Hore

Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 68921
Dôvodové správy: 1798
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
16.02.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 151/2010 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 10.04.2010
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6 JUD33 DS4 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 151/2010 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 151/2010 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 318/2018

Legislatívny proces k zákonu 318/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 318/2018, dátum vydania: 20.11.2018


Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“) upravuje systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Príprave danej novely predchádzala analýza odmeňovania v oblasti výkonu práce vo verejnom záujme, ktorej cieľom bolo zistiť, či je súčasný systém odmeňovania vyhovujúci a aké sú jeho hlavné nedostatky. Zo záverov tejto analytickej činnosti vyplynulo, že tento systém je principiálne vhodný a použiteľný v podmienkach odmeňovania predmetnej skupiny zamestnancov, no je potrebné eliminovať jeho hlavné nedostatky. Základný problém spočíva vo finančnom podhodnotení celého systému, čo sa prejavuje existenciou pomerne značného počtu platových taríf v jednotlivých stupniciach pod úrovňou minimálnej mzdy, pričom počet týchto platových taríf časom narastá. Uvedený problém bol spôsobený nárastom minimálnej mzdy v jednotlivých rokoch, čomu však neadekvátne reflektovala valorizácia vo verejnej službe. Ďalej je potrebné poukázať na ďalší dlhodobý systémový problém, ktorým je prílišná roztrieštenosť systému ako aj existencia viacerých osobitných stupníc platových taríf. V neposlednom rade nemožno opomenúť ani 32-ročné obmedzenie započítateľnej praxe, čím sa vytvára diskriminácia voči určitej skupine zamestnancov. Na uvedenom konštatovaní sa zhodla väčšina oslovených ústredných orgánov štátnej správy reprezentujúcich zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Cieľom novely zákona č. 553/2003 Z. z. je tieto vyššie uvedené problémy odstrániť, respektíve ich v čo možno najväčšej miere eliminovať.
Najvýznamnejšou zmenou zákona č. 553/2003 Z. z. je zvýšenie platových taríf na takú úroveň, aby boli odstránené diskrepancie medzi minimálnou mzdou a minimálnou výškou tarifného platu. V praxi síce boli prípady tarifných platov pod úrovňou minimálnej mzdy riešené doplatkom v zmysle zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, čím sa však stierali rozdiely medzi jednotlivými platovými triedami a platovými stupňami.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zmeny v systéme odmeňovania spočívajú aj v redukcii počtu platových tried. Základná stupnica platových tried pozostávala zo 14 platových tried. Tento počet je neúmerne vysoký, čo sa v mnohých prípadoch v praxi prejavovalo aj problémami pri zaraďovaní zamestnancov do konkrétnych platových tried. Novou právnou úpravou sa pristupuje k racionalizácii počtu platových tried na 11, čo sa dosiahlo zlúčením niektorých platových tried. Konkrétne ide o prvé dve platové triedy, ktoré sú zlúčené do novej prvej platovej triedy. Následne ďalšie dvojice doterajších platových tried (3. PT a 4. PT, 5. PT a 6. PT) sú zlúčené do novej druhej, respektíve tretej platovej triedy. Z doterajších prvých šiestich platových tried sa tak vytvorili tri platové triedy. Výber konkrétnych platových tried, ktoré sú predmetom zlúčenia bol zvolený z dôvodu rešpektovania kvalifikačných predpokladov.
Novým systémom odmeňovania neprichádza iba k úprave počtu platových tried, ale aj platových stupňov. V tomto prípade sa pridávajú nové platové stupne, čo súvisí s problémom 32-ročného obmedzenia započítanej praxe. V oblasti výkonu práce vo verejnom záujme pracuje nezanedbateľný počet zamestnancov, ktorí už dosiahli 32 rokov praxe, no ďalšia prax sa im už na účely započítavania nezohľadňuje, keďže sú zaradení v maximálnom možnom platovom stupni. Vzhľadom na uvedený problém sa pristúpilo k pridaniu nových platových stupňov, čím sa 32-ročné obmedzenie zvyšuje na 40 rokov, respektíve posledný platový stupeň je vyhradený pre zamestnancov, ktorí presiahli 40 rokov započítanej praxe.

Roztrieštenosť systému odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vyplývala z rozsiahleho počtu stupníc platových taríf. Nový systém tento počet do značnej miery redukuje. Základná stupnica platových taríf bude zahŕňať aj zamestnancov, ktorí boli doteraz odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov a rovnako aj zdravotníckych zamestnancov. Z dôvodu osobitnej právnej úpravy zostanú zachované platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov, ale príde k zlúčeniu odmeňovania výskumných, vývojových zamestnancov a učiteľov vysokých škôl do jednej stupnice platových taríf. Čo sa týka odmeňovania zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v zahraničí, na určenie ich tarifného platu sa bude vychádzať z uvedených stupníc platových taríf, ktoré budú vynásobené objektivizovaným platovým koeficientom bez nutnosti používania osobitných stupníc.
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na životné prostredie a podnikateľské prostredie, na informatizáciu a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Konkrétne vplyvy sú vyčíslené v analýze vplyvov pre jednotlivé oblasti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)
Čl. 18 až 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Nediskriminácia a občianstvo Európskej únie), čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2.12.2000)- gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Úrad vlády SR
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)- gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Úrad vlády SR
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
Judikatúra Súdneho dvora EÚ sa priamo nedotýka predkladaného návrhu zákona.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,
Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.
Zákonník práce; zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon); zákon č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:  úplne

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky




Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
august 2018


2.Definícia problému

Návrh zákona sa predkladá v súvislosti so zmenou odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Navrhuje sa zjednotenie troch stupníc platových taríf a vytvorenie jednotnej stupnice platových taríf a tiež zlúčenie platových tried 1 a 2, 3 a 4, 5 a 6, t. j. zníženie ich počtu zo 14 na 11. Navrhovaná stupnica ponecháva odstupňovanie vykonávaných pracovných činností podľa ich náročnosti, splnenia kvalifikačných predpokladov a dosiahnutej praxe. Počet súčasných 12 platových stupňov sa navrhuje zvýšiť na 14 platových stupňov. Za každý rok nadobudnutej praxe sa navrhuje zvýšenie 0,5 % platovej tarify 1. platového stupňa pri prechode do vyššieho platového stupňa. Pomer medzi najvyššou platovou tarifou 11. platovej triedy 1. platového stupňa a najnižšou platovou tarifou 1. platovej triedy 1. platového stupňa zodpovedá dvojnásobku, čím sa navrhuje zaviesť rovnomerný nominálny rozostup medzi najvyššími platovými tarifami a najnižšími platovými tarifami v rámci jednotlivých platových triedach príslušných platových stupňov. Súčasne sa navrhuje úprava odmeňovania zamestnancov s najmenej vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú činnosť, alebo výskumnú a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku. Títo zamestnanci budú odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl. Okrem toho za zvyšuje počet platových stupňov osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl z 12 na 14 a zároveň sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zvyšuje o 0,5 % od 17 rokov praxe do 40 rokov praxe z dôvodu zosúladenia odmeňovania za roky praxe.
Navrhovaný zákon sa týka cca 229 000 zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zredukovanie počtu jednotlivých tabuliek ustanovujúcich platové tarify zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a odstránenie diskrepancie medzi sumou niektorých platových taríf a výškou minimálnej mzdy.


4.Dotknuté subjekty

Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v kapitolách štátneho rozpočtu a v územnej samospráve.

5.Alternatívne riešenia

n/a

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

n/a


8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky
Zmena odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá vyplýva z predloženého návrhu zákona predstavuje finančný dopad na výdavky verejnej správy cca 255,5 mil. eur., z toho pre územnú samosprávu 130,7 mil. eur.

11.Kontakt na spracovateľa

gabriel.forgac@vlada.gov.sk

12.Zdroje

Finančný dopad súvisiaci so zmenou systému odmeňovania zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vychádza z podkladov Inštitútu pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR, Ministerstva financií SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

255 492 710

255 492 710

255 492 710
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR, vrátane VŠ
124 801 465
124 801 465
124 801 465
Rozpočtové prostriedky
124 801 465
124 801 465
124 801 465
EÚ zdroje
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
- vplyv na obce
92 973 061
92 973 061
92 973 061
- vplyv na vyššie územné celky
37 718 184
37 718 184
37 718 184

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

189 335 501

189 335 501

189 335 501
- vplyv na ŠR, vrátane VŠ
92 670 379
92 670 379
92 670 379
- vplyv na obce
68 767 057
68 767 057
68 767 057
- vplyv na vyššie územné celky
27 898 065
27 898 065
27 898 065

Financovanie zabezpečené v rozpočte

255 492 710

255 492 710

255 492 710
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Zmena odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá vyplýva z predloženého návrhu zákona predstavuje finančný dopad na výdavky verejnej správy cca 255,5 mil. eur.

2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh rieši zmenu systému odmeňovania zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa zredukovať počet tabuliek upravujúcich jednotlivé platové tarify a taktiež zredukovať počet platových tried. Návrh zákona obsahuje aj zvýšenie počtu platových stupňov prezentujúcich počet rokov praxe zamestnanca a v neposlednom rade navýšenie platových taríf s cieľom odstrániť diskrepanciu medzi sumami niektorých platových taríf a výškou minimálnej mzdy. Legislatívna zmena sa týka cca 229 000 zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
x iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)


Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0


Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

poznámka
Bežné výdavky (600)
255 492 710
255 492 710
255 492 710

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
189 335 501
189 335 501
189 335 501
-Štátny rozpočet, vrátane VŠ
92 670 379
92 670 379
92 670 379
-Územná samospráva - obce
68 767 057
68 767 057
68 767 057
-Územná samospráva - VUC
27 898 065
27 898 065
27 898 065
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
66 157 209
66 157 209
66 157 209
-Štátny rozpočet, vrátane VŠ
32 131 086
32 131 086
32 131 086
-Územná samospráva - obce
24 206 004
24 206 004
24 206 004
-Územná samospráva - VUC
9 820 119
9 820 119
9 820 119
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
0
0
0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0


Dopad na výdavky verejnej správy celkom

255 492 710

255 492 710

255 492 710

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR





Osobné výdavky celkom (v eurách)

255 492 710

255 492 710

255 492 710


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
189 335 501
189 335 501
189 335 501

z toho vplyv na ŠR, vrátane VŠ
92 670 379
92 670 379
92 670 379

Poistné a príspevok do poisťovní (620)
66 157 209
66 157 209
66 157 209

z toho vplyv na ŠR, vrátane VŠ
32 131 086
32 131 086
32 131 086

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?


Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bude mať mimoriadne pozitívny vplyv na hospodárenie domácností zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú odmeňovaní podľa predmetného zákona. Pozitívny dopad na hospodárenie domácností týchto zamestnancov nastane v dôsledku zvýšenia jednotlivých platových taríf. Návrhom zákona sa odstraňuje dlhoročný problém s existenciou čoraz väčšieho počtu platových taríf pod úrovňou minimálnej mzdy. Platové tarify sa zvýšia všetkým zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa navrhnutej stupnice platových taríf, pričom pozitívny dopad na túto skupinu zamestnancov predstavuje aj navrhované zvýšenie počtu rokov započítavanej praxe zamestnanca nad rámec doterajšej právnej úpravy, t. j. z 32 na 40 rokov započítanej praxe zamestnanca.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. (cca 229 000 zamestnancov).
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Bez vplyvu
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Bez vplyvu
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Bez vplyvu

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.




Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony dôjde k zvýšeniu sumy všetkých platových taríf týkajúcich sa zamestnancov odmeňovaných podľa všeobecnej stupnice platových taríf. Uvedené sa netýka pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, vedecko-výskumných a taktiež vysokoškolských zamestnancov. Odmeňovanie tejto skupiny zamestnancov v kontexte zvýšenia príslušných platových taríf, ktoré sa ich týkajú, bude predmetom valorizácie v rámci kolektívneho vyjednávania.
Dotknutému okruhu zamestnancov v priemere narastie tarifný plat o 10 %.
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Bez vplyvu
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
cca 229 000 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z.


4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.


Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).


Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.




Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá vplyv na žiadnu zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.





4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?





Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá vplyv na rovnosť príležitostí a ani na rodovú rovnosť.



Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.




Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.





4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá vplyv na zamestnanosť a na trh práce.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.












Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony, ktorým dochádza k zvýšeniu platových taríf týkajúcich sa zamestnancov odmeňovaných podľa všeobecnej stupnice platových taríf môže mať v budúcnosti pozitívny vplyv na dopyt po práci pri výkone práce vo verejnom záujme. Uvedené však nie je možné kvantifikovať.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).


Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony nemá špecifické negatívne dôsledky pre žiadne skupiny profesií, skupiny zamestnancov a ani živnostníkov.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony neovplyvňuje špecifické vekové skupiny zamestnancov.

Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1, 2 a 20
Pokiaľ ide o vysokoškolských učiteľov výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl z Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania schváleného vládou SR uznesením č. 302 z 27. júna 2018, štát žiadnym spôsobom neupravuje počet zamestnancov vysokých škôl, preto nie je daný s výnimkou garancie minimálneho štandardu odmeňovania dôvod pre striktnú reguláciu ich odmeňovania. Návrh reflektuje aj skutočnosť, že prostriedky štátneho rozpočtu sú len jedným z možných zdrojov financovania vysokých škôl a verejných výskumných inštitúcií., teda existenciu viaczdrojového financovania. Z dôvodu úpravy odmeňovanie predmetnej skupiny zamestnancov sa navrhuje vypustenie ustanovenia, ktoré vylučovalo limit osobného príplatku pre zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie.
K bodom 3, 6 až 9 a 26
Návrhom zákona sa navrhuje zníženie počtu platových tried. zo 14. na 11, a to zlúčením v rámci prvých šiestich platových tried do nových troch platových tried. Konkrétne sa navrhuje, aby nová prvá platová trieda zahŕňala pôvodné platové triedy 1 a 2. Platové triedy 3 a 4 sa navrhujú zlúčiť do novej druhej platovej triedy a rovnako sa navrhuje spojiť aj ďalšie dve platové triedy, 5 a 6. Zákon č. 553/2003 Z. z. vo viacerých ustanoveniach odkazuje na konkrétnu platovú triedu. V kontexte s redukciou počtu platových tried je potrebné na túto skutočnosť reflektovať, a to takým spôsobom, aby pôvodná platová trieda zodpovedala novej platovej triede.
Oproti doterajšej 6. platovej triede, ktorá ustanovovala len úplné stredné vzdelanie, mala výnimka so stredným vzdelaním a najmenej 5 rokov odbornej praxe opodstatnenie. Navrhovaná 2. platová trieda však ustanovuje kvalifikačný predpoklad už aj stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie, takže výnimka v § 3 ods. 6 a v § 5 ods. 10 zákona č. 553/2003 Z. z. má význam iba pre 3. platovú triedu.
K bodom 4 a 5
Zmenou systému odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje reálny nárast platov všetkých týchto zamestnancov. Ak by však v praxi nastal prípad, ktorý by nebolo možné vopred predpokladať, a na základe ktorého by mohol byť plat na nižšej úrovni, navrhuje sa zadefinovať novú platovú náležitosť, účelom ktorej je prípadný negatívny rozdiel vyrovnať.
K bodu 10
Doterajšia právna úprava obmedzovala započítavanie praxe hranicou 32 rokov, a to ustanovením 12 platových stupňov. Takýto systém je však v súčasnosti nevyhovujúci, keďže zamestnanec, ktorý dosiahol 32-ročnú prax bol zaradený do najvyššieho, 12. stupňa a získavaním ďalšej praxe už neprichádzalo k zvyšovaniu tarifného platu. Z tohto dôvodu sa navrhuje zvýšiť uvedené 32-ročné obmedzenie, pričom sa zvolila nová hranica 40 rokov čomu zodpovedá rozdelenie stupnice platových taríf do nových 14 platových stupňov. Posledný, 14. platový stupeň je určený pre zamestnancov, ktorí presiahli 40 rokov započítanej praxe.
K bodom 11 a 19
Zákon č. 553/2003 Z. z. upravuje v príslušných prílohách jednotlivé stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Rozdelenie týchto
stupníc bolo do značnej miery nesystémové, nakoľko okrem základnej stupnice platových taríf existovali ďalšie stupnice pre jednotlivé kategórie zamestnancov. Okrem toho každá takáto skupina zamestnancov mala ďalšiu osobitnú stupnicu pre prípady výkonu práce v zahraničí. Navrhuje sa, aby odmeňovanie vyplývajúce z novej právnej úpravy bolo založené na existencii základnej stupnice platových taríf, ktorá bude zahŕňať aj odmeňovanie zamestnancov, ktorí boli doteraz zaradení do osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov a rovnako aj odmeňovanie zdravotníckych zamestnancov. S touto otázkou úzko súvisia aj katalógy pracovných činností, ktoré sa budú meniť novelou nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov.
Okrem uvedeného sa navrhuje, aby z dôvodu osobitostí odmeňovania naďalej existovali platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov. Ďalšie skupiny zamestnancov, ktoré zahrňujú učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov, budú zlúčené do jednej tabuľky. V tejto súvislosti je potrebné odlíšiť pojem „umelecký pracovník vo verejnej vysokej škole a štátnej vysokej škole“ od pojmu „umelecký zamestnanec“. Na odmeňovanie umeleckých zamestnancov bola aplikovaná osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov a nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 553/2003 Z. z. bude táto skupina zamestnancov odmeňovaná podľa základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Na rozdiel od uvedeného boli umeleckí pracovníci vo verejnej vysokej škole a štátnej vysokej škole odmeňovaní podľa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl, pričom na tejto skutočnosti sa nič nemení ani nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 553/2003 Z. z. V tomto prípade ide iba o terminologické zosúladenie so znením zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bez preraďovania určitej skupiny zamestnancov do inej stupnice platových taríf.
Zamestnanci vykonávajúci prácu v zahraničí už nebudú odmeňovaní podľa osobitných tabuliek, ale navrhuje sa aplikovať vyššie uvedené stupnice (základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov), ktorých tarify budú vynásobené objektivizovaným platovým koeficientom.
K bodom 12, 16 a 18
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou znenia § 7 zákona č. 553/2003 Z. z.
K bodom 13 a 32
Zákon č. 553/2003 Z. z. priamo v texte na viacerých miestach odkazuje v súvislosti s jednotlivými stupnicami platových taríf na príslušné prílohy. Z dôvodu zníženia počtu stupníc platových taríf a rovnako aj prislúchajúcich príloh sa navrhuje upraviť aj uvedené odkazy v texte zákona.
K bodu 14 a 15
Tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného, novelou zákona č. 553/2003 Z. z. prichádza k vylúčeniu osobitnej stupnice platových taríf vybraných skupín zamestnancov, ktorí budú odmeňovaní podľa základnej stupnice platových taríf. Rovnako sa bude podľa základnej stupnice platových taríf postupovať aj v prípade zdravotníckych zamestnancov. Navrhuje sa, aby boli zamestnanci, ktorí boli doteraz odmeňovaní podľa tejto osobitnej stupnice a taktiež
zdravotnícki zamestnanci platovo zvýhodnení formou navýšenia platovej tarify z dôvodu zohľadnenia osobitostí vykonávaných činností.
K bodu 17
Započítavanie praxe zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je založené na systéme platových stupňov. Doterajšia úprava rozlišovala 12 platových stupňov, pričom obmedzenie vyplývajúce z posledného platového stupňa bolo ustanovené na 32 rokov. Zamestnancom s praxou prevyšujúcou 32 rokov sa už tarifný plat viacej nezvyšoval. Z dôvodu zvyšujúceho sa veku odchodu do dôchodku sa navrhuje pridať ďalšie platové stupne. Nový systém odmeňovania tak bude rozoznávať 14 platových stupňov s novým obmedzením započítanej praxe na úrovni 40 rokov.
K bodom 21 až 25, 28 a 29
Príplatky, ktoré sú predmetom úpravy zákona č. 553/2003 Z. z. sa v niektorých prípadoch vypočítavajú ako určitý percentuálny podiel zo základu, ktorým je konkrétna platová trieda a konkrétny platový stupeň. S ohľadom na zmenu týkajúcu sa počtu platových tried a platových stupňov sa navrhuje pristúpiť k zmene percentuálneho podielu, a to za tým účelom, aby absolútna hodnota príplatkov zostala zachovaná.
Navrhuje sa, aby bolo možné zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných faktorov, ako tých, ktoré sú uvedené v odseku 2, a ktoré môžu mať negatívny vplyv na vykonávanie práce. V praxi pôjde napríklad o psychické faktory, ktoré môžu reálne ovplyvňovať prácu, ale ktoré neboli doteraz zahrnuté medzi dôvodmi na poskytnutie platovej kompenzácie. Na rozdiel od doteraz aplikovaných faktorov sa však novou právnou úpravou zavádza iba fakultatívna možnosť poskytnutia platovej kompenzácie. Predmetná úprava je tak z časti zosúladená so Zákonníkom práce.
K bodu 27
Navrhuje sa možnosť poskytnúť odmenu nielen pri dosiahnutí 50, ale aj 60 rokov veku. Ide o obdobnú úpravu ako v štátnozamestnaneckých vzťahoch.
K bodom 30 a 31
Objektivizovaný platový koeficient sa aplikuje pre určenie platu zamestnancov vykonávajúcich prácu v zahraničí. Doterajšia právna úprava vychádzala z osobitných stupníc platových taríf z roku 2014. V tomto období bola vykonaná valorizácia pevnou sumou (16 €), čo bol v princípe nesystémový krok v porovnaní s valorizáciou založenou na percentuálnom navýšení platov.
Zmenou systému odmeňovania už nebude potrebné používať osobitné „zmrazené“ stupnice platových taríf, ale navrhuje sa vychádzať zo základných stupníc a právna úprava objektivizovaného platového koeficientu je obdobná ako v zákone č. 553/2003 Z. z. účinnom ku dňu 31. december 2013.
K bodu 33
Technická zmena súvisiaca s prechodom pôsobnosti v oblasti výkonu práce vo verejnom záujme (zahŕňajúcu aj problematiku katalógov pracovných činností) z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na Úrad vlády SR.
K bodu 34
Prechodné ustanovenia predmetnej novely zákona č. 553/2003 Z. z. súvisia so zmenou označenia platových tried zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme z dôvodu zlúčenia niektorých platových tried.
Hlavným cieľom zmeny systému odmeňovania je zvýšenie platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak by však v praxi nastala situácia, na základe ktorej by prišlo k zníženiu tarifného platu, zákon uvedené rieši v prechodných ustanoveniach prostredníctvom rozdielu do sumy funkčného platu.
K bodu 35
Navrhuje sa zrušiť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 359/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme z dôvodu ustanovenia novej základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
K bodom 36 a 37
Zákon č. 553/2003 Z. z. upravuje charakteristiky pre každú platovú triedu, a to pre pracovné činnosti s prevahou duševnej práce v prílohe č. 1 a pre pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce v prílohe č. 2. S ohľadom na vyššie uvedené zlúčenie niektorých platových tried, je nevyhnutné upraviť aj tieto prílohy. Ide však o formálne zlúčenie príslušných charakteristík bez obsahového zásahu do charakteristík platových tried.
Ustanovujú sa nové stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktoré sú súčasťou zákona č. 553/2003 Z. z. vo forme príslušných príloh. Zároveň sa z vyššie uvedených dôvodov niektoré doteraz používané osobitné stupnice platových taríf rušia respektíve zlučujú. Vzhľadom na túto skutočnosť sa príslušné prílohy zákona č. 553/2003 Z. z. vypúšťajú.
K Čl. II
K bodom 1 a 2
Platné znenie zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odkazuje na zákon č. 553/2003 Z. z. v súvislosti so štipendiami študentov v doktorandskom študijnom programe len vo všeobecnosti. Tato skutočnosť sa preto navrhuje konkretizovať odkazom na príslušnú stupnicu platových taríf.
K Čl. III
K bodom 1 a 2
V nadväznosti na zmenu v systéme odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme navrhovanú v predloženom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby aj v prípade štátnych zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu došlo k zjednoteniu právnej úpravy odmeňovania týchto štátnych zamestnancov s právnou úpravou odmeňovania štátnych zamestnancov ustanovenou v zákone o štátnej službe. V tejto súvislosti sa navrhuje zjednotenie počtu platových tried a k nim patriacich funkcií vo vzťahu k štátnym zamestnancom vykonávajúcim zahraničnú službu, a teda prechod z 11 platových tried na 9 platových tried vypustením dvoch najnižších platových tried. Zároveň sa rovnako navrhuje, aby charakteristiku najnáročnejšej činnosti vykonávanej štátnym zamestnancom v zahraničnej
službe rovnako ako platové triedy a k nim prináležiace platové tarify ustanovoval zákon o štátnej službe ako právna úprava lex generalis vo vzťahu k zákonu o zahraničnej službe ako právnej úprave lex specialis.
Z dôvodu rozdielneho počtu platových tried a s tým súvisiaceho rozdielneho zaraďovania dočasne vyslaných štátnych zamestnancov do funkcií v porovnaní s ostatnými štátnymi zamestnancami sa navrhuje zosúladenie počtu platových tried z pôvodných 11 platových tried na 9 platových tried rovnakým spôsobom ako tieto platové triedy s účinnosťou od 1. júna 2017 ustanovuje zákon o štátnej službe, a to v podobe presunu právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov v zahraničnej službe zo zákona o zahraničnej službe do zákona o štátnej službe. Zároveň sa s účinnosťou od 1. januára 2019 navrhuje aktualizácia doposiaľ „zmrazených“ platových taríf prináležiacich jednotlivým platovým triedam pre dočasne vyslaných štátnych zamestnancov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. dochádza k zmene v systéme odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí okrem iného i v podobe aktualizácie osobitných zmrazených stupníc platových taríf vo vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Navrhovanou právnou úpravou sa docieli konzistentnosť a komplexnosť v právnej úprave odmeňovania u všetkých skupín štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere. Doterajšia rozdielna právna úprava v zákone o zahraničnej službe spočívajúca v rozdielnych platových tarifách, ktoré prislúchali k jednotlivým platovým triedam bola potrebná v dôsledku toho, že v minulosti došlo k nesystémovým valorizáciám platových taríf v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme, čo spôsobilo objektívnu nemožnosť výpočtu objektivizovaných platových koeficientov, prostredníctvom ktorých dochádza k určovaniu zahraničných platov vo vzťahu k zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme. Z uvedeného dôvodu v záujme vypočítateľnosti platových koeficientov bolo v minulosti nevyhnutné tzv. „zmraziť“ platové tarify v príslušných platových triedach pre príslušné funkcie v zákone o zahraničnej službe. Z dôvodu rozdielnych valorizácií platových taríf v štátnej službe a platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je nevyhnutné platový koeficient vypočítaný pre dočasne vyslaných štátnych zamestnancov objektivizovať. V súčasnosti pri výpočte objektivizovaných platových koeficientov pre výkon práce vo verejnom záujme sa vychádza z platových koeficientov pre štátnu službu súčinom s konštantou stanovenou pevným 12-miestnym číslom podľa § 23 zákona č. 553/2003 Z. z. (konštanta bola určená pomerom valorizácií platových taríf v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme za každé obdobie do 31.12.2013). Vzhľadom k tomu, že predloženým návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení s účinnosťou od 1. januára 2019 systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, osobitná právna úprava odmeňovania dočasne vyslaných štátnych zamestnancov v osobitnom predpise, ktorým je zákon o zahraničnej službe už nie je ďalej opodstatnená, nakoľko sa novelou zákona č. 553/2003 Z. z. navrhuje návrat k princípom právnej úpravy zahraničných funkčných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí, vrátane systému objektivizácie platového koeficientu, ktoré platili podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. Účinnosť zvýšených rozmrazených platových taríf dočasne vyslaných štátnych zamestnancov je nevyhnutné stanoviť od 1. januára 2019, tzn. k rovnakému dátumu kedy bude ustanovený nový systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, a to z dôvodu vypočítateľnosti objektivizovaných platových koeficientov pre výkon práce vo verejnom záujme.
Vypustenie prílohy č. 1 zo zákona o zahraničnej službe upravujúcej charakteristiky najnáročnejších činností vykonávaných štátnymi zamestnancami v zahraničnej službe v
platovej triede 1. až 11. reflektuje návrh zmeny právnej úpravy odmeňovania týchto zamestnancov z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried a jej prechod do zákona o štátnej službe, ktorý má vo vzťahu k zákonu o zahraničnej službe postavenie lex generalis. Vypustenie prílohy č. 2 zo zákona o zahraničnej službe upravujúcej platové tarify pre príslušné platové triedy reflektuje návrh zmeny právnej úpravy odmeňovania týchto zamestnancov z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried a jej prechod do zákona o štátnej službe, ktorý má vo vzťahu k zákonu o zahraničnej službe postavenie lex generalis.“.
K Čl. IV
K bodom 1 až 4, 6, 10 a 14
Návrh je legislatívno-technickou úpravou reflektujúcou návrh na zmenu právnej úpravy zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúcej sa navrhovanej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov v zahraničnej službe v podobe zmeny platových tried a nim prináležiacich platových taríf z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried, ako aj prechodu úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu zo zákona o zahraničnej službe do zákona o štátnej službe.
K bodom 5, 7, 8, 12, 13 a 15
Vzhľadom na návrh úpravy sumy platovej tarify v 1. platovej triede sa navrhuje zmena percentuálneho podielu v prípade príplatkov a náhrad, ktorých základom pre výpočet percentuálneho podielu je platová tarifa v 1. platovej triede. Zmena percentuálneho podielu sa navrhuje tak, aby absolútna hodnota príplatkov zostala zachovaná. Navrhuje sa úprava sumy platovej tarify štátneho zamestnanca zaradeného do 1. platovej triedy a primerane k nej aj úprava sumy platovej tarify v 2. platovej triede. Dôvodom je skutočnosť, že súčasne aktuálna suma platovej tarify v 1. platovej triede (457,50 eur) je pod úrovňou minimálnej mzdy ustanovenej na rok 2018 (480 eur) a aj po zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov v rozsahu dohodnutom v rámci kolektívneho vyjednávania na rok 2019 bude naďalej pod úrovňou minimálnej mzdy predpokladanej na rok 2019 (520 eur).
V nadväznosti na akceptáciu návrhu na zmenu úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov v zahraničnej službe v podobe zmeny platových tried a k nim patriacich platových taríf z pôvodne 11 platových tried na 9 platových tried, ako aj prechodu úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu zo zákona o zahraničnej službe do zákona o štátnej službe sa navrhuje zmena percentuálneho podielu v prípade náhrady poskytnutej podľa § 146 ods. 1, ktorého základom pre výpočet percentuálneho podielu je platová tarifa v 1. v platovej triede, ktorej suma sa navrhovanou úpravou odmeňovania mení. Zmena percentuálneho podielu sa navrhuje tak, aby absolútna hodnota percentuálne určenej náhrady zostala zachovaná.
K bodom 9 a 11
Zosúladenie ustanovenia s úpravou, ktorá sa navrhuje v predkladanej novele zákona č. 553/2003 Z. z.
K bodu 16
V aplikačnej praxi sa doterajšia suma poskytovaná na kompetenčné vzdelávanie javí ako nepostačujúca, a preto sa navrhuje úprava výšky sumy na kompetenčné vzdelávanie na úroveň sumy poskytovanej na prehlbovanie kvalifikácie ustanovenej v predchádzajúcom zákone o štátnej službe a v praxi sa osvedčila.
K bodu 17
Ustanovujú sa platové tarify štátnych zamestnancov.
K Čl. V
Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019.


Schválené vládou SR v Bratislave dňa 22. augusta 2018
Peter Pellegrini v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Kostolný v.r.
zástupca vedúceho
Úradu vlády Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 151/2010, dátum vydania: 10.04.2010

21

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) predkladá návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Vychádzajúc z filozofie použitej pri príprave návrhu zákona o zahraničnej službe, ako osobitného zákona k zákonu o štátnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom zá ujme v otázkach štátnozamestnaneckého pomeru a pracovného pomeru zamestnancov v zahraničnej službe sú obsahom zákona osobitné požiadavky zahraničnej služby ktoré, platná legislatíva nerieš i. Osobitosti sa týkajú najmä pôsobenia zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľských úradoch v cudzine, keďže na rozdiel od iných rezortov, pôsobenie v cudzine nie je výnimkou, ale skôr pravidlom a podstatnou súčasťou výkonu zahraničnej služby.

Predmetom úpravy zákona o zahraničnej službe sú viaceré okruhy vzťahov, najmä:

a) princípy a podmienky vykonávania zahraničnej služby ako špecifického druhu štátnej služby,

- zákon o zahraničnej službe vychádza z princípu osobitného zákona k zákonu o štá tnej službe a k zákonu o výkone práce vo verejnom záujme,

- princíp osobitného zákona znamená, že zamestnanci v zahraničnej službe budú mať v štátnozamestnaneckých a v pracovnoprávnych vzťahoch ustanovené určité odchýlky od všeobecného režimu štátnej služby, resp. výkonu práce vo verejnom záujme,

- odchýlky sa budú týkať najmä pôsobenia na zastupiteľských úradoch,

- navrhuje sa tiež, aby ministerstvo zahraničných vecí malo oprávnenie vnútorne členiť pracovné miesta podľa prevládajúcej náplne práce na diplomatické, administratí vno-technické,

- pokiaľ ide o práva a povinnosti, navrhuje sa upraviť špecifiká vo vzťahu k vyslaným zamestnancom, akými sú napríklad zákaz zneužívania výsad a imunít, povinnos ť dodržiavania protokolárnych pravidiel a iné;

b) postavenie a činnosť zastupiteľských úradov,

- vychádza sa z konštrukcie zastupiteľských úradov, ako organizačných zlož iek ministerstva zahraničných vecí,

- pokiaľ ide o formy zastupiteľských úradov a vymedzenie diplomatických funkcií a konzulárnych funkcií, vychádza sa v plnom rozsahu z Viedenských dohovorov,

- zriaďovanie zastupiteľských úradov sa navrhuje do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky,

- navrhuje sa tiež upraviť základné podmienky na zriadenie konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, vrátane jeho menovania;

c) diplomatické hodnosti zamestnancov v zahraničnej službe.

Keďže zahraničnú službu vykonávajú aj štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme i z iných služobný ch úradov ako z ministerstva, bolo potrebné v zákone všeobecným spôsobom riešiť odlišnosti výkonu zahraničnej služby. Preto zákon novelizuje viaceré právne predpisy pracovnoprávnej a inej povahy.

Vplyvy návrhu zákona na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie sú vyjadrené v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Predkladaný návrh zákona, resp. oblasť, ktorú upravuje, má súvis s právom Európskeho spoločenstva a je upravená v predpisoch Spoločenstva, ako sú identifikované v Doložke zlučiteľnosti. Vzhľ adom na to, že všetky tieto predpisy už boli do právneho poriadku Slovenskej republiky prebraté inými právnymi predpismi a tiež vzhľadom na to, že návrh zákona nevykonáva transpozíciu tý chto predpisov, ale ako osobitný predpis odkazuje v oblastiach úpravy týchto predpisov na osobitné zákony, nie je potrebné vyhotoviť k návrhu zákona ani transpozičnú prílohu a ani tabuľky zhody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol predložený na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky, sekcii rozpočtovej politiky, ktorá v stanovisku MF/27118/2009-411 zo dňa 4. 11. 2009, okrem iného, žiada finan čné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejn é financie.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie:

V návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení, v ktorom bola predložená do pripomienkov ého konania bolo v doložke finančných vplyvov uvedené, že návrh zákona má finančný vplyv na štátny rozpočet ročne vo výške 670 000 eur, výdavky spojené s realizáciou predmetného zá kona bude potrebné uplatniť pri tvorbe východísk rozpočtu na roky 2011 až 2013 z dôvodu, že v rozpočte v kategórii 630 nie sú vytvorené finančné zdroje.

Uvedené výdavky mali byť len pre kapitolu Ministerstva zahraničných vecí SR. Z vyjadrenia Ministerstva financií SR, sekcie rozpočtovej politiky vyplýva požiadavka finančné zdroje na uplatňovanie zákona v roku 2010 a v ďalších rokoch zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly na príslušný rok a neuplatňovať si zvýšené nároky na verejné financie. Po vykonanom pripomienkovom konaní a nasledujúcich rozporových konaniach došlo k zmene osobnej pôsobnosti zákona so záverom, že zahraničná služba bude vykonávaná v zahraničí a zamestnanci do zahraničnej služby budú vysielaní v rovnakom režime, ako je v súčasnosti. Z uvedeného dôvodu bude mať návrh dopad v štátnom rozpočte na rozpočtové kapitoly tých rezortov, ktoré budú vysielať zamestnancov na výkon zahraničnej slu žby. Na základe zmeny osobnej pôsobnosti zákona niektoré náhrady a iné plnenia sa navrhujú upraviť v zákonoch v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a stávajú sa všeobecný mi. Pri navrhovaných náhradách za odvody zdravotného a sociálneho poistenia za nepracujúceho manželského partnera sa navrhuje odložiť účinnosť príslušných ustanovení od 1.1.2011.

Celkovo sa v roku 2010 predpokladá finančný dopad na všetky rezorty, ktoré predložili kvalifikovaný odhad vplyvu na štátny rozpočet vo výške 115 500 eur, z tohto Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výš ke 100 800 a Ministerstvo hospodárstva SR 14 700 eur.

V roku 2011 sa predpokladá finančný dopad vo výške 1 296 533 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 874 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výške 331 520 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 013 eur.

V roku 2012 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 362 093 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 876 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR 395 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo v ýške 87 000 eur, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 093 eur.

V roku 2013 sa predpokladá dopad na štátny rozpočet vo výške 1 478 175 eur, z toho Ministerstvo zahraničných vecí SR vo výške 878 000 eur, Ministerstvo hospodárstva SR vo výš ke 509 000 eur, Ministerstvo obrany SR vo výške 87 000 eur a Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR vo výške 4 175 eur.

V súvislosti s návrhom zákona nepredpokladajú dopad na štátny rozpočet Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo š kolstva SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Pokiaľ ide o navrhované nové náhrady v prepočte na jednu osobu mesačne, náhrada za sťažené životné podmienky predstavuje cca 400 euro (týka sa zamestnanca), náhrada za odvody na zdravotné poistenie za nepracujúceho manželského partnera sa predpokladá cca 13 euro a náhrada za odvody na sociálne poistenie nepracujúceho manželského partnera vo výške od 108 euro maximálne do výšky 254 euro.

Ministerstvo zahraničných vecí SR, ako aj ministerstvá, ktoré predpokladajú dopad na štátny rozpočet vzali na vedomie skutočnosť, že nie je možné zvýšené výdavky súvisace s návrhom zá kona nárokovať v štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a že tieto výdavky bude potrebné pokryť v rámci svojej kapitoly.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Navrhovaná úprava nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti:

Návrh zákona nebude mať vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

2.Názov návrhu právneho predpisu:

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie v čl. 18, 23, 45, 151, 153

-sekundárnom

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchá dzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01),

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobch ádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) ( Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006, s. 23), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15).

je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založ ení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcov é rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet právnej úpravy a vecná pôsobnosť zákona.

K § 2

Ustanovuje sa osobná pôsobnosť zákona. Definuje sa vzťah zákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zá kona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Zákon o zahraničnej službe sa bude vzťahovať na všetkých zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov ktorí vykonávajú práce vo verejnom z áujme, v služobnom úrade alebo u zamestnávateľa, ktorí vysielajú zamestnancov na zastupiteľský úrad.

K § 3

Definujú sa základné princípy, na ktorých je zahraničná služba budovaná a vykonávaná, pričom ide o princípy, ktoré sú uplatňované v zahraničnej službe súčasne s princípmi podľa zá kona o štátnej službe. Tieto princípy sú následne premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, resp. sú aj základom pre jeho výklad. Princíp jednotnosti vyjadruje skutočnosť, že zahraničná služba – hoci ju vykonávajú rôzne subjekty na rôznych miestach sveta – tvorí jeden celok. Princíp profesijnej cti má vyjadrovať, v nadväznosti na princíp etiky podľa zákona o štátnej službe, vyjadruje viazanosť zamestnancov v zahraničnej službe aj pravidlami, ktoré v tejto oblasti pôsobenia sú všeobecne uznávané a rešpektované. Princíp profesijnej cti je vyjadrený aj v povinnostiach zamestnanca v zahraničnej službe dodržiavať protokolárne pravidlá pri výkone zahraničnej služby. Princíp kariérneho rastu, v spojení s princípom profesionality podľa zákona o štátnej slu žbe, sa premieta jednak v povinne zabezpečovanom vzdelávaní a prehlbovaní kvalifikácie a tiež v ustanoveniach o diplomatických hodnostiach, odrážajúcich kariérne postavenie zamestnanca v zahraničnej služ be. Mobilita, ako princíp uplatňovaný v zahraničnej službe, je premietnutá do ustanovení o vysielaní zamestnancov v zahraničnej službe na zastupiteľský úrad, pričom pôsobenie na zastupiteľskom ú rade je v zahraničnej službe podstatou a pravidlom jej výkonu a nie výnimkou, ako napr. pri štátnej službe.

K § 4

Definuje zahraničnú službu ako štátnu službu a výkon práce vo verejnom záujme, ak s ú tieto vykonávané na zastupiteľskom úrade. Inými slovami, definuje zahraničnú službu prostredníctvom miesta, kde sa vykonáva. Nadväzne na to sa navrhuje definovať zamestnanca v zahraničnej službe a na ú čely odstránenia možných výkladových pochybností aj postavenie služobného úradu a vedúceho služobného úradu vo vzťahu k zamestnancom v zahraničnej službe, vykonávajúcim práce vo verejnom zá ujme. v oblastiach, v ktorých má Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zákonné kompetencie. Vykonáva sa na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Definuje vzťah z ákona o zahraničnej službe ako lex specialis k zákonom o štátnej službe a o výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 5

Ustanovenie vymedzuje kompetenciu služobného úradu v súvislosti s vedením a spracovávaním osobných údajov nielen štátnych zamestnancov a zamestnancov, ale aj ich manželov , nezaopatrených, príp. postihnutých detí, ktorí tohto zamestnanca nasledujú. Dôvodov na vedenie týchto evidencií je viacero, hlavne je to skutočnosť, že aj sprevádzajúce osoby sú vysielané služobným úradom, sú im vydávané služobné alebo diplomatické pasy, z dôvodov ekonomických sú vo viacerých prí padoch v zahraničí zamestnávané na zastupiteľskom úrade, poskytujú sa im náhrady a plnenia podľa osobitných zákonov.

K § 6

Ide o všeobecné ustanovenie o zastupiteľských úradoch, ktoré definuje ich úlohu a jednotlivé formy, v ktorých môžu byť zriadené.

K § 7 a 8

Ustanovenia § 7 definujú prvé dve formy zastupiteľského úradu – diplomatickú misiu a stálu misiu pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení. Zároveň vymedzujú pojem „diplomatické funkcie“, ako náplň činnosti týchto zastupiteľských ú radov, pričom vychádzajú z ustanovení Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch. Ustanovenie odseku 2 reaguje na prax, v rámci ktorej je bežným kumulácia diplomatických a konzulárnych funkcií v diplomatickej misii – o takejto kumulácii môže rozhodnúť minister. V § 8 sa upravuje poverovanie a odvolávanie vedúcich diplomatických misií, ktoré je ústavnou kompetenciou prezidenta Slovenskej republiky, a preto zákon jednak zjednocuje poverovanie vedúcich diplomatických misií s vedúcimi stálych misií pri medzinárodnej organizácii (v kompetencii prezidenta) a ustanovuje možnosť vlády navrhnúť prezidentovi kandid átov na poverenie touto funkciou, pričom zároveň ustanovuje podmienky, ktoré osoby navrhnuté vládou musia spĺňať. Navrhuje sa ustanovenie, ktoré obsahuje úpravu pre prípad zriadenia diplomatickej misie pre niektor é štáty so sídlom na Slovensku. Ide o efektívnejší výkon zahraničnej služby v porovnaní so zriadením diplomatickej misie, so všetkými nákladmi z toho plynúcimi, v zahraničí , ako aj ustanovenie, ktoré umožňuje vymenovať za vedúceho diplomatickej či stálej misie aj osobu, ktorá nie je poverená prezidentom – ide výlučne o prípady, v ktorých nie je z diplomatických dô vodov vhodné v danej krajine mať povereného vedúceho týchto misií (tzv. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca).

K § 9

Obdobne ako pri diplomatickej misii a stálej misii pri medzinárodnej organizácii sa navrhuje definovať obsah pojmu „konzulárne funkcie“, ako náplne činnosti konzulárneho úradu. Následne sa definujú jednotlivé formy konzulárnych úradov, ako aj spôsob menovania vedúceho konzulárneho úradu. Vedúcim konzulárneho úradu môže byť len osoba, ktorá je zamestnancom v služobnom úrade, ktorý m je ministerstvo a ktorá je vybratá prostredníctvom vnútorného výberového konania. a ktorú do funkcie menuje minister zahraničných vecí.

K § 10

Ustanovenia § 10 obsahujú základné pravidlá činnosti honorárnych konzulátov. Ide o špecifický typ konzulárneho úradu, ktorý je neoddeliteľne spojený s osobou honorárneho konzula a činnos ť tohto konzulátu je financovaná a zabezpečovaná honorárnym konzulom, ktorý zároveň nie je zamestnancom v zahraničnej službe. Z povahy veci, keďže aj honorárne konzuláty môžu vykonávať niektor é konzulárne funkcie a teda konať v mene Slovenskej republiky, sa navrhuje ustanoviť, aby kontrolu honorárnych konzulátov vykonávala diplomatická misia príslušná pre daný štát.

K § 11

Osobitná misia je špecifická tým, že sa zriaďuje v zásade ad hoc na konkrétnu úlohu či účel. Keďže vedúcim osobitnej misie nemusí byť len zamestnanec v zahraničnej služ be, navrhuje sa, ak bude za vedúceho poverená iná osoba, aby sa táto zaradila do dočasnej štátnej služby a bola jej prepožičaná diplomatická hodnosť.

K § 12 až 14

Spoločné ustanovenia k zastupiteľským úradom obsahujú ustanovenia vzťahujúce sa na v šetky formy zastupiteľských úradov. V § 12 sa okrem ustanovenia viazanosti výkonu diplomatických a konzulárnych funkcií nielen slovenským právnym poriadkom ale aj medzinárodnými zmluvami a poskytovaní m ochrany občanom členských štátov Európskej únie, ustanovuje v odseku 3 osobitné postavenie diplomatickej misie v sústave zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, a to jednak tým, že je najvyšší m zastupiteľským úradom, ako aj tým, že môže vykonávať činnosť všetkých ostatných foriem zastúpenia. § 13 obsahuje ustanovenia umožňujúce zriaďovanie spoločných zastupiteľských ú radov s inými štátmi, resp. pôsobenie na iných zastupiteľských úradoch. Ide o inštitút, ktorý vychádza najmä z praxe zriaďovania spoločných zastupiteľských úradov v krajiná ch, kde zriadenie osobitného zastupiteľského úradu Slovenskej republiky nie je z rôznych dôvodov efektívne. § 14 umožňuje zriaďovať tzv. pobočky zastupiteľského úradu, čo je požiadavka vyvolaná praxou, ako aj politickými či geografickými podmienkami, v ktorých zastupiteľské úrady pôsobia. Pobočka nemusí byť nevyhnutne zriadená v krajine sídla diplomatickej misie.

K § 15

Toto ustanovenie upravuje niektoré osobitosti viažuce sa na vykonávania zahraničnej služ by. Navrhuje sa ustanoviť povinnú tzv. „predvýjazdovú prípravu“, ktorej cieľom má byť zabezpečenie odbornej zdatnosti vysielaného zamestnanca, s prihliadnutím na špecifiká prijímajúceho štá tu. Ustanovenie, že ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, pričom dieťa takýchto zamestnancov môže by ť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, explicitne vyjadruje skutočnosť, že postavenie sprevádzajúcej osoby v takýchto prípadoch nie je možné „kumulovať“. Navrhuje sa tiež upraviť poskytovanie plateného služobného alebo pracovného voľna na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s vyslaním. Vzhľadom na špecifiká výkonu činnosti na zastupiteľ skom úrade a na mimoriadnu neefektívnosť a obtiaže spojené s polročným cyklom „menovania zástupcov“ sa navrhuje, aby zastupovania vedúceho na zastupiteľskom úrade nebolo použité obmedzenie doby zastupovania podľa zákona o štátnej službe.

K § 16

Obsahuje ustanovenia o sprevádzajúcich osobách. Zavádza sa povinnosť služobného úradu, na žiadosť vysielaného zamestnanca, vyslať spolu s ním aj jeho manžela a deti. Ustano venie odseku 2 reaguje na potrebu absolvovania základnej prípravy niektorých sprevádzajúcich osôb, vzhľadom na funkciu, ktorú zamestnanec, ktorého sprevádzajú, má vykonávať.

K § 17

Ustanovujú sa jednotlivé hodnosti, vrátane ich určenia do stupňov, ako aj konzulárne triedy, do ktorých sú zamestnanci zaraďovaní na konzulárnych úradoch. Navrhuje sa tiež , aby na udelenie diplomatickej hodnosti nebol právny nárok, s výnimkou situácie, ak je osoba prezidentom poverená vedením diplomatickej alebo stálej misie. Nenárokovateľnosť diplomatickej hodnosti vychádza zo skutoč nosti, že udelenie či prepožičanie je vyjadrením kariérneho postavenia a vychádza z posudzovania každého prípadu osobitne, bez možnosti paušalizácie podmienok do takej miery, aby mohli byť diplomatické hodnosti právne nárokovateľné. Podrobnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo, keďže udeľovanie a prepožičiavanie diplomatických hodností je v kompetencii ministra zahraničných vec í.

K § 18 až 20

Práva a povinnosti tak zamestnanca v štátnej službe, ako aj zamestnanca vykonávajúceho prácu

vo verejnom záujme podrobne definujú príslušné všeobecné predpisy. Ustanovuje sa právo zamestnanca na evakuáciu z prijímajúceho štá tu, v prípade v návrhu ustanovených skutočností, ako odraz práva zamestnanca na ochranu života a zdravia Vzhľadom na to, že vyslanie trvá aj počas evakuácie a zamestnanci majú povinnosti vyplývajúce im z ich činnosti a postavenia, považuje sa aj čas evakuácie za čas výkonu zahraničnej služby. Pokiaľ ide o povinnosti, navrhuje sa nad rámec povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov doplniť ďalš ie, z povahy veci sa vzťahujúce najmä na zamestnancov vyslaných na zastupiteľský úrad, resp. vyplývajúcich zo špecifík zahraničnej služby. Odlišná úprava rozsahu náhrady škody vyplýva z potrieb aplikačnej praxe a snahy dosiahnuť určitú mieru proporcionality pri rozsahu zodpovednosti za škodu, ako ich ministerstvo zahraničných vecí identifikovalo zo skúseností z tejto oblasti v minulosti.

K § 21

Ministerstvo zavádza nový druh skúšky novoprijatého zamestnanca, ktorú vykoná po absolvovaní adaptačného vzdelávania. Dôvodom je potreba jednak zabezpečenia povinného adaptačného vzdelá vania, ale najmä potreba overovania nielen získaných vedomostí, ale všeobecne spôsobilosti vykonávať špecifický druh štátnej služby, ktorý zahraničná služba predstavuje. Okrem bežných procesný ch ustanovení o priebehu a vykonaní skúšky sa navrhuje neúspešné vykonanie opakovanej skúšky, resp. prvej skúšky bez požiadania o jej opakovanie, spojiť so zánikom štátnozamestnanecké ho pomeru ex lege.

K § 22

Hlavným účelom tohto ustanovenia je umožniť ministerstvu klasifikáciu miest v zahraničnej službe podľa prevažujúceho druhu činnosti, čo bude mať svoj dopad aj na vzdelávanie, zvyšovanie kvalifik ácie a špecializáciu zamestnancov a na ostatné vnútorné postupy vykonávania štátnej služby, výkonu práce vo verejnom záujme v ústredí, ako aj zahraničnej služby. Z dôvodu finančnej nároč nosti sa tiež navrhuje nezriaďovať miesta mimoriadnej významnosti na zastupiteľských úradoch. Ustanovenie odseku 4 preberá úpravu platnú v minulosti v zákone o štátnej službe a rieši situáciu vedú cich zamestnancov v štátnej službe, ktorí ako dlhoroční odborníci vykonávajú funkciu vedúceho zamestnanca (spravidla funkciu veľvyslanca, generálneho konzula, riaditeľa slovenského inštitútu) v zahranič í a ako odborníkom sa ich umožňuje vymenovať na funkciu vedúceho zamestnanca bez výberového konania.

K 23 až 26

Navrhuje sa ustanoviť tri ďalšie prípady zmeny štátnozamestnaneckého pomeru na mi nisterstve, ako osobitnú úpravu k zákonu o štátnej službe. § 24 upravuje situáciu, ak je zamestnanec vyslaný do orgánu verejnej moci iného štátu a toto vyslanie podriaďuje režimu dočasného vyslania pod ľa zákona o štátnej službe, pričom špecifikuje dobu vyslania a tiež rozsahu poskytovania náhrad tomuto zamestnancovi, keďže z praxe sú tieto náhrady poskytované aj orgánom, v ktorom zamestnanec pôsobí . § 25 ustanovuje prípad zaradenia zamestnanca mimo činnú štátnu službu, ak zamestnanec pôsobí v medzinárodnej organizácii a dostáva od tejto organizácie plat. Ide o špecifický inštitút, ktorého cie ľom je umožniť zamestnancovi v určitom štádiu jeho kariéry, nabrať skúsenosti počas pôsobenia v medzinárodnej organizácii pri súčasnom zachovaní možnosti „návratu“ na ministerstvo. Inštit út veľvyslancov s osobitným poslaním podľa § 26 má v praxi diplomatickej služby svoje opodstatnenie. Ide o zamestnanca, zvyčajne bývalého vedúceho diplomatickej misie či stálej misie, ktorý je poverený konkrétnou, zväčša dlhodobou agendou vo vymedzenej veci a koná v záujme Slovenskej republiky v tejto veci.

K § 27

Ustanovenie upravuje základné zákonné rámce hodnotenia a oceň ovania na ministerstve. Hodnotenie a jeho výsledky majú mať dôležité miesto v systéme štátnej služby ako aj v systéme výkonu práce vo verejnom záujme na ministerstve. Podrobnosti o systéme hodnotenia bud ú ustanovené v služobnom predpise. Nad rámec úpravy v zákone o štátnej službe sa navrhujú dva druhy ocenení, ktorými sú ocenenie ministra a mimoriadne udelenie di plomatickej hodnosti. Osobitne pri mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ide o ocenenie špecifické pre ministerstvo a z tohto dôvodu je jeho úprava obsiahnutá v návrhu zákona. Ocenenia udeľuje minister a podrobná úprava bude obsiahnutá v služobnom predpise.

K § 28

Ustanovenia o vzdelávaní sú upravené aj v zákone o štátnej službe. Napriek tomu sa však navrhuje povinnosť ministerstva zabezpečiť najmenej vzdelávanie v rozsahu podľa odseku 2, keďž e na absolvovanie týchto príprav nadväzujú v mnohom zákonné práva a povinnosti. Na účely možnosti posúdenia úrovne absolvovania prípravy sa ustanovuje v odseku 3 spôsob jej ukonč enia, ktorým môže byť skúška. Dôvodom ustanovenia obligatórnych typov vzdelávania, ktoré ministerstvo zabezpečuje, ako aj ich ukončenie skúškou je previazané s princípom kariérneho rastu a absolvovanie vzdelávaní má zabezpečiť nielen odbornú zdatnosť zamestnancov, ale má následne odraz v ich možnostiach kariérneho postupu a pôsobenia na ministerstve. Ustanovenia o vzdelávaní sa v určenom rozsahu vzťahujú aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

K § 29 až 32

Navrhuje sa ustanoviť prechodné ustanovenia, ktorými sa najmä definujú právne vzťahy a inštitúty, vzniknuté podľa doterajších predpisov na účely zákona o zahraničnej službe. Ide o š tandardné ustanovenia, riešiace konflikt medzi novou a starou zákonnou úpravou, tak v právnych vzťahoch a ich kontinuite, ako aj vo vzťahu k jednotlivým novým zákonným inštitútom.

K čl. II

Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

K Èl. III

K bodu 1

Navrhovaná zmena zohľadňuje platnú dikciu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplýva úloha Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o skutočnostiach sp ôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, čím precizuje aktuálne platné znenie cit ustanovenia. V súvislosti s novou právnou úpravou výkonu štátnej služ by v zahraničí sa zároveň zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby plniť úlohy aj na úseku ochrany zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava reflektuje pož iadavky, ktoré vznikli v aplikačnej praxi pri výkone spravodajskej činnosti ako aj oprávnené požiadavky smerujúce voči Slovenskej informačnej službe poskytovať podporu orgánom verejnej moci, predovšetký m Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, pri tvorbe a prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Z platného znenia ustanovenia § 1 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe vyplýva oprávnenie Slovenskej informačnej služby spolupracovať s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pô sobnosti. Dikcia uvedeného ustanovenia platí v nezmenenej podobe od momentu vydania zákona o Slovenskej informačnej službe, t. j. od roku 1993. V čase od jeho vydania však došlo k mnohým zmenám, na ktoré znenie uveden ého ustanovenia nereflektovalo. Slovenská republika prevzala na seba v priebehu svojej existencie veľa významných medzinárodnoprávnych záväzkov a stala sa členom medzinárodných organizácií. Z pohľadu vecnej p ôsobnosti Slovenskej informačnej služby je zrejme najvýznamnejšou z týchto organizácií práve NATO. Navrhovaná právna úprava tak vytvára nevyhnutné podmienky pre možnosť zodpovedajúceho pô sobenia Slovenskej informačnej služby v spravodajskej komunite moderných demokratických štátov medzinárodného spoločenstva, osobitne zavedením možnosti spolupráce s NATO. Cieľom tejto pripomienky je preto sú časne zohľadniť v zákone o Slovenskej informačnej službe aj jej spolupôsobenie ako ústrednej spravodajskej služby Slovenskej republiky na úseku zabezpečovania bezpečnosti a stability v severoatlantickom priestore a podpora kolektívnej obrany členských štátov NATO.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa zavádza povinnosť Slovenskej informačnej služby získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie potrebné na realizáciu zahraničnopolitických záujmov. Navrhovaná zmena reflektuje na uznesenie vlády SR č. 1109/2000, ktoré predpokladá poskytovanie podpory Slovenskou informačnou službou Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky potrebnej na tvorbu a prijímanie rozhodnutí t ýkajúcich sa zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky a tým k podpore realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a k presadzovaniu záujmov štátu v tejto oblasti.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa zavádza možnosť vykonať zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia avšak len v krajných prípadoch. Tieto opatrenia bude možné uplatniť len vtedy, ak to bude potrebné na zabránenie vymedzené mu okruhu protispoločenských javov. Ide predovšetkým o také opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zamedzenie aktivitám cudzích spravodajských služieb na území Slovenskej republiky a ktoré sú v rozpore s jej z áujmami, najmä zahraničnopolitickými, hospodárskymi a bezpečnostnými. Takýmito bezpečnostnými opatreniami, ktoré umožnia Slovenskej informačnej službe zamedziť realizácii týchto protispoločenský ch javov a zabezpečia ochranu Slovenskej republiky pred nimi, sú napríklad kontrašpionážne opatrenia vykonávané počas kontrašpionáže. Navrhované znenie zároveň rešpektuje medzinárodnoprávne závä zky Slovenskej republiky ako aj právo Európskej únie, ktoré spočíva v zakotvení a deklarovaní zásad proporcionality a primeranosti. Aplikácia zásady proporcionality je vyjadrená v predmetnom ustanovení možnos ťou použitia bezpečnostných opatrení len v prípade potreby ich použitia ako ďalšieho, podporného prostriedku, na zabránenie určitému druhu aktivít alebo ohrození a na realizáciu zahraničnopolitický ch záujmov, predovšetkým vtedy, ak použitie iných prostriedkov spravodajskej služby je znemožnené alebo podstatne sťažené alebo sa nimi nedá dosiahnuť požadovaný cieľ. Vykonané bezpečnostné opatrenia musia byť zároveň primerané, teda uplatnenie týchto opatrení nesmú, s ohľadom na dosiahnutie nimi sledovaného cieľa, prekročiť potrebnú mieru a nesmú byť zjavne neprimerané k prostriedkom a opatreniam, voči ktorým smerujú.

K bodu 5

Platné znenie predmetného ustanovenia rozširuje v súlade s doteraz platnou dikciou § 1 okruh právnych noriem, ktoré ukladajú Slovenskej informačnej službe úlohy, ktoré je povinná plniť. Medzi uvedené prá vny normy podľa uvedeného ustanovenia patria osobitné zákony, medzinárodné zmluvy a dohody, ktorým je Slovenská republika viazaná. Platné znenie tejto dikcie sa rozširuje o úlohy súvisiace s č lenstvom Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, predovšetkým v NATO.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú pripomienku nadväzujúca na ostatné pripomienky.

K bodu 7

Navrhovanou zmenou sa zavádza oprávnenie Slovenskej informačnej služby realizovať ochranu príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy informačnej služby na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Predovšetkým tí príslušníci Slovenskej informačnej služby, ktorí plnia úlohy v zahraničí, sú vystavení zvýšenej miere rizika a nebezpečenstva. Nakoľko v mnohých prípadoch pôsobia príslušníci Slovenskej informačnej služby v záujmovom prostredí jednotlivo, je nevyhnutné im poskytovať potrebné logistické zázemie, vrátane poskytnutia potrebnej pomoci a ochrany v prípade, ak budú vystavení nebezpečenstvu ohrozenia ich života alebo zdravia. Ochrana a pomoc takýmto príslušníkom bude spočívať predovšetkým v poskytovaní potrebnej právnej ochrany v zahrani čí.

K Èl. IV

Navrhovaná zmena má za cieľ vyriešiť disproporciu medzi vypočítanou základnou sumou na účely výkonu rozhodnutia, platom a reálnymi životnými a inými nákladmi na zastupiteľskom úrade v cudzine. Navrhuje sa preto, aby sa aj výpočet základnej sumy prispôsobil platu na zastupiteľskom úrade reflektovaním úpravy tohto platu koeficientom, resp. platovým koeficientom.

K Èl. V

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VI

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VII

Navrhované doplnenia, resp. zmeny majú za cieľ riešiť situáciu, ak sú tieto osoby poverené vedením diplomatickej misie, stálej misie alebo osobitnej misie, resp. ak sú sprevádzajúcimi osobami.

K Èl. VIII

K bodom 1 až 4

Navrhované úpravy § 19 ods. 1, 9 a 10 súvisia so zmenami vo IV. časti zákona o cestovných náhradách (26a, § 26b, 26c, § 27a). Zamestnancovi sa uvedenými ustanoveniami založil nárok na náhradu vý davkov na zdravotné poistenie za manžela a náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie za manžela. Zmenil sa charakter náhrady cestovných výdavkov za cesty za účelom dovolenky z nen árokového na nárokový, pričom sa súčasne ustanovili aj podmienky jej poskytovania. Súčasne sa manželovi a deťom rozšírili nároky a plnenia aj v prípade, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestné ho.

K bodu 5

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypo čítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje krátenie náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak manžel začne vykonávať alebo skončí vykonávať závislú činnosť alebo ak manžel zač ne alebo skončí podnikať v priebehu mesiaca; náhrada výdavkov za daný kalendárny deň sa v tomto prípade poskytuje iba v pomernej výške (prepočíta sa k počtu dní, kedy zamestnanec nevykonával závisl ú činnosť alebo nepodnikal).

K bodom 7 a 8

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa v prípade uzavretia dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nekráti v žiadnom prípade, t. j. bez oh ľadu na to, s akým zamestnávateľom manžel uzatvorí predmetnú dohodu (môže to byť zamestnávateľ zamestnanca alebo aj iný zamestnávateľ).

K bodu 9

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom dieťaťa v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočí ta vypočítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa znižuje doba poskytovania náhrad výdavkov a plnení počas evakuá cie zamestnancovi, manželovi a deťom zo šiestich mesiacov na päť mesiacov.

K bodu 11

Novým navrhovaným ustanovením § 26a sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, za ktorého počas dočasného vyslania nie je platiteľom zdravotného poistenia štát podľa z ákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (napr. manžel je zaradený mimo činnú štátnu slu žbu, manžel má poskytnuté pracovné voľno alebo služobné voľno bez náhrady mzdy). Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim partnerom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželsk ého partnera nemajú možnosť pokračovať v práci, a teda platiť si povinné verejné zdravotné poistenie. Uvedená náhrada je limitovaná najnižším vymeriavacím základom v zmysle zákona o zdravotnom poistení. Cieľom tejto zmeny je aj podpora rodiny, aby bol manžel ochotný sprevádzať dočasne vyslaného zamestnanca do zahraničia.

Odseky 2, 3 a 5 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na zdravotné poistenie za manžela. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajin ách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Náhrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

Odsek 4 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí n áhrada v pomernej časti zaplateného poistného, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.

Odsek 6 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na zdravotné poistenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.

Odsek 7 ukladá zdravotným poisťovniam povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na zdravotné poistenie.

Novým navrhovaným ustanovením § 26b sa navrhuje nové plnenie pre vyslaného zamestnanca za jeho manžela, ktorý počas dočasného vyslania nie je povinne sociálne poistený a počas dočasné ho vyslania sa rozhodne byť dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou, alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorší ch predpisov. Uvedená náhrada má za cieľ uľahčiť nepracujúcim manželom, ktorí počas dočasného vyslania ich manželského partnera nemajú možnosť pokračovať v zamestnaní a teda byť povinne poistení pre vyššie uvedené účely. Náhrada je mesačne limitovaná vymeriavacím základom, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktor ý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.

Odseky 2 a 4 konkretizujú obdobie a prípady, za ktoré zamestnancovi patrí, resp. nepatrí náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Náhrada výdavkov zamestnancovi patrí iba za obdobie, počas ktorého sa zdržiava v krajine dočasného vyslania, resp. v krajine do ktorej je evakuovaný, pričom je ustanovená aj horná časová hranica možnej neprítomnosti manžela v uvedených krajin ách, za ktoré sa mu bude náhrada poskytovať, a to maximálne 100 dní v kalendárnom roku; ak sa v uvedených krajinách nebude zdržiavať viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada mu nepatrí. Ná hrada mu nepatrí ani v prípade, ak je manžel obdobným spôsobom poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.

Odsek 3 konkretizuje spôsob krátenia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak manžel začne alebo skončí nasledovanie do miesta dočasného vyslania v priebehu mesiaca; v tomto prípade mu patrí náhrada v pomernej časti zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie, zodpovedajúcej počtu dní nasledovania.

Odsek 5 ustanovuje spôsob poskytnutia náhrady výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie. Zamestnancovi sa poskytne iba na základe jeho písomnej žiadosti.

Odsek 6 ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť vydávať potvrdenia o výške zaplateného poistného na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie.

Novým navrhovaným ustanovením § 26c sa spresňujú podmienky poskytovania náhrady cestovných výdavkov za účelom dovolenky a späť do miesta dočasného vyslania zamestnancovi, manželovi a deťom – mení sa nenárokový charakter tejto náhrady na nárokový charakter, ustanovuje sa časové obdobie poskytovania tejto náhrady a povinnosť naplánovať si čerpanie dovolenky v období lekárskej prehliadky a vykonania skúšky dieťaťa.

K bodu 12

Navrhované zmeny spresňujú poskytovanie náhrad a plnení v prípade smrti zamestnanca, v prípade vyhlásenia manžela za màtveho, ako aj v prípade smrti manžela a dieťaťa počas dočasného vyslania. Ná hrada výdavkov a plnení pre manžela a deti sa rozširuje aj pre prípad, ak je zamestnanec vyhlásený za nezvestného.

K bodu 13

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter, súvisí s navrhovanou úpravou v bode 11.

K bodu 14

Navrhovaná úprava má spresňujúci charakter. Presnejším spôsobom sa navrhuje aj definícia dieťaťa na účely poskytovania náhrad a plnení.

K bodu 15

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanými úpravami v bode 11 a 12.

K bodu 16

Navrhované úpravy spresňujú spôsob zaokrúhľovania náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela v prípade, ak sa náhrada poskytuje v cudzej mene. Súčasne sa ustanovuje kurz, akým sa prepočíta vypo čítaná náhrada v eurách na cudziu menu.

K bodu 17

Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v bode 4 a 12.

K bodu 18

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K Èl. IX

Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

K Èl. X

Jediným účelom ustanovení § 13c je rozšíriť poskytovanie jednorazového mimoriadneho odškodnenia, ktoré sa poskytuje štátnym zamestnancom podľa zákona o štátnej službe, aj na vyslaný ch zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme v zahraničí.

K Èl. XI

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava v súvislosti zo zavedením náhrady za sťažené životné podmienky počas výkonu práce v zahraničí.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Životné podmienky v niektorých krajinách sú ťažšie alebo veľmi ťažké oproti podmienkam bežným v domovskej krajine. Kritériá, na základe ktorých sa určí krajina so sťaženými životn ými podmienkami nie sú zohľadnené v žiadnej zložke platu podľa tohto zákona. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne ťažko dostupné. Rovnako podnebie má negatí vny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V ostatných miestnych podmienkach môže byť napr. rozdielne náboženstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlá dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí, bankový systém, resp. jeho absencia a pod.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

V prípade evakuácie nedochádza k zmene platových podmienok zamestnanca. Premiestnenie zamestnanca s rodinou vzniká z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré nemôže zamestnávateľ ani zamestnanec ovplyvniť . Zamestnancovi je v takýchto prípadoch potrebné zachovať rovnaké podmienky, za ktorých vykonával prácu vo verejnom záujme v zahraničí. Ide o dočasné riešenie, a to maximálne na 5 mesiacov a také to udalosti nie sú bežné. Za celé obdobie existencie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky bola evakuácia uskutočnená výnimočne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K Èl. XII

Náhrada má obdobný charakter ako ostatné náhrady uvedené v zákone, ktoré nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely povinných odvodov.

K Èl. XIII

K bodu 1

Ustanovuje sa, že profesionálny vojak, ktorý bude nasledovať zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu, bude zaradený do neplatenej zálohy.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa, aby poverenie výkonom funkcie vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii, vedúceho osobitnej misie ako civilného zamestnanca v zahraničnej službe bol dôvod na skonč enie služobného pomeru profesionálneho vojaka zo zákona analogicky ako v ostatných prípadoch uvedených v § 71 zákona. Ak pôjde o vyslanie profesionálneho vojaka do Stálej delegácie Slovenskej republiky pri NATO, bude vyslaný v súlade s týmto zákonom.

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu navrhovanú v čl. I v § 14 ods. 4 návrhu zákona pre zamestnanca zahraničnej služby sa navrhuje pre vedúceho služobného úradu možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi služobné voľno bezprostredne pred vyslaním na výkon štátnej služby do zahraničia alebo bezprostredne pred ukončením tohto vyslania, najviac v rozsahu troch dní. Zároveň sa ustanovuje poskytovanie platu počas tohto služobn ého voľna.

K bodu 5

Ustanovenie upresňuje pre aplikačnú prax prepočet ostatných plnení poskytovaných profesionálnemu vojakovi (napr. príspevok zo sociálneho fondu, preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) a nená vratného preddavku v inej mene ako v eurách. V zákone bol doteraz riešený len prepočet platu na cudziu menu.

K bodu 6

Upravuje sa poskytovanie zahraničného platu profesionálnemu vojakovi počas evakuácie. Úprava sa zlaďuje s úpravou navrhovanou pre zamestnanca zahraničnej služby.

K bodu 7

Ustanovením sa spresňuje rozsah náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti vo vzťahu k profesionálnemu vojakovi s miestom výkonu štátnej služby v zahraničí.

K Èl. XIV

K bodu 1

Vzhľadom na prijatie nového zákona o zahraničnej službe, ktorý upravuje právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe vo všeobecnosti a ktorý upravuje aj niektoré osobitosti vykonávania št átnej služby v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, je potrebné aj v zákone o štátnej službe vyjadriť vzťah týchto predpisov ako vzťah osobitného zá kona a všeobecného zákona.

K bodu 2

Návrh súvisí s bodom 21, s úpravou § 108 odsek 2

K bodu 3

Technicko-legislatívna úprava.

K bodu 4

Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje že vedúcim štátnym zamestnancom pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť doterajší text, ktorým sa určuje, že vedúcim služobného úradu pre odborníka ústavného činiteľa je ten, kto s ním uzatvára služobnú zmluvu.

K bodu 6

Doplnenie nového písmena súvisí s § 31 ods. 2, podľa ktorého môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na základe dohody a teda bez toho, aby dôvodom zmeny nemuselo byť zrušenie štá tnozamestnaneckého miesta a s tým súvisiace následné preloženie štátneho zamestnanca.

K bodu 7

Technicko-legislatívna úprava. Súvisí s bodom 6.

K bodu 8

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak existujú zákonné dôvody, pre ktoré štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu, a preto nemôž e ani plniť niektoré povinností, ktoré priamo súvisia s povinnosťou osobne vykonávať štátnu službu. Ide napríklad o povinnosť dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratš í týždenný služobný čas, povinnosť zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom. Z tohto dôvodu sa určujú povinnosti, ktoré štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby nemôže dodržiavať.

K bodu 9

Navrhuje sa technicko-legislatívna úprava, ktorá súvisí s prelomením zákazu výpovede z dôvodu porušovania služobnej disciplíny. Výpovedný dôvod, pre ktorý zákaz výpovede neplatí, je upravený v § 47 písm. h).

K bodu 10 a 11

Spresňuje sa kompetencia predsedu najvyššieho súdu, ktorý uzatvára s odborníkom ústavné ho činiteľa služobnú zmluvu.

K bodu 12

Upravuje sa možnosť vedúceho služobného úradu, najmä v služobných úradoch s väčším počtom štátnych zamestnancov, poveriť iného štátneho zamestnanca vyhodnotením majetkového priznania.

K bodu 13 až 15

V § 82 sa dopĺňa nová náhrada. Spôsob výpočtu a kritériá tejto náhrady sú ustanovené v § 101a. Životné podmienky v niektorých štátoch sú rozdielne oproti podmienkam v Slovenskej republike. Zdravotné a nemocničné podmienky sú na veľmi nízkej úrovni, prípadne sú ťažko dostupné. Rovnako klimatické podmienky v niektorých krajinách majú negatívny vplyv na fyzický a psychický stav človeka. Stupeň izolácie je napr. v arabských alebo v afrických krajinách veľmi výrazný (obmedzená voľnosť pohybu). V rámci ostatných miestnych podmienok môže ísť napr. o rozdielne nábož enstvo, iné spoločenské a národné zvyklosti, zlú dostupnosť základných potravín, nedostatočné možnosti vzdelávania detí.

K bodu 16

Upravuje poskytovanie náhrad podľa tohto zákona počas dočasného vyslania.

K bodu 17

V prípade prehlbovania kvalifikácie ide o výkon štátnej služby a z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi má prislúchať zahraničný funkčný plat bez ohľadu na to, kde prehlbovanie kvalifiká cie vykonáva. Súčasne sa touto úpravou zjednotí prehlbovanie kvalifikácie so zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, kde sa za prehlbovanie poskytuje vždy zahraničný funkčný plat.

K bodu 18

Upresnenie pre aplikačnú prax.

K bodu 19

Plat pri dočasnom vyslaní sa podľa zákona o štátnej službe vypočítava v eurách. Zákon o štátnej službe však umožňuje následne poskytnúť plat aj v cudzej mene ako v eurách. V uvedenom ustanovení sa zjednocuje možnosť poskytnúť v cudzej mene nielen plat, ale aj preddavok na tento plat. Upresnenie pre aplikačnú prax.

K bodu 20

V prípade evakuácie podľa zákona o štátnej službe nedochádza k zmene miesta vykonávania štátnej služby počas dočasného vyslania štátneho zamestnanca, a tým ani k zmene jeho platový ch podmienok. K premiestneniu štátneho zamestnanca s rodinou dochádza z dôvodu mimoriadnych udalostí, ktoré služobný úrad ani štátny zamestnanec nemôžu ovplyvniť. Preto sa navrhuje, aby štá tnemu zamestnancovi v štáte, do ktorého bol evakuovaný, zostali zachované rovnaké platové podmienky, ako mu patrili v štáte, do ktorého bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby. Navrhované riešenie sa časovo obmedzuje na dobu piatich mesiacov.

K bodu 21

Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je vo vzťahu k štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii vedúcim štátnym zamestnancom, teda nadriadeným štátnym zamestnancom ( § 11 ods. 4 zákona o štátnej službe) a vedúcim služobného úradu (§ 12 ods. 3 zákona o štátnej službe), je oprávnený určovať úlohy a ukladať im pokyny, organizovať, riadiť, kontrolova ť a hodnotiť ich vykonávanie štátnej služby sa navrhuje, aby z uvedených dôvodov bol oprávnený určovať im plať. Za plnenie úloh v rezorte je zodpovedný minister, preto sa navrhuje, aby vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii, ktorí sú na čele orgánov miestnej štátnej správy určoval plat minister.

V nadväznosti na doplnenie § 12 ods. 5 sa upravuje kompetencia predsedu najvyššieho súdu urč ovať plat odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu.

K Èl. XV

Účinnosť zákona o zahraničnej službe sa navrhuje od 1. júla 2010. Účinnosť niektorých ustanovení zákona o štátnej službe (čl. XIV), ktorých novelizáciu si vyžiadala aplikačná prax, sa navrhuje dňom vyhlásenia zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z hľadiska finančných dopadov na štátny rozpočet zákona o zahraničnej službe sa navrhuje osobitná účinnosť ustanoven í čl. VIII upravujúcich náhrady výdavkov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie nepracujúcich manželských partnerov, ktorí sprevádzajú vyslaných zamestnancov na zastupiteľský úrad.

V Bratislave 16. 12. 2009

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Miroslav Lajčák

minister zahraničných vecí

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.