruhu účastníkov je pokryté tzv. druhou definíciou účastníctva v konaní.
 
K § 237
V prípadoch, keď osoba uvedená v tomto ustanovení nepodala návrh, predkladateľ navrhuje nanovo koncipovať možnosť pribratia tejto osoby do konania ako účastníka z dôvodu, aby mala právo sa vyjadriť. Súd posúdi vhodnosť a účelnosť tohto pribratia z pohľadu existencie právneho záujmu a tiež ochrany práv osoby o ktorej spôsobilosti sa koná.
 
K § 238
Ponecháva sa na posúdenie súdu, či je potrebné informovať blízke osoby, a to podľa individuálnych okolností.
Súd bude informovať orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak prichádza do úvahy riešenie právnych pomerov maloletých detí.
 
K § 239
Navrhuje sa ponechať fikcia konštitutívnosti rozhodnutia súdu v tom zmysle, že do momentu právoplatnosti rozsudku sa prezumuje procesná spôsobilosť toho, o koho spôsobilosť na právne úkony ide.
 
K § 240
Nóvum právnej úpravy spočíva v paralelnom priznaní plnej procesnej spôsobilosti toho, o koho spôsobilosť na právne úkony ide a na strane druhej za túto osobu koná buď zákonný zástupca, procesný opatrovník alebo advokát. Pre prípad kolízie úkonov týchto subjektov platí pravidlo podľa odseku 2.
Nóvum právnej úpravy spočíva aj v tom, že podľa odseku 3 sa osobe, o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide, doručí rozhodnutie vo veci samej bezvýnimočne; v prípade ak o to požiada, musí jej súd doručovať všetky písomnosti v konaní bez ohľadu na jej zastúpenie.
 
K § 241
Navrhované ustanovenie zohľadňuje špecifickosť manudukčnej povinnosti v týchto prípadoch a akcentuje vhodnosť spôsobu poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného prístupu k spravodlivosti.
 
K § 242
Právo podľa navrhovaného ustanovenia vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; osobu nemožno k zastúpeniu nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa poradí, kto pozná jej návyky.
 
K § 243
Preferuje sa výsluch osoby z dôvodu akcentovania princípu priamosti a bezprostrednosti. V prípade nariadeného výsluchu sa zdôrazňuje vhodnosť a primeranosť tohto procesného úkonu vzhľadom na zdravotný stav vyslúchaného. Od výsluchu možno upustiť len výnimočne z dôvodov podľa odseku 3. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu  s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Tento inštitút je inšpirovaný právnou úpravou z Českej republiky, ktorá sa podľa Zákona o zvláštních řízeních soudních (zákon č. 292/2013 Sb.) osvedčila. Pravidlo podľa odseku 4 má však vždy prednosť pred pravidlom podľa odseku 3.
 
K § 244
Obligatórnosť ustanovenia a vyslúchnutia znalca vyplýva z povahy zásahu do integrity fyzickej osoby a odborného posúdenia dôvodnosti predpokladov pre takýto zásah. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá dokazovanie aj inými relevantnými dôkaznými prostriedkami, pričom súd musí vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
 
K § 245
Predkladateľ považuje internovanie v zdravotníckom zariadení, prípadne zariadení sociálnej starostlivosti za krajné riešenie (ultima ratio), pretože to predstavuje pomerne radikálny zásah do osobnostných práv fyzickej osoby. Z tohto dôvodu aj dobu núteného umiestnenia skrátil z troch mesiacov v pôvodnej úprave § 187 ods. 3 OSP na štyri týždne.
 
K § 246
Znalecké dokazovanie je preferovaným dôkazným prostriedkom v tomto type konania, preto len celkom výnimočne v kontexte vykonaného dokazovania možno od neho upustiť a uspokojiť sa s výsluchom ošetrujúceho lekára.
 
K § 247
V prípade nesplnenia zákonných predpokladov na obmedzenie, zmenu či prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd konanie uznesením zastaví. Pravidlo podľa odseku 2 je odôvodnené princípom procesnej ekonómie a nezahlcovaním súdnej sústavy bezpredmetnými návrhmi.
 
K § 248
Predkladateľ vyjadruje v navrhovanej právnej úprave obligatórne spojenie týchto konaní ex lege, čo doteraz z právnej úpravy nevyplývalo jednoznačne.
V odseku 2 ide o opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo.
 
K § 249
Ustanovenie je priestorom pre reflexiu na možnú zmenu rozhodnutia v prípade zmeny stavu, ktorý bol v čase vyhlásenia rozhodnutia. Oproti doterajšej právnej úprave predkladateľ precizuje formu rozhodnutia podľa tohto ustanovenia na rozsudok. Uvedené platí aj pre zrušenie rozhodnutia, ak pre jeho vydanie neboli dané dôvody.
 
K § 250
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 189a ods. 2 OSP a úprava je prevenciou a ochranou tretích osôb v rôznych sférach spoločenských a právnych vzťahov.
 
K § 251
Trovy vzniknuté v súvislosti s týmto typom konania, najmä trovy znaleckého dokazovania, platí štát, avšak zjavne bezdôvodný návrh na začatie tohto konania je sankcionovaný povinnosťou nahradiť ujmu, ktorá v dôsledku takéhoto zjavne bezdôvodného návrhu vznikla osobám v odseku 2.
 
K § 252 a 253
Miestna príslušnosť zostáva oproti pôvodnej právnej úprave nezmenená a predkladateľ ponecháva i doterajšiu právnu úpravu § 191a OSP a notifikačnú povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktorá sa javí ako aplikačne bezproblémová. Dôvody, keď možno osobu prevziať do zdravotníckeho zariadenia alebo ju v ňom držať upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
K § 254
Fakultatívna návrhovosť konania zostáva zachovaná, pričom súbeh začatia konania na návrh alebo bez návrhu je precizovaný v odseku 2.
 
K § 255
Okruh účastníkov konania je ustanovený povahou veci podľa druhej definície účastníctva, pričom osoba blízka, ktorá nepodala návrh na začatie konania, môže získať status účastníka konania postupom podľa odseku 2.
 
K § 256
Okrem všeobecných dôvodov ustanovenia procesného opatrovníka v CSP, toto ustanovenie zavádza ďalšiu možnosť ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému. Hypotéza tohto ustanovenia bude dopadať najmä na prípady, kedy sudca nevie z dôvodu času zodpovedne vyhodnotiť, či má osoba spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
 
K § 257
Osobitný procesný režim je ustanovený vo vzťahu k procesnej spôsobilosti umiestneného (odsek 1). Prípadný rozpor úkonov zákonného zástupcu, resp. procesného opatrovníka s úkonmi umiestneného, súd posúdi pri preferencii záujmov umiestneného (odsek 2). Ustanovenie upresňuje okruh tých, ktorým sa doručuje meritórne rozhodnutie. Nóvum právnej úpravy spočíva aj v tom, že podľa odseku 3 sa osobe, o ktorej spôsobilosť na právne úkony ide, doručí rozhodnutie vo veci samej bezvýnimočne; v prípade ak o to požiada, musí jej súd doručovať všetky písomnosti v konaní bez ohľadu na jej zastúpenie.
 
K § 258
Stanovuje sa osobitná manudukčná povinnosť súdu, pri ktorej sa akcentuje osobitné kritérium procesnej vhodnosti so zreteľom na zdravotný stav umiestneného v zmysle zachovania princípu účinného prístupu k spravodlivosti.
 
K § 259
Z dôvodu špecifickej povahy tohto konania súd umožní z psychologických dôvodov umiestnenému prizvať si do konania dôverníka. Napriek obligatórnosti zastúpenia dôverník nemá status účastníka konania, ani osoby na konaní zúčastnenej, a jeho úlohou je len morálna intervencia a podpora umiestneného. Na túto možnosť sa vzťahuje špecifická manudukčná povinnosť súdu.
 
K § 260
Akcentovaním zásady priamosti a bezprostrednosti v statusových konaniach má predkladateľ snahu docieliť čo možno najobjektívnejšie zistenie skutočného stavu, čo je plne odôvodnené špecifickou povahou zásahu určitých typov mimosporových konaní do integrity fyzických osôb. Medzi takéto prostriedky uplatnenia princípu priamosti a bezprostrednosti mimosporového konania patrí i výsluch umiestneného v intenciách § 260 s dôrazom obligatórnosti tohto postupu na žiadosť umiestneného vždy. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s umiestneným.
 
K § 261
Obligatórna povinnosť súdu oboznámiť sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou umiestneného, ako i s názorom ošetrujúceho lekára vyplýva z dôsledného uplatňovania princípu materiálnej pravdy, a teda povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci.
 
K § 262
Z povahy veci, ako i z časových súvislostí podľa odseku 2 vyplýva objektívna nemožnosť nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie sa doručuje iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Prípadným ďalším účastníkom nie je objektívne možné v ustanovených lehotách uznesenie doručiť.
 
K § 263
Povinnosť umiestneného bezodkladne prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia je logickým následkom konštatovania súdu o neprípustnosti prevzatia umiestneného do takéhoto zariadenia. Bez právneho dôvodu nemožno ani v tomto prípade fyzickú osobu dlhšie obmedzovať na osobnej slobode.
 
K § 264
Vzhľadom na uznesenie súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, ktorého povaha je prísne deklaratórna a plní kontrolnú funkciu, je pochopiteľne ponechané právo zdravotníckeho zariadenia rozhodnúť o prepustení umiestneného kedykoľvek, a to aj v prípade, že súd v uznesení konštatoval prípustnosť tohto prevzatia.
 
K § 265
Obligatórnym následkom právoplatnosti uznesenia, ktorým bola konštatovaná prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, je pokračovanie vo forme druhej fázy tohto konania, a tou je prípustnosť držania v tomto zariadení.
 
K § 266
V tejto fáze konania je obligatórne nariadenie pojednávania a zásadne obligatórne nariadenie znaleckého dokazovania. Z obligatórnosti znaleckého dokazovania je prípustná reštriktívna výnimka podľa tretej vety odseku 2. V zmysle princípu vyšetrovacieho a princípu materiálnej pravdy sa súd nemôže obmedziť výlučne na vykonanie znaleckého dokazovania ale podklad rozhodnutia bude tvoriť komplexne zistený skutočný stav veci .V tomto prípade netreba čakať na pomerne zdĺhavé znalecké dokazovanie.
 
K § 267
Z dôvodu osobitnej povahy tohto konania je plne odôvodnené zotrvať na limitovaní rozhodnutia súdu lehotou, pričom predkladateľ zotrval v tomto prípade na pôvodnej právnej úprave § 191d ods. 4 OSP.
 
K § 268
Obligatórnym následkom súdom konštatovanej neprípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, je bezodkladné prepustenie umiestneného. Oprávnenie zdravotníckeho zariadenia prepustiť umiestneného aj skôr tým nie je dotknuté.
 
K § 269
Nóvum predkladateľom navrhovaného procesného postupu podľa odseku 1 je obligatórne vydanie uznesenia o začatí konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. V tomto ďalšom konaní sa aplikujú ustanovenia upravujúce konanie o prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti.
 
K § 270
Predkladateľ taxatívne ustanovuje okruh osôb procesne legitimovaných na podanie návrhu na začatie konania o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení.. Procesná legitimácia týchto osôb sa vzťahuje aj na dobu pred uplynutím lehoty jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.
V konaní o návrhu podľa odseku 1 sa aplikujú ustanovenia o konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení (odsek 2).
Ak je výsledkom tohto konania meritórne rozhodnutie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení, je účelné zakotviť možnosť súdu v tomto uznesení limitovať možnosť podania ďalšieho návrhu na vyslovenie prípustnosti ďalšieho držania v tomto zariadení lehotou troch mesiacov. Zmena formy rozhodnutia na uznesenie o prípustnosti držania v ústave zdravotnej starostlivosti sleduje procesnú ekonómiu a menšiu formálnu striktnosť v procese vydávania tohto typu rozhodnutia na rozdiel od rozsudku, čo v tomto type považuje predkladateľ za dôvodné.
 
K § 271
Trovy vzniknuté v súvislosti s týmto typom konania, najmä trovy znaleckého dokazovania platí štát, čo je plne odôvodnené protektívnou funkciou tohto typu konania vo vzťahu k sociálnym funkciám štátu.
 
K § 272
Opatrovnícke konanie je naviazané na predpisy hmotného práva, ktoré spravidla ustanovujú opatrovníka ako zákonného zástupcu fyzickej osoby. Osobitným predpisom sa tak rozumie najmä Občiansky zákonník a Zákon o rodine.
Účastníctvo v konaní je tu ustanovené tzv. treťou definíciou účastníctva, z čoho vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, sú účastníkmi konania, ak by bol podaný návrh na začatie konania, okrem navrhovateľa aj tí, o právach a povinnostiach ktorých sa koná.
 
K § 273
Kritériá osobitnej miestnej príslušnosti súdu sú prispôsobené povahe opatrovníckeho konania a režimu hmotného práva (kritérium majetku), pričom je možné využiť dve kritériá pre určenie príslušnosti. Preferované je kritérium bydliska z hľadiska procesnej ekonómie, ak uvedený identifikátor nemožno určiť, zákon ustanovuje sekundárne kritérium.
 
K § 274
Meritórne súd rozhoduje uznesením so špecifickými náležitosťami enunciátu podľa odseku 2.
 
K § 275
Preberá sa pôvodná právna úprava, ktorá nevykazuje závažné aplikačné defekty.
 
K § 276
Funkcia opatrovníka je čestnou funkciou, pričom jej výkon je podmienený súhlasom toho, kto ju má vykonávať, čo súčasne ovplyvňuje riadny výkon oprávnení z tejto funkcie vyplývajúcich. Úprava rešpektuje prejav vôle opatrovníka, keď funkciu nechce vykonávať.
 
K § 277
Okrem prípadov odvolania opatrovníka na jeho návrh právna úprava pamätá i na prípady, kedy je opatrovníka nevyhnutné odvolať z dôvodu zachovania ochrany záujmov opatrovanca. Posúdenie dôvodnosti postupu je na úvahe súdu.
 
K § 278
Právna úprava obchodného registra je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“). Predkladateľ ustanovuje predmet osobitého mimosporového konania vo veciach obchodného registra taxatívnym výpočtom druhov konaní. Osobitne sa zavádza konanie pod písm. c), a to najmä na účely odstránenia tých zápisov, ktoré sú konštitutívne, ktoré by konaním podľa písm. b) nebolo možné odstrániť.
 
K § 279
Kauzálna príslušnosť v konaní vo veciach obchodného registra sa ponecháva podľa doterajších predpisov – zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“).
 
K § 280
Pri ustanovení miestnej príslušnosti sa vychádza zo  zákona o obchodnom registri - § 4. .
 
K § 281
Zavádza sa pojem zápis údajov, pod ktorým sa rozumie nielen zápis vo vlastnom zmysle (t.j. zaznamenanie údajov do registra), ale aj zmena a odstránenie údajov.
 
K niektorým ustanoveniam o konaní o zápise údajov
Predkladateľ navrhuje upraviť len niektoré ustanovenia o konaní, keďže ťažisková a všeobecná právna úprava, podľa ktorej sa postupuje, sa nachádza v zákone o obchodnom registri, ktorý sa ako generálny predpis subsidiárne aplikuje aj v tomto druhu mimosporového konania.
 
K § 282 až 285
Ponecháva sa pôvodná právna úprava § 200b ods. 1 až 4 OSP.
 
K § 286
Uznesenie sa považuje za rozhodnutie vo veci samej. Predkladateľ odstraňuje prípadné pochybnosti v otázke, či ide o meritórne uznesenie, preto sa výslovne v texte právnej normy pripúšťa proti tomuto uzneseniu odvolanie.
 
K § 287 a 288
Zásadne sa ponecháva pôvodná právna úprava § 200b ods. 5 a § 200ba OSP. Predkladateľ zosúladil terminológiu s CSP a zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Pri podávaní listín podľa tohto ustanovenia sa primerane použijú aj ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o obchodnom registri.
 
Ku konaniu o zosúladenie údajov
Cieľom konania o zosúladení údajov v obchodnom registri je zosúladiť zápisy, ktorých povaha je deklaratórna.
 
K § 289
V uvedenom ustanovení sú obsiahnuté prípady, keď účastník má záujem na začatí takéhoto konania, napr. spoločník obchodnej spoločnosti, avšak nevie dosiahnuť, aby návrh podala samotná obchodná spoločnosť alebo v prípade, keď súd zistí skutočnosti nasvedčujúce naplneniu hypotézy § 289. Konanie môže začať aj bez návrhu.
 
K § 290
Osoba zapísaná v obchodnom registri môže využiť iba prísne formalizovaný postup zo zákona o obchodnom registri. Návrh podľa tohto ustanovenia môžu podať iba iné (nezapísané) osoby, ktoré majú právny záujem na zosúladení zápisov v obchodnom registri so skutočným stavom.
 
K § 291
Predkladateľ zosúlaďuje konania návrhové s konaniami prebiehajúcimi na základe princípu oficiality, kedy požiadavky kladené na petit návrhu na začatie konania o zosúladení údajov v obchodnom registri sú premietnuté aj do výroku uznesenia, ktorým sa toto konanie začína bez návrhu. Doterajšia aplikačná prax súdov v beznávrhových konaniach nešpecifikovala, akých konkrétnych údajov sa konanie a zápis týka. Predkladateľ zavádza aj v beznávrhových konaniach jasnú rozpoznateľnosť účastníkov konania a predmetu konania od počiatku.
V odseku 2 je upravený hlavný zdroj informácií, na základe ktorých môže súd iniciovať konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri.
 
K § 292
Okruh účastníkov konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva v konaní, t.j. účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka výslovne označil. Osoba navrhovateľa je špecifikovaná v § 290 a navrhovaným okruhom účastníkov sa rozširuje ochrana osôb, ktoré majú byť do obchodného registra zapísané, prípadne z neho vymazané. Zmena oproti pôvodnej právnej úprave nastáva v tom, že podľa novej úpravy je možné vyvolať takéto konanie expressis verbis.
V odseku 2 sa posilňuje pozícia osôb, ktoré osvedčia právny záujem na zosúladení údajov v obchodnom registri a môžu sa tak stať účastníkmi tohto konania (napr. veritelia).
 
K § 293
Predkladateľ zavádza osobitný procesný režim spojenia vecí v tomto type konania z dôvodu procesnej ekonómie.
 
K § 294
Vychádzajúc z princípu materiálnej pravdy je zavedená povinnosť doručiť návrh na začatie konania alebo uznesenie o začatí konania bez návrhu účastníkom podľa § 392, ako aj povinnosť týchto účastníkov tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti alebo uvádzať právne dôvody rozhodujúce pre vykonanie alebo nevykonanie zápisu.
 
K § 295
Predkladateľ zavádza novú metódu riešenia sporných skutočností v mimosporovom konaní. Výslovne sa zavádza povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, pričom výnimka z tejto povinnosti sa upravuje pre prípad, že ide iba o otázku právneho posúdenia veci. Podľa potreby však môže súd zvážiť nariadenie pojednávania aj v týchto prípadoch.
 
K § 296
Predkladateľ zavádza osobitné dôvody prerušenia konania. V odseku 1 sa navrhuje fakultatívne prerušenie konania z dôvodu, že prebiehajú iné konania s účinkami erga omnes, resp. s účinkami voči viacerým subjektom, ako len účastníkom konania. Registrový súd si môže posúdiť otázku zjavnej bezdôvodnosti žaloby podľa odseku 1, ktorá bude spočívať v úplne zrejmej nedôvodnosti žaloby, napr. pri zmeškaní lehoty na uplatnenie tejto žaloby a pod.
Právna úprava v odseku 2 nepripúšťa prerušenie konania o zosúladenie zápisov v obchodnom registri z dôvodov potenciálnej prejudiciality, pretože v sporových konaniach je zavedená iná metóda zisťovania sporných skutočností, a to na princípe formálnej pravdy.
 
K § 297
V tomto type konania je účelné a hospodárne rozhodovať meritórne uznesením, pričom sa zavádza osobitný spôsob vykonateľnosti rozhodnutia v tomto konaní – zápis sa vykoná už v deň vydania uznesenia bez ohľadu na to, či bolo právoplatné, doručené, či bol voči nemu podaný opravný prostriedok a pod.
 
K § 298
Navrhujú sa osobitné formy procesných sankcií, pričom pokuta podľa odseku 1 je pokutou poriadkovou, ktorú vymáha Justičná pokladnica.
V odseku 2 sa navrhuje inštitucionálne zabránenie obchádzania všeobecnej poplatkovej povinnosti.
 
K § 299
Tento nový typ konania vo veciach obchodného registra slúži na odstránenie nesprávnych zápisov spravidla po stránke materiálnej (po formálnej stránke môže byť zápis správny). Takýto zápis je za určitých okolností potrebné z obchodného registra odstrániť, pričom iné konanie neumožňuje zápis odstrániť, najmä, ak išlo o zápis konštitutívny.
Ako príklad možno uviesť zápis na základe listiny so sfalšovaným podpisom.
Takéto konanie možno začať len na návrh.
 
K § 300
V navrhovanom ustanovení ide o také právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra. Ak však vznikne obchodná spoločnosť, možno jej neplatnosť dosiahnuť v konaní o neplatnosti obchodnej spoločnosti, v konaní o zrušenie zápisu údajov nie je možné už ex tunc konať o jej vzniku.
 
K § 301
Okruh účastníkov konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva v konaní, t.j. účastníkom konania je ten, koho zákon za účastníka výslovne označil.
 
K § 302
Ustanovenia o spojení veci, doručovaní, prípadnom pojednávaní či prerušení konania platia primerane i v konaní o zrušenie zápisu údajov.
 
K § 303
V tomto prípade z dôvodu povahy zapísaného údaju je potrebné viazať účinky rozhodnutia až na jeho právoplatnosť a nepriznať tomuto uzneseniu vlastnosť predbežnej vykonateľnosti.
Dôvody zrušenia zápisu sa uvádzajú aj v obchodnom registri.
 
K § 304
Predkladateľ taxatívnym spôsobom vymedzuje predmet tohto typu mimosporového konania,
pričom sa zásadne preberá doterajšia právna úprava. Uvedená právna úprava nadväzuje na inštitúty upravené v Obchodnom zákonníku.
 
K § 305
 Na konania je kauzálne príslušný registrový súd, a to z dôvodu obsahovej príbuznosti typu agendy. Miestna príslušnosť sa spravuje kritériom sídla právnickej osoby, ktorej sa konanie týka.
 
K § 306
S výnimkou konaní podľa § 304 písm. a) a b) ide o obligatórne návrhové typy konaní, čo vyplýva z povahy týchto konaní.
 
K § 307
Predkladateľ zavádza novú metódu riešenia sporných skutočností v mimosporovom konaní. Výslovne sa zavádza povinnosť súdu nariadiť pojednávanie, pričom výnimka z tejto povinnosti sa zavádza pre prípad, že ide iba o otázku právneho posúdenia veci. Podľa potreby však môže súd zvážiť nariadiť pojednávanie aj v týchto prípadoch.
 
K § 308
Z dôvodu procesnej ekonómie a vo vzťahu k povahe tohto typu konania sa umožňuje rozhodovať vo veci samej uznesením.
 
K § 309
Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je v nadväznosti na zmenu v hmotnoprávnych predpisoch vylúčiť výmaz právnickej osoby, pokiaľ dôjde k zrušeniu spoločnosti a dôvody na prerušenie konania budú dané. Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktoré môžu navrhnúť prerušenie konania podľa odseku 1, v zmysle zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, sú:  ministerstvo financií SR, 
finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné úrady zapojené na rozpočet finančného riaditeľstva a Kriminálny úrad finančnej správy zapojený na rozpočet finančného riaditeľstva. Situácia bude rozdielna v prípade, keď sa už exekúcia na majetok právnickej osoby vedie. Nadväzujúca zmena hmotnoprávnych a procesných predpisov bude spočívať v tom, aby sa exekúcia nezastavovala zánikom osoby povinného, ale dokončila sa na majetok, na ktorý sa má exekúcia viesť. Pokiaľ sa ešte exekučné konanie nezačalo a oprávnený nestihne získať exekučný titul, musí sa prihlásiť do konania o dodatočnú likvidáciu.
 
K § 310
Predpoklady pre umorenie listiny ako aj pozitívne a negatívne vymedzenie predmetu konania ostáva zachované ako v úprave § 185i OSP, predkladateľ nastavenie právnej úpravy v zásade nemení, keďže nevykazuje žiadne aplikačné nedostatky. Predkladateľ v odseku 3 vymenúva, čo nepodlieha umoreniu, pričom lístkami a známkami denného obehu sú napríklad vstupenky a cestovné lístky.
 
K § 311
V otázke miestnej príslušnosti súdu sa ponecháva doterajšia koncepcia OSP s formulačnou precizáciou.
 
K § 312
Predkladateľ navrhuje zaviesť nóvum do procesného predpisu vo forme rozšírenia decíznej rozhodovacej činnosti notára. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom ako osobou už z historickej tradície dotovanou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie o umorenie listiny, s negatívnou enumeráciou vecí, na ktoré sa poverenie notára nevzťahuje.
 
K § 313
Dispozičné oprávnenie navrhovateľa sa vzťahuje i na výber notára, avšak je obmedzené územným obvodom súdu miestne príslušného na konanie o umorenie listiny, a to z dôvodu procesnej ekonómie (komunikácia medzi notárom a súdom).
 
K § 314
Doterajšia právna úprava expressis verbis neupravovala otázku pojednávania o sporných skutočnostiach, preto navrhovaná právna úprava prezumuje možnosť vykonať dokazovanie sporných skutočností na pojednávaní.
 
K § 315 a 316
Povaha tohto typu konania predpokladá meritórne rozhodovanie uznesením.
Osobitné náležitosti uznesenia vyplývajú zo zavedenia decíznych oprávnení notára v tomto konaní.
 
K § 317
Účastníctvo v tomto type konania podlieha režimu tzv. druhej definície účastníctva, pričom obsahovo sa oproti doterajšej úprave nemení.
 
K § 318
Predkladateľ zotrváva na obligatórnej návrhovosti tohto typu konania, pretože povaha veci neumožňuje uplatnenie princípu oficiality.
 
K § 319
Ponecháva sa doterajšia právna úprava § 185l OSP, ktorá dostatočne enumeruje náležitosti návrhu na umorenie listiny a jej prílohy.
 
K § 320
Štruktúra konania o umorenie listiny sa člení do dvoch fáz. Prvá fáza trvá do upovedomenia o začatí konania a skúmajú sa v nej formálne náležitosti. Výsledkom tejto fázy je buď uznesenie o upovedomení o začatí konania alebo odmietnutie návrhu.
 
K § 321
Upovedomenie o začatí konania o umorení listiny má formu uznesenia s osobitnými obsahovými náležitosťami podľa odseku 2.
 
K § 322
Ustanovenie kopíruje doterajšiu právnu úpravu § 185m ods. 2 a § 185n OSP, identifikujúcu edikt a ediktálnu dobu .
 
K § 323
Predkladateľ zotrváva na osobitnom režime zmenky alebo šeku, ktoré sa najmä v minulosti používali ako prostriedok rýchlych platieb, pričom iné cenné papiere spravidla túto vlastnosť nemali. Napriek ústupu platobných vlastností zmenky a šeku frekvencia zmenkových právnych vzťahov podľa predkladateľa stále odôvodňuje potrebu osobitosti procesného režimu zmenky a šeku.
 
K § 324
Navrhovaná úprava špecifikuje okruh prípustných tvrdení v námietkach. Na iné skutočnosti uvádzané v námietkach sa neprihliada.
 
K § 325
Doručenie upovedomenia enumerovaným osobám je odôvodnené potrebou publicity uznesenia a možnosťou uplatniť špecifické prostriedky procesnej obrany.
 
K § 326
Publicita upovedomenia sa zabezpečuje i modernými prostriedkami elektronickej komunikácie.
 
K § 327
Nóvum procesného postupu spočíva v následkoch odmietnutia nedôvodného návrhu, nakoľko v tomto prípade lehoty uvedené v tomto ustanovení nespočívajú. Doterajšia právna úprava obsahovala iba možnosť zamietnutia návrhu, preto predkladateľ precizoval procesné pravidlá pre prípad spočívania lehôt.
 
K § 328
Ponechávajú sa účinky osobitného typu tzv. inhibitória z dôvodu zachovania právnej istoty.
 
K § 329
Predkladateľ koncepčne prispôsobuje povahu úschovy zo súdnej na notársku, čo je plne odôvodnené zavedením decíznych oprávnení notára. 
 
K § 330 až 332
Obsahovo sa ponecháva doterajšia právna úprava s formulačnou precizáciou a prispôsobením terminológie CMP. V režime § 332 ods. 1 sa už nevyžaduje ďalší návrh po uplynutí lehoty, čo z hľadiska procesnej ekonómie výrazne zjednodušuje procesný postup.
 
Ku konaniu vo veciach notárskych úschov
Predkladateľ navrhuje zaviesť rozšírenie decíznej právomoci notára vo forme vykonávania niektorých úkonov notárom. Dôvodom je odbremenenie súdnej sústavy o konanie, ktoré svojou povahou umožňuje jeho vedenie notárom, ako osobou už z historickej tradície dotovanou istými formami decíznych oprávnení, ktoré sa navrhovanou právnou úpravou rozširujú i o konanie vo veciach notárskych úschov.
 
K § 333
Predkladateľ špecifikuje predmet tohto typu mimosporového konania taxatívnym výpočtom troch druhov konaní. Pre všetky typy konania je spoločné, že o prípadných námietkach voči postupu notára rozhoduje súd, notár teda nevystupuje v pozícii súdneho komisára.
Konanie podľa písmena b) je úplne novým typom konania, ktoré doteraz v procesných predpisoch absentovalo. Konania podľa písm. a) a b) sa týkajú špecifického typu úschov, pričom konanie podľa písm. c) sa týka všetkých druhov úschov a je tak konaním spoločným.
 
K § 334
Z dôvodov procesnej ekonómie sa navrhuje miestna príslušnosť súdu podľa sídla notára.
 
K § 335
Predkladateľ zavádza konanie o tzv. solučných úschovách pred notárom, pričom navrhované ustanovenie rieši situácie, keď niekto rozporuje vydanie predmetu tzv. solučnej úschovy.
 
K § 336
Účastníctvo v konaní je definované výslovným zákonným označením osôb, ktoré sú účastníkmi konania.
 
K § 337
Definícia zložiteľa podľa odseku 1 vychádza z normatívneho textu Občianskeho zákonníka. Príjemcom úschovy je osoba, ktorá je zložiteľom označená za prijímateľa predmetu úschovy.
 
K § 338
Zloženie premetu úschovy pre neznámeho veriteľa predpokladá súhlas zložiteľa s vydaním predmetu úschovy. V ostatných prípadoch súhlas zložiteľa potrebný nie je, pretože je prezumovaný samotným zložením predmetu úschovy.
 
K § 339
Ak sa predmet úschovy zloží pre neznámeho veriteľa, je zložiteľ oprávnený vziať predmet úschovy kedykoľvek späť, ak sa však predmet úschovy zloží pre konkrétneho veriteľa, môže zložiteľ predmet úschovy zobrať späť len so súhlasom daného veriteľa.
 
K § 340
Doterajšia právna úprava sa obsahovo dopĺňa zavedením fikcie podľa odseku 2 z dôvodu procesnej ekonómie a urýchlenia konania.
 
K § 341
Konštrukcia procesných úkonov notára, ktorý nevystupuje vo funkcii súdneho komisára predpokladá rozhodnutie o špecifickom prostriedku procesnej obrany súdom. Na neskôr podané námietky sa neprihliada.
 
K § 342 a 343
Rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré súd zisťuje prostredníctvom vyjadrení podľa § 342 sa odstraňujú procesom dokazovania na pojednávaní. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojednávanie aj v iných prípadoch je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje vyčerpať princíp materiálnej pravdy.
 
K § 344
Uznesenie súdu o námietkach je rozhodnutím vo veci samej a pre vyvrátenie prípadných aplikačných pochybností sa výslovne proti nemu pripúšťa odvolanie. Právoplatnosť uznesenia súdu vyvoláva účinky podľa odsekov 3 a 4.
 
Konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy
Predkladateľ novým typom konania reaguje na praktické problémy, keď bol výťažok z predaja zálohu zložený notárovi a skutočnosti rozhodujúce pre vydanie výťažku sú pre veriteľov sporné. Nová právna úprava zavádza možnosť podania námietky, o ktorej rozhodne súd.
 
K § 345 a 346
Navrhovaná právna úprava vychádza z predpokladu, že ešte pred vydaním výťažku úschovy (zloženej podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov) je nevyhnutné pre zachovanie práv účastníkov právnych vzťahov upovedomiť ich o subjektoch a právnych dôvodoch vydania výťažku. Proti upovedomeniu je prípustný špecifický prostriedok procesnej obrany – námietky, o ktorých rozhoduje súd, keďže v tomto prípade nevystupuje notár v pozícii súdneho komisára.
 
K § 347
Osobitne je ustanovené účastníctvo v incidenčnom konaní o námietkach, pričom účastníctvo v tomto incidenčnom konaní sleduje ustanovenia hmotného práva.
 
K § 348 a 349
Rozpory v skutkových tvrdeniach účastníkov, ktoré súd zisťuje prostredníctvom vyjadrení podľa § 348 sa odstraňujú procesom dokazovania na pojednávaní. Fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojednávanie aj v iných prípadoch je prostriedkom, ktorý súdu umožňuje vyčerpať princíp materiálnej pravdy.
 
K § 350
V konaní o námietkach sa nerozhoduje o sporných skutočnostiach medzi účastníkmi konania, v takom prípade sa konanie preruší a pokračuje sa v ňom v závislosti od výsledku rozhodnutia sporu.
Účastníkov konania vymedzí súd v uznesení podľa odseku 2. Bude to väčšinou ten, kto podal námietky a ten, kto má výťažok dostať.
Fikcia podľa odseku 3 je nástrojom zabezpečenia procesnej ekonómie.
Účinky právoplatnosti rozsudku podľa odseku 4 sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania o námietkach, aj keby v predmetnom konaní podľa odseku 1 ako účastníci nevystupovali.
 
K § 351
Uznesenie súdu o námietkach je meritórnym rozhodnutím, proti ktorému sa pripúšťa odvolanie. Účinky právoplatnosti meritórneho uznesenia ustanovujú odseky 2 a 3.
 
K § 352
Tento osobitný typ konania sa bude týkať všetkých typov úschov a v zásade pôjde o kadučné konanie o tzv. starých úschovách.
Z povahy veci vyplýva, že na začatie konania sa v plnej miere uplatňuje princíp oficiality.
 
K § 353
Účastníctvo v konaní je ustanovené tzv. druhou definíciou účastníctva, teda účastníkmi sú tí, ktorých zákon v tomto ustanovení za účastníkov označuje.
 
K § 354
Publicita uznesenia má význam pre uplatnenie práv neznámych osôb, preto je zabezpečená aj prostriedkami elektronickej komunikácie.
 
K § 355
V prípade, ak sa prihlási na základe uznesenia podľa § 354 ods. l záložný veriteľ, túto žiadosť postúpi súd notárovi, ktorý procesne postupuje podľa predchádzajúcich ustanovení.
Ak sa prihlási niekto, kto nemal právo na vydanie predmetu úschovy, súd jeho žiadosť uznesením zamietne.
Uznesenie podľa odseku 2 predstavuje meritórne rozhodnutie kvôli odstráneniu prípadných aplikačných problémov. Predkladateľ výslovne pripustil voči tomuto uzneseniu odvolanie. Po právoplatnosti tohto uznesenia sa postupuje podľa odseku 3.
 
K § 356
Navrhovaná osnova vychádza z predpokladu, že pred kadučným konaním má prednosť vydanie predmetu úschovy oprávnenému subjektu, iba ak k vydaniu predmetu úschovy nedôjde, môže prepadnúť štátu. Ak k vydaniu dôjde, kadučné konanie sa zastavuje.
 
K § 357 a 358
Osnova vychádza zo súčasnej právnej úpravy, tzv. kadučného konania. Právoplatným prepadnutím predmetu úschovy štátu zanikajú všetky práva k predmetu úschovy účastníkov a iných osôb.
 
K § 359
Iný prípad úschovy nastane napríklad podľa § 340 CSP, podľa ktorého uloží súd navrhovateľovi dôkazného prostriedku, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia, ak si zabezpečenie dôkazného prostriedku vyžiada trovy.
 
K § 360
Osobitný procesný režim neodkladných opatrení je prispôsobený charakteru mimosporového konania. V mimosporových konaniach, ktoré môže súd podľa predchádzajúcej časti CMP začať aj bez návrhu, môže súd rovnako bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenie.
Procesné následky vo forme začatia konania vo veci samej sú riešené postupom podľa odseku 2.
 
K § 361
Uvedeným ustanovením sleduje predkladateľ zvýšenú protektívnu funkciu mimosporových konaní a umožňuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu, ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov.
 
K § 362
Pokiaľ v sporovom konaní na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vždy vecne príslušný súd prvej inštancie, v mimosporovom konaní je plne odôvodnené, aby neodkladné opatrenie mohol nariadiť i súd odvolací. Vyplýva to nielen z verejného záujmu (napr. ochrana maloletého dieťaťa) ale i z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Postup odvolacieho súdu pri nariadení neodkladného opatrenia je rovnako ovládaný princípom oficiality v konaniach, v ktorých sa pri začatí uplatní tento princíp.
 
K § 363
Navrhovaná právna úprava plne zodpovedá charakteru mimosporového konania a je protipólom konania sporového a reflektuje možnú zmenu pomerov, ktorá vo veciach mimosporového charakteru je dôvodná. Na rozdiel od uvedeného v sporových konaniach totiž môže súd zrušiť neodkladné opatrenie iba na návrh.
 
K § 364
Charakter mimosporových konaní a tomu prispôsobená procesná úprava vylučujú uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú neodkladným opatrením podľa CSP, napriek subsidiarite predpisov.
 
K § 365
Rozdelenie súdnej ochrany na veci sporové a mimosporové sporové, vrátane samostatných kódexov, vyvolalo potrebu ochrany maloletých podriadiť režimu CMP vrátane neodkladných opatrení (bývalých predbežných opatrení). V zásade sa vychádza z doterajšej právnej úpravy predbežných opatrení v tejto oblasti, ktorej účelom je okamžitá ochrana života, zdravia alebo vývoja dieťaťa, ak je tu dôvodná hrozba, čo reflektuje nie len povinnosť rozhodnúť vo veľmi krátkom časovom rozmedzí 24 hodín od doručenia návrhu, ale rovnako sa ukladá súdu aj povinnosť v tejto lehote vyhotoviť rozhodnutie.
Vykonateľnosť nariadeného neodkladného opatrenia podľa odseku 3 v sebe implicitne predpokladá povinnosť plniť, pretože len rozhodnutia ukladajúce povinnosť plniť disponujú vlastnosťou vykonateľnosti.
Zvýšená ochranná funkcia tohto inštitútu je zdôraznená úpravou v odseku 4, kedy súd nemusí ustanovovať maloletému zástupcu, pretože ide o urgentnú potrebu zabezpečenia ochrany maloletého.
Zvýšená protektívna funkcia sa prejavuje i osobitným režimom doručovania podľa odseku 5.
 
K § 366
Podriadenie procesného režimu konania o výživnom v CMP indikuje potrebu upraviť i neodkladné opatrenia v týchto typoch konaní.
 
K § 367
Komplexná úprava starostlivosti súdu o maloletých v CMP indikuje potrebu normatívne upraviť aj inštitút neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti, ako aj vo veciach výkonu oprávnenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Pri neodkladnom opatrení vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého predkladateľ zachováva lehotu 7 dní od doručenia návrhu na rozhodnutie vrátane jeho vyhotovenia, pričom zohľadňuje osobitnú vykonateľnosť tak ako je to uvedené v ods. 3.
 
K § 368
Úprava zavádza nový druh neodkladného opatrenia, ktorého účelom je zabezpečenie decíznej právomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, spočívajúcej v povolení vstupu do obydlia. Procesný režim reflektuje čo najmenej komplikované nastavenie, za účelom dosiahnutia efektívneho rozhodnutia a realizácie oprávnení legitimovaného subjektu.
 
K § 369
Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konanie sa nevyhnutne premieta i do otázky zabezpečenia dôkazu podľa tohto ustanovenia.
 
K výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých
Predkladateľ sa snaží o zachovanie komplexného poňatia systematiky úpravy vecí mimosporového charakteru a preto upravuje aj vykonávacie konanie vo veciach maloletých. Jeho zaradenie do štvrtej časti zákona identifikuje tento postup ako následný a možný, ak dôjde k neplneniu či porušeniu judikovaných povinností inej ako peňažnej povahy. Novo koncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú klasické dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatňujú i v otázkach tzv. personálnej exekúcie, a to nariadenie výkonu rozhodnutia uznesením ako prvú fázu a uskutočnenie výkonu rozhodnutia ako fázu druhú. Medzi týmito dvoma fázami prebieha fáza mediačná (zmierovacia), ktorá doteraz prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia.
 
K § 370
Navrhované ustanovenie formuluje osobitosti exekučného titulu ako materiálneho predpokladu začatia personálnej exekúcie. Podľa tejto časti sa postupuje napríklad aj vtedy, ak ide o vykonateľnú dohoda podľa zákona o rodine. Hoci explicitne nie je formulované uloženie povinnosti, implicitne je zrejmé, že ten rodič, ktorý nemá u seba dieťa, je oprávneným a ten, ktorý má dieťa u seba, je povinným.
 
K § 371
Ustanovenie kritérií miestnej príslušnosti súdu je podriadené výlučne záujmom maloletého dieťaťa. Preferuje sa všeobecný súd maloletého podľa kritéria odseku 1, no v záujme maloletého môže byť príslušný i tzv. zakročovací súd podľa odseku 3, prípadne je možné príslušnosť z dôvodov vhodnosti preniesť podľa odseku 2.
Na výkon neodkladného opatrenia je vždy príslušný súd prvej inštancie, a to aj v prípade, ak neodkladné opatrenia nariadil odvolací súd, čo predkladateľ odôvodňuje princípom procesnej ekonómie.
Režim osobitného konania o návrat maloletého do cudziny odôvodňuje ustanovenie príslušnosti na výkon tohto rozhodnutia podľa odseku 5.
 
K § 372
Predkladateľ vychádza z tzv. druhej definície účastníctva, teda že účastníkom konania o personálnej exekúcii sú oprávnený, povinný a maloleté dieťa (teda osoby výslovne označené zákonom).
 
K § 373
Navrhované ustanovenie vychádza z koncepcie generality a špeciality právnych noriem v rámci právneho predpisu, podľa ktorej sa ustanovenia štvrtej časti považujú za špeciálne ustanovenia voči prvej časti CMP (všeobecná časť) a voči ustanoveniam piateho dielu prvej hlavy druhej časti CMP (konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých).
 
K § 374
V režime personálnej exekúcie predkladateľ vychádza z fakultatívnosti pojednávania, ktorého nariadenie bude zrejme prichádzať do úvahy iba výnimočne, čo vyplýva z povahy konania o výkone rozhodnutia.
 
K § 375
Povaha personálnej exekúcie predpokladá meritórne rozhodovanie súdu uznesením.
 
K § 376
Doterajšia právna úprava nebola jednoznačná a bezrozporná v otázke začatia tohto typu vykonávacieho konania, preto predkladateľ precizuje spôsob začatia personálnej exekúcie, v ktorom sa prejavuje princíp oficiality typický pre mimosporové konania.
 
K § 377
Nóvum predloženej právnej úpravy spočíva v zavedení odvolania bez suspenzívneho účinku.
Bude na uvážení súdu prvej inštancie, či zakročí až po rozhodnutí odvolacieho súdu, alebo už pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, najmä v prípadoch, kedy je dieťa ohrozené.
Navrhovaná právna úprava umožňuje okamžité nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia sa doručí až pri jeho uskutočnení, kedy sa môže dieťa hneď i odobrať.
 
K § 378
Medzi fázou nariadenia výkonu rozhodnutia a uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd uskutočniť úkony a opatrenia mediačného a zmierovacieho charakteru, v čom sa napĺňa výchovná funkcia mimosporových konaní.
 
K § 379
Predkladateľ ponecháva súčasnú úpravu § 272 ods. 3 a 4 OSP prakticky nezmenenú.
 
K § 380
Ustanovenie napĺňa princíp materiálnej pravdy ovládajúci všetky typy mimosporových konaní, teda i konanie o personálnej exekúcii.
 
K § 381
Prejavom mediačnej funkcie súdu v mimosporových konaniach je i využitie inštitútu mediácie, ktorú je súd oprávnený fakultatívne nariadiť.
 
K § 382
Pod opakovaným porušením podľa odseku 2 sa rozumie situácia, kedy sa uložením pokuty dosiahol jej účel a povinný sa podrobil výkonu rozhodnutia a po určitý časový úsek rozhodnutie rešpektuje a následne opätovne povinnosť poruší.
 
K § 383
Predkladateľ vychádza z inštitútu uplatňovaného i v doterajšej právnej úprave § 273 ods. 2 OSP, ktorá však neriešila obnovu výplaty dávok (zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v prípade, ak povinný začal plniť rozhodnutie dobrovoľne.
 
K § 384
Predkladateľ nepripúšťa v osnove suspenzívny účinok odvolania voči uzneseniu o nariadení o výkone rozhodnutia, ktoré tak môže byť vykonané okamžite. Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané, nevyžaduje sa ani jeho doručenie povinnému.
 
K § 385 až 388
Predkladateľ v zásade ponecháva súčasnú právnu úpravu nezmenenú, keďže sa v praxi osvedčila.
 
K § 389
Predkladateľ vychádza z možnosti odkladu výkonu rozhodnutia iba v osobitných prípadoch, a to aj bez návrhu. Osobitným predpisom sa rozumejú predovšetkým nariadenie Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti súvisiace s personálnou exekúciou.
 
K § 390
Predkladateľ pri zastavení výkonu rozhodnutia vychádza z tradičných dôvodov, pričom z dôvodu právnej istoty sa uznesením výkon rozhodnutia zastavuje aj v prípadoch podľa písmen e) a f).
 
K § 391
Uznesením, ktorým sa výkon rozhodnutia končí (zastavuje), rozhoduje súd aj o povinnosti náhrady trov konania.
 
K § 392
V navrhovanom ustanovení sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uvedie podrobnosti  o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých.
 
K § 393
Z dôvodu vyjasnenia aplikácie osobitných procesných režimov navrhovateľ prikročil ku koncipovaniu súhrnného ustanovenia, ktoré výslovne deklaruje prioritu osobitných procesných režimov v súvislosti s klasifikovanými údajmi, či s osobitným procesným statusom definovaných osôb. Tieto procesné režimy budú mať aplikačnú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami civilného procesu v súvislosti s inštitútmi ako je identifikácia svedka, zaznamenávanie priebehu pojednávania, verejnosť pojednávania, nahliadanie do spisu a pod. Napríklad účelom zákona č. 215/2004 Z. z. je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podstata ochrany utajovaných skutočností spočíva v prijatí preventívnych opatrení v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, šifrovej ochrany informácii, fyzickej bezpečnosti, objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a priemyselnej bezpečnosti, ktoré budú predchádzať ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou manipuláciou s utajovanou skutočnosťou (jej vyzradeniu nepovolanej osobe alebo cudzej moci, neoprávnenému rozmnoženiu, zničeniu, strate alebo odcudzeniu). Pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov tohto zákona a uplatňovaní práv a povinnosti z neho vyplývajúcich sú súd, účastníci konania a ďalšie zúčastnené osoby povinné dôsledne rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom č. 215/2004 Z. z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi.
K § 394
Súdna moc je výkonom štátno-mocenských oprávnení a preto všetky pokuty uložené súdmi SR patria štátnej pokladnici.
 
K § 395 a 396
Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesno – právnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. V odôvodnených prípadoch sú ustanovené výnimky z tohto základného pravidla.
 
K § 397
Účinnosť CM P sa navrhuje po dostatočne dlhej legisvakačnej lehote, tak aby právno – aplikačné orgány mali dostatok času sa s novou úpravou oboznámiť, prípadne absolvovať vzdelávacie a školiace aktivity organizované Justičnou akadémiou, prípadne inými subjektmi.
 
V Bratislave, 17. decembra 2014


Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Tomáš Borec, v.r.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky